• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Vladimír Jánoš a Magaléna Vášáryová.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 346.

    Prosím ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dobre, takže dve minúty prestávku, ideme zistiť, čo je s pánom Uhliarikom.

  • Prestávka pre neprítomnosť ministra zdravotníctva SR v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pán minister sa dostavil. Chcel by som vás, pán minister, požiadať o to, aby ste rešpektovali rokovacie hodiny. Čaká tu niekoľko poslancov len a len na vás. Predpokladám, že je vo vašom záujme, aby prechádzali vám zákony.

    Takže na rade je posledný písomne prihlásený poslanec pán Kolesík. Pán Kolesík, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 346.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Kolesík, vaši kolegovia, ako je pán Čaplovič alebo pán Číž, tiež vedia pripraviť prejav na hodinu, tak ako ste to teraz pripravili aj vy. Rozdiel v ich vystúpení od toho vašeho je v tom, že z ich príspevkov sa dozvedáme nové veci, informácie či súvislosti. Samozrejme, nemusíme s týmto obsahom súhlasiť, dôležité je však, že prinášajú nový kontext. Vy, pán kolega, s tým, že ste prečítali 15-stránkový verejne dostupný dokument, ste neurobili nič iné, len ste premárnili zhruba 500 eur, toľko totiž stojí vašim priateľom, vašej rodine, či vašim voličom tých 50 minút, čo ste trávili čítaním verejne dostupného dokumentu. Toľko som chcel len.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte. Pán Kolesík, vy zrejme budete chcieť reagovať na faktické, nie je to procedurálny.

    Takže pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kolesík, bol som v kancelárii, ale keď som počúval vaše vystúpenie, trošku som spozornel. Jednak ste ukázali, že čítať viete, to fakt. Neviem, či obsah bolo vaše dielo, alebo nie. Ak vaše, myslím si, že ste pracovali celkom dobre, ak nie vaše, tak potom vaši kolegovia pracovali dobre, ak to Ústavný súd prijal na ďalšie konanie. Ale myslím, že ste predčili svojho učiteľa.

    Ani váš učiteľ vo vašom veku nebol taký neokrôchaný ako ste vy, pán poslanec. Ak chcete poukazovať na nedostatky, fajn. Môžete byť aj tvrdý, ale buďte slušný. Mladému človeku vo vašom veku to nepristane. Táto Národná rada sa vďaka pôsobeniu vášho veľkého učiteľa a jemu a ich kolegov, jeho kolegov dostala do najhlbšieho suterénu, kde sa používajú najhrubšie nadávky, útoky, vyslovene nechutné a neslušné.

    Prečo aj vy skĺzavate do takej pozície? Pôsobíte dojmom politruka, rýchlokvaseného, z bývalej éry, ktorému nebolo nič sväté. Na každého jedného zaútočil, každému jednému nadával. Ak chcete poukazovať na nedostatky, nech sa páči, robte to! Ak máte vedomosti o pochybení kohokoľvek, nech sa páči, robte to! Ale snažte sa byť slušný. To sa mladému človeku nehodí, nepristane vám to. Ak chcete, aby takto vyzerali vaši rovesníci všetci, nech sa páči, pokračujte.

    Ďakujem.

  • Mali sme možnosť počuť 57-minútový prednes. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Kolesík, presne 50 minút a 7 sekúnd ste čítal text, ktorý je verejne každému občanovi Slovenskej republiky prístupný. Neviem, či toto považujete za zmysluplné využitie času rokovania Národnej rady. Včera ste tu všetci zo SMER-u básnili o brutálnom zdražovaní. Teraz ste však bez akejkoľvek hanby a problému ukradli celej Národnej rade jednu hodinu času, alebo teda tých 50 minút a 7 sekúnd, ktorú táto Národná rada mohla využiť práve na hľadanie riešenia proti tomu brutálnemu zdražovaniu. Aspoň je vidieť, na čom vám v skutočnosti záleží. Na robení divadla a na žiadnom brutálnom zdražovaní vám nezáleží.

    Začali ste ruským príslovím, ktoré citujem ešte raz: "Ak hlupák hodí kameň do mora, ani sto múdrych ho nevytiahne." Skúsim trošku inak: "Ak hlupák ukradne Národnej rade hodinu času, ani sto múdrych tú hodinu už nevráti späť." A poviem to ešte aj po slovensky: "Aktívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ."

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem držať toho, čo väčšinou používajú vaši kolegovia z poslaneckého klubu strany SMER, teda nie som síce logopéd, ale neurochirurg, ale zdalo sa mi, že máte takú drobulinkú rečovú chybičku, naozaj nebadateľnú, ale cítil som ju trošku, a keď som dobre počítal spolu s pánom poslancom Jurčíkom, urobili ste aj tri slovné prešmyčky v čítaní podania na Ústavný súd. Keďže ste povedali, že podanie na Ústavný súd úzko, preto ho musíte prečítať, aj keď nesúvisí s predloženou novelou zákona, úzko súvisí s vaším pozmeňovacím návrhom, uvažujem o tom, či nepožiadam Národnú radu, aby ste to ešte raz prečítali pred hlasovaním, lebo naozaj nerozumel som úplne presne a myslím, že by to malo byť to odôvodnené prečítané spolu s pozmeňovacím návrhom.

    Toľko na odľahčenie situácie. Tieto nástroje radšej nechám strane SMER na zdržiavanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ja chcem využiť túto faktickú poznámku skôr na informovanie pána predkladateľa pozmeňovacieho návrhu, že sa budem pýtať predkladateľa návrhu zákona pána ministra, či pozmeňovací návrh nejde nad rámec novely zákona, lebo podľa môjho názoru ide, o tom dneska nerokujeme.

    A na záver, keďže ešte mám trošku času, tak to využijem, veď neponáhľame sa. Chcel som vám povedať ešte toľko, že včera, keď vystúpil predseda vášho poslaneckého klubu pán Paška a hovoril o tom, že poslanci, mnohí z poslancov v tejto snemovni sú ako papagáje, hlboko som s ním nesúhlasil, ale dneska doobedu som to začal pomaličky prehodnocovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kolesík reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predseda. Dobré ráno, pán minister, dobré ráno.

    Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moje vystúpenie by som rád začal ruským príslovím: "Keď jeden hlupák hodí do mora kameň, ani sto múdrych ho nevytiahne." Kameňom, ktorý bol takto hodený do vody, je novela zákona, ktorá mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, ktorá zaviedla povinnosť platiť zdravotné odvody študentom nad 26 rokov a doktorandom nad 30 rokov. Dnes po krátkom čase je na prerokovaní jeho zmena a máme šancu kameň vytiahnuť.

    Túto novelu ako zlú vyhodnotila aj predsedníčka vlády Iveta Radičová, ktorá preto študentom už 20. januára tohto roka sľúbila, že nezmyselnú novelu zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorej si musia vysokoškoláci nad 26 rokov a doktorandi nad 30 rokov sami platiť zdravotné odvody, zruší. Po tom, ako sa premiérka stretla so zástupcami Študentskej rady vysokých škôl, jej predseda Juraj Tileš informoval verejnosť a nepríjemne zaskočených študentov, citujem: "Premiérka prisľúbila novelu zákona, ktorá už v apríli môže vrátiť situáciu do stavu pred novelizáciou." Koniec citátu. Túto informáciu agentúre SITA potvrdil aj hovorca predsedníčky vlády Rado Baťo s tým, že zmeny by mohla priniesť už februárová schôdza parlamentu.

    Ako všetci dobre vieme a máme kalendár, február je dávno za nami a zmeny sme sa nedočkali. Vláda odignorovala verejný prísľub premiérky Radičovej a opravu nezmyselnej novely nepredložila. Zákon medzitým nadobudol účinnosť a vysoké školy začali upozorňovať študentov starších ako 26 rokov a doktorandov starších ako 30 rokov na ich novú povinnosť. Zdravotné poisťovne, ktoré podobne ako študenti očakávali skorú nápravu, oznámili, že neplatičov z radov študentov nebudú trestať.

    Keďže sa teda v podstate nič nestalo, len jednou kozmetickou úpravou, myslím, že v novele pani poslankyne Cibulkovej, bol ten, táto hranica zdvihnutá z 26 na 30 rokov ako u študentov denného štúdia, tak aj u doktorandov, rozhodol som sa po konzultáciách s predstaviteľmi študentov, ktorými sú Študentská rada vysokých škôl Slovenskej republiky a štrajkový výbor študentov, iniciovať podanie na Ústavný súd. Keďže som si vedomý, že pri vládnutí zostáva málo času na štúdium takýchto dôležitých materiálov, keďže na programe dňa sú iné veci, dovoľte mi, aby som vás s týmto podaním, ktoré sa týka dnes prerokovaného zákona, oboznámil.

    "Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podáva návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právneho predpisu a podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti niektorých napadnutých zákonných ustanovení a podľa ustanovenia § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prerokoval návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu, ako aj návrh na pozastavenie účinnosti prednostne a neriadil sa poradím, v akom mu bol návrh predložený.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovatelia") podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. Z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky podávajú návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z. (ďalej len "zákon č. 580/2004 Z. z.") v časti "do dovŕšenia 30. roku veku" s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 40 a čl. 42 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."

    Podanie je rozdelené do viacerých častí.

    Prvou časťou, aby sme boli uvedení do problematiky, je "Schválenie napadnutej právnej úpravy".

    Ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. znie:

    "(7) Štát je platiteľom poistného za

    a) nezaopatrené dieťa; za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30. roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v dennej forme štúdia."

    Aby som to nemusel ďalej takto čítať, ďalej to budem nazývať "napadnutá právna úprava".

    Napadnutá právna úprava je v tomto znení účinná od 1. mája 2011. Za doterajšiu právnu úpravu na účely tohto podania budeme považovať znenie zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Ide o znenie pred účinnosťou zákona č. 133 /2011 Z. z. a súčasne pred účinnosťou zákona č. 499/2010.

    Dôvod, prečo za doterajšiu právnu úpravu považujeme znenie zákona č. 580/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2010, je ten, že aj zákon č. 499/2010 menil ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako neústavný, pričom práve zákon č. 499/2010 zaviedol podmienku veku s účinnosťou od 1. januára 2011 ako prvý.

    Na vysvetlenie: Zákon č. 499/2010 v ustanovení § 11 ods. 7 písm. a) určil, že štát je platiteľom poistného za a) nezaopatrené dieťa; pričom nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považovala aj fyzická osoba do dovŕšenia 26. roku veku, ktorá študuje na prvej vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Toto znenie bolo účinné od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011.

    Ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 499/2010 Z. z., to je v znení účinnom od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011, vykazovalo rovnaké znaky neústavnosti ako napadnutá právna úprava.

    Zákonodarca však následne prijal právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 133/2011 Z. z. účinnú od 1. mája 2011 pravdepodobne s účelom odstrániť alebo zmierniť niektoré nedostatky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011. Toto sa však zákonodarcovi podľa názoru navrhovateľov nepodarilo.

    Podľa doterajšej právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 sa každý študent dennej formy vysokoškolského štúdia považoval za nezaopatrené dieťa. To je v súlade s ustanovením § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 580/2004 v znení pred účinnosťou zákona č. 499/2010 a rovnako pred účinnosťou zákona č. 133/2011.

    Do 31. 12. 2010 boli teda v zmysle vyššie uvedeného všetci študenti dennej formy vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa poistení v rámci zdravotného poistenia, pričom poistné na zdravotné poistenie platil štát, teda štát platil poistné na zdravotné poistenie všetkým študentom dennej formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na vek alebo iné postavenie. Slovenská republika tým ústavne konformným spôsobom realizovala právo občanov na bezplatné vzdelanie na vysokých školách spojených s právom na prípravu na slobodné zvolené povolanie a právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ako aj spôsobom, ktorý dovtedy nevyvolával pochybnosti o diskriminácii určitej skupiny občanov z hľadiska veku alebo ich iného postavenia pri realizácii ich základných práv.

    Pokiaľ ide o zavedenú podmienku, za splnenia ktorej platí poistné na zdravotné poistenie štát, a to podmienku nedovŕšenia určitého veku, je potrebné uviesť, že pri študentoch dennej formy vysokoškolského štúdia zákonodarca zákonom č. 499/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011, ktorý platil do 30. apríla 2011, prvýkrát zaviedol podmienku na platenie poistného štátom z hľadiska nedovŕšenia veku. V znení účinnom v tomto období išlo o podmienku nedovŕšenia veku 26 rokov.

    Z dôvodovej správy v parlamentnej tlači 113 k zákonu č. 499/2010 Z. z. nevyplýva nijako účel ani dôvody zavedenia tejto právnej úpravy (zavedenie podmienky nedovŕšenia veku 26 rokov pre platenie poistného na zdravotné poistenie štátom).

    K novelizačnému bodu č. 7 navrhovateľ zákona len stroho udáva. Citujem z dôvodovej správy: "Návrh zákona definuje po novom platiteľov verejného zdravotného poistenia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou v záujme zjednodušenia sa upúšťa od taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dani z príjmov"), boli z tej zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem, ktorý je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti alebo príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, boli verejne zdravotne poistení a boli povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie."

    Po tom ako podmienka na platenie poistného na zdravotné poistenie štátom, teda nedovŕšenie veku 26 rokov, vyvolala od 1. januára 2011 negatívne reakcie dotknutej verejnosti, teda najmä študentov, prijal zákonodarca právnu úpravu zákonom č. 133/2011 Z. z., ktorá mala odstrániť negatívne dôsledky právnej úpravy zavedenej zákonom č. 499/2010 Z. z.

    Zákon č. 133/2011 Z. z. bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený ako návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh, tak ako bol predložený, neobsahoval zmenu napadnutej právnej úpravy.

    Až spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní zaviedla vo svojej IV. časti pozmeňovací návrh pod bodom 5, ktorý menil ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Uvedené znenie sa po hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a po schválení zákona a nadobudnutí účinnosti (zákon č. 131/2011 Z. z.) stalo znením, tak ako je uvedené v úvode tohto podania.

    Pre absolútnu presnosť mi dovoľte odcitovať bod 5 spoločnej správy k parlamentnej tlači 226, teda zákon č. 133/2011 Z. z.

    K čl. II sa pred 1. bod vkladá nový bod 1, ktorý znie: bod 1, písmeno a) znie: "a) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30. roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v dennej forme štúdia."

    Teda zákonodarca v súvislosti s prijatím bodu 5 pozmeňovacieho návrhu obsiahnutého v spoločnej správe výborov uvádza nasledovné odôvodnenie: "V nadväznosti na nesúhlas študentov s obmedzením veku na 26 rokov veku sa definícia upravuje, vek sa dvíha na 30 rokov veku, neupravuje sa štúdium na prvej škole, ani štandardná dĺžka štúdia. Za nezaopatrené dieťa sa podľa návrhu bude považovať dieťa od ukončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26. roku veku, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Na účely zdravotného poistenia sa za nezaopatrené dieťa bude považovať osoba, ktorá študuje na dennej forme alebo na externej forme do dovŕšenia 26. roku veku, nebude sa riešiť štandardná dĺžka štúdia, rozhodujúce bude priznanie akademického titulu. Po dovŕšení 26. roku veku sa za nezaopatrené dieťa považuje osoba do 30 rokov veku, ktorá študuje na vysokej škole iba v dennej forme štúdia, nebude sa riešiť štandardná dĺžka štúdia, rozhodujúce bude priznanie akademického titulu. Účinnosť sa navrhuje 1. mája 2011."

    Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca nijako nezdôvodňuje zavedenie podmienky nedovŕšenia veku na platenie poistného na zdravotné poistenie pre študentov, a to ani v prijatom zákone č. 499/2010 Z. z. a ďalej ani v zákone č. 131/2011 Z. z.

    Zákonodarca pri zmene predmetného ustanovenia v odôvodnení k pozmeňovaciemu návrhu zo spoločnej správy k zákonu č. 133/2011 Z. z. len udáva, že podmienka nedovŕšenia veku sa u študentov dennej formy vysokoškolského štúdia zmierňuje z 26 na 30 rokov z dôvodu,

    a citujem, "v nadväznosti na nesúhlas študentov s obmedzením veku na 26 rokov veku sa definícia upravuje, vek sa dvíha na 30 rokov veku, neupravuje sa štúdium na prvej škole ani štandardná dĺžka štúdia". To je asi splnenie sľubu a la pani premiérka.

    Účel a dôvody prijatia právnej úpravy, ktorá podmieňujú platenie poistného na zdravotné poistenie u študentov denného štúdia štátom za podmienky nedovŕšenia určitého veku bez ohľadu na výšku veku, nie je zrejmý z dôvodovej správy k zákonu č. 499/2010 Z. z., ani k zákonu č. 133/2011 Z. z. Pre účely tohto podania sa študentom rozumie osoba, ktorá vykonáva sústavnú prípravu na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdiom na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Úspešne sme zvládli prvú časť. Prechádzame k druhej časti, ktorou je "Právny rámec" celého podania.

    Pri posudzovaní ústavnosti napadnutej právnej úpravy je potrebné zohľadniť jednak všeobecné ústavné princípy Slovenskej republiky, najmä princíp demokratického a právneho štátu, deľby moci, ústavnosti a legality, proporcionality právnej istoty a dodržiavania medzinárodných záväzkov a takisto vplyv napadnutej právnej úpravy na dotknuté subjekty, teda študentov, najmä s ohľadom na ich právo na vzdelanie vyplývajúce z čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prípravu na slobodné zvolené povolanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť vyplývajúcim z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a na zákaz diskriminácie.

    Navrhovatelia majú za to, že napadnuté ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z. sú z dôvodov uvedených nižšie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je tu zrejmý rozpor s princípom zákazu diskriminácie.

    Napadnutá právna úprava zavádza študentom dennej formy vysokoškolského štúdia novú podmienku, za splnenia ktorej platí štát poistné na zdravotné poistenie. Novozavedenou podmienkou je podmienka nedovŕšenia veku 30 rokov. Podľa napadnutej právnej úpravy bude štát za študenta vysokej školy dennej formy vysokoškolského štúdia platiť poistné na zdravotné poistenie len do času, kým študent nedovŕši vek 30 rokov. Po dovŕšení veku 30 rokov bude študent povinný platiť za seba poistné na zdravotné poistenie.

    Štúdium na vysokej škole je realizáciou základného práva na vzdelanie vyplývajúceho z čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prípravu na slobodne zvolené povolanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon a samotná realizácia týchto práv je ďalej upravená zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vysokých školách"). Podľa ustanovení § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

    S účinnou realizáciou práva na vzdelanie a práva na prípravu na slobodne zvolené povolanie je nepochybne spojená aj nevyhnutnosť hmotného zabezpečenia študentov. S tým priamo súvisí potreba vytvorenia študentovi takých podmienok aj v oblasti zdravotného poistenia a platenia odvodov na zdravotné poistenie, ktoré študentovi reálne umožnia realizovať Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na vzdelanie, čo je v tejto súvislosti nevyhnutne spojené s právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť vyplývajúcim z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Kolesík, prepáčte, že vás preruším. Podľa § 32 ods. 1, ktorý znie: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci." Prerokúvame tu síce zákon 581, ale tá prerokúvaná zmena, vec, sa nijak netýka odvodov študentov. To bolo predsa uzavreté v minulosti a vy nám tu teraz čítate vaše podanie na Ústavný súd k prípadu alebo k veci, ktorá bola minulý rok v decembri, možnože teda začiatkom tohto roka. Tak dospel som k záveru, že sa odchyľujete od prerokúvanej veci a chcel by som vás poprosiť, hovoriť k tejto novele zákona 581.

  • Pán predseda, dovolím si s vami nesúhlasiť. Podanie na Ústavný súd čítam preto, aby som odôvodnil svoj nasledujúci pozmeňujúci návrh. Je ústavným právom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky obrátiť sa na Ústavný súd a toto podanie Ústavný súd prijal, takže si myslím, že je vysoko aktuálne a s danou prerokovávanou témou, teda týmto zákonom súvisí, pán predseda.

  • Pán poslanec, nijak nemám najmenšie pochybnosti, že ovládate vaše ústavné práva. Prosím vás pekne, koľko strán má ešte toto podanie, ktoré nám tu čítate?

  • Ešte odteraz desať? To nám chcete naozaj urobiť?

  • Pán predseda, prihlásil som do rozpravy.

  • Bolo by pre vás riešenie to rozdať do lavíc, tých zvyšných desať strán?

  • Myslím, že to budem mať prečítané rýchlo a je mojím právom vystúpiť v rozprave a súvislosť je zrejmá, pán predseda.

  • Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Ondruš, poprosím vás, nevykrikujte, dobre? Pokračujte.

  • Ďakujem, pán predseda.

    S účinnou realizáciou práva, a, to som už čítal.

    Vyššie uvedené práva sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Pán poslanec Ondruš, poprosím vás, nevykrikujte tu. Choďte sa baviť von s kolegom.

  • Reakcia poslanca.

  • Vás počujem nejak hlasnejšie, čím to bude? Nevykrikujte tu obidvaja.

  • Reakcie z pléna.

  • No tak, prosím vás, váš lepší hlas teraz nepoužívajte, dobre? Ďakujem vám pekne.

    Nech sa páči.

  • Vyššie uvedené práva sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

    Tieto základné práva priznáva Ústava Slovenskej republiky všetkým, pričom podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ich priznáva bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pokiaľ zákonodarca obmedzuje základné práva v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa čl. 13. ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

    Zásadu rovnakého zaobchádzania a princíp zákazu diskriminácie v právnom poriadku Slovenskej republiky ďalej upravuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátené budem nazývať len "antidiskriminačný zákon", v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovení § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, zdravotného postihnutia - pozor, pán minister -, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Antidiskriminačný zákon v ustanovení § 5 ods. 1 a 2 ďalej vymedzuje, že vyššie uvedená zásada rovnakého zaobchádzania, ako aj princíp zákazu diskriminácie sa uplatňuje v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými predpismi aj v oblasti zdravotnej starostlivosti (§ 5 ods. 2 písm. b)), aj v oblasti vzdelávania (§ 5 ods. 2 písm. c)). Právna úprava antidiskriminačného zákona priamo uvádza zákaz diskriminácie tak, ako je zavedený v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona pre oblasť vzdelávania.

    Navrhovatelia sú toho názoru, že rovnosť ako ústavnoprávna kategória nie je absolútna, ale relatívna a nemožno ju chápať mechanicky a rovnostársky. Takýto právny názor vyslovil už Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo svojich rozhodnutiach z rokov 1990 a 1992. Z takého východiska vyplýva požiadavka na odstránenie iba neodôvodnených rozdielov. Osobitné normy môžu pre určité odbory ustanoviť zvláštne kritériá rovnosti, ktoré zo všeobecného princípu nevyplývajú (legitímny a ústavne akceptovateľný základ pre nerovnosť, pokiaľ ide o právne postavenie k základným právam alebo slobodám), pretože aplikácii zásady rovnosti nie sú ustanovené také presné medze, aby vylučovali akékoľvek uváženie tých, ktorí ich aplikujú. Každé rozhodnutie je potrebné podložiť objektívnymi a racionálnymi dôvodmi. Je vecou štátu, aby v záujme zabezpečenia svojich funkcií alebo z iných dôvodov poskytol určitej skupine menej výhod ako inej. Ani tu však nesmie postupovať ľubovoľne. Pokiaľ zákon určuje prospech jednej skupiny a zároveň tým ustanoví neúmerné povinnosti inej skupine, môže sa tak stať iba s odvolaním sa na verejné hodnoty.

    Zákaz diskriminácie je upravený v čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd upravujúcim zákaz diskriminácie, ktorý stanovuje, že užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti atď.

    Európsky súd pre ľudské práva vyslovil právny názor, že rozdielne zaobchádzanie je diskriminačné pri neexistencii objektívneho a rozumného odôvodnenia, t. j. ak nesleduje legitímny účel a nie je tu vzťah rozumnej proporcionality medzi používanými prostriedkami a sledovaným účelom. Napríklad Darby verzus Švédsko, Fredin verzus Švédsko. Je to všetko k dispozícii.

    Taktiež poukazujeme na ustanovenie čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorou je Slovenská republika viazaná, kde sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti a tak ďalej atď., mimochodom aj veku. Zároveň poukazujeme aj na čl. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy, ktorý upravuje, že: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Európska únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

    Poukazujeme aj na Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému "Rozšírenie antidiskriminačných opatrení na oblasti mimo zamestnania a potreba jednotnej súhrnnej antidiskriminačnej smernice" (č. 2009/C-77/24), ktoré uvádza, že právo na rovnaké zaobchádzanie je základným právom, ktoré sa opiera o medzinárodné nástroje, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a o ústavné tradície spoločné všetkým členským štátom. Túto zásadu potvrdil Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len "Súdny dvor") ohľadne otázky interpretácie smernice Rady 2000/78/ES v súvislosti s diskrimináciou na základe veku vo veci Werner Mangold proti Rüdiger Helm.

    V zmysle čl. 1 spomínanej smernice je jej účelom výlučné ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, pričom samotná zásada zákazu týchto foriem diskriminácie má svoj pôvod, ako vyplýva z odôvodnení č. 1 až 4 smernice, v rôznych medzinárodných nástrojoch a ústavných tradíciách, ktoré sú spoločné všetkým členským štátom. Zásadu zákazu diskriminácie na základe veku teda treba považovať za všeobecnú zásadu Spoločenstva. O priamu diskrimináciu ide, ak sa na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou.

    Nie je dôvod predpokladať, že by Súdny dvor Európskeho spoločenstva rovnakým spôsobom nepotvrdil uplatňovanie tejto zásady na iné diskriminácie uvedené v smernici 2000/78/ES. Tento prístup bol potvrdený aj v ďalších rozsudkoch Súdneho dvora.

    Teda tu máme rozpor s princípom proporcionality a ústavnosti.

    Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu je princíp proporcionality, ktorým sa musí riadiť aj zákonodarca pri zmene chráneného postavenia adresátov právnej normy, inak je takýto zásah ústavnoprávne neprípustný. Princípom proporcionality sa rozumie primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ alebo účel sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

    Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre konštatuje, že Národná rada je pri tvorbe zákonov viazaná ústavou v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 ústavy) a pri uplatnení svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať akýkoľvek zákon, pokiaľ takýto zákon neprekročí rámec daný ústavou.

    Vo svetle vyššie uvedeného je zrejmé, že akékoľvek legislatívne opatrenie zo strany zákonodarcu musí jednak prejsť testom ústavnosti a takisto prejsť testom proporcionality, aby mohlo byť považované za ústavne konformné. Inými slovami, cieľ sledovaný legislatívnym opatrením a prostriedky na jeho dosiahnutie musia byť ústne konformné a súčasne primerané.

    Ako vysvetlíme nižšie, napadnuté ustanovenia nespĺňajú uvedené kritériá testu ústavnosti ani testu proporcionality.

    Cieľ sledovaný legislatívnym opatrením. Prvým kritériom testu je, či cieľ sledovaný legislatívnym opatrením sme byť sledovaný, inými slovami, či je legitímny. V zmysle dôvodovej správy (všeobecnej a osobitnej časti) nemožno identifikovať žiadny cieľ, ktorý napadnutá právna úprava sleduje. Osobitná časť dôvodovej správy k novelizačnému bodu číslo 7 uvádza: "Návrh zákona definuje po novom platiteľov verejného zdravotného poistenia." Dôvody a cieľ tejto legislatívnej zmeny však nemožno nijak v predmetnej dôvodovej správe nájsť. Nemožno ich nájsť ani z relevantných dokumentov, ktoré sú súčasťou legislatívneho procesu. Vzhľadom na neexistenciu cieľa, ktorý bol označený a primerane zdôvodnený zákonodarcom, prípadne predkladateľom v dôvodovej správe, je potrebné uviesť, že takýto cieľ nie je možné považovať za legitímny.

    Druhá časť, prostriedky použité zákonodarcom. Druhým kritérium testu je, či prostriedky použité zákonodarcom v legislatívnom opatrení smú byť použité, inými slovami, či sú legitímne a či ich použitie neporušuje rámec daný Ústavou Slovenskej republiky. Zákonodarca za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa, ktorý presne nepoznáme, do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedol ustanovenia, podľa ktorých vzniknú dve skupiny študentov denného štúdia na vysokých školách. Prvá skupina študentov denného štúdia na vysokých školách je vo veku do 29 rokov vrátane, za ktorú poistné na zdravotné poistenie hradí štát. Druhou skupinou študentov sú študenti denného štúdia na vysokých školách vo veku 30 rokov a viac, za ktorých štát poistné na zdravotné poistenie neplatí, ktorí sa musia registrovať v príslušnej zdravotnej poisťovni a hradiť za seba zákonom stanovené mesačné poistné.

    Vo svetle vyššie uvedeného je zrejmé, že zákonodarca zvolil na dosiahnutie cieľa prostriedky, ktoré odporujú základných ústavným princípom Slovenskej republiky a neprípustným spôsobom zasahujú do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Ako také nemôžu byť v právnom štáte považované za prístupné, prípustné, prepáčte.

    S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že prostriedky použité v napadnutých ustanoveniach nespĺňajú kritériá testu ústavnosti, a preto by už nebolo potrebné pokračovať v teste proporcionality, keďže primárnym predpokladom použitia princípu proporcionality je, aby cieľ aj použité prostriedky boli legitímne. Ak použité prostriedky legitímne nie sú, je porušená zásada ústavnosti. Navyše, bez ohľadu na porušenie zásady ústavnosti, ako uvedieme nižšie, zvolené prostriedky navyše nie sú ani vhodné, ani nevyhnutné a ich použitie je preto neprimerané a nespravodlivé.

    Vhodnosť a nevyhnutnosť zvolených prostriedkov. Vhodnosť zvoleného prostriedku znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti. Cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Za vhodný prostriedok nemožno považovať zásah, ktorý nerešpektuje princíp demokratického právneho štátu a ochranu ľudských práv a základných slobôd, hoci by ním sledovaný cieľ bol aj legitímny. Požiadavka vhodnosti zvoleného prostriedku nie je splnená, pretože v tomto prípade neexistujúci, a teda nelegitímny cieľ má realizovaný prostredníctvom protiústavného prostriedku. Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami, cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom.

    Dôvodová správa nijakým spôsobom nevysvetľuje dôvody a spôsob použitia zvolených legislatívnych prostriedkov. Rovnako nie je vysvetlená nevyhnutnosť takto zvolených prostriedkov, ktoré porušujú základné práva a slobody, zavádzajú diskrimináciu subjektov práva, pričom sú súčasne v rozpore so základnými princípmi demokratického a právneho štátu. Možno vysloviť presvedčenie, že použitie zvolených prostriedkov nie je nijakým spôsobom nevyhnutné, a to aj s ohľadom na absenciu cieľa a účelu napadnutej právnej úpravy.

