• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej miestnosti, čoskoro začne 20. schôdza Národnej rady.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady. Na úvod schôdze zistím prítomnosť poslancov a prosím poslancov, aby sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 106 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať a môžeme pokračovať v rokovaní.

    Na 20. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi Péter Vörös a Anna Vitteková. Náhradníkmi budú poslanci Ivan Harman a Ľubica Rošková.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Chcem uviesť, že na konci návrhu programu sa uvádzajú materiály, ktorých prerokovanie je navrhnuté na konkrétny termín. Mnohé z týchto návrhov sú správy a materiály príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby materiály mohli uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu.

    Pýtam sa, či má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu. Dvaja poslanci.

    Nech sa páči, pán podpredseda Fico.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme ako prvý bod programu vo štvrtok prerokovali návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k posilneniu cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií. Návrh unesenia je v písomnej podobe a bol, myslím, daný k dispozícii každému členovi parlamentu.

    Pokiaľ ide o krátke odôvodnenie. Vývoj cien, inflácie na Slovensku v poslednom období je veľmi vážny a domnievame sa, že by vláda Slovenskej republiky mala k tejto problematike zaujať postoj, pretože doteraz od vlády sme nepočuli žiadne konkrétne návrhy. Preto prosím dať o tomto hlasovať.

    Ďakujem.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým by zaviazala ministra zdravotníctva, aby predložil do 30 dní Správu o rušení lôžok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a návrh opatrení na zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenskej republiky.

    Svoju požiadavku odôvodňujem. Rušenie lôžok zdravotnej starostlivosti prešlo a prichádza bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek analýzy, je nekoncepčným a nesystémovým riešením, vyvoláva obavy pacientov, obavy pacientov z dostupnosti zdravotnej starostlivosti z predlžovania čakacích listín. Prichádza zároveň s ním spolu nespokojnosť zdravotníkov a obava pacientov z kolapsu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem dať návrh, aby sme zaradili do bodu programu prerokovanie Správy o slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré predložil na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru pán minister Dzurinda do tohto výboru. Táto správa obsahuje celý rad skutočností, ktoré sú predmetom a zásadným predmetom záujmu spoločnosti. Téma je živá v médiách a aj v slovenskej verejnosti a myslím si, že by bolo veľmi korektné, keby sme tento materiál prerokovali aj v pléne s tým, že by správu uviedol pán minister zahraničných vecí a uskutočnila by sa k tomu primeraná rozprava.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, že v prípade, ak by prešiel procedurálny návrh pána podpredsedu Fica, tak hneď zaň aby sme zaradili bod, v ktorom zakážeme infláciu zákonom. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Ideme teda hlasovať o troch pozmeňujúcich, o troch doplňujúcich návrhoch. Prvý návrh je návrh podpredsedu Fica, a to vo štvrtok o deviatej ráno hlasovať o posilnení cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb, energií. Druhý návrh je návrh pána poslanca Rašiho, a to prerokovať správu o rušení lôžok. Pán Raši, bez konkrétneho časového údaju to...

  • Reakcia poslanca.

  • Do 30 dní. Aha, predložiť, tak. Takže druhý návrh je predložiť správu. A tretí návrh bol od pána poslanca Číža, a to prerokovať Správu o slovensko-maďarských vzťahoch.

    Takže ideme hlasovať. Prosím, hlasujte teraz o prvom návrhu, to je návrh podpredsedu Fica, zaradiť do bodu programu posilnenie cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov hlasovalo 68 za, 49 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Teraz, prosím, hlasujte o návrhu pána poslanca Rašiho, a to predložiť Správu o rušení lôžok. Túto správu má predložiť minister zdravotníctva do 30 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 142 poslancov hlasovalo 66 za, 10 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme tiež neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Číža prerokovať Správu o slovensko-maďarských vzťahoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 68 za, 51 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nebol schválený.

    Teraz dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prosím, prezentujte sa a hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 21 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Ruch v sále.

  • Schválili sme program 20. schôdze Národnej rady.

    Poprosím o kľud v miestnosti, páni. Chcem vás informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia nebudeme hlasovať pozajtra, vo štvrtok, o 17.00 hod. V ostatných rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať o 11.30 a o 17.00 hod.

    Ďalej by som chcel informovať, že na 20. schôdzi Národnej rady je potrebné vykonať tri voľby, a to člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ďalej Rady pre reguláciu a voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií na miesta sudcov. Navrhujem, aby sa tieto voľby konali verejne prostredníctvom hlasovacích lístkov, a to vo štvrtok 30. júna po hlasovaní o 11.30 hod. Pýtam sa, či je takýto súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Pán poslanec Paška, želáte si grémium teraz ihneď?

  • Súhlasná reakcia.

  • Takže máme teraz grémium. Pokračovať budeme nie pred 13.30 hod.

    Nech sa páči, poprosím účastníkov grémia.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium, pri schvaľovaní programu ste opäť predviedli svoju vysokú mieru arogancie. Opozícia predniesla tri návrhy na rozšírenie programu. Všetky tri sa bytostne dotýkajú životných záujmov ľudí na Slovensku. Či je to otázka zdražovania, či je to otázka zdravotníctva, či je to otázka našej zahraničnej politiky. Nechceli sme nič iné, len korektne vypočuť si informácie a vedieť zaujať k nim stanovisko.

    Ja vás žiadam, aby ste zvolali grémium, chceme hovoriť s koalíciou o priebehu tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Tak, dámy a páni, poprosím, keby ste sa mohli usadiť. Dámy a páni, poprosím, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať v schôdzi.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál je uvedený ako tlač 424.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ondrejovi Dostálovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam informáciu o prerokúvaní zákona z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 424)...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Dostál. Poprosím pána kolegu Buriana netelefonovať v tejto miestnosti. Pán poslanec Burian, prosím vás, netelefonujte. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Predseda Národnej rady pridelil vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 13. júna 2011 v časti III navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

    Určené výbory zaujali k vrátenému zákonu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením z 27. júna odporúčal Národnej rade vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o vrátenom zákone dnes a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Gestorský výbor pri rokovaní o návrhu spoločnej správy neschválil stanovisko k vrátenému zákonu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Pán poslanec Vážny, prosím vás, keby ste mohli telefonovať mimo miestnosti. Čo to robíte?

  • Smiech v sále.

  • Povedané so smiechom.

  • Gestorský výbor pri rokovaní o návrhu spoločnej správy neschválil stanovisko k vrátenému zákonu, preto svojím uznesením č. 70 poveril mňa ako spravodajcu podať túto informáciu o výsledkoch rokovania vo výboroch a navrhnúť ďalší postup.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili traja rečníci, a to pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Rafaj za kluby a pán poslanec Maďarič. Slovo má pán poslanec Čaplovič. A predtým dva procedurálne návrhy. Nie. A pán poslanec Pavlis. Tiež nie. Prosím vymazať to.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zopakovať len v krátkosti, prečo sa stotožňujem s návrhom pána prezidenta novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v uvedenom znení neschváliť. Uvediem stručne sedem konkrétnych dôvodov.

    1. Novela opäť znižuje štandardné používanie úradného jazyka na jazykovo zmiešanom území, najmä jeho používanie vo verejnom styku, teda obsahuje zúženie používania oficiálneho integračného jazyka na území, kde žije v súčasnosti 20-percentná národnostná menšina.

    2. Novela ide proti integrujúcej funkcii úradného jazyka, a tak vytvára ďalšie podmienky na území Slovenskej republiky, aby sa vytvárali mikroregióny či makroregióny odsúdené len na používanie menšinového jazyka vo verejnom styku, najmä v samosprávnom prostredí.

    3. Novela izoluje a separuje konkrétnu národnostnú menšinu a v podstate ju vytláča z integrujúcej občianskej spoločnosti. Vytvára jazykové getá, čo je v podstate diskriminujúce na jednej strane tak pre príslušníkov väčšinového národa, ako aj na druhej strane pre národnostné menšiny. Nesporne tak vytvára prostredie pre komunikáciu len v menšinovom jazyku, osobitne v maďarskom jazyku. Takto budú slovenskí občania maďarskej národnosti lepšie politicky manipulovateľní pre jednu, resp. dve politické strany, SMK a jej dieťa MOST - HÍD (smiech v sále), s nekontrolovateľným prienikom šovinistických ideológií do tohto prostredia aj zo zahraničia, a tým sa v podstate podkopáva formovanie modernej občianskej spoločnosti a umožňuje vytvárať vysnívané jednotné maďarské spoločenstvo v účelovo deklarovanej tzv. Karpatskej kotline.

    4. Novela v niektorých častiach ide aj proti obsahu úvodnej Preambuly z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, v ktorej sa konštatuje, že používanie menšinových jazykov nemôže znižovať dôležitosť a obmedzovať používanie štátneho, resp. úradného jazyka, t. j. bez ujmy pri používaní štátneho jazyka. A toto postavenie štátneho jazyka nemôžu ohrozovať ani práva národnostných menšín na používanie svojich jazykov v istých oblastiach verejného styku.

    5. Vo vzťahu k novele upozorňujem, že garancia práv národnostných menšín pri používaní ich jazykov v konkrétnych oblastiach verejného styku neznamená, že sa tieto jazyky stávajú štátnym jazykom alebo jazykmi, tak ako integrujúci jazyk, nie však asimilujúci úradný a štátny jazyk Slovenskej republiky. Pripomínam, že Slovenská republika sa zaviazala utvoriť vo svojom vzdelávacom systéme podmienky na to, aby si všetci občania mohli v primeranej miere najmä pre komunikáciu osvojiť kodifikovanú podobu štátneho jazyka. A je len vecou každého občana, aj príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ako sa tejto šance chytí alebo nechytí.

    6. Novela postupne vytvára ďalšie podmienky pre nahrádzanie úradného či štátneho jazyka najmä maďarským jazykom, pretože iné národnostné menšiny takýto problém necítia a ani nemajú. Postupne vytvára podmienky pre rafinovane zacielené obmedzovanie alebo vylučovanie štátneho jazyka z používania vo verejnom styku, konkrétne na slovenskom juhu.

    A nakoniec po siedme, novela o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje ďalšiu postupnú maďarizáciu slovenského juhu, o čom som presvedčený, s cieľom vytvoriť jednotné jazykové územie juhu Slovenska a severu Maďarska. Jedným z konkrétnych príkladov, ako sa to dá robiť, je aj nedávne zverejnené vydávanie maturitných vysvedčení a výučných listov na nemenovanej slovenskej strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom maďarským vydaných len v maďarskom jazyku, hoci majú byť dvojjazyčné, a nadovšetko na svojich neschválených tlačivách rezortom školstva, pritom rezort školstva v tejto oblasti absolútne nezaujal stanovisko.

    To je jeden medializovaný problém, vážené dámy, vážení páni. Podobných sú však desiatky na školách, ale aj vo verejnom styku, samosprávach, pri prijímaní do zamestnania, ale aj na kultúrnych podujatiach, alebo aj iných tlačivách vydávaných v týchto regiónoch jednojazyčne, kde stále viac a viac prevláda maďarský jazyk. A my k tomu pridávame opäť stranou MOST - HÍD vydupanú novelu, ktorá mnohé takéto rozhodnutia legitimizuje a predovšetkým ešte výraznejšie rozširuje. To už nie je len doterajšia, nazvem to skrytá, ale otvorená a mnohými poslancami v tomto parlamente odobrená maďarizácia slovenského juhu.

    Z uvedeného dôvodu apelujem na tento poslanecký zbor, aby ste podporili návrh pána prezidenta túto novelu zákona o národnostných menšinách neprijať, pretože nie je potrebná a terajší zákon o národnostných menšinách je dostačujúci a medzinárodne uznávajúci.

    Toľkoto moje slová k tomuto návrhu pána prezidenta.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Gál.

  • Pán poslanec Čaplovič, chcem vás poprosiť v rámci ústnych, ja tiež neprízvukujem na každej schôdzi, že SMER je dieťaťom KSS a SDĽ, tak poprosím vás, aby ste takéto veci ani nikdy neprízvukovali hlavne kvôli tomu, že ste hovorili, že MOST - HÍD je dieťaťom SMK.

    Ale chcem vás poprosiť zároveň, aby ste vyvolali vy nejaké bilaterálne rokovania s SMK, hlavne s pánom Csákym, a dohodli sa na tom, že kto nás vlastne založil, lebo oni zas stále prízvukujú, hovoria o tom, že našu stranu vytvoril SMER.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čaplovič nereaguje.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, stručne zareagujem na prezidentom vrátenú normu, ktorá je podľa Slovenskej národnej strany protiústavná. Poukázali sme na to už aj pri prvom, aj pri druhom čítaní. Táto norma bola absolútne zbytočná. Pán prezident vo viacerých bodoch, a to chcem zdôrazniť, na pätnástich stranách, čo zrejme ešte v tomto parlamente nebolo, na pätnástich stranách veľmi podrobne a dôsledne opisuje, aké sú kolízie s inými zákonmi, s ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi, pretože ich výklad je zo strany predkladateľov jednostranný.

    Preto chcem uviesť, že Slovenská národná strana, a vyzývam aj ostatné strany, ktoré sa tvária alebo rozprávajú, či majú stanovy napísané po slovensky, aby sa zamysleli, a dúfam, že si aspoň prečítali časť výhrad pána prezidenta, a podporili jeho ani nie, ako vidíte, zmeny. Pretože na tomto zákone nie je čo zmeniť. My ho jednoducho musíme en bloc zmiesť zo stola, pretože neústavne vytláča štátny jazyk ako integrujúci komunikačný prostriedok z celého územia Slovenskej republiky, neústavne ho nahrádza iným štátnym, teda úradným jazykom, ktorý je predovšetkým jazykom maďarskej menšiny.

    Pán prezident veľmi správne poukazuje aj na kolíziu výkladu s Chartou regionálnych a menšinových jazykov, pretože nielen čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že výkon práv menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva a aj štátneho jazyka, ale rovnako to zdôrazňuje aj Preambula charty.

    Ďalej. Charta regionálnych a menšinových jazykov priznáva nejaké práva len dvom kategóriám, a to ohrozeným jazykom alebo vymierajúcim jazykom. Pán prezident poukázal, že tento, že predovšetkým maďarský jazyk nie je vôbec v kategórii ani vymierajúcich, ani ohrozených jazykov. Snáď by sme mohli hovoriť, ako on hovorí, o chorvátskom jazyku alebo o rómskom jazyku alebo cigánčine, alebo ako by sme tento jazyk mohli nazvať.

    Tu mám veľmi jasný dôkaz v tejto, v tejto, v tomto grafe, že neubúda príslušníkov menšín. To je porovnanie dvoch sčítaní obyvateľstva. V ´91. roku, čiže pred 20 rokmi, 567-tisíc príslušníkov maďarskej menšiny, v tom poslednom 520-tisíc. Absolútne zanedbateľné posuny. Takisto sa znížil počet aj príslušníkov slovenského národa, pretože počet obyvateľov Slovenskej republiky klesá.

    Pokiaľ hovoríme o jazyku, opäť nesedia, nesedia argumenty, ktoré uviedli predkladatelia. Národnosť maďarskej, teda maďarskej národnosti v oblasti jazyka narástla o jedno percento, takže je evidentné, že pán predseda, prepáčte, hlava štátu má pravdu, keď tvrdí, že nemôžme vzťahovať opatrenia charty predovšetkým na jazyk maďarský. A povedzme si otvorene, že tento jazyk, tento zákon je určený predovšetkým pre jednu konkrétnu menšinu, ktorá je silnou v ekonomickej, sociálnej stránke, aj spoločenskej.

  • Ruch v sále.

  • Ale vidím, pán predsedajúci, že "slovenských poslancov", v úvodzovkách, tieto argumenty vôbec nezaujímajú. Oni si tu chatujú, píšu si tu, píšu si tu maily, kolegovia z SDKÚ sa rozprávajú, rovnako medzi KDH a SDKÚ prebieha živá diskusia, takže, vážení občania, toto je výsledok slovenského parlamentu, ako rokuje o dôležitom návrhu zákona, ktorý sa týka 800-tisíc našich spoluobčanov, príslušníkov štátotvorného národa, ktorí žijú na tzv. jazykovo zmiešanom území a ktorého táto vládna koalícia vydala do vazalského postavenia. Pretože ak by prešiel a vládna koalícia by prelomila veto pána prezidenta, čo je posledná brzda pred totálnou maďarizáciou a ústupom slovenčiny, tak potom, Pán Boh zachovaj, tých 800-tisíc Slovákov.

    Ja len dúfam, že oni pozorne sledujú, kto ako hlasuje aj v oblasti ochrany jazyka a ich základných práv a slobôd, a potom vám to spočítajú vo voľbách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto asi nepochybuje, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín je dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike a jeho znenie, jeho obsah je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. Dôkazom je aj to, že spomínaný zákon v doterajšej podobe sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej menšine, žiadnej etnickej skupine s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie jej politickej reprezentácie.

    Preto nebolo prekvapujúce v prvom a druhom čítaní o tomto zákone, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany, odôvodňoval, musel odôvodňovať novelu tohto zákona falošne, a to údajným znevýhodňovaním príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009.

    Koalícia potrebovala nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej údajnej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Inak by totiž tento návrh zákona nedokázala odôvodniť.

    Je hanbou slovenských strán, že sa na takejto argumentácii podieľali, či už otvorene, alebo súhlasným mlčaním.

    Dobre vieme, že ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich krstných otcov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín - a toto sa tu deje už od 90. rokov minulého storočia.

    Tento návrh ale musíme dnes vnímať aj v kontexte aktuálnych slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v neskrývanej snahe vlády Viktora Orbána spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, udeľovať im masovo štátne občianstvo, udeliť im volebné právo a podporovať uplatňovanie ich kolektívnych práv aj na Slovensku.

    Zákon, ktorý rozširuje priestor na používanie menšinových jazykov, a špeciálne maďarského, takým spôsobom, že zužuje potrebu používať slovenský štátny jazyk, vytvára na Slovensku vhodnú pôdu na uskutočňovanie takýchto nebezpečných orbánovských cieľov. Takže zmenu zákona nielenže nepotrebujeme, ale môže byť aj škodlivá.

    Prečo ju nepotrebujeme? Jednoducho preto, lebo Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale čo je dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd.

    Pravdou teda je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka, my sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších.

    My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou. Aj ona má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy, ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.

    V prvom, druhom čítaní sme dostatočne rozobrali konkrétne výhrady, takže tým sa teraz už nebudem venovať.

