• 1.

    Dobré ráno prajem. Dámy a páni, otváram tretí rokovací deň 20. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Ján Mikolaj a Viktor Stromček.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 345 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 345a.

    Prosím ministra vnútra Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Takže dáme minútku prestávku.

    (Prestávka).

    (Po prestávke). Pokračujeme v schôdzi. Pán minister, poprosím, aby ste, až páni uráčia dorečniť, tak potom by ste mohli uviesť zákon. Nech sa páči. Poprosím spoločného spravodajcu, poslanca Pala Hladkého, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 345.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k návrhu novely zákona o cestnej premávke, ale aj k spoločnej správe, ktorá bola prijatá gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť. Bezpečnosť cestnej premávky je jednou z absolútnych priorít štátu, pretože na našich cestách zomiera, aj cestách iných krajín, samozrejme, rádovo niekoľko násobne viac ľudí, ako pri násilnej trestnej činnosti. A preto aj bezpečnosť na cestách musí patriť k jedným z absolútnych priorít. S tým, že v tento rok, zatiaľ, sa vyvíja dopravná nehodovosť veľmi, veľmi dobre, nechcem to zakríknuť, aj vo vzťahu k následkom, smrteľným, ťažkým zraneniam, ľahkým zraneniam, ale aj počtu nehôd.

    Napriek tomu si myslím, že nemôžeme zaspať a musíme urobiť ďalšie kroky, ktoré budú znamenať vyššiu bezpečnosť na našich cestách. A spomeniem tie dva kľúčové body, ktoré novela obsahuje, ktoré boli široko diskutované aj v prvom čítaní, ale potom následne aj na výboroch.

    Prvá zmena sa týka prísnejšieho postihu alkoholu za volantom. Teda tak, aby v prípade, ak niekto sadne za volant auta a má v krvi viac ako jedno promile alkoholu, aby takéto jeho konanie bolo posudzované ako trestný čin. Ako som už spomenul aj na výboroch, jedno promile podľa názoru odborníkov nie je žiaden zbytkový alkohol, pri jednom promile ide o veľmi výrazné zníženie schopnosti viesť motorové vozidlo, schopnosti koordinácie, a takýto človek sa stáva nebezpečenstvom, nebezpečnou zbraňou pre ostatných účastníkov cestnej premávky, pre chodcov, pre cyklistov ale aj pre ostatných vodičov motorových vozidiel. A, žiaľ, na Slovensku máme prípady, a neraz prípady, kedy vodiči jazdia pod enormným vplyvom alkoholu, dokonca takým, že by zrejme priemerne zdatná osoba mala aj bez motorového vozidla problémy fungovať ďalej.

    Takisto návrh novely zavádza sprísnený postih pre recidivistov, ktorí síce nemajú jedno promile, majú menej, ale dopúšťajú sa priestupkov spočívajúcich v alkohole za volantom sústavne, opakovane. A teda návrh stanovuje, aby pri druhom takomto priestupku nebolo možno skrátiť dobu zákazu činnosti, nebolo možno skôr vrátiť vodičský preukaz a pri treťom takomto priestupku, aby sa zaviedol doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, pretože v takom prípade ide už naozaj o nebezpečného recidivistu, kde predchádzajúce dve výstrahy boli zbytočné.

    Okrem toho, návrh novely obsahuje aj zmenu, ktorá sa týka oprávnenia alebo možnosti udelenia vodičského preukazu skupiny B osobám mladším ako osemnásť rokov, osobám, ktoré majú sedemnásť rokov, avšak pod podmienkou, že takáto osoba bude viesť motorové vozidlo do osemnástich rokov len v prítomnosti spolujazdca, ktorého odsúhlasí zákonný zástupca. Totiž, ako som v prvom čítaní uviedol, práve mladí vodiči, teda vodiči do piatich rokov, odkedy získali vodičský preukaz, sú pomerne rizikoví. Spôsobujú pomerne veľa dopravných nehôd. A preto chceme, aby bola možnosť, aby získali bezpečnejšie návyky jazdy, to znamená aj počas roka do osemnástich rokov mohli viesť motorové vozidlo len v prítomnosti skúsenejšieho vodiča. Väčšinou teda pôjde o rodiča, ktorý bude takou psychologickou garanciou, že sa aj v skoršom veku naučia bezpečnejšie jazdiť. Ja som to už spomínal viackrát, aj v pléne, aj vo výboroch, že podľa skúseností z iných krajín ktoré zaviedli tento princíp a vďaka ktorému sa znížil počet nehôd mladých vodičov o 30 %, napr. v Nemecku, ten princíp funguje tak, že v tých sedemnástich po absolvovaní autoškoly mladý vodič rok šoféruje s otcom, s mamou, tak psychologicky si navykne na bezpečnejší štýl jazdenia, ako keď v osemnástich má vodičský preukaz, môže ísť sám, sadne so svojim rovesníkom a idú z diskotéky naspäť domov, vtedy práve, naopak, niekedy nadobúda pomerne rizikové návyky jazdy.

    Samozrejme, že žiadne z opatrení, ktoré navrhujeme, nie je magickým riešením ani všeliekom. Vždy budú dopravné nehody a, žiaľ, budú vždy aj smrteľné dopravné nehody. Otázka je, či vieme ich počet minimalizovať. A na to je potrebný súbor opatrení aj v legislatíve, aj v lepšej cestnej infraštruktúre, aj v bezpečnejších autách. A toto je vlastne jeden z prvých krokov.

    Dovoľte mi, pán predseda, vyjadriť sa aj k spoločnej správe, ktorú odsúhlasil gestorsky výbor pre obranu a bezpečnosť.

    V bode 1 je návrh vypustiť z návrhu zákaz jazdy nákladných vozidiel nad 12 ton na cestách druhej a tretej triedy. To je návrh, ktorý predložil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu po dohode s ministerstvom dopravy, ktoré chce tento problém riešiť iným spôsobom. A teda zákazovými značkami pre tieto vozidlá na konkrétnych úsekoch ciest. Čiže, je to vec, ktorú rieši rezort dopravy.

    Body 2, 3 a 4 sú skôr technického charakteru, ktoré gestorsky výbor odporúča schváliť. Rovnako sa mi zdajú byť rozumné.

    No, ale tu by som, tu by som chcel povedať k bodom 5 a 6 pár slov, lebo to sa týka rozšírenia kontroly originality, kde gestorský výbor odporúča návrh neschváliť, a stotožňujem sa s návrhom neschváliť tento návrh. O čo ide? ide o to, že výbor pre hospodárstvo navrhol, aby boli povinné kontroly originality, to znamená, že aby každý, kto kupuje vozidlo, musel, približne v cene 100 eur, aby musel prejsť kontrolou originality. To znamená, že chceme vytiahnuť z vrecák ľudí, alebo tento návrh chce vytiahnuť 100 eur, ak si niekto bude kupovať auto. Ja absolútne podporujem, ak sa, ak niekto je obozretný ku svojim právam a chce si zabezpečiť kontrolu originality svojim dobrovoľným rozhodnutím, ale nútiť ho k tomu zákonom, je riešenie teda veľmi málo liberálne, je riešenie veľmi paternalistické a smeruje naozaj skôr k tomu, že budeme garantovať určitý monopol inštitúciám, ktoré kontrolu originality robia. Keď sme to diskutovali v rámci výboru pre obranu a bezpečnosť, aj na iných výboroch, tak bol jeden z argumentov, že veď štát aj iné veci prikazuje, ktoré občan musí si financovať, a posledne bola zmienená otázka psychotestov. Tam ja vidím zásadný rozdiel. Lebo pokiaľ niekto je držiteľom zbrane a nie je psychicky odolný, tak môže byť rizikom pre ostatných, pre ostatných ľudí. Preto štát predpisuje prísne pravidlá, aby takáto osoba psychicky, držiteľ zbrane nemohol byť psychicky labilný, alebo aby sme minimalizovali možnosť psychicky labilnej osoby držať a nosiť zbraň. Ale tu, v tomto prípade ohrozuje nadobúdateľ vozidla jedine sám seba. Ak kúpi ukradnuté vozidlo, nedá si ho skontrolovať, ohrozí len sám seba, svoje vlastnícke právo. Nič iné, nikoho iného. A to je zásadný rozdiel. Preto nesúhlasím s tým, aby sme zaviedli povinnosť kontroly originality v tomto návrhu zákona.

    Zároveň by som chcel povedať ešte jednu poznámku na záver. A celkom tomu nerozumiem. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navrhli poslanci opozície návrh, ktorý následne potom nejakým spôsobom teda stiahli, keď sa rokovalo, ako gestorský výbor, a to bol návrh, aby ústavní činitelia nemohli používať majáky. Ja som s tým súhlasil a výbor to schválil. A ja som sa veľmi tešil práve na to, keďže to bola podmienka opozície na zrušenie priestupkovej imunity, že máme skvelú dohodu, že konsenzom prejde v parlamente zrušenie priestupkovej imunity a zároveň zrušenie majákov pre výkonnú moc. Ja som to na výbore podporil, podporili to aj vládni poslanci a prešlo to.

    A teraz ja sa pýtam, že... Ale prečo, však sem to dajte!

  • Reakcia na hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, vy to chcete dať, vy ste to dali ako pozmeňovací návrh sem. Je tak? Dobre. Čiže to bola vaša vôľa, váš návrh, ja som vám ho nijako nevnucoval, dali ste ho sem, ja som s tým súhlasil. Super, skvelé. A teraz sa mi to zdá, že ste možnože boli prekvapení, že to prešlo. Nerozumiem tomu celkom, nerozumiem tomu celkom, čo je toto za hru. Lebo naozaj ja som bol úprimne presvedčený, že máme, nechcem to nejak zvýrazniť pateticky, ale pomaly, že grandióznu dohodu koalície a opozície - jednak o priestupkovej imunite a jej zrušení a jednak o požiadavke, ktorú mala opozícia, a ktorá sa mi zdala byť racionálna. No, ale ak, samozrejme, pri priestupkovej imunite ten návrh podáte a potom zahlasujete za zrušenie priestupkovej imunity, aj tak je to fajn, aj tak je to v poriadku, dobre. Čiže toľko z mojej strany, pán predseda, k úvodnému slovu a teším sa na rozpravu v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Paľovi Hladkému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 345, druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 418 zo dňa 17. mája 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom:

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s určitými pozmeňovacími návrhmi.

    K jednotlivým pozmeňovacím návrhom gestorský výbor odporúča hlasovať takto: O bode 1 hlasovať samostatne a tento neschváliť. O bodoch 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bodoch 5 a 6 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 88 na svojej 19. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem a otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Traja rečníci. Uzatváram možnosť. Štyria, uzatváram možnosť. A ako prvý sa prihlásil podpredseda Národnej rady na základe § 28. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už v prvom čítaní som zaujal stanovisko k niektorým navrhovaným zmenám zákona o cestnej premávke a informoval som aj o zámere podať v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem sprísniť tresty tým vodičom motorových vozidiel, ktorí si úmyselne a vedome privedú stav opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok si spôsobia neschopnosť viesť motorové vozidlo, aby v prípade zabitia pod vplyvom, či už návykových látok alebo pod vplyvom alkoholu dôjde pri dopravnej nehode k smrti, aby sa sprísnili tresty za postih týchto vodičov. A navrhujem doplniť predložený vládny návrh zákona nasledovne:

    V čl. II vložiť na začiatok nový bod 1, ktorý znie:

    "1. V § 61 odsek 2 sa konci pripája veta:

    "Ak však súd odsudzuje páchateľa za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku, uloží mu trest zákazu činnosti na dvadsať rokov a vo výnimočných prípadoch až na doživotie"."

    Doterajšie body 1 až 5 následne treba prečíslovať ako body 2 až 6.

    V čl. II vložiť za novooznačený bod 2 nový bod 3 tohto znenia:

    "3. V § 112 sa konci pripája veta:

    "Ak však súd odsudzuje mladistvého za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného priestupku, uloží mu trest zákazu činnosti na sedem rokov až pätnásť rokov"."

    Novooznačené body 3 až 6 sa potom prečíslujú ako body 4 až 7.

    Krátko, kolegyne, kolegovia, odôvodním. Pri závažných dopravných nehodách spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, pri ktorých dôjde k usmrteniu inej osoby alebo osôb, navrhovatelia navrhujú prísnejšie ukladanie trestu zákazu činnosti rozsahu, ako je tomu v súčasnosti. Podľa návrhu bude súd ukladať v takýchto prípadoch trest zákazu činnosti nielen maximálne na desať rokov, u mladistvých na päť rokov, ale v rozpätí od dvadsať rokov a vo výnimočných prípadoch až na doživotie a u mladistvých od sedem rokov až do pätnásť rokov.

    Týmto sa umožní prísnejší postih páchateľov takých skutkov, ako aj zvýšená ochrana spoločnosti pred týmto negatívnym a nebezpečným konaním.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone predložil jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka uznávania vodičských preukazov aj s krajinami, s ktorými nemáme diplomatické styky.

    Text je nasledovný:

    V čl. I za bod 50 vložiť nový bod 51, ktorý znie:

    "51. V § 102 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ,,vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť zoznam nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne a ktoré sa budú považovať za štát dohovoru.".

    Doterajšie body 51 až 66 následne prečíslovať.

    Odôvodnenie je nasledovné: Navrhované ustanovenie má za účel umožniť používanie vodičských preukazov vydaných úradmi nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, avšak Slovenská republika ich neuznáva za subjekty medzinárodného práva. Táto špecifická situácia neumožňuje uvedeným subjektom pristúpiť k Ženevskému dohovoru ani Viedenskému dohovoru, čo je štandardný základ medzinárodného uznávania vodičských preukazov. Navrhuje sa, aby zoznam konkrétnych útvarov, na ktoré sa tento režim bude vzťahovať, ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Tento vládny návrh zákona o cestnej premávke sme už dlho očakávali. Keď sme asi na začiatku jari prerokovávali predchádzajúci zákon o cestnej premávke, tak som vystúpil s tým, že hľadá ako, že to nie je žiadne riešenie. Boli to len v zásade prebratia určitých našich povinností vyplývajúcich z európskych noriem. Sme sa dožili tejto novely, ktorá má za cieľ riešiť tú neslávnu situáciu na našich cestách.

    Súhlasíme s nejedným návrhom, ktoré sú tam, že sa sprísnia určité pravidlá. Problematické vidím niektoré, že ako sa budú aplikovať, ale, bohužiaľ, nenašli sme na to nejaký liek, ako sa tomu vyhnúť. Asi, keď sa to neosvedčí, keď to bude neaplikovateľné v praxi, ťažko využiteľné alebo bude spôsobovať vodičom problémy, tak asi sa bude musieť pristúpiť na ich zmenu. A tu teraz mám na mysli ten bod 9 § 35, ktorý sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie, že: "Vodič motorového vozidla je na diaľnici povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať bezpečnú vzdialenosť. Bezpečná vzdialenosť je minimálne taká vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde za dve sekundy; ak ide motorové vozidlo kategórie M3, M2 alebo M3 vzdialenosť, ktorú prejde za tri sekundy."

    No, neviem, ako to budeme merať, neviem, ako to polícia bude zisťovať. Som zvedavý sám, ale hovorím, že keďže lepšie riešenie sme zatiaľ nenašli, tak nedávam ani vypustiť tento bod. Budem hlasovať za tento bod, ale sám som zvedavý, že ako sa uplatní. Keďže nič iné lepšie som nevymyslel, tak budiž, pán minister, ideme do toho.

    Druhý bod, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý a vážny, a vytvorila sa okolo taká diskusia hlavne na výbore pre hospodárstvo, a to je zákaz vjazdu motorových vozidiel nad dvanásť ton na cestách druhej a tretej triedy bez cieľovej adresy. Dobre viete, že skoro každý vyšší územný celok zobral neskutočne veľké úvery na to, aby zrekonštruoval a opravoval svoje cesty. Lenže cesty druhej a tretej triedy patria VÚC-kám. Tieto cesty, keď boli vybudované, neboli stavané konštrukčne na to, aby sa po nich denne preháňalo sto alebo v niektorých prípadoch aj tisíc nákladných motorových vozidiel nad dvanásť ton. Lenže nad dvanásť ton to niekedy, to je, to sú aj dvadsaťtonové megavozidlá.

    Následkom tejto jazdy sa stáva to, že tie cesty sa nerozbijú, sú nebezpečné aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky, a župy nie sú v stave, aby tieto cesty neustále opravovali.

    To, že aby sa išlo do konštrukčnej opravy týchto ciest, to už vôbec neprichádza do úvahy. To by na každom úseku bývalo niekoľko miliardové, v eurách miliardové investície, na to nie je, lebo hovorím, že už len oprava, povrchová oprava, to je tých štyri, päť centimetrov povrchovej úpravy asfaltu, vychádza VÚC-ky niekoľko desiatok miliónov eur.

    Vítam túto novelu a nesúhlasím s tým uznesením, čo prijal výbor pre hospodárstvo, aby sme zmäkčili tento paragraf. Nie, ja si myslím, že je dôležité, aby sme zakázali vjazd motorových vozidiel nad dvanásť ton na cestách druhej a tretej triedy. Samozrejme, keď je adresát zásielky, nachádza sa v mieste, kde vedie len cesta druhej, tretej alebo aj štvrtej triedy, samozrejme, nemôžeme zakázať vjazd na tieto cesty v takomto prípade. Ale v iných prípadoch už s tým mám problém. Nebude stačiť, zďaleka nebude stačiť podľa mňa zákaz len s dopravným značením. Ja si myslím, že treba zákaz dať aj do cestného zákona.

    Tretím takým neuralgickým, problematickým bodom je možnosť udeliť vodičské oprávnenie na vedenie osobných motorových vozidiel mladistvým. Zákon túto možnosť priznáva, samozrejme s protiopatrením, že vedľa takého vodiča musí byť skúsený vodič, ktorý bude evidovaný, bude mať minimálne akúsi prax. Ale to sa týka mladistvých, ktorí nedovŕšia osemnásť rokov. A čo tí ostatní?

    Pozeráme tu smutnú štatistiku z každého víkendu koľko mladých ľudí príde o život na cestách, hlavne po takých, z diskotékových záťahoch, nakoľko nemajú dostatočné skúsenosti s dením motorových vozidiel. Nesedí pri nich zodpovedná osoba, ktorá by im povedala, že no, do tejto zákruty, mojko, stodvadsiatkou nemôžeš ísť. Čo s tými vodičmi? Toto neriešime. Tam môže ísť o mesiac. Pred mesiacom ešte nemám osemnásť, tak musím mať pri sebe zodpovedného vodiča - spolujazdca. Keď už mám nad osemnásť, tak už to nie je nutné. Mám s tým problém, lebo ten mesiac až takú veľkú rolu v tom veku nezohráva. Naďalej sa budeme stretávať s tými štatistikami, ktoré som už uvádzal, a naďalej sme pre to nič nespravili.

    Bola úvaha na výbore pre obranu a bezpečnosť, hlavne z mojich úst to zaznelo, či nedať povinnosť tejto spolujazdiacej osoby aj osobám, ktoré majú vodičské oprávnenie kratšie ako rok. Čiže do roka aby museli chodiť len s takýmto doprovodom. Zaznel protiargument, a čo keď niekto potrebuje na výkon zamestnania viesť motorové vozidlo? Že nezamestnajú ho, síce už má osemnásť, ale potrebuje mať pri sebe spolujazdca, čiže túto prácu nedostane. Tak som potom navrhol, nech to dajme v noci po dvadsiatej druhej hodine, aby osoba, povedzme, do dvadsať rokov alebo osoba, ktorá nedovŕšila dvadsať rokov a ešte nemá vodičské oprávnenie dlhšie ako jeden rok, aby mala takýto doprovod.

    Je to diskriminačné, lebo máme aj v nejednom zákone už určitý vekový cenzus, aj v zákone o cestnej premávke máme vekový cenzus na veľké motorky. Tam máme dvadsaťštyri rokov. A podľa mňa správne. Čiže, ja si myslím, že skôr či neskôr budeme nútení k takejto úprave alebo podobnej úprave pristúpiť, lebo tieto nočné šialené jazdy s týmto návrhom, s touto novelou, bohužiaľ, neriešime.

    No a posledným bodom, ktorý chcem aj pozmeniť mojím pozmeňujúcim návrhom, je tá veľmi diskutovaná téma - doživotné odobratie vodičských oprávnení.

    Nazdávam sa, že ak povolíme túto úpravu, ako je teraz naformulovaná, dostaneme sa do nesúladu s právnym poriadkom, hlavne s ústavou. A o to nám hlavne ide, o ústavnosť a kompatibilitu s naším právnym poriadkom. Nemám problém s tým, ani jeden z nás, ktorí podpísali ten pozmeňujúci návrh, nemá problém s tým, aby niekomu odňali vodičské oprávnenie na doživotie aj za priestupky. Aj za priestupky, ale nie administratívno-právnym úkonom. Spravme takú úpravu, že keď niekto spraví x priestupkov, tak by sa už jednalo o trestný čin, a súd by potom mohol alebo mal právo odňať vodičské oprávnenie na doživotie. Ale nemôže sa to diaľ cez priestupkový zákon ako nejaký administratívno-právny úkon.

    Máme podobnú úpravu i pri drobných krádežiach. Drobné krádeže nie sú trestnými činmi, sú priestupkami. Ale keď spácham x priestupkov, už sa jedná o trestný čin, už môžem takúto osobu postaviť pred súd pre drobnú krádež, recidívu priestupkov a môžem ho odsúdiť.

    Kebyže pristúpime na túto úpravu, všetkými desiatimi, by som za to hlasoval. Áno, za priestupky, aby sme umožnili odňať vodičské oprávnenie na doživotie. Ale proporcionálne to musí ísť, a nie cez priestupkový zákon.

    Sprísnime trestný zákon v tomto smere. Pán podpredseda Hrušovský dal aj, my sme o tom nevedeli, dal aj príslušný návrh, s ktorým súhlasím. Ešte pozriem, ešte to podrobne pozrieme. Ale s jeho filozofiou súhlasíme, lebo, viete, presne o tu proporcionalitu ide aj v tomto prípade.

    Predstavte si, že niekoho zabijete, a použijem ten výraz, že zabijete autom pod vplyvom alkoholu. Môžete dostať, vymýšľam teraz, dvanásť rokov nepodmienečného trestu, ale zákaz činnosti viesť motorové vozidlo len na desať rokov, ani jedenásť, ani pätnásť, ani doživotie, len na desať rokov. A ste odsúdený za závažný trestný čin. A pritom tento návrh za priestupky dá oveľa tvrdší trest administratívno-právnym úkonom, že zoberie, keď máte recidívu trikrát, tak už vám odoberú vodičské oprávnenie na doživotie. No, tu je podľa mňa veľký problém s ústavnosťou.

    Takže, poďme upraviť to cez trestný zákon, alebo tak, aby to bolo kompatibilné s ústavou. Ja som navrhol, bohužiaľ, legislatívno-technicky sa nám to nepodarilo doriešiť. Hlavne, že tento zákon, tento návrh zákona prerokovávame troška v predstihu, lebo pôvodne bolo "sedemdesiatštvorka", ale sa to preradilo na dnešný deň. Lebo je aj možná taká úprava, že za prvý takýto priestupok, keď jazdíte pod vplyvom alkoholu, návykových látok, dostanete ako klasicky dva roky trest zákazu viesť motorové vozidlá. Za druhý priestupok už by dostali trvanie dĺžky tri. Za tretí päť. Za štvrtý sedem. Za piaty desať. Za šiesty pätnásť. Za siedmy dvadsať. Už to je šesťdesiatdva rokov. Máte doživotný. Je to absolútne komfortné s ústavou. Ale, lenže toto je aj legislatívno-technicky, aj čo sa týka tých dĺžok, veľmi obtiažne. Oveľa lepšie by bolo ísť ako pri drobných krádežiach, ísť cez trestný zákon. Máte ich x priestupkov, po treťom už je to trestný čin a idete. A nezávislý súd vyriekne, nie pri, no, dobre... A nehľadiac na to, že keď spravíte ten prvý priestupok pred deviatimi rokmi, na priestupok by sa malo hľadieť, že to je zahladený priestupok. Aj v prípade "trikrát a dosť" v trestnom zákone na zahladené trestné činy sa hľadí, pán minister? Nie. Že keď to spraví mladistvý, sa nehľadí. Keď sa osvedčí, keď sa osvedčí mladistvý, nehľadí sa na takýto trestný čin. Ale v prípade priestupkov sa na to bude hľadieť. Aj toto vnímam ako problém. A problém vnímam aj sčasti retroaktivity, lebo budú sa zarátavať aj predchádzajúce priestupky podľa už novej úpravy.

    Čiže ja navrhujem v našom pozmeňujúcom návrhu, aby v 1. bode v čl. I bod 45 v navrhovanom § 92 ods. 3 sa vypustilo písm. c).

    V 2. bode. V čl. I bod č. 47 v navrhovanom § 92 ods. 8 sa vypustila posledná veta.

    A v bode 3. Článok I bod č. 55 sa celý bod vypúšťa. To je vlastne tá evidencia týchto priestupkov v období desiatich rokov.

    Bohužiaľ, iné riešenie sa nenašlo. Možno ísť cez riešenie, čo navrhol pán podpredseda Hrušovský, a ísť cez trestný zákon, ale určite nie cez zákon o priestupkoch v takej forme, ako je to navrhnuté. Nemám problém s tým, keď niekto spácha tri priestupky, aby sme mu odňali vodičské oprávnenie doživotne, ale aby to boli také priestupky a s takou formou, ktorá bude v súlade s ústavou a s naším právnym poriadkom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Výnimočne musím súhlasiť s kolegom Gálom, ktorý poukázal na viaceré nedostatky, resp. prístup, ktorý by sme mohli nazvať ako trvalé trestanie vodičov, a naozaj v niektorých prípadoch neprimerané, keďže vodičské oprávnenie dnes používa možno deväťdesiat percent ľudí, a potrebujú ich aj na výkon svojej pracovnej činnosti.

    Samozrejme, že som rovnako za to, aby čo najmenej dochádzalo k administratívnemu riešeniu, ktoré má a môže mať subjektívne prvky, a nevie posúdiť ani závažnosť a mieru, povedzme, priestupkov, aj keď, povedzme, žeby boli navyšované, alebo opakované. Takže to riešenie, ktoré si, pán poslanec, hovoril, že súdy by mali, áno, je to komfortné aj s ústavou. A mám pocit, že pán minister opäť pokračuje v tej snahe obmedzovať základné ľudské práva a slobody až do miery absurdistanu, ako je napr. aj to novodefinované technické riešenie pre vodiča dvoch sekúnd. No mnohé autá, ktoré majú už takzvaný elektronický tempomat Stop and go, tak s tým problém nemajú, pretože auto automaticky zníži rýchlosť a prispôsobí sa rýchlosti predchádzajúcemu vozidlu. Takže aj z tohto vidíme, že úradníci sa zrejme na ministerstve vnútra potrebovali vyšantiť a strašiť, strašiť vodičov namiesto toho, aby samotné ministerstvo vnútra prispelo k reálnej skutočnej bezpečnosti na cestách, po čom volajú, volá aj väčšina vodičov.

  • Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len chcem sa vyjadriť stručne k tomu zákazu vjazdu tranzitu na ceste druhej a tretej triedy. Tá genéza toho je taká, že naozaj bolo treba robiť s touto situáciou niečo, pretože sú tu nielen praskajúce domy, ale zaťažené obce, cez ktoré cesty druhej a tretej triedy vedú. A preto aj ja som čakal, či rezort dopravy s týmto stavom niečo urobí. A v marci 2011, pred tromi mesiacmi, keďže nič neurobilo, som dal pozmeňovák takéhoto identicky, prakticky s týmto zákazu tranzitu. S tým, že vtedy bol zamietnutý aj koalíciou, aj, samozrejme, predstaviteľmi dopravy, predstaviteľmi rezortu dopravy aj vnútra. No teraz tu máme zase taký istý pozmeňovák.

    Ja osobne si myslím, že treba sa s tým zaoberať trošku hlbšie, že treba sa zamyslieť nad tým, ako plynú dane vyšším územným celkom, treba sa zaoberať so solídnejším výberom trás, kadiaľ ten tranzit ide. Ale treba sa s tým zaoberať nie pod tlakom praskajúcich domov, nie pod tlakom neúnosnej bezpečnosti alebo, resp. nebezpečnosti na cestách druhej a tretej triedy, ale prehodiť tú loptičku inde a bez stresu si pripraviť solídny, solídnu zmenu, alebo solídne riešenie tohto stavu. Ale nie pod stresom, keď naozaj je tu tlak občanov, je tu tlak aj polície z hľadiska bezpečnosti. Čiže prehoďme tú loptičku, dajme ten zákaz tranzitu cestám, na ceste druhej a tretej triedy automobilom nad 12 ton a potom riešme solídne riešenie, pretože tento stav je naozaj neúnosný.

    A čo sa týka kontroly originality, som chcel, som chcel pánovi Lipšicovi povedať, že zle povedal, lebo sa to týka iba ojazdených vozidiel a monopol už existuje na STK-ačku, na emisné kontroly, takže ja v tomto nevidím momentálne žiadny problém. Naopak, vidím v tom zavedenie systému a poriadku do...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, ďalší rečník v poradí je poslanec Marián Saloň. Poprosím kolegov, tento diskusný krúžok, dosť to ruší. Mohli by ste prosím vás diskutovať vonku? Pán Gál, prosím vás pekne. Ďakujem vám. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Počkajte ešte, prosím, minútku, nech sa môžu páni usadiť.

  • Počkáme na predkladateľa a spoločného spravodajcu.

  • Pán navrhovateľ, poprosím, keby ste si mohli sadnúť, aj pán spravodajca a počúvať rečníka. Ďakujem, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne nemal úmysel vystúpiť v rozprave k tomuto bodu, ale viedol ma k tomu trošku pán minister vzhľadom na to, že sa snažil vysvetliť alebo, ja neviem, hovoriť o dôvodoch, že prečo sme stiahli náš pozmeňovák, čo sa týka majákov ústavných činiteľov.

    Ja si myslím, že na výbore bola k tomu debata a môžem povedať, že chlapsky a slušne sme povedali, že prečo sťahujeme tento pozmeňovák zo zákona o cestnej premávke, hoci mal by byť súčasťou zákona o cestnej premávke a otvoríme ten istý zákon o cestnej premávke v súvislosti so zrušením priestupkovej imunity. Ale ak si dobre všetci pamätáte, tak tieto majáky vždy boli spomínané v súvislosti s priestupkovou imunitou vzhľadom na to, že riešila, tá priestupková imunita rieši len poslancov. A jeden z našich argumentov, prečo nesúhlasíme s touto, so zrušením priestupkovej imunity, boli aj majáky. Čiže nebol to jediný dôvod, keď prejdú majáky, že podporíme priestupkovú imunitu, ale bol to jeden z dôvodov. Lebo ďalší bol dôvod, že jednoducho priestupková imunita poslancov by sa mala rušiť ústavným zákonom, nie obyčajným zákonom. A ten tretí dôvod bol jednoducho, že to bude iba obyčajný nástroj na šikanovanie opozície.

    Takže asi len toľko by som chcel vysvetliť k tomuto, čo pán minister povedal. Ja si myslím, že to bola korektná debata na výbore, že prečo sme to stiahli. Neviem, prečo to bolo takto otvorené.

    Takže ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Suja. Posledný ústne prihlásený rečník, nech sa páči.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. Pán predseda, pán minister, k zákonu o cestnej premávke predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Milana Laurenčíka a Zuzany Aštáryovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 345).

    Bod 1. K čl. I, 66 bod.

    V čl. I v 66. bode v § 143c sa navrhované ustanovenie označuje ako odsek 1 a vkladá sa odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Orgán Policajného zboru vyradí staré vozidlo z evidencie, ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla najneskôr do 31. decembra 2012 predloží čestné vyhlásenie o tom, že takéto vozidlo už fyzicky neexistuje; v čestnom vyhlásení uvedie spôsob zániku vozidla." Odôvodnenie: V súčasnosti sa stále vyskytuje veľa prípadov, kedy autá neexistujú a nedajú sa teda vyradiť z evidencie, nakoľko v týchto prípadoch absentuje možnosť získania potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie v zmysle § 120 ods. 2 zákona 8/2009 Z. z.. Navrhujeme, aby sa v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. septembra 2011 zakotvila možnosť doložiť namiesto potvrdenia čestné vyhlásenie, tak ako to fungovalo v nedávnej minulosti. Týmto návrhom umožníme ľuďom, aby si vozidlá mohli dať vyradiť z evidencie, čím sa prispeje aj k "vyčisteniu" evidencie vozidiel.

    Ďakujem za slovo.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť, pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel len to kolegove odôvodnenie trošku doplniť a objasniť. V podstate sa tu jedná o nejakú amnestiu pre tých, ktorí nestihli splniť si zákonnú povinnosť, ktorá platila do septembra 2009. A existuje ešte množstvo vozidiel, ktoré sú v evidencii, ale iba papierovo, fyzicky tie autá neexistujú. A podľa súčasného platného zákona policajný orgán nemá možnosť tieto autá vyradiť, pretože dotyční, ktorí ich vlastnia, už nemôžu predložiť potvrdenie od spracovateľa druhotných surovín, pretože nemajú tam čo priniesť. Takže je to len predĺženie vlastne o rok tohto ustanovenia, ktoré platilo, aby sa "vyčistila" evidencia starých motorových vozidiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz o vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ. Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Skúsim zareagovať stručne na vystúpenia v rozprave poslancov, aj na pozmeňovacie, pozmeňovacie návrhy. S absolútnou väčšinou pozmeňovacích návrhov súhlasím.

    S návrhom pána poslanca Hrušovského, aby bol oveľa dlhší čas zákazu činnosti, potencionálne až doživotný v prípade, ak príde k usmrteniu, k usmrteniu pod vplyvom alkoholu.

    Súhlasím aj s návrhom pána poslanca Štefanca, ktorý sa týka uznávania vodičských preukazov.

    No, problém mám s pánom poslancom Gálom, resp. teda s jeho návrhom, nie s ním. Najskôr zareagujem na, na repliku, ktorá sa týkala rozostupov, rozostupov medzi vozidlami. Dnes tá situácia je taká, že rozostupy sú vyjadrené v metroch, čo je situácia, ktorá je veľmi problémová, pretože pokiaľ máte na diaľnici, pokiaľ máte vzdialenosť na diaľnici, keď je zápcha do Trnavy, no tak tam tú vzdialenosť nedodržuje nikto, samozrejme. Čiže preto je logickejšie ten rozostup merať nie vo vzdialenosti bez ohľadu na rýchlosť, ale proste časovo, v čase. Opakujem ešte raz, keď je na diaľnici zápcha, tak každý je bližšie ako 70 metrov, lebo sa posúva pomaly celá kolóna. A to nie je problém. Preto čas je veličina v tomto prípade iba logickejšia na rámcovanie vzdialenosti. Podľa mňa celkom je to zrozumiteľné. Je.

    K otázke "trikrát a dosť". No, nesúhlasím s návrhom pána poslanca Gála, ktorý by znamenal, že v prípade, keď niekto spácha prvý priestupok pod vplyvom alkoholu, môže dostať vodičský preukaz po jednom roku. Ak spácha druhý, už po dvoch rokoch. A ak tretí, znovu po roku. To nedáva zmysel. My ideme tých, čo recidivujú sústavne, trestať menej. Nemá žiaden zmysel podľa mojej mienky, to je nelogické. Môžeme diskutovať o tom, aby tie priestupky, ktorých by sa týkal doživotný zákaz činnosti, boli rádovo závažnejšie, nad 0,5 promile alebo podobne, teraz v diskusií. A zrejme bude predložený návrh v tomto smere. Ale trestať sústavných recidivistov miernejšie, miernejšie, to znamená, že druhýkrát nebude môcť dostať naspäť vodičák po roku, ale pri treťom ráze áno, to ja považujem za riešenie, ktoré, ktoré nie je celkom dobré. Pri trestnom zákone, keď sme prijali "trikrát a dosť", tak od roku 2003, kedy tento princíp v trestnom zákone platí pri násilných zločinoch a mnohé ďalšie, samozrejme, klesol počet násilných trestných činov na Slovensku o 40 % od roku 2003 do roku 2010. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných asi 15 000 násilných zločinov. V roku 2010 asi niečo do 9 000, o 40 % klesol v porovnateľnom rozmere, o 40 % približne, počet lúpeží, počet znásilnení, počet vrážd. A dôvod je ten, že máme recidivistov, ktorí páchajú násilné zločiny vo väzení dlhodobejšie, resp. trvalo izolovaných, aby nemohli byť späť v uliciach, aby nemohli späť páchať trestnú činnosť najzávažnejšieho charakteru. A cieľom tohto ustanovenia je niečo podobné, aby sme nemali ľudí, ktorí ohrozujú pod vplyvom alkoholu svoje okolie, iných účastníkov cestnej premávky, aby sme ich nemali za volantom. Áno, to môže mať výrazný, výrazne preventívny účinok. Každé rozhodnutie súdu o priestupku je preskúmateľné súdom v plnej jurisdikcii. A z tohoto pohľadu je to úplne jedno, či je to súd trestný alebo správny. Čiže toľko k proporcionalite. Pri zahladení odsúdenia, zahladenie odsúdenia aj v trestnom práve je len právna fikcia. Neznamená, že sa páchateľ trestného činu nedopustil. On sa ho dopustil, ale na určité konkrétne účely sa pri odsúdení do úvahy predchádzajúce zahladené odsúdenie neberie, ale nie pri "trikrát a dosť". Takže toľko.

    K pánovi poslancovi Saloňovi, ja som nebol na gestorskom výbore po tom, keď sa rokovalo o tom. Ja som to bral ako naozaj pomerne rozumnú, racionálnu, elegantnú dohodu koalície a opozície. Vnímal som to tak, že je to najzákladnejšia podmienka, ktorá bola verbalizovaná opozíciou, prečo nehlasovať za priestupkovú imunitu. A teraz sa nájde desať ďalších dôvodov, no tak však, v poriadku, v poriadku. Otázka potom je, ako úprimne to máme brať? Lebo dôvody sa dajú vždy vymyslieť nejaké ďalšie. To na to, to nie je problém v politike, kedykoľvek, jak na bežiacom páse. Ale ja som to bral tak, že ste to vnímali ako neproporcionálne, že na jednej strane sa nejakých privilégií vzdáva zákonodarná moc, a exekutíva, vláda nie. Tak, aby to malo byť vyvážené. To sa mi zdalo byť rozumné. A teraz sa budú nachádzať ďalšie a ďalšie dôvody teda, že toto dobre, berieme, splnené, ale ešte je dôvodov x ďalších a najväčšie riziko šikanovania, ktoré sa nedá ani uchopiť, ani, ani proste vyriešiť, ani v zákone, ani nikde, tak to by sa mi zdalo byť, pán poslanec, už také trochu hľadanie výhovoriek. Môj názor. To hovorím veľmi otvorene. Ja som naozaj bral úprimne z vašej strany, zo strany vašich poslancov, ktorí návrh predložili. Bol som, tak som sa úprimne tešil, že nakoniec z nejakej veci budú nakoniec dve dobré veci, ktoré prejdú naprieč politickým spektrom. No mrzelo by ma, keby, keby to tak nebolo nakoniec. Ale akceptujem teda, že to predložíte v rámci rokovania o priestupkovej imunite, len by som bol rád, keby naozaj to bola tá podmienka, ktorú ste ako férovú predniesli, a nebola to znovu len snaha vymyslieť ďalšie nejaké, ďalšie nejaké podmienky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Pán poslanec Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja len krátko. Keď si pozriete výstupy, čo sa týka médií, ktoréhokoľvek z našich poslancov, tak od začiatku, keď ste predložili priestupkovú imunitu, od začiatku boli tieto tri dôvody, prečo sa, prečo nepodporíme vlastne zrušenie tejto priestupkovej imunity. Nikdy sme to nepostavili len na majákoch. Ale tie majáky tam spomínané boli. A preto sme to na tom gestorskom výbore urobili tak, že sme to stiahli z tohto zákona a dali sme to, chceme to predložiť cez pätnásť poslancov do zákona o priestupkoch, kde to patrí, podľa nás, vecne vzhľadom na to, že tá diskusia bola k tomu, pri tom zákone o priestupkoch. Ja viem, že to otvorí ten istý zákon, ale práve tam to patrí. A nech sa to tam buď podporí, alebo nepodporí. A tie ďalšie dva dôvody, že prečo nesúhlasíme so zrušením priestupkovej imunity, tie stále platia. A tie platili aj predtým. To nie, že ja som si to vymyslel teraz.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Poprosil by som teraz o prestávku do 10.00 hodiny na tri minúty. Ďakujem. Chcel by som teda pripomenúť, že rozprava ešte nebola uzavretá a o 10.00 hodine bude pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, dámy a páni, poprosím o pozornosť. K tomu bodu, ktorý práve prerokúvame, to je tlač 445, je otvorená rozprava. Na návrh troch klubov by som túto rozpravu nechal otvorenú. A prešli by sme k ďalšiemu bodu z dôvodu takého, že pripravuje sa ešte pozmeňovací návrh. Ďakujem. Ďakujem za súhlas.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 388, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 393.