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutá právna úprava neobstojí v teste ústavnosti ani v teste proporcionality. Napadnutá právna úprava porušuje princípy právneho štátu vrátane zásady ústavnosti a princípu proporcionality podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2, preto je ústavne neudržateľná.

    Porušenie práva na vzdelanie, na prípravu na slobodne zvolené povolanie a bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

    Právo na vzdelanie vyplýva z čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v ods. 1 každý má právo na vzdelanie, ods. 2 hovorí, občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách a ods. 4, podľa ktorého zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Právo na vzdelanie vyplýva aj z čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná a podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie.

    Právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie vyplýva z čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, tak ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

    Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť vyplýva z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

    Objektívna podmienka vyjadrená slovami "možností spoločnosti" sa týka materiálnych možností spoločnosti, predovšetkým stavu štátneho rozpočtu a verejných financií. Zlepšenie možností by sa podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky malo prejaviť na rozšírení dostupnosti práva na bezplatné vzdelávanie na vysokých školách, prípadné zhoršenie by sa prejavilo v zhoršenej dostupnosti. Zavedenie povinnosti určitej skupine študentov platiť poplatok štátu, hoci vo forme odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne, je nepochybne zhoršením realizácie práva na bezplatné vzdelávanie na vysokých školách. Osoba so statusom študenta bude povinná na platenie pravidelných mesačných odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne, na základe čoho jej vzniknú dodatočné náklady, ktoré v súvislosti s nástupom na štúdium do prijatia napadnutej právnej úpravy neočakávala. Napadnutá právna úprava tým súčasne porušuje aj princíp legitímnych očakávaní.

    Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sa priznáva občanom na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo sa zaručuje implicitne uloženou povinnosťou, záväzkom štátu vytvoriť mechanizmus umožňujúci každému realizovať jeho právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia. Ústavná povinnosť štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia za výslovne určené osoby je vyjadrená práve v ustanovení § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V uvedenom ustanovení sú taxatívne osoby, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát. Rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ako aj vymedzenie osôb, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát, je realizáciou práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, a preto aj v tejto súvislosti musí zákonná úprava rovnako napĺňať princíp pozitívneho záväzku štátu, nediskriminalizácie, proporcionality a ústavnosti.

    Základné práva, s ktorými je podľa navrhovateľov napadnutá právna úprava nesúladná, sú v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v osobitnom ústavnom režime. Podľa citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Predmetné ustanovenia však možno vykladať tak reštriktívne, že Ústava Slovenskej republiky ponecháva na zákonodarcovi neobmedzenú možnosť rozhodovať o rozsahu uplatnenia a ochrany základných práv. Takýto právny názor by umožňoval zákonodarcovi výrazne obmedzovať, ba až priam úplne zrušiť zákonnú úpravu ochrany týchto základných práv. V tejto súvislosti vyslovil Ústavný súd názor o tzv. pozitívnom záväzku štátu, podľa ktorého ústava v čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika prijme zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51. Ústavný súd sa ďalej vyslovil, že pozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody ustanovené v Ústave Slovenskej republiky. Obsahom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave priznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý občan žiada od štátu. Ústavný súd ďalej vo svojom rozhodnutí potvrdil aj zabezpečenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených práv a slobôd pozitívnym záväzkom. Pozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody ustanovené v Ústave Slovenskej republiky.

    Z uvedeného je zrejmé, že rozsah ústavných garancií základných práv na vzdelanie, na prípravu na slobodné zvolené povolanie, ako aj na bezplatnú zdravotnú starostlivosť nemožno vykladať výlučne len reštriktívne a obmedzujúco s odkazom na možnosť svojvoľného obmedzenia týchto práv zákonnou úpravou, ale, naopak, ústavnosť zákonnej zmeny rozsahu týchto práv je nevyhnutné posudzovať najmä s ohľadom na pozitívny záväzok štátu prijať zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia týchto práv. Základné právo na vzdelanie, právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie a právo na bezplatnú starostlivosť priznáva Ústava Slovenskej republiky rovnako pre študentov verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl i súkromných vysokých škôl. Právo na vzdelanie a na prípravu na slobodne zvolené povolanie Ústava Slovenskej republiky priznáva každému.

    Z uvedeného dôvodu nesmie byť na ujmu nikomu skutočnosť, že sa najskôr rozhodne pracovať, a teda realizovať v zmysle čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky právo na prácu, pričom až neskôr sa rozhodne zvýšiť si svoju kvalifikáciu a realizovať Ústavou Slovenskej republiky priznané právo na vzdelanie a právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie. Ústava Slovenskej republiky nijako neobmedzuje, že právo na vzdelanie a právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie je nutné uplatniť a vyčerpať do určitého, vami stanoveného 30. roku veku.

    Podľa názoru Ústavného súdu úlohou zákonodarcu je zaistiť také plošné platné pravidlá pre poskytovanie verejnej vzdelávacej služby, ktorá okrem iného zaistí účinnú garanciu práv a povinností pri poskytovaní vzdelávania, kompatibilitu cieľa, obsahu a úrovne poskytovaného vzdelávania vrátane rovnosti podpory z prostriedkov verejných rozpočtov. Práve štátom platené poistné na zdravotné poistenie za určité skupiny študentov denného vysokoškolského štúdia medzi prostriedky verejných rozpočtov bezpochyby patria.

    Navrhovatelia sú toho názoru, že v dôsledku napadnutej právnej úpravy sa z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie vytvára viacero kategórií študentov vysokoškolského štúdia a dochádza k tým nerovnakému zaobchádzaniu vo vzťahu k prístupu k bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, pričom tieto rozdiely sú právne neopodstatnené, diskriminujúce určitú skupinu študentov a porušujúce princíp proporcionality a ústavnosti.

    Blížime sa do finále, pán predseda.

  • Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento návrh na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález: "Ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z. v časti "do dovŕšenia 30. roku veku" nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 40, čl. 42 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."

    Rovnako navrhovatelia žiadali Ústavný súd aj o pozastavenie účinnosti predmetných ustanovení. Ústavný súd účinnosť nepozastavil, ale tento podnet navrhovateľov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prijal na ďalšie konanie.

    Dnes nám leží na stole návrh z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorý, samozrejme, ako správne bolo povedané, rieši niečo iné. Tento návrh však vôbec, hoci tú možnosť má, nevracia situáciu do pôvodného stavu tak, ako to študentom sľúbila pani premiérka. Asi zase, opäť a znova klamala.

    Preto som si dovolil pripraviť nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V čl. 6 vládneho návrhu zákona sa za bod 13 dopĺňajú nové body 14 a 15, ktoré znejú.

    Bod 14. V § 11 ods. 7 písm. a) sa vypúšťajú slová "do dovŕšenia 30. roku veku".

    Bod 15. V § 11 ods. 7 písm. t) sa vypúšťajú slová "alebo nedovŕšil vek 30 rokov".

    Pôvodné body 14 až 35 vládneho návrhu zákona sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu: Osobne som toho názoru, že v súčasnosti stále platné a účinné ustanovenie § 11 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 133/2011 Z. z. v časti "do dovŕšenia 30. roku veku" nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a tak ďalej Ústavy Slovenskej republiky. Zastávam preto názor, že z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie predmetné ustanovenie vytvára viacero kategórií študentov vysokoškolského štúdia a dochádza tým k nerovnakému zaobchádzaniu vo vzťahu k prístupu k bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, pričom tieto rozdiely sú právne neopodstatnené, diskriminujúce určitú skupinu študentov a porušujúce princíp proporcionality a ústavnosti. Právo na vzdelanie a na prípravu na slobodné zvolené povolanie Ústava Slovenskej republiky priznáva každému.

    Z uvedeného dôvodu nesmie byť na ujmu nikomu skutočnosť, že sa najskôr rozhodne pracovať, a teda realizovať v zmysle čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky právo na prácu, pričom až neskôr sa rozhodne zvýšiť si svoju kvalifikáciu a realizovať Ústavou Slovenskej republiky priznané právo na vzdelanie a právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie. Ústava Slovenskej republiky nijako neobmedzuje, že právo na vzdelanie a právo na prípravu na slobodne zvolené povolanie je nutné uplatniť a vyčerpať do určitého, 30. roku veku.

    Súčasná právna úprava stanovuje študentom dennej formy vysokoškolského štúdia podmienku, za splnenia ktorej platí štát poistné na zdravotné poistenie. Novozavedenou podmienkou je podmienka nedovŕšenia veku 30 rokov. Podľa spomenutej právnej úpravy bude štát za študenta vysokej školy dennej formy vysokoškolského štúdia platiť poistné na zdravotné poistenie len do času, kým študent nedovŕši vek 30 rokov. Po dovŕšení veku 30 rokov bude študent povinný platiť za seba poistné na zdravotné poistenie.

    Štúdium na vysokej škole je však realizáciou základného práva na vzdelanie vyplývajúceho z čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prípravu na slobodne zvolené povolanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon a samotná realizácia týchto práv je ďalej upravená zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vysokých školách").

    S účinnou realizáciou práva na vzdelanie a práva na prípravu na slobodne zvolené povolanie je nepochybne spojená aj nevyhnutnosť hmotného zabezpečenia študentov. S tým priamo súvisí potreba vytvorenia študentovi takých podmienok aj v oblasti zdravotného poistenia a platenia odvodov na zdravotné poistenie, ktoré študentovi reálne umožnia realizovať Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na vzdelanie, čo je v tejto súvislosti nevyhnutne spojené s právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť vyplývajúcim z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.

    Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe veku alebo iného postavenia je garantované aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákaz diskriminácie je upravený aj v čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd upravujúcim zákaz diskriminácie, ktorý stanovuje, že užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

    Taktiež si dovolím poukázať i na ustanovenie čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorou je Slovenská republika viazaná, kde sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

    Zároveň musím upozorniť aj na čl. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy, ktorý upravuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Európska únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, tu je môj pozmeňujúci návrh.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu nerobíme nič iné v prípade jeho schválenia, iba plníme sľub pani premiérky, ktorý dala zástupcom študentov 20. januára tohto roku. Je smutné, že tento sľub musí za premiérku plniť opozičný poslanec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. No, z tónu a obsahu faktických poznámok badám, že som asi trafil do živého, a keď kolegom z vládnej koalície dochádzajú argumenty a vecné poznámky, tak útočia osobne, toľko k faktickej poznámke pána poslanca Pada.

    A, pán poslanec Novotný, to myslím, že bolo v poriadku.

    A čo sa týka vás, pán kolega Matovič, myslím, že Národná rada premárnila oveľa viac času počúvaním vašich diletantských návrhov zákonov, návrhov na zmenu ústavy, o znižovaní počtu poslancov a tak ďalej. Podanie na Ústavný súd je právom poslancov Národnej rady. Ústavný súd toto podanie prijal na ďalšie konanie a ja som považoval za veľmi užitočné, aby sa s obsahom tohto podania oboznámila snemovňa. A to sa mi aj podarilo.

    Určite, že to trvalo hodinu? To je v poriadku. Vaše návrhy, vaše diletantstvo, vaše úbohé predvádzanie sa v Národnej rade s oveľa nekvalitnejšími návrhmi, veď vy a vaši kolegovia by ste také podanie na Ústavný súd nikdy dokopy nedali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To boli písomne prihlásení rečníci a teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Beblavý.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Miroslava Beblavého a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004. Pozmeňovací návrh znie:

    V čl. VI sa za pôvodný bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    Bod 2. V § 3 ods. 3 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová "alebo žiak alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí4a) a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z."

    Bod 3.

    V § 11 ods. 7 písm. h) znie: "h) študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí4a) a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike".

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na prípad Slovákov z Vojvodiny študujúcich na Strednej škole v Starej Turej sa navrhuje zmena zákona o zdravotnom poistení tak, aby zahraniční Slováci študujúci na škole v Slovenskej republike, ktorí nie sú poistení v inom členskom štáte, by boli na území Slovenskej republiky verejne zdravotne poistení ako poistenci štátu. Ide o veľmi obmedzený počet osôb a zvýšenie počtu poistencov štátu má zanedbateľný fiskálny dopad. Pôjde však o praktický spôsob vyjadrenia vlastenectva vo vzťahu k našim krajanom.

    Dovolím si ešte informovať kolegov, že podobný návrh bol už predložený vo výbore pre mládež, šport, vzdelanie a vedu, kde bol aj schválený dokonca pomerne výnimočne nadstraníckym konsenzom. Ministerstvo nás však požiadalo, aby sme tento návrh neschválili vzhľadom na nejaký technický nedostatok, ktorý tam nakoniec identifikovalo, a preto tento návrh gestorský výbor neodporúčal, predkladáme ho v doplnenej podobe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledný ústne prihlásený rečník je pán poslanec Ondruš.

  • Ruch v sále.

  • Takže slovo má pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som sa vyjadril veľmi stručne, ako býva mojím zvykom tu za týmto rečníckym pultom, k problematike alebo k jednému okruhu problematiky, ktorá sa týka priamo zákona a týka sa priamo návrhu novely, o ktorej diskutujeme, a je to téma, ktorá sa tu už otvorila včera, keď sme začali rokovať o tomto návrhu zákona. Myslím si, že v tomto alebo pre mňa osobne v tomto zákone sú dva kľúčové momenty. Jedným je opätovné otvorenie možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne, druhým je uľahčenie vzniku jednotlivých zdravotných poisťovní. Musím povedať, že oba tieto momenty sú pre mňa osobne také závažné, že nemôžem podporiť tento návrh zákona, a pevne verím, že sa k tomuto návrhu postavíte rovnakým spôsobom aj vy, vážené kolegyne a kolegovia.

    Keď sme diskutovali o prvom z trojice zdravotníckych zákonov, ktoré máme jeden po druhom zaradený v programe teraz prebiehajúcej 20. schôdze Národnej rady, tak na záver pán spravodajca vo svojom vystúpení kritizoval nás poslancov za SMER, že politizujeme alebo vnášame politiku do tejto rozpravy a do rozhodovania o týchto zákonoch.

    Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, my sme poslanci Národnej rady, sme politici, neviem, čo iné by sme mali vnášať, či vajcia uvarené na tvrdo, alebo kilo šunky. Samozrejme, že vnášame politiku, pretože sme politici. Ale, vážené kolegyne, kolegovia, politický pohľad na vec neznamená alebo nemusí byť v rozpore s odborným pohľadom na vec, pretože politika je naša odbornosť, to, čomu sa venujeme, to, za čo nás daňoví poplatníci platia. To znamená, že ak sa pozeráme, ako vy hovoríte, politicky na vec, znamená to, že daný problém hodnotíme z hľadiska princípov, z hľadiska hodnôt, ak chcete, z hľadiska svetonázoru alebo ideológie, ku ktorej sa tá-ktorá politická strana, ku ktorej sa ten-ktorý politik konkrétne hlási.

    Ak my sa dívame na legislatívne návrhy, s ktorými, vážení kolegovia, prichádzate, či už teda, kolegovia, vy ako poslanci alebo členovia vlády, tak je to úplne oprávnené. Pretože my sme kandidovali do tohto parlamentu s nejakým politickým programom, ktorý vychádza z našej ideologickej orientácie. Ideologickej v zmysle nejakých hodnôt, nejakých princípov, nejakého svetonázoru. A máme nielen právo, ale máme povinnosť, keďže práve s takýmto pohľadom na svet sme boli zvolení do tohto parlamentu vnášať tento pohľad a cez prizmu tohto pohľadu aj hodnotiť legislatívne návrhy, s ktorými prichádzate.

    Hovorím o tom preto, lebo tento istý pohľad nielen môžeme, ale musíme uplatniť aj pri rokovaní o zákone, o ktorom rokujeme práve teraz. Ba dokonca povedal by som, že práve tu môžme ukázať, že akí sme principiálni.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja som v rozprave k zákonu o liekoch povedal, že našou základnou hodnotou alebo, ak chcete, našou základnou ideologickou premisou je, že zdravie nie je tovar. So zdravým nemožno obchodovať. Zdravie a starostlivosť o zdravie nemožno predávať, nemožno ho nakupovať podľa bežných trhových princípov, pretože - zopakujem - zdravie podľa nášho názoru nie je tovar.

    Práve preto považujem za chybu, ak sa klasické trhové princípy vnášajú do rezortu zdravotníctva, a to najmä ak sa vnášajú do rezortu zdravotníctva tak, že to priamo súvisí s postavením pacienta. Myslím si, že je to vážna chyba, ktorá sa nám neskôr spätne vráti. Vráti sa nám v znižovaní kvality zdravotnej starostlivosti, vráti sa nám v znižovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Vráti sa nám v zhoršení zdravotného stavu obyvateľstva a z toho nám bude potom vyplývať vážne spoločenské, ale aj ekonomické a ďalšie problémy.

    Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, sa chcem vyjadriť veľmi razantne a veľmi striktne proti znovuobnoveniu možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne. Myslím si, že je to vážna chyba, a priznám sa, že nerozumiem tomuto opatreniu.

    Ja vás ubezpečujem, pán spravodajca, pán minister, že som si veľmi presne prečítal návrh novely zákona pred týmto vystúpením. Prečítal som si aj dôvodovú správu k nemu a ja, samozrejme, vnímam tie brzdy alebo poistky, ktoré ste, pán minister, do toho zákona dali, tak, aby, poviem, nebolo to neregulované alebo bezbrehé vytváranie zisku.

    Ale moja zásadná otázka znie, že či ste naozaj presvedčený, že sme v situácii alebo v priebehu najbližších rokov, dokonca možno aj najbližších desiatok rokov, ale tak ďaleko nechcem ísť, ale v priebehu povedzme najbližších 10-15 rokov, či si naozaj myslíte, že sa s financovaním zdravotnej starostlivosti dostaneme tak ďaleko, že bude skutočne uspokojená potreba každého jedného pacienta na Slovensku a zároveň bude v systéme zdravotnej starostlivosti toľko peňazí, že z nich bude možné ešte vytvárať zisk na úrovni zdravotných poisťovní?

    Ja sa domnievam, že nie. Som hlboko o tom presvedčený. Myslím, že kolegyňa Gabániová včera hovorila o tom, že zisk zdravotných poisťovní, neviem, za aký rok spomínala, že je asi 230 alebo bol 230 mil. eur, a ja som si prečítal, že, v denníku SME ešte v júni, že ku koncu marca bol len dlh fakultných a univerzitných nemocníc vyše 230 mil. eur. Ak sú tieto údaje správne, tak to znamená, že len keby sme mali umoriť dlh štátnych, ak to tak zjednoduším, čiže fakultných a univerzitných nemocníc, umorili by sme na to všetko, čo - ak som tomu dobre rozumel - kedysi vytvorili ako zisk alebo by mohol byť ako potencionálny zisk zdravotných poisťovní.

    Ale to viete, že dlhy fakultných a univerzitných nemocníc nie sú jedinými dlhmi v zdravotníctve, aj mnohé neštátne, ale verejné povedzme nemocnice alebo iné typy zdravotníckych zariadení majú dlhy. A ak aj dlhy nevytvárajú, a to som kritizoval aj v tom svojom predošlom vystúpení k tomu prvému z troch zdravotníckych zákonov, tak sa to deje preto, lebo sa škrtajú rôzne výkony, škrtá sa používanie alebo sa odkladá používanie povedzme najnovších medicínskych metód pri liečení alebo pri operáciách a podobne. A ja si veľmi dobre pamätám, keď pán Lipták ako reprezentant Združenia všeobecných lekárov asi pred dvoma-troma rokmi vyhlásil, že ak by mal naozaj každý lekár postupovať tak, ako to vyžaduje zákon, a tak, ako to vyžaduje Hippokratova prísaha, to znamená uplatňovať pri liečbe najmodernejšie a najnovšie poznatky, najmodernejšie a najnovšie postupy, ordinovať najnovšie a najmodernejšie lieky, tak by nikdy sa nedostal do situácie, že by mohol, že by mu mohli stačiť tie peniaze, ktoré na zdravotníctvo každoročne dávame.

    To znamená, že ja považujem za veľmi, a preto považujem za veľmi nebezpečný ten tlak na vytváranie zisku zdravotných poisťovní, lebo podľa môjho názoru všetky objektívne ukazovatele dosvedčujú, že my dnes jednoducho nemáme v systéme zdravotnej starostlivosti dostatok peňazí na to, aby zdravotné poisťovne dokázali pokryť dopyt po zdravotnej starostlivosti a zároveň aby dokázali vytvárať zisk. Možnosť vytvárať zisk je, samozrejme, prirodzenou súčasťou podnikania a ja sa domnievam, že zdravotné poisťovne by podnikať nemali. Aspoň nie na trhu toho primárneho, zákonom vynucovaného zdravotného poistenia.

    Niekoľkí kolegovia vo faktických poznámkach sa pýtali, myslím si, že pán kolega Fronc to bol tiež, že ak môžu vytvárať, ale možno si zle pamätám, ak môžu vytvárať zisk lekárne, ak môžu vytvárať zisk výrobcovia zdravotníckych pomôcok alebo liekov, distribútori a podobne, prečo by zdravotné poisťovne tiež ako súčasť toho systému, ktorý žije z povinných zdravotných odvodov, nemali mať právo vytvárať zisk.

    No, podľa môjho názoru tých dôvodov je viacero. Ale kľúčovým dôvodom je podľa mňa preto, lebo máme vytvorené zdravotné poisťovne, ktoré v skutočnosti iba prerozdeľujú peniaze, ktoré do toho systému zdravotnej starostlivosti prúdia. Ony vlastne neprodukujú, nedávajú žiadnu pridanú hodnotu, nerobia nič, čím by sme, čo by si štát bez nároku na zisk, nehovorím o pokrytí nákladov, ale hovorím o nároku na zisk, nemohol zabezpečiť sám. Ja si myslím, že bolo by nepravdivé a v skutku komunistické, keby sme chceli tvrdiť, že celý systém zdravotnej starostlivosti dnes by bol schopný štát vlastnými silami zabezpečiť. Som presvedčený o tom, že nie. Neboli by sme schopní zabezpečiť výrobu liekov, neboli by sme schopní vlastnými silami zabezpečiť ich distribúciu, neboli by sme podľa všetkého dokonca schopní zabezpečiť ani kompletnú zdravotnú starostlivosť, či už primárnu, alebo sekundárnu.

    A preto si myslím, že je prirodzené, že štát hľadá zabezpečenie svojej ústavnej povinnosti, to znamená poskytovať zdravotnú starostlivosť aj inými metódami. Ale nemám žiadne pochybnosti o tom, že prerozdeľovať peniaze, ktoré vyberieme od platcov zdravotného poistenia, čiže štátu alebo súkromných osôb, prerozdeľovať tieto peniaze ďalej na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Som presvedčený o tom, že toto by sme zvládli.

    Navyše musím povedať, že zákon veľmi presne vytvára možnosť, aby zdravotné poisťovne nefungovali na báze akejsi dobrovoľnosti alebo dokonca akejsi charity. Predsa máme v zákone stanovené, že 3,5 % z toho, čo vyberú, môžu použiť na svoju prevádzku, na svoje administratívne náklady. To znamená, že vytvárame v zákone dostatočný priestor na to, aby žiadna zo zdravotných poisťovní, ktorá seriózne funguje, nebola vystavená tomu, že nedokáže pokryť ani len náklady, ktoré má spojené s činnosťou, ktorú od zdravotnej poisťovne očakávame.

    Ja mám vážne obavy, že v situácii, keď sa zhodneme, a predpokladám aj na základe vašich vyjadrení, pán minister, i prípadne vyjadrení kolegov z vládnej koalície, že sa zhodneme na tom, že dnes v systéme zdravotnej starostlivosti nemáme dosť peňazí. Určite v každej oblasti dochádza k nejakému plytvaniu a vždy možno hľadať rezervy. Ale v zásade je úplne jasné, že aj keby sme úplne odstránili plytvanie zo zdravotníctva, myslím, že zhodneme sa na tom, že dnes nemáme dosť peňazí, aby sme pokryli celý dopyt po zdravotnej starostlivosti. A ja si myslím, že ak v takejto situácii vytvoríme v ďalšom významnom článku možnosť vytvárať zisk, tak skutočne zdravotné poisťovne budú hľadať všetky spôsoby na to, ako obísť zákon alebo ako v rámci zákonných obmedzení ten zisk naozaj vytvárať, a to bude bez toho, aby to skutočne nemalo dopad na pacientov, ja si myslím, že to bude mať dopad na pacientov, a som presvedčený, že ak začnú v tejto situácii zdravotné poisťovne vytvárať zisk, celkom určite nájdeme vždy nejakú, nie jednotlivcov, ale nejakú skupinu pacientov, či už chronicky, alebo nie, teda pacientov s chronickými chorobami alebo inými, ktorí budú môcť povedať, že ich potreby po zdravotnej starostlivosti nie sú plne uspokojené. Som o tom hlboko presvedčený.

    Takže, aby som tuto tento bod uzavrel, principiálne, vážené kolegyne a kolegovia, pre nás je povolenie vytvárania zisku pre zdravotné poisťovne naozaj z principiálnych dôvodov neprijateľný. Nemôžme takúto vec podporiť - a opakujem - v situácii, ktorá nepochybne bude ešte dlho pretrvávať, keď nemáme dostatok zdrojov v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, si, že takýto krok je veľmi nezodpovedný.

    Druhá moja poznámka bude venovaná tomu, čo v dôvodovej správe je vysvetlené ako opatrenia na uľahčenie vzniku nových zdravotných poisťovní. Keď sme sa bavili k zákonu o lieku, tak sme alebo vy ste teda ako poslanci vládnej koalície viacerí dosť kritizovali, by som povedal, ten nárast počtu lekární, ktoré niekedy rastú ako huby po daždi, tam, kde niekedy bola jedna, teraz ich je už päť, toto povedal jeden kolega z vládnej koalície. A skutočne táto téma nie je nová a skutočne sa objavuje aj vo verejnom diskurze kritika toho, že tie, tých lekární, že teda bolo by asi dobré nejakým spôsobom regulovať prosto vznik tých lekární.

    Moja otázka zásadná znie: Prečo si myslíte, že opäť v situácii, keď nemáme dosť peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti, je naozaj potrebné vytvárať priestor pre vznik nových zdravotných poisťovní, a to takým spôsobom, že sa zmäkčujú podmienky pre vytváranie zdravotných poisťovní? Viete, ja si myslím, že zdravotné poisťovne sú mimoriadne dôležité ústavy, a ja si myslím, že stanovenie istých prísnejších a tvrdších kritérií pre vznik a fungovanie zdravotných poisťovní je namieste, pretože jednak pracujú s obrovským objemom peňazí a jednak majú obrovskú zodpovednosť, pretože nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich klientov. Ja som presvedčený o tom, že na výkon takejto práce a na narábanie s takým obrovským objemom je nevyhnutné, aby na to boli inštitúcie, ktoré majú dostatočne veľké, dostatočne veľké personálne, ekonomické, odborné zázemie, a obávam sa, že zmäkčovaním podmienok pre vznik zdravotných poisťovní dosiahneme pravý opak.

    Navyše otázka je, či skutočne najväčším problémom alebo nejakým zásadným problémom pri nákupe zdravotnej starostlivosti pre pacientov je nízky počet zdravotných poisťovní na Slovensku? Priznám sa, že takýto názor som doteraz ešte nikdy nezaregistroval, nikdy som doteraz nepočul o tom, že vznik väčšieho počtu zdravotných poisťovní umožní zvýšiť kvalitu nákupu zdravotnej starostlivosti pre pacientov, pre klientov zdravotných poisťovní. A myslím si, že vzhľadom na to, o aký špecifický trh, ak to slovo teraz použijem, aby sme si rozumeli, ako istý terminus technicus, vzhľadom na to, o aký špecifický trh ide, domnievam sa, že aj ten počet zdravotných poisťovní, ktoré dnes máme, je plne dostačujúci.

    Na tomto mieste by som si dovolil pripomenúť, s akým počtom zdravotných poisťovní sme začínali, keď sme zaviedli systém, pluralitný systém zdravotného poistenia, a aký počet ich máme dnes. My sme za uplynulých, keď to napríklad obmedzím na päť, šesť, desať rokov, my sme boli svedkami toho, že sa jednotlivé poisťovne zlučovali, že veľké zdravotné poisťovne požierali alebo skupovali tie malé zdravotné poisťovne. To znamená, boli sme skôr svedkami fúzií, zmenšovania počtu, nie zväčšovania. A ja si myslím, že tento proces nastal preto, lebo sa ukázalo, že nemá zmysel, aby existovali mnohé malé zdravotné poisťovne. Navyše, a opakujem, myslím si, že hlavný vplyv má na to skutočnosť, že peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti nie je dostatok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dokonca to, čo som si prečítal v dôvodovej správe, že, predpokladám, že to bol len taký naozaj len ilustratívny akoby bonmot, že v prípade, že zdravotná poisťovňa bude mať jedného poistenca, tak jej náklady, teda jej limit pre administratívne výdavky môže byť 5 %, že teda nepočítate s tým, žeby vznikali zdravotné poisťovne, ktoré budú mať počet poistencov rádovo v jednotkách.

    Ale to, čo má zase zaujalo, bolo to, že teda počítate s tým, že oproti dnešnému limitu 3,5 % by mohlo byť až 5 %, z tých vybraných prostriedkov by mohli zdravotné poisťovne použiť na svoje vlastné účely, na svoju vlastnú administratívu. To znamená, že vy vytvárate priestor pre to, aby sme z hľadiska podielu zvyšovali náklady na fungovanie zdravotných poisťovní, resp. aby sme z hľadiska podielu čoraz väčší balík peňazí, ktoré zdravotné poisťovne vyberú od svojich poistencov, použili na vlastnú spotrebu. No ale to je podľa môjho názoru príkro v rozpore s úsilím o zvyšovanie efektívnosti v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, o zvyšovanie efektívnosti, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami.

    Takže ja si myslím, že podporiť opatrenie, ktoré vlastne aspoň z hľadiska podielu, teda percentuálne zvýši nákladovosť fungovania zdravotných poisťovní, je v tejto situácii úplný nezmysel. Úplný nezmysel.

    Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja si, samozrejme, vypočujem, vypočujem záverečné, pozorne, záverečné slovo pána ministra, lebo predpokladám, že zareaguje aj na tieto - a toto ma veľmi, samozrejme, zaujíma, lebo naozaj z môjho pohľadu tu dochádza k tomu, že my vytvárame priestor pre navyšovanie administratívnych výdavkov pri fungovaní zdravotných poisťovní a zároveň im vytvárame zisk. A spojenie týchto dvoch krokov ja považujem za veľmi nebezpečné pre celý systém zdravotnej starostlivosti v situácii, keď aj tak nemáme dosť peňazí na to, aby sme poskytovali dostatočne kvalitnú zdravotnú starostlivosť a aby sme ju požadovali v takom, aby sme ju poskytovali v takom rozsahu, v akom evidentne tu spoločenská požiadavka existuje.

    Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto dôvodu, z tohto dôvodu vás chcem vyzvať, aby ste nepodporili predkladaný návrh zákona, o ktorom rokujeme teraz v druhom čítaní, a v súlade s § 83 rokovacieho poriadku, pán spravodajca, chcem dať dva procedurálne návrhy. Jeden o tom, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, a ak by tento návrh nezískal potrebnú väčšinu, tak predkladám ešte druhý návrh, dajte potom, prosím, hlasovať o tom, aby sme, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. No vy ste hovorili pred chvíľou o logopédii, tak... (Reakcia poslanca.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci, šiesti. Uzatváram možnosť, siedmi poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo mám pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Ondruš, najprv aby som povedal, ja som za to, aby ten zisk bol výrazne limitovaný, aby boli obmedzujúce podmienky na to, akým spôsobom sa bude používať.

    Ale na druhej strane tak som presvedčený o tom, že istý zisk je rozumný, aby mohli vytvárať. A keď ste hovorili o tých lekárňach a o tom, že ten manažment v tých poisťovniach nič nerobí, len prerozdeľuje peniaze. No, viete, podľa toho by som mohol rovnako povedať, že v lekárňach nič iné nerobia, len prerozdeľujú lieky, lebo dneska ich ani nemiešajú, len prerozdeľujú to, čo vyrobia farmaceutické firmy.

    A mi to veľmi pripomína spred 1989., keď ja som takisto nič neprodukoval, ja som len rozprával a učil a hovoril poznatky, ktoré som vedel, ale ja som nebol produktívny a mnohí. Takže túto argumentáciu by som naozaj vo vašom prípade sa zamyslel a obmedzil minimálne.

    A ešte jedna malá poznámka. My sme boli dohodnutí, kedysi ste mi sľúbili, že to bude vaše vystúpenie štandardné 10 minút, teraz bolo 21 minút. Ja vám to len chcem pripomenúť, že mohli by sme tento gentleman engreement dodržiavať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, je neuveriteľné sledovať atmosféru a to neuveriteľné nakladanie s verejnými fondami. Chcem tu povedať veľmi jasne a veľmi úprimne, tento návrh predstavuje bezohľadný návrh, bezohľadnú snahu na vyciciavanie verejných fondov, na vyťahovanie súkromných ziskov z prostriedkov, ktoré sú určené na základné zdravotné služby pre našich občanov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, existuje organizácia, je najväčšia, volá sa Asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne, má sídlo v Bruseli. Správy v rokoch 2003 až 2005, píše, že v svojej práci musia poisťovne uplatňovať nasledovné základné hodnoty:

    1. základné právo na zdravie a živobytie,

    2. solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status.

    A 3. základný princíp pre všetkých, aj pre pánov profesorov, ktorých tu máme, samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov.

    Čo to tu robíte, vážení páni, že týmto spôsobom úplne zbytkovou v situácii, keď neexistuje v Európe dodnes štát, v ktorom existuje zároveň zdravotné poistenie, povinné zdravotné poisťovne a zároveň aj ziskové zdravotné poisťovne?! Ani jeden dodnes, koľko klamstiev sa odznelo v rámci Slovenska a jak sa darí prostredníctvom médií takéto základné skutočnosti pred verejnosťou zamlčiavať.

    Nevážim si ľudí, ktorí predkladajú takéto návrhy, a pohŕdam nimi, vážené kolegyne, kolegovia.

    Vyciciavať verejné fondy, to posledné, čo zostalo ľuďom dneska, je nehoráznosť a nehanebnosť!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán poslanec Ondruš, chcem podporiť vaše vystúpenie a ešte by som ho doplnil o také malé zamyslenie sa.

    V situácii, keď do zdravotníctva v tomto roku ide menej o 126 mil. eur vďaka tejto vláde, vďaka ministerstvu, vláde, ktorá nemá na tom záujem, aby zdravotná starostlivosť bola poskytovaná pre všetkých. V situácii, keď ľudia budú musieť chodiť za zdravotným ošetrením do iných vzdialenejších nemocníc, pretože sa rušia lôžka, rušia sa oddelenia, samozrejme, ale iba tak, že kde nám to vyhovuje, pretože niekde na druhej strane privátnym súkromným nemocniciam sa nerušia, zaujímavo, ani oddelenia, gynekologické oddelenia v okruhu 30 kilometrov sú v každej nemocnice, v iných nemocniciach musia byť zrušené atď. V čase, keď sú obrovské rozdiely v ohodnocovaní platov medzi lekármi a zdravotnými sestrami v štátnych a krajských nemocniciach, nehovorím už o hodnotení v privátnych nemocniciach. V tomto čase, vážené dámy, vážení páni, prichádza ministerstvo a umožňuje, aby mali zdravotné poisťovne zisk.

    Ja neviem, ako toto chcete vysvetliť obyvateľom, ktorí budú musieť cestovať, ktorí nebudú mať možnosť ísť do svojej nemocnice sa dať ošetriť, pretože ste tam zrušili oddelenie. To sa jednoducho nedá vysvetliť.

    Ja si myslím, že to, čo v súčasnosti robíte, je obhajoba nič iné len privátnych súkromných záujmov, a pritom by ste mali obhajovať verejné záujmy, ľudí, ktorí si dennodenne platia, teda každomesačne platia zdravotné poistenie s očakávaním, že dostanú svoje zdravotné poistenie kvalitné.

  • Ďakujem. Pán poslanec ma spomenul pri vyčíslovaní dlhu a pri vyčíslovaní dividend, výšky dividend, ktoré si rozdeľujú zdravotné poisťovne. Tak bolo to doteraz 230 mil. eur, všetky peniaze na dividendy vyplatené a dlh nemocníc je 170 eur, možnože pán minister má, 170 mil. eur, možnože pán minister má presnejší údaj už teraz k tomuto dňu.

    No a všeobecne si myslím, že, aby som doplnila vystúpenie pána Ondruša, pána poslanca Ondruša, že keď arbitrážny súd, teda arbitráž dopade pre Slovenskú republiku priaznivo, môžeme dúfať, že poisťovne budú musieť vrátiť dividendy a bude po dlhu.

    A ďalšia vec je, že je skutočne príznačné pre naše mediálne prostredie v našej republike, že občania zavádzaní rôznymi nepresnými pojmami, už či sa týka zisku alebo či sa týka, alebo čo sa týka investícií, nazývajú sa sporením v DSS, a sú to pritom investície a peniaze určené na investovanie trebárs do rizikového kapitálu. Skoro ako Horizont Slovakia a BMG Invest, no ale nebudem to komentovať. Čiže občanom treba len presne voliť názvy a presne pomenovávať veci.

    Poisťovne majú možnosť rozdeliť alebo odmeňovať sa z tzv. správneho poplatku, teda zo správneho fondu, ktorý majú vo výške 3,5 %. Takže nie sú, ak chcú tvoriť zisk, môžu ho tvoriť na základe individuálneho zdravotného poistenia, na základe zmluvy, ktorú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Ondruš, tiež nemám veľkú chuť zdravotným poisťovniam umožniť, aby tvorili zisk, lenže je to rozhodnutie Ústavného súdu a je to rozhodnutie Ústavného súdu na základe vášho spackaného zákona, ktorým vy ste zdravotným poisťovniam ješitne a v duchu vašej teatrálnej politiky zisk zakázali tvoriť.

    Ale očakával som od vás, keď teda hovoríte, že teda nedovoľme tým poisťovniam tvoriť zisk, že prídete s nejakým riešením, že prídete, predložíte nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, a že postavíte sa vlastne takto konštruktívne. Postavili ste sa k tomu ale presne tak, ako ste hovorili v úvode vašej reči, čisto politicky, teatrálne, ako vy ste tí bojovníci proti zisku zdravotných poisťovní, ale bez akéhokoľvek konštruktívneho návrhu a riešenia.

    Ja sa iba modlím, naozaj, aby sme tú arbitráž neprehrali, lebo ak budeme musieť platiť za vaše chybné a choré rozhodnutie 30 mld. korún alebo teda 1 mld. euro, tak nikto iný na vašu teatrálnosť, na vaše divadlo, ktoré tu už dlhodobo predvádzate, nedoplatí, len znovu obyčajní ľudia a vaši voliči. A ešte im to budete vysvetľovať, ako vy ste za nich bojovali, ako vy ste bojovali proti tvorbe zisku zdravotných poisťovní a ešte oni vám s nádejou a dôverou znovu hodia hlas do volebnej urny.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No, pán poslanec Ondruš, vaše vystúpenie bolo čisto politické, v ňom nebolo ani štipka, ani náznak odbornosti - a možno by ste mohli počúvať mňa a nie pani poslankyňu Tomanovú. Pán poslanec, vy ste celý čas hovorili o tom, že ste presvedčený, že ste hlboko presvedčený. Vy si myslíte, dokonca ste zásadne proti a principiálne proti a na druhej strane ste nemali k dispozícii žiadne údaje, žiadne informácie, nijaké prepočty, nič. Na jednej strane zásadne proti, na druhej v rukách nič a potom poviete, že veríte tomu, že aj my súhlasíme s vaším názorom, že v zdravotníctve je málo peňazí. Na základe čoho? Dajakých vašich fantazmagórii?

    Pán poslanec, výpovedná hodnota vášho vystúpenia je asi na takej istej úrovni, ako sú vaše informácie, s ktorými pracujete.

    A stručne a jasne, pán poslanec, povedali ste, že budete sa snažiť byť stručný, tak ako je to vaším zvykom, 20 minút ste rozprávali dookola o jednom a tom istom a dokopy o ničom. Dvadsať minút! Samozrejme, plus 7 faktických poznámok, to je ďalších 14 minút, ak príde vaša, tak to je ešte 2, takže to bude 16, takže 34 minút ste posunuli rozpravu úspešne ďalej.

    A mimochodom, pán poslanec Ondruš, pred mesiacom a pol v Košickom samosprávnom kraji členovia zastupiteľstva, kde má drvivú väčšinu SMER, schválili postupnú likvidáciu Nemocnice s poliklinikou v Michalovciach. Takže, pán poslanec, toto je rozdiel medzi vašimi slovami a medzi reálnymi činmi vás, vašich kolegov tu a aj na celom Slovensku. Na jednej strane slovami bojujete za práva občanov, za zdravie a za čo čokoľvek iné a na druhej strane vlastnými činmi tieto práva umenšujete a idete proti občanom a to je, obyčajne tak sa tomu hovorí, že je to podlé.

    Ďakujem pekne.

  • Nejak ste tam zostal sám, pán Ondruš, zrazu.

    Pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. To som chcel práve povedať, že nejak osamel pán poslanec, ale ani sa tomu veľmi nečudujem, lebo aj minule jeho vystúpenie, aj toto dokázalo, že buď teda ten zákon vôbec nečítal, alebo tomu nerozumie. Ja si myslím trošku, že jedno aj druhé, ale od niekoho, kto nevie, aký je rozdiel medzi bryndzou a liekom, je to pomerne, pomerne očakávané.

    Pán poslanec, budem veľmi jasný, snáď sa pochopíme a budú to počuť aj vaši kolegovia, zisk zdravotných poisťovní je už možný, povolil ho svojím nálezom Ústavný súd, a to bez akýchkoľvek podmienok. Tento návrh dáva neregulovanému vytváraniu zisku podmienky, za ktorých sa môže tvoriť. A to je, sú tvorba rezerv na waiting listy, tvorba rezervného fondu a hlavne z tohto zisku budú musieť poisťovne platiť dane, pán poslanec.

    Je pochopiteľné, že motiváciu neplatiť dane majú teda najmä zdravotné poisťovne, ktoré sú v zisku, teda hlavne najväčšia poisťovňa Dôvera. Nie je preto v záujme vôbec žiadnej a najmä nie poisťovne Dôvera, aby takáto podmienka sa schválila, lebo sa im zníži zisk. Podpredsedníčkou Predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera je pani Dr. Zuzana Zvolenská, okrem iného tieňová ministerka práce sociálnych vecí strany SMER. Ak bude teda SMER proti tejto novele, bude svojím rozhodnutím zvyšovať zisky firmy, v ktorej sedí tieňová ministerka strany SMER.

    Pán poslanec, kto je proti tomuto zákonu, je za zisk zdravotných poisťovní.

  • Pán poslanec Ondruš nereaguje. Vyhlasujem rozpravu, a, prepáčte, prihlásil sa spravodajca do rozpravy.

    Nech sa páči, pán Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, naozaj nechcem vás zabávať ani zdržiavať, ale vystúpim radšej v rozprave, aby na mňa mohli prípadne kolegovia zo SMER-u mať faktické poznámky, aby mi to potom nevyčítali. Len naozaj k niekoľkým myšlienkam, ktoré tu odzneli v rozprave, a k tomu, čo je vlastne napísané v tomto zákone.

    Chcem povedať a prízvukovať, čo povedal vo faktickej poznámke aj pán poslanec Markovič. Táto novela zákona nepovoľuje zisk zdravotným poisťovniam. Ešte raz pomaly, dávajte na mňa pozor, prosím, kolegovia, táto novela zákona nepovoľuje zisk zdravotným poisťovniam.

  • Reakcia z pléna.

  • Naopak, prináša obmedzenia pre jeho tvorbu tak, ako to sľubovalo programové vyhlásenie vlády. Totižto dosahovať zisk zdravotných poisťovní umožnilo rozhodnutie Ústavného súdu.

    Pán poslanec Ondruš, kývte rukou, ale, bohužiaľ, je to tak a Ústavný súd rozhodoval o podaní skupiny poslancov vzhľadom na to, že predchádzajúca Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorý zakázal zisk zdravotným poisťovniam a ktorý bol protiústavný, rozhodol o tom Ústavný súd.

    V roku 2008 za predchádzajúcej vlády táto Národná rada, teda koaličná väčšina, schválila novelu zákona o dani z príjmov, na základe ktorej zo zisku nie je potrebné platiť dane, to znamená, že ani zo zisku zdravotných poisťovní nie je potrebné platiť dane. Ak dneska neschválime túto novelu, zdravotné poisťovne budú môcť dosahovať zisk bez akéhokoľvek obmedzenia. Naopak, táto novela prináša tri obmedzenia na dosiahnutie zisku: po prvé zo zisku musí zdravotná poisťovňa zaplatiť dane, po druhé do výšky 20 % z plateného základného imania musí tvoriť rezervný fond a musí si odložiť finančné prostriedky do tzv. technických rezerv pre všetkých pacientov, ktorí čakajú na odkladnú zdravotnú starostlivosť na tzv. čakacích listinách. Čiže musí mať pripravené peniaze pre všetkých pacientov, ktorí v danom kalendárnom roku nedostali túto zdravotnú starostlivosť z technických dôvodov, povedzmeže kapacitne nestíha oddelenie odoperovať toľko kĺbov alebo toľko šošoviek, ale finančné prostriedky na nich, ktorí čakali na zdravotnú starostlivosť v tomto roku, musia byť odložené zo zisku daného roku na ďalší rok, kedy túto zdravotnú starostlivosť budú čerpať.

    Dámy a páni, dámy a páni, o tomto je novela tohto zákona, o tom dnes rokujeme. Iste vidíte zo záujmu strany SMER, že si urobili pri vystúpení pána poslanca Ondruša povinné rečnícke cvičenie o amorálnosti zisku a potom hneď odišli, pretože veľmi dobre vedia, že ten paškvil, ktorý tu schválila koalícia SMER, HZDS, SNS v predchádzajúcom funkčnom období, ktorý vyhlásil Ústavný súd za protiústavný, je neobhájiteľná, teda naozaj použili rečnícke cvičenie, aby si splnili svoju domácu úlohu a následne odišli.

    Dával som pozor v rozprave aj na vystúpenia niektorých rečníkov zo strany SMER, napríklad pána poslanca Podmanického, ktorý opakovane povedal, že zisk v zdravotníctve je hlboko nemorálny. Mrzí ma, že pán poslanec Podmanický necíti túto hlbokú nemorálnosť zisku, aj keď hlasuje v prvom čítaní o zákone o lieku. Pretože zákon o lieku je práve o tom a zákon o rozsahu je práve o tom, aby farmaceutické firmy mali z verejného zdravotného poistenia nižší zisk, je o tom, aby lekárne mali z verejného zdravotného poistenia nižší zisk. Tam mu to už nevadilo! Tak ako je to s tou nemorálnosťou zisku? V pondelok je nemorálny, utorok je morálny, v stredu, keď ide o mňa, je veľmi morálny, v štvrtok fuj! Toto je strana SMER. Mimikri, kamufláž, tu je ich záujem o zisk zdravotných poisťovní, tu ich vidíte, ani jeden poslanec tu nesedí.

    Ale ešte krátko zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Ondruš, týkajúce sa toho, že umožňujem vstúpiť novým zdravotným poisťovniam na trh aj tým, že budú môcť minúť na prevádzku viac ako 3,5 % z verejného zdravotného poistenia, ktoré majú vo svojom rozpočte. Pán poslanec Ondruš si nedočítal celkom tento zákon, pretože chcem znovu podčiarknuť, že objem finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia, ktoré môžu využiť zdravotné poisťovne na svoju prevádzku, bude v súčte všetkých zdravotných poisťovní 3,5 % naďalej. Ani o jedno euro sa z verejného zdravotného poistenia neminie viac na prevádzku zdravotných poisťovní. Faktom ale je, že zdravotná poisťovňa, ktorá príde medzi zdravotné poisťovne na trh zdravotného poistenia a má menej poistencov, potrebuje viac finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej prevádzky, ako povedzme veľká Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá ani nedočerpáva 3,5 %, minie 2,5 - 3,0 %.

    Áno, v zmysle programového vyhlásenia vlády uľahčujeme podmienky na vstup nových zdravotných poisťovní. A viete prečo? Odpovedal by som pánovi poslancovi Ondrušovi, ale možno je to zaujímavé tu povedať. Viete prečo? Pretože situácia, keď jedna zdravotná poisťovňa, ktorej 100-percentným akcionárom je štát, ovláda viac ako 60 % verejného zdravotného poistenia, je zlá.

    Dnes tu počujeme, ako plačú niektorí poslanci, že Všeobecná zdravotná poisťovňa im odzmluvnila v ich okresnom meste také oddelenie alebo onaké oddelenie. Odzmluvnenie tohto oddelenia znamená jeho zánik. Keby mala Všeobecná zdravotná poisťovňa na trhu 30 %, zánik by to neznamenalo. Lenže Všeobecná zdravotná poisťovňa sa za predchádzajúcej vlády po vytlačení súkromných zdravotných poisťovní, po zlúčení so Spoločnou zdravotnou poisťovňou stala hegemónom v zdravotnom poistení a rozhoduje o živote a smrti jednotlivých poskytovateľov.

    A keď sa to pánovi poslancovi Ondrušovi a kolegom zo strany SMER páči, ja ich názor neberiem, viem, že oni chcú rozhodovať pevnou rukou o tom, ktorá nemocnica bude žiť a ktorá nebude žiť, o tom, že Fakultnej nemocnici v Košiciach zvýšia zmluvy o 30 % a Geriatrickému centru sv. Lukáša znížia zmluvy o 30 %. A keď sa na to opýtate vtedajšej generálnej riaditeľky pani Zvolenskej v roku 2008, konali sme poslanecký prieskum, odpoveď bolo, lebo obchodné tajomstvo. Keď sa to pánovi poslancovi Ondrušovi a strane SMER páči, ja ich názor neberiem, mne sa to nepáči a verím, že tých, ktorým sa to nepáči, je tu minimálne 79 v tejto Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, ďakujem vám, že ste ma vypočuli, hovoril som osem minút, sľúbil som päť minúť, veľmi sa ospravedlňujem, ale ešte to stále nebolo také zlé ako pán poslanec Kolesík.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Novotný, je vám odpustené. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Kalist.

  • Ďakujem pekne. No ja v prvom rade chcem poďakovať kolegovi Novotnému za veľmi stručné a správne zhrnutie toho, čoho sa vlastne tento zákon týka. Skutočne nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú vec. Ten paškvil, ako ste to veľmi trefne nazval, ktorý bol schválený minulou vládnou garnitúrou a ktorý náš vlastný Ústavný súd označil za protiústavný, umožňuje po zrušení týchto ustanovení Ústavným súdom, umožňuje to, že zdravotné poisťovne si dnes môžu vyplatiť akýkoľvek zisk, ktorý majú, a nemusia ho ani zdaniť. To značí, že keď poslanci SMER-u, ktorí tu vôbec nie sú, ani jeden z nich aktuálne, keď poslanci SMER-u hlasujú proti tomuto zákonu, v skutočnosti ľuďom na Slovensku hovoria, drahí občania, my sme za to, aby si napríklad poisťovňa Dôvera vybrala desiatky miliónov zisku a nezaplatila z toho ani jeden cent dane. Ani jeden cent dane. Tak je to.

    A ešte by som chcel na záver povedať, dneska má pán minister zdravotníctva meniny, asi nielen on, tak všetkým Ivanom prajem všetko najlepšie a dúfam, že dostanete pekný darček, že táto Národná rada sa prikloní k názoru Ústavného súdu a skutočne schválime zákon, ktorý ľuďom a ostatným vlastne činiteľom v zdravotníctve pomôže. Pretože zisk v zdravotníctve nie je zlý, povedal to aj Ústavný súd Slovenskej republiky, hovoria to všetky ostatné inštitúcie.

    To, čo tvrdí strana SMER, nie je pravda, klamú, zavádzajú, pretože zisk v lekárňach im nevadí, zisk pri predávaní zdravotníckych pomôcok im nevadí, zisk pri dodávaní do nemocníc im nevadí, len zrazu im vadí - akože vadí - zisk v poisťovniach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som len v krátkosti doplnil asi vystúpenie pána poslanca Novotného s tým, že aby sme nezabudli na pozmeňujúci návrh alebo vyzdvihnúť efekt pozmeňujúceho návrhu kolegu Beblavého a pani Žitňanskej, ktorým riešia - síce len čiastočne - problém, ktorý bol už vytýčený v roku 2005 v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, aby aspoň časť týchto ľudí mohlo byť poistených v Slovenskej republike. Síce tento pozmeňujúci návrh sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré študujú na území Slovenskej republiky, ale ja si myslím, že to je ako veľmi dôležitý krok, že kolegovia na to nezabudli a zrejme v tej nasledujúcej novele niekedy v budúcnosti sa ten okruh Slovákov žijúcich v zahraničí môže rozšíriť aj o ďalšie osoby. Takže to by som ako pokladal za dôležité, že sa nezabudlo ani na túto koncepciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len krátko zareagovať. Nič nie je také čierno-biele, ako v tejto Národnej rade prezentujeme. Ani opozícia, ani koalícia. Ja som jeden z poslancov, ktorí sme podpísali návrh na Ústavný súd na zrušenie zákazu zisku, ale budem veľmi očakávať, čo novela prinesie v reálnom živote, pretože si myslím, že ešte bude potrebné, aby sme tvorbu zisku obmedzili aj v iných prípadoch. A keď bude reálne vyčíslenie po účinnosti zákona, potom by som bola rada, keby sme v Národnej rade ešte o tejto veci diskutovali.

    To, čo mohla urobiť opozícia v minulosti, neurobila. Ba čo viac, pokazila ten zákon ešte viac, ako bol. Ale aby sme ani my ako koaliční poslanci, keďže dnes neexistuje reálne vyčíslenie, čo prinesie táto novela, koľko zisku si ešte predsa nechajú poisťovne, si myslím, že by malo byť pre budúcnosť záujem nás, aby všetky verejné zdroje, ktoré by mali byť použité na liečbu pacienta, aby bol pred nami vždy pacient a nie čísla, a nie ekonomika.

    To len chcem pre záznam, lebo za tie roky, čo som v parlamente a vnímam zdravotníctvo, vždy je tu čierno-biele videnie. Raz sme v opozícii, raz sme v koalícii, ale všetkých sa nás tento rezort môže raz v živote dotknúť.

  • Pán poslanec Novotný reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na mňa faktickou poznámkou a myslím, že to, čo povedala pani poslankyňa Sabolová na záver, by som chcel podčiarknuť a hneď aj poviem, kde vidím priestor, o ktorom sme diskutovali aj na výbore pre zdravotníctvo, aby naozaj ten zisk bol čo najmenší a aby sa čo najviac vrátilo do zdravotnej starostlivosti. A je to predovšetkým v časti povinnej tvorby technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti. Čím viac diagnóz a výkonov budeme vedieť dať do zoznamu týchto výkonov, na ktoré sa čaká, tým viac rezerv si bude musieť tvoriť zdravotná poisťovňa. Viem, že ministerstvo pracuje na takomto koncepte a tých diagnóz a výkonov stále pribúda. Myslím si, že toto je tá správna cesta, nie držať peniaze niekde na účte, ale vracať ich do zdravotnej starostlivosti prostredníctvom toho, aby ľudia čakali kratšie na odkladnú zdravotnú starostlivosť.

    Chcem poďakovať za vystúpenie a faktickú poznámku aj pánovi poslancovi Kalistovi. A naozaj to vystihol presne a ja to znovu zopakujem. Kto hlasuje proti tejto novele, hlasuje za zisk zdravotných poisťovní bez obmedzenia. Kto hlasuje proti tejto novele, hlasuje za vyšší zisk pre istú finančnú skupinu, ktorá vlastní jednu zdravotnú poisťovňu a proti ktorej tak vehementne bojuje už niekoľko dní a niekoľko rokov strana SMER.

    Ale po tom, ako zaujala strana SMER stanovisko k zákonu o rozsahu a zákonu o lieku, je mi úplne jasné, že rétoricky síce proti zisku bojujú, ale prakticky svojimi hlasovaniami podporujú vyšší zisk farmaceutických firiem, lekární, distribučných spoločností, a keď budú hlasovať proti tomuto zákonu, aj zdravotných poisťovní, aj tej, ktorá patrí tej zlej finančnej skupine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz chce stanovisko zaujať navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, naozaj mi dovoľte zareagovať veľmi krátko troma bodmi.

    Je dôležité si uvedomiť to, čo tu niekoľkokrát zaznelo. Toto je naozaj zákon alebo novela zákona, ktorá obmedzuje tvorbu zisku. Ústavným súdom bolo v januári, 26. januára, rozhodnuté, že pôvodný návrh zákona je protiústavný, a tým pádom by sa umožnilo vytvárať zisk bez akéhokoľvek obmedzenia.

    Preto veľmi krátko zopakujem tri obmedzenia:

    Prvé obmedzenie. Keď si zdravotná poisťovňa chce vyplatiť zisk, musí z toho zaplatiť daň. V prípade, že si ho nechce, alebo teda že tieto peniaze investuje na zdravotnú starostlivosť, nemusí z toho vyplatiť zisk. To je prvá podmienka.

    Druhá podmienka. V prípade, že si chce vyplatiť zdravotná poisťovňa zisk, nesmie mať ani jedného pacienta na čakacích zoznamoch na plánovanú zdravotnú starostlivosť, operácie, prípadne diagnostické výkony. Druhá podmienka, ktorá je veľmi obmedzujúca.

    Tretia. Zdravotná poisťovňa musí mať tzv. tvorbu technických rezerv vo výške 20-percentného základného imania. To preto, pretože keby sa nasledujúci rok nejakým spôsobom dostala do finančných ťažkostí, aby z týchto peňazí mohla uhradiť zdravotnú starostlivosť.

    Zaznelo tu niekoľkokrát, že poisťovňa je len nejakým prietokovým ohrievačom peňazí, že nejakým spôsobom nedáva pridanú hodnotu a nijakým spôsobom nerobí nič pre to, aby tie peniaze efektívne využila. Poviem opak, zdravotná poisťovňa skutočne pridanú hodnotu vytvára. Manažuje pacienta, manažuje jeho umiestnenie do najvhodnejšieho zariadenia, kontroluje nemocnice, poskytovateľov, ambulancie, aby v podstate túto starostlivosť kvalitne poskytovali.

    A ja súhlasím tiež s tým, že zdravie nie je tovar. Ale nesúhlasím s tým, že zdravie a zdravotná starostlivosť nie je služba. Zdravotná starostlivosť je služba a ako každá služba v tejto republike má nárok na svoju cenu a má nárok na svoju úhradu.

    Takže tretiu poznámku, ak dovolíte, nechcem sa opakovať, pretože naozaj moji predrečníci povedali množstvo argumentov. A tretiu poznámku poviem ohľadom postupovania pohľadávok.

    Za desať rokov poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa má pohľadávky vo výške takmer 300 mil. eur, to znamená, sú to peniaze, ktoré nezaplatili slovenské firmy, slovenskí živnostníci a občania Slovenska na poistnom. Aj toto je manažovanie pohľadávok, aj toto je efektívne vymáhanie pohľadávok poisťovňou a poisťovňa na toto potrebuje svojich zamestnancov, preto je to aj určitá motivácia, aby v podstate efektívne tieto peniaze vymohla.

    Postupovanie pohľadávok je v tomto zákone takisto zahrnuté a predpokladáme, že po tomto návrhu, ktorý predkladáme, bude môcť konkrétne Všeobecná zdravotná poisťovňa ešte z týchto pohľadávok alebo z týchto peňazí získať okolo 40-50 mil. eur.

    Ak dovolíte, posledná poznámka k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Kolesíka. Ide nad rámec tejto novely, preto ako navrhovateľ a predkladateľ s ňou nemôžem súhlasiť.

    Ďakujem pekne za blahoželanie a ďakujem pekne za podporu predloženého zákona.

  • Spoločný spravodajca stanovisko zaujať nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Na základe odsúhlasenej zmeny programu budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 316 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 316a.

    Prosím ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/31 z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého. Členské štáty boli povinné zabezpečiť transpozícii do 25. júna 2011.

    Vládny návrh zákona upravuje práva a povinnosti, opatrenia a postupy v súvislosti s procesmi zachytávania a ukladania priemyselných emisií oxidu uhličitého do geologického prostredia.

