• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Sidor.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 398)

    a o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Počiatka, Petra Kažimíra a Branislava Ondruša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 413).

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála a poslanca Jána Počiatka, namiesto neho, je tu pán Ondruš, poslanca Branislava Ondruša, aby ako navrhovatelia zaujali miesta pre nich určené.

    Taktiež prosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Horvátha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslanca Petra Kažimíra prihlásení poslanci Kalist, Jurčík a Bublavý.

    Slovo má pán poslanec Kalist. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Jurčík. Nech sa páči. Poprosím mikrofón pre pána poslanca. Moment, páči sa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Včera bolo vystúpenie pána kolegu Kažimíra. Rád by som sa k tomu vyjadril veľmi stručne, je už trošku síce neskoro, ale zopár takých poznámok poviem. Máte pravdu, že vzťah k riziku je na Slovensku veľmi teda rezervovaný. Ale nemyslím si, že by sme mali ľudí vodiť nejako za ručičku. A myslím si osobne to, že vidno, že DSS momentálne na základe toho listu, ktorý ste podali, nemajú záujem o to, aby sa situácia nejako zásadne zmenila, hlavne z toho dôvodu, že momentálne majú skutočne ako vo Felliniho filme Sladký život, dôvod je veľmi jednoduchý, stabilné poplatky no a ich zhodnotenie v princípe nemusí zaujímať. Len tak pre zaujímavosť vám uvediem, že za minulý rok DSS zhodnotili úspory občanov o 37,754 mil. eur, no a z toho si zobrali 19,568 mil. eur na poplatkoch čiže 51,8 %. Samozrejme, dominuje tomu Allianz. Allianz si dokonca z toho zhodnotenia 7,138 mil. zobrala 6,035 mil. čiže až 84,5 %. Je mi úplne jasné, že nemajú záujem to robiť. Z tohto dôvodu by som sa tomu ani nečudoval. Ja si osobne myslím, že ľudia by v tom 2. dôchodkovom pilieri úplne bez diskusií ako mladí ľudia mali byť úplne od začiatku. Je ich 8 až 10 %, čo sa o to zaujímajú. To je celkom normálne, nemožno očakávať od mladého človeka, že bude uvažovať, čo bude mať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Bublavý. Nie je prítomný.

    Na rade je ďalší rečník, a to pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak ale treba sa prihlásiť. Poprosím ešte o minútku. Nech sa páči, pán Kažimír. Poprosím mikrofón pre pána Kažimíra.

  • Ďakujem pekne. Len krátka reakcia na pána Jurčíka. Ja vás chcem len, pán Jurčík, upozorniť na to, že keďže poukazujete na poplatkové eldorádo DSS, tak vám chcem pripomenúť, že naša vláda znížila poplatky DSS o dve tretiny, teda na úroveň poplatkov, ktorá dnes je o dve tretiny nižšia, ako bola nastavená pôvodne tvorcami 2. piliera. Čiže chcem vás upozorniť, že tá situácia sa zásadne zmenila.

    A chcem aj upozorniť na to, že väčšina ľudí, ktorá sedí v tejto snemovni dnes, keď sa znižovali tieto poplatky, tak hlasne kričala, že to zlikviduje systém ako taký. Takže poprosím z hľadiska konzistentnosti, pán Jurčík, ja viem, že ste vtedy tu v parlamente neboli, poraďte sa s kolegami, aký bol postoj vtedy ich k poplatkovej politike, aký ho majú dnes.

    Že netreba vodiť ľudí za ručičku, to je fajn postoj, ale ja podotýkam, opakujem to, čo som povedal v rozprave, európskym prístupom v kolektívnom investovaní je to, že klientom musí byť poskytovaný druh takých nástrojov na investovanie, ktorým rozumejú a s ktorými súhlasia vnútorne. A to je proste kľúčová vec. A nasleduje to v podstate po tom, čo sa udialo v čase vrcholiacej krízy. A toto je to kľúčové stanovisko, aby zodpovedal ich rizikovému profilu aj spôsob investovania vo fondoch, v ktorých sa nachádzajú. A v tom nevidím naozaj nič zlé. Nie je to o pasivite, o aktivite, je to o schopnosti vnímať riziko. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, ako posledný rečník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel by som poďakovať aj tým kolegom, ktorí sa včera prihlásili do faktických poznámok. A tým som nestratil možnosť vystúpiť v rozprave, lebo včera som nebol na rokovaní v tom čase, keď už začala rozprava. Je to aj istý symbol, že je spoločná zlúčená rozprava o dvoch návrhoch k tomu istému 2. dôchodkovému pilieru. Nie je nás tu veľa. Podľa počtu poslancov by si tí, ktorí sú na balkóne, mohli myslieť, že nejde o dôležitú tému. Ale ja túto tému považujem za oveľa dôležitejšiu, ako je téma Zákonníka práce. Dámy a páni, milí priatelia, Zákonník práce, keď je pri moci viac pravicová vláda, môže byť viac pravicový, keď je pri moci ľavicová vláda, môže byť viac ľavicový, ale dôchodkový systém, sporenie na dôchodok, to sa týka niekoľkých generácií. To sa týka nielen nás, to sa týka našich detí, našich vnukov. A ja si myslím, že každá zmena v tomto systéme je dôležitá z hľadiska týchto dotknutých generácií a mali by sme tie zmeny robiť veľmi citlivo, robiť ich veľmi citlivo preto, aby ľudia, občania nestratili dôveru v zmysel sporenia a trebárs toho systému, ktorý sme tu pred siedmimi či ôsmimi rokmi sa pokúsili zaviesť. Jednoducho pôvodné predpoklady tých, ktorí vymysleli zabezpečenie ľudí na dôchodku cez dôchodkový systém spôsobom priebežného financovania, už dávno neplatia. Tie deti, ktoré prispievajú na dôchodky svojich rodičov, keď sa stanú dôchodcami, tak ich deti budú na ich dôchodky prispievať. Proste tento systém je zmenou spôsobu života ľudí vo vyspelej Európe alebo vo svete už neudržateľný. Jednoducho dnes teraz, tento rok štátny rozpočet musí dotovať dôchodkový systém, teraz myslím na priebežný 1. pilier, štvrtinou prostriedkov, 1,5 mld. A aj keď mi poviete vy, ktorí ste lepšie informovaní, že veď z toho je 0,8 mld. transfer do 2. piliera, to znamená, že keby ľudia neodvádzali tých 0,8 mld. tento rok do 2. piliera, že to nie je 1,5 mld. eur, že to je len 700 mil. eur, ale aj tak je to v starej mene deficit vyše 20 mld. Sk každý rok, každý rok, aj na budúci, aj ten ďalší, jednoducho toto sa nedá cez dane a cez štátny rozpočet utiahnuť dlhodobo, keďže nepredpokladám, že sa zmení demografické správanie obyvateľov. Žijeme a budeme žiť, predpokladám, dlhšie, detí sa rodí menej a jednoducho dôchodky v budúcnosti budú také, na aké si nasporíme. Tie pôvodné predpoklady už neplatia.

    A ja som rád, že aj predchádzajúca vláda, aj keď mala rôzne pohľady alebo kritické aj výhrady voči svojmu predchodcovi, jednoducho nezrušila 2. dôchodkový pilier. Samozrejme, boli tam zmeny, ktoré ho v istom zmysle poškodili, resp. poškodili sporiteľov, lebo neboli, myslím si, uvážené. Ale teraz sa nechcem dotknúť tých teda, o ktorých teraz hovorím, že by som ich teraz obviňoval zo zlého úmyslu, ale niektoré zmeny boli jednoducho na škodu toho sporenia. Poviem jeden, možno dva príklady za všetky. Proste skrátiť porovnávanie zhodnocovania usporených peňazí z 5 rokov na 6 mesiacov bola hrubá chyba. Peniaze na dôchodok sú dlhé peniaze. Proste tie sa zhodnocujú v oveľa v dlhšom horizonte ako v priebehu niekoľkých mesiacov. A, samozrejme, keď sú aj výkyvy na finančných trhoch, ale z dlhodobého a strednodobého hľadiska to porovnávanie keď sa bude robiť tak, ako je to teraz nastavené, tak nemajú šancu skôr sporitelia výraznejšie zhodnotiť svoje peniaze, lebo žiaden správca do rizika nepôjde tak, že bude jednoducho prerábať len preto, že mu niekto obmedzuje jeho podmienky, aby mohol peniaze rozumne zhodnocovať. Druhý, možno drobný príklad tej zmeny, ktorú nepovažujem za správnu, bol, že otvoril sa síce systém jeden-, dvakrát, to znamená, ten, kto vedel, že je to preňho nevýhodné, mohol vystúpiť, ale zmenili sa podmienky nároku na dôchodok z 2. piliera tým, že sa predĺžila povinnosť sporenia z 10 rokov na 15 rokov. To znamená, 50-roční sporitelia, ktorí mali relatívne dobré príjmy, a v istom zmysle je im to jedno alebo je aj výhodné pre nich sporiť, tak ak by sa dožili dôchodkového veku, ktorý teraz je 62 rokov, tak ešte tri roky nebudú mať nárok na dôchodok, lebo podmienka je 15 rokov sporiť. Je to drobnosť, tu sa prihováram za to, že ak už v tom vládnom návrhu tento detail nie je opravený, tak v druhom čítaní to môžeme hravo urobiť.

    Ale vrátim sa späť k tomu všeobecnému hodnoteniu dôchodkového systému. Roboty je tu pre každú vládu dosť. Vlastne už tri vlády sa vystriedali a každá nejakým spôsobom niečo urobila. Tá prvá neurobila všetko, čo mala urobiť. Preto bolo potrebné pokračovať v ďalších zmenách. Tá druhá tam urobila zmeny, ktoré verejnosť prijala pozitívne. A to teraz hovorím o tom najpodstatnejšom, vlastne kvôli čomu som chcel vystúpiť, o garanciách.

    Pozrite sa, nebolo to správne, že všetky tri fondy sú ako jeden, lebo vlastne potom sa pýtam, aký je rozdiel medzi konzervatívnym, vyváženým či rastovým fondom. Proste takmer žiaden nie je. Ale, dobre, už sa to urobilo. A vieme, že slovenská konzervatívna verejnosť to akceptuje. Proste im to vyhovuje. A nemajú výhrady vo všeobecnosti, dnes vo veľmi nestabilnej situácii. Pozrite sa, čo sa deje v Grécku, ale Grécko, to bude ovplyvňovať dôchodkové systémy v celej Európe, možno aj vo svete celom. Čiže jednoducho situácia je do budúcna taká, že budeme radi, keď sa odložené peniaze nebudú znehodnocovať. Ja si nerobím ilúzie, že to budú vysoké výnosy také, aké vyplývajú z toho, keď niektorí, možno v tých začiatkoch, robili tú klamlivú reklamnú kampaň o švajčiarskych dôchodkoch. Toto proste nehrozí. Naozaj svet je dnes vo veľmi komplikovanej turbulentnej zložitej situácii. A preto by sme aj my mali veľmi citlivo pristupovať ku každej zmene, ktorú chceme v tomto systéme urobiť. A preto si myslím, že tým, ktorí sú mladí, majú ďaleko pred dôchodkom a chcú, aby sa ich peniaze lepšie zhodnocovali, tak túto možnosť dajme a vytvorme takúto možnosť, aby boli fondy aj akciové, dlhopisové alebo jeden, v ktorom budú môcť aj viac riskovať, teda budú mať vidinu vyššieho výnosu, ale za podmienky väčšieho rizika. To sa dá urobiť. A myslím si, že práve istou kombináciou toho vládneho a toho poslaneckého návrhu by sme mohli k takej dohode dospieť. Ja si uvedomujem, že vládna koalícia má na to, aby presadila svoj návrh.

    Je aj druhá možnosť, že bude vládna koalícia usilovať sa o istý prienik aj teda naprieč politickým spektrom a bude ochotná zvoliť iný prístup. To znamená tí, ktorí sú dnes vo fondoch, sporitelia, ktorým to vyhovuje, tak ako to je, nech tam sú. A kto chce byť v fonde s vidinou vyššieho výnosu a s väčším rizikom, tak mu túto možnosť vytvorme. Ale nech je to na základe osobného slobodného rozhodnutia. Je to pre nás politikov veľmi výhodné do budúcna, lebo ak by sa aj čokoľvek mohlo stať, tak nikto nás potom nemôže obviniť, že my sme to tak urobili a nehľadeli sme na ich záujem a ani sme sa ich nepýtali. Ak by sme to urobili takýmto prístupom, tak si myslím, že sa to oplatí všetkým, lebo, a to nechcem maľovať čerta na stenu, situácia môže sa dramaticky zmeniť v Európe. A takáto situácia vie vygenerovať nebezpečných populistov oveľa väčších, akých poznáme z prostredia, v ktorom sa teraz nachádzame. A ja si myslím, že preto je v záujme aj koalície, aj opozície, aby sme volili rozumný, veľmi zodpovedný prístup, ktorý prispeje k stabilite dôchodkového systému a nespochybní zmysel sporenia. Problém dnešného sveta je v tom, že sa ľudia naučili žiť na dlh. A proste tak sa donekonečna žiť nedá. A preto sporenie na dôchodok je úžasná vec, ľudí to vychováva, motivuje to k zodpovednejšiemu správaniu. A ja sa za takýto prístup prihováram. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán Kažimír.

  • Pán poslanec Brocka, ja vám ďakujem za vyvážený príspevok k tejto téme, až neočakávane vyvážený, ako od predstaviteľa koalície vzhľadom na to, čo predtým zaznelo z oboch strán, tá kanonáda na tú tému, tu proste prebehla výmena. Takže chcem poďakovať za tú vyváženosť a hlavne za ten moment, keď vlastne priznávate, že je úplne prirodzené, že ten systém sa musí vyvíjať ďalej a že tie zásahy jednotlivých exekutív ak do toho systému zasahujú, že je úplne prirodzené, že sa tie zmeny dejú, pretože máme tu aj iný pohľad od niektorých vašich kolegov, ktorí považujú akékoľvek zmeny za deformácie, ak nevyjdú teda z ich hláv. A na tomto základe si myslím, že môžeme ďalej komunikovať, lebo dobrú vieru, si myslím, nikto nemôže nikomu uprieť. A v tomto prípade aj v našom poslaneckom návrhu, ak nejdeme do minulosti a ak nechceme ani dve vlády dozadu, ani jednu vládu dozadu tieto veci spomínať, tak si myslím si, v návrhu, ktorý je na stole, teraz hovorím o našom poslaneckom, nenájdete tam nič takého, čo by malo tomu systému škodiť. Sú tam pretavené niektoré naše pohľady na to, ako ten systém by sa mal ďalej vyvíjať pri istej kontinuite a pri istej konzistencii tých prístupov a hlavne pri rešpektovaní vôle, vôle ľudí naozaj v turbulentných časoch. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka bude reagovať.

  • Pán Kažimír, ja sa vám ospravedlňujem, že som vás nepočúval pozorne. Ale ja som sa teraz od vášho kolegu Buriana dozvedel, že ja by som nezmeškal vystúpenie do rozpravy, lebo vlastne ešte bude možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Tak sa ospravedlňujem za to nedorozumenie. Ale chcem vám poďakovať, lebo pán Burian mi povedal, že včera ste hovorili vyše pol hodiny a že vlastne vďaka tomu som mohol vystúpiť. Takže ešte raz vďaka.

  • Dobre, takže je to vyjasnené.

    A teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v podstate to, o čom dnes hovoríme, je možno označiť za reštart dôchodkového systému. Jednoducho povedané, systém, ktorý sa založil v roku 2004, prešiel niekoľkými zmenami. A dnes nie sme v situácii, že by sme sa mohli vrátiť do roku 2004. To je proste reálny fakt, ktorý treba rešpektovať.

    Tie zmeny možno pomerne presne popísať. Prvé, čo sa odohralo, bola veľmi masívna kampaň DSS-iek u ľudí, ktorí v podstate vtedy veľmi nevedeli, o čo ide. A bolo to naprosté právo DSS-iek, takúto kampaň urobiť. Ale tá kampaň spôsobila to, že veľká väčšina ľudí sa prihlásili vlastne do tých dvoch fondov, ktoré prinášali najväčšie výnosy, ale aj najväčšie riziká. Stalo sa však ešte niečo druhé, že samotné DDS-ky v tom čase v roku 2004 si uvedomili, že pre ne bude výhodnejšie sa správať konzervatívnejšie, to znamená, že už samotné DSS-ky napriek tej veľkej kampani sa správali relatívne konzervatívne v tom prostredí, ktoré bolo nastavané skôr na riziko a skôr na výšku výnosov. Stalo sa ešte niečo druhé. A to bola zmena, ja by som povedal pokojne, že to bol dosť brutálny zásah predchádzajúcej vládnej koalície do celého tohto systému, ktorá ten systém značne zdeformovala. Zdeformovala ho v niektorých smeroch, už sa tu o tom hovorilo, hovoril tu o tom pán poslanec Brocka takým jemným tónom, dá sa to povedať aj ináč, ale ostaňme pri tom jemnom tóne. A naozaj to, že všetky fondy sa stali garantovanými, viedlo k tomu, že sa vlastne všetky fondy znivelizovali. To znamená, že dnes tie fondy nie sú tak nastavené, ako boli nastavené v roku 2004. A aj keby sa všetky otvorili alebo stali sa negarantovanými, tak tým sa nevrátime do roku 2004. To nejde jednoducho. A naozaj došlo aj k tomu, že tá zmena tých piatich rokov pol roka nezodpovedá charakteru dôchodkových fondov. To znamená, že dnes sme v situácii, že máme tie dôchodkové fondy niekoľkokrát zdeformované, pretože k tomu pribúda ešte jeden prvok alebo dva prvky, dá sa povedať. Jednak je to hospodárska kríza, ktorá ľudí naozaj naučila to, že majú byť obozretnejší, že to riziko, ktoré na seba zobrali v tej prvej fáze, je možno priveľké. Z toho potom vyplýva aj tá dnešná taká zvláštna rozpoltenosť, ktorú ukazujú výskumy verejnej mienky, že ľudia by chceli byť aj v tých rizikovejších fondoch a zároveň by chceli mať garancie. No tak to je niečo, čomu sa hovorí contradictio in adiecto, čo sa proste navzájom vylučuje. To znamená, že kríza viedla k inému nastaveniu samotných sporiteľov.

    Ale stala sa ešte jedna vec, ktorá podstatne viedla k inému nastaveniu sporiteľov. A to je to, že za tých sedem rokov sa ľudia niečo naučili. To znamená, že ľudia sú dnes oveľa svojprávnejší a vedia sa rozhodovať zodpovednejšie. Ja keď počúvam tie argumenty toho typu, že dneska sa ľudia nevedia rozhodnúť, že netreba nechať rozhodnutia na sporiteľov samotných, no tak mi to pripadá ako proste v nejakom režime keď sa dalo naozaj prikazovať vetrom a dažďom. My žijeme v slobodnom a demokratickom štáte, ktorý je založený na zodpovednosti samotných ľudí. A ja by som povedal, dobre, tá zodpovednosť tých ľudí bola daná aj v roku 2004 a ako sa rozhodli pod tou obrovskou masívnou kampaňou, tak sa rozhodli, ale dnes sú tí ľudia oveľa sebavedomejší, to znamená, sú schopní reálne sa rozhodovať oveľa zodpovednejšie a sami.

    To ma vedie k druhej časti mojej úvahy, ktorá sa týka tohto bodu. Prebieha tu akýsi spor o to, aký je vlastne účel týchto sporivých fondov, či to je najväčší výnos alebo najvyššia miera výnosu alebo či to je nastavenie dôchodkového systému tak, aby to bola istá reálna šanca na to, že môže byť, povedzme, o 30 rokov funkčný. Znova, hovoril o tom pán poslanec Brocka. Ja to nechcem nejako zvlášť opakovať, ale realita je taká, že priebežný systém je neudržateľný. Teda tento sporivý systém nevznikol preto, aby priniesol čo najvyššie výnosy, ale preto, aby sa vytvoril sporivý dôchodkový systém, kde bude najvyššia miera predpokladu na to, aby vytvoril pre ďalšie generácie funkčný dôchodkový systém. To, že v roku 2004 ľudia sa najviac hlásili do tých fondov, ktoré mali najväčšie výnosy, to bola jedna vec a dnešná situácia je druhá vec. To znamená, dnes tvrdiť, že našou ctižiadosťou má byť zabezpečiť čo najvyššie výnosy, nezodpovedá už dnešnej realite. A s veľkou mierou pravdepodobnosti, tak ako sa dá dnes vôbec predikovať situáciu o 50 rokov dopredu, čo je veľmi ťažké, tá dnešná situácia skôr hovorí o tom, že pri všetkých zlomoch, ku ktorým dochádza a dochádzalo v poslednom čase, ak je aj predpoklad, že k takýmto a podobným a možno aj iným zlomom bude ešte dochádzať v budúcnosti, je celkom zrozumiteľné, keď sa ľudia dneska k tejto situácii rozhodujú aj ináč ako podľa maxima výnosu.

    Hovorím to tu všetko preto, že OKS vyjadrila v podstate už v predvečer tejto parlamentnej diskusie svoj postoj. A ten postoj bol v istých ohľadoch voči vládnemu návrhu zákona kritický. Ja tu chcem tú čiastkovú kritiku vládneho návrhu zopakovať. Teda my ostávame pri kritike v podstate niekoľkých bodov toho vládneho návrhu zákona, predovšetkým toho bodu, ktorý sa týka maximalizácie výnosu. Nemyslíme si, že toto má byť dnes hlavným vodidlom toho, prečo vlastne reštartujeme tento systém, a, po druhé, a možno v najväčšej miere, si myslíme, že v tejto situácii sa treba v oveľa väčšej miere spoľahnúť na individuálnu zodpovednosť tých, ktorí sú sporitelia, to znamená tých, ktorých sa to bude týkať. Ja si myslím, že to poručníkovanie či zo strany štátu alebo zo strany kohokoľvek iného je dnes absolútne nemiestne, že po siedmich rokoch je tu reálna šanca na to, aby sa ľudia rozhodli sami, či chcú byť v garantovaných konzervatívnych alebo v negarantovaných a rizikovejších fondoch. Má to byť na nich. Z toho vyplýva aj náš postoj.

    Ten postoj je v podstate veľmi jednoduchý. My podporíme vládny návrh zákona pri jeho prechode do druhého čítania, pripravíme pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z toho, že sa ľudia majú rozhodnúť o svojom ďalšom osude v týchto sporivých fondoch sami. Nejde o počet jednotlivých fondov, v tomto ohľade zdieľame v podstate názor vlády, že má ísť o jeden garantovaný konzervatívny fond a ďalšie fondy negarantované, ale ide o spôsob, akým majú ľudia sa v tejto situácii správať. Nastavíme ten systém tak, aby sa ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú ostať v tom dnešnom garantovanom fonde, to je otázka techniky, alebo či chcú prejsť do tých negarantovaných a rizikovejších fondov. Pokladáme to za poctivé voči ľuďom, voči sporiteľom, pre ktorých tie fondy sú. Nemyslíme si, že za nich, sporiteľov, má rozhodovať niekto iný, nech je to ktokoľvek.

    Takže ešte raz. Podporíme v prvom čítaní vládny návrh zákona, zároveň pripravíme pozmeňujúci návrh tak, ako som ho tu popísal, a podľa toho sa potom v druhom čítaní poslanci za OKS budú rozhodovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem viac-menej dosť netradične. Moje vystúpenie nebude nejakou vážnou obhajobou alebo oslavou ani vládneho návrhu zákona, ani zákona poslaneckého, lebo tvrdím, a to vysvetlím v neskoršej mojej reči, že myslím si, že to riešenie je buď iba zlé, alebo horšie. Myslím si, že už dobré riešenie bolo realizované v roku 2004. A myslím si, že ten rodný list tohto zákona bol vystavený práve v tomto období.

    Dovolím si urobiť malý exkurz a prepáčte mi to, lebo bol som, povedal by som, pri zrode tohto systému ako podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie v tom čase a poznám veľmi blízko chronológiu vývoja celého tohto zákona. A myslím si, že by bolo asi dobré, aby aj poslanci, ktorí nastúpili do parlamentu neskôr, vlastne si vypočuli to, čo bola reálna pravda. Reálna pravda bola taká, že vládna koalícia, ktorá nastúpila v roku 2002, asi dva roky sa sústavne rozprávala o možnom riešení 2. piliera. Problém bol ten, že asi dva mesiace pred návrhom zákona, teda pred reálnou skutočnosťou, teda ostrou skutočnosťou, ostrým postavením zákona do Národnej rady, vtedy sa začal písať tento zákon. Tento zákon nepísali ľudia, ktorí o tom len rozprávali, ale možno dvaja ľudia, a to na kolene. Ja si pamätám, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sa opravovali gramatické chyby, už tobôž to, už nie logické, ktoré potom sa opravovali v niekoľkých várkach zmien tohto zákona, ktoré boli na pretrase dosť dlho. A myslím si, že toto nie je dobrá vizitka. A nie je to dobrá vizitka preto, lebo toto založilo podľa mňa to semä alebo ten základ toho, že ten problém tu vznikal. A preto som aj hovoril, že tu už nie je dobré riešenie, je len zlé a horšie riešenie. Tvrdím, že ak vo Švédsku dokázali o takomto systéme konzultovať alebo komunikovať pomaly 7 rokov, až dohodla sa koalícia s opozíciou, tak si myslím že aj na Slovensku by mal nastať čas riešiť to takýmto zákonom, už aj tá diskusia o tom tým, že sa spojila diskusia o vládnom návrhu zákona s diskusiou o zákone z opozície, hovorí o tom, že takáto diskusia mala byť, nech aj o niekoľko rokov viac, ale jednoducho možno aj zákonom ústavným. A potom by sme nepodliehali rôznym zmenám a rôznym búrlivým diskusiám k tomu, či je prehodnocovanie dobré päťročné či polročné, aké garancie treba dať, či Sociálna poisťovňa to má garantovať, čo vysvetlím neskôr. Myslím si, že tým by sme predišli rôznym takýmto diskusiám a zasadil by sa systém, ktorý by bol stabilnejší alebo stabilný.

    My sme nevytvorili ani liberálny systém, my sme nevytvorili ani garantovaný systém, my sme vytvorili takého mačkopsa, kde nezávidím zase pánovi ministrovi, že bude opravovať niečo, pri tvorbe čoho nebol. My sme vytvorili mačkopsa preto, lebo keby sme chceli urobiť liberálny systém, a tu aj vážení páni z koalície hovoria o tom, že jednoducho aby sme nechali ľudí, nech jednoducho investujú, tak sme mohli jednoducho nie certifikovať dôchodkové správcovské spoločnosti, ale produkty a potom sme mohli vytvoriť predpolie, nech teda konkrétny človek si môže vybrať banku, môže si vybrať investičnú spoločnosť, ale produkt, ktorý je certifikovaný, nie DSS-ky. Ja chápem, prečo boli certifikované DSS-ky. Je to preto, lebo to má iný podtext, taký podtext, ktorý nechcem tu rozvíjať, lebo bolo asi zaujímavejšie vytvoriť možno 6 dôchodkových správcovských spoločností a vytvoriť pre ne predpolie na to, aby jednoducho takýmto spôsobom mohli spravovať takýto objem peňazí, taký objem peňazí, o ktorom na začiatku sa tvrdilo, že to bude na úrovni možno nejakých 300 mld. – 400 mld. Sk, dnes to odhadujeme možno cez jeden bilión Sk, v prepočte na euro si to môžete dopočítať. Ja spomínam čísla, ktoré hovorili o, by som povedal, podiele na hrubom domácom produkte, ktorý sa odhadoval niekde na pol percenta. Dnes už vieme, že je to niekde na úrovni 1,1 až 1,3 % na hrubom domácom produkte, je to veľmi veľký objem peňazí. A preto si myslím, že ak sme chceli vytvoriť liberálny systém, mohli sme takýto systém vytvoriť. Ak sme chceli urobiť garantovaný systém, a niektorí predrečníci o tomto hovorili, tak sme mali zvoliť systém, povedzme, kanadského modelu. A tam by sme mali jeden systém, ktorý by jednoducho nepožieral peniaze, nepožieral peniaze tak, ako to tento systém, ktorý sme tu vytvorili už na začiatku, už pri svojom zrode, robil, že zjedol obrovský kus koláča, ktorý jednoducho nezaplatia DSS-ky, ale sporitelia v tomto systéme. Už na začiatku prvý rok sa odhadovali výdavky týchto DSS-iek na úrovni 4 mld. Sk. Ak by sme hovorili o liberálnom systéme, príp. ak by sme robili kanadský model, dnes by sme nemali plné objemy výdavkov na spoločnosti, ktoré sa zaoberali nadháňaním klientov alebo doslova, poviem, pacientov, a nemali by sme obrovské výdavky na rôzne reklamy a klamlivé reklamy, pri ktorých som veľmi, veľmi pozitívne prekvapený, lebo pán poslanec Brocka jasne pomenoval klamlivé reklamy, čo sa teraz bilo do hrude. A teda pri tvorbe a pri prijímaní tohto zákona sa bili do hrude, že to nie sú klamlivé reklamy, že to sú reálne skutočnosti so slovami, že: „Ľudia, poďte, budete mať švajčiarske dôchodky.“

    A dnes aká je skutočnosť. Skutočnosť je taká, že ľudia, ktorí sú v 2. pilieri, a garantujem vám, že nie je to len tým, že sa posunulo hodnotiace obdobie na pol roka, nedosahujú úroveň ani inflácie. Teda peniaze, ktoré tam majú, sú zúročené na minimálnej úrovni. A neporážajú ani infláciu, nehovoriac o tom, že, vážené dámy a páni, Slovenská republika si požičiava na medzibankovom trhu alebo teda na európskom trhu si požičiava peniaze na úrovni viac ako 4 %. Posledná emisia, myslím si, bola na úrovni 4,3 až 4,4 %. Zhodnotenie DSS-iek je chabé, hádam na úrovni možno ani nie 1 %. Viete si predstaviť, že my takýmto spôsobom štát umelo zadlžujeme, jednoducho je rozdiel medzi tým, štát za čo si kúpi peniaze a za čo si požičia peniaze na to, aby dal DSS-kám? Nakoniec títo občania to dostanú za menšie percento s tým, že DSS-ky dostanú svoju maržu, čo je teda logický dôvod na to, aby dostali peniaze za správu peňazí, za vedenie účtu a všetky náklady s tým spojené. Pri tom, čo som povedal na začiatku, spomenul som 4 mld. a každý rok ďalšie výdavky vo výške 4 mld., určite nebudú mať záujem dôchodkové správcovské spoločnosti, aby to zaplatili. Myslím, že asi každý tomu rozumie, každý verí tomu, že jednoducho to budú musieť zaplatiť sporitelia v tomto systéme. Sporitelia v tomto systéme zaplatia to, čo ešte na druhej strane štát zaplatí, rozdiel medzi tým, za čo si, povedzme, požičiava štát, a tým, za čo je zúročenie na tomto trhu. Ja nehovorím, či polročné obmedzenie bolo správne alebo nesprávne, o tom môžeme veľa diskutovať, možnože práve v tom období, keď nastala kríza, bolo to jedno z opatrení, aby jednoducho sa predišlo rôznym stratám týchto správcovských spoločností. Mám na mysli, povedzme, rovné skutočnosti, ako, povedzme, je to vo Veľkej Británii, ktorá v deväťdesiatych rokoch stratila obrovské objemy peňazí, pri ktorých ešte do dnešného dňa títo sporitelia, povedzme, nedostali sa na úroveň vkladov, ktoré vložili do týchto penzijných fondov. Nehovorím o penzijných fondoch amerických, ktoré síce, máte pravdu, ak budete oponovať, sú troška na iných princípoch. Ale zásada a podstata je tá istá. Zhodnocujú peniaze svojich klientov. A nechcem povedať, aké diery sú v penzijných fondoch v Spojených štátoch amerických, pri ktorých neviem, akým spôsobom títo ľudia po vstupe do dôchodkového veku dostanú vôbec niečo, ak niečo malé dostanú. Čiže ak by sa malo tomuto zabrániť boli práve takéto úvahy.

    No myslím si, že tento systém, ako som hovoril, je zlý a horší. No v každom prípade predsa ak by sme zaviedli niečo, čo by malo teda logickú podstatu veci, buď systém konzervatívnejší tak, ako som dával do príkladu kanadský model, alebo ten teda absolútne liberálny, možno dnes by sme sa zbavili rôznych diskusií o tom, či má byť vstup liberálny, nejaký dobrovoľný alebo povinný, či to má byť v tridsiatich troch rokoch, lebo ja si dovolím povedať, že ani v päťdesiatich rokoch ten, ktorý v tridsiatich troch rokoch nebude vedieť investovať, nebude to teoreticky vedieť. Dokonca tvrdím, že 99 % ľudí z tých, čo sedia tu v parlamente, nedokáže podľa mňa dnes povedať, do čoho by zhodnotilo alebo ako by zhodnotilo na dnešnom finančnom trhu si svoje peniaze. Je to nie jednoduchý proces. Ak poznáte alebo ak vnímate turbulencie na finančných trhoch, to obrovské zadlžovanie, obrovskú rotačku nových peňazí, či je to Q2, A0 (pripravovaná Q3, na 900 mld. amerických dolárov), či sú to problémy, ktoré budú musieť súvisieť aj s gréckou krízou, príp. s krízami krajín v rámci Európskej únie, čo nie je ukončené, ani proces krízy nie je ukončený, tak si dovolím povedať, že tento proces investovania určite nebude jednoduchý. A práve preto si myslím, že každý, by som povedal, aspoň minimálne troška konzervatívny systém, ktorý by bol zavedený, by mohol byť podstatne lepší, ako ten, ktorý dnes sme vytvorili. A dnes budeme hľadať riešenie, akým spôsobom nebudeme každého klienta alebo každého tohto človeka, ktorý sporí v tomto systéme, nejakým spôsobom certifikovať, ale jednoducho akým spôsobom budeme hodnotiť jeho teda názor na to, akým spôsobom chce ďalej investovať svoje peniaze. Dovolím si povedať, že určite v dvadsiatich dvoch rokoch alebo v dvadsiatich rokoch keď skončí zamestnanie, bude ten človek mať pramálo vedomostí o tom, ako investovať, kde investovať, akým spôsobom rozumnou mierou, povedzme, nepodľahnúť nejakej doslova, poviem, klamlivej nejakej reklame o tom, že stačí, aby ste investovali do rastových fondov a budete mať obrovské príjmy. Ja si pamätám ten prepad trhov niekde 40- až 50-percentný. Je jasné, že potom po napumpovaní peňazí do ekonomík tieto akciové trhy sa dvihli. Ale to je zase len za cenu toho, že sa napumpovali do ekonomík obrovské, ale obrovské peniaze. To nie je výsledok toho, že sú fundamenty, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom by mal rásť alebo nemal rásť ten akciový trh. Dovolím si povedať, že po tom natlačení týchto peňazí do tohto celého systému a ak sa zase urobí proste stiahnutie alebo, by som povedal, nejaká, by som povedal, konzervatívnejšia politika v oblasti vydávania nových peňazí, zase tieto akciové trhy môžu zažiť obrovský prepad. A to je ten problém, o ktorom hovorím. A preto je tu, hovorím, veľká dilema, ktorá asi pre všetkých z vás nie je nejakou výnimkou.

    Chcem povedať aj to, že som dosť sklamaný zo zákona vládneho z titulu toho, že som očakával nejaký systém, ako sa budeme brániť voči, povedzme, defraudu, voči problémom, ktoré môžu vzniknúť na tomto trhu. Problém totižto vzniká tým, že tieto správcovské spoločnosti majú základné imanie na úrovni 10 mil. eur, ale budú spravovať miliardy, miliardy eur. Už dnes je toho viac ako 4 mld. v tomto systéme. Skúste si porovnať tento pomer peňazí voči tomu, čo sa do toho vloží. Ja si dovolím povedať, že ani Národná banka Slovenska pri tom zložení, aké má, pri možnostiach, ktoré má, a to si môžeme dať ruku na srdce, nedokáže jednoducho precitnúť to, či tá-ktorá dôchodková správcovská spoločnosť, pokiaľ by nešla až do nejakých detailov takých, aby teda jednoducho skúmala každý obchod, na čo nemá ani personálne obsadenie, ani dostatočné vybavenie, aby jednoducho skúmala až takýto detail, nehovoriac už o tom, že ak Salomon Brothers, ktorá bola tri mesiace pred svojím pádom, bola hodnotená ako trojáčková banka, trojáčková banka hodnotená, by som povedal, úradmi, ktoré majú väčšie technické a ja neviem personálne zabezpečenie. A takýmto spôsobom bola hodnotená táto banka. A jednoducho mohla zažiť takýto obrovský pád. Nedovolím si povedať, že u nás by sme voči takýmto, by som povedal, špekulatívnym obchodom nezabezpečili takúto DSS-ku. Ja som očakával to, a to som už hovoril dávnejšie, že buď teda tie DSS-ky budú mať nejaké ručenie svojich materských spoločností, ku ktorému sme sa nedostali, lebo za týmito spoločnosťami sa deklaruje, že sú nadnárodné spoločnosti, ktoré by mali mať nejaký významný podiel, alebo mali by mať teda, by som povedal, nejakú ochrannú ruku nad týmito dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, alebo potom ten pomer tých vlastných peňazí, toho základného imania voči spravovanému majetku by mal byť podstatne väčší, lebo tu nastáva ten problém, že desať miliónov voči miliardám a pohybom, ktoré sa dajú urobiť bez problémov, jednoducho je obrovský prepad a obrovská malá čiastka peňazí. Čiže myslím si, že tu budeme sa ďalej potýkať s ďalšími problémami, ktoré tu týmto riešením budú nasledovať.

    Ďalej, som sklamaný, že nie je riešená anuita, anuita dôchodkov. My stále hovoríme o tom, aby sa sporilo v 2. pilieri, že tam budú švajčiarske dôchodky, teda teraz som to prehnal a ospravedlňujem sa, jednoducho že budú významne zhodnotené, ale takáto reklama, bohužiaľ, bola. Len nikto nehovorí o tom, že ten, kto zoberie si prvýkrát tento dôchodok jednoducho musí si kúpiť anuitu. Tú anuitu asi si kúpi v tej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá, povedzme, jednoducho spravuje jeho peniaze. A tu je ďalší problém. Ďalší problém vzniká tým, že neúprosné úmrtnostné tabuľky, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom bude vypočítaná tá anuita, zase určitým spôsobom budú ukazovať nejakú, by som povedal, filozofiu. Neočakávam, že poisťovňa bude tak rozšafná alebo bude pracovať na tom, aby jednoducho zbankrotovala na princípe vystavovania anuít. Čiže každá táto dôchodková správcovská spoločnosť bude postavená na tom, že vám to vypočíta na základe úmrtnostných tabuliek. A dovolím si povedať, že to bude ďalšie zníženie reálneho príjmu pre daného sporiteľa. Práve preto som očakával, že ak je takáto komplexná správa, na ktorú sme čakali, mimochodom, takmer rok od nástupu tejto vlády, že sa bude riešiť tak závažná téma, ako je anuita, lebo v roku 2004 ako tu bol prijatý ten zákon, mimochodom, o jeden hlas, čo teda nie je veľkým dôkazom vážneho prijatia takéhoto zákona a veľkého vyjednávania, myslím si, táto anuita by si zaslúžila pozornosť, lebo musíme povedať, že prvé nastavenie bolo po desiatich rokoch a tí, ktorí nastúpili do tohto systému po desiatich rokoch, možno o tri roky, keď sa dali, povedzme, tou pozitívnou reklamou kvázi navnadiť do toho systému, budú odchádzať. Takže môžu byť prekvapení práve títo ľudia.

    Ešte, mimochodom, teda k tomu, že predchádzajúca vláda zmenila napr. ďalší parameter, pán Zajac. Zmenila ho z desať rokov na pätnásť rokov, čo je aj výsledok toho, že nikto nebol ochotný prezentovať správu ministerstva financií, ktorá hovorila o tom, že ľudia, ktorí vstúpia do systému 2. piliera, dvadsať až dvadsaťdva rokov nebudú úspešní oproti 1. pilieru. Je jasné, 1. pilier bol nastavený rozšafnejšie, bol nastavený na model švajčiarskeho modelu (50 % inflácia, 50 % rast miezd), ale táto správa hovorí o tom, že jednoducho bude problém aby sa tak zabezpečilo porazenie jednoducho inflácie. Čiže tu sa zavádzalo z viacerých strán. Bola búrlivá reklama, teda nadhadzovači za 4 mld. ihneď prvý rok, na druhej strane správa ministerstva financií, ktorá prešla opomenutím. Ja neviem, či to nadhadzovanie bolo politikum alebo teda nadhadzovaním klientov pre DSS-ky, asi od toho bol niekto honorovaný, to neviem, ale v každom prípade to nebolo podľa mňa kóšer a nebolo to dobré.

    Preto končím tým, čím som začal. Tento systém už nebude dobrý. Už je len zlý a horší systém. Môžeme ho horšie urobiť a môžeme ho ešte urobiť zle. Ja si myslím, že ten návrh, ktorý je z dielne poslancov Národnej rady, je lepší vzhľadom na to, že dáva aspoň nejaké predpoklady na to, že tí ľudia keď sa rozhodnú pre tento vstup a bude ten vstup dobrovoľný, budú mať tú šancu aspoň mať niekoľko rokov sa oboznámiť jednak s turbulentnosťou tohto trhu, jednak aspoň so základnými finančnými princípmi.

    A druhou vecou je to, že teraz, by som povedal, zrušenie pôvodných fondov a ich nahradenie, povedzme, nejakými fondmi, ktoré budú na rastovej báze, už či ich nazveme rastové a ja neviem aké ešte ďalšie, a ich nahradenie jedným dlhopisovým fondom, ktorý bude ako keby garantovaný a bude mať určitú garanciu, myslím, to nie je asi do budúcna riešenie, i keď neočakávam, že štát bude jediným asi meradlom toho, keď do budúcna budú konzervatívni investori ochotní investovať do štátov, ktoré budú mať možno nejakú zábezpeku toho, že nebudú podliehať nejakým obrovským výkyvom na trhu. Ak mi niekto bude spomínať štatistiku za posledných sto rokov, že za posledných sto rokov bolo to zhodnotenie na kapitálovom a na finančnom trhu, teraz si nechcem trúfnuť to odhadnúť, ale sedempercentné, alebo, myslím, taká bola niekedy odozva, tak sa, dámy a páni, treba zamyslieť nad tým, že do roku 1971 sme mali systém, ktorý hovoril o zlatom štandarde.

