• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty. rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadal pán poslanec Vladimír Jánoš.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 403).

    Pán minister, aj pán spravodajca už zaujali svoje miesta.

    Včera na vystúpenie pána poslanca Branislava Ondruša sa prihlásili s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Síce pán poslanec Ondruš tu nie je, ale len tak pre zápis si dovolím urobiť dve poznámky k jeho vystúpeniu. Viackrát v jeho vystúpení sa opakovalo slovné spojenie, že niekto tu spomína skorumpovaných lekárov a hovoríme o skorumpovaných lekároch. Lekári na Slovensku nie sú skorumpovaní a musím povedať, že jediný, kto to tu stále spomína, je opozičná strana SMER, opakovane to znelo v ich vystúpeniach. Áno, je pravda, že v predkladacej správe je spomenuté aj to, že generická preskripcia má aj protikorupčný charakter, ale slovné spojenie skorumpovaní lekári nepoužil nikto z koaličných poslancov, iba z opozičných. Potom pán poslanec Ondruš sa pustil do nejakého hlbokého vysvetlenia toho, prečo nie sú dobré vernostné zľavy v lekárniach, pretože to môže viesť k tomu, že aj keď dostane pacient lacnejší liek, tak môže dostať akýsi nekvalitný liek a porovnával ho s bryndzou. Myslím, že bol úplne mimo. Pán poslanec Ondruš nerozumie tomu, ako funguje lekáreň, nerozumie tomu, že krabička liekov je úplne rovnaká v lekárni v Stupave, v Košiciach, v Dolnom Kubíne aj v Martine. To, že je takáto, garantuje výrobca, garantuje distribútor, garantuje lekáreň s právnou lekárnickou praxou, kontroluje to Štátny ústav pre kontrolu liečiv, kontroluje to Úrad verejného zdravotníctva. Tu ide len o to, či lekáreň je ochotná z vlastného zisku, ktorý na predaji tejto krabičky liekov má, dať nejakú zľavu a teda znížiť si svoj zisk, alebo nie. A o tom je celá diskusia o vernostných zľavách, o tom, či sme na strane obhajoby zisku lekární, alebo na strane obhajoby zliav pre pacientov. Ja som na strane zliav pre pacientov, SMER je na strane zisku lekární.

  • Pán poslanec Marcinčin tu nie je, takže pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, čiže chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Ondruša. Spomínal tam generickú preskripciu a spomínali sa aj dôvody, prečo tento zákon je zavádzaný. Čiže ešte raz opakujem, reagujúc na jeho vystúpenie, že Česká republika 21. júna 2011 prevzala do legislatívy naše ustanovenia o zákaze bonusovania receptových liekov. V Poľsku túto legislatívu, ktorú my ideme teraz rušiť, prijali 12. mája a idú ešte ďalej. A chcem povedať, že jediný, druhýkrát sa stáva, že v odôvodnení návrhu zákona sa hovorí o protikorupčných opatreniach, čiže naráža sa priamo na to a podozrievajú sa lekári z toho, že sú platení farmaceutickými firmami. Chcem povedať, že máme tu druhý raz za posledných desať rokov takéto vyjadrovania. Prvýkrát to začal pán minister Zajac, ktorý obviňoval a bojoval proti lekárom a zdravotníkom, a teraz v tom pokračuje pán predseda zdravotníckeho výboru Novotný. Chcem povedať, že za stranu SMER sme nikdy v žiadnom návrhu zákona do dôvodovej správy nedávali potrebu zavádzania opatrení, ktoré by zamedzovali motivácii alebo korupcii lekárov zo strany farmaceutických firiem. Je to druhýkrát, prvýkrát to bolo za prvej Dzurindovej vlády, a druhýkrát je to opäť teraz, keď je predsedom zdravotníckeho výboru pán poslanec Novotný.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vitteková tu nie je, pán poslanec Kalist tu nie je. Pán spravodajca, ešte sme neskončili, takže nevyrušujte.

    Pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolega Ondruš síce avizoval, že príde, ale nebude počuť naše, pravdepodobne, a možno áno, faktické pripomienky. No hovoril o obavách z vernostného systému. Povedal, že môj argument o výhodnosti pre poistenca je logický a správny, ale len na prvý pohľad, len na prvý pohľad je správne, že po rokoch toho, ako si liekový reťazec navzájom ponúkal zľavy a zarábal na verejných zdrojoch v slovenskom zdravotníctve, by mal ponúknuť zľavy aj pacientom. Aká bola jeho námietka? Jeho druhý pohľad, podľa ktorého by mali pacienti, sa mali vynechať z možnosti získať lacnejšie lieky. Podľa neho vernostný systém bude viesť k následnému nežiaducemu javu, a to, že pacienti zlákaní zľavami budú chodiť do nekvalitných lekární, kde im vo vidine zisku budú dávať nekvalitné lieky. No prirovnal to k pančovanej bryndzi či k iným menej kvalitným potravinám, ktoré si musia kupovať chudobní slovenskí občania. No pravdepodobne ako dôsledok minulých štyroch rokov. No, žiaľ, regulácia liekov výrobného procesu, distribúcie, správnej lekárskej praxe je taká dôsledná, podrobná, že nie je možné, aby v slovenskej lekárni dostal niekto nekvalitný liek, to by musel pán poslanec vedieť. v žiadnej slovenskej lekárni, či už v tzv. sieťovej, či nesieťovej. Lieky na náš trh sa dostávajú až po splnení náročných kritérií, ale to by musel pán poslanec vedieť.

  • Ďakujem. Pán poslanec politologicko-sociologicky vyjadril svoj postoj k predkladanej novele zákona. Vo všeobecnej rozprave má na to právo každý člen zákonodárneho zboru, pán minister.

    Ďakujem. Ja len ako útechu... Za včerajšok.

  • Ospravedlňujem sa.

    Pán poslanec Lazár, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som reagoval na pána kolegu Ondruša, on tam v podstate spomenul takisto, že celý ten legislatívny proces je pomerne zvláštny. My sme tu už spomínali, že je tam cez tisíc pripomienok, ale to nie je jediná zvláštnosť, ktorá sa v tomto procese objavuje. Treba povedať, že politicky je veľmi asi nevhodné a zvláštne, ak najväčším presadzovateľom a pretláčateľom tohto zákona je poslanec, ktorého manželka spoluvlastnila nemocnicu v Košiciach, ak je poslanec, ktorého asistent, myslím tým poslanecký asistent, vlastní lekáreň v areáli centra, ktorého bol poslanec predseda predstavenstva, a takisto samozrejme politicky veľmi, veľmi asi nevhodné, ak takýto poslanec sám sebe pridelí spravodajcovanie k tomuto zákonu, aby mohol vstupovať do rozpravy. Ja verím, že tento zákon bude prepracovaný, dopracovaný tak, aby slúžil obyvateľom tejto republik, a nie iným záujmovým skupinám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa hlási pán spravodajca, nech sa páči.

  • Mne je naozaj ľúto, pán podpredseda, že musím zbytočne preťahovať čas, ale, žiaľ, diskusia o tomto zákone už stratila racionálne jadro. Kolegovia pán poslanec Raši a pán poslanec Lazár trošku odišli od tejto reality, venujú sa všetkému možnému, čo je najhoršie, dosť intenzívne klamú vo svojich vystúpeniach. Ale myslím, že práve to je ich cieľ, práve to je ich cieľ, aby sme sa teraz venovali partikulárnym záujmom a týmto potyčkám, aby nás tu obviňovali z nejakých nezmyselných poloprávd, ktoré si vymýšľajú. O tom, ako rozumejú problematike predpisovania účinnej látky a vernostných zliav v lekárniach v strane SMER, myslím, že najlepšie vypovedalo vystúpenie pána poslanca Ondruša, ktorý si lieky mení a zamieňa s pančovanou bryndzou a obáva sa, že vernostné zľavy v lekárniach by mohli viesť k tomu, že pacienti uprednostnia pančované lieky ako pančovanú bryndzu pred dobrými liekmi, ktoré sú v lekárniach, kde zľavy nie sú. Tak viete, keď toto je zdravotnícka politika strany SMER, nemám k tomu viac čo dodať. Keď pán poslanec Raši, ktorý bol ministrom, ministrom vlády Slovenskej republiky povereným vedením rezortu zdravotníctva, nevie, že predkladaciu správu k zákonu píše ministerstvo zdravotníctva, spolu so zákonom ju schvaľuje vláda a nie predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Keď pán poslanec Lazár, ktorý je ale v parlamente krátko, teda naozaj za ten rok nepochytil ešte všetky grify, čo predviedol aj včera, keď bol presvedčený o tom, že sme tento zákon pred prvým čítaním už prerokovali, nevie, že spravodajcom sa človek stáva tak, že ho schváli uznesením výbor Národnej rady, že môže spravodajcovať k zákonu. Viete, nemám chuť ďalej predlžovať túto diskusiu a rozprávať sa na tejto úrovni, pretože cieľom našich kolegov v SMER-e nie je, aby boli lieky lacnejšie, nie je, aby ľudia doplácali menej, nie je, aby ľudia dostávali zľavy v lekárňach, ale je bezbrehé obviňovanie predstaviteľov vládnej koalície z nezmyselných konštrukcií z dôvodu, aby sa odpútala pozornosť od podstaty veci. Aby sa odpútala pozornosť od toho, že táto vláda sľúbila občanom v programovom vyhlásení vlády lacnejšie lieky, sľúbila nižšie doplatky a rok nerobí ministerstvo zdravotníctva nič iné, ako hľadá riešenia, ako dosiahnuť tento cieľ.

    A chcem vás uistiť pán poslanec Raši, aj pán poslanec Lazár, aj keď máte veľmi hlboké sociálne cítenie a radi o ňom tárate, za vašej vlády doplatky na lieky rástli a za tejto vlády budú doplatky na lieky klesať aj preto, lebo sme napríklad zaviedli v zákone o zdravotných poisťovniach maximálnu hranicu na doplatky. Aj preto, lebo táto vláda chráni najcitlivejšie skupiny. Táto vláda urobí všetko pre to. A vy nás môžete ďalej kľudne obviňovať vašimi nezmyslami, len, prosím vás, tie prirovnania s vernostným systémom a pančovanou bryndzou už nepoužívajte.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu, pána poslanca Novotného, s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Raši.

  • Pán poslanec Novotný, ja viem, kto píše dôvodovú správu. Dokonca, aj keď som bol ja minister zdravotníctva, tak sa dôvodové správy písali na ministerstve, a tým, že som povedal, že tú dôvodovú správu píše niekto vám blízky, tak som to myslel tak, ako som to hovoril. Lebo pán minister by takúto dôvodovú správu určite z rúk nepustil, keby mu ju niekto nepodstrčil.

    Rád by som sa vrátil ale naozaj ku manipulácii s informáciami, ktoré, pán predseda, ste povedali, pretože, opakujem, keď hovoríme o doplatkoch, musíme hovoriť o doplatkoch na jedno balenie lieku, pretože keď sa v roku 2010 oproti roku 2011 odlieči o tretinu viacej pacientov a predpíše sa o 11 mil. kusov viacej liekov, je logické, že sumár doplatkov v absolútnom čísle musí byť väčší, ako keď sa tých liekov napísalo o niekoľko miliónov menej. Preto sa zavádza parameter výšky doplatku pacienta na balenie lieku, čo je myslím logický parameter, pretože je jediným objektívnym parametrom, pretože hovorí sa o tom, koľko pacient zaplatí za jedno balenie lieku. A tento údaj, toto číslo bolo nižšie, keď končila bývalá vláda svoju funkciu, ako je to teraz.

    A ďalšie číslo. Keď hovoríte o tom, čo robí vláda pre pacientov, tak vám doporučujem, aby ste si začali čítať médiá, ktoré pracujú s oficiálnymi štatistickými dátami, kde každý týždeň vychádza informácia o tom, o koľko v porovnaní s predchádzajúcim obdobím narástli doplatky za ten či onen liek, napríklad lieky na hypertenziu, lieky pre kardiakov či lieky pre takmer pre akékoľvek ochorenie. Čiže doplatky na lieky v súčasnom období pre pacientov rastú, a to je fakt.

  • Ďakujem pekne. Ja len som chcel kolegu podporiť. Skutočne si myslím, že snaha, že základnou snahou tohto zákona je naozaj, keď už nie zlacniť, tak aspoň zastaviť ich zdražovanie. A keď už tu sa spomínali čísla, zhodou okolností, aj keď to bude vyzerať, ako keby som nereagoval na predrečníka, ale ja to som to aj tak chcel povedať, za ministra Valentoviča išli ceny liekov prudko hore. Každý mesiac približne o 20 % stúpala spotreba liekov, v absolútnych číslach 1,15 mil. eur mesačne. A k číslam naspäť. V roku 2009 pacienti zaplatili za lieky - ako v globále, proste všetko, čo zaplatili za doplatky za lieky, to značí bez ohľadu na to, či bola väčšia alebo menšia spotreba - 20,7 % viac ako v roku 2006, takže inflácia bola. A od roku 2006 do 2009 za toto obdobie bola inflácia 9,8 %, to značí, že dvakrát rýchlejšia ako inflácia. A tých 10 miliónov alebo 11 miliónov balení, to je zase otázka, že akým spôsobom to je. Ale vlastne to nereagujem na predrečníka, tak nič. Tak potom to poviem inokedy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Novotný, viete celý čas, myslím si, že my neodpútavame pozornosť, len poukazujeme na to, že akým spôsobom vznikal tento zákon, aké sú motívy vzniku tohto zákona, kto ho predkladá, kto ho pretláča a čo ho teoreticky môže viesť k tomu, že takýmto spôsobom ho pretláča. Narážame na to, že to je asi politicky nevhodné, ak to robia konkrétne osoby, tak ako sme to uviedli. Fakta, ktoré uvádzame, sú fakta a nie sú to vymyslené údaje.

    A môžete zvyšovať hlas, môžete nás obviňovať, môžete vy odpútavať pozornosť, to je samozrejme vaše právo, ale jedna vec je pravda a nezmeniteľný fakt. Tento zákon určite nepomáha malým lekárnikom. Tento zákon určite povedie k tomu, že v konečnom dôsledku dôjde buď k zániku, alebo ku skúpeniu alebo odkúpeniu väčšími skupinami, resp. väčšími reťazcami lekární týchto malých lekární.

    A následne budú tieto veľké skupiny rozhodovať o tom, aký liek sa bude predávať, za koľko, akým spôsobom sa bude distribuovať v tejto distribučnej sieti. Čiže pacient sa v konečnom dôsledku stane rukojemníkom veľkých sietí lekární. A na to poukazujeme. A myslím, že v tom zákone je tam viacero faktov, ktoré potvrdzujú toto naše tvrdenie. A ja skutočne, aj vzhľadom na to, že počúvam v pléne, a nielen to, čo hovoríme teraz nahlas tu, ale aj v zákulisí, si myslím, že tento zákon ešte napriek tomu, že má tisíc pripomienok, dostane ďalšie zásadné pripomienky tak, aby nepoškodzoval občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, ja musím s tebou súhlasiť, že, žiaľ, táto debata skĺzla do úplne inej, len nie odbornej roviny, ale to pravdepodobne je dôvod taký, že opozícii dochádzajú argumenty a vyťahuje naozaj všetko možné len nie to, čo reálne zaujíma našich občanov, a to, čo reálne vie pomôcť. Lebo myslím, že na to tu sedíme. Je preto dôležité asi opätovne pripomenúť, že sme zaviedli limit na spoluúčasť na doplatky a teraz je na stole návrh, prostredníctvom ktorého chceme znížiť doplatky prostredníctvom generickej preskripcie, lebo až tretinu doplatkov by pacienti nemuseli platiť, ak by získali lacnejšie generikum. Na stole je teda návrh, ako sprístupniť pacientom lacnejšie lieky a strana SMER - SD je proti.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, som rád, že pán poslanec povedal, že vráťme sa k faktom, pretože naozaj vráťme sa k faktom.

    Dnes sme si vypočuli, aj včera, aj minulý týždeň, množstvo podnetov k tomuto zákonu o lieku, žiaľ, mnoho z týchto podnetov bolo k predchádzajúcim verziám zákona a nie k zákonu, ktorý bol predložený do Národnej rady. To boli faktické poznámky alebo poznámky do rozpravy, či už opozičných poslancov alebo aj niektorých koaličných, žiaľ, ale hlavne opozičných poslancov.

    Teraz na vysvetlenie mi naozaj dovoľte sa dotknúť a držať niektorých faktov, aby sme skutočne pravdivo pomenovali význam tohoto zákona, význam toho, že chceme, aby pacienti sa dostali k nižším doplatkom, či už formou predpisovania účinnej látky alebo možnosti dať zľavu v lekárni a tak ďalej. Nepodporením tohto zákona, vážení páni poslanci, sa skutočne otvorene staviate proti pomoci našim pacientom a staviate sa za zachovanie zisku lekární a farmaceutických spoločností.

    Poďme k týmto faktom. Fakt číslo jedna - odborný zástupca a jeho znížené, alebo možné znížené kontrolné mechanizmy, ako tu bolo zaznené v predchádzajúcich dňoch. Je skutočne zavádzajúce tvrdenie, že by sme znižovali kritériá alebo zľahčovali kritériá na činnosť odborného zástupcu. Skutočne je dôležité si pozrieť súčasné znenie zákona, pretože akákoľvek zmena v osobe odborného zástupcu sa oznamuje orgánu, ktoré povolenie vydal, a ten sa administratívne odbremeňuje, to znamená napĺňame aj týmto programové vyhlásenie vlády, že znižujeme administratívnu náročnosť jednotlivých úkonov.

    Bude zabezpečená naďalej povinnosť oznamovať zmenu a orgán, ktorý povolenie vydal, rozhodne. Zároveň, čo je nové a čo doteraz nebolo ani v minulom zákone, Národné centrum zdravotníckych informácií bude viesť na svojom webovom sídle verejnú dostupnú databázu všetkých odborných zástupcov, lebo v súčasnej dobe, keďže táto databáza nefunguje, nie je možné vidieť, či náhodou odborný zástupca x nie je pre dve lekárne alebo pre nejaké iné spoločnosti.

    Náhradný odborný zástupca - fakt číslo dva. V rozprave zazneli tvrdenia, že náhradný odborný zástupca, je možné ho v podstate ustanoviť kedykoľvek a na akokoľvek dlho. Nemožno s týmto súhlasiť, pretože píše sa v tomto zákone v § 5 ods. 4: Ak odborný zástupca prestal vykonávať činnosť, držiteľ povolenia určí náhradného odborného zástupcu. Pod pojmom prestal vykonávať činnosť - znamená strata odborných predpokladov, rozviazanie pracovného pomeru alebo smrť odborného zástupcu, či iné dôvody, na základe ktorých náhle alebo neočakávane prestal. Toto nás viedlo k tomu alebo tento paragraf viedol k tomu, že naozaj stávalo sa v niektorých lekárňach, že odborný zástupca skutočne buď zomrel, alebo odišiel, alebo teda niečo sa mu stalo a takáto formulácia bola potrebná, pretože v súčasnej dobe nie je v zákone.

    Kde je v zákone, páni poslanci, napísané, že náhradný odborný zástupca sa môže určiť kedykoľvek? Táto úprava, naopak, jednoznačne zabezpečuje nepretržité ustanovenie odborne spôsobilej osoby, či už odborného zástupcu alebo náhradného. A to, čo je veľmi podstatné, je to, že tento náhradný odborný zástupca sa určuje na šesťdesiat dní maximálne. Čiže opakované využitie nie je možné a toto ustanovenie je podobné aj v iných európskych krajinách, napríklad v Írsku, Portugalsku, Švédsku alebo vo Veľkej Británii.

    Po tretie, odborná spôsobilosť a dĺžka praxe. Dĺžka odbornej praxe lekárnika je tri roky. Opakujem, tri roky. Všetky tvrdenia, ktoré tu boli minulý týždeň alebo tento týždeň, že to boli dva roky alebo snaha. Je to tri roky a požiadavky na odbornú spôsobilosť sú rovnaké ako v doteraz platnom zákone. Áno, v tomto prípade sme počuli a vypočuli si pripomienku Slovenskej lekárenskej komory, ktorá tri roky chcela zachovať, a vyhoveli sme im.

    Pýtam sa vás, pán poslanec Raši, keď ste nespokojný s dĺžkou praxe lekárnika, prečo ste ju za vaše minulé funkčné obdobie ani raz nepredĺžili alebo nezmenili, ktoré bolo v minulosti? Podotýkam aj jedno, aj vtedy platila generická substitúcia a vyhovárať sa teraz na iný stav, je skutočne neopodstatnené.

    Z pohľadu ministerstva aj z pohľadu Slovenskej lekárnickej komory sú tri roky praxe postačujúce na to, aby mohol zastávať funkciu odborného zástupcu a nie je potrebné toto obdobie v súčasnosti navyšovať.

    Požiadavka na opätovné zaradenie atestácie, ako tu bolo zaznené. Požiadavke na znovuzavedenie atestácie v súčasnosti nie je možné vyhovieť preto, pretože v Európskej únii nie je ani jeden špecializovaný odbor pre odbor lekárenstvo, len pre odbory lekárske. Čiže vyžadovanie špecializácie pre farmaceutov, ktoré vykonávajú funkcie odborného zástupcu, nie je možné, pretože mnohé členské štáty nemajú zavedený systém postgraduálneho vzdelávania a podľa Smernice o uznávaní odborných kvalifikácií č. 36 Európskeho spoločenstva možno vyžadovať od farmaceutov len diplom, prípadne doklad o dĺžke odbornej praxe. Ako som povedal pred chvíľkou, odborná prax je stanovená na tri roky. Znovuzavedenie atestácie ako podmienky by znamenalo porušenie smernice 2005/36 a k tomuto kroku ministerstvo určite nepristúpi.

    Čo sa týka vernostného systému, poviem pár faktov. Vernostný systém alebo systém poskytovania zliav je opatrenie, ktoré naozaj je v prospech pacienta. Počuli sme tu, že lekáreň by nemala dávať žehličky, lekáreň by nemala dávať niektoré iné nejaké benefity. A a práve toto je nástroj, ktorým zavádzame poriadok. Práve toto je nástroj, ktorým chceme bojovať práve proti takýmto nekalým praktikám, ktoré sa dnes dejú.

    A treba si naozaj pozrieť zákon, a tam je napísané, možné je dávať zľavu z doplatku. Zľavu z doplatku a žiadne iné materiálne alebo iné výhody. Je pravdou, že pôvodný návrh, ktorý bol predložený pozmeňujúcim poslaneckým návrhom na začiatku tohoto roku, bol vrátený s pripomienkami prezidenta, ale ministerstvo celý návrh prepracovalo tak, aby bol v súlade s požiadavkami prezidentskej kancelárie, ktorá okrem iného nenamietala samotný fakt, proces a opatrenie, čiže pomoc pacientom, ale iba technické špecifikácie.

    Páni poslanci, je podľa vás správne, aby v celom liekovom reťazci naozaj bola možná poskytovaná zľava, ale pacient z tejto zľavy nemohol profitovať? Prijímame dnes zákony na to, aby sme zvyšovali zisky lekárňam, alebo aby sme pomohli pacientom? Odmietam akékoľvek úvahy o konflikte záujmov. Povedzte mi, aký je to konflikt záujmov, keď lekárni znižujeme zisk a lekáreň má možnosť znížiť tento zisk?

    Slovenská lekárnická komora vyžaduje vypustenie ustanovení o zavedení vernostného systému a argument, ktorý používa, je, že tieto vernostné systémy nezohľadňujú ani štandardy modernej farmácie a vývoj v Európskej únii, a táto aktivita potlačuje komerčné aktivity v lekárenstve.

    Vážení páni poslanci, prečítam vám jednu veľmi zaujímavú stať z materiálu, ktorý pripravilo takzvané Družstvo lekární. Ako je všeobecne známe, dneska Slovenská lekárenská komora je stavovská organizácia, ktorá zastrešuje zhruba tritisícsedemsto členov v povolaní farmaceut a toto Družstvo lekární združuje majiteľov lekárni, ktorí nie sú v sieťach, ale ktorí sú dnes farmaceuti. A budem citovať: "Družstvo lekární je združenie lekárnikov, majiteľov lekárni, ktorým nie je ľahostajný ich osud. Cieľom tohto vzniku, tohto družstva, pardon, je obhajoba ekonomických záujmov jeho členov, aby tak mohli lepšie obstáť v konkurenčnom boji." Ďalej citujem: "Bonusové podmienky každej lekárne u zmluvného distribútora sú naozaj exkluzívne. Nezanedbateľnými výhodami sú aj upravený reklamačný poriadok alebo možnosť získať úver za výhodných podmienok. Prostredníctvom dvornej distribučnej spoločnosti dokážeme zabezpečiť priame dodávky portfólia niektorých partnerov Družstva lekární do lekární. Zaujímavosť tohto modelu spočíva v následnom bonuse vo výške marže distribútora. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť." Toľko, koniec citátu, z textu, ktorým Družstvo lekární pozýva zvýšiť počet svojich členov.

    Takže sa znova pýtam, je namieste hájiť záujmy a zisky lekárni, alebo záujmy a úsporu pacientov? Je namieste získavať a možnosť získavať všetky zľavy a výhody od iných, ale nemať možnosť ich dobrovoľne uplatniť voči pacientovi? Zákon je napísaný tak, aby bol v prospech pacienta. A my toto skutočne nikdy nedovolíme.

    Poďme k ďalšiemu faktu. Generická preskripcia, alebo preskripcia, predpisovanie účinnej látky. V návrhu zákona sa ukladá lekárom povinnosť predpisovať lieky s uvedením názvu liečiva. A to, čo sme vyrokovali so Slovenskou lekárskou spoločnosťou a s komorou, skutočne je kompromis, ktorý vznikol práve na prechodné obdobie, kým bude zavedený na Slovensku elektronický systém alebo elektronická zdravotná karta. A ten kompromis je, že lekár môže na recept napísať obchodný názov lieku, ktorý lekár odporúča. Lekárnik je následne v lekárni povinný vydať pacientovi najlacnejší dostupný liek z pohľadu doplatku pacienta.

    Pani poslankyňa, hovorili ste včera, že človek za prepážkou bude rozhodovať o liečbe. Ste lekárka, myslím si, že toto je skutočne zavádzajúce. Viete, že keď napíšete na recept ampicilín, žiadna lekáreň na Slovensku nemôže a nevydá iný názov, penicilín, metronidazol alebo iný liek. Čiže toto, že bude človek za prepážkou rozhodovať o liečbe, naozaj nie je pravda. Ak lekár považuje z medicínskeho hľadiska výdaj náhradného lieku za nevhodný, vyznačí na rubovú stranu lekárskeho predpisu názov liekov, ktoré zakazuje vydať. Návrh zákona umožňuje odmietnuť vydanie najlacnejšieho lieku a umožňuje pacientovi výber drahšieho lieku s vyšším doplatkom pacienta. A táto možnosť predstavuje najmä pri dnešnej existencii referenčného systému úhrad oprávnenú možnosť pacienta mať na výber a podporujeme tým úlohu pacienta v rozhodovaní v zdravotníctve.

    To, čo je nové v zákone, je to, že zdravotné poisťovne budú mať súčasne povinnosť informovať predpisujúceho lekára o tom aký konkrétny liek bol pacientovi vydaný minimálne jedenkrát za mesiac. Zazneli tu určité úvahy, že jedenkrát za mesiac je málo. Pýtam sa vás, ako je to dnes? Ak dovolíte, budeme reagovať aj na tú včerajšiu babku, ktorá berie tablety dvadsať rokov. Tu mám zoznam liekov z poisťovne, ktoré boli vydané konkrétnym pacientom. Ak dovolíte, prečítam dvoch, troch z nich. Osemdesiattriročná žena, február, liek na zníženie cholesterolu, čo jej bolo napísané: február - atoris, marec - tulip, apríl - atoris, ďalší mesiac - larus, ďalší mesiac - torvacard, ďalší mesiac - larus. Každý mesiac iný liek. Zoznam týchto liekov je tu, ja samozrejme vám ho dám k dispozícii. Každý mesiac iný liek.

    Dnes je to ako? Vie ten lekár, čo mu bolo vydané, vydané pacientovi, aký liek? Vie lekár dnes, alebo pacient, keď pôjde k lekárovi na Kramáre, a recept si vyberie v nejakom obchodnom centre, ktorý liek mu bol vydaný? Nevie. A práve toto chceme, aby bolo, táto informovanosť lekára, aby bola trošku vyššia, aby bola do času, keď bude elektronická zdravotná karta, aby bola skutočne zachovaná a zvýšená informovanosť o liečbe. A preto zavádzame povinnosť informovať poisťovňu, a teda povinnosť informovať lekára poisťovňou o všetkých liekoch, ktoré boli vydané.

    Pán poslanec Raši, opýtam sa vás, či ste v roku 2009, keď ste zavádzali kampaň pod názvom Lieky šetria, klamali pacientom, alebo im klamete dnes. Vtedy ste tvrdili, citujem, na stránke máme liekovú kalkulačku, kde si ktokoľvek môže napísať liek, ktorý užíva, a kalkulačka mu ukáže, koľko má doplácať, a zároveň aj ostatné lieky v danej kategórii, čiže aj lacnejšie varianty. Vtedy bola generická náhrada v poriadku, a dneska nie je? Vtedy vám nevadilo, že pri generickej substitúcii je dĺžka praxe lekárnika tri roky a dneska nie? Vtedy vám nevadilo, že zodpovednosť za liečbu a výdaj liekov je daná jasnými pravidlami legislatívnymi v päť-sedem-osmičke a v päť-sedem-šestke a dnes sa na nej nič nemení a dnes je, pretože je postačujúca? Vtedy vám nevadili argumenty o nežiaducich účinkoch prídavných látok, duplicitne vydaných liekov a podobne? Vtedy sa pacienti edukovali o lacnejšej náhrade na základe vašej kampane, a dnes ich od nich odhovárate ničím nepodloženými výrokmi? Vtedy ste bojovali za to, aby pacient mal možnosť dostať sa k lacnejším a rovnako účinným liekom, čo je chvályhodné, ale dnes sa tých istých pacientov snažíte presvedčiť, že ich to zabije?

    Tento proces bol konsenzuálne dohodnutý spoločne s petičným výborom Slovenskej lekárskej komory, Asociácie súkromných lekárov a ostatných stavovských organizácií. Akékoľvek spochybňovanie považujem za snahu o zavrhnutie predpisovania účinnej látky, ktorá takisto šetrí peňaženku pacienta.

    Na záver, ak dovolíte, sa dotknem počtu pripomienok. Počet vznesených pripomienok k zákonu nemusí nič hovoriť o jeho kvalite, a bolo tu zaznené, že tento zákon je od roku 1998. Je to nový zákon a podotýkam na margo neakceptovania pripomienok a prečítanie si všetkých pripomienok, že akceptovali sme plne päťdesiattri percent a čiastočne plus akceptovaných bolo dohromady šesťdesiat percent pripomienok.

    Upozorňujem, že predložený návrh je novým zákonom. Má dvestodvadsať strán samotného textu a tisícpäťdesiatpäť strán tabuliek zhody. To znamená, nie je pravdou tvrdenie, že tento zákon má pár strán a pripomienky majú oveľa viacej. Pozrite si nové znenie zákona, vážení páni poslanci. A zároveň upozorňujem, že množstvo pripomienok sa opakuje a opakovalo, preto považujem tie argumenty za veľmi tendenčné. A poviem jeden malý príklad, ktorý, pán poslanec, by som použil na margo vašeho zákona, ktorý ste predkladali v roku, za vášho ministrovania. Bol to zákon č. 581/2004 Z. z., do medzirezortného pripomienkového konania mal jedenásť strán a uplatnených pripomienok bolo tristoštyridsaťpäť, čo na stranu vychádza zhruba tridsaťjeden pripomienok. Ak by mal teda tento vami predložený návrh zákona dvestodvadsať strán, je možné, aby k nemu prišlo šesťtisícdeväťsto pripomienok. Ja hovorím naschvál takúto absurditu, pretože aj tá absurdita, ktorá bola použitá, je naozaj ničím nepodložené tvrdenie. Ak by som použil túto rétoriku, bol by tento vami predkladaný pôvodný, novela, pôvodná novela zákona bola nekvalitná a bolo potrebné celú ju prepracovať. Nechcem používať takú rétoriku. A ani si to nemyslím. Len prosím, skutočne venujme sa faktom k tomuto zákonu, nesnažme sa ovplyvniť verejnosť ničím nepodloženými tvrdeniami. A skutočne chcime, aby sa situácia v liekovej politike trošku stabilizovala.

    Pojem prevádzkareň. Niekoľkokrát spomínaný pojem prevádzkareň je jednoznačne definovaný v § 2 ods. 32 ako priestor alebo funkčne prepojený súbor priestorov, v ktorých sa zaobchádza s liekmi alebo zdravotníckymi pomôckami. Páni poslanci, tento názov je názov, ktorý možno je v spojení so živnostenským zákonom, ale ja nechcem, aby sa v tomto spojení takto vnímal. Ide o vymedzenie priestoru, kde sa zaobchádza s liekmi. Nejde o charakteristiku lekární, pretože keď si pozriete § 7 ods. 1, je tam jednoznačne ustanovené, že lekáreň alebo výdajňa je zdravotnícke zariadenie. Čiže nemôžme si pliesť dva pojmy. A prevádzkareň je na účely tohto zákona jasne definovaná a vymedzená. Nemá žiadny súvis so živnostenským zákonom. Nebránime sa inému názvu, ale chcem vám povedať aj to, čo sme urobili. My sme dali Slovenskej lekárenskej spoločnosti na našom spoločnom jednaní 5. mája 2011, povedali sme im, skúste nájsť iný názov. Do dnešného dňa, za dva mesiace sme žiadny iný názov nedostali. Preto do zákona bol daný tento názov prevádzkareň.

    A posledná vec, možnosť predpisovania lieku nezmluvným lekárom. Je treba si nalistovať naozaj zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, pomôcok a potravín, pretože v tomto sa jednoznačne umožňuje udeliť príspevok za lieky predpísané nezmluvným lekárom. Vychádzame v ústrety Slovenskej lekárskej komore v tomto. A musím ale povedať, že táto problematika vecne a obsahovo spadá do zákona o rozsahu, a nie je dôvod, aby bola riešená v zákone. Toto bolo predložené a schválené na jednanie so Slovenskou lekárskou spoločnosťou a toto bolo akceptované.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že som aspoň sčasti vysvetlil fakty a nepochopenia alebo tendenčné vyhlásenia, ktoré tu zazneli. A opätovne zdôrazňujem, že tento návrh zákona je v prospech pacienta. V prospech pacientov, ktorí doplácajú v súčasnej dobe zhruba stopäťdesiat miliónov eur a ktorí by si mohli v prípade, že si zvolia lacnejšiu alternatívu, ušetriť až tretinu svojich peňazí na lieky.

    Preto vás znovu žiadam o podporu predloženého návrhu zákona v prospech pacientov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rozpr... Teda rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, tlač 404.

    Znovu prosím pána ministra Uhliarika, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala zvýšiť dostupnosť liekov pre obyvateľov vrátane nízkopríjmových skupín, zaviesť v liekovej politike taký systém úhrad, aby sa minimalizoval rast výdavkov na lieky a v neposlednom rade tiež zvýšiť transparentnosť procesov, procesov liekovej politiky a zaviesť do liekovej politiky inovačné regulačné nástroje. Predkladaný vládny návrh bližšie upravuje podmienky úradného určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a následne rozsah ich úhrad na základe verejného zdravotného poistenia. Kladie zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Zavádza do procesu kategorizácie liekov inovatívne postupy, umožňuje vo vyššej miere využiť potenciál generických liekov na dosiahnutie úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia. Súčasťou tohto návrhu zákona sú ustanovenia smerujúce k zvýšeniu transparentnosti procesov kategorizácie a cenotvorby a súčasne k podpore elektronizácie týchto procesov. Osobitne by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že veľká časť v tomto materiáli navrhovaných opatrení bola navrhnutá už v návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky, ktorý prerokovala vláda a vzala na vedomie bez pripomienok dňa 23. marca 2011. Som presvedčený, že ak sa v praxi podarí myšlienky tohto vládneho návrhu zákona úspešne aplikovať, pôjde po dlhom čase opäť o skutočnú reformu politiky, takú, ktorú naše zdravotníctvo potrebuje.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona výrazným spôsobom šetrí verejné zdroje a zároveň zosúlaďuje kategorizačné procesy s európskou legislatívou, žiadame o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Markovičovi.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty samosprávnych krajov a rozpočty obcí. Predložený návrh zaťaží rozpočet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko v rámci praktickej realizácie rozhodovacieho procesu - správneho konania podľa kritérií určených týmto zákonom sa predpokladá vytvorenie nového informačného systému umožňujúceho zber, spracovanie a zverejňovanie prijatých žiadostí a podnetov a následne zverejňovanie rozhodnutí vydaných ministerstvom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 pís. c rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 404 z 10. júna 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku troch pánov poslancov za klub SMER. Pán poslanec Raši, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Glváč. Ako prvý vystúpi pán poslanec Raši, nech sa páči. Potom pani poslankyňa Gabániová a pán poslanec Glváč, aby ste to mohli uverejniť na tabuli.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu, pričom, aj keď to možno bude znieť trochu expresívne, ale tento zákon zrejme raz dôjde alebo vojde do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti.

    Urobím krátku rekapituláciu.

    V rokoch 2006 až 2010, teda kým počas predchádzajúcej vlády prišlo na Slovensko do nášho systému 28 úplne nových molekúl prevažne na onkologické ochorenia, za toto obdobie bolo ďalej zaradených ďalších 162 nových molekúl liekov, pričom napriek zaradzovaniu týchto nových liekov na onkologické, chronické, ťažko liečiteľné alebo nevyliečiteľné ochorenia, napriek tomu sa podarilo zastabilizovať rast ceny liekov. A ten rast ceny liekov sa podarilo zastabilizovať referencovaním cien na úrovni šiestej najnižšej ceny, šiestej najnižšej ceny v krajinách EÚ a napriek tomu, že sa týmto reálne dostala cena liekov na úroveň zhruba tretej, štvrtej najnižšej ceny v EÚ, napriek tomu, prichádzali tu onkologické lieky, prichádzali tu lieky na všetky ochorenia, nedochádzalo k ich reexportu a boli dostupné pacientom. Rast na lieky sme mali v roku 2009 - 0,7 percenta, v roku 2010 - 1,5 percenta, treba si uvedomiť, že rok 2010 kvôli dĺžke kategorizačného procesu ide aj v pozitívnom, aj v negatívnom ešte na vrub bývalej vlády, pričom lídrami, čo sa týka stabilizácie nárastov na lieky, sú severské krajiny, ktoré mali priemer 1,1 percenta nárastu. Napriek tomu, že bol takýto malý nárast na lieky v celkovom objeme, bolo v roku 2010 o niekoľko miliónov viacej "preskripovaných" liekov. To znamená, že ceny liekov v tomto období naozaj výrazne klesli. Čiže napriek tomu, že sa nám podarilo zastabilizovať nárast celkového objemu finančných prostriedkov na lieky, umožnili sme našim občanom byť liečenými na úrovni súčasného poznania najmodernejšími liekmi pri zachovaní dostupnosti, čo je ale v príkrom rozpore s tým, ako sa chce táto situácia v liekovej politike riešiť navrhovaným zákonom, ktorý ide jednoznačne na úkor dostupnosti nových liekov pre pacientov.

