• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci: Bastrnák, Beblavý, Jánoš, Sidor. Na zahraničnej pracovnej ceste sa nachádza pán poslanec Ivan Štefanec.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, taktiež pána poslanca Brocku, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Ďalší z písomne prihlásených poslancov je Miroslav Beblavý. Ten je ale ospravedlnený. Čiže pôjde nakoniec.

    Pán poslanec Bublavý. Nenachádza sa v miestnosti.

    Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, problematika právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov je v súčasnej dobe značne aktuálnou témou. Celá Európska únia a v jej rámci aj Slovenská republika prechádza rekonštrukciou tak na poli ekonomickom, ako aj na poli právnom. Únia sa pomaly vyrovnáva s následkami hospodárskej krízy a prispôsobuje sa novým podmienkam, ktoré táto kríza odkryla. A práve v tejto dobe veľkých zmien je nesmierne dôležité, aby fungovalo hospodárstvo v krajine. Práve doba, v ktorej sa Slovenská republika ocitá, je evidentne dôvodom na to, že vláda Slovenskej republiky prichádza s novelou Zákonníka práce. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je účinný iba deväť rokov, od 1. apríla 2002, avšak v súčasnosti má už 26 noviel. Práve v týchto dňoch máme na stole ďalšiu jeho novelu. Názor na tak časté zmeny, ktoré sa v Zákonníku práce uskutočňujú, si musí vytvoriť každý sám. Je potrebné ale konštatovať, že napriek tomu, že mnohé z týchto zmien boli potrebné, tak časté novelizovanie základného pracovnoprávneho predpisu nenapomáha stabilitu pracovného trhu. Otázky právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov sú jednou z najžeravejších tém súčasného, stále sa meniaceho pracovného práva. Keďže vláda pri príprave novely viac pozerala na záujmy zamestnávateľov, je potrebné pripomenúť, že v Európskej únii je trend flexibility v pracovnom práve a na pracovnom trhu už viac-menej prekonaný. Ako som spomenul, práve následky hospodárskej krízy a ich riešenie nevyhnutne vyžadujú, aby sa pracovný trh stále viac stabilizoval, a nie naopak. Práve zákonodarný orgán by mal pri schvaľovaní tejto novely dbať na presadzovanie princípov flexikurity v úprave pracovnoprávnych vzťahov, tak ako povedal profesor Ton Wilthagen, riaditeľ výskumného programu o flexikurite na univerzite v Tilburgu v Holandsku a spravodajca expertnej komisie pre flexikuritu ako hlavný mozog iniciatívy Európskej komisie: „Diskusia o flexikurite by mala byť konkrétnejšou a orientovanou na prax. Flexikurita je istá forma vzájomného a spoločného manažovania rizika pre zamestnávateľov a pracovníkov. Na jednej strane sú spoločnosti, ktoré čelia dvojitému riziku kvalitatívneho a kvantitatívneho nesúladu ich potrieb s ponukou na trhu práce, a na druhej strane sú pracovníci, ktorí čelia riziku straty svojich pracovných miest a bezpečnosti v zamestnaní, pre ktorých môže byť nemožné vyvážiť svoj život a prácu. Pomoc jednej strane manažovať riziká a súčasne manažovať riziká na druhej strane je tým, o čom je podstata flexikurity.“ A práve pri prerokovaní tejto novely by sme mali vychádzať z týchto myšlienok. Stabilita pracovného trhu sa zabezpečí podporou nielen týchto silných, teda zamestnávateľov, ale najmä tých slabších v tomto vzťahu, a to zamestnancov.

    Z pohľadu mladých ľudí, ktorých záujmy reprezentujem v Národnej rade, je potrebné poukázať a zaujať kritický pohľad k týmto podstatným zmenám, ktoré menia postavenie zamestnancov v pracovnom pomere a prispievajú k nestabilite pracovného trhu. Sú to zmeny v skúšobnej dobe, výpovednej dobe, odstupnom a odchodnom a najmä v právnej úprave konkurenčných doložiek. Poďme sa k tomu bližšie pozrieť.

    Skúšobná doba. Navrhovaná právna úprava skúšobnej doby a jej predĺženie u vybraných zamestnancov je v rozpore s myšlienkami flexikurity na pracovnom trhu. Predĺženie skúšobnej doby a jej diferenciácia neprinesie stabilitu v pracovnoprávnych vzťahoch. Mladí ľudia sa v dnešnej dobe vzhľadom na svoje jazykové a organizačné schopnosti dostávajú na pozície Zákonníkom práce definovaných vedúcich zamestnancov. Preto predĺženie skúšobnej doby na šesť, príp. na deväť mesiacov vytvára veľký priestor na nestabilitu ich pracovných pomerov. Mladí ľudia sú často zaťažení množstvom pôžičiek, resp. predzvesťou budúcich pôžičiek a úverov. Potrebujú často prezentovať a preukazovať stabilné zamestnanie. Ak ich ešte uzavrieme systémom predĺženej skúšobnej doby, sťaží to ich postavenie v spoločnosti a vôbec to neprispeje k stabilite ich pracovného zaradenia a podpory zakladania si rodiny. V súčasnej dobe riešime problematiku poklesu demografickej krivky. Ak prinútime mladých ľudí vstupovať do nestabilných pracovných pomerov, tak vôbec nenapomáhame jej riešenie. Argumenty o potrebe akéhosi skúšania schopnosti týchto zamestnancov v praxi v predĺženej dobe v danom prípade vôbec neobstoja a sú prinajmenšom scestné. Na margo danej témy musím poznamenať, že k stabilite postavenia mladých ľudí na pracovnom trhu a ich zaradenia do pracovne aktívnej spoločnosti vôbec neprispievajú ani zmeny v § 48 ods. 2, ktorým možno pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na tri roky. Súčasná právna úprava pracovných pomerov na dobu určitú v rozmedzí dvoch rokov je podľa môjho názoru postačujúca. Predĺženie tejto doby opäť napomáha iba zamestnávateľom a nevedie k rešpektovaniu zásad flexikurity. Mladí ľudia pri zaraďovaní sa na trh práce sú každodenne atakovaní veľkým množstvom spomínaných úverov a pôžičiek. Spojenie inštitútov predĺženie skúšobnej doby a taktiež pracovných pomerov na dobu určitú vôbec neprispeje k zlepšeniu ich životných podmienok, práve naopak.

    Čo sa týka výpovednej doby a odstupného. Značne neprimerané a zásady sociálnych istôt porušujúce sa javy aj zavedenie skrátenej výpovednej doby pri pracovných pomeroch kratších ako jeden rok, táto zmena sa týka najmä mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Vychádzajúc z myšlienky podpory mladých rodín, ktorá bola prezentovaná aj v programovom vyhlásení vlády, je toto ustanovenie značne obmedzujúce a prinášajúce nestabilitu pre tzv. prvozamestnancov. Akú stabilitu a istotu má mladý zamestnanec, ktorý dostane výpoveď z pracovného pomeru a ktorého výpovedná doba je jeden mesiac? Existujúca právna úprava vytvára priestor pre takéhoto zamestnanca hľadať si v tejto dobe nové zamestnanie a zároveň mať istú formu istoty zárobku aspoň počas dvoch mesiacov. V praxi sa často stretávame, že práve mladí ľudia sú tí, ktorí sú prepúšťaní ako prví s tým, že veď oni si prácu nájdu. Len pre vašu informáciu, vážený pán minister, z mojich stretnutí a rozhovorov so stovkami mladých ľudí v Slovenskej republike vyplýva, že trvá 6 až 12 mesiacov, kým si mladý človek nájde prácu. A kde je teda ochranná funkcia Zákonníka práce? Iba a zase na strane zamestnávateľov?

    Veľké množstvo reakcií a širokú diskusiu prináša aj navrhovaná zmena právnej úpravy súbehu výpovednej doby a odstupného. Predkladatelia pri realizácii tohto ustanovenia vychádzali evidentne zámerne z ustanovení článku 11 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa, ktorý ustanovuje, že pracovník, ktorého zamestnanie sa má skončiť, má právo na primeranú výpovednú dobu alebo peňažné plnenie namiesto nej. V tejto súvislosti sa do novely premietol návrh na zavedenie náhradného plnenia namiesto trvania výpovednej doby. Výklad tohto článku je podľa môjho názoru mylný a nemá nič spoločné s inštitútom odstupného. Zákonník práce vychádzajúc zo zásad flexikurity v súčasnosti veľmi jasne stanovuje ochranné nástroje zamestnancov v prípade straty pracovného miesta. Otázky peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere vo výpovednej dobe sú zákonným záväzkom zamestnávateľa a sú, čo je potrebné zdôrazniť, náhradou za výpovednú dobu. Inštitút odstupného ale nemá s touto náhradou žiaden súvis. Odstupné je inštitút sociálnej ochrany zamestnanca a jeho rodiny po strate zamestnania a má plniť funkciu dočasnej finančnej istoty počas hľadania si nového zamestnania. Vychádzajúc z predchádzajúcich pripomienok k skráteniu výpovednej doby je potrebné konštatovať, že spojením týchto navrhovaných zmien v sociálnych istotách vláda sleduje jediný cieľ, a to preniesť ťarchu sociálnej istoty z tých silných (zamestnávateľov) na slabších (zamestnancov).

    Konkurenčné doložky, no teda, paráda, pán minister, novodobé otroctvo. Návrh novely Zákonníka práce prináša aj zmeny v oblasti konkurenčnej činnosti zamestnancov. Novela prináša do nášho právneho poriadku inštitút konkurenčných doložiek v pracovných zmluvách. Je potrebné poznamenať, že týmto ustanovením sa do pracovného práva ako súčasti právneho poriadku Slovenskej republiky dostane úplne nový pracovnoprávny inštitút doteraz legislatívne neupravený. Evidentne sa vláda pri koncipovaní znenia konkurenčnej doložky inšpirovala paragrafovým znením českého Zákonníka práce. Konkurenčná doložka ako relatívne nový právny inštitút v slovenskom pracovnom práve pochová niektoré z doteraz vžitých pravidiel pracovného práva ako napr. obmedzenosť zmluvných typov či rozšíri enklávu práv a povinností trvajúcich aj po skončení pracovného pomeru. V neposlednom rade treba spomenúť s konkurenčnou doložkou bezprostredne súvisiaci možný rozpor s ústavným právom slobody podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti. Nepochybne je potrebné súhlasiť aj s bodmi 16 až 20 zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Dovoľte mi, prosím, uviesť niekoľko podstatných bodov.

    Hlavnou podstatou konkurenčnej doložky je obmedzenie pracovnej činnosti bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa, s ktorým má dojednanú konkurenčnú doložku, na vopred určený čas, pričom si v doložke dohodnú podmienky realizácie, a to najmä výšku odplaty za dodržanie záväzku, ako aj rozsah konkurenčných činností, ktoré sú zamestnancovi zakázané, počas obdobia platnosti konkurenčnej doložky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý konštatoval: „Pretože prevzatie povinností, aby žalovaný využíval po skončení pracovného vzťahu svoju odbornú kvalifikáciu len v obmedzenom rozsahu, nepochybne zakladá nerovnosť účastníkov v ich práve podnikať, je tým skôr odôvodnená požiadavka, aby tomuto záväzku zodpovedal iný záväzok žalobcu, ktorý by uvedené obmedzenie kompenzoval.“ Ako najväčší problém, vychádzajúc teda zo záverov a odporúčaní nášho ústavnoprávneho výboru, sa javí možný nesúlad zavedenia konkurenčných doložiek s Ústavou Slovenskej republiky. Aj napriek argumentom predkladateľov o ochrane zamestnávateľovho podnikania netreba zabúdať, že v prípade dojednania konkurenčnej doložky zakazujeme zamestnancovi vykonávať a uplatňovať si svoje vlastné ústavné práva. A preto by mal byť zákonodarca pri koncipovaní jednotlivých ustanovení veľmi opatrný. Ak odhliadneme od toho, že zavedenie tohto inštitútu je v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, už samotný obsah právnej úpravy tohto inštitútu je rozporný. Taktiež otázka protihodnoty za obmedzenie tzv. konkurenčnej činnosti je prinajmenšom rozporuplná. Ustanovenie primeraného finančného vyrovnania v sume najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca nie je vôbec primerané a v praxi prinesie veľké množstvo problémov a zníženie platového ohodnotenia týchto zamestnancov, nielen obmedzenie ústavného práva na prácu a slobodný výber povolania, ale aj zníženie sociálnych istôt vo vybraných druhoch zamestnaní. To je podľa vás ten hlavný prínos tohto inštitútu, pán minister? Čo urobí zavedenie konkurenčných doložiek s postavením napr. advokátskych, notárskych či exekútorských koncipientov, ale aj mladých vedeckých pracovníkov na vysokých školách? Veľké množstvo mladých ľudí sa na Slovensku zamestná len za najnižšie mzdy. A ako dlho vyžijú z 50-percentného primeraného finančného vyrovnania?

    Zmyslom a účelom konkurenčnej doložky je obmedziť pracovnú činnosť zamestnanca na určité obdobie po skončení pracovného pomeru, a to pre obavu z jeho konkurenčnej činnosti a využitia ním získaných informácií v pracovnom pomere v obchodnej súťaži proti pôvodnému zamestnávateľovi. V zmysle takto vymedzenej definície konkurenčnej doložky je logické, že takémuto záväzku zo strany zamestnanca prislúcha povinnosť zamestnávateľa platiť v doložke dohodnutú sumu ako istý protipól zamestnancovho obmedzenia nevykonávať konkurenčnú činnosť. Snaha predkladateľov chápať konkurenčnú doložku ako vzájomne prospešný vzťah sa míňa zamýšľaným účinkom, keď navrhovateľ stanovil ako minimálnu hranicu peňažného vyrovnania 50 % zamestnancovej priemernej mzdy. Ako sa bude mať zamestnanec, ktorému sa konkurenčnou doložkou zakáže vykonávanie pracovnej činnosti, teda činnosti, ktorá ho primárne živí, na obdobie celého roka, pričom sa mu zaplatí iba 50 % toho, čo dostával a z čoho žil doteraz? Obmedzenie základného ústavného práva na prácu a slobodný výkon povolania je podľa môjho názoru tak závažným zásahom do postavenia zamestnanca, že snaha predkladateľa o stanovenie minimálnej výšky vyrovnania na 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca je viac ako obmedzujúca a porušujúca základné práva zamestnanca. Predkladatelia novely sa evidentne a pochopiteľne postavili na stranu ochrany záujmov zamestnávateľa. Výška odmeny je z pohľadu zamestnanca stanovená príliš nízko, keďže vo väčšine prípadov je motívom ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca výhodnejšie platové ohodnotenie. Z uvedeného je zrejmé, že snaha predkladateľa chrániť zamestnávateľa stanovením minimálne 50-percentnej výšky odmeny je až príliš diskriminujúca voči zamestnancom. A preto by bolo vhodnejšie uzákoniť vyššiu minimálnu hranicu peňažného vyrovnania, a to až na úroveň priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom by bolo vhodné zároveň upraviť podmienky pre možné zníženie 100-percentného vyrovnania, a to napr. z dôvodov, ak bude zamestnanec prepustený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. za iné vážne porušenia povinností ohrozujúce majetok a oprávnené záujmy zamestnávateľa alebo v prípade, keď by zamestnanec nebol schopný vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane zamestnanca, za ktoré by mu nenáležala náhrada mzdy, napr. ak by nastúpil k výkonu trestu odňatia slobody. V dôsledku súčasného návrhu konkurenčnej doložky by totiž zamestnávateľ musel platiť peňažné vyrovnanie aj v prípade, keď zamestnanec nebude schopný vykonávať konkurenčnú činnosť, teda napr. ak bude vo väzení.

    Okrem skutočností, ktoré som spomenul, sú aj ďalšie ustanovenia o konkurenčnej doložke problematické. Jednou z takýchto častí je aj ustanovenie, ktorého podstatou je možnosť odstúpenia od doložky zo strany zamestnávateľa. Ministerstvo navrhuje obmedziť toto právo zamestnávateľa len na čas trvania pracovného pomeru. A práve vymedzenie času, dokedy možno odstúpiť od doložky, je podľa môjho názoru problematické, keďže opäť podkopáva systém právnej istoty zamestnanca, a to daním práva zamestnávateľovi odstúpiť od doložky v posledný deň trvania pracovného pomeru. V zmysle ochrany zamestnanca a jeho právnej istoty mám za to, že by malo byť toto právo na odstúpenie zo strany zamestnávateľa obmedzené a hranice časového intervalu na uplatnenie práva na odstúpenie od doložky upravené tak, že zamestnávateľ by mal právo odstúpiť od doložky v časovom intervale napr. minimálne jedného mesiaca pred skončením pracovného pomeru, a to z dôvodu vytvorenia časového priestoru zamestnancovi pre získanie si nového zamestnania, možno nelimitovaného konkurenčnou doložkou.

    Záverom mi dovoľte poznamenať, že napriek tomu, že som sa vo svojom vystúpení nevenoval ostatným ustanoveniam a zmenám, ktoré prináša táto novela, neznamená to, že s nimi súhlasím. Ustanovenia o obmedzení postavenia odborových orgánov, rozdelenia kompetencií medzi odborový orgán a zamestnanecké rady, a tým celkové oslabenie postavenia zástupcov zamestnancov, zavedenie ustanovení týkajúcich sa prevodu podniku, možnosť elektronického spôsobu doručovania, nahradenie dohody so zástupcami zamestnancov pri prijímaní predpisov BOZP, mzdové dojednania v pracovnej zmluve, vo väzbe na kolektívnu zmluvu, obmedzenie možnosti vyplatiť odchodné, podmienky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a mnohé ďalšie zmeny sú taktiež v rozpore s myšlienkou, ktorú sleduje európsky trend zavádzania inštitútov flexikurity v pracovnom práve.

    Veľmi trefným je vyjadrenie predkladateľov pri zavádzaní spomínaných konkurenčných doložiek: „Problémy s aplikáciou konkurenčnej doložky aj na obyčajných zamestnancov vyrieši prax.“ Super, pán minister, vynikajúce, ako žart dobré, ale to snáď nemyslíte vážne. Toto vyjadrenie môžeme aplikovať na celý návrh novely Zákonníka práce. Predkladatelia pod schizmou podpory a presadenia záujmov svojich mecenášov zabudli nielen na odbornosť, ale aj na jednoduchých občanov Slovenskej republiky. A opäť ako niekoľkokrát predtým prichádzajú s pokusmi na ľuďoch a problémy nechávajú riešiť v praxi. Prax je však taká, že budeme musieť to byť opäť my a pozametať neporiadok, ktorý tu vy necháte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem kolegovi poďakovať za to, že vyzdvihol hlavne aktivity a problémy mladých ľudí a poukázal na to, že skúšobná doba, ktorú mladí vysokoškolskí pracovníci podľa nového zákona môžu mať tri, šesť, príp. aj deväť mesiacov, môže vyriešiť akútny problém hlavne v menších firmách, kde odborný vysokoškolsky vzdelaný pracovník je schopný za deväť mesiacov vyriešiť hlavné problémové úlohy. A zamestnávateľ ho po týchto deviatich mesiacoch skúšobnej doby môže jednoducho prepustiť. Je to pre mladého človeka veľká neistota v práci, ale, myslím si, aj v osobnom živote. Ak si uvedomíme, že chceme, aby sa stabilizoval doma a aby nám mladí ľudia neodchádzali do zahraničia, a ak si uvedomíme, že štát vynakladá veľké peniaze na ich vzdelávanie, tak predpokladám, že všetci chceme dosiahnuť to, aby sa tie prostriedky a snaha týchto mladých ľudí premietli aj v tom, aby vstupovali do aktívneho využitia práve na domácom trhu. A táto dĺžka skúšobnej doby sa mi zdá vo vzťahu k zamestnávateľovi veľmi dlhá. A vlastne pre zamestnávateľa nevznikajú žiadne ďalšie záväzky. Po deviatich mesiacoch môže tohto mladého človeka prepustiť. A ten sa opäť dá na úrad práce do radov nezamestnaných. Takže vyjadrujem podporu k tomu, čo povedal pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Chcem zareagovať na tú časť vystúpenia, kde pán poslanec Kolesík sa venoval výpovednej dobe. Kritizoval vládnu predlohu, ktorá ohrozuje na trhu práce stabilné zamestnanie mladých ľudí. Chcem mu pripomenúť, že v spoločnej správe v bode 7 je iný návrh gestorského výboru, pre sociálne veci, ktorý upravuje tento problém tak, aby mladých ľudí neohrozoval, to znamená tak, ako si to aj vy želáte. To znamená, inými slovami, výpovedná doba sa v Zákonníku práce prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu gestorského výboru vlastne nezmení, bude to tak ako doteraz. Tí zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa kratšie ako päť rokov, tak budú mať výpovednú dobu dva mesiace. A každý iný zamestnanec ju bude mať tri mesiace. Čiže stačí podporiť zo spoločnej správy bod 7 a v tejto veci to bude tak, ako si to želáte.

  • No tak dobrá správa.

    Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

    K vašej faktickej poznámke, pán poslanec Brocka. Ďakujem za informáciu, ale viete ako ktorýkoľvek z poslancov, nemôžeme sa spoliehať na to, čo je v spoločnej správe, ale musím vychádzať z návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady, a uvidíme, ako dopadne hlasovanie o bodoch zo spoločnej správy. Ale ďakujem vám za túto informáciu. Bol by som naozaj rád a šťastný, keby výpovedná doba sa nemenila a platilo to, čo platí doteraz v platnej právnej úprave. Ešte raz ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová ako ďalší rečník v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte aj mne, aby som reagovala na predloženú novelu Zákonníka práce.

    A v úvode mi nedá, aby som nepovedala ešte na adresu vystúpenia pána poslanca Kolesíka a nepoďakovala mu, že sa skutočne zaoberal, tak ako to poslanec má robiť, a to predloženou novelou zákona, pretože to, čo sa vznieslo k Zákonníku práce, nie je možné inak nazvať ako totálne neprehľadnou situáciou, pretože s tou predloženou novelou Zákonníka práce nesúhlasili ani sociálni partneri, teda zamestnávatelia, zamestnanci, ba dokonca ani členovia vlády, kde z jednotlivých rezortov prichádzali do výboru pre sociálne veci pozmeňujúce návrhy. V tejto chvíli si dovolím poďakovať teda predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie a ďalším členom, najmä z koalície, ktorí niektoré úplne scestné návrhy, dá sa povedať, zachytili. A v spoločnej správe sú eliminované. Ale na druhej strane je tam množstvo vecí, ktoré zostalo v spoločnej správe. A ja sa im aj budem trošku venovať. Takže, ešte raz, vďaka pánovi poslancovi Kolesíkovi, ale aj vďaka predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie z hľadiska spoločnej správy.

    Vážené dámy, vážení páni, ak som v prvom čítaní upozornila na fakt, že úlohou pracovného zákona je garantovať zamestnancovi ochranu v zmysle dôstojnej práce, ochrany života a zdravia, uspokojivých pracovných podmienok, slušného odmeňovania za prácu a, samozrejme, aj zladenia osobného a pracovného života, nebolo to náhodou, pretože ako sa zdá, tak vážený predkladateľ, ako aj viacerí koaliční poslanci dodnes nechápu túto základnú úlohu pracovného práva a mylne sa domnievajú, že do Zákonníka práce možno dať čokoľvek, čo si zmyslia alebo čo im nadiktujú ich sponzori. Preto predloha novely Zákonníka práce, ale aj viaceré pozmeňujúce návrhy prednesené či už tu alebo vo výboroch znamenajú, veľmi jemne povedané, ešte raz zdôrazním, veľmi jemne povedané, nesystémový zásah do pracovného zákonodarstva. Predsa nemôžeme ignorovať základné princípy, na ktorých je pracovné zákonodarstvo vybudované.

    Sme členským štátom Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce, nemôžeme ignorovať elementárne princípy európskej právnej a sociálnej kultúry. V prvom čítaní som sa dosť podrobne o nich zmienila. Je na škodu veci, že niektorých kolegov tieto princípy vôbec nezaujímajú. Je na škodu veci, že ste túto novelu predložili napriek zásadnému nesúhlasu sociálnych partnerov, čo pokladám za hrubé ignorantstvo voči nim. Nik nie je spokojný s vládnou predlohou, okrem asi samotného pána ministra. Nie je to nič nové, ako inokedy.

    Keďže sme v druhom čítaní, pozrime sa podrobnejšie na jednotlivé novelizačné body, vybrané, ktoré budú znamenať zásadný obrat k zhoršeniu postavenia zamestnanca a výrazné zníženie sociálnej ochrany zamestnanca.

    Dokladom toho, že predkladateľ vôbec nepochopil úlohy jednotlivých aktérov práce, t. j. úlohu a zodpovednosť zamestnávateľa a úlohu a zodpovednosť zamestnanca v pracovnom procese, je o. i. najmä to, že je tu evidentná snaha preniesť podnikateľské riziko na zamestnanca. No, páni poslanci, toto je absolútne pomýlená a, ja poviem, zvrhlá cesta. Predsa to musí byť len a len zamestnávateľ, kto ako vlastník výrobných prostriedkov a zadávateľ a organizátor prác musí vziať riziko podnikania na seba. Nemôže ho bohapusto preniesť na zamestnanca, ktorý pracuje podľa pokynov, ktorý ani nemá možnosť toto právo eliminovať.

    Absolútne nehorázny je návrh, aby v kolektívnej zmluve mohli byť dojednané aj horšie podmienky, ako sú stanovené normami Zákonníka práce. Ja sa pýtam, čo podľa vás, pán minister, má garantovať Zákonník práce teda zamestnancom, pre koho a komu má slúžiť takýto Zákonník práce, ak chcete z neho urobiť trhací kalendár. Dokonca Medzinárodný úrad práce vo svojom stanovisku, na ktoré ste sa odvolávali, a klamali ste, že vám novelu Zákonníka práce odobril, poukazuje na to, že v niektorých paragrafoch treba zabezpečiť, aby nedošlo k ich mylnému chápaniu v tom zmysle, že zákon obmedzuje vyjednávacie strany vyjednávať len pri rozhodnutí k horšiemu. Zopakujem, Medzinárodný úrad práce vo svojom stanovisku, na ktoré ste sa odvolávali, a klamali ste, že vám novelu odobril, poukazuje na to, že v niektorých paragrafoch treba zabezpečiť, aby nedošlo k ich mylnému chápaniu, a to v tom zmysle, že zákon obmedzuje vyjednávacie strany vyjednávať len pri rozhodnutí k horšiemu.

    Ak farizejsky zavádzate a nepravdivo tvrdíte, že novela musí byť preto, aby sa mohli vytvárať nové pracovné miesta, prečo potom umožňujete zamestnávateľovi také ľahké prepúšťanie zamestnancov? Dokonca dávate možnosť krátko po prepustení zamestnanca z dôvodu jeho miesta prijať už po mesiaci nového zamestnanca. Dámy, páni, čo sú to za organizačné zmeny, ktoré majú trvanie jeden mesiac? Nie je náhodou pravým zámerom bezproblémovo poprepúšťať zamestnancov nepohodlných napr. aj z politických dôvodov a nahradiť ich príslušníkmi a sympatizantmi vašich politických strán, ako sa to deje už celý rok naprieč celým rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny? A zase len odcitujem zo stanoviska Medzinárodného úradu práce, ktorý poukazuje na to, že takéto praktiky nie sú v poriadku:

    „Paragraf 61 Výpoveď. Paragraf 61 ods. 3 stanovuje, že zamestnávatelia nesmú prijať nových zamestnancov na pozíciu, ktorá bola zrušená počas obdobia dvoch mesiacov. Toto ustanovenie ale nepredvída to, aby takéto opätovné otvorené pozície boli najskôr ponúknuté prepusteným pracujúcim. S ohľadom na takúto prioritu opätovného zamestnania chce úrad upozorniť vládu na smernicu medzinárodných pracovných štandardov, ktorá sa nachádza v článku 24 Odporúčania ohľadom ukončenia pracovného pomeru. Táto stanovuje, že:

    1. Pracujúci, ktorých pracovný pomer bol ukončený z ekonomických, technologických, štrukturálnych alebo podobných dôvodov, by mali dostať určitú prioritu opätovného zamestnania v prípade, ak bude zamestnávateľ opäť prijímať pracujúcich s podobnou kvalifikáciou počas určitého obdobia od ich odchodu, ak vyjadria záujem o opätovné zamestnanie.

    2. Takáto priorita opätovného zamestnania môže byť obmedzená na určité obdobie.

    Ako tvrdí Komisia odborníkov na aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce, zámerom tohto ustanovenia bolo garantovať spravodlivosť a určitý stupeň priority pre zamestnancov, ktorých zamestnanie bolo ukončené počas špecifického predošlého obdobia. Podľa odporúčania by mohla byť priorita opätovného zamestnania implementovaná zákonom alebo kolektívnymi zmluvami. Bola by obmedzená vo svojom trvaní a aplikovateľná len v prípade, ak by bola žiadaná porovnateľná kvalifikácia v prípade, ak by pracujúci vyjadril záujem o opätovné zamestnanie. Presnejšie povedané, by takáto priorita mala byť poskytnutá zástupcom pracujúcich v prípade zníženia pracovnej sily s výhľadom zabezpečenia účinnej ochrany (čl. 6 písm. f) Odporúčania zástupcov pracujúcich). Úrad si želá tiež upriamiť pozornosť vlády na skutočnosť, že v mnohých krajinách, kde sa plánuje rozviazanie pracovných pomerov, rokovania a kolektívne vyjednávania hrajú podstatnú rolu pri ochraňovaní zamestnania tam, kde hrozí hromadné rozviazanie pracovných pomerov. Za predpokladu, že vláda chce podporiť kolektívne vyjednávanie, navrhujeme premyslieť pridanie posledného odseku, ktorý by obsahoval možnosť vyjednávania strán o záležitostiach týkajúcich sa reštrukturalizácie spoločnosti a ochrany zamestnania.“

    Neprijateľné je tiež ustanovenie § 63 ods. 3, v ktorom dokonca navrhujete, aby sa v kolektívnej zmluve mohli dohodnúť podmienky realizácie výpovede. Takéto koncipovanie Zákonníka práce je veľmi nebezpečné a pre zamestnanca je doslova škodlivé, a to o to viac, ak si uvedomíme, že v iných ustanoveniach oslabujete pozíciu odborov, že chcete nahrádzať záväzné kolektívne zmluvy akýmisi nezáväznými dohodami so zamestnaneckou radou, ktoré majú nulovú právnu účinnosť, ktoré majú nulovú právnu účinnosť. Všetky otázky súvisiace s výpoveďou majú byť predsa stanovené a majú byť stanovené kogentnými normami a nemajú sa dávať na dohodu.

    No ako by to všetko ešte bolo málo, korunu arogantnosti nasadzujete na Zákonník práce návrhom v § 79 ods. 2, podľa ktorého ak aj dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď, nemusí mu vyplatiť náhradu mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov a v malých firmách za čas presahujúci 6 mesiacov. Podčiarknuté, ak teda zamestnávateľ poruší už aj tak tento, minimálne povedané a veľmi jemne povedané, benevolentný zákon a svojvoľne zamestnanca prepustí, nebude mu po novom musieť zaplatiť ani len náhradu mzdy. Týmto ste dali zamestnávateľom zelenú na porušovanie zákona.

    Toto všetko vám ešte stále nestačí. Aby sa náhodou prepustený zamestnanec nezamestnal vo svojom odbore u iného zamestnávateľa, poisťujete sa a zavádzate v § 83a inštitút obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. To si naozaj myslíte, že za súčasnej situácie na trhu práce má možnosť uchádzač o zamestnanie neprijať pri prijímaní do zamestnania podmienky, ktoré mu zamestnávateľ nadiktuje, a že naozaj má zamestnanec možnosť odmietnuť záväzok nezamestnať sa po skončení pracovného pomeru vo svojom odbore u iného zamestnávateľa?

    No vy nielenže zavádzate ľahké prepúšťanie z práce, ale aj odnímate právo prepusteným na odstupné, keď rušíte možnosť súbehu odstupného a výpovednej doby. Toto je v zjavnom rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982, ktorým je Slovenská republika viazaná. Výpovedná doba a odstupné predstavujú v pracovnom práve dva rôzne právne inštitúty s rôznym obsahom a funkciou, ktoré nemožno účelovo spájať či zamieňať. Toto rozlíšenie vyplýva priamo zo samotného citovaného dohovoru. Zatiaľ čo inštitút výpovednej doby je upravený v oddiele D čl. 11 pod názvom „Výpovedná doba“, inštitút odstupného je upravený spolu s dávkami v nezamestnanosti v inom oddiele. Je to v oddiele E čl. 12 pod názvom „Odstupné a iná ochrana príjmu“. Zatiaľ čo oddiel D v článku 11 garantuje pracovníkovi, ktorého zamestnanie sa má skončiť, právo na primeranú výpovednú dobu alebo na bližšie nešpecifikovanú náhradu škody namiesto nej, oddiel E v článku 12 výslovne uvádza právo na odstupné, ktoré môže byť nahradené dávkami zo sociálneho poistenia v nezamestnanosti, resp. môže byť aj kombinácia oboch. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výpovedná doba nemôže byť alternovaná s odstupným či dávkami v nezamestnanosti a že zamestnanec má pre prípad výpovede vyplývajúcej z dôvodov na strane zamestnávateľa právo na súbeh oboch právnych inštitútov. Uvedené riešenie v medzinárodnom zákonodarstve, rovnako ako aj v platnej právnej úprave Slovenskej republiky nie je náhodné, ale, samozrejme, vyplýva z nezameniteľných funkcií inštitútov výpovednej doby a odstupného. Funkcia inštitútu výpovednej doby spočíva predovšetkým v poskytnutí zamestnancovi primeranej doby na vyhľadanie nového zamestnania, na dokončenie prác, na ktorých zamestnanec pracuje, a v poskytnutí primeranej doby, v ktorej si zamestnávateľ nájde náhradu za odchádzajúceho zamestnanca. Čiže tento inštitút pôsobí ochranársky tak voči zamestnancovi, ako aj voči zamestnávateľovi. Naproti tomu odstupné má funkciu satisfakčnú a tiež aj hmotne zabezpečovaciu a ochranársky pôsobí výlučne voči zamestnancom.

    Chcem sa tiež zmieniť o pozmeňujúcom návrhu, ktorý avizoval pán poslanec Kaník, a napokon s ním prišla pani poslankyňa Gibalová, ktorým chce zaviesť ako výpovedný dôvod aj svojím spôsobom dosiahnutie dôchodkového veku. Odhliadnuc od toho, že som sa mohla v živote veľakrát presvedčiť, že mnohí ľudia v tomto veku, najmä duševne pracujúci, sú ešte schopní odovzdávať prvotriednu prácu, ide zjavne o diskriminačné opatrenie z dôvodu. Ide tiež o popretie práva na prácu, ktoré každému garantuje článok 35 ústavy. Ide tiež o porušenie antidiskriminačného zákona. Ide o porušenie medzinárodných dohovorov práce. Keď o tom hovorím, tak musím povedať, že je mi veľmi ľúto, že niekto sa vyjadrí a povie, že je to minimálne neetické. To nie je len neetické, to je aj uberanie ústavného práva na prácu ľuďom, ktorí sú v dôchodkovom veku a chcú pracovať. Ja keď hovorím o tom, a vypočula som si tu na svoju adresu množstvo ďalších invektív, ktoré keď dochádzajú argumenty, tak určite sú to osobné invektívy, nevidím dôvod, aby som sa bránila proti čomusi, čo tu bolo zo zákona zavedené.

    Súbeh príjmu a dôchodku je umožnený od 1. januára 2004. Doba poistenia z 25 rokov sa skrátila na 10 rokov s účinnosťou od 1. januára 2004, to znamená, že kým naši rodičia, starí rodičia a dokonca aj my sme pracovali v priemere do 31. decembra 2003 v priemere 43,8 roka, odrazu sme zaviedli, že môžu dostať dôchodok ľudia, ktorí majú 10 rokov poistenia. Krvopotne sme to natiahli na 15 rokov. Zaviedli sme predčasný dôchodok, ktorý bolo možné poberať od 43. roku veku života popri príjme z práce. A nikdy o tento príjem ľudia nemuseli prísť. Ja si veľmi dobre pamätám na mnohé vyjadrenia ľudí, prečo by nemal 43-ročný poberať predčasný dôchodok ku svojmu príjmu, veď keď mu to zákon umožňuje. Bolo umožnené spätné vyplácanie priznávaných dôchodkov. Musím povedať, že v tejto dobe bolo odobraných 34 913 invalidných dôchodkov dôchodcom, ktorí nemali právo ani na pomoc v hmotnej núdzi potom. Musím hovoriť o tom, že v tejto dobe odchádzali do cudziny pracovať naši mladí ľudia, tak ako tam odchádzajú aj teraz, pretože nenájdu zamestnanie, ktoré by bolo na takej úrovni, že im zabezpečí slušný a dôstojný život v Slovenskej republike. A viete, aj znižovanie miery nezamestnanosti tu vtedy existovalo takým spôsobom, že sa úradom práce rozpisovalo percento, o koľko musia znížiť evidovanú mieru nezamestnanosti z mesiaca na mesiac, a to vyradením evidovaných uchádzačov o prácu pre nespoluprácu, aby sa dosiahlo zníženie miery nezamestnanosti. Tak toto asi nie, jednoznačne a tvrdo treba povedať, že sú tu ústavné práva, antidiskriminačné dohovory, dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sme ratifikovali.

    Ak teda tvrdíte, že zámerom novely je zvýšiť zamestnanosť, prečo potom narušujete limit nadčasových hodín? Veď keby zamestnanec pracoval 40 hodín týždenne, a nie 550 hodín nadčasovej práce, mohli by byť zamestnaní, samozrejme, viacerí zamestnanci. Ale o toto vám asi nejde. Ide o to, aby ste umožnili zamestnávateľom zamestnanca čo najviac vyžmýkať za lacný peniaz, podľa možnosti za minimálnu mzdu, bez ohľadu na náročnosť práce, no a keď už je opotrebovaný, tak ho jednoducho vymeniť za neopotrebovaného a ešte k tomu mu predlžiť vek odchodu do dôchodku, nedať mu odstupné, dávky v nezamestnanosti mu podmieniť aktivačnými prácami, zhumpľovať zdravotníctvo. Tu už chýba iba eutanázia, vážené dámy, páni, aby ste starších a opotrebovaných ľudí hodili cez palubu, aby ste sa ich zbavili.

    V roku 1999, keď sa pripravoval Medzinárodný rok starších, tak dokonca medzinárodná organizácia hovorila o tom, aby sa nehovorilo o starých ľuďoch, aby sme hovorili o starších. Európa 2020 má osobitné programy, ktoré hovoria o tom, ako treba zamestnávať starších ľudí, aké programy treba pre nich pripravovať. Nuž toto pre Slovenskú republiku neplatí. Ja vám gratulujem, pán minister, ale aj vláda v Bangladéši by bola asi hrdá na takýto Zákonník práce.

    Ale dovoľte mi na túto tému ešte odcitovať, čo hovorí Medzinárodný úrad práce vo svojom stanovisku, ktoré je kritické, a nie kladné, ako ste hovorili, pán minister:

    „Bod 23.

    Paragraf 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Úrad veľmi odporúča vláde novelizovať tento paragraf v zmysle pripomienok Komisie odborníkov na aplikáciu dohovorov a odporúčaní. Dokonca žiadal vládu novelizovať § 87 ods. 1 Zákonníka práce, aby bol obmedzený rozsah výnimočných prípadov, v ktorých nie sú badateľné bežné limity osem hodín za deň a 48 hodín za týždeň. S ohľadom na tieto prípady, keď je pracovný čas spriemerovaný na základe § 87 ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce, § 87 ods. 4 stanovuje limit denného pracovného času na dvanásť hodín. A práve Komisia odborníkov navrhuje znížiť tento limit z dôvodu závažného dopadu predĺžených pracovných dní na zdravie pracujúceho.

    Paragraf 88 Pružný pracovný čas. V novelizovanom ustanovení bol vyňatý jasný odkaz na možnosť pracujúceho vybrať si začiatok pružného pracovného času. Tak ako je toto ustanovenie napísané, virtuálne nariaďuje pružný pracovný čas podľa uváženia zamestnávateľa. Ustanovenie by malo byť obnovené tak, aby bol pružný pracovný čas dobrovoľný.

    Paragraf 97 Práca nadčas. Dodatok odseku 10 ruší požiadavku, že práca nadčas nad 150 hodín musí byť založená na podstatných a výnimočných dôvodoch. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 1 ohľadom pracovných hodín (napr. v priemysle) ratifikovaný na Slovensku hovorí a ustanovuje, že práca nadčas by mala ostať výnimočná, odmenená dodatočnou prémiou 25 % a malo by to byť akceptované v primeraných limitoch. V druhej vete novelizovaný odsek 10 hovorí, že limit pre prácu nadčas výkonného zamestnanca je 550 hodín v kalendárnom roku. Takýto limit by nebol v súlade s požiadavkou stanovenou v Dohovore č. 1, ktorý hovorí, že nadčasy by mali mať stanovený rozumný limit. Úrad chce takisto upriamiť pozornosť vlády na pripomienky formulované zase v Komisii odborníkov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní v priamej požiadavke v roku 2009 na § 97:

    Článok 6 ods. 1 písm. b).

    Dočasné výnimky. Komisia berie na vedomie, že § 97 ods. 5 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom nariadiť prácu nadčas vo výnimočných a urgentných prípadoch nátlaku práce. Žiada vládu o ujasnenie, či je práca nadčas povolená za iných okolností za predpokladu, že pracovníci, ktorých sa týka, vyjadria svoj súhlas.

    Prerušenie práce z klimatických dôvodov. Komisia berie na vedomie, že za podmienok v § 97 ods. 4 Zákonníka práce pracovné hodiny vykonané ako náhrada za hodiny stratené z klimatických dôvodov nie sú považované za nadčasy. Napriek tomu, že Dohovor č. 1 neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne riadilo výnimky tohto typu, Komisia chce upriamiť pozornosť vlády na článok 5 Dohovoru ohľadom pracovných hodín (obchod a kancelárie) č. 30 z roku 1930. Podstata tohto dohovoru by mala byť rešpektovaná v kontexte implementácie Dohovoru č. 1. Toto ustanovenie hovorí, že každé navýšenie pracovných hodín s cieľom nahradiť stratené hodiny zo všeobecného prerušenia práce (napr. teda aj z klimatických dôvodov) nesmie byť povolené na viac ako 30 dní ročne a musí byť realizované v zmysluplných časových odstupoch. Navyše v takomto prípade nesmú denné pracovné hodiny byť navýšené o viac ako o jednu hodinu alebo nesmú prevyšovať celkovo 10 hodín práce. Komisia žiada vládu upraviť s ohľadom na článok 5 Dohovoru č. 30 podmienky, za ktorých majú byť pracovníci povinní nahradiť si pracovné hodiny stratené z klimatických dôvodov.

    Pokračujem, čl. 6 ods. 2.

    Dočasné výnimky, počet schválených hodín nadčas. Komisia berie na vedomie, že za podmienok stanovených v § 97 ods. 5 Zákonníka práce nepretržitý odpočinok medzi dvomi pracovnými zmenami nesmie byť kratší ako osem hodín v prípadoch, kde sa pracuje aj nadčas. S obavou berie na vedomie, že na základe tohto ustanovenia sa môže denná pracovná doba zvýšiť na 16 hodín. Berie na vedomie, že závery prijaté Európskou komisiou sociálnych práv v decembri 2007, ktoré zdôrazňovali skutočnosť, že extrémne dlhé trvanie pracovného času, hlavne toho, ktoré sa navýši na 16 hodín v rámci jedného dňa, je považované za prehnané a preto stojí v protiklade k Európskej sociálnej charte. Komisia pripomína, že napriek tomu, že Dohovor prenecháva národným orgánom kompetenciu rozhodnúť o povolenom počte nadčasových hodín, táto hranica musí zostať primeraná. Spolu s Európskou komisiou sociálnych práv sa tohto bodu obáva a považuje možnosť zamestnať pracovníka až na 16 hodín denne za závažný problém s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia pracovníka, ktoré sú považované za zásadnú podstatu Dohovoru. Komisia preto žiada vládu o doplnenie § 97 ods. 5 Zákonníka práce s cieľom stanoviť primeraný limit na počet hodín nadčasov za deň.

    Ďalej, Komisia berie na vedomie, že podľa § 97 ods. 6 Zákonníka práce nesmie zamestnanec v priemere pracovať viac ako osem hodín nadčasov za týždeň počas obdobia maximálne štyroch mesiacov alebo maximálne počas obdobia dvanásť mesiacov v prípade, že bola, v zmysle tejto vety, uzatvorená dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnanca. Okrem toho berie na vedomie, že § 97 ods. 7 obmedzuje povolený počet nadčasov počas kalendárneho roku na 150 hodín, s možnosťou navýšiť tento limit na 250 hodín podľa § 97 ods. 10 v prípade, že zamestnávateľ z dôležitého dôvodu uzatvorí dohodu s pracujúcim, ktorého sa to týka. Napriek tomu, tak ako Komisia zdôraznila vo všeobecnom výskume v roku 2005 ohľadom pracovného času (odsek 144, poznámka 89), vychádzalo sa z prípravnej práce pre Dohovor č. 1, že limity, ktoré budú považované za prístupné, narástli na 150 hodín ročne v prípade dočasných výnimiek alebo 100 hodín ročne pre nesezónne aktivity. Navyše ak by bol limit počtu povolených nadčasových hodín 250 hodín namiesto 150 hodín založený len na jednoduchej dohode medzi zamestnávateľom a pracovníkom, mohlo by to viesť k prípadom zneužitia. Preto žiada Komisia od vlády, aby podnikla potrebné kroky na udržanie počtu nadčasových hodín, ktoré sú ročne povolené Zákonníkom práce v primeraných limitoch.

    Ďalej, berie Komisia na vedomie, že § 97 ods. 8 Zákonníka práce stanovuje, že dodatočné hodiny nadčas, ktorými vzniká nárok na náhradné voľno, nie sú zahrnuté v limitoch definovaných Zákonníkom. Napriek tomu je názoru, že takéto ustanovenie by mohlo umožniť zamestnávateľovi presadiť nevyrovnané rozvrhnutie pracovného času bez dodržania podmienok § 87 Zákonníka. A práve preto žiada Komisia od vlády novelizovať § 97 ods. 8 Zákonníka práce, aby bolo zabezpečené obsiahnutie všetkých odpracovaných nadčasových hodín v počte povolených nadčasových hodín za rok bez ohľadu na to, či vďaka nim vlastne vzniká nárok na náhradné voľno.

    Články 3 a 6 ods. 2.

    Nehody, naliehavá práca, vyššia moc (vis maior). Komisia berie na vedomie, že § 97 ods. 8 písm. a) a b) Zákonníka práce vylučuje z limitov povoleného počtu nadčasových hodín tie hodiny, ktoré sú odpracované na vykonanie opráv alebo na urgentnú prácu na ochranu pred rizikom nehody alebo závažnej škody alebo za výnimočných podmienok, ktoré obsahujú ohrozenie života, zdravia, riziko škody veľkého rozsahu. Takisto berie na vedomie, že tieto ustanovenia umožňujú prijatie špeciálne osobitných predpisov. Komisia požaduje, aby vláda naznačila, či boli prijaté takéto opatrenia, a ak hej, aby poslala kópiu.“

    Nemôžem súhlasiť ani s vypustením, samozrejme, § 120, ktorý dnes v spoločnej správe už nie je, o minimálnych mzdových nárokoch. A spoločná správa hovorí o tom, že tento paragraf by mal zostať, taktiež sa zaviazala pani premiérka, že zostane. Ale ja len pripomeniem tým, ktorí navrhovali tento paragraf vypustiť, že ide o paragraf, ktorý zaručuje zamestnancom tam, kde absentuje kolektívna zmluva, že ich minimálna mzda bude rešpektovať náročnosť práce. To si naozaj myslíte, že je spravodlivé, aby zamestnanec vykonávajúci prácu, kde sa predpokladá vysokoškolské vzdelanie, mal rovnakú prácu ako človek, ktorý vykonáva fyzicky manuálnu prácu bez akejkoľvek pridanej hodnoty?