    Hlavným cieľom zavedenia predkladanej legislatívnej úpravy je predovšetkým vytvorenie legislatívneho rámca pre spoločný postup štátov Európskej únie pri minimalizácii dopadov klimatických zmien na životné prostredie. Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého ponúka nové možnosti pri znižovaní jeho produkcie a stane sa tak úplne novým segmentom podnikania.

    Vládny návrh zákona bude priamo vplývať na podmienky podnikania v geologickom prieskume, energetike, v hutníctve a v iných odvetviach priemyslu závislých od spaľovacích zariadení. V snahe, aby vládny návrh zákona v maximálnej možnej miere zohľadňoval rozsah problematiky, bol pripravený v spolupráci so zástupcami ministerstva hospodárstva, Hlavného banského úradu, ťažobných spoločností a veľkých priemyselných podnikov. Náročné bolo aj riešenie problematiky vymedzenia kompetencií zainteresovanej štátnej správy pri uplatňovaní tohto zákona v súlade s vymedzením väzieb na iné zložkové zákony.

    Predkladaný vládny zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktoré(ktorými) Slovenská republika je viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, ktorá je spoločná spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý zároveň určila ako gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o predloženom vládnom návrhu zákona, zaujali k nemu tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbory parlamentu pre financie a rozpočet a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení týchto výborov vyplynulo 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy, tie nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča poslancom Národnej rady o bodoch spoločnej správy č. 1 až 45 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 103 z 28. júna 2011 a zároveň ma výbor týmto uznesením poveril podávať návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásili písomne traja rečníci: pán poslanec Sidor, pán poslanec Jakab a pán poslanec Muránsky.

    Nech sa páči, pán Sidor, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ak dovolíte, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 316).

    V čl. V sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    Bod 2. V § 23 sa vypúšťa odsek 4.

    Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

    Vypúšťa sa odsek 4, nakoľko predmetné ustanovenie je v rozpore so Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie a právnymi aktami Európskej únie. Vypustenie nadväzuje na stanovisko Slovenskej republiky k výzve Komisie Európskych spoločenstiev. Porušenie z roku 2009/4548 týka sa obmedzenia vývozu nebezpečného odpadu.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Ja som sa divil, že nového poslanca máme, náhradníka.

  • Povedané so smiechom.

  • Pán predseda, ja som už chcel odísť, lebo ja nie som pán Elemér.

  • Smiech v sále.

  • Ešte raz sa ospravedlňujem. Nech sa páči.

  • Ale ja by som chcel, že aby ste (sa) mi ospravedlnil nejak po maďarsky, keď už tak...

  • Smiech v sále.

  • No, mám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. V sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    Bod 2. § 56a znie:

    "Pôsobnosť ministra životného prostredia vo vzťahu k orgánom Recyklačného fondu

    Minister životného prostredia

    a) podpisuje rozhodnutia správnej rady podľa § 58 ods. 6 písm. b),

    b) dáva podnet na začatie konania Najvyššieho kontrolného úradu,

    c) dáva podnet na začatie konania Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,

    d) zverejňuje zmluvy medzi Recyklačným fondom a žiadateľom podľa § 64 ods. 10 a zmluvy uzatvorenej na základe § 63."

    V súčasnom zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neexistuje žiaden inštitút kontroly poskytovania verejných prostriedkov z Recyklačného fondu, nakoľko prostriedky Recyklačného fondu musia byť poskytnuté v súlade s účelom odpadového hospodárstva, s prioritami štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky a programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky je potrebné vytvoriť mechanizmus kontroly zo strany ministerstva životného prostredia. Návrhom zákona sa zavádza povinnosť ministra životného prostredia vyjadriť podpisom súhlas s rozhodnutím Správnej rady Recyklačného fondu o poskytnutí prostriedkov pred podpísaním samotnej zmluvy medzi Recyklačným fondom a žiadateľom a zároveň má povinnosť takéto zmluvy zverejniť. V prípade porušenia kritérií poskytovania prostriedkov z Recyklačného fondu zakotvených v zákone o odpadoch je minister povinný dať podnet na preskúmanie takéhoto postupu Najvyššiemu kontrolnému úradu a Protimonopolnému úradu.

    Bod 3. V § 64 ods. 10 sa za slová "Správnej rady" vkladajú slová "podpísané ministrom životného prostredia".

    Doplnenie v odseku 10 nadväzuje na úpravu v § 56a.

    Bod 2 sa označí ako bod 4.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Pelegrini a pani poslankyňa Sabolová sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Jakab, ak dobre čítam, tak vládny návrh zákona hovorí o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa menia práve v súvislosti s touto problematikou.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vy, sa zaoberá Recyklačným fondom, čo nemá ale vôbec nič spoločné s týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Pred malou chvíľou pán minister Uhliarik sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu nášho kolegu, že ide nad rámec predkladaného zákona. Pevne verím, že aj druhý minister tejto vládnej koalície sa tak zachová a v záverečnom slove vyjadrí sa k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že je nad rámec predkladaného návrhu zákona, a preto nebudeme o ňom hlasovať. Aspoň pevne verím, že sa tak stane.

    A k samotnej podstate. Veľmi elegantne ten pozmeňujúci návrh vyzerá, pretože dávame možnosť ministrovi podávať konania pre NKÚ, pre Protimonopolný úrad, ale to písmeno a) je asi najdôležitejšie, kde dávame do rúk pánovi ministrovi moc, kde svojím podpisom bude môcť rozhodovať o tom, či posvätí, alebo neposvätí rozhodnutia Správnej rady Recyklačného fondu, čím si myslím, že neprispievame ani k opatreniam antikorupčného charakteru. Pretože ak máme koncentrovať moc zase do rúk nejakej jednej osoby, ktorá bude môcť svojím podpisom rozhodovať o tom, čo bude a čo nebude, no nemyslím si, že toto je tá správna cesta.

    A tento pozmeňujúci návrh chápem ako snahu MOST-u - HÍD ovládnuť peniaze v Recyklačnom fonde.

    Ďakujem pekne.

  • Ja len by som chcela upozorniť na, v tom bode 3 na druhej strane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca, aby sme si upravili správnu textáciu, keďže ide o rozhodnutia správnej rady, tak sa vkladajú slová "podpísaného ministrom životného prostredia", lebo my nie správnej rady podpisujeme, ale rozhodnutia podpisujeme. Čiže "podpísaného ministrom životného prostredia".

  • Pán poslanec Muránsky. Prosím vás, na ako dlho to máte, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Dlhšie. Dobre. Prerušme. Prerušíme teraz. Dávam prestávku. Nebudete, pán Muránsky, do 11.30 hodiny neskončíte, hej?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 11.30 hodine hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím, keby ste sa usadili.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 345).

    Pred tým, ako dôjdeme k hlasovaniu, by som chcel oznámiť, že momentálne je to nastavené tak, že bude obedná prestávka od 12.00 do 13.00 hodiny a budeme rokovať ďalej od 13.00 do 16.00 hodiny, avšak som sa stretol s viacerými návrhmi rokovať bez prestávky do 15.00. Pýtam sa preto, či je takýto všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Niekto nie? Dobre.

    Takže rokujeme bez prestávky do 15.00 hodiny. Po hlasovaní budeme teda ihneď pokračovať.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu... Moment.

    Pán poslanec Hladký má procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako spravodajca k zákonu č. 8/2009 dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovania k tomuto zákonu uskutočnili ihneď, pretože výbory prerokovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Prosím, budeme hlasovať o tom, či cestný zákon odhlasujeme dnes po tom, ako ho prerokovali opätovne výbory. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 77 za, 61 proti.

    Tento návrh bol schválený.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Pán predseda, vznikla veľmi zaujímavá situácia. Chcem, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k porušovaniu procedúry. Včera väčšina v pléne odsúhlasila úplne iný postup. Dávam do pozornosti analógiu a uznesenie ÚPV k podávaniu návrhov zákonov v tej istej veci. To ako vážne zavádzame precedensy, že sa tu bude hlasovať krížom-krážom, že raz odhlasuje plénum väčšinou, tak ako to stanovuje procedúra, niečo, potom o pol hodiny, keď sa náhodou dohodnete na niečom inom, zase tá väčšina odsúhlasí niečo iné? Je to vážny problém.

    Jednoducho včera plénum väčšinou rozhodlo, že sa bude na jeseň, v septembri, o tomto hlasovať. A vy zrazu ste zlomili včerajšie rozhodnutie väčšiny pléna. Ak chcete takýto precedens, tak potom naozaj stráca zmysel parlamentná demokracia.

  • Pán poslanec Paška, ako som už aj včera povedal, vyslovil som vám uznanie, virtuózne ste to hrali naozaj dobre a myslím si, že ale už stačilo a teraz budeme pokračovať.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Pavla Hladkého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý za skupinu poslancov podal v rozprave predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ktorým bol poverený.

    Pán poslanec Senko, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, včera sme schválili procedurálny návrh pána poslanca Poliačika z vášho poslaneckého klubu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • V čom spočíva váš návrh, pán Senko?

  • Aby ste dodržiavali predchádzajúce hlasovanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • ... a procedurálny, procedurálny návrh, ktorý sme už schválili. Idete nad rámec rokovacieho poriadku, pán predseda.

  • Dnes sme si schválili iné znenie.

    Pán poslanec Číž.

  • Keď pustite pána poslanca k slovu...

  • A otvoríte aj rozpravu, ak tomu dobre rozumiem, áno?

  • Čo by sme hneď, pán predseda, prijali tento váš výklad, problém je, že - a tie výbory to na čo prerokovali? Kto nám oznámi výsledok prerokovania toho návrhu?

  • Prepáčte, pán poslanec. Dáme prestávku na tri minúty, pokiaľ kolegovia zo SMER-u opustia miestnosť.

    Po tom, po tom, ako sme, ako sme sa dostali do doobedňajšieho stavu, kedy takisto všetci poslanci SMER-u tu neboli, teda ani jeden z nich.

    Tak nech sa páči, pokračujte, pán Hladký.

  • Vyhlasujem štyri minúty prestávku, dokým sa pán Kaliňák vyhuláka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre. Takže teraz budeme hlasovať o spoločnej správe.

  • Ruch v sále.

  • Takže budeme teraz hlasovať o spoločnej správe, a to o bode 1 spoločnej správy.

    Pán spravodajca, uveďte, prosím, hlasovanie. Tak nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, v rozprave a opakovanej rozprave vystúpili páni poslanci Saloň, Fico, Ondruš, Kaliňák, Paška a páni poslanci Hrušovský, Štefanec, Gál, Suja a Hladký, ktorí predložili pozmeňujúci návrh...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte apelujem, je to hrubé a flagrantné porušenie rokovacieho poriadku, pán predseda.

  • Ako spravodajca bude informovať Národnú radu o výsledku prerokovania pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Hladký, prosím, informujte Národnú radu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako spravodajca podávam informáciu o tom, že na základe procedurálneho návrhu pána poslanca Pavla Hrušovského pridelila pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh pána poslanca Hrušovského Národná rada týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre... (výkriky v sále) ... obranu a bezpečnosť.

  • Veľký ruch v sále.

  • Nie. Ako spravodajca, ako spravodajca...

  • Dámy a páni, budeme pokračovať, a to hlasovaním. No a pred tým, ako dôjdeme k hlasovaniu, poprosím o informáciu z výborov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hladký.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Takže na základe včerajšieho rozhodnutia Národnej rady bol pridelený pozmeňujúci návrh pána poslanca Pavla Hrušovského prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskom výbore. Obidva výbory prerokovali predmetný pozmeňujúci návrh. Ústavnoprávny výbor navrhol, lepšie povedané, návrh prerokoval a o uznesení nehlasoval, nakoľko nebol v tom čase uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh prerokoval, prijal platné uznesenie, ktorým odporučil uvedený návrh schváliť.

    Dajte, prosím, teraz hlasovať o tomto zákone a pozmeňujúcich návrhoch.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 16 za, 48 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali...

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte.

    Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 16 za, 48 proti, 14 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Hrušovský. Pýtam sa ho, či sťahuje ten pôvodný návrh pozmeňujúci.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Pán poslanec Gál, sťahujete tento pozmeňovací návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasujeme. Prosím, hlasujte o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gála, a to o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 6 za, 21 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 83 poslancov hlasovalo 78 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Dohodli sme sa na skrátení lehoty.

  • Prosím, hlasujte teraz. Poprosíme pána poslanca Pada, keby mohol hlasovať o tom, že vrátime, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca...

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosím, keby ste sa tam mohli prestať hádať. Ďakujem pekne.

  • Prosím, hlasujte teraz o uvedených bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 124 poslancov hlasovalo 82 za, 42 sa zdržalo.

    Tieto body spoločnej správy boli schválené.

  • Pán predseda, v rozprave odzneli dva procedurálne návrhy, ktoré predložil pán poslanec Ondruš. Prosím, dajte hlasovať o prvom jeho procedurálnom návrhu vrátiť novelu zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 79 poslancov hlasovalo 76 za, 2 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

    Pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady (tlač 387).

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 387.

  • Najskôr však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslancov Dušana Švantnera, že písomnú odpoveď predsedníčky vlády na jeho interpeláciu č. 1 nepovažuje za uspokojivú. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 79 poslancov hlasoval 1 za, 59 proti, 19 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Teraz dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 77 za, 3 sa zdržali.

    Navrhované uznesenie sme schválili.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 346).

    Pán poslanec Novotný, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gála. Ak pán poslanec súhlasí, o všetkých bodoch spoločne. Sťahujete zákon?

  • Reakcie z pléna.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Suju.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 78 poslancov hlasovalo 51 za, 10 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Mal by nasledovať pozmeňujúci návrh, ktorý som podal ja. Ja sťahujem tento návrh. Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského. Pokiaľ pán poslanec súhlasí, spoločne o všetkých bodoch.

  • Prosím, hlasujte o pozmeňovacom návrhu podpredsedu Hrušovského, a to o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 76 za, 3 proti, 1 nehlasoval.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovanie o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 76 za, 2 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Schválili sme to, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď a pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • O procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 124 poslancov hlasovalo 42 za, 75 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 125 poslancov hlasovalo 44 za, 71 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu k pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8, 11 až 35, 37 až 39, 41 až 59 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 125 poslancov hlasovalo 11 za, 71 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 9 spoločnej správy nebol schválený.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 2, 3 a 4 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Budeme pokračovať v hlasovaní. Najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch. Pán poslanec Fico predniesol v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh stiahnuť tento návrh zákona z rokovania a po prepracovaní ho opätovne predložiť na rokovanie Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fica.

  • Prosím, hlasujte teraz o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 81 poslancov, hlasovali 3 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán poslanec Ondruš predniesol v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, ak neprejde procedurálny návrh pána poslanca Fica nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto bode programu. Prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 81 poslancov, hlasovali 4 za, 77 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O procedurálnych návrhoch pánov poslancov Fica a Poliačika bolo hlasované počas včerajšej rozpravy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, hlasovalo 75 za, 5 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 80 poslancov hlasovalo 76 za, 4 sa zdržali.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 5 a 6 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výrobu neschváliť.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 80 poslancov, hlasovalo 77 za, 3 sa zdržali.

    Tento návrh bol schválený.

  • Nemôžme o ňom hlasovať. Nemôžme o ňom hlasovať, ide nad rámec novely.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy a teraz nám zostáva ešte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh pán poslanec Kolesík. Predkladateľ zákona pán minister vyjadril v zmysle rokovacieho poriadku nesúhlas s týmto pozmeňujúcim návrhom, keďže ide nad rámec novely, takže nemôžme o ňom hlasovať.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bode 39, ktorý bol schválený, nemožno už hlasovať o bode 40 spoločnej správy, ktorý rieši to isté. Je potrebné ešte hlasovať o bodoch 10 a 36 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 10 a 36.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 125 poslancov hlasovalo 71 proti, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body neboli schválené.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady.

    Máme v rokovaní

    vládny návrh zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máme ho ako tlač 316. A správu výborov máte ako tlač 316a.

    Prosím pána ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Rovnako poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    Z dopoludňajšieho rokovania zatiaľ nevystúpil písomne prihlásený pán poslanec Muránsky, ktorému teraz dávam slovo v rozprave, po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Poprosím mikrofón pre pána Kolesíka. Toto hlasovanie, keby ste zrušili. Pán Kolesík vyslovuje námietku. Nech sa páči. Pán Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda, dávam námietku voči tomuto návrhu pána ministra.

  • Budeme teraz hlasovať o námietke pána poslanca Kolesíka.

    Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 126 poslancov hlasovalo 47 za, 75 proti, 4 sa zdržali.

    Námietka poslanca Kolesíka nebola schválená.

  • Ako ďalší podal pozmeňujúci v rozprave pán poslanec Beblavý. Prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 125 poslancov hlasovalo 82 za, 33 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prerokovali tento zákon v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predmetný návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 126 poslancov hlasovalo 82 za, 40 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. V rámci rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 126 poslancov hlasovalo 82 za, 42 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach.

    Vyhlasujem prestávku do 12.10 hod. a budeme pokračovať v rokovaní o bode, s tlačou 316.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Na príklade práve prerokovaného zákona, kde boli pozmeňujúce návrhy, chcem demonštrovať, prečo nie je správne a prečo nie je dobré, aby sa takýmto spôsobom robili pozmeňujúce návrhy do existujúcich predložených vládnych návrhov zákonov, ako sme boli toho svedkami práve napr. pri zákone o prerokovaní cestnej premávky, kde teda z diela alebo teda z návrhu jedného z vládnych poslancov prešiel, dovoľte mi povedať, veľmi nebezpečný precedens, kde sa vraciame v oblasti odpadového hospodárstva pri spracovaní autovrakov a áut niekoľko rokov až, by som povedal, niekoľko desať rokov dozadu, kde my máme na Slovensku vybudované kapacity, máme autorizovaných spracovateľov cez rezort ministerstva životného prostredia, je ich 19 takýchto spoločností, a dneska jedným návrhom pred chvíľočkou sa stalo to, že stačí, aby niekto prišiel s čestným prehlásením a povedal, že jeho auto zmizlo, jeho auto už neexistuje a nepotrebuje nič, auto mu odhlásia a Slovensko bude opätovne zahádzané vrakmi, prípadne sa to bude tak robiť, že sa stade vyberú nejakú dôležité súčiastky, zaujímavé časti vozidla a ostatné ako odpadové oleje, pneumatiky a ďalšie proste zložky, ktoré autovrak alebo staré auto obsahuje, tak jednoducho nevieme, kde skončia, kde budú zakopané, prípadne kde ostanú ležať.

    Toto sú nesystémové kroky a toto sú nesystémové opatrenia.

    V tomto zákone opätovne sa predkladá jeden návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab, ale chcem sa vyjadriť aj k poslaneckému návrhu pána poslanca Sidora.

    Chcem zopakovať, že sa tu cez iný zákon, cez teda ukladanie oxidu uhličitého v rámci tohoto zákona, novelizuje článok o Recyklačnom fonde odpadového zákona. Je to nepriama novelizácia, kde sa významným spôsobom vstupuje do fungovania a orgánov, teda jedného z nástrojov odpadového hospodárstva, ktorým je Recyklačný fond. Chcem tu povedať, že opätovne sa mi len potvrdzuje, ako hlboko nechápeme systém fungovania odpadového hospodárstva, kde Recyklačný fond je možná takou asi tretinovou zložkou, či už z hľadiska financovania, alebo celkového systému odpadového hospodárstva, a predovšetkým v súčasnosti rieši oblasť práve autovrakov, možná niektorých plastov, odpadových olejov, pneumatík. Dve tretiny ďalších prostriedkov tečú dneska, a takisto je to v zmysle zákona o odpadoch, cez tzv. kolektívne a oprávnené organizácie, ktoré majú na starosti financovanie elektroodpadu, majú mať na starosti financovanie odpadov z obalov, a ako iste viete, práve tieto zložky, hlavne v odpadoch z obalov pri separovanom zbere, haprujú a jednoducho sú problémom v našich obciach a mestách. Ale tu sa ide riešiť niečo, čo, dovoľte, aby som povedal svoj názor, čo funguje.

    Prečo návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab, je zmätočný a prečo tento návrh podľa môjho názoru je aj nevykonateľný? A to je jediný tento dôvod. Recyklačný fond podľa zákona o odpadoch je zriadený ako účelový neštátny fond, ktorý je zložený zo 16 členov Správnej rady a 5 členov Dozornej rady. Zo 16 členov Správnej rady 10 je za priemyselné zamestnávateľské zväzy, ktorých navrhujú, týchto členov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a Republiková únia zamestnávateľov a menuje ich do týchto pozícií minister hospodárstva. Ďalší 3 členovia Správnej rady sú za Združenie miest a obcí Slovenska, teda za samosprávu, a 3 sú za štát. Po jednom za ministerstvo hospodárstva, jeden za ministerstvo financií a jeden je za ministerstvo životného prostredia.

    Dovoľte mi sa domnievať, že tento návrh, kde rozhodnutia Správnej rady Recyklačného fondu by podpisoval alebo odobroval len jeden z ministrov, a to minister životného prostredia, ktorý má v 16-člennej Správnej rade len jeden, jedno miesto, jedného člena Správnej rady, pritom sa ponecháva v zákone, že tento fond je neštátnym účelovým fondom, tak je to nielenže nesystémové, ale aj podľa môjho názoru nevykonateľné a takýmto spôsobom by sa Recyklačný fond ako taký v rámci systému podpory odpadového hospodárstva v Slovenskej republike absolútne znefunkčnil.

    Je potrebné, aby sme sa zamerali na doriešenie veľkej novely, alebo teda nového zákona o odpadoch, ktorý má prísť, ktorý sa pripravuje na ministerstve životného prostredia, aby sme konečne doriešili otázku programu odpadového hospodárstva a potom môžeme riešiť aj systém financovania odpadového hospodárstva, ale takýmto spôsobom, ako to tu bolo predložené, si myslím, že určite nie.

    Na podporu svojich slov chcem povedať, že aj ďalšie proste zúčastnené alebo zainteresované organizácie, ktoré majú k tomuto čo povedať, sú výrazne proti takejto novelizácii zákona aj takejto rýchlej novelizácii zákona cez iný zákon, či je to už Asociácia zamestnávateľských zväzov, opakujem, že zamestnávateľské zväzy majú zo 16 desať zástupcov a sú to predstavitelia tých, ktorí do tohto fondu platia, a tak je to správne. Keďže jednoducho títo platia, títo aj doteraz od roku 2001 vo väčšinovom prípade mali väčšinu v Správnej rade aj rozhodovali o prostriedkoch tohoto neštátneho účelového fondu. Samozrejme, že k tomuto sa vyjadruje aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má 3 zástupcov. A v súčasnosti aj najväčší platič do tohto fondu, a to sú automobilári, teda Združenie automobilového priemyslu, ktoré jednoducho takisto v tlačovej správe vydalo negatívne stanovisko k takejto novelizácii, k takejto forme novelizácii tohto zákona.

    S týmto teda vystupujem a ako človek, ktorý, alebo ako poslanec, ktorý dlhodobo sa oblasti odpadového hospodárstva venuje, dlho stál aj ako spravodajca zákona o odpadoch, prakticky od jeho vzniku v roku 2001, prosím, ctenú snemovňu, či je to už opozícia, alebo je to koalícia, aby takýto pozmeňujúci návrh alebo takéto pozmeňujúce návrhy v tomto pléne ste nepodporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie evidujem iba jedného pána poslanca, Petra Pelegriniho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať kolegovi Muránskemu, že ozrejmil bližšie tú problematiku Recyklačného fondu a zloženie jej orgánov, a som rád, že poukázal aj na to, že kým pred malou chvíľou umožnili poslanci vládnej koalície zahlasovať za zmenu, kde nebude potrebné pri odhlásení vozidla predložiť doklad o jeho spracovaní vhodnou formou, pán minister mlčí, ale pri pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jakaba sú vznešené ciele dané v tom odôvodnení, aby výdavky boli, alebo teda súhlasili a súviseli s prioritami štátnej environmentálnej politiky v Slovenskej republike a takéto ďalšie veci.

    Takže je to taký zaujímavý postoj aj ministra životného prostredia, keď sa jedná o ochranu životného prostredia.

    Ale ja to poviem ešte raz, a som to povedal už predtým, naozaj z toho všetkého, čo sa hovorí aj v kuloároch a ako vyzerá aj ten pozmeňujúci návrh, ide o to, aby jednoducho ministerstvo životného prostredia a minister za stranu MOST - HÍD ovládli prostriedky neštátneho Recyklačného fondu a mali priamy dosah na ich používanie.

    S tým sa nemôžme stotožniť a za seba a myslím, že hovorím aj za mojich kolegov, takýto pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab, nepodporíme a vyjadrujem súhlas s tým stanoviskom, ktoré nám tu predložil pán poslanec Muránsky.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, váš rozdielny meter je naozaj obdivuhodný, pretože obhajujete svoje tvrdenie tým, že Recyklačný fond je neštátny, a pritom tam plynú peniaze na základe zákona. Tak potom prečo hlasujete za zákony, ktoré súvisia so zdravotnými poisťovňami, kde je presne ten istý prípad? A tam vám vôbec nevadí, že bude privátna poisťovňa, ktorej prídu peniaze, mať zisk a mnohé iné veci. Tam vám to absolútne nevadí.

    Ale dovolím si povedať aj krátky komentár k tomu, že v Európe niečo také neexistuje. To nemôže byť Slovensko v niečom jedinečné? Ja sa domnievam, že Recyklačný fond urobil kus práce za to svoje obdobie. Ako člen výboru pre životné prostredie sme mali mnohokrát byť pri tom, ako podporil mnohé dobré projekty na obciach, na mestách. Začalo sa recyklovať, investoval do mnohých vecí súvisiacich práve s odpadovým hospodárstvom.

    Vážená pani poslankyňa, ja si myslím, že tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Jakab, je ničím iným iba to, že chcete poštátniť aj tento neštátny fond, ktorý tu má slúžiť na ochranu životného prostredia. To je jediný výsledok z toho, čo tu vidím. Nič iné, racionálne naozaj tu nevidím.

    Ak chcete posilniť kontrolu, tá sa dá iným spôsobom, ale nie takýmto, ako je to v súčasnosti v takej závažnej veci predkladané pozmeňujúcim návrhom. Zdá sa, že pozmeňujúce návrhy tak zásadné v tomto parlamente pri vládnutí tejto vlády sú úplne bežné. Ukázalo sa to aj pri predchádzajúcom zákone o premávke na pozemných komunikáciách, keď sa otvorila rozprava a prišiel zásadný, ale zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý všetko zmenil. A toto je presne to isté.

    Poprosím vás, nechajte Recyklačný fond tak, ako je. Skúsme to iným spôsobom vyriešiť, nie takto.

  • Pán poslanec nebude reagovať na faktickú poznámku. Bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa a spravodajkyňa k tomuto vládnemu návrhu zákona, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci(predsedajúci), nebudem dlho vystupovať. Musím pre poriadok k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Jakaba uviesť legislatívnotechnickú úpravu, aby vôbec sa mohol tento návrh zapracovať. V prípade, že by bol schválený, je potrebné, aby ste si za číslicu 2 doplnili text "za § 56 sa vkladá nový § 56a, ktorý znie:" a potom nasleduje celý ten text, ktorý pán poslanec predniesol.

    Ešte by som chcela pár krátkych poznámok k Recyklačnému fondu, pretože je to téma, ktorej som sa v minulom volebnom období dosť podrobne venovala a spolu s kolegom Ivanom Štefancom sme predkladali aj novelizácie zákona o odpadovom hospodárstve týkajúce sa kontroly Recyklačného fondu, pretože tá legislatíva je nastavená tak, že v súčasnom znení zákona neexistuje účinná kontrola nakladania prostriedkov z Recyklačného fondu.

    Táto vláda si zapísala do svojho vládneho programu aj riešenie postavenia existencie Recyklačného fondu a som presvedčená, že potrebujeme oveľa širšiu diskusiu o Recyklačnom fonde, ako je takáto krátka debata pri predložení pozmeňujúceho návrhu. Ja považujem Recyklačný fond totiž za nesystémový prvok v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky. On je skutočne ojedinelý v rámci celej Európy, možno aj celého sveta. Je to neštátny účelový fond, ale pritom nakladá s prostriedkami, ktoré do neho plynu na základe zákona. Teda ja ich považujem skutočne za verejné prostriedky a tieto verejné prostriedky musia byť kontrolované.

    Náš návrh s kolegom Štefancom smeroval k tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad na základe zákona o Najvyššom kontrolnom úrade mal oprávnenie vstupovať do prideľovania financií Recyklačného fondu a ich kontrolovať, ale takúto podporu sme zo strany vtedajšej vlády nedostali.

    Ja očakávam, pán minister, aj od ministerstva životného prostredia, že skutočne na jeseň predložíte do vlády aj do parlamentu dobrý zákon o odpadoch, nový zákon, o ktorom budeme môcť široko diskutovať a v rámci ktorého vyriešime aj postavenie a prípadnú existenciu Recyklačného fondu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie budú zrejme dve, pán poslanec Juraj Blanár a pán poslanec Szilárd Somogyi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Szilárd Somogyi je posledným prihláseným s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho ako tlač 329 a spoločná správa výborov má tlač 329a.

    Opäť prosím ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby aj tento zákon uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za reakcie. Ja veľmi len krátko by som chcel povedať, že podporujem pozmeňovací návrh pána poslanca Elemíra Jakaba, a to z dôvodu, že chcem urobiť poriadok v odpadovom hospodárstve. Chcem urobiť poriadok v odpadovom hospodárstve a do toho systému patrí aj Recyklačný fond.

    Nie je pravda, že nekomunikovali sme s Recyklačným fondom a s vedením Recyklačného fondu, práveže ten stav, ktorý doteraz bol, a preto práve táto forma, ktorá je legálna, možno nie je optimálna a využívame tú preto, lebo tá dohoda, ktorá doteraz platila, že vyčkáme na ten nový zákon, ktorý by mal upraviť podmienky, a dovtedy nebudeme dotovať alebo podporovať nesystémovo alebo neúčelne vznik ďalších kapacít, ktoré už v roku 2009 povedal Ernst & Jang, nezávislý audítor, že všetky sektory majú dostatočné kapacity. A vravím, trištvrte roka vedeli sme na tomto byť v zhode aj s vedením, a preto sme ani nepokladali, že takéto nejaké opatrenie bude treba.

