• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Dušan Muňko a Štefan Zelník.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010.

    Správa je uverejnená ako tlač 423 a informácia výboru má číslo 423a.

    Prosím guvernéra Národnej banky pána Jozefa Makúcha, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som uviedol Správu o stave finančného trhu za rok 2010.

    Správa o stave finančného trhu vychádza z vývoja globálnej ekonomiky, ktorá zaznamenala v roku 2010 už oživenie. Naďalej platilo, že existovali pomerne výrazné rozdiely vo vývoji okolností jednotlivých štátov, resp. ekonomických blokov. K zlepšeniu makroekonomickej situácie prispela aj určitá stabilizácia globálnych finančných trhov a bankových sektorov vo väčšine krajín.

    Rok 2009 bol pre Slovensko krízový, naopak, hodnotený rok, rok 2010, už považujeme za rok oživenia. Ziskovosť celého bankového sektora sa medziročne zdvojnásobila. Naďalej však existovali pomerne významné rozdiely medzi jednotlivými bankami. Nárast zisku bol podporený najmä rastúcimi príjmami z retailových operácií.

    Poklesla tvorba opravných položiek, pretože poklesla potreba tvoriť tieto položky znížením rizika na trhu, hoci v porovnaní s predkrízovým obdobím bola stále zvýšená.

    Po roku 2010 sa výraznejšie prehlbovala orientácia domáceho bankového sektora na domácnosti, najmä na úvery na bývanie. Prejavilo sa to aj v oživení trhu rezidenčných nehnuteľností.

    Kvôli silnejúcej konkurencii úrokové sadzby na rozdiel od iných štátov v Európskej únii klesali, a to napriek nárastu trhových sadzieb.

    Znížil sa význam financovania lízingovými spoločnosťami a spoločnosťami splátkového predaja. Financovanie podnikov z domáceho bankového sektora zaznamenalo aj v roku 2010 stagnáciu. Úvery rástli najmä v odvetviach, v ktorých mala kríza menší vplyv na zhoršenie kvality úverov, a zvyšoval sa aj podiel financovania podnikového sektora zo zahraničia.

    Priaznivejší vývoj v ekonomických fundamentoch na Slovensku a v zahraničí sa pozitívne prejavil aj na vývoji rizík, ktoré podstupuje bankový sektor, už som o tom hovoril.

    Napriek tomu, že rok 2010 priniesol predpoklady pre zníženie kreditného rizika vo viacerých odvetviach podnikového sektora, toto riziko ostáva stále významným faktorom. Jeho význam vyplýva z veľkosti expozícií bánk voči podnikom a z relatívne vysokej koncentrácie úverov a z vysokej citlivosti podnikov na makroekonomický vývoj.

    Niektoré banky navyše investovali relatívne významnú časť svojich aktív do dlhopisov emitovaných štátmi, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako rizikové.

    Stabilitu bankového sektora v roku 2010 potvrdili aj výsledky stresového testovania. Hovorím o stresovom testovaní, ktoré robila Národná banka, nie o stresovom testovaní európskom, ktorého sa naše banky nezúčastnili. Sektor ako celok vykázal stabilitu pri oboch stresových scenároch. Prvý scenár predpokladal prehĺbenie rizika krajín s vysokým stupňom zadlženia, druhý scenár predpokladal nárast ponukovej inflácie.

    Produkty životného poistenia zaznamenali po predchádzajúcom historickom poklese opätovné oživenie záujmu. Objemy poistného však nedosiahli úroveň spred začiatku krízy. V rámci jednotlivých odvetví zaznamenalo najdynamickejší rast poistenie unit-linked.

    Na druhej strane negatívny vývoj poznamenal sektor neživotného poistenia.

    V oblasti starobného dôchodkového sporenia počas roku 2010 v mnohých ohľadoch pokračovali trendy z druhej polovice roku 2009. Štruktúra majetku ostala konzervatívna vo všetkých troch typoch dôchodkových fondov, pričom rozdiely medzi nimi sa ďalej zmenšili. Vystavenie voči vládnym dlhopisom rizikovejších štátov eurozóny sa v priebehu roka významne znížilo. Rástol objem investícií do slovenských dlhopisov.

    Pozitívnejší makroekonomický vývoj bol príčinou rastu čistej hodnoty aktív podielových fondov kolektívneho investovania. Prílev prostriedkov do podielových fondov bol významný hlavne v prvých mesiacoch roka. V ďalšej časti roka došlo k spomaleniu hlavne vplyvom záporných čistých predajov peňažných podielových fondov. Okrem domácností nakupovali podielové listy vo významnejšej miere aj inštitucionálni investori.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre rozpočet a financie k prerokovaniu Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010, ktorú ste obdržali pod tlačou 423.

    Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 16. júna tohto roku výboru pre financie a rozpočet s úlohou prerokovať ju do 27. júna. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledok rokovania vo výbore. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, ako som už spomínal, výbor prerokoval Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade rovnako túto správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú informáciu svojím uznesením č. 215 z 28. júna, určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru. A poveril ma predniesť túto informáciu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch, resp. viceguvernér správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.

    Prednesiem ešte veľmi stručne návrh uznesenia k Správe o vývoji finančného trhu za rok 2010 (tlač 423): „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010.“

    Vážený pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán spravodajca. Takže máme jedného prihláseného. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predseda výboru, vážené panie poslankyne a poslanci, pokiaľ ide o expozíciu finančného trhu voči Grécku, tak expozícia jednak v bankovom sektore a jednak v sektore penzijných fondov je, ale nie je významná. V bankovom sektore je to menej ako 1 % celkových investícií do týchto produktov, ktoré banky urobili. A je veľmi koncentrovaná do veľmi malého okruhu bánk. Vzhľadom na to, že individuálne údaje by sme nemali uvádzať, je to verejné zasadnutie, tak neuvediem, ktorý okruh bánk to je. Rádovo je to v stovkách miliónov eur. Čiže je to okolo pol miliardy eur pokiaľ ide o expozície bankového sektora. Expozície ostatných sektorov, hlavne je to sústredené v penzijných fondoch, sú nižšie. Opäť je to koncentrované. A je to rádovo v stovkách miliónov, ale menej ako v bankovom sektore. Čiže vzhľadom na veľkosť bankového sektora a veľkosť aj penzijného sektora tieto expozície neznamenajú žiadne systémové riziko. Ide o individuálne riziko konkrétnych inštitúcií, ktoré centrálna banka zohľadnila aj pri stresových testoch, ktoré som spomínal. A taktiež ich zohľadňuje v individuálnych opatreniach voči týmto konkrétnym inštitúciám. Čiže je tam permanentný kontakt s týmito inštitúciami a permanentne rozoberané možné dopady a riešenia týchto dopadov na tieto inštitúcie. Čiže z pohľadu priamej expozície slovenských inštitúcií nehrozí žiadne systémové riziko pre slovenský finančný sektor. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni, vzhľadom na to, že udalosti uplynulých dní trošku opäť oživili tému a diskusiu na Slovensku týkajúcu sa aktivácie finančných prostriedkov z eurovalu jedna pre Helénsku republiku, chcem využiť túto vzácnu príležitosť a prítomnosť guvernéra Národnej banky Slovenska na rokovaní pléna Národnej rady a chcel by som v súvislosti s predloženou Správou o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010 poprosiť, aby nás mohol pán guvernér poinformovať o tom, ako silná je expozícia slovenských subjektov finančného trhu, nemám na mysli len bankové inštitúcie, ale aj nebanky vo vzťahu k ich držbe, konkrétne štátnych dlhopisov Helénskej republiky, aby sme mohli pri prerokovávaní ďalšieho bodu, ktorý nás na toto dopoludnie čaká, mať autentickú z prvej ruky informáciu zo zdrojov Národnej banky Slovenska, aké hrozby príp. by čakali slovenský bankový sektor v prípade, že dôjde k štátnemu bankrotu Helénskej republiky. Takže keby ste nás mohli, poprosím vás, poinformovať o týchto expozíciách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán viceguvernér.

  • Ďakujem pekne.

    Žiadna faktická poznámka.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa. Je jedna faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ja by som predsa ešte len doplnil, pán guvernér, tú otázku. Je potešiteľnou správa, že slovenský bankový sektor aj v prípade možného štátneho bankrotu v Grécku nie je bezprostredne priamo ohrozený. Na finančnom výbore zaznela informácia pána viceguvernéra Ostrožlíka hovoriaca o tom, že je to menej ako 1 % bilančných súm sektora. Teraz počúvame, že je to menej ako 1 % objemu investícií do takýchto nástrojov. Ale predsa len otázka je, ako hodnotíte prípadné riziká nákazy slovenského bankového sektora od ich materských bánk v zahraničí, pretože systémové banky, či už talianske, rakúske, nemecké, by boli určite možnosťou bankrotu Helénskej republiky dotknuté významne, ako hodnotíte možnosť preliatia tejto nákazy, ako hovorím, z materských spoločností do ich dcérskych bánk na Slovensku, či je toto ošetrené, toto riziko, z pohľadu Národnej banky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže prejdem rovno k veci. Pokiaľ ide o toto riziko, v súčasnosti ošetrené je. Máme nástroje, ktoré sme použili aj v prípade inej banky, ktorá mala problémy svojho času. A takisto mala matku v zahraničí. Čiže máme teraz možnosti, ako zabrániť odlevu prostriedkov z našich bánk do zahraničných matiek. Keď už sme túto tému načali, tak si dovolím povedať, že v súčasnosti prechádza európska legislatíva dosť významnými zmenami. A jedna z týchto zmien, ktorá je navrhovaná, voči ktorej nielen my, ale, dalo by sa povedať, nejaký pool alebo niečo také malých centrálnych bánk, ktoré sú hlavne hostiteľskými krajinami, dosť výrazne oponuje, je, že by sa mala táto možnosť, ktorú na národnej úrovni máme, zmeniť. A mala by byť možnosť tohto presunu priamo z európskej direktívy. Táto direktíva, pokiaľ by naše úsilie nebolo úspešné, by mala platiť od roku 2013. Čiže keď direktíva nadobudne platnosť a bude implementovaná, nebudeme mať už ďalej tieto možnosti. Problém, ktorý tam vidíme, je hlavne ten, že zodpovednosť za trh nám zostáva, ale možnosti, ako ten trh riadiť, by sme nemali. Takže vidíme to ako vážny problém. A na našej úrovni ho všade, ako sa hovorí, prezentujeme, diskutujeme o ňom. Je to otázka už politická. Z našej strany už nie je možné viac urobiť, pretože ide o politické rozhodovanie o direktíve. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Analýzou efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny.

    Materiál má tlač 428 a informácia výboru má tlač 428a.

    Znova prosím guvernéra Národnej banky, aby materiál uviedol. Pán Makúch, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť analýzu efektívnosti a produktivity na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny.

    Analýza bola predložená do Národnej rady pred viac ako pol rokom, na základe uznesenia Národnej rady sa dnes prerokúva pôvodná neupravená verzia.

    K pôvodnej analýze sa uskutočnili dve diskusie, jedna na rokovaní výboru a druhá v Národnej banke Slovenska spolu s členmi výboru, ktorí prijali pozvanie do Národnej banky. Boli tu prezentované rôzne hľadiská, spôsoby možného prístupu posudzovania efektívnosti činnosti Národnej banky. Ale ešte raz hovorím, že táto analýza, ktorá je predložená, nebola o tieto prístupy upravená.

    Pokiaľ ide o samotnú analýzu, vychádza z publikovateľných predpokladov a podkladov Európskej centrálnej banky a metodík Európskej centrálnej banky. Slovo publikovateľných zdôrazňujem hlavne z toho dôvodu, že veľa podkladov je dôverného charakteru a nie je možné ich použiť na verejnú prezentáciu.

    Analýza uprednostňuje postupy, ktoré sú menej závislé od štruktúry centrálnej banky. Z toho dôvodu sme sa sústredili na ročné prevádzkové náklady zamestnanca a na priemerné personálne náklady na zamestnanca. Pokiaľ ide o ročné prevádzkové náklady na zamestnanca, uvediem už aktuálny údaj za rok 2010. V analýze to máte za rok 2009. Čiže si môžete porovnať tento údaj. Takže za rok 2010 boli priemerné ročné prevádzkové náklady na zamestnanca v eurozóne 190 000 eur. Priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca v NBS v roku 2010 dosiahli výšku 70 000 eur, je to 36,8 % priemeru eurozóny, čím sa Národná banka zaradila na tretie miesto s najnižšími priemernými nákladmi za Slovinsko a Maltu. V analýze v roku 2009 sme boli na druhom mieste. Posun je spôsobený tým, že v roku 2010 sme už mali náklady aj s tlačou bankoviek, ktoré sme rok predtým nemali. Čiže sú tam tie ďalšie náklady. Pokiaľ ide o personálne náklady na zamestnanca, Národná banka má v roku 2010 najnižšie náklady v Eurosystéme. Tieto náklady predstavujú zhruba tretinu priemeru Eurosystému.

    Ďalej by som sa chcel vyjadriť k prístupom, zefektívňovaniu práce v Národnej banke Slovenska. Tuná vidíme dve roviny prístupu, jednak vnútorné možnosti Národnej banky. Tam dochádzalo k určitému nedorozumeniu, ktoré sme si na úrovni výboru vysvetlili z tej našej relatívne striktnej formulácie, ktorej význam nemal byť tak absolutistický, ako to vyznelo. Malo sa tým povedať, že vnútorné možnosti banky sú limitované na úspory nákladov rádovo v percentách. Čiže vnútorné možnosti banky bez nejakých iných zmien nie sú nejaké dramatické, pokiaľ teda nemajú mať dopad na kvalitu zabezpečovaných činností čiže na kvalitu fungovania trebárs peňažného obehu, platobného styku, kvalitu vykonávania regulácie a dohľadu, finančného trhu a podobne. Pokiaľ ide o vonkajšie možnosti, Národná banka podľa prístupovej zmluvy pri zavedení eura musí vykonávať určitý okruh činností. Všetky ostatné činnosti, ktoré nemusí vykonávať, môžu byť vykonávané mimo Národnej banky Slovenska. Dopad odčlenenia týchto činností by bol rádovo v desiatkach percent, aj pokiaľ ide o počty pracovníkov a pokiaľ ide o náklady, ale iba z pohľadu inštitúcie Národnej banky, pretože tieto činnosti by museli byť naďalej zabezpečované a financované z iných zdrojov, prevažne zo zdrojov verejných a čiastočne z príspevkov účastníkov trhu. Pokiaľ je záujem o to, o koľko vieme znížiť počet pracovníkov, keďže je to diskutovaná téma týmto spôsobom, tak možno povedať, že bolo by to rádovo zaujímavé a bolo by to v stovkách pracovníkov. Čiže konkrétny dopad na počet pracovníkov by bol v tomto širšom rozsahu okolo 300 pracovníkov v priamej činnosti a ďalší pracovníci v obslužnej činnosti, ktorá sa nedá, samozrejme, presne vyčísliť, pretože by sme zistili, čo vlastne a v akom rozsahu z obslužných činností je nevyhnutné. Na záver by som chcel dodať, že pokiaľ ide o postavenie Národnej banky Slovenska z pohľadu eurozóny ako takej, tak je tam jednak faktor, o ktorom hovorím a o ktorom sa nechce hovoriť, resp. nechce byť počúvaný tento faktor, že máme veľmi rozdielne štruktúry. My vykonávame veľmi veľa úloh, ktoré podľa Eurosystému by sme nemuseli vykonávať. Je to trebárs mincový regál, ktorý majú bežne ministerstvá financií. Je to trebárs, ako už som spomínal, dohľad nad finančným trhom, platobný styk a podobne. Čiže ešte raz dôsledne keby sme to zohľadnili, je to v stovkách zamestnancov, niekde cez 300, cez 400 zamestnancov. Máme urobenú aj presnú analýzu a presný prepočet.

    Pokiaľ by som sa vrátil k tým vnútorným činnostiam, čo v banke robíme, k zefektívňovaniu činnosti. Prvá systémová vec, ktorú sme začali od januára tohto roku, je prechod na tzv. budgetový systém. Prešli sme zo systému, ktorý sme mali v banke doteraz a ktorý je bežný pre inštitúcie aj štátnej a verejnej správy, resp. bol bežný, kde smerné číslo bolo niečo, čo bolo niečím posvätným. A podľa smerného čísla sa prideľovali mzdy, odmeny na jednotlivé pracoviská a podobne. Toto bolo zrušené. Pracoviská majú svoj budget. A v rámci tohto budgetu nie je dôležité, koľko pracovníkov majú. Dôležité je, ako kvalitne zabezpečujú svoju činnosť. Očakávame efekty z tohto systému pozitívne, aj pokiaľ ide o počet pracovníkov v Národnej banke, zhruba v ročnom horizonte. Prvé vyhodnotenie budeme mať v septembri, po pol roku. Ale je to príliš krátka doba. Predpokladáme, že pri ročnom hodnotení budeme vidieť nejaký dopad tohto opatrenia. Pokiaľ ten dopad nebude dostatočný, budeme musieť pozerať po iných, možno administratívnych nástrojoch, ku ktorým by som veľmi nerád siahal, pretože skúsenosti, ktoré máme nielen u nás, ale aj inde a pred ktorými nás varovala aj Svetová banka, keď sme zlučovali úrad s bankou, sú, že pri celoplošných prepúšťaniach odídu tí najschopnejší a nie tí, ktorých vieme selektívne vytlačiť pri nie celoplošných prepúšťaniach, pretože tí, samozrejme, využijú tie možnosti a dokážu sa na trhu umiestniť. Obyčajne je to spojené s poklesom efektívnosti. Ďalej, pokiaľ ide o šetrenie nákladov, s odborármi sme dohodli kolektívnu zmluvu na tento a budúci rok s rastom mzdových nákladov 0 %. Čiže Národná banka nemá rast mzdových nákladov na tento rok. Ďalšie opatrenie, ktoré je ale dlhodobé, resp. má korene v ďalšej minulosti, je súčasné zefektívňovanie činnosti banky v expozitúrach, kde k 1. januáru budúceho roka rušíme 4 expozitúry, čo znamená, že budeme musieť prepustiť 41 pracovníkov. Je nám naozaj ľúto, že to musíme urobiť, aj ľúto tých individuálnych ľudí, na ktorých to má dopad. Je to niekedy v regiónoch, kde je situácia naozaj zlá, napr. expozitúry v Humennom a Lučenci. Ale tieto expozitúry už...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Poprosím kolegu Mateja, keby mohol netelefonovať v miestnosti. Ďakujem pekne.

  • ... roky v podstate dotujeme. A robia len preto, lebo im vozíme peniaze, do Humenného z Košíc, do Lučenca z Bystrice, ap., čo je neefektívne. A nie je možné, aby sme v takejto činnosti pokračovali. Čiže opäť, je nám to ľúto, ale nevieme si v tomto poradiť. Musíme to jednoducho urobiť, pretože naozaj sa to z dlhodobého hľadiska neopláca. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet Jozef Kollára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania materiálu do výbore.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Analýzy efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428).

    Tento materiál predelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet s cieľom prerokovať ho do 28. júna . Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.

    Výsledok rokovania vo výbore. Uvedený výbor predloženú analýzu zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vziať túto analýzu na vedomie.

    Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku schválil uvedenú informáciu uznesením č. 216, poveril poslanca Kollára ako spravodajcu výboru. A súčasne ma poveril predniesť túto informáciu na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, hlasovať o predmetnej informácii po ukončení rozpravy.

    Prednesiem teda návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Analýze efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie spomínanú analýzu.“

    Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Beblavého. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k predkladanej správe a dovolil si predložiť svoje stanovisko k nej.

    Dovoľte mi na úvod začať trošku zoširšia pár slovami o Národnej banke Slovenska a jej postavení v súvislosti práve s tými otázkami, ktoré budeme dnes preberať. A myslím si, že verejnosť, dokonca často ani odborná verejnosť si neuvedomuje, že Národná banka predstavuje na Slovensku inštitúciu možno s najväčšou mierou nezávislosti v tejto krajine, a to z dôvodu, že kombinuje tri typy nezávislostí tak, ako, pokiaľ ja viem, ich nekombinuje nikto iný. Nezávislosť Národnej banky Slovenska je chránená Ústavou Slovenskej republiky, nezávislosť Národnej banky Slovenska je chránená Maastrichtskou zmluvou, resp. európskou legislatívou, ktorá ustanovuje, že všetky centrálne banky musia byť nezávislé, najmä z hľadiska udeľovania pokynov na výkon jej činnosti. A čím Národná banka disponuje unikátne, je finančná nezávislosť v tom zmysle, že vďaka určitým monopolným postaveniam, ktoré sme jej ako centrálnej banke zverili a ktoré, samozrejme, ako centrálnej banke patria, má aj finančnú nezávislosť. To znamená, že v podstate tento parlament na rozdiel od takmer akokoľvek inej podobnej inštitúcie nevie ani cez financovanie nejakým spôsobom ju manažovať alebo nejakým spôsobom vstupovať do jej hospodárenia. Z takejto veľmi vysokej miery nezávislosti, ktorá, treba zdôrazniť, je štandardná v rámci eurozóny, to znamená nejde o niečo výnimočné, hádam s výnimkou tej ústavnej garancie, tá sa v iných ústavách väčšinou nenachádza, ale to až taký rozdiel nie je, vyplýva aj veľká zodpovednosť, zodpovednosť regulovať sám seba, keď ma nemôžu regulovať iní. Preto na Národnú banku Slovenska je nutné sa aj pozerať v niečom prísnejšie ako na iných z hľadiska toho, ako sama seba dokáže manažovať vo verejnom záujme, ako sama k sebe pristupuje, pretože nikto iný to za ňu urobiť nemôže, dokonca ani my, dokonca ani keby sme sa tu na tom ústavnou väčšinou zhodli, pokiaľ by sme nechceli porušiť európsku legislatívu a v podstate zmeniť základné funkcie centrálnej banky, nemôžeme mocensky vstúpiť napr. do hospodárenia Národnej banky Slovenska. Je to tak v poriadku, ale prináša to už spomenutú väčšiu zodpovednosť. Pozrime sa na to, ako sa Národná banka historicky s touto svojou veľkou nezávislosťou a zodpovednosťou vyrovnávala. Tá história je rôznorodá. Máme tu aj príklady vynikajúceho výkonu v deväťdesiatych rokoch vo vzťahu k menovej politike, ktorý dodnes všetci odborníci označujú za nielen ekonomický, ale aj politicky veľmi rešpektovateľný a úctyhodný. Máme tu aj menej impresívnu skúsenosť s bankovým dohľadom v tom istom období, ktorý, naopak, odborná verejnosť vidí spätne skôr ako zlyhanie. A napriek tomu Národná banka Slovenska určite patrí medzi inštitúcie, ktoré sú brané verejnosťou, aj odbornou, aj širšou, veľmi vážne.

    Pozrime sa z tohto hľadiska na dokument, ktorý nám bol dneska predložený, ktorým je analýza jej efektívnosti. Národná banka sa v ňom opiera primárne o tri argumenty, ktorými zdôvodňuje, prečo nie sú možné nejaké väčšie zmeny smerom vo zvýšení efektívnosti. V tejto súvislosti ja chcem oceniť, že pán guvernér dnes už vo svojom prejave mierne modifikoval niektoré tie veci a upozornil, že teda aj to myslenie sa vyvíja v diskusii. Takže dovoľte mi, aby som ja najprv tiež povedal niečo k pôvodnej verzii toho materiálu a potom možno na záver už reagoval na tie aktuálnejšie vyjadrenia. Národná banka sa opiera vo svojom materiáli o tri veci, ktoré tam podčiarkla. Takže tie aj ja beriem ako najvážnejšie, keď ich samotný autor podčiarkne ako kľúčové informácie.

    Prvým argumentom je, že nečerpá prostriedky zo štátneho rozpočtu. To je, samozrejme, pravda. Ale zároveň je to úplne irelevantné, pretože Národná banka, samozrejme, nežije zo vzduchu a ani nežije z nejakého úspešného nezávislého podnikania, ktoré by do nej vložili nejakí akcionári, ale žije z peňazí a monopolov, ktoré sme jej zverili my ako občania tejto krajiny, čo je potom úplne v poriadku. Ale teda tento argument z hľadiska hospodárnosti veľmi neobstojí. Inými slovami, Národná banka práve preto, že fyzicky nepýta v tejto chvíli hotovosť , nemyslím, si že má nejaký nárok hospodáriť menej efektívne ako iný. A hneď chcem teda oceniť, že keď už pán guvernér dnes hovoril, tak tento argument nejako veľmi neforsíroval, hovoril práve naopak, čo sa snaží vedenie banky urobiť pre to , aby banka efektívnejšia bola.

    Druhý ten argument v tom materiáli sa týka nízkych prevádzkových nákladov Národnej banky Slovenska na hlavu v porovnaní s inými bankami eurozóny a osobitne teda veľmi nízkymi personálnymi nákladmi. Tam je problém v tom, že to je síce tiež pravda, ale to nevyplýva z nejakého osobitne efektívneho hospodárenia Národnej banky Slovenska, ale je to jednoducho faktor, ktorý je daný nízkou cenovou hladinou a nízkou úrovňou HDP na hlavu na Slovensku, ktorá prispieva k tomu, že akákoľvek inštitúcia na Slovensku, osobitne verejná, má nízke prevádzkové náklady na hlavu a osobitne nízke personálne. Keby sme zobrali ministerstvo financií a porovnali ho s ministerstvom financií v Rakúsku, dovolím si povedať, že by vyšli rovnaké a podľa mňa ešte nižšie čísla. To znamená, že ani tento argument celkom podľa môjho názoru neobstojí.

    Potom je tam argument, ktorý hovorí o tom, že centrálna banka je pomerne malá v absolútnom vyjadrení, myslím, že je piata najmenšia, ak som to správne citoval, ospravedlňujem sa, ak som si nezapamätal to číslo správne, čo opäť nie je veľmi relevantný argument, vzhľadom na to, že v každej krajine veľkosť centrálnej banky súvisí, samozrejme, aj s funkciami, ktoré vykonáva. Ale súvisí aj s počtom obyvateľov. Teda je iné obsluhovať 50-miliónový štát, iné je obsluhovať 5-miliónový štát.

    No a posledná vec, ktorú by som ja zdôraznil, než sa dostanem k svojim otázkam záverečným, je to, že v prvom rade tie banky eurozóny, s ktorými sa tam porovnáva, a tam uznávam, že to nie je chyba centrálnej banky, je to vecou toho zadania, sú tiež pomerne pekne vypasené. To znamená, že neporovnávame s nejakými vychudnutými dokatovanými inštitúciami našu Národnú banku, porovnávame ju s inými nezávislými, historicky tiež celkom pekne, by som povedal, nakŕmenými centrálnymi bankami. A tým pádom, samozrejme, čo z tohto vyplýva, je, že je vedomé toho, že ten benchmark možno je správny, ale že ten benchmark je pomerne štedrý, a teda aj tak ho treba interpretovať.

    No a tým by som sa dostal aj k tým otázkam, ktoré mne, naopak, v tej analýze chýbajú. Ja si nemyslím, že niekto zvonku môže nahrádzať v tejto analýze Národnú banku. A akékoľvek poznámky, to viem, že aj pán predseda výboru mal v minulosti, aj pán poslanec Matej mal v minulosti, aj ja som sa k tomu vyjadril niečo, sú naozaj len poznámky zvonku. Na to, aby sme vedeli povedať, ako by Národná banka mala vyzerať, by sme museli byť jej súčasťou. A v tom smere si myslím, že naozaj nakoniec je vždy na manažmente Národnej banky, dokonca aj keby nebola nezávislá, teda nezávislá je, aby urobila analýzu. My, čo môžeme urobiť, je, že môžeme tie analýzy podrobiť svojmu skúmaniu a vyjadriť sa k nim, či ich považujeme za dostatočné a nedostatočné, a v čom. A z tohto hľadiska dovoľte mi, aby boli interpretované aj otázky, ktoré ja predložím. Otázky, ktoré ja mám, sú nasledovné.

    Prvá je, že v roku 2009 sme vstúpili do eurozóny, a dá sa predsa len predpokladať, že v súvislosti so vstupom do spoločnej menovej politiky klesne, by som povedal, nevyhnutné množstvo funkcií, najmä v súvislosti s prípravou a realizáciou menovej politiky, ktoré Národná banka vykonáva, napriek tomu s výnimkou členov Bankovej rady, čo inak chcem oceniť, tento krok, ak sa nemýlim, ešte minulej vlády, že sa pristúpilo k reforme aspoň počtu členov Bankovej rady, tak nedošlo k nejakému výraznejšiemu zníženiu počtu zamestnancov po vstupe do eurozóny, do akej miery je to podľa vedenia Národnej banky v poriadku.

    Druhá moja otázka je, ak iné verejné inštitúcie, ktoré sú v tomto štáte, mohli bez zásadného obmedzenia svojej funkčnosti v posledných rokoch ušetriť pomerne výrazné prostriedky na samých sebe , opäť prvý krok urobila už vláda Roberta Fica, aj keď sa úplne až tak nepodaril, ale bola tam snaha, a k ďalšiemu sa pristúpilo v tohtoročnom rozpočte, a tu už naozaj dochádza k masívnemu znižovaniu napr. zamestnanosti vo verejnom sektore, čo teda vedie manažment Národnej banky k vyhláseniu, že podobné zníženia v prípade Národnej banky by viedli k nejakému zásadnému znefunkčneniu alebo nie sú možné bez odčlenenia funkcií. To znamená, naozaj pracujú ľudia v Národnej banke tak tvrdo a tak intenzívne, všetci do jedného, do posledného „šroubku“, že nie je tam ten priestor? V tejto súvislosti chcem opäť oceniť, že toto, čo pán guvernér už dneska dával najavo, asi ani manažment si úplne nemyslí a že hľadá už spôsoby, ako predsa len z inštitúcie vyťažiť trošku viac a trošku menej. Takže v tomto veľmi oceňujem, že dochádza k posunu.

    Potom sú otázky, ktoré sa netýkajú počtu zamestnancov, ale týkajú sa napr. toho, prečo Národná banka považuje za optimálne mať plošnú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, samozrejme, sú určité veci, kde, aj ja to chápem, a na tom sa zhodneme, je dobré mať výnimku, najmä vo vzťahu k Mincovni ap., či je teda vhodné mať tú výnimku tak plošne definovanú, ako v dnešnom zákone to je, a či by napr. aj to nemohlo prispieť k efektívnejšiemu hospodáreniu.

    Ďalšia otázka súvisiaca s prevádzkou súvisí s budovou, či naozaj táto budova je teda nevyhnutná len pre Národnú banku alebo by mohlo dôjsť opäť k zníženiu nákladovosti tým, že by tá budova bola využitá nejakým efektívnejším spôsobom.

    Posledná otázka v tejto súvislosti je, či nie je možné analyzovať, prečo Národná banka na počet obyvateľov má o 20 až 30 % viac zamestnancov, ako by to z matematického porovnania vychádzalo, a to dokonca berúc do úvahy aj šírku funkcií Národnej banky. Tam opäť chcem oceniť, že pán guvernér v dnešnom vystúpení reagoval na túto otázku výlučným preventívnym spôsobom. Jeho argument bol, že tie dodatočné funkcie viac než kompenzujú teda tento vyšší počet. Ja by som povedal, že ja si to rád dám vysvetliť. Ale teda je mi len ľúto, že to nemáme na papieri, nemáme to v tej analýze, aby sa to naozaj dalo podrobiť určitému skúmaniu. Ale cením si to, že vedenie takto vážne pristúpilo aj k tomuto argumentu.

    Dovoľte mi teda skončiť tam, kde som začal. A to je tým, že s veľkou nezávislosťou prichádza aj veľká zodpovednosť sa samuregulovať a samospravovať v záujme občanov tejto krajiny a Národná banka ako inštitúcia asi s najväčšou mierou nezávislosti v tejto krajine má tú zodpovednosť osobitne veľkú a pre mňa osobne touto analýzou tú zodpovednosť nenapĺňa tak, ako by som ja v ňu veril. A dúfam teda, že ak nie teda voči nám, tak aspoň dovnútra bude pristupovať s väčšou zodpovednosťou, ale aj s väčšou razanciou.

    A v tejto súvislosti mi dovoľte sa takisto vyjadriť k tomu prejavu pána guvernéra, kde chcem povedať, že naozaj si cením to, že takýmto spôsobom aj on už dneska dával najavo, myslím si, tento typ prístupu. A verím, že to tak bude aj v budúcnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 31,6 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov. Na portáli Aktualne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Počet zamestnancov Národnej banky Slovenska je 1 118 ľudí. Ale v správe sa uvádza, že pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd odmien a požitkov predstavoval za rok na jedného zamestnanca 34 365, na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur na deväť zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Chcem povedať, prečo hovorím o expozitúre v Humennom. Som primátorkou mesta Humenného a nezastávam nikoho len zo svojich ľudí, ktorých poznám, zastávam ľudí, ktorí za mnou prišli. A sú z odborových zväzov z Košíc a zo všetkých bánk, ktoré máte, pán Makúch. Ale priemerný objem miezd a požitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a požitky za rok ako 9 zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Keď v roku 2006 Národná banka Slovenska zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch v územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, pretože tento model považovali za zastaraný, zriadila v mestách expozitúry profilované už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúry v Trenčíne, v Nových Zámkoch, v Žiline, v Lučenci, v Poprade a v Humennom. S organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke Slovenska o 85. Číže chcem povedať, že tým že zriadila expozitúry, že zaviedla služby na celom Slovensku, ešte znížila o 85 ľudí počet zamestnancov. O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovorí Martin Barto dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend: „Opätovne otváram otázku, ako ponížime počet zamestnancov práve cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko ľudí navýšime v Bratislave, aká je opätovne efektivita, ak pobočky prestanú vykonávať služby, pretože to nie je iba o počte zamestnancov, ale aj o službách občanom, kde služby Národnej banky majú slúžiť všetkým regiónom rovnako. Ak týchto 41 pracovných miest vo vytvorených pobočkách dokáže znížiť v centrálnej banke 89 pracovných miest, nerozumiem, čo sleduje Národná banka zrušením týchto expozitúr.“

    Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia zriadených aj 9 expozitúr. Pre porovnanie, priemerný počet expozitúr v Eurosystéme je 22, zverejnené na www.narodnabankaslovenska.sk, v analýze efektívnosti, ktorú tu momentálne máme. Oddelenie expozitúry v oblasti hotovostného peňažného obehu vybavuje najmä túto odbornú agendu: Uschováva a spravuje zásoby bankových mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí a iných hodnôt a zabezpečuje prípravu zásielok, zásob peňazí. Po druhé, vydáva a prijíma bankovky a mince do a z obehu, prijíma pamätné bankovky a pamätné mince, poskytuje náhrady na necelé bankovky a za inak poškodené bankovky a mince, vymieňa bankovky a mince, vymieňa bezplatné bankovky a mince počas obdobia určeného na ich výmenu a odoberá bez náhrady necelé alebo inak poškodené bankovky a mince, za ktoré sa nemohla poskytnúť náhrada, bankovky a mince falšované alebo pozmenené, podozrivé, že sú falšované alebo pozmenené, pre bankovky a ostatné subjekty hotovostného peňažného obehu. Po tretie, spracováva bankovky a mince prijaté z obehu, ničí neplatné a vyradené bankovky a mince. Po štvrté, zadáva vstupné údaje do aplikačných programových systémov a spracováva účtovné podklady pre emisiu peňazí za expozitúru. Po piate, zabezpečuje prevádzku a riadenie, používanie systémov a zariadení na spracúvanie a uschovávanie peňazí, zabezpečuje servis a pravidelné kontroly prostredníctvom oprávnenej organizácie.

    Nedostatočná úložná kapacita úschovných miest na uloženie potrebných zásob peňazí, nedostatočné priestory a nízka kapacita strojových zariadení na spracovanie peňazí nezodpovedali potrebám emisnej banky, preto odbor peňažného obehu Národnej banky vypracoval koncepciu potreby vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky na území Slovenska. Dôvodom bol návrh cieľového riešenia uschovať a spracovať peniaze výhradne vo vlastných úschovných a spracovateľských miestach s vlastnými pracovníkmi. Výsledkom navrhnutej koncepcie rozhodnutím Bankovej rady z roku 2000 bolo vybudovanie šiestich vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky Slovenska, expozitúr v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci, Humennom a Poprade a zrušenie správy zásob poverených v deviatich pobočkách VÚB, čo znamená, že by ste teraz tieto služby museli vykonávať komerčne cez vlastne banky, ktoré sú komerčné. Zmeny navrhovaného dispozičného riešenia boli najmä dôsledkom realizácie zákona o Štátnej pokladnici, uplatňovania princípu zachovania rovnomerného rozmiestnenia úschovných a spracovateľských miest z geografického hľadiska, kapacity spracovateľských a úschovných miest Národnej banky vzhľadom na regionálne hľadiská rozmiestnenia v pôsobnosti na pobočkách Národnej banky v Bratislave, Banskej Bystrica a Košiciach. V organizačných zložkách boli vytvorené také podmienky, ktoré umožňovali zabezpečovať činnosti súvisiace so správou zásob na vysokej úrovni bez potreby participácie niektorých komerčných bánk. Týmto začala nová etapa zabezpečovania hotovostného peňažného obehu v Slovenskej republike. Napriek náročnému rozhodovaniu o umiestnení expozitúry Národnej banky medzi dvoma mestami, Michalovcami a Humenným Národná banka v tom čase rozhodla o výstavbe expozitúry v Humennom. Mesto Humenné po vzájomných rokovaniach a uvedomení si dôležitosti postavenia Národnej banky spolupracovalo pri hľadaní vhodnej lokality v meste a ponúklo vybraté lukratívne miesto za jednu korunu slovenskú. Všetky rozhodnutia mesta boli vykonané s vedomím, že takto budú zabezpečené služby Národnej banky obyvateľstvu širokému regiónu v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Michalovce, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov a tým Národná banka prispeje aj k rozmieňaniu nezamestnanosti, vytvoreniu nových pracovných miest.

