• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    Návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010.

    Návrh je pod tlačou 315, spoločná správa výborov má tlač 315a. Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka.

    Pán Lopatka sa zjavne nenachádza v sále, vyhlasujem prestávku do 9.05.

  • Prestávka.

  • Takže pokračujeme v schôdzi. Pán Lopatka sa dostavil a poprosím ho, aby uviedol Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod sa ospravedlňujem teda za meškanie, ktoré ma nesmierne mrzí.

    Dovoľte, aby som v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predložil Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010. Návrh bol prerokovaný v Dozornej rade Sociálnej poisťovne, ktorá vypracovala k nemu stanovisko v uznesení č. 31/2011 a tento návrh bol schválený i vládou Slovenskej republiky.

    Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a príslušnými opatreniami ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na hodnotené účtovné obdobie na rok 2010. Návrh obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámkovú časť a tabuľkovú časť. Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne je i záver, ktorý je v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tiež obsahuje správu o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Súvaha výkazu a výkaz ziskov a strát poskytuje informácia o celkovej hospodárskej situácii Sociálnej poisťovne, taktiež vyjadruje celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako je stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov.

    Poznámková časť komentuje, dopĺňa a prezentuje položky účtovných výkazov, údaje v nich vychádzajú a sú uvedené v účtovných písomnostiach a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne. Obsahom poznámok sú všeobecné údaje, informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach, informácie, ktoré dopĺňajú a vysvetľujú údaje v súvahe, informácie, ktoré dopĺňajú a vysvetľujú údaje vo výkaze ziskov a strát, opis údajov na podsunových účtoch a iné aktíva a iné pasíva.

    Záverečná časť prílohy je venovaná plneniu rozpočtu príjmov a výdavkov, tiež i nákladov Sociálnej poisťovne a tvorbe fondov k 31. 12. 2010. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2010 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj s penále vo výške 800 mil. 200 tisíc eur, z prostriedkov štátnych finančných aktív a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky bolo na vykrytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia poskytnutých 1 mld. 517 mil. eur.

    Príjmy v bežnom roku 2010 predstavovali 5 mld. 963 mil. eur a výdavky 5 mld. 947,2 mil. eur, z čoho vyplýva, že v bežnom roku skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne s prebytkom 15,8 mil. eur, čo je lepší výsledok hospodárenia - 17,6 mil. eur v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010. Ten predpokladal schodok mínus 1,8 mil. eur. Na tomto výsledku hospodárenia má svoj podiel najmä nižšie čerpanie dávok sociálneho poistenia takmer vo všetkých základných fondoch okrem základného fondu nemocenského poistenia.

    Najvyššia úspora bola zaznamenaná vo výdavkoch základného fondu poistenia v nezamestnanosti, čo bolo predovšetkým ovplyvnené nižším počtom poberateľov dávky v nezamestnanosti. Úspora bola aj v dôchodkových dávkach, čo bolo najmä v dôsledku nižšieho počtu priznaných starobných dôchodkov. Celkový bilančný rozdiel k 31. 12. 2010, t. j. vrátane zostatku prostriedkov z minulých rokov je v sume 419,9 mil. eur, predstavoval teda 435,7 mil eur. Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky, ktoré v roku 2010 predstavovali 88,2 % výdavkov Sociálnej poisťovne. V absolútnom vyjadrení to bolo 5 mld. 245 mil. eur. Vzniknutý deficit v základnom fonde dôchodkového poistenia v sume 943,5 mil. eur bol v priebehu roka vykrývaný predovšetkým z rezervného fondu solidarity vo výške 668,5 mil. eur a z prebytkových základných fondov vo výške 275 mil. eur. V roku 2010 vytvorila Sociálna poisťovňa správny fond v sume 133,3 mil. eur, výdavky správneho fondu dosiahli čiastku 128,3 mil. eur. Použitie správneho fondu predstavuje 2,16 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne.

    Takže, vážený pán predseda, vážení páni poslanci, to je návrh, ktorý si vám dovoľujem predložiť na schválenie.

  • Ďakujem. Prosím teraz spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre sociálne veci poslanca Júliusa Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán riaditeľ, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010. Predseda Národnej rady pridelil návrh účtovnej závierky výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor je výbor pre sociálne veci. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne prerokovali obidva výbory a odporučili Národnej rade ho schváliť.

    Pán generálny riaditeľ hovoril už o konkrétnych číslach tvorby fondov, výdavkov, o bilančnom rozdiele a ja odporúčam kolegom poslancom, aby sme návrh uznesenia k tejto účtovnej závierke po rozprave schválili.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

    Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, dve krátke poznámky by som chcel v rámci rozpravy povedať k tomuto bodu, ktorý na prvý pohľad a na také zbežné prečítanie nie je problematický. Nie je problematický z prvého dôvodu preto, lebo je to vizitka alebo výsledok práce vlastne dvoch generálnych riaditeľov alebo dvoch ministrov. Terajší pán riaditeľ bol zvolený vládou Slovenskej republiky koncom septembra v roku 2010. Dovtedy bol riaditeľom Sociálnej poisťovne náš kolega poslanec Dušan Muňko. Takže pokojne by mohli túto účtovnú závierku predkladať spolu. A tak to bolo aj v dozornej rade, že do 8. alebo 9. júna šéfovala dozornej rade ministerka Tomanová, a minister Mihál až o deň neskôr a teda až do dnešných dní. Ale to nie je to podstatné, čo by som chcel zdôrazniť pri rokovaní o účtovnej závierke Sociálnej poisťovne.

    To, čo považujem za veľmi dôležité a podstatné, je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa napriek tomu, že pán riaditeľ hovoril o tom, že hospodárila s celkovým bilančným rozdielom 435 mil. eur, 435 mil. eur - to je veľký peniaz, Sociálna poisťovňa v minulom roku, v podstate v priebehu jedného roka gazdovala s veľkým deficitom. To, že je ten bilančný rozdiel kladný, je vďaka presunom peňazí z predchádzajúceho roka, ale najmä, že medzi príjmami Sociálnej poisťovne sú príjmy, ktoré dostala zo štátneho rozpočtu, zo štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu dostala zo 6 mld. príjmov roka 2010 1,5 mld. eur Sociálna poisťovňa dostala zo štátneho rozpočtu. To je 25 % príjmov Sociálnej poisťovne, nie sú zdroje, ktoré sa vyberajú z poistných odvodov. Ak by niekto z opozície namietal, že je to pre existenciu druhého piliera tak zopakujem. Sociálna poisťovňa odviedla do druhého piliera 800 mil. eur v roku 2010, ale stále ten rozdiel 700 mil. eur v roku 2010 bol čistý deficit. Jednoducho o toľko menej peňazí Sociálna poisťovňa vybrala od aktívneho obyvateľstva. Čiže týchto takmer vyše 21 mld. slovenských korún každý rok, aj minulý, aj tento, a ak sa nezmení situácia, bude aj budúci rok Sociálnej poisťovni chýbať a budú to musieť uhradiť daňoví poplatníci.

    A chcem zdôrazniť toto posolstvo aj kolegom z opozície, preto je potrebné prijímať mnohé nepopulárne opatrenia. Aj inak valorizovať dôchodky, aj iné zmeny zaviesť do I. dôchodkového piliera, lebo tak, ako je dôchodkový systém nastavený, ako sa vyvíja demografická situácia v našej krajine, aká je zamestnanosť, jednoducho nemáme iného riešenia. Jednoducho účtovná závierka Sociálnej poisťovne hovorí aj o týchto vážnych veciach.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Muňko, iba. Uzatváram možnosť. Máte slovo. Nech sa páči.

  • Pán predseda výboru, máte pravdu, len v jednej veci musíme si povedať - zákon "štyristošesťdesiat jednička", tak ako je nastavený, a Sociálna poisťovňa nemôže nič iné robiť, len to, čo je v zákone dané. Čiže spraviť to, čo parlament prijme, podľa toho spraviť vykonávacie predpisy a riešiť.

    Na jednej strane hovoríte, že nie je to len druhý pilier. Je to, samozrejmá vec, druhý pilier, ktorý je nastavený zle, pretože odvádza sa doňho 9 %. Ale je tu ďalšia vec, ktorú ste nepovedali, že keď štát bude odvádzať za svojich zamestnancov a by spravil serióznu reformu verejnej správy, samosprávy a štátnych podnikov a kde neodvádza za svojich zamestnancov tú čiastku, ktorú odvádzajú súkromníci... Môžem vás pekne poprosiť?

  • Reakcia na šum v rokovacej sále.

  • Keby odvádzal, tak je to iná suma a v inej situácii by bola Sociálna poisťovňa.

    Druhá vec, musím povedať, že všetci poslanci, ktorí sme tu, si neuvedomujete vážnosť Sociálnej poisťovne. To nie je to, že som tam bol generálnym riaditeľom, ale Sociálna poisťovňa je jedna veľká banka. Druhá je kríza, ktorá postihla celú Európu alebo celý svet, samozrejme postihla, aj Slovensko. A tie príjmy, ktoré bežne chodili, dneska sa nevymáhali a prakticky nie sú tie príjmy od podnikateľského prostredia také, aké sú. Podnikateľské prostredie špekuluje, akým spôsobom neodvádzať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne. Pokiaľ odvody do Sociálnej poisťovne nebudú záväzne a nebudú trestný čin, tak prakticky sa poriadok Sociálnej poisťovne,alebo s vymáhaním, či to bude proste v Sociálnej poisťovni, alebo to bude pod inou inštitúciou, bude obrovský problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galbavý, keď budete tak zblízka čítať, pokazíte si oči. Pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec Muňko, vy ste mi vlastne neoponovali, len ste pokračovali vo vymenovávaní konkrétnosti, ktoré treba v dôchodkovom systéme urobiť. Ja teda len pre vašu informáciu pripomínam, že neplatenie poistných odvodov je už trestným činom. A súhlasím s vami, že vážnosť situácie, v akej sa Sociálna poisťovňa nachádza, by si mali uvedomiť všetci poslanci.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010.

    Správa je pod tlačou 324 a spoločná správa výborov pod tlačou 324a.

    Poprosím prvého námestníka generálneho prokurátora pána doktora Tichého, aby v zastúpení generálneho prokurátora správu uviedol. Poprosím aj pána poslanca Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ako každý rok generálna prokuratúra predstupuje pred vás so správou o činnosti a teda o zhodnotení stavu zákonnosti, v tomto prípade za rok 2010. Táto správa, ako ste sa určite s ňou oboznámili, sa skladá zo štyroch častí, kde v prvej časti sa zaoberáme vlastnými, by som povedal, na prvom mieste ekonomickými problémami, kde je uvedený rozpočet, ďalej legislatívnou činnosťou, spoluprácou so zahraničím a zahraničnými organizáciami a rôznymi takýmito vecami, okrem iného aj disciplinárnym konaním, kde, ako zistíte, bolo za minulý rok stíhaných 21 prokurátorov disciplinárne.

    V druhej časti sa zaoberáme tou najdôležitejšou, podstatnou náplňou prokuratúry, a to je trestná oblasť. Tá trestná oblasť je rozdelená na jednotlivé diely. To znamená trestnú činnosť ako v ekonomike, všeobecné nebezpečné trestné činy v doprave, v hospodárstve a tak ďalej. A má to ten význam, aby ste mali prehľad o tom, ako, v ktorej oblasti sa vyvíja trestná činnosť. Vidíte tam celkom presne, ako a akým spôsobom sa vyvíja trestné konanie, to znamená, že kde sú prieťahy, či a kde sú prieťahy a v ktorých častiach došlo k náprave a v ktorých k pohoršeniu. Tu by som povedal, že je na zamyslenie najmä rýchlosť konania, pretože tu je ešte stále čo zlepšovať. To je však ale o spolupráci polície s prokuratúrou, ale na prvom mieste práce polície u nich doma. Prokurátor môže len veľmi ťažko ovplyvniť chod činnosti vyšetrovateľa a nemá oprávnenie zasahovať do neho personálne, ani iným spôsobom.

    V ďalšej časti sa zoberáme netrestnou oblasťou, ktorá je integrálna súčasť činnosti prokuratúry na celom Slovensku. Z osemsto prokurátorov túto činnosť robí stodvadsať prokurátorov a ich činnosť, by som povedal, od okresnej prokuratúry je najmä zamierená na činnosť dozoru nad orgánmi verejnej správy a na činnosť na súdoch. Činnosť dotýkajúca sa orgánov verejnej správy, teda aj samosprávy, samozrejme, sa tým myslí, je dosť dôležitá vec, najmä, keďže došlo k zmene v štátnej správe a v určitých činnostiach tam došlo k zmene, k personálnym zmenám. Sú tam noví ľudia, čo sa odrazilo aj na rozhodovacej činnosti. K takýmto záverom dochádzame vždy na základe previerkových činností, kde sú, v tejto správe máme rozobraté jednotlivé druhy previerok, napr. sme sa zamerali na školskú dochádzku, záškoláctvo a spojené s tým, či je to trestný čin alebo to nie je trestný čin a aké východiská hľadať v tomto smere. Pretože náš názor v tejto, v tomto probléme je taký, že treba čím viac napomôcť alebo zisťovať problémy v školskej dochádzke určitej skupiny detí, pretože jedine to je asi cesta, ako tieto deti integrovať a dostať na inú úroveň. V prípade, že sa to nedarí, tak vidíte ďalej v tzv. trestnej činnosti maloletých a mladistvých, to znamená 14 až 15 rokov, tam vidíte, ako tam tá trestná činnosť sa hýbe. Musím, žiaľ, povedať, že v tejto oblasti je vzostup kriminality. Takisto je aj mierny vzostup kriminality, a to sa tiež týka týchto vekových kategórií práve pri trestných činoch, ktoré sa týkajú drog. Toto ide ruka v ruke, že teda, ak sa nedarí výchova, tak sa potom nedarí ani táto časť.

    V jednotlivých oblastiach trestného konania sa zaoberáme ďalej aj vývinom v ekonomike, to znamená ekonomické trestné činy. Tam by som povedal je vážny problém, najmä v úrovni vzdelania policajtov, prokurátorov a sudcov. Tam nestačí, aby mal prokurátor iba právnické vzdelanie. Tam jednoducho musí mať ešte niečo viac. Musí sa vedieť hýbať v ekonomických pojmoch, musí sa vedieť hýbať v tom priestore tak, ako sa hýbe bežný ekonóm. Toto sa, samozrejme, vyžaduje aj od policajta. Myslím si, že tu je čo robiť, aby sa táto časť zmenila. A to je možné len, len a len vzdelávaním. Patričné vzdelávacie inštitúty, ktoré by sa venovali týmto otázkam, sú pre nás viac ako potrebné.

    Ale opakujem ešte raz. V prípade, že túto otázku nezvláda policajt ani prokurátor, je to ťažký problém. Pretože väčšinou to vyzerá tak, že prokurátor je ako konzultačné stredisko policajtov, že teda, no hľadajme, či je to trestný čin, nie je to trestný čin, alebo, ako to teda bude.Takto to vyzerá v skutočnosti.

    V netrestnej oblasti treba spomenúť, preto som spomenul aj tú ekonomiku, lebo to je veľmi prepojené v tejto časti, tam dochádza, by som povedal, k spoločnej činnosti toho, čo my voláme prokurátor - civilista, to znamená, zaoberá sa netrestným právom a tým, ktorý robí tie ekonomické trestné činy. Tento trestný prokurátor konzultuje s týmto netrestným prokurátorom svoju činnosť, dochádzajú k záveru, či teda je to, alebo to nie je trestný čin. Môžem povedať, že táto otázka je najmä veľmi často konzultovaná pri rôznych, rôznych trestných činoch dotýkajúcich sa napr. zmeniek alebo daňových únikoch. Ďalej veľmi blízka téma tomuto je aj, čo sa rozmohlo za posledných pár rokov, je to falošné vyrábanie kolkov na alkohol a prekolkovanie, preznačkovanie alkoholu, ktorý bol dovezený za lacné peniaze kdesi zo zahraničia. Čiže v týchto oblastiach je táto činnosť, musí ísť spoločne.

    Keď si pozriete otázku štatistiky dotýkajúcu sa uznania z trestného činu, to znamená, že prokurátor, by som povedal v úvodzovkách, bol úspešný pred súdom, to znamená, že jeho žaloba bola na mieste, že súd obžalovaných odsúdil, tak zistíte, že práve v tejto časti, to znamená, čo sa týka ekonomiky, je to dosť také, že z mojej strany som nie moc spokojný s týmto.

    Táto nespokojnosť však nie je iba do vlastných kruhov, ale je, by som povedal, aj vôbec ku všetkým orgánom činných v trestnom konaní, nevynímajúc súd, ktorý nie je orgán činný v trestnom konaní. Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti, okrem spomenutej už oblasti orgánom samosprávy a verejnej správy, je samozrejme namierená aj voči súdom. Máme niekoľko oprávnení, ktoré využívame, či už návrhových, alebo vstupových.

    Zastavím sa na chvíľočku pri tých návrhových oprávneniach, kde, ako viete, nám pribudlo oprávnenie podávať návrhy na preukazovanie pôvodu majetku.

    Pripravovali sme sa celý rok 2010, v podstate sme rozpracovali celý systém, že ako to bude vyzerať. Už v tom čase nám nabiehali niektoré veci, no, žiaľ, stala sa nám taká nepríjemná vec, že sme očakávali určité personálne navýšenie, ku ktorému však nedošlo. Zatiaľ môžem povedať, že tento rok to ešte necítime. Je otázne, nakoľko sa tá činnosť rozbehne, pretože pre nás zatiaľ prebieha za akýmsi závesom. Zatiaľ všetky podnety, ktoré sme mali, sme odstúpili vždy policajtom, ale až to príde k nám a bude riešiť tie veci, tak vtedy sa vlastne zistí, či je na to dostatok ľudí a teda, či sme dostatočne personálne vybavení, alebo nie.

    Pokiaľ sa týka návrhovej časti prokuratúry, treba spomenúť ešte doznievajúci článok štyri, to znamená nezákonnosť prevodu majetku štátu na iné osoby. Musím vám odtiaľto povedať, že jeden z najväčších sporov nedávno nám súd, ktorý vedieme od roku 1994 o Vsetínske lesy, teda lesy pri Púchove, so zbrojovkou Vsetín, sme zrejme asi definitívne prehrali. Súd zamietol naše dovolanie a zostáva jedine na vlastníkovi alebo správcovi týchto pozemkov, s ktorým sme aj rozpracovali systém ďalšej, ďalšej právnej obrany, to znamená, to znamená s lesmi, ministerstvo pôdohospodárstva a lesy, a zostáva teda len obrátiť sa zrejme na Ústavný súd.

    Čo sa týka ďalšej, ďalších oprávnení voči súdom, treba spomenúť, že došlo k určitým zmenám a teda aj k posunu práce na netrestnom úseku v tom smere, že v prípade, že je nevyhovené protestu, sa môžeme obrátiť či už na Ústavný súd, ale aj na správne súdy. Je to dosť agenda, ktorá je vážna, pretože sa dotýka, by som povedal, malých parlamentov, a to, teda všeobecných záväzných nariadení jednotlivých samospráv, ktorých je teda na Slovensku, počnúc od malých obcí, neúrekom. A tá, by som povedal, legislatívna činnosť týchto malých parlamentov je teda taká, svojského druhu. A na základe podnetov občanov alebo organizácií musíme riešiť teda rôzne problémy. Myslím si, že v tomto smere sa nám celkom darí ten systém nápravy zabezpečovať a zabezpečovania práv občanov a právnických osôb. Je problém však v tom, že vždy tam dôjde za pár rokov k zmene. A to znamená, že ak sa ten aparát niečo naučí, trebárs, poviem otvorene, napr. najviac podnetov máme v stavebnom konaní. A to odvtedy, kedy došlo k posunu, kedy došlo k posunu správy na obce a teda, že stavebné povolenie vydáva obec. Toto nám zaznamenalo nárast tejto agendy, pretože tie obce neboli pripravené na túto agendu. A to povoľovacie konanie alebo aj kolaudačné, musím skonštatovať, nebolo na patričnej úrovni. Takže táto oblasť je veľmi, veľmi preferovaná u nás z tohoto, z pohľadu, z pohľadu teda podnecovateľov a nám dala hodne práce.

    Druhá taká oblasť je kataster a teda vkladovanie nehnuteľností. Tam sa vyskytujú ešte stále problémy a najmä by som, smelo to môžeme označiť podvody, kde teda minimálne dve veľké trestné veci sa vedú práve z takýchto dôvodov, že kataster - či už úmyselne, alebo neúmyselne, to znamená z nevedomosti - prispel k zavkladovaniu jednotlivých nehnuteľností takým spôsobom, že ináč to nebolo možné označiť iba ako minimálne nezákonné, ak sa nejednalo o trestný čin.

    Záverom treba spomenúť, že naša činnosť voči Najvyššiemu súdu spočíva najmä podávaním mimoriadnych dovolaní a sem-tam k najvyššiemu správnemu súdu nejakú tú žalobu. Stáva sa nám ešte teraz, že niektoré inštitúcie nás žiadajú, aby sme dali mimoriadne dovolanie voči rozhodnutiu správneho súdu, čo však ale nie je možné, lebo ten systém je v tomto ohľade uzavretý, a to opravnými prostriedkami, ktoré sú možné iba u správnych súdov. V tom smere by sa mohlo skonštatovať, že zrejme by tam malo dôjsť k určitej zmene, ale muselo by dôjsť k zmene aj v správnom súdnictve. A to aj zrejme v počte sudcov, ktorí tie veci rozhodujú.

    Na záver spomeniem ešte naše oprávnenia k Ústavnému súdu, ktoré by, môžeme to označiť, že občas použijeme tak raz až päť razy za rok, podľa toho, o to, aký úrodný rok parlamentu sa, o aký úrodný rok parlamentu sa jedná. Minulý rok to boli, to bola iba jedna vec, takže to je dosť diskutabilné, že koľko toho vlastne má byť. Tá činnosť je ale úzko spojená s legislatívnou činnosťou a to znamená, že ak je dobrá spolupráca v legislatíve medzi legislatívou generálnej prokuratúry a trebárs legislatívou ministra spravodlivosti alebo iných ministerstiev, tak tým pádom je menej určitých problematických a trecích plôch, ktoré potom musí vysvetľovať Ústavný súd, či teda ten predpis je, alebo nie je v súlade s ústavou.

    V záverečnej časti sa zaoberáme aj špeciálnou prokuratúrou. Tak isto tam vidíte naznačené počty, ich nápad - koľko teda, koľko je prokuratúrou, je ich teraz 21 - a aký, z toho sa dá vyjsť, že koľko každý prokurátor má na sebe vlastných vecí. Táto správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky v podstate vyčerpáva tento, tento problém, by som povedal, tak slovne, ale štatisticky máme ešte, každý rok vydávame štatistickú ročenku, ktorá je zhruba tak isto ako tieto skriptá, a tam máte detailne rozobraté, kto, ktorý okres, aký má nápad, čo urobil, aká je tam zaťaženosť. To znamená, že sa vie vychádzať z toho, že čo tie jednotlivé okresy a kraje, ako pracujú, ako rýchlo pracujú, koľko je ich tam a čo sa dá teda očakávať do budúcnosti, že či to zaťaženie je veľké alebo malé.

    Čo na záver povedať? Na záver povedať, čo nás očakáva. Očakáva nás zmena, vážna, dotýkajúca sa vojenskej prokuratúry. Očakáva nás dobudovanie systému na preukazovanie pôvodu majetku, ktorý, aj keď už máme jednotlivé predpisy, interné my už máme vypracované a tak isto aj polícia a sa s nimi stretávame, aj napriek tomu ešte treba podľa skutočností, ktoré sa vyvinú, podľa mňa ďalej sa s tým ešte zaoberať, lebo to nie je jednoduchá otázka.

    No to by bolo, dámy a páni, zhruba na úvod všetko. Samozrejme, že ak by ste mali otázky, tak na ne, ak na ne budem vedieť, tak rád odpoviem.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávnemu výboru poslanca Ondreja Dostála, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Určené výbory prerokovali správu v stanovenej lehote s týmito závermi:

    Ústavnoprávny výbor uznesením odporučil Národnej rade predmetnú správu vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením odporučil Národnej rade predmetnú správu schváliť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry za rok 2010 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry vrátane návrhu uznesenia bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. júna 2011 č. 242 a výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi informoval o výsledkoch rokovania výborov a o stanovisku gestorského výboru.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Traja poslanci a pán poslanca Dostál ako prvý. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod jeden citát. Nepoviem, z čoho, zatiaľ.

    "Nikto nevie čo sa vlastne stalo, ale o pár týždňov neskôr nič z toho nebola pravda. Politická elita, neobvykle podporovaná niektorými médiami, začala doslova pohon na prokuratúru ako inštitúciu a najmä na osobu generálneho prokurátora JUDr. Trnku (vyjadrenia redaktorov časopisu "Týždeň“ pripomínali kampaň robotníkov proti Slanskému a spol. v päťdesiatich rokoch 20. storočia). Bezprecedentným spôsobom bola všetka práca prokurátorov a ďalších pracovníkov prokuratúry hanobená, pričom boli využívané polopravdy a niekedy aj klamstvá bez toho, že by bola vykonaná pravdivá analýza našej práce, pričom všetko toto úsilie zrejme smerovalo iba k jednému, aby nebol JUDr. Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. S ničím takým sa ľudia počas celej histórie činnosti prokuratúry nestretli a samozrejme, že sa to veľmi negatívne odzrkadlilo aj na práci celej inštitúcie. Ľudia, ktorí pracovali bez ohľadu na svoje osobné voľno, boli označení za "lumpov“ a skutoční lumpi si mädlili ruky. Politici zabudli na výrazné úspechy, ktoré boli dosiahnuté v boji s organizovaným zločinom a za jediné kritérium práce prokuratúry boli brané iba veci týkajúce sa financovania politických strán a ich údajne nesprávne riešenie. Vzniknutý stav poukazuje jednoznačne na to, že výkonnej moci nevyhovuje prokuratúra, ako orgán "sui generis". Exekutíva potrebuje prokuratúru podriadenú, ktorá plní politické požiadavky vládnej moci."

    A teraz mi dovoľte drobnú otázku. Čo myslíte, odkiaľ tento citát pochádza? Aby to nebolo také zložité, dám vám tri možnosti. Po a) ide o prepis z dosiaľ nezverejnenej časti slávneho vystúpenia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v televízii Markíza, keď posledný deň svojho pôsobenia vo funkcii generálneho prokurátora hovoril o trtošení, pregrciavaní sa a podobne. Po b) ide o vystúpenie Roberta Fica na jednej zo stoštrnástich tlačových besied na tému voľba generálneho prokurátora. Po c) ide o citát zo Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010. Čo myslíte? No c) je správne. Ide o citát zo Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010. Keďže je c) správne, tak domnievam sa, že nie je možné takúto správu schváliť. Že pán bývalý generálny prokurátor Trnka vystupuje ako opozičný politik, na to sme si už nejako zvykli. Ale že by takéto, neviem teraz či beletristické dielo, alebo politický komentár mal byť súčasťou Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010, ktorú schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, tak na to by sme si asi zvyknúť nemali.

    Minuloročné schválenie správy o činnosti prokuratúry za predchádzajúci rok je aj v tejto správe, ktorú teraz prerokúvame, označované za akt súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením. Ak by to malo byť tak, ak by schválenie správy o činnosti prokuratúry malo byť aktom súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením, resp. vyslovením dôvery vedeniu prokuratúry, tak chcem prinajmenšom za seba povedať, že to tak nie je a že to tak ani minulý rok nebolo a že teda, ak to má byť takto interpretované, tak citovaná časť správy nie je jediným dôvodom, prečo neschváliť Správu o činnosti prokuratúry za rok 2010. A to hovorím bez toho, aby som chcel znevažovať poctivú prácu stoviek prokurátorov, ktorej je venovaná podstatná časť tej správy, a ktorú myslím si, že nikto nemá záujem spochybňovať. To, o čom mám pochybnosti, je pôsobenie vedenia generálnej prokuratúry. Či už ide o laxný prístup k politicky citlivým kauzám, ktoré sa zametajú pod koberec a zahrávajú do autu, alebo ide o trestuhodné naťahovanie vyšetrovania kauzy napadnutia študentky Hedvigy Malinovej, operovanie s posudkom pána profesora Labáša, ktorý sa ukázal ako pochybný a úplne nedôveryhodný, prokuratúra miesto toho, aby si vyžiadala iný znalecký posudok a aby urýchlene uzavrela tú kauzu, ktorá sa stala už pred piatimi rokmi, tak opäť dala vypracovať posudok profesorovi Labášovi a opäť sa ukázal, že neviedol k žiadnym záverom a bol spochybnený pár dní po tom, ako sa o ňom verejnosť dozvedela.

    Alebo nech už ide o pôsobenie prokuratúry v kauze pezinská skládka, kde existujú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, poprosím pána kolegu Švejnu, keby mohol netelefonovať v miestnosti. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Kde existujú dve stanoviská, ktoré sú takmer identické a líšia sa akurát svojim záverom. Jeden záver je plus, druhý záver je mínus. Keď sa ľudskoprávny výbor pýtal pána generálneho prokurátora alebo jeho zástupcu na to, ako je možné, že v kauze existujú dve protichodné stanoviská, ktoré sa tvária ako jedno stanovisko, tak sme dostali odpoveď, že vlastne to druhé stanovisko iba dopĺňa to predchádzajúce. Zaujímavé je, že obe stanoviská boli vydané v jeden deň, sú takmer zhodné, líšia sa dvoma odstavcami a dokonca sú pod rovnakým číslom spisu. Neviem teda, či rovnaké čísla sa dávajú dvom rôznym stanoviskám, teda resp. jednému stanovisku, ktoré dopĺňa druhé stanovisko.

    Ďalej je tu veľmi zvláštny prístup prokuratúry a generálnej prokuratúry teraz k uplatňovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý som mal možnosť aj osobne si vyskúšať, keď som žiadal prokuratúru, generálnu prokuratúru, o informácie, či existuje nejaký predpis alebo usmernenie, ako postupovať vo veciach domáceho násilia, resp. zisťovania, či bol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keďže som sa dozvedel o prípade, keď po šiestich preukázaných útokoch manžela na manželku, policajt vzniesol obvinenie a prokurátor to obvinenie zrušil, pretože sa mu intenzita nezdala dostatočná, tých útokov, pričom aj v odôvodnení sám priznáva šesť útokov. Tak som požiadal generálnu prokuratúru o informáciu, či existuje na túto tému nejaké usmernenie. Generálna prokuratúra mi najprv odpovedala, že ak nejaké existuje, tak ho nájdem na web stránke. Keďže som ho nenašiel a žiadne také tam nebolo, tak som sa odvolal. Generálna prokuratúra miesto toho, aby riadne rozhodla o odvolaní, resp. rozklade, tak mi napísala najprv, že už mi odpovedala a teda mi nemá čo ďalej odpovedať a poslala mi stanovisko, ktoré vôbec nesúviselo s tým, čo som sa pýtal. A potom na tretí raz doplnila svoje odvolanie a povedala, že síce mi už všetko odpovedali, ale pre istotu mi odpovedajú ešte raz. A na tretíkrát mi odpovedali riadne.

    Nebudem tu opakovať to, že vystupovanie bývalého generálneho prokurátora pána Trnku je absolútne nedôstojné funkcie nie generálneho prokurátora, ale prokurátora ako takého. Takže ja sa vám vlastne, pán prvý námestník, chcem poďakovať, že ste tu zmienenú pasáž, o ktorej ste ani slovo nepovedali vo svojom úvodnom vstupe, zaradili do tej správy, lebo tým ste urobili tú situáciu jednoduchšou. Ak by malo byť hlasovanie a vyslovenie súhlasu so správou o činnosti prokuratúry považované za akt súhlasu s vedením prokuratúry, tak ja by som aj na základe tých vecí, ktoré som spomenul teraz, nemohol súhlasiť a nemohol dať svoj hlas za správu, aj keď voči 99 % obsahu správy o činnosti prokuratúry nič nemám. Ale s týmito závermi a teda ide o podstatnú časť toho, čo sa na strane 138 Časť 4. Závery a opatrenia nazýva závermi, myslím si, že nemôže byť takáto správa o činnosti prokuratúry schválená ani náhodou, jedine, žeby parlamentná väčšina chcela poprieť sama seba.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Traja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec Dostál, vy máte niekedy čudný názor na veci. Kto prakticky sprofanoval generálnu prokuratúru alebo voľbu generálneho prokurátora? Koalícia mala 79 hlasov, mohli ste zvoliť na prvej voľbe, v tajnej voľbe, nebola by bývala ani mediálna polemizácia, ani medzi ľuďmi by nebolo to, čo dneska je, pohľad na generálnu prokuratúru,. To je po prvé.

    Po druhé, čo urobí generálna prokuratúra, a nie generálna prokuratúra, prokuratúre ako orgán? Len to, ako vyšetrovateľ, resp. prvé úkony sa zoberú. A aká je úroveň u nás vyšetrovania na ministerstve, resp. ľudí na ministerstve vnútra? Prokuratúra je len následný článok, ktorý kontroluje úkony, ktoré prevedú pracovníci ministerstva vnútra. Takže musíme brať do úvahy, že nielen generálna prokuratúra, ale ryba smrdí vždycky od toho začiatku. Ako sú tie prvé úkony spravené, tak môže prokuratúra kontrolovať a riadiťA tie veci, ktoré ste tu vytrhli alebo sú vytrhnuté z kontextu. Ja tvrdím ako štátny úradník, keď som bol, že keď som požiadal generálnu prokuratúru, trebárs pri predaji slovenskej energetiky, tak robili od piatku, aby do stredy boli schopní zachrániť termín, čo úrad pre verejné obstarávanie nebol schopný. Ale hovorím, prokuratúra môže len vychádzať z podkladov, ktoré vyšetrovateľ prevedie. Ak ich prevedie dobre, tak aj prokuratúra môže konať a následne môžu aj súdy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcela povedať len toľko, že závery a opatrenia v Správe o činnosti prokuratúry za rok 2010 jednoznačne zodpovedajú realite týchto dní. A to ešte na prokuratúre snáď ani nevedeli, čo sa nám bude diať v Slovenskej televízii. Chcela by som však vyzvať pána prvého námestníka, žeby požiadal pána poslanca Dostála, či by sa u neho nezamestnal na generálnej prokuratúre, keďže veľmi pekne zhodnotil spisy. Neviem, možno mal možnosť ich vidieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja nechcem brať nikomu právo na názor, ale na druhej strane súhlasím v tomto smere s kolegom Dostálom, že ten citovaný text naozaj do správy nepatrí. Je nenáležitý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Muňko, áno, je to často tak, že prokuratúra je ten následný článok a iba reaguje na to, čo spravil vyšetrovateľ. Ja som tu spomenul jeden prípad, keď vyšetrovateľ dospel k záveru, že šesťkrát manžel napadne a fyzicky napadne vlastnú manželku, dopúšťa sa tým trestného činu a prokuratúra dospela k názoru, že takéto vznesenie obvinenia treba zrušiť, lebo nevieme, či bola naplnená dostatočne intenzita požadovaná pre príslušný trestný čin.

    A teda ďakujem aj pani poslankyni Vittekovej, že vlastne potvrdila to, o čom som hovoril. Ja chápem, že tie vyjadrenia z jej pohľadu zodpovedajú realite týchto dní, zodpovedajú tomu, čo sa deje na prokuratúre. Je to úplne legitímny pohľad opozičného poslanca. Keby také niečo zaznelo z vašich úst, z úst vašeho predsedu alebo ktoréhokoľvek vašeho kolegu na straníckej tlačovej besede na Súmračnej ulici alebo kdekoľvek inde, tak mohol by som s tým nesúhlasiť, ale plne by som rešpektoval, že je legitímne, keď sa opozícia takýmto spôsobom vyjadruje. Nemôžem však ani prejsť bez toho, aby som na to zareagoval, ak takéto niečo je v správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú má schvaľovať Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďalší rečník je pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, moje vystúpenie bude môcť byť pomerne stručné. A myslím si, že veľa z toho, čo som plánoval, povedať už povedal pán kolega Dostál a nemá význam to opakovať. Napriek tomu mi dovoľte pán stručných poznámok.

    V prvom rade dovoľte mi len pripomenúť to, čo myslím, že pán kolega Dostál nespomínal, a to je to, že my ako Národná rada naozaj nemáme právomoc zasahovať do textu tejto správy. Znamená to, tá správa je zrkadlom generálnej prokuratúry, resp. tých, ktorí ju v mene generálnej prokuratúry predkladajú, a my len toto zrkadlo môžme schváliť alebo neschváliť. A dovoľte mi uviesť príčiny, prečo si myslím, že napriek tomu, že možno nemám na prácu prokuratúry až taký kritický názor ako kolega Dostál, si myslím, že takúto správu schváliť nemôžeme.

    V prvom rade sú to tie citáty, ktoré už pán kolega Dostál citoval, a nebudem ich celé opakovať a znovu čítať, ale dovoľte mi predsa len dve-tri vety z toho ešte raz povedať. "Politická elita neobvykle podporovaná niektorými médiami začala doslova pohon na prokuratúru ako inštitúciu a najmä na osobu generálneho prokurátora. Vzniknutý stav poukazuje jednoznačne na to, že výkonnej moci nevyhovuje prokuratúra ako orgán sui generis, exekutíva potrebuje prokuratúru podriadenú, ktorá plní politické požiadavky vládnej moci." To sú naozaj zásadné politické vyhlásenia, ktorými vedenie generálnej prokuratúry politizuje samo seba a politizuje svoju inštitúciu. Dovoľte mi v tej chvíli, v tejto súvislosti len možno trošku metaforicky pripomenúť to, že v starom Ríme, keď nastali klebety proti žene Gaia Júlia Cézara o tom, že mu je neverná, tak on sa s ňou rozviedol napriek tomu, že si myslel, že mu verná bola. A keď sa ho pýtali, ako je to možné, tak povedal, že Cézarova žena musí byť nadovšetky pochybnosti a pochybenia. A myslím si, že vo vzťahu k politizácii toto platí o generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra dokonca aj v politicky citlivých veciach, ktoré naozaj vyšetruje veľa, sa musí chovať tak, aby žiadnej strane nedala dôvod si myslieť, že vstupuje do politického boja, pretože v tej chvíli si žiadna strana nemôže byť istá, že prístup k rôznym trestným stíhaniam a prípadne k vzneseniu obžaloby nie je motivovaný aj politickými faktormi. V okamihu, keď sama generálna prokuratúra koná alebo hovorí tak, aby takúto pochybnosť zavdávala, tak deštruuje samu seba a škodí samej sebe, resp. jej najvyšší predstavitelia.

    Nielen týmito vetami, ale aj mnohými inými vyhláseniami doktora Trnku a musím povedať, že aj vás, pán doktor Tichý, ste do tohto politického zápasu v poslednom polroku naozaj zásadne vstupovali. A myslím si, že vy sám a najmä váš predchodca ste tým najviac poškodili inštitúciu, ktorú dnes vediete, a najmä teda nespochybniteľnosti jej apolitického postavenia. Z tohto pohľadu vnímam tieto poznámky len ako záver a určité vyvrcholenie tohto prístupu. Je to však zároveň vyvrcholenie, ktoré by sme my mali schváliť. A ja teda si dovolím za seba povedať, že takéto poznámky nielen, že sú nepravdivé, ale aj, pretože naozaj by len posvätili politizáciu postavenia prokuratúry z vašej strany, s nimi súhlasiť nemôžem a za túto správu hlasovať nebudem.

    Dovoľte mi na záver sa vyjadriť k jednej veci. A to je naozaj k postaveniu radových prokurátorov alebo ostatných zamestnancov generálnej prokuratúry a celého systému prokuratúry. V piatok sme tu prerokovali určitú analýzu o fungovaní Národnej banky Slovenska, ktorú prednášal guvernér národnej banky. Ja som k tej analýze bol už predtým verejne kritický a dostal som list, resp. e-mail od zamestnankyne národnej banky, ktorá hovorila o tom, že ona poctivo pracuje, ona sa snaží a my zrazu spochybníme fungovanie tejto inštitúcie. Povieme, že je neefektívna, že by mohla byť menšia a podobne. No a moja odpoveď, ktorú som jej zaslal, bola, že mi je to veľmi ľúto, pretože si vážim poctivú prácu každého zamestnanca, každej verejnej, teda aj súkromnej inštitúcie, ale nemyslím si, že zodpovednosť je na nás poslancoch, ktorí poukazujeme na nedostatky správy podanej guvernérom národnej banky. Myslím, že zodpovednosť je na vedení národnej banky. V tej istej súvislosti, to isté si dovolím dnes povedať o vašej správe a o vašej práci. Ak niekto dneska dáva nešťastne dôvod na to, aby bola spochybňovaná práca radových prokurátorov, ktorí naozaj bojujú s trestnou činnosťou, resp. s inými nezákonnosťami, či už 8 hodín denne, 10 hodín denne, je asi individuálne, ale v drvivej väčšine určite veľmi poctivo, tak nemyslím si, že zodpovednosť padá na či už poslancov Národnej rady alebo na členov vlády alebo na iných kritikov. Myslím si zodpovednosť padá predovšetkým naozaj na vedenie generálnej prokuratúry, ktoré vstúpilo do politického boja a nezachovalo si ten odstup, ktorý by si mal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v rozprave pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. No, tá situácia, v ktorej teraz sme, vážené dámy, vážení páni, je veľmi nemilá, lebo reálne hrozí, že by Národná rada neschválila správu o činnosti generálnej prokuratúry, čo myslím, že sa v doterajšej histórii ešte nestalo. Opravte ma, ak sa mýlim. A ten dôvod je nie odborný. Ten dôvod nie je o tom, že by generálna prokuratúra do tej správy nedala o svojej činnosti to, čo od nej Národná rada vyžaduje. Ten dôvod je ten, že sa v nej vyskytli pasáže, o ktorých už tu obšírnejšie predo mnou hovorili kolegovia Dostál a Beblavý. Z toho dôvodu som dal návrh na vrátenie tejto správy generálnej prokuratúre na prepracovanie a k tomuto návrhu sa priklonil celý ústavnoprávny výbor, resp. jeho väčšina tak, aby to prešlo do uznesenia.