    My nemôžeme dnes posudzovať dnešný systém voči turbulenciám, ktoré dnes nie sú ukončené, bohužiaľ. Myslím, že tá kríza bude pokračovať ďalej. A dnes sú len symptómy toho, aby sa to zachraňovalo spôsobom „zachráň sa, ako môžeš“.

    Takže ja musím povedať, že v prvom čítaní určite podporím poslanecký návrh a určite v druhom čítaní budem očakávať, že aj ministerstvo sa zamyslí možno nad garanciami, ktoré majú poskytovať dôchodkové správcovské spoločnosti voči majetku, ktorý budú spravovať alebo ktorý majú nepriamo v správe.

    A druhá vec. Ja by som si rád vypočul, ako sa chce riešiť anuita, lebo iba nalákať ľudí na to, že budú dediť v 2. pilieri, to je veľmi malá náplasť toho celého. Dediť sa dalo aj v liberálnom systéme, dokonca sa dalo dediť aj potom, keď si niekto zobral prvý dôchodok. A každému, kto si rozloží to sporenie, ako je to, povedzme, nie kupovanie anuity, ale rozloženie systému sporenia v 3. pilieri, je to jedno. V konečnom dôsledku z tých, ktorí sa tešia na to, že budú dediť, a ja tvrdím, 90 % ľudí ani nepozná to, že po zobratí prvého dôchodku toto dedenie končí.

    Takže, ešte raz. Dúfam, že v druhom čítaní a možno aj s podporou teda ministerstva práce, sociálnych vecí a s podporou možno koaličných poslancov sa bude aj možno riešiť aj táto problematika. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Pán poslanec Kaník.

  • Je veľmi zaujímavé počúvať túto diskusiu, zvlášť pre mňa, keďže som stál pri tomto systéme od jeho zrodu a počúval som debaty na túto tému z tých istých úst za celú tú dobu. A môžem konštatovať jedno, že tá argumentácia zo strany opozície sa vôbec nezmenila. A je charakteristická najmä tým, že mieša hrušky s jablkami úplne brutálnym spôsobom. Mne sa nechce veriť, že by pán Burian nerozumel tomu systému. A preto musím povedať, že zjavne zavádza, pretože to, čo tvrdil, sa tak nepodobá realite, je tak ďaleko od reality, že skutočne to ináč ani nemôže byť.

    Tak len pár poznámok, keďže faktická poznámka je krátka.

    Strašne dlho rozprával o tom, ako ten systém požieral peniaze. Ale veď ten systém požieral peniaze zakladateľov a bánk. Je nastavený od začiatku tak, že sa to peňazí sporiteľov ani len halierom nedotklo, ani len centom, bolo úplne jedno, koľko stál rozbeh tohto systému, pretože správcovské spoločnosti nemajú nič iné, len ten poplatok, ktorý bol zákonom stanovený. A je a bol od samého začiatku najnižší na celom svete.

    Tie garancie, ktoré vy tu tak spomínate a obhajujete. A je mi ľúto, že aj niektorí, nijako to nemôžem povedať, len menej informovaní poslanci začínajú premýšľať o garanciách, že vôbec ich obhajujete. Tieto garancie ľuďom priniesli obrovskú stratu. Obrali ľudí o minimálne sto miliónov eur tým, že boli zavedené. A ja som zvedavý, kto sa chce podpísať pod to, že ľudí naďalej budeme oberať o desiatky miliónov eur, ktoré by inak im patrili a ktoré by vlastnili. Ja tu mám podanie na Ústavný súd pripravené, ktoré kvalifikovanou formou napáda ústavnosť toho, čo ste vy zaviedli a čo ste nazvali garanciami. A nie sú nič iné, len garanciami strát. Keby som mal viac priestoru, hovoril by som ďalej, ale nechám si to.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja budem s vami plne súhlasiť, že zadlžujeme si štát vlastne aj tým 2. pilierom. A poviem to jednoznačne. Poľsko zaviedlo 2. pilier v roku 1999. Rozhodlo o znížení odvodov zo 7,3 na 2,3 %, aby uchránilo verejné financie. My máme 8 a 8 %. Česi sa rozhodli, že nikdy nepôjdu slovenskou cestou. A my tu rozprávame, čo všetko sme vymysleli a ako múdro sme nastavili 2. pilier. Z toho môžem súhlasiť jedine s tým, že treba skutočne ten 2. pilier svojím spôsobom upraviť a možno sa pohrať aj s tými percentami, pretože nie je najlepšie nastavený. A to už nehovorím o tom, že liberálna strana je pri vláde a my ideme nútiť mladých ľudí, ktorí sa ma pýtajú, či to môžu podať na Ústavný súd, že musia vstúpiť do 2. piliera. Veď v Česku alebo aj v Poľsku je to tak, že do veku 35 rokov sa môžu sporitelia sami rozhodnúť, či do 2. piliera vstúpia alebo nevstúpia. Čiže čo tu teraz čakáme? Že liberálne strany sú pri vláde a my tu dávame diktatúru? Že tam vstúpiš alebo nevstúpiš? Musíš tam vstúpiť. Ja si myslím, že každý občan, ktorý vie voliť a ktorý je svojprávny, tak vie, či vstúpiť môže alebo nemôže alebo chce do toho 2. piliera.

    A takisto by som ešte chcela podotknúť, že to, čo povedal pán poslanec Jožko Burian, švajčiarske dôchodky si nikto v Európskej únii nenasporí. A hovorí sa, že možno sa jedine k tomu môžu priblížiť Poliaci, a to preto, že skutočne ako prví s tým 2. pilierom začali v roku 1999 a do dnešného dňa v ňom urobili kopu zmien. Tak prečo my sa tak držíme zubami-nechtami takého systému, aký je, ktorý nahráva súkromným firmám? Pýtam sa preto, lebo aj keď Česi idú robiť 2. pilier, tak neotvárajú nové poisťovne, tak ako sme to urobili my, komerčné poisťovne, ktoré sme umelo nastavili a ktoré majú niekomu teda pomôcť alebo slúžiť, ale využívajú tie poisťovne, ktoré dodnes majú. Takže zamyslime sa nad tým, zoberme si príklad od iných štátov, ak vidíme, že to nie je dobré. A jednoducho ten systém nie je v poriadku.

  • Ďalší rečník je pán poslanec Ondruš. Nenachádza sa v miestnosti.

    Pán poslanec Muňko?

  • Reakcie z pléna.

  • Jasné, áno, len poprosím prihlásiť sa. Odkiaľ to mám vedieť? Takže pán Muňko, poďte, už to len dve minútky potrvá.

    Nech sa páči, pán Burian.

  • Ďakujem pekne. Len malá reakcia. No ja som v tom úvode práve hovoril to, že my sme prijali systém, ktorý prijali len v Čile možno za takéto krátke obdobie, a to pod samopalmi. Ale my sme prijali ten zákon možno v priebehu dvoch-troch mesiacov, keď sa napísal. Čiže myslím si, že práve preto bol tak nastavený, ako nastavený bol.

    A pre pána Kaníka. Dobre, o. k., ja s tým súhlasím. Ale kto zaplatí tieto poplatky? Rozumiem tomu tak, že tieto peniaze sú oddelené od peňazí sporiteľov. Tomu každý rozumie. Ale ako každý rozumne nahliadajúci človek sa pýtam: Kto zaplatí tieto peniaze? Vy ste nastavili veľmi slušne ten systém, lebo ten systém by bol potom návratný pre tieto správcovské spoločnosti. Myslím, že tam bol výpočet okolo 11 až 13 rokov v závislosti od správy týchto peňazí. Takže to bol veľmi rozšafný systém.

    A keď hovoríme o tom, že bol najlacnejší. Bol najlacnejší, lebo jednoducho je zavedený v krajinách bývalého východného bloku, príp. v krajinách, kde to bolo pod nejakou diktatúrou. Čiže ja dovolím si povedať, že to nie je také jednoznačné.

    A druhá vec, či garancie obhajovať alebo neobhajovať. Ja stále tvrdím a budem tvrdiť, že jednoducho podiel toho, za čo teda táto správcovská spoločnosť to spravuje a aký objem peňazí spravuje a akým spôsobom teda bude to spravovať, je nepomerný.

    A druhá vec. Ak sme chceli zaviesť ten liberálny systém, tak sme mali zaviesť liberálny systém tak, že sme nemali certifikovať dôchodkové správcovské spoločnosti, ale produkty. A potom by sme sa zbavili možno aj tých poplatkov a zbavili by sme sa tej diskusie, o ktorej teraz tu pán Kaník hovorí. Ak je niekto, kto má záujem investovať do konzervatívnych vecí, tak bude konzervatívne investovať, kto má záujem investovať do rastových fondov alebo riskovať so svojimi peniazmi, tak je to o. k., ale mali sme to zaviesť pri začiatku a nemali sme robiť dôchodcovské správcovské spoločnosti, s ktorými dnes je problém, ako ich nastaviť

  • Pán poslanec Muňko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, som hlboko sklamaný, pokiaľ ide o zákon, ktorý ste tu predložili. Ak to má byť zákon roka ministerstva, práce, sociálnych vecí, tak je to strach a hrúza. A zdôvodním to. Čakal som, že najprv dáte, pán minister, spraviť serióznu analýzu Národnej banky, a to bude aj dôvodová správa na to, ako by sa mal vyvíjať, ako by sa mal reformovať 2. pilier. Je úplne jasné, že 2. pilier v roku 2004 bol zle nastavený. Nakoniec, tak ako sedíme teraz tu, tak ešte menej v ten večer nás sedelo v tomto parlamente, keď sa prerokovávalo toto nastavenie 2. piliera. Pán minister, ja som vám dal „veškeré“ čísla pred rokom z hľadiska toho, ako to vyzerá z hľadiska Sociálnej poisťovne a ako to vyzerá vôbec, čo sa týka 2. piliera. Myslím si, že až na malé rozdiely sa nič nezmenilo, len prichádzame znova s tým, ako rozvracať verejné financie, nehovoriac o tom, že nielen štyridsaťtrojka, ale aj štyristošesťdesiatjednička bola zle nastavená. Nakoniec, pán Kaník a, samozrejme, aj pani terajšia predsedkyňa vlády už nastavovala veci, pretože nožnice z hľadiska dôchodkov a z hľadiska 1. piliera sa úplne ináč rozťahovali, ako boli proste zle nastavené. Čiže stará stovka zákona, ktorá predchádzala štyristošesťdesiatjedničke, z hľadiska, samozrejme, aj zákona štyridsaťtrojky bola v niektorých veciach lepšie nastavená, ako sme nastavili celú túto záležitosť, spomenuté zákony.

    Ja nechcem teraz polemizovať o tom, či mali sme robiť to, čo robia Česi, a spraviť si serióznu analýzu, nehovoriac o tom, že česká ekonomika je dvojnásobne silnejšia a do dnešného dňa niektoré veci a niektoré reformy nerobili, ako ich robíme my. Ja len chcem povedať, že pokiaľ pôjdeme touto cestou, tak za 20 rokov sa presne dostaneme tam, kde je dneska Grécko, možno ešte skorej, pretože tie nožnice sa absolútne budú otvárať a otvárať sa budú preto, že jednak idú silné populačné ročníky a je tu druhá záležitosť, nemôžem súhlasiť s tým, že predchádzajúca vláda neurobila z hľadiska 2. piliera nič. Vylepšila ho, to je jedna vec. A druhá záležitosť je, pokiaľ je hospodárska kríza, ja hovorím teraz nielen ako poslanec, rád by som vedel, keby ste mi poradili, do akých derivátov alebo do akých akcií alebo podielových listov je schopná dneska správcovská spoločnosť na Slovensku investovať.

    A ešte chcem povedať inú vec. Severoamerické správcovské spoločnosti, ktoré podnikali v tejto branži, všetky prerobili, stratili, časový horizont, kedy môžu správcovské spoločnosti zarobiť 4 % času, pokiaľ vlastnia akcie alebo čokoľvek iné proste z hľadiska vecí, nehovoriac už o obyčajnom občanovi, ktorý absolútne nemá dunst z hľadiska toho, ako podnikať na kapitálovom trhu a či má prejsť z vyváženého do rastového fondu alebo či má ostať v konzervatívnom fonde.

    To, čo tu povedal pán Burian, nebudem opakovať, chcel by som len povedať jednu vec ešte. Nakoniec, pripravím si, čo sa týka 2. piliera, vystúpenie k veci.

    Ja by chcel tu povedať, že by som chcel dať pozmeňujúci návrh, aby sme počkali s týmto zákonom, aby najprv Národná banka pripravila seriózne stanovisko, počkali sme si na Bielu knihu z Bruselu, ktorá vyjde v septembri a ktorá nám povie niečo jednak k 2. pilieru a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe, pretože dôchodkové systémy v Európe všetky prepadli. Zoberte si tie stanoviská, nehovorím o Anglicku, nehovorím o Čile. Ale sú to všetky, koľko ich je, či je to poľský, náš, maďarský alebo ktorýkoľvek model. A uvidíte tak, koľko zarobili správcovské spoločnosti. Anglia to dorovnávala. Ešte dneska sa s tým nevyrovnala.

    Čo sa týka 2. piliera, treba skutočne zvážiť, aká bude tam výška percenta, aby tam nebolo 9 a 9, aký tam bude počet účastníkov, uviedol som vám, pán minister, kto môže byť v 2. pilieri. Druhá záležitosť je, neviem, prečo štát neplatí za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne, ale my platíme za mamičky proste, ktoré nikdy si nenašetria, a ďalších, ktorí sú v 2. pilieri. Je tam hŕba anomálií, ktoré treba absolútne vyčistiť. Podľa odhadov pracovníkov a odborníkov nielen v Sociálnej poisťovni, ale aj v akadémii vied, resp. v ekonomickej oblasti Vysokej školy ekonomickej v 2. pilieri zásluhovo nemôže byť viac na malé Slovensko ako 200 000 – 250 000 ľudí, pretože ostatní aj tak padnú do 1. piliera a nenašetria si. To je jednoznačná vec.

    A druhá vec. My naďalej rozvraciame verejné financie. Tvrdím to úplne, pretože keď štát bude platiť za svojich zamestnancov, ale, samozrejme, by mal najskôr urobiť serióznu reformu samosprávy a verejnej správy a potom by sme sa mohli dopracovať ďalej, tak aj potom bude, samozrejme, inak vyzerať Sociálna poisťovňa, ako vyzerá dneska. Takže by som poprosil o serióznu analýzu Národnú banku, aj keď nemá na to ľudí, ale aspoň nech nám dá to, ako ona vidí ten celý 2. pilier. Potom si treba pozrieť stanovisko Medzinárodného menového fondu, Európskej banky k správcovským spoločnostiam a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe. A keď to celé budeme mať dohromady, tak potom môžeme vytvoriť alebo vláda by mala vytvoriť serióznu komisiu a spracovať možno do konca roka seriózny zákon, ktorý nebude viesť Slovensko, tak ako ho na Slovensku teraz vedieme, že rozvraciame proste verejné financie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Kaník.

  • Pán Muňko, na to, že je ten systém zle nastavený, čo neustále notoricky opakujete, nemáte ani jeden dôkaz, pretože tí Česi, ktorých ste tak spomínali, dneska po 17 rokoch prešľapovania, diskusií a točenia sa na mieste, zavádzajú systém, ktorý presne kopíruje všetko, čo v našom systéme už funguje dávno. Predbehli sme ich o roky. A dneska len opakujú to, čo my sme už s úspechom zaviedli. Vy, predchádzajúca vláda, ste nevylepšili tento systém, ale okradli ste ľudí o desiatky miliónov eur. Znova to zopakujem, o viac než 100 mil. eur ľudia prišli vďaka tomu, že ste zaviedli tzv. garancie, garancie straty, to sú Ficove garancie straty, ktoré ľudia v tomto systéme majú, pretože ste zabránili, aby ľudia ich peniaze mohli zarábať, mali slušné dôchodky.

    Neustále opakovanie tých neprávd o tom, ako dôchodkové systémy nikde na svete nezarobili. Kde, preboha, beriete tieto údaje? Všade, kde tieto systémy fungujú, samozrejme, keď prišla kríza, došlo k prepadu. Ale veľmi rýchlo sa z tohto prepadu zotavili. A už vyše roka peniaze zarábajú v týchto systémoch ľuďom na rozdiel od slovenského systému, ktorý nezarobil ani na infláciu práve vďaka vašim garanciám straty.

    A ten neustále opakovaný nezmysel o tom, ako si niektorí ľudia nezarobia v tomto systéme. Vy napriek tomu, že ste boli riaditeľom v Sociálnej poisťovni, neviete, že aj 1. pilier je postavený na zásluhovosti? To znamená, ľudia, ktorí málo zarábajú alebo nezarábajú, nebudú mať nič ani z 1. piliera? To znamená, nezarobia si na dôchodky vôbec, pretože obidva systémy sú na rovnakom princípe postavené, len rôznym spôsobom sa tento princíp napĺňa? Veď, preboha, už nezavádzajme ľudí. Nemyslite si, že tí ľudia sú takí hlúpi, veď sami ukázali, čo si o tom myslia.

  • Ďakujem. Pán poslanec, som rada, že ste povedali to, čo ste povedali, a že to tu odznelo, pretože skutočne, tak ako vy ste opísali celú tú situáciu, myslím, tak by jednal národohospodár, a nie podnikateľ, podnikateľ v úvodzovkách, nech mi podnikatelia seriózni odpustia. Myslím si, že netreba ľudí, ktorých peniaze sa točia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, nazývať sporiteľmi. Je to zavádzanie. Je to modifikovanie reality a pravdy, pretože týchto ľudí tým, že ich tak nazývame, hádžeme do úrovne nesvojprávnych. To nie je správny názov, oni si sporia, oni zverili svoje peniaze na podnikanie, čiže aj na hazard. A s tým musia počítať.

    To, že sa zaviedli garancie, je určitý krok, ktorý vylepšuje to, čo je už od základu nesprávne, a dáva aké – také záruky, že dôchodcovské správcovské spoločnosti sú limitované. A keď budeme kučeraviť holuba na streche a robiť z neho páva a ešte z toho dokonca podávať nejaké podania na Ústavný súd a ušlé zisky fiktívne, no tak to už je sen. To je už snáď virtuálna realita, v ktorej môžu žiť len ľudia, ktorí sú vám kdesi v paži.

  • Ďakujem pekne. Značnú časť už povedal Ľudo Kaník z toho, čo som chcel ja povedať. Ale doplním to takou drobnosťou matematickou, alebo teda faktom. Pán Muňko, vy ste povedali, kde sa teda dá zarobiť. No ja vám poviem taký jeden príklad. Dá sa zarobiť trebárs na ruských akciách, a to nie málo, od marca 2009 po dnešok 120 %. A to tí ľudia sa nemuseli vôbec o tie akcie starať, to je jednoducho obyčajný podielový fond. Takže myslím si, že v tých spoločnostiach, dôchodkových správcovských, sú lepší odborníci ako bežní sporitelia alebo bežní investori v podielových fondoch. Takže to je asi taký malý detail, dá sa zarobiť.

    No Ľudo Kaník povedal jednu skutočne dobrú vec. V tom 1. pilieri, samozrejme, tiež majú peniažky podľa toho, ako šetria. Čiže 1. pilier nie je perpetuum mobile, ako sa to snažíte ľuďom povedať.

    A ja, samozrejme, nebudem reagovať na moju predrečníčku, lebo to by som nemal podľa rokovacieho poriadku robiť, ale nedá mi nepovedať jedno. No ten, kto okráda tých sporiteľov, je ten, kto zaviedol garanciu do 2. dôchodkového systému, piliera. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Muňko bude reagovať na faktické poznámky.

  • Pán Kaník, nemá význam, aby som reagoval na vás, pretože ja nenájdem na Slovensku jedného makroekonóma, ktorý by sa stotožnil s vaším zákonom a s vašou polemikou. Takže nebudem polemizovať tak ako s novinármi, tak ani s vami. To treba si povedať otvorene.

    Keď si prečítam, vy akých ste menovali ľudí do Medzinárodného menového fondu alebo do Európskej banky, to je prvá vec.

    Druhá vec, pán Jurčík. Na úkor váš ja som ruské akcie kupoval a viem, aké akcie som kupoval, čo sa týka energetického koncernu, a ktoré akcie boli ziskové okrem tých farmácie, ktoré neprepadli.

    Pokiaľ mňa chcete učiť o kapitálovom trhu, tak poprosím si to vyprosiť.

  • Reakcia poslanca.

  • To hovorím teraz ja. Takže mi nehovorte, o čom to je. Jediné stabilné akcie, ktoré boli, sú akcie, štátne, dlhopisy a aj to nie Grécka, nie Maďarska alebo niektorých iných štátov proste. Ale potom si povieme o akciovom trhu, keď bude padať po Grécku Portugalsko, Írsko, Španielsko a ďalšie krajiny, resp. Belgicko. Potom sa môžeme baviť o tom, o čom ste mi tu hovorili. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže pán poslanec Kažimír požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa chcel povenovať pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý tuná trošku zdvíha adrenalín, aj mne, lebo doteraz ja chcem veľmi oceniť debatu, ktorá prebehla síce včera večer. Bolo tu málo ľudí. A zahrám sa na Igora Matoviča. Pán poslanec, keby si chodil do roboty, tak by si tu včera bol o pol siedmej a dneska by si aj stihol o deviatej sa možno prihlásiť, keby si prišiel načas, do debaty a nemusel by si tu štekať v dvojminútových faktických. Alebo odporúčam ti, choď si štekať na Trojičné námestie do Banskej Štiavnice, lebo tam ti to akože úplne ide. Chcem povedať, pán poslanec, že práve pre ľudí ako si ty konsenzualita sa nedá dosiahnuť. Ty sa vyhlasuješ za otca toho systému. Hneď si sa pochválil v prvej vete. Je to pravda, bol si pri tom. Chváli sa tým, že prešiel ten systém jedným hlasom. A ja som to tu už včera povedal. To je genetický kód, ktorý je tam zakódovaný, pretože máme na to rôzne názory. Koniec koncov boli tu kontroverzné názory aj z našej strany, lebo to tu proste buble, je to tu stále. A to je to dedičstvo toho vzniku 2. piliera ako takého. Ale pokiaľ budeme pokračovať takýmto spôsobom, ktorý začal vstupom do miestnosti práve pána poslanca Kaníka, tak sa nikdy nedohodneme a ten systém bude Zajacovou obeťou emócií, arogancie ľudí, človeka, akým je aj pán poslanec Kaník a pán exminister, pretože preňho je všetko, čo nie je z jeho hlavy, deformácia. Spolu sme sedeli za okrúhlym stolom, ktorý zorganizovali DSS-ky. A, pán poslanec, vieš, že si bol v menšine ohľadom vyhlasovania toho, že garancie sú len zárukou nejakej straty. Ak je tu podanie na Ústavný súd, tak prečo už nebolo na to podanie na Ústavný súd, čo ste robili rok? Prečo tuto podanie na Ústavný súd vo veci garancií nie je? Kľudne si ho môžete tam podať. Lenže čo je realita, čo zopakoval pán poslanec Zajac, o čom sa tu snažil hovoriť aj pán poslanec Brocka, je to, že ľudia tie garancie akceptovali. Tak skúsme nežiť v minulosti, v roku 2005 a skúsme žiť v realite, ktorá proste je následkom finančnej krízy, volatility finančných kruhov, poškodenia 2. piliera aj politickými šarvátkami. To proste otvorene priznávam, ale skúsme ísť do tej reality, že ten 2. pilier si opäť potrebuje získať dôveru cez stabilizáciu, cez politický konsenzus a cez nastavenie takých podmienok, že tomu systému cez garancie a zhodnotenie ľudia opäť uveria.

    A tá hlúposť, ktorá sa tu neustále opakuje, na sporiteľa to bolo 100 eur, bolo to 150 mil., teraz je to 100 mil., o ktoré prišli sporitelia podľa poslanca Kaníka. No pravda je taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený zavedením garancií, ale už o rok skôr na jeseň roku 2008 novelou tohto zákona. Proti tejto novele nehlasoval žiadny vtedajší opozičný politik, dokonca dvaja opoziční hlasovali za ňu. Táto novela bola iniciovaná centrálnou bankou ako regulátorom, v ktorej sedeli aj terajší poradcovia, povedzme, premiérky alebo ministra. A veľmi dobre vedia, že to bola novela, ktorá bola iniciovaná kvôli prepuknutiu finančnej krízy. A táto novela zaviedla povinnosť DSS-kám nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, medzi ktoré patrili aj zahraničné akciové fondy obchodované na burzách cenných papierov, ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, to bolo kľúčové, rating v investičnom pásme. A keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch DSS-iek takéto podmienky nespĺňali, DSS-ky boli nútené všetky tieto nástroje vypredať v tom období. Supervisor, dohľad centrálnej banky, predsa skúma jednoznačne všetky pohyby aktív. Je track record, sú záznamy o tom, prečo došlo k tým výpredajom. Tam v tých záznamoch je jednoznačne napísané, že je to preto, aby to dostali do súladu s touto legislatívou, a nie do súladu zavedením garancií, ktoré nastalo až o tri štvrte roka na to.

    Takže láskavo si naštudujte zákony a porozprávajte sa aj o tomto aj s DSS-kami a opýtajte sa, čo bolo kľúčové na to, aby sa udiala zmena v týchto fondoch, či sa na tom niekto smeje alebo nesmeje, toto je reálne stanovisko.

  • Faktická poznámka bude od pána poslanca Kaníka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči.

  • Ja sa vôbec nebudem vyjadrovať k tým invektívam. Ja len poviem, že si ako dobrý a vzorný žiak svojho predsedu a že učíte Národnú radu, ako napádať osobne svojich oponentov. Ale chápem, že ste nervózni z toho, že hovorím pravdu, že nedovolím to, aby ste tu zavádzali ľudí úplne klamlivými, naruby obrátenými faktmi, ktoré vôbec nezodpovedajú realite. Ja viem, že ste z toho nervózni, tomu úplne rozumiem.

    Keď hovoríš o dôvere, že ten systém potrebuje znova získať dôveru. O koho dôveru tu ide? Ten systém má dôveru občanov. Vy ste ho dvakrát otvorili. Vy ste vložili celú svoju silu, popularitu a všetko, čo ste mali, aby ste oklamali ľudí, aby ste šírili nepravdivé informácie o tom, ako je ten systém prázdny, ako z neho nikdy nebudú dôchodky, aby ste vyhnali z toho systému ľudí. A ľudia sa na vás vykašľali, na vaše hlúposti, ktoré ste im vtĺkali do hláv. On nepotrebuje získať dôveru ľudí. On tú dôveru občanov Slovenska má a vždy mal. Preto doň dobrovoľne vstúpilo 1,5 mil. ľudí.

    To, čo potrebujeme, tak to je zabrániť tomu, aby tento systém vašimi garanciami straty neokrádal naďalej týchto ľudí. To potrebujeme spraviť, pretože to je problém, ktorý tu je. Prišiel návrh do parlamentu, ktorý ste predložili, s návrhom na 60-mesačné porovnávanie. A brutálne nekvalifikovane a diletantským pozmeňujúcim návrhom pána Madeja sa škrtla nula a zostalo tam toho šesť, čo je na smiech celému finančnému svetu. Takto sa jednoducho v žiadnom systéme fungovať nedá a tento systém môže vyrábať len a len stratu. Takže o to tu ide.

    A mne je ľúto, že predstavitelia DSS-iek niektorí vymenili snahu zachovať svoje manažérske platy, snahu zachovať stabilitu za to, aby kašľali na sporiteľov, kašľali na ich výnosy, a o tomto sa tu bude hrať, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Ondruš ako posledný rečník prihlásený v rozprave ústne má slovo.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, mne rovnako ako pánovi Kažimírovi je veľmi ľúto, že po pol desiatej alebo tak medzi pol desiatou a trištvrte na desať dnes došlo k takému razantnému obratu v charaktere tejto rozpravy, ktorá dovtedy bola mimoriadne vecná a práve preto aj pokojná. A skutočne, Ľudo, tvojím príchodom sa zmenila. Áno, v nás vyvolávajú tieto otázky emócie. A zopakujem to, čo som povedal pri inej príležitosti včera, pretože my sa nedokážeme iba bez emócií pozerať na to, ako niekto zavádza, klame a podvádza ľudí, a to najmä, ak ide o takú závažnú vec, ako je dôchodkový systém, ktorý z princípu má poskytovať sociálnu istotu alebo sociálnu bezpečnosť pre ľudí v čase, keď sú už odkázaní iba na sociálne príjmy, pretože vzhľadom na svoje zdravie alebo vzhľadom na svoj vek už nie sú schopní si zabezpečiť príjmy z práce. Z tohto hľadiska sme naozaj nervózni a naozaj máme vypäté emócie, keď počúvame, že tu opäť po vyše štyroch rokoch dostáva návrh človek, ktorý zaviedol nový dôchodkový systém podvodom na ľuďoch. A o tom, že to je tak, svedčia aj vystúpenia dvoch vládnych poslancov, ktorí tu dnes vystupovali. Bol to pán poslanec Brocka a pán poslanec Zajac, ktorí obaja povedali, pán poslanec Brocka to povedal úplne možno najexpresívnejšie, že sme tu boli svedkami klamlivej reklamy, ktorej ľudia podľahli. A ako to povedal pán Zajac, ľudia sa vtedy rozhodovali neuvážene. Nuž nečudo, pretože kampaň, ktorú vtedy robil a z peňazí daňových poplatníkov financovalo aj ministerstvo práce, bola zo svojej podstaty a od samého začiatku až do konca vedená tak, aby sa ľudia rozhodovali neuvážene. Tá kampaň nielenže im neposkytovala žiadne informácie, ale ich zavádzala a klamala, a to napr. aj tým, že iba expresívnejší slogan „švajčiarske dôchodky“ vymenila za slogan „lepší dôchodok“ napriek tomu, že dnešný zákon o starobnom dôchodkovom sporení o dôchodkoch nehovorí v podstate nič. A už vôbec nielenže negarantuje, ale ani len teoreticky nesľubuje nejaké lepšie dôchodky. A ja som sa už vyjadril, že ja som hlboko presvedčený, že to bol premyslený zámer, aby v tomto zákone nebolo vyriešené vyplácanie dôchodkov, teda to vyplácanie tej anuity, pretože keby sa toto riešilo, tak ako napr. v Českej republike sa to usilujú riešiť už na začiatku zavedenia dôchodkového investovania, tak by sa ukázalo, na akých vratkých nohách stojí tento systém predovšetkým preto, lebo je to systém bez garancií. A práve preto, vážené kolegyne, kolegovia, vážený kolega Ľudo Kaník, je pre nás skutočne diskusia o garanciách kľúčová. A práve preto sme urobili aspoň nejaké kroky aspoň k nejakým garanciám v systéme. Ako som už povedal, otázka garancie je v dôchodkovom systéme základná, pretože iba kvôli tomu, kvôli ničomu inému dôchodkový systém nevznikol a kvôli ničomu inému dôchodkový systém neexistuje, dôchodkový systém je tu na to, aby garantoval istý príjem ľuďom v čase, keď už zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu veku nie sú schopní sa sami postarať o svoj príjem prácou. A práve preto je pre nás dôležité a považujeme za úplne prirodzené, že ten systém musí mať garancie, a to od samého začiatku, od vstupu do toho systému, až po výstup z toho systému. A stále platí, že tento systém negarantuje žiadnym spôsobom dôchodky.

    Ja sa na tomto mieste odvolám na vystúpenie pána Baláža z Ekonomického ústavu SAV, ktorý na jednom z okrúhlych stolov, o ktorom hovoril Peťo a na ktorom si aj ty, Ľudo, bol, povedal príklad. A neskôr som ho počul zopakovať tento príklad aj v médiách jedného svojho známeho, s ktorým chodí na bicykli, myslím, ktorý išiel do dôchodku v roku 1989. Tento človek v tom roku 1989 sa tešil a povedal, že on už je za vodou a môže sa vykašľať na vtedy ešte komunistický režim a už od nikoho nie je závislý, pretože na svojom účte má 300 000 korún, ktoré mu v pohode zabezpečia dožitie až do smrti, a to vo veľmi luxusnej podobe. Lenže v roku 1991 prišla inflácia, ktorá prekročila 62,5 % a naraz zistil, že z tých 300 000 nasporených peňazí nedožije ani najbližšie dva-tri roky, nieto ešte do svojej smrti.

    A pokiaľ teda hovoríme o tom dôchodkovom systéme, tak ako ste ho nastavili, tak upozorňujem, že aj keby bola pravda, čo nie je a k čomu sa ešte vrátim, že nejaké výnosy v ňom ľuďom zabezpečia nejaké veľké peniaze, tak ešte stále nie je isté, že tie veľké peniaze im zabezpečia skutočne bohatý dôchodok, pretože v tomto systéme už pri vyplácaní dôchodku nie sú tieto peniaze zabezpečené proti znehodnoteniu, napr. infláciou.

    My sme teda naozaj v roku 2009 prišli s návrhom a presadili sme návrh, aby existovali aspoň nejaké garancie v tej prvej fáze, to znamená, vo fáze toho zhodnocovania peňazí. A vychádzali sme nielen z aktuálnej situácie, ale aj z informácií, ktoré sme získali prostredníctvom prieskumu medzi ľuďmi. A už vtedy nám bolo úplne jasné, že ľudia požadujú garancie v tomto systéme, resp. ukázalo sa, že dve tretiny ľudí v roku 2008, ktoré boli účastníkmi 2. piliera, boli hlboko presvedčené o tom, že peniaze, ktoré majú v 2. pilieri, im štát garantuje. Opakujem, v roku 2008 dve tretiny ľudí, ktoré boli v 2. pilieri, boli presvedčené o tom, že im štát garantuje peniaze, ktoré si dávajú do 2. piliera. To je nielen obžaloba tej reklamnej kampane, ktorú pod názvom „Lepší dôchodok“ robil Ľudo Kaník ako minister, lebo bol to aj dôležitý impulz pre nás, aby sme skutočne urobili opatrenia, ktoré dajú systém čiže realitu do súladu s očakávaniami.

    Spomínal som už pána Baláža z Ekonomického ústavu. A pri tejto príležitosti použijem výsledky jedného výskumu, o ktorom nás informoval, opäť na tom okrúhlom stole, ktorý bol otvorený aj politikom z vládnej koalície, aj z opozície, o výsledkoch prieskumu, ktorý sa zaoberal otázkou, ako sa ľudia pozerajú na investičné riziko, pričom teda upozornil, že to testovanie investičného rizika je veľmi dôležité nielen pre klienta, ale aj pre samotného poradcu, aby mohol uplatňovať profesionálny prístup a do istej miery chrániť aj sám seba pred možnými sťažnosťami v prípade nepriaznivého vývoja inflácie.

    Čo ma zaujalo, bolo to, že výsledky toho výskumu na Slovensku porovnával s podobným výskumom, ktorý sa volá Survey of Consumer Finances, pričom na rozdiel od toho jednorazového výskumu na Slovensku, toto je kontinuálny výskum, ktorý sa robí pravidelne každý rok v Spojených štátoch amerických už od roku 1962. Budem teraz citovať pána Baláža: „Na údajoch z USA nás upútajú dve veci, podiel ľudí schopných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziká je relatívne nízky a spravidla nepresahuje štvrtinu populácie, podiel jednotlivých kategórií sa časom mení, ale základné rozdelenie zostáva zhruba rovnaké.“ No podľa nedávneho výskumu, ktorý robili na Slovensku, u nás 46 % ľudí nie je ochotných akceptovať nijaké finančné riziká. Čiže takmer polovica nijaké finančné riziká nie je ochotná akceptovať. A takmer 42 % toleruje iba priemerné riziká. Inými slovami, nadpriemerné riziká toleruje 9 % a naozaj vysoké riziká netolerujú ani 3 % populácie. Ako konštatuje inžinier Baláž, rozdelenie tolerancie k finančným rizikám je na Slovensku a v Spojených štátoch veľmi podobné. A naznačuje, že je asi podmienené genetickými a biologickými faktormi, a nie ekonomickými či kultúrnymi faktormi. Asi nikoho neprekvapí, že, samozrejme, menej radi riskujú so svojimi peniazmi starší ľudia, ženy, ľudia s nižším vzdelaním.

    Ale teraz mi dovoľte, aby som vám na jednom konkrétnom príklade ukázal, aký je teda reálne ten postoj ľudí k rizikám, ktoré sú spojené s možnosťou straty hodnoty investície. V tom prieskume sa jeho autori pýtali respondentov, dávali takúto otázku: Predstavte si, že investujete peniaze na desať rokov, ktorá kombinácia výnosu a rizika vám vyhovuje? A teraz počúvajte, výnos ročne 1- až 1,5-násobok, ale bez straty hodnoty investícií uprednostnilo vyše 43 % respondentov, výnos 1,5- až 2-násobok s rizikom straty maximálne 10 % z hodnoty investícií uprednostnilo vyše 38 % respondentov. A teraz niektoré kategórie preskočím. A spomeniem tú poslednú kategóriu, ročne aspoň trojnásobok s rizikom ale straty až 35 % hodnoty investícií, stále je to len jedna tretina hodnoty investície, uprednostnilo iba necelých 5 %. A ešte plastickejší obraz o tom, ako sa ľudia pozerajú na riziko pri investíciách, zobrazuje ešte iná otázka. Pýtali sa respondentov toto: Predstavte si, že chcete investovať 500 000 korún, ktorú z nasledujúcich investícií si vyberiete? Tak v najlepšom prípade zisk 50 000 a v najhoršom prípade zisk 15 000 si vybralo 24 % respondentov, ale až vyše 47 % respondentov si vybralo alternatívu v najlepšom prípade zisk 80 000, v najhoršom prípade žiadny zisk, ale čo nie je určite žiadna strata. Tieto údaje sú veľavravné a hovoria veľmi presne. Čiže výrazná väčšina ľudí nie je pri investovaní ochotná akceptovať žiadne alebo je ochotná akceptovať len skutočne minimálne riziko, že by mohli o svoje peniaze prísť. Takmer štvrtina sa pri druhej otázke uspokojila radšej s nižším maximálnym možným výnosom, keď mala istotu, že jej tá investícia vynesie aspoň niečo a nič nestratí.

    Dôležitým zistením tohto výskumu je, že len 8 % ľudí má u nás skúsenosti s akciovým investovaním. Polovica tu priznala, že nemá s investovaním žiadne skúsenosti. A 32 % bolo zaradených do skupiny s nejakými skúsenosťami, pričom na to, aby do tejto skupiny boli respondenti zaradení, stačilo, že títo ľudia rozumeli rozdielu medzi akciami a dlhopismi. Opäť je teda zrejmé, že reálne skúsenosti s investovaním u nás nemá vyše 80 % ľudí.

    A navyše, ešte pri tejto príležitosti upozorním na dva podľa mňa dôležité momenty. V prvom rade, tento výskum sa uskutočnil ešte v priebehu roku 2008, teda v čase, keď sme nemali žiadne osobné skúsenosti s ekonomickou recesiou, globálnou hospodárskou krízou a s ich dôsledkami a kolísavosťou na burzách. Dokonca sme takúto skúsenosť nemali ani len prenesene, pretože dve generácie vyrástli v spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý takéto krízy nepoznal, a teda deti o tom nemohli ani počuť od svojich rodičov. A po druhé, otázky mierili výlučne na investovanie, ktoré ale nikto nespájal s finančným zabezpečením v starobe čiže s peniazmi na dôchodok. A práve o to tu ide. Ako som povedal, rozprávame sa o dôchodku a v tejto súvislosti je veľmi dôležité hovoriť, že pri dôchodku je nevyhnutné, aby sme v maximálne možnej miere chránili ľudí pred rizikom, predovšetkým pred rizikom strát. Preto sa domnievam, že návrh, aby ľudia v 2. pilieri boli primárne v rizikových schémach, bez garancií, je podlý a zákerný. Ľudia s investovaním, hoci v 2. pilieri ide práve o investovanie, nie o sporenie, ako to správne povedala moja kolegyňa pani Gabániová, nemajú žiadne skúsenosti a predovšetkým majú veľmi ťažký život, mimoriadne veľa starostí. Domnievam sa, že zo strany vlády je zákerné a podlé od nich požadovať, aby pre zachovanie či získanie aspoň nejakej istoty museli robiť ešte čosi navyše, napriek tomu, že, ako som povedal, hovoríme o dôchodkovom systéme, z ktorého základnej povahy, základnej filozofie jeho vzniku a jeho existencie je jasné, že jedným zo základných princípov dôchodkového systému musí byť garancia, musí byť istota.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti si dovolím upozorniť aj na ďalší mýtus, o ktorom sa tu veľmi často hovorí. A musím povedať, že ma veľmi mrzí, že v reakcii na pána poslanca Muňka tu zazneli dokonca vyslovene vyslovené hlúposti a vyslovené lži, napr. o tom, že ruské akcie vyniesli 120 % výnosov v roku 1999 a že to je príklad, ktorý by sme mali sledovať, pokiaľ ide o 2. dôchodkový pilier, pretože ak by to naozaj bola pravda tak nechápem, prečo tie 120-percentné výnosy nemajú ľudia v 2. dôchodkovom pilieri. Je jasné, že chápeme, a je jasné, že vieme, prečo to tak je. Totiž jednoducho nie je možné, aby celých 100 %, povedzme, majetku dokonca aj v tých rastových fondoch investovali DDS-ky do akcií. Ale práve preto chcem ukázať, že argument o tom, že na jednom konkrétnom trhu v nejakom konkrétnom čase sa dosahovali napríklad z akcií obrovské výnosy, je pre diskusiu o dôchodkovom systéme vo všeobecnosti, ale aj pre diskusiu o týchto dvoch návrhoch zákonov úplne irelevantný. Navyše, treba povedať, že áno, v nejakom čase sú veľké rasty, ale v inom čase sú veľké prepady. A ani v súčasnosti sa nedá povedať, že by sa dosahovali na, povedzme, akciových trhoch také výnosy, ktoré by zabezpečovali ľuďom, že sa im vrátia aspoň nejaké straty.