    Kladiem vám za občanov otázku, aká je dlhodobá stratégia, keď po necelých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novo postavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činností spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných. A teraz chceme tento vývoj opäť zvrátiť? Zvážila Národná banka Slovenska zrušenia, ako sú zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov Národnej banky na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čoho bude konečným dôsledkom predražovanie. A zaplatí to nakoniec verejnosť cez poplatky. Nie je tu paradox, kto a ako sa snaží v Národnej banke šetriť? Banková rada svojimi rozhodnutiami zmenila a zrušila činnosť expozitúr. A teraz sama poukazuje na ich neefektívnosť napriek tomu, že cieľom Národnej banky nie je iba tvorba zisku. Nie sú to rozhodnutia na základe možno nejakej inej objednávky? Národná banka je nepodnikateľský subjekt. Nie je subjektom štátneho rozpočtu. A jej hospodársky výsledok sa nezahŕňa do výsledku Slovenskej republiky. A z metodológie európskeho systému v tomto smere pre ňu neplynú žiadne povinnosti.

    V eurozóne má Národná banka Slovenska druhé najnižšie priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca. Priemer za celú eurozónu je 182 000 eur, kým náklady na zamestnanca predstavujú u nás 64 000 eur. Piate najnižšie prevádzkové náklady za všetky centrálne banky, priemerné prevádzkové náklady za všetky národné centrálne banky eurozóny predstavujú v absolútnej hodnote 518 609 eur, Národná banka má celkové prevádzkové náklady 64 499 eur, ôsme miesto v počte zamestnancov zo šestnástich centrálnych bánk.

    Východ je región s vysokou nezamestnanosťou, s nedostatkom pracovných miest. A mzdy sú tu vždy a vždy lacnejšie, ako je tomu v Bratislave. Na východe Slovenska ľudia potrebujú tiež žiť a pracovať a majú právo na služby. Poslanci, tí, ktorí sme z východu, ktorým naši voliči dali dôveru, by sme mali za nich obhajovať ich práva a dôstojný plnohodnotný život na východe, ktorý pred voľbami sľuboval priblížiť úroveň Bratislavy úrovni východu. Aj dnes sa rozprávame o tom, že máme regionálne rozdiely. A máte vo volebnom programe, celá koalícia, ako chceme znižovať rozdiely medzi východným Slovenskom a západným Slovenskom.

    Nemôžeme dopustiť, aby Národná banka úspory hľadala práve v rušení expozitúr, ktoré slúžia obyvateľstvu. Preto ja žiadam, aby sme prehodnotili ich zachovanie. Samozrejme, nemôžeme ich my zachovať, ale môžeme to žiadať od Národnej banky Slovenska. Národná banka rezervy má. Zmeny v jej kompetenciách po vstupe do ESCB a po prijatí eura tomu dávajú priestor.

    A ešte veľmi dôležitá skutočnosť, možno nie príliš veľká, ale pre občanov veľmi dôležitá. Preverovala som si, ako v praxi fungujú komerčné banky pri zabezpečovaní služieb, ktoré robí Národná banka Slovenska, expozitúra napr. v Humennom, stále budem hovoriť o Humennom, lebo ľudia majú hovoriť o tom, čo poznajú, a ja som primátorka Humenného a Humenné poznám a poznám aj činnosť expozitúry, nie celkom, ale poznám ju. Pri výmene peňazí som zistila napr., že v UniCredit Bank nemenia vôbec poškodené bankovky, lebo nie sú vybavení mriežkami a odkazujú sa na Národnú banku, Dexia banka Slovensko ich nemení a povedala, že je to v správe Národnej banky, vo VÚB ich nemenia. Robí to Národná banka, ale vymenia bezplatne iba ináč poškodenú bankovku do 1 x 1 cm. V Tatrabanke ich nemenia vôbec, ak nie ste klientom, vymenia tam bezplatne tiež iba poškodenú bankovku 1 x 1 cm. V Poštovej banke radia, aby sme s tým išli do Národnej banky. Z toho mi vyplýva, že komerčné banky ich nemenia, nechcú vykonávať služby spojené s výmenou peňazí a odkazujú to všetko na Národnú banku. Ak sa takáto zruší, občan si môže vybrať, že pocestuje, zasa poviem príklad Humenného, do Národnej banky buď do Košíc, alebo do Popradu, pričom ho cesta bude stáť 4,78 eura. A pritom ak si vymení 5-eurovú bankovku, tak ho to bude stáť 8,9 eura. Môže ale využiť služby pošty a zaslať bankovku do Národnej banky v Bratislave, ktorá mu v zmysle zákona poskytne túto službu bez problémov aj za zrušenú expozitúru, ale to ho bude o 1,4 eura viac ako cenina druhej triedy. Teda opätovne za 5-eurovú bankovku dostane 3,6 eura. Vážení páni, to ľudia na východnom Slovensku zo zákona nemajú mať také isté služby za takú istú cenu, za akú ich majú na celom Slovensku? Tak tomu hovorím určite bezplatná služba obyvateľstvu.

    A dovoľte mi ešte citáciu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, kde pán Sulík uviedol, myslím si, že toto bude pre vás vážnejší argument: "Slovensko by malo mať pripravený plán na opätovné zavedenie slovenskej koruny. Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku".

    Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoreticky možný, ako však dodáva v rozhovore pre denník Nový Čas, o návrate ku korune by nerád špekuloval, teoreticky to možné je, veď už sme prešli z česko-slovenskej koruny na slovenskú korunu, ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani veľké.

    A ja sa pýtam: V takomto období, kedy sa vlastne aj Európa zmieta v neistote, ideme rušiť expozitúry, ak nevieme, čo sa vlastne udeje?

    Vážený pán guvernér pán Makúch a členovia Bankovej rady Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky Slovenska, skúste vymyslieť efektívny nástroj šetrenia, a nie jednoducho rušiť expozitúry na východe Slovenska, kde toto rozhodnutie prinesie väčšiu nezamestnanosť, predražené služby pre ľudí s nižšími príjmami, ako sú v Bratislave. Žiadam vás v mene občanov Slovenska zmeniť vaše doslova, nazvem to, možno unáhlené rozhodnutie šetriť tam, kde to šetrenie bude mať minimálny efekt, a to zrušením expozitúr, a zamyslieť sa nad aktuálnym stavom inštitúcie Národnej banky Slovenska v Bratislave. A preto podávam návrh na uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. zákona o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov A. berie na vedomie Analýzu efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428) a B. žiada prehodnotiť správu o efektívnosti činnosti Národnej banky Slovenska a ponechať expozitúry v Humennom, v Lučenci a v Trenčíne.“ Žiadam vás a prosím, aby ste potom o tom nechali hlasovať. Rovnako prosím všetkých poslancov z poslaneckých klubov, či Slovenskej národnej strany, strany Most – Híd, ale aj Obyčajných ľudí, ak veria slovám svojich kolegov a skutočne nechcú budovať priepasti medzi východným, západným a stredným Slovenskom, v mene občanov ich prosím, aby podporili tento môj návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne a pani poslankyňa, nerád to robím, ale musím s vami ako s opozičnou poslankyňou v mnohom súhlasiť, lebo taká je politika. A ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, vždy keď sa prepúšťajú ľudia, zefektívňuje sa práca akejkoľvek inštitúcie, tak mrzí ma, že sa tak deje vždy od konca, a nie od centra. A ja uvediem len jeden údaj. Ja som na to upozorňoval guvernéra Národnej banky. A pritom chcem ešte zdôrazniť, než poviem tento údaj, že si uvedomujem s plnou váhou samostatnosť Národnej banky ako inštitúcie, ktorá nie je priamo napojená na štátny rozpočet. Ale myslím si že keď sa ide šetriť, tak by sa malo pozrieť aj na šetrenie v budove tu v Bratislave, v centrále Národnej banky, lebo myslím si že mať 18 ľudí na zahraničnom odbore Národnej banky Slovenska je luxus, ktorý nie je ani na Úrade vlády. Myslím si, že keby tam sa našli rezervy, tak nie je potrebné siahať na expozitúry, ktoré ponúkajú služby občanom v tom regióne, v ktorom sa nachádzajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V prvom rade si dovolím poďakovať pani poslankyni Vaľovej za tento príspevok. A myslím, že jej názor je veľmi správny. Napriek tomu, že z organizačných dôvodov pre Národnú banku sa môže javiť tento krok skutočne nejakými úspornými opatreniami, treba si uvedomiť, že v porovnaní s minulým rokom došlo k medziročnému nárastu miery nezamestnanosti, či evidovanej miery nezamestnanosti alebo celkovej miery nezamestnanosti. Je to viac ako 18 000 ľudí. Pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, je to nárast viac ako o 4 600 ľudí, a celkovú mieru nezamestnanosti, je to viac ako o 13 000 ľudí. Došlo k predĺženiu a zvýšeniu počtu dlhodobo nezamestnaných. Vyspelé krajiny Európy veľmi často práve v štátnej správe a verejnej správe udržujú v čase vysokej miery nezamestnanosti aj dokonca miernu prezamestnanosť, len aby ľudia zostali pracovať a aby mali zachované návyky. A v tomto prípade si myslím, že pán guvernér Národnej banky určite nájde iné šetriace opatrenie a organizačné riešenie také, aby v meste Humennom sme ten veľmi nízky počet miest pracovných, ktorý tam je, neznižovali a udržali. A dokonca možno keby sme ho ešte aj podporili. Netvrdím, že to musí byť z Národnej banky. V tejto chvíli musím povedať, že prešovský región, košický región a banskobystrický región sú regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti. A preto, pán poslanec Matej, taktiež chcem vysloviť vám poďakovanie, že máte taký istý názor. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ chce zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým pripomienkam, ktoré boli vznesené. Začnem v časovom poradí.

    Čiže pán poslanec Beblavý hovoril ako prvý.

    Tak po prvé. Mýtus, že Národná banka drží stále počet pracovníkov na nejakom čísle v súčasnosti, je to 1 079, nie je celkom správny. Národná banka mala najvyšší počet zamestnancov 1 356, ako sa mi vidí. Čiže postupne Národná banka prepustila viac ako 350 ľudí. A zároveň ale z Úradu pre finančný trh zobrala 100 ľudí. Čiže po očistení by to bol pokles o 450 ľudí zhruba v Národnej banke alebo ku 450 ľudom. Robila to aj pod vplyvom toho, že išla zavádzať euro. A pri činnostiach, kde videla, že nie je potrebné z dlhodobého hľadiska držať ľudí a tie činnosti prevádzkovať a bolo to možné riešiť brigádnicky a dočasnými pracovnými pomermi, urobila tento krok. A hlavne roky 2008 a 2009 boli rokmi, kde pracovalo v Národnej banke veľmi veľa dohodárov a brigádnikov a pracovníkov na dobu určitú, ktorých sme medzitým prepustili, čo sa v týchto číslach, samozrejme, nemôže ukázať, lebo neboli nikdy v kmeňovom stave banky. To, samozrejme, neznamená, že Národná banka Slovenska do budúcna nebude aj dovnútra banky naďalej, ako som už hovoril aj vo svojom vystúpení, efektívne sa správať. A očakávam tiež, že k ďalšiemu poklesu zamestnancov aj na centrále príde.

    Pokiaľ ide o stále diskutovaný problém veľkosti štátu a štruktúry banky, dovolím si povedať, že budeme mať asi naďalej rozdielne názory s pánom poslancom Beblavým, je to, nakoniec, normálne. Z tabuľky, ktorú z jeho článku čerpám, v SME vychádza, že na Slovensku je to 20 ľudí na 100 000 obyvateľov. A keď si zoberieme všetky banky, ktoré majú viac ľudí, sú menšie, je to logické, pretože platí to, čo povedal pán poslanec, že menej ľudí – menšia obsluha platí aj opačne. Aj pri menšom počte obyvateľov treba niečo štandardne zabezpečiť, čo je zase nevýhoda malých štátov. Čiže nie náhodou tak má Malta 81 ľudí, Luxemburg 49 ľudí a podobne. Čiže malý štát potrebuje zabezpečiť to isté čo veľké štáty. Čiže, bohužiaľ, má ten počet.

    A ten dopad štruktúry. Tam budem mať trošku rozdielny názor stále, lebo si myslím, že je hlavne z pohľadu Národnej banky signifikantný. A budeme prediskutovávať ďalej s členmi výboru, trebárs tieto veci, aby bolo zrejmé, kde asi sme a čo asi je možné v tomto robiť. Nebránime sa tým diskusiám. Dohodli sme sa na tom. A pevne verím, že budú pokračovať.

    Ďalší mýtus je, že Národná banka, resp. centrálne banky si môžu naraziť peňazí, obchodovať s nimi ap. a žijú z nejakých rezerv. V prípade Národnej banky Slovenska jednak emitovanie peňazí je prísne regulované v rámci Európskej centrálnej banky. Je to podriadené hlavnému cieľu držať infláciu blízko 2 %, podľa možnosti pod 2 %. Čiže veľmi prísne sa objem peňažnej zásoby posudzuje a reguluje. Čiže tam nie sú v podstate možnosti žiadne. Je to vyložene podriadené tomuto cieľu.

    Pokiaľ ide o naše rezervy, je všeobecne známe, že máme záporné imanie, mínus 4,5 mld. eur máme preto, že nemáme žiadne rezervy, lebo všetky rezervy, čo sme mali, sme koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom minulého desaťročia odviedli do štátneho rozpočtu, čo osobne pokladám za veľmi hrubú chybu vtedajšieho vedenia Národnej banky. Keby sme tie rezervy mali a boli by sme si ich zhodnocovali, tak teraz pri týchto výkyvoch nie sme v zápornom imaní, resp. máme záporné imanie oveľa menšie. Čiže existujeme, žijeme nie zo štátneho rozpočtu, nie z rezerv a nie z emisií peňazí, ale z prerozdeľovacích systémov v rámci Európskej centrálnej banky. Čiže žijeme aj na úkor tých bohatých centrálnych bánk, ktoré vedia, že sme v zápornom imaní. Čiže nemáme iné možnosti. Volá sa to odborne ANF, ale bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože ide o veci, ktoré sú dôverné.

    Pokiaľ ide o budovu, súhlasím s tým, že tá budova je naozaj neefektívna. A budova je jeden komín, kde obstavaný priestor okolo komína je efektívne využiteľný na kancelárske priestory. Celé vnútro je takisto náročné na energie. A dajú sa tam robiť maximálne zasadačky na dočasné nejaké schôdze alebo sklady ap., z čoho toľko toho naozaj nepotrebujeme. Ale nedajú sa tam urobiť aj z hygienického hľadiska, z hľadiska hygienických noriem, bezpečnosti práce kancelárie a nejaké takéto podobné priestory, ktoré by boli oveľa lepšie využiteľné. Na druhej strane nemáme problém s efektívnosťou budov len v Bratislave. Máme problém s efektívnosťou budov aj inde. V Košiciach máme veľkú časť budovy dlhodobo prázdnu po redukcii pracovníkov v roku 2006. Písali sme na všetky možné orgány v Košiciach, štátne, verejné, cez realitné kancelárie, inzeráty ap., bohužiaľ, nedarí sa nám ten priestor obsadiť. Podobne je priestor trebárs v Bratislave Mýtnik. Podobne je priestor v Banskej Bystrici, kde sme dočasne mali Špeciálny súd a Najvyšší kontrolný úrad. Ale ani tieto priestory nevieme efektívne využiť. Čiže je to problém. Pokiaľ ide konkrétne o budovu v Humennom, máme rozbehnuté rokovania, možno by som to nemal hovoriť, ale dovolím si to povedať, s colnou správou. Dúfam, že budú tie rokovania úspešné a colná správa tú budovu od nás preberie. Čiže ju rovnako, ako sa hovorí, za jednu korunu, odovzdáme. A colná správa si vie vzhľadom na to, že ide o prihraničnú oblasť, predstaviť, ale nebudem za ňu hovoriť, ako by tú budovu využívala. Ponuka, samozrejme, platí, aj ponuka pre Mýtnik, ponuka takisto pre iné budovy, ktoré máme, zdôrazňujem, v Košiciach. Môžem hovoriť o Prešove, kde máme dve poschodia, ktoré sú veľmi ťažko využiteľné. Je to naozaj problém. Ten problém si uvedomujeme. Ale na druhej strane služby občanom, ktoré sa poskytovali v Humennom, boli v podstate nulové. Hlavne sa tam spracovávali peniaze, nie teda len v Humennom, ale aj v tých ostatných expozitúrach, ktoré sme tam vozili z Košíc, Bystrice a z iných bližších, teda väčších expozitúr, ktoré by boli spracovateľné aj tam, pretože tam nevyužívame kapacity na sto percent. Čiže len si zlepšíme využitie kapacít v tých iných oblastiach. Takže, bohužiaľ, je to náš inštitucionálny pohľad, ktorý je jednoducho taký, aký je.

    Pokiaľ ide o ten počet, o tom sme už hovorili vlastne. Myslím, že netreba k tomu viac hovoriť. Myslím, že pánovi Matejovi som odpovedal na to. Nezmienil som sa o odbore zahraničnom. Musíme to prejsť, lebo my taký odbor nemáme. Máme tam oddelenie nejaké. A neviem presne, či je na ňom toľko ľudí. Ale je to v rámci budgetového systému a tých vecí, ktoré som spomínal, že s každým riaditeľom odboru budeme na úrovni Bankovej rady NBS hovoriť, aby nám vysvetlil, na čo používa ľudí, prečo ich má toľko a čo vie s tými ľuďmi urobiť. Je to pred nami, máme to rozhodnuté. Odštartuje sa to v septembri spoločným zhromaždením riaditeľov odborov. Čiže určite tieto veci robiť budeme. A neviem o koľko ľudí pôjde, ale určite to efekty bude mať. Budeme sa v budúcnosti o tom baviť.

    A na záver sa mi celkom páčilo, že tu zaznel určitý konsenzus opozície a koalície. A neberte to naozaj ani za mentorstvo, ani za neskromné, ale osobne by som privítal, keby sa širokým konsenzom v tomto parlamente po naozaj konštruktívnej diskusii dokázali schvaľovať kľúčové dlhodobé a zahraničné potreby, ktoré Slovensko jednoznačne má, aby neboli vždycky po každom volebnom období modifikované a aby sa trebárs penzijný systém a jeho stabilita dokázala zabetónovať dlhodobo, pretože sa tam investujú peniaze na desiatky rokov, aby nám bolo jasné, keďže tu bol spomenutý plán B, že sme členmi nejakého klubu a mali by sme sa správať ako člen toho klubu, a nie to brať ako jednosmernú cestu, že berieme dotácie, ale že keď klub niečo potrebuje, tak že sa nás to netýka. Čiže osobne si dovolím vyzvať na konsenzuálne diskusie a konsenzuálne rozhodnutia v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú Slovenska či už v domácom alebo v zahraničnom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nech s páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér, dámy a páni, keďže vidím, že pomaličky napätie v sále bude rásť v súvislosti s blížiacim sa bodom prerokovávania pomoci Helénskej republike, tak nebudem hovoriť veľmi dlho, ale predsa len mi nedá neskonštatovať pár zistení.

    To úplne najkľúčovejšie zistenie z dnešnej diskusie, pokiaľ ide o efektívnosť fungovania Národnej banky Slovenska a produktivitu práce centrálnej menovej inštitúcie Slovenskej republiky, je to zistenie, že prvýkrát, pán guvernér, takmer rok po voľbách, nezaznelo v tejto snemovni, našťastie ani zo strany opozície, ani zo strany koalície, ani z vašich úst, a to naozaj veľmi úprimne oceňujem, že akákoľvek snaha alebo volanie po zvýšení produktivity práce, po zvýšení efektívnosti fungovania centrálnej banky nemá, ale doslova a do písmena nič spoločné s ohrozením nezávislosti tejto inštitúcie. To je naozaj veľmi kľúčový, dramatický posun, že konečne sme schopní vôbec o tejto téme diskutovať tak, aby sme dali pred zátvorku akékoľvek vzájomné obviňovania sa z toho, že tu niekto chce ohroziť nezávislosť centrálnej banky. Prečo to hovorím? Mnohí v tejto snemovni, ktorí nemajú túto tému ako svoje hobby, ako nejaké jadro svojho záujmu alebo vec, ktorou by sa zapodievali často, veľakrát celkom prirodzene takýto materiál ani nemusia dočítať do konca. A dovoľte mi, aby som odcitoval jednu jedinú vetu, ktorou sa celá predložená analýza končí: „Na základe porovnania Národnej banky Slovenska s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny možno konštatovať, že znižovanie počtu zamestnancov a nákladov Národnej banky by bolo možné iba odčlenením činností na iné inštitúcie Slovenskej republiky, čo by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.“ A toto je naozaj konštatovanie, ktoré v dobe, keď sme predloženú analýzu dostali, vyvolalo vo mne des v tom zmysle, že je to jediná inštitúcia v Slovenskej republike, kde už naozaj niet čo zlepšovať, niet ako zvyšovať efektívnosť a produktivitu práce. Som naozaj veľmi rád, že sme sa posunuli v tej diskusii ďalej a že koniec koncov aj autori tejto štúdie priznali, že celkom v spomínanej analýze asi nebolo úplne všetko pomenované správnymi slovami. A teda zostanem pri konštatovaní, že vítam ďalšiu diskusiu v tomto smere. A vítam hlavne to, že, podčiarkujem to poslednýkrát, bez akéhokoľvek ohrozenia nezávislosti centrálnej banky je táto inštitúcia, pevne verím, prístupná vo zvýšenej miere operatívnosti, a by som hovoril o kooperatívnosti, nie o ohrozovaní nezávislosti.

    Chcem ešte zdôrazniť, že na stretnutí výboru pre financie a rozpočet s Bankovou radou Národnej banky Slovenska konštatoval pán guvernér, že končí akési moratórium, ktoré tu bolo po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny, moratórium v tom zmysle, že dôjde predsa len k prehodnocovaniu, k nejakej evaluácii, ktoré činnosti je potrebné ponechať, zrušiť, outsourcovať a tak ďalej. Rovnako sme dostali ubezpečenie, že príde k redukcii počtu pracovníkov. Je plne v autonómnom rozhodnutí vedenia Národnej banky koľko tej redukcie bude vykonanej na úrovni centrály, koľko toho bude v pobočkovej sieti alebo v sieti expozitúr. Rovnako sme dostali ubezpečenie pána Mrvu, člena Bankovej rady, na spomínanom stretnutí, že prehodnotia aj počet a riadenie expozitúr.

    A teraz by som chcel na záver povedať jednu kľúčovú vec. Diskusia o efektívnosti fungovania takejto inštitúcie, diskusia o zvyšovaní produktivity práce v takejto inštitúcii by nemala nikdy skĺznuť do tém alebo úvah, koľko poschodí a koľko zasadačiek a koľko trezorov a koľko áut tam má byť. Toto všetko nech si rieši vedenie tejto inštitúcie. Ale čo mne v tejto diskusii chýba najviac a čo ostáva úplne bokom, bohužiaľ, to je výskumná sekcia. Veď my tu máme predsa Národnú banku Slovenska aj kvôli tomu, aby nám, rozumej politikom, koaličným, opozičným, to je úplne jedno, nejaké zrkadlo nastavovala, dávala nejaký message, vysielala signály aj voči laickej verejnosti, aj voči odbornej verejnosti o tom, či sa uberá alebo neuberá napr. aj fiškálna politika správnym smerom, či nastávajú v makroekonomike nejaké nerovnováhy, alebo nenastávajú. Národná banka sa nemôže nemať názor na to, či skutočne hrozby spomínaných nerovnováh tu prítomné sú alebo nie sú. Nemôže Národná banka nemať názor na to, či prístup k riešeniu týchto nerovnováh je správny alebo mohol by byť určitým smerom korigovaný. A preto je nevyhnutné práve mať veľmi kvalitnú výskumnú základňu v takejto inštitúcii. A musím konštatovať, že medzinárodný ohlas výskumu Národnej banky Slovenska je takmer nulový. Nebudem tu zaťažovať úplne detailmi. Ale pravdou je, že ak si niekto z vás pozrie webovú stránku Európskej centrálnej banky, kde nájdete aj sekciu výskumu, tak nenájdete v tejto sekcii zavesenú na webe jednu jedinú výskumnú prácu pracovníka Národnej banky Slovenska. Ale nájdete tam niekoľko veľmi kľúčových závažných výskumných štúdií a prác, ktoré sú publikované pracovníkmi centrálnych bánk z Varšavy, z Budapešti, z Prahy. Tak ja sa pýtam: Nemáme na Slovensku mozgy alebo sú tie mozgy niekde mimo tejto inštitúcie? Tak ich potom hľadajme, tak potom tie mozgy vychovávajme. Ale nepodceňujme túto oblasť výskumu, pretože inak sa nám to môže z dlhodobého hľadiska vypomstiť. A potom naozaj nastane tá pštrosia politika napriek tomu, pán guvernér, že si plne vážim, keďže som 20 rokov na finančnom trhu fungoval v oblasti bankovníctva, aj ten princíp, že centrálna banka by nemala byť videná na večierkoch, nemala by byť videná nejaký každý deň v médiách a vyjadrovať sa úplne ku všetkému. Ale opačný extrém pštrosej politiky, dať hlavu do piesku a nevyjadriť sa nikdy k ničomu s odôvodnením, že to centrálni bankári nekomentujú, nie je tiež prípustný a z dlhodobého hľadiska nie je ani akceptovateľný. Takže apelujem na to, aby sa trošku možno menej diskutovalo o poschodiach, o počtoch ľudí.

    Prudko nesúhlasím s názorom poslanca Ondreja Mateja, že Národná banka Slovenska by sa vošla na dve poschodia súčasnej budovy. To sú všetko tak trošku pejoratívne vyhlásenia, ktoré možno ak mali za cieľ vyprovokovať v pozitívnom slova zmysle diskusiu, tak potom ich beriem. Ale neberiem obsah týchto vyhlásení celkom vážne.

    Nakoniec chcem ešte povedať, že rovnako na rozdiel od pána poslanca Ondreja Mateja nie nerád, ale veľmi rád budem súhlasiť s veľkou časťou aj toho, čo zaznelo vo vystúpení pani poslankyne Vaľovej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

    Návrh je pod tlačou 432.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi a prosím ho, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytovaní finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

    Takže prednesiem doslovný text spomínaného navrhovaného stanoviska: „Národná rada Slovenskej republiky vzhľadom na závažnosť situácie spojenej s hrubým verejným dlhom Helénskej republiky a jeho neschopnosťou získať refinancovanie pomocou štandardných nástrojov na finančných trhoch, snahu predísť neriadenému bankrotu Helénskej republiky vrátane nekontrolovateľných dopadov na celú Európsku úniu, zodpovednosť vyplývajúcu z úsilia o záchranu spoločnej integračnej meny eura, uvedomenie si skutočnosti, že nesúhlas Slovenskej republiky by viedol k zablokovaniu celého procesu, vyslovuje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja za predpokladu, že Program úsporných opatrení (ďalej len „program“), ktorého prijatie je podmienkou poskytnutia finančnej pôžičky Helénskej republike, bude obsahovať silnú účasť privátnych veriteľov Helénskej republiky, t. j. o. i. zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov, často nazývaných haircut, minimálne v takej miere, ktorá zabezpečí schopnosť Grécka v dohodnutej lehote alebo lehotách svoje finančné záväzky splatiť, resp. splácať, kolaterál, ktorý Helénska republika poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky, pričom v prípade, že v budúcnosti Helénska republika nebude schopná v dohodnutých lehotách a za dohodnutých podmienok svoje záväzky splácať, dôjde k automatickej realizácii kolaterálu, záväzok privatizácie štátneho majetku Helénskej republiky s definovanou časovou schémou a aj jej prislúchajúcimi objemami privatizovaného majetku vo finančnom vyjadrení, písomný záväzok relevantných opozičných strán Helénskej republiky dodržiavať program (cross-party agreement), záväznú účasť Medzinárodného menového fondu minimálne v miere, v akej sa podieľa na celkovom finančnom mechanizme.“

    Je tam potom v dokumente uvedená podrobná predkladacia správa, ktorú ste všetci obdržali v písomnej podobe.

    Takže dovoľte, aby som na záver predniesol návrh uznesenia, návrh skupiny poslancov na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia.“

    Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Predtým ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby informoval o rokovaní výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte mi, poprosím o kľud v miestnosti. Páni poslanci, ďakujem pekne, keby ste mohli vonku diskutovať. Ďakujem vám. Nech sa páči.

  • Takže dovoľte mi, informovať vás, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 433 z 28 . júna 2011 pridelil tento návrh skupiny poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    V predmetnom návrhu nezaujali výbory žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti nebol uznášaniaschopný. Z ďalších uznesení výborov nevyplynuli žiadne iné návrhy k tomuto bodu.

    Gestorsky výbor, ďalej, určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s týmto bodom budeme hlasovať potom o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu skupiny poslancov tým, že sa vyjadríme, či Národná rada schvaľuje tento návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástoja.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, pánov poslancov Pašku, Rafaja, Maďariča a Jarjabka.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že keď som sa dozvedel o iniciatíve pána predsedu Národnej rady Sulíka a jeho kolegýň a kolegov z klubu SaS, veľmi dlho som rozmýšľal, ako túto tému vôbec uchopiť. A hneď vopred chcem dať na známosť, že chcem zaujať oficiálne stanovisko za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Ale na druhej strane mi nedá, aby som predsa len nevyužil tento priestor na to, aby som sa pokúsil minimálne oglosovať tento návrh a pokúsiť sa o zrozumiteľné stanovisko, prečo klub strany SMER – sociálna demokracia nepodporí tento návrh a aké sú skutočné proeurópske postoje a tendencie klubu strany SMER – sociálna demokracia.

    Viete, tá miera iracionality ktorá túto tému obklopuje vyvrcholila včerajšou debatou pána predsedu Sulíka tuším s kolegom Matejom v jednej z televízií. A keď som si dnes ráno prečítal niektoré médiá, tak som pochopil, že pravdepodobne tam, kde je vysoká miera iracionality, sa racionálne argumentovať asi nedá a že tu takisto to biblické „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“ nemôže platiť a že pravdepodobne platí vo vzťahu k týmto ľuďom a neoliberálnym populistom jednoducho skutočne nie „chlebom“, ale „tehlou“. A viete, keď sa pozriete na to, kto to predkladá, a keď sa pozrieme trošku do kontextu a urobíme si analýzu myslenia týchto ľudí, hlavne pána predsedu Národnej rady, tak nemám iné pomenovanie ako chvála pánubohu, že je ich ešte stále málo v Európe, ako, že títo ľudia by pravdepodobne, a nechcem sa dotknúť našich roľníkov, mali by byť predsedovia JRD, a nie predsedovia najvyšších zákonodarných zborov. Viete, keď riešite benzín, žiarovky, upratovačky, parkovačky, toalety a potom prídete s takýmto návrhom, tak sa tomu ani nedá čudovať, pretože človek, ktorý by si dal aspoň tú námahu, aby sa pozrel na viac ako päťdesiatročnú históriu Európskej únie, na hodnoty, aby si prečítal postoje a vízie ľudí, ktorí formovali našu súčasnú európsku prítomnosť, tak by pravdepodobne nemohol prísť s takýmito návrhmi.

    A aby bolo jasné, ja vôbec nezávidím pánovi ministrovi. Je to neuveriteľne komplikovaná situácia. A všetci vedia, možno s výnimkou pána Sulíka, že neexistuje dobré riešenie. Jednoducho všetci sa škriabu zľava, sprava, každý vie, že jednoducho pravdepodobne veľmi účelne vyložená ekonomická teória nie je spôsob, ako tento problém uchopiť a ako ho vyriešiť. Ale, chvalabohu, ako som povedal, v Európe ešte stále dominujú lídri, ktorí chápu esenciu, podstatu a fundamenty fungovania Európskeho spoločenstva a chápu, že niekedy sú lepšie aj zlé riešenia ako žiadne riešenia.

    Ja som presvedčený, že jednoducho je úplný nezmysel, že sa vôbec bavíme o takýchto veciach, nie preto, že by som sa domnieval, že do Národnej rady nepatria takéto debaty. Je to legitímne z pohľadu názoru, je to legitímne z pohľadu obsahu, len to podľa mňa nie je celkom legitímne z pohľadu kontextu našej európskej identity ako národa a ako krajiny, ktorý dlhodobo už od začiatku deväťdesiatych rokov je považovaný za národ proeurópsky. A všetky akty, aj inštitucionálne, aj legislatívne, aj konštitučné vždy potvrdzovali, že Slovensko a Slováci sú proeurópskym národom a že na základe vízie budúcnosti a benefitov z nášho členstva sú schopní prijímať aj kompromisy a sú schopní prijímať aj obete. Preto je pre mňa tento návrh nezmyselný.

    Ja použijem, a dúfam, že sa pán predseda Národnej rady neurazí, skúsenosť zo stretnutia s pánom prezidentom Komorovskim, mimochodom, Poľsko dnes preberá funkciu európskeho predsedníctva, ktorý bol na návšteve Slovenska, a je to také symptomatické a trošku to aj určuje spôsob myslenia našich kolegov, keď jediné, čo trápilo pána predsedu z hľadiska potenciálu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Poľskom ako veľkým národom a veľkou krajinou, ktorá v Európe niečo zohráva, bola veta: „Poďme sa dohodnúť, ako začneme v Európe rozdávať červené karty.“ No, dámy a páni, futbal, a použil som to a zopakujem to, je nesmierne populárna hra. Ale keď sa začnú v Európe rozdávať červené a žlté karty, bude zle. A toto, čo tu predvádza SaS s pánom predsedom Sulíkom, tá karta nemá farbu. A nikto tomu nerozumie.

    Čo je ale úplne najzarážajúcejšie. Ľudia, ktorí nás presviedčali od začiatku deväťdesiatych rokov o svojej proeurópskej orientácii, ktorí v období vlád Vladimíra Mečiara postavili svoju politickú budúcnosť a svoju politickú perspektívu na európanstve, na európskej integrácii, sú schopní robiť neuveriteľné kotrmelce. Ja som zažil podobnú situáciu, keď utekali ľudia, ktorí dnes sa tvária zrazu, ako potkany z potápajúcej sa lode, keď bolo treba hlasovať za Lisabonskú zmluvu. A bol to taký istý kruciálny akt pre Európsku úniu, ako je vyriešenie dlhovej služby Helénskej republiky alebo vyriešenie celkových finančných problémov v rámci eurozóny alebo aj Európskej únie. Tí ľudia, včítane pani Radičovej, pána Mikloša, ktorí, a ešte raz opakujem, vôbec mu tú situáciu nezávidím, jednoducho nemajú problém, z večera do rána, raz sú proeurópski, potom sú protieurópski, potom sú zase takí, ako im to vy vyhovuje. Veď problém pôžičky Grécku tu bol na stole aj pred voľbami v roku 2010. Vtedy tie postoje boli úplne iné. Vláda Roberta Fica bola dennodenne devastovaná a molestovaná názormi, ktoré, áno, pre bežných ľudí sú pravdepodobne veľmi príjemné, ale sú politicky, populisticky neprijateľné a veľmi nebezpečné. Použijem ten príklad toho predsedu JRD. Tak prídete, skontrolujete, či má Zetor dosť nafty, potom skontrolujete, či tam naozaj tá dojivosť je taká, ako bola plánovaná, môžete kontrolovať všetko a potom príde Ďuri, že predseda, vieš čo, daj mi sto korún alebo daj mi desať eur. „Ďuri, veď ty si prepil všetko v tej krčme, tak akože to nemá zmysel, načo by som ti to robil.“ A nakoniec sa ukáže, že predsa len možno aj toho Ďuriho treba, že aj to je človek, ktorý žije, a že jednoducho ten život má aj trošku iný rozmer. A možno aj o tom je ten prístup. A aj o tom je, ako sa manipuluje s verejnou mienkou. Ale je zaujímavé, ako diametrálne odlišne manipulujete s tou verejnou mienkou pred voľbami a po voľbách. Čo sa také stalo, vážený pán minister Mikloš, že ste zrazu aj s pani premiérkou tak diametrálne zmenili svoj postoj, ktorý ste tu prezentovali ešte pre rokom? Ja viem, čo to je. Je to zodpovednosť, ktorú možno vy, a nechcem vám skladať komplimenty, na rozdiel od pána Sulíka máte, pretože trošku dlhšie chápete inak kontext celej Európskej únie. Ale čo je na tom úplne najzaujímavejšie, je, že sa vytvorili akési mýty o tom, ako sa aj politicky budú niektoré a typovo politické subjekty škatuľkovať a bude sa vytvárať dojem. Určite tým prvým mýtom bezpochyby je, že každý si myslí, že tá pravica, to sú tí, ktorí sú tí proeurópski, a tá ľavica, to sú tí, ktorí sú protieurópski. Ale nájdeme tisíc prípadov z histórie Európskej únie, že tomu tak nebolo. A dnes príklad správania sa jednej z koaličných strán, ktorá sa tvári, že je liberálna alebo pravicová, je klasickou ukážkou toho, aké nebezpečné tendencie dnes v Európskej únii sú.

    Viete, keď začalo Európsku úniu strašiť to strašidlo veľké, a hovorím teraz o rokoch 2004, 2005, toho poľského inštalatéra, ktoré skončilo tak, že Holanďania a Francúzi v referende odmietli to, čo bolo konventom pripravované dlhé roky, a volalo sa to európska ústavná zmluva, začal sa problém a bolehlav, ktorý dodnes celá Európska únia a zodpovední lídri musia riešiť, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Už v päťdesiatych rokoch v koncepte vzniku Európskej únie zaznelo, buď to bude spoločný ekonomický, hospodársky, politický priestor v podobe veľmoci, ktorá bude mať veľmi jasné pravidlá, alebo potom to nemá šancu na úspech. Vajatanie, Lisabonská zmluva, zažili sme to. Ešte raz pripomeniem utekanie z tejto sály, keď bolo treba zobrať zodpovednosť. A zrazu tí istí ľudia, ktorí tvrdili a podporovali našu integráciu, povedali: „Nie, my ju nebudeme podporovať.“ Ani nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Pravda je, že národné parlamenty majú svoju pozíciu, že národné parlamenty musia mať zásadné práva a postavenie, vyjadrovanie sa k aktom Európskej únie. Ale to, čo tu dnes vidíme, je presne dôsledok nedôslednosti lídrov Európskeho spoločenstva dotiahnuť spoločný, politický, hospodársky, finančný a ekonomický priestor. Ja budem prvý takto hovoriť o tom, ako má národný parlament mať právo vyjadrovať sa k zásadným veciam národno-štátneho záujmu každého štátu a krajiny, ktorá je členskou krajinou Európskej únie, ale nie ako retardér a brzda a ako deštrukcia veľkého projektu, ktorý, mimochodom, nemá alternatívu.