    Pán minister Figeľ, prosím, uveďte vládny návrh zákona. Poprosil by som o kľud v miestnosti. Páni, prosím vás, pán Hladký, Laurenčík, Fedor, keby ste išli diskutovať niekam inam, napríklad do bufetu. Pán Pado, poprosím vás, ďakujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

    Vláda vypracovala tento návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikácie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v prenesení a v upresnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v spresňovaní alebo precizovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Pozitívny prínos tohto návrhu je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý používa služby elektronických komunikácií, zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o možnostiach spotrebiteľa z hľadiska rôznych služieb na existujúcom trhu, obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku a zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v sieťach.

    Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon málo prehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k príprave nového zákona o elektronických komunikáciách. Okrem implementácie spomínaných smerníc regulačného rámca tento návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulačného orgánu. Predložený návrh zákona vláda schválila svojím uznesením č. 345 dňa 1. júna tohto roku.

    Ctená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní a následné ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosím pána poslanca Matoviča, ktorý je spravodajca určený gestorským výborom pre hospodárstvo, aby nám podal informáciu o rokovaní vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.

    Návrh bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 9. júna 2011 č. 393 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie a rozpočet, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Taky ne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 396. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 402.

    Poprosím, aby podpredseda vlády tento návrh uviedol. A poprosím pána poslanca Solymosa, ktorý je spravodajca určený gestorským výborom, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctená snemovňa, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Vláda tento návrh zákona prerokovala 8. júna a schválila ho uznesením č. 363 z tohto roku.

    Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny. Zavádza pri nepovolených stavbách súčinnosť stavebného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s návrhom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., takzvaný Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Teda ide o na seba nadväzujúce paralelné iniciatívy.

    Cieľom tohto návrhu zákona je predovšetkým sprísniť režim nepovolených stavieb, sprísnenie podmienok pre dodatočné povoľovanie stavby, podrobnejšia a presnejšia úprava výkonu štátneho stavebného dohľadu, ako aj zvýšenie informovanosti verejnosti pri veľkých a rozsiahlych stavbách.

    Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy vzhľadom na skutočnosť, že navrhovanou novelou sa zvyšujú pokuty za priestupky a za správne delikty, resp. sa dopĺňajú nové poriadkové opatrenia a trovy konania, z čoho je možné predpokladať zvýšené príjmy. Novela zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľte mi, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, požiadať vás o podporu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a o jeho odsúhlasenie.

  • Ďakujem. Slovo má teraz spravodajca pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov, pod tlačou 396.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 402 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

    Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden, jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť. A pani Zmajkovičová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chápem dôvody, ktoré viedli ministerstvo dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja k návrhu tohto zákona, pretože s čiernymi stavbami a s priestupkami v stavebnom konaní, samozrejme, sa potýkame. A myslím si, že tieto stavby, alebo vôbec, tieto zásahy traumatizujú spoločnosť a vieme o týchto problémoch.

    Napriek tomu som trošku zaskočená, pretože pán minister práve povedal, že ide o to, sprísniť postihy za priestupky v stavebnom konaní. A keďže som si prešla, som z toho prekvapená, že ak skutočne ideme sprísniť priestupky v stavebnom konaní, tak myslím si, že práve v priestupkoch by mal tento stavebný, mal by tento návrh zákona veľmi explicitne zadefinovať výšku pokuty. Nemali by sme vytvárať priestor pre korupčný, teda priestor pre korupciu v tomto prípade, pretože v niektorých prípadoch možno uložiť pokutu od výšky, od 30 do 1000 eur. Nebudem to všetko, samozrejme, máte to, kolegyne, kolegovia, pred sebou , takže nebudem hovoriť o tých všetkých pokutách.

    Ale napríklad len sa opýtam, pán minister, že za priestupok, je to písm. o), ak sa uskutoční stavba v chránenom území, alebo v ochrannom pásme bez stavebného povolenia, môže sa uložiť pokuta od 3000 eur do 170 tisíc eur. Pán minister, ja sa pýtam, kto rozhodne o tejto výške pokuty, ktorá môže byť 3000 až 170 tisíc eur? To ja si osobne myslím, že malo by to byť veľmi jasne, explicitne zadefinované, že výška tejto pokuty bude 10 tisíc eur, alebo bude 20 tisíc eur. Ale ako zadefinuje presne ten správny orgán, že tá výška má byť 3 tisíc alebo 170 tisíc eur? A potom, samozrejme, je tu za priestupky, ak sa priestupok spácha opakovane, tak možno uložiť pokuty až do výšky dvojnásobku hornej hranice. A znovu je tam slovíčko "možno". Takže môže aj nemusí. Tak ja si osobne myslím, že samozrejme dá sa toto dať do poriadku a vieme to ošetriť v druhom čítaní, ale osobne si myslím, že tento návrh zákona bol šitý horúcou ihlou. Ja verím, že boli k tomu dôvody, ale myslím si, že treba ho vrátiť na dopracovanie.

    A preto, dovoľte, aby som dala návrh v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a), že navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, žiadna faktická poznámka, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani Zmajkovičová, aj vám za vystúpenie. Ten záver som čakal, pretože je pravidelný aj v iných prípadoch, čo nie sú európske normy, všetko vrátiť na prepracovanie. Máte jednotnú formulu. Môžete ju trošku aj rozpracovať. Potrebujeme s tým niečo robiť. Mohli ste štyri roky vyriešiť tak, aby to bolo jedno, jednoznačne a tak, ako to má byť pre dobro krajiny. Pre dobro stavebníkov, tých slušných, tých, ktorí potrebujú zlepšovať prostredie, a nedoplácať už či na možno na pomalosť, byrokraciu, alebo na druhej strane na silu tých, ktorí si to vedia zariadiť.

    Toto nie je zákon o priestupkoch na cestách, kde sú jednoznačné položky a jednoznačné sadzby. Ale dotýka sa obrovského priestoru od malých až po veľké rozsiahle stavby. A tí, ktorí sú kompetentní za udeľovanie rozhodnutí, musia vyvodzovať aj súvislosti tam, kde ide o priestupok alebo správny delikt. A to posúdenie samozrejme je vecou náročnou, ale aj potrebnou. A hovorí o tom § 106, odcitujem ho len preto, lebo je vlastne odpoveďou. A môžeme to precizovať a môžeme sa o tom rozprávať na výboroch, čo aj budeme. "Pri určení výšky pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie sa prihliada na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania, jeho následok, teda dopady, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a na hodnotu stavby." Myslím, že je tam dosť veľa konkrétnych položiek, ktoré sú súčasťou odpovede na otázku v intervale, kde sa bude pohybovať skutočné rozhodnutie. A samozrejme na každé z takýchto rozhodnutí je možné aj ďalšie opravné alebo rozporové konanie.

    A ja len chcem povedať, že tento návrh zákona je potrebný, nie je šitý horúcou ihlou, ale zároveň, že pracujeme na rozsiahlej zmene, ktorou môžem nazvať nový stavebný zákon alebo stavebný poriadok, ktorý reaguje na potrebu doby. Tento pôvodný zákon je z roku 1976 a to samo osebe volá po komplexnej modernizácii legislatívnej bázy v tomto odvetví. Ale chceli sme reagovať na rozsiahlu problematiku čiernych stavieb paralelne, ako som povedal pri predložení, s novelizáciou Trestného zákona. Som rád, že sa to darí, môžete tomu napomôcť. Ak sa niečo vylepší, ja budem len rád. Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu o poštových službách.

    Vládny návrh zákona má tlač 402. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí číslo 403.

    Pán minister Figeľ, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády na dnešné naše rokovanie Národnej rady uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom tohto návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady číslo 2008/6 Európskych spoločenstiev z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa a dopĺňa Smernica 97 č. 67 Európskych spoločenstiev s ohľadom na úplne dokončenie vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva.

    Predložený návrh vytvára legislatívny rámec na poskytovanie poštových služieb a poštového platobného styku na liberalizovanom poštovom trhu s garanciou univerzálnej poštovej služby a zavedením nového modelu financovania univerzálnej služby prostredníctvom tzv. kompenzačného fondu, ktorý je tvorený príspevkami poštových podnikov a štátneho rozpočtu. S tým súvisia aj zmeny v systéme vzniku oprávnení na poskytovanie poštových služieb a zavedenie pojmu zameniteľných poštových služieb.

    Ďalšie úpravy sa týkajú najmä zavedenia prístupu do verejnej poštovej siete, spresnenia definícií statusu poštových podnikov, práv a povinností, zodpovednosti za škodu štátnej regulácie a štátneho dohľadu nad poskytovaním poštových služieb.

    Tento návrh zákona vláda schválila uznesením číslo 370 dňa 8. júna tohto roku. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu pre predložený návrh zákona v prvom čítaní a jeho následné ďalšie schvaľovanie.

  • Ďakujem. Poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárstvo, pána poslanca Janiša. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som v prvom čítaní predložil spravodajskú informáciu k návrhu zákona o poštových službách, ktorý máme pod tlačou 402.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, navrhujem, aby po rozprave Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Súčasne navrhujem, aby predmetný návrh zákona bol pridelený a prerokovali ho výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorský výbor.

    Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta tohto roku. Pán predseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Uzatváram rozpravu. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Ďakujem. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 317, spoločná správa 317a.

    Pán minister dopravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ctené dámy poslankyne a páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.

    Tento návrh zákona upravuje niektoré právne vzťahy, ktoré vzniknú pri ukončení nájomných vzťahov k bytom, ktoré boli v reštitúciách vrátené ich pôvodným vlastníkom alebo ich právnym nástupcom, a v ktorých štát reguluje nájomné. Spracovanie a prijatie zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred rokom 1989 a v súčasnom období obmedzujú súkromných vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcii.

    Tento návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo vláde 6. apríla uznesením č. 233 a je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, ktorým bol na rokovanie pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady.

    Ctené dámy poslankyne a páni poslanci, chcem vás požiadať o odsúhlasenie predloženého návrhu zákona po prerokovaní, čím sa vytvoria podmienky na praktickú realizáciu opatrení na riešenie tohto naozaj dlhoročného problému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca Stanislav Janiš má teraz slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady, ktoré prerokovali predmetný návrh zákona.

    Národná rada pridelila tento zákon: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru sociálne veci.

    Všetky výbory návrh zákona prerokovali a odporúčajú Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov v časti IV vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré všetci máme v spoločnej správe pod číslom IV.

    Gestorský výbor po prerokovaní doporučuje hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 11, 13, 14 a 15 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť; o bode 12 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor súčasne na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Súčasne ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81, § 83, 4 a 6 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Slovo má teraz pán poslanec Nagy, ktorý momentálne telefonuje, a keď dotelefonuje, tak nech sa páči. A, pán poslanec Bastrnák, prosím vás, netelefonujte v miestnosti. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný zákon je postavený na nevyváženom pohľade na celý problém, a to len z hľadiska vlastníkov reštituovaných domov, ale aj z hľadiska občanov, ktorí v bytoch reštituovaných domov bývajú ako nájomníci.

    Súbehom dvoch zákonných noriem - jedna umožnila občanom reštituovať majetok v nehnuteľnej podobe a druhá umožnila nájomcom odkúpiť si byty do osobného vlastníctva, bol to zákon, pamätáte sa niektorí 182/1993 Z. z., sa ocitli v ťažkej situácii viacnásobnej diskriminácie. V situácii, kedy sú sužovaní dlhodobou neistotou bývania, základnej potreby každej ľudskej bytosti. Žiadny spravodlivý zákon nemôže spôsobovať diskrimináciu, nemôže platiť len pre istú skupinu občanov. Občania Slovenskej republiky, ktorí sa ocitli v úplne alebo čiastočne reštituovaných domoch, si nemohli uplatniť nárok, ktorý im vznikol zo zákona 182 už spomínaného roku 1993, a odkúpiť si nájomný byt do osobného vlastníctva, čo je zjavná diskriminácia.

    Predkladaný zákon túto diskrimináciu ešte znásobuje tým, že v ich prípade už nebude platiť ani Občiansky zákonník a budú musieť svoje byty vypratať. A to bez ohľadu na platnú nájomnú zmluvu, na investície, ktoré do bytov pri ich modernizácii vložili, keďže boli to byty, typicky, teda väčšina týchto bytov, typicky boli bytmi druhej až štvrtej kategórie. V ich prípade teda štát odmieta garantovať ich právo na ochranu majetku, kým v prípade vlastníkov áno. Navyše, ak si budú takto postihnutí občania nárokovať na odškodnenie, tak ich zákon zaväzuje, a to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, deklarovať svoje majetkové pomery, čo od vlastníkov nevyžaduje. Nič také sa nevyžadovalo zo strany občanov, keď si kupovali byty do osobného vlastníctva podľa zákona 182/1993 Z. z., teraz návrh zákona áno.

    Na jednej strane sa tu vytvárajú osobitne priaznivé podmienky pre to, aby istá skupina občanov mohla vlastniť viacero bytov a rezidencie bez akýchkoľvek obmedzení, na druhej strane inej skupine občanov sa vlastnícke práva obmedzujú. Sociálne odkázaní občania podľa tohto zákona musia vypratávať byty a čakať v nejakom provizóriu, kým pre nich štát postaví sociálne byty. Toto riešenie je zo strany nájomníkov neprijateľné a odporuje všetkým štandardným normám. Tí občania, ktorí bývajú v reštituovaných domoch a nie sú sociálne odkázaní, budú musieť vypratať byty bez akýchkoľvek náhrad. Sú pozbavení dokonca práva zostať bývať tam, kde bývajú a žijú dlhé roky, a to napriek tomu, že môžu platiť zvýšené nájomné. Ak by sa obrátili na súd v Štrasburgu pre porušenie práv nájomníkov, tak takýto súd určite vyhrajú.

    Zákon, ktorý prikazuje vypratávanie bytov, spôsobí ďalšie nespravodlivosti a niekedy možnože aj ľudské tragédie. Rovnosť pred zákonom patrí k základným pilierom každej ústavy a ústavného štátu. Zákon, ktorý uprednostňuje jednu skupinu a súčasne diskriminuje druhú skupinu, musím povedať, že hrozí tu konflikt s ústavou.

    V pripravovanom zákone nejde o to, aby reštituenti mohli žiadať primerané nájomné. Ak by tomu tak bolo, potom najjednoduchším riešením, spôsobom, by bolo, keby v prípade sociálne odkázaných zvýšenie nájomného úplne alebo čiastočne reštituovaných domov kompenzovala obec alebo štát. Náklady na výstavbu nových bytov, na sťahovanie budú štát stáť nepomerne viac ako riešenie, o ktorom hovorím ja. Nemôžeme však pozerať len na ekonomickú stránku. Mnohých občanov, najmä tých starších, by vypratanie bytu, v ktorom desaťročia bývajú, vysťahovanie z prostredia, ktoré je im oporou a ktoré dôverne poznajú, stál zdravie, ak nie aj život. Je tu obava, že v pripravovanom zákone ide o to, aby noví majitelia, keďže väčšina z reštituentov svoj majetok už predala, dobrovoľne alebo vynútene, svoju špekulatívnu kúpu dobre speňažili, aby mohli vyhnať z bytov vecné bremeno, teda nájomníkov, občanov tohto štátu, ktorí byt užívajú v súlade so zákonom, platia nájomné a udržiavajú objekt v obývateľnom stave a ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť ani za akt vyvlastnenia, ani za akt reštitúcie. Vypratanie domov od nájomníkov by niekoľkonásobne zvýšilo hodnotu reštituovaných nehnuteľností. Po modernizácii môžu majitelia jednotlivé byty možnože až s 300 - percentným ziskom obratom ruky predať. Štát týmto zákonom podporuje súkromné investície úzkej skupiny podnikateľov, a to na úkor iných podnikateľov, všetkých ostatných občanov a najmä na úkor tých občanov, ktorí v takýchto domoch bývajú. Tým ochrana majetku istej skupiny súkromných podnikateľov je povýšená nad rovnosť všetkých občanov pred zákonom, nad princíp rovnosti šancí.

    Reštituenti reštituovali nehnuteľnosť s vecným bremenom. Reštituenti získali nárok, avšak nie povinnosť prevziať bytové domy do svojho vlastníctva. Reštitučný nárok si nemuseli uplatniť, pokiaľ nesúhlasili s vecným bremenom a so stavom nehnuteľnosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, štát by mal brať do úvahy zájmy a práva všetkých občanov, a nielen tých najmajetnejších. Naopak, štát má povinnosť chrániť viac tých, ktorí sú majetkovo znevýhodnení. Štát má aktívne presadzovať princíp spravodlivosti, z čoho vyplývajú jeho povinnosti priznať, že viackrát predĺžené časové obmedzenie uplatnenia si reštitučného nároku pomohlo špekulantom, a nie stabilizovaniu majetkových pomerov. Štát by mal uznať, že proces reštitúcií nebol dostatočne monitorovaný, takže viacerí reštituenti boli fiktívni, resp. nastrčení skupinou tzv. podnikateľov.

    Čo sa týka obce. Aká je tu zodpovednosť obce v tomto, v prípade tohto zákona? Reštituenti svoje podiely predali tretím osobám, čo bolo v rozpore so zákonom. Pred predajom tretej osobe mali totiž v prvom rade osloviť obec a v druhom rade nájomníkov. Obce tolerovali tieto predaje tretím osobám a samé si neuplatňovali predkupné právo, a to z dôvodov zrejme ekonomických. Tým uprednostnili ekonomické záujmy obce pred právom občana kúpiť si nájomný byt do osobného vlastníctva jedinca a obetovali v prospech celku a obchádzali zákon 182/1993 Z. z..

    Okrem týchto všeobecne platných princípov zodpovednosti musíme sa pozrieť, alebo musím pripomenúť aj nejaké medzinárodné štandardy, ktoré súvisia a ktoré budú súvisieť s ďalším uplatňovaním tohto zákona. Súd o ľudských právach v Štrasburgu niekoľko podobných prípadov už rozhodol a v každom prejednávanom prípade starostlivo zvažoval vlastnícke práva, ale aj verejný záujem. Ak sú nájomníkmi osoby, ktoré nemajú ako riešiť svoju bytovú situáciu, napríklad, že sú to starí ľudia, chorí ľudia, znevýhodnení, rozsudky sú jednoznačne v prospech nájomníkov. Motív vlastníka predať byt sa nepovažuje za dostatočný dôvod výpovede nájomníka. Súd vo viacerých prípadoch konštatoval, že štát má právo regulovať nájomné, ak je to vo všeobecnom záujme, napríklad vtedy, ak je nedostatok nájomných bytov s dostupným nájomným. Reguláciu nájomného nepovažuje za zásah do vlastníckych práv sťažovateľa.

    Teraz dovoľte, v ďalšom uvediem vám niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ale ešte pred tým musím pár slov povedať k niektorým pojmom. V rozhodnutiach súdu pre ľudské práva v Štrasburgu pod zákonom, keď uvádzajú zákon, sa nemyslí zákon vo formálnom zmysle, ale zákon, ktorý spĺňa kritériá ústavnosti, neodporuje medzinárodným zmluvám a je v súlade s právom Európskej únie. Článok 1 Protokolu 1 o práve na vlastníctvo negarantuje právo na získanie majetku, takže sa nedá interpretovať ako záväzok zmluvných strán, zmluvných štátov vracať majetok, ani nijako neobmedzuje slobodu štátu určiť rozsah reštituovaného vlastníctva a podmienky, ktorými obmedzuje reštitučný nárok.

    V prípade jedného takéhoto sporu Slovensko kontra Jantner, žiadateľ nemal na Slovensku skutočne trvalé bydlisko. Podobný prípad, je to ako podobný prípad ako Gracinger a Gracingerová kontra Česká republika. A preto jeho nárok na reštitúciu neuspel. Európsky súd pre ľudské práva odlišuje medzi nádejou reštituovať a medzi legitímnymi očakávaniami, ktoré sú v podstate konkrétnejšie.

    Ďalší pojem je nájomná zmluva na dobu neurčitú. Je nájomná zmluva na dobu neurčitú istým typom vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana vlastníctva? Doteraz na túto otázku Európsky súd pre ľudské práva nedal uspokojivú a konečnú odpoveď. Európsky súd však akceptoval, že nájom na dobu neurčitú alebo špeciálne ochraňovaný nájom dáva právo kúpiť, privatizovať byt za výhodných podmienok. Keďže nájomná zmluva je základom pre takúto možnosť kúpy, tak ukončenie takejto zmluvy vedie k porušeniu tohto práva. Ak je žiadosť kúpiť byt nedostatočne ustanovená, aby bola vymáhateľná, dáva opodstatnenú nádej, že bude realizovaná, z čoho vyplýva, že táto nájomná zmluva tvorí vlastníctvo v zmysle Článku 1 Protokolu 1 už spomínanej medzinárodnej právnej normy a má právo na ochranu.

    Ako sa postavil Európsky súd v prvom rade k ukončeniu nájmu?

    Prípadom ukončenia nájmu sa štrasburgské orgány zaoberali v prípade Turan Guerel versus Turecko. Sťažovateľ sa chcel nasťahovať do vlastného bytu, ktorý prenajal. Nájomníci sa však odmietli vysťahovať. Súd považoval túto sťažnosť za neopodstatnenú, lebo majiteľ bytu žil so svojou mamou v dostatočne veľkom byte. Navyše jeho osemdesiatštyri ročná mama potrebovala jeho sústavnú prítomnosť a starostlivosť. Nájomníci poukázali aj na to, že sťažovateľ chce byt predať a doložili tento úmysel jeho inzerátmi. Sťažovateľ sa obrátil na štrasburgský súd s odôvodnením, že bolo porušené jeho právo na pokojné užívanie majetku, pretože mu nebolo umožnené dať výpoveď nájomníkom užívajúcim jeho jediný byt.

    Európsky súd pre ľudské práva v tomto prípade vyslovil názor, že turecká legislatíva týkajúca sa ukončenia nájmu sleduje legitímny sociálne-politický účel, najmä ochranu nájomníkov v situácii, keď je nedostatok lacných bytov, resp. žiadne takéto byty neexistujú. Európsky súd preto usúdil, že obmedzenia uložené sťažovateľovi sú v súlade s požiadavkami tretej vety Článku 1 dodatkového Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru, teda možno ich považovať za oprávnenú kontrolu užívania majetku v súlade so všeobecným záujmom. Európsky súd tiež konštatoval, že na žiadosť sťažovateľa rozhodli turecké úrady o značnom zvýšení nájomného v uvedenom v byte a tým mu uľahčili bremeno, ktoré na neho uvalilo turecké právo reštrikciou týkajúcou sa užívania jeho majetku. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť vlastníka tohto bytu za neodôvodnenú.

    Ďalší prípad Spadea a Scalabrino versus Taliansko z roku 1995 hovorí o tom, že súd takisto uprednostnil všeobecný záujem, pretože nájomníčkami boli dve staršie dámy so skromnými prostriedkami a vlastník bytov nepreukázal relevantnú potrebu bývať v nich.

    Ďalší prípad je prípad z Európskeho súdu pre ľudské práva, je prípad Hutten - Csapska proti Poľsku. Je to síce prelomový prípad používania, teda užívania bytu, ale je to špecifický prípad. Išlo totiž tam nie o činžové nájomné byty, ale rodinný dom, išlo o pôvodnú reštituentku, a nie o vlastníkov, ktorí odkúpili reštituované domy alebo ich podiely. Išlo o systém zákonov a nálezov poľského ústavného súdu, ktoré neboli v plnom rozsahu politicky naplnené. V tomto prípade však Európsky súd pre ľudské práva formuloval základné princípy podobných prípadov. A tieto tri princípy vymenujem, lebo sa vzťahujú aj na prípad tohto návrhu zákona.

    Prvým princípom, ktorý by každý štát, teda, ktorý je, ktorý spadá pod pôsobnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, mal zachovať nasledovné princípy: princíp zavedenia len takej ochrany verejného záujmu, ktorý umožňuje nájomné vo výške potrebných investícií do údržby a primeraného zisku, avšak pri zachovaní nájomného bývania. Výška nájomného má teda zohľadňovať náklady opravy a údržbu domov, primeraný zisk a výnos z kapitálu vloženého vlastníkom do výstavby alebo modernizácii budovy.

    Druhý princíp je princípom zachovať nájomné na sociálne prijateľnej úrovni. Strany vlastníkov majú byť kompenzované z verejných zdrojov. Tretí princíp z Európskeho súdu pre ľudské práva sa týka ochrany vlastníckeho práva a obmedzenia vlastníckych práv za istých podmienok a práva štátu upraviť používanie majetku v súlade so všeobecnými záujmami. Európsky súd uznal za legitímny cieľ poľskej vlády regulovať nájomné v súlade s obecným záujmom, pričom bral do úvahy, že bývanie je v modernej spoločnosti základnou sociálnou potrebou. Uznal zložitosť situácie pri prechode z jedného politického, ekonomického a právneho systému do druhého a spravodlivosť odvíjal od rovnováhy medzi sledovanými cieľmi a použitými prostriedkami. Súd síce konštatoval, že sťažovateľke bolo obmedzené jej právo užívať majetok nad únosnú mieru, ale nespochybnil nájomné zmluvy. Preto sťažovateľke nebola priznaná náhrada škody v požadovanej výške skoro 80 000 eur, ale bola odškodnená za morálnu ujmu, a to vo výške 30 000 eur a potom bola priznaná aj náhrada trov súdneho konania vo výške 22 500 eur. Spolu je to viac ako 50 000 eur iba v jednom prípade. Veľký senát štrasburského súdu odporučil poľskej vláde zachovať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami vlastníkov vrátane nárokov na dosahovanie ziskov a všeobecným záujmom spoločnosti včítanie záujmu na zabezpečenia bývania pre nemajetných v súlade so zásadou ochrany vlastníckeho práva.

    Aká je aplikácia týchto záverov a princípov Európskeho súdu pre ľudské práva pre náš prípad, pre prípad nášho návrhu zákona?

    Záujmy chudobných nájomníkov majú byť chránené z verejných zdrojov. Tieto verejné zdroje vznikli pri predaji obecných podielov čiastočne reštituovaných činžových domov, avšak nevyužili sa na výstavbu lacných nájomných bytov. Obecné byty, ktoré v posledných dvadsiatich rokov sa dostali do majetku obce, po úmrtí nájomníkov boli rozdané rôznym osobám, politikom, podnikateľom, predstaviteľom rôznych záujmových skupín a ich rodinným príslušníkom. Všeobecné vypratávanie bytov, aké umožňuje návrh tohto zákona, je negovaním verejného záujmu zo strany štátu, je porušením vlastníckeho práva nájomníkov, ktorí na základe nájomnej zmluvy mali právo odkúpiť byt za výhodnú cenu. Žiadny spravodlivý zákon nemôže byť predsa revanšom. Nemôže používať neadekvátne prostriedky v záujme odstrániť staré krivdy a nemôže jedno právo nahradzovať nad právo iné, nemôže zužovať platnosť zákonov pre istú skupinu ľudí. Namiesto hľadania riešenia, ktoré by uspokojilo všetky strany, v našom prípade sa prijíma riešenie, ktoré nevyhovuje ani samotným vlastníkom, alebo aspoň nie každému vlastníkovi, a ktoré je aj pre štát zbytočne nákladné. Prevažná väčšina vlastníkov nechce žiadne vysťahovanie. Veď najmä v Bratislave komu by tie byty potom prenajali.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aké by bolo dobré riešenie?

    Pre spravodlivé zváženie celého problému je dôležité zobrať do úvahy nielen situáciu vlastníkov, ale aj situáciu nájomníkov a nestratiť zo zreteľa, že mnohí z nájomníkov vymenili byt v osobnom vlastníctve v inej lokalite za ten, ktorý sa nachádza v reštituovanom dome, keďže reštitučný nárok sa objavil až vtedy, keď byt už vymenili.

    Môj prvý návrh sa týka toho, aby sme umožnili odkúpiť si nájomný byt do osobného vlastníctva. Princíp rovnosti pred zákonom a rovnosť šancí vyžaduje, aby sa neupieralo právo občanom v pozícii nájomníkov v reštituovaných domov kúpiť byty do osobného vlastníctva, a to tak od reštituentov, ako aj od obce. Takýto zákon by bol v súlade so všeobecným záujmom. Nikoho by nepripravoval o majetok, ale ani o bývanie. Štát by primeraným spôsobom podporil kúpy bytov od vlastníkov. V čiastočne reštituovaných domoch by pomohla riešiť tento ťaživý problém legislatíva, ktorá by prikazovala spoločný predaj podielov obce a majiteľov nájomníkom. Obec by mala povinnosť predať svoj podiel podľa zákona 182/1993 Z. z. a súkromný majiteľ podľa trhovej ceny. Pre štát je toto riešenie rozhodne výhodnejšie a lacnejšie, ako stavať sociálne byty. Kompenzáciu trhovej ceny bytu by potom zobral alebo mal by zobrať štát na seba. V prípade nezáujmu o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva by nájomníci mali právo bývať v pôvodnom byte aj po postupnej deregulácii nájomného. V prípade, že na platenie zvýšeného nájomného daná osoba nemá, mala by zo zákona právo požiadať o príspevok na obecnom úrade. Toto je prijateľným riešením aj pre veľmi staré osoby, napr. osoby nad osemdesiat rokov, ktoré by sťahovanie jednoducho možnože aj zabilo. Sociálne odkázaný občan pod päťdesiat rokov zase by mal právo žiadať obec o nájomný byt s garantovaným nízkym nájomným. Takéto byty by sa nepredávali do osobného vlastníctva, zostali by v majetku obce, museli by byť však už postavené, a to v istej mestskej štvrti. Tak najmä v Bratislave, vieme, aká je situácia, ale aká je nádej, že takéto sociálne byty by sa postavili. Občan by mal právo žiadať finančnú náhradu vo výške trhovej hodnoty za uvoľnený byt v prípade, ak by sa všetci nájomníci nedohodli o odkúpení bytov do osobného vlastníctva. V prípade čiastočne reštituovaných domov by takúto kompenzáciu platil súkromný majiteľ. V prípade plne reštituovaného obytného domu, spolovice štát a spolovice súkromný majiteľ.

    Ďalší návrh sa týka alebo ďalšie dobré riešenie sa týka odstránenia povinnosti nájomníkov deklarovať svoj majetok. Podľa zákona 182/1993 Z. z. takáto žiadna povinnosť nebola a nevidím dôvod, prečo by sme mali touto povinnosťou nútiť súčasných nájomníkov, aby deklarovali majetok. Ak by to nemuseli robiť, má to svoju výhodu aj v tom, že by sa znížila byrokratická náročnosť realizácie tohto zákona. Ďalším návrhom na dobré riešenie je, aby čiastočne reštituované domy, by sa mali riešiť osobitne. Keďže obec je spoluvlastníkom, najjednoduchší spôsob je vykúpiť zvyšnú časť nájomného domu. Dôsledkom by bolo, že štát ušetril na prostriedkoch na bytové náhrady, najmä v prípade domov, kde obec vlastní väčšinový podiel. A vynaložené prostriedky na kúpy reštituovanej časti by refundoval obci samotný štát.

    Ďalším prvkom dobrého riešenia je zachovanie nájomnej zmluvy. V tom prípade, ak by to bolo tak, že by sa zachovali nájomné zmluvy, štát by sa mohol vyhnúť žalobám za porušovanie práv nájomníkov a za neoprávnenú štátnu pomoc reštituentom. Obytné domy boli totiž vyvlastnené štátom nájomníkmi a s nájomníkmi sa aj vrátili. Ďalší prvok dobrého riešenia sa týka toho, že štát bude kompenzovať zvýšenie nájomného, resp. jeho úplnú dereguláciu priamo nájomníkom po dobu, dajme tomu, siedmich rokov. Výhody tohto riešenia spočívajú v okamžitej možnosti deregulovať nájomné. A keďže výstavba sociálnych bytov vyžaduje viac finančných prostriedkov, je to ekonomicky výhodné aj pre štát.

    A nakoniec posledný prvok tohto dobrého riešenia by bolo to, že bytové náhrady obec bude prideľovať len tým nájomníkom, ktorí sa budú chcieť vysťahovať z nájomného bytu v reštituovanom dome z vlastnej vôle. Bytová náhrada má zodpovedať rozlohe. Mala byť zodpovedať rozlohe a kvalite odovzdaného bytu a najmä v Bratislave by to malo byť v tej istej mestskej štvrti. Ak obec nemá adekvátny byt voľný, by mohla ponúknuť nájomníkovi adekvátnu finančnú náhradu. Výhodou tohto riešenia by bolo to, že štát by sa vyhol žalobám zo strany nájomníkov za porušenie ich práv na pokojné užívanie nájomného bytu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som vo svojom príspevku chcel poukázať na isté súvislosti, ktoré sa týkajú nájomníkov týchto predmetných bytov, ale najmä na skutočnosť, že ak sa prijme riešenie navrhované týmto zákonom, štát bude musieť čeliť v prípade ďalších súdnych sporov na Európskom súde pre ľudské práva. A je malá nádej, že by tieto spory Slovenská republiky mohla vyhrať. Prosím pri vašom hlasovaní o tomto zákone, zvážte moje slová.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec, nebudem sa vyjadrovať k celému vášmu prejavu, ale jedna, jediná veta ma tam teda dosť prekvapila a zarazila. Poprosil by som, aby ste sa ešte raz zamysleli. Doslova ste povedali, že reštituent mal len právo, nie povinnosť prebrať reštituovaný majetok. Zdá sa mi to doslova zvrátená myšlienka, ktorú ste vyslovili, lebo si neviem predstaviť, alebo pripadá mi to tak, ak by sa k vám do domu niekto nasťahoval a povedal by vám - tu budem u vás bývať do smrti a ty máš iba právo sa rozhodnúť, či ma tu necháš alebo nie, ale nemáš povinnosť. Ako, je to podľa mňa, zvrátené. Ešte raz hovorím, reštituent má len právo, nie povinnosť prebrať reštituovaný majetok. Raz to bol jeho majetok, tak on má právo.

  • Vážený pán kolega, ja si ťa veľmi vážim a uznávam tvoje skúsenosti. ale dovoľ mi s týmto tvojím vystúpením tentokrát nesúhlasiť. Uvedomujem si, že predložená právna úprava vyvolá zásadný nesúhlas tak na strane nájomcov, ale aj na strane vlastníkov reštituovaných bytov. A nevylučujem, že aj zo strany obcí. Krivdy, ktoré boli spôsobené pôvodným vlastníkom bytových domov, sa snažil štát zmierniť a to prinavrátením ich majetku. Títo ľudia však namiesto kompenzácie často získali iba problém, nakoľko tieto nehnuteľnosti boli obývané nájomcami, nad ktorými štát držal ochrannú ruku. Ochrannú ruku, lebo za bývanie v týchto bytoch platili tzv. regulované nájomné. To znamená veľmi nízke nájomné s výškou na míle vzdialené nielen od trhového nájomného, ale aj od komunálneho nájomného, ktoré je taktiež regulované nájomné, a platí sa nájom v obecných bytoch, ktoré boli pridelené zo sociálnych dôvodov. Vlastníctvo sa nenadobúda nájomnou zmluvou. Nájom znamená a bude znamenať vždy len dočasné užívanie veci. Samo osebe nikdy nezakladá vlastníctvo. Nájomcom takýchto bytov alebo nájomcovia takýchto bytov mali dostatočný časový úsek, a to dvadsať rokov na to, aby si svoju zásadnú ľudskú potrebu a toto bývanie vyriešili. Ja nesúhlasím s tým, že štát svoju sociálnu bytovú politiku necháva suplovať osobami reštituentmi, ktorí vraj mali byť odškodnení, a to len prinavrátením ich pôvodného majetku. Uvedomujem si, že tento zákon nie je spravodlivý. Ani nemôže byť. Ale aspoň sa odvážil o riešenie krivdy, ktorú už nemôžeme tlačiť ďalej pred sebou.

  • Hlasy z pléna a nesúhlasné hlasy z balkóna.

  • Prosím, nevykrikovať. Ani z balkóna. Ďakujem. Pán poslanec Nagy reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem pekne za vaše stanoviská.

    Kolegovi poslancovi Matovičovi by som chcel len uviesť presné znenie toho, čo som ja povedal. Ja som hovoril, že reštituenti reštituovali nehnuteľnosť s vecným bremenom. Reštituenti získali nárok, avšak nie povinnosť prevziať byty, teda bytové domy do svojho vlastníctva. Chcel som upozorniť iba na to, že reštitučný nárok si nemuseli uplatniť, pokiaľ nesúhlasili s vecným bremenom a so stavom nehnuteľnosti. To je všetko. Ja som nepopieral, samozrejme, uplatnenie práva reštituentom, ale iba to, že ten nárok, ktorý si majú uplatniť, majú uplatňovať alebo rešpektovať aj s vecným bremenom. Ďakujem pekne.

  • Ďalší písomne prihlásený rečník v poradí je pán poslanec Gál. Jáj, prepáčte, pán poslanec Šebej. Som si vás doplietol. Nech sa páči. Tie fúzy to budú, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chystám sa podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Predtým, než prečítam tie pozmeňujúce návrhy, tak chcem poznamenať toto. Považujem motiváciu na, pre tento návrh zákona za legitímnu a návrh zákona považujem za čosi, čo tu už malo byť dávno, pretože dvadsať rokov trvá trápenie sa reštituentov s majetkom, ktorý im bol zobratý a ku ktorému sa nevedia dostať, a, samozrejme, že aj deregulácia nájomného tu už mala byť dávno. To ale nič nemení na veci, že proste tí nájomníci, ktorí sú v tých bytoch, nie sú sami tými, ktorí spôsobili tú situáciu. To nie oni zobrali reštituentom ich majetok, ale urobil to štát. A štát sa vyhýbal posledných dvadsať rokov riešeniu bytovej situácie ľudí, proste, ktorí bývajú v reštituovaných objektoch.

    A teraz tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú výhradne teda domov, ktoré sú v podielovom vlastníctve, to znamená, že časť tých, toho objektu vlastní reštituent alebo teda osoba, ktorá ten vlastnícky vzťah od toho reštituenta kúpila, alebo ďalšia osoba a časť v tom podielovom vlastníctve vlastníctve vlastní obec.

    Samotné návrhy:

    Prvý. V § 3 ods. 1 sa slová "podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e)" nahrádzajú slovami "podľa § 2 ods. 1 písm. a) ktorým je ku dňu účinnosti tohto zákona výlučne oprávnená osoba podľa osobitných predpisov, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá byt od nich alebo od ich právnych zástupcov nadobudla, podľa § 2 ods. 1 písm. b) ktorým je ku dňu účinnosti tohto zákona výlučne oprávnená osoba podľa osobitných predpisov alebo iná osoba, ktorá byt od nej alebo od jej právneho zástupcu nadobudla a podľa § 2 ods. 1 písm. d) a e)"."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa možnosť uplatnenia výpovede k bytom podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) návrhu zákona, výlučne v prípadoch, ak dom alebo časti domu nie sú, alebo nie je v podielovom vlastníctve obce a oprávnenej osoby alebo jej právnych nástupcov.

    Druhý návrh, v § 3 ods. 1 sa slová "ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije", tak táto pasáž sa vypúšťa. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby v prípade domov alebo ich častí v podielovom vlastníctve bolo zachované právo všetkých spoluvlastníkov podieľať sa na rozhodovaní o nakladaní so spoločnou vecou aj vzhľadom na to, že účastníkmi nájomného vzťahu na strane prenajímateľa sú všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí by aj pre prípad ukončenia nájomného vzťahu mali konať v súlade so zásadami hospodárenia so spoločnou vecou upravenými v Občianskom zákonníku.

    Tretí návrh, v § 3 ods. 2 sa za slová "podľa § 2 ods. 1 písm. c)" dopĺňajú slová "ktorý nevlastní v podielovom spoluvlastníctve s obcou".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa možnosť uplatnenia výpovede k bytom podľa § 2 ods. 1 písm. c) návrhu zákona výlučne v prípadoch, ak dom alebo časti domu nie sú v podielovom vlastníctve obce a oprávnenej osoby, ako je, alebo jej právnych nástupcov.

    Po štvrté, v § 3 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie:

    "Prenajímateľ bytu v domoch alebo v častiach domov vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v spoluvlastníctve obce a oprávnenej osoby, jej dedičov alebo inej osoby, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodov do dvoch mesiacov od nadobudnutia vecných účinkov dohody o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva k domu alebo k časti domu alebo do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k domu alebo časti domu. Výpovedná lehota je dvanásť mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

    Podielové spoluvlastníctvo domov alebo ich časti vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona trvá medzi obcou a oprávnenou osobou, jej dedičmi alebo inou osobou, ktorá tieto byty od oprávnenej osoby alebo od jej právnych nástupcov nadobudla, je obec povinná zrušiť a vyporiadať prednostne dohodou s podielovými spoluvlastníkmi. Ak nedôjde k dohode, obec je povinná do dvoch mesiacov od zmarenia alebo uzatvorenia dohody alebo teda neuzatvorenia dohody s podielovými spoluvlastníkmi podať návrh na súd na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa osobitného predpisu, 3)."