    Chcem vás poprosiť, milé kolegyne a milí kolegovia, aby sme dali možnosť generálnej prokuratúre upraviť správu tak, aby subjektívne názory a vyjadrenia z nej boli vypustené a aby prišla naspäť do Národnej rady v takej podobe, aby nebol problém za ňu dvihnúť ruku. Hovorí sa v parlamente, že v roku 2008 ešte vtedajší generálny prokurátor pán Trnka napísal niekde na posledné strany správy o činnosti prokuratúry vetu, že kto sa dočítal až sem, má u mňa fľašu koňaku. Neviem, či je to pravda, vraj sa o tú fľašu nikto neprihlásil, ale predpokladám, že v podobnom duchu bola predkladaná aj táto správa, že sa na generálnej prokuratúra ľudia spoľahli, že to proste nikto do konca nedočíta a bude to odklepnuté len tak. Ja si pamätám to príjemné prekvapenie na tvári pána Tichého, keď sedel na ústavnoprávnom výbore a skonštatoval, že je veľmi príjemne prekvapený, že sme to čítali tak podrobne a čítali sme to až do konca. No, a keďže sme to čítali podrobne a čítali sme to až do konca, tak môžem konštatovať minimálne za seba a za kolegu Krnáča zo SaS, že sme boli celkom spokojní s hĺbkou analýzy, ktorá v tej správe je. Tie veci k obsahu, ktoré sme vzniesli na ústavnoprávnom výbore, sme mali prisľúbené od pána kolegu tu Tichého, že budú dopracované.

    A preto opätovne vás vyzývam, kolegyne a kolegovia, podporte výzvu ústavnoprávneho výboru, aby táto správa bola vrátená na prerokovanie, vrátená na prepracovanie na generálnu prokuratúru. Súhlasím s tým, čo už tu povedali aj pán Dostál, aj pán Beblavý, že 99 % z tej správy je v poriadku, stačí vypustiť inkriminované pasáže. A myslím si, že nebude problém, aby pri najbližšej príležitosti Národnou radou prešla. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Ja chcem len potvrdiť, že obsahom spoločnej správy je návrh, aby Národná rada vrátila generálnej prokuratúre na dopracovanie tento návrh, ale na rozdiel od kolegu Poliačika by som zasa až tak nezľahčoval tú skutočnosť, že sa tam takéto pasáže ocitli. A nemyslím si, že je to nejaký milý žart typu, že kto sa dočítal až sem, dostane koňak. To neviem, či je to údajná legenda alebo je to naozaj tak. To môže byť naozaj nejaký milý zážitok, ktorý ilustruje, ako podrobne poslanci pracujú a zaoberajú sa materiálmi, ktoré majú predložené. Tento fakt však hovorí o politickom postoji vedenia generálnej prokuratúry. Myslím si, že ho nemôžeme brať na ľahkú váhu a tváriť sa, že no dobre, tak vypustíme pár riadkov a nič sa nestalo. Veď inak je to všetko v poriadku. Nehovorím o obsahu správy, zvyšnom, alebo väčšine zvyšného obsahu správy, hovorím o činnosti vedenia generálnej prokuratúry, ktorá podľa mňa určite nie je v poriadku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová ako posledný ústne prihlásený rečník. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ja považujem za potrebné, aby som sa za náš klub a aj za seba taktiež vyjadrila k predkladanej správe. S predkladanou správou o činnosti prokuratúry za rok 2010 my nie sme v žiadnom prípade spokojní a nesúhlasíme ani s takým miernym hodnotením, ktoré tu odznelo od predrečníkov, že pokiaľ ide o inkriminované pasáže, keby boli vypustené, že správa je v poriadku. Podľa nášho názoru táto správa - a môjho názoru - táto správa nie je dobrá. Nezodpovedá správe alebo našej predstave o správe o činnosti takého dôležitého štátneho orgánu, akým je prokuratúra za rok 2010. A to z toho dôvodu, že podľa môjho názoru správa je formalisticky poňatá. Ona nevybočuje nijakým spôsobom z toho, že je predkladaná ako nejaký povinný tanec parlamentu.

    Táto správa totižto neobsahuje žiadne ciele a úlohy, ktoré boli na rok 2010 pre prokuratúru stanovené alebo, ktoré si prokuratúra stanovila, a potom hodnotenie plnenia týchto úloh, akýsi odpočet. Ona len akoby faktograficky alebo štatisticky popisovala činnosť prokuratúry. Je pravda, že obsahuje aj závery a opatrenia, ale vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnemu stanoveniu úloh a k hodnoteniu plnenia úloh a cieľov prokuratúry, tak ani závery a opatrenia nemožno považovať za dostatočné, lebo v podstate tiež si nekladú nejaké ciele, merateľné ciele, ktoré by bolo možné potom v ďalšom období vyhodnotiť. Čiže správa je skôr štatistická a je bez riadneho hodnotenia, analýzy, hlbokej analýzy, ktorú by mohla spraviť prokuratúra sama. No neurobila tak.

    Ďalej, pokiaľ ide o správu, musím sa vážne ohradiť proti tomu, že sústavne sa tu dávajú do jednej úrovne súdy a prokuratúra. Niekoľkokrát to dokonca aj zaznelo vo vystúpení zástupcu generálneho prokurátora v dnešnej rozprave pri predkladaní správy. Aj správa je tak postavená, súdy a prokuratúra. Toto je dokonalá manipulácia verejnej mienky, pretože neexistuje v demokratickom štáte rovina súdy a prokuratúra.

    Súdy sú nezávislé orgány štátnej moci a prokuratúra nemá s nimi nič spoločné. Akurát to, že je žalobcom v súdnych konaniach a zastupuje záujmy štátu a predkladá ich súdu. Prokuratúra ani nemôže kontrolovať súdy a výkon súdnej moci. Pokiaľ sa hodnotí činnosť prokuratúry, tak prokuratúra by mohla hodnotiť svoju činnosť a svoj vzťah k polícii a k orgánom vyšetrovania, pretože to je normálna funkcia prokuratúry v demokratickom štáte. Je pravda, že týchto vystúpení alebo aj z tej správy je možné konštatovať, že časť prokuratúry seba samú vníma ako orgán, ktorý má na starosti dohľad a dozor nad činnosťou súdov napríklad a že takto je možno vnímaná aj v našej spoločnosti. To len preto, lebo od roku 1950 takéto postavenie prokuratúra mala do roku 1993. Čiže považujem to za brzdnú dráhu v tejto našej spoločnosti.

    Pre nás, podľa môjho názoru, je veľmi dôležité vyjasniť si, aké je vlastne postavenie prokuratúry, nielen právne, ale hlavne v našich hlavách a vo vnímaní prokuratúry. A zisťujem z tejto správy, ale aj z vystúpenia zástupcu prokuratúry, že hlavne prokurátori a prokurátora by si mali ujasniť,aké je ich postavenie. Vychádzajúc zo záverov Benátskej komisie nikdy nemôže mať prokuratúra a prokurátor postavenie ako súdy, pretože nie sú nezávislou štátnou mocou. A preto aj v hodnotení činnosti prokuratúry sa prokuratúra má zamestnať, zaoberať najmä svojou interakciou vo vzťahu k polícii, pretože tam má byť jej základný a zásadný vplyv.

    Pokiaľ ide o tzv. netrestnú časť prokuratúry, je to taká anomália, ktorá je v týchto východoeurópskych krajinách, ktorú iné štáty vyspelých demokracií nepoznajú. My sme s týmto inštitútom vžití tak, že s týmto nemáme nejaký veľký problém. A hodnotiť netrestnú činnosť prokuratúry, podľa môjho názoru, by bolo tiež potrebné komplexnejšie, vzhľadom na to, že časť činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti má mimoriadny dopad na pocit vymožiteľnosti práva u občanov Slovenskej republiky a z tohto pohľadu je teda činnosť prokuratúry mimoriadne dôležitá. Nielen rýchlosť konania, ktorú skritizoval aj zástupca prokuratúry v správe aj v dnešnom vystúpení, je dôležitá, ale aj to, či sme spokojní s činnosťou týchto orgánov, pretože celkový vplyv na vymožiteľnosť práva má práve pozícia prokuratúry, ktorá to má zabezpečiť od orgánov polície a vo vzťahu k súdom. Keď zabudneme na vetu "Kde nieto žalobcu, nieto sudcu", potom sa môžeme o vymožiteľnosti práva rozprávať od rána do večera. Ak prokuratúra koná pomaly, orgány polície konajú pomaly. Navyše, ak sa nepredkladajú včas žaloby na súdy, tak potom pocit vymožiteľnosti práva v štáte vo veľkej oblasti trestnej aj netrestnej bude stále pretrvávať.

    Mám preto vážne výhrady k tomu, aká správa je. Nereflektuje na tieto najvážnejšie výzvy, ktoré máme v poslednom období, zaoberá sa skôr naozaj politikárčením ako svojou vlastnou činnosťou. A okrem iného z poznámok, ktoré tu boli citované, vyplýva istá arogancia, s ktorou sa niektorí prokurátori a prokuratúra stavia vo vzťahu k ostatným orgánom štátu a možno aj k občanom spoločnosti, ako keby sa dostávala do akéhosi nadradeného postavenia alebo videla sa v nadradenom postavení voči všetkým. Hoci je to služba, služba štátu a služba občanom republiky. Čiže z tohto dôvodu ja navrhujem a dávam návrh, aby sme túto správu neprijali a budem vyzývať poslancov, minimálne poslancov koalície, aby zvažovali aj tú možnosť, aby sme správu neprijali.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, uzatváram... Traja, uzatváram možnosť. Pán poslanec Zajac. Štyria poslanci, uzatváram možnosť. Pán poslanec Zajac.

  • Chcem sa poďakovať pani poslankyni Dubovcovej za jej príspevok v rozprave. A to z jednoduchého dôvodu. Poukázala totiž na to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry nemá len tie inkriminované miesta, ktoré sú naozaj do takejto správy o činnosti absolútne nepatria, ale že celá táto správa vypovedá veľmi veľa o stave generálnej prokuratúry, a to veľmi zlom stave generálnej prokuratúry. Vo výbore pre ľudské práva a menšiny máme so zástupcami generálnej prokuratúry za posledný rok veľmi zlé skúsenosti práve čo sa týka veľmi arogantného postoja k tomu, čím sa výbor pre ľudské práva v súvislosti s generálnou prokuratúrou zaoberal. To svedčí o tom, že generálna prokuratúra, jej zástupcovia si myslia alebo sa domnievajú, že generálna prokuratúra je v slobodnom demokratickom štáte čímsi exteritoriálnym, čímsi samým pre seba, či akýmsi štátom v štáte, čo absolútne odporuje elementárnej funkcii generálnej prokuratúry v slobodnom demokratickom štáte. Takže úplne súhlasím s tými závermi, že takúto správu o činnosti nemožno prijať.

  • Ja by som chcel poprosiť pani poslankyňu Dubovcovú o upresnenie toho jej procedurálneho návrhu, pretože ústavnoprávny výbor v spoločnej správe odporúča Národnej rade, aby vrátila na dopracovanie tú správu. Predpokladám, že nemôžeme hlasovať o návrhu, že Národná rada neprijíma alebo neschvaľuje. Mám to teda chápať tak, že navrhujete to pôvodné uznesenie, ktoré je v správe, že Národná rada schvaľuje Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 s tým, že vaše odporúčanie je, aby Národná neschválila takto formulované uznesenie, áno? Tak.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tejto téme, ale nedalo mi to a nemôžem nezareagovať na vaše slová o politizácii súdnej moci, o politizácii prokuratúry.

    Prosím vás pekne, to hovoríte vy, osoba, ktorá ako sudkyňa krajského súdu ste vstúpila do politickej scény, vstúpila ste do politického boja, dala ste sa na kandidátku SDKÚ a kľudne ste bola ešte aj sudkyňou krajského súdu. Vám to vôbec nevadilo, pošliapala ste jednoducho Ústavu Slovenskej republiky. A teraz si vy, ktorá ste toto všetko spravila, dovoľujete kritizovať generálnu prokuratúru z politizácie. Prosím vás pekne, toto je neuveriteľné! A ja si myslím, že aj poslanec, aj poslanec SDKÚ by mal mať určitú hrdosť a k určitým veciam sa radšej nevyjadrovať, pokiaľ to sám pošliapava a sám zneuctieva Ústavu Slovenskej republiky.

    Ozaj je to smiešne z vašej strany a mal som o vás trošku väčšiu mienku, ale skutočne, nehnevajte sa, toto ma, toto ma vytiahlo na to, aby som zareagoval na váš príspevok. A som veľmi prekvapený, že práve vy hovoríte o politizácii súdnictva a prokuratúry.

    Ďakujem.

  • Nedá mi len nesúhlasiť s mojim predrečníkom. Ale ja by som chcela povedať, že táto správa o činnosti prokuratúry za predchádzajúci rok tak isto je plne výstižná, zodpovedá skutočnosti ako aj predchádzajúce, za minulé roky, ktoré tu boli schvaľované v Národnej rade. A ja by som napr. ešte doplnila do časti 4., že by prokuratúra zahrnula aj jej písomné stanovisko, ktoré dala k vyjadreniu a k televíznej relácii Hríb kauza Cervanová.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová reaguje na faktické poznámky.

  • Budem reagovať iba na tie poznámky, ktoré sa týkali mňa ako sudkyne v politike. Ja tak musím sklamať svojich kolegov z opozície, pretože ja som vstúpila do politiky ako nezávislá poslankyňa, ktorou som doteraz. Som členkou poslaneckého klubu SDKÚ-DS a bolo mi to ponúknuté ako expertke, aby som sa mohla venovať tvorbe zákonov týkajúcich sa justície a právneho štátu, čo som ako expertka prijala. A predtým, kým som vstúpila do politiky a na kandidátku a súhlasila s kandidátkou, som sa vzdala sudcovskej funkcie, čo neurobili adepti vaši, ako napr. pán sudca Harabin, ktorý sa stal ministrom, a tak podobne. Oni nemali tú odvahu vzdať sa vysokej ústavnej funkcie sudcu preto, aby s touto funkciou sudcu neboli v kolízii. Ja som sa vzdala sudcovskej funkcie, až potom som vstúpila ako nezávislá kandidátka na kandidátku politickej strany.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ak dovolíte, vážené poslankyne, páni poslanci, ja budem reagovať, budem sa snažiť konkrétne reagovať. Nie je mojim zvykom hovoriť všeobecne.

    Ale prvá konkrétna reakcia je asi takáto. V žiadnom prípade prokuratúra - a už vôbec nie generálna prokuratúra - nemá za ušami politikov a ani nemá záujem o takéto niečo. Tento problém tu podsúva niekto iný. Správa nie je ladená politicky a ani nebude ladená politicky a ani nikdy nebola ladená politicky. Keď si budete čítať aj iné ustanovenia, kde, rovno si pozrite stranu 91, ak chcete, kde my vysvetľujeme, napr. pokiaľ sa týka mladistvých a maloletých, prečo asi dochádza k určitej trestnej činnosti, čo sa asi deje, tak tam tiež musíme trošku sa pohrať s tými sociálnymi motívmi a nechtiac možno že aj s politickými, že čo vlastne sa deje s tými deťmi, prečo páchajú trestnú činnosť, že ako to je.

    Čiže začal tento problém tým záverom. Je to, prosím pekne, jedna strana. Nič viac, je to názor prokuratúry k tomu, čo sa vlastne stalo v tom októbri, v novembri, nič viac. Nikoho tam neurážame, nehovoríme osobne o tom, že kto to zavinil alebo nezavinil. Je tam iba holý fakt, že zrazu sa to všetko otočilo naopak. Zhruba mesiac alebo dva po hlasovaní o predchádzajúcej správe, ktorá dopadla vynikajúco. Takže, čo sa vlastne stalo? To sa zrazu za mesiac stal zo Šavla Pavel? Alebo z Pavla Šavel, naopak? Je to vôbec možné? Takže, toľko k tomu záveru.

    Ten záver, opakujem ešte raz, nemyslím si, že je urážlivý. Je, ak sa niekto pozrie do zrkadla a vidí svoju tvár, tak musí ju brať, že taká tvár je. A toto som už povedal aj na tom výbore pánovi poslancovi Poliačikovi. A skutočne som aj povedal aj to a som rád, že tá správa bola preštudovaná, prečítaná, ako vidím, všetkými. Ak nám ale niekto vyčíta, že tá správa je dokumentačného charakteru alebo štatistického, sa mýli. Hovorím ešte raz, my máme extra takúto hrubú štatistiku k tomu. Snažíme sa zaoberať aj dôvodmi trestnej činnosti, snažíme sa zaoberať príčinami, snažíme sa nachádzať aj riešenie. Je to na takej úrovni, ako tá správa dovoľuje. Nie je vylúčené, že ak vás zaujme niektorá časť a budete ju chcieť rozobrať skutočne právne, to znamená dôvody, prečo dochádza k takej alebo hentakej trestnej činnosti alebo prečo, alebo prečo dochádza k vzťahom, k určitým, že je tam meškanie, je tam problém právnej kvalifikácie a podobne. To sa tiež dá vysvetliť, stačí položiť takúto úlohu pred generálneho prokurátora.

    Pred generálneho prokurátora bola postavená aj úloha, okrem iného, to odpovedám pánovi poslancovi Zajacovi, Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a tak ďalej a tak ďalej. Na tejto správe, na tejto činnosti a komisii sa zúčastňujeme a tak isto aj v roku 2010. Stačí si prečítať stranu tri. Neni problém. Tam vidíte zhruba povedané, že čo generálna prokuratúra robila aj v takýchto oblastiach. To znamená, nesúhlasím s tým, že by sa prokurátori alebo generálna prokuratúra chovala k tejto otázke, to znamená ľudské práva, arogantne. Je tu množstvo trestných činov, ktoré, ktoré sme stíhali v tejto oblasti, a čoho je teda dôkazom, že to nie je pravdou. Že to je vytrhnuté z kontextu, možno že nejaký jeden problém.

    Pokiaľ sa týka ďalších námietok, že, že tu ide o kritiku vedenia generálnej prokuratúry. Parlament je oprávnený vedenie generálnej prokuratúry kritizovať, proti tomu nemôžem mať nič, to je v poriadku. Ale táto správa nie je o generálnej prokuratúre, táto správa je o prokuratúre. To znamená, že je to komplex celej činnosti, čo tá prokuratúra robí. Tu sa vedenie spomínajú a možnože na dvoch, na troch stranách, viac nič. Podstatná časť práce spočíva na okresných prokuratúrach. Čiže, ak zamietnete túto správu, v podstate ste nespokojní s prácou okresných prokuratúr. Tak, potom vymeníme všetkých tisícdvesto ľudí! Alebo tisícštyristo aj s administratívou. Už potom iná možnosť asi nebude. Ale pozrite sa na tie čísla bez toho, žeby ste to, žeby ste si dali pred sebou, pred oči zásteru nejakej tej, tých problémov od toho októbra minulého roku! Pozrite si ich objektívne! Pozrite si jednotlivé vyjadrenia, čo a kde robíme.

    A teraz, pán poslanec Dostál, ten metodický pokyn alebo k tomu problému, toho domáceho násilia. Poviem vám na rovinu, že to, že ste dostali tú tretiu odpoveď, lebo ja viem presne o čo ide, máte ju vďaka mne. A poviem vám prečo. Lebo mi ju doniesli na vybavenie, váš podnet, ja som si to prečítal, zavolal som si prokurátorku a musím s vami súhlasiť, som jej povedal: No ale, nehnevaj sa, ja vôbec nerozumiem, čo píšeš. Veď tu máš jasne položené otázky, mala si na ne odpovedať. Tak, ešte raz, skúsme to. Prosím ťa, nevykladajte tam nejaké nezmysly, čo, kde je, a napíšte na rovinu, ako to vyzerá, kde to je a tak ďalej. A po bodoch odpovedajte, tak ako ste dostali otázku. Nevymýšľajte si nejaké iné veci. Čiže viem presne, o čo išlo. Problém spočíva v tom, že žiadny predpis na domáce násilie, ktorý by sme mali interného charakteru, nie je, pretože tam je jedine úprava v zákone. A to je dosť problematická otázka. A vôbec stíhanie tých vecí, to by bolo na dlhší rozhovor, to by bolo asi na samostatnú správu, vôbec.

    A bol som jeden z tých, ktorý ešte pred troma rokmi, keď domáce násilie rezonovalo aj na stránkach Občianskeho súdneho poriadku, kde som presadil určité oprávnenia zásahu, možnosti súdu, ktoré mali urýchliť práve tým postihovaným osobám, ktoré boli postihnuté domácim násilím, aby sa takéhoto násilníka zbavili. Čiže toľko to k tejto otázke.

    Pokiaľ sa pýtate na skládku v Pezinku, Malinovú a tak ďalej. Najprv poviem, že tieto veci, ale ani toto, čo som povedal, nie je súčasťou tejto správy. To sú vaše osobné pocity a dojmy, ale nie sú súčasťou tejto správy. Na skládku v Pezinku aj Malinovú som vám odpovedal, dokonca písomne. Viac by som nemal čo k tomu dodať. Mám možno iba pre vás jednu ponuku, ak chcete, ja zavolám - pretože tú skládku, ani som netušil v podstate o čo ide, to robila krajská prokuratúra v Bratislave - prídete, navštívite ma na generálnej prokuratúre, vezmeme tie spisy a vysvetlíme si to. To je uzavretá vec, to znamená ja nemám problém s vami o tom diskutovať a vypočuť si, ak chcete, ten môj názor, a ja vypočujem váš názor, hej, alebo názor námestníka krajského prokurátora.

    Pokiaľ môžem ešte k týmto otázkam, ktoré predložila pani poslankyňa Dubovcová. Súdy a prokuratúru si nedovolím zrovnávať. Viem veľmi dobre, čo je to nezávislosť súdov. A viem veľmi dobre, aké postavenie majú súdy nielen u nás, ale aj v Európe. Spomínanie Benátskej komisie v tomto ohľade, že prokuratúra taká nemôže byť, je v poriadku, ale chcem povedať, že naša prokuratúra je samostatná. A nebudem sa tu hrať so slovíčkami - nezávislá, samostatná a podobne - ale tá prokuratúra má svoje postavenie dané v ústave. A z tohoto treba aj vychádzať. Naviac, keď už ste spomenuli Benátsku komisiu, jednoznačne povedala Benátska komisia, že naviazanie prokuratúry na politickú moc, že je nevhodné. V akomkoľvek rozsahu. A tak isto aj na výkonnú moc. Pokiaľ sa týka vášho, vašej námietky, ktorá by naznačovala, že v našej správe je, že prokuratúra vykonáva dohľad nad súdmi, to nie je pravda, nič tam také nespomíname. Takéto niečo nie je ani nemôže byť. Prokurátor má oprávnenie podať iba návrh na súd a vstúpi do konania, alebo podať obžalobu. Je pravdou, že niekde sa môže nájsť v správe, že súdy o tejto otázke nerozhodujú jednotne, napríklad poviem, to znamená, že je naše skonštatovanie, že sme trošku v našej odbornej činnosti dopletení, ako máme postupovať, lebo je ťažko si potom vybrať ďalší postup, keď viem, že senát A má takýto názor, senát B má na tú istú vec iný názor a ešte aj senát C môže mať tretí názor. Čiže, ale ja nemôžem odpísať či už podateľovi alebo takisto nemôžem ani trestné stíhanie viesť podľa toho, že - a rozhodovať si - že kde žalobu alebo obžalobu ktorému senátu podám. Čiže to bolo len také poťažkanie si, nič viac. Ale o tom, o otázke, že by prokurátor mal vykonávať dohľad nad súdmi, tam nikde nie je ani slovo. Také niečo vy tam nenájdete, to nie je pravdou.

    Ešte jedna námietka sa tu objavila, že táto správa neobsahuje analýzu a neobsahuje jednotlivé úlohy na rok 2010. Keď si prečítate hneď úvod správy, tam máte jednu úlohu alebo dve, ktoré plnila prokuratúra, ďalej nájdete v netrestnej oblasti dve až štyri úlohy, ktoré prokuratúry plnili, všeobecného charakteru, kde vykonávali previerky na orgánoch verejnej správy s následnými výsledkami, ktoré tam sú zverejnené, že čo sa teda stalo, čo sme zistili a aké opatrenia sme prijali v tomto smere. Teda chcem tým aj naznačiť, že by tam chýbala analýza, no to by som musel vedieť, v ktorej časti tam chýba analýza. Ak chcete rozobrať analyticky niektorý trestný čin alebo niektoré ustanovenie, napríklad zákona o katastri, to je môžno doplniť, nikdy sa nebudeme brániť takýmto veciam, nevidím v tom žiadny problém. Ale povedať vo všeobecnosti, že chýbajú analýzy, tak potom môžeme dospieť asi k tomu, ak to takto bude, že tu predložím asi päťtisíc stranovú správu, keď potom budem analyzovať. Čiže, ak má byť nejaká analýza alebo v nejakej oblasti, tak by som chcel vedieť teda, v ktorej.

    Na záver chcem povedať asi toľko, čo som povedal na začiatok. Nie je našim problémom to, že sme sa dostali medzi takéto mlynské kolá. My sme to nezavinili. V podstate sme do toho spadli na konci minulého roku vcelku nevinne. Stali sa z nás známe osoby, o ktoré majú záujem nielen novinári, ale ešte aj rôzni iní ľudia. Myslím si, že túto situáciu si nepraje žiadny sudca ani prokurátor, teraz poviem znova aj tých sudcov. Lebo som si istý, že nie, že si to nepraje nikto. Čiže nie našou vinou sme sa dostali do takejto nezávideniahodnej pozície. Túto správu v minulosti, ako povedal pán poslanec Poliačik správne, nikdy, nikto, nikdy nenamietal, bola vždy obdobného charakteru, pretože na jej formuláciu neexistuje žiadny systém, neexistuje žiadna osnova. To znamená, že sa robí dobrých dvadsať rokov takýmto spôsobom stále. Nikto nikdy ju nenamietal. Teraz sa idú diať veci, ktoré sú úplne nového charakteru. Ale ak si myslíte, že nový generálny prokurátor tu správu je schopný urobiť nejakým iným spôsobom, pokiaľ vy si nedáte svoje požiadavky na neho, teda, čo chcete tam mať konkrétne, tak to sa mu nemôže podariť. Pretože tá činnosť prokuratúry je namierená určitým cieľom, má svoje úlohy. Je to jednoducho vec, ktorá má určitý systém, a ten systém sa prejaví takýmto spôsobom. Nemôžete predsa opravovať Škodovku súčiastkami, ktoré sú z Mercedesu. A ak vy budete chcieť činnosť prokuratúry napravovať, alebo chcieť od nej správu spôsobmi, napr. ktoré sú vlastné národnej banke alebo, ja neviem, ministerstvu financií, to znamená, že úplne iná osnova by bola, tak to sa nedostaneme asi nikde.

    Ja vám ďakujem za pozornosť a prosím, aby ste zvážili váš ďalší postoj. On síce nemá na prokuratúru pri tých všetkých útokoch a nedorozumeniach takmer žiadny vplyv, takto vám to ešte poviem. Ale nie je dobré aj v tomto bode sa úplne rozísť a najmä skonštatovať, že nie. Ja beriem od vás, opakujem, ako som začal, aj kritickú pripomienku, no nemuseli ste nám napísať tú štvrtú časť, ale zoberte vy to odo mňa, čo som vám povedal, nastavili sme vám iba zrkadlo, nič iné. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nech sa páči.

  • Námestník generálneho prokurátora tvrdí, že správa nie je politická, zrejme sme teda čítali iný dokument.

    Ani ja, ani nikto z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, nehovoril, že celá správa je politická. Keď dokumentujete trestnú činnosť, postup prokuratúry a podobne, samozrejme, že tie informácie monitorujúce ťažko môžu byť politického charakteru.

    Evidentne politické sú však tie pasáže, ktoré som čítal na začiatku, ktoré sú obsiahnuté v časti 4.1 závery, o ktorých vy hovoríte, že je to zrkadlo a že sa tam zrkadli naša tvár. No, ak to je nejaké zrkadlo, tak ja som presvedčený, že sa tam zrkadlí tvár vedenia generálnej prokuratúry. Pán poslanec Zajac hovoril o arogantnom prístupe vedenia prokuratúry k výboru pre ľudské práva, nehovoril o tom, že akým spôsobom pristupuje generálna prokuratúra k plneniu nejakých akčných plánov boja proti rasizmu alebo diskriminácii. A predpokladám, že vy to viete. On hovoril o tých otázkach, ktoré vám poslanci Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostne menšiny kladú a na ktoré opakovane nedostávajú úplné a vyčerpávajúce odpovede.

    Keď ste už spomenuli tu skládku v Pezinku a tú veľkorysú ponuku, tak ešte raz to môžem zopakovať, výbor Národnej rady sa vás pýtal, akým spôsobom je možné, že v tej istej veci existujú dve stanoviská, ktoré sú takmer identické, akurát sú v nich vymenené posledné dva odstavce, a dostal odpoveď, že ide nie o dve odlišné stanoviská, ale o to, že jedno stanovisko dopĺňa druhé stanovisko, pričom teda dopĺňa ho s tým istým dátumom a s tým istým spisovým číslom, nielen celého spisu, ale aj konkrétneho dokumentu. A takýmto spôsobom sa už naťahujeme niekoľko mesiacov.

    Teda chcem sa vám poďakovať za tú tretiu odpoveď, čo sa týka mojej otázky ako občana podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo tá tretia odpoveď bola presne v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, akurát, že mala byť prvá. A ja teda vyslovujem počudovanie nad tým, že prokuratúra je orgánom ochrany zákonnosti a má dohliadať na to, ako iné orgány verejnej moci dodržiavajú zákonnosť, a keď ide o takú banálnu vec, ako sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciách, tak prokuratúra postupuje, generálna prokuratúra ako vrcholný článok prokuratúry postupuje v súlade so zákonom až na tretí pokus a až potom, čo sa do veci zaangažuje zastupujúci generálny prokurátor. Ktovie, či by to tak bolo, keby išlo o žiadosť bežného občana, a nie o žiadosť poslanca, ktorá zaváňala tým, že z toho môže byť aj nejaký problém.

    Posledná vec, pán zastupujúci generálny prokurátor konštatoval, že je to správa nie o generálnej prokuratúre, ale o prokuratúre. Ak zamietneme správu tak vyslovíme nespokojnosť s prácou celej prokuratúry. Tu si ale dovolím poukázať na to, že v tej časti 4.1 závery konštatoval, že proces schválenia správy Národnou radou je považovaný de facto za akt súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením. Čiže podľa správy o činnosti prokuratúry je vyslovenie súhlasu so správou aj vyslovením súhlasu s jej vedením. Podľa tu nedávno prednesených slov pána prvého námestníka nebudeme hlasovaním o tejto správe dávať najavo názor na činnosť vedenia prokuratúry, ale na činnosť celej prokuratúry. Myslím si, že z tej rozpravy, ktorá tu odznela, je úplne jasné, k čomu majú poslanci výhrady a že to nie je k činnosti celej prokuratúry, k činnosti stoviek prokurátorov a ďalších zamestnancov prokuratúry, ale majú výhrady práve k tým spolitizovaným pasážam v záverečných častiach správy, prípadne k fungovaniu vedenia prokuratúry, nie celej prokuratúry. A teda, ak to hlasovanie dopadne tak, že vrátime na prepracovanie alebo ak neschválime tú správu, tak myslím, že bude úplne zrejmé, čo bol dôvod, prečo sme tak urobili.

    Ďakujem.

  • 49.

    Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je

    Ročná účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010.

    Materiál a parlamentnú tlač 381, spoločná správa výborov má tlač 381a. Materiál uvedie predsedníčka Výkonného výboru Fondu národného majetku pani Anna Bubeníková. Nech sa páči, prosím, ujmite sa slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku ročnú účtovnú závierku za rok 2010 po predchádzajúcom prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predkladaná ročná účtovná závierka je riadna individuálna účtovná závierka Fondu národného majetku za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010. Účtovnú závierku fondu tvorí súvaha fondu, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu, výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu a poznámky. Účtovná závierka bola overená audítorom bez výhrad.

    Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektami, ako aj medzi fondom a orgánmi štátnej správy a ostatnými organizáciami sú premietnuté v súvahe fondu v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. 2010 predstavujú sumu 2 mld. 689 mil. 151 tis. 100 eur. Najvýznamnejšou položkou v aktívach je účasť na majetku akciových spoločností Fondu národného majetku. Hlavnou položkou pasív je účet fond privatizácie v rovnakej výške, ktorý je hlavným zdrojom krytia aktív. Tvorba a použitie majetku fondu sú vyjadrené vo výkaze o tvorbe a použití majetku fondu. Tvorba majetku fondu v roku 2010 predstavovala celkovú hodnotu 546 mil. 406 tis. 99 eur. Použitie majetku fondu za rok 2010 dosiahlo výšku 666 mil. 588 tis. 416 eur, z toho najvýznamnejšiu položku tvorí použitie majetku v súlade s rozhodnutiami vlády vo výške 611 mil. 946 tis. 3 eura. Významná je i položka strata zo zrušenia spoločností založených fondom a odpísanie pohľadávok na základe súdneho rozhodnutia vo výške 31 mil. eur.

    Národná rada svojím uznesením zo 4. 11. 2009 k návrhu rozpočtu fondu na rok 2010 schválila objem nákladov na činnosť fondu vo výške 4 mil. 835 tis. 460 eur. Čerpanie nákladov na správnu činnosť za rok 2010 zobrazuje výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu. Prevádzkové náklady v porovnaní s rozpočtovanou hodnotou boli čerpané na 75,97 % a náklady na dlhodobý majetok na 22,8 % predovšetkým z dôsledku zodpovedného hospodárenia štatutárov fondu.

    Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený bez pripomienok výkonným výborom, dozornou radou a vládou Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, spoločná správa, ktorú máme pod tlačou 381a, hovorí o tom, že predmetný návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru. Oba výbory návrh prerokovali a odporučili Národnej rade predmetný návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2010 schváliť.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Zrejme nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme

    Výročnou správou o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010.

    Správa je uverejnená ako tlač 382 a spoločná správa výborov ako tlač 382a.

    Nech sa páči, pani Bubeníková, máte slovo. Uveďte, prosím, správu.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010 po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výročná správa obsahuje popis zmien vo fungovaní Fondu národného majetku po novele zákona 92/91 Zb. predovšetkým zmeny v počte orgánov v zložení orgánov Fondu národného majetku, zmeny v celkovej organizačnej štruktúre pri zostávajúcom objeme agendy Fondu národného majetku.

    Fond národného majetku pokračoval v jeho hlavných aktivitách v roku 2010, predovšetkým vo výkone akcionárskych práv, v sledovaní vymáhaní pohľadávok Fondu národného majetku - ako je iste známe, najväčšou pohľadávkou Fondu národného majetku je prihlásená pohľadávka v konkurze na Novácke chemické závody - v uspokojovaní reštitučných nárokov formou vydávania zmeniek, bezodplatných prevodov akcií na nadobúdateľov v zmysle rozhodnutia vlády, obhajovanie záujmov fondu v súdnych sporoch, aktívnych aj pasívnych, v ktorých ešte stále je v objeme stodvadsaťšesť súdnych sporov, objem zhruba 400 mil. eur. Vo vyplácaní dlhopisov oprávneným osobám zostáva neustále v evidencii tridsaťsedemtisíc oprávnených osôb, ktoré si uplatňujú približne 16 mil. eur, preberanie cenných papierov od občanov, predovšetkým teda nechcených cenných papierov v zmysle novely zákona 92 aj zákona o cenných papieroch.

    Fond národného majetku za rok 2010 prebral 5,2 mil. ks cenných papierov od stotridsaťtisíc občanov, čo predstavovalo pre Fond národného majetku náklady 8,94 mil. eur. Fond hospodáril v roku 2010 s prebytkom peňažných prostriedkov 254 mil. 700 tis. eur, ktoré budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcom období. V roku 2010 došlo k hromadnému prepúšťaniu na Fonde národného majetku. Zaznamenali sme pokles o 37 zamestnancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Poprosím pána poslanca Jozefa Mikuša, spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani predsedníčka, dovoľte mi, aby som ako spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu vás informoval o prerokovaní Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 11. mája 2011 č. 371 pridelil návrh výročnej správy Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý bol poverený aj ako gestorský výbor. Obidva výbory prerokovali v lehote uvedenú správu a odporúčajú Národnej rade túto správu schváliť.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k

    Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2010.

    Správa je uverejnená ako tlač 390, správa výboru má tlač 390a.

    Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivanovi Petranskému, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2010.

    Výročná správa o činnosti dokumentuje činnosť a úlohy, ktoré ÚPN vykonával, materiálno-organizačné zabezpečenie plnenia úloh uložených zákonom o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektami pôsobenia ÚPN v roku 2010. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu a vedecko-výskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.

    Výročnú správu o činnosti prerokovala a schválila Správna rada ÚPN 18. apríla 2011. V Dozornej rade ÚPN ju Správna rada ÚPN prerokovala 29. apríla 2011. V roku 2010 disponoval Ústav pamäti národa so schváleným transferom na bežné výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 1 581 125 eur a zostatkom kapitálového transferu z predchádzajúcich rokov vo výške 32 tis. 69 eur. Jeho vlastné príjmy predstavovali sumu 48 tis. 36 eur.

    Pracovníci Ústavu pamäti národa pokračovali v minulom roku v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít, čiže venovali sa dlhodobým činnostiam ako vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácií o činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovania dokumentov o činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, vzdelávacie a popularizačné aktivity, publikačná činnosť a pod.

    Ústav pamäti národa v roku 2010 zorganizoval desať konferencií, kolokvií, seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil päťdesiatdva svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedi svedkov obdobia neslobody, vydal dvanásť publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti. Vydal aj štyri slovenské čísla a po prvý raz aj anglické číslo časopisu Pamäť národa.

    V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil v rámci pravidelného cyklu jedenásť diskusných večerov, viac ako sto prednášok na všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako sto návštevníkov v rámci exkurzií a obslúžil šesťstoštyridsaťpäť bádateľských návštev. Pracovníci ústavu mali viac ako štyridsať vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako stodvadsať publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií. V rámci sprístupňovania dokumentov podľa zákona o pamäti národa Ústav pamäti národa sprístupnil materiály osemdesiatim siedmim žiadateľom. Ďalších viac ako dvesto záujemcov študovalo materiály v archíve Ústavu pamäti národa.

    Chcem dodať, že v roku 2010 Ústav pamäti národa v plnom rozsahu plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po ôsmich rokoch od vzniku ústavu nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona o pamäti národa, podľa ktorého má Ústav pamäti národa dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Pripomínam teda opäť, že štát dlhodobo ignoruje svoju zákonnú povinnosť voči Ústavu pamäti národa. ÚPN tak naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo zásadným spôsobom jednak vytvára záťaž na jeho rozpočet a tak isto výrazne sťažuje jeho prácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Zajaca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu o prerokovaní Výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2010, tlač 390.

    Predmetnú výročnú správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určený výbor správu prerokoval na svojej 13. schôdzi a svojím uznesením č. 67 odporúča Národnej rade zobrať výročnú správu na vedomie a požiadať zároveň Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa. Návrh uznesenia Národnej rady je priložený v správe výboru v parlamentnej tlači 390a.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Zajac.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme prerokovávali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny správu o činnosti Ústavu pamäti národa, bol som to ja, ktorý som navrhol to znenie, ktoré som tu teraz predložil. A odporúčal som, alebo na základe schválenia tohto môjho návrhu, výbor odporúčal zobrať výročnú správu na vedomie, ale zároveň požiadal Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa.

    Ak dovolíte, chcel by som v rozprave vysvetliť, prečo som o to žiadal. Nie je to len problém výročnej správy Ústavu pamäti národa, ale zrejme aj iných výročných správ. Tie výročné správy sú často veľmi formálne a celkom popisné. V podstate takou je aj správa, Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2010. Z takto formulovaných správ alebo z takto formulovanej správy však nemožno odčítať, v akom vzťahu je správa o činnosti ústavu k účelu samotnej inštitúcie.

    Ja, ak dovolíte, by som prečítal, lebo to pokladám za veľmi dôležité, niektoré pasáže zo zákona o Ústave pamäti národa. A to menovite § 8 základného ustanovenia, ktorý sa týka úloh zverených ústavu štátom. A tieto úlohy zverené ústavu štátom sú najmä - vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich. Ústav pamäti národa teda nie je len nejaký historický ústav alebo ústav, ktorý má suplovať činnosť iných historických inštitúcií, či sú to pracoviská vedeckého výskumu alebo vysokoškolské pracoviská.

    Ústav pamäti národa má špecifickú funkciu a tá špecifická funkcia spočíva práve v tom, že má analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.

    Ešte dôraznejšie sa k tomuto problému vyjadruje § 3, ktorý sa týka nacistických a komunistických zločinov a § 4, ktorý sa týka zločinov proti ľudskosti.

    V týchto paragrafoch sa hovorí:

    Po prvé. Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu.

    Po druhé. Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo v straníckych orgánoch alebo organizáciách.

    A teraz § 4 - Zločiny proti ľudskosti. Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.