    Pán Sulík, viete, čo je na tom zaujímavé? Ja som si to schválne pozrel. Jediný váš postoj, tak ako ho prezentujete, má už len stalinistická komunistická strana Grécka, či sa vám to páči alebo nie. A to je veľmi zaujímavé. Ale oni na rozdiel od vás hovoria aj B, pretože oni, komunisti v Grécku, hovoria o socialistickej revolúcii ako o alternatíve. Prosím vás, čo ponúkate Európskej únii okrem tých populistických prístupov, demagógie a masírovania mozgov našich ľudí, že prečo by ste sa mali skladať na nejakých tlstých Grékov, ktorí tam sedia na tej káve? Ospravedlňujem sa všetkým priateľom v Helénskej republike. Čo ponúkate? Pýtam sa, lebo ja môžem vám dať kontakt, možno ho zistím niekde, na grécku komunistickú stranu. A tam určite nájdete veľkú zhodu. Je to dobrá, stará stalinistická strana. Takže tam si môžete potom porozprávať o tých víziách budúcnosti Európskej únie. Čiže ten mýtus, o ktorom hovorím, je jednoducho čosi nepredstaviteľné. Mne sa to skutočne hovorí veľmi ťažko. Tu pán kolega navrhovateľ ešte v predchádzajúcom bode hovoril, že stúpa napätie pred prerokúvaním nasledujúceho bodu. No tak stúpa napätie nie tu. Napätie stúpa v Európskej únii, chvalabohu, nie kvôli vašim populistickým aktom, ale kvôli naozaj reálnej hrozbe vážnych ekonomických a sociálnych otrasov a problémov s dopadmi možnej novej vlny hospodárskej krízy. Ale som hlboko presvedčený, že to jediné, čo by sme nemali robiť, vôbec o takýchto veciach takýmto spôsobom by sme nemali diskutovať, ale mali by sme zostať v línii, ktorá je o Slovensku jasná, a to, že sme plnoprávna, proeurópsky orientovaná krajina a národ, ktorý jednoducho je schopný pochopiť širší kontext riešenia problémov.

    Ja za to nemôžem, dámy a páni z SaS, že nemáte percentá. Ja viem, že ste si urobili prieskum. No je jasné, že sa spýtate 80 % Slovákov, ktorí žijú z večera do rána, z ruky do úst vďaka vašej veľmi kvalitnej ekonomickej a sociálnej politike, ktorú tu predvádzate, či by požičal niekto z nich. No čo vám odpovedia? No nie. Ale ten problém, je niekde úplne inde. A preto je pre mňa tragické vôbec dnes počúvať takéto návrhy a takéto riešenia.

    Viete, úplne nepochopiteľné pre mňa je, že strana, ktorá má napísané v názve solidarita, kde princíp solidarity okrem jednoty v rozmanitosti boli elementárne kategórie, na ktorých bol postavený celý projekt Európskej únie od päťdesiatych rokov, nemá ani dunst, čo to je solidarita, a nemá ani len elementárnu snahu to pochopiť, lebo ak by tomu tak bolo, tak nemôže s takýmito návrhmi ani prísť.

    A jednoducho som presvedčený, že pokiaľ bude existovať vôľa európskych lídrov nezabúdať na podstatu a nezabúdať na hlavné hodnoty a kategórie, ktoré tento projekt postavili, tak našťastie takéto snahy a tendencie, aké tu predvádzate, nebudú mať šancu na úspech.

    Ináč, len tak pre zaujímavosť. Som si to teraz našiel. Už v roku 1950 Jean Monnet, vlastne Schuman, bol to jeho ideový vodca, tvorca, napísal: „Prosperita a nevyhnutný vývoj v sociálnej oblasti sú nemožné, pokiaľ sa štáty Európy nepretvoria vo federáciu alebo v akúsi európsku entitu.“ No ak naozaj v národných štátoch bude rásť tá vysoká miera radikalizmu, ktorú dnes, kolegyne, kolegovia, vy zhodou okolností reprezentujete na Slovensku, a môžem vymenovať v európskych členských krajinách množstvo strán, ktoré sa tlačia niekde vo svojom pravicovom spektre do priestoru, ktorý sa naozaj nazýva populistický a radikalistický, ak tejto tendencii nezabránime, tak si naozaj musíme vážne položiť otázku, ako ďalej, pretože je na jednej strane legitímna národná identita, národný záujem, postavenie národných parlamentov, na druhej strane tendencie, ktoré sú veľmi nebezpečné. A môžeme ako príklad zobrať Francúzsko, Anglicko, Fínsko, nechcem to znovu opakovať, váš takzvaný, lebo je to politologický nezmysel, ale liberálny populizmus a radikalizmus, lebo nič iné okrem toho, a už som vám to povedal niekoľkokrát, ako strana ľuďom neponúkate, aj tým, ktorých ste oklamali, a niečo ste im povedali, už vám prestávajú veriť, a preto zúfalo hľadáte témy, ktoré naozaj sú veľmi zjednodušené a o ktorých sa dá komunikovať.

    Ešte si dovoľujem vám niečo odcitovať, lebo je to o vás, vy ste s tým návrhom prišli. Existuje pán Francis Fukuyama. Ináč je to, ktorí len trošku niečo čítate, viete to, veľmi významný americký analytik a predstaviteľ pôvodne tendencie novej pravice, ktorý povyšoval voľný trh a prispôsobenie sa politických a spoločenských systémov až do absolútnej dôslednosti. A predstavte si, čo napísal v aprílovom čísle časopisu Foreign Affairs. A píše: „Globálna kríza vytvorila podmienky pre posun od striktného monetarizmu a politiky laissez-faire ku keynesiánskej dopytovej politike a pre mnohých kríza delemitovala kapitalizmus ako taký.“ A to sú veci, v ktorých ak by ste len trošku sa hodnotovo snažili orientovať a pri ktorých ak by ste zobrali na vedomie, že riadenie nielen národných štátov, ale aj Európskej únie nemôže byť postavené na emócii a na čistom populizme, tak by ste vôbec nemohli s takýmito návrhmi prichádzať.

    Ja si dovolím ešte na záver spomenúť aj ten tretí mýtus, ktorý sa vám podarilo vytvoriť cez médiá. A to je mýtus, že pomoc Grécku alebo Helénskej republike je len o pomoci Grécku a že naše utilitárne alebo individuálne správanie nemá žiadny vplyv na nič iné. Isteže, je to otázka stále pohľadu, aký zvolíme, a toho, ako pristúpime k tomuto pohľadu. A ak, tak ako to robíte vy, to uchopíte cez prizmu populizmu a pohľadu, pre potvrdenie ktorého ste schopní evidentne postaviť veľmi logickú konštrukciu, tak pravdepodobne nemá zmysel ani sa baviť, ale ten druhý pohľad, a ten, chvalabohu, a znovu to zopakujem, aj vo svete, aj v Európskej únii a nielen teraz, ale aj historicky tlačil tendenciu ľudskej spoločnosti, to je tzv. štátnický pohľad. Ak ho pojmete cez tento uhol pohľadu, tak musíte pochopiť, že jednoducho miera racionality v argumentoch, ktoré používate, je síce veľmi vysoká, ale že to, čomu sa hovorí štátnicky pohľad, a to, čomu sa hovorí organizácia politického a spoločenského života, vás musí dať do úplne inej polohy.

    Viete a tie nezmyselné argumenty. Viete si, dámy a páni, predstaviť, čo by sa bolo napr. stalo v Európe po vojne začiatkom alebo koncom štyridsiatych rokov a päťdesiatych rokov, keby si boli vtedajší politickí lídri nových európskych oslobodených krajín osvojili vašu argumentáciu? No nikto by nepožičal ani marku, nikto by nedal ani jeden frank, nikto by nedal nikomu nič. A pritom existoval Marshallov plán, existovalo množstvo ekonomických nástrojov, ktoré boli z pohľadu ekonomických teórií absolútne dubiózne, nenávratné. A jednoducho ale boli základom politickej integrácie. Čo by sa asi tak bolo stalo, keby po novembri 1989 takisto populisti vášho typu boli povedali, že no však nedáme tým Slovákom ani tým Čechom, ani tým Maďarom ani cent, však si to tí komunisti tam celé rozkradli, čo nás do nich, však oni si tam žili, nech si to riešia sami? Chvála pánubohu, spomínam to preto, že tá historická tendencia je jednoducho nespochybniteľná. A snažím sa aspoň navodiť u vás pocit, že jednoducho napriek tomu, že existuje logická schéma argumentov, ktoré majú výrazne matematicko-ekonomický model, tie rozhodnutia, a je to historický kontext, musia a mali by byť úplne iné.

    Chcem vás ale upozorniť, a povedal som to aj na úvod, že SMER – sociálna demokracia bez ohľadu na nespochybniteľnú proeurópsku kontinuitu v našich nielen deklaráciách, proklamáciách, ale aj v reálnych aktoch, keď sme Slovensko riadili a mali sme tú česť a možnosť vládnuť, ktorá je pre nás absolútne nespochybniteľná, nebude za tento návrh hlasovať, nebude ho podporovať. A domnievame sa, dámy a páni, z vládnej koalície, že je to váš „díl“, jednoducho vládnete, tak vládnite. Vy ste klamali ľudí pred voľbami v roku 2010. A presne na tých istých témach, ktoré vás dneska potápajú, ste získavali politické body, ktoré vám dali demokraticky, oprávnene mandát vládnuť. Dnes otáčate kabáty, manipulujete s verejnou mienkou, ale, čo je najhoršie, neuveriteľne devastujete tie roky a roky tvorby dobrého mena Slovenska ako plnoprávneho člena Európskej únie. A spochybňujete robotu všetkých tých, ktorých to stálo neuveriteľné množstvo energie, kým sa zo Slovenska stala krajina, ktorá je dodnes ešte – ale dúfam, že nebudete dlho vládnuť, ale ak aj budete dlho vládnuť, dúfam, že napriek tomu to tak zostane – stále považovaná za člena, na ktorého sa môžu naši ostatní partneri spoľahnúť.

    Viete, pán predseda SaS a vy ostatní, ktorí ste prišli s týmito návrhmi, máte ešte stále šancu. Ja som vás minule počúval. keď ste hovorili o zodpovednosti, o tom, ako musíte presvedčiť ľudí, že je to krok, jediný možný. Nebudem sa ani pýtať, či je to osvietenstvo alebo duch svätý vás osvietil, lebo všetci ostatní lídri, európski lídri, veľkí prezidenti, veľkí premiéri, sú tí najväčší hlupáci, ktorí nerozumejú, nevedia a nemajú kalkulačku, nevedia počítať, že len vy ste naozaj, máte to odniekiaľ, ktorí máte ten dar, že vy budete vštepovať svoj názor a ten je jediný správny.

    Ja vám dám jednu radu. Stále sa oháňate, aj v argumentoch, keď vysvetľujete a strašíte ľudí, tým, prečo sa nemáme podieľať na určitých mechanizmoch, ktoré Európska únia a Spoločenstvo, ako aj eurozóna hľadá a snaží sa implementovať ako čosi, čo pomôže prekonať túto krízu tým, že jednoducho je to o ľuďoch.

    Páni, vystúpte z tejto vládnej koalície, pretože evidentne, aspoň som to tak vnímal, nie je z pohľadu koaličných partnerov zhoda v takýchto prístupoch, hovorím chvalabohu, lebo inak by to bolo veľmi zlé. A poďte do predčasných volieb. A kľudne si to rozdáte s občanmi, možno ich oklamete, tak ako tomu bolo pred rokom, možno ich presvedčíte a bude to veľmi korektné. A môže to byť téma. A ľudia veľmi jasne tým najvyšším demokratickým spôsobom povedia, aký majú na to názor, čo si myslia o našom členstve v Európskej únii, aké majú z neho benefity a čo by z toho očakávali. Bolo by to, pán predseda Národnej rady a dámy a páni, asi to najkorektnejšie riešenie, ktoré by sme dnes mohli urobiť.

  • My nebudeme podporovať tento návrh, ale budeme veľmi pozorne sledovať kroky vlády, pretože nám naša európska budúcnosť nie je ľahostajná, nie je nám ľahostajná úroveň a kvalita života ľudí na Slovensku.

    A na záver. Dámy a páni z vládnej koalície, už tých kotrmelcov bolo dosť. Skúste aspoň dva mesiace vydržať v jednom postoji a nemeňte kabáty z večera do rána. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu sa hlási celkom dvanásť poslancov, posledný pán poslanec Poliačik. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvému udeľujem slovo pánovi predsedovi.

  • Pán poslanec Paška, veľmi pekne ďakujem za tento váš vecný a odborný prejav. A ja budem teda k samotnej téme, samozrejme, reagovať v mojom vystúpení. V tejto faktickej poznámky by som iba chcel reagovať na niekoľko viet, ktoré ste povedali.

    Mal som dojem, že vytýkate mi, že o. i. riešime aj benzín alebo upratovačky. Tu by som len chcel povedať, že prevádzkové náklady Národnej rady sú dnes o štvrť milióna korún nižšie na každý jeden pracovný deň, a to preto, lebo sa tu prestalo kradnúť a plytvať. Ja chápem, že sa to veľa ľuďom nepáči, nepáči sa to ani koaličným poslancom, všetkým, ale taký bordel vo financiách, aký bol tu, keď som sem došiel, to som ešte nikdy nevidel. To nebolo ani v OLO.

  • Ďalšia vec. Mal som dojem, že vytýkate mi, že som sa pána poľského prezidenta opýtal, čo si myslí o červených kartách, o tom, že by národné rady, parlamenty rôznych krajín sa spojili a koordinovali svoj postup. To vás veľmi vzrušuje, teda že som mal tu nejako snahu docieliť, keď už teda máme nejaké stretnutie spoločné a nemá to byť len o nejakom prázdnom rečnení, aj niečo konkrétne. Keď ale pán poľský prezident hovoril o tom, že Európska únia by sa mala rozšíriť aj na Moldavsko, tak vy ste jednoducho zbabelo mlčali namiesto toho, aby ste mi povedali váš názor, že to je úplná hlúposť.

    Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je k tomu tvrdeniu, že náš postoj je podobný ku Komunistickej strane Grécka. Nuž to sa stáva. To jednoducho my nerozlišujeme podľa toho, že keď sme raz za niečo, že, ježišmária, aj hentí sú za to a my musíme byť proti. Ale ja vám poviem ešte niečo, kto súhlasí s naším postojom okrem Komunistickej strany Grécka. Je to 80 % obyvateľstva. Sú to tí ľudia, ktorí žijú z ruky do úst, ktorým vy teraz musíte vysvetliť, že, moji milí, 650 mil. pôjde na lenivých Grékov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Paška, paralela so stalinistickou Komunistickou stranou Grécka bola veľmi trefná. Takisto to bolo spomenutie solidarity, ktorá je len v názve nemenovanej politickej strany bez náplne a bez obsahu.

    Chcem doplniť, že koalícia zaťažuje problémami, ktoré nevie riešiť ani v Koaličnej rade, ani vo vláde, nielen poslancov Národnej rady, ale celú spoločnosť. Diskusia zo strany vládnej koalície je postavená na pochybných, emóciách a lacných argumentoch. Koalícia, ani ministerstvo financií nepredložilo niekoľko dopadových štúdií, niekoľko scenárov, o ktorých by sa mohla viesť zmysluplná diskusia. A na jej základe by sa mohli urobiť zodpovedné politické riešenie podložené ekonomickou analýzou. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Paška, Ďuri traktorista, toto vaše prirovnanie ako podobné perly ducha určite opäť vojdú do análov. Ďuri vám bude určite blahorečiť, keď mu dáte každý deň desať eur len tak bez práce. Ak sa vám to zdá spravodlivé, solidárne a dobré, pokojne sa s Ďurim kamaráťte. Hlavne nenúťte ostatných, aby robili to isté čo vy. Solidarita je podľa vás bezuzdné rozhadzovanie. Mohli sme sa o tom v minulých rokoch presvedčiť. Solidarita ale znamená dobrovoľnú spoločenskú súdržnosť, ochotu k vzájomnej pomoci a podpore v rámci skupiny.

    Pán Paška, bližšia košeľa ako kabát, naša solidárnosť má vzťah v prvom rade k našim občanom a až potom k nezodpovednému hospodáreniu ostatných krajín.

  • Pán Paška, vy ste predviedli veľmi čudný pohľad strany SMER na to, čo sú národno-štátne záujmy a ich obhajoba, a na to, čo je prospešná európska integrácia. A boli ste minulé štyri roky vo vláde, mali ste premiéra, mali ste svoje možnosti ovplyvňovať chod euroinštitúcií a zobúdzať euroinštitúcie vtedy, keď dochádzalo k tomu, že nebol plnený Pakt stability. Neplnila ho ani Ficova vláda hneď odo dňa, keď sa prijalo na Slovensku euro. Nekričali ste vtedy, keď Európska centrálna banka brala do svojho portfólia bondy krajín, ktoré boli v špekulatívnom pásme. V Lisabonskej zmluve máme zakázané bail-outy, to sú proste dohody, ktoré sa tu dlhé roky nečinne, bez toho, aby k tomu európske inštitúcie zaujali taký postoj, aký zaujať majú, diali s vaším súhlasom.

    A potom, hovoríte o európskej integrácii. Európska integrácia je o tom, aby sa tieto dohody dodržiavali, lebo práve nedodržiavanie týchto dohôd spôsobuje rozvrat európskej integrácie a narúša jej integritu. Aj dnešný problém Grécka, do ktorého sme sa dostali a ktorý musíme dnes riešiť a pri ktorom musíme hľadať zlé riešenie, vyberať zlé riešenie z tých, ktoré nám už dneska zostali, je len výsledkom tejto nečinnosti, ktorej ste vy boli nielen svedkom, ale aj priamo dejateľom.

    Takže keď hovoríte o ochrane národno-štátnych záujmov, tak sa pozrite na svoje hlasovanie spred roka a pomyslite na to, čo sa odvtedy zmenilo, a pomyslite na to, čo ste štyri roky robili, keď ste mali burcovať orgány Európskej únie. Ďakujem.

  • Pán kolega, mne sa zdá nemiestne, že prirovnávate spasenie Grécka napr. k Marshallovmu plánu. Všetci vieme, v akom stave bola celá Európa po vojne a čo to spôsobilo. Pokiaľ ide o Grécko, si myslím, že tie dôvody sú čisto interné. A neboli spôsobné ani prírodnou katastrofou, ani ničím podobným. V takej situácii by sme určite neprotestovali proti tomu, aby sa Grécku pomáhalo. Ja si celkom vychutnám, keď budete vy ako SMER vysvetľovať svojim voličom, prečo z ich vreciek vaši voliči sú socioekonomickí skôr v tej spodnejšej skupine na Slovensku, prečo z ich aj tak chudobných vreciek idete ťahať peniaze a idete ich posielať do Grécka. To si naozaj vychutnám a budem sa z toho tešiť.

    Myslím, že v Európe skončil priestor na politickú korektnosť. Ak je niečo pôžička, tak to nazývajme pôžičkou. Ak je niečo darom, tak to nazývajme darom. A ak je niečo utopené, ak sú to peniaze, tak ich aj nazvime utopenými peniazmi.

    A ja budem celkom rád ak podobné protiopatrenia budú prijaté proti Slovensku, lebo ak sa nebodaj raz vaša pseudoľavicová vláda dostane opäť k moci, tak nebude môcť rozhajdákať a bezbreho míňať peniaze, lebo bude vedieť, že im ich nikto zvonka nedá. A to je pre mňa celkom komfortný pocit. Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, je veľmi zaujímavé z vašich úst počúvať výhrady proti tomu, že toto je populistické, takáto debata, z vašich úst, keď celá vaša strana sa riadi tým, čo hovoria prieskumy verejnej mienky. A teda predbiehate sa odjakživa v tom, čo je populistické a ešte populistickejšie. Ale tá vaša motivácia je veľmi jasná. Vám sa, samozrejme, páči takéto vzájomné si zadlžovanie, požičiavanie, kupovanie si voličov sľubmi, ktoré treba financovať na dlh. Toto robili tie vlády, ktoré dneska sú po uši v problémoch. Grécko je vrchol ľadovca. A vám sa, samozrejme, páči pokračovanie v takejto politike, lebo po tejto ceste ste Slovensko viedli. A viedli by ste ho tak ďalej. A skončili by sme potom presne tam, kde sú oni. Len vy ste sa spoliehali na to, že však aj nám potom niekto takto nezištne požičia.

    Aj také vaše reči sú o európskej veľmoci, hospodárskej, ktoré z vašich úst hovoria harmonizácii daní, nových európskych daniach, však, samozrejme, pretože budeme mať potom z čoho rozdeľovať, financovať všetky možné socialistické politiky.

    Takže tu otázka nestojí tak, či požičať, ale ako sa postaviť zodpovedne k tomu, aby peniaze našich daňových poplatníkov neskončili v čiernej diere, ale aby boli podmienené rozumnými podmienkami a aby, tak ako sme mali správny postoj, keď sme nepožičali Grécku, sme stále s touto politikou postupovali ďalej.

    A vôbec nie je pravda, že my sme zmenili postoj. My sme v ničom nezmenili postoj. My máme úplne rovnaký postoj. A ja to vo svojom vystúpení v rozprave ešte podrobnejšie rozvediem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne, lebo si myslím, že treba hovoriť vecne. Ten balast, ktorý tu pán Paška predviedol, to je taký ten štandard, ktorý patrí do jeho rétorickej výbavy. Ja na to určite nemám.

    Len zopár technických drobností.

    Práve teória Keynesa priviedla Grékov tam, kde sú. Čiže je to presne naopak. Ale to si treba potom tak nejako prečítať aj iné knihy, nielen vyjadrenia niektorých ľudí, ktorí sa občas môžu aj pomýliť.

    A Marshallov plán, no tak to je na inú diskusiu. To práve komunisti neprijali Marshallov plán. A nie komunistom sa išlo pomáhať, ale išlo sa pomáhať krajine, ktorú zdevastovala druhá svetová vojna, ak ste si to nevšimli, pán Paška. Čiže, inými slovami povedané, práve tá teória, ktorú zastávate vy svojím postojom, zapríčinila to, že sme ten Marshallov plán nedostali. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Áno, pán predseda klubu, pred voľbami túto veľmi citlivú tému doslova zneužívali všetci súčasní členovia koalície. Pritom najmä v SDKÚ sú natoľko zbehlí a vedeli, že v prípade Grécka nešlo ani tak a nejde ani tak o Grécko, ako ide o zodpovednosť voči eurozóne. Pred voľbami, ako aj po nich povedali doslova nie takzvanému ochrannému valu. Teraz hľadajú výhovorky, ako sa z tohto svojho postoja dostať. Klamali ľudí so snahou zapáčiť sa. Chytili sa do vlastnej pasce, najmä predstavitelia SDKÚ, ktorí túto pascu pripravovali pre niekoho iného. Svedčí to o ich účelovom, dokonca zákernom správaní, správaní, ktoré ich usvedčuje, že pri politickom boji, pri politických témach použijú všetko možné, čo im vyhovuje. Som zvedavý, ako ďalej budú postupovať a ako oni budú hľadať ďalšie výhovorky a obhajovať svoj iný postoj pred verejnosťou.

  • Dámy a páni, tak pri tej našej koaličnej Addams Family, ktorá tu začala si riešiť svoje problémy v piatok dopoludnia, začína sa rozbiehať to divadlo, ktoré režíruje pán predseda Richard Sulík. Evidentné aj z odpovedí a z faktických poznámok, je, že jediné, na čom sa viete zhodnúť, a to trvale a neochvejne, je búchanie do poslancov SMER-u a do ich prejavov. Mali by ste nám poďakovať, že nás máte, lebo aspoň v tejto veci ste naozaj jednotní.

    Ale to, čo počúvam v kuloároch tejto sály, je to, že aj po tej dnešnej srdcervúcej debate nakoniec nebudete mať odvahu hlasovať. Čiže neviem, ak to bude pravda, načo by táto debata mala ťažiť svedomie občanov. Je to úplne jasné. Na jednej strane zo SaS vlastne chcú zablokovať poskytnutie druhej pôžičky Grécku napriek tomu, že píšu v tom svojom stanovisku, sú tu všelijaké „kecy“, o závažnosti situácie, o snahe predísť nejednému bankrotu a podobne, zámer je zablokovať pôžičku, na druhej strane zvyšok koalície sa snažil urobiť komfort ministrovi financií, aby odišiel s nejakou širokou deklaráciou a mal krytý chrbát. Som presvedčený o tom, že pán minister zvládne túto úlohu, má plné kompetencie, koniec koncov skúsenosti hovoria o tom, že človek podáva najväčší výkon vtedy, keď zodpovedá sám za seba. Takže je ring voľný pre pána ministra. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Paška, ja som pozorne počúval tvoj prejav. Dovolím si ťa doplniť pri tej analýze pána predsedu Národnej rady pána Sulíka. Parafrázoval by som také staré české príslovie, ktoré hovorí, že aj z pustej stodoly sova vyletí. Žiaľ, u pána predsedu Sulíka na tú sovu čakám už vyše roka. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Pán kolega Paška, ja nemám problém s tým konfliktom keynesiánskych a hayekovských teórií, lebo on je celkom užitočný, len tie keynesiánske teórie sú dobré, kým sú za katedrami ekonomických fakúlt, ale akonáhle sa dostanú do rúk politikov, tak oni nejako nevedia pochopiť, že kedy končí tá kríza, kedy by sa mali uzavrieť tie kohútiky, kedy by sa mali prestať púšťať peniaze do obehu a kedy treba začať šetriť. A myslím si, že to je ich najväčšie úskalie. A to je to, čo z týchto teórií robí vždycky vektor smerom k zadlžovaniu a smerom k nezodpovednosti, že keď sa ich ľudia držia, tak nieže pomáhajú svojim obyvateľom, ale si iba vďaka peniazom všetkých získavajú hlasy a tým pádom stúpajú na moci a nemajú ochotu sa toho zbaviť. Takže keď sa bavíme o tom, že sú tu v protiklade tie keynesiánske a hayekovské teórie, tak jasne vidíme, že práve v kríze by sme mali toho pána Hayeka počúvať podstatne viac, lebo to je smer k tomu, aby bola dlhodobo situácia udržateľná. Áno, môže byť nepopulárny, áno, môže spôsobovať protesty. Ale je to jediný postup, ktorý nám zabezpečí, že sa do podobne hlbokej krízy, ako je teraz Európa a Grécko, už nedostaneme.

  • Na vystúpenie pánov poslancov chce reagovať pán predseda Paška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. No ja ešte k pánovi predsedovi Sulíkovi. No pravda je, že vy ten mäsiarsky komplex máte. Ja už som to povedal. A zopakujem to, lebo to považujem za veľmi dôležité. Je nespochybniteľné, že napĺňate ten komplex práve obsahom, že všetci európski lídri sú babráci a diletanti alebo zradcovia, ako ste to povedali, ale že vy ste ten neuznaný génius, ktorý presne vie, čo treba robiť. A tu sa nedá použiť nič iné, len ten vtip, keď ide chlapík v protismere po diaľnici a počúva v rádiu, že pozor, tam sa rúti v protismere nejaký jeden šialenec, pričom on si povie: „Čo, jeden? Všetci.“ Takže jednoducho to ste vy s vaším mäsiarskym komplexom.

    A potom, ešte raz, ak ste tak presvedčený o svojej pravde, to najkorektnejšie riešenie. Vy torpédujete svojich koaličných partnerov, vy dnes jednoducho vnášate nielen do Národnej rady, ale do celého života na Slovensku neuveriteľnú nestabilitu, chaos. Ak ste tak presvedčený o tom, že ste mesiášom a že vaša predstava je to, čo je najlepšie na svete, a že všetci ostatní sú babráci a diletanti, vystúpte z tejto vlády, pán prezident vyhlási voľby a ľudia dajú veľmi jasne najavo, čo si myslia o vašich riešeniach. A to je to najkorektnejšie, čo môžete pre ľudí na Slovensku urobiť. Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán predseda Národnej rady Sulík. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Paška, tie predčasné voľby vám zrejme nedávajú spávať. Ešte si to budete musieť chvíľku strpieť.

    Dámy a páni, pred ani nie rokom zamietla Národná rada takmer jednomyseľne pôžičku Grécku, jednomyseľne, čo znamená, že opozícia sa hlasovania nezúčastnila a koalícia hlasovala okrem jedného hlasu proti návrhu. Hlavný dôvod vtedajšieho zamietnutia bol ten, že nebudeme cudzej krajine dotovať štvornásobné dôchodky, 18 platov ročne, ako napr. v gréckych elektrárňach, príplatky za príchod do práce načas a podobne. Priemerný plat zamestnanca železníc je tam 5 500 eur mesačne. Tie produkujú aj kvôli tomuto stratu 2 mil. eur denne. A bolo by lacnejšie všetkých pasažierov, všetkých zákazníkov železníc posadiť do taxíka. Toto je Grécko, toto sú dôvody, medziiným, prečo je tam takáto situácia, aká tam je.

    Ďalší dôvod odmietnutia minuloročného pôžičky Grécku bol ten, že Grécko malo rating B+, čo už je investičné pásmo. Existovala odôvodnená obava, že Grécko svoje dlhy nesplatí. Až vtedy som písal, že najlepšie bude, keď Grécko skrachuje. Skrachovanie, to nie je nejaká dramatická udalosť, kde ide o život a o smrť, to je očistný proces. X štátov v minulosti skrachovalo, skrachovalo Rusko, Argentína, Island prednedávnom, život ide ďalej. Ale tie krajiny dostali šancu sa očistiť od svojich dlhov a dostali šancu začať odznova robiť to poriadne, zatiaľ čo tu držíme pacienta v klinickej smrti. Gréci vtedy pred rokom nasľubovali hory-doly, schválili úsporné opatrenia rôzne a dostali pôžičku 110 mld. eur, z ktorých už 53 mld. eur bolo aj reálne vyplatených. A, samozrejme, čo sa stalo s tými peniazmi? Tie prišli do Grécka. A okamžite išli na dlhopisy zahraničných bánk. Medzičasom sa zahraničné súkromné banky do veľkej miery vykúpili z dlhopisov voči Grécku. Tým pádom to riziko je už oveľa menšie. A opäť raz dochádza k tomu, že socializujeme straty a privatizujeme zisky. Našťastie Slovensko malo vtedy dostatok rozumu a neodsúhlasila Národná rada, a nevyhodila von oknom, 800 mil. eur pre Grécko.

    Prešlo pár mesiacov, desať, a obavy sa potvrdili. Gréci nedodržali, čo sľúbili. A úsporné opatrenia ostali len na papieri. Preto sa nemôžu vrátiť na finančné trhy, tak ako nám to bolo všetkými expertmi sľubované, či už z Medzinárodného menového fondu, z Európskej komisie alebo Európskej centrálnej banky. Všetci svorne tvrdili, že toto sa urobí a Grécko sa vráti na finančné trhy a všetko bude v najlepšom poriadku. Išlo hlavne o to, oblbnúť európskeho daňovníka v tom momente, kedy sa podpisovala pôžička, aby teda príliš nebol s tým nejaký veľký problém. No Gréci sa na finančné trhy vrátiť nemôžu aj preto, lebo nešetrili tak, ako sa k tomu zaviazali. A dnes došli opäť s nastavenou rukou. Pomôžem si tým menom, čo tu zaznelo. Škoda, že pán Paška odišiel, ja som vydržal počúvať jeho 25-minútový prejav, môj prejav bude určite kratší, ale tak snáď to počuje. No tak ten traktorista Feri či Joži, či kto to bol, Ďuri, došiel znovu s nastavenou rukou a povedal. „Opäť raz som všetko prepil, ja som síce sľúbil, že nebudem piť, ale no nepodarilo sa to dodržať, tak ešte raz to chcem.“

    No ale už je situácia iná. Gréci nemajú rating B+, Gréci majú rating CCC. Žiadna iná krajina na svete nemá horší rating ako Grécko. Za posledný rok stúpli dlhy Grécka na 340 mld. eur. To je desaťkrát viac ako na Slovensku, pričom ekonomika Grécka je iba trikrát silnejšia, ale dlhy majú desaťkrát vyššie. Už Slovensko sa dosť trápi s tým, aby splatilo svoje dlhy. Gréci majú desaťkrát vyššie dlhy ako Slovensko, sú na tom iba trikrát vyššie. Výkon gréckej ekonomiky je 230 mld. eur, dlhy sú tam 340 mld., zadlženosť Grécka je 150 %. Maastrichtské kritérium pre túto veličinu je 60 %. Toto Gréci nikdy nespĺňali, ale aj tak sa do tej Európskej únie dostali.

    Samozrejme, Slovensko má byť zodpovedným partnerom. Ja osobne som bol za to, bol som vtedy ministrom... Teda prepáčte mi, bol som vtedy poradcom ministra financií, to bol omyl.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ale dosť sme tlačili na vtedajšieho premiéra pána Fica, aby prijal euro. Ja si myslím, že vstup do eurozóny bol správny. Aj celkovo verím v myšlienku spoločnej Európy, ale nie za tej situácie, že nedodržujú sa podmienky, ktoré boli stanovené. Grécko nikdy nedodržalo maastrichtské kritériá a aj tak sa do tej Európskej únie dostalo. Ten traktorista Ďuri skrátka nikdy nemal na tom JRD čo hľadať, to zdôrazňujem, aby teda aj pán Paška chápal, o čom hovorím.

    Dnes je skrátka isté, že Gréci svoje dlhy nikdy nesplatia. Dalo by sa čakať, že keď sme pred rokom nesúhlasili s pôžičkou koalície ako celkom, že nebudeme dnes vonkoncom súhlasiť s takouto pôžičkou, lebo keď to vtedy boli vyhodené peniaze, no tak dnes sú to násobne viac vyhodené peniaze von oknom, bez akejkoľvek šance, že sa vrátia. Lenže, žiaľ, naši koaliční partneri zmenili názor a dnes zrazu s tým súhlasia. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu s ratingom B+, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu s ratingom CCC. Nesúhlasili s pôžičkou pre krajinu na ceste do krachu, ale súhlasia s pôžičkou pre krajinu, ktorá v krachu je. O tomto nech si spraví obraz každý sám, ale za SaS prehlasujem, že názor nemeníme a že zásadne nesúhlasíme s pôžičkou Grécku, tak ako sme s ňou nesúhlasili ani pred voľbami.

    Nová pôžička Grécku má byť vyplatená z dočasného eurovalu, so vznikom ktorého súhlasilo aj Slovensko. Napr. bola z dočasného eurovalu vyplatená už pôžička Írsku a Portugalsku, Grécko je však iný prípad. Nielenže už raz pôžičku dostalo a situácia sa v krajine nieže nezlepšila, ale sa evidentne zhoršila. Ešte aj dochádza pravdepodobne k porušeniu samotnej zmluvy o dočasnom eurovale. V tejto zmluve sa totiž píše, že o. i. pôžičku dostane krajina len vtedy, keď trvanie pôžičky je kompatibilné s udržateľnosťou dlhu. Inými slovami, to znamená, udržateľnosť dlhu je schopnosť dlh splatiť. Od tejto schopnosti je Grécko vzdialené na svetelné roky.

    Uvediem jeden príklad, aby to nebolo narábanie s tými obrovskými číslami. Predstavte si domácnosť, ktorá má príjem 500 eur mesačne, ale výdavky má 650 eur preto, lebo sú žena, bývalá žena, rozšafné dve ženy, sú deti hladné, skrátka výdavky sú 650 eur medziiným aj preto, lebo musí sa tam platiť veľa úrokov, čiže mesiac čo mesiac skrátka sa produkuje a bude produkovať dlh. A takáto domácnosť s mesačným príjmom 500 eur keď má dlh 34 000 eur, tak to je zrejme každému súdnemu človeku jasné, že je vylúčené, aby takýto dlh splatila. A čo ho bude splácať po 5 eur mesačne?

    Report trojky ešte stále nie je na svete, trojka, to je tá kombinácia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorá vyslala stovky alebo veľký počet expertov do Grécka, ktorí mali vlastne zistiť, ako teda prebiehajú tie úsporné opatrenia, tento report ešte stále nie je, možnože môj kolega povie k tomu viac, napriek tomu my tu už ideme rozhodovať o ďalších 100 mld., nemáme ani, tu musím súhlasiť s Marošom Kondrótom, nič na stole poriadne. Z tých čísel, ktoré som videl, vyplýva, že na získanie 10-tisícového úveru v komerčnej banke by to nestačilo ani náhodou, pričom ide sa tu rozhodovať o ďalších 100 mld.

    Vrcholní predstavitelia Európskej únie otvorene klamú. Šéf Euro Group pán Juncker to ešte aj priznal. Na rozhodovanie je málo podkladov a takto to býva v EÚ pravidelne, hlavne že sa rokuje v nedeľu v noci, aj to sa stalo aj pred rokom a stane sa to opäť.