    Čo sa týka tej moci, ktorú pán poslanec hovorí, Pelegrini, že dáva, tak dáva moc, ale dáva aj zodpovednosť a skôr by som povedal, moc len v tom, aby človek nemusel prevziať tú zodpovednosť, ktorú prípadne musel ako rezortný minister znášať za rozhodnutia Recyklačného fondu. Ale nijakú moc nedáva táto doložka k rozhodnutiu, kam to dať, na aké účely dať, všetko ostáva v rukách Správnej rady alebo Dozornej rady, akurát v súvislosti s pripravovaným novým zákonom a v súvislosti s neexistenciou plánu odpadového hospodárstva na tento rok, ktorý nie je, zámerne neexistuje, ale preto, lebo má byť v súlade so zákonom, ktorý tu vám predložím na jeseň, práve preto, a keďže bolo vyhodnotené, že ciele, ktoré boli nastavené na odpadové hospodárstvo pred 5, 7 rokmi, absolútne sa nenaplňujú, nebolo to dobre vymyslené a toho súčasťou je presne aj Recyklačný fond.

    Tak netreba pokračovať v tom, hlavne keď ide o veľké prostriedky a verejné prostriedky, prostriedky občanov a nie je nijaká, nulová kontrola a je prakticky druhý rok, v marci niekedy zo záverečnej správy sa dozvedáme, aké teda opatrenia robil tento fond.

    Čo sa týka, ako na záver by som chcel povedať len toľko, že na otázku pani poslankyne, že aj to napríklad neviem vám zodpovedať, či dostávajú obce, alebo nedostávajú obce, či dostávajú dosť, či dostávajú spravodlivo, či vôbec dodržuje sa to zákonné, ten zákonný pomer na podporu obcí, lebo nemáme nijaký prehľad.

    Teraz sa nám, dúfam, tiež, lebo nemáme ani na to nijaký vplyv, podarí vymeniť tak zvláštne nastavený systém zástupcov štátu v Recyklačnom fonde a budeme mať o tom potom nejaký lepší prehľad.

    Takže ja vás prosím, aby ste podporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Jakaba, aj keď hovorím, celý systém chceme riešiť na jeseň a dovtedy by som rád bol, pokiaľ by ten fond naozaj podľa možností nič alebo len také veci podporoval, ktoré budú jednoznačne v súlade s tými cieľmi, ktoré na jeseň tu tento parlament má schváliť.

    Tak ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na druhú časť alebo možnože ako cez inú optiku vidieť to, čo ste povedali, pani poslankyňa, a aj v mene nášho parlamentného klubu môžem vyjadrovať skôr ešte ďalší krok, že my Recyklačný fond považujeme za nesystémové riešenie, tak ako ste povedali. V našej predstave Recyklačný fond by nemal existovať v štruktúre a určite aj keď nie takýmto spôsobom zrejme, ako to bolo teraz ako predložené, ale budeme ako vykonávať všetko k tomu, aby jednak tie nad mieru vysoké poplatky, ktoré plynú do Recyklačného fondu, aby nie v takej miere, ale slúžili najmä samosprávam, ktoré sú ako najbližšie so životným prostredím. Avšak znova opakujem, nestačí to len v tejto faktickej poznámke, že Recyklačný fond musí byť zrušený.

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz bude pani poslankyňa Tkáčová na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem svojim kolegom za vecnú diskusiu a už sa teším na jeseň, keď budeme ozaj vecne debatovať o tom, či Recyklačný fond zrušíme, poprípade či ho začleníme do Environmentálneho fondu, alebo nájdeme iný spôsob, ako zabezpečovať financovanie odpadového hospodárstva, pretože nakladanie s odpadmi hlavne od roku 2008, kedy sa prejavili dôsledky hospodárskej krízy, nás dostihnú a nás dostihujú, pretože aj keď sa napríklad separuje, tak nie sú prostriedky na to, aby sa ten vyseparovaný odpad aj spracoval a väčšinou končí na skládkach komunálneho odpadu.

    Sama som zažila ako pred naším domom sme občania vytriedili odpad, prišlo kuka auto, všetko šup do jedného. Takže ja som veľmi nespokojná, že občania platia za likvidáciu odpadu dvakrát, pretože jednak platia poplatky, ktoré za odvoz odpadu, ktoré im ukladá mesto, ale potom platia aj v rámci nákupu tovarov a služieb, ktoré sú spoplatňované práve tým poplatkom buď do Recyklačného fondu, alebo do oprávnených organizácií, ktoré likvidujú odpad.

    Nikto nespochybňuje pozitívnu úlohu Recyklačného fondu, mne vadí - a skutočne som to viackrát povedala -, že neexistuje účinná kontrola nakladania s týmito prostriedkami.

    A zaujímala by ma ešte jedna vec, pán minister, či je pravda, že momentálne z Recyklačného fondu neplynú prostriedky pre obce, ktoré sú zodpovedné teda za zvoz a separáciu komunálneho odpadu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, záverečné slovo pána ministra k rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto z prítomných poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., ide o Zákonník práce, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Máte ho ako parlamentnú tlač 340 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 340a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa reaguje na výzvu, teda formálne oznámenie Európskej únie č. 210/2149, v ktorej upozornila nás na neúplnú, resp. nesprávnu transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21 ES z 15. marca 2006. Táto smernica hovorí o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa menila smernica z roku 2004.

    Zároveň sa zohľadňujú požiadavky praxe a skúsenosti orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu v oblasti nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu.

    Vládny návrh zákona je v súlade s ústavou a s medzinárodnými zmluvami Slovenskej republiky a nemá žiaden dopad na verejné financie a ani negatívny dopad na obyvateľstvo.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov aj v tomto prípade.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Igorovi Sidorovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, ak dovolíte, prečítal by som spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 421 z 19. mája 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkou schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 215 zo 14. júna 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 90 zo 16. júna 2011.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o jedinom bode spoločnej správy s návrhom uvedený bod schváliť. Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s pripomienkou.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 104 z 28. júna 2011. V citovanom uznesení výbor poveril mňa predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom splnenia povinnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k správnej a úplnej transpozícii právnych predpisov Európskej únie a takisto aj za účelom realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 až 2014, v ktorom vláda Slovenskej republiky označila za dôležité naštartovanie nielen vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu, ktorý so sebou prinesie aj nové pracovné príležitosti.

    Pretože sme už v druhom čítaní, dovoľte v rýchlosti zhodnotiť rokovania vo výboroch. Rád by som podporil spoločnú správu, ktorú sformuloval výbor pre sociálne veci pred niekoľkými dňami, a myslím, že tak ako je to navrhnuté v spoločnej správe, tak by ste to mali podporiť aj vy, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s tým, že niektoré body sú, samozrejme, možno sčasti sporné, je to jednak bod č. 1 spoločnej správy, to znamená vrátenie § 120, to znamená sadzby minimálnych mzdových nárokov ponechať v Zákonníku práce, kde predpokladám, že sa k tomuto rozvinie určitá diskusia.

    Ja osobne podporujem ďalšie body, ktoré boli uvedené v spoločnej správe s odporúčaním schváliť. Pristavím sa však ale pri bode č. 27, ktorý hovorí o zákaze predaja vo sviatok. Tento návrh rozhodne nemá moju podporu a nemyslím si, že prospeje k zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života, ba priam naopak, pretože sa na veci treba pozerať nielen z pohľadu tých, ktorí predávajú, ale z pohľadu tých rodín, ktoré nakupujú povedzme cez tieto sviatky.

    Ďalej by som chcel pripomenúť aj body, ktoré sú v spoločnej správe s odporúčaním neschváliť. Poviem rovno, mám problém s niektorými bodmi, ktoré boli navrhované v spoločnej správe pôvodne s tým, že určité ustanovenia pracovnoprávnych vzťahov by stačilo zamestnávateľovi prerokovať so zástupcami zamestnancov namiesto súčasného inštitútu povinnosti dohody so zástupcami zamestnancov, kde za najväčší problém vidím problém noriem spotreby práce, kde podľa môjho názoru jednoznačne stačí, aby zamestnávateľ prerokoval navrhnuté normy spotreby práce so zástupcami zamestnancov s tým, že v prípade prípadného sporu sú tu inšpektoráty práce, ktoré majú kompetenciu zaujať funkciu arbitra.

    Ďalej by som chcel zdôrazniť význam tzv. konkurenčnej doložky, ktorá je navrhovaná ako novinka v Zákonníku práce vo vládnom návrhu, a preto si myslím, že by ste ju aj vy mali podporiť, pretože táto právna úprava doteraz v Zákonníku práce jednoznačne chýba, vyžaduje si ju prax a tak ako máme v Zákonníku práce už dlhší čas tzv. konkurenčnú doložku, ktorá účinkuje, ktorá má svoj význam v prípade, že zamestnanec v počas trvania pracovného pomeru nemôže vykonávať niekde inde nejakým iným spôsobom činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter, tak z pohľadu potrieb praxe je dôležité, aby takáto možnosť dohody so zamestnancom bola možná aj po skončení pracovného pomeru.

    Otázna je aj problematika nadčasov. Viem, že sú na to protichodné názory. Môj názor je taký, že ak si chce sám zamestnanec zarobiť tým, že bude pracovať skrátka viac nadčasov po dohode so zamestnávateľom, treba mu to umožniť. A obmedzenie, ktoré je v súčasnom Zákonníku práce, je jednoducho zbytočné. Ďalej, samozrejme, pri rešpektovaní príslušných smerníc a dohovorov MOP.

    Ďalej chcem upozorniť na zmeny, ktoré sa týkajú lepšej možnosti zastupovania zamestnancov v podobe ďalších inštitútov zástupcov zamestnancov, a to sú zamestnanecké rady, zamestnanecký dôverník. Chcem vyzdvihnúť význam tohto riešenia, ktorý je vo vládnej novele, a očakávam vašu podporu a myslím si, že zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník majú získať v tejto norme taký priestor, aký si z hľadiska praxe skutočne zaslúžia. Na druhej strane niektoré právomoci odborových organizácií, ktoré sú dnes v Zákonníku práce, považujem za vysoko nadštandardné a myslím si, že treba sa na veci pozerať reálne.

    Ak hovoríme o zastupovaní zamestnancov, malo by to byť zastupovanie zamestnancov a nie to, čo často vidíme v praxi. Firma, ktorá má 1 000 zamestnancov, má v počte troch odborárov zrazu reprezentatívne zastúpenie, kde traja zamestnanci vlastne potom majú podľa súčasného Zákonníka práce právo hovoriť za všetkých, majú právo na to, aby získali priestor v podobe zákonom vynúteného plateného pracovného času na svoju agendu a podobne. To považujem že vysoko nadštandardné a myslím si, že to nie je dobré.

    Toľko v stručnosti. Chcem dať priestor vám. Máte, samozrejme, právo sa vyjadriť, prednášať svoje návrhy. Budem veľmi pozorne počúvať všetky nápady, všetky návrhy, ktoré zrejme v tejto rozprave zaznejú. A vopred hovorím, že tie dobré a užitočné určite budem aj ja osobne aspoň verbálne, keď už nie inak, podporovať.

    Ďakujem za pozornosť a teším sa na zaujímavú diskusiu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené navrhovateľom.

    A poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby ako poverený spravodajca výboru pre sociálne veci informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • 173.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 436 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre verejné správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport návrh zákona prerokoval dňa 16. júna 2011, ale neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Okrem výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dňa 16. júna 2011 a uznesením č. 71 odporúča návrh zákona schváliť.

    Výbory podali 48 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9, 12, 14, 15, 23, 27, 31, 35 až 44 a 47 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 8, 10, 11, 13, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 30, 32 až 34, 45, 46 a 48 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pardon, pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia prihlásil pán poslanec Ondruš, za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Horváth. A ďalej sa písomne prihlásili pani poslankyňa Gibalová, Vaľová, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Bublavý, pán poslanec Kolesík, pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Jasaň, pani poslankyňa Blahová, pán poslanec Dostál, ďalej pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Matovič, pán poslanec Burian a pán poslanec Kvasnička. Ak som dobre počítal, je to celkom osemnásť poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Po skončení ich vystúpení bude potom možnosť sa prihlásiť v súlade s rokovacím poriadkom ústne.

    Slovo dávam teraz pánovi poslancovi Ondrušovi, ktorý vystúpi za poslanecký SMER, poslanecký klub SMER - sociálna demokracia. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, začíname posledné kolo rozhodovania a rokovania o základnej pracovnoprávnej norme v slovenskom zákonodarstve. Vládny návrh novely Zákonníka práce je zlým, škodlivým, nebezpečným a protimoderným, ak môžem takéto slovo v slovenčine použiť, počinom. Je v rozpore so zásadami, ktoré uznáva a rešpektuje Európska únia. Tá Únia, ktorá podporuje liberalizáciu trhov, liberalizáciu obchodu a podnikania, tá Únia, na ktorej odporúčania sa priam s detinskou radosťou odvolávate, keď idete škrtať, oberať ľudí o peniaze a likvidovať garancie v dôchodkovom systéme.

    Pracovné právo je od samotného začiatku, ale aj dnes ponímané v Európskej únii ako ochranárske právo, a to vo vzťahu k zamestnancom, ale aj k širšiemu okruhu pracujúcich za mzdu, resp. jej obdobu. Preto aj popredná slovenská odborníčka na pracovné právo prof. Helena Barancová v Zborníku vedeckých príspevkov o flexibilite pracovného práva a novom systéme sociálnej bezpečnosti upozorňuje, že vývoj pracovného práva len podľa predstáv krajného neoliberalizmu je neakceptovateľný. Profesor Kompa, generálny spravodajca na Európskom kongrese pracovného práva a sociálneho zabezpečenia v Paríži už v roku 2006 zhrnul, čím sa tento neakceptovateľný neoliberálny vývoj vyznačuje:

    1. vylúčenie rozširovania kolektívnych zmlúv,

    2. zrušenie kolektívneho vyjednávania na vyššej úrovni,

    3. možnosť kolektívnymi zmluvami dohodnúť odklon od minimálnej zákonnej požiadavky,

    4. rozširovanie práv manažmentu riadiť podnik minimalizáciou práv zamestnancov,

    5. nové individuálne zmluvy so zníženou sociálnou ochranou,

    6. predlžovanie pracovného času zamestnancov bez dodatočných platových záväzkov,

    7. zníženie práv zamestnancov pri dočasnej pracovnej neschopnosti a napokon

    (8.) rozširovanie využívania agentúr dočasného zamestnávania.

    Áno, vážené kolegyne a kolegovia, až na jednu výnimku toto všetko nájdete v novom zákonodarstve, ktoré presadzuje súčasná vládna koalícia. Nový Zákonník práce podľa vašich vládnych predstáv predstavuje neakceptovateľný neoliberálny vývoj, povedané slovami prof. Barancovej. Neakceptovateľný preto, lebo ako zdôrazňujú odborníci, bude to mať negatívny vplyv nielen na samotných zamestnancov, ale aj na hospodársku súťaž, a teda celú ekonomiku.

    Keď však my sociálni demokrati hovoríme o neakceptovateľnosti návrhu, máme na mysli nielen ekonomické dopady a vplyvy. Už v prvom čítaní sme s pánom poslancom Dostálom polemizovali, či sociálne práva sú, alebo nie sú súčasťou ľudských práv. A musím konštatovať, že náš postoj nie je len ideologický. Na spojitosť sociálnych práv a ľudských práv prvej generácie sa čoraz častejšie v posledných rokoch odvolávajú nielen rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva i ústavných súdov jednotlivých členských krajín Európskej únie.

    Pretože najdôležitejším a úplne kľúčovým faktorom, podľa ktorého treba pracovné právo tvoriť, je ochrana ľudskej dôstojnosti v zamestnaní, resp. pri práci. Aj keď je pracujúci v inej pozícii než formálnej pozícii zamestnanca. Musíme chrániť a posilňovať, ak chcete, zatraktívňovať pozíciu zamestnanca. Lebo dokonca aj v celosvetovom meradle zostáva aj v tejto dobe liberalizácie všetkého rozhodujúcim spôsobom vykonávania námedznej práce. Samozrejme, v meniacom sa svete nemôže ani pracovné právo úplne nemenne zotrvávať absolútne len na ochranárskej pozícii, preto sa jedným z kľúčových pojmov stáva flexiistota. Čiže rozumné skĺbenie flexibility a istoty pre pracujúcich.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 zdôrazňuje, že, citujem: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac." Koniec citátu.

    Nástrojom účinného boja proti nezamestnanosti je podľa výboru vnútorná, nie vonkajšia flexibilita, ktorá by sa nemala chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania alebo na oslabenie a ohrozenie všeobecnej sociálnej ochrany pracovníkov. Dokonca aj orgány Európskej únie tlačia na zamestnávateľov, aby nehľadali len zjednodušenie prepúšťania svojich ľudí, ale skôr flexibilnejšie formy ich zamestnávania. Napokon aj v novom strategickom dokumente Európskej únie, ktorý nasleduje po Lisabonskej stratégii a nazýva sa Európa 2020, sa uvádza, citujem: "Najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto. Avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Koniec citátu.

    V priamo rozpore s týmto prístupom je pozmeňujúci návrh, ktorý máte v spoločnej správe pod bodom 4. Jeho prijatie umožní zneužívať nedostatok pracovných miest na stále sa opakujúce akože zamestnávanie ľudí prostredníctvom tzv. agentúr. Znamená to, že na miesta, ktoré by mali byť úplne zjavne a nesporne obsadené riadnymi zamestnancami, si budú firmy prenajímať ľudí z agentúr. Je odporné a neľudské, že vládna koalícia podporuje predávanie, prenajímanie ľudí ako akýchsi otrokov, čím ich ponižuje na úroveň strojov a nástrojov, ktoré si firma zoberie a zase odhodí, ako sa jej zachce. Toto je presne ten odsúdeniahodný prístup, ktorý poskytuje podnikom flexibilitu tým, že ľuďom berie čo i len štipku istoty. Takýto prístup k ľuďom je nehanebný a nemožno ho ospravedlniť ani údajným bojom proti nezamestnanosti.

    Pán poslanec Beblavý v rozprave k tejto novele vyhlásil, že, teraz ho budem citovať, bola to rozprava k prvom čítaní: "Dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom." Koniec citátu.

    Pán kolega Beblavý to povedal, keď si myslel, že som sa tento vzťah pokúšal dokázať ja. Lenže je to opak. Sú to práve vládni poslanci, napríklad pán kolega Kaník, sú to práve vládni predstavitelia, ktorí sa tešia dôvere vládnych poslancov, ktorí sa nás spôsobom nepriechodným už v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, podľa pána Beblavého, usilujú zavádzať, že zmena Zákonníka práce prinesie nárast zamestnanosti.

    Ale aj keby do bola pravda, tak cieľom vládnej koalície je za každú cenu vylepšiť si štatistiky na úkor pracujúcich ľudí. Toto je nehanebný a podlý zámer. Zbedačiť ľudí len preto, aby sa pani premiérka mohla pred ďalším letom v televízii chváliť štatistickými údajmi, za ktoré vysokú cenu zaplatia radoví občania.

    A presne to je vaším zámerom, vážení kolegovia, vážené kolegyne z vládnej koalície, lebo pán poslanec Brocka mi v niekoľkých diskusiách v rozhlase a televízii opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Lenže za čím tam odišla? Za lepšie fungujúcimi súdmi? Za vyššou investičnou pomocou? Za kvalitnejším školstvom alebo za kvalitnejšou dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, tak v ničom z tohto nezlepšíme konkurencieschopnosť Slovenska zmenami v Zákonníku práce. A ak odišla do Srbska kvôli tamojším nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť ešte lacnejších, ešte viac zbedačených zamestnancov na Slovensku.

    Sami takto, vážení vládni kolegovia, odhaľujete vašu skutočnú motiváciu zmeny Zákonníka práce a táto motivácia je hanebná a odsúdeniahodná, lebo poctivo pracujúcich ľudí uvrhne do chudoby.

    Vlastne by nás ani nemalo prekvapovať, že predkladáte návrh zákona, ktorý umožní ľudí ponižovať, zneužívať a zbedačovať. K tomuto bude viesť viacero zmien navrhovaných v novele Zákonníka práce. Ja sa však teraz zameriam len na dve, ak nie rozhodujúce, tak určite mimoriadne dôležité.

    Prvou je otázka pracovného času. Váš návrh, pán minister, prináša reálnu hrozbu, prináša reálnu hrozbu neúmerného predlžovania pracovného času, pričom môže zasiahnuť podstatnú časť zamestnancov. V krajnom prípade budú zamestnanci nútení odpracovať až tri plné pracovné mesiace nadčasov za rok. Pritom definícia takzvaných vedúcich zamestnancov je tak široká, že ju v malých firmách už dnes môže spĺňať takmer každý zamestnanec až takmer po radového robotníka a vo väčších nie je problém urobiť také organizačné úpravy, aby každý, kto riadi čo len jediného človeka, mohol byť podľa tejto definície považovaný za manažéra a musel odpracovať 550 hodín nadčasov ročne.

    Nie my, ale nezávislá odborníčka, právnička napísala, že je to neetické, a ak to bude schválené, tak získame nelichotivé prvenstvo v rozsahu nadčasovej práce nielen v Európskej únii, ale aj mimo Únie.

    Je vašou nekonečnou hanbou, že musíme 48-hodinový pracovný týždeň brániť takmer 100 rokov po prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o obmedzení pracovného času na 8 hodín denne a 48 hodín týždenne, ktorý v Československu začal platiť o trošku neskôr, od roku 1922, keď vyšiel v Zbierke zákonov.

    Preto aj Európsky parlament 8. októbra 2008 to, čo teraz navrhujete, označil za návrat do 19. storočia a vyhlásil, budem citovať, že: "Bezbrehá deregulácia je príčinou skazy a má za následok aj súčasnú krízu vo svete. Nemôže pokračovať donekonečna, lebo je proti ochrane života a zdravia zamestnancov a bezpečnosti práce a súčasne otvára dvere sociálnemu dumpingu." Koniec citátu.

    Prof. Barancová uvádza, že charakteristickou črtou v Slovenskej republike je masívny nárast nadčasovej práce, ako aj pracovnej pohotovosti. V počte skutočne vykonanej nadčasovej práce, ako aj v počte zákonom stanoveného maxima patrí Slovensko na popredné miesta v rámci celej Európske únie. Navyše o terajšom návrhu na predĺženie týždenného pracovného času na 56 hodín prof. Barancová súdi, že Európska komisia ho môže posúdiť ako rozporný s účelom európskej smernice č. 2001/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času zo 4. novembra 2003.

    Mimochodom, pani profesorka nie je v tomto hodnotení osamotená, to isté prezentovali aj ďalší právnici z Trnavskej univerzity, ktorí upozorňujú, že výnimka predĺženia pracovného týždňa na 56 hodín sa musí týkať skutočne iba vrcholových manažérov, čo o terajšom vládnom návrhu povedať nemožno. Aj títo právnici potvrdzujú moje obavy, budem citovať ich hodnotenie vašej novely: "Pri navrhovanej novele by hrozilo riziko obchádzania Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa tým, že by ustanovil do pozície vedúceho zamestnanca čo najväčší počet zamestnancov, pričom by im formálne upravil právomoci a vyžadoval by od nich súhlas s 56-hodinovým týždenným pracovným časom." Koniec citátu.

    Odvolávanie sa na potrebu dobrovoľného súhlasu zo strany zamestnancov je v tomto prípade už, nehnevajte sa, alebo sa hnevajte, ale úplné chrapúnstvo. Toto už nemôže byť omyl, toto už nemôže byť nevedomosť. Jednoducho neexistuje, aby ste nechápali, že v čase takmer 400-tisícovej nezamestnanosti, keď na jedno voľné pracovné miesto je niekoľko tisíc nezamestnaných, sa pracovníci nerozhodujú dobrovoľne a slobodne, ale v strachu o stratu práce sú a budú ochotní prijímať akékoľvek podmienky, ktoré im zamestnávatelia z pozície sily nadiktujú.

    Toto sa týka napríklad 14. bodu spomedzi pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe. Na prvý pohľad je správne, že finančné odškodnenie nedostane ten, kto si úraz či chorobu spôsobil nedodržiavaním predpisov. Lenže pravda je taká, že ľudí k tomu neraz nútia ich zamestnávatelia, ich nadriadení a tých zase ich nadriadení a tých zase majitelia firiem.

    Áno, pracujúci skutočne zvyknú porušovať bezpečnostné normy, ale nerobia to dobrovoľne, aj keď sa to pred súdom dokázať nedá. Robia to na neformálny príkaz svojich nadriadených, lebo v strachu o svoju budúcnosť a svoje rodiny urobia čokoľvek, aby neprišli o prácu. Alebo preto, aby si zarobili čosi navyše, lebo zo základného platu jednoducho nemôžu dôstojne vyžiť. A vy ľudí, ktorí sú už aj tak dosť ponížení, ešte chcete potrestať tým, že im chorým a dokaličeným zoberiete aspoň nejakú finančnú kompenzáciu. Nehnevajte sa, ale to už je fakt veľká hanba.

    Z podobného súdka je aj 23. bod z pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorý umožní, aby zamestnávatelia nariadili zamestnancom tzv. pružný pracovný čas bez ich súhlasu. Podobne ako pri nadčasovej práci nebudú sa môcť zamestnanci brániť svojvôli firiem, akoby ani neboli ľuďmi, ktorí majú svoje súkromie, svoje rodiny, svoje rodičovské povinnosti, či naopak, povinnosti voči starým alebo bezvládnym rodičom.

    Máte veľa rečí o demografickom vývoji, o problémoch v rodičovskej starostlivosti, v domovoch sociálnych služieb, či v domovoch pre seniorov, v kompenzáciách pre zdravotne postihnutých, v starostlivosti o invalidov, ale keď máte vytvoriť pre ľudí adekvátne podmienky, aby sa mohli o svojich príbuzných starať namiesto štátu, tak im hádžete pod nohy nie polená, ale celé stromy aj s konármi.

    A tak sa dostávam k druhému momentu tejto novely, ktorý chcem zdôrazniť. Podlým a zákerným spôsobom v nej oberáte zamestnancov o mnoho ochranných prvkov. Falošne sa tvárite, že namiesto diktátu zákona vytvárate priestor na slobodnú dohodu pracovníka s firmou, pritom nastavujete všetko tak, aby zamestnanci boli v čo najneslobodnejšej pozícii.

    Odborníci na pracovné právo sa neveriacky chytajú za hlavu a tí, ktorí majú zmysel pre humor, napochytre zvažujú ponúknuť kolegom z vyspelejších a modernejších krajín zájazd na Slovensko namiesto návštevy Jurského parku alebo Disneylandu. Robíte z nás atrakciu, o ktorej existencii rozumní a vzdelaní ľudia pochybujú, kým ju neuvidia na vlastné oči.

    Princípom Zákonníka práce je všade vo vyspelom a modernom svete stanoviť minimálne štandardy, ktoré nemožno žiadnym spôsobom, ani akože dobrovoľne podliezť. A kolektívne vyjednávanie je všade v normálnom svete nástrojom na dosiahnutie lepších, nie horších, než zákonom garantovaných podmienok.

    Zjednodušene povedané, zatiaľ čo doteraz, tak ako inde v Európe, poskytuje kolektívne vyjednávanie zamestnancom istotu, že takto im odbory môžu vybojovať ešte lepšie pracovné či platové podmienky, vy teraz z kolektívneho vyjednávania robíte hrozbu, ktorá môže zamestnancom zobrať ešte aj to, na čo majú nárok zo Zákonníka práce.

    Prof. Barancová píše, budem ju citovať, „že úsilie znižovať zákonné nároky zamestnancov pomocou kolektívnych zmlúv popiera či úplne neguje základnú sociálnu funkciou kolektívnych zmlúv“. Koniec citátu.

    A podľa môjho názoru tu práve o to ide, zákernosť, podlosť až hyenizmus týchto vašich návrhov ma šokuje. V tomto jedinom bode dôsledne napĺňate programové vyhlásenie vlády o tom, že pôjdete odborárom po krku. Premyslene vkladáte do tohto zákona prekážky, ktorými v skutočnosti znefunkčníte kolektívnu obranu zamestnancov v podnikoch, samostatné a na zamestnávateľoch, ale aj na vláde nezávislé odbory a chcete ich nahradiť bábkovými zamestnaneckými radami, každého jedného zamestnanca ponecháte jeho osudu a potom mu poviete, nech sa slobodne rozhodne. Ako keď človeku dolámete nohy a potom mu dáte slobodne na výber, že môže bežať, kam chce.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už spomínaný prof. Kompa vo svojej správe na parížskom kongrese napísal, budem ho citovať: "Neoliberálni ideológovia nekonečne odsudzujú rigidnosť pracovného práva. Všimnite si, ako využívajú jazyk na presadenie politických cieľov. Slovo rigidný má negatívny obsah, zatiaľ čo flexibilný znie lákavejšie. Veď bude človek známy radšej ako rigidná alebo radšej ako flexibilná osobnosť? Pre zamestnancov však tieto tzv. rigidné zákony predstavujú sociálnu ochranu vydobytú po desaťročiach sporov a obetovania. To, čo neoliberálni reformátori nazývajú rigidným pracovným právom, môžu zamestnanci vidieť ako solídne pracovné právo ochraňujúce ťažko získané prínosy." Koniec citátu prof. Kompu.

    A doc. Zdenka Gregorová z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne k neoliberálnej predstave o pracovnom práve dodáva, budem ju citovať, "že by sa zamestnávateľom malo umožňovať disponovať so súborom svojich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a najmä prijímať a prepúšťať zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení. Túto hraničnú predstavu označujú neoliberáli za flexibilné pracovné právo." Koniec citátu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pracovné právo, ktoré posúva pracujúcich ľudí na úroveň strojov a nástrojov, ktoré z nich robí novodobých otrokov a ktoré nezabezpečuje ochranu ich ľudskej dôstojnosti, je pre nás zásadne neprijateľné. Preto odmietame aj túto novelu Zákonníka práce, nebudeme za ňu hlasovať a vyzývame aj vás, aby ste za ňu nehlasovali.