    To, čo si aj ty, Ľudo, povedal, že nie je pravda, že ľudia v tých systémoch nezarábajú, tak to je pravda tak z polovice. Hovorím pravdu. V týchto nejakých systémoch ľudia niečo zarábajú, ale pravda je taká, že ešte stále tie súčasné výnosy nevymazali straty, ktoré tieto systémy zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch, predovšetkým teda v roku 2008, resp. 2009. A treba povedať, že to platí aj o akciách, aj o tom, že tá situácia aj pri podielovom investovaní v akciových fondoch je stále ešte veľmi rozkolísaná. Napr. som si našiel v českých Hospodárskych novinách informáciu, ktorá vyhodnocovala výnosnosť českých podielových fondov, čo je v princípe obdoba toho, o čo ide v 2. pilieri, za uplynulých niekoľko rokov. A zatiaľ čo napr. v roku 2008 bol prepad o 54 % v akciových podielových fondoch, v roku 2009 sa 40 % z týchto strát akoby vrátilo naspäť. Ale za prvý kvartál, presnejšie, do konca apríla tohto roku opäť akciové podielové fondy v Českej republike vykazujú stratu 1,5 %, pričom je to v porovnaní so zmiešanými dlhopisovými fondmi a s výnosmi na peňažnom trhu najvyššia strata zo všetkých podielových fondov. Takisto treba povedať, že aj v súčasnosti v priemere európske akcie ešte stále nedosiahli hodnoty, ktoré dosiahli pred krízou. Vo všeobecnosti napr. približne 38-percentný prepad európskych akcií ešte stále oproti situácii pred krízou tu je.

    A tieto všetky údaje uvádzam preto, lebo chcem, aby sme vyvrátili jeden dôležitý mýtus, že keď uvoľníme v 2. pilieri investovanie do akcií, tak že nám to automaticky prinesie obrovské výnosy a neskôr obrovské dôchodky. Samozrejme, my sme za to a ten náš poslanecký návrh to obsahuje, aby sa v zákone uvoľnil priestor aj pre rizikovejšie investície. Ale upozorňujeme na to, že ani tieto rizikovejšie investície nie sú žiadnou garanciou a žiadnou istotou, ba dokonca v súčasnosti dávajú len veľmi malú nádej na to, že sa výnosy v 2. pilieri výrazne zmenia.

    Zároveň čo je ale úplne kľúčové, je pre nás to, aby sa ľudia mohli dobrovoľne rozhodnúť o tom, že o garancie chcú prísť. Toto považujem za mimoriadne dôležitý moment, pretože je úplne evidentné, že, tak ako to povedal pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení, verejnosť sa s potrebou garancií stotožňuje, o čom svedčí napr. aj nedávna anketa, ktorú, myslím, minulý týždeň zverejnili Hospodárske noviny. Samozrejme, neurobili to na reprezentatívnej vzorke, ale je to predsa len veľmi zaujímavé, pretože redaktori Hospodárskych novín vytiahli do bratislavských ulíc a oslovovali výlučne mladých ľudí, ktorí mali buď tesne pred skončením, alebo tesne po skončení štúdia na vysokej škole. A pýtali sa ich, aký je ich názor na novinky, ktoré v penzijnom systéme chystá vláda. A z oslovených iba jedna jediná, čerstvá absolventka vysokej školy, 23-ročná Martina, sa s týmito zmenami stotožnila a povedala, že si myslí, že teda by mali ľudia povinne vstupovať do 2. piliera a že by mali povinne vstupovať do negarantovaných fondov. Všetci ostatní oslovení mladí ľudia, mladí Bratislavčania, medzi nimi napr. 21-ročný mladý muž, ktorý študuje ekonómiu, sa zhodli v tom, že odmietajú, aby ich zákon nútil povinne vstúpiť do 2. piliera a aby ich zákon pripravil o garancie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, my si nemyslíme, že každý, kto bude v 2. pilieri, nevyhnutne musí požívať garancie. Ale myslíme si, že o ne nesmie prísť. Človek sa ich môže vzdať dobrovoľne, vedome, na základe dostatočného množstva informácií, na základe toho, čo v zdravotníctve nazývame informatívny súhlas. Ale musí to byť jeho vlastné dobrovoľné vzdanie sa garancií. Zákon nesmie iba na základe paragrafov ľudí o ich garancie pripraviť.

    Myslím si to aj preto, lebo sa obávam, že takýto zásah by mohol byť v konečnom dôsledku aj protiústavný, pričom sa opieram o právne analýzy, z ktorých minimálne jednu si dal vypracovať aj teda Úrad vlády, Úrad vlády o tom informoval. Takže Úrad vlády si dal vypracovať analýzu možnej protiústavnosti toho, že by ľudia prišli o garancie v tých terajších fondoch. A ja som si tu právnu analýzu celkom podrobne preštudoval. A vám prečítam iba záver, že vymedzená zmena by mohla byť posúdená ako rozporná s ústavou, pričom je to tu veľmi konkrétne aj vysvetlené, nakoľko je tu vážne podozrenie, že by to takýmto spôsobom mohlo byť v rozpore s ústavou, mohlo byť považované za výraznejší zásah do právneho postavenia legitímnych očakávaní či dokonca nadobudnutých práv dotknutých sporiteľov, to znamená, že my máme aj ústavnoprávnu výhradu voči tomu návrhu, s ktorým prichádza vláda. Aj túto ústavnoprávnu výhradu považujeme za mimoriadne dôležitú a hodnú akceptovania.

    Vážené kolegyne a kolegovia, áno, sme za to, aby sme veľmi zodpovedne postavili dôchodkový systém, ktorý prinesie to, čo od neho ľudia očakávajú. Ale práve preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme prijali taký zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý bude odpovedať na jasné, evidentné a, dnes to môžeme povedať, aj dokázateľné očakávania ľudí, ktorých sa dôchodkový systém týka.

    A na záver mi dovoľte teda poznámku, že ak je pravda to, čo povedal pán Jurčík, že ľudia by v 2. pilieri nemali byť vodení za ručičku, tak potom nepochybne je pravda, že to, čo vy navrhujete, nie je vodenie za ručičku. Totiž vy tých ľudí viažete do pút, na krk im dávate veľkú hrubú reťaz a nasilu ich do toho 2. piliera chcete vovliecť. Ak títo ľudia majú právo na to, aby neboli vodení za ručičku, tak si myslím, že majú oveľa väčšie právo na to, aby ich niekto zviazaných do pút a do reťazí nasilu nestrčil do niečoho, o čom sa tí ľudia slobodne nerozhodli.

    Práve preto, vážený pán spravodajca, vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona podávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, a ak tento procedurálny návrh nezíska podporu, tak podávam ešte druhý procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Kaník, pán poslanec Počiatek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči.

  • V tomto systéme je dnes na účtoch alebo vo vlastníctve ľudí, ktorí sú v ňom zapojení, 4,1 mld. eur. Sú to peniaze, ktoré týmto ľuďom patria a ktoré by nemali, keby tento systém neexistoval. Vy všetci, ktorí tu teraz tak zápalisto vystupujete, ste boli proti tomu, aby ľudia tieto peniaze mali. Vďaka tomu, že váš názor vtedy neprevážil, dneska sú ľudia bohatší o 4,1 mld. A ich majetok sa vďaka tomu stále zväčšuje.

    Používate mantru a slovíčko, o ktorom si myslíte, že, samozrejme, naň nachytáte všetky garancie. A tvrdíte, že ochraňujete garancie v tomto systéme. Tento systém od počiatku mal skutočné garancie v seba zakódované, ktoré spočívajú v prísnej diverzifikácii, v prísnom rozložení toho, ako a kde sa môže investovať. A to sú garancie toho, že v systéme nedôjde k znehodnoteniu majetku v dlhodobom horizonte a že vždy nakoniec ľudia zarobia viac. Vaše garancie, garancie straty, ktoré ste zaviedli, ľuďom garantovali stratu a spôsobili reálnu stratu.

    Vy tu hovoríte o tom, ako môžeme ľudí vystaviť riziku straty. Vy ste nielen ich reálne vystavili riziku straty, vy ste im spôsobili stratu, stratu niekoľko desiatok miliárd eur. Ja to tu mám aj na grafoch podľa jednotlivých spoločností, ako sa to vyvíjalo a v ktorej koľko ľudí pritom bolo. A vďaka vašim garanciám straty prerobili.

    Keď spomínate anuitu. Ja som za to, aby určite tento systém tam bol. Ale čo ste vy urobili za 4 roky, kým ste mali tento systém cez ministerku v rukách? Neurobili ste ani čiarku na to, akurát ste vyháňali zo systému ľudí. To je celé, čo ste urobili.

    A keď tu hovoríme o nejakej ankete. No keby ste sa tých ľudí spýtali, či súhlasia s tým, že budú mať straty...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Myslím si, že, Braňo, si to veľmi pekne zhrnul a vystihol tie zákonné momenty.

    Čo je úplne najdôležitejšie a čo mne úplne najviac vadí, je, že dnes sa tu všetci tvária, aký dokonalý systém sa tu vytvára, a úplne ignoruje naozaj fakt, že ten profil tých sporiteľov je nejaký. A ten profil je možné vyskúmať rôznymi metódami. A je dnes úplne nespochybniteľné, že drvivá väčšina sporiteľov má veľmi nízky sklon k riziku. A nechápem, ako môžete s takou drzosťou a bohorovnosťou navrhovať systém, kde túto drvivú väčšinu sporiteľov presuniete do negarantovaného systému, a viete pritom, aký majú vzťah k tomu, ako sledujú vývoj zmien v tomto systéme a vôbec do akej miery sú informovaní o tom, čo sa tu vlastne deje. Čiže vy uvrhnete ľudí, ktorí nemajú úplne presný prehľad, do systému, kde stratia garancie, napriek tomu, že si myslia, že ich majú.

    Náš systém je oveľa dômyselnejší v tom, že ľudia musia prejaviť svoju slobodnú vôľu na to, aby prešli z garantovanej do negarantovanej schémy. A umožňujeme im, keď majú záujem naozaj investovať agresívnejšie, tak majú tú možnosť, ale musia prejaviť svoju slobodnú vôľu. Čiže v tomto základnom bode sa my odlišujeme.

    A vôbec nerozumiem, prečo chcete tých ľudí nasilu natlačiť do systému, kde tie garancie nebudú mať, aj keď ich mať chcú. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ľudo, ja, samozrejme, rozumiem tomu, že musíš sa hlásiť vo faktickej poznámke ku každému jednému vystúpeniu, pretože celá vaša politika je postavená na princípe hlbokej viery v pravidlo, že stokrát opakovaná lož sa na ten stoprvý raz stáva pravdou. Ale takto to jednoducho nie je. Stokrát opakovaná lož je aj na stoprvý raz lžou. A presne takou lžou je neustále opakovanie toho, že garancie, ktoré sme zaviedli do systému, pripravili ľudí o nejaké peniaze. Na to úplne konkrétne reagoval už Peťo Kažimír, ale ja len na to ešte doplním, že ten systém toho ohodnocovania rizikovosti, ktorý spôsobil masívny výpredaj akcií, bol odstránený opäť na podnet Národnej banky až v polovici roku 2010, keď už tie akciové trhy mali ten obrovský pokrízový tigrí rast za sebou, to znamená v tom čase napriek tomu, že ten systém kontroly alebo ten systém podmienok investovania iba do cenných papierov, ktoré boli v investičnom pásme, už nemohol vyrovnať tie straty, ktoré sa udiali predtým.

    Takže ak je niekto naozaj zodpovedný za nejaké straty, tak to nie je náš systém garancií, ale systém, ktorý zaviedla Národná banka. A zaviedla ho úplne logicky a úplne pochopiteľne ako reakciu na krízu, naopak, náš systém znížil fixné poplatky pre DSS-ky až o jednu tretinu z ich pôvodnej výšky, čím sa stámilióny eur vrátili naspäť ľuďom aspoň z toho, čo im v tom 2. pilieri zmizlo. A pravda je taká, že aj do roku 2008 by sa nedal nájsť v systéme človek, ktorý mal na svojom účte aspoň toľko peňazí, koľko doň vložil.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný prihlásený rečník v rozprave, boli faktické poznámky na posledného rečníka, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, pán predseda. Pokúsim sa byť stručný, ale vopred viem, že sa mi to nepodarí, pretože jednak tu bola dosť bohatá rozprava a jednak sa zdá, že tu ešte niektoré veci treba dosť dôrazne pripomenúť a dať na pravú mieru.

    Začnem tou motiváciou, prečo bol v rokoch 2004 – 2005 zavedený 2. dôchodkový pilier. Všetci tí, čo sa trošku zaujímate o to, kam ide Slovensko, aký je jeho predpokladaný vývoj a aká je demografia na Slovensku, tak viete, nie je to žiadna novinka to, čo teraz poviem, ak v roku 2010 pripadalo na jedného občana vo veku nad 65 rokov 6 občanov v tzv. produktívnom veku, čiže od 15 do 64 rokov, čiže ten pomer bol 6 ku 1 vlani, tak v roku 2060 sa podľa prognóz tento pomer zmení tak, že jeden a pol občana v produktívnom veku bude pripadať na jedného občana v poproduktívnom veku. Čiže súčasný pomer 6 ku 1 sa zmení na 1,5 ku 1. Čiže štvornásobne sa zhorší. Preto sa nemôžeme pozerať na súčasný dôchodkový systém, resp. preto sa vtedajšia vláda v roku 2004 nemohla pozerať na vtedajší dôchodkový systém len tak a bola potrebná reakcia. Reakciou bolo zavedenie 2. dôchodkového piliera v tom základnom nastavení, aké vydržalo dodnes, napriek tomu, že predchádzajúca vláda sa ho rôznym spôsobom snažila torpédovať. Pripomínam, že keby sme nič nerobili, keby sme to nechali, skrátka, len tak plávať, tak ak dnes je priemerný dôchodok z 1. piliera vo výške približne 50 % predošlej mzdy zamestnanca, resp. občana, tak pri takomto demografickom vývoji, vydeľte si to, 50 % vydeľte štyrmi a vyjde vám menej ako 15 %. To znamená, ak sa nič nestane, ak by sa nič nedialo, ak by sme nereagovali, ak by sme to nechali nezodpovedne tak, veď nejako bolo, nejako bude, tak dôchodky v roku 2060 budú vo výške 15 % z predošlej mzdy pracovníka alebo občana. Preto je 2. pilier, aby sme tento jav aspoň sčasti eliminovali.

    A keď sa to tak vezme, keď si porovnávame návrhy, ktoré predložila vláda, resp. v mojej osobe, a keď to porovnávame s návrhom, ktorý predložili poslanci SMER-u, tak vidím, že v tomto sa vlastne zhodujeme, vidím, že dosahujeme zhodu v tom, že 2. pilier je na Slovensku potrebný, vidím, že vládny návrh a poslanecký návrh sú vo veľmi veľkej časti úplne zhodné. Nevidím v poslaneckom návrhu poslancov SMER-u žiadny návrh, ktorý by napr. hovoril o znížení sadzby príspevkov do 2. piliera, čo ma veľmi teší. Beriem to tak, že súčasné deväťpercentné nastavenie je vlastne naozaj tak, ako sa to preukázalo v posledných štyroch rokov. Je to dobré nastavenie, s ktorým nemá problém ani SMER, resp. možno jeho pragmatickejšie krídlo, čomu som veľmi rád.

    Chcem zdôrazniť ešte raz to, čo som povedal v predošlej vete. Poslanecký návrh poslancov SMER-u a vládny návrh sú v mnohom zhodné. Dokonca by som priam povedal, že mnohé časti poslaneckého návrhu sú okopírované z nášho vládneho návrhu, čo je fajn, čomu som rád. Zhodné sú napr. state, ktoré hovoria o tom, že horná hranica odplaty, pokiaľ ide o odplatu zavedenia dôchodkového účtu, by sa mala zmeniť tak, že to nebude striktne 1 %, ale že to bude najviac 1 %. To znamená, umožní sa správcovským spoločnostiam súťaž vo výške tohto poplatku. Som napr. rád aj tomu, že v § 55a sa tzv. riadenie rizík ponecháva v úplnej zhode s naším, teda vládnym návrhom. Som rád, že ustanovenia o referenčnej hodnote, o tzv. benchmarkoch sú v podstate zhodné s vládnym návrhom a tak ďalej a tak ďalej. Som rád aj tomu, že poslanecký návrh, rovnako ako náš návrh zavádza indexový fond. V podstate veľmi vítam aj to, že poslanecký návrh chce zaviesť tzv. zmiešaný fond, ktorého podstatou by malo byť investovanie hlavne do akcií. A tieto dva novonavrhované fondy, ktoré navrhujú poslanci SMER-u, sú vlastne dôkazom toho, že ak tu aj v rozprave zazneli, predpokladám, politicky motivované vyhlásenia o tom, ako je investovanie do akcií zlé, nebezpečné, riskantné, tak v skutočnosti poslanci SMER-u tým, že opakujú našu filozofiu, hlavne pokiaľ ide o indexový fond, tak vo svojej reálnej podstate tvrdia to isté, čo tvrdíme my. Takisto som rád tomu, že poslanci SMER-u uznali, že to nastavenie garancií, ktoré presadili vlastne oni sami pred niekoľkými, no pred dvoma rokmi nie je dobré. A som rád, že uznali, že to zvláštne a z večera na ráno do parlamentu príduvšie nastavenie na 6 mesiacov, pokiaľ ide o porovnávanie výkonnosti, sa má zmeniť na 60 mesiacov, tak ako to pred niekoľkými rokmi moji súčasní, vtedy vaši kolegovia na ministerstve práce poctivo a starostlivo so všetkou rozvahou pripravili.

    Skutočne, treba sa trošku zastaviť nad tým, prečo vtedy pred dvoma rokmi návrh, ktorý hovoril o zavedení garancií na báze šesťdesiatmesačného porovnávania, sa zrazu z večera na ráno zmenil na 6 mesiacov, to je tá novela pána poslanca Madeja, prečo sa to vlastne stalo. Ja si kladiem túto otázku už dosť dlho. A pravdepodobne to je preto, lebo ten pôvodný návrh vlastne hovoril o tom, že správcovská spoločnosť si bude môcť svoj poplatok za zhodnotenie podľa toho pôvodného návrhu vybrať až po piatich rokoch. Čiže 5 rokov by musela čakať na to, aby dostala tú svoju odmenu na zhodnotenie. No kto už by bol ochotný čakať 5 rokov, keď sa to dá upraviť napr. tak, že sa to obdobie skráti na polroka a tým pádom si správcovská spoločnosť svoju zaslúženú odmenu môže zinkasovať skôr, už po polroku? Možno to bola tá motivácia, prečo došlo z večera na ráno k tomu prekvapujúcemu skráteniu tohto sledovaného obdobia.

    Dobre, poďme k tomu, v čom sa teda líšime. Tie rozdiely sú vlastne tri. Ten prvý rozdiel je vo filozofii vstupu mladých ľudí, druhý rozdiel je rozdiel, pokiaľ ide o chápanie rozsahu garancií, pokiaľ ide o jednotlivé fondy, v ktorých sa garancie majú uplatňovať. A tretí rozdiel, čo ma teda dosť prekvapuje, je rozdiel vo filozofii poplatkov, kde poslanecký návrh poslancov SMER-u je značne štedrejší, na moje veľké prekvapenie, voči správcovským spoločnostiam ako vládny návrh. To ma skutočne zaráža. Ale na druhej strane keďže poznám pozadie toho, ako poslanecký návrh SMER-u vznikol, tak ma to vlastne neprekvapuje. Takže poďme k tým rozdielom.

    Pokiaľ ide o ten vstup mladých ľudí. Súčasné nastavenie, ktoré tu máme takto niekoľko rokov, ukazuje, že do 2. piliera vstupuje okolo 10 % mladých ľudí, tých tzv. prvopoistencov. Ak by to takto malo ďalej pokračovať, tak potom 2. pilier jednoducho stráca zmysel a to celé, čo som tu vlastne povedal na začiatku, že 2. pilier nám do značnej miery rieši demografické problémy pre budúce desaťročia, ktoré nás na Slovensku čakajú, stráca svoj zmysel, 2. pilier stratí svoju podstatu. Preto je omnoho lepšie vrátiť sa k tomu, ako to bolo na začiatku, ale s jednou dôležitou modifikáciou. Je to nastavenie, tak ako je to vo vládnom návrhu. To znamená automatický vstup mladých ľudí do 2. piliera, ale nie povinný, pretože ak by bol povinný, tak to by znamenalo, že nebola by možnosť slobodného rozhodnutia. My však túto možnosť slobodného rozhodnutia vo vládnom návrhu máme. To znamená, že mladí ľudia síce, tak ako sa prvýkrát zaregistrujú v Sociálnej poisťovni, budú automaticky zaregistrovaní ako sporitelia v 2. pilieri, ale budú mať dostatočne dlhý čas, my sme v pripomienkovom konaní najskôr uvažovali o jednom roku, potom sme to natiahli na 2 roky, čiže budú mať dva roky čas na to, aby sa sami slobodne rozhodli, či im toto zaradenie do 2. piliera vyhovuje alebo nie. Čiže v období dvoch rokov, ktoré sa javí byť dostatočné a rozumné, majú možnosť slobodne sa rozhodnúť nebyť v 2. pilieri. Samozrejme, nesú tým pádom riziko, že v tom roku 2060, keď pôjdu na dôchodok, ich dôchodok bude vyzerať tak, že bude vo výške tých spomínaných 15 % z ich predošlej mzdy. Toto si musia sami zvážiť. A my im toto budeme otvorene hovoriť počas obdobia, toho prechodného, ktoré bude trvať päť mesiacov, keď síce vlastne novela nadobudne účinnosť, ale to reálne fungovanie začne až od 1. apríla 2012.

    Garancie.

    Musím zase trošku najskôr odbočiť a pripomenúť tým, čo až tak nesledujú, ako momentálne vyzerá situácia v 2. pilieri, aké sú súčasné čísla, aké sú súčasné počty, ako vyzerá súčasné zhodnotenie a koľko z toho si zoberú správcovské spoločnosti. Súčasné nastavenie garancií znamená, pokiaľ ide o rok 2010, za ktorý mám k dispozícii čísla, že sporitelia zarobili v podobe nominálneho výnosu spolu 38 mil. eur. Čiže hovorím o všetkých sporiteľoch vo všetkých šiestich správcovských spoločnostiach za rok 2010. Ešte raz, nominálny výnos všetkých sporiteľov za rok 2010 bol 38 mil. eur. Z toho správcovské spoločnosti na poplatkoch zinkasovali 19,5 mil. eur, 19,5 mil. eur. Čiže viac ako polovicu nominálneho výnosu, ktorý dosiahli sporitelia, zhltli poplatky správcovským spoločnostiam.

    Nie je spoločnosť ako spoločnosť. Sú spoločnosti menšie, dynamickejšie, ktoré sa aj pri takomto nastavení garancií, keď sa skutočne nedá reálne očakávať vyššie zhodnotenie, snažili z hľadiska tej svojej možno vôle presadiť sa na tomto trhu správcovských spoločností. Boli, skrátka, šikovnejšie. Čiže máme tu správcovské spoločnosti, ktoré zarobili sporiteľom výnos na úrovni 1,5 %, ale máme tu aj takú správcovskú spoločnosť, ktorá bola natoľko úspešná, že svojim sporiteľom dosiahla zhodnotenie menej ako 0,8 %. Pripomínam, že stále hovorím o nominálnych číslach, vôbec sa nebavíme o reálnom zhodnotení pri porovnávaní s infláciou ap., ešte snáď na to príde čas. Čiže táto spoločnosť, ktorá to zhodnotila svojim sporiteľom menej o necelých 0,8 %, pre vašu informáciu, to zhodnotenie znamenalo pre sporiteľov výnos na úrovni 7 mil. eur v rámci tejto spoločnosti, z toho poplatky pre túto spoločnosť zožrali týmto sporiteľom 6 mil., čiže zo 7 mil. zhodnotenia 6 mil. zobrala táto spoločnosť na poplatkoch, čiže ten čistý výnos, ktorý zostal sporiteľom, bol 1. mil. a 6 mil. si zobrala správcovská spoločnosť, pripomínam, že ide o najväčšiu správcovskú spoločnosť z pohľadu počtu klientov alebo sporiteľov a je to tá spoločnosť, ktorej veľmi vyhovuje súčasný systém, zdá sa, je týmto veľmi spokojná. A zdá sa, že jej lobing úspešne vidíme aj tu v tejto snemovni. Je mi ľúto, že to musím takto konštatovať. Ale je to tak, preto je dôležité, aby sme sa naozaj starostlivo zamysleli nad tým, ako majú vyzerať garancie po tejto novele.

    Vládny návrh poznáte. Chceme naozaj prevziať to najlepšie, s čím sa dôchodkový systém v tých turbulentných možno rokoch doteraz stretol. A pri všetkých tých zmenách, ktoré zažil, naozaj si myslíme, že pre časť sporiteľov sú garancie veľmi zaujímavé a že preto by garancie v systéme mali zostať. Zároveň sú dôležité pre to, aby sporitelia vo vyššom veku, keď sa už blížia k tomu dôchodku, skutočne neprišli z hľadiska nejakého náhleho výkyvu, nejakej novej krízy ap. o svoj majetok relatívne tesne pred tým, ako ten majetok sa premení v podobe anuity na ich zaslúžený dôchodok. Preto je dobré, ak v systéme zostanú garancie. Ale treba to všetko starostlivo zvážiť. Naozaj na lekárnických váhach si musíme povedať, ako tie garancie majú vyzerať. Preto vládny návrh hovorí v podstate o troch zmenách, pokiaľ ide o garancie oproti súčasnému stavu. Po prvé, garancie by rozhodne nemali byť v celom systéme. To je úplne smiešne, to ani nemusím komentovať. Garancie ak majú zostať, tak nech zostanú v jednom fonde. Veď to predsa úplne stačí na to, aby sme tento zmysel, aby sme túto podstatu v systéme mali. Na to nemusia byť ani všetky fondy, ani tri fondy, stačí na to jeden fond, do ktorého môžu sporitelia kedykoľvek prestúpiť, resp. to bude fond, do ktorého budú s pribúdajúcim vekom takzvane zo zákona a automaticky sporitelia presúvaní so svojím majetkom, podobne ako je to dnes, ale v kvalitatívne lepšej forme.

    Ďalej je potrebné, aby sa to referenčné obdobie predĺžilo zo súčasných nezmyselne krátkych šiestich mesiacov na navrhovaných 60 mesiacov, kde máme vlastne zhodu s poslancami SMER-u. Ak dovolíte, znovu odbočím k číslam. Preto sú dnes tak neúspešné pri zhodnocovaní majetku svojich sporiteľov tie DSS-ky, teda niektoré viac, niektoré menej, lebo napr. aký je výnos, resp. úrok na štátnych dlhopisoch nemeckých, slovenských, pre vašu informáciu pozrite sa. Nemecké štátne dlhopisy s ročnou splatnosťou, tam je aktuálne trhová cena 1,4 %. Čiže či už to berieme z pohľadu zhodnotenia alebo pohľadu úrokového výnosu, to je v podstate jedno. Pokiaľ ide o slovenské štátne dlhopisy s jednoročnou dobou splatnosti, je tam výnos 1,7 %. A to sú práve dlhopisy, ktoré dnes nakupujú DSS-ky, resp. dnes nakupujú dlhopisy s ešte kratšou dobou splatnosti, kde ten výnos je ešte menší. Jednoducho zákon im skutočne takto zväzuje ruky. Ak im tieto ruky uvoľníme a ak sa tá referenčná doba predĺži na 60 mesiacov, tak môžu ísť bez problémov do nákupu päťročných dlhopisov, kde nemecké majú výnos 2,2 %, čiže je tam nárast o 0,8 %, a slovenské dlhopisy majú 3,9 %, čiže tam je nárast o 2,2 %. Čiže len touto jednoduchou matematikou, naozaj jednoduchou matematikou vidíte alebo počujete, že uvoľnenie tej referenčnej doby na 60 mesiacov bez akýchkoľvek problémov a bez straty reálnych garancií pre sporiteľov ten výnos môže byť len týmto opatrením a len investíciou do takýchto dlhopisov vyšší o v podstate viac ako 1 %. A nemyslite si, že to 1 %, to je len tak. Jedno číslo ešte poviem. Každé 1 % zhodnotenia majetku sporiteľov naviac pri 40-ročnej dobe sporenia pre tých mladých sporiteľov znamená o 25 % vyšší dôchodok z 2. piliera. Čiže ak by mal mať niekto, povedzme, dôchodok z 2. piliera ja neviem 200 eur, tak tým, že to zhodnotenie bude o 1 % vyššie, len takýmto jednoduchým opatrením, tak nebude mať niekto 200, ale 250 eur. Ak by to bolo ja neviem 400 eur pri nezmyselne nastavených garanciách, tak pri lepšie nastavených garanciách to nebude 400 eur, ale 500 eur. Každé 1 % urobí takýto skok. Ak by to mali byť 2 %, 3 %, to si, dúfam, dokážete spočítať sami, čo to vlastne bude znamenať pre budúci dôchodok sporiteľa. Preto je otázka garancií veľmi dôležitá. A skutočne sa o nej musíme baviť. A aj sa o nej bavíme, čomu som vlastne aj rád.

    Druhá vec je ale, ak ponecháme garancie aj v súčasnom vyváženom fonde, resp. v súčasnom rastovom fonde a v týchto fondoch budú aj takí sporitelia, ktorí sú mladší, ktorí sú takzvane nerozhodnutí, a my necitlivým spôsobom, politickým rozhodnutím, zlým politickým rozhodnutím, vlastne necháme garancie aj v týchto fondoch, tak to znamená, napr. keď zostanem pri príklade štátnych dlhopisov, ak by sa garancie, povedzme, vo vyváženom fonde zrušili a DSS-ka by mohla nakupovať tým pádom dlhopisy nemecké, slovenské bez nejakého časového obmedzenia, vyvolaného tým nastavením garancií, tak potom napr. DSS-ka by mohla nakúpiť pätnásťročné alebo nie tieto, ale dvadsaťročné nemecké štátne dlhopisy, kde je úrok 3,5 %. To znamená, máme tam ďalších 1,3 % nárastu. Treba sa báť o stabilitu Nemecka, že skrachuje ako Grécko? Ak áno, tak potom už neverme ničomu a rovno poďme niekde ja neviem, nebudem hovoriť, kam máme ísť. Slovenské dlhopisy, hovoril som, päťročné dlhopisy majú výnos 3,9 %, pätnásťročné dlhopisy majú výnos 5,1 %. A to môžu byť tzv. tie diaľničné dlhopisy, keď to veľmi zjednodušene poviem. Čiže ak garancie vo vyváženom fonde nebudú, správcovská spoločnosť nebude mať žiadny problém s tým, aby nakupovala takéto tzv. dlhé štátne dlhopisy. Nehovorím o akciách, hovorím o týchto dlhých štátnych dlhopisoch nemeckých, slovenských, kde, dúfam, si snáď toľko veríme, veď sme Slováci, že slovenské štátne dlhopisy snáď budú po tých tridsiatich rokoch aj splatené. Čiže tam je ten výnos o ďalšie 2 % vyšší. Toto sporiteľom dať chceme alebo nechceme? Chceme sa v roku 2014 pozerať na to, ako nám budú naši voliči, takto to poviem, hovoriť, akým spôsobom sme nastavili 2. pilier, keď im zase stále nevynáša, keď to mohlo byť omnoho lepšie? Budeme sa pozerať na to, ako potom možno nejaká ďalšia vláda príde a povie, že pri jedno-, dvojpercentných výnosoch 2. pilier nemá zmysel? Toto si treba zvážiť. A stále hovorím o dlhopisoch nemeckých, slovenských, vôbec nehovorím o akciách.

    Ak by som mal hovoriť o akciách. Boli tu diskusie, boli tu rôzne príklady vo faktických poznámkach, v rozprave, komu koľko niečo vynieslo, nevynieslo, nejaké rôzne príklady z tlače. No nech to bol už ktokoľvek, kto tieto údaje alebo príklady tu hovoril, nebudem to hodnotiť. Skrátka, do značnej miery to boli trošku veci vytrhnuté z kontextu, či už pozitívne alebo negatívne. Fakt je ten, že na základe tridsaťročnej alebo ešte dlhšej doby sledovania dozadu historický vývoj je taký, že v celosvetovom priemere je ročný nárast, pokiaľ ide o akcie, o 7 %. To tu už zaznelo. Myslím, že to hovoril pán poslanec Burian. Takže nie som prvý, ktorý túto informáciu povedal. Samozrejme, to, čo bolo v minulosti, nie je nikdy zárukou, že to bude aj v budúcnosti. Len pripomínam, že tak ako si my, Európania, prežívame túto európsku krízu a ako stagnuje európska burza, to je všetko fakt, tak takéto niečo si prežili ázijské trhy v osemdesiatych rokoch. Jednoducho toto sú javy, ktoré sa opakovali a opakovať budú. To všetci, čo sme chodili na vysoké školy a študovali Marxa a Engelsa, povinne vieme. Ale z hľadiska dlhodobej tendencie a dlhodobého vývoja, aj keď sú rôzne turbulencie, ten ročný priemer na báze 30 rokov nás jednoducho nepustí. Samozrejme, je na správcovských spoločnostiach, aby v prípade, že im pravidlá investovania budú umožňovať investovať do akcií, tak obozretne robili.

    A znovu sa vraciam k tomu, že som rád, že sme našli zhodu s poslancami SMER-u v tom, že či je to vládny návrh alebo je to poslanecký návrh poslancov SMER-u, navrhuje sa v zhode zaviesť indexový fond, ktorého podstatou je práve takýto spôsob investovania, kde na základe dlhoročných skúseností možno predpokladať 7-percentné zhodnotenie. A už som tu spomínal tie percentá, čo každé percento urobí.

    Na záver by som chcel ešte k poplatkom. Už som hovoril, že dosť ma prekvapil poslanecký návrh poslancov SMER-u, pretože keď doteraz rétorika poslancov SMER-u bola taká „zlé DSS-ky, vysoké poplatky, treba ich znížiť, a hromy-blesky ap.“, tak tu s úžasom, keď to porovnávam, vidím, že poslanecký návrh poslancov SMER-u navrhuje, aby zostal zachovaný poplatok za zhodnotenie aj v konzervatívnom fonde, ktorý sa vo vládnom návrhu navrhuje zrušiť v prospech sporiteľov, s úžasom sledujem, že pokiaľ ide o novonavrhovaný zmiešaný fond, poslanci SMER-u navrhujú, aby tam bol poplatok za správu majetku vo výške 1 %. To je historicky najvyšší poplatok, aký tu kedy bol. Čiže ste tu kritizovali otca systému poslanca Kaníka, že zaviedol tých 0,7 % na začiatku, ale vy tu teraz navrhujete 1 %, čo je teda o hodný kus ešte viac. Tak toto ma naozaj veľmi šokuje. A neviem, ako to svojim voličom vysvetlíte, že vy, ktorí ste takí nepriatelia so správcovskými spoločnosťami, zrazu navrhujete fond, kde správcovské spoločnosti budú mať 1-percentný výnos, čo je v danom smere historicky najviac. A je to veľmi príjemná správa pre správcovské spoločnosti. Zároveň keď mi teda ako zrejme niekto v reakcii povie, že veď ten poplatok za výnos v konzervatívnom fonde je potrebný, lebo že inak nebude mať správcovská spoločnosť motiváciu zhodnocovať majetok aj v tom konzervatívnom fonde, čo, mimochodom, tu zaznelo ako citát pána Kouřila staršieho z jednej správcovskej spoločnosti, že ak tento poplatok mať nebudú, tak nebudú motivovaní dosahovať výnosy, tak sa potom pýtam, prečo ste takýto výnosový poplatok, naopak, nezaviedli, resp. nenavrhli v tom zmiešanom fonde, kde skutočne by mala byť správcovská spoločnosť motivovaná keď už, tak hlavne s poplatkom za zhodnotenie. Veď tým popierate sami seba, svoje všetky doterajšie kroky, ktoré ste robili voči správcovským spoločnostiam. Rečnícky poviem, že tomu nerozumiem. Ale v skutočnosti by som mal povedať, že tomu veľmi dobre rozumiem. A vy viete, prečo tomu veľmi dobre rozumiem.

    Na záver si ešte neodpustím jednu osobnú poznámku na pána Muňka. To si fakt neodpustím. Veľmi, veľmi ma tu teší, keď počujem, ako by to malo fungovať, ako by to bolo dobré, od bývalého generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, pod ktorým bola Sociálna poisťovňa vedená tak, ako bola vedená. Pre tých, ktorí nie sú informovaní, pripomínam, že nový generálny riaditeľ Lopatka zaviedol určité zmeny, a to napr. zvýšil výber poistného na 101 %. To znie tak trošku prekvapujúco, lebo 101 je viac ako 100. Ako je to vôbec možné? Ono je to možné preto, lebo úspešne vymáha staré pohľadávky, na ktoré predošlý generálny riaditeľ kašľal, resp. ktoré za čudných okolností odpredával. Aj tie čudné okolnosti odpredávania sú, mimochodom, jednou z motivácií, ktorá je v pozadí konania poslancov SMER-u pri predkladaní tohto návrhu. Pán poslanec, vtedy generálny riaditeľ Muňko úspešne zvyšoval zamestnanosť v Slovenskej republike tým, že naberal stále nových a nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne. A nový generálny riaditeľ sa medzitým už stihol rozlúčiť s približne šesťstovkou zamestnancov a stihol zredukovať výdavky v rámci správneho fondu o desiatky mil. eur. Čiže v porovnaní starého a nového riaditeľa Sociálnej poisťovne sú to stovky miliónov ročne, ktoré prichádzajú za nového vedenia do Sociálnej poisťovne, a sú to desiatky miliónov ročne, ktoré sa šetria na výdavkoch. Takže len toľko ku kvalifikácii pána poslanca Muňka a k jeho kompetencii hodnotiť tieto zmeny.

  • Ďakujem.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko za navrhovateľa druhého bodu pán poslanec Kažimír?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja nadviažem na prejav fidelovského rozmeru pána Mihála, aspoň teda čo sa týka dĺžky, mal som na mysli dĺžku, nie obsah, samozrejme, prejavu.

  • Reakcia ministra Mihála: „Pán poslanec, ja som vás neurážal.“

  • Nie, nemyslel som to v zlom, naozaj, pán minister, myslel som na dĺžku prejavu. No vidíte, ako to je, nechcel som hneď takto na úvod to povedať, ale musím ohodnotiť to, že sa pokúšal pán minister o istú dávku konsenzu, aj keď ja to vnímam z hľadiska obsahu za veľmi lišiacky prístup, pretože tam bola istá dávka sarkazmu. A ja sa pokúsim na to reagovať. A, pán minister, ja som mal včera fidelovský prejav o pol siedmej tridsať minút, ja to myslím na dĺžku, takže naozaj neberte to v zlom, túto vec beriem na seba, takisto aj dĺžku rozhovoru, dĺžku prejavu.

    Takže chcem povedať, že vcelku hodnotím debatu, ktorá bola k týmto dvom zákonom, ako pozitívnu, lebo bola naozaj vecná. Na isté, dovolím si povedať to vyjadrenie, tupé ataky od niektorých jednotlivcov reagovať nebudem, lebo táto debata o tomto zákone nie je toho hodna. Nie je toho hodna preto, lebo naozaj hovoríme o systéme, v ktorom funguje 1,5 mil. ľudí, v ktorom sú už dnes 4 mld. eur, a nehráme sa so zápalkami, nehráme o fazuľky. A ja priznávam otázku dobrej viery. A dúfam, že je tu aspoň minimálna nádej, že aj vy nám priznávate nejakú dávku dobrej viery z hľadiska nášho poslaneckého návrhu, pretože ak si tie návrhy naozaj položíme vedľa seba, vidno, že je tam veľa zhody. A po tom, čo som aj v pléne hovoril s jednotlivými poslancami, podľa mňa je potrebná edukácia dokonca aj tu v tejto sále, pretože tá debata je veľmi komplikovaná aj odborná. A často sa, bohužiaľ, znižuje k politickým zjednodušeniam a manipuláciám. Čiže naozaj je zásadný rozdiel medzi nami v tom, akým spôsobom narábať s garanciami a s ľuďmi, ktorí dneska tie garancie majú, a ako vstupovať do 2. piliera ako takého.

    To riešenie vstupu je jednoduchšie, začnem ním. Vy hovoríte, že vlastne dnes vstupuje do 2. piliera iba 10 % mladých ľudí, no ale ak vaše riešenie je to, že tam vstup bude automatický, teda de facto povinný, aj keď ste na to slovo citlivý, tak toto nepovažujem za riešenie, ktoré má so slobodnou vôľou ľudí, ak majú rozhodovať o svojej budúcnosti svojich dôchodkov, niečo spoločné. Opakujem, ten systém je poznamenaný istou dávkou nedôvery, ktorá je daná aj objektívne vývojom na finančných trhoch, aj objektívne z hľadiska vnútropolitického vnímania penzijného systému ako takého. A práve preto dobrovoľnosť vstupu do 2. piliera je založená na tom, že sa ľudia v dostatočnej lehote rozhodnú, či v tom systéme chcú alebo nechcú byť. A vytvorenie legislatívnych podmienok a fungovanie správcovských spoločností má tých ľudí presvedčiť, že to význam má. A pevne verím, že v tejto miestnosti absolútna väčšina ľudí má záujem na tom, aby tie prostriedky sporiteľov boli zhodnocované čo najlepšie a aby boli tie prostriedky aj primerane garantované.

    Čiže toľko k vstupu.