    Za vrchol arogancie moci, ale aj diletantstva považujem zavedenie inštitútu dohody o pracovných, mzdových a sociálnych podmienkach medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou, ktorá by mala nahradiť kolektívnu zmluvu. Ide tu nielen o paškvil a právny nezmysel, ale zároveň aj o bohapusté oklamanie zamestnancov. Pokúsim sa vysvetliť prečo. Zatiaľ čo kolektívna zmluva je právne záväzná a zamestnancom priamo z nej vyplývajú nároky, neplnenie jej záväzkov je vymáhateľné súdom. Dohoda so zamestnaneckou radou je absolútne nezáväzný zdrap papiera. Nie je to ani právny úkon, pretože zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže s právnymi účinkami uzatvárať právne úkony, teda právne záväzné dohody. Pýtam sa teda, aký význam má zavedenie tejto kvázi dohody do Zákonníka práce. Ja vám to poviem, dámy a páni. Je to nástroj na obalamutenie zamestnancov, nástroj pre zamestnávateľov uhrať povinné kolektívne vyjednávanie tzv. dostratena a neukončiť ho kolektívnou zmluvou a nahradiť tú potom takouto nezáväznou dohodou alebo, čo je ešte horšie, tlačiť na zamestnancov, aby nezakladali odborovú organizáciu, resp. ju rozpustili, tak ako to v roku 2003 urobil bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník s odporúčaním, že veď je tu možnosť dohody so zamestnaneckou radou. Aj k tejto otázke sa kriticky vyjadril Medzinárodný úrad práce a pre presnosť radšej odcitujem z jeho stanoviska:

    „Bod 28, § 233a Dohoda s podnikovou radou alebo s podnikovým dôverníkom. Odsek 2 tejto časti stanovuje, že podnikové rady alebo podnikoví dôverníci smú uzatvoriť dohodu len v prípade, že u zamestnávateľa nie sú činné žiadne odborárske organizácie. Ako bolo naznačené, nie je zatiaľ jasné, čo sa stane v prípade, ak počas doby trvania platnosti zmluvy medzi podnikovou radou alebo podnikovým dôverníkom by bola založená odborárska organizácia u zamestnávateľa s cieľom podnietiť vyjednávanie ohľadom uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Bude musieť odborársky zväz čakať až do skončenia platnosti dohody medzi podnikovou radou alebo podnikovým dôverníkom alebo sa smie odborársky zväz zapojiť do kolektívneho vyjednávania pred ukončením platnosti? Úrad odporúča, aby sa takáto situácia predpokladala a aby bola v zákone vyjasnená v zákone spôsobom, ktorý je v súlade s Dohovorom ohľadom práva organizovania a kolektívneho vyjednávania č. 98 ratifikovaným aj na Slovensku.“

    Ukrajovanie ochrany odborových funkcionárov a práv odborovej organizácie je evidentnou snahou o obmedzenie a elimináciu akcieschopnosti odborovej organizácie, ale zároveň aj priamo o jej likvidáciu ex lege, čo v konečnom zámere v kombinácii so snahou o rozbitie jednoty zamestnancov môže byť snaha o zabránenie zamestnancom účinne obhajovať svoje práva. Čo je to za farizejskú politiku, ak rušíte doterajšiu úroveň zákonnej ochrany zamestnancom s odvolávaním sa na inú možnosť kolektívneho vyjednávania, prečo potom neposilníte postavenie odborovej organizácie a ochranu odborových funkcionárov, aby títo mohli slobodne a bez akéhokoľvek šikanovania vyjednať so zamestnávateľom priaznivejšie pracovné, mzdové a sociálne podmienky, a to pre všetkým zamestnancov? Vy to nielenže nerobíte, ale práve naopak, znižujete rozsah odborovej organizácie a oslabujete ochranu odborových funkcionárov.

    Z návrhu zákona je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd neplatených či málo platených nadčasov či iných bonusov pre zamestnanca. V týchto snahách nie ste osamelí, je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia, ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste spojení, ktorí sú vašimi sponzormi a ktorých nemožno nazvať inak ako rannými kapitalistami, alebo rýchlozbohatlíkmi idúcimi za ziskom a to za každú cenu.

    Vážené dámy, vážení páni, táto novela Zákonníka práce je zlá a neodborná. Škodí ľuďom práce, posúva ich do pozície ľahko platenej pracovnej sily bez adekvátnej sociálnej ochrany, bez adekvátnych garancií spravodlivej mzdy za prácu. Preto tento návrh nemôžem podporiť. Žiadam, aby bol stiahnutý z rokovania vlády a vrátený predkladateľovi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani Tomanová, to bola žiadosť stiahnuť návrh z rokovania parlamentu?

  • Reakcia poslankyne.

  • Veď preto sa pýtam, aby to v zázname bolo správne.

    Šesť poslancov sa prihlásilo s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pani poslankyňa Tomanová, rozprávate veľmi pekne, ľúbivo, ale, bohužiaľ, nepravdivo. Nikto z nás neoberá dôchodcov o prácu. Návrhom, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová, aby podnikatelia zamestnávatelia mohli prepustiť dôchodcu, ak on nadobudne nárok na dôchodok, určite dôchodcov neoberáme o prácu. Možno iba vy predpokladáte, že zamestnávatelia sú hlúpi. A myslíte si, že hlúpi zamestnávatelia prepustia dobrých, kvalitných zamestnancov dôchodcov iba preto, lebo im to prikáže alebo umožní zákon. Nie, my iba rozväzujeme ruky zamestnávateľom. Ten zamestnávateľ, ktorý nemá legálny dôvod na to, aby zlého zamestnanca dôchodcu prepustil, ho odrazu bude mať. Ale ten zamestnávateľ, ktorý chce si svojho zamestnanca dôchodcu nechať v práci a nechce zamestnať miesto neho niekoho mladšieho, tak si ho naďalej nechá, možno aj do deväťdesiatky.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Ondruš, prosím vás nevykrikujte, veď budete o chvíľku na rade.

  • Áno, ma ruší pán Branislav Ondruš, nemôžem hovoriť a strácam sekundy.

    Pani poslankyňa hovorí veľmi rada o tematike dôchodkov. Ale tým, čo hovorí, iba potvrdzuje, že naozaj myšlienkovo sme absolútne z iného sveta. Tak trošku si pripomeňme tú situáciu, lebo o nej hovorila. Som rád, že povedala, že od 2004 je zavedený možný súbeh dôchodku a práce. Ja som veľmi rád, že sa nám to vtedy podarilo, že sme zaviedli slobodu pre ľudí, že sme prestali tých, čo odišli do dôchodku, hádzať automaticky do starého železa, pretože tak to dovtedy bolo, mali zakázané pracovať a museli čakať na súmrak svojho života za sociálnu dávku, dôchodok, alias žobračenku. Veľmi smutný príbeh to bol dovtedy. Aj preto bolo možné skrátiť na desať rokov poistenie. A ten, kto desať rokov len je poistený, má nárok na to alebo mal nárok na to, už sa to zmenilo na 15 rokov, aby mohol dostať dôchodok. Ale to neznamená, že ho mal taký istý ako ten, čo pracoval 40 rokov. Veď to je presne závislé od toho, koľko pracoval. A preto tam bola zavedená sankcia, že každý, kto odíde skôr do dôchodku, tak každým rokom stráca 6 % na svojom dôchodku. A takéto ekonomické parametre sú omnoho účinnejšie ako nejaké nariadenia zo strany štátu, ktoré nútia ľudí odrábať si roky na sociálnu dávku, alias žobračenku.

    Neviem o tom, že by tu boli 43-roční predčasní dôchodcovia, pretože ich dôchodky by bol mizerné. A ľudia radšej pracujú a chcú mať seriózne dôchodky. Zaviedli sme slobodu a voľnosť rozhodovania, to je veľmi dobrá zmena.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Tomanová, nechcete predĺžiť vek odchodu do dôchodku, zároveň namietate náš návrh zaviesť možnosť, nie povinnosť rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, ktorý splnil nároky na starobný dôchodok. Čo vlastne chcete?

    Nedá mi nekomentovať vaše vyjadrenie o sociálnej eutanázii, o uzákonenej sociálnej eutanázii z piatka.

    Pani Tomanová, to vy ste spôsobili sociálnu eutanáziu prijatím zákona o sociálnych službách, ktorým ste zamedzili tisíckam ľudí pomoc, na ktorú boli odkázaní.

  • Zabetónovavame sa v odmietavých a veľmi antagonistických postojoch. Ja preto chcem konštruktívne zdôrazniť to, na čom sme sa dohodli alebo čo máme spoločné.

    Ja by som chcel poďakovať pani poslankyni Tomanovej, aj keď jej vystúpenie bolo veľmi kritické, za to, že ocenila postoj gestorského výboru pre sociálne veci. Áno, aj ja som rád, že sme sa v tom výbore dokázali aspoň na niektorých veciach dohodnúť a urobili sme Zákonník práce prijateľnejším aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Ja si myslím, že o toto by nám malo ísť.

    No a keďže veľa tých rozdielnych názorov zostáva, predsa len zopakujem zase jeden návrh, ktorý prešiel v gestorskom výbore, a to je práve v spoločnej správe pod bodom 1, že minimálne mzdové tarify zostávajú tak, ako si to želá opozícia. Teda názor vládnej koalície alebo väčšiny poslancov vládnej koalície bol iný, ale gestorský výbor odporúča poslancom v pléne, aby sme minimálne mzdové tarify zachovali, to znamená, aby aj v tejto veci, nielen v otázke výpovednej doby zostalo pri status quo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja chcem poďakovať pani poslankyni za široký záber vysvetlenia úskalia tohto Zákonníka práce a podčiarknuť skutočnosť zrušenia pracovného miesta z organizačných dôvodov a jeho opätovného vytvorenia po jednom mesiaci. Považujem to za škodlivé nielen z hľadiska zamestnanca, ale aj z hľadiska rozvoja firmy, ktorá tento paragraf môže jednoznačne využívať. A zároveň týmto paragrafom nebojujeme proti znižovaniu nezamestnanosti, podporujeme len zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ nie je jednoznačne rozhodnutý, či dané pracovné miesto bude o jeden mesiac alebo dva mesiace opäť potrebovať, môže predsa využiť aj iné dostupné možnosti agentúry dočasného zamestnávania, brigády alebo podobne.

    Tento návrh zrušenia pracovného miesta z organizačných dôvodov pôsobí aj proti stabilizácii rozvoja firiem. Totiž ako môže zamestnávateľ každú chvíľu prepúšťať zamestnanca ako prebytočného z organizačných dôvodov a o pár týždňov opäť miesto vytvoriť? Jednoznačne to poukazuje na to, že firma nemá vypracovanú základnú filozofiu svojho rozvoja a je to ústretovosť voči nezodpovednému zamestnávateľovi a tento zamestnávateľ nepodporuje stabilitu zamestnanca vo svojej firme. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja vám tiež ďakujem za obšírne, rozsiahle a analytické vystúpenie. Veľmi zaujímavo ste poukázali na konkrétne fakty s odvolávaním sa na konkrétne zdroje informácií, čo tu vidíme iba občas alebo teda máme iba výnimočnú príležitosť takéto niečo počuť.

    Aj som rád, že ste vyprovokovali kolegu Matoviča k faktickej poznámke, ktorá bola, samozrejme, strašne hlúpa, pretože odhalila, že pán kolega Matovič nemá ani šajnu o tom, čo je dnes v Zákonníku práce, ktorý už dnes poskytuje niekoľko možností prepustiť zlého zamestnanca bez ohľadu na jeho vek, na to, či ide o dôchodcu, preddôchodcu alebo podôchodcu.

    Ale to, čo som chcel ešte špeciálne z vášho vystúpenia podtrhnúť, to je to, keď ste hovorili o tej zmene ohľadom pružného pracovného času. Ja som uplynulý víkend strávil na východnom Slovensku a musím povedať, že som sa veľa s ľuďmi rozprával o tejto novele Zákonníka práce. A ľudia skutočne majú strach, strach z toho, že naozaj sa pre nich práca stane vlastne otrockou záležitosťou, a jedným z tých bodov je práve tá zmena ohľadom stanovenia pružného pracovného času, pretože skutočne už dnes je úplne bežné, že tí ľudia často musia prijímať všelijaké podmienky svojich zamestnávateľov jednoducho z toho dôvodu, že nemajú na výber, buď prijmú akékoľvek podmienky a budú mať prácu a budú mať aspoň aký taký príjem, lepší ako zo sociálnych dávok, alebo jednoducho podmienky neprijmú a potom prídu o prácu veľmi rýchlo. To znamená, že aj to ustanovenie, ktoré ste spomínali o tom pružnom pracovnom čase, len umožní, aby títo ľudia skutočne sa ocitli v pozícii otrokov, keď si nebudú môcť absolútne nič vyberať a budú musieť pracovať iba podľa príkazov.

  • Pani poslankyňa Tomanová bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky pripomienky, ktoré odzneli. Musím však povedať, že k odbornej časti, o ktorej som tu hovorila, hovorili výlučne poslanci za politickú stranu SMER – sociálna demokracia.

    Pán Kaník, my si ešte v rámci Zákonníka práce všeličo budeme vysvetľovať, ale musím vám povedať, že do konca roku 2003 bolo taktiež možné nepoberať dôchodok a bola valorizácia za každý rok, zvýšenie dôchodkov o 6 %, čo platí aj dnes. Čiže nehovorte o tom, že nie je to zvýhodnené. Dnes sa hovorí o tom, že sa stanoví maximálny limit pre dôchodok. Čiže to znamená, že keď ľudia budú aj pracovať a nebudú poberať dôchodok, je to určitá neistota. Ďaleko väčšia istota je nechať si ten dôchodok priznať.

    Viete, na niektoré poznámky ľudí reagovať, ktorí nemajú potuchy, o čom rozprávajú, keď sa vyjadrujú k Zákonníku práce, nepoznajú súvislosť s medzinárodnými dohovormi, ktoré sme ratifikovali, s Európskou sociálnou chartou, s ústavou, s ďalšími právnymi predpismi, je skutočne pod ľudskú dôstojnosť.

    Ale nedá mi nehovoriť o predĺžení veku odchodu do dôchodku. Nikto ste ma nikdy nepočuli povedať, že nesúhlasím s predĺžením odchodu veku do dôchodku. Ale hovorím o tom, že ho netreba predlžovať teraz. De iure máme do roku 2015 zakotvené v zákone, že sa predlžuje vek odchodu do dôchodku, de facto to bude trvať až do roku 2025. Ak si to doba vyžiada, určite bude pribúdať schopných ľudí. A podobne som presvedčená, že odborníci budú o tomto diskutovať a nájdu riešenie.

    A pokiaľ ide o sociálne služby, pani Gibalová, za ktoré tu toľko horujete, musím povedať jedno, že politické strany, ktoré sú dnes z KDH vo vládnej koalícii, a viaceré z týchto strán a viacerí z poslancov, ktorí tu dnes sedia, zahlasovali v roku 2001 za zákon č. 416/2001 Z. z., ktorým sa odovzdávali kompetencie ako originálne kompetencie na úseku sociálnych služieb...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší rečník v poradí pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Len ja chvíľu len počkám, aby kolegyne mohli si vypočuť podrobné informácie od pána ministra už dvanásť minút.

  • Reakcie z pléna.

  • Už stačilo, ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, na dnešnom rokovaní Národnej rady je predložená rozsiahla novela Zákonník práce, ktorá výrazne znepríjemní postavenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.

    Zaujímavé je už zdôvodnenie predkladanej novely, kde sa o. i. uvádza, že novela obsahuje opatrenia na odstránenie bariér rastu zamestnanosti a zvýšenie flexibility pracovných vzťahov, prijatím novely sa znížia neprimerané náklady zamestnávateľov. To je taká ústredná myšlienka celej tejto novely, šetrenie neprimeraných nákladov zamestnávateľa. A, čo si myslíte, na úkor koho? Ďalej, upraví sa postavenie a právomoci odborov tak, aby neboli zvýhodňované na úkor zamestnávateľa. Lepšie by bolo napísať „odstránia sa právomoci odborov“, to by bolo také výstižnejšie a pravdivejšie. Na druhej strane sa posilnia právomoci ďalších zástupcov zamestnancov, zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka, zvýšia sa možnosti uzatvárania vzájomných dohôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Je to taký zaujímavý inštitút: operatívne zmeny pracovných podmienok. Čo myslíte, v prospech koho? Ďalej, novela zavádza tzv. trvalý inštitút flexikonta, delené pracovné miesta, významne vylepšuje možnosti zavádzania pružného pracovného času, umožňuje lepšie skĺbenie pracovných, rodičovských povinností a posilní ochranu tehotných žien a matiek s malými deťmi. No to je aspoň niečo také pozitívne.

    Dotknem sa vo svojom vystúpení len niektorých návrhov, ktoré podľa mňa poškodzujú zamestnancov a vytvárajú možnosti zneužívania, opakujem, možnosti zneužívania Zákonníka práce v neprospech zamestnancov a v neprospech odborov.

    Hlavný útok na právomoci odborov sú návrhy, ktoré prišli z hospodárskeho výboru. Ich podstata spočíva v tých návrhoch, kde by slová „po prerokovaní so zástupcami“ nahradili slová „po dohode so zástupcami“. Myslím si, že dôvod je jasný každému. Akékoľvek rozhodnutie zamestnávateľa týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu podľa týchto návrhov stačí prerokovať. Lepšie povedané, stačí o ňom informovať zamestnancov a ich zástupcov bez toho, aby tieto návrhy vyžadovali vzájomnú dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi na týchto rozhodnutiach. A asi netreba veľmi zdôrazňovať, že ide zvyčajne o návrhy navrhované v prospech zamestnávateľa a v neprospech zamestnanca. Zamestnanec sa takto dostáva do absolútnej nevýhody a, dá sa povedať, až neslobody voči zamestnávateľovi. A to je pre mňa absolútne neprípustné.

    No a najnovší pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Horváth, len potvrdzuje, že vy urobíte všetko možné, len aby ste odbory dostali mimo možnosti chrániť oprávnené záujmy a práva zamestnancov. Takýmito návrhmi, pán kolega Horváth, asi ťažko posilníte sociálny zmier, o ktorom tak často hovoríte a ktorý vám akože ide. Už v piatok som sa spýtal, či 30-percentnú podporu alebo členstva budú musieť preukázať aj rôzne občianske združenia, ktoré sa vyjadrujú často k závažným problémom tejto spoločnosti. Od nich sa to nevyžaduje? Tam stačí, že príde nejaký zástupca a povie si svoj názor? Nebudete skúmať, koľko ľudí stojí za ním? A to už sa nepýtam, že aj pokiaľ ide o politickú stranu, ktorá je zastúpená v parlamente, kde sa rozhoduje vlastne o tom, čo sa na Slovensku diať bude, či tam vám nechýba 30 % podpory obyvateľstva. To by potom tu okrem strany SMER asi nikto iný nesedel.

  • Takže na jednej strane vám to neprekáža a na druhej strane takéto niečo dáte proti odborom. Je to jasný podpásový úder proti odborom.

  • Vážené dámy a páni, bolo obdobie, keď platilo, že znovuutvorenie zrušeného pracovného miesta bolo možné najskôr po šiestich mesiacoch. Neskôr sa tá doba znížila na 3 mesiace a teraz sa navrhuje zníženie na 2 či dokonca úplne zrušiť akúkoľvek dobu. Zamýšľa sa niekto nad tým? Pani Tomanová sa tohto dotkla, ja sa toho dotknem tiež ešte raz. Najlepšou odpoveďou je asi realita z praxe. Ako to teda v praxi väčšinou vyzerá? Ak sa chce zamestnávateľ zbaviť konkrétneho nepohodlného zamestnanca a dať tam toho svojho, tak jednoducho urobí organizačné zmeny a z organizačných dôvodov zamestnanca prepustí. Žiaľ, nedeje sa to takmer nikde a nikdy plánovane s cieľom zvýšiť kvalitu a efektivitu práce, ale čisto zo subjektívnych a, ak to chcete počuť, aj z politických dôvodov. V takýchto prípadoch sa to nedá zdôvodniť ani najčastejšie uvádzaným dôvodom.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Jasaň, prosím vás pekne, pokračujte, ostatní poslanci sa bavia dosť ticho na to, aby vás bolo zreteľne počuť.

  • Ale ja počujem pani Dubovcovú, mne to prekáža.

  • Aha, tak v tom prípade prepáčte. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak ak sa chce zamestnávateľ zbaviť konkrétneho nepohodlného zamestnanca a dať tam toho svojho, tak jednoducho urobí organizačné zmeny, z organizačných dôvodov zamestnanca prepustí. Hovoril som, že sa to nedeje z dôvodu takmer nikdy a nikde plánovane a s cieľom zvýšiť kvalitu a efektivitu, ale, tak ako som to už hovoril, zo subjektívnych a, ak to chcete počuť, aj politických dôvodov. Zopakoval som to pre istotu. V takýchto prípadoch sa to nedá zdôvodniť ani najčastejšie uvádzaným dôvodom, že sa ide šetriť. A poznatky zo súčasného obdobia jasne ukazujú, že po výmene politickej garnitúry sa to deje až priveľmi často, ak by sa menili len tzv. politické funkcie, ale čistky sa robia veľmi hlboko, ani by sme nemuseli ísť ďaleko z parlamentu. Nenamietal by som, ak by sa tento paragraf skutočne využíval len za tým cieľom, ktorý sa uvádza. A to je účelné šetrenie či využitie na zvýšenie kvality a efektivity práce. Ale nie je tomu tak. Mohol by som tu uviesť dosť konkrétnych príkladov, keď sa napr. z učiteľa telocviku, nič proti učiteľom, stal vysoký štátny úradník zodpovedný za oblasť, kde sa vyžaduje úplne iné vzdelanie, než má on, ale to si nechám na inokedy.

    Ďalšia moja poznámka sa týka výpovednej doby a odstupného pri výpovedi danej zamestnancovi. To je zaujímavé porovnanie od roku 2002, keď najprv bola výpovedná doba 2 mesiace, pri výpovedi z organizačných dôvodov 3 mesiace, pričom zamestnanec mal nárok aj na odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Neskôr, za ministrovania súčasného poslanca pána Kaníka to bolo najmenej 2 mesiace. Ak bola daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, bola výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Namiesto uplatnenia výpovednej doby mohol zamestnanec požiadať o odstupné vo výške najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, tak mohol požiadať o odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, mohol požiadať oň. Za ministrovania pani Tomanovej to boli najmenej 2 mesiace. Ak bola daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, bola výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Pri výpovedi z organizačných dôvodov zamestnanec mal nárok aj na odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, mal naň nárok, nie mohol oň požiadať. Ak odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, mal nárok na odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ako je to v terajšom návrhu? Štandardná výpoveď je jeden mesiac, pri výpovedi z organizačných dôvodov, ak pracovný pomer trval a tak ďalej, to poznáte. Ale to podstatné je, namiesto uplatnenia výpovednej doby môže zamestnanec požiadať o odstupné v alikvotnej výške jeho priemerného mesačného zárobku. To je tá zmena. Čiže môže požiadať o odstupné, ale prestane pracovať, kým doteraz aj dostal odstupné, aj mohol pracovať počas výpovednej lehoty. Aj týmto ustanovením sa šetria náklady zamestnávateľa. Ale čo bude s prepusteným zamestnancom, to už nikoho nezaujíma. Ak by bol na Slovensku dostatok pracovných miest, nemal by som výhrady voči tomuto inštitútu alebo voči tomuto návrhu. A možno by som to aj akceptoval. Ale za súčasnej situácie to vôbec nie je dobrý návrh. Odstupné sa za súčasnej nepriaznivej situácie na trhu práce dá totiž chápať aj ako určitý spôsob odmeny za to, že zamestnanec svojou prácou roky pomáhal zamestnávateľovi pri rozvoji jeho podnikania a pri získavaní zisku. A navyše má to aj sociálny aspekt. Veď čo čaká prepusteného zamestnanca tam, kde niet dostatok pracovných príležitostí, zvlášť ak vieme, že napr. nezamestnanosť mladých na Slovensku prekonáva všetky rekordy a bez práce je zhruba každý tretí mladý človek vo veku od 15 do 24 rokov a ľudí nad 50 rokov veku je už nezamestnaných takmer vyše 95 000 a momentálna situácia je taká, že dosť práce nie je ani pre mladých, ani pre starých? Z toho jasne vyplýva, že ani mladí ľudia, ani ľudia z vekovej kategórie 50 plus na tom nie sú dobre a úrady práce plnia rovnako. Z tých starších však majú niekoľko nevýhod navyše. Väčšinou majú rodiny. A sú teda viazanejší na miesto svojho pobytu, kde sa veľmi ťažko hľadá práca, a to v každom regióne Slovenska, možno okrem Bratislavy. A od týchto ľudí ťažko očakávať, že budú za prácou teraz cestovať ďaleko mimo svojho bydliska, dokonca mimo územia Slovenska. Takže čo ich čaká? No zúfalé hľadanie akejkoľvek práce aj menej platenej, aj nízko kvalifikovanej, napriek tomu, že sú to mnohokrát vzdelaní, odborne zdatní a skúsení pracovníci, potom dôchodok, z ktorého a dá len veľmi ťažko vyžiť. No je to krásna životná perspektíva. A vy týmto ľuďom idete vziať ešte aj odstupné. A čo čaká také rodiny, kde rodičia majú problém nájsť si prácu? Sú politické strany, ktoré sa netaja s tým, že ich filozofiou je, aby sa každý staral sám o seba, ako vie. K tomu sa vyjadrovať nebudem a je to ich legitímny názor, ale čudujem sa strane, pre ktorú je rodina základom všetkého, aspoň to tak deklarujú. Myslíte si, že toto, čo sa deje a ďalej chystá, bude mať pozitívny vplyv na rodinu? Komu to vyhovuje, keď rodičia buď budú nezamestnaní, alebo budú kvôli zamestnaniu odlúčení od seba? Nemyslím si, že to prospeje stabilite manželstiev, stabilite rodiny alebo, ak to chcete počuť, ako povedal jeden poslanec za KDH, „harmonizácii rodiny“. A určite to neprospeje dobrej výchove detí. Nečudujme sa teda, že sa mladí nehrnú do manželstiev a že si nezakladajú rodiny. Veď s takouto životnou perspektívou sa im niet veľmi čo čudovať.

    Vážené dámy a páni, nejde aj v tomto prípade náhodou len o to, aby prípadné viacmesačné odstupné pri pripravovaných veľkých prepúšťaniach šetrili zamestnávateľom peniaze? Veď následné príspevky v nezamestnanosti predsa bude platiť štát, a nie podnikatelia. A čo bude s tými, ktorí stratia zamestnanie? No veď nič sa nedeje, budú dostávať nejaké sociálne dávky. Ale aj to je situácia veľmi zlá. Veď už teraz žije z dávok v hmotnej núdzi takmer každý trinásty občan a poberateľov neustále rastie. A vôbec si nemyslím, že tento nárok sa zníži, ak bude schválená táto novela Zákonníka práce. Tvrdenie, že ak sa prijme táto novela Zákonníka práce, tak začne stúpať počet pracovných miest, je asi len túžba vládnej koalície a reálne to nie je. A naozaj úprimne rád by som sa v tomto konštatovaní chcel mýliť, ale, žiaľ, asi sa nemýlim. Dúfam, že ani tento návrh neprejde.

    No a je tu ďalší skvostný návrh, aby zamestnávateľ mohol prepustiť zamestnanca po dovŕšení 65 rokov života. Tomuto diskriminačnému paragrafu už vôbec nerozumiem. A keď som si ho prečítal, tak som si dal otázku, čo príde ďalej. Bude to zníženie na koľko, 62, 60, 55, 50? Ani som nemusel čakať dlho, prišiel pozmeňujúci návrh od kolegyne z KDH, ktorá to ešte pritvrdila. Dovršujúci dôchodkový vek, choď preč, mohol by som to kľudne nazvať, tak ako som to v piatok nazval, zákonná pracovná eutanázia. Načo už tu budeš, ty dôchodca? Celý život si poctivo pracoval, dostaneš teraz nejaký dôchodok a choď si užívať dôchodok. To si naozaj myslíte, že človek, ktorý má dôchodkový vek, už nemá nárok na nič, len čakať, kedy udrie jeho posledná chvíľa? Veď máte dôchodok, tak si užívajte. Vážená kolegyňa, pýtali ste sa týchto dôchodcov, prečo ešte pracujú? A dočítal som sa, že sa uvažuje o ďalšom skvelom návrhu, ako valorizovať dôchodky. Už len tá úvaha je strašná. To už dôchodca naozaj nemá nárok na nič? Toto má byť to proklamované, ako som tu v piatok počul od kolegu Novotného? Citujem: „Táto vláda si dala za cieľ chrániť najrizikovejšie skupiny obyvateľstva." Povedal to pán kolega Novotný síce v inej súvislosti, ale platí to aj tu. Ak sa má týkať dôchodcov takáto starostlivosť, tak vám za ňu ďakujem. To si myslíte, že takýmito návrhmi pomôžete mladým ľuďom získať prácu? Myslíte si, že meniť zákony v prospech jednej vekovej skupiny na úkor inej je dobrá cesta? Skôr si myslím, že to vytvára len možnosť šírenia nevraživosti jednej generácie voči druhej generácii. Je mi ale dosť jasný cieľ tohto snaženia. Tu nejde ani tak o reálnu snahu zlepšiť životnú situáciu mladých, ale o snahu odvrátiť pozornosť jedných aj druhých od ich zlej sociálnej situácie a od skutočných príčin ich zlej situácie. Namiesto týchto experimentov by ste mali robiť kvalitnejšiu konkrétnu aktívnu politiku práce a vylepšovať podnikateľské prostredie, ale nie takýmto spôsobom, vytvárať lepšie podmienky pre živnostníkov. Ak hovorím o živnostníkoch, tak určite nehovorím o tých, ktorí sú nimi z donútenia zamestnávateľa s cieľom, aby zamestnávateľ znova šetril peniaze na ich úkor. Pokúste sa zvýšiť vymožiteľnosť práva. Hľadajte spôsoby na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, pretože aj tie sú jednou z príčin dlhodobej vysokej nezamestnanosti. Hľadajte riešenia na možnosti zamestnania tých, ktorým odoberáte sociálne dávky, pretože nepracujú. Tu si znovu pomôžem jedným citátom: „Nepovažujte každého, kto nepracuje, že je lenivý, radikálnymi škrtmi sociálnych dávok nezamestnanosť nezvýšime.“ Autora tohto citátu nepoviem, pretože je to súčasný vysoký úradník a nechcem mu uškodiť.

    Vážené dámy a páni, toto je cesta, ako vyriešiť najzávažnejší problém Slovenska, ktorým je vysoká nezamestnanosť a šíriaca sa chudoba? Dúfam, že ani tento návrh neprejde a že na vaše zvrátené úvahy, ako neustále rozširovať príjmové nožnice medzi ľuďmi v ich produktívnom veku a seniormi, zabudnete, poprípade že odídete z vlády skôr, než ich budete môcť realizovať.

    Kolegyne, kolegovia, ďalšou poznámkou sa dotknem návrhov týkajúcich sa minimálnych mzdových nárokov, aj keď to už tu bolo spomínané. Dokonca vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme nepodporili tento návrh. Ja mám obavu, a poznám niektorých kolegov, že to vyberú na osobitné hlasovanie. Samozrejme, tento návrh, ktorý sme dali do spoločnej správy, verím, nebude schválený. Preto ešte raz dupľujem. A možnože to tiež pomôže tomu, že si aj kolegovia a kolegyne uvedomia, že tento návrh by mal odtiaľ odísť, myslím tým návrh vypustiť to. Dnešné minimálne mzdové nároky odstupňované od 1 do 6 približne kopírujú dosiahnuté vzdelanie pracovníka. Nebudem hovoriť, ako je to, pokiaľ ide o prvý, druhý, tretí stupeň..., to poznáte. Vyhnem sa tomu, budem šetriť čas. Ale mám však poznatky, že pri dodržiavaní tohto mzdového koeficientu sú tiež značné rezervy. To ale neznamená, že keď sú tu rezervy, že ho chceme dať preč. Ale skúsme alebo nech skúsia príslušné orgány poriešiť to. Čo si myslíte, že komu vyšiel minister práce Jozef Mihál vypustením tohto paragrafu v ústrety? No určite nie zamestnancom, ale požiadavkám firiem. Ak by ministrov návrh prešiel, dúfam, že neprejde, mohlo by sa stať, že aj za vysokokvalifikovanú prácu dostane zamestnanec len minimálnu mzdu. Zrušiť § 120, ktorý hovorí o minimálnych mzdových nárokoch zamestnancov podľa zložitosti, zodpovednosti, obtiažnosti práce, žiada v pripomienkovom konaní aj minister financií Ivan Mikloš. Pritom argumentoval tým, že obmedzuje mzdovú flexibilitu a tvorbu nových pracovných miezd. Ja si to nemyslím, skôr naopak, pre ľudí by to mohlo znamenať ešte výraznejšie zhoršenie už v beztak zlej situácii v odmeňovaní. Pripomínam, že v podnikoch, kde nefungujú odborové organizácie a kolektívne vyjednávania, sú práve minimálne mzdové nároky pre zamestnanca jedinou poistkou, aby ho zamestnávateľ nemohol doslova vydierať. Myslím si, že táto zmena v Zákonníku práce počet poberateľov iba minimálnej mzdy určite výrazne znásobí. Zamestnávatelia, ktorí volajú po úplnom zrušení minimálnej mzdy, sú, samozrejme, zmenou nadšení. A problém s ňou, dúfam, zatiaľ nemajú ani koaliční poslanci.

    Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov konštatuje: „Dlhodobo sme upozorňovali, že na Slovensku v skutočnosti nemáme iba jedinú, ale až šesť rôznych minimálnych miezd. Vítame zrušenie paragrafu, ktorý bol výraznou prekážkou v zamestnanosti.“ Rád by som vedel, v čom je prekážkou v zamestnanosti. Je ňou asi len v tom, že keby tam nebol, tak môžu niektorí zamestnávatelia tlačiť mzdy hlboko dole.

    Ďalej, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislav Masár konštatoval: „Sme radi, že sa konečne zruší toto ustanovenie, pretože je stále veľkou administratívnou záťažou pre podnikanie. Neplní svoju funkciu a poskytuje len priestor na zbytočné spory a obrovské časové straty. Jediný jeho význam pre zamestnanosť je udržanie počtu kontrolórov na inšpektorátoch práce.“

    Na počudovanie. S vypustením tohto paragrafu súhlasil aj šéf sociálneho výboru Július Brocka, ktorý tvrdil, že: „Je to jeden z návrhov, ktorý Zákonník spružní. Ak zostaneme aj v konečnom znení novely v parlamente, nebudem mať zábrany podporiť ho.“ Tvrdí to predseda sociálneho výboru pán Brocka. Verím, že svoj názor už zmenil. Podľa neho by novinka...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prosím, pokračujte.

  • Prepáčte, pán predseda, ale mňa to ruší, keď tu rozprávajú. Ja už som...

  • Pán Jasaň, veď už šepkala takmer.

  • Ale snáď nechceme zakázať všetkým poslancom, čo len povedať slovo, keď vy hovoríte.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Podľa pána Brocku by táto novinka znížila zamestnávateľom mzdové náklady, s čím vlastne súhlasím, veď o to vlastne ide, a najmä v chudobnejších regiónoch by ich podnietila vytvárať ďalšie pracovné miesta. No ak tento návrh bude schválený, tak mi potom pán kolega určite rád odpoviete, kde koľko vďaka tomuto návrhu bolo vytvorených nových pracovných miest. Budem netrpezlivo čakať na odpoveď. Kolega Brocka si tiež údajne myslí, že predovšetkým zamestnanec sa musí rozhodnúť, či vezme prácu za daných podmienok alebo si povie, že sa „nenechá vydierať“. Pán kolega, zodpovední ľudia nemajú na výber, ak sú v regiónoch, kde niet práce a chcú uživiť svoju rodinu. Buď prijmú akúkoľvek prácu za akúkoľvek mzdu, alebo rozšíria rady nezamestnaných a pomaly budú strácať sociálne postavenie, ale aj pracovné návyky, zvlášť ak sa ich vek pohybuje okolo päťdesiatky. Ale lepšie na tom nie sú ani mladší a ani tí, ktorí ešte len hľadajú svoju prvú prácu. Ale veľmi rád sa s vami vyberiem do týchto regiónov za týmito ľuďmi. My s Braňom Ondrušom sme veľmi často medzi týmito ľuďmi a naozaj poznáme ich názory. Ministerstvo práce síce tvrdí, že ide „o výsledok konštruktívneho rokovania s rezortom financií“, a, chvalabohu, to oceňujem, že pripúšťa, že definitívne rozhodnutie padne počas diskusie so sociálnymi partnermi alebo počas schvaľovania návrhu v Národnej rade. Preto verím, že tento návrh schválený nebude a že zostane tak, ako je to v spoločnej správe.

    Moja posledná poznámka sa týka tzv. flexikonta. Tento inštitút bol zavedený za ministrovania pani Tomanovej ako prechodné opatrenie v čase hospodárskej krízy s účinnosťou od 1. 3. 2009 do 31. 12. 2012. Podľa súčasného návrhu sa ale flexikonto stáva trvalým nástrojom flexibility pracovného času v prípadoch, keď zamestnanci nemôžu z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu. Ja chápem význam tohto inštitútu v čase hospodárskej krízy, ale dať to ako trvale platné sa mi zdá nenáležité a tiež jeho zavedenie vytvára možnosť jeho zneužívania. To by ma zaujímalo, kto a za akých podmienok určí, čo sú vážne prevádzkové dôvody. Pravdepodobne to bude len zamestnávateľ sám. Bude určite zaujímavé, ako sa tento inštitút bude využívať a hlavne aké dôvody budú uvádzané pri jeho využívaní. Rád sa pôjdem pozrieť tam, kde ho využijú. A hlavne ma budú zaujímať dôvody, prečo to chcú využívať.

    Vážené dámy a páni, moje vystúpenie nemalo vôbec za cieľ proti niekomu útočiť, poprípade dávať zamestnávateľov do jedného, a to do toho zlého koša, naopak, vážim si každého zamestnávateľa, ktorý vytvára pracovné príležitosti a dokáže nielen využiť pracovnú silu, ale dokáže ju aj primerane ohodnotiť a ak navyše vytvára dobré pracovné podmienky, pri ktorých aj zamestnanec dokáže pracovať naplno a nemusí sa strachovať o svoje miesto, ale naopak, vidí aj svoju vlastnú perspektívu ďalšieho pracovného rastu. Chcel som poukázať na možnosti zneužitia, ktoré predkladaná novela vytvára niektorými návrhmi. Netvrdím, že všetky predkladané návrhy sú také, ktoré vytvárajú možnosť zneužitia, ale, žiaľ, takéto pretrvávajú. Tiež netvrdím, že všetci zamestnávatelia to budú využívať v neprospech zamestnancov, ale, žiaľ, možnosti tu sú. A navyše výrazným oklieštením právomocí odborov sa zamestnanca už pomaly nebude mať pomaly kto zastať. Preto zvážte svoje postoje tak, aby po zmene Zákonníka práce ľudia nezarábali menej ako dnes, aby Zákonník práce nevytváral možnosti pre zamestnávateľov, aby šetrili na zamestnancoch, aby zamestnávatelia nemohli ľahšie prepúšťať, ľahšie narábať s ľuďmi a dokonca ich ovládať. Proti tomu bolo moje vystúpenie a proti tomu protestujem, aby človek v pracovnom pomere nebol len prostriedkom na vytváranie zisku akýmkoľvek spôsobom a v pracovnoprávnom procese bol tým výrazne slabším. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň, vecné, zaujímavé vystúpenie. SMER odmieta zmeny v Zákonníku práce. A argumentuje slabou ochranou zamestnancov. Pán kolega, súhlasím s vami, že je možné viac chrániť zamestnancov. Ale čo by bolo výsledkom tejto zvýšenej ochrany? Bolo by na Slovensku viac investorov? Bolo by na Slovensku viac pracovných príležitostí v dnešnom globalizovanom svete? Obávam sa, že nie. Pán kolega, zvýšená ochrana zamestnancov už dávno nezvyšuje zamestnanosť, nielen na Slovensku. Preto musíme meniť Zákonník práce, aby bolo viac pracovných miest na Slovensku, aby nemuselo viac ľudí cestovať do zahraničia. Ja si uvedomujem, aký to je vážny problém, keď živitelia rodím musia zháňať prácu v zahraničí a nežijú a nebývajú dlhý čas so svojimi rodinami, ale my môžeme urobiť niečo aj pre tých, ktorí u nás pracujú a nežijú so svojimi rodinami, napr. väčšina z nás má takmer 120 dní pracovného voľna cez rok a medzi nami sú ľudia, ktorí majú prácu a nemajú voľno ani vo sviatok. Pán kolega, viete, že v spoločnej správe je taký návrh, aby aspoň vo sviatok živitelia rodín, rodičia mohli byť so svojimi rodinami? A keď podporíte návrh pod bodom 27 spoločnej správy, tak ako to odporúča gestorský výbor, tak môžeme pomôcť napr. aj týmto rodinám.

    Vy ste sa vyjadrovali aj k odchodu do dôchodku. Budem musieť asi zareagovať neskôr potom vo svojom vystúpení.

  • Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ty som spomínal vo svojom vystúpení nejakého vysokopostaveného telocvikára? Neviem, kam si mieril. Ale ja si jedného pamätám, bol ministrom vnútra, práve tým ministrom, ktorý zmaril referendum na Slovensku, a vaším politickým spojencom v minulom volebnom období.

    Ďalšia tvoja otázka je, či aj rôzne odborové či občianske združenia musia preukázať 30-percentnú reprezentatívnosť. Ja sa pýtam, či majú právo kolektívneho vyjednávania ďalšie občianske združenia, lebo keby si dobre prečítal môj pozmeňujúci návrh, tak by si vedel, že traja zamestnanci môžu založiť odbory s tým, že keď chcú kolektívne vyjednávať, musia preukázať 30-percentnú reprezentatívnosť tak ako zamestnanecké rady. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Jasaň, dovoľte mi úprimne poďakovať za vaše vystúpenie, ktoré bolo absolútne komplexné, jasné, ktoré bolo povedané v súvislostiach. A myslím si, že bolo obrovským prínosom a nesmierne v mnohých bodoch dopĺňalo to, čo som povedala. Oslovila ma jedna vec a k tej by som sa chcela pridať. To bola len jedna vec z mnohých, kde ste hovorili len o rodine, súdržnosti rodiny. Táto spoločnosť aj tak je dosť „rozviklaná“. A vnášať akékoľvek rozpory a nie priaznivé vzťahy medzi mladú a staršiu generáciu je absolútne neprípustné. Znovu sa vrátim k Medzinárodnému roku starších a poviem, vtedy aj logo znamenalo spojenie rúk mladých, starých, kde by mali byť skutočne využívaní starší na tie odborné vedomosti a skúsenosti praktické a mladí, ktorí sú schopní riskovať, na to, aby dopĺňali, aby skutočne so svojimi novými poznatkami prinášali a riešili túto situáciu. Iba symbióza mladých a starých môže priniesť tejto spoločnosti úžitok.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Jasaň, pozorne som vás počúval, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím povedať , že boli aj veci, o ktorých minimálne som ochotný diskutovať, trebárs čo sa týka odchodu dôchodcov, prepustenia dôchodcov zo zamestnania.

    Ale jedna vec mi nedá. Hneď v úvode sta hovorili o čistkách v súvislosti so zmenou týkajúcej sa prepustenia z dôvodov organizačných zmien. No myslím si, že to bola taká podpásovka, pretože vezmite si Košice, kde ste nastúpili. Tam došlo nielen na politických funkciách k čistkám, tam ste prepustili všetkých riaditeľov mestských podnikov a potom ďalších, pomaly aj upratovačku. A v Košiciach ste o jednom nemenovanom kolegovi vašom hovorili, že sa prezýva Lojzo čistič. Práve z týchto dôvodov myslím, že toto nebolo v celku kóšer z vašej strany. Ďakujem

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, veľmi dobré vystúpenie naozaj, klobúk dolu, veľmi precízna analýza, vychádzajúca hlavne z takých tých praktických skúseností. A to som veľmi rád, že to tu odznelo, pretože musím povedať, že to, čo si citoval na úvod z dôvodovej správy o tom, že sa nachádzajú v tomto zákone aj úpravy, ktoré majú zlepšiť rodinný život, pomôcť tehotným mamičkám ap., tak musím povedať, je taká typická dymová clona tejto vládnej koalície. Ja som na úvod tejto rozpravy jasne povedal, že presadzovať do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi dobrovoľnosť je zo strany tejto vládnej koalície hyenizmus, pretože nie je možné, neexistuje, aby si predstavitelia vládnej koalície neuvedomovali, že pri 400-tisícovej nezamestnanosti v okresoch, kde máme takmer 20- alebo aj vyše 20-percentnú nezamestnanosť, sú ľudia vystavení do takej situácie, že v žiadnom prípade sa nerozhodujú dobrovoľne vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. A práve naopak, ako si potom spomenul, viaceré ustanovenia idú v príkrom rozpore proti tomu, čo je deklarované v dôvodovej správe. Naopak, je tam zopár kozmetických úprav, ale oveľa viac je tam zásadných zmien, ktoré zhoršia pracovné podmienky zamestnancov, ktoré zhoršia platové podmienky zamestnancov a predovšetkým ktoré viac priblížia prácu v súčasnosti k otrockej práci, pretože zamestnanci sa dostanú pod taký tlak, že si nebudú môcť vyberať a budú musieť rešpektovať a akceptovať akékoľvek tvrdé požiadavky ich zamestnávateľov, pretože budú radi, že vôbec nejakú prácu majú. Takže z tohto hľadiska ja považujem za skutočne nehanebný tento návrh.

    A to, čo si spomenul k tým odborovým organizáciám, to je skutočne „plíživý“ návrat totality alebo aspoň autoritárskeho vládnutia.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení si položil otázku, na čo a komu majú slúžiť jednomesačné lehoty na zrušenie a následné znovuvytvorenie pracovných miest z organizačných dôvodov. Podľa môjho názoru je odpoveď jasná. Vládna koalícia si prostredníctvom novely Zákonníka práce legislatívne pripravuje pôdu na úplne a totálne politické čistky na jednotlivých ministerstvách a štátnych úradoch, kde bude takýmto spôsobom z organizačných dôvodov a len počas jedného mesiaca vyhadzovať možno desiatky, stovky, ba aj tisíce odborníkov a rôznych iných pracovníkov a bude ich nahrádzať svojimi nominantmi, ktorých jedinou odbornosťou bude príslušnosť ku koaličnej strane, tak ako nás o tom viackrát presvedčila samotná pani premiérka. Spomeňme si na Úrad vlády a mládežníkov z Novej generácie, ktorí komplet obsadili riadiace posty na Úrade vlády a tichučko sú tam doteraz. Takže teraz už nebudú na rade len miesta riadiace, ale komplet všetky. Gratulujem, pán minister, k týmto stalinistickým čistkám.

  • Pán poslanec Kaník. Nie je tu. Prepadáva.

    Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, nájsť taký Zákonník práce, aby boli spokojní zamestnávatelia a súčasne aj zamestnanci je veľmi, veľmi ťažké. Nájsť univerzálny Zákonník práce pre všetkých zamestnávateľov a pre všetky profesie, ktorých sa Zákonník práce týka, je nadľudská sila. Doposiaľ sa to nepodarilo nikomu. Ale hľadať cesty k tomu je úplne legitímne. A mať rôzne názory na Zákonník práce a na rôzne úpravy je tiež legitímne. A posúva to veci dopredu.

    Ja len k jednej veci chcem na predrečníka reagovať. A to je dovŕšenie dôchodkového veku. Ako dôvod na zrušenie pracovného pomeru je to aj pre mňa silná káva. Predloženie takto citlivého a vážneho návrhu až v pléne Národnej rady, rovno tu bez nejakého pripomienkového konania, bez nejakej širšej analýzy, čo chceme dosiahnuť a či to vôbec tým dosiahneme, je pre mňa silná káva. Riešme súbeh dôchodku a poberania mzdy, riešme súbeh výsluhového dôchodku a poberania mzdy, riešme to, bavme sa o tom, ale rozhodne nie týmto spôsobom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasaň bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán kolega Brocka, som rád, že ste potvrdili, že vám nejde o ochranu zamestnancov vo vašom vyjadrení, oceňujem úprimnosť.

    Pán kolega Horváth, no, Zolo, ty si sa pomýlil o niekoľko rokov, pretože ten telocvikár nebol určite v našej vláde. A neviem, či Robo Kaliňák je telocvikár ako minister vnútra. Ale asi ním nie je. A skús si spomenúť, ako hlasoval ten, o kom si hovoril, ku koncu druhej Dzurindovej vlády. Hlasoval s vami.

    Pán kolega Fronc, ja zásadne nesúhlasím s tým spôsobom, o ktorom som hovoril. A je mi jedno, kto to robí. A nespomínajte samosprávu v Košiciach, ja vám poviem 20-ročné skúsenosti zo samosprávy a štátnej správy v Bratislave, kde som pôsobil. Prosím, nehovorte mi to, lebo, žiaľ, bol som niekoľko rokov v koalícii za prvej Dzurindovej vlády. A keď som prišiel na jeden úrad, z večera na ráno sa tam pomenili ľudia. A ja som to nerobil. Takže prosím vás o rovnaký meter na všetkých. A ja nesúhlasím s tým, čo sa deje, a preto som to povedal. Tak to berte.

    Pán kolega Janiš, oceňujem informáciu alebo stanovisko, otázka bude, ako budete hlasovať, pretože to je pre mňa podstatné, pretože aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme mnohé veci vypustili, ale ja budem čakať, čo urobia niektorí koaliční poslanci, koľko takýchto návrhov vyberú na osobitné hlasovanie, a až potom po hlasovaní budeme mať možno čisté svedomie, niektorí viac, niektorí menej.

    A posledná poznámka, použijem slová kolegu Horta z minulého volebného obdobia, ste už rok vo vláde, tak vládnite a ukážte, že to myslíte s týmto ľudom vážne a že ste tu pre tých ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Blahová ako ďalší rečník vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je vskutku dôležitá pracovnoprávna norma. Mal by totiž upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Úplne zámerne používam formuláciu „mal by“, pretože túto funkciu neplní, tak ako by ju plniť mal. Zákonník práce podľahol zubu času, stal sa normou, ktorá neupravuje vzťahy medzi dvoma zmluvnými stranami, Zákonník normuje bez ohľadu na potreby konkrétneho zamestnávateľa či zamestnanca. Nezohľadňuje špecifiká ani jedného z nich, ale diktuje podmienky, práve tie podmienky, ktorých dohodnutie by malo byť v rukách dvoch zmluvných strán, zamestnávateľa a zamestnanca, pretože sú to práve oni, ktorým musia tieto podmienky vyhovovať. Vnáša do vzťahu dvoch zmluvných partnerov napätie a nesleduje vznik optimálneho riešenia. V zmluvnom vzťahu je totiž jediným vhodným riešením riešenie win-win. V trhovom prostredí má týmto obom, prirodzene, záležať na tom, aby v čo najlepšej miere naplnili požiadavky svojho partnera, pretože len tak ich vzájomná spolupráca bude efektívna a povedie k ziskom na oboch stranách. A to je ambíciou novelizácie Zákonníka práce. To, čo naša spoločnosť potrebuje, je skutočné partnerstvo medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Preto chránime a bránime rovnocenným spôsobom záujmy oboch zmluvných strán. Dôverujeme týmto partnerom, že budú vedieť dosiahnuť spoločné ciele, pretože ich ciele sú napriek zdaniam totožné. Zamestnávateľ i zamestnanec, obaja potrebujú prosperujúcu efektívnu firmu či organizáciu, ktorá bude plniť svoju funkciu, ktorá bude generovať zisk, ktorý bude deliť medzi svojich zamestnancov. Legislatívny rámec vytvára základy rozvoja podnikateľského prostredia a garantuje ochranu podnikateľských aktivít. Som presvedčená o tom, že bude pozitívnym signálom pre zahraničných, ale i domácich investorov. Novelizovaný Zákonník práce vyvoláva podmienky pre vznik nových pracovných miest, vytvára flexibilnejšie podmienky pre zamestnávateľov, ale i zamestnancov, čím podmieňuje produktivitu práce a ekonomický rast. A to bude profitom i pre všetkých občanov.