    Ja som si dovolil prečítať veľmi rozsiahle pasáže zo zákona Ústavu pamäti národa práve preto, že niekedy sa zabúda na účel, pre ktorý bol Ústav pamäti národa zriadený. Keď som navrhol, aby správa za rok 2011 sa zaoberala práve týmto účelom, mal som na mysli niektoré celkom konkrétne fakty. Nechcem to skrývať, a nemá to ani zmysel, ale myslel som predovšetkým na posudok, ktorý napísal pracovník Ústavu pamäti národa a v mene Ústavu pamäti národa v známej kauze v Rajci, ktorá sa týka busty Ferdinanda Ďurčanského.

    Je to veľmi zvláštne, Ústav pamäti národa je zo zákona povinný sa zaoberať predovšetkým zločinmi v období neslobody. Keď si prečítate ten posudok, alebo keby ste si prečítali ten posudok, tak by ste videli, že celý ten posudok sa zaoberá cca v jednej vete činnosťou Ferdinanda Ďurčanského v období Slovenského štátu - tesne pred ním a tesne po ňom, a vo všetkých ostatných pasážach je vlastne adoráciou Ferdinanda Ďurčanského.

    Ja som hlboko presvedčený, že takýto posudok priamo odporuje účelu a zmyslu toho, ako má fungovať Ústav pamäti národa. Posudok Ústavu pamäti národa v takejto kauze má byť predovšetkým posudkom, ktorý sa týka činnosti alebo týkal činnosti Ferdinanda Ďurčanského v období tesne pred vznikom Slovenského štátu v roku 1939 počas jeho existencie a tesne po druhej svetovej vojne.

    Tak by to malo vyplývať z účelu, pre ktorý bol tento ústav zriadený.

    Ja si dovolím zacitovať niečo z činnosti Ferdinanda Ďurčanského v inkriminovanom období. V októbri 1938 sa Ferdinand Ďurčanský ako minister Tisovej vlády stretol so zakladateľom gestapa Hermannom Göringom. Podľa zachovaných nemeckých prameňov Göringovi prisľúbil - židovský problém sa vyrieši podobne ako v Nemecku. Dvadsiateho piateho októbra 1938 v Hlohovci vyhlásil, "ak sa fluktuujúci element, židovský, tu necíti dobre, nebráni, aby sa z tadiaľto vysťahoval tak, ako sem nedávno prišiel. Židovská politika bola a aj dnes je rozkladná. Židia odvláčajú tovar alebo ho skrývajú, rátajú so zdražovaním. Sme však na stráži a pôjdeme proti nim, tak ako si zaslúžia." V Topoľčanoch zase povzbudzoval k represívnym aktivitám proti Židom: "Pozrite sa, toto všetko sú židovské obchody, tu všade bývajú Židia, toto všetko bude vaše."

    Dvadsiateho tretieho januára 1939 sa stal Ferdinand Ďurčanský členom komisie pre riešenie židovskej otázky na Slovensku, ktorú vytvorila autonómna vláda. Podľa historika Eduarda Nižňanského nastala tým fáza inštitucionalizácie antisemitizmu, ktorá mala pomôcť inštrumentalizácii politiky antisemitizmu v podobe návrhov zákonov a nariadení. Vytvorením komisie došlo k systematizácii tejto činnosti. Ďurčanský bol najaktívnejším členom tejto komisie. Stal sa autorom ôsmich návrhov zákonov a nariadení. Som hlboko presvedčený, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, sa má zaoberať práve touto činnosťou Ferdinanda Ďurčanského.

    Je už len nechceným paradoxom tohto posudku, že hovorí síce o činnosti Ferdinanda Ďurčanského po roku 1945, ale zároveň vôbec nespomína to, že na okraji Parížskej mierovej konferencie doslova obiehal Ferdinand Ďurčanský v podstate bez akejkoľvek legitimity účastníkov tejto mierovej konferencie a žiadal ich, aby akceptovali existenciu Slovenského štátu v hraniciach z roku 1939. To znamená, nie v hraniciach spred roku 1939, ani nie v hraniciach po roku 1945, teda v dnešných hraniciach Slovenskej republiky, ale v hraniciach z roka 1939, z čias územnej oklieštenosti Slovenska. Ak teda hovorí posudok Ústavu pamäti národa o zaslúžilej činnosti Ferdinanda Ďurčanského, pýtam sa, či toto bola zaslúžilá činnosť Ferdinanda Ďurčanského v slovenskej veci, keď už mám citovať, povedal by som, samotných autorov posudku.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, domnievam sa, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, hlboko odporuje zmyslu a účelu činnosti tohto ústavu vyjadreného v zákone. Nielenže ide nad rámec, ale hlboko tomuto zámeru odporuje. Je nezlučiteľný s činnosťou Ústavu pamäti národa tak, ako je nezlučiteľná s existenciou slobodného demokratického štátu, aby sa stalo jedno mestečko, ktorým je Rajec, akousi enklávou alebo oázou totalitných režimov a totalitného režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k návrhu uznesenia, ktorým chce Národná rada požiadať, aby ÚPN v budúcom roku hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa.

    Chcem povedať, že táto formulácia môže v praxi vyvolať určité aplikačné problémy predovšetkým z toho dôvodu, že účel zriadenia Ústavu pamäti národa nie je legislatívne zakotvený.

    Zákon o pamäti národa záväzne nestanovuje účel zriadenia Ústavu pamäti národa. Čiže v tejto chvíli je možné naozaj vychádzať len z predpokladu, že za účel zriadenia Ústavu pamäti národa sa dá považovať plnenie úloh, ktoré Ústavu pamäti národa ukladá zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa a ostatné právne predpisy.

    Naozaj, aj z týchto úloh, ktoré zákon ÚPN ukladá, pán Zajac niečo citoval, ale vybral si iba veľmi malú časť, a väčšinu tých úloh neodcitoval. Keby odcitoval všetky, tak zistí, že je tam toho naozaj podstatne, podstatne viac. A práve táto výročná správa je striktne založená na tom, aby presne popisovala, akým spôsobom Ústav pamäti národa plnil všetky úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa. A myslím, že môžem zodpovedne povedať, že všetky úlohy uložené zákonom Ústav pamäti národa plní, a tým aj napĺňa účel svojho zriadenia.

    Pokiaľ ide o stanovisko, chcem povedať, je to odborné stanovisko k historickej osobnosti Ferdinanda Ďurčanského. Neviem, akým spôsobom to súvisí s prerokovávaným bodom programu schôdze Národnej rady, keďže toto stanovisko bolo vytvorené v tomto roku a myslím, že dnes sa tu zaoberáme prerokovávaním výročnej správy ÚPN za rok 2010. Práve preto som sa samozrejme nemohol úplne presne pripraviť na tento bod, keďže považujem za veľmi zvláštne, že sa tu tým dnes zapodievame. V každom prípade však chcem povedať, že pán Zajac úplne jednoznačne zavádza v tejto veci, ak hovorí, že toto stanovisko sa venuje pôsobeniu Ferdinanda Ďurčanského počas Slovenského štátu jednou vetou. Toto jednoducho nie je pravda.

    Takisto nie je pravda, že sa v tomto stanovisku nehovorí o úlohe Ferdinanda Ďurčanského pri vzniku Slovenského štátu alebo predtým. Jednoznačne sa tam píše o spolupráci Ferdinanda Ďurčanského s nacistickým Nemeckom, o jeho jasnom napojení na totalitné režimy, či už nacistický alebo fašistický, na jeho sympatie s týmito režimami. Hovorí sa tam aj o tom, akým spôsobom sa podieľal na snahách nacistického Nemecka o rozbitie Československej republiky. Hovorí sa tam aj o jeho úlohe pri vzniku protižidovského zákonodarstva. Hovorí sa tam aj o tom, že na priamy nátlak Hitlera bol Ďurčanský ako človek neprijateľný pre Nemecko, neprijateľný pre nacistov, odstránený z verejného života v roku 1940. Dokonca Hitler v jeho súvislosti mal aj určité rasistické slová na adresu Ďurčanského, keď ho označil za cigána, ktorý tu nemá čo ďalej hľadať.

    Čiže toto sú veci, ktoré treba brať samozrejme do úvahy. Toto stanovisko sa malo venovať celému životu Ferdinanda Ďurčanského. Bolo napísané známym, renomovaným a jedným z najcitovanejších odborníkov na toto obdobie doktorom Martinom Lackom. A ja v tejto súvislosti už iba chcem vyjadriť naozaj poľutovanie nad tým, ak chcú politici, ak chcú parlament, ak chce vláda určovať, akým spôsobom majú historici pristupovať k skúmaniu histórie. Ak ju chcú, ak im chcú ukladať, ako majú históriu interpretovať a vykladať, myslím, že toto je cesta späť, ktorú v dnešnej dobe a v slobodnej spoločnosti nie je možné akceptovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vy ste ma obvinili z lži. Ja nemám rad, keď ma niekto obviňuje zo lži, a nemám to rád, ani keď to robíte vy. Ja vám zacitujem tu vetu, ktorá sa týka represívnych činností Ferdinanda Ďurčanského za Slovenského štátu. Je to jedna veta, možno jeden a pol vety. Tá veta znie takto: "Po vzniku Slovenského štátu na scéne Slovenskej republiky Ferdinand Ďurčanský vo vysokých štátnych funkciách spolupôsobil na upevňovaní nedemokratického režimu ako aj na príprave prijatia, realizácie antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu." To je s dovolením všetko na túto tému.

    Dovoľte mi, aby som ale povedal niečo iné, vy sa zakrývate príliš širokou perinou. Ja som nepovedal ani slovo o nejakom zákone, nevidel som žiadny nový návrh zákona, nie som v žiadnej komisii a nikdy v živote som nepovedal ani slovo o tom, ako má vyzerať, alebo ako by mal vyzerať takýto zákon. A ani sa tu k tomu nebudem vyjadrovať, lebo tento zákon, alebo návrh zákona jednoducho nepoznám. To je po prvé.

    Po druhé, povedal som už na začiatku svojho vystúpenia, že spomínam tento posudok práve preto, že bol jedným z dôvodov, prečo som žiadal a prečo žiadam a prečo to teda žiada aj uznesenie výboru pre ľudské práva, aby sa správa o činnosti ÚPN za rok 2011 týkala aj a predovšetkým činnosti, ako ju stanovuje zákon. A zákon ju stanovuje veľmi jasne.

    A vy, pán Petranský, robíte jednu chybu, lebo sa prikrývate príliš širokou perinou. Vy sa prikrývate perinou tých, ktorí podpísali vyhlásenie o tom, že nemá sa meniť zákon o ÚPN. Ja som o tom nehovoril, ešte raz to opakujem. Ale môžem vám povedať, že som autorizovaný povedať na tomto mieste, že jeden zo signatárov tohto vyhlásenia pán František Mikloško sa od tohto posudku, tak ako ho sformuloval Ústav pamäti národa, dištancuje a že ho pokladá za, nazvem to mierne, za nepravdivý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Správou o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010.

    Správa má parlamentnú tlač 374, spoločná správa výborov je pod tlačou 374a.

    Správu uvedie predseda rady pre reguláciu vykonávajúci pôsobnosť predsedu úradu Jozef Holjenčík. Nech sa páči, ujmite sa, prosím, slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom, s § 5 zo zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vám predkladám návrh správy o činnosti a hospodárení úradu o uskutočňovaní regulačnej politiky a o výsledkoch plnenia úloh úradu.

    Hodnotený rok 2010 je druhým rokom trojročného regulačného obdobia, ktoré začalo v roku 2009 a končí v roku 2011. V tomto období regulačnom sa začala aplikovať alebo aplikuje sa nová regulačná metóda, takzvaná metóda cenového stropu, ktorej dôsledkom bola, a to sme v správe uviedli v prehľade na číslach, stabilizácia vývoja cien vo všetkých regulovaných segmentoch a, samozrejme, na druhej strane aj stabilizácia úhrady všetkých nákladov pre regulované subjekty a tvorba primeraného zisku. Úrad pravidelne podrobuje jednotlivé regulované subjekty ekonomickým analýzam a dopadom regulačných metód na ich činnosť. A vlastne to nás oprávňuje s hrdosťou povedať, že všetky subjekty majú, ako som už spomenul, a mali zabezpečený primeraný zisk a úhradu všetkých nákladov. Taktiež dôsledkom novej metódy alebo zavedenia metódy cenového stropu bola aj faktická a úplnáliberalizácia trhu, to znamená, že sme otvorili trh v elektroenergetike, čo dokumentujeme na číslach, že v roku 2009 zmenilo svojho dodávateľa zhruba sedemtisíc subjektov, v roku 2010 už to bolo sedemnásťtisíc subjektov a v roku 2011 očakávame tento počet až trojnásobný. Čiže práve činnosťou úradu, ktorá bola zameraná skutočne na liberalizáciu trhu, bola táto zabezpečená.

    Nebudem vás unúvať ďalej číslami, tie si prečítate v jednotlivých statiach správy, ktorá je rozdelená na štyri segmenty pre jednotlivé regulované činnosti - to je elektroenergetika, vodárenstvo, tepelná energetika a plynárenstvo.

    Snáď len na záver k hospodáreniu úradu. Úrad hospodáril v roku 2010 s výhľadovým rozpočtom v objeme 2,7 mil. eur pri priemernom počte pracovníkov, 93 pracovníkov. A snáď len posledná zmienka, čo je na chválu úradu, myslím je to, že úrad svojou činnosťou, dôslednou činnosťou, to znamená uplatňovaním regulačnej politiky a dôslednou kontrolnou činnosťou prekročil výnosovú časť svojho rozpočtu o viac ako päťtisíc percent.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Poprosím, ďakujem, poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu k Správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010, ktorú máme pod tlačou 374 a jej spoločnú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. mája 2011 č. 373 pridelil Správu o činnosti a hospodárení úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Obidva výbory prerokovali v stanovených lehotách uvedenú správu a gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010 schváliť.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa programu

    Informácia o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2010.

    Materiál je uverejnený ako tlač 380. Poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby informáciu výboru uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte, aby som vám uviedol Informáciu o prerokovaní predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet túto informáciu prerokoval dňa 25. mája tohto roku a prijal k nej uznesenie č. 178. Máte to rozdané v laviciach pod tlačou 380.

    Výbor po a) konštatoval, že k 31. decembru uplynulého roka bolo na Slovensku registrovaných celkom 55 politických subjektov a výročnú správu v stanovenom termíne do 30. apríla nasledujúceho roka, čiže 2011, predložilo celkom štyridsaťsedem subjektov. Po termíne predložil výročnú správu jeden subjekt a osem politických subjektov nepredložilo správu vôbec.

    Po b) výbor zobral na vedomie Informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2010.

    Po c) vyzval politické strany na odstránenie všetkých zistení nedostatkov v zmysle zaslaného listu predsedu výboru.

    Po d) súhlasil s vyplatením štátnych príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam za rok 2011 - po a, príspevok na činnosť a príspevok na mandát všetkým šiestim parlamentným politickým stranám a po b, príspevok na činnosť Ľudovej strane - Hnutie za demokratické Slovensko a po odstránení nedostatkov, zdôrazňujem, dodatočným vyplatením finančných prostriedkov aj Strane maďarskej koalície.

    Rovnako výbor súhlasil so zverejnením výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2010. Splnomocnil predsedu výboru po odstránení nedostatkov písomne požiadať podpredsedu vlády a ministra financií, aby vyplatil spomínaný štátny príspevok Strane maďarskej koalície.

    Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie a predsedovi Rady Úradu pre dohľad nad výkonom auditu preverovať naďalej kvalitu, hlavne školení organizovaných Slovenskou komorou audítorov vyžrebovaných audítorov na overenie ročnej účtovnej závierky politických strán a politických hnutí v termíne každoročne.

    Určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť túto informáciu na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A nakoniec uložil predsedovi výboru a spravodajcovi výboru písomne požiadať predsedov uvedených subjektov podľa bodu c) tohto uznesenia o odstránenie nedostatkov, tak ako to vyplynulo aj z diskusie na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, informovať predsedu Národnej rady o výsledku prerokovania vo výbore a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu pod tlačou 380.

    Nakoniec ešte jedna krátka informácia, ktorá sa týka nás všetkých. Všeobecnou zhodou alebo všeobecným súhlasom na rokovaní výboru pre financie a rozpočet sme sa dohodli, že tento výbor zriaďuje pracovnú skupinu s účasťou všetkých šiestich parlamentných politických subjektov, teda naprieč politickým spektrom, ktorej úlohou je vlastne pripraviť niektoré legislatívne zmeny, hlavne v zákone o politických stranách, o politických hnutiach a najmä pokiaľ ide o financovanie politických strán a politických hnutí tak, aby boli odstránené mnohé slabé miesta, ktoré v súčasnom právnom stave v tejto oblasti naďalej pretrvávajú.

    Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Pado? Nie, nikto teda. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa zrejme vyjadriť nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z prostriedkov Hlavného mesta SR Bratislava Najvyšším kontrolným úradom SR.

    Návrh má parlamentnú tlač 425.

    Pán poslanec Štefanec ako poverený člen výboru pre financie a rozpočet, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, v nadväznosti na dostupné informácie navrhujem vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.

    Predpokladané náklady na rekonštrukciu Zimného štadióna boli vyčíslené v objeme zhruba 74,8 mil. eur a schválený príspevok štátu vo výške zhruba 40 a pol mil. eur, čo je 54,23 % z celkovej plánovanej sumy 74,8 mil. eur. Vzhľadom na rozsah a náročnosť overovaných oblastí navrhujem, aby kontrolu financovania a rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave vykonal Najvyšší kontrolný úrad v súčinnosti s pribratými osobami z oblasti financovania, rozpočtovania a súdnoznaleckej problematiky v stavebníctve, keďže ministerstvo financií môže v súlade s platnou legislatívou overiť len použitie poskytnutých verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený kontrolovať aj hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.

    Dámy a páni, na túto tému sme diskutovali vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a dovoľte mi informovať vás, že 17. júna 2011 výbor prijal uznesenie, podľa ktorého súhlasí s návrhom na prijatie uznesenia k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom a takisto odporučil Národnej rade schváliť takéto uznesenie, čiže môj návrh je, aby sme hlasovali o uznesení v tomto znení:

    Uznesenie Národnej rady k návrhu na vykonanie kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Bratislava Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Bratislava zameranú na plnenie podmienok vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných prostriedkov formou dotácií a iných prostriedkov z rozpočtu Hlavného mesta Bratislava, použitých na rekonštrukciu uvedenej investičnej akcie, na skutočný stav plnenia podmienok dohodnutých v zmluvách uzatvorených s dodávateľmi projektových a inžinierskych prác, stavebných prác, tovarov a služieb a dodržanie zákona o verejnom obstarávaní.

    Toľko teda návrh uznesenia a dovoľte mi, dámy a páni, požiadať vás o podporu schválenia takejto formy uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Preto dajte hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010, tlač 423.

    Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie k správe o stave a vývoji finančného trhu.

    Poprosím ďalej pána poslanca Kollára, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Analýze efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny, tlač 428.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz podľa programu by nasledovala rozprava k bodu k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu. Keďže toto do prestávky nemáme, ako stihnúť, tak prerušujem schôdzu a budeme pokračovať o 11.30 hodine hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch. Na úvod by som chcel oznámiť, že hlasovanie o cestnom zákone, to je bod, to je zmena zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tlač 345 - to je bod, ktorý bol prerokovaný ešte minulý týždeň - že o tomto bode budeme hlasovať zajtra o 11.30 hodine. A takisto, hneď sa budem pýtať na všeobecný súhlas, a takisto druhá vec, že budeme zajtra hlasovať o 11.30 hodine o vládnom návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, tlač 317. Takže o týchto dvoch bodoch by sme hlasovali zajtra o 11.30 hodine. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Nie je, tak ideme hlasovať.

    Prosím, hlasujte teraz o tom, že tlač 317 a tlač 345, cestný zákon a nájomné vzťahy, budú, bude sa o nich hlasovať zajtra o 11.30 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 58 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tento návrh bol schválený.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010, tlač 423.

    Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave k uvedenému bodu vystúpili poslanci Miroslav Beblavý a Jana Vaľová, ktorá podala návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 - poprosím o kľud v miestnosti, ďakujem. Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 137 za, 7 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme uznesenie k analýze efektívnosti Národnej banky Slovenska.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010, (tlač 315).

    Poprosím pána poslanca Brocku, ktorý je spoločným spravodajcom a predsedom výboru pre sociálne veci, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto bodu som vystúpil iba ja. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2010, že Národná rada konštatuje, že návrh bol predložený v súlade so zákonom a v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a že schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2010.

  • Ďakujem. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 143 za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme uznesenie k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne.

    Poprosím teraz poslanca Ondreja Dostála, aby uviedol hlasovanie k uzneseniu o

    Správe činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010, tlač 324.

  • V rozprave k uvedenej správe vystúpili štyria poslanci. Pani poslankyňa Dubovcová predložila návrh, ktorý ale nie je pozmeňujúci ani doplňujúci, ale je alternatívny. A teda budeme o ňom hlasovať v prípade, že neschválime návrh zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať na základe odporúčania gestorského ústavnoprávneho výboru o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vrátila Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 predkladateľovi na prepracovanie.

  • Prosím, hlasujte teraz o tomto pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh bol schválený a správa bude vrátená na prepracovanie.

    Poprosím predsedu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku za rok 2010, tlač 381.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy, s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uznesenie k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku.

    Poprosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku za rok 2010, tlač 382.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku.

    Poprosím poslanca Petra Zajaca, člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2010, tlač 390.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol predložený žiadny pozmeňovací návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý pripravil gestorský výbor a ktorý je priložený v tlači 390a.

  • Prosím, hlasujte teraz.

    Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 147 za.

    Navrhované uznesenie sme schválili.

    Naše posledné hlasovanie uvedie poslanec Ivan Štefanec, ako poverený člen výboru pre financie a rozpočet, a to hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vykonanie kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Andreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov hlavného mesta Bratislava Najvyšším kontrolným úradom, tlač 425. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o Návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z prostriedkov Hlavného mesta SR Bratislava Najvyšším kontrolným úradom SR.

  • Ďakujem pekne, pán predseda,. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov. Hlasovalo 135 za, 1 sa zdržal, 8 nehlasovalo.

    Schválili sme navrhované uznesenie, a to, že Najvyšší kontrolný úrad vykoná spomínanú kontrolu použitia finančných prostriedkov.

    Ďakujem pekne, pokračujeme o 14.00 hodine.

    Procedurálny návrh pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Len pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie výboru je dnes o 12.30 hodine v obvyklej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec,. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Informáciu o predložení výročných správ politických strán a hnutí za rok 2010.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 67 proti.

  • Pozn. red.: správne má byť - 67 sa zdržalo.

  • Návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím poslanca Jozefa Kollára, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Informácii o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2010, tlač 380.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady v ktorom Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 141 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Schválili sme uznesenie k Výročnej správe Ústavu pamäti národa.

    Poprosím poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o činnosti hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010, tlač 374.

    Nech sa páči.

  • 1.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady, všetkých vás vítam. Poďme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

    Máte tento návrh pod tlačou 432.

    Vidím, že pán poslanec Kollár zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako aj spravodajca z výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Štefanec. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci: Ľudovít Kaník, Igor Matovič, Radoslav Procházka a Tomáš Galbavý. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Kaníkovi a pripraví sa pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, téma, o ktorej pokračuje táto rozprava, je samozrejme vážna a určite nie je debatou o Grécku, ale je debatou o Slovensku. Je debatou o tom, ako sa naloží s peniazmi našich občanov a aké riziká budú naši občania znášať. Určite táto debata nie je o tom, že by sme sa tu delili na nejaké dva tábory. Jedni, ktorí chcú bezbreho a za každú cenu požičať Grécku peniaze, nech by boli podmienky akékoľvek, a niekto, kto zdôvodňuje prečo tie peniaze požičať nemožno, netreba a je to zlé.

    Preto som chcel vystúpiť, aby sme uviedli veci naozaj na pravú mieru. Pretože si myslím, že väčšine nám ide o to isté, a to je ochrániť záujmy slovenských občanov, ochrániť záujmy Slovenskej republiky. Keď sa dívame na problematiku pôžičky, prípadnej pôžičky pre Grécko, musíme si uvedomiť situáciu, v akej sa Slovensko nachádza. Slovensko je súčasťou eurovalu jedna. Odhlasovali sme to všetci a z toho vyplýva záväzok aktívne sa zúčastňovať tohto mechanizmu v tom zmysle, že zodpovedne posúdiť každú žiadosť, ktorá môže byť tým, kto pomoc eurovalu jedna potrebuje, podaná.

    My nemôžeme prísť a dopredu povedať, že s nikým sa nebudeme baviť. My sa tak, ako každá iná krajina, ale takisto aj keď sme menšia krajina, ale máme plné práva ako účastníci tohto eurovalu, rozhodovať o tom, či pôžičku poskytneme, za akých podmienok ju poskytneme a ako si zabezpečíme návratnosť tejto pôžičky. Musíme sa jednoducho správať, ako sa správa každá obozretná a dôveryhodná banka, keď rokuje s firmou alebo s človekom, ktorý žiada o úver, predkladá mu svoje podmienky a sleduje, či daný žiadateľ o pôžičku je schopný tieto podmienky naplniť. Z tohto pohľadu je pre mňa principiálne dôležité, aby sme hovorili, alebo dnes chcem hovoriť predovšetkým o dvoch podmienkach, ktoré z tých piatich, ktoré sú spomínané a ku ktorým sa aj minister financií hlási, sú podľa mňa, v našej situácii pre Slovensko a slovenských občanov, ktorí vlastne budú požičiavať tieto prostriedky, dôležité.

    Prvá podmienka sa týka toho, či dlžník vôbec bude mať vytvorené podmienky na to, aby vykonával politiku tak, aby dosahoval úsporné opatrenia, ozdravoval ekonomiku, a tým vlastne napĺňal ozdravný program.

    Tou podmienkou teda je to, že či celé politické spektrum relevantných politických strán v Grécku je za to, aby Grécko ozdravilo svoju ekonomiku, aby prijali síce bolestné, náročné a ťažké, ale nevyhnutné ozdravné opatrenia na to, aby vôbec bola šanca túto pôžičku naplniť. Preto je našou oprávnenou, oprávnenou podmienkou a racionálnou, aby nielen predstavitelia vládnej moci súčasnej, nielen predstavitelia súčasnej vládnej strany, prípadne ich spojencov, sa zaviazali vrátiť pôžičku, ale aby písomne a svojím podpisom a vážnou a serióznou dohodou sa k tomu zaviazali vykonávať alebo tento program napĺňať aj opozičné politické strany. Pretože, ako všetci vieme, v demokracii dnes máme jednu vládu, za týždeň môže táto vláda byť zvrhnutá alebo vystriedaná inou, a potom na čo je nám dohoda, s ktorou uzavrie medzinárodné spoločenstvo s vládnucou stranou, alebo vládou, keď táto vláda prestane vládnuť a nahradí ju niekto iný, ktorý sa k tejto dohode hlásiť nebude. To je prvá podmienka, ktorú musíme žiadať, ktorú naši zástupcovia v eurovale musia trvať na jej naplnení. Napriek tomu, že táto podmienka by bola splnená a verím, že bez splnenia tejto podmienky, o žiadnej pôžičke zo strany Slovenska nemôže byť ani reči. Musíme takisto vidieť možné riziká, tak ako vidí každý bankár, pretože každý projekt, každý plán je určite na začiatku dohadovaný a podpisovaný v tej najlepšej vôli a svedomí, napriek tomu nemusí byť úspešne naplnený. A v takom prípade každý obozretný veriteľ požaduje záruky vo forme protihodnoty, ten tzv. kolaterál, ktorý takisto v týchto podmienkach sa nachádza. A preto tou druhou podmienkou, ktorá bude chrániť, pokiaľ bude naozaj nielen formálne, ale reálne dohodnutá, tá, ktorá bude chrániť slovenských občanov pred nerozumným alebo beznávratovým požičaním, pred darovaním týchto prostriedkov, o ktorých dnes hovoríme, je, že Slovenská republika musí požadovať protihodnotu v reálnom majetku. V majetku, ktorý bude prevyšovať hodnotu požičaných peňazí, tak ako banka požaduje vyššiu zábezpeku ako úver, ktorý poskytuje svojmu dlžníkovi, aby v prípade zlyhania, v prípade neschopnosti vrátiť tieto požičané prostriedky si Slovenská republika mohla uplatniť k tomuto majetku, nech je ním čokoľvek, ale likvidné, mohla uplatniť svoje práva vyplývajúce z toho, že je veriteľom a aby mohla získať späť tieto peniaze speňažením tohto majetku.

    Tieto dve podmienky sú, podľa mňa, kľúčové pre to, aby Slovensko mohlo požičať. A preto nie je pravdou, ak niekto tvrdí, že SDKÚ - DS chce požičať Grécku a niekto nechce požičať Grécku. SDKÚ - DS hovorí, že sme pripravení, pretože máme záväzky, požičať Grécku, keď sa splnia tieto tvrdé, ale racionálne podmienky. A myslím si, a to by sme mali žiadať, že pokiaľ tieto podmienky splnené nebudú, aj keby celá EÚ, zvyšná, na nás tlačila akokoľvek, máme plné právo povedať, my sme boli ochotní rokovať, napĺňať racionálne požiadavky, ale keďže tieto úplne oprávnené veriteľské požiadavky naplnené neboli, jednoducho k pôžičke nemôžeme pristúpiť.

    Popri týchto pôžičkách, myslím si, že by sme sa mali zamyslieť a podľa možností čo najskôr aj zákonnou formou alebo do zákona vteliť ešte iný, inú bariéru, o ktorej v tomto parlamente zatiaľ nepadlo ani slovo. My môžeme mať skutočnú vôľu pomôcť komukoľvek kto sa dostane do ťažkostí. A dnes je už nad slnko jasnejšie a píše sa o tom denne v tlači, ekonomickej aj bežnej, že Grécko je v bankrote. O tom naozaj niet pochýb a tento proces nebude zastavený ani prípadnou touto pôžičkou.

    Ďalšou vecou je, že to neskončí pri Grécku. Že to bude pokračovať v Portugalsku, a keď sa to preleje do Portugalska, tak to pravdepodobne bude pokračovať v Španielsku, možno v Taliansku a ktovie, kedy sa to zastaví. Každá z týchto krajín, keď sa dostane do ťažkostí, bude môcť spraviť to isté - požiadať o pôžičku z eurovalu 1. A opäť budeme musieť rokovať a opäť budeme musieť stanovovať podmienky a opäť budeme musieť rozhodovať, či požičiame a či nie. Ale tu musíme mať ešte jednu vnútornú, vnútorný limit, ktorý by sme si mali stanoviť. My aj pri najlepšej vôli nemôžeme zadlžiť Slovensko nad rámec jeho možností. Pretože pokiaľ by sme tak urobili, dostaneme sa do situácie, obdobnej, v akej sú krajiny, ktoré si to spôsobili svojou nerozumnou ekonomickou politikou. Ale kto pomôže nám, keď my budeme tak zadlžení, že budeme sami potrebovať pomoc? Takže to, o čom by sme sa my tu mali čo najskôr reálne a zodpovedne baviť, je o stanovení maximálneho úverového zaťaženia, ktoré Slovensko bude ochotné na seba zobrať, a musíme si povedať, či to je 50 alebo 60 %. A podľa môjho osobného názoru by sme určite nemali ísť nad tieto hranice. A potom, keď si to vieme stanoviť, možno aj formou zákona, tak môžeme úplne s kľudným svedomím povedať: áno, uvedomujeme si zložitosť situácie v rámci Európskej menovej únie, uvedomujeme si zložitosť situácie v zadlžených krajinách, ale jednoducho nemôžme uvažovať o ďalšej pôžičke, pretože naša krajiny si to jednoducho nemôže dovoliť a zákon nám to neumožňuje. Pretože, keď si takéto brzdy nestanovíme, tak sa môže stať, či už vplyvom rôznych výmen z hľadiska vládnucich garnitúr, že naozaj sa Slovensko ocitne po uši v úverovej pasci, z ktorej sa už nebudeme vedieť dostať, s vlastnými silami vôbec nie a, bohvie, či vôbec aj s pomocou niekoho iného.

    Európska únia by mala takisto vážne a reálne sa zamýšľať nad zmenou svojho vnútorného fungovania. A to tým, že bez hanby a bez vykrúcania, že to nie je možné, začať rozvíjať a hľadať mechanizmus, ako je možné, aby niektoré krajiny, ktoré sa dostanú do problémov, opustili eurozónu. Keby Grécko mohlo vystúpiť z eurozóny, alebo keby rozhodnutím ostatných krajín mohlo byť vynechané z eurozóny, gréckej ekonomike by to pomohlo zo všetkého najviac. Bolo by to tvrdé, bolestné, zavedenie domácej meny by, samozrejme, bolo sprevádzané drastickou devalváciou, ale len vďaka tomu by sa ekonomika, bez ohľadu na vôľu alebo nevôľu politikov, demonštrácie na uliciach a iných aspektov, pozviechala v najkratšom čase na nohy a opäť sa mohla zaradiť k normálne fungujúcim ekonomikám. Že tento mechanizmus chýba, je veľkou slabinou Európskej menovej únie. Mohli sme viesť diskusiu zmysluplne o tejto problematike a mohli sme dokonca prijať spoločné vyhlásenie, ktoré by ministrovi financií pomohlo, pretože určite by sa mu ľahšie dýchalo a ľahšie rokovalo, keby sa mohol oprieť o stanovisko slovenského parlamentu, ktorý mu dáva isté mantinely, a o ktoré sa naozaj môže oprieť, a o to jeho pozícia v neľahkej vyjednávacej situácii by bola pevnejšia. Žiaľbohu, sa to nestalo, čo je smutné, pretože sme sa zasekli nie na tom, že by niekto nechcel rokovať. Veď tie dva návrhy, jeden pochádzajúci z ministerstva financií a jeden pochádzajúci z parlamentu, z dielne SaS, nie sú tak dramaticky odlišné. Ale keď sme chceli, aby minister mal oporu, bolo treba hľadať prieniky možností a mohli sme sa baviť o jednotlivých prvkoch, ale nie trvať na jednotlivých slovíčkach bez ohľadu na to, že to znamená, samozrejme, nemožnosť prijatia akéhokoľvek stanoviska.

    Je to podľa mňa škoda a sťažili sme pozíciu ministra financií, ktorý sa síce otvorene hlási k týmto podmienkam, a verím, že ich bude aj napĺňať, ale určite by sa mu rokovalo ľahšie, keby takéto stanovisko mal.

    Takže v závere poviem už len jedno jediné, pretože sa to stále obracia naruby. SDKÚ - DS nijakým spôsobom nezmenila svoj postoj spred volieb. SDKÚ - DS nijakým spôsobom nezmenila názor na to, či je alebo nie je možné Grécku poskytnúť pôžičku. SDKÚ - DS si je len vedomá, že keď sme všetci odhlasovali, že sme v eurovale, tak jednoducho musíme sa zapojiť do mechanizmu eurovalu v zmysle- aktívne ovplyvňovať jeho rozhodovanie. Z tohto niečoho sa zutekať nedá. Mnohí sme neradi dvíhali ruku za vstup do eurovalu a ja som v tej debate povedal, že nie som šťastný z tohto rozhodnutia, ale zárukou pre mňa je, že každá krajina musí súhlasiť s každou pôžičkou, o ktorú bude niekto z eurovalu 1 žiadať. A preto to, čo je rozumné a o čo sa my celý čas snažíme, je stanoviť racionálne, síce tvrdé, ale opodstatnené požiadavky, bez naplnenia ktorých Slovensko nebude súhlasiť s poskytnutím pôžičky z eurovalu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším, ktorý sa hlási do rozpravy, je pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, solidarita je krásne ľudské slovo. Solidarity mali plné ústa naši súdruhovia, ktorých si veľmi dobre ešte pamätáme, a majú jej plné ústa aj ich pohrobkovia, prítomní, či skôr momentálne neprítomní v tejto sále. Oháňali sa ňou, keď sme naše stroje solidárne za "pánboh zaplať" vyvážali niekam do Mongolska, oháňali sa ňou naši bratia, keď nás v auguste 1968 prišli solidárne oslobodzovať pred nami samými.

    Bohužiaľ, zo solidarity sa postupne stal figový, list, ktorým si naši bývalí aj súčasní politici zvykli zakrývať svoju neschopnosť, či rovno svoje zlodejské chúťky. Zmysel solidarity je však úplne iný. Solidarita je spolupatričnosť s núdznymi, spolupatričnosť s ľudmi, ktorí sa do ťažkej životnej situácie dostali nie vlastnou vinou. Veď Gréci za to nemôžu, veď to tá zlá finančná kríza všetko spôsobila, hovoria mnohí aj v tejto sále. Opak je však pravdou. Gréci a mnohí ďalší si za svoju situáciu môžu sami. Finančná kríza len donaha a v predstihu odokryla ich nezodpovedné správanie sa v minulosti. Len oni sami sú zodpovední za to, že si opakovane celé desaťročia volili svojich nezodpovedných socialistov, svojich Ficov. Len oni sú zodpovední za to, že sa nechali svojimi Ficami klamať o tom, že môžu míňať viac, ako sú schopní zarobiť. Len oni Gréci sú zodpovední za to, že im bolo príjemné to, ako si ich lojalitu grécki fičúri kupovali peniazmi, ktoré budú splácať ešte aj vnúčatá ich vnúčat.

    Žiť v ilúzii, že štát môže dlhodobo míňať viac, ako dokáže zarobiť, je nezodpovedné. Čo však naozaj z celej duše nenávidím, je, ak túto neznalosť svojich voličov nezodpovední politici zneužívajú vo svoj vlastný prospech. Robili to Gréci a robí to aj náš nešťastník Fico. Viackrát som mu to vyčítal a osobne toto mám najväčší problém s Robertom Ficom, že donekonečna zneužíva neznalosť svojich vlastných voličov. Ani raz nezvolal tlačovú konferenciu, kde by povedal, za tento rok sme sa zadlžili o 5 mld. viac, ako sme zarobili, tento dlh budú splácať naše deti a naše vnúčatá. Neurobil to preto, lebo vedel, že potom by ho pravdepodobne niektorí z jeho voliči už nevolili.

    Privítal som vystúpenie pána ministra Mikloša, v piatok tuším, k tejto téme. A myslím, že bol dosť presvedčivý. Hrozba neriadeného bankrotu, ako ju popísal a následné zemetrasenie, ktoré by možno tento neriadený bankrot mohol spôsobiť, dosť možno vo mne rezonovala a možno sa bila s mojím presvedčením. Na druhej strane, a napriek prejavu ministra Mikloša, nedokážem súhlasiť s našou pomocou Grécku v duchu, ako je navrhnuté. Osobne mám najväčší problém s naším podielom na navrhnutej pomoci. Nevidím totiž absolútne žiadny dôvod, naozaj absolútne žiadny dôvod na to, aby Slovensko prispievalo rovnako ako krajiny, ktoré sú zodpovedné za to, že dovolili Grékom falšovať štatistiky a takto sa podvodom dostať do eurozóny. Prečo by sme mali byť my zodpovední za staré hriechy našich dnešných eurobratov? Tie hriechy Slovensko nespáchalo, logicky by Slovensko preto nemalo ani znášať ich dôsledky. Nastúpili sme do rozbehnutého vlaku, v ktorom sme nemali vedomosť, že niektoré vozne sú v dezolátnom stave, a pravdepodobne takto nedokážu ďalej fachčiť do cieľa. Naozaj som preto presvedčený, že náš podiel, tak ako je navrhnutý, nie je spravodlivý a ak by sa prehodnotila výška podielu, v ktorom by sme zohľadnili dĺžku nášho pobytu v eurozóne v porovnaní s ostatnými členskými krajinami v eurozóne, tak som presvedčený, že by sme sa dopracovali možno k desatinovému podielu, ako je v súčasnosti navrhnutý.

    V tejto súvislosti a z tohto miesta by som chcel exministrovi financií Počiatkovi a expremiérovi Ficovi vyčítať, že pri vyjednávaní podmienok v eurovale im bol národnoštátny záujem Slovenskej republiky úplne, ale úplne ukradnutý. A súhlasili s nespravodlivo vysokým podielom v eurovale. Urobili to podľa môjho presvedčenia pravdepodobne preto, lebo chceli aj naďalej nezodpovedne Slovensko zadlžovať a následne s otrčenou rukou sa spoliehať na pomoc iných. Preto, kým nebude znížený náš podiel v eurovale na úroveň, ktorá zodpovedá výške nášho hriechu, žiadne poskytnutie záruk v prospech Grécka nepodporím.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný pán poslanec Dušan Muňko. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na predrečníka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Matovič, vy asi neviete, o čom hovoríte. Grécko nezadlžovali len socialistické vlády, Grécko sa zadlžovalo od roku 1972. Keď to zoberieme, nielen Grécko, Portugalsko, Írsko, Španielsko, Taliansko, Belgicko alebo ktorákoľvek krajina, ktorá je dneska v Európskej únii. Pretože tak, ako tu sedíme, všetci hovoríme, je výborne nastavený druhý pilier, je nastavená výborne verejná správa, samospráva. Takže to je taký istý dopad, ako je to v Grécku a čo zavinilo Grécku dlžobu, nielen pôžičky, ale prejedanie, čiže konzumná spoločnosť. To je aj v ostatných štátoch, pretože keď si preštudujete materiály, ako vznikala Európska únia na princípe Francúzska, Nemecka, a všetky ostatné dopady, ktoré z toho budú, tak potom to nebudete hovoriť.