    Poznámka pod čiarou znie:

    3) § 142 zákona č. 30/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.

    Doterajšie odseky 4 až 6 sa označia ako odseky 5 až 7.

    Odôvodnenie pre tento návrh: K domom alebo k častiam domov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve obcí a oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov - teda zásady vysporiadania podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka - alebo jej právnych nástupcov, sa prednostne navrhuje zrušiť a vyporiadať existujúce podielové spoluvlastníctvo, čo umožňuje obciam buď získať výlučné vlastníctvo k jednotlivým bytom a tým rozšíriť vlastný bytový fond obce alebo finančné prostriedky ako náhradu za prikázanie domu alebo jeho časti oprávnenej osobe, resp. jej právnym nástupcom. Vlastníctvo takto získaných bytov alebo finančných prostriedkov môže byť použité na zmiernenie negatívnych dôsledkov skončenia nájomných vzťahov na nájomcov bytov, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť zákona. V nadväznosti na uvedené prednostné zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi obcou a oprávnenou osobou podľa osobitných predpisov alebo jej právnych nástupcov, sa navrhuje možnosť jednostranného ukončenia nájomných vzťahov k bytu až po úplnom vyporiadaní vzájomných vzťahov k domu alebo častiam domov v podielovom spoluvlastníctve dohodou alebo rozhodnutím súdu.

    Toľko návrh. Pre poriadok a pre istú férovosť rokovania dodávam, že stanovisko legislatívy gestorského ministerstva je negatívne. A proste legislatíva ministerstva nachádza vážne dôvody, prečo tento pozmeňujúci návrh neprijať. Chcem, aby ste pri hlasovaní o tomto návrhu vedeli aj túto informáciu. Predsa však som sa z dôvodov tuná uvedených rozhodol tento pozmeňujúci návrh spolu so skupinou poslancov podať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. To boli písomne prihlásení rečníci. A teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť. A predtým ešte požiadal o slovo spravodajca, o vystúpenie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Úvodom chcem povedať toľko, že tento návrh zákona alebo vyriešenie alebo riešenie krívd napáchaných bývalým režimom, je vedené aj vo veľmi, veľmi emotívnej rovine. Ja chápem obidve strany, aj tých, ktorí sú vlastníci bytov, aj tých, ktorí v týchto bytoch dnes na základe nájomnej zmluvy bývajú.

    Smutné na tom je, že to, že keď sa táto krivda páchala v päťdesiatych rokoch minulého storočia na vlastníkoch bytov, takže, keď chceme dnes po dvadsiatich rokoch túto krivdu nejako vyriešiť, tiež sa nedá vyriešiť tak, že opäť budú na 100 % spokojní aj jedni aj druhí.

    Skrátka, náprava tejto krivdy vždy bude zo strany jedných, druhých opäť chápaná ako sčasti krivda. Určite menšia krivda, ako sa stala v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Už tu v tejto rozprave zaznelo, že pri prevode majetku alebo bytov do osobného vlastníctva alebo privátneho vlastníctva po roku 1989 na základe zákona 182/1993 Zb. sa páchala diskriminácia, lebo nájomníci bývajúci v reštituovaných domoch túto možnosť nemali. Páchala sa diskriminácia preto, lebo po prvé, tí, ktorí bývali v takzvaných štátnych bytoch, ktoré po novembri prešli na obce a mestá, si podľa zákona č. 182 tieto byty kupovali za zostatkovú cenu. Neinvestovali pri kúpe a obstarávaní tohto bytu ani korunu. To boli jedni, jedna skupina riešenia bytov.

    Potom boli tí, ktorí bývali v družstevných bytoch. Tí, ktorí bývali v družstevných bytoch, dávali vklad, dávali vklad, keď chceli vstúpiť do družstva a dostať družstevný byt. Tento vklad bol vo výške, ak sa niektorí pamätáme z toho obdobia, vo výške dvadsať-tridsaťtisíc, čo bola mladomanželská pôžička. Na tie časy to bola strašne veľká suma. A tí, ktorí bývali v družstevných bytoch, potom anuitou si splácali tento byt. Teda, keď by som porovnal dve tieto skupiny, tak aj tí, ktorí mali družstevné byty a nemali štátne byty, už vtedy boli diskriminovaní. A potom je tu ďalšia skupina ľudí diskriminovaná. A to je, tí, ktorí sa o svoje bývanie postarali sami a postavili si rodinné domy. Tí na základe zákona 182 alebo pri prevode bytov nemali žiadne výhody preto, lebo nedostali od štátu nič, ani meter štvorcový, poriešili si to sami. Ak by som prijal filozofiu, ktorá tu zaznela od kolegu Nagya, tak teda pri spravodlivosti aj týchto ľudí vtedy sme mali odškodniť nejako, lebo boli diskriminovaní. Ale nejde to.

    Vyjadrím sa ešte k jednej vecičke, a to je deklarovanie majetku. Citlivá vec, beriem, citlivá vec, lebo sa pred štátnym orgánom alebo vecným orgánom troška obnažujete, odhaľujete so svojim majetkom. Nielen nehnuteľným, ale aj hnuteľným. No a ten hnuteľný majetok môže byť pomerne veľký. Chcem k tomu povedať toľko, že dnes, keď chcete dávky od štátu alebo sa cítite alebo ste v hmotnej núdzi, tak deklarujete všetko vrátane tých, ktorí s vami v tej vašej domácnosti bývajú. Preto si myslím, že pri tom, ak máme niekomu dať, štát má niekomu dať náhradu, má dať niekomu byt, tak je podľa mňa oprávnený aj je to podľa mňa spravodlivé, aby teda, keď niekomu ide dávať byt, tak si overím, že či, nielen mimo toho, že či má ešte nejaký byt, ale overím si jeho majetkové pomery. Lebo zas by to bola diskriminácia tých, ktorí ozaj nemajú nič, a tí, ktorí vlastnia veľký hnuteľný majetok.

    Hlavnou filozofiou tohto zákona je po dvadsiatich rokoch definitívne túto bolestivú vec vyriešiť. Ja zasadím riešenie týchto deväťstodvadsaťtri bytov do kontextu celého Slovenska, aby sme vedeli, že o akom percente bytov zhruba sa bavíme alebo riešime týmto zákonom. Bavíme sa o deväťstodvadsiatich troch bytoch, ktoré sa nachádzajú na území celého Slovenska.

    Celkovo na Slovensku bolo v roku 2001 pri sčítavaní skoro 1,9 milióna bytov, dnes po desiatich rokoch tých bytov na Slovensku je určite oveľa, oveľa viac.

    Z týchto deväťstodvadsaťtri bytov, o ktorých sa dnes bavíme, je najviac v Bratislave - sedemstošesť. V týchto bytoch býva v nájme, v regulovanom nájme 33 % nájomníkov v dôchodkovom veku. Teda zhruba tristo bytov je obsadených dnes dôchodcami. Zvyšných 67 % bytov je obsadených nájomníkmi, ktorí sú v produktívnom veku. Teda sú zamestnaní, zarábajú, tak ako zarába väčšina občanov Slovenska. Takže ten najsociálny aspekt a najbolestivejší sa týka zhruba tristo bytov.

    Teraz poviem ešte dve čísla. A to je výška nájomného. Priemerná výška regulovaného nájomného v reštituovanom dome je od 1,4 do 1,8 eura za meter štvorcový. A priemerná výška nájomného v bytoch postavených z verejných zdrojov, z ktorých sa za príspevku štátu a obce stavajú tzv. sociálne nájomné byty, tam štát stanovil priemernú výšku nájomného 3,4 eura na meter štvorcový. Teda nájom v sociálnych, komunálnych bytoch stavaných z príspevkov štátu je dvakrát tak vyšší, ako je regulovaný nájom tým istým štátom v bytoch, kde vlastníci sú reštituenti. Hovorím to preto, lebo stále sa hovorí o nesociálnom zásahu do ohrozenej skupiny dôchodcov, ktorí sú v regulovanom nájme v reštituovaných domoch. Toto je emócia, ktorá veľmi dobre sa podáva, veľmi dobre znie. Ale ja sa pýtam, ak tisíce ľudí, mladých ľudí, mladých rodín, ale aj tisíce dôchodcov platia v komunálnych sociálnych bytoch postavených s pomocou štátu 3,4 eura na meter štvorcový, tak to sociálne, spravodlivé je? A ak má takýto istý nájom platiť taký istý dôchodca, taký istý mladý človek v reštituovaných domoch, tak je to už nesociálne? Opäť diskriminácia. Opäť niečo, čo nie je podľa mňa vôbec a vôbec spravodlivé.

    Nemyslím si, že je sociálne nespravodlivé, ak deväťstošesť nájomníkov na Slovensku, z toho šesťstosedem nájomníkov v produktívnom veku bude mať taký istý nájom ako tisíce a tisíce nájomníkov v komunálnych sociálnych bytoch. Tu vidím obrovskú nespravodlivosť voči ostatným mladým ľuďom, mladým rodinám, ale aj dôchodcom, ktorí bývajú v komunálnych nájomných bytoch. A ešte väčšiu nespravodlivosť voči všetkým tým, ktorí bývajú za trhové nájomné, alebo si na svoj byt, na obstaranie bytu alebo bývania zobrali hypotéku a zadĺžili sa mladé rodiny na dvadsať - tridsať rokov. Voči týmto takto regulované nájomné je teda super nespravodlivé. A opäť je tu diskriminácia. Prečo teda nepomáhame všetkým rovnako? Nejde to.

    Preto chcem upriamiť pozornosť na ten sociálny aspekt a na tú hlavnú emóciu, ktorá tu ide voči zhruba tým tristo nájomníkom, ktorí sú v dôchodkovom veku. Ak sa táto nespravodlivosť rôznej výšky nájomného dá k niečomu prirovnať, nespravodlivosť, tak ja ju k tomuto prirovnávam. A to na Slovensku máme tisíce dôchodcov, ktorí žijú aj v neregulovanom prostredí, nie v komunálnych bytových sociálnych domoch, ale bývajú aj v neregulovanom prostredí. A nikto tu už nehovorí o mladých rodinách, nikto nehovorí o strednej vrstve, nikto nehovorí o neregulovaných podmienkach pre tých, ktorí si svoju strechu nad hlavou riešili, riešia a budú aj v budúcnosti riešiť bez pomoci štátu. A ľudí, hlavne mladých ľudí, ktorí si ročne hľadajú bývanie, a chcú si riešiť svoju bytovú otázku, tak nutnú a potrebnú, pre to aby mali rodiny, aby Slovensko ako také mohlo prežiť, týchto ľudí sú desaťtisíce ročne, ktorí si riešia svoju bytovú otázku buď to hypotékou a zadĺžením seba a svojej rodiny na desiatky rokov, alebo si to riešia cez trhový nájom.

    Ak by som prijal filozofiu dvojakého metra na nájomníkov v regulovanom nájomnom a prijal filozofiu odporcov tohto návrhu zákona, tak by som páchal nespravodlivosť, ktorá je hlavne voči mladým ľuďom, mladým rodinám, neospravedlniteľná. Ak by som prijal filozofiu odporcov tohto návrhu zákona, tak nielen voči mladým ľuďom, nielen voči mladým rodinám a nielen voči strednej vrstve, ale hlavne voči iným dôchodcom, ktorých sú tisíce, tak by som páchal nespravodlivé riešenie.

    Dámy a páni, posledné reštitúcie obytných domov boli ukončené v roku 1993. Teda v čistom čase prvé reštitúcie majú dvadsať rokov a posledné osemnásť rokov. Teda dvadsať rokov tento problém nebol riešený zo strany štátu, s výnimkou druhej Dzurindovej vlády, kedy sme zrušili regulované nájomné, dali sme tam prechodné obdobia. Ale nastupujúca Ficova vláda toto zrušila, tento problém neriešila a tak sme ho opäť posunuli. Chcem upozorniť, že toto neriešenie problému spôsobilo, že vlastníctvo v Slovenskej republike nemá pre všetkých vlastníkov rovnakú ochranu, ako hovorí ústava. Jedni vlastníci bytov môžu so svojimi bytmi voľne nakladať, prenajímať ich za trhové nájomné, ktoré je v Bratislave niekoľko sto eur, a druhí vlastníci, takí istí vlastníci, čo sa týka vo vzťahu k ústave, ktorí vlastnia reštituované byty, nemôžu s nimi nakladať slobodne, ale len za podmienok, ktoré im stanovil štát, ale ten štát, ktorý ich obmedzil, tak im neposkytol žiadnu náhradu, ako káže Ústava Slovenskej republiky.

    Za druhé. Neriešenie tohto problému spôsobilo, že nielen vlastníkov, ale aj nájomníkov štát rozdelil opäť do dvoch skupín. Jedna skupina nájomníkov, v ktorom má štát stanovené nájomné vo výške "x eur", a druhá skupina nájomníkov, kde ten istý štát stanovil vo svojich komunálnych bytoch dvakrát tak vyšší nájom. Teda nielen vlastníci, dvojaký meter, ale aj nájomníci bytov, hovorím o sociálno-komunálnych bytoch, je dvojaký meter. Chýba mi v tom logika, ale čo mi v tomto chýba, je hlavne spravodlivosť. Elementárna spravodlivosť voči čo najväčšej skupine obyvateľov Slovenska.

    A po tretie. Toto neriešenie problémov vytvorilo skupinu občanov, ktorá je suverénne najväčšia, a to je tá, ktorá sa o svoje bývanie postarala sama, či už formou trvalého nájmu alebo formou zadĺženia na desiatky rokov. A táto najväčšia skupina ľudí je skupina mladých ľudí, mladých občanov stredného veku, je to úplne nová generácia, ktorá vyrástla po novembri, a právom sa môže cítiť poškodená, lebo im štát nedal nič. Ani byt, ani regulovaný nájom.

    Ak nebudeme tento problém riešiť, čo nám hrozí, resp. hrozba je už nad nami. Hrozia nám žaloby, ktorá už je v Štrasburgu, a hrozia nám škody, ak sa rozhodne v neprospech štátu. Škody preto, že štát obmedzil nakladanie s vlastným majetkom vlastníkov. A podľa ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to za primeranú náhradu. Keďže sa jedná o deväťstošesť bytov na Slovensku zhruba z dvoch miliónov bytov na Slovensku, veľmi ťažko je možné hovoriť o verejnom záujme. Keďže regulované nájomné v reštituovaných domoch je zhruba 1,8 eura, nemožno toto považovať za primeranú náhradu, keďže ten istý štát regulované nájomné v domoch, kde sa spolupodieľal na jej výstavbe, si stanovil na 3,4 eura. Otázka je, kto tieto hroziace škody zaplatí? Škoda, ktorá reálne hrozí štátu za obmedzovanie vlastníckeho práva, tak túto škodu zaplatí štát z daní. Aj z daní tých, ktorí bývajú za trhové nájomné alebo si zobrali na krk hypotéku. Títo sa budú skladať, aj títo sa budú skladať na to, že dnes, že ešte aj dnes tu vedieme debaty o tom, či vôbec túto vec riešiť.

    A ešte sa vyjadrím k pozmeňovaciemu návrhu pána kolegu Šebeja. Naoko vyzerá ten návrh veľmi dobre. Aj spravodlivo, aj objektívne. Ale, ale, pozor, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Dnes na základe zákona, ktorý tu vláda predložila, ten vzťah medzi nájomníkom a vlastníkom skončí s vypovedaním zmluvy. A sú možné dve riešenia - a tu trošku chcem reagovať na pána kolegu Nagya - dve riešenia: buď to si nájomník s vlastníkom uzatvorí nový zmluvný vzťah, alebo obec poskytne náhradu nájomníkovi vo forme bytu a opustí tento byt alebo sa z tohto bytu vysťahuje len vtedy, ak obec mu tento byt dá. Žiadne deložovanie, žiadne vyháňanie na ulicu, v žiadnom prípade. Dostane náhradu bytu a až potom príde k uvoľneniu tohto bytu.

    Kolega Šebej navrhuje iné riešenie, kde je zmiešané vlastníctvo, vlastník a obec. Keď sa milimeter vrátim do päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy štát skonfiškoval tieto domy, bez náhrady ich teda ukradol, v týchto domoch vtedy nemal štát žiadny podiel, ani cent, ani halier. Po novembri sa tieto domy na základe reštitučného zákona vracali pôvodným vlastníkom a nie všetci pôvodní vlastníci mali doklady, ktoré ich preukazovali, že si môžu uplatniť reštituovaní nárok, nie všetci to stihli v stanovenej lehote, nie všetko bolo prededené. A preto časť tých domov, bytových domov zostala bez vlastníkov. A na základe zákona tam, kde neboli reštitúcie a boli len na 50 %, na 30 %, to, čo nebolo, ten podiel, ktorý nemal reálneho vlastníka, zo zákona prešiel na obec. Obec k tomuto vlastníctvu prišla ako slepé kura k zrnu. Vždy tieto domy patrili súkromným fyzickým osobám. Ak by sme prijali návrh kolegu Šebeja, tak tam, kde je toto zmiešané vlastníctvo, na tých sa tento zákon nevzťahuje. To značí, že robíme opäť dve kategórie vlastníkov. Jedných, ktorých riešime týmto zákonom, a druhých, ktorých neriešime. Preto, lebo súdne spory o tom, že či byt č. 2, 3, 4, 5 je súkromný a 8, 10, 15 je obecný, to sú súdne spory na päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať rokov. A opäť finančne zaťažujeme vlastníka preto, lebo aj tie znalecké posudky, aj všetky tie právne úkony a tie súdne poplatky, niekto musí zaplatiť. A bude to ten, ktorý to podá. To značí, že opäť ten vlastník. Ale čo je kľúčové, tento zákon hovorí, že ak do 31. marca nebudú dané výpovede, tak koniec. Ak prijmeme návrh pána kolegu Šebeja, vlastníkov, súkromných vlastníkov v zmiešaných domoch neriešime vôbec a odkladáme to na budúce generácie.

    A ja sa pýtam, chceme dnes definitívne toto vyriešiť? Alebo vyriešime zas opäť iba časť a časť necháme na budúce, budúci parlament alebo v budúcich rokoch? A vrátim sa k tomu, že štátu hrozí škoda. Čím skôr mi tieto veci vyriešime, tým menšia tá škoda voči štátu bude, tým menej sa všetci daňoví poplatníci budú skladať na prípadné pokuty alebo prípadnú škodu, ktorú nekonaním štát, Slovenská republika spôsobí. A to je asi tak všetko, čo som chcel zatiaľ k tomuto veľmi citlivému problému povedať. Ďakujem vám.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci, uzatváram možnosť. Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Janiš, ďakujem vám za tú analýzu, hlavne na začiatku, ktorá podľa mňa jasne ukazuje jeden základný fakt. A to je ten, že pri dosahovaní čo najspravodlivejšieho stavu sa vždycky musíme držať úplne základných princípov občianskej spoločnosti. A základný princíp občianskej spoločnosti je to, že osobné vlastníctvo by malo by čo najviac nedotknuteľné a každý človek by s ním mal nakladať podľa svojho vlastného uváženia.

    V komunistickom zločineckom režime sa nám stalo, že tu naozaj prebehla obrovská krádež a ľuďom boli ich majetky odobraté. To bola tá základná a prvá skrivodlivosť a nespravodlivosť, ktorú sa tu teraz snažíme riešiť. A aby sme ju vyriešili tak, aby ten výsledný stav bol čo najspravodlivejší, určite musíme vychádzať zo základných princípov, a nie zo situácie jednotlivých ľudí, ktorí sa, ktorých sa táto otázka týka. Lebo keď budeme vždycky riešiť iba v jednotlivosti, tak sa k spravodlivému stavu nikdy nedostaneme. Takže, ďakujem ešte raz za tú analýzu a vo väčšine veci ideologicky s vami súhlasím.

  • Pani poslankyňa Tomanová. Poprosím o kľud v miestnosti, máme posledné tri faktické poznámky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja by som predsa len považovala za potrebné upriamiť vašu pozornosť na to, že ide nájomcov, ktorých práva alebo práva ich právnych predchodcov k bytu vznikli ešte v bývalom vlastníckom režime. Teda pred rokom 1989. A dotknutí vlastníci bytov, resp. domov ich do vlastníctva nadobudli už s ťarchou existujúcich a zákonom chránených nájomných vzťahov k nim. Po vydaní predmetných nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštrukčných predpisov ani pri ich prípadných následných prevodoch na iné osoby nebol právny vzťah k predmetným bytom zo strany dotknutých nájomcov časovo ohraničený. Požívali ochranu chráneného nájmu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Teraz jednoznačne ideme useknúť túto ochranu a ideme sa, poviem, že jedna tretina ľudí sú iba starí ľudia. A čo tí ostatní, ktorí sú skutočne v sociálnej núdzi? Nemyslite si, že príspevkom na bývanie vyriešite bývanie a ochranu nájmu v tých bytoch, v ktorých ešte do roku 2017 zostanú.

  • Pán poslanec Janiš, dotknem sa iba tej deklarácie majetku, ktorú ste spomínali a ktorú ste obhajovali. Ja som mal informáciu práve, že podáte pozmeňovací návrh, že túto deklaráciu majetku by ste z návrhu zákona vypustili. Osobne si myslím, že mne je to tam trošku také, pripadá smiešne a niekedy možno aj nespravodlivé, samotná tá deklarácia majetku. Lebo ľudí, ktorí sa správali zodpovedne dlhé roky a svoje peniaze míňali rozumne a možno sporili pre svoje deti, tak tých budeme posudzovať za bohatých, a tí, ktorí svoj majetok preflákali, možno prepili, tak tých budeme posudzovať za chudobných, ktorým musíme dávať náhradný byt. Toto je taká prvá nespravodlivosť.

    A potom tá druhá situácia vlastne, ktorá logicky nastane, tak bude taká hra na slepú babu, kedy tí ľudia, ktorí sú aj bohatí, teraz rýchlo do 1. septembra sa budú zbavovať majetku, budú ho prepisovať na ľudí, ktorých zákon nepostriehne, a my budeme zákonne spokojní, sú chudobní, tak im dáme náhradný byt. Každopádne tú deklaráciu majetku považujem, ako som povedal, za takú smiešnu hru na slepú babu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Janiš, spomenuli ste vo svojom vystúpení niekoľko skupín, zabudli ste však spomenúť ešte jednu. A to nie síce veľmi veľkú, ale určite zaujímavú. A sú to tí ľudia, ktorí dostali lacno a v dobrých lokalitách zaujímavé byty len preto, že mali svojich dobrých známych na správnom mieste. Spomenuli ste číslo sedemstošesť v Bratislave, možno je dosť bytov na to, keby títo ľudia, ktorí takýmto spôsobom získali byty, ich vrátili späť a boli použité na, pre tých ľudí, ktorí bývajú v nájomných bytoch. Tým by bol vyriešený problém nájomcov, ale aj tých, ktorí v rámci reštitúcií majú oprávnenie nároky na svoj majetok. Skúste sa možno stotožniť a zamyslieť nad takýmto návrhom. A možno, že by tento problém bol riešený rýchlejšie než to, čo predkladáte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem tým, ktorí na mňa reagovali a reagovali vecne s tým, že majú iný názor trebárs, aký som ja predniesol v rozprave. Rôznosť názorov je niečo, čo nás poháňa dopredu a vždy sa dá pri pragmatickej veci o týchto veciach debatovať. Týmto ďakujem.

    A neďakujem tým, ktorí z toho robia obyčajnú emocionálnu politiku.

  • Dámy a páni, máme ešte dvoch rečníkov, tí budú pokračovať po hodine otázok. A teraz pristúpime k hlasovaniu. Dáme dve minúty prestávku, do 11.38 hodiny. A ideme hlasovať doteraz prerokované body.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 409).

    Poprosím poslanca Petra Muránskeho, spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby hlasovanie uviedol. Poprosím o kľud v miestnosti.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 409.)

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Záhumenský a v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) navrhol vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Takže, najprv musíme hlasovať o tomto bode.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh bude vrátený na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 62 za, 76 proti, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Prosím, pokračujte.

  • Nakoľko uvedený návrh neprešiel, tak, prosím, dajte hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o postúpení daného zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 79 za, 10 proti, 55 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Národná rada sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Prosím, teraz dajte návrh na pridelenie predloženého vládneho návrhu zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životného prostredie a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Zároveň za gestorský výbor určiť výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz. Poprosím, poprosím, opakovať toto hlasovanie. Prosím, nevykrikujte tu! Terajšie hlasovanie bolo neplatné, opakujeme ešte raz. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 79 za, 2 proti, 63 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Prosím Ľudovíta Jurčíka, spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 376). Nech sa páči.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 376.)

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na rokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A ďalej, aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz. Páni poslanci, tuto z pravej strany nerozumeli, poprosím zopakovať posledné dve vety. Pán poslanec Jurčík, posledné dve vety, keby ste zopakovali, lebo ctení páni poslanci nerozumeli.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz. Teší ma, že ste rozumeli.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 60 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci (tlač 327). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 327.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, dal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 1 až 14 spoločnej s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 67 proti.

    Nech sa páči, pokračujte. Návrh sme schválili zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu z rozpravy. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Chrena.

  • 87.

    Prosím, hlasujte teraz o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrena.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 79 za, 6 proti, 59 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i pripomienke z rozpravy. Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Zo 146 prítomných poslancov hlasovalo 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili. A otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, do ktorej sa neprihlásil žiaden poslanec. Rozpravu uzatváram. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci.

    Poprosím poslanca Igora Matoviča, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (tlač 372).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 144 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Národná rada vyslovila súhlas s dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou.

    Poprosím poslanca Alojza Přidala, ktorý uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (tlač 305).

    Nech sa, páči máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 305.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, k predmetnému návrhu zákona v rozprave vystúpil pán poslanec Vážny, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom, mal na to právo, odporučil nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 68 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Prosím, dajte, hlasovať najskôr o bodoch 1, 3 a 5 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch spoločnej správy 1, 3 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 2 proti, 65 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Nakoľko boli teda body 1 a 3 schválené, o bodoch 2 a 4 hlasovať nebudeme. A, pán predseda, dajte hlasovať teraz o bode 6 s odporúčaním neschváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 6 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 proti, 69 sa zdržalo.

    Tento bod nebol schválený.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte hlasovať o tom.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili. A otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, do ktorej sa neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta.

    Poprosím László Solymosa, ktorý uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 350).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pekne pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci pán Přidal, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a pán poslanec Vážny, ktorý podal návrh odložiť rokovanie o tomto návrhu minimálne do budúcej schôdze Národnej rady. Pán predseda, dajte, prosím, najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu poslanca Vážneho, a to odložiť rokovanie do budúcej schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 68 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Spoločná správa neobsahuje žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Přidala.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňujúcom návrhu poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 60 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 6 proti, 61 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    A otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 14 proti, 53 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií.

    Poprosím poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky (tlač 386). Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 386.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil pán kolega Vážny a navrhol, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto zákone. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujte o návrhu poslanca Vážneho nepokračovať v tomto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 67 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 6 proti, 60 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru a že výbory prerokujú tento návrh do 26 augusta tohto roku a gestorský do 31. augusta tohto roku.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení tohto návrhu výborom

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 80 za, 2 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Hladkého, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení... Pán poslanec o ničom nevie? Vládny návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení... Ospravedlňujem sa. Áno, nebola dokončená rozprava, prepáčte mi. Poprosím poslanca Matoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odstavec 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 3 proti, 62 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 56 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Lászlá, máme ešte dve posledné hlasovania, tak to dokončíme. Poprosím poslanca Lászlá Solymosa, aby... Prosím vás, nevykrikujte tu! Aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, tlač 396.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Zmajkovičová, ktorá predložila návrh, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím vás, dajte hlasovať o návrhu pani Zmajkovičovej.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu vrátiť zákon na dopracovanie, ktorý podala pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 67 za, 75 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 72 za, 12 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento zákon, návrh zákona sme neschválili.

    Poprosím poslanca Janiša. Pán Solymos, keby ste uvoľnili, ďakujem. Poprosím poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poštových službách, tlač 402.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nikto nevystúpil. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 78 za, 7 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru a že výbory prerokujú návrh zákona do 26. augusta tohto roku a gestorský výbor do 31. augusta tohto roku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 5 proti, 61 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    To boli všetky hlasovania.

    A dovoľte mi ešte jeden oznam. Dnes sa mali uskutočniť aj tri voľby, tak ako sú schválené v programe 20. schôdze. Chcem vás informovať, že Ústavný súd uznesením, tak ako bolo známe, pozastavil účinnosť niektorých ustanovení novely rokovacieho poriadku, ktoré bolo aj uverejnené v Zbierke zákonov. Včera sa Ústavný súd znovu zaoberal svojim uznesením z 15. júna tohto roku o pozastavení účinnosti niektorých ustanovení nášho rokovacieho poriadku a konštatoval, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté, a zrušil svoje uznesenie. Na základe uvedeného navrhujem odložiť konanie volieb do uverejnenia tohto nového uznesenia v Zbierke zákonov tak, aby sme mohli vykonať voľby podľa platného a účinného rokovacieho poriadku. Predpokladám, je všeobecný súhlas s týmto? Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady. Na margo tohto vášho návrhu a oznámenia chcem povedať, že je veľkou škodou, že ste nerešpektovali uznesenie Ústavného súdu ešte pred tým, ako bolo publikované prvýkrát.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, máte procedurálny návrh, pán poslanec?

  • Chcel by som poukázať na to, že ste porušili rokovací poriadok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Procedurálny návrh, vás poprosím!

  • ...tým, že ste nedali hlasovať o tom, že budeme hlasovať aj po dvanástej hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet dnes na 13. hodinu v rokovacej sále výboru. Ďakujem.

  • Pripomínam členom výboru pre zdravotníctvo, že o 12.30 hodine sa uskutoční rokovanie výboru pre zdravotníctvo za účasti ministra zdravotníctva a generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne k optimalizácii lôžkového fondu.

    Ďakujem.

  • Ja len pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že o 12.15 hodine máme zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, že dnes o 12.30 máme výbor. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mamojka. Nič. Ďakujem veľmi pekne, pokračujeme o 14. hodine hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie.

    Pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku. Hodinu otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 22 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 35 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vítam na rokovaní Národnej rady predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú a prosím ju, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Prosím všetkých, ktorí sú v sále, aby sa upokojili a venovali sa hodine otázok.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení rokovacieho poriadku ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomného podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Paríži, zastúpi ho ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. A dovoľte mi ospravedlniť pána podpredsedu vlády Chmela, ktorý je na služobnej ceste, zastúpi ho minister pôdohospodárstva pán Simon.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Prosím teraz, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Tibora Tótha a znie: "Pani premiérka, ako hodnotíte stav, v ktorom ste preberali republiku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, pred rokom sme prevzali Slovenskú republiku dva roky po sebe s veľkým deficitom verejných financií, rastúcim dlhom štátu, s rastúcou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, s vyše 10 -percentnou hranicou rizika chudoby. Čo je horšie, klesala zamestnanosť, klesal počet voľných pracovných miest, rástla nezamestnanosť. Prevzali sme krajinu s rastúcim dlhom štátu aj v dôsledku veľmi hlbokej krízy. Samosprávy - mínus 540 mil. eur. Nezaplatené faktúry - mínus 20 mil. eur. V rezorte dopravy celkový dlh železničných firiem takmer 1 mld. eur. V rezorte spravodlivosti dlh vyše 18 mil. eur, boli v ňom dlhy advokátom, znalcom, tlmočníkom, svedkom, dokonca aj dlžoby na odškodnom pre obete trestných činov. V rezorte zdravotníctva - dlh nemocníc 150 mil. eur, dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne 50 mil. eur. Deficit verejných financií sa blížil k 8 percentám. Dlh za roky 2009 a 2010 narástol o takmer polovicu, na 41 % z hrubého domáceho produktu. Keď zoberieme do úvahy, že Slovenská republika vďaka ozdraveným bankám nemusela zachraňovať finančný sektor, nárast dlhu bol nadpriemerný v rámci Európy. A k tomu sa pridali ďalšie problémy. Vláda bude musieť uhradiť... Ja sa ospravedlňujem. Pán podpredseda parlamentu!

  • Ospravedlňujúci hlas z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím všetkých, ktorí vyrušujú, aby prestali.

  • No tak, aby sme si k tej otázke doplnili fakty. V prípade nástenkového tendra sa občania Slovenskej republiky budú musieť vyskladať na neuznaných 11,6 mil. eur, na desiatky miliónov eur v prípade predaja emisií, na 25 mil. eur v prípade sociálnych podnikov, neuznané nároky z Bruselu, 13 mil. eur v prípade propagácie operačného programu životné prostredie a vyše 3 mil. eur v prípade bratislavského letiska.

    Riešili sme zdedené zmluvy. Poviem príklad z Úradu vlády. Nevýhodné externé paušálne zmluvy a ich rušenie, odmeňovanie z eurofondov za prácu, ktorá bola normálnou pracovnou náplňou zamestnancov, školenia vlastných zamestnancov počas dovoleniek, samozrejme platené, nefakturované náklady na energie pri prenájmoch priestorov Úradu vlády, ako napríklad Miestodržiteľský palác, alebo časti striech pre mobilných operátorov, premrštené nájomné zmluvy obrazov, napríklad v účelovom zariadení v Banskej Bystrici, dlhodobo neupravené sadzobníky na poskytovanie ubytovania v účelových zariadeniach, neuzatvorené zmluvy v grantových systémoch, obchádzanie verejného obstarávania.

    V rezorte dopravy otvorená téma tendra v železničných spoločnostiach, kde vysúťažená cena bola zjavne vyššia ako trhová. Nastavenie projektov na výstavbu diaľnic cez známe PPP projekty tak, že by to vyšlo na 30 rokov splátok ročne 700 mil. eur.

    Museli sme upravovať cesty, ktoré boli narýchlo otvárané pred voľbami, prepadajúca sa cesta R4 Svidník či D1 Studenec. A museli sme ich veľmi urýchlene začať opravovať. Studenec bol pred voľbami otvorený, po voľbách sme ho museli zavrieť. Pri Svidníku sa plánovalo slávnostné otvorenie, ale cesta sa tam prepadla ešte pred dokončením.

    Ministerstvo práce zdedilo nehospodárne a neúčelné čerpanie Európskeho sociálneho fondu v rozpore s pravidlami Európskej únie. Došlo to až tak ďaleko, že Európska komisia odmietla preplatiť Slovenskej republike prostriedky čerpané na tzv. pilotné sociálne podniky, čím sa zaťažil štátny rozpočet.

    Ministerstvo pôdohospodárstva našlo zmluvy a zdedilo zmluvy uzatvorené bez rozpočtového krytia, dokonca nad rámec v hodnote až 130 percent.

    V rezorte spravodlivosti disciplinárne konania, disciplinárne návrhy a predovšetkým trestanie sudcov, ktorí sa otvorene vyjadrovali o stave justície.

    Tlačový zákon, ktorý Reportéri bez hraníc vyhodnocovali a vyhodnotili tak, že sme z prvej desiatky krajín klesli na 44. miesto z hľadiska ochrany slobody tlače. V roku 2005 bola Slovenská republika označená medzinárodnými inštitúciami ako líder spomedzi desiatich najreformnejších krajín. Hodnotenie po štyroch rokoch aj Svetového ekonomického fóra konštatovalo výrazné zhoršenie pozície Slovenskej republiky.

    Áno, vedeli sme do istej miery, v akom stave je Slovenská republika, ale ani zďaleka nie v plnom rozsahu a v plnej hĺbke. Dali sme záväzok, že všetky problémové javy odstránime, že budeme šetriť, že nevýhodné zmluvy prehodnotíme a hlavne, že budeme pokračovať transparentným verejným objednávaním a tendrami. Dúfam, že môžeme nastúpiť kroky stabilizácie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nie. Pristúpime k otázke číslo dve, ktorá je adresovaná pani premiérke, a je to otázka od pána poslanca Petra Markoviča a znie: "Vážená pani premiérka, ktoré opatrenia vlády Slovenskej republiky považujete po roku vládnutia za najdôležitejšie a s pozitívnym dosahom na Slovenskú republiku?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zaviazali sme sa v programovom vyhlásení vlády, že obnovíme poriadok vo verejných financiách, zvýšime ich transparentnosť, zastavíme zvyšovanie deficitu a obnovíme rast ekonomiky.

    Vláda začala šetriť predovšetkým na sebe, od platov ústavných činiteľov. O to zarmútenejšia som z hľadiska predbežného rozhodovania Ústavného súdu o zastavení znižovania platov ústavných činiteľov. Znižovali sme mzdy v štátnej správe a vo verejnom sektore, znižovali sme bežné výdavky štátnej správy. Za prvý rok sme znížili v čistom reálny počet štátnych úradníkov o vyše päťtisíc. K šetreniu sme pristúpili aj spomínaným rušením nevýhodných zmlúv. Mohla by som vymenúvať jednotlivé rezorty. Začnem od seba, Úrad vlády, ktorý je rozpočtovo slabou kapitolou, ušetril viac ako 1 mil. eur, ktorý sme celý investovali do záchranných prác po povodniach. Ale môžem pokračovať aj ostatnými rezortami. Ministerstvo hospodárstva za pol roka 16 mil. eur, ministerstvo školstva za pol roka 10 mil. eur, rezort dopravy 14,4 mil. eur a tak ďalej a tak ďalej.

    Za prvý rok vlády sme dosiahli, že základné výdavky na chod štátu ku koncu mája medziročne klesli o vyše 7 percent. Zaviazali sme sa k účinnejšiemu boju proti korupcii a klientelizmu, že zvýšime vymáhateľnosť práva i transparentnosť. Otvorili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva. S prokuratúrou nám to šlo ťažko, komplikovane, ale zároveň rokovania Súdnej rady sú už verejné, otvárame súdy verejnej kontrole, vytvárame rovnaké spravodlivé podmienky pri uchádzaní sa o miesto sudcu pre všetkých, prebieha verejný výber sudcov a predsedov súdov, čo znamená koniec rodinkárstvu. Zaviedli sme zverejňovanie súdnych rozhodnutí a zmenili zásadne zákon o generálnej prokuratúre. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania, zaviedli nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií a kontrolu nad využívaním verejných zdrojov.

    To, čo dnes už považujeme za samozrejmosť, zverejňovanie všetkých zmlúv, centrálny register týchto zmlúv a vyhľadávanie, ešte stále krajiny Európskej únie vnímajú ako nadštandard. A môžem vám oznámiť, že sa to chodia k nám učiť a preberajú know-how, aby to zaviedli aj v svojich krajinách.

    Vláda Slovenskej republiky schválila novelu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, rozšírila túto právnu pomoc a všetci advokáti, vyše štyritisíc, budú do tejto právnej pomoci zapojení. Schválili sme novelu tlačového zákona, opäť jej obsah, obsah tejto novely hodnotia medzinárodné inštitúcie a hodnotia pozitívne. Čo je najdôležitejšie, naštartovali sme rast zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Je zarážajúce, ak niekto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ročný nárast zamestnanosti o 2,1 % hodnotí slovami o akýchsi hodinových pracovných miestach. Má to len dve vysvetlenia, pretože dve tretiny týchto miest sú plné zamestnanecké pracovné pomery. To jedno vysvetlenie je klamstvo a cynizmus, to druhé vysvetlenie je nevedomosť a hlúposť. Neviem, ktoré je lepšie. Možná je aj kombinácia, alebo riadenie sa heslom Čím horšie, tým lepšie, samozrejme pre niekoho.

    Som veľmi rada, že sa darí a naštartovali sme rast zamestnanosti, že klesá nezamestnanosť medziročne z 15,1 % na 13,9 %, že máme nárast nových voľných pracovných miest, medziročne o 11,3 %, že máme o sedemtisícdvesto podnikateľov, ktorí zamestnávajú, viac, ako tomu bolo v minulom období, a že sa nám podarilo dosiahnuť oživenie trhu práce. Popri týchto opatreniach nás trápilo, všetkých, a trápia ťažké dopady povodní. Okamžite - všetkých nás to trápi spoločne - okamžite sme nastúpili so záchrannými prácami a odškodňovaniami a zároveň sme spustili projekty na prevenciu. Projekty cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny umiestnili k dnešnému dňu päťtisícšesťsto zamestnancov do programu prevencií. Projekt, ktorý je projektom celej vlády, revitalizácie krajiny v prvom kole z 833 obcí, ktoré majú záujem, zahrnul 200 najrizikovejších. Máme prvé výsledky, prevencia začala fungovať a čo je dôležitejšie, vytvoríme opäť nové trvalé pracovné miesta, dvetisícpäťsto a množstvo sezónnych pracovníkov.