    A teraz prejdem ku niektorým konkrétnym veciam, ktoré sa v tomto zákone zavádzajú a ktoré sú úplne neštandardné. Čo sa týka vstupu nových liekov, najmä čo sa týka procesu úhrad za pôsobenia bývalej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva, sa uzákonilo, že celý proces musí byť v súlade so zákonom o správnom poriadku, čo mimochodom z nového návrhu zákona vypadáva, hej, čiže kým sa išlo so zákonom o správnom poriadku, toto z nového návrhu zákona vypadáva.

    Po druhé, možnosť verejného prístupu na zasadaniach kategorizačnej komisie sa ruší. Tak je dosť, udivuje, dosť udivuje pri vláde, ktorá má plné ústa transparentnosti, že sa zabraňuje možnosti verejného prístupu na zasadnutia kategorizačnej komisie.

    Za ďalšie, z hľadiska transparentnosti je zaujímavý aj samotný proces tvorby a predkladania tohto zákona. Kým predchádzajúci zákon, zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach bol pripravený bez konzultácie s odbornou verejnosťou, tak tento zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov bol na rokovaní legislatívnej rady vlády predložený formálne aj obsahovo nový zákon, čiže nebol to ten zákon, ktorý bol v pripomienkovom konaní, čo budeme počuť určite v ďalších vystúpeniach; po druhé, tento zákon nebol zverejnený na portáli právnych predpisov a za ďalšie, neprešiel riadnym procesom prípravy a pripomienkovom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zákon je naozaj zlý a obsahuje množstvo ustanovení, ktoré budú mať negatívny dopad na dostupnosť liekov.

    No a povedzme si v koho prospech je ten zákon. Verejnosť alebo pacienti už nebudú účastníkmi konania a sú teda zbavení možnosti vyjadriť sa ku kategorizačným návrhom.

    Za ďalšie, zavádza sa nerovnosť podmienok účastníkov konania. Ide o jednoznačné zvýhodňovanie zdravotných poisťovní, ktoré už v súčasnosti môžu tvoriť zisk po prijatí ďalšieho zákona, a teda bude v ich záujme limitovať vstup nových liekov a taktiež ovplyvňovať výšku úhrad vo svoj prospech a teda v neprospech pacienta. A to je to, čo sa už teraz reálne deje. Naozaj, keď si pozriete štatistiku alebo si pozriete hociktoré médiá, každý týždeň prichádzajú informácie o stúpaní doplatkov pacientov, a pritom ide o stúpanie doplatkov pacientov za lieky, ktoré sú, ktoré ovplyvňujú široké spektrum ľudí. Sú to lieky na vysoký krvný tlak, lieky pre kardiakov.

    Za ďalšie, podľa nového zákona nebude možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom. Ako nerozumiem, na čo je predkladateľom zákona potrebné zrušiť možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom.

    Za ďalšie, už teraz je majoritná účasť zástupcov poisťovní v poradných orgánoch ministra zdravotníctva, v kategorizačnej komisii či v kategorizačnej rade, čo je jednoznačný konflikt záujmov. A čo sa týka pacientov, pozrime sa na jednotlivé návrhy zmien. Referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. Ako už bolo mnohokrát povedané, samotná myšlienka, aby lieky sme mali naozaj najlacnejšie v Európe, lebo keď bude referencovanie na úrovni druhej najnižšej ceny v EÚ, naozaj tie lieky budú reálne najnižšie v EÚ, ale veľkým rizikom sa javí vývoz liekov zo Slovenska, takzvaný reexport do cenovo lukratívnejších krajín Európskej únie, čo by mohlo rezultovať v nedostatku liekov pre slovenského pacienta. No a ako príklad uvedieme teraz veľmi aktuálnu a mediálne atraktívnu situáciu v Grécku - tak, aby ministerstvo zdravotníctva nenastúpilo grécku cestu, tak počúvajme, grécki politici takisto chceli priniesť čo najlacnejšie lieky pre svojich pacientov, v septembri 2010 znížili ceny liekov v priemere o 16 % a výsledkom bolo, že životne dôležité lieky, napríklad pre onkologických alebo diabetických pacientov, boli nedostupné. Jednoducho došlo k obrovskému reexportu a v Grécku tieto lieky onkologickí či diabetici dostať nemohli. Samozrejme tá reakcia prišla veľmi rýchlo a museli aj v Grécku krízovo zareagovať a už v januári roku 2011 grécki regulátor zakázal reexportovať 28 liekov a zaviedol ďalšie ochranné opatrenia, celkovo sedem opatrení. Tak ja navrhujem, keď sme, keď to robíme pre slovenských pacientov, keď to nerobíme pre firmy, ktoré reexportujú lieky, na to, aby sa naozaj zabránilo podozreniam, že rodiny niektorých predkladateľov zákona majú v povolení reexport liekov, prečo nezavedieme v tomto zákone aj zákaz reexportu liekov? Keď to nerobíme pre to, tak to zaveďme. Zaveďme opatrenia, aby k reexportu liekov nemohlo dôjsť. Zaveďme opatrenia pre to, aby sa nemohlo stať, že slovenskí pacienti budú mať nedostupné lieky kvôli tomu, že ich distribučné firmy, ktorým to v súčasnosti nikto nebude môcť zakázať, aby sa zabránilo tomu, aby tieto lieky nevyviezli do zahraničia.

    Ďalšia moja obava o možnosti prístupu pacienta k novej efektívnejšej liečbe tkvie v ďalšom návrhu, a to je to, prečo som hovoril, aby sa naozaj, tento zákon nevošiel do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti. Pretože v súčasnom návrhu je napísané, ak inovatívny liek nemá určenú cenu aspoň v dvoch krajinách, ktoré majú rovnaké, resp. podobné HDP na obyvateľa ako Slovensko, tak úhrada za takýto liek zo zdravotného poistenia nebude viac ako 20 percent. Ešte raz, keď sa nebude nachádzať liek, inovatívny, to sú najčastejšie onkologické lieky, vo viacerých krajinách ako z dvoch, ako v dvoch z piatich s porovnateľnou HDP, preplatí poisťovňa iba 20 percent. Vezmeme si tabuľku, o aké krajiny ide. V súčasnosti máme možnosť vybratia z dvoch košov krajín, buď to budú Čechy, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko s porovnateľnou HDP na obyvateľstvo, alebo Čechy, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Grécko. Pokiaľ sa minimálne v troch z týchto piatich krajín nebude nachádzať nový onkologický liek, ktorý môže prísť na Slovensko, slovenský onkologický pacient, ktorý ho bude chcieť použiť, si bude musieť zaplatiť 80 % jeho ceny. No pokiaľ by sme aplikovali tento systém teraz, tak v prvom porovnaní, kde som vymenoval prvých päť krajín, by 520 pacientov prišlo o liečbu, ktorou sú v súčasnosti liečení. Pokiaľ by sme pracovali s druhým košom krajín s porovnateľnou HDP, pretože tá sa, samozrejme, bude meniť, tak by 640 pacientov prišlo o možnosť liečby v porovnaní s tým, čo majú teraz. Opakujem, najčastejšie ide o onkologických pacientov, je tu ďalej liečba neurologických či psychiatrických ochorení, prípadne reumatických ochorení alebo ochorení krvi, čo je hematologických ochorení, aj onkohematologických ochorení, ktoré stoja radovo stovky až tisíce eur.

    No a preto sa predkladateľov zákona pýtam, ktorý pacient si u týchto najnovších, často život zachraňujúcich liekoch, bude môcť zaplatiť 80 % jeho ceny, keď v súčasnosti títo pacienti túto liečbu majú preplácanú celú? Naozaj nám stojí za to obetovať 500 pacientov, ktorí sa k týmto novým liekom, ktorými v súčasnosti môžu byť liečení, aby sa k nim nedostali? Je to naozaj opatrenie, ktoré je bezprecedentné, a pokiaľ prejde, bude naozaj znamenať veľký krok späť z hľadiska medicíny, pretože pokiaľ si budeme vyberať zavádzanie týchto liekov v piatich krajinách s porovnateľnou HDP, v praxi to bude znamenať, že lieky, ktoré dnešní pacienti majú, ich mať nebudú a dostanú sa k nim najskôr o rok až rok a pol.

    Prečo sme si vybrali tieto krajiny? Prečo sme si nevybrali hocijaké krajiny z európskej pätnástky alebo dvadsaťsedmičky, ale prečo práve tie krajiny? No je to preto, aby sme naozaj vstup týchto nových liekov, ktoré sú naozaj drahé, pretože liečia pacientov často z ťažkých onkologických ochorení, aby sme tej liečbe zamedzili.

    Ďalšie úplné absurdum, ktoré sa zavádza. Na to, aby mohli byť pacienti liečení v novej indikácii, tým sa myslí každé iné ochorenie, prípadne iná skupina pacientov, napríklad detskí pacienti, pre ktoré sa veľkými medzinárodnými klinickými štúdiami potvrdila účinnosť a bezpečnosť, bude nutné znížiť cenu lieku o ďalších 10 percent. Čiže zase príklad z praxe: máme liek, ktorý má, je určený na liečbu nejakých neurologických ochorení u dospelých pacientov, kvôli referencovaniu, ktoré prebehne, bude jeho cena vlastne najnižšia v Európe a zistí sa veľkou medzinárodnou štúdiou, že tento liek, ktorý pôsobil na neurologické ochorenie u dospelých pacientov, je vhodný aj pre detských pacientov. Je to nová indikácia, okrem dospelých je vhodný na liečenie detí. No, ale deťmi, deti budú môcť byť liečené až vtedy týmto liekom, keď sa jeho cena, ktorá už je na úrovni dvoch najnižších v EÚ, zníži o ďalších 10 percent. No tak mi povedzte, prečo by daný dodávateľ lieku mal, keď má tú cenu najnižšiu v Európe, ju znižovať ešte o 10 percent? A kto zaručí, že ten liek ten daný dodávateľ radšej nestiahne z trhu?

    Čiže vytvoríme predpoklad najnižšej ceny v Európe, čo je veľmi správne, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, čiže urobíme to, že lieky môžu byť vyvážané vonku a potom ešte pripravíme, keď sa rozšíri indikácia na daný liek pre detských pacientov alebo o nejakú inú diagnózu, ešte im povieme, že môžu byť liečení len vtedy, keď sa ešte zníži o 10 percent. Čiže keď vezmeme do úvahy, že už cena lieku bude na úrovni minimálne druhej najnižšej ceny v Európe, naozaj, kto bude ochotný na túto podmienku pristúpiť? No a teda môžeme v čase, keď v očakávanej dĺžke života výrazne zaostávame, zatiaľ, za priemerom vyspelých štátov bývalej európskej pätnástky a naozaj, keď aj v súčasnosti investujeme do zdravotníctva na hlavu stále takmer o tretinu menej, ako je to v krajinách OECD, v čase, keď sa prvýkrát v histórii zdravotníctva schválil do štátneho rozpočtu menší objem finančných prostriedkov za poistencov štátu, potrebujeme ďalšie prehlbovanie týchto negatívnych rozdielov napríklad v obmedzovaní dostupnosti liekov pre niektoré skupiny?

    Ministerstvo deklaruje stámiliónové úspory a ja sa chcem spýtať, že na základe akých výpočtov sa dospelo k tomuto číslu, pretože zatiaľ všetky deklarácie boli len naozaj vo forme deklaratórnej. Pretože reálne sme ešte nič pozitívne pre prax nevideli. Ale faktom je, že pokiaľ tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone zakomponované, pokiaľ prejdú do praxe, tak sa naozaj stanú mnohé lieky, ktorými sa teraz pacienti bežne liečia, stanú nedostupnými. A myslím si, že je čas, aby sa, aby ste sa aj vy, ktorí sa o túto tematiku zaoberáte, alebo ktorým vám na pacientoch záleží, spýtali samotných pacientov, spýtali pacientskych organizácií, pýtali sa lekárov onkológov, čo hovoria na tieto opatrenia, čo hovoria na to, koľkí z ich pacientov po zavedení týchto opatrení budú môcť onkologickú liečbu dostávať zadarmo a koľkí z nich si budú musieť doplácať 80 % z danej liečby, čo je naozaj pri sumách týchto drahých onkologických, liečby pre pacientov takmer nedostupné.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Zelník, ja viem, že je to faktická, ale na budúce trojku stlačte, dobre? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, reálna hrozba, o ktorej hovoril pán kolega, reálna hrozba reexportu tu je. A ja sa chcem preto spýtať pána ministra ako predkladateľa tohto zákona, či má pripravené kroky, alebo aké má ministerstvo zdravotníctva pripravené kroky v prípade takéhoto reexportu. Osobne si myslím, že by sa malo predísť, nie už následne hasiť, ale malo by sa predísť tomu, aby k takémuto reexportu nedošlo.

    Ďakujem. Ale dúfam, že teda bude mi odpovedané. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem sa vás spýtať, či keď ste vy zavádzali ako minister referencovanie liekov, kto vám rozprával tie isté argumenty, ktoré vy dnes ste tu použili v pléne, či to náhodou neboli farmaceutické firmy, a ktoré z tých argumentov sa naplnili pri tom referencovaní, ktoré ste vy osobne zaviedli a za ktoré teda ste zožali aj zaslúženú pochvalu vtedy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem vystúpiť aj v rozprave, ale nedá mi nezareagovať, pretože slová, hlavne slovník, ktorý používal pán poslanec Raši, ma trošku vydesil, lebo hovoriť o zákone, o smrti, o tom, že niekto tu chce zamedziť liečbe, ako to, pri všetkej úcte, ste lekár, pán poslanec, nemôžete myslieť vážne. To nemôže myslieť vážne nikto. A to by nikto ani zo súčasnej vládnej koalície neadresoval ani na vašu adresu. A nikdy to ani neadresoval. To sa mi zdá nekorektné a hlavne sa mi to nezdá faktografické a už vôbec nie k diskusii.

    Dá sa reagovať na veľa vecí, ale k tomu rozšíreniu indikácie. Pán poslanec, vy by ste mali vedieť ako bývalý minister, že pokiaľ sa rozšíri indikácia, na ktorú je urobená farmakologická štúdia na dopady jednotlivých liekov, cien a úhrad, tak pokiaľ sa rozšíri tento kôš indikácie, tak sa rozšíri aj množstvo pacientov, ktorým tento liek môže byť vydaný na tú konkrétnu inú indikáciu, a tým pádom to má úplne iné dopady na doplatky a úplne iné dopady teda aj na verejné zdravotné poistenie. A to by ste mali vedieť. Ja sa necítim expert v liekoch, ale toto sa mi zdá pomerne jasné. Takže práve preto je tu toto opatrenie.

    A pri všetkej úcte, pán poslanec, tieto argumenty, ktoré ste tu dnes v rozprave použili, sú argumenty farmafiriem. A všetci sme si ich na stretnutiach so zástupcami farmaceutických firiem vypočuli a vy ste ich dnes predniesli v pléne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mňa by neprekvapilo, ak tento zákon bude prijatý, a o rok, o dva, o tri budeme zase počúvať, že o koľko menej peňazí, alebo koľko peňazí sa ušetrilo na zdravotnej starostlivosti. Len treba sa pozrieť na to, že prečo sa ušetria tieto peniaze. No nie preto, že by sa ušetrili výdavky na jednotku balenia, ale preto, že jednoducho tým pacientom, ktorí to potrebujú, tie lieky nedáme. A keď im nedáme, tak je otázka, že ako sa to potom prejaví, či tí ľudia zomrú, alebo si to budú musieť kúpiť za vlastné peniaze. A ak si to budú musieť kúpiť za vlastné peniaze, budú to tak vysoké finančné položky, ktoré v konečnom dôsledku si, myslím, že väčšina z nich nebude môcť dovoliť. Takže ak hovoríme o šetrení verejných zdrojov, nerobme to tým spôsobom, že niekomu nedáme to, čo potrebuje, ale hľadajme reálne riešenia, ako ušetriť na jednotke, na jednom balení. Pretože týmto spôsobom šetríme len na občanovi, len na pacientovi, a aby to neskončilo tým najhorším možným spôsobom pre pacienta.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša, a predsa sme sa dočkali. Tak toto bolo skutočné sponzorované vystúpenie. Gratulujem, pán bývalý minister Raši. Naozaj, farmaceutické firmy a asociácia dodávateľov liekov by sa zaradovala, keby počula, ako krásne citujete ich argumenty. Naozaj, čakali sme, čakali sme, kto vystúpi so sponzorovaným vystúpením. Som veľmi prekvapený, že to bol práve politik strany SMER a práve vy, pán poslanec Raši.

    Viete, často hovoríte o tom, že chcete, aby išlo viac peňazí do nemocníc, že chcete lepšie platy pre sestry, zrazu ste za to začali veľmi intenzívne bojovať, chcete lepšie platy pre lekárov, chcete modernejšie prístroje a keď súčasná vláda hľadá spôsoby, ako urobiť lieky lacnejšími, aby sa verejné zdroje šetrili a mohli využiť v týchto nemocniciach na skrátenie čakania na výkony, na lepšie platy pre lekárov a sestry, na lepšie platby za zdravotnú starostlivosť, tak vy stojíte na strane drahších liekov, na strane väčších ziskov pre farmafirmy. Musím povedať, že diskusia v Národnej rade, ktorá tu plynie druhým dňom a minulý týždeň pol dňa plynula, je naozaj, naozaj pre mňa prekvapivá. Strana SMER zmenila svoju pozíciu.

    Viete, v predchádzajúcom období pán minister Valentovič veľmi prostoducho bojoval proti zisku zdravotných poisťovní, ale aspoň bojoval proti zisku. Ale vy ste za zisk. Za zisk lekární proti nižším doplatkom pre pacientov, za zisk farmaceutických firiem a najlepšie z verejného zdravotného poistenia a ešte najlepšie by bolo, keby sme platili viac za poistencov štátu a tieto peniaze plynuli do vrecák farmaceutických firiem na vyššie zisky. Gratulujem, pán poslanec Ra...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán poslanec Raši, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Tak jasné, že kde nie sú argumenty, začína demagógia. Takže ešte raz, ja navrhujem, aby si každý z poslancov, ktorý pozerá sa na tento zákon z pohľadu pacienta, aby si dal zistiť na ministerstve zdravotníctva, pacientskych organizácií, koľko zo súčasných liekov, ktoré používajú napríklad onkologickí pacienti, alebo iné lieky, biologická liečba, alebo iné lieky na chronické alebo nevyliečiteľné ochorenia, koľko z týchto liekov by pri aplikácii tohto zákona bolo nedostupných pre koľkých pacientov. Môžete hovoriť o, ako ja myslím si, že je dosť trápne, keď pán poslanec Novotný hovorí o sponzorovaných vystúpeniach, pritom každý vie, akú značku má vytetovanú na čele, ale ešte raz, doporučujem všetkým, nech si zistia pri súčasnej dobe koľko onkologických pacientov by tieto lieky nedostalo. A bez ohľadu na to, akých päť krajín vezmete s "porovnateľom" HDP, bude tých pacientov okolo päťsto, čiže tých, ktorí teraz liečbu dostávajú a ktorí by ale túto liečbu po aplikácii tohto zákona nedostávali.

    Pán poslanec Markovič, vaša výhrada na to, že sa rozšírením indikácie zvýši biznis pre farma firmy, no beriem to tak, že naozaj ste pacient a nie zdravotník, lebo keď sa rozširuje napríklad indikácia z indikácie dospelých ľudí na detských pacientov, niekedy toto rozšírenie indikácie sa najmä u týchto drahých, ekonomicky nákladných diagnóz týka niekoľkých pacientov, niekoľkých desiatok pacientov, čiže vtedy nemožno hovoriť o nejakom rozbujnení biznisu a o reálnosti zníženia ceny. Ale ešte raz navrhujem, všetci si premietnite tento zákon do súčasnej praxe a uvidíte, aký bude výsledok, nič iné. Dajme si to na súčasných pacientov, súčasnú liečbu a uvidíme výsledok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gabániová.

  • Dobrý deň prajem, vážené dámy, vážení páni. Ja, pán minister, len stručne. Aj táto novela zákona, aj tá predošlá, ktorú sme prerokovávali, predpokladá, myslím si, jednu dôležitú vec, ktorú ste nakoniec aj vy spomenuli ako veľmi dôležitú podmienku, a to zavedenie elektronického zdravotníctva.

    Možno tá súslednosť mala byť iná, najprv možno malo byť to dôsledné zavedenie elektronického zdravotníctva a potom opatrenia, ktoré vlastne sú závislé od informovanosti a kontroly všetkých percipientov v tomto prostredí. Myslím, že aj pri poslednej návšteve pán eurokomisár Dali, keď tu bol, tak spomínal, že nikto by nemal nič proti tomu, aby sa prednostne prostriedky z Európskej únie, na ktorých samozrejme zozbieraní sa podieľa každý člen, sa používali prednostne na zvedenie elektronického zdravotníctva, pretože až toto, až tento krok prináša skutočnú racionalizáciu a skutočnú možnosť efektívnosti a teda aj šetrenia verejných prostriedkov, čo nakoniec, je až druhotné, pretože najprv má byť zabezpečená, najprv majú byť dané tam, kde sú určené, samozrejme racionálne.

    Na tomto predloženom návrhu zákona má ešte zarazila jedna vec a to článok 2, v ktorom novelizujete zákona Slovenskej národnej rady číslo 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona číslo 419/1991 Zb. a hovoríte, že sa mení takto: "Paragraf 3 sa vypúšťa". Tak ja som si to vytiahla a pozrela som si, čo hovorí paragraf 3. "Prostriedky na zabránenie tehotenstva, ktoré sú na lekársky predpis, ako aj" - a toto je závažné - "ako aj lekárske vyšetrenia a kontrola s tým súvisiaca sa poskytujú žene bezplatne." Tak vy tento paragraf, pán minister, vypúšťate. Možno, že pre rétoriku vašej strany je to veľmi dôležitý a podstatný postoj, ale myslím, že strana, ktorá disponuje mocou, by sa mala zamerať na to, aby zabezpečila pôrodnosť tým, že umožní mladým jedincom zakladať si rodinu tak, že jej vytvára v spoločnosti podmienky na to, aby pristúpila k tomu, že pristúpi k založeniu si rodiny a teda aj k vytváraniu podmienok privedenia na svet nového jedinca. Čiže ja by som si predstavovala, že sa sústredíte na to, aby sa zlepšili životné podmienky mladých ľudí, štartujúcich teda do života, aby sa sprístupnili alebo umožnilo množstvo nájomných bytov za primerané ceny, aby sa zlepšili sociálne podmienky starostlivosti o dieťa, keď matka sa rozhodne nastúpiť do zamestnania, zlepšovať ekonomický status rodiny, aby sa celkove skratka zlepšili podmienky v spoločnosti.

    Ďakujem, pán minister, za pozornosť. Ďakujem vážení.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Marcinčin, končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, kto by nebol za harmonizáciu pracovného a rodinného života u žien, u vzdelaných žien, u všetkých žien. Len myslím si, že toto sa nemá primárne riešiť cez ministerstvo zdravotníctva a cez tieto zákony, skôr je to otázka pre ministerstvo práce, sociálnych vecí, ministerstvo hospodárstva, ktoré by umožnili, aby bolo dostatok škôlok, detských ihrísk a aby firmy mohli mať škôlky a dávať si ich do svojich nákladov, aby matka nemusela rozmýšľať, že je to buď-alebo, buď budem doma, ako píše český NERV, jedna žena v byte s jedným dieťaťom uzatvorená. Veď všetci vieme, že na Slovensku zamestnanosť mladých žien je asi druhá najnižšia v Európe, čiže áno, súhlasím s vami, je to obrovský problém. Len opakujem, toto asi nie je riešenie, na ktorom by sme sa tu mohli zhodnúť, a, naopak, skôr by som teda vyjadril podporu tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gabániová môžete reagovať.

  • Ďakujem, pán poslanec, že to vidíte veľmi triezvo a veľmi rozumne.Tak do toho, realizujte to cez iných teda kolegov koaličných a cez ich ministerstvá. Fajn. Len viete, ministerstvo zdravotníctva by nemalo, najmä ten záver toho paragrafu, že ako aj lekárske vyšetrenia a kontrola s tým súvisiaca sa poskytovali žene bezplatne.Tak, keď sa nemá dozerať na jej zdravotný stav a na efekt, ktorý privádza antikoncepcia a ktorý môže devastovať mladý organizmus, a ak na toto nemá mať právo zo zdravotného poistenia, tak potom, prosím vás, na čo?!

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Glváč.

    Potom otvoríme možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pri všetkých zákonoch zdravotníckych sme sa tu častovali všelijakými názvami, prezývkami, vymieňali sme si názory, kto je - ja som chirurg, ty si chirurg, ja som doktor, ty si doktor, tak aj ja som doktor, síce iný - a skúsim sa na to pozrieť, na tento zákon z môjho pohľadu. A som rád, že tu sedí kolega Markovič, ktorý pri minulom zákone vo faktickej jednej povedal, že keď opozícií dochádzajú, dochádzajú argumenty, tak začína demagógia, si myslím, že aj z druhej strany bolo viac tých demagogických tvrdení ako, ako skutočných faktov.

    A ja sa pokúsim, možno to bude také suché konštatovanie, ale pokúsim sa byť konštruktívny a zamerať sa len tie fakty, ktoré možno mne sú bližšie, a to je ten legislatívny proces alebo vôbec tie právne pochybenia novely tohto zákona, ktoré by som videl v dvoch rovinách, a to - prvá rovina je legislatívny proces a druhá rovina sú hmotnoprávne pochybenia.

    Takže legislatívny proces prípravy tohto návrhu zákona o rozsahu trpí jedným zásadným nedostatkom, a to konkrétne, že neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním, ako to vyžadujú legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Považujem to za veľmi, veľmi dôležitý fakt a veľké porušenie. Nakoľko podľa článku 1 odstavec 1 písmeno a) legislatívnych pravidiel, legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky záväzne určujú pravidlá tvorby všeobecno-záväzných právnych predpisov a upravujú postup ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci pri príprave, predkladaní a prerokovaní zákonov, ktorých návrhy podáva vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, a to až do podania Národnej rady. Podľa § 9 ods. 1 týchto pravidiel návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Podľa čl. 9 ods. 2 týchto pravidiel predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na internete, zároveň minister ako vedúci iného ústredného orgánu zašle písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona na internete na pripomienky nasledovným orgánom, teda predsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcii vládnej legislatívy, odboru aproximácie práva, Národnej banke, NKÚ, Najvyššiemu súdu, Generálnej prokuratúry, zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo ak tak určí vláda. Podľa článku 13 odstavec 1 prvá veta legislatívnych pravidiel hovorí: "Návrh zákona upravený podľa výsledkov pripomienkového konania predloží minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy, vlády a legislatívnej rady." Neviem, asi mi odpoviete, prečo to bolo inak.

    S ohľadom na vyššie citované ustanovenia je zrejmé, že legislatívne pravidlá neboli pri príprave a schvaľovaní návrhu zákona o rozsahu vládou Slovenskej republiky dodržané, nakoľko: po prvé, návrh zákona o rozsahu nebol prerokovaný s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní; po druhé, návrh zákona o rozsahu nebol zverejnený na pripomienkovom konaní na internete; po tretie, minister zdravotníctva nezaslal písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona o rozsahu na internete na pripomienky orgánom a inštitúciám uvedeným v článku 9, ktoré som pred tým vymenoval; po štvrté, návrh zákona o rozsahu bol predložený ministrom zdravotníctva vláde Slovenskej republiky a legislatívnej rade neupravený podľa výsledkov pripomienkového konania. Legislatívne pravidlá, ktoré z hľadiska právneho vymedzenia predstavujú verejno-mocenský správny akt, nemajú síce všeobecnú záväznosť, avšak sú plne záväzné jednak pre orgán štátnej správy, ktorý ich vydal, v tomto prípade pre vládu Slovenskej republiky, a rovnako i pre iné orgány štátnej správy, ktoré vláde Slovenskej republiky interne a organizačne podliehajú a sú ňou riadené a sú pre nich záväzné. Legislatívne pravidlá je preto vláda Slovenskej republiky, ale i všetky orgány štátnej správy, ktoré jej podliehajú, teda aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky povinné dodržiavať. Porušovanie legislatívnych pravidiel pri tvorbe legislatívy je preto možné jednoznačne považovať za porušenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vyššie vymenované nedostatky nie je možné konvalidovať následne, ani ratihabovať tvrdením, že pripomienkovým konaním riadne prešiel návrh novely zákona číslo 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uvádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Z technického hľadiska ide o dva samostatné a nezávislé zákony bez vzájomnej interakcie. Z formálno-právneho hľadiska návrh zákona o rozsahu predstavuje úplne nový zákon, zatiaľ čo návrh zákona, ktorý mal novelizovať zákon 577/2004, predstavuje novelu zákona. Oba zákony sa navyše líšia aj z obsahového hľadiska. Určitá ich časť je síce zhodná, avšak koncepčne sa značne líšia. Veľmi podstatnou je v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že nedodržaním legislatívnych pravidiel pri príprave návrhu zákona o rozsahu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k zámeru i obsahu návrhu zákona o rozsahu, a to tak všetkým dotknutým štátnym orgánom a inštitúciám, ako aj stavovským organizáciám lekárov, profesijným organizáciám farmaceutického priemyslu a v neposlednom rade i radovým občanom Slovenskej republiky, pacientom. To sa týka legislatívneho procesu.

    Teraz by som sa chcel venovať hmotnoprávnym nedostatkom predloženého návrhu zákona o rozsahu. Hlavným hmotnoprávnym nedostatkom návrhu zákona o rozsahu, ktorý následne generuje a podmieňuje všetky ďalšie nedostatky vyusťujúce do porušenia práv a vybraných účastníkov kategorizačného konania a tým aj pacientov, je vyňatie procesu kategorizácie liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín, ale i úradného určenia cien liekov, ktoré sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov spod pôsobnosti Správneho poriadku. Zatiaľ čo návrh novely zákona 577/2004 Z. z., ktorý prešiel pripomienkovým konaním, sa nijakým spôsobom nedotkol aplikácie Správneho poriadku na kategorizačné konanie a konanie o určení cien liekov, návrh zákona o rozsahu explicitne vyňal celé kategorizačné konanie a konanie o úradnom určení cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov spod pôsobnosti Správneho poriadku. Na rozdiel od zákona 577/2004 Z. z. návrh zákona o rozsahu obsahuje samostatnú sui generis úpravu kategorizačného konania, ktorá sa primerane použije aj na úradné určenie cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov. Vyňatie konaní upravených návrhom zákona o rozsahu spod pôsobnosti správneho poriadku má dve hľadiská - formálno-právne a hmotnoprávne. Z formálno-právneho hľadiska je možné v návrhu zákona o rozsahu namietať, že pre vyňatie konaní nim upravených neboli splnené relevantné právne predpoklady a Správny poriadok predstavuje všeobecnú právnu normu les generalis, ktorá upravuje takéto konania, v ktorých v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. O tom hovorí § 1 odstavec 1 Správneho poriadku. S ohľadom na povahu Správneho poriadku ako lex generalis je možné potvrdiť, že práva, ktoré Správny poriadok priznáva účastníkom správneho konania, predstavujú určitým zákonom garantovaný všeobecný súbor práv, ktorých obmedzenie alebo vylúčenie je možné iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Z dôvodu zachovania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnych predpisov, čo vyžaduje aj ústavný princíp právnej istoty, pre vylúčenie uplatnenia Správneho poriadku na konania, v ktorých správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, musia vždy existovať závažné, relevantné dôvody. Takýmito dôvodmi by mala byť vždy len potreba širšej úpravy práv a povinností účastníkov konania, resp. samotného konania pred správnym orgánom. Ako príklad je možné uviesť daňové alebo colné konanie, ktoré z dôvodu špecifickosti predmetu konania a tým danej potreby podrobnejšej úpravy, sú vyňaté spod pôsobnosti Správneho poriadku. Napriek tomu však obe tieto konania vo svojej úprave zachovávajú všetky právne princípy a zásady správneho konania vyjadrené v Správnom poriadku, na rozdiel od konania upraveného návrhom tohto zákona o rozsahu, ako je uvedené neskôr.

    Je však právne neprijateľné, aby právna forma - v tomto konkrétnom prípade ide o návrh zákona o rozsahu - na jednej strane vylúčila pôsobnosť Správneho poriadku a na druhej strane pri úprave konania, v ktorom správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, bezdôvodne a výrazným spôsobom zúžila rozsah práv a právnych záruk, ktoré účastníkom konania garantuje predmetný Správny poriadok. Takýto prístup výrazným spôsobom zasahuje do práv fyzických a právnických osôb, ktoré môžu byť účastníkmi takéhoto konania, a tým aj do ich právnej istoty, v situáciách, kedy štátne orgány svojimi rozhodnutiami môžu zasiahnuť do ich práv, právom chránených záujmov a stanovovať im určité povinnosti.

    Z hmotnoprávneho hľadiska prináša vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku nasledovné zúženie práv a právnych záruk pre vybraných účastníkov kategorizačného konania a konania o úradnom určení cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov:

    Po prvé, zúženie okruhu účastníkov kategorizačného konania. Podľa Správneho poriadku, ktorým sa v súčasnosti riadi kategorizačné konanie upravené zákonom 577/2004 Z. z., je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ako aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. To je § 14 ods. 1. Podľa návrhu zákona o rozsahu, § 71, by účastníkom konania mali byť iba držitelia registrácie lieku, výrobcovia zdravotníckych pomôcok, výrobcovia dietetických potravín a zdravotné poisťovne. Pacienti, ktorí v súčasnosti tiež sú účastníkmi kategorizačného konania, boli návrhom zákona o rozsahu zbavení možnosti vyjadriť sa ku kategorizačným návrhom, ktoré v konečnom dôsledku stanovením doplatku za lieky, zdravotné pomôcky a dietetické potraviny zasahujú do ich Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čl. 40.

    Po druhé, vylúčenie pre zaujatosť, tzv. konflikt záujmov. Podľa Správneho poriadku, a je to § 9 ods. 1, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom môže mať pochybnosť o jeho predpojatosti. Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu, § 9, je z pojednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie, to je § 13 ods. 1, v súčasnosti členovia kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady. Podľa návrhu zákona o rozsahu, to je § 73, sa ustanovenia o konflikte záujmov uplatnia na zamestnancov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a členov poradných orgánov, to znamená kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, držiteľovi registrácie, výrobcovi zdravotnej pomôcky alebo výrobcovi dietetickej potraviny ako účastníkovi konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Konflikt záujmov na strane zamestnanca ministerstva zdravotníctva alebo člena poradného orgánu vo vzťahu k zdravotnej poisťovni tak podľa návrhu zákona o rozsahu nie je dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, keďže podľa návrhu zákona o rozsahu, § 90 ods. 3, zdravotné poisťovne majú mať právo nominovať piatich z celkovo jedenástich členov kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady a keďže majú právo podávať kategorizačné návrhy, napr. návrh na vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov, alebo na zníženie úhrady za liek, § 11, 12 až 14, budú sa de facto i de jure významnou mierou podieľať na spolurozhodovaní o svojich vlastných návrhoch, pričom nebude možné platne namietnuť ich zaujatosť.

    Po tretie, nevyhotovovanie zápisníc o vykonaných dôkazoch. V súčasnosti sa o rozhodovaní o kategorizačných návrhoch kategorizačnej komisii a kategorizačnej rade vyhotovujú zápisnice, ktoré sa následne zverejňujú na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Deje sa tak s poukázaním na § 22 Správneho poriadku, v dôsledku čoho sa účastníci konania majú možnosť dozvedieť sa, ktoré skutočnosti a dôkazy uvedené poradné orgány vyhodnotili ako relevantné pri rozhodovaní o kategorizačnom návrhu. Keďže podľa návrhu zákona o rozsahu sa Správny poriadok na toto kategorizačné konanie neuplatní, táto povinnosť na strane ministerstva zdravotníctva zanikne a už nebude možné zistiť, ako a prečo kategorizačná komisia a kategorizačná rada o kategorizačnom návrhu a ako rozhodla. S ohľadom na to zo strany ministerstva zdravotníctva verejne prisľúbenú verejnosť o zasadaní kategorizačnej komisie a kategorizačnej rade vylúči. Transparentnosť rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie tak bude výrazne nižšia, ako je tomu v súčasnosti, čo však ostro kontrastuje so skutočnosťou, ktorú si táto vládna koalícia osvojila, a zaviazala sa, že bude ďaleko transparentnejšia ako ktorákoľvek vláda doteraz.

    Po štvrté, nemožnosť nazerania do spisov. Podľa Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní, alebo dostať informáciu zo spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z dôvodu vylúčenia pôsobnosti Správneho poriadku v návrhu zákona o rozsahu bude toto právo účastníkom konania odopreté, čo je možno rovnako považovať za zníženie transparentnosti rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie. Opäť by som poukázal na ten záväzok tejto vlády.

    Po piate, nemožnosť vziať späť podaný kategorizačný návrh. Podľa Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán. Podľa návrhu tohto zákona, to je § 75 ods. 8, v konaniach o žiadostiach podľa § 12, 13, 34, 47 a 62 nemožno vziať návrh späť, ak žiadateľom je držiteľ registrácie lieku, výrobca zdravotníckej pomôcky alebo výrobca dietetickej potraviny. Uvedeným ustanovením sa jednak popiera jedno zo základných práv účastníka akéhokoľvek konania, či už správneho alebo súdneho, disponovať svojím návrhom a súčasne sa vytvára nerovnaké a zjavne diskriminačné postavenie vo vzťahu k ostatným účastníkom konania, to znamená zdravotným poisťovniam, ktoré nie sú v dispozícii vlastnými návrhmi nijako obmedzené, a tým v rámci kategorizačného konania de facto zvýhodnené. To na margo predchádzajúcej diskusie a hádke, že kto komu a čo vypracováva a kto za koho lobuje.

    Po šieste, potenciálna neúčinnosť a nevykonateľnosť kategorizačného rozhodnutia. Rozhodnutia vydávané v správnom konaní majú právnu povahu tzv. individuálnych správnych aktov, ktoré sú záväzné a môžu ukladať práva alebo povinnosti len ich adresátom, to je účastníkom správneho konania. Rozlíšiť záväznosť individuálnych správnych aktov aj na iné osoby nie sú účastníci správneho konania, resp. adresáti týchto rozhodnutí, ako to robí návrh zákona o rozsahu, § 80 ods. 7, nemá obdobu v slovenskom právnom poriadku a vyvoláva značné potenciálne riziko protiústavnosti, a to najmä s ohľadom na nemožnosť týchto osôb akýmkoľvek spôsobom sa kategorizačného konania zúčastniť alebo sa k jeho obsahu a priebehu vyjadriť. Pokiaľ by bol zachovaný princíp definovania účastníka konania podľa Správneho poriadku, tento problém by bol eliminovaný, a to vzhľadom na zamýšľané zverejňovanie návrhov na začatie kategorizačného konania, začatie kategorizačného konania formou verejnej vyhlášky i doručovanie všetkých rozhodnutí prostredníctvom webového sídla Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Pri navrhovanom zúžení účastníkov konania hrozí značné riziko, že osoby, ktoré nie sú definované ako účastníci konania, budú namietať, že im bolo upreté právo vyjadriť sa v rámci kategorizačného konania, a preto nemôže byť kategorizačné rozhodnutie voči nim záväzné a vykonateľné.