    Chcem poznamenať, že diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužovala na zmenu kvóra. Aj preto práve k tomuto ustanoveniu smeroval ako keby kľúčový pozmeňujúci návrh, ktorým sa doterajšie kvórum 20 % nielen znížilo na 15, ale sa zafixovalo na 20 rokov bez ohľadu na to, aké percento príslušníkov menšiny bude v danej obci žiť. To teda znamená, že aj keby v takej obci zostal jeden príslušník menšiny, bude môcť tento zákon v danej obci plne uplatňovať a požadovať jeho uplatňovanie.

    Tento návrh zákona bude - a o tom som presvedčený - tichým spôsobom diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, bude potláčať štátny jazyk, na slovenskom juhu rozšíri pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýši už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Budú ním šikanovaní úradníci. Prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom a v praxi môže spôsobiť - a určite aj spôsobí - v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.

    Vôbec sa preto nedivím, že pán prezident pri takejto širokej škále nedostatkov vrátil zákon ako celok. Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale bude komplikovať, aj v niektorých prípadoch môže znefunkčniť našu administratívu.

    Čo je horšie, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku je rizikom pre integritu a suverenitu Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti ešte platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy, nebude strana SMER - sociálna demokracia hlasovať za tento prezidentom vrátený vládny návrh.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Jeden poslanec, pani poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    A nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom poslednom vystúpení k tomuto zákonu som uviedla, čo všetko sme na základe požiadaviek z praxe urobili na úseku školstva pre deti, žiakov a ich zákonných zástupcov patriacich k národnostným menšinám v znení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Bola som presvedčená, že aspoň niektorí z vás z vládnej koalície budete akceptovať realitu a podľa toho objektívne zahlasujete. Je mi ľúto, že som sa mýlila.

    Neprekvapuje ma, že pán prezident tento zákon vrátil s veľmi dôsledným a vysoko odborným legislatívnym odôvodnením.

    Snaha o neskrývaný cieľ predkladaného zákona zrovnoprávniť jazyk národnostnej menšiny s jazykom štátnym nielen na území osídlenom príslušnou menšinou, ale aj na území celého Slovenska je evidentná a zároveň nezlučiteľná nielen s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ale aj s ďalšími všeobecne záväznými predpismi, do ktorých tento návrh zákona priamo alebo nepriamo vstupuje.

    Navrhované zmeny týmto krokom spochybňujú postavenie štátneho jazyka, ktorý je všade vo svete integrujúcim, dorozumievajúcim prostriedkom v každom štáte, nielen v orgánoch verejnej správy, ale aj v bežnej komunikácii medzi občanmi.

    Z predkladaných zmien návrhu zákona si napríklad neviem predstaviť personálne obsadenie orgánov verejnej správy, ktorý sa nachádza napríklad v obci, v ktorej žije národnostná menšina maďarská, rómska a rusínska. Bude sa agenda tejto obce na základe žiadosti dotknutých občanov viesť v troch jazykoch a ešte aj v jazyku štátnom? Kto tento zvýšený administratívny chaos zaplatí?

    Alebo ďalší príklad v súdnictve. Súdne konanie sa bude realizovať v okresnom meste, kde je počet občanov národnostnej menšiny 15-percentný a súdený občan je napríklad príslušníkom národnostnej menšiny. Zápisnice sa musia vykonať v štátnom jazyku a zároveň aj v jazyku národnostnej menšiny. Ak sudca nehovorí jazykom národnostnej menšiny, musí sa zabezpečiť úradný tlmočník a zapisovateľ. Odvolací súdny orgán sa ale už nachádza v krajskom meste, kde uvedená menšina nespĺňa zákonom stanovené percentá. Tu musí štát podľa vášho návrhu zákona opäť zabezpečiť úradného tlmočníka spolu so zapisovateľom a vyhotoviť zápisnice dvojjazyčne. Opäť otázka: Kto toto kocúrkovo zaplatí?

    Hneď si aj sama odpoviem. Samozrejme, všetci daňoví poplatníci tohto štátu.

    Tento postup v podstate potiera postavenie štátneho jazyka Slovenskej republiky, ktorý sa stáva rovnocenným s jazykom národnostnej menšiny, čo je v rozpore s prijatou európskou chartou. Už dnes sa s touto pochybnou politikou stretávame v rovine teoretickej, ale aj praktickej, keď v niektorých prípadoch komunikácie s občanmi zabezpečujúcich služby na zmiešanom území vám títo položia otázku hneď v jazyku národnostnej menšiny a nie v slovenčine. Obdobne je to aj na sekretariátoch ministrov, ktorí sú nominovaní z príslušnej politickej strany zastupujúcej národnostné menšiny v súčasnej vláde.

    Ako ďaleko môže dôjsť arogancia k štátnemu jazyku, svedčí aj príklad, ktorý sa stal pred niekoľkými týždňami na jednej strednej škole na juhu Slovenska, o čom hovoril aj pán poslanec Čaplovič. Na tento prípad upozornil jeden z najčítanejších denníkov 20. júna 2011 v článku s názvom "Chaos vo vysvedčeniach. Platí, či nie?" Riaditelia niektorých stredných škôl si objednali tlačivá vysvedčení u jednej súkromnej firmy. Od ministerstvom schváleného vzoru sa líšia svojou zadnou stranou a v prípade výučných listov pre maďarské školy sú dokonca tlačivá len v jazyku národnostnej menšiny, hoci podľa schváleného vzoru majú byť dvojjazyčné.

    Paradoxné až zarážajúce je stanovisko k tomuto evidentnému porušeniu zákona zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré sa prostredníctvom svojho tlačového odboru vyjadrilo, že formálna stránka nemá vplyv na obsah dokladu o ukončení vzdelania, teda na to, ako absolvent uspel. Dôležité je, aby tlačivo obsahovalo všetky požadované náležitosti.

    Toto nekompetentné a arogantné stanovisko mi vyrazilo dych. Je nepochopiteľné, ako je možné z pozície ústredného orgánu štátnej správy, ktorý disponuje niekoľkými desiatkami právnikov a odborných zamestnancov, vypustiť takýto výsmech k verejnej listine a k postaveniu štátneho jazyka v našom štáte. Zastávam názor, že je to alibizmus vyplývajúci zo zloženia súčasnej vládnej koalície, ktorý sa riadi heslom: "Len aby sme si navzájom neublížili." Čo tam po platných všeobecne záväzných právnych predpisoch a v konečnom dôsledku aj po slovenskom jazyku.

    Odporúčam pánovi ministrovi školstva pozrieť si platný zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, kde sa v ustanovení § 18 ods. 3 uvádza, že, citujem: "Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, právo na osvojenie si materinského jazyka detí a žiakov patriacich k národnostnej menšine sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny."

    Z uvedeného vyplýva, že došlo k evidentnému porušeniu príslušného zákona riaditeľom školy, ktorý takéto vysvedčenie zadal do tlače a žiakom vydal. Navyše s vedomým súhlasom ministerstva.

    Z uvedeného vyplýva, že aj príslušné tlačivá boli vydané v rozpore s citovaným zákonom. Uvedomuje si pán minister, do akej situácie dostal žiakov týchto škôl, keď ich neplatné vysvedčenia nebudú akceptované v praxi?

    Ministerstvo školstva malo okamžite poveriť Štátnu školskú inšpekciu vykonaním kontroly na dotknutých školách s možnosťou využitia ustanovenia § 3 ods. 7 písm. c) alebo ods. 8 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dať návrh na odvolanie príslušných riaditeľov škôl z funkcie.

    Ak by pánovi ministrovi nestačil tento návrh legislatívneho postupu, mal využiť práve nami prejednávaný zákon, ktorý taktiež požaduje vydávanie verejných listín dvojjazyčne, ktorým je aj vysvedčenie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj toto je prvý signál, ako môže byť dnes prejednávaný zákon zneužitý v neprospech práv Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území. Je viac ako zrejmé, že v súčasnej dobe majú národnostné menšiny v našej vlasti nadštandardné podmienky na svoj kultúrny a vzdelávací rozvoj vrátane spoločenského postavenia a aktívnej účasti na riadení tohto štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Slota. Nerozumiem, prečo nemáme monitor?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, že sa pripájam k svojim predrečníkom, k tomu, čo povedali, len by som chcel zdôrazniť, že skutočne aj záujem tejto snemovne o takto vrátený zákon prezidentom republiky ukazuje, aký je tento tzv. slovenský parlament slovenský. Ja si myslím, že k tomuto názvu "slovenský" máme strašne ďaleko.

    Bohužiaľ, sa musím hanbiť, že tu sedím medzi ľuďmi, ktorí pľujú na všetko slovenské, smejú sa z neho a doslovne a do písmena sa vysmievajú zo všetkého slovenského a národného.

    Nečudujem sa príslušníkom strany HÍD, ktorí, samozrejme, ako piata kolóna maďarskej iredenty proste dokázala vybojovať to, čo mala za úlohu vybojovať. Ja sa čudujem všetkým Slovákom, ktorí sú v politických stranách, slovenských politických stranách v rámci koalície, ktorí takto benevolentne pozerajú na tvrdú maďarizáciu na juhu Slovenska.

    Teraz, v minulých dňoch alebo včera sa vyjadril podpredseda maďarskej vlády o tom, že tí Maďari zo zahraničia, trebárs slovenskí Maďari, ktorí budú mať volebné právo a ktorí budú mať maďarské občianstvo, budú môcť byť zvolení dokonca do maďarského parlamentu. Takto ide, takto ide maďarská politika. Postupne a doslovne a do písmena po kachličkách idú k svojmu obrovskému obrazu veľkého Maďarska, veľkého Uhorska. A vy svojou zradcovskou politikou napomáhate skutočne tejto politike! A smejete sa zo všetkého naďalej! A sa budeme smiať, keď nebudeme mať už nijaký slovenský štát, Slovenskú republiku. A potom sa dosmejeme. A budeme žiť vo Felvidéku a budú nás, títo bastardi nás budú zase vyťahovať na dereše a budú nás mlátiť za to, že nevieme Otčenáš po maďarsky.

  • Ďakujem. Vyhlasujem... Pán Slota, pán poslanec Slota, žiadam vás, aby ste sa skľudnili. Ďakujem vám. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce k rozprave vyjadriť.

    Áno, nech sa páči.

  • Nechcel som sa k rozprave vyjadriť pôvodne, ocenil som, chcel som len oceniť pokojný tón vystupujúcich v rozprave, až som sa teda čudoval, ako pokojne môže vyzerať diskusia o zákone, ktorý sa týka práv príslušníkov maďarskej menšiny, ale teda pán Slota opäť raz nesklamal, ja sa tiež teda hanbím, že musím s takýmto človekom sedieť v jednej sále.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Slota, žiadam vás, aby ste nevykrikovali bez mikrofónu. Prerušujem...

  • Reakcia poslanca.

  • No, ale pravidlá pre vás platia rovnako, tak žiadam vás, aby ste tu nevykrikovali. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    zákone z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál má tlač 430.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Stanislavovi Janišovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám tlmočil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010. Všetci máme tento materiál pod tlačou 430.

    Národná rada schválila 1. júna zákon o zrušení zákona č. 140/2010. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie.

    Tento návrh prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory, ktoré prerokovali tento návrh, doporučujú Národnej rade Slovenskej republiky a gestorský výbor doporučuje Národnej rade Slovenskej republiky zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch (tlač 340) schváliť v pôvodnom znení.

    Táto spoločná správa bola schválená uznesením výboru gestorského, t. j. výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu 28. júna.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Záhumenský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič vrátil návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Tento zákon sme prerokovávali na májovej schôdzi, potom bol na aprílovej schôdzi, potom bol preložený na hlasovanie na aprílovú schôdzu s tým, že aj z vystúpenia koaličných poslancov jasne vyplývalo, že drvivá väčšina poslancov tejto Národnej rady uznáva to, že podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, hlavne pri potravinách, sú nevyvážené a že postavenie obchodných reťazcov nie je len dominantné, ale ako celku sú viac ako monopolné.

    Predchádzajúce, pri prvom prerokovávaní o zrušení tohto zákona sa preto preložilo hlasovanie, že koalícia sľúbila, že predloží alternatívu tohto zákona a problémov, ktoré tento zákon má riešiť. Nechcem sa vracať k všetkým tým neprimeraným podmienkam, ktoré sa v obchodných vzťahoch vyskytujú. Samozrejme, že sú tam v prvom rade dve základné podmienky, a to je to, že sila obchodných reťazcov je tak veľká, že dokážu si presadiť čokoľvek do ustanovení vo vzájomných zmluvách s dodávateľmi potravín, okrem toho, že si nechávajú platiť za nič, sú tam aj ustanovenia, ktoré tvoria mimoriadny zisk, ako je predražená logistika, predražené letákové akcie a podobné veci.

    Čiže pán prezident reagoval na to, že tento návrh zákona vstúpil do platnosti 1. mája 2010 a zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 1. májom 2010, bolo povinnosťou všetkých obchodných reťazcov dať ich do súladu s týmto platným zákonom do 30. septembra 2010. Ale už v januári bol vládny návrh zákona, 12. januára bol vládny návrh zákona, ktorý tento zákon navrhoval zrušiť, to znamená, že aj argumentácia pána prezidenta je jasná, že čas, ktorý tento zákon mal na to, aby ukázal svoju silu a svoju schopnosť zamedziť nekalým praktikám, bol tak krátky, že jednoducho nie je možné pri žiadnom zákone očakávať, že tento zákon prinesie nejaký efekt.

    Ja viem, že sa tu argumentovalo, že ten zákon má svoju históriu. Bohužiaľ, musím znovu zopakovať, že tento zákon sa stal vykonateľným, zrozumiteľným, jednoznačným, až keď sa prijal nový zákon 140/2010, a nedali ste mu žiadnu šancu. Sľubovali ste v tejto snemovni, že pripravíte reálnu alternatívu, ktorá zamedzí zneužívaniu toho dominantného postavenia k dodávateľom potravín, bohužiaľ, na predchádzajúcej schôdzi sa nepredložilo nič, jednoducho ste tento zákon zrušili bez toho, aby ste sa vôbec boli ochotní o tom baviť, že akú alternatívu predkladáte.

    Bol spomínaný etický kódex, že bude dopracovaný a predložený, ktorý tieto všetky problémy bude riešiť. Dokonca pán poslanec Chren mi povedal, že nemám informácie, že ten etický kódex je pripravený. Ja do dnešného dňa, bohužiaľ, som nevidel žiadny etický kódex, ktorý by prišiel z dielne ministerstva hospodárstva alebo niekoho iného. To znamená, že ste zavádzali vtedy, že niečo podobné je pripravené, nie je pripravené nič a navyše etický kódex je aj zakomponovaný do zákona 140/2010 a doteraz, doteraz žiadny obchodný reťazec žiadny etický kódex nevypracoval, nedal ho do praxe. Podľa tohto zákona, ak sa prijme etický kódex, stáva sa záväzný pre obidve zmluvné vzťahy. Bohužiaľ, nič sme nevideli a ja som presvedčený o tom, že žiadny etický kódex napriek tomu, že ho obchodníci v mediálnej kampani sľubovali, ani neuvidíme.

    Popísalo sa veľa neprávd, poloprávd a podobných mediálnych kampaní proti tomuto zákonu, kde sa strašili zákazníci aj občania, že tento zákon je namierený proti nim. Ani v jednom bode, pokiaľ sme išli bod po bode, a myslím si, že na minulej aj predminulej schôdzi som dosť venoval času tomu, aby som vysvetlil, že ani jeden zákon nie je namierený proti spotrebiteľom, opačne, chráni spotrebiteľa a ani nie je namierený proti domácim potravinám.

    Teraz beží kampaň v niektorých médiách, tzv. Ficov bič na obchodné reťazce, chvalabohu, nevyšiel alebo že nepriniesol žiadny efekt, nepreukázal žiadnu silu. Nedali ste mu žiadnu šancu, aby tento zákon mohol preukázať svoju silu. Za tri-štyri mesiace pôsobenia tohto zákona nemôže žiadny zákon priniesť nijaký efekt, navyše ak vládna moc jednoducho zákon neuplatňuje.

    Mali sme tu politika, ktorý povedal dávno vetu "Zákon platí, ale sa neuplatňuje" a to v tomto prípade platí dvakrát, lebo okamžite po voľbách v júni 2010 ste si dali do vládneho programu, že tento zákon zrušíte, a mediálne ste prezentovali, že nebudete tento zákon uplatňovať napriek tomu, že platí. Bohužiaľ, v právnom štáte, pokiaľ zákon platí, mal by sa uplatňovať a ste sa priradili k tomu politikovi, ktorý tiež povedal, že zákon platí, myslím, že o lustráciách, ale sa neuplatňuje.

    Takže je mi ľúto, že ste sa postavili k tomuto problému a vážnemu problému, a myslím si, že aj drvivá väčšina aj poslancov vládnej koalície tento zákon nie že by kritizovala, ale skôr zo solidarity vo vládnej väčšine ho podporila, aby ho zrušila. A niektorí poslanci sa dožadovali, aby vládna koalícia predložila nejakú alternatívu. Alternatívou mali byť tabule hanby v zákone o potravinách, ako vieme, k tomu sa za chvíľku dostaneme, takisto zákon o potravinách, sa tam predkladá bod, čo na jednej strane s tým súhlasím, aby do 48 hodín potraviny, ktorým končí doba spotreby, mali, boli zvlášť uložené v regáloch.

    Ctené dámy a páni, pokiaľ by platili normálne vzťahy v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom, tak takéto ustanovenie by nebolo vôbec potrebné. Všade vo svete v štandardných krajinách obchod má takéto oddelenia, kde sa ukladajú potraviny, ktorým končí doba spotreby, aby ich predali za veľmi nízku cenu. Lepšie je predať za nízku cenu, ako to vyhodiť a zlikvidovať so stratou.

    Lenže keďže tento zákon rušíte a chcete ho zrušiť, alebo ste ho zrušili na predchádzajúcej schôdzi, tak v obchodných zmluvách sa vyskytuje, že za čerstvosť potravín zodpovedá dodávateľ. To znamená, že obchodné reťazce vôbec nie sú nútené mať takéto oddelenia preto, lebo ako náhle končí doba spotreby nejakého tovaru, tak jednoducho dodávateľ tohto tovaru je povinný tento tovar obnoviť za čerstvý. To znamená, že ak dneska dáme za chvíľku v zákone o potravinách povinnosť do 48 hodín vytvárať znovu nejaké oddelenia, tak ja som o tom presvedčený, že do zmlúv sa zakomponuje to, že tovar sa bude meniť pred 48-hodinovou dobou, uplynutou dobou jeho spotreby. Čiže toto ustanovenie nenadobudne žiadny nejaký význam z toho dôvodu, že jednoducho obchodné reťazce prenesú túto povinnosť na dodávateľov potravín, tak ako je to v plnej miere dneska vo všetkých tých, väčšinou tých zmluvných vzťahov.