    I napr. pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v piatok a na ktorého podpore sa koaličné spektrum zhodlo, odbrzďuje falošné a negatívne vplyvy spolitizovaných odborových organizácií, ktoré nemajú nič spoločné so záujmami zamestnancov. Médiá uviedli pred voľbami v roku 2010 túto správu: „Konfederácia odborových zväzov vyzve svojich členov, aby v nasledujúcich parlamentných voľbách volili stranu SMER.“ Na dnešnej tlačovej konferencii pri príležitosti podpisu dohody o spolupráci medzi stranou SMER a Konfederáciou odborových zväzov o tom informoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Dohodu podpísali šéfovia oboch subjektov Robert Fico a Miroslav Gazdík. „K podpisu dohody sme pristúpili po štvorročnej pozitívnej spolupráci,“ povedal prezident KOZ. Dôvodom opätovného podpísania zmluvy je podľa jeho slov blízkosť programov oboch subjektov. Je tu spoločný záväzok. „V prípade účasti v budúcej vládnej koalícii využijeme svoje poznatky pri výbere kandidáta na post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,“ informoval predseda vtedajšej vlády. Odbory defraudovali svoju vlastnú hodnotu i poslanie, keď sa zapredali podpísaním zmluvy s politickou stranou SMER. Tá opakovane zneužívala odborársku platformu na predvolebný boj. Za to si odbory kúpili neodôvodnené rozšírenie právomocí, ktoré nepochádzajú od zamestnancov. Chceme odbory, ale také, ktoré by skutočne reprezentovali hlas zamestnancov. Chceme odbory, ale nie neviestky, ktoré vymenia svoju prapodstatu za to, že budú mať spoluúčasť na moci. Iba tak sa totiž mohlo stať napr. to, že ak sa dnes v tisícovej firme rozhodnú traja kamaráti, že založia odbory, majú právo požívať výhody odborárskych bossov a hlavne rozhodovať a uzatvárať kolektívne zmluvy v mene ostatných 997 zamestnancov, ktorí vôbec nemusia tušiť to, že o nich hovorí niekto, kto sa ich na ich názor nikdy nepýtal.

    Pozmeňujúci návrh súčasný právny stav mení tak, že iba v prípade, ak bude mať odborová organizácia aspoň 30-percentnú podporu zamestnancov bude môcť vyjednávať podmienky pre všetkých. Keby sme chceli byť spravodliví, požadovali by sme, aby mohli odbory hovoriť za všetkých iba v prípade, ak by ich podporovala nadpolovičná väčšina zamestnancov. Rozhodovať budú predsa o všetkých. My však zotrvávame v nádeji, že odbory snáď opustia svoju politickú líniu a pretransformujú sa konečne po dvadsiatich rokoch z Revolučného odborového hnutia na solídnych sociálnych partnerov, s ktorými sa dá viesť konštruktívny a rozumný dialóg.

    Dovoľte teda, aby som predstavila i môj pozmeňujúci návrh. Pozostáva z dvoch bodov.

    Prvý bod vychádza z transpozície smernice. Návrh zdokonaľuje pôvodné znenie zákona v zmysle ochrany tehotných žien a dojčiacich matiek v rámci skúšobnej doby. Tehotenstvo a materstvo nemôže byť v žiadnom prípade dôvodovom prepustenia zamestnankyne. Prepustenie tejto zamestnankyne môže nastať len vo výnimočných prípadoch a odôvodnených prípadoch a musí byť náležite písomne zdôvodnené.

    Druhý bod je zmenou týkajúcou sa nočnej práce. V súčasnom právnom stave by totiž nemalo legálne jestvovať povolanie ako napr. nočný strážnik. Legislatíva totiž zakazuje vykonávať nočnú prácu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce týždne. Čo to znamená pre zamestnanca? Že svoju nočnú službu, o ktorú má záujem a na ktorú bol prijatý, môže vykonávať len dva týždne. Potom ho zamestnávateľ musí prideliť aj proti jeho vôli na dennú prácu. Dôchodca či študent, ktorý si chce takto privyrobiť, tým stratí o prácu záujem, pretože má počas dňa iné záujmy. Zamestnávateľ musí teda na nočnú prácu prideliť zamestnancov, ktorí boli pôvodne prijatí na dennú prácu. Nespokojnosť je teda na všetkých stranách. Pozmeňujúcim návrhom bude teda umožnené písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby vyhovoval obom.

    S dovolením prednesiem pozmeňujúci návrh.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňanú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V článku I novelizačný bod 47 znie: „V § 72 odsek 1 znie: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou matkou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ukončenie náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“.“

    Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť znenie § 72 ods. 1, ktoré lepšie vystihuje znenie čl. 10 odseku 1 a 2 smernice 92/85/EHS, ako aj článku 6 Dohovoru MOP č. 183.

    Bod 2. V článku I sa za novelizačný bod 65 vkladá novelizačný bod 66, ktorý znie: „V § 90 ods. 8 štvrtá veta znie: „Ak sa zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom inak, zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.“.“

    V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné v článku I prečíslovať novelizačné body. Navrhovanú zmenu je nevyhnutné zohľadniť aj v článku VI o účinnosti.

    Odôvodnenie. Doterajšia právna úprava bránila zamestnancovi vybrať si druh a čas pracovnej zmeny, a to i v prípade, že zamestnávateľ bol ochotný mu v tomto smere vyhovieť. Ak zamestnanec pokladal za svoju primárnu činnosť napr. štúdium a prácu v nočnej zmene považoval za sekundárnu činnosť, vyplývajúc z platnej legislatívy zamestnávateľ bol povinný prideľovať takémuto zamestnancovi prácu v dennej zmene, o ktorú tento nemal záujem, preto sa pracovného miesta vzdal.

    Zamestnávateľ teda musel prideliť prácu v nočnej zmene zamestnancovi, ktorý bol pôvodne prijímaný na prácu v dennej zmene a o prácu v nočnej zmene nemal záujem.

    Navrhovaná právna úprava dáva slobodu zamestnancovi, aby po dohode so zamestnávateľom pracoval v nočnej zmene i po dobu dvoch za sebou nasledujúcich týždňov.

    Dovolím si tiež predniesť, to odznel pozmeňujúci návrh, ale dovolím si to tiež, jeden procedurálny návrh. Gestorský výbor odporučil dať hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy v dvoch skupinách. Prvá skupina obsahuje návrhy, ktoré výbor odporúča na schválenie. Druhá skupina obsahuje tie návrhy, ktoré výbor neodporúča schváliť. Napriek odporúčaniu výboru žiadam vyňať na osobitné hlasovanie štyri body, bod 8, bod 27 a body 34 a 45 spoločne, nakoľko spolu súvisia. Predpokladám, že stanovisko k bodu 8 prednesú kolegovia.

    Ak dovolíte zdôvodnila by som vyňatie bodu 27. Pod týmto bodom spoločnej správy sa skrýva spoločný návrh pána poslanca Brocku a pani poslankyne Tomanovej o zákaze predaja vo sviatočné dni. Apelujem na kolegyne a kolegov, aby dôsledne zvážili podporu tohto návrhu. Za poslanecký klub strany SaS si dovolím deklarovať, že túto zmenu nepodporíme. Máme na to niekoľko vážnych argumentov.

    Pre tak závažný krok absentuje v návrhu analýza dopadu na hospodárske prostredie. Štátne sviatky tvoria totiž 4 % z celoročnej prevádzky maloobchodu. To znamená, že presadenie návrhu by zvýšilo nezamestnanosť, nakoľko maloobchod by musel prepustiť približne 4 % svojich zamestnancov a vyvolaný dopad na ďalšie, najmä obslužné služby maloobchodu, by bol tiež významný. Treba mať na zreteli negatívny dopad na ekonomiku krajiny, časť nakupujúcich, a teda i financií sa potom presunie za hranice, napr. do susednej Českej republiky. Menší objem nákupov by vo výrobno-dodávateľskom reťazci zasiahol všetkých. Do úvahy berme nižší objem výroby, nižšie odvedenú DPH, dane, odvody a podobne.

    Zdá sa, že návrhom sa ide pomáhať zamestnaným ženám, aby mohli vo sviatok zostať so svojimi rodinami. Má to však dva háčiky, z nich prvý háčik, že ženy nie sú zamestnané len v maloobchode, prečo teda nemyslíme rovnako na ženy servírky, na ženy kuchárky, na ženy na čerpacích staniciach, na ženy kaderníčky, na ženy uvádzačky v kinách alebo v divadlách. A druhým háčikom je, že pred navrhovanou zmenou nikto neurobil seriózny prieskum, nikto sa týchto žien nespýtal, či sú naozaj proti tomu, aby chodili vo sviatok do práce. Podľa platného Zákonníka práce je totiž zamestnávateľ zamestnancovi povinný priplácať 50 % ku mzde počas práce vo sviatok. A na základe kolektívnej zmluvy často zamestnávatelia priplácajú až 100 % svojim zamestnancom. Čiže ak robí žena jeden deň vo sviatok, tak zarobí toľko ako za dva bežné dni. Preto hlavne mladí ľudia, ktorí majú rodiny, tieto pracovné zmeny vyslovene žiadajú.

    Tento návrh vysiela tiež zlý signál smerom k verejnosti, pretože alkohol, cigarety alebo benzín by boli týmto návrhom povýšené na predaj chleba, mlieka alebo zeleniny. Alkohol v krčme alebo benzín na čerpacej stanici si tak rodina bude môcť kúpiť, ale ak im doma bude chýbať chlieb alebo maslo, budú musieť prečkať do ďalšieho dňa.

    Z menovaného vyplýva, že k tejto téme absentovala spoločenská diskusia, ktorá sa pýta oprávnene, keďže ide o zásah do kvality života všetkých obyvateľov. Pripomeňme si, že nejde o cirkevné sviatky, ale o štátne sviatky, ktorých je v sumári štrnásť ročne. Ide o dni ako napr. 1. a 8. máj, 17. november, 1. september a tak ďalej.

    K ďalším bodom na vyňatie na samostatné hlasovanie. Ide o body 34 a 45, o ktorých poprosím hlasovať spoločne.

    V bode 34 ide o zavádzanie noriem spotreby práce, kde je súčasný komplikovaný proces nahradený nezaťažujúcim. Súčasné znenie § 133 ods. 3 predstavuje nadbytočnú záťaž pre zamestnávateľa, ktorému samotnému z princípu záleží na primeranom nastavení noriem.

    Bod 45 sa týka zmeny v zákone o inšpekcii práce, kde sa vypúšťa z povinnosti inšpektorátu rozhodovanie o normách práce.

    Vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce sa práve v týchto chvíľach stáva modernou flexibilnou normou, ktorá bude na prospech zamestnávateľov, zamestnancov, ale i celého nášho národného hospodárstva. Prosím vás preto o podporu jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ale i podporu celého Zákonníka práce. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásilo sedem poslancov. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa Blahová, vopred hovorím, že sa vám nechcem vysmievať, ani to takto neberte. Počas týchto voľných dní som mal možnosť sa viacej pozerať po českých televíziách. A v jednej z tých českých televízií som videl česko-slovenský filmový týždenník z roku 1954. Vystúpila tam nesmierne pekná, šarmantná, mladá, počerná súdružka v takej modrej košeli a používala tam výrazy ako naša spoločnosť potrebuje spoločné ciele, podmieňuje produktivitu práce, zvýšenú zamestnanosť, my zotrvávame v nádeji, chceme konštruktívny dialóg a tak ďalej a tak ďalej, bolo to zanietené, vrelé a určite nesmierne úprimné vystúpenie. Ja som vás naozaj počúval, hlavne v tej prvej časti. Skutočne ste vystúpili veľmi zanietene, vrelo a určite úprimne. A použili ste výrazy ako naša spoločnosť potrebuje spoločné ciele, podmieňuje produktivitu práce, zvýšenú zamestnanosť, my zotrvávame v nádeji a chceme konštruktívny dialóg. Skutočne nepochybujem o tom, že ste vystúpili veľmi úprimne, veľmi zanietene, že to myslíte vážne. A naozaj v tejto chvíli to neberte tak, že by som si chcel z vás robiť dobrý deň. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani kolegyňa, použili ste výraz „zdefraudovali“. No vy ste sa zdefraudovali vaším politickým útokom proti právam odborov. To je naozaj fakt. To, čo ste vy predviedli, to je strašné. Vy chcete odbory síce, ale aké odbory, bez právomocí, po prípade také, ktoré by vám slúžili. Ale to je len tak na okraj, lebo to ma už neprekvapuje.

    Ale chcel by som sa vás spýtať: Viete, čo to urobí s človekom, ktorý dva týždne robí len v nočných zmenách? Viete to? Skúste to. Ja som robil niekedy v Slovnafte na tri zmeny. A viem, čo urobia s človekom po sebe odpracované dve nočné zmeny, a nie dva týždne.

    A vidím, že máte bohaté životné skúsenosti s prácou, keď tvrdíte, že niekto má iné záujmy cez deň a potom ide v noci do práce. No neviem, takého zamestnanca kto si zoberie, ktorý má iné záujmy cez deň a v noci ide do práce. Čo si tam ide pospať, podriemať?

    Skutočne naozaj vysokokvalifikované vystúpenie v týchto dvoch bodoch, útok na odbory. A naozaj viete, čo to je nočná práca. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Blahová, vy ste povedali, že ciele zamestnancov a zamestnávateľov sú totožné, čo teda vypovedá jednak o takej, povedal by som, absencii histórie v tom zmysle, ako sa vôbec pracovné právo vyvíjalo a prečo vznikalo v mnohých aspektoch. A vypovedá to aj o tom, že máte skreslené predstavy o súčasnosti, pretože tie ciele zriedkavo sú totožné, najmä tam, kde vlastník firmy ju aj riadi, ale úplne prevažuje asi taký spoločný cieľ, tam, kde sú vlastníkmi firmy anonymní akcionári a firmu riadia najatí manažéri, že jediným cieľom zamestnávateľa je maximálny zisk na úkor všetkého, aj životného prostredia, aj zamestnancov. Potom tu máme aj vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, v ktorom logicky zamestnanci sú v tej slabšej pozícii. Aj preto, pani poslankyňa, je Zákonník práce, aj preto sú tu odbory a aj preto je celkom logické a prirodzené, že odbory majú vždy lepšie a bližšie vzťahy so sociálnodemokratickými stranami, ako je aj SMER. Možno závidíte, ale jednoducho je to tak.

    A myslím si, že pán poslanec Jarjabek celkom trafil, keď sa mu zdal váš prejav taký zväzácky, mne sa tiež zdal taký. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Blahová, ďakujem ti za konštruktívny príspevok. Vôbec si neber k srdcu tie výčitky, ktoré tu počúvaš od opozičných kolegov, sú to iba osobné útoky, takisto ako aj všetky ich vystúpenia.

    Ďakujem ti aj za to, že si predniesla tvoj pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňaš túto normu, ktorá je určite zložitá, ktorá sa pripravovala, kde na niektoré veci sa pozabudlo. Takže ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, musím súhlasiť s vaším názorom, že Zákonník práce by mal byť partnerstvom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale ak som počúvala vami prednesenú pozmeňujúcu navrhovanú právnu úpravu, aby po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom mohol pracovať pracovník v nočnej zmene i po dobu viac ako dvoch za sebou nasledujúcich týždňov, tak myslím si, že tomu to práve nenasvedčuje, aby tam bolo partnerstvo a rovnováha. Domnievam sa, že sa tu stiera skutočnosť dobrovoľnosti pre mnohých zamestnancov, hlavne v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde sa nie vždy môže zamestnanec slobodne rozhodnúť, ale ak je zodpovedný, tak prijme akúkoľvek prácu za akýchkoľvek podmienok, aby nerozšíril rady nezamestnaných a aby mohol zabezpečiť základné živobytie pre svoju rodinu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím k takej maličkosti ako zatvorené obchody počas sviatkov, „maličkosti“. Hovorím, rôznorodosť názorov nás ženie dopredu. Ja nemám problém s tým, aby boli cez sviatky obchody zatvorené. Ja som prežil kus svojho života v komunistickej spoločnosti, kde cez sviatky bolo zatvorené všetko vrátane ešte reštaurácií a úplne v pohode som prežil. Prežíva v pohode aj západný svet na západ od nás, keď má cez sviatky zatvorené obchody a nerobí mu to problémy.

    Použili ste argument, že vám chýba nejaká dopadová štúdia. No ja použijem tento váš argument na to, že sa spýtam, akú dopadovú štúdiu máte na zrušenie stravných lístkov. Tam tiež chýba dopadová štúdia, ako to dopadne na zdravie obyvateľstva, ako to dopadne na práceneschopnosť, ako to dopadne na rast nákladov na zdravotníctvo, aké to bude mať dopady na tržby v reštauráciách, aký to bude mať dopad na zamestnanosť v službách a tak ďalej a tak ďalej. A pritom sa snažíte zrušiť to, čo 50 rokov na svete funguje. A pritom o toto zrušenie nikto nežiada, ani zamestnanci, ani zamestnávatelia, preto, lebo cieľom stravných lístkov, tohto systému, je jediné, jednoduchým spôsobom zabezpečiť teplú stravu počas pracovného dňa. Všetko a tie tri eurá, čo vy navrhujete rozpustiť v mzde, je začiatok konca stravovacích návykov a všetkého, čo s tým súvisí.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Blahová, ja sa taktiež chcem dotknúť otázok štátnych sviatkov. Deklarovali ste tu, že hovoríte za všetkých poslancov strany SaS. Jednoducho nesúhlasíte s tým, aby maloobchod bol uzavretý v dňoch, kedy je vyhlásený a právoplatne uznaný štátny sviatok. Viete, týka sa to skutočne predovšetkým žien, ktoré pracujú po sobotách, po nedeliach. A aspoň v tento štátny sviatok rodina by mala byť pokope. Podľa toho, čo ste deklarovali, mi z toho vyplýva, že zástupcovia strany a predstavitelia SaS, ktorí sú tu v parlamente, neuznávajú z toho rodinu ako základný článok spoločnosti. Ona skutočne je základným článkom spoločnosti aj napriek dnešnej, veľmi tvrdej a rozhádzanej dobe.

    Ďalej sa chcem dotknúť vzťahov zamestnancov a zamestnávateľov. Údajne ich záujmy sú totožné. No tým, pani poslankyňa Blahová, ste jasne a úplne jasne deklarovali to, že nepoznáte absolútne históriu vzťahov zamestnancov a zamestnávateľov. Keď si všimnete, tak zistíte, že zamestnanci v histórii predstavovali stále ten slabší článok, a preto aj odbory zastupujú predovšetkým záujmy zamestnancov. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Blahová.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, pán Ondruš, vy ste sa prihlásili po uzavretí. Robíte to pravidelne.

  • Reakcia z pléna.

  • Choďte si vypočuť záznam, prihlásili ste sa po uzavretí možnosti sa prihlásiť.

  • Reakcia poslanca Ondruša.

  • Nie, pán Ondruš, nie je to pravda. Pán Ondruš, dával som na to extra pozor, ja som povedal, že uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy, a potom ste sa prihlásili.

    Pani poslankyňa Blahová má slovo. Nevykrikujte tu

  • Hlas poslanca Drobu: „Daj ho preč, nediskutuj s ním, Rišo.“

  • Choďte si pozrieť záznam, robíte to pravidelne, teraz som si dával extra na vás pozor.

    Natália Blahová má slovo. Nech sa páči.

  • Hlas poslanca Ondruša: „To nemyslíte vážne?“

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali svojou faktickou poznámkou. Snáď stihnem reagovať len na niektorých.

    Pán Jarjabek, bohužiaľ, nemôžem poslúžiť recipročným poďakovaním, lebo toto bolo jedno z vašich veľmi slabých vystúpení.

    Pán kolega Jasaň, právo odborov vyplýva z legislatívy a právo odborov vyplýva z toho, koľko im zveria do rúk dôvery a možností zamestnanci. Takže, bohužiaľ, odbory slúžia hlavne vám, a nie zamestnancom.

    Pán Maďarič a pán Martinák, mali ste podobnú pointu svojich faktických poznámok. Hovorili ste o zisku, ktorý naozaj je nielen potrebou alebo cieľom zamestnávateľa, ale aj potrebou a cieľom zamestnanca, pretože on z toho zisku je platený, on z toho zisku rovnako profituje ako zamestnávateľ.

    Rada by som vás oboch opravila. Je mi divné, že ste ešte doteraz nezistili, že SMER nie je sociálnodemokratická strana. Neviem, prečo to tu opakovane zdôrazňujete, pretože sociálnodemokratické strany sa správajú inak a sú za nimi vidieť iné výsledky.

    Pán Laurenčík, ďakujem pekne, že ste ukázali, ako vyzerá, keď vážení páni zo SMER-u veľmi pekne ďakujú jeden druhému navzájom. Ja vám ďakujem, že ste to názorne predviedli.

    A, pán Janiš, prekvapuje ma váš názor a prekvapuje ma váš argumentár. Jednak ste ho zneužili na argumentovanie proti kolegovi Matovičovi, tak poprosím, príďte diskutovať s ním, nie k tejto veci. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Ondruš, máte procedurálny návrh?

  • Odpoveď poslanca.

  • Nech sa páči, zapnite mikrofón, prosím vás.

  • Pán predseda, ja žiadam, aby ste dodržiavali rokovací poriadok a aby ste opozičným poslancom nevypínali mikrofóny a nechali mi možnosť reagovať a vystúpiť, keď som sa v súlade s rokovacím poriadkom prihlásil s faktickou poznámkou k predchádzajúcemu vystúpenie poslankyne. Ja vám, samozrejme, rozumiem v tom, že potrebujete umlčiavať opozíciu, aby ste nepočuli a aby tu nezazneli všetky vecné a konkrétne výhrady, ktoré vyvracajú lži a podvody, ktoré vaši poslanci, najmä, samozrejme, kolegovia z vašej strany toto prezentujú. Môj procedurálny návrh je, aby ste mi dali možnosť s faktickou poznámkou vystúpiť k vystúpeniu pani Blahovej, keďže som sa v súlade s rokovacím poriadkom a včas prihlásil s faktickou poznámkou. A vy nemáte právo mi neudeliť slovo len preto, lebo ste sa rozhodli, že nechcete, aby ste tu počuli kritické výhrady, ktoré odhaľujú vaše...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, to sme už mali pán Ondruš. Ešte raz, s faktickými poznámkami bolo prihlásených sedem poslancov, následne som uzavrel možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. A až potom ste sa vy prihlásili ako ôsmy poslanec. A klamete vy.

    Ďalší rečník v poradí je spravodajca pán poslanec Brocka, ktorý požiadal o slovo, a po ňom až pán poslanec Dostál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Dostálovi.

    Dámy a páni, ja som si dal v piatok, predtým ako sme začali rokovať o Zákonníku práce, jedno predsavzatie, že sa nedám vyprovokovať vystúpeniami poslancov k nejakej neuváženej reakcii. A zatiaľ sa mi to darí. A chcel by som tak pokračovať až do skončenia rozpravy. Ale predsa len vyprovokovať k vystúpeniu som sa dal pani kolegyňou Blahovou tak, že svoje vystúpenie, ktoré som si pripravil, prednesiem teraz. Ten dôvod je prostý. Pani poslankyňa navrhla, aby sme zo spoločnej správy vyňali bod 27 na osobitné hlasovanie. To je ten bod, pri ktorom gestorský výbor odporúča, aby sme o ňom hlasovali spolu s ostatnými bodmi, ktoré odporúča prijať. Je to návrh, ktorý umožňuje prevažne ženám, ľuďom, ktorí pracujú v maloobchode, aby cez sviatok mohli stráviť čas so svojimi rodinami, ženy s manželmi, so svojimi deťmi a príp. aj prežiť slobodní sviatky ako my ostatní, ktorí vtedy do práce nejdeme. Ale, ak dovolíte, samozrejme, ma to prekvapilo preto, priznám sa, že som očakával, že tento návrh prednesie niekto iný, a nie príslušník nežného pohlavia, lebo mal som pocit, že predsa len toto je vec, ktorú by mali možno obhajovať viac ženy v tejto sále ako príp. muži, ale pekne po poriadku.

    Nesúhlasím s tými, ktorí si myslia, že Zákonník práce je najdôležitejší zákon, o ktorom tu rokujeme. Sú aj dôležitejšie zákony, ale tento je rovnako dôležitý, pretože vo veľkej miere a výrazne bude ovplyvňovať život našich občanov. Je málo zákonov, pri ktorých sa prejavujú tak rozdielne záujmy a záujmy rôznych skupín. Možno budem zjednodušovať a poprosím vás, aby ste ma príp. nechytali za slovo, ale chcem zdôrazniť práve tú rozdielnosť záujmov a názorov na podobu Zákonníka práce. Nezávidím, samozrejme, ministrovi práce, sociálnych vecí, vôbec aj tie veľmi komplikované a náročné rokovania, na ktorých prejavil svoje mimoriadne schopnosti, aký bol trpezlivý pri počúvaní iných.

    Boli pri tom zamestnávatelia. Títo sú a boli ovplyvnení nielen krízami, ale výrazne charakterom alebo podobou Zákonníka práce. A preto chcú jeho väčšiu flexibilitu, aby mohli ľahšie prepustiť zamestnancov, keď niet práce pre všetkých, chcú nižšie náklady pre seba, menej byrokracie, možno menej času stráveného pri rokovaní so zástupcami zamestnancov, chcú viac nadčasových hodín. Jednoducho konkurencia ich tlačí, nie je to vždy len zisk. Aj zisk nemusí byť zlý úmysel, ale tlačí ich do toho konkurencia. Ak chcú sa udržať na trhu práce, ak chcú podnikať a dosahovať zisk, je to úplne pochopiteľné.

    Boli pri tom aj odbory. Odbory bránili sociálne vymoženosti svojej členskej základne, to znamená prevažne zamestnancov, v priebehu rokov vybojované sociálne práva a istoty, ktorých sa, pochopiteľne, nechcú vzdať, a to sú, samozrejme, aj isté privilégiá, napr. v porovnaní s inými, ktorí tiež zastupujú zamestnancov, sú to napr. zamestnanecké rady. Ale aj toto je pochopiteľné a úplne legitímne.

    No a bola pri tom aj vláda. Tá predkladá návrh zákona. A táto na rozdiel od predchádzajúcich chce pomôcť všetkým. Chce pomôcť aj zamestnávateľom, chce pomôcť aj zamestnancom, ale predovšetkým chce pomôcť tým, ktorí to šťastie nemajú, že sú zamestnaní. A toto bola prioritná snaha vlády, aby nielenže sa zlepšili podmienky pre zamestnávateľov, pre investorov, aby Slovensko bolo pre nich atraktívnou krajinou, ale aby vláda pomohla aj nezamestnaným. To je tiež pochopiteľné. A každý to od vlády očakáva. Kto iný má riešiť problém nezamestnanosti v krajine, najmä keď je vysoká, lebo 13-percentná nezamestnanosť je naozaj veľmi vysoká? A keďže je dlhodobo na Slovensku vysoká, tak platíme cenu za toto všetci, počnúc rodinami s deťmi, ženami na materskej dovolenke a končiac až dôchodcami alebo tými, ktorí sú odkázaní na výsledky práce tých, ktorí pracujú.

    Je tu aj delenie, možno tiež zjednodušené, na opozíciu a koalíciu. Pri rokovaniach vo výboroch a aj tu v pléne sa to ukazuje, že koaliční poslanci vychádzajú viac v ústrety zlepšovaniu podmienok pre zamestnávanie, to znamená, ako keby viac stáli na strane zamestnávateľov, zvyšovanie flexibility Zákonníka práce. Opozícia, tá bráni status quo, aby sme nič nemenili, ako keby akákoľvek zmena v Zákonníku práce bola dôkazom, že oni sú zlí. Ja si myslím, že dnes to nemusíme takto ideologizovať. A preto som veľmi rád, že gestorský výbor pri rokovaní o pozmeňujúcich návrhoch k Zákonníku práce sa správal veľmi konštruktívne a neschválil niektoré návrhy, ktoré v inom výbore prešli, a, naopak, schválil návrhy, ktoré možno doteraz viac prezentovala opozícia ako koalícia, myslím tým napr. na minimálne mzdové tarify, ale aj napr. zhoda s časťou koalície o výpovedných dobách, o tom už diskutovali aj moji predrečníci.

    No ale dostávam sa k jadru svojho vystúpenia. Dámy a páni, rokovanie o Zákonníku práce však nebolo len o záujmoch záujmových skupín. Zákonník práce nám dnes nastavil zrkadlo o hodnotách, ako je úcta k človeku, ľudská dôstojnosť, obrana slabých, o tom, čo je to solidarita, čo znamená sláviť sviatky v spoločnosti, či je konzum viac ako ľudská dôstojnosť alebo je ekonomika viac ako kultúra.

    Dámy a páni, ja viem, že cez sviatky ženy zarobia dvakrát toľko ako vo všedný deň, ale to v dnešnej situácii nepovažujem za argument proti tomu, aby tie ženy mohli byť slobodne, bez nátlakov so svojimi rodinami. A ak sa niekto pýta, či vieme, čo si o tom ľudia myslia. Ja neviem, čo si všetci ľudia o tom myslia, ale zhodou okolností keď ten návrh prešiel v gestorskom výbore, tak som zaregistroval dva prieskumy, jeden bleskový prieskum, ktorý robila súkromná televízia, nebudem jej robiť reklamu, kde z piatich alebo šiestich opýtaných, vlastne všetci s tým súhlasili a nevidia v tom problém, lebo nie každý deň dnes ľudia nakupujú a vedia si veci zariadiť tak, že niekto nakupuje raz za týždeň, niekto možno nakupuje každý druhý deň, iný prieskum, ktorý bol v jednom nemenovanom denníku, ktorý zasa robil bleskovú anketu, v ktorej viac ako 60 % opýtaných reagovalo, že súhlasia s návrhom, 30 % s ním nesúhlasilo a tí ostatní sa nevedeli vyjadriť. Ale keď som si prelistoval tú bleskovú diskusiu v tej ankete, tak som zistil, že tí, ktorí súhlasia s návrhom, tak tí sa vyjadrovali k zákazu nedeľného predaja, to znamená, že v tej ankete tí, ktorí súhlasili s návrhom, si mysleli, že poslanci chcú zavrieť obchody v nedeľu. A pritom 60 % ľudí alebo teda tí, ktorí sa tej ankety zúčastnili, tak s tým súhlasia. Tak chcem vám povedať, že to nie je obsahom toho návrhu, ale je to takisto istá vzorka, ktorá vypovedá o tom, či dnes už sme inde ako pred pätnástimi rokmi, akože divoký kapitalizmus už aj na Slovensku končí, samozrejme, aj vďaka vám alebo či bude pretrvávať ďalej a budeme sa v niektorých oblastiach správať možno horšie ako v stredoveku.

    Dámy a páni, návrh pod bodom 27 v spoločnej správe nikoho neohrozuje, aj ekonomicky ani zamestnávateľov, ani odbory, ani vládu, ani koalíciu, ani opozíciu. Žiaden obchod nepríde o svojich klientov ani o tržby. V tom má tento návrh svoje čaro. Iba umožníme tým zamestnancom, ktorí dnes sedem dní v týždni dvadsaťštyri hodín denne nám musia byť k dispozícii, aby sme mohli my ostatní nakupovať a uspokojovať svoje potreby. Tento návrh umožní, aby aj oni mohli byť v čase voľna ako my všetci ostatní so svojimi rodinami, aby oni mohli prežívať voľno, aby oni mohli prežívať radosť zo sviatku, zo sviatočnej chvíle, lebo každý deň je inak pracovný.

    Dámy a páni, pre ilustráciu ak dovolíte, je tu aj iný pozmeňujúci návrh, o ktorom sa už verejne diskutuje a ktorý bude predložený v rozprave, aby sa voľno zo sviatku, ktorý padne na utorok, stredu, štvrtok, presunulo na deň pred víkendom, to znamená, aby víkend nebol dva dni, ale tri dni, aby sme mohli byť dlhšie doma, aby sme si mohli dlhšie odpočinúť. No veď aj tento pozmeňujúci návrh je zrkadlom toho, že je tu skupina ľudí, ktorí nebudú mať ani jeden deň voľno. Aj vtedy, keď je sviatok, tak oni musia kvôli nám ísť do práce. My ostatní máme 52 týždňov krát 2 dni, 104 dní voľno plus štátne sviatky. Čiže

    u nás je to 114 – 120 dní, u nich to nie je ani 14 dní. Neviem, či výraz novodobí otroci je namieste, ale sú takí, ktorí si myslia, že áno. Neviem, či to je veľa, ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel. Ja som veľmi rád, že v gestorskom výbore, vo výbore pre sociálne veci, bola pre tento návrh zhoda, nehlasovali zaň všetci, ale výbor ho schválil aj prvýkrát, lebo ten návrh padol na gestorskom výbore, a schválil ho aj druhýkrát. A hlasoval za ten návrh aj jeden z predsedov koaličných strán.

    Dámy a páni, hovoril o tom aj kolega Jasaň, a ja s ním súhlasím, že je to naozaj deprimujúce a frustrujúce pre mnohých, ktorí musia ísť do práce, keď všetci ostatní majú voľno. Súhlasím s ním, že to rozbíja rodinný život v mnohých prípadoch, narúša vzťahy medzi ľuďmi. A je to istým spôsobom aj dehonestujúce pre našu krajinu. Tí, ktorí toto robia a organizujú takýto predaj v našej krajine, v ich domovských krajinách to robiť nemôžu, jednoducho občania si to neželajú, neželali a im to nedovolili. Vo vyspelých demokratických krajinách je to bežné, že vláda popri jestvujúcich štátnych sviatkoch, ak sa stane mimoriadna udalosť, či už je radostná alebo mimoriadne smutná, vyhlási deň smútku napr. Aj to bolo už aj na Slovensku. A tento mimoriadny deň má svoje isté charakteristiky. Týka sa to štátnych symbolov, týka sa to úradných hodín a týka sa to napr. aj predaja v maloobchode. A preto si myslím, že to sem patrí jednoducho. A je to výraz kultúrnosti krajiny, že ak v čase sviatkov spoločnosť nie je odkázaná na činnosti, ktoré sa dajú robiť aj inokedy a nie sú nevyhnutné pre riadny chod spoločnosti, tak že v takéto dni sú obchody zatvorené. Priatelia, opak je znakom necitlivosti, opak je znakom hrubosti, opak je znakom arogancie. Myslím si, že ak prijmeme tento návrh zo spoločnej správy, tak ako to odporúča gestorský výbor, tak sa len zaradíme medzi tie vyspelé kultúrne krajiny, ktoré toto už dávno praktizujú. Nepoznám medzi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, alebo ani v návrhu zákona také návrhy na zmenu, ktoré by výraznejšie zosúlaďovali pracovný a rodinný život ako tento návrh. A pritom je to princíp, ku ktorému sme sa vlastne všetci aj vo volebnej súťaži, ale aj v programovom vyhlásení zaviazali.

    Dámy a páni, ja vás na rozdiel od pani poslankyne Blahovej chcem poprosiť, aby ste bod 27, aj keď budeme o ňom individuálne hlasovať, podporili.

    No a teraz dovoľte ešte jeden pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli, poslanci v gestorskom výbore, ktorý reaguje na zmenu v Zákonníku práce, ktorá sa týka nároku na dovolenku päť týždňov po dovŕšení veku tridsaťtri rokov. Dohodli sme sa, že pozmeňujúci návrh gestorského výboru, pre výstavbu, sme nemohli v plnej miere akceptovať, ale že to, čo bolo prijateľné pre všetkých, podáme v rámci rozpravy s pätnástimi podpismi. A dovoľte, aby som ten návrh teraz prečítal. Sú to vlastne dva body, jeden širší, a jeden kratší bod.

    Prvý bod. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 40/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 48/2001 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 67 ods. 1 sa slová dovŕši aspoň „15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru podľa osobitného predpisu alebo pracovného pomeru po 18. roku veku“ nahrádzajú slovami „dosiahne 33 rokov veku“.

    2. V § 67 sa vypúšťa odsek 3.

    3. V § 120 sa slová „§ 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 49 ods. 1 až 3 a 5“, slová „§ 63 ods. 3 až 5“ nahrádzajú slovami „§ 63 ods. 4 až 6“, slová „§ 76 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 76 ods. 4, 5 a 7“, slová „§ 97 až 102“ nahrádzajú slovami „§ 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102“, slová „§ 104 až 114“ nahrádzajú slovami „§ 104, § 104a, § 105 až 114“, slová „§ 142 až 148“ nahrádzajú slovami „§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148“ a slová „§ 230 až 236“ nahrádzajú slovami „§ 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236“.

    4. V § 120 sa vypúšťajú slová „§ 103 ods. 4 až 7“.

    Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú. Ako som už hovoril, zosúlaďuje sa vznik nároku štátnych zamestnancov na dovolenku v trvaní piatich týždňov so vznikom nároku na túto dovolenku navrhnutým v Zákonníku práce. Tiež sa upravuje ustanovenie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s navrhovanými zmenami v Zákonníku práce.

    Druhý bod. V článku VI sa slová „čl. I, ktorý nadobúda“ nahrádzajú slovami „čl. I a prvého bodu a štvrtého bodu v čl. V, ktoré nadobúdajú“.

    S ohľadom na navrhovanú úpravu v čl. V prvom bode a štvrtom bode je potrebné zosúladiť účinnosť s návrhom čl. I 78. bode.

    O obidvoch bodoch odporúčam hlasovať spoločne.

    Ďakujem za vašu trpezlivosť aj za podporu týchto návrhov.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Hlasy v sále.

  • Kľud, kľud, kľud, ste tam. Máme niekoho desiateho? Je deväť prihlásených poslancov.

    Pán poslanec Kaník.

  • Poslanec Brocka tak veľmi emotívne tu obhajoval návrh na to, aby sa počas sviatkov zakázalo mať otvorené obchody odôvodňujúc to tým, že aby ľudia nemuseli chodiť do práce. No znie to určite celkom ľubivo a pekne, ale čo čašníci, čo zdravotníci, čo železničiari, čo taviči pri vysokých peciach, čo množstvo iných profesií a povolaní, u ktorých je nepretržitá prevádzka proste nevyhnutnou súčasťou, budú v takom prípade robiť. Takže je to minimálne mnohouhlová záležitosť, dá sa na ňu pozrieť z mnohých uhlov pohľadu a nič nie je čierne ani biele.

    A keď tak hovoríme aj o rodinnom živote a posilňovaní rodinného života. No ja dosť málo chodím do nákupných centier, lebo aj sa mi nechce a cez víkend radšej som teda doma. Ale minule som išiel do kina, tak som tam zavítal v nedeľu, do banskobystrického nákupného centra. A bolo vidno, či sa nám to už páči alebo nepáči, že tieto miesta sa stali centrom kultúry, relaxu, kde práve v nedeľu celé rodiny, pretože cez týždeň nemajú čas byť spolu, ľudia sú v práci, mieria, trávia čas, chodia do kina, nakupujú, chodia do reštaurácií. A mne sa to zdá, že to ten rodinný život skôr posilňuje, ako oslabuje dnes, nehovoriac o tom, že takýto zákaz bude mať negatívny vplyv na zamestnanosť v týchto odvetviach služieb, či sa nám to už páči alebo nepáči. Takže nechcem nijako zasiahnuť do emotívnej stránky tej diskusie, len vecne podotknúť, že každá minca má minimálne dve strany a niekedy aj viac strán.

  • Pán kolega, osobne si vás veľmi vážim, avšak tento návrh považujem za veľmi nešťastný. Navyše sa obávam, že ak raz začneme štátnymi sviatkami, tak pri podaní prsta potom chmatnete po celej ruke a o chvíľu prídu na rad nedele, o chvíľu prídu na rad niektoré ďalšie dni. Takže ja ten návrh považujem za veľmi ani nie socialistický, ale dokonca za jednoducho nekoncepčný a nezdravý. Tak ako povedal kolega Kaník, nechápem, prečo by sa to malo týkať iba maloobchodu, prečo sme tu zabudli napr. na doktorov, na sestry.

    Ďalšia vec, ktorú ste asi opomenuli zistiť alebo spomenúť, je, že o zmeny počas nedieľ alebo zmeny počas štátnych sviatkov je vyslovene bitka. Tí, čo sú zamestnanci na nie plný úväzok, tak jednoducho nemajú šancu takúto zmenu ani získať, lebo tie zmeny sú u slušných zamestnávateľov vždy s príplatkom. A jednoducho sa o ne pobijú kmeňoví zamestnanci. Takže záujem vysoko prevyšuje možnosť zamestnať ľudí počas týchto zmien. Prečo chcete zobrať ľuďom možnosť privyrobiť si? Prečo jednoducho niekomu, kto má nejaký pravidelný príjem a ráta s tým, že ho bude mať mesačne navýšený práve o tieto príplatky, zrazu túto možnosť chcete odobrať. Máme niekde štatistiky, koľko je proti tomu a koľkí boli poškodení tým, že museli pracovať počas štátnych sviatkov proti svojej vôli? Ja si myslím, že to budú rádovo jednotky, možno maximálne desiatky ľudí, ale určite to nebude zďaleka toľko ľudí, koľko sa na tieto zmeny. A tešia sa tí ľudia, že si môžu privyrobiť.

    Takže ja navrhujem, toto kľudne môžeme vyriešiť tým, že urobíte kampaň, zavedú sa tzv. kresťanské prevádzky, ktoré si dajú nálepku na svoj obchod, že: „My počas štátnych sviatkov nepredávame.“ A ak si myslíte, že to funguje, tak to bude silná marketingová výhoda a tieto prevádzky budú mať ďaleko viac zákazníkov ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Brocka, ja vám neupieram v žiadnom prípade právo, aby ste hľadali riešenia, ktoré vytvoria podmienky pre ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu pracovať počas štátnych sviatkov, ale hľadajte, prosím vás, také riešenia, ktoré zároveň neznemožnia tým, ktorí pracovať chcú počas štátnych sviatkov, aby pracovať mohli. To mi príde skutočne ako zásadný prvok, ktorého by ste sa mali držať, a pravidlo, ktoré by ste mali mať na zreteli.

    A ku konkrétnym dôsledkom toho návrhu. Predstavte si v Prešovskom kraji rodičov, ktorým sa nepodarilo vyštudovať a ktorí vkladajú svoje nádeje do svojho potomka, majú zárobok 400 eur v Prešovskom kraji a ich syn alebo dcéra študuje niekde v Bystrici alebo v Košiciach, alebo v Bratislave, alebo v inom meste, kde je vysoká škola. A práve týmto študentom, ktorí sú najcitlivejší na to, že musia nejakým spôsobom počas štúdia si zabezpečiť prostriedky na to, aby mohli fungovať, vy práve v čase, keď neprebieha vyučovanie a keď majú možnosť nejakým spôsobom pomôcť tým rodičom, aby financovali ich štúdium, do značnej miery uberáte tieto možnosti. Ja neviem, či si vy chcete zobrať na svedomie to, že rodičov, ktorí na tom nie sú dobre, ktorí v Prešovskom kraji zarábajú 400 eur, potomok z finančných dôvodov nedoštuduje kvôli takémuto zákonu. Mne to pripadá ja neviem či nedomyslené alebo neviem, ako by som sa k tomu vyjadril. Ale určite zvážte aj tento aspekt. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Brocka, na úvod by som chcel povedať, že si veľmi vážim vašu prácu, ktorú dlhodobo v parlamente vykonávate, a že si vážim aj váš názor, napriek tomu, že s ním nemôžem súhlasiť. Nemôžem s ním súhlasiť ani svetonázorovo, ani vecne kvôli jeho dopadom. Predrečníci, páni poslanci Kaník, Droba, Fořt, už vysvetlili mnohé negatívne dopady. Vecný problém tohto zákona je v tom, že rieši problém, ktorý v skutočnosti neexistuje. Je to ako nafukovanie bubliny, tvrdenie, že máme na Slovensku problém, lebo nejaký zlí vykorisťovatelia nútia ľudí pracovať vtedy, keď tí ľudia by radšej boli so svojimi rodinami. Ale keď sa pozrieme na skutočnosť, tak vidno, že naozaj tomu tak nie je. Naopak, skutočne, realita hovorí o tom, že o prácu cez víkend, o prácu s príplatkom je veľký záujem, že samotní ľudia vyhľadávajú takúto prácu, pretože hlavne v zaostalejších regiónoch si tak môžu privyrobiť.

    Svetonázorový problém je však v tom, že aj vo vašom prejave padalo niekoľko veľmi silných slov. Dávali sa tam do protikladu morálka a konzum a podobne. V skutočnosti je však táto záležitosť o tom, že dávame do protikladu slobodnú vôľu ľudí a vôľu politikov, že sa pozeráme na to, či politici majú byť tí, ktorí sú presvedčení, že vedia sami, čo je pre ľudí dobré, oveľa lepšie. než to tí ľudia vedia o sebe povedať oni sami. Je to o tom, či si povieme, že my, politici, máme patent na pravdu a máme ľuďom predpisovať, ako majú žiť, ako majú tráviť svoje víkendy, ako majú robiť svoj rodinný život. Ak sa zhodneme na tom, že človek má slobodnú vôľu od Boha, potom by sme mali akceptovať aj zodpovednosť za jeho vlastné konanie a činy a nemali by sme sa tváriť, že my sme tí, ktorí majú patent na pravdu a budú predpisovať ľuďom, ako majú žiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, použili ste termín novodobí otroci. Nikdy by som si nebola pomyslela, že tieto slová začujem práve z vašich úst. Položme si teda opakovane otázku, komu by táto vaša zmena prospela. Vieme od zamestnancov, ktorí si pýtajú tieto zmeny, že so zmenou v zákone by mali problém. Vieme od zamestnávateľov, že vlastníci maloobchodných reťazcov by tak museli prepúšťať a by museli zohľadňovať svoje straty. Komu tým prospejeme, keď 2 400 maloobchodných prevádzok je už teraz zatvorených, a teda i v nedele, i vo sviatky, a vlastne žiadny vplyv na týchto 2 400 maloobchodných prevádzok tým nevyvoláme? Opäť sa zdá, že napriek všetkému povedanému zostáva faktom to, že tento návrh je naozaj viac politikum ako všetko ostatné. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Brocka, ja sa musím pridať ku kolegom. Som rád, že kolega Fořt spomenul to, čo sa týka hlavne teda študentov, lebo za mojich študentských čias práce za kasou v hypermarketoch boli jedny z najlepšie platených a najvyhľadávanejších brigád, ktoré študenti využívali. A to sa netýka len Bratislavy, to sa týka Trnavy, to sa týka Prešova. Mal som veľa známych vtedy na Prešovskej univerzite, ktorí práve prácou za pokladňou počas sviatkov mali možnosť, keďže z Prešova chodiť domov na jeden deň sviatku sa neoplácalo, si privyrábať takýmto spôsobom. A myslím si, že sa to robí doteraz.

    Ďalší fakt, ktorý ešte nebol spomenutý, je ten, že všetky slovenské mestá nad 50 000 obyvateľov s výnimkou Banskej Bystrice a Zvolena sa nachádzajú do jednej hodiny cesty od štátnych hraníc. Čo si myslíte, keď zavrieme obchody v štátne sviatky a v okolitých štátoch tie obchody zavreté nebudú, kam tí ľudia pôjdu? Turistiku obchodnú máme rozvinutú už teraz. Týmto ju iba podporíme. To znamená, ľudia veľmi radi tú jednu hodinku cesty absolvujú, zoberú celú rodinu a pôjdu nakupovať do Čiech, do Maďarska alebo do Poľska a tie peniaze, ktoré mohli spolu s celou rodinou, na ktorej vám tak záleží, minúť, pričom mohli prispieť tak do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, vyvezú odtiaľto von a minú ich niekde inde. To znamená, súhlasím s kolegami, že ten návrh je skôr populistický ako pragmatický a navyše jeho dôsledkami by boli väčšie mínusy ako morálne plusy, o ktorých ste hovorili.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, mám pocit, že musíš čeliť nátlaku skupiny v záujme obchodných reťazcov. No ja nebudem na teba tlačiť, ale chcel by som povedať a pripomenúť, ako už človek, čo čosi zažil, ja si pamätám, keď v sobotu o dvanástej sa v tejto krajine zavreli obchody a boli do pondelka rána zavreté. S takýmto riešením by som ja určite nesúhlasil, to rovno poviem. Na druhej strane treba povedať, že v minulom volebnom období sme pridali štyri dni, pokiaľ si pamätám. A čo sa stalo? Že sú zavreté aspoň na tie najväčšie sviatky. A preto myslím, že by bolo lepšie, keby sme skôr uvažovali o hľadaní rozumného kompromisu.

    A tiež by som chcel povedať, že ja som precestoval Európu. Ale neviem, kde sú v nedeľu otvorené obchody, v západnej Európe, keď to vezmete. A pripomenul by som, akým spôsobom sa správali niektoré krajiny k obchodným reťazcom, aby zaviedli spravodlivosť. Pred tridsiatimi rokmi som bol v Holandsku. A vo štvrtok poobede som sa vybral s tým, že idem si nakúpiť. A zistil som, že obchodný dom je zavretý. Pýtal som sa, prečo je zavretý. Jednoducho preto, aby vytvorili podmienky aj pre malých obchodníkov, tak všetky veľké obchodné domy v štvrtok poobede museli byť zavreté. Hovorím to, pretože cítim istý záujem tuná, ktorý zaznieval od diskutujúcich. A skôr by som pokladal za dobré, keby sme sa pokúsili nájsť rozumný kompromis, pretože ten návrh, ktorý ste dali vo výbore a ktorý tam prešiel, nehovorí o katolíckych alebo kresťanských sviatkoch, hovorí o všetkých sviatkoch. A tuším z tých, ktoré sú kresťanské, je tam menšina. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda Brocka, ja by som rád veľmi vecne povedal o dopadoch toho návrhu, o ktorom ste rozprávali.