    Po siedme, obmedzenie apelačného práva účastníka konania. Správny poriadok nijako neobmedzuje účastníka konania v jeho práve podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. To je podľa § 53. Návrh zákona o rozsahu, § 82 ods. 2, však účastníkovi konania umožňuje podať námietky voči rozhodnutiu ministerstva zdravotníctva, iba ak sa mu nevyhovelo v celom rozsahu. Znamená to, že bude postačovať, ak ministerstvo zdravotníctva návrhu čo i len čiastočne aj v bezvýznamnom rozsahu vyhovie a účastník konania už nebude oprávnený voči takémuto rozhodnutiu podať námietky akýmkoľvek spôsobom, teda najmä odvolať sa. Týmto spôsobom sa výrazne zasahuje do práv účastníka kategorizačného konania a znižuje sa tým transparentnosť rozhodovacích procesov, nakoľko ministerstvo zdravotníctva bude môcť v rámci svojho rozhodovania postupovať tak, aby proti jeho rozhodnutiam nebolo možné podať námietky, čím sa tieto rozhodnutia stanú s ohľadom na ďalšie nižšie uvádzané skutočnosti, de facto i de jure nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré je možné podať námietky, aj v tomto prípade návrh zákona o rozsahu stanovuje výrazne užšie možnosti pre účastníka konania. Zatiaľ čo Správny poriadok nijako nevymedzuje, z akých dôvodov je možné podať odvolanie proti prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu, návrh zákona o rozsahu umožňuje podať námietky, iba ak ministerstvo zdravotníctva v rámci úvahy vybočilo z medzí ustanovených týmto zákonom a účastníkovi konania sa postupom ministerstva zdravotníctva odňala možnosť konať. Po c) ten, kto v konaní postupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Formálne vady, rozhodnutia, ako napr absencia výroku, odôvodnenia podpisu, dátum ich vyhotovenia, rozsahu a pod., ale i mnohé hmotnoprávne vady, ako napr. rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami návrhu zákona o rozsahu, dôvodom na námietky bude len vybočenie ministerstva zdravotníctva v rámci úvahy a nie rozhodovania, tak nebudú zdravotným dôvodom na podanie, nebudú zákonným dôvodom na podanie námietok. Aj tieto skutočnosti jednoznačne predstavujú hrubý zásah do práv účastníka kategorizačného konania a znižujú transparentnosť týchto rozhodovacích procesov.

    Ako ďalšie obmedzenia apelačného práva je možné vnímať povinnosť pre účastníka konania zložiť spolu s podaním námietok kauciu vo výške 1500 eur, § 82 ods. 5. Hrubým zásahom do rovnosti postavenia účastníkov konania, že ak minister podaným námietkam čiastočne vyhovie, kaucia sa účastníkovi konania vráti iba vtedy, ak námietky podala zdravotná poisťovňa, to je § 82 ods. 6. Ak námietky podal držiteľ registrácie lieku alebo výrobca zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, kaucia sa im v čiastočnom vyhotovení námietkam nevráti.

    Po ôsme, nemožnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Zatiaľ čo v prípade rozhodnutí vydaným podľa Správneho poriadku je prípustné ich preskúmanie v tzv. mimo odvolacieho konania, formou návrhu na obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a konaním o proteste prokurátora, návrh zákona o rozsahu mimoriadne opravné prostriedky nepripúšťa, čím sa opätovne výrazným spôsobom znižuje právna ochrana účastníkov kategorizačného konania.

    Po deviate, porušenie zásady materiálnej rovnosti. Návrhom zákona o rozsahu bolo vylúčené uplatnenie zásady materiálnej rovnosti v správnom konaní. Podľa správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. To je § 3 ods. 4. Nakoľko pôsobnosť Správneho poriadku bola návrhom tohto zákona vylúčená, ministerstvo zdravotníctva pri rozhodovaní v prvom stupni alebo minister pri rozhodovaní o námietkach nebudú viazaní touto zásadou a teda budú legálne môcť rozhodovať rozdielnym spôsobom v skutkovo i právne zhodných veciach. Právna istota účastníkov konania tak bude značným spôsobom znížená, nakoľko kategorizačné rozhodnutia sa stanú nepredvídateľnými a rovnako sa tým zníži transparentnosť rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie.

    Chcel by som len poukázať, že nevenoval som sa rečiam, kto vlastní dopravnú nemocnicu alebo že kde pracuje a či vlastní lekáreň, ani, ako každý musel na začiatku povedať v minulom zákone, že nevlastní ani nemá vzťah k žiadnemu lekárnickému zariadeniu alebo zdravotnému, tak nevlastním, nemám. Ale na základe týchto faktov podávam návrh, aby tento predmetný návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem ti poďakovať za zrozumiteľnú právnu analýzu legislatívneho procesu a za právne dôsledky, ktoré vyplývajú z toho, keď tento legislatívny proces nie je dodržaný. Po tomto odhalení by som očakávala, že pán minister zoberie zákon pod pazuchu a vráti ho späť do legislatívneho procesu, aby tieto pravidlá boli dodržané. Naozaj je to alarmujúci a znepokojujúci stav. A ako vidím poslanci vládnej koalície to asi tolerovať budú a vôbec im to neprekáža. To sme už, páni poslanci, naozaj klesli tak hlboko, že nám nevadí ani to, že legislatívny proces sa flagrantným spôsobom porušuje? Kladiem si otázku, čo viedlo ministerstvo zdravotníctva k tomu, že iný zákon predložilo do legislatívneho procesu a o inom zákone rokujeme?

    Ja očakávam, že bude podporený návrh pána poslanca Glváča, aby sme taký vládny návrh zákona nepodporili a vrátili ho ministerstvu späť na dopracovanie. A samozrejme očakávam aj to, že bude dodržaný proces a budú dodržané legislatívne pravidlá vlády. Sme zákonodarný orgán a tieto pravidlá tvorby zákonov, elementárne pravidlá si musíme vážiť a ctiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som naozaj chcel, teda tých, ktorí sú doktori a nie sú lekári, aby naozaj upriamili pozornosť na právnu analýzu, ktorú pán poslanec Glváč prečítal, pretože bola veľmi komplexná. A naozaj ten spôsob a tá neštandardnosť, akým bol zákon predložený do vlády bez zverejnenia na portále právnych predpisov, bez riadneho procesu prípravy a pripomienkovým konaním v "enpekáčku", so zmenami, ku ktorým sa pripomienkujúce subjekty nemohli vyjadriť. A naozaj po týchto faktoch sa dá snáď len skonštatovať, že v tomto prípade naozaj bola legislatíva, expresívne povedané, znásilnená a naozaj takýto proces by, takýto zákon by nemal ďalej pokračovať. A keď má byť predložený a keď má urobiť také zásadné zásahy do dostupnosti liekov pre našich pacientov, tak by nemal byť šitý horúcou ihlou a nemal by byť robený tak, aby obišiel všetko, čo sa z hľadiska legislatívy obísť dá, aby sa pri ňom porušili všetky štandardné legislatívne postupy, ktoré sa pri predkladaní vládnych návrhov zákona majú dodržiavať. Takže naozaj podporujem aj návrh pána poslanca Glváča, aby tento zákon bol stiahnutý z ďalšieho rokovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Glváč, k transparentnosti. No 1. 12. 2009 dodatkom k štatútu kategorizačnej komisie pán exminister Raši zakázal verejné zasadnutia kategorizačnej komisie. Len toľko k transparentnosti. Možno keby ste si prečítali zákon, paragraf 91, tak by ste zistili, že je tam povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia a odborné odporúčania komisie, teda zápisnice, plus spis bude elektronicky na webe ministerstva zdravotníctva. Takže netreba sa obávať toho, že bude treba niečo kopírovať.

    No a čo sa týka toho hlavného argumentu, dovoľte mi, aby som vám niečo zacitoval. Skutočnosť, že predmetom pripomienkového konania bol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nemôže spochybniť legislatívny proces k tomuto návrhu zákona na úrovni vlády, pretože obsah, spôsob regulácie a rozsah tejto regulácie bol zachovaný, keď tento návrh bol predložený na rokovanie vlády ako návrh nového zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. Zachovanie obsahu, spôsobu regulácie a rozsahu tejto regulácie je rozhodujúcim argumentom. V zmysle záverov legislatívnej rady prišlo len k zmene formy regulácie, teda z návrhu novely zákona na návrh zákona nového.

    Pokiaľ ide o opätovné medzirezortné pripomienkové konanie, pán poslanec, to sa musí viesť v súlade s pravidlami rokovania legislatívnej rady vlády len vtedy, ak návrh podstatne zmení podľa výsledkov uskutočneného pripomienkového konania. A takáto situácia nenastala. Takže ja nebudem vyzývať všetkých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som zareagoval na pána Glváča. Tak ako bolo uvedené, celý ten proces je netransparentný z dvoch dôvodov. Prvý je samotný moment prípravy tohto zákona. Myslím si, že tá právna analýza to jasne preukázala a potvrdila. Ak zoberieme, že v programovom vyhlásení vlády sa oháňame výrazmi transparentnosť a verejná dostupnosť a informovanosť obyvateľstva, tak určite tento proces vzniku zákona s týmto absolútne nekorešponduje.

    Druhým netransparentným momentom tohto zákona je samotný spôsob a proces kategorizačného procesu. Je len otázkou, či týmto zákonom vlastne chceme legalizovať stav, ktorý funguje na ministerstve v poslednom období. Sú to povedzme prípady firmy Phizer, vieme dobre, bolo to medializované, ale možno ešte vypuklejším problémom je prípad šéfky kategorizačnej komisie, pani Gajdošovej, keď v podstate odmietla zverejniť záznamy z kategorizačnej komisie.

    Čo je cieľom tohto zákona? Pravdepodobne cieľom tohto zákona je to, aby sa už nikdy nikto nedozvedel a nemohol pýtať, akým spôsobom prebieha kategorizácia liečiv, akým spôsobom prebieha proces rokovania, aby bol a akým spôsobom sa rozhoduje a aké sú dôvody týchto rozhodnutí.

    Je zaujímavé, resp. to tvrdenie, ktoré tu zaznelo, v minulosti podľa mojich vedomostí minister nikdy priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. Ešte raz opakujem, v minulosti nikdy minister priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. V tomto prípade to minister nielenže môže urobiť, ale ešte si to nechá posvätiť zákonom. Ja si myslím, že tento zákon, keď bude prijatý v takejto podobe, poškodí pacientov a je veľká pravdepodobnosť, že skončí na Ústavnom súde, pretože tento proces kategorizácie liekov je výrazne netransparentný.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Glváč reaguje na poznámky, nech sa páči.

  • Veľmi v krátkosti. Pán poslanec Markovič, nehodlám hodnotiť, ako by dopadlo posúdenie niektorých nariadení alebo právnych noriem a rozhodnutie o tom, či boli alebo neboli porušené určité pravidlá. Je tu veľa poslancov, ktorí si to často trúfnu a často robia, nebudem to robiť.

    Po druhé, ak ste si všimli, ja som nehovoril o žiadnych iných nariadeniach minulej ani predminulej vlády, bavil som sa len o faktoch a vy asi viete, že zákon má vyššiu právnu silu ako nariadenie ministra. A keď hovoríme o dobrom, normálnom zákone, tak je dobré, keď je všetko, ale čo najviac vecí upravených v zákone. A keď hovoríte o najzákladnejšej pripomienke môjho vystúpenia, áno, boli dve. Legislatívny proces a druhé boli tie hmotnoprávne, to je ten Správny poriadok, ktorého vylúčenie má za následok zrušenie alebo teda zníženie tej transparentnosti a možnosti ovplyvňovania procesu. Hovorím o naozaj o dvoch procesoch. A k tej prvej, k tej legislatívnej, k tomu procesu som sa vyjadril, že určite sa budete obhajovať týmto spôsobom. Ale snažil som sa vo svojom vystúpení tento názor nejakým spôsobom vyvrátiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To boli písomne prihlásení rečníci. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Jeden rečník. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Markovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Chcem v prvom rade vystúpiť komplexne k tejto legislatívnej norme, nechcem teraz ad hoc reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli, ktoré tu odzneli. Dalo by sa na ne reagovať, ale chcem hovoriť v širšom kontexte o predloženom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

    Zdravotnícka štatistika a medzinárodné porovnania nie sú k slovenskému zdravotníctvu veľmi priaznivé. Stredná dĺžka života na Slovensku je o päť rokov kratšia ako na západe a medzera sa zväčšuje. Hoci stredná dĺžka života pri narodení po roku 1989 pozvoľna rastie, na západe rastie rýchlejšie. V medzinárodnom porovnaní zdravotníckych systémov z hľadiska ich orientácie na pacienta sa Slovensko z roka na rok prepadá. Naposledy sme boli v Európe šiesty od konca. A teraz príde veta, ktorá sa bude zdať pravdepodobne nepochopiteľná na prvé počutie a možno trošku kacírska a určite spôsobí reakciu niektorých kolegov, a to je veta, že do slovenského zdravotníctva prúdi dostatok peňazí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie tvorí zdravotníctvo 7,8 % nášho HDP. Väčšina v strednej a východnej Európe je v podiele zdravotníctva na HDP za nami. Na zdravotníctvo vydávame primerane našej ekonomickej výkonnosti a národnému bohatstvu. Rast zdrojov pre zdravotníctvo bol na Slovensku v európskom kontexte za posledných pätnásť rokov rekordný, a to v akomkoľvek porovnaní. Objem peňazí v slovenskom zdravotníctve sa od roku 2002 zdvojnásobil. Aj pri zohľadnení inflácie je to úctyhodný nárast v reálnom vyjadrení o 42 percent.

    Ak teda vynakladáme na zdravotníctvo viac peňazí ako krajiny s porovnateľnou ekonomikou a dosahujeme pritom horšie zdravotné výsledky a nižšiu spokojnosť pacientov, sme potom povinní hľadať príčiny. Prečo je slovenské zdravotníctvo menej efektívne? Jedným zo zdrojov neefektivity je nízka zodpovednosť príspevkových organizácií, predovšetkým štátnych nemocníc. Prebiehajúca transformácia na štátne akciové spoločnosti má preto za cieľ zvýšiť efektívnosť práve v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pri každom medzinárodnom porovnaní vyskočí jedna anomália. Extrémne veľa, až 1/3 zdrojov vydávame na lieky. Doplatky pacientov každý rok stúpajú a nie je to tak dávno, keď lieky na Slovensku patrili k najdrahším v Európe. K tomu patrí nekoordinovaná preskripcia liekov. Sú prípady, že pacientovi sú predpisované lieky duplicitne, alebo sú mu predpisované kontraindikované preparáty, alebo lieky, ktoré vôbec nepotrebuje. Podľa analýzy Všeobecnej zdravotnej poisťovne dvestotisíc jej poistencov užíva viac ako desať liekov, čo je za hranicou polypragmázie, keďže pacient by nemal využívať viac než šesť až sedem liekov. Každé euro, ktoré pri tom zbytočne vynakladáme na lieky, nemôžeme vynaložiť na zvyšovanie miezd pre sestry či lekárov, na investície do nemocníc, na skracovanie čakacích listín.

    Som preto veľmi rád, že vláda nám predkladá dva zákony, ktorými môžeme čeliť tomuto zdroju neefektivity. Návrh nového zákona o lieku, ktorý komentoval môj kolega poslanec Novotný, a mne dovoľte sa venovať zákonu o rozsahu.

    V prvom rade chcem oceniť snahu o maximálnu transparentnosť rozhodovacieho procesu v liekovej politike. Odporúčania kategorizačnej komisie majú dopady vo výške viac než jednej miliardy eur z verejných zdrojov, a preto majú byť pod verejnou kontrolou. Všetky žiadosti, podnety a rozhodnutia sa vo veci kategorizácie a úradného určenia cien sa budú zverejňovať na webovej stránke ministerstva zdravotníctva. Zverejňovať sa budú aj odborné odporúčania členov poradných orgánov ministerstva, rovnako aj názory tých členov, ktorí mali odlišný názor. Zavádza sa elektronická komunikácia s ministerstvom cez elektronický portál, čím sa zníži administratívna záťaž a uľahčí sa prístup verejnosti k informáciám. Transparentnosť rozhodovacích procesov sa zvyšuje aj zavedením objektívnych kritérií pre rozhodovanie o určení alebo zmene úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok, či dietetických potravín. Chcem vyzdvihnúť práve tieto odborné kritériá, pretože vychádzajúc z moderného ponímania zdravotnej politiky, ktorá je založená na dôkazoch, medzi najdôležitejšie kritériá patria výsledky farmako-ekonomického rozboru. Nákladová efektívnosť sa vypočítava na jeden získaný rok kvalitného života. Regulácia pri stanovovaní cien a výšky úhrad prináša priestor pre zefektívnenie liekovej politiky. Úradne určenie ceny prebieha na základe porovnania s ostatnými členskými krajinami Európskej únie referenčnou cenou. Má byť druhá najnižšia cena na rozdiel od dnešného priemeru šiestich najlacnejších cien v iných krajinách. Umožní to efektívnejšie využívanie verejných zdrojov na farmakoterapiu. V prípade inovatívnych liekov, ak nie je liek na trhu aspoň dvoch krajinách Európskej únie v porovnateľnej ekonomickej úrovni ako Slovensko, úhrada z verejného zdravotného poistenia nemôže presiahnuť 20 % jeho ceny. A prvé generikum musí pri vstupe na trh znížiť cenu aspoň o 30 % oproti originálu. Kategorizačný zoznam sa bude aktualizovať každý mesiac, teda 12-krát do roka, čo umožní lepšie využiť konkurenčný tlak výrobcov na znižovanie cien liekov. A súčasne zabezpečí pre pacientov aj rýchlejší vstup nových a inovatívnych liekov. Kým dnes sa k pacientom dostávajú len štyrikrát ročne, po novom to bude dvanásťkrát.

    Zavádza sa inštitút dočasnej kategorizácie a podmienenej kategorizácie. Dočasná kategorizácia umožňuje vysoko inovatívne lieky zaradiť do zoznamu liekov na dva roky. Potom sa ich zaradenie prehodnotí na základe analýzy nákladovej efektívnosti. Podmienená kategorizácia zapája do zodpovednosti za výdavky na lieky aj samotného výrobcu. Ak prekročia výdavky na podmienene kategorizovaný liek stanovenú hranicu, výrobca je povinný refundovať rozdiel zdravotným poisťovniam. Nezdieľam obavy časti farmaceutického priemyslu z nedostupnosti liekov po prijatí tejto normy. Pre farmaceutické firmy prináša zákon mnohé pozitíva. Transparentnosť pomáha budovať predvídateľné prostredie a umožňuje zodpovedné plánovanie. Spomínané zníženie administratívnej náročnosti v súvislosti s elektronickým portálom zníži firmám náklady. A zákon im dáva do rúk významný nástroj na obranu pred možnou pasivitou ministerstva zdravotníctva, resp. prieťahmi v konaní. Zavádza sa právna fikcia kladného rozhodnutia o žiadosti v prípade, ak ministerstvo nerozhodne v zákonnej lehote.

    Návrh zákona rieši aj problém fantómových liekov. Fantómový liek je kategorizovaný, má stanovenú cenu, aj úhradu, ale nie je dostupný na trhu. V niektorých prípadoch môže totiž takýto nedostupný liek spôsobovať zbytočné doplatky pacientov a býva súčasťou nekalého konkurenčného boja farmaceutických firiem. V zákone sa ustanovuje povinnosť farmaceutickej firmy zabezpečovať reálnu dostupnosť lieku na trhu. V opačnom prípade im hrozí pokuta až 30 000 eur. Je tam zapracovaná aj rozumná výnimka, napríklad pre sezónne lieky. Návrh zákona ďalej umožňuje kategorizáciu tzv. špeciálnych zdravotníckych materiálov, ktoré sa používajú predovšetkým v ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v jednodňovej chirurgii. Táto úprava umožní odlišovať medzi štandardom plne hradeným zdravotnou poisťovňou a nadštandardom s legálnym doplatkom, spoluúčasťou pacienta.

    Pre lekárnikov prináša tento zákon riešenie ich dlhoročného problému s preceňovaním liekov pri každej kategorizácii, ktoré im spôsobovalo tzv. kategorizačnú stratu. Podľa návrhu zákona zmeny úradne určených liekov na úrovni ceny od výrobcu alebo dovozcu budú účinné vždy o jeden kalendárny mesiac skôr, ako zmeny týkajúce sa výšky úhrad zdravotných poisťovní a cien na úrovni tzv. konečnej ceny. Ako uvádza predkladateľ, týmto mechanizmom sa lekárňam zabezpečí možnosť obstarať tovar za zníženú cenu vždy v predstihu predtým, ako dôjde k prípadnému zníženiu úhrad zdravotných poisťovní. Lekárne tým budú mať vytvorenú časovú rezervu jedného mesiaca na dopredaj skladových zásob, ktoré budú zdravotným poisťovniam účtované podľa stále platnej úhrady zdravotných poisťovní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády. Zlepšuje fungovanie zdravotného systému a prinesie prospech tak pacientom, ako i poskytovateľom a zdravotným poisťovniam. Považujem ho za správny a potrebný krok vpred k budovaniu lepšieho zdravotníctva a hlavne zdravého Slovenska. Chcem vás preto požiadať, napriek mnohým výhradám, o ktorých tu diskutujeme, o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcem vám poďakovať za vaše vystúpenie, aj za myslím veľmi racionálne, pokojné zhodnotenie jednotlivých ustanovení zákona o rozsahu. Som o tom presvedčený, že v podobnom tóne by sme mali o tomto zákone diskutovať aj na výbore pre zdravotníctvo, ktorého ste členom, a verím, že sa nám podarí možno aj niektoré ustanovenia, ktoré sú ešte sporné, upraviť dobrými pozmeňujúcimi návrhmi tak, aby zákon naozaj slúžil tomu, na čo slúžiť má, aby boli lieky lacnejšie, aby sme z verejných zdrojov platili za tieto lieky menej, aby pacienti menej doplácali za lieky v lekárni a aby boli, napriek tomu alebo aj vďaka tomu, liečení najkvalitnejšími molekulami, ktoré sú momentálne dostupné.

    Myslím, že veľmi dobre ste v úvodnej časti popísali aj reálny problém slovenského zdravotníctva. Veľa hovoríme o tom, že potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva. Ja ako lekár hovorím áno, potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva. A mnohokrát to nie je ani o absolútnom objeme týchto peňazí, ako o efektivite využitia týchto zdrojov. A treba povedať, a toto číslo ste nespomenuli, tak ho spomeniem ja, že efektivita využitia zdrojov v slovenskom zdravotníctve je len niečo nad 50 percent. To znamená, že z každého eura, ktoré dáme do slovenského zdravotníctva naozaj na zlepšovanie zdravotného stavu pacientov, využijeme možno 50, možno 55 centov, 45 centov sa nám niekde stráca. Napríklad aj v neprimerane vysokých ziskoch farmaceutických firiem alebo lekární. A preto sú tieto zákony, podľa mňa, veľmi dobrým krokom smerom k tomu, aby sme efektívnejšie využili tieto zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel možno len dodať, aby sme mali naozaj stále vo vedomí, že cieľom toho zákona nie je viesť nezmyselné diskusie a hádky o tom alebo onom a hľadať vecné či legislatívne dôvody, prečo tento návrh odmietnuť. Ale naozaj hľadať cestu, ktorým tento zákon je, ako urobíme ceny liekov lacnejšie, ako sprístupníme občanom lieky a ako budeme šetriť ich peňaženku. A preto ma mrzí, ak prevažujú v časti a hlavne v opozičných stranách návrhy a názory a hľadajú sa dôvody, prečo takýto zákon odmietnuť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 346 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 346a.

    Prosím ministra zdravotníctva pána Uhliarika, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Zároveň by som rád informoval, že o 11.15 hod. bude poslanecké grémium a následne o 11.30 hod. bude hlasovanie.

    Nech sa páči, pán Uhliarik, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 346.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona 581/2004 Z. z. vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok. V návrhu zákona sa navrhujú dve podmienky. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. A druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ktorí sú zaradení v čakacích zoznamoch.

    Uvedenou úpravou zdravotná poisťovňa nemôže dosiahnuť zisk na úkor svojich pacientov tým, že by ich odsúvala do poradovníkov namiesto toho, aby im uhradila zdravotnú starostlivosť bez čakania. Návrh zákona prináša aj komplexnú úpravu prevodu poistného kmeňa. Nedostatočná právna úprava viedla pri odchode napríklad Európskej zdravotnej poisťovne z poistného trhu, k praktickým problémom, ktoré nevyriešila ani následná novelizácia zákona. Navrhujú sa jednoznačné pravidlá pre nariadenie prevodu poistného kmeňa Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak vznikli dôvody na zavedenie nútenej správy alebo pri odchode zdravotnej poisťovne z trhu. Súčasťou návrhu je aj odplatný prevod poistného kmeňa. Avšak v prípade zmluvného prevodu majú poistenci právo nesúhlasiť s prevodom vlastnej prihlášky do inej zdravotnej poisťovne.

    Vláda sa zaviazala aj prehodnotiť a reštrukturalizovať minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zrovnoprávnenie postavenia všetkých poskytovateľov bez ohľadu na vlastníka a právnu formu. Zrušenie koncovej siete a anonymizácia pevnej siete poskytovateľov predstavujú dôležitý krok k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Ďalším okruhom zmien je postupovanie pohľadávok zdravotnými poisťovňami. Platná úprava nedostatočne upravuje postupovanie pohľadávok, ktoré vznikli na preddavku na poistnom, či nedoplatku, úroku z omeškania alebo na poplatku, z dôsledku čoho vznikajú rozdielne výkladové názory na možnosť zdravotných poisťovní postupovať tieto pohľadávky na tretie subjekty. V návrhu zákona sa vymedzujú jasné pravidlá a podmienky postupovania pohľadávok tak, aby bola zabezpečená právna ochrana poistencov, aj platiteľov poistného. Postúpenie pohľadávok prispeje k sprehľadneniu agendy na poistnom a účtovníctve.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že tento návrh podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 438 z 19. mája 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 346) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanovisko: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 15. júna a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona 14. júna a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval predmetný vládny návrh zákona 16. júna a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predmetný vládny návrh zákona 16. júna a odporučil Národnej rade zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 16. júna a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V časti IV spoločnej správy máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako vyplynuli z rokovaní výborov, aj s odporúčaním gestorského výboru. Je ich celkovo 59.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581 o zdravotných poisťovniach, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, teda gestorským výborom, číslo 75 z 28. júna 2011.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sú prihlásení štyria písomne, štyria rečníci písomne.

    Ale predtým, ako otvorím rozpravu, vyhlasujem teraz prestávku z dôvodu, že sa koná grémium. O 11.30 hodine budeme hlasovať. O 14.00 hodine hodina otázok, potom interpelácie a potom budeme pokračovať v rozprave.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás na úvod informoval o výsledku zasadnutia poslaneckého grémia. Na návrh štyroch koaličných klubov budeme rokovať aj v pondelok bez hlasovania od 9.00 do 19.00 hodiny - na tomto na grémiu k tomuto nebola docielená dohoda, čiže budeme o tom o chvíľu hlasovať. Druhá zmena v programe je taká, že body 46 a 47 presunieme za bod 30, a to z toho dôvodu, že tu hrozia pokuty od Európskej únie. Mal som dojem, že na grémiu k tomuto dohoda bola, čiže to sa budem hneď pýtať všeobecným súhlasom.

    A ďalšia zmena je, že budeme, že táto schôdza bude trvať po bod 45, respektíve 47, ktorý presunieme, to sú všetky vládne návrhy, ktoré budú prerokované.

    Predpokladáme že niekedy behom budúceho týždňa by mohla schôdza skončiť. Každopádne skončí vtedy, keď budú prerokované všetky vládne návrhy, tak ako boli naplánované, aby sme nebrzdili legislatívny proces, ktorý iniciuje vláda. Ostatné body budú presunuté na september. Už teraz by som chcel oznámiť, že septembrová schôdza bude trvať určite týždeň dlhšie, ako je pôvodne naplánovaná, prosím, rátajte s tým.

    Teraz by som sa chcel opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, že hlasovanie o cestnom zákone posunieme na 17.00 hodinu. Chcel by som povedať, že je to aj predbežná dohoda s opozíciou. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Tiež sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas s tým, že presunieme z dôvodu tej hroziacej pokuty od Európskej únie body 46 a 47 za bod 30.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    A teraz môžeme ísť k hlasovaniu o tom, že budeme rokovať aj v pondelok od 9.00 do 19.00 hodiny s dvojhodinovou obednou prestávkou od 12.00 do 14.00 hod. a bez hlasovania. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Nebol.

    Takže poprosím teraz, keby ste mohli hlasovať o tom, keby ste mohli hlasovať o tom, že rokujeme aj v pondelok od 9.00 do 19. 00 hodiny s dvojhodinovou prestávkou bez hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 83 za, 56 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

    Teraz môžeme prejsť ku hlasovaniu. Poprosím pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania...

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Pán predseda, na poslaneckom grémiu nevznikla ani dohoda o tom, že vyradíte všetky poslanecké návrhy, a ste povedali, že dáte o tom hlasovať. Takáto dohoda nebola. Lebo ste oznámili pred chvíľkou, že Národná rada bude rokovať len o vládnych návrhoch zákonov, čo je prinajmenšom čudné, ale nakoniec ten valec, ktorý ste spustili, ide statočne, nech sa páči. Ale dajte o tom hlasovať. SMER - sociálna demokracia s týmto návrhom principiálne nesúhlasí.

  • V poriadku. Dávam hlasovať o tom, že táto schôdza bude ukončená po tom, ako bude prerokovaný bod 45 s tým, že 46 a 47 už teraz presúvame, čiže budeme rokovať po bod 45.

    Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 73 za, 61 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 317).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Kolegyne, kolegovia, k rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 317, vystúpili piati poslanci, traja z nich - pán Šebej, pán Jurčík a pani Rosová - podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 11, 13, 14, 15 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o uvedených bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 proti, 1 nehlasoval.

    Tieto body spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, keďže bol schválený bod 11 spoločnej správy, o bode 12 zo spoločnej správy nebudeme hlasovať.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy v tom poradí, ako boli predložené.

    Hlasujeme o návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šebeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 66 za, 11 proti, 69 sa zdržalo.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána kolegu Jurčíka. Pán Jurčík sťahuje svoj pozmeňujúci návrh. Áno?

    Tak potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pani kolegyne Rosovej, tak ako navrhla. O bode 1 pozmeňujúceho návrhu hlasovať nemôžeme, lebo sme schválili bod 1 spoločnej správy. O bode 2 a 6, ktoré boli navrhnuté hlasovať spoločne, hlasovať nemôžeme, lebo sme schválili body 6 a 7 spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o bode 7 návrhu pani poslankyne Rosovej.

  • Prosím, hlasujte teraz. Pán poslanec, hlasujeme len o bode 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 15 za, 4 proti, 124 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 63 proti, 5 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, do ktorej sa nehlási nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie. Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 65 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili, a to vládny návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom.

    Poprosím ďalej opätovne pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov (tlač 318).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Rosová podala pozmeňovací návrh.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, a to o bode 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 66 proti.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pani kolegyne Rosovej, ktoré podala v rozprave. Budeme hlasovať osobitne o bode 1 a osobitne o bode 2.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pani kolegyne Rosovej.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 1 pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 17 za, 3 proti, 126 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Budeme teraz hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu kolegyne Rosovej.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 66 proti.

    Tento návrh sme schválili.

  • Hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 56 proti, 11 sa zdržali.

    Schválili sme, že tento zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási? Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 61 proti, 6 sa zdržali.

    Schválili sme vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov.

    Poprosím poslanca Viliama Novotného, predsedu gestorského výboru pre zdravotníctvo, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Pani poslankyňa Gabániová a pán poslanec Lazár podali procedurálny návrh vrátiť predkladaný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 60 za, 73 proti, 11 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Ondruš podal procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša nepokračovať v hlasovaní. Nepokračovať v rokovaní, prepáčte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 60 za, 72 proti, 11 sa zdržalo.

    Tento návrh sme tiež neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 84 za, 60 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu zákona výborom a určení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 85 za - poprosím kolegu Bugára, aby nekopal do poslancov - 3 proti, 58 sa zdržalo.

    Schválili sme to, že návrh zákona bude pridelený výborom, určený gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pristúpime k poslednému hlasovaniu. Poprosím poslanca Markoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o rozsahu, podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia (tlač 404).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda v rozprave bol podaný jeden procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

    Prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 59 za, 75 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh sme, nebol schválený.

  • Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 84 za, 60.

    Tento návrh sme schválili. Národná rada sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Poprosím o kľud v miestnosti. Ďakujem pekne.

  • ...dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 82 za, 3 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Ďakujem pekne.

    Pokračujeme o 14. hodine hodinou otázok.

    A procedurálny návrh, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zvolávam schôdzu výboru pre financie a rozpočet ihneď. Ďakujem.

  • Ďakujem. Výbor pre európske záležitosti začne o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že je schôdza výboru, je teraz v miestnosti 183 tu na prvom poschodí. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku. Hodina otázok, ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 19 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 40 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predsedníčka vlády Iveta Radičová sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnila, svojím zastupovaním poverila prvého podpredsedu vlády Jána Figeľa, ktorého vítam na rokovaní Národnej rady, ako i ostatných prítomných členov vlády. A chcem ho požiadať, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky neprítomných členov vlády. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

    Poprosím všetkých ostatných, aby sa upokojili, začala hodina otázok a odpovedí, predovšetkým prosím, aby sme telefóny používali mimo rokovaciu sálu.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctená upokojená snemovňa, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.

    Začnem pani predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou, ktorú zastúpim ja, pretože prijíma predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya. Pán podpredseda vlády Rudolf Chmel zastúpi aj ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, ktorý je na služobnej ceste. Pán minister vnútra Daniel Lipšic zastúpi ministra obrany Ľubomíra Galka z dôvodu služobnej cesty. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda zastúpi ministra školstva Eugena Jurzycu, ktorý má rokovanie ku koncepcii regionálneho školstva. A pán minister zdravotníctva Ivan Uhliarik zastúpi pána ministra kultúry Daniela Krajcera z dôvodu jeho choroby. To sú všetky zastúpenia alebo substitúcie.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedníčke vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Tomáša Galbavého a znie: "Pani premiérka, ako vnímate výrok maďarského premiéra Viktora Orbána, že, citujem, "žiadna krajina, žiadna vláda nemá právo napádať maďarskú ústavu", teda dokument, ktorý je terčom kritiky nielen u nás, ale aj v Bruseli. Ako bude postupovať naša vláda?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí ešte 18. apríla tohto roku, teda v deň schválenia novej maďarskej ústavy v maďarskom parlamente, deklarovala, že, citujem, "Slovenská republika rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie. Súčasne očakáva, že Maďarská republika pri implementácii ústavy, ako aj pri prijímaní a uplatňovaní naň nadväzujúcej legislatívy si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a bude rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky."

    Táto naša východisková pozícia, ctené dámy, vážení páni, sa nezmenila a my ju otvorene komunikujeme tak maďarskej strane, ako aj partnerom v zahraničí.

    Sme radi, že Benátska komisia vo svojom stanovisku z 20. júna, teda veľmi čerstvo, potvrdila pozície Slovenska, potvrdila primárnu zodpovednosť krajín za príslušníkov menšín žijúcich na ich území, platnosť individuálneho charakteru menšinových práv, ako aj výlučnú kompetenciu jednotlivých štátov určovať si svoje štátne usporiadanie, vrátane vytvárania samospráv. A ďalej, uznesenie parlamentu z utorka 5. júla takisto nastavuje zrkadlo novej maďarskej ústave a okrem iného jasne deklaruje, že nenarušiteľnosť územnej celistvosti je jedným zo základných princípov, na ktorých stojí a ktoré garantuje samotná Európska únia. Vo svojom predvčerajšom uznesení Európsky parlament vyzýva Maďarsko, aby v ústave vrátane jej preambuly zaručilo, že Maďarsko bude rešpektovať územnú celistvosť iných krajín v zmysle pri hľadaní podpory etnických Maďarov žijúcich v zahraničí. Hoci toto uznesenie Európskeho parlamentu nie je právne záväzným dokumentom, bezpochyby predstavuje posilnenie pozície Slovenskej republiky, našej vlasti. A vnímavo reaguje aj na naše výhrady, ktoré sme veľmi pokojne tlmočili Maďarsku, našim spojencom a partnerom. Ak to obrátime, nová maďarská ústava, ktorá vyvoláva niekedy aj opodstatnené obavy, zatiaľ dosiahla toľko, že Európa odmietla kolektívne práva, kolektívne samosprávy, potvrdila platnosť individuálnych práv, odmietla exteritorialitu legislatívy a potvrdila princíp územnej celistvosti.

    Ďalšia diskusia sa očakáva v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Štrasburgu a v jeho monitorovacom výbore. Argumenty Slovenska, pozície našej krajiny budú aj v tejto diskusii prítomné. Taktiež očakávame maďarskú implementačnú legislatívu, ktorá uvedie ústavu do praktického života, a aj v tomto procese využijeme všetky možnosti, ktoré nám vytvorilo obnovenie normálneho intenzívneho a otvoreného dialógu so susednou maďarskou stranou. Už dnes je pritom jasné, že sústredenú pozornosť tomuto implementačnému procesu budú venovať aj samotné európske inštitúcie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chcem sa spýtať, či máte doplňujúcu otázku. Nie.

    Ďalšou otázkou, pán podpredseda vlády, ktorá bola vylosovaná smerom na pani predsedníčku vlády, je otázka, ktorú položil pán poslanec Marek Vargovčák, je prítomný v sále, a preto budeme na ňu odpovedať.

    Otázka znie: "Pani premiérka, vláda už rozbehla prvé verejné obstarávania na výstavbu diaľničných úsekov. Aké sú plány vlády pre ďalšiu výstavby diaľnic?"

    Nech sa páči.

  • Môžem odpovedať za pani premiérku a aj za seba jednotne, resp. ďakujem pekne za otázku, ktorá samozrejme je aktuálna z dvoch pohľadov. Jednak kvôli včerajšiemu rokovaniu a rozhodnutiam vlády, ale aj kvôli tomu, že sme v čase výročia zostavenia súčasnej vlády. Preto mi dovoľte na úvod zacitovať z programového vyhlásenia vlády.

    "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave. Prioritou vlády Slovenskej republiky je znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky zabezpečí transparentné verejné obstarávanie dopravných projektov." A na inom mieste programového vyhlásenia sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky prehodnotí ďalšiu realizáciu PPP projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry so zreteľom na skúsenosti a výsledky z už realizovaných projektov s cieľom zefektívniť ďalšiu výstavbu. Prioritou vlády Slovenskej republiky bude znížiť finančnú náročnosť PPP projektov, ktoré zatiaľ neboli finančne uzavreté." Koniec citátu. A ja môžem povedať, že ma úprimne teší, že rok od nástupu do vlády môžeme konštatovať, že tento záväzok sa úspešne napĺňa.