    To znamená, že odskočil som od zákona o potravinách, ku ktorému sa vrátime, ale má plný súvis s týmto zákonom o neprimeraných podmienkach, lebo toto je jedna z neprimeraných podmienok. Toto sa objavuje v zmluvách a len pri zmluvách, kde majú obchodné reťazce dominantné alebo až monopolné postavenie. A pokiaľ nebude tu nejaká účinná sila, ktorá dokáže takýmto nekalým praktikám vymáhajúcich si v obchodných vzťahoch takéto konanie, tak jednoducho ani zákon o potravinách neprinesie ten efekt a naďalej budú dodávateľom potravín pomaly likvidovaní tak, ako cez dodávateľov potravín sú likvidovaní poľnohospodári a prvovýroba, a tým pádom aj kultúrny život na vidieku.

    Veľmi úzko je spojená výroba potravín so zamestnanosťou, so zamestnanosťou, s pridanou hodnotou, so spracovaním potravín a potom aj určitého množstva potravín na domácich pultoch.

    Nedá mi nespomenúť tú určitú kampaň, ktorá začína prebiehať už aj v médiách, že obchodníci majú záujem o domáce potraviny. Je záujem o domáce potraviny, ktoré pomaly už nie sú, a zháňajú sa akože domáce potraviny, a to len z toho dôvodu, že prebehli v krátkej dobe tri veľké škandály s potravinami v Európe: od e.coly cez kŕmne zmesi, ktoré boli v Nemecku, cez hydinové mäso a tak ďalej. Čiže obyvatelia sa už obávajú kupovať neznáme potraviny dovážané, keď aj z Európy, ktoré do Európy sa dostávajú rôznymi kanálmi a dostávajú sa na slovenský trh, a začínajú mať samotní spotrebitelia dopyt po domácich potravinách. Tieto potraviny ale už, ctené dámy a páni, už aj vďaka takejto politike už nie sú. A určite ich máme veľmi málo, aj keď už podiel domácich potravín na našich pultoch je menej ako 50 %. Ten podiel bude naďalej klesať, aj keď tento zákon zrušíte, a tá paralela, ktorou sa oháňate, že tento zákon vyháňal domáce potraviny z pultov, nie je pravdivý.

    Aj tzv. analytici, ktorí toto rozoberajú v médiách, hovoria o tom, že tento Ficov bič vyháňal domáce potraviny z pultov a že obchodné reťazce radšej si robili zmluvy v zahraničí a nakupovali tovar v zahraničí. Táto parla nie je pravdivá. A pokiaľ by niekto bol ochotný zanalyzovať celý ten priebeh výroby potravín, či už domácich, dovážaných, a, samozrejme, vo vzťahu k obchodu a filozofii obchodu, ako beží v obchodných reťazcoch, tak by takúto vetu nikdy nemohol napísať. A už vôbec nehovorím o tom krátkom čase, ktorý ste tomuto zákonu dali.

    Tak chcel by som požiadať na záver môjho vystúpenia ctené kolegyne a kolegov z koalície, nechajte tomuto zákonu čas, aby ukázal svoju silu, dajte mu čas aspoň rok, ako aj pán prezident žiada a vo svojej argumentácii jasne hovorí, že tomuto zákonu ste nedali žiadnu šancu preukázať svoju silu, napriek svojej histórii som to odôvodňoval tým, že skutočne tento zákon sa stal vykonateľným až 1. mája 2010, dneska je zákon de facto zrušený, aj keď ešte nie je platný, a skutočne ten čas bol tak krátky, že nemohol preukázať svoju schopnosť zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia. Toto je cieľ zákona.

    Cieľ zákona nie je dávať domáce potraviny na domáce pulty. Tam platí plná konkurencia. Bohužiaľ, filozofia mnohých obchodných reťazcov je postavená na zisku z metra predajnej plochy. Túto filozofiu nejakým spôsobom ten zákon neobmedzuje. Ja som presvedčený o tom, že čím ďalej, tým viac si budú uvedomovať aj občania Slovenskej republiky, že potraviny vyrábané na Slovensku, aj keď možná sú drahšie, sú originály, nie sú žiadne náhražky, a že, samozrejme, originál vždy stojí niečo viacej, ako stojí nejaká náhražka, že systém spracovania povedzme hydinového mäsa, ak je spracovaný chladením vodou, že to je podstatne lacnejšie spracovanie, ako keď je chladený vzduchom, a že kvalita takto spracovanej hydiny je podstatne vyššia a že tam nie je veľké percento vody, ktoré kupujú spotrebitelia v obchode v porovnaní s tým, keď ten produkt je chladený vzduchom. To je len jeden segment, o ktorom chcem hovoriť.

    Čiže skutočne vás chcem požiadať, dajte tomuto zákonu šancu a dajte mu čas na to, aby ukázal svoju schopnosť zamedziť takému dominantnému postaveniu, nečakajme na legislatívu z Európskej únie, myslím si, že dôjde čas, keď bude musieť Brusel to riešiť. Ale pokiaľ veľkí hráči majú najväčšie obchodné reťazce v rámci Európy, tak nebude to nejak, myslím si, Brusel sa ponáhľať. Takže pokiaľ by vládna garnitúra ten zákon využívala a pokiaľ by vládna moc a exekutíva tento zákon uplatňovala, tak ten zákon by bol účinný.

    Na dôvažok chcem spomenúť jeden obchodný reťazec Tesco, napriek tomu, že tento zákon, ste avizovali, že bude zrušený, zrušil zadné marže, si to môžte overiť u dodávateľov potravín. Tesco reagovalo na tento zákon tým, že zadné marže zrušilo, presunulo ich dopredu, je na ne vidno. Je vidno, koľko je zisku z každého tovaru, ktorý nakupuje, ktorý predáva. Nehovorím o tom, že sú tam ďalšie praktiky, ktoré sa využívajú aj v tomto obchodnom reťazci, ale, bohužiaľ, tým, že zákon rušíte, sa to všetko uvoľňuje a vracia naspäť tam, kde to bolo, a je to pohroma pre slovenských potravinárov, pre slovenských poľnohospodárov, pre slovenských občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. My sme už s pánom poslancom Záhumenským mali niekoľko výmen na adresu tohto zákona, ktorého zrušenie je obsiahnuté aj v programovom vyhlásení vlády. A ja by som len rád zopakoval, že tento zákon naozaj zrušiť treba. Treba ho zrušiť, lebo je zlý, je protislovenský a je hlúpy.

    A nedivím sa, že pán Záhumenský sa ho snaží obhajovať, keďže je to jeho zákon, a musí podniknúť čokoľvek, aby tieto veci nevyplávali na povrch.

    Tento zákon je zlý, pretože je rovnako zlý ako všetky ostatné zákony od zákona 358/2003, ktoré sa snažili regulovať neregulovateľné a ktoré boli rovnako bezzubé, ako je tento konkrétny zákon. Niet nad čím váhať, zákon sa neosvedčil ani sa nemohol v praxi osvedčiť, pretože sám osebe bol nevykonateľný.

    Tento zákon je protislovenský, pretože sa obrátil proti slovenským produktom. Prejavil sa v tom, že na slovenských pultoch sa znížil počet slovenských výrobkov. Čísla počas vlády SMER-u hovoria jasne: podiel hydiny na pultoch klesol zo 67 na 48 %, podiel hovädzieho mäsa zo 62 na 51 %, podiel jatočne spracovaného bravčového mäsa z 56 na 39 %. To dosiahla vláda SMER-u, že vytlačila slovenské výrobky zo slovenských predajní.

    Tento zákon je hlúpy preto, lebo zakazuje aj také obchodné praktiky, ktoré sú úplne normálne. Napríklad na základe § 2 písm. d) sa za neprimeranú obchodnú podmienku považuje aj každá zľava poskytnutá dodávateľom, to znamená každá zľava je podľa tohto zákona z dielne pána Záhumenského neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu.

    Preto, páni kolegovia, panie kolegyne, tento zákon naozaj treba zrušiť, treba prelomiť veto dané pánom prezidentom a prosím vás o opätovnú podporu zrušenia tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pôvodným zámerom a podnetom na vypracovanie zákona č. 140/2010 Z. z. boli predovšetkým pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí poukazovali na negatívne obchodné praktiky.

    Podporujem argumenty môjho, teda vystupujúceho pána poslanca Záhumenského. A argumentácia predkladateľov z radov koalície je falošná, pretože sa nedá urobiť záver, či zákon naplnil svoj cieľ, alebo nie, ani o jeho efektívnosti či neefektívnosti, pretože sa jedná o 5- alebo 8-, resp. 8-mesačné obdobie a toto je zákon, ktorý má dlhodobejšiu účinnosť a dlhodobejší rozbeh. Čiže nie je možné dôkladne posúdiť dopady zákonnej novely, efektívnosť regulácie, ktorá mala obmedziť zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov a vyrovnať určité nevyváženosti, na to je určite potrebné dlhšie obdobie. A, samozrejme, ak aplikačná prax ukáže, že sú potrebné určité zmeny, dá sa o nich rozprávať, dajú sa vyhodnotiť, dá sa robiť dopadová štúdia, dajú sa pridať.

    Takže tento návrh zákona, ktorý predkladá vládna koalícia, nemôžem podporiť. Prikláňam sa k názoru, aby sme mu dali čas. A to, že to bolo v prehlásení vlády, svedčí iba o nenávisti, s ktorou pristupovali ku všetkému, čo tu bolo v predchádzajúcej vláde.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Záhumenský reaguje.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Chren, ako je pre vás typické, klamete a zavádzate. Nič takéto v zákone nie je. Ak hovoríte o zľavách, asi hovoríte o akciových cenách. A zákon hovorí o tom, že zľavy, ktoré sa poskytujú v rámci akciových cien, sa musia premietnuť do cien na pulte. To znamená, že bývalá praktika obchodných reťazcov, že sa vynútila zľava v rámci akcie a táto zľava sa nepremietala pre zákazníka na pulte, to znamená, že tvorila mimoriadny zisk pre obchodné reťazce. To znamená, že vy ak hovoríte, že chránite zákazníkov, idete proti nim. Idete! A týmto, že tu hovoríte o tom, že sú zakázané zľavy, ukážte to ustanovenie a povedzte ho celé.

    Takže nezavádzajte, prosím vás, neklamte, hovorte pravdu, ak chcete citovať zo zákona, prosím, citujte zo zákona, a ak mu nerozumiete, môžem vám to vyložiť, čo v tom zákone je napísané. Ale to, čo hovoríte, je hrubá lož.

    Vaša argumentácia je jediná: zákon je zlý, zákon je hlúpy, zákon jednoducho treba zrušiť. To je vaša argumentácia a nejdete korektne bod po bode, čo tento zákon znamená pre spracovateľov, čo znamená pre poľnohospodárov, pre spotrebiteľov, pre Slovensko.

    Bohužiaľ, je mi ľúto, že vaše videnie sveta je takéto. Ja nechcem vás obviniť z toho, že lobujete alebo ste lobista za obchodné reťazce, to je každého svedomie a každého politická zodpovednosť. Ale vyplýva mi z toho, že váš silný postoj k zrušeniu tohto zákona, ktorého prvýkrát sa obchodné reťazce báli, prvýkrát začali si platiť mediálnu kampaň proti tomuto zákonu, prvýkrát si najali tím právnikov, aby tento zákon zrušili, prvýkrát od mája 2010, tento zákon mal dlhšiu dobu platnosti, ale vždy tam lobisti si presadili tzv. preukazovanie ekonomickej závislosti, čo zákon paralyzovalo.

    Toto je celá podstata veci a tomuto zákonu ste nadali žiadny čas, iba hovoríte, že tento zákon neukázal svoju silu. On by ukázal svoju silu, ak by ste mu dali čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    zákone z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál má tlač 431.

    Poprosím poslankyňu Editu Pfundtner, ktorá je spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní. Je to tlač 431 a správa výboru je pod tlačou 431a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. júna 2011 pod č. 431 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o prokuratúre, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor na 35. schôdzi 27. júna 2011 prerokoval:

    1. návrh prezidenta republiky neprijať ako celok zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky;

    2. pripomienky prezidenta republiky k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11 zákona.

    Prvý návrh prezidenta republiky, a to neprijať zákon ako celok, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Pripomienky prezidenta republiky boli, ako som už hovorila, k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11, týkali sa výlučne termínov uvedených vo vrátených zákonoch a pripomienky prezidenta republiky gestorský výbor akceptoval. Gestorský výbor zároveň odporúča o všetkých pripomienkach uvedených pod bodom 1 až 23 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor uznesením z 27. júna 2011 pod č. 246 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky.

    Zároveň poveril mňa, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem, pán predsedajúci, a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Glváč.

  • Vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci, myslím si, že k tomuto zákonu už odznelo veľmi veľa, tak možno, možno niečo nové z posledných dní. Neviem, kam sa dostaneme, keď počúvame z médií vyjadrenia typu, že morálka musí niekedy zvíťaziť raz nad právom a raz nad formálnym právom, raz nad zákonom, z úst ministerky spravodlivosti, ale je to asi začiatok niečoho, čo nie je normálne.

    Život, majetok ani práva žiadneho občana a inštitúcie nie sú v bezpečí, pokiaľ trvá zasadnutie parlamentu. Táto historická nadsádzka, chápaná spravidla ako vtip, sa dočkala počas existencie tohto parlamentu plnej realizácie. Lekári, dôchodcovia, zdravotné sestry, študenti či podnikatelia si v poslednom roku vždy vydýchnu, keď skončí zasadnutie parlamentu a nebol prijatý žiadny zákon, ktorý by ich tak či onak poškodil.

    Fabrika na zákony, nie však moderná, ale zaostalá manufaktúra, to je dnešná legislatíva. Legislatívny proces trpí zásadnými nedostatkami. V prvom rade úplne absentuje dôkladná analýza existujúcej právnej úpravy. V druhom rade absentuje kreovanie profesionálnych odborných tímov. V treťom rade legislatívny proces absolútne ignoruje názory, stanoviská a návrhy profesných združení, organizácií a inštitúcií a v neposlednom rade nie je cieľom snaha prijať spoločensky prospešný zákon, ale snaha politických strán ovládnuť čo najviac inštitútov, inštitúcií a zneužívať ich na politickú moc.

    Návrh novely zákona o prokuratúre zodpovedá uvedeným skutočnostiam na 100 %. Ešte koncom roku 2010 sa zdal zákon o prokuratúre každému včítane poslancov koalície absolútne konformný, právnemu štátu a jeho potrebám absolútne vyhovujúci.

    Prokuratúra Slovenskej republiky je rešpektovanou a uznávanou inštitúciou v rámci celého Európskeho spoločenstva. Po roku ´89 jej štruktúra, spôsob kreovania vedúcich pracovníkov, kompetencia postavenia v štáte boli koniec koncov predmetom podobného skúmania inštitútmi Rady Európy, prokurátori sa zúčastňujú medzinárodných konferencií a seminárov, pôsobia v ich orgánoch a sú akceptovanými odborníkmi. Prokuratúra dosiahla aj v boji proti závažnej kriminalite rad významných úspechov a dokázala postaviť pred súdy páchateľov najzávažnejších trestných činov. Proti jej správam o činnosti nevznášala významnejšie námietky ani dnešná koalícia, v minulosti opozícia.

    Stačil však personálny problém o post generálneho prokurátora a zákon je zlý. V čom konkrétne - sa môžeme iba domnievať. Pani ministerka Žitňanská nikdy nemala prokurátorský talár, nikdy neriadila ani okresnú prokuratúru, nikdy nerozhodovala o väzbe, nikdy nerozhodovala vyšetrovanie nejakého prípadu, nedozorovala, pardon, vyšetrovanie nejakého prípadu, nikdy nepodala na žiadneho zločinca obžalobu a nikdy ani nemusela čeliť priamym či nepriamym hrozbám zločincov. Ale presne vie, ako a čo by sa malo na prokuratúre robiť a zmeniť. Vie to tak dobre, že nepovažovala za potrebné prizvať prokurátorov k tvorbe novely zákona o prokuratúre, myslím oficiálne, nie potajomky, iba svojich a dokonca považuje za správne ignorovať stanovisko prokuratúry. A tak sa v novele ocitujú absolútne diletantské návrhy, ktoré sa prezentujú ako snahy o demokratickú a transparentnú prokuratúru. O konkrétnych ustanoveniach sme hovorili už v predchádzajúcom procese.

    Chceme pani ministerke však pripomenúť, že napríklad inštitút právnych čakateľov v justícii, na prokuratúre a v advokácii je historickou kategóriou starou snáď tak ako tieto inštitúcie samotné. Činnosť prokurátora nespočíva len v teoretickom poznaní zákonov, je to súhrn obrovského množstva činností a úloh, ktoré prokuratúra plní, a činností, ktoré sa právny čakateľ doslova učí pod dozorom skúsenejších prokurátorov. Je to prax, ktorá končí náročnými záverečnými skúškami pred komisiou zloženou zo špičkových odborníkov.

    Podľa navrhovanej novely pre kvalifikáciu prokurátora bude postačovať naučiť sa teoreticky nejaké zákony, potom absolvovať nejaké skúšky pred komisiou diletantov, ktorí o prokuratúre nemusia vedieť absolútne nič, a možno môže byť, môže stačiť, že budú spriaznení s nejakou stranou, napríklad s SDKÚ alebo s inou koaličnou stranou.

    Že takto kreovaný prokurátor nebude vedieť ani to, na ktorú stranu si má v pojednávacej miestnosti sadnúť, nie je asi dôležité. Alebo médiami toľko vychvaľovaný zákaz tzv. negatívnych pokynov je v skutočnosti negáciou riadiacej a kontrolnej činnosti nadriadených prokurátorov. Vie si predkladateľka novely zákona predstaviť situáciu, že občan, ktorý je bezdôvodne trestne stíhaný, dostane od krajskej alebo Generálnej prokuratúry na svoju sťažnosť odpoveď, v ktorej bude uvedené napríklad: "Milý občan, v zhode s Vami sme zistili, že ste nedôvodne stíhaný a šikanovaný okresnou prokuratúrou a že sú porušované Vaše práva. Ale my s tým, žiaľ, nemôžeme nič robiť, lebo nie sme oprávnení dať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby trestné stíhanie zastavil."

    Nie je to absurdné? Je. Aj spolu s ďalšími podobnými perlami tohto návrhu.

    Pán prezident zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade. V tomto prípade mu koalícia ani jej spriaznené médiá nemôžu poprieť jeho 100-percentnú odbornosť. Je docentom trestného práva, dlhoročným pedagógom a navyše bol generálnym prokurátorom, takže všetky inštitúty sú mu dôverne známe. Napokon celkom explicitne to vyplýva z dôvodov, ktorými svoje rozhodnutie zdôvodnil.