    Dodnes neexistuje niečo ako splátkový kalendár, alebo, ako už Maroš Kondrót vravel, dopadové štúdie. Netreba si pritom robiť žiadne ilúzie o tom, že veď ideme vystaviť iba záruku. Jedná sa o záruku, ktorá je neodvolateľná a bezpodmienečná. Je to najvyššia forma záruky, najtvrdšia forma, kde stačí, že veriteľ povie tomu, kto ručí: „Prosím ťa, splať mi moje peniaze.“ Vôbec sa nemusí usilovať o to, aby získal primárne svoje peniaze od dlžníka. Takúto záruku ideme my vystaviť v rámci dočasného eurovalu, kde tiež bolo povedané, že je to len na tri roky. A ledva zaschol atrament na papieri, už sa išiel robiť trvalý euroval, pričom to nepovedal len tak niekto, že to bude na tri roky, povedala to nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ale ani toto už nie je pravda, už sa tu ide riešiť trvalý euroval. No ale vrátim sa k tomu dočasnému, ktorý napriek tomu, že je dočasný, ide sa navyšovať. Tak my ideme teda v rámci tohto eurovalu, spravil to minister financií za nás všetkých v nedeľu, vystaviť neodvolateľnú a bezpodmienečnú pôžičku. To je časovaná bomba. Nemusí to byť ihneď, môže to byť o rok, o dva roky, o päť rokov. Príde skrátka nejaký veriteľ mávajúc tou zárukou v ruke a Slovensko bude cálovať 650 mil. eur. Toto je vrchol nezodpovedného konania. Všetci poslanci, ktorí niekedy v minulosti zobrali do úst slová „národno-štátny záujem“, by sa mali teraz nad sebou vážne zamyslieť. Teraz je tá chvíľa, kedy máme možnosť reálne hájiť národno-štátne záujmy Slovenska. SaS preto navrhuje, aby Národná rada vyslovila podmienečný súhlas s pôžičkou Grécku. To znamená, my nevravíme, že nechajme ich tak, nech tam je úplná katastrofa. My len vravíme, nedávajme tam peniaze, pokiaľ to nemá čo len najmenší zmysel. Čiže vravíme, aby Národná rada sa uzniesla na podmienečnom súhlase s pôžičkou Grécku, na základe ktorého, toho podmienečného súhlasu, môže minister financií súhlasiť s pôžičkou len vtedy, keď bude splnených päť podmienok. Štyri z týchto podmienok sú totožné s tým, čo navrhuje ministerstvo financií. O tých teda nebudem teraz rečniť.

    Dúfam v jedno, ako táto debata dnes dopadne, že tie štyri podmienky, na ktorých je zhoda, minister financií určite dodrží aj bez rozhodnutia Národnej rady.

    Prejdem k tej piatej podmienke. A tá je najdôležitejšia. Je to spoluúčasť súkromného sektora. Ide o to, že súkromní investori, súkromné banky alebo iní finanční investori investovali miliardy eur do gréckych dlhopisov. To znamená, nakúpili grécke dlhopisy. Robili to preto, lebo tam mali vyššie úročenie. Vyššie úročenie znamená vyššie riziko. To je každému, kto investuje peniaze, jasné. Ale tým ľuďom, ktorí investovali miliardy do gréckych dlhopisov, bolo rovnako jasné, že európski politici, mesiáš – nemesiáš, sú zbabelí a nezodpovední a vždy, keď dôjde na lámanie chleba, tak nechajú účty platiť daňovníkom, lebo tam to bolí najmenej. A ani raz sa nestalo, že by si to naozaj odniesli tí, ktorí nezodpovedne investovali. Opäť sa ide stať to, že privatizujeme zisky a socializujeme straty.

    Čo vravíme my za SaS, je, že predtým, ako budeme o akejkoľvek pomoci pre Grécko sa baviť, musí Grécko skrachovať. Grécko musí vyhlásiť bankrot, t. j., že platobnú neschopnosť musí vyhlásiť, aby skrátka mohlo prejsť akýmsi očistcom. Tento očistec znamená, že Grécko sa dostane napr. do Parížskeho klubu a tam sa povie: „No dobre, tak každý investor, každý veriteľ dostane už len 60 % z toho, čo investoval. No skrátka taký je život. Tu došlo k strate, táto krajina, tento dlžník hospodáril veľmi nezodpovedne, bohužiaľ, nevydá to.“ Toto keď sa stane, keď teda Grécko vyhlási bankrot, potom sa poďme baviť o pôžičke, ukážme potom, že sme zodpovední partneri, ale nie teraz. To nie je zodpovednosť, vyhadzovať peniaze daňovníkov von oknom. Grécko nemá, ako som už vravel, šancu splatiť samo svoje dlhy, a preto musí niekto na ne prispieť.

    A teraz, inými slovami, aký je rozdiel medzi tým, čo navrhuje SaS, a tým, čo navrhuje ministerstvo financií. My vravíme, no dobre, keď dlžník nevie splatiť všetky svoje dlhy, nech pekne na ne prispeje veriteľ, ktorý dlhé roky inkasoval veľmi slušné úroky. Ministerstvo financií vraví, no dobre, tak snáď to nemusí veriteľa úplne bolieť, len teda predĺžme splatnosť. Ale predĺženie splatnosti znamená, že akurát bude niekoľko rokov dlhšie inkasovať tie slušné úroky. Toto nie je spoluúčasť súkromného sektora, toto je jednoducho nejaká visi-vasi podmienka, je to oklamanie daňovníkov.

    Tridsať miliárd účasť súkromného sektora nie je ani silná a nie je to ani len skutočná účasť, tak ako som práve vysvetlil. Akurát zopár bánk nechá svoje peniaze v gréckych dlhopisoch ešte nejakú dobu za ten slušný úrok. Už dnes platí Grécko na úrokoch 16 mld. ročne. A táto suma bude naďalej stúpať preto, lebo stúpa celkový dlh. Medzičasom je pri 340 mld. eur, ten dlh bude stúpať. Grécko stále produkuje deficit, rok čo rok a bude ešte najbližšie roky produkovať deficit. Grécko ešte stále nehospodári vyrovnane, a to aj preto, lebo 16 mld. ročne je na úrokoch do rôznych bánk, do sveta, ale aj ďalších 14 mld. ide napr. na obranu naďalej. Ďalšie peniaze pre Grécko bez bankrotu jednoducho nič nevyriešia, len predlžujú marazmus gréckych verejných financií.

    Poctivé riešenie budeme musieť jedného dňa prijať. No čím neskôr ho prijmeme, tým bude drahšie. To znamená, dnes by stačila 50-percentná účasť súkromného sektora na istine, aby sa Grécko dostalo na takú úroveň dlhu, ktorú by aj reálne zvládalo splácať. To je približne 90 % HDP. Dnes by to bolo 50 %. O tri roky to bude 70 %. Skrátka my len naťahujeme čas. Ale to nie je pravda, že získavame čas. My čím dlhšie naťahujeme čas, tým to bude pre všetkých boľavejšie. Nehovorím, že dnes by to boľavé nebolo, ale o tri roky to bude oveľa boľavejšie.

    Garantujem vám, že nikto z vás by neposlal svoje vlastné peniaze za takýchto podmienok do Grécka. Keby to boli vaše vlastné peniaze, tak si dobre rozmyslíte, či tu budete rozprávať nejaké bludy o nejakých neviem... Veď sme to tu počuli 25 minút. Jednoducho keď ide o vlastné peniaze, tak si človek dobre dvakrát rozmyslí, ako s nimi naloží.

    A nerozumiem, prečo sa máme nezodpovedne postaviť k peniazom slovenských daňovníkov, keď sme boli práve na to zvolení, aby sme medziiným tieto peniaze chránili. Ja teda by som to veľmi nerád vysvetľoval ľuďom, ktorí si musia uťahovať opasky preto, lebo minulá vláda tu zanechala obrovský deficit. A boli sme na najlepšej ceste do Grécka. A teraz sme nútení robiť kvôli tomu nepopulárne opatrenia. A teraz ešte tým ľuďom budeme musieť vysvetliť: „No musíme robiť nepopulárne opatrenia, ale ten grécky železničiar, ktorý mal plat doteraz 5 500 eur mesačne, už veď on sa uskromnil, on už ho bude mať iba 4 500 eur a mamička s dvomi deťmi veď tak pochopí, že mu prispeje, že aj ten traktorista Ďuri by určite prispel.

    Celé toto divadlo s tým šetrením, k čomu sa Grécko zaviazalo, to bolo vo včerajšom parlamente, 28 mld. eur, to znie ako veľká suma, len si treba uvedomiť, že to je za päť rokov. A toto šetrenie je neisté, lebo medzi tými úspornými opatreniami, keď si to pozriete, čo tam vlastne oni sa zaviazali šetriť, napr. čo môže byť ešte pomerne reálna úspora, nezdaniteľné minimum nebude 12 000 eur, ale iba 8 000 eur, Slovák má nezdaniteľné minimum 3 000 eur a niečo, tak vidno, že ešte tam by sa možnože ušetriť dalo, i keď v Grécku je národným športom neplatenie daní. Iba neviem 12 000 ľudí z 12-miliónového Grécka priznalo príjem vyšší ako 100 000 eur. Veď to je úplne smiešne, to je úplne evidentné, že neplatenie daní je národný šport, a preto všetci si priznávajú taký príjem, ako je nezdaniteľné minimum, 12 000 eur. No dobre, odteraz si budú priznávať 8-tisícový príjem, lebo skrátka tam to tak funguje. Tie úsporné opatrenia, tak ako pred rokom, tých 28 mld., neboli funkčné. A neukázalo sa, že sa šetrí, tie peniaze, ktoré sľúbili, nedôjde k tomu ani teraz.

    Ďalšími akože úspornými opatreniami sú body. Je to napr. prehodnotenie platových tried. Čo toto je za úsporu? Alebo je to zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť a lieky. Takto všeobecne napísané úsporné opatrenie jednoducho nič šetriť nebude, urobí sa trošku bu-bu-bu, aby aj tí v Európskej komisii, ktorí o tom rozhodujú, mali také kľudné svedomie, že no veď tí Gréci šetria. Už dnes vám garantujem, že 28 mld. ušetrených nebude, ale treba to teraz nejako povedať a tváriť sa vierohodne, lebo veď ide o ďalších 100 mld. eur.

    Na obranu v Grécku naďalej ide približne 12 mld. až 14 mld. eur ročne a, inými slovami, Galkovi ideme zoškrtať rozpočet, Galkov rozpočet, teda ministerstva obrany slovenského, je trištvrte miliardy. Gréci majú pätnásťkrát vyšší rozpočet na obranu ako Slovensko. A teraz sa zaviazali, že teda dobre, teda keď je zle, idú ho znížiť, idú ho znížiť o 200 mil., z 12 mld. teda klesnú na 11,8 mld. A toto nám chcú predať ako šetrenie. Rozpočet slovenského ministerstva obrany nie je 12 mld. ani 11,8 mld., ale 0,7 mld. A my máme im prispievať? Gréci dávajú obrovské peniaze do obrany preto, lebo majú tam nepriateľa Turecko. Obidve krajiny sú v NATO. Čo je toto za nezmysel, takéto zbrojenie, keď obidve krajiny sú v NATO? No a čo možnože veľa ľudí nevie, je, že Turecko je jedným z najväčších investorov v Grécku. Čiže tuná nezmyselne zbrojí a dáva 12 mld. na obranu? A tam sa nešetrí. A my máme takejto krajine dávať pôžičku?

    Ostávajú ešte argumenty o nedozerných dopadoch a o tom, ako to bude všetko hrozné. Ja som z toho ešte nič vyčíslené nevidel, je to len maľovanie čerta na stenu. Neboli predložené žiadne relevantné čísla ani triezve odhady prípadných škôd. Je to len o tom, že, ježišmária, stane sa niečo hrozné. Nikto nevie, čo sa stane, ale strašia tu, maľujú tu strašiaka na stenu. To je ale iba útočenie na pud, ktorý sa volá strach. Je to strach z niečoho neistého. No neviem presne, z čoho je ten strach. Ale dá sa to veľmi presne odhadnúť. A to nielenže nás nebude stáť nič, áno, môže sa stať, že Slovensko bude mať o niečo vyššiu úrokovú mieru, čo bude len ďalší motív šetriť. A každopádne je to ale celé len strašenie. A tie škody, ktoré môžu vzniknúť, sú určite menšie ako tie, ktoré v prípade pôžičky Grécku, v prípade navýšenia eurovalu a v prípade eurovalu 2, to sa bavíme o celkovo približne 10 mld. eur, sú, po prvé, isté a, po druhé, rádovo vyššie.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vidím, že máme 11.25 hodín a niekoľko faktických poznámok. A chcel by som predniesť procedurálny návrh. Môžem to urobiť takto, pán predsedajúci?

  • Reakcia predsedajúceho Bélu Bugára.

  • Môj procedurálny návrh je v zmysle rokovacieho poriadku rokovať o tomto bode do jeho skončenia a hlasovať o ňom hneď potom. Navrhujem toto preto, lebo minister financií v nedeľu, ako obvykle, v nedeľu, ide do Bruselu, kde sa práve o tejto pôžičke bude rozhodovať. A, samozrejme, hlasovať o tomto bode v stredu, kedy normálne by bolo najbližšie hlasovanie, nemá zmysel. A dúfam, že či už opozícia alebo koalícia toto bude vnímať a že to budete vnímať ako alibizmus sa takýmto spôsobom vyhnúť hlasovaniu. Dúfam, že sa teda k tomu aspoň riadne postavíte a dnes odhlasujete alebo neodhlasujete tie podmienky, ktoré navrhujeme. Preto dávam procedurálny návrh tak, ako to pôvodne predpokladá...

  • Prepáčte mi, môžem poprosiť o rokovací poriadok?

  • Hlas podpredsedu NR SR Bélu Bugára: „Nech sa páči.“

  • v § 36 ods. 1, ktorý vraví: „Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy.“ Chcem vás teda požiadať o odsúhlasenie takéhoto procedurálneho návrhu. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, posledný prihlásený bol pán poslanec Žiga.

    Takže, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Sulík, ja vám neberiem ani vaše argumenty, ani vaše číselká, je to váš problém, je to obsah vášho príhovoru. Ale na mieste gréckeho veľvyslanca by som sa na vás oficiálne sťažoval. Ja vás žiadam ako občan, ktorý si ctí zákony iných občanov, prestaňte urážať gréckych občanov, ktorí sa do tejto situácie dostali nie vlastnou vinou. A to vy veľmi dobre viete. Je to od vás krajne nekorektné.

    A kadejakí, tí bruchatí Gréci s dvomi manželkami a s niekoľkými deťmi. Prosím vás pekne, odpustite to. Ešte raz hovorím, je to nekorektné. Prestaňte urážať gréckych občanov a vráťte sa k téme, ktorú ste tuná vy spustili, a budeme sa o nej ďalej baviť. Je to nedôstojné tohto parlamentu.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady. Včera ste boli popoludní v Rakúsku, v štáte vášho súkmeňovca Heinz-Christiana Stracheho, ultrapravicového populistického vodcu, s ktorým si môžete podať ruku. Vy ukazujete na Grékov, on už ukazuje na Slovákov, na Maďarov, na Čechov a na iné národy a národnosti, ktoré by v Rakúsku nemali čo robiť. A nemalo by s a s nimi ani spolupracovať. Európski liberálni demokrati ako Olli Rehn, Cecilia Malmströmová, alebo Siim Kallas by asi zdúpneli z týchto vašich rečí, čo tu vy predvádzate v rozpore aj s názormi európskych liberálnych demokratov. Je to doslovne ľudový populizmus, ktorý mi pripomína pravicový krajný populizmus istého pána z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia v Nemecku, ktorý tiež hovoril o krivdách po prvej svetovej vojne. To bola skutočná vojna, teraz je vojna finančná, vy ste aj o nej hovorili. A Gréci doplatili na vojnu finančnú, nedoplatili na to, o čom ste vy rozprávali, akým spôsobom ste sa vyjadrovali ku gréckym občanom. Preto si myslím jednoznačne, vy nepatríte do Liberálnej internacionály, vy patríte do tých zoskupení krajne nacionalistických, ktoré sú kreované v Európe a ktoré majú záujem Európu rozvracať a Európu likvidovať, a nie Európu sceľovať. Teda do toho očistca, o ktorom ste hovorili, by ste mali ísť predovšetkým vy a s vašou stranou. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán predseda jedno je pravdou, že Gréci vstúpili do eurozóny a povedali si, že veď keď máme euro a nemáme národnú menu a nerobíme menovú politiku, ale máme euro, tak prečo by sme nemali mať také platy, ako majú všetci v Nemecku, prečo by naši občania nemali proste mať také isté podmienky, ako majú iní občania vyspelých krajín, ktorí tiež majú euro. Vtedy sa mali zodpovední starať o to, aby krajina, ktorá prijala euromenu, dodržiavala maastrichtské kritériá, tak ako to robí náš štát. Prečo sa vtedy o to nestarali, prečo banky bezuzdne požičiavali, prečo nepovedali, aby prehodnotili svoje potreby, prečo im neukázali kde sú a čo im prislúcha z toho benefitu eura? Prečo banky teraz neurobia to, čo nám hovorí história a čo sa robí, keď jednoducho sa nájde takýto, poviem to, nesvojprávny element? Tretím krajinám sa predsa odpúšťajú dlhy a hotovo. Veď vieme, že dlhové politiky bánk sú len virtuálne realita.

    Pán Sulík, vedecko-technická revolúcia má slúžiť ľudstvu na to, aby zlepšovala životné prostredie a kvalitu života prežívania, a nie na to, aby našou modlou bol zisk a kapitál.

  • Pán predseda, veľa z vecí, ktoré som vám chcel povedať, mi z úst zobrala pani kolegyňa Gabániová, čo som prekvapený, ale oceňujem to.

    Ešte jedna vec podľa mňa neodznela, a rád by som ju doplnil, že to isté, čo presadzujeme pre Grékov, chceme presadiť takisto pre celú Európsku úniu. Je to viacej zodpovednosti a konkurencieschopnosť voči všetkým ostatným rastúcim ekonomikám na svete, voči Latinskej Amerike, voči Ázii, aby sme dokázali Európu udržať ako silnú ekonomickú mocnosť. A ak sa to nestane, ak nenecháme padnúť Grécko, ale neskôr necháme padnúť aj Španielsko, necháme padnúť Írsko, necháme padnúť všetky krajiny, ktoré nebudú zvládať svoje dlhy splácať, potom nám tieto ekonomiky jednoducho prerastú cez chrbát. Preto by bolo možno dobré povedať, že boľavé opatrenie dnes spôsobí, že sa organizmus zahojí, ale oveľa boľavejšie opatrenia v budúcnosti môžu znamenať totálny kolaps.

  • Ďakujem. No a priletel sem superman. Tak o tom, že krach je ozdravný proces, nás presvedčovala aj dvadsaťročná vláda KDH, SDKÚ na čele s primátorom v Bratislave. Pripravovali sme sa na úplne ozdravenie.

    A čo sa týka toho, čo sme tu teraz počuli. Nemohli by ste nás ušetriť od týchto vašich debát a nevťahovať nás do tohto procesu? Máte Koaličnú radu, máte vládu, vybavte si to tam, nemusíme čítať názory pani Radičovej na blogu, nech zadlžené štáty skrachujú, minister financií tu musí ticho počúvať pána predsedu Národnej rady a nevyjadrí sa k tomu, pritom asi to predkladá s iným úmyslom, vybavte si to medzi sebou a neútočte tuná na našich poslancov, naopak, ušetríme čas a poďme k veci. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ak kolegovia z opozičnej strany SMER môžu byť teraz na určitú dobu zástupcami záujmov bánk z Francúzska a z Nemecka, tak ja si dovolím aspoň teraz na túto minútu byť virtuálnym veľvyslancom Grécka. A určite keby som bol tým veľvyslancom Grécka, tak by som si určite nedovolil mať veľvyslanectvo na najdrahšej adrese v Bratislave na Hlavnom námestí hneď vedľa známej cukrárne a kaviarne, kde dodnes veje zástave helénskeho štátu, ktorú, samozrejme, veľmi si ctíme. Nectíme si však takéto maniere, že v takejto situácii aspoň takéto symbolické kroky by mohli ovplyvniť aj rozmýšľanie politikov. Ďakujem, dopočutia.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady pán Sulík, pýtam sa vás, načo toto divadlo vlastne má slúžiť. Ste predsedom strany, ktorá je v koalícii, ste predsedom koaličnej strany, sú vašimi partnermi pán Dzurinda, pán Bugár, pán Figeľ, príp. ešte zástupcovia tých ďalších dvoch skupín, ktoré sú do počtu v koalícii? Asi áno. Prečo sa teda obraciate na nás? Veď sám ste povedali, že má dostatok kompetencií vláda a minister financií na to, aby konal na pôde Európskej únie. Sám ste povedali niektoré fakty, ktoré možno, ak by sme teda sa odosobnili od všetkého, by mohli viesť aj tomu, že predpokladať môžeme, že máte pravdu. Ak máte pravdu, pán Sulík, tak vaše jediné vystúpenie, ktoré by tu malo byť, ak sa nedokážete s vašimi koaličnými partnermi dohodnúť, je to, že tu vystúpite a poviete, že z tej koalície vystupujete. Ak z nej nevystupujete, tak prečo necháte vlastných poslancov, aby tu vystupovali a usmievali sa a hovorili nám, že my máme zodpovednosť za to, za čo zodpovedáte vy ako koalícia? Tak potom naozaj je to len divadlo. Buďte chlap a konajte podľa toho, aký vzťah máte ku koalícii alebo k Slovensku, a nezaťahujte nás do vlastných sporov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Sulík, pozorne som vás počúval, stále nevyletela tá sova. A chcem povedať, že som pri tom vašom príhovore to tak analyzoval a prišiel som na taký nový termín, ktorým je politická schizofrénia. Všetky strany v zásade, ktoré dnes sedia v parlamente, pomáhali pri organizovaní referenda v roku 2004, kedy sme sa stali členmi Európskej únie. Vy ste vtedy ešte predávali kopirovačky. A myslím si, že všetky strany, aj vládnej koalície, okrem vašej majú podobný názor na zodpovednosť Slovenska voči Európskej únii. Keď máte iný názor, a myslím si, že postoj Slovenska k Európskej únii je zásadný postoj jednotlivých strán vládnej koalície, vystúpte z vládnej koalície a nechajte vládnuť takých, ktorí vládnuť vedia. Ďakujem.

  • Síce som povedal, že pán poslanec Žiga je posledný, ale som nevidel toho ďalšieho prihláseného. Takže sa ospravedlňujem pánovi poslancov Drobovi. Nech sa páči, ešte môžete vystúpiť.

  • Ja iba toľko, že som si spomenul na vetu „Lenin večne živý.“

    A druhá vec. Ja iba zopakujem to, čo som už raz povedal, že naozaj si vychutnám a rád si pozriem, ako poslanci a zástupcovia strany SMER budú vysvetľovať traktoristovi Ďurimu a všetkým ostatným svojim podobným voličom, prečo z ich vreciek ťahajú peniaze a idú ich posielať do Grécka. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať predseda parlamentu pán Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No na tie super dobré vtipy pána Glváča a pána Žigu, je to výborný humor, super, zasmiali sme sa na tom, reagovať nebudem.

    Ale, pán Glváč, vy ste sa pýtali, či by som vás nemohol do toho nevťahovať. No aj vy ste v tomto parlamente a budem vás do toho vťahovať, toto nie je vec, ktorá jednoducho týka sa len koalície, tu ide o to, že národ ako celok zaplatí možno 10 mld. eur. Bude to aj vaša zodpovednosť, keď teraz alibisticky stiahnete chvost a budete sa tváriť, že tu nie ste.

    Pani poslankyňa Gabániová, hovoríte mi z duše. Áno, nemám k tomu čo dodať. To ma veľmi teší.

    A, pán poslanec Jarjabek. Že teda nemám urážať Grékov, že oni tam nie sú vlastnou vinou? No sú tam vlastnou vinou, lebo volili takých bezbrehých populistov ako ste vy, ktorí rozdávajú peniaze cudzích ľudí, ktorí nevedia hospodáriť, ktorí skrátka kupujú si hlasy.

  • Choďte za vaším predsedom, váš predseda to pár dní dozadu povedal v televízii: „My sme majstri v populizme.“ A súhlasím s ním.

  • Sa potom nemusíte tomu čudovať po tridsiatich rokoch. V roku 1981 Grécko malo verejné financie v poriadku, grécky dlh bol 27 %, dnes je 150 % kvôli ľuďom ako ste vy. Ste takí, lebo rozdávate peniaze cudzích ľudí a neviete hospodáriť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bol podaný procedurálny návrh. Pán predseda parlamentu podal procedurálny návrh, aby sme...

  • Hlas podpredsedu NR SR Milana Horta.

  • Pán podpredseda, ja vediem zatiaľ rokovanie. Takže bol podaný procedurálny návrh, aby sme hlasovali až po prerokovaní tohto bodu. Takže dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme hlasovali ihneď po prerokovaní tohto bodu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 34, proti 15, zdržalo sa 65 poslancov, nehlasovalo 9.

    Tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    S ďalším procedurálnym návrhom sa hlási podpredseda Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, chcem podať v mene troch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ – DS, strany Most – Híd, procedurálny návrh, ktorým chcem, aby sme hlasovaním rozhodli o tom, že o všetkých včera a dnes prerokovaných bodoch budeme hlasovať na budúci týždeň v stredu na pokračovaní schôdze Národnej rady.

  • Nech sa páči, počuli ste procedurálny návrh, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 99, proti 24, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Budeme pokračovať v rozprave podľa § 28 rokovacieho poriadku.

    O slovo sa hlási pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni...

  • Hlasy v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o väčší kľud v rokovacej sále, aby pán podpredseda vlády mohol vystúpiť k tomuto bodu. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som začal najčerstvejšou správou, ktorú som dostal pred pár minútami esemeskou. A tá znie, že v nedeľu mimoriadna euroskupina nebude, bude conference call v sobotu večer. Takže sa nebude rozhodovať v nedeľu o gréckej pôžičke, ani sa o nej rozhodovať nemalo. Ale mala byť diskusia na mimoriadnej euroskupine. A bude diskusia prostredníctvom konferenčného telefonického hovoru ministrov financií. Takže táto téma je výsostne aktuálna.

    Situácia je vážna, a síce nielen v Grécku. A ja som veľmi rád, že na pôde parlamentu o tom hovoríme. Aj preto poslanci všetkých koaličných strán podporili návrh SaS a SNS, aby sa to zaradilo na rokovanie. Aj keď nesúhlasíme so znením toho uznesenia, ale o zaradení tohto bodu na rokovanie Národnej rady súhlasili všetky koaličné strany, jednoducho preto, že považujeme za dôležité a legitímne, aby sa o takýchto vážnych veciach na pôde Národnej rady rokovalo. A musím pripomenúť, že keď sme o to žiadali ako vtedajšia opozícia pred vyše rokom, keď sa jednalo o prvej gréckej pôžičke, ktorú vyrokovali vtedajší minister financií a vtedajší premiér, tak to bolo zo strany vtedajšej koalície odmietnuté a diskusia o tom nebola. To je zároveň jeden z bodov.

    Ale tých bodov je viac, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť, kde sa zhodol, lebo z tej doterajšej rozpravy panovala len jedna zhoda v tom, čo povedal pán poslanec Paška, a v tom, čo hovoril pán predseda Sulík. Tá zhoda bola v tom, že vraj ostatné strany vládnej koalície a špeciálne SDKÚ menia postoj, čo sa týka Grécka a gréckych pôžičiek. Tak chcem veľmi jasne povedať, že to tak nie je. Tých dôvodov, resp. argumentov, ktoré uvediem v prospech toho, že nemeníme stanovisko, sú nasledovné.

    Ten prvý dôvod je ten, že jeden z dôvodov, prečo sme odmietli Grécku pôžičku, aj keď nie podstatný, bol ten, že vtedajšia vláda odmietla o tom rokovať v Národnej rade. Teraz o tom rokujeme.

    Ten zásadný, ale hlavný dôvod, v čom je rozdiel, je v tom, že sme Grécku pôžičku, tú prvú, odmietli preto a aj preto, že znamenala naozaj morálny hazard, že znamenala riziko celej ťarchy preniesť na daňových poplatníkov a vôbec nie na banky a iných veriteľov. Teraz, keď hovoríme o prípadnej, zdôrazňujem, prípadnej ďalšej pôžičke Grécku, tak naša kategorická požiadavka je účasť privátneho sektora, teda nesenie nákladov nielen daňovými poplatníkmi, ale aj veriteľmi.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ctených kolegov, keby mohli venovať viac pozornosti rečníkovi ešte chvíľku. Prosím vás, mohli by ste si buď sadnúť, alebo opustiť miestnosť? Páni poslanci, poprosím vás, keby ste mohli buď si sadnúť, alebo opustiť miestnosť. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Takže ešte raz. Zásadný rozdiel je v tom, že pri gréckej pôžičke, ktorú vyrokoval vtedajší minister financií Počiatek a vtedajší premiér Fico, nebola účasť verejného sektora, kým my sme presadili účasť verejného sektora nielen v permanentnom mechanizme, o ktorom sme rokovali, ale aj pri potenciálnej druhej gréckej pôžičke, o ktorej sa stále rokuje.

    Ďalšou našou výhradou vtedy bol zlý a nespravodlivý distribučný kľúč. Presadili sme zmenu distribučného kľúča v permanentnom mechanizme, už to nebolo možné urobiť v tom prvom ochrannom vale. Ale to je tiež zásadný rozdiel.

    Ďalší rozdiel je v tom, že my o prípadnej ďalšej gréckej pôžičke dnes diskutujeme v súvislosti alebo v rámcoch ochranného valu jedna, do ktorého Slovenská republika vstúpila. Do ochranného valu...

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím o kľud v miestnosti.

    Môžem sa spýtať, na ako dlho ešte máte prejav, pán minister, približne?

  • Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša: „Na 15 minút.“

  • Takže budeme pokračovať zrejme poobede, keby nemalo dôjsť k utíšeniu. Prosím vás pekne, venujte pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

  • Takže ďalší dôvod, ktorý znamená inú situáciu, aká bola pri prvej pôžičke, je ten, že dnes sme v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme. Sme tam a vstúpili sme tam rozhodnutím tejto Národnej rady a za zmluvu hlasovalo 140 poslancov a poslankýň, teda takmer všetci. A je našou povinnosťou v rámci tohto mechanizmu, ak príde žiadosť od ktorejkoľvek krajiny, o tejto žiadosti rokovať. Čiže my sme dnes v mechanizme, do ktorého sme vstúpili veľkou väčšinou vašich hlasov. Čiže v tom je ten zásadný rozdiel. A preto tie tvrdenia či už zo strany opozície alebo zo strany predstaviteľov strany SaS, že SDKÚ a iné krajiny dnes menia pozície a menia postoj, nie sú korektné a nie sú pravdivé. A ohradil by som sa proti nim.

    Teraz dovoľte vysvetliť teda, aká je situácia a v čom je ten zásadný problém a prečo nesúhlasím s tým návrhom uznesenia Národnej rady a stanoviska Národnej rady, ktoré predložila skupina poslancov SaS a SNS.

    Po prvé, treba povedať, že tá situácia je vážna nielen v Grécku a nielen pre Grécko a že dnes naozaj je nielen vážna situácia, ale že nemáme na výber z dobrých riešení. Máme na výber len zo zlých a ešte horších riešení, preto by sme mali rozhodovať...

  • Neustále hlasy v sále.

  • Prepáčte mi, evidentne pokračovať v rokovaní nemá zmysel. Čiže my teraz zahájime obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 13.00 hodine rokovaním v zmysle rokovacieho poriadku do 16.00 hodiny...

  • Výkriky v sále.

  • Pán Jarjabek, nevykrikujte, nemá s čím byť všeobecný súhlas, prečítajte si rokovací poriadok.

  • Reakcie z pléna.

  • Za to, že je to napísané v rokovacom poriadku. Trikrát som vás upozorňoval, aby ste jednoducho sa utíšili a dali priestor rečníkovi. Nespravili ste to...

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja viem, že to je dvanástka. Budeme pokračovať o 13.00 hodine, do 16.00 hodiny...

  • Hlas poslanca.

  • Podľa akého paragrafu, pán Abrhan?

  • Hlasy v sále.

  • Procedurálny návrh, pán Podmanický.

  • Dobre, takže, nech sa páči, pán minister bude pokračovať vo svojom prejave.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, pán Jarjabek, hneď to bude, ale, poprosím, venujte pozornosť rečníkovi. Takisto trvám na tom, keď vystupuje niekto zo strany SMER, tak skúste do toho nevykrikovať.

    Pán poslanec Jarjabek, o procedurálny návrh vás poprosím.

  • Pán predseda, pokiaľ som pozorne pozeral, tak môžem povedať, že pán minister sa nesťažoval na nejaký ruch v miestnosti. A ak teda tu vznikol tento problém, tak ste ho vyvolali vy sústavným zasahovaním do jeho reči, sústavným upozorňovaním poslancov. A vy nemáte právo, pán predseda, ukončiť pred 12.00 hodinou rozpravu. Skočili ste niekoľkokrát do reči pánovi ministrovi. Čiže celý ten chaos, ktorý tu dnes vznikol, ste spôsobili vy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Pán predseda, niekoľkokrát ste porušili procedurálny poriadok.

  • Reakcie z pléna.

  • Procedurálny, skutočne, áno, to je evidentné. Nezvládate túto situáciu dneska, nervózny ste, červený ste, usmievate sa vtedy, keď sa usmievať nemáte, buďte taký láskavý, dajte návrh, aby táto snemovňa hlasovala o tom, že vás vymení niekto z podpredsedov Národnej rady, a dajte hlasovať o tom ihneď. Ďakujem za pozornosť.

  • Aj o nezmysloch sa dá hlasovať, ako to je?

  • Smiech v sále.

  • Nie. Dobre, ďakujem za tento bontón. Poprosím, venujte pozornosť rečníkovi.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ak dovolíte, tak by som pokračoval.

    Len možno veta k tomu, čo hovoril pán poslanec Podmanický. Nie je to tak, ako ste to vyložili. Ja som žiadal pána predsedu, aby zariadil kľud v sále, pretože rozprávame o vážnej téme. Myslím, že všetci to chápeme a zároveň sa značná časť poslancov proste baví a nie je tu počuť. A potom nemôžu počuť ani tí, ktorých to zaujíma. Takže bolo by dobré, keby tu kľud bol. A žiadal som o ten kľud. Tak dovoľte pokračovať.

    Dnes teda naozaj nie je na výber z dobrých a zlých riešení. A každé riešenie, ktoré prijmeme, bude mať svoje náklady. Musím ale veľmi jasne a veľmi jednoznačne hneď na začiatku povedať, že riešenie, ktoré navrhuje skupina poslancov, nie je ani najlepšie, ani najlacnejšie riešenie. Dokonca si myslím, že by to bolo riešenie, ktoré by bolo veľmi zlé a zrejme najhoršie. Zároveň to neznamená, že by náš pohľad, teraz myslím pohľad môj a poslancov SaS vrátane pána predsedu, bol až taký rozdielny na to, čo sa deje dnes v Grécku alebo čo sa deje v Európe. A pokúsim sa vysvetliť, prečo je to tak, prečo je to zdanlivý paradox, kedy naše názory nie sú až tak vzdialené, ale zároveň návrh, ktorý je tu predložený, považujem za zlý a neakceptovateľný a veľmi by som chcel žiadať poslancov, aby ho neschválili.

    A ten zásadný problém spočíva v samotnom znení tohto stanoviska. Konkrétne v odrážke 2 sa hovorí, že sa to má prijímať v snahe predísť neriadenému bankrotu, a potom v odrážke, už pri tých podmienkach, 1, sa hovorí, že metódami, ako to riešiť, by mal byť aj tzv. haircut, teda zníženie istiny gréckych dlhov, tu je zásadný rozpor, pretože, upozorňujem, a upozorňoval som na to dopredu, ak by sme schválili toto, resp. ak by sa to stalo, že by sme trvali pri rokovaniach na tom, že musí byť zníženie istiny gréckych dlhov, tak so 100-percentnou pravdepodobnosťou tu máme neriadený default, teda to, pred čím ten istý dokument tri odrážky predtým varuje. Na tomto sa zhodujú nielen ratingové agentúry, ale všetci ekonómovia. Preto vlastne jediný zásadný rozdiel v tých podmienkach, ktoré som navrhol ja a o ktorých sme diskutovali, bol v tom, že všetkých tých 5 podmienok je v zásade v poriadku. Len nehovorme, že je nevyhnutným predpokladom tzv. haircut, teda znižovanie istiny, pretože potom so 100-percentnou pravdepodobnosťou dôjde k defaultu a dôjde k neriadenému defaultu. Náklady neriadeného defaultu by boli obrovské nielen v Grécku. To je ten zásadný problém. A preto pred týmto naozaj varujem. Je tam hlboký rozpor v tom, čo toto stanovisko navrhuje.

    Preto keď hovoríme o tom, že by mal byť a mala byť účasť privátneho sektora, veď to je vec, ktorú sme ja osobne aj premiérka presadzovali a ktorú sme presadili aj preto, že aj Nemecko na tom trvalo, ale od začiatku sme toto presadzovali, keď hovoríme, čo je silná účasť privátneho sektora, a pán predseda tu vysvetľoval, že to nie je silná účasť, keď je tam predĺženie splatnosti, ale veď nehovorme o slovíčkach, hovorme o objeme, o finančnom objeme, dá sa dosiahnuť tým spôsobom, na ktorom je v zásade zhoda, teda neformálnym dobrovoľným predĺžením platnosti po rokovaniach s bankami, sa dá dosiahnuť objem účasti vo výške zhruba 30 mld. eur

  • 30 mld. eur je málo?

  • , keď hovoríme, že tá nová pôžička, o ktorej sa stále diskutuje, by mala mať objem 110 mld. eur, z toho si odpočítajte 30 mld. účasti privátneho sektora, 30 mld. príjmov z privatizácie, 15 mld. účasti Medzinárodného menového fondu a ostáva vám 35 mil. z ochranného valu 1, teda z toho, o čom diskutujeme, to je taká malá slabá účasť, keď takmer takisto veľká, ako je účasť ochranného valu, o ktorej vlastne diskutujeme? Je to o garanciách z ochranného valu. Takže myslím si, že to tak nie je, že to nie je slabá alebo nedostatočná účasť privátneho sektora, ale hovoriť dopredu, že to musí byť forma haircutu, považujem za naozaj hazardérstvo, pretože potom zodpovednosť za prípadný default, neriadený default, neriadený bankrot Grécka, by bola na tých, ktorí by toto presadzovali aj za cenu nedohody. A tu by som ešte rád veľmi povedal, že nejde len o Grécko. Dnes tá najväčšia hrozba spočíva v tom, že áno, je tu hrozba preliatia toho problému aj do iných krajín.