    Jedno z prvých rozhodnutí, ktoré vyšlo z ministerstva dopravy a následne z vlády, bolo nepokračovanie v dvoch PPP projektoch. Ekonomicko-politicky môžeme polemizovať o tom, kedy a ako sú takéto projekty výhodné, resp. čo znamenajú. Malo by to byť férové, vyvážené verejno-súkromné partnerstvo. Podľa mňa však sa touto skratkou sa v niektorých prípadoch a kvôli viacerým súvislostiam skrývali predražené, protiústavné a v niektorých súvislostiach aj podvodne pripravované projekty. Keby sme v týchto projektoch pokračovali, občanom Slovenska by hrozilo, že budú tridsať rokov platiť 600 až 700 mil. eur ročne za 150 km týchto PPP diaľnic. To je suma, ktorú doteraz štát nedával na priamu výstavbu diaľnic ročne, teda pri troch predchádzajúcou vládou podpísaných predražených PPP projektoch, by sme nemali za čo stavať ďalšie desaťročia.

    PPP projekty v takej podobe by skutočne boli cestou do Grécka. Toto sa môže dnes pýšiť vybudovanými diaľnicami, ale to je asi všetko, popri mori a antickej histórii, na čo sa dnes dá spoliehať a byť hrdý.

    Dnes reálne môžeme ukázať, že PPP majú alternatívu, ktorá je výrazne lacnejšia. Žiadne zastavenie výstavby, ale reálne rozbehnutie za ceny, ktoré majú skutočnú hodnotu. Buď by to bol blázon alebo zlodej, kto by za súčasných podmienok radšej staval deväť kilometrový úsek pri Levoči za 130 mil. eur, keď môže stavať po štandardnej kvalitnej súťaži za 60 mil., pričom na viac ako polovicu tejto sumy dostaneme grant, teda zdarma prostriedky Európskej únie. Toto je stav po začatí výstavby prvého vysúťaženého plnoprofilového úseku diaľnice pri Levoči.

    Najlepšie ponuky pritom nedávajú nejaké čínske alebo garážové firmy, ale slovenské spoločnosti. Môžem konštatovať, že záujem stavebných spoločností tu reálne je a už teraz sa tešíme na ďalšie rozhodnutia. Na budúci týždeň sa otvárajú obálky pri súťaži na úsek Fričovce - Svinia, teda na diaľničný úsek pri Prešove. Následne to budú úseky pri Martine a pri Ružomberku. Tento rok chceme vysúťažiť a zahájiť stavebné práce na všetkých úsekoch na diaľnici D1 z pôvodných PPP projektov až na úsek Turany - Hubová, kde čakáme na rozhodnutie Európskej komisie. Opakujem, začali sme skôr, ako by sa bolo dalo pri pôvodnom projekte a výrazne, výrazne lacnejšie.

    Tieto stavby sú súčasťou programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest 2011 až 2014, ktorý včera schválila vláda. Na Slovensku sme už mali niekoľko programov prípravy a výstavby diaľnic podporených planými politickými sľubmi. Tieto sľuby boli len buď lži, alebo ilúzie, pretože prepojenie Bratislavy a Košíc tu nebolo ani v roku 2000, ani v roku 2010, ako sľuboval môj predchodca.

    Vláda včera schválila mnou predložený program výstavby, ktorý je ambiciózny, ale realistický. Výber prioritných úsekov zohľadňuje okrem iného podmienky pre znižovanie regionálnych rozdielov, ako aj najnovšie údaje o intenzitách dopravy na cestách z celoštátneho sčítania dopravy za minulý rok. Program výstavby myslí na všetky regióny Slovenska. Nedávame sľuby o prepojení, ale hovoríme o definitívnom scelení diaľničnej chrbtice Slovenska, teda diaľnice s číslom 1. Nebudeme obchádzať komplikované úseky a vyberať len ľahšie, resp. hrozienka ako predchodcovia, ale konečne po trinástich rokoch chceme začať výstavbu najdlhšieho tunela, tunela Višňové.

    Našou cestou budú transparentné tendre a primárne zdroje z eurofondov. Teší ma, že po prvých realizovaných tendroch môžem napĺňať svoj výrok z minulého roka: Pri dobrej súťaži dokážeme stavať štyri kilometre za cenu troch bez dopadu na kvalitu. Za vládu môžem povedať, že chceme tento program realizovať. Podľa tohto programu bude za obdobie rokov 2011 až 14 uvedených do užívania 130 km diaľnic a rýchlostných ciest, prevážne na diaľnici č. 1 a rýchlostnej ceste č. 1.

    V závislosti od postupu prípravy zatiaľ menej pripravených prioritných úsekov sa začne výstavba spolu 240-ch až 287 km diaľnic a rýchlostných ciest, z toho najviac v roku 2014. Tento program veľmi presne reaguje na potreby Slovenska a našich občanov a zároveň je primeraný finančným možnostiam našej republiky. Som rád, že sme ho schválili a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím dokonca o pol roka skôr.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, pán poslanec... Nie, nemá záujem doplňujúcu otázku položiť, a preto postupujeme ďalej.

    Otázka číslo 3 je od poslankyne Kataríny Cibulkovej a znie: "Pani premiérka, čo sa vláde podarilo za rok spraviť pre podporu rodín".

    Pán podpredseda, nech sa páči, máte asi dve a pol minúty.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážená pani poslankyňa, v mene pani premiérky odpovedať. V sociálnej oblasti sa vláda Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení sústreďuje na podporu rastu životnej úrovne obyvateľstva. Podpora rodiny patrí medzi priority vládneho programu. Za nevyhnutné považujeme okrem iného utvárať podmienky na plnenie všetkých funkcií rodiny. Osobitne v takých vývojových etapách rodiny, kedy prichádza k poklesu príjmu rodín z objektívnych dôvodov zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti.

    Vláda vo svojom programe sa zaviazala odstrániť legislatívne prekážky vykonávania zárobkovej činnosti počas poberania rodičovského príspevku a zároveň odstrániť diskrimináciu vo výške rodičovského príspevku. Tento programový záväzok bol splnený ako jeden z prvých. Od 1. januára 2011 tohto roku môže rodič popri poberaní rodičovského príspevku vykonávať zárobkovú činnosť a zaviedla sa pritom jednotná výška rodičovského príspevku v sume 190 eur desať centov mesačne. Navyše pri starostlivosti o dve a viac súčasne narodených detí sa suma rodičovského príspevku za druhé a každé ďalšie súčasne narodené dieťa zvyšuje o 25 % sumy rodičovského príspevku, pričom v predchádzajúcej právnej úprave sa na počet narodených detí a potrebu zvýšenej starostlivosti o takéto deti neprihliadalo. Na zlepšenie finančnej situácie rodín s deťmi v útlom veku sa s účinnosťou od nového roku zvýšila aj suma materského o 5 % a predĺžilo sa obdobie poskytovania materského o šesť týždňov. Vláda sa zároveň zaviazala zvyšovať a predlžovať materskú až na úroveň 100 % čistého príjmu po dobu jedného roku.

    V súlade s ďalším záväzkom vlády Slovenskej republiky podporovať rozvoj služieb pre rodičov s deťmi do troch rokov veku dieťaťa, resp. do šesť rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa od nového roku tiež zvýšila suma príspevku na starostlivosť o dieťa z maximálnej sumy príspevku 164 eur na 230 eur. Na druhej strane však vláda Slovenskej republiky považuje za potrebné podmieniť poberanie rodinných dávok riadnou starostlivosťou o deti a v tejto súvislosti s cieľom adresného a účelného poskytovania štátnych sociálnych dávok sa vláda zaviazala prehodnotiť inštitút osobitného príjemcu sociálnych dávok. Z tohto dôvodu sa od 1. júla tohto roku spektrum dávok, ktoré je možné poskytovať prostredníctvom osobitného príjemcu, rozšírilo aj o rodičovský príspevok. Podmienka riadnej starostlivosti o deti je premietnutá v ďalšom opatrení, a to konkrétne v znížení rodičovského príspevku o 50 % v prípade, ak školopovinné dieťa poberateľa rodičovského príspevku si neplní povinnú školskú dochádzku.

    Zároveň boli utvorené právne podmienky pre zapojenie výplaty štátnych sociálnych dávok ako prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa do projektu tzv. IPI elektronických kariet pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Vláda majúc na zreteli aj sociálno-ekonomické problémy rodín so závislým členom, ktorý je zdravotne postihnutý, a v súlade so svojím záväzkom zvýšiť mieru integrácie a inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím, tiež prehodnotila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Touto novelou boli od 1. júla tohto roku vytvorené priaznivejšie podmienky poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na opatrovanie. Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa zvýšila hranica ochrany príjmu z pôvodného trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu na štvornásobok tejto sumy, a to predstavuje 759 eur mesačne. Odstránili sa aj limitujúce podmienky, ako je odkázanosť na osobnú asistenciu, najmenej v rozsahu 3 650 hodín ročne, zamestnanie alebo navštevovanie školského zariadenia na účely výkonu osobnej asistencie zo strany rodinných príslušníkov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, chcem vás len upozorniť, že určený čas vypršal.

  • Ctená pani poslankyňa, úsilie vlády v oblasti... Posledná veta za pani premiérku. Úsilie vlády v oblasti posilňovania podpory rodín pokračuje a bude pokračovať. Aj preto je už v legislatívnom procese návrh na ďalšie zvýšenie materskej o ďalších 5 % a predĺženie obdobia jeho poberania o šesť týždňov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že pätnásť minút uplynulo, už nie je možné položiť doplňujúcu otázku.

    Budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Eriky Jurinovej a je smerovaná na podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jozefa Mihála.

    Otázka znie: "Pán minister, ako vnímate nesúhlas opozičného SMER-u so zvyšovaním dôchodkového veku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia. Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku a budem reagovať tým, že pripomeniem porekadlo: "Zabudol vôl, že teľaťom bol."

    Takisto aj SMER zabudol, akú analýzu predložila na rokovanie vlády jeho súčasná poslankyňa, vtedy ministerka, pani Tomanová, konkrétne v apríli 2007. Ten materiál, ktorý vtedy predložila na vládu, sa volal "Analýza vplyvu zavedenia druhého kapitalizačného piliera na hospodárenie Sociálnej poisťovne."

    Kto si v tomto materiáli nalistuje kapitolu päť, bude veľmi prekvapený, a najviac zrejme poslanci strany SMER, pretože v tomto materiáli sa uvádza, citujem: "S cieľom zabezpečiť rovnováhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, sú potrebné nasledovné opatrenia:

    Za a, z krátkodobého hľadiska - po prvé, zmena valorizačného mechanizmu; po druhé, zjednotenie vymeriavacích základov; po tretie, zníženie výdavkov systému sociálneho poistenia; po štvrté, zvýšenie úspešnosti výberu poistného. Po b, zo strednodobého hľadiska - po piate, zvýšenie miery zamestnanosti. A po c, z dlhodobého hľadiska je potrebné zavedenie demografického indexu, zvýšenie dôchodkového veku a jednotný výber daní a odvodov.

    Je to zaujímavé, však? SMER si veľmi dobre uvedomuje, že priebežný pilier pri súčasnom nastavení je neudržateľný a navrhované opatrenia sú jednoducho nevyhnutné. A keď dnes jeho poslanci tvrdia, že to tak nie je, tak vedome klamú.

    Pripomínam, že citovaná analýza je verejne dostupný dokument. Nájdete ho na webovej stránke úradu vlády. Stačí si kliknúť s tým, že treba hľadať pod dátumom 4. 4. 2007.

    To je k tomu všetko.

  • Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku? Nie.

    Skôr ako prečítam od pani poslankyne Jurinovej druhú otázku, ktorá bola vylosovaná, je to otázka opäť na pána podpredsedu vlády a ministra práce Jozefa Mihála, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále a potrebujú si niečo iné povedať, aby tak urobili mimo rokovacej sály. Páni poslanci, poprosím, aby ste diskusné krúžky presunuli z rokovacej sály. Pán poslanec Matovič, aj ostatní. Pán poslanec Matovič a pán poslanec Horváth, skúste si to vydiskutovať mimo rokovacej sály, aby sme nerušili hodinu otázok. Ďakujem za porozumenie.

    Otázka od pani Jurinovej znie: "Čo si myslíte o vyjadreniach Roberta Fica, že ak sa opäť dostanú k moci, budú iniciovať opäť zmeny v druhom pilieri? Čo to môže spôsobiť? Aké následky častých zmien v druhom pilieri môžu sporitelia pocítiť?"

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, odpoviem protiotázkou, kam sa podeli doterajšie vyhlásenia SMER-u o dôležitosti stability systému? Náš návrh ešte nie je schválený a SMER už dopredu hovorí, že keď sa dostane k moci, tak určite bude systém znova meniť. A to asi nie je snaha o stabilitu, ale ide iba o falošné a typicky vypočítavé vyhlásenia, typické pre stranu SMER.

    Pripomeňme si výroky pána Roberta Fica na adresu DDS-iek ešte v čase, keď bol predsedom vlády. Pán Fico povedal v októbri 2008 v Slovenskom rozhlase, citujem: "My sme vždy tak povedali, že pripúšťame vyvlastnenie monopolov. To sa týka aj DDS. Pokiaľ by do budúcnosti došlo k tomu, že DDS-ky budú životne ohrozovať dôchodky ľuďom, tak zakročíme. Zakročíme aj najtvrdšie, ako sa len dá." Alebo, pán Fico v auguste 2007 vyhlásil: "Vláda nemôže vylúčiť, že v priebehu rokov môže vývoj v DDS a v ich schopnosti vyplácať dôchodky nabrať rozmery a črty podobné vývoju v nebankových subjektoch."

    V čase, keď bol pán Fico predsedom vlády, považoval DDS-ky za svojho úhlavného nepriateľa, prirovnával ich k nebankovým subjektom a hrozil ich, im vyvlastnením. Nikto nespochybňuje, že každá vláda má legitímne právo meniť legislatívu. Ak sa však niektorá politická strana otvorene vyhráža vyvlastnením súkromného majetku a má tým pravdepodobne na mysli dôchodkové úspory jeden a pol milióna sporiteľov, mali by sa nad tým jej potenciálni voliči prinajlepšom zamyslieť a pouvažovať nad dôsledkami svojej budúcej voľby už len čisto z pragmatických dôvodov.

    V súčasnosti je však medzi DDS-kami, aspoň teda medzi jednou z nich a poslancami SMER-u akýsi čudný, dajme tomu priateľský vzťah, ktorý viedol až k úzkej spolupráci na poslaneckom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý pred pár dňami predložili poslanci SMER-u. A dokonca viedol až k takej kamarátskej službe, že návrh SMER-u počítal s historicky najvyššími poplatkami pre správcovské spoločnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odpovedzte si preto sami na otázku, do akej miery sa dá dôverovať vyjadreniam, poslancom strany SMER.

    Pokiaľ ide o tú druhú časť otázky, čo sa stane, respektíve, aké budú následky, ak pán Fico dodrží svoju hrozbu a opäť zmení, v prípade, že bude vo vláde, nastavenie druhého piliera, na to odpovedať nechcem, pretože ide o hypotetickú otázku, na ktoré jednoducho nezvyknem odpovedať.

    Isté je však, že ak by zmenil čo len polovicu z toho, čo odznelo z jeho výrokov, tak sa sporitelia majú na čo tešiť.

  • Máte záujem o doplňujúcu otázku? Nie.

    Budeme pokračovať otázkou číslo tri, ktorú položila pani poslankyňa Zuzana Aštaryová a opäť je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Jozefovi Mihálovi.

    Otázka znie: "Keby mala platiť od januára 2012 valorizácia podľa dôchodcovskej inflácie, ako by vyzerala?"

    Nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády.

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Tá vaša otázka je vlastne preto, lebo v pripomienkovom konaní je predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení, v ktorom reagujeme na nepriaznivý stav demografického vývoja, ktorý sa predpokladá na Slovensku v budúcich desaťročiach. A preto z hľadiska našej zodpovednosti chceme navrhnúť opatrenia, aj ich navrhujeme, ktoré pomôžu zastabilizovať priebežný dôchodkový systém.

    Jedným z týchto navrhovaných opatrení je aj zmena valorizačného mechanizmu tak, aby sa dôchodky od roku 2013 počnúc valorizovali o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Tú dôchodcovskú, ten prívlastok netreba brať ako nejaký hanlivý, práve naopak. Ide o to, že tá takzvaná štandardná inflácia je meraná ako spotrebiteľský, ako rast cien spotrebiteľského koša všetkých domácností, to znamená mladé rodiny, singlisti, samozrejme dôchodcovia a tak ďalej. A tento spotrebný kôš vo všeobecnosti je úplne iný ako spotrebný kôš domácností dôchodcov.

    Je myslím jasné a netreba o tom nikoho nejako zvlášť presvedčovať, že dôchodcovia si asi zriedkavejšie nakúpia nové vozidlo, respektíve menej chodia na dovolenky, menej si kupujú oblečenie, ale, naopak, viac zo svojho rozpočtu venujú na potraviny, na platby za bývanie, energie, plyn, elektrinu, lieky a podobne. To znamená, tá takzvaná dôchodcovská inflácia je omnoho lepším merítkom sledovania životných nákladov, pokiaľ ide o životné náklady dôchodcov ako všeobecné merítko inflácie.

    No ale poďme k tomu, ako to vyzerá v číslach. Štatistický úrad Slovenskej republiky zatiaľ v tomto čase vykázal rast spotrebiteľských cien domácnosti za prvých päť mesiacov roka 2011 pri porovnávaní s rovnakým obdobím roka 2010. A takzvaná dôchodcovská inflácia za tých prvých päť mesiacov roka 2011 dosiahla výšku 3,9 %. Tá všeobecná inflácia pritom bola 3,5 %, čiže takzvaná dôchodcovská inflácia bola o 0,4 % vyššia. To znamená, že valorizácia o takzvanú dôchodcovskú infláciu je a aj bude výhodnejšia pre dôchodcov, ako keby sa valorizovalo o tú čistú typickú infláciu.

    Tak to bolo aj v minulých rokoch, kde tie údaje sú k dispozícii. Dúfam, že nebudem príliš zdržovať, ale aby tá odpoveď bola naozaj korektná, tak použijem čísla počnúc rokom 2005. V roku 2005 dôchodcovská inflácia 8 %, všeobecná 7,5 %. V roku 2006 dôchodcovská 3,6 %, všeobecne 2,7 %. V roku 2007 dôchodcovská inflácia 6,3 %, všeobecne 4,5 %. V roku 2008 dôchodcovia 3,6 %, všeobecne 2,8 %. V roku 2009 to bolo 4,3 u dôchodcov, 4,2 všeobecne. V roku 2010 to bolo jedinýkrát v histórii naopak, dôchodcovia 2,3 %, všeobecne 2,4 %. V roku 2011 podľa prognózy IFP sa predpokladá 0,8 v obidvoch prípadoch jednotne. A už som spomínal za prvých päť mesiacov roka 2011 u dôchodcov 3,9, všeobecne 3,5.

    Čiže vo všeobecnosti sa dá povedať, že je približne o toho pol percenta, ale naozaj je to rok od roku iné, je dôchodcovská inflácia vyššia ako tá celková miera inflácie.

    Pripomínam ešte, tak ako som už hovoril v odpovedi na predošlú otázku, že s takouto úpravou valorizácie o infláciu počítala aj analýza predošlej ministerky pani Viery Tomanovej z roka 2008, pričom jej návrh, respektíve jej analýza hovorila o zvyšovaní dôchodkov o tu všeobecnú, tú celkovú mieru inflácie. My hovoríme o dôchodcovskej inflácii a z tých čísiel, ako som uviedol, je dúfam zrejmé, že tento náš návrh je pre dôchodcov výhodnejší ako to, s čím uvažovala predošlá ministerka práce ešte v roku 2008.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ani v tomto prípade nebude doplňujúca otázka, a preto pristúpime k otázke č. 4. Vám chcem zatiaľ poďakovať, pán podpredseda vlády.

    A poprosím ďalšieho podpredsedu vlády pána Chmela, ktorý bude odpovedať za neprítomného pána ministra Simona.

    Otázka je od pána Jána Senka a znie: "Pán minister, mohli by ste nás informovať, ako sa vám darí distribuovať múku a cestoviny,a kde vidíte rezervy pri naplnení tejto úlohy?" Čiže odpovedá za pána Zsolta Simona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v súčasnom období prebiehajú dodávky múky a cestovín do skladov dvoch charitatívnych organizácií, Potravinovej banky Slovenska a Služby božieho milosrdenstva.

    Program sa reálne začal 15. mája 2011 po ukončení verejného obstarávania na výber obstarávateľa múky a cestovín pre charitatívne organizácie. Potravinová banka Slovenska rozdala múku a cestoviny v stošesťdesiatich štyroch zariadeniach, z toho osemdesiatim deviatim domovom dôchodcov, zariadeniam pre seniorov, domovom sociálnych služieb a sedemdesiatim piatim zariadeniam detských domovov. Potravinová banka Slovenska rozdala múku a cestoviny v rámci potravinovej pomoci približne osemnástim tisícom ľuďom.

    Služby božieho milosrdenstva do dnešného dňa rozdali v rámci potravinovej pomoci múku a cestoviny asi štyritisícsto ľuďom.

    Potravinová pomoc bola zatiaľ poskytnutá celkove teda pre približne dvadsaťdvatisícsto ľudí. Záujem ľudí o túto pomoc sa aj napriek prvotným obavám zvyšuje. Keďže ide o nový program, ktorý Slovenská republika uplatňuje prvýkrát, vyskytujú sa prirodzene aj problematické okolnosti, ktoré majú za následok postupné rozbiehanie programu. Jednou z hlavných príčin je nedostatok skladovacích kapacít charitatívnych organizácií, ako aj obava starostov, že budú mať zvýšené administratívne náklady.

    Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pri zahájení programu poskytlo všetky potrebné informácie, napríklad proces administrácie, kontakty na obe charitatívne organizácie a tak ďalej, prostredníctvom web stránky Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale aj priamo listom na starostov obcí a primátorov miest. Aj v súčasnej dobe prebieha priama intenzívna komunikácia so starostami obcí, ktorí majú záujem zapojiť sa do tohto programu. Z dôvodu nedostatku skladovacích kapacít evidujeme 24 okresov, v ktorých dosiaľ neprebehla distribúcia potravinovej pomoci, napríklad Malacky, Senec, Šaľa, Myjava, Nové mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Bytca, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Dolný Kubín, Námestovo, Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica, Zvolen, Banská Štiavnica, Zlaté Moravce, Brezno, Poltár, Rožňava. Keďže distribúcia potravín môže prebiehať aj v budúcom roku, veríme, že problém s nedostatkom skladovacích kapacít sa odstráni, nakoľko možno vyhovujúce sklady dodatočne schváliť platobnou agentúrou.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec chce dať doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, viem, že mi asi nebudete vedieť odpovedať na moju doplňujúcu otázku, ktorá smeruje na pána ministra pôdohospodárstva, ktorý vám pripravil odpoveď na predmetnú otázku. Napriek vzletným slovám chvály, ktoré ste tu prečítali, a použili ste na zabezpečenie tohto programu, predsa len existujú dosť vážne problémy, ako ste aj prečítali, najmä čo sa týka vyhovujúcich skladových priestorov, či už z dôvodov hygieny, alebo ich veľkosti. Distribuované kvantá tovaru, ak sa to tak dá nazvať, tovarom, tak môžu byť znehodnotené, pretože obce, mestá či sociálne zariadenia neboli a ani nie sú na takúto úlohu pripravené. Uvažujú o ich skladovaní, dokonca obce v sálach kultúrnych domov či telocvičniach a nejedná sa to len o malé obce, ale aj o hlavné mesto Slovenska a jeho mestských častí. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, nie sú dotknuté subjekty dodané množstvá v termínoch doby použiteľnosti potraviny ani spotrebovať. Takže celý proces, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva spustilo, má veľmi vážne nedostatky. Ministerstvo ho organizačne cez tendrovanú firmu nezvládlo a nezvláda, ale o to asi v tomto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády nechce už nič viacej doplniť? Ja som teda, priznám sa, nezaregistroval otázku, takže, pán podpredseda, môžete sa vrátiť na svoje miesto, pretože ďalšia otázka je od pani Zuzany Aštaryovej, je to otázka číslo päť a je opäť na pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefa Mihála.

    Otázka znie: "Ako je to s potrebou zvyšovania dôchodkového veku?"

    Pán minister, dneska máte sólo, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, pred chvíľkou tu bol kolega, pán Chmel, takže sólo to určite nie je, to by vyzeralo inak. Ale ďakujem za otázku v každom prípade, pani poslankyňa.

    Ako je to s potrebou zvyšovania dôchodkového veku? Vzhľadom na strednú dĺžku života a dobu poberania dôchodku je pre súčasnosť daný dôchodkový vek postačujúci. Pre súčasnosť. Pripomeniem, že mužom sa dôchodkový vek postupne zvýšil z úrovne 60 rokov na 62 rokov, stalo sa tak vlastne, tento proces sa uzatvoril v roku 2008 a ženám sa dôchodkový vek postupne zvyšuje v závislosti na počte vychovaných detí z pôvodnej úrovne 53 až 57 rokov na tých výsledných 62 rokov, s tým, že tento proces predlžovania dôchodkového veku, ktorý beží, skončí v roku 2024. Po roku 2024 už u žien počet vychovaných detí nebude ovplyvňovať výšku dôchodkového veku a dôchodkový vek u mužov a u žien bude rovnaký.

    Lenže musíme sa pozerať dopredu, do budúcnosti a z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému sa musíme zaoberať otázkou zvyšovania veku do dôchodku. Nemôžeme alibisticky tento problém odsúvať a ponechávať ho na ďalšiu vládu. V roku 2010 pripadalo na jedného dôchodcu vo veku 65 rokov a viac šesť ľudí v produktívnom veku, tým myslím ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. Šesť ľudí. Slovensko je, žiaľ, v počte narodených detí na chvoste takéhoto nepopulárneho rebríčka v rámci európskej "dvadsaťsedmičky". A preto, aj preto podľa demografických prognóz bude pomer počtu dôchodcov vo veku 65 rokov a starších a produktu, ľudí v produktívnom veku v roku 2060 predstavovať, tento pomer bude jeden dôchodca a jeden a pol ľudí v produktívnom veku. Dnes je to jedna ku šiestim, má to byť jedna ku jeden a pol. Čiže štvornásobne horšie. Alebo inými slovami, na jedného dôchodcu vo veku 65 rokov a viac bude pracovať jeden a pol občana v produktívnom veku. To znamená, je to myslím jasné, ak to necháme len tak, otázka bude znieť, kto bude vlastne prispievať súčasnej strednej a mladšej generácii, respektíve našim deťom a možno vnukom na ich budúce dôchodky? V súčasnom stave je jednoducho prvý pilier z hľadiska dlhodobého neudržateľný. A preto musíme pri jeho úpravách dbať, brať do úvahy aj tento nepriaznivý demografický vývoj. Zdá sa nám, že spravodlivé bude určovať dôchodkový vek v závislosti od priemernej strednej dĺžky života. To znamená, že dôchodkový vek sa v budúcnosti bude odvíjať od toho, ako dlho, aký vysoký, akého vysokého veku sa budú občania dožívať. Nestane sa tým pádom to, že by z hľadiska nejakých problémov v dôchodkovom systéme bolo nutné zo dňa na deň skokovite zvýšiť dôchodkový vek povedzme o tri roky, tak ako to musia robiť v niektorých iných krajinách Európskej únie. Ak tento proces zavesíme na postupne zvyšujúcu sa dĺžku dožitia našich ľudí, ktorá súvisí so zvyšujúcou sa kvalitou života, tak ten proces bude pomalý, postupný a jednoducho prirodzený.

    Treba ešte pripomenúť na záver, že v rámci krajín OECD je dôchodkový vek stanovený na Slovensku, teda tých 62 rokov, patrí k tým nižším, čiže nie sme na tom v súčasnosti až tak zle a znovu pripomínam, že niektoré krajiny museli pristúpiť a pristupujú, žiaľ, nemám tu k dispozícii podrobnejší rozbor, ale pripravujeme ho, ale teda iné členské krajiny EÚ, respektíve krajiny OECD museli pristúpiť a pristupujú k dosť dramatickému zvyšovaniu dôchodkového veku.

    My, opakujem, navrhujeme posúvať dôchodkový vek veľmi pozvoľna, V praxi to bude znamenať posúvanie dôchodkového veku za jeden rok o niekoľko desiatok dní a znamená to, že aj súčasná stredná a staršia generácia si určite dôchodok užije a užije tak, aby ten dôchodok bol na slušnej úrovni.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka je otázka od opäť pani poslankyne Aštaryovej a opäť je na vás, pán podpredseda vlády,. a znie: "Navrhujete zvyšovať dôchodkový vek. Budú mať občania čas užiť si dôchodok?"

    Nech sa páči.

  • V podstate beriem tú otázku ako doplňujúcu k tomu, čo ste sa pýtali pred malou chvíľkou, a teda pokračujem vlastne v tých číslach, aby som teda objektívne zdokumentoval to, čo sa vlastne deje a čo sa dá očakávať. Takže prvý údaj, priemerná doba poberania dôchodku u mužov je v krajinách OECD približne sedemnásť a pol roka. Na Slovensku to je v súčasnosti u mužov 16,3 roka. To znamená, že sme prakticky na úrovni priemeru krajín OECD. Pokiaľ ide o ženy, ženy, v priemere v krajinách OECD sa doba poberania dôchodku pohybuje na úrovni 21,9 rokov, na Slovensku je to 25,1 roka. Ono sa to nezdá, ale slovenské ženy si užívajú dôchodok v priemere 25 rokov. Treba ale pripomenúť, že dôchodkový vek sa postupne zvyšuje, je to dané ešte tým, že máme ešte ženy, ktoré majú v súčasnosti dôchodkový vek, neviem, či sa mýlim, 58 alebo 59 rokov. Čiže tým procesom postupného zvyšovania dôchodkového veku, ktorý skončí v roku 2024, sa vlastne tento rozdiel medzi dôchodkovým, nie dôch..., tým, tou dobou užívania si dôchodku medzi mužmi a ženami zníži a aj pokiaľ ide o ženy, tak ženy by sa mali dostať na hodnotu blízku priemeru krajín OECD.

    So zvyšovaním veku dožitia postupné, postupné pomalé zvyšovanie dôchodkového veku znamená, že tá doba, doba užívania si dôchodku sa vlastne nezmení. Tak, ako sa podľa predpokladov vek Slovákov postupne zvyšuje, respektíve zvyšuje sa stredná doba dožitia, tak postupným zvyšovaním dôchodkového veku stále zostane zachovaná tá doba užívania si dôchodku niekde na úrovni šestnástich alebo sedemnástich rokov. No a to je vlastne odpoveď na vašu otázku, tak ako je to dnes, tak to vlastne bude aj v budúcnosti. Celý rozdiel je ten, že doba, že kvalita života nás všetkých sa zvyšuje, znamená to aj zvyšujúci sa vek alebo respektíve vyšší vek dožitia a samozrejme, aj keď sa bude pomaličky, ale predsa zvyšovať dôchodkový vek, tak tá doba užívania si dôchodku by sa zmeniť nemala.

  • Ďakujem pekne.

    Doplňujúcu otázku zrejme nemá pani poslankyňa.

    Takže pristúpime k otázke číslo sedem. Vám zatiaľ ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Otázka číslo sedem je od pána poslanca Ivana Štefanca, ktorý je prítomný v sále, je adresovaná ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Jurajovi Miškovovi, a znie: "Pán minister, aké opatrenia pripravujete pre zlepšenie podnikateľského prostredia?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor viac ako sto opatrení pod pracovným názvom Singapur, ktorého cieľom je výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento materiál s oficiálnym názvom "Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike" bol včera schválený vládou Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že sa netvoril ľahko, napriek tomu, že sme o každom jednotlivom opatrení osobitne rokovali s dotknutými rezortmi či centrálnymi inštitúciami. V medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo obdržalo 51 zásadných pripomienok. Logika vecí bola jednoduchá. Ak chceme znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť systém či rôzne administratívne postupy, odoberáme tým prácu úradníkom. Každý úrad alebo úradník potrebuje dokazovať svoju opodstatnenosť. Rezistencia voči opatreniam na úradoch je teda vysoká. Ja sa len môžem poďakovať svojím kolegom ministrom, že záležitosť zlepšovania podnikateľského prostredia si zobrali za svoju prioritu, takisto ako ja a pomohli rozpory odstrániť. Toľko krátke priblíženie toho, čo sa dialo.

    Opatrenia v samotnom materiáli sú rozdelené do troch základných okruhov. Prvé z nich tvoria krátkodobé opatrenia zamerané na podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia v porovnaní s inými krajinami a vyslanie akéhosi signálu, že túto tému berieme naozaj vážne. Medzi tieto opatrenia patria napríklad - skrátenie lehoty na vydanie živnosti z piatich dní na tri dni, skrátenie lehoty registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z piatich dní na dva dni, zmena lehoty na odoslanie oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu zo strany registrového súdu takisto na dva dni, alebo napríklad ponechanie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným ako možnosti a nie ako povinnosti.

    Viem takisto, že k týmto opatreniam bola diskusia, či sú vôbec potrebné a u takzvanej jednoeurovej spoločnosti sa ozývajú hlasy, že je to vytváranie predpolia pre podvody. Vieme, že realita je iná. Kto chce robiť podvody, dokáže si zohnať 5 tisíc eur na základné imanie a toto ho naozaj neodradí. To sa v súčasnosti nakoniec ani nemusí reálne zložiť, stačí prehlásenie o vklade do pokladne a existuje množstvo ďalších spôsobov, ako túto povinnosť elegantne obísť. Nám ide v prípade týchto opatrení o to, aby ľudia dostali signál, že ich štát podporuje v podnikaní. Malé a stredné podniky vytvárajú 60 až 70 % pracovných miest, takže im chceme povedať, že si to vážime a že im nemienime klásť prekážky na začiatku podnikania. Naopak, chceme ich ako táto vláda všemožne pri tom podporovať.

    Medzi krátkodobými opatreniami je napríklad aj povinnosť stavebného úradu, to je obce, vydať územné rozhodnutie do 30 dní bez možnosti predĺženia tejto lehoty. A ak termín nie je dodržaný, potom má žiadateľ právo na vrátenie správneho poplatku. Návrh ide do dôsledkov a predpokladá takisto aj zosobnenie vráteného správneho poplatku, a to znížením pohyblivej časti odmeny štatutára, teda primátora alebo starostu. Uvedomujeme si, že v správnom konaní je najčastejším porušovateľom zákona štát. Za porušovanie nikto nenesie zodpovednosť a nie sú uplatňované žiadne sankcie. Včera bola o tomto opatrení na zasadnutí vlády asi najdlhšia rozprava. Nakoniec sme došli k záveru, že toto ustanovenie budeme uplatňovať v oveľa širšom rozsahu, než len pri spomínanom stavebnom zákone.

    Druhý okruh obsahuje strednodobé opatrenia vyplývajúce zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, kde sme sa zaviazali k znižovaniu administratívnych bariér do konca roka 2012. Cieľom tejto spoločnej európskej iniciatívy je znížiť do konca roka 2012 administratívnu záťaž o 25 percent. Administratívna záťaž bola analýzou ministerstva hospodárstva vyčíslená na 3 % HDP, teda na takmer 2 miliardy eur ročne. Rezort hospodárstva nikdy nedisponoval takouto veľkou sumou na priamu podporu podnikateľov, napríklad na stimuly, inovácie alebo regionálny rozvoj. Veríme, že ak podnikateľom ušetríme ročne takúto sumu a rozumne nastavíme napríklad motiváciu na inovácie, potom sa to časom zákonite prejaví a prinesie pozitívne efekty aj v ekonomike.

    Z množstva strednodobých opatrení si dovolím spomenúť iba niektoré. Chceme vykonať analýzu kompetencií pracovnej zdravotnej služby s cieľom zníženia jej finančného administratívneho zaťaženia. Chceme vypustiť povinnosť vyhotovovať akceptačný list v prípade prestupovania poistencov medzi DSS-kami; zjednodušiť tlačivá na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu a poskytnúť k nim podrobné vysvetlivky; vytvoriť vizuálne prehľadnejší formulár daňového priznania, umožniť jeho kompletné elektronické vyplnenie a odoslanie; v súvislosti s registračnými povinnosťami zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty boli povinné poskytovať údaje len jednorazovo a nie opakovane rôznym úradom; vytvoriť potrebnú informačno-technologickú podporu tak, aby bolo v maximálnej miere zabezpečené predvyplnenie formulárov využitím zdieľania údajov medzi jednotlivými úradmi; v súvislosti so spotrebnou daňou z minerálneho oleja vytvoriť komplexné portálové riešenie náležitostí vyžadovaných od podnikateľských subjektov; zabezpečiť vypracovanie manuálu, ktorý by jednoznačne interpretoval zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a ďalšie.

    Väčšina týchto opatrení je nejakým spôsobom spojená s elektronizáciou verejnej správy a zapadá do iniciatív, ako sú i-Health, i-government, Unitas a podobne. Podstatné pre rozvoj hospodárstva je, že to vedie k jednotnému spoločnému cieľu, a to je uľahčenie života podnikateľom a občanom Slovenska.

    Tretí okruh opatrení zahŕňa najmä opatrenia navrhnuté na základe konzultácií s podnikateľskými zväzmi a združeniami, z ktorých vyberám niektoré. Napríklad zaviesť používanie jednotného identifikátora pre podnikateľov v registroch verejnej správy, vypracovať návrhy opatrení na zlepšenie prístupu k elektronickému podpisu, k rozšíreniu a k zefektívneniu jeho využívania, zmeniť kritérium z piatich na deväť zamestnancov, od počtu ktorých by spoločnosť musela poveriť zodpovednú osobu dohľadom nad ochranou osobných údajov, doplniť kataster nehnuteľností o ceny nehnuteľností uvádzaných vo verejných a iných listinách predložených na zápis do katastra, pri dovoze tovaru z tretích krajín nemusieť platiť DPH a clo a čakať tri mesiace na vratku, umožniť vydávanie elektronických výpisov z listu vlastníctva, vytvoriť platformu najmä pre malých a stredných podnikateľov pre overovanie bonity zmluvných partnerov, umožniť elektronické nahlásenie živnosti vrátane úhrady správneho poplatku a ďalšie.

    Možno sa zdajú byť tieto opatrenia na prvý pohľad čiastkové a nesúrodé, podstatné sú však dva faktory. Po prvé, každé z týchto opatrení je nepochybne zlepšením podnikateľského prostredia. A po druhé, sú výsledkom efektívnej a praktickej komunikácie s predstaviteľmi podnikateľov.

    Pozitívne na tom je, že okrem toho, že komunikácia s odbornou verejnosťou je súčasťou každého odporúčania OECD aj Európskej únie, že sú to názory z praxe, ktoré politici či úradníci od zeleného stola ťažko získajú. Proces komunikácie bude štandardným a permanentným nástrojom v celom projekte Singapur alebo, ak chcete, v politike zlepšovania podnikateľského prostredia. Z tejto komunikácie s podnikateľmi a podnikateľskými zväzmi a združeniami máme pripravený zásobník ďalších vyše 200 opatrení, ktoré triedime, sumarizujeme a budeme vyhodnocovať ich dopady. Ďalšie postupne prichádzajú a my sa pripravujeme a pripravujeme systém na ich hodnotenie.