    A ešte, mám pár sekúnd, k rodinnej politike. Sústredili sme sa na pomoc mladej rodine, predĺžili sme materskú, zvýšili sme materskú z 28 týždňov na 34 týždňov, z 55 % na 60 %, sľúbili sme, dali sme záväzok, na predĺženie materskej na jeden rok a dosiahnutie čistého príjmu spred obdobia materskej. Zvýšili sme rodičovský príspevok a pristúpili k zvýhodneniam pri čerpaní hypoték pre mladé rodiny.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani premiérka, musím vás upozorniť, že už ste po časovom limite. Ak je treba dokončiť nejakú myšlienku, tak nech sa páči, ale musím vás upozorniť na skutočnosť, že už sme vyčerpali časový limit.

  • V tom prípade ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pokračovanie na budúce.

  • Ďakujem pekne aj pani premiérke, aj všetkým, ktorí sa zúčastnili hodiny otázok v tej časti, ktorá sa týka odpovedí premiérky.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Vítam členov vlády, ktorí prišli na hodinu otázok.

    A prvá otázka je od pani poslankyne Dariny Gabániovej, je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefovi Mihálovi a znie: "Pán minister, čo riskuje štát, ak zákonom zmení percento finančných prostriedkov pre investovanie, pre DSS z 9 percent na 3 percentá."

    Upozorňujem, že je potom možné položiť otázku, ďalšiu, doplňujúcu, v rozsahu dvoch minút.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prajem príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Chcem na úvod pripomenúť, že rozprava k novelám zákonov o starobnom dôchodkovom sporení prebehla v tejto snemovni predvčerom a včera. A ešte si myslím, že ju máme všetci v živej pamäti. Pripomínam, že v tejto rozprave sa vlastne diskutovalo k dvom návrhom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, novely zákona o druhom pilieri.

    Jeden zo zákonov bol z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, vládny návrh zákona, a druhý návrh bol poslanecký návrh, ktorý predložili poslanci SMER-u páni Kažimír, Ondruš a Počiatek.

    Už dlho sledujeme všetci zo strany predstaviteľov SMER-u otázky na to, či výška príspevku do druhého dôchodkového piliera vo výške deväť percent zo mzdy, resp. vymeriavacieho základu je alebo nie je príliš vysoká. Táto diskusia tu je v podstate od roku 2005, odkedy bol systém dôchodkového sporenia zavedený.

    Čo je podstatné, je to, že napriek rétorike, ktorú niektorí predstavitelia SMER-u vedú, a hovoria o znížení sadzby príspevku na starobné dôchodkové sporenie, v skutočnosti politická strana SMER vôbec netrvá na tom, resp. nerobí žiadne konkrétne kroky k tomu, aby sa táto sadzba znížila.

    Dôkazom je nielen štvorročné vládnutie, kedy zodpovednosť za rezort mal práve SMER, a dôkazom toho je aj na tejto schôdzi predložená poslanecká novela z dielne poslancov SMER-u. Hoci mali príležitosť vo forme tohto návrhu vyjadriť sa svojou iniciatívou aj k výške príspevku na dôchodkové sporenie a úplne pokojne mohli vo svojej poslaneckej novele navrhnúť zníženie tejto sadzby z deviatich percent na, povedzme, tri - ako sa pýtate, pani poslankyňa, vo vašej otázke - napriek tomu, že tento priestor tu samozrejme majú a je, napriek tomu sa tak nestalo.

    Ja osobne som tomu veľmi rád, a úprimne som tomu rád, pretože tomu rozumiem tak, že v skutočnosti aj politická strana SMER napriek tej rétorike, ktorá zaznieva, aj politická strana SMER si veľmi dobre uvedomuje, aký význam má zavedenie druhého dôchodkového piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v Slovenskej republike. A že si veľmi dobre uvedomuje, aký význam má nastavenie sadzby príspevkov práve vo výške deviatich percent z vymeriavacieho základu. Všetci, to znamená nielen koalícia, ale aj opozícia, si veľmi dobre uvedomujeme, že toto nastavenie je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, a keby sme to takto nastavené nemali, tak naše deti a možno aj nás samotných by v budúcnosti po dosiahnutí dôchodkového veku čakali problémy a veľmi nízky dôchodok.

    Dôkazom toho, že náš dôchodkový systém, aj keď na prvý pohľad možno dnes nie je až v takom ohrození, ale v budúcnosti ohrozený bude, je aj novela zákona o sociálnom poistení, ktorú dnes ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pustilo do medzirezortného pripomienkového konania. Súčasťou tejto novely sú aj veľmi dôležité návrhy zmien v prvom dôchodkovom pilieri, ktoré spolu so zavedením druhého piliera zabezpečia dnešnej strednej a mladšej generácii, aby v budúcnosti vôbec nejaké dôchodky nielen mali, ale aby ich výška bola na takej úrovni, aby mali na staré kolená slušný život.

    Význam druhého piliera si uvedomujú nielen politické strany, ale aj samotní ľudia. Veď preto je v druhom pilieri zaangažovaných svojou prítomnosťou jeden a pol milióna sporiteľov, a napriek dvom otvoreniam tohto systému, ktoré tu boli za predošlej vlády, zo systému vystúpil len zanedbateľný počet sporiteľov.

    Ak sa ešte vrátim k poslaneckému návrhu poslancov SMER-u, o ktorom sme rokovali včera, som rád, že okrem toho, že poslanci SMER-u rešpektujú nastavenie výšky sadzby príspevku do druhého piliera vo výške deväť percent, som rád, že si veľmi dobre uvedomujú, že v tom systéme, ktorý nám tu nechala predošlá vláda, je potrebné vykonať nevyhnutné zmeny. Napríklad uvoľniť garancie v systéme tak, aby správcovské spoločnosti mohli investovať napríklad do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, aby správcovské spoločnosti v rozumnej miere mohli investovať do akcií, aby správcovské spoločnosti mohli vytvoriť nový tzv. indexový fond. V tom sa zhodujeme, v tom je vládny i poslanecký návrh poslancov SMER-u, v podstate sú totožné.

    Na druhej strane ma však ale zarazilo pri podrobnejšom štúdiu poslaneckého návrhu poslancov SMER-u, že práve poslanci SMER-u, ktorí vo svojej rétorike brojili doteraz proti nenásytným správcovským spoločnostiam, sami navrhli, aby v nimi navrhnutom novom zmiešanom fonde dosiahol poplatok za správu majetku výšku jedného percenta zo spravovaného majetku, čo by bol historicky najvyšší poplatok v nejakom fonde, ktorý by si mohla správcovská spoločnosť vo svoj prospech a v neprospech sporiteľov zobrať.

    Ak dovolíte, zacitujem z poslaneckého návrhu poslancov Počiatka, Kažimíra a Ondruša, a prečítam vám § 63a Odplata za správu dôchodkového fondu, kde páni poslanci v odseku 2 navrhujú, odplata za správu dôchodkového fondu za jeden rok správy dôchodkového fondu určená v štatúte dôchodkového fondu, nesmie presiahnuť - a okrem tých doterajších 0,3 % z hodnoty majetku v doterajších fondoch - navrhujú, aby v novom zmiešanom dôchodkovom fonde mohol byť tento poplatok až vo výške, podľa písm. d) vo výške jedného percenta priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde.

    Je úplne šokujúce, že práve poslanci SMER-u, ktorí tu doteraz hovorili niečo o zlých správcovských spoločnostiach, o vysokých poplatkoch, sami navrhnú jednopercentný poplatok za zhodnotenie majetku, čo je, opakujem znova, čo by bola najvyššia možná, čo by bol najvyšší možný poplatok za správu fondu v histórii druhého piliera.

    Na druhej strane sa tomu nečudujem, pretože mám informácie, že títo poslanci SMER-u si tento návrh nevymysleli sami, ale vznikol vo veľmi úzkej spolupráci poslancov SMER-u s istou správcovskou spoločnosťou. Nič iné mi nezostáva konštatovať na záver ako to, že ide o jeden z ďalších dôkazov pokrytectva a falošnosti tejto politickej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Nie.

    Pristúpime k otázke číslo dve, ktorá je opäť adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefovi Mihálovi, a je od pána poslanca Richarda Švihuru, ktorého vidím v sále, takže budeme pokračovať v hodine otázok. A otázka znie: "Pán minister, ako hodnotíte aktuálne prebiehajúci pilotný projekt zapojenia nezamestnaných do záchrany a obnovy hradov Šariš a Uhrovec?"

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ďakujem za otázku. Pred pár dňami som sa bol osobne presvedčiť na hrade Veľký Šariš, ako postupujú práce a ako vyzerá projekt, ktorý sme vymysleli v spolupráci s ministerstvom kultúry. A som veľmi rád, že to, čo som predbežne počul, sa na mieste potvrdilo.

    Stretol som tam dvadsať alebo tridsať ľudí, ktorí boli predtým nezamestnaní, a dnes pomocou tohto projektu získali prácu. Získali prácu v projekte, ktorý skutočne dáva zmysel. Nie je asi celkom vhodné, aby som tu teraz sám na seba hovoril nejakú tu sebachválu. Jednoducho, odporúčam každému, kto má chvíľku času a ide okolo Bánoviec nad Bebravou aby sa zastavil na Uhrovci, resp. tí, čo niekedy navštívia alebo bývajú v Prešove, aby si urobili malý výlet na Veľký Šariš, a presvedčili sa osobne, ako tieto projekty postupujú.

    Zdôrazňujem, že ide o pilotné projekty, sú to prvé dva hrady, ktoré takto v spolupráci dvoch rezortov chceme dať do poriadku so zmysluplným využitím zdrojov z európskych štrukturálnych fondov. A zrejme v budúcom roku budeme takto pokračovať a tento projekt sa rozšíri na ďalšie hrady, resp. historické pamiatky.

    Dnes je v rámci tohto projektu zamestnaných približne päťdesiatka nezamestnaných. Ide o pilotný projekt. Dá sa predpokladať a očakávať, že na budúci rok takto vznikne spolu okolo päťsto až šesťsto pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných.

    Čiže tento projekt ja zatiaľ hodnotím ako veľmi úspešný. Samozrejme, nepredbiehajme, ešte treba vyčkať, či sa tie pozitívne signály naozaj potvrdia. Ale som rád, že takto to hodnotia aj starostovia dotknutých obcí. Som rád, že takto to hodnotia aj dobrovoľníci, ktorí sa inak lopotili na týchto hradoch bez pomoci, a že je to naozaj práca, ktorá dáva zmysel.

    Rovnako, ako dáva zmysel projekt revitalizácie krajiny, projekt protipovodňových opatrení, ktorý už spomenula pani premiérka vo svojom príhovore, a ktorý v súčasnosti dáva prácu okolo päťtisícšesťsto predtým dlhodobo nezamestnaným. A podľa všetkých signálov, ktoré máme, by sme mali v lete, uprostred leta mať takto vytvorených spolu desaťtisíc pracovných miest.

    Znovu sa potvrdzuje aj v tomto prípade, že ide o zmysluplný projekt. Rozprával som sa so starostami v regióne Stará Ľubovňa, ktorý bol vlani veľmi silno zasiahnutý povodňami. Starostovia obcí si toto opatrenie pochvaľujú, v každej obci sa takto zamestnalo okolo desať, pätnásť dlhodobo nezamestnaných. A znova, je to projekt, ktorý dáva zmysel.

    Ďakujem za otázku.

  • Ďakujem pekne. Spýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nie.

    Pristúpime k otázke číslo tri. Podpredsedovi vlády v tejto chvíli ďakujem za vyčerpávajúce odpovede.

    A opäť je tu otázka od pána Richarda Švihuru, ktorá bola vylosovaná, a je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi. A znie: "Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý obsahuje návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tichého vína zo súčasnej nulovej sadzby. Pán minister, aké dopady by malo zvýšenie dane na rozvoj našich vinohradníckych oblasti?"

    Pán minister, nech sa páči, je tu priestor pre vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, moja odpoveď bude stručná a jasná a výstižná. Katastrofálny.

  • Pán poslanec... Pán minister, zostaňte ešte, prosím vás, ešte chvíľu pri tom rečníckom pulte, pretože môžete dostať aj doplňujúcu otázku.

    Chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za takú stručnosť. Ale chcem sa vás opýtať, v čom katastrofálny?

  • Máme množstvo malých vinárov, ktorí spracovávajú produkciu z vlastného vinohradu. Zavedenie takejto dane by malo za následok vytvorenie daňového skladu u každého jedného z nich, ocajchovanie každého jedného suda, každej jednej nádoby. Problém v tejto oblasti je aj to, že kedy sa dá považovať víno za víno alebo za alkoholický produkt. To znamená, že keď máte burčiak a nemá ešte 1,2 promile alkoholu, tak to zatiaľ nie je. A chcem vidieť, že kto bude stáť nad tým sudom s tým merítkom a merať stupeň, že kedy to bude už alkohol, a kedy nie.

    Preto ja si myslím, že takéto zavedenie by malo oveľa väčšie pridané náklady ako príjem pre samotný štátny rozpočet. Ale taktiež musím úprimne povedať, že vinohradníctvo patrí na Slovensko. My dovážame nesmierne množstvo vína. Je paradoxné, že slovenské vinohradníctvo a vinárstvo dnes už produkuje kvalitné a značkové vína, ktoré sú žiadané na Slovensku ako slovenské výrobky, a takýto krok by bránil rozvoju v tejto tendencii.

    Ďakujem.

  • Ďalšou otázkou je opäť otázka pána Richarda Švihuru. Inak vám chcem poďakovať, že ste v sále, mali sme také príbehy, že si niekto vylosoval jedenásť otázok a nebol v sále.

    A je to otázka adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi a znie: "Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý obsahuje návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tichého vína zo súčasnej nulovej sadzby. Pán minister, aké dopady by malo zvýšenie dane na slovenských vinohradníkov, producentov vín a spotrebiteľov vína?"

    Poprosím teraz pani ministerku spravodlivosti, ktorá zastupuje neprítomného pána podpredsedu vlády, aby nám o vzťahu k ďalšiemu vývoju vinohradníctva a vinárstva povedala zásadné stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovolím si prečítať odpoveď ministra financií.

    Návrh na zavedenie pozitívnej sadzby spotrebnej dane z tichého vína predložilo ministerstvo financií v rámci východísk z rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 a to na základe analýzy makroekonomického prostredia, ktorá preukázala nevyhnutnosť výrazného zníženia deficitu verejných financií a potrebu vytvoriť podmienky smerujúce k rozvoju a ozdraveniu slovenskej ekonomiky po hospodárskej a finančnej kríze. Súčasne bolo potrebné predložiť do legislatívneho procesu návrh, ktorým by sa eliminovala existujúca diskriminácia jednotlivých druhov alkoholických nápojov, spôsobená rozdielnym prístupom pri ich zdaňovaní, nakoľko súčasný systém zdaňovania motivuje spotrebiteľov k presunu spotreby z viac daňovo zaťažených predmetov spotrebnej dane, ktorými sú lieh a pivo, k daňovo zvýhodnenému tichému vínu. Takéto spotrebiteľské rozhodovanie má negatívny dopad na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, čo však nie je v súlade s cieľom konsolidácie verejných financií. Sadzba dane z tichého vína sa navrhuje vo výške 33,75 eur na hektoliter, pričom príjem do štátneho rozpočtu sa predpokladá vo výške 20 mil. eur. S prihliadnutím na podmienky, za ktorých odvetvie vinohradníctva a vinárstva funguje, bolo snahou ministerstva financií vytvoriť maximálne ústretové prostredie pre slovenských výrobcov vína. A to tak, aby sa neustanovovali ďalšie povinnosti pre tých výrobcov, ktorí už sú registrovaní v súlade so zákonom o spotrebnej dani z vína, a nevznikali dodatočné finančné náklady. Vzhľadom na to, že výrobou vína na podnikateľské účely sa na Slovensku v prevažnej miere zaoberajú malé podnikateľské subjekty a štruktúra malých výrobcov vína v Slovenskej republike je v 84 percent sústredená v skupine s produkciou vína do 250 hektolitrov, nastavili sa podmienky tak, že za malého výrobcu vína sa považuje osoba s ročnou produkciou vína do 250 hektolitrov.

    Podmienky pre malých výrobcov vína sú: nie je potrebná ich registrácia ako daňový sklad, požiadať colný úrad len o zaradenie do evidencie malých výrobcov vína, pričom administratívne ide o jednorázový úkon, pri preprave vína nemusí skladať zábezpeku na daň, nie je povinný mať v zmysle daňových predpisov overené nádrže, na daňové účely bude postačujúce vedenie evidencie, ktorú sú už povinní viesť podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve, pri preprave vína nie je potrebné používať sprievodný dokument podľa daňových predpisov.

    Návrh zákona súčasne navrhuje oslobodenie od spotrebnej dane na víno vyrobené domácnosťou pre jej vlastnú spotrebu ako aj spotrebu jej blízkymi osobami a to až do množstva 1 000 litrov ročne. Táto osoba sa nemusí registrovať na colnom úrade ani podávať daňové priznanie. Prípadné negatívne dopady na výrobcov vína na Slovensku možno eliminovať cez vyššie využitie európskych fondov, to jest z operačných programov podpory pre vinohradníkov a vinárov. Za týmto účelom je však potrebné najmä zo strany ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a organizácií riadených týmto ministerstvom transparentne nastaviť podmienky na čerpanie podpôr z národných prostriedkov, ktoré pre určité opatrenia pripúšťa nariadenie organizácii trhu s vínom pre slovenských výrobcov vína, ktoré by boli dostupné pre každého pestovateľa hrozna alebo výrobcu vína. Dopad na spotrebiteľov, konzumentov vína sa predpokladá vo výške približne 35 centov na 0,75 litra spotrebiteľského balenia vína.

    Ministerstvo financií na základe vyššie uvedeného názoru, na základe vyššie uvedeného toho názoru, že návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov významným spôsobom nezvyšuje administratívnu záťaž vinárov, ale naopak v maximálnej možnej miere využíva na daňové účely to, čo je už výrobca vína povinný dodržiavať podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve a súvisiacich nariadení EÚ. Možné negatívne dopady na výrobcov vína v SR možno eliminovať cez vyššie využitie európskych fondov a to prostredníctvom operačných programov podpory pre vinohradníkov a vinárov. V prípade nepriaznivých dopadov na zamestnanosť v oblasti vinohradníctva a vinárstva, ktoré poskytuje pre vysoký podiel ručnej práce zamestnanie veľkému počtu sezónnych pracovníkov, je potrebné preskúmať možnosti uvedené v návrhu nariadenia vlády o podpore podnikania v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, týkajúce sa možnosti poskytovania dotácie na zamestnanosť, transparentne nastaviť podmienky na čerpanie podpôr z národných prostriedkov, ktoré pre určité opatrenia pripúšťa nariadenie o organizácii trhu s vínom pre slovenských výrobcov vína tak, aby boli dostupné pre každého pestovateľa hrozna alebo výrobcu vína, a podpory orientovať najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky. A predpokladá sa vplyv na domácnosti spotrebiteľov vína a to zvýšením ceny spotrebného balenia o 35 centov.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pýtam sa pána poslanca, či má doplňujúcu otázku. Nie.

    Ďakujem pekne, že ste zastúpili pána podpredsedu vlády a ministra financií.

    Skôr, ako dám priestor na odpoveď na ďalšiu otázku, poprosím všetkých, ktorí v tejto sále potrebujú rozprávať s ministrami, aby tak robili kultivovanejšie. Páni poslanci, ktorí rozprávate s pánmi ministrami, vyrušujete hodinu otázok a odpovedí.

    Piatou vylosovanou otázkou je otázka pána Richarda Rašiho, ktorý je v rokovacej sále. Takže otázka, ktorá je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Uhliarikovi, znie: "Prečo redukujete geriatrické lôžka, napríklad v Bratislave či v Banskej Bystrici, keď odborníci vrátane hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky tvrdia, že tým narúšate starostlivosť o geriatrických pacientov. Pýtam sa vás to ako stopercentného akcionára Všeobecnej zdravotnej poisťovne."

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Zásadne odmietam tvrdenia, že po optimalizácii siete nemocníc sa zhorší poskytovanie zdravotnej starostlivosti, či už pre geriatrických alebo pre akýchkoľvek iných pacientov. Konkrétne geriatrickú starostlivosť totiž považujeme za rovnako dôležitú ako iné segmenty, preto neredukujeme objem finančných prostriedkov. A to je dôležité si uvedomiť, že neredukujeme objem finančných prostriedkov tam, ktoré sú určené na liečbu či už geriatrických alebo iných pacientov. Pri zmenách, ktoré sa týkajú počtu lôžok na konkrétnych oddeleniach, zodpovedne sme zvažovali potreby pacientov so zreteľom na zachovanie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Nezazmluvnenie niektorých oddelení, konkrétne sa pýtate, pán poslanec, v Banskej Bystrici alebo v Bratislave, síce v Banskej Bystrici sme navrhli redukciu geriatrického oddelenia, ale zároveň sme posilnili geriatrické oddelenie vo Zvolene a reprofilizovali sme časť lôžok v Banskej Bystrici, ktoré budú slúžiť chronickým a starším pacientom.

    Súčasťou optimalizácie siete lôžkových zariadení je aj návrh na vznik nových geriatrických zariadení, čo zjavne ste si nevšimli, pretože po reprofilizácii sme navrhli vznik napríklad takéhoto oddelenia v Trnave, pretože tento kraj nemá podobné zdravotnícke zariadenie. Všeobecná zdravotná poisťovňa pristúpila k zmenám aj v prípadoch, keď napríklad niektoré geriatrické oddelenia boli využité na menej ako 50 percent a pacientov z týchto oddelení je možné hospitalizovať na príbuzných oddeleniach v rámci nemocnice, kde dostanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť, napríklad na internom oddelení.

    Z revíznych kontrol Všeobecnej zdravotnej poisťovne tiež vyplynulo, že viaceré oddelenia nespĺňali personálne kritériá, čo je v súčasnosti v rozpore s platnou legislatívou. Uvedomujeme si, že starí a chorí ľudia potrebujú komplexnú starostlivosť a prioritnou úlohou jak zdravotnej poisťovne, tak ministerstva zdravotníctva je zabezpečovať túto časť zdravotnej starostlivosti o starých ľudí.

    Sociálna starostlivosť ale je v kompetencii prác ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že snaha ministerstva zdravotníctva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tomto smere vôbec nie je niečím novým. Opoziční poslanci si možno spomenú, že s myšlienkou potreby masívnej reštrukturalizácie lôžok prišiel aj jeden z predchádzajúcich ministrov za stranu SMER, pán Ivan Valentovič, a to v roku 2007. Budem citovať správu, ktorú napísal pán bývalý minister Valentovič dňa 23. mája 2007, citujem: "Z analýzy uskutočnenej pracovnou skupinou ministerstva zdravotníctva vyplynula potreba optimalizácie siete poskytovateľov cestou reprofilizácie až 6 193 lôžok. V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť, že naše reprofilizačné aktivity smerujú k optimalizácii cca 3 300 lôžok, čiže zhruba polovicu pôvodného zamýšľaného množstva. Časť lôžok, ktoré sú v analýze označované ako chronické - čiže súvisí to aj s vašou otázkou, pán poslanec Raši - supluje vo veľkej miere sociálne lôžka. Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že zníženie počtu nadbytočných lôžok musí smerovať k reprofilizácii celých lôžkových častí nemocníc." Toľko citácia správy pána ministra, bývalého, Valentoviča z dňa 23. mája 2007.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, kto je to sme? Sme zvažovali, sme sa rozhodli? Kto dáva "skupine sme" právo rozhodovať o živote a smrti geriatrických pacientov? Pretože hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky hovorí, že návrh nebol konzultovaný s odbornými lekárskymi spoločnosťami, ani s hlavným odborníkom, nebol konzultovaný ani so školami, ktoré vychovávajú a zabezpečujú výučbu a vychovávanie nových lekárov geriatrov. Ďalej, citujem: "Návrh nerešpektuje bazálne demografické danosti a trendy. Za druhé, jednodňová zdravotná starostlivosť je u geriatrických pacientov veľmi ťažko aplikovateľná. Za ďalšie, využiteľnosť lôžok na týchto oddeleniach bola jedna z najvyšších." Tak, kto je to "sme", čo dal, "naša skupinka" alebo, ako sa voláte, kto dal vám právo rozhodnúť o týchto pacientoch?

    Za ďalšie, slovenská geriatrická spoločnosť, ktorá združuje geriatrov, takisto vraví, že tento návrh nebol s nikým konzultovaný a svedčí, citujem, "o absolútnej neznalosti predmetnej problematiky súčasného stavu medicínskeho odboru geriatria a všetkých súvislostí s ním spojených. A napriek demografickému vývoju je redukcia postelí odboru geriatria výrazne vyššia, ako ohlásených 10 percent a pri jej realizácii môže dôjsť k zníženiu lôžok a narúša sa kontinuita starostlivosti o geriatrických pacientov." Toto je zase vyhlásenie Slovenskej geriatrickej a gerontologickej spoločnosti.

    Tak sa teda pýtam, keď hlavný odborník ministerstva zdravotníctva ani geriatrická a gerontologická spoločnosť nebola prizvaná na rokovania o redukcii, kto je tá "skupina sme" rozhodovali, aby sme všetci vedeli, kto je za rušením lôžok pre seniorov a geriatrických pacientov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, keby ste pozorne počúvali, tak by ste počuli, že to "sme" znamená Všeobecná zdravotná poisťovňa a ministerstvo zdravotníctva. To je prvá odpoveď.

    Druhá odpoveď je, že od januára 2011 prebiehajú rokovania s jednotlivými oddeleniami a nemocnicami práve aj čo sa týka redukcie akýchkoľvek iných lôžok, napríklad v tomto prípade aj geriatrických. To je odpoveď druhá.

    A tretia odpoveď vašej obložnosti, revíznymi kontrolami bolo zistené to, čo som povedal vo svojej správe, a to, že na niektorých oddeleniach, ktoré boli redukované, bola obložnosť menej ako 50 percent. Ak ste pozorne počúvali, my zakladáme aj nové geriatrické oddelenia práve na základe zvýšenej dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

    Ďalšia odpoveď, prečo napríklad niekde nie sú, prečo napríklad niekde je tá obložnosť vyššia, ako hovoríte. Pretože sa suplujú sociálne lôžka. A toto, sám uznáte, že nie je možné financovať z peňazí zdravotného poistenia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na vážnosť chvíle, nech mi je dovolené, pán poslanec Gaľa ma požiadal, aby som upozornil všetkých, ktorí sú v sále, že prvý dôkaz o zrušení lôžok je v evanjeliu, keď Kristus povedal tomu, čo ho vyliečil: "Vstaň, zober svoje lôžko a choď." Ale ja som to chcel odľahčiť, pán kolega, nič viac a nič menej.

    Takže ďalšia otázka bude od pána Dušana Jarjabka... A to nebolo korektné, pán kolega, bývalý predseda parlamentu, lebo som nikoho nenapádal.

    Dušan Jarjabek dal otázku ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi a otázka znie: "Koľko bude stáť oblepenie Policajného zboru nálepkami "Pomáhať a chrániť"? Myslím tým finančné prostriedky od návrhu po oblepenie."

  • Pán poslanec, taký náš predbežný odhad je, že to bude stáť približne 10 eur na jedno auto. To znamená, že budeme to robiť priebežne, ale nebude to viac ako radovo desiatky tisíc eur, lebo tých áut je radovo tisíce, nebudú všetky oblepené, sú aj civilné autá. Ale som rád, že sa tak zaoberáte práve otázkou šetrenia v rezorte, poviem to na konkrétnom jednom príklade. Nebudem hovoriť o IT zmluvách, nákupoch techniky, veľké veci, milióny, kde sme ušetrili, môžem aj to, to možnože si potom nechám na doplňujúcu odpoveď, keď budete reagovať.

    Poviem Deň polície. Deň polície je skvelá akcia, ktorá sa koná každý rok, kde chodia rodiny s deťmi, kde je vystavená policajná technika, kde sú ukážky špeciálnych jednotiek. Je to veľmi fajn rodinný deň. Takže na porovnanie. V roku 2010 stál Deň polície 130 tisíc eur. Bolo to vlastne robené, nebolo to robené v priestoroch Policajného zboru, ale boli tam zaangažované viaceré súkromné firmy. Stotridsaťtisíc. V tomto roku za obrovskej účasti na policajnej akadémii z našich vlastných prostriedkov 60 tisíc. Ubezpečujem vás, že len ten rozdiel vysoko postačí na prelepenie všetkých policajných áut, možno na niekoľko rokov dopredu. A tie väčšie čísla, tie miliónové, si nechám na doplňujúcu potom odpoveď. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec, zrejme chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ste úplne zbytočne v sebaobrane, ja to naozaj nemyslím nekorektne, úplne zbytočne, ako ironizujete a čakáte odo mňa nejakú podvratnícku otázku v tejto chvíli. Nebude žiadna. Bude normálna, korektná otázka v tom zmysle, že keďže ste sa rozhodli pre oblepenie polície, iste máte výsledky z takéhoto počinu, ktorý bol v Českej republike.

    A mňa by zaujímalo úplne, naozaj pragmaticky, o koľko napríklad v Českej republike klesla nehodovosť po tomto oblepení? Alebo vôbec, alebo nehodovosť, ako sa to prejavilo v Českej republike, keď sa tento slogan pred niekoľkými rokmi zaviedol? A viem, že aj v iných štátoch to je, čiže v podstate nič nového pod slnkom. Naozaj ma zaujímajú tie - zmysel tých vašich rozhodnutí - prečo ste sa rozhodli konkrétne pre tento počin vy v rámci súčasnej polície? Korektné, nie?

  • Ja som dal informácie ohľadne toho policajného dňa, lebo ja si myslím, že je korektné informovať aj o úspore verejných prostriedkov, lebo na to ste sa vlastne pýtali. Takže tak, keď sa pýta poslanec, tak je zodpovednosťou ministra komplexne odpovedať, aby mal čo najviac informácií.

    A teraz k tým vašim, k tej vašej otázke. Neviem, či sa dá nájsť príčinná súvislosť medzi tým, aby policajné, hasičské... A hasičské autá budú mať tiež "Pomáhať a chrániť". Bude menej požiarov? Neviem. Proste, budem informovať prvý júlový týždeň, to bude o týždeň, možno maximálne o dva, o výsledkoch nápadu trestnej činnosti, nehodách, smrteľných, ťažkých zraneniach za prvý polrok tohoto roku, teda, ktorý končí vlastne dnešným dňom. Tie čísla sú veľmi nádejné, musím povedať, čo sa týka násilnej trestnej činnosti, objasnenosti, smrteľných nehôd, celkového počtu nehôd. No, čiže to si nechám na informovanie osobitné. Ale podľa mojej mienky, to heslo by malo vlastne symbolizovať základné poslanie polície. Problém našej polície je aj v tom, že ešte stále je vnímaná, možno ešte z čias minulého režimu, ako primárne represívny orgán. Aj tu v parlamente sú celoživotní bojovníci proti policajnému štátu. No a teraz našou snahou je, našou snahou je, aby polícia bola vnímaná ako inštitúcia, ktorá tu na ochranu slušných ľudí existuje a pre nich tu je, ich chráni, im pomáha. Áno, voči gaunerom by mala byť tvrdá, represívna. A zmeniť ten, aj ten imidž polície nebude vecou jedného hesla, to nebude nejaké magické riešenie. Snažíme sa aj reformou Policajného zboru, aj novým systémom hodnotenia, áno, aj tým, že chceme, aby bolo viditeľné základné poslanie polície a našich zložiek. Chceme postupne, aby ľudia viac dôverovali polícii, aby ju vnímali, že je tu pre nich, pre ich ochranu, pre ich pomoc. Nebude to zo dňa na deň, ani len po nálepkách, bude to dlhotrvajúci proces.

    A tá dôveryhodnosť polície je dôležitá aj preto, aby aj polícia mala zľahčenú prácu. Ak jej budú viacej občania dôverovať, tak sa im bude lepšie spolupracovať a polícia tým pádom bude mať aj lepšie výsledky. Či tam je, bude priama súvislosť s dopravnými nehodami, neviem. A neviem, či v Českej republike alebo kdekoľvek inde nejaký takýto výskum robili. Hovorím, mohol by som vám povedať za prvý polrok, že aké skvelé sme dosiahli výsledky a proste úplné štatistiky priniesť, budú zverejnené, samozrejme. Ale to nie je, toto nie je cieľom tejto akcie. Je naozaj cieľom, aby aj policajti, ale aj občania a aj tí policajti, ktorí celkom takto nekonajú, lebo aj tých je dosť, musíme si povedať, aby proste mali vizuálne na očiach, čo je ich základné poslanie. Ich základné poslanie nie je ľudí ani naháňať, ani šikanovať, ale skôr naozaj chrániť a pomáhať im. Takže ja si myslím, že to je úplne v poriadku a sa vám to, dúfam, bude páčiť.

  • Ďakujem. Otázka číslo sedem je od pána poslanca Milana Gaľu, ktorého vidím v miestnosti. Je adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Lucii Žitňanskej: "Pani ministerka, ako hodnotíte stav, v ktorom ste pred rokom preberali svoj rezort? A aké zásadné kroky ste podnikli na zlepšenie fungovania ministerstva?"

    Máte niečo cez štyri minúty, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán poslanec, prevzala som rezort v stave, keď súdy majú menej ako 30-percentnú dôveryhodnosť, kedy slušní, nepohodlní sudcovia boli zastrašovaní, kedy všetky prieskumy hovoria o tom, že slabá vymožiteľnosť práva nie je len problémom demokracie, ale aj podnikateľského prostredia a ďalšieho ekonomického rozvoja. A preberala som rezort v stave s dlhmi, len osemnásť, len na dlhu voči advokátom, tlmočníkom, obetiach trestných činov a svedkom to bolo 18 mil. eur. Prevzala som rezort v stave, keď navyše očakávania od novej vlády v tejto oblasti boli a sú veľmi vysoké, pričom pochopiteľne sme si od začiatku vedomí toho, že všetky kroky, ktoré urobíme, budú mať svoje efekty s určitým časovým odstupom.

    Hneď v auguste sme prezentovali prvý a podľa mojej mienky veľmi dôležitý balík zákonov, ktorý smeroval k transparentnosti vo všeobecnosti a k otvorenosti justície a verejnej kontroly justície. Spomeniem predovšetkým zverejňovanie zmlúv ako plošné všeobecné opatrenie na zvýšenie transparentnosti a zúženie priestoru pre korupcie pri nakladaní s majetkom štátu. Ale vo vzťahu k justícii konkrétne predovšetkým balík zákonov, ktorý smeroval k tomu, aby aj súdy podliehali verejnej kontrole. Sú to zákony, ktoré zaviedli verejné rokovania Súdnej rady, zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete od 1. januára budúceho roku, verejné výberové konania na predsedov súdov, ktoré prvé práve teraz prebiehajú, verejné výberové konania na sudcov, zverejňovanie štatistických údajov o činnosti jednotlivých súdov a sudcov, zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry, verejné výberové konania na vedúcich prokurátorov, verejné výberové konania na prokurátorov, zavedenie funkčných období vedúcim prokurátorom.

    Som presvedčená o tom, že cesta otvorenosti a transparentnosti je cestou, ktorá vytvára priestor pre verejnú kontrolu, zvyšuje tlak na kvalitu rozhodnutí a zužuje priestor pre korupčné a klientelistické správanie. Pochopiteľne, len otvorenosťou justície všetky naše problémy nevyriešime. A myslíme zároveň aj na podnikateľov. Od zajtra bude na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti prístupný elektronický Obchodný vestník, ktorého elektronická podoba bude právne záväzná s jednoduchým full-textovým vyhľadávaním. Predložili sme do parlamentu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, novelu zákona, ktorá rozširuje právnu pomoc pre nemajetných, novelu Trestného poriadku a Trestného zákona, ktorá by mala zrýchliť trestné konanie a zamedziť obštrukciám zo strany účastníkov konania a advokátov. Možno malé opatrenie, ale predsa len, našimi internými predpismi sme vytvorili cestu pre vznik takzvaných rodinných súdov, to znamená, sudcovia sa budú špecializovať na rodinnú právnu agendu. Pokračujeme ďalej, prídeme pred vás s novelou Občianskeho súdneho poriadku a verím, že v zime aj novela Exekučného poriadku nám pomôže zrýchliť súdne konania, ale hlavne zlepšiť vymožiteľnosť práva. A nie je to len o legislatíve, je to aj o iných opatreniach. Máme v pláne ambiciózny projekt elektronizácie justície vrátane elektronického doručovania súdnych rozhodnutí.

    Myslím si, že keď toto sa nám podarí naplniť, tak za tie štyri roky môžeme spraviť významný krok k zvýšeniu dôveryhodnosti justície a k zlepšeniu vymožiteľnosti práva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán kolega už nemôže položiť doplňujúcu otázku, lebo čas určený na hodinu otázok už uplynul. Končím tento bod programu.

    Vyhlasujem teraz pätnásť minút prestávku, aby sme dokázali zmeniť techniku a aby sme zabezpečili účasť ďalších členov vlády, ktorí budú predkladať návrhy zákonov. Budeme pokračovať o 15.25 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 20. schôdze budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

    Máme ako tlač 317.

    Prosím pána prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy Jána Figeľa, aby zaujal miesto. A takisto pána Stanislava Janiša, aby sa zhostil funkcie spravodajcu. Do rozpravy sú ústne prihlásení poslanci Ľudovít Jurčík a Tatiana Rosová.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Jurčíkovi, aby nás oboznámil so znením svojho diskusného príspevku. Pripraví sa Tatiana Rosová. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, môj pozmeňujúci návrh, týkajúci sa vládneho návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. V podstate je zameraný na jeden jediný bod. A ten hovorí to, že, ako to už kolega Janiš povedal vo svojom príspevku ako spravodajca, to, aby sa dosiahla spravodlivosť medzi všetkými druhmi nájomného, resp. teda bývania v maximálnej možnej miere, to znamená, aby aj tí, ktorí sú sociálne odkázaní, tí, ktorí bývajú v reštituovaných bytoch, tí, ktorí bývajú v rôznych komunálnych bytoch, čiže nevlastnia vlastné byty a nie sú, nepodliehajú voľnej tvorbe cien za nájomné, aby boli na jednej rovine. To znamená, aby neboli jedni na úkor druhých nejakým spôsobom znevýhodňovaní alebo zvýhodňovaní na jednej strane. A na druhej strane beriem do úvahy to, že predovšetkýchm v reštituovaných bytoch je potrebné plniť podľa zákona a podľa technických noriem určité služby, spĺňať určité parametre, či sú to revízie, či sú to rôzne opravy. No a jednoducho z tých nákladov, ktoré momentálne, alebo tie náklady, ktoré momentálne z tohto vznikajú a musia byť hradené, v drvivej väčšine nepostačujú na to, aby boli hradené z nájomného, ktoré momentálne v zreštituovaných bytoch je.

    Aby sa, samozrejme, spravodlivosť nebude nikdy na 100 %, či je to prenajímateľ alebo nájomca, vždy budú nespokojní, vyplýva to z povahy veci, jednoducho nemožno, dá sa povedať, docieliť takú, by som povedal, univerzálnu spokojnosť. To neexistuje. Avšak myslím si, že dvadsať rokov bol dosť čas na to, aby sa tieto veci vyrovnali. A keď môžu dnes platiť ľudia, ktorí sú častokrát sociálne odkázaní, a sú v sociálnych bytoch, ktoré postavila určitá komunita, obec, alebo, povedzme, aj združenie, môžu platiť nájomné, ktoré je na úrovni cca 3,4 eura, to sú informácie, ktoré máme z príslušných miest, tak si myslím, že by to bolo férové, keby také niečo platili aj tí, ktorí sú v reštituovaných bytoch, a v nejednom prípade už to nie sú tí pôvodní vlastníci, alebo teda pardon, nájomcovia, ale sú to ich nasledovníci, či deti alebo vnuci, vnučky, prípadne iná rodina alebo možno aj niekto iný, kto rodinným príslušníkom nie je.

    A práve z tohto dôvodu podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač č. 317).

    Za prvé. V čl. I § 4 odsek 1 písm. b) znie:

    "b) v roku 2012 o 100 % z výšky nájomného vypočítaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona".