    Ďalej zaznelo v tom vystúpení, že to je len maľovanie čerta na stenu a že nikto vlastne nepovedal, čo znamená neriadený default. No neriadený default znamená, že krajina povie, že jednoducho nespláca svoje záväzky, nikto jej nepožičia, nevypláca dôchodky, nevypláca platy, so všetkými dôsledkami, ktoré to pre tú krajinu majú, domáce banky sa okamžite položia, nikto takej krajine nepožičia a následne je tak či tak nevyhnutné aj jej pomáhať, pretože inak dôsledky môžu byť doslova katastrofálne. Naviac, to môže zasiahnuť iné krajiny. A dnes ten najväčší problém je v tom, že nejde len o Grécko, nejde len o Portugalsko a Írsko, ktoré už sú prikryté, vlastne tým ochranným programom, lebo najzásadnejší problém je dnes ten, že neriadený bankrot Grécka by zrejme spôsobil veľké ohrozenie Španielska a Talianska a potom by sme mali problémy rozmerov, ktoré si nevieme ani predstaviť, problémy, ktoré by nevyriešil žiadny ochranný val a žiadne pôžičky. Dnes má pôžičky vo verejnom sektore, teda štát má pôžičky, pokiaľ ide o Taliansko, vo výške 1,8 trilióna eur, Španielsko asi vo výške 650 mld. eur. Hovoríme aj o tomto, hovoríme hrozbe preliatia problémov a insolventnosti do týchto krajín a potom naozaj o hrozbe pádu alebo neudržania eurozóny.

    A keď hovoríme o tom, lebo je veľmi ľahké a veľmi populárne povedať, ideme posielať neviem, pán predseda Sulík stále hovorí o 600 mil., keď som vyčíslil pred chvíľou, koľko by pri prípadnej pôžičke bola tá účasť, tak by to bolo 35 mld. eur, čo pri 1-percentnom podiele Slovenska znamená zhruba 350 mil., nie 600 mil., áno, hovoríme o tom, že je tu hrozba, že keď tá pôžička nebude v budúcnosti splácaná, a tá hrozba tu je, tak pri haircute, ku ktorému potom dôjde, napr. 50-percentnom, by došlo k tomu, že by sme prišli o polovičku tejto sumy. Teda hovoríme rádovo o stovkách, možno 100 mil., možno 200 mil. eur. Ale ako keby tá alternatíva bola bez nákladov. Nielenže nie je bez nákladov, ale tie náklady sú radovo vyššie.

    Ak dovolíte, ja vám to vyčíslim, robila ten odhad ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá je štátnou agentúrou, ktorá zabezpečuje financovanie slovenského dlhu. A to, čo je nespochybniteľné, teraz bez ohľadu na to, či by sa tá nákaza preniesla do Španielska a Talianska tak, že by sa stali insolventnými bez reálneho riešenia, aj keby k tomu nedošlo, všetci ekonómovia sa zhodujú v tom, že celkom určite by došlo k nárastu úrokových sadzieb. My zďaleka nie sme krajina, ktorá nemá dlh, ktorá má zdravé verejné financie, ktorá hospodári vyrovnane a nemusí si požičiavať. My si požičiavať musíme a, žiaľbohu, stále ešte príliš veľa. A poviem vám teda, číslo, ktoré vychádza z predpokladu, že by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb len o jedno jediné percento, len o jedno jediné percento, pričom garantujem, že ak by došlo k neriadenému defaultu Grécka, tak tie percentá by boli zrejme vyššie. A potom to vyzerá nasledovne. Ak by sme sa refinancovali najbližších päť rokov pri zvýšenej sadzbe o 1 % a pri dnešnej štruktúre dlhopisov z hľadiska času ich splatnosti, tak v rokoch 2011 až 2022 by naše úrokové náklady boli vyššie o 2,6 mld. eur, o 2,6 mld. eur za desať rokov pri jednom jedinom percentuálnom náraste úrokových sadzieb, teda o takmer 80 mld. Sk. Ten desaťročný odhad je relevantný, pretože my by sa sme v tých najbližších piatich rokoch refinancovali, dlhopisy s rôznou dĺžkou splatnosti, ale keď vezmeme priemerné portfólio, aké máme dnes, a jednoducho by sme sa refinancovali, tak by sme prijímali aj 15-ročné, aj 10-ročné, aj 5-ročné dlhopisy, ale pri zachovaní časovej štruktúry nášho dlhu dnes by nás to najbližších 10 rokov vyšlo o 2,6 mld. eur viac.

    Čiže nie je pravda, že je tu nejaká alternatíva, ktorá znamená nepošlime tam nič, nechajme Grécko skrachovať a ušetríme 600 mil., ako tvrdí pán predseda, alebo 350 mil., aj keď ani tých 350 mil., lebo pri prípadnej reštrukturalizácii by sme určite časť dostali splatenú. A nie je pravda, že je tu nejaká iná alternatíva, že buď vyhodíme peniaze von oknom, alebo neurobme to a nič nás to nebude stáť, žiaľbohu, taká alternatíva tu nie je. Sú tu len zlé a ešte horšie alternatívy, nehovoriac o dôsledkoch toho.

    My o týchto problémoch diskutujeme hodiny, celé noci, na euroskupinách, na ECOFIN-och, konferenčnými rozhovormi, verte mi, neexistuje dobré riešenie. To relatívne najmenej zlé riešenie, na čom sa dnes zhoduje väčšina ekonómov, je riadený bankrot. Ja súhlasím s pánom Sulíkom a súhlasím aj s ďalšími analytikmi, ktorí hovoria, že je veľmi, veľmi problematické a veľmi ľahko spochybniteľné, nazvem to takto, že Gréci budú schopní uskutočniť také úsporné opatrenia a také reformy, aby sa aj v prípade tej novej pôžičky z toho dostali a vrátili sa v roku 2015 na trhy. Odborníci, analytici z AMF, Centrálnej banky európskej a Komisie tvrdia, že na hrane noža je to možné. Ja osobne si myslím, že je veľké riziko, že to možné nebude. Napriek tomu, a to otvorene priznávajú mnohí, aj keď rokujeme s ministrami niektorí kolegovia vrátane mňa to priznávajú, áno, s veľkou pravdepodobnosťou je to kupovanie času, kupovanie času možno na rok, na dva roky tak, že ak sa tento čas využije na to, že sa rekapitalizujú banky, že tie krajiny, ktoré majú banky, ktoré sú ohrozené tou situáciou, si ich rekapitalizujú, ale z vlastných zdrojov, ak sa ten čas využije na to, že sa aj v ohrozených krajinách urobia úsporné opatrenia, aj v tých, ktoré nie sú pod programom, včera bola správa vo Financial Times, že Taliansko prijalo úsporný program za 70 mld. eur, práve preto, aby nehrozila tá hrozba, že do toho spadnú, ak sa ten čas využije na to, tak potom to riešenie môže byť to najmenej zlé, to najmenej zlé, ktoré nás všetkých, celú Európu a Európsku úniu bude stáť najmenej. Takže verte mi, dnes, žiaľbohu, neexistujú dobré riešenia a riešenie, ktoré by znamenalo neriadený bankrot Grécka, je celkom určite najhorším riešením.

    A naviac, neviem si predstaviť celkom dobre, že by sme my mali byť tou krajinou, ktorá si vezme politickú zodpovednosť na seba, vytiahne dobrovoľne a ešte hrdo toho čierneho Petra a povie, že nech je neriadený bankrot, naviac, keď je dohoda na tom, čo sme považovali za zásadné a kľúčové, aby tam účasť privátneho sektora bola. Ja preto považujem za omnoho dôležitejšie, aká je 30-miliardová účasť, teda skoro fifty-fifty k tomu, čo sa predpokladá, že by malo byť poskytnuté z ochranného valu, považujem ju za silnú a nepovažujem ju vôbec za malú.

    Takže čo sa týka toho nášho rozhodovania, ešte by som chcel povedať aj o tom, akým spôsobom sa rozhoduje, o tom, že tie pravidlá sú nastavené tak, že rozhoduje minister financií a môj zástupca, to je schválené v zákone, ktorý bol schválený Národnou radou 140 hlasmi. Ja ale nemám žiadny problém o tom diskutovať v Národnej rade a diskutovať aj o vymedzení mandátu. Veď na to je zákon o vzťahu Národnej rady a vlády Slovenskej republiky. A tu ide o vážnu vec. Čiže nemám s tým absolútne žiaden problém. A nie je pravda, čo zaznievalo opakovane v médiách, že som s tým mal mať nejaký problém a že som sa mal vyhrážať demisiou, ak mi Národná rada zúži alebo určí mandát. To vôbec tak nie je, ale zároveň si musím veľmi otvorene a jasne položiť otázky: Ak ten mandát bude taký, že o ňom viem dopredu, že je nerealistický, a ak bude naviac záväzný, tak o čom má ísť rokovať? Na čom sa dohodnú sedemnásti ministri financií, keď každý príde zo svojej krajiny so záväzným mandátom, ktorý bude tak zošnurovaný, že dokonca o jednej z tých podmienok vieme, že je nerealistická, resp. že je taká, že spôsobí okamžitý neriadený bankrot krajiny? Preto je mi veľmi ľúto, že sme sa neboli schopní dohodnúť na tom texte. Ja som sa o to pokúšal do poslednej chvíle.

    Čiže to, že tie ďalšie podmienky budem presadzovať, to deklarujem tu, budem presadzovať silnú účasť privátneho sektora v objeme najmenej 30 mld., ale tak, aby to nespôsobilo okamžitý default, budem presadzovať kolaterál, budem presadzovať cross-party agreement, teda dohodu politických strán v Grécku, budem presadzovať príslušnú účasť Medzinárodného menového a fondu a aj tú piatu podmienku, záväzok privatizácie. Budem to presadzovať preto, že toto sa mi zdá zodpovedné a rozumné riešenie, pretože tieto podmienky by mali minimalizovať riziko, neodstránia ho úplne, to si povedzme otvorene, ale mali by minimalizovať riziko, že tie naše peniaze, či už vo forme záruk alebo priamo, ale tu vo forme záruk, sa nám nevrátia, alebo by mali zabezpečiť, aby to riziko bolo čo najmenšie.

    Teda podľa môjho názoru najmenej zlé riešenie je také, že za predpokladu, že budú splnené tie podmienky, že v maximálne možnej miere sa budeme snažiť presadiť tie podmienky, ktoré znižujú riziko, ale zároveň vytvoriť priestor na to, aby sa situácia mohla vyriešiť a stabilizovať, pretože naozaj si myslím, že ide do istej miery o nedorozumenie, pretože naše zásadné postoje sú z hľadiska toho, že nie je udržateľné a ani morálne akceptovateľné, aby platilo, že banky berú zisky, keď je dobre, a potom daňoví poplatníci platia náklady, keď je zle. S tým každý súhlasí. Ja s tým súhlasím prvý. Len problém je v tom, že ak by sme išli do riešenia, ktoré spôsobí neriadený bankrot, tak nakoniec náklady daňových poplatníkov budú rádovo vyššie ako v riešení, keď to bude urobené riadeným bankrotom a keď ten čas, ktorý si vytvoríme teraz, využijeme na to, aby sa riešili podstatné príčiny.

    Preto by som rád vyzval aj k reálnosti a zodpovednosti. Áno, máme byť principiálni a buďme principiálni. A to, že vieme byť principiálni, sme ukázali a dokázali aj pri prvej gréckej pôžičke. Ale zároveň musíme byť realistickí a musíme byť zodpovední, pretože tu zaznelo, že Slovensko si kazí reputáciu. My sme si práve naším zásadovým postojom vtedy v tej prvej pôžičke nepokazili reputáciu, skôr naopak. Ale ak by sme dnes merali necitlivo pri tých zmenách, ku ktorým došlo a ktoré sme presadili, nebolo to ľahké, keď sme presadzovali zmenu distribučného kľúča, tak nám všetci vraveli, to je absolútne nerealistické, zabudnite, že to môžete presadiť, presadili sme ju. Tam treba merať naozaj na lekárnických váhach a bude sa rozhodovať aj o tom, aká bude budúca eurozóna. Nie je vôbec isté, či bude taká, aká je dnes aj z hľadiska počtu členov, aj z hľadiska čohokoľvek iného, ale je veľmi dôležité, aby sme sa správali ako zodpovedný a seriózny partner, ktorý vie povedať aj to nepríjemné, možno to, čo sa často nechce počuť a čo niektorí nehovoria, ale ktorý zároveň je realistický v tom, že nebráni riešeniam, ktoré sú najmenej zlé. A v tom by som vás chcel naozaj vyzvať, aby sme debatovali koľko treba, lebo ide o vážnu vec, ide o peniaze našich daňových poplatníkov, ale aby sme hľadali najlepšie z možných zlých riešení, ktoré sú dnes k dispozícii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr ako dám priestor na reagovanie vo faktických poznámkach, vám chcem navrhnúť, aby sme teraz bez prestávky rokovali do 15.00 hodiny a o 15.00 hodine skončíme rokovanie a prerušíme schôdzu do stredy. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    A teraz s faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu vlády a ministra financií sa hlásia pán predseda parlamentu Sulík, ďalej, Poliačik, Fořt, Zajac, Kaník, Matej, Brocka, Viskupič, Procházka, Ďurkovský. Je niekto nezachytený na tabuli?

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže posledný, desiaty je pán poslanec Ďurkovský. Uzatváram možnosť reagovať vo faktických poznámkach na podpredsedu vlády.

    A slovo má pán predseda parlamentu Richard Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem aj ja za ten všeobecný súhlas. Myslím si, že je dobre takúto diskusiu nepretrhnúť.

    No k tomu robeniu bu-bu-bu. Pán minister financií vyčíslil, že nárast úrokových sadzieb o jedno jediné percento spôsobí vyššie náklady o 2,6 mld. eur za desať rokov. Nerozumiem, prečo to treba takto sčítať práve na desať rokov, poťažne keď naozaj chceme maľovať čerta na stenu, môžeme to sčítať aj na sto rokov.

    Ale ide o niečo iné. Nie je to nárast o jedno jediné percento. Je to nárast o jeden percentuálny bod. Čiže keď máme povedzme 4 % nejakú sadzbu, za ktorú sa Slovensko financuje, a predpokladám bol, to percentuálny bod, tak nárast zo štyri na päť nie je o jedno jediné percento, ale o jeden percentuálny bod. Inými slovami, je to nárast o 25 %. Čiže, dobre, môžu úroky stúpnuť o 25 %, samozrejme, tam budú aj iné vplyvy. Väčšinou to Grécko zas nie je až taký veľký vplyv v európskej ekonomike. Hospodárstvo Grécka je stotina celého hospodárstva Európskej únie. Čiže presne toto sú tie reči, ktoré pokladám za maľovanie čerta na stenu.

    Tá druhá vec je, že teda veď Slovensko tam ide už len s takým maličkým podielom. No ale keď to chceme takto úplne bagatelizovať, tak potom načo tam vôbec ide, načo tam vôbec musia dávať krajiny opäť peniaze slovenských daňovníkov? Veď nech si to Gréci vyskladajú z nejakého predĺženia splatnosti. Z Medzinárodného menového fondu sa dajú peniaze požiadať aj bez toho, že by museli platiť členské štáty Európskej únie, a takisto z privatizácie. Tak veď nech si tie problémy riešia. Bude určite vyšší tlak na riešenie ich problémov. Ďakujem.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Pán minister, ja oceňujem vecnosť prístupu k tejto veci. Vidno, že aj na jednej, aj na druhej strane je tá argumentačná sila pomerne vyrovnaná.

    Len jedna vec v tej vašej reči ma zarazila a to je to riadenie tých racionálnych procesov, lebo skúsenosť nás učí, že my vieme nejakým spôsobom to pekne nakresliť na tie najbližšie dva roky a hovoriť o tom, že áno, v tých dvoch nasledujúcich rokoch aj krajiny, ktorých sa to netýka, tak by mali spraviť nejaké kroky k tomu, aby eurozóna ako taká sa správala lepšie, len skúsenosť nás učí, že v momente keď tieto sľuby alebo toto rácio narazí na vôľu voličov, tak sa prudko znižuje vôľa politikov ich vykonávať. A to by bola možno otázka pre vás, že kto zaručí to riadenie toho bankrotu, kto bude riadiť v rámci eurozóny tieto ozdravné procesy, keď vždycky na konci rozhodujú národné vlády v jednotlivých krajinách. A tie sa v prvom rade logicky riadia záujmami svojich vlastných voličov a málokedy sú ochotné načúvať nejakým racionálnym argumentom, že eurózona ako taká potrebuje ozdravenie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Stanislav Fořt, nech sa páči.

  • Ja by som chcel taktiež oceniť minimálne teda snahu celej koalície, ktorá v podstate bola prezentovaná jednak ústami predsedu SaS a jednak ministrom financií, o to, aby sa situácia riešila čo možno najmenej bolestivo. Chcel by som aj pána ministra vyzvať nielen na taký širší pohľad aj na to, čo sa deje u nás a aké to bude mať dôsledky u nás, čo sa týka nárastu úrokovej sadzby, ale aj na ten jeho boj. Však súčasný minister financií je určitým symbolom boja pravice a ľavice. A je to neustály boj o tom, že, pán Mikloš, musíte vysvetľovať, že museli ste zvýšiť dane, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám tu nechala veľký dlh, museli ste prepúšťať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám vyrobila prezamestnanosť v štátnych podnikoch, museli ste privatizovať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám urobila obrovské sekery napr. v bankovom sektore, v nedobytných pohľadávkach. A skutočne keďže sa reálny bankrot zahmlieva, a ten bankrot tu už je, to už je fakt, ktorý už treba zobrať na vedomie, a treba sa k nemu nejako postaviť, otázka nestojí, či Grécko skrachovalo alebo neskrachovalo, ono už skrachovalo, skúste túto jedinečnú historickú situáciu využiť aj na to, aby ste do budúcna na Slovensku ukázali, že ten, kto dlh vyrobí na Slovensku, tak ten si v budúcnosti bude musieť niesť zaň aj svoje následky, nie aby to bolo tak, že Fico zvýši dlh a my potom tuná budeme krvopotne zvyšovať dane pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, premnoží štátnu byrokraciu a my sa s tým potom budeme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej je s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister Mikloš tu hovoril, že existujú len zlé a horšie alternatívy. A potom hovoril čosi o tom, že to riešenie, ktoré navrhuje v tejto chvíli Európska únia, je najlepšie zo zlých riešení. Dovoľte mi povedať, že neexistuje dobré, zlé riešenie, to je železné drievko, neexistuje vôbec lepšie zlé riešenie. A už vonkoncom nemôže existovať najlepšie zlé riešenie, pretože zlé riešenie ostáva len zlým riešením. Pokiaľ by som mal akceptovať, že existujú len zlé a horšie alternatívy, musel by som byť neuveriteľným historickým fatalistom, ktorým nie som. Musia predsa existovať aj minimálne dobré alternatívy. A som hlboko vnútorne presvedčený, že tou minimálnou dobrou alternatívou je potreba zastaviť sebadeštrukciu eurozóny a následne aj Európskej únie, lebo o tom, o čom my hovoríme, a hovoríme to ako Európania, ktorými v OKS sme vždy boli a sme, je problém nastávajúcej sebadeštrukcie eurozóny a Európskej únie a toto je proces, ktorý treba zastaviť. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou, ktorý sa prihlásil, je pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • No k danému problému treba predovšetkým pristúpiť racionálne. V eurovale sme. Sme si to odhlasovali, a preto rokovať musíme. Ísť do rokovania tak, že vlastne nerokujeme, že odkážeme dopredu našim partnerom, že vôbec s nimi nesadáme za stôl, je nenormálne, nekorektné. To si jednoducho partneri nerobia. Je správne postaviť si racionálne tvrdé podmienky, ktoré hája záujmy slovenských občanov, a trvať na nich a tomu, kto chce pôžičku a nedokáže splniť objektívne, racionálne a normálne podmienky, ktorými si chceme zaistiť, že tá pôžička sa raz aj vráti, potom túto pôžičku aj nedať. My nemusíme poskytnúť Grékom pôžičku, keď sme v eurovale, to nie je automatický mechanizmus. To som hovoril už v čase prijímania eurovalu tu v tejto sále, že vtedy vždy budeme osobitne posudzovať, či pôžičku dáme alebo nedáme. A dáme ju len vtedy, keď sa naplnia podmienky, ktoré požadujeme. Tie podmienky, ktoré požadujeme, sú nastavené správne. A ja som presvedčený, že minister financií na nich bude striktne trvať a že v prípade, že nebudú naplnené včítane dohody, keďže to je dohoda, ktorú požadujeme od Grékov na dlhšie časové obdobie v ich nestálej politickej situácii a je dohoda medzi opozíciou a koalíciou, že idú v zásade tým istým smerom, jednoducho povieme, že Slovensko tú pôžičku neposkytne. Ale rokovať musíme a šancu splniť tieto tvrdé a náročné podmienky Grékom dať musíme, až sme korektní partneri.

  • Pán poslanec Ondrej Matej sa ďalej prihlásil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že minister financií uviedol jeden z dôvodov, prečo toto stanovisko, ktoré bolo predložené skupinou poslancov, je zmätočné, zavádzajúce, resp. neférové. Ja prečítam z tohto stanoviska ešte druhý dôvod a budem citovať: "Národná rada Slovenskej republiky vzhľadom na uvedomenie si skutočnosti, že nesúhlas Slovenskej republiky by viedol k zablokovaniu celého procesu...“ Bolo by férové, poctivé a zodpovedné, keby predkladatelia, keď hovoria o tom, že chcú bankrot Grécka, predložili stanovisko nie s podmienečným súhlasom, ale s nesúhlasom a neskrývali sme sa tu za slovíčka v tomto stanovisku, lebo hneď tá prvá podmienka, a zhoduje sa na tom väčšina ekonómov, znamená so 100-percentnou istotou okamžitý neriadený bankrot Grécka. A preto nepodporím toto stanovisko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem oceniť veľmi zodpovedný prístup ministra financií. Dámy a páni, hovorím to napriek tomu, že Kresťanskodemokratické hnutie malo veľmi zdržanlivý postoj k prijatiu eura, k vstupu Slovenska do eurozóny. Určite si to pamätáte, ako naše postoje boli predmetom rôznych úškľabkov aj ekonómov, aj odborníkov, aj prognostikov, a pritom my sme hovorili o tom, že mať spoločnú menu bez rizika je vtedy, keď krajiny majú veľmi podobný alebo rovnaký ekonomický vývoj, ekonomickú úroveň. Ale dnes, si myslím, sa musíme správať ako tí, ktorí sa vezú na jednej lodi. Dnes je jedno, či niekto je na hornej palube s dobrým výhľadom, s lepšou stravou alebo či je niekto v podpalubí. Dámy a páni, dnes strácať čas tým, že kto je na vine, alebo príp. inými riešeniami, že nech len tí, ktorí sú na tej najvyššej palube, platia a iní platiť nebudú, si myslím, je veľmi nezodpovedný prístup. Ja si myslím, že sa musíme správať teraz veľmi ostražito, veľmi zodpovedne. A je mi ľúto, že moji kolegovia z koaličnej strany to nevidia.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, veľmi pozorne som počúval a chcel by som oceniť aj napriek tomu, že vás kolegovia z opozície alebo ostatní poslaneckí kolegovia, myslím, trikrát prerušili, že ste mali obrovskú trpezlivosť predniesť tú argumentačnú silu, ktorú ste ponúkli, pričom zároveň váš predrečník predseda parlamentu, ktorý takisto hovoril, mal pozbierané z iného pohľadu argumenty. Veľmi ma tento spor ako poslanca podporujúceho koalíciu neteší. Napriek tomu vám želám, keďže ste spomínali vo svojom prejave takú tú nepopulárnu kartu, ktorou je čierny Peter, keďže ju držíte vy na rôznych fórach, nielen na fóre Národnej rady, ale aj na fórach či už európskych a hlavne na jednom dôležitom fóre pred našou verejnosťou, aby ste mali dostatočnú trpezlivosť na to, že je táto dôležitá téma napriek snahe možno prerušiť debatu veľmi dôležitá, aby boli naozaj položené pádne argumenty a argumenty, ktoré nebudú môcť byť postavené iba do pózy iba populizmu. A tým, že sa budeme musieť zaoberať nejakým mandátom, ja oceňujem, že jednak kolegovia z klubu predložili túto debatu, a dúfam, že sa dopracujeme následne potom pri hlasovaní k nejakému kompromisu, ktorý vám umožní mať voľné ruky. Takže zatiaľ veľmi neviem povedať, ako sa zachovám pri hlasovaní, ale chcem vás vyzvať, aby ste mali ešte dostatočnú trpezlivosť pri...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledný s faktickou poznámkou, ktorý sa prihlásil, je pán poslanec Andrej Ďurkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, ja som jeden z tých poslancov, ktorý to stanovisko podpísal, na základe žiadosti pána predsedu Sulíka. A plne súhlasím s tým, aby sa táto diskusia na pôde parlamentu otvorila. Za to som, ale jednoznačne musím jedným dychom potvrdiť moju obrovskú obavu z toho, tak ako pán minister ste veľmi správne podľa môjho názoru prezentovali, že by podobný postup zaujali, ako sa možno prezentuje tuná, iné krajiny eurozóny. To znamená napr. Nemecko alebo iné členské štáty. Je obrovským podielom zastúpený súkromný sektor pri riešení týchto problémov, rovnako to vo vašom vystúpení bolo prezentované. A podľa mňa keby sme podobne postupovali a tlačili na iné členské krajiny, hrozilo by skutočne to, že úrokové sadzby, ktoré sú aj voči našej štátnej zadlženosti jednoducho vyrubované, by mohli z hľadiska rizikovosti celého sektora sa zvýšiť. Z toho dôvodu tuná prehlasujem, že takto prezentované stanovisko, ako je tu v návrhu uznesenia, ja osobne napriek tomu, že som tú výzvu, aby sa o tom tu rokovalo, nepodporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Reagovať bude teraz na faktické poznámky podpredseda vlády a minister financií. Poprosím, zapnite mu z miesta mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach.

    Najskôr, pán predseda Sulík, prečo hovorím o tých 10-ročných? No preto, že keď predpokladáme, že 5 rokov by boli o 1 percentuálny bod zvýšené úrokové sadzby, tak keby sme ich vymenili 2-ročné za 2-ročné, 5-ročné za 5-ročné, 10-ročné za 10-ročné, 15-ročné za 15-ročné, tie, ktoré budú splatné, a aj tie, ktoré nám ešte navyšujú dlh, tak za tých 10 rokov by to bolo 2,6 mld. eur. Je to úplne korektné porovnanie. A nie je nereálne, žiaľbohu, očakávať ich nárast o 1 percentuálny bod, teda o 25 % pri predpokladaných dnešných zhruba 4 %. Skôr by možno bolo reálne predpokladať, že to môže byť aj viac. A, len pre ilustráciu, pri 1,5 % by to už bolo 3,9 mld. eur, takmer 4 mld., pri 2 % by to bolo 5,3 mld. eur za tých 10 rokov naviac. Čiže naozaj nemáme na výber z dobrých a lepších riešení, aj keď som pánovi poslancovi Zajacovi nie celkom rozumel.

    No áno, ideálne by bolo zastaviť proces sebadeštrukcie EÚ a eurozóny, ale ak si myslíme, že spustením neriadeného bankrotu zastavíme proces sebadeštrukcie, tak je to presne, ale presne naopak, spustením neriadeného bankrotu spustíme proces deštrukcie EÚ a eurozóny. A v tom je práve ten problém.

    Takže ešte raz, ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili. A ja som pripravený o tom diskutovať aj v pléne, príp. aj v kluboch, lebo naozaj ide o vážnu vec.

    A bolo by dobré vysvetľovať to aj ľuďom, pretože je najľahšie zaujať pozíciu, že nedáme a nedajme. Áno, je to populárne, je to aj populistické, ale tie náklady, ktoré by nakoniec museli niesť ľudia, by boli omnoho, omnoho vyššie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    V súlade s rokovacím poriadkom (§ 28) sa prihlásil do rozpravy pán predseda Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Využívam túto možnosť, aby som ešte raz k tým úrokom sa mohol vrátiť. No pozrieme si iné krajiny, ktoré nie sú v eurozóne. Česká republika napr., tá sa takisto financuje v eurách, ako sa financuje Slovensko v eurách, predpokladám, to je tak. Česi a nielen Česi, ale aj Veľká Británia, aj Švédsko povedali: „Do Grécka nedáme ani cent.“ Oni nemajú strach z vyšších úrokov? Zrejme si to prepočítali celkom dobre. Jednoducho toto s tými úrokmi je strašenie. Áno, to je za 2,6 mld., to kľudne môže byť za 10 rokov. Pokiaľ Slovensko bude súhlasiť s tým, o čom sa tu dnes bavíme, s navýšením eurovalu a s trvalým eurovalom, tak je to 10 mld. Je to stále štvornásobok. V najhoršom prípade môže dôjsť, keď dôjde na lámanie chleba, k tomu, že o túto sumu Slovensko príde, lebo stále sa ešte bavíme o bezpodmienečných a neodvolateľných zárukách a jednoducho toto riziko tu hrozí. Čiže tu vieme určite, aké riziko hrozí. A tu keď si len vravíme, no to stúpne o jeden alebo o dva percentuálne body, no tak si potom si rovno môžeme povedať, stúpne to o 100 bodov a na 100 rokov a bude to skrátka obrovské množstvo peňazí.

    Čo sa týka neriadeného bankrotu. No za posledný rok sa čo stalo, prečo sa nestal riadený bankrot, keď dostali pred rokom 110 mld. eur? Prečo teda sa neurobili kroky, ale čakalo sa, vedelo sa, že tí Gréci prestali so šetrením, to sa vedelo začiatkom roka? Prečo zodpovední ľudia v eurozóne nezačali sa snažiť o nejaký riadený bankrot? No preto, lebo jednoducho to nebudú robiť ani teraz, ani v budúcnosti a neostane im nič iné ako neriadený bankrot. K nemu dôjde. Ja nehovorím, že je to med lízať a že nevzniknú žiadne škody. Tie škody vzniknú, ale keď to spravíme dnes, tak budú určite nižšie, ako keď to spravíme o tri roky alebo o päť rokov. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú, reagovať ale teraz bude pán podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Veľmi sa ospravedlňujem ja nemám faktickú a môžem reagovať len v rozprave. Ale my sa tu môžeme takto dohadovať.

    Ale to je absolútne neporovnateľné. Ako môžeš porovnávať Českú republiku, Veľkú Britániu? Veď ale nie sú členmi eurozóny. Od ich súhlasu nezávisí, či k tomu neriadenému bankrotu dôjde alebo nedôjde. Ale od nášho súhlasu to závisí. Veď ja nehovorím, že dajme Grécku pôžičku za akýchkoľvek podmienok. Ľudo Kaník to jasne povedal. My sme sa zaviazali aj vašimi hlasmi, poslancov SaS, že sme v ochrannom vale. Takže ak požiada ktorákoľvek krajina o program a o pôžičku, tak je našou povinnosťou rokovať o tom. A je úplne legitímne, že tu hovoríme o tom aj, za akých podmienok by to bolo, ale tvrdiť, že na tom takisto je Veľká Británia alebo Česká republika ako my, no jednoducho to tak nie je.

    A prečo sa nič nerobilo? Ale robilo sa. Veď ten rok sa využil na to, že aj tá rekapitalizácia bánk do istej miery sa urobila, áno, nie dostatočne.

    A k tomu, že Grécko to neplnilo. Áno, neplnilo to, ale ďalšia tranža je podmienená. Čiže netvárme sa, že to je tak mäkký program, že len im dáme peniaze a oni si môžu robiť, čo chcú. Veď to tak nie je, veď ten ozdravný program, ktorý teraz prijímajú, a majú boje v uliciach, je, áno, pretože neplnili podmienky toho prvého úveru a teraz museli, lebo tie podmienky úverov sú tak tvrdé, prijať dodatočne ďalšie opatrenia. A oni ich za tento rok budú musieť splniť. Každý polrok chodí jedna tranža a jednoducho ak podmienky nie sú plnené, tak tranža nie je uvoľnená. Čiže nemyslíme si, že aj pre nich je to ľahké a že je to tak, že sa dali peniaze. Jednoducho to nie je tak.

    Ospravedlňujem sa, už nebudem reagovať, ak bude reagovať zase pán predseda.

  • Reakcia predsedu NR SR Richarda Sulíka: „Ja som sa na neskoršie prihlásil.“

  • No tak vypnite pána predsedu.

    Teraz dávam slovo tým, ktorí sa prihlásili ešte ďalej do rozpravy písomne. A ešte za poslanecký klub Slovenskej národnej strany nie je tu pán poslanec Rafael Rafaj, potom sú ešte prihlásení písomne páni poslanci Marek Maďarič a Dušan Jarjabek a po ich vystúpeniach dám potom priestor na možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo v rozprave má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán predsedajúci, za slovo. Na úvod musím vyjadriť, dámy a páni, isté osobné sklamanie z formy diskusie, ktorá tu pripomína trh, keď jedna strana vykrikuje, že jej paradajky sú červenšie a lacnejšie ako tie paradajky druhé. Evidentne sa prejavuje naša zlá slovenská vlastnosť, že opäť sa Slováci hádajú kvôli niekomu tretiemu. Už sme si zvykli, že sa tu hádame kvôli Maďarom a oni z toho ťažia. Nuž nie je to nič nové. Dneska sa tu hádame kvôli Grékom, ktorí zas z toho budú ťažiť, hlavná vec je, že sa pohádame, hlavná vec je, že meritum a podstata nám bude niekde utekať. No a najnovšie to vidíme, že prebiehajú tu dokonca aj akési stranícke preteky medzi členmi vládnej koalície, čo je už naozaj smutné.

    Slovenská národná strana, resp. jej poslanci sa podpísali pod túto iniciatívu z veľmi jednoduchého dôvodu. Už pred voľbami v roku 2006 sme mali billboardovú kampaň, či budeme a je správne dávať pôžičku Grékom. To už je rok a pol. Takže my nemeníme názory. Rovnako v tomto parlamente v auguste minulého roka sme nehlasovali za pôžičku Grécku. Opäť, ak sa niekto pýta, prečo sme za ňu nehlasovali, odpoveď je, že ôbec sme nezohľadňovali, či to iniciuje opozičná strana alebo vládna strana. Jednoducho pre nás je vždy kľúčové to, čo sa rieši, a nie to, kto to, čo sa rieši iniciuje. A myslím, že toto by v tomto parlamente malo byť pri akomkoľvek inom bode to najpodstatnejšie. Slovenská národná strana je teda vždy za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Nebojím sa to povedať aj zopakovať viackrát. Sme za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Hádali ste sa tu o nejakých kabátoch, o tom, kto prezlieka kabáty, no našťastie v tejto téme my kabát neprezliekame. Takže preto podporujeme stanovisko Národnej rady v tých piatich bodoch podľa legitímneho a oprávneného zákona č. 397/2004 Z. z.

    Neviem, čo je na tom zlé, ak tu máme takýto zákon, ktorý nám, poslancom parlamentu, kontrolnej inštitúcii má vytvoriť priestor na určenie mantinelov pre vládu, ktorá zjavne, keďže sa stretáva častejšie asi v Bruseli, asi so svojimi kolegami, tak je viac ovplyvniteľná ako my, a to možno aj v neprospech slovenských občanov. Asi tých by sme sa mali rovnako zastať, lebo pripadá mi naozaj trošku morbídne, prepáčte, ak tu počúvam plačlivé reči o chudákoch Grékoch.

    A porovnajme si len spotrebné koše Grékov a Slovákov. Pozrime sa, aké je zaťaženie domácností, aké sú platy, to všetko tu bolo, a aké je zaťaženie Slovenskej republiky. Veď my najskôr musíme riešiť otázku, akým spôsobom dokážeme splatiť slovenské dlhy, na prvom mieste. A keď budeme mať prioritu, že budeme splácať cudzie dlhy, no tak potom aj tie naše dlhy sa budú predlžovať. Zaťaženosť Slovenskej republiky sa bude skôr približovať ku Grécku. Veď z tých 39 % zaťaženosti HDP ku koncu roka 2010 dnes podľa analytikov na konci tohto roku jej bude mať Slovensko už 47 %. Chceme si otvoriť cestičku tam, kde Gréci? Asi je správne uvažovať, aby sme sa nedostali na tú istú cestu, a povedať, no, bohužiaľ, z tých troch grošov, ktoré momentálne chudobní Slováci majú, si my musíme najskôr ten jeden groš nechať pre našu dlhovú službu.

    Veľmi ma aj prekvapilo, ale aj osobne rozhorčilo, čo povedal kolega Čaplovič napr. na adresu pána Stracheho, ktorý je na čele rakúskych slobodných čiže FPÖ, označoval ho za nejakého populistu. Myslím si, že s pánom Strachem sa Slovenská národná strana zhodne, pretože aj on hovorí, že Rakúšania sú na prvom mieste. My hovoríme, že Slováci na prvom mieste. Nech sa páči, nech si Nemci hovoria, že sú na prvom mieste, a budeme si rozumieť. Pán Strache príde v pondelok podpísať memorandum so Slovenskou národnou stranou. Takže vyprosujem si súd od opozičného kolegu, podobné označovanie o nejakých populistických nacionalistoch. Oni majú, páni, 30 %, vy máte možno 38 %, takže možnože by ste si v iných sférach rozumeli viac. Takže poprosím o istú rovnako stranícku korektnosť, pokiaľ sa jej vy napr. cez ústa Dušana Čaploviča rovnakým spôsobom dovolávate. Takže musel som sa zastať názoru rakúskeho partnera.