    Na ministerstve sme takisto v rámci svojej vnútornej organizačnej štruktúry vytvorili samostatnú analytickú jednotku, takzvaný inštitút hospodárskych analýz, ktorý zodpovedá za prípravu ex ante a ex post analýz jednotlivých regulácií, zameranie administratívnych nákladov a záťaže podnikateľského prostredia a za predkladanie návrhov na ich zníženie. Chcel by som zdôrazniť, že prvých sto opatrení je iba začiatkom a my budeme vo vyhodnocovaní dopadov či už existujúcej, alebo prijímanej legislatívy dôsledne pokračovať. Doteraz to bola viac-menej formálna záležitosť. My meníme prístup a takisto meníme pohľad na vec. Pre nás je stav podnikateľského prostredia skutočne kľúčovou prioritou.

    Táto iniciatíva je iba začiatkom dlhej cesty za prosperitou, ale najdôležitejšie je začať. Ak budeme pokračovať v tomto procese, sme presvedčení, že môžeme dôjsť do cieľa a urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá bude mať najatraktívnejšie podnikateľské prostredie v strednej a východnej Európe a som presvedčený o tom, že to je reálny cieľ.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pána poslanca, či chce dať doplňujúcu otázku pánovi ministrovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi ministrovi za podrobné informácie. Chcem oceniť jeho iniciatívu, pretože si myslím tiež, že zlepšenie podnikateľského prostredia je veľakrát v detailoch a na prvý pohľad v jednoduchostiach, ktoré je potrebné zmeniť. Takže som rád, že sa im takto podrobne venuje a takisto si cením ten dôraz na elektronické služby štátu, pretože tam vidím takisto podstatný priestor pre zlepšenie. Podľa toho, čo ste hovorili, pán minister, tak veľa z tých iniciatív pôjde aj do parlamentu a očakávam teda, že na túto tému budeme ďalej diskutovať. A chcem aj vyjadriť za seba aj svojich kolegov podporu, že v parlamente takisto sa chceme tomu podrobnejšie venovať tak, aby sme dosiahli ten spoločný cieľ, aby sa na Slovensku lepšie podnikalo.

  • Nech sa páči, môžete reagovať ešte, pán minister, máte minútu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budem veľmi rád, keď aj poslanci svojimi iniciatívnymi návrhmi prispejú k ďalšiemu zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

    Ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Máme ešte štyridsať sekúnd. Ďalšia otázka je od pána poslanca Richarda Oravca, je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugenovi Jurzyczovi, na ktorú by mal odpovedať pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, pán minister

  • Hlasy v sále.

  • , výborne.: "Vážený pán minister, kedy podľa vás vstúpi do platnosti novela vysokoškolského zákona, ktorá zruší povinnosť vykonávať štátne skúšky na konci štúdia?"

    Nech sa páči.

  • Tušil som, pán predsedajúci, že budem v časovej tiesni, preto odpoveď bude stručná. Zrušenie podmienky štátnych skúšok iných ako obhajoby záverečnej práce na riadne skončenie štúdia je predmetom vecného zámeru novely zákona o vysokých školách, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v prvom štvrťroku budúceho roku.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Vyčerpali ste kvótu, ktorá nám zostala.

    Skončila hodina otázok. Čas na ňu určený uplynul, a preto končím tento bod programu.

    A v súlade s rokovacím poriadkom teraz budú nasledovať

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 8. júna 2011,

    máte ich ako tlač 387.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 387 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Samozrejme, hlasovať sa bude o 17.00 hodine.

    Otváram k tomuto bodu, čiže písomné odpovede členov vlády, rozpravu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa k tomuto bodu hlási ústne? Pán poslanec Dušan Švantner ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k písomným odpovediam členov vlády ústnou formou.

    A slovo má pán poslanec Dušan Švantner. Po ukončení tohto budú potom nasledovať interpelácie, najskôr písomné a potom ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na moju interpeláciu predsedníčky vlády som dostal odpoveď, ktorá je na tri a pol stranách. Ja som v mojej interpelácii očakával, že táto odpoveď bude veľmi krátka, lebo moje konštatovanie znelo, že doteraz nebola vypracovaná žiadna analýza o tom, koľko pracovných miest týmto spôsobom vzniklo a koľko pracovných miest zaniklo v našich firmách v dôsledku zlej ekonomickej situácie. Tie tri a pol strany boli využité na to, aby, povedal by som, bolo plno vaty a konštatovaní, ktoré nedávali vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku. Ja som očakával, že bude jednoducho konštatované, koľko pracovných miest bolo vytvorených, čo ja viem, za posledných desať rokov tým, že podporujeme, že investujeme do vytvárania priemyselných parkov, lebo vždy pri vytvorení priemyselného parku sa konštatuje, koľko tam bude zhruba vytvorených pracovných miest, koľko bude vytvorených pracovných miest priamych, koľko bude vytvorených ďalších pracovných miest súvisiacich s činnosťou v týchto priemyselných parkoch. Samozrejme, takisto chcel som, aby bolo povedané aj to, koľko zahraniční investori vytvorili pracovných miest za určité finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, napríklad ako v Prešove, kde majú za 19 miliónov eur vytvoriť zahraničné firmy zhruba 400 pracovných miest priamych a prípadne ďalšie nepriame miesta.

    Samozrejme, chcel som aj vedieť, že po tých niekoľkých rokoch a po tých sľuboch, ktoré boli dané, koľko naozaj bolo vytvorených skutočne pracovných miest, lebosľuby sú jedna vec a druhá vec je potom skutočnosť, prípadne po určitom vývoji vieme veľmi dobre, že niektorí investori zo Slovenska odchádzajú. Chcel som vidieť porovnanie s tým, že koľko zaniklo pracovných miest v našich tradičných firmách, ktoré na Slovensku pôsobia, ktoré sú viacej zakotvené v tej našej spoločnosti z toho dôvodu, že sú tam vlastníkmi nie zahraniční investori, ktorým v prvom rade ide o zisk, a v prípade, že našich občania majú výhrady k výške miezd, ktoré v týchto fabrikách dostávajú, začínajú hroziť odchodom do iných krajín, ako teraz posledné som počul na Ukrajinu.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si stále myslím, že je potrebné, aby sme túto analýzu spravili a nepokladám odpoveď, ktorú som dostal bez počtov pracovných miest, za dostačujúcu. Na týchto tri aj pol stranách, ako som už povedal, je len popis a celé je to ukončené tým, že vlastne nemám pravdu. Ale v čom nemám pravdu? Že je potrebné spraviť tú analýzu, alebo v tom, že bolo od všetkých vlád spravené dosť pre to, aby sme nezamestnanosť na Slovensku znížili?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Rozumiem tomu, pán poslanec, tak, že nesúhlas a o 17.00 hodine budem hlasovať o vašom nesúhlasnom stanovisku. A ide o odpoveď, ktorá je v tlači 387 pod číslom 1, áno?

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do tohoto bodu, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce zaujať niektorý člen vlády stanovisko. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať budeme v rámci hlasovania o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k bodu

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ján Senko, ďalej páni poslanci Peter Pelegrini, Braňo Ondruš, Jana Laššáková, Dušan Jarjabek, Ján Podmanický a Mikuláš Krajkovič. Čiže celkom sedem poslancov. Po ich interpeláciách bude možné sa potom prihlásiť na interpelácie aj ústnou formou.

    Prvý v bode interpelácie vystúpi pán poslanec Ján Senko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, hneď na úvod, by som chcel upozorniť na § 130 rokovacieho poriadku odsek 7, a síce, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácii odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Nezdá sa mi, že sú tu prítomní všetci členovia vlády, alebo žeby boli pred interpeláciami zo strany povereného podpredsedu vlády ospravedlnení.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, budem tlmočiť vašu požiadavku cez Kanceláriu Národnej rady smerom na vládu, zatiaľ tu máme troch ministrov, troch členov vlády, tak budú vám odpovedať

  • Pán podpredseda, chcel by som len upozorniť, že sa to nestalo prvý raz. Ani na minulej interpelácii dokonca nebol ani jeden člen vlády.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vidíte ten posun dopredu, takže ja poprosím teraz...

  • Vidím, že ste veľmi úspešný v tomto smere...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ...aby ste predniesli svoju interpeláciu.

  • Dobre, ďakujem. Ja budem interpelovať a podávam interpeláciu na ministrov, dvoch ministrov. V jednej interpelácii na ministra hospodárstva vlády Slovenskej republiky, bol tu, bohužiaľ, už tu nie je. A na ministra životného prostredia vlády Slovenskej republiky, a síce ohľadom pripravovanej povrchovej ťažby zlata v regióne Podpoľanie a v lokalite Biely vrch, v katastri mesta Detva a obce Dúbravy.

    Vážení páni ministri, neprítomní, a, pardon, pán minister životného prostredia je tu, ospravedlňujem sa, v oblasti Podpoľania v lokalite Biely vrch prebehol vrtný prieskum na zásoby zlata a sú rozbehnuté práce súvisiace s realizáciou jeho ťažby. Postupne medzi obyvateľov prenikajú informácie, ktoré ich nenechávajú ľahostajnými. Znepokojujú ich informácie hovoriace o povrchovej ťažbe, ťažbe zlata metódou kyanidového lúhovania a možnej ekologickej záťaže územia, ktorá by mala dôsledok na kvalitu života v bližšom ako aj v širšom okolí. Obávajú sa zníženia hodnoty územia, v ktorom obyvatelia, ale aj súkromní investori v minulom období investovali a rozhodli sa tu žiť. Obyvatelia v dotknutom území si uvedomujú, že po odsúhlasení ťažby môže vzniknúť problém s prípadným predajom ich nehnuteľného majetku, že majitelia domov, bytov, polí a záhrad stratia časť z ich hodnoty z dôvodu tejto hospodárskej činnosti a jej možných dopadov na životné prostredie. Boja sa, že v území, kde žijú, tak toto územie stratí na svojej atraktivite. Obávajú sa, že ťažbou stratia predovšetkým oni, obyčajní ľudia a získa len a len ťažobná spoločnosť, ktorá nie je zviazaná so životom ľudí v tomto kraji.

    Spoločnosť našla ložisko s geologickými zásobami zlata asi v množstve 80 ton, plánované začatie dobývania výhradného ložiska má byť do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Predpokladaný objem ťažby je cca 3 milióny ton rudy a 3 milióny ton skrývky. Pri technológii dobývania, ktoré má byť povrchové s jamovým lomom, sa predpokladá použitie výbušnín - plošných odstrelov. Dobývaním ložiska vznikne na povrchu lom o rozmeroch cca 800 metrov krát 700 metrov a do hĺbky 250 metrov. Technológia ťažby má byť konvenčná s použitím lopatových rýpadiel a špeciálnych nákladných vozidiel na odvoz rúbaniny. Za určité obdobie bude zdroj vyťažený. Vybuduje sa však odkalisko počas jeho ťažby. Medzi obyvateľmi vzniká obava, že po vyčerpaní zdroja majitelia zbalia kufre, zlikvidujú firmu a odídu. Z jej manažmentu tu určite nikto bývať nebude, ale haldy vyťaženej zeminy bez života tu zostanú. Zostane tu aj odkalisko, ale s akou a koho zodpovednosťou za prevádzku? Ale prevažná väčšina súčasného obyvateľstva v tomto území určite zostane žiť - z majetkových, ekonomických ako aj rodinných väzieb, či jednoducho z dôvodu úprimného vzťahu k tomuto regiónu. V území poznačenou, poznačenom ťažbou znehodnotenými investíciami, ranami nielen na prírode, ale aj v dušiach ľudí a v ich zdraví.

    Ľudia sa pýtajú, či predaná hodnota zlata vyťažená z tohto územia má takú cenu, akou môže byť možné znehodnotenie tohto regiónu predpokladanou ťažbou. Nie sú si istí, že sľuby o pozdvihnutí tohto regiónu prostredníctvom predmetného projektu by mali pomôcť k rozvinutiu cestovného ruchu, prilákať turistov, nové pracovné miesta a zvýšiť životnú úroveň, ako aj kvalitu života v tomto priestore. Najmä keď si uvedomujú, že lokalita Biely vrch sa nachádza priamo za priemyselným parkom Podpolianskych strojární Detva a je aj v blízkosti chránenej krajinnej oblasti Poľana. Skôr si myslia, že súčasné, zatiaľ neisto formulované sľuby majú skôr bližšie k porekadlu - "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú". Mimochodom, predmetná lokalita je súčasťou regionálneho biocentra číslo 3 Podpoľanie, ktoré je charakterizované zachovalými prirodzenými komplexmi biocenóz, ekotonových spoločenstiev a vysokou diverziou ornitonocenos. Územiu je priradený vysoký až veľmi vysoký stupeň ekologickej stability krajinnej štruktúry. Na predmetnom území je dodržiavaný dobrý stav vôd. Samozrejme, že spokojnými obyvateľov dotknutom území nenechávajú ani informácie svedčiace o environmentálnych záťažiach na územiach, ktoré zostávajú po ťažobných spoločnostiach, problémy s prevádzkovaním rôznych odkalísk a bezmocnosti štátnych orgánov v prípade zistených nedostatkov zjednať nápravu. Obávajú sa, že dodržiavať všetky normy, predpisy a technologické postupy, ktoré by aj boli stanovené pri povolení pre ťažbu, nie vždy budú dodržiavať a to s cieľom zištného šetrenia či minimalizovania nákladov na úkor možných dopadov na kvalitu životného prostredia.

    Nakoniec aj takéto sú konkrétne skúsenosti s ťažobnými spoločnosťami. A to nielen u nás, nielen Európa má už svoje skúsenosti, keď sa dôsledky z ťažby alebo výroby dotkli ľudí žijúcich v príslušnom regióne. Mementom je určite havária odkaliska v maďarskom Kolontáry. Ale aj stav a kvalita odkalísk na našom území. Netreba sa preto týmto obavám čudovať. Veď v tomto území je život blízko pri ťažobnej lokalite Biely vrch, ako aj pri plánovanom umiestnení odkaliska.

    Na verejnosť zároveň prenikajú informácie, že zo strany štátnych orgánov dochádza k procesným pochybeniam. Dotknutá verejnosť a priľahlé obce, ktorých sa plánovaná ťažba bytostne dotkne, žiadajú o vypracovanie posudzovania plánovanej ťažby na životné prostredie ešte pred určením dobývacieho priestoru, najmä z dôvodu nesúladu kyanidovej technológie s legislatívou Európskej únie, ako aj územného plánu vyššieho územného celku Banskobystrického kraja. Vznikajú pochybnosti, či predmet činnosti potencionálnej ťažobnej spoločnosti, ktorá sa o dobývací priestor uchádza, je v súlade s predmetom činnosti, s jej predmetom jej činnosti a či takéto konanie spoločnosti nie je nad rámec predmetu jej činnosti. Nemožno sa preto čudovať, ani iniciatíve ľudí v tomto regióne, ktorý vzhľadom na jej chabé informovanie, bez informovania širokej verejnosti s prieskumnými vrtmi, ich výsledkami, plánom ťažby a jej možnou záťažou na územie, nákladmi a výnosmi z ťažby, založili občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Iniciatíva vyústila do petičnej iniciatívy na neodsúhlasenie povolenia ťažby zlata v lokalite Biely vrch. Iniciatíva získava čoraz širšiu podporu obyvateľstva a to nielen v regióne Podpoľania.

    Pán minister životného prostredia, pevne verím, že ministerstvo životného prostredia sleduje túto aktivitu, formuje sa jeho názor na základe predkladaných informácii zo strany potencionálneho investora, ako aj odbornej a laickej verejnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vás interpelujem a žiadam o váš postoj, postoj vami zvereného ministerstva k možnosti ťažby v lokalite Biely vrch. Informáciu o možných dopadoch na životné prostredie z ťažby, ako efektivitu jeho ťažby, ktorej výsledkom môže byť prípadné zhoršenie kvality života na území nielen Podpoľania, ale aj územiach smerom k mestu Zvolen a k mestu Lučenec.

    Pán minister hospodárstva, interpelujem vás a žiadam odpoveď na otázku, ako sa vám javí možná efektivita ťažby z pohľadu štátu? Žiadam vás, aby ste posúdili činnosť príslušného obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, v kompetencii ktorého je povoľovanie banskej činnosti, prípravy, otvárania a dobývania ložísk a jeho postupu pri určení dobývacieho priestoru. Moju interpeláciu v písomnej forme odovzdám do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalší, ktorý sa prihlásil písomnou formou do bodu interpelácie, je pán poslanec Peter Pelegrini, ktorému týmto dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, je škoda, že aj napriek upozorneniu kolegu poslanca Senka, ktorý citoval ustanovenia rokovacieho poriadku, sa dokonca zmenšil počet prítomných členov vlády Slovenskej republiky, a preto odporúčam, aby ste ako vedenie Národnej rady odporučili sekretariátom pánov ministrov, aby neplánovali pánom ministrom žiaden program vždy vo štvrtok, keď je hodina otázok a interpelácie. Veď polroka dopredu vieme, kedy je Národná rada a bolo by fajn, keby si páni ministri tie interpelácie v zmysle zákona vypočuli osobne.

    Dovolím si predložiť alebo predniesť interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pána Jána Figeľa. Škoda, že pred chvíľkou odišiel.

    Údržba a oprava ciest prvej triedy spadá do kompetencie Slovenskej správy ciest. Na túto činnosť uvedená organizácia dostáva nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu, aj keď samozrejme nie toľko, koľko by v skutočnosti potrebovala. Keďže Slovenská správa ciest už nedisponuje kapacitami na vykonávanie opráv a údržby ciest prvej triedy, tieto si objednáva na základe zmlúv u vyšších územných celkov, ktoré majú svoje regionálne správy ciest a ktoré túto činnosť vykonávajú. To je všetko v poriadku, ale pri tejto spolupráci dochádza k určitým problémom, na ktoré by bolo treba upozorniť, a chcem na to upozorniť aj pána ministra dopravy, pretože sa mi dostali informácie do uší, že v júni tohto roku ešte neboli uhradené výkony zimnej údržby z januára. To znamená vyššie územné celky, resp. ich regionálne správy ciest dodnes nemajú na účtoch peniaze za výkony, ktoré vykonali v januári, resp. februári tohto roku, tým pádom dostávajú sa do problémov a niektoré avizujú aj možnú druhotnú platobnú neschopnosť. Keď sa o tieto prostriedky dotazujú na Slovenskej správe ciest, tá im argumentuje, že im v zmysle rozpočtových pravidiel, to potom sa spýtam aj pána ministra financií, údajne môžu ich uvoľňovať len v jednej dvanástine každý mesiac. No ale nemá to tú logiku v prípade zimnej údržby, keďže najvyššie výkony za údržbu a opravy cestnej komunikácie sú práve v zime, kedy sa spotrebuje veľké množstvo posypového materiálu, spotrebuje sa veľké množstvo pohonných hmôt, a tým, že Slovenská správa ciest nehradí v týchto mesiacoch vo zvýšenej miere tieto výkony, tak regionálne správy ciest a vyššie územné celky de facto financujú údržbu ciest prvej triedy z vlastných zdrojov a sami majú problémy sa pripraviť na ďalšiu zimnú údržbu, pretože práve v týchto mesiacoch by mali nakúpiť, vyhlásiť súťaže na nový posypový materiál, mali by opraviť si mechanizmy a pripraviť sa tak na zimu. Žiaľ, keďže nemajú uhradené výkony zo strany štátu, aj tá príprava na zimnú údržbu sa posúva na neskoršie mesiace. Preto si dovoľujem požiadať pána ministra a prvého podpredsedu vlády o odpovede na nasledujúce tri otázky:

    Prvá otázka je, aký je aktuálny stav neuhradených výkonov za údržbu ciest prvej triedy v jednotlivých krajoch, resp. akú čiastku doteraz Slovenská správa ciest nevyplatila vyšším územným celkom za vykonanú údržbu a opravy ciest prvej triedy?

    Druhá otázka, považujete za správne, keď sa vinou štátu dostávajú do finančných problémov organizácie samosprávy, ktorým štát dlhuje za objednané výkony?

    A tretia otázka, aké opatrenia plánujete prijať, aby sa takýto stav každoročne už viac neopakoval?

    Za vybavenie mojej interpelácie vopred ďakujem a pánovi podpredsedovi Národnej rady oznamujem, že som túto interpeláciu už predložil do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Pristúpime k ďalšiemu, ktorý sa prihlásil s interpeláciou písomnou formou, a tým je pán poslanec Branislav Ondruš, ktorému teraz dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Ja chcem dnes predložiť dve interpelácie. V jednej chcem interpelovať pani predsedníčku vlády a v druhej pána ministra Mihála. Takže najskôr tá prvá interpelácia.

    Takže v prvej interpelácii sa obraciam na pani predsedníčku vlády Slovenskej republiky Ivetu Radičovú vo veci realokácie tzv. eurofondov

    Vážená pani predsedníčka vlády, v stredu 2. februára 2011 vláda schválila uznesenie č. 73, ktorým navrhla Európskej komisii, aby súhlasila s realokáciou časti zdrojov z niekoľkých operačných programov do operačného programu doprava, ako aj s realokáciou časti zdrojov v rámci samotného operačného programu doprava medzi jednotlivými prioritnými osami tohto operačného programu.

    Vláda týmto uznesením uložila vicepremiérovi a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Figeľovi, aby s cieľom presadiť túto realokáciu, o uznesení rokoval s príslušnými predstaviteľmi Európskej komisie. Vzhľadom na následnú reakciu člena Európskej komisie pre regionálnu politiku Johanesa Hána zo 17. februára 2011, ktorý v písomnom stanovisku fakticky návrh realokácie odmietol, ako aj vzhľadom na rovnaké výsledky rokovaní pána vicepremiéra a ministra Jána Figeľa v Bruseli, ste aj vy osobne o tejto veci rokovali s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Po týchto rokovaniach ste na tlačovej konferencii oznámili, že máte od predsedu komisie písomný prísľub, že na rozdiel od dovtedajších verejných vyjadrení viacerých dotknutých komisárov komisia bude súhlasiť s realokáciou podľa požiadavky Slovenskej vlády s tým, že vláda Slovenskej republiky preukáže dostatočné úsilie využiť poskytnuté zdroje podľa terajšej alokácie a ukáže sa, že napriek tomu nie je možné tieto zdroje vyčerpať.

    Napriek týmto faktom, sa, vážená predsedníčka vlády, ukazuje, že vo veci realokácie podľa uznesenia vlády SR č. 73 z 2. februára 2011 sa situácia nezmenila a nesúhlas predstaviteľov Európskej komisie v podstate zabrzdil naplnenie tohto zámeru vlády. Tento fakt môže mať závažný negatívny dopad na pokračovanie výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry, pretože cieľom realokácie bolo a je, najmä získanie nových zdrojov z európskych fondov finančnej pomoci na výstavbu niektorých úsekov diaľnic. Tým, že terajšia vláda odmietla pokračovať v projektoch formou tzv. verejnosúkromných partnerstiev, je tak prakticky nemožné dokončovať diaľničnú sieť potrebným tempom, nakoľko na to chýbajú financie. To je zlá správa pre regióny, ktorých rozvoj bytostne súvisí s vybudovaním diaľnic či rýchlostných ciest, ktoré ich prepoja so zvyškom Slovenska a zahraničím, najmä smerom na západ. Úsilie realokovať zdroje niektorých operačných programov sa však stretlo aj s odmietnutím odbornej komunity, napr. Slovenskej akadémie vied či predstaviteľov vysokých škôl. Presun významných finančných zdrojov z operačných programov pod gesciou rezortu školstva by podľa nich ohrozilo financovanie potrebných projektov v oblasti vedy a výskumu.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti vás, vážená pani predsedníčka, žiadam o informáciu, ako ďalej pokračuje napĺňanie vyššie uvádzaného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73? Ako pokračujú jednotliví ministri, jednotliví zodpovední ministri v príprave nových rozpočtov dotknutých operačných programov, ako im to ukladá spomínané uznesenie vlády SR č. 73? Zároveň vás, vážená pani predsedníčka, žiadam o poskytnutie kópie vyššie spomínaného písomného prísľubu predsedu Európskej komisie, ktorý by mal po neúspešných rokovaniach pána ministra a vicepremiéra Figeľa zabezpečiť súhlas Európskej komisie s realokáciou, a teda naplnenie predmetného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73. Vopred ďakujem.

    To je teda prvá interpelácia, ktorú vzápätí po tomto bode odovzdám v písomnej podobe aj v podateľni Národnej rady.

    Druhou interpeláciou sa obraciam na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála vo veci rekvalifikačných kurzov pre prepúšťaných železničiarov.

    Vážený pán minister, začiatkom roka 2011 sa vláda opakovane zaoberala projektom reštrukturalizácie štátnych železničných spoločností. Súčasťou tohto projektu malo byť aj rozsiahle rušenie spojov na rôznych tratiach po celom Slovensku a taktiež masové prepúšťanie zamestnancov všetkých troch štátnych železničných spoločností. Po razantných protestoch železničiarskych odborových organizácií,ako aj dotknutých miestnych i regionálnych samospráv ministerstvo dopravy napokon pod politickým tlakom ustúpilo a zrušilo menej spojov osobnej dopravy, ale konečný počet prepúšťaných železničiarov by mal napriek tomu dosiahnuť päťtisíc ľudí v priebehu niekoľkých rokov. V tejto súvislosti, pani predsedníčka vlády železničiarskym odborárom verejne prisľúbila, že o prepúšťaných železničiarov sa bude vláda starať osobitným prístupom. Doslova dokonca povedala, že prepúšťaní železničiari nestrávia ani jeden deň na úrade práce.

    Aj vy, pán minister, ste verejnosť informovali, že váš rezort spustí osobitné rekvalifikačné kurzy určené pre prepúšťaných železničiarov, spolu s generálnym riaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ste prisľúbili, že prepúšťaným železničiarom sa budú osobitne venovať špeciálne vyčlenení pracovníci príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážený pán minister, štátne železničné spoločnosti už začali s prvou vlnou prepúšťania svojich zamestnancov, ale žiadne z mnou uvádzaných prísľubov vláda ani váš rezort neplnia. Doteraz sa nezačali žiadne rekvalifikačné kurzy určené prepúšťaným železničiarom a ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny stále nemá schválený národný projekt, ktorým by mohol takéto kurzy financovať prioritne z operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Preto vás žiadam o informáciu, čo momentálne robí ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom prípravy tohto národného projektu, resp. v akom stave je príprava rekvalifikácií pre prepúšťaných železničiarov? Kedy sa tieto kurzy začnú, ako budú do ich prípravy či realizácie zapojené železničiarske odborové organizácie a ako vyzerá spolupráca ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny s jednotlivými štátnymi železničnými spoločnosťami pri osobitnej starostlivosti o prepúšťaných železničiarov? Zároveň vás žiadam o informáciu, aký plán má vaše ministerstvo alebo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pri umiestňovaní týchto absolventov týchto kurzov na trh práce, presnejšie do konkrétnych nových pracovných miest, aby sa naplnili slová pani premiérky, že prepúšťaní železničiari nestrávia ani jeden deň na úrade práce, a teda, že najneskôr po absolvovaní spomínaných rekvalifikačných kurzov nastúpia do nového zamestnania.

    V tejto súvislosti vás tiež žiadam o informáciu, aké nové pracovné miesta podľa názvu požadovanej profesie a kvalifikácie ponúka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky týmto prepúšťaným a následne rekvalifikovaným železničiarom.

    V tejto súvislosti by som rád ešte zdôraznil, že táto problematika je mimoriadne aktuálna z tohto dôvodu, lebo prvých niekoľko sto železničiarov už o zamestnanie v spomínaných troch štátnych železničných spoločnostiach prišlo a zároveň vzhľadom na ukončený školský rok sa dá indikovať, že počet ľudí, ktorí budú evidovaní v evidencii nezamestnaných bude stúpať, to znamená, že aj tlak na voľné pracovné miesta, bude opäť rásť.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Odovzdajte svoje interpelácie v súlade s rokovacím poriadkom.

    A teraz ďalšou prihlásenou písomnou formou je pani poslankyňa Jana Laššáková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predtým, ako začnem svoju interpeláciu, chcem sa pripojiť ku svojim kolegom, ktorí s poukazom na rokovací poriadok, vás žiadali, pán podpredseda, aby ste zabezpečili účasť ministrov, kde rokovací poriadok predpokladá, ukladá povinnosť účasti ministrov na interpeláciách. Tým, že ministri tu nie sú prítomní, považujem to za neúctu výkonnej moci voči zákonodárnej.

  • A teraz moja interpelácia. Interpeláciu smerujem na ministra životného prostredia vo veci zrušenia stredísk environmentálnej výchovy Regetovka, Drieňok Teplý Vrch.

    Vážený pán minister, ministerstvo životného prostredia má zámer zrušiť strediská environmentálnej výchovy Regetovka a Drieňok Teplý Vrch. Jedným z dôvodov je, že environmentálna výchova detí má prebiehať len v mieste bydliska žiaka, čo je podľa odborníkov absurdné. Zrušením stredísk environmentálnej výchovy sa následne majú odpredať účelové zariadenia, ktoré slúžia pre environmentálnu výchovu detí materských škôl, základných škôl, stredných škôl, ale aj zamestnancov a ďalších inštitúcií a ich pozitívny dopad na formovanie environmentálneho vedomia žiakov i občanov je všeobecne neodškriepiteľný.

    Vážený pán minister, bola vám doručená petícia občanov, ktorí nesúhlasia so zámerom zrušiť strediská environmentálnej výchovy, zároveň mi bola doručená kópia tejto petície.

    V súlade s § 129 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vás, vážený pán minister, interpelujem so žiadosťou o odpoveď na nasledujúce otázky:

    1. Ako sa naložilo s petíciou občanov, ktorú v kópii prikladám k tejto interpelácii?

    2. Bolo už rozhodnuté o zrušení stredísk environmentálnej výchovy?

    3. Ako chce ministerstvo plniť záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú zo spoločnej európskej politiky a slúžia pre udržanie kvality života pre budúce generácie?

    Kópiu tejto mojej interpelácie odovzdávam do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalším, ktorý sa prihlásil písomne do bodu interpelácie, pán poslanec Dušan Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená zúžená vláda Slovenskej republiky, aj kolegyne a kolegovia, vzhľadom na to, že sa tu evidentne už niekoľko hodín porušuje zákon o rokovacom poriadku, dovolím si interpelovať, dovolím si interpeláciu na pani premiérku Ivetu Radičovú .

    Pani premiérka, interpelujem vás vo veci neprítomnosti ministrov vašej vlády dňa 7. 7. 2011. Zaujíma ma, aký postih navrhnete ministrom vašej vlády, ktorí neboli ospravedlnení na interpeláciách poslancov dňa 7. 7. 2011, a tým hrubo porušili § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky?

  • A teraz, ak dovolíte, ďalšia interpelácia je na pána ministra kultúry Daniela Krajcera.

    Vážený pán minister, dovoľujem si Vás požiadať o odpoveď na otázku:

    Sú pravdivé informácie, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravuje delimitáciu zriaďovateľskej kompetencie vo vzťahu k Štátnemu divadlu v Košiciach, Štátnej opere v Banskej Bystrici a Novej scéne v Bratislave z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na vyššie územné celky?

    Túto otázku kladiem preto, lebo sme v nie takej veľmi vzdialenej minulosti boli svedkami toho, že ministerstvo podobný krok plánovalo uskutočniť a v prípade Štátneho divadla aj uskutočnilo vo volebnom období 1998 až 2002. Až po doslova katastrofickom vývoji bol pán minister Kňažko nútený tento svoj zámer korigovať. Kto sa bližšie zaoberal problematikou financovania umeleckých inštitúcií, vie, že financovať v primeranej výške viacsúborové divadlo je úloha v dnešných podmienkach pre samosprávne kraje neúnosná a delimitácia operných a baletných súborov spod ministerstva znamená de facto ich likvidáciu, pričom "Čierny Peter" by sa z rúk ministerstva dostal do rúk poslancov samosprávnych krajov. Pokiaľ by informácie o pripravovanej delimitácii všetkých umeleckých divadelných inštitúcií s výnimkou Slovenského národného divadla zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky boli pravdivé, môžete nám poskytnúť garancie, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky stanoví v delimitačných protokoloch aj poistný mechanizmus, ktorý Štátnemu divadlu v Košiciach, Štátnej opere v Banskej Bystrici a Novej scéne aspoň na prechodné obdobie bude garantovať zachovanie statusu umeleckej inštitúcie?

    Ďakujem za skorú odpoveď.

    Chcel by som len pripomenúť, že keby k takémuto kroku naozaj prišlo, tak sa absolútne stratí, zmizne teória troch kultúrno-spoločenských centier v rámci Slovenskej republiky, akými sú Košice, Bystrica a Bratislava.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným do bodu interpelácie je pán poslanec Ján Podmanický.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, ja chcem len pripomenúť, v minulom volebnom období, keď tu neboli všetci členovia vlády prítomní na bode interpelácie, tak ste nám každú minútu a sekundu pripomínali a prerušovali ste rokovanie, žiadali ste, aby sa dostavili všetci členovia vlády, aby bol naplnený zákon o rokovacom poriadku. Vtedy ste aj vy boli veľmi nároční v prítomnosti členov vlády, tak ja vás chcem poprosiť, pán podpredseda, aby ste zabezpečili v súlade s rokovacím poriadkom § 130 ods. 7 účasť neospravedlnených členov vlády.

  • Pán poslanec, už som tak urobil asi trikrát. Niektorí sú na ceste, ako ste si iste všimli, niektorí prišli, takže ja vás poprosím, aby ste pokračovali. Naozaj mám nadštandardné úsilie, aby som vám vyšiel v ústrety.

  • Ja navrhujem, pán podpredseda, aby ste dali prestávku, kým sa nedostaví aspoň polovica vlády.

  • Ja sa pýtam prítomných členov vlády, prítomných členov Národnej rady, ktorí sú v rokovacej sále, či je všeobecný s takýmto návrhom. Nie. Pretože nie je všeobecný súhlas a pretože nie sme uznášaniaschopní, zjavne nemôžem dať o tom hlasovať, takže budete musieť, pán poslanec, pokračovať.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, sú tu prítomní traja členovia vlády. Štyria členovia vlády a vy nemôžete dávať o tomto ani hlasovať, lebo vám zákon ukladá povinnosť zabezpečiť účasť členov vlády. Jednoducho je to v zákone, v § 130 ods. 7, na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Takže je zbytočné všeobecným súhlasom hlasovať o zákone o rokovacom poriadku.

  • Pán poslanec, to by som nesmel byť štrnásty rok v parlamente. Ja rozumiem vašej snahe zjednať nápravu, ale ja vás napriek tomu žiadam, aby ste pokračoval. Ja som naozaj urobil všetko pre to, aby neprítomní členovia vlády sa dostavili, a mám informáciu niektorých, že sú na ceste.

    Takže poprosím, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, to, že ste štrnásť rokov v parlamente, ešte neznamená, že ovládate rokovací poriadok. Takže ja vás znova žiadam, pán podpredseda, aby ste dali prestávku a aby ste zabezpečili účasť členov vlády.

  • Ja sa chcem spýtať, či mienite pokračovať alebo nie vo svojom vystúpení. Je to...

  • Prerušenie vystupujúcim.

  • Samozrejme, že chcem pokračovať, pán podpredseda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...ale chcem pokračovať za splnenia zákonných podmienok. A zákon v § 130 ods. 7 hovorí, znova to zopakujem, na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. A pokiaľ dobre rátam, tak sú tu štyria členovia vlády. Tak neviem, že či naša vláda má len štyroch členov. Takže, pán podpredseda, na to, že ste štrnásť rokov v parlamente, tak vyzeráte dosť bezradný.

  • Je tu procedurálny návrh pána poslanca Galbavého. Neznížim sa, pán... Nech sa páči. Ja som vás vyzval, aby ste...

  • Prerušenie vystupujúcim.

  • Ja vystupujem, pán podpredseda, ja vystupujem. Ja vystupujem, v rámci vystúpenia nemôžete dávať procedurálne návrhy.

  • Ale, pán kolega, vy ste prestali svoje vystúpenie a požiadali ste ma o prestávku, že dovtedy nebudete pokračovať. Považujem ho v tejto chvíli za ukončené.

    A slovo má pán poslanec Galbavý, ktorý dal procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja by som chcel vyriešiť túto dilemu a navrhujem, aby zatiaľ za neprítomných ministrov vlády Ivety Radičovej si zasadli do ministerských lavíc ministri tieňovej vlády Róberta Fica. Zatiaľ.

  • Poprosím vás, ale naozaj poprosím všetkých prítomných, aby sme sa chovali dôstojne.

    Pán poslanec, ja som o tých štrnástich rokoch hovoril preto, lebo ja si spomínam na časy, keď tu naozaj bola situácia ďaleko horšia a nepredlžovali sme takýmto spôsobom čas. Garantujem vám, že som oslovil všetkých, ktorí to majú na starosti, aby sa zjednala náprava. A žiadam vás, aby ste pokračovali vo svojom vystúpení.

  • Pokiaľ si dobre pamätám, tak v minulom období, pán podpredseda, keď bola takáto situácia, tak predseda parlamentu alebo predsedajúci vyhlásil prestávku a v tom čase počas prestávky zabezpečil prítomnosť aspoň nadpolovičnej väčšiny členov vlády. Takže ja vás žiadam, pán podpredseda, aby ste dali prestávku a aby ste zabezpečili aspoň nadpolovičnú účasť členov vlády. Ak nie, tak ja budem čakať, kým budem môcť vystúpiť v súlade so zákonom.

  • Tak počet členov vlády nám klesol, máme tu len troch členov vlády. Nie, ja, pán podpredseda, ja počkám. Ja si myslím, že rokovací poriadok je zákon o rokovacom poriadku a ministri nie sú oslobodení spod jurisdikcie tohto zákona.

    Takže vás žiadam, pán podpredseda, aby ste vy ako zodpovedný za vedenie schôdze zabezpečili účasť členov vlády.

  • Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny. Nech sa páči.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán Podmanický, chcel by som poprosiť vás, pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, ja sa chcem spýtať, či padla vláda.

  • Nebojte sa, aj to sa stane jedného dňa, ale teraz, prosím vás pekne, pokračujte. Poznáte to, že princíp nádeje, pán Podmanický, len musíte dúfať. A prosím vás pekne, teraz pokračujte.

    Ďakujem vám.

  • Pán predseda, ja chcem oceniť vašu enormnú snahu, aj enormnú snahu pána podpredsedu Horta o to, aby bol dodržaný zákon. Takže myslím, že vy si ctíte zákon. Otázka je, či si neprítomní členovia vlády Slovenskej republiky ctia zákon, keď nedodržujú zákon o rokovacom poriadku, podľa ktorého na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.