    Hovoríte o Ficovej vláde, čo zadlžovala. Ja sa pýtam, kde je tých 370 mld. z privatizácií za osem rokov? A môžem sa spýtať na ďalšie veci, a na ďalšie veci by som sa mohol pýtať, od kedy vzniklo samostatné Slovensko. To je tak asi ako nad rozliatou polievkou. V konečnej fáze by som rád počul od, nielen od vás, ale od každého iného politika, seriózny prístup, lebo dozadu nič nevyriešime. Akým spôsobom my zastavíme zadlžovanie do Sociálnej poisťovne, čo spravíme z hľadiska, s verejnou správou a samosprávou, kde sú zdroje, čo budeme robiť so zdravotníctvom a s ďalšími vecami? Nemusíme odsúhlasiť euroval tak, ako sa pán minister Mikloš dožadoval, keď bola prvá pôžička, ktorá bola Grécku. Minister, nemecký, spýtajte sa ho, koľko financií, koľko minút s ním rokoval a aký bol výsledok toho rokovania.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viackrát a od viacerých verejných autorít som v ostatnom období počul či čítal, že žijeme dobu bez veľkej témy, ktorá by politike a verejnému životu dávala obsah; že po tom, ako sme v osemdesiat deviatom získali slobodu, v deväťdesiatom druhom samostatnosť, v deväťdesiatom ôsmom nádej na príslušnosť k civilizovanej Európe, v dvetisíc štvrtom členstvo v únii a následne aj v Schengene a eurozóne už niet témy, ktorá by dokázala spoločnosť mobilizovať k tvorbe zásadných postojov ku kľúčovým strategickým otázkam týkajúcim sa identity Slovenska a jeho ďalšej budúcnosti. Som presvedčený, že dnes tu takú tému máme - tému, ktorú si s licenciou na skratku dovolím zhrnúť do otázky: koľko sme ochotní oferovať za šancu na pokračovanie éry relatívnej bezpečnosti, pohodlia a prosperity, ktorú si za ostatných dvadsať rokov prvýkrát v dejinách užívame ako slobodné a zvrchované národné a občianske spoločenstvo?

    Táto otázka nemá len európsky rozmer, ale má aj svoje dôležité vnútroštátne analógie. Možno vám tá súvislosť príde príliš nepriama, ale na tejto schôdzi máme v programe aj poslanecké návrhy na redukciu rodičovských príspevkov a príspevkov pri narodení dieťaťa, čiže návrhy, z ktorých minimálne jeden, podľa môjho názoru, vychádza z tej istej filozofie ako téza, že Grécko musí padnúť. Dokonalú skratku tejto filozofie ponúkol pán poslanec Zajac, keď v piatkovej rozprave povedal "stop, dosť, stačilo".

    Tá veľká téma, ktorá tu niektorým chýba, je v skutočnosti na programe dňa už niekoľko rokov. Je to otázka, akými právami disponuje a akým povinnostiam podlieha súčasná generácia vo vzťahu k tej budúcej a zároveň, aké práva a aké povinnosti má mať trieda úspešných voči triede núdznych? Našou vlastnou slovenskou otázkou, rovnako ako tou európskou, je dnes otázka, koľko sme ochotní a zároveň schopní investovať do udržania sociálneho zmieru, čiže do stavu, v ktorom si tí úspešnejší nebudú musieť nechať to svoje chrániť obuškami, vodnými delami či, nedajbože, ako sa to stalo pred siedmimi rokmi na východnom Slovensku, obrnenými transportérmi? Dnes sa zdanlivo bavíme výlučne o niekoľko sto miliónoch eur slovenskej účasti na prvom eurovale. V skutočnosti sa podľa mňa bavíme o cene za nádej na bezpečnú európsku budúcnosť Slovenska a o následkoch toho, keď ju odmietneme zaplatiť.

    Nechápte ma, prosím, zle. Veľmi dobre si uvedomujem, že distribúcia výdobytkov onoho zlatého veku nebola ani inde vo svete, ani u nás, a stále nie je úplne spravodlivá. Veľmi dobre si uvedomujem, že z pohodlia rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky, akokoľvek je ona patogénnou zónou, sa svet javí inak ako spoza pásu v textilnej fabrike, z domu v susedstve expandujúcej drevotrieskovej osady alebo z radu pred úradom práce. Viem, že viacerí z nás majú právom pocit, že mnohé z tých darov, ktoré prináša sloboda, rastúce bohatstvo národa a štátu a jeho vonkajšia aj vnútorná bezpečnosť, im boli upreté, často bez ich zavinenia. Inými slovami, som si vedomý faktu sociálnej vylúčenosti mnohých občanov Slovenska a ešte sa k tomu faktu vrátim.

    V tejto chvíli ale chcem prejsť k podstate veci. Tou je otázka, čo si vlastne za naše "áno" alebo "zdržal sa" vo vzťahu k ďalšej pomoci pre Grécko kupujeme. Registrujem na túto otázku, opäť v istej skratke, v zásade tri odpovede: prvou odpoveďou je, že nič, že sú to peniaze vyhodené do vzduchu, resp. darované nemeckým a francúzskym bankám na sanáciu následkov ich investičných rozhodnutí; druhou, že si kupujeme približne dvojročný odklad bankrotu členskej krajiny eurozóny a zároveň čas na sebazáchranu Portugalska a Írska; treťou, že si kupujeme reálnu nádej na udržanie Grécka v eurozóne.

    Po týždňoch poctivých diskusií, ktoré som absolvoval s viacerými ekonómami z verejného aj súkromného sektora, som presvedčený, že správna odpoveď sa nachádza v priesečníku tej druhej s treťou, to znamená, že napriek možnosti, že sa Grécko podarí udržať nad čiarou bankrotu, je pravdepodobnejšie, že do dvoch-troch rokov beztak padne. V skratke, mám všetky dôvody si myslieť, že za onen finančný príspevok dostaneme protihodnotu prinajmenšom v podobe času na prípravu na tie ohromujúce ekonomické aj sociálne dopady, ktoré sa s bankrotom Grécka budú spájať nielen na jeho území, ale aj v našej vlasti a v celej únii.

    Ale keďže som presvedčený, že naša účasť na eurovale jedna nie je primárne ani právnou, ani ekonomickou otázkou, ale otázkou zahranično-politickou a strategickou, myslím si, že je v tejto perspektíve úplne jedno, či platí prvá, druhá alebo tretia odpoveď. Myslím si, že dôležitejšie než to, ako únia použije náš členský príspevok, je to, aby pre nás zaplatenie tohto príspevku znamenalo plnohodnotnú príslušnosť k spoločenstvu, ktoré pre nás predstavuje jedinú reálnu záruku na nádej - nie na istotu, na nádej – na ďalšie obdobie bezpečia, pohodlia a stability.

    Pre mňa osobne sa teda otázka, či explicitne a priamo odmietnuť pomoc jednému z členov eurozóny, týka pomeru nielen medzi ekonomickými nákladmi a výnosmi, ale aj, a možno najmä, medzi ich zahranično-politickými verziami. Tú ekonomickú súvahu tu už v piatok pôsobivo popísal minister financií. Výnosy z nášho súhlasného alebo zdržanlivého postoja sa dajú popísať menej hmatateľne ako náklady, ale predsa len sa o to pokúsim, pretože ich popis tvorí podstatu mojej vlastnej odpovede na tie otázky. Cenou za pokus o záchranu Grécka je v dôsledku pravdepodobných dopadov jeho neriadeného bankrotu, cena za v strednodobom a dlhodobom horizonte za zmier, stabilitu hraníc, udržateľnosť demokratickej formy vlády a mier ako taký, najmä v južnej a východnej Európe. Cenou za rezignáciu je rozpad eurozóny, resp. jej nahradenie klubom, do ktorého nás nikto pozývať nebude. Chceli ste si vlastný piesoček chrániť pred lenivými darmožráčmi, nech sa páči, ale chráňte si ho za vlastné a vlastnými silami.

    Dnes teda ešte existuje cena, ktorú dokážeme zaplatiť za šancu, že naše deti a naši vnuci nebudú na Európu, tak ako ju dnes poznáme, spomínať s bolestivou nostalgiou. Jednoducho cena za šancu, že všetko to, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, aj samozrejmosťou aj zostane. Lebo nemusí. O päť rokov už nám možno žiadnu cenovú ponuku na príslušnosť k elitnému klubu relatívneho pohodlia, prosperity a bezpečnosti nikto dávať nebude. A to, čo nám dnes príde ako samozrejmé, sa pre nás už o pol dekády, o dekádu môže stať predmetom nesplniteľnej túžby, za uspokojenie ktorej by sme dali desaťnásobok toho, čo sa od nás za túto zdanlivú samozrejmosť pýta dnes.

    Nepochybujem o tom, že mnohým z vás to príde ako preháňanie a nemiestna dramatizácia. Nech sa páči. Ale práve preto, že toto je aspoň tak zahranično-politická, ako ekonomická téma, si osobujem právo na názor, že ak dobrovoľne, z presvedčenia o vlastnej sebestačnosti fanfarónskym gestom ohrozíme pevnosť všetkých tých záruk, ktoré pre nás členstvo v eurozóne, v Schengene a v únii ako takej znamená vo vzťahu k vlastnej štátnosti a k možnostiam sociálneho a ekonomického rozvoja, vráti sa nám to skôr a horšie, ako dnes tušíme. Slovensko existenčne závisí od svojho geopolitického, politického a ekonomického ukotvenia v západnom civilizačnom priestore, ktorý má dnes jedinú inštitucionálnu alternatívu, a to je Európska únia. Ohrozenie tohto ukotvenia je ohrozením nielen dlhodobých, ale aj strednodobých vyhliadok Slovenska na jeho rozvoj v podmienkach nezávislého demokratického právneho štátu.

    Ak je teda cenou za členstvo v ekonomickej, bezpečnostnej a politickej únii aj členstvo v dlhovej únii, za podmienok, ktoré dávajú zmysel - a podľa môjho názoru podmienky, s ktorými má minister financií odísť do Bruselu, zmysel dávajú – je treba tú cenu zaplatiť, pretože je to, okrem iného, aj cena za to, aby sme sa nemuseli spoliehať na rôzne malé dohody, osi, mocné dubiská a iné efemérne a nespoľahlivé vektory vlastnej budúcnosti.

    Rozumiem argumentom SaS, že každý by si mal platiť vlastný účet. Viem, že nie je fér, keď nás akože vydierajú, že buď sa budeme podieľať aj na dlžobách iných, alebo sa môžeme starať sami o seba. Ale rovnako viem, že reálpolitika nespočíva vo výbere medzi fér a nefér možnosťami, a že tak, ako život často nie je fér voči jednotlivcom, o to menej je globálna geopolitika férovou voči malým národom a štátom. Každý z nás už sa niekedy v živote ocitol v situácii, kedy bol nútený prevziať zodpovednosť aj za to, čo nezavinil, tak to jednoducho v živote niekedy chodí. Zodpovedný správca štátu však nemôže ignorovať fakt, že niekedy – nie, nie niekedy, v podstate skoro stále - je postavený pred výber z dvoch hnusných možností. A keď má národ smolu, tak si z tých dvoch bolestivých možností vyberie tú, ktorá nádej na slobodnú a prosperujúcu spoločnosť zajtra mení za ilúziu slobodnej a prosperujúcej spoločnosti dnes.

    Nemyslím si, že mraky, ktoré sa nad západnou civilizáciou aj jej vlastným pričinením zbehli, rozoženieme pchaním ďalších a ďalších peňazí do čiernych dier fiškálnej rozšafnosti. Nemyslím si ani to, že by súčasný model sociálneho štátu nepotreboval zásadnú úpravu parametrov; naopak, o úprave týchto parametrov je predsa celý ten balík reštriktívnych opatrení, ktorý dnes Gréci a zajtra Portugalci budú musieť vziať najmä na vlastné plecia. Súhlasím s pánom poslancom Osuským - reagujem teraz na piatkovú rozpravu, a myslím, že som podobnú úvahu registroval aj u pána poslanca Podmanického - keď hovorí, že spoločnosť bezbrehej spotreby, spoločnosť založená na okamžitom uspokojovaní materiálnych potrieb, spoločnosť zábavy na dlh nemá perspektívu a nezaslúži si ju. Viem, že majú pravdu aj tí, ktorí spolu so mnou trvajú na tom, že musia existovať hranice toho, čo si bruselská administratíva a byrokracia smie dovoliť voči národným štátom a jej slobodne a priamo voleným parlamentným reprezentáciám.

    Ale zároveň som presvedčený aj o tom, že ak Európa, ten najsofistikovanejší organizmus na tvorbu sociálneho zmieru a mieru aký kedy v dejinách fungoval, nezachráni vlastnú politickú kolísku, vykope si vlastný hrob. Viem, že ak aktéri spoločnej európskej politiky stratia trpezlivosť prácne hľadať nepopulárne, nedokonalé, ale nevyhnutné riešenia a namiesto toho prijmú odkaz kolegu Zajaca, že "stop, dosť, stačilo", tak veľmi rýchlo zistíme, že to, čoho stačilo, bolo to veľmi krehké a jemné pradivo sociálnych a medzigeneračných väzieb, ten, to minimum, to nevyhnutné minimum sociálneho kapitálu vzájomnej dôvery ľudí, obývajúcich to isté územie - dôvery, bez ktorej sa v spoločnosti nedá existovať; že to, čoho stačilo, nebolo len plytvanie, ale aj základné atribúty sociálneho zmieru, čiže situácie, keď vaša osobná bezpečnosť a ochrana vašej slobody a majetku nie je výnimkou z pravidla, ale predpokladom, na ktorý sa v zásade môžete spoľahnúť.

    Je príznačné, že deň po tom, ako sme tu oslavovali príchod mužov, ktorí na naše územie a medzi našich ľudí priniesli duchovné chápanie pojmov kultúra, spoločnosť, civilizácia, hrozí, že tejto civilizácii odkážeme, že už sme s ňou stratili trpezlivosť, že už si bude musieť poradiť bez nás, bez svojich veľkých vzorov šetrnosti a fiškálnej zodpovednosti.

    Ja plne chápem, že strana, ktorá sa do parlamentu dostala aj vďaka hlasnému "nie" pre pôžičku Grécku, sa svojho nesúhlasu nechce vzdať bez ohľadu na to, čoho sa dnes týka, je to niečo iné, než o čom sme hovorili v roku 2010. Ten rozdiel vysvetlil v piatok minister financií, ja ho opakovať nebudem. Ja som úprimne presvedčený a nemyslím to teraz vôbec ironický, že pestovať populizmus je svätým právom ktoréhokoľvek politika, ktorý príde na to, že to funguje. Ale, ale veľmi vás prosím, neuprednostnite momentálne záujmy a potreby jednej-dvoch politických strán pred šancou dopriať ďalším generáciám aspoň približne takú mieru slobody, pokoja a stability, akú sme postupne a bolestivo dopriali tým súčasným.

    Vraciam sa k tomu v závere, čo som avizoval v úvode, a tým je kriteriálna povaha tejto témy a jej vnútroštátnych analógií. Tou témou je v úplnej skratke udržateľnosť sociálneho štátu, a to nie ako cieľa samého osebe, ale ako nástroja na udržanie sociálneho zmieru. Čoraz častejšie a čoraz naliehavejšie budeme aj na Slovensku konfrontovaní s otázkou, o koľko viac ešte majú tí úspešnejší, pracovitejší, šťastnejší alebo niekedy len bezškrupulóznejší platiť do spoločnej pokladnice ako cenu za vlastnú integritu a bezpečnosť. Neviem, kde je tá hranica, ale viem, že presne o tomto sa budeme musieť baviť veľmi dôsledne a poctivo a že práve odpovede na túto otázku budú rozhodovať o budúcej identite Slovenska.

    Viem, že mnohí z jeho občanov ešte stále nemajú dôvod vnímať onen postfukuyamovský koniec dejín ako zlatý vek. Ale ak chceme, aby jeho výdobytky presiakli výraznejšie aj k šičkám z okresu Veľký Krtíš, k robotníkom z Námestova a k zdravotným sestrám z Banskej Bystrice, musíme, sme povinní urobiť všetko pre to, aby sme zostali nespochybniteľnou súčasťou tej nedokonalej, do seba zahľadenej a letargickej Európy, ktorá napriek všetkým týmto svojim vlastnostiam pre nás zostáva jedinou ako-tak použiteľnou zárukou toho, že náš vlastný svet, tak ako ho poznáme dnes, nevstupuje do svojho posledného dejstva.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Procházku sa prihlásili Dušan Švantner, Rafael Rafaj, Marek Maďarič, Jozef Kollár, Stanislav Fořt, Ľudovít Kaník.

    Celkom šesť pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ako prvý bude reagovať pán poslanec Dušan Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, zamýšľal som sa pri vašom, pri vašej prezentácii nad celým tým obdobím vyše dvadsať rokov, zamýšľal som sa na tým, že pri nežnej revolúcii som bol v najproduktívnejšom veku, mal som za sebou kus života a tešil som sa na zmeny. Tešil som sa na to, ako potom následne vstúpime do Európskej únie a tešil som sa na to, čo všetko z toho bude mať táto spoločnosť.

    Potom som bol sklamaný tým, keď na oltár Európskej únie sme zložili 70 mld. na oddlženie bánk, dali sme preč SPP, Francúzom a Nemcom, a zatvorili sme jadrovú elektráreň.

    Ja sa pýtam, teraz je potrebné, aby sme na oltár Európskej únie zložili zase, znova ďalšie prostriedky tejto spoločnosti? A ja neviem vysvetliť našim občanom to, že prečo máme tie prostriedky dávať, keď Gréci majú priemerný plat 2800 eur a dôchodky 1500 eur. Dokedy, kde bude tá hranica, keď sa odvážime povedať, že už je to na túto spoločnosť veľa.

    Stále o Európskej únii rozhodujú len Francúzi s Nemcami. Prečo aj my už nezdvihneme hlas a nepovieme, že sú veci, ktoré sú nám na obtiaž a ktoré nevieme zrealizovať?

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

  • Je mi sympatické, pán poslanec, že ste otvorili aj rozmer filozofie a nielen konkrétnych čísiel, ale, bohužiaľ, tá slovenská filozofia je predovšetkým o troch grošoch a je veľmi zrozumiteľná. To, čo my tu riešime, je, že niekomu sa ponúka, aby zálohoval, alebo požičal štvrtý groš s tým, že bude mať vidinu, že na rôznych obchodoch mu vyrobí niekto piaty groš. Tomu Slováci v živote nerozumeli a ani neverili. Takže, pokiaľ ste hovorili o filozofii a predovšetkým kresťanskej filozofii, tak spomeňte si na dvadsiatu modlitbu Kyjevských listov, kde sa hovorí: A nevyvráť nás na pohanom, alebo cudzích. Prečo by sme my mali opäť prinášať obete na oltár cudzích, keď Slovensko a slovenskí občania už toľkokrát zaplatili za vstupenky do rôznych lukratívnych klubov?

    Kolega predrečník hovoril o privatizácii, čo nás vlastne stála vstupenka do Európskej únie. A tým, že ste hovorili o klube, ako by sme tam mali zostať, aby sme neboli vonku, mi to pripadá, ako keby sme boli na rovnakej zlej úrovni ako Gréci. Ale povedzme si pravdu, že dlh Slovenska na jedného obyvateľa je len štvrtinový z celkového dlhu, priemerného, štátov Európskej únie. Takže nemáme sa prečo báť, keby došlo aj k tomu najhoršiemu a utvorili by sa nejaká filtračná dvojzóna.

    Ja som o tom presvedčený, že Slovensko vďaka zodpovednej politike, o ktorej aj dnes tu hovoríme a ktorú zaplatili občania, by sme boli v tej lepšej zóne, v tom lepšom klube. Nie v tom zlom, kde je momentálne Grécko.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som vysloviť súhlas, takmer úplný súhlas s tým, čo ste povedali. A mimoriadne oceňujem to, že ste ten problém, ktorý tu riešime, tú otázku posunuli z tej operatívnej polohy nejakého zúženia mandátu do toho kľúčového ťažiska: Aj keď tiež si myslím, že mnohí ľudia môžu podľahnúť takej tej populistickej rétorike, nepomáhajme lenivým Grékom. Je mi ľúto, že vás nepočúvalo viac poslancov, lebo sú to naozaj veľmi vážne veci a veľmi vážne rozhodnutia, ktoré môžu mať ďalekosiahle dôsledky na Slovensko, jeho postavenie v Európe a našu budúcnosť v celom tom spektre tých otázok, ktoré ste otvorili.

    Takže ďakujem vám za to vystúpenie.

  • 15

    Ďalej pán poslanec Jozef Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež v princípe vítam, že kolega poslanec Procházka nešiel po ekonomickej stránke veci, ale filozofickej. Možno niekto by povedal národnoštátnej, čo, myslím celkom úprimne, je obohacujúcim momentom, ktorý skutočne dáva tejto diskusii nejaký ďalší rozmer navyše. Po prvej časti vystúpenia kolegu Procházku som dokonca bol odhodlaný vystúpiť vo faktickej poznámke s poďakovaním, že vítam ďalšieho 31. podporovateľa návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k finančnej pomoci Helénskej republike. Po druhej časti vystúpenia som ale pochopil, že je to presne naopak, čo je normálne, prirodzené, proste tolerancia aj k iným názorom. A preto zotrvám aj ja v tej filozofickej stránke alebo v rovine tohto problému a chcem sa len opýtať kolegu Procházku, či verí v blahobyt, sociálny zmier v Európe, aj za cenu takú, že si spomínaný blahobyt a spomínaný sociálny zmier budeme naďalej, tak ako niekoľko posledných desaťročí, kupovať na dlh. Ak tomu verí, tak poprosím ešte odpoveď na druhú otázku, či verí aj tomu, že Grécko, ak všetky tieto pôžičky, ktoré sú pripravené, vyčerpá, raz, niekedy v budúcnosti bude schopné svoje záväzky aj splatiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt je ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ja by som nadviazal na tú časť príspevku do rozpravy pána Procházku, v ktorej hovoril o hodnote doteraz dosiahnutej integrácie v Európskej únii, a to, čo z tohoto faktu, ktorý sa tu budoval viac ako päťdesiat rokov, my všetci, občania Európskej únie a teda aj občania Slovenska, čerpáme. Myslím si, že udržanie tohoto štandardu je asi nesporným cieľom drvivej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A v tomto sme myslím takmer všetci za jedno. Otázka je, že, čo tieto v súčasnosti hroziace divergenčné princípy alebo divergenčné postupy, ktoré v Európskej únii sledujeme, viacej napĺňa a viac nás k tomu rozvratu zaháňa.

    A ja sa v tejto súvislosti chcem aj spýtať, lebo pán Procházka to povedal vo svojom diskusnom príspevku, že podľa tých vypočutí zo súkromného sektora, verejného sektora, ktoré má, tak predpokladá, že Grécko skrachuje za dva, tri roky, pravdepodobne.

    Tak ja sa pýtam, že či je, či pomáha udržaniu toho, čo sme integráciou doposiaľ získali, to, že Grécko by skrachovalo pred rokom, alebo že skrachuje o dva mesiace, alebo že skrachuje o dva roky. Že ktorá z tých troch možností nás k tej divergencii najviac posúva a ktorá z tých troch možností zachraňuje ten náš spoločný cieľ, a to je integrovaná Európa, tak ako ju poznáme dneska.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec, bolo to povedané veľmi pekne, povedal by som až vzletne. Veľmi pekné charakteristiky hodnôt Európskej únie. Ja sa však musím len spýtať, že či môžeme udržať tieto hodnoty, pokiaľ sa nebudú, nebude udržiavanie týchto hodnôt opierať o hodnoty, ale bude sa opierať o financovanie niečoho, čo sa nechce zmeniť. Tam je ten limit. Ja so všetkým súhlasím, čo bolo povedané, ale bez tej ekonomiky, bez toho ekonomického pohľadu sa to nedá. Jednoducho nedá sa povedať, že aby sme sa tu mali dobre, tak to zabezpečíme tým, že budeme nekriticky dávať niekde ďalšie peniaze. Tak ako sa nevyriešilo, keď ste spomenuli aj vy takú tú slovenskú realitu sociálne odkázaných, tým, že sme sociálnym systémom zotročovali ľudí, demotivovali ich od ťažkého a neľahkého hľadania si práce a zvykli sme ich žiť na sociálnych dávkach, tak to neprispelo k blahobytu a bezpečiu, ale práve k rozrastaniu sa veľmi problematickej chudoby, ktorá nie je ničím prínosným pre regióny, v ktorých sa nachádza.

    Takže vždy musíme mať tie limity. A preto tie podmienky, ktoré ste aj vy spomenuli, tie správne podmienky, s ktorými minister financií ide do Bruselu, si musíme byť vedomí, že nemajú zostať len na papieri a že musíme byť mentálne pripravení na to, že keď sa nenaplnia, tak sa Grécku nepožičia.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Radoslav Procházka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa všetkým poďakovať za faktické poznámky, aj za to, že ste si ma vypočuli a reagovali na to, čo som hovoril.

    Zaregistroval som niekoľko otázok, myslím si, že unesú odpoveď v celku, bez toho, aby som ju nejako fragmentoval. Ja som sám povedal v tom vystúpení, že to, čo mi príde ako fanfarónské gesto, ktoré nám môže ublížiť, je tá téza pána poslanca Zajaca, že "stop, dosť, stačilo". Ale zároveň som povedal, že súčasná podoba sociálneho štátu bude potrebovať úpravu svojich základných parametrov, že spoločnosť spotreby a zábavy na dlh nemá perspektívu a nezaslúži si ju a že bruselská administratíva a byrokracia musí mať hranice toho, čo si smie dovoliť voči národným štátom a ich priamo zvoleným parlamentným reprezentáciám.

    Ja len dve poznámky, možno na také dovysvetlenie. Ja verím tomu, že Slovensko je existenčne závislé od toho, aby bolo súčasťou spoločného európskeho riešenia a že keď nebude súčasťou spoločného európskeho riešenia tej, toho problému, ktorý v Európe, aj na Slovensku je, a myslím si, že ten problém, tu nesúhlasím s pánom poslancom Rafajom, že my nemáme žiadny problém, tak mu to ublíži. A druhá poznámka, možno taká prekvapujúca, okrem slobody, ktorú vynímam pred zátvorku, tak pre mňa je sociálny zmier najdôležitejšou hodnotou v politike a spoločnosti. A je to hodnota, o ktorú stojí za to bojovať, nech je to akokoľvek drahé.

    Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tomáš Galbavý, ktorému týmto dávam slovo. Prosím o stručnosť a zrozumiteľnosť. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za ochotu, isteže budem sa snažiť byť stručný, pretože čas nás súri.

    Vážené dámy a páni, a rovnako aj zrozumiteľný, nedávno som si prečítal prieskum jednej agentúry o tom, čo si myslia Slováci o zavedení eura a o pôžičke Grécku. Zhrniem, 77 % Slovákov nesúhlasí s tým, aby sme naďalej pomáhali Grécku, 68 % Slovákov nechce účasť Slovenska v trvalom eurovale a polovica občanov tejto krajiny by najradšej platila nie eurom, ale korunou. Isteže sú to momentálne nálady obyvateľstva a v krátkosti sa pokúsim povedať môj názor, čo sa pod tieto nálady podpísalo. Pokúsim sa ich identifikovať.

    Na jednej strane rozumiem ľuďom, že nechcú požičiavať iným, peňazí je vždy málo a pokiaľ aj oni majú málo a, navyše, keď sú bombardovaní z médií informáciami, že idú požičiavať niekomu, kto má vyššiu životnú úroveň ako oni samotní. Taktiež nepomáha situácia, reakcia gréckej ulice a neochota Grékov uťahovať si opasok, aj napriek tomu, že na ňom majú ešte dosť voľných dierok.

    Toto sa faktory pre Slovákov nepochopiteľné. Taktiež rozhodnutie Ficovej vlády vstúpiť do eurozóny, rozlúčiť sa s korunou, bolo prezentované ako veľký úspech vlády. A ja ho nespochybňujem a nehovorím o dobrom a nespochybňujem dobrý úmysel, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že eurozóna sa stala za bývalej bývalej vlády nástrojom politickej prestíže, bojom o osobné a historické zásluhy. Možno aj preto politici v celom tomto procese viac hovorili o výhodách europrojektu ako o jeho rizikách.

    Bohužiaľ, s odstupom času sa jedno, to najťažšie riziko vyplavilo na povrch. Potvrdili sa obavy, že zavedenie eura sa výrazným spôsobom podpísalo na zdražení potravín a služieb. Ľudia majú hlbšie do vrecka s eurami, ako mali do vrecka s korunou. To je fakt, ktorý sa nedá vyvrátiť. Aj preto v nich ožíva nostalgia, túžba po návrate k starej dobrej korune, dokonca na uliciach sa ozývajú hlasy, že škoda, že v prezidentskom paláci nesedel namiesto Ivana Gašparoviča Václav Klaus.

    Ďalšie riziko, o ktorom sa nehovorilo, alebo len málo, je fakt, ktorý momentálne riešime, že ak niektoré štáty eurozóny sa správajú nezodpovedne, míňajú viac ako zarobia, žijú nad svoje možnosti, produkujú dlhy, takéto štáty spôsobujú problémy aj štátom zodpovedným a prosperujúcim.

    Dámy a páni, zhrniem, ľudia nechcú teda euroval, nechcú požičiavať a polovica nechce platiť eurom, ale radšej starou dobrou korunou. Aj preto je absolútne namieste, aby sme o takej téme, ako je pôžička Grécku, o problémoch eurozóny diskutovali v parlamente. My politici v súvislosti s touto témou máme len dve možnosti, dve cesty - vychádzať z prieskumov verejnej mienky alebo vysvetľovať ľuďom, o čo konkrétne ide, aké sú naše možnosti v tomto konkrétnom čase a priestore. Prvá cesta, dovolím si ju nazvať, je oveľa, prvá cesta, dovolím si ju nazvať cestou populárnou, je oveľa ľahšia, jednoduchšia a z krátkodobého hľadiska pre niektorých politikov a politické strany aj rentabilná, ale pre krajinu, pre Slovensko a jeho prosperitu môže byť škodlivá. Druhá cesta, nazvem ju pravdivá, je oveľa ťažšia, zdĺhavejšia, bolestivá, nepopulárna a môže z krátkodobého hľadiska pre niektorých politikov a politické strany priniesť aj politické náklady, ba dokonca preferenčné straty, ale pre Slovensko a jeho prosperitu z dlhodobého hľadiska znamená prospech a stabilitu.

    Dámy a páni, musím sa opraviť, skoro by som zabudol na jednu dôležitú vec. Parlamentná diskusia na tému gréckej pôžičky ukázala, že existuje aj ďalšia možnosť, pomenujem ju - smer tretia cesta. Vyzerá asi takto a pomôžem si citátom jedného opozičného politika, ktorý tu práve sedí, citujem: "Za tento štát, za jeho politiku, nesie zodpovednosť súčasná koalícia či vo vláde alebo v parlamente. Je zodpovednosťou tejto koalície a tejto vlády urobiť rozhodnutie aj vo veci pomoci Grécku." Dovolím si nesúhlasiť s týmto názorom. Otázka, o ktorej dnes rokujeme, v každej slušnej krajine musí byť záležitosťou celého parlamentu, každého poslanca, ktorému záleží na ľuďoch.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vráťme sa ale k dvom cestám - k populárnej a k pravdivej. Ja sa vyberiem druhou cestou. Aj keď to možno vyznie cynicky, dnes už európske štáty nepožičiavajú Grécku zo solidarity, alebo z presvedčenia, že mu môžu pomôcť. Dávajú mu peniaze preto, aby sa sami zachránili. Bolo by nepoctivé a naivné tvrdiť, že zvýšený euroval zachráni grécku ekonomiku. Nie. Grécko už de facto je v bankrote. To, čo euroval môže dosiahnuť, je to, aby tento proces pokračoval riadene, usporiadanie a teda spôsobil čo najmenšie škody. Dnes už nerokujeme, či peniaze vyhadzujeme z okna, ale o tom, aby sa tieto peniaze aspoň čiastočne vrátili dverami a nezhoreli niekde v krbe neriadeného bankrotu. My nemôžeme brať na ľahkú váhu varovania, že bankrot Grécka bude mať dôsledky na ekonomiku európskych štátov. A že tieto dopady budú tým ťažšie a náklady budú tým vyššie, čím neriadenejší bankrot tu bude. Opriem sa o argument pána kolegu Kollára, že Volkswagen neprišiel na Slovensko preto, že požičiame Grécku a teda, ak Grécku nepožičiame, nezbalí si kufre a neodíde. To je pravda, ale bankrot Grécka spomalí rast ekonomiky Nemecka o 6,5 %. My sme prežili podobné zníženie, Nemci ho nepochybne tiež prežijú, to je pravda, bohužiaľ, ale začnú šetriť a napríklad prestanú kupovať autá. Naše automobilky a na ne naviazané odvetvia začnú mať problémy a v tej chvíli utrpí naša ekonomika a naši občania

    My tiež nechceme darovať peniaze Grécku, aby si udržali svoju slušnú životnú úroveň. Chceme byť zodpovední a presadzovať také podmienky a také riešenia, ktoré neohrozia životnú úroveň našich ľudí. Taktiež chceme, aby Gréci ručili za pôžičku svojim majetkom, taktiež budeme trvať na tom, aby sa súkromní investori, najmä banky, zapojili do záchranného plánu Grécka a obetovali časť svojich ziskov. Budeme žiadať, aby Gréci ručili za pôžičku hmotným majetkom - kto vie, o čo ide, vie, že to bude veľmi citlivé rozhodovanie - a budeme žiadať, aby Grécko zmenilo štýl svojho neudržateľného spôsobu života.

    Panie kolegyne, kolegovia, máme na výber len z dvoch možností. Alebo nás Grécko bude stáť 350 mil. eur v prípade bankrotu riadeného, alebo nám zdražejú pôžičky o 2,6 mld. eur v prípade bankrotu neriadeného. Toto je kľúčový argument, prečo nesúhlasím s tým, aby sme obmedzili podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi rokovací priestor, tak ako navrhujú naši kolegovia. Pretože znamená priamu cestu Grécka do neriadeného bankrotu. Inými slovami, veľmi drahé riešenie pre Slovensko. Zopakujem, stálo by nás to 2,6 mld. eur a to nikto z nás nechce. Prvá cesta je populárna, lákavá, a napriek tomu ju odmietam a prosím a apelujem na našich kolegov, aby tiež zišli z cesty, ktorá nám neprináša osoh.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého. Je ich celkom šesť. Peter Osuský, Stanislav Fořt, Peter Šuca, Rafael Rafaj, Martin Fronc, Dušan Švantner. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolega Galbavý celkom reálne doložil výsledky prieskumov, ktoré sú celkom očakávateľné, a dávali by najavo, že tí, ktorí kráčajú s týmito prieskumami, sú populisti a chcú ísť s väčšinou. Musím povedať, že je to vždy tak, keď sa pýtaš ľudí na pekuniárne záležitosti, každý nerád púšťa groš. Flámi nie sú veľmi ochotní naďalej púšťať groš v prospech Valónov v Belgicku, ale historický pohľad nám hovorí, že niekedy sa od čisto pekuniárnej veci vlastne odvinie obrovská revolučná zmena. Typickou ukážkou takejto udalosti bola Boston Tea Party, keď išlo "presne vzaté" o platenie daní krajine za morom, ktoré sa nepáčilo osadníkom. Jeho výsledkom bol vznik prvej nie na gilotíne postavenej demokracie vo svete a odvinulo sa od toho mnohé. Ak tu zaznievali veľmi pekné a vo veľkých odsekoch schváliteľné úvahy o filozofii dnešného stavu Európy, tak ja mám na rozdiel od toho, kto ich predkladal a od stanoviska, nakoniec aj Tomášovho, ten pocit, že niekedy príde k bodu zlomu. Keď aj tak banálna vec, ako požičanie prachov, môže znamenať zmenu v postojoch, návrat k zodpovednosti, návrat k niečomu, čo sme stratili a čo nás ohrozuje oveľa viac ako znížený predaj Volkswagenov a Škôd. Myslím si, že toto môže byť tento moment.

  • Pán poslanec Stanislav Fořt s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za toto vystúpenie, ono mi pripomenulo niekoľko momentov už z piatkovej rozpravy. A to je také porovnávanie priamych a nepriamych následkov bankrotu Grécka. Vyzdvihuje sa tu ako keby taká myšlienka, že participujme, zaplaťme ten svoj diel, odpíšme pár miliárd a vyhneme sa tým pádom všetkým tým zlým veciam, ktoré bankrot prináša, tým nepriamym, ktoré pomenoval aj pán Galbavý. Napríklad zdraží sa nám úver, teda prefinancovanie nášho vlastného dlhu, klesne dopyt po našich výrobkoch, možno zdražia veci, ktoré dovážame z krajín mimo eurozóny, ako napr. zemný plyn, ktorý dovážame za doláre z Ruska. Možno opäť budú mať naše firmy a naši občania problém si požičať v bankách, tak ako sme to zažili po páde Lehman Brothers, áno, to sú všetko nepopierateľné, nepriame následky bankrotu Grécka a možno, že aj ďalších iných štátov v eurozóne. Otázka ale znie, že či my máme vôbec túto možnosť riešiť takúto dilemu, že buď priame a nebudú nepriame, alebo zaplatíme tie, alebo nezaplatíme tie priame a potom budeme znášať tie nepriame. Lebo ja mám obavu, že takto otázka nestojí. Otázka stojí tak, že či zaplatíme priame aj nepriame alebo len nepriame, pretože Grécko, ako sme sa tu už viacerí zhodli, skrachuje určite. To znamená, že tie nepriame následky gréckeho krachu ponesieme určite. A otázka teraz znie, či ponesieme aj tie priame náklady.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Peter Šuca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Galbavý, väčšinou tie vaše diskusné príspevky a to, čo bolo v tej rozprave, sa dá počúvať, ako je to úplne v pohode. Mám taký pocit, že od piatkovej diskusie sa točíme dookola, vždy tí predrečníci rozprávajú o tom istom.

    Ale keď som vás dobre rozumel, vy ste tam skôr spomínali to, že za Ficovej vlády, keď sme teda prešli na to euro, o takom politickom populizme. Myslím, že s tým sa s vami nedá absolútne súhlasiť. A potom ste sa dotkli zásadného zvýšenia základných potravín a ceny potravín vo vzťahu k tomu, že na to euro sme teda prešli. Ja mám taký pocit, že tu ste zásadne nerozprávali pravdu, možno by ste mali povedať, že k tomu zásadnému zdraženiu alebo zvýšeniu ceny základných potravín došlo vtedy, keď ste zvýšili daň z 19 % na 20 %, keď ste napríklad zrušili dotáciu na červenú naftu a liter nafty stojí omnoho viac ako predtým. Toto sú myslím si základné dôvody, prečo tie potraviny išli hore. A nebolo to za vlády Roberta Fica, ale je to za vašej pravicovej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, hovoril si v podstate o dvoch cestách, zdôrazňoval si potrebu tej pravdivej, ale nakoniec sme asi všetci pochopili, že nás voláš, aby sme kráčali po tej ceste populistickej, aby sme teda naďalej dovolili, obrazne povedané, jazdiť gréckej káre bez vydanej "STK-ačky". Ja sa pýtam, prečo neriešiš aj tých, ktorí tú grécku káru na európske diaľnice bez tej "STK-ačky" pustili, aj keď vedeli, že nespĺňa nielen emisné limity, ale vôbec techniku účasti v eurozóne na rozdiel od Slovenska. Keď všetci vedeli, že raz táto grécka kára spôsobí na európskych cestách nehodu a všetci budeme čakať potom v zápche a dohodneme sa, že no tak, zložme sa každý na tú grécku káru, aby uvoľnili cestu a mohli sme ísť ďalej.

    Asi by bolo dobré povedať pravdu, že dobre už bolo. A je úplne jedno, či grécky chorý zub sa vytrhne s injekciou, čo by som označil za riadený bankrot, alebo bez injekcie, čo je vlastne neriadený bankrot. Podstata je, že ten zub je tak chorý, a to vedia všetci, že musí ísť von. Tak sa tu netvárme, že ho budeme ďalej ofukovať a budeme ďalších povzbudzovať, pretože ďalší pacienti čakajú rovnako na resekciu. Zajtra to môže byť pacient z Portugalska, pozajtra zo Španielska, nedajbože z Talianska. Jednoducho tu sa musí urobiť zásadný rez.

  • Pán poslanec Martin Fronc s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tomáš, ja to vidím tak, že, či zviažeme ministrovi ruky alebo nezviažeme, či to budú účinne alebo účinne vynaložené financie, či dôjde teraz k bankrotu alebo nedôjde, o tom sa bude diskutovať aj potom a veľmi dlho.

    Ja si osobne myslím, že to jednoducho sa nedá povedať, že keď teraz nezviažeme ruky alebo zviažeme, že takto by to potom inak dopadlo. Čo podstatné ale chcem povedať, že jednoducho v živote za to, čo dostávame, vždy platíme niečo. A za to, že sme v eurozóne a že sme v Európskej únii, ja si myslím, že získavame zatiaľ viac. Povedal by som tri podstatné veci. Jednak je to to, že sme bezpeční, nie je šanca, aby dnes vstúpili sem spriatelené armády, že máme demokratický vývoj a ja si myslím, že aj istú ekonomickú stabilitu a istý blahobyt. No a teda zatiaľ sa mi zdá, že Slovensko získava viac, ako dáva, a nie je možné len brať, ako povedzme sú eurofondy, ale občas za to, že sme v klube vyvolených, musíme aj čosi zaplatiť. A tak ja sa nedomnievam, že mali by sme zväzovať takýmto spôsobom ruky a rozhodovať tuná. Jednoducho rozhodovať sa musí v Bruseli, tam je to, v úvodzovkách poviem, kolbište a je náš záujem, aby sme tam dokázali vyrokovať čo najlepšie riešenie a dosiahnuť čo najlepšie podmienky aj pre Slovensko. Ale rozhodne si nemyslím, že máme zviazať ruky a de facto tuná definitívne rozhodnúť o našom postoji.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Švantner ako posledný s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Tomáš, ja som proti tomu, aby sme túto agóniu predlžovali ďalej. A ja nezahlasujem za to, aby sme Grécku pomáhali v tom, aby ten bankrot prišiel neskoršie. Je si treba uvedomiť jednu vec, že vlastne do tejto situácie sa Grécko dostalo na základe pomáhania bánk, ktoré potrebovali vložiť voľakde voľné prostriedky, a preto radili Grékom, ako oklamať Európsku úniu, partnerov z Európskej únie a napožičať si peniaze, ktoré teraz nevládzu splácať. To nie je len Grécko. To je už, ako aj bolo povedané, Portugalsko, Španielsko a možno aj ďalší. Ale fakt je taký, že vlastne všetci hovoria o tom, že už Grécko pred bankrotom nezachráni nikto. Tak načo predlžovať tú agóniu, dávať tam ďalšie prostriedky, keď aj tak to nakoniec skončí tým, že sa bude musieť táto situácia riešiť naozaj razantne bankrotom Grécka?