    Viete veľmi dobre, vládna novela hovorí o povinnom vstupe alebo automatickom vstupe do 2. piliera s možnosťou vystúpenia v nejakej lehote. My hovoríme o dobrovoľnom vstupe do 2. piliera s tým, že každý mladý človek má do dovŕšenia 33 rokov života čas na to, aby sa rozhodol, či tam pôjde alebo nepôjde, bez ďalšej možnosti vystúpenia, samozrejme. Upozorňujem aj na fakt že ak by ste predĺžili lehotu vášho systému, povedzme, na tých 10 rokov, ako ste to aj naznačili, pán minister, tak za to obdobie tam môže vstúpiť podľa prepočtov skoro 800 000 ľudí, ktorí sú vlastne potenciálni klienti na to, aby odtiaľ z tohto systému vystúpili, čo je podľa nás opäť destabilizujúci prvok, ktorý sa nasilu vnáša do systému ako takého. Čiže to je otázka vstupu.

    Otázka garancií, kde sú oveľa búrlivejšie debaty. Tam ten rozdiel je naozaj len v tom, komu tie garancie ponechať. A, pán minister, vy musíte uznať, a sám ste to povedali, že aj v našom návrhu prichádzame s vytvorením dvoch nových prázdnych fondov, kde garancie nebudú, kde budú dokonca poplatky na vašej úrovni približujúce sa k trhovej úrovni. Ale do týchto fondov majú sa možnosť ľudia rozhodnúť sami vstúpiť na základe vlastnej iniciatívy a na základe svojej finančnej gramotnosti. V našom návrhu dokonca navrhujeme, aby takíto sporitelia vyplnili tzv. test MiFID-u, to znamená, že sa budú musieť kvalifikovať na to, či sú spôsobilí na to, si zahrať v takejto rizikovej schéme. A to je plne, opäť opakujem, v súlade s európskou legislatívou a s obozretnosťou. No poviete si, že takýto test nakoniec vyplní každý, lebo sa dostane niekto k otázkam na internete. Ale to je úplne v pohode. Už v momente, keď ten človek sa bude o to zaujímať a získa základné vedomosti tak, do takéhoto systému môže vstúpiť. Okrem toho náš návrh, pán minister, obsahuje aj tú možnosť, že človek sa môže obrátiť na svoju správcovskú spoločnosť s požiadavkou, aby mu ušili na mieru v podstate typ investovania. To znamená, on sa obráti na správcovskú spoločnosť a vzhľadom na jeho vek, príjem mu DSS-ka vlastne na telo našije investičnú stratégiu o tom, v akých fondoch by mal byť a aké ich má zmiešavať. Toto je vec, ktorú vo vašom návrhu napr. nemáte. Podľa nás tá vec je krok správnym smerom. Čiže tá podstata, a to je podstata, o ktorú sa opreli aj niektorí koaliční poslanci, je v tom, že typ sporiteľa na Slovensku je taký, že zásadným spôsobom v objeme skoro 80 % odmieta riziko. Preto my tvrdíme, že ten, kto to vie a chce, ten svojím aktívnym rozhodnutím má ísť do prázdnych fondov, kde je možné naozaj objektívne dosahovať vyššie zhodnotenie, samozrejme, za vyššieho rizika, ktoré ten človek musí ale akceptovať vlastným rozhodnutím. Váš prístup je opačný, vy v podstate beriete garancie vo fondoch, kde je absolútna väčšina dnes sporiteľov, ale ktorí podľa prieskumov nemajú ten sklon k riziku. A vy u nich predpokladáte, že z týchto fondov odídu. Proste vy idete robiť de facto negatívnu kampaň na to, aby tí ľudia odišli z fondov, kde sa nebudú cítiť bezpečne. Náš návrh je založený na pozitívnej kampani, kde tvrdíme, že ľudia, ktorí to vedia a chcú, časť svojich prostriedkov umiestnia do fondov, ktoré nemajú garancie. V tomto je asi zásadný rozdiel. A z tohto, bohužiaľ, vyplývajú aj najväčšie invektívy, ktoré v tejto miestnosti zazneli a zaznievajú.

    Pán poslanec Zajac, ja zverejním jednu vec, ktorá sa udiala medzi mnou a vaším pánom bratom Rudolfom Zajacom, keď my sme po jednej rozhlasovej relácii sa rozprávali o tejto problematike. A on v podstate je odborným garantom vo vašej strane aj tejto témy. A dúfam, že sa na mňa nenahnevajú, keď zverejním tú časť rozhovoru, kde vlastne mi povedal, že: „Vy ste v tom SMER-e tak skazení, že dokonca navrhujete najlepšie riešenia a viete, že keďže ho vy navrhujete, tak práve preto nikdy neprejde.“ Tak toto je fobický prístup, ktorý je možno vlastný niektorým poslancom v niektorých stranách. Ale aj vzhľadom na to, čo som počul z vašich úst, vzhľadom na to, čo zaznelo zo stanovísk predstaviteľov strany OKS, ale aj jednotlivcov zo strany KDH, mám pocit, že si viacej ľudí v tejto krajine aj v tejto snemovni uvedomuje, že pohrávanie sa s garanciami je nebezpečné.

    Z tohto pohľadu sa naozaj uchádzame aj o vaše hlasy, a to nie z hľadiska vytĺkania nejakého politického kapitálu. Ak hovoríte, že dáte v druhom čítaní nejaký pozmeňujúci návrh vládnej novely, samozrejme, veľmi dobre viete, že máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť schváliť ho, ak v druhom čítaní bude, aj poslanecký návrh. To z hľadiska politickej taktiky veľmi dobre viete. Takže sa uchádzame o podporu aj všetkých tých, ktorí si myslia, že by takýto systém mal pokračovať spôsobom, ktorý navrhujeme.

    Pán minister v nás v podstate vytvára konštrukciu, že návrh, ktorý predkladám, je DSS friendly, tak by som ho nazval. No len, pán minister, ja vás musím usvedčiť v jednej veci, že vy máte tiež nejakú tú svoju sochu vo vitríne. Veľmi viete dobre, o kom a o čom hovorím, pretože je taký redaktor Markízy Tomáš Velecký, ktorý dvakrát otváral správy TV Markíza práve udalosťou tou, že sa dostal k návrhu tohto zákona spred pár mesiacov, ktorý bol pripomienkovaný v centrálnej banke. A v tomto návrhu zákona boli, a čudujme sa, navrhnuté vyššie poplatky, oveľa vyššie poplatky, ako sú dnes. A ja sa pamätám na tú celú červenú v tvári vašu hovorkyňu, ktorá musela toto prezradenie týchto motívov nejakým spôsobom komentovať. Dobre, výsledok je iný, ten výsledok sa udial možno niekde v predizbe premiérky. Takže ja na vaše narážky na otázky výšky poplatkov reagujem len týmto spôsobom, že to, že vy niektoré poplatky dnes znižujete, nebol rozhodne, a to proste podpíšem hocikedy váš prvoplán. A som o tom presvedčený a existujú o tom dôkazy. Čo považujem za nebezpečné, je, že pri politickej obhajobe vládneho návrhu sa opäť niektorí predstavitelia koalície uchyľujú k tomu, čo tu bolo pri vzniku tohto 2. piliera, a to prezentovaniu nesplniteľných sľubov a pretláčaniu akejsi eufórie.

    Pán minister, my sme boli spolu v televíznej debate, kde ste garantovali ľuďom dvakrát vyššie dôchodky z 2. piliera ako dnes. To je z vašej strany veľmi, veľmi odvážne vyhlásenie, ktoré by mohlo zhorknúť aj vo vašich ústach, ale čo je horšie, môže po niekoľkých rokoch zhorknúť v ústach všetkých sporiteľov a môže to spôsobiť aj veľké zneistenie systému ako celku. A takýto spôsob komunikácie podľa mňa systému 2. piliera určite nepomôže.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte, nech sa páči.

  • Posledná veta, dve vety, pán predseda. Pán minister hovoril o lekárnických váhach. Tu súhlasím. My sme sa snažili s týmto prístupom k návrhu novely pristupovať. Nie som presvedčený, že naše váhy sú rovnako nastavené z hľadiska citlivosti. Prihovárame sa za kontinuitu a konsenzus. A mám pocit, že pri tak problematickej téme, ako je 2. pilier, je ten konsenzus v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Chcete 20 minút? Tak potom to bude po prestávke. Hej?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Dámy a páni, je 11.30 hodín, budeme o chvíľu hlasovať. Máme dva alebo tri body na hlasovanie. Budeme hlasovať o 11.40 hodine.

    A teraz by som chcel poprosiť členov grémia, keby sa mohli dostaviť dozadu. Zvolávam týmto grémium. Poprosil by som kolegov o chvíľu strpenia, budeme hlasovať o 11.40 hodine. Ďakujem.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom a treťom čítaní, poprosím, keby ste sa mohli usadiť.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Matej, pán poslanec Viskupič. Ďakujem pekne.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom a treťom čítaní o

    zákone z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 429).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Tomášovi Galbavému, aby hlasovania uvádzal podľa pripomienok prezidenta.

    Upozorňujem, že na prijatie zákona vráteného prezidentom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov čiže 76 hlasov. Takouto väčšinou je potrebné schváliť aj pripomienky prezidenta.

    Pán Galbavý, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Nezaznel žiadny procedurálny návrh.

    Keďže výbor neprijal žiadne stanovisko o podmienkach, tak ako som už avizoval v rozprave, pán predsedajúci, navrhujem dať hlasovať o pripomienkach pána prezidenta pod poradovými číslami 1, 2, 3 a 6 spoločne.

  • Prosím, hlasujte teraz o pripomienkach 1, 2, 3 a 6 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 69 za, 71 proti, 6 sa zdržalo.

    Tieto pripomienky sme neschválili.

  • Pán predseda, ďalej dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta pod poradovými číslami 4, 5, 7, 8, 9 spoločne.

  • Prosím, hlasujte, o pripomienkach prezidenta 4, 5, 7, 8 a 9 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 147 za.

    Tieto pripomienky sme schválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz rokuje o zákone vrátenom prezidentom, preto pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať o vrátenom zákona ako o celku. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 78 za, 69 proti.

    Národná rada schválila návrh novely tlačového zákona a novely zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 335).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci poslanec Zoltán Horváth. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, neboli žiadne procedurálne návrhy, takže pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, preto, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7, 9 až 28 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 78 za, 69 sa zdržalo.

    Body spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 8 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov hlasovalo 74 proti, 73 sa zdržalo.

    Bod 8 spoločnej správy sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky body spoločnej správy, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 77 za, 68 proti, 1 nehlasoval.

    Schválili sme, že tento zákon prerokujeme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. A pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 78 za, 68 proti.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 397).

    Pán poslanec Horváth, máte slovo, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že v rozprave vystúpilo šesť poslancov. Boli podané dva procedurálne návrhy.

    Takže najprv budeme hlasovať o tých dvoch procedurálnych návrhoch, kde pán poslanec Ondruš navrhol, po prvé, nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 69 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu vrátiť vládny návrh zákona na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu vrátiť tento zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 69 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 78 za, 69 proti.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, ďalej, aby za gestorský výbor určila Národná rada hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a aby prerokovali predmetný návrh zákona výbory do 26. augusta, gestorský výbor do 31. augusta. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo 75 za, 3 proti, 59 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Tento návrh sme schválili, Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz budeme pokračovať, to je posledné hlasovanie na dnes doobeda, hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Počiatka, Petra Kažimíra a Branislava Ondruša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Horváth, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh poslancov Národnej rady prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 66 za, 55 proti, 24 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.

    V rokovaní 20. schôdze budeme pokračovať dnes o 14.00 hodine prerokovaním petície zdravotných sestier (tlač 383). Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som pripomenúť len pánom poslancom, nakoľko túto pozvánku dostali len e-mailom, že dnes o 12.00 hodine sa vo vestibule otvorí Vidieckym parlamentom 10. ročník Dňa vidieka, kde bude aj ocenenie Dedina roku 2011. A chcela by som vás pozvať na začiatok o 12.00 hodine do vestibulu na krátky program, ktorý pripravili zástupcovia Vidieckeho parlamentu z Oravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes je zasadnutie výboru o 12.00 hodine tu v budove na č. dverí 34, teda nie na NBÚ, ale tu v budove. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem informovať členov pracovnej skupiny na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat, že dnešné stretnutie o 12.00 hodine sa bude konať v miestnosti č. 149, teda v zasadačke európskeho výboru, nie na sedemdesiatšestke, ako bolo pôvodne avizované. Takže, prosím pekne, bude to v miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Schôdza bude pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 20. schôdze Národnej rady o

    Petícii vyhlásenej Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek (tlač 383).

    Dávam slovo teraz spravodajcovi predsedovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Viliamovi Novotnému a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní petície vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil správu o prerokovaní predmetnej petície.

    Dňa 17. mája 2011 bola predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zástupcami petičného výboru odovzdaná Petícia vyhlásená Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek: „Keď sa nepostaráme my o seba, kto sa postará o vás?“ Prílohu petície tvorí 12 280 petičných hárkov s udávaným počtom 243 421 podpisov občanov podporujúcich petíciu.

    Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky petíciu zaevidovala a preverila, či spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve. Preverovaním sa zistilo, že petícia spĺňa predpísané náležitosti podľa § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov svojím rozhodnutím č. 383 z 26. mája 2011 postúpil petíciu na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval petíciu za účasti petičného výboru. Výbor prijal uznesenie č. 74, v ktorom konštatoval, že petícia spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia čl. 27 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako i príslušných ustanovení § 1, 4 a 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov; petícia spĺňa ustanovenie § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor vzal na vedomie Petíciu vyhlásenú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek: „Keď sa nepostaráme my o seba, kto sa postará o vás?“ Výbor súhlasil s návrhom konkrétnych riešení uvedených v časti B uznesenia vlády Slovenskej republiky z 8. júna 2011 č. 386/2011.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov Petíciu vyhlásenú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek vziať na vedomie.

    Ďalej výbor odporúča prijať konkrétne riešenia, ako sú uvedené v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 386/2011 v rámci legislatívneho procesu schvaľovania príslušných návrhov zákonov.

    Výbor odporúča Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky dôsledne plniť úlohy uvedené v časti B uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 386/2011.

    Výbor poveril poslanca Viliama Novotného informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy.

    Dámy a páni, prílohou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho schválil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii vyhlásenej Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek.

    „Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje, že petícia spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia čl. 27 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako i príslušných ustanovení § 1, 4 a 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov; petícia spĺňa ustanovenie § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, B. berie na vedomie Petíciu vyhlásenú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, C. žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne plniť úlohy uvedené v časti B uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 386/2011.“

    Toľko návrh uznesenia, ktorý navrhujem teda po prerokovaní aj schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Ústne sa hlási do rozpravy pán spravodajca predseda výboru. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto iný do rozpravy. Pán poslanec Raši, Ondruš, Markovič. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Budem veľkorysý, aj keď ma za to...

  • Reakcia z pléna.

  • Netreba? Dobre.

    Takže ako prvý vystúpi pán predseda výboru, potom pán poslanec Raši, Ondruš a Markovič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dnes teda prišiel ten deň, keď prerokúvame petíciu komory sestier a pôrodných asistentiek. Ako som už povedal v spravodajskej informácii, pod touto petíciou je podpísaných 243 000 občanov.

    A tak ako sme sa od začiatku vo výbore pre zdravotníctvo touto petíciou zaoberali, môžem aj tu veľmi pokojne konštatovať, že mnohé z týchto požiadaviek sú skutočne oprávnené.

    Požiadavky vznikli na základe nedostatočného riešenia problémov sestier a pôrodných asistentiek za posledných 20 rokov. A to by som rád podčiarkol, pretože sa to opakovane objavuje aj vo vyjadreniach petičného výboru a zástupcov komory sestier a pôrodných asistentiek. Naozaj tieto problémy sa hromadili za mnoho predchádzajúcich vlád. A ich pretavením do reality je sedem okruhov požiadaviek, ktoré sú súčasťou tejto petície.

    Tieto požiadavky smerujú k zlepšeniu fungovania zdravotníctva a lepšiemu ohodnoteniu práce sestier. Chcem povedať aj vedený uznesením vlády, ktoré bolo schválené k tejto petícii, že podobný cieľ má aj vláda Slovenskej republiky, zlepšovať fungovanie zdravotníctva a zlepšovať postavenie zdravotníkov v tomto systéme. Samozrejme, ako to už býva pri takýchto petičných akciách, z požiadaviek niektoré sú ľahšie splniteľné, niektoré sú ťažšie splniteľné a niektoré sú veľmi problematické a ďaleko presahujú rámce zdravotníctva.

    Dňa 17. mája priniesol petičný výbor petíciu sestier a pôrodných asistentiek do Národnej rady a už v ten deň sa Výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaoberal touto petíciou druhýkrát. Prvýkrát to bolo z vlastnej iniciatívy, keď sme len zachytili informácie o tom, že sa takáto petícia pripravuje. A pozvali sme zástupcov petičného výboru.

    Petíciou sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky 8. júna 2011 a prijala k nej uznesenie č. 386/2011. V časti B tohto uznesenia vlády je osem konkrétnych úloh pre ministrov, osem konkrétnych oblastí, ktoré chce vláda riešiť. Musím povedať, že sa dotýkajú šiestich zo siedmich požiadaviek tejto petície a iniciatívne aj jednej ďalšej z požiadaviek Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

    Výbor Národnej rady prerokoval túto petíciu 16. júna a o výsledku toho prerokovania som vás už informoval.

    Ale poďme pekne po poriadku, čo teda požadujú sestry od Národnej rady, čo požadujú sestry od vlády, čo požadujú sestry od zdravotníctva a čo požadujú sestry od tejto spoločnosti. Požiadavka prvá sa týka stanovenia minimálnej hodinovej mzdy sestry a pôrodnej asistentky, ktorá zohľadní ich kvalifikačný a špecializačný stupeň vzdelávania v rozmedzí od 3,5 do 4,5 eura, druhá sa týka skoršieho odchodu do dôchodku po dovŕšení veku 58 rokov, tretia sa týka kontroly dodržiavania personálnych normatívov v zdravotníckych zariadeniach, štvrtá sa týka úpravy poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, piata sa týka podpory mimo nemocničnej starostlivosti, šiesta sa týka podpory sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, siedma sa týka zriadenia samostatného odboru ošetrovateľstva v organizačnej štruktúre ministerstva zdravotníctva.

    Ako som už povedal, tieto požiadavky by sa dali rozdeliť do troch skupín, na požiadavky veľmi problematické, menej problematické a ľahko riešiteľné. Aby som bol férový, začnem s tými problematickými. A pri každej z nich poviem, aké sú možné riešenia a o akých riešeniach momentálne uvažuje vláda, resp. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Tou prvou požiadavkou a, myslím, jednou z tých dvoch kruciálnych je stanovenie minimálnej hodinovej mzdy sestry a pôrodnej asistentky. Táto požiadavka našla svoje vyjadrenie v úlohe B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktoré hovorí, že minister zdravotníctva má v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci zmien týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek presadzovať stanovenie minimálnych mzdových nárokov pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky.

    Chcem vás informovať, že na výbore pre zdravotníctvo bol schválený pozmeňujúci návrh do Zákonníka práce, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 33 k Zákonníku práce, ktorý stanovuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek v troch kategóriách, v kategóriách 4, 5 a 6, tak, že minimálne mzdové nároky by mali byť v úrovni od 3,10 do 4,28 na hodinu. Čiže tu by som naozaj chcel možno podčiarknuť a vyzdvihnúť rýchlosť riešenia. Dňa 17. mája prišla petícia do Národnej rady a už 16. júna bol na svete konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený na výbore, týkajúci sa minimálnych mzdových nárokov, kde sestry požadujú na hodinu 3,50 až 4,50, návrh je 3,10 až 4,30 čiže, myslím, naozaj veľmi komfortný návrh, návrh, ktorý reaguje promptne, návrh, ktorý v jednotlivých kategóriách môže pre sestry znamenať nárast miezd od 30 do 130 eur.

    Treba ale povedať, že rokovania o tomto návrhu boli trochu komplikované aj vzhľadom na to, že sa týka tento zákon ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes sme v situácii, že tento pozmeňujúci návrh nemá podporu petičného výboru, a preto sa bude zrejme hľadať riešenie prostredníctvom ďalších možností, či už je to špeciálny zákon, ktorý by mal riešiť mzdové náležitosti, resp. hľadanie iného riešenia v iných zákonoch. Skôr ten špeciálny zákon sa mi zdá byť najschodnejším.

    Druhou z veľmi dôležitých, ale veľmi problematických požiadaviek sestier je skorší odchod do dôchodku, vo veku 58 rokov. Musím naozaj zodpovedne povedať, že táto požiadavka nie je splniteľná tak, ako je napísaná. Naozaj nedokáže táto vláda a, myslím, žiadna vláda niektorej skupine pracovníkov znížiť vek odchodu do dôchodku z dôvodov, ktoré patria do rezortu práce, sociálnych vecí a sú celospoločenské, súvisia s demografickým vývojom, nejdem vás tým zabávať.

    Ale to, čo vláda ponúka, je vyjadrené v úlohe B.1. uznesenia vlády, takisto pre ministra zdravotníctva v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí, určenie vekovej hranice 50 rokov pre zamestnávanie na prácu nadčas, resp. nočnú prácu v rámci nepretržitej prevádzky, ktorá by mohla byť vykonávaná iba so súhlasom zamestnanca. Táto požiadavka a táto úloha bola pretavená do dvoch konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, z nich jeden sa nachádza v spoločnej správe k Zákonníku práce a týka sa toho, že zamestnanec v zdravotníctve, teda zdravotník vo veku nad 50 rokov môže vykonávať nočnú prácu iba ak s tým súhlasí. Druhý pozmeňujúci návrh neprešiel o jeden hlas na výbore pre zdravotníctvo, ale je pripravený tak, aby sa podobné ustanovenie vzťahovalo aj na prácu nadčas.

    Čo sa týka ďalších úľav pre sestry a pôrodné asistentky, v súvislosti s touto požiadavkou sa uvažuje o určitom oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti či s nejakou bonifikáciou v 3. pilieri dôchodkového sporenia. Ale ešte by som to nechcel predbiehať, pretože tieto veci sú v rokovaní.

    Treťou z požiadaviek petičného výboru bola kontrola personálnych normatívov, ktorú vyžaduje petičný výbor od ministra zdravotníctva. Táto požiadavka je pretavená do úlohy pre ministra zdravotníctva z uznesení vlády B.2., B.3., jednak uskutočniť kontrolu personálnych normatívov a jednak v termíne do 30. júna budúceho roku prehodnotiť tieto personálne normatívy. Hovorím preto slovo „prehodnotiť“, a preto trošku možno aj opatrnejší termín, lebo treba si uvedomiť, že veľmi prísne kontrolovanie personálnych normatívov by v niektorých nemocniciach mohlo vyvolať pomerne veľké problémy, pretože nedostatok niektorých pracovníkov je najprv ťažko kompenzovateľný, pretože títo pracovníci v tom regióne nie sú. Jednak aj keby bol rýchlo nahraditeľný, vyvoláva to obrovský tlak na mzdový fond v danej nemocnici, čo by mohlo viesť k ohrozeniu vôbec zamestnanosti tých, ktorí už dneska pracujú v týchto zdravotníckych zariadeniach, príp. tlak na stagnáciu ich miest, čo si určite nepraje ani petičný výbor. A určite si to nepraje ani vláda, ani poslanci Národnej rady. Táto požiadavka je podľa mňa úlohou B.2. a B.3. uznesenia vlády riešená.

    Ďalšia taká ľahšie riešiteľná požiadavka je podpora sústavného vzdelávania, kde petičný výbor požaduje 5 dní voľna v kalendárnom roku s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek. Presne pozmeňujúci návrh takéhoto znenia bol schválený vo výbore pre prácu, sociálne veci a rodinu. Je v Zákonníku práce. A verím, že získa podporu v pléne Národnej rady, čím bude splnená aj úloha B.4. z uznesenia vlády Slovenskej republiky.

    Za ľahko riešiteľné považujem aj zriadenie odboru ošetrovateľstva na ministerstve zdravotníctva. Pán minister už podnikol konkrétne kroky v tejto veci, takže myslím, že viacej o tom nemusím ani hovoriť z tejto pozície.

    Za ťažšie riešiteľné požiadavky považujem úpravu poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Treba povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už v predchádzajúcom období dostalo do sociálnych zákonov ustanovenia o tom, že v zariadeniach sociálnej starostlivosti sa môžu poskytovať nejaké zdravotné výkony. Minister zdravotníctva zatiaľ pripravil vyhlášku o zdravotných výkonoch v zariadeniach sociálnej ochrany detí a vyhlášku o zdravotných výkonoch v zariadeniach sociálnych služieb. To už dnes máme.

    Úloha B.5. z uznesenia vlády z 8. júna hovorí o tom, že minister zdravotníctva má pripraviť úpravu v zákone o poskytovateľoch, ktorá by umožnila zariadeniam sociálnych služieb na základe povolenia licencie stať sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že toto by bol ďalší krok, s ktorým je určité porozumenie aj zo strany petičného výboru. Treba ale povedať aj to, že to definitívne riešenie by mal poskytnúť zákon o dlhodobej starostlivosti. Táto úloha je v uznesení vlády pod č. B.8., kde má minister zdravotníctva v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí pripraviť pracovnú komisiu, ktorá by pracovala na takomto zákone o dlhodobej starostlivosti.

    To, čo je plus v uznesení vlády, je zohľadnenie požiadavky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na zvýšenie kapacít ošetrovateľskej starostlivosti pri príprave novely nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov. Táto požiadavka bola v pripomienkovom konaní uplatnená Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a našla svoje vyjadrenie v uznesení vlády.

    Dámy a páni, toľko možno komentár k jednotlivým požiadavkám komory sestier aj k tomu, čo je a čo nie je zatiaľ urobené.

    Chcem povedať, že v posledných týždňoch som mal veľakrát tú možnosť stretnúť sa so zástupcami Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, naposledy dnes na pravé poludnie. Tie stretnutia prebiehali oficiálne, polooficiálne na rokovaniach komory, na rokovaniach výboru pre zdravotníctvo. Rád by som vyzdvihol to, s akým kľudom, vážnosťou a trpezlivosťou, ale zároveň razanciou a rozhodnosťou sestry vniesli problémy ich stavu do stredobodu pozornosti celej spoločnosti. A vskutku si za to zaslúžia obdiv, lebo priznám sa, mal som trochu obavy, či sa im to vôbec podarí, zatiaľ čo diskusia na Slovensku je väčšinou diskusiou s lekármi, o lekároch, potom o peniazoch, potom o poisťovniach, potom o transformácii, ale niekde úplne na konci o problémoch sestier a pôrodných asistentiek. Musím povedať, že vtlačiť tieto diskusné okruhy do stredobodu pozornosti a vtlačiť tam problémy sestier a pôrodných asistentiek považujem za veľký výkon, ktorý predviedol petičný výbor.

    Chcel by som uistiť aj z tejto pozície všetky sestry a pôrodné asistentky, že táto koalícia a táto vláda, súčasná vláda, požiadavkám sestier rozumie a urobí všetko pre ich riešenie, a to najskôr, ako sa to len bude dať, čoho najkrajším dôkazom je skutočnosť, že 17. mája prišla petícia do Národnej rady, dnes je 29. júna, teda prešlo šesť týždňov, my už máme uznesenie vlády s konkrétnymi úlohami, my máme uznesenie výboru, máme návrh uznesenia do pléna Národnej rady a máme konkrétne pozmeňujúce návrhy k trom zo siedmich požiadaviek petičného výboru a Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú pripravené na schválenie pri prerokovaní Zákonníka práce.

    Na záver mi dovoľte ešte podať informáciu o dnešnom rokovaní, ktoré sme absolvovali na poslaneckom klube SDKÚ – DS, o záveroch, ku ktorým sme dospeli. Jednak vám chcem povedať, že petičný výbor podporuje návrh uznesenia, ktorý som predniesol a ktorý hovorí o tom, že Národná rada žiada vládu dôsledne plniť úlohy, ktoré sú uvedené v uznesení vlády pod písmenom B. Ďalej, petičný výbor vyjadril podporu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je pripravený k Zákonníku práce a ktorý sa týka toho, že zdravotníci vo veku nad 50 rokov môžu vykonávať nočnú prácu, iba ak s tým súhlasia. Petičný výbor vyjadril podporu aj pripravenému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka toho, že zdravotníci vo veku nad 50 rokov môžu robiť nadčasy, len keď s tým súhlasia. Petičný výbor ďalej vyjadril podporu aj pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe k Zákonníku práce. A týka sa päť dní voľna na sústavné vzdelávanie s náhradou mzdy. To, na čom sme sa ďalej dneska dohodli, hovorím to za náš poslanecký klub, je, že petičný výbor nepodporuje pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe a týka sa minimálnych mzdových nárokov, tak ako bol schválený na výbore pre zdravotníctvo, vzhľadom na to, že optimálne nerieši požiadavky sestier. A petičný výbor sa skôr prihovára za to, aby boli ich požiadavky riešené špeciálnym zákonom. Dohodli sme sa, že termín, dokedy bude známe, kedy sa pripraví zákon, je september, teda v septembri by petičný výbor mal vedieť, kedy bude pripravený konkrétny zákon, ktorý bude riešiť ich mzdové nároky. A ja som informoval, samozrejme, petičný výbor, že skôr ako o šesť mesiacov to nebude, pretože legislatívny proces má určité svoje pravidlá.

    Dámy a páni, toľko informácia, ktorú som považoval za potrebné dať plénu Národnej rady, pretože mediálne informácie mnohokrát vytrhávajú z kontextu niektoré súvislosti. Dnes si myslím, že tri zo siedmich požiadaviek sú pripravené na čiastočné alebo úplné riešenie. Na požiadavke týkajúcej sa minimálnych mzdových nárokov zatiaľ nie je dohoda, ale je dohodnuté, ako sa bude táto požiadavka v priebehu najbližšieho polroka riešiť.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu návrhu uznesenia, ktorý som predniesol, a potom aj o podporu troch konkrétnych pozmeňujúcich návrhov k Zákonníku prácu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Fořt, nech sa páči.

  • Rád by som poďakoval kolegovi Novotnému, že si dal skutočne záležať na svojom vystúpení v rozprave, obmedzil svoje politické vyhlásenia, ktoré sú v tejto téme, skutočne sa ťahajú na jazyk, a sústredil sa hlavne na vecný výpočet toho, čo všetko a v akej dobe sa už podarilo z petície premietnuť jednak do uznesenia vlády a jednak do konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať už na tejto schôdzi Národnej rady.

    A skutočne chcem vyzdvihnúť na Slovensku pomerne nebývalý prístup, čo sa týka rýchlosti a vecnosti riešenia problémov občanov, ktorí využili petičné právo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel požiadať, aby vláda Slovenskej republiky, ako to povedal pán poslanec Novotný, nielen uisťovala, rozumela, ale hlavne aby problémy riešila. A tie problémy sestier riešené nie sú. A tie návrhy, ktoré sú a boli predložené v zdravotníckom výbore, nie sú návrhy, ktoré by spĺňali požiadavky sestier, ale len čiastočným riešením, ktoré keď budú zamestnávateľmi správne uchopené, nebude znamenať pre sestry riešenie žiadne.

    A, pán Fořt, porozprávajte sa aj so sestrami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takisto chcem poďakovať kolegovi Novotnému za naozaj pekné zhrnutie, snáď nevynechal vôbec nič, takže už ani pomaly nemáme čo k tomu dodať. Len ja chcem vysloviť podporné stanovisko a takisto povedať, zdôrazniť, že táto koalícia sa plne venuje vcelku oprávneným požiadavkám sestier alebo teda tej časti oprávnených požiadaviek, ktorú je možné reálne splniť, čo už presne predrečník povedal.

    A takisto chcem veľmi, veľmi privítať spoločnú iniciatívu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, ako aj ministra zdravotníctva, ktorá reálne smeruje ku konkrétnym riešeniam, ktoré sú vytvárané v spolupráci s komorou sestier a pôrodných asistentiek, najmä k jednému z nich, čo už kolega predrečník spomínal. Je to najmä určenie samostatného zákona, ktorým by sa upresňovali minimálne mzdové nároky, podotýkam, tie minimálne mzdové nároky, ktoré, ako to sestry uvádzajú v svojej petícii, 20 predchádzajúcich rokov neboli riešené. To značí, že za predchádzajúcej vlády takisto neboli riešené. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezačať rozpravu, tak ako ju začal pán predseda výboru pre zdravotníctvo. Áno, prišiel ten deň, prišiel ten deň, ktorý prišiel po piatich rokoch, pretože po štyroch rokoch predchádzajúcej vlády a po roku vládnutia prišiel naozaj ten deň, keď sa sestry nevedia dostať k svojmu ministrovi zdravotníctva. Otázne je, či je to ešte ich minister zdravotníctva.

    Všade sa argumentuje tým, že tieto problémy sa hromadili. Aj v petícii sa uvádza, že sa hromadili počas mnoho vlád. Ale treba si uvedomiť aj podstatu toho, čo privodilo tento stav a kde to vlastne začalo a kde začal predpoklad dnešnej nespokojnosti, kde sa vytvoril základný predpoklad problémov s určovaním minimálnych mzdových nárokov. A práve táto nespokojnosť a tento predpoklad vznikol vtedy, keď sa zrušila päťstopäťdesiattrojka. Bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu. A tu sa vytvoril legislatívny a právny predpoklad na to, aby si sestry nemohli nárokovať na takmer nič.

    Z toho logicky vyplýva otázka, ktorá určite odznie vo faktických pripomienkach, prečo to nebolo zmenené za našej vlády, prečo sa vtedy tabuľka nezaviedla opäť. No tí, ktorí ste boli nedajbože chorí alebo ktorí ste sledovali zdravotníctvo, viete, že po úspešnej „reforme“ pána ministra zdravotníctva sme boli radi, že ešte vôbec nejaké sestry v systéme máme, pretože keď vzniesli akúkoľvek požiadavku na riešenie svojich mzdových, personálnych alebo iných nárokov, bolo im odkázané, že prídu sestry z Ukrajiny, a celá táto aktívna snaha o reformu a privatizáciu zdravotníctva skončila hádzaním plášťov. Ale začali sme naozaj v tejto situácii v kritickom bode, v kritickom bode výrazného odchodu sestier aj lekárov a zdravotníckych pracovníkov. A chcem povedať, že za štyri roky predchádzajúcej vlády sa urobili reálne opatrenia, ktoré mnohým sestrám ich podmienky a postavenie zlepšili. Ministerstvo zdravotníctva vedelo robiť opatrenia v zariadeniach, ktoré patrili pod ministerstvo zdravotníctva. Boli to opatrenia, ktoré sa dotýkali aj sestier.

    A keď si prečítate zdôvodnenie, nielen petíciu, ale aj zdôvodnenie k jednotlivým bodom, ktoré komora sestier a pôrodných asistentiek...

  • Ruch v sále.

  • Keby som vás mohol láskavo poprosiť, keby ste sa rozprávali niekde inde, lebo trochu ma rušíte. Ďakujem pekne. Keby ste si prečítali zdôvodnenia k jednotlivým bodom petície, nájdete tam bod, kde sa uvádza, že priemerná mzda sestier je v úrovni 846 eur, s poznámkou, že sa to týka zdravotníckych zariadení, ktoré sú v priamej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Áno, podľa existujúcej legislatívy mohlo ministerstvo zdravotníctva vyvíjať tlak, mohlo dávať pokyn riaditeľom a tlačiť na nich, aby zvyšovali platy sestier iba v týchto organizáciách.

    Počas minulých piatich rokoch som pôsobil aj v pozícii riaditeľa fakultnej nemocnice a zúčastnil som sa aj rokovaní o opätovnom nastolení mzdovej tabuľky, pri opätovnom prijatí päťstopäťdesiattrojky. Môžem vám povedať, že v tých počiatkoch, v tých prvých rokoch ich sa zúčastňovali väčšinou zástupcovia zamestnancov, teda odborári, ktorí prezentovali aj mzdové požiadavky sestier. A musím vám povedať, že v tých začiatkoch sa veľké nemocnice zo začiatku aj ich zamestnanci bránili prijatiu päťstopäťdesiattrojky práve preto, že sa báli, že keď vznikne tabuľka, tak tabuľka bude istým priemerom malých a veľkých nemocníc, že výsledkom toho by mohlo byť, že minimálne mzdové požiadavky alebo normatívy vo veľkých nemocniciach by boli nižšie, ako bola aktuálna dosahovaná úroveň miezd sestier v týchto nemocniciach. Ale v súčasnosti keď hrozí transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, sa nielen sestry, ale aj zdravotníci spájajú, pretože po transformácii nemocníc na akciové spoločnosti im akékoľvek istoty padnú. A naozaj prijatie tabuľky zdravotníckych zamestnancov sa stáva absolútnou nevyhnutnosťou.

    Čiže dovoľte mi, aby som skonštatoval, že počas rokov 2006 až 2010 boli v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva zvyšované základné mzdy štyrikrát o 10 % a jedenkrát o 2,5 %. A toto je fakt. A týkalo sa to nielen všetkých zdravotníkov, ale aj všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracovali v týchto zariadeniach.

    Ďalší fakt. Počas minulej vlády prvýkrát presiahla mzda sestier priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Opakujem, prvýkrát došlo k presiahnutiu priemernej mzdy sestier v národnom hospodárstve.

    Čo sa týka samotnej petície a pozmeňujúcich návrhov, možno ste si všimli, a bolo to tu spomenuté, ako to povedal pán predseda výboru, že prichádza pozmeňujúci návrh, ktorý definuje v triedach 4, 5 a 6 násobky minimálnej mzdy na úrovni 1,8, 2 a 2,2. Chcem podotknúť, že nie je to krok, ktorý by riešil problémy sestier. A je to z jednoduchého dôvodu. Táto jednoduchá tabuľka zohľadňuje minimálny mzdový nárok bez ohľadu na dĺžku praxe. Čiže sa môže stať, že sestra pracuje rok a niečo sa môže stať a bude prijatý, tak sa stane, že sestra, ktorá pracuje rok alebo pracuje 30 rokov bude mať rovnaký minimálny mzdový nárok. Čiže aj toto uplatnenie v praxi neprináša konkrétne riešenie, najmä pre sestry a pôrodné asistentky, ktoré pracujú v systéme dlhšie.

    Krokom, ktorý bol spomenutý ako druhý, je vek odchodu do dôchodku. Je to vek 58 rokov. Je to požiadavka, ktorá bola nastolená teraz. Ako povedal pán predseda, táto vláda s tým nedokáže pohnúť. Možnože s tým dokáže pohnúť tá druhá vláda, ktorá príde v skoršej či neskoršej dobe.

    Po ďalšie, normatívy, personálne normatívy boli takisto zavedené počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva. Bolo to v septembri 2008. A personálne normatívy vznikli na základe požiadaviek a odborných argumentácií sestier a pôrodných asistentiek, nie úradníkov ministerstva zdravotníctva. Rozprávanie o otvorení týchto normatívov z hľadiska súčasnej vládnej koalície je o zľahčovaní podmienok čiže návrate stavu, aký bol pred zavedením týchto normatívov. Samozrejme, je argument, ktorý sa používa všeobecne. Normatívy môžu spôsobiť ohrozenie prevádzky, pretože nemocnice nebudú môcť tieto normatívy naplniť. Myslím si, že keď sa zvýši mzdové ohodnotenie sestier, tak nebude problém s tým, že sestry budú odchádzať inde. A na druhej strane si treba uvedomiť, že normatív bol zavedený preto, aby nebola ohrozená sestra, ktorá nemôže zvládnuť starostlivosť o 40 alebo 50 pacientov, najmä počas nočných služieb, a na druhej strane preto, aby nebol ohrozený pacient, pretože nie je fyzicky možné, aby sestra zvládla starostlivosť o tak enormné množstvo pacientov. Čiže netreba dávať do pozície alebo konfliktu normatívy s rušením nemocníc. Treba si uvedomiť, že normatívy boli zavedené na ochranu sestier a ochranu pacientov, na nič iné zavedené neboli.

    Čo sa týka sústavného vzdelávania. Bolo tu povedané, že vláda sa veľmi rýchlo rozhodla a pozmeňujúcim návrhom plní požiadavku sestier. Nie je to tak. Keď si pozriete požiadavky sestier a pôrodných asistentiek, uvidíte, že píše sa tam, že chcú nielen 5 dní na sústavné vzdelávanie, ktoré majú zo zákona povinné, ale aj poskytnutie finančnej podpory pri vzdelávaní, pretože vy, ktorí v zdravotníctve robíte alebo sa v zdravotníctve pohybujete, viete, koľko musia sestry platiť nielen za študijnú literatúru, ale aj na vzdelávanie, za účasť na kongresoch, za cestovné či stravné.

    Čo sa týka požiadavky na odbor ošetrovateľstva. Takisto tu bolo mojím predrečníkom spomenuté, že táto požiadavka bola vyriešená. Chcem povedať, že vyriešená nebola, pretože...

  • Reakcia predsedu výboru Novotného.

  • Keď dovolíte, pán predseda, až potom, keď budete mať faktickú, môžete reagovať. A sa rieši a sa nerieši, pretože počas pôsobenia v roku 2010 existovalo oddelenie na ministerstve zdravotníctva, ktoré z nepochopiteľných dôvodov, opakujem, z nepochopiteľných dôvodov bolo novým ministrom zdravotníctva zrušené. Tak keď je požiadavka sestier na odbor a vytvorí sa prvý stupeň, oddelenie, a potom by mal nasledovať druhý, odbor, tak nechápem, aká je pohnútka k tomu, že sa toto oddelenie zruší. A keď teda sestry chcú odbor, tak treba vytvoriť odbor.

    A čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, to je ďalšia vec, ktorá sa, myslím, v roku 2009 legislatívne prijala. Čiže vytvoril sa zákonný predpoklad na to, to je tiež jedno z plnení požiadaviek sestier, aby sestra, ale individuálna sestra mohla byť zakontrahovaná zdravotnou poisťovňou. Táto požiadavka vyšla takisto z požiadaviek komory sestier a pôrodných asistentiek . Bohužiaľ, prax ukázala, že poisťovne mali problém zakontrahovať sestru ako indivíduum, a preto vznikla požiadavka na zakontrahovanie poskytovateľa sociálnych služieb ako zároveň poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že predpoklad na zakontrahovanie sestier existuje, zdravotnými poisťovňami v súčasnej dome žiadne takéto sestry kontrahované nie sú.