  • Pán predseda, ale rešpektujem vašu prosbu a dovoľte, aby som predniesol interpeláciu, aj keď je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva, privítal by som jeho účasť, ale asi je to, naozaj, nad vaše sily zabezpečiť prítomnosť člena vlády. Tak dovoľte, aby som ju predniesol.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci plnenia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky bod 2.4. Pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, a to v súvislosti so závažným problémom, ktorý vznikol v oblasti východnej časti Kysúc okres Čadca, oblasť Bystrickej doliny, na lesných porastoch. V tejto oblasti už dlhodobo prebieha rozsiahle odlesňovanie v súvislosti s intenzívnou deštruktívnou fytopatológickou činnosťou rôznych chorôb a škodcov. Hoci prebieha nové zalesňovanie územia formou zmiešaných lesov, bohužiaľ, aj tieto mladé porasty znovu hynú. Podľa názoru viacerých odborníkov je problém vo výbere nevhodného výsadbového materiálu. Predpokladá sa, že z desiatich novovysadených stromov určitého druhu budú mať len tri kusy takú genetickú výbavu, že dokážu odolať chorobám a škodcom. Tieto stromy, ktoré sú a ktoré majú zrejme vhodnú genetickú výbavu, je potrebné evidovať, poskytnúť im výnimočnú ochranu, a to aj na plochách mimo lesa. Vzhľadom na to, že ide o celospoločenský závažný problém je potrebné tento adresný monitoring geneticky vhodných drevín legislatívne upraviť a ekonomicky zabezpečiť tak, aby sa na novú výstavbu využívali práve tieto geneticky vhodné dreviny.

    Pán minister, interpelujem vás, či ministerstvo plánuje vytvoriť expertnú komisiu, ktorá sa bude zaoberať vytvorením podmienok na zabezpečenie dostatočného množstva semenného materiálu zo stromov, ktoré už na konkrétnom mieste prežili selekciu chorobami a škodcami. V prípade, že neuvažujete o vytvorení takejto komisie sa chcem spýtať, akým spôsobom chcete uvedený závažný problém riešiť? Prax ukazuje, že vysádzať neodolný materiál je z ekonomického hľadiska vyhadzovaním peňazí von oknom.

    Pán predseda, predložil som interpeláciu do podateľne Národnej rady v súlade s rokovacím poriadkom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ešte raz oceňujem vašu konštruktívnosť, pán Podmanický, za čo vám ďakujem.

    A poprosím posledného prihláseného pána poslanca Krajkoviča. Idete interpelovať, ktorého ministra, prosím vás?

  • Vážený pán predseda Národnej rady a piati členovia vlády, škoda, že tu nevidím ministra zahraničných vecí, ktorý tuná na predchádzajúcom bode bol, ale prečítam to napriek tomu aj tak.

    Interpelácia na ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu ohľadom neprijatia prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Richardom Sulíkom. Dňa 17. 6. 2011 navštívil Slovenskú republiku ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Návšteva prezidenta mala mimoriadny význam, pretože popri tradične dobrých vzájomných vzťahoch sa venovala aj zintenzívneniu ekonomickej zložky vzájomných dvojstranných vzťahov. Pri tejto príležitosti zasadalo slovensko-ekonomické fórum, slovensko-ukrajinské ekonomické fórum, zasadala slovensko-ukrajinská hospodárska rada a bolo tiež spoločné zasadnutie spoločného orgánu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Ukrajinskej priemyselnej a obchodnej komory. Toľko v krátkosti k tomu ekonomickému rozmeru návštevy.

    Bola podpísaná tiež dvojstranná dohoda o úprave zmluvy o malom pohraničnom styku, čo výrazne zjednoduší a napomôže rozvoju vzájomných ekonomických a aj ľudských kontaktov v prihraničných regiónoch Ukrajiny a Slovenska. Na medziregionálnej úrovni boli podpísané významné dohody medzi troma vyššími územnými celkami - bratislavským, trnavským, banskobystrickým a štátnymi oblastnými administráciami Dnepropetrovska, Sarkovska a Záporožia. Na rokovaniach ukrajinského prezidenta s prezidentom Slovenskej republiky a predsedníčkou vlády boli otvorené aj otázky výstavby, podľa môjho názoru, mimoriadne významného projektu širokorozchodnej železničnej trate z Ruska cez Ukrajinu, Slovensko do Rakúska. Táto téma celkom určite bude otvorená. V tejto chvíli zatiaľ nie je predmetom mojej interpelácie.

    Prezident Janukovyč je hlavou štátu nášho najväčšieho suseda s takmer 50 mil. obyvateľov, s ktorým celkom prirodzene chceme mať intenzívne vzájomné vzťahy na všetkých úrovniach. Netreba zabúdať ani na fakt, že súčasná Ukrajina vykazuje po dlhých obdobiach výrazne znaky politickej stability a ekonomického rastu. O význame týchto determinantov pre Slovenskú republiku tu asi netreba pochybovať. Túto návštevu sprevádzal aj jeden, jemne by som to nazval, lapsus, ktorý túto inak úspešnú návštevu hlavy susedného štátu dostal do iného svetla.

    Začnem citátom, listom ministerstva zahraničných vecí veľvyslanectvu Ukrajiny. Citujem: "V súvislosti s oficiálnou návštevou prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča v Slovenskej republike dňa 17. júna 2011 a po preverení možnosti prijatia predsedom Národnej rady Richardom Sulíkom dňa 17. júna 2011 v čase od 14.20 do 15.00 hod. dovoľujem si informovať, že prijatie predsedom Národnej rady Slovenskej republiky nebude možné realizovať z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. V súvislosti s vyššie uvedeným by sme vás chceli informovať o možnosti uskutočnenia prijatia prezidenta Ukrajiny podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky." Toľko z listu.

    Pán minister zahraničných vecí, interpelujem vás a pýtam sa vás na váš názor, nielen ako ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, ale aj ako predsedu koaličnej strany, na to, čo hovoríte na to, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, váš koaličný partner, s ktorým zdieľate vládnu zodpovednosť, si nenašiel čas na prijatie tak významnej návštevy. Podotýkam, že v tomto čase...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Krajkovič, prepáčte, že vás prerušujem, poprosím kolegu Jarjabka, trochu menej telefonovať. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Podotýkam, že v tomto čase bol v budove Národnej rady a nič nebránilo tomu, aby prezidenta Ukrajiny prijal. Hovorí sa, že funkcia predsedu Národnej rady nemôže za to, kto je jej nositeľom, ale tento neúctivý krok voči nášmu susedovi nemusí ostať bez určitých konzekvencií, čo určite pocítite aj vy, pán minister, pri vašich kontaktoch s ukrajinskými partnermi. Ja osobne to chápem tiež ako istú devastáciu aj mojej práce ako predsedu Skupiny priateľstva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s Ukrajinou. Už keď sme pri interpelácii, skúste mi vysvetliť, či je bežná prax, aby sa na prijatia hlavy štátu ponúkali podpredsedovia Národnej rady v čase, keď sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky nachádza v budove Národnej rady.

    Ďakujem. Túto interpeláciu odovzdám na podateľni Národnej rady.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či niekto z poslancov sa hlási ústne v rámci tohto bodu. Pán poslanec Senko, nech sa páči. Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Senkovi, uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Hneď na úvod chcem skonštatovať, že v rokovacej miestnosti sa nachádza iba päť členov vlády, takže sa nepodarilo ani autoritou svojej osoby pánovi predsedovi Národnej rady zabezpečiť, aby tu bola, aby tu boli ostatní členovia vlády Slovenskej republiky.

    Zrejme si bude potrebné medzi členmi vlády vybudovať väčší rešpekt, pán predseda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem za tento tip. Ďakujem za dobrú radu.

    A nech sa páči, keby ste prešli k veci.

  • Ale dotyčný pán minister, ktorého chcem interpelovať tu nie je. Ale, aby som nezdržiaval, pretože ozaj čas je vzácny...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, a ktorý to je minister?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ale pán minister kultúry sa vopred ospravedlnil.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ale hovorím, že to nie je to v poriadku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vy len konštatujete, dobre. Tak, nech sa páči.

  • Takže interpelácia na ministra kultúry vlády Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia distribúcie kultúrnych poukazov v roku 2011.

    Obraciam sa na neho s interpeláciou ohľadom distribúcie predmetných poukazov a problémov, ktoré v súvislosti so schvaľovacím procesom na ministerstve a ich oneskorenou distribúciou vznikli.

    Činnosť ministerstva vyvolala veľkú nespokojnosť medzi dotknutou verejnosťou. Hoci médiá pána ministra kultúry hodnotili ako number one v rámci členov vlády, verejnosť si to zrejme až tak nemyslí. Hodnotia predmetnú činnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky oproti predchádzajúcim rokom ako veľmi slabú, nepripravenú a v konečnom výsledku nezvládnutú.

    Napriek proklamovanému cieľu vlády Slovenskej republiky po zjednodušovaní administratívnej zaťaženosti sa práve tento proces z dielne Ministerstva kultúry Slovenskej republiky javí ako administratívne nedomyslený a zbytočne náročný. Systém prideľovania poukazov dotknutá verejnosť nehodnotí ako zlý. Môže pomôcť deťom vidieť umelecké a kultúrne programy. Mnoho z nich by sa v živote určite, vzhľadom na ich zlú sociálnu situáciu v rodinách, nedostala na takéto podujatia. Potrebné je však časovú organizáciu celej distribúcie a preplácania kultúrnych poukazov.

    Kultúrne zariadenia, organizácie pôsobiace na tomto poli činnosti či umelci sa registrovali z dôvodu prijímania poukazov koncom marca a začiatkom apríla na ministerstve. Ako každý rok čakali na podpísanie dohody začiatkom mája, tak ako sa to dialo po minulé roky. Podpísané dohody či zmluvy nemali ani koncom júna.

    Žiadosti boli na ministerstve už takmer tri mesiace bez konkrétneho vybavenia. Niektoré z nich údajne ešte nie sú schválené, podpísané zo strany ministerstva ani k dnešnému dňu. Každý rok dostávali kultúrne poukazy školy koncom apríla, najneskôr začiatkom mája. Mohli ich použiť pri organizovaní programov na školských výletoch, návštevu zámkov, jaskýň, múzeí, filmových predstavení a tak ďalej.

    Kultúrne poukazy mohli využívať takmer počas celého roka. Tohto roku dostali prvé školy poukazy až 26. júna. Niektoré školy ich žiakom rozdávali spoločne s vysvedčeniami a niektoré školy pristúpia k rozdávaniu poukazov zrejme až po prázdninách. V tom poslednom prípade budú mať žiaci na ich využitie iba dva mesiace, september a október.

    Pán minister, aké opatrenia prijalo alebo príjme ministerstvo vzhľadom na situáciu, ktorá nastala so schvaľovaním a distribúciou kultúrnych poukazov na základe tohtoročnej skúsenosti do budúcnosti, aby sa situácia, ktorá vyvolala veľkú nespokojnosť na strane ich prijímateľov, neopakovala?

    Ďakujem za pozornosť. Moju interpeláciu odovzdám do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujeme veľmi pekne, pán poslanec.

    A pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Nie. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    To by sme mali uzatvorené interpelácie.

    A budeme teraz pokračovať v rozprave, kde máme prihlásených rečníkov, a to štyroch rečníkov písomne, pána poslanca Rašiho, pani poslankyňu Gabániovú a pánov poslancov Kolesíka a Kalista.

    Pán poslanec Raši, máte slovo. Nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Gabániová, nie je prítomná.

    Pán poslanec Kolesík, nie je prítomný.

    Pán poslanec Kalist, je prítomný.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 346.

  • Tri minúty, hej, dobre. Tak pokúsim sa byť stručný, aby sme skutočne nenaťahovali rokovanie Národnej rady.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím netelefonovať v miestnosti. Ďakujem. Choďte hľadať vašich poslancov. Ešteže členovia vlády tu neboli. Hej.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, áno, zatiaľ stratil len poradie.

    Pán Kalist máte slovo.

  • Áno, áno, tak ja sa pokúsim rýchlo skončiť. Áno, takže ...

  • Smiech v sále.

  • Dobre, takže ja som chcel vyjadriť svoj názor na prerokovanú novelu zákona 581 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Len musím niečo popreskakovať. Ale so zmenou vlády v roku 2006 došlo, bohužiaľ, k zmene politiky, bohužiaľ, k zmene zdravotnej politiky na Slovensku a v politickej diskusii nám začali prevažovať argumenty, ktoré spochybňovali fungovanie trhových mechanizmov, ich legitimitu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. A opätovne nám tu začal triedny boj, opätovne sa začalo bojovať proti súkromných investíciám a zisku,ako takému. Zisk sa nám začal démonizovať a používal sa účelovo ako strašiak. Pán premiér Fico sa vtedy vyjadril takto, konkrétne 27. októbra v relácii Slovenského rozhlasu v Sobotných dialógoch, citujem: "Ak sa súkromné poisťovne chcú ťahať za prsty so štátom, som pripravený sa na tomto boji zúčastniť, ale zahraničné firmy sa nebudú nabaľovať na peniazoch slovenských občanov z verejného zdroja." To je koniec citátu. A potom ďalšie z mnohých vyjadrení 13. 6. 2008, predseda vlády, to je zo správy SITA, citujem, predseda vlády Robert Fico sa teší na arbitrážne konanie s akcionármi súkromných zdravotných poisťovní, vyhlásil to na piatkovej tlačovej besede po skončení kontrolného dňa na ministerstve zdravotníctva a tam je citát: "Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči, poďme, my sme na to pripravení." Koniec citátu.

    No aj na základe faktov a reálnych vecí, ktoré sa odvtedy udiali, tak ja sa vôbec ako občan Slovenskej republiky neteším. A prečo sa neteším? Lebo sme zbytočne minuli milióny eur. A čo to vravím zbytočne minuli, my sme ich neminuli, my sme ich vyhodili von oknom. Vyhodili sme von oknom milióny eur, zatiaľ a bude to ešte viac a vôbec sme to nemuseli urobiť. Pritom dopredu sme vedeli, že sa to tak stane. Po nesprávnom rozhodnutí predchádzajúcej vlády - zákaze zisku zdravotných poisťovní - došlo k viacerým udalostiam a asi najdôležitejšie z nich je rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd v kauze zisku zdravotných poisťovní jednoznačne odôvodňuje, že došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv zdravotných poisťovní, respektíve ich akcionárov, pričom došlo aj k zásadnej modifikácii legislatívnych úprav, ktorá je zjavne neprimeraná. Ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva poisťovní podnikať v zdravotnom poistení formou odňatia možnosti autonómne rozhodovať o použití zisku, je ústavne neakceptovateľný.

    Takže podľa Ústavného súdu šlo o neoprávnený zásah do princípu právnej istoty a právneho štátu. Inak povedané, dámy a páni, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon, zákon, ktorý poškodil občanov Slovenskej republiky, a hneď vysvetlím, ako ich poškodil. Poškodil ich viacerými nesystémovými zásahmi, tými zásahmi, ktoré sa síce tvárili sociálne, v skutočnosti ale vytvorili dvojrýchlostné zdravotníctvo, zdeformovali trh zdravotného poistenia a plnili čisto politické objednávky.

    Dovolím si uviesť len zopár príkladov, ktoré v tejto sále už viackrát odzneli. Tender na záchranky, predražené nákupy, komunikačné kampane, vodovodná voda, nevypovedateľné nájmy a mnoho, mnoho ďalších. Dvojrýchlostné zdravotníctvo znamená, že platby Všeobecnej zdravotnej poisťovne do fakultných nemocníc, najmä v Košiciach a v Bratislave, ale nielen tam, vzrástli počas piatich rokov viac ako dvojnásobne, pričom najväčšie nárasty zaznamenala Fakultná nemocnica Košice - v roku 2010 tam bol 49-percentný nárast a ešte bývalá Fakultná nemocnica Bratislava, v roku 2008 tam bol 48-percentný nárast. Zároveň vôbec nikomu nie je jasné, čo poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne v týchto fakultných nemocniciach vlastne dostali. Boli pacienti vybavení skôr? Neboli. Zlepšila sa kvalita zdravotnej starostlivosti? Nezlepšila. Odchádzali poistenci všeobecnej zdravotnej spokojnejší? Neodchádzali.

    Navyše tieto abnormality v nemocnici fakultné nemocnice preniesli aj na ostatné zdravotné poisťovne a deformovali tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne tým pádom platili za zdravotnú starostlivosť viac, ako by platili bez efektu divného hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ako je možné, pýtam sa, dámy a páni, ako je možné, že tak silno sociálne cítiaca vláda dávala najviac ľuďom, poistencom v bohatej Bratislave a kašlala na ostatné, podstatne chudobnejšie regióny? Zdá sa vám to smerom k ľuďom? Lebo mne sa to tak nezdá.

    Problém číslo dva, arbitráže. A už tu je, už očakávam kopec faktických pripomienok, ktoré tu k akože prehratej arbitráži odznejú. Tak ale najprv fakty, dámy a páni. Slovensko zaplatilo právnickým kanceláriám, ktoré ho zastupujú v sporoch so súkromnými zdravotnými poisťovňami o obmedzení použitia ich zisku, do dnešných dní skoro 16 miliónov eur. To je v starých korunách pol miliardy, pokiaľ sa nemýlim, niečo viac. Celkovo šlo o tri arbitráže s akcionármi poisťovní Union, Dôvera a bývalej ešte Apollo.

    Medzinárodný súd síce zastavil arbitráž medzi akcionárom poisťovne Dôvera a štátom, lenže, a to je dôležité, arbitráž bola zastavená pre procesné veci. Tribunál nerozhodoval o tom, či vláda porušila medzinárodné dohody, čo teda porušila podľa môjho názoru, tribunál rozhodol o tom, že posudzovanie sporu medzi akcionárom a Slovenskou republikou nespadá pod jeho jurisdikciu. Aj napriek tejto takzvanej výhre Slovensko zatiaľ nemá dobojované, akcionár totiž podal žalobu na slovenský súd už minulý rok. A nakoľko sa náš vlastný Ústavný súd priklonil na stranu akcionárov, nie je vôbec ťažké odhadnúť, ako toto dopadne.

    Arbitráž číslo dva, je arbitráž s akcionárom poisťovne Union, kde môžeme prehrať len tak odhadom 160 miliónov eur. V prípade Eureko verzus Slovenská republika ten istý arbitrážny súd, ktorý predtým rozhodol, že mu to neprináleží, arbitrážny súd, pardon, rozhodol, že je v jeho súdnej právomoci sa žalobou zaoberať. A mimochodom spoločnosť Eureko vyhrala podobnú arbitráž pred niekoľkými rokmi v Poľsku. Takže tak isto nie je ťažké a vôbec náročné zistiť alebo predpokladať, akým spôsobom rozhodne asi arbitrážny súd.

    Ďalšia arbitráž ohľadom poisťovne Apollo, aj keď je podstatne menšia, takisto ešte nie je uzavretá.

    Problém číslo tri sa volá príbeh účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne objavil v účtovníctve prekvapenie, oni ich nazvali kostlivci, kostlivci v skrini, nesprávne zaúčtované opravné položky k pohľadávkam za roky 2007 až 2009, ktoré boli spolu, hodnotu zhruba 50 miliónov eur. Teda tvrdili o nich, že majú hodnotu 50 miliónov eur, pričom oni sú bezcenné. Toto už viedlo k podaniu trestného oznámenia a dokonca v tejto sále sme ešte pred niekoľkými mesiacmi museli expresne meniť legislatívu, pretože inak by musel úrad pre dohľad zaviesť nad všeobecnou zdravotnou nútenú správu.

    A problém číslo štyri sa týka znovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to zmena kritérií platobnej schopnosti zdravotných poisťovní spôsobila fakt, že napriek navýšeniu základného imania o 65 miliónov eur, dve miliardy bývalých slovenských korún, koncom roka 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vyrobila ku koncu roka 2010 aj vďaka najrozličnejším nevýhodným zmluvám stratu ďalších 72 miliónov eur.

    Takže pokiaľ si to zhrnieme, sociálne cítiaca vláda so slovami zdravie nie je tovar, zisk je nemorálny a podobnými ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré dokonca podľa môjho názoru nie sú pravdivé, čo ostatne potvrdil aj náš Ústavný súd ohľadom toho zisku, spôsobila takéto úplne nepredstaviteľne veľké sekery. Takže načo je nám vlastne zisk? Základnou funkciou zisku v ekonomike je motivácia podnikateľov k inovatívnym a z hľadiska nákladov efektívnym napĺňaním potrieb spotrebiteľov. A v argumentácii proti dosahovaniu zisku v zdravotníctve dochádza často k zamieňaniu a k nepresnému používaniu ekonomických pojmov, ktoré znemožňujú zmysluplnú diskusiu. Typická veta je - a už aj dnes tu odznela, zdravie nie je tovar a nemôže byť preto predmetom obchodovania. No, zdravie ako také samozrejme tovarom nie je, ale to je len časť pravdy. Zdravotná starostlivosť sa nerovná zdravie. Zdraví ľudia nie sú v zdravotníctve. Zdravotná starostlivosť je služba a služba ako taká je tovarom alebo teda službou, za ktorú sa dajú brať peniaze a platí tam všeobecne ekonomické pravidlá, ekonomické pravidlo vzácnosti. Takže pri racionálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti musíme sledovať ekonomické náklady a výnosy. A vravieť o amorálnosti zisku je presne to isté ako by sme rozprávali o tom, že poľnohospodár, ten slovenský poľnohospodár je amorálny, pretože dosahuje zisk z toho, že som hladný. Alebo ešte väčšiu absurditu použijem. Hrobár je absolútne amorálny, pretože žije zo smrti. To je absurdné, dámy a páni. Je hlúposť rozprávať o akejkoľvek službe, že je amorálna len preto, že niekto za svoju prácu chce peniaze. No a keď prídeme k číslam, ak si zhrnieme sumy, v roku 2010 vykazovala poisťovňa Dôvera, alebo teda vykazuje poisťovňa Dôvera zisk 9,2 milióna eur, čo pokiaľ to prepočítame, je to samozrejme veľmi nepresné, ale pokiaľ to prepočítame na 1,4 milióna poistencov, činí to približne 6,5 eura na poistenca. Takže za roky 2006 až 2010 by mala úplne amorálny zisk v sume 50 miliónov eur.

    No Všeobecná zdravotná poisťovňa by za to isté obdobie mala mať pri takej istej kalkulácii, ktorá je samozrejme nepresná, to je len veľmi, veľmi ilustratívne, pri tej istej kalkulácii by mala mať nemorálny zisk cca 91 miliónov eur, pričom v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nikto nebráni štátu, zákonodarcom, ministrovi zdravotníctva, tých 91 miliónov eur reinvestovať do zdravotníctva a nič iného nepoužívať. Ale namiesto toho, namiesto toho, a to sú fakty, čísla, sme zbytočne minuli - navýšenie základného imania 65 miliónov, 50 miliónov nesprávne ocenenie, takzvaní kostlivci v skrini, 72 miliónov straty, áno, to je, to spolu vychádza 11,98 eur na hlavu, pokiaľ to prepočítame. To značí, že namiesto toho chorého amorálneho zisku sme v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne nesprávnym hospodárením a zvláštnymi modifikáciami účtovníctva minuli dvakrát toľko. Namiesto 91 miliónov eur, ktoré mala mať akože amorálny zisk, sme rozhádzali 235 miliónov eur. A neustále oživovanie, neefektívne, lebo toto je jasný dôkaz neefektívneho hospodárenia, neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov, odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu - na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb, či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia alebo zdravotnej starostlivosti.

    A keď sa vrátim naspäť k nálezu Ú... treba, teda Ústavného súdu, po jeho rozhodnutí už poisťovne nemusia reinvestovať všetok prípadný kladný hospodársky výsledok do zdravotnej starostlivosti, na to vôbec nemusíme prijímať nový zákon. Obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo svoju účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu, novelu však treba, teda musíme prijať preto, aby sme zaviedli podmienky pre dosahovanie toho zisku. Teda v preklade, ak táto novela zákona neprejde, tak si poisťovňa Dôvera môže podľa aktuálneho zákona vyplatiť všetko, čo dnes vykazuje ako zisk a to dokonca nemusí ani zdaniť. Dobre ma počujte, dámy a páni. Ak poslanci opoziční, povedzme opozičného SMERU nebudú hlasovať za túto novelu, priamo vravia, Dôvera vyplať si zisk a ten vyplatený zisk si nemusíš, z toho vyplateného zisku si nemusíš zaplatiť ani jeden cent dane, pretože taký je právny stav dnes. Neviem kto za tým môže byť, uvidíme ako budú kolegovia poslanci hlasovať. Mal som toho viac, ale nechcem skutočne naťahovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kalist, vy ste tu vo svojom vystúpení spomínali rôzne príklady o amorálnosti zisku a ako by sa to dalo charakterizovať. Ja sa vás chcem v súvislosti s témou zdravotníctva spýtať a s témou zisku zdravotných poisťovní spýtať, či považujete za krok, ktorý je úplne v poriadku s morálkou, s etikou aj so zdravým rozumom, ak hovoríte o zisku v zdravotných poisťovaniach, si vedenia zdravotných poisťovní a pracovníci zdravotných poisťovní vyplácajú státisícové odmeny alebo odmeny v státisícoch eur, a pritom zdravotné sestry musia protestovať pred Národnou radou vzhľadom na výšku ich príjmu.

    Ďakujem pekne za odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste, že zisk v zdravotníctve, výrok, že, zisk v zdravotníctve je nemorálny, je ničím nepodložený a nepravdivý výrok. Pán poslanec, práve v tom je základný rozdiel medzi vami a nami, že my na rozdiel od vás si naozaj myslíme, že zisk v zdravotníctve je hlboko nemorálny, pretože samotná podstata zdravotníctva znamená pomáhať ľuďom. A ak si ja domov odnesiem peniaze, napríklad zo zrušeného oddelenia a na tomto zarábam, no tak to je hlboko nemorálne, pretože podnikanie je znižovanie nákladov a zvyšovanie zisku. A ako budete znižovať náklady v nemocnici, kde máte niektoré oddelenia stratové a niektoré ziskové? No tak budete jednoducho postupovať tak, že zrušíte tie stratové a necháte si len tie ziskové. Ale tým nutne obmedzujete kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Takže preto, pán poslanec, sa my domnievame, že zisk v zdravotníctve, zarábať na zdraví ľudí je vo svojej podstate, vo svojej podstate nemorálne. A tento výrok netreba dokazovať. Jednoducho každý humánne založený človek nemôže s čistým štítom a s čistým svedomím podnikať v zdravotníctve na úkor iných ľudí.

  • Pán doktor Kalist, keď ste tu tak zápalisto hovorili na tému zisku súkromných zdravotných poisťovní, mám jednu faktickú otázku. Hovorili ste v záujme občanov Slovenskej republiky alebo istej finančnej skupiny vlastniacej nielen zdravotnú poisťovňu, ale aj zdravotnícke zariadenia, ku ktorým máte veľmi blízky vzťah?

  • Ďakujem pekne. Ja nie som ani lekár, ani nemám ani zdravotnú poisťovňu, ani žiaden podiel ako lekárnik, ale opýtam sa vás na ten zisk. Vy ste tu povedali myšlienku, že zisk za službu. Pán doktor, určite by som nemal výhrady, keby som nemusel vôbec odvádzať do žiadnej zdravotnej poisťovne žiadne peniaze, ale prišiel by som k vám ako k lekárovi, vy by ste mi urobili službu a ja by som za ňu zaplatil. O.k., v poriadku a vy by ste na tom niečo získali, nemal by som voči tomu výhrady. Ale tu nezarába ani lekár, ani chorý človek, ale sprostredkovateľ tej služby, sprostredkovateľ tej služby, ktorú vlastne vy poskytujete mne cez niekoho. A je choré, keď zdravotné poisťovne majú zisk, a v nemocniciach sa rušia oddelenia len preto, že im zdravotné poisťovne neplatia za úkony, ktoré oni vykonali. V tom ja vidím problém toho zisku, nie zisk ako taký, ale zisk cez sprostredkovateľa na chorého človeka. O tom my pochybujeme a to nám veľmi prekáža.

  • Pán poslanec Kalist reaguje na faktické poznámky.

  • No, ďakujem pekne. Všetky vlastne faktické sa týkali jednej a tej istej veci. No, dámy a páni, podľa takéhoto veľmi hrubého prepočtu by Všeobecná zdravotná poisťovňa mala vykázať zisk za to obdobie 2006 až 2010 91 miliónov eur. Dobre, bol by amorálny, ako tvrdíte. Namiesto toho ale vykázala stratu 72 miliónov eur, 50 miliónov falošné účtovníctvo, ďalších 65 miliónov navyšovanie základného imania a len tak hrubo ešte 48 miliónov nedoplatky v eurách. Všetko, hovoríme nedoplatky nemocníc, štátnych nemocníc do Sociálnej poisťovne a to je určite, nie je všetko, čo tam je pochované, spolu 235 miliónov eur, 235 miliónov eur, na ktoré sa všetci budeme musieť poskladať, alebo čiastočne sme sa už poskladali, lebo navýšenie základného imania je už fuč. Takže 235 miliónov eur, ktoré sa rozhádzali, nikto nevie kam, nikto nevie kto ich dostal, ale hlavne presne, ako ste povedali, ani lekári, ani pacienti nie sú spokojnejší a nemajú z toho vlastne nič. To je jasný dôkaz toho, akým neefektívnym spôsobom dokáže štátna poisťovňa nie ani gazdovať, ale, akoby som to nazval, rozhadzovať peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďalší rečník, pán poslanec Raši, sa tu nenachádza, stráca teraz už poradie na "furt".

    Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni. Vaše vystúpenie pán poslanec Kalist mi evokovalo jednu takú dominantnú myšlienku, keď som vás počúvala, že ty hovoríš, ty máš pravdu, v úvodzovkách, nedovolila by som si vám tykať. Tak možno, že teraz ja budem hovoriť a ja budem mať pravdu.

    Pán minister, je zaujímavé, že s peniazmi poistencov disponujú podnikateľské subjekty, ktoré podľa svojho charakteru majú cieľ vytvárať zisk, a ja som vám už povedala na výbore, že nič vám nebráni urobiť krok späť, keď zákonom bola konštituovaná všeobecná poisťovňa a potom aj Spoločná zdravotná poisťovňa ako akciové spoločnosti, takisto ich môžete zákonom vrátiť k príspevkovým organizáciám, kde vás bude oprávňovať ako predstaviteľa štátu a veľmi dobrého a rozumného hospodára veľmi rozumne disponovať finančnými prostriedkami. Nepochybujem, že najlepšie ako sa len dá.

    Ústavný súd Slovenskej republiky 26. januára tohto roku rozhodol o návrhu skupiny štyridsiatich deviatich poslancov, v čase podania opozičných poslancov SDKÚ - DS, KDH a SMK z 15. októbra 2008 tak, že ustanovenie § 15 ods. 6 zákona 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To ešte môže korigovať Ústavný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Národnú radu Slovenskej republiky uviesť zákon do súladu s ústavou. Ak tak neurobí do šiestich mesiacov, ustanovenie zákona stratí platnosť. Zrejme je veľmi dôležité, ako je skoncipované podanie na Ústavný súd, či sa dovolávame ústavnosti z hľadiska podnikateľského subjektu, alebo z hľadiska použitia verejných prostriedkov. Vy, pán minister, predkladanou novelu chcete precizovať to, čo je z princípu nesprávne a nemá obdobu nikde vo svete, to, čo zaviedol pán minister Zajac.

    Pán bývalý minister Ivan Valentovič novelou zákona našiel, citujem, "spôsob ako zabrániť, aby si niekto prisvojil cudziu vec, v tomto prípade cudzie peniaze, ktoré mu boli zverené", čo sa podľa § 213 Trestného zákona nazýva sprenevera. Aký charakter má teda toľko diskutovaný, v úvodzovkách, zisk zdravotných poisťovní v kontexte povinných poistných odvodov aj v kontexte prebiehajúcich arbitrážnych konaní? Medzi základné princípy verejného zdravotného poistenia okrem solidarity patrí aj neziskovosť. Nemožno povedať, že by poisťovne nemohli tvoriť účtovný zisk priamo z vybraného poistného, no z tohto vybraného zisku, ktorým sa nazýva ten účtovný efekt, si nemôžu v podstate ľubovoľne akcionári vyplatiť dividendy. Zákonom daná povinnosť občana alebo zamestnávateľa zaplatiť zdravotné poistné odvody vlastnými peniazmi je zjavne vynútená stratou vlastníckeho práva k nim a nutnými predpokladmi pri vynútenej strate vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky je verejný záujem, a to iba jeho nevyhnutná miera, a dividenda je súkromný záujem. Otázka znie: Z čoho akcionári zdravotných poisťovní usúdili, že časť vyvlastnených, teda verejných peňazí s jasným použitím a účelom si môžu jednoducho vziať? Zdravotnícka legislatíva to v nijakom ustanovení neumožňuje. Aj zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďuje právnické osoby vo fondoch zdravotného poistenia medzi subjekty verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými finančnými prostriedkami. Možno argumentovať aj Obchodným zákonníkom, avšak aj tu treba analyzovať komplexne činnosť zdravotných poisťovní, vrátane verejného či súkromného charakteru, peňazí odvedených občanmi do zdravotných poisťovní. Nielen podľa § 178 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti na dividendu, ktorý valné zhromaždenie určí na rozdelenie. Tu treba spomenúť aj ďalšie ustanovenie, a to § 36 tretia veta, z ktorej priamo vyplýva, že akciová spoločnosť môže byť založená aj za iným účelom ako účelom podnikania, teda nielen za účelom dosahovania zisku. Napríklad môže byť založená aj za účelom verejného zdravotného poistenia, čo vo svete funguje, čo vytvorenie zisku vôbec nevylučuje, ale zisk, tobôž dividenda, nie je účelom jej činnosti. Za úplne zásadné ustanovenie je však potrebné považovať § 40 zákona 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý uvádza, že kategorizácia chorôb, liečiv, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného poistenia. Toto ustanovenie je platné už od roku 2005. Predpokladám, pán minister, že vami predložené pred chvíľou prerokované zákony budú k tomuto smerovať, že to, že ministerstvo bude mať priamy dosah na výšku ceny, že vlastne vyplní alebo bude, umožní, aby sa realizovalo znenie zákona § 40.

    Takže uvidíme, ako sa medzinárodná arbitráž vyrovná s týmto sporom a hlavne ako s ochranou vlastníctva, ktorá vyplýva zo základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky čl. 20, ale aj z Listiny základných práv a slobôd, čl. 11, z Charty základných práv Európskej únie, čl. 17, či z Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd, Dodatok protokolu, čl. 1. Treba veriť, že ak by sa arbitrážny súd pri prípadnom neúspechu Slovenskej republiky nevyrovnal s ľudskoprávnymi aspektami povinných odvodov, že Slovenská republika využije všetky právne prostriedky na to, aby ochránila ľudské práva a majetok svojich občanov, nie tak ako jej úradníci doteraz. Myslím, že tých 230 miliónov eur už hádam stačilo, rozdelené v dividendách. Mimochodom, dlh všetkých slovenských nemocníc je údajne 170 miliónov eur. To znamená... To hovorí za všetko. Z medzinárodných dohôd o ochrane investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorými sa často argumentuje v prípade tzv. zákazu zisku, si môžeme vziať ako príklad dohodu medzi Československou federatívnou republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií z roku 1992 čl. 2. V čl. 2 sa uvádza: "Každá zmluvná strana na svojom území podporuje investície investorov druhej zmluvnej strany a povoľuje ich v súlade s ustanoveniami svojho právneho poriadku."

    Myslím, že predložená novela neupravuje jednoznačne právnu normu tak, aby už nebolo možné vyplácať si dividendy spreneverou verejných prostriedkov. Preto apelujem na všetkých poslancov, aby prehodnotili svoj postoj k problematike tohto zákona a hlasovali za bod 9 na strane 6 spoločnej správy výborov, kde je navrhované: V čl. I v 15. bode v § 15 ods. 5 znie: "(5) Ak je v schválenej riadnej účtovnej uzávierke alebo mimoriadnej účtovnej uzávierke výsledkom hospodárenia bežného účtovného obdobia zisk, zdravotná poisťovňa je povinná použiť tento zisk najmenej vo výške 80 % na tvorbu rezervného fondu a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách najmenej do výšky 3 % poistného po prerozdelení podľa § 14 ods. 4 za dvanásť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich koncu príslušného bežného účtovného obdobia." Koho to bližšie zaujalo, odôvodnenie si, prosím, prečítajte v spoločnej správe výborov na strane šesť. Máte ich tam v priehradkách v poslaneckom salóniku, resp. prezenčnej čitárni, takzvanej po novom.

    Pre moje vystúpenie som použila článok zo Zdravotníckych novín a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Fronc a prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja ťa pani poslankyňa chcem doplniť. Už sa teším na to, ako po prijatí zdravotníckej reformy a konkrétne aj tohto zákona vládnou koalíciou naše zdravotníctvo začne fungovať. Ako nebudú žiadne čakacie listiny, ako sa pacienti dostanú na operáciu vtedy, keď to budú potrebovať, ako nebude problém dostať lieky v lekárni, proste ako v nemocniciach bude im poskytovaná základná zdravotná starostlivosť. No uvidíme, možno, že to je naozaj len v rozprávke, ale dajme sa prekvapiť.

    Ale fakt si myslím, že netreba možno glorifikovať ani nález Ústavného súdu, aj keď ho treba rešpektovať, ale na druhej strane nerieši presne to a nehovorí v tom zmysle, čo tuto sa snaží koalícia prezentovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nedá mi pani kolegyňa, trošku na vás nereagovať. Poviem, som za to určite, aby ten zisk bol výrazne limitovaný a súhlasím aj s tým, aby istým spôsobom aj bolo povedané, akým spôsobom sa aspoň sčasti použije. Na druhej strane úplne zakázať zisk za to, že to je hradené z povinného zdravotného poistenia? Chcem sa vás opýtať, lekárne fungujú tak, že väčšinu, čo oni majú obrat, keď odrátam tie drobnosti, čo popri tom ešte predávajú, je tak isto financované z povinného zdravotného poistenia. A lekárne nemajú zisk?

    Ďakujem.

  • Ďakujem obidvom pánom poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

    Myslím si, že pomaličky začína byť každému jasné, že treba rozlišovať účtovný názov zisku a skutočne to, o čom to je, tie verejné prostriedky a hospodárenie s nimi. A že na to je vláda, aby bola zodpovedná za to. Pretože ja si ako občan platím predsa štát, aby ochraňoval moje záujmy, potom na čo mi je, všakže?

    A ďalšia vec. Áno, pán poslanec, napriek všetkému si myslím, že v tomto priestore je málo peňazí, keď sa porovnáme so štátmi Európskej únie, ktoré vydávajú úplne iné percento, momentálne nemám tie percentá, ale na budúce ich poskytnem, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a prevencie a na to, aby zabezpečili zdravie občanov. Preto si myslím, že je apriori nemorálne, aby z tohoto ešte niekto si takto bužíroval, ak dovolíte, tento pejoratívny výraz. A okrem toho, áno, som tu počula z pléna, samozrejme som za to, že som za to, aby poistencom boli poskytované základné služby na zabezpečenie ich zdravia, plne hradené, aby boli plne hradené poisťovňou vrátane stomatologických služieb, vrátane ošetrenia zubného kazu, ktoré je najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením, čiže sa týka temer každého človeka v priebehu jeho života. Nie každý trpí onkologickým ochorením, ale zubný kaz by mal mať a jeho ošetrenie by mal mať každý plne hradené poisťovňou vrátane toho, že prevencia, ktorá má byť samozrejme aspoň 50-percentnou aktivitou každého lekára, by mala byť. Určite nie je tovarom, pán poslanec Kalist, ako ste spomenuli...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Posledný písomne prihlásený rečník je pán poslanec Kolesík. Nech sa, páči odtiaľto.

    Jasné, rozumiem.

    Takže vyhlasujem teraz prestávku. Budeme pokračovať o 17.00 hodine.