    Ďakujem.

  • Reaguje teraz pán poslanec Tomáš Galbavý v rozsahu dvoch minút, nech sa páči, maximálne.

  • Ďakujem. Skúsim byť ešte kratší. V prvom rade ďakujem všetkým reagujúcim na moje vystúpenie.

    Peter Osuský z OKS, isteže, tvoj postoj poznám od samého začiatku. Vaša strana nikdy nebola za vstup do Európskej únie ani do eurozóny. A to je absolútne v poriadku. Ale predkladatelia tu dali návrh na uznesenie, že súhlasia s pôžičkou Grécku. Tak ja to trošku vnímam schizofrenicky. Na jednej strane súhlasíte s pôžičkou Grécku za určitých podmienok, presne vymedzených a na druhej strane ste proti tejto pôžičke. Ja teraz naozaj celkom tomu nerozumiem, ale v poriadku. Názor máme podobný. Ani jedna, ani druhá strana naprieč celým politickým spektrom Grécku nechceme požičať len tak. V hre je naozaj teraz fakt, aké náklady bude Slovensko niesť v tomto kontexte, či vyššie alebo nižšie. A riadený bankrot je predpokladom, že krajiny eurozóny sa môžu pripraviť a eliminovať finančné a ekonomické následky v prípade, že by sa vystavili pri priamom a urýchlenom bankrote. Čiže agóniu predlžovať má v tejto chvíli význam.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Keďže máme takú dohodu, že nebudeme naťahovať ďalej túto rozpravu a strašne veľa argumentov pre a proti odznelo v piatok v rozprave - dnes sa možno tá rozprava ešte posunula o jeden rozmer ďalej, nad tú ekonomiku, na ten rozmer filozofický, národnoštátny, akokoľvek to pomenujeme - chcem len povedať poslednému v poradí rečníkovi pánovi Galbavému jednu poznámočku.

    Bruselskí úradníci, veľká trojka - menový fond, Európska komisia mali a Európska centrálna banka - mali rok času na to, aby pripravili riadený bankrot Grécka. A skutočne mňa to veľmi, veľmi potešilo, keď som v poslednom, v ostatnom, po slovensky, lebo tých blogov bude ešte určite niekoľko desiatok, tak v ostatnom blogu podpredsedu vlády sa predsa v poslednom odstavci hovorí, požičajme ešte raz a naposledy Grécku - a jedným dychom dodáva - a využime ten neuveriteľne drahý čas k tomu, aby sme pripravili riadený bankrot Grécka. To nehovorí SaS, to hovorí podpredseda vlády. Ja sa teda pýtam ešte raz: A čo sme robili, nie my tu na Slovensku, ale veľká trojka - Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka - v uplynulých dvanásť mesiacov, ak sme nevyužili ten hrozitánsky drahý a dlhý 12-mesačný čas k tomu, aby sme naozaj pripravili riadený bankrot Grécka? Tomáš, ten čas nás všetkých v Európe stál rovných 12 mld. eur. To je tá ďalšia v poradí tranža, o ktorej v uplynulý víkend, našťastie bez účasti Slovenska, podčiarkujem, aj vďaka hlasom SaS, rozhodli bruselskí úradníci.

    A posledná poznámka. O aktivácii finančných prostriedkov z eurovalu jednotky pre Grécko sa predsa bude rozhodovať v septembri. Posledný odhad hovorí, že v septembri. Ja som zhrozený z toho, že tzv. detailný compliance report, to znamená správu, hodnotiacu, ktorá hodnotí súlad cieľov, ktoré si Grécko dalo, a k plneniu ktorých sa zaviazalo v spomínanom programe, pred rokom, keď sa schvaľovali bilaterálne pôžičky Grécku, ako, v akom súlade sa dnes grécka ekonomika nachádza, či plní alebo neplní tieto ciele. Vieš, kedy bol tento report pripravený? V sobotu, pred piatimi dňami. Tá veľká trojka sedela na technickej misii v Grécku od 3. mája do 2. júna a v sobotu sme sa dopracovali k spomínanej správe, ktorú predpokladám v tejto snemovne ešte nikto nevidel. Ak niekto z vás tú správu videl, tak skúste dvihnúť ruky hore. Je to 160-stranová, anglicky písaná bychla.

    Tak, ak takto pôjde ďalej tento vývoj, tak ja sa pýtam, ako chceme využiť ten čas do septembra, kedy sa bude rozhodovať o aktivácii finančných prostriedkov z eurovalu jednotky? To opäť budeme konštatovať, koncom septembra, že ešte ďalší čas si musíme kupovať? Tých peňazí je naozaj málo na to, aby sme si za ne ustavične dookola kupovali ten spomínaný čas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca ešte chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, považujem vždy za užitočné, keď môžeme o európskych záležitostiach diskutovať aj v pléne Národnej rady, pretože člen vlády sa tak môže oprieť o širší mandát, pokiaľ nájdeme dohodu. Či bude dohoda prijatá alebo nie, chcem pripomenúť, na túto tému sme diskutovali vo výboroch. Vo výbore pre financie a rozpočet a vo výbore pre európske záležitosti, kde sme tak isto predložili náš návrh, ktorý vypracoval minister financií, a poslal ho tak isto aj pánovi predsedovi parlamentu. Nie je až tak odlišný od toho, čo predložila skupina poslancov SNS, SaS a OKS. A zhodujeme sa v oblasti zásad privatizácie, kolaterálu, účasti medzinárodného menového fondu i širšej politickej dohody. Ten základný rozdiel je iba v konkretizácii účasti privátneho sektora, kde hovoríme o minimálnej účasti vo výške 30 mld. eur. Či dôjde k dohode, alebo nie, minister financií, som si istý, bude presadzovať tieto podmienky, ktoré sám konkretizoval, a v tom je on i SDKÚ-DS konzistentná.

    A dovolím si pripomenúť, že sme konzistentní v zachovávaní princípov, ktoré vidím predovšetkým tri. Ten prvý je v tom, že problémy sa musia riešiť tam, kde vznikli. Druhý princíp, následky a riziká musia znášať aj tí, ktorí investovali. A do tretice - riešenie je len a len v zodpovednom hospodárení. Verím, že na týchto princípoch bude aj širšia zhoda, pretože na základe - Na zdravie!

  • Reakcia na kýchnutie v pléne.

  • - na základe týchto princípov sme odviedli pred rokom hotovostný úver pre Grécko a čas ukázal, že toto rozhodnutie bolo správne. Na základe rovnakých princípov sa rozhodujeme aj teraz. Samozrejme za ten rok sa situácia v niečom zmenila. Zmenila sa v tom, že sme súčasťou eurovalu jedna, z ktorého už boli aktivované garancie pre Írsko a Portugalsko. Zmenilo sa aj to, že minister financií vyrokoval iný, pre Slovensko lepší distribučný kľúč v európskom stabilizačnom mechanizme, v tzv. eurovale dva, kde záruky pre Slovensko znamenajú 1,2 mld. eur menej. Gréci dostali v hotovosti za ten čas už 38,4 mld. eur v štyroch tranžiach a ďalších 12 mld. v piatej tranži dostanú do 15. júla, tak ako sa o tom rozhodlo v poslednú sobotu 2. júla. No, a v neposlednom rade pre podmienky účasti privátneho sektora v gréckej privatizácii a ručenia majetkom sa darí získavať širšiu podporu. Na základe uvedeného sa teda bude rozhodovať o aktivácii garancií z eurovalu jedna. Tú kvantifikáciu plusov, mínusov, tak isto veľmi dôsledne vyhodnotil minister financií a nechcem ju opakovať. Chcem len zdôrazniť to, o čom som presvedčený, že pokiaľ sa dá predísť chaosu, tak je dobré tak urobiť. Dnešná téma nie je o Grékoch, tiež si to myslím. Zaznelo to viackrát v rozprave. Myslím si, že teraz je zrejmé, že situácia v súčasnej podobe je v Grécku neudržateľná.

    Dnes je to už o rozhodovaní o minimalizácii dopadov na menovú úniu a samozrejme na Slovensko a našich občanov. Pri tom všetkom nesmieme stratiť zo zreteľa, čo je podstatou. A to je len a len zodpovedné hospodárenie. Situácia v Grécku je mementom a poučením pre všetkých politikov, aby sa správali zodpovedne. Nezabúdajme, že ešte pred rokom sme sa aj my rútili gréckou cestou a zadlžovali sa rekordným tempom. Našťastie, po zmene vlády sa situácia razantne zmenila a s peniazmi ľudí sa narába zodpovedne. Výsledkom je, že za prvý polrok 2011 je deficit o tretinu nižší a chod štátu stojí ľudí takmer o desatinu menej ako pred rokom. Myslím si, že to je najlepší dôkaz, že z gréckej cesty sme na slovenskej. Verím, že na nej aj vydržíme. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomným bytov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 318 a spoločná správa je pod tlačou 318a. Vítam na rokovaní podpredsedu vlády a ministra dopravy pána Figeľa a prosím ho, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona. Poprosím všetkých ostatných, aby sa po tomto náročnom bode upokojili.

    A pristúpime k piatim návrhom zákonov z vládnej dielne, ktoré bude predkladať pán minister Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstarávanie náhradných nájomných bytov v druhom čítaní. Spracovanie a prijatie tohto zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli už pred rokom 1989 a v súčasnom období obmedzujú súkromných vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií.

    Návrh tohto zákona vecne a procesne rieši obstaranie náhradných nájomných bytov obcami prostredníctvom účelových dotácií pre túto oblasť. Rieši aj základné charakteristiky a štandardy takýchto bytov. Dotácie pritom môžu žiadatelia dostať nielen na obstaranie náhradných nájomných bytov, ale aj na obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti a na obstaranie pozemkov pod objektami s nájomnými bytmi. Tento návrh je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorá návrh zákona prerokovala a schválila svojím uznesením č. 234 zo 6. apríla 2011.

    Bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, o čom bude informovať ich spoločný spravodajca, so zámerom alebo s návrhom schváliť tento návrh v súlade s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Chcem vyjadriť, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní odsúhlasí predložený návrh zákona, čím zároveň vytvorí podmienky pre praktickú realizáciu opatrení na riešenie tohto už dlhoročného problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu zákona.

    A poprosím teraz pána predsedu výboru Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania vládneho návrhu zákona vo výbore ako aj o stanovisku výboru k ďalšiemu pokračovaniu pri prerokovávaní návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • 46.

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov, ktorú máme všetci pod tlačou 318a.

    Národná rada pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Všetky výbory predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch o bode 1 a 2 v spoločnej správe spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Pán podpredseda skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som písomne dostal do rozpravy jednu prihlášku.

    A tým je pán poslanec Bublavý Dušan, ktorému udeľujem týmto slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som upozornil na skutočnosti z pohľadu samosprávy.

    Obce a mestá nemajú k dispozícii voľné finančné prostriedky, aby mohli prefinancovať náklady spojené so sťahovaním a vybudovaním náhradných bytov. Zarazila ma skutočnosť, že je, do oprávnených nákladov podľa odsekov 1 až 3 sa nezahŕňajú náklady na pozemok, inžiniersku činnosť, expertízne posudky, výstavbu garáže, výstavbu nebytového priestoru a ani náklady nesúvisiace s účelom dotácie. Tento zákona do značnej miery obmedzuje čerpanie finančných nákladov na výstavbu náhradných bytov. Náklady na výstavbu sa diametrálne líšia v jednotlivých regiónoch, preto si myslím, že by bolo spravodlivé, že pokiaľ budú predložené doklady o nákladoch na výstavbu oprávnené, mali by byť preplatené v plnej výške bez ohraničenia možného maximálneho čerpania.

    Zároveň si myslím, že by malo byť umožnené zálohové plnenie, aby obce neboli zadlžené prefinancovávaním akcie. Takýmto spôsobom financovania by sa omnoho zjednodušil spôsob preplácania a obce by nemuseli ostať v neistote, či im budú finančné náklady preplatené alebo nie. Na základe skutočností, ktoré som spomenul, musím konštatovať, že znova obce a mestá ťahajú horúce zemiaky z pahreby za štát. Taká je realita z môjho pohľadu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nik z prítomných poslancov. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov ústne. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Rosová. Fero sa nehlási, preto končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, za slovo pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpila som v rozprave k tlači č. 318, ktorou bol zákon, ktorý vlastne je dopĺňaný zákonom, ktorý teraz prerokúvame. Takže nebudem opakovať to, čo som už uviedla v mojom predchádzajúcom vystúpení. Snáď len na zhrnutie toľko, že myslím si, že tento zákon na jednej strane konečne otvára dvere akémusi riešeniu obrovského problému, ktorý tuná ako veľké závažie ťahali za sebou všetky doterajšie vlády. Na druhej strane, myslím si, že bude ešte potrebné vrátiť sa k týmto opatreniam a nájsť aj iné alternatívy, a to najmä v rezorte sociálnych vecí, ako umožniť riešiť tento problém tým, ktorí budú postihnutí vypovedaním nájomnej zmluvy.

    Dovoľte mi predniesť k tomuto návrhu zákona pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňam čiastočne pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesla k tlači č. 317 vo veci toho, aby náklady spojené so sťahovaním nájomníkov do náhradných bytov neniesla obec, ale aby ich niesol štát. Ďalej potom môj pozmeňujúci návrh obsahuje ustanovenia, ktorými sa rozširujú možnosti na aký účel môžu byť dotácie zo štátu použité, tak ako to uviedol pán podpredseda vlády.

    Takže, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:

    Bod 1. V § 2 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:

    "d) úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním".

    Odôvodnenie: Štátna dotácia umožní uhradiť obci aj náklady na sťahovanie. Zákonom o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom vystavuje, teda tento zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V § 3 odsek 1 sa dopĺňajú písmená f) a g), ktoré znejú:

    "f) kúpu a rekonštrukciu náhradného bytu v bytovom dome, v polyfunkčnom dome alebo v rodinnom dome,

    g) kúpu nebytového priestoru a jeho rekonštrukciu, ktorou sa získa náhradný byť."

    V § 3 odsek 2 sa za text "a), b) d)" a, prosím, opravte si v pozmeňujúcom návrhu, aj e) dopĺňa text "f) a g)"."

    V § 6 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Oprávnenými nákladmi na účel podľa § 3 ods. 1 písm. f) a g) je dohodnutá cena, ktorá sa preukazuje kúpnou zmluvou, a náklady na rekonštrukciu náhradného bytu, ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác, ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom. Súčasťou oprávnených nákladov sú aj náklady na projektové práce."

    Ostatné odseky sa primerane prečíslujú, čo sa vzťahuje aj na ustanovenia týchto ostatných paragrafov. Ďalej v pôvodnom odseku 4 sa text "1 až 3" nahrádza textom "1 až 4".

    Odôvodnenie: Rozširuje sa účel dotácií, čím sa zlepšuje možnosť obcí obstarať bytovú náhradu.

    Budem rada, ak tieto pozmeňujúce návrhy nájdu v pléne odozvu, ešte radšej budem, keď bude priestor vrátiť k tomuto zákonu tak, aby sa účel dotácií rozšíril ešte viac a aby na účel, aby z týchto dotácií bolo možné financovať nielen náhradné nájomné bývanie akoukoľvek formou, ale, aby bolo možné tieto dotácie využiť aj na vybudovanie či už zariadení pre seniorov alebo aspoň domov osobitného určenia, ktoré by takúto funkciu plnili. Stretávam sa totiž naozaj s tým, že hoci tento zákon, resp. zákon, ktorý sme preberali v bode č. 22, pomerne, pomerne veľkoryso určuje výmery bytov, ktoré majú byť ako náhradné byty, teda bytové náhrady, máme mnohých občanov, ktorí budú postihnutí, resp. sú postihnutí celou touto situáciou, ktorí budú žiadať o bytovú náhradu, ale ktorí by ocenili možno aj podstatne menší ubytovací priestor, ale spojený so službami pre seniorov. Takže, to je moja vízia pre budúcnosť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Rosová bola jediná prihlásená ústne do rozpravy. Faktické poznámky nie sú na jej vystúpenie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána prvého podpredsedu vlády a ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem aj dnes vyjadriť také poďakovanie ako naposledy pri predchádzajúcom návrhu zákona, resp. celom, celej sérii naposledy, ktorú som predkladal, za konštruktívny prístup.

    A zároveň, áno, je to téma, ktorá si vyžaduje širšiu zodpovednosť, v tomto prípade aj obcí, a aj keď aktérom v minulosti a dnes bol a zostáva štát, samozrejme sa to dotýka dvoch strán v danej téme, ktorými sú vlastníci a zároveň nájomcovia, tak, aby sa riešila situácia realisticky a skutočne, a to aj v kontinuite nároku alebo práva na bývanie. To už som, o tom som rozprával, nechcem sa k tomu vracať. Ale táto atmosféra, spoluzodpovednosť, ak bude dominovať, tak naozaj starý a citlivý problém sa bude riešiť.

    Čo sa týka tých námetov alebo pozmeňovacích návrhov, ja si myslím, že rozšírenie účelu zákona na pokrytie aj napr. rekonštrukcie nebytových priestorov, resp. kúpu, rekonštrukciu bytu tak, aby to slúžilo cieľu, je jedným z logických bodov, ktoré rozširujú tú mozaiku alebo paletu kombinácií. Nechám, samozrejme, na zváženie tejto snemovne náklady na sťahovanie, ktoré na jednej strane sú, a na druhej, oproti tej celkovej čiastke, ktorú štát je pripravený postupne investovať, nebudú rozhodujúce. No ale, ale sú tu reálne náklady. Vláda predpokladá postupne cez rozpočet uvoľniť takmer 73 mil. eur, čo je značná suma na zafinancovanie skutočného reálneho riešenia.

    A do tretice, tiež som presvedčený, že na tieto dva zákony - ten a predchádzajúci - by mal veľmi konkrétne nadviazať aj zákon o podpore sociálneho bývania alebo príspevku na sociálne bývanie, ktorý očakávam, že vláda predloží aj parlamentu v jeseni tohto roku. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne ešte raz.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pýtam sa teraz spravodajcu, či chce reagovať. Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor v záverečnom slove.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Zaznel tu pozmeňujúci návrh, ale aj diskusný príspevok pána kolegu s tým, že ja poviem svoj prvý nástroj k tomuto. Štát má dnes svoj systém na výstavbu a podporu výstavby nájomných obecných bytov. Obce sa o takéto peniaze uchádzajú, spolufinancujú tento systém, či už na infraštruktúre alebo na metri štvorcovom, aj zo svojich zdrojov preto, aby riešili akútnu a ťaživú situáciu v bytoch, hlavne pre ľudí, ktorí sú odkázaní na takúto pomoc.

    Trošku ma tu vyrušil ten spôsob, trošku, tento zákon ide ešte ďalej ako doterajšie pravidlá, ale nie som teraz, v momente presvedčený a budeme o tom komunikovať, že by sme išli až tak ďaleko, aby sme uhrádzali skutočné náklady, tak ako rozpočet ukáže, v plnej výške a dokonca i kúpu náhradného bývania v plnej výške. Bojím sa precedensu voči ostatným obciam, ktoré riešia sociálnu bytovú politiku svojich občanov vo svojom území, a od východu na západ od severu na juh je to množstvo miest, ktoré sa s týmto potýka, že či by sme neurobili precedens, že pre časť urobíme takéto pravidlá a pre tú zvyšnú časť Slovenska urobíme trošku iné pravidlá, taký precedens diskriminácie. A bude treba o tomto, máme do zajtra čas predebatovať, čo by to spôsobilo v súvislosti s podporou dnes už bývania a čo by to spôsobilo potom, aby sme toto aplikovali na celé územie Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve - ide o letecký zákon - a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 323 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 323a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády, aby aj tento návrh zákona z dielne vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, zvaný letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala a schválila dňa 13. apríla tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 249. Týmto návrhom zákona sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/12 ES o letiskových poplatkoch. Predkladaná novela leteckého zákona transponuje túto smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti letiskových odplát a zavádza transparentný systém na určovanie týchto letiskových odplát.

    V súlade s uvedenou smernicou sa tiež zriaďuje nezávislý orgán na výkon dozoru, ktorého funkciu bude vykonávať Letecký úrad Slovenskej republiky. Návrh zákona ustanovuje harmonizované pravidlá a postupy v tomto systéme. Dáva možnosť nápravy v prípade neodôvodneného postupu prevádzkovateľa letiska pri určovaní výšky letiskových odplát. Tieto postupy tak zabezpečujú zabránenie diskriminácii jednotlivých užívateľov letísk. V súčasnosti by sa tieto pravidlá vzťahovali na Slovensku len na letisko Milana Rastislava Štefánika Airport Bratislava s najväčším počtom ročne prepravených cestujúcich.

    Ďalej sa týmto návrhom dopĺňa letecký zákon o ustanovenie o určení kompetencie na vykonávanie dozoru a dohľadu v oblasti leteckých navigačných služieb pre Letecký úrad Slovenskej republiky tak, aby bol odstránený podstatný nález ostatného auditu európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky, známy pod skratkou Eurocontrol, ktorý bol vykonaný v novembri 2010.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, môžem vyjadriť iba pozitívne odporúčacie stanovisko. Dovoľujem si vás požiadať o prijatie predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorú vám teraz v skratke prednesiem, obsahuje časť I k tomuto predmetnému návrhu zákona, kde Národná rada pridelila výborom, ústavnoprávnemu a hospodárskemu. Všetky, obidva tieto výbory prerokovali túto novelu zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady a ostatní poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona nepredložili.

    Návrh zákona odporúčal schváliť aj ústavnoprávny výbor, aj výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky boli prijaté nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: boli to tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú prakticky legislatívno-technického charakteru, a takisto gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.

    Gestorský výbor tiež odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, a to tak, že o všetkých troch, o prvom, druhom a treťom hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • 59.

    Ďakujem pekne.

    Skôr ako vám dám slovo, dám teraz priestor aj iným poslancom a poslankyniam, aby sa prihlásili do rozpravy. Konštatujem, že písomnú prihlášku neevidujem, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Ústne sa hlási pán poslanec Peter Pelegrini. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a po vystúpení v rozprave pána spravodajcu bude mať slovo potom pán poslanec Peter Pelegrini.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Ja len veľmi stručne. Aj v prvom čítaní som apeloval na ministerstvo a v podstate dal som návrh na stiahnutie tohto zákona, na prerušenie rokovania o ňom podľa rokovacieho poriadku s tým, aby sa najprv dopracovali vykonávacie predpisy, ktoré sú súčasťou tohto zákona, bez ktorých je ťažko vykonateľný, lebo, resp. vôbec nevykonateľný. Je to viacero vykonávacích predpisov, napr. podrobnosti o prevádzkovaní letísk a leteckých podzemných zariadení, kde treba doplniť § 32. Takisto druhy ochranných pásiem a ich tvary a rozmery - § 29, činnosť orgánov zúčastnených pri pátraní po lietadlách a záchrany ľudských životov - § 17. Ale myslím si že predkladateľ má vedomosť o tom, že tieto vykonávacie predpisy treba zrealizovať.

    A preto nechcem dať zase ten istý procedurálny návrh, aby sa stiahol zákon, pretože sme vystavení infringementu Európskej komisie a musíme implementovať do života tie zistenia, ktoré pán minister uviedol, čiže s tým ja nemám problém. Len chcem apelovať na pána ministra a požiadať ho, aby napr., ja neviem, do marca 2012 si zobral férový záväzok, že tieto vykonávacie predpisy budú dopracované a zadefinuje sa to aj v dôvodovej správe, že budú doplnené. A aby tento zákon bol vykonateľný, aby sme si neurobili iba fajku že máme voči Európskej komisii splnenú povinnosť, ale budeme mať ťažko vykonateľný predpis. Čiže o to chcem požiadať pána ministra, aby sa zasadil o to aby tieto vykonávacie predpisy, ktoré chýbajú, boli do, napr. do marca 2012 uvedené do života.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy ďalej sa prihlásil pán poslanec Peter Pelegrini, ktorému teraz dávam slovo, ako jediný okrem pána spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v uvedenom zákone stanovujeme pre Letecký úrad Slovenskej republiky ďalšie úlohy a povinnosti a, samozrejme, proti tomu sa nedá nič namietať. Ale čo je treba zdôrazniť, je to, že letecký úrad bdie nad bezpečnosťou leteckej premávky a teda aj nad bezpečnosťou mojou, vašou, pán minister, všetkých tu prítomných, ako aj všetkých občanov, ktorí využívajú letecké služby, a je preto dôležité, aby fungoval 100-percentne. A je zároveň jeho fungovanie aj našou vizitkou v rámci medzinárodných organizácií, ktoré posudzujú fungovanie leteckého úradu.

    Preto by som rád využil tento priestor a túto možnosť, aby som vás, pán minister, požiadal, aby ste preskúmali niektoré informácie, ktoré sa dostali aj mne, a pevne verím, že ich máte aj vy, pretože naozaj zmyslom dozoru leteckého úradu je dosahovať maximálnu možnú úroveň bezpečnosti leteckej premávky. Do rúk sa mi dostali informácie o tom, že napr. niekto vo vedúcej pozícii na leteckom úrade nútil zamestnanca leteckého úradu vystaviť doklady pre lietadlo, ktoré nespĺňa technické predpoklady na svoju prevádzku. Keď sa tento dotyčný zamestnanec nenechal dotlačiť k takémuto schváleniu prevádzky, takejto techniky, bol istou vedúcou osobou z leteckého úradu prepustený v rámci reorganizácie na počkanie. V súčasnosti tento zamestnanec je vo výpovednej lehote, ak už aj nie je vyhodený z práce. A takéto necertifikované lietadlo bez pridelenej značky si údajne bez problémov už poletuje niekoľko mesiacov a letecký úrad o tom vie a vo veci nekoná. Opakujem tieto informácie sú mne doručené ako opozičnému poslancovi, takže musím pracovať len s informáciami, ktoré mám, a toto moje vystúpenie berte, pán minister, skôr ako námet na to, aby ste si vy preskúmali tieto informácie, či sa zakladajú na pravde alebo nie. Pretože sa zdá, že štátny odborný dozor pre oblasť civilného letectva v niektorých prípadoch nespĺňa požiadavky nestrannosti, objektívnosti a dokonca ani odbornosti. Zdá sa a je verejným tajomstvom, že ak máte dnes kontakty s dosahom na vedenie leteckého úradu, môžete od neho de facto získať akékoľvek povolenie aj bez toho, aby ste splnili všetky nevyhnutné predpoklady. A ak takýmito kontaktami nedisponujete, môžete leteckým predpisom vyhovovať hoci aj na tisíc percent, žiadne povolenie nezískate. A ak ho už aj máte, môže oň veľmi ľahko prísť, alebo vám môže byť jeho platnosť pozastavená. Preto nebolo by dobré, aby letecký úrad bol používaný ako nástroj diskriminácie voči tej časti leteckej verejnosti, ktorá má chuť realizovať sa v tomto odvetví, ale nemá personálny dosah alebo prepojenie alebo priateľské zväzky s terajším vedením.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, že nemôžem momentálne označiť za zodpovednú osobu vás, pán minister, pretože tak ako vy, tak ani ja, nie sme úplnými odborníkmi na leteckú prevádzku, aj vy ste odkázaný len na svojich odborníkov, ktorých ste do týchto pozícii nominovali, a takisto ste odkázaný tiež len na informácie, ktoré sa vám ako ministrovi na stôl dostanú, a nie vždy musia zodpovedať pravde. Samozrejme za fungovanie leteckého úradu je zodpovedný riaditeľ tohto úradu pán Ing. Pätoprstý, ktorý sa ujal funkcie 13. 8. 2010. Následne v septembri sa pravdepodobne po straníckej linke zase jeho priateľ, ktorý mu dopomohol k tejto funkcii, stal členom Dozornej rady Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Pán riaditeľ leteckého úradu po svojom nástupe do funkcie riaditeľa leteckého úradu prijal do zamestnania vzdelaním stredoškolskú učiteľku pani Mgr. Orfánusovú a o tri týždne neskôr ju menoval do pozície vedúcej odboru licencovania leteckého personálu. Či je to dostatočná kvalifikácia danej osoby na výkon takejto zodpovednej funkcie, neviem posúdiť, dávam na zváženie.

    Ďalej pán riaditeľ leteckého úradu po svojom menovaní do funkcie prijal do funkcie inšpektora na odbor prevádzky lietadiel leteckého úradu manžela, pravdepodobne manžela generálnej riaditeľky sekcie civilného letectva a vodnej dopravy na ministerstve vašom Ing. Valičkovej, pána Jozefa Valička. Možno je to len menovec, možno je to v skutočnosti naozaj jej manžel, to už musíte posúdiť vy, pán minister. Pripomínam že ide o tú istú úradníčku, ktorá spoločne s riaditeľom leteckého úradu využila možnosť na výlet do USA, kde pre českú spoločnosť išla de facto, podľa môjho názoru, neoprávnene aj väčšina slovenských úradníkov preberať lietadlo, pričom na takéto činnosti nemajú tieto osoby oprávnenie. Kto tento výlet hradil a ako bol financovaný, je na vás, aby ste prešetrili.

    Zdá sa teda, že na úrade funguje momentálne akási skupinka a táto skupinka sa prezentuje pred verejnosťou ako odborníci, že sú to odborníci, ale zdá sa, že skôr je to politická skupinka, pre ktorú je odbornosť iba maskou, a skrývajú za to svoje osobné a skupinové záujmy. Naozaj, prosím, pán minister, skúste sa lepšie pozrieť na fungovanie leteckého úradu a skúste prešetriť informácie, či úradníci porušujú letecké predpisy, či sa náhodou neoprávnene neúčastnia niektoré osoby na palubách lietadla pri jeho technickom prelete, či úrad koná vo veci údajného neoprávneného lietajúceho stroja OM SH v Piešťanoch, či politickí nominanti nerozdeľujú žiadosti, ktoré prichádzajú na letecký úrad, na tie, ktoré sú vybavené veľmi promptne, a na tie, ktoré sa vopchajú na spodok nejakej kôpky, do spodného šuflíka a dochádza k prieťahu pri ich vybavovaní. Či licencovanie leteckého personálu naozaj vykonávajú osoby s vysokou kvalifikáciou alebo bez kvalifikačných predpokladov, tak ako som to uviedol pred chvíľkou. Ako je riadený ten úrad, komu sa dávajú osobné príplatky, komu sa dávajú odmeny, či zamestnancom na základe nejakých štandardných režimov alebo v závislosti na vzájomných osobných väzbách a tak ďalej. Ako sú postihovaní zamestnanci, ktorí odmietnu porušiť záväzné predpisy, a tak ďalej a tak ďalej. Či znižovanie počtu inšpektorov leteckej techniky je správnou cestou, keď medzinárodná organizácia nášmu úradu dlhodobo vyčíta personálnu poddimenzovanosť.

    Preto ešte raz, pán minister, z tohto miesta vás žiadam, aby ste sa pozreli bližšie na činnosť leteckého úradu, pretože ešte raz, ako som povedal na úvod, letecký úrad bdie nad bezpečnosťou leteckej prevádzky a nad bezpečnosťou nás všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí lietadlami lietame.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Neevidujem žiadne faktické poznámky. Pán Pelegrini bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu.

    A preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, či chce reagovať na rozpravu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Krátko. Všetci chcú len krátko teraz. Ja ďakujem aj za vystúpenia, aj za podnety. Pánovi kolegovi Vážnemu chcem vyjadriť uistenie, že na vykonávacích predpisoch sa pracuje a včas budú súčasťou celkového riešenia. Samozrejme, tento zákon, ako som povedal, reaguje aj na európsku smernicu, ale aj na zistenia z Eurocontrolu z novembra minulého roku, a očakáva, resp. nadviažu naň aj niektoré vykonávacie predpisy.

    Čo sa týka tej druhej časti alebo druhého príspevku od pána Pelegriniho, práve v tom duchu, aby transparentnosť, precíznosť, možno prísnosť alebo odbornosť vykonávaných rozhodnutí nášho úradu a zároveň aj ostatných spôsobovala férovosť, resp. nespôsobovala diskrimináciu, ktorú ste spomínali, naznačovali, je dôležité, aby nielen pravidlá, ale aj ich výkon takým bol. Je to aj o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách, ktoré nesú zodpovednosť. Zaznelo tam veľa údajných informácií. Ja som si aj poznačil, resp. preverím niektoré z nich. Na niektoré už bolo reagované aj verejne v médiách a aj zo strany ministerstva dopravy, preto nepovažujem v tejto chvíli za dôležité alebo potrebné ešte k tomu niečo dodávať. Ale to, čo odznelo, si overím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete využiť možnosť záverečného slova?

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ide o tlač 328 a spoločná správa má tlač 328a.

    Opäť odovzdávam slovo pánovi ministrovi dopravy, pánovi Figeľovi, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 262 z 20. apríla tohto roku predkladám do druhého čítania návrh zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2010 pod č. 35 zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení viacerých smerníc pod číslami 767 z roku 1976, 525 z roku 1984, 526 z roku 1984, 527 z roku 1984 a 36 z roku 1999.

    Vývoj v oblasti bezpečnosti prepravy a uplatňovanie ustanovení niektorých medzinárodných dohôd na vnútroštátnu prepravu si vyžaduje aktualizovať pravidlá, ktoré sa týkajú prepravovateľných tlakových zariadení. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť a zabezpečiť voľný pohyb prepravovateľných tlakových zariadení v rámci Európskej únie vrátane uvedenia na trh, sprístupnenia na trhu a ich používania. Z toho dôvodu je potrebné stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa povinnosti výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov, distribútorov, vlastníkov a tak isto prevádzkovateľov a zároveň aj požiadavky, ktoré majú prepravovateľné tlakové zariadenia spĺňať.

    Uplatňovanie ustanovení niektorých medzinárodných dohôd na vnútroštátnu prepravu nebezpečného tovaru po ceste, po železnici a po vnútrozemských vodných cestách pri zachovaní voľného pohybu prepravovateľných tlakových zariadení si vyžaduje teda harmonizovať podmienky, v rámci ktorých sa nebezpečný tovar prepravuje v celej Európskej únii.

    Navrhnutá právna úprava prispeje k zníženiu ohrozenia života, zdravia a majetku občanov. Návrh zákona nemá negatívne vplyvy na niektoré zo sledovaných segmentov, ako je rozpočet, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti, a má pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Aj v duchu gestorského výboru očakávam a podporujem schválenie tejto predloženej zákonnej normy. Nestačí nariadenie vlády, keďže tu ide o viaceré ustanovenia, ktoré ustanovujú alebo postulujú povinnosti, bolo nevyhnutné prikročiť k takejto forme transpozície smernice do formy zákona.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem.

    A teraz poprosím Ľubomíra Vážneho z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona, ktorý máme ako tlač 328 v druhom čítaní.

    Návrh zákona bol pridelený: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Všetky výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi predmetných výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákonu.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 14. júna 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: je ich spolu sedem, sú charakteru precizovania niektorých ustanovení, legislatívno-technických doplnkov a tiež riešia určité zmeny vo výške pokút a v tzv. iných správnych deliktoch.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že o bodoch 1 až 7, to znamená o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Predsedajúci, zatiaľ.

    Poprosím teraz všetkých, pretože otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Kto sa k tomuto bodu chce prihlásiť ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.

    Máte ho ako tlač 349 a spoločná správa výborov je pod tlačou 349a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby odôvodnil aj tento návrh zákona.

    Spravodajcom je pán Marián Radošovský, ktorého prosím, aby sa pripravil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie pre obce pripravilo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok, ale zároveň v nadväznosti na dôležitý zákon alebo novelu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Na základe tohto zákona poskytovanie dotácií z rozpočtových kapitol ministerstiev od 1. januára 2011, teda od tohto roku, je možné na základe osobitného zákona a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Účelom predloženého návrhu zákona je určiť rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.

    Žiadateľom o poskytnutie dotácie bude obec, ktorá je obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie. Dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.

    Vláda tento návrh zákona prerokovala v apríli a schválila ho uznesením č. 285. Navrhovaná právna úprava je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je náš štát viazaný.

    S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prednesené na výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, vyjadrujem súhlas. Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2011, aby bolo možné prijať podporu, resp. opatrenia ešte v tomto rozpočtovom roku.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo poslancovi Mariánovi Radošovskému, ktorého určil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, všetci máte pred sebou spoločnú správu, preto v stručnosti tak, aby bolo pre zápis jasné.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí, tlač 349, trom výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré predmetný návrh aj prerokovali v predpísanom termíne.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská.

    Výsledky rokovaní boli nasledovné: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 204 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami vládny návrh, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 197 takisto súhlasil schváliť s pripomienkami a výbor pre verejnú správu svojím uznesením č. 85 takisto súhlasil a navrhuje schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovoril pán minister. Všetci ich máme v spoločnej správe, to znamená, je návrh na ich schválenie. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady spoločne hlasovať v bodoch 1, 2, 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí uvedený vládny návrh zákona schváliť.

    Toľko, ďakujem pekne a poprosím, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Beblavého do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. A potom otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Najprv si ho dovolím prečítať, potom odôvodniť.

    Bod 1. V § 6 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

    "(6) Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba, odkaz pod čiarou 11a) nesmie byť

    po a) starostom obce, ktorá je žiadateľom,

    po b) poslancom obecného zastupiteľstva obce, ktorá je žiadateľom,

    po c) členom štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, ktorá je žiadateľom,

    po d) zamestnancom obce, ktorá je žiadateľom.

    Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky. 7 až 9."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 11 a) znie:

    "11a) §116 a 117 Občianskeho zákonníka."

    Bod 2. V § 8 odsek 2 sa písm. c) nahrádza novým písmenom, ktoré znie:

    "c) najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí výzvu na predkladanie žiadostí, ktorá obsahuje najmä:

    po prvé, formulovanie žiadosti v elektronickej podobe,

    po druhé, disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,

    po tretie, najvyššiu a najnižšiu výšku jednej dotácie,

    po štvrté, spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov v žiadosti,

    po piate, časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí

    a po šieste, zloženie komisie.".

    Ďakujem.

    Teraz odôvodnenie: Tento návrh predkladám k zákonu, tak ako k mnohým iným zákonom som predtým buď ja, alebo niektorí kolegovia predkladali pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkajú poskytovania dotácií. Treba povedať, že tento návrh je preto pomerne krátky, lebo ten návrh zákona už takmer vo všetkom spĺňa tie štandardné prvky, na ktorých sa aj vláda dohodla. A je v tomto, musím povedať, významným pokrokom oproti niektorým predchádzajúcim zákonom, návrhom, ktoré sme tu mali.

    Napriek tomu navrhujem doplniť len dve veci. Jedna je, aby členmi tej komisie, ktorá má vyhodnocovať žiadostí obcí o dotáciu, nemohli byť ľudia z obce, ktorá je žiadateľom, čo si myslím, že asi je pomerne logické. A samozrejme, ľudia z iných obcí tam byť môžu.

    A ten druhý návrh je určitý zoznam informácií, ktoré treba zverejňovať.

    Navrhujem dať o oboch bodoch hlasovať osobitne, pre prípad teda, že by o jednom z nich ešte bolo treba viesť nejakú diskusiu, aby sa navzájom neblokovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec boj jediný písomne prihlásený do rozpravy. Preto otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu.

    Hlási sa pán poslanec Ďurkovský. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja mám skutočne len veľmi stručné dve, možná skôr otázky priamo na pána ministra, ktoré mi unikli pri prerokovaní tohto materiálu.

    Jednak sa jedná o § číslo 4, § číslo 5, pardon, kde v ods. 2 v písm. c) je potrebné predložiť zmluvu o spracovaní územno-plánovacej dokumentácie ku všetkým materiálom. Jedná sa o to, aby si ministerstvo bolo vedomé, že vysúťažiť dodávateľa na územnoplánovaciu dokumentáciu je možné len vtedy, keď sú k dispozícii finančné prostriedky na toto krytie. To znamená, to len také upozornenie pre ministerstvo.

    A druhá vec súvisí s poskytnutím, resp. vyplatením tejto dotácie, to znamená v kalendárnom roku, v ktorom bola táto žiadosť predložená. Treba si samozrejme uvedomiť, že tie práce môžu sa pretiahnuť aj do ďalších rokov. Treba to mať ošetrené tým spôsobom, aby príslušnej obci, ak sa táto práca preklenie do ďalšieho obdobia, mohli byť tieto finančné prostriedky hradené. Nič viac, nič menej z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Už na rokovaniach výborov niektoré precizácie ďalej upresňujú samotný zákon, ako je logické. Je to jeden zo série zákonov, ktorými sa predchádzajúce nariadenia vlády menia na zákonné mechanizmy pre poskytovanie dotácií. Takže istý rukopis alebo spoločná línia tam je, ale každá je zároveň špecifická tým zameraním alebo obsahom.