    Tak po prvé, pôjde len o maloobchody, maloobchodné prevádzky. To znamená, že žiadny dopad na cestovný ruch, na to vyžitie si a spoločenské vyžitie sa rodín, o ktorom hovoril napr. Ľudo Kaník, v Banskej Bystrici to mať nebude, lebo rodiny tam stále budú môcť chodiť do tej Európy, lebo neviem, čo iné si mal na mysli, či to je centrum, obchodné centrum, budú môcť chodiť do kín, budú môcť chodiť na bowling, budú môcť chodiť ja neviem do víriviek, na plavárne, budú môcť chodiť v zime do lyžiarskych stredísk, jednoducho to všetko bude otvorené. Takže na cestovný ruch, na kultúrne, na spoločenské, na športové vyžitie sa jednotlivcov alebo rodín ako celkov to nebude mať žiadny vplyv.

    Po druhé, pán predseda Brocka, pán Kaník povedal, že ako prídu k tomu tí, kde, a teraz ho budem citovať, nepretržitá prevádzka je nevyhnutnou súčasťou. No a práve o to ide. Tam kde je nepretržitá prevádzka nevyhnutnou súčasťou, tam, samozrejme, je normálne, aby nepretržitá prevádzka zostala, ale v potravinách alebo v butikoch s oblečením nepretržitá prevádzka celkom určite nevyhnutnou súčasťou nie je. A nie je tak pre zákazníkov, ako ani pre tých, ktorí tam pracujú.

    Po tretie, pokiaľ ste hovorili o tomto návrhu v súvislosti s tými príplatkami. No musím vám povedať, že ja som bol tento víkend na východe, rozprával som sa s predavačmi v niekoľkých obchodoch, v výchto obchodných reťazcoch. Títo ľudia majú zárobok okolo 380 eur aj s tými príplatkami, a to väčšinou preto, lebo robia bez príplatkov. Podľa Zákonníka práce ich zamestnávatelia využívajú 150 hodín nadčasov, ktoré už majú zaplatené v základnej mzde, a žiadne príplatky za túto prácu vôbec nedostávajú.

  • Pán poslanec Dostál ako ďalší rečník. Máte to na viac ako 5 minú?

  • Reakcia poslanca Dostála.

  • Na viac.

    Prepáčte mi, pán poslanec, nech sa páči, pán Brocka s reakciou na faktické poznámky.

  • Dámy a páni, bola tu prevažne reakcia poslancov zo strany SaS. A nebudem mať priestor reagovať vo faktickej na všetkých kolegov poslancov.

    Čo ma prekvapuje u vás kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita, je to tá necitlivosť z vašej strany na potreby diskriminovaných, prevažne žien a matiek, vás, ktorí ste často spájaní s obhajovaním práv menšín, že v prípade týchto matiek, rodín to pre vás je ideologický spor.

    Samozrejme, kolegovi Kaníkovi chcem povedať, že ja nenavrhujem, aby čašníci, železničiari, taviči nešli do práce. Dúfam, že ani ty to nenavrhuješ.

    Pán Droba, o tej nálepke, o kresťanskej nálepke to bolo dosť povrchné až plytké.

    Pán kolega a reči o tom, že „teraz chcete prst a potom zoberiete celú ruku“. Pán kolega, 104 dní sú soboty, nedele v roku, keď my dvaja máme voľno, plus sviatky, ja tu navrhujem len zlomok tohto času, čo patrí ku kultúre a vyspelosti krajiny, aby aspoň na sviatok mohli byť rodičia, ktorí chcú byť so svojimi deťmi, s deťmi doma. Pán kolega, to je aj o 17. novembri, to je aj o 1. a 8. máji, to je aj o 1. septembri, to je aj o pamäti národa, aj v tom je to o kultúre, aká na Slovensku bude. To nie je o zatvorených kinách a divadlách, baroch a reštauráciách, tak ako to povedal kolega Ondruš, naozaj cestovný ruch tomu len pomôže, tomuto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister požiadal o vystúpenie.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Tomanová, poprosím o kľud v miestnosti.

  • Ďakujem, pán predseda. Len vecná poznámka k tým príplatkom, pretože pán Ondruš povedal niečo, čo nie je pravda. V § 122 Mzda a náhrada mzdy za sviatok v odseku 1 je uvedené: „Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Jediná výnimka, kedy na to nemá právo alebo kedy to nemusí byť, je v § 122 odseku 5. Pán poslanec, pozrite si Zákonník práce a potom môžete reagovať. „S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok...“

  • Ruch v sále.

  • Pán Ondruš, prosím vás, keby ste netelefonovali v miestnosti.

  • To znamená len s vedúcim zamestnancom. Tým, čo ste vy hovorili, pletiete si § 121 ods. 1, 2 a tak ďalej, ktorý hovorí o tých štandardných nadčasoch. Ale práca vo sviatok je niečo úplne iné. Prosím vás, pozrite si to a potom vstupujte do diskusie. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. O 14.00 hodine bude pokračovať ďalší rečník v poradí, pán poslanec Dostál.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona o Zákonníku práce.

    Budeme pokračovať v diskusii, v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Dostál, ten má nejaké povinnosti, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv by som rád povedal, že určite obmedzím dĺžku svojho príspevku na maximálne nejakých sedem-osem minút.

    Prvé, čo by som rád povedal, je, že pracovnoprávne vzťahy, to nie je jednoduchá vec, to je ako nazeranie na dve strany mince, nie tri, ako to mal kolega Kaník, pretože ja neviem, že by minca mohla mať tri strany. Ale jednoducho sa díva zamestnanec z jednej strany a vidí len písmo a zamestnávateľ z druhej a vidí len znak. A taký vzťah je, samozrejme, problémový celkom prirodzene, pretože záujmy zamestnancov sú v zásade iné ako záujmy zamestnávateľov. Z toho pohľadu vnímam Zákonník práce ako nastavenie pravidiel, aby sa dokázali vzájomne rešpektovať a vychádzať. Nikdy to podľa mňa nebude nejaké partnerstvo, ale môže to byť vzájomné rešpektovanie sa. A tu zaznelo, že je to od prijatia tohto zákona 26. novela. No to celkom vnímam, pretože to je citlivá vec. Sú tam záujmy každej strany. A nie je to jednoduché v tomto prípade ani pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pôsobil som v tripartite, tak viem, ako sa ťažko niektoré veci dohodujú a hľadajú riešenia. A nakoniec, že tá novelizácia musí prebehnúť? Každý sa vo svojom záujme veľmi rýchlo naučí chodiť v tých paragrafoch a využívať isté medzery v tomto prípade v Zákonníku práce.

    V prvom rade by som povedal, a to, čo som počul a vnímal, trochu pár slov na obranu zamestnávateľov. Hlavne v malých firmách poznám viacerých, ktorí mi rozprávajú o tom, ako ťažko vlastne svoj podnik rozvíjajú a zveľaďujú a istým spôsobom sa ocitnú neraz v situácii, že zamestnanci sa na nich dívajú ako na toho, kto vykorisťuje. No päťdesiat rokov sme boli indoktrinovaní, že zamestnávateľ, to je ten kapitalista, ktorý tých ľudí vykorisťuje a zabúda sa na to, že ten zamestnávateľ im dáva prácu. Samozrejme, má záujem, aby mohol svoju firmu aj zveľaďovať na zisku. To je jedna strana mince. Druhá strana mince, musím povedať, nie je to celkom len o trhovom hospodárstve. Viete, tu v Bratislave údržbár, murár keď zistí, že podmienky, ktoré mu dáva zamestnávateľ, sú nevyhovujúce, môže odísť a nájsť si iné zamestnanie. A určite to nie je vo väčšej časti Slovenska. A je veľa regiónov, kde v podstate ten človek si nemôže vyberať a istým spôsobom je nútený, poviem to tak trošku vulgárne, držať ústa. A z tohto pohľadu chcem povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré istým spôsobom sú v spoločnej správe a zjemňujú niektoré veci, či už je to o tých zdravotných sestrách a ich nočnej práci po päťdesiatich rokoch veku alebo o tých dňoch dovolenky navyše, alebo o možnosti opakovane si istým druhom zamestnancov predĺžiť pracovnú zmluvu o tri roky alebo viacej, celkom iste podporím. Ja si myslím, že v tejto situácii je to racionálne, je to v poriadku a je to aj istým spôsobom slušné a spravodlivé.

    Ale chcem sa vyjadriť veľmi krátko k jednej veci, pretože tam je viackrát uvedené, aj v zmluve, a je tu viacej návrhov, rôznym spôsobom upraviť odchod ľudí, ktorí nadobudli dôchodkový vek, do dôchodku. Ja v zásade mám obdobný názor. Možno by som ho tak tvrdo nevyjadril, ako to povedal kolega Janiš. Ale môj názor vyjadrím len dvoma faktmi. Jeden fakt je ten, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skôr alebo neskôr, ale ja si myslím, že to bude skôr, dôjde k tomu, tak ako k tomu dochádza v celej Európe, posunutiu odchodu do dôchodku. Čiže jednoducho ten vek sa predĺži. A druhý fakt, pozrel som si najnovšie čísla, ktoré hovoria, je to štatistika z mája, že priemerný starobný dôchodok je na Slovensku 360,3 eura, 360,3 eura, a poberateľov starobného dôchodku je 953 000. Pre jedno porovnanie, keby to číslo nehovorilo niekomu veľa, tak ešte by som rád uviedol, robí to niečo vyše 45 % z priemerného platu. V Európskej únii dôchodok je v priemere 70 % z priemerného platu. To sú oficiálne čísla, ktoré som si vytiahol. A preto si myslím, že mali by sme pamätať a mať predsa len trošku aj v mysli to, že v spoločnosti existujú dve skupiny ľudí, ktoré sú najzraniteľnejšie, a podľa toho sa aj dá tá spoločnosť istým spôsobom hodnotiť. Tá jedna skupina, to sú deti, ktoré sa ešte nedokážu o seba postarať. A druhá skupina, to sú tí, ktorí sú starí, ktorí sa už nedokážu obyčajne o seba postarať, pričom si myslím, že by sme mali byť radi, keď istým spôsobom ako-tak sa ešte stále dokážu o seba postarať. Ja si myslím, že dôvod na ukončenie pracovného pomeru v prvom rade má byť ten, ako ten človek pracuje, či podáva výkon, čo vie, bez ohľadu na to, či má 22, 42 alebo 62 rokov. Toto, si myslím, je kľúčový dôvod pre zamestnávateľa.

    Takže týmto som istým spôsobom aj reagoval na to, čo je v spoločnej správe a v tých návrhoch, ktoré sa týkajú možnosti odchodu do dôchodku pre ľudí, ktorí už nadobudli takpovediac presne vek, ktorý je vekom pre odchod do dôchodku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Keďže pán poslanec Fronc ma nemenoval, ale v podstate, áno, hovoril aj o mojom návrhu, chcela by som len upriamiť pozornosť na to, že môj návrh nie je formulovaný tak, že sa skončí pracovný pomer z dôvodu veku, ale vtedy, ak zamestnanec splní podmienky nároku na starobný dôchodok.

    A druhá vec, ktorú by som chcela pripomenúť a ktorou by som chcela nadviazať práve na jeho slová, je, že u toho, kto je odborne zdatný, pričom zamestnávateľ usúdi, že výpoveďou, takéhoto zamestnanca by stratil a strácal, práve tento môj návrh, ktorý som v piatok predložila, zohľadňuje aj takéto intencie. Preto v tom návrhu je možnosť prepustenia takého zamestnanca, a nie povinnosť. Čiže zamestnávateľ si zváži, ak má dobrého pracovníka, tak ho určite neprepustí, pretože z jeho pohľadu ho nebude mať kto nahradiť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pán kolega Fronc, ja plne súhlasím s tým, čo ste povedali, teda v tej časti, čo sa týka toho, že nie je ďaleko doba, keď naozaj sa bude aj u nás musieť predĺžiť vek do dôchodku. A vidím to aj z toho dôvodu, bohužiaľ, že ľudia aj u nás na Slovensku pred príchodom dieťaťa a starostlivosť o dieťa uprednostňujú často, ale aj keď nič nemám proti ochranárom zvierat, psičkárom, títo jednoducho uprednostňujú psov. Týchto psov obliekajú. Ja už som dokonca videl také káričky, kde vozia psov. No a jednoducho asi nebude ďaleko doba, keď na jedného dôchodcu bude robiť jeden zamestnaný. A jednoducho táto situácia je naozaj neudržateľná. Ale závisí to od nás všetkých, aj ako jednoducho prijmeme ten dar dieťaťa do rodiny.

    Čo sa týka tej druhej otázky, pravdupovediac ja sám ešte nie som rozhodnutý. Mne sa zdá aj určité rácio v tom pozmeňujúcom návrhu Moniky Gibalovej aj tých predkladateľov, lebo je kopa mladých ľudí, ktorí nemajú robotu. A takto by sa tie miesta uvoľnili. Na druhej strane súhlasím aj s vami. Jednoducho aj ten dôchodca má ja neviem, ste to tu spomenuli, 360 eur priemerný dôchodok. Naozaj to nie je veľa. Veľa za to nevyskakuje a keď je šikovný, no tak si chce privyrobiť. Tá pravda je asi niekde v strede. A ja sa rozhodnem podľa toho, ako budem teda diskutovať aj s Monikou, aj s vami, o tomto návrhu. Bojím sa však, aby nebol tento návrh protiústavný. Ďakujem.

  • Ďakujem. Samozrejme, ja som to už raz povedal, že čím dlhšie môžu ľudia pracovať, tým je to lepšie pre nich, pre ich duševné aj fyzické zdravie, ako aj pre ekonomiku a celú spoločnosť. Ale na druhej strane nemôžeme si nevšímať problém celej Európy a už aj Slovenska. To je rastúca armáda nezamestnaných absolventov, ľudí, ktorí sa pripravovali na budúce povolanie, do ktorých tento štát investoval nemalé peniaze, nemalé úsilie a ktorí nezačali pracovať, nezačali so žiadnou prácou, hneď po absolvovaní skončili na rôznych dávkach. Čiže jeden má dva príjmy, čo je ináč neobvyklé, pretože má nezdanený dôchodok aj na strane tvorby, aj na strane výplaty a k tomuto dôchodku má možnosť ďalšieho plného príjmu, dokonca zvýhodneného v súčasnosti o mnohé sociálne odvody, druhý okrem toho, že má príjmy, mal celý život na to, ak sa mu pošťastilo, aby mal rodinu, aby mal vnukov, aby mal deti. Druhý mladý nemá žiaden príjem, stáva sa sociálne odkázaným, nemá príjmy na to, aby si založil vlastnú rodinu. A ak si ju založí, tak ak sa pozriete, aké vysoké sú dávky v hmotnej núdzi, tuším na jednu osobu je to, myslím, 60 eur na mesiac, toto zhruba čaká nezamestnaného absolventa. Zároveň sa chcem opýtať, kto zabezpečí dôchodok súčasných dôchodcov. Myslím na 1. pilier, pretože ešte niekoľko desaťročí dôchodcovia budú plne závislí od 1. piliera, ak nedáme šancu mladým, aby mohli pracovať, aby mohli prispievať na súčasných dôchodcov. Preto si myslím, súkromný sektor je, samozrejme zvláštna kapitola, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Fronc, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som nemenoval žiaden návrh, pokiaľ som sa dobre díval, sú v obdobných verziách prísnejšie alebo menej prísnejšie v pozmeňujúcich návrhoch celkovo takéto tri návrhy. A nechcem tu viesť detailnú verejnú polemiku. Každý sa rozhoduje a každý berie zodpovednosť pri rozhodovaní za seba. Ja len zopakujem, že asi vo veľmi krátkom čase dôjde k tomu, že budeme musieť posunúť hranicu veku pre odchod do dôchodku a, druhé, že priemerný dôchodok je 360,3 eura a že je to rádovo 45 % z priemernej mzdy oproti jej 70 % Európskej únie. A nechcem hovoriť o priemerných platoch v západoeurópskych krajinách. Povedal som len fakty, pokladám ich za dôležité, aby sme si ich uvedomili, rozhodovanie je na každom z nás. Ďakujem.

  • Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia spravila taký krátky exkurz do vývoja a histórie pracovného zákonodarstva na území Slovenskej republiky.

    Na území Slovenska bol legislatívny vývoj pracovného práva zavŕšený kodifikáciou pracovného práva prijatím Zákonníka práce, a to zákonom č. 65/1965 Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 1965. Zákonník práce uskutočnil jednotnú úpravu pracovných vzťahov. Jeho prijatím došlo k unifikácii právnej úpravy všetkých pracovných kategórií, ktoré dovtedy podliehali osobitnej právnej regulácii. Právne upravil takmer všetky otázky pracovnoprávnych vzťahov okrem usmerňovania náboru a rozmiestňovania pracovných síl, usmerňovania mzdového vývoja a náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov a otázky štátneho odborného dozoru. Čo je ale dôležité? Kogentným spôsobom upravil najmä oblasť pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákonník práce bol významným medzníkom vo vývoji pracovného práva v bývalom Česko-Slovensku. Popri tom, že odstránil dovtedajšiu zastaranosť a roztrieštenosť pracovnoprávnych predpisov, stal sa legislatívnym vyjadrením samostatnosti pracovného práva ako právneho odvetvia. To znamená, že od roku 1965 máme pracovné právo ako samostatné právne odvetvie. Diskriminačné charakteristiky mala prvá novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1970. Prejavovali sa najmä v časti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo jeho okamžitým zrušením zo strany zamestnávateľa. Druhá novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. júla 1975 po početných protestoch Medzinárodnej organizácie práce odstránila diskriminačné prvky jednostranného rozviazania pracovného pomeru jeho predchádzajúcej novely. Hlavným účelom bola nová právna úprava rozviazania pracovného pomeru, zvýšenie ingerencie odborových orgánov v pracovnoprávnych vzťahoch, prehĺbenie starostlivosti o zamestnané matky, ako aj zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo boli postihnutí chorobou z povolania.

    Prvá etapa reformy pracovného zákonodarstva po roku 1989 sa začala v roku 1991, a to prijatím troch významných zákonov. Bol to zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti, ktorý položil základy kvalitatívne iného riešenia otázok zamestnanosti. Spolu s prechodom hospodárstva z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku vytvoril základné predpoklady na fungovanie trhu práce, ako aj na poskytovanie hmotného zabezpečenia v nezamestnanosti. Ďalej to bol zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorý upravil proces kolektívneho vyjednávania vrátane štrajku a výluky, čo dovtedy, samozrejme, nebolo možné. Ďalej, zákon č. 3/1991 Zb. Zákonník práce, ktorý predstavoval pomerne rozsiahlu novelizáciu dovtedajšieho komunistického pracovného zákonodarstva, kodifikovaného už v roku 1965, znížil najmä dovtedajší rozsah kogentných ustanovení Zákonníka práce, čím vytvoril základné predpoklady na rozvoj trhového hospodárstva. Prijatím nového Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2002, Slovensko zavŕšilo druhú etapu reformy pracovného práva. Súčasne s novým Zákonníkom práce bol prijatý aj zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, ako aj zákon č. 312/2002 Z. z. o štátnej službe. Obidve etapy reformy pracovného práva v Slovenskej republike možno charakterizovať ako proces rozširovania dispozitívnosti pracovného práva a s tým spojeného výrazného rozširovania zmluvnej autonómie účastníkov pracovného procesu. Pracovné právo v tom čase vytvára podstatne širší priestor pre kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy, čo je spojené s procesom deregulácie pracovného práva a zvýšenia flexibility pracovného práva. Proces liberalizácie a deregulácie pracovného práva v Slovenskej republike ako základná charakteristika jeho vývoja v posledných rokoch významnou mierou prispieva k podstatnému zvýšeniu jeho flexibility.

    Prijatím Zákonníka práce vládou Roberta Fica zároveň výrazne pokročil aj proces harmonizácie pracovného práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Chcem povedať, že prijatý Zákonník práce v minulom volebnom období bol vyvážený a prax ukázala, že zamestnávatelia v podstate nemali s ním žiadne problémy, čo sa dá deklarovať aj vyhlásením napr. predstaviteľov Klubu 500. Nie je teda dôvod na to, aby sme Zákonník práce v takých zásadných ustanoveniach menili.

    Dnešné pracovné právo krajín Európskej únie, ktorej sme súčasťou, zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vysokej úrovne zamestnanosti a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý má viesť k neustálemu skvalitňovaniu životnej úrovne a pracovných podmienok obyvateľov celej Európskej únie. Európske spoločenstvo na úrovni Európskej únie prijíma len základné právne predpisy, ktoré stanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa podmienok práce a zamestnania. Členské štáty potom tieto právne predpisy Spoločenstva zapracovávajú do vnútroštátnych právnych predpisov. A uplatňujú ich, čím zaručujú porovnateľnú úroveň ochrany práv a povinností zamestnancov v rámci celej Európskej únie. Každá krajina veľmi citlivo a s ohľadom na svoje špecifické podmienky upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom v základnom pracovnom dokumente, a to v Zákonníku práce. Kým pred rokom 1989 bolo cieľom Zákonníka práce právne upraviť otázky pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v súčasnej dobe musí tento právny dokument zohľadňovať situáciu na trhu práce, udržanie sociálnych štandardov zamestnancov a zároveň nesmie nediskriminovať zamestnancov neprimeraným jednostranným zasahovaním do pracovnoprávnych vzťahov.

    Aká je však skutočnosť pri pohľade na koalíciou predkladanú novelu Zákonníka práce.

    V prvom rade si treba uvedomiť, že Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti. Podľa údajov Eurostatu v máji bola miera nezamestnanosti u nás 13,3 %, pričom sú regióny, predovšetkým na juhu Banskobystrického kraja, odkiaľ pochádzam, kde každý tretí práceschopný obyvateľ je nezamestnaný. Aj keď sociálna úroveň občanov Slovenska nikdy nedosahovala úroveň vyspelých západoeurópskych krajín, len málokto z nás si vie predstaviť, ako musia prežívať rodiny, kde jeden alebo viacerí jej členovia sú bez práce. Taká vysoká miera nezamestnanosti vytvára z občana, ktorý je ochotný prijať akúkoľvek prácu, rukojemníka v rukách zamestnávateľa. Preto v takomto priestore a v tomto čase je veľmi dôležité ukotviť v Zákonníku práce také opatrenia, aby ochrana zamestnanca a podmienky jeho prijatia a zotrvania v pracovnom pomere bola možno na vyššom štandarde než v krajinách, kde miera nezamestnanosti je oveľa vyššia než u nás a aj sociálnoprávna ochrana je lepšia.

    Ak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že predkladaný Zákonník práce prinesie zmeny, ktoré sa osvedčili v členských štátoch Európskej únie, a spružní pracovný trh, ignoruje súčasnú situáciu na trhu práce vo viacerých regiónoch Slovenska a vyvoláva neistotu nielen u tých, ktorí si zamestnanie hľadajú, ale aj u tých, ktorí sú zamestnaní. Veď situáciu, keď počas troch rokov človek stále nemá istotu, že jeho terajšie zamestnanie bude trvalé a že po treťom obnovení zmluvy na dobu určitú sa opäť neocitne na ulici, nemožno považovať za krok smerujúci k znižovaniu nezamestnanosti, nehovoriac o tom, v akom psychickom tlaku žije po celé toto obdobie zamestnanec a jeho najbližší. A tu chcem takisto poukázať na skutočnosť, že pri takomto reťazení pracovných pomerov, najmä u mladých rodín, dochádza fakt možno aj k rodinným konfliktom vzhľadom na to, že takýto zamestnanec má problém s úverom a s tým, aby si zabezpečil dobré bývanie. Podobný efekt má aj navrhovaná skúšobná doba, ktorá má byť pri niektorých profesiách až šesťmesačná.

    Asi najväčšej miere kritiky zo strany zamestnancov aj verejnosti bol vystavený návrh na zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného. Podľa predloženého návrhu zamestnanec nebude mať nárok na čerpanie výpovednej doby a odstupného a bude si môcť vybrať len jedno z nich. Tu chcem zdôrazniť, že na odstupné má zamestnanec nárok len v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Nevidím dôvod, ak zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa napr. päť rokov, alebo koľkokoľvek, alebo aj rok, aby bol o odstupné týmto spôsobom pripravený. Administratívne komplikácie predovšetkým u menších zamestnávateľov môže spôsobiť päť rôznych režimov výpovednej doby. Navyše je otázne, či sa výpovedná doba niektorým predĺži. Tvrdenie predkladateľa, že v niektorých prípadoch je dokonca výpovedná doba dlhšia než doposiaľ, je prinajmenšom problematické. V súčasnosti je ťažké nájsť zamestnanca, ktorý u jedného zamestnávateľa pracuje dlhšie ako 20 rokov, čo je podmienka pre priznanie najvyššej, päťmesačnej výpovednej doby, nehovoriac o tom, že pri takomto návrhu najzraniteľnejší budú zamestnanci, ktorí pracujú u jedného zamestnávateľa kratšiu dobu, predovšetkým absolventi a mladí ľudia, pretože ich prepustenie pri prípadných odbytových problémoch zamestnávateľa bude pre neho finančne najmenej bolestivé. Jednomesačná výpovedná doba prichádza totiž do úvahy, ak zamestnanec neodpracoval u zamestnávateľa ani jeden rok. V praxi sa aj doposiaľ zamestnávatelia vyhýbali výpovednej dobe uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú a v tomto smere návrh novely zákona dáva ešte väčší priestor.

    Predkladaná novela Zákonníka práce z dielne súčasnej koalície obsahuje aj niektoré ďalšie opatrenia vedúce k oslabeniu postavenia zamestnanca na trhu práce, čo už tu bolo kolegami mojimi zo strany SMER – sociálna demokracia v priebehu rozpravy o návrhu Zákonníka práce viackrát deklarované. Je to napr. návrh na zrušenie minimálnych mzdových nárokov v závislosti od zložitosti vykonávanej práce, presun niektorých zákonných úprav, práv zamestnancov na kolektívne vyjednávanie, čo pri súčasnom oslabení právomocí odborov na pracoviskách nijako neposilní ochranu zamestnanca.

    Dovoľte, aby som sa krátko ešte pristavila pri konkurenčnej doložke, ktorá je zakotvená v § 83a predkladanej novely Zákonníka práce. Pri prerokovávaní návrhu Zákonníka práce v ústavnoprávnom výbore bola táto otázka otvorená, bola táto otázka dosť dlho prediskutovávaná aj s ohľadom na možný nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Nie som proti tomu, aby konkurenčná doložka bola v manažérských zmluvách, pretože manažéri majú úplne iné postavenie, prichádzajú pri výkone práce do kontaktu s utajovanými skutočnosťami, ale nevidím dôvod, aj keď je tu daná len možnosť, aby v pracovnej zmluve bola dohodnutá aj konkurenčná doložka, aby táto konkurenčná doložka vôbec v Zákonníku práce bola a aby konkurenčná doložka bola v Zákonníku práce a následne premietaná aj do pracovnej zmluvy.

    Podobne pri flexikonte chcem poznamenať, že v minulom volebnom období na hospodársku krízu veľmi pružne reagoval Zákonník práce a zaviedlo sa tzv. flexikonto, ktoré malo byť uplatňované do konca roku 2012. V súčasnom Zákonníku práce sa flexikonto legalizuje a flexikonto sa pokladá aj za súčasť Zákonníka práce.

    Hovoríme si, že Slovensko je právny štát, a základným predpokladom právneho štátu je stabilita právneho poriadku a právna istota. Svedkami sme od začiatku tohto volebného obdobia, že nová vládna garnitúra predkladá nové právne predpisy bez ohľadu na to, aké budú mať dôsledky. Je to nie dobrý trend a ja sa pripájam ku svojim kolegom v tom, že novelu Zákonníka práce nepodporím. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Rošková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem pani poslankyni poďakovať za to, že nám poukázala na dôležitosť a význam Zákonníka práce aj z historického vývoja a zdôraznenia na vyváženosť pracovnoprávnych vzťahov. Tento Zákonník práce však nie je vyvážený, a preto je potrebné urobiť také ustanovenia, aby to spružnilo pracovný trh. A dotkla sa viacerých argumentov.

    Ja chcem poukázať len na jeden argument, a to na reťazenie pracovných zmlúv, v ktorých vystihla, že určite nevytvárajú stabilitu ani u zamestnanca, ani u zamestnávateľa, pretože ani jeden nevie, kedy ten druhý môže odísť. Samozrejme, každý zamestnanec chce mať prácu na dobu neurčitú a tým pádom si aj túto prácu hľadá a zase zamestnávateľ chce mať stabilného pracovníka. Zároveň si myslím, že úplne v nevýhode v súvislosti s reťazením pracovnoprávnych vzťahov sú regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, kde každý, kto si nájde prácu, je ochotný pracovať za akýchkoľvek podmienok a akokoľvek vo vzťahu k tomu, len aby mal prácu. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegyni Roškovej za jej faktickú pripomienku a ďalšie a bližšie rozvedenie tých ustanovení, na ktoré som poukázala, a tých zložitostí, ktoré v praxi môžu vzniknúť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som vyjadril svoj názor na predkladanú novelu Zákonníka práce alebo na pár ustanovení, lebo keby to bolo k celej novele, asi by to bolo príliš dlhé.

    Chcem, pán minister, povedať na začiatok, že najväčším prínosom pre firmu je spokojný a motivovaný zamestnanec. A myslím si, že toto by malo byť cieľom Zákonníka práce, aby sa vytvorili väzby pracovnoprávneho charakteru medzi zamestnancom a zamestnávateľom do takej podoby, aby bol spokojný aj zamestnávateľ, aby bol spokojný aj zamestnanec. Jednostranné zmeny nie sú prínosom ani pre zamestnancov, ani pre firmu, lebo akákoľvek nespokojnosť sa odzrkadľuje na obidvoch stranách. Preto ak dovolíte, by som začal najskôr tvrdeniami, ktoré sa objavovali v predchádzajúcom období. A týkali sa dĺžky nadčasovej práce, kde predstavitelia vládnej koalície argumentovali, že podľa prieskumov verejnej mienky ľudia na Slovensku chcú pracovať viac. No určite áno, ale musíme si dať otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac. Ak budeme hľadať odpoveď na túto otázku, tak povieme, že nie je to v tom, že by sa cítili nevyťažení a potrebovali by viac pracovať a viac sa sebarealizovať. Ale odpoveď hľadajme vo výške priemernej mzdy na Slovensku, ktorá je dneska 769 eur. Ak hovoríme, že takmer dve tretiny ľudí majú plat nižší, ako je priemerná mzda, tak musíme povedať aj to, že takmer polovica ľudí nedosahuje priemernú mzdu, teda nedosahuje mzdu ani 500 eur. Takže ak hľadáte odpoveď na otázku, prečo chcú ľudia na Slovensku pracovať viac, je to vo výške priemernej mzdy a vo výške mzdy celkovo. A musíme hľadať metódy na to, aby sme našli nástroje na zvyšovanie mzdy, a nie na zvyšovanie pracovnej doby.

    Teraz konkrétne k Zákonníku práce.

    Zvýšenie rozsahu nadčasovej práce z 250 na 400, resp. 550 hodín ročne nad plánovaný fond pracovného času. Ak si rozmeníme sumu 400 hodín ročne, je to de facto legalizácia šiesteho pracovného dňa v týždni. Ak budeme hovoriť o tom, že pred 100 rokmi si ľudia vydobyli osemhodinový pracovný čas alebo bojovali za osemhodinový pracovný čas a vtedy sa pracovalo 6 hodín v týždni, tak môžeme úplne kľudne povedať, že s touto podobou Zákonníka práce sa posúvame značne dopredu, teda takmer 100 rokov dozadu.

    Poďme si povedať niečo aj o 550 hodinách nadčasovej práce u tých zamestnancoch, ktorí s tým súhlasia. Pritom všetci hovoríte o tom, že je to predovšetkým otázka dobrovoľnosti. Ak hovoríte o dobrovoľnosti, tak ja sa spýtam: Pracovali ste niekedy v zahraničných firmách, ktoré pôsobia dnes na Slovensku, alebo videli ste, ako pracujú ľudia v týchto firmách? Ja som mal veľmi emotívny zážitok, keď som videl tieto pracovné podmienky, ktoré, samozrejme, pri páse boli v celku dobré, ale pre mňa bola šokujúca otázka prestávky počas poruchy na páse, keď ľudí od pásu priviedli do vymedzeného priestoru, ktorý bol malý, kde ľudia museli povinne sedieť, pomaly ako žiaci v škole s rukami za chrbtom. Boli tam viac natlačení ako kurence v hydinárni. A to už považujem za nehoráznosť. V tomto parlamente prijímame desiatky zákonov a v poslednej dobe sa nám množia zákony na ochranu zvierat, škoda, že vládna koalícia nechce v pracovnoprávnych vzťahoch chrániť aj ľudí, pre ktorých by predovšetkým Zákonník práce mal byť určený. Chcem sa spýtať, či si myslíte, že je normálne, že pracovníci v týchto firmách sa pýtajú na potrebu tak ako žiaci v základných školách, a to aj počas vynútených prestávok. Ja sa chcem spýtať, či ste zažili niekedy psychický tlak, ktorý je vytváraný na týchto pracovníkov, keď osem hodín denne niekto po nich v jednom kuse vrieska, že ak sú nespokojní, tak jednoducho môžu odísť, lebo pred bránami stoja zástupy tých, ktorí ich chcú nahradiť. Ak zhrnieme všetky tieto fakty, tak potom sa vás chcem spýtať, o akej dobrovoľnosti tu hovoríte, keď hovoríte, že nadčasová práca sa v zásade bude diať na dobrovoľnej báze. Alebo sa spýtam ešte inak: Nemáme byť nakoniec vôbec povďační ministerstvu práce za to, že nezavádza v Zákonníku práce fyzické tresty, tak ako to niektorí tzv. investori na Slovensku skutočne požadujú?

    Dámy a páni, ja by som sa vrátil k hlavnej téze, ktorú si prijala táto vláda pri kreovaní programového vyhlásenia vlády. A tou tézou je znižovanie nezamestnanosti. Mne logika hovorí, že čím je dlhšia pracovná doba zamestnanca pri rovnakej produktivite práce, tým je potreba menšieho počtu zamestnancov. Skúste mi to vyvrátiť. Ale mne logika hovorí jednoducho toto. V čase konjunktúry, prirodzene, rastie objem zákaziek. A dnes sa nachádzame, myslím, už v čase konjunktúry. A zvýšením počtu nadčasových hodín určite bude klesať potreba nových pracovníkov a jednoducho ľudia budú nútení pracovať za takmer rovnaké peniaze aj pri týchto podmienkach. Odporučím pozrieť sa na § 121, v ktorom sa hovorí: „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, pre ktorých vo výške mzdy bude zohľadnená aj práca nadčas.“ Toto jednoznačne potvrdzuje to, o čom som hovoril pred chvíľočkou.

    Kvalita podnikateľského prostredia, ktorú idete vytvárať týmto Zákonníkom práce. Možno ju vidíte v zrušení súbehu výpovednej lehoty a odstupného, čím sa výrazne zlepšuje podnikateľské prostredie znižovaním nákladov pri prepúšťaní zamestnancov, samozrejme, na úkor týchto zamestnancov. Ja sa vás pýtam, aká progresívna zmena toto je?

    Dovoľte vyjadrenie k ďalším ustanoveniam.

    Finančná náhrada za neoprávnenú výpoveď, ktorá má byť ohraničená deviatimi platmi. Ja sa vás chcem spýtať: Považujete toto v právnom štáte za normálne a akceptovateľné? Ja osobne si myslím, že to je absolútne neakceptovateľné. Ak zavedieme takúto klauzulu do zákona, tak tento štát nemôžeme ďalej nazývať právnym štátom. Poďme na postupnosť krokov. Dostanem výpoveď, ktorú považujem za neoprávnenú. Dám žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede, ale nemôžem sa ďalej zamestnať. Žijem zo sociálnych dávok. Pri súčasnej výkonnosti súdov, za 2, 3, 4, 5 rokov sa možno domôžem spravodlivosti a dostanem doplatených deväť platov. Aký je toto právny štát? Ak štát zavádza takéto obmedzenie, musí podľa môjho názoru prevziať na seba buď doplatenie náhrady mzdy počas celej doby, ak toto uzákonil, alebo uložiť súdu právoplatne rozhodnúť v lehote napr. šiestich alebo deviatich mesiacov, pokiaľ je zamestnanec krytý pracovným právom. Inak nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o právnom štáte. Právny štát vo vašom podaní sa týmto stáva štátom, kde sa majú dobre iba právnici a ostatní majú jednoducho iba smolu.

    Ak dovolíte, veľmi krátko sa vyjadrím aj k návrhu pani poslankyne Gibalovej. A to je návrh, že starobný dôchodok je možnosťou pre danie výpovede. Zaznelo v tejto ctenej poslaneckej snemovni viacero prirovnaní k tomuto kroku. Ja si dovolím citovať dve z nich. Po prvé, je to generačný rasizmus, áno, dámy a páni, tak ako to povedal pán poslanec Jarjabek, jedná sa o jednoznačný generačný rasizmus, ktorý je podľa môjho názoru aj hranicou ústavnosti. Ak to prijmete v tejto podobe, určite to bude podaním na Ústavný súd. Pani poslankyňa Tomanová to nazvala pracovnou eutanáziou. Áno, môžeme to nazvať aj pracovnou eutanáziou. A mne sa žiada povedať, že slovo eutanázia je slovo, ktoré vo výbave poslancov KDH doteraz chýbalo. Možno sa doba mení a zavádzajú to v podobe pracovnej eutanázie a možno potom príde aj eutanázia pravá, lebo tí ľudia nepracujú v dôchodkovom veku preto, že by nechceli cestovať po zahraničí, tak ako cestujú rakúski, nemeckí, francúzski alebo iní dôchodcovia, ale preto, aby vôbec z tohto dôchodku mohli vyžiť. Pán poslanec Fronc hovoril o priemernom dôchodku 360 eur. Ak budeme hovoriť o priemernom dôchodku 360 eur, opätovne musíme povedať, že dôchodok, ktorý poberá väčšina Slovákov, sa pohybuje výrazne pod hranicou 300 eur. Ak si zoberiete reálne životné náklady, tak vidno, že pracovať sa stáva nevyhnutnosťou. Mne sa žiada v tejto súvislosti povedať, že sprivatizovali ste starobu zlým nastavením dôchodkového systému, vyciciavate štátny rozpočet a jednoducho riešiť otázku zamestnanosti veľmi fiktívne tým, že budete posielať ľudí, ktorí nebudú mať z čoho žiť, na dôchodok, ktorý je reálnou almužnou, je skutočne generačný rasizmus.

    Dámy a páni, ja sa chcem spýtať: Vy si skutočne myslíte, že ľudia, ktorí poctivo odpracovali štyridsať-päťdesiat rokov, ktorí vytvárali pre Slovensko hodnoty, ktorí nepoznali významné benefity počas svojho pracovného života, nemajú právo na dôstojné dožitie svojej staroby? Vy si myslíte, že je potrebné ich aj takýmto spôsob ďalej utláčať? Aký odkaz chcete dať týmto krokom pre tých, ktorí pracovali, neprivatizovali, nekradli a majú problém dôstojne dožiť svoj život? Má byť tým odkazom, že poctivá práca je najhorší spôsob obstarávania peňazí? Ak, áno, ďakujem pekne, ale takýto Zákonník práce nemôžem podporiť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, veľmi jasne ste definovali, prečo ľudia na Slovensku chcú pracovať viac. Je to hlavne v príjmoch, ktoré dosiahnu. Ľudia chcú pracovať, ale v slušných podmienkach. Mám osobné skúsenosti z rodiny, keď jedna moja príbuzná pracovala v zahraničnej firme a v čase, keď každá žena z biologických dôvodov potrebuje zvýšenú hygienu, musela byť označená červenou stužkou. Myslíte si, že je toto pre ženu vhodné, že tá žena to necíti ako veľkú hanbu a veľkú krivdu, aj keď za to skutočne nemôže? Je to prirodzené, ale musela byť označená. A z toho dôvodu aj odišla z tejto zahraničnej firmy. Myslíte si, že majú ženy znášať takéto podmienky? Ja si myslím, že toto nie je cesta, aby sme sa takto uberali v pracovnoprávnych vzťahoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák vo svojom vystúpení veľmi pragmaticky zdôvodnil negatíva pripravovaného alebo predkladaného návrhu zmeny Zákonníka práce. Myslím si, že tá časť poslancov vládnej koalície, ktorí sedia v snemovni a počúvali ho, tak by si mala uvedomiť, aké negatíva sú spojené s týmto návrhom Zákonníka práce. A veľmi presne zadefinoval cieľ samotného Zákonníka práce, ktorým je spokojný a motivovaný zamestnanec. Ale to nie je len cieľom Zákonníka práce, to je aj cieľom ako zamestnanca, tak na druhej strane zamestnávateľa. Ak chce zamestnávateľ dosiahnuť dobré výsledky, tak vždy musí mať určitú firemnú kultúru aj vo vzťahu k zamestnávaniu pracovníkov a musí byť aj vytvorené určité sociálne zázemie pre týchto ľudí. Ak necháme na samovývoj, samoreguláciu, tak ako to pravicové strany často presadzujú, že je možné v spoločnosti mnohé veci riešiť samoreguláciou, tak práve vzťah zamestnanca a zamestnávateľa nie je možné riešiť samoreguláciou, lebo napriek tomu, že máme mnoho zamestnávateľov, ktorí majú ďaleko vyššie štandardy, vyššie postavené, ako im dáva povinnosť zo Zákonníka práce, Zákonník práce stanovuje tie limitné hodnoty, kde musia garantovať minimálne štandardy určitej úrovne určitých sociálnych výhod pre zamestnanca alebo jeho postavenie v samotnej spoločnosti, v ktorej pracuje. A ak to vy staviate takto nízko, tak tým pádom posúvate Slovensko do rozvojovej krajiny. Takže nemyslím si, že je to vytváranie lepšieho pracovného prostredia pre zamestnávateľov, ale opačne, znižovanie sociálnych štandardov zamestnancov. Chcem ti poďakovať, pán poslanec Petrák, a myslím si, že tvoje pragmatické odôvodnenie tejto novely dáva jasnú odpoveď na to, prečo by tento Zákonník nemal byť prijatý. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa tiež chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za ten rozbor, ktorý spravil ohľadne tohto Zákonníka práce. Je, dámy a páni, absolútne vidieť v tejto snemovni, kto je praktik alebo kto je teoretik, kto by len chcel, aby čosi bolo, a pritom to vyznieva úplne inak, ako je to často napísané. A zároveň je vidieť, ako sa niekto postaví k týmto napísaným vetičkám z hľadiska praktického a z hľadiska svojej práce. Pán poslanec Petrák jednoducho ako poslanec, ktorý sa zoberá týmito vecami, a jednak ako starosta absolútne odkryl tie slabiny, ktoré nás tuná čakajú. A pokiaľ príde k tomuto prijatiu, tak skutočne to budú ďalšie novelizácie a novelizácie, ktoré tento Zákonník práce čakajú, a tak sa zákon zákonov vlastne stane v tomto smere trhacím kalendárom.

    O tom generačnom rasizme ja budem hovoriť vo svojom vystúpení. Ja ho vnímam ako istý spoločenský fenomén, ktorý tuná je od istého obdobia a, samozrejme, sa prejavuje aj istými návrhmi istých niektorých v tejto chvíli koaličných poslancov, ktorí by takýmto spôsobom chceli novelizovať takúto normu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem takisto vyzdvihnúť to, že pán poslanec poukázal na negatíva Zákonníka práce, dotkol sa viacerých vecí, ktoré sa tu už aj spomínali.

    Ja sa dotknem jednej veci, ktorú pán poslanec zdôraznil, a to je maximálne zvyšovanie nadčasovej práce na úrovni tých 550 hodín, ktoré vraj reagujú na požiadavky praxe, ako je to aj uvedené v našej spoločnej správe. Ja si kladiem však otázku: Aká je to dobrovoľnosť zo strany zamestnanca, keď zamestnávateľ mu jednoznačne povie, že ak sa ti to tu nepáči, môžeš odísť a na tvojom mieste budú pracovať iní. A na druhej strane si tiež kladiem otázky: Kedy budú tí ľudia oddychovať? Kde je duševná hygiena, oddych? Kedy budú s rodinami, keď vlastne budú pracovať šesť dní v týždni? Tým dochádza k skvalitneniu pracovných štandardov? Tým dochádza k skvalitneniu pracovnej doby, k využitiu pracovníka a k rovnováhe medzi časom na oddych a prácou? Myslím si, určite nie. Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky váženým kolegom. Ja chcem povedať v zásade ako reakciu na tieto faktické poznámky, že ja som bol vychovaný ako taký naivný romantik, ako to hovorí jeden môj kolega, na rozprávke O troch grošoch. Z nich jeden groš bol pre deti, jeden groš bol na život, jeden groš bol pre starých rodičov. No a ja chcem povedať, že tým, čo sa aj dneska zavádza v podobe Zákonníka práce, sa mi ukazuje, že aj klasická rozprávka O troch grošoch sa dá výrazným spôsobom modifikovať, a to v tej podobe, že ten jeden groš, ktorý sa odkladá na starobu, treba vyriešiť tak, aby sa nepoberal dlho dôchodok, lebo tí ľudia sú v zásade zbytoční a berú peniaze zo sociálneho systému, zdravotného systému a jednoducho ten groš, ktorý bude v podobe generačného rasizmu tým, že sa tých ľudí snažíme jednoducho zbaviť, zostane. Možnože sa bude dať sprivatizovať. Možnože sa bude dať ukradnúť, ale v každom prípade sa dostane do rúk tých, ktorí sa usilujú ho dosiahnuť. Ďakujem pekne.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku sa hlási o slovo pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako pri pánovi Ondrušovi pred obednou prestávkou, tak aj teraz si dovolím rýchlu reakciu na pána poslanca Petráka, aby som niektoré jeho tvrdenia dal na pravú mieru, ak dovolíte. Trošku ma vyrušilo to vaše tvrdenie o nadčasoch, kde ste tvrdili, že vládny návrh novely Zákonníka práce chce zaviesť dokopy k 150 hodinám ďalších 400 hodín nadčasov. Takže ja to dám na pravú mieru.

    Paragraf 97 Zákonníka práce Práca nadčas.

    Už existujúci odsek 7, ktorý nemeníme, hovorí: „V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.“ Čiže nariadiť možno 150 hodín. To bolo a meniť sa to nemá.

    Odsek 10 tohto paragrafu po starom, teda ešte zatiaľ stále v platnom znení, hovorí: „Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v odseku 7 v rozsahu najviac 250 hodín.“ Čiže súčasný Zákonník práce hovorí v § 97 ods. 10, okrem tých nariadených 150 hodín možno dohodnúť ďalších 250. To je potom spolu 400. To je súčasný stav. Vládny návrh chce zmeniť § 97 ods. 10 takto, citujem: „Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.“ Čiže to je „prašť jako uhoď“. Čiže doteraz 150 plus 250 je 400. Teraz, inak technicky povedané, môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Čiže je to takisto, ako to bolo doteraz.

    No a ešte si neodpustím poznámku k 2. pilieru, keďže ani vy ste si ju neodpustili. Pred týždňom tu bola vaša poslanecká novela 2. piliera. Nevšimol som si, že by ste navrhli zrušiť 2. pilier, nevšimol som si, že by ste navrhli znížiť sadzbu príspevku z 9 % na menej, ale všimol som si, že ste navrhli zaviesť nový fond, kde by správcovská spoločnosť, na veľké prekvapenie, mohla mať odplatu za správu majetku vo výške 1 % zo spravovaného majetku, čo je teda dosť čudné na stranu, ktorá si hovorí, že zastáva záujmy sporiteľov, resp. ľudí. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán minister, ja v tých 400 hodinách vidím zásadný rozdiel v tom, že súčasné znenie, ktoré navrhujete, hovorí o tom, že práca nadčas môže byť 400 hodín, pričom so súhlasom zamestnanca môže byť 550 hodín. Ak to ja nejakým spôsobom interpretujem ďalej, 550 je viac ako 400, pričom ak ste hovorili, že doteraz bolo možné nariadiť 150 hodín a ďalších 250 sa dáva, tak teraz sa posúva hranica zo 400 na 550. Mňa tá matematika žiadnym iným spôsobom nepúšťa v tomto smere.

    Pokiaľ ste sa dotkli 2. piliera. Ja som nikdy nezaznamenal z mojich úst, budem hovoriť teraz sám o sebe, že by som v tejto miestnosti hovoril o tom, že je jediným cieľom toho zrušiť 2. pilier. Ja považujem 2. pilier, pokiaľ bude rozumne postavený a rozumne manažovaný, dobre nastavené jeho pravidlá, ako za rozdelenie rizika, tak ako býva v podnikateľskej činnosti, tak aj za rozdelenie rizika pri získavaní prostriedkov na vyplácanie dôchodkov. Ale hovorím, to, čo by vás malo ako ministra práce, sociálnych vecí predovšetkým trápiť, je to, že v 2. pilieri sa stále nachádza zhruba pol milióna ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí zbytočne odčerpávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu tým, že štát stanovuje dôchodkový systém zhruba na úrovni miliardy eur ročne. A tým, že odčerpávajú tieto finančné prostriedky, tie finančné prostriedky chýbajú niekde inde. Toto je, samozrejme, debata, o ktorej môžeme hovoriť. A dokonca si myslím, že nielenže môžeme, ale mali by sme o nej hovoriť, a dôchodkový systém by sme mali ako taký odpolitizovať a mali by sme sa dohodnúť na jeho podobe takej, aby pri každej zmene vládnej garnitúry nedochádzalo aj k zmenám dôchodkového systému, ale dnes ten čierny Peter je vo vašich rukách a máte to vy v rukách.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Doteraz som nevedel, čo znamená „prašť jako uhoď“, ale zrejme preto, že je to bohemizmus alebo z češtiny. Ale to určite viem, že teraz sme sa stretli s ďalším príkladom toho, že u kolegov z opozície, najmä zo strany SMER, aký je veľký rozdiel medzi tým, čo hovoria, a tým, čo v skutočnosti konajú. Naposledy v piatok sme mali ako jasný dôkaz toho to, keď kolegovia zo strany SMER, ktorí verbálne sa tvária ako veľkí národovci a ochrancovia národných záujmov, odmietli skoro jednotne možnosť zdravotného poistenia Slovákov žijúcich v zahraničí, ale len tej malej hŕstky, ktorá študuje z nich tu na Slovensku. Takže toto sú ďalšie príklady toho, aký je veľký rozdiel medzi slovnou či verbálnou podobou toho, čo kolegovia zo strany SMER hovoria, a skutočnosťou, čo títo kolegovia robia. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení hostia, vážení predstavitelia odborových organizácií na balkóne, dámy a páni, hoci skôr by som mal asi povedať, drahí pozostalí, keď vidím túto snemovňu v tomto stave a s týmto počtom, ale nuž teda poďme k veci, dámy a páni, vystupujem k Zákonníku práce len z toho dôvodu, že ma o to požiadalo, poprosilo pár kolegov z divadla a istých vecí sa dotknem, aj ako Zákonník práce vlastne sa prejaví, keby mal platiť v tejto podobe u divadelníkov.