    Chcem povedať, že tieto riešenia, ktoré sú pozmeňujúcimi návrhmi zavádzané, nie sú riešeniami ani komplexnými, ani čiastočnými, a my pripravíme taký návrh ešte počas tejto schôdze, aby sa tie základné požiadavky, ktoré sú sestrami a pôrodnými asistentkami požadované, do zákona zakomponovali. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, skutočne oceňujem vecný tón prezentácie, ale naozaj mi nedá nepoložiť túto otázku, prečo vláda Roberta Fica nezaviedla to už spomínané ideálne ohodnotenie, povedzme, tabuľky alebo, povedzme, ešte nejaké iné, lepšie ohodnotenie. Nanešťastie, v tomto sa prejavuje vaša optika na systém zdravotníctva.

    Opatrenia v zmysle tlakov ministerstva na riaditeľov no na prvý pohľad vyzerajú ľúbivo až populisticky. No v skutočnosti podobné opatrenia sú vždy cestou do pekla.

    Tabuľka ľudí obmedzuje. Sestry a pôrodné asistentky vo svojej petícii žiadajú určenie minimálnej hodinovej mzdy. Ony nechcú tabuľku, nechcú tabuľku, ktorá neumožní spravodlivo ohodnotiť človeka, ktorý intenzívne pracuje, ktorý sa vzdeláva, celkovo sa snaží, chcú minimálnu mzdu, právne nárokovateľnú, minimálnu mzdu, ktorá by zohľadňovala ich požiadavky.

    A ak sa skutočne takým úžasným spôsobom zvyšovali mzdy v zdravotníckych zariadeniach, aj keby sme opomenuli tento posledný rok, keď, povedzme, sa nezvýšili, tak sa pýtam, ako je možné, že sestry dnes žiadajú zvýšiť mzdu na 3,5 až, pričom ako hornú hranicu uviedli 4,5 eura na hodinu. No je to práve preto, že majú málo? A mali aj predtým menej, zarábajú podstatne menej.

    No kontrolná činnosť podľa všetkého asi nie je úplne optimálna v súčasných nastaveniach. Ale to presne platí aj za posledné dva roky, roky 2009 a 2010, alebo sú to teda roky 2008, 2009, 2010, je to teda dva a pol roka, kde takisto boli vykonané, myslím, dve kontroly normatívu, iba dve. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, ja viem, že v opozícii má človek rýchle riešenia na všetko, pretože nenesie skoro za nič zodpovednosť.

    Ale naozaj po poradí po tom, čo ste uviedli niekoľko poznámok.

    Viete, vaša vláda mala taký zaujímavý prístup k zdravotníckym zariadeniam aj k zdravotníkom. Vy ste tie zariadenia rozdelili na dve skupiny, na naše zdravotnícke zariadenia a na tie ostatné. Tie podľa vás naše boli štátne, tam ste na úkor neštátnych zdravotníckych zariadení navyšovali zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A ste ju skoro dostali do cross defaultu. Samozrejme, tieto nemocnice na základe vášho nariadenia ministra mohli zvyšovať mzdy sestrám aj lekárom, zadlžovať sa, nefungovať dobre a vyvolávať obrovskú nespravodlivosť medzi jednou skupinou zdravotníkov, ktorí pracovali v štátnych nemocniciach, a druhou skupinou.

    Viete, pán poslanec, že keď ste boli ministrom, existovali tu zdravotné sestry, ktoré vykonávali náročnú prácu za 290 eur na mesiac, viete o tom, to vám nevadilo, keď to bola taká silne sociálna cítiaca vláda? Vy ste sa starali len o tých zdravotníkov, ktorí boli len v štátnych nemocniciach, tam mala sestra príjem 800 eur. Ale tá sestra, ktorá pracovala za 290 eur, tá už vás nezaujímala, tej už ste neboli ministrom zdravotníctva.

    To, čo riešime my, sú minimálne mzdové nároky, a návrh, ktorý je v Zákonníku práce, hovorí o tom, že v jednotlivých kategóriách by sa práve najslabšie zarábajúcim sestrám a pôrodným asistentkám mohli zvyšovať mzdy o 30 až 130 eur. To je málo? Prečo ste to neurobili vy v Zákonníku práce? Vy máte ten silný sociálny cit, my sme vraj tá zlá pravicová vláda. Áno, toto riešenie nie je optimálne, sestry požadujú, aby boli viac zohľadnené ich vzdelanostné a vekové parametre, a preto sa pripraví špeciálny zákon. Ale prečo ste ho neurobili vy? Viete veľmi dobre, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Odpovedať by mal pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Hlas v sále.

  • Má sa prihlásiť podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Kalist, keby ste počúvali, tak by ste vedeli, čo som povedal.

    To, že tabuľka ich obmedzuje. Tak spýtajte sa naozaj sestier, či ich tabuľka obmedzuje, lebo tabuľka je vytvorenie minimálnych mzdových nárokov podľa vzdelanostnej a vekovej štruktúry. A na ďalšie ohodnotenie sestier existuje ešte aj inštitút osobného ohodnotenia.

    Ministerstvo zdravotníctva, ako som povedal, urobilo dve kontroly minimálnych normatívov, a to preto, lebo tieto normatívy vstúpili do platnosti v roku 2010, a viacej stihnúť neurobilo, ale za rok vládnutia tejto vlády sa neurobila kontrola normatívov ani jedna, ani jedna.

    Pán poslanec Novotný, naozaj my sme mali dve skupiny nemocníc, na ktoré sme mohli pôsobiť a ktoré neboli v našej pôsobnosti. Čiže sme tam nevedeli vytvoriť opatrenia na stabilizáciu zdravotníkov. Je pravda, vy máte všetkých zdravotníkov iba v jednej skupine. Keď ste vy vraveli o skupine našej a nie našej, tak vám poviem, že táto vaša jedna skupina je nie naša, lebo vašimi skupinami sú iba finančné skupiny, ktoré v zdravotníctve pôsobia.

    A čo sa týka nemocníc a zadlžovania, hovoríte o tom, že prišli do cross defaultu, tak chcem vám povedať, aby ste si pozreli informáciu, ktorá bola predložená vláde Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že vývoj zadlženosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je na historicky najvyššej úrovni a na úrovni historicky najvyššej dynamiky napriek tomu, že ste tam dali nových manažérov, pod vedením ktorých, bohužiaľ, nemocnice sa zadlžujú rekordne vysoko a rekordne rýchlo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, pripraví sa pán poslanec Markovič.

    Pán poslanec Ondruš stráca poradie.

    Pán poslanec Markovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som sa prihlásil najmä preto, lebo som bol zvedavý, s akým vystúpením vystúpia práve kolegovia za stranu SMER, pán poslanec Ondruš odišiel, takže ťažko sa mi k tomu bude vyjadrovať. Ale naozaj som bol na to zvedavý, pretože aj na výbore som ocenil, že diskusia o požiadavkách zdravotných sestier mala pomerne vecný charakter a naozaj že sa snažíme hľadať riešenia.

    A musím oceniť aj vystúpenie pána predsedu Novotného, ktorý veľmi korektne a vecne hovoril o tom, akým spôsobom sa snažíme riešiť požiadavky zdravotných sestier.

    Preto ma trošku mrzí, že sa tvárime alebo niektorí poslanci hlavne za stranu SMER sa tvária, ako keby doteraz bolo všetko v poriadku. Len potom celkom nerozumiem tomu, prečo dnes prerokúvame práve túto petíciu, prečo sa zdravotné sestry ozvali a prečo sú nespokojné. A boli ste ešte nedávno rok dozadu pri vláde vy a mali ste ministerstvo zdravotníctva, keď ste mohli všetko toto, čo dnes zdravotné sestry požadujú, splniť, preto si myslím, že to nie je celkom namieste, lebo dnes tu prerokúvame petíciu, a petícia to konštatuje. Dnes sa snažíme ich riešiť, ktoré vznikli za ostatný rok.

    Pán poslanec Raši od Zajaca až po hľadanie súčasného ministra pravdepodobne asi pozabudol, že on sám bol ešte relatívne nedávno ministrom zdravotníctva, a preto mal hľadať odpovede na tieto otázky. Je niekedy trošku až komické, že sa snažíme ostatné štyri roky, keď SMER mal hlavnú vládnu zodpovednosť, nejako stále to prehliadať a snažiť sa všetko zhadzovať práve na túto vládu. Mňa to mrzí práve preto, lebo aj vo výbore, si myslím, sme pomerne korektne a vecne o tomto rokovali a dnes sa z toho niekto snaží vytĺkať politický kapitál. A preto je zvláštne, keď naozaj tu exminister zdravotníctva kritizuje opatrenia, ktoré sám keď bol vo funkcii, neuskutočnil.

    Kolega Novotný tu pomerne obšírne hovoril o riešeniach požiadaviek zdravotných sestier. A musím povedať, že práve vláda a súčasná vládna koalícia sú naozaj prvé v ponovembrových slovenských dejinách, ktoré riešia komplexne požiadavky zdravotných sestier a snažia sa urobiť maximum pre to, aby sa im zlepšili pracovné a životné podmienky. Zdravotné sestry si to naozaj zaslúžia. A je neodškriepiteľným faktom, že práve naplnenie týchto požiadaviek je ich základným právom. A motiváciou súčasnej vládnej koalície a vlády je to, aby sme im maximálne vyšli v ústrety. Myslím si, že tie rokovania za ten necelý mesiac, odkedy zdravotné sestry rokovali aj na pôde Úradu vlády s pani premiérkou, okamžité prijaté uznesenie vlády navrhujúce jednotlivé riešenia sú dôkazom toho, že naozaj táto vláda sa snaží maximálne riešiť to, čo je v jej silách. Myslím si, že nielen navrhnuté opatrenia v Zákonníku práce, ale aj ďalšie opatrenia či už v zákonoch, ktoré sa pripravujú alebo budú pripravovať, keďže sme sa na tom dohodli, alebo aj iné, ktoré nesúvisia s legislatívou, dokazujú, že toto záujem vládnej koalície je.

    Ja vás preto prosím opätovne, aby sme naozaj sa snažili zachovať vecnú diskusiu, pretože s tými opatreniami, ktoré navrhujeme, aj komora sestier vyjadrila súhlas alebo tým opatreniam vyjadrila podporu, resp. sme sa dohodli na nejakom časovom hodnotení jednotlivých opatrení. Buď sa tie môžu revidovať, alebo sa budú ďalej pripravovať ďalšie opatrenia, či už v legislatíve alebo mimo legislatívy. Preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby sme zachovali vecný tón a aby sme podporili zdravotné sestry. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem pekne. Tak teraz už môžem hovoriť, pán predsedajúci? Hej? Nevadí vám to?

  • Pán poslanec, prihlásili ste sa podľa rokovacieho poriadku, kým neuzavriem možnosť faktických, môžete sa prihlásiť.

  • Ja som sa prihlásil vtedy a počas tohto obdobia ste už urobili druhýkrát, že ste mi nedovolili vystúpiť vo faktickej poznámke.

  • Prečítajte si rokovací poriadok, dobre, pán poslanec.

  • Prečítajte si... Ďakujem veľmi pekne, no.

  • Však to vám hovorím, že prečítajte si rokovací poriadok.

  • Pán poslanec, chcel by som reagovať na niektoré vystúpenia.

    Áno, hovoríte, že predchádzajúca vláda neurobila nič, nech sa páči. Predchádzajúca vláda to zvyšovala štyrikrát, vy ste už rok pri vláde a neurobili ste nič. Veď predsa táto petícia vôbec nemusela vzniknúť. My sme boli informovaní z petičného výboru, že sa pol roka nemohli dostať k ministrovi zdravotníctva. Keby sa boli k nemu dostali, minister by to vyriešil veľmi rýchlo, keď to chcete ale riešiť.

    Na strane druhej sú tieto navrhované opatrenia, ktoré máte v uznesení vlády a v uznesení parlamentu, samotné sestry pochopia, že je to len zahmlievanie celej kauzy. A môže sa kľudne stať, že opatrením napr. vo fakultných nemocniciach sestry dokonca budú mať platy znížené. Takže, nech sa páči. Minister sociálnych vecí veľmi dobre vie, že niektoré položky nadčasovej práce a iných ďalších komodít sa odvíjajú od minimálnej mzdy, čiže tam do toho nejdete, idete na tri eurá a štyri a niečo. Myslím si, že toto je nedostatočné. A skutočne sa viacej treba venovať sestrám. A, nech sa páči, bývalá vláda to robila štyrikrát za štyri roky, vy ste tu už rok, neurobili ste nič. Takže môžete sa ukázať a zvýšte platy sestrám zdravotným a pôrodným asistentkám. Ďakujem.

  • Pán poslanec Markovič, tak ako som povedal pánovi poslancovi Kalistovi, choďte na ušné alebo počúvajte, keď niekto v rozprave rozpráva, pretože po vašom pôsobení, teda po vašom pôsobení nie, lebo ste vtedy nemali asi 18 rokov, alebo pôsobení vlády Mikuláša Dzurindu a uvoľnení cesty pre ministra Zajaca tu bol exodus u zdravotníkov zo Slovenska. A bolo treba robiť rýchle opatrenia na zvýšenie platov v tých zariadeniach, kde sa dali platy stabilizovať. A ako som povedal, keď ste dobre počúvali, tak by ste mali vedieť, že nebola zhoda medzi zástupcami zamestnancov veľkých fakultných nemocníc na prijatí tabuľky, pretože sa báli, že prijatá tabuľka by vytvorila minimálne mzdové nároky na nižšej úrovni, ako ich mali dovtedy. Tak vás poprosím, láskavo nabudúce počúvajte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebudem hovoriť ako lekár ani ako brat alebo za sestry, ale ako nádejný a možný pacient. A preto položím jednoduchú otázku pánu poslancovi: Prečo za štyri roky sme tu nemali žiadnu petíciu a prečo po roku vlády Ivety Radičovej už máme takúto petíciu? To je jednoduchá rovnica, kde treba jasne odpovedať.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, ja si myslím, že problém odmeňovania v zdravotníctve nie je ani koaličný ani opozičný, treba otvorene priznať, že zdravotníctvo ako také je desaťročia podfinancované. A adekvátne tomu sú, samozrejme, potom aj platy a odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov.

    Len pre médiá a pre verejnosť treba povedať, že naozaj práca zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky je veľmi náročná nielen na fyzickú, ale aj psychickú prácu, pretože je to práca v nepretržitej prevádzke na tri zmeny, ktorá ide, samozrejme, na úkor rodiny, svojho osobného voľna. Platy, ktoré sú dosahované v niektorých zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa pohybujú, podľa tohto, čo nám zdravotné sestry predložili, vo výške 350 alebo 400 eur, sú naozaj výsmechom za ich prácu a ich odbornosť.

    A ja sa chcem pozastaviť trocha pri dlho opakovanej a niekoľko mesiacov opakovanej pomoci Grécku, kde súčasná väčšina vládnej koalície hovorí o tom, že sme členmi Európskej únie, a preto sme povinní byť solidárni a pomáhať Grécku. Tak chcem povedať, že minimálna mzda v Grécku pre nekvalifikovaného pracovníka je na úrovni 740 eur. To zďaleka nedosahuje ani pomaly plat vo fakultných nemocniciach sestier. Priemerný mesačný plat v Grécku podľa druhu práce sa pohybuje od 1 400 do 2 900 eur, čo je asi päťkrát viac, ako dostáva ktorákoľvek naša zdravotná sestra. Preto si myslím, vážené dámy a vážení páni, že ak sa má niekomu pomáhať, tak by to malo byť v prvom rade pre našich občanov. A je to správne, že sa robia aspoň prvé kroky, ale v tom by sa malo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Markovič, môžete odpovedať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    K pánovi poslancovi Čaplovičovi asi len toľko, že treba si prečítať aj samotnú petíciu, ktorá konštatuje, že sú to problémy nahromadené za 20 rokov, a hovoriť o tom, prečo je táto petícia práve po roku, je veľmi obmedzené a úplne politizujúce.

    Musím oceniť vecný tón pána poslanca Zelníka. Je pravda, že ja som dúfal, že takú debatu zachováme, ale, žiaľ, pán poslanec Raši sa opäť nevyhol jednej zo svojich invektív, tento raz na môj vek. Ja, pán poslanec Raši, som bol v politike už vtedy, keď vy ste na traumačke používali umývadlo na úplne iné účely.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, ja som rád, že môžem vystúpiť po tom, čo som si mal možnosť vypočuť vystúpenie pána kolegu Markoviča, lebo tiež ma zaujímalo vlastne teda, aké budeme počuť argumenty a vysvetlenia toho, ako reaguje súčasná vládna moc na požiadavky zdravotných sestier. A som tomu rád preto, lebo v podstate naplnili ste, pán kolega, moje očakávanie v tom zmysle, že nebudeme počuť nič, čo by vôbec stálo za reč. A napokon tým svojím záverom pri tej faktickej poznámke ste aj jasne udali tón a vysvetlili, akým spôsobom sa pozeráte na celý tento problém. A v podstate akoby ste robili taký symbolický oblúk medzi tým, ako sa táto petícia na pôdu parlamentu dostala, ako tu začala tú svoju púť a teraz ako končí.

    Ja tiež nie som lekárom ani zdravotníckym pracovníkom. Ani som v rezorte nikdy nepracoval. Ale pozriem sa preto na to tiež podobne ako pán poslanec Čaplovič, a myslím si, že je to úplne legitímne, keď položil túto otázku.

    A je zbytočné hovoriť o politizácii alebo nepolitizácii, pretože Národná rada Slovenskej republiky je politická inštitúcia. My sme politici, a preto nijako inak ako politici nemôžeme pristupovať k tejto problematike.

    A musím povedať, pán poslanec Markovič, že vy ste neboli schopný odpovedať na úplne jasnú, konkrétnu a úplne legitímnu otázku pána kolegu Čaploviča a váš, samozrejme, záujem o celú túto problematiku sa najlepšie prejavuje vaším odchodom počas prerokovávania tohto bodu.

    Skutočne tu znie základná otázka napriek tomu, alebo práve preto, že aj samotné zdravotné sestry hovoria o 20-ročnom probléme, prečo k takémuto vyhroteniu došlo teraz v týchto dňoch a mesiacoch a prečo k tomu nedošlo pred rokom, pred dvoma alebo pred troma rokmi. A ja si myslím, že kľúčová odpoveď je v prístupe vládnej moci k požiadavkám a k problémom zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ale aj vôbec pracovníkov v zdravotníctve v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico, a v čase, keď je predsedníčkou vlády Iveta Radičová, a predovšetkým v čase, keď je predsedom parlamentu Richard Sulík, lebo, vážené kolegyne a kolegovia, to, akým spôsobom terajšia vládna moc k tomu pristupuje, akým spôsobom vníma požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, jasne vyjadril práve predseda parlamentu, za ktorým ako prvým do parlamentu petičný výbor prišiel a ktorého ako prvého petičný výbor oslovil, požiadal o stretnutie a informoval o odovzdaní petície do Národnej rady. A ja na tomto mieste musím pripomenúť, že pán predseda parlamentu sa zachoval spôsobom, na ktorý len veľmi ťažko možno nájsť adekvátny výraz tak, aby som ho mohol použiť na pôde pléna Národnej rady. Ale rozhodne to bol spôsob, ktorý prejavil vrchol arogancie vládneho politika vo vzťahu k občanom, keď nielen že ich teda nazval, ako to už v jednom vystúpení spomenul môj kolega pán Maďarič na predošlej schôdzi, výletníkmi, ale predovšetkým keď hlavným problémom, na ktorý sa snažil poukázať alebo na ktorý poukazoval pán predseda Sulík v súvislosti s protestom a s odovzdaním petície zo strany sestier, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, bolo to, že mu akýsi výletný autobus zablokoval vjazd do garáže.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto tu spomínam preto, lebo toto nie je len symbol, ale predovšetkým charakteristika toho, akým spôsobom súčasná vládna moc pristupuje k oprávneným požiadavkám a k problémom zdravotných pracovníkov a zdravotníctva vo všeobecnosti. A práve tento moment najlepšie charakterizuje rozdiel medzi tým, ako sme k týmto problémom pristupovali my a ako k nim pristupujete vy. Ale, samozrejme, nie je to len rozdiel v otázke symboliky alebo v otázke takých verbálnych prejavov, ale aj v otázke konkrétnych opatrení, ktoré vlády robili na to, aby riešili nepriaznivú situáciu v tomto prípade zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.

    Jedným z konkrétnych opatrení, ktoré boli prijaté v predošlom volebnom období, bolo viacnásobné zvyšovanie miezd zdravotných sestier, a to takým spôsobom, že historicky prvýkrát práve v predošlom volebnom období presiahla priemerná mzda zdravotných sestier priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že vnútri systému medzi jednotlivými nemocnicami, medzi jednotlivými typmi zdravotníckych zariadení zostávali a zostávajú rozdiely. Ale musím povedať, že práve tie zariadenia, ktoré patrili alebo patria do priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, čiže zariadenia, ktoré sme mohli ako politici, ako politici zodpovední svojim voličom priamo ovplyvniť, najvýraznejšie pocítili tieto mzdové opatrenia. A opakujem, historicky prvýkrát sa priemerná mzda zdravotných sestier vyšplhala nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Tým nechcem povedať, že takéto opatrenie stačí. A tým nechcem povedať, že takéto opatrenie vyrieši problémy zdravotných sestier. Ale hovorím o ňom preto, lebo rád by som upozornil pri tom výpočte toho všetkého, čo sa urobilo alebo čo vláda prisľúbila urobiť, na to, že práve mzdové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek sú kľúčovými požiadavkami, a to aj vo vzťahu k tej petícii, o ktorej rokujeme. Ja, samozrejme, uznávam, že je možné urobiť nejaké legislatívne, nejaké technické opatrenia, nejaké, nazvime to politickým žargónom, kozmetické úpravy, ale nemôžeme zakryť to, že kľúčovým problémom sú práve nízke mzdy zdravotných sestier.

    V tejto súvislosti musím povedať, že aj vo vzťahu k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli odsúhlasené na výbore pre zdravotníctvo a o ktorých potom rozhodoval gestorský výbor vo vzťahu k Zákonníku práce, ktorým je výbor pre sociálne veci, aj my ako poslanci strany SMER sme niektoré veci podporili, ale pri niektorých sme sa zdržali podpory. Podporili sme napr. návrh, aby sa vrátil do Zákonníka práce § 120, to je úplne rozumné a logické. Myslím, že v tejto požiadavke som rád, že sa nachádza zhoda. Ale napr. váhali sme s podporou pri ďalších požiadavkách, napr. gestorský výbor neodporučil pozmeňujúci návrh, ktorý predložil zdravotnícky výbor, ktorý sa práve dotýka § 120 a ktorý ho rozširuje o tie niektoré koeficienty špeciálne stanovené pre zdravotníckych pracovníkov, nazvime to teda, pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky, a to napr. z toho dôvodu, lebo myslíme si, že ten návrh, ktorý prišiel zo zdravotníckeho výboru, nedostatočne reflektuje na požiadavky zdravotných sestier.

    Ja tu mám konkrétny prepočet, ktorý hovorí o tých troch úrovniach, pretože ten pozmeňujúci návrh sa týkal konkrétne troch stupňov uvádzaných v § 120. A ten prepočet tých návrhov, ktoré prišli zo zdravotníckeho výboru, by vyzeral asi tak, že by mala sestra so strednou školou približne 540 eur, sestra s titulom bakalára 634 eur a sestra s magisterským titulom 697 eur plat, čo je o približne 20, v tom strednom stupni o, povedzme, asi 5 – 6 a v tom vyššom stupni približne o necelých 30 eur menej, ako sú požiadavky petície stanovené ako minimálne požiadavky na jednotlivé mzdové stupne alebo jednotlivé stupne minimálnej mzdy.

    Osobne sa priznám, že mám vážne pochybnosti aj o tom, nakoľko splní svoj účel aj ďalší pozmeňujúci návrh podaný k Zákonníku práce v tejto súvislosti. A to je návrh, aby zdravotné sestry nemuseli alebo aby mohli byť zaradené do nočných služieb vo veku nad 50 rokov iba v prípade vysloveného vlastného súhlasu. Osobne chápem, samozrejme, zámer vyjsť v ústrety v tom zmysle, aby zdravotné sestry vo veku nad 50 rokov nemuseli slúžiť nočné služby, pretože tie sú predovšetkým z fyzického hľadiska náročnejšie ako služby denné, keďže vtedy je tých zdravotných sestier na oddeleniach menej. Ale z toho, ako je to teraz naformulované, mám vážne obavy, že to bude jednoducho nerealizovateľné, resp. že to neprinesie ten efekt, ktorý je žiadaný alebo deklarovaný v súvislosti s týmto návrhom. A opäť sa vraciame k tým mzdám, pretože dôvodom, prečo si myslím, že toto bude veľmi problematické v praxi realizovať, sú práve nízke mzdy. Treba si uvedomiť, že práve nočné služby alebo služby cez víkend sú často kľúčovým nástrojom zdravotných sestier k tomu, aby si aspoň čiastočne zvýšili svoje mizerné mzdy preto, lebo tie príplatky, ktoré majú za prácu v noci alebo za prácu cez sviatok, im výrazne umožňujú zvýšiť tú základnú tarifnú mzdu. A z tohto hľadiska mám vážne obavy, že mnohé zo sestier pri takto formulovanom návrhu, pri takto formulovanej dikcii v Zákonníku práce jednoducho budú z existenčných dôvodov nútené nedeklarovať nesúhlas so zaradením do nočných služieb a napriek svojmu veku, napriek svojej fyzickej kondícii budú nútené súhlasiť so zaraďovaním aj do týchto nočných služieb. Takýto návrh má, samozrejme, vnútornú logiku, ale iba v prípade, že nájdeme aj kompenzačný spôsob, aby tieto zdravotné sestry neprichádzali o to, čo si môžu na nočných službách alebo na službách cez sviatky, tento návrh sa, samozrejme, tých sviatkov netýka, zarobiť, alebo minimálne aspoň čiastočne aby o ten možný príplatok neprišli.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte vrátiť sa aj k celkovej atmosfére alebo celkovej debate, ktorá sa okolo petície zdravotných sestier rozbehla, a to predovšetkým na politickej scéne. Ale, samozrejme, sa to prenáša aj do médií a podobne. Musím povedať, že som mimoriadne sklamaný z toho, v akom tóne sa táto debata vedie, a som mimoriadne sklamaný z toho, ako neraz vládni predstavitelia sa dopustili vážnych prešľapov, chýb alebo dokonca lží, keď argumentovali o riešení problémov v zdravotníctve. Vari najznámejším sa tu stalo asi vyhlásenie pani premiérky o tom, koľko postelí máme v nemocniciach v Bratislave v porovnaní s Viedňou, čo sa potom veľmi rýchlo ukázalo ako nepravdivá informácia, výrazne skresľujúca a, samozrejme, informácia, ktorá mala akoby dokázať, aké obrovské mrhanie peniazmi zdedila súčasná vláda v zdravotníctve.

    Jeden dôležitý moment spomínal vo svojom vystúpení už pán poslanec Raši, a to keď hovoril o najnovších údajoch o raste zadlženosti zdravotníckych zariadení, po tom, čo minister zdravotníctva urobil prvé, najmä personálne zmeny. Ukazuje sa, že sa tempo zadlžovania zdravotníckych zariadení nedarí znižovať, nedarí sa ho ovplyvňovať, už vôbec sa nedarí znižovať zadlženie zdravotníctva ako takého alebo to samotné zadlženie ako také, a to jednoducho z toho dôvodu, pretože niet pochýb o tom, že v zdravotníctve je jednoducho málo peňazí. Uvádzam to alebo zdôrazňujem to preto, lebo toto je skutočný dôvod, pre ktorý aj v minulom období vznikalo zadlženie, s ktorým sa potýkalo aj minulé vedenie rezortu zdravotníctva na čele s Richardom Rašim.

    A ukazuje sa, že tá neustále opakovaná ideologická alebo, nazvime to, politická, populistická a demagogická mantra o mrhaní peňazí a rozhadzovaní peňazí a o tom, že stačí prestať kradnúť, tak by som to povedal expresívne a tak, ako to z úst vládnych politikov zaznievalo, a bude dosť peňazí, jednoducho nie je pravdivá. Treba povedať, že skutočne aj dnes, keď sa pozriete na to, ako sú financované zdravotnícke zariadenia, ako sú financované výkony týchto zdravotníckych zariadení na strane jednej, a na strane druhej keď sa pozriete na ich výdavky, na štruktúru, ale aj objem týchto výdavkov, tak sa jednoznačne ukazuje, že kľúčovým problémom je podfinancovanie zdravotníctva. A v takejto situácii siahať aj na to, čo platí do zdravotníctva štát, napr. v podobe výdavkov za tzv. štátnych poistencov, je mimoriadne nebezpečný krok, ktorý má celkom logické dôsledky. A jedným z tých celkom logických dôsledkov má byť aj prenesenie väčšieho bremena za platenie zdravotných výkonov priamo na plecia občanov. Čiže ľudia si majú okrem zdravotného poistenia, ktoré platia na základe zákona, platiť ešte oveľa viac, má sa zaviesť akýsi systém pripoistenia, čo neznamená nič iné, iba to, že priame platby nahradí nejaký iný spôsob predsa len priamych platieb zo strany pacientov. A zároveň to nepochybne bude viesť k tomu, že v skutočnosti priame výdavky pacientov a občanov na zdravotné služby sa zvýšia, pričom neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť, že takéto zvýšené výdavky by zabezpečili aj lepšiu zdravotnú starostlivosť. Naopak, často nepremyslenou likvidáciou nemocničných oddelení v mnohých nemocniciach súčasná vláda znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A treba povedať, že pritom dochádza v niektorých prípadoch k úplne nelogickým a nezmyselným rušeniam oddelení, ktoré sú nielen vyťažené, ale aj potrebné, ako je to napr. v prípade niektorých geriatrických oddelení v niektorých nemocniciach, ktoré, naopak, je to úplne evidentné, sú práve tie odbory, ktoré sú vyžadované aj zo strany občanov a o ktoré je záujem.

    Vážené kolegyne a kolegovia, je nepochybujem o tom, a to, samozrejme, tu zaznelo z úst aj vládnych predstaviteľov, že je načase a je nevyhnutné, aby sme riešili teda tie požiadavky zdravotných sestier, ktoré nám predložili aj vo svojej petícii, a že sú tie požiadavky oprávnené. Ale treba si uvedomiť, že tie jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. Nie je možné, poviem to tak, opiť všetkých, ktorý podpísali túto petíciu. A petíciu podpisovali nielen samotné zdravotné sestry. Ale, samozrejme, vzhľadom na ich počet a na počet tých ľudí, ktorí tú petíciu podpísali, je jasné, že to boli predovšetkým ich „zákazníci“ čiže pacienti. Je úplne jasné, že jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. A práve preto si myslím, že je dôležité, aby sme hovorili a aby aj vláda pristúpila k riešeniu predovšetkým tých požiadaviek, ktoré aj samotné zdravotné sestry a pôrodné asistentky označujú za kľúčové.

    Vychádzajúc z tohto bodu musím povedať, že to, čo tu dnes zaznelo, ma vedie k presvedčeniu, že práve kľúčové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek definované v tejto petícii nebudú plnené a že vláda vlastne hľadá len výhovorky, akým spôsobom by sa mohla vyhnúť plneniu práve týchto požiadaviek, to znamená, aby sa mohla vyhnúť riešeniu tých problémov, ktoré zdravotné sestry a pôrodné asistentky považujú za kľúčové. Považujem to za veľmi nebezpečný prístup, pretože sa obávam, že výsledkom tohto prístupu môže byť a nepochybne bude ďalšie znižovanie atraktívnosti tohto povolania, zvyšovanie nedostatku kvalifikovaných síl na postoch zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek. A to bude mať v konečnom dôsledku negatívne dopady na zdravotnú starostlivosť a na všetkých pacientov.

    Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že sa plne stotožňujem najmä s názvom. A to všetko vyjadruje práve názov petície alebo to hlavné heslo petície. Je naozaj čas, my sa musíme postarať o zdravotné sestry, pretože ak sa nepostaráme o ne, tak potom sa nebude mať kto postarať ani o pacientov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Droba.

  • Ja nebudem komentovať celý obsah. Som trošku rozčarovaný, pán kolega, z toho, že na jednej strane gro vystúpenia bolo veľmi vecné a týkalo sa esencie a podstaty, na druhej strane ale ste si neodpustili absolútne podpásový, zbytočný a neférový útok na predsedu parlamentu. Myslím si, že nemá absolútne spoločné so zdravotnými sestrami nič. To, že po tom, ako možno skoro pol hodinu ich počúval, rozprával sa s nimi, diskutoval o problémoch, tak na záver zavtipkoval, samozrejme, ste to vytrhli z kontextu. A využívate to. Ale na to už sme si pri vás zvykli. Možno ak sa chcete naozaj objektívne informovať o tom, ako to celé prebiehalo, tak si pozrite na portáli denníka SME celý priebeh toho, celý rozhovor. Nehovorím, že to je len vaša vina, je to aj vina konkrétneho denníka, ktorý to trošku tendenčne zostrihal, ale myslím, že ten útok bol úplne zbytočný a neférový a odklonil vecnú diskusiu k emotívnej diskusii. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Ondruš, veľmi nerád to robím, ale kvitujem poukázanie na neprítomnosť pána poslanca Markoviča v kontexte jeho údajného nezáujmu o problematiku sestier. No kladiem tu otázku opäť: Kde je pán poslanec, exminister zdravotníctva, zo strany so silným sociálnym cítením počas vášho vystúpenia k prerokúvaniu petície sestier? Alebo ho to tiež symbolicky nezaujíma?

    Pán poslanec, klobúk dole, skutočne máte peknú rétoriku, lenže, bohužiaľ, je plná vaty.

    Demagogická mantra o percentách platby za poistencov štátu, ktorú poslanci strany SMER opakujú stále dookola, odznela. Čakal som ju skôr, odznela až nakoniec.

    Dezinterpretácie ohľadom navyšovania miezd sestier. Choďte, prosím, vysvetliť sestrám, že zarábajú menej ako tristo eur za mesiac, a falošné odvádzanie od témy. Jednou možnože nie celkom vhodnou a z kontextu vytrhnutou vetou pána predsedu parlamentu je len smerácke odvádzanie od problematiky chudobných sestier derúcich, ja použijem vaše slová, za mizernú mzdu, rozumej mzdu už tu spomínaných menej ako tristo eur, ktorá bola práve počas vlády Roberta Fica, práve počas ministrovania pána ministra Rašiho a pána Valentoviča, lebo ako sestry píšu vo svojej petícii, „dlhoročné postoje zodpovedných ministerstiev sú dôkazom nezáujmu o vytvorenie koncepcie zdravotnosociálnej starostlivosti a vyriešenie systému financovania“.

    Súčasná vláda na rozdiel od tej predchádzajúcej sa požiadavkami sestier zaoberá s plnou vážnosťou a rieši ich, ako to aj vidíte na aktuálnej parlamentnej schôdzi.

    No, pán poslanec, dúfam, že tieto oprávnené opatrenia na aspoň čiastkové splnenie ich požiadaviek, podporíte svojím hlasovaním. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi za vystúpenie a zdôraznenie významu petície zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.

    A chcem tiež povedať to, čo tu už bolo aj predtým povedané, že je pravdou, že sme na sociálnom výbore schválili v Zákonníku práce určité pozitívne veci. Ale chcem poukázať, že aj sme schválili napr., aby zdravotné sestry a pôrodné asistentky bez súhlasu nevykonávali tú nočnú prácu ak dovŕšia vek 50 rokov. Zároveň si kladiem otázku: Koľko zdravotných sestier a pôrodných asistentiek využije danú možnosť? Domnievam sa, že to bude málo. Som presvedčená, že väčšina z nich bude pracovať v nočných službách a bude súhlasiť s výkonom práce v noci hlavne z existenčných dôvodov pri súčasne nízkych platoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keby si niekto vypočul úvod, ktorý ste povedali, pán poslanec Ondruš, o tom ako ste sa všestranne starali a čo ste všetko urobili, tak by sa jeden mohol diviť, čo vlastne tie sestry po tých štyroch vynikajúcich rokoch ešte chcú. Pravda je, že ich môžeme absolútne plne chápať.

    A argument, ktorý ste uviedli, ako ste im zlepšili situáciu v priamo riadených inštitúciách. Samozrejme, treba v zátvorke uviesť, že to sú presne tie, ktoré vytvárajú miliardové dlhy, to sú presne tie, ktoré na to nemajú za daného stavu. Takže je veľmi lacné gesto pochváliť sa úpravou tam, kde to vedie k dlhom, ktoré niekto potom musí splácať.

    Pokiaľ ide o nočné služby vo veku nad 50 rokov, samozrejme, tie sestry budú pracovať, aby živili svoje deti. Samozrejme,túto istú otázku by mohli postaviť aj lekárky vo veku nad 50 rokov. A mohlo by to otriasť mnohým odborom, keby aj tie využili takúto možnosť. Sú to rovnako ženy, majú rovnako rodiny a deti a tiež nočná služba nie je pre ne prechádzkou.

    Pokiaľ ide o tie argumenty o lôžkach vo Viedni, vytrhnuté z kontextu, a z jedného omylu, chcem povedať úplne jedno dôležité na záver, že totižto by bolo dobré pozrieť sa, aký bol za dvadsať rokov národný dôchodok Rakúska, koľko sa odviedlo na odvodoch do zdravotnej poisťovne v Rakúsku na jedného občana, a potom sa môžeme začať zamýšľať nad tým, čo môžeme hovoriť komparatívne. Jednoducho táto krajina nie je Rakúskom, nemá jeho rozpočtové možnosti. Ale nároky, ktoré vznikajú a sú takto demagogicky položené, sú, samozrejme, absolútne nereálne. Ľudské práva a právo na zdravie majú aj Bangladéši. Ale som hlboko presvedčený, že je tam naplnené oveľa horšie ako u nás a u nás je naplnené horšie ako vo Švajčiarsku. To ale nie je dôsledok len...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Ondruš, hovorili ste, že rozdiel medzi predchádzajúcou a súčasnou vládou je v prístupe vládnej moci k zdravotníkom. Nesúhlasím v tomto s vami. Priznám sa, že lovím v pamäti, ale nepamätám si brífing, na ktorom by pán premiér Fico stál vedľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek alebo prezidenta inej zdravotníckej organizácie alebo komory a spolu riešili problémy. Ale pamätám si takýto brífing v podaní premiérky Radičovej a prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Táto vláda má naozaj úprimný záujem riešiť tieto problémy. A dôkazom toho je, že 17. mája prišla petícia do Národnej rady. Je 29. júna a za šesť týždňov, za šesť týždňov máme uznesenie vlády s návrhom konkrétnych riešení, máme uznesenie výboru, máme návrh uznesenia pléna Národnej rady a máme konkrétne pozmeňujúce návrhy k trom zo siedmich požiadaviek pripravené na schválenie pri prerokovaní Zákonníka práce. Toto je odpoveď na nie celkom pravdivé obvinenia, ktoré ste povedali.

    Pán poslanec, pochválili ste sa tým, že za predchádzajúcej vlády priemerná mzda sestier bola vyššia, dosiahli ste vyššiu priemernú mzdu, ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. Ale, žiaľ, spôsobil to rast miezd len v zariadeniach, ktorých zriaďovateľom bolo ministerstvo zdravotníctva. Pán poslanec Ondruš, opýtam sa vás na to, na čo som sa pýtal aj pána poslanca Rašiho: Vy ste silne sociálne cítiaci poslanec, vám naozaj nevadilo, že za vlády strany SMER boli v tejto krajine zdravotné sestry, ktoré zarábali 290 eur mesačnú mzdu? Za vašej vlády takéto sestry boli. A nám zazlievate, že tieto sestry chceme Zákonníkom práce ochrániť, pretože Zákonník práce má chrániť najslabších?

  • Pán kolega Ondruš, ja normálne sa zamýšľam nad tým, ako je vôbec možné niečo vnímať tak, že táto petícia je reakciou na posledný rok. Nie je reakciou na posledný rok, nie je reakciou na prácu tejto vlády. Tá petícia je reakciou na dlhodobé podcenenie práce zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.

    V jednej veci s vami ale musím súhlasiť. Postavenie pôrodných asistentiek na Slovensku určite potrebuje riešenie, lebo je choré, aby mladý pár si vybral pôrodníka, pričom za to, že si tohto pôrodníka zazmluvní a vyberie, ten pôrodník dostane zhruba nejakých 300 eur, ale pritom tých päť alebo šesť hodín, čo tam mamička vzdychá v tej druhej pôrodnej fáze a má kontrakcie, celý čas je pri tej mamičke pôrodná asistentka. V podstate ona často aj to dieťa odrodí, ten pôrodník tam príde na posledných päť alebo desať minút, ak je jednoduchší pôrod. A napriek tomu pôrodník dostane tých 300 eur a tá pôrodná asistentka, ktorá tam bola celý čas, je zodpovedná za tú mamičku, tak nakoniec dostane bonboniéru a pekné poďakovanie, že celý pôrod prebehol ľahko. A určite je potrebné túto situáciu riešiť a zvýšiť dôležitosť pôrodných asistentiek, zlepšiť ich postavenie pri pôrodoch, pretože si zaslúžia sa dostať na rovnoprávnejšie postavenie s pôrodníkmi, než na akom postavení sú teraz. A táto vláda sa nad tým zamýšľa, táto vláda to rieši, a nie o tom iba rozpráva, a nie iba pritom sociálne cíti. To je ten rozdiel.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec Novotný, ja len zopakujem, čo som povedal. Priemerná mzda zdravotných sestier prekročila priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a to nie priemerná mzda zdravotných sestier pracujúcich len v istom type zdravotníckych zariadení, ale všetkých zdravotných sestier.

    A, samozrejme, máte pravdu. Áno, a som rád, že ste použili ten príklad, to je príklad rozdielneho prístupu našej vlády a vašej vlády k zdravotným sestrám alebo vôbec k problematike v zdravotníctve. Zatiaľ čo u nás fungoval permanentný dialóg, permanentná komunikácia a hľadanie a nachádzanie konkrétnych riešení, u vás má prevahu cirkus a „šaškárňa“ pred kamerami a pred médiami, čoho cieľom je iba ukázať pani premiérku v dobrom svetle.