    Ja chápem túto zmluvu, o ktorej teraz bola reč, ako návrh, ktorým žiadateľ podkladá, alebo teda dokladá, podporuje svoju oprávnenosť s tým, že samozrejme následné vysúťaženie a uzavretie takejto zmluvy znamená už aj finančný vzťah.

    A čo sa týka námetov alebo návrhov pána poslanca Beblavého, videl som ich prvýkrát, ale v duchu posilňovania aj transparentnosti, aj nezávislosti pri posudzovaní rozhodovaní myslím, že takéto, takýto inštitút komisie s náležitosťami alebo podmienkami, ktoré spomínal, môže dôveryhodnosti a efektívnosti poskytovania dotácií len prospieť. Toľko na margo toho, čo odznelo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Nórskym kráľovstvom, tlač 385.

    Návrh vlády znovu odôvodní pán podpredseda vlády Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol po prerokovaní, do prerokovania je iniciatívny návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Nórskym kráľovstvom. Vláda tento návrh prerokovala dňa 12. januára a schválila ho svojím uznesením č. 10.

    Nórske kráľovstvo je už od začiatku programu satelitnej navigácie Galileo najbližším partnerom Európskej únie spomedzi všetkých nečlenských krajín Európskej únie. Z politického, technologického, finančného hľadiska Nórske kráľovstvo prispieva ku všetkým fázam programu Galileo prostredníctvom svojho členstva v Európskej vesmírnej agentúre, a tiež niekoľkoročnou neformálnou účasťou v riadiacich štruktúrach Európskej únie práve v súvislosti s programom Galileo.

    Cieľom predkladanej dohody je stanoviť všeobecné zásady tejto spolupráce, ale aj práva a povinnosti Nórskeho kráľovstva najmä v príslušnej oblasti, ktorou je bezpečnosť. Predkladanou dohodou sa formalizuje a prehĺbi úzka integrácia Nórskeho kráľovstva do európskych programov globálnych satelitných navigačných systémov.

    Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je táto dohoda medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, a preto je potrebné, aby bol pred ratifikáciou vyslovený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou.

    Predkladaná zmiešaná úniová zmluva má charakter prezidentskej zmluvy a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi, nakoľko je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon. Prezident Slovenskej republiky súhlasil s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese prostredníctvom svojej kancelárie. Materiál je legislatívnej povahy na vykonávanie tejto dohody. Aj vykonávanie tejto dohody nebude mať negatívne finančné, ekonomické alebo environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vážená snemovňa, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní tohto materiálu v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, dopravu, výstavbu regionálneho rozvoja, ktorý sa volá teraz už len výbor pre hospodárstvo a výstavbu a dopravu, pána poslanca Ľubomíra Vážneho.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu, ktorý ste obdržali ako tlač 385.

    Predmetný návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Ústavnoprávny výbor ako aj výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu prerokoval predmetný návrh a prijal k normu platné uznesenia. V týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Nórskym kráľovstvom na druhej strane a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Taktiež spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 23. mája 2011 č. 177.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády a pánovi spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 403.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pána poslanca Novotného, predsedu výboru, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ústne prihlásení ešte poslanci pán Kalist, Gaľa, Lazár a Ondruš.

    Takže, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Kalist, ktorému odovzdávam mikrofón. Nech sa páči.

  • Áno. Dobre. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi pár slov k prerokovanému zákonu, ktorý si dovolím použiť, povedzme, pracovný názov zákona o lieku, o novej sto štyridsiatke. V prvom rade, skutočne patrí poklona náročnej práci všetkých, ktorí na ministerstve zdravotníctva pracovali na tomto zákone.

    Takzvanú novú sto štyridsiatku si prax už dávno vyžadovala, pretože opakovaná novelizácia ju urobila doslova, doslova a do písmena, neprehľadnou. Bol veľký problém zistiť, čo vlastne platí, čo neplatí, boli tam nejednoznačné ustanovenia. Súčasne plne vítam aktivitu ministerstva zdravotníctva, ktoré smeruje k naplneniu programového vyhlásenia vlády.

    Hneď na úvod, ako určite dobre viete, ja som sám lekárom a na rozdiel od ďalších kolegov, ktorí tu sedia alebo mali by tu sedieť, tiež nevlastním žiadnu distribučnú firmu, ani lekáreň. A dokonca, ako už tu odznelo aj v rozprave, nie som ani chirurgom. Ja presne patrím k tej skupine lekárov, ktorá predpisuje lieky. Napriek tomu a napriek existencii petície proti tomuto zákonu, aj keď som sám tým lekárom predpisujúcim lieky, som žiadnu petíciu proti tomuto zákonu nepodpísal. Myslím si však, že je minimálne potrebné rozmýšľať nad tým, prečo túto petíciu, petíciu proti pôvodne, a to chcem zdôrazniť, proti pôvodne navrhovanému zneniu zákona podpísalo okolo tritisíc sedemsto lekárov, keďže tá petícia bola organizovaná niekedy začiatkom marca, takže pôvodné znenie. A tritisíc sedemsto lekárov na slovenské pomery skutočne nie je málo.

    Pokiaľ nejaký lekár vysloví svoje obavy, či už má nejaký dojem z nižšej bezpečnosti pre pacienta, alebo z iných medicínskych príčin, neznamená to, že je automaticky úplatný, že sleduje záujmy farmafiriem, alebo, ako trefne poznamenali iní kolegovia, nedajbože nimi platený.

    Pokúsim sa ale vrátiť aspoň čiastočne k veci. Teda, k časti zákona, ktorá sa týka sieti lekární, tu už veľmi pekne a obšírne hovoril kolega Novotný, a mne zostáva s ním fakt len súhlasiť. Len aspoň k niekoľkým detailom. Približne 17 % lekární sú dnes v akože neexistujúcich sieťach. Podľa oficiálnych údajov na Slovensku žiadne lekárenské siete neexistujú, no zrazu máme číslo, číslo 17 %, ktoré tvrdí, že vlastne 17 % lekární je v sieťach. Tak, o čom vlastne hovoríme? Prečo sa stále chceme tváriť, že biela nie je biela, alebo iná farba nie je inou? Jednoducho ju zákonom zakážeme a budeme tvrdiť, že je, povedzme, žltou? Každému je snáď jasné, že takto to nemôže zostať. A ak si situácia na trhu vyžaduje alebo sama vytvorila siete, čo podotýkam nie je experiment, nie je žiaden príkaz od zeleného stola, ale je to reálna vec, ktorá na Slovensku už funguje, akurát sa tvári, že má inú farbu, tak prečo tomu bránime? Naopak, ja si myslím, pokiaľ zavedieme jasné pravidlá, tak máme šancu mať lepší systém s rovnakými podmienkami pre všetkých. Takže toľko asi ku sieťam.

    Druhou, tiež dôležitou časťou tohto zákona je takzvané, keď to tak jednoducho poviem, poskytovanie zliav v lekárňach. Podobný návrh tiež z dielne koaličného poslanca, kolegu Novotného, už raz táto Národná rada schválila a po vrátení prezidentom jej osud všetci poznáme. No tentokrát je integrálnou súčasťou liekového zákona a ja naozaj nerozumiem, prečo sa predstavitelia strany SMER vyjadrovali proti zľavám, proti zľavám pre pacienta. Ja som za to, aby pacient platil menej. Ak niekto dobrovoľne - a podotýkam dobrovoľne - chce pacientovi alebo teda mne ako spotrebiteľovi lieku chce dať zľavu, nevidím žiaden dôvod na to, aby som mu v tom bránil. Približne 30 % lekární sa pozitívne vyjadruje k možnosti dávať zľavu a to takým spôsobom, že už dnes majú zavedené najrozličnejšie vernostné systémy. A toto číslo, to porovnanie týchto dvoch čísel, je veľmi zaujímavé. Tých, totiž takzvane neexistujúcich sieťových lekární, je 17 % a zľavy chce poskytovať dvakrát, zhruba povedané, dvakrát toľko lekární. Takže nielen zlé siete, zlí kapitalisti, zlý neviem kto chce poskytovať zľavy, ale aj vysoké percento lekárnikov, farmaceutov, majiteľov jednej lekárne chcú nielen poradiť, ale aj pacientovi pomôcť. Áno, chcú mu pomôcť aj poskytnutím zľavy z doplatku. A nesmieme zabudnúť na fakt, že akákoľvek zľava podľa súčasného návrhu sa automaticky prejaví vo výške úhrady zdravotnej poisťovni, teda šetrí aj verejné zdroje. Môžeme debatovať o tom, koľko percent, či by to nemalo byť 1:1, teraz je to 50:100, ale skutočne, to sú technické detaily, ktoré sa kedykoľvek dajú vyriešiť. Faktom zostáva, že šetria verejné zdroje. Tak vyzývam všetkých, prosím vás, nebetónujme zisky lekární, nezakazujme im zľavy dávať. Pozor, nikto lekárnikov, lekárne nenúti zľavy poskytovať, ak im to nevyjde, ak to nechcú, ak majú, budú mať ekonomický problém, akýkoľvek iný, ich vlastný, zľavu nedajú a tým to končí. Nik ich k ničomu nútiť nebude. Ale pokiaľ chcú, chcú vám dobrovoľne dať zľavu, tak prečo im v tom bránime? Ja nevidím dôvod, prečo by sme im v tom mali brániť.

    No a tretia taká veľmi dôležitá súčasť zákona o lieku je generická preskripcia. No o generickej preskripcii tu už odznelo strašne, strašne veľa viet. Už ani neviem, čo nového by som mohol uviesť, tak mi prepáčte, pokiaľ sa budem niekedy opakovať. Chcem len upozorniť, že takisto, ako má generická preskripcia alebo teda povinná generická preskripcia výhody, tak má aj isté riziká. Generická preskripcia je dnes povinná iba v dvoch krajinách Európskej únie alebo Európy. A to je Litva a Portugalsko. V ďalších šiestich krajinách je ale povinná generická substitúcia. Tá by teoreticky mala mať podobný efekt. A na Slovensku máme zavedenú generickú substitúciu už roky, no ten efekt, na nešťastie, na Slovensku prinesený nebol. Iba 5 % liekov v rámci predpisov bolo genericky zamieňaných v lekárňach. Prečo asi? Ja si myslím, pre nedostatočné motivácie k šetreniu ako zo strany lekárov, ale, povedzme si aj pravdu, zo strany pacientov, spotrebiteľov, slovenských pacientov. Veď tí, ktorí o tom niečo viete, poznáte situáciu, že ak babička nedostane u lekára recept, rovná sa to temer automaticky zlý lekár.

    A ešte taký pohľad do vlastných radov, nemyslím poslaneckých, ale všeobecne občanov. Čo tie milióny balení liekov, ktoré máme všetci doma, v úvodzovkách, uskladnené po šuplíkoch? Nespotrebované, nezjedené, vybraté, ale nikdy, nikdy nepoužité na liečebný účel. Za toto nemôžu ani lekári, ani tie zlé alebo už akokoľvek ich nazveme farmafirmy. Za tento druh správania si môžeme my sami, slovenskí pacienti. My.

    Na rozdiel od povinnej generickej preskripcie, ktorá je povinná v Portugalsku a v Litve, je tá doslova zakázaná,v Rakúsku. Cyprus má tak fifty-fifty vo verejných, alebo vo verejnej časti zdravotného poistenia je povinná, ale v tej druhej časti je dokonca zakázaná tak isto. V Dánsku je zakázaná generická preskripcia, ale je tam zase, zase generická substitúcia a podobná situácia je vo Švédsku.

    A teraz chcem povedať, prečo som uviedol práve tieto krajiny. Lebo sa chcem pozrieť na veľmi zaujímavý rebríček - to je Euro Health Consumer Index, zatiaľ najnovší dostupný, teda z roku 2009. Tento index zoraďuje, tento index konkrétne zoradil tridsaťdva krajín Európy podľa ich názoru na kvalitu zdravotného systému vrátane takých ukazovateľov, ako je napr. spokojnosť pacientov. Samozrejme má nejaké aj medzery, tento, ale je medzinárodný, opakuje sa každý rok. Takže o niečom vypovedá. Podľa tejto tabuľky, túto tabuľku mám pred sebou, sú krajiny, kde je povinná generická preskripcia, Portugalsko na 21. mieste a Litva obsadzuje pekné 29. miesto z 32. Pre porovnanie, ale, aby sme boli úprimní, Slovensko je aktuálne na 28. mieste, takže nijak nehviezdime. Druhá strana mince, krajiny so zakázanou generickou preskripciou, napr. Cyprus v tej časti neverejného, teda súkromného poistenia, je na 19. mieste, to o 10 miest lepší ako Litva a o dve miesta lepší ako Portugalsko. Ale ešte lepšie príklady sú Švédsko, aj keď tam je s tou generickou substitúciou, tá je na 8. mieste, ale Rakúsko, kde nie je generická substitúcia, ani preskripcia povolená, je na 4. mieste. Takže 21., 29. verzus 4. miesto a Dánsko, Dánsko je na druhom mieste. Holandsko už tradične na prvom mieste a v Holandsku je generická substitúcia a preskripcia povolená, ale nie prikázaná. To je ten hlavný mentálny rozdiel. Môžete, ale nemusíte. To je veľmi dôležité.

    Dámy a páni, z 32 krajín v zozname sa krajiny, kde nie je povinná alebo dokonca zakázaná generická preskripcia, nachádzajú jasne na popredných miestach. Takže nemôžeme si mýliť generickú preskripciu so zázračným liekom, s liekom na všetko, pretože taký neexistuje. A ešte pri tých odhadoch, koľko reálne generická preskripcia ušetrí, nesmieme zabudnúť na to, že dnes sa predpisuje približne 70 % liekov ako generiká. To značí, že nerozprávame o 100 % trhu, rozprávame len o relatívne, nechcem povedať či malej, ale menšej časti.

    Ďalej, tvorcovia v navrhovanom zákone zvolili cestu tzv. pozitívneho zoznamu obmedzenia generickej preskripcie. Totiž máme dve možnosti, akými sa dá generická preskripcia zaviesť. Negatívny zoznam vymedzuje, čo nesmiete predpísať ako generikum, napríklad, čo ja viem, lieky na liečbu porúch imunity, psychiatrické lieky, skutočne je ich viac a dnes máme v praxi podobné riešenie ohľadom generickej substitúcie. Pozitívny zoznam určuje, naopak, čo musíte predpisovať ako generikum, konkrétne prílohou zákona je zoznam účinných látok, to je 380 účinných látok, pri ktorých sa generická preskripcia vyžaduje. Nevýhodou takého pozitívneho zoznamu je práve to, že uvádza konkrétne účinné látky, takže je nevyhnutné ho pravidelne aktualizovať a dopĺňať o nové molekuly, ktorým skončila patentová ochrana alebo vstúpili na trh. A s takýmito modelmi má paradoxne Slovensko negatívnu skúsenosť. Takže s pozitívnym zoznamom má Slovensko negatívnu skúsenosť, lebo už taký pozitívny zoznam liekov máme - a to sa týka liekov, ktoré môže zdravotná poisťovňa obstarávať priamo - a ten celé roky, napriek zjavnej výhodnosti pre systém, nebol aktualizovaný.

    To by boli také nevýhody. A ešte, ja sám ako lekár, veľmi, veľmi nerád počúvam o protikorupčných účinkoch. A nie žeby som nemal rád protikorupčné účinky, ale nemyslím si, že tento zákon je primárne protikorupčným. Lebo to mi zaváňa hľadaním nepriateľa, či už nepriateľa medzi lekármi alebo ukazovaním prstom na farmaceutické firmy, ako keby všetky tie milióny balení, ktoré ročne predpíšu slovenskí lekári, slúžili iba na biznis alebo na úplatky. Tak to určite nie je. Ja som úprimne presvedčený, že väčšina, drvivá väčšina liekov, ktorá je na Slovensku predpísaná, je predpísaná a dávaná pacientom kvôli tomu, aby im pomohla. Preto vyzývam všetkých, aby sme prestali hľadať nepriateľa, najmä netvrdili, že len lekári sú tí zlí, lebo predpisujú lieky.

    Okrem reštriktívnych opatrení sa dá používanie generickej preskripcie regulovať aj pozitívnymi nástrojmi na podporu jej používania u predpisujúcich lekárov. Medzi to patrí - a to len tak fakt nastrelím - odmeňovanie a zazmluvňovanie na základe podielu predpísaných generických liekov alebo platobný mechanizmus, ktorý je naviazaný na predpisovanie. Ešte lepšie by bola zmena motivácie samotných lekárov, povedzme vytvorením virtuálneho fondu, nejakého limitu na predpisované lieky, ale nielen lieky, môže to byť, môžu to byť aj spoločné liečebné vyšetrovacie zložky a všetka tá bižutéria, takzvane, okolo toho, ale úplne najlepší spôsob je zainteresovanie pacienta, konzumenta liekov, a to takým spôsobom, že je mu vyslovene ponúknutá odmena. Sem patria rozličné varianty pod názvom Reward based Health care, to je tzv. odmena za starostlivosť o zdravie a táto odmena môže, ale nemusí byť finančná, pacient si sám môže vytvoriť úspory pri nevyčerpaní stanoveného limitu. Podobný limit, čo sa týka obmedzenia alebo motivácie lekárov, má Veľká Británia. A vynikajúci, vynikajúco nastavený systém, čo sa týka Reward based Health care, má Juhoafrická republika. Spomínaná Veľká Británia má 80 % predpisovaných generík, ale znova a budem sa opakovať, nesmieme zabudnúť na to, že na Slovensku už dnes sa predpisuje cca 70 % liekov ako generiká. Takže generická preskripcia je iba jeden z nástrojov, jeden z celej škály, ktorá môže znižovať záťaž pacienta, ale neznamená to automaticky zlepšenie zdravotníctva.

    Ďalej sa v zákone o lieku nachádza viacero otáznikov, ako napríklad preraďovanie zubných techník za poskytovateľov lekárenskej starostlivosti s možnosťou uzatvárania zmlúv so zdravotnými poisťovňami, čo v konečnom dôsledku môže viesť k tlaku na verejné zdroje a množstvo technických komplikácii, ktoré nateraz ale sú nezodpovedané.

    No, ale aby som nerozprával len o negatívach, tak za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujem to, že naozaj môže zlacniť lieky pre pacientov. Tieto čísla, odhady sa líšia. Ministerstvo tu prezentuje alebo odznelo tu už viackrát, až 30 % všetkých nákladov. Ja som presvedčený, že to bude nižšie číslo. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade pacienti ušetria maximálne 15 % na doplatkoch, pokiaľ vždy dostanú najlacnejší liek v danej farmakoterapeutickej skupine. A samozrejme, akonáhle sa bude zvyšovať intenzita súťaže pre farmaceutické firmy, je možné očakávať úsporu vo verejných financiách, aj keď určite v menšom rozsahu. Napríklad, je tu nejaký predpoklad, že ceny liekov sa postupne znížia, nakoľko výrobcovia, najmä generík, budú, sa budú predháňať, aby práve to ich generikum bolo prvé, ktoré ponúkne lekárnik v lekárni. Tak áno, tam ten priestor je, otázka znie, aký veľký, keď už budeme mať druhú najnižšiu cenu v Európe. Odhadujem tiež tak 4 - 5 %.

    Ale myslím si, že nie je dôležité, koľko percent konkrétne pacienti ušetria, dôležité je, že reálne ušetria. Toto je najdôležitejšie, dámy a páni, pacient je ten, o kom sa máme rozprávať, pacient, klient, spotrebiteľ, akokoľvek ho nazveme, je to človek, ktorý reálne musí siahnuť do svojho vrecka, vybrať peniaze a zaplatiť nimi v lekárni. Často sa jedná o dôchodcu, pretože vieme, že toto je skupina, ktorí sú najčastejšie chorí, dôchodcu s 300 - eurovým dôchodkom, pre ktorého aj to jedno euro, či už je to 15 %, či už je to 30 % doplatku, znamená úsporu, úsporu v rodinných financiách. A toto chcem opakovane zdôrazniť, že toto je dôležité. Na druhej strane dúfam, že sa nám podarí všetky tie predtým alebo aspoň časť tých spomínaných nezrovnalostí prekonať počas druhého čítania. A ak náš základný cieľ, tak to je úspora peňazí pacientov, zostane zachovaný, pacienti ušetria - a s tým budú súhlasiť pravdepodobne všetci prítomní, či už je to koalícia alebo opozícia - tak to, že pacienti ušetria, nám určite stojí za námahu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Lazár, to ,,péčko" má byť predpokladám, že faktická poznámka? Nie? Faktická poznámka. A ukončil som možnosť, ale dobre, dnes je po sviatku, takže v poriadku. Štyria poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kalistovi za dobré vystúpenie a rád by som prizastavil pri jednom z jeho vyjadrení, keď hovoril o protikorupčnom charaktere generickej preskripcie, teda predpisovania účinnej látky. Je to jeden z argumentov, ktoré uvádza aj ministerstvo zdravotníctva v predkladacej správe, aj v odborných argumentoch, ktoré poskytlo Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ale považujem diskusiu práve o tomto argumente ako o nosnom a najdôležitejšom argumente ako za chybnú a trošku scestnú. A trošku ma aj mrzí, že aj v médiách niekedy tá diskusia sklzáva k tomu, že najdôležitejšie je protikorupčný charakter tohto zákona. Vôbec nie, vôbec nie. Podľa mňa je to úplne marginálny argument, viac by sme mali hovoriť naozaj o tom, o čom si hovoril aj ty vo svojom vystúpení, že ministerstvo očakáva, že vďaka generickej preskripcii, ale aj vďaka ostatným opatreniam v zákone o lieku a v zákone o rozsahu by mohla cena liekov klesnúť o 10 % a pri 1,2 mld. eur, ktoré stoja lieky verejné zdravotné poistenie, je to naozaj krásny odhad šetrenia. Mali by sme viacej hovoriť o tom, že podľa odhadov ministerstva by pacienti mali doplácať za lieky predpísané na recept menej. A ten odhad sa môže pohybovať až do 30 %, ako si uviedol, teda mohlo by sa jednať až o 50 mil. eur, ktoré by pacienti mohli ušetriť na doplatkoch a ktoré dnes zbytočne doplácajú za tieto lieky. A o tom sú v podstate aj ostatné opatrenia, aby pacient doplácal menej, či už je to vernostný systém, kde môže za legitímnych okolností dostať legálnu zľavu v lekárni na lieky predpísané na recept, alebo aj už zavedený maximálny limit na doplatky, ktorý začal platiť od 1. apríla a jeho efekt uvidíme až v treťom kvartáli. Ďa...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Kalist, ja som chápal tento prejav alebo túto rozpravu tak, že prakticky nesúhlasíte s tým, aby bola povinná generická preskripcia, lebo ste uviedli, že tam, kde to štáty majú povinné, tak sa umiestnili na posledných miestach. Ak som tomu správne rozumel, tak je to tak. Takže dávam do pozornosti občanov, je to typický prejav poslanca SaS, kde kritizuje, ale dávam do pozornosti, aby si občania klikli a pozreli, ako bude hlasovať pán poslanec Kalist za tento zákon, lebo je to typické pokrytectvo.

    Ja som očakával, že pán poslanec vystúpi a podporí tento zákon z vládnej koalície, pretože ho predkladá vláda. No on kritizuje, ale potom bude hlasovať úplne inak. Lebo ste povedali, že len 30 % je originálov a 70 % je generík. No a ja sa pýtam, hovoríte stále o pacientovi, že idete zlacnieť pacientovi, aby pacient nemal doplatky, aby v lekárňach mohli byť zľavy, však na to je jednoduchý recept. Ministerstvo určuje ceny liekov, nech ich dá nižšie, lekáreň nemusí dávať zľavy a pacient nemusí doplácať nič. To je všetko. Pán poslanec, som zvedavý, ako budete hlasovať za tento zákon.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem upozorniť na jeden moment, ktorý pán poslanec Kalist vo svojej, v rozprave, ktorý povedal. A teda, že 30 % lekární chce tieto vernostné systémy napriek tomu, že podľa jeho vedomostí iba 17 % lekární je v tzv. sieťach. No je otázne, že koľko tých lekární naozaj v tzv. sieťach zoskupených je. Ale pýtam sa teda, či je správne, že keď 30 % lekární chce vernostné systémy a 70 % ich nepodporilo, či je správne zavádzať vernostné systémy kvôli 30 % lekární a či by sme sa nemali skôr orientovať na väčšinu, ktorá je proti tomu. Lebo naozaj, tento zákon je celý kreovaný pre 30, 10, 20 alebo 5 %, ale určite nie je kreovaný pre väčšinu poskytovateľov napríklad lekárenskej starostlivosti.

    A takisto ma zarazil druhý fakt, keď ministerstvo zdravotníctva, vláda a vládna koalícia deklaruje, že chceme vytvárať podmienky pre to, aby boli pacienti spokojnejší. Tak prečo zavádzame moment generickej preskripcie, keď pacienti v krajinách, kde zavedená povinne bola, vyhodnotili spokojnosť so stavom zdravotníctva na posledných miestach? Prečo to zavádzame? Tak robíme to pre pacientov, alebo pre niekoho iného? A keď to robíme pre niekoho iného, tak ho pomenujme, aby tu nevznikali zbytočné pochybnosti o tom, pre koho sa vlastne tento celý zákon o lieku, ktorý je sprevádzaný veľkým nepokojom a enormnými, stovkami pripomienok k tomuto zákonu, zavádza.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja môžem povedať, že pre mňa a pre pána kolegu Kalista platí, že tak blízko a predsa tak ďaleko. Obidvaja sme vyrastali asi v tých biografických podmienkach, mali sme asi toho istého obvodného lekára, predpokladám, že asi aj tú istú lekáreň, a napriek tomu na to máme trošku odlišný názor. Ja to presne uvediem aj vo svojom vystúpení. Ale zareagujem ešte na to, čo povedal, aspoň na také dva momenty.

    Myslím, že všetci, ktorí tu sedíme, sme za to, aby boli nižšie výdavky na zdravotnú starostlivosť, aby sme ušetrili peniaze. Myslím si, že proti tomu nikto nie je, aby sme šetrili verejné zdroje. Len ide o ten spôsob. Zatiaľ čo my sme boli za to, aby sa šetrili na jednom balení, boli čím menšie náklady a doplatok obyvateľa, vy šetríte balík ako celok. To je jasné, že šetríte balík ako celok, keď sa rušia lôžka, rušia sa zdravotnícke zariadenia, tak je pochopiteľné, že zo štátu pôjde menej peňazí. To je veľmi jednoduchá matematika a v rámci svojho vystúpenia to ešte vysvetlím potom presne.

    A ten druhý moment, moment zliav. Ja nie som lekár, som člen zdravotníckeho výboru, som ekonóm a pozerám sa na to cez peniaze. Pokiaľ mi je dobre jasné, tak ceny liekov nie sú stanovované trhom, ale sú stanovované rozhodnutím nejakého úradu alebo komisie. Čiže čo to znamená? Ak niekto dokáže z týchto cien ešte dávať zľavy, tak asi tá cena je stanovená vysoko. Veď predsa nie je možné, keď niekto niekde stanoví umelo cenu, pretože túto cenu nestanovuje trh, a to je obzvlášť téma pre našich kolegov zo strany SaS, tak napriek tomu sú niektorí, ktorí chcú poskytovať zľavy. Ako to je možné? Asi je to možné len tak, že tá cena je stanovená zle. Lebo pokiaľ je stanovená dobre, tak by tam mali byť zahrnuté len také náklady, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kalist, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. No skúsim po poriadku.

    K pánovi poslancovi Novotnému, áno, presne, myslím, že sme na jednej vlnovej dĺžke. Ja len som poukázal na to, že takzvané "hľadanie nepriateľa" bolo v móde v päťdesiatych rokoch. Takže nehľadajme nepriateľa, hľadajme riešenia.

    Pán kolega Valocký, ja som len upozorňoval na riziká, že generická preskripcia iba sama osebe nie je samospasiteľné opatrenie aj v kontexte s tým, že sa prezentuje ako čisto protikorupčná. A to, čo už sme predtým debatovali, skôr, skôr áno, môj liberálny svetonázor ma predurčuje k tomu, aby som bol za dobrovoľné a nie povinné. Všeobecne SaS je za znižovanie vplyvu štátu a všetkých tých kontrolných orgánov, ale to sú všetko veci, ktoré určite vieme vyriešiť, s tým, že naozaj by pacient mohol platiť menej a hlasovať budem podľa vedomia a svedomia.

    No ku kolegovi Rašimu, ale skutočne aj ku kolegovi Lazárovi, stále zľavy, zľavy. Ja som skutočne viac chcel rozprávať o tej generickej preskripcii, ale dobre. Sedemdesiat percent lekární predsa nik nenúti tú zľavu dať. To značí, že ak budú 7:3 a tých 70 % nebude dávať žiadnu zľavu, pretože nebudú chcieť, nevychádza im to z akéhokoľvek iného dôvodu, nech sa páči. Veď to je práve to dobrovoľné, na čom sa ktokoľvek, akýkoľvek podnikateľ môže dohodnúť. Ale rozhodne nie je v poriadku, že na Slovensku máme presne toľko isto lekární, plus-mínus, ako je to v Českej republike, ktorá je dvakrát väčšia. Takže niekde, niekde je tam problém.

    A k pánovi Lazárovi. No tak neviem, aký máme, tak blízko a tak ďaleko. No čo už s tým narobíme? Ale chcem poďakovať, že všetci chceme, za to, aby pacient platil, teda všetci sme za to, aby pacient platil menej. A myslím si, že to je hlavná a nosná myšlienka toho celého.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gaľa.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, do parlamentu je ministerstvom zdravotníctva predkladaný zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach. Voči tomuto zákonu má Slovenská komora zubných lekárov, ktorej som členom, a kde pracujem aj v orgánoch tohto zoskupenia, niektoré pretrvávajúce výhrady, o ktorých by som rád krátko pohovoril.

    Problém spočíva v snahe časti zubných technikov Slovenskej komory zubných technikov vytvoriť samostatný odbor zubná technika, ktorý by nespadal pod medicínsky odbor zubné lekárstvo. Tieto snahy sa dajú sledovať od začiatku deväťdesiatych rokov nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných, zväčša teda postkomunistických krajinách. Preto bola aj na podnet Council of European Dentists prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady v roku 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 90/38/EHS, ktorej článok 1 ods. 2 písm. d) znie: "Pomôcka na mieru je pomôcka vyhotovená osobitne podľa písomného lekárskeho predpisu lekára s požadovanou kvalifikáciou, ktorou sa na zodpovednosť lekára určujú charakteristické vlastnosti návrhu pomôcky, ktorej používanie je určené výlučne pre daného konkrétneho pacienta." Od platnosti tejto smernice sa už uskutočnili dva pokusy o novelizáciu tejto smernice na pôde slovenského parlamentu. Obidva boli neúspešné.

    Snahy Slovenskej komory zubných technikov sú rôzne, od snahy uzákonenia výdajne stomatoprotetických-protetických potrieb alebo náhrad, cez priame zmluvy zubných techník so zdravotnými poisťovňami, vyčlenenia časti finančného objemu z verejného zdravotného poistenia na zhotovovanie protetických prác, zubných náhrad v tomto prípade, až po spochybňovanie práva kontroly a zodpovednosti zubného lekára za zhotovenú zubnú náhradu. Ak by sa situácia naďalej vyvíjala týmto smerom, zubní lekári by nemohli garantovať bezpečnosť pacienta, ani zodpovednosť za zhotovené zubné náhrady.

    V návrhu zákona o lieku a zdravotníckych pomôckach po pripomienkových konaniach bola odstránená povinnosť zdravotníckych povinností uzatvoriť zmluvu so zubnou technikou, ale zubné techniky naďalej zostali v lekárenskej službe ako takzvaný osobitný druh lekárenskej služby nie s povinnosťou, ale s možnosťou uzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Táto dikcia zatiaľ zostala v návrhu zákona napriek zásadnému nesúhlasu Slovenskej komory zubných lekárov, nesúhlasu zdravotných poisťovní a niektorých vyšších územných celkov.

    Zubná technika nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale subdodávateľom zubného lekára. Za zhotovenú zdravotnícku pomôcku je zodpovedný pacientovi, zdravotnej poisťovni, kontrolným štátnym orgánom len a len zubný lekár. Zubný technik zodpovedá za prácu zubnému lekárovi a ten na základe svojho medicínskeho vzdelania a vedomostí vie oveľa zodpovednejšie posúdiť kvalitu zhotovenej pomôcky ako laik. Zodpovedný môže byť iba ten, kto zodpovedá za zdravie pacienta a nie iba za samotnú zhotovenú zubnú náhradu a to je zubný lekár. Stomatologická pomôcka, stomatologická protéza, stomatologická náhrada sa stáva pomôckou až po jej inkorporovaní do organizmu pacienta. Preto stanovisko zubných lekárov, vysokoškolských pedagógov, stomatologických kliník, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo, Slovenskej stomatologickej spoločnosti a Slovenskej komory zubných lekárov je naďalej, ak nie celkom negatívne, tak voči dosiahnutému kompromisu v istých bodoch naďalej skeptické.

    Slovenská komora zubných lekárov mala a má aj výhradu k používaniu protetických štítkov na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 542/2006 Z. z. o podrobnostiach vyhotovovania tlačív určených na predpisovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, o grafických prvkoch a údajoch na týchto tlačivách, aj o ich predajných miestach. Sám som sa zúčastnil 30. júna na ministerstve zdravotníctva na rokovaní o tvare tohto protetického štítka, kde som vyzýval aj Slovenskú komoru zubných lekárov, aj Slovenskú komoru zubných technikov k tomu, aby sa snažili o kompromis a spoločne rokovali o tvare tohto protetického štítka. Je veľký predpoklad, že do 30. júla tento štítok bude mať kompromisnú formu, bude predložený hlavnému odborníkovi a nebude prekážkou pri prijímaní tohto zákona.

    Ďakujem teda za pozornosť a prajem tomuto zákonu úspešnú cestu legislatívou nášho parlamentu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Gaľovi za to, že vystúpil a že povedal to, čo bolo potrebné povedať, aby sa ustrážil priestor, pretože si treba uvedomiť, že ide, že sa obhajuje a že ide najmä o zdravie pacientov. Pretože toľko škody, ako narobí nevhodná protetická pomôcka, nenarobí príroda. To si treba uvedomiť. A sme svedkami toho, že, bohužiaľ, musím povedať, že súčasný trend vzdelávania, že zručnosti, ktoré nadobúdajú zubní technici ako pomaturitné štúdium, po maturite, po všeobecnej maturite na akejkoľvek strednej škole ich nerobí erudovanými v oblasti somatológie. To znamená, že poznania tela a zdravia a choroby. A chcem ešte povedať, že, bohužiaľ, ja pracujem v, teda nie bohužiaľ, že pracujem, ale vďaka tomu, že pracujem v pregraduálnej výučbe a my učíme budúcich zubných lekárov práve technológiu vyhotovovania protetických výrobkov, tak sa cítim trošku spoluzodpovedná za to, aby neprešli nejaké scestné právne normy v našom parlamente týkajúce sa tohoto priestoru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Gaľovi, lebo podobné pripomienky, ako predniesol on, som dostal aj ja. A teda naozaj sa chcem ešte raz spýtať a dúfam, že sa to aj dozviem, kto a pre koho tento zákon tvoril, keď neboli akceptované odborné pripomienky, odborných profesných spoločností k tomuto zákonu? Teda, kto ho vykreoval a pre koho je tento zákon robený, keď sú tu vznesené otázniky nad pripomienkami odborných spoločností, ktoré neboli akceptované a či je vôbec vhodné predkladať zákon, ktorý má toľko nielen legislatívnych, ale najmä odborných nedostatkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lazar? Tak bol... V poriadku, áno. Dobre, nemusíte kričať. Páni poslanci, kľud! Takže prerušujem rokovanie, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku budeme hlasovať, do 17.05 hodiny. A potom pristúpime k odhlasovaniu všetkých doteraz prerokovaných bodov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniam. Páni poslanci!

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike, tlač 432.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tlač 432.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v rozprave vystúpilo sedemnásť poslancov, z nich jeden, pán poslanec Dostál podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, mám prerušiť rokovanie? Že áno? Páni poslanci, prosím o väčší kľud! Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem ešte raz. Pán predsedajúci, takže, keďže zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, za návrh 5, proti 10, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasovalo 59.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým sa schvaľuje stanovisko Národnej rady, ako ho predniesla skupina poslancov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, za návrh 35, 1 proti, zdržalo sa 51, nehlasovalo 61 poslancov.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme neschválili.

    Teraz by malo nasledovať hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácii na obstarávanie náhradných nájomných bytov, tlač 318, ale vzhľadom k tomu, že sme odložili na zajtra hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ukončení nájomných vzťahov k bytom, a to súvisí, takže navrhujem, aby sme zajtra po odsúhlasení alebo schválení zákona o nájomných vzťahoch, tlač 317, hlasovali o tomto bode, tlač 318. Je všeobecný súhlas? Nie?

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu...

  • Súhlasné hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, so mnou ťažko žartovať.

  • Smiech v sále.

  • Takže pristúpime, zrušme toto hlasovanie, a pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tlač 323.

    Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo a môžete uvádzať jednotlivé hlasovania k tomuto bodu.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 323.)

  • 108. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, ale nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch 1, 2, 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 150.

    No, toto už dávno nebolo, konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Smiech v sále.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom návrhu. Ako vidím, pán spravodajca, toto už také jednotné nebude.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, za 80, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, za 79, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zákona bol schválený.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maroša Kondróta, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach, tlač 328.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 328.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, takže pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, za 84, zdržalo sa 64 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 79, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy v treťom čítaní niekto z poslancov. Konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, za 78, zdržalo sa 69, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí, tlač 349.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Marián Radošovský, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v rozprave odzneli dva príspevky, z toho jeden pán poslanec predniesol aj pozmeňujúci návrh. Najprv odporúčam, aby sme hlasovali o spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o všetkých bodoch 1, 2 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 79, zdržalo sa 71.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďalej odporúčam, aby sme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Beblavého, ktorý má dve časti, hlasovali osobitne, tak ako aj navrhol pán poslanec vo svojom návrhu. Čiže, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu časť jeden.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Beblavého, časť prvá.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148, za 121 poslancov, proti 4, zdržalo sa 19 poslancov, 4 nehlasovali.

    Prvá časť pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého bola schválená.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o druhej časti pozmeňujúceho návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 3, proti 21, zdržalo sa 126 poslancov.

    Túto časť pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku.

  • No, tretie čítanie, pán poslanec.

  • Pardon. Mám splnomocnenie vlastne predložiť zákon do tretieho čítania, čiže vás žiadam o hlasovanie, o tretie čítanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 79, zdržalo sa 71.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať v treťom čítaní o návrhu ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, za 79, zdržalo sa 71.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime teraz k poslednému hlasovaniu, k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Nórskym kráľovstvom, tlač 385.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Upozorňujem, že tu, v tomto prípade, to je medzinárodná zmluva, je potrebných minimálne 76 pozitívnych hlasov. To znamená nadpolovičná väčšina prítomných, pardon, všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149, za 147, proti 1, zdržal sa 1.

    No, schválili sme túto zmluvu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať v prerokovaní a vystupovaní poslancov k vládnemu návrhu zákona o liekoch. Ešte pán poslanec Lazár a Ondruš sú prihlásení do rozpravy.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, tlač 403.

    Prosím, pána ministra Uhliarika a samozrejme aj pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta. Nech sa páči. Do rozpravy sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci. Prosím vás o väčší kľud, ostatných, ktorých táto debata nijak nerozrušuje, nezaujíma, nech sa páči, môžete debatovať mimo rokovaciu miestnosť.

    Pán poslanec Lazár mal by ešte vystúpiť. Stráca poradie, lebo ho tu nevidím. Jaj, pardon, z boku idete, no tak... Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Napriek tomu, že som takmer stratil slovo, tak som si ho udržal a verím, že poviem všetko, čo k tomuto zákonu by som chcel povedať.

    Vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, zaznelo tu viacero pripomienok, resp. príspevkov k tomuto zákonu. Tie príspevky by som hodnotil z takých dvoch rovín. Je to skôr z takej tej lekárskej roviny. Ja nie som lekár, a práve preto by som chcel o tomto zákone rozprávať v prvom rade ako potencionálny pacient, ktorým sme my všetci. Pán podpredseda, počkáme, či...?

  • Aj napriek tomu, že viacerí sú tu potencionálni pacienti, tak ich to nezaujíma.

  • Páni poslanci, prosím vás o kľud. Budem upozorňovať každého po mene, ktorý bude vyrušovať. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Čiže na tento zákon sa dá pozerať z takých troch základných rovín. Tá prvá rovina je pochopiteľne lekárska, pretože je to zákon, ktorý sa týka, je to priamo z ministerstva zdravotníctva. Potom je to technická rovina a potom obchodno-finančná.

    K tej lekárskej, je tu viacero kolegov, odborníkov lekárov, ktorí k tomu vystúpili, a ja si myslím, že v konečnom dôsledku, bežný občan, ak toto pozerá, resp. ak to sleduje, tak mu to veľa v bežnom živote nedá. Práve preto ja sa pokúsim tento zákon vysvetliť tak, ako...?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Aj napriek tomu, že sa ma snažia umlčať, sľubujem, že umlčať sa nedám, poviem všetko, čo som mal pripravené.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale musíte vidieť, že to zrovna nie koalícia, ale vaši opozičníci, fakticky vás vyrušujú. Takže, páni poslanci, fakt už nebudem upozorňovať, ale podľa rokovacieho poriadku, ak budete vyrušovať, samozrejme vás upozorním po mene a potom vykážem z rokovacieho priestoru. Toto ja nechcem robiť, to nie je najlepší spôsob, ale pán poslanec už tretíkrát bol prerušený. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, do tretice. Takže ja by som sa pokúsil tento zákon vysvetliť v prvom rade z pohľadu nás, bežných potencionálnych pacientov, pretože každý jeden z nás je potencionálny pacient, a z pohľadu ekonóma, ako člena zdravotníckeho výboru, ktorý bol pri tom, keď tento zákon bol predložený, ktorý vzniesol už vtedy pripomienky, a myslím si, že ten zákon je zlý a poviem, že prečo je zlý.