    Odôvodnenie som už čiastočne povedal, ale prečítam ho ešte raz: Sto percent znamená dosiahnutie úrovne nájomného v sociálnych bytoch postavených samosprávou určených pre sociálne odkázaných. A preto považujeme za potrebné zjednotiť nájomné na približne rovnakú úroveň, nakoľko nepovažujeme za správne, aby nájomníci v reštituovaných bytoch boli zo zákona zvýhodnení oproti iným nájomníkom. Táto úprava sa dotýka približne tristopäťdesiat nájomníkov bývajúcich v reštituovaných bytoch.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pána poslanca Jurčíka iba pán poslanec Igor Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán kolega Jurčík, môžem ti teda dopredu povedať, že jednoznačne s tvojím pozmeňovákom nesúhlasím a v žiadnom prípade nebudem za neho hlasovať, alebo teda budem hlasovať proti jeho prijatiu. Lebo títo ľudia sa vyskytli, keď to tak môžem povedať, v bytoch, ktoré teda dobre, možno spadajú pod nejaký iný režim, platia možno nižšie nájomné, ale to je chyba nás, chyba zákonodarcu. A túto chybu, ak nejakú sme urobili a chceme ju napraviť, tak myslím si, že je rozumné a ľudské ju naprávať postupne. A preto návrh, ktorý je v zákone alebo v novele zákona alebo teda v návrhu zákona, kde sa nájomné zvyšuje ročne o 20 %, si myslím, že tieto ľudské parametre spĺňa. Zvýšiť nájomné z roka na rok o 100 % je neľudské. A preto určite tento návrh nepodporím.

  • Pán poslanec, musíte stlačiť číslo tri. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja k tomu len toľko poviem, áno, môže sa to zdať byť v prvom momente takto, ako kolega hovorí, ale treba si uvedomiť, že tí ľudia mali dvadsať rokov na to, aby sme im to pripravili. Dvadsať rokov nerobili nič, len sa sťažovali. A teraz si to zoberme asi tak, že ten, ktorý ten byt vlastní, je zo zákona povinný, povinný, aby udržoval ten byt v takom stave, ako ho má udržovať. To znamená, má s tým spojené nejaké náklady. Ja nevidím ani najmenší dôvod, prečo by v dnešnej dobe niekto nemohol zaplatiť také isté nájomné, ako platia tí ľudia, ktorí naozaj nemajú strechu nad hlavou, a častokrát sú to mladí ľudia, ktorí jednoducho majú jedno, dve, dieťa, detí, pardon, a bývajú trebárs naozaj v komunálnych bytoch, sociálnych bytoch. Sú častokrát sociálne odkázané rodiny a platia dvojnásobok. Ako sme mali možnosť počuť, v drvivej väčšine alebo v dvoch tretinách týchto bytov už nežijú pôvodní nájomníci. Čiže inými slovami povedané, zneužívajú tí pôvodní nájomníci to, že v týchto reštituovaných bytoch bývala ich rodina a navyše veľmi lacno. A v konečnom dôsledku tí majitelia museli ten byt udržovať v takom stave, aby tam tí ľudia mohli bývať.

    Neviem, či je neľudské to, z ich pohľadu možno áno. Ale je to ľudské, aby niekto na to dlhé roky doplácal? Mali možnosť naozaj sa na to prichystať. Povedzme si to asi tak, sú tisíce, desaťtisíce, možno státisíce rodín, ktoré si svoje bývanie vyriešili alebo si ho riešia, alebo si ho budú riešiť štandardným spôsobom. To znamená buď hypotékou, buď možno nejakou pôžičkou, alebo pomocou rodiny, alebo častokrát bývajú u rodičov, jak sa hovorí na poschodí a tak ďalej. Takže ja si naozaj nemyslím, že mali by sme tu mať privilegované skupiny ľudí, ktorí svojím spôsobom nemali...

  • Prerušené vystúpenie časomerom.

  • Vypršal vám čas, pán kolega, navyše predrečník vás nepočúval. Takže ďalší do rozpravy, vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať moje vystúpenie nadviazaním na predchádzajúcu debatu. Ani ja nepodporím pozmeňujúci návrh pána kolegu Jurčíka, napriek tomu, že apeloval na nespravodlivosť, ktorá sa deje voči vlastníkom. Myslím si, že jeho pohľad je jednostranný. Preto som veľmi rada, že z tejto strany snemovne zazneli dnes aj iné, menej zjednodušujúce pohľady. Nie je celkom možné hovoriť, že tí ľudia mali dvadsať rokov na to, aby sa pripravili. Štát mal dvadsať rokov na to, aby napravil krivdu, ktorá sa stala vlastníkom, a nekonal. Mnohí z týchto ľudí žili pod tlakom neustálych súdnych procesov, z ktorých množstvo nie je dodnes vysporiadaných, a chcem zdôrazniť, že títo ľudia si svoju bytovú situáciu riešili. Riešili si ju v minulosti tak ako ich generační súpútnici, pretože väčšinou ide o ľudí v strednom veku. A množstvo z tých ich rovesníkov tú situáciu riešili spôsobom, ktorý bol ešte omnoho výhodnejší z hľadiska nákladov na peniaze štátu, resp. daňových poplatníkov. Napríklad podľa zákona 182 pri prevode bytov za veľmi výhodných podmienok.

    Ja chcem súhlasiť s mnohým z toho, čo zaznelo vo vystúpení poslanca Lászlóa Nagya. S mnohým, ale nie so všetkým, pretože jedno si dovolím rozporovať a s jedným zásadne nesúhlasím. Na predkladaný zákon môžme mať rôzne názory. Ja ho nepovažujem tiež za ideálne riešenie a neviním z toho ministerstvo dopravy a v tomto prípade najmä výstavby. Ale určite to nie je zákon o vypratávaní bytov. To by som vnímala skôr ako zbytočné šírenie paniky. Nikto týchto nájomníkov z bytov nevypratáva. Naopak, je to zákon, ktorý im umožňuje bytovú náhradu v prípade, že nevedia svoju bytovú situáciu riešiť inak. Tento zákon, ako som už povedala v mojom vystúpení v prvom čítaní, má niekoľko nesporných predností.

    Prvou z nich je, že je to vôbec pokus konečne niečo s týmto problémom robiť, konečne prevziať nejakú zodpovednosť za jeho riešenie a konečne vstúpiť do toho dlhého reťazca vŕšiacich sa nespravodlivostí.

    Druhou prednosťou tohto zákona je, že je koncepčne postavený tak, že ukazuje jednoznačne kto má nárok na akú bytovú náhradu. To znamená, kto má na čo nárok z hľadiska jeho postavenia, z hľadiska jeho rodinnej situácie. Čiže odlišuje jednočlenné domácnosti od viacčlenných a jasne hovorí, koľko je štát ochotný a schopný dať na kompenzáciu ich bytovej situácie. Pretože výpočty, ktoré boli publikované z inej strany, považujem ja osobne za špekulácie. Minule sa ich zastávala pani kolegyňa Tomanová, ktorá tu dnes pri tomto prerokúvaní ani nie je, a čudujem sa, že ani nevystúpi s pozmeňujúcim návrhom, ktorý avizovala, ale tieto výpočty sú postavené na tom, že má každý dostať podľa metrov štvorcových plochy bytu, ktorý teraz obýva. To ja považujem za zásadné nespravodlivé, až naozaj špekulatívne, pretože keď jeden človek býva v byte s rozlohou 120 až 160 metrov štvorcových, čo sú prípady z reality, je absurdné, aby jeho bytová náhrada zodpovedala veľkosti tohto bytu.

    Za možno najväčší prínos tohto zákona považujem to, že rieši situáciu tej najviac dotknutej a najohrozenejšej časti reštituovaných nájomníkov alebo nájomníkov reštituovaných a privatizovaných bytov. Je to tá časť nájomníkov, ktorá je dnes v dôchodkovom veku, tá časť nájomníkov, z ktorej mnohí boli vlastníkmi, ktorí rovnako už nie sú pôvodní, tak ako nie sú niekde aj tí nájomníci pôvodní, pán poslanec Jurčík, mnohí boli týmito vlastníkmi šikanovaní, perzekuovaní takým spôsobom, ktorý hraničí s kriminalitou a ktorý ich doviedol do naozaj neuveriteľných situácií, kde žijú bez vody, bez kúrenia, v úplne neobhospodarovaných, nezrekonštruovaných domoch a bytoch. Takže tým, že tento zákon hovorí o bytovej náhrade, rieši situáciu tých, ktorí sa už tej bytovej náhrady dožadujú mnohé roky. Chcem tu teda znova zdôrazniť, nie je to tak, že dvadsať rokov neriešili. Mnohí z nich sa dožadovali bytov od obcí, špeciálne teda od obce, kde je tento výskyt najfrekventovanejší, a tou je mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ale aj od mesta Bratislavy. A len máloktorí, pokiaľ viem, naozaj len veľmi ojedinele, na prstoch jednej ruky spočitateľné prípady sú prípady tých, ktorí uspeli. Takže to vidím zas jednoznačné prednosti.

    To, čo vidím ako, naopak, nedostatok, základný nedostatok tohto zákona, je, že vznikal v réžii len jedného rezortu a vznikal tak, že nerešpektuje aj iné možnosti riešenia tejto situácie. Tie možnosti predkladá na úrovni rezortu, ktorý je predkladajúci, ale myslím si, že k optimálnejšiemu riešeniu by sme sa boli dopracovali za spolupráce tak s rezortom práce a sociálnych vecí, ako aj s rezortom financií. Myslím, že sme mohli dôjsť k riešeniu, teda k viacerým variantom riešenia, z ktorých iste by boli ľahšie uspokojiteľné aj tie skupiny nájomníkov, ktoré s týmto zákonom nesúhlasia. To je taký koncepčný nedostatok. Ale taký pragmatický alebo praktický nedostatok vidím najmä v tom, že tento zákon na jednej strane umožňuje vyprázdniť nájomné byty v meste, v ktorom už existuje viac než desať tisíc prázdnych bytov, pretože tento problém sa skutočne týka najmä Bratislavy, a pritom zároveň podnecuje výstavbu nových bytov. Čiže máme tu, povedzme, že desať tisíc, ja sa domnievam, že viac prázdnych bytov. Vyprázdnime možno ďalšie stovky bytov a zároveň budeme nové byty stavať. Ja v tom vidím istú iracionalitu a myslím si, že práve preto bolo treba hľadať riešenie v oblasti iných rezortov, aby sme našli taký spôsob, ktorý nebude tlačiť na takéto pomerne málo hospodárne riešenie.

    No a to, čo je ďalšou nevýhodou tohto zákona, je, že do reťazca tých nespravodlivostí a záťaží, ktoré boli vytvorené na jednej strane samotnými reštitúciami, teda samotným vyvlastnením, potom reštitúciami a tak ďalej, do tohto reťazca teraz zaťahuje aj obec. Obec, ktorá ale v skutočnosti nemá žiadnu zodpovednosť za súčasný stav. Chcem zdôrazniť, že toto riešenie vychádza z legislatívneho zámeru, ktorý bol prijatý za predchádzajúcej vlády, a mnohé opatrenia, ktoré v tomto zákone sú, sú poplatné tej logike a tej politike, ktorú predchádzajúca vláda reprezentovala. Jedným z týchto opatrení je snaha urobiť z tohto zákona zákon, ktorý zároveň rieši nielen bytovú ujmu a bytovú situáciu, ale aj sociálnu situáciu, a to tým, že sa vyžaduje, aby nájomca, ktorý sa bude uchádzať o bytovú náhradu, predložil deklaráciu majetku. Môj kolega Janiš vystúpil s tým, že deklaráciu majetku považuje za potrebné opatrenie, pretože ide o akúsi sociálnu dávku alebo sociálny bonus zo strany štátu, kde zvyčajne takúto deklaráciu vyžadujeme. Ja toto vnímam ako celkom osobitný prípad, kde táto deklarácia podľa môjho presvedčenia nemá svoje miesto. Jednak z dôvodov, ktoré uviedol pán kolega Matovič, z dôvodov, že občania, ktorí sú v inej situácii, dostávajú dnes stále byty podľa zákona 182/1993 Z. z. za veľmi smiešne peniaze a v ich prípade žiadnu deklaráciu majetku nevyžadujeme. To je akýsi taký ten, ten vyšší, možnože filozofický princíp, ale prečo myslím, že deklarácia majetku nie je potrebná, je najmä naozaj z dôvodov racionálnych a praktických. Tento zákon totižto z hľadiska posudzovania majetku nastavil také kritériá, do ktorých sa zmestí absolútna väčšina občanov, a som presvedčená, že tí, ktorí sa do nich nezmestia a chceli by sa zmestiť, si to do platnosti tohto zákona dokážu zariadiť. Takže myslím si, že deklarácia majetku je z tohto pohľadu na jednej strane nadbytočná a na druhej strane je zbytočnou administratívnou záťažou pre obce, ktoré celý tento proces, či už spracovania žiadostí, ale aj napokon zaobstarávania bytových náhrad, budú mať na svojich pleciach. Myslím si, že riziko, že pridelíme bytovú náhradu aj človeku, ktorý by si vedel svoju bytovú situáciu riešiť inými prostriedkami, je menej nákladné ako náklady, ktoré vzniknú overovaním stoviek deklarácií majetku. Pokiaľ by tento problém bol rovnomerne rozprestrený po celom území Slovenska a na väčšie mestá by pripadlo možno niekoľko desiatok takýchto deklarácií, bolo by to bez väčších problémov, ale treba si uvedomiť, že pre mesto Bratislava to znamená vyše sedemsto domácností, z ktorých nevedno aká, ale ja sa domnievam, že väčšia časť sa o bytovú náhradu bude uchádzať a tým pádom budú predkladať deklarácie, ktoré bude musieť obec overovať. Domnievam sa navyše, že bytová náhrada nie je pre ľudí, ktorí majú dostatočný majetok na to, aby si financovali deregulované nájomné, dostatočne atraktívna na to, aby vymenili svoj spravidla priestranný byt v centre mesta za takúto náhradu niekde na jeho okraji. Takže znova opakujem, vnímam to riziko, že sa do systému žiadateľov o bytovú náhradu dostanú aj ľudia, ktorí by mali prostriedky na iné riešenie svojej bytovej situácie, nepovažujem ho za dostatočné na to, aby sme túto deklaráciu vyžadovali. Preto teda v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhnem tento paragraf zo zákona vylúčiť.

    V mojom pozmeňujúcom návrhu sa dotýkam aj jedného znova praktického momentu. Zákon hovorí len o tom, že prenajímateľ dá nájomcovi výpoveď. Je však odôvodnený predpoklad, že nie všetci prenajímatelia, teda, nazvime ich vlastníci bytov, využijú túto možnosť, že ju nezanedbajú a že teda všetci tí nájomníci, ktorí by sa chceli uchádzať o bytové náhrady, budú mať túto výpoveď ako prvý predpoklad toho, aby sa o ne uchádzali.

    Takže dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý, ako som povedala, rieši jednak túto administratívnu, toto riziko, že by do systému nevošli nájomníci, ktorí reálne majú právo uchádzať sa o bytovú náhradu, jednak ruší deklaráciu majetku a jednak istým spôsobom, aspoň málo sa snaží kompenzovať to, čo obec ako doteraz žiaden aktér tohto procesu a rozhodne nie vinník tohto procesu bude musieť znášať, a to tým, že aspoň úhradu za sťahovanie, ktorú má obec uhrádzať teda, nájomníkom, prenesie na bedrá štátu.

    Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:

    Bod 1. V čl. I v § 3 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak prenajímateľ nájomcovi do 31. decembra 2011 výpoveď z bytu nedoručí, môže nájomca vypovedať nájom rovnakým spôsobom do 30. júna 2012.".

    Odôvodnenie: Nájomníkom sa umožňuje podať v stanovenej lehote výpoveď z nájmu, ak tak neurobí nájomca. Cieľom je predísť situáciám, kedy by v dôsledku nekonania nájomcu nájomník stratil možnosť uchádzať sa o bytovú náhradu.

    Bod 2. V čl. I sa vypúšťa § 6. Ostatné ustanovenia sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa povinnosť nájomníkov deklarovať majetok. Majetkové pomery, ktoré sú v návrhu zákona podmienkou materiálnej bytovej núdze, sú nastavené tak, že sa dá predpokladať, že veľká väčšina nájomníkov túto podmienku spĺňa. U tých, ktorých majetok je väčší než predpokladaná podmienka materiálnej bytovej núdze, je možné očakávať, že pred bytovou náhradou uprednostnia obnovenú nájomnú zmluvu s trhovým nájomným. Administratíva spojená s deklarovaním majetku a kontrolou deklarovaných údajov by bola nákladnejšia, než prípadné riziko, že bytovú náhradu dostane aj majetný nájomník. Z hľadiska spravodlivosti treba pripomenúť, že ani prevod bytov za výhodných podmienok podľa zákona č. 182/1993 nepredpokladá testovanie majetku žiadateľov.

    Bod 3. V čl. I v § 5 odsek 2 znie:

    "(2) Materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb nemá vlastný byt podľa odseku 3."

    Bod 4. V čl. I v § 8 odsek 3 znie: "Prílohou predbežnej žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu. Prílohou žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu."

    Bod 5. V čl. I v § 9 odsek 5 sa vypúšťa veta: "Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 odseku 3".

    Bod 6. V čl. I § 16 sa za slovami "vzor žiadosti" vypúšťa čiarka a dopĺňa sa spojka "a". Vypúšťa sa text "a vzor deklarácie majetku".

    Odôvodnenia k bodom 3 až 6: Sú to legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 2, ktorým je teda vypustenie deklarácie o majetku.

    Bod 7. V čl. I v § 11 odsek. 3 sa za slová "obstaranie náhradných nájomných bytov" vkladá text "a úhrada nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním". Odôvodnenie: Náklady na sťahovanie budú obci uhradené formou dotácií. Zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.

    Žiadam, pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo osobitne o bode 1, ďalej spoločne o bodoch 2 a 6 a osobitne o bode 7 môjho pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Ľudovít Jurčík ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca alebo poslankyne v rozprave.

    Slovo má pán poslanec Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Máte určite pravdu v tom, že tá situácia pre tých ľudí nie je ideálna. Rozhodne nie je. Ale ja znovu musím pripomenúť aj tú druhú stránku mince a skúsiť si zároveň odpovedať na otázku: odkiaľ majú brať, keď už sa teda bavíme o konkrétnych veciach, odkiaľ majú brať majitelia domov trebárs peniaze na údržbu, na prevádzku, na opravy a možno aj na servis, trebárs výťahu, keď im na to z toho nájomného ani len, povedzme, z polovičky, alebo z tretiny dokonca, nevyjde? Ako toto treba riešiť? A títo reštituenti nemajú možnosť ísť za štátom a povedať mi, štát, daj mi peniaze na to, aby som ten dom mohol udržiavať. Lebo štát povie, to je tvoj majetok, tak sa staraj. A keď sa chce starať, tak je obmedzený zákonom. Ako z tohto von?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Rosová bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak, ako som povedala v mojom vystúpení, myslím si, že optimálne riešenie pre tento príbeh neexistuje, rovnako sú ukrivdení vlastníci ako aj nájomníci. Úplne s tým súhlasím, že ich právo je užívať vlastníctvo a štát by im to mal umožniť. Na druhej strane ale práve preto si myslím, že ak im to štát má a chcel umožniť spôsobom, ktorý navrhujete vy, to znamená radikálnym zvýšením nájomného, mal zároveň pripraviť aj nástroj pre tých, ktorí nemôžu jednoducho z materiálnych, sociálnych dôvodov zniesť takéto bremeno, a pripraviť teda nástroj, ktorý by dokázal čiastočne kompenzovať takýmto, nazvem to, krutým spôsobom deregulované nájomné.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči. Je to záverečné stanovisko k rozprave, na ktorú už nie je možné reagovať faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, ďakujem aj za relatívne rozsiahlu, ale takú sústredenú diskusiu o téme, ktorá nie je ľahká. Možno aj preto bola dlho, dlho odkladaná. A neriešiť ju by bolo nezodpovedné aj nespravodlivé. Ale riešiť ju realisticky je náročné. Ideálne riešenia nie sú naporúdzi, ale to len preto hovorím, lebo je to náročná téma. A ja som presvedčený, že je treba vidieť v tom širšom, aj časovom, aj obsahovom obraze, pretože týka sa na jednej strane vlastníkov a na druhej nájomníkov. A samozrejme štátu, čo si spôsobil v minulosti, štát by mal pomáhať a riešiť. A tým štvrtým, koho prizýva k riešeniu, ku konkretizácii nového prístupu, je obec, obecná samospráva. A to považujem za korektné a zároveň aj späté s tým, čo bude rokované následne v budúcich bodoch, teda konkrétne zákon o poskytovaní dotácií pre, na obstaranie náhradných nájomných bytov a jeden zo zákonov, aj nepriamo bol spomínaný, ktorý sa týka a bude týkať podpory sociálneho bývania.

    Ten prístup nie je rezortný, on je vládny, takým je aj samotný materiál, ale aj celý prístup doteraz, dokonca presahuje alebo spája ako keby dve obdobia vládnutia, aj to minulé, aj to súčasné. A ak sa pozrieme na to z tohto pohľadu, tak žiadalo si to aj odvahu, aj rozvahu. Prikročiť k riešeniu, ale aj ho vyvažovať. Nechcem dlho hovoriť, považujem toto riešenie za vyvážené, pragmatické, realistické.

    Vzťah medzi majiteľom a nájomníkom možno zmeniť dohodou, tomu nič nebráni. A tam, kde to nie možné alebo dosiahnuteľné, tam to treba riešiť. A o to sa usilujeme za asistencie, za pomoci obce, ale nie jednosmerne, že by obec dostávala len povinnosti, ale aj podporu a pomoc. Vlastníctvo garantuje ústava. A to je jedno z východísk slobodného štátu, slobodnej spoločnosti, ktoré naozaj si zaslúži plnohodnotný rešpekt. Čo my chceme okrem toho napomôcť, a tento zákon to vlastne rieši, je kontinuita práva na bývanie, teda nie narušenie jeho pokračovania, alebo aby sa niekto ocital na ulici, ale na jednej strane naplniť a rešpektovať právo vlastníka užívať svoje vlastníctvo a na druhej poskytnúť dotknutým reálne konkrétne primerané náhradné bývanie.

    Čo sa týka majetkovej deklarácie, tu ide o to, že štát má konať v primeranej miere a poskytnúť túto pomoc. A preto potrebuje aj overenie, či je to naozaj potrebné, resp. nárokovateľné. Lebo tu nejde o riešenie hmotnej núdze, ale bytovej núdze, materiálnej bytovej núdze. A preto toto posúdenie je súčasťou seriózneho prístupu.

    K niektorým pozmeňujúcim návrhom. Rád by som povedal, že spoločná správa mnohé z prístupov alebo pohľadov pomenúva alebo vylepšuje, napríklad to skrátenie na obdobie 2016 pomáha zrýchľovať proces, ale nie neúmerne. Považujem ju ako príspevok za vyváženú a pozitívnu, tak ako ju spoločný spravodajca predniesol.

    Väčší problém je s niektorými prístupmi, ktoré boli jednotlivo pomenované. Napríklad pán poslanec Šebej, ktorý síce aj uviedol, že je to asi zložitejšie, pretože Ústava Slovenskej republiky hovorí explicitne - vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, a to platí aj pri spolupodielníctve medzi osobou a obcou. Takže tu sa má ako keby zasiahnuť do podielového spoluvlastníctva a je to problém, lebo tu ide o výsostný vzťah dvoch subjektov a ich mieru práv a povinností môže upravovať len vzájomná dohoda alebo veľkosť podielov. Občiansky zákonník upravuje možnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu na návrh jedného alebo niektorého z podielových spoluvlastníkov. Takže takýto návrh môže podať len podielový spoluvlastník. A preto návrh zákona o ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom je svojou povahou súkromno-právnou úpravou a týmto pozmeňovákom by sa tu vnášalo nie vhodným a nie prijateľným spôsobom verejnoprávny prvok, ktorý by mohol vykazovať známky protiústavnosti. Pre dosiahnutie účelu návrhu zákona nie je dôvod rušiť podielové spoluvlastníctvo, to je totiž až následná otázka, ktorú návrh zákona ani nemal ambíciu riešiť. A preto to tu hovorím, lebo s týmto návrhom sa nedalo ani len súhlasiť.

    Čo sa týka vyjadrení pani poslankyne Rosovej, že a keby sme stimulovali novú výstavbu, tá nie je cieľom, to vás ubezpečujem. Skôr je dôležité, aby štát garantoval aj reálnu finančnú podporu k riešeniam a tie boli hľadané v obci tak, ako je to rozumné, primerané. A to budeme riešiť v tom druhom zákone, kde napríklad aj rekonštrukcia alebo úprava bytov, resp. nebytových priestorov na bytové je prijateľným a nielen prijateľným, ale naozaj jedným z potrebných spôsobov. Ak treba, tak aj cez pozmeňovacie návrhy. Lebo cieľom je zabezpečiť konkrétnu a reálnu kontinuitu práva na bývanie. Tu nejde teraz o výstavbu v prvom slova zmysle alebo v prvom rade.

    Chcem dodať na záver, že tie viaceré úpravy môžu napomôcť k celkovému riešeniu. Potrebujeme ho, najhoršie by bolo, opakujem, neriešiť. Bolo by to nespravodlivé a nezodpovedné. Takže chcem vyjadriť presvedčenie, že toto rokovanie plus následné, ale aj ďalšie, avizované na jeseň zo strany sociálnej sféry, teda cez zákon o podpore sociálneho bývania, môže mnohé témy aj tu diskutované konkrétne a lepšie riešiť. Neodporúčam a naozaj môžem aj osobne povedať negatívne stanovisko k tomu, aby sa, skokovo bolo riešené to postupné, nami navrhované viackrokové upravené nájomné. A práve tu môže byť veľmi výrazná podpora zo strany sociálnej politiky cez zákon o podpore sociálneho bývania, čo sa aj budeme usilovať definovať. Tie časové posuny si myslím, že skôr pomôžu postupne príprave celej zmeny, lebo je náročná, dajú obciam a jednotlivcom istý priestor na konanie podľa definitívne schválených zákonov.

    Ešte raz chcem poďakovať za konštruktívnu atmosféru. Vďaka.

  • Ďakujem pekne. To bolo záverečné vystúpenie navrhovateľa tohto zákona. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť možnosť zhodnotiť rozpravu v záverečnom vystúpení. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán podpredseda, využijem možnosť spravodajcu vyjadriť sa k rozprave a nejak túto rozpravu aj celý tento problém zhodnotiť. V rozprave vystúpilo päť poslancov a boli podané tri pozmeňujúce návrhy. Ja sa k niektorým z polohy gesčného výboru a spravodajcu vyjadrím. Päť rokov vládny návrh zákona - a vyjadrím sa k pozmeňujúcemu návrhu pána Jurčíka - päť rokov je tam zvyšovanie nájomného a 20 percent. Toto hovorí návrh zákona. To značí, že po piatich rokoch budú nájomníci v reštituovaných domoch na výške, úrovni nájomného, ktoré je dnes regulované v komunálnych, sociálnych bytoch, ktoré boli stavané s pomocou štátu. Tu sa štát za tých dvadsať rokov dostal do takej schizofrenickej polohy a ten stav je taký, že tam, kde je vlastník súkromník, tam štát zareguluje nájom od 1,4 do 1,8 eura. A tam, kde je vlastník obec, ten istý štát, potvora štát, si pre svoje domy zareguluje nájomné, ale na úrovni 3,4 eura. Ale pri týchto domoch, ktoré sa stavajú po roku 2000, tie domy, bytové, sú pomerne nové, kde náklady na údržbu toho domu a prevádzku a dodržania regulovaného stavu vyhradených technických zariadení, a tak ďalej a tak ďalej, sú v týchto starých domoch enormne vyššie. Skôr by som, logické by bolo, kebyže to nájomné v tých starých domoch je vyššie, aby sa dali opravovať a udržiavať, ako to nájomné v tých nových domoch. Túto je schizofrénia štátu veľmi veľká, ale dá sa odstrániť.

    Pozmeňujúci návrh pána kolegu Šebeja, ja som sa k nemu vyjadril, v tom slova zmysle, že tento návrh posúva riešenie o ďalších päť, šesť, sedem rokov. Vyvoláva ďalšie súdne spory ohľadom prerozdelenia tých častí, podielových častí v tých spoločných domoch a tým pádom časť vlastníkov bytov tento zákon jednoducho nerieši a budú riešené v budúcnosti. A ja zastávam názor, že pre všetkých, ktorí platia dane, a teda hlavne pre mladých ľudí a mladé rodiny, vyriešením tohto problému, aj keď po dvadsiatich rokoch, ale dnes alebo v tomto období znížime ich budúce hroziace náklady na škody, ktoré bude musieť štát platiť za to, že obmedzil právo užívať súkromný majetok bez náhrady. Teda prihováram sa za všetkých tých mladých ľudí, aby sa nemuseli, tí, ktorí bývajú v trhovom nájomnom alebo vo vlastnom na hypotéku, aby sa nemuseli skladať ešte väčšou mierou ako daňoví poplatníci na pokutu alebo škody, ktoré hrozia štátu. Preto sa prihováram k tomu, aby sme ten problém vyriešili čím skôr.

    A tu patrí predkladateľovi ako, klobúk dole, a odvaha, že sa vysporiadal s týmto zákonom, aj keď do jeho kompetencie patrí len výstavba. Do jeho kompetencie nepatrí regulované, ako by som povedal, riešenie hmotnej núdze ľudí. To je vec ministra Mihála, práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mal byť účastný takisto na tomto zákone, lebo ak niečo ideme zvyšovať, niečo robiť a ľudia sa ocitnú v hmotnej núdzi, on musí byť spoluúčastníkom tohto. A takisto je spoluúčastníkom, malo byť aj ministerstvo financií, lebo to regulované nájomné je v kompetencii ministerstva financií. To značí, že prevzal na seba pán prvý podpredseda vlády a skĺbil všetky tieto iné rezorty dokopy, len preto, že mu patrí bývanie a len preto, že jeho úlohou malo byť riešiť len náhradné bývanie pre prípad, že bude treba bytovú náhradu.

    Vyjadrím sa aj k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a aspoň sčasti pani kolegyne Rosovej. Dosť taká citlivá vec - deklarácia majetku. Nejaký, akoby bol strach vyložiť karty na stôl a povedať, viete čo, som na tom tak, že potrebujem bytovú náhradu. A ak štát dáva niekomu bytovú náhradu, teda dáva byt a hradí to z daní občanov, tak ten štát, keďže je to dávka štátu, má právo a povinnosť skúmať, či ten, komu dávam tento byt, je ozaj v takej núdzi, že tento byt potrebuje. Či náhodou jeho majetkové pomery nie sú ďaleko a ďaleko v inej úrovni. A podotýkam, že v tých nájomných bytoch býva 67 % ľudí v produktívnom veku. Tam bývajú deti a vnuci, teda možno aj majetní, ja sa nikoho nechcem dotknúť, ale ja si myslím, že štát má zasahovať a pomáhať tým, ktorí sú na pomoc odkázaní. To je úloha štátu, ktorú za štát nikto nemôže ani vykonávať. A preto je právom a povinnosťou štátu skúmať, komu dáva materiálnu pomoc. A ak by sme toto vypustili, tak úprimne poviem, že som na pochybách, či vypustením tohto ustanovenia neporušujeme iné právne predpisy pri nakladaní s majetkom štátu, lebo má ísť pomoc tam, kde ozaj je na to právny podklad a ozaj tým, ktorí ju potrebujú.

    My sa na tento zákon, aj predkladateľ, aj gestorský výbor, pozeráme z takého širšieho hľadiska a od toho aj sme tu. Lebo na jednej strane máme nájomníkov, ktorí sa cítia byť týmto zákonom dotknutí a poškodení. Na druhej strane máme vlastníkov, ktorí sa takisto necítia komfortne v tejto situácii po dvadsiatich rokoch, a tiež sa cítia byť poškodení. Teda nájsť ideálne riešenie a dobré riešenie, aby boli obidve tieto skupiny spokojné a aby to aj štát bol, sa cítil v tomto komfortný, je veľmi, veľmi ťažké. Ale vďaka za tento zákon a za odvahu prvého podpredsedu vlády a jeho rezortu, že sa jednoducho do tejto veľmi emotívne citlivej veci pustil a že navrhol riešenie. Nemusí byť ideálne, každý máme na to svoj názor, ale aspoň sme sa pohli o krok späť. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcel by som vás informovať, že v súlade s dohodou vo vedení parlamentu ďalšie body, ktoré mal predkladať pán prvý podpredseda vlády a minister dopravy, to znamená bod 23, 24, 25, 26, 27, celkovo päť bodov, sú to tlače 318, 323, 328, 349 a 385, budeme prerokovávať zajtra, v piatok po prerokovaní už avizovaných a schválených bodoch číslo 75, ide o Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2010, potom bod 76, to je Analýza efektívnosti a produktivity práce Národnej banky, a potom je pomoc, finančná, Helénskej republike. Čiže, keď prerokujeme tieto tri body, budeme pokračovať s bodmi, ktoré bude navrhovať a predkladať pán prvý podpredseda vlády.

    Teraz budeme postupovať tak, ako sme si dohodli, v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní... Chcel by som aj kolegov z opozície upozorniť, že aj kvôli tomu, že pán podpredseda vlády má program, kvôli čomu sme aj zrušili hlasovanie dnes o 17.00 hodine. A to je dohoda z grémia. Je to naozaj dohoda z grémia. Kvôli tomu sa aj táto vec takto rieši.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 345.

    Prosím ministra vnútra Daniela Lipšica a spoločného spravodajcu pána Pavla Hladkého, aby zaujali miesta. A je to prerušená rozprava, kde ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán spoločný spravodajca, pán poslanec Hladký.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 345.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vo svojom príspevku vás chcel požiadať o podporu pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu, ktorý by som chcel preniesť v poslaneckej snemovni. Pozmeňovací návrh sa týka uplatňovanie pravidla "trikrát a dosť" v rámci zákona č. 8/2009 Z. z.. Ja by som teraz prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu.

    V čl. I bod 45 § 92 odsek 3 nahradiť písm. c) novým písmenom c), ktoré znie:

    "c) v priebehu posledných desiatich rokov trikrát poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, pričom tieto porušenia boli

    po prvé - požitie alkoholu, pri ktorom bola nameraná hodnota najmenej 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri dychovej skúške,

    po druhé - požitie alkoholu, pri ktorom bola nameraná hodnota najmenej 0,51 stotín gramu etanolu na kilogram hmotnosti pri lekárskom vyšetrení, alebo

    po tretie - odmietnutie sa podrobiť vyšetreniu na zistenia alkoholu alebo inej návykovej látky.".

    V odôvodnení by som chcel uviesť, že pri tomto návrhu sa pri uplatňovaní tzv. pravidla "trikrát a dosť" pri doživotnom odobratí vodičského oprávnenia za tri porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu, pri ktorých bola nameraná hodnota 0,5 promile alkoholu v krvi alebo odmietnutie dychovej skúšky alebo vyšetrenia na návykovú látku. Toľko návrh.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Hladký bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, by som len zareagoval, stručne, na pozmeňovací návrh pána poslanca - spravodajcu k tomuto návrhu. Je to riešenie, ktoré je kompromisné, kde nebude môcť nikto namietať, že ide o nejaké zbytkové alkoholy. Je to úplne jasné, proste, pomerne výrazné množstvo alkoholu tretíkrát. Ja som si práve dnes vytlačil správu zo včerajších médií, kde znovu bola spôsobená vážna nehoda. Máme niekoľko zranených kvôli alkoholu za volantom, dve promile. Hneď vám to len dám prečítať. Stalo sa to vo Vysokých Tatrách, v okrese Poprad. Posádky viacerých vozidiel skončili mimo cesty. Opitý vodič, samozrejme, ten vyviazol bez zranení jediný a mal dve promile. A naozaj to mohlo skončiť smrťou, možnože niekoľkonásobnou smrťou. Takže by som chcel, aby sme týmto ľuďom nedávali stále šancu. Teraz raz šancu, druhý raz, tretí raz, stačí. Stačí navždy. Takže oceňujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený.

    Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k téme, ktorá tu zaznela, a to je téma kontroly originality. Ja som sa k nej už vyjadril v úvode. Boli tu argumenty, ktoré boli aj zrejme na výbore predložené, že ide o situáciu, keď niekto dováža auto zo zahraničia, aby sme predišli organizovaným skupinám dovážajúcim kradnuté autá. Ale v prípade dovozu zo zahraničia kontrola originality už je aj dnes, tam problém nie je. Problém tohoto návrhu, ktorý považujem za veľmi ťažko prijateľný, je, aby bola kontrola originality povinná, povinná aj v prípade takpovediac vnútroštátnych predajov, s výnimkou osôb blízkych. A tam na tom nevidím absolútne žiadne racio, aby sme zaťažovali každého kupujúceho vozidla 100-eurovým poplatkom, povinne, povinne, keď bude kupovať od niekoho auto na Slovensku, nie zo zahraničia, zdôrazňujem. Čiže by som chcel požiadať aj poslancov, aby najmä v čase krízy, najmä v čase krízy, lebo ekonomická kríza neskončila, hlasovali tak, aby nezaťažovali našich občanov povinnými poplatkami vo výške 100 eur len pre to, že si chcú doma kúpiť auto. Ja nechcem hovoriť o rôznych lobingoch, samozrejme, ktoré tuná určite majú svoje miesto. Ale chcel by som poslancov požiadať, aby v tomto prípade hlasovali podľa toho, čo od nich očakávajú ich voliči, a nie potenciálne firmy, ktoré v tomto rozsahu môžu tu lobovať.

    Poprosil by som vás naozaj to vnímať najmä, najmä cez prizmu existujúcej ekonomickej krízy. Ak chceme, aby naši ľudia mohli kupovať autá a nechceme im predražovať sústavne, neviem, čo je na tom sociálne alebo liberálne alebo už neviem čo. Je to proste zlé. Je to naozaj skôr zámer úzkej skupiny, lobistickej skupiny, rozhodne nie väčšiny obyvateľstva. Preto vás prosím, aby ste tento pozmeňovací návrh nepodporili.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákon o liekoch a zdravotníckych podmienkach (správne má byť pomôckach - pozn. red.), tlač 403.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva pána Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 403.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť v prvom čítaní návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach oproti platnému stavu je zásadnejším spôsobom zmeniť a doplniť doterajšie ustanovenia o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. V súlade so základnými princípmi jednotného trhu sa liberalizuje podnikanie v tejto oblasti. Navrhovaná právna úprava pritom nezľavuje z doterajšej prísnosti kritérií, ktoré musí podnikateľský subjekt pôsobiaci v danej oblasti spĺňať za účelom ochrany verejných záujmov, najmä bezpečnosti celého procesu nakladania s liekmi a ochrany zdravia ľudí. Zvyšuje sa zároveň miera individuálnej zodpovednosti jednotlivých subjektov aktívne zapojených do procesov nakladania s liekmi, dietetickými potravinami a zdravotníckymi pomôckami, čo sa premieta aj do sprísnenia niektorých sankcií. V súlade s programovým vyhlásením vlády sa navrhuje zavedenie tzv. generickej preskripcie liekov. Tento spôsob predpisovania liekov by mal v prvom rade viesť k šetreniu na strane pacientov, pričom pacienti nezaznamenajú ujmu v podobe zníženia kvality liekov, ale prínos na strane úspory na doplatkoch za lieky, ktoré je vyčíslené na takmer 48 miliónov eur ročne.

    Na rokovanie sa predkladá upravený návrh generickej preskripcie, v ktorom sú zohľadnené najväčšie výhrady prezentované lekármi. Návrhom zákona sa novelizuje aj osem ďalších súvisiacich zákonov. Zámerom je sťažiť krytie rôznych nelegálnych postupov, ktorých účelom je získavanie bezdôvodného obohatenia z nepoctivých zdrojov, najmä na úkor zdrojov verejného zdravotného poistenia. Sprísnenie regulácie marketingových a reklamných aktivít je v súlade s legislatívou Európskej únie a zámerom je týmto nelegálnym postupom zamedziť. Z dôvodu potreby čo najskoršej aplikácie zákona v praxi sa navrhuje účinnosť tohto zákona dňa 1. októbra 2011.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého materiálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, predsedovi výboru Viliamovi Novotnému.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočty obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 415 z 10. júna 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku troch pánov poslancov. Z klub MOST-HÍT pán poslanec Bastrnák, a potom ešte sa prihlásili do rozpravy, písomne, pán poslanec Raši a pani poslankyňa Gabániová.

    Takže, pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi v prvom čítaní krátko sa vyjadriť k návrhu zákona o liekoch, ktorý do Národnej rady predkladá vláda Slovenskej republiky.

    Svojou filozofiou aj obsahom je tento zákon mimoriadne dôležitý. Veď v súčasnej hospodárskej situácii spoločnosť od nás v každom segmente života očakáva opatrenia, ktoré obmedzujú a znemožňujú ten spôsob plytvania s verejnými financiami, ktorý nás charakterizoval v predchádzajúcom volebnom období. Okrem toho zákon charakterizuje aj evidentný záujem o nastavenie rovnováhy medzi záujmami pacientov a záujmami stavovských organizácií v zdravotníctve. Za alarmujúce však považujem skutočnosť, že napriek evidentným kladom návrhu zákona sa nájde jeho veľký počet odporcov z radov predstaviteľov stavovských organizácií. Tento nedostatok poukazuje na potrebu širšieho konsenzu pri tvorbe takých dôležitých materiálov, akým tento návrh zákona nepochybne je.