    A, pán kolega Kalist, je to veľmi jednoduché. Prečo tu počas môjho vystúpenia nemusel sedieť pán kolega Raši, ktorý tu už teraz sedí? Je to preto, že my ako poslanecký klub mame záujem pristupovať vecne, odborne, profesionálne a zodpovedne ku každému jednému bodu, ktorý sa prerokováva v Národnej rade, a preto skôr než som sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, som sa s pánom poslancom a bývalým ministrom zdravotníctva rozprával o tejto problematike, on vedel čo a prečo chcem hovoriť, takže ma nemusel počúvať.

    A napokon, pán kolega Osuský. Zbedačovanie ľudí s odvolávaním sa na šetrenie je hyenizmus. Je to prejav neschopnosti a zbabelosti. A presne to charakterizuje váš prístup nielen k zdravotníctvu, ale vôbec k riadeniu celej Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Podľa § 28 o slovo sa hlási pán minister zdravotníctva. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti sa vyjadril k teraz prerokovávanému bodu, petícii sestier. Niekoľkokrát na stretnutiach, ktoré som so sestrami mal, či už to boli oficiálne alebo neoficiálne stretnutia, mi bolo zdôrazňované, a dnes to niekoľkokrát zaznelo, že bývalé vlády sestrám skutočne nepomohli. Nepomohli všetkým sestrám, videl som výplatné pásky, kde mali výplaty okolo 300 – 350 eur. A naozaj je pravdou, že bývalá vláda zvyšovala platy v štátnych nemocniciach, ako sme počuli, nad úroveň priemernej mzdy. Ale dôsledkom toho je aj dnešné zadlžovanie a dnešný stav v nemocniciach. Buďme úprimní, sestry naozaj majú nízke platy. A skutočne mali na čo upozorniť. A skutočne, to tu zaznelo dnes, nevytĺkajme z tohto politický kapitál. Sestra pomôže tak poslancovi SMER-u, ako poslancovi KDH. Preto riešme situáciu sestier skutočne vecne. A veľmi oceňujem tých poslancov, ktorí toto vecne naozaj riešia. Petíciu podporilo do dnešného dňa 243 000 ľudí, a to, skutočne si myslím, právom.

    Petícia sestier má 7 bodov. V drvivej väčšine bodov sme buď čiastočne alebo úplne vyhoveli. A dovolím si povedať, že skutočne maximálne množstvo požiadaviek bolo do tohto riešenia zapracovaných.

    Základným bodom petície je rast platov. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh, na základe ktorého sestrám porastú platy v priemere od 33 do 127 eur, to znamená 1 000 až 4 000 Sk, v závislosti od vzdelania. Sestra s najnižším vzdelaním tak by mala základný plat 540 eur, čiže o tých 33 eur viac, dnes je to 507, a sestra s najvyšším vzdelaním by mala základný plat 720 eur, a nie 570 ako dnes. Správne tu zaznelo, že toto sú minimálne platy. Chceme ochrániť práve sestry, ktoré majú najnižšie platy.

    A chcem len k poznámke pána poslanca Ondruša. Na tento plat naväzuje plat za nadčas, plat za trojzmennú prevádzku, príp. iné príplatky.

    Osobne predpokladám, že po transformácii nemocníc na akciové spoločnosti budú sestry zarábať ešte viac. A toho dôkazom je, že priemerný plat v týchto akciových spoločnostiach bol za rok 2010, to je údaj z NCZI, 942 eur čiže zásadne nad priemernou mzdou v Slovenskej republike.

    Upozorňujem, že v mnohých prípadoch sú akciovými spoločnosťami koncové nemocnice. Čiže nie je možné, aby tieto zariadenia posielali komplikované prípady do iných zdravotníckych zariadení.

    Ministerstvo navrhlo upraviť platové pomery v Zákonníku práce, v § 120, kde by sa zaviedli koeficienty po rokovaní s ministerstvom práce, pretože nariadenie vlády uložilo ako ministerstvu zdravotníctva, tak ministerstvu práce túto úlohu. Sme sa dohodli, že by bolo lepšie, aby výsledkom bola iná legislatívna úprava, iný právny predpis, ktorý by vlastne tieto požiadavky riešil.

    Petícia sa však netýka iba platov. Úplná dohoda je na tom, že sestry budú mať 5 dní do roka nárok na tzv. študijné voľno. Tu podotýkam ako reakciu na pána poslanca Rašiho, že týchto 5 dní budú mať povinnosť všetci zamestnávatelia vrátane súkromných lekárov, vrátane akciových spoločností, vlastne všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú sestry. A keďže tých 5 dní budú musieť mať sestry zaplatenú plnú mzdu, myslím si, že je to zatiaľ adekvátny nárok, ktorý sme mohli urobiť a vykonať v rámci možného. Nevylučujeme, samozrejme, ďalšie ústretové kroky.

    Dohodli sme sa aj na tom, že prebehne kontrola personálnych normatívov v zdravotníckych zariadeniach. Za predchádzajúcej vlády, naozaj za 4 roky prebehli dve kontroly. My sme túto frekvenciu zvýšili o 400 %. Naša frekvencia je 2 kontroly za štvrťrok.

    Ministerstvo zdravotníctva už zriadilo na základe požiadavky sestier špeciálne oddelenie, ktoré sa bude venovať ošetrovateľstvu. Len ako reakcia pre pána exministra pána poslanca Rašiho je, že minulý rok pán poslanec Raši, bývalý minister, zriadil toto oddelenie 15. 4. 2010, čo bolo tesne pred voľbami, čiže 15. 4. 2010 ako oddelenie, nie ako odbor. Čiže v podstate naše oddelenie, ktoré bude naozaj sa špecificky zaoberať problematikou sestier, je pokračovaním tejto iniciatívy.

    Ministerstvo práce nesúhlasilo s tým, aby sestry odchádzali do dôchodku po dovŕšení 58 rokov života. Sestrám navrhlo, aby zamestnávatelia za ne povinne platili odvod do 3. dôchodkového piliera, aby si v dôchodku finančne prilepšili. Ministerstvo zdravotníctva na základe tohto zvažuje, že pripraví návrh na isté zvýhodnenie sestier práve pri pripoistení alebo teda odvodu do 3. dôchodkového piliera.

    Ministerstvo zdravotníctva sa so sestrami dohodlo aj na tom, že upraví poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb v novele zákona č. 578/2004 Z. z. A rovnako existuje dohoda o podpore mimonemocničnej starostlivosti z pondelka tohto týždňa.

    Chcel by som sa vyjadriť veľmi krátko k niektorým otázkam alebo k niektorým poznámkam mojich predrečníkov.

    Ako pán poslanec Ondruš hovoril, ďalšie zaťažovanie obyvateľstva pripoistením by bolo neadekvátne. Ja by som mu pripomenul, aby sa pozrel na programové vyhlásenie vlády jeho vlastnej materskej strany z júla 2006, kde programové vyhlásenie SMER-u hovorí o tom, že počas štyroch rokov, od roku 2006 do roku 2010, sa pripraví individuálne zdravotné poistenie ako ďalší pilier.

    Chcem sa vyjadriť aj k platom a k jednotlivým úrovniam miezd sestier. Tak ako to bolo skutočne dnes niekoľkokrát spomenuté, naozaj nechápem petíciu, keď priemerná mzda sestier v minulom roku bola vyššia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naozaj to nechápem. Neviem, akým spôsobom potom existujú konkrétne výmery platov v úrovni 300 – 350 eur.

    Čo sa týka ostatných poznámok alebo ostatných pripomienok, by som chcel podotknúť, že ministerstvo zdravotníctva v súčasnej dobe má pripravený, a bude to prerokované aj na tejto schôdzi Národnej rady, systém opatrení a zákonov, akým spôsobom zvýšiť počet peňazí v zdravotníctve a akým spôsobom ušetriť v zdravotníctve desiatky až stovky miliónov eur. Všetky tieto peniaze, ktoré napr. by bolo možné ušetriť v reforme liekovej politiky, sa budú používať ako na zvyšovanie miezd lekárov, sestier, tak aj na lepšie vybavenie zdravotníckych zariadení či nemocníc. Preto vás žiadam, páni poslanci, aby ste schválili zákony, ktoré menia liekovú politiku na Slovensku, ktoré zavádzajú väčší poriadok do systému cenotvorby liekov a ktoré pomáhajú šetriť verejné zdroje tak, aby viac peňazí ostalo sestrám, aby viac peňazí mali lekári a aby my sme mali kvalitnejšie nemocnice. Takže ďakujem vám za pozornosť a verím v podporu našich návrhov zákonov. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, už raz som v jednej diskusii daroval pánovi poslancovi Novotnému kalkulačku a kúpim ju aj vám, pretože ja predpokladám, že aspoň tušíte, kedy boli zavedené minimálne personálne normatívy. A tie boli zavedené, keď som ja bol minister, a potom sa zaviedli, to znamená, že nemohli sme 4 roky vykonávať kontroly, keď z týchto štyroch rokov tie normatívy boli zavedené až koncom tretej štvrtiny. A kým sme my stihli za pol roka urobiť, odkedy sa začali realizovať kontroly, dve kontroly, tak vy ste za 9 mesiacov prvých urobili nula kontrol. Samozrejme, keď som vás na to upozornil, tak ste stihli urobiť jednu alebo dve kontroly.

    Ďalšia vec. Ako ste správne spomenuli, 15. 4. 2010 reálne začalo existovať oddelenie ošetrovateľstva, naozaj otázkou potom je, prečo ste toto oddelenie ošetrovateľstva zrušili, keď ho znova teraz otvárate. Je to absolútne krok, ktorý nemal žiadne rácio.

    A čo sa týka tých priemerných miezd, priemerná mzda má v sebe slovo priemerná. No a ste povedali, že priemerný plat je v tých akciovkách viac ako 900 eur, v nemocniciach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ako som to čítal zo správy sestier, je okolo 846 eur. Tak, samozrejme, na to, aby priemerná mzda bola niekde nižšie, musí byť aj priemerná mzda niektorých sestier naozaj len 300 eur. A, bohužiaľ, sú to práve tie sestry, na ktoré štát nemal dosah, pretože za vlády Mikuláša Dzurindu a za masakrovania zdravotníctva ministrom Zajacom tieto sestry sa dostali do rúk súkromných poskytovateľov, ktorí zneužívali región a miesto, kde pracujú, a preto, bohužiaľ, niektorí z nich ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, je sympatické aj to, že sa prijme minimálna hodinová mzda, podstata zostáva jedna, aké budú východiská pre rozpočet pre budúci rok, lebo ak vláda si splní isté predsavzatia a zaplatí adekvátnu sumu za osoby, za ktoré platí štát v adekvátnej výške, teda to je v tej výške minimálne tých 5 %, o ktorých stále hovoríme a ktorých sa dožadujeme, tak budú zdroje aj na to, aby sa pokryli mzdové nároky nielen sestier, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Preto prosím vládu, aby sa na toto myslelo, aby už teraz, ak sa robia východiská pre rozpočet, sa zakalkulovala dopredu tá požiadavka, aby nezostalo zdravotníctvo ako zvyškový rezort na konci. Ďakujem.

  • Ďalej do rozpravy podľa § 28 sa hlási pán minister Mihál. Prosím, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem všetkým. Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, chcem len potvrdiť to, čo hovoril pán kolega pán minister zdravotníctva. Ministerstvo práce bude poskytovať súčinnosť ministerstvu zdravotníctva, pokiaľ pôjde o prípravu príslušných legislatívnych noriem, kde sa teda zadefinujú minimálne mzdové nároky pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky.

    Takisto moju podporu majú návrhy, ktoré prešli cez výbory Národnej rady a ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe sociálneho výboru ako gestorského výboru, ktoré hlavne upravia niektoré pracovné podmienky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.

    A chcem zvlášť v tomto mojom krátkom vystúpení zdôrazniť, že od nástupu nového vedenia na ministerstve práce si kladieme za cieľ zlepšiť pracovné podmienky zdravotných sestier, ktoré pôsobia v zariadeniach sociálnych služieb. Vnímame toto zlé dedičstvo ako veľký problém. A vlastne už dlhodobo na tomto probléme pracujeme. Či už je alebo nie je v tomto parlamente dnes na programe petícia, tento bod programu s ministrom zdravotníctva by sme mali v priebehu jesene korektne a, myslím, k plnej spokojnosti vyriešiť tak, aby zdravotné sestry v zariadeniach sociálnych služieb boli financované zo zdrojov zdravotného poistenia.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a verím, že tieto požiadavky, ktoré zdravotné sestry predložili vo forme petície, sa v drvivej väčšine korektne naplnia.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlási jeden. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán minister, naozaj skutočne vítam začiatok dialógu a konečne prvú lastovičku, ktorá sa týka riešenia dlhodobých chronických problémov sestier práve pracujúcich v DSS-kách, teda v tých zariadeniach sociálnych služieb. To je všetko, ďakujem.

  • Pán poslanec Raši, vy ste to nestihli, ale ak dáte čestné pionierske, že ste to stáčali, lebo niečo ste tam robili, som videl, tak nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, aj keď neviem, či nebudete, pán predsedajúci, v podozrení, že to robíte kvôli iným veciam a vzťahom, ktoré máme.

  • Smiech v sále.

  • Ja by som chcel povedať pánovi ministrovi, aby nezabudol, že

  • Hlas predsedajúceho: „Vám odoberiem slovo, dobre?“

  • termín predloženia návrhu riešenia je daný vládou.

  • Smiech v sále.

  • Ale ja som sa rozprával so zástupkyňami komory sestier a pôrodných asistentiek. Vytvorenie nového zákona tu je určité riešenie, len chýba tam jedna zásadná vec. A každému bude chýbať termín, kedy nový zákon, ktorý bude riešiť platové pomery sestier a pôrodných asistentiek, bude v reálnej účinnosti, lebo počujeme tu o diskusiách, o dobrej vôli, len sestry chcú počuť, kedy to bude v účinnosti, kedy im mzdové nároky a špecifickosť tohto povolania bude riešená legislatívnou úpravou. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Ja len k tej rozprave, aj k tej, čo bola mimo rozpravy. Neviem, aké máte vzťahy, pán primátor, s pánom podpredsedom Národnej rady, ale politika je už raz taká.

    Dovoľte, aby som veľmi krátko vystúpil k vecným argumentom, ktoré odzneli v rozprave, a možno aj povedal to, čo nás čaká na tejto schôdzi, lebo to považujem za dôležité. Táto politická diskusia bude plynúť ďalej pri ostatných zákonoch, pri päťstoosemdesiatjednotke, stoštyridsiatke, takže veľmi krátko k tomu poviem.

    Odznelo tu v rozprave, že vláda rieši z petície sestier len to ľahké, a nie ťažké. Nie je to pravda. Práve pozmeňujúce návrhy, ktoré sú pripravené k Zákonníku práce riešia minimálne mzdové nároky a riešia požiadavku skoršieho odchodu do dôchodku, ktorú sa snaží vláda kompenzovať určitými úľavami týkajúcimi sa nočnej práce a nadčasov, a riešia aj sústavné vzdelávanie, áno, povedzme, ľahšiu požiadavku, pre sestry.

    Myslím, že vystúpenia obidvoch ministrov na záver rozpravy sú krásnym dôkazom a odpoveďou tomu, že táto vláda rozumie požiadavkám sestier a chce riešiť tieto požiadavky sestier.

    To, čo nás ale neminie a čaká v priebehu tejto schôdze. Chcel by som vám dať znovu do pozornosti uznesenie, ktoré navrhol výbor pre zdravotníctvo, o ktorom budeme o 17.00 hodine hlasovať, ktorým žiadame vládu o dôsledné plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesenia vlády z 8. júna. Chcem vás všetkých poprosiť o podporu tohto uznesenia. Toto uznesenie má podporu aj petičného výboru.

    Chcel by som vás všetkých poprosiť aj o podporu tých troch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa tu diskutovalo vo vystúpení mnohých rečníkov. Teda ide o to, že nočnú prácu vo veku nad päťdesiat rokov možno uložiť zdravotníkovi len s jeho súhlasom, že zdravotnícky pracovník má právo na päť dní voľna na sústavné vzdelávanie s náhradou mzdy. A chcem vás poprosiť aj o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude daný v rozprave k Zákonníku práce s pätnástimi podpismi, že prácu nadčas zdravotníckemu pracovníkovi vo veku nad päťdesiat rokov je možné uložiť len s jeho súhlasom.

    A na záver sa možno zastavím pri rozhodujúcej téme, o ktorej sa tu najviac diskutovalo. Je to téma mzdových nárokov sestier. Pán poslanec Ondruš hovoril o tom, koľko vlastne požadujú v jednotlivých kategóriách ešte sestry a koľko im tento návrh ostáva dlžen. Hovoril tu o 20 eurách, o 30 eurách a o 6 eurách v jednotlivých kategóriách. Ale zabudol korektne dodať, že návrh minimálnych mzdových nárokov, ktorý je pripravený do Zákonníka práce, zvyšuje minimálne mzdové nároky sestier o 30 až 130 eur, to zabudol povedať. O 1 000 až 4 000 Sk je to, keď to chcete vyjadriť v orientačnej mene. Ale toto nie je najoptimálnejšie riešenie. Tento návrh nemá podporu petičného výboru, a preto ani nebude presadzovaný a nebudú za to hlasovať koaliční poslanci.

    Chcem len povedať, že to, o čom sa tu hovorí, je to o tabuľkových platoch v zákone č. 553/2003 Z. z., nie je riešením, ktoré rieši problémy sestier, nie je riešením, ktoré rieši ich zvýšené mzdové nároky, pretože dokáže riešiť iba pracovníkov vo verejnej službe. A viac než polovica zdravotníkov už nepracuje vo verejnej službe, takže toto nie je riešenie, riešením môže byť špeciálny zákon. Pán poslanec Raši povedal, že chýba na to termín. Tá dohoda s petičným výborom je taká, že v septembri bude jasný termín, kedy bude ten zákon pripravený. A požiadali sme o trpezlivosť petičný výbor, pretože tá príprava a celý legislatívny proces bude trvať, predpokladám, asi šesť mesiacov, ale ten termín, ktorý si pýtal aj pán poslanec Raši, bude známy v septembri.

    Chcem vás poprosiť o podporu týchto návrhov. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 405).

    Prosím teraz ministra obrany Ľubomíra Galka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, od rána ste sa dočkali. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je transpozícia smernice Rady, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke a z nej vyplývajúca ochrana pracovných podmienok profesionálneho vojaka a profesionálnej vojačky po skončení rodičovskej dovolenky.

    Do konca rodičovskej dovolenky sa zachovajú tie práva profesionálneho vojaka, na ktoré by mal nárok, ak by vykonával funkciu, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Hladkému, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 405). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 408 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku od poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, kvôli piatim minútam je to celý deň.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 406).

    Prosím teraz ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, aby vládny návrh uviedol. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je výrazné precizovanie doterajšej platnej právnej úpravy hlavne z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa, organizácie kontrol orgánmi úradného dohľadu, úpravy sadzieb pokút pri porušovaní zákona a vypustenia tých ustanovení, ktoré sú už upravené inými, priamo aplikovateľnými právnymi aktmi Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že v tomto návrhu zákona pôvodne sa počítalo aj s informačnými tabuľami, budem sa uchádzať o vašu podporu po širokej dohode, aby sme takéto riešenie opäť do tohto návrhu zákona dali a zjednoznačnili to v tých prípadoch, kde je neodškriepiteľné, že došlo k pochybeniu. Tam, kde je jogurt po dobe spotreby, tak tam hádam nikto nebude spochybňovať, či to tam je alebo či to tam nie je. A bolo by potrebné v tejto oblasti nájsť širokú zhodu na tom, aby sme mali kvalitné a bezpečné potraviny v našich obchodoch, pretože to je základ zdravia tohto obyvateľstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni predsedníčke navrhnutého gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením zo 16. júna ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o potravinách. V zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 na rokovanie Národnej rady tejto 20. schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti a v zmysle rokovacieho poriadku aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, bližšie informácie sú v osobitnej časti dôvodovej správy.

    Problematika vládneho návrhu je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnenia môjho ako spravodajcu predkladám návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby sme vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A odporúčam, aby v určených lehotách, t. j. do 26. augusta, prerokovali návrh zákona vo výboroch a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, dobre, takže pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Radošovský sa hlásia do rozpravy. Viete, bez karty ani toto nejde. Ani z bankomatu nevyberiete bez karty nič.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, pán minister v krátkosti odôvodnil predkladaný návrh zákona o potravinách. Tento zákon je skutočne dôležitý preto, aby spotrebitelia dostali na pultoch a v obchodoch zdravé, bezpečné a nezávadné potraviny. A aj keď sa zdá byť novela dosť rozšírená, tak ako pán minister povedal, vo väčšine sa jedná o implementáciu európskych smerníc, precizovanie určitých ustanovení a sčasti rušenie potravinového kódexu. Čiže k týmto bodom sa nebudem vyjadrovať, ale nedá mi, keď je aj zákon v prvom čítaní, neotvoriť niekoľko bodov z tohto navrhovaného zákona, ale aj tých, ktoré navrhované boli a vo vláde neprešli.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že zákon zavádza informačnú povinnosť. Vieme dobre, že návrh na zavedenie informačných tabúľ alebo tzv. tabúľ hanby vo vláde neprešiel a za tento bod hlasoval iba jediný člen vlády. A to je predkladateľ. Ostatní vo vláde sa buď zdržali, alebo boli proti tomuto ustanoveniu. Ja chcem povedať, že tak ako boli tie tabule hanby ustanovené v zákone, aj predkladateľ teraz prezentoval, že má záujem v pléne toto ustanovenie naspäť dostať do zákona. Bolo nielen nejednoznačné, lebo tam sa vyskytuje veľa otázok. A otázka je aj, či to bolo v súlade s ústavou. Každopádne tak formulované tabule hanby, ako to bolo dané do vlády, určite nespĺňajú princíp ústavnej zásady, proporcionality sankcie, keďže sankcia musí byť primeraná, informovanie spotrebiteľa by sa malo zabezpečovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších osobitných predpisov, a to prostredníctvom menej obmedzujúcich prostriedkov. Táto sankcia alebo takto formulovaná sankcia nie je ani nevyhnutná a nie je ani primeraná. Čiže určite by došlo zo strany obchodných reťazcov k využívaniu tohto právneho princípu. A došlo by asi k ďalším právnym sporom.

    Ale chcem poukázať aj na to, že nebolo to celkom jasné. Keďže do siedmich dní od zistenia nejakého nedostatku kontrolou, bolo treba na tabuliach hanby napísať a zverejniť na sedem dní určitým druhom písma túto informáciu, tak nebolo mi celkom jasné, a to nielen mne, ale ani tým, ktorých sa to má týkať, či táto sankcia bola ukladaná opatrením alebo bola daná podľa správneho poriadku. Ak bola daná opatrením, tak určite naráža na ústavný princíp, lebo takúto sankciu nie je možné dať opatrením, keďže nie je takáto sankcia nevyhnutná. A myslím si, že proti tejto sankcii , keďže nie je podľa správneho poriadku, nie je možné sa odvolať. A nie je možné vlastne dokazovať, či tá sankcia bola aj oprávnená, keďže nejedná sa len o dátum spotreby, povedzme, pri „kelímkoch“ jogurtu, lebo môže ísť aj o vlas v šaláte a tam treba dokázať, či to je vlas predávajúceho alebo to je vlas kontrolujúceho, alebo to je vlas deda Vševeda.

    Čiže je to všeobecne ponímané, nejedná sa len o lehotu predaja po lehote spotreby, ale aj o všetky iné závady, ktoré kontrola zistí pri kontrole predajne potravín. A tam by sa malo postupovať podľa správneho poriadku tak, aby kontrolovaný subjekt mal právo a využíval pritom ústavné právo na ochranu svojich záujmov. Čiže tento bod ak budete chcieť presadzovať do tohto zákona, dúfam, že túto poznámku, ktorú som teraz uviedol, budete brať na zreteľ. A ak tam budú nejaké informačné tabule, tak určite by mali byť podľa správneho poriadku.

    Chcem povedať, že táto novela prináša aj určité pozitívum. A jej najväčšie pozitívum, čo ja považujem za veľmi dobré, je povinnosť príjemcu potravín oznamovať najneskôr do dvadsaťštyri hodín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe príchod zásielky potravín, miesto jej určenia, kvalitu pôvodu zásielky, druh a jej množstvo, aby bola možná účinná kontrola, aby bolo jasné, na aké miesto prichádzajú aké potraviny, aby bolo možné kontrolovať rôzne dovozy často potravín neznámeho pôvodu alebo potravín pochybnej kvality, ktoré sa objavujú na pulte. Spôsobí to určite lepší a kvalitnejší výkon kontroly. Takže túto vec určite oceňujem.

    Na druhej strane ale chcem poukázať, aj keď boli deklarované pred predložením tohto zákona opatrenia, ktoré boli zavedené vládou Roberta Fica, aby sa oddeľovali na pultoch výrobky mäsového pôvodu, ktoré majú menej ako 50 % mäsa, aby sa deklarovali ako nemäsové výrobky a výrobky, ktoré majú viac ako 50 % mäsa, boli deklarované ako mäsové výrobky. Napriek tomu, že som zaregistroval, že toto má zo zákona vypadnúť, toto v zákone zostáva. A som rád, že tento bod zostáva, aj keď musím povedať, že budem rád, keď tam zostane aj druhý bod, ktorý tento návrh zákona navrhuje, aby sa oddeľovalo maslo alebo mliečny tuk od „náhražok“ často pofidérnej kvality, ktoré rovnako vypadajú, rovnako sú zabalené, ktorých obaly ťažko sú čitateľné. A tento princíp chceme zrušiť, nechceme zákazníka alebo spotrebiteľa informovať o tom, aby tá informácia bola jednoducho prístupná a aby videl, že toto je tuk mliečneho pôvodu a toto je „náhražka“, ktorá je rastlinného pôvodu, a aby si dával pozor na to, akej je to kvality.

    V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že zavediete transparentný systém zverejňovania výsledkov kontrol. Tým ste mali na mysli asi tie tabule hanby alebo informačné tabule. Ale bolo by treba mať na mysli aj informovanie spotrebiteľa a ľahkú dostupnosť informácií pre spotrebiteľa tak, ako to zostáva pri mäsových výrobkoch, aby vedel, že kupuje si „náhražku“ a nekupuje si mäso, aby mal možnosť aj pri mliečnom tuku vedieť, že si kupuje maslo alebo si kupuje „náhražku“ nižšej nutričnej hodnoty a nižšej kvality a tým pádom je aj odôvodnená nižšia cena.

    Taktiež tento zákon zavádza povinnosť oddeleného predaja potravín, pri ktorých je trvanlivosť viac ako štyri dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby kratšia ako štyridsaťosem hodín. Tento bod by vôbec v zákone nemusel byť. Hovoril som o tom včera, keď sme prejednávali zákon o podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý sa včera zrušil. Vyplýva z toho, že na našom trhu obchodné reťazce si dokážu do zmlúv presadiť podmienku, že dodávateľ potravín je povinný obmieňať potraviny, ktorým dochádza doba spotreby, preto ich nenúti, aby si vytvárali určité regály s potravinami, ktorým končí doba spotreby, a aby tento ponúkali spotrebiteľom za nižšiu cenu. Predsa každému obchodníkovi je jasné, že predať potraviny za nižšiu cenu je lepšie ako skonfiškovať potraviny v kafilérii a vyradiť ich z predaja, A táto podmienka, keďže sme zrušili zákon o nepredajných podmienkach v obchodných vzťahoch, sa za veľmi krátku dobu premietne do zmlúv medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, kde si len posunú tú hranicu. Dneska to bolo tak, že dodávatelia potravín si to museli kontrolovať. A v deň ukončenia lehoty spotreby potraviny museli ju vymeniť. Dneska sa to posunie do hranice štyridsaťosem hodín pred ukončením trvanlivosti potraviny. Musia tento tovar jednoducho vymeniť a dodávateľ potravín si túto potravinu zoberie domov a skonfiškuje ju on sám na svoje vlastné náklady. Ja to považujem za neprimeranú podmienku, vynútenú podmienku, ktorá plynie z toho, že sila obchodných reťazcov je tak veľká, že si dokážu takúto podmienku do zmluvy dostať. Čiže ak tento bod tam dávame, je to taká nejaká slabá náplasť toho, čo sme včera zrušili. A bolo by ďaleko efektívnejšie brániť nekalým praktikám a brániť zneužívaniu dominantného postavenia, ako následne hovoriť obchodníkom, že sa majú správať obchodnícky, tak ako to je štandardne všade vo vyspelých krajinách, kde sú regály a pulty, kde obchodníci ponúkajú tovar, ktorým končí lehota spotreby, aby ho zákazníci kupovali za nižšiu cenu, aj bez toho, aby to bolo v nejakom zákone ustanovené.

    Posledná poznámka je otázka pokút. Je dobré, že pokuty sa budú rozčleňovať pre malých, stredných a veľkých prevádzkovateľov predajní. Pokuta musí mať svoj výchovný účinok a musí mať určitú váhu. Je pochopiteľné, že obchod, ktorý robí obrat v sume niekoľko miliónov eur, inak cíti pokutu ako malý obchodník, ktorý má obrat niekoľko desaťtisíc eur. Čiže to, že sa zvyšujú pokuty, dáva zákonu väčšiu váhu. A to, že sa pokuty rozčleňujú na veľkosť prevádzky, veľkosť prevádzkárne, je úplne opodstatnené.

    Ja verím, že tie výhrady, ktoré som k tomuto zákonu vzniesol, sa podarí v druhom čítaní odstrániť a že tento zákon bude slúžiť tak, aby ho spotrebitelia mohli efektívne cítiť aj na kvalite potravín na pultoch. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Záhumenského sa hlási pani predsedníčka výboru a spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec, len krátko by som chcela. Možno ste si nevšimli ten bod 39, ktorý je v zákone, ktorý tú povinnosť za potraviny po lehote ukladá predávajúcemu. Čiže nieže si ich bude musieť zobrať výrobca alebo ten, kto ich dodal, ale bude za ne zodpovedať predávajúci. Čiže bude musieť rozmýšľať nad tým, koľko si toho tovaru zoberie, akým spôsobom s ním bude nakladať. Tam je tých štyridsaťosem hodín na to, že ho môže ešte predať. Ale potom je zodpovedný za likvidáciu toho, čo nepredá a je po tej lehote. Už to musí zaplatiť a znehodnotiť sám. To je ten bod 39. Čiže myslím si, že je ten návrh dotiahnutý ešte aj v tom detaile, že trošku tlačíme na tie obchodné reťazce, že nebudú môcť veľmi zohrávať takú úlohu. Ja potom možno ešte kratučko v rozprave aj k inému bodu vystúpim.

  • Pán poslanec Záhumenský chce reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani predsedníčka výboru, všimol som si ten bod. A asi ste mi nerozumeli čo som povedal. Obchodné reťazce majú tak veľkú silu, že nemajú problém do zmluvy si dostať čokoľvek. A keď dneska ako neprimeranú podmienku používajú to, že pokiaľ končí lehota spotreby nejakého tovaru, tak majú v zmluve zakomponované, že dodávateľ potravín si obmieňa ten tovar na tom regáli, na ktorý ho sám vykladá v tom reťazci, tak sa lehota posunie na štyridsaťosem hodín pred ukončím lehoty spotreby. To znamená, že bude v zmluve medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom. Čiže obchodný reťazec nebude mať na svojich pultoch žiadny tovar, ktorý bude štyridsaťosem hodín pred ukončením spotreby.

    Aby ste mi rozumeli. Ten tovar odíde skôr z tej predajne na základe zmluvy medzi dodávateľom potravín a odberateľom potravín. Toto je celý problém, ktorý sa premietne. A nebude to sankcionovať a postihovať alebo nejakým spôsobom nútiť veľký obchodný reťazec, skôr malé prevádzkárne, áno, ale veľké reťazce určite nie, aby tieto potraviny umiestňovali na špeciálne regály, vytvárali nejaké miesto na špeciálnych miestach. Budete to vidieť v malých prevádzkárňach a stredných prevádzkárňach, malých obchodíkoch tam, áno, ale vo veľkých reťazcoch, kde sa predáva 80 % potravín na slovenskom trhu, toto nebude. A sa to premietne presne týmto duchom, ako som teraz povedal, vzhľadom na to, že sme včera zrušili zákon o nepredajných podmienkach. A tam sme tento problém riešili. Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Radošovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, téma bezpečnosti potravín, ktorá v poslednej dobe rozvírila pokojné hladiny potravinárskeho a agrárneho komplexu v Európskej únii so smrteľnými následkami, pomáha riešiť aj u nás situáciu, ktorá bola zapríčinená tým, čo tu pán kolega Záhumenský uviedol, obchodnou silou reťazcov, tým, ako zdevastovali a zdeformovali podmienky na našom trhu.

    Som rád, že tento zákon je v tejto chvíli na stole, pretože, ak si pamätáte, keď som vystupoval pri zrušení zákona o obchodných reťazcoch, tak som zadefinoval niekoľko podmienok, ktoré som si pokladal za povinné uviesť, aj na rokovanie. A teda sčasti sú už aj vyrokované. Jedna z nich bola, že v tomto zákone, o ktorom dneska rokujeme, a v paragrafe, ktorý bol pred chvíľou spomenutý spravodajkyňou, prenesieme zodpovednosť za predávaný tovar na predávajúceho. To znamená, že v istej chvíli musí obchodník akéhokoľvek rangu, malého, stredného a veľkého, prevziať zodpovednosť za tovar, ktorý ponúka. A aj následne ak ho nepredá, on bude musieť preukazovať zodpovednosť a miesto, kam tento tovar uložil alebo kam ho dal zlikvidovať.

    Keď som bol kedysi štátny tajomník, tak som si všimol a oceňoval prácu tretieho sektora, na ktorý niekedy mám trošku kritickejší názor. Ale v tomto prípade táto činnosť tretieho sektora bola mimoriadne dobrá a svojím spôsobom vzácna. A aj sme dobre spolupracovali. A tuto tento tretí sektor reprezentuje v tomto poňatí Asociácia spotrebiteľov Slovenska, ktorej takou výraznou osobnosťou je pán Miloš Lauko. On v mnohých testoch, ktoré teda aj spoločne s niektorými iniciovali, sa snažil poukázať na potraviny, ktoré sú kvalitné, a potraviny, ktoré nie sú kvalitné. Je to jedna z kapitol, keď nielen producent a ten, kto ich uvádza do obehu, ale aj spotrebiteľ sa má možnosť zorientovať, má možnosť získať informácie, čo je veľmi dôležité.

    A v tomto kontexte my stále zabúdame na výchovu spotrebiteľa. Už som to tu prízvukoval niekoľkokrát a dneska to prízvukujem znova. Na základe práve riešenia podaní tejto inštitúcie bolo zistené to, o čom sme potichu hovorili, to, čo sme si nemohli niekedy dovoliť ako politici alebo štátni úradníci povedať. Ale táto treťosektorovka to mohla pomenovať, pretože jednoducho to evidentne našla a je to pravda. Stalo sa to, že rozpoznali a identifikovali rozdiel medzi potravinami, ktoré sú uvádzané pod tou istou značkou v rámci starých členských krajín alebo príp. niektorých členských krajín, a trhmi hlavne nových členských krajín, Slovenska vrátane. Je to veľmi zlé konštatovanie, a to zlé nielen pre nášho zákazníka, pre nášho spotrebiteľa, ale v prvom rade pre tieto firmy, pretože jednoducho nás pokladajú za druhoradých, s prepáčením, aj patrične hlúpych, ktorí jednoducho sú ochotní kúpiť čokoľvek, pretože to je značka.

    A ja sa teraz nechcem dotýkať jednotlivých značiek, poviem to vo všeobecnosti. Ak namiesto tradičnej zmrzliny, ktorá mala vždy v sebe obsah mlieka a mliečneho tuku, sme ochotní jesť margarínové náhrady, ktoré sú ale v tých istých cenách, a margarín pokiaľ viem, tak bol vynájdený v Amerike za druhej svetovej vojny ako núdzové riešenie. A slovenský zákazník to aj akceptuje a je problém. Ak namiesto celých kvalitných korenín kupujeme koreninové zmesi, pri ktorých niekto vyupratoval sklady a v ktorých často podľa Rapid systému sa aj nachádzajú Escherichia coli a podobné iné baktérie, tak je problém aj u nášho zákazníka, ale v prvom rade vo firmách, ktoré toto distribuujú.

    Ak colové nápoje neobsahujú podľa pôvodnej receptúry také zloženie, ako sa im predpisovalo, ale používa sa „náhražka“ cukru, izoglukóza, tak po prvé, šetria veľmi veľa peňazí, ale, po druhé, ohrozujú nášho spotrebiteľa. Vysvetlím, prečo to tak je. Izoglukóza sa vyrába z kukuričného škrobu a má jedno vzácne špecifikum, ktoré jednoducho nevedeli dlho odhaliť a ktoré má za následok pretučnenosť amerického národa. Aj naši lekári boli pri štúdiách v Amerike, ktoré jednoducho mali analyzovať príčiny pretučnenosti Američanov. Oni tušili, že príčiny sú hamburgery a cola, ale nevedeli, prečo sú tie príčiny. A zistili, že keď človek je unavený alebo keď človek je hladný, jeho chemoreceptory jednoducho vyžadujú potravu, v tej potrave v prvom rade je otázka glukózy alebo cukrov, ktoré jednoducho vyžadujú príjem, náš organizmus požaduje príjem a izoglukóza má tú vlastnosť negatívnu, že jednoducho chemoreceptory na ňu nereagujú. To znamená, že organizmu znova hlási kontrolka červená, a znova jesť a piť a jesť a piť. Výsledok je potom 120, 140, možno viac kíl telesnej hmotnosti. Čiže je to problém aj u nás. A bude to problém u nás, pretože pozrite sa, ako naše deti sa naučili na konzumáciu colových nápojov. Čiže ja oceňujem prácu týchto ľudí, ktorí analyzovali takéto potraviny.

    A v tejto chvíli si dovolím vyzvať ministerstvo pôdohospodárstva reprezentované ministrom, aby sme radikálne a razantne vstúpili do potravinového kódexu a začali meniť potravinový kódex tak, aby vyhovoval nám a aby sme zrovnoprávnili nášho spotrebiteľa so spotrebiteľom v iných členských krajinách. Je to nielen otázka kvality, ale aj otázka ceny a otázka váženia si toho zákazníka, toho spotrebiteľa, ktorý jednoducho je za takéto produkty ochotný platiť. A, samozrejme, kontroly, ktoré budú vychádzať aj z takto zmeneného zákona, by mali znamenať to, že v konečnom dôsledku budeme dostávať na trh viac slovenských produktov.

    A ešte na margo toho, čo tu hovoril kolega Záhumenský. Je potrebné si všimnúť ešte jednu vec, o ktorej sa nepíše, nehovorí. Ale jednoducho pri rokovaniach sa dá vycítiť a dá sa jasne definovať rozmedzie, ktoré v tejto chvíli začalo fungovať v boji medzi jednotlivými obchodnými reťazcami. Tie navzájom si začali konkurovať veľmi intenzívne a začínajú jednoducho prihliadať aj na podmienky domáceho trhu, čomu my musíme práve pomôcť zákonom č. 152/1995 Z. z. a vyhláškami, ktoré s tým súvisia a, samozrejme, aj potravinovým kódexom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Košútová, Záhumenský sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Radošovského.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si pamätám, možnože tým, že som už staršia, že do roku 1994 platili ešte z dôb minulého režimu normy, ktoré nedovoľovali, aby klobásy obsahovali múku, aby jogurt obsahoval škrob a podobne. Tieto normy boli zrušené. A odvtedy je doslova džungľa v potravinách. Potraviny sú dneska samá „náhražka“, kravský tuk je nahradzovaný tukom rastlinným, sójovým, mlieko, ktoré je veľmi podobné emulzii na chladenie obrábacích nožov, sa nezrazí, pretože sa ani z neho nedá urobiť žiadny domáci jogurt. Takisto je to so šľahačkou, takisto je to s párkami, takisto je to s ostatnými potravinami. V supermarketoch sa predávajú potraviny, ktoré majú prejdenú záručnú dobu. Keď tam vidia, že mäsu ide končiť, jednoducho ho očistia octovou vodou, naložia ho do marinád a predávajú ho ako špeciality k letnému grilovaniu. Môžeme povedať, že jeme božské potraviny, ani Boh nevie, čo v nich je. To, čo bolo kedysi štandardom, je dneska luxusom a taký luxus si niektorí ľudia nemôžu dovoliť. Verím preto, že zákon, ktorý sa prijme, bude v prospech obyvateľov, pretože skutočne je lepšie spraviť tak, aby ľudia jedli zdravé potraviny, aby sme nemuseli potom dávať drahé financie a veľké finančné prostriedky na liečenie chorôb, ktoré tým následne vznikajú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Radošovský, plne s tebou súhlasím, čo sa týka výchovy spotrebiteľa. Pochopiteľne, nie je to téma tohto zákona. A treba začať veľmi intenzívne pracovať už s malými deťmi od škôlky a celý školský povinný vek, aby pochopili, o čom je spotreba domácich potravín, o čom je kolobeh peňazí, o čom je kvalita toho, čo sa ponúka, tak aby sme donekonečna o tom nehovorili, ale aby sme začali niekde v bode nula a postupne naučili slovenského zákazníka a domáceho spotrebiteľa, že domáce potraviny skutočne sú kvalitné, sú originály a že sa mu oplatí si za originály priplatiť, lebo všetci vieme, že mercedes nie je wartburg a ak niekto si kúpi mercedes, tak vie, že má kvalitu, ak si niekto kúpi wartburg, tak vie, že má auto. To znamená, že to isté platí pre potraviny. A na tú výchovu bude potrebné vynaložiť obrovské úsilie aj možno finančné zdroje na to, aby sme presvedčili zákazníka a ukázali mu, prečo je toto dôležité, prečo je obeh peňazí pre domáceho spotrebiteľa dôležitý. Takisto označovanie, viditeľné označovanie slovenskou vlajkou, slovenským znakom treba umožniť, aby sa to aj vo veľkom využívalo.