    Ďalej sa pýtame oprávnene aj v mene našich slovenských spoluobčanov: Máme sanovať rizikové špekulatívne obchody niekoho? Máme sa my, chudobní Slováci, pozbierať na špekulatívne obchody s gréckymi dlhopismi? Aktuálne je to údaj možno spred troch mesiacov. Úročenie 15-percentné? Veď to už je pomaly na úrovni medzinárodného B. M. G. INVEST a ďalších nebankoviek. Veď si teda nalejme čisté víno a povedzme si, či je vôbec únosné za tejto situácie ďalej pokračovať alebo či nie je naozaj lepšie, aby sa vyhlásil štátny bankrot, ktorý je štandardným mechanizmom, ozdravným, očisťujúcim, legitímnym. Na jednej strane my máme zákon a nútime našich občanov, Slovákov, aby išli do osobného bankrotu a tuná roníme krokodílie slzy, že Gréci nemôžu ísť do ich štátneho bankrotu. No, prepáčte, ja chápem, že tu musí byť istá solidarita, že sme vnútri niečoho a niekoho a že máme rovnako isté povinnosti, ale, bohužiaľ, keď sa niekto topí, tak sa chytá slamky. A tu platí, či sa vám to páči alebo nepáči, pud sebazáchovy. Čiže teraz hovoríme aj o pude slovenskej sebazáchovy. Už si konečne strhnime tú našu inferiórnu malosť. Vždy sme sa tu triasli, čo bude, keď nebudeme s týmito, čo bude, keď teraz sa oslabí euro. Veď si prečítajte, čo hovorí finančný špekulant Soros. Jednoducho dáva ešte nejaký krátky čas euru. My tu plačeme nad nejakými gréckymi miliardami, a pritom nemecké a francúzske banky pred dvomi rokmi, v čase krízy, ktorá sa začala v Spojených štátoch, požičali americkým hypotekárnym domom 1,9 bil. eur. Veď to si neviete už ani napísať mnohí dneska, koľko je tam tých núl. Bohužiaľ, svet sa niekde rúti, ale my sme k tomu neprispeli. My, naopak, tým, že takýmto spôsobom otvorene hovoríme v našom parlamente o týchto problémoch, neodsudzujeme Grékov, nehádžeme ich cez palubu tej potápajúcej sa lode, kde Slováci sú paradoxne v podpalubí. Nie, my hovoríme, začnime konečne nielen tu, ale aj v európskom parlamente, ale aj v iných parlamentoch rovnako otvorene hovoriť a kriticky pozrieť sa, aký je stav svetových verejných financií a či tieto modely, ktoré sú tu, sú vôbec udržateľné. A čím skôr to pochopíme, tým lepšie to bude pre nás, pretože to je ako s chorým zubom, môžete chodiť dva mesiace s teplou plienkou na ústach, ale tak či tak skončíte potom s resekciou.

    Pozrime sa teda, čo čaká Slovensko v roku 2011. Už v prvých mesiacoch vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok sme si museli požičať 2,3 mld. eur pre našu vlastnú spotrebu. A v tomto roku si budeme musieť požičať celkovo 8,5 mld. eur. A z tejto sumy 4,6 mld. pôjde len na splatenie záväzkov, ktoré budeme musieť vyplatiť ešte v tomto roku. Takže keby sme mali z čoho dať, dámy a páni, mileradi dáme, nemáme s tým problém.

    Ale najskôr si pozrime, v akom stave je naša pokladnička, v akej kondícii sú vôbec naše vlastné možnosti, keď my sami si musíme požičiavať pre samých seba. Takáto je, bohužiaľ, realita. Budem parafrázovať jedného publicistu, ktorý, bohužiaľ, povedal asi správnu vetu, že: „Politici urobia správne rozhodnutia len vtedy, ak vyčerpajú všetky predchádzajúce rozhodnutia.“ Čiže nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril pán minister, že sme tu odkázaní len na zlé alebo ešte horšie rozhodnutia. Nie, my kľudne môžeme preskočiť túto schizofréniu alebo nerozhodnosť a konečne na prvýkrát urobiť aj dobré rozhodnutie, dobré rozhodnutie pre Slovensko, ale aj pre samotných Grékov a pre celú eurozónu.

    Ďalšia schizofrénia. Pani premiérka vyhlási: „Grécko je de facto v bankrote.“ Pán minister nás pred chvíľou presviedčal o niečom inom. A dodáva pani premiérka: „Európska únia sa mu snaží pomôcť.“ Dobre. Na druhej strane ale hovoríme, že nebudeme zvyšovať dane. Vláda hovorí, že nebude zvyšovať dane. Už tu prebehli rôzne kalkulácie o 1 %, koľko to spraví. Vážení, ale čo s infláciou? O tom tu nikto nehovorí. Veď táto naša dlhová služba má za následok, že podľa analytikov zo Slovenskej akadémie vied skončíme na konci roka z 8- až 9-percentnou infláciou. Čiže je úplne jedno, aký prevodný mechanizmus spravím, či daňový alebo inflačný, tak či tak tie miliardy, o ktorých hovoril minister financií, nám tam naskočia. Ibaže v tomto prípade to bude platiť skutočne každý z vlastnej peňaženky. Pokiaľ sa týka inflácie, tak bude to platiť každý občan Slovenskej republiky, priamo. Chceme to dopustiť? Ja verím, že nie. Preto ak hovoríme o takom eufemickom názve, ako je euroval, neviem, či nie je správnejšie hovoriť o europriekope, a to dosť hlbokej priekope. A myslím si, že čím ďalej sa budeme nádejať toho, že čím hlbšie tú priekopu vykopeme, tak tým bude bezpečnejšia, tak sme na veľkom omyle, pretože podľa môjho názoru a podľa názoru Slovenskej národnej strany na dne tejto priekopy je trasovisko. A kto doň padne, tak sa bude stále viac a viac zabárať. Preto jediným východiskom je spúšťať dole stále dlhší a dlhší rebrík, aby sa tí, ktorí sú dole, už mohli vyšplhať hore, ale jednoducho tú priekopu zrovnať. Niekto musí zreálniť vrátane Grékov situáciu, aká tam je.

    Neviem, či máme legitimitu, aby sme podporovali rôzne špekulatívne nástroje, pretože keď si pozrieme čísla, o ktorých tu už mnohí hovorili, tak vidno, že je potrebné navýšiť ten prvý euroval zo 440 mld. na 779 mld. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,4 zaokrúhlene mld. na 7,7 mld. čiže skok takmer 3,5 mld. eur. A čo sa stalo z tých 440 mld.? Prečo je to potrebné? No preto, že majú reálnu hodnotu len 255 mld. Proste virtuálne a rôznymi ratingovými hodnoteniami sa nám stratilo 190 mld., Európanom sa vyparilo 190 mld. eur, vážení. To už človek zarobil. A on chce, aby my sme to ešte navýšili o ten jeho zárobok, ktorý tu bol. Ja chápem, že tí, ktorí majú trojáčkový rating, sa snažia, aby aj ostatní prispievali primerane. Ale oni ho možno majú práve preto, že zarobili na Grékoch, že im dávali tie nezodpovedné pôžičky, že im nútili kupovať ponorky a lietadlá. A teraz sa strachujú. My nedávame peniaze Grékom, veď to každý vie, my ich dávame konkrétnym veriteľom. Tie peniaze sa len presunú elektronicky do niektorých bánk v Nemecku, Francúzsku alebo Spojených štátoch amerických. Takáto je realita. Takže nehovorme tu o občanoch Grécka, s ktorými, samozrejme, aj SNS spolucíti, pretože mne osobne je veľmi sympatické, o tom sme tu nehovorili, prečo Grécko bolo tak rozšafné. No bolo to preto, že najskôr po druhej svetovej vojne a potom po vojenskej diktatúre jednoducho museli vládnuce elity presvedčiť, že Grékom sa v Grécku žiť oplatí, pretože tam hrozila masívna migrácia von do sveta a ozaj na tých ostrovoch by nikto nezostal, ani na pevnine. Len, bohužiaľ, nezbadali, že zlaté časy sa skončili, situácia sa stabilizovala a že s týmto rozšafným socializmom gréckeho typu treba skončiť. A teraz ten vlak dobieha už aj do stanice v Bratislave a do iných miest v Európskej únie.

    Pozrime sa ešte, dámy a páni, na Slovensko, pretože pokiaľ budete rozhodovať, nemali by ste rozhodovať...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Galbavý, chápem, že si z SDKÚ, že máš ministra financií, ale akosi som tu vycítil, že SNS hovorí, že bližšia je slovenská košeľa, a vy zasa hovoríte, že bližšie je tričko SDKÚ. A to mi celkom nesedí, pretože mali by ste...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, nerozprávajte s poslancami takýmto spôsobom, lebo on bude chcieť reagovať a nemá teraz na to priestor.

  • Ja nerozprávam s ním, ja rozprávam plénu. Aha, aj vy ste z SDKÚ, pardon. Ale to sa týka napr. aj kolegov KDH, to hovorím, aby som nebol jednostranný, a ďalších, napr. aj tu, môžem povedať, opozičného SMER-u. Naozaj tie stranícke okuliare by sme si už konečne mohli dať pri takto závažných témach dole. Zbytočne sa tu prekrikujeme, naťahujeme, či je niekto modrejší, zelenší, červenší, hnedší a neviem ešte aký. Urobme nejakého spoločného menovateľa. Pozrime sa, či Slovensko a slovenskí občania budú mať na to, aby prispievali tak ako Nemci, nemeckí občania, alebo nebudú mať na to.

    Môžete si prečítať správu z dneška dokonca: „Slovensko je v stredoeurópskom regióne najdrahšou krajinou.“ Áno, za to, čo kúpite na Slovensku, za čo zaplatíte 100 eur, za to Poliaci zaplatia o 12 eur menej. A to ideme niekde na sever. Môžeme ísť aj dole do Maďarska. Tam je to tiež lacnejšie. A nehovoríme ešte o Nemecku a iných krajinách. Máme my na to, aby sme sa rovnakým mechanizmom spolupodieľali na financovaní cudzej dlhovej služby? Nemalo by nás trápiť, že máme takéto smutné regionálne prvenstvo, že aký máme spotrebný kôš, že máme najväčšiu DPH na potraviny zo všetkých štátov Európskej únie? Pozrite si, koľko ju majú Gréci na potravinách. Pozrime sa napr. na Holandsko alebo Veľkú Britániu. Majú ju 5 alebo 6 %.

    Takže Slovenská národná strana jednoducho nemôže súhlasiť s tým. Nech mi prepáčia sa výraz. Ale naozaj v porovnaní s ostatnými sme chudobný štát a chudobní občania, sme prispievali na zisky druhých, na špekulatívne obchody a ďalšie zvyšovanie hodnoty gréckych dlhopisov na úrovni nášho niekdajšieho B. M. G. INVEST.

    Preto poslanci Slovenskej národnej strany sa podpísali pod zaradenie tohto bodu, budeme hlasovať za tých päť bodov, podľa zákona č. 397/2004 Z. z., aj preto, že sme poslanci, aj preto, že sme opoziční poslanca a máme za to a je úplne prirodzené, že nastavujeme vláde isté mantinely. A sme presvedčení, že je to na prospech Slovenska, na konsolidáciu aj slovenského verejného dlhu, už len v kontexte tých 8 – 9 % inflácie, o ktorých som hovoril ja, ale o ktorých, bohužiaľ, mlčali druhí.

    Takže ja vás chcem poprosiť, aj keď je nás tu tak, bohužiaľ, smutne málo, aby sme porozmýšľali ešte do stredy nad zmenou postojov, uvidíme, keď sa pán minister z toho Bruselu vráti, aký bude ďalší vývoj, a pozorne sledovali situáciu aj v Grécku, kde, žiaľbohu, nie je spoločenská podpora zmien, ktoré možno chce urobiť vláda.

    Ale čo je podstatné v tomto návrhu, na čo aj ja upriamujem vašu pozornosť. Je to predposledný bod, kde očakávame aj záväzok relevantných opozičných gréckych politických síl, ktoré, prirodzene, majú iný a odlišný názor, povedzme, ako sčasti spolupracujúca grécka vláda, pretože naozaj je zbytočné nalievať peniaze tam, kde nie je celonárodný konsenzus, pokiaľ si tam neuvedomia, že musia si trošku vysúkať rukávy, trošku si utiahnuť ten opasok tak ako ostatné štáty a spoločne a čím skôr prispieť ku konsolidácii gréckej ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca Rafaela Rafaja sa prihlásili pán poslanec Fořt, Matej, Burian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Stanislav Fořt. Nech sa páči.

  • Pán Rafaj, ďakujem poslaneckému klubu SNS, že aj svojimi podpismi umožnil diskusiu o tomto bode v Národnej rade Slovenskej republiky, ale na druhej strane mi je zase trošku ľúto, že vás v tom nechali samého pri prednese vášho príspevku v rozprave.

    Ale chcel by som skôr k tomu, čo ste rozprávali o konzistentnosti SNS a o postojoch, lebo toto sa ľahko rozpráva v opozícii a ťažko rozpráva, keď ste koaličná strana. A ja by som v rámci tej konzistentnosti, o ktorú ste sa chceli oprieť, sa zamyslel nad tým, že vstup Slovenska do eurovalu jedna, myslím, podpisoval minister Počiatek a vy ste boli jeho koaličným partnerom. A nebol som vtedy poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale nespomínam si, že by ste s takýmto prejavom vystúpili alebo že by SNS nejako zvlášť kritizovala svojho koaličného partnera za to, že vstup Slovenska do eurovalu jedna podpísal. Vtedy by som o tej konzistentnosti mohol hovoriť. No a potom prešlo hlasovanie v auguste o pôžičke Grécku. A teraz si na to matne spomínam. Neviem, ako presne sa zachovala SNS, vy mi to asi budete vedieť povedať. No a čo sa týka konzistentnosti, tak tá je nielen v smere minulosť – prítomnosť, ale aj vo smere budúcnosť. A verím, že do parlamentu príde ústavný zákon o finančnej zodpovednosti. A verím, že potom budete konzistentne taktiež podporovať tento návrh. Ďakujem.

  • Pán spravodajca Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Rafaj, ja som doteraz na vás nikdy nereagoval, lebo ste vystupovali k veciam, v ktorých vás v zásade uznávam, lebo sa im rozumiete, ale teraz vystupujete k veciam, ktorým sa vôbec nerozumiete. Ja vám to skúsim vysvetliť jednoducho.

    Je pravda, že Grécko je v bankrote, ale ono je dneska v riadenom bankrote, lebo sa reštrukturalizuje jeho dlh. A preto my nepodporíme stanovisko, ktoré vy ste ako spolupredkladateľ predložili, lebo vy ho máte zmätočné, rozporuplné. Vy nemôžete, a znova vám to zopakujem, na jednej strane tvrdiť, že vám ide o to, aby to nemalo dopad na eurozónu

  • Uvedomujete si, že uplatnenie práva veta môže mať negatívny dopad na Slovenskú republiku?

  • , a na druhej strane v prvej podmienke dávate Grécko okamžite do bankrotu. A preto si treba uvedomiť, že tu je rozdiel, či sa bavíme o neriadenom bankrote alebo riadenom bankrote. Poprosím vás, treba si to uvedomiť.

    A neodpustím si, teraz už keď mám slovo, pripomenúť, že ste povedali „no keby sme mali z čoho, nech sa páči“. No keby vy ste nerozkradli nástenkovým tendrom túto republiku, tak by sa na tom lepšie spolupodieľalo, to je pravda.

    A ešte jedna poznámka. Spomínali ste tu tričko SDKÚ – DS. No tak ja vám chcem povedať, že ja radšej budem nosiť čisté tričko SDKÚ – DS ako špinavú košeľu SNS. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jozef Burian je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem stručný. Myslel som si, že táto schôdza je o naháňaní stratených percent pre SAS, ale po vystúpení pána Rafaja som pochopil, že aj SNS má problém so svojimi preferenciami, tak potrebuje sa tiež zviditeľniť, a to doslova nad vecami, ktoré, bohužiaľ, sú veľmi, veľmi, veľmi na nízkej úrovni ekonomického vnímania vzhľadom na to, že myslím si, že aj tie faktické poznámky len o tom uisťujú, že jednoducho ľudia nemali ani čas alebo nemali záujem preštudovať si dopadové štúdie o tom, čo sa udeje pri chaotickom riešení bankrotu Grécka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Áno, na margo tej otázky konzistentnosti. Myslím si, že som ju dostatočne vysvetlil. Ešte pred voľbami, a to sme boli vládna strana, sme dávali príslušné billboardy, to je na margo pána poslanca Fořta, odvtedy, samozrejme, situácia na finančných trhoch sa mení viac ako premenlivé počasie. Takže je prirodzené, že v niektorých oblastiach musíte korigovať aj svoje predstavy.

    Pokiaľ zistíte, že niekto nie je schopný naozaj splácať svoj dlh, tak je rozumnejšie podľa môjho názoru, a to reagujem aj na vás pán Matej, myslím si, že na toto netreba nijakú ekonomickú univerzitu, aby každý normálny človek, ktorý má akú takú znalosť aj priemerného občana z ekonomiky, pochopil, že nalievanie do deravého vedra, to robia naozaj len buď rojkovia, alebo hlupáci. Takže neviem, v akom štádiu je momentálne európsky byrokratizmus, či je medzi tým rojkovstvom alebo tým bláznovstvom, alebo či najskôr treba, aby tie banky dostali tie svoje peniaze ešte druhýkrát, pričom potom už ony spôsobia neriadený bankrot celej eurozóny.

    No a na margo tej polemiky, že kto je vlastenecký a kto je internacionálny. Tak to je zrejmé a úplne jasné, že kto podporuje Európsku úniu a musí byť členom nejakých internacionál, tak uprednostňuje cudzie košele.

    A chcel by som vás poprosiť, aby ste si odpustili, pán Matej, takéto poznámky o špinavej košeli, tá naša košeľa na rozdiel od vás má už 140 rokov a bude tu ešte ďalších 140 rokov.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marek Maďarič, ktorý je ďalším prihláseným do rozpravy písomne. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení vytrvalí a vzorní poslanci, keď už nás opustili argumentační giganti pán Sulík a pán Mikloš, ktorí chceli tak veľmi diskutovať na túto tému, dovoľte, aby som aj ja ponúkol svoj pohľad na toto rokovanie. Vyzerá to tak, že rokujeme o návrhu na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Grécku zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Je to len zdanlivé, pretože v skutočnosti je dôvodom tohto rokovania pokles popularity strany SaS a panický strach jej predstaviteľov, že ich súčasná prvá prítomnosť v parlamente by mohla byť aj prítomnosťou poslednou.

    Nezaškodí krátko si povedať niečo aj o tej prvej pôžičke Grécku. Táto téma bola pred voľbami hrubo a účelovo spolitizovaná. A tie dôkazy o tom prichádzajú ešte aj dnes. Kým pred voľbami pani Radičová a pán Mikloš označovali pôžičku Grécku za morálny a ekonomický hazard, dnes ich počúvame, že nejde o Grécko, ale o Slovensko a že krach Grécka môže negatívne poškodiť Slovensko, znížiť jeho export na nemecký a francúzsky trh a zvýšiť tak nezamestnanosť na Slovensku. Dnes používajú tú istú argumentáciu, ktorú pred voľbami odmietali alebo ignorovali. Preto je dnes zvláštne počúvať práve z úst premiérky Radičovej, ktorá to hovorila v médiách, a ministra Mikloša obhajobu pomoci Grécku. Pritom nemám problém tentoraz s nimi súhlasiť. Na rozdiel od nich sme to hovorili pred voľbami aj po voľbách, že ak Gréci pristúpia na tvrdé úsporné opatrenia, je v našom záujme im, a teda aj Slovensku pomôcť. A bolo len pokračovaním určitej perfídnosti vládnej koalície, že o prvej gréckej pôžičke dala tu v parlamente hlasovať ešte predtým, ako bola k dispozícii správa, ako Gréci plnia ten scenár úsporných opatrení, pretože vedela, že nám tým znemožnia o tejto pôžičke hlasovať.

    Tu sa vytvára, nemyslím teraz konkrétne túto sálu, pretože už prakticky sa nič nevytvára v tejto chvíli tu, ale v médiách okolo tohto rokovania, populisticky a nezodpovedne dojem, že Národná rada by mala zabrániť ministrovi financií odsúhlasiť v Bruseli niečo škodlivé pre Slovensko a že na tomto cieli a na zúžení mandátu pre ministra financií by sa mala zúčastniť aj opozícia, pretože špeciálne pán Sulík k tomu vyzýval aj stranu SMER – sociálna demokracia, aby sme hlasovali za návrh. No čiže aby bolo jasné, či má opozícia zužovať mandát ministrovi financií, treba povedať, že za tento štát, za jeho politiku nesie zodpovednosť súčasná koalícia či vo vláde alebo v parlamente. Je zodpovednosťou tejto koalície a tejto vlády urobiť rozhodnutie aj v otázke pomoci Grécku. Nie je to predsa otázka, ktorá by si vyžadovala ústavnú väčšinu, vtedy by bolo namieste dovolávať sa pomoci a účasti opozície. My sme však svedkami situácie, keď v dosť dôležitej otázke nie je koalícia jednotná, aj keď si tu navzájom hádžu nejaké také komplimenty o argumentačnej sile jednej a druhej strany a ako je to všetko fantasticky vyvážené. No ale ak teda koalícia nedokáže v dôležitej otázke vládnuť obyčajnou väčšinou, nie je namieste viniť opozíciu z toho, že nie je ochotná priskočiť na pomoc jednej alebo druhej koaličnej strane.

    Strana SaS sa tvári zásadovo a týmito najsilnejšími gestami a slovami povedala, že pomoc Grécku je zlá, nezodpovedná a bez splnenia ich podmienok, ktoré tu predložili, je to proti našim národno-štátnym záujmom. Takto sa o tom vyjadroval v médiách pán Sulík, keď nastolil aj tento pojem. Je to však naozaj jedno veľké divadlo. A SaS sa tu zase ukazuje ako strana prázdnych slov a ničotných skutkov. Ak by totiž SaS naozaj chcela zabrániť pomoci Grécku alebo si vynútiť dnes nimi navrhované podmienky, mohla tak urobiť. Prečo SaS neuplatnila právo veta, ktoré je v koaličnej zmluve? Alebo prečo nepohrozila odchodom z koalície? To neurobila a ani neurobí, pretože tu potrebujú hrať len divadlo a vzbudzovať v ľuďoch pocit, že bránia ich peniaze, a útočia tým na prízemné pudy závisti a egoizmu. Lenže to sa nedá a nepatrí. Je to neslušné a drzé, na jednej strane brať všetky výhody vládnej strany, nanominovať stovky svojich ľudí na atraktívne a dobre platené pozície a na druhej strane v tom istom čase sa postaviť akoby do opozície a odtiaľ ukazovať prstom na všetkých ostatných, že oni sú tí zlí. Ak to teda myslíte vážne, tých pár ešte prítomných, poslankyne a poslanci strany SaS, s tým, čo ste tu navrhli a že je to náš národno-štátny záujem, tento váš návrh, tak použite právo veta alebo odíďte z koalície. Aký zmysel má zotrvávať pre vás v takej koalícii, ktorá poškodzuje národno-štátne záujmy Slovenska? Samozrejme, nikdy tak SaS neurobí, pretože voziť sa v tých limuzínach, ktoré ste ešte nestihli zrušiť, je príjemnejšie.

    A ešte aj pár slov k tým národno-štátnym záujmom, lebo tento pojem z úst pána Sulíka mi znie veľmi čudne, ale on je učenlivý človek a zrejme sa mu zdá, že by v tejto chvíli aj toto mohlo na voličov zabrať, k tomu čo sú naše národno-štátne záujmy v súvislosti s pôžičkou a eurovalom. Jedným naozaj z kľúčových národno-štátnych záujmov Slovenska, malého, ekonomicky a vojensky slabého štátu, je mať dôležitých spojencov a neprichádzať o nich či už v politickom alebo v ekonomickom zmysle z dôvodu osobnej márnomyseľnosti alebo vnútropolitického či dokonca vnútrokoaličného zápasu o voliča. Toto musí byť prvoradá starosť aj pri uvažovaní o eurovale, aj pri analyzovaní ekonomicko-finančnej stránky tejto otázky. A som rád, že z vystúpení niektorých koaličných predstaviteľov som zaznamenal, že chápu aj tento rozmer tejto otázky. Je naším životným záujmom mať spojencov, priateľov a nehrať sa na hrdinov a supermanov, ktorí sú pripravení, ak sa zle vyspia, zrušiť aj euro. A nemyslíme si, že také štáty ako Nemecko a Francúzsko sa len tak povznesú nad rozmary nášho predsedu parlamentu a jeho strany. Ním osobne sa určite nezaoberajú, ale na postoje Slovenska nikdy nezabúdajú a všímajú si dokonca oveľa bezvýznamnejšie veci. A poviem vám jeden príklad. To, čo si napr. všimol jeden náš kľúčový európsky spojenec, keď sme uzákonili povinné používanie vyučovania angličtiny v našich školách a ubrali sme tým priestor na to, aby sa naše deti napr. učili ako prvý cudzí jazyk nemčinu, tak, samozrejme, nepovie to nahlas, ale je to tak. A ide o úplnú maličkosť v porovnaní s eurovalom. Takže jedným z našich strategických a národno-štátnych záujmov je mať dobré vzťahy s veľkými európskymi štátmi a mať v Európskej únii povesť zodpovedného, a nie problémového štátu. Nemusí byť taká vzdialená doba, keď budeme ich pomoc potrebovať, napr. po definitívnom bankrote Grécka a nasledujúcej reťazovej reakcii.

    Takže len to stručne zopakujem. Rokujeme tu dnes o strachu SaS z poklesu preferencií, popritom vidíme názorový obrat SDKÚ, keď už aj oni uznávajú, že Grécko je rozbuškou a pomoc Grécku za určitých podmienok je aj preventívnou pomocou Slovensku. Musíme trvať na tom, že vláda Ivety Radičovej sa nemôže vyvliecť zo zodpovednosti a musí na seba vziať rozhodnutie, musíme strhnúť masky z tvárí supermanov, ktorým vôbec nejde o zablokovanie pôžičky, lebo to by mohli urobiť aj bez tohto návrhu tu v parlamente, ale ide im o to, aby sa udržali pri moci.

    A napokon musím zopakovať, že naším národno-štátnym záujmom nie je zužovať mandát ministrovi financií, ale dbať na to, aby veľké európske štáty boli priateľmi Slovenska a nemali dôvod pamätať si, že v ťažkých chvíľach sme sa sebecky a provinčne postavili do závetria alebo že niektorí, naopak, napli plachty a rozbehli sa s nimi do vetra populizmu. Ďakujem vám, páni a dámy, ktorí ste vytrvali ešte aj v tejto hodine, za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maďariča s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo. Aj keby sa dalo vo vystúpení pána poslanca Maďariča polemizovať s mnohým, dovolím si upriamiť svoju odpoveď len na tú tému zavedenia výučby anglického jazyka ako prvého, pretože som sa v tejto veci pomerne angažoval. Áno, aj mňa nemenovaný reprezentant krajiny, ktorého môžem považovať hádam takmer za osobného priateľa, oslovil. A k tomu musím povedať jedno, neviem, či podobne pooslovovali zástupcovia tejto krajiny všetky iné krajiny, ktoré zaviedli povinnú angličtinu, ale ja som zástupcovi tejto krajiny povedal, že keď sme vstúpili do Európskej únie, tak existovali krajiny, ktoré na nás uvalili maximálne možné embargo pracovného trhu. Napočudovanie sa jednalo i o jeho krajinu a napočudovanie sa jednalo i v ďalšom prípade o krajinu, ktorá používa ako jazyk ten, ktorý nám kolega Maďarič uviedol ak príklad. Ja si myslím, že nikto nikoho v tomto prípade netrestá. Tá angličtina má úplne iné rácio. Ale ak hovoríme o potrebe trhu, tak možno by pozícii jazyka, ktoré oprávnene obhajoval, prispel menej egoistický, menej zbabelý a otvorenejší prístup. A ku cti Spojeného kráľovstva a Írska musím povedať, že tieto krajiny zhodou okolností boli tie, ktoré slovenských záujemcov nijako nelimitovali.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, milý Marek, dá sa polemizovať určite s mnohým z toho, čo si povedal, ale bolo by to len pre polemiku samu. Ak by sme išli do podstaty veci, až tak veľa polemizácie by som tam nevidel.

    A to, čo si povedal na záver svojho vystúpenia, tá veľmi stručná sumarizácia toho vystúpenia podľa môjho názoru zachytila takých 90 % najpodstatnejších otázok, o ktorých sa diskutuje často zoširoka. Ďakujem ti za tento príspevok.

  • Ďakujem za slovo. Keďže si s pánom poslancom netykám, pokúsim sa ho osloviť milý pán poslanec. Vaše vystúpenie bolo výsostne politické. Úplne tomu rozumiem. A schvaľujem to. Nevenujete sa téme Európskej únie, takže je to absolútne v poriadku. Ako obvykle zaútočili ste na SDKÚ cez tých najpopulárnejších politikov, ako je pani Radičová, Mikloš, Dzurinda. To tiež beriem, je to vaša úloha. Nesúhlasím s tým, že sme sa obrátili o 180 stupňov, čo sa týka názorov pomoci Grécku, ale nechcem o tom polemizovať.

    Vo vašom vystúpení viackrát zaznelo slovné spojenie národno-štátny záujem. A pamätám sa, že naposledy keď sme diskutovali o vrátenom zákone pána prezidenta, hlavným problémom bol právny termín dobré mravy. A hovorili sme o tom, že nevieme ho uchopiť, nemá definíciu a je to pojem, ktorý sa dá ľahko zneužívať, čiže je všeobecný. Preto vás veľmi pekne poprosím, keby ste mi vysvetlili a povedali mi tak stručne definíciu, čo je to národno-štátny záujem. Mimochodom, začal ho používať aj pán predseda Sulík. Odišiel, bol by som sa na to opýtal jeho.

    Ďalšie, čo sa mi nepáči na vás. Hovoríte, že zodpovednosť za to, ako sa Slovensko postaví Grécku, je v rukách vlády. A pritom si plne uvedomujete aj súhlasíte s nami, že keď sa postavíme k tomu nezodpovedne, bude to mať dopad na všetkých občanov tejto krajiny. A vy napriek tomu tvrdíte, že síce s nami súhlasíte, ale necháte to na nás, a keď sa to nepodarí, bude to naša zodpovednosť. Čiže nejde vám o ľudí, ale naozaj v tejto chvíli o to, že čím horšie pre túto krajinu, tým lepšie pre vás. To je dosť nekorektné. A poprosím vás, keby ste sa mi pokúsili aj toto vysvetliť.

    A ak by som mal byť demagogický, keby sme nevstúpili do eurozóny, dneska by sme mali pokoj, za vašej vlády...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja si myslím, že pán poslanec Maďarič veľmi presne pomenoval základný motív tohto bodu, o ktorom práve rokujeme, pretože celý problém je len dôsledkom prudko klesajúcich preferencií Slobody a Solidarity a ich zúfalej snahy vyvolať nejaký aspoň virtuálny konflikt s SDKÚ, pretože si myslia, že tam môžu loviť voličov, ktorí odišli od nich práve k SDKÚ. Preto sme svedkami tých virtuálnych súbojov medzi pánom ministrom Miklošom a pánom predsedom Sulíkom. Ale zároveň ten súboj vedú tak, aby sa nepourážali. Takže si navzájom aj dávajú komplimenty. A ja si myslím, že pán poslanec Maďarič to veľmi dobre pomenoval. Ak by totižto Sloboda a Solidarita mala úprimný záujem na zastavení pomoci Grécku a na bankrote Grécka, tak majú na to páky. Jednak to je to spomínané veto, jednak je to možnosť pritlačiť situáciu na hranu, jednoducho pohroziť vystúpením z vládnej koalície. Všetky tieto tromfy SaS má. A ak teda majú úprimný záujem na riešení tohto problému a naozaj im na ňom záleží, tak, nech sa páči, použite to, páni poslanci z SaS. Prečo sa bojíte vyhrotiť situáciu, ak vám naozaj na tejto téme záleží? Ale vám na tejto téme nezáleží, je to len divadlo pre voličov a je to len zúfalá snaha získať preferencie. Takže ak Sloboda a solidarita znamená supermani a supermanky, tak, páni poslanci z SaS, nech sa páči, ak vám na tejto téme záleží, vyleťte z vládnej koalície.

  • Ďakujem pekne. Počas toho prejavu, ktorý, samozrejme, mal za cieľ diskutovať o tom, čo SaS si myslí, prečo to robí, prečo ja neviem používa takéto metódy, spôsoby a zbrane, ma napadla len jedna jediná otázka, či by nebolo niečo k veci, že prečo ten náš postoj je nesprávny. Ale na to treba iné, samozrejme, schopnosti ako tu demagogicky tárať dve na tri, že čo sme, čo nie sme.

    No a pokiaľ ide, samozrejme, o to, že si treba do niekoho kopnúť, tak však treba si kopnúť aj do SDKÚ, treba si kopnúť aj do SaS. Myslím si, že to je vcelku v pohode. Na to som už zvyknutý. Že sú to stále tie isté tváre alebo ústa, ktoré rozprávajú tieto veci, je takisto v poriadku.

    No a k tomu, čo sa týkalo tej angličtiny. To už kolega Osuský povedal. Napriek tomu, že moje deti sa učia v inom cudzom jazyku, samozrejme, súhlasím, aby bola angličtina prvoradým jazykom, no lebo je to svetový štandard. No a, samozrejme, tiež zhodou okolností, keďže deti navštevujú školu, kde sa učí jazykom jednej nemenovanej krajiny, sa ma predstaviteľ tejto nemenovanej krajiny opýtal: „Keď im tak veľmi na tom záleží, prečo nám na sedem rokov zatvorili spoločný trh?“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Maďarič, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    Na konto pána poslanca Jurčíka. Chcem sa trošku poopraviť z úvodu, keď som hovoril o tom, že argumentační giganti už opustili túto sálu. Tak všetci ju ešte neopustili.

    Pán poslanec Osuský, možno sme sa celkom nepochopili v tom zmysle, ja som tú angličtinu uviedol ako príklad, že keď si Nemci všimli aj takúto maličkosť, tak nemôžu si nevšimnúť náš postoj k eurovalu.

    Moje vystúpenie, samozrejme, bolo politické, lebo táto téma má aj v sebe veľké politikum ako taká, ale sa domnievam, som presvedčený, že do tohto pléna bola nastavená z čisto politických dôvodov, ktoré som tu definoval. A to je tá panika SaS z ich ďalšej politickej budúcnosti.

    Čo sa týka národno-štátnych záujmov, naozaj do tejto témy to vniesol pán Sulík.

    Pán poslanec Galbavý, ja si myslím, že ak si zoberiete akúkoľvek politologickú príručku, tam si môžete prečítať definíciu, teóriu národno-štátnych záujmov. Je to pojem, ktorý sa dlhodobo pestuje a napĺňa obsahom vo veľkých a významných štátoch, ktoré jasne definujú svoje národné a štátne záujmy. A ponúkol som vám tu jeden slovenský národno-štátny záujem. Ak si myslíte, že ním nie je to, aby Slovensko malo veľké európske štáty ako svojich spojencov, tak potom naozaj asi nerozumiete tomu, čo národno-štátne záujmy sú. Ja som presvedčený, že tu sa určite ale zhodneme. Toto je kľúčový národný a štátny záujem Slovenska, aby Nemecko, Francúzsko bol náš spojenec a aby sme my neprispievali k opaku tohto.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, teda ústne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda Národnej rady, dámy a páni, možno nebýva zvykom, aby k tejto téme vystupoval niekto, kto nie je bankár, kto nie je ekonóm, kto nie je právnik, kto nie je človek zainteresovaný v týchto národohospodárskych záležitostiach, ekonomických záležitostiach v rámci bankového sektora, povedzme. Ale mám taký pocit, že je veľmi veľa ľudí, ktorí majú informácie len z médií alebo čiastočné informácie z Národnej rady, možno rôzne výseky, informácie od ekonómov a na základe toho si robia istý názor. A ja patrím, priznám sa, k týmto ľuďom, a preto mi dovoľte aj pohľad človeka v parlamente, ktorý skutočne má len informácie, ktoré takýmto spôsobom môže zohnať, a dovolím si vám tlmočiť na základe týchto informácií istý názor človeka, v tomto prípade poslanca.

    Dámy a páni, tentoraz nás naozaj nemôže prekvapiť, ak sa novinári uštipačne zabávajú na tom, ako sa zrazu našiel dôvod na harmóniu medzi svetoobčanmi a nacionalistami, medzi liberálmi a konzervatívcami, medzi tými, pre ktorých zajtra je už včera, a tými, pre ktorých je, povedzme, včera až zajtra. A ak je dôvodov na údiv, ale i hmkajúce habkanie všetkých tých ekonomických analytikov, ktorými sa to v našom okolí a na obrazovkách našich televízií len tak hmýri, rozhodol som sa aj ja, človek nepremýšľajúci v miliónoch, lebo toľko naša vzácna vláda do kultúry nedáva, že k tejto téme poviem niekoľko možno nesúvislých viet.