    Len pre informáciu o 17.00 hodine budeme hlasovať o cestnom zákone. Máme len toto jedno hlasovanie. A následne hneď potom bude mimoriadna schôdza na základe žiadosti od strany SMER a potom budeme pokračovať v tejto rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 345).

    O slovo sa hlási pán minister vnútra Daniel Lipšic.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 345.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kľud v miestnosti, dámy a páni. Ďakujem.

  • Chcel by som otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu, aby mohli byť ešte predložené ďalšie pozmeňovanie návrhy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    A s pozmeňovacím návrhom, teda rozprava je otvorená, do rozpravy sa hlási podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh, prečítam ho v plnom znení.

    Pod bodom 1. V čl. I v bode 45 v navrhovanom § 92 ods. 3 navrhujem vložiť na konci písmena a) slovo "alebo“, v písmene b) vypustiť na konci slovo "alebo“ a vypustiť písmeno c).

    V bode 2. V čl. I v bode 47 a v navrhovanom § 92 ods. 8 vypustiť poslednú vetu.

    Pod bodom 3. V čl. II vložiť na začiatok nový bod 1, ktorý znie:

    "V § 61 za odsek 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 5, ktoré, v nasledujúcom znení:

    "(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného priestupku (správne má byť prostriedku - pozn. red.), odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

    (4) Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

    po a) ohrozenia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci! Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho pána podpredsedu!

  • ...pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku (správne má byť prostriedku - pozn. red.), hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku (správne má byť prostriedku - pozn. red.), dvakrát odsúdený, alebo

    po b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku (správne má byť prostriedku - pozn. red.).

    Odsek 5. Prostriedku. Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 a 4 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.“.

    Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 6 a 7.

    Doterajšie body 1 až 5 následne navrhujem označiť ako body 2 až 6.

    Pozmeňovací návrh pod poradovým číslom uvedenom pozmeňovacím návrhom, v pozmeňovacom návrhu pod číslom 4 navrhujem:

    V čl. II novooznačený bod 2 upraviť takto:

    "2. Paragraf 69 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

    "(4) Súd nemôže podmienečne odpustiť, upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorým bol uložený odsúdenému,

    po a) ktorému už bol takýto trest zákazu činnosti uložený v predchádzajúcich desiatich rokoch za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo

    po b) ktorý už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, ako je uvedený v písmene a), postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo.

    Odsek 5 navrhovaného § 69 navrhujem upraviť.

    (5) Súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods. 3 alebo 4.".

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pod bodom 5 v čl. II navrhujem vložiť za novooznačený bod 2 nový bod 3, ktorý znie:

    "3. Doterajší text § 112 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novými odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

    "(2) Ak súd odsudzuje mladistvého za podmienok v § 61 ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 1.

    Odsek 3 navrhovaného znenia znie:

    (3) Ak súd odsudzuje mladistvého za podmienok § 61 ods. 4, uloží mu trest zákazu činnosti na sedem rokov až pätnásť rokov.".".

    Bod 6 pozmeňovacieho návrhu navrhujem doplniť nasledujúcim znením:

    V čl. II za doterajší bod 5 vložiť nový bod 6, ktorý znie:

    "6. Za § 438c sa vkladá nový § 438d, ktorý vrátane nadpisu znie:

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2011.

    Ustanovenie § 61 ods. 3 a 4 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 4 pred 1. septembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 4 po 1. septembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. septembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 4 neprimerane prísne.“

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Predpokladám, že s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Číž a pán poslanec Glváč.

    A ostatní sú buď procedurálni, alebo do rozpravy, lebo nebola uzavretá možnosť. Teraz uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže, pán poslanec Číž.

  • V poriadku, ale faktické poznámky na pána poslanca, potom dám možnosť, samozrejme, na procedurálne.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda parlamentu. No, inštitút otvorenia rozpravy a vstup do zákona a rešpektovanie elementárnych štádií a postupov pri legislatívnej normotvorbe predsa nie je možné využívať na takýto, takýto rozsiahly pozmeňujúci návrh. Veď toto, toto, hovoríme predsa o veci, ktorá sa dotýka veľmi zásadných otázok, otázok slobôd ľudí, otázok odnímania slobody za, za prípadné porušenie práva a podobne. A teraz týmto spôsobom tak rozsiahly návrh bez toho, aby išiel do výborov a prípadne o ňom hlasovať, to je, to je trestuhodné, si dovolím, povedať.

    Vážení kolegovia, vážne vás vyzývam, nežartuje, ide o veľmi vážne veci. Ak takýto návrh tu je, to znamená, že doterajšia úprava vykazuje vážne vady, že sa nedá pokračovať v tom štandardnom. Vráťme to normálne do výborov nech sa to prerokuje. Ide o naozaj mimoriadne vážne veci a nech sa hlasuje potom, keď budú zrejmé stanoviská k tomuto. Aj odbornej verejnosti a, samozrejme, aj poslancov. Týmto spôsobom nie je možné a takto pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu zákona podľa mňa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcel som asi v tom istom duchu. Pán podpredseda, čudujem sa, že práve od teba vyjde takýto návrh a naozaj takýto rozsiahly pozmeňovák v treťom čítaní. To naozaj o chvíľu skončíme, že zrušíme ďalšie dve čítania a bude len jedno. A hlavne, keď to bude z vládnej koalície, tak to schváľme a vykašlime sa na všetky rozpravy medzi tým a debaty o každom pozmeňovacom návrhu alebo každom zákone ako takom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz procedurálny návrh, pán podpredseda Fico? Nie, do rozpravy. Pán poslanec Ondruš, do rozpravy? Pán poslanec Kaliňák? Do rozpravy.

    Takže pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady Fico, nech sa páči.

    Jaj, pardon nevidel som vás, asi ste vypadli.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška, procedurálny návrh.

    Ale uzavrel som možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Bol tam! Bol tam! Bol tam! - reakcia z pléna.

  • Vy ste, pán poslanec, vy ste neboli prihlásený s procedurálny návrhom, ale do rozpravy? Áno? Dobre.

    Pán podpredseda Národnej rady pán Fico.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, budem naozaj k tejto téme veľmi stručný a chcem navrhnúť niekoľko krokov na ďalší postup.

    V provom rade chcem povedať, že keď pán podpredseda Národnej rady, pán Hrušovský, čítal tento pozmeňujúci návrh, tak žiadam o porovnanie jeho vystúpenia so záznamom, pretože pokiaľ ide o § 61 ods. 2 dvakrát povedal namiesto "priestupku" "prostriedok". To isté urobil v odseku 4, asi dvakrát alebo trikrát, čiže jeho návrh, ktorý predniesol, sa, nezodpovedá tomu, čo je podané v písomnej podobe. Naozaj žiadam o porovnanie a trvám na tom, pretože opakovane namiesto slova priestupok použil prostriedok alebo opačne.

  • A žiadam, aby podpredseda Národnej rady ešte raz s týmto návrhom vystúpil, pretože nie je to to, čo bolo predložené poslancom Národnej rady v písomnej podobe.

    Druhá poznámka, ktorá je, sa týka samotnej podstaty tohto návrhu. Vážené dámy a páni, pozrite si, čo sa navrhuje v tomto pozmeňujúcom návrhu. Napríklad sa navrhuje, že sa niekomu uloží trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, trest zákazu činnosti na sedem až pätnásť rokov a ďalšie neuveriteľne ťažké tresty, ktoré sa ukladajú páchateľom trestných činov, priestupkov podľa tejto právnej úpravy.

    Celkom tomu nerozumiem, pretože sa tu viedla nejaká diskusia pomerne dlho. Ukázalo sa, že vládna koalícia ako obyčajne nemá rovnaký názor na predložený návrh zákona, tak sa na poslednú chvíľku vymyslela nejaká novelizácia, nejaký návrh. Minister vnútra otvoril rozpravu počas hlasovania. Mimochodom, pán predseda parlamentu, o 17.00 hodine mala začať mimoriadna schôdza o zdražovaní. Je to návrh, ktorý je neuveriteľne komplikovaný a ťažký. A vy sa teraz domnievate, že my toto akceptujeme, že zoberieme na vedomie zle prečítaný návrh, ktorý sa týka práv a slobôd ľudí pomerne významným spôsobom, lebo hovorí o trestoch na dlhé roky, na pätnásť rokov, na sedem rokov, a že budeme o tomto návrhu rokovať a diskutovať ako o ktoromkoľvek inom návrhu?! Takto zneužívať inštitút otvorenia rozpravy, ako to teraz urobil minister vnútra, je nemožné a neakceptovateľné. A my to nemôžeme v žiadnom prípade pripustiť. Preto, ak by mal byť normálny postup v tomto prípade, tak by mal predkladateľ stiahnuť návrh zákona, mal by opätovne prísť s návrhom zákona o niekoľko mesiacov s vydiskutovanou formuláciou, ktorá zodpovedá predstavám vládnej koalície, a uchádzať sa o podporu celej parlamentnej schôdze.

    Preto navrhujem ešte raz, po prvé - a trvám na tom, aby sa porovnalo vystúpenie pána podpredsedu Hrušovského so záznamom, pretože pán Hrušovský prečítal úplne niečo iné, ako je napísané na papieri, aby opätovne tento návrh predniesol. A po druhé, navrhujem stiahnuť tento návrh zákona. Podávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol opätovne vrátený predkladateľovi na prepracovanie, aby potom prišiel v rámci ďalšej schôdze s kvalifikovaným návrhom.

    Pán minister, ste právnikom, podobne ako ja, s takýmito návrhmi sa nechodí v rámci hlasovania a v rámci opätovného otvorenia diskusie. Ako môžu poslanci Národnej rady, ktorých je tu stoštyridsať alebo stopäťdesiat, ako môžu zvládnuť takýto návrh, ktorý vyžaduje profesionálnu, odbornú diskusiu? Pýtam sa, prečo, pán minister, sedem až pätnásť rokov, prečo nie osem až štrnásť rokov? Pýtam sa, pán minister, prečo sadzba v rámci hornej polovici trestnej sadzby? Prečo nie v rámci dolnej polovici sadzby? Odkadiaľ to máte?! Odkiaľ to máte? Ste si to vytiahli jednoducho z vrecka, lebo sa neviete tu dohodnúť, tuná SaS protestuje proti tomuto zákonu, aby ste našli nejaké riešenie, tak si vymyslíte nejaký kompromisný návrh, len aby sa to páčilo všetkým. Idete zatvárať ľudí, brať im "vodičáky" na doživotie, brať im "vodičáky" na pätnásť rokov a urobíte to v rámci opätovnej otvorenej diskusie pri hlasovaní, v čase, keď mala byť mimoriadna schôdza o zdražovaní. Takýto spôsob rokovania Národnej rady ostro odmietame, protestujeme proti nemu. Pán minister, stiahnite zákon! Ak chcete zákon, ktorý bude kvalitný a dobrý

  • , pripravte sa naň, vystúpte pred nami.

    A žiadam podpredsedu Národnej rady, aby opätovne prečítal návrh, lebo nezodpovedá písomnej podobe.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu Fica s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán podpredseda Fico, chcel som vám povedať, že ste trapný ako malé decko, ale poviem vám, ste trapný ako Fico.

    Jednoducho to, čo ste predviedli, to je presne Robert Fico. Ako na predošlej schôdzi váš tieňový exminister spravodlivosti Róbert Madej tu čítal asi desaťstranový pozmeňovák. Dal som si tu prácu a značil som si každú jednu chybu, ktorú spravil, bolo ich presne dvadsaťštyri chýb. S týmto zoznamom chýb som išiel za ľuďmi v koalícii a som sa ich pýtal, dáme mu to znovu prečítať? A všetci povedali, nebuďte takí trapní, ako sú smeráci. Presne to, čo ste tu dnes predviedli, ste ukázali, akí ste.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, vy vyžadujete kľud, a pritom rušíte pána poslanca.

  • Nejde vám o podstatu veci, ale ide vám o jedno bohapusté divadlo, ktoré tu predvádzate, tak ako s tou schôdzou o zdražovaní, ktorá tu akože teraz mala byť. To, čo teraz robíte, to, že sa tam prihlásili všetci do rozpravy a budete tu kvákať do siedmej, ide vám iba o to, aby sa o vašom zdražovaní hovorilo zajtra ráno o deviatej, aby ste boli vo všetkých médiách, aby ste boli v televízii a aby ste tam boli ukázaní ako...

  • Nesúhlasný protest a piskot v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci! Pán poslanec, nie ste v krčme, naučte sa správať v Národnej rade trošku ináč.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ...aby ste mohli byť v televízii, aby celé Slovensko, tá naivnejšia časť o vás hovorila, aby si myslela a teda zbožňovala znova Fica, ako bojuje proti zdražovaniu. Zakážte rovno, dajte návrh zákona, zakážte infláciu a nebude to zdražovanie, však by to bol návrh zodpovedný akurát vám. Ste trapný ako Fico.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán docent, vy ste nadhodili otázku, na ktorú ste si aj zodpovedali tvrdením, že prečo 7 až 15, prečo nie 8 až 14. Presne o tomto by bola diskusia, po ktorej voláte, prečo nie 8 až 14. A pýtam sa, na koho strane stojíte, za koho práva bojujete? Za práva tých, ktorí tretíkrát po sebe s alkoholom v krvi sadnú za volant a pôjdu ohrozovať spoločnosť?! Za koho teda bojujete, koho sväté práva tu takto zápalisto hájite?!

  • Ja si myslím, že práva tých, ktorí chcú prežiť na cestách a na chodníkoch, sú podstatne vyššie ako vaša demagógia a snaha pretiahnuť túto schôdzu do zajtra.

  • To, čo povedal pán predseda Fico, má jedno obrovské ratio, hoci sa to tu snažia niektorí tzv. poslanci, pretože to sú naozaj tzv. poslanci, a mám na mysli hlavne jedného, ktorý tu vydiera opozíciu a koalíciu a tu sa hrá na spasiteľa a na novodobého...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, reagujte na pána podpredsedu!

  • Reagujem, nikoho som nemenoval a reagujem na pána poslanca Fica. Má to obrovské ratio a proste, ešte raz hovorím, že týchto podvodníkov z parlamentu treba vyhodiť. A vy, pán predseda, máte tiež možnosť zobrať slovo takýmto ľuďom, ktorí rozprávajú od veci. Mám taký pocit, že tento návrh, ktorý predniesol pán predseda Hrušovský, skutočne by mal byť aspoň v ústavnoprávnom výbore. Z toho dôvodu, že ústavnoprávny výbor aspoň by sa mal k týmto veciam vyjadriť, preto lebo my ostatní môžeme v tejto chvíli len dôverovať, alebo nedôverovať právnikov takým alebo onakým, ktorí nám povedia toto áno, toto nie. To skutočne je o rokoch, to je o životoch ľudí a to je hlavne o dôveryhodných a zodpovedných rozhodnutiach tohto parlamentu, o čom tento návrh zákona, ktorý predniesol pán podpredseda Hrušovský vôbec nesvedčí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Fico, predpokladám, že chcete reagovať na faktické.

    Nech sa páči. Takže dve minúty pre pána podpredsedu.

  • Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na pánov poslancov, lebo nie je na čo. Ale chcem opätovne zopakovať že pri prečítaní tohto pozmeňujúceho návrhu namiesto dopravného prostriedku povedal pán podpredseda Národnej rady dopravného priestupku, to isté povedal v tom istom odseku asi dvakrát, to isté povedal v § 61 ods. 4. Nie je možné predložiť návrh pozmeňujúceho návrhu v písomnej podobe a potom namiesto dopravného prostriedku hovoriť o dopravnom priestupku, veď ako, nebláznime. Akonáhle poslanec Národnej rady niečo prednesie, tak to prednáša ústne a to, čo povie ústne, platí a nemôže sa to odlišovať od písomnej podoby pozmeňujúceho návrhu. Keby sa pomýlil v čiarke, v spojke, to je úplne jedno, ale dopravný priestupok a dopravný prostriedok sú zásadne odlišné veci, čo dáva tomuto pozmeňujúcemu návrhu úplne iný charakter. Čo keby sme dali teraz hlasovať o tom, čo povedal pán podpredseda Národnej rady Hrušovský, tak je z toho úplný nezmysel. My nechceme nič iné, chceme, aby pán podpredseda Národnej rady ešte raz prečítal ten návrh presne, ako tu je uvedený, lebo sa bavíme o zákaze činnosti na pätnásť rokov, na doživotie. Hráte tu hru, o chvíľu to dopadne tak, že prezidentovi zoberiete aj auto s ochrankou a dokonca života mu nedáte nič. Toto je vaša politika. Začali ste preteky, lebo už nemáte čo slovenskej verejnosti ponúknuť. My chceme korektnú hru, chceme aby podpredseda Národnej rady prečítal to, čo má naozaj napísané na papieri, nič iného od neho nechceme. Toto je naša podstata. Aj toto je podstata vystúpenia, ktoré som mal.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená boľševická vládna koalícia, toto...

  • Potlesk a smiech.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie, hovorím o aktuálnej vládnej koalícii.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, tí, ktorí pískate, nech sa páči, môžete ísť do nejakej krčmy. Tu môžete samozrejme tlieskať, vyjadriť nesúhlas, to je v poriadku, ale nechajte pána poslanca, aby predniesol svoj prejav.

    Nech sa páči.

  • To, čoho sme dnes svedkami v tejto chvíli v tejto váženej snemovni, vážené kolegyne a kolegovia, je prejav šokujúcej, neuveriteľnej a už takmer bezbrehej boľševizácie politického života, ktorú zavádzate od momentu, keď ste sa uchytili vládnej moci.

    Musím povedať a chcem na tomto mieste vyjadriť, že si nesmierne vážim pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského, ale to, čoho sme tu teraz svedkami, je hanba. Ale nie je to hanba pána podpredsedu Národnej rady, je to hanba vás, pán minister. Skutočne je neuveriteľné akým spôsobom dokážete znásilňovať poslancov Národnej rady, akým spôsobom dokážete zneužívať, prekrucovať a znásilňovať legislatívny proces len preto, lebo nie ste schopní kvalitne, zodpovedne pripravovať legislatívne návrhy, ktoré predkladáte Národnej rade.

  • Toto, čoho sme dnes svedkami, je skutočne to, že Národná rada sa dostala naozaj na úroveň krčmy štvrtej cenovej skupiny. Aj v krčme štvrtej cenovej skupiny neplatia žiadne iné pravidlá, len právo sily, právo silnejšieho, právo toho, kto má aktuálnu väčšinu a, bohužiaľ, takéto pravidlo ste ako kľúčové zaviedli aj vy do rokovania Národnej rady. Ja sa skutočne nebudem, pretože nie som schopný meritórne vyjadrovať k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu zaznel, ale samozrejme očakávam že aj tak nemôžeme o ňom hlasovať a musíme počkať aspoň 24 hodín v súlade s rokovacím poriadkom na to, aby sme vôbec mohli o takomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

    Ale k čomu sa chcem vyjadriť, to je procedúra, akou predkladáte tento pozmeňujúci návrh. Je skutočne neuveriteľné, vážené kolegyne a kolegovia, že zákon, o ktorom sa dlho hovorí, zákon, ku ktorému sa dlho vyjadrujú rôzni predstavitelia, či už pán minister alebo ďalší predstavitelia vládnej koalície, zákon, ktorému sa venujú médiá, zákon, ktorý oprávnene vyvoláva pozornosť verejnosti, vy meníte na poslednú chvíľu pomerne rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom len preto, lebo ste neboli schopní poctivo, statočne a zodpovedne pripraviť tento legislatívny návrh tak, aby ste ho vy, vládna koalícia, mohli pozmeniť. Prosím, všimnite si, tu teraz rokujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý nepredložili predstavitelia opozície, ale predstavitelia vládnej koalície, teda tí, ktorí majú formálne i neformálne možnosti od samého začiatku prípravy zákona vstupovať do tohto procesu prípravy zákona, presadzovať svoje predstavy, diskutovať so svojimi kolegami vo vládnych funkciách o tom, ako ten zákon má vyzerať, čo v ňom má, čo v ňom nemá byť a aké dopady to môže mať nielen na samotný legislatívny proces, ale predovšetkým na uplatňovanie toho zákona v praxi. A napriek tomu vy jednoducho zahlcujete parlament, zahlcujete parlamentné rokovania krokmi, ktoré by ste nemuseli robiť, keby ste pracovali v legislatívnej oblasti zodpovedne.

    Pán minister, ste právnik, pán minister, ste skúsený politik, musíte vidieť, čo sa tu deje, musíte vidieť, akým spôsobom dehonestujete prácu Národnej rady, akým spôsobom dehonestujete legislatívny proces a prípravu dôležitých zákonov, o ktorých, opakujem, sa nielen diskutuje, ale ktoré patria do stredobodu záujmu verejnosti. Toto je, nehnevajte sa na mňa, či už vo vzťahu k tomuto zákonu alebo akémukoľvek inému, neprípustný, neakceptovateľný postup. Navyše toto nie je jediný prípad a v takom prípade by sme skutočne nemali dôvod tu vystupovať a protestovať proti procedúre. Ale toto - a preto hovorím o boľševizácii - je systémová črta, systémový prvok politiky, ktorú vy robíte, predovšetkým pokiaľ ide o prípravu legislatívy. A toto jednoducho nie je možné akceptovať, pretože takýmto spôsobom sme my ako opoziční poslanci vytláčaní úplne na bok a prakticky nedostávame reálnu možnosť, aby sme sa zapojili do serióznej, serióznej a vážnej debaty o každom legislatívnom návrhu. Ale ja to chápem ako cielený krok, ako cielený nástroj na to, aby opozícia nedostávala adekvátne možnosti pri ovplyvňovaní legislatívy. Áno, pán kolega Matovič, áno, pán kolega Osuský, je mi jasné že by ste boli najradšej, keby sme mlčali a nepovedali vôbec nič, ale toho sa nedožijete, v tomto parlamente určite nie.

  • Takže, vážený pán spravodajca, chcem na záver svojho vystúpenia takisto podať procedurálny návrh, ak by procedurálny návrh pána podpredsedu Fica nezískal väčšinu, tak v súlade s § 83 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Ondruša... Pán poslanec Fico, máte procedurálny návrh? Takže na vystúpenie pána poslanca deviati sa prihlásili, z toho ôsmi, deviati s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ja sa domnievam, že hovorím celkom zrozumiteľne po slovensky. Takže ešte raz, žiadam vás o vyhlásenie 10-minútovej prestávky, v ktorej porovnáte vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského s tým, čo je napísané na papieri. My nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, lebo pán podpredseda Národnej rady Hrušovský čítal úplne niečo iné, ako je napísané na papieri. Urobte to, prosím, a bude kľud. Desaťminútová prestávka, porovnajte vystúpenie, záznam s tým, čo povedal pán Hrušovský a pochopíte, že pán podpredseda Hrušovský nečítal to, čo je napísané.

    A žiadame ešte raz o predloženie toho istého pozmeňujúceho návrhu, je to korektný, normálny návrh, lebo nemôžeme o tom hlasovať.

  • Pán podpredseda, ja rozumiem tomu, čo hovoríte, a vy zase rozumiete, dúfam, tomu, že o tom sa nedá hlasovať. Moment, preto, lebo momentálne ide rozprava, to znamená, že ešte pred tým, čo by sme, ak sa dohodneme, tak môžeme to aj vrátiť do výboru, to je jedna vec. Môžeme, samozrejme, to porovnať, ale hlasovať o tom dnes určite nebudeme. Tak v čom je problém? Prečo? No prečo, tak sa pýtajte tam svojho kolegu a ten vám vysvetlí prečo, dobre? Takže ja si nemyslím, keď trváte na 10-minútovej prestávke, povedzte mi, čo vyriešime? To, čo môžeme vyriešiť, vtedy,

  • Ruch v sále.

  • , tak dva kluby, no.

    Pán podpredseda, ešte raz, ešte raz, zbytočne to silíte. Nejdeme hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak sa prihláste.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nerozumiem celkom vašej argumentácii, pretože došlo k omylu. Podpredseda Národnej rady čítal pozmeňujúci návrh a minimálne v štyroch prípadoch prečítal namiesto "dopravného prostriedku" "dopravný priestupok". Veď to je principiálny rozdiel. Chceme hlasovať o dopravných priestupkoch alebo dopravných prostriedkoch? My len chceme, aby ten návrh bol korektne prednesený tak, ako je napísaný na papieri, pretože platí, že sa musí zhodovať ústny prejav s písomným prejavom, s návrhom, ktorý je predložený.

    Nielen ja, ale aj všetci poslanci Národnej rady, ktorí sú tu, určite zaznamenali, čo bolo povedané. A platí ústne, čo bolo povedané. Nechcem nič iné, len podať takýto návrh v korektnej podobe. Samozrejme, o tomto návrhu hlasovať nemôžeme a bolo by úplne najlepšie, lebo zatiaľ, čo si pamätám, minister vnútra podal tri zákony a vždy otváral rozpravu počas hlasovania a domáhal sa rôznych pozmeňujúcich návrhov. Takto nemôže fungovať legislatíva v zásadných veciach.

  • Tak ešte raz. Ja vám korektne hovorím, aby ste mohli hocičo porovnať, musí to byť napísané. To znamená, stenozáznamy asi za chvíľočku začnú písať, až potom môžeme porovnávať. Keď chcete, aby sme stáli, samozrejme, je to možné. Ja to považujem za zbytočné. Takže momentálne pokračuje rozprava a medzitým budú aj stenozáznamy hotové.

    Nech sa páči, páni poslanci, ak máte problém, prihláste sa.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči, faktická poznámka.

  • Pán poslanec Ondruš, vtedy, keď ste do týždenníka Slovo písali pod pseudonymom Jakub Topol, bral som to ako takú nejakú mladícku nerozvážnosť, alebo že ste sa hanbili za svoje boľševické názory. Dnes, keď poslancov vládnej koalície erudovaný boľševik strany SMER nazýva boľševikmi, tak už to nepovažujem za mladícku nerozvážnosť, ale za diagnózu. Myslím si, že naozaj by ste mali podstúpiť psychiatrické vyšetrenie, lebo máte ťažkú schizofréniu a mali by ste si to raz a navždy vyriešiť so svojím psychiatrom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, priznám sa, musím sa veľmi premáhať, aby som zachoval pokoj. A chcem to pripísať vašej, ešte predsa len mladíckej zbrklosti a tomu, že ešte možno nie celkom vám uschlo mlieko na brade. Ale jednoducho vyprosujem si, aby ste nám nadávali do boľševikov. A žiadam vás, normálne, slušne, aby ste sa ospravedlnili v tejto veci.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, to je zaujímavé, keď hovorí kolega, síce nie z vášho klubu, tak kričíte naňho. Keď hovorí váš, tak tu stojí, kým nie je hrobové ticho.

    Pán poslanec Kaník.

  • Presne nadviažem na to, čo pán Bugár povedal. Vy nás tu chcete poučovať o tom, ako sa máme správať v Národnej rade? Na vás platí veta: zlodej kričí, chyťte zlodeja. Veď vy, keď počujete niečo, čo sa vám nepáči, vy, keď počujete oponenta, tak kričíte, bučíte, pískate, dupete, vy sa chováte ako v tej poslednej krčme. Vy ste to tu zaviedli do Národnej rady a vy, keď vystúpite

  • Výkriky a ruch v sále.

  • , presne to práve teraz dokazujete ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Reaguje na pána predrečníka Ondruša, ktorý toto hovoril. Hovoril o krčme, páni poslanci, ale zabúdate.

  • A keď Braňo Ondruš tu vystúpi a ide nás poučovať, že my sa tu chováme ako v krčme? Ale, páni, veď si nastavte zrkadlo, pozrite sa, teraz ste to predviedli dokonale. A keď Braňo Ondruš, rodený komunista, nás tu ide označiť za boľševikov, tak to už naozaj nie je nič iné, len to, že je trápny ako Fico.

  • Nie v štvrtej cenovej skupine, ale, pán poslanec Kaliňák, v maštali sa takto bavia ľudia, bú, že? Neviem, či v Trnave, ale v maštali určite zaznievajú slová bú. A pán kapitalistický vykorisťovateľ, ktorý nás tu ide označovať ako boľševik, a kapitalistický preto, že ten kapitál, ktorý financuje vašu stranu. V jeho mene ste rozkradli a rozkrádali štyri roky túto republiku, tak ja si vyprosím, aby takýto komunistický boľševik nám od tamtoho pultu kázal o tom, či my sme boľševici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. To, čo počujeme, a to, čo zažívame, je presne tá téma, o ktorej na záver, obrátiac sa na mňa a na kolegu Matoviča, pán poslanec hovoril o tom, že chceme niekoho umlčať. Ja na rozdiel od tej vašej partie nehulákam, keď vystupujete. Chovám sa slušne, nepískam a nedupem. A je zaujímavé, že práve reprezentant toho spolku, ktorý tam sedí a chová sa tak ako jeho voliči v tej štvrtej cenovej skupine, kde čerpá svoje hlasy, bude mňa poúčať o tom, že ho chcem umlčať. Samozrejme, môžete vykrikovať ako stádo, to je v poriadku, každý si píše svoj obraz. Ale celá rokovacia miestnosť a všetci tí, ktorí si to pozrú cez kamery a sedia na balkóne, počuli, kto sa ako chová pri koho vystúpeniach.

    Takže, samozrejme, v duchu najlepších gottwaldovských tradícií robíte kravál. Ale to, že nás ešte častujete nadávkami boľševikov má skutočne čaro nechceného. Ale nakoniec, aký išiel, takú terminológiu našiel. Teda si zabučte, zabúchajte a chovajte sa ako korektní poslanci, ktorí žiadajú dodržiavanie procedúr a všetkého, čo k tomu patrí.

    Česť práci!

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Poliačik. Pardon, pán poslanec Jarjabek. Pán poslanec Poliačik, až potom procedurálny.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak osviežme si trošku terminológiu a povedzme si, čo je ten modrý boľševizmus. Modrý boľševizmus, dámy a páni, je ďaleko zákernejší ako ten vami proklamovaný červený komunizmus a boľševizmus preto, lebo vy za modrý boľševizmus skrývate to vzácne a čarovné slovo, ktoré sa volá demokracia. A vy v mene demokracie, vy, modrí boľševici, keď chcete Šmolkovia, aby to bolo také milé

  • Smiech v sále.

  • , vy modrí boľševici ste schopní v mene demokracie klamať, kradnúť, luhať, zákerní ste v mene tejto demokracie a všetko vám, máte taký pocit, že prejde len preto, že vy sami seba nazývate demokratmi.

    Takže vy, moji milí Šmolkovia, zamyslite sa nad sebou. A vy ste teda absolútni predstavitelia, tak ako to hovoril kolega Ondruš, tohto modrého boľševizmu, zákerného modrého boľševizmu a dúfam, že už nebude dlho trvať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán kolega Ondruš, je mi to tak trošku až hlúpe, že ako jeden z najmladších a zároveň najkratšie slúžiacich poslancov musím povedať, že naozaj sú chvíle, keď sa hanbím za to, že som v Národnej rade a že som poslancom.

  • Ruch v sále.

  • A to sú chvíle, a sú to chvíle, keď namiesto toho, aby sa tu riešili naozaj skutočné problémy, aby sa riešili opilci na cestách, aby sa riešilo, je to reakcia na pána Ondruša, aby sa riešilo to, čo je obsahom, sa rieši forma, keď tento parlament a hlavne ľavé krídlo, opozícia, bučí, hučí, huláka a píska, keď sa z ľudí, ktorí absolútne nerešpektujú pravidlá rokovania, stávajú z okamihu na okamih procedurálni fetišisti, ktorí žiadajú znova a opakovane čítať a predkladať veci, ktoré majú pred sebou napísané. Neviem, psychológia označuje taký termín ako kognitívna disonancia, keď človek vidí dve úplne rozporuplné veci a musí sa s obidvoma stotožniť.

    Pán kolega Ondruš a pán podpredseda Fico, chcel by som vás požiadať, aby ste si vo svojom poslaneckom klube urobili poriadok a aby ste zachovávali dôstojnosť tohto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj vám, pán kolega Chren. Som veľmi rád, že ste povedali to, čo ste povedali, lebo presne o tom som sa usiloval hovoriť. Presne to, keď sa forma alebo procedúra zahmlieva a tvrdí sa, že ide predovšetkým o obsah. Presne to je jedna zo základných čŕt boľševizmu. Presne to sa dialo vždy, keď boľševici, či už sprava alebo zľava sa dostávali k moci, tak hovorili o tom, že treba vravieť o obsahu, lebo to je dôležité, o čo nám ide, nie o forme, čiže spôsoboch, akými sa k nášmu cieľu chceme dostať. A presne to, čo hovoríte, s tým ste len podčiarkli to, že moje tvrdenie, že pracujete boľševickými metódami, je pravdivé, pretože v mene toho, aby ste obhájili teda obsah, to čo nazývate vy obsah, porušujete procedúry, porušujete pravidlá, a čo je ale najdôležitejšie, vážení kolegovia, tí, ktorí sa cítite byť urazení tým slovom boľševik, tak čo je najdôležitejšie, porušujete to z pozície sily. Z pozície väčšinového postavenia v parlamente.

    Ak väčšina v nejakej spoločnosti porušuje pravidlá, porušuje procedúry a robí to v mene svojho väčšinového postavenia, tak to je prejav boľševizmu a je skutočne jedno, ako je ideologicky zafarbený. A to je to, čo som chcel povedať a myslel som to nie ako prejav mládežníckej nerozvážnosti, ale myslel som to, hovoril som po vážnej úvahe a rozvahe.

    A pán kolega Osuský, ja plne kvitujem váš prístup, teda že nevykrikujete a neskáčete nikomu do rečí, lebo ja by som robil presne to isté, keby som sa priviezol do parlamentu načierno.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Poliačik.

  • Pán predsedajúci, v rámci ukľudnenia situácie a v rámci toho, aby sme sa mohli pohnúť ďalej, dám procedurálny návrh. Prosím vás, aby po ukončení rozpravy bol tento zákon vrátený naspäť na rokovanie výborov, kde aj tento pozmeňujúci návrh môže byť podaný prostredníctvom jedného z poslancov v niektorom výbore, môže byť prejednaný, bude čas na to, aby sme si ho všetci pozreli a bude možné potom finálnu podobu tohto zákona schváliť na najbližšej schôdzi.

    Ďakujem.

  • Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom, po ukončení rozpravy vrátiť zákon do výboru.

  • Nesúhlasné hlasy z pléna.

  • .

    Tak, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, keď nie je.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za 71, proti 30, zdržalo 11 poslancov, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Páni poslanci, prosím vás, kľud. Pán poslanec Matovič, nech sa páči, procedurálny návrh. Páni poslanci!

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, choďte von a tam môžete diskutovať! Nech sa páči! Páni poslanci, nebude kľud, bude prestávka.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcel som vás upozorniť, že už trištvrte hodinu sa tu bavíme o dodržiavaní rokovacieho poriadku a pri faktickej poznámke pána poslanca Jarjabka nezaznelo ani jedno jediné slovo, ktorým by reagoval na predrečníka. Celá jeho faktická poznámka bola venovaná definícii modrého boľševizmu a Šmolkov, ale nebolo ani jedno jediné slovo, čím by reagoval na predrečníka. Zároveň dávam návrh, aby ste vyhlásili prestávku, aby sa tu situácia trochu znormalizovala.

  • Ruch v sále.

  • Podľa paragrafu rokovacieho poriadku vystúpi v rozprave pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Nie, páni poslanci, nezopakujem čítanie môjho pozmeňovacieho návrhu vychádzajúc z dikcií ustanovení rokovacieho poriadku. Nechcem vnášať nedorozumenie medzi nás, ale vychádzajúc z ustanovení § 29 zákona o rokovacom poriadku som predložil, som predložil, tak ako mi zákon ukladá, pozmeňovací návrh riadne a písomne vyhotovený a riadne sformulovaný, ktorý máte všetci predložený v laviciach.

    A chcem teraz kriticky aj na moju osobu pripustiť to, že pri prečítaní pozmeňovacieho návrhu mohlo dôjsť k omylu.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pán podpredseda, nebudem diskutovať s tebou, ale spôsob, akým ste sa vy chovali pri rokovaní a ja som dvakrát svoje vystúpenie prerušil, boli dôvodom toho, možnože aj v istom napätí mohlo dôjsť k omylu. Ale za základ môjho pozmeňovacieho návrhu považujem písomne predložený vám do lavíc rozdaný a doručený pozmeňovací návrh, o ktorom trvám, aby Národná rada hlasovala.

  • Všetky ostatné interpretácie alebo pochybnosti považujem len za účelové odkladanie rozhodnutia o tak vážnom probléme, o akom dnes rokujeme a diskutujeme. O tomto probléme, panie poslankyne a páni poslanci, nerokujeme len päť minút. Rokujeme už dva mesiace. A preto, prosím, o pochopenie a porozumenie.

    Nerobme z toho politiku. Ide tu o viac ako len politický zápas. Ide tu o snahu riešiť bezpečnosť pri premávke na cestách a chrániť životy ľudí. Toto bolo cieľom a úmyslom aj možno, aj pre mňa nie štandardného spôsobu, z ktorého som nadšený, pri prerokovávaní návrhov zákonov, či už ide o vládne alebo poslanecké.

    A poprosil by som všetkých, aby ste aj v tomto duchu chápali môj dobrý úmysel vylepšiť návrh. A priznám sa, že bolo to hľadanie riešenia, ktoré bolo istým kompromisom medzi tým, čo bol základný návrh, a tým, čo je tento pozmeňovací návrh, ktorý som predložil tak, aby sme ho dokázali prijať. Ak nie, rešpektujem väčšinové rozhodnutie, ale toto je jediný dôvod, ktorý mňa viedol k tomu, aby som zobral na seba úlohu predkladateľa tohoto pozmeňovacieho návrhu spôsobom nie možno štandardným, ale zodpovedným a naozaj korektným.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Rušno v rokovacej sále.

  • Nekrič! Páni poslanci, naučte sa správať v Národnej rade ako poslanci! Hlavne, že pán Ondruš

  • sa prihlásil potom, keď som povedal, že končím možnosť, dal som mu slovo. Pán poslanec Matovič len s faktickou poznámkou sa hlási a už revete.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ale veď rešpekt k tomu, vystúpili ste s návrhom. Viete veľmi dobre, že ak sme niečo kritizovali, predovšetkým sme kritizovali spôsob, že nie je možné tak závažný návrh a tak závažný vstup. A k tomu celému predseda ešte povedal, že došlo k rozporu, že iné znenie bolo prednesené ústne a iné prednesenie bolo predložené písomne. A všetci veľmi dobre vieme, že nestačí predložiť písomné znenie do lavíc, že platné je to, ktoré... A preto aj musí každý poslanec ten pozmeňujúci návrh prečítať.

    A išlo iba o to, aby sa to napravilo. Náladu v parlamente potom vzápätí vyrobilo nesmierne intelektuálne vystúpenie pána Matoviča a následné okolnosti. Čiže naozaj sa treba vrátiť k zmysluplnému rokovaniu, ale naozaj pre platný text, ktorý by sme aj chceli prerokovať prípadne vo výbore, potrebujeme mať riadne prednesený ústne návrh, pretože to ústne vystúpenie je platné.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja reagujúc na to, čo si povedal, len jednu jedinú vetu. Ja stále nerozumiem a nemôžem pochopiť, prečo sa ústavnoprávny výbor nemôže vyjadriť k takej maličkosti, ešte raz hovorím k takej maličkosti, či niekto dostane dva alebo šesť rokov za ten istý prečin, alebo za tú istú banalitu, však? Dva až šesť rokov, čo urobil. Tomuto nerozumiem. Iné nič.