    Začnem najsamprv tým, že ako tento zákon vznikol. Je úplne bežná vec a prirodzená vec... No a teraz si myslím, že to už nie sú opoziční poslanci, pán podpredseda, a nechcem im želať nič zlé, aby ochoreli, ktorí nepočúvajú, ale tak...

  • Pán poslanec Kaník, druhýkrát vás vykážem z rokovacieho priestoru, boli ste upozornený. No nech sa páči, môžete odísť.

    Pán poslanec, ale také ticho, musíte uznať, tu už dávno nebolo.

  • Tak ale ja som si všimol, že my dvaja v koordinácii, my si vieme urobiť poriadok. Ja si myslím, že za chvíľu tu bude ticho už úplne, až poviem, pre koho je ten zákon napísaný a kto na tom bude najviac profitovať, myslím, že bude úplné ticho. Ale k tomu sa dostanem za chvíľku.

    Čiže poďme na to, že ako tento zákon vôbec vznikol. Je normálne, úplne prirodzené, že zákony vznikajú, zákony sa predkladajú a po väčšine je stále niekto, kto má záujem na tom, aby sa ten zákon prijal. Avšak na tomto zákone, ja poviem pravdu, neviem, kto má oficiálne záujem, aby bol prijatý. A poviem vám, že prečo. Ten zákon mal cez tisíc pripomienok, tisíc. Z tých tisíc je viac ako štyristo zásadných. Môžete si to pozrieť na internete, je to verejne dostupná informácia, nie je to nič tajné. Takže, ak tento zákon je dobrý a je potrebný pre túto republiku, tak ja sa pýtam, že prečo mal tisíc pripomienok a prečo z týchto tisíc bolo štyristo? A čo je ešte taká ďalšia zaujímavosť. Z tých tisíc stoosemdesiat pripomienok malo ministerstvo vnútra. Neviem, či to máme chápať tak, že tento zákon nemá zhodu ani vnútri vlastnej strany, alebo či je to náhoda alebo to nie je koordinácia, ale neviem si predstaviť, aby z jednej strany, v rámci jednej strany, keď predloží minister zákon, aby iný minister mu tam dal v podstate 20 % pripomienok. Podľa mňa je to veľa. Ale sú to fakty a možnože je to náhoda. Ale minimálne je to na zamyslenie. Tento zákon vo svojej podstate kritizujú všetci. Kritizujú ho lekári, lekárnici a samozrejme aj ďalšie, ďalšie združenia odborné, ktoré sa k tomuto zákonu mohli vyjadrovať. A kritizuje to napríklad aj ministerstvo vnútra, resp. pripomienkuje, ktoré tam vznieslo 180 pripomienok. Čiže toto už je prvý moment.

    Druhý moment je, keď tento zákon bol predložený na zdravotnícky výbor, tak sa rozpútala pomerne veľká diskusia k tomuto zákonu. A bol návrh, aby bol viac-menej komplexne prepracovaný. Aj napriek tomu tento zákon sem prišiel, pretože vôľa určitej skupiny obyvateľstva, ak to môžeme takto nazývať do budúcna, bola, aby tento zákon bol predložený.

    Keď sa nad tým zamyslíme, v tom zákone sú také tri základné momenty, o ktoré sa tu opierajú jednotliví rečníci. Ten prvý moment je - a ja som to už uvádzal v príspevku - keď hovoríme o tom, že tento zákon pomôže znížiť korupčnosť lekárov. Neviem to presne, tú citáciu, môžem to odcitovať priamo z vyhlásenia predkladateľov zákona. Druhý taký moment je, o ktorom sa tu rozprávame, sú zľavy v lekárňach, resp. zníženie výdavkov verejnej správy. A tretí moment je, to je vlastne vôbec ten skrytý cieľ, že prečo sa tento zákon predkladá. Ja si myslím, že z toho ekonomického pohľadu to dokážem zdôvodniť, resp. poviem to, čo si myslím a ako to vidím ja.

    Čiže poďme k tomu prvému bodu - korupčnosť lekárov. Tento zákon by mal odstrániť pravdepodobnosť, že nastane korupcia napr. v košických nemocniciach, keď pani poslankyňa z Košíc tam veselo diskutuje.

    Pán podpredseda, urobte si poriadok, tu sa nedá rozprávať.

  • Je tu taký poriadok, ktorý už dávno nebol.

  • Hovoril som z Košíc, nie z Michaloviec. Ale pán kolega, nič v zlom, keď vás to nezaujíma, ja to chápem. To, že ten zákon predkladáte, ten zákon predkladáte vy, vy viete, prečo ho predkladáte a viete, prečo ho musíte pretlačiť.

    Ale treba si uvedomiť jednu vec, vážené dámy a páni, nikoho z vás tu nevolili veľké nadnárodné farmaceutické firmy, nikoho z vás tu nevolili majitelia veľkých sietí lekární, všetkých nás tu volili ľudia. A ľudia sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. A z úcty k nim, zo slušnosti, by sme sa mali aspoň trošku počúvať, pretože tento zákon sa bude v konečnom dôsledku dotýkať ľudí a len a len ľudí. A to sú tí, ktorí nás volili, a to sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. Čiže jeden z dôvodov, ako ste zdôvodnili tento zákon, že zníži sa pravdepodobnosť korupcie lekárov, že nebudú lekári navštevovaní zástupcami farmaceutických firiem a tak ďalej a tak ďalej. K tomu by som chcel uviesť jeden fakt. Ak máme podozrenie a máme vedomosť, že lekári sú skorumpovaní, tak predsa na to máme postupy a konania, ktorými môžeme takéto niečo buď odstrániť, alebo trestať. Ak nie, tak potom neobviňujme všeobecne všetkých, lebo obviniť všeobecne všetkých, je ten najjednoduchší úkon. Avšak potom sa ospravedlniť je omnoho ťažšie.

    Je pochopiteľné, že pre veľké farmaceutické firmy je jednoduchšie prísť a rokovať so zástupcami veľkých sietí lekární, ako ísť a presviedčať, povedzme, desaťtisíc lekárov, že ten a ten liek je dobrý. Je to omnoho jednoduchšie, je to lacnejšie a je to samozrejme, že aj omnoho rýchlejšie, aby sa určité lieky dostali do predaja, určité lieky nie. Je to moment, ktorý súvisí so samotnou distribúciou, s tzv. distribučnou cestou. Môžete mať sebe lepší, teraz odbočím jednou témou, aby som vysvetlil tú distribučnú cestu, môžete mať sebe lepší výrobok v hocijakom odvetví v hospodárstve, ak nemáte vybudovaný distribučný kanál, spôsob, ako tento výrobok dostať k finálnemu spotrebiteľovi, ten výrobok sa nepresadí. Týmto spôsobom, dnešným spôsobom, povedzme, tieto lieky medzi sebou súperia. Súperia medzi sebou tým spôsobom, že jednotlivé firmy presviedčajú lekárov, že ktorý výrobok je lepší, ktorý je horší, musia to zdôvodňovať, poväčšine je to spojené so školením, ktoré v konečnom dôsledku pochopiteľne prispieva k zvyšovaniu odbornej úrovne lekárov, pretože lekári sú jedna zo špecifických skupín, ktorá sa viac-menej vzdeláva celoživotne a počas celej svojej praxe. Myslím si, že takýto obdobný prípad nie je a lekári to majú o to ťažšie v tejto oblasti. Ale, samozrejme, na druhej strane, ak posilňujeme, lebo týmto zákonom posilňujeme postavenie lekární, tak tento postup sa výrazne skracuje a výrazne zjednodušuje.

    Druhý taký dôležitý moment, hovoríme tu o lekárňach a o postavení lekární, pretože my to vnímame tak, že postavenie lekární a hlavne postavenie majiteľov veľkých sietí lekární sa týmto zákonom výrazne, výrazne posilní. Hovorili sme tu o zľavách. Dámy a páni, treba si povedať jednu vec. Liek, to nie je výrobok, povedzme, tuná vidím, máte niektorí nealko nápoje, ktorý je verejne dostupný a ktorého cenu stanovuje trh. To znamená, že ľudia sa rozhodnú, áno, tento výrobok má takú cenu, tento má pre mňa takú. A niektorý výrobok je predajný aj napriek tomu, že je drahší a niektorý napriek tomu, že je lacnejší, nie. Pretože trh stanovuje cenu. V liekoch, pán kolega, tú cenu stanovuje komisia. A preto ja sa pýtam, to je veľmi podobné, ako je to napríklad v teplárenstve, kde mám skúsenosť. Takisto je stanovený optimálny alebo primeraný zisk, z ktorého si musí tepláreň kryť všetky svoje náklady. Ale neviem si predstaviť, aby teplárne povedali, že nám netreba zisk, pretože z toho zisku sa kryjú opravy, investície, mzdy. Ak tu hovoríme o tom, že niekto v lekárňach chce poskytovať zľavy, tak asi je zlá cena. Pretože ak tá cena je dobrá, tak predsa on nemá z čoho poskytovať zľavy. A kto získa lepšiu cenu? No predsa ten, kto predáva najviac liekov. A kto predáva najviac liekov? No predsa ten, ktorý má najväčšiu distribučnú sieť. A práve preto a to je vysvetlenie toho, že tento zákon alebo, resp. pripomienky k tomuto zákonu vzniesli aj zástupcovia lekární. A teraz tým nemyslím veľké siete, tým myslím bežných, bežné, bežných občanov, resp. bežných podnikateľov, ktorí majú jednu, maximálne dve lekárne. Ako je možné, že aj títo k tomuto vzniesli pripomienky? No je to možné. Je to možné presne kvôli tomu, že do budúcna ich postavenie už bude len horšie a horšie.

    Dnešný režim alebo dnešný systém, ktorý funguje, hovorí o tom, že lekár predpisuje liek, následne lekáreň ho vydáva. Čiže nejakým spôsobom je tam rozdelená spolupráca medzi ošetrujúcim lekárom. Nebudem používať možno úplne správne odborné výrazy, pretože v prvom rade chcem, aby to pochopili ľudia, lekári svoju odbornú diskusiu môžu viesť, ja si myslím že aj niekde inde, nie v pléne parlamentu, pretože tí, ktorí sú nelekári, myslím si, že tomu aj tak veľmi nerozumejú. Takže ak to zjednodušíme z pohľadu pacienta, liek mu predpisuje lekár a vydáva mu ho lekárnik. Bol tu povedaný takýto dôvod, konkrétne pán kolega Novotný, že tento systém je osvedčený a tento systém napríklad funguje v Anglicku. Anglicko tu bolo, myslím, spomenuté viackrát. Ja môžem povedať, že zhodou okolností aj moja mama je farmaceutická laborantka, síce už v dôchodku, a na počudovanie, keď som jej hovoril, že asi vystúpim k tomuto zákonu, a vedela úplne presne, že o čom rozprávam. To musím povedať, že som bol najviac prekvapený. A v rámci tej diskusie nielen s ňou, ale aj s inými, tam bol povedaný jeden dôležitý fakt - áno, generická preskripcia, resp. uvádzanie tých účinných látok je jeden zo spôsobov. Pán kolega Kalist uviedol, že koľko krajín to reálne používa. No nie je to veľa krajín. Používajú to, pokiaľ viem, len dve povinne zo všetkých krajín Európskej únie. A prečo sa to nepoužíva? Na to si treba odpovedať. No, lebo na to lekári jednoducho nie sú takto vychovávaní. Tu nikto nepovedal o tom, že akonáhle sa tento zákon prijme, tak prvý, kto na tomto zákone zarobí, sú všetky softvérové firmy, ktoré vyrábajú, resp. dodávajú softvér pre lekárov. Pretože každý jeden softvér bude musieť byť prerobený. Ten nie je postavený na to, aby sa tam uvádzal účinný liek.

    Druhý moment je, naši lekári, aspoň podľa mojich skúseností a vedomostí, nie sú školení a pripravovaní na to tak, aby pracovali s účinnou látkou. Ten systém bol nejako zavedený, bol tu zavedený roky a oni sú školení tak, že pracujú viac-menej s výrobkom konkrétnym. Pretože každý ten výrobok, áno, má spoločné jadro, ale to okolie, tie ďalšie látky môžu byť úplne iné a pre niektorého pacienta lepšie, pre niekoho horšie. A nie každý výrobok ten pacient príjme rovnako. Ale čo je tretia najzásadnejšia vec tohto vzťahu lekár a lekárnik je, že v Anglicku je viac-menej systém, kde ten pacient chodí k tomu istému lekárovi, obvodnému, ale aj k tomu istému lekárnikovi, čiže obidvaja poznajú približne jeho stav, poznajú jeho reakcie a toho pacienta poznajú úplne v inom rozmere, ako je tomu na Slovensku. Čiže, ak tu hovoríme, že to robíme pre pacienta, ja si myslím, že to pre neho nerobíme. Hlavne tých starších pacientov týmto jednoznačne zneistíme, pretože nelieči či už lekár alebo účinná látka, ale treba si povedať, že lieči aj ten samotný moment, keď babka berie tabletky, dvadsať rokov nejakú tabletku v nejakom balení, už len keď sa zmení to balenie, z toho je babka nervózna alebo dedko, lebo je to tak. Pretože takto to funguje nielen u nás, takto to funguje úplne všade vo svete. A my dnes na to nie sme pripravení, nie sú na to vyškolení lekári, nie sú na to vyškolení lekárnici, pretože v živote takýmto spôsobom nepracovali a nebola to ich úloha. A samozrejme nie je na to pripravený ani pacient. Pretože ten, či chceme či nie, stále pracuje s určitým názvom výrobku.

    Ale vrátim sa k tej ekonomike. Prečo sa toto celé deje? Kto na tom získa? Keď som sa pýtal, pretože, ako hovorím, je to, k tomu tisíc, cez tisíc pripomienok, z toho cez 400 zásadných, čo je podľa nás pomerne dosť a dosť na to, aby tento zákon bol prepracovaný, resp. dopracovaný zásadným spôsobom. Ale určite sa nájde skupina, pre koho sa to robí. Veď predsa, prečo by sa to robilo? Nič sa nedeje na svete len tak. A nám z toho jednoznačne vychádza, že jediný, kto na tom získa, sú majitelia veľkých sietí lekární a farmaceutické firmy. A teraz poviem, že prečo a ako to dobehne nakoniec občanov tejto krajiny.

    Veľké farmaceutické firmy už nebudú musieť organizovať školenia, nebudú musieť chodiť vysvetľovať desaťtisíc lekárom, že či tento liek je lepší, alebo, v čom je lepší od iného lieku, aké má účinky, aké nemá účinky. Im v podstate bude stačiť urobiť také stretnutie, kde bude možno dvadsať majiteľov najväčších sietí na Slovensku a tam sa dohodnú, tento, tento, tento liek pôjde, pôjde v takej a takejto podobe a tento a tento liek budeme presadzovať. Čo, samozrejme, potom následne sa nariadi tým jednotlivým zamestnancom lekárne. Na tom by zatiaľ ešte nebolo nič zlé. Pretože v konečnom dôsledku chceme všetci ušetriť verejné zdroje. A ja vám hovorím, že ich neušetríme. A poviem vám, že prečo. A poviem vám teraz aj, že prečo sa sťažujú tí malí majitelia lekární, keď to môžem takto nazvať. No presne preto, lebo oni robia maloobchod, zatiaľ čo tie veľké siete robia veľkoobchod. Čiže budú mať omnoho lepšie ceny a je otázka času, kedy tí veľkí skúpia alebo iným spôsobom zlikvidujú tých malých. Ako sa to nakoniec prejaví? No predsa tak, ako všade, kde je monopol, kde nie je regulácia následne trhu, lebo tuná nie je prirodzená regulácia trhu a jednoducho budú sa pretláčať lieky, z ktorých je najväčší profit alebo úžitok nie pre pacienta, ale pre majiteľov veľkých sietí lekární. Oni sú jediní, ktorí v konečnom dôsledku na tom budú profitovať. A keď hovorím profitovať, myslím tým v horizonte, povedzme, do piatich rokov. Veď predsa, keby to bol taký fantastický zákon, keby ten zákon tak vynikajúco pomáhal lekárnikom, tak prečo by proti nemu bojovali? Veď to snáď nedáva logiku?

  • Ďakujem. A to je ten pravý dôvod. Pretože keď sme sa nad tým zamýšľali, veď predsa nie je možné, že toľko pripomienok je, veď predsa nie je možné, že všetci kritizujú tento zákon, veď predsa nie je možné, že nikto s tým nie je spokojný, až na zopár, zopár poslancov, dokonca ani vo vnútri, vo vlastnej koalícii nie je na to jednoznačná zhoda. Ak nadviažem na vystúpenie pána kolegu Kalistu, myslím si, že jasne zaznačil, že ten zákon potrebuje popri tých tisíc, myslím, štyridsať pripomienok ešte ďalšie pripomienky, ktoré z neho urobia ako-tak zákon, ktorý by mohol byť realizovateľný.

    Hovoríme tu a často sa tým oháňame, že zníži to výdavky, znížia sa týmto verejné zdroje. Ja uvediem jeden príklad. Nie som lekár, lebo bolo tu také, že ty si lekár, ja som lekár, tak vy ste lekári, ja som ekonóm, tak ja vám skúsim vysvetliť úplne jednoducho, je to jednoduchý vzťah. Ak z Košíc do Prešova potrebujem odniesť deti, potrebujem štyridsaťpäť detí odniesť, tak zoberiem na to autobus, za čo, povedzme, zaplatím 1000 alebo 450 euro tam a naspäť, čiže jedno to decko, keď je ich tam štyridsaťpäť, zaplatí 10 euro. Čiže minul som 450 eur z verejných zdrojov. Avšak, samozrejme, keď ja si poviem, že toľko detí nie je treba, aby tam išlo, to je to isté, ako že nepotrebujeme, aby bolo toľko lôžok, nepotrebujeme, aby bolo toľko oddelení, pretože znižujem tú zdravotnú starostlivosť. Čiže ja si poviem, že predsa nebudem sa starať o štyridsaťpäť detí, postarám sa len o, povedzme, o dvadsať detí, tak si na to zoberiem mikrobus, ktorý bude stáť 300 eur. Čiže jedno decko zaplatí 15 eur. A to je presne ten rozdiel. Vy neznižujete reálne výdavky z verejných zdrojov, vy ich znižujete v globále. Veď to je jasné, že ich znižujete v globále, keď rušíte zdravotnícke zariadenia, veď je jasné, že musíte platiť menej, ako sa platilo pred tým. Ale my tvrdíme a tvrdím, že platí sa na balenie viac, ako sa, resp. platilo sa v dvetisíc šiestom viac ako v roku 2010. To je ako s tými deťmi. Aj tie deti, na hlavu to vyjde 10 eur, keď ich ide menej, je to 15. Ale tu je 450 eur, ale tu je 300 eur. Čiže logická vec je, že ak znižujem služby, ak znižujem objem, tak by snáď bolo už úplne scestné, ak by sa neznížil celkový objem. Ale neznižuje sa objem a podiel na jednu hlavu. Toto je tiež jeden z takých zásadných momentov, resp. z bodov, ktoré tu boli prerokovávané.

    Čoho sa ja obávam ako pacient? K tomu by som sa vrátil. Pretože, čoho sa obávam ja, to si myslím alebo predpokladám, že sa bude obávať aj viacero občanov tejto republiky. A ja to zopakujem znovu ešte raz a môžem to opakovať dookola. My tu nepotrebujeme robiť sponzorované vystúpenia, vystupujeme za občanov tejto republiky a hájime ich záujmy, pretože oni nás volili a my len a len im sa zodpovedáme. V prvom rade si myslím, že nastane mierna panika, pretože lieky, ten občan, ten občan je naviazaný na určitý liek, na určitý spôsob dávkovania. Myslím si, že je to prirodzený fakt a čím ten občan je starší, tak ten vzájomný vzťah je tam o to silnejší.

    Ale čo ja vnímam ako omnoho závažnejší moment, sú tie celkové výdavky na lieky smerom do budúcna. Ak dnes hovoríme o tom, že máme určitú konkurenciu, lebo prirodzene treba povedať, že tú konkurenciu máme. Lekárne, dá sa povedať - však, ak historicky boli obdobia, keď sa na Slovensku stavali len kostoly a nič iné, potom sa stavali len benzín pumpy, potom to boli obdobia, keď sa stavali obchodné centrá - tak celé to obdobie viac-menej zvládli lekárne. Tie sa stavali stále. A tých lekární, kde niekedy bola jedna lekáreň, tak dnes sú štyri, a tie lekárne tam budú vyrastať dovtedy, pokiaľ, samozrejme, ten trh nerozdelí, resp. pokiaľ ten zárobok, resp. tá udržateľnosť jednej lekárne sa nedostane pod nejakú kritickú hranicu. Samozrejme, takéto niečo občan neplatí. Je to len zvyšovanie konkurencie, pretože viac účastníkov trhu, ten občan si môže vybrať. Týmto zákonom je jednoznačne - a ešte raz to zopakujem, jednoznačne posilňujeme postavenie veľkých sietí lekární, ktoré majú úplne inú vyjednávaciu schopnosť, pretože je rozdiel či prevádzkujem jednu lekáreň alebo prevádzkujem dvadsať alebo tridsať lekární, som úplne iný obchodný partner pre výrobcu liekov. A nájde sa x-spôsobov, ako táto veľká spoločnosť dokáže tento benefit, tento zisk zvýšiť pre takéhoto veľkého distribútora, aj vzhľadom na to, že už to nie je len výdajňa liečiv, keď to môžem takto v úvodzovkách povedať, ale už je to hráč, ktorý bude rozhodovať a priamo ovplyvňovať to, aký liek bude vydaný pacientovi.

    A preto je pre mňa, musím povedať, neprekvapuje ma postoj časti koalície, ale prekvapuje ma postoj strany SaS, pretože, ktorá je za otvorený trh, ktorá to hlása, ktorá to má, v podstate je to niečo ako dogma pre nich, že ten trh dokáže všetko. Ale týmito krokmi jednoznačne my do budúcna zmenšujeme trh. A svedčí o tom aj ten fakt, že samotní majitelia lekární, tí malí majitelia, ktorí majú jednu, dve lekárne, sú proti takémuto zákonu, resp. proti takémuto systému fungovania lekární do budúcna.

    Keď sme dávali príspevky ešte v rámci rozpravy, tak tu zazneli takéto výrazy, či už z jednej alebo druhej strany, že hovoríme alebo že niektorí poslanci prezentujú sponzorované vyjadrenia. Myslím si, že viac-menej to bolo z našej strany na vašu stranu, stranu koalície bolo to motivované presne týmto. Pretože my jednoducho nevieme pochopiť, pre koho sa tento zákon robí. Ľudia na tom neušetria absolútne nič. Tu len ide o to, aby na tom niekto zarobil a zaviedol systém, ktorý tu potom už bude fungovať roky. Pretože až zlikvidujeme tie distribučné kanály, ak nebude zrazu tam, kde boli predtým štyri lekárne, päť lekární, tak teraz bude jedna, dve možno do budúcna. To sa presne udeje, pretože je to úplne normálne, prirodzené, že ak tá lekáreň má tu moc rozhodovať, že aký liek vydá, tak má úplne inú vyjednávaciu schopnosť s tým výrobcom liečiv a samozrejme dostane inú cenu. A ešte raz podotýkam nájde sa x a milión spôsobov, ako prísť a motivovať tieto lekárne, aby týmto spôsobom konali.

    A vrátim sa ešte, aby som dokončil tú myšlienku s tým sponzorovaným vystúpením. Čiže určite z našej strany k tomuto zákonu - my navrhujeme, aby tento zákon bol vrátený na zásadné prepracovanie aj vzhľadom na to, že koľko pripomienok bolo k nemu vznesených. My si ich tu môžeme kľudne aj prečítať všetky. A vnímame to a, resp. nechceli by sme, aby sa nasilu pretlačil zákon, ktorý podľa nás, a keď to takto sledujeme v pléne, nemá ani väčšinu vo vládnej koalícii. A jeden z takých jasných argumentov alebo faktických a jasné číslo je, že len ministerstvo vnútra k tomu dalo stoosemdesiat pozmeňujúcich návrhov, resp. pripomienok. Čo je podľa nás, je to 20 % z celkového počtu pomerne dosť veľké číslo. Čiže chcem vás poprosiť, páni kolegovia z vládnej koalície, pán predkladateľ, pán minister, prepracujme tento zákon. Ak chceme touto cestou ísť, ja si myslím, že aj pán kolega Valocký sa k tomu už vyjadril, tu sa nikto tomu nebráni, aby sme zmenili systém, ale zmeňme ho tak, aby na to bol pripravený pacient, aby na to bol pripravený lekárnik a aby na to bol pripravený lekár a aby v konečnom dôsledku vo finále toto nedopadlo tak, že všetky lekárne na Slovensku bude vlastniť dvadsať, pätnásť veľkých spoločností a tie nám budú diktovať s farmaceutickými firmami, čo budeme, aké lieky budeme brať, za koľko peňazí a koľko si budeme doplácať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lazár, trošku taký populizmus išiel z vášho prejavu. Naozaj nerozumiem, ako môžete túto vládu obviniť z nejakého lobingu za farmafirmy. Asi ste potom nepostrehli tú takmer panickú reakciu za hranicami bežne aj diplomatickej korešpondencie, ktorú poslali počas rokovania vlády členom vlády, premiérke veľvyslanci niektorých krajín. A práve lobovali za farmafirmy a lobovali proti tomuto zákonu. Takže neviem si celkom predstaviť, ako je vaše tvrdenie zlučiteľné práve s konaním, ktoré sa naozaj stalo a deje, a myslím si, že je dokonca v našich podmienkach zatiaľ bezprecedentné. Pýtate sa stále, prečo proti nemu niekto bojuje. Viete, ak tento zákon prináša také šetrenie, ako tvrdíme, že prináša, tak, samozrejme, že proti nemu niekto bojuje, či už sú to farmafirmy, vy hovoríte o lekárňach, o lekárnickej komore.

    Mňa mrzí to nepochopenie, ktoré už dlhodobo panuje práve z týchto radov. Mňa mrzí, že práve lekárnická komora zastáva také názory, ktoré zastáva, pretože ja si myslím - a v tomto s vami súhlasím - že by sme mali zastávať práve občanov. A tu si myslím, že my sa snažíme im šetriť peniaze. Že sa to nesnažia lekárnici alebo časť z nich, veľká časť z nich, tomu ja nerozumiem, a to sa musíte opýtať ich. Musíte sa ich opýtať, prečo s týmto majú taký veľký problém. Ja mám napríklad problém odpovedať na otázku kolegov, aj z nášho klubu, prečo, keď niekde v niektorom meste boli na ulici tri lekárne a je ich tam teraz osem, prečo sa im tak veľmi nedarí, ako tvrdia.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Lazár, v koalícii sa o zákonoch diskutuje. Neviem, na čo ste zvyknutý vy, ale u nás sme zvyknutí na diskusiu. A neviem prečo by nám diskusia mala vadiť.

    Ohľadom návrhu na prepracovanie. No, prepáčte, ale strana SMER tu vytrvale navrhuje všetky zákony vrátiť na dopracovanie. Tak teraz neviem, ktorý myslíte vážne a ktorý je len folklór. Zákon, ako už tu dobre spomenul kolega, je proti veľkým farmaceutickým firmám, to je presné. Svedčí o tom ten otvorený list veľvyslancov. Takže, pokiaľ oni hovoria, že sú proti zákonu, tak nechápem, akým spôsobom by to mohlo byť v prospech farmafiriem.

    Ohľadom školenia lekárov. Nie je to pravda. Ja mám skúšku z farmakológie. Na farmakológii sme sa učili účinné látky. Neučil som sa žiaden názov výrobku. Na Slovensku máme asi dvetisíc lekární, to je zhruba toľko, čo je v Českej republike. Mne sa to zdá strašný nepomer. A dobre ste povedal, niekde bola jedna, teraz sú štyri a pochybujem, že tie štyri majú nejaký ekonomický problém.

    Ale k lekárňam naspäť. Najväčšia neexistujúca sieť, lebo neexistuje žiadna sieť na Slovensku, pokiaľ viem, má osemdesiat lekární. Porovnajte si to s tisícštyristo, to je tých 70 % nezávislých lekární a z toho sedemsto je minimálne združených v lekárnickej komore. No čo im bráni sa spojiť a byť 10-, 20-násobne väčší ako najväčšia sieť? Túto silu neprevalcuje nikto, pokiaľ sa chcú spojiť.

    A presne sa to opýtam s tým vozením detí. No prečo deti nevozíte jednomiestnym Ferrari? Pretože namiesto autobusu, ak treba, alebo mikrobusu, ak je potrebné, tak v súčasnom zdravotníctve sa na Slovensku používa autobus na vozenie jedného človeka a Ferrari 45-krát na vozenie štyridsaťpäť detí. Presne tak.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakuje pekne, pán predseda. Kolega Lazár, ja budem polemizovať s vašimi dvomi výrokmi. Prvý je štyristo zásadných pripomienok a druhý je pohľad pacienta.

    Štyristo zásadných pripomienok je málo, podľa mňa, pretože dvadsať rokov, keď sa nič neudeje v systéme, tak štyristo pripomienok, ktoré mnohokrát sa opakujú, pretože som ich tiež dostával, nie sú pre mňa tak zásadné. A tie najzásadnejšie boli zapracované.

    Ale viac chcem hovoriť to, čo ste opakovane povedali, že chcete hodnotiť prípravu zákona z pohľadu pacienta. A poviem len tri príklady, pretože váš diskusný príspevok bol o tom, že je proti zákonu, proti prijatiu akéhokoľvek zákona v tomto zmysle. Ja sa teším, že ako pacienti, obaja, pretože mňa už to čaká, si sadneme na ambulanciu a potešíme sa, že tam nie je lekár prítomný preto, lebo predpisuje najdrahší liek, aký mu je dostupný, a zato chodí do zahraničia. Takisto podľa vášho návrhu sa teším, že ten monopol lekárenskej siete bude na hanbu sveta, bude musieť ponúknuť druhú najnižšiu cenu v Európe pre liek. A takisto sa teším, že tých štyristo pripomienok lobistov, podľa mňa, udrží naše zdravotníctvo v tom stave, aké bolo dvadsať rokov, ďalších dvadsať rokov. Nemáme čarovný prútik, ale tento zákon je za dvadsať rokov zásadný a je dobrý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže tých pripomienok bolo celkovo, keď si pozriete pripomienkové konanie, ako hovoril pán poslanec Lazár, ich bolo tisíctridsaťdeväť, z toho štyristoštrnásť zásadných. A keď tu odznelo, že tie zásadné pripomienky boli zo strany lobistov, tak by som chcel pripomenúť, že stoosemdesiat pripomienok dali, teda, lobisti z ministerstva vnútra, pretože stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra, ktoré vedie nominant KDH, čiže to beriem ako streľba do vlastných radov. A z tých štyristoštrnásť zásadných pripomienok bolo dvestopäťdesiatdeväť pripomienok neakceptovaných.

    No a keď sa pozrieme na pripomienky a kto ich predkladal, tak naozaj ten zákon bol pripravený tak zle, že pripomienky dávali nielen ministerstvo vnútra, ale ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí, Úrad vlády Slovenskej republiky, čiže nielen organizácie, ktoré združujú lekárov, pacientov alebo výrobcov liekov, ale dávali to ministerstvá, ktoré kreujú túto vládu. A opakujem, stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra. A čo sa týka celkového počtu pripomienok, aj keď mnohým sa zdá štyristo alebo tisíc pripomienok málo, tak pravdepodobne ide z hľadiska zdravotníctva o jeden z rekordov, ktorý, pravdepodobne, neprekonali a nikto už neprekoná. Dokonca ani Zajacove reformy, ktoré boli veľmi kontraverzné, sa k takémuto extrémnemu číslu nedostali. Čiže keď hovoríme o tomto, že ten zákon nebol pripravený správne, treba si "pripomienkové" prečítať a zistiť teda, akí lobisti na tých ministerstvách, ktoré pripomienkovali tento zákon, pracujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, ja som vystúpila k tomuto návrhu zákona, ale v priebehu diskusie musím doplniť pána poslanca Lazára, že teším sa, áno, že u nás sú také lacné a dostupné lieky. A mojou vrúcnou túžbou je, aby každá klinická jednotka bola vyliečená s použitím postupov a terapeutík bez participácie pacienta. A aby ste vylobovali u zdravotných poisťovní, vaše rady a komisie takú cenu lieku, aby bola plne hradená poisťovňou, a všetkých pomôcok a dietetických potravín.

    Ale by ma zaujímalo, jedna vec, že kto bude preberať zodpovednosť za liečebný proces, keď v podstate človek za prepážkou v lekárni rozhoduje o tom, čo si zoberie pacient domov a čo bude užívať. Keď vyvstanuli tu pochybnosti, či bude ten človek za prepážkou, ten lekárnik dostatočne erudovaný, lebo sa naňho prenášajú kompetencie, ktorými skutočne a zručne bude môcť v podstate disponovať len fakticky klinický farmakológ, keďže ten potom je schopný riadiť farmakologickú liečbu.

    Takže, viete, ja sa obávam, že príliš veľa liekov na trhu s tou istou liečebnou látkou nie je rozumné. Na našom trhu nemôže byť najlacnejší dostupný liek, ktorý lieči, ten, ktorý je drahý, tak ako v porovnateľných krajinách, keďže sme jedna z posledných, z najnižších, z krajín z Európskej únie s najnižším príjmom občana. A pritom predsa z ústavy máme právo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. K niektorým vyjadreniam pána poslanca Lazára by som rád zareagoval vo svojom faktickej poznámke.

    Pán poslanec, hovorili ste, že keď bol zákon predložený na výbore pre zdravotníctvo, tak sa stretol s nesúhlasom. Mýlite sa, pán poslanec, tento zákon ešte nebol prerokovaný Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, to bude až po prvom čítaní. My sme prerokovávali len petíciu Slovenskej lekárskej komory proti generickej preskripcii a prijali sme uznesenie, aby nám boli predložené z ministerstva odborné argumenty, ktoré nám aj predložené na výbor boli.

    Hovorili ste vo svojom vystúpení o tom, že lekári nie sú zvyknutí predpisovať účinnú látku a teda nepoznajú tento systém. Aj tu sa mýlite, pán poslanec, lekári na vysokej škole v odbore farmakológia študujú len generické názvy liekov, len účinné látky študujeme, neštudujeme výrobné názvy liekov.

    To, že niektorí na to už po dvadsiatich, tridsiatich rokoch zabudli, je fakt, ale to sa dá veľmi rýchlo doštudovať.

    Pán poslanec, hovorili ste, že je tento zákon asi v záujme veľkých farmaceutických firiem. Mýlite sa, pán poslanec. Aký záujem môžu mať veľké farmaceutické firmy, keď tento zákon spolu so zákonom o rozsahu zlacní lieky asi o 10 %? To chcú mať nižšie zisky? To preto podporujú tento zákon? Určite sa mýlite, pán poslanec.

    Hovorili ste o tom, že je v záujme asi sietí lekární tento zákon. No tak, keď je v záujme sietí lekární vernostný systém, aby pacienti legitímne mohli dostať zľavu z doplatku na lieky, tak je to dobré a budem to stále podporovať, aby pacienti mohli legálne dostávať zľavy z cien liekov.

    Pýtali ste sa, pre koho robíme tento zákon? Pre pacientov, pán poslanec Lazár. Pre nich, aby mali lacnejšie lieky a nižšie doplatky, pretože za vás lieky zdražovali a doplatky rástli.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na vystúpenia pána poslanca Lazára, ktorý priniesol taký iný pohľad na túto problematiku, a to pohľad pacienta a pohľad ekonóma. A myslím si, že je potrebné aj z tohto pohľadu sa na danú problematiku pozerať. Ale možno vám priniesť ešte jeden pohľad.

    Vážení kolegovia, ak sa pozrieme okolo seba, tak sme svedkami jednej veľmi zaujímavej situácie v tomto parlamente, že rezortného ministra, ktorý predkladá návrh zákona a zásadného zákona, ako tu odznelo v diskusii, nepodporuje ani jeden jeho poslanec z jeho vlastnej strany. Ak sa pozrieme do sály, tak naozaj ani jeden poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie tu nesedí a nepodporuje svojho ministra v argumentácii. No buď je to nejaký zásadný nesúhlas s tým, čo robí a aký zákon predkladá a možno ani oni sa už asi nemôžu pozerať na to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve, alebo je to dôkaz nejakého chaosu, nekompetentnosti, nezáujmu o to, čo sa v parlamente deje.

    A naozaj mám pocit, ako pán poslanec Lazár, že všetky reformy, ktoré robí táto vláda, vrátane tejto reformy zdravotníctva, tak spočívajú len v likvidácii. My chceme šetriť tým, že likvidujeme oddelenia, likvidujeme lôžka, likvidujeme nemocnice. A potom sa, páni z vládnej koalície, chválite, ako šetríte.

    Nuž tak zlikvidujme dôchodky, zlikvidujme školy, zlikvidujme nemocnice, nič nestavajme, nič nebudujme a potom ušetríme naozaj tak, že bude celá Európa na nás pozerať, akí sme dobrí.

    Ak idete touto cestou, nech sa páči, ale ja verím, že občania Slovenskej republiky nechcú, aby sme touto cestou išli ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Lazár, mňa zaujala tá časť vášho vystúpenia, kde ste sa venovali tým pripomienkam a celému tomu pripomienkovaniu tohto zákona v procese jeho prípravy a v tom celom legislatívnom procese predtým, než ho schválila vláda.

    V podstate už na to zareagovali aj dvaja páni poslanci. A ja si myslím, že práve preto, aby bolo jasné, pod akými všetkými vplyvmi tento návrh zákona v súčasnosti je, alebo v celom tom procese už prípravy bol, by skutočne bolo veľmi užitočné, keby sme mali možnosť sa zoznámiť so všetkými tými pozmeňujúcimi, s tými pripomienkami, ktoré sa v čase prípravy tohto zákona objavili.

    Ja by som takisto bol veľmi nerád, keby sme sa nechali ako poslanci Národnej rady ovplyvňovať nejakými lobistickými skupinami. A to, čo ste vy nazvali zaplatené vystúpenia aj k tomuto zákonu, to je niečo, čo je samozrejme veľmi nebezpečné, aj keď sa to nikdy nedá vylúčiť. Vždy budeme pod nejakým tlakom, alebo nejakými požiadavkami, ale ja si myslím, že najlepší spôsob, akým, v tomto prípade použijem to známe, oddeliť zrno od pliev, je to, aby sme mali skutočne dostatočný prehľad kto a aké pripomienky z tej vyše tisícky, ktorú spomínal pán poslanec Raši, predkladal, aby sme mohli sa do týchto návrhov pozrieť a aby sme mohli tieto návrhy zhodnotiť, nakoľko sú relevantné a nakoľko ide naozaj len o presadzovanie si akýchsi úzkych lobistických záujmov. Lebo priznám sa, že ja odmietam nanucované presvedčenie, že každý, a to aj také organizácie, ako sú povedzme lekárnici alebo lekári, sú lobisti.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja zareagujem z týchto pripomienok snáď len na jednu, pretože na tie ostatné to v zásade nemá význam. A zhrniem to potom v takom záverečnom resumé.

    Pokiaľ viem, tak veľvyslanci kritizovali netransparentnosť kategorizačného procesu. Pán kolega tu už nie je, z SDKÚ, môže si to ísť pozrieť, má to aj premiérka.

    To, čo povedal môj kolega Podmanický, mňa to neprekvapuje, že tu nie je nikto z KDH, pretože u nás na výbore to funguje tak, že zakaždým sa predloží nejaký návrh zákona, potom k nemu príde pozmeňujúci návrh, ktorý je dlhší než samotný zákon, zneužijú na to pána kolegu Kvasničku a tí, ktorí ten zákon píšu, potom ešte stoja za ním a kontrolujú, či to dobre číta, to celé.

    A takýmto spôsobom funguje zdravotnícky výbor. A ja ako nelekár, samozrejme tým, že nerozumiem tej odbornej stránke veci, ja vnímam skôr tú ekonomickú a finančnú, tak samozrejme, že tieto veci sledujem.

    Ja tvrdím a my tvrdíme jedno, že tento zákon nebude na prospech obyvateľov tejto krajiny. Tento zákon je v prospech silných lobistických skupín. A ja vám poviem, ťažko sa berú vážne tie vaše argumenty a pripomienky, ktoré tu uvádzate, lebo tento zákon, ak zoberieme, že kto bojuje za tento zákon najviac. Viete, či už to má priamy vplyv, alebo nemá, tak nemôžeme odhliadnuť od faktu, že tak pán kolega Novotný vlastnil alebo spoluvlastnil niekedy lekáreň, tak pán kolega Kalist tiež pracuje niekde. A to všetko samozrejme sú momenty, ktoré nemusia mať zásadný vplyv, ale ťažko sa zbaviť toho pocitu, že určité silné lobistické skupiny vo farmaceutickom priemysle lobujú a presadzujú zákon, proti ktorému sú viac-menej všetci, úplne všetci vrátane malých prevádzkovateľov lekární.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Pán poslanec Lazár, nikdy som nevlastnil ani nespoluvlastnil žiadnu lekáreň, ani ju nevlastním, ani nikto z mojich rodinných príslušníkov.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lazár.

  • Pán kolega, ak ste nevlastnil, tak sa ospravedlňujem. Vidíte, takto to rozprávajú v Košiciach. To je asi tak, ako vy rozprávate na lekárov, že sú skorumpovaní a že necháva... Vo vyhlásení, v zdôvodnení zákona sa píše, že tento zákon pomôže znížiť korupčné správanie lekárov.

    Ja s týmto absolútne nesúhlasím, ak máte nejaký dôkaz, treba to predložiť. Tento fakt sa samozrejme v Košiciach všeobecne takto šíri, bohužiaľ, keď to nie je takto, je tam nejaké geriatrické centrum, ale to už, myslím, že toto nie je téma, ktorú tu chcem rozvádzať ďalej. Ja chcem povedať len jednu vec, ťažko uveriť tomu, ak sa predloží zákon, ktorý má tak veľa pripomienok, nelobujú a neochraňujú ho príslušníci, resp. členovia strany, odkiaľ je minister, a najväčším obhajovateľom je predseda zdravotníckeho výboru, tak potom ťažko sa môžete zbaviť takejto nálepky, že sú za tým, samozrejme, že rôzne iné dôvody, než ten, že chceme pomôcť občanovi. Ja hovorím, že občan na to v konečnom dôsledku doplatí.

  • Pán poslanec Lazár, klamete a zavádzate. Ste klamár a luhár! Klamete tu verejne a nenecháte si povedať. Žiadam vás, aby ste doniesli z Obchodného registra názov lekárne a moje meno, že som ju niekedy vlastnil, predal, kúpil. Klamete, ohovárate a robíte to pred tvárou celej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Upozornil som vás na to slušne a vy stále opakujete, ako keď hluchý drží dvere.

    Pán poslanec Lazár, overte si fakty, a potom rozprávajte. V Geriatrickom centre Svätého Lukáša som bol od jeho založenia predsedom správnej rady neziskovej organizácie, kde som zastupoval štát. Váš kolega po pravej strane, pán minister Raši, urobil všetko pre to, aby som odtiaľ odišiel, čo som aj urobil. Pán minister Uhliarik ma tam znovu vymenoval za predsedu správnej rady a zastupujem tam štát, pretože je to nezisková organizácia, ktorú vytvoril štát s arcidiecéznou charitou. To je fakt. Žiadnu lekáreň som nikdy nevlastnil, ukážte mi v Obchodnom registri, že som bol niekedy spoluvlastníkom lekárne. Ak tak neurobíte, ste klamár a luhár, ktorý verejne zavádzate verejnosť.

    Snažíte sa dehonestovať vašich politických oponentov útokom na ich osobu. Robíte to dlhodobo, aj minule, keď sme rozprávali v pléne o tomto zákone, aj teraz.

    Dochádzajú vám argumenty. Neklamte a nezavádzajte, pán poslanec Lazár!

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ondruš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec Paška, procedurálny návrh.

  • Vážený pán podpredseda, ja len chcem požiadať, aby sme dodržiavali obvyklý procedurálny postup. Pán doktor Novotný, pán poslanec Novotný, môže samozrejme ako spravodajca kedykoľvek vystúpiť, ale vystúpi z miesta a bude môcť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...a bude môcť reagovať, pán poslanec.

  • Vystúpil z miesta, pán poslanec Lazár mal faktickú poznámku na jeho vystúpenie a pán poslanec, spoločný spravodajca reagoval faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lazára. Procesne sme neporušili, pán predseda klubu ...

  • Prosím. Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť a zapojiť sa do tejto diskusie a v rámci rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona. A myslím si, že napriek tomu, že sme svedkami toho, že do tejto rozpravy sa zapájajú aj poslanci, ktorí nie sú lekármi, alebo nie sú zdravotníckymi pracovníkmi, alebo nemajú svoje profesné skúsenosti, profesijné skúsenosti spojené s pôsobením v rezorte zdravotníctva, tak si myslím, že to je zaujímavý prvok, ktorý do značnej mieri nám naznačuje, že hovoríme o problematike, ktorá sa skutočne nedá vnímať len úzko rezortne, alebo úzko odborne v tom zmysle, že by sa dotýkala a že by sa k tomu dokázali vyjadriť len ľudia, ktorí majú lekárske vzdelanie, alebo ľudia, ktorí majú nejaké iné zdravotnícke vzdelanie, prípadne ľudia, ktorí v zdravotníctve pôsobia. A, vážené kolegyne a kolegovia, nemožno sa tomu čudovať, lebo napokon to tu zaznelo v tejto rozprave počas jednotlivých vystúpení mojich ctených kolegov už niekoľkokrát. Je to zákon, ktorého realizácia sa v konečnom dôsledku dotýka každého jedného občana. Každý občan Slovenskej republiky, alebo ešte presnejšie, každý obyvateľ Slovenskej republiky sa dostával z času na čas do situácie, že je pacientom a každý z nás sa dostáva do situácie, že je odkázaný na to, aby si zobral nejaký liek, alebo v rámci svojej liečby využíval nejakú zdravotnícku pomôcku. To znamená, že je úplne prirodzené a legitímne, že každého z nás zaujíma, v akej podobe tento zákon určí pravidlá hry v tak dôležitej oblasti.

    Ja osobne, keď som sa aj pozeral na prihlasovanie sa, písomné prihlasovanie sa do rozpravy k ďalším dvom zdravotníckym zákonom, opäť som si všimol, že aj k nim budú diskutovať viacerí alebo niekoľkí poslanci, ktorí nemajú pred menom MUDr.. A to len podčiarkuje, že bolo správne zaradiť tieto tri zákony takýmto spôsobom pokope do rozpravy, pretože zdravotníctvo skutočne možno označiť za neuralgický bod spoločnosti. A to treba priznať. Táto situácia nenastala v súčasnosti, nenastala teraz po voľbách, ale každá doterajšia vláda od roku 1990 bola postavená pred závažné úlohy a závažné problémy, ktoré treba v zdravotníctve riešiť.

    Rozdiel ale predsa len medzi jednotlivými vládami existuje a rozdiel často nie je ani tak v samotných problémoch, ale predovšetkým v prístupe tej-ktorej vládnej garnitúry k riešeniu týchto problémov, ale aj k identifikácii a následným krokom, ktoré sú celkom prirodzeným dôsledkom už toho prvotného prístupu k označeniu istých vecí za problém a k analýze toho, čo ten problém znamená, z čoho ten problém vzniká a aké sú jeho dôsledky. A z tohto hľadiska musím priznať, že tu vo viacerých vystúpeniach viacerých kolegov poslancov, myslím, že naposledy to bol pán kolega Kalist, ktorý hovoril o šetrení, a z tohto hľadiska by som chcel tiež nadviazať na niektoré vystúpenia - vo faktickej poznámke to spomínal už pán poslanec Podmanický - a to je taký môj prvý závažný bod.

    Ja sa skutočne nedomnievam, že šetrenie a to predovšetkým v takej oblasti, akou je zdravotníctvo, by malo byť akýmsi základným kameňom, na ktorom budeme stavať celú politiku a všetky opatrenia, ktoré sa v tomto rezorte robia. Sú oblasti, v ktorých nemožno len ekonomické kritériá priorizovať, a sú oblasti, v ktorých nemožno stavať všetky rozhodnutia len na tom, aké budú ich ekonomické a finančné dopady. Samozrejme, že ja si úplne uvedomujem, že platí aj v zdravotníctve to staré známe, že sa môžeme prikrývať iba takou perinou, na akú máme. Ale predovšetkým v zdravotníctve je to podobne ako v školstve. Nemali by sme tlačiť nevyhnutne na šetrenie v takom prípade, že to ide na úkor kvality. A dokonca považujem práve tieto dve oblasti alebo tieto dva rezorty, a to je školstvo, alebo ešte všeobecnejšie by som povedal, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť za oblasti, v ktorých, naopak, je kvalita tým prvoradým kritériom, alebo musí byť kvalita prvoradým kritériom, podľa ktorého sa budeme rozhodovať aj o jednotlivých opatreniach. Ja si rovnako, ako to, myslím, zaznelo vo faktickej poznámke pána poslanca Podmanického, viem predstaviť veľmi jednoduché spôsoby šetrenia. A, bohužiaľ, tieto spôsoby šetrenia si nielen viete predstaviť aj vy, ale ako prax, ktorej sme svedkami, najmä v posledných týždňoch, ukazuje, takéto spôsoby šetrenia aj realizujete. Ale škrtať jednotlivé výdavky a dosahovať šetrenie iba teda škrtmi bez ohľadu na to, aké toto škrtanie má potom dopady na fungovanie rezortu ako takého, ale aj na fungovanie jeho jednotlivých súčastí, povedzme, jednotlivých zdravotníckych zariadení, alebo napr. na fungovanie tej liekovej politiky, to jednoducho nemožno podporiť a nemôžem súhlasiť s tým, aby sme bez toho, aby sme si uvedomili, aké dopady takéto škrtanie má, jednoducho takýmto spôsobom šetrili. Lebo isteže, dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach je pomerne jednoduché, ak toto bude jediné kritérium hodnotenia úspešnosti manažmentu takéhoto zdravotníckeho zariadenia. A je, samozrejme, veľmi jednoduché zoškrtať všetky nákladové položky, predovšetkým teda všetky nákladné liečebné postupy, všetky nákladné, povedzme, diagnostické zariadenia a tak ďalej a tak ďalej. Je možné presúvať a odsúvať jednotlivých pacientov, nerobiť im ani vyšetrenia, neposkytovať im ani adekvátnu liečbu, ale je úplne jasné, že takéto šetrenie v podstate popiera už len základný princíp, základnú filozofiu, prečo tú zdravotnú starostlivosť máme.

    Šetriť v rezorte zdravotníctva spôsobom, že prestaneme alebo znížime alebo minimalizujeme poskytovanie zdravotnej starostlivosti, to nie je cesta, to je likvidácia celého systému. A úprimne povedané na takéto šetrenie dokonca netreba ani žiadne vzdelanie, či už odborné lekárske alebo akékoľvek iné. Na to netreba ani dlhoročné skúsenosti, na to netreba ani človeka, ktorý spĺňa nejaké kvalifikačné predpoklady, lebo šetriť spôsobom, že len zoškrtám bez ohľadu na to, koho sa to dotkne a komu to ublíži, to dokáže aj môj osemročný syn. A z tohto hľadiska si myslím, že aj pri debate o liekoch, liekovej politike, o dopadoch tejto novely zákona na šetrenie sa nemožno obmedziť len na ekonomické kategórie, ale treba celkom vážne hovoriť aj to, či to šetrenie alebo ten systém šetrenia, ktorý chceme aj touto novelou zákona zaviesť, je skutočne šetrením, ktoré na jednej strane prinesie síce pozitívne ekonomické dopady, ale na druhej strane neprinesie negatívne dopady na pacientov, neprinesie negatívne dopady na tých, ktorí sú na lieky alebo zdravotnícke pomôcky odkázaní, na tých, pre ktorých má vlastne celý tento systém fungovať a ktorým má zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. A z tohto hľadiska si myslím, že je potrebné teda posudzovať aj tú predstavu o tom, ako dosiahnuť šetrenie a ako môžeme dosiahnuť zníženie nákladov na lieky.

    Druhá vec, ku ktorej by som sa rád vyjadril, je to, o čom, prepáčte, prepáčte, o čom okrajovo alebo teda do istej miery hovoril aj môj predrečník, pán poslanec Lazár. A mám pocit, že toto tu visí vo vzduchu počas celej rozpravy k tomuto zákonu. A to preto, lebo skutočne, tak ako pán poslanec Lazár trefne poznamenal, vychádza to z dôvodovej správy, ktorú nám pán minister, resp. vláda priložila k tomuto návrhu novely zákona.

    Ja mám takisto veľmi vážne výhrady k tomu, aby sme vychádzali pri akýchkoľvek legislatívnych zmenách z paušalizácie. A to samozrejme, to by malo byť podľa môjho názoru všeobecné pravidlo, lebo vo všeobecnosti platí, že paušalizácia je veľmi nebezpečným krokom, pretože vám znemožňuje získať skutočne pravdivý pohľad a urobiť nejakú objektívnu analýzu akéhokoľvek problému. A takisto paušalizácia pri riešení problémov v zdravotníctve môže byť nebezpečná preto, lebo nás vedie k nesprávnemu hodnoteniu problémov a potom aj k prijatiu nesprávnych záverov. Navyše, treba si uvedomiť, že sú isté veci, pri ktorých sa nám na prvý pohľad môže zdať, že sa týkajú iba nejakej konkrétnej záležitosti, alebo že sa týkajú, povedzme, v tomto prípade nejakého konkrétneho ustanovenia zákona.

    Ale v prípade, že o tom hovoríme často, veľa, v prípade, že nehovoríme dosť jasne, že sa, povedzme, tým alebo oným spôsobom vyjadrujeme k nejakej úplnej konkrétnosti, v takom prípade môžeme narobiť viac škody alebo osohu.

    Totižto aj zdravotníctvo, tak ako aj iné systémy nefungujú samy osebe a nemožno ich vytrhnúť zo spoločnosti ako celku, tobôž nie, ak platí to, s čím som svoje vystúpenie začal, že zdravotníctvo patrí nielen medzi neuralgické body spoločnosti, ale predovšetkým, že patrí medzi oblasti, ktoré permanentne vyvolávajú obrovský záujem celej širokej verejnosti. No a to, o čom teraz hovorím, je to poukazovanie na korupčné správanie sa lekárov. Ja musím povedať, že sa nedomnievam, že korupcia sa vyhýba práve zdravotníctvu. A takisto si nemyslím, že sa korupcia vyhýba lekárom. A dokonca treba povedať, že na základe serióznych výskumov, na základe serióznych prieskumov verejnej mienky je dlhodobým problémom alebo sa ukazuje, že dlhodobo občania považujú zdravotníctvo za oblasť, v ktorej prevláda pomerne vysoká miera korupcie, aj keď, samozrejme, treba brať do úvahy, že toto je taký subjektívny dojem ľudí. Napriek tomu nechcem tvrdiť, že práve zdravotníctvo alebo, povedzme, práve lekári alebo práve lieková politika je zbavená možných podozrení, alebo teda aj reálnej korupcie. Ale napriek tomu si nemyslím, že máme právo, aby sme navrhovali opatrenia a prijímali opatrenia s argumentáciou, že takýmto spôsobom zabránime nejakému širokému korupčnému správaniu sa lekárov, pretože, myslím si, že žiadny konkrétny lekár si nezaslúži, aby sme šírili takúto mienku o lekároch.

    Ja vám musím, vážené kolegyne a kolegovia, pripomenúť, že ak sa rozprávame o korupcii a o tom, ako ľudia vnímajú korupciu, tak politika, práca politikov, poslanci Národnej rady alebo členovia vlády patria takisto medzi tie profesie, ktoré sú dlhodobo považované zo strany voličov za také, ktoré sú spojené s korupciou. A takisto si myslím, že nikomu z vás, nikomu z nás, každému jednému konkrétne, by sa nepáčilo, keby sa, alebo sa nikdy nepáči, keď sa tu vytvára dojem, že sme všetci ako poslanci, že ste všetci ako členovia vlády, že sú všetci, ktorí pôsobia v politike, zasiahnutí korupciou. To znamená, že ja z tohto hľadiska by som sa rád zastal tých čestných lekárov, ktorých je nepochybne medzi nami veľa. A ja si myslím, že každý z nás takého lekára pozná. Aby sme neargumentovali a aby sme nemenili, nevystupovali pri zmene legislatívy len vlastne z pozície, že máme tu široko korupčné prostredie medzi lekármi a že tieto veci chceme zmeniť. Áno, myslím si, že je nevyhnutné bojovať aj proti korupcii medzi lekármi, ale myslím si, že je potrebné, aby sme sa usilovali odhaľovať také prípady, aby sme sa usilovali na ne poukazovať. A myslím si, že je správne, aby sme v prvom rade trestali korupciu, a to v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa korupčného správania dopúšťajú politici, či sa korupčného správania dopúšťajú lekári, alebo či sa korupčného správania dopúšťa ktokoľvek iný v akejkoľvek inej pracovnej pozícii alebo v akomkoľvek inom rezorte.

    Takže ak sa bavíme o tom korupčnom správaní lekárov, ja sa v tomto pripájam k pánovi poslancovi Lazárovi a ja sa chcem ohradiť proti tomu, aby sme tu vytvárali pocit alebo vytvárali dojem, že prijímame návrh zákona, ktorý ide bojovať proti skorumpovaným lekárom alebo proti skorumpovaným lekárom ako stavu.

    Ďalej chcel by som sa vyjadriť v súvislosti s týmto návrhom zákona takisto ešte k jednému problému, o ktorom sa tu viackrát hovorilo, a viackrát ho spomínal naposledy aj pán poslanec Kalist, ale pomerne obšírne sa mu venoval aj pán poslanec Lazár, a to je vytváranie sietí lekární. Vážené kolegyne a kolegovia, ja nechcem tak nejak len jednoducho zhodnotiť a povedať, že či vytváranie sietí lekární je dobré alebo zlé. Tento problém nie je nový na Slovensku a týmto problémom sa zaoberali už viacerí ministri zdravotníctva. Tomuto problému sa dlhodobo venuje napríklad aj komora lekárnikov a na tento problém existujú rôzne názory a rôzne pohľady aj v rámci Európskej únie. Ja sám ako novinár som mal možnosť sa niekoľkokrát zúčastniť na odborných diskusiách, odborných podujatiach, odborných debatách o tejto problematike a sám som mal možnosť sa presvedčiť, že v Európskej únii takisto existuje tento problém, resp. aj odborníci v Európskej únii sa pozerajú na sieťovanie lekární ako na istý problém. A treba povedať, že aj ho riešia v legislatíve.

    A ja sa osobne domnievam, ale o tomto sa tu nechcem nejako zoširoka vyjadrovať, lebo nie je to meritom veci priamo tohto zákona, ja sa domnievam, že je tu samozrejme ešte väčší problém, alebo ešte iný problém, ktorý ale na tento problém nadväzuje, a to je problém vytvárania si, vytvárania vôbec akýchsi uzavretých hospodársky, ekonomicky uzavretých celkov v rámci zdravotníctva a keď sa stáva, že vlastne jeden majiteľ vlastní aj zdravotné poisťovne, vlastní zdravotnícke zariadenia, vlastní lekárne a podobne. Toto je takisto problém, ktorému sa nepochybne treba venovať, a to je takisto problém, ktorému sa venujú aj v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, a ktorý vytvára istú monopolizáciu, sa stáva, že vlastne jeden majiteľ vlastní aj zdravotné poisťovne, vlastní zdravotnícke zariadenia, vlastní lekárne a podobne. Toto je takisto problém, ktorému sa nepochybne proste treba venovať, a to je takisto problém, ktorému sa venujú aj v jednotlivých krajinách Európskej únie, a ktorý vytvára istú monopolizáciu, a tá nie je vhodná. Dokonca by som povedal, že sú oblasti, v ktorých možno monopolizácia neškodí tak, ako by škodila v zdravotníctve.

    Ale k tomu čo, nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Lazár. A ja si takisto myslím, že je skutočne nevyhnutné, aby sme, ak už prijímame nejaké zákonné ustanovenia, aby sme prijímali také zákonné ustanovenia, ktoré zabránia, alebo, ktoré budú vytvárať prekážky, nazvime to, monopolizácii pri lekárňach a monopolizácii pri ponúkaní liekov a liečiv a zdravotných pomôcok a podobne občanom. Vo všeobecnosti, samozrejme, netreba nikomu dávať siahodlhé prednášky o tom, aká škodlivá je monopolizácia. Ale špeciálne monopolizácia v prípade predaja liekov je podľa môjho názoru škodlivá dvojnásobne alebo možno trojnásobne, keby sme to porovnávali s inými oblasťami. A to predovšetkým preto, lebo musí tu existovať dostatočný priestor na to, aby občania dostávali od lekární kvalitné služby. A tu sa chcem trošku zastaviť, pretože, myslím bol to pán poslanec Lazár, ktorý povedal, že z lekární, ak som ho teda správne pochopil, že z lekárni by sa nemali stať len akési výdajne liekov, do ktorých prídete, predložíte nejaký papierik, na ktorom je niečo napísané, zoberiete si krabičku, zoberiete si fľaštičku alebo zoberiete si nejaký rozprašovač, prípadne zo všetkého niečo a odchádzate preč. Je veľmi dôležité, aby sme sa vyhli monopolizácii práve preto, aby lekárne dokázali poskytovať čo najkvalitnejšie služby, nazvite to servis, ktoré sú spojené s predajom jednotlivých liekov a liečiv. Pretože, myslím si, že nikto z nás nepochybuje o tom, že lieky sú takým osobitným tovarom, ktorý nemožno porovnávať napríklad s potravinami, ktorý nemožno porovnávať so spotrebnou elektronikou alebo s čímkoľvek podobným. A ja mám naozaj takisto, ako, ak som ho správne pochopil, to vyslovil pán poslanec Lazár, obavy z možnej monopolizácie v tejto oblasti. A jedna vec je monopolizácia, povedzme, pri distribúcii liekov, jedna vec je monopolizácia pri ich samotnej výrobe, samozrejme liekov a ďalšia vec je monopolizácia pri predaji liekov, nazvime to, konečnému spotrebiteľovi, to znamená pacientom.

    Ja sa preto domnievam, že my by sme mali prijímať také legislatívne opatrenia, ktoré takémuto sieťovaniu zabránia, lebo z tohto hľadiska považujem sieťovanie za zlé a nebezpečné, za ohrozujúce plnenie funkcií lekárov a lekárnikov. A považujem to za krok k tomu, aby to, čo, o čom som hovoril na začiatku svojho vystúpenia, čiže považujem to krok k tomu, aby ekonomické kritériá pri plnení si funkcií, povedzme v tomto prípade, lekární prevážili nad inými kritériami. A toto považujem za veľmi nebezpečnú tendenciu, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť aj k ohrozovaniu zdravia, ak nepoviem priamo života pacientov. Čiže ja sa pozerám na to vytváranie tých sietí, na tú monopolizáciu, teda na vytváranie sietí sa pozerám ako na istý nástroj alebo, nazvime to, na istú cestu, ktorá môže viesť k tomu, že sa to bude monopolizovať, situácia na tomto, použime to slovo, trhu a toto zase môže mať takéto negatívne dôsledky na tých konečných pacientov. A preto si myslím, že mali by sme byť mimoriadne opatrní, mali by sme byť mimoriadne pozorní, ak budeme hovoriť o problematike vytvárania sietí lekární.

    V tejto súvislosti sa musím aj ohradiť alebo, povedal by som, zdvihnúť varovný prst nad prístupom, ktorý prezentoval pán kolega Kalist, keď hovoril, že - ja to teraz len veľmi zjednodušene parafrázujem, ak to nepoviem správne alebo ak zmením význam toho, čo ste, pán kolega, chceli povedať, tak ma, prosím, hneď opravte - že vlastne my tu ideme riešiť niečo, čo už na Slovensku aj tak existuje, že fakticky tu existuje. Oficiálne neexistuje žiadna sieť lekární, lebo oficiálne nemôže, ale sme konfrontovaní s tým, že sa nejakým spôsobom obchádzaním toho zákona tie siete akože vytvárajú. No, ja si ale myslím, že toto by nás nemalo oprávňovať k tomu, aby sme hľadali cestu k legalizácii takéhoto stavu. Ak máme nejaký faktický stav, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom alebo s právnym rámcom pre tento stav, tak mali by sme hľadať, a sme presvedčení, že tento stav nie je dobrý, že ten legislatívny rámec je správny, mali by sme hľadať cesty k tomu, aby sme dokázali vynucovať dodržiavanie toho právneho stavu. Nemali by sme sa uspokojiť s tým, že si povieme, aj tak, povedzme, toto alebo ono ustanovenie zákona dnes nikto nedodržiava. Tak sa prestaňme tváriť, že to na Slovensku nemáme a jednoducho ten faktický stav legalizujme. Samozrejme, takýchto oblastí by sme našli veľa a ja si to veľmi dobre uvedomujem.

    Budeme, predpokladám čoskoro, lebo, myslím si, že nebudeme nejak umelo, neúmerne predlžovať debatu a rozpravu k tomuto alebo k ďalším zdravotníckym zákonom, takže predpokladám, že relatívne onedlho, možno už zajtra, budeme rokovať o vládnom návrhu novely Zákonníka práce. A mám pocit, že aj tam vaši kolegovia, ako vaša vládna koalícia v niektorých veciach pristupuje k zmenám v Zákonníku práce z pozície legalizácie nejakého daného stavu, ktorý sa vytvára tým, že sa obchádza dnes legislatívny rámec. Ja sa domnievam, že toto je chybná cesta. A takáto cesta vedie do záhuby, ak sa nebudeme usilovať zákonmi regulovať isté spoločenské javy, a to aj teda tie negatívne, a ak rezignujeme na to, že namiesto toho budeme hľadať spôsoby, ako efektívne vynucovať dodržiavanie zákona. Čiže toto je moja poznámka k tomu, čo odznelo tu v rozprave. Možno sa to netýka, aj keď v tomto prípade, povedzme, jednou vetou áno, ale vo všeobecnosti to, čo som chcel povedať, sa netýka len tohoto zákona. Ale odznelo to v rozprave a ja to považujem za nebezpečný precedens pri nazeraní na tvorbu legislatívy. Samozrejme, že legislatíva nemôže byť mŕtva. Samozrejme, že legislatíva musí reagovať na spoločenskú realitu. Ale rozhodne by sme aj pri takýchto reakciách na spoločenskú realitu pri tvorbe zákonov nemali vystupovať len z tej pozície, že ak sa ten zákon nedodržiava, tak to jednoducho zmeňme tak, ako to v praxi funguje a potom to už nebude v rozpore so zákonom.

    Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, blížim sa k záveru svojho vystúpenia, by som sa chcel vyjadriť ešte k jednému takému závažnému momentu a takisto nie som prvým poslancom, ktorý sa v tejto rozprave bude k tomuto momentu vyjadrovať, a to je problém, nazvime to, získavania si zákazníkov zo strany lekární. A to je teda ten problém tých vernostných systémov, o ktorých sme hovorili. A ja som veľmi dobre počúval každého jedného kolegu poslanca a kolegyňu poslankyňu, lebo aj kolegyňa poslankyňa vystupovala v tejto rozprave k tomuto vládnemu návrhu. Ja som veľmi dobre počúval, práve keď sa jednotliví kolegovia a kolegyňa vyjadrovali k problematike tých vernostných zliav alebo prosto tých vernostných systémov, ktoré by sa do celého toho systému mali touto novelou zákona zaviesť. A poznačil som si, najmä, keď kolega Markovič dal zásadnú otázku - a opäť podľa poznámok to budem voľne parafrázovať a dúfam, že nezmením význam toho, čo ste povedali - keď ste pán kolega minulý týždeň vo štvrtok vo svojom vystúpení dali takú rečnícku otázku, že ak zo systému obdobnému k vernostným zľavám profitujú distribútori, keď dostávajú zľavy od výrobcov, ak profitujú lekárne, keď dostávajú zľavy od distribútorov, prečo by sme tento systém zliav nemali presunúť až teda po pacientov a po zákazníkov v lekárňach. No, na prvý pohľad - myslím, že som to povedal asi tak zhruba správne, hej, toto ste približne povedali - no, pán kolega, na prvý pohľad to totiž vyzerá veľmi logicky a dokonca to vyzerá aj veľmi populárne. Pretože skutočne otázka, ak v tomto systéme, ak podnikatelia na zľavách môžu ušetriť, prečo by nemali ušetriť tí koneční zákazníci. Z tohto hľadiska, opakujem, to znie veľmi logicky a takisto aj veľmi populárne, ale musím povedať, že len na prvý pohľad. A napriek tomu, že ja si myslím, že nikto nepochybuje o tom, že naša strana presadzuje, tak ako to robila, keď bola vo vláde, tak aj teraz, keď je v opozícii, usilujeme sa, aby ceny všetkého, na čo sú odkázaní ľudia, čo musia kupovať, aby tie ceny išli dole. Napokon boli sme to my, kto navrhol zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu a zajtra ja verím, že veľmi vecne a konkrétne, ale veľmi živo budeme diskutovať k problematike zdražovania, ktoré veľmi negatívne zasiahlo celú spoločnosť a väčšinu ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Tak určite som za to, aby v maximálnej možnej miere sme dokázali s maximálnymi zľavami, alebo inak to poviem, za čo najnižšie ceny predávať lieky alebo zdravotnícke pomôcky aj ľuďom, ktorí sa ocitli v pozícii pacienta.

    Čiže potiaľto, samozrejme, s vami súhlasím. A súhlasím s tým, aby sme hľadali spôsoby, akými znížiť ceny liekov a ceny zdravotníckych pomôcok na úplné minimum, na tú najnevyhnutnejšiu úroveň, ktorá samozrejme z hľadiska ekonomiky celého toho systému je logická. Ale som proti tomu, aby sme to robili systémom vernostných zliav. A teraz vám poviem, prečo. Pacienti, ktorí prichádzajú do lekárne a kupujú si liek, sú vo vzťahu k lekárnikovi, k farmaceutovi, ktorý im ten liek predáva, v zásadne v inej pozícii, ako je lekáreň vo vzťahu k distribútorovi liekov, distribútor lieku vo vzťahu k výrobcovi liekov. A poviem vám, v čom vidím ten zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel vidím v tom, že na rozdiel od pacienta tí ostatní v celom tom reťazci vedia aj z odborného hľadiska veľmi presne posúdiť kvalitu toho, čo idú kupovať. Oni majú výhodu, že oni skutočne rozumejú tomu, čomu nerozumejú ani mnohí poslanci v tomto parlamente, čomu nemôžu rozumieť, nemôžem tomu rozumieť ani ja a preto sa do tej debaty ani nepúšťam, že teda, ako je to s tými generikami, ako je to s tými jednotlivými liečivými látkami, ako je to s tými pomocnými látkami v liekoch, a majú vplyv a nemajú vplyv, a čo môžu urobiť a čo nemôžu urobiť, či sa toho máme báť alebo sa nemáme báť, alebo sa podľa toho máme rozhodovať alebo máme zostať verní tomu konkrétnemu lieku, tej výrobnej značke, ak to tak nazvem, ktorú užívam doteraz. Toto je debata, do ktorej sa nechcem púšťať, pretože jej nerozumiem, ale verte mi, že tomuto nerozumie ani väčšina pacientov. Ja sa skutočne neviem rozhodnúť, keď dostanem recept od lekára podľa nejakého vlastného uváženia, či ten-ktorý liek, ktorý mám predpísaný, je dobrý, je fajn, že či mi naozaj pomôže, či, povedzme, nejaké generikum, ktoré by ho nahradilo, je skutočne adekvátnou náhradou a nemusím sa toho obávať. Ale presne preto sa o tomto nevieme rozhodnúť ani v lekárni ako pacienti.

    A práve preto považujem systém vernostných zliav za nebezpečný. Pretože, viete, ja sa na to teraz skúsim pozrieť z hľadiska toho, čomu rozumiem, ako z hľadiska sociológie. Dnes je naozaj na Slovensku situácia taká, že nikomu nemôžete vyčítať, skutočne nikomu, 95 % občanov nemôžete vyčítať, ak uprednostňujú cenu pred kvalitou. Skutočne nie. Situácia, v akej sa, ekonomická, sociálna situácia, v akej sa nachádza drvivá väčšina rodín na Slovensku skutočne núti až nezdravým spôsobom každého jedného zákazníka v každom jednom obchode priorizovať, uprednostňovať to ekonomické hľadisko, to znamená cenu toho produktu pred kvalitou. A toho sme svedkami, čo si budeme rozprávať, pri potravinách to vidíme veľmi jasne a na túto tému sme už mali možnosť v parlamente diskutovať, pretože sme to riešili pri zákone o obchodných reťazcoch. A teraz si zoberte, že takýmto nejakým vernostným spôsobom vernostných zliav si budú tie jednotlivé lekárne lákať alebo priťahovať svojich, teda ako nových klientov, rôznych pacientov. Ja si myslím, že toto je niečo, čo nesmieme dovoliť. My nesmieme dovoliť, aby pri rozhodovaní sa pacienta, či pôjde do tej alebo onej lekárne hrali úlohu zľavy, ktoré mu tam budú poskytovať. To si skutočne nesmieme dovoliť. Preto - a teraz poviem vám, pán spravodajca, prečo - pretože liek nemôžete postaviť na úroveň žiadneho iného tovaru, aký sa predáva v akomkoľvek inom druhu obchodu. Nemôžete. Ja sa jednoducho môžem pomýliť a zjesť nekvalitný chlieb. Môžem uprednostniť cenu a zjesť nekvalitnú bryndzu. Upozorňujem, nekvalitnú nie z hľadiska možných zdravotných následkov, pretože na to samozrejme máme normy a celý systém kontroly. Ja teraz vychádzam z toho, že nie je možné, aby mi niekto v nejakom obchode predával zdravotne závadnú alebo život život ohrozujúcu potravinu. Toto dajme, prosím, na bok, o tomto vôbec nešpekulujme. Ale z hľadiska kvality, z hľadiska toho, či v tej bryndzi je polovica kravského mlieka, resp. teda tej, tej hrudky z kravského syra alebo 70 % je tam z toho ovčieho alebo podobne. Hej? To je rozdiel v kvalite toho, v kvalite toho produktu. Ale ja si môžem dovoliť ignorovať takéto kvalitatívne kritériá pri potravinách, to si môžem dovoliť. Ale nemôžeme si dovoliť, aby sme kvalitatívne kritériá dali na nižšiu úroveň ako ekonomické kritériá pri predaji liekov, liečiv, zdravotníckych pomôcok. To je absolútne neprípustné, absolútne neprípustné. Pretože toto už môže viesť k ohrozeniu zdravia a ohrozeniu života každého jedného pacienta.

    A ak sa ma teda ešte raz, alebo ak mám použiť ešte jeden, ešte jedno vysvetlenie, ešte jeden argument, prečo hovorím, že toto nie je prípustný spôsob, tak vám odpoviem ešte jednoduchšie, ešte stručnejšie, iba jednou vetou. Pretože zdravie, vážené kolegyne a kolegovia, zdravie nie je tovar. Môžete stokrát hovoriť o tom, že aj v zdravotníctve fungujú trhové, že funguje trhový mechanizmus, že aj do zdravotníctva treba v tom či onom zavádzať trhové princípy. Ja, moja pozícia, moja osobná pozícia je takáto - zdravie nie je tovar. A preto princípy, ktoré fungujú v obchode všeobecne, nie je možné uplatňovať, preniesť a uplatňovať v zdravotníctve. Som hlboko presvedčený o tom, že tak, ako to je, teda, podľa môjho názoru, ani vzdelanie nie je tovar. A preto som bol vždy proti tomu, aby sme aj v oblasti vzdelávania, minimálne toho formálneho vzdelávania uprednostňovali trhové princípy, tak som presvedčený aj o tom, zdravie nie je tovar. A poviem vám, že ešte pritom vzdelávaní by som, by som, možno, keby ma naťahovali na škripec, bol ochotný odvolať a povedať, že dobre, tak vzdelanie je tovar, tak zaveďte tam trhové princípy a môžete s tým nakupovať a predávať a obchodovať, ako chcete. Ale v prípade zdravia, vážené kolegyne a kolegovia - a ja verím, že na tom sa všetci zhodneme - v prípade zdravia to jednoducho nie je možné.

    Nemôžeme ani teoreticky pripustiť, že zdravie, zdravotná starostlivosť, lieky, zdravotnícke pomôcky a pod. sú rovnakým tovarom, ako to, čo nakupujeme v supermarketoch, hypermarketoch, na benzínových čerpadlách. Tie benzínové čerpadlá, to ste určite postrehli, som doplnil do tohto výpočtu celkom zámerne, pretože skutočne ma vystrašil - ja viem, že to nie je v tomto zákone - ale skutočne ma vystrašil nápad, ktorý sa objavil v súvislosti s prípravou tohto zákona, keď sa hovorilo o tom, že voľnopredajné lieky by mohli byť predávané dokonca aj v bežných obchodoch, napr. aj na benzínových staniciach, či ako sa - nie benzínové čerpadlá, som povedal blbosť - benzínové stanice, čerpacie stanice.

    No, vážené kolegyne a kolegovia, takže, summa summarum, aby som to celé uzavrel. Vernostný zľavový systém je v prípade predaja liekov mimoriadne nebezpečný nápad, mimoriadne nebezpečný nápad. Ľudia sa nedokážu objektívne rozhodnúť medzi kvalitou a cenou v prípade liekov. Dokonca - a to som povedal - tu nejde len o ten samotný liek, tu ide aj o to, čo by som nazval pridaná služba, tu ide aj o to, ako sa ten lekárnik k tomu pacientovi venuje, tu ide aj o to, aké mu poskytne informácie, aké mu poskytne vysvetlenie toho všetkého, čo súvisí s tým liekom. Toto sú vážne veci, vážené kolegyne a kolegovia, toto sú mimoriadne vážne veci na to, aby sme takýmto spôsobom zavádzali konkrétne takýto trhový princíp alebo trhový mechanizmus do tejto oblasti. Takže, tu vás chcem naozaj vyzvať, toto je, priznám sa pre mňa osobne toto, jeden z kľúčových bodov, negatívnych bodov tohto návrhu zákona. A toto je pre mňa jeden z kľúčových bodov, prečo určite nebudem podporovať a chcem aj vás vyzvať, aby ste nepodporili tento návrh zákona. Napokon, myslím si, že tak či onak, odmietnutím, resp. vrátením toho zákona na prepracovanie, čo navrhol pán poslanec Lazar, ja si myslím, že to myslel úplne vážne a že to nebol len nejaký taký opozičný folklór alebo bonmot. Lebo aj ten fakt, ktorý som spomínal vo faktickej poznámke, že sme tu mali tisíc pripomienok alebo vyše tisíc pripomienok počas prípravy tohto zákona, ja si myslím, že to vrátenie návrhu zákona na prepracovanie by práve umožnilo širšiu, serióznejšiu, hlbšiu debatu aj o takýchto momentoch. A opakujem, myslím si, že zákon, ktorým budeme vnášať trhové princípy do fungovania, obchodovania s liekmi, ak to tak nazvem, až teda po toho konečného spotrebiteľa, po pacienta, je veľmi nebezpečný.

    Vážené kolegyne, a kolegovia, ja si myslím, že tento zákon má aj mnoho ďalších trhlín. Ale k tým sa už nebudem podrobnejšie vyjadrovať. Napríklad sa obávam, že v prípade vydávania tých generických liekov alebo iného lieku, ako predpísal lekár na recept, nie je dostatočne v tomto návrhu zákona dotiahnuté riešenie toho, aby bol lekár, ošetrujúci lekár dostatočne včas informovaný o tom, že daný pacient dostal dostal iný liek, než mu lekár predpísal. Ja sa obávam, že tak, ako je to dnes ustanovené, alebo tak, ako je to napísané v tomto návrhu zákona, vytvára to takú dvojmesačnú medzeru medzi tým, keď ten pacient si vyberie liek, a tým, keď sa jeho lekár dozvie, aký vlastne liek dostal. A to uznáte všetci, že dva mesiace je strašne dlhá doba. Takže tých pripomienok, tých pripomienok k tomuto návrhu zákona by som, samozrejme, mal aj viac, ale chcel som vystúpiť, aby som zbytočne nepredlžoval čas, ktorý tejto rozprave venujeme, iba s tými, ktoré považujem za naozaj zásadné. A dovoľte mi, aby som aj ten počet, počet faktických pripomienok k môjmu vstúpeniu považoval za dôkaz toho, že som vystupoval naozaj k zásadným veciam, ktoré sa tohto zákona týkajú.

    Vážený pán spravodajca, vzhľadom na to, čo som uviedol vo svojom vystúpení v rozprave v súlade s § 73 rokovacieho poriadku si dovoľujem ešte dať druhý procedurálny návrh. Prikláňam sa aj k tomu návrhu, ktorý dal pán poslanec Lazar, keď navrhol, aby sme zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie. Ak by tento procedurálny návrh nezískal dostatočnú podporu v pléne, tak podávam druhý procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme ďalej nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu zákona.

    Ďakujem vám pekne za trpezlivosť aj za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásilo celkom osem poslancov. Predpokladám, že dvakrát, osemkrát dva je šestnásť minút, že by bolo asi žiadúce odložiť faktické poznámky na zajtra ráno. Vzhľadom k tomu, že by nebolo korektné, aby jeden vystúpil, druhý nie, ale aby sme boli konzistentní aj v dodržiavaní istého poriadku. Preto prerušujem rokovanie a budeme pokračovať zajtra ráno prerušenou rozpravou o vládnom návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister zdravotníctva, faktickými poznámkami, do ktorých sa prihlásili poslanci, ktorí sú na svetelnej tabuli a ktorí ráno budú mať prvé slovo pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona. Ďakujem všetkým poslancom za účasť na dnešnom rokovaní. Ešte predtým, pán poslanec Ondruš.

  • Pán predsedajúci, ďakujem vám veľmi pekne. Ja by som len chcel, kolegyne a kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, ale zajtra o 9.15 hodine som súčasťou delegácie predsedu Národnej rady pána Sulíka na stretnutí so stálym predsedom Európskej komisie pánom Van Rompuyom. To stretnutie sa začína 9,15 hodine. Čiže ja na tú deviatu prídem, ale možnože tu nebudem môcť zostať, až kým všetky faktické poznámky zaznejú. Chcem sa vopred teda ospravedlniť kolegom, ktorých si takto nevypočujem, ale určite spätne si v prepise tie faktické poznámky prečítam.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ale, ak chcete, pán poslanec, už teraz môžete reagovať, lebo predpokladám, že viete, o čom asi budú reakcie teraz na faktické poznámky, ktoré odznejú z úst poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.