    Dámy a páni, prakticky už rok od nástupu tejto vládnej koalície patrí k tej k mediálne najprezentovanejším programovým zámerom práve vôľa zmeniť Zákonník práce. Táto vôľa je koncentrovaná najmä na úpravu tých paragrafov, ktoré hovoria o právach zamestnancov, ako inak, pravicová koalícia chce ich pozíciu čo najviac oslabiť, aby boli spokojní podnikatelia, ktorých záujmy sú pre našu súčasnú vládu Písmo sväté.Do nášho, nazvime to, newspeaku, George Orwell by mi iste rozumel, preniklo zaklínadlo zvané flexibilita. Hoci v zásade nejde o nič iné, ako o totálne nadradenie záujmu zamestnávateľa nad záujmom zamestnanca, ale dobre, máte v tejto snemovni o niekoľko málo hlasov viac, a teda vy v tejto chvíli určujete, akým smerom sa bude upravovať naša legislatíva. Keď tu nebudete, potom sa nečudujte, že sa bude upravovať opäť.

    Je zaujímavé všimnúť si, koľko pozornosti, energie a priestoru venuje predkladateľ tejto novelizácie niektorým čiastkovým otázkam, doslova detailom. Nezasvätenému pozorovateľovi by sa napr. mohlo zdať, že jedným z tých najpodstatnejších dôvodov pre novelizáciu Zákonníka práce bola potreba zosúladiť dikciu § 38 s realitou demonopolizovaného trhu poštových služieb. Tri paragrafy Zákonníka práce upravujeme iba kvôli tomu, aby bolo všetkým dohromady a každému osobitne úplne jasné, že je jedno, či zamestnávateľ písomné dokumenty pošle zamestnancovi Slovenskou poštou alebo či pri ich doručení zvolí alternatívneho doručovateľa. Páni, mať tak vaše starosti, pán minister.

    Kolega Ľubo Petrák tuná hovoril o istom pojme, dnes už pomaly všeobecne zaužívanom a dostávajúcom sa aj do vlastne tohto Zákonníku práce. Naozaj tento pojem sa vlastne dostal sem za prvej Dzurindovej vlády, no potom za vlastne všetkých Dzurindových vlád a pretrváva aj za súčasnej Dzurindovej vlády pod vedením pani premiérky Radičovej. Je to generačný rasizmus, ktorý sa prejavuje ako už istá filozofická norma. A nemusíme hovoriť o tom, že sa ho niektorí snažia naplniť aj tým, že vlastne dávajú isté pozmeňujúce návrhy takým spôsobom, aby sa dotkli aj Zákonníka práce. Hovorili sme tu o tom včera, keď pani podnikateľka, možno, v súčasnosti pani poslankyňa dala istú novelu, ktorá vlastne napĺňa absolútne filozofiu tohto generačného rasizmu. V spoločnosti sa to prejavuje nielen tým, ja neviem napadá ma istá debata na jednej súkromnej televízii, kde mladý 28-ročný historik sa stretne vis-á-vis s aktívnym členom Slovenského národného povstania a tento 28-ročný historik ho presviedča, že to teda nebolo Slovenské národné povstanie, ale že tam boli nejaké bojové povstalecké hordy, ktoré vlastne mali úplne iný zmysel a iný význam a tak ďalej a tak ďalej. Proste sú to ľudia, ktorí nás presviedčajú dnes všeobecne o tom, ako to bolo vlastne vtedy, keď oni ešte ešte nežili, ale že určite to tak bolo. Tomu ja hovorím generačný rasizmus. Keď sa pozriete ako ja, ako vyzerá situácia v médiách, či už v printových alebo elektronických, aké je tam zastúpenie, akej generácie, s akými problémami, no tak potom ja skutočne sa penzistom vôbec začínam čudovať, že ešte vidia nejaká miesto v tejto spoločnosti, vidím, že sú právom nešťastní. Proste je to tak, ako to je. To bola len taká malá vsuvka, preto, lebo kolega Petrák o tom začal hovoriť, aby sme si rozumeli teda, o čo ide.

    Ja sa vrátim k Zákonníku práce.

    Zaujímavý je myšlienkový pochod predkladateľa, ktorý možno odčítať z jeho návrhu na úpravu § 45 Zákonníka práce. Je to v bodoch 21 a 22 novelizácie. Návrh vychádza v ústrety zamestnávateľom, pretože predlžuje čas, po ktorý sú de facto novoprijatí zamestnanci od nich a ich rozmarov neobyčajne závislí. Pracovník v skúšobnej dobe býva tým ideálnym zamestnancom, nerepce, neodvráva, neprotirečí, len poslušne plní priania zamestnávateľa, najmä tam, kde si ľudia pracovnú príležitosť musia vážiť, pretože ich je ako šafranu. Novo doplnený odsek 5 § 45 je len chodníček k podnikateľskej spokojnosti. Fajn, vyšli ste zamestnávateľom v ústrety, budú vám iste vďační, veď si napr. budú môcť hravo vyriešiť sezónne práce práve cez predĺženú, a teda šesťmesačnú skúšobnú dobu. Od mája do septembra bude takýto novoprijatý zamestnanec makať a potom mu oznámia, že sa im nehodí.

    Ale zaujímavý je ešte jeden drobný detail. Predĺženie skúšobnej doby sa netýka len radových zamestnancov, lebo podľa nového odseku 5 sa umožňuje stanoviť až deväťmesačnú skúšobnú lehotu, citujem, „v prípade pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca“. Nazdávam sa, že tieto slovíčka nie sú v novelizácii pre spokojnosť zamestnávateľov, ale na politickú objednávku našich rezortných šéfov, teda členov vlády. O čo totiž ide, to uvidíme za ten rok, čo koalícia úraduje. Vládne strany nemajú veru veľa šťastia vo svojej personálnej politike. Dohodnú sa, navrhnú, vymenujú a často už po krátkom čase sú nespokojní, kritickí a riešia výmenu. Novelizovaný zákon dáva vláde i nižším orgánom do rúk jedinečnú šancu, žiaden novoustanovený štatutárny predstaviteľ si trištvrte roka nebude istý, či ešte zajtra bude vo funkcii, stačí, že sa bude na niektorý problém dívať triezvejšími očami ako jeho nadriadený, a tak môže nasledovať stručný proces, ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote.

    Dámy a páni, táto maličká novelizácia v sebe skrýva veľké riziká, predovšetkým riziko veľkého personálneho voluntarizmu a pocitu nezodpovednosti za výber riadiacich pracovníkov. Veď predsa vymenovanie, citujem ešte raz, je to krásna veta „v prípade pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca“. No ja neviem, ktorý literát, pán minister, vám vymyslel túto formuláciu, ale skutočne by som chcel poznať, lebo je na prvý pohľad absolútne jasná. To je formulácia skutočne, ktorú by málokto nevymyslel. Predkladá čosi ako rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorý si kandidáta vyberie. A je jedno, či je to komisia ministra, alebo dozorná rada súkromného podniku. A aký je to teda výber kandidáta, ak si potom tento zriaďovateľ či reprezentant záujmov majiteľa musí na deväť mesiacov predlžovať lehotu, v ktorej chce zisťovať, či si vybral dobre? To nám predkladateľ nepriamo hovorí, že vo výberových komisiách a dozorných radách u nás, dámy a páni, sedia úplní idioti, ktorí netušia, komu dávajú kompetencie a zodpovednosti štatutárneho orgánu. Ale viem si dobre predstaviť, aká polahoda by bola pre, povedzme, ministra kultúry, nechá si výberovou komisiou preskúšať kandidátov, vymenuje napr. generálneho riaditeľa nejakého svojho divadla a potom sa mu príde posťažovať zopár napr. hercov, že musia v divadle skúšať nejakých Čechov alebo Shakespearov a nestihnú točiť dôležitý mienkotvorný, napr. telenovelový...

  • Reakcie z pléna.

  • , no áno, a ak sa ich nazbiera za pár mesiacov dosť, netreba do divadla posielať kontroly a hľadať cestičky, ako direktora vykývať, stačí mu poslať list, že sa s riaditeľom v skúšobnej dobe lúči, a môže zasadať znovu nová komisia a skúšať nových kandidátov, pochopiteľne, zase iba na týchto pár mesiacov, kým nepríde iná skupiny hercov, ktorá spochybní toho riaditeľa, ktorého táto komisia navrhla. Je to skutočne skvelé.

    Dámy a páni, ale ak chceme, aby sme sa konečne pohli z miesta, musíme konať zodpovedne, my tu v parlamente, ale aj všetci tí ministri, riaditelia, prednostovia a iní zástupcovia verejnosti či predstavitelia podnikateľských kruhov. A ak budeme debatovať o zodpovednosti pri výbere kandidáta, ešte raz, no neodolám to ešte raz prečítať, na pozície vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, musíme si uvedomiť, že naše rozhodnutie bude mať aj nejaké dôsledky. Ak vyberieme dobre, bude podnik prosperovať a, by som sa vrátil k príkladu, divadlo bude kvalitné a úspešné. Ale ak strčíte do funkcie niekoho iba preto, lebo nejaký stranícky sekretár pre akéhosi zaslúžilého agitátora požaduje odmenu za služby v predvolebnej kampani, potrebujete si predlžovať na deväť mesiacov dobu, v ktorej ho môžete priamo úkolovať a v prípade potreby aj poľahučky vymeniť. Inými slovami, predlžovanie skúšobnej lehoty je nepriamym priznaním personálnej improvizácie a nekompetentnosti. Preto ho odmietam.

    Čerešničkou na torte je zavádzanie konkurenčnej doložky v § 83 s odvolaním sa na to, že takáto úprava už v našom právnom poriadku bola v minulosti. Ide o to, že zamestnávateľ si môže v pracovnej zmluve vyhradiť, aby zamestnanec po ukončení pracovného pomeru po istý čas, navrhuje sa to do jedného roka, nevykonával činnosť, ktorá by mala k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Preložme si to ale do ľudskej reči. A použijem opäť príklad z oblasti, ktorú poznám asi najlepšie. Mladý herec skončí školu a dostane ponuku nastúpiť napr. do divadla v Prešove alebo v Spišskej Novej Vsi, chce hrať, je slobodný. Prečo nie? Nastúpi do divadla, darí sa mu a po niekoľkých mesiacoch ho osloví umelecký šéf nitrianskeho divadla alebo Činohry SND, že by mu ponúkli napr. postavu Hamleta, no treba nastúpiť hneď a vtedy sa zistí, že síce herec môže dať v divadle výpoveď, ale zaviazal sa, že rok po odchode z divadla nebude účinkovať v inom divadle, vo filme, televízii či agentúre a v prípade porušenia konkurenčnej doložky zaplatí bývalému zamestnávateľovi nejaký ten milión či dva milióny, alebo sa mladá sopranistka, ktorá získava prvé skúsenosti v banskobystrickej opere, bude len smutne dívať, ako za obzorom mizne vidina účinkovania vo Viedni či Miláne, pretože konkurenčná doložka jej zakazuje rok po odchode z divadla hrať inde ako pod Urpínom.

    Dámy a páni, toto nebolo ani za socializmu, ani za socializmu sa takýmto spôsobom sopranistky, tenoristi, divadelníci, muzikanti, inštrumentalisti nemuseli domáhať svojho práva účinkovať v nejakom inom divadle. Jednoducho toto je začarovaný kruh, ktorý po prijatí tohto návrhu zákona nikto neprekročí. Má tento Zákonník práce byť horší ako Zákonník práce, ktorý bol za socializmu, pán minister? Ja viem, podnikatelia potrebujú dostať do zákona páku, ktorá by im umožnila ako mak pribrzdiť dnes obvyklú prax, že niektoré firmy alebo hoci advokátske kancelárie namiesto toho, aby si vychovávali vlastných perspektívnych odborníkov, vyhľadávajú a skupujú najlepšie mozgy, a tým likvidujú konkurenciu, a viem aj to, že moje príklady sú trošku pritiahnuté za vlasy, pretože zatiaľ ešte máme v divadlách aj osobnosti, ktoré vedia pochopiť, že talent potrebuje priestor a nepestujú si vlastné ego tým, že by likvidovali mladých. Áno, nie je fér ak niekto spozná vnútorné „tajomstvá“ jednej televízie a utečie s nimi do inej. Bývalí riaditelia bývalej verejnoprávnej STV by vedeli hovoriť dlhé hodiny o tom, ako sa z personálnej podstaty tejto televízie frajersky budovali konkurenčné komerčné telepodniky. Nie je, samozrejme, fér, ak niekto skopíruje vyvíjaný projekt na hocičo od trebárs auta po holiaci strojček či nový typ vodovodného kohútika, ak chcete, a odnesie si to so sebou k novému zamestnávateľovi. Tomu sa hovorí jednoducho krádež, príp. priemyselná špionáž. Občas sú výsledky takýchto neférových postupov aj zábavné. Tí vekom starší si podistým spomenú na podobnou metódou získané sovietske elektrospotrebiče, ale kto sa skúsil raz oholiť strojčekom Charkiv, nedal už nikdy dopustiť na pôvodný nemecký Braun. Rozhodne si myslím, že buď treba predkladateľa požiadať, aby jasnejšie špecifikoval, v ktorých oblastiach možno inštitút konkurenčnej doložky uplatňovať alebo tento návrh z novelizácie Zákonníka práce treba jednoducho vynechať, aj keď v Rakúsku a v Českej republike podľa dôvodovej správy čosi takéto jestvuje, ale tam to písal asi niekto gramotnejší.

    Dámy a páni, keď mi v počítači nabehol materiál k novelizácii Zákonníka práce, myslel som si, že je to norma, ktorej by sa mali venovať prioritne moji kolegovia z výboru pre sociálne otázky a naši právnici, ale keď som si ho prečítal, bolo mi jasné, že minimálne upozorniť na týchto niekoľko závažných rizík je mojou občianskou a poslaneckou povinnosťou.

    Iste, dámy a páni, máte svoj hlasovací stroj, pre ktorý názor nejakej opozície nepredstavuje problém, a už sa netrpezlivo dívate na hodinky, tešiac sa na let za ešte teplejším, krajším a na radovánky bohatším letom. Doprajem vám všetkým oddych, ale majte v sebe, prosím, aspoň toľko súdnosti, že pred odchodom tento návrh vrátime predkladateľovi na dopracovanie. Ani vidina príjemnej pláže totižto neospravedlňuje odhlasovanie takéhoto návrhu. A myslím si, že predvianočná jeseň je ďaleko prajnejšia, aby sme takýto Zákonník práce mohli odhlasovať, hádam aj trošku viac, všetci spoločne, a trošku viac, ako tomu bude teraz. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie kolegovi Jarjabkovi. Ďakujem za to, že si otvoril opätovne tému generačného rasizmu, ktorú si v jednej zo svojich faktických poznámok uviedol už pri rokovaní v piatok. A keď si to dneska vo svojom vystúpení otvoril, tak mňa napadli ďalšie príklady generačného rasizmu, ktoré sa tu objavujú. Ja za generačný rasizmus v zásade považujem aj tézu, že nebudeme zadlžovať budúce generácie, a preto dôchodcom budeme valorizovať dôchodky iba na základe inflácie. Áno, aj túto tézu, myslím si, pán kolega môžeme považovať za generačný rasizmus. Myslím si, že aj otázka doplatkov na lieky, ktoré sme prerokovávali, myslím si, minulý týždeň v tomto parlamente, a keď som si pozrel, akým spôsobom beží praktická realizácia tohto zákona, že v zásade veľmi málo dôchodcov z tých sľubovaných doplatkov niečo uvidí, opätovne si myslím, aj toto je určitá forma generačného rasizmu, ktorý táto vláda zavádza do praxe. Má to ale jedno čaro. Tieto škaredé dve slová generačný rasizmus sa vždy veľmi pekne dajú schovať pod jedno slovo reforma. Keď sa prejavujete reformne, tak ste v kurze, ste in a budujete niečo pre budúcnosť, pre budúcnosť svojich detí a niečo proste pozitívne. Takže aj veľmi škaredé slová ako generačný rasizmus sa dajú veľmi pekne pomenovať slovom reforma. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj ja sa ti, pán poslanec, chcem poďakovať za to, že si priniesol taký iný pohľad, ako ho majú právnici k dvom závažným veciam, a to k skúšobnej dobe a ku konkurenčnej doložke.

    Nevidím dôvod na to, aby u vedúcich zamestnancov bola deväťmesačná skúšobná doba. To je naozaj nonsens, pretože tých vedúcich zamestnancov si zamestnávateľ vyberá preto, aby riadili spoločnosť a vykonávali úkony súvisiace s riadením tejto spoločnosti. A zobrať niekoho na 9 mesiacov s možnosťou kedykoľvek s ním skončiť pracovný pomer, tak ako si povedal, zaváňa to politikárčením.

    A čo sa týka konkurenčnej doložky, podľa môjho názoru, ako som to aj vo svojom vystúpení povedala, tá nemá miesto v Zákonníku práce. A ústavnoprávny výbor pri prerokovávaní Zákonníka práce práve v tomto výbore navrhol a prijal v spoločnej správe pozmeňujúci návrh, ktorým odporúča, aby Národná rada toto ustanovenie o konkurenčnej doložke (§ 83a) zo Zákonníka práce vypustila.

    Takže ďakujem ti pekne za ten iný pohľad a praktický pohľad na tieto dve základné veci.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne svojim kolegom za to, že ma počúvali.

    Ohľadom toho generačného rasizmu už tuná toho padlo naozaj veľmi veľa. Tých, ktorí to nepochopili, chcel by som upriamiť. Spýtajte sa svojich rodičov, možno vám to vysvetlia niektorí, dámy a páni, možno trošku inak, ako o tom hovorím ja, ale určite vám to vysvetlia.

    Pani poslankyni Laššákovej chcem tiež veľmi pekne poďakovať. Dúfam, že konkurenčná doložka teda odíde preč spod Zákonníka práce. No a keď odíde, určite sa uľahčí život minimálne muzikantom a divadelníkom, hovoril som vo svojom prejave hlavne teda o nich, ale som presvedčený, že konkurenčná doložka jednoducho v Zákonníku práce nemá všeobecne čo hľadať, jednoducho z toho dôvodu, že priamo vydiera a má absolútne vydieračský charakter. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnej novele Zákonníka práce. Jeden sa týka gastrolístkov a druhý pozmeňujúci návrh sa týka presunu voľna prislúchajúceho k niektorým sviatkom a štátnym sviatkom.

    Čiže najprv prečítam pozmeňujúci návrh ku gastrolístkom.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V článku I sa za novelizačný bod 113 vkladá nový novelizačný bod 114, ktorý znie: „V § 152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa odseku 3.“.“

    Ďalšie novelizačné body sú následne prečíslované.

    Druhý bod. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 5 ods. 7 písmeno b) znie: „b) hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok na stravovanie17a) do výšky podľa osobitného predpisu17b)“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 17a a 17b znejú: „17a) § 152 ods. 4 až 6 Zákonníka práce, 17b) § 152 ods. 3 Zákonníka práce.“

    Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak takýto postup bude mať dohodnutý v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo ak v kolektívnej zmluve nebude dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie, a to v sume v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.

    Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane takisto, ako je oslobodený od dane príjem poskytovaný ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.

    V tejto veci by som zároveň chcel spomenúť iniciatívu alebo teda tlačovú správu, ktorú som mala možnosť si prečítať cez víkend v médiách, kde bola vlastne tlačová správa Asociácie emitentov stravovacích poukážok, kde jej predseda pán Petrík sa vyjadril v duchu, že vlastne ak by bol prijatý ten náš návrh, ktorý vlastne umožňuje zamestnancovi si vybrať, či chce stravný lístok alebo príspevok na stravovanie, tak vlastne malo by to nejaké nedozerné následky na reštaurácie a podobne. Je tam viacero podľa mojej mienky úmyselne zavádzajúcich informácií, tak chcel by som k nim pár slov povedať, a som povedal, myslím, jemne to slovo „zavádzajúcich“, sú to lži.

    Sú tam také zaujímavé a ľúbivé veci typu, že nahradením gastrolístkov hotovosťou stratia zamestnanci svoj najvýznamnejší benefit alebo že ľudia budú menej chodiť na obedy a že spôsobí to aj výrazné zníženie tržieb reštauráciám, lebo mnohé z nich budú nútené zatvoriť svoje prevádzky, a že 69 % ľudí by v prípade nahradenia gastrolístkov finančným príspevkom chodilo do reštaurácií menej. Tu by som možno sa chytil hneď toho posledného. V skutočnosti zo všetkých ľudí, ktorí dostávajú v dnešnej dobe gastrolístky, iba približne polovica sa stravuje v reštauráciách. Ale podľa tohto akože hodnoverného prieskumu vyplýva, že z 50 ľudí, ktorí používajú gastrolístky v reštauráciách, o 69 sa ich bude menej stravovať v reštauráciách. Čiže podľa tohto prieskumu 50 ich chodí do reštaurácií, ale až 69 ich vlastne bude menej chodiť do reštaurácií. Čiže vlastne nebudú tam chodiť ani tí, ktorí tam doteraz nechodia. Je to veľmi zvláštny výpočet.

    Argumentácia typu, že ľudia nebudú chodiť do reštaurácií a nebudú sa stravovať. Tak nech sa nikto nehnevá, ale myslím si, že práve ten hlad je taká najväčšia istota, ktorú asi na tomto svete máme, popri vychádzaní slnka a jeho zapadaní každý večer. A ak je raz človek hladný, tak tú svoju potrebu sa bude snažiť nejakým spôsobom uspokojiť a vôbec to nebude hrať rolu, či bude mať v peňaženke gastrolístok alebo či tam bude mať peniaze. Jednoducho keď človek raz si zvykol do reštaurácie chodiť dnes s gastrolístkom, tak tam nechodí kvôli tomu, že má ten papierik v peňaženke, ale kvôli tomu, že cíti hlad a považuje stravu v reštauračných zariadeniach za vhodnejšiu pre svoje stravovanie. Tak to takto robí. Tvrdiť, že ľudia potom odrazu prestanú chodiť do reštaurácií a nebudú vlastne jesť teplú stravu, tak to mi pripadá, nehnevajte sa, páni z Asociácie emitentov stravovacích poukážok, ako to je tak, ako nám tu hovorili do roku 1989 komunisti. Oni vtedy tiež hovorili, že nie sme hodní svojej vlastnej slobody a treba nás vodiť za ručičku a treba nás zavrieť tuto v nejakej takej klietke, lebo že jednoducho neunesieme tú svoju slobodu a nevieme, čo je pre nás dobré.

    Ľudia vedia, čo je pre nich dobré. A ak ľudia dostanú peniaze miesto straveniek alebo ak sa slobodne rozhodnú, že miesto straveniek chcú mať peniaze, tak oni budú naďalej tieto peniaze používať takisto, ako ich používajú doteraz. Čiže tí, čo chodili do reštaurácií, budú chodiť do reštaurácií, len miesto papiera tam budú nechávať druhý papierik, ale s názvom euro, tí, čo nepoužívajú vôbec hotovosť a používajú platobné karty, pričom stravné lístky ich preto otravujú, tak budú naďalej používať platobné karty a budú to menu si platiť platobnou kartou, tí, čo chodia do potravín a kupujú si za stravné lístky potraviny, tak si budú kupovať za ten papierik, ktorý sa volá euro, potraviny, a tí, čo za stravné lístky sprostredkovane pili alkohol spôsobom, že svoj stravný lístok predali kolegovi a za tie peniaze, ktoré utŕžili, si išli kúpiť alkohol, budú si alkohol kupovať priamo. Jednoducho netvárme sa, že stravné lístky sa používajú iba na stravu v reštauráciách. Nie je to tak. Používajú sa presne tak, ako každý jeden človek uzná za vhodné. A v dnešnej dobe nie je problém stravovaciu poukážku so svojím kolegom vymeniť za peniaze a použiť následne peniaze na akýkoľvek účel. Čiže strašenie tým, že ľudia odrazu sa nebudú stravovať, štát bude viacej platiť za starostlivosť o ich zdravie, reštaurácie budú mať menšie zisky, prepustia 15 000 ľudí, tu nie je strach o zdravie tých ľudí, tu je strach emitentov stravovacích spoločností o ich zisky, o zisky, ktoré im garantoval tento štát prijatím zákona, ktorý vlastne zaviedol stravovacie poukážky, kde sa podľa mňa urobila svojho času chyba, keď sa umožnilo stravovacie poukážky používať aj na niečo iné ako na teplú stravu. Ak by to bolo o tom, že sú stravovacie poukážky a ľudia by ich mohli používať iba na teplú stravu niekde v reštauráciách, nikdy by sme vlastne nedošli do toho štádia, že dnes sa používajú stravovacie poukážky ako paralelné platidlo popri našej oficiálnej mene. Nie je na to žiadne preto opodstatnenie.

    A netvárme sa, že ľudia sú nenormálni a že treba ich vodiť za ručičku a že nevedia, čo je v podstate pre nich v tomto prípade dobré. Ak potom máme ale prijať argumentáciu týchto stravovacích spoločností, že ľudia potrebujú lístky na to, aby robili to, čo je pre nich dobré, tak teraz možno poviem niečo, o čom neviem, či nie je vulgárne, ale poviem to, aby to teda bolo pochopiteľné pre niektorých ľudí, ktorí to pochopiť nechcú, že ak hovoríme, že ľudia potrebujú stravovacie poukážky na to, aby sa stravovali, tak potom ja hovorím: Zaveďme poukážky na toaletný papier preto, aby ľudia používali toaletný papier. Nie, ľudia budú používať toaletný papier preto, lebo vedia, že je to pre nich dobré, a takisto sa budú chodiť stravovať do reštaurácií preto, lebo vedia, že to je pre nich dobré. A nerobme teda z ľudí hlúpych iba za tým účelom, že niekto chce mať naďalej miliardový biznis zo zbytočného medzičlánku medzi ľuďmi a reštauračnými zariadeniami.

    Stravovacie spoločnosti si berú províziu, po prvé, od firiem, ktoré im dodávajú stravné lístky, 2- až 4-percentnú, od firiem, v ktorých si ľudia zamestnanci uplatnia tieto stravovacie poukážky, ďalšiu 4- až 8-percentnú províziu, to je štandard, ale v úplne malých reštauráciách až 15-percentnú za to, že tam vlastne umožnia tým zamestnancom platiť stravovacími lístkami. Čiže je tu medzičlánok, ktorý možno dokopy si berie nejakých 10 % z ceny stravy. A takýmto spôsobom podľa môjho názoru úplne zbytočne aj zvyšuje ceny v našich reštauráciách.

    A ďalšia vec. Teraz keď tu bola vonku demonštrácia, tak mi novinári hovorili, že tam sú demonštranti, aby som sa išiel na nich pozrieť. Tak ma zaujalo, kto tam vlastne demonštruje. Myslel som si, že tam sú ľudia, bojujú za svoje stravné lístky. Ak som sa k nim blížil, tak som aj ten pocit mal, že áno, to sú teda asi zamestnanci, že, fíha, robíme asi nejakú strašnú vec. Všetci mali na tričkách napísané: Nechajte nám naše gastrolísky, neberte nám naše gastrolístky. Tak som sa priblížil k nim bližšie nakoniec, keď som sa ich rad-radom na to pýtal, tak zistili som, že všetko to boli zamestnanci stravovacích spoločností. Aj mi teda jeden pán priznal, že áno šéf im povedal, že majú voľno a majú ísť pred parlament demonštrovať. Jednoducho nedemonštrovali za to, že chcú gastrolístky pre seba ako sociálnu výhodu, a demonštrovali za zisky svojich šéfov. Samozrejme, chápem to, možno na ich mieste takisto by som ja robil to isté, ale ak by som bol zamestnanec stravovacej spoločnosti, asi by som sa bál. Na druhej strane, je ale argumentácia, keď mi hovoria: „Nie, nie, nie, stiahnite ten pozmeňujúci návrh, lebo zamestnanci chcú stravenky, zamestnávatelia chcú stravenky, reštaurácie chcú stravenky, všetci chcú stravenky.“ Tak im hovorím: „Tak potom sa nemáte čoho báť, prečo tu demonštrujete?“ My ľuďom neprikazujeme, že musia mať teraz miesto straveniek príspevok na stravu, ale dávame im slobodu rozhodnúť sa. A ak majú slobodu rozhodnúť sa a keď je pravda to, čo vy hovoríte, že zamestnanci chcú stravenky, že zamestnávatelia chcú stravenky, tak ľudia jednoducho neprejdú na finančný príspevok na stravovanie. Ale skôr si myslím, že opak bol pravdou, toho, čo oni tvrdili. A som o tom presvedčený.

    A viem, že ľudia vo väčšine stravenky považujú naozaj za zbytočný nejaký medzičlánok, ktorý im zavadzia v peňaženke, a radšej by si za ten obed platili svojimi vlastnými peniazmi a nemuseli tam argumentovať alebo niekedy riešiť situácie typu, že: „Nevydáme vám zo stravenky a musíte si ešte kúpiť niečo iné k tomu obedu...“ Jednoducho my sme si sem zaviedli medzičlánok, ktorý zbytočne obťažuje podnikateľov evidenciou straveniek, nákupom straveniek, ich bezpečným rozposielaním. Berie im peniaze za sprostredkovanie, berie peniaze reštauráciám a ľudí zbytočne zaťažuje. Ak dáme ľuďom slobodnú vôľu a naozaj to bude v prospech slobody jednotlivca, a netvárme sa, že teda tí ľudia sú nesvojprávni, že nevedia, čo je vlastne pre nich dobré, tak ľuďom neublížime, firmám neublížime a reštauráciám, som takisto presvedčený, neublížime. Neviem si jednoducho predstaviť človeka, ktorý do reštaurácie chodil iba preto, lebo tam mal stravenku, a odrazu keď tam bude mať 3 eurá miesto 3-eurového stravného lístka, tak odrazu už nebude cítiť hlad. Jednoducho neviem si takéhoto človeka predstaviť. A je to veľmi skreslený pohľad na vec. Je to zavádzanie, je to hrubá lož a je to čisto lobing stravovacích spoločností. Pevne verím, že v tomto prípade naberieme odvahu a toto plénum naberie odvahu a umožní ľuďom sa slobodne rozhodnúť. Hovorím ešte raz, nerušíme stravenky, iba zavádzame možnosť, aby sa ľudia slobodne rozhodli, či chcú stravenky alebo príspevok na stravu.

    A teraz druhý pozmeňujúci návrh. Ten sa týka presunu voľna pri sviatkoch. K nemu poviem niečo vopred. Vlastne navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby v prípade, že 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september a 17. november, tieto sviatky a štátne sviatky, pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok, aby voľno prislúchajúce k tomuto štátnemu sviatku sa posunulo na piatok. Cieľ je taký, aby sme vlastne predĺžili víkendy, aby sme nerozdeľovali zbytočne pracovný týždeň, samozrejme, so zachovaním štátneho sviatku a sviatku v ten dátum, ktorý je. Jednoducho nepresúvame 1. máj na 3. mája. My nechávame 1. máj 1. májom, 17. november 17 novembrom a ostatné dátumy podobne. A v tie dni budú sviatky a štátne sviatky, ale iba voľno, ktoré normálne si čerpáme v tieto dni, presúvame na koniec týždňa. Je to v záujme toho, aby nám vznikli v priebehu roka v priemere nejaké štyrí predĺžené víkendy, ktoré majú radi ľudia, ktoré majú radi firmy z dôvodu toho, že neprerušuje to zbytočne ten pracovný týždeň. A preto si myslíme, že nie je nejaký žiadny racionálny dôvod na to, aby sme to neurobili. Môže byť, uznávam, možno nejaký politický a kvázi racionálny, ale nepredpokladám, že by bol racionálny ten dôvod.

    Prečítam ten pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V článku I sa za bod 67 vkladá nový bod 68, ktorý znie: „V § 94 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za sviatok na účely tohto zákona sa považuje aj deň, na ktorý sa presúva deň pracovného pokoja podľa osobitného predpisu; deň, z ktorého sa presúva deň pracovného pokoja, sa nepovažuje za sviatok.“.“

    Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Druhý bod. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z., zákona č. 156/1998 Z. z., zákona č. 285/1999 Z. z., zákona č. 396/2000 Z. z., zákona č. 442/2001 Z. z. a zákona č. 424/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    2. V § 2 ods. 2 sa za slovo „pokoja“ vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    3. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie:

    Odsek 1: „Sviatok 1. máj, 8. máj a štátny sviatok 29. august, 1. september a 17. november, ktoré pripadnú na utorok, stredu alebo štvrtok, nie sú dňom pracovného pokoja. V prípade uvedenom v prvej vete je dňom pracovného pokoja piatok príslušného kalendárneho týždňa; ak štátny sviatok 29. august pripadne na utorok, dňom pracovného pokoja je piatok kalendárneho týždňa predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu týždňu.“

    Odsek 2: „Ak sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa pojem „sviatok“, je ním deň pracovného pokoja podľa tohto zákona okrem nedieľ, na ktoré nepripadol sviatok.“.“

    Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.

    Tretí bod. V článku VI sa za slovo „okrem“ vkladajú slová "šesťdesiateho ôsmeho bodu a" a slová „čl. I, ktorý nadobúda“ sa nahrádzajú slovami „čl. I a II, ktoré nadobúdajú“.

    Odôvodnenie. Navrhujeme, aby sa pri vybraných piatich sviatkoch a štátnych sviatkoch uplatňovalo pravidlo posunu príslušného dňa pracovného pokoja na piatok v danom týždni. V niektorých krajinách je obdobné pravidlo už desaťročia zaužívané pod názvom bank holiday. Navrhované opatrenie má za cieľ sceliť rozdelené pracovné týždne, čo pomôže zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Taktiež má za cieľ umožniť ľuďom čerpať svoje pracovné voľno počas obľúbených predĺžených víkendov. Navrhované opatrenie bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivity podnikania, produktivity práce, utuženie rodinných a priateľských vzťahov, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ako aj pozitívny vplyv na lepšiu regeneráciu zamestnancov. Podľa nášho názoru sa rozdelením sviatku a voľna k nemu prislúchajúcemu dosiahne pozitívnejšie vnímanie sviatku samotného, keď si napr. v stredu 17. novembra ľudia v podvečer na námestí pripomenú novembrové udalosti a v príslušný piatok budú opäť v dobrom na 17. november 1989 spomínať, lebo si budú užívať voľný deň so svojou rodinou či priateľmi. V súlade s kresťanskými tradíciami nenavrhujeme presun žiadnych cirkevných sviatkov. Vzhľadom na grafikon verejnej dopravy, otváracích hodín prevádzok, vyučovacích hodín na školách ap. navrhujeme previesť zmenu plošne a jednotne na celom území Slovenskej republiky. Čiže, ešte raz, navrhujeme pri týchto piatich sviatkoch a štátnych sviatkoch ak pripadnú niekedy na stred týždňa, aby voľno čerpali v piatok všetci, nie iba tí, ktoré sa na tom dohodnú so svojím zamestnávateľom alebo niekde v kolektívnej zmluve, lebo to by inak spôsobilo ešte väčší chaos, aby naozaj aj verejná doprava, grafikony, všetko bolo prispôsobené, otváracie možno hodiny prevádzok aby boli prispôsobené tomuto celoštátnemu vlastne posunu toho voľna príslušného. Jednoznačne v tomto prípade vzhľadom na to, že vlastne nie sú zbytočné dva štarty nejakej produktivity práce a jej dva útlmy, priznajme si všetci ten piatok poobede aj v tomto parlamente, tak ak tieto vlastne dva štarty alebo ten druhý zbytočný štart a druhý zbytočný útlm v týždni odpadne, jednoznačne to bude mať aj pozitívny dopad na rast hrubého domáceho produktu, efektivity práce, produktivity práce. A preto si myslím, že je to dobrý návrh. A poprosím vás, aby ste túto zmenu podporili.

    Taktiež by som z tohto miesta chcel pripomenúť taký náš postoj k novele Zákonníka práce.

    Pre tieto dva návrhy sme sa snažili získať podporu v koalícii. Vlastne podľa správy, ktorú som od pani premiérky dostal, tak túto podporu sme získali. A aj jeden aj druhý návrh majú podporu koalície okrem OKS, ktorá má výhrady voči posunu sviatkov, hoci teda tam som sa nádejal, že keď najprv mali výhradu voči 17. novembru, a keď zistili, že 17. november bol v skutočnosti v piatok, že tak už problém nebudú mať. Ale teda dobre, takže dobre o. k. majú ho. Takže jednoducho nesúhlasia s predĺženými víkendmi. Pevne verím, že ešte možno si to rozmyslia. Na druhej strane potom staviame sa k Zákonníku práce možno nie tak úplne koalične, nie sme ním až tak možno nadšení ako ako koalícia, berieme ho tak trošičku neutrálne. Nemyslíme si, že je až takým prínosom alebo až takým ublížením na druhej strane, ako to prezentuje opozícia. Čiže ten náš postoj je možno niekde medzi opozíciou a koalíciou. A preto by sme chceli, aby sa do Zákonníka práce podarilo presadiť aspoň nejaké dobré pozitívne zmeny. A za takéto dobré pozitívne zmeny považujeme aj zachovanie minimálnych mzdových nárokov, teda § 120, ale taktiež aj možnosť dať výpoveď dôchodcovi, ak nadobudne nárok na dôchodok.

    Viem, že opozícia hovorí, že tento návrh nie je pozitívny. Ja si myslím, že v situácii keď na Slovensku máme nezamestnaných stovky tisíc, skoro 400 000, je od nás nezodpovedné, aby sme naďalej neumožnili ani zamestnávateľom, ak chcú dať výpoveď dôchodcovi a na jeho miesto prijať človeka, ktorý prácu nemá, aby tak urobili. Jednoducho nie je to ľudské, nie je to sociálne. A z tohto dôvodu aj keď to je kontroverzné, tento návrh podporujeme. A podporujeme ho tak výrazne, že spolu so zachovaním minimálnych mzdových nárokov, čiže § 120, spolu s možnosťou umožniť si vybrať buď stravné lístky, alebo príspevok na stravu a spolu s možnosťou presunúť voľno prislúchajúce k piatim vybraným štátnym sviatkom prijatie týchto štyroch pozmeňujúcich návrhom podmieňujeme našu podporu Zákonníka prácu. Inak povedané, ak týmito štyrmi návrhmi podľa nášho názoru poľudštíme Zákonník práce, sme ochotní Zákonník práce v pléne podporiť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvanásti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických, pani poslankyňa Tomanová je posledná prihlásená.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Igor, obidva tie návrhy, ktoré si priniesol, boli veci, s ktorými sme pri zostavovaní programu SaS pracovali. A teda ich vítam. Len chcem povedať jedno. Obidva sú dobrými nápadmi, len stále sú to iba čiastočné riešenia.

    Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby sme zrušili úplne gastrolístky na Slovensku, pretože inak ten zbytočný prostredný článok, o ktorom si rozprával, stále na Slovensku bude, budeme živiť celú sieť ľudí, ktorí žijú len z toho, že tlačia papieriky. A možno by bolo lepšie úplne to zrušiť a nechať na ľudí, akým spôsobom peniaze, ktoré budú mať na príspevok na stravovanie, využijú.

    A to isté pri sviatkoch. Možno by bolo lepšie tých daných sedem sviatkov, o ktorých si rozprával, úplne zrušiť, alebo nech ich je päť, a o to navýšiť dovolenku pre každého človeka, aby si sám rozhodol, kedy bude mať voľno.

    Je možné, že toto sú príliš radikálne návrhy a na Slovensku by neprešli, preto vítam aspoň takú podobu, akú si navrhol ty, a máš podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som opäť možno len zdôraznila, že nejde o zrušenie gastrolístkov, ale naozaj o možnosť zamestnanca vybrať si, či chce peniaze alebo lístočky. Takisto nebolo, myslím, dostatočne zdôraznené, že táto dohoda musí byť písomná medzi zamestnancom a zamestnávateľom. A druhá časť teda pri zamestnávateľoch, u ktorých fungujú odbory, tak táto zmena musí byť zakotvená v kolektívnej zmluve. Takže neviem, prečo sa vlastne odborári sťažujú, keďže si budú musieť sami vyrokovať, či gastrolístky budú chcieť alebo nie.

    Čo sa týka štátnych sviatkov, keď sme rozprávali s kolegami o tomto návrhu, viacerí sa vyjadrili v tom zmysle, že je to populizmus, že je to populistický návrh. Ale možno aj majú pravdu, je mi to jedno, dôležité podľa mňa je, že spoločnosti to neublíži, nikomu to nespôsobí škodu a ľudí to poteší. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Neviem, z čoho vznikol problém s gastrolístkami. Cieľom gastrolístkov je v podstate vyhovieť zákonu a jednoduchým spôsobom zabezpečiť stravu pre svojich zamestnancov, tak ako to káže dnes zákon. Tento zabehnutý systém dnes nikomu nevadí, nevadí zamestnancom a nevadí zamestnávateľom. Ak by som tak mal ohodnotiť túto zmenu, tak poviem, že je namierená v prvom rade proti tisícom a tisícom obyčajných ľudí, hlavne proti týždňovkárom, ktorí v nedeľu odchádzajú za prácou, pričom v piatok sa vracajú domov. Zakrývanie sa, že ide len o možnosť, a nie povinnosť, nepovažujem za férové. Pri dnešnej nezamestnanosti, keď je boj o zamestnanie, ak príde majiteľ a povie, že urobia dohodu a nebudú gastrolístky, ukážte mi zamestnanca, ktorý je živiteľ rodiny, aby dvihol ruku a povedal, že s tým nesúhlasí. Nalejme si čistého vína, nestojíme v takej nezamestnanosti, že je konkurencia na trhu a človek si môže vyberať. A ak tie tri eurá rozpustíme denne v mzde, tak je to začiatok konca stravovacích návykov so všetkým, čo s tým súvisí, od dopadu na zdravie ľudí, od dopadu na zdravotníctvo až po negatívny dopad na reštauračné služby a na nezamestnanosť a na všetko, čo v tomto segmente hospodárstva s tým súvisí. Treba si uvedomiť to, že aj gastrolístok je dnes zamestnancom psychologicky vnímaný ako určitý benefit. Dať dnes 4-eurový gastráč za obed nie je žiaden problém, ale vytiahnuť z peňaženky 4 eurá pre množstvo ľudí problém bude.

    Ale kladiem si otázku, prečo riešime pri tak vážnom zákone, ako je Zákonník práce, problém, ktorý dnes nikoho netlačí, ani zamestnancov, ani zamestnávateľov. Ten Zákonník práce má slúžiť na úplne iné veci, ako odpichnúť a podporovať a robiť pružné pracovné podnikateľské prostredie, aby sa zvýšila zamestnanosť.

  • No ja len vo všeobecnosti ku všetkým návrhom, ktoré znamenajú, že vytvárajú väčšiu škálu možností, vytvárajú možnosť voľby, to znamená, posilňujú slobodu rozhodovania, mám pozitívny vzťah. Takže aj v tomto prípade keďže sa tu nejedná o zrušenie čohokoľvek, určite nie zrušenie gastrolístkov, ale o vytvorenie možnosti, aby si ľudia vybrali, čo je pre nich výhodnejšie a zaujímavejšie, tak to sa mi zdá dobrá vec, dobrý krok. A určite sa neobávam, že by tak došlo k nejakým prevratným negatívnym zmenám.

    Ale keď sme otvorili túto tému, problémom sa mi javí, že dnes tie spoločnosti, ktoré tieto služby poskytujú a ktoré majú vlastne zabezpečený biznis poskytovaním týchto služieb na základe zákona, teda zo štátnej moci, si trošku priveľa účtujú za tieto služby. Tie percentá, ktoré prevyšujú 6 %, 7 % a idú ešte ďalej, sú neúmerné. Tieto percentá, tie provízie výrazne znižujú hodnotu stravného lístka. A to nie je určite zdravé. A preto si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že by sme zákonom stanovili strop pre výšku provízie, ktorá by sa mohla akceptovať pri poskytovaní takýchto služieb. Takže na to, aby niekto mal zaručený biznis zo zákona, no takých podnikateľov by, samozrejme, mohli byť haldy. Ale prečo by sme mali my takýmto spôsobom de facto znižovať hodnotu stravnej poukážky, aby sme miliardový biznis zabezpečovali pre vybrané spoločnosti? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Rada by som tiež reagovala na pozmeňujúci návrh k stravným lístkom, s ktorým sa stotožňujem. A určite ho podporím. Rada by som...

  • Ruch v sále.

  • Rada by som k argumentom ktoré tu odzneli, doplnila ďalšie.

    Jedna z vecí je aj to, že mnohí pracovníci, ktorí dostávajú od svojho zamestnávateľa stravné lístky od niektorej zo stravovacích spoločností, nemajú v blízkosti pracoviska žiadnu reštauráciu, ktorá by tieto akceptovala. Toto sa naozaj stáva. Títo potom stravné lístky kumulujú. Aj tak si obedy kupujú za peniaze. A potom sa snažia tieto stravné lístky vymeniť za peniaze alebo za ne nakúpiť niekde v potravinách. Niekedy sa stáva, že v blízkosti zamestnávateľa je viac reštaurácií, pričom tie jeho stravné lístky akceptujú len niektoré z týchto reštaurácií. Týmto tiež nútime ľudí stravovať sa niekde, kde im možno až tak nechutí ako inde, kde možno varia menej zdravo ako inde, kde je možno slabšia obsluha ako inde. Jednoducho týchto ľudí opäť len nútime vybrať si tú reštauráciu, ktorú by si možno nevybrali.

    Ďalšia vec je, ktorú som chcela doplniť, že zo stravných lístkov sa nevydáva finančná hotovosť. Toto je tiež vec, ktorá podľa mňa zbytočne navyšuje cenu za jedlo. Toto sú všetko ďalšie argumenty, kvôli ktorým tento návrh podporím.

    Nedá mi ale nespomenúť ešte jednu vec, ktorá ma veľmi mrzí. A to je síce to, že pán poslanec Matovič podmieňuje podporu Zákonníka práce tým, že sa schvália štyri konkrétne veci. Myslím si, že dnes máme na stole mnoho veľmi dobrých vecí, ktoré Zákonník práce spružnia, vylepšia, možno posunú trošku jeho znenie k tomu, aby bol trošku viac vyvážený, ako je vyvážený dnes. A myslím si, že by bola veľká škoda, keby kvôli štyrom konkrétnym veciam neprešlo množstvo iných veľmi cenných vecí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som to, čo hovoril Igor, keďže tu zazneli dve veci, doplnil.

    Myslím si, že je dôležité zdôrazniť aj ten fakt, že najviac argumentov, s ktorými som ja prišiel do styku, ide od tých, ktorých je najviac počuť. A sa mi zdá, že je najviac počuť práve zainteresované firmy, ktoré 7-percentný provízny systém pri gastrolístkoch využívajú. Myslím si, že tak ako z malého, stredného podnikania pochádzam ja, a mal som aj ako zamestnávateľ a tak ako moji zamestnanci nemali možnosť sa rozhodnúť, tak ako hovorila kolegyňa predo mnou, lebo v okolí práve nebol žiadny podnik, ktorý by akceptoval daný typ stravného lístka, že sme ich nejakým spôsobom obmedzovali pri výbere toho, kde sa budú stravovať. Ďalej si myslím, že máme tú ceninu, volá sa euro, ktorá dostatočne zabezpečí, ak to bude vyčíslené ako stravná jednotka, to, aby sa zamestnanec odstravoval a aby sme mu nekomplikovali život, že mu rozkazujeme presne, kde sa má stravovať.

    A k druhej téme, k téme bank holiday. K posunu štátnych sviatkov som si myslel, že naberieme odvahu na to, aby sme pristúpili k tomu, že minimálne z tých štátnych sviatkov by nemuselo byť voľno štyrikrát, že by sme ich zrušili a o to navýšili dovolenku, ktorú si zamestnanec môže vybrať. Ale som rád, aspoň tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dúfam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja iba krátko. Ďakujem, Igor, že si predniesol naše pozmeňujúce návrhy rečou Obyčajných ľudí. Takouto rečou by mali byť tlmočené všetky tu v Národnej rade predkladané zákony, ako aj ich novely. Myslím si, že si jasne vyjadril názor nás všetkých aj k celej tu predkladanej novele Zákonníka práce. A verím, že kolegyne a kolegovia naprieč celým politickým spektrom pochopia naše snahy a podporia to. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cením si, pán poslanec Matovič, podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Musím však pre záznam vyjadriť svoj postoj k vášmu ultimátu, ktorý ste dali napriek tomu, že nesúhlasím s takýmto ultimátom, čo som vyjadrila aj v rozhovore s vami pred jeho oznámením. Takéto kladenie podmienok považujem za vydieranie. A chcem povedať, že v každom prípade podporím Zákonník práce, ak aj môj návrh hlasovaním neprejde. Ale verím, že koaliční poslanci podporia tento návrh, pretože je dobrý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, skutočne ste riešili asi najzávažnejšie veci zo Zákonníka práce a závažnosti problémov, ste tomu venovali teda aj patričný časový úsek, 30 minút. Mám pocit, že ľudí podľa vás trápia najviac dve veci, gastrolístky a štátne sviatky, lebo tomu ste venovali 95 % času vášho vystúpenia. Povedali ste, pán poslanec, že ste sa snažili získať podporu? Nie, pán poslanec, vy ste sa nesnažili získať podporu, vy ste vydierali a vydierate. Vy ste si postavili štyri podmienky s tým, že buď tie podmienky my schválime a potom podporíte Zákonník práce, alebo ich neschválime a vy Zákonník práce nepodporíte. To nie je hľadanie podpory, ale to je vydieranie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ja sa prihlásim aj ústne do rozpravy, tak potom ešte obšírnejšie budem na tieto veci reagovať.