    Poslanci Národnej rady, ktorí za novelu zákona hlasovali, vyzneli v tomto prípade pred pánom prezidentom ako študenti, ktorí neurobili skúšku. Ako vieme, študenti nezložia skúšku spravidla z dvoch dôvodov: buď sa riadne nepripravili, alebo sú hlúpi. V tom je aj pre poslancov jasný odkaz, kam sa svojím hlasovaním zaradia.

    Dnes si mnoho ľudí myslí, že právu rozumie každý, oprávnených však nájdeme iba medzi skutočnými profesionálmi, oveľa viac si to však myslia rôzni politickí a mediálni vševedkovia. Poznať a ctiť právo a zákony, to sú základné atribúty právneho štátu. Poučky o tom, že tam, kde začína zákon, končí sloboda, a tom, že ani najušľachtilejšia pohnútka nemôže odôvodniť porušenie zákona, šírili už francúzski osvietenci.

    Žiaľ, dnes sme svedkami devalvácie takýchto hodnôt, útoky na justíciu a prokuratúru zo strany politikov a niektorých médií sú verejnosťou prijímané s nevôľou a ich dôsledkom môže byť iba narušenie úcty a rešpektu k zákonom.

    Apropo médiá. Minulý štvrtok 23. 6. verejnoprávna televízia, ktorá má teda extrémne šetriť prostriedky, v relácii Lampa umožnila vystúpenie štyrom osobám, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin vraždy, nie pred rokom ´89, ale po roku 2000. A neboli oslobodení ani rehabilitovaní, boli odsúdení krajským a Najvyšším súdom a rozsudok bol potvrdený aj dovolacím súdom a Ústavným súdom. Sú dokonca iba podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdení Andrášik, Kocúr, Čerman a Beďač sú odsúdení za vraždu študentky. A majú z právneho hľadiska taký istý status vrahov, ako napríklad odsúdení Kromka, Adamčo, Mikuláš Černák a ďalší. Aj tí tvrdia, že boli odsúdení nezákonne a že dôkazy proti nim boli zmanipulované. Aj tí budú vystupovať vo verejnoprávnej televízii a nadávať sudcom za asistencie poslanca Národnej rady? Nebudem hovoriť, koho kamarát to v minulosti, už nežijú títo ľudia, musia si však získať novinára, ktorý nemá žiadnu tému, môžu vtedy vystúpiť. Inak majú smolu, že nie sú záujmové osoby súkromného časopisu. Jeho traja redaktori si tak vo verejnoprávnej televízii za peniaze daňových poplatníkov preberali svoju tému. Redaktor Štefan Hríb si do relácie pozval aj vyšetrovateľov, prokurátorov, súdnych znalcov a sudcov. Samozrejme, dopredu vedel, že sa zrejme nezúčastnia, pretože by porušili povinnosť mlčanlivosti.

    Nie je však zvrátená už myšlienka pozvať do jednej relácie vrahov a sudcov, ktorí ich súdili, a umožniť odsúdeným v priamom zaútočiť na sudcov, prípadne prokurátorov, ktorí si ich dovolili súdiť? Nie je to absolútny suterén publicistiky? V tomto prípade ide zrejme o zlyhanie generálnej riaditeľky RTVS, ktorá by mala zvážiť zotrvanie vo svojej funkcii.

    Táto relácia Lampa ukazuje, prečo ste potrebovali ovládnuť Slovenskú televíziu, aby ste za peniaze daňových poplatníkov mohli likvidovať demokratické inštitúcie tohto štátu, ako sú napríklad súdnictvo a v tomto prípade prokuratúra. A z vašich vyjadrení a z vyjadrení vašich prisluhovačov z médií je jasné, že sa pred týmto nezastavíte.

    Nabudúce očakávam, že za súčinnosti napríklad pána poslanca Zajaca vystúpi Černák, potom hľadaný alebo obvinený Mello vystúpi s kolegom Dostálom napríklad. A to by mohol byť ďalší scenár. Je toto normálne? Zatiaľ sú to stále právoplatne odsúdení vrahovia; týmto dávame priestor hodnotiť súdy a prokuratúru. Nehovoriac predtým, že deň pre voľbou generálneho prokurátora, pred tou skvelou voľbou, o ktorej asi veľa ešte budeme počuť, vystúpil policajný prezident urazený v tejto relácii, kde hodnotil námestníka Generálnej prokuratúry v tomto čase, jeho prácu a on a nikto sa s ním, a bol urazený, že sa s ním nikto neradil, lebo on by mal strašne veľa dobrých kandidátov, ktorí by mohli zastávať funkciu generálneho prokurátora. A keď si myslíte, že je to v poriadku, tak nech sa páči.

    Ešte jedna poznámka na záver. Predmetom útokov novinárov a niektorých politikov bol v tomto prípade Andrášik a spol. aj Najvyšší súd a jeho sudcovia, ktorí vyniesli rozsudky aj nad najťažšími zločincami. Tam rozhodovali správne a spravodlivo?

    Pre dnešnú politickú koalíciu a jej spriaznené médiá platí, a už sa tým ani netaja, že ak súdy alebo prokurátora nerozhodnú o ich kauzách alebo chránencoch tak, ako si predstavujú, tak sú sudcovia a prokurátori neschopní, skorumpovaní alebo naklonení SMER-u, napríklad. A preto ich treba ovládnuť. Ako? No predsa úpravami zákonov o súdoch, prokuratúre, Trestným zákonom, Trestný poriadok a môžme pokračovať ďalej. Jeden z nich máme pred sebou len preto, že pán prezident ako odborník na trestné právo nám ho vrátil späť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať Martinovi za to, že spomenul tu inak nebývalú a neslýchanú situáciu, ktorá sa odohrala práve v ten večer relácie vo verejnoprávnej televízii, kde jednoznačne motivovaný, jednostranne s názorom moderátor programu, ktorý trval nesmierne dlho, tak neuveriteľným spôsobom priamo alebo nepriamo dehonestoval rozhodnutia súdov, zásadným spôsobom ich spochybňoval a vyvolal atmosféru, ako keby naozaj mali sa tí sudcovia, vyšetrovatelia a iní účastníci procesov ísť na priamu konfrontáciu s ním a ním privolaných ľudí. To je nebezpečná tendencia a jednoducho sa to tu neobjavilo počas celého môjho života.

    A naznačuje tu veľmi nebezpečnú tendenciu, vážené kolegyne, kolegovia, že ukazuje sa, že existujú politické ciele, ktoré ako keby nemali hranice pre prostriedky pre ich realizáciu, ktoré možno použiť. A túto naozaj ja cítim absolútny suterén, ani nie už justičný, ale politický.

    To a akým spôsobom sa dajú zneužiť médiá pri takých veciach, ako je voľba generálneho prokurátora, je pre mňa nepochopiteľné, sa nenájde dosť ľudí, ktorí jednoducho majú elementárny zmysel pre česť aj politickej súťaže.

    Toto, čo sa stal a začína sa diať dehonestácia ľudí, ale surovým a hlúpym spôsobom, toto vystúpenie ministerky spravodlivosti, ktoré bolo pre mňa tragické, falošné, pokrytecké, ale hlavne dokazujúce jednoznačné politické zneužitie situácie s jasným a viditeľným politickým cieľom.

    Toto jednoducho nezavádzajme, vás vážne prosím, vážené kolegyne, kolegovia, vráťme sa na cestu normálnej politickej súťaže, aspoň elementárnu etiku a slušnosť.

    A to, čo urobil pán Hríb, pevne verím, že bude mať dohru a že orgány, ktoré sme si tu zvolili, ktoré majú dozerať na regulárnosť aspoň...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec Glváč, ja som niečo také, ako ste povedali vy v tejto rozprave, ešte v živote na tomto mieste nepočul. Ja som tiež pozeral tú reláciu Pod lampou. A asi ste si nevšimli jednoduchý elementárny fakt, ktorý spočíval v tom, že ani jeden zo slovenských súdov, ktoré sa zoberali týmto prípadom po roku 1989, pri odvolávaní, to znamená ani krajský súd, ani Najvyšší súd, ani neviem, myslím, Ústavný súd, ani jeden z nich neurobil to, čo bolo elementárnou, psou povinnosťou súdu po roku 1989, to znamená pripustiť dôkazy, ktoré existovali, ktoré boli pôvodnými dôkazmi, ktoré boli utajené pred rokom ´89 v policajnom archíve v Levoči a ktoré dávajú iný obraz o celej tej kauze, ako bola ona vykonštruovaná pred rokom ´89.

    Ja to, čo tu vy hovoríte, pokladám za absolútnu nehoráznosť človeka, ktorý ani netuší, na čo tu ten rok 1989 bol. Vy ste absolútnym príkladom toho, že pre vás existuje tu jedna normálna kontinuita proste spred roka 1989 po roku 1989. Hanbite sa za to, čo ste tu povedali! (Reakcia z pléna: "Vy sa hanbite! Je toto možné?!")

  • Páni, kľud. Poprosím vás, tam je bufet poslanecký. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale voda je zadarmo.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa, keď už hovoríme o tejto Lampe, vrátil k inej relácii Lampa, ktorú tiež pozerám a pozerám ju skutočne s obľubou, lebo, a netajím sa tým, že skutočne sa nestačím diviť, čo tam všetko zaznie. Ale dobre, beriem, aj takúto reláciu beriem, ale budem sa baviť o tom, čo mi v tej relácii chýba a chýbalo vždy - a to je vyváženosť.

    Hovorím o inej relácii Lampa, kde bol policajný prezident, kde vystúpil policajný prezident, vyvolalo to množstvo reakcií, či už takých, alebo onakých. Tie kladné reakcie boli od toho pána, ktorý spolu s Hríbom moderuje tú reláciu, od počítača citované. Ale tie druhé, ktoré neboli kladné pre policajného prezidenta, tento pán spolu s pánom Hríbom, ktorý túto reláciu moderuje, nazval "idiotskými názormi" a dokonca povedal, že "idiotov citovať nebude", preňho sú to "idioti".

    Dámy a páni, to je absurdné vo verejnoprávnej televízii, aby jedna strana podľa nejakého moderátora bola proklamovaná, že áno - a tá druhá strana, to sú idioti? Idioti platia koncesionárske poplatky?

    To vy obhajujete, pán Zajac? Napríklad.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že i po rokoch je úlohou spravodlivého súdu hľadať spravodlivosť a pravdu, a musím povedať, že ak človek, ktorý mal nepochybne veľkú morálnu autoritu, sudca Otakar Motejl, našiel v tomto procese, odohrávšom sa ešte v komunizme, veľké kvantum vážnych pochybení, tak bolo dôvodné zamyslieť sa nad faktami, nad dôkazmi a neponechať tie dôkazy, ktoré sú v archíve v Levoči, nepovšimnuté.

    Argumenty o tom, že tam vystupujú vrahovia a podobne, sú fajn. Nepochybne by bolo týmto spôsobom možné argumentovať pri prípadnej Lampe s Dr. Urválkom a Vladimírom Clementisom, že tam sedí sviňa, ktorá zradila ideály robotníckej triedy a zapredala sa imperialistom. A to nehovorím len o Clementisovi, o ktorom môžme mať rôzne názory, ale povedzme o Dr. Milade Horákovej. I tam by pani sudkyňa, ktorá mala možnosť stáť teraz pred súdom, mohla povedať, že je nehorázne, že na konto jednej zradkyne a rozvracačky štátu je ona popoťahovaná.

    Proste pravda je taká, že existovali hanebné rozsudky. A tí súdruhovia z vás, ktorí sa tak do toho obúvajú a mali červené knižky, nech sa zamýšľajú, čomu slúžili a čo ten režim, ktorému slúžili, produkoval. A že ten režim okrem popravovania nevinných a strieľania ľudí na hraniciach mohol ľudí aj odsudzovať na vysoké tresty a tí ľudia mohli byť nevinní.

    To znamená povedať, že to bolo nevyvážené, pretože tí neprišli, lebo však sme vedeli, že neprídu, bolo ich slobodné rozhodnutie. Ja keby som stál za tým, že som odsúdil vrahov, tak sa za to postavím.

  • Pán poslanec Glváč, je absolútne nemiestne prirovnávať odsúdených v kauze Cervanová k mafiánom alebo k vrahom z podsvetia, ako ste to práve urobili vy. Je to absolútne nemiestne, a teda práve od vás, ja neviem, ja som kdesi čosi počul o vašich priateľských vzťahoch s pánom Jozefom Svobodom, tiež mafiánom, ktorý, bohužiaľ, už do žiadnej relácie nemôže prísť, lebo bol zavraždený. Tak zdá sa mi bizarné, keď vy niečo o tom hovoríte a takýmto spôsobom obviňujete mňa alebo mojich kolegov z OKS, ktorí sa so žiadnymi mafiánmi nestýkame, ani sme sa so žiadnymi mafiánmi nestýkali.

    Kauza Cervanová je hanbou slovenskej justície. Nielen tej prednovembrovej, ale aj tej ponovembrovej. A je práve, naopak, dôkazom toho, že so slovenskou justíciou je potrebné niečo urobiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Glváč reaguje na faktické poznámky. Chcete reagovať, áno? Tak poprosím o čas.

  • V prvom rade zareagujem odzadu, aby raz a navždy to bolo jasné.

    V neautorizovanom rozhovore som povedal, že som ho poznal z futbalu, tak ako pán vtedy minister Kukan, ako iní politici vládnej koalície, ktorí chodili na futbal a podobne. Že to niekomu vyhovovalo a napísal tak, je to predmetom súdneho sporu mňa a dnešného ministra vnútra Lipšica o ochranu osobnosti. Bodka.

    Ale o tom pánovi, trvám na tom, čo som povedal o tom pánovi, ktorý bol v tej relácii. Ja som, vy hovoríte o kauze Cervanová, ja som spomenul skutok, a teda trestný čin, nespomenul som, ktorý to bol prípad. Pre mňa je to niekoľkokrát odsúdené, právoplatné rozhodnutie a ja nie som sudcom ako vy, absolútne sa neodvážim hodnotiť, či rozhodli správne, alebo nie.

    Ale vidíme, že vy keď budete o čomkoľvek, vrátime sa ku Clementisovi, ku komukoľvek, vy viete na všetko odpovedať, vždycky to vráti k červeným knižkám.

    Ja si myslím, že ten proces bol aj po roku ´89, bol raz ukončený - a prečo my ho máme hodnotiť? Ja som hovoril o systéme a že niekto si pozve právoplatne odsúdených do takejto relácie za peniaze daňových poplatníkov!

    A, pán Zajac, ja sa vôbec nemusím hanbiť za takéto vyjadrenia. Hanbite sa skôr vy. A kľudne, a keď už sme v tejto tónine a v tomto tóne, kľudne vám poviem, hanbite sa vy za svojho brata, lebo my keď sme pokračovateľom komunistických funkcionárov, tak vy ste pokračovateľom, vy ste finančná kontinuita svojho brata, ktorý nadobudol svoj majetok na Tenerife poctivo.

    Ďakujem.

  • Posledný rečník prihlásený v rozprave - pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som rád doplnil a oživil túto diskusiu, lebo mám pocit, že sa prokuratúra zužuje len na jednu reláciu a na jednu súdnu kauzu.

    Na margo doterajšej diskusie je, že tu presne vidím jeden rozdiel medzi nami a vami, páni z vládnej koalície a dámy z vládnej koalície, že vy si bez naštudovania spisu dovolíte vynášať rozsudky, hoci ste členmi zákonodarného orgánu a nie súdom. To je presne ten rozdiel, pre ktorý vy sa postavíte do polohy toho najmúdrejšieho, toho najspravodlivejšieho a toho jediného, kto je oprávnený rozhodnúť, čo je pravda, čo je spravodlivosť a kto má právo, aký má byť vynesený trest a kto je odsúdeným.

    Toto by člen zákonodarného orgánu, aj vzhľadom na tú deľbu moci, s takým úžasným presvedčením pravdepodobne asi vynášať takéto rozsudky nemal, hoci nespochybňujem právo na slobodu prejavu. Ale spochybňujem snahy o destabilizáciu súdnictva a podrývanie autority súdov, prokuratúry a základných štátnych orgánov, ktoré sú hlavným pilierom právneho štátu v Slovenskej republike. Vládnej koalícii to asi vyhovuje práve kvôli tej politizácii a tým tendenciám, na ktoré vládna koalícia nabehla.

    Dámy a páni, zákon, ktorý vrátil pán prezident na základe jeho odborných stanovísk, je zákon, na základe ktorého pokračuje dlhodobý trend politizácie prokuratúry a justície zo strany vládnej koalície. Vládna koalícia nevie vládnuť. To je fakt. Vládna koalícia nevie spravovať štát, vládna koalícia je schopná len uzurpovať si moc v úmysle ju neskôr zneužiť.

    Dámy a páni, bez ohľadu na to, ako budete ospevovať vybrané časti zákonov a noviel, ktoré tento parlament prijal, faktom je, že tieto zákony pochybným spôsobom zasahujú do nezávislosti ústavných orgánov, či už súdnictva, v tomto prípade prokuratúry. Podstatné je ďalej, dámy a páni, že tieto zákony majú za cieľ nevídaným spôsobom zasahovať politicky do činnosti týchto inštitúcií. Prokuratúra rozhoduje, nadnesene povedané, o živote a smrti, o základných právach osôb vrátane súkromia slobody jednotlivcov a tak ďalej. Je tragédiou, keď politici budú rozhodovať o činnosti týchto inštitúcií. Aj z príkladov v iných krajinách vieme, že politicky motivované trestné stíhania, politicky motivované rozhodnutia štátnych zastupiteľstiev sú namieste, keď aktuálna vládna moc má tú kompetenciu, má moc na to, aby zasahovala organizačne, personálne, ale aj priamymi pokynmi a riadením do činnosti takýchto inštitúcií.

    Dámy a páni, položme si otázku, prečo vládna koalícia chce rozhodovať, kto bude a kto nebude sudcom? Prečo vládna koalícia chce rozhodovať, kto bude a kto nebude prokurátorom? Odpoveď je jasná. Preto, že vládna koalícia chce tieto inštitúcie obsadiť svojimi ľuďmi. Obsadzovať tieto inštitúcie svojimi tzv. pravicovými úderkami.

    Panie poslankyne, páni poslanci, od vzniku Slovenskej republiky takéto flagrantné zasahovanie do personálneho obsadenia prokuratúry a súdnictva, ako zažívame v poslednom období, tu ešte nebolo. Od 1. januára 1993 si žiadna vláda na Slovensku takto otvorene nedovolila mocensky zasahovať, cez či už výberové konania, alebo iné procesy v týchto inštitúciách, do súdnictva a do prokuratúry. Na Slovensku si to teda nikto nedovolil.