    Ministerstvo konzultovalo aj s poslaneckými klubmi. Som rád, že niektoré návrhy, pripomienky poslaneckého klubu MOST - HÍD aj akceptoval a zapracoval do zákona. Avšak mnohé pripomienky a návrhy niektorých stavovských organizácií v zdravotníctve naznačujú, že pred druhým čítaním treba doriešiť ešte niekoľko otvorených otázok. Poslanecký klub MOST - HÍD podporuje posunúť vládny návrh zákona do druhého čítania s touto pripomienkou, ale bude to nevyhnutnou podmienkou podpory tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Veď podľa nášho názoru dôležité právne normy musia mať nielen podporu laickej verejnosti, ale majú byť priechodné aj u odborných organizácií.

    Tento zákon má dobré predpoklady, aby slúžil oprávneným záujmom občanov, ale sme aj za to, aby svojim obsahom vyhovel aj požiadavkám stavovských organizácií v zdravotníctve. A aby aj po odbornej stránke mohol byť dôležitým míľnikom v procese reorganizácie systému zdravotníctva na Slovensku. K tomu treba efektívne využiť časový interval, ktorý máme k dispozícii pred druhým čítaním, a prostredníctvom konzultácií zmeniť neuralgické body tohto návrhu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Raši.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon zavádza tzv. generickú preskripciu liekov. Hovorí sa aj o súbežnom predpisovaní účinnej látky a obchodného názvu liečiva, o fakultatívnej generickej preskripcii, o povinnej generickej substitúcii, čím sa podľa mňa vytvárajú podmienky pre vznik možného ohrozenia zdravia pacientov bez jasného definovania článku zlyhania. Vytvárajú sa podmienky pre vznik neoprávnených postihov predpisujúcich lekárov zo strany zdravotných poisťovní, aj pri nesúhlase s odbornou výhradou lekára v zdravotnej dokumentácii pacienta.

    Dovoľte, aby som k tomuto zákonu keďže ide o zákon, ktorý má byť výsostne odborný, vytiahol niekoľko myšlienok zo stanoviska Slovenskej lekárskej komory, ktorá je orgánom, ktorá združuje lekárov, vysoko erudovaných lekárov, ktoré, ktorí svoje pripomienky adresovali priamo ministrovi zdravotníctva, a poslali list aj mne ako podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uznesením práve nášho výboru bolo Petičnému výboru Slovenskej lekárskej komory, ktorá mala petíciu lekárov za zachovanie doterajšieho spôsobu predpisovania liekov. Tomuto výboru bolo uložené predložiť odborné argumenty proti zmene spôsobu predpisovania liekov z doterajšieho spôsobu na spôsob predpisu účinnej látky. Po rokovaní vo výbore pre zdravotníctvo rokoval Petičný výbor Slovenskej lekárskej komory a prezident Slovenskej lekárskej komory sa s ministrom zdravotníctva dohodli na niektorých zmenách návrhu zákona o lieku a za zásadnú otázku označila Slovenská lekárska komora uvedenie takej formulácie o zodpovednosti lekára vo vzťahu ku generickej preskripcii, podľa ktorej by mal lekár byť v tomto vzťahu zodpovedný za správne stanovenie diagnózy a správny predpis účinnej látky.

    V návrhu zákona, ktorého text v súčasnosti sa nachádza v Národnej rade v prvom čítaní, sa táto formulácia, napriek prísľubu ministra zdravotníctva, nenachádza. Slovenská lekárska komora si myslí, že navrhované riešenie, aby sa to predložilo v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, je riešenie s neistým výsledkom. A teda je otázka zo strany lekárov, z akého dôvodu nemohol predkladateľ zapracovať predmetnú formuláciu priamo do návrhu zákona, pretože zásadným odborným argumentom o nutnosti presného stanovenia, pretože stále trvá zásadný argument o nutnosti presného stanovenia zodpovednosti lekára vo vzťahu ku generickej preskripcii.

    Takisto platí, že ostal tam, ostala nedostatočná spätná väzba o vydanom lieku cestou informácie zasielanej každý mesiac predpisujúcemu lekárovi. Z dôvodu, že informácia o tom, aké lieky lekár predpísal, keďže na základe prijatého zákona nebude vedieť, aký liek bol konkrétne pacientovi podaný, bude prichádzať prakticky s dvojmesačným odstupom a myslím, si že nielen lekárom, ale aj občanom je jasné, že keď sa lekár po viac ako mesiaci dozvie to, že bola daná pacientovi iná forma lieku, akú doteraz užíval, a keď tento pacient bude mať na základe inej formy lieku komplikácie, nežiaduce účinky, bude mu to asi zbytočné. Pretože, keď sa pacient lieči, to, že sa lekár dozvie o miesiac alebo o mesiac a pol, že boli s liečbou sprevádzané nejaké nežiaduce účinky, je už asi zbytočné.

    A prichádza tak táto, tento zákon prináša tak isto riziko predávkovania pacienta dvoma a viac preparátmi účinnej látky a takisto nedostatočne rýchlej reakcie na zmenu lieku pri alergii alebo iných nežiaducich účinkoch.

    Ďalšou vecou, ktorú lekári namietajú, je, že pri rokovaní Slovenskej lekárskej komory na ministerstve zdravotníctva bolo prisľúbené, že zákon umožní aj predpisovanie liekov u nezmluvných poskytovateľov do výšky určeného limitu. V návrhu zákona sa však nachádza iba ustanovenie o predpise liekov pri poskytnutí neodkladnej starostlivosti, čo nepomôže riešiť situáciu, kedy pacient na základe slobodnej voľby lekára si vyberie nezmluvného poskytovateľa a ide najmä o tých lekárov, s ktorými od 1. 4. a od 1. 7. zdravotné poisťovne odmietli uzavrieť zmluvu, pričom nepostupovali podľa jasných a spravodlivých pravidiel. Ďalšie riziká generickej preskripcie z pohľadu lekárov sú potencionálna strata kontroly nad liečbou, pre pacientov je to ohrozenie liečebného režimu, pacient častokrát neviem čím je vlastne liečený a tento problém býva najmä u starších pacientov. Pre lekárne zodpovednosť za nežiaduce účinky lieku, potencionálne straty častých zmien liekov, ale uvedomme si, že v niektorých kategóriách liekov máme s rovnakou účinnou látkou pätnásť aj dvadsať liekov, z čoho môžu vzniknúť problémy pri dlhých radoch v lekární, keď sa bude najmä starším pacientom vysvetľovať dvadsať rôznych liekov rovnakej účinnej látky, aké sú pri ich doplatky, aké sú ich nežiaduce účinky a tak ďalej.

    Dovoľte mi ďalej, aby som prešiel k ďalšej časti zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a to k časti - umožnenie zavedenia legálneho vernostného systému ako poskytovanie zľavy za služby, ako aj zrušenie obmedzenia a udeliť povolenie na prevádzku iba jednej lekárne a jednej pobočkovej lekárne. Dôvodová správa návrhu zákona k tomuto bodu uvádzala, že predmetné ustanovenia upravujú postup pri zmene predajných cien liekov a zdravotníckych pomôcok. Pri znižovaní cien sa priamo úmerne znižuje výška úhrady poisťovne a poistenca. Toto de facto znamená, že výška spoluúčasti poistenca na liekoch, na zdravotníckych pomôckach, je percentuálna. Predkladaný návrh zákona ale v § 23 ods. 8 toto ustanovenie priamo neguje, keď ustanovuje, že v prípade uplatnenia tzv. vernostného systému, citujem "nemusí zostať zachovaný pomer úhrady zdravotnej poisťovne a úhrady poistenca, ustanovený osobitným predpisom." Definície tzv. vernostného systému nahrádzajú v súčasnosti platnú reguláciu obchodných aktivít, ktorá neumožňuje verejnej lekárni bonusovať pacienta za spotrebu liekov predpísaných na lekárskom predpise, ktorá bola, podotýkam, schválená v roku 2009 stodvadsiatimi ôsmimi hlasmi poslancov koalície aj opozície. Čiže ideme teraz rušiť to, čo v roku 2009 malo podporu stodvadsiatich ôsmich poslancov koalície aj opozície.

    Za ďalšie, vo februári tohto roku táto Národná rada, ktorá tu dnes sedí, súhlasila s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky a v opätovnom hlasovaní osemdesiatimi piatimi hlasmi odmietla pozmeňovací návrh poslanca Viliama Novotného s podobným obsahom. Opakujem, to, čo sa teraz znovu zavádza do zákona, bolo vami a nami v tomto volebnom období osemdesiatimi piatimi hlasmi odmietnuté a teraz sa to v ministerskom návrhu zákona alebo vládnom návrhu zákona opäť nachádza. V Národnej rade boli k tomuto bodu prednesené argumenty zo štúdii z Kanady, Spojených štátov, Nórska, ktoré poukazovali na riziká neodôvodneného používania liekov a zvýšenia ich spotreby a nákladov v prípade neregulovaného systému doplatkov. Aký význam má pre deficitné zdravotníctvo riešenie ustanovení s charakterom šetrenia verejných zdrojov a zavádzanie ustanovení, ktoré so sebou nesú riziko zvyšovania neodôvodnenej spotreby liekov ? - to je otázka.

    V kontexte už citovaných zahraničných zdrojov je dôležité povedať, že 21. júna 2011 Česká republika doslova prevzala do legislatívy naše ustanovenia o zákaze bonusovania receptových liekov, čiže Česká republika tohto mesiaca prevzala presne tie zákazy, ktoré v momentálne platnom zákone sú a ktoré nový zákon chce vylúčiť. Za ďalšie, v Poľskú takúto legislatívu prijali 12. mája tohto roku takú istú, ako my v aktuálne platnom zákone máme a ktorý, nový zákon vylučuje. A idú ešte ďalej, keď v Poľskú zaviedli striktnú reguláciu formou pevných nákupných a predajných cien liekov, ktorých nedodržanie nie je sankcionované pokutou, ale väzením. Vernostné systému sú obchodníckym postupom využívajúcim princíp seba odmeňovania klienta na základe rastúcej a kumulovanej spotreby, ale poslaním lekárenstva aj zdravotníctva by malo byť poskytovanie odborných služieb vedúcich k eliminácii spotreby liekov. Čiže nemali by sme radšej zaviesť legislatívne ustanovenia, ktoré budú pacienta motivovať spotrebovať iba toľko liekov, ktoré naozaj potrebuje? Vernostné systémy sú motorickou témou subjektov, ktoré v lekárenstve nevidia poskytovanie odborných farmaceutických služieb, ale iba čistý obchod. Je teda zmyslom legislatívy, liekovej legislatívy podpora týchto aktivít? Aby som nehovoril iba o tom, čo hovoria naši individuálni poskytovatelia lekárenskej starostlivosti, dovolil by som si prečítať, čo povedal prezident Českej lekárnickej komory PharmDr.. Havlíček pre časopis českých lekárnikov, ktorý povedal, že v povedomí spoločnosti je snaha o etický výkon lekárnickej profesie vnímaná ako naivita chudobných, zatiaľ čo kšeftárske praktiky sa hodnotia ako progresivita šikovných. Zákon o liekoch by mal na prvé miesto postaviť odbornosť farmaceuta a službu pacientovi, špekulácie v ňom nemajú čo hľadať.

    No, a poďme k ďalšiemu ustanoveniu, ktoré je nóvum, ktoré sa v tejto legislatíve zavádza, a preto, ako ste počuli aj môjho predrečníka pána poslanca Baštrnáka, ktorý tiež povedal, že zákon v tejto podobe v druhom čítaní podporený nebude. No a je to práve odbornosť farmaceuta, ktorá je ďalšou témou, ktorú zákon o liekoch posiela do histórie. Chvalabohu, úplne pôvodný návrh ministerstva opätovne znížiť kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti zodpovedného farmaceuta iba na dva roky praxe bez príslušnej špecializácie neobstálo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nič to však nemení na tom, že zachovanie trojročnej praxe bez kvalifikačnej atestácie je v porovnaní s inými zdravotníckymi povolaniami, ako aj okolitými krajinami najnižším odborným kritériom. A uvedomme si teraz, že pri predpise generík má byť lekárnik ten, ktorý pacientovi dá vysvetlenie, ktorý mu poradí, aký liek má daný pacient vziať. Považujeme snáď trojročnú prax v nejakej malej lekárni za dostatočnú kvalifikáciu pre výkon činnosti zodpovedného farmaceuta, napr. vo veľkej nemocničnej lekárni, keď vlastne lekárnik sa stáva súčasťou liečebného procesu v zmysle radenia a rozhodovania o poskytovaných liekoch? Prečo je teda povolanie farmaceuta povolaním, v ktorom sa vyžaduje iba prax, ktorá bola navrhnutá ministerstvom iba na dvojročnú prax, a nevyžaduje sa nejaká objektívna skúška?

    Zákon, samozrejme, okrem odborných kritérií a pochybení devalvuje aj pozíciu lekárnika z procesno-právnej stránky. V zmysle zákona, totiž v zmysle zákona 578 o poskytovateľoch poznáme dvadsať jedna zdravotníckych povolaní, výkon činnosti odborného zástupcu v každom z nich je závažnou a zodpovednou činnosťou, keďže zástupca, odborný zástupca zodpovedá za odbornú činnosť každého zdravotníckeho zariadenia. A preto zákon požaduje uvedenie jeho mena v povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zmena odborného zástupcu v každom povolaní je spojená s vydaním nového povolenia, je to § 17 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch. Ale predkladaný zákon túto povinnosť pre povolanie farmaceuta ruší. Čiže na jednej strane sa farmaceut stáva naozaj veľmi dôležitým momentom, ktorý musí zvážiť, poradiť pacientovi a vlastne naozaj preberá aj časť zodpovednosti, na druhej strane sa uľahčujú podmienky na výkon tejto činnosti, čím priamo môže dôjsť ku nezachyteniu nedostatočných kvalifikačných predpokladov a odborných znalostí pri poskytovaní tejto činnosti.

    Aký je dôvod považovať výkon činnosti odborného zástupcu v lekárni za menej dôležitý, ako výkon tejto činnosti v iných zdravotníckych zariadeniach? Uvedomme si, že cez lekárne prejde 30 % všetkých zdrojov v zdravotníctve. Prečo tok týchto zdrojov nechávame bez povinností správneho konania príslušného orgánu, napr. vyššieho územného celku? V medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesli námietku voči tomuto ustanoveniu všetky samosprávne kraje, všetky, to znamená, že aj jeden modrý samosprávny kraj, ktoré si uvedomujú svoju zodpovednosť za tento segment ich kompetencií. Samozrejme, neboli vyslyšané.

    Podobný postup zvolil predkladateľ aj pri inštitúte tzv. náhradného odborného zástupcu. Vo všetkých zdravotníckych povolaniach je jeho ustanovenie možné iba v definovaných prípadoch, čiže náhradný odborný zástupca iba v jasne definovaných prípadoch. A týmito prípadmi sú úmrtie, náhle alebo neočakávané dôvody znemožňujúce výkon činnosti. Predkladaný zákon umožňuje ustanovenie náhradného odborného zástupcu v povolaní farmaceut kedykoľvek a bezdôvodne. Opakujem, za normálnych okolností náhradný zástupca môže byť iba v úmrtí alebo neočakávaných náhlych dôvodov, čo sa týka farmaceuta, ktorému sa pridávajú kompetencie, to môže byť kedykoľvek a bezdôvodne. Týmto ustanovením sa výkon činnosti odborného zástupcu dostáva do neprimerane závislého postavenia od laických rozhodnutí držiteľa povolenia, ktoré môžu byť v rozpore s odborným stanoviskom zodpovedného farmaceuta. V kontexte neexistencie postupu v zmysle zákona o správnom poriadku môže dochádzať k úmyselným manipuláciám s odbornými zástupcami, čo vytvára riziko neodborného poskytovania lekárenskej starostlivosti.

    Vernostné systémy, zníženie úrovne podmienok pre odborných zástupcov, či kvalifikačné kritériá, to všetko predstavuje zásadné zmeny, ktoré vytvárajú neštandardne výhodný priestor pre realizáciu výhradne prevádzkovateľom sietí verejných lekárni. Tento zámer potvrdzujú aj ustanovenia, ktoré umožňujú povolenie neobmedzeného počtu verejných lekární v rámci jedného správneho konania. V medializovaných vyjadreniach predstaviteľov ministerstva zdravotníctva bol tento postup obhajovaný argumentáciou o existencii siete lekární, napriek tomu, že súčasný zákon umožňuje jednej právnickej a jednej fyzickej osobe iba povolenie na jednu lekáreň. Čiže porušovanie a obchádzanie zákona teraz sa namiesto sankcie legalizuje.

    V slovenskom lekárnictve sa častokrát porušujú aj iné predpisy, vydávajú sa viazané lieky bez lekárskeho predpisu, v lekárniach pracuje nekvalifikovaný personál, nepripravujú sa individuálne pripravované lieky, či nedržiavajú sa predpisy správnej lekárenskej praxe. Teda má ministerstvo zdravotníctva v úmysle legalizovať aj tieto nelegálne aktivity? Zákon o liekoch by mal byť prvou a základnou normou upravujúcou vzťahy vo farmácii. Symbolom farmácie majú byť presné lekárenské váhy, tradíciou farmácie je odbornosť, presnosť, zodpovednosť. Bohužiaľ, základným motívom predkladaného zákona je stimulácia komercie na úkor odbornosti. Už v § 2 ods. 32 navrhovaného zákona udrie do oči definícia subjektov zaobchádzajúcich s liekmi pojmom „prevádzkáreň“. Čiže na jednej strane sa lekáreň stáva v procese liečenia dôležitou zložkou, keď samozrejme lekárnik nemusí mať žiadnu odbornú skúšku. Áno, fototermín, dobre.

  • Reakcia na fotoreportérov v sále.

  • Na druhej strane sa z lekárne stáva „prevádzkáreň“. Pomenovať zdravotnícke zariadenie pojmom zo živnostenského zákona, ktorým sa označujú dielne, sklady a obchody, je krok, ktorý svedčí o neúcte predkladateľa k farmácii ako takej. Je to krok, za ktorý si pravdepodobne vyslúžime výsmech civilizovaných európskych krajín. No aj kvôli tomuto, čo bolo v mojom príspevku spomenuté, bude nevyhnutné zákon odmietnuť a vrátiť ministerstvu zdravotníctva na prepracovanie s výzvou rešpektovať tradície, štandardy a momentálny stav svetovej či európskej farmácie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Bastrnák. Pán poslanec Bastrnák, chcete mať slovo? Alebo ta ne?

  • Prepáčte. Pán poslanec, len to som chcel povedať, že možno som bol zle pochopený. Iste je to veľmi dôležité, nehovoril som, že v žiadnom prípade nepodporíme tento zákon v druhom čítaní. Hovoril som o tom, že všetko urobíme pre to, samozrejme aj s pánom ministrom spolu, aby sme dosiahli čo najširší konsenzus vo stavovských organizáciách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja vo svojom vystúpení ústne, ako ústne prihlásený budem hovoriť viacej, ale veľmi krátko by som možno zareagoval na môjho predrečníka pána poslanca Rašiho. Pán poslanec, ty si chirurg, ja som chirurg, ani jeden z nás dvoch nepredpisuje lieky ako na bežiacom páse. To robia skôr všeobecní lekári a špecialisti v interných odboroch. Jednu vec by sme si ale mali čestne povedať ako lekári, lieči účinná látka, nie výrobný názov lieku. Lieči účinná látka, dámy a páni, nie výrobný názov lieku.

    Úprimne, keď prídeme na jednotku intenzívnej starostlivosti, lebo v sobotu slúžime a predpisujeme pacientom lieky a napíšeme, že pacient potrebuje antibiotikum penicilín, nikto z nás chirurgov nepíše výrobný názov lieku. A pacient dostane ten liek, ktorý je v nemocničnej lekárni. To je celá pravda o generickej preskripcii, o písaní účinnej látky a o výrobných názvoch liekov. Zopakujem to ešte raz, lieči účinná látka. Keď sme sa učili názvy liekov na farmakológii v štvrtom ročníku lekárskej fakulty, učili sme sa názvy účinných látok. Na to, ako pôsobia, aká je ich farmakodynamika, aký majú účinok, aké majú nežiaduce účinky. Nikto z nás sa neučil výrobné názvy liekov. Tie nás učia díleri farmaceutických firiem, ktoré navštevujú lekárne, navštevujú lekárov a presviedčajú nás, že práve ich výrobný názov je lepší, ako ten druhý, lebo je účinnejší ako ten druhý, pritom veľmi dobre vieme, že účinkuje účinná látka. A to by sme mali povedať, lebo to je fér. Nie je fér, keď klameme verejnosť, že keď vymeníme jedno generikum za druhé, tak sa zmení...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec Raši, chcem podporiť v celej šírke vystúpenie, ktoré ste mali, a dotknúť sa tých vecí, ktoré ste spomínali aj v súvislosti s neakceptovaním pripomienok vyšších územných celkov, teda samosprávnych krajov, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej správy, čo sa týka zdravotníctva.

    Už sme si asi zvykli na to, že príde tu nejaký bombastický návrh o tom, že je tu generikum, účinná látka a tak ďalej. O čom sa dá polemizovať a hovoriť o tom, že má to svoje racio. Ale popritom je množstvo ďalších vecí zakomponovaných do zákona, ktoré absolútne idú úplne iným smerom. Nie zjednodušovaním, ale pomáhaním napríklad toho, že sa tu vytvárajú nejaké vernostné systémy. To kvôli tomu, že chceme podľahnúť nejakým biznismenom, ktorí si zvykli v lekárni takéto niečo vytvárať? Práve, naopak, by sme mali predovšetkým sa snažiť, aby spotreba bola čo najnižšia a možno viac myslieť na prevenciu. Nie na to, aby chodili pacienti ako do samoobsluhy do lekárne. A to by mal byť cieľ.

    My sme si už rovnako zvykli, že vyššie územné celky sú len tie, ktoré budú robiť tú zlú prácu, ale všetko ostatné, čo si my pripravíme, do toho nám nebudete hovoriť. A to bolo aj v tomto prípade, keď sme dávali námietky k tomuto zákonu a niektoré vôbec neboli prijaté. Čiže ja by som bol veľmi rád, keby aj pán minister zobral viac do úvahy to, čo robíme v rámci zdravotníctva preto, že sme spoločne na jednej lodi. To nie je o tom, že či štát bude niečo predpisovať a potom my budeme tí zlí na VÚC-kach. Ale ide o to, aby sme ľuďom pomáhali spoločne.

  • Pán poslanec Raši chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj zopakoval by som tempo pána poslanca Novotného a vrátil by som sa k jeho poznámke. Čiže v súčastnosti ešte stále lieči lekár alebo lekárka, a nie účinná látka, ale lekár alebo lekárka. Opakujem, lekár.

    A na druhej strane, viete, pán poslanec Novotný veľmi dobre povedal, že sme chirurgovia, ale aj chirurgovia vedia, že keď si kúpite tabletku, tak táto tabletka nie je čistou účinnou látkou. Účinná látka je naviazaná v nosiči, ktorý túto účinnú látku nesie. Pretože účinná látka sama osebe je niečo, čo ani nevidno, pretože je toho v lieku tak málo. Vidíte na liekoch, že máte 400-miligramové, 20-miligramové, 5-miligramové balenie, čiže 5 miligramov účinnej látky sa nedá dať do škatuľky, preto je niekde uložená. A to, kde je uložená, tú schému, tú matricu má mnoho firiem, iných, a na záver je ešte celá táto matrica s tou látkou obalená. Takže nie je pravda, že účinná látka môže byť rovnaká, ale záleží aj na tom, aké je rozpúšťanie tablety, kde sa rozpúšťa, v akom čase sa rozpúšťa a aký je nosič tejto účinnej látky. Preto na lieky s rovnakou účinnou látkou niektorého pacienta je alergia alebo nie je alergia. Preto vaši rodičia alebo vy niektoré lieky s rovnakou látkou tolerujete alebo netolerujete.

    A keď lekárnik rozhodne, že vydá liek ten alebo onen, podľa toho, ktorý v lekárni má, a vy naň budete mať alergiu alebo neznášanlivosť, tak tieto účinky sa na vás prejavia. A bude to mať presne tú istú, opakujem, účinnú látku. Ale bude tam aj niečo iné, čo tú účinnú látku nesie.

    Ďakujem.

  • Písomne v poradí ďalšia prihlásená je pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči, pani poslankyňa, udeľujem vám slovo.

  • Dobrý deň prajem, vážená ctená Národná rada, vážený pán minister.

    Neprihlásila som sa do faktickej poznámky, ale k faktickej poznámke pána predsedu zdravotníckeho výboru by som ja poznamenala v súvislosti s predloženou novelou zákona len toľko, že už skutočnosť, ak ju teda budeme musieť v praxi akceptovať, že lekár bude predpisovať účinnú látku a farmaceut bude ten, kto bude voliť liek, liekovú formu, teda liek, firmu, ktorá vyrába, pravdepodobne to bude poväčšine generikum, lebo je povinný ponúknuť pacientovi najlacnejší liek, ovšem, samozrejme, aby nemal prímesy, ktoré môžu tento liek modifikovať. To znamená, že sa očakáva, že to bude erudovaný odborník, ktorý prípadne bude môcť pacientovi poradiť a prípadne bude ho môcť aj vrátiť k lekárovi, ak zistí nejaké nezrovnalosti, a keď budú, žiaduce korekcie.

    To znamená, pán minister, že tak ako aj hovorí slovenská komora, lekárnická komora, sú veľmi prekvapení, že skracujete prípravu mladého absolventa a že vyžadujete len prax dva roky, pričom predtým ho vyžadovali dobré mravy a kvalita poskytovanej služby, to, aby človek, ktorý s liekom takýmto spôsobom narába, mal päťročnú prax a po nej atestáciu.

    Takže samotní lekárnici hovoria, že ich degradujete na vydávačov liekov, poťažne obchodníkov. No, teraz dovoľte, aby som vám tlmočila výzvu Slovenskej lekárnickej komory, ktorá mi prišla na mailovú adresu, kde sa na mňa obracia pán Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory. Je to výzva stiahnuť návrh zákona o liekoch z rokovania Národnej rady. Takže po trinástich rokoch od schválenia a takmer tridsiatich novelizáciách predkladá ministerstvo zdravotníctva na rokovanie Národnej rady návrh nového zákona o liekoch. Slovenská lekárnická komora ako jediná zákonom zriadená stavovská organizácia farmaceutov na Slovensku však považuje navrhovanú novelu zákona za právnu úpravu zlú a neprijateľnú nielen pre lekárnikov, ale najmä pre pacientov, čiže bežných ľudí. Najvážnejším problémom návrhu nového zákona o liekoch z pohľadu komory je to, že jeho ustanovenia sledujú výhradne komerčné ciele a legalizujú postupy, ktoré doposiaľ predstavovali obchádzanie a porušovanie zákona. Moderný zákon o liekoch je podľa názoru Slovenskej lekárnickej komory, nemal účelovo legalizovať aktivity konkrétnych prevádzkovateľov lekární, napríklad v podobe takzvaných vernostných systémov slúžiacich výslovne na ovládnutie trhu. Pritom vernostné systémy už začiatkom tohto roka raz prezident a následne aj Národná rada odmietli. Okrem toho pre spotrebiteľa sú vernostné systémy len fiktívnou výhodou a skôr majú potenciál zvyšovať spotrebu liekov. Navyše nezohľadňujú ani štandardy modernej farmácie a vývoj v Európskej únii, ktorý jednoznačne smeruje k potláčaniu komerčných aktivít v lekárenstve, o čom svedčia napríklad rozsudok či legislatíva v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku či Maďarsku. Ako dôkaz presvedčenia, že navrhovaný návrh zákona je zlý, slúži aj viac ako tisíc pripomienok, z toho štyristo zásadných, ktoré k návrhu zákona o liekoch v rámci medzirezortného pripomienkovania poslali ministerstvá, zdravotné poisťovne, samosprávne kraje a viaceré odborné zhromaždenia a organizácie. O to viac oficiálni predstavitelia lekárnikov na Slovensku boli rozčarovaní, že drvivú väčšinu týchto pripomienok ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo a do návrhu zákona nezapracovalo.

    Slovenská lekárnická komora považuje novelu za neakceptovateľnú v procese prípravy nového zákona o liekoch a považuje napríklad aj skutočnosť, za neakceptovateľnú aj skutočnosť, že celý proces jeho prípravy prebiehal bez dostatočnej odbornej diskusie. Z jeho prípravy boli z nepochopiteľných dôvodov vynechaní tak zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory, ako aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre lekárenstvo a, ako som už spomenula, teda, ako to oni tu opäť zdôrazňujú, krajskí odborníci či akademická obec. Výsledný návrh zákona predstavuje aj z týchto dôvodov hazard so zdravím občana, keďže riziká, na ktoré v tomto období upozorňuje odborná verejnosť, budú posudzované laickou verejnosťou neskoro, až v čase, keď sa naplno prejavia. Okrem sledovania komerčných cieľov by navrhovaný nový zákon o liekoch nemal obsahovať ani neštandardné podmienky pre poskytovanie lekárenskej starostlivosti, úplne odlišné od podmienok pre ostatné zdravotnícke zariadenia - jedno povolenie na viac zariadení, neuvádzanie odborného zástupcu v povolení, zmena odborného zástupcu bez správneho konania. Rovnako by mali byť v zákone o liekoch dôslednejšie nastavené aj kvalifikačné požiadavky, keďže v kódexe zvyšujúcich sa kompetencií farmaceuta, čiže generická preskripcia, to čo som tuná povedala úplne na začiatku, ale aj neustáleho stúpania rozsahu poznatkov potrebných pre výkon jeho praxe, je nedostatočné vymedzenie kvalifikačných nárokov vyslovene iracionálny a potencionálne nebezpečný návrh ohrozujúci bezpečnosť pacienta. To už ani nebudem spomínať, že sa nám komplikuje terén, ak môžem povedať túto hantírku. Čiže komplikuje sa životné prostredie, teda sú ťažšie nami, odbornou verejnosťou akceptované produkty potravinárskeho priemyslu a tak ďalej, ktoré nám ten terén, ktorý my musíme liečiť, modifikuje. Odpusťte za tieto slová v úvodzovkách.

    Návrh zákona o liekoch je podľa názoru Slovenskej lekárnickej komory aj v priamom rozpore so záväzkami vašej vlády, definovanými najmä v kapitole zdravotníctvo v jej programovom vyhlásení. V programovom vyhlásení okrem iného uvádzate: "Zriaďovatelia, vlastníci a regulačné úrady zabránia prípadným kartelovým dohodám poskytovateľov a zároveň aj poisťovní pri rokovaniach o cenách." Potom v časti zdravotníctvo sa v ňom hovorí aj o tom, že "vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na dodržiavanie etických princípov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti." To je zase citát. Potom zároveň v prílohe číslo štyri zákona o poskytovateľoch bod deväť hovorí: "Pri predpisovaní a výdaji liekov sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčným hľadiskom." Nový zákon o liekoch ide proti všetkým týmto zásadám vášho programového vyhlásenia vlády. Slovenská lekárnická komora konštatovala, že v prípade prijatia a nadobudnutia účinnosti nového zákona o liekoch v predloženej podobe, bude primárne ohrozená kvalita starostlivosti a bezpečnosť pacienta na Slovensku. Navyše, legislatívne nastavenie zvýhodňuje niekoľko subjektov, vedených laikmi, povedie k monopolizácii trhu a takisto aj k zníženiu vplyvu regulátora, čo následne povedie nielen k zníženiu kvality, ale aj k zníženiu teritoriálnej dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Nový zákon takisto ani nezníži cenovú dostupnosť liekov na Slovensku. Zo strednodobého hľadiska troch až šiestich rokov, naopak, zvyšuje riziko nárastu cien liekov. Návrh zákona nie je podľa teda názoru Slovenskej lekárnickej komory v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Nie je zrozumiteľný a prehľadne usporiadaný a je zároveň terminologicky nepresný a nejednotný, pričom viaceré jeho ustanovenia sú v rozpore s cieľmi iných zákonov, čo je v zmysle legislatívnych pravidiel vlády neprípustné. Ak by však návrh zákona prešiel celým legislatívnym procesom, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a tak isto aj jeho možná kartelizácia s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania nebezpečenstva, rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku, či priamo negatívneho dopadu na štátny rozpočet. Jeho prípadné prijatie zároveň vytvorí priestor pre lobistov ekonomicky silných spoločností, na korupciu úradníkov na úseku štátnej správy.

    Slovensko potrebuje kvalitný zákon o lieku. Možno, že by to bol jeden z najdôležitejších zákonov, pán minister, z vášho ministerstva. Na znení takéhoto zákona sú pripravení s vami v Slovenskej lekárnickej komore spolupracovať. Preto dúfajú, že uvedené argumenty Slovenskej lekárnickej komory príjmete a návrh zákona o liekoch z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky stiahnete. A preto sa pripájam k procedurálnemu návrhu pána poslanca Rašiho, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku nepokračovalo, teda vlastne, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne traja páni poslanci. Pán poslanec Ondruš ako posledný. Pán poslanec Raši ako prvý, ktorému udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Naozaj, škoda, že je nás tu málo, tak málo, pretože okrem týchto všetkých výhrad, ktoré boli uvedené, odznelo, že k tomuto zákonu bolo poslaných niekoľko sto pripomienok. Tak sa pýtam, aká je kvalita zákona, keď v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sú, predpokladám, relevantné subjekty ktoré sa k zákonu majú vyjadrovať, je niekoľko sto, neviem štyristo alebo päťsto pripomienok? Tak buď je ten zákon úplne fušersky pripravený, alebo ten zákon je pripravený presne tak, ako pripravený byť mal, pre niekoho, následkom čoho je toľko pripomienok všetkých subjektov, ktoré tento zákon môže diskriminovať. A naozaj vzniká ešte jedna otázka, na ktorú by sme mali dostať odpoveď, či zostavovatelia zákona a predkladatelia zákona nie sú z hľadiska rodinných príslušníkov v priamom konflikte záujmov, či náhodou nie sú vlastníci lekární, či sa nezúčastňujú obchodov s niektorými distribučnými spoločnosťami, nedajbože, či spoločností, v ktorých majú priame napojenie, sa nepodieľajú na reexporte, ktorý môže ohroziť dostupnosť liekov.

    Čiže, ešte raz opakujem. Viac, niekoľko sto pripomienok odbornej verejnosti k tomuto zákonu, niekoľko sto. Minimálne aj tí, čo zdravotníctvu nerozumiete, je to na zamyslenie. A možno si treba pozrieť pripomienky aj vašich ministrov, ktorí sú na vedení ministerstiev.

    Ďakujem

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, chcem ti poďakovať za to, že si v pléne Národnej rady tlmočila výzvu Slovenskej lekárnickej komory k predloženému návrhu zákona. Naozaj, ako povedal aj pán poslanec Raši, je nás tu veľmi málo a pritom sa jedná o taký vážny zákon, ktorý významným spôsobom ovplyvňuje zdravie ľudí. Ja si už začínam zvykať na to, že táto vláda nepotrebuje pri príprave zákonov odborníkov z praxe a tých, ktorí zákon budú potom v praxi realizovať. Myslela som si, že len pani ministerka spravodlivosti predkladá zákony, ktoré vôbec nekomunikuje, či už s prokurátormi alebo so sudcami. Ale vidím teda, že táto prax sa začína rozširovať vo všetkých ministerstvách a je to na škodu veci.

    Znova chcem podotknúť, že sa jedná o veľmi vážny zákon, ktorý významným spôsobom prispieva k tomu, ako sa ľudia budú liečiť a či lieky, ktoré budú predpisované, budú predpisované ako lieky alebo len ako nejaké účinné látky. A odborníci varujú, že tento postup nie je dobrý. A ja týmto odborníkom verím, a preto nie je dôvod na to, aby som takýto návrh podporila. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vaše obsiahle vystúpenie. Myslím, oceňujem to, že ste sa takto obsiahlo venovali tejto téme nadväzujúc aj na to, čo moji dvaja kolegovia pred chvíľou povedali. Práve preto, že to považujem za mimoriadne dôležité a myslím si, že aj napriek tomu, ako to v tejto chvíli tuto v snemovni vyzerá, tak je to problematika, ktorá vzbudzuje veľkú pozornosť verejnosti. Napokon, ten obrovský počet pripomienok, ktoré v čase prípravy zákona k tomuto zákonu prišli, jasne svedčí o tom, že táto problematika je široko sledovaná. A myslím si, že je to oprávnené, pretože hovoríme o oblasti, ktorá má mimoriadny význam, a to nielen pokiaľ ide o samotný systém zdravotnej starostlivosti, nielen pokiaľ ide o oblasť financovania celého systému zdravotnej starostlivosti, ale je to predovšetkým problematika, ktorá sa mimoriadne závažne dotýka pacientov, a to znamená širokej verejnosti.

    Ja sa priznám, že ja pravdepodobne sa rozhodnem krátko vystúpiť potom v rozprave, keď sa budeme ústne prihlasovať. Ale musím sa priznať, že mimoriadne ma zaujalo najmä to, čo ste hovorili k problematike toho vernostného systému. Ten vernostný systém, aký sa zavádza v tomto zákone, aj pán poslanec Raši predtým o tom hovoril, to si myslím, že to je veľmi nebezpečná hra. A zároveň to je veľmi nebezpečná hra preto, lebo to zavádza veľmi nebezpečný filozofický pohľad na systém fungovania, na fungovanie systému zdravotnej starostlivosti. Taký pohľad, ktorý podľa môjho názoru pri zdravotnej starostlivosti je absolútne neobhájiteľný.

  • Ďakujem všetkým prihláseným poslancom prihlásenými s faktickými poznámkami za ich podporné slová a za prejavenie názoru, ktorý v podstate potvrdil naše vystúpenia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gabániová bola posledná prihlásená do rozpravy písomne.

    Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona ústne. Celkom registrujem na svetelnej tabuli sedem pánov poslancov, ktorí chcú k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona vystúpiť ústne. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Novotný, Kvasnička, Valocký, Kalist, Gaľa, Lazar, Ondruš.

    Pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že kolegovia, pán poslanec Raši a pani poslankyňa Gabániová, nás už poinformovali o stanoviskách Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory. To by mi tak ani nevadilo, ale poinformovali nás aj o stanoviskách všetkých lobistov, ktorí sú proti tomuto zákonu.

    Hneď na úvod chcem uistiť pána poslanca Rašiho, že na rozdiel od iných pánov poslancov Národnej rady, ktorí tu s nami sedia, nevlastním žiadnu lekáreň ani distribučnú firmu, takže sa môžem veľmi slobodne vyjadriť k tomuto zákonu.

    Hneď na úvod chcem povedať, že máme pred sebou dva návrhy zákonov, ktoré komplexne upravujú problematiku liekovej politiky a ktoré považujem za dobre a profesionálne pripravené. O zákone o rozsahu bude neskôr v rozprave hovoriť môj kolega pán poslanec Markovič, ja sa chcem teraz venovať novému zákonu o lieku. Chcem vás ale ešte predtým upozorniť, že tieto dva zákony nie je možné čítať oddelene, ale vo vzájomnom kontexte. Len tak je možné porozumieť koncepcii liekovej politiky, ktorú presadzuje a vlastne dnešným dňom prinieslo do Národnej rady ministerstvo zdravotníctva.

    Hneď na úvod chcem povedať, že máme pred sebou nový zákon o lieku, novú "140-tku", keď to chcete v starej nomenklatúre. A chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na ministerstve zdravotníctva pracovali na tomto zákone. Opakovane sme už niekoľko rokov volali po tom, že je potrebné schváliť nový zákon o lieku, pretože opakované novely "140-tky" ju natoľko zneprehľadnili, že naozaj bol veľký problém sa zorientovať v tom, čo vlastne platí a čo neplatí a jednotlivé ustanovenia boli často protichodné a nejednoznačné.

    Rád by som sa tiež vyjadril k niektorým z hlavných zmien, ktoré prináša táto novela oproti súčasnému legislatívnemu stavu. Jednak je to to, čo nazval pán poslanec Raši legalizáciou sietí lekární a jak to volá aj Slovenská lekárnická komora, no tak, volajme to už týmto názvom. Teda k legalizácii sietí lekární. Existencia sietí lekárni je dnes realitou, či sa nám to páči, alebo sa nám nepáči. Návrh zákona len reaguje na túto situáciu a zjednodušuje niektoré zbytočné bariéry, ktoré komplikujú, ale nebránia vzniku sieťových lekární. Dnes je potrebné na každú lekáreň a jej pobočku založiť samostatnú eseročku. Situácia je taká, že ministerstvo zdravotníctva ani samosprávne kraje, ktoré vydávajú povolenia na vytvorenie lekárne, nedokážu kontrolovať siete lekární. To, že budú tieto siete v rámci jednotlivých samosprávnych krajov legalizované, umožní ich kontrolu. To je všetko. O to tu ide. Všetko ostatné je strašenie, všetko ostatné je agenda lobistov, ktorým sa jednoducho nepáči to, že sa pomenujú veci tak, ako v reále, v praxi existujú. Keď sa predchádzajúcej vláde nepáčilo to, že existujú siete lekární na Slovensku, mohla zmeniť legislatívu a vymyslieť model, aby siete lekární na Slovensku neexistovali. Vláda na to mala štyri roky, neurobila nič. Teraz o tom možno tárať, môžeme sa tomu venovať, môžeme sa nad tým pohoršovať, ale čo je jednoduchšie: Mať jasný prehlad o tom, koľko je sieťových lekární, akej siete, kto je za to zodpovedný a vedieť postihnúť celú sieť, ak nedodrží niečo v rámci správnej praxe, alebo sa tváriť, že siete u nás neexistujú? Mimochodom je ich 17 percent. Takže, keď sa 83 % lekárnikov, ktorí nie sú tzv. sieťovými lekárnikmi, obáva týchto 17 %, vyvoláva to u mňa trošku taký úsmev.