    Zároveň vzhľadom na tento postoj, vážený pán spoločný spravodajca, podávam procedurálny návrh podľa § 83 rokovacieho poriadku, aby Národná rada buď vrátila z druhého čítania tento návrh novely zákona predkladateľovi na dopracovanie, alebo ak nebude súhlas s týmto procedurálnych návrhom, aby Národná rada odmietla pokračovať v prerokovávaní tohto vládneho návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána kolegu Ondruša sa hlásia traja páni poslanci a do rozpravy sa hlási aj pán predkladateľ, pán podpredseda vlády, ale navrhujem dohodu. Najskôr umožníme poslancom, aby reagovali na vystúpenie pána poslanca Ondruša, a potom vystúpite vy, pán minister. Pán poslanec Kaník, posledný je pán poslanec Marcinčin.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. No, pán poslanec Braňo Ondruš, samozrejme, nesklamal ani neprekvapil. To, čo tu predniesol, bola krásna, ukážková politická agitka, ako vystrihnutá zo starého socialistického filmu a z hľadiska drvivej väčšiny obsahu povedaného by sa za ňu nemusel hanbiť ani Kim Ir-sen, Ho Či Min, Mao Ce-tung alebo Marx, Engels a Lenin a ďalší klasici komunizmu.

    Ale nič prekvapivé, lebo očakávať od Braňa Ondruša a ďalších poslancov za SMER, že uznajú, že žijeme už v inom storočí, ako keď vznikal Komunistický manifest, je to isté, ako očakávať od Lenina a Marxa, Engelsa, že uznajú, že komunizmus a socializmus bol škodlivý experiment, ktorý zbedačil milióny pracujúcich, vystavil ich hladomoru, strate práce a desiatky rokov strádaní a utrpení. Ale to je vec, ktorá nikdy sa nezmení, a naozaj ťažko očakávať, že v tomto to bude iné, takže bude to ideologické a bude to vždy stáť proti tomu, čo sa snažíme presadiť a čo sa snažíme presadiť kvôli tomu, aby na Slovensku pribudlo podstatne viac nových pracovných miest a aby rigidný zákon, ktorý podľa Braňa ochraňuje, podľa nášho názoru bráni ľuďom získať prácu a zabezpečuje, aby tí, ktorí ju majú, postupne ju strácali v rastúcej konkurencii a globalizácii, aby takýto zákon zmizol a bol nahradený moderným, ktorý bude v prospech zamestnancov, v prospech zamestnávateľov, pretože jedni aj druhí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie pánovi Ondrušovi, tiež som chcela pochváliť, že sa skutočne drží vo svojej línii a to zubami-nechtami a niekedy viac teda takto ako akokoľvek inak, pretože vecne boli jeho argumenty úplne z cesty, čo sa týka pripomienok k spoločnej správe, bohužiaľ, do dvoch minút sa mu to nedá vysvetliť, ale verím, že si nájdeme spoločne čas na dovysvetlenie.

    Zaujalo ma, že si myslíte alebo že trváte na tom, aby Zákonník práce robil z dvoch zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec, že na to má slúžiť Zákonník práce, aby z týchto dvoch robil nekonečných rivalov, aby sa títo dvaja preťahovali v nekonečnom boji lanom o to, kto má pravdu a kto je víťaz a kto porazený. Zákonník práce má vytvoriť podmienky na partnerstvo, na spravodlivé partnerstvo oboch a v tomto partnerstve majú mať obaja z tohto vzájomného partnerstva symbiózu a výhody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Mne sa veľmi páčila otázka, za čím odchádzajú firmy do Srbska alebo vo všeobecnosti do zahraničia a s tým súvisí, prečo vôbec prichádzajú na Slovensko.

    Okrem flexibility práce treba spomenúť cenu práce, ktorá sa dosť zvýšila vďaka vysokému kurzu slovenskej koruny voči euru. Toto znevýhodnilo slovenských zamestnancov. Ale sú to aj ďalšie faktory: práca súdov, vymáhanie práva na Slovensku, práca verejných inštitúcií, stav infraštruktúry. Všetci poznáme, čo sa s týmito inštitúciami, s prácou súdov, s vymáhaním práva na Slovensku dialo a deje. A čím skôr sa nám tieto oblasti podarí zlepšiť, tým skôr sa, samozrejme, zvýši aj zamestnanosť na Slovensku, tým skôr sa zvýšia mzdy slovenských zamestnancov a aj ich postavenie. Len obávam sa, že ak nebudeme pracovať v týchto oblastiach, tak postavenie zamestnancov na Slovensku sa nezlepší. Akýkoľvek Zákonník práce neflexibilný by sme pripravili, bolo by to skôr naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    No, začnem od konca. Presne to som sa usiloval pri tom príklade zo Srbska, pán kolega Marcinčin, povedať, že ak máme zatraktívniť Slovensko a posilniť jeho konkurencieschopnosť, tak je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nijakým spôsobom nezmeníme, keď budeme akokoľvek meniť Zákonník práce, lebo s pracovným zákonodarstvom jednoducho nesúvisia.

    Pani kolegyňa Blahová už zdrhla, no ale musím povedať, že asi nečítala naozaj za celý čas, čo ma prekvapuje, keďže je podpredsedníčkou sociálneho výboru, ten návrh. Práve návrhy alebo práve cieľ nestanoviť v Zákonníku práce jasné pravidlá, ale všetko ponechávať akože na dobrovoľný dialóg medzi zamestnancom a zamestnávateľom je práve výsledkom tejto novely zákona, to znamená, že práve, alebo poviem takto, práve výsledkom takýchto postupov bude to, že zo zamestnanca a zo zamestnávateľa budú neskutoční, nekoneční rivali, ktorí sa v kuse budú musieť hádať, preťahovať, handrkovať a podobne. Pretože namiesto toho, aby tento zákonník stanovil jasné pravidlá, o ktoré sa už hádať nikto nebude musieť, tak namiesto toho práve vy chcete, aby sa podľa možností žiadne presné pravidlá nestanovovali alebo aby sa čo najviac nechávalo na tom handrkovaní a doťahovaní sa medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    No a pán kolega Kaník, ktorý tiež, samozrejme, zdrhol, no, musím povedať, že keď som si pripravoval toto vystúpenie, tak asi z dvoch tretín, preto som aj zdôrazňoval, citujem, citujem a hovoril som tie zdroje, asi z dvoch tretín som ho pripravil podľa záverov, podľa vystúpení odborníkov na medzinárodnej konferencii k problematike tejto novely Zákonníka práce, ktorá bola len prednedávnom na Trnavskej univerzite. Takže ak skutočne to, že ja citujem aktuálnych odborníkov, ktorí sa vyjadrovali k aktuálnemu návrhu, je úroveň Kim Ir-sena, Marxa alebo Engelsa, tak ja si skutočne už neviem predstaviť, s čím tu už mám vystúpiť.

  • Prepáčte, nechcem vstupovať do tejto zaujímavej a zatiaľ kultivovanej diskusie, len jednu takú dôležitú vec pre pána Ondruša. Dnes o 9.00 hodine ráno bola u mňa na ministerstve pani prof. Barancová a hovorili sme o Zákonníku práce, samozrejme. Pýtal som sa jej, aké má prípadné výhrady na to, o čom sa budeme dnes baviť, nedozvedel som sa ich. Zato na druhej strane som sa dozvedel, že súhlasí s tými obmedzeniami a tými zmenami, pokiaľ ide o práva odborárov. To len pre vašu informáciu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Somogyi a Ondruš chcú reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády.

    Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán minister, že túto informáciu, síce možno zdanlivo len technickú, ste nám povedali, lebo toto je ako konkrétny príklad toho, že opozícia v niektorých častiach alebo pri niektorých témach veľmi rád(rada) využíva túto metódu, že niečo verbálne deklaruje a pričom realita je úplne iná.

    To isté sa stalo aj pri tomto hlasovaní, čo sme mali ako pri tom ostatnom hlasovaní, že kolegovia z opozície stále hovoria o národnoštátnych záujmoch, resp. sa tvária ako veľkí národovci, a keď si pozrieme ako hlasovanie, keď hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána Beblavého, ktorý by zabezpečoval zdravotné poistenie pre zahraničných Slovákov, ktorí žijú tu na území, čiže študujú tu na Slovensku, tak kolegovia z opozície boli proti tomuto návrhu.

    Čiže tuná znova ako prichádza k tomu, že deklarované verbálne je úplne iné, čo sa deje v realite.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, samozrejme, bolo by dôležité vedieť, ku ktorému konkrétnemu ustanoveniu ona povedala, že je to v poriadku.

    Ale platia, to je aj informácia pre vás, pán kolega Somogyi, platí, že to, čo som citoval, to som skutočne citoval z vystúpení konkrétnych ľudí, preto som ich menoval, preto to boli citáty. Z tejto konferencie vyšiel zborník, takže vám ho môžem ukázať a nič z toho, čo som hovoril, som si nevymyslel, nič z toho som nezneužil alebo neprekrútil, opäť môžem vám ukázať zborník, aby ste videli.

    Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že môžu byť rôzne názory a pohľady na tie riešenia, ktoré v novele Zákonníka práce sa nachádzajú, ale usiloval som sa vychádzať práve preto z prednášok alebo z postojov, z názorov ľudí, ktorí sa tomu profesionálne venujú, aby sme udržali tú debatu v takej tej vecnej rovine.

    Samozrejme, ja som niekoľkokrát hovoril, že vravím napríklad o predstave neoliberálov, tá je legitímna, veď ja nehovorím, že vy nemôžte mať iné predstavy, ako máme my. Ja len som vysvetľoval, v čom spočívajú rozdiely medzi našimi pohľadmi a vašimi pohľadmi.

    A opakujem, v tomto sa naozaj musím ohradiť, že by som niečo prekrúcal alebo že by som pri niečom klamal alebo niečo zneužíval. Tá informácia, ktorú povedal pán minister, je, ako sme všetci počuli, z dnešného rána z 9.00 hodiny. Ja som používal materiály, ktoré odzneli pred niekoľkými mesiacmi na konferencii, ale upozorňujem, tá konferencia bola špeciálne organizovaná k tejto novele Zákonníka práce a vyberal som si také veci, v ktorých sa prednášatelia vyjadrovali k bodom, ktoré doteraz v tej novele zostali a nezmenili sa ani po prerokovávaní novely vo výboroch.

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať na vystúpenia pánov poslancov? Nie. Pani poslankyňa Tomanová, vy ste neboli prihlásená s faktickou. Neboli ste prihlásená v čase, kedy som dal možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Je mi to ľúto, ale nemôžem vám udeliť v tejto chvíli slovo.

    Slovo udeľujem prihlásenému poslancovi za poslanecký klub SDKÚ Zoltánovi Horváthovi, ktorý je písomne prihlásený k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je norma s nesmierne širokým dosahom na obyvateľov štátu. Nie je preto azda prekvapujúce, že u každého zmena vyvoláva množstvo očakávaní a reakcií kladných, ako i záporných a bolo by obrovským prekvapením, keby sa takáto norma nestala predmetom politikárčenia či už zo strany opozície, alebo jej zmluvného spojenca Konfederácie odborových zväzov. Odborári dokonca vyhlásili petičnú akciu na vypísanie referenda proti navrhovanej novele Zákonníka práce. Je snáď príznačné, že to urobili v januári, teda v čase, keď ešte nikto, nikto netušil presné kontúry predloženej novely. Teda v procese rokovania odišli od stola a išli robiť politiku.

    Na opačnom póle ako odborári stoja zamestnávatelia z Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorým sa zase zdá, že úroveň flexibility je nižšia, ako bola pred rokom 2007, kedy bola prijatá ostatná veľká novela.

    Považujeme túto normu za dobrú a posúvajúcu veci k lepšiemu. Je to rozumný kompromis, ktorý sa zrodil v rokovaní sociálnych partnerov, teda aspoň tých, ktorí mali záujem presadzovať svoje názory, svoje predstavy na rokovaní. Ozvali sa ale aj hlasy, podľa ktorých neexistuje spoločenská objednávka na zmenu Zákonníka práce.

    Dovolím si nesúhlasiť. Problémom dnešného pokrízového Slovenska je značná nezamestnanosť, a preto aj hranicou pre kompromisy, za ktorú nemôžeme ísť, je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorá si dala za cieľ spružnenie pracovnoprávnych vzťahov a podporu vytvárania nových pracovných miest. Nejde pritom o žiadnu akademickú úvahu. Toto je riešenie, ktoré v praxi funguje, a presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži. Už raz sme totiž, zhruba pred čosi viac ako 10 rokmi, čelili obrovským percentám nezamestnaných.

    Ak sa ohliadneme dozadu, môžeme oprávnene hovoriť, že nový Zákonník práce prijatý vládou Mikuláša Dzurindu bol popri reformách ekonomiky jedným z rozhodujúcich činiteľov pri znižovaní nezamestnanosti a o to by nám malo ísť v prvom rade nám všetkým. Vytvoriť taký rámec slobody vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, v ktorom môže ten prvý pružne reagovať na vývoj dopytu po jeho výrobkoch a zároveň je ten druhý dostatočne chránený. Neznamená to ale, že by sme mali ľudí chrániť aj proti ich vôli.

    Dámy a páni, dovoľte mi malú, ale aktuálnu vsuvku. Zmena Zákonníka práce sa stala aj otázkou v prieskume verejnej mienky. Môžeme mať o prieskumoch kadejaký názor, či k tomuto konkrétnemu výhrady, ale je to istý nástroj mapovania nálad a želaní verejnosti. Tá má podľa prieskumu agentúry Polis, pokiaľ ide o Zákonník práce, dokonca v intenciách, ktoré som pred chvíľou spomínal, že traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce. Opakujem, traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce, ktorý by vytváral rámec pre dohody podľa odvetvia, regiónu a konkrétnej firmy a jej momentálnej situácie.

    Za rozhodne jednoduchší Zákonník práce sa vyslovilo 53,1 % oslovených ľudí a skôr jednoduchší Zákonník práce by uvítalo 24,1 % respondentov. Rozhodne nie jednoduchšiemu pracovnému kódexu povedali 4 % opýtaných a postoj skôr nie ako áno zaujalo 7,5 % respondentov. Zvyšných 11,3 % ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť.

    Prepáčte mi toto malé odbočenie, ale považoval som za potrebné zdôrazniť, že zmenu si nevynútila len objektívna situácia, ale že to takto cítia aj občania Slovenska.

    V názore na vytváranie slobodnejšieho rámca vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec je základný filozofický rozdiel medzi dnešnou koalíciou a opozíciou. Nie je cesta zakázať ľuďom pracovať, ale umožniť im dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých to budú robiť.

    Pani kolegyňa Tomanová pri odpočte svojho pôsobenia na ministerstve označila Zákonník práce, ktorý dnes ideme meniť, za normu, ktorá nás vrátila do sociálnej Európy. Podľa mňa dosť silné slová, lebo na druhej strane sa aj súčasná podoba Zákonníka práce podpísala pod obrovský nárast nezamestnanosti, keď bolo v neistých časoch krízy pre zamestnávateľa drahé prijímať nových ľudí za takto nastavených podmienok a rukolapne sa to prejavilo v náraste počtu pracovných ponúk na živnosť a na dohodu v priebehu roku 2010.

    Pamätáme si pritom, aký obrovský segment diskusií o Zákonníku práce tvorila v roku 2007 snaha o zadefinovanie závislej činnosti a o vytlačenie práce na živnosť z trhu. Nuž, toto sa nám nepodarilo. Oproti rokom pred krízou práce na živnosť pribudlo a takto by sme mohli pokračovať pri hodnotení aj ďalších zmien, ktoré prispeli k zníženiu pružnosti trhu práce, zhoršili podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku sa nám vrátili v náraste nezamestnanosti.

    Ak by sme mali v duchu doteraz povedaného upriamiť vašu pozornosť na niektoré návrhy, navrhované zmeny, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ako priemer nespočetných diskusií na odbornej úrovni, ale aj medzi sociálnymi partnermi, už prvý bod spoločnej správy zachováva v Zákonníku práce doterajší § 120, ktorý rieši minimálne mzdové nároky. Ide o výsledok rokovania predsedníčky vlády, príslušných ministrov s Komorou zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktorý je obsiahnutý aj v uznesení vlády z 8. júna. O konkrétnej výške, samozrejme, nastavenie týchto minimálnych nárokov sa dá diskutovať.

    V Zákonníku práce by však sme nemali priamo riešiť tieto minimálne mzdové nároky, minimálne nároky pre jedno odvetvie, ale by sme mali nechať širší priestor na odvetvové úpravy v iných zákonoch. Aj preto nepodporíme návrh koeficientov z výboru pre zdravotníctvo, ktorý dostatočne nezohľadňuje ekonomické možnosti rozpočtu.

    Spružnenie pracovného trhu prinesie aj predĺženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na 3 roky a zvýšenie počtu opakovaní na 3, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 Európskej smernice. Zároveň podporujeme udelenie výnimky pre dĺžku či počet opakovaní pracovného pomeru pre zamestnancov vykonávajúcich vedu a výskum. Stotožňujeme sa s argumentáciou predsedu SAV pána prof. Pastorka, že takáto výnimka je priamo v súlade so 7. rámcovým programom Európskej únie, ktorý vyžaduje mobilitu vedeckých pracovníkov. Táto výnimka je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády o zvyšovaní podielu súťažného financovania vedy vrátane miezd. Charakter ich práce a dĺžka trvania grantov, na ktorých pracujú, sa prakticky nedajú robiť inak než zmluvami na dobu trvania projektu.

    Kompromisom sa skončili aj úvahy o skrátení výpovednej doby či jej prípadnom odstupňovaní podľa veku. Väčšina gestorského výboru sa priklonila k návrhu výboru pre hospodárstvo, ponechať výpoveď v nezmenenej podobe.

    Pokiaľ ide o doplnenie dovŕšenia veku 65 rokov ako výpovedného dôvodu, ak je tento obsiahnutý v kolektívnej zmluve, podporíme riešenie, ktoré predloží a pripravila kolegyňa Gibalová. Nesúhlasíme s návrhom, aby sa predĺžila objektívna lehota na uplatnenie výpovedného dôvodu pre porušovanie pracovnej disciplíny a dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer z jedného roka na dva roky. Napriek odkazu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu si to žiada potreba aplikačnej praxe, sme presvedčení, že jeden rok je dostatočná dlhá doba na zistenie porušenia pracovnej disciplíny a vyvodenie následkov. Najmä ak táto ročná objektívna lehota začína plynúť až vtedy, ak sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny po vypršaní dvoch mesiacov od jej porušenia. Vyzerá to síce krkolomne, ale v podstate nejde o rok, ale o 14 mesiacov.

    Vítame a podporujeme vyprecizovanie podmienok na odstupné vo výške 10 platov zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou len vtedy, ak sa na vzniku pracovného úrazu nepodieľal napríklad porušením právnych predpisov či požitím alkoholu alebo omamných látok.

    Najmä menší zamestnávatelia určite privítajú obmedzenie výšky náhrady mzdy pri sporoch o neplatnosť výpovede. Navrhuje sa skrátenie lehoty na 9 mesiacov. Myslíme si, že ide o krok správnym smerom, najmä ak som pred chvíľou hovoril, že pri ukončení pracovného pomeru pre stratu schopnosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov dostane človek odstupné 10 mesiacov. Deväť platov je dostatočné odškodnenie za to, že zamestnávateľ porušil pri výpovedi ustanovenia zákona. Na strane druhej považujeme túto novú výšku náhrady mzdy za dostatočnú sankciu na to, aby zamestnávatelia precíznejšie pristupovali k výpovediam a ich zdôvodneniu. Doterajšia prax, keď súdy na Slovensku konajú nekonečne dlho a často priznávajú náhrady odo dňa výpovede až do svojho právoplatného rozhodnutia, stráca sankcia zmysel a stáva sa likvidačnou hrozbou najmä u už spomínaných malých zamestnávateľov, ktorá môže ohroziť ďalšie pracovné miesta.

    Určite nepodporíme body spoločnej správy 16, 17, 18, 19, ktorých schválením by sa vypustila z novely zákona konkurenčná doložka. Je to nóvum v našom zákonníku. Konkurenčná doložka okrem toho, že nedovolí, aby zamestnanec popri svojom pracovnom pomere vykonával pracovnú činnosť pre konkurenciu, uzatvára aj priestor pre dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že po prípadnom skončení pracovného pomeru nebude určitú dobu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by bola konkurenčná k jeho predmetu činnosti. Takáto doložka musí byť zakotvená v pracovnej zmluve a je na dohode oboch strán ako výška prípadnej finančnej kompenzácie pre zamestnanca, tak aj výška prípadného postihu, keď tento záväzok nedodrží. Nesúhlasíme s názorom ústavnoprávneho výboru, že konkurenčná doložka nie je v súlade s ústavou. Preto podporujeme pôvodné znenie.

    Rovnako sme proti rozšíreniu dobre zmieneného návrhu na väčší počet nadčasových hodín pre manažérov na všetkých zamestnancov. To isté, samozrejme, platí aj pre bod 29 spoločnej správy, ktorý už zapracováva túto zmenu do ďalšieho paragrafu. Ak si vydelíme navrhovaných 550 hodín obvyklou pracovnou dobou 8 hodín, je to viac ako 68 dní nadčasov, teda viac ako 3 pracovné mesiace za rok. Tu by sme sa už naozaj dostali za hranicu rozumného balansu medzi potrebami zamestnávateľov, priestorom pre ľudí, aby si privyrobili a dostatočným priestorom na oddych a regeneráciu pracovnej sily.

    Vážené dámy a páni, nemôžeme podporiť návrh na direktívne nariadenie, ktoré zakazuje maloobchodný predaj počas všetkých štátnych sviatkov. Považujem to za populisticky a ideologicky motivovaný návrh kolegov ako z koalície, tak aj z opozície. Tento návrh považujeme za odtrhnutý od reality a vývoja spoločnosti a jej návykov v posledných rokoch. Predajne sa v poslednom období totiž sústredili najmä v obchodných centrách, kde sú obklopené iným typom služieb, ako je kultúra, bankové služby, pošta atď. Práve výhodné otváracie hodiny a možnosť riešiť množstvo potrieb rodiny počas voľných dní sa stali postupne tieto centrá, ktoré vo väčšej či menšej podobe vyrástli prakticky v každom okresnom meste. Dá sa povedať, že každý si tu nájde svoje pod jednou strechou.

    Ako to bude po tejto novele? Budú v týchto centrách zavreté len maloobchodné prevádzky a ostatné služby by boli normálne funkčné? Obmedzíme ľuďom možnosť výberu? Obmedzíme počet pracovných príležitostí? Odmietam argument, že tento návrh má chrániť pracujúce ženy, ktoré tvoria podstatný počet zamestnancov obchodu. A v iných povolaniach, kde sa pracuje aj počas sviatkov, ženy takisto pracujú. V tejto otázke si nemôžme pomáhať ani príkladmi zo zahraničia. Všetko je totiž otázka tradície. Slovenská realita je dnes taká, že ľudia chcú žiť aj počas sviatkov takým spôsobom, na aký si za posledné desaťročia zvykli.

    Vzhľadom na požiadavky, ktoré sú pri výkone povolania kladené na zdravotné sestry a pôrodné asistentky pri sústavnom zvyšovaní a prehlbovaní odbornej spôsobilosti najmä po našom vstupe do Európskej únie, podporíme uzákonenie nároku na 5 dní voľna s náhradou mzdy na zdravotníkov na sústavné vzdelávanie. Dnes už totiž nestačí napríklad pre výkon povolania zdravotnej sestry stredná zdravotnícka škola.

    Dovoľte viac slov o problematike, ktorá rezonovala vo verejnej mienky(mienke), bola jedným z hlavných spúšťačov odborárskych bosov. Ide o uľahčenie vytvárania zamestnaneckých rád ako voľných zástupcov zamestnancov. Hoci ide len o malé posilnenie, ich postavenie vyvolali u bosoch(bosov) odborov hrôzu. Zdôrazňujem, že ide v podstate len o vyprecizovanie postavenia zamestnaneckých rád pri súčasnom znížení kvóra zamestnancov pre vytvorenie rady z nadpolovičnej väčšiny na 30 % zamestnancov. Všetky ostatné kompetencie a postavenia medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou ostávajú. Takže po novom bude musieť radu podporovať tretina zamestnancov. Odborom zostáva právo dojednávať kolektívne zmluvy a zastupovať všetkých zamestnancov, aj keď si to neželejú, teda aj proti ich vôli.

    Podporíme preto pozmeňujúci návrh, ktorý vyžaduje postavenie zamestnancov organizovaných v odboroch s neorganizovanými zamestnancami, a teda aby sa aj reprezentatívnosť odborov odvíjala od rovnakého kvóra, ako je aj u zamestnaneckej rady.

    Dovolím si ešte raz spomenúť prieskum agentúry Polis, ktorá skúmala aj postoj obyvateľov k avizovaným protestom odborových zväzov proti novele Zákonníka práce. Podľa tretiny opýtaných bude mať tento postup na Slovensku podporu. S tým, že odborársky postoj bude mať rozhodne podporu na Slovensku, súhlasilo 8,9 % ľudí a 25,3 % respondentov očakáva skôr podporu tejto aktivite. Ďalších 12 % oslovených si myslí, že odborárske protesty rozhodne nebudú mať podporu u občanov a skôr nie ako áno sa k otázke podpory odborárov pri protestoch vyjadrilo 25 % oslovených občanov. Vyjadriť sa k tejto otázke nevedelo 28,8 % opýtaných. Takže 34,2 % je viac či menej na strane odborov, 37 % naopak a takmer tretina to nevie posúdiť. Myslím si, že to dostatočne vypovedá o autorite odborov v spoločnosti, a to aj napriek tomu, že zo zákona zastupujú všetkých pracujúcich. Prečo ich teda títo pracujúci neakceptujú? Podľa môjho názoru je to tým, že odbory na Slovensku najmä na špičke svojej pyramídy fungujú ako politická strana, resp. blízky zmluvný spojenec jednej politickej strany. Teda logicky sa sympatizanti ostatných strán ťažko s takýmito svojimi spolitizovanými zástupcami identifikujú.

    A aj túto tendenciu mi potvrdil prieskum Polisu, ktorý hovorí, "KOZ je podľa siedmich z desiatich respondentov pod vplyvom politických strán". Rozhodne si to myslí 44,1 opýtaných a skôr si to myslí ako nie 27,6 % oslovených Slovákov. Odborári rozhodne nie sú pod vplyvom politických strán podľa 5,5 % respondentov a skôr nie sú, ako sú podľa 7,1 opýtaných. K otázke sa nevyjadrilo 15,7 % oslovených.

    Zamestnancov by podľa väčšiny Slovákov mali rovnocenne zastupovať okrem odborárov aj zamestnanecké rady. Rozhodne sa za to vyslovilo 50,5 % opýtaných, pričom ďalších 26,9 oslovených je skôr za to ako nie. Proti zrovnoprávneniu odborov a zamestnaneckých rád je rozhodne 8,2 % oslovených a skôr za to nie je nie, ako je, pardon, a skôr za to nie je, ako je, 3,3 % respondentov. Vyjadriť sa k tomu nevedelo 11,1 % Slovákov.

    Ako vidíte, dámy a páni, ľudia by chceli ešte väčšie posilnenie postavenia svojich volených zástupcov v zamestnaneckých radách, než to navrhuje táto naša kompromis hľadajúca novela, preto nemôžem inak a rozhodne podporujem posilnenie postavenia zamestnaneckých rád.

    Podporíme aj návrh kolegu Matoviča dotýkajúci sa problematiky gastrolískov. Považujem za potrebné dvakrát podčiarknuť a zdôrazniť, že nepodporujeme administratívne zrušenie gastrolístkov. Navrhované riešenie prináša väčšiu slobodu do vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a dáva možnosť na individuálne riešenie na základe dohody. Nie vždy totiž umožňuje charakter práce a možnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom teplé jedlo na pracovisku.

    Doteraz sa to riešilo tak, že pre tento prípad poskytoval zamestnávateľ výlučne gastrolísky, ktoré sa dali použiť na nákup potravín, resp. obeda. Teraz sa navrhuje v prípadoch, kedy sa na tom dohodnú zamestnanec a zamestnávateľ, poskytnúť namiesto lístkov finančnú náhradu k platu. Toto riešenie je v súlade s našou filozofiou spružnenia a uvoľnenia vzťahov, hoci je to vždy riziko existencie istej skupiny zamestnancov, ktorí si za tieto peniaze jedlo nekúpia, ale povedzme si pravdu, ani pri dnešnej aplikačnej praxi sa nedalo stopercentne tomuto zabrániť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení som venoval väčšiu pozornosť niektorým bodom spoločnej správy výborov, ktoré buď podporujeme, alebo s nimi nemôžme súhlasiť a pokúsil som sa vysvetliť prečo. Nespomínal som ostatné prínosy Zákonníka práce, ktoré buď nie sú sporné, alebo v doterajšom priebehu druhého čítania nikto zatiaľ nenavrhol žiadne zmeny. Ako sú napríklad nový inštitút deleného pracovného miesta, ktorý umožní zaradenie dvoch pracovníkov na pracovné miesto na plný úväzok s možnosťou, aby si rozdelili pracovný čas a úlohy. Je to inštitút, ktorý podporí zamestnávanie zamestnancov s malými deťmi, študentov, ale aj ľudí, ktorí sa pomaly pripravujú na prechod do dôchodku. Spružnenie pracovného trhu prinesie predlženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na tri roky a zvýšenie je počtu opakovaní na tri, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 smernice Rady 70 zvýšenej ochrany tehotných žien, vyššia výmera dovolenky pri dosiahnutí určitého veku.

    Po tom množstve diskusií, ktoré ste všetci vo svojich výboroch k Zákonníku práce a jeho novele venovali, by bolo zbytočné opakovať to, čo máte pred sebou v laviciach či už v paragrafovom znení, alebo dôvodovej správe.

    Dovoľte mi zopakovať naše presvedčenie, že predložená novela je dobrá, odráža mieru možnej dohody sociálnych partnerov a prinesie osoh v podobe pružnejšieho trhu práce a poklese nezamestnanosti. Alebo ak chcete, v motivácii zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať ľudí. Zároveň zachováva priestor pre obojstrannú iniciatívu pri vyrokovávaní podmienok či už v pracovných zmluvách, alebo v rámci kolektívneho vyjednávania. Ako príklad a vyústenie takejto iniciatívy a dohody zamestnávateľa a zamestnanca spomeniem zakotvenie flexikonta, ktorý vygenerovala potreba riešenia situácie počas krízy ako trvalého právneho inštitútu Zákonníka práce.