    Ale k tomu, čo si hovoril ohľadne rozdielu kvality. Určite ti neušlo pozornosti, že Európska komisia to predsa legalizovala. A povedali, že to je v poriadku, ak na jednotlivých trhoch budú rozdielne kvality, že je to vlastne len určitá modifikácia chuťových požiadaviek toho trhu. Sa to postaví do inej roviny. Takže takýmto spôsobom sa k tomu stavia Európska komisia, ktorá, pochopiteľne, pre svojich veľkých producentov odobrí všetko, na čo sa príde. Treba len, aby sme boli ostražití vzhľadom na to, aby sme vedeli, čo všetko na trh chodí, a aby to zákazníci vedeli, že aj značka vychýrená nemusí byť tej kvality, kvality toho, čo si kupujem z Nemecka alebo z Rakúska, a že na domácom trhu to je čosi iné a na ostatné mi neostáva čas. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Len krátka reakcia. Súhlasím s tým, že deti treba vychovávať. Ale najprv musíme pripomenúť rodičom zmysel a význam kvality potravín a musíme priviesť učiteľov v školách k tomu, aby nám všetky projekty, ktoré sa týkali zdravej výživy, nehavarovali. Ak dobre viem, tak havarovala mliečna výživa, havarovalo zavedenie ovocia do stravovania, jednoducho všetky tieto programy havarovali preto, lebo učitelia v školách, a pri dnešnom prefeminizovanom školstve to poviem, učiteľky v školách, ktoré sú zároveň matky, jednoducho v mnohých prípadoch, žiaľ, odmietli realizovať tieto pekné projekty, na ktoré sa dali získať prostriedky z Európskej únie. Čiže je kdesi chyba v myslení a v prístupe.

    Na druhej strane ešte k tej poslednej poznámke, čo sa týka tej legalizácie v rámci Európskej únie. Súhlasím s tým, ale nič nám nebráni v tejto chvíli tomu, aby sme si konečne začali pýtať to, čo si pýtajú iní, a učili spotrebiteľa tak, ako ho učia iní. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval za otvorený záujem o tento zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale taktiež sa chcem poďakovať za podporu. Úplne som prekvapený a trošku ma aj teší, že z opozície a konkrétne od pána Záhumenského v jednom vystúpení až dvakrát sme dostali pochvalu za tento zákon alebo riešenia, ktoré predkladáme po piatich rokoch, som to nejako neočakával, práce v parlamente a vo vláde.

    Ale v každom prípade k tým pripomienkam, ktoré tu odzneli.

    V prvom rade musím povedať, že informačné tabule, tak ako boli navrhnuté, nie sú postihom. To, že vy a obchodné reťazce vnímajú informačné tabule ako akýsi postih, to je len a len odzrkadlenie skutočnosti, že dnes máme bordel v obchodoch, čo sa odzrkadľuje v 30-percentnom nedostatku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Čo máme v obchodoch, pán minister?

  • Reakcia z pléna: „Bordel.“

  • Áno, ďakujem za opravenie. To je iná inštitúcia. Ďakujem.

    Samozrejme, s týmto neporiadkom sa veľmi ťažko vyrovnáva a veľmi ťažko bojuje za to, že majú uverejniť výsledok, čo v skutočnosti a za akých podmienok predávajú, pretože obchod a potraviny, to je biznis, presne takisto ako ho pomenoval pán poslanec pán Radošovský pri svojom vystúpení, že sú nadnárodné európske spoločnosti, ktoré občanov Európskej únie na jednotnom trhu delia do dvoch kategórií. A ja sám za seba môžem povedať, že považujem takéto delenie na prvoradých a druhoradých občanov Európskej únie za neprijateľné. A takéto výrobky od takýchto firiem ja osobne nekupujem. A mali by sme na to asi spoločne vplývať. Neviem a nechápem, prečo my máme mať inú kvalitu pod tým istým označením, ako to majú v Nemecku, vo Francúzsku alebo neviem kde inde. My si za naše peniaze nezaslúžime tú istú kvalitu? My potrebujeme len akúsi náhražku miesto tých kvalitatívnych ukazovateľov? Áno, toto je téma, ktorou sa ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré je zodpovedné za potravinový dozor, bude zaoberať. A budeme hľadať riešenia, i keď Európska komisia povedala, že áno, je to legitímne, aby receptúry boli rôzne od krajiny ku krajine. Ale, zas, slovenská vláda a parlament sú zodpovedné za svojich občanov. A máme právo formovať a hľadať riešenie na to, aby sme odmietli takýto prístup od týchto spoločností, aby sme boli považovaní za druhoradých konzumentov a len ako zdroj príjmov pre občanov. Toto je, si myslím, neprijateľné.

    Čo sa týka povinnosti oznamovania dovozov, áno, zavádzame to, pretože chceme mať kontrolu nielen na ambulantný predaj, ale aj na predaj, ktorý sa dováža, a taktiež aj povinnosť likvidácie. Áno, je možné povedať, že v každom zákone a každom paragrafe sa môže nájsť nejaká kľučka a východisko, špekulanti stále boli, sú a aj budú, ale je našou úlohou, aby sme hľadali precíznejšie riešenia. A tento zákon v tomto ponímaní aj bod, ktorý tu spomínal pán poslanec Radošovský, aj pani Sabolová, sa týka skutočne toho, aby obchod nemohol vrátiť tovar späť.

    Pri tejto príležitosti musím povedať, že je podstatné aj riešenie vzťahu medzi úradnou kontrolou potravín z hľadiska orgánov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, kde sme jasne nanovo zadefinovali toto rozhranie, ktoré jednoznačne zabezpečí, že trebárs marinovanie v obchodoch a tak ďalej už bude tiež sťažené s tým, že tu nebude dvojitá kontrola, ale ju bude vykonávať len jedna organizácia, ktorá bude na to dozerať a ľahšie to odkontroluje.

    Takže dúfam, že počas legislatívneho procesu tento zákon, kým príde do druhého a tretieho čítania sem, tak dostane a bude mať naďalej podporu. A som pripravený na rokovanie o jeho zlepšení alebo lepšom vyprecizovaní týchto niektorých pojmov, pretože aj v súčasnosti sa učíme. Aj Escherichia coli nám ukazujú, že sú mnohé nedostatky, o ktorých sme pred mesiacom a pol nevedeli. A dnes už vieme, že budeme musieť na ne reagovať, pretože nie sme na uzatvorenom trhu, ale na jednotnom trhu.

    A úprimne musím povedať, že aj z tohto miesta si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, že v prípade slovenských výrobkov naši inšpektori sú prítomní podľa týchto zákonov u farmára, u spracovateľa aj v obchode, pri tých, ktoré dovážame, vieme kontrolovať niečiu prácu len v obchode. Ďakujem pekne.

  • Pani spoločná spravodajkyňa si nežiada vystúpiť na záver rozpravy, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi za aktívnu spoluprácu pri prerokovávaní tohto návrhu zákona a poprosím vás, pán minister, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložili dôvody, ktoré vás vedú k návrhu na zmenu zákona, k predloženiu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 407. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je prijatie nových právnych aktov Európskej únie, a to najmä v oblasti nakladania s vedľajšími živočíšnymi produktmi.

    Ale taktiež návrh zákona reflektuje na ďalšie zmeny v oblasti zdravia zvierat, pohody zvierat, ich dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín a na oblasť nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi, ako aj rušenie krajských veterinárnych správ, rušenie územnej pôsobnosti inšpektorov regionálnych veterinárnych správ, evidenciu nebezpečných mäsožravých zvierat a cudzokrajných zvierat a taktiež ochranu zvierat a riešenie Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, čo chceme riešiť v gescii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby sme to zlacnili, zefektívnili a priblížili hlavne k ľuďom a k tým, ktorí sú spotrebiteľmi a konzumentmi na základe tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie dôvodov k predloženiu návrhu.

    A teraz poprosím povereného poslanca výborom pre pôdohospodárstvo pána poslanca Fecka, aby informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, nevyrušujte pána ministra.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu týkajúcu sa predloženého návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 100 zo 16. júna 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jej prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júna 2011 č. 397 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu z tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Petrák, Radošovský, Rosová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvému udeľujem slovo pánovi poslancovi Petrákovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v zásade v krátkosti chcem zaujať stanovisko k niekoľkým novelizačným bodom. A týka sa to predovšetkým novelizačného bodu 47, kde sa § 22 dopĺňa novými odsekmi 7 a 8.

    V čom je podstata problému, na ktorý chcem upozorniť? Táto novelizácia zavádza povinnosť obce zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce. A, po druhé, odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorá je na tento úkon vyškolená. Školenia bude vykonávať podľa tejto novely zákona Štátna veterinárna a potravinová správa. A tuto vidím v zásade problém, ktorý považujem v konečnom dôsledku za závažný, závažný v tom, že sa presúvajú na obce a mestá nové kompetencie, ktoré doteraz v tomto zákone ani v žiadnom inom zákone zadefinované neboli, bez presunu finančných prostriedkov zo štátu na tieto činnosti, ktoré zákonom obciam a mestám ukladáme.

    Druhá vec, ktorá ma na tomto zaráža, bude znamenať ďalšie zvýšené finančné výdavky. Predpokladám, že Štátna veterinárna a potravinová správa nebude vykonávať školenia ani preskúšavania odborne spôsobilých osôb zadarmo. To znamená, ak bude obec povinná vykonávať odchyt týchto zvierat iba prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, buď si ich vyškolí sama, alebo uzatvorí zmluvu na komerčnej báze s odborne spôsobilou osobou, ktorá bude tieto činnosti na území obce vykonávať, čo znamená opätovne vyťahovanie finančných prostriedkov z rozpočtov obcí a miest bez toho, aby tieto finančné prostriedky boli zo štátu do rozpočtov obcí a miest presunuté, nakoľko obciam a mestám túto povinnosť ukladá štát.

    Ja osobne si myslím, že takéto riešenie nie je dobré a poprosil by som aj pána ministra, ako predkladateľa, aby ministerstvo pôdohospodárstva bolo v druhom čítaní vo výboroch ústretové k tomu, aby sme tu hľadali nejakú zhodu. Na jednej strane dávam tým priestor pre vystúpenie aj kolegyni Rosovej ako osobe, ktorá sa dlhšie venuje problematike ochrany zvierat. Bude mať možnosť zareagovať na túto skutočnosť.

    Ale ja chcem upozorniť aj na vec, že nemôže to byť len predmetom povinnosti obcí a miest. Ja som povedal pri iných príležitostiach, že predovšetkým po Vianociach nám behajú po obciach a mestách desiatky, stovky, možno tisíce vianočných darčekov, ktoré ľudia kúpia deťom k Vianociam, ktoré za dva týždne sú im na obtiaž, a vyhodia ich na ulicu, a vy sa musíte o to starať.

    Jedna z argumentácií, ktorá je pri tomto návrhu zákona, je, že veď obce a mestá vyberajú poplatky za psa, teda daň za psa, z ktorých to v zásade môžete hradiť. Ale ten problém nespočíva v tom, predovšetkým v malých obciach, že by miestni občania vyhadzovali zvieratá na ulicu, ale v tom, to hovorím predovšetkým ako predstaviteľ obce, ktorá je v blízkosti Bratislavy, že ľudia žijúci v mestách prídu do najbližšej dediny alebo o dve dediny ďalej, otvoria dvere, vyhodia psa na ulicu a ja ako starosta tejto obce musím zabezpečiť jeho odchyt a všetku ďalšiu starostlivosť.

    Je ten problém vážny, ale v určitej chvíli už nadobúdam pocit, že v tejto krajine sú chránené všetky druhy zvierat a tou najohrozenejšou skupinou začínajú byť ľudia. A nad týmto by sme sa mali vážne zamyslieť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že tento zákon sa dostal v tejto chvíli na stôl, pretože jednoducho sme už dosť ďaleko od vstupu do Európskej únie, keď sme jednoducho boli nútení zosúladiť legislatívu nášho štátu s právom legislatívnej Únie.

    Na druhej strane povedomie našich obyvateľov, občanov sa rozvinulo do veľkého diapazónu demokracie, ktorý znamená aj to, čo tu hovoril pán poslanec Petrák, to znamená, je to obrovská nedisciplinovanosť a nezodpovednosť voči správaniu oproti ostatným obyvateľom. To znamená, že je potrebné začať isté veci regulovať a je otázka diskusie, komu a akým spôsobom zavesiť na krk financovanie takýchto opatrení. Len ja sa v tomto kontexte spýtam, a možnože tým pobúrim istú časť poslancov, či je spôsobom pri takto vyhodených zvieratách ich odchytenie, preliečenie, sanovanie v drahých zariadeniach a následne tak či tak utratenie alebo predaj na kadejaké bojové účely ap., keď jednoducho takéto zvieratá potom sú predmetom cvičenia bojových plemien psov.

    Medziiným, u nás sa začali chovať zvieratá na Slovensku tak ako všade od škorpiónov. Neviem ešte, či by niekto choval na Slovensku slony. Ale viem o chove leopardov, levov, podobných zvierat, čo v značnej miere síce je obohatením pre mnohých ľudí z hľadiska ich zážitku a všetkých možných vnemov, ale zas zároveň zaťažujúce pre ostatných, hlavne okolie.

    Čiže je potrebné ozaj v tomto kontexte sa pozrieť na tieto veci. Samozrejme, to sú len následky toho, že naši občania sa majú svojím spôsobom dobre. Čiže musíme pristúpiť k príslušnej regulácii.

    Na druhej strane sú tu riešené aj veci, ktoré sa týkajú veterinárnych opatrení charakteru chovateľského pri chove klasických hospodárskych zvierat.

    A jednoducho prišli sme do nejakého poznania a ozaj je potrebné tieto veci riešiť. Samozrejme, k tomu ešte bude diskusia, ktorá jednoducho bude možno ústiť do pozmeňujúcich návrhov, ale oceňujem že tento zákon je na stole. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásila som sa do tejto rozpravy preto, aby som vyjadrila potešenie nad tým, že zákon sme dostali v takej podobe, ako ho máme predložený, najmä s ohľadom na to, že v tejto novele zákona sú zahrnuté viaceré opatrenia, po ktorých volá veľká časť slovenskej verejnosti, každopádne tá časť verejnosti, ktorej leží na srdci otázka ochrany zvierat.

    Do tohto zákona sa dostali mnohé pozitívne opatrenia. A medzi ne rátam aj to, že osoby, ktoré budú poverené sanáciou zvierat, musia byť kvalifikované. A myslím si, že je to zásadný pokrok oproti tomu, čoho sme svedkami dnes, keď vidíme zábery o tom, ako rôzni samozvaní šarhovia narábajú so zvieratami.

    Chcela by som upozorniť ale, že tie obavy, ktoré tu boli sformulované pred mojím vystúpením zo strany kolegov, nie sú celkom opodstatnené, pretože, samozrejme, jedna vec je problém, ktorý spôsobujú nezodpovední majitelia psov, ktorí sa ich zbavujú takým spôsobom, ako to tu bolo opísané, to znamená, že ich zanechajú opustené niekde, či už v lese alebo na vidieku. Na druhej strane ale tento zákon zavádza označovanie spoločenských zvierat čipom čiže transpondérom. To znamená, že v takýchto prípadoch jednoducho už sa bude dať vypátrať majiteľ. Považujem to za veľký pokrok, považujem to za veľmi dôležité. Toto opatrenie dodnes sme mali vo vyhláške, dnes sa dostáva do zákona. To znamená, myslím si, že tým zásadne sa bude eliminovať tento jav a že to môže naozaj prispieť k tomu, aby ľudia pristupovali k svojmu rozhodnutiu zaopatriť si spoločenské zviera podstatne zodpovednejšie.

    To, čo chcem oceniť hádam najviac, je, že tento zákon vypúšťa možnosť usmrtenia nechcených zvierat z jediného dôvodu, a to ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť a nie je toto dostatočný a primeraný dôvod na usmrtenie zvieraťa.

    To, čo je podstatné, čo v zákone nie je zapísané, ale kam by mal on smerovať, je väčšia zodpovednosť obcí za prevenciu v tom zmysle, že obce by mali zodpovedne podporovať aj sterilizáciu spoločenských zvierat a mali by každopádne teda pristúpiť k takýmto programom, z čoho potom sa ďaleko zníži potreba budovania útulkov, resp. podobných zariadení.

    Takže ešte raz veľmi stručne. Chcem poďakovať pánovi ministrovi za tento návrh zákona. Vnímam to ako reakciu na volanie veľkej časti verejnosti, ktorá našla svoju odozvu aj v parlamente, Vnímam to aj ako istú reakciu na aktivity poslaneckej skupiny na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat.

    A chcela by som v mene tejto poslaneckej skupiny pánovi ministrovi predložiť návrh zákona o ochrane zvierat, návrh zákona, ktorý v dnešnej legislatíve absentuje a ktorý je blízky tej filozofii, s ktorou predstúpil pred Národnú radu v tejto novele zákona, ktorú práve prerokúvame. Takže budem rada, keď sa tým návrhom bude zaoberať ministerstvo. A keď dostaneme k nemu pripomienky, radi ich zapracujeme, ale pevne verím, že sa tento parlament dopracuje k tomu, aby prijal aj takúto zásadnú legislatívu na ochranu zvierat. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Petrák sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne. Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja chcem povedať, len jednu poznámku. Domnievať sa, že na Slovensku budú očipované všetky zvieratá, je „púhopúhou“ ilúziou. To sa ani reálne nedá urobiť. A v každom prípade za ich odchyt bude zodpovedná obec. Ak tu pán kolega Radošovský povedal, čo všetko sa na Slovensku chová, ja si viem predstaviť, že veľké zvieratá ako psy, tigre a ja neviem čo budú očipované. Ale do tejto kategórie tak isto spadajú vtáky, z ktorých mnohé sú chránené. Do kategórie, v ktorej budete povinná ich odchytávať, patria napr. aj hady, ktoré si niektorí chovajú. A už si vôbec neviem predstaviť, že had alebo škorpión, alebo nejaké iné zviera, ktoré bude takýmto spôsobom chované, bude aj očipované, lebo to sa ani technicky zrealizovať nedá. To znamená, že ak ten návrh zákona je aj v tom, aby aj zvieratá boli chránené, proti tomu nemám absolútne nič. Len hovorím, že tá ochrana má byť primeraná a že ak niekto zavádza primeranú ochranu zvierat, tak ju niekto musí aj zaplatiť. Veď obec ako taká nemôže zodpovedať za činy obyvateľov inej obce, iného mesta, jednoducho tým, že ich rozmary bude sanovať z vlastného rozpočtu. To jednoducho neprichádza do úvahy. No zaveďme potom v tom prípade, ja sa ospravedlňujem za výraz, ktorý poviem, niečo ako recyklačný poplatok pri práčkach alebo pri spotrebnej elektronike. Hovorím, ospravedlňujem sa za výraz, ktorý som použil, lebo nie je adekvátny, ale je to možno riešenie, ale opätovne je to len čiastkovým riešením, lebo tieto veci sa dajú zabezpečiť v chovných staniciach, ale reálne sa nedajú zabezpečiť pri drobnom podomovom predaji takýchto zvierat, čo je podstatná časť tohto predaja. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A využijeme prítomnosť pána ministra a poprosím ho, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedol dôvody, ktoré vládu a jeho ako navrhovateľa vedú k návrhu na zmenu zákona, k predloženiu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 409.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je nová jednoznačnejšia úprava výkonu činnosti a postavenia subjektov v oblasti šľachtenia a plemenitby. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo v Národnej rade predložil stanovisko výboru, ktorému bolo navrhnuté zákon prerokovať v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som len štandardnú spravodajskú správu. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie ma svojím uznesením zo 16. júna 2011 určil spravodajcom k vládnemu návrhu zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky formálnoprávne stránky uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada, samozrejme, po rozprave v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, uzniesla na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pokiaľ tak bude, potom navrhnem vyradenie výborov, ktoré by zákon prerokovali. Sú to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Samozrejme, za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, od pána poslanca Záhumenského.

  • Hlasy v sále.

  • Ak je súhlas, páni poslanci, s týmto postupom, ktorý nie je obvyklý, ale ja nemám...

  • Hlasy z pléna.

  • Je súhlas, páni poslanci, s tým, ale že neprerušujem rokovanie ešte, ale poprosím pána ministra, aby uviedol

    vládny návrh zákona o tabakových výrobkoch

    preto, lebo tam nepredpokladám, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, budeme hlasovať, pán podpredseda, o 17.00 hodine.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále, pán poslanec Galbavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanovenie požiadavky na výrobu tabakových výrobkov, ich dovoz, umiestňovanie na trh, označovanie, ako aj úlohy a organizácie úradnej kontroly tabakových výrobkov. Doteraz túto oblasť sme mali riešenú v zákone o potravinách. Keďže tabak nie je potravina, tak rezort sa rozhodol pri novele týchto zákonov riešiť oblasť tabakových výrobkov osobitným zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Goliana, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 101 zo 16. júna 2011 ma určil ako spravodajcu k predloženému návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky predpísané, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 20. schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc s oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. júna navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 26. augusta a v gestorskom výbore do 31. augusta.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto návrhu zákona prihlásiť do rozpravy ústne, nedostal som žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní Národnej rady hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    A poprosím teraz pána poslanca a predsedu výboru pre zdravotníctvo, aby predložil návrh uznesenia k prerokovávanému bodu, ktorým je

    Petícia vyhlásená Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek,

    ktorý prerokovávame ako tlač 383.

    Poprosím pána predsedu Novotného, aby predložil návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy, v ktorom sa píše, že Národná rada konštatuje, že petícia spĺňa všetky náležitosti a ustanovenia, ktoré spĺňať má, že Národná rada berie na vedomie Petíciu vyhlásenú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a že Národná rada žiada vládu dôsledne plniť úlohy uvedené v časti B uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 386/2011.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, tak ako ho predložil pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 143 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 405, v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pretože v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, prosím, dajte preto hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 68 proti.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. augusta 2011 a gestorskému výboru do 31. augusta 2011.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty, v ktorých majú určené výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby Národnej rade predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 406.

    Vládny návrh zákona prerokovávame v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pani predsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 57 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať, že návrh zákona sa prideľuje ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo a aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore, t. j. vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby bol prerokovaný do 31. augusta 2011. Dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú výbory a gestorský výbor návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 64 sa zdržalo.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Goliana, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o tabakových výrobkoch,

    ktorý Národná rada prerokováva v prvom čítaní.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 76 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú výbory a gestorský výbor návrh prerokovať, Národnej rade predložiť stanovisko k návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za návrh, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte poprosím pána poslanca Fecka, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci, ale nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 64 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný návrh je pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie na rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre...

  • Ruch v sále.

  • ... pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky prerokované body programu schôdze Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pred ďalším pokračovaním rokovania vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rozprave k príslušnému prerokovávanému návrhu zákona, do ktorej sa ako písomne prihlásený poslanec prihlásil pán poslanec Záhumenský. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby sme zachovali dôstojnosť v rokovacej sále, zaujali svoje určené miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    ktorý z poverenia vlády prekladá na prerokovanie Národnej rade pán minister pôdohospodárstva.

    Do rozpravy sa prihlásil k tomuto bodu programu pán poslanec Záhumenský, ktorému udeľujem slovo. A prosím ho, aby uviedol dôvody, ktoré ho viedli k vystúpeniu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Galbavý.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale áno, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Pellegrini, Ondrej Matej.

  • Ešte pár ich vymenujte, ešte ich tu niekoľko zostalo.

  • Pán poslanec Šebej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, do Národnej rady bol v expresnom tempe predložený vládny návrh zákona o šľachtení a plemenitbe. Preto hovorím o expresnom tempe, lebo čas od jeho zrodu na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka až do jeho predloženia do Národnej rady bol skutočne expresný.

    Šľachtenie a plemenitba hospodárskych zvierat sú jedným zo základných nástrojov zvyšovania úžitkovosti zvierat a kvality živočíšnych produktov. Bez kvalitného genofondu nie je možné ďalšie napredovanie a zvyšovanie konkurencieschopnosti v chove hospodárskych zvierat. Je však otázkou, či práve zvyšovanie konkurencieschopnosti je jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva, pretože kroky a opatrenia, ktoré ministerstvo robí, nás o tomto nepresviedčajú. Permanentné zlepšovanie genetického potenciálu je možné len využívaním racionálnych šľachtiteľských programov opierajúcich sa o precíznu a dôsledne vykonávanú kontrolu úžitkovosti, ktorá musí vychádzať aj v ďalších rokoch z produkčného zamerania. V rámci poľnohospodárstva Slovenskej republiky je potrebné zvýšenie konkurencieschopnosti chovu hospodárskych zvierat. Jeho ekonomická úspešnosť je podmienená aj aplikáciou najmodernejších metód v procese šľachtenia a plemenitby.

    Genetické hodnotenie a následne určovanie plemenných hodnôt pri tých jedincoch, ktoré sú zaraďované do plemenitby, je základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov, a teda, najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat. Aj v dôsledku neustále sa rozširujúceho trhu v oblasti genetického materiálu vo svetovej populácii sa vyžadujú stále presnejšie výsledky genetického hodnotenia s dôrazom na rozdielnosti populácií a príslušných podmienok chovateľského prostredia jednotlivých krajín.

    Podmienky pre správny výkon daných činností od roku 1998 upravuje zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorého novelu teraz prerokovávame. Je preto priam zarážajúce, aký postup pri novele tohto zákona zvolil z pohľadu jeho významu a dlhodobej histórie predmetných činností na slovenského tvorca čiže predkladateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Už skutočnosť, že štandardne neprebehlo rezortné pripomienkové konanie, napovedá, že od počiatku sa jednalo o veľmi účelovú novelu s cieľom priniesť zmeny, ktoré znefunkčnia a následne zlikvidujú celý proces šľachtenia a plemenitby na Slovensku. Z uvedeného vyplýva, že v procese prípravy novely zákona nebola oslovená ani jedna organizácia, ktorej sa daný zákon bezprostredne týka. Táto skutočnosť sa následne odrazila aj na samotnej kvalite predkladanej novely. Účelovosť tejto novely potvrdzuje aj fakt, že súčasne bol otvorený aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona č. 92/1991 Zb.

    Dňa 20. mája 2011 bola predložená daná novela prostredníctvom portálu právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Proces pripomienkového konania trval len 10 dní do 30. mája 2011, skutočne expresne krátky čas. A nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa tento zákon v tak rozsiahlej novele, ako je predložený, posudzoval v skrátenom konaní bez možnosti, aby sa relevantné inštitúcie a organizácie, ktorých sa tento zákon týka mohli, k nemu vyjadriť.

    Kvalitu predkladanej novely dokumentuje celkovo 420 pripomienok, opakujem, 420 pripomienok, z toho 39 zásadných. Mnohé pripomienky sa opakujú, čo len potvrdzuje ich opodstatnenosť. Pripomienky v rozsahu 57 strán sú pritom rozsiahlejšie ako samotná novela. Je pozitívne, že predkladaná novela vo svojej nekvalite nebola ľahostajná ani jednej organizácii, ktorej sa daný zákon týka. V pripomienkovom konaní, žiaľ, museli svoje stanoviská vyjadriť len ako verejnosť. Aj táto skutočnosť nastoľuje otázku, či by zo strany ministerstva naozaj nebolo vhodné prehodnotiť svoj súčasný postup pri tvorbe nových zákonov alebo ich noviel.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Legislatívny proces na tomto ministerstve mal v minulosti vždy svoju patričnú odbornú úroveň a jeho súčasťou v procese prípravy bola tiež široká odborná verejnosť. V prípade predkladanej novely konštatujeme, že počet neakceptovaných pripomienok je 196. Z toho zásadných neakceptovaných pripomienok predovšetkým zo strany odbornej verejnosti je 20.

    Odbor aproximácie práva sekcie legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach zásadným spôsobom zhodnotil kvalitu predkladanej novely nasledovne. V súlade s ustanovenou legislatívnou praxou a legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky odporúča predložiť návrh nového zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, nie iba jeho novelizáciu. Čiže tento úrad odporúča predložiť úplne nový zákon vo vzťahu k tej rozsiahlej novele, ktorá je predložená. V súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa má v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy robiť novelizácia právneho predpisu najmä vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu. Vzhľadom na to, že predložený návrh má 53 novelizačných bodov a samotný zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat má iba 34 paragrafov, požiadavka menších zmien nie je podľa názoru odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy naplnená.

    Predkladaná novela aj na základe uvedenej pripomienky svojím obsahom reálne na Slovensku vnáša obavy hospodárskych strát a vo svojej podstate ohrozuje výkon v nasledovných oblastiach. Sú to výkon kontroly úžitkovosti, prenos kompetencií na organizáciu bez odbornej a technickej a personálnej predispozície. Uvažuje sa o tom, že sa kontrola úžitkovosti prevedie na Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre. Táto inštitúcia nikdy kontroly úžitkovosti nerobila, nie je ani personálne, ani technicky, ani inak vybavená. A teda nie je žiadnym spôsobom možné očakávať garanciu, že výkon kontroly úžitkovosti bude na požadovanej kvalitatívnej úrovni.

    Ohrozenie národných a medzinárodných záväzkov Slovenska v danej oblasti. Plemenárske služby Slovenskej republiky sú dnes členom štyroch svetových medzinárodných organizácia, kde zastupujú Slovenskú republiku veľmi úspešne, o čom svedčia aj získané certifikáty kvality. V roku 1994 sme sa stali členom Medzinárodnej organizácie pre kontrolu zvierat (ICAR). Plemenárske služby sa v roku 1995 stali členom Medzinárodnej organizácie pre genetické hodnotenie býkov (INTERBULL). Plemenárske služby v roku 1996 sa stali členom Medzinárodnej spoločnosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galbavý, rokujeme ešte, neodchádzajte.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • ... pre genetiku zvierat (ISAC) a taktiež v roku 1996 sa zapojili do medzinárodného hodnotenia laboratórií na rozbor mlieka CECA-LAIT. Ak zrušíme plemenárske služby Slovenskej republiky a tieto certifikáty automaticky neprejdú na nástupcu, to znamená Centrum výskumu živočíšnej výroby, a Slovensko bude musieť znovu požiadať o certifikáciu, nastane tam určité vákuum neuznávania výsledkov. A budú sa musieť tak vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby sme certifikáty znovu obhájili a získali. Z členstva v týchto organizáciách vyplýva, že pre Slovensko aj záväzky, pokiaľ sa nechceme vrátiť v oblasti plemenárstva na začiatok a patriť medzi rozvojové krajiny, bude potrebné naďalej plniť.

    Významné postavenie Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, v medzinárodnej oblasti je deklarované aj tým, že za posledné tri roky sme získali od organizácie ICAR ako jedna z mála krajín na svete štyri certifikáty kvality, a to za mliekovú kontrolu úžitkovosti, mäsovú kontrolu úžitkovosti, kontrolu úžitkovosti mlieka oviec a laboratórium genetiky. Získanie takéhoto ocenenia potvrdzuje poskytovanie objektívnych a kvalitných služieb našich chovateľov. Dnes nám daný stav chovateľsky najvyspelejšie krajiny sveta závidia. Úroveň kontroly úžitkovosti týmto radí Slovensko medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

    Pozrime sa, aké sú možné riziká z takejto transformácie Plemenárskych služieb. Plemenárske služby v podstate vykonávajú dve základné činnosti. Jedna z nich sa týka centrálneho registra zvierat, kde sa uvažuje, že sa presunie táto činnosť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. V podstate dá sa s tým súhlasiť, je to politické rozhodnutie. Ak takéto rozhodnutie je, nie je s tým problém. Problém ale je s presunom kontroly úžitkovosti na ústav, ktorý s tým nemá absolútne žiadne skúsenosti a žiadne predpoklady na to, aby takúto činnosť mohol vykonávať. A problém je aj, že to neprináša ani ekonomické zhodnotenie, prináša to dokonca stratu aj v oblasti odstupného pre zamestnancov, pričom všetci budú musieť byť prepustení k určitému dátumu. A potom zostáva otázka, čo je príčina toho, že sa takto rýchlo pripraví novela, tak rozsiahla novela, ktorá je rozsiahlejšia, ako by bol nový zákon, a čo sú vlastne dôvody toho, pretože takýmto expresným tempom v skrátenom konaní sa skráti medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som nezaregistroval žiadny taký nejaký moment, ktorý by nás nútil k takémuto konaniu. Zánikom štátneho podniku Plemenárske služby by vznikli problémy v oblastiach ako strata samostatnosti a nestrannosti kontroly, vo svete je obvyklé, že kontrolu úžitkovosti vykonávajú organizácie, ktoré nemajú inú činnosť, nie sú to ani veterinári, ani výskumné ústavy, kontrola úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, zásadné ohrozenie a znefunkčnenie manažérskej práce takmer 1 400 chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku, nefunkčnosť napĺňania dát z oblasti kontroly úžitkovosti do plemenných kníh chovateľských zväzov, aj pokiaľ ide o šesť ďalších organizácií, ktorých existencia by bola ohrozená, ohrozené národné a medzinárodné genetické hodnotenia zvierat, využívanie výsledkov kontroly úžitkovosti veterinárnymi lekármi, výživárskymi firmami pre prospech chovateľa, dáta poskytované inseminačným spoločnostiam, efektívne spracovanie výsledkov na jednom mieste, stratenie nezávislosti a objektivity pre získanie a spracovanie dát u zhruba 1200 chovateľov, stratenie ekonomickej efektívnosti a zvýšenie nákladov pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie, náväznosť prác vedy a výskumu na výsledky kontrol úžitkovosti a dedičnosti a ich výstupy následne poskytované chovateľom a v neposlednom rade liberalizovanie trhu a otvorenie trhu s genetickým materiálom s inseminačnými dávkami a embryami pre celý svet.

    Je všeobecne známe, že aj taká vyspelá krajina, ako je Nemecko, si svojím spôsobom chráni svoj vnútorný trh, aby nemohol kdekto predávať na tomto trhu inseminačné dávky. V krátkosti to vysvetlím. V súčasne platnom znení zákona je uvedená podmienka, že ten, kto chce predávať na Slovensku inseminačné dávky a embryá, musí zároveň aj vykonávať šľachtenie a prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu. Na Slovensku máme dve slovenské šľachtiteľské stanice, ktoré vykonávajú šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Ak podľa návrhu zákona vypadne táto podmienka, že ten, kto chce predávať na slovenskom trhu inseminačné dávky, nemusí prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu, tak medzinárodné, veľké nadnárodné firmy zlikvidujú slovenských distributérov. A tu nelobujem za slovenských distributérov, ale za slovenských poľnohospodárov a najmä chovateľov, pretože tým, že je brána na slovenský trh svojím spôsobom privretá, tak všetky svetové spoločnosti musia ísť na slovenský trh cez tieto dve brány. A keďže musia ísť cez tieto dve brány, tak je možné vyjednať nižšie ceny za ponúkanú genetiku. Skutočnosť je tá, že na Slovensku sa ponúkajú inseminačné dávky o 30 % lacnejšie ako v Českej republike. V Českej republike je tento trh liberalizovaný. Nastúpili tam veľké spoločnosti, najmä holandská spoločnosť Holland Genetics, dneska CRV. A tie isté dávky od amerických producentov alebo holandských producentov sú o 30 % pre chovateľov drahšie ako pre našich chovateľov. Ak otvoríme tento trh, poškodíme slovenských chovateľov, poškodíme ich záujmy a zhoršíme ekonomiku aj tak slabých výsledkov najmä v oblasti chovu hovädzieho dobytka.

    Aké sú s tým spojené náklady. Sú na úrovni národnej tri akreditácie, medzinárodnej štyri certifikáty kvality. Úrovne prinesú výrazné ekonomické zaťaženie. Celkovo ide asi o 13 000 až 14 000 eur. Z časového hľadiska predstavujú straty akreditácií minimálne šesťmesačné obdobie. Softvér Plemenárskych služieb využíva v rámci pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýhodnenú zmluvu s Microsoftom, dochádza tak k úspore asi 260 000 eur bez DPH. V prípade ich prechodu na príspevkovú organizáciu, zaťaženie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja príspevok by musel byť na úrovni minimálne 50 %, to znamená navýšenie zo súčasne uvažovaných 1,2 mil. eur asi na 2 mil. čiže nárast asi o 800 000 eur. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov aktuálne sa tam uvažuje o 100 a viac zamestnancoch. Potom je potrebné počítať so sumou odstupného na úrovni 270 000 eur v prípade trojmesačného odstupného. A ak sa bude vychádzať zo súčasnej platnej kolektívnej zmluvy, kde je zakomponované šesťmesačné odstupné, ide o 540 000 eur. Otázka potom stojí, kde je motív takéhoto konania, pokiaľ to neprináša ani úsporu, naopak, to ešte zhoršuje verejné financie v štátnom rozpočte. Uvažuje sa pravdepodobne, že centrálna evidencia bude na Plemenárskych službách do 30. septembra, keďže zmluva podpísaná s ministerstvom pôdohospodárstva je do tohto termínu a pravdepodobne 20 alebo x ľudí odíde s odstupným, ktorí sa na druhý deň zamestnajú v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. To znamená, že vyplatíme im odstupné, keďže zákon neumožňuje, aby prešli bez odstupného do ďalšej štátnej alebo príspevkovej a rozpočtovej organizácii, tak celé to odstupné je vlastne strata, ktorá je s tým spojená. A títo zamestnanci budú musieť prejsť výberovým konaním. To znamená, že možno tam budú prijatí tí zamestnanci, možno tam budú prijatí iní zamestnanci. Ale neviem, či na slovenskom trhu je dosť ľudí, ktorí sú schopní odborne zastrešiť centrálny register hospodárskych zvierat tak, aby tam nenastal chaos, keďže v centrálnom registri je zaregistrovaných viac ako 31 000 fariem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, môžem vás na chvíľočku prerušiť?

  • Chcel by som z tohto miesta poprosiť predovšetkým prítomné dámy, nefunguje klimatizácia, je tu naozaj veľmi teplo, už sme sa o to pokúšali viackrát, či by bol problém, keby si páni, ktorí to potrebujú, dali dole saká.

  • Súhlasná reakcia poslankýň.

  • Ďakujeme za porozumenie.

    Nech sa páči pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Áno, nebol by s tým problém. Že?

  • Smiech v sále.

  • Otázka bola, či bol by s tým problém? Odpoveď bola, že áno.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže nebol by s tým problém.

    Ďalším problémom a možno aj dôvodom, prečo pristupujeme k takejto rozsiahlej novelizácii, sú nehnuteľnosti. Keďže nie je úplne známe, akým spôsobom sa zrušia Plemenárske služby, pravdepodobne rozhodnutím ministra o zrušení podniku bez likvidácie preto je potrebné otvoriť aj zákon o štátnom podniku, aby sa upravil tak, aby nehnuteľnosti, ktoré sú dneska v štátnom podniku, mohli prejsť na rozpočtové a príspevkové organizácie, čo dnes zákon neumožňuje. To znamená, že otázka ostane, čo sa udeje s 21 budovami, ktoré sú súčasne vo vlastníctve Plemenárskych služieb, a či to práve nie je táto príčina takejto expresnej novelizácie, takej rozsiahlej novelizácie a likvidácie Plemenárskych služieb. Hodnota týchto nehnuteľností podľa ocenenia je 8,5 mil. eur. Ja som dostal informácie, že niektorí si už chodia obzerať niektoré budovy Plemenárskych služieb, či by tam bol dobrý hospic alebo nejaký penzión, alebo niečo podobné. Tak uvidíme, aký to bude mať a nadobudne rozmer, ak sa takáto transformácia udeje.

    Pri rešpektovaní autority kontroly úžitkovosti na národnej a medzinárodnej úrovni od roku 1925 by neodborný a nezodpovedný zásah do jej kompetenčného a kontinuálneho pokračovania znamenal nielen odborne faux pas, to si nedovolila ani totalita, ale aj nekultúrny zásah do kultúry výkonu ušľachtilej a medzinárodnej činnosti. Toto je citát profesora Jozefa Bullu, ktorý to predniesol na jednej konferencii, je to odborník na kontrolu úžitkovosti.

    Preto mi dovoľte záverom vzhľadom na neodbornosť, nesúrodosť a účelovosť predloženej novely predložiť procedurálny návrh, aby buď sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie alebo aby predkladateľ vypracoval nový zákon o šľachtení a plemenitbe, ktorý by prešiel normálnym legislatívnym procesom tak, aby tam boli primerané dlhé lehoty a aby sa všetky zainteresované inštitúcie mohli k nemu vyjadriť, aby bola diskusia o daných pozmeňujúcich návrhoch a pripomienkach k tomuto zákonu.

    Dovoľte mi, ctené dámy a páni, uzavrieť moje vystúpenie citátom, myšlienkou nestora česko-slovenskej zootechniky profesora doktora Josefa Taufera, k myšlienke ktorého sa hrdo hlási aj generácia odborníkov v oblasti šľachtenia a plemenitby: „Bez kontroly úžitkovosti nemôže byť realizovaný žiadny šľachtiteľský proces, bez kontroly úžitkovosti hynie každé kultúrne plemeno.“ Obávam sa, že ak takáto novela zákona prejde, tak je to koniec kontroly úžitkovosti na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, rozumel som tomu tak, že ste dali v zmysle sedemdesiattrojky procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Čiže to je tam ods. 3 písm. a). Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem.

    Pán poslanec bol prihlásený do rozpravy písomne a teraz sa pýtam, kto sa chce k tejto problematike prihlásiť do rozpravy ústnou formou. Nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či ako navrhovateľ chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, nech sa páči. Je to záverečné slovo pána ministra po uzatvorení rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vo vašom vystúpení ste uviedli niekoľkokrát, aby sme uviedli dôvod, prečo sa táto novela robí. Jednoducho je to preto, lebo sme po našich predchodcoch našli kasu prázdnu.

    Ja chápem vašu vehementnú obhajobu tých dvoch spoločností, ktoré sa zaoberajú touto problematikou na území Slovenskej republiky, ale nechápem, prečo štát má platiť vykonávanie analýz v kontrole úžitkovosti, ktoré nikdy v živote na nič nevyužil, pretože sú to len údaje, ktoré slúžia týmto dvom komerčným spoločnostiam, ktoré majú vysoké zisky, a takýmto mechanizmom dostávali ďalšie a ďalšie peniaze.