    Ústavnoprávny výbor, nech zaujme stanovisko a všetko bude v najlepšom poriadku.

  • Ďakujem za slovo. Ja som nechcel ani vystúpiť, lebo je to, to je humbug, to je trapas, čo sa tu deje, a nie z našej strany. My nereveme, pán podpredseda. My hovoríme faktické a reálne a vecné poznámky. Ja ako právnik musím povedať, že mi je zle od žalúdka. A zdôvodním si to, prečo. Lebo toto, to je nie parlament, neviem čo to je, ale dobre, idem k veci.

    Vy ste si dali v programovom vyhlásení vlády, že budete zvyšovať kultúru legislatívy normotvorby. Ja som sa potešil. Čo ste vy dokázali za rok, no to sa komentovať nedá, či z hľadiska skrátených konaní, či týchto urýchlených noriem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, reagujte na pána podpredsedu.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Skrátené konania, čo s tým majú spoločné?

  • Nekomentujte! Ak je to pre vás veľa, čo hovorím a nerozumiete, skúste uvažovať. Ja reagujem na to, na čo mám.

    Takže z hľadiska tej novely zákona, prosím vás, pán podpredseda Hrušovský, si starý fiškál, starý právnik, skúsený poslanec, skúsený advokát, tak priestupok a prostriedok vieme, že to je sakra rozdiel. To nie je hranie sa so slovami. My právnici vieme, že to je veliký rozdiel. O to viac, že sám hovoríš, že je to zásadná novela. Keď to je zásadná novela, zaslúži si formu aj obsah. Keď to trvalo toľko, koľko to trvalo, tak už tú chvíľu to počká, kým sa to prerokuje vo výboroch.

    A teraz výnimočne súhlasím s pánom poslancom Poliačikom, nerobme tu divadlo a principiálne veci prerokujeme tak, ako sa majú. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Hrušovský, ja ti vôbec nevyčítam, že si sa pomýlil pri čítaní toho pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že každý z nás, a teraz hovorím o stopäťdesiatich z nás, vie, že je to úplne normálne, že sa poslanec pri čítaní pozmeňujúceho návrhu pomýli. A veľakrát sa pomýli. Ale jediný kto nám to vyčítal, tak bol možno pred dvomi mesiacmi Robert Fico, že požiadal aby Ľudovít Jurčík vystúpil ešte raz a hovoril, že neprečítal nejakú celú poznámku, hoci tá poznámka de facto tam vôbec nebola, ale o. k., prečítal to. Urobili ste z neho idiota pred verejnosťou. O to vám išlo. Teraz chcete robiť idiota z podpredsedu Národnej rady, ktorého si vážim a ktorému vy nesiahate ani po členky.

    Doteraz vždy sme sa tu tolerovali, keď pri čítaní pozmeňujúceho návrhu niekto urobil nejakú chybu, len vy potrebujete si robiť nejaké divadlo.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec reaguje na pána podpredsedu Národnej rady, ktorý povedal, že nebude čítať ešte raz pozmeňujúci návrh. O tom hovorí.

  • Čiže ja som rád a beriem to vysvetlenie aj na základe toho ustanovenia z rokovacieho poriadku. Osobne si tiež myslím, že stačí predložiť v písomnej podobe pozmeňujúci návrh a sformulovaný zrozumiteľne.

  • Procedurálny návrh, pán podpredseda Fico.

  • Pán podpredseda, ja nemám procedurálny návrh, len vás žiadam, že som podal procedurálny návrh a žiadam o desaťminútovú prestávku na porovnanie toho, čo povedal pán podpredseda Hrušovský so záznamom. Nič iné nechceme. Nič iné.

    Štyrikrát povedal úplne niečo iné, podpredseda parlamentu, ako je napísané. Dopravný priestupok, dopravný prostriedok, ako povedal pán poslanec Mamojka, je to principiálny rozdiel. Chceme korektne podaný pozmeňujúci návrh. Dajte desaťminútovú prestávku a pozrite si to.

  • Je všeobecný súhlas s desaťminútovou prestávkou? Nie je. Budeme hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 64, proti 69, zdržali sa 5.

    Návrh nebol odsúhlasený.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel ešte niečo iné povedať, ale mnoho veci sa odohralo, odkedy sme sa prihlásili do rozpravy. Čiže trochu to vystúpenie zostručním a zareagujem aj na niektoré slová, ktoré tu odzneli v rámci rozpravy a faktických poznámok.

    Chcem povedať, že som v parlamente tretie volebné obdobie a hanbiť som sa začal, až keď ste prišli do parlamentu vy zo Slobody a solidarity.

  • Predovšetkým preto, že kultúru a úroveň, ktorú ste doniesli, je naozaj neslýchaná, a keď sa vám to vaši koaliční partneri boja povedať do očí, tak to proste tak je.

    Sú, už sa objavujú aj svetlé výnimky medzi vami, čo oceňujem, ale rok je už príliš dlhá doba na to aby ste sa naučili, ako to vlastne má fungovať. Reakcia opozície je štandardná, a ja si pamätám, samozrejme pán Kaník si nemôže pamätať, po tom, čo predal Demokratickú stranu, nebol v parlamente a teraz sa vrátil naspäť

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • , tak si pamätám, že bučanie a pískanie bolo obľúbenou disciplínou opozície, ktorá sedí teraz naľavo. A rovnako sme ju za to kritizovali. To jednoducho patrí k tomu, že opozícia má právo vyjadrovať svoje názory svojím spôsobom, a mnohí poslanci, najmä pani poslankyňa Vášáryová si spomenie, lebo jej krik bol v sále naozaj veľmi častý.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • A musím povedať, že som to ani verejne nikdy nekritizoval, lebo si myslím, že na to má právo.

    Ale faktom zostáva aj to, že nikdy ani my, a musím povedať, že ani súčasná koalícia s výnimkou SaS, sme neprichádzali do takých extrémov, ako sa darí vám. Predovšetkým v tom, že najmä, pán poslanec Matovič, keď vám dôjdu argumenty, tak použijete prvú urážku, ktorú máte po ruke, aby ste zaujali. A keď potom chcete hovoriť o intelektuálnej úrovni voličov, tak ja už presne viem, na ktorých útočíte vy. Áno, je to ťažká práca - kradnúť SNS voličov. Chcem povedať, že to, čo sa odohralo teraz v rámci tohto pozmeňovacieho návrhu, to nie je naozaj len tak, pretože v tom má pravdu aj podpredseda parlamentu Robert Fico, že bezpochyby sa Pavol Hrušovský pomýlil, keď namiesto dopravného prostriedku hovoril dopravný priestupok, ale mňa ako poslanca naozaj zaujíma, že čo platí. Teraz nejde o to, že či urobil preklep alebo nepreklep, ale z pohľadu rokovacieho poriadku a legislatívy ma zaujíma, čo platí. Platí prostriedok alebo platí priestupok, pretože sa text a hovorené slovo, ktoré má byť, rozchádzajú. Čo bude z týchto dvoch vecí v zákone?

    Rád by som reagoval aj na vecné, pretože mňa táto formálne stránka až tak proste nepobúrila, ako skôr samotný obsah textu. Ja by som sa chcel pani poslankyne Aštaryovej opýtať, ktorá sa tak mimoriadne zabávala na našich poznámkach, povedzte mi, čo si myslíte o tom ustanovení, ktoré hovorí o mladistvých v tomto pozmeňováku? Presne, ako hovoríte, netušíte nič.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • A tu vám chcem povedať, že keby sme nevystúpili, pani poslankyňa, lebo ste nová poslankyňa a veľmi vás nepoznám, bezpochyby máte odbor, ktorému sa venujete profesionálne, ale v globálnom plenárnom hlasovaní hlasujete o zákone, ktorý patrí za normálnych okolností do pôsobnosti výboru pre obranu a bezpečnosť, poprípade ústavnoprávneho výboru. A keby sme nevystúpili, o tri minúty by ste hlasovali o osude mladistvých bez toho, že by ste tušili, za čo majú byť trestaní. A ja si myslím, že to nie je správne. Nie preto, či sa pomýlil pán Hrušovský, ale preto, že samotný text zákona má pomerne dosť slušné problémy. A možno tu opravím pána poslanca Ondruša, pretože si myslím, že neviem, či úplne je problém na strane poslancov, ktorí predkladali tento pozmeňovák. Alebo neviem, či je úplne problém na strane ministra vnútra, ale viem presne, že čo je v strede medzi týmito dvomi entitami. A to je vec, ktorá od začiatku celý rok robí problémy tomuto parlamentu, a volá sa to, že koaličná rada.

    Jednoducho, systematicky popierate, jednoducho fungovanie legislatívy medzi ministerstvom, poslancami, regulárnymi čítaniami, ktoré majú nasledovať od prvého, druhého, kde sa majú všetky zákony meniť, potom, že po druhom čítaní, ktoré prejde v parlamente, ktoré prejde vo výboroch, zrazu sa stretne táto svätá inštitúcia koaličnej rady, kde si poviete, že to je jedno, čo tento ústavodarný a zákonodárny zbor prejednal, nám ako koaličnej rade, najvyššiemu orgánu štátu, kráľovstva a cisárstva slovenského, sa to jednoducho nepáči, a preto sa nebude hlasovať o zákone o cestnej premávke hneď ako skončila rozprava, ale každý vrátane poslancov, ktorí sa zúčastnili rozpravy, a ministra, musia akceptovať, že jednoducho sa to o dva dni predĺži, až teda sa nakoniec nájde nejaké teoretické riešenie, a potom v slávnostnej reči podpredseda parlamentu prečíta dvojstranový pozmeňovák, ktorý naozaj mení trestný kódex. Dobre hovorím, trestný kódex? Mení trestný kódex bez toho, aby sme všetci o tom niečo vedeli, a vy pani poslankyňa ste bola okradnutá o to, aby ste mohli v diskusii pochopiť, čo ideme urobiť s mladistvými. To je celý problém. To znamená, mne vadí aj ten text samotný, ktorý tam je, pretože tu o mladistvých hovoríme, aby sme vedeli, mladiství sú medzi 14 a 18 rokov, to znamená, tvrdíme o mladistvých, že keď za posledných desať rokov, to znamená od 4 do 8 rokov už šoférovali auto pod vplyvom alkoholu, tak dostanú proste tú hornú sadzbu.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A keď dokonca medzi piatym a šiestym rokom, medzi piatym a šiestym rokom svojho života šoférovali viac ako v jednom, v jednom promile alkoholu dvakrát za sebou, tak na doživotie dostanú vodičák zobrať.

  • Smiech v sále.

  • Ja naozaj mám úctu k tomu, sa mnohí snažia, však ten zákon sme prešli aj vo výbore, nakoniec v mnohých prípadoch získal naše, získal aj našu podporu v niektorých oblastiach, najmä sa mi páči tá časť ohľadne zákazu kamiónov na druhých a tretích triedach, ktoré za ťažké peniaze daňových poplatníkov rekonštruujeme a potom tam vpustíme kamióny, aby ich zničili za jednu sezónu, tak tu si myslím, že naozaj je dobré, že sa stretáva tento nápad s celou podporou parlamentu. Ale keď takýto hrubý pozmeňovák má do toho zákona vniesť a ešte k tomu písaný klasickým, úradníckym spôsobom, že sa neohliadam na to, že štvorročné dieťa, teda už len si myslím, že v jednom promile nie je schopné vlastne, áno, ani proste z kočíka vyskočiť, nieto ešte šoférovať auto, tak je to proste problém. Tak je to proste problém.

    Čiže ja si myslím, že mal by sa tak, ako povedal poslanec Poliačik, zákon vrátiť do výborov, vo výbore to ešte raz prejednáme, lebo nemyslím si, že je to šťastná forma...

  • Reakcie z pléna.

  • Však áno, ja s tým len súhlasím. Ja s tým len súhlasím, že sa to do tých výborov vráti a vo výbore to ešte raz prejdeme. Lebo nemyslím si, že je vhodné, aby koaličná rada naťahovala ministrov, poslancov a všetkých ostatných, lebo na to tu ani nemá byť, nehovoriac o tom, že nie je zakotvená v žiadnom zákone.

    Takže, keď sa na záver bavíme o tej kultúre fungovania tohto parlamentu, tak si uvedomte, že vy ste na nitkách nejakých dvanástich alebo šiestich alebo koľkatí zasadáte na tej koaličnej rade, a keď tam sa piskne, tak ste schopní zrušiť ľubovoľné pravidlá, ktoré v tomto parlamente platia dvadsať rokov. Všetci budú čakať, minister, poslanci, každý jeden, všetci ústavodarní alebo ústavní činitelia, ktorí sú napísaní v rámci ústavy, lebo koaličná rada sa nanovo rozhodla. Toto je to, za čo by sme sa mali hanbiť, pán Matovič, a my sme nepovedali o pánovi poslancovi, že je idiot, to ste povedali vy, aj o Hrušovskom, aj o pánovi poslancovi. Pardon, Jurčík, pardon, pán poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Viem, ako sa voláte. Čiže proste to hovoríte vy a ja neviem, či je to ten spôsob, ktorým potrebujete zaujať. Ako je to možné, ja chápem, je tam možno nejaká absencia proste v styku s médiami, ale toto nie je proste presne ten spôsob.

  • Smiech v sále.

  • Čiže ja si osobne myslím, že popri tých návrhoch, ktoré tú sú, ktoré majú predovšetkým hovoriť o tom, že sa má sprísniť trest, tak nie je tu pán poslanec, na ktorého som chcel reagovať, Osuský, ktorý hneď povedal, že chceme púšťať alebo je tu nejaký záujem ochraňovať tých, ktorí požívajú alkoholické nápoje. To vôbec nie je pravda. Zámeru ministerstva vnútra a poslancov k tomu, aby sme prísnejšie postihovali, sa nebránime, len treba si uvedomiť z princípu, ktorý v trestnom zákone, a už aj tak sa volá, to je trest, nie prevencia, to je trest. To znamená, už niekto zomrel, keď ho ideme trestať. To prichádzame neskoro pán poslanec. Ale nie je tu. To znamená, že áno, môžeme sa hrať teraz s preventívnym účinkom trestu, ktorý bude teda naozaj tlačiť na tých vodičov. S tým všetkým súhlasím, len faktom zostáva, že tak ako je to napísané a tak ako vážne veci sa majú prejednávať, sa má táto vec prejednávať vo výboroch minimálne. A bol na to čas a nerozumiem tomu, že to vo výbore nebolo.

    Preto si myslím, pán poslanec, teda, pán podpredseda parlamentu Hrušovský, myslel som si, že na začiatku svojho vystúpenia poviete, že sa veľmi ospravedlňujete za to, že tí ľudia, ktorí o jednu minútu mali hlasovať o tomto pozmeňovacom, netušia, netušia, o čom ten pozmeňovací návrh je. A v tom je najväčší problém. Chceli ste urobiť z tohto celého parlamentu stádo hluchých, slepých volov, ktorí vždycky zamučia vtedy, keď vy poviete, že majú.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja poslanci. Štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aštaryová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som sa len chcela poďakovať, že ste zobrali práve moje meno do úst a chcem vás uistiť, že som o nič nebola okradnutá, nakoľko som si pozmeňujúci návrh pozrela, lebo bol rozdaný do lavíc.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kaliňák, povedal si že, citujem, nikdy som sa v tomto parlamente nehanbil, až potom, ako ste do parlamentu sa dostali vy. Inač som v podstate veľmi rád...

  • Reakcie z pléna.

  • ... alebo SaS a myslel si, pozeral si na mňa, určite si myslel mňa...

  • Smiech v sále.

  • Smiech a potlesk.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, neberte mu sekundy.

    Nech sa páči.

  • ... veľmi sa rád k tomu, v tejto situácii k strane SaS priznávam, lebo som veľmi rád, že po mojom príchode do parlamentu si sa konečne pozrel do zrkadla a zistil si, aký divadelník v tom zrkadle stojí. A na tú otázku, že akých voličov chcem osloviť, tak poviem to úprimne, chcem osloviť voličov SMER-u. Chcem ich osloviť práve tým, že im budem vysvetľovať, že roky sa nechávajú zneužívať človekom, ktorý využíva jejich neznalosť, jejich nevedomosť a klamete ich, ťaháte ich za nos. Týmto ľuďom to budem vysvetľovať, budem vysvetľovať, ako ste ich neuveriteľne zadĺžili, ako jejich deti a vnúčatá budú splácať dlhy, ktoré vy si budete celé generácie užívať. A týchto voličov chcem presvedčiť a verím tomu, že ich presvedčím dostatočne veľa na to, aby ste aj v budúcom volebnom období drali tie ľavé lavice v tejto sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Milý a ctený pán kolega, len jednu poznámku by som chcel povedať, ak aj bolo niečo vecné vo vašom vystúpení a niečo, čo naozaj dáva zmysel a je obsahovo dôležité, opäť ste to úplne zabili tým divadlom okolo toho a tým, že v podstate asi okrem vašich kolegov z poslaneckého klubu neviem nájsť jediného človeka v tomto parlamente, ktorého by ste za tých sedem minút vystúpenia nedokázali a nestihli uraziť. Možno, keby sme dokázali diskutovať vecne, bez všetkých týchto kudrliniek, urážok, narážok a takýchto slovných prestreliek a výmen, možno aj ľudia na Slovensku by boli viac hrdí na tento parlament.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja len, ruku na srdce si dajte, vždy poznáte do detailu každý jeden návrh, o ktorom hlasujete? Ja za seba poviem, že určite nie a myslím si, že v tejto sále neexistuje ani jeden poslanec, ktorý by presne do podrobna vedel, o čom hlasuje. Takže tá poznámka na adresu kolegyne Aštaryovej podľa mňa bola zbytočná.

    No a čo sa týka absencie styku, tak ten naozaj nedoprajem s médiami ani jedným, ani druhým, ani koaličným, ani opozičným poslancom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mám pocit, že si sa dal zbytočne vyprovokovať nezaradeným poslancom Matovičom, aby si použil aj meno najstaršej politickej strany na Slovensku.

  • Smiech v sále.

  • Ale beriem to ako fakt, že väčšina kolegov sa mi javí zjavne prepracovaných a unavených, aj keď v súlade s väčšinovým názorom si myslím, že neviem z čoho, naozaj.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

    Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Reakcia, páni poslanci, tí, ktorí znovu kričíte, reakcia, prečítajte konečne rokovací poriadok. V rokovacom poriadku jednoznačne je, že poslanec s faktickou poznámkou sa môže hlásiť len do tej doby, kým neskončí samozrejme predrečník, aj reakcia.

    Ale nech sa páči, pán poslanec Kaliňák, veľkorysosť.

  • Ďakujem za veľkorysosť, pán predsedajúci. Pri tých vyjadreniach som sa totižto pomýlil a namiesto tlačítka, ktoré na to funguje, zdržal sa, som tlačil tlačítko proti. Takže.

    Áno, učili ma, že nemám slovo SNS nadarmo brať, tak sa chcem ospravedlniť, ale vy ste sa naposledy naťahovali pri nejakom zákone s pánom Matovičom, že kto je lepší.

    Pán Matovič, pán poslanec, chcem ti povedať, že aby si ťahal voličov niektorej strany, nesmieš im nadávať do hlupákov, nevedomých a blbcov, potom sa ti to možno podarí. Ale keď im chceš vysvetľovať o tom zadĺžení, tak im určite musíš vysvetliť, že pokiaľ za nás, podľa vašich výpočtov bol na hlavu zadlžený Slovák 5 000 eurami, po roku vašej vlády je na hlavu zadlžený 5 700 eurami a podľa oficiálneho dokumentu, ktorý vaša vláda poslala do Bruselu, po tom, čo bola kríza a Slovensko sa zadĺžilo 10,2 miliardy, vy ste si naplánovali 12 a pol. Čiže treba vysvetliť, že napriek, že ste tá úžasná

  • , že ste tá úžasná, pravicová, krásna, skvelá vláda, rozhodli ste sa zadlžovať viacej, ako zadlžovali socialisti. A to naozaj chce teda veľký talent a vám sa ho naozaj darí, čo je spôsobený hlavne tým, že ani netušíte, o čom je riadenie štátu, ale toto všetko treba voličom vysvetliť a potom garantujem, že sa tu uvidíme už iba ako hostia.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Podmanický, procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, podľa § 33 ods. 1 po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci možnosť faktickou poznámkou reagovať rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Podmanický, existujú samozrejme podrobnejšie pravidlá rokovacieho poriadku, treba ich prečítať, tam sa dozviete.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, drahé kolegyne, drahí kolegovia, keďže ubehlo už veľa času odkedy som sa prihlásil do rozpravy, musel som trošku pozmeniť aj tón, aj úvod svojho vystúpenia.

    Nedá sa začať inak, ako blahoslavení chudobní duchom, a nebudem menovať teraz kolegov, na ktorých by sa dalo veľmi dlho a veľmi komplexne analyticky reagovať, ale pravdepodobne to nemá zmysel. Ale viete, nedá mi to, s tým boľševizmom, lebo to sa jednoducho nedá obísť. Takže, aby nedochádzalo k terminologickým nedorozumeniam, tak drahí modro-zeleno-oranžoví boľševici, ktorí tu sedíte, dávam vám do pozornosti jedno také, sú to dve dielka vlastne, napísali to dvaja ľudia, väčšinou si to mýlia všetci, ktorí to čítajú, že je to jeden človek, ale sú to dvaja ľudia, ktorí sa volali Iľf a Petrov, a tie dve diela sa volajú Dvanásť stoličiek a Zlaté teľa. A keď som počúval takého pána poslanca Kaníka alebo niektorých z vás, tak mi prišlo na um ako pán Ostap Bender, veľký kombinátor, cestuje transibírskou magistrálou a tvorí pre tých svojich súdruhov úhrnný komplex slov, z ktorých sa dá syntakticky vytvoriť akýkoľvek prejav. A keď vás človek, drahí oranžovo- konzervatívno-modro-zelení boľševici, počúva, dajte si, prosím vás, aspoň tú námahu a rozšírte si slovnú zásobu aspoň o ďalších sto slov, pretože ste úplne na smiech. A už posledný historizujúci údaj, vráťte sa k tomuto termínu niekde na začiatok 20. storočia, okolo roku 903 až 905 a naozaj pochopíte, že vaše klišé boja s komunizmom a s antikomunizmom nie je totožné s obsahom pojmu boľševizmus a pochopíte, o čom vlastne tárate a o čom rozprávate. Nie som ochotný sa ďalej znižovať k urážkam vášho typu, pretože to nemá zmysel.

    Ale ja som chcel pôvodne naozaj hovoriť o niečom úplne inom. Či sa budeme prieť, alebo sa nebudeme prieť, už hodinu a štvrť závažným spôsobom porušujeme zákon. Na základe § 17 ods. 2 skupina poslancov dala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze o zdražovaní. Bezpochyby je to určite téma, ktorá ľudí na Slovensku oveľa viac zaujíma ako vaše táraniny a urážky, ktoré tu voči opozícii ukazujete už viac ako hodinu. Ja sa chcem spýtať, pán podpredseda, na základe akých výkladov zákona o rokovacom poriadku dnes, keďže predseda Národnej rady v zmysle § 7 ods. 2 na základe požiadavky skupiny poslancov zvolal mimoriadnu schôdzu, nerokujeme o programe tejto mimoriadnej schôdze, ale počúvame tu tie nezmysly zo strany poslancov vládnej koalície. A teraz sa dostávame

  • do vážne... Ja viem, že je pre vás, dámy a páni z vlády, ľahšie nadávať, osočovať, robiť si PR, že nechcete hovoriť o tom, čo je podstatné, to, čo ste ľuďom za rok vášho vládnutia dali. A to je zhoršenie kvality života, zdražovanie, vyššie dane, zníženie kvality života. Pán podpredseda, vážne sa vás pýtam a teraz sa dostaneme, je tu pán predseda ústavnoprávneho výboru, zvolali sme v zmysle zákona o rokovacom poriadku mimoriadnu schôdzu?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, zvolali ste ju o 17.00 hodine po hlasovaní?

  • Reakcie z pléna.

  • Zvolali ste ju o 17.00 hodine po hlasovaní?

  • Ruch v sále.

  • Je definované v zákone o rokovacom poriadku, čo je hlasovanie? Je súčasťou hlasovania otvorenie rozpravy a zmena zákona? Nie je.

  • Chcem vám ukázať, že tak, ako to robíte celý rok, manipulujete v mene svojho modro-oranžovo a neviem akého boľševizmu zákony tak, ako sa vám páči.

    Pán minister, aký je rozdiel medzi týmto zákonom a 0,5 promile a jedno promile? Aký je? To, že je to váš vyšší princíp, lebo vy máte moc?! A toto je dôležité?! Nie, tento zákon je taký istý dôležitý ako zákon o premávke na pozemných komunikáciách.

  • Robíte si z tohto parlamentu, a už som to povedal niekoľkokrát, slúžku. A ja sa vám, dámy a páni z vládnej koalície, čudujem, že to robíte. Darmo sa usmievate, kolegyňa, možno vás pán poslanec Kaliňák aspoň prinútil k tomu, že si budete čítať to, čo podpisujete.

  • Smiech v sále.

  • Ale je to tak. Je to nehorázne.

    Chcem vás upozorniť na § 36 až 39, ktorý hovorí o hlasovaní. Viete, drobné prehrešky, ja už som dnes, ja niekedy sa cítim ako Alenka v ríši divov. Zažil som dnes ďalšiu situáciu, kedy ste bezprecedentne porušili rokovací poriadok. Pán poslanec Janiš uvádzal hlasovanie o zákone, kde pán poslanec Jurčík, to je mimochodom ten expert, ktorý je najschopnejší, ako prečítať každý pozmeňujúci návrh, zrazu stiahne počas hlasovania svoj návrh a my nehlasujeme. Nuž, ale keď si prečítate § 36 zákona o rokovacom poriadku, tak sa, čuduj sa svete, dočítate, že to musí urobiť navrhovateľ pred hlasovaním.

  • Ja sa vás pýtam, dámy a páni, dokedy bude táto Národná rada tolerovať toto hrubé nehorázne porušovanie zákona?!

    A ešte raz sa spýtam, pán minister, jedno promile, nula, ja, ako vážne, nemám s tým

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Nemám s tým problém. A tak ako povedal pán poslanec Kaliňák a darmo bude tam pán poslanec Osuský alebo ktorýkoľvek pán poslanec dehonestovať náš názor, my jednoducho, my sa neprieme, alebo môžeme sa prieť o vecnej podstate. My od začiatku, už viac ako hodinu namietame procedúru, že je neuveriteľné, akým spôsobom manipulujete s právom, akým spôsobom lámete legislatívny proces, akým neuveriteľným spôsobom poškodzujete občianske práva, pretože občianskym právom, či sa vám to páči alebo nie, je aj právo toho opilca, ktorý bude mať jedno promile, a je našou povinnosťou, aby sme o tom hovorili. Ja ho nechránim, môj osobný názor je, že nie. Len, dámy a páni, konečne už prestaňme.

    Pán Jurčík sa usmieva, možno by bolo dobré, keby miesto pána podpredsedu Hrušovského prednášal návrhy pozmeňujúce v pléne, má s tým skúsenosť, má s tým prax. Mimochodom, pán podpredseda, ja sa ti, ako, a kľudne to urobím pred médiami aj pred plénom, hlboko ospravedlňujem a som osobne nešťastný, že si sa dostal do tejto situácie, lebo si to, pán podpredseda Národnej rady Hrušovský, nezaslúžiš.

  • Pretože my nenamietame, my nenamietame

  • , my nenamietame, my nenamietame tú podstatu, len hovoríme o tom, že ste si, dámy a páni, zvykli na valec. Vy ste tento termín používali a dnes manipulujete so zákonmi, Národnou radou, demokraciou, s právami, jednoducho vytvorili ste si úroveň, kedy ste si povedali, toto je, a už som to opakoval a budem to opakovať, naša pravda a je naše morálne právo zlomiť právo, zlomiť iný názor, zavrieť opozícii ústa, pretože my sme tí nositelia, jediní, čistoty a pravdy. My nič iné od vás nechceme, dodržiavajte túto knižočku, ktorá sa volá Rokovací poriadok Národnej rady a skúste využiť na presadenie svojej väčšinovej alebo svojho väčšinového práva, na ktoré máte legitímne opodstatnenie, normálny štandardný postup.

    Viete, a teraz sa vrátim k ďalšiemu dôkazu, ako lámete ten zákon a som zvedavý, ako sa, pán podpredseda a pán predseda Národnej rady, z tohoto dostanete.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nech sa páči, ale nekričte, každý vás počuje. Ten, kto má záujem, ten vás počúva, ostatní sú aj tak vonku.

  • Smiech v sále.

  • Viete čo? Je tu celkom dosť ľudí, som prekvapený.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz, dámy a páni, a som zvedavý, ako sa dostanete z ďalšieho procedurálneho nezmyslu, ktorý ste na seba ušili. Na základe návrhu pána poslanca Poliačika sme odhlasovali, rozhodla tuším väčšina 73 hlasov, že po ukončení, po ukončení rozpravy sa prerokuje tento návrh vo výbore. Chcem vás upozorniť a dávam do pozornosti nález Ústavného súdu a ústavnoprávneho výboru, ktorý hovorí, že všetky procedurálne pochybenia konvaliduje záverečné väčšinové hlasovanie. Nuž, ale teraz, dámy a páni, sme v jednom veľkom probléme. Čo bude riešiť ten výbor s týmto návrhom? Ukončenie rozpravy znamená ukončenie rozpravy, ale plénum väčšinou rozhodlo, že to bude riešiť výbor. Čo bude riešiť tento výbor? Preto dávam návrh

  • Hlasy v sále.

  • , nie, preto dávam návrh, aby tento, plénom rozhodnuté, aby týmto plénom rozhodnuté, toto plénom rozhodnuté riešenie bolo rozšírené o to, že po prerokovaní, po ukončení tejto rozpravy vo výbore a hlasovaní v septembri bola znovu otvorená rozprava, pretože takú procedúru tento zákon nepozná, aby sme... Áno, ja som bol oboznámený s návrhmi na zmeny rokovacieho poriadku z rúk pána predsedu Národnej rady Sulíka, ktorý chcel do budúcnosti presne takéto niečo presadiť, ale, pán kolega, to je úplný nezmysel. To znamená, dnes je právoplatne rozhodnuté plénom, že po skončení tejto rozpravy nebudeme hlasovať o tomto návrhu, 73 hlasov, väčšina rozhodla a tento návrh a zákon sa má vrátiť na rokovanie výboru. A potom, čo v septembri, tak ako sme odhlasovali? Čo keď na výbore, ktorý meritórne, samozrejme, z pohľadu sily hlasovania z hľadiska uplatnenia má nižšiu úroveň, vzídu nové návrhy, čo je legitímna situácia, pretože členovia výboru na rokovaní výboru môžu vznášať pozmeňujúce návrhy, môžu vstupovať do zákona. Kto a kedy a akým spôsobom o nich rozhodne?

    Prečo to hovorím, dámy a páni? Vy ste sa chytili do vlastnej pasce. Vy už ste schopní odhlasovať také nezmysly - a je to svedectvo toho, že netušíte, čo tu robíte - sedíte tu ako papagáje, ktoré keď vám koaličná rada povie, že máte zdvihnúť hlas alebo ruku za to, tak zdvihnete ruku za to. Čo chcete? Čo chcete?!

  • Hlasy v sále.

  • No takýto problém sme naozaj nemali.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Ruch a nesúhlasné hlasy v sále.

  • Pán minister, pán minister, ja si uvedomujem, že je to nepríjemná situácia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, pán minister, nediskutujte!

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Páni poslanci, nekričte, naučte sa už to!

  • Je to veľmi nepríjemná situácia, ste nervózni. Nechcelo to nič iné, len normálny prístup, jednoducho nezneužívať pozíciu moci, nezneužívať ten pocit nadradenosti, nezneužívať ten neuveriteľný pocit dešpektu voči opozícii a nezneužívať už rok vami naexponovaný spôsob a mechanizmus, ako zavrieť opozícii ústa. Nič iné to nechce.

  • Len čítajte tento zákon a používajte štandardné metódy. A potom sa do takýchto situácií, aby sme tu hodinu a pol riešili v princípe procedurálny problém, pretože zaznelo aj z úst mojich predrečníkov, že sa vieme baviť, že áno, máme problém, ako vznikla hranica tolerancie alebo netolerancie, že si vieme predstaviť sankciu, že vieme, o čo tam ide, len jednoducho chceme, aby to bolo prerokované štandardným spôsobom.

    Pán podpredseda, ja by som poprosil, keby ste mohli kolegyne a kolegov upozorniť na to, že by som im ešte rád niečo povedal

  • Zaznel gong.

  • , a pokiaľ to nechcú počúvať, tak nech sa páči, aby išli inam.

  • Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Dámy a páni, sme vo veľmi zložitej situácii a som zvedavý, ako sa s tým Národná rada vysporiada. Ja, dovoľte, aby som zrekapituloval procedurálne problémy, na ktoré sme poukázali a ktoré nie sú ani prejavom našej emócie, ani naším výmyslom, ale sú výsledkom štandardného využitia práva. Ja viem, že v poslednej dobe sa vám ťažko počúva, ak ktokoľvek, kto má iný názor, chce argumentovať právom, ak hľadá oporu v práve, pretože vy, keďže viete, že právo porušujete, tak ste si vytvorili mechanizmus opory morálke. Ostáva otázkou, morálke čiej a postavenej na akých hodnotách.

    Takže ešte raz, bol podaný pozmeňujúci návrh, bol podaný v situácii, kedy na základe tohto zákona mala už dávno prebiehať mimoriadna schôdza, ktorú zvolal SMER - sociálna demokracia s návrhom programu zdražovanie. Sú to veci, ktoré ľudí trápia. Ignorujete, napriek tomu, že pán predseda zvolal túto mimoriadnu schôdzu, zákon. A túto schôdzu ste doposiaľ neotvorili, pretože oveľa dôležitejšie pre vás ako zdražovanie je, či bude trestná hranica jedno promile a či zavriete ľudí, mladistvých, starých trikrát alebo dvakrát alebo päťkrát. Ešte raz vás žiadam, pán predseda, na základe žiadosti, ktorú sme podali legitímne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, kde skupina poslancov žiada prerokovať program, ktorým je zdražovanie a návrhy riešení, ako zabezpečiť cenovú stabilitu pre ľudí na Slovensku, aby ste túto schôdzu konečne otvorili.

    Druhý procedurálny problém. Národná rada bez rozpravy, tak ako hovorí § 36 rozhodla, že tento návrh, ktorý po otvorení rozpravy, ktorá podľa mňa prebehla v nesúlade so zákonom o rokovacom poriadku, predniesol pán minister vnútra, rozhodla, že nebudeme o nej hlasovať a že sa o nej bude hlasovať v septembri, po tom, ako bude prerokovaná vo výbore. Žiadam vás, pán predseda, aby ste našli procedurálny spôsob, ako sa z tohto nezmyslu, ktorý ste vytvorili, dostali a aby sme rozhodli buď o tom, že výbory prerokujú v normálne otvorenej druhej rozprave, teda v druhom čítaní tento návrh zákona, počas ktorého budú zaznievať pozmeňujúce návrhy, návrhy na riešenie a počas rozpravy v druhom čítaní, ktoré nebude uzatvorené dnes, budeme pokračovať v septembri, ak je takýto súhlas, alebo nájdite iné riešenie, len, preboha, nelámte zase tento zákon o rokovacom poriadku. A žiadam vás, po tretie, pán predseda, aby ste s konečnou platnosťou si uvedomili, že je vaša zodpovednosť, ako vyzerá táto Národná rada a akým spôsobom sa uplatňuje zákon. A zákonom je aj zákon o rokovacom poriadku a je len a len na vás a na vašej zodpovednosti, aká atmosféra počas vedenia schôdze v tejto sále je a aký obraz si o Národnej rade Slovenskej republiky na základe vášho vedenia urobia občania na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci!

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • S procedurálnym návrhom predseda Národnej rady pán Sulík.

    Nech sa páči.

  • Zaznel gong.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    No, môžem potvrdiť slová pána Pašku, on to síce predniesol tak ohnivo, ale obsah sedí, schôdza mimoriadna, o ktorú požiadala strana SMER, bola zvolaná na dnes na 17.00 hodinu po hlasovaní, čiže každopádne dnes.

    Ja by som preto chcel navrhnúť dve veci. Po prvé, v tomto momente prerušiť rokovanie o tomto bode programu, aby mohla byť tá schôdza mimoriadna. A keď tá skončí, tak po nej rokovať o tomto bode, dokončiť rozpravu k tomuto bodu, uzavrieť to, a to aj po 19.00 hodine.

  • Pýtam sa, je všeobecný súhlas?

  • Hlasy a šum v sále.

  • Nie. Nie je, takže, páni poslanci...

  • Zaznel gong.

  • Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pán poslanec Kaliňák, ak vy nemáte dosť hlasov, je to váš problém. Váš problém je v tom, že o tom ideme hlasovať a samozrejme zvolávam každého poslanca, ktorého ste už unavili vystúpeniami.

    Páni poslanci, za chvíľočku pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána predsedu Národnej rady prerušiť rokovanie o tomto bode programu, otvoriť a prerokovať, teda otvoriť mimoriadnu schôdzu a po dokončení toho bodu samozrejme pokračovať aj po 19.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 74, proti 63, zdržali sa 2 poslanci, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vidím vás, vidím vás, pán podpredseda.

    S faktickou poznámkou pán podpredseda Fico, nech sa páči. Pardon, s procedurálnym, už ani nevidím.

  • Pán podpredseda, opäť ste uplatnili dvojaký meter a budem mať procedurálny návrh. Pretože v mojom prípade ste najskôr nechali prejsť všetky faktické poznámky a povedali ste, že môžem s procedurálnym návrhom vyjsť až po faktických poznámkach. V tomto prípade ste uprednostnili procedurálny návrh pána predsedu parlamentu a nedali ste možnosť vystúpiť, čiže porušili ste rokovák, je to dvojaký meter, poškodzujete opozíciu, pán podpredseda parlamentu. Faktické poznámky mali prejsť a potom mali byť procedurálne, takto ste to urobili v našom prípade. Porušili ste rokovací poriadok.

  • Pán podpredseda Národnej rady, mýliť sa je ľudské, to je váš problém, nie môj. Viete kedy som vám povedal, že až potom vám dám slovo. Nebola uzatvorená rozprava, teda nebola uzatvorená možnosť sa prihlásiť do rozpravy, to bolo hneď na začiatku. Aj som vám vysvetlil, lebo každý sa hlásil s procedurálnym a na základe toho, že každý sa hlásil s procedurálnym a na základe toho, že každý sa hlásil s procedurálnym nemohol sa prihlásiť váš kolega, pán Ondruš, ktorý mi to aj vysvetlil, prečo to tak bolo.

    Takže, vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku a potom budeme pokračovať v mimoriadnej schôdzi.

  • Prerušenie rokovania o 18.34 hodine.

  • Po prerušení rokovania 20. schôdze NR SR sa začala 21. schôdza NR SR.

  • Po skončení 21. schôdze NR SR ihneď pokračovalo rokovanie 20. schôdze NR SR.