    Pán kolega, ja len jednu poznámku k tým sviatkom. Viete, ja si myslím, že úctu si zaslúži ten človek, ktorý prechováva úctu aj k druhým ľuďom, a úctu si zaslúžia hodnoty toho človeka, ktorý si ctí aj hodnoty človeka iného. Mne by ani na um nezišlo uvažovať nad tým, že by bolo treba presúvať svätenie cirkevných sviatkov, či už ide o katolícke alebo aj iné, ale teda, povedzme, v našom prípade tie katolícke, ktoré máme v zákone, na nejaký iný deň, pretože by som to považoval za prejav obrovskej neúcty voči ľuďom, pre ktorých tie katolícke sviatky predstavujú isté hodnoty, hodnoty, ktoré formujú ich život, ich životné postoje, ich svetonázor, vzťah k svetu a vzťah k ostatným ľuďom. A presne tak ako by mi niečo také nezišlo na um, tak presne považujem za nehanebnosť od vás, že prejavujete takú neuveriteľnú neúctu k hodnotám, ktoré zase predstavujú iné sviatky, nazvime ich svetské sviatky, ktoré máme v zákone. Nie je pravda, že iba iracionálne či politické dôvody nás môžu viesť k nesúhlasu s vaším návrhom, sú to hodnotové dôvody, presne také isté hodnotové dôvody, aké vás vedú k tomu, že sa nechcete dotknúť cirkevných sviatkov, presne také isté hodnotové dôvody vedú mňa, že odmietam handlovať so sviatkami, ktoré sú svetské, pretože aj tie vyjadrujú isté hodnoty, veľmi vážne hodnoty, či je to 8. máj, či je to 29. august alebo ďalšie. A skutočne takéto pohŕdanie si hodnoty, ktoré tieto sviatky vyjadrujú, od vás nezaslúžia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, vy ste rekordérom v predkladaní hlúpych a populistických návrhov.

    A váš návrh preložiť v prípade piatich štátnych sviatkov voľno na piatok je ešte mimoriadne nekultúrny a nedôstojný. Ja nepochybujem o tom, že tí ľudia, ktorí vnímajú štátne sviatky len ako dni voľna, sa určite potešia a presne na túto populistickú vlnu vašu naletia. Ale kto len trochu vníma ten fakt, že 29. august si pripomíname práve v tom okamihu 29. augusta a 17. november aj voľnom 17. novembra, ten nemôže s vaším návrhom súhlasiť, pretože uznáva niečo, čo sa nazýva racionalita tradície, ak ste už teda vy argumentovali pojmom racionalita. A ak vy chcete byť dôsledný vo vašej racionalite, tak ja očakávam, ešte ste nenabrali tú odvahu, ale nepochybujem že ju nájdete, že nahrniete tých 5 dní do jednej kopy a ponúknete ľuďom celý týždeň voľna, veď môžete argumentovať úplne rovnako, a že potešia sa ešte viac, budú mať v podstate dva víkendy plus tých päť pracovných dní voľna.

    Samozrejme, je takisto absurdné dávať štátne sviatky do vzťahu s HDP, váš kolega to už naznačil. V podstate poďme zvýšiť HDP a vôbec zrušme štátne sviatky, ale naozaj predsa spoločnosť sa aj potvrdzuje na určitých hodnotách a pripomínaní si niečoho a takisto si dáva aj nejaké dni voľna, aby to mohla nejakým spôsobom buď svätiť, alebo si oslavovať.

    A, samozrejme, a to tu tiež zaznelo, vy zavádzate do tohto parlamentu a špeciálne do koalície metódu práce, ktorou je vydieranie. Ak sa to vašim kolegom páči, že sú vydieraní, nech sa páči.

  • Nech sa páči, na faktické poznámky, pán poslanec Matovič, môžete reagovať teraz.

  • Martin Poliačik, s tvojím návrhom úplne zrušiť gastrolístky, nesúhlasím.

    Pán Janiš veľakrát mám z vás pocit, že ste lobista nejakých zvláštnych kruhov. A v tomto prípade mi to pripadalo tak, že vyslovene čítate nejaký manuál od stravovacích spoločností. A prosím vás, nerobte z ľudí nejakých nesvojprávnych hlupákov, ktorí v momente, ak majú namiesto gastrolístka v peňaženke peniaze, tak už sa nestravujú.

    Pán poslanec Pado, o nejakom vydieraní ste tu hovorili. Zaznelo to tu viackrát. Ja to nevnímam ako vydieranie. Štyri koaličné strany ste si urobili koalíciu. Pri tvorbe vášho koaličného programu ste odignorovali naše sľuby našim voličom a my nemáme inú cestu, ako presadiť naše sľuby, ako túto cestu. Vy keď jednáte na Koaličnej rade, tak presne týmto spôsobom fungujete, že toto vám podporím, keď podporíš toto a toto. My robíme presne to isté, len to robíme verejne, vy to robíte tajne na Koaličnej rade.

    A k tomu, či sú najdôležitejšie veci stravenky a sviatky. Viete, no ja som zase od vás nejakú iniciatívu nevidel žiadnu. Vzhľadom na to, že ste tu dlhoročný poslanec a politik, očakával by som od vás, že tu budete každý týždeň predkladať nejaký návrh zákona, ktorý ľuďom pomôže.

    Pán poslanec Ondruš, ja vám svätenie 1. mája vôbec neberiem. Bez problémov 1. mája v stredu vy sám si môžete zobrať veľký červený transparent, môžete sa premávať po Námestí SNP a môžete demonštrovať a môžete svätiť váš 1. máj v piatok, ale nebráňte ľuďom, aby za 1. mája mali voľno a užívali si predĺžený víkend. Jednoducho kvôli tomu, že vy potrebujete sa producírovať po námestí, tak nemusíte všetkých ľudí nútiť, aby nemali predĺžený víkend.

    Pán poslanec Maďarič...

  • Hlasy v sále.

  • Reakcia poslanca Ondruša: „Toto je už fakt drzosť, hovoril som o 29. auguste.“

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Ondruš, nevyrušujte.

  • Reakcia poslanca Ondruša.

  • No ale to si vysvetlíte potom, nemôžete vyrušovať, aj vám by vadilo, keby vám niekto zobral 10 sekúnd. Prosím vás, vráťte pánovi poslancovi tých 10 sekúnd, aby mohol...

  • Reakcia poslanca Ondruša.

  • Nech sa páči, to si vysvetlíte potom.

  • Reakcia poslanca Ondruša.

  • Pán poslanec, ukľudnite sa a vysvetlíte si to potom. Nech sa páči, 10 sekúnd máte.

  • Pán poslanec Maďarič, racionalita tradície. Vy oslavujete narodeniny vždy v deň narodenín? Ja nie, ja ich oslavujem cez víkend so svojimi priateľmi. A presne o tomto to je. Jednoducho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pána poslanca Ondruša a príp. pána Matoviča, ak sa chce s ním rozprávať, tak nech to urobia mimo rokovacej sály. Pokračuje rokovanie Národnej rady, slovo má pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ešte raz, ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ak by som mal nadviazať na môjho predrečníka, tak musím povedať, že asi na Slovensku mali by byť iba tri sviatky, asi Veľká noc, Vianoce a deň narodenia pána Matoviča, to asi by bolo najrozumnejšie

  • , to asi by bolo najrozumnejšie na to, aby sme sa tu prestali baviť o niečom, čo asi, si myslím, nie je podstatné. Ja vás ľutujem, pán minister, ak v tejto diskusii v Národnej rade Slovenskej republiky o Zákonníku práce má sa jednať o stravovacích lístkoch a o tom, či budú alebo nebudú otvorené obchody v deň štátnych sviatkov, tak si myslím že je to dosť úbohá diskusia k tomuto návrhu Zákonníka práce. Musím povedať, že zúžiť tento pojem na takéto, by som povedal, zavádzanie je mňa až veľmi, by som povedal, prekvapujúce. A musím povedať, že headliny v TA3 už hovoria o tom, že štátne sviatky rozdeľujú SaS a KDH. A Matovič povedal, že jednoducho ak neprejdú jeho stravovacie lístky, tak on je ochotný odstúpiť, lebo poškodia tak, povedzme, konkrétnych ľudí. Takže ak na tomto je celé toto založené, tak, pán minister, ďakujem pekne za takýto Zákonník práce.

    Budem troška, by som povedal, inak vystupovať k tomuto Zákonníku práce, lebo pre mňa je dôležité to, čo prinesie tento Zákonník práce, či si myslíte, že potrestanie neposlušných odborov, príp. zníženie ochrany zamestnancov je tým krokom, ktorý zabezpečí vyššiu zamestnanosť na Slovensku. To je podľa mňa kľúčová otázka. Kľúčová otázka je to, že Zákonník práce by mal prispieť ako jeden z podporných argumentov na to, aby jednoducho zamestnávanie na Slovensku bolo ľahšie, aby tá zamestnanosť bola vyššia, aby jednoducho zamestnanec a zamestnávateľ boli v tzv. vyrovnanom vzťahu a vytvárali podmienky na to, aby toto zamestnávanie a zamestnanie malo vyvážený charakter.

    No musím povedať, že ak to zoberiem z ekonomického hľadiska, tak si myslím, že Zákonník práce, a hlavne tento, nie je práve tým vyváženým stavom. A dokonca si myslím, že neprinesie vôbec žiadne zvýšenie zamestnanosti. Dokonca mantra, ktorá pri každom nástupe pravicovej vlády je publikovaná, je, že tento Zákonník práce prinesie lepšiu flexibilitu pracovnej sily, väčšie možnosti zamestnania, väčší príchod investorov, musím povedať, že nie je to jednoducho pravdou, pravdou zostáva to, že základom tohto celého je rast hrubého domáceho produktu alebo rast ekonomiky, sú tu konjunkturálne, sú tu depresívne časti alebo stavy ekonomiky a to je rozhodujúce na tom, akým spôsobom sa zabezpečí zamestnanosť. Čiže, po prvé, myslím si, že ak niekto bude zase prezentovať mantru, že tento Zákonník práce zabezpečí takéto riešenie, musím sa len odvolať na tieto dve veci, ktoré tu prezentujú sa, to sú štátne sviatky a stravné lístky a potom máme asi vyriešený celý Zákonník práce.

    Myslím, že moji kolegovia tu už dosť jasne rozprávali o všetkých náležitostiach, ktoré súvisia so znížením ochrany. Môžeme sa prekárať v tom, a teda myslím si, že je dôležitejšie prekárať sa v tom, či tento stav je vyvážený alebo nevyvážený. Osobne si myslím, že práve tým, čo ste urobili v Zákonníku práce, myslím, ste nenastavili lepšie parametre, lepšie podmienky na to, aby jednoducho táto zamestnanosť tu bola vyššia. Nad tým by ste sa mali, pán minister, zamyslieť práve na tomto ministerstve, ako to funguje, bohužiaľ, dnes to funguje v dosť chaotickom stave, vzhľadom na to, že sa neriešia veci, ktoré sú podstatné práve pre zamestnávanie. A vidno to aj na poklese zamestnanosti, aj napriek tomu, dámy a páni, že rast ekonomiky je viac ako 4-percentný, a nevidno ani žiadny pokrok v tom, aby sme teda tú zamestnanosť zvýšili.

    Hovorilo sa tu dosť veľa, vyplýva to z dnešných rečí, aj z rečí pána ministra, ktoré som si napočúval jednak pri programovom vyhlásení, jednak pri iných možných teda vystúpeniach pána ministra, to vyplýva, o tom, akým spôsobom zabezpečí sa flexibilita, ako sa zabezpečí čerpanie fondov Európskej únie, ako sa budú využívať práve tieto zdroje na zlepšenie teda podmienok práce, na zamestnávanie ľudí, povedzme, dlhodobo nezamestnaných, aby sme zase sa nedostali do problematiky toho, ako to bolo v roku 2007, kde sme mali historicky najnižšiu nezamestnanosť. A čuduj sa svete, bol to Zákonník práce, ktorý bol z dielne stredoľavej koalície, ktorá prezentovala, že bola najnižšia nezamestnanosť, nezamestnanosť na úrovni, myslím, 7,4 %. Myslím, že to bola historicky najnižšia nezamestnanosť a ovplyvnila to konjunktúra. A myslím si, že tá vyrovnanosť aj v tej konjunktúre hovorila o tom, že jednoducho nie je tu dnes dôležitosť na to, aby sme robili také vážne seky v ekonomike. Čiže len to beriem z pohľadu ekonomických nejakých pravidiel o tom, aby niekto zase tu neživil mantru, že tento Zákonník práce pokiaľ neprejde, tak ako je navrhnutý, jednoducho sa nezabezpečí lepší rast zamestnanosti, flexibilita pracovnej sily a jednoducho ekonomický rozvoj Slovenska. Osobne si myslím, že toto nie je cesta, ktorá určite toto bude zabezpečovať.

    Druhou takou ekonomickou kategóriou, ktorou v prvom čítaní dosť som bol zneistený, bolo to zrušenie minimálnej mzdy. Pán minister asi vníma základné ekonomické pravidlá ponuky a dopytu. Ak, bohužiaľ, po kríze, a to po kríze, ktorá bola veľmi významná, tu jednoducho je vysoká ponuka pracovnej sily, tak zrušením minimálnej mzdy sa skôr dostávame do problematiky tej, že jednoducho zamestnávateľ bude určite mať veľmi významnú polohu v tomto vyjednávacom procese.

    Ak niekto hovorí o tom, že minimálna mzda je problémom zamestnávania, určite si asi neprečítal štatistiky, asi koľko percent ľudí dostáva minimálnu mzdu. Ale zároveň chcem povedať to, že minimálna mzda nemôže byť prekážkou zamestnávania pri tom nastavení minimálnej mzdy, aké je. Myslím si, že dnes je na úrovni viac ako 300 eur, 317 eur myslím si, že je. Ak je teda problémom v niektorých odvetviach, tak potom to nie je problém minimálnej mzdy, ale ochrany toho konkrétneho odvetvia. Hovorilo sa pritom hlavne o textilnom priemysle. A myslím, že toto nie je problém minimálnej mzdy, ale skôr dovozu lacných výrobkov, povedzme, z iných krajín.

    Faktom je, že ak by sme zrušili túto minimálnu mzdu, prihováram sa teda nie za zrušenie minimálnej mzdy, ale za pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel vo výbore, ktorý vlastne dal späť minimálnu mzdu, prihováram sa za prijatie tohto ustanovenia už minimálne aj z toho dôvodu, že by aj ministrovi práce, sociálnych vecí malo záležať na tom, aby tým, keď sa zruší minimálna mzda, sa jednoducho nezneužíval tento inštitút na to, aby sa znižovali mzdy a jednoducho vyplácali v hotovosti peniaze, lebo týmto spôsobom práve si len poškodí už tak problematickú Sociálnu poisťovňu, už tak problematické vzťahy, povedzme, ktoré môžu nastať vo vzťahu k vyplácaniu miezd a k umelému znižovaniu miezd.

    Myslím, že je tu aj namieste rozprávať o tom, že v tom bývalom štvorročnom období bola veľká diskusia o tom, aby sme znížili práve odvodové náležitosti, ktoré na Slovensku sú vysoké, aby sme ich znížili práve u ľudí, ktorých zárobky sú nižšie, a tak vlastne podporili možnosť zamestnávať aj ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu alebo jednoducho problém uplatnenia sa na trhu. Čiže tam bola skôr diskusia o takejto sfére. Vláda prešla na filozofiu boja so živnostníkmi, ale neuvažovala o tom, akým spôsobom flexibilne to vyrieši. Práve preto si myslím, že zrušenie minimálnej mzdy, práve by to dostalo do inej polohy. A špekulovalo by sa tak o rôznych možnostiach vyplácania týchto miezd, ktoré si dnes neuvedomujú zamestnanci, že tým, že zamestnanci dnes budú mať nízke mzdy, odídu do dôchodku a budú mať práve nízke zárobky v čase starobného dôchodku, čo si dnes každý berie, že dôležité je to, čo dnes dostane do ruky, nie to, čo v skutočnosti bude mať evidované. Čiže to je ďalšia vec, ktorú, by som povedal, prezentujem ako dôležitú vec. Myslím, že tie minimálne sadzby nie sú tak významne nastavené, aby dnes robili problém v zamestnávaní ľudí, ktorí sú v tom zamestnaneckom pomere. Prečítal som si niekoľko článkov, kde Asociácia zväzu zamestnávateľov alebo niektorí ľudia prezentujú teda problematickosť zamestnávania ľudí, teda platenia ich minimálnych taríf. Osobne si myslím, že je to práve naopak, že dnes kvalitnú pracovnú silu je veľmi dôležité si udržať, zabezpečiť a držať ju, aj za cenu toho, aby sme nedospeli k tomu, že v roku 2007 bol tu problém práve s tým, že sme nemali dostatok pracovných síl a museli sme si ich externe zabezpečovať cez rôzne agentúry, dokonca z krajín mimo Slovenska.

    Čiže, ešte raz, podporujem to, aby minimálna mzda zostala v tomto stave, aký je. A myslím si, že je to, naopak, ochrana dnes aj ministerstva práce, aj Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tomu, že dnes aj inšpektoráty bezpečnosti práce neplní svoju úlohu tak, akoby mal v skutočnosti plniť, lebo myslím si, že ak si zoberieme príklady západných krajín, kde sú veľmi tvrdé postihy za čiernu prácu, za zamestnávanie ľudí a za tvrdosť pri posudzovaní pracovných zmlúv, myslím si, že by to bolo veľmi dôležité.

    Ja vo svojom vystúpení som sa chcel skôr zamerať na tú ekonomickú stránku prezentácie Zákonníka práce. Ešte raz hovorím, myslím, že tento zákon neprispeje k tomu, že bude zabezpečovať vyššiu efektívnosť zamestnávania. A práve preto si myslím, že každé vnášanie, by som povedal, takých nejasností a problémov do takýchto vážnych inštitúcií, ako je Zákonník práce, v konečnom dôsledku skôr rozhádže tento systém. Ale dúfam a predpokladám, že nebude práve aj ministerstvo práce a sociálnych vecí definovať, že práve týmto Zákonníkom práce sme zabezpečili rast ekonomiky, lebo tá ekonomika, predpokladám, po depresii bude mať nejaké konjunkturálne obdobie, dúfajme teda, že ho bude mať a že v čase toho bude teda možnosť zamestnať bez toho, aby sme prijímali takéto opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku znižujú právnu ochranu zamestnancov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Buriana sa prihlásili pán poslanec Igor Matovič, ďalej, pani poslankyňa Jana Laššáková, Ľudovít Kaník, Ľudovít Jurčík, celkom teda traja páni poslanci a pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Burian, neviem, aké správne slovo by som našiel, ale poviem to jednoducho, som zhrozený z toho, čo ste tu vypotili. Vy ste celý váš príspevok venovali tomu, že súhlasíte s tým, aby teda sa nerušila minimálna mzda, venovali ste ho tomu, ako teda v pôvodnej novele je návrh na zrušenie minimálnej mzdy. Som zhrozený, vy ste si ani neprečítali novelu. Vy neviete vôbec, že minimálnu mzdu rieši zákon o minimálnej mzde, že v Zákonníku práce sú riešené minimálne mzdové nároky v § 120. Vy nemáte ani šajnu o tom, bez ohľadu na to úplne bez problémov sa tam idete postaviť a idete akože fundovane po ekonomickej stránke rozoberať Zákonník práce. Nehanbíte sa? Prosím vás pekne, už teraz chápem, prečo tie financie za vašej vlády dopadli tak, ako dopadli, lebo vy ste boli šéfom finančného výboru. Je to katastrofa. A ak hovoríte o rušení minimálnej mzdy, keď Zákonník práce hovorí o minimálnych mzdových nárokoch a vy ani nepoznáte rozdiel medzi jedným a druhým a tárate tu o nejakých 317 eurách výšky minimálnej mzdy a ako by to bolo zlé, kebyže ju zrušíme, a nikto to ani nenavrhol, musíte sa buď hanbiť, alebo červenať, alebo už v živote by som na vašom mieste nevystúpil za tým pultom.

    A tým, čo ste začali, keď mňa ste išli kritizovať alebo ste tu takú rečnícku nejakú vetu použili, teda, že to je katastrofa, keď Zákonník práce vlastne má teraz byť o tom, či budú obchody cez sviatky otvorené alebo zatvorené, pričom považujete to za zvrátené, ste ukázali, že znova ste ani nepochopili a neviete, čo vlastne navrhuje vaša poslankyňa Tomanová. To, či budú obchody cez sviatky zatvorené alebo otvorené, navrhuje strana SMER spolu s KDH. Vy kritizujete svoj vlastný návrh, lebo nemáte ani šajnu o Zákonníku práce, o novele Zákonníka práce.

    Ale s tou minimálnou mzdou to bol vrchol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja ti nebudem ďakovať za tvoje vystúpenie, lebo by som vylúdila úsmev na opozičných či koaličných tvárach.

    Ale dôležité je, na čo si upozornil, že novela Zákonníka práce v praxi neprinesie očakávané výsledky a tým je zvýšenie efektívnosti a zamestnanosti.

    Už druhý deň sa koalícia a opozícia sporia o Zákonníku práce, o základných princípoch, zásadách, o jeho dopadoch, aby sme sa dnes dozvedeli, ako si, pán poslanec aj ty, upozornil, že líder Obyčajných ľudí si kladie štyri podmienky, ktorými podmieňuje schválenie novely Zákonníka práce. A toto je na tom naozaj smutné a nebezpečné, že teda sporíme sa o Zákonník práce, argumentujeme, aby sme vo finále sa dozvedeli, že možno, pretože jeden z pánov poslancov sa rozhodol aj so svojou skupinou, že Zákonník práce nepodporí, toto celé naše rokovanie vyjde nazmar. A to mi je naozaj ľúto. A, páni poslanci z koalície, spravte si poriadok. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Často tu už počúvame o tom, že ako ten Zákonník neprinesie nové pracovné miesta. Strašne sa intenzívne snažíte túto mylnú tézu prezentovať, ale pán poslanec Burian to posunul ďalej a posunul to tým spôsobom, že už povedal, dôjde k zvýšeniu zamestnanosti, dôjde k zvýšeniu tvorbe nových pracovných miest, ale že nebude to kvôli Zákonníku práce. Takže vy si už robíte alibi. Vy viete, že to bude fungovať, vy viete, že pracovných miest bude veľa, ale už teraz kričíte, že pozor, ale nebude to kvôli tomuto zákonu. Ďakujem, že už viete, že k zvýšeniu zamestnanosti dôjde.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolega Matovič trafil klinček po hlavičke, pokiaľ ide o reakciu k veci, ako sa vraví. Čiže, inými slovami, to je od veci.

    Ale ja k tomu doplním zopár takých drobností. K výške historickej nezamestnanosti ste neprispeli vy, ale tí pred vami. To je jeden moment.

    To, že si zamieňate pojmy s dojmami, inými slovami povedané, príčiny s následkami, už som si všimol viackrát, ale môžem vás upokojiť, nie ste jediný, máte tam takých viac.

    Späť, aby som sa vrátil k téme, opäť vám pripomeniem, že situácia, v ktorej sa Slovenská republika nachádza za posledných dvadsať rokov, je zapríčinená tým, čo tu bolo predtým. To viedli zrejme takí ľudia, ktorí tomu rozumeli tak, nehovorím, ako vy, ale zrejme s takou istou filozofiou. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásil pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na pána Matoviča a na pána Jurčíka nebudem reagovať, ja nie som psychológ a ani psychiater.

    A pokiaľ ide o pána poslanca Kaníka, musím povedať, že ja som použil v slovnom spojení to, že v očakávaní konjunktúry môže byť nárast zamestnanosti, nie to, že to bude riešiť Zákonník práce. To je to, čo som povedal. Ďakujem.

  • Ďalej písomnou formou prihlásený do rozpravy je pán poslanec Marián Kvasnička, ktorému týmto udeľujem slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, skôr ako podám svoj pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s jedným parciálnym problémom v Zákonníku práce, a teda najmä s témou, ktorá vyplynula z petície zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, chcel by som trošku ani nie politologicky, ale tak významovo sa kontaktovať s touto témou. Svojho času som z tohto miesta vystúpil k zákonu o zbraniach a strelive. Ako učiteľ literatúry som si neodpustil malý exkurz do dejín loveckej témy aj zabíjania, do filozofie atavizmov a ich kultúrnych náterov a kamufláži. Skôr ako podám svoj pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce, chcem podobne učiniť aj pri téme, o ktorú ide teraz, sociálny status zdravotných sestier, ich misia a nenahraditeľnosť. Naozaj, zdravotné sestry predstavujú zvláštne privilegovanú profesijnú i ľudskú skupinu, niečo, ja som si to tak formuloval, medzi erosom, substitučným materstvom a zraniteľnosťou.

    Ako malý chlapec z rodiny detského psychiatra som zažil heroickú tvár zdravotných sestier v mníšskom habite v Ústave pre mentálne retardovaných v Adamovských Kochanovciach. Bol to ústav typizovaný pre takto postihnuté deti a mládež. Avšak prežívali v ňom aj dospelí chovanci, ktorí nemali kam ísť. A spávali so skrčenými nohami v detských postieľkach. Inšpekcia tohto ústavu v čase hlbokej normalizácie rozhodla, že rehoľné sestry musia odísť a že ich nahradia civilné sestry. No robiť s najťažšími formami ležiacich chovancov bez elementárnych hygienických návykov a možností bolo zrejme nad možnosti vtedajšej sekulárnej starostlivosti. Experiment s civilmi skončil za dva mesiace a znovu museli povolať ženy schopné sublimácie svojej energie a obetavej služby v podmienkach absolútneho prijatia ľudskej biedy a utrpenia. Tie rehoľné sestry nechceli nič. Boli šťastné v takom, povedal by som, vertikálnom zmysle, ak mi rozumiete. Nechcem však hovoriť o konfesionálnych a alternatívnych formách zdravotnej či sociálnej starostlivosti.

    Mám v živej pamäti a hlbokej úcte, dokonca aj vo svojej senzuálnej histórii mnohé zdravotné sestry, ktoré ma sprevádzali počas mojich bied, chorôb i hospitalizácií, zvlášť sa mi vybavuje jeden taký indiánsky typ sestry pevnej ako húžva, ktorá nám celú noc na urologickej JIS-ke po epidurálnych a spinálnych anestézach vymieňala katétre. Väčšiu intimitu, hanbu i biedu a bezmocnosť som odvtedy nezažil a dodnes sa mi jej tvár s veľkými kruhmi pod očami a trpezlivou emocionalitou vybavuje v snoch. Neskôr som ju vídaval na ceste do práce. A vždy som mal taký zvláštny pocit, ako keby medzi nami niečo bolo. Iste som bol pre ňu jeden z mnohých, anonymný kus v núdzi, no jej aura napriek tomu dodnes žiari.

    Aby som sa dostal k mojim literárnym láskam. Myslím, že čosi z tohto všetkého inšpirovalo aj Ernesta Hemingwaya v autobiografickej próze A Farewell to Arms (Zbohom zbraniam). Tam je profesia zdravotnej sestry a ošetrovateľky Catherine Barkleyovej konfrontovaná s mužmi, vojakmi, invalidmi, ktorých vojna obrala o budúcnosť, mobilitu, mužnosť. A pre poručíka Fredericka Henryho sa vojnové nešťastie po šrapnelovej explózii stane šancou získať zdravotnú sestru, druhú mamu, milenku snov. Nočná služba má niekedy aj takúto partnerskú motiváciu. Pravda, u Hemingwaya ide skôr o romanticko-dobrodružný pohľad na zvláštnu väzbu, ktorá vzniká medzi trpiacim a pomáhajúcim, čo je zvlášť významné, ak ide o muža a o ženu. Vtedy môže byť sestra animou, animátorkou túžby, svetlom na konci tunela bolesti.

    Úplne iný pohľad na sesterský personál nájdeme v Keseyho knihe One Flew Over the Cuckoo´s Nest známej aj z Formanovej filmovej verzie Prelet nad kukučím hniezdom. Tam veľká sestra Ratchedová na psychiatrickej klinike direktívne vmanipuluje mužov do odovzdanej vegetatívnej existencie, láme v nich mužnosť, oberá ich o ich energiu. A kto sa vzoprie ako v románe McMurphy a vo filme Jack Nicholson, toho dá mentálne popraviť elektrickými šokmi, alebo lobotómiou. Priznám sa, poznám aj zložité sesterské typy, s takýmto terorizmom som sa však medzi sestrami ešte nestretol. A dúfam, že s ním ani nestretnem.

    Aby toho nebolo dosť, do tretice by som ešte rád pripomenul obraz zdravotnej sestry ako ju básnicky definoval Boris Filan v chronicky známej pesničke. S typickým a trochu okázalým samectvom tam Jožo Ráž spieva „milá, tichá super pichá infúzie, injekcie“ alebo iný citát „hojí, lieči, dáva klystír, modlia sa k nej ateisti“, alebo ešte iný citát „od jej čaju zrazu majú starčekovia erekcie“, alebo ešte inak: „Vždy keď na ňu rukou myslím, nestačia mi dávať kyslík.“ Myslím, že to stačí k statusu zdravotných sestier.

    Áno, z mnohých dôvodov je téma zdravotnej sestry dráždivá, ale aj hodna úcty a uznania. Myslím, že aj toto bol silný dôvod, pre ktorý premiérka Iveta Radičová prijala petičný výbor Slovenskej komory lekárskych sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sa oprávnene domáhajú lepších pracovných podmienok a viac než len morálneho či literárneho ocenenia.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011 prijala uznesenie, v ktorom sa vyhovuje viacerým požiadavkám petície s tým, že ich aplikáciu majú na starosti minister práce, sociálnych vecí v koordinácii s ministrom zdravotníctva. Z tohto titulu sme aj na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo opakovane prijali celý petičný výbor a nad rámec stanoveného času. To boli maratóny. So sestričkami sme veľmi citlivo, triezvo a konštruktívne hľadali cestu k dialógu, aj ku konkrétnym riešeniam.

    Chronická a dlhé roky neriešená téma sa dostala do parlamentu za niekoľko týždňov, čo považujem za malý zázrak. Detaily však radšej nebudem spomínať. Nebudem spomínať ani hystériu, ktorá vtedy v našom výbore vládla, ani eskalovanie požiadaviek miesto elementárnej vďaky. Aj z tohto dôvodu sa niektorí kolegovia aj z koaličných radov alebo najmä z koaličných radov nasrdili a zúžili veľkorysosť vládneho uznesenia, čo teraz čiastočne musím napraviť aj týmto malým pozmeňujúcim návrhom. Keď som toto zadanie dostal, bolo mi povedané, že ma sestry budú ľúbiť. Ďakujem, stačí ak ma ľúbi moja žena, ktorú aj ja veľmi ľúbim, hoci by sa na mňa, Dušan, teraz to príde, azda mohla aj hnevať, myslím, moja žena. Ako stredoškolská gymnaziálna kantorka s tromi postgraduálnymi štúdiami po tridsiatich rokoch praxe doniesla domov za jún výplatu päťstotridsať eur v čistom. Ak budú zdravotné sestry precedensom ďalších nespokojných sociálnych a profesijných skupín, máme sa veru na čo tešiť.

    A teraz už konkrétny pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    V článku I sa za bod 74 vkladá nový bod 75, ktorý znie: „Paragraf 97 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: „Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.“.“

    Doterajšie body 75 až 145 sa primerane označia.

    Dôvod som uviedol, myslím, v tej záverečnej časti. To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie vaše v rozprave sa prihlásili pani poslankyňa Ľubica Rošková, pán poslanec Branislav Ondruš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja chcem reagovať na jednu časť toho vystúpenia tvojho. Zdôraznili ste, že práca zdravotnej sestry je veľmi náročná po psychickej aj fyzickej práci, a preto by nemali pracovať nadčas. Súhlasím s tým, že by skutočne nemali pracovať nadčas, ale stále sa v týchto návrhoch poslancov a v celom Zákonníku práce objavuje, že táto práca nadčas je prípustná len po dohode so zamestnávateľom a že zamestnanec si sám vyberie, či chce alebo nechce pracovať nadčas, či chce alebo nechce pracovať v nočnej zmene. A podobné je to aj v iných paragrafových zneniach. Zabúdate pritom však na skutočnosť vysokej miery nezamestnanosti a nízkych platov zdravotných sestier. A preto ja sa domnievam, že práve pre tieto dve skutočnosti sa nebude tento váš návrh realizovať v praxi a prácu nadčas prijmú tieto zdravotné sestry. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondruš s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja nadviažem na moju kolegyňu pani poslankyňu Roškovú. Ja zdieľam vašu motiváciu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste podali. A ja som sa k tej problematike vyjadril vo svojom vystúpení v rozprave k spomínanej petícii. Ja tu mám naozaj obavy, že bez toho, aby sme nejakým spôsobom týmto zdravotným sestrám kompenzovali tie straty, ktoré im spôsobí to, že nebudú pracovať v nočných zmenách alebo v zmenách cez víkend, bude osud tohto pozmeňujúceho návrhu taký, že aj keď v zákone bude, tak to bude ustanovenie, ktoré sa v praxi nebude vôbec alebo takmer vôbec využívať. Hovorím to aj z vlastnej skúsenosti alebo poviem to takmer z vlastnej skúsenosti, keďže moja mama bola zdravotná sestra, až kým odišla do dôchodku, a pracovala najprv v ambulancii, neskôr dlhé roky v nemocnici a skutočne som videl, že to naozaj funguje tak, že podobne, ako to povedal ktorýsi kolega, keď sme sa rozprávali o zákaze predaja v obchodoch počas sviatkov, tak skutočne som bol neraz konfrontovaný s tým, že ona sama sa hlásila alebo pri rozdeľovaní služieb bolo občas až čosi ako súboj tých zdravotných sestier o tú prácu v noci alebo cez víkendy. Čiže, opakujem, ja zdieľam tú motiváciu. A som pripravený podporiť naozaj nejaké riešenie, ktoré by išlo týmto smerom. Ale asi by sme mali nájsť nejaký spôsob kompenzácie toho výpadku príjmu, pretože skutočne tým, že tie zdravotné sestry robia po nociach alebo cez víkendy, si neraz dosť významne pomáhajú zvýšiť celkový plat.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Teraz pristúpime k rozprave u poslancov, ktorým už prepadlo raz poradie. A ide teraz o pána poslanca Beblavého, ktorého v sále nevidím,. Čiže pán poslanec z písomne prihlásených už nevystúpi.

    Pán poslanec Bublavý je v sále. Nech sa páči, pán poslanec Dušan Bublavý v rozprave ako ďalší, ktorému v prvom kole prepadlo poradie, ale pretože je prítomný, takže má priestor na vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel do rozpravy o tak závažnom dokumente, ako Zákonník práce je.

    Ja sa chcem upriamiť len na jednu časť Zákonníka. A to je § 83a. Myslím si, že ak tento paragraf ostane v novele Zákonníka práce, tento dokument sa stane diskriminačný a namiesto toho, aby pomáhal zlepšeniu pracovných podmienok, tak prispeje k jeho obmedzeniu. Dokonca prispieva aj k obmedzeniu slobodného podnikania. V súčasnosti bojujeme s nezamestnanosťou. Stále sa dozvedáme, že tá či oná firma prepúšťa. Vláda tvrdí, že pri svojich opatreniach kladie dôraz na zlepšenie podnikateľského prostredia, na vytváranie podmienok na tvorbu nových pracovných síl a miest. Prijatím Zákonníka práce spolu s § 83a však tieto predsavzatia popiera. Uvediem krátke príklady. A nedá mi, aby som nespomenul aj príklad, ktorý tu dával môj kolega poslanec Dušan Jarjabek, ktorý bol veľmi výstižný, z umeleckých kruhov. Ja dám príklad z iných kruhov, z obchodných. Predstavme si, že obchodný zástupca je zamestnaný, má ukončenú obchodnú akadémiu, naraz zrazu dostane výpoveď, vo svojom okolí nie je možnosť sa zamestnať a chce si založiť obchodnú firmu. Nakoľko však v pracovnej zmluve mal obmedzujúci paragraf, celý rok toto urobiť nemôže. Bude evidovaný na úrade práce. Bývalý zamestnávateľ mu bude vyplácať 50 % jeho priemernej mzdy. Ale ak spĺňa podmienky, tak poberá prvý polrok i podporu v nezamestnanosti. Čo motivuje tohto človeka hľadať si inú prácu? Je to normálne? Ja si myslím, že vôbec nie. A vôbec si nemyslím, že takéto opatrenie sa bude týkať len vrcholového manažmentu. Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že toho človeka nepotrebuje, tak by sa nemal obávať, že mu bude konkurovať a že bude konkurencieschopný. V praxi to dopadne tak, že ľudia si cez tretiu osobu aj tak budú realizovať svoje plány. Pritom budú oficiálne nezamestnaní. Má toto obmedzenie opodstatnenie? Určite nie. Nesplní očakávania zamestnávateľov o ochrane pred únikom ich know-how. A túto ochranu im má zabezpečiť Obchodný zákonník, príp. Občiansky, ale nie Zákonník práce.

    A preto navrhujem, aby celé znenie § 83a bolo zo Zákonníka práce vypustené. Z tohto dôvodu dávam procedurálny návrh, aby bol 16. bod spoločnej správy výborov vyňatý na osobitné hlasovanie. A žiadam vás, aby ste hlasovali opačne, ako odporúča gestorský výbor. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie celkom jedna poslankyňa a jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani Jana Kiššová a Ľudovít Kaník sú prihlásení.

    Prvá, ktorá dostáva slovo s faktickou poznámkou, je pani Jana Kiššová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Viackrát v tejto rozprave sa komunikovalo o výhrade voči práve tejto zmene v § 83a. A ja sa domnievam, že prišlo k veľkému nepochopeniu, o čo sa v tejto časti zmeny jedná. Ja si dovolím zacitovať z toho zákona: „Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné, a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.“ Vážení, tu sa jedná naozaj o veci, ktoré sú špecifickým know-how spoločnosti alebo sú predmetom nejakých naozaj senzitívnych informácií, ktoré keby boli využité, de facto zneužité v inej spoločnosti, mohli by tej pôvodnej spoločnosti, pôvodnému zamestnávateľovi privodiť ujmu. Takže nejedná sa o bežnú konkurenčnú činnosť, ktorú je možné dohodnúť tak, že zamestnanec ju nebude vykonávať po ukončení pracovného pomeru. Jedná sa naozaj len o možnosť, resp. nemožnosť použiť nie bežne dostupné informácie, ktoré v tejto spoločnosti zamestnanec získal. Naozaj asi došlo k vážnemu nepochopeniu tejto zmeny, preto sa takto o nej komunikuje z vašej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ľudovít Kaník s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • No tu už bolo toľko toho povedaného, ale spravidla o detailoch, o nejakých okrajových veciach, ktoré v tom Zákonníku sú, o tých sa tu rozvádza diskusia, ale podstatou Zákonníka práce je naozaj liberalizovať a zjednodušovať a zlepšovať podnikateľské prostredie, pretože len to nás môže doviesť k rastu zamestnanosti. A tak ako to už jeden z opozičných poslancov priznal, všetci veľmi dobre vedia, aj na opozičnej strane, že práve vďaka týmto opatreniam k zásadnému obratu dôjde, dôjde k zrýchleniu rastu zamestnanosti a k výraznému poklesu nezamestnanosti. A to je, samozrejme, aj tá najväčšia obava opozície, že sa preukáže, ako som povedal v piatok, do roka až dvoch rokov, tá moja stávka znela na rok a pol, že nezamestnanosť na Slovensku klesne pod 10 %. A to je ťažký úder pre opozíciu, takže chápem, že tu zdržujú, naťahujú to, ale verím, že neodvrátia prijatie takéhoto veľmi potrebného a dôležitého zákona.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Dušan Bublavý. Nech sa páči.

  • Ja by som si dovolil reagovať na obidvoch naraz. K ujme ja si myslím, že žiadna ujma nemôže byť žiadneho podnikateľa, ktorý prepustí zamestnanca, či už je to z riadiaceho postu alebo je to obyčajný radový nejaký obchodník. Takže si myslím, že tu môže prísť akurát ku konkurencii. Čiže môže prísť k rozvoju podnikania. A v umeleckých kruhoch v podstate sa nemusí umelec dostať ani k nejakej lepšej role, keby prestúpil, že ide z jedného divadla do druhého. Ale je rok, podpísaný, a nemôže sa v podstate rozvíjať. Takisto to môže byť aj u toho obchodníka, aj u toho umelca. Ja len toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v poradí by mal vystúpiť pán poslanec Dostál. Nie je prítomný v sále, preto dávam teraz priestor na to, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Sú to pani poslankyňa Rošková, Obrimčáková, Kiššová, Kolesík, Dubovcová, Číž, Viskupič, Blahová, poprosím, posuňte mi to ďalej, Dostál, Matejička, Matovič, Kaník, Ondruš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Celkom štrnásť poslancov a poslankýň sa hlási.

    Prvý, kto sa prihlásil do rozpravy, je pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, celý deň rozprávame o Zákonníku práce. Uvedomujem si, že Zákonník práce zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní vyváženého vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom s cieľom napomáhať pri aktívnej politike na trhu práce. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo tu už bolo povedané.

    Podnetom pre moje vystúpenie bolo vlastne vysvetlenie názoru pána ministra na sociálnom výbore k § 63 ods. 1 písm. d) 4. bodu Zákonníka práce, v ktorom podľa nového sa uvádza, že výpoveď daná zamestnávateľom môže byť z dôvodu, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných dvoch mesiacoch vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstráni.“ Toľko je citácia. Odpoveď pána ministra bola, že je to podľa neho dostatočný čas. Domnievala som sa, že je to výsledok nejakých odborných poznatkov. A preto som zisťovala, ako je to v praxi vo viacerých firmách so širokospektrálnymi profesiami z môjho regiónu, vo firmách, ktoré sú technicky zamerané. Zamerala som sa na rôzne druhy profesií od operátorov výroby, cez administratívu technického charakteru až po výskumných pracovníkov. Týmto prieskumom som zistila, že každá z uvedených pracovných činností alebo iných výrobných profesií kladie iné nároky na teoretické poznatky i praktické zručnosti.

    Možno súhlasiť, že dva mesiace na získanie pracovných zručností v profesiách operátorov výroby v pásovej výrobe sú dostatočné. Pracovník je schopný primerane zvládnuť pracovné zaradenie za dva-tri týždne. Na zložitejšiu pozíciu, napr. na pozíciu zoraďovača je priemerný čas pre zácvik štyri až osem týždňov, pričom musí prejsť cez nižšiu pozíciu operátora výroby. Jeho čas na primerané zvládnutie trvá pomerne dlhšiu dobu a do dvoch mesiacov ju zvládnu len technicky veľmi zruční jednotlivci. Úplne ináč sa zapracúvajú administratívno-technickí pracovníci, kde sú na to dva mesiace jednoznačne málo a kde daný proces trvá minimálne dva až štyri mesiace. Ak budeme vychádzať z faktu, že každý zamestnávateľ má jedno z kritérií dobrého fungovania svojej firmy stabilizáciu zamestnancov, tak by zamestnávateľ mal skúmať jednak technické zručnosti a odborné schopnosti, ktoré sú nevyhnutné pre zvládnutie daných úloh. Ďalej sa domnievam, že veľmi dôležité sú aj ľudské zručnosti, ako je schopnosť komunikovať a pracovať v týchto profesiách súčasne jednotlivo, ale zároveň aj v skupine. Na základe týchto poznatkov si môže zamestnávateľ vypracovať stratégiu minimálnych nákladov na zamestnanca a rozhodnúť, čo je pre firmu väčšia strata, či je to častejšia fluktuácia a s tým súvisiace zacvičovanie stále nových pracovníkov alebo poznanie všetkých činiteľov, s dostatočným časom aj pre zamestnanca na nápravu chýb. Každá z týchto smerovaní má určité pozitíva, ale aj negatíva a súvisí s organizačným usporiadaním danej firmy. Jednoznačne však môžeme vysloviť názor v súlade so Zákonníkom práce, že ak zamestnanec nezvláda dané úlohy, zamestnávateľ je povinný ho na to písomne upozorniť a stanoviť primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov. Navrhované znenie Zákonníka práce teda navrhuje skrátiť obdobie pre posudzovanie neuspokojivého plnenia pracovných úloh, a to zo šiestich mesiacov na dva mesiace. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Ak zamestnanec napriek písomnému upozorneniu zamestnávateľa v primeranom čase neodstráni svoje nedostatky, bude prepustený. Zamestnávateľ je povinný stanoviť zamestnancovi aj primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov. Ak by nebola dodržaná primeranosť lehoty na odstránenie nedostatkov, príslušný súd by mohol v rámci súdneho konania vysloviť neplatnosť výpovede zamestnávateľa. Dvojmesačná lehota na uplatnenie tohto výpovedného dôvodu je veľmi krátka na to, aby zamestnancovi mohla byť poskytnutá primeraná lehota na odstránenie nedostatkov a zároveň aby zamestnávateľ mohol objektívne zhodnotiť, či zamestnanec odstránil zamestnávateľom vytknuté nedostatky. Vzhľadom na uvedené nie je vhodné skrátiť lehotu ne uplatnenie výpovedného dôvodu pre neplnenie pracovných povinností zo šiestich mesiacov na dva mesiace, ale navrhujem ponechať doterajšie znenie zákona. Bližšie o tom bude hovoriť pán kolega v rámci svojho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Roškovej evidujem prihlášky troch poslancov, resp. dvoch poslankýň a jedného poslanca. Čiže sú to pani poslankyňa Jana Laššáková, Ľubomír Petrák, Jana Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, možno súhlasiť len s tebou, že skrátenie doby zo šiestich mesiacov na dva mesiace je naozaj veľmi krátke a skutočne v tejto dobe zamestnanec možno tieto nedostatky, ako si poukázala pri jednotlivých profesiách, kde to zaškolenie trvá dlhšie, je táto doba krátka. A domnievam sa, že túto lehotu by bolo treba ponechať. Takže súhlasím s tým tvojím návrhom, aby lehota, tak ako je stanovená v doteraz platnom Zákonníku práce, aj naďalej zostala. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja sa pripájam k slovám predrečníčky, ktorá podporila tvoje vystúpenie. Myslím si, že aj tie profesie, ktoré si citovala vo svojom vystúpení, vychádzajú reálne zo života.

    A stotožňujem sa aj s tým, že si v tejto chvíli nepodala žiaden pozmeňujúci návrh, nakoľko myslím si, že koaličný valec bude fungovať ďalej a akýkoľvek pozmeňujúci návrh zo strany opozície by aj tak nebol prijatý.

  • Pani poslankyňa Kiššová Jana, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Neplnenie si pracovných povinností je niečo úplne iné ako skúšobná doba. Skúšobná doba je obdobie, v ktorom sa má zamestnanec oboznámiť s prostredím, zaškoliť, zaučiť. A naozaj súhlasím s tým, že je táto doba rôzna v závislosti od náročnosti pozície, ktorú pracovník vykonáva. Na druhej strane je obdobie, po ktoré má zamestnávateľ upozorňovať zamestnanca na neplnenie si pracovných povinností. A tu nehovoríme o nezaučenom a nezaškolenom zamestnancovi, tu hovoríme o zamestnancovi, ktorý...

  • Hlas v sále.

  • ... už je zaučený, zaškolený a má stabilne vykonávať pracovné úlohy, ktoré mu boli pridelené. A u toho, kto to nerobí, a zamestnávateľ ho môže na to upozorňovať, nie je dôvodné, aby toto obdobie trvalo viac ako dva mesiace. Naozaj, ja si myslím, že toto je primeraná doba na to. A zdá sa mi naozaj nedôvodné porovnávať tieto dve záležitosti.

    A zdá sa mi veľmi čudné, že pri prieskume pani kolegyne mali zamestnávatelia s takouto možnosťou problém, pretože táto úprava im nedáva žiadnu povinnosť. Dáva im len možnosť skrátiť dobu, po ktorú sú ochotní neustále zamestnanca upozorňovať na to. Nie je to žiadna povinnosť, nemusia ukončiť s ním pracovný pomer, môžu ho upozorňovať na to ďalších 17 rokov, nikto im v tom nebude brániť. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Rošková. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegom za podporu.

    A, pani kolegynka, asi toľko. Bola som u nás v okrese vo veľkých firmách, ktoré zamestnávajú niekoľko tisíc pracovníkov. A preberali sme tieto profesie jednotlivo, od tých najjednoduchších až po tú najzložitejšiu. Jednoznačne sa im zdá, že pre jednoduchú profesiu, tak ako som to uviedla, je to moja vecná pripomienka, sú tie dva mesiace dobré. Ale ak je to už náročnejšia profesia, bez ohľadu na to, či je zaškolený alebo nie je zaškolený pracovník, dva mesiace sú veľmi málo na to. A tým pádom vlastne sa dostávame aj do sporu, ako to vlastne ten zamestnávateľ bude posudzovať. Preto ja som za to, aby tá lehota šiestich mesiacov bola zachovaná. Ďakujem pekne.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o predloženom návrhu zmeny Zákonníka práce sa už diskutuje dlhší čas, nielen na rôznych odborných stretnutiach, ale aj v médiách či na ulici. Tam začal zľudovievať jeho nový názov Zákonník zamestnávateľov, lebo ak by sme mali navrhované pravidlá zavesiť na biblickú váhu spravodlivosti, tak by sa miska so zamestnávateľmi odtrhla od retiazok, ktoré ju držia. Je pre mňa zarážajúce, ako v súčasnosti môžu niekomu zísť na um právne úpravy, ktoré svojim obsahom spadajú do čias 19. storočia. Dotknem sa iba tých ustanovení, ktoré sú pre mňa najneprijateľnejšie.