    Z kontroly úžitkovosti, že koľko obsahuje bielkovín mlieko, nikdy žiadny údaj pre plánovanie alebo pre čokoľvek na ministerstve odjakživa nebol využitý. Ale ja chápem vašu snahu. Však je to bývalý váš štátny tajomník jeden, ktorý je v tom vehementne zapojený. A on teraz tu nesedí. Takže musíte to obhajovať asi vy, lebo z kolegiality to treba urobiť. Ale v každom prípade musím povedať, že v prípade kontroly úžitkovosti, pokiaľ to nebude vykonávať štát, tak som presvedčený a som aj uistený zo strany jednotlivých zväzov, že zväzy majú záujem sa zapojiť do toho a vykonávať práve kontrolu úžitkovosti a riešiť problémy a požiadavky tých chovateľov, ktorí pracujú v tomto programe. Ale to je ich osobná angažovanosť a záujem. Ja nevidím najmenší dôvod, prečo sa v tejto oblasti má angažovať štát, pretože to je súkromný biznis, z ktorého štát nemá nič, len leje tam peniaze daňových poplatníkov.

    Naviac. Čo budeme robiť s budovami? No nehnuteľnosti, ktoré nie sú potrebné pre výkon štátnej správy a štátnej činnosti, tie sa predajú. Nebudeme ich udržiavať. To, čo potrebujeme z tohto štátneho podniku, je Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, ktorá bola financovaná z veľkej časti aj z prostriedkov Európskej únie. Áno, toto chceme riešiť, aby to prešlo do kompetencie a pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, pretože riešiť chceme to tam, aj Plemenársku inšpekciu, ale len ako efektívne a účelné riešenie, žiadne iné. A chápem, že toto vnímanie je pre vás tak trošku vzdialené, ale my neriešime záujem súkromných spoločností, ale záujem tejto krajiny a daňových poplatníkov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 376, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 379.

    Vítam na rokovaní Národnej rady ministra hospodárstva pána Juraja Miškova a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky zabezpečuje transpozíciu smernice Rady 2009/71/Euratom z 25 júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je okrem nutnosti dôslednej transpozície uvedenej smernice aj potreba zakotvenia požiadaviek expertnej skupiny WENRA, ktorá združuje dozorné orgány nad jadrovou bezpečnosťou členských krajín Európskej únie a Švajčiarska, ako aj potreba čiastočnej úpravy pôvodného zákona v oblasti nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike a zároveň zmena prístupu k dokumentácii, ktorú atómový zákon označuje ako citlivú dokumentáciu.

    Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien. Ustanovuje záväzné rámcové pravidlá jadrovej bezpečnosti najmä v organizačnej, infraštrukturálnej a inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a upevňuje postavenie dozorného orgánu, preberá požiadavky skupiny WENRA, ktoré smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov, požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú následne predmetom úpravy vyhlášok Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Zároveň nanovo ustanovuje niektoré požiadavky, ktoré vyplývajú z postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi v Slovenskej republike a obmedzuje prístup k materiálom, ktoré atómový zákon označuje ako citlivú dokumentáciu, a to tým, že sa taxatívne vymedzuje dokumentácia, ktorú Úrad jadrového dozoru považuje za natoľko dôležitú, že by jej zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácií v nej obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností ohrozujúcich všeobecnú bezpečnosť obyvateľstva.

    Okrem uvedených ťažiskových oblastí Úrad jadrového dozoru predloženým vládnym návrhom zákona realizuje aj nevyhnutné legislatívnotechnické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou týchto ťažiskových oblastí.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. mája 2011 č. 379 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neevidujem ani ústnou formu prihláseného pána poslanca, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 327 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 327a.

    Opätovne prosím pána ministra Miškova, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, ktorého cieľom je vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory vytvárania nových investícií a vytvárania nových pracovných miest na trvalo udržateľnom základe s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj na transparentnosť poskytovania investičnej pomoci.

    V tejto súvislosti predložený návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci, spresňuje a administratívne zjednodušuje schvaľovací proces, upravuje spôsob a postup schvaľovania zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov štátnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci.

    Podmienky a limity pri poskytovaní investičnej pomoci upravuje predložený návrh zákona diferencovane, podľa odvetvia a regiónu tak, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle.

    Navrhovaná právna úprava zosúlaďuje návrh zákona so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v oblasti cestovného ruchu. Medzi poskytovateľov investičnej pomoci sa dopĺňa Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ak ide o poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.

    S cieľom vytvoriť podmienky na to, aby pravidlá na poskytovanie investičnej pomoci mohli pružne reagovať na vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, maximálnu intenzitu investičnej pomoci, výšku investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch, podľa jednotlivých regiónov, následne ustanoví nariadenie vlády.

    Navrhovaná právna úprava predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike, vytvára predpoklady na oživenie hospodárstva, aktívnu politiku zamestnanosti a prispeje tak k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o investičnej pomoci, ktorý máme pod tlačou 327, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.

    Národná rada predmetný návrh zákona pridelila ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory návrh zákona prerokovali v určenej lehote a návrh zákona odporúčajú Národnej rade schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v bode III tejto spoločnej správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 14 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru z 23. júna.

    Súčasne ma výbor uznesením poveril ako spravodajcu predložiť aj návrhy podľa § 81, 83, 84, 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán minister, pán podpredseda Národnej rady, skončil som a poprosím otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Evidujem pána poslanca Martina Chrena ako jediného prihláseného do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo v rozprave má pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, o výhodách a prínosoch tejto novely zákona som hovoril už v prvom čítaní, návrh zákona jednoznačne stransparentňuje a sprehľadňuje podmienky prideľovania investičnej pomoci na Slovensku. Rád by som však v rámci rozpravy predložil pozmeňujúci návrh, ktorý ešte ďalej podľa môjho názoru vylepšuje uvedenú novelu zákona.

    Pozmeňujúci návrh je zameraný na zjednodušenie spôsobu čerpania daňovej úľavy pre tých investorov, ktorým bude daňová úľava ako motivačný nástroj schválená. A zároveň dosahujú vysoké vlastné imanie, čím sa sťažuje podľa existujúceho vzorca čerpanie daňovej úľavy pre takéto podniky.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, je v nasledujúcom znení.

    K článku II.

    Po prvé. Doterajší bod 1 znie: „V § 30a odsek 2 znie: „Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí a) koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel 1. oprávnených nákladov120b), na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu120a), najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci120c), do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani, 2. súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu120c), a oprávnených nákladov uvedených v prvom bode, alebo b) koeficientom vo výške 0,8.“.“ Nová poznámka pod čiarou k odkazu 120c znie: “§ 10 ods. 4 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení zákona č. .../2011 Z. z.“

    Odôvodnenie. Doterajší postup výpočtu úľavy na dani sa v záujme zatraktívnenia podnikateľského prostredia rozširuje o ďalší postup, keď pomerná časť základu dane bude predstavovať 80 % základu dane.

    Po druhé. Za doterajší bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: „§ 30a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Daňovníkom vybraný postup výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2 je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.“.“

    Odôvodnenie. Daňovník uplatňujúci úľavu na dani má s účinnosťou od 1. augusta 2011 možnosť výberu jedného z dvoch postupov výpočtu úľavy na dani, pričom vybraný postup musí použiť aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

    Doterajší bod 4. sa označuje ako bod 5.

    Po tretie. V bode 5 (doterajší bod 4) sa § 52k dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 32a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od 1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 31. júli 2011.“

    Odôvodnenie. Zavádza sa alternatívny postup výpočtu úľavy na dani, ktorý sa vzťahuje len na daňovníka, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 31. júli 2011.

    Ctené kolegyne, ctení kolegovia, opäť, predmetom a podstatou tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zatraktívniť možnosť čerpania daňových úľav, ktoré by mali byť v blízkej budúcnosti jediným nástrojom, ktorým bude štát podporovať domáce i zahraničné investície, najmä investície do menej rozvinutých regiónov, v súlade s vládou predloženou novelou.

    Rád by som ctených kolegov ubezpečil, že tento pozmeňujúci návrh bol odkonzultovaný aj s ministerstvom financií a má jeho súhlas.

    A zároveň by som na záver chcel poďakovať všetkým kolegom vrátane predsedu hospodárskeho výboru, s ktorým som ho konzultoval, ktorí pomohli so spracovaním tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem. Pretože on bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať v záverečnej reči stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem za ministerstvo hospodárstva len povedať, že súhlasím s predloženým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Chrena. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 372 a spoločnú správu ste dostali pod č. 372a. Opäť prosím pána ministra hospodárstva Juraja Miškova, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a Kórejskou republikou na strane druhej.

    Návrh predkladám ako iniciatívny materiál, ktorým si Slovenská republika plní medzinárodný záväzok vyplývajúci z jej členstva v Európskej únii.

    Ide o preferenčnú dohodu, ktorá bola vypracovaná v súlade s negociačným mandátom schváleným Radou Európskej únie, ako aj odporúčaniami Európskeho parlamentu.

    Uzavretie tejto komplexnej obchodnej dohody vytvára pre Európu nové odbytiská na ázijskom kľúčovom trhu, ako aj priestor pre stimuláciu investícií, hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest.

    V dôsledku uplatňovania dohody by mal vzájomný obchodný obrat s Kóreou vzrásť približne o 20 %, čo predstavuje potenciál pre následné zvýšenie zamestnanosti a rast hrubého domáceho produktu aj na Slovensku.

    Vzhľadom na našu prioritnú orientáciu, ktorou je automobilový priemysel, oceňujem tiež dôležitý záväzok kórejskej strany eliminovať netarifné prekážky v oblasti harmonizácie technických noriem, palubnej diagnostiky a emisií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že zástupcovia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky počas rokovaní s Kóreou presadzovali národné záujmy Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu ku kľúčovým odvetviam nášho priemyslu s dôrazom na automobilový sektor, elektrotechniku a oceliarstvo. Oficiálny podpis dohody sa uskutočnil 6. októbra 2010 v Bruseli. Za Slovenskú republiku ju s výhradou ratifikácie podpísal minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda. Európsky parlament 16. a 17. februára 2011 dohodu prerokoval a schválil počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Dohoda sa začne predbežne vykonávať od 1. júla 2011.

    Predložený návrh je zmiešanou medzinárodnou úniovou zmluvou prezidentskej povahy a je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami, ako aj medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky a má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Igora Matoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. mája pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Návrh tejto zmluvy bol prerokovaný vo všetkých týchto výboroch s tým, že všetky výbory odporučili predmetnú medzinárodnú zmluvu schváliť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Napriek tomu, že ste mi neodporučili otvoriť rozpravu k tomuto bodu, otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 305 a spoločná správa výborov vám prišla pod č. 305a.

    Vítam na rokovaní 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Jána Figeľa a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Ako spravodajca je určený pán poslanec Alojz Přidal, ktorého žiadam, aby sa pripravil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, just in time funguje, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala 23. marca a prijala ho svojím uznesením č. 206 z tohto roku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský prerokoval vládny návrh tohto zákona 16. júna a odporúčal ho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Týmto návrhom zákona sa zavádza nová skutková podstata priestupku. Určuje sa výška pokuty v blokovom konaní, ako aj v správnom konaní za toto porušenie a znižuje sa výška pokút v blokovom konaní o takmer 58 % a o 51 % pri prejednávaní priestupku obvodným úradom pre dopravu za všetky doterajšie priestupky okrem priestupku, keď vodič nezadá údaje alebo zadá údaje neúplné, resp. klamlivé do palubnej jednotky alebo tieto údaje nesprístupní správcovi výberu mýta alebo ním poverenej osobe. Za tento priestupok naďalej zostáva pokuta vo výške 120 eur v blokovom konaní a 160 eur v správnom konaní.

    Návrh zákona bude mať svojím spôsobom negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na obyvateľstvo, na zamestnanosť, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Dovolím si vás preto požiadať o podporu pri prerokúvaní tohto predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2011 č. 423 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna č. 202, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením zo 14. júna 2011 č. 194 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením zo 16. júna č. 141.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplynulo 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Nebudem ich všetky čítať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1, 3 a 5 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 2 a 4 spoločne s odporúčaním neschváliť ich a o bode 6 samostatne s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Evidujem pána poslanca Ľubomíra Vážneho ako jediného prihláseného do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Ľubomír Vážny. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, tento predložený návrh zákona o elektronickom výbere mýta je pre mňa doslova výsmechom práce ministerstva, pretože viac ako rok ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na mýte okrem negatívnej propagandy toho, čo sme urobili my, neurobilo nič. Dodnes manažment ministerstva podľa môjho názoru nemá predstavu o zložitosti a komplexnosti tohto projektu. A ak sa hocikto opýta podľa môjho názoru manažmentu, z akých podnoží sa skladá vlastne tento obrovský a komplexný projekt , môj názor je, že nebudú vedieť reagovať. Dodnes im nič nehovoria fázy výstavby a prevádzky tohto mýta. Podľa mňa nepoznajú, čo je to predpis mýta z identifikácie prejazdu vozidiel, diaľkový prenos, procesy ratingu mýtnych udalostí, generovanie mýtnych transakcií, výber mýta, procesy s mýtom, zúčtovacie centrum, distribúcia správy a údržby palubných jednotiek, vynucovanie, enforcement, procesy výmeny a inovácie zastaraných technických zariadení. Čiže ten proces je ozaj veľmi, veľmi komplexný.

    A čo je zarážajúce pre mňa, je, že po roku si dovolí rezort dopravy v súčasnosti tvrdiť, že, a citujem, naprávajú chyby nastavenia systému predchádzajúcou vládou. Dodnes ste napravili iba to, že navrhujete z toho celého komplexu jediné chabé riešenie. A to je zníženie pokút. Čiže tým vlastne potvrdzujete, že ten mýtny systém je nastavený dobre. Ale takáto citácia, že naprávate chyby urobené predchádzajúcou vládou na mýte, a po roku je tu na stole iba jednoduchý návrh, hoci tých problémov je tu viacero z praxe a zo života, a po roku je tu návrh iba na zníženie pokút, tak to, si myslím, nie je až taká náprava. Naopak, si myslím, že takáto náprava spôsobí zhoršenie situácie v elektronickom mýtnom systéme.

    Ale, povedzme, si teda konkrétne, čo napráva súčasný rezort dopravy týmto svojím návrhom a ako sa tieto chyby vlastne naprávajú. Ja chcem tie chyby spochybniť a uvediem pár príkladov. V roku 2009 keď nákladné vozidlá platili za použitie diaľnic nálepkou, bolo summa summarum 20 000 priestupkov za porušenie prejazdu spoplatnenou infraštruktúrou. A pokuta v správnom konaní bola 6 000 eur za jeden priestupok. V roku 2010 keď za použitie diaľnic a niektorých ciest musia nákladné vozidlá platiť mýtnym systémom, bolo cca 4 000 priestupkov, to znamená pokles priestupkov o 80 %, pričom je pokles pôvodnej výšky z roku 2000 v hodnote 6 000 eur na 2 665 v správnom konaní, to znamená na mieste a ten pokles pokuty až o 56 %. A teraz sa ide navrhovať pokuta znížiť ešte viac, o ďalších 50 %. Paradoxne mňa zaráža to, že v rezorte si ani nepozrú genézu nastavenia pokút a účelovo tvrdia, že pokuty sú vysoké, pričom, opakujem, v roku 2009 bolo za jedno porušenie 6 000 eur. V roku 2010, čo hodnotíme, že sú vysoké pokuty, je to 2 600 eur, pričom priestupky nám klesli o 80 %. A teraz otázka moja je: Boli tie pokuty nízke alebo sú tie pokuty príliš vysoké, keď sú o polovicu nižšie, ako boli v roku 2009? Takže môj názor je, že to tak nie je. A to, že došlo k poklesu priestupkov o 80 %, značí, že naozaj sú tie pokuty primerané a dopravcovia sa snažia vyhnúť týmto pokutám, čo je, myslím, systém dobre nastavený.

    Môj názor je, že takáto filozofia tohto zákona je zvrátená, pretože zoberiem príklad napr. v mestskej doprave, keď cestujúci v mestskej doprave platia cestovné, ale pritom vieme, že niektorí cestujú načierno, a vieme, že keď cestujú načierno, tak ešte im znížime pokuty a legalizujeme to ich čierne konanie? To je jedna moja otázka. A preto ja táto filozofia podľa môjho názoru trošku zvrátená.

    Tieto návrhy majú charakter podľa mňa viac propagandy a možno aj konsenzu s časťou protestujúcich dopravcov. A takisto ich cieľ bude značné rozbíjanie fungujúceho systému a zníženie príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti.

    Výsledok tohto zákona bude ten, že, ako som to už pred chvíľou povedal, dôjde k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia pokút, pretože tie pokuty idú dolu o polovicu. A zdá sa mi, že už sa oplatí risknúť to, že ma nechytia, a zaplatiť pokutu.

    A chcem to zdôvodniť tým, že najčastejší porušovatelia sú zahraniční dopravcovia. A dobre vieme, že v zahraničí našim dopravcom nikto nič netoleruje, prečo, pýtam sa, teda my vychádzame v ústrety, zároveň znižujeme príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti.

    Po druhé, ten negatívny dopad takéhoto návrhu zákona vidím aj v tom, že bude to zvýšenie finančných nárokov na kontroly, ktoré avizuje prevádzkovateľ mýta, keďže po znížení pokút vzniká riziko toho, čo som už som pred chvíľou, že dopravcovia sa budú vo zvýšenej miere platbám za mýto vyhýbať. A uvediem zase len príklad. Napr. za december 2010 boli evidované príjmy vo výške 1,2 mil. eur a vozidiel, ktoré jazdili po spoplatnenej infraštruktúre, nákladných vozidiel, bolo 22 900, ktoré používali spoplatnenú infraštruktúru, to znamená, že jednoduchým vydelením nám vyjde, že priemerné vozidlo v decembri zaplatilo na mýte 490 eur v tom mesiaci december a teraz keď bude pokuta 700 eur v blokovom konaní, je evidentné, že niektorí a najmä medzinárodní dopravcovia, o ktorých nám najviac ide, to risknú. A keď mám platiť teda 490 eur, tak radšej to risknem, že ma nechytia, a zaplatím pokutu 700 eur. Čiže tá pokuta je málo motivačná.

    A podľa môjho názoru vzrastie počet priestupkových konaní, vzrastie nárok na kontrolu tohto systému a znížia sa príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti. A tie sa dokonca znížia dvakrát, prvýkrát sa znížia v tom, že bude nižší výber za pokuty, a druhýkrát to bude, za to, čo hovorím ako ďalší problém tohto, že dôjde k zníženiu priamych príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti okrem pokút, keďže tým, čo som už povedal, že sa im oplatí ignorovať alebo nezaplatiť mýto, dôjde aj k priamemu zníženiu príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti.

    Keďže považujem tento návrh za dosť neprofesionálny návrh zákona a môj názor je, že účelovo škodí zabehnutému, dobre fungujúcemu mýtnemu systému, zároveň príde Národná diaľničná spoločnosť o značnú časť príjmov, ktoré veľmi potrebuje, či už na prevádzku alebo na výstavbu a údržbu diaľničnej siete, a zároveň podľa môjho názoru nič nerieši, pretože tá pokuta je naozaj primeraná, a nerobme propagandistické a ľúbivé kroky, ale udržme tú líniu v tom mýte, pre toto všetko, čo som tu zdôvodnil, dovolím si podať procedurálny návrh, aby Národná rada v zmysle § 83 rokovacieho poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Vážneho nie sú. Bol jediný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, či chce reagovať na vystúpenie v rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Niet na čo, tak možno len krátko. Tu nejde, pán poslanec Vážny, o žiadnu ľúbivosť alebo nejaké nadbiehanie komukoľvek, skôr o primeranosť, férovosť, spravodlivosť. Pokuty majú svoj zmysel a máme ich v mnohých oblastiach verejného života, ekonomiky, podnikania, dopravy, ale nemajú byť likvidačné. Zároveň sme súčasťou stredoeurópskeho priestoru. A keď sa porovnávajú tieto úrovne, tak naozaj slovenský prípad alebo príklad bol skôr výkričníkom. A ja som rád, že je tu silnejší konsenzus práve pre úpravu. Hovorí o tom aj spoločná správa z gestorského výboru, aj atmosféra v širšej spoločnosti.

    Nechcem teraz veľa hovoriť o mýte, ale je tam čo naprávať. Môžeme robiť aj školenia o tom, čo ktorá kategória alebo pojem, alebo stredisko, opatrenie, mechanizmus znamenajú, ale ubezpečujem vás, že všetky tie kroky, ktoré robíme alebo sú pripravované, tak sú o tom, aby mýto bolo spravodlivejšie, transparentnejšie, efektívnejšie. A to znamená aj príjem pre štát, resp. Národnú diaľničnú spoločnosť, ale aj konkurencieschopnosť užívateľov ciest, osobitne slovenských, aby sa našim doma darilo a, samozrejme, aj na cudzích aby to platilo.

    Takže nechcem veľmi detailne. Samozrejme, aj nová zmena prinesie situáciu, ktorú bude treba hodnotiť. A bude takto postupované. A ak by bolo treba, tak sa prijmú ďalšie opatrenia, ale táto zmena nás dáva do stredoeurópskeho obrazu. Považujem ju za primeranú, proporcionálnu a za výraz spravodlivejšieho nastavenia, nie likvidačného ale motivujúceho k disciplíne, k dodržiavaniu pravidiel, tak ako je potrebné pre podnikanie, resp. dopravu.

    Toľko, pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nepotrebuje vystúpiť na záver, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní ďalším návrhom vládneho zákona, ktorý je z dielne pána podpredsedu vlády a ministra dopravy. Je to

    vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prerokovávať ho budeme v druhom čítaní.

    Návrh má tlač 350 a spoločná správa výborov je ako tlač 350a.

    Spravodajcom je pán poslanec László Solymos, ktorého žiadam, aby sa pripravil.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala 28. apríla a prijala ho uznesením č. 286 z tohto roku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor ho prerokoval 16. júna a odporučil ho schváliť.

    Týmto predloženým návrhom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2008 pod číslom 96 z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

    Cieľom tohto návrhu a samotnej smernice je znižovať nehodovosť na pozemných komunikáciách vykonávaním posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie už v začiatočnej fáze plánovania výstavby novej pozemnej komunikácie alebo podstatné zmeny existujúcej komunikácie, to znamená v územnom konaní, taktiež vykonávanie bezpečnostného auditu v každej etape projektovania, to znamená od stavebného konania až po kolaudáciu stavby alebo teda komunikácie, a tiež vykonávanie pravidelných inšpekcií na pozemných komunikáciách, ktoré už v prevádzke sú.

    Vykonávanie týchto činností bude povinný zabezpečiť na vlastné náklady vlastník alebo správca pozemných komunikácií zaradených v TEN-T sieti, teda v transeurópskej dopravnej sieti. Vlastníci a správcovia ostatných ciest, iných alebo nižšej kategórie, majú možnosť vykonávať uvedené činnosti na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve a v správe podľa vlastného uváženia a potreby.

    Návrh zákona bude mať svojím spôsobom negatívny dopad na štátny rozpočet, môže mať negatívny dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Tento návrh zákona bude mať pozitívny, ale aj negatívny dopad na zamestnanosť, pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti, nemá dopad na životné prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona a jeho schválenie v druhom a treťom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Lászlóovi Solymosovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 350) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2011 č. 429 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborovom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 14. júna 2011 č. 193, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. júna 2011 č. 86.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 16. júna 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 23. júna 2011 č. 174. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto dávam možnosť prihlásiť sa ústnou formou do rozpravy. Evidujem do rozpravy dve prihlášky, pánov poslancov Alojza Přidala a Ľubomíra Vážneho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Alojz Přidal. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda k tlači 350.

    Vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V článku II sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:

    3. V § 6 ods. 2 sa za slová „do 3,5 t“ vkladajú slová „a dvojstopovými motorovými vozidlami kategórie M1 bez ohľadu na ich celkovú hmotnosť“.

    4. V § 6 ods. 5 druhá veta znie: „Úhrada sa platí na kalendárny rok, na mesiac alebo na desať dní bez ohľadu na počet vykonaných jázd.“.“

    Nasledujúci body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie týchto návrhov k bodu 3. Ide o precizovanie textu, keďže motorové vozidlá kategórie M1 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 350/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2009 Z. z., neplatia mýto a zároveň zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť motorového vozidla uvedenej kategórie, môže byť celková hmotnosť motorového vozidla aj vyššia ako 3,5 t.

    K bodu 4. S účinnosťou od roku 2012 dôjde k nahradeniu týždňovej diaľničnej nálepky desaťdňovou diaľničnou nálepkou. Desaťdňová diaľničná nálepka má pomôcť jednak zahraničným turistom, ktorí navštívia Slovensko, ako aj domácim motoristom, ktorí využívajú spoplatnenie diaľnice a rýchlostné cesty len príležitostne. Pri zavedení desaťdňovej diaľničnej nálepky je možné predpokladať pokles príjmu približne o 1,2 mil. eur bez DPH v porovnaní s príjmom z predaja týždňových nálepiek. Pokles príjmu vyplýva z predpokladaného zníženia predaja desaťdňovej diaľničnej nálepky zapríčineného znížením dopytu u užívateľov najmä v období letných mesiacov, nakoľko vo väčšine prípadov im namiesto dvoch týždňových nálepiek bude postačovať jedna desaťdňová nálepka. Na strane druhej je to ústretový krok voči občasným užívateľom diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý v konečnom dôsledku, som o tom presvedčený, bude mať pozitívny vplyv aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.

    A druhý bod toho pozmeňujúceho návrhu. V článku V sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem bodov 3 a 4 v článku II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012“.

    Teda ide o posunutie účinnosti tých bodov v časti jedna, 3 a 4, s účinnosťou od 1. januára 2012.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Neevidujem faktické poznámky na vaše vystúpenie, a preto dávam slovo druhému prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Ľubomír Vážny. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, čo k tomu dodať? Pri tom návrhu zákona ma akurát prekvapilo, že ministerstvo neurobilo tlačovú konferenciu k jeho uvedeniu do života, ale zrejme nie je veľmi populárne povedať, že táto vláda prichádza s pripraveným návrhom z predchádzajúceho obdobia, pričom to ma zaráža, že dodnes nebola schopná zabezpečiť to, aby v skutočnosti zrealizovala a fakticky zrealizovala prebratie smernice o riadení bezpečnosti, ktorá mala byť vykonaná ku dňu 19. 12. 2010. Je otázne, ako si plní ministerstvo svoju funkciu ohľadne implementácie európskych smerníc.

    A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem účel návrhu zákona, avšak podľa toho predloženého návrhu zákona, ktorý máme, nie je jasný systém postupu a spôsob, akým sa má audit bezpečnosti vykonávať, to znamená, že nedostatkom je chýbajúci predpis, ktorý ustanoví obsah a prílohy žiadosti o zápis do zoznamu bezpečnostných audítorov a o zápis do zoznamu vzdelávacích inštitúcií, podrobnosti o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na zápis do zoznamu bezpečnostných audítorov, obsah a rozsah a spôsob odbornej prípravy a skúšky bezpečnostného audítora, obsah a vzor osvedčenej odbornej spôsobilosti, vzor úradnej pečiatky a všetky tie náležitosti, ktoré takýto bezpečnostný audit vyžaduje, a ďalej podrobnosti o evidencii a výkonnej činnosti bezpečnostného audítora. Bez takéhoto predpisu nie je možné audit vykonávať. Napriek tomu, že sme v sklze s prebratím tejto smernice Európskeho parlamentu a Rady, aj prijatím tohto zákona nebude možné túto smernicu naplniť, keďže zo smernice vyplýva, že členské štáty majú do 19. 12. 2011 povinnosť preukázať, že systém bezpečnostných auditov funguje.

    Na mňa pôsobí takto predložený materiál naozaj ako výsmech poslancom, ktorí zrejme majú pokyn schváliť aj takto nekomplexný a nevykonateľný zákon. A bude sa nám zrejme smiať aj Európska komisia, lebo budeme ako v kocúrkove, aby rezort a vláda uspokojili Európsku komisiu, oprášili návrh zákona, opísali state v návrhu vyhlášky zo smernice, len aby bola prevzatá smernica. Avšak druhá vyhláška, ktorá má povedať, ako rieši to podstatné, čo som spomínal pred chvíľou, kto má školiť, kto má skúšať, to je systém práce, postup práce, postup zabezpečovania vykonania samotných inšpekcií, audítorov, to už nám ostáva záhadou. To znamená, splníme si úlohu voči Európskej komisii, vyhneme sa infríčmentu, ale schválime nevykonateľný zákon.

    Tu teda ostáva na zamyslenie a z tohto aj z uvedeného mi vyplýva, že Národná rada by mala dohliadnuť na to, aby vláda začala konať, aby pripravila aj ostatné chýbajúce náležitosti bezpečnostného auditu a aby to nebol iba zákon pro forma, aby sme si len neodfajkli voči Európskej komisii nejakú úlohu, ale aby sme spravili ozaj vykonateľný zákon.

    A preto navrhujem do tej doby, kým rezort dopravy nepripraví chýbajúci vykonávací predpis, bez ktorého je tento zákon nevykonateľný, bez ktorého sa nedajú urobiť bezpečnostné audity, aby Národná rada podľa § 83 rokovacieho poriadku odložila rokovanie o tomto návrhu zákona do tej doby, kým nebudú dopracované ostatné chýbajúce náležitosti, avšak minimálne do budúcej schôdze Národnej rady, aby sme to naozaj nenaťahovali, pretože tá vykonávacia vyhláška sa dá urobiť pomerne rýchlo a mala by byť súčasťou tohto návrhu zákona, pretože myslím si, že nemalo by byť pre nás dostatočné uspokojenie to, že si splníme úlohu voči Európskej komisii a schválime nevykonateľný zákon.

    Toľko k vlastnému návrhu zákona.

    Ešte pár slov, stručný komentár k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Přidala. Pred chvíľou som hovoril o tom, že znížením pokút, ktoré boli znížené o vyše 50 % z roku 2009 v roku 2010, to znamená, že ozaj k výraznému zníženiu tam došlo a znížili sa aj priestupkové konania, tým raz znížime príjmy NDS-ky. A týmto návrhom pána poslanca Přidala ich znižujeme druhýkrát.

    Zase len veľmi stručne. Ja som už aj na výbore pre hospodárstvo o tomto hovoril. Plán na rok 2011 je 39 mil. eur z DPH vybrať na známkach za osobné vozidlá. Touto zmenou zo 7-dňovej na 10-dňovú nálepku odhadujem, že Národná diaľničná spoločnosť bude mať stratu ročne cca 1,5 mil. eur, to znamená, je to skoro 5 % príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti zo známok, ktoré nie je možné nahradiť. Ja osobne som presvedčený, že argument že cestovný ruch, ktorý sa zvýši, nám to nahradí , neobstojí, pretože aktivizácia v cestovnom ruchu musí byť opretá o niečo iné, a nie o známky. Zjednodušene povedané, celý svet to pozná, že keď je atraktívny cestovný ruch, tak nie je ľúto nikomu zaplatiť známku 7-dňovú a možno dvakrát 7-dňovú, lebo pritiahnu ho tie aktivity v cestovnom ruchu. A určite nebude cestovný ruch kompenzovať tieto straty Národnej diaľničnej spoločnosti. Čiže tiež sa mi zdá tento pozmeňujúci návrh neprimeraný, pretože znižujeme Národnej diaľničnej spoločnosti príjmy a zároveň väčšina okolitých krajín zavádza práve to, aby toho vybrala čo najviac, práve majú 7-dňové, dokonca Slovinci mali 1-dňové nálepky, možno si pamätáte, a Európska komisia ich donútila do 7-dňových a my tu ideme ešte viacej povoľovať. Naopak, naším cieľom by malo byť čo najviac zabezpečiť príjmy pre Národnú diaľničnú spoločnosť, aby mohli byť určené na rozvinutie diaľničnej siete, či už na prevádzku, údržbu, tak aj na výstavbu tejto siete. Páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Přidal. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Alojz Přidal. Nech sa páči.

  • Ja som naozaj dojatý vašou starostlivosťou o Národnú diaľničnú spoločnosť a o to, ako príde o 36 mil. korún ročne. Možnože tie peniaze by nechýbali, keby sme neboli prišli o tých 6,3 mld. korún na tom predraženom mýte.

  • Pán poslanec Vážny, chcete reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Tak skúste sa vrátiť na miesto a prihlásiť sa s reakciou. Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi Vážnemu, ktorý bude reagovať na faktickú poznámkou pána poslanca Přidala.

  • Pán poslanec, prosím ťa, skús nabudúce argumentačne, lebo toto sú také nezmysly. Ja to už nemienim opakovať, ale už skončila predvolebná kampaň a mali by ste sa trochu sústrediť na odborné argumenty.

    Ale zdôrazňujem ti to, že celý mýtny proces prešiel naozaj jedenástimi námietkovými komisiami Úradu verejného obstarávania, ktoré riadilo 11 nezávislých od seba námietkových komisií nominovaných opozičným predstaviteľom (za SMK) Úradu verejného obstarávania. To znamená, že nie je možné, že tých 11 námietkových komisií vedela Národná diaľničná spoločnosť ovplyvniť alebo podplatiť. Ja neviem, čo a aké nezmysly tu konštruujete, boli 4 krajské súdy, to znamená, takisto to nie je možné.

    A skús argumentačne povedať k tej strate príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti na budúce a netoč stále tieto nezmysly, ktoré sú naozaj nie ničím podložené. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra a podpredsedu vlády, či chce reagovať na rozpravu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Možno naozaj skôr krátko, lebo tie argumenty sa opakujú a na druhej strane to nóvum zo sedem na desať dní nie je až také nové v regióne. Môžeme to vnímať a kupovať v susednom Rakúsku, ktorému sa darí, čo sa týka aj modernizácie cestnej siete, aj cestovného ruchu, lebo to spolu súvisí. Kde sú dobré cesty, tam je aj viac cestovného ruchu. Samozrejme, je to aj o službách. A tam kdesi mieri aj tento návrh, pretože, nielen tým, že dnes je ministerstvo dopravy zodpovedné aj za cestovný ruch, ale aj vychádzaním ľuďom v ústrety tak, aby možnože viac a intenzívnejšie ľudia využívali Slovensko pre návštevy a tým aby sme zvyšovali svoje príjmy. Ak to zoberieme zo starého obrázka, áno, skôr ako keby sme odkrajovali z príjmov. Ale ten iný prístup môže znamenať oveľa viac príjmov než doteraz. A práve tento model chceme rozvíjať. Nesúvisí to priamo so zákonom, ale štatistika za prvý kvartál tohto roku hovorí, že nám stúpol cestovný ruch o 7 %. V druhom kvartáli boli až majstrovstvá sveta. Chceme urobiť mnoho ďalších opatrení pre to, aby viac ľudí navštevovalo Slovensko, jazdilo cez Slovensko, prispievalo aj Slovensku na rozvoj ciest, a to aj diaľničnými známkami. Ja to vidím ako racionálny a konštruktívny návrh, ktorý znovu nás vkladá do regiónu tak, aby sme neboli obchádzaní, aby sme neboli ostrovom, ale naopak, istým centrom alebo atraktívnym priestorom aj z hľadiska dopravy.

    A k tým témam okolo mýta už veľa odznelo. Ja len potvrdzujem, že samotný tender je posudzovaný Európskou komisiou a je to komplikovaný prípad. A len toto, ak zoberieme protiargument, potvrdzuje, že nebolo to vykonávané v súlade s európskymi podmienkami. A urobíme všetko pre to, aby Slovensko znovu, príp. viac nedoplácalo na tieto rozhodnutia, pán kolega.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete reagovať na rozpravu?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Preruším rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Máte ho pod tlačou 386 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 396.

    Prosím opäť podpredsedu vlády a ministra dopravy pána Figeľa, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý na svojom rokovaní 26. mája schválila vláda Slovenskej republiky pod uznesením č. 336.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu je v súlade s procesom revitalizácie železničných spoločností znížiť počet členov Správnej rady Železníc Slovenskej republiky, a tým ušetriť verejné financie.

    Predkladaný návrh zákona predstavuje úsporu verejných financií vo výške 80 256 eur ročne, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov. Na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie návrh zákona nebude mať dopad.

    Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní, takisto s právom Európskej únie.

    Aj na základe tohto, ale aj celkového zámeru zoštíhliť najprv manažmenty, ale dodať aj viac vitality spoločnostiam na železniciach vás žiadam o podporu pri prerokovaní tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz pána poslanca Stanislava Janiša, aby splnil funkciu spravodajcu v prvom čítaní. Určil ho gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach, ktorý máme v tlači 386.

    Návrh zákona bol doručený Národnej rade v stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    A konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam Národnej rade, aby sa uzniesla v zmysle rokovacieho priadku a odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorský výbor.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

    A ešte termíny. Doporučujem, aby predložený návrh zákona prerokovali výbory v druhom čítaní do 26. augusta a v gestorskom výbore do 31. augusta tohto roku.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Ľubomír Vážny. Pán poslanec, chcem sa spýtať, máme štyri minúty alebo päť minút do konca, či to zvládneme.

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, chcem v stručnosti skomentovať tento zákon, pričom môj názor je ten, že tento návrh zákona je vyslovene postavený proti zamestnancom Železníc Slovenskej republiky. Ak si uvedomíme Správnu radu v štátnej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá je kreované osobitným zákonom, paralelu môžeme nájsť napr. v akciovej spoločnosti, kde je adekvátna náhrada správnej rady dozorná rada. A tam je tvrdá podmienka, jedna tretina členov musí byť volená zamestnancami, čím je zabezpečené, že popri akcionároch a manažmente predstavujú ďalšiu záujmovú skupinu zamestnanci, ktorí v minimálnom rozsahu dohliadajú na to, ale svojou jednou tretinou členov dozornej rady dohliadajú na to, aby boli plnené aj záujmy zamestnancov, nielen akcionárov a manažmentu. Takže tu je moja otázka: V súkromnej, v privátnej firme nemajú s tým problém, že jedna tretina správneho orgánu alebo dozornej rady musí byť volená zamestnancami, ale v štátnej, kde by sme mali byť príkladom, ideme riešiť ten absolútny nepomer, ktorý je tu navrhovaný, to znamená päť členov správnej rady, kvázi dozornej rady, len jeden člen volený zamestnancami? Čiže je tu ozaj pre mňa paradox. Toto je tá transparentnosť, ktorú ste stále prezentovali? Toto je tá spoluúčasť zamestnancov na riadení spoločnosti, ktorú ste prezentovali? A v praxi, čuduj sa svete, je ten zákon úplne odlišný. To je taký problém, aby v Správnej rade ŽSR pôsobila jedna tretina zamestnancov, keď v privátnej firme to tak musí byť? Tak toto sa mi zdá podľa mňa ozaj veľký paradox.

    Pre tých, ktorí málo sa oboznámili s týmto zákonom, chcem skonštatovať, že jediné, čo tento zákon rieši, je to, že v súčasnosti je správna rada deväťčlenná, z čoho menovaní sú šiesti ministerstvom alebo vládou a mali by to byť odborníci na dopravu, na financie, bankovníctvo, hospodárstvo, na právo a ja neviem na čo všetko a traja sú zástupcovia zamestnancov, zatiaľ čo v návrhu je päťčlenná správna rada, z čoho sú menovaní štyria vládou a jeden zástupca zamestnancov. No ďakujem pekne. Zníženie je pritom odôvodnené šetrením. Vážená koalícia, ak ste chceli šetriť, stačilo prečítať zákon a ušetriť bolo možné tým, že členstvo v správnej rade je verejnou funkciou a za jej výkon prislúcha členom správnej rady primeraná odmena, ktorej výšku určí vláda, ešte raz zdôrazňujem, ktorej výšku určí vláda. To znamená, že nebolo vôbec potrebné meniť počet členov a stačilo len to urobiť, že tu je objem, ktorý dostávalo deväť členov. Znížme ho, aby sme ušetrili, a ten istý objem rozdeľme medzi deväť členov. Samozrejme, tým dosiahneme to isté šetrenie. Ale z uvedeného mi jasne vyplýva, že sa nechcelo šetriť, ale sa chcela obmedziť právomoc zamestnancov na kontrolovaní spoločnosti. A, samozrejme, myslím si, že bolo treba znížiť ten nepríjemný tlak zástupcov zamestnancov, ktorý tu evidentne je, lebo oni zastupujú, samozrejme, svoje zamestnanecké potreby, to znamená na úkor zamestnancov, keďže ich počet zástupcov v správnej rade bol umelo obmedzený z jednej tretiny na nižší počet, to znamená z piatich členov. Podľa môjho názoru by tam mali byť od nich minimálne dvaja, aby to aspoň kopírovalo Obchodný zákonník a dozornú radu podľa Obchodného zákonníka.

    A ako som to už povedal, ak vláda chcela znížiť odmeny, tak mohla to urobiť takto v globále a znížiť tú čiastku a rozdeliť ju deviatim. A myslím, že tak by bol problém vyriešený. A nebol by vyriešený so zatrpknutosťou pre zástupcov zamestnancov, tak ako sa to tu teraz navrhuje.

    Keďže tento návrh je podľa môjho názoru zlý a bolo tu možné šetrenie dosiahnuť inými cestami aj na úkor zamestnancov a zástupcov zamestnancov, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Vážny bol jediný prihlásený do rozpravy, uzatváram rozpravu, resp. vyhlasujem ju za skončenú.

    Mám pocit, že nechce reagovať ani navrhovateľ, ani pán spravodajca, tak prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Máme 19.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady s tým, že budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. A v súlade s tým, čo sme si schválili v programe, by mal nasledovať a bude nasledovať bod 74, to znamená vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a tak ďalej. Je to tlač 345. Jeho predkladateľom je pán minister Lipšic a spravodajca pán poslanec Hladký. Po prerokovaní tohto bodu budú pokračovať body pána ministra dopravy.

    Prajem všetkým príjemný zvyšok večera a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.