    Dámy a páni, sme presvedčení, že veľká novela, ktorú dnes prerokuvávame, ponúka riešenia, ktoré výrazne napomôžu rastu zamestnanosti, ale aj vyčisteniu vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Neočakávame jednohlasnú podporu, hoci - a opakujem to už po niekoľký ráz - ide o prienik medzi programom vlády, jej hospodárskej politiky a konsenzom so sociálnymi partnermi. Napriek tomu si myslím, že tento, že ten, komu ide skutočne o ľudí a o to, aby sme im dokázali dať viac práce, musí túto novelu, ktorá kvalitatívne posúva súčasný stav dopredu, podporiť.

    Na záver mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh Zoltána Horvátha, Natálie Blahovej, Jany Kiššovej, Moniky Gibalovej a Bélu Bugára.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:

    20. V § 41 ods. 6 písm. d) sa za slovami "politickej príslušnosti" vypúšťa čiarka a slová "odborovej príslušnosti".

    2. V čl. I sa za bod 133 vkladá nový bod 134, ktorý znie:

    134. V § 230 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia podľa odseku 1. Ak u zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie alebo viac odborových organizácií, môžu podmienku podľa prvej vety preukázať aj spoločne."

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    3. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:

    142. V § 239 písm. a) sa slová "odseku 3" nahrádzajú slovami "odseku 4".

    4. V čl. I novelizačnom bode 144 sa § 252f dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    "(4) Právo odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa sa posudzuje do 31. decembra 2012 podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011. U tejto odborovej organizácie môže zamestnávateľ uplatniť postup podľa § 230 ods. 3 od 1. januára 2013."

    V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body. Navrhované zmeny je nevyhnutné zohľadniť aj v článku o účinnosti.

    Odôvodnenie: Navrhujem zakotviť možnosť, aby zamestnávateľ požiadal odborovú organizáciu, ktorá u neho chce zastupovať všetkých zamestnancov, aby preukázala, že má u zamestnávateľa dostatočnú členskú základňu.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca Horvátha sú prihlásení zatiaľ šiesti páni poslanci: Vaľová, Tomanová, Somogyi, Matovič, Jasaň a Ondruš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Horváth, no samozrejme, že 50 % ľudí by privítalo jednoduchší Zákonník práce, ja o tom bude rozprávať aj teda nie o tejto štatistike, ale vo svojom príspevku. Tak ako to povedala pani Čambáliková, podľa sociologičky pani Čambálikovej zo Slovenskej akadémie vied by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávane, ale iba vtedy, ak bude podmieňujúca silná odborová organizácia.

    A vy tu zase v tomto Zákonníku uvádzate úplne opačne a snažíte sa presadzovať nie silnú odborovú organizáciu, ale zamestnanecké rady, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ktoré nemajú právnu záväznosť. Čiže nemôžu vyjednávať a ich zmluvy teda nemôžu byť právne záväzné. Čiže treba si povedať a treba možno aj rozumieť veciam, o ktorých rozprávate, pretože jedna vec, o ktorej rozprávate, vylučuje druhú vec.

    Rovnako by som chcela povedať, že ak rozprávame o odboroch, tak treba povedať, že na Slovensku a podľa podľa pána Blahu asi len 35 % domácich firiem (má) kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá. Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné a dávky v nezamestnanosti sú niekoľkokrát vyššie ako u nás.

    Takže zase treba povedať, čo chceme docieliť. Ak chcete zjednodušiť Zákonník práce, tak potom musíme posíliť odbory, pretože práve tieto odbory musia za týchto zamestnancov vyjednávať so zamestnancami a musia posíliť teda ich práva alebo presadiť.

    A nepovažovala by som, že odbory sú vždy spojené s nejakou stranou. Ronald Reagan bol republikán, a keď si spomínate, bol to riaditeľ odborov, riaditeľ filmových odborov. Ja si myslím, že nie je to o tom, či je politická strana taká alebo taká, ale je to o tom, ktorá strana chce pre ľudí lepšie podmienky, pretože odbory sú tu preto, aby pre ľudí priniesli lepšie podmienky, lepšie podmienky na zamestnávanie. Čiže aj republikán mohol byť predseda odborov a nič sa nedeje. Čiže nespájajme politické strany, ale spájajme úmysly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť, že tento zákon, a teda hovorím o kódexe pracovného práva, neslúži pre obyvateľov, ale predovšetkým pre zamestnancov a pre zamestnancov na garanciu ochrany v zmysle dôstojnej práce, ochrany života a zdravia, uspokojivých pracovných podmienok a, samozrejme, aj slušného odmeňovania za prácu a zladenie osobného pracovného života. To len na úvod teda k vášmu úvodnému vystúpeniu.

    Dotkli ste sa aj miery nezamestnanosti a ja musím povedať, že, pán poslanec, za nášho pôsobenia po roku účinnosti zákona miera nezamestnanosti dosiahla na Slovensku, evidovaná miera nezamestnanosti, najnižšiu úroveň 7,36 %. Mnohí tu klamete a hovoríte o tom, ako sme zdvihli. Nie, znížili sme mieru nezamestnanosti, počnúc prvým mesiacom nástupu do vlády sme znižovali mieru nezamestnanosti na rozdiel od vás, ktorí od nášho odchodu z vlády neustále zvyšujete mieru nezamestnanosti.

    A pripomeniem len dozadu mesiac máj, kedy vám vzrástla evidovaná miera nezamestnanosti v absolútnom vyjadrení o viac ako 4 600 ľudí pribudlo. A pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, celkový počet disponibilných zdrojov pracovných síl, tak vám narástla viac ako 13-tisíc. Musím hovoriť aj o tom, že za mesiac jún idete taktiež hore s mierou, evidovanou mierou nezamestnanosti a pribudlo vám viac ako 3 800 ľudí.

    Toto by som, takto by som mohla pokračovať a bola by som zvedavá, čo ste za ten rok urobili, aby ste znížili skutočne mieru nezamestnanosti.

    Ja sa dotknem ešte jednej veci, a to, že v roku 2007 pripravovali Zákonník práce odborníci a medzi odborníkmi bola aj pani prof. Barancová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Horváth, vo vašom vystúpení ste spomínali aj silu tradícií, to v spojitosti s otváracími časmi, resp. dotkli ste sa do určitej miery aj odborov. Ja by som to spojil v tom ponímaní, že to, čo ste povedali, vychádzajúc z prieskumov verejnej mienky, že ako vnímajú aktuálne občania odbory, zrejme vychádza z tej tradície. Z tej tradície, ktorá v predchádzajúcich desaťročiach pre rokom ´89 z odborového hnutia robila Revolučné odborové hnutie, ale veľmi formálne. A táto tradícia v ponímaní, zrejme aj potvrdené s vašimi číslami, naďalej pretrváva.

    Preto vítam váš pozmeňujúci návrh, ktorý teda chce dať skutočnú silu alebo skôr váhu odborom na jednotlivých pracoviskách, že ak sa to prijme, tento pozmeňujúci návrh, zrejme nebude možné, že veľmi malá skupina ľudí pod zámienkou zastupovania všetkých alebo väčšiny, väčšej časti zamestnancov bude vyjednávať ako odbory. Čiže to, že minimálne tretina zamestnancov by mala byť zorganizovaná či už v jednom, alebo viacerých odborových združeniach, podľa mňa je prvým krokom k tomu, aby sme tú skutočnú historickú váhu odborom sa snažili aj vrátiť aj z tejto našej strany.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Horváth, ďakujem za verejne vyslovenú podporu klubu strany SDKÚ k nášmu návrhu pri gastrolístkoch. SDKÚ - DS. A ďakujem aj za to zdôraznenie toho, že nám nejde o zrušenie gastrolístkov, ale o zavedenie možnosti pre zamestnancov, aby sa v prípade, ak to uznajú za vhodné, dohodli so svojím zamestnávateľom na tom, aby miesto gastrolístku mali vyplatený príspevok na stravovanie s presne rovnakým dopadom z pohľadu zdaňovania alebo z ohľadu odvodov.

    Takže naozaj nejde o zrušenie gastrolístkov, ale ak sa zamestnanec dohodne, že chce mať miesto gastrolístkov peniaze navyše k výplate, tak to bude mať, keď sa rozhodne, že chce mať gastrolístky, tak bude mať gastrolístky.

    Ešte raz ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, vážený pán kolega, toto bola klasická ukážka v tej časti, kde ste majstrovsky narábali s faktami a číslami. Tam, kde vám vyhovuje 30 % pri vzniku zamestnaneckej rady, tam je to veľmi dobré, tam je to veľa, to vás nezaujíma, čo si bude myslieť 70 % iných občanov alebo zamestnancov. A tam, kde sa hovorí, že 34 % ľudí vyjadrujú sa pozitívne k odborovej organizácii, je pre vás veľmi málo. No, budiš. To je vaše ponímanie. Ale bližšie potom budem hovoriť vo vystúpení.

    Ten váš poslanecký návrh, samozrejme, je ďalší krok v tom boji proti právam odborov a vzhľadom k tomu, že máte väčšinu, mám obavu, že aj prejde, ale verím, že ešte sa poslanci, teda kolegyne a kolegovia poslanci prebudia, kým príde k hlasovaniu.

    A posledná poznámka k tomu, že chcete, aby odbory preukazovali, koľko percent zamestnancov sú členmi odborov. To budete žiadať od všetkých občianskych združení, ktoré pôsobia na Slovensku, tiež koľko oni majú členov, či vôbec majú právo sa vyjadrovať k veciam, ktoré sa týkajú celej spoločnosti? Veď to sú občianske združenia, kde je päť, desať, pätnásť, možno dvaja-traja. Aké právo vám dáva to, aby odbory zdokumentovali, koľko majú zamestnancov, koľkých oni idú zastupovať?

    To by som ja mohol žiadať od niektorej politickej strany, nech ukáže, koľko má ona členov, či vôbec má právo, aby tu sedela v tomto parlamente. A sú tu takí, ktorí nemajú žiadnych členov a dostali sa sem. To čo tu chcete zavádzať, aké pravidlá?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Jednu takú všeobecnú otázku k tým prieskumom alebo tak, ja musím upozorniť, že keď vláda Roberta Fica alebo pani Tomanová ako ministerka pripravovala novelu Zákonníka práce, tak ten návrh bol predložený na celospoločenskú diskusiu, teda bol skôr, než sa začal riadny legislatívny proces, bol ten návrh zverejnený. Prišlo vyše 10-tisíc pripomienok, a teda bolo spracovaných vyše 10-tisíc pripomienok od občanov, aj radových, jednoducho takých, ktorí by v riadnom legislatívnom procese nemali šancu.

    A rád by som povedal pár slov ešte teda, je tam veľa vecí, ale k tomu návrhu, aby počas sviatkov boli zatvorené obchody. Ja si myslím po prvé takto, ja si myslím, že to naozaj nijakým spôsobom, zásadným spôsobom nezasiahne do toho životného štýlu, ktorý si spomínal. Lebo zoberme si, že oproti dnešku by to znamenalo, že budú zatvorené obchody, ale hovoríme len o maloobchode, hej, hovoríme o potravinách, ja neviem o nejakých butikoch napríklad a podobne, bude sa to týkať oproti dnešnému stavu 7 dní navyše, oproti súčasnému stavu 7 dní navyše v priebehu celého roka.

    Ja si skutočne nemyslím, že 7 dní z 365, keď si nebudú môcť ísť ľudia kúpiť chlieb alebo aj topánky, alebo napr. oblečenie, výrazne nejak zasiahne do ich možností zásobovania, teda zabezpečiť si všetky tieto tovary alebo prípadne nejaké služby. Ale služby ani nie, to sa proste týka maloobchodu, čiže tovaru. Čiže, rozumieš, 7 dní navyše oproti dnešnému stavu, keď budú za celý rok zatvorené obchody, tak to skutočne nemôže tých ľudí obmedzovať. Naopak, pre tých ľudí, ktorí v tých obchodoch pracujú, to bude obrovské plus, že môžu, tak ako väčšina spoločnosti, stráviť ten čas spolu so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a podobne. A v nijakom prípade to neohrozuje cestovný ruch, pretože všetko ostatné, nech sú to nejaké herne, kolkárne, nech sú to kúpaliská a podobne, to všetko bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Horváth chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov.

  • Ďakujem pekne. Áno, vážená opozícia, zavádzame novinky, lebo chceme naozaj spružniť trh práce. Chceme zrovnoprávniť zamestnanecké rady a odbory. To nie je pravda, pán kolega Jasaň, že odbory nemôžu fungovať. Odbory traja ľudia vo fabrike založia a reprezentujú všetkých zamestnancov, chceme ich zrovnoprávniť. Takisto nech odbory preukážu 30-percentnú reprezentatívnosť ako zamestnanecké rady. Áno, toto chceme zaviesť. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia písomne do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pán spravodajca, vo svojom vystúpení v prvom čítaní k predloženému vládnemu návrhu zákona som poukázala na známu skutočnosť, že Zákonník práce významne ovplyvňuje flexibilnosť trhu práce aj úroveň nezamestnanosti. No a pretože ku koncu mája bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 12,82 %, čo predstavuje 342 410 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, práve teraz vidím vhodnú príležitosť zamyslieť sa nad tým, či a akým spôsobom je možné tento neradostný stav zvrátiť, ako tomu pomôcť zmenou znenia ustanovení Zákonníka práce.

    Armáda viac ako 340-tisíc nezamestnaných pozostáva z absolventov stredných a vysokých škôl, zo živiteľov rodín s malými deťmi, žiakmi, študentmi až po ľudí pár rokov pred dôchodkom, ktoré(ktorí) majú jedno spoločné, nemajú prácu, teda ani vlastný príjem, od štátu poberajú almužnu na úrovni životného minima...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prerušujem vaše vystúpenie. Poprosím vás, aby sme sa navzájom rešpektovali a nevyrušovali jednak poslankyňu, ktorá vystupuje v rozprave, a...

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Teda všetci títo ľudia majú jedno spoločné, že im hrozí, smerujú do chudoby a sociálneho vylúčenia, ide o ľudí v produktívnom veku s perspektívou minimálneho dôchodku v starobe. Samozrejme, sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sa práci zámerne vyhýbajú, ale tí sú v menšine a nebudem sa v tejto chvíli nimi zaoberať. Toto je jedna stránka problému.

    Na druhej strane podľa údajov, ktoré mi poskytla Sociálna poisťovňa, na Slovensku v roku 2010 bolo zamestnaných 85 188 starobných dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok. Okrem nich bolo v zamestnaneckom pomere bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. Je teda možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne okolo 100-tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania, i keď je nesporné, že výška starobného dôchodku u mnohých z nich je podpriemerná.

    Zaujímalo ma, aké je ich členenie podľa veku. Na diagrame, ktorý som si dovolila distribuovať do vašich lavíc, je znázornené početné zastúpenie vekových skupín zamestnaných dôchodcov, ktorí poberajú mzdu a zároveň starobný dôchodok. Ja si dovolím toto...

  • Rečníčka podáva materiál navrhovateľovi zákona.

  • Máte? Ďakujem.

    Z tohto je zrejmé, že viac ako dve tretiny sú 65-roční a mladší, zvyšok - presne 24 272 - sú 66-roční a starší a z nich 99 majú 86 a viac rokov. Tento diagram dávam do pozornosti aj preto, aby bolo zrejmé, aký je počet osôb, na ktoré sa vzťahuje pozmeňujúci návrh prijatý vo výbore pre hospodárstvo, ku ktorému sa vyjadrím v závere svojho vystúpenia.

    V situácii, keď na jednej strane je 340-tisíc nezamestnaných často s rodinami bez vlastného príjmu a na strane druhej okolo 100-tisíc zamestnancov v dôchodkovom veku, ktorí sú už finančne zabezpečení, považujem za primerané poskytnúť šancu nezamestnaným a uvoľniť ruky zamestnávateľom v tom zmysle, ako to aj navrhovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.

    Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnanec alebo služobný úrad možnosť - a opakujem a podčiarkujem - možnosť, nie povinnosť, slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá aj naďalej v pracovnom pomere.

    Toto riešenie umožní, aby starobný dôchodca mohol aj naďalej vykonávať svoju prácu v prípade, ak je potrebný a užitočný pre svojho doterajšieho zamestnávateľa. Z toho vyplýva, že ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nebude môcť nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, ale až vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.

    Čo si od tohto návrhu sľubujem? Za predpokladu, že niektorí zamestnávatelia využijú navrhovanú zmenu, na trhu práce by sa mohlo v krátkom čase uvoľniť množstvo pracovných miest. Schválenie navrhovanej zmeny bude mať teda nepochybne významný vplyv aj na zníženie nezamestnanosti bez nároku na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov. Zároveň dôjde k úspore prostriedkov vyplácaných vo forme dávky v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Tento návrh má teda potenciál znížiť nezamestnanosť na nižšiu úroveň zo súčasných 12,8 %.

    V období, keď som uvažovala o tomto návrhu, stretávala som sa s tromi námietkami a bola to jednak pochybnosť o tom, ako zabezpečiť oznamovaciu povinnosť o nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, ďalej bola to námietka, že navrhovaná úprava je diskriminačná a protiústavná, a nakoniec námietka, že navrhované riešenie je prijateľné iba vtedy, keď nadobudnutie nároku na starobný dôchodok ako výpovedný dôvod bude zakotvený v kolektívnej alebo individuálnej zmluve so zamestnávateľom.

    Na prvú námietku je veľmi jednoduchá odpoveď. Navrhovaná zmena neukladá ani zamestnancovi, ani Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi alebo služobnému úradu o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. Teda o poskytnutí tejto informácie rozhoduje slobodne zamestnanec.

    Na druhú námietku dáva odpoveď rámcová smernica Európskej únie a antidiskriminačný zákon, ktorý je jej transpozíciou v Slovenskej republike, a ten v § 38 ods. 3 ustanovuje, že "rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis". Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona, citujem: "Diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie."

    Domnievam sa, že v tomto parlamente sa všetci bez rozdielu zhodneme na tom, že oprávneným cieľom nás všetkých je vytvoriť také legislatívne podmienky, aby sa mohol zamestnať čo najväčší počet osôb v produktívnom veku. Spôsob, ktorý pre dosiahnutie tohto cieľa navrhujem, je možné bez najmenších pochybností považovať za nevyhnutný a primeraný a osobitným predpisom spôsob, ktorým je možné tento cieľ dosiahnuť, a to je táto novela Zákonníka práce. Tým sú splnené všetky podmienky, ktoré ukladá rámcová smernica aj antidiskriminačný zákon.

    Tretia námietka je vyriešená najnovšou judikatúrou Súdneho dvora, najmä rozhodnutím v právnej veci Petersen zo dňa 12. januára 2010. Rozsudok Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku. Ešte raz opakujem, Súdny dvor z 12. januára 2010 považuje za prípustné ukončenie zamestnaneckého pomeru z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Z toho vyplýva, že uzákonenie dosiahnutia dôchodkového veku alebo získania nároku na starobný dôchodok ako podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru v individuálnej alebo kolektívnej zmluve je nadbytočné, pretože už samotné dovŕšenie dôchodkového veku je postačujúcou podmienkou pre ukončenie zamestnaneckého pomeru.

    Okrem toho neviem si dosť dobre predstaviť, že v kolektívnych zmluvách štátnych zamestnancov by sa takýto výpovedný dôvod vôbec mohol objaviť. Štátny orgán totiž môže konať iba na základe zákona a v žiadnom právnom predpise nie je dosiahnutie dôchodkového veku explicitne zakotvené ako dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru. Rozsudok Súdneho dvora v právnej veci Petersen je argument, ktorý by mal, vážené kolegyne a kolegovia, rozptýliť všetky vaše pochybnosti o legálnosti navrhovaného riešenia.

    Dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia porovnala svoj návrh s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kaníka, ktorý náš gestorský výbor pre veci sociálne odporúča neprijať.

    Prvým nedostatkom je, že vytvára dve kategórie pracujúcich dôchodcov, kategória osôb vo veku do 65 rokov podľa neho môže byť zamestnaná bez obmedzení, ale starších ako 65 rokov už túto výsadu stráca. Je pre mňa otázkou, prečo má byť hranicou práve 65 rokov, prečo nepovažovať za rozhranie napríklad 67 rokov 9 mesiacov a 12 dní? Práve v tejto veci tento návrh má črty diskriminačné.

    Za druhý nedostatok považujem to, že formálne by sa tento návrh vzťahoval aj na štátnych zamestnancov, ale z dôvodov, o ktorých som už hovorila, je prakticky nevykonateľný. Dosiahli by sme iba to, že sa vytvorí ďalšia kategória nedotknuteľných zamestnaných dôchodcov s výsadným postavením.

    A tretím nedostatkom je, že praktický dopad navrhovanej zmeny pána poslanca Kaníka na počet pracovných miest uvoľnených v prospech nezamestnaných za terajších podmienok je nulový a v budúcnosti po prijatí jeho návrhu by bol možný iba v prípadoch, ak sa premietne ako výpovedný dôvod do zmlúv so zamestnávateľom. A v tomto smere som skeptická. Preto sa spytujem, na čo nám je také ustanovenie v zákone, ktoré neprináša deklarovaný efekt?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetky prípadné pokusy interpretovať môj návrh ako krok namierený proti starobným dôchodcom musím veľmi, veľmi striktne odmietnuť. V situáciách, keď je potrebné zvoliť si jednu z dvoch možností, by konzervatívne orientovaný zákonodarca, za ktorého sa považujem, nemal váhať a mal by sa prikloniť na stranu tých, ktorí sú zraniteľnejší a bezmocnejší. V tomto prípade ich vidím v nezamestnaných.

    Dúfam, že tento návrh podporia všetci, ktorí majú úprimnú snahu prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku nie iba verbálne a symbolicky, ale významnou mierou.

    Toľko k odôvodneniu môjho návrhu a teraz prosím o trpezlivosť, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V čl. I sa za novelizačný bod 43 vkladajú nové novelizačné body 44 a 45, ktoré znejú:

    44. V § 63 sa ods. 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok".

    45. V § 63 ods. 2 sa slová "pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer" sa nahrádzajú slovami "podľa ods. 1 písm. d) štvrtého bodu písm. e) a f)".

    Bod 2. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:

    Čl. V

    Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 48/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. Paragraf 47 sa dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok".

    Bod 2. V § 50 v druhej vete sa slová "písmená h) a j)" nahrádzajú slovami "písmená h) až j)".

    V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body v čl. I a prečíslovať nasledujúce články. Navrhované zmeny je potrebné zohľadniť aj v čl. VI o účinnosti.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a vypočutie a uchádzam sa o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • ... a aj s rodinnými príslušníkmi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • S takou prosbou úprimnou, pani poslankyňa, sme sa už dávno nestretli a tomu zodpovedá aj počet faktických poznámok poslancov, ktorí sa prihlásili na vaše vystúpenie, a posledný z nich je pán poslanec Kaník.

    Ako prvému udeľujem slovo pánovi poslancovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne. No, keď ste to takto pekne povedali, pán podpredseda, predsedajúci, trošku mám problém, ale faktom je, že nestotožňujem sa celkom s názorom váženej kolegyne a trošičku by si to zaslúžilo naozaj aj niekoľko ideových poznámok.

    Pani kolegyňa, reprezentujete stranu, ktorá dôsledne bola nositeľom všetkých liberálnych tendencií u nás. Urobili sme všetko pre to, aby neexistoval majetok, z ktorého je možné, verejný majetok, z ktorého je možné sanovať potreby ľudí. Všetko sme sprivatizovali. Prednedávnom vaši kolegovia tu navrhovali 15-percentnú daň a podobne. Vytvorením druhého piliera, ktorý ste rovnako nadšene podporovali, vážené kolegyne, kolegovia, ste definitívne jednu generáciu ľudí s dôchodkami totálne odpísali.

    Nechce sa mi veriť, že by niekto po 65. roku chodil do práce zúrivo len z toho dôvodu, že aby hromadil majetok. Pracuje predovšetkým preto, lebo tie peniaze potrebuje buď pre seba, buď pre rodinu a podobne. A v každom prípade sa dostávame do nejakej kolízie, že sú tu nejaké ľudské práva, pani kolegyňa.

    Viem si predstaviť, že tých 30- alebo 40-tisíc mladých, ktorí nemá prácu, to je niečo hrozné, ale okrem takéhoto návrhu by som rád videl nejakú vážnu iniciatívu smerujúcu k vytváraniu pracovných miest, ale to aj strategických podmienok, preto, samozrejme, potom aj tých aktuálnych, ktoré sa dajú vyriešiť za šesť mesiacov alebo za osem.

    Pravdepodobne pre mňa vychádza, že pre podmienky, aby sme vedeli sanovať základné sociálne potreby našich ľudí, pre to treba mať nejakú politiku, ktorá má dramaticky iné parametre, ako sme tu doteraz mali. Obávam sa, že naše základné zdroje sú vypľundrované, dôchodky sú dneska na úrovni sociálnej výpomoci, vážené kolegyne, kolegovia, na tragickej úrovni a druhý pilier spôsobil, že už prakticky ani nemôžu narásť aspoň do elementárnej dôstojnej podoby. V tom je zásadný problém.

    Čiže týmto spôsobom nastupovať a iba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Určite tento návrh nie je populárny, ale nie je namierený ani proti dôchodcom a veľká časť dôchodcov si to aj uvedomuje podľa odoziev, ktoré dostávame. Je určite správne a dobré, ak seniori pracujú čím dlhšie. Je to dobré aj pre nich, aj pre hospodárstvo, pre spoločnosť a akokoľvek môžeme, budeme toto podporovať, je to úplne normálny trend v celej Európskej únii a všade na svete. Preto sme neboli za to, keď vláda prišla s návrhom buď dôchodok, alebo práca. To sa nám zdalo príliš tvrdé.

    Na druhej strane rozväzujeme ruky riaditeľom, manažérom, ale nechávame zodpovednosť za rozhodnutie na nich. Nedávame im žiadne alibi, neprikazujeme im niekoho prepustiť. Naopak, oni sami sa musia rozhodnúť, či potrebujú dôchodcov, alebo ich nepotrebujú, alebo majú mnohých absolventov, ktorí sú na začiatku svojej kariéry, ktorí sú nezamestnaní, ktorí skončia školu a skončia hneď na úrade práce, a je na tých riaditeľoch, je na zriaďovateľoch hlavne základných škôl, lebo podľa všetkého sa to týka hlavne týchto škôl, aby sa rozhodli, kto je pre školu väčším prínosom. Čiže je to pre manažérov, ale nedáva to alibi. Naopak, zvyšuje to zodpovednosť aj manažérov, riaditeľov, aj zriaďovateľov.

    A je to aj pre absolventov, pre ľudí, ktorí ukončia celú svoju dochádzku, celé svoje vzdelávanie tým, že skončia na úrade práce namiesto toho, aby sa zamestnali a aby prirodzeným spôsobom získavali skúsenosti práve od starších kolegov, od ľudí, ktorí možno už sú aj v dôchodkovom veku, ktorí sú tak dobrí, že tam budú, kým budú vládať, alebo ktorí jednoducho už...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani kolegyňa Gibalová, veľmi vítam tento váš návrh. A vzhľadom na to, že je plne v súlade s našimi volebnými alebo predvolebnými sľubmi, myslím teda nášho hnutia Obyčajní ľudia, kde sme doslova v tomto duchu ľuďom sľubovali, že situáciu budeme riešiť, tak jednoznačne ho podporujeme.

    A nie že ho podporujeme, ale išli sme trošku aj ďalej a podporu alebo bez podpory tohto pozmeňovacieho návrhu si nevieme predstaviť našu podporu k celému Zákonníku práce.

    Robíme to preto, lebo je veľmi dôležité, aby sme sa začali pozerať na Slovensko nie iba očami Bratislavčana, lebo ak by Slovensko bolo iba Bratislava s nezamestnanosťou 3-4 %, tak takéto ustanovenie v Zákonníku práce vôbec nepotrebujeme, lebo jednoducho ten pracovný trh by fungoval a vôbec by nás netrápilo, či nejaký dôchodcovia pracujú, alebo nepracujú. Ale vzhľadom na to, že na Slovensku sú regióny, kde nezamestnanosť je obrovská, dokopy 400-tisíc ľudí na Slovensku nemá prácu, tak je nezodpovedné alebo bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme nevyužili túto situáciu alebo túto možnosť a nedostali do Zákonníka práce práve toto ustanovenie, ktoré určite pomôže mnohým nezamestnaným získať prácu, a myslím si, že tým pracujúcim dôchodcom až tak neublíži.

    V tomto prípade jednoznačne stojíme za týmto pozmeňujúcim návrhom, a tak, ako sme povedali, je to naša, prijatie tohto pozmeňováku je podmienka toho, aby sme podporili celý Zákonník práce, alebo teda novelu Zákonníka práce.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Gibalová, chcem sa vám poďakovať za prehľad o počte poberateľov starobného dôchodku v zamestnaneckom pomere, ktorý ste nám predložili. Považujem tieto čísla za hodné pozornosti a aj vzhľadom na tieto čísla považujem váš pozmeňujúci návrh za dobrý a hlavne dôvodný. Rovnako ďakujem, že ste vysvetlili aj objasnili možné pochybnosti, ktoré by mohli byť v súvislosti s vaším pozmeňujúcim návrhom komunikované, pretože ide o veľmi citlivú tému. A verím, že tak ako ste ich predniesli, boli jasné všetkým prítomným.

    Chcem preto podporiť váš pozmeňujúci návrh a ešte raz sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste sa rozhodli riešiť tento problém, hoci je veľmi citlivý a určite aj veľmi nepopulárny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, vážená pani kolegyňa, šokovali ste ma práve vy z Kresťanskodemokratického hnutia. Ja vám určite nebudem ďakovať za takýto návrh. A viete prečo? Predložili ste nám tu prehľad poberateľov starobného dôchodku. Pekné čísla. Skúsili ste sa spýtať tých starobných dôchodcov, prečo oni pracujú? Prečo musia mnohí ešte pracovať? Viete prečo? Pretože to, čo vy tvrdíte, že penzista je finančne zabezpečený, no, žiaľ, nie je. Ak by bol, tak budem prvý, ktorý zdvihne ruku za váš pozmeňujúci návrh. Ale oni nie sú, žiaľ. A môžem a vo svojom vystúpení vám potom poviem aj kopu konkrétnych, konkrétnych vecí.

    Prečo beriete právo ľuďom pracovať? Veď na to majú právo ústavné. Aký je rozdiel medzi 60-ročným, 58-ročným a 64-ročným? A to takýmto spôsobom chcete riešiť nezamestnanosť? Nie je to nezneužívanie situácie na trhu práce? Na úkor dôchodcov chcete pomáhať, žiaľ, tým, ktorí sú nezamestnaní? Nie sú tu iné formy a metódy, ako im treba pomôcť? Ale takýmto spôsobom? Jedným brať prácu a druhým dávať? To sa mi naozaj nezdá.