    Ďalšou zmenou, ktorú prináša novela zákona, je zavedenie vernostného systému v lekárni. Teda, dobrovoľné poskytovanie zliav a výhod pacientov v lekárni. Lekáreň môže zaviesť vernostný systém buď na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo len formou oznámenia poisťovni. Lekáreň však naďalej nebude môcť poskytovať zľavy v naturáliách alebo vyplácať peniaze pacientom v hotovosti. Zľavy a výhody vernostného systému môžu mať len formu zľavy z ceny súčasného alebo budúceho nákupu. Lekáreň musí pri poskytnutí zľavy poistencom zároveň poskytnúť zľavu aj jeho zdravotnej poisťovni, a to najmenej vo výške 50 % poskytovanej zľavy. Ide o návrh, ktorý je veľmi podobný môjmu pozmeňovaciemu návrhu z jesene minulého roka, pre ktorý pán prezident potom vrátil zákon 581, kde sa novelizoval aj zákon 140. Oceňujem, že ministerstvo zdravotníctva si osvojilo tento návrh a ešte ho vylepšilo. Jednak odstránilo všetky tie dôvody a námietky pána prezidenta, pre ktoré pán prezident vrátil novelu zákona päť-osem-jedna do Národnej rady v decembri minulého roku, a jednak vylepšuje aj podiel zo zľavy, ktorú dostáva pacient.

    Viete, odkedy diskutujeme o vernostnom systéme, prešli sme troma možnými alternatívami. Ten môj prvý návrh, s ktorým som prišiel na jeseň, bol taký, aby celú zľavu, ktorú poskytne lekáreň, dostal pacient. Ten druhý, pre ktorý, ktorý bol schválený v Národnej rade a ktorý nakoniec nebol pri opätovnom prerokovaní schválený, keď pán prezident vrátil zákon, hovoril o tom, že sa táto zľava rozdelí v rovnakom pomere medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta, ak je pomer úhrady na cene lieku. Tu tretiu alternatívu navrhuje teraz ministerstvo zdravotníctva - 50 na 50, keď to zjednoduším. Dámy a páni, tak si vyberte už, ktorú chcete. Viete, teraz argumentovať, že bola lepšia jednotka ako dvojka, keď je navrhnutá dvojka, potom že bola lepšia trojka ako jednotka, nepovažujem za korektné. Môžeme to zmeniť, kľudne, v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom. Nepovažujem to totižto vôbec za najdôležitejšie.

    Viete, povedzme si otvorene, o čo ide vo vernostnom systéme. Tí, ktorí ho nechcú, ide im o to, že chcú mať väčší zisk v tej lekárni. A som prekvapený, že práve strana SMER háji vyššie zisky v lekárňach. A to ma naozaj prekvapuje. Lebo tu sme si akosi vymenili pozície. To, čo som počúval predchádzajúce štyri roky a čo ešte aj asi budeme počúvať v tejto Národnej rade pri prerokúvaní zákona 581, je, že zlá pravicová koalícia je za zisky v zdravotníctve a dobrotivá ľavicová opozícia, tej ide vždy o človeka, tá je proti ziskom. No, ale tu sme sa nejak vymenili, alebo čo?

    Tak chcete, aby mali lekárne vyššie zisky? Alebo chcete, aby pacient menej doplácal? Ja chcem, aby pacient menej doplácal. Stojím za tým statočne, hrdo a budem za tým stáť, aj keď znovu neschválite vernostný systém. Donesiem ho znovu a znovu do Národnej rady, koľkokrát len chcete, pretože cieľom tejto vlády je, aby pacient doplácal v zdravotníctve menej. Aj prostredníctvom toho, aby mu lekárnik mohol dať zľavu. Nemusí ju dať, nemusí ju dať, ale môže. A ja sa pýtam, keď tretina lekární na Slovensku zľavy poskytovať chce, to im chceme legislatívou brániť v tom? Vy chcete naozaj brániť lekárnikovi dať zľavu? Prečo? Aby tí, ktorí nechcú dávať zľavu, mali vyššie zisky? Ale potom si to povedzme otvorene, či chcú poslanci Národnej rady chrániť zisky lekárnikov, alebo chcú, aby pacient doplácal menej. Ja som za to, aby pacient doplácal menej, a verím, že nás bude sedemdesiatšesť tentokrát v Národnej rade.

    A teraz prichádzam, myslím, ku kľúčovému ustanoveniu nového zákona o lieku, ktorým je predpisovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, tzv. generická preskripcia liekov, teda predpisovanie liekov názvom účinnej látky. Chcem povedať, že táto generická preskripcia sa týka len liekov, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, neobsahujú omamné alebo psychotropné látky a sú uvedené v prílohe zákona s tým, že v prílohe zákona je uvedené - 380 rôznych účinných látok.

    A ak dovolíte, trošku ten systém popíšem podrobnejšie, lebo odznelo tu už dneska veľa slov, len málo argumentov. A hlavne nevysvetľujeme vôbec ľuďom, ktorí možno nepoznajú tak celý proces pohybu lieku, ako to bude fungovať.

    Na úvod treba povedať, že v roku 2005 bola v slovenskej legislatíve ukotvená generická substitúcia a cieľom bolo umožniť poistencom dostať sa ku generickým liekom s nižším doplatkom aj v prípade, ak im lekár predpísal niektorý z drahších liekov na trhu. To znamená, že ak ste mali predpísaný výrobný názov drahšieho lieku na recepte, lekárnika ste sa mohli opýtať, či existuje lacnejší liek s rovnakou účinnou látkou a lekárnik, ak nebola výlučne zakázaná generická substitúcia lekárov na druhej strane receptu, vám takýto liek mohol vydať.

    Táto legislatíva platí od roku 2005, platila počas celého štvorročného obdobia. A tak ma nesmierne prekvapuje, že nevadila, nevadila pánovi ministrovi Rašimu. Čo je iné v generickej substitúcii a v generickej preskripcii? Čo je v tom iné? Keď príde pacient s receptom do lekárne, lekár mu predpísal nejaký liek jeho výrobným názvom a dostane iný liek s rovnakou účinnou látkou v rámci procesu generickej substitúcie. Čo je na tom iné, ako keď príde s receptom, kde je napísaná účinná látka a lekárnik mu vydá účinnú látku s najnižším doplatkom? Aký je tam rozdiel?

    Ja vám poviem, aký je rozdiel. Že ak prejdeme na model predpisovania účinnej látky tak, ako je navrhnutý v novele zákona o lieku, celý systém sa sprehľadní a aj bude bezpečnejší ako pre pacienta, tak aj pre lekára, pretože lekár bude o celom procese informovaný. Dnes o generickej substitúcii nebol informovaný. A zaujímavé, že to nevadilo za štyri roky ani ministrovi Valentovičovi, ani ministrovi Rašimu. To je zaujímavé.

    Generická substitúcia mala jeden problém. V praxi sa často nevyužívala. Aj to je jedným z dôvodov zbytočne vysokých doplatkov pacientov a dôvodom na zmenu legislatívy. Približne 30 % všetkých doplatkov za lieky tvoria tzv. zbytočné doplatky. Keď pacient doplácal za liek, ktorého ekvivalent mohol dostať s nižším doplatkom, resp. bez doplatku. Zavedenie generickej preskripcie je súčasťou programového vyhlásenia vlády z júla minulého roku. Zákon ukladá lekárom povinnosť predpisovať lieky uvedením názvu liečiva s možnosťou doplniť k názvu liečiva aj obchodný názov lieku. Takto je to dnes napísané v zákone a obávam sa, že mnohí moji kolegovia hovoria ešte o predchádzajúcej verzii, ktorá bola uvedená v zákone, kde bolo napísané, že sa predpisuje len účinná látka. Nie, lekár napíše účinnú látku a môže uviesť výrobný názov lieku, teda svoju vlastnú preferenciu, ktorú by rád, ak by ju pacient dostal. Lekárnik je potom v lekárni na základe receptu povinný vydať pacientovi najlacnejší dostupný liek z pohľadu doplatku pacienta okrem prípadu, keď si pacient vyberie iný generický liek s iným doplatkom. Ak lekár považuje z medicínskeho hľadiska výdaj náhradného generického lieku za nevhodný, vyznačí na rubovú stranu lekárskeho predpisu názov liekov, ktoré zakazuje vydať. Do zdravotnej dokumentácie uvedie aj medicínske dôvody zákazu.

    Zákon zároveň umožňuje pacientovi odmietnuť vydanie najlacnejšieho generického lieku a výber drahšieho lieku s vyšším doplatkom. Teda, ak lekár povie pacientovi, že predsa len by neodporúčal iný liek ako ten, ktorý on odporúča, jeho výrobným názvom od tej-ktorej konkrétnej firmy, aj keď je tam doplatok o niekoľko eur vyšší, pacient má právo sa rozhodnúť v lekárni. Zdravotné poisťovne budú mať súčasne povinnosť informovať predpisujúceho lekára o tom, aký konkrétny liek bol pacientovi vydaný, a to minimálne jedenkrát mesačne. Takto sa zabezpečí úplná informovanosť v celom preskripčnom cykle. A znovu sa opýtam: Aká bola informovanosť pri generickej substitúcii? Keď to bolo také zlé, prečo ste to nezrušili za štyri roky? Teraz tu tárate o tom. Prečo ste to nezrušili? Prečo ste nezaviedli povinnú informovanosť o generickej substitúcii? Bola možnosť.

    Prečo to ale robíme? A na to akosi nikto nereaguje, ani o tom nikto nerozpráva. Lebo existujú aj určité a dosť veľké pozitíva toho, že prejdeme na predpisovanie účinnej látky. Jednak odhad, že pacienti by tak mohli ročne ušetriť až 48 mil. eur, teda 1,5 mld. slovenských korún.

    Dámy a páni, táto vláda chce šetriť peňaženku pacienta. Táto vláda nechce, aby pacienti doplácali zbytočne o 30 % viac na doplatkoch za lieky predpísané na recept. Táto vláda chce, aby vo vreckách pacientov zostalo 1,5 mld. slovenských korún alebo necelých 50 mil. eur. To je také zlé? To je také nehumánne? Zahraničné štúdie tiež preukázali, že nižšie doplatky zvýšili compliance pacientov, to znamená, že podiel pacientov, ktorí si vyzdvihli liek v lekárni, bol o 12,6 % vyšší pri pacientoch s lacnejšími generickými liekmi. Pre zdravotné poisťovne bude úprava predstavovať úsporu verejných zdrojov, takže sa očakáva, keďže sa očakáva pokles indukovanej preskripcie. Keď zaviedli povinnú generickú substitúciu v októbri 2002 vo Švédsku, došlo v priebehu nasledujúcich troch rokov k 15-percentnému poklesu cien liekov, ktorý je možné pripísať na vrub generickej substitúcie. V situácii, keď v zdravotníctve zo všetkých strán počúvame, že chýbajú zdroje na investície či mzdy, by bolo hriechom takýto priestor pre úsporu nevyužiť.

    Nesmieme zabudnúť ešte na jednu stránku tohto opatrenia, a to jeho protikorupčný rozmer. Farmaceutické firmy stratia dôvod navštevovať a motivovať lekárov, aby predpisovali konkrétny komerčný názov lieku. Pre predpisujúcich lekárov predstavuje generická preskripcia výrazné zjednodušenie. Nemusia si memorovať rôzne obchodné názvy, pod ktorými rôzni výrobcovia predávajú rovnaké liečivo. Budú sa môcť sústrediť na odborné informácie o liekoch a nevenovať sa učeniu nových názvov, sledovaniu dostupnosti alebo ekonomickým dopadom pre pacientov. Zároveň sa tým zvýši bezpečnosť pre pacientov, pretože používanie generického názvu pri predpisovaní znižuje riziko omylov a chýb a vyžaduje si od lekára zapamätanie si menšieho počtu názvov liekov.

    Dámy a páni, cieľom generickej preskripcie, teda predpisovania účinnej látky je to, aby sme šetrili peňaženku pacientov, aby pacienti doplácali za lieky menej. To, že rastú doplatky pacientov, mám tu hneď pred sebou v jednej veľmi prehľadnej tabuľke. Keď porovnáme doplatky pacientov v hotovosti do zdravotníctva v období 2005 a 2009, treba povedať, že kým v roku 2005 priemerný občan zaplatil v hotovosti 3 800 korún, teda 125 eur ročne do zdravotníctva, v roku 2009 to bolo už priemerne 215 eur, 6 500 slovenských korún. Kým v roku 2005 zaplatil pacient na doplatkoch za lieky v lekárni, za lieky predpísané na recept, informácia z Národného centra zdravotníckych informácií, 102 mil. eur, teda 3,1 mld. slovenských korún, v roku 2009 to bolo už 159 mil. 933 tis. eur, teda 4,8 mld. slovenských korún.

    Dámy a páni zo SMER-u, to vám nevadí, že za vašej vlády rástli doplatky za lieky? Nie ja som si to vymyslel, Národné centrum zdravotníckych informácií. V 2005 doplácali pacienti za lieky predpísané na recept 3,1 mld. slovenských korún. V poslednom celom roku vládnutia druhej Dzurindovej vlády, v poslednom celom roku vládnutia Ficovej vlády to bolo 4,8 mld. slovenských korún. My chceme, aby pacienti doplácali menej. My chceme, aby sme šetrili peňaženku pacienta.

    A na záver mi ešte dovoľte odcitovať niekoľko viet z odborných argumentov, ktoré nám dodalo ministerstvo zdravotníctva na výbor pre zdravotníctvo, ktoré sa týkajú fámy, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Raši, ohľadom toho, ako výmena jedného generika za druhé generikum, znovu opakujem, že generická substitúcia je to isté, ale akosi to pánovi poslancovi nevadilo, keď bol minister, ale teda výmena môže ohroziť pacienta, pretože pomocná látka je niečo, čo je neznáme pre lekára, keď predpisuje len účinnú látku, kdežto, keď predpisuje výrobný názov lieku, tak pomocné látky samozrejme pozná.

    Chcem povedať, že pomocné látky nemajú terapeutický účinok, uľahčujú výrobu alebo prípravu lieku, jeho podávanie, zlepšujú jeho kvalitu alebo stabilitu a biologickú dostupnosť. Použité pomocné látky v generickom lieku môžu byť rôzne medzi jednotlivými generickými liekmi, ale musia zabezpečiť rovnakú biologickú dostupnosť liečiva z lieku, v každom prípade musia mať skúšky na bioekvivalenciu, pretože akýkoľvek negatívny vplyv na biologickú dostupnosť liečiva z lieku by bol takouto skúškou odhalený a generický liek by nesplnil podmienky registrácie. Toľko o pomocných látkach.

    A teraz o alergiách na pomocné látky. Chcem povedať, že alergie na pomocné látky, ktorými nás tu tak veľmi strašia mnohé skupiny, ktoré si neprajú zavedenie generickej preskripcie, sú nesmierne zriedkavé. Alergie na pomocné látky sú tak zriedkavé, že je naozaj potrebné ich doslova hľadať v jednotlivých štatistikách. Vyskytujú sa omnoho menej často než alergie na účinné látky, ktoré sa takisto môžu vyskytnúť. V literatúre existuje len málo popísaných prípadoch alergie na pomocné látky v systémovo podávaných liekoch. Štátny ústav pre kontrolu liečiv Slovenskej republiky je úrad, ktorý zbiera a vyhodnocuje všetky nežiaduce účinky na lieky, ktoré sa na Slovensku používajú. Za sledované obdobie január až apríl 2011 mal ŠÚKL hlásených celkových 210 nežiaducich účinkov, z toho bolo len 26 na generické lieky, z 210 len 26 na generické lieky. Len jeden nežiaduci účinok bol hlásený ako nežiaduci účinok vyvolaný generickou substitúciou. Za celé toto sledované obdobie nebol hlásený žiadny nežiaduci účinok na pomocné látky.

    Takže, vážení kolegovia, nestrašme, nezavádzajme. A chcem odporučiť, aby sme si možno menej robili srandu z vysvetľovania odbornej terminológie laickej verejnosti a skôr sa venovali tomu, že viacej študujeme materiály, ktoré sú dostupné, a menej tárame v pléne Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu výboru pre zdravotníctvo, chcú vystúpiť štyria páni poslanci. Pán poslanec Raši... Pardon, traja.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová.

  • Áno. Ďakujem. Vilko, ja som si prečítala tú informáciu, ktorú si tlmočil, teda akože, kde si objasňoval všetko to, čo si povedal. Nebudem sa s tebou sporiť, ale jedno je fakt, že k predpisovaniu účinnej látky - my veľmi dobre vieme, čo to obnáša a je tam samozrejme možnosť toho lekára, ako si uviedol, napísať odporúčanú formu, firemný názov lieku, s ktorým on má skúsenosti na základe svojho neustáleho celoživotného vzdelávania, skrátka sa rozhodol takýmto spôsobom u tohoto pacienta pomôcť naštartovať organizmus k samoliečiteľským schopnostiam, všakže. Takže, nebudem hovoriť o tom, že môže vylúčiť na druhej strane receptu, jak si povedal, lieky, ktoré nesmú byť pacientovi podané a podobne. Práve preto opäť chcem ale apelovať na to, že stále potrebujeme erudovaných farmaceutov, ktorí pôsobia prípadne aj v zariadeniach nemocničných ako klinickí farmakológovia. Stále potrebujeme farmaceutov, ktorí budú odborníkmi, ktorí budú môcť pacienta usmerniť, ktorí budú môcť pacienta presvedčiť.

    Ďalej vieme veľmi dobre, aké nebezpečenstvo obnáša akákoľvek právna úprava, lebo vieme, že ľudská, človek je veľmi kreatívna osoba a vždycky si bude hľadať spôsoby, ako profitovať, alebo obísť, alebo čo už ja viem, alebo možno práve len využiť a držať sa normy zákonnej, nebudem to tu spochybňovať.

    Ale ide o to, že atestácie u lekárnikov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal v jednom bode na pána poslanca Novotného, a to je ten vernostný systém. Nerozumiem, prečo sa ho tak panicky bojíme. Zdá sa mi nespravodlivé, keď výrobca môže poskytovať zľavy distribútorovi, distribútor môže ďalej poskytovať zľavu lekárnikovi a lekárnik ďalej nemôže poskytovať zľavu pacientovi. Prepáčte, ja nie som ani lekár, ani lekárnik, ani farmaceut, ale toto sa mi zdá choré a na hlavu postavené.

    Ak tu sedíme, tak tu sedíme preto, aby sme brali v prvom rade ohľad na pacienta. Človeka, ktorý je chorý, ktorý si musí ísť kúpiť lieky, a tomuto človeku nechceme z mne absolútne neznámych dôvodov a zatiaľ nijakým spôsobom rozumne nevyargumentovaných dovoliť, aby mohol dostať zľavu v lekárni.

    Výrobca, farmaceutická firma môže dať zľavu distribučnej firme. Distribučná firma lekárnikovi. A lekárnik ju ďalej nemôže dať. Nerozumiem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja teda dúfam, že už v rozprave nebudú prebiehať žiadne platené vystúpenia.

    Ale rád by som sa vrátil k jednej veci, ktorou pán poslanec Novotný začal hneď v úvode, kto čo vlastní. Áno, je pravda, nebudeme už obviňovať predkladateľov zákonov, lebo to si už všimnú aj médiá, kto čo vlastní, ale možno, keď si hodíme do Google-u kto čo vlastnil, tak možno zistíme, že niekto z rozpravy kedysi vlastnil Železničnú nemocnicu v Košiciach, ktorej vlastníctva sa musel zbaviť až po intervencii vtedajšieho predsedu vlády Dzurindu.

    Čiže, naozaj je veľmi dobre, že táto rozprava je. Poďme si "vygooglovať" kto čo vlastnil v 2004, 2005, 2006 a aký mal k tomu vzťah a, ako sa toho musel zbaviť.

    A čo sa týka doplatkov za lieky. Objektívnym parametrom doplatkov za lieky je doplatok na balenie. Pretože naozaj v roku 2010 bolo odliečených viacej pacientov ako v roku 2005, keď tu vládol Zajac s Novotným, a kvôli tomu mnohí pacienti, že boli doplatky za návštevy ambulancie, tieto ambulancie nenavštevovali. V roku 2010 bolo výrazne viacej odliečených pacientov ako v roku 2006. Čiže absolútne číslo doplatkov bolo väčšie, ale keď si vezmeme doplatok na balenie lieku ako objektívny parameter, doplatok na balenie lieku bol nižší percentuálne, keď si porovnáme rok 2006 alebo 2005 a rok 2010.

    Takže, samozrejme, keď sa odlieči oveľa viac pacientov, sumár a suma doplatkov musí byť väčšia, ale doplatok na balenie bol v roku 2010 nižší. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali faktickými poznámkami. Ja sa neznížim k tomu, aby som pánovi poslancovi Rašimu odpovedal, na takúto úroveň komunikácie. Nie celkom rozumiem, aký má súvis nemocnica s predpisovaním účinnej látky, ale zrejme tomu rozumie len on. Lebo naozaj nemyslím si, že plénum Národnej rady je o tom, aby sme sa rozprávali o distribučných firmách, o poradcoch prezidenta a o tom, kto komu slúži. To by bolo možno ani nie vhodné.

    Mňa skôr trápi to, že keď bol pán minister Raši ešte vo funkcii, toho času poslanec Národnej rady, v období 2007 až 2009 narástli doplatky za lieky predpísané na recept o 16 percent. Pacienti platili o 660 miliónov slovenských korún viacej v lekárni ako dva roky predtým, ako prišiel pán minister Raši. Toto by ma viacej trápilo. Medzitým pózoval, rozprával, vyprával, lepil plagáty po nemocnici, aké sú lacné lieky. Faktom je, že ľudia doplácali z roka na rok viac. A táto vláda chce, aby doplácali menej. To je všetko. Úplne jednoduché.

    Kto je za zisky lekární, nech hlasuje proti vernostnému systému. Kto je proti tomu, aby pacienti doplácali menej za lieky, nech odsúdi predpisovanie účinnej látky. O tom bude hlasovanie v Národnej rade. A ja nedovolím, aby sme odpútavali pozornosť na rôzne invektívy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený je pán poslanec Kvasnička. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja by som chcel vo svojom vystúpení reagovať len na jeden prvok tej diskusie, konkrétne toho, čo sa týka generickej preskripcie. Je možné, že niečo z toho, čo poviem, tu už zaznelo alebo ešte zaznie. Ale myslím, že to nebude na škodu, keď si v tej diskusii niektoré veci ozrejmíme.

    Už pri prerokovaní zákona o lieku v zdravotníckom výbore, ale aj potom vo výstupoch, ktoré sa objavili v médiách, ma prekvapili články aj postoje, ktoré boli artikulované. Spomínam námatkovo denník Sme, kde bola titulka, že Výber lieku asi zostane na lekárovi. A v tom istom čase v Pravde bol článok, ktorý sa volá, že Uhliarikov liekový zákon kritizovali sprava i zľava. A treba povedať, že aj v týchto výstupoch, aj v diskusii, ktorá bola v zdravotníckom výbore, dokonca aj poslanci koalície, mnohí sa vyjadrovali, že navrhovanú generickú preskripciu liečiv, teda predpisovanie liekov na úrovni ich účinnej látky, a nie pod ich obchodným menom, nepodporia.

    Prekvapuje ma to predovšetkým preto, lebo zavedenie generickej preskripcie si dala vláda Slovenskej republiky do svojho programu. Ak môžem citovať, vláda Slovenskej republiky zavedie predpisovanie liekov na úrovni účinnej látky. A až do tejto diskusie sa ani koaliční politici nevyjadrovali proti tomuto inštrumentu liekovej politiky.

    Dovolil by som sa pozrieť na predchádzajúce predošlé profesie poslancov. Pán poslanec Raši, pán poslanec Zelník z SNS, ale aj kolegovia z výboru, z SDKÚ - Ivan Chaban, Peter Kalist, viem, že sa vyjadrovali proti navrhovanej generickej preskripcii kriticky. Spoločným menovateľom týchto vystúpení, alebo týchto komentárov, napokon napovedá to aj zoznam prihlásených rečníkov, je, že sú to zväčša lekári. A musím predoslať, že nemám nič proti lekárom, pretože som z lekárskej rodiny. Brat je lekár, dcéra je lekárka, zať je lekár, švagriná je lekárka. Takže, aby som nebol obvinený, že mám nejaké výhrady voči lekárom. Zdá sa... Otec bol lekár, áno, veď som to povedal, otec bol lekár. Vyzerá to tak, že sa stotožnili s názormi ich bývalých kolegov z lekárskeho stavu, ktorí sa takmer jednohlasne postavili za predpisovanie, proti predpisovaniu liekov na úrovni účinnej látky, dokonca boli iniciované aj petičné kroky.

    Výrobcovia, najmä originálnych liekov, sa pridali tiež. Podstatné je, či argumenty, o ktorých niektorí analytici hovoria ako o pseudoargumentoch tejto skupiny ľudí, sú hodnovernejšie ako argumenty v prospech generickej preskripcie.

    Niektoré šírené mýty o nevýhodnosti generickej preskripcie veľmi dobrým spôsobom vyvracia Angelika Szalayová z Health Policy Institute v čerstvo vydanej publikácii, ktorú sme dostali na Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, kde sa venuje problematike predpisovania a vydávania liekov na báze účinnej látky. Myslím, že táto autorka veľmi komplexne popisuje prínosy, samozrejme aj riziká generickej preskripcie a substitúcie.

    Rád by som sa v tejto krátkej rozprave chcel venovať len niektorým, priznám sa, mám to naštudované najmä z týchto zdrojov, a teda najmä tým, ktoré kvalifikuje ako pozitívne aspekty navrhovaného legislatívneho inštrumentu.

    Som si vedomý možných rizík vyplývajúcich zo zavedenia povinnej generickej preskripcie na Slovensku, ale považujem ich za nižšie, ako možné prínosy. A navyše si myslím, že negatíva sa dajú celkom úspešne obmedziť cielenými regulačnými opatreniami.

    Za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujem, ako to uviedol aj predseda zdravotníckeho výboru, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky. Szalayová v tej spomínanej štúdii uvádza, že pacienti by mohli šetriť až do 30 % na doplatkoch za lieky, keby si vždy vybrali, resp. dostali najlacnejší preparát v danej farmakoterapeutickej skupine. Ministerstvo zdravotníctva odhaduje, že po zavedení generickej preskripcie by pacienti mohli na doplatkoch ročne ušetriť okolo 45 miliónov eur. So zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať, a to vyplýva aj z tej štúdie, určitú úsporu vo verejných financiách, aj keď samozrejme v menšom rozsahu ako pri doplatkoch pacientov, keďže je predpoklad, že ceny liekov sa postupne znížia, nakoľko výrobcovia, najmä generických liekov sa budú snažiť byť čo najlacnejší, aby boli lekárňami ponúkané ako prvá alternatíva. A to potom pozitívne pocítia aj zdravotné poisťovne na nižších úhradách za tieto lieky. Bývalý poradca ministerstva zdravotníctva Martin Filko, myslím niekedy začiatkom roka predpokladal, že generická preskripcia by mohla ušetriť až štyri percentá z nákladov na lieky a odhadoval 13 % z doplatkov pacientov.

    Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že väčšie úspory vo verejných financiách v dôsledku uplatňovania generickej preskripcie či substitúcie boli dosiahnuté v krajinách, kde nie je používané externé referencovanie cien liekov, teda medzinárodné porovnávanie cien liekov. A teda ide o krajiny, ako je Švédsko, Veľká Británia a Nemecko.

    Ak sa môžem vrátiť k štúdii autorky Szalayovej, vo Švédsku sa v dôsledku zavedenia povinnej generickej substitúcie - to je ten stav, kedy je lekárnik povinný nahradiť predpísaný liek lacnejším, spravidla generikom - v priebehu troch rokov znížili ceny liekov o 15 až 18 percent.

    Druhou významnou oblasťou, kde vidím pozitíva pri predpisovaní účinnej látky, je bezpečnosť pacienta. To, čo sa tu trošičku podľa mňa nie celkom odborne a seriózne uvádza, bezpečnosť pacienta. Poznám príklady, kedy pacient so zažívacími problémami navštívil svojho praktického lekára, potom internistu a nakoniec aj gastroenterológa, a každý mu predpísal iný liek, avšak s totožnou účinnou látkou. Pacient v domnienke, že užíva rozličné lieky, ktoré mu majú pomôcť, sa pravidelne niekoľkonásobne predávkoval.

    Pri generickej preskripcii si pacient v takom prípade pravdepodobne skôr všimne, že má na recepte napísané stále to isté. Prípadne mu lekárnik ponúka stále ten istý liek. Generická preskripcia skrýva v sebe tiež možnosti obmedzovania tzv. indukovaného predpisovania liekov, kedy lekár napríklad uprednostňuje lieky jedného výrobcu, spravidla na základe vzájomnej dohody s cieľom získať materiálnu alebo inú peňažnú či nepeňažnú výhodu, alebo predpisuje lieky vo väčšom množstve, ako je potrebné, alebo lieky, ktoré si zdravotný pacienta ani nevyžaduje. Tak sa niekedy stáva, že lekár nevyberie liek podľa skutočného zdravotného stavu pacienta ani podľa ceny lieku. Poškodení sú v takomto prípade pacienti, ako aj verejné financie.

    Čísla, ktoré uvádzala premiérka Iveta Radičová, myslím, že pri stretnutí minulý štvrtok, na spoločnom koaličnom stretnutí o množstve liekov, ktoré sa ocitajú v našich domácnostiach takpovediac nezmyselne. Myslím, že tieto čísla boli varovné. Paradoxne, ak počúvam tú diskusiu, lekári argumentujú, že sa bezpečnosť pacientov zhorší, keďže nebudú mať prehľad, aké lieky pacienti konzumujú a že tak môžu vzniknúť rôzne nežiaduce interakcie liekov. K tomu možno niekoľko pripomienok. Prvá. Na Slovensku je už v súčasnosti legislatívne povolená generická substitúcia a dokonca aj preskripcia, aj keď sa substitúcia v praxi využíva len veľmi obmedzene. Ako odhaduje Szalayová, asi 5 percent a preskripcia takmer vôbec. A tak si pacient môže svoj predpísaný liek nechať zameniť v lekárni za lacnejšie generikum. Druhý z poznatkov. Generiká sú odskúšanými a mnohými odbornými autoritami odsúhlasenými bioekvivalentnými, bioekvivalentnými náhradami za originálne lieky a teda sú bezpečné a s originálmi takmer totožné. Rozdielne sú väčšinou, ako spomínal aj predseda zdravotníckeho výboru, len pridané látky. A samozrejme potom tie lieky majú rovnakú účinnosť. Tretí poznatok. Do akej miery vedia naši lekári, aké všetky lieky užívajú ich pacienti? Myslím, že dá sa veriť odhadom, že podobný stav bude aj po generickej preskripcii. Netreba totiž čakať, pretože ide o systém, ktorý sa nedá zaviesť zo dňa na deň, že E-Health s tým, túto situáciu, aspoň nateraz, výrazne zmení.

    Je pozoruhodné, že lekári vytiahli práve argument, argument možno v úvodzovkách, týchto nežiaducich liekových interakcií a nežiaducich účinkov, ktoré údajne po zavedení generickej preskripcie stratia spod kontroly. Údaje Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, ktoré hovoria o tom, že lekári podali v roku 2010 len 789 vážnejších hlásení o nežiaducich účinkoch liekov pri liečbe pacientov pri ročne vydaných, počúvajte dobre, 160 miliónov kusov balení liekov na Slovensku. Čiže hlásení o vážnejších, nie úplne vitálnych nežiaducich účinkoch je len sedemstosedemsiatdeväť. Toto číslo naznačuje, že ani v súčasnosti nepripisujú lekári reportovaniu nežiaducich účinkov príliš veľkú vážnosť.

    Ministerstvu zdravotníctva, myslím, sa nedá uprieť značná, podľa viacerých analytikov, aj z tých štúdií, ktoré som mal možnosť vidieť, až veľká opatrnosť v prístupe ku generickej preskripcii. Veď ministerstvo určilo napríklad v pozitívnom zozname len približne 380 liečiv, účinných látok, ktoré sa budú musieť predpisovať genericky, ak lekár navyše na zadnej časti receptu nezakáže vydať konkrétny liek a medicínsky to aj nezdôvodní. Na Slovensku sa teda plánuje genericky predpisovať približne tretina liečiv, pričom pre porovnanie vo Veľkej Británii, kde je generická preskripcia systémom len podporovaná a nie povinná, tvorí podiel receptov vystavených na účinnú látku okolo 80 percent. Sú to údaje citované z National Health Service Information Center. Hoci je generická preskripcia povinná len v štyroch krajinách Európskej únie, myslím, že to aj bolo v tých diskusiách, Litva, Estónsko, Rumunsko a Portugalsko, a povinná generická substitúcia, ktorá má pri dôslednom uplatňovaní podobné účinky, v ďalších šiestich - Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Cyprus. Váha predpisovania a vydávania liekov na základe účinnej látky sa rozširuje v drvivej väčšine štátov Európskej únie. Je to trend, ktorým ide Európska únia, pričom svoje významné postavenie má napríklad aj za oceánom, spomeňme USA, Kanadu, Austráliu.

    Podľa Szalayovej, tej štúdie, ktorú citujem, predstavujú generiká celosvetovo 65 percent objemu predpísaných liekov. Nie som odborník, snažil som sa niektoré veci vybrať z materiálov, ktoré som dostal ako člen zdravotníckeho výboru. Vzhľadom na poznatky, ktoré som našiel, vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu, aj argumenty odborné, ktoré zaznievajú, budem podporovať toto legislatívne aggiornamento ministerstva zdravotníctva a špeciálne Ivana Uhliarika, inšpirované jak dobrou vierou, tak kvalifikovaným odborným prístupom.

    A ešte možno mimo, mimo tohoto, ktorí ste mali možnosť sledovať diskusiu o zdravotníctve, svojho času, možno je to 3 - 4 týždne dozadu, keď sa preberala situácia v zdravotníctve, myslím komplexne, tak medzi iným prišlo aj na iniciatívy ministerstva zdravotníctva a špeciálne nášho ministra Ivana Uhliarika. Jeden z diskutérov, musím povedať, že to bol lekár z fakultnej nemocnice, povedal, že, že oceňuje posun, ktorý nastáva, aj keď si myslí, že Augiášov chliev sa nedá čistiť zubnou kefkou. Ja hovorím, pánboh zaplať aj za zubnú kefku.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Lazár, Kalist, Valocký.

    Nech sa páči, pán poslanec Lazár.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak ja, ako aj pán Kvasnička, sme členmi výboru pre zdravotníctvo, preto musím povedať, že som prekvapený, pretože ani on, ani ja nie sme lekári, že sa vyjadruje vlastne k témam, ktoré sú vysoko odborné. Pretože k tomuto zákonu samozrejme sa môžeme vyjadriť aj my ako nelekári z pohľadu, v prvom rade z pohľadu pacienta. To ma len uisťuje v tom, že znova tu ide o nejaké sponzorované vystúpenie, ktoré má viesť k tomu, aby sme, tak ako to bolo povedané, aby sme obhájili niečo, čo sa obhájiť nedá.

    Ale zas na druhej strane, treba povedať, že ma to neprekvapuje, pretože to nie je prvýkrát, keď kolegu Kvasničku takto, môžeme povedať, že použili a na zdravotnícky výbor cez neho predkladali pozmeňujúce návrhy, ktoré v konečnom dôsledku boli rozsiahlejšie než samostatný návrh. Bolo to asi tým, že je členom tej istej strany ako pán minister. A preto mu jeho funkciu absolútne nezávidím. Takisto sa stalo aj teraz, keď boli použité v podstate vyhlásenia z blogu súkromného združenia, takto to nazvime, aby som to nemenoval úplne presne. Len škoda, že v tomto, v tomto blogu neboli uvedené aj ďalšie informácie. A keďže som tu už spomenul pozmeňujúce návrhy, tak treba povedať, že len k tomuto zákonu, pokiaľ mám dobrú informáciu, bolo asi päťsto pozmeňujúcich návrhov. Ak si zoberiete priemernú dĺžku, nech má zákon 20 - 30 strán, tak toľko pozmeňujúcich návrhov vlastne hovorí o tom, že je to úplne nový zákon.

    Vážené dámy a páni, ja sa len chcem spýtať, že koho tu vlastne obhajujeme? Nás volili ľudia, nás nevolili veľké súkromné farmaceutické firmy, napríklad ako Pfizer a spol., nás volili ľudia. A v prvom rade sa zodpovedáme ľuďom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kalist. Potom, ako spravodajca, potom, he? Najskôr dám faktické poznámky a potom pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja len upresním, konkrétne sa jednalo o pána Dušana Zachara a spoločnosť Ineko. Pán kolega, určite tam sú správne informácie, ale minimálne ste mohol uviesť, odkiaľ máte zdroj, keď už ste celý blog prečítal od A po Z.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Pán poslanec Kvasnička, chápem tvoju úprimnú snahu obhajovať tento zákon a chápem aj úprimnú snahu zužovať tento zákon len na preskripciu generických liekov. Ale tento zákon je, má množstvo pojednávaní, ktoré vlastne, ktoré vlastne evokujú niečo, že je za tým niečo, keď ti chcem úprimne povedať. To znamená, že myslím si, že tvoje vystúpenie bolo dobre napísané, bolo, by som povedal, aj presvedčivé.

    Ale ty si spomenul jedného lekára z fakultnej nemocnice, ale prečítaj si, prosím ťa, maily, ktoré dostávame, alebo aj vy dostávate a skús sa zamyslieť nad tým, aj tvoj otec bol lekár, a skús sa zamyslieť nad tým, že čo vlastne ideme urobiť. Ak by sme debatovali o tom, že či generikum áno alebo nie, je to polemika, s ktorou by sa teoreticky dalo aj súhlasiť. Ale pýtam sa, sme pripravení? Na túto zmenu? Máme napríklad dostatok klinických farmakológov? Lebo farmaceut nie je farmakológ. Farmaceut predáva lieky v lekárni, farmakológ má, je vedomý o tom, aká je účinnosť toho lieku, aké sú tam, aj ako hovoril pán poslanec Novotný, tie prídavné látky a tak ďalej. Bavme sa o tom, keď bude príprava k tomu, aby sa toto mohlo uskutočniť.

    Ďakujem.

  • O vystúpenie v rozprave požiadal pán predseda a spoločný spravodajca Novotný. Nech sa páči.

  • Keďže ideový vodca zdravotníckej politiky pán poslanec Raši začal s tým, akí sme tu všetci sponzorovaní za svoje vystúpenia, chcem povedať, že nepochopil som celkom, v čom by malo byť to sponzorovanie. Ale teraz ste ma uistil, pán poslanec Lazár, že ani vy ste to nepochopili. Pretože to, o čom hovoril pán poslanec Kvasnička, je predpisovanie účinnej látky. Predpisovanie účinnej látky, generická preskripcia povedie k tomu, že lekárnik vydá na základe predpísanej účinnej látky najlacnejší liek s najnižším doplatkom. Ak bude chcieť farmaceutická firma byť úspešná, bude musieť znižovať cenu lieku. Tak sa podarí ušetriť toľko percent, koľko som vo svojom vystúpení povedal. Takže, keď ste si už spomenuli na firmu Pfizer, chcem vám povedať, že firma Pfizer si naozaj nepraje generickú preskripciu, pretože ak bude chcieť predávať lieky na slovenskom trhu, bude musieť súťažiť cenou. Ničím iným, len cenou so svojimi generikami. A to treba možno kľudne vysvetliť, aby bolo úplne jasné.