    K bodu 22, ktorým sa dopĺňa ustanovenie § 45 o odseky 5 a 6. V odseku 6 sa uvádza: „Skúšobná doba sa nepredlžuje o časť prekážok v práci na strane zamestnanca a ďalšie objektívne dôvody, o ktoré sa predlžuje skúšobná doba, vrátane času prekážok v práci na strane zamestnávateľa.“ Na prvý pohľad to vyzerá rovnovážne, až na slová „ďalšie objektívne dôvody zo strany zamestnávateľa“. Pýtam sa: Aké sú to dôvody? Nikde nie sú definované, nie je uvedený príklad. A tak zamestnávateľ si ich môže aj vymyslieť a zamestnanec ich musí rešpektovať, ak nechce stratiť prácu.

    K bodu 31, v ktorom sa rieši aj vzdelávanie našich stredoškolákov.

    V odseku 1 v treťom riadku sa uvádza: „Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa pracovnú zmluvu a umožniť mu ďalší odborný rast.“ Je to krásna veta, s ktorou sa dá len súhlasiť. No, žiaľ, už v siedmom riadku toho istého odseku sa uvádza: „Zamestnávateľ môže odmietnuť uzatvorenie tejto pracovnej zmluvy so žiakom, ak nemá pre neho vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy...“ Tento legislatívny návrh je priam návod, ako sa zbavovať absolventov stredných odborných škôl, ktorí počas celého štúdia pracovali u zamestnávateľa ako lacná pracovná sila, vytvárali pre neho zisk, pričom on sa ich môže nakoniec bez problémov zbaviť. Celé ustanovenie tak stráca logiku. Predsa ak niekoho s určitou perspektívou prijíma zamestnávateľ do budúceho zamestnania, nemôže ho napr. po štyroch rokoch štúdia odbornej prípravy a zároveň využívania v práci jednoducho neprijať. Podľa mne dostupných správ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pripravuje legislatívnu úpravu niektorých zákonov, prostredníctvom ktorých budú zamestnávatelia dostávať ešte aj určitú finančnú čiastku na týchto študentov. Zastávam názor, že v každom ustanovení vrátane tohto by mali byť okrem práv aj povinnosti a sankcie platné pre obidve strany.

    V odseku 2 sa bez zábran zatlačilo na študenta, že musí pre zamestnávateľa po skončení školy odpracovať tri roky alebo že mu uhradí primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu. Pýtam sa: Čo sú to primerané náklady? Opäť nedefinovaný pojem. Môže to byť aj milión eur? Veď zákon by mal presne definovať, aké má zamestnávateľ náklady s týmto študentom. A zároveň by mal mať na zreteli aj jeho možné finančné zisky, ktoré sa z týchto nákladov musia odpočítať. Dnes vieme, že mnoho žiakov stredných odborných škôl pracuje už u malých a stredných zamestnávateľov, napr. v stravovacích zariadeniach pracujú každý deň v obedňajších špičkách. Dokonca sú využívaní aj na obsluhovanie počas sobôt a nedieľ na rôznych súkromných podnikateľských aktivitách, ako sú svadby, rodinné oslavy a podobne. Osobne sa mi zverili, že za túto prácu nedostávajú od zamestnávateľa nič. Pritom zamestnávateľ evidentne zarába minimálne na mzdách, ktoré by musel vyplatiť trvalo zamestnanému obsluhujúcemu personálu.

    Odsek 3, to je odsek, ktorý je opätovne legislatívne nejasný. Tu sa tiež požaduje povinná úhrada primeraných nákladov na prípravu študenta predchádzajúcemu zamestnávateľovi od zamestnávateľa, ku ktorému prestúpil už zamestnanec počas zotrvania v pracovnom pomere, ktorú sa tento zaviazal plniť. Opäť je tu otázka: Aké sú to primerané náklady?

    Nasledujúci odsek 4 by mal mať osobitný výklad, lebo jeho úloha a celá dikcia je úplne nejasná. Pre koho je tento odsek určený? Ak je určený pre odsek 3, tak by sa mal v texte naň odvolať.

    V bode 60 sa rieši § 83a Obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Hneď úvodom by som chcela upozorniť, že tento návrh ustanovenia je podľa môjho názoru v rozpore s ústavným čl. 35 ods. 1, kde sa uvádza: „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“ Ak by sa mal navrhovaný odsek 1 uplatniť v regionálnom školstve, tak každý učiteľ by musel zostať jeden rok po skončení pracovného pomeru doma a nemohol by sa uchádzať na susednej škole o zamestnanie, lebo tá je svojím školským vzdelávacím programom konkurentom prvej školy. Zastávam názor, že toto ustanovenie je v príkrom rozpore s tým, čo tvrdia jeho predkladatelia obhajcovia, že tento zákon má podporiť rast zamestnanosti.

    O správnosti môjho názoru ma ubezpečil aj bod 73, ktorý rieši prácu nadčas. V súčasnom Zákonníku práce sa uvádza najviac 250 hodín práce nadčas počas jedného kalendárneho roka, v predkladanom ustanovení sa objavuje 400 hodín práce nadčas a u riadiacich zamestnancoch je to dokonca 560 hodín práce nadčas. Ak si toto posledné číslo prerátame na pracovné dni, tak je to okolo 69 – 70 pracovných dní do roka. Týmto krokom sa predsa zamestnanosť nezvýši, ale práve naopak, touto navrhovanou zmenou sa vytvorí legislatívny rámec, ktorý umožní využívať zamestnancov prostredníctvom práce nadčas. Pýtam sa: Kde je hygiena práce, čo na to inšpektoráty bezpečnosti práce?

    Snáď najmarkantnejšia ukážka poplatnosti tohto zákona zamestnávateľom je evidentná v bode 162, kde sa v ustanovení § 142a ods. 1 uvádza: „Ak zamestnanec nemôže z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej v sume základnej zložky mzdy.“ V odseku 3 sa uvádza: „Ak pominú prekážky v práci zo strany zamestnávateľa podľa odseku 1, zamestnanec je povinný dodatočne odpracovať pracovné voľno, za ktoré mu bola poskytnutá mzda.“ Pritom však v odseku 2 sa uvádza: „Časť pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa odseku 1 sa posudzuje ako výkon práce.“ K tomuto šalamúnskemu textu vzniká niekoľko nezodpovedaných otázok: Ak odsek 2 definuje uvedené pracovné voľno ako výkon práce, prečo odsek 3 ho žiada odpracovať? Kedy ho má zamestnanec odpracovať, ak dodržuje denne stanovenú pracovnú dobu? Zrejme až po jej uplynutí. No v odseku 5 je hneď odpoveď: „Táto práca sa nebude považovať za prácu nadčas.“ Z celého ustanovenia vyplýva, že zamestnanec bude robiť od rána do večera za základnú mzdu a zamestnávateľ si bude z času na čas vymýšľať prevádzkové prekážky. Toto považujem za absolútnu nehoráznosť.

    Záverom môjho vystúpenia by som chcela vysloviť počudovanie nad odvahou, že takýto zákon predkladáte v 21. storočí, ktoré je vo vyspelých štátoch západnej Európy legislatívne usmerňované k väčšiemu sociálnemu cíteniu a porozumeniu, k postupnému zmenšovaniu bariér a rozdielov medzi bohatými a chudobnými vrstvami obyvateľstva. V Národnej rade Slovenskej republiky zrejme vo vládnej koalícii zastal čas. Z týchto dôvodov uvedený zákon pri hlasovaní nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne chce reagovať pán minister.

  • Ja opäť využijem svoje právo vstúpiť do diskusie, znovu poprosím o prepáčenie, ale znovu musím reagovať na fakticky zlú argumentáciu, ktorú som teraz počul z úst pani poslankyne.

    Na zmeny v § 53 sa, prosím, spýtajte v Klube 500. Pred pár hodinami tu niekto z vás, z vašej strany hovoril niečo také, že predsa Klub 500 nepodporuje zmeny v Zákonníku práce. Tak sa, prosím, spýtajte jeho zástupcov, prečo je zmena v § 53.

    Pokiaľ ide o to, na čo ste sa tiež pýtali, čo sú to primerané náklady. Tak tí, ktorí vám pripravovali podklady pre vaše vystúpenie, si nezaslúžia svoju odmenu, pretože si zrejme vôbec nepozreli, ako bol § 53 riešený doteraz, resp. ako je riešený v stále platnom znení Zákonníka práce. Napr. odsek 4 vo vládnom návrhu je presnou kópiou § 53 ods. 4 tak, ako tam bol doteraz. Takže tam nájdete odpoveď, čo sú to primerané náklady.

    A keď náhodou vám teda nestačí to, že odkazujem vás na § 53 ods. 4 súčasného Zákonníka práce, tak určite vaša kolegyňa, ktorá sedí za vami, vám rada v tomto pomôže, pretože štyri roky s týmto Zákonníkom práce sama pracovala aktívne.

    Pokiaľ ide o tú kritiku v bode 73, to je to isté, čo som tu už odkazoval vášmu kolegovi pánovi Petrákovi, nadčasy, 400 hodín, to je „prašť jako uhoď“, rovnako, ako to bolo doteraz.

    A pokiaľ ide o § 142a, to znamená flexikonto, ktoré sa stáva trvalým nástrojom, tak tam si zase pozrite súčasné znenie Zákonníka práce v Prechodných ustanoveniach, kde flexikonto a tieto jednotlivé ustanovenia sú riešené takisto ako v tom presunutom § 142 ods. 1. Tam k vecným zmenám prakticky nedochádza.

    Takže pýtate sa na niečo, čo je v starom Zákonníku práce, s tým, že namietate, ako je to zle urobené, ako je to dobabrané, ako to je k ničomu. No tak potom bol k ničomu jednoducho ten pôvodný Zákonník práce.

  • Pán poslanec Číž, Jarjabek, Laššáková s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra.

    Nech sa páči.

  • Pán minister, vcelku ja vítam, že ako jeden z mála ministrov rešpektujete niektoré veci, ktoré sa zvyknú v parlamente chápať ako férové, že vystupujete v rozprave, pokiaľ pociťujete na to potrebu, a že teda máme možnosť na to reagovať. No ale predsa len na druhej strane býva zvykom, že teda ministrovi zostáva tá vecná stránka a politika sa zvykne pomerne prenechať parlamentu. Poznámky typu, že ako ste hotový, že teda máme sa v strane to, opýtať sa ap., čo ste hovorili, sú, že automaticky nám tým chcete implikovať stav, že ako keby sme nerozmýšľali ako individuality aj. A po druhé, predsa tie zdanlivo rozdielne názory sú často dané len diskusiou a zvýrazňovaním tej-ktorej hodnoty a vysvetľovaním tej-ktorej hodnoty. Na druhej strane, pán minister, je to nenáležité už len preto teraz, že názory, čo odznievajú tu teda z tej vašej jednoliatej masy, názory pána Brocku alebo pána Matoviča, alebo pána Kaníka, alebo zase na druhej strane niektorých ďalších kolegov, dokumentujú skôr, že vy ste ako minister pravdepodobne nedospeli k tomu, aby sa vám podarilo aspoň v základných veciach, o ktorých sa tu rokuje, zjednať vo vlastných kluboch koaličných nápravu. Takže v tomto smere skúste zachovať vecný tón, vedzte, že to oceníme.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj oceňujem, pán minister, že vystupujete v rámci tejto rozpravy a že teda nevystúpite len v rámci záverečného slova. Ja len pre upresnenie pána ministra, „prašť jako uhoď“ je po slovensky „bum ako bum“ A ja len dúfam, pán minister, veľmi úprimne, že tento tzv. Zákonník práce buchne ešte skôr, ako sa stane zákonnou normou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto oceňujem, pán minister, že vystupujete v rámci rozpravy, chcem vám za to poďakovať, aby sme mohli na vás reagovať.

    A ja by som sa dotkla len tej časti, kde ste upozornili na flexikonto. Áno, flexikonto bolo v minulom volebnom období zavedené a reagovalo na hospodársku krízu, ale to bolo len na prechodné obdobie s tým, že toto ustanovenie malo platiť do konca roku 2012. Vy však zavádzate flexikonto ako trvalú súčasť Zákonníka práce. A to, si myslím, nie je správne. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, vo svojom vystúpení som chcela upozorniť na nedostatočné definovanie používaných pojmov v návrhu zákona a na jeho obsahovú nevyváženosť vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa. Tieto dva aspekty budú robiť v používaní návrhu zákona v praxi naozaj veľké problémy. A predkladateľom tohto zákona ste vy, pán minister, nie Klub 500. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kiššová je ďalšia prihlásená do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, z rozpravy, ktorá tu už hodnú chvíľu prebieha, som pochopila, prečo nie je možné, aby sme sa s opozíciou zhodli na návrhoch na zmeny k Zákonníku práce, pochopila som, prečo opozícii prekáža akýkoľvek posun k tomu, aby sa zo Zákonníka práce stala norma, ktorá bude aspoň čiastočne vyvážene upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Z vašich vystúpení som pochopila, že pre vás je zamestnávateľ niekto, kto bezbreho vykorisťuje a utláča zamestnanca a hľadá, resp. využíva na to všetky dostupné prostriedky, aby mu ublížil, aby ho dostal pod existenčný tlak, aby naňho naložil neúmerné množstvo práce, aby mu príp. nezaplatil, aby ho príp. len tak prepustil. A Zákonník práce je tu podľa vás na to, aby zamestnanca pred týmto neslýchaným a drzým zamestnávateľom ochránil. No a podľa mňa je zamestnávateľ niekto úplne iný.

    Podľa mňa je zamestnávateľ niekto, kto vymyslí a pripraví podnikateľský zámer, investuje do tohto zámeru svoje vlastné, často ťažko zarobené zdanené peniaze, vytvorí následne pracovné miesta, zabezpečí zákazky, popasuje sa so všetkými nie malými potrebnými administratívnymi povinnosťami, ktoré mu štát ukladá, no a potom už len nesie riziko, či sa mu dlhodobo podarí tento podnikateľský zámer prevádzkovať, či sa mu podarí aj nasledujúce mesiace získať zákazky, či bude mať na mzdy, či náhodou nepríde hospodárska kríza alebo či náhodou štát nezmení legislatívu tak, že nebude schopný niektoré zo svojich záväzkov plniť v predpokladanej kvalite s predpokladanými nákladmi a tak ďalej.

    Ďalej som z predneseného pochopila, že podľa opozície by mal štát v maximálnej možnej miere diktovať pravidlá, mal by o všetkom rozhodovať a mal by do všetkého zasahovať. Podľa vás ľudia nie sú schopní komunikovať so zamestnávateľom a dohodnúť si obojstranne prijateľné podmienky, ktoré by zohľadňovali požiadavky, hlavne možnosti obidvoch strán. Snažíte sa o zásahy štátu aj tam, kde to nie je vôbec potrebné. A nielenže to nie je potrebné, niekde je to dokonca škodlivé, pretože to môže umelo deformovať vzťahy, ktoré by inak prirodzene fungovali.

    Viackrát v rozprave zaznela pripomienka, že navrhovanou novelou sa vytráca zo Zákonníka práce stabilita. Mladí ľudia vraj nemajú istotu, že keď si nájdu prácu, bude to stabilná práca so stabilnými podmienkami. Stabilita je bez pochyby super vec, naozaj fajn pocit. A verte mi, že aj zamestnávateľ by privítal stabilné prostredie. Tiež by skôr privítal stabilného zamestnanca, ktorého zaučil, zaškolil, do ktorého investoval čas, ktorému odovzdal know-how spoločnosti a ktorý bude stabilne podávať očakávané výkony. Žiadny zamestnávateľ sa nevyžíva v tom, aby prijímal a následne bezdôvodne vyhadzoval zamestnanca z práce. Veď to stojí peniaze. Načo by to robil?

    Navyše, pozrime sa aj na druhú stranu tejto mince. Zamestnávateľ by tiež privítal, keby jeho externé prostredie, teda napr. dodávatelia a odberatelia alebo aj štát formou legislatívy vytvárali preňho stabilné prostredie. Veľmi dobre vieme, že to nie je možné. No a zamestnávateľ môže poskytnúť len natoľko stabilné prostredie, nakoľko mu to umožňujú podmienky a okolnosti. Akonáhle ho budeme zákonom nútiť vytvárať neprimeranú stabilitu, stabilitu, ktorú si nemôže dovoliť, zviažeme mu tým ruky a legislatíva tak môže byť priamym nástrojom jeho likvidácie. A likvidácia zamestnávateľa neznamená len zánik firmy, znamená to predovšetkým zrušenie pracovných miest. Má byť toto skutočne cieľ umelo vytvorenej stability? Takáto stabilita predsa v konečnom dôsledku uškodí hlavne zamestnancovi.

    Pravidlá sú nevyhnutné, potrebné a často naozaj pomôžu nastaviť procesy. Ale majú byť primerané a hlavne vyvážené. Ak sú niekomu definované povinnosti, musia mu byť definované aj práva a možnosti. Ak sú na druhej strane definované nároky, majú byť definované aj zodpovednosti. A tieto majú byť opäť vyvážené. Pravidlá, ktoré vnášajú do života neprimerané obmedzenia a zvýhodňujú alebo ochraňujú len jednu stranu zmluvného vzťahu, môžu byť škodlivé. V prípade Zákonníka práce by to mali byť také pravidlá, ktoré vnesú do pracovného procesu a v neposlednom rade aj pracovného trhu flexibilitu a nielen obmedzenia a limity. Rozumným uvoľnením alebo odstránením niektorých limitov vytvoríme priestor na to, aby pracovno-právne vzťahy fungovali prirodzene a kopírovali požiadavky, želania a možnosti zúčastnených strán. A preto vítam vládny návrh zákona, ako aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré v mnohých bodoch na tieto potreby reflektujú.

    Aj ja si dovolím predniesť v mene koaličných poslancov dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh upravuje možnosť čerpať náhradné voľno za odpracované nadčasy. Dnes zákon limituje možnosť dohody o čerpaní náhradného voľna tromi mesiacmi, čo môže byť v mnohých prípadoch nereálne. Preto navrhujeme, aby bolo toto obdobie predĺžené na dvanásť mesiacov, čo túto možnosť rozšíri. Dovolím si prečítať navrhovaný pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej, Zoltána Horvátha, Moniky Gibalovej, Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    V čl. I v novelizačnom bode 89 sa v § 121 ods. 4 v druhej vete slovo „troch“ nahrádza slovom „dvanástich“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť, že termín na čerpanie náhradného voľna možno stanoviť najneskôr do dvanástich mesiacov odo dňa vykonania práce nadčas. Verím, že v tomto návrhu vidíte vyrovnané možnosti, resp. rozšírenie možností pre obidve strany, teda pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa, ako rozumným spôsobom riešiť bežné situácie, keď v jednom období je vyšší nápor práce a potreba pracovať v nadčasoch a za ním nasleduje obdobie, keď zamestnancovi, aj zamestnávateľovi viac vyhovuje dohodnúť sa na čerpaní náhradného voľna.

    Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa týka výhod z kolektívneho vyjednávania. Donedávna sme boli svedkami, ako si top manažmenty veľkých, často štátnych spoločností prideľovali na základe kolektívnych zmlúv neadekvátne výhodné podmienky, napr. aj tzv. zlaté padáky. Preto sme toho názoru, že nie je dôvodné a ani morálne, aby niekto, kto za stranu zamestnávateľa podmienky do kolektívnej zmluvy vyjednáva, zneužíval pozíciu moci na svoje záujmy motivovaný vlastným prospechom. Dovoľte mi tento pozmeňujúci návrh skupiny poslancov predniesť.

    Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:

    Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa dopĺňa takto: „Za § 13b sa vkladá § 13ba, ktorý znie: „Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dohodnuté v podnikovej kolektívnej zmluve sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu; to sa nevzťahuje na pracovný čas, odpočinok a dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu materstva, rodičov a mladistvých, a podmienky stravovania. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, sa prvá veta vzťahuje aj na vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.“.“

    Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.

    Krátke odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa výhody z kolektívnych vyjednávaní na podnikovej úrovni nevzťahovali na top manažment organizácií podliehajúcich zákonu o výkone práce vo verejnom záujme. Návrh vychádza zo skúseností so zneužívaním kolektívneho vyjednávania na obohacovanie top manažmentu, ale najmä zo systémového konfliktu záujmov top manažmentu v dnešnom systéme, kde na jednej strane jediný zastupuje zamestnávateľa, a tak aj verejný záujem a na druhej strane má priamy prospech z výhod, ktoré dohodne pre zamestnancov.

    V závere by som chcela poprosiť ctené poslankyne, ctených poslancov o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ako aj o podporu Zákonníka práce. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kiššovej päť pánov poslancov a poslankýň, posledná pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, skutočne ste povedali na úvod veľmi správne vetu, že zamestnávateľ a zamestnanec by mali byť v rovnovážnom vzťahu, asi to by bolo to ideálne, zamestnávateľ nemôže byť ten, ktorý vydiera zamestnanca, a zamestnanec na druhej strane sa nemôže správať tak, aby vydieral zamestnávateľa. To je absolútna pravda, absolútny ideál, ku ktorému, pochopiteľne, by sa takýmto dokumentom malo nejakým spôsobom prísť. Avšak je neuveriteľne vidieť v tejto rozprave, kto je alebo kedysi bol len zamestnávateľ, pričom nikdy nebol na tej druhej strane zamestnanca. A mňa by naozaj zaujímalo, preto, lebo, hovorím to zo svojej skúsenosti, ja som bol aj zamestnanec, aj zamestnávateľ. A naozaj veľmi úprimne by som sa chcel spýtať: Vy ste boli aj niekedy zamestnancom alebo ste boli len zamestnávateľom? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, vy ste z našich vystúpení nepochopili nič. A navyše vôbec nepoznáte realitu života, ktorá tu je. A vaše pozmeňujúce návrhy to len potvrdzujú. Ja ale verím, že príde ten čas, keď pochopíte a prídete na to, čo je najpodstatnejšie vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Viete, ja by som sa veľmi trápne cítil, keby som do vládneho návrhu zákona, ktorý sa veľmi dlho pripravuje a prechádza pripomienkovým konaním, na poslednú chvíľu vkladal, tak ako to robíte vy, pozmeňujúce návrhy, ktoré veľmi často zásadným spôsobom menia to, čo bolo prerokované vo vláde, v tripartite a o čom sme sa bavili možno aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, kde máte svojich zástupcov. Prichádzate s tým na poslednú chvíľu, keď vám to niekto podhodí, tak to tu predložíte. Ale budiž, aj to sa dá robiť.

    A keď už hovoríte o tom, čo škodí zamestnávateľovi. Viete, ja som osemnásť rokov riadil firmy, kde v jedných z nich bolo jeden čas až 300 – 350 zamestnancov. Čiže mňa nemusíte poúčať, Zákonník práce čo môže a čo nemôže. Skúste riešiť a navrhnúť, možno nie v tomto zákone, ale v inom, ako riešiť umelo vyvolávanú druhotnú platobnú neschopnosť, ako je vymožiteľnosť práva pre zamestnávateľov. To nezapríčiňujú zamestnanci, oni tým len trpia. Trpí tým aj zamestnávateľ, aj zamestnanec. A možnože by bolo dobré, keby ste sa zamerali na podporu nie cudzích, ale našich domácich zamestnávateľov a investorov. To by možno našlo pochopenie aj u nás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, vy ste hovorili, že opozícia má veľké výhrady k tomuto návrhu Zákonníka práce. Ale veď ste sa na obsahovom znení Zákonníka práce nedohodli ani so svojimi sociálnymi partnermi.

    Osobne si myslím, že absolútne nevytvára vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, práve naopak, otvára akési pomyselné nožnice v ich vzájomných vzťahoch a vzďaľuje ich od seba.

    Myslím si, že tento nový text Zákonníka práce, ktorý je predmetom rokovania Národnej rady, neprinesie ani zvýšenie efektivity práce, ani flexibilitu pracovného trhu. Taký paragraf, ktorý by to dokázal, tam neexistuje.

    Navrhovaný Zákonník práce bude slúžiť iba dnešnej koalícii, aby flexibilne vysvetľovala, prečo sa to nepodarilo. V mnohých vami predkladaných návrhoch totiž dávate iba možnosť „môže prepustiť, môže alebo nemusí preplatiť gastrolístky“ a tak ďalej. Zákonník práce musí byť jasný, zrozumiteľný a jednoznačný, iba vtedy bude v pracovnoprávnom vzťahu poriadok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, fakt je, že, ale to ja, samozrejme, rešpektujem, pretože vychádzame naozaj z iných hodnotových základov, my sa nedokážeme zhodnúť na tom, ako by mal vyzerať ten vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale ja by som rád vám niečo opäť prečítal. Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 zdôrazňuje, že pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, čo je práve ten princíp. Ja som aj vo svojom vystúpení jasne povedal, že ani pracovné právo dnes nemôže zotrvávať na absolútnej ochranárskej pozícii a že skutočne treba hľadať aj istú mieru flexibility, ale tak, ako to povedal uvedený výbor, že tá flexibilita nemôže ísť na úkor istoty. A to, čo predkladáte a presadzujete vy, to, bohužiaľ, ide na úkor tej istoty. To už nie je flexiistota, to je len tá flexibilita.

    Musím povedať niečo skutočne z vlastnej skúsenosti. A ja som to už spomenul. Minulý víkend som celý strávil na východnom Slovensku. Musím povedať, že naozaj dnes ľudia nie sú schopní komunikovať so zamestnávateľom a dohodnúť si podmienky tak, ako ste to povedali vo svojom vystúpení. To nie je pravda. Nie sú na to schopní. Dnes najmä tá vysoká nezamestnanosť ľudí ženie k tomu, že musia prijímať aj so škrípajúcimi zubami podmienky, s ktorými hlboko nesúhlasia. A musia sa navyše tváriť, že to robia dobrovoľne. A vy v tejto novele uvoľníte úplne bezbreho priestor pre takéto počínanie. A ja sa naozaj v tomto musím ohradzovať voči tomu. My, samozrejme, nepovažujeme každého zamestnávateľa za zlého, ale Zákonník práce tu je práve preto, aby obmedzoval alebo reguloval tých zlých.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, je mi veľmi ľúto to, čo poviem. Ale musím úprimne povedať, že vôbec ste nepochopili význam Zákonníka práce ako kódexu pracovného práva. A ja som to tu už niekoľkokrát zdôrazňovala, že je to kódex pracovného práva predovšetkým na ochranu práv zamestnanca, zdôrazňujem, zamestnanca. A musím úprimne povedať, že asi ani vaši pedagógovia z vašej alma mater by neboli nadšení týmto vaším vystúpením. A to, čo povedala pani poslankyňa Bianka, naša, Obrimčáková, tak určite platí vo vzťahu k vášmu prednesenému vystúpeniu, že najradšej by ste posunuli dobu do doby minimálne sto rokov dozadu. A viete, váš pozmeňujúci návrh smerujúci k tomu, aby zamestnávateľ nemusel do troch mesiacov vlastne umožniť čerpanie nadčasových hodín a mohol to posunúť až na dvanásť mesiacov, určite vyplýva z vášho postavenia ako personalistky, lebo ste boli na opačnej strane tejto lode. A máte na to úplne iný, ale, bohužiaľ, zvrátený názor. Musíte si raz pre vždy uvedomiť, že zamestnanec musí mať určité práva. Musí ho chrániť kódex pracovného práva, pretože inú ochranu nemá. Žiadny zamestnanec nemôže niesť riziko podnikania žiadneho zamestnávateľa. A keby nemal zamestnávateľ tých zamestnancov, nebude mať ani zisk, pretože nebude mať naňho kto pracovať.

  • Pani poslankyňa Kiššová chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Na vaše vystúpenie, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mojej faktickej budem asi reagovať len na to, čo bolo naozaj vecné.

    Otázka od pána Jarjabka, či som bola na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Áno, bola som aj na jednej strane, aj na druhej, konkrétne asi približne štrnásť rokov na strane zamestnanca a približne dva roky na strane zamestnávateľa. Čiže vyskúšala som si obidve pozície.

    Pán kolega Jasaň, nevidela som nič konkrétne vo vašej poznámke. Akurát ste spomenuli, že neviem nič o živote. No budem to považovať za kompliment, to asi znamená, že ma toho ešte strašne veľa čaká. A veľmi sa na to teším.

    Pán Goga, naozaj tu som nezachytila nič konkrétne.

    Pán Ondruš, vy ste hovorili o tom, aká má byť flexibilita a že by nemala byť na úkor istoty. To si, samozrejme, myslím aj ja. A tu je práve ten rozdiel, kde to inak vidíte vy a vidíme my, opozícia, koalícia, ľavica, pravica, akokoľvek to polarizujeme. Jednoducho existuje nejaká absolútna istota, čo si možno pamätáme z čias komunizmu, a možno nejaká absolútna neistota. To je ten druhý pól toho a niekde v strede by to malo byť. A na tom, kde konkrétne by to malo byť, sa naozaj asi nezhodneme.

    Pani poslankyňa Tomanová, to je presne to isté, čo som hovorila v svojej rozprave. Vy tvrdíte, že Zákonník práce je kódex, ktorý má predovšetkým ochraňovať zamestnanca, no ja si to nemyslím, ja si naozaj myslím, že má vyvážene upravovať vzťahy medzi týmito dvomi zmluvnými stranami a nielen jednostranne chrániť tú jednu z týchto dvoch strán. Ďakujem pekne.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásených poslancov do rozpravy je pán poslanec Kolesík. Pán poslanec, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dnes už druhýkrát, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, milí kolegovia, pozorne som počúval diskusiu. A môžem povedať, že v rámci nej odznelo veľa dobrých argumentov aj návrhov. Je len škoda, že takáto vecná diskusia nepredchádzala novele Zákonníka práce predtým, ako prišiel do vlády a následne do parlamentu. Odbúralo by sa inak veľa nezmyselných ustanovení, o ktorých dnes musíme diskutovať. Okrem toho by návrh novely bol oveľa vyváženejší vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa, pretože vidno, čoho sme dnes svedkami. Totiž novela Zákonníka práce nie je zameraná na to, aby zabezpečila dôstojné podmienky zamestnávania ľudí a v primeranej miere ochraňovala pracovníkov. Je účelovo prispôsobená potrebám zamestnávateľov až do takej miery, že to na mňa pôsobí ako snaha pomôcť im prekonávať dôsledky finančnej krízy na úkor svojich zamestnancov, a to bez ohľadu na to, že to povedie k ich chudobe. Podľa tohto návrhu zamestnancov treba použiť, vyžmýkať a potom sa ich ľahko zbaviť. To navrhované zmeny naozaj umožňujú. Nepriamo to priznáva aj vláda v programovom vyhlásení, aj predkladateľ zákona, pán minister Mihál, v dôvodovej správe, keď hovorí „o znižovaní nepriamych nákladov zamestnávateľov“.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je účelom Zákonníka práce šetriť náklady zamestnávateľom? Podľa vlády áno, ale podľa mňa je to demagógia. Vždy som si myslel, že Zákonník práce slúži najmä na to, aby upravoval vzťahy na trhu práce. Zákon predsa nemôže jednostranne eliminovať dôsledky zlých manažérskych rozhodnutí, neúspechu firmy na trhu a ani nezabezpečí optimálny chod firmy, ale ani rast zamestnanosti v hospodárstve. Rast zamestnanosti závisí od ekonomiky a jej výkonnosti. To vie každý prvák na vysokej škole. A o čom tu teda hovoria koaliční poslanci a vláda? Zákon nemôže zamestnávateľovi umožňovať ani to, aby svoje chyby pri rozhodovaní kompenzoval tým, že bude so zamestnancami doslova zametať, ako sa mu to páči a ako to potrebuje. Firma, kde sa toto deje, nemá šancu na trhu prežiť. Ale vláda chce navrhovanými zmenami paradoxne práve takýmto pomáhať. Tam, kde má firma jasný program, kde vedenie vie, čo chce, tam manažér nepotrebuje takéto praktiky, vie si naplánovať ľudí, preveriť si ich a prijímať takých, ktorých nebude musieť prepúšťať zo dňa na deň. Takáto snaha sa v návrhu novely najviditeľnejšie prejavuje pri skracovaní doby, keď je možné po prepustení pracovníka obnoviť jeho pozíciu a na jeho miesto prijať nového zamestnanca. O tom, že je to príprava na politické čistky, sa tu už hovorilo. A ja sa k tomu nechcem a nebudem vracať, ale ak to manažér využije, dokáže tým iba svoju neschopnosť riadiť a mal by z takejto pozície odísť. Čudujem sa, že na jednej strane parlament a vláda sa snažia prijímať oživovacie impulzy pre firmy, ale súčasne takých, poviem to naplno, lajdákov a diletantov, ktorí sú odkázaní na takéto pomôcky.

    Do kategórie nepochopiteľných zmien opatrení možno zaradiť aj snahu o zavedenie dosiahnutia dôchodkového veku ako dôvodu na výpoveď. Kam sme sa to dopracovali, pán minister, keď vek má byť dôvodom na výpoveď? To je naozaj Slovensko v takej vážnej kríze, že chce porušovať základné práva starších ľudí, medzi ktoré patrí aj právo na prácu? Takéto opatrenia by som pochopil v čase mimoriadnej situácie, ale dnes predsa vláda hovorí o tom, že nastáva oživenie. Prečo sa vôbec takýmto extrémnym riešením zaoberala? Myslím si, že podobné návrhy by mali byť podrobené analýze z hľadiska ústavnosti. A to nehovorím o tom, že je to neetické a doslova nekritické voči mladým. Ako by im to pomohlo? Veď ak sú lepší ako starší pracovníci, presadia sa bez pomoci zákona. A oni to dokážu, len im treba veriť. Ak nie sú lepší ako starší pracovníci, tak nech sa snažia byť lepší. Aspoň budú mať motiváciu pracovať na sebe. Ak ich dopredu postrčí zákon len z hľadiska veku, celková úroveň trhu práce klesne a povedie to k deformácii konkurencie. Robí to vláda preto, lebo starší ľudia sú ako bezbranní najlepším cieľom, alebo najľahším? Alebo to robí vláda preto, lebo si už nevie rady? Hovorím o tom zámerne, aj keď vo výbore tento návrh korigovali. A verím, že sa do praxe nedostane. Ale tento príklad iba názorne ukazuje zvrátenosť viacerých návrhov z dielne ministerstva práce a bezradnosť pri prijímaní zmysluplných rozhodnutí.

    Priznám sa, že mi prekážajú aj ďalšie veci. Ide napr. aj o obmedzenie náhrady mzdy za neplatnú výpoveď. Opäť je to dôkaz nerovnováhy návrhov vládnej koalície jednostranne v prospech zamestnávateľov. Naozaj to zamestnávatelia potrebujú? Veď majú personálne oddelenia, špecialistov, právnikov a keď urobia chybu, nech za ňu pykajú v plnom rozsahu, a nie iba v obmedzenej výške deviatich mesiacov. To chce vláda Zákonníkom práce vziať zamestnancom aj tú malú možnosť účinnej obrany, ktorú majú doteraz? Ak budú v spore úspešní, ich úspech bude limitovaný zákonom. Prečo? Nemá to logiku a dopredu ich to poškodzuje.

    Ešte by som sa pristavil pri deväťmesačnej lehote vyplatenia zmarenej mzdy. Prečo je to práve deväť mesiacov? Prečo to nie je jeden mesiac, dva mesiace alebo na druhej strane dva alebo tri roky? Ako vládna koalícia dospela práve k obdobiu deväť mesiacov? Toto ustanovenie iba potvrdzuje, že zamestnávatelia sa pripravujú na lacné zbavovanie sa pracovníkov podľa potreby a vláda, teda vy, pán minister, ako predkladateľ im v tom ochotne pomáhate.

    Dotkol by som sa aj oslabovania pozícií odborov v podnikoch. Aj v tomto prípade je namieste otázka, kto potrebuje túto pomoc. Len slabé podniky, ktoré nedokážu adekvátne zaplatiť ľudí, snažia sa šetriť na mzdových prostriedkoch a boja sa kolektívneho vyjednávania. Navyše, keď sa už firma rozhodne niekoho zbaviť, prečo by sa mala báť prerokovať to so zamestnaneckou radou alebo odbormi, ak to má právne podložené a dodržiava zákon? Veď takéto prerokovanie slúži teraz ako poistka, aby sa predchádzalo omylom, a zároveň slúži ako nástroj na to, aby sa niekto zamestnancov zastal. Okrem toho pomáha znižovať počet pracovnoprávnych sporov. A ak v následnosti na tento paragraf naviažeme to, o čom som hovoril pri obmedzení náhrady mzdy za neplatnú výpoveď, tak potom je jasné, o čo ide koalícii, ide jej o to, dať zamestnávateľom voľnú ruku pri prepúšťaní ľudí.

    No a zlatým klincom návrhu je tzv. konkurenčná doložka, podľa ktorej nebude môcť zamestnanec vykonávať rovnakú činnosť v konkurenčnej firme maximálne rok. Čiže najskôr ho zamestnávateľ využije, potom ho ľahko a lacno prepustí a ešte mu aj zakáže živiť sa tým, čo vie robiť. Je to vynikajúce, pán minister, môžete byť na seba hrdý. Tomu sa povie, že koalícia obsiahla celé spektrum likvidácie zamestnanca. Ak tieto návrhy budú schválené, bude zaujímavé sledovať vývoj miery nezamestnanosti, bude dobré všimnúť si a analyzovať tieto čísla, povedzme, po ročnej skúsenosti. Garantujem vám, že na 15-percentnú mieru nezamestnanosti u nás môžeme zabudnúť. A všetky tieto nástroje budú zamestnávatelia využívať najmä v oblastiach s 30-percentnou mierou nezamestnanosti. Tam tieto pravidlá, o ktorých dnes diskutujeme, povedú doslova k svojvôli zamestnávateľov a, ja predpokladám, k nárastu miery nezamestnanosti. Dovolím si tvrdiť, že viem, o čo predkladateľovi zákona v týchto prípadoch ide, t. j. aby sa zamestnávateľ v prípade problémov alebo neúspechu na trhu rýchlo a lacno zbavil zamestnancov a po nejakom čase, keď sa mu začne znovu dariť alebo položí firmu a založí novú, tak nabral nových zamestnancov. Hovorí sa tomu flexibilita na pracovnom trhu. Ale takto to nefunguje. A to je zjednodušená predstava. Povedie to iba ku špekuláciám a v mnohých prípadoch aj k daňovým a odvodovým podvodom. Navyše, takto prepustení pracovníci spadnú do sociálnej siete štátu, čo bude vytvárať tlak na verejné financie. Tieto súvislosti vláda v celom návrhu novely zákona nepochopila a vytvára tlak na zdroje štátu. Navyše, takéto opatrenie pomôže iba nezodpovedným podnikateľom a ich snahe po rýchlych ziskoch za každú cenu, vytratí sa zodpovednosť zamestnávateľov za svojich pracovníkov a dôsledkom bude vysoká fluktuácia so všetkými nepriaznivými sprievodnými javmi.

    Od možnosti ľahšieho prepúšťania prejde k pracovným podmienkam, ktoré novela zhorší a ktoré povedú k preťaženiu pracovníkov. Teraz konkrétne hovorím o zvýšení rozsahu týždenného pracovného času na 48 hodín, možnosti predĺžiť povinné čerpanie hromadnej dovolenky z dvoch týždňov na tri týždne a povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť nepretržitý odpočinok zamestnanca v trvaní 24 hodín iba raz za dva týždne. Opäť to zopakujem, a stále sa točíme okolo toho istého, ak si firma nedokáže naplánovať efektívne využitie pracovníka a jeho pracovného času, takýmito pomôckami v zákone to aj tak nedosiahne. Tieto opatrenia iba urýchlia vyhorenie pracovníkov a povedú k ich dlhodobej únave, čo vytvára predpoklady na zvýšenie počtu pracovných úrazov. Treba si uvedomiť, že ľudský organizmus má svoje limity a zvýšeným pracovným tempom ich veľmi ľahko prekročíte. Pri zrušení nedeľného predaja apeloval predseda Výboru pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky pán Brocka na ducha rodiny a rodinného života. Tam mu na takýchto veciach a osudoch ľudí veľmi záleží. No pri nariadení dovoleniek z dvoch týždňov na tri týždne, pri rýchlom a ľahkom prepúšťaní bez finančného zabezpečenia, pri zvyšovaní týždenného rozsahu práce, pri znížení nepretržitého oddychu počas 24 hodín mu už blaho pracovníkov, vo väčšine prípadov živiteľov rodín už tak na srdci neleží. Aký má nielen pán Brocka, ale celé Kresťanskodemokratické hnutie rozdielny prístup k rodine v rôznych situáciách. Ale nie je to len KDH, ale aj ostatné strany koalície, ktoré si pri návrhu zmien v Zákonníku práce protirečia.

    Je ešte veľa otázok, o ktorých by bolo treba diskutovať, ale myslím si, že koalícia je už rozhodnutá, aká bude konečná podoba Zákonníka práce. Jedno by som však ešte odporučil úplne z pragmatického hľadiska. Niektorý z mojich predrečníkov to už spomínal, Zákonník práce bol od roku 2002 viac ako dvadsaťkrát novelizovaný. Preto by som chcel vyzvať pána ministra Mihála, aby jeho rezort, povedzme, v priebehu jedného roka pripravil kompletné znenie tohto zákona. Treba mu venovať pozornosť, pretože je to jeden z najpoužívanejších, ak nie vôbec najpoužívanejší zákon. Hovorím to v mene zamestnancov, ktorým by tak umožnil ľahšie zorientovať sa v problematike, pretože zamestnávatelia to nepotrebujú, tí majú odborníkov, personálne a právne oddelenia. Bolo by to veľmi prospešné, pán minister.

    Teším sa, že pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení v súvislosti s týmto návrhom novely Zákonníka práce hovoril o obrane slabších a o solidarite. Myslím, že jeho postoj a slová sú zrkadlom myslenia koalície, t. j. na jednej strane pekne hovoriť o právach zamestnancov, o ich ochrane a súčasne nekriticky a jednostranne prijímať opatrenia, ktoré ich postavenie zhoršia alebo prinajmenšom vytvárajú predpoklady na ich zhoršenie. Koalícia sa peknými mediálnymi výstupmi o zvýšení fondu dovolenky v závislosti od veku, zabránením predaja cez sviatky či nahradením gastrolístkov za finančnú hotovosť snaží ukázať ako pekná a získať si verejnosť na svoju stranu. No súčasne treba vidieť veci, ktoré idú doslova proti základným pracovným právam zamestnancov a ktoré z nich robia doslova bezduchú nájomnú silu na jedno krátke použitie. Tento prístup je charakteristický pre väčšinu zmien, ktoré táto novela obsahuje. Preto je nevyhnutné novelu Zákonníka práce stiahnuť z rokovania a nechať ju prejsť širokou odbornou diskusiou.

    Toľko k môjmu vystúpeniu, ktoré som si pripravil v duchu rozpravy, ktorú tu pozorne celý deň počúvam.

    A čo sa týka konkurenčných doložiek, ktorým som sa venoval vo svojom vystúpení ráno ako písomne prihlásený do rozpravy, som pripravil aj jeden pozmeňujúci návrh. Dovoľte mi, aby som vám ho teraz predniesol.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    V čl. I vládneho návrhu zákona sa v bode 60 § 83a nahrádza odsek 4 novým odsekom 4, ktorý znie: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.“

    Odôvodnenie. Zmyslom a účelom konkurenčnej doložky je obmedziť pracovnú činnosť zamestnanca na určité obdobie po skončení pracovného pomeru, a to pre obavu z jeho konkurenčnej činnosti a využitia ním získaných informácií v pracovnom pomere v obchodnej súťaži proti pôvodnému zamestnávateľovi. V zmysle takto vymedzenej definície konkurenčnej doložky je logické, že takémuto záväzku zo strany zamestnanca prislúcha povinnosť zamestnávateľa platiť v doložke dohodnutú sumu ako istý protipól zamestnancovmu obmedzeniu nevykonávať konkurenčnú činnosť. Snaha zákonodarcu chápať konkurenčnú doložku ako vzájomne prospešný vzťah sa míňa zamýšľaným účinkom, keď zákonodarca stanovil ako minimálnu hranicu peňažného vyrovnania 50 % zamestnancovej priemernej mzdy. Ako sa má zamestnanec, ktorému sa konkurenčnou doložkou zakáže vykonávanie pracovnej činnosti, teda činnosti, ktorá ho živí na obdobie celého roka, pričom sa mu zaplatí iba 50 % toho, čo dostával a z čoho žil doteraz? Obmedzenie základného ústavného práva na prácu a slobodný výkon je podľa môjho názoru tak závažným zásahom do postavenia zamestnanca, že snaha zákonodarcu o stanovenie minimálnej výšky vyrovnania na 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca je viac ako obmedzujúca a porušujúca základné práva zamestnanca. Predkladatelia novely sa evidentne a pochopiteľne postavili na stranu ochrany záujmov zamestnávateľa. Výška odmeny je z pohľadu zamestnanca stanovená príliš nízko, keďže vo väčšine prípadov je motívom ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca výhodnejšie pracovné ohodnotenie.

  • Hlas z pléna.

  • Ale ma rušíte, pani kolegyňa. Z uvedeného je jasné, že snaha zákonodarcu chrániť zamestnávateľa stanovením minimálne 50-percentnej výšky odmeny je až príliš diskriminujúca voči zamestnancom, a preto som toho názoru, že by bolo vhodnejšie uzákoniť výšku peňažného vyrovnania na úroveň priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

    Nech sa páči, pán spravodajca, tu je môj pozmeňujúci návrh. Prosím vás o jeho podporu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa hlásia štyria páni poslanci, posledná pani poslankyňa Blahová.

    Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som to dnes už hovorila, že čo sa týka tej konkurenčnej doložky, došlo k naozaj veľkému neporozumeniu, o čo sa v tomto návrhu jedná. Tu sa nejedná o to, že zamestnanec, ktorý vykonáva určitú profesiu, po odchode od tohto zamestnávateľa nemôže túto profesiu znovu vykonávať u iného zamestnávateľa konkurenčne. Takéto obmedzenie tam vôbec nie je. Ide o obmedzenie, pokiaľ zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde príde do kontaktu s určitým špecifickým know-how, ku ktorému nemohol inde prísť, len u tohto zamestnávateľa, aby toto know-how nemohol hneď následne po ukončení pracovného pomeru využiť u iného zamestnávateľa. Poviem veľmi jeden taký zjednodušený príklad. Ide o to, ak vy pôjdete pracovať k jednému zamestnávateľovi, aby ste tam zistili nejaké špecifické receptúry, špecifické postupy, špecifické technológie len preto, aby ste tam získali tieto informácie o tom a následne sa zamestnali v konkurenčnej firme alebo si otvorili vlastnú firmu, aby ste nemohli tieto informácie nie bežné na trhu zneužiť. Čiže to nie je o tom, že teraz ideme zakazovať chirurgovi odísť z jednej nemocnice a robiť chirurga inde, to je úplné neporozumenie tejto témy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som, naopak, chcel vyzdvihnúť ako sa k tejto problematike postavil pán kolega Kolesík. Možnože tu ani nejde o nepochopenie témy, ale ide o isté poukázanie na nedostatky, ktoré táto téma prináša a ktoré môžu byť vysvetlené aj takýmto spôsobom, ako o tom práve hovoril pán kolega Kolesík. A naozaj treba oceniť, že si si Andrej takú robotu spravil s týmto tvojím vystúpením.

    No a mnohé tuná zaznelo z tvojho vystúpenia, čo ešte nezaznelo v tejto rozprave, takže ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, iba jednu vetu. Myslím si, že ste si nevybrali dobrý príklad, ak mňa kritizujete za nesociálne postoje k návrhu Zákonníka práce. Musím povedať, že vaša pani kolegyňa pani poslankyňa Tomanová bola oveľa spravodlivejšia.

  • Ďakujem pekne. Pán Kolesík, ja sa postavím do radu gratulantov. Tiež vám ďakujem a gratulujem k vášmu vystúpeniu.

    Ako prvé som chcela spomenúť, tuto čo moja pani kolegyňa Kiššová povedala, že z vašej strany prišlo k absolútnemu nepochopeniu toho, čo je konkurenčná doložka. To je prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť je, a tá je úplne prapodivná, že vo výbore pre sociálne veci bol takmer totožný pozmeňujúci návrh, ktorý vaši kolegovia neschválili. Je zaujímavé, že prichádza z opačnej strany. A verím, že teraz už nájde podporu.

    V ďalšom rade. No, samozrejme, postavte sa do dlhého radu poslancov strany SMER, ktorí ani nečítali to, k čomu sa vyjadrujú. Po prvé, oslovili ste opakovane vládu v súvislosti s návrhom, v ktorom ste tvrdili, že vek je nárokom na výpoveď. Vek nie je nárokom na výpoveď. Po druhé, ide o poslanecký pozmeňujúci návrh a nie je súčasťou vládnej novely. Vôbec sa nejedná o vek, ale o nárok na starobný dôchodok. A vôbec sa nejedná o paušálne prepúšťanie dôchodcov, ale o takúto možnosť. Povedzte mi jeden jediný dôvod, prečo by sa chcel zamestnávateľ zbaviť kvalitného a skúseného zamestnanca.

    Jediná múdrosť vo vašom príspevku odznela, že bude zaujímavé sledovať mieru zamestnanosti, resp. mieru nezamestnanosti. Áno, bude to zaujímavé, ale mali by ste sa v rámci klubu dohodnúť na jednotnom názore. Pôsobíte totiž dosť chaoticky, keď sa tu striedate, pričom jeden hovorí, že zamestnanosť aj tak porastie, a druhý vraví, že zamestnanosť aj tak neporastie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za faktické poznámky kolegom.