    A naozaj by som veľmi rád počul iné zdôvodnenie tohto zákona alebo tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože je podľa môjho názoru nielen nelegálny, v rozpore s ústavou, ale aj neetický. A s čistým svedomím tento váš návrh spolu s tým, ktorý tam bol, že dovŕšiš vek 65 rokov a môžeš odísť, by som nazval možno tvrdo, ale je to taká "zákonná pracovná eutanázia" - dovŕšil si určitý vek, už ťa nepotrebujeme, odpáľ, choď preč! Toto je váš návrh v praxi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja tiež určite nebudem chváliť pani Gibalovú, ale poviem základnú vec. Riešenie nezamestnanosti nespočíva v prepúšťaní dôchodcov, ale v tvorbe nových pracovných miest.

    A tu teda trošku sa zastanem pána ministra práce, pretože vždy sa kladie dôraz, že ministerstvo práce nerobí. Ale ministerstvo práce túto kompetenciu nemá. Túto kompetenciu majú práve ekonomické rezorty, a teda ministri, ktorí zastupujú ekonomické rezorty.

    Čiže v každom prípade treba podporiť v prvom rade - v prvom rade - tvorbu nových pracovných miest a využiť všetky nástroje preto, aby sa nové pracovné miesta podporili. Nie to, čo sa u dialo, že ste zastavili aktívnu politiku trhu práce, že prakticky nefungujú rekvalifikácie, že nemáte peniaze a úrady práce nemajú peniaze na absolventskú prax, kde meškajú výplaty a podobne. V decembri ste rekvalifikovali 25 ľudí.

    Pani poslankyňa Gibalová, váš počet poberateľov starobného dôchodku v zamestnaneckom pomere k 31. 12. je holá štatistika, ktorá nič nehovorí. Pani poslankyňa, vtedy by bola zaujímavá táto štatistika, keby ste povedali, aké pracovné miesta, na akých pracovných miestach sú títo ľudia zamestnávaní, akú činnosť vykonávajú. Vy, ktorá ste sa tak bili za sociálne služby, choďte sa pozrieť, v akom veku a koľko dôchodkýň pracuje v zariadeniach sociálnych služieb, v opatrovateľskej službe, len aby sa akýmsi spôsobom uživili, a za akú sumu robia. Ja som zvedavá, či túto prácu pôjdu robiť mladí ľudia, napríklad viď pani Kiššová a podobne.

    Čiže, prosím vás, treba sa aj pozrieť na to a vtedy budem takejto analýze veriť a budem hovoriť o tom, že je to dobrý materiál, keď takýto podklad predložíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem za slovo. Monika, plne podporujem tvoje riešenie, pretože si tiež myslím, že v tejto situácii, kedy je problém získať prácu mladším ľuďom v produktívnom veku, je dobré, aby zamestnávateľ mal možnosť využiť svoje právo ukončiť trvalý pracovný pomer.

    Obsah tvojho pozmeňováku, tak ako vlastne už Igor povedal, bol aj jedným z našich bodov programu. Takže máš našu plnú podporu.

    Myslím si, že neobstojí argument o diskriminácii dôchodcov. Je vždy lepšie naliať si čistého vína a nevyhľadávať fiktívne, často smiešne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré i tak na súde neobstoja. Ide v podstate o rozviazanie rúk zamestnávateľom, ktorí naozaj niekedy z úcty k starším možno nedokážu priamo pomenovať skutočné dôvody, pre ktoré by bolo vhodné, niekedy až nutné, ukončiť pracovný pomer.

    Tiež si nemyslím, že po prijatí tohto tvojho návrhu budú húfne zamestnávatelia prepúšťať takýchto zamestnancov, pretože tí, ktorí zvládajú pracovné tempo a nasadenie, takýchto si určite zamestnávateľ bude držať ďalej.

    A nezabúdajme, že ide o spôsob ukončenia pracovného pomeru. A stále existuje možnosť zamestnanca zamestnať sa na dohodu alebo proste na iný pracovný pomer.

    Ďakujem.

  • Ja som bol ten, ktorý zmenou zákona vytvoril situáciu, že dôchodcovia mohli začať pracovať bez akýchkoľvek obmedzení. Pripomínam to preto, lebo mnohí už zabudli, že dovtedy človek, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, získal dôchodok, nesmel pracovať. Iba až na dohody, na obmedzené časy, rôznymi reštrikciami to bolo obmedzované. A ja som bol práve ten, ktorý presadzoval a stále presadzuje, aby sme nikdy nikoho neposielali do starého železa, pretože ľudia aj vo vyššom veku sú vitálni, schopní a hlavne chcú pracovať. A to je dobré. To je dobré, že chcú pracovať, pretože, naopak, odchod do dôchodku mnohokrát znamená veľmi zrýchľovanie tzv. jesene života.

    Ale zároveň chcem povedať, že podporujem plne tento návrh. Zdá sa vám to v rozpore? Nie, vôbec to nie je v rozpore. Pretože to, čo tu zaznelo či už z úst pána Jasaňa, alebo Tomanovej, to nie je pravda, žeby tu niekto nejakým spôsobom sa snažil vytláčať dôchodcov zo zamestnaneckého pomeru.

    Toto je návrh, ktorý zjednodušuje Zákonník práce, zjednodušuje možné výpovedné dôvody. A každé zjednodušenie Zákonníka práce je dobré a vítané, pretože umožňuje naozaj nielen jednoduchším spôsobom oživovať a revitalizovať firmy, ale aj účinnejším a rýchlejším spôsobom vytvárať nové pracovné miesta.

    Pani Tomanová sa nemusí báť, že ktokoľvek bude prepustený, pretože takýto zákon začne platiť. Je to naozaj len možnosť, tak ako vy ste boli dôchodkyňa ministerka, asi jediná v tejto histórii v dôchodkovom veku poberajúca dôchodok, ale určite ani po platnosti tohto zákona by vám vtedajší premiér nepodal návrh na vaše odvolanie z funkcie len preto, že ten zákon platí.

  • Pani poslankyňa Gibalová chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov na jej vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým vám, kolegovia, kolegyne za podporné, ale aj kritické poznámky.

    K pánu poslancovi Čížovi. Nuž ideové poznámky sú pri tomto mojom návrhu úplne irelevantné. Ja som nepovedala, že dôchodcovia zúrivo zhromažďujú majetok, ale armádu nezamestnaných vnímam ako tí, ktorí sú v produktívnom veku a ktorí sú nezamestnaní a veľakrát sú to živitelia rodín.

    Vyzývate ma k tomu, aby som pomohla alebo ponúkla možnosť pripraviť alebo aby sme ponúkli vytvoriť pracovné, ďalšie pracovné miesta. Nuž, vážení kolegovia a kolegyne, práve som to ponúkla v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dokonca páči aj odborárom.

    Neetické je to, ak ľudia zabezpečení jedným príjmom majú aj iný príjem a najmä vtedy, ak ten druhý príjem aj dôchodok sú z vrecák daňových poplatníkov. A teraz hovorím o štátnych zamestnancoch, a teda úradníkoch zamestnaných v štátnej a verejnej správe.

    Pani poslankyňa Tomanová, nuž ja viem, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je vôbec atraktívne pracovať. Naozaj tam pracujú len tí ľudia, ktorí buď, žiaľ, inde prácu nájsť nemôžu, alebo tí, ktorí sú tak zapálení...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Už ste skončili, pani poslankyňa. Ďalšia v poradí prihlásená písomne do rozpravy je pani poslankyňa Vaľová, ktorou predpokladám, že dnešné dopoludňajšie, dnešné piatkové rokovanie Národnej rady prerušíme.

  • Reakcia predsedu NR SR.

  • Nehádžem, pán predseda, ale poznajúc pani kolegyňu Vaľovú, tak som si to trúfol povedať.

    Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Vaľová bude stručná a trefná, dobre? Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, prv kým oficiálne začnem to, čo som si pripravila, musím reagovať na kolegu Kaníka, pretože, tak krátko, pretože ja chápem, že čo pán Kaník niekedy pokazil, by rád opravil. Pretože pán Kaník zaviedol súbeh príjmu a dôchodku a zaviedol predčasný dôchodok od 43. roku. Je to tak, pán kolega? Je to tak.

  • Takže dnes zase je to extrém, lebo kedysi to bolo od 43 rokov, že už sme mali dôchodcov, a dneska je zase extrém, že tých dôchodcov úplne vyženieme. Tak, pán kolega, ja vás prosím, skúste sa niekedy vmestiť do takého nejakého priemeru, aby to viacerým vyhovovalo, a nestúpajme od extrému do extrému. Budem veľmi rada.

    Takže, zmena Zákonníka práce vždy znamená veľmi vážny zásah alebo úpravu pravidiel medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Je veľmi ťažké vytvoriť vyvážený vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a každá novela by mala mať opatrenia aj na odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na zvýšenie flexibility, pracovných vzťahov, no nemala by zabúdať, že podmienky pre zamestnanca by mali byť priaznivé.

    Všetci sa zhodneme na tom, že Zákonník práce je súčasťou aktívnej politiky na trhu práce. Zákonník práce sa výrazne zmenil od roku 2007, a to z dôvodu, že po novele - zase musím spomenúť bývalého pána ministra Kaníka - vznikla práve nevyváženosť medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Boli zavedené reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo takzvanej sociálnej Európy, ktorej sme súčasťou.

    V roku 2007 bolo potrebné transponovať smernice Európskej únie. Veľmi sa vtedy ozývali hlasy, že Zákonník práce spôsobí hromadné prepúšťanie, blokáciu alebo brzdu v prijímaní zamestnancov. Za obdobie štyroch rokov sa tieto prognózy nepotvrdili a Zákonník práce vôbec nespôsoboval problémy takéhoto charakteru. Musím povedať, že keď sme odchádzali z vlády v roku 2010, bola nezamestnanosť 12,34, kedy bol čas najväčšej krízy, zatiaľ čo táto vláda má nezamestnanosť 12,84 a má stúpajúcu tendenciu. Ako boli tieto veci avizované, vidíme, že sa nenaplnili dané prognózy, ktoré v tejto snemovni vlastne dnešná pravica alebo dnešní poslanci vládnej strany avizovali.

    Pretože aj ministerstvo musí uznať, že podnikanie nemôže byť totožné so zamestnaneckým pomerom a takéto zaobchádzanie Zákonníka práce jednoducho podporilo, pretože aj dodnes zostali zachované znaky závislej práce a dodnes aj tento Zákonník práce to týmto nemení - však, pán minister? Takže nemeníme.

    Čiže takéto zaobchádzanie Zákonníka práce sa podľa inšpektorátu rozmohol do obrovských rozmerov a vidíme, že následne sa s tým snaží vysporiadať aj ministerstvo financií vašej vlády formou odvodov živnostníkov, ktoré napĺňajú znaky závislej práce.

    Rozoberiem však iným problém v novele tohto Zákonníka práce, ktorý je predložený a ktorý značne predĺži obdobie neistoty pre mnohých zamestnancov, otvorí opäť reťazenie pracovných pomerov opakovaným uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú, a to v § 48.

    Trochu zájdem do histórie pracovného pomeru na dobu určitú, kde zase musím spomenúť ministrovanie Ľudovíta Kaníka, kedy bolo možné dohodnúť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, najdlhšie na tri roky. Pri zmene Zákonníka práce v roku 2007 za vlády strany SMER, HZDS a SNS bolo toto paragrafové znenie zmenené, kde bolo možné tento pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky, kde pracovný pomer na dobu určitú bolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac po sebe.

    Opätovne sa vraciame späť, a to novelou tohto Zákonníka práce, kde pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na tri roky a pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť opätovne v rámci troch rokov najviac trikrát. To znamená, že zamestnancovi môžete tri roky po sebe každý rok predlžovať pracovnú zmluvu na jeden rok. Pýtam sa, akú istotu má zamestnanec, ak každý rok po obdobie troch rokov mu bude predlžovaný pracovný pomer?

    Mladý človek si nemôže zobrať pôžičku alebo hypotekárny úver, aby si mohol kúpiť napríklad byt alebo zariadenie, a tak si zabezpečiť základné životné potreby len preto, lebo nemá stály pracovný pomer. Niektoré banky veľakrát podmieňujú úver trvalým zamestnaním na dobu neurčitú. A rovnako táto forma zamestnávania nedovoľuje zamestnávateľom, aby sa mohol zbaviť zamestnanca ľahšie bez akýchkoľvek nárokov.

    Nenazývam to flexibilitou, ale akousi voľnou kartou pre zamestnávateľa pohrať sa so zamestnancom, a to nielen s jeho pracovným pomerom, ale aj s jeho skúšobnou dobou. Pretože ak zamestnancovi môžem každý rok predlžovať zmluvu, pýtam sa, aké opodstatnenie má ešte predlžovanie skúšobnej doby v § 45 ods. 1, kde skúšobnú dobu môžete dohodnúť na tri mesiace, ale u vedúceho zamestnanca je to až na obdobie šiestich mesiacov?

    Tento návrh nie je v súlade so smernicou Rady z roku 1999/70 ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Pri predĺžení takejto skúšobnej doby získa zamestnávateľ veľký časový priestor na reagovanie jeho dopytových potrieb na pracovisku v danom období. Rovnako to má neblahé následky aj pre zamestnávateľa, pretože so stúpajúcou neistotou práce vznikajú následky vo forme zvyšovania nekvalitnej práce, väčšie riziká úrazovosti a iné.

    Rovnako sa iba krátko dotknem skrátenia výpovednej lehoty, ktorú tiež považujem za zásadný problém, pretože je to významný krok práv každého zamestnanca nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Takže považujem § 45 a § 48 za úplne zbytočnú zmenu v Zákonníku práce, ktorou sa vraciame k § 48 v zmene Zákonníka práce Ľudovíta Kaníka v úplnom znení.

    Očakávala som, že táto novela Zákonníka práce prinesie nové formy, nové pravidlá a nie oprášené návrhy, ktoré vieme, že v praxi sa stretli s obrovskými problémami pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnanca alebo firmy. Odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie zamestnanosti a vyrovnanie podmienok medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

    Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čoraz viac zamestnancov v danom podniku. Preto je potrebné ponechať práva odborovej organizácie, nie obmedzovať a eliminovať, aby zamestnanci si mohli účinne obhajovať svoje práva.

    Samozrejme, že aj zamestnávateľ má prostredníctvom Zákonníka práce už dnes možnosť a rozviazané ruky pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Myslím si, že ak by sa vláda zamyslela nad znížením odvodov a daní, Zákonník práce by sa vôbec nemusel meniť a lacnejšie podmienky na prepúšťanie by neboli pre terajších podnikateľov takým motívom, ako im to servíruje dnešná vláda.

    Teraz zacitujem z denníka SME Ivana Mikloša, ktorý vyhlásil, že výška odvodov prekáža zamestnávaniu, citujem z článku: "Výška odvodového zaťaženia na Slovensku je prekážkou na zamestnávanie nízkopríjmových skupín obyvateľstva." Prečo potom vláda neprikročí k zníženiu odvodov a tak k ľahšiemu a lacnejšiemu zamestnávaniu?

    Pamätám si Ivana Mikloša za obdobia našej vlády, keď sedel tam v lavici a keď tu vykrikoval, ako treba znížiť odvody, ako to pomôže podnikateľom. Dneska ten istý pán Mikloš, keď si vymenil lavicu, presunul sa vyššie, rozpráva o tom, že odvody sa znižovať nebudú. Čiže neviem, či je to vplyv stoličky, alebo ako Poliaci hovoria, že "uhol videnia je od polohy sedenia". Takže teraz keď pán minister sedí kdesi inde, tak rozpráva celkom ináč.

    Tak ja sa pýtam, prečo táto vláda, ak chce podporovať podnikateľov, neurobí to, že im zníži odvody? Ja si myslím, že by to bolo oveľa lepšie, ako šetriť na prepúšťaní zamestnancov, ktorí prídu, ktorí prídu o prácu, keďže je taká vysoká nezamestnanosť, nemôžu ju získať a ešte im zoberieme aj tie sociálne istoty alebo ten čas, kedy si tú prácu môžu nájsť.

    Jednoduchšie prepúšťanie by bolo namieste, pokiaľ je na trhu dosť podnikov, ktoré ponúkajú nové pracovné príležitosti. No dnes, v čase tak vysokej nezamestnanosti a plány v teórii o tom, že ľudia sa musia urýchlene zbaviť istôt a komfortu, ktorý je bežný v iných európskych krajinách a ktorý sa životným komfortom na Slovensku vôbec nedá nazývať, jednoduchšie prepúšťanie nie je nástroj v dnešnej dobe na zvyšovanie zamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícok radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú v pozícii čakateľov na chudobu.

    Ja som takú teóriu nepočula, že ak budeme ľahšie prepúšťať, tak budeme ľahšie zamestnávať. Ja som takú teóriu ešte nepočula, že čím viacej prepustíme - pán Kaník, potom, potom sa prihlásite, dobre? Čiže čím ľahšie prepustíme, tým skôr niekoho zamestnáme. Veď to je jedna k jednej.

    Ja si to opätovne myslím, že jednoduchšie prepúšťanie nie je nástrojom v dnešnej dobe na zvyšovanie nezamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícov radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú a budú v pozícii čakateľov na chudobu.

    A preto verím, že táto novela nebude prijatá v takejto podobe a bude dopracovaná pozmeňovacími návrhmi tak, aby zodpovedala európskym dohovorom, Dohovorom medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty.

    A preto s kolegyňou Tomanovou a s Braňom Ondrušom podáme pozmeňovacie návrhy, ktoré prednesie Branislav Ondruš.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktických poznámok máme päť. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Pán poslanec Jasaň. Nech sa páči, ide vám čas.

  • Ďakujem pekne. Ja absolútne chápem, pani kolegyňa, že je zlé, keď mladý človek po získaní vzdelania nemá prácu. Dokonca z mojej rodiny sú štyria alebo piati v zahraničí, niekde v Írsku, po vyštudovaní vysokej školy veteriny napríklad išli tam pracovať, lebo na Slovensku nenašli prácu. Je to zlé.

    Ale znižovať nezamestnanosť a vytvárať nové pracovné miesta na úkor inej vekovej generácie, to sa mi zdá scestné. To ak by, ak by som si len pozrel vekovú štruktúru tohto parlamentu, tak možno už, ak sa nemýlim, tak 18 by tu ani nemohli byť, lebo majú viac ako dôchodkový vek. To je tiež scestné.

    Ja budem prvý hlasovať za také návrhy, ktoré prídu z vládnej koalície a vytvoria nové pracovné miesta pre mladých ľudí. Ale prosím vás, nevytvárajte problémy medzi generáciami. To naozaj nie je to poctivé riešenie. To naozaj už si, už si neviete, ako poradiť, tak idete brať ľuďom prácu, ktorú chcú pracovať?! Aj v šesťdesiatom treťom, štvrtom, piatom veku, keď na to sa cítia a majú? Veď to, to - ja tomu jednoducho nechápem a neviem to pochopiť. A som rád, že kolegyňa Vaľová to ešte aj zdupľovala.

    A určite hovorila aj o tej nezamestnanosti, na ktorú reagoval aj kolega Kaník. No má pravdu, určite nezamestnanosť klesne, samozrejme, ale umelo, nie prirodzene, nie tým, že sa vytvoria pracovné miesta pre, nové pracovné miesta pre ľudí. Ale vy jedným zoberiete a druhým dáte. Toto je zníženie pracovných...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja ti chcem pekne povedať za to, čo si povedala. Ja len uvediem, pretože pán Kaník sa tu snažil brániť, že zaviedol súbeh príjmu a dôchodku, stačilo desať rokov poistenia pre človeka, ktorý mal 43 rokov, a bez toho, aby prišiel o prácu, mohol poberať predčasný starobný dôchodok, ak jeho príjem dosiahol 1,2-násobok sumy životného minima.

    Nikto však nepovedal, že človek, ktorý mal odpracovaných 45 rokov alebo 50 rokov, obuvník, a zaplatil do systému ďaleko viac ako tento človek za 10 rokov, nemohol ísť do predčasného dôchodku ani mesiac pred dôchodkovým vekom, a to z toho dôvodu, že jeho príjem nedosiahol 1,2-násobok sumy životného minima.

    Takže, pán poslanec Kaník, vy ste zaviedli množstvo chýb a musím povedať, že ste totálne pokrivili systém sociálneho poistenia ako taký.

    Poberanie. Kto zaviedol, prosím, poberanie a vyplácanie starobného dôchodku v súbehu s príjmom a dokonca so spiatočnou platnosťou? Opäť ste to boli vy.

    Chcela by som hovoriť o tom, ako ste zaviedli druhý pilier bez akýchkoľvek analýz a dopadov a s tým, že vlastne ste dosiahli 88,8 mld. schodok v dôsledku toho, že ste nedobre odhadli dopady jeho zavedenia.

    A ešte k tomu klesaniu miery nezamestnanosti. Áno, dosiahli ste ju v roku 2004 veľmi rýchlo, v priebehu troch mesiacov, nesúladnou legislatívou, pretože zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý vyradil viac ako stotisíc poberateľov, nebol v súlade so zákonom o službách zamestnanosti. Jeden nadobudol účinnosť od 1. 1. a druhý až od 1. 2. 2004. A následne to boli listy, ktoré ste posielali riaditeľom úradov práce, ktorým, a rozpisovali ste im percento, koľko ľudí z evidencie nezamestnaných musia vyradiť, aby dosiahli teda takúto situáciu, aby im mohli byť vyplatené odmeny.

    Čiže, pán poslanec...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tak najprv krátko k tým dôchodkom. No nič nemusíme opravovať, pretože, pani poslankyňa, bolo si treba všimnúť, že tu máme trošku iný systém, máme tu systém poistný, ktorý dal ľuďom slobodu. Za prvé umožnil dôchodcom pracovať a nesankcionoval ich za to, že pracujú. A za druhé, pretože je to poistný systém spolu v kombinácii so sporivým umožnil im, keď už majú nadobudnuté nároky, tak ako keď ste poistený niekde inde, odísť do predčasného dôchodku. A nič na tom nemením, pretože tá bariéra bola nastavená, že musí mať minimálny dôchodok 1,2-násobok životného minima, a stále si myslím, že není vôbec nutné to regulovať nejakými obmedzeniami a že tá filozofia bola správna.

    K samotnému, k samotnej tej ďalšej, ďalšom, ďalšiemu obsahu, čo ste hovorili. No Zákonník práce je veľmi dôležitý pre vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, čoho dôkazom bol, že ten tzv. môj Zákonník práce znamenal, že po jeho prijatí prudko začala klesať nezamestnanosť. To, že klesala aj po vašom nástupe vás k moci, znamenalo len to, že pokračovali jeho účinky, pretože vy ste nie na druhý deň pokazili a deformovali Zákonník práce, ale trvalo vám to niekoľko mesiacov. Ja som hneď vtedy povedal, že to prinesie nárast nezamestnanosti, ako aj priniesol.

    A keď neveríte, stavme sa, ja otvorene a verejne hovorím, že po prijatí Zákonníka práce nám bude stačiť rok, maximálne dva a nezamestnanosť na Slovensku klesne pod 10 %. Až chcete, kľudne sa so mnou stavte. Verejne to tu prehlasujem a stojím si za týmto slovom a uvidíme, kto mal pravdu, lebo len história nakoniec vždy môže byť sudcom. Názory, samozrejme, môžeme mať rôzne.

    Keďže času je málo, už poviem len toľko, aj s tými odvodmi to ešte bude inak, ako vy hovoríte. A ešte aj k tým odvodom a ich znižovaniu sa dostaneme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ešte raz ďakujem. Viete, táto debata tuná sa dostáva do takej situácie, že mi to strašne pripomína debatu o tom, že teda kto si skôr zoberie robotu bez ohľadu na to, koľko má rokov, ako to bude lepšie potom. Ten generačný rasizmus, ktorý sa tuná prejavuje u niektorých kolegov, je naozaj až zarážajúci.

    Ja som strašne vďačný kolegyni Vaľovej, že povedala to, čo povedala. Dôchodkový vek a bum do dôchodku! Preto, lebo bránite niekomu, bránite niekomu k tomu, aby teda mohol pracovať. A ten starší berie okamžite miesto tomu mladšiemu bez ohľadu na to, aby sa niekto vážne zamyslel nad tým, že či ten starší vlastne nie je kvalitnejší ako ten mladší. Veď toto predsa je úplne absurdné takýmto spôsobom rozmýšľať a takýmto spôsobom čosi zachraňovať.

    Ja poznám skutočne 30-ročných starcov a 70-ročných puberťákov. Ale o tomto tuná ako keby z hľadiska filozofie toho, čo tuná počúvam, nikto nehovoril. Vy ste, dámy a páni, generační rasisti! Nie všetci. Ale veľmi veľa ako z toho, čo som tuná počul, aj tuná, aby som teda neporušil rokovací poriadok, od nemenovanej poslankyne z KDH, no to je klasický prejav generačného rasizmu.

    Veď priznajte, že tých dôchodcov treba zlikvidovať, že ich nemáte radi, že im treba vytvoriť také podmienky, aby už zmizli z toho vášho života. No tuná niekoľko holohlavých ľudí sa stretlo a vymyslelo geniálnu vec! Páni, prosím vás pekne, ak vám to pomôže, nechajte si narásť vlasy a možno vám to aj osvieti váš rozum.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, takto, treba povedať, že skutočne po prijatí novely Zákonníka práce, ktorú presadil Ľudovít Kaník ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v priebehu vyše roka začala klesať nezamestnanosť, čo bolo, samozrejme, v dôsledku aktuálneho ekonomického cyklu a presne z toho istého dôvodu je veľmi pravdepodobné, že bude klesať, tak ako to zaznelo pred chvíľočkou v tejto rozprave, ak nie do roka, tak do dvoch rokov klesne nezamestnanosť, pretože jednoducho svetová ekonomika sa už naštartovala, zaznamenávame rast, dokonca mierne začína stúpať zamestnanosť na Slovensku už aj teraz v dôsledku hospodárskeho rastu a zvýšenia dopytu po našich výrobkoch v zahraničí. A tak naši výrobcovia, aby uspokojili ten zvýšený dopyt, jednoducho musia prijímať nových ľudí a musia, a teda keďže sa im zvyšuje aj výroba. Ale to, samozrejme, nemá nič spoločné so Zákonníkom práce. Má to spoločné s ekonomickým, hospodárskym cyklom, tak svetovým, ako aj následne slovenským. A preto, preto vyše roka trvalo po prijatí Zákonníka práca, nazvime ho Kaníkovho, aby sa začal oživovať trh práce na Slovensku, pretože to bolo presne v súlade s tým, ako vtedy rástla ekonomika v západnej Európe a v Spojených štátoch.

    No a napokon dovolím si ešte raz zacitovať pána kolegu Beblavého, ktorý v prvom čítaní v tejto snemovni povedal, že "dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom".

    Tak ako vidíte, pani kolegyňa, týmto spôsobom, ktorý by podľa pána Beblavého nebol priechodný ani v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, nás stále pán Kaník zavádza a zavádza a zavádza.

  • Pani poslankyňa Vaľová reaguje na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. Väčšina kolegov ma podporila, takže im ďakujem, a teda aj doplnili aj moje vystúpenie, si myslím, že veľmi, veľmi odborne, takže sa môžem venovať naplno pánu Kaníkovi.

  • Smiech v sále.

  • Takže by som chcela povedať, že, pán Kaník, viete, ste tvrdil, že keď ste zaviedol ten súbeh príjmu a dôchodku od 43 rokov, tak ste tvrdil, že ušetríme 60 mil. korún, 600 mil. korún, a my sme museli vyplatiť 2 800 mil. Tak to sú také cifry. Cifry, aby sme sa skutočne odborne niečomu venovali.

    Pán Kaník, ja to s vami risknem, ja už som s vami bola na obed, ten bol dobrý, musím povedať, síce sme si toho veľa nevykonzultovali, lebo máme odlišné názory, ale ja to s vami risknem, ja som silná osobnosť, tak ja sa s vami aj stavím, ako ste povedal, že 10 % do jedného roku znížite nezamestnanosť.

    Ale, pán Kaník, chcem vám niečo povedať, ak to nebude tak, že ľudia budú musieť ísť následne z úradov práce, ako to bolo v roku 2004, a ak to neurobíte tak, ako ste to urobili invalidným dôchodcom, že 34 913 ste nasilu zákonom zobrali invalidné dôchodky. Pretože to fakt potom není o tom, že robíme pre ľudí, není to o znižovaní nezamestnanosti, ale ak vytvoríte nové pracovné miesta, ak skutočne si myslíte, že ten Zákonník práce, ktorý schválite, je taký úžasný nástroj, vy ste povedal, že 10 % do jedného roka, keď si pamätám. Nepovedali ste síce, o čo sa stavíte...

  • Reakcia poslanca.

  • Do dvoch, no, už to predlžujete do dvoch, no už to predlžujete. No ja vám dám jeden a pol, aby sme sa dohodli, a verím tomu, že ma čaká lepšia odmena, ako bol ten obed.

    Takže, pán Kaník, už, a som si tým istá, pretože ako ste tvrdil, že ušetríme 600 mil. na predčasných dôchodcov a my sme vyplatili 2 000 800-tisíc, pán Kaník, tak verím, že pri vás sa nemýlim a teším sa, ako si to spolu vyrátame, vyúčtujeme a povieme si, že kto v tejto poslaneckej snemovni skutočne si robí srandu z poslancov a z občanov a kto to myslí vážne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, končíme na dnes.

    No, mám taký pocit, že to nie je procedurálny návrh, ale teda evidujem, že nezamestnanosť pod 10 % do konca roku 2012, keď nebude, tak pani Vaľová dostane obed od pána...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Týmto oficiálne ukončujem a poprosím mikrofón pre pána Kaníka, ktorý chce nám ešte niečo oznámiť.

  • Povedal som roka až dvoch, takže beriem jeden a pol roka.

    A chcel by som sa spýtať, že čo teda, nech povie pani Vaľová, že o čo sa chce staviť, lebo je to na nej a ja rád prijmem a môžme si to aj odhlasovať, kľudne.

  • Dobre, tak počuli sme. Inak, pani Vaľová, chcem vás upozorniť, on má peňazí dosť, čiže berie skôr naturálie.

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie rokovania o 15.05 hodine.