    Tento zákon nebude asi ani prvým a ani posledným zákonom, ktorý skončí na Ústavnom súde. V ustanoveniach, ktoré uvediem neskôr, vidíme jeho zjavnú protiústavnosť tak, ako aj sme videli aj protiústavnosť pri iných zákonoch, či už zásahoch do súdnictva z hľadiska platových pomerov sudcov, alebo z hľadiska kreácie výberových komisií na sudcov, zrušenie justičných čakateľov, prekladania sudcov na iné súdy a mnohé ďalšie ustanovenia, ktoré boli na Ústavnom súde napadnuté.

    Keď dva zákony z vlády Roberta Fica, niektoré ich ustanovenia konkrétne, boli vyhlásené Ústavným súdom v tomto volebnom období za protiústavné, išlo o výstavbu diaľnic a zisk zdravotných poisťovní, vtedy ste, dámy a páni, velebili Ústavný súd, ako dobre rozhodol. Tešili ste sa ako malé deti.

    Samozrejme, od januára tohto roku podávajú poslanci Národnej rady za SMER - sociálnu demokraciu množstvo návrhov na Ústavný súd, pretože toľko neústavných zákonov podľa nášho názoru, koľko schvaľuje táto Národná rada, toľko tu ešte nebolo.

  • Pán predseda Národnej rady - a som rád, že tu sedí - vtedy vyhlásil, že bude odvolávať a mieni odvolávať Roberta Fica z postu podpredsedu Národnej rady práve kvôli týmto dvom rozhodnutiam Ústavného súdu. Ja by som chcel poprosiť, aby sa zachoval ako chlap, a keď raz v tomto volebnom období prídu tri rozhodnutia vo veci samej, aby on ako predseda Národnej rady, ktorý je primárne zodpovedný za chod a činnosť Národnej rady a spoluzodpovedný za činnosť vládnej koalície, aby v prípade, keď trikrát možno v merite veci, a tých zákonov je veľa, tento je jeden z nich, by prípadne Ústavný súd vyhlásil neústavnosť takýchto ustanovení zákonov, aby vyhlásil, že v takom prípade sa vzdá funkcie predsedu Národnej rady. Určite ako zodpovednosť za to, že táto Národná rada schvaľuje protiústavné zákony, je to minimálne to, čo môže jeden z členov vládnej koalície urobiť.

    K samotnému zákonu o prokuratúre si dovolím uviesť niekoľko najproblematickejších ustanovení. V prvom rade je treba povedať, dámy a páni, že pekný obal, ktorým vy vyhlasujete zmeny, ktoré sú nevyhnutné v týchto zákonoch, je nahrádzaný tým nebezpečným vnútrom, práve možno veci, ktoré vy vyhlasujete a o ktorých hovoríte ako o pozitívach, skrývate práve tie nebezpečné ustanovenia, ktoré v týchto zákonoch sú.

    Je to zásah, hlavným leitmotívom týchto noviel a tejto novely je zásah do nezávislosti prokuratúry. Keď som hovoril o tom, že čo je dôvodom obsadzovať prokuratúru politicky osobami mocensky, ale s tým vychádza aj priamy súvis: rozhodovanie v rámci jednotlivých činností, ovplyvňovanie jednotlivých rozhodnutí v rámci prokuratúry a ako dôsledok možno bude to rozhodovanie politickou moci, koho stíhať a koho nestíhať.

    Ako dôkaz je vlastne prvý, keďže už zo samotného postavenia prokuratúry vyplýva a doposiaľ vyplývalo oprávnenie generálneho prokurátora vydávať stanoviská, ktoré zjednocujú uplatňovanie zákonov. Zjednocovanie uplatňovania zákonov je mimoriadne dôležité pri takto hierarchicky a funkčne riadenom orgáne, akým prokuratúra je, kde podľa stanovísk, ktoré zjednocujú stanoviská jednotlivých prokurátorov na okresoch, sa de facto rozhoduje, v akých trestných činoch začať trestné stíhanie, v akých skončiť, inými slovami, koho trestne stíhať, kedy a koho nie.

    Podľa schváleného znenia zákona generálny prokurátor bude môcť vydávať stanoviská po novom iba na návrh komisie, ktorá sa skladá alebo bude skladať zo šesť členov. Problémom je, že traja členovia budú menovaní generálnym prokurátorom a traja členovia, polovica členov, budú menovaní ministerkou spravodlivosti. Ja hovorím konkrétne ministerkou spravodlivosti, lebo je to zákon, ktorý predkladá pani ministerka spravodlivosti a túto kompetenciu presadzuje pre seba. Komisia bude rozhodovať štyrmi hlasmi, to znamená, že bez pani ministerky a jej nominantov nebude vydané žiadne stanovisko, žiadne stanovisko, zjednocujúce stanovisko bez práva veta.

    Na dôvažok za určitých okolností môže samotná pani ministerka zvolať zasadnutie komisie a v takomto prípade pani ministerka určí aj predsedajúceho komisie. Ide o jednoznačný zásah do nezávislosti a do samostatného postavenia prokuratúry, kde z ústavy vyplýva, že prokuratúru riadi generálny prokurátor. Exekutíva, čo nám ešte viacej vadí, okrem trojdelenia moci, politická moc reprezentovaná ministrom za určitú vládnu koaličnú stranu bude teda spolurozhodovať o tom, koho trestne stíhať na Slovensku a koho trestne nestíhať.

    Ďalším problémovým otáznikom v tomto zákone je návrhové oprávnenie v rámci disciplinárnych konaní prokurátorov. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky získa týmto možnosť podať návrh na disciplinárne konanie proti ktorémukoľvek prokurátorovi, okrem iného toto právo sa priznáva, dámy a páni, aj ombudsmanovi.

    Faktom je, že mali sme v nedávnej dobe jednu zaujímavú okolnosť, na základe ktorej generálny prokurátor musel podať návrh na disciplinárne konanie sám na seba. V tejto veci a toto neslúži, pani ministerka, ani vládnej koalícii, ani vám ako možnosť na to, aby ste nedostatok právnej úpravy začať disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi použili na to, aby ste získali oprávnenie začať disciplinárne stíhanie voči všetkým cca 760 prokurátorom v Slovenskej republike. Využiť malý legislatívny nedostatok a zneužiť ho na priznanie si tak širokej kompetencie je skutočne len zneužitím práva. V takomto prípade jednoznačne v exekutíve ministrovi spravodlivosti návrhové oprávnenie začať disciplinárne konanie proti prokurátorovi nepatrí.

    Nedávno sa pani ministerka pred časom vyjadrila, že minister spravodlivosti nezískava navyše žiadne kompetencie podľa tohto zákona a nevie zasahovať do prokuratúry. Keď ste ma pozorne počúvali, je to už druhý veľmi vážny zásah zo strany ministra spravodlivosti do nezávislého a samostatného postavenia prokuratúry tak, ako je definované v Ústave Slovenskej republiky.

    Ďalším vážnym nedostatkom je konanie, disciplinárne konanie samotné na prvom stupni. Prokurátor sa môže v rámci svojej činnosti, samozrejme, dopustiť disciplinárneho deliktu, o ktorom je potrebné spravodlivo, nezávisle, nestranne, ale aj primerane prísne rozhodnúť v súlade so zákonom. Na prvom stupni podľa schváleného a pánom prezidentom vráteného znenia zákona by malo o disciplinárnych previneniach prokurátorov, mali rozhodovať disciplinárne komisie, ktoré by po novom mali mať troch členov. Disciplinárne komisie však v tomto zložení, v akom navrhuje zákon, schválený zákon, budú mať troch členov, ale budú mimoriadne spolitizované.

    Totižto jedného z troch členov bude navrhovať Národná rada, inými slovami, súčasná vládna koalícia, jeden člen disciplinárnej komisie bude menovaný na návrh ministerky spravodlivosti, teda zástupkyne zase súčasnej vládnej koalície, a jediný člen disciplinárnej komisie bude menovaný zvnútra prokuratúry na návrh Rady prokurátorov. Inými slovami, dámy a páni, dvaja z troch členov, teda väčšina bude do disciplinárnych komisií menovaná politicky a, žiaľ, nie odborne.

    Summa summarum tak, ako bude prebiehať proces, to bude znamenať, pani ministerka podá návrh na disciplinárne konanie proti prokurátorovi, ktorý sa jej možno nebude pozdávať, ale súčasne pani ministerka a táto vládna koalícia vymenuje väčšinu členov do prvostupňovej disciplinárnej komisie, ktorá bude tohto prokurátora stíhať a za disciplinárny delikt aj potrestá.

    Faktom je - a to je jedno malilinké svetielko na konci tunela -, že druhostupňové konanie ste aj v súlade s našimi požiadavkami prenechali nestrannému a dosiaľ ešte nezávislému súdu, hoci už súdnictvo sa vám darí spolitizovávať mimoriadne efektívne.

    Nič to na tom ale nemení to, že vážnym spôsobom disciplinárnym stíhaním, hoci aj politicky motivovaným, zasiahnete do života prokurátora a tým, že návrhom zo strany predstaviteľa ministerstva, politickým predstaviteľom, ako aj väčšinou členov prvostupňovej disciplinárnej komisie neodstránite pochybnosti, dámy a páni, o tom, že disciplinárne konania proti prokurátorom budú politicky motivované.

    Ďalším problémovým ustanovením je, dámy a páni, výberové konanie na prokurátora. Ako obrovský paradox tejto situácie je to, že táto vládna koalícia, neschopná zvoliť 9 mesiacov generálneho prokurátora, si vymyslela nové témy a nové odôvodnenia, prečo by nemala byť voľba tajná, ale mala by byť verejná, aby ste boli transparentní, inými slovami, aby ste sa mohli vydierať medzi sebou, kontrolovať, aby pani premiérka neodstúpila a množstvo ďalších takýchto pravdivých dôvodov.

    Zabudli ste asi, ale, bohužiaľ, aj doteraz zabúdate, že pokiaľ vy z vládnej koalície v snahe nejakým spôsobom obmedziť koaličných poslancov, ktorí vás neposlúchali, ste zavádzali tzv. domnelú a falošnú transparentnosť do voľby generálneho prokurátora, kde ste povedali, že verejnosť a verejné hlasovanie je mimoriadne dôležité, tak ste asi zabudli na výberové konanie ostatných prokurátorov, kde hlasovanie výberových komisií, vašich spolitizovaných výberových komisií bude a zostáva tajné podľa tohto prezidentom vráteného zákona, ktorý ste schválili na minulej schôdzi.

    Tak zavádzali ste transparentnosť tam, kde ste nevedeli politicky schváliť svojho nominanta, pretože ste na to boli neschopní. Tam ste si našli dôvody transparentnosti, ale tie dôvody transparentnosti vám pri výberových komisiách na prokurátorov už asi nedošli. Neboli potrebné, pretože tam, kde si politicky menujete väčšinu, tam, kde budete mať asi istotu, tam vám stačí tajné hlasovanie.

    Nič to ale nemení na tom názore, ktorý ja aj moji kolegovia doteraz prezentujeme, že tajná voľba aj za okolností, k akým dochádzalo za posledných deväť mesiacov, je základným demokratickým princípom a prístupom k slobodnej voľbe poslanca, pretože zmena na voľbu verejnú len preukázala, akým spôsobom ste tie kontrolné mechanizmy, ktoré vyústili do protiústavnosti voľby z decembra minulého roku, chceli pretaviť na svetlo denné a verejne sa medzi sebou kontrolovať. Výberové konanie bude síce teda verejné s tajným hlasovaním v rozpore možno s tými tvrdeniami, ktoré vládna koalícia chcela.

    Ďalším takým netradičným prvkom na politickej scéne a možno aj v oblasti legislatívy je tvorba komisie, ktorá bude vyberať prokurátorov. V jednom čase sa pán predseda ústavnoprávneho výboru rozhodol predložiť pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa úplne spolitizované výberové komisie trochu upravili a zmenili nasledovným spôsobom. Výberová komisia by mala mať šiestich členov. Troch členov bude menovať generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov. Keď už vieme, dámy a páni, kto má byť podľa vášho názoru generálnym prokurátorom, akým spôsobom bol zvolený za deväť mesiacov politického vydierania medzi politickými stranami vládnej koalície, kontroly poslancov, zásahu do ich slobodného hlasovania, zavádzania imperatívneho mandátu a mohol by som tie všetky politické a ústavné pochybnosti, ku ktorým dochádzalo pri voľbe generálneho prokurátora, menovať ďalej, tak je nám jasné, že kandidáti navrhnutí generálnym prokurátorom, tým, ktorého by ste si želali na tomto poste vy, budú opätovne vládnou koalíciou politicky menovaní. Ďalších troch členov, ďalší traja členovia budú vybraní z kandidátov zvolených Národnou radou. Tu by ste mohli, dámy a páni, povedať to, že faktom je, že títo traja členovia sa vyberajú žrebom z ôsmich kandidátov, ktorí sa dokonca volia do tejto databázy podľa pomeru politických síl. Čo však je ale pravdou, pravdou je to, že bez ohľadu na to, či sa niekto určí žrebom, alebo nie, ako náhle sa tam dostane žrebom jeden predstaviteľ vládnej koalície, v takomto prípade podľa predstáv vládnej koalície táto výberová komisia bude mať potrebnú väčšinu štyroch členov na to, aby si v tejto výberovej komisii rozhodovala o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom na Slovensku.

    Aby som ešte doplnil, že pokiaľ sa vôbec teoreticky môže stať, že tam bude vládna koalícia mať na šesť mesiacov, pretože šesť mesiacov, na každých šesť mesiacov sa tieto komisie tvoria, že tam bude mať šesť mesiacov členov, troch členov z Národnej rady, ktorí by vládnej koalícii vôbec nevyhovovali, nevadí to vládnej koalícii, pretože si jednoducho počká, kým neuplynie znovu šesťmesačná lehota, kým sa žrebom neurčia noví členovia za Národnú radu, a opäť tam bude stačiť len jeden člen na to, aby doplnil potrebnú väčšinu, kde si zase vládna koalícia bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom.

    Je to úplne zrejmé zo znenia zákona a je to úplne zrejmé aj z konania ministerstva spravodlivosti. Som úplne presvedčený, že aj pani ministerka spravodlivosti, tak ako to ukázala pri súdoch, a možno aj váš kandidát na generálneho prokurátora, ktorý vám krvou podpísal možno vernosť vládnej koalícii, nevypíše v daný polrok, keď bude výberová komisia žrebom obsadená nepohodlnými členmi, nevypíše výberové konanie a počká si na ďalší polrok, keď bude žrebom obsadená komisia politicky správnymi ľuďmi.

    Najväčšou tragédiou, dámy a páni, je to, že člen výberovej komisie nemusí mať ani právnické vzdelanie. Ja oceňujem niektoré ustanovenia, že člen musí byť spôsobilý posúdiť morálne, charakterové vlastnosti, posúdiť spôsobilosť kandidáta podľa podmienok uvedených v zákone, ale to, čo najzákladnejšie chýba, je spôsobilosť člena výberovej komisie posúdiť odbornosť. A to člen výberovej komisie na prokurátora môže urobiť len za predpokladu, že sám má právnické vzdelanie. Vy ste chceli naplniť výberové komisie ľuďmi z neziskového sektora a mnohými ďalšími, ktorí vám možno dávajú niektoré nápady, ktoré pretavujete do návrhov zákonov, ale ja sa pýtam, čo človek, ktorý má vyberať prokurátora, dokáže hodnotiť v procese výberu kandidáta na prokurátora, keď nemá právnické vzdelanie? Bude hodnotiť umelecký dojem? Bude hodnotiť to, ako je ten kandidát oblečený, alebo bude hodnotiť jeho právnu argumentáciu, jeho vzdelanie, jeho odbornosť? A osobne si myslím, že pokiaľ ide o rezort prokuratúry, sú to vysoko odborné témy z oblasti práva, rôznych odvetví práva, najmä trestného, správneho práva a iných, ktorých sa táto problematika či už priamo, alebo okrajovo dotýka, a v tomto zmysle by mal rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane prokurátorom, človek s právnickým vzdelaním.

    Ďalší vážny zásah, protiústavný zásah do nezávislosti prokuratúry a skôr už aj do legálne nadobudnutých práv je likvidácia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry. Zo schváleného zákona je zrejmé, že v prípade jeho opätovného prerokovania vznikne situácia, že sa nebude vykonávať príprava a vzdelávanie budúcich prokurátorov v tomto rezorte. Zavádzate síce asistentov prokurátorov, ale ide o úradnícku funkciu, pričom táto zmena, dámy a páni, je totožná so zrušením justičných čakateľov, presne rovnakým spôsobom ako pri súdoch.

  • Rečníkovi bol donesený pohár s vodou.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Právni čakatelia prokuratúry sa k 1. 8. 2011 majú stať asistentmi. Čo je ale veľmi zaujímavé, je tá skutočnosť, že pani ministerka v prípade schválenia a v prípade transformácií ich právneho postavenia bude môcť v tomto prípade právnych čakateľov prokuratúry, po novom asistentov prokurátora, prepustiť z organizačných dôvodov. Týmto spôsobom sa chce vládna koalícia podobne, pravdepodobne ako v rezorte justície, aj v rezorte prokuratúry zbaviť mladých, šikovných, ale možno pre vás tým, že nie sú modrí, že sú nijakí, že sú apolitickí, zbaviť pre vás politicky nepohodlných ľudí.

    Schválený zákon, verím, že nebude opätovne schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že Národná rada neprelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky a že tento zákon, pretože je protiústavný, pretože je v priamom rozpore s ôsmou hlavou Ústavy Slovenskej republiky, v priamom rozpore s úpravou týkajúcou sa právneho štátu, pretože zasahuje do legálne nadobudnutých práv, či už justičných, pardon, či už právnych čakateľov prokuratúry, ale aj z hľadiska ich práva na výkon ďalšieho povolania, z hľadiska práva na prístup k inej volenej funkcii, si myslím, že by tento zákon nemal byť opätovne schválený v Národnej rade.

    Hlavným leitmotívom tohto zákona, žiaľ, je politicky zasiahnuť do prokuratúry tak, ako ste politicky zasiahli do justície. Vytvoriť si sieť polície, prokuratúry a súdov, aby ste mohli zneužívať trestné konanie na svoje politické účely, čo však nie je v právnom štáte v žiadnom prípade prípustné.

    Dámy a páni, prosím vás, aby ste predmetný návrh zákona neschválili opätovne na základe toho, že bol vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Madej, no ja obdivujem vašu úprimnú obavu z možnej politizácie súdnictva a prokuratúry a vašu navonok úprimnú snahu o zamedzenie týmto nebezpečenstvám a takmer by som vám aj uveril, takmer by som aj uveril, že je to naozaj úprimná snaha a úprimné obavy. Len, viete, pán poslanec, veľmi ťažko uveriť tomu, že človek, ktorý štyri roky podporoval bývalého ministra spravodlivosti, terajšieho šéfa Najvyššieho súdu, má úprimný záujem o čistotu slovenskej justície a prokuratúry. Aj by som vám to fakt uveril, keby ste štyri roky nepredvádzali to, čo ste tu predvádzali.

    Pán poslanec, ste ešte mladý, zamyslite sa nad tým, čo ste robili v predchádzajúcom období, čo hovoríte teraz, a do budúceho obdobia vám prajem, aby vaše konanie bolo konzistentné a potom bude aj dôveryhodné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem mať iba takú stručnú poznámku, že z vystúpení opozičných poslancov aj teraz z posledného vystúpenia sa nemôžem ubrániť pocitu a dojmu, že práve sme na ceste, kedy sa nám úspešne začalo dariť rozbíjať už vybudovanú sieť, ktorú majú oni vybudovanú v orgánoch súdnictva, prokuratúry, možno aj polície.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Madejovi za vyjadrenie tých skutočností, ktoré naozaj sa veľmi zle koaličným poslancom počúvajú, pretože to je jeden fakt.

    V žiadnom volebnom programe ani v programovom vyhlásení vlády sa tieto zmeny nenachádzali. Až prišla vládna koalícia na to, že existuje určitá skupina ľudí, ktorí ich proste nebudú počúvať, ich politické príkazy, no tak sa rozhodli, že ju proste zlomia, tak ako zlomia ústavu.

    A potom ma, samozrejme, fascinujú názory tých, ktorí na tieto snahy a našu kritiku, ktorá je oprávnená, pretože sme v opozícii, reagujú ľudia zo strany, ktorá sa ani do parlamentu nedostala, ktorí obišli ústavu, a tým pádom porušili všetky hodnoty, o ktoré sa bojovalo v roku ´89, a majú ešte tú odvahu hovoriť o roku ´89, hoci sami podviedli celú demokraciu, alebo ľudia, ktorí radšej nezávislý talár vymenili za politiku. Tí, ktorí presne politikárčia v justícii a v prokuratúre.

    Ústava hovorí jasnou rečou a neexistuje zámienka ani bývalých štyroch rokov, ani akýchkoľvek iných rokov, ktorí mohli odpustiť to, že bude porušená ústava.

    Ale svedomie ste vy predali ešte pred voľbami, takže ani nemôžeme očakávať, že by ste ho mali.

  • Pán poslanec Madej reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne predrečníkom. Faktom je, že aj z faktických poznámok kolegov z vládnej koalície jednoznačne vyplýva snaha, dámy a páni, mocensky zasahovať do tretej moci v štáte, do súdnictva, justície, teda aj v tomto prípade do prokuratúry.

    Dámy a páni, uvedomte si, že je asi normálne, že po voľbách sa menia zástupcovia zákonodarnej moci a v exekutíve. Nie je správne, keď si po voľbách - a to je prvýkrát, čo sa stalo od vzniku Slovenskej republiky - určitá vládna koalícia snaží politicky zasiahnuť do súdnictva, politicky zasahovať do prokuratúry, a je to všetko len kvôli tomu, že táto vládna koalícia nevie vládnuť. Je chaos a potrebuje si uzurpovať moc, lebo to je jediný spôsob na to, akým spôsobom dokáže na seba poukázať.

    Všetko to zdražovanie, všetky problémy vládnej koalície, ktoré, dámy a páni, máte, chcete prekryť tým, že si hľadáte svojho nepriateľa. Nepriateľa ste si našli v justícii a v tejto opozícii. Nepriateľa ste si našli na prokuratúre a možnosť vyriešiť svoje personálne problémy nájsť miesto pre svojich členov, modrých alebo z akejkoľvek inej politickej koaličnej strany, si riešite tým, že rozbíjate základné inštitúcie v štáte. A to nehovoríme len my. To hovorí prezident Slovenskej republiky, to hovoriť už pomaly začína aj Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie, ktoré vyjadrujú obavu do zásahov do nezávislosti justície. O chvíľu prídu obavy aj zo zásahov o nezávislosť prokuratúry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. To bol posledný ústne prihlásený rečník. A teraz požiadala o slovo v rámci rozpravy ministerka spravodlivosti pani Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, nebýva zvykom, aby pri opätovnom prerokovávaní schválených zákonov po vrátení prezidentom sa rozvinula takáto debata, ale keďže sa debata rozvinula, tak si myslím, že je namieste aj z mojej strany k tomu niečo povedať o to viac, že pojem ministerka spravodlivosti tu bol spomenutý toľkokrát.

    Veľa nálepok(nálepiek), veľa demagógie, ale veľmi málo faktov, pán poslanec Madej. Takže budem trošičku hovoriť o faktoch.

    Povedali ste, že ten zákon má pekný obal, ale nebezpečné vnútro. A potom ste vlastne hovorili len o dvoch veciach, ktoré podľa vás znamenajú ovládnutie prokuratúry ministerkou spravodlivosti, ako vy to nazývate. A jedno sú všeobecné záväzné stanoviská a druhé oprávnenie podať návrh na disciplinárne konanie. Tak k tomu musím niečo povedať.

    Neviem, že či viete, čo sú všeobecne záväzné stanoviská. Všeobecne záväzné stanoviská sú výkladové stanoviská, ktoré nepredstavujú žiadny pokyn voči konkrétnemu posudzovaniu konkrétnej kauzy. Za posledných 20 rokov generálny prokurátor vydával zhruba dva(dve) stanoviská ročne, to tak priemerne vychádza. Pán Trnka minulý rok vydal jedno jediné, neviem, či ste si ho pozreli, týkalo sa výkladu trestného činu poškodzovania stromov a krov. Pozrite si, sú zverejnené. Myslím si, že stačí, keď si ich prečítate a pochopíte, že všeobecne záväzné stanoviská z povahy ich veci dnes môžu znamenať ovládnutie prokuratúry. Ale keď si ich pozriete, možno si uvedomíte, že aj tu je namieste zvýšiť kvalitu a úroveň pri ich vydávaní.

    Áno, rozširuje sa oprávnenie podávať návrhy na disciplinárne konanie aj pre ministra spravodlivosti, aj pre ombudsmana napríklad a ja si myslím, že je to správne, aby aj vonkajšie prostredie alebo niekto zvonku mohol dať návrh na disciplinárne konanie aj na prokurátora a aj na generálneho prokurátora.

    Povedzme si ten konkrétny príklad, ktorý máme teraz v podstate na stole. Celé Slovensko bolo pobúrené tou právnickou žúrkou, na ktorej sa zúčastnil aj zastupujúci generálny prokurátor Tichý. Považujem to za správanie nehodné ľudí v takýchto pozíciách. Platí, že v týchto pozíciách ľudia nestrácajú talár, keď odídu zo súdu alebo prokuratúry. A, čuduj sa svete, naraz sme zistili, že keby aj na to prišlo, tak na pána Tichého dnes ani nemá kto dať disciplinárny návrh, lebo sám na seba zjavne sa ho nechystá dať. Pritom je to návrhové oprávnenie. O takomto návrhu rozhoduje disciplinárna komisia, ktorej rozhodnutie preskúmava dvojinštančne súd.

    Ale nielen to treba povedať, keď už sa tu toľko hovorilo o nezávislosti prokuratúry, čo zase, musím povedať, nie je pojem, ktorý ústava pozná vo vzťahu k prokuratúre. Treba povedať aj to, aká je dôležitá verejná diskusia aj o rozhodnutiach súdov, aj o postupe súdov, aj o tom, v akom stave je naša prokuratúra, aj o tom, ako rozhoduje prokuratúra. Neviem, či ste to zaregistrovali. Na tom právnickom žúre bol pán Tichý spolu so sudcom, ktorého kauzu, resp. návrh na pozbavenie imunity posudzuje z pozície zastupujúceho generálneho prokurátora. Neviem, či ste si všimli, že po tom, ako sa to video zverejnilo, pán Tichý vyhlásil svoju zaujatosť a povedal, že v tej veci nebude rozhodovať. Áno, správne. Ale povedal by to, aj keby to video nebolo zverejnené? Pán Tichý hneď, ako mu prišla táto vec na stôl, mal vyhlásiť svoju zaujatosť pre takéto vzťahy s pánom sudcom Michálekom. Keby sme nevideli to video, ani by ho to nenapadlo. A to je stav súčasnej justície a prokuratúry, a preto je náležité sa rozprávať o justícii a prokuratúre, a preto je náležité rozoberať aj veľké kauzy, a preto - a to je aj odpoveď pánovi poslancovi Glváčovi - na rozdiel od neho si nemyslím, že nemáme právo diskutovať o súdnych rozhodnutiach a o postupoch súdov. Je to absolútne, absolútne legitímne.

    Ale aj iné bolo na tom videu. Váš bývalý štátny tajomník napríklad. Predtým sudca, potom váš štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti za ministrovania pána Harabina a pani ministerky Petríkovej, ktorý odišiel z ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd, tiež teda patrí k jedným, ktorý tak pekne zo súdnej moci do výkonnej a potom zase do súdnej a, čuduj sa svete, jeho teraz kolegyňa na Najvyššom súde, vtedy ministerka ako pánovi štátnemu tajomníkovi udelila za päť mesiacov práce v roku 2009 62-tisíc eur odmenu.

    Pán poslanec Číž, krútite hlavou. Dostali ste niekedy 62-tisíc eur odmenu za päť mesiacov? Na to už musí byť nejaký pádny dôvod. V práci na ministerstve som ho nenašla, tak sa pýtam, kde sa ten dôvod skrýva?

    Takže musím to zopakovať znova. Politiku ste vniesli do justície vy, musím povedať, že SMER cynicky vymenil kľud v koalícii za to, že odovzdal justíciu do rúk Harabinovi, dnes ho kryjete a mňa, ja sa musím v tej súvislosti len spýtať, čím vás drží, že ho takto kryjete? Predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady?

    My sme sľúbili vo voľbách, a keď ste toľko hovorili o mne a o modrých, tak SDKÚ - DS sľúbila svojim voličom vo svojom volebnom programe, že otvorí súdy a justíciu verejnej kontrole, že urobí všetko pre to, aby justíciu neovládali ani bratstvá, ani politika. Urobím všetko pre to, aby tak bolo a v tomto duchu chcem aj poprosiť všetkých poslancov, aby opätovne podporili novelu zákona o prokuratúre.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo. Pani ministerka, nebudem sa teraz venovať tomu, že videozáznamy zo súkromných podujatí sa stávajú súčasťou politického boja a kampane. Možno za chvíľku nám namontujete kamery do spální a začnete takýmito záznamami argumentovať.

    Ja skôr ľutujem, že ste nezopakovali tie slová, ktoré ste tu povedali pri rozprave, a síce, že "prokuratúra momentálne nie je spôsobilá uzatvárať kauzy spojené s našimi kšeftami za predchádzajúcej vlády". Tieto slová, pani ministerka, ste tu povedali v tomto pléne, a tým ste veľmi jasne prezradili účel zmien na prokuratúre, aby sa prokuratúra pod vaším vedením začala venovať opozícii.

    V tomto zmysle sú absolútne pravdivé všetky slová a myšlienky, ktoré tu povedal pán poslanec Madej, ba dokonca v rámci tej vašej vyhrážky je to ešte ďaleko horšie.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, musím povedať, že som úprimne sklamaný vaším vystúpením, čo asi ani nebude žiadne prekvapenie, ale dneska som mimoriadne sklamaný. Pretože na množstvo argumentov o neústavnosti tohto zákona - a toto riziko si prinášate do budúcnosti vy, pretože skôr či neskôr o tom bude rozhodovať Ústavný súd -, na množstvo odborných a právnych argumentov o neústavnosti tohto zákona, o zásahu do samostatného postavenia prokuratúry ste sa zmohli len na jediný argument: videozáznam v bulvári. Je mi to ľúto, ale očakával som skutočne od vás viac. Očakával som, že tu odôvodnite, prečo politicky zasahujete do prokuratúry, prečo chcete byť tá, kto bude spolurozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom? Prečo chcete by tou osobou, ktorá bude rozhodovať o záväzných stanoviskách, ktoré síce nepriamo, nie priamo hovoria o konkrétnej osobe, ale viete dobre, že svojím spôsobom ovplyvňujú každé jedno trestné stíhanie, ktorého sa vecne dotýkajú? A prečo neodpoviete na množstvo ďalších argumentov, ktoré boli prednesené v rozprave?

    Tým, že ste sa uchýlili len k bulvárnemu vystúpeniu, si myslím, že ste nejakým spôsobom odborne túto novelu zákonu vôbec, teda vôbec neobhájili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani ministerka, nikdy som sa netajil tým, že som bol pripravený vás minimálne rešpektovať ako ministerku, a mám pre vás aj dobrú správu, nikdy sa neznížim k takejto hanebnej osobnej diskreditácii politických súperov a oponentov, ako ste to urobili teraz vy. Ja vás, pravdupovediac, nepoznávam.

    To, že je tragédiou Slovenska vcelku to, že je možné takto vcelku generálne využiť médiá v neuveriteľnej zhode s politickými cieľmi súčasnej koalície, ale už nie a vôbec nie vecnými a odbornými argumentami, ale hlúpou a surovou osobnou diskreditáciou. Úplne náhodou sa objavovala od rána do večera pred voľbou v našich médiách, ale len u Trnku, že jazdí po hrádzi, že je milionár, lebo má byt, a že jeho syn niečo zneužil nekorektné. Rovnako potom, samozrejme, na Tichého, ktorý bol vaším odporcom, reprezentoval záujmy prokuratúry, žiadali to od neho prokurátori tí iní. No tak výsledok je, že pomaly sa tu nesmierne tešíte z toho, že zo súkromného záznamu, na ktorom nehrá Tichý ale žiadnu úlohu, a urobíte z toho akože škandál. Je to pokrytecké a trápne, pani ministerka! Je to pokrytecké a trápne! Naozaj sa vráťte na cestu vecnej diskusie.

    Tak diletantský návrh prokuratúry, ako ste urobila vy, v rozpore so základnou politickou etikou, keďže to nemáte v programovom vyhlásení, tu ešte nebol, pani ministerka, v tom je ten problém.

    Takže budeme dávať pozor, kam až ste ochotná zájsť. Tú správu dobrú pre vás, že my sa k takýmto osobným diskreditáciám nikdy neznížime a budeme sa snažiť vždy korektne a seriózne debatovať, odborne, pani ministerka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac je ďalší poslanec s faktickou poznámkou. Poprosil by som tu kolegov Beblavého a Kaníka, keby mohli menej intenzívne diskutiť.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, my sme povedali, a opakovane, ako poslanci OKS nedostali sme sa protiústavným spôsobom do tohto parlamentu. Ubezpečujem pána poslanca Kaliňáka a pokladám to za absolútnu nehoráznosť, že neovláda ani len také elementárne veci, ako je volebný zákon, ale prosím. To je iná téma.

    Ale opakovane sme povedali, že podporíme všetko v súdnictve, čo sa bude týkať jeho transparentnosti, čo sa bude týkať jeho odčlenenia od výkonnej moci, a že podporíme všetko, čo zníži mieru autokratickosti na samotnej prokuratúre, preto vítame tento zákon.

    Ja by som si ale chcel v tejto chvíli položiť troška inú otázku. To, čo tu sledujeme, je neuveriteľne zúrivý zápas opozície a ja sa pýtam, prečo je ten zápas taký zúrivý, prečo je vedený s takými navretými žilami na čele a s takým a s takou neskutočnou nevraživosťou a zlosťou? Prečo ho vedú práve tí, ktorí naprosto spolitizovali zdravé súdnictvo, ktorí úplne ho vložili do rúk politiky a dneska sami tvrdia, že očistenie tohto súdnictva znamená politizáciu?

    Neviem na to nájsť inú odpoveď iba tú, že tento dnešný stav dnešnej opozícii absolútne vyhovuje a že jej vyhovuje preto, že vyhovuje jej politickým zámerom, že to prepojenie politiky, politickej moci a súdnej moci dnešnej opozícii jednoducho vyhovuje, pretože sa tam cíti ako doma.

    A práve preto to opakujem ešte raz a hovorím to určite nielen vo svojom vlastnom mene, že budeme podporovať všetky kroky tejto vlády, ktoré povedú k tomu, aby súdnictvo na Slovensku bolo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, no neviem, kto je tu zúrivý, ja vidím v tejto sále zúrivého iba jedného jediného pána poslanca, ale dobre.

    Vážená pani ministerka, nikto vám neverí. To je váš najväčší problém. Nikto vám neverí a to svoje šmolkovstvo ste schopná skrývať aj za ´89. rok, za čokoľvek, ale nikto vám neverí preto, lebo politizujete od začiatku celú spoločnosť, politizujete ju plánovite tak, ako ste spolitizovali úplne natvrdo a surovo verejnoprávne médiá aj v rámci čistiek a úplne dokonca to proklamujete, že s tým nemáte najväčší problém, takto sa snažíte spolitizovať celú spoločnosť vrátane súdnictva.

    Vy máte jedno čarovné slovko, jedného čerta na stene, ktorý sa volá Harabin, s ktorým sa zobúdzate a s ktorým chodíte aj spávať, proste je to čosi pre mňa absolútne nepochopiteľné, že takýmto spôsobom sa dokážete zhadzovať.

    Prosím vás pekne, povedzte už raz vo svojom prejave aj niečo iného ako Harabin. Budem vám za to veľmi vďačný. A neotravujte nás týmito vašimi komplexami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Tak. Pani ministerka, takže poprosím dve minúty pre pani ministerku ako reakciu na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Zajaca, pretože, pretože myslím si, že hovoril aj za mňa. Áno, som presvedčená o tom, že tento stav politickej strane SMER vyhovuje, vyhovuje jej prepletenie s mocou súdnou.

    A ja pôjdem ďalej, nielenže to vyhovuje politickej strane SMER, podstatné je, že to vyhovuje ekonomickým záujmom, ktoré stoja za stranou SMER. Preto ten zúrivý boj.

    Ďakujem.

  • Tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spravodajkyne, či sa chce v rozprave vyjadriť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál má parlamentnú tlač 429.

    Poprosím pána poslanca Galbavého, ktorý je spoločný spravodajca z výboru pre kultúru a médiá, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre kultúru a médiá podal informáciu o opätovnom prerokovaní zákona z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 429) v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. júna 2011 č. 429 pridelil predmetný zákon na opätovné prerokovanie výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory rokovali o nasledovných pripomienkach prezidenta republiky, nebudem ich čítať, všetci ich máte pred sebou.

    Opätovne prerokovaný zákon Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil schváliť uznesením č. 244 z 27. júna 2011 s pripomienkami prezidenta uvedenými pod bodmi 4, 5, 7, 8 a 9. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor prijal tieto pripomienky:

    1. V čl. I osemnástom bode v nadpise pod § 13a sa slová „od 1. júla 2011“ nahrádzajú slovami „od 1. septembra 2011“.

    2. V č. I osemnástom bode § 13a ods. 1 a 2 sa slová „pred 1. júlom 2011“ nahrádzajú slovami „pred 1. septembrom 2011“ a slová „do 30. júna 2011“ sa nahrádzajú slovami „do 31. augusta 2011“.

    3. V čl. II štvrtom bode v nadpise pod § 76 odsek(???) sa slová „od 1. júla 2011“ nahrádzajú slovami „od 1. septembra 2011“.

    4. V čl. II štvrtom bode v § 76 odsek(???) sa slová „pred 1. júlom 2011“ nahrádzajú slovami „pred 1. septembrom 2011“ a slová „do 30. júna 2011“ sa nahrádzajú slovami „do 31. augusta 2011“.

    5. Čl. III znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2011.“

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 31. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 429), gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Tomáš Galbavý podá informáciu o výsledku rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem, skončil som, zároveň vás poprosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • No moment, moment, teraz najprv je tu písomne prihlásený za poslanecký klub SMER pán poslanec Maďarič a hneď po ňom pán Galbavý v rámci ústnych.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno? Tak keď máte prednosť, tak nech sa páči.

  • Veľmi nerád to robím bývalému exministrovi, ale rokovací poriadok nepustí, no zákon je zákon.

  • Pán Maďarič nielen bývalý, ale aj ex. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som sa prihlásil ako prvý po otvorení rozpravy ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Maďarič to pochopí z...

  • Smiech v sále.

  • Oceňujeme veľkorysosť pána bývalého exministra.

  • Sľubujem, že budem nesmierne krátky.

  • Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Zato som sa prihlásil do rozpravy, aby som mohol navrhnúť hlasovanie o pripomienkach pána prezidenta takto: spoločne hlasovať o pripomienkach, ktoré sú evidované pod č. 1, 2, 3 a 6. Ďalej navrhujem hlasovať spoločne o pripomienkach pod č. 4, 5, 7, 8, 9.

    To je všetko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Maďarič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, predpokladám, že prezidentom vrátený zákon o periodickej tlači koalícia schváli, je to napokon jedna z mála vecí, ktorú môže vykazovať pred verejnosťou ako svoj takmer prevratný úspech. "Prevratný", samozrejme, v úvodzovkách. Nezaškodí si preto zrekapitulovať, čo sa vlastne novelou tlačového zákona zmení, a zamyslieť sa, či skutočne prináša nejakú zásadnú alebo prospešnú zmenu.

    Novela tlačového zákona rozšírila dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní uverejniť opravu, a to o prípady, ak by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

    Takéto rozšírenie však nijako predkladateľ v dôvodovej správe neodôvodnil a je problematické jeho univerzálne praktické uchopenie, nakoľko nie je zrejmé, kto by mal daný delikt spôsobiť. Napríklad slovenský právny poriadok nepozná trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Respektíve aká praktická situácia pri uvedení pravdivých skutočností by zverejneniu mala zabrániť, inými slovami, uvedenie pravdivých skutočností predsa nemôže byť v rozpore s právom.

    A absolútnu pravdu má pán prezident, keď nesúhlasí s tým, že vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu a odpoveď, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pretože dobré mravy nielenže nie sú definované v našom právnom poriadku, ale obsah tohto pojmu sa dá naozaj rôzne vykladať.

    Novela tlačového zákona zásadne zmenila, presnejšie povedané, zúžila charakter práva na odpoveď, keď zrušila možnosť domáhať sa uverejnenia odpovede k akémukoľvek skutkovému tvrdeniu, t. j. nepravdivému, pravdu skresľujúcemu, ako aj pravdivému skutkovému tvrdeniu o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ak sa takéto tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.

    Jednoznačne tým oklieštila právo na odpoveď v jeho podstate, kedy by akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na národnosť či miesto pobytu mala mať právo na odpoveď, ktorou môže reagovať na akékoľvek informácie v médiách, ktoré nielenže prezentujú nepresné fakty o tejto osobe, ale osobitne aj ovplyvňujú negatívne jej všeobecné osobné práva.

    Novela tlačového zákona nedôvodne, avšak v súlade s reštriktívnym zúžením uplatniteľnosti práva na odpoveď, zrušila kumulatívnu možnosť uplatnenia práva na opravu a práva na odpoveď. Právo na opravu ako prostriedok zabezpečenia pravdivého informovania verejnosti v objektívnom význame nemožno v žiadnom prípade spájať s právom na odpoveď ako prostriedkom ochrany subjektívnych osobných práv, ktoré až sekundárne plní funkciu zabezpečenia pravdivého informovania verejnosti.

    Novela tlačového zákona zrušila možnosť uplatnenia nároku žiadateľa o uverejnenie opravy odpovede alebo dodatočného oznámenia na primeranú peňažnú náhradu uplatniteľného na súde v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie.

    Tento štandardný inštitút náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v prípade, ak nie je možné uplatnenie iného zadosťučinenia, je jednoznačné potrebné aplikovať o to viac, ak intenzita tohto zásahu odôvodňujúca uplatnene nároku náhrady ujmy v peniazoch je v súdnom konaní preukázaná.

    Dôvodová správa uvádza, že v prípadoch, kedy dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má dotknutá osoba právo žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci konania o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, pričom cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť prípadom dvojitého postihu vydavateľov a tlačovej agentúry. Toto tvrdenie však neobstojí, nakoľko zákon v pôvodnom znení vytváral konštrukciu spojenej veci pred súdom z dôvodu účelnosti a rýchlosti konania, ktoré sú na prospech účastníkov konania a predstavujú garanciu ústavných práv, navyše v prípade špekulatívneho uplatňovania náhrad ujmy v peniazoch podľa Občianskeho zákonníka môže protistrana podať námietku už v rozhodnutej veci na súde a súd posúdi oprávnenosť takéhoto nároku.

    Čiže zhrniem to. Vláda Slovenskej republiky jednoznačne nad rámec vlastnej úlohy z programového vyhlásenia vlády obmedzila právo na odpoveď bez náležitého odôvodnenia. Nesprávne zmiešala dva inštitúty, právo na opravu a právo na odpoveď zrušením možnosti ich súbežného uplatnenia a zmarila preventívny účinok právnej úpravy zrušením nároku na domáhanie sa primeranej peňažnej náhrady na súde v prípade neodôvodneného odmietnutia uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia vydavateľom, čím značne sťažila osobám v Slovenskej republike efektívnu vymožiteľnosť a ochranu ich práv a právom chránených záujmov.

    Novelou tlačového zákona vláda Slovenskej republiky, vláda Ivety Radičovej, jednoznačne vyšla v ústrety záujmovej skupine osôb, vydavateľom periodickej tlače na úkor ostatných osôb v Slovenskej republike.

    Napriek tomu je zmena tlačového zákona ospevovaná demagógiou o záchrane slobody tlače a o tom, že verejní činitelia prestávajú byť chránenou zverou prostredníctvom práva na odpoveď. To, že súčasné znenie tlačového zákona neobmedzilo slobodu slovenskej tlače, sa mi už ani nežiada dokazovať. Kto číta slovenské noviny, vie to sám. Kto číta slovenské noviny, vie aj to, že ich problémom nie je nesloboda, ale nekvalita a tú nemôže zlepšiť žiadny tlačový zákon.

    Tlačový zákon má však povinnosť reagovať na dôsledky tejto nekvality, ktorých súčasťou sú veľmi často publikované nepresnosti, nepravdy, zásahy do osobnostných práv ľudí. V tomto zmysle malo veľký význam zaviesť inštitúty práva na odpoveď a dodatočného oznámenia, rovnako veľký význam malo zvýšenie vymožiteľnosti opráv odpovedí a oznámení aj prostredníctvom primeranej peňažnej náhrady za ich neuverejnenie v prípade, že neboli pritom dodržané zákonné podmienky.

    Po odstránení týchto inštitútov sa, samozrejme, svet nezrúti a ani slovenská žurnalistika sa nezlepší. No slovenská verejnosť bude ťahať opäť za kratší koniec pri uplatnení svojho práva na prístup k pravdivým informáciám alebo pri ochrane svojho súkromia.

    Dovoľte mi ešte poznamenať niečo všeobecne na margo slobody médií, ako si ju predstavuje vládna koalícia, musím to poznamenať vzhľadom na to, o čom sa tu pri predchádzajúcom bode debatovalo, o relácii verejnoprávnej televízie Pod lampou. To je totiž predstava koaličnej slobody médií, keď úzka skupina názorovo vyhranených, neznášanlivých novinárov združená v protiopozičnom časopise, pred voľbami v protikoaličnom, napokon aj riadila a robila kampaň proti predchádzajúcej vláde, hlásila sa k tomu, organizovala ju, keď takáto úzka skupina dostane dobre zaplatený každotýždenný niekoľkohodinový čas pre seba a pre svojich kamarátov, v rámci ktorého s povýšenosťou nositeľov, jediných nositeľov pravdy predstavuje, propaguje svoju propagandu, svoju ideológiu, prezentuje kampane proti vybraným skupinám alebo jednotlivcom alebo vytvára imidž svojim protežantom, ako napr. policajnému prezidentovi Spišiakovi. A keď sa tu trafilo do živého, ako jeden sa ozvala sekta zvaná OKS. Sekta ochrancov a požívateľov tejto bezbrehej jednostrannej slobody Pod lampou.

    Ale späť k tlačovému zákonu, k právu na odpoveď. Ako je to teda s právom na odpoveď pre papalášov, ktoré sme teda akože teraz obmedzili? Uvediem vám jeden príklad. Denník Pravda 10. mája 2011 uverejnil odpoveď Mgr. Tatiany Bérovej, budem citovať: "Dňa 3. 5. 2011 bol v čísle 101 denníka Pravda na strane 2 a 3 zverejnený článok "Poradkyňa premiérky zarába na ministerstve financií", kde bolo konštatované, že ako poradkyňa predsedníčky vlády pre verejné obstarávanie zarába na ministerstve financií. K uvedenému skutkovému tvrdeniu uvádzam, že všetky zmluvy, ktoré má spoločnosť CFCU, s.r.o., v ktorej som jednou zo spoločníkov a konateľov s Ministerstvom financií SR, boli uzatvorené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Pri ich uzatváraní neprišlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov alebo k porušeniu pravidiel etiky, transparentnosti a hospodárskej súťaže." Koniec odpovede.

    Čo je na tejto publikovanej odpovedi zaujímavé? Minimálne dve veci. Bola to reakcia na publikované pravdivé skutkové tvrdenie, že dotyčná osoba zarába na ministerstve financií. Posúďte sami, či bola odpoveď oprávnená, či ohrozila slobodu denníka Pravda a či priniesla nejakú užitočnú informáciu čitateľom tohto denníka? Ja sa domnievam, že to bola reakcia oprávnená, pretože z článku, ktorý uviedol pravdivé skutkové tvrdenie, mohlo napriek tomu vyznievať, že pri takomto zarábaní na ministerstve financií dotyčná pani využíva svoje postavenie poradkyne premiérky. Domnievam sa tiež, že slobodu denníku Pravda táto odpoveď nezúžila, no možno vplýva na to, že bude zodpovednejšie dbať aj na kontext zverejnených skutkových tvrdení a čitateľom poskytla dôležité doplňujúce informácie o spôsobe zarábania poradkyne premiérky Radičovej.

    Toľko k námietkam, že je absurdné mať právo reagovať na pravdivé skutkové tvrdenia.

    Napokon, a to je tá druhá vec, celkom milou pointou tlačového zákona, a špeciálne toho prekliateho práva na odpoveď, je skutočnosť, že oň požiadala blízka spolupracovníčka, poradkyňa premiérky Radičovej, a teda jedna z osôb, ktorá patrí k súčasnej vládnej garnitúre, ktorá nepotrebuje byť v pozícii chránenej zveri.

    Otázka by teda mohla znieť, či je takéto vládne farizejstvo v súlade s dobrými mravmi, aby som sa teda vrátil aj k námietke pána prezidenta.

    Odpovedajte si sami, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako verejní činitelia na takúto odpoveď zatiaľ ešte právo máte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča sa prihlásili pán poslanec Dušan Jarjabek a Peter Zajac. Uzatváram možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda parlamentu. Chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Maďaričovi za absolútny rozbor tohto zákona, ktorý tuná spravil, a znova vrátim sa, pretože tiež on hovoril o tej inkriminovanej relácii Lampe s policajným prezidentom vo verejnoprávnej inštitúcii, vrátim sa k tejto Lampe a zopakujem to ešte raz, aby sme si uvedomili, čo sa vlastne v tejto verejnoprávnej inštitúcii deje od čias nového zákona, ktorý predložil pán minister kultúry.

    Policajný prezident vyzval druhého moderátora, aby povedal aj oponentské názory voči jeho osobe v tejto relácii. Druhý moderátor povedal, že sú to "idiotské názory", že "sú to idioti, ktorých nebude citovať". Toto si dovolil povedať moderátor vo verejnoprávnej inštitúcii, ktorá žije aj z daní týchto tzv. idiotov, z ktorých pán moderátor dostáva plat a dostáva ho nadštandardne, ako ho nedostával v rámci tejto relácie v inej súkromnej televízii, v ktorej presne túto istú reláciu.

    Čiže na jednej strane sú to idioti a idiotské názory, o ktorých netreba hovoriť a ktoré netreba citovať, ale na druhej strane títo idioti sú dobrí na to, aby na túto verejnoprávnu inštitúciu platili.

    Proste to je čosi absurdné! A vo verejnoprávnej inštitúcii asi sa to nevyskytuje často, ak si vôbec niekto dovolí, aby sa takáto relácia s takýmto moderátorom a v takejto inštitúcii vyskytovala.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Maďarič, ja vám veľmi dobre rozumiem, právo na odpoveď bolo súčasťou propagandy a propagandistických kampaní a to, čo vy robíte, to sú čisté propagandistické kampane. Jednu z tých propagandistických kampaní tu počujeme dneska celé popoludnie a týka sa relácie Lampa. Nie je to prvýkrát, aby som bol presný, je to tretíkrát, raz to bolo v Slovenskej televízii, druhýkrát to bolo v Slovenskom rozhlase a tretíkrát to je teraz.

    Ja vám rozumiem druhýkrát, pretože vám Lampa svojou otvorenosťou prekáža. Prekáža vám neuveriteľným spôsobom a chcete ju zničiť, vy ju chcete zničiť priam bytostne a živočíšne. Lenže Lampa je verejnoprávna relácia. A to, že niekto do Lampy nepríde alebo odmietne prísť, ako to bolo v prípade Cervanová, vážený pán poslanec Jarjabek, keď vy hovoríte o vyváženosti, to, že tam nepríde niekto, pretože odmietne prísť (reakcie z pléna), to tiež nejakým spôsobom svedčí o čom, prečo nechce prísť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, musíte reagovať na predrečníka.

  • ... že sa čohosi bojí. To je všetko.

    Takže ja sa teším z toho, že vy ste takí zúriví, ja to hovorím rovno, lebo to znamená, že si to tá Lampa verejnoprávne robí veľmi dobre.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Jarjabek, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pán poslanec Maďarič bude reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zajac, ak si myslíte, že keď budete viackrát opakovať slovo "zúriví", že tým naozaj dosiahnete to, že budeme zúriví alebo vyzerať ako zúriví, tak to sa mýlite. A hovorí sa na Slovensku, že "trafená hus zagága", a môže sa hovoriť, že "zagága aj dvakrát", ako ste to teraz prezentovali.

  • Smiech v sále.

  • Naozaj k tej Lampe, k týždňu, k tomuto, povedal by som, veľmi tolerantnému širokospektrálnemu časopisu máte veľmi blízko.

    A, pán poslanec Jarjabek, ja musím s tebou nesúhlasiť v tom, že vo verejnoprávnej inštitúcii sa nevyskytuje často to, či si hovoril. Vo verejnoprávnej televízii slovenskej sa to objavuje a vyskytuje každý týždeň. Každý týždeň neobmedzený čas pre jednu názorovú skupinu. Propaganda ako vyšitá! To je niečo neuveriteľné! A v tomto ohľade Mečiarove fašírky sú slabým, nič neznamenajúcim odvarom k tomu, akým spôsobom si špeciálne sekta OKS sprivatizovala Slovenskú televíziu a do relácie Na štyri oči napr. pán poslanec Zajac už chodí pomaly ako na klavír a to je radový poslanec a malo to byť vyhradené len pre nejakých vyšších predstaviteľov politických strán.

    Takže takáto Slovenská televízia, nepochybujem, že sa vám páči, že sa pokojne usmievate, nelomcuje s vami síce zúrivosť, ale neznášanlivosť, pán poslanec, ako vyšitá.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím o pokoj.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Chcem len informovať všetkých, že sa ako prvý teraz prihlásil do rozpravy pán minister kultúry. Až po tých, ktorí sa prihlásia ústnou formou? Takže až po. Takže otváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou do rozpravy. Pán Miroslav Číž, Branislav Ondruš, Rafael Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že z istého pohľadu, aj keď možno ten pohľad nie je celkom korektný alebo konzistentný s pohľadom parlamentu, si ani nezaslúži nejakú veľkú diskusiu z toho dôvodu, že jeho vlastný obsah je síce nepochopiteľný, ako aj je svojím spôsobom tragikomický, ale v konečnom dôsledku žiadne zásadné problémy nespôsobí, pretože ten stav je taký, že možnosť dočkať sa serióznej odpovede v médiách ako klasického, štandardného inštitútu, ktorý je úplne samozrejmý v demokraciách, v normálnych demokraciách starých európskych krajín napríklad, viď napr. francúzsky, nemecký zákon a podobne. Dokonca vo Francúzsku s trestnoprávnou sankciou, pokiaľ sa odpoveď neuverejní a robia noviny s tým problém.

    Dokonca v tom smere v zúfalej túžbe médií ovplyvňovať zásadným spôsobom verejný život, rozhodovať o zásadných otázkach toho, čo sa stane súčasťou verejnej mienky a v konečnom dôsledku logicky zas demokracia ovplyvní v konečnom dôsledku tvorbu štátnej vôle, tomu sa venuje v slušných krajinách pozornosť. V Nemecku dokonca je možné poskytnúť štátnu dotáciu na podporu nejakého nosiča, ktorý bude slúžiť nejakému významnému názorovému produktu, ktorý vznikne, ktorý sám osebe nemá finančné prostriedky na to, aby si takýto nosič, ktorý je konkurencieschopný v rámci krajiny, urobil s tým, že teda demokracia a možnosť vyjadriť sa úplne každému vo verejnom priestore je zásadnou chránenou hodnotou pre všetkých okrem pána Zajaca a OKS, pretože tam to vyzerá celkom inak.

    Demokracia je to, čo si myslí OKS. OKS si zabezpečil nebývalý vplyv v médiách. Prosím, tam by sme to ešte vedeli pochopiť, ale už nie vo verejnoprávnych. Verejnoprávne médiá sú čosi, čo má mať, plniť úlohy verejnej služby, a pluralita názorov a aj objektivita informácií je sledovanou hodnotou, pre ktorú sa vytvárajú aj potrebné nástroje, či už technické, alebo iné, a je to sledovanou hodnotou.

    Redaktori v týchto krajinách, pokiaľ má aj názor trošku a je, má pocit, že je trošku jednostranný v názore, tak dokonca má veľmi silný autoregulačný mechanizmus v sebe, že ale povie, aby som dal, že teda oponentúry, oponent si myslí niečo podobné. Taký u nás neexistuje.

    Už som o tom tu rozprával. Neexistuje polemika, nikto nepotrebuje polemiku, nikto nepotrebuje korektne pred verejnosťou uvádzať argumenty a bojovať o priazeň verejnosti, o verejnú mienku. Lebo ešte furt je tu taký malý predpoklad, že verejná mienka zohráva pri riadení štátu nejakú rolu, nejaký význam.

    Dokonca v slušných štátoch tí moderátori si aj všímajú, že ktoré strany reprezentujú akú časť verejnej mienky. Preto majú aj veľký význam, veľký význam rôzne prieskumy verejnej mienky a minimálne korektní a slušní politici vnímajú ten rozmer, ktorý tam je.

    Obávam sa, že politik, ktorý je aktívny v politickom priestore dvadsať rokov a zatiaľ strana, v ktorej sa zúčastnil, ktorej je nositeľom a o ktorej rozpráva veľmi často, možno prekročila viac ako 0,6 % a možno aj trošku viacej, jednoducho sa usiluje ten priestor, ktorý tu dneska je, prekračuje dramaticky inak tú hranicu.

    Na druhej strane si pamätám, mal som tú česť byť podpredsedom Národnej rady a predsedom klubu, ktorý mal jednu tretinu poslancov v parlamente. Nepodarilo sa mi v podstate urobiť ani jeden rozhovor a nepamätám si situáciu, keď by som mohol ja ponúknuť nejaký súbor pohľadov na veci, alebo povedzme, že hierarchiu vecí, ktoré sú pre správu krajiny dôležité, o ktorej si myslím, že by bolo dobré, keby sme rozvinuli nejakú verejnú diskusiu. Nikdy som sa k tomu nedostal. Naopak, napísal som napríklad list do Pravdy v súvislosti s vtedy politickým bojom o charakter zdravotných poisťovní, kde som tvrdil a tvrdím doteraz, že neexistuje v Európe súkromná zdravotná poisťovňa, ktorá by mala právo na zisk, okrem niektorých modifikácií, kde ale vždy ten základ, ktorý tam je poistný, nesmie podliehať ziskovým aktivitám, ako napríklad v Holandsku. Ani mi neodpovedal šéfredaktor, pričom zdvorilejší list som v živote nenapísal ako jemu so žiadosťou o prípadné stretnutie, vysvetlenie a tak ďalej s tým, že uvádza jednostranné názory a nekorektné, ale hlavne cituje mňa zle, nekorektne a neseriózne. Ani odpoveď.

    Čiže to, pán minister, že ste teraz dramaticky povedali, že ako politik už nemám právo a môže kdekto, ktokoľvek, napríklad pán Zajac, o mne napísať čokoľvek, hocijaký nezmysel, novinár sa zaštíti pánom Zajacom a ja už odpovedať ako politik nemôžem.

    Bola veľmi zaujímavá situácia, vznikla včera na ústavnoprávnom výbore, keď dokonca pracovníci ministerstva kultúry začali vehementne presviedčať, že tento zákon, to není len tak, že by to bolo súčasťou nejakého politického názoru, ktorý sa presadzuje cez vládny program, ale že to je implementácia európskej smernice, ktorú musíme, musíme okamžite implementovať, lebo keď to nespravíme, v takom prípade nám hrozí, že s Európskou úniou budeme musieť rokovať a že teda dostaneme relatívne veľkú sankciu. Nič iné ma(mi) nenapadlo vzhľadom na to, že naozaj nemám kapacity, pán minister, na to, aby som si urobil komparáciu, asi ako vyzerajú právne poriadky v Európskej únii, už len preto, že fungujú kontinuálne tridsať, päťdesiat, osemdesiat rokov a že takáto komparácia už dneska v moderných štátoch je ale absolútne samozrejmým predpokladom pre to, aby som začal vôbec pripravovať právnu normu. Pozrel si inštitúty, ktoré sú, súvislosti inštitútov a ktoré inštitúty sú najlepšie cez nejaké hodnoty, ktoré zadefinujete, tak tie nám potom ponúknite do parlamentu, aby sme ich schválili.

    No tak som sa teda opýtal, nevediac, nedostatočne informovaný, čo ma aj mrzí, tých pracovníčok, že keby mi teda povedali, keď je takáto hrozná situácia, v ktorej európskej krajine je teda takto postavená právna norma, že politik nemá právo na odpoveď. Keďže nám hrozí, že teda z orgánov Európskej únie dostaneme pokutu, lebo neimplementujeme smernicu. Tak tá prvá kolegyňa, ktorá začala s tým, nevedela vôbec vymenovať a tá druhá vymenovala Fínsko. A keď som ešte odchádzal, takže pravdepodobne na Malte a na Cypruse. Takže toto sú tie štandardy v norme, pán minister, ktoré sme sem dostali. Ja dokonca chápem aj to, a som vám to s láskou vykričal, že tento nezmysel ste si dali do vašej kampane ako SaS-u a vám, samozrejme, ako ministrovi nič iné nezostáva, len to dostať do právnej normy a posunúť sem, lebo je to relatívne najmenej bolestná otázka a podobne.

    Takže nebudeme mať právo politikov na odpoveď. Pevne verím, že sa vymení vládna garnitúra, tri roky sa to dá vydržať, a že podobný nezmysel sa stratí z právneho poriadku. Pokiaľ nie, tak potom dúfam, že tí nasledovníci, že budú ešte pokračovať v tejto nádhernej polohe s tým, že vzory sú, pán minister. Vzorom je, sú tendencie a tézy o mediokracii. O tom, ako sa dá geniálnym spôsobom manipulovať štát, verejná mienka v spoločnostiach práve cez médiá. Akým spôsobom treba, ale sakramentským spôsobom, uvažovať o tom, ktoré témy budem púšťať desaťkrát za sebou, ktorú pustím raz, aby bola akože objektivita, ale už potom sa informácia stratí. A že teda treba si, samozrejme, vybrať cez tie médiá a kto má vyberať favoritov a kto má teda médiá, ten vlastne disponuje verejnou mienkou ako nástrojom na tvorbu štátnej vôle.

    Ja a moji kolegovia zo SMER-u si myslíme, že toto není správna cesta. Že správna cesta je naozaj, že teda médiá sú nástrojom verejnej služby. A úlohou médií je nič iné - sprostredkovať politický, hodnotový, myšlienkový, názorový zápas v absolútnej komplexnosti verejnosti! A verejnosť, ktorá potom sa vyjadrí, skúmajme ju, urobíme všetko pre to, aby sme vedeli o tom, čo si tá verejnosť myslí čo najviac, potom je odrazom v politike. So všetkými peripetiami, kde nie naozaj vždycky treba ísť podľa verejnej mienky a kde ešte vzniká jedno ďalšie obrovské nebezpečie, že pokiaľ budeme manipulovať, tak aj potom tie výstupy budú zmanipulované. A verejná mienka vlastne stratí význam pri tvorbe štátnej vôle, čo je veľmi nebezpečné v slušnej demokracii.

    Čiže na jednej strane nejde o podstatnú vec, na druhej strane, pokiaľ to skúmame cez hodnotový rámec, problémy tu sú, pán minister. Problém je ten, že pravdepodobne v mediálnej oblasti možno identifikovať celý rad ďalších zásadných problémov. Existuje čosi ako ten novinársky kódex. Obávam sa, že dve tretiny vážených kolegov ho nikdy nečítali, a ak áno, sa hlboko ospravedlňujem, ale by ste neverili, čo všetko tam majú novinári napísané, čo majú robiť. Autorizáciu rozhovorov, že musia vám oznámiť, že kedy si zapne mikrofón a kedy vás začína počúvať, aby sa nedalo zmiešavať, kedy je rozhovor neformálny medzi vami, kde rozoberáte veci a kde, samozrejme, formulujete veci inak ako tie, o ktorých považujete za potrebné oznámiť verejnosti cez ten nosič, ktorý ten novinár používa.

    Mne sa stalo počas mojej praxe, že napriek tomu som sa sťažoval na malú možnosť, tak som videl najmenej šesť rozhovorov v novinách, ktoré som v živote nevidel, ktoré som v živote, mi novinár nepovedal, že so mnou chce robiť nejaký rozhovor, ale ktorý si tajne nahrával vo vačku to, na čo sa ma pýtal počas toho, že, samozrejme, zaneprázdnený cez schôdzu rozmýšľame všelijako - a to boli rozhovory.

    Toto je typ informácie toho, čo ponúkame občanom. A tak to aj vyzerá, že kvalita, tézy, tendencie vecí a aj nositeľov, ľudí, ktorí niečo vedia, strácajú význam v tejto spoločnosti. Lebo však na čo? Treba týchto novinárov, treba mať čisté účelové ciele, jednoducho tá pravica, to videnie jednoducho je správne, tak to má byť a my urobíme všetko pre to, lebo teda tí ľavičiari, národniari a všelijaké iné tieto nedospelé a necivilizované skupiny ľudí jednoducho treba odtiaľ vyhodiť.

    Nejde to, samozrejme, cez serióznu diskusiu, lebo tam by bol problém. Lebo tí necivilizovaní majú komplexnú vcelku teóriu takisto, ako ju majú všetky politické strany. Všetci sme sa naviazali na politický systém európsky, dneska. Všetci pracujú v rámci štandardov sociálnodemokratických, liberálnych a tak ďalej a tak ďalej. Takže tam to nejde. Takže potom to ide tým, že diskreditovať hlúposťami.

    Osobne som sa dočítal, som Al Capone, že parkujem niekde a podobne. Úplne nezmysly! Kde som sa zmohol iba na to, že som zúrivo zavolal do tej redakcie, že čo sú to za nezmysly. Prečo aspoň elementárne, elementárne prvky tej etiky novinárskej, ktorá je žiaducim opäť faktorom všade na svete v normálnych spoločnostiach, sa nevyžívajú? Nič! Absolútne nič!

    Myslel som si, že minister, ktorý príde z mediálneho prostredia, si bude všímať a ponúkne nám komplexne predstavu o tom, ako fungujú médiá, ako fungujú práve v tej verejnoprávnej oblasti, kde sú verejnou službou a kde teda spravujú rámec, na základe ktorého sa tvorí štátna vôľa. Aký súbor zlepšení nám ponúkne? Po roku fungovania po tom celom sme zistili, že politik nemá právo na odpoveď.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zle, zle. Takýmto spôsobom ani, ani len v náznaku nepokročíme nikde ďalej, naďalej budú tieto obrovské negatíva, ktoré sú okolo nás a s ktorými sa stretávame dennodenne. Poďme konečne rozumne na kvalitu, poďme naozaj zhodnotiť stav, pomenujme hodnoty aspoň tie základné, na ktorých sa vieme dohodnúť, čo asi by malo byť, čo mám robiť ja ako politik eticky, ale čo má robiť aj novinár ako človek etický. Zohráva minimálne vypätý novinár v novinách takú úlohu a má taký hlas v spoločnosti, ako mám ja ako politik jeden zo stopäťdesiatich. Takže zas to sa nedá nevidieť.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, týmto zákonom ste nám ponúkli váš konzistentný pohľad na štruktúru problémov verejnoprávnych médií a ich nosičov. Je, bohužiaľ, taký, aký je. Už viacej nemá význam k tomu čo povedať. Je to tragédia.

    Pevne verím ale, že pán minister bude registrovať možno aj z tejto diskusie niektoré ohlasy, lebo verím, že rovnako má záujem asi ako ja na tom, aby ten štát vyzeral trošku normálnejšie a že do budúcnosti nám pripraví zákony v oblasti mediálnej, ktoré aspoň v náznaku budú niektorý z naznačených zásadných problémov riešiť. A vtedy bude ten zákon mať význam.

    Takto je to opäť len niečo, čomu hovoríme politizácia prostredia, ovládnutie priestoru a ešte aj to posledné - politikom, hlavne opozičným, zavrieť ústa. Lebo ako sme zistili, koaliční s dobrými vzťahmi v médiách si priestor na odpoveď kedykoľvek nájdu. Problém je naozaj tam, kde treba naozaj stanoviť povinnosť. Povinnosť, lebo jednoducho opoziční politici to majú ťažšie. A tú povinnosť treba zásadným spôsobom dať preč a definitívne budú disponovať verejným hlasom pri tvorbe hodnôt a označovaním niečoho za pravdu alebo nepravdu iba za tých novinárov, ktorí tam sú. Pánov Schutzov, Morvayov a všetkých týchto ľudí, ktorí takým zásadným spôsobom jednostranne majú česť ovplyvňovať slovenskú verejnú mienku.

    Druhý malý problém, nechcem vás zdržovať, len musím sa vyjadriť k tomu, čo sa deje v tej Lampe. Opäť s pánom Zajacom sa nebudem púšťať do diskusie. Len, pán Zajac, vy ste vysokoškolský pedagóg a vedec. Váš vzťah k objektivite, ako ju vnímate v poznávacích procesoch, tak empatia k názorom iných má nejaký konkrétny výraz. To, čo u vás vidím, to je pre mňa nepochopiteľné, ale nech sa páči, veď prosím.

    Len relácia Pod Lampou je jediná publicistická relácia, ktorá má hodnototvorno-názorovotvorný charakter. Je to rozsah štyri hodiny a viac, ktorý má k dispozícii jeden moderátor. Jeden moderátor, ktorý sa, teda označil sám seba za amerického vlastenca. Toto si nedovolí v normálnom štáte, toto sa robilo v päťdesiatych rokoch. A bolo tu nemálo ľudí, ktorí sa vtedy vyhlasovali zase za ruských vlastencov. Lebo není nič lepšie, sa vyhlásiť za toho, ktorý je práve silný štát, že ste vlastencom toho. Ale to by zas nevadilo a nechcem ani na sekundu spochybňovať, ešte raz to zopakujem, novinárske kvality pána Hríba. Len redaktor verejnoprávnej televízie musí mať elementárnu a základnú vlastnosť. Musí mať aspoň elementárny sklon k objektivite. Schopnosťou naozaj to, o čom hovoríme, čo je základný význam verejnej služby: sprostredkovať politický zápas, hodnototvorný zápas v potrebnej štruktúre.

    Tí, ktorí sú tam, pán Mojžiš a neviem kto a tak ďalej, celá skupina ľudí tých istých, čakám už, kedy začne chodiť každý raz pán Schutz a najbližšie tam už bude, samozrejme, aj pán Zajac aj s kolegami z OKS a budú nás presviedčať o tom, jak je to spravodlivé. Budú si predvolávať sudcov v jednotlivých prípadoch, keď sa rozhodnú, že je niečo nespravodlivé. Prestanú rešpektovať to, čo je elementárnym základom morálky v práve: rešpektovať formálne procesy pri zisťovaní pravdy v súdnictve a podobne. To je základ.

    A u nášho typu práva, Fuller, pán kolega, keby ste si pozreli Morálku práva, je tam úplne všetko. Bez akýchkoľvek problémov, že toto, čo sa tu deje, neexistuje. To sa dialo v päťdesiatych rokoch v Albánsku, kde pracujúci, ktorí ako celý deň radostne pracovali, večer zasadli v kultúrnom dome do lavíc a súdili. A potom sa spovedali ostatným pracujúcim v tom, ako súdili.

    Toto sa má dostať do štandardov nášho slovenského súdnictva?! Vytvárať takýto nehorázny nátlak na sudcov, ktorí sú dneska na najvyšších pozíciách na Najvyššom súde? Celý ten spor prešiel úplne riadnym zásadným spôsobom cez všetky inštancie niekoľkokrát, základný, okresný, krajský, najvyšší, po roku ´89.

    Pán Zajac, na základe čoho chcete vtlačiť do verejnosti, že ja túžim po tom, aby nejakí nespravodlivo odsúdení ľudia, aby hnili v žalári?! Prečo to, komu to vtláčate tento názor?!

    Mám tisíc a všetci máme tisíc názorov na procesy, ktoré sa dejú v súdnictve, ale vieme všetci, že jednoducho, ak by týmto spôsobom sa začalo vstupovať do práce súdnictva, tak to prestane fungovať ale úplne.

    Je proste, je to niečo, ktoré naozaj vzbudzuje až zúrivosť. V tomto smere vám dám za pravdu, lebo takúto nehoráznosť až chrapúnskosť, akú som videl v Slovenskej televízii, a tak zásadné narušenie základov súdnictva a jeho objektivity som ešte nevidel.

    To, že musíme v našom prípade, keďže ideme a formalizujeme procesy v súdnictve, musíme vedieť, že dôkazy sú formálne. Vieme dokonca, a vy, vláda, ktorú vy podporujete, táto koalícia zaviedla, že naše súdy už nie sú viazané objektívnou pravdou a zisťovaním objektívnej pravdy. Naše súdy, vážené kolegyne, kolegovia, iba vyhodnocujú predložené dôkazy! Koľko sme sa tu nakričali proti tomuto hlúpemu systému, ktorý sme dovliekli z Ameriky a nekomplexne, to znamená, že nepôsobí ako v Amerike. Preto sú aj tie súdy, ktoré potom tí prokurátori, ktorí nechcú púšťať tých mafiánov, pokiaľ dostanú ich kauzy a nemajú dostatočné dôkazy na to, no tak potom sa dostávajú do rozporu, ak sú to slušní ľudia. A prečo by neboli? Nech je tam taká istá skupina zločincov, ako je medzi nami. A taká istá skupina ľudí serióznych, ktorí majú záujem o spravodlivosť, ako medzi nami. Prečo by tam bola