    Ku konkurenčným doložkám. Pani kolegyňa Kiššová, jednoducho ja mám pocit, že niekto iný to nesprávne pochopil. Nielenže zavádzate do slovenského právneho poriadku absolútne nový pracovnoprávny inštitút, ktorý doteraz tu nebol legislatívne upravený, ale jednoducho nemáte to ani vyriešené vy v koalícii. Treba si skôr spomenúť na to, že ústavnoprávny výbor má určité pochybnosti, že možno je tu s tou konkurenčnou doložkou bezprostredne súvisiaci možný rozpor s ústavným právom slobody podnikania alebo výkonu inej zárobkovej činnosti. Ja už sa teda teším na tie podania na súdy a na Ústavný súd, tak si to tam vy láskavo ujasnite. Za všetko hovorí vyjadrenie predkladateľov pri zavádzaní konkurenčnej doložky. Ešte raz ho tu odcitujem: „Problémy s aplikáciou konkurenčnej doložky aj na obyčajných zamestnancov vyrieši prax.“ No toto snáď nemyslíte vážne? Toto snáď nemyslíte vážne, že to ukáže prax?

  • A, pani poslankyňa Blahová, tak ako bolo zväzácke vaše vystúpenie, tak zväzácka bola aj vaša faktická poznámka. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová je ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy a vážení páni, poslankyne a poslanci, prihlásila som sa do rozpravy k Zákonníku práce preto, lebo považujem za dôležité vystúpiť k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, ktorým podávajú pozmeňujúci návrh k článku I. A navrhujú, aby za novelizačný bod 43 sa vložili novelizačné body 44 a 45, tak aby v bode 44 § 63 ods. 1 sa doplnilo písmeno f), ktoré znie: „f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“, a aby v bode 45 § 63 ods. 2 sa slová „pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh...“ nahradili slovami „podľa ods. 1 písm. d) 4. bodu, písm. e) a f)“, a taktiež k pozmeňujúcemu návrhu k čl. V bodu 1, kde v § 47 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: „j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“.

    Pretože pozmeňujúci návrh je poslanecký pozmeňujúci návrh, nebol predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore, nemohli sme sa k nemu vyjadriť, tak ja považujem za dôležité, aby som upozornila poslancov na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 vyslovila súhlas so Ženevským dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania č. 158/1982 z 22. júna 1982 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky. Tento dohovor bol ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 172/2010 Z. z. Ide o dohovor prijatý v Ženeve o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa. V tomto dohovore č. 158 je čl. 4 v druhej časti, v ktorom sa uvádza: „Zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.“ Dovoľujem si upozorniť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že v prípade ak by hlasovali za pozmeňujúci návrh Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, tak by sme porušili tento dohovor č. 158, ku ktorému Národná rada vyslovila svoj súhlas v roku 2009.

  • V súvislosti s tým chcem upozorniť na to, že podľa tohto dohovoru je možné, tak ako to vyplýva z jeho článku 4, rozviazať pracovný pomer so zamestnancom na návrh zamestnávateľa iba vtedy, keď také skončenie súvisí so schopnosťou a schopnosťami tohto zamestnanca alebo s jeho správaním alebo s prevádzkovými dôvodmi. To znamená, že súčasné znenie § 63 Zákonníka práce, tak ako je v platnosti, plne je v súlade s týmto článkom 4, zodpovedá nielen tomuto článku 4 a medzinárodnému dohovoru, ale aj našim vnútroštátnym predpisom, ústave aj Zákonníku práce.

    Dovoľujem si upozorniť poslancov aj na to, že v Zákonníku práce nemeníme článok 1 aktuálne platného Zákonníka práce, teda žiadny pozmeňujúci poslanecký návrh ani vo výboroch pozmeňujúci návrh nebol vznesený k článku 1. Pritom článok 1 platného Zákonníka práce je nielen základnou zásadou Zákonníka práce, ale taktiež je to výkladové pravidlo k ustanoveniam Zákonníka práce.

    V článku 1 Zákonníka práce je uvedené: „Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.“

    Dovolím si poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vystupovali predo mnou v rozprave a poukazovali na to, že v antidiskriminačnom zákone sa neuvádza vek, upozorniť na to, že v článku 1 Zákonníka práce, ktorý platí, a nie je navrhnutá jeho zmena, je vek ako diskriminačný dôvod uvedený.

    Ďalej by som chcela poukázať na to, čo zrejme je známe, ale predsa len to zdôrazním, že nárok alebo vzniknutie nároku na dôchodok a pracovná zmluva a pracovný pomer sú dve diametrálne odlišné veci a dva úplne diametrálne odlišné právne vzťahy, ktoré spolu vôbec nesúvisia. To znamená, že ja nemôžem hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, aj keď som koaličná poslankyňa, pretože je v rozpore s dohovorom, ku ktorému sme pristúpili, ale aj preto, lebo je v rozpore s mojím presvedčením, a nielen právnym stanoviskom, ale aj s mojím osobným názorom.

    Taktiež vidím rozpor tohto návrhu aj s článkom 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a taktiež s čl. 26 ods. 3 štvrtej hlavy Listiny základných práv a slobôd.

    Čiže z tohto dôvodu ak by takýto návrh prešiel, potom ja nebudem môcť zahlasovať ani za Zákonník práce ako za celok. V prípade, ak by tento pozmeňujúci návrh sa nestal súčasťou Zákonníka práce, tak s ostatným znením Zákonníka práce vrátane pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli, nemám problém súhlasiť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Jana Laššáková, Monika Gibalová, Robert Kaliňák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, som rada, že si vo svojom vystúpení poukázala na medzinárodné dohody, ktoré aj Slovenská republika ratifikovala, a že si vysvetlila, že návrh pani poslankyne Gibalovej nie je v súlade s týmito medzinárodnými dohodami vrátane zásad Zákonníka práce. Keď na to poukazovali poslanci strany SMER – sociálna demokracia, tak to jednoducho poslanci koalície neakceptovali a kritizovali. Takže vidno, že si vo svojom vystúpení zúročila aj skúsenosti, ktoré ako sudkyňa a aj sudkyňa v pracovnom práve máš. A naozaj treba ti za to poďakovať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, pani poslankyňa, ale musím pripomenúť to, čo som už hovorila vo svojom vystúpení, keď som predkladala tento návrh, že nie je proti zákonu antidiskriminačnému a navrhovaná zmena je aj v súlade s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozhodnutím v právnej veci C-341/08 Petersen zo dňa 12. januára 2010, kde Európsky súdny dvor pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku. A je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie. A čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice dáva možnosť členským štátom vo vnútroštátnom práve ustanoviť niektoré formy rozdielneho zaobchádzania založeného na veku, ak sú objektívne a primerane odôvodnené takým legitímnym cieľom, akým je politika zamestnanosti, trhu práce alebo odborná príprava, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A ja za tieto primerané a nevyhnutné prostriedky naozaj považujem situáciu, keď sa mladí ľudia a ľudia v strednom veku nemôžu zamestnať. A preto nepovažujem tento návrh za nesúlad s ústavou, pretože nedáva obligatórnu, ale fakultatívnu možnosť takéhoto zamestnanca prepustiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Dubovcovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Naozaj chcem v tomto prípade ešte oceniť prístup pani poslankyne Dubovcovej, ktorá ani po roku ešte nestratila aspoň v tejto veci zdravý cit, ktorý zjavne mala aj predtým, pretože každý, kto aspoň sa trochu venuje právu, vie, že Zákonník práce napriek tomu, že patrí do rodiny súkromnoprávnych kódexov, nepredstavuje a nezahŕňa v sebe rovnoprávne postavenie a vlastne nie je ani schopný úplne rovnoprávne zabezpečiť postavenie medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pretože už z tohto samotného právneho vzťahu je zjavné, kto je riadiaci článok takéhoto vzťahu a kto je podriadený článok tohto vzťahu. A práve preto silný Zákonník práce sa snaží iba vyvažovať a posilňovať práva zamestnancov na to, aby mohli byť tieto vzťahy aspoň trošku rovnoprávne. Akékoľvek ustanovenie Zákonníka práce, kde je napísané slovíčko „dohoda“ alebo ktoré je v podstate umožňujúce akúsi úpravu na základe dohody dvoch zmluvných strán, je automaticky brané, že je to ustanovenie na strane zamestnávateľa, pretože ten povie, ako tá dohoda bude vyzerať, a zamestnanec má iba právo prispôsobiť sa tej dohode alebo nebyť v tom pracovnom pomere, lebo v tomto z právneho hľadiska je východisko pre zamestnanca. Preto aj Slovensko v zásade po takýchto zmenách bude mať Zákonník práce jeden z najliberálnejších. A teraz pokiaľ ide o ten súvis, keď to niekto spája so zvyšovaním zamestnanosti, no tak sa choďte pozrieť do Dánska, do Nemecka, do Belgicka, do Rakúska, samozrejme, aj do ďalších krajín, ktoré zvyšujú svoju zamestnanosť napriek tomu, že majú omnoho prísnejší Zákonník práce.

    Takže chcel som sa vyjadriť k mnohým veciam, ktoré tu dnes boli povedané v súvislosti s tým, že akonáhle bude môcť byť zamestnanec otrokom, o to viac budeme môcť ľudí zamestnať. To je naozaj scestné a myslím si, že vedie to do záhuby predovšetkým zamestnancov, u ktorých tak uvidíte, čo vám na to povedia, akým spôsobom s nimi budú zamestnávatelia narábať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ja by som považovala za potrebné ešte raz prečítať, že Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom MOP o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158/1982 vyslovila súhlas uznesením č. 1787 z 2. novembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi, a že v článku 4 tohto dohovoru sa hovorí, že zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby, iné dôvody sú nad rámec tohto dohovoru a že náš § 63 teraz platný v Zákonníku práce je v súlade aj s medzinárodnými predpismi, týmto dohovorom aj s našou ústavou a všetkými dohovormi, ku ktorým sme pristúpili.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Číž.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pána Kaliňáka, aby rešpektoval vystúpenie svojho kolegu v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo aj za milé uvedenie, skutočne ma to povzbudilo do môjho vystúpenia. Vážené kolegyne, kolegovia, je fakt že na tému Zákonníka práce sme toho porozprávali za niekoľko dosť hodín dosť relatívne veľa a nepochybne tá diskusia má niektoré symptómy. Pravdepodobne úplne logicky má možno aj niektoré vedomé politické ciele, lebo tak to aj niekedy býva, ale pravdepodobne to, čo malo byť leitmotívom, je naozaj to, čo je podľa môjho názoru najdôležitejšie pre tému, ktorú prerokovávame, ako vyzerá hodnotové vnímanie toho, čo sa na Slovensku deje v relatívne snáď v najdôležitejšej oblasti, a to v sfére sociálnej.

    To, čo je hlavným predmetom našej diskusie, je spravovanie štátu. To, akým spôsobom vnímame potreby občanov, ako vnímame ekonomiku, ako vidíme jej vnútornú polaritu, potreby, záujmy, aké prostriedky a nástroje používame na to, aby sme zvládli tie základné spoločenské trenice, je to priestor na to, aby sme ukázali aj verejnosti, do akej miery sme schopní komparovať, vieme vnímať, vyhodnocovať a aj infiltrovať do nášho právneho poriadku pozitívne skúsenosti zo štátov iných, práve porovnávať hodnotové systémy so štátmi inými, aby štandardy ochrany ľudských práv všeobecných politických a možno aj sociálnych napr. mali svoj význam, čo je naozaj dôležité a čo ovplyvňuje ako zásadná konštanta napr. ekonomický rozvoj, ako vyzerá polarita, aké sú spôsoby a možnosti pre rozvoj ekonomického potenciálu krajiny, ako vyzerajú vlastníci, ako vyzerajú manažéri v našej ekonomike, ako vyzerajú ľudia, ktorí predávajú svoju prácu, teda drvivá väčšina našich občanov, minimálne, možno sa zhodneme na tom, väčšina občanov Slovenska. Samozrejme, je zaujímavé a dávame verejnosti aj signály tomu, kto a akým spôsobom sa venuje ktorým témam, aký je tu zástoj ľudí, ktorí teda akože chránia záujmy zamestnávateľov, majú pocit, že teda tá väčšina ľudí, ktorá predáva svoju prácu, má pravdepodobne nadštandardné práva, pretože spôsob, ktorý sme zvolili v regulácii, je v podstate jednostranný.

    Ja o tom budem hovoriť ešte o chvíľu, neskôr, ale predsa len ešte niektoré poznámky k niektorým ďalším súvislostiam.

    Kde sa to Slovensko vlastne nachádza v 20. storočí v tomto štádiu globalizácie, ako vyzerajú štandardy pracovnoprávne, o čom sa bavíme, ako vyzerá teda trh s prácou vo vyspelých krajinách a kto ako vlastne je inšpiračným zdrojom pre našu krajinu. Myslím, že je dôležité inšpirovať sa inými krajinami, lebo potom treba porovnávať ten súbor nástrojov, ktoré ponúkame, aj už s existujúcou praxou v týchto krajinách, napr. ak je to teda trh, mechanizmus, hodnoty, štruktúra hodnôt zo Spojených štátov alebo ak sa ideme orientovať na Európu a ideme sociálne skúsenosti integrovať európske do nášho právneho poriadku, mám na mysli napr. Nemecko, Francúzsko, nebodaj severské krajiny ako Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko alebo iné porovnateľné krajiny, alebo potom ten románsky juh Európy ako Španielsko, Portugalsko, možno Grécko a podobne.

    Aké sú asi štandardy. Ja som, vážené kolegyne, kolegovia, člen ústavnoprávneho výboru. Pravdepodobne by sa mohlo odo mňa očakávať to, aby som sa na to pozrel z pohľadu konštitucionalistiky, teda vedy o ústavách ako o právnych predpisoch, ktoré práve tú základnú štruktúru základných hodnôt, ktoré tá-ktorá krajina, spoločnosť chce realizovať, určujú a stanovujú. Nechcem sa už ani venovať citátom z ústav, pretože naozaj my už až, pokiaľ je to vedomé, pohŕdame doterajšími skúsenosťami Európskej únie. Čelní predstavitelia nášho štátu hovoria dokonca o tom, že Európa je teda degenerovaným nejakým socializmom, že pravdepodobne treba hľadať skúsenosti, priority úplne niekde inde, príp. teda úplne novú osobitnú cestu, ktorá bude typická pre Slovensko. Samozrejme, ten nestranný pozorovateľ by sa mal opýtať, teda do akej miery a pre akú cestu by sme sa mali rozhodnúť, a zadefinovať aspoň základné klady, príp. mínusy takejto cesty. To sa, samozrejme, neodohráva. Ale zato počúvame pána Matoviča, ktorý nám opäť teda vysvetlil, že on a pán Krnáč, pri všetkej úcte, nechcem sa ho dotknúť, sú tí, ktorí určujú ducha a stelesňujú ducha vzdelania, aktivity, činnosti v parlamente, a my všetci ostatní teda, ktorí tupo rešpektujeme zásady elementárnej slušnosti, ako aj politickú prax v diskusiách, pričom každý z nás sa tu, samozrejme, môže kedykoľvek predvádzať s vlastnými vedomosťami, predsa len si myslíme, že by bolo dobré, že kto chce stelesňovať možno vo veľkej politickej strane schopnosť, ktorú ponúkam, ako spravovať štát, pravdepodobne ten by mal disponovať aspoň základnými otázkami, povedzme, z politickej sociológie, možno aj zo sociálnej psychológie, možno, samozrejme, aj z politickej ekonómie, ale potom predovšetkým faktmi, ovládaním mechanizmu, ako je spravovaná Európska únia, ako vyzerá politická história, povedzme, v pracovnoprávnych vzťahoch v Európe aspoň za posledných 30 rokov. Nepochybne je dôležitým zdrojov poznania, keď je niekto zamestnávateľ alebo zamestná 20 ľudí, alebo ich 20 vyhodí zo zamestnania, nepochybne v istom kontexte pozná Zákonník práce, ale pravdepodobne súvislosti a ťažisko toho, čo by sme mali posudzovať pri tak závažných otázkach, ako je Zákonník práce, pravdepodobne asi nepostihne. Čiže naozaj by bolo dobré, pokúsiť sa ten problém riešiť a mať tú ambíciu, aby sme ho pustili v nejakom komplexe, v nejakej štruktúre, aby to malo nejaký význam.

    Jedna z tých vecí, ktoré mi urobili veľmi zle, je otázka, ako vlastne vnímame sociálne práva. My dneska vieme, povedzme, že Angličania, anglická ústavná prax hovorí o tom, že vlastne ľudské práva existujú samy osebe ako také a my vlastne prostredníctvom práv a sociálnych skúseností iba ich skúmame, objavujeme, poznávame a dávame im nejaký praktický výraz. Do akej miery je súčasťou takýchto ľudských práv, tých základných, ja neviem politických, zúčastniť sa voľby, príp. ja neviem participovať na rozvoji krajiny a žiadať dokonca od vlády, ktorá je aktuálna, do akej miery sa má spravovať verejnou mienkou, tiež sa tu objavujú v tomto smere veľmi zaujímavé tézy a tendencie, ktoré nemajú s dosiahnutým teoretickým poznatkovým aparátom nič spoločné ako to, že my sme získali vo voľbách moc a my teraz môžeme robiť čokoľvek. Anglická politická tradícia sa vyvinula tak, že sa jednoducho nepatrí a nesmie, aby politická strana, ktorá vyhrá vo voľbách, robila čokoľvek, čo je zásadne v rozpore s tým, čo je alebo nebolo uvedené v politickom programe tej strany, lebo za ten politický program tí ľudia hlasovali. Hlasovali ľudia naozaj v tomto programe za rozpredaj strategických podnikov, ktoré ste robili, vážené kolegyne, kolegovia? Hlasovali ľudia za takýto rozsah vstupov do Zákonníka práce a tendenciu hlavne, ktorá je spätá v týmto predložením tohto návrhu? Kam to ešte ďalej zájde v tej vyváženosti?

    Možno hovoriť o mnohých veciach ďalej, ale toto je pravdepodobne čosi, čo je potrebné pozorovať a vyhodnocovať a o čom je potrebné povedať si, kde teda stojíme. Je verejná mienka pre nás niečím významným? Alebo teda poctivo a zodpovedne pracujem, lebo niekedy naozaj nemusí byť ten mechanizmus konkrétneho politického rozhodnutia a aktuálnej verejnej mienky typický, ale musíme minimálne všetko robiť preto, aby to rozhodnutie následne bolo spoločnosťou aprobované. Mám k dispozícii poslancov, ktorí formulujú a obhajujú tie-ktoré aktivity, mám k dispozícii v normálnom štáte aj médiá, u nás o tom teda vyslovujem trošku pochybnosť, odpustite mi to, ktoré za istých okolností pomáhajú sprostredkovať teda tú hodnotu, kde si zobrala tá politická strana tak závažnú zodpovednosť na seba, že rozhodne v rozpore s politickou mienkou spoločnosti. V slušných štátoch, vám garantujem, je to veľmi výnimočné. A niekedy nie je dostatočným dôsledkom takejto činnosti len to, že nedostanete v ďalších voľbách už žiadne hlasy. Pravdepodobne je to niečo, čo by malo byť súčasťou, ale úplne samozrejmou súčasťou politického života. A ja by som bol aj dosť rád, keby sa politickí predstavitelia tejto vlády z času na čas vyjadrili k tomu, ako vníma verejnosť ich aktivity, ako sa vyrovnávajú s tým, čo si myslí spoločnosť v danom prípade a že čo teda chcú robiť pre to, aby naplnili tie očakávania verejnej mienky, pokiaľ nemajú nejaký zásadný iný názor.

    Pán minister, napr. taká drobná otázka. Mali sme prieskumy verejnej mienky nedávno zverejnené a ľudia popisovali, aké majú najväčšie sociálne problémy. Nebudem hovoriť o tom, že je to práca a tak, budem hovoriť o tom druhom, ktorým je obrovská majetková diferenciácia. Možno by o tom nebolo treba dlho hovoriť, len porovnávame tú polaritu, zamestnávatelia, ktorí nemajú peniaze, lebo je nesmierne liberálny Zákonník práce, pričom keby bol ešte teda liberálnejší, ako je to teraz, alebo liberálnejší oproti tomuto stavu, tak by to okamžite spôsobilo obrovský rozmach ďalších nových pracovných miest a podobne. Len tie základné tendencie, pán minister, majetková diferenciácia v našej spoločnosti sa hrozivo dostáva do pozície, že absolútne malá časť občanov nášho štátu vlastní čoraz a čoraz väčšie sústo verejných majetkov alebo súkromných majetkov u nás v našej spoločnosti. Že to dokázala, že 1 % ľudí dneska vlastní minimálne 40 % vlastníctva, ktoré sa nachádza na Slovensku, a to za 20 rokov prostredníctvom tej poctivej práce, o čom sme viedli s pánom Jurčíkom tvorivý dialóg, o tom niektorí vyslovujeme zásadné pochybnosti, že to tak nebude. Myslím si, že tento rozsah majetkovej diferenciácie, pretože tie majetky na jednej strane odniekiaľ rastú a pravdepodobne dneska už asi bude tým hlavným zdrojom výrobná činnosť, teda to, o čom sa bavíme, kde teda tí zamestnávatelia nakupujú prácu od ľudí, a teda zhmotňujú, ako je príklad z kapitalizmu, teda tento majetok, a, samozrejme, musia to robiť s takým, aby za čo najmenej nákladov, to je ďalší zákon akumulácie kapitalizmu nevyhnutnej, získali čo najväčší profit s hypotetickým cieľom, že následne sa znovu vrazí do podnikania a tak ďalej, to všetko potom končí v tých ekonomických teóriách rastu, že teda teraz budú donekonečna rásť, pretože sa bude kapitalizmus akumulovať a tak. Dneska je preukázateľné, minule som tu čítal z kresťanskej sociálnej náuky, že trh nevyrieši problém. A seriózni autori, či už sú s dôsledným spoločenskovedným poznaním, dneska veľmi dobre vedia, a tam sa ani nepatrí vyprávať to, čo sa tu počúva o tom, že trh ako taký vyrieši problém, že jednoducho treba ísť do absolútnej a ničím nerušenej zmluvnej slobody medzi ľuďmi, že však veď predsa sú to ľudské a slobodné bytosti, ako keby neexistovalo ekonomické donútenie, kategória, ktorú každý seriózny sociológ sa neodváži neakceptovať. Pán minister, ale ak je tu ekonomické donútenie, to vyzerá teraz takto múdro, ste napr. v mojej dedine v Štiavnických Baniach, kde bývam, a máte 28-percentnú nezamestnanosť a máte stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie a máme napr. chránenú hodnotu, že máte mať právo a vybrať si povolanie, ktoré uznáte za vhodné, akým spôsobom to urobíte? V Banskej Štiavnici, v ktorej pôsobím, za posledných sedem rokov ubudlo pre strednú a vyššiu inteligenciu zhruba okolo 40 až 60 pracovných miest a ani jedno takéto miesto sa tam nevytvorilo. Pán minister, ja si myslím, že ministra našej vlády musí zaujímať, aká je štruktúra pracovných miest, ktorú ponúkame našim občanom, a teda hlavne našim deťom. Okrem tých sledovaných aktivít vlády, ktoré smerujú k tomu, že im chcete zabezpečiť pekné a teplé vyhrievané miesta pri pracovných pásoch, kde budú ako operatéri teda montovať všetko možné, čo tu existuje, ktoré iné činnosti môžeme identifikovať, ktoré sú trošku v inej štruktúre, zadefinujte mi to vôbec, že to je cieľ tejto vlády, ktorá to chce.

    Ciele tejto vlády sú jednoduché. Jednoducho máme zamestnávateľov, máme pracovníkov a pracovníci žijú v sociálnej nirváne. Je potrebné jednoducho do toho vstúpiť. A keď urobíme ďalší rest, že znížime štandardy pracovnej ochrany, pracovného vzťahu, v takom prípade je ekonomický rast. Problémom sú, samozrejme, elementárne princípy sociálnej istoty pre našich ľudí. Mladý človek má 25 rokov, 30 rokov na krku, automaticky hypotéku, možno, ak je aktívny, dve deti. Čo to znamená, vážené kolegyne pre neho, keď v rámci flexibility, úspory pracovných miest bez náhrady, čo je ďalší princíp tejto vlády, keď tento človek stratí prácu. Pripustime, že strácame denne pre strednú a vyššiu inteligenciu, hovorím, na Slovensku, pravidelne odchádzajú, tisíce až desaťtisíce pracovných miest bez náhrady. Čo v danej situácii robiť? Ale zoberme si, že teda ten mladý človek tridsaťročný s dvomi deťmi a hypotékou na krku ja neviem vo výške 1,5 mil. má robiť? Čo a ako, pán minister, v aktivitách ministerstva práce a vlády ako celku v tomto zmysle môžeme identifikovať? V programovom vyhlásení ste mali uvedené, že niečo chcete urobiť, premiérka o tom rada rozprávala, pre strednú vrstvu. Ja neviem, čo robíme celkom presne pre tú vrstvu, aké sú elementárne predpoklady na to, aby sme zvýšili sociálne štandardy našich ľudí. Čo robíme pre to, aby sa dramaticky alebo aspoň trošku zlepšila situácia v oblasti pracovných miest a predovšetkým aby sa skvalitnila aspoň štruktúra tých pracovných miest? Pán minister, nič, prvoplánovo prídeme zrušiť všetko, čo sa dá, flexibilizovať, flexibilné, flexibilné, flexibilné. V akých podmienkach je tá flexibilita? Čo sa stane s človekom, ktorý je vyhodený na tri mesiace, na štyri mesiace, na šesť mesiacov z práce? To naozaj už dneska naši zamestnávatelia a ľudia, ktorí vlastnia vlastne celý majetok tohto štátu, už nemajú žiadne sociálne povinnosti? Z toho, čo som ja čítal v tej ústavnej komparatistike, tak to celkom tak nie je. Napr. už som tu často citoval ten článok 14 z nemeckej ústavy, možno to má význam robiť viackrát, kde je napísané, ešte raz, „vlastníctvo zaväzuje“, totožné s našou ústavou. Len za tou bodkou nasleduje ďalšia veta: „Vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu.“

  • Reakcia poslanca.

  • Je tam 24 rozhodnutí, pán Jurčík, veď o tom to je, že v danom prípade je úplne logické, že väčšina našich pánov poslancov, ktorá je z ekonomického prostredia, venuje svoju energiu aj poznávaciu kapacitu predovšetkým poznávaniu ekonomických procesov. Len predsa len existuje aj tá sociálna sféra, ktorá skúma správanie spoločnosti, sociéty ako celku, v ktorej všetci žijeme, kde teda mnohí tí humanisti vyprávajú také pre vás ťažko akceptovateľné veci, ako je tá, že predovšetkým musíme zorganizovať spoločnosť, zmysel a fungovanie tejto spoločnosti, možno aj jej rovnomerný rozvoj je legitímnym cieľom. Lenže ak toto by sme uznali aspoň sčasti, v takom prípade potom treba aj súhrn opatrení identifikovať, predovšetkým analyzovať stav a následne súbor opatrení, ktorý smeruje k odstráneniu stavu.

    Pán minister, toto sú ťažké diskusie, ani sa nechcem dostávať do svojej starej roly, keď som ešte pedagogicky pôsobil, ale dovoľte mi predsa len skúsiť to zracionalizovať. Pani kolegyňa Dubovcová pred chvíľočkou citovala zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Táto už v roku 1948 definovala celý rad ľudských práv. Prepáčte, síce je to relatívne známe, ale ja ich len pripomeniem, v článkoch 22 až 24 v tejto deklarácii boli popísané: „Každý človek ako člen spoločnosti má právo a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné na jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu v prípade nezamestnanosti, rovnaký plat za rovnakú prácu, na spravodlivú a uspokojivú odmenu, právo zakladať odbory a pristupovať k nim, právo na odpočinok a na zotavenie vrátane rozumného obmedzenia pracovných hodín a pravidelnej platenej dovolenky,“ s tým, samozrejme, že aj vyrieši otázku živnostníkov, keďže 90 % pomaly robotníkov, ktorých vidím, sezónnych, ktorí chodia po stavbách, je hnaných do polohy živnostníkov a o nejakej dovolenke alebo o nejakom zdravotnom poistení a zabezpečení pre prípad choroby nemá význam ani hovoriť.

    Pán minister, z toho, čo ste predložili, tento fakt vás absolútne nezaujal za rok vášho fungovania v tejto sfére, pričom ani len ste nepomenovali, že to vnímate ako problém, nieto že to ide ešte riešiť, a ani ako problém pre vás nie je. Štruktúra problémov, ktoré vy vnímate v tej polarite, ktorú ste predložili, je práve v tomto Zákonníku práce. Ktorá z týchto hodnôt, o ktorých som teraz rozprával, vážené kolegyne, kolegovia, je predmetom pozornosti vlády? A máte aspoň v jednej, v tej polarite zamestnávateľa a pracovníka, aspoň jeden pozitívny moment aj pre tú druhú stranu? Mám ich začať komentovať, právo na dôstojný život, právo na primeranú mzdu?

  • Treba dať preč minimálnu mzdu, čokoľvek, keď je to pod tlakom, necháme ju, ale je to chorý prvok na ekonomickej scéne, niet sa predsa o čom baviť.

  • Čo len slovo alebo hodnotenie tohto fenoménu, pán minister, nie je ani v náznaku, ani len v tom formálnom rozhovore, za ktorý nenesieme zodpovednosť, ktorý niekde povieme na nejakom zhromaždení, nikdy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ani pri jednej z týchto hodnôt aj v predloženom návrhu Zákonníka práce, ktorú ste sem dali, ste neurobili ani minimálne zlepšenie. Je to absolútne jednostranný návrh zákona, ktorý ste sem predložili, ktorý ale absolútne slúži iba ľuďom, ktorí vyrábajú. Na jednej strane sú ľudia, ktorí pravdepodobne teda žijú v biede, lebo je tragédia. Na druhej strane pri majetkovej polarizácii dochádza k takému hroznému roztvoreniu nožníc a vyrastá nám celá nová generácia, vážené kolegyne a kolegovia, ktorá už nie je ako my, sanovaná tým, že sme si generačne pridelili byty za 20 000 korún, ktoré sme si kúpili, že za nášho života cena našich pozemkov a majetkov vzrástla rádovo o 100, o 200 %, možno o viac percent, s ktorými ešte generačne dožijeme. Títo mladí, ktorí teraz nastúpia a v tom už začínajú byť neprimerane egoistickí, začínajú už narušiť absolútne nevyhnutné aj medzigeneračné väzby, už začínajú žiť a začína sa to prejavovať. V oblasti správy štátu v tomto smere, ako identifikujeme tento rozmer, ktorý tu je? Mladí, ktorí prichádzajú do situácie, kde budú mať absolútne jednofarebné pracovné miesta, ak ich vôbec budú mať, kde jediným cieľom nášho štátu a jediným zdrojom národohospodárskej politiky je to, že jednoducho čakáme, kedy príde niekto z nejakej Ázie, z Kórey alebo niekto neviem odkiaľ, nepostaví nejaké linky a nezačne u nás vyrábať televízory, to je celé. To sú jediné zdroje. Teraz čakáme Číňanov do Senca a podobne. Pri všetkej úcte, nech sa páči, priateľstvo medzi národmi je nádherná vec, len problém je, čo sa deje v štáte, akým spôsobom spravujeme štát, ktoré sú priority štátu, ako hierarchizujeme hodnoty, ktoré je potrebné pri dobrom spravovaní štátu rešpektovať zásadným spôsobom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, hovoriť o mnohých veciach na túto tému sa nepochybne dá. Kopu vecí ja osobne a emotívne neprežívam dobre. Ja mal som a mám túžbu, aby som žil v štáte, ktorý je sociálne konformný aspoň pre tých 80 % ľudí, ktorí tu sú, ktorý pre všetkých tých, ktorí chcú pracovať, bude cielene vytvárať energiu a venovať im ju, bude zbierať peniaze, zdroje, vytvárať ich prostredníctvom celého radu opatrení vrátane daňových, vážené kolegyne, kolegovia, lebo, znovu pripomínam, z 19 % dane a po zrušení všetkých zásadných daní, ktoré smerujú k trošku aspoň malému zmierneniu majetkovej diferenciácie, ako je daň z dedičstva, ako je daň z dividend, ako je daň z veľkých finančných operácií, ako je daň z bankových činností, ktoré sa neuveriteľným spôsobom rozvíjajú, kde len zisk bánk za tento rok je 38 mld., celková suma, ktorú sme dostali za banky, všetky, ktoré sme na Slovensku sprivatizovali s tým, že predtým sme ich 200 mld. očistili, toto sú obchody, ktorými neoliberalistická politika na Slovensku vytvorila situáciu, v ktorej sa nachádzame, ešte raz, minimálne zdroje spoločného vlastníctva, ktorého úlohou je vytvárať zdroje na zabezpečovanie sociálnych štandardov našich ľudí, rozpredané, bankový systém, ako taký by mal slúžiť predovšetkým na rozvoj národohospodárskych činností, neexistuje, to je výsledok tejto politiky, celý svet dneska hovorí a diskusie na každej serióznejšej scéne sú o tom, že jednoducho kapitalizmus prestáva byť riešením, prestáva byť mechanizmom, ktorý zabezpečí trvalý a relatívne kontinuálny vývoj, a je potrebné znovu a veľmi výrazne prehodnocovať všetky štandardy, s ktorými je späté spravovanie štátov. Vážené kolegyne, kolegovia, dneska tým, že nastúpila táto neoliberalistická politika, ktorú tu takto propagujete, spôsobuje, že dneska sa prvýkrát začínajú objavovať štúdie o tom, aká je miera pravdepodobnosti sociálnych otrasov v Spojených štátoch, v Rusku, z čoho vznikli sociálne otrasy v celom arabskom svete, ktorý teraz sledujeme, ako to vyzerá s cenami. Ja som s hrôzou včera bol v obchode. Kilogram spišských párkov stojí 238 korún v Bille. Prepánajána, čo, aká mobilizácia sa to tu v tomto štáte deje? Nepochybne sme pravičiari, ale máme limitované nástroje, predsa len nejaké ich máme. Identifikujme zdroje, vytvárajme aspoň morálny tlak na tých ľudí, ktorí tam sú, výrazne aktivizujme poznanie, či nejde o kartelové dohody alebo o niečo podobné. Ani náznak toho nie je. Vynikajúce, je potrebný nový Zákonník práce, tých ľudí dať do doby dočasnej, skracovať im to, neviem čo ešte, ak by bolo náhodou niečo treba, znižovať im štandardy, pre ľudí, keď sa chcú dohodnúť, 2 týždne, 3 týždne, 5 týždňov na nočné práce a podobne, toto sú veci, ktoré vás zaujímajú, vážené kolegyne, kolegovia. Je to pre mňa osobne tragédia. Je faktom, že kdesi som sa dočítal

  • Toto dobrý politik, ku ktorému by som sa chcel priblížiť, by nikdy nepovedal, ale poviem to.

  • , že existuje téza, že ľudia vedia, čo chcú a potrebujú, a treba, aby to tvrdo a nekompromisne dostali. Tvrdím, že to platí v obidvoch zmysloch, ktoré sa tam dajú prečítať, keď ľudia zvolili tento typ správy štátu, tento typ neoliberalistickej politiky a takúto štruktúru hodnôt a takýto typ aktivít, ako nám to ponúka vláda tu a teraz aj týmto Zákonníkom práce, je nepochybné, že z toho budú aj dôsledky. Je to tragédia, pretože, vážené kolegyne, kolegovia, cenou za to je veľmi silná tendencia k narušeniu sociálneho zmieru.

    V Českej republike, dovolím si tvrdiť, je situácia dramaticky lepšia ako u nás, ale tam tú veľkú sociálnu aktivitu je badať. Cítite ju v Španielsku, cítite ju v Portugalsku, pocítite ju o chvíľu v Taliansku, o chvíľu ju budete cítiť v Portugalsku. Určite vám neušla informácia o obrovskom štrajku, ktorý bol, zamestnancov verejnej správy vo Veľkej Británii. V každom prípade, každý kto je len trošku seriózny autor, ktorý indikuje problémy moderných spoločností, hovorí, že vyhnať ľudí do ulíc, destabilizovať spoločnosť, to je jedno z najväčších ohrození demokracie. Chcem tým iba povedať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvažujte, aké veľké riziko v tomto smere chcete vytvoriť. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca Číža prihlásili dvaja poslanci, pán Branislav Ondruš a pán Ľudovít Jurčík. Uzatváram možnosť reagovať na predrečníka faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja oceňujem toto vystúpenie, pretože ponúklo taký širší, by som povedal, spoločenský pohľad na tú problematiku, o ktorej rokujeme a ktorá s mnohými zmenami, ktoré prináša novela Zákonníka práce, súvisí.

    A mne tam zišli na um také ekonomické implikácie tých zmien, ktoré sa v Zákonníku práce nachádzajú, pretože ja som hlboko presvedčený o tom, že viaceré z tých zmien budú mať vážne negatívne aj ekonomické dopady, a to v tom, že sa bude stupňovať tlak na znižovanie miezd, a teda na znižovanie disponibilných príjmov obyvateľstva. V konečnom dôsledku pritom práve spotreba a domáca spotreba je dôležitým faktorom oživenia hospodárstva, a to aj v čase krízy. A o tom, že sa kríza neskončila, svedčí podľa môjho názoru práve zámer vedenia ministerstva a vlády, urobiť z tzv. flexikonta permanentný nástroj, o ktorom teda vieme, že je to typický protikrízový nástroj. A ja to beriem ako naozaj isté priznanie, že sa nemožno ešte tešiť, že by sa trajektória ekonomického vývoja dostala na tú predkrízovú úroveň. Takže ja považujem za mimoriadne dôležité poukázať na to, že znižovanie príjmov či už tým, že sa zruší súbeh výpovednej doby a odstupného, alebo tým, že vzápätí na toto už pán minister ohlásil znižovanie a skracovanie podpory v nezamestnanosti, čo bude vytvárať tlak na to, aby ľudia prijímali akúkoľvek prácu za akýchkoľvek platových aj pracovných podmienok, bude mať negatívne dopady aj na ekonomický vývoj Slovenska.

  • Pán poslanec Jurčík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Číž, mne sa vždy páči to, čo hovoríte, ten spôsob, ktorým argumentujete, má vždy hlavu a pätu, aj keď, samozrejme, ja mám na kopu vecí iný názor. Som v princípe rád, že ste spomenuli tú našu polemiku, ale ja musím zopakovať niektoré veci, ktoré som už raz povedal.

    Názory verejnosti sú, samozrejme, ovplyvňované aj minulosťou a aj vždycky tými opozičnými názormi. Nemyslím si, že vláda by mala vždy brať do úvahy len to, aby robila takú politiku, ktorá je ľúbivá, pretože to nie je vždy to najlepšie a často to môže viesť tam, kde sa napr. dostalo trebárs Grécko.

    Nesúhlasím s vaším názorom, že vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. Vlastníctvo musí slúžiť vlastníkovi, to je alfa a omega všetkého, lebo ak by som ja vytvoril vlastníctvo, ktoré mi nemá slúžiť a má slúžiť verejnému záujmu, tak sa môžem spýtať sám seba, prečo by som to robil.

    Keby tu vládla neoliberalistická politika, no to by tu bol iný tanec. Tak to je len na margo.

    Pokiaľ ide o tých 238 korún v Bille, no to ste mi vyrazili dych. Ak budete môcť doniesť mi, prosím vás pekne, nejaký doklad o tom, tak to urobte.

    No a treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, že akákoľvek regulácia alebo resp. nadmerná regulácia vlád, ktorá obmedzuje rozvoj kapitálu, v konečnom dôsledku škodí, preto, lebo, veľmi zjednodušene to možno povedať, čím je viac kapitálu, tak tým paradoxne je väčší podiel z toho koláča pre zamestnancov. Inými slovami povedané, práve tým, že sa kapitalizmus rozvíja, tak z neho dostávajú tí zamestnanci viac ako tí, ktorí ten kapitál rozvíjajú. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž chce reagovať na faktické poznámky.

  • Pán Jurčík, len malý drobný omyl. To nie je môj názor. Môj názor je to tiež, ale citoval som z nemeckej ústavy, ústavy Nemecka. Predpokladám, že Nemecko nepokladáte za komunistický štát, lebo tam neprevzali DDR-ácku ústavu, ale tam ju majú svoju kontinuálne od roku 1945. Takže o tom vám môžem dať teda k dispozícii literatúru, ak vás zaujme aj napr. ústavné ustanovenie talianskej ústavy. Mám to tu aj rovno k dispozícii.

    Ale takže vaše názory. Dobre, máte tieto názory, len o sociálnej funkcii vlastníctva dneska existuje veľké množstvo veľmi zaujímavej literatúry, takže možno by bolo dobré, keby ste skúsili porovnať svoje poznanie a videnie s tým, čo je k dispozícii na trhu, a možno tá diskusia potom by ešte mohla aj v budúcnosti pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Viskupič. V sále nie je prítomný, prepadá mu poradie.

    Pani poslankyňa Natália Blahová. Takisto nie je v sále, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Magda Košútová. Je v sále. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, netaktizovala som ako moji dvaja predrečníci, ktorým sa tesne pred ich vystúpením podarilo vybehnúť zo sály, tak dovoľte mi, aby som povedala pár slov k tejto rozprave aj ja.

    Pani poslankyňa Laššáková vo svojom vystúpení urobila exkurz do vývoja Zákonníka práce do roku 1965. Ja pôjdem ďalej. Pri návšteve múzea na hrade Český Krumlov ma zaujala expozícia, ktorá veľmi súvisí s prerokúvanou témou. V tejto expozícii bol vystavený služobný poriadok pre pracovníkov jeho jasnosti kniežaťa Adolfa Josefa zo Schwarzenbergu, zo septembra 1870. Chcela by som vás s časťou tohto služobného poriadku oboznámiť.

    V časti A, vo všeobecnej časti, § 1 ods. 1 sa píše: „Služobný poriadok zahrnuje všetky nariadenia, ktoré určujú povinnosti a práva zriadencov v kniežacích službách a upravujú výkon služby. Tento služobný poriadok neplatí pre zamestnancov kniežacej domácnosti.“

    V odseku 2 sa ďalej uvádza: „Tieto ustanovenia sú uvádzané len vo všeobecných rysoch a na ich doplnenie slúžia ostatné a v budúcnosti vydané služobné predpisy, návody a zvláštne rozhodnutia.“

    Ja som si vybrala z tohto služobného poriadku pracovný poriadok pre úradníkov. Dovoľte, aby som ho celý prečítala, tak ako tam bol stanovený.

    Prvý bod: „Denne pred začiatkom pracovnej doby sú úradníci povinní dôkladne zamiesť kanceláriu, vysypať popol z kachieľ a utrieť prach.“

    Druhý bod: „Úradníci zodpovedajú tiež za to, že kancelária bude vždy riadne vykúrená. Potrebné palivo si obstarajú na svoje náklady.“

    Tretí bod: „Súkromné rozhovory sú v pracovnej dobe nežiadúce.“

    Štvrtý bod: „Riadna pracovná doba je 12 hodín denne. V prípade potreby musí každý úradník pracovať bez vyzvania nadčas.“

    Piaty bod: „Akákoľvek politická činnosť úradníkov má za následok okamžité prepustenie.“

    Šiesty bod: „Fajčenie a požívanie liehovín sa očakáva u úradníkov v zdržanlivosti.“

    Siedmy bod: „Dámam a vyššie postaveným osobám sa úradník správa slušne.“

    Ôsmy bod: „Na čítanie sa odporúča Biblia. Nie sú námietky proti iným knihám, pokiaľ sú tieto mravne nezávadné.“

    Deviaty bod: „Povinnosťou každého úradníka je starostlivosť o zdravie. V prípade choroby nemá nárok na mzdu. Každý úradník, ktorý má pocit zodpovednosti, by si mal preto pravidelne ukladať zo svojej mzdy primeranú čiastku pre prípad choroby či inej nepredvídanej potreby.“

    Desiaty bod: „Úradníci sa nesmú pri práci mýliť. Kto sa pri svojej práci dopustí častejšie chýb, bude prepustený.“

    Jedenásty bod: „Kto odporuje šéfovi, dokazuje tým, že pred ním neprechováva príslušnú úctu. Z tejto skutočnosti sa vyvodia dôsledky.“

    Dvanásty bod: „Úradníci sú povinní viesť zbožný a cudný život.“

    Trinásty bod: „O dovolenku môžu úradníci požiadať len z naliehavých rodinných dôvodov. Táto je však neplatená.“

    Štrnásty bod: „Úradníci, nech majú stále na mysli, že tisíce iných osôb sú ochotné okamžite nastúpiť na ich miesta.“

    Pätnásty bod: „Úradníci nesmú nikdy zabudnúť, že sú svojmu principálovi povinný vďačnosťou, pretože je ich živiteľom.“

    To boli body, ktoré boli uvedené v zákonníku kniežaťa Adolfa Josefa zo Schwarzenbergu zo septembra 1870. Pán poslanec Petrák povedal, že sa viac vraciame ako 100 rokov dozadu. Ja si myslím, že sa vraciame ďalej. Nemyslíte si to? Pokiaľ by ctení kolegovia mali záujem o tento dokument a chceli z neho pripraviť nejaký pozmeňujúci návrh do Zákonník práce, poskytnem na to príslušnú fotodokumentáciu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci, Branislav Ondruš, Martin Chren, iba dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, priznám sa, že ja som rád, že poslanci za SaS špekulujú a vyšli von a že si vystúpila teraz, lebo mne sa veľmi páčilo toto vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi trefné, možno aj trošku mohlo odľahčiť napätú atmosféru, a to naozaj len trošku, pretože skutočne len pri niektorých ustanoveniach, ktoré si prečítala, mám pocit, že sú opísané z novely Zákonníka práce alebo naopak, že do novely Zákonníka práce ich opisovali podľa pravidiel, ktoré si prečítala. A, samozrejme, nie doslovne, ale z hľadiska princípov, z hľadiska hodnôt, z hľadiska filozofie, prístupu k zamestnancovi sú viaceré body naozaj akoby „z oka vypadli novele Zákonníka práce“.

    A musím povedať, že najmä ten posledný bod, aby zamestnanci si vždy pamätali, že majú byť svojmu principálovi vďační, ale aj ten bod, že majú mať na pamäti, že za dverami stoja stovky či tisíce ďalších, to je skutočne to, čo prezentuje tu dnes prerokovávaná novela Zákonníka práce.

    A si spomeniem na jednu faktickú poznámku pána kolegu Jurčíka z prvého čítania. Tak skutočne najmä ten posledný bod, že zamestnanci majú byť vďační svojmu principálovi, lebo je to on, kto im dáva prácu, tak som presvedčený, že pán kolega, možno aj niektorí ďalší jeho kolegovia by bez problémov kedykoľvek podpísali, pretože takto nás poučovali už v prvom čítaní o tom, že zamestnávateľ je ten, kto drží kapitál v ruke, a teda ten má rozhodovať o tom, ako to bude na pracovisku a vo firme fungovať, a to aj vo vzťahu k zamestnancom. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Martin Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne za osvieženie pamäti. Tiež sa tento vtip dostal ku mne na facebooku pred niekoľkými týždňami. Naozaj by som bol veľmi rád môcť si tak overiť jeho pravosť a pravdivosť.

    Každopádne mám len jednu takú poznámku k tomu. Keď som počúval tie jednotlivé pravidlá, snáď s výnimkou toho kúrenia v peci, ktoré je dnes neaktuálne, a čítania Biblie na pracovisku, zostal som presvedčený, že na Slovensku by sa našli milióny občanov, ktoré by boli vďačné, keby museli úradníci, a nechcem sa dotknúť žiadnych ani z mojich exkolegov na ministerstve hospodárstva, z ktorých mnohí odvádzajú kvalitnú prácu, ale nájdu sa medzi nimi aj takí úradníci, ktorým by to nezaškodilo, rešpektovať takéto pravidlá a možno, keďže sa jedná o úradníkov, a nie o zamestnancov v tomto príklade, byť aj vďační nie svojmu principálovi, ale všetkým tým daňovým poplatníkom, ktorí ich financujú a z ktorých daní dostávajú svoj plat. Ďakujem.

  • Poprosím, pani kolegyne a kolegovia, je o chvíľočku 19.00 hodín, rešpektujme do devätnástej to, že sa môžeme prihlásiť s faktickou.

    Teraz bude reagovať pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že moji predrečníci odišli, pretože chcú byť zajtra vo všetkých médiách. Moje dnešné vystúpenie sa tam už nedostane, ale mne to vôbec nevadí. Takže ja som toto vystúpenie chcela uviesť.

    A, pán poslanec Chren, ubezpečujem vás, že to nie je žiaden vtip z facebooku. Mám k dispozícii, nech sa vám páči, odfotené doklady, ktoré som odfotila, tak ako som povedala, v Českom Krumlove na hrade v múzeu, kde je to uvedené jasne, čierne na bielom. Takže pokiaľ máte o to záujem, ja vám to veľmi rada dám k dispozícii, aby ste nabrali inšpiráciu a aby ste vedeli, že to neboli štátni úradníci, v prípade ktorých by sa potešili obyvatelia, keby odišli a keby sa správali tak, aby boli vďační principálovi, to boli normálni, riadni zamestnanci kniežaťa zo Schwarzenberga. Takže nejedná sa o žiadnych štátnych úradníkov. Jednalo sa o normálne služobný poriadok, ktorý v tom čase v roku 1870 bol platný. Nech sa páči.

  • Je 18.58 hodín, pán poslanec Dostál, chcem sa spýtať, či stihnete svoje vystúpenie za minútu?

  • Reakcia poslanca Dostála.

  • Nie.

    Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili rozpravy.

    Vyhlasujem prestávku do zajtra do 19.00 hodiny...

  • Reakcie z pléna.

  • , do 9.00 hodiny. Verte mi, že toto tu počúvať je naozaj pre moju dušu ako skrátenie očistca, takže z tohto pohľadu vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.