    Čiže bol by som rád, keby sme prestali s týmto nemiestnym obviňovaním, ktorému nie celkom rozumiem. Ak má niekto nejaké konkrétne vedomosti, bolo by dobré, keby ich povedal orgánom činným v trestnom konaní. A takéto obviňovanie k ničomu nevedie a hlavne, keď je aj vecne nezmyselné. Lebo znovu opakujem, cieľom predpisovania účinnej látky, generickej preskripcie je aj to, aby klesali ceny liekov. Odhad ministerstva zdravotníctva je, že ceny liekov by mohli klesnúť až o 10 percent. Čiže firmy budú súťažiť znižovaním ceny liekov. Tak potom, aký záujem má farmaceutická firma v tom, aby bola generická preskripcia? Skôr tí, ktorí sú proti nej, tí by mohli byť sponzorovaní farmaceutickými firmami. Ale ja do tejto úrovne diskusie neskĺznem. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu a poslanca Novotného dvaja páni poslanci, Raši, Lazár. Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Na toto sme vlastne všetci čakali, lebo, a čakal som na to, kedy príde ten moment, kedy pán poslanec Novotný nevydrží a bude musieť vystúpiť. A nečakal som, že príde tak skoro. A naozaj asi platí to staré, že trafená hus zagágala. Zagágala nám veľmi rýchlo. Možno, netreba to možno pomenovať, stačí sa nad tým zamyslieť, prečo je také vášnivé obhajovanie tohto zákona zo strany chirurga, ktorý, ako povedal, lieky nepredpisuje a ani účinné látky a ich a farmakokinetike veľmi nerozumie. Takže aj na tom, ako sa táto debata vyvíja, ako sa kto hekticky za tento zákon bije, možno aj to svedčí o tom, že aký je ten pravý zmysel tohto zákona.

    A naozaj firma Pfizer a kauza okolo nej bola, bola odôvodňovaná tým, že, ako povedal pán poslanec Novotný, že išlo o ušetrenie verejných zdrojov. Tak teraz mám ešte 45 sekúnd na to, aby som vám povedal, že pri uprednostnení firmy Pfizer, keď jej bolo dovolené znížiť cenu v posledný deň, nedošlo k žiadnemu ušetreniu verejných zdrojov, pretože liek od druhej firmy mal cenu x, firma Pfizer mala cenu x + 3 eurá, tým, že sa jej dovolilo znížiť cenu na x, tak sa jej umožnilo byť viac konkurencieschopnou na trhu, ale z hľadiska ušetrenia verejných zdrojov sa neušetrilo absolútne nič, pretože poisťovne preplácali iba cenu tej lacnejšej firmy. Takže naozaj išlo tu iba a čisto o prihratie biznisu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Keďže už mi kolega zobral slogan, trafená hus zagágala, tak asi použijem iné, že niekomu sme asi stúpili na kurie oko. Viete, nie sme to my, ktorí, vy hovoríte, že obviňujeme. Veď celý ten zákon je postavený na jednom jedinom princípe. Nepriamo obviňujete všetkých lekárov, že sú úplatní, že sa nechávajú uplácať a veľkými súkromnými farmaceutickými firmami a týmto im v tom chceme zabrániť.

    Samozrejme, je to možno aj tým, že minister pracoval v takejto firme a vie asi, aké praktiky takáto firma používa, ako pracuje a že čoho je schopná. Ale ste tu vy, ktorí v kuse, a vy sám ste lekár, obviňujete svojich kolegov lekárov. Ja by som si to v živote nedovolil. Pretože ak máte takéto podozrenia, alebo viete o tom, tak s tým treba prísť vonku, treba to povedať ľuďom, treba povedať konkrétne, a nie všeobecne hovoriť, že lekári sú takí a takí, a preto robíme tento zákon tak, aby vyhovoval v tomto prípade veľkým súkromným firmám.

    A čo sa týka toho môjho príspevku, to ste asi vy nepochopil, pán kolega, ja som tým chcel povedať len toľko, že tak ja, ako ani pán Kvasnička nie sme lekári. A preto myslím, že by sme sa mali hlavne vyjadrovať z pozície pacienta k tomuto zákonu. Veď preto tam aj sedíme, v tomto výbore. A vzhľadom na to, akú odbornú stať čítal pán kolega, tak som povedal, že asi mu to niekto pripravil a asi to bolo sponzorované vystúpenie. Takto som to myslel. A vy viete dobre, sedíte v tom výbore, keď sme tento zákon prerokovávali, mal som pocit, že ste mali trošku iný názor na to, pán predseda, pán Novotný, ako teraz deklarujete, ale zmena v posune názoru, obzvlášť v tomto výbore nie je ničím novým. A takisto, ako nie je ničím novým to, že pozmeňujúce návrhy sú mnohokrát dlhšie než samotný zákon. Tak ako sú pripravené tieto zákony? Komu slúžia? Ľu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ak má pán poslanec Raši nejaký problém s tou firmou, o ktorej tu toľko hovoríte, tak skôr sa to týka zrejme toho, ako bola nejaká vakcína dostaná na slovenský trh. K tomu sa zrejme vyjadrí pán minister zdravotníctva. Treba sa jeho opýtať, neviem sa k tomu ja vyjadriť.

    Pán poslanec Lazár, ja som nikoho neobvinil zo svojich kolegov. Nepamätám sa. Vystúpil som v pléne Národnej rady, môžem si to prehrať, ani jedným slovom som z úplatnosti neobvinil žiadneho kolegu. Prvý, ktorý tu o tom rozprávate dnes, ste vy.

    A ja poviem pánovi poslancovi Rašimu, prečo podporujem tento zákon a nenechám sa pomýliť takýmito výkrikmi do tmy. Podporujem ho preto, aby pacienti doplácali za lieky v lekárňach menej, pretože za vás doplácali stále viac a viac. Preto ho podporujem, aby pacienti doplácali možno až o 50 miliónov eur menej ročne za lieky predpísané na recept. Podporujem ho preto, aby lieky boli možno až o 10 % lacnejšie, lebo keď budú lacnejšie, bude viac peňazí v zdravotných poisťovniach pre ambulancie, pre nemocnice, aj pre tie zdravotné sestry, na ktorých vám tak strašne záleží, ako ste to aspoň včera deklarovali. Bude viacej peňazí na výplaty a neodídu do vrecák farmaceutických firiem. Ten, kto tu z nás dvoch obhajuje farmaceutické firmy, ste vy. A ten, kto bojuje za nižšie doplatky pre pacientov, som ja.

    Ďakujem.

  • Ďalší poslanec prihlásený do rozpravy je pán poslanec Valocký. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, len teraz spravodajca, bolo tu povedané mnoho o tomto zákone. A čo mňa ako lekára - a všetci traja, ako tu sedíme, sme lekári - mrzí na tom, to, že ak by sme povedali, skúsme sa nadniesť nad vecou, a teraz myslím aj na pána poslanca Kvasničku, dobre, tak ak je ten zákon dobrý, prečo je tak veľa pripomienok? Niekoľko sto, niekoľko sto. A ak by som povedal, že aj to akceptujeme, tak potom sa pýtam: Vy si myslíte, že všetky tie profesné organizácie, ktoré dali tie pripomienky, a podľa našich informácií ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo tieto pripomienky, tak všetci sú nevzdelaní, nerozumejú tomu a sú zlí? Len ministerstvo zdravotníctva je to, ktoré tomu rozumie? Lebo, znova opakujem, o generickom lieku môžeme diskutovať. A to, ako sme tu traja lekári, všetci môžeme potvrdiť to, že jeden lekár bude hovoriť, že tie balasty, ktoré sú v tých liekoch, môžu spôsobiť niečo, ale zaujímavé na tom je to, že búria sa aj lekárnici.

    Keby sa búrili lekári, to pochopím, lebo študovali medicínu, oni liečia. Nesúhlasím to, čo povedal pán poslanec Novotný, že liek lieči. Lekár lieči, lebo lekár vie predpísať ten liek a lekár vie, ktorý ten liek je účinný na tú danú diagnózu. Ale zaujímavé, že sa k tomuto vyjadrujú aj lekárnici a veľmi odborní lekárnici, nie majitelia lekární, a veľmi kriticky. A toto ma na tomto zákone zaráža, a to je, myslím minimálne na to, aby sme sa zamysleli a aby sme, dajme tomu, aj v druhom čítaní tento zákon nejako upravili, zmodifikovali, prijali aj isté názory a tak ďalej, hej? My v opozícii keď počúvame názory jednotlivých asociácií lekárnikov Slovenska a podobne, tak počúvame to, že ich pripomienky nie sú akceptované. Ak by im to bolo dostatočne vysvetlené, no tak by aj pochopili, prečo nie sú akceptované. Ale zaujímavé na tom je to, že nikto nechápe, prečo sú neakceptované. Čiže toto trošičku by som vyčítal ministerstvu zdravotníctva, zrejme komunikáciu, ak má aj nejaký dobrý zámer, no ale musí to vykomunikovať a tento zámer by mal prejsť širšou debatou a minimálne šesťdesiatimi percentami odbornej verejnosti aj byť odobrený. Ale zaujímavé na tomto zákone je to, že možno je odobrený 20-percentnou odbornou verejnosťou.

    Čiže tu sa mi naskytá otázka, čo sa stalo, že tento zákon má niekoľko sto, dajme tomu päťsto alebo štyristo, neviem teraz presne, koľko má pripomienok. A keď si to pozrieme, aj zdravotnícky výbor, skutočne pri predkladaní zákonov je množstvo pozmeňovacích návrhov, koľkokrát nevieme - a to, ak ste kolegovia, tak mi dáte za pravdu aj z vládnej koalície - nevieme vôbec, o čo ide. Sedia tam nejakí dvaja mladí chlapci, ktorí to celé manažujú. A to je celá príprava zákonov? - sa pýtam. Však dobre, pripravme zákon, komunikujme o ňom, povedzme, že pôjdeme napríklad do tejto látky, pardon, do účinnej látky, no ale pripravme sa na to. Presne tak, ako som povedal vo faktickej poznámke. Však vyškolme ľudí na to, urobme to, nebol by absolútne problém. Ale šiť to preto horúcou ihlou len preto, že je to v legislatívnej úlohe ministerstva zdravotníctva? Však je problém tento zákon odložiť a vrátiť sa k nemu na jeseň po ďalšej a ďalšej a ďalšej diskusii? Hej?

    Ja, aby ste si nemysleli, že hovorím len tak z vetra, tak skutočne poviem niekoľko pripomienok k tomuto zákonu aj v paragrafovom znení. Tak napríklad v § 2 ods. 35 asociácia lekárnikov navrhuje nahradenie výrazu "prevádzkáreň" iným výrazom, napríklad zariadenie, podobne aj v celom ďalšom texte, hej? Napríklad zariadenie.

    Poďme k § 2 ods. 36 navrhuje táto asociácia, o ktorej teraz budem teraz hovoriť, to, čo navrhovali, očnej optiky alebo zubnej techniky, nakoľko nejde o poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

    Napríklad k § 3 ods. 5 navrhujeme znenie upraviť takto: "Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže právnická osoba, ak osoba, ktorá je členom jej štatutárneho orgánu, je dôveryhodná, bezúhonná a ustanoví najmenej jedného odborného zástupcu." Toto znenie je oveľa jasnejšie, ako znenie doposiaľ.

    Napríklad k § 5 ods. 2: "Odborný zástupca musí byť v pracovnom pomere k držiteľovi povolenia na ustanovený týždenný pracovný čas, okrem prípadu, ak je odborný zástupca aj štatutárnym orgánom, držiteľom povolenia. Miestom výkonu práce odborného zástupcu môže byť iba miesto jeho činnosti ako odborného zástupcu." Lebo, viete, že teraz odborný zástupca napríklad zastrešuje x lekární. To je správne? Ak teda chceme vydávať lieky na generickom základe. Dokonca možnože po širokej diskusii by sme sa aj zhodli na tom, že poďme na generiku. Ale máme predpoklady na to, aby to generikum bolo tomu pacientovi správne vydané? Osobná zodpovednosť odborného zástupcu podľa tohto zákona sa obmedzuje len na odbornú činnosť, na ktorú bol ustanovený. To znamená, že odborný zástupca môže napríklad byť odborným zástupcom desiatich lekární. A to je, vážení, problém. Ak máme sieť lekární, na ktorú pri týchto aspektoch, o ktorých hovorím, je šitý tento zákon na nejakú firmu, ktorá má, dajme tomu, dvadsať lekární, nazvem ju firma X, a má mať len jedného odborného zástupcu? To je správne, pán poslanec Kvasnička? A teda, keď budeme vydávať to generikum v tej lekárni, v ktorej sa bude nachádzať ten odborný zástupca? V Košiciach? V Bratislave? V Trenčíne? Kde bude? Kto bude zodpovedný za tieto veci? Tak skutočne som chcel navodiť taký konštruktívny prístup k tomuto zákonu. A je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa odborný zástupca zdržoval v rámci svojho pracovného času v lekárni, ktorej je odborným zástupcom, iba takto vie zabezpečiť dohľad nad vydaným liekom. A dúfam, že so mnou súhlasí aj pán poslanec Chaban, ktorý je v našom výbore. Však to sú logické, skutočne logické argumenty, ktoré podporujú to. Ja nehovorím, že tento zákon je zlý, ale diskutujme o ňom a nešime ho horúcou ihlou. Teda myslím na preskripciu generického lieku, hej?

    K § 5, napríklad: "Ak otváracia doba zariadenia presahuje ustanovený pracovný čas, je držiteľ povolenia povinný ustanoviť náhradného odborného zástupcu, aby tak bola zabezpečená nepretržitá prítomnosť odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu v meste, v mieste počas výkonu otváracích hodín." Považujeme za nevyhnutné, aby bola zabezpečená nepretržitá prítomnosť tohto odborného zástupcu, hej? Lebo toto tento paragraf nevymedzuje, že tam musí ten odborný zástupca byť, hej? A možnože, možnože aj pán minister zdravotníctva si konečne uvedomí, ja neviem, kto mu ten zákon pripravoval, samozrejme on dáva legislatívny zámer, ale možnože pracovníci jeho ministerstva nedostatočne ohodnotili tieto veci.

    Napríklad k § 5 ods. 5 navrhujeme vypustenie textu: "Náhradným odborným zástupcom môže byť osoba, ktorá je držiteľom povolenia alebo vykonáva činnosť odborného zástupcu u iného držiteľa povolenia." A už sme zase pri koreni veci. Mám desať lekární, obrazne hovorím, mám jedného odborného zástupcu a požičiam ho pánovi X, ktorý je tam nablízku. Ako je toto možné? Takže by som chcel apelovať skutočne na poslancov aj vládnej koalície, aby sa zamysleli nad týmto, lebo stále sa tu debata točí o generickej látke, ale pozor! Toto je problém, ktorý sa tu zametá pod koberec, a o ktorom nikto nehovorí. Preto som vystúpil s konkrétnymi paragrafovými zneniami tohto zákona.

    Napríklad k § 6 navrhujeme text: "Ak majú byť prevádzkárne jedného žiadateľa umiestnené na území rôznych samosprávnych krajov, podá žiadateľ samostatné žiadostí každému zo samosprávnych krajov." To doteraz nie je v navrhovanom zákone, áno? Takže, ako bude prebiehať kontrola, kto vlastne je tým odborným zástupcom? Koncentrácia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do reťazcov sa neukázala ako prospešná z pohľadu dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Obmedzenie možnosti subjektu prevádzkovať iba jednu lekáreň a jednu pobočku zvyšuje mieru zodpovednosti. To, dúfam, so mnou všetci súhlasíte, lebo ak je zodpovedný zástupca na jednu lekáreň a jednu výdajňu, tak predpokladám, že tá starostlivosť o ten výdaj lieku je iná, ako keď som odborný zástupca pre dvadsaťpäť lekární. A tak, ako som povedal, jedna je v Košiciach, druhá je v Bratislave a možno tretia vo Viedni. Hej? Čiže napríklad k § 20, doporučujú vypustiť body h) a i), lebo nejde o lekárenskú, čiže zdravotnú starostlivosť. Napríklad si pozrime § 21 ods. 2 písmena a), navrhované znenie by malo byť: "Ak má odbornú prax najmenej päť rokov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni alebo má špecializáciu v špecializovanom odbore lekárenstvo." Koho chcete dať za tých zástupcov? Čerstvých absolventov? Ktorí nevedia, ani... Nechcem uraziť, nebudem viacej o tom hovoriť. Však všetci si veľmi dobre uvedomujeme, hlavne lekári, že keď niekto skonči lekársku fakultu, tak je síce lekárom, ale nie je odborníkom. Čiže musí mať nejaké atestácie, musí mať nejakú prax a tak ďalej, hej?

    Táto definícia zabezpečuje dostatočné odborné vedomosti a skúsenosti odborného zástupcu aj vzhľadom k potrebe odborného vedenia ostatných odborných pracovníkov - čiže on vedie aj celý svoj kolektív, i vzhľadom na rozšírenie kompetencií v rámci generickej preskripcie. Požiadavka na prax v trvaní dvoch rokov je nedostatočná. Veď všetci dobre vieme - a to bude so mnou určite súhlasiť aj pán poslanec Novotný - že teraz sme zvýšili napríklad atestáciu úrovne lekárov na päť rokov. A my dávame lekárnikom dva roky na to, aby mohli robiť odborného zástupcu. Áno, opakujem, opakujem majú skončenú farmaceutickú fakultu, nie je farmakologická, lebo taká neexistuje. A to sú farmakológovia, liečební, ktorí sú v nemocniciach, hlavne v nemocniciach tretieho typu, teda vo fakultných a univerzitných.

    Napríklad k § 21 ods. 2, navrhuje sa vypustiť písmeno b), písmeno c) bude označené ako písmeno b) a bude v znení: "Právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a), iba za podmienky, že je ustanovený odborný zástupca alebo iné odborne spôsobilé osoby sú jej väčšinovými vlastníkmi." Tu ide o to, aby niekto, kto vlastní lekáreň, nevlastnil prakticky, keď toto poviem úplne ľudovo, aj lekárnikov. Pretože ak som vlastník, tak môžem dokonca dať príkaz tomu svojmu pracovníkovi, že vydáš to alebo ono, hej. Napríklad k § 21 ods. 8 navrhujeme o doplnenie o vetu: "Lekárenskú starostlivosť podobne nemôže poskytovať ani právnická osoba, ktorej štatutárom je osoba oprávnená predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky okrem osoby, ktorá neposkytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť." To je to, aby vlastníkom lekárne, by nemal byť lekár, ktorý je v odbornej ambulancií a predpisuje si vlastné lieky, alebo, vlastne nie, nie vlastné lieky, ale proste predpisuje lieky, ktoré sú charakteristické pre jeho odbor, a predpisuje ich viacej a drahšie. Hej? Čiže napríklad k § 23 ods. 1 písmeno j) navrhujeme doplniť text: "Vydávať bez lekárskeho predpisu len lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, okrem odôvodnených prípadov, kedy odborne spôsobilá osoba zodpovedá za výdaj lieku a rozhodne o výdaji lieku i bez lekárkeho predpisu." To znamená, ľudovo povedané, aby aj lieky, ktoré nie sú na lekársky predpis, vydávala osoba spôsobilá. Áno?

    A toto všetko v tomto zákone chýba, čiže neboli akceptované pripomienky. A myslíte si, že toto sú nejaké populistické pripomienky? Však to sú skutočne výsostné odborné pripomienky, ktoré môžu tento zákon iba vylepšiť, ak by sme aj sa dohodli, pán poslanec Novotný, alebo, pán minister, že dobre, ideme na preskripciu genetických liekov. A vidíte páni poslanci sami v tom zdravotnom výbore, to je chaos, ktorý nám tam prichádza. Veď veľmi dobre viete, že dávate koaliční poslanci aj pozmeňovacieho návrhy, ktorým vôbec nerozumiete, dokonca som im nerozumel, keď som minule, bolo dvadsaťsedem pripomienok, pozmeňovacích návrhov predložených, ani ja, ktorý roky a roky robím v zdravotníctve. Aj v manažérskych funkciách.

    Napríklad k § 23 navrhujeme vypustiť odsek 5 až 15 a vytvoriť nový odsek 5 v znení: "Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nesmie sám alebo prostredníctvom iných osôb pacientovi poskytovať, ponúkať alebo sľúbiť v súvislosti s výdajom lieku, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, dietetické potraviny, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, alebo zdravotnícke pomôcky, ktorého výdaj je viazaný na lekársky poukaz, peňažné plnenie, alebo peňažné - nepeňažné plnenia." Čiže výhody alebo dary majetkovej či nemajetkovej povahy.

    Tu by som chcel na, ak môžem teda, na pána poslanca Markoviča. Nemáme výhrady voči znižovaniu liekov, ale ak je predpísaná aj čo generická látka na recept, tak nemala by tá lekáreň ponúkať, obrazne poviem, žehličky pacientom len preto, aby tam prišli do tej lekárne. A toto by zamedzilo tomu. Lenže nikto to nechce počuť, hej? Napríklad k § 119 odsek 6 písmeno c) navrhovali: "Liečivo, ktoré nie je uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, navrhujeme uplatnenie nižšej právnej normy, aby zmena zoznamu nemusela prejsť neodborným a zdĺhavým legislatívnym procesom." K § 119 odsek 13 navrhujeme o doplnenie textu: "Ani inak ovplyvniť slobodný výber verejnej lekárne pacientom." Čiže tu nám skutočne v týchto, ak vidíte, pripomienkach je to, aby nebola nekalá súťaž v lekárňach. Však pamätáme si, keď lanárili poisťovne poistencov, ponúkali žehličky, vysávače, bicykle a ja neviem čo ešte všetko, hej? A dovolenky a možno, no neviem teraz... Ale viem o istých veciach, ktoré bol, nakoniec, myslím si, sa tým aj nejaké orgány zaoberali, ktoré, ale, bohužiaľ, v zmysle týchto zákonov nemohli konať. To chceme? Nám skutočne ide o to, aby lieky boli lacnejšie pre pacienta. A keď hovoríme o tom, že... Pán predseda Novotný má pravdu. Zvýšili sa financie na lieky. Ale nepovedal to B, že sa odliečilo o x pacientov viacej. A keby sme to prepočítali na jedno balenie lieku, tak sme boli lacnejší. Môžeme si to vysvetľovať, ako chceme. Ale ak by ministerstvo urobilo analýzu a povedalo, že lieku a) sa predalo v roku 2001 x, v roku 2008 y a zistilo by, že je to väčší počet balení, to znamená, že to nie je zlá preskripcia, i keď je tam viacej financií vynaložených, ale je to viacej odliečených pacientov. Preto sa obraciam na pána poslanca Kvasničku, lebo je z jedného mesta ako ja a bol si predrečníkom, takže prepáč, prepáč, ale...

    Napríklad k § 120, áno, navrhuje sa doplnenie odseku 8: "Ak sú na lekárskom predpise predpísané dva druhy liekov a lekáreň ani jeden z nich nemá, vyhotoví výpis z lekárskeho predpisu, ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v § 120 ods. 1. Platnosť lekárskeho výpisu je rovnaká ako u pôvodného lekárskeho predpisu." Pôvodné odsek 8 až 20 budú prečíslované, doplnené o bežnú prax" Ide o úplne bežnú prax vystavenia náhradného receptu, to vieme všetci, ktorí tu za týmto kecpultom stojíme. Napríklad k § 120 navrhujeme doplnenie nového odseku 19: "Tlačivo výpisu z lekárskeho prepisu môže výdajné miesto tohto tlačiva predať len držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti po overení jeho totožnosti a predloženého platného dokladu." Je na tom niečo zlé? Pýtam sa, je na tom niečo zlé?

    Ďalej k § 122 odsek 14 písmeno h) navrhuje sa vypustiť text: "Veterinárny liek s obsahom omamnej látky druhej a tretej skupiny a psychotropnej látky druhej a tretej skupiny a psychotropnej látky druhej a tretej skupiny sa nesmie predpisovať na veterinárnom lekárskom predpise." Hej? Ďakujem.

  • Reakcia na podaný pohár vody.

  • No nechcel by som vymenovať všetky pripomienky asociácie lekárnikov, ale mrzí ma, ak to nie je pravda, nech minister zdravotníctva povie, koľko z tých päťsto pripomienok bolo zapracovaných do zákona. A ak bolo zapracované minimum, myslíme si my poslanci a ministerstvo zdravotníctva, že máme patent na rozum? Alebo chceme pripraviť zákon taký, ktorý bude fungovať minimálne niekoľko desaťročí. A nech teda sa ukáže, či ten zákon potom zníži financie na lieky, alebo nezníži financie na lieky. Lebo otázka je, či môžeme kritizovať či to bude generikum alebo nebude. Ale tieto všetky veci sú, sú jasné a racionálne. A potom moja otázka znie: prečo ministerstvo neakceptovalo takéto pripomienky? Však v podstate v duchu zákona to nič nemení. Alebo mení, pán minister? Ak ten zákon bol šitý na niečo konkrétne, na nejaké konkrétne firmy alebo na nejaké konkrétne skupiny, ktoré vlastnia lekáreň, tak potom, samozrejme, nemohli by tieto pripomienky akceptovať. Ak to nie je tak, tak nevidím dôvod, prečo by tieto pripomienky akceptované byť nemohli.

    A keď hovoríme o tom, že chceme zlacniť pacientovi liek, súhlasím. Ale chcem aj pacienta liečiť? Alebo chceme tlačiť peniaze do spoločností, ktoré vlastnia lekárne? Čo vlastne chceme? Ja si myslím, že mal by byť ciel jasný, zlacniť pacientovi, ale ho samozrejme aj efektívne liečiť podľa najnovšej vedy v medicíne. To dúfam budú všetci, predkladatelia aj pán spravodajca so mnou v tomto súhlasiť. Preto som prišiel a prečítal som tieto pripomienky konkrétne, aby nebolo povedané, že sa tu rozpráva len všeobecne, kto má lekárne, nemá lekárne, či niekto mal železničnú nemocnicu, druhý mal tú nemocnicu a tak ďalej. Čiže nechcel by som sklznúť do tejto polohy, ale toto sú skutočne vecné pripomienky. A pokiaľ si poslanci vládnej koalície a ministerstvo zdravotníctva neuvedomia, že tieto úskalia nás čakajú do budúcna, tak tento zákon bude neefektívny a tento zákon, keď bude prijatý v takejto podobe, podľa môjho názoru bude nahrávať len finančné prostriedky skupinám, ktoré vlastnia nie jednu lekáreň a výdajňu, ale niekoľko lekárni. A možnože aj niektorí z vás odpovedia na otázku, kto je to a koľko ktorá skupina lekárni má.

    Čiže, pán minister, chcel by som poprosiť, skutočne je to racionálny prístup, lebo som aj vymenoval niektoré požiadavky, ktoré sú, aby ste sa zamysleli, možnože aj vám to uniklo. A nechcem vás obviňovať z toho, že tento zákon je šitý na jednu skupinu x, ktorú všetci poznáme, ale možnože pracovníci ministerstva vám pripravili tento zákon, nechcem povedať zle, nedostatočne. To znamená, že tieto pripomienky by sme kľudne mohli akceptovať. Nehovorím všetky, môže byť o tom diskusia, ale nič na týchto pripomienkach nie je zlé. Tieto pripomienky chcú šetriť pacientovu peňaženku, ale zároveň chcú garantovať, aby pacient nebol liečený práškovým cukrom, ale aby bol liečený skutočne generickou látkou, ktorou by mal teda liečený byť.

    Ešte by som sa chcel vrátiť k tomu, že áno, lekárom sa nebude páčiť, že nemôžu predpisovať lieky s názvom X, samozrejme, nepáčilo by sa to ani mne, keby som bol lekár. Vieme veľmi dobre, pán poslanec, a očakával som od teba, že povieš to aj otvorene, že istá pridaná hodnota je na štúdium lekárov, sú na kongresy a tak ďalej. A teraz tieto peniaze zostanú v lekárňach a v distribučných spoločnostiach. A dokonca by som sa aj nebránil tomu, že ísť na tú generickú látku, ale trvám na tom, že treba toto pripraviť, treba pripraviť klinických farmaceutov. A skutočne aj v Anglicku, pán poslanec Kvasnička hovoril na výbore, že v Anglicku teda je generická látka. Áno, ale nepovedal si, pán poslanec, aká príprava predchádzala tomu. To nemôže byť ad hoc zo dňa na deň. Idú prázdniny, účinnosť, dajme tomu od 1. septembra, teraz neviem spamäti, alebo od 1. októbra alebo odkedy, hej? A teraz všetci sa tomu prispôsobia. Bude z toho problém. A uvidíte sami, že nezlacnie sa takýmto spôsobom pre pacientov, lebo začne to bojkotovať verejná obec, teda myslím tým lekárov, farmaceutov, a bude z toho galimatiáš. A predpokladám, že na jar budúceho roku je tu minister s novelou tohto zákona, lebo sa mu jednoducho toto podariť nepresadí, lebo všetci vedia, že toto, táto novela prinesie peniaze len reťazcom, ktoré vlastnia lekárne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Môžeme pokračovať? Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Markovič, Raši, Lazár, Novotný, Ondruš, Bublavý. A už je do rozpravy... Čiže celkom šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Markovič.

  • Ďakujem pekne. Chcem oceniť vecnejší tón pána poslanca Valockého, ako to bolo u jeho kolegov. Povedal si toho viacej, no nemyslím si, že čo sa týka odborných zástupcov, teraz s tým majú siete nejaký veľký problém. Však dôkazom toho je, že aj existujú, napriek tomu, že neexistujú.

    Čo sa týka generickej preskripcie, ja chápem tento návrh práve ako prechodné obdobie, pretože ten konsenzus a tá zmena, ktorá vznikla, a umožnenie lekárovi práve napísať obchodný názov lieku na recept, je práve tým prechodným obdobím. Takže nemyslím si, že to volanie po ešte ďalšej nejakej príprave a prechodnom období, je správne. Pretože práve to, že tá možnosť sa tam zachováva, tak práve to je to prechodné obdobie. A ja ako laik musím povedať a už som sa s tým stretol práve u lekárov, ktorí sami mi to povedali, sú takí niektorí, že jednoducho si budú musieť tieto, tie molekuly zopakovať. No teraz bez urážky, ja ako laik a pacient hovorím, no chvalabohu, no chvalabohu, že si ich budú musieť zopakovať.

    No a čo sa týka tých žehličiek, no nemyslím, že toto bolo celkom korektné, pretože to zákon zakazuje, doslova, vecné dary. A rozprávame tu len o zľave z doplatkov. A o to nám ide, aby ten občan pacient mohol šetriť na doplatku, aby sme šetrili výdavky pacientov, ľudí za lieky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Richard Raši. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na jednu informáciu, ktorú spomenul pán poslanec Valocký vo veľmi konzistentnom prejave. A to je, že bolo vznesených naozaj štyristo alebo päťsto pripomienok. Viete, nás na medicíne učili a aj poslanec Markovič to spomenul, že si bude treba niečo zopakovať, nám hovorili, že opakovanie je matka múdrosti, repetícia est mater studiorum. Ja teda dúfam, že niektorí z našich poslancov, ktorí budú nasledovať, na to, aby sa naozaj verejnosť aj laická, aj odborná dozvedela, čo bolo príčinou tých štyristo alebo päťsto pripomienok. Myslím si, že je teraz čas, sme v prvom čítaní, nikde sa neponáhľame, aby sme všetkých tých štyristo alebo päťsto pripomienok prečítali v parlamente, aby naozaj každý vedel, čo bolo tým, čo spôsobilo taký nesúlad a takú nevôľu s týmto zákonom. Čiže ja dúfam, že budem mať priestor na to, aby sme si všetky tieto pripomienky vypočuli, jednu po druhej aj s adresátmi, aj s tým, kto ich mal a o každej sa pobavili, podiskutovali, aby sme naozaj prijali zákon poriadny a nie paškvil. Čiže je na to priestor, máme ešte množstvo rečníkov, tie pripomienky sú verejne dostupné. Prečítame si ich, aby sme všetci vedeli, kto si čo o tomto zákone myslí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ladislav Lazár je ďalší s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som chcel uviesť, ja to znovu zopakujem, ten zákon, ktorý prijímame, ten zákon sa v prvom rade dotýka ľudí. Robíme to pre ľudí, pretože ľudia nás zvolili a ľuďom sa zodpovedáme. Nezodpovedáme sa veľkým firmám. My aj na zdravotníckom výbore sme konštruktívni. Ale ťažko byť konštruktívny, keď nám príde vládny návrh zákona a následne pripomienky majú viac strán ako samotný zákon. Tak asi niekde je chyba, niekto urobil chybu, a určite nie my.

    A ak chceme byť konštruktívni, nemôžeme byť demagogickí. Tak, pán Novotný, poviem vám jednu vec. V dôvodovej správe vo... Pardon, pardon... Nesprávne, pána Valockého. Pán kolega, chcel by som ti povedať, neviem či si si čítal, v dôvodovej správe ste vy, lekári, obvinení takto konkrétne, v bode C sa píše: Tento zákon zavádza významné protikorupčné opatrenie, pretože farmaceutické firmy stratia dôvod navštevovať a motivovať lekárov, aby predpisovali konkrétny konečný názov lieku." V preklade ja tomu rozumiem asi tak, že kto sa voči tomuto zneniu nevyhradil, tak s tým súhlasí. Čiže každý, kto sa stotožňuje s týmto predloženým zákonom a s touto dôvodovou správou, podľa mňa obviňuje lekárov, že sú skorumpovaní. Ja s týmto nesúhlasím. Ak takéto podozrenie niekto má, nech to povie. Ale nie obviňujeme lekárov a na základe týchto obvinení podsúvame ľuďom zákon, ktorý v konečnom dôsledku nie je v ich prospech.

    Len je rozdiel, že farmaceutická firma nemusí obísť a obchádzať desaťtisíc lekárov, kde im bude vysvetľovať svoj liek a jeho prínosy, ale stačí mu obísť, stačí mu obísť možnože dvadsať veľkých firiem, ktoré spravujú 90 % lekární na Slovensku. A o tom to celé je. Pretože ja som to už povedal na výbore, celý ten zákon je v prvom rade až o peniazoch. A keďže som ekonóm, pán kolega, poviem ešte jednu vec. Porovnávate neporovnateľné, alebo sa to vôbec neporovnávalo. Neporovnateľné. Náklad na jedno balenie, bolo omnoho...

  • Potlesk. Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec a spravodajca Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rád by som tiež ohodnotil vecný tón pána poslanca Valockého, aj keď myslím, že na takéto konkrétne výhrady ku konkrétnym paragrafom bude dostatok priestoru pred druhým čítaním, keď teda budeme aj pripravovať určite pozmeňovacie návrhy. A nikto sa tomu nebráni, aby sme diskutovali o vylepšení toho zákona.

    Chcem len povedať, že ja som sa snažil listovať a sledovať tie pripomienky pána poslanca Valockého. Mám trošku pocit, že možno tie pripomienky boli písané ešte k pôvodnej alebo prvej alebo k niektorej z prvých verzií toho zákona, pretože medzi tým prebehlo pripomienkové konanie a mnohé boli zapracované.

    Tak konkrétne, pán poslanec, si hovoril o tom, že sa ti nepáči, že jedna fyzická osoba môže byť odborným zástupcom v mnohých lekárňach. Paragraf 5 odsek 1 jasne hovorí, že jedna osoba môže vykonávať činnosť odborného zástupcu len v jednej prevádzkárni. Rozumej lekárni. Čiže to je odstránené, o čom si hovoril.

    To isté, nepáči sa ti a obávaš sa toho, aby lekáreň nemohla dávať v rámci vernostného systému nejaké zľavy v naturáliách alebo v hotovosti alebo v iných výhodách. Paragraf 23 odsek 7 explicitne píše: "Zakazuje sa poskytovanie zliav v naturáliách alebo vyplácanie peňazí v rámci uplatňovaných podmienok vernostného systému. Poukaz na budúcu peňažnú zľavu sa na účely tohto zákona nepovažuje za nepeňažné plnenie. Zľavy alebo výhody vernostného systému môžu mať výlučne formu zľavy z ceny uskutočneného nákupu alebo budúceho nákupu vo verejnej lekárni alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok." Čiže aj táto tvoja výhrada je tu explicitne zakázaná. To znamená, že, v dobrom to myslím, pozri si už to definitívne znenie, lebo medzi tým prebiehalo pripomienkové konanie a naozaj mnohé z pripomienok boli zapracované.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V prvom rade, pán kolega, dovoľ, aby som ti poďakoval za tvoje vystúpenie a hneď aj zdôvodním prečo. Ja ho mimoriadne oceňujem a považujem za veľmi dôležité. A to nielen preto, že tak ako niektorí naši kolegovia, dokonca aj kolegovia z vládnej koalície ocenili vecný tón tohto vystúpenia, čo vyplýva predovšetkým z toho, že v tom svojom vystúpení ste sa predovšetkým zameral na úplne konkrétne pripomienky, ktoré boli predkladané k tomuto vládnemu návrhu zákona. A ja si myslím, že takýto štýl diskusie skutočne treba oceniť a myslím si, že takýto štýl diskusie by mohol byť aj istým príkladom pre pokračovanie tejto debaty a tejto rozpravy. A nielen v prípade tohto zákona. Ale ja by som veľmi ocenil toto tvoje vystúpenie aj predovšetkým preto, lebo bolo z neho cítiť, že rozpráva človek, ktorý pozná túto problematiku z praxe. A mám pocit, že skutočne toto tu neraz máme problém v parlamente, že neviem celkom presne sa pozrieť na zákony, ktoré sú predkladané spôsobom, akým tento zákon bude realizovaný v praxi a chýba nám čosi, čo by som nazval, ako spätná väzba alebo ako zrkadlo, ktoré nám presne ukáže alebo čo najpresnejšie ukáže to, akým spôsobom bude takýto zákon, ktorý my tu prijímame v parlamente, vykonaný a vykonateľný.

    Ja veľmi oceňujem aj to, že sme mali možnosť počuť niektoré z tých pripomienok, ktoré odzneli v čase, keď sa pripravoval tento zákon. Pán poslanec Raši - ale nebudem reagovať na neho, pretože samozrejme rokovací poriadok mi nedovoľuje reagovať na niekoho iného, kto vystupoval s faktickou poznámkou, takže to by som v žiadnom prípade nechcel - ale predsa len, akoby nadviažem na to, čo povedal. Ja oceňujem aj tú predstavu, že by sme tu mohli počuť tie jednotlivé pripomienky k tomuto zákonu, pretože ja si myslím, že je veľmi dôležité mať plastickú predstavu o celom procese prípravy toho zákona. To je veľmi užitočné pre zákonodarcov, aby sme mohli tieto skúsenosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Dúfam, že teraz tlieskate predsedajúcemu za to, že rešpektoval to, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. Ďalší s faktickou poznámkou Dušan Bublavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pripájam sa do diskusie ako laik, nie som odborník, ale snažím sa pozorne počúvať dianie, ktoré je teraz v našej snemovni. A myslím si, že pán poslanec Valocký preukázal, že je skutočne odborník na túto problematiku, ktorý má dlhoročné skúsenosti. A zaujal ma vo svojom vystúpení tým, že výstižne povedal, že je potrebné, aby boli lieky cenovo dostupné, že aby boli čo najlacnejšie pre pacientov, ale aj aby boli účinné. Aby to, on to doslova povedal, že aby to nebol práškový cukor. Tak skutočne sa treba nad tým zamyslieť, čo tu dnes z jeho úst odznelo a treba to vziať do úvahy a skutočne to zakomponovať.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďalej pán poslanec Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem ozaj poďakovať kolegom a aj z koalície.

    Budem odpovedať. Pán poslanec Novotný, áno, ale prečo by tam nemohlo byť napísané, že odborný zástupca v lekárni. Lebo mám prevádzku v Nitre, mám distribučnú spoločnosť a mám ešte tri lekárne v Nitre a mám tu jednu prevádzku. Hej? Súhlasíš so mnou? Môže to tak byť. Čiže ja navrhujem preto, aby tieto diskutabilné veci, ktoré potom môžu vzniknúť, aby sa odtiaľ vypustili. Nám skutočne nejde o nič iné, mám lekáreň, mám odborného zástupcu a nech v tej lekárni je jedna výdajňa. Čo na malých obciach, pomôžeme občanom tým, nemáme s tým absolútny problém. A znova zdôrazňujem, nemáme problém diskutovať o generickej preskripcii. Máme problém okolo a máme problém s istým zahmlením tohoto, niektorých paragrafov tohoto zákona, ktoré minimálne navodzujú dojem, že je to šité na nejakú distribučnú sieť. Ak to nie je pravda, nech pán minister prepáči, potom sa môže toto v tomto zákone vylepšiť a nie je žiadny problém absolútne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil aj s reakciou na rečníkov. Chcel by som konštatovať, že je 19. 00 hodín. Končíme dnešné rokovanie Národnej rady. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej prihlásení do rozpravy páni poslanci: Kalist, Gaľa, Lazár a Ondruš. Ale chcem vás upozorniť na skutočnosť, že zajtra budeme preberať zákony od deviatej, ktoré sa týkajú Grécka, po nich pôjdu zákony, ktoré sme si schválili, že pôjdu zákony pána ministra dopravy a podpredsedu vlády Slovenskej republiky. A potom bude pokračovať pán Kalist, Gaľa, Lazár a Ondruš.

    Prajem všetkým pekný zbytok večera. Dobrú noc a zajtra o 9.00 hodine pokračujeme rokovaním tak, ako sme si ho schválili pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovanie schôdze o 19.01 hodine.