    Problém ekonomickej, teda presnejšie, finančnej pomoci Grécku, teda aby som bol korektný, Helénskej republike má, samozrejme, niekoľko tvárí. Je jasné, že Gréci majú veľký dlh, dlh dokonca taký veľký, že už aj naša pani premiérka, ktorá ako sociologička vedela o veľkých peniazoch asi toľko ako ja, ale vďaka niekoľkoročnému pôsobeniu v nemenovanej nadácii sa dostala o level vyššie, nám v nedeľu na rovinu povedala, že Gréci vlastne už skrachovali. Čo sa stane, ak dlžník neplatí a skrachuje? To teoreticky vieme. Prídu veritelia, nejaký ten súdom určený likvidátor a rozpredá sa majetok, aby sa potom trochu uspokojili nároky. Tak to funguje, ak nejaký slovenský živnostník náhodou nezvládol zaplatiť dane, či ostal dlžný za materiál na výrobu, lebo mu pre momentálny nedostatok drobných nezaplatil nadnárodný odberateľ. Ale všetci veľmi dobre vieme, že takto to funguje len medzi ľuďmi, ktorí „v tom nevedia chodiť“. Tí, čo to, naopak, vedia si veselo napožičiavajú a naobjednávajú, hoci dobre vedia, že platiť nebudú, pretože keď to začne byť príliš horúce, podpíšu obchod s nejakým nastrčeným bezdomovcom, ktorý za pár krabíc jabĺčkového preberie na seba vlastníctvo zadĺženej firmy, a pôvodný dlžník sa ako vták fénix a vlastník iných ešte nezadlžených firiem môže ďalej premávať po salónoch našej smotánky. Kam podľa nás teda treba zaradiť Grékov? Napožičiavali si v naivnej viere, že ekonomický rast je stály a nemenný a bude z čoho splácať? Napožičiavali si v snahe premeniť svoj štát po desaťročiach plukovníckych diktatúr na modernú európsku krajinu, ale zle odhadli, ktoré sektory sa budú efektívne rozvíjať? Alebo sú to darmožráči, ktorí by sa najradšej vyvaľovali na plážach a čakajú, že robotný ľud zvyšku Európy im bude sypať pečené holuby a liať vyberané víno priamo do lenivo pootvorených gámb?

    Ctení kolegovia, my, čo sa moceme okolo divadla, sa na Grékov dívame s úctou a vďakou. Veď Gréci dali svetovej kultúre Aischyla i Sofokla, Grécko bolo kolískou moderného európskeho divadla. Aj ten najminiatúrnejší zachovaný fragment antického amfiteátra dodnes dokumentuje, akej úcte a vážnosti sa divadlo v istých dobách v Grécku tešilo. Aj preto odmietam verziu, že by Gréci konali nečestne a zákerne, že by sa pokúšali na všetkých ostatných európskych štátoch sa nejako priživiť. I keď bola tu jedna situácia nemenovaná, keď minister financií, vtedajší aj súčasný, mal podpísanú istú dohodu s istým nemenovaným človekom gréckeho pôvodu a presviedčal nás, že národné divadlo treba predať. Ale to je asi v tejto chvíli už iný príbeh.

    Dámy a páni, čo vlastne v tejto chvíli ministrovi Miklošovi vyhovuje? Ministrovi Miklošovi vyhovuje podľa môjho názoru akákoľvek situácia. V prípade, že mu zostanú právomoci, má voľnú ruku a de facto aj v „ješitnosti“ zvíťazil a porazil Sulíka. Keď mu tie právomoci neprejdú, resp. mu ich zoberiete, má dostatok aj „ješitnostných“ dôvodov na to, aby odišiel z postavenia ministra financií kdesi do európskych finančných štruktúr, a má jednoducho od vás pokoj. Aj jedno, aj druhé je dobré, treba sa iba ďalej pozerať na to, čo sa v tomto príbehu stane možno o mesiac, možno o pol roka a možno aj o trošku neskoršie.

    Dámy a páni, myslím, že tá obrovská grécka dlžoba nie je ani tak grécka. Grécko len dopláca na to, že sa vojenských vládcov zbavilo v čase, keď na trhu bol prebytok hotových finančných zdrojov a banky sa priam pretekali v ponukách. Grécku toho chýbalo veľa. A keďže nebol problém so získaním úverov, rozhodlo sa masívne modernizovať štát. Ešte cez olympiádu sa celý svet díval so záujmom na to, ako výrazne sa Gréci pohli vpred. Ibaže sotva dohoreli olympijské ohne a na monitoroch nie zle, na pomery v Európe primerane platených vládnych úradníkov sa pravidelne ukazovali termíny a výšky splatných pohľadávok. Došlo k sérii havárií na finančných trhoch a vypukla ekonomická kríza. Grécko nebolo v stave na dlžoby zarobiť a muselo si na splátky požičiavať, aj keď za čoraz horších podmienok. A horšie podmienky, teda vyššie úroky, znamenali len to, čo vyrokovanie jednej pôžičky vlastne znamenalo, nevyhnutnosť súčasne otvoriť debatu o ďalšej pôžičke a s ešte vyššími úrokmi. Tie isté banky, ktoré kedysi na začiatku tejto story s nadšením lietali do miest Atény a Thessaloníki s ponukami na výborné a lacné pôžičky, si teraz začali volať do svojich centrál pri Seine, Rýne, Páde či Temži gréckych finančníkov a ministrov, aby im predkladali čoraz menej prijateľné návrhy riešenia dlhu. A keď dospeli k poznaniu, že z gréckych zástupcov už toho veľa nevytrieskajú, urobili si z gréckych dlhov problém eurozóny a Európskej únie, v podstate logicky, aj voľakedy keď som si ako mladomanžel bral pôžičku tridsaťtisíc, aby som si zariadil svoj prvý byt, musel som sa, teda musel sa Slovenskej sporiteľni zaviazať môj otec, že dlžobu bude splácať po 250 korún mesačne za mňa, ak by som náhodou ochorel, nedajbože zomrel či emigroval. Štát, samozrejme, ručiteľa nepotrebuje, lebo si nepožičiava také smiešne objemy, ale za štát automaticky ručia ľudia, v prvom slede, samozrejme, vlastní občania, ktorí ho tvoria a financujú zo svojich daní, a v druhom slede aj vlády a občania iných štátov, s ktorými je dlžný štát previazaný, pretože v súčasnom stupni európskej integrácie naozaj nemôžeme namaľovať kdesi čiaru a povedať, pokiaľ siaha oblasť zasiahnutá dlhom a za čiarou je už svet zdravý. Veď tie isté banky, ktoré teraz vedú zápas o svoje pohľadávky v Grécku, majú svoje dcéry aj u nás. Ak prídu o pár desiatok miliárd pre insolventnosť tam, budú chýbajúce zisky žmýkať inde. Mimochodom, spomínate si ešte, ako nám v tejto sále istý podpredseda vlády masíroval uši a presviedčal poslancov, že je nevyhnutné naliať do bánk 100 mld. korún a potom ich všetky predať zahraničným záujemcom, lebo to je jediná správna a pravicová cesta k lacným peniazom budúcnosti?

    Dámy a páni, je podľa môjho názoru veľmi, veľmi nedospelé vykrikovať dnes nejaké ultimatívne požiadavky. Akýkoľvek krok na záchranu Grécka je totiž súčasne krokom našej vlastnej stability a stability eurozóny. Tak ako sme cez Radu vzájomnej hospodárskej pomoci voľky-nevoľky znášali aj dôsledky sovietskeho dobrodružstva v Afganistane, dotovali rozvoj mongolskej metalurgie a držali nad vodou pestovanie pomarančov na Kube, tak dnes budeme mať pocit krivdy, že ratujeme Grékov, ale nie je v našich reálnych silách s tým niečo zásadné urobiť. Ak tu náhodou nevznikne politická aliancia, ktorá chce hlásať a presadzovať politickú a ekonomickú dezintegráciu Európy, SaS ani OKS o tom zatiaľ síce nehovorili, ale ktovie, nie je to príjemná situácia, každému z nás by bolo ľahšie, keby sme ju nemuseli riešiť. Ale stáva sa zavše, že nás osud postaví pred problém, ktorého riešenie nás čosi stojí, hoci nám osobne to nič neprináša, iba naprávame chyby svojich súrodencov, príbuzných či známych. Koľko ľudí napr. muselo splácať tie mladomanželské pôžičky, keď sa deti, súrodenci či kamaráti rozhodli z letnej dovolenky nevrátiť domov, ale skúsiť šťastie niekde vo svete? Tí čestní sa s ručiteľmi neskôr vyrovnali. Ale za mnohými sa zavrela hladina a ostalo len odhodlanie už nikdy nikomu neručiť. Aj preto si myslím, že by bolo rozumnejšie nezabíjať v tejto chvíli čas planorečnením o európskom finančnom stabilizačnom nástroji, ale radšej iniciatívne v Bruseli otvoriť diskusiu omnoho zásadnejšiu: Čo s európskymi bankami? To, čo dnes vidíme na juhovýchode kontinentu, je totižto len malá ukážka dôsledkov zvrhlosti dnešného finančného sveta, ktorý ja tak veľmi a zásadne svojím sedliackym rozumom nechápem. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a prajem vám príjemný piatok.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že každému, kto si ctí pokladnicu našej civilizácie, nemôže byť apriórne vzdialený, jemne poviem, helenofilský alebo filhelénsky tón úvodu prejavu kolegu Jarjabka. Áno, Gréci nám dali veľa, Aischyla, Sofokla, divadlo v Epidaure, s fantastickou akustikou po tisícoch rokov. Dali nám teda grécku drámu a dali nám ju teraz v repríze. Samozrejme, dali ju hlavne sebe. Ale musím povedať, že to, o čom tá dráma je, sa dá zredukovať z výšin Aischylových na slovenský kritický realizmus, ktorý mám tak rád. A vlastne sa to dá zredukovať na príbeh snaživého a príčinlivého Ondráša Trávu z Kamenian a jeho "desiatky" zálohu a na jeho protihráča Aduša Domanického. A to, o čo teraz ide, je to, či báčik z Chochoľova umrie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, milý Dušan, začal si tým, že máš kusé informácie. Máš pravdu, tie informácie sú skutočne kusé, sú to výseky médií, úryvky debát v Národnej rade. Tebe sa podarilo, aj keď si sa priznal, že nie si odborník v tejto problematike, vniesť taký iný, svieži pohľad na vážnu problematiku spôsobom, ktorému porozumie aj bežný človek, ktorý sa inak v spleti argumentov, príp. pseudoargumentov stratí. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Jarjabek, ja sa celý život zaoberám obrazmi, metaforami textu, tak mám na to zvlášť citlivé ucho. A hovorím to len preto, že ak nebudem teraz celkom presne citovať to, čo ste povedali, tak sa ospravedlňujem vopred. Ale dúfam, že som dobre zachytil zmysel toho, čo ste hovorili. Vy ste povedali asi toto, že áno, keď sme boli v RVHP, tak sme museli, či sme chceli alebo nechceli, konzumovať aj tie nezmysly RVHP a že teda takisto alebo podobne musíme dneska konzumovať to, čo sa deje v eurozóne a v Európskej únii. Dovoľte, aby som povedal k tomu iba jednu vetu. Práve preto, aby sme nemuseli konzumovať v Európskej únii nezmysly toho typu, ako boli nezmysly v RVHP, musíme sa správať ako slobodní a zodpovední ľudia a vyvarovať sa toho, aby Európska únia a eurozóna, ktorá je aj v našom záujme, sa správala tak, ako jej to prislúcha, ako zoskupenie štátov, zoskupenie krajín založené na slobodnej trhovej ekonomike, ale nie na nezodpovednosti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky.

    Pán poslanec Osuský, znova, aj ten môj úvod bol kvôli tomu, že ja odmietam urážanie gréckych ľudí, gréckych obyvateľov. Ja si totižto myslím, že naozaj tí ľudia boli zatiahnutí kdesi, finančné trhy jednoducho spravili to, čo spravili, je to čosi, o čom priemerný občan Grécka jednoducho vie strašne málo, a preto sa iba čuduje, a preto možno sú aj tie nepokoje. Jednoducho je to tak. A akékoľvek urážanie gréckych občanov toho typu, ako sme si mali možnosť tu vypočuť od pána predsedu Sulíka, jednoducho je pre mňa neprijateľné. A budem to opakovať stále, nech by sa stalo čokoľvek.

    No a, pán poslanec Zajac, áno, ja vám rozumiem. Ale dajte inú alternatívu, smelo dajte inú alternatívu s perspektívou nie polroka, roka, ale s perspektívou piatich, desiatich rokov. Akú máte inú alternatívu spolužitia v rámci Európskej únie? Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Deviati sa hlásia. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči, ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená statočná zvyšková snemovňa, ku cti Aduša Domanického, aby som začal in medias res, treba povedať, že nad tou rodinnou hrobkou a jaseňmi sa mu v kútiku oka zaleskla slza, lebo nahliadol, a ja sa hlboko domnievam, že existuje v Grécku mnoho ľudí, ktorí nahliadli, ktorí nahliadli, že to zrejme ďalej nepôjde.

    Dvadsaťtisíc ľudí v milióny obyvateľov rátajúcich Aténach, tak ako som ich videl, boli grázli. To neboli v zásade grécki občania, keď ste ich videli, to boli to, na čo existuje sumárny nemecký pojem "Chaoten". Nerobím si ilúzie o tom, že toto je celá tvár Grécka. Fungovanie prímorských stredísk ukazuje, že existujú Gréci, ktorí vedia, že treba pracovať, aby sme sa odniekadiaľ vyhrabali. A ja ak budem teraz hovoriť o tom, čo si myslím v širšom kontexte o takýchto krokoch, aké sa zdajú byť nevyhnutné, je to teda niečím, čo bude možno hlasom Jóbovým, pretože to, o čom budem hovoriť, sa týka nielen Grécka, nielen eurozóny, nielen Európskej únie, ale všetkých najbohatších, najblahobytnejších, najpožívačnejších a egoistických krajín sveta.

    To, o čom hovorím, sa v zásade asi netýka, no pripusťme, Bhutánu. A netýka sa to možno ani Madagaskaru. Týka sa to nás, ktorí žijeme bohatšie a lepšie ako 90 % ľudstva. O čom hovorím? Hovorím o tom, že keď po druhej svetovej vojne sa rozpadalo Britské impérium, tak Londýn poriadal olympijské hry. Nikto iný sa nenašiel, kto bol ochotný ich zorganizovať, ale kolíska športu napriek všetkému sa na to podujala, počas lístkového systému, keď víťazná veľmoc, impérium malo potraviny, odevy a uhlie na prídel.

    Nemci začínali v roku nula. A tešili sa, keď mali strechu nad hlavou, ktorá nebola deravá od bômb. Začínali budovať. Začínali, samozrejme, s absolútne utiahnutým opaskom. A úplne jasne chápali, že rodinný volkswageník je snom budúcnosti, na ktorý budeme musieť dlho šetriť. Zhodou okolností na opačnej strane ostnatého drôtu, v raji slobody komunistickom, po vojne a v ďalších dekádach tak uvažovali všetci normálne rozmýšľajúci ľudia. Zaväzovali sa splatiť družstevný byt, kúpiť si trabanta, wartburga, embéčku, proste celkom rozumne a jednoducho ľudsky, tak ako ten Ondráš Tráva, ktorý sa za "desiatku" veľa nabehá, než ju zarobí. Chápali, že na to, čo chcú mať, najprv musia zarobiť. Čo sa ale, žiaľbohu, postupne stalo? Blahobyt rástol. A miesto toho, aby sme všetci uvažovali v rozmere radosti z pokroku, z rastu nášho blahobytu, z toho, že na dovolenku sa dalo ísť u nás aj k Balatonu a u nich do Lignana, postupne sme chceli stále viac, aj keď my sme sa pridali do toho vlaku ako jedni z posledných a u nás by to bolo ešte oveľa pochopiteľnejšie. Ale oni, a teraz hovorím o nich, aj my, teda my všetci, ktorí nežijeme z dolára na deň, ani z dvoch dolárov na deň, ktorí máme národný produkt neporovnateľný s drvivou väčšinou obyvateľov tejto zemegule, sme boli takí, že odrazu sa nám málilo a chceli sme stále viac. A už to tu dnes zaznelo. Pochopili to aj politici, ktorí v prvej polovici dvadsiateho storočia nemuseli stavať ťažiskovo svoje boje o hlasy na sľubovaní viac, ako sa dalo dať. To sa pre nich dnes, naopak, stalo základným kameňom. A v tomto zmysle, teda že sľubujem ľudu viac, ako mu môžem čestne dať, pretože viem viac ako ten ľud, a v tom má kolega Jarjabek pravdu, je možné, že všetci Gréci celkom nevedeli, ako to v skutočnosti je, ale to, že mnohí neplatili dane, to nebolo z čistej nevedomosti, že teda tomu ľudu sľubujeme viac, než na čo máme, sa stalo normou. Veľký "bundeskanzler zjednotiteľ", ktorého si môžeme za mnohé vážiť, Helmut Kohl, pri všetkom, čo dokázal, nedokázal rázne a jasne, samozrejme, v konkurencii so svojou opozíciou, povedať Nemcom, že tvoria dlh. Oni, pracovití, začínali od piky, z úplnej nuly alebo ešte z mínusu, sa odrazu dostali do štádia, že chceli počuť, že majú najviac, ako majú. To isté platí i pre národy oveľa menej pracovité, oveľa menej výkonné a oveľa menej, by som povedal, navyknuté odviesť výkon a nepoddať sa.

    Slováci boli vždy pracovití a vedeli, že keď odišli do pensylvánskych baní a doma ich čakala žena s pribúdajúcimi deťmi, ktoré jej pribúdali vždy po ich krátkom návrate, tak aby prikúpili roľu alebo kravu, museli na to zarobiť. Neexistoval Medzinárodný menový fond, neexistovala žiadna záruka, že niekto sa za tú moju roľu zaručí. Musel si ju odpracovať a zaplatiť. Z tohto sme odišli.

    Kolega Jarjabek hovoril, že pre niektorých zajtra znamená včera. Ja by som bol v tomto zmysle šťastný, keby pre bohatý a zblahobytneno bruchatý svet sa vrátili tieto časy, aby sme vedeli, že môžeme minúť to, na čo máme. A preto som jeden zo signátorov tohto materiálu. A preto budem zaručene hlasovať proti akémukoľvek eurovalu a akémukoľvek fondu, ktorý, a povedzme si čestne, nie je založený pre nič iné ako pre sanáciu gamblerov, pretože svet žil bez toho, aby takéto fondy existovali, pretože každý vedel, že „strecke dich nach der Decke“

  • Vystieraj sa tak, akú dlhú deku alebo prikrývku máš.

  • . Len my sme posledných štyridsať rokov prešli do obdobia, že sme sa cítili priam absolútne oprávnení vystierať sa "nad plán". A v tomto zmysle sú všetky ďalšie fondy stabilizačné len riešením toho, že každá európska krajina až na hádam úplné výnimky, a to zďaleka nie tie, ktoré mali od Boha najviac územia, zdrojov a všetkého, to znamená, často malé krajiny majú výrazné vnútorné dlhy. Majú ich Spojené štáty, má ich Japonsko. Bol som v Japonsku a bývalý minister sociálnych vecí mi povedal, že dôchodky stoja Japonsko každý mesiac, každý deň a každý rok presne dvojnásobok toho, na čo v skutočnosti to Japonsko má. A je to krajina dlhovekých ľudí. To znamená, všetci, i tí, na ktorých sme roky hľadeli ako na ekonomicky prosperitný vzor, majú dneska neuveriteľné dlhy, ktoré by v časoch minulých neboli možné, ak by sa historicky nejednalo o krajiny, ktoré absolvovali ťažkú záchrannú vojnu. Áno, Briti si požičiavali u svojich bratov spoza oceánu „lend and lease“ a mali po vojne obrovské dlhy, ale boli to dlhy celkom odôvodniteľné tým, že prežili ako jediná krajina, ktorá rok a pol sama odolávala neuveriteľne silnému nemeckému fašizmu. Všetci v Európe vtedy buď boli pod čižmou alebo uzatvárali dohody (Ribbentrop – Molotov). To znamená, že tam to bolo zdôvodnené, krajina musí ísť do dlhov, ak ide o prežitie. Pravda ale je, že Európa od šesťdesiatych rokov nepotrebovala "prežívať", Európa začala bojovať o druhé auto v rodine, začala bojovať o dovolenku na ostrovoch Seychely, začala žiadať viac a viac a nepripustila si, že na to nemá.

    Počas tohto prejavu, a to nemám z vlastnej hlavy, ale z jedného krásneho fejtónu z Frankfurter Allgemeine, kde autor napísavší článok nás asi každý dvadsiaty riadok informoval o tom, o koľko, kým sme sa dočítali do tohto riadku, stúpol dlh Nemecka. Počas môjho prejavu, ktorý tu mám, stúpli dlhy európskych krajín vrátane Nemecka o tisíce a tisíce eur. Tak sme si navykli žiť. A tak sa teraz snažíme, absolútne smiešne, a bola tu reč o nosení vody v riečici, si vymýšľať ochranné mechanizmy, ktoré nás majú chrániť pred "následkom" seba samých.

    My sme možno ľudia včerajška, ale hlásim sa, napriek tomu, že niekde by som s ním iste polemizoval, k Ľudovítovi Štúrovi, už som to tu povedal: „Viacej tvoriť, menej troviť.“ Bohatý civilizovaný svet desaťročia oveľa viacej trovil, ako tvoril. Je to hanba, je to zlyhanie a čokoľvek, čo môže byť zástenou, paravánom, aby to mohlo pokračovať, nikdy nezíska moju podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Pán poslanec, možno ako jediný ste obrátili pozornosť tejto ekonomickej a politickej debaty na hodnotový rozmer celého problému a predovšetkým na tú úžasnú zmenu európskeho hodnotového rebríčka. A ja osobne s tým môžem len súhlasiť. Naozaj si myslím, že tento problém, o ktorom rokujeme, má aj ten rozmer, že dnes už naša kultúra a naša európska civilizácia chce za každú cenu sústavne meniť nové a dobré veci za ešte novšie a za ešte lepšie. Takže ja s vami, pán poslanec, súhlasím, len je to rozmer, by som povedal, číro teoretický. A myslím si, že teraz práve ekonómovia musia povedať, ako z tohto problému, ktorý dnes spôsobuje vážne ekonomické problémy, vyjsť von.

    A na rozdiel od vás si myslím, že primeraný dlh je dnes aj určitý spôsob života, lebo ak sa pozriete na akéhokoľvek mladého človeka, ktorý si založí rodinu a chce nejako normálne žiť, tak vidno, že takmer každá rodina si berie pôžičku, či už, povedzme, zo Štátneho fondu rozvoja bývania alebo prostredníctvom hypoték. Len dôležité je mať prácu a mať taký príjem, aby som túto pôžičku mohol splatiť. Dnes, bohužiaľ, nefunguje to, čo ste možno ešte vy zažívali, že vám štát dal dvestotisíc korún na to, aby ste si mohli kúpiť byt a žiť v ňom. Takže dnes aj primerané zadlžovanie je akceptovateľné. Ale to nemení nič na tom, že súhlasím s tým, čo ste povedali o tom hodnotovom rozmere.

  • Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Alegória s tou pôžičkou, povedzme, s tou hypotékou dnes je presne trefná. Som hlboko presvedčený, že zodpovední ľudia, a Slovensko, myslím, má takýchto občanov, si uvedomujú, do čoho idú. A považujú za normálnu ľudskú povinnosť tú pôžičku splácať, aby ich deti a oni mali, povedzme, strechu nad hlavou. Presne o tomto to je. A to sú ľudia, ktorí nie sú bohatí, ktorí si musia zobrať pôžičku, aby mali strechu nad hlavou pre svoju novú rodinu. A presne títo si to uvedomujú a splácajú ju. Ja ale hovorím, povedané alegoricky, o tej časti sveta, ktorá teoreticky, a povedzme si otvorene, v porovnaní so svojimi predkami nie tak dávnymi, žije v palácoch a žije z kaviáru, lebo tých 5 % najbohatších obyvateľov zemegule žije relatívne "z kaviáru", v porovnaní s ostatnými a napriek tomu si ešte berie na ten kaviár, ďalší kaviár, pôžičku. A to je niečo, čomu chcem celou svojou ďalšou činnosťou čeliť, pretože si myslím, že ak existujú konzervatívne hodnoty, ku ktorým stojí za to vrátiť sa, tak je to sloboda a zodpovednosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Kondrót.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vo svojom vystúpení uviesť tri dôvody preto, čo my z OKS sme nepodporili pôžičku Grécku a prečo nepodporíme navýšenie eurovalu jedna a ani vznik eurovalu dva. Z tých dôvodov je jeden ekonomický a druhý politický a tretí bude aj ekonomický, aj politický.

    Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som bol chvíľu veľmi, veľmi osobný, nemám to vo zvyku, nerobím to a na pôde Národnej rady to robím možno vôbec prvýkrát. Bol som pri tom, keď sa v novembri 1989, formovala Verejnosť proti násiliu. Vtedy v nedeľu 19. novembra v Umeleckej besede bol som spoluautorom prvého vyhlásenia Verejnosti proti násiliu. Bol som pri tom, keď sa formoval prvý program Verejnosti proti násiliu, ktorý bol prijatý manifestačne na Námestí SNP 25. novembra. Mohol by som vám ukázať, ktoré body som sformuloval, ale nemá to zmysel. Bol som pri tom, keď Martin Bútora s Ladislavom Snopkom vymýšľali jeden pochod, ktorý vstúpil do dejín Slovenska ako pochod do Hainburgu. Bolo to asi o druhej v noci, mohlo to byť 24. novembra. A ja som bol vtedy trošku skeptický. Ale to, čo vtedy si vymysleli pod pojmom „Ahoj Európa“, to aj sa uskutočnilo. A na tomto pochode sa zúčastnilo ja neviem 200 000 ľudí. To bol pochod, ktorý práve pod tým heslom „Ahoj Európa“ vlastne sformuloval to, čo potom našlo nejaký medzinárodnoprávny výraz v tom, čo sa nazýva Európska únia. Bol som spolu so svojimi priateľmi pri tom, keď sme sformulovali program vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Bol som po roku 1998 pri tom, keď sme po Mečiarovom režime, po ktorom ostali zo vstupu do Európskej únie a do NATO len trosky, krok za krokom plnili kritériá vstupu do Európskej únie. Nebolo to ľahké, trvalo to dlho, ale kritériá sme splnili a do Európskej únie sme mohli vstúpiť.

    Hovorím to len preto, že môj postoj je principiálne európsky alebo proeurópsky, pretože si neželám, aby ktokoľvek z nás a z ďalších generácií, ktoré prídu po nás, sa ocitol ešte raz buď v nejakom geopolitickom vákuu, alebo nebodaj v nejakom geopolitickom priestore, ktorý bude obsadzovať len niekto iný, pričom ten niekto iný len prinesie nejaký mráz z Východu. Neželám si to, ale hovorím rovno, že keď sme vstúpili do Európskej únie, položili sme si otázku, či to je koniec príbehu alebo či to je nový začiatok. A vedeli sme, že to je nový začiatok a že k tomu novému začiatku sa máme správať ako svojprávni, dospelí a rovnocenní partneri v tom spoločenstve, do ktorého sme vstúpili. A to bola Európska únia.

    Hovorím to rovno, my v OKS sme boli proti prijatiu eura. Mali sme na to dobré dôvody. Všetky tie dobré dôvody sa v podstate naplnili. Napriek tomu dnes hovoríme, že nemáme žiadny plán B, sme za zachovanie eurozóny a sme za to, aby Slovensko ostalo v eurozóne, pretože si myslíme, že tie náklady, keď hovoríme o pojmoch, tak použijem pokojne aj ten pojem náklady, ale to sú náklady nielen ekonomické, ale, samozrejme, aj politické, na to, aby Slovensko vystúpilo z eurozóny, sú dneska vyššie ako náš pôvodný, dobre mienený a pravdivý a veľmi realistický pohľad na euro.

    Rovno môžem povedať, že sme boli proti Ústave Európskej únie, lebo sme ju pokladali za zlý nástoj. Sme ju pokladali za zlý nástroj, pretože sme boli presvedčení a sme presvedčení, že to je nástroj na obmedzovanie slobody a na podporu európskej byrokracie. Ako sa ukázalo, je to tak.

    Boli sme proti Lisabonskej zmluve, pretože tento trend ešte viacej zdôraznila.

    Skúsme si len uvedomiť, že bol prijatý článok 125 Lisabonskej zmluvy. A v tejto chvíli to, čo sa deje, znamená faktické porušenie tohto článku 125 Lisabonskej zmluvy. To znamená, tento článok hovorí o tom, že nemajú niesť ostatné štáty náklady jednotlivých členských štátov. Ak dôjde k tomu, že bude treba v parlamentoch zmeniť tento článok Lisabonskej zmluvy, ubezpečujem vás, že budeme hlasovať proti tomu, pretože to znamená znova iba zosilnenie byrokratických tendencií v Európskej únii.

    Dneska som čítal článok, veľmi dobrý a veľmi pravdivý, o tom, aká dvojtvárna je európska byrokracia, ktorá na jednej strane žiada od členských štátov Európskej únie, aby šetrili, a kladie im na to veľmi vysoké požiadavky a podmienky, pričom zároveň tá istá Európska únia v mene svojej bruselskej byrokracie sama sebe zvyšuje výdaje, ale ona si ich nezvyšuje zo svojich peňazí, ona si ich zvyšuje z peňazí všetkých občanov, a teraz to poviem rovno, Európskej únie. Áno, my občania Slovenskej republiky máme na tom malý podiel. A týka sa to najviac veľkých európskych krajín. Ja sa len pýtam, dokedy bude existovať trpezlivosť veľkých európskych krajín, a trúfam si povedať na základe toho, ako poznám verejné diskusie v týchto veľkých európskych krajinách, že to už dlho nepotrvá, že sme sa ocitli na istom rázcestí a že to je rázcestie, keď práve tie veľké európske krajiny, nie malé, začnú proti tomu protestovať, pretože sa to ich dotýka. A dotýka sa to už dneska aj ich životnej úrovne. Veď ani veľké európske krajiny a občania týchto veľkých európskych krajín si nemôžu dovoliť donekonečna platiť za niekoho iného, či je tým niekým iným európska byrokracia alebo či sú tým niekým iným občania iných štátov. Jednoducho takto to ďalej nejde. Toto vie dnes v Európskej únii absolútne každý, kto sa zaoberá ekonomikou. Takto prebieha celý verejný diskurz v celej Európskej únii. To nie je tuná zopár poslancov SaS alebo OKS a zatúlaní poslanci SNS, no oni sú zatúlaní pod tými podpismi. Oni sa tam zatúlali nejakým takým omylom, prosím, ale to nie je problém hŕstky poslancov SaS alebo OKS a hŕstky obyvateľov Slovenskej republiky, lebo vo veľkej Európskej únii je to malá hŕstka. To je dneska vôbec kľúčový problém Európskej únie a možno ešte viac ako problém ekonomický, je to problém politický.

    Chcel som v prvom bode povedať naozaj veľmi osobne to, čo som povedal. A chcel som to povedať ako Európan. Chcel som to povedať ako Európan, ktorým sa cítim, ako človek, ktorý si uvedomuje, že aj keď je to veľmi malá miera, hej, lebo my sme tuná no v tejto chvíli ani nie možno päťdesiati a slovenský parlament, to je stopäťdesiat ľudí, nemôžeme sa tváriť tak, že my sme pupkom sveta, ale myslím si, že aj tak musíme veci pomenovať pravdivo a musíme povedať svoj postoj a musíme povedať svoje stanovisko a musíme ho povedať pravdivo.

    A teda hovorím, nie je to len naše stanovisko, je to dneska stanovisko veľkej verejnej diskusie o všetkých, a to aj tých najväčších európskych krajinách. Nie sme teda v žiadnej izolácii. Možnože práve v tomto bode my práve tvoríme ten main stream európskej diskusie, tak ako on aj dneska prebieha.

    K tomu prvému bodu, a to je ekonomický problém, by som skúsil len celkom stručne zacitovať Erica Chaneyho, hlavného ekonóma globálnej finančnej skupiny AXA Group. Ale takýchto postojov a takýchto citátov popredných svetových alebo európskych ekonómov je dneska bárskoľko. Toto tvorí main stream európskeho ekonomického uvažovania, keď hovoríme o ekonomike. Hovorí toto, je to z dnešnej dennej tlače, tak je to také aktuálne: „Jasne sa ukazuje, že Grécko nie je a nebude solventné a jeho bankrot sa odkladá o tri alebo päť rokov. Grécko nebude schopné splácať pôžičky. Nepôjde už o pôžičky od Medzinárodného menového fondu, lebo ten si je situácie dobre vedomý a ďalšie pôžičky už poskytovať nebude. Grécko sa bude financovať z peňazí iných členských štátov Európskej únie. Jeho bankrot teda vyústi do straty pre daňových poplatníkov v európskych krajinách.“ A potom pokračuje: „V prípade, že Únia bude pokračovať v nasadenom trende, je naozaj otázkou času, kedy sa začnú ľudia búriť. A doplatiť na to môže euro. Jednotná európska mena vznikla na základe demokratickej voľby európskych krajín. Keď ľudia v týchto krajinách budú na existenciu eura dlhodobo doplácať, môže byť jeho budúcnosť skutočne ohrozená. Skutočne sa nachádzame na rázcestí.“ A toto je názor ekonóma, toto nie je názor laika. Je to veľmi presne formulovaný názor.

    A odpoviem Ivanovi Miklošovi, ktorý mi nechcel rozumieť, tak, aby mi rozumel. Tá sebadeštrukcia eurozóny sa už začala. Dneska nie je otázka taká, či ten stav povedie k sebadeštrukcii eurozóny, dneska je otázka taká, či sa podarí v dohľadnom čase zastaviť deštrukciu eurozóny, a tým aj deštrukciu Európskej únie. Toto je dnešná otázka. A to je znova nie otázka niekoľkých poslancov ani nie otázka jednej z menších krajín Európskej únie, ako je Slovensko, ale otázka Európskej únie a eurozóny. Toto je politický problém. Toto je dnešný politický problém číslo jedna Európskej únie. A odkladanie riešenia tohto problému nevyplýva z ničoho iného, iba z bezradnosti. Slová o tom, že máme len zlé a horšie riešenie, sú slová európskej bezradnosti. Ja tomu rozumiem, ja viem, že to je veľmi ťažký problém. Je veľmi ťažko povedať, a úplne najťažšie je to povedať na celoeurópskej úrovni „stop, dosť, stačilo“. Ďalej to takto nejde, pretože ten politický problém, a to je politický problém Európskej únie, stojí tak, že dokedy môže Európska únia existovať v takom ekonomickom režime, ktorý úplne odporuje zásadám slobodnej trhovej ekonomiky. Toto je reálny, hlavný problém eurozóny a Európskej únie. Otázka je, dokedy je to vôbec možné. Áno, za touto otázkou sa skrýva aj otázka, ktorú si musíme klásť ako občania Slovenskej republiky, ale ja ju nepokladám ani za celkom prvotnú, to znamená, dokedy my máme platiť za niekoho iného. Viete, to je troška také, povedal by som, povýšenecké hovoriť, že dokedy máme my platiť na niekoho iného, keď niekto iný platí dlhodobo nám. Čiže pre mňa tou prvotnou otázkou, ktorá je ale legitímna a ktorá má ekonomické opodstatnenie, je otázka, dokedy Európska únia bude môcť existovať v takomto ekonomickom režime.

    To je teda druhý dôvod, prečo nepodporím, a predpokladám, že aj moji kolegovia z OKS to nepodporia takisto, ani navýšenie eurovalu jedna, ani trvalý euroval.

    A tretí dôvod je domáci, v ktorom sa obidva tie motívy spájajú, aj ekonomicky, aj politicky. Ja sa pýtam, dokedy bude pre Slovenskú republiku a pre jej občanov únosné, aby sa u nás striedali vlády, ako doteraz sme svedkami len takého absolútneho výkyvu, kde príde jedna vláda, hovorme najprv o Mečiarovej vláde, ktorá brutálnym spôsobom ničí akékoľvek základy normálneho zdravého hospodárenia a zdravého postavenia Slovenskej republiky vo svete, a potom príde na rad vláda, ktorá to dá do poriadku, dáva to do poriadku osem rokov, a potom príde tretia vláda, a to je bývalá vláda Ficova, aj s SNS, aj to treba povedať, aj s SNS a aj s HZDS, ktorá so sebou nesie niektoré vlastnosti toho predchádzajúceho mečiarovského režimu, pričom jednou z tých základných vlastností je neuveriteľné plytvanie finančnými zdrojmi, neuveriteľné zvyšovanie verejných výdavkov, neuveriteľné zadlžovanie Slovenska, aby potom prišla naša vláda, pričom my to začneme dávať znova dohromady, ale v takom režime, ktorý bude sanovať v európskych pomeroch naozaj tých, ktorí nezodpovedne budú vládnuť. Budeme tak znova len svedkami toho, že príde iná vláda, neviem, aká to bude vláda, neviem ficovsko- aká, ktorá znova začne len rozhadzovať a ktorá celú tú robotu, ktorú prvá a druhá Dzurindova vláda a táto naša vláda robí, vyhodí do vzduchu s pokojným svedomím, pretože si budú istí, že „no a čo, keď budeme vyhadzovať peniaze do vzduchu, veď to niekto zaplatí za nás“.

    Viete, toto je niečo, čo ja pokladám za úplne najobludnejšie z toho cikcakovitého mechanizmu, tak ako on teda funguje alebo nefunguje. A on nefunguje. Toto pokladám za najväčšiu formu sebadeštrukcie. A som absolútne proti takejto sebadeštrukcii. A preto si myslím, že máme aspoň povedať, a preto to aj hovoríme, že to nie je dobré, že to nie je ani len minimálne dobro, ale že to je proste zlé a že tá cesta vedie do pekla a že to vedie do pekla celú Európsku úniu a eurozónu.

    Preto náš postoj, nie je to postoj nacionalistov, je to nielenže postoj ľudí, ktorí boli vždy európski, ale je to postoj ľudí takých, ako som ja a moji priatelia, ktorí si vždy, pokiaľ vládali a pokiaľ to šlo a aj keď to bolo veľmi, veľmi nepopulárne a aj keď sa tým dostali dvakrát na okraj politického spektra, držali tento postoj a ktorí si ho budú držať aj dnes. Nebudeme podporovať sebadeštrukciu eurozóny, Európskej únie, nebudeme podporovať hazard. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Zaznelo to tu ako vlastne bilancia toho, kam sme došli. A ja musím povedať, že grécka katarzia, ktorou tradične končieva dráma, je nielen gréckou katarziou, ale je aj zábleskom slovenskej katarzie. Nepochybne bude dramatickou katarziou katarzia talianska a španielska, ale Európa došla do štádia, ak hovorím len o Európe, kde katarziu potrebuje. A ak spievali kedysi The Beatles "With a Little Help from My Friends", tak to, samozrejme, možné je. Problém je ale v tom, že veľká väčšina friends je "v rejži", ako hovoria Česi. A všetci sme sa do nej dostali bez toho, aby tu bola krajná historická nevyhnutnosť. Dostali sme sa tam preto, lebo sme proste míňali viac, než na čo sme mali. A teraz to, čo zažíva Európa, je, a zas si to požičiam kdesi u susedov, Götterdämmerung, súmrak bohov. My sme boli blahobytní bohovia sveta, už to hovorím aj o nás s plným vedomím. A to, čo môže nasledovať, je skutočne katarzia. A katarzia v bode, kam sme prišli, nemôže byť bezbolestná, nemôžeme očakávať, že to po nej bude také ako v časoch blahobytu. Možno to bude ťažšie, ale na Slovensku platí, a to by sme mali mať na štandarde prezidenta republiky, kde by malo byť napísané: „Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže.“ Začnime od seba a prestaňme stále uvažovať o perspektívnom otŕčaní dlaní.

  • Som veľmi rád, že môj predrečník poukázal aj na hlbšie korene celého problému a hlavne tie hodnotové, lebo predtým sme počúvali rôzne zastieracie argumenty ako argumenty o preferenciách a iné povrchnosti, ale toto bolo potrebné, aby to tu odznelo. A to je to, o čom skutočne je tento problém. A to už nie je o nejakej tabuli alebo o nejakom pseudoprobléme, ale skutočne o probléme, ktorému bude musieť čeliť bolestne nielen Grécko a iné štáty, ktoré sú ohrozené priamo alebo v druhej vlne, ale aj Slovensko, nielen tým zvýšením úrokových sadzieb za naše dlhy, slovenské dlhy, ktoré máme. Takže naozaj je potrebné poukázať na príčiny súčasného stavu, v ktorom sa nachádzame, aby sme v duchu poznania týchto príčin vedeli hodnotiť ponúkané riešenia. A je otázka, ktorú si my musíme klásť, a zároveň aj na ňu musíme odpovedať, či súčasné riešenia, ktoré sú ponúkané, tieto príčiny dlhodobo odstraňujú alebo či ide len o prekrytie problému, ktorý vzplanie opäť a ešte väčším ohňom. Toľko by som k tomu zatiaľ mal. Ďakujem.

  • Ďalší rečník je pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci a kolegyňa, pán poslanec Osuský, vy ste hovorili o tom, že snáď Grécko už nazrelo, občania snáď niečo začínajú chápať a že v podstate tá luza, ktorá zapaľuje autá a rozbíja výklady, že to nie je typická vzorka toho gréckeho národa. Rád by som tomu veril. Samozrejme, tí, ktorí sú v uliciach, tých 20 000, ktoré robí zle, to sú ľudia, ktorí potrebujú sa chytiť akéhokoľvek konfliktu. Otázka je, či ten zvyšok, či tie milióny obyvateľov, ktoré z lenivosti alebo z niečoho iného nevyšli do ulíc, či už Atén alebo ostatného Grécka, už sú tí, ktorí pochopili, že od zajtra budeme dobrí, od zajtra budeme splácať, platiť dane, od zajtra budeme znižovať svoju spotrebu, ako ste správne hovorili, či Grécko skutočne sa chce vlastnými silami vymaniť z marazmu, do ktorého sa dostalo, o čom, si myslím, spoločne pochybujeme. Ak by bolo pravdou, že nazreli aspoň tie široké masy, tak potom ich politické špičky už mali dávno prezrieť a mali podľa toho konať. Ale to, čo robí parlament a vláda skôr, aj podľa slov ministra Mikloša, pripomína kozmetické úpravy ako skutočne hĺbkové riešenie problému.

    Problematika spojená s pomocou Grécku zároveň otvára jasnú otázku o ďalšej integrácii do Európskej únie. Náš problém, ktorý máme riešiť, komplikuje situácia, že máme rozhodovať z pozície solidárnych príspevkov, hoci sa jedná o lokálny problém spoločnej meny. Sú to výnosy daní a štandardné nástroje daňovej politiky, ktorá je určená na riešenie vzniknutých problémov. My však máme nástroj solidárnych príspevkov. Aj z toho dôvodu musí byť hĺbka problému dostatočne jasná a na základe ekonomických modelov preložená nielen do reči ekonómov, ale aj do reči vhodnej pre politické rozhodnutie, pretože práve rovina solidárnych príspevkov určuje nutnosť ukázať, kde je obsiahnutá solidarita. Už samotné slovko solidarita u pravicovo orientovanej vlády zrejme blokuje myslenie tohto typu. Ale máme takéto analytické materiály, kde je ukázané, ako princípy solidarity umožňujú politicky správne formulovať rozhodnutie, vôbec k dispozícii, máme k dispozícii dopadové štúdie jednotlivých prediskutovávaných scenárov, či už je to modelová situácia bankrotu Grécka alebo je to model realizácie pomoci? Pre politické rozhodnutie je dôležité vedieť, ktorý scenár nesie so sebou vyššie náklady. A v kontexte zohľadnenia spoločného záujmu eurozóny je potom možné posúdiť individuálny záujem Slovenskej republiky a hľadať zosúladenie týchto záujmov.

    Diskusia vedená koaličnými stranami v médiách mi pripadá, akoby ministerstvo financií viedol insitný ekonóm, ktorého politika je založená na predaji štátneho majetku, lebo paradoxne minister opakovane tvrdí, že štát je zlým vlastníkom. Od ministra financií dostávame informáciu, že riešenie môže byť len zlé alebo horšie. Debata medzi predstaviteľmi SDKÚ a SaS v médiách, ale aj tu na pôde parlamentu je skôr populistického ako odborného a vecne zrozumiteľného charakteru. Ale ekonomika a zvlášť financie sú o ekonomických prepočtoch so zohľadnením vlastností človeka, či spoločenského vnímania stavu v spoločnosti. Otázku je možné formulovať pomerne jednoducho: Bude strata z poklesu kurzu eura v ekonomike Slovenskej republiky ako dôsledok bankrotu Grécka väčšia ako náš podiel na záchrane Grécka alebo to bude naopak? Pán minister Mikloš sa nechal počuť, že nemá krištáľovú guľu, presne tak, ako nevedel, že bude kurzová strata pri predaji SPP pred desiatimi rokmi. Čo sa teda za tých desať rokov pán minister naučil, keď argumentmi nevie presvedčiť ani svojho koaličného partnera? Načo nás tu zaťažuje koalícia problémami, ktoré nevie vyriešiť na koaličnej rade a ani vo vláde? Skutočne sa pán minister dožaduje mágie krištáľovej gule alebo je vláda schopná využiť nástroje modernej ekonomiky s vecným a politickým riešením problému?

    Posolstvo tejto koaličnej roztržky je oslabením dôveryhodnosti Slovenskej republiky voči partnerom v EÚ. Nielenže nevieme nájsť zhodu v riešení v koalícii, ale nevieme argumentačne obhájiť ani jedno z prezentovaných stanovísk v koalícii. A potom sa pýtam, ako sa môže Slovenská republika prezentovať v Európskej únii, možno originálnym riešením, keď argumenty nie sú dostatočné ani pre presvedčenie vládnej koalície. Takéto zúfalé výkriky môžu mať len jeden výsledok, a to ďalšiu stratu dôveryhodnosti vlády Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Kvalita predkladaných argumentácií koaličnými stranami nemá ani hĺbku, ani odbornosť, spôsob vedenia diskusie nemá politickú kultúru. A je skôr vhodná do priestoru krčmy, a nie ako podklad pre serióznu a dôslednú rozpravu na pôde parlamentu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť, pán poslanec Fořt.

  • Boli tu spomenutí občania v Grécku a pokusy ich hodnotiť, kto nimi je a kto nimi nie je. Ja by som upriamil v tomto smere pozornosť na jeden problém tiež, o ktorom som si prečítal v tlači v posledných dňoch. Hlavne sú to asi občania, ktorí uverili svojej vláde, uverili jej v tom, že štát nemôže zbankrotovať, a uverili aj tomu, že dlh štátu sa ich netýka. Čítal som titulky rozhorčenej občianky Grécka, že ona predsa nikomu nič nedlží. Ale dlží. A dlží závratnú sumu. A ja mám obavu, že takto infikovaných máme veľa našich spoluobčanov aj na Slovensku. Aj na Slovensku si veľa ľudí myslí, že štát nemôže zbankrotovať, že ani Sociálna poisťovňa nemôže zbankrotovať, že ani Všeobecná zdravotná poisťovňa nemôže zbankrotovať, že určite príde dôchodok, aj výplata štátneho zamestnanca že určite príde. A veľa ľudí má pocit z toho, že keď sa štát zadlžuje, že nie je to ich problém. A po prvých týždňoch v tejto snemovni som toto nepočul iba od anonymnej občianky Grécka, ale aj od poslanca Národnej rady, ktorý sedáva po mojej pravici, keď sedím na tomto mieste. A ten vlastne sa vyjadril v tom zmysle, že predsa chronický deficit je niečo bežné, že majú ho všetci. A divil sa, že prečo proti nemu brojíme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál, ďalší rečník v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, som jedným z tých poslancov, ktorí sa podpísali pod túto iniciatívu a kvôli ktorým sa tu dnes touto témou zaoberáme. A musím povedať, že nie som s tým úplne spokojný a uzrozumený, a to hneď z dvoch dôvodov.

    Ten jeden dôvod je, že som sa pod to podpísal spoločne s kolegami poslancami SNS, s čím naozaj nie som úplne uzrozumený, a to nielen kvôli nejakým formálnym záležitostiam o spájaní sa koalície s opozíciou a presadzovaní návrhov spolu s opozíciou, ale špeciálne kvôli tomu, že sú to poslanci z SNS a s poslancami SNS nemám najmenšiu chuť sa spájať vlastne v ničom.

    A ten druhý dôvod sa ale týka obsahu. Predpokladám, že iniciátori si neželajú, aby Grécko dostalo pôžičku, napriek tomu tá formulácia je taká, že vyslovujeme s tým podmienečný súhlas. Síce vieme, že tie podmienky sú také, že de facto to znamená nesúhlas, ale keď chceme vysloviť nesúhlas, tak si myslím, že by sme mali vysloviť nesúhlas. Teda ten postoj sa mi zdá trošku nie úplne konzistentný. Ale aby som nehovoril kriticky len do vlastných radov, tak to poviem, nie úplne konzistentný sa mi v tomto prípade zdá aj postoj našich ďalších koaličných kolegov, ktorí sú proti tomuto navrhnutému zneniu, lebo oni si takisto dobre ako my uvedomujú, že ani toto nie je žiadne skutočné riešenie a že to asi nepomôže. Je tam nejaká možno minimálna šanca pomôcť, ale myslím si, že ani kolegovia zo zvyšku koalície si nemyslia, že toto je to riešenie, ktoré vytrhne Grécku tŕň z päty. A som hlboko presvedčený, že keby voľby dopadli inak, že dnes by sme tu spolu boli v rámci opozičných lavíc, tak by sme dnes spoločne burácali proti zámeru Ficovej vlády, druhej Ficovej vlády, poskytnúť pôžičku Grécku.

    No ale teda aby som nenechal na pokoji ani SMER. Tak ani postoj SMER-u nie je vôbec konzistentný. Vo vláde presadzoval SMER ako pôžičku Grécku, tak euroval. V opozícii dáva od toho ruky preč a hovorí: „Riešte si to sami v koalícii, my to za vás nebudeme riešiť.“ Keď sa v parlamente schvaľovala Lisabonská zmluva a opozícia odmietla podporiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy z dôvodu, že mala vážne výhrady k návrhu tlačového zákona, tak vtedy SMER veľmi ostro kritizoval SDKÚ, ale aj zvyšok opozície, že ako môže robiť niečo také strašné, že domáce záležitosti zaťahuje do záležitostí Európskej únie a ohrozuje takú dôležitú vec, ako je ratifikácia Lisabonskej zmluvy, teda iba z dôvodu, že má výhrady k nejakému domácemu zákonu. Ja som bol proti ratifikácii Lisabonskej zmluvy aj OKS bola ratifikácii Lisabonskej zmluvy, ale aj časť koalície, ktorá nemala obsahový problém s Lisabonskou zmluvou, zaujala takýto postoj. Ale čo robí dnes SMER? Dnes SMER robí to isté, pretože vecne, predpokladám, nemá s tým problém, aby bola poskytnutá pôžička Grécku. Určite by s tým nemal problém, keby bol vo vláde. Ale teraz využíva to, že v koalícii sú na to rôzne názory, no tak sa nebude správať v súlade s tým, čo si myslí, ale v súlade s tým, čo mu politicky vyhovuje. Proste kdekto sa správa inak v koalícii, inak v opozícii. A do istej miery je to asi normálne. Sú to iné pozície. Ale myslím si, že principiálne a v zásade by sme sa mali správať rovnako aj vo vláde, aj v opozícii.

    Ja sám som hlasoval nielen proti poskytnutiu pôžičky Grécku, ale aj proti vytvoreniu prvého eurovalu, pretože v oboch som nachádzal tú istú chybnú logiku. Išlo o zmäkčovanie podmienok pre nezodpovedných, a tým aj o vytváranie lepších podmienok a posilňovanie tej nezodpovednosti. Aj keď sa to zdá, že niekomu pomáhame, v skutočnosti tým problém neriešime, iba problém odkladáme. A to myslím nie je dobré, ani keď sa to deje na vnútroštátnej úrovni, keď pomáhame niekomu tým, že mu dáme peniaze len tak a vedieme ho k pasivite, môžeme si to premeniť na prístup k sociálnej politike, ale nie je to dobré ani na úrovni Európskej únie, keď sa bavíme o posilňovaní nezodpovedných štátov.

    Pán minister Mikloš tu hovoril o tom, že existujú iba zlé riešenia, viac zlé riešenia, menej zlé riešenia. Ja teda tiež tu nevidím dobré riešenie v tom zmysle, že by to bolo riešenie, ktoré neprinesie žiadne náklady, riešenie, ktoré bude bezbolestné. Ale dosť sa asi líšim s pánom ministrom v pohľade na to, ktoré z tých zlých riešení je horšie, ak zvýšime euroval alebo ak poskytneme ďalšiu pôžičku Grécku, tak nás to môže stáť 300 mil. – 400 mil., neviem koľko miliónov eur. A počuli sme tu, že ak neposkytneme tú pôžičku, Grécko zbankrotuje, zvýšia sa úrokové sadzby, tak možno nás to za desať rokov bude stáť 2,4 mld. eur. Ale to ešte stále nie sú najhoršie alternatívy. Samozrejme, môže sa stať to, že poskytneme tú pôžičku, Grécko ju nebude schopné splácať, Grécko zbankrotuje a budeme platiť ako pôžičku, tak potom v priebehu tých desiatich rokov aj tie náklady, ktoré sú spojené s tým, že sa zvýšia úroky, za ktoré si aj my ako Slovenská republika budeme požičiavať. Som teda presvedčený, že pôžička nie je riešením problému, pôžička je oddialením riešenia problému. A oddialenie riešenia problému podľa môjho názoru nie je riešením, nie je niečím, za čo by sme sa mali postaviť.

    Chcem tu pripomenúť ešte jednu vec. Euro je od svojho začiatku politický projekt. Je to nástroj prehlbovania európskej integrácie, ktorá má charakter nielen ekonomický, že chceme vytvárať podmienky pre lepšie fungovanie spoločného trhu, ale aj pre ďalšiu centralizáciu, pre ďalšie presúvanie kompetencií na úroveň Európskej únie, pre ďalšie oslabovanie národných štátov a, bohužiaľ, aj pre ďalšie posilňovanie centralizačných tendecií, v zmysle socialistických tendencií, ktoré sú veľmi silno prítomné v Európskej únii. A tak ako samotná myšlienka eura bola nástrojom prehlbovania európskej integrácie, tak teraz sa veľmi dobre využíva euro, keď je v problémoch vďaka problémom niektorých krajín, aj to hasenie problémov okolo eura ako nástroj na ďalšie prehlbovanie európskej integrácie. A určite ak teraz európske krajiny poskytnú pôžičku Grécku, zvýšia dočasný euroval, zavedú trvalý euroval, tak to je cesta k tomu, že integrácia pôjde ďalej a ďalej, až do toho slávneho európskeho super štátu.

    My v OKS nie sme priaznivci takéhoto prehlbovania európskej integrácie, myslíme si, že Európska únia by mala byť voľným zoskupením, ktoré vytvára priestor pre spoločný trh, pre voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu, služieb, ale nie jednotným štátom, nie sme priaznivcami posilňovania nezodpovednosti a vytvárania vhodných podmienok pre nezodpovedné správanie, a to ani tak vnútri štátov, ako ani v rámci Európskej únie a preto nepodporujeme v tomto konkrétnom prípade poskytnutie ďalšej pôžičky Grécku.

    Ale hovoril som, že treba nazývať veci pravými menami. A keď hovoríme „nie“, tak by sme mali naozaj povedať „nie“, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu stanoviska s tým, že v stanovisku sa slová „vyslovuje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja“ nahrádzajú slovami „vyslovuje nesúhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja“ s tým, že nasledujúca časť stanoviska sa vypustí.

    Odôvodnenie som podal vo svojom príspevku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kažimír, ako ďalší rečník.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemné popoludnie, také lenivé, také unavené. Vzhľadom na to, že tu zaznelo veľa slov o národno-štátnom záujme, tak počet poslancov v tejto sále, myslím si, nezodpovedá tejto téme alebo aspoň búrlivosti debaty, ktorá bola na začiatku. Bolo by možno aj zaujímavé zrátať, koľko z tých tridsiatich poslancov, ktorí sa podpísali pod to stanovisko Národnej rady, momentálne sedí v sále. Kolegovia z SNS, tí už zrejme niekde hľadajú turuly ako každý víkend. A zase, väčšina z SaS niekde inde mimo sály zrejme tisíckrát píše „už to nikdy neurobím“. A adresuje to kolegom z KDH. Ale chápem to, to sú okolnosti, ktoré zvyknú poznamenať takéto debaty.

  • Hlasy v sále.

  • My sme tu v dôstojnom zastúpení, aspoň hmotnosťou určite, takže poprosím, kolegovia, o kľud v sále. Ďakujem.

  • Poprosím aj ja kolegov o trochu kľudu. Ďakujeme za štatistické zhodnotenie.

  • Ďakujem. Využijem zvyšok času na to, aby som vás snáď ešte zabavil. Mňa zabavil aj pán poslanec Dostál. Ja ďakujem veľmi pekne za psychoanalýzu, ktorú nám poskytol. Vlastne stratifikoval nás podľa politických strán a ten pozmeňujúci návrh na záver, tak to už bola akože čerešnička na torte, lebo ja by som to prirovnal k vyhláseniu pána Igora Matoviča o predčasných voľbách z hľadiska váhy realizácie tohto plánu.

    Chcem povedať, ono to tu už zaznelo, ale ja to takisto zopakujem, že bolo by fér od kolegov, ktorí sa podpísali pod to stanovisko, keby povedali otvorene, čo chcú, lebo, a pripojím sa k tomu, čo povedal Ondrej Matej v tej kvázi malej preambule, tam sú vážne slová ako „závažnosť situácie, snaha predísť neriadenému bankrotu, zodpovednosť vyplývajúca z úsilia o záchranu a uvedomenie si skutočnosti o blokovaní“. A potom sú tu evidentné podmienky, ktoré podľa vyjadrenia ministra financií, ktorý, a to ja musím uznať, najlepšie vie momentálne, čo je a čo nie je možné, podmienky, ktoré sú proste nastavené evidentne tak, že všetko to, čo je v tej preambule, v podstate je len na papieri. Takže treba nazývať naozaj veci pravými menami. A treba proste povedať, k čomu toto stanovisko má viesť. A tu musím podotknúť aj na stranu SaS a pána predsedu „tak nohavice dolu v takejto situácii“. Rozprávame sa tu celé popoludnie o tejto téme, ale naozaj politická strana SaS má v rukách oveľa vážnejšie nástroje na to, ako by vedela zablokovať konanie ministra financií. A na to nepotrebuje prosíkať o podpisy, ani opozičných poslancov, na to, aby presadila niečo do programu. Na to proste je otázka jeho rozhodnutia, či chce alebo nechce zostať v koalícii. A to neznamená, že by hneď mal prísť obávaný Robert Fico do vlády, keby sa náhodou SaS podarilo rozhodnúť, a môže podporovať menšinovú vládu, len to by sa musel vzdať pán predseda svojej obľúbenej škodovečky a ostatní kolegovia z SaS svojich ďalších postov a toho kúska torty, ktoré pri delení tejto krajiny po voľbách dostali. No ale na to chuť nie je, chuť je na to, o tom rozprávať, hlavne veľa a s veľkým zápalom.

    Ja dokonca súhlasím aj s Richardom Sulíkom, s naším predsedom našej Národnej rady v tom, že Ivan Mikloš ako reprezentant nejakého názorového prúdu, silného názorového prúdu, otočil sa v tejto téme tak, ako kohút na streche sa točí, a že to, čo rozprával pred rokom, a to, čo rozpráva teraz, nie je to isté, aj keď sa zúfalo, samozrejme, aj on, aj samotná premiérka, snaží práve poukazovať na to, že odpor proti pôžičke Grécku, tej hotovostnej, pred rokom bol správny a teraz je, samozrejme, opäť správne poskytnúť pôžičku z eurovalu. A tie dôvody, prečo dnes je potrebné sa správať zodpovedne a napĺňať ducha Európy, ako som počul od premiérky, byť solidárnym v rámci cieľov Európy, sú uvádzané, sú identické, kódové, a, skutočne, pozrite si komunikáciu spred volieb po návrate ministra financií Počiatka z Bruselu alebo po návrate vtedajšieho premiéra Roberta Fica zo summitov, sú identické z hľadiska možných dopadov na život občanov na Slovensku. A toto je, bohužiaľ, alfa a omega, o ktorej treba hovoriť. Samozrejme, keby tu minister financií bol, tak sa ho opýtam, že keby prešlo stanovisko pôvodne formulované, ako by sa správal v Bruseli, aké by boli jeho kroky, to znamená, či by rešpektoval toto stanovisko alebo by ho nerešpektoval a akým spôsobom by sa narábalo s touto témou ďalej. Dúfam, že na túto otázku dostanem nejakú odpoveď.

    Ja zacitujem Ivana Mikloša z 13. decembra 2010. To bol taký rozhovor v Novom Čase. A aj, samozrejme, tomu, z akého média to je, zodpovedá zrejme aj ten jazyk. Ale Ivan Mikloš povedal: „Keď sa Grécko zachraňovalo, tak som počúval, že musíme ho zachrániť, lebo vypadne z eurozóny. Moja námietka znie: No a čo? Ale ono by ani nemuselo vypadnúť. Prečo bankrot znamená, že tam nemôže byť euro? Keď skrachovala Kalifornia, tak sa tam neprestalo platiť dolárom. Keď u nás skrachovali Košice a nevedeli splácať dlh, tak sa v Košiciach neprestalo platiť korunou.“ Toto nie je taký starý výrok ministra Mikloša a to je aj jeden z mnohých dôkazov o tom, ako došlo k názorovému posunu, s ktorým ja súhlasím. A ja ho vítam, lebo je z neho vidieť zodpovednosť, do ktorej ho možno dotlačili kolegovia z grémia Euro Group. Ja neviem, do akej miery to myslí úprimne, ale je úplne jasné z jeho vyjadrení, že si uvedomuje vážnosť tej situácie a uvedomuje si vážnosť eventuálnych dôsledkov divokého bankrotu, ktorý pisatelia tohto stanoviska preferujú.

    Na výbore pre európske záležitosti raz odo mňa dostal minister Mikloš otázku, že čo si myslí, keby sa splnil jeho predpoklad z jari minulého roku a Grécko by nedostalo hotovostnú pôžičku, nielen od Slovenska, ale ani od ostatných členských krajín. Nedostal som odpoveď na tú otázku. Tak som použil svoju konštrukciu. A ja vám ju skúsim predložiť. Na jar minulého roku sa Európa nachádzala v situácii, ako keď v roku 2009 došlo k totálnemu prepadu výkonu ekonomík absolútnej väčšiny európskych krajín, snáď s výnimkou Poľska. Na Slovensku to bolo mínus 4,6 %, jar 2010 znamenala „jar signálov“ o tom, že nastáva oživenie ekonomiky. Bol to veľmi krehký rast. V tejto situácii sa prevalila na verejnosť informácia o fatálnych problémoch Grécka. V tejto situácii ak by prešiel scenár, veľmi ľúbivý scenár, vtedajší názor Ivana Mikloša, pričom by nebola poskytnutá hotovostná pôžička Grécku, tak čo by sa stalo? Stalo by sa to, čo žiada aj tento scenár, že došlo by k haircutom, došlo by k zníženiu istiny mnohých bánk, ale nielen bánk, lebo keď hovoríme o finančnom sektore, musíme hovoriť aj o penzijných fondoch, o hedge fondoch, o rôznych derivátoch, o rôznych formách pripoistenia, ktoré sú rozptylné ako metastázy v celom finančnom sektore Európy aj Ameriky. A následky by boli jasné. Zoberme si krajinu Nemecko, dobre, nemeckí daňoví poplatníci by potom museli zasiahnuť tým spôsobom, že by z vládnych financií Nemecka museli byť sanované niektoré veľké nemecké banky, čo by, samozrejme, rozkývalo finančný a bankový trh Nemecka ako kľúčovej krajiny eurozóny. Tak by sa v Nemecku zvýšil deficit, zvýšil dlh. Tým pádom by nemecká vláda bola nútená robiť opatrenia na strane zvyšovania príjmov, to znamená ochladzovanie vlastnej ekonomiky. A chcem sa vás opýtať, kde by bol slovenský zázrak z minulého a tohto roku, to znamená opätovné oživenie na úrovni 4 až 3 %, keď všetci, a v tomto snáď nemáme žiadne prieky, naprieč politickým spektrom, sme si vedomí, že hlavným motorom nášho rastu je zahraničný dopyt a kľúčovo dopyt v Nemecku. No takže na túto konštrukciu, samozrejme reakciou bolo hlboké ticho.

    Samozrejme, tento scenár sa naskytá aj v dnešnej situácii, len máme tu tú zmenu, že protagonisti dnešnej vlády už o tomto prípade druhej pôžičky Grécka hovoria veľmi uznanlivo, že toto je scenár, ktorý hrozí. A pani premiérka sa potom pýta, priaznivo k ľuďom naklonená, kto bude kupovať potom slovenské výrobky, slovenské autá, slovenské televízory. Len abstrahuje od tej myšlienky, že tvrdohlavý postoj Slovenska, ktorý si podľa protagonistu tejto vlády získal rešpekt, čo aj akože o tom veľmi, veľmi pochybujem, keby zaujala väčšina krajín eurozóny, tak to Grécko je v bankrote už, samozrejme, 10 mesiacov a my sme niekde, úplne, ale úplne inde z hľadiska nášho rastu, z hľadiska našej zamestnanosti, z hľadiska našich daňových príjmov, nášho deficitu a nášho dlhu.

    Podstata je, ktorú si musíme uvedomiť, že v tomto vesmíre a v Európe zvlášť je všetko so všetkým spojené a neexistuje možnosť sa tváriť, že sa rieši len problematika Grécka. Ako predstaviteľ opozície si môžem nahlas dovoliť povedať, že ani pred rokom, ani dnes nejde v prvom rade o Grécko, ale presne o to, aby dopady na život občanov v ďalších krajinách Európy boli čo najmenšie. A takto vnímam aj prístup k tejto téme.

    Je tu ešte jedna zaujímavá vec. Na prelome júna a júla by sa mali zverejniť stres testy európskych bánk. A tie nasledujú po stres testoch z minulého roka, ktoré úplne prepadli. Dôkazom toho, že prepadli, je to, čo sa stalo v Írsku, pretože stres testy z minulého roka hovorili o problémovej pozícii kapitálovej primeranosti zopár bánk tuto kade-tade po Európe. No ale na to o pár mesiacov padol celý bankový sektor Írska. Takže tieto stres testy by mali napraviť reputáciu európskej regulácie bankovníctva a finančného trhu. No ale čo sa deje? V týchto stres testoch sa ani dnes nebude zohľadňovať zaangažovanosť alebo expozícia jednotlivých bánk vo vzťahu k dlhopisom jednotlivých problémových krajín.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem v rozprave. Pri vašej reči zastal čas. Tie hodiny neukazujú správne.

  • Hlasy v sále.

  • Smiech v sále.

  • Čiže chcem vás upozorniť, že je 10 minút pred 15.00 hodinou a máme jednu faktickú poznámku. A chcem sa spýtať, či si viete predstaviť, že to do 15.00 hodiny stihneme.

  • Ja si viem predstaviť, že ukončím to do troch minút, pán predseda.

  • Ďakujem, aj napriek zastavenému času

  • Nenechajte sa klamať tým červeným časom.

  • V tejto krajine sa to stáva často, že zastane čas. Takže by som sa chcel opýtať aj pisateľov tohto stanoviska, či im nevadí tento problém, pretože ak ide o to, aby sme sa pozreli pravde do očí. Oficiálne stres testy, ktoré vyjdú a budú prezentované Európskou centrálnou bankou a veľkou tlačovou konferenciou, budú uvedené a komentované, určite aj ministrami financií a vrátane toho aj naším ministrom financií Ivan Miklošom, opäť budú abstrahovať od rizík a príp. haircutov, diskontov a podobných záležitostí týchto dlhopisov. A toto je problém, na ktorý nikto nikdy neupozornil.

    Takže aby som snáď aj skončil. Takže k celej tejto veci, tak ako bola dnes prezentovaná a tak ako aj zrejme skončí, lebo veľmi dobre viete, že posun hlasovania bol daný nielen z hľadiska záujmov o túto debatu, ale aj z hľadiska toho, aby sa odsunulo hlasovanie na budúci víkend aj z iných dôvodov, a ja naozaj by som už len medzi štyrmi očami prijal vysvetlenie, o čo vlastne dneska išlo, ak nešlo len o tie dva-tri prejavy tých hlavných potentátov tejto potýčky, chcem len povedať, že pravda je akože fakt skvelá vec, bol to súboj o tom, kto je konzistentný a kto konzistentný nie je, kto hovoril pravdu vtedy a kto ju hovorí teraz a kto hovoril to isté vtedy a dnes. Problém je, že kolegovia, je to o tom, že ľudia si veľmi ľahko vyberú a pochopia, kto je v akej miere konzistentný a kto bol zástancom spoločnej akcie členských krajín eurozóny aj vtedy a kto ním je aj dnes.

    A keď hovoríme o tom, kto nejakým spôsobom mätie ľudí, tak ja skončím iba takou opäť nejakou alegóriou,. Minister Uhliarik teraz práve robí nejaké veľké seky v zdravotníctve. Tak som sa dočítal, okrem toho sa to dotkne aj napr. psychiatrických oddelení, že v roku 2009 bolo hospitalizovaných 41 670 ľudí s psychickými poruchami a bolo 1,722 mil. ambulantných vyšetrených na tú tému a 1 650 pacientov v príslušnej ochrannej ambulantnej liečbe. Toľko tu máme pacientov. No a rozhodnutiami pána Uhliarika sa mnoho týchto ľudí bude musieť dostať do domácej liečby. A ja už začínam chápať, že to je zámer, lebo kto iný by vás potom volil v tých ďalších voľbách, ak nie títo prepustenci. Ďakujem.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Sú štyria poslanci s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť. Máme 7 minút do 15.00 hodiny, navrhujem, že prejdeme na faktické poznámky a ukončíme to nadnes.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, aby sme trošku aj terminologicky sa dostali na správnu mieru, tak v rámci bontónu si dovolím jeden bonmot. Keďže ste tu tak štatisticky preleteli, kto sa tu zúčastňuje rokovania, tak by som sa vás chcel aj teraz spýtať, či možno by ste v reakcii sa mohli dostať k tomu, povedať, že prečo asi sa teraz môžu dve politické sily v tomto parlamente, ktoré váš predseda s veľkou obľubou identifikuje, cítiť v tomto pléne silné, pretože si myslím, že iba tieto dva politické subjekty teraz tu sú zastúpené v plnom počte, teda OKS a Obyčajní ľudia, a vy ste tu oscilovali medzi účasťou troch až piatich zo strany SMER, takže možno aj preto vyplýva tá sila, ktorú ste na začiatku zdôraznili, traja až šiesti poslanci zo strany SMER sa tu zúčastňovalo rokovania. Ďakujem.

  • Áno, áno, ďakujem pekne, nie je tu pán Zajac ani pán Šebej, takže nie sú v stopercentnom stave chlapci z OKS, ale nevadí to, to je len na margo toho.

    Ďakujem. A ja som chcel ešte raz tak v podstate položiť tú základnú filtračnú otázku, či bude strata z poklesu kurzu eura v ekonomike SR ako dôsledok bankrotu Grécka väčšia ako náš podiel na záchrane Grécka alebo či to bude naopak. To je otázka, ktorá je absolútne podstatná, na ktorú sme nedostali odpoveď a tak ľahko ju ani nedostaneme.

    A v podstate otázka na Petra Kažimíra. Hovoril si, že tam skutočne zazneli veľmi silné slová na začiatku. Je to pravda. Národná rada vzhľadom na závažnosť situácie, na snahu predísť neriadenému bankrotu, na zodpovednosť, uvedomujúc si skutočnosť, že nesúhlas s tým k tomu bankrotu povedie, nesúhlasí podľa pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Dostála. Tak sa chcem spýtať, či tomu aj ty tak rozumieš, Peter, že keby toto prešlo, či nám nevyjde spod rúk nejaký nehorázny pamflet. Pýtam sa na to, lebo ak to chceme zablokovať alebo teda chcú to zablokovať kolegovci, tak bolo treba možno zmeniť aj tú preambulu.

    A na záver by som povedal, že dojemná je taká akási obava alebo výčitka zo strany SDKÚ, že nejdeme s nimi proti kolegom z SaS a pridruženým podporovateľom a, naopak, SaS sa mračí na nás, že nejde SMER s nimi v tomto spore koaličnom proti SDKÚ. A ja si myslím, že SMER sa nemá čo pridávať na jednu alebo na druhú stranu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No ja v prvom rade chcem poďakovať...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegu Viskupiča keby mohol ísť telefonovať von, počuť ho telefonovať až sem. Ďakujem pekne.

  • Takže ja chcem poďakovať kolegovi skutočne za aspoň čiastočné odľahčenie tejto debaty, či už je tu pár percent poslancov zo SMER-u alebo výrazné percento poslancov SaS. No my za to nemôžeme, že je nás tu málo relatívne, teda o dosť menej, oproti vám. Ale keď si to zoberieme percentuálne, tak je nás tu dosť.

    Ale hlavne ďakujem za ten bonmot ohľadom zdravotníctva, lebo to mi celkom nahralo, že ono totiž na tie škrty môže mať každý rozličný názor. Ale škrty v zdravotníctve by sa fakt nemuseli urobiť, pokiaľ by tu počas predchádzajúcej vlády tiež tak symbolicky nezastal čas a nezačali sme si myslieť, že štátna zdravotná poisťovňa absorbuje všetko a že keď je štátna, tak môžeme vytvoriť sekeru 72 mil. eur ku koncu roku 2010, a kostlivcom 52 mil. eur, ktoré tam boli šikovným alebo, povedzme, takým nejakým alternatívnym účtovníctvom, a 48 mil. eur, ktoré štátne nemocnice dlžia Sociálnej poisťovni, a ďalších zhruba 200 mil. eur už len odhadovaných, ktoré tvoria vnútornú zadlženosť sektora. Tak toto je práve jeden z typických príkladov, ako zastane čas a začnem si myslieť, že štát, štátna veľká zdravotná poisťovňa, to hovorím, keď už ste to spomenuli zdravotníctvo, dokáže absorbovať všetko. No nakoniec to nedokáže. Tých 250 mil. alebo 300 mil. eur už nech akokoľvek to rátame, proste sú to stovky miliónov eur, zaplatíme my všetci, zaplatia všetci, či už sú to voliči SMER-u, či už je to tých 1 600 ľudí v ambulantnej prepustenej liečbe alebo či už sme to my, to je úplne jedno. Proste občania Slovenskej republiky sa nakoniec budú musieť poskladať na 200 mil. až 300 mil. eur vnútorného dlhu zdravotníctva.

  • Ďakujem pekne. Spôsob alebo, dá sa povedať, charakter prejavu je vždy taký nonšalantný. Mne sa to páči. Rád to počúvam. Len má to zopár takých, by som povedal, praktických z môjho pohľadu nedostatkov. Jeden z nich napr. je ten, že nikto nehovorí, akým spôsobom možno vyliečiť pacienta, ktorý v podstate je v klinickej smrti. Jedným slovom povedané, Gréci nemajú ani na to, aby zaplatili úroky z úverov. Ja nerozumiem skratka tomu, ako to možno vyriešiť. Ale zrejme tí, ktorí to podporujú, tomu rozumejú. To je jedna vec.

    A ja som vcelku rád, že ste tu nejako nehovorili dlhšie, lebo možno by ste začali rozprávať okrem zdravotníctva o niečom inom. Ale musím sa vždy, keď o tom uvažujem, čo hovoríte, nejakým spôsobom pribrzdiť, lebo vždy ma napadne ten graf plynový, ktorý keď ste vy prezentovali ako absolútnu pravdu, tak teda každý, kto len trošku si pamätá, čo bolo viac ako desať rokov dozadu, musel už v tom momente pochopiť, že nehovoríte, slušne povedané, pravdu. A ja sa, bohužiaľ, musím na vás cez tento graf pozerať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže to bolo nadnes vsjo. A máme na stredu ráno štyroch rečníkov prihlásených. Takže po záväznom programe budeme pokračovať touto debatou. Ďakujem.

    Prajem všetkým pekný víkend, predĺžený, ničím nerušený, Maroško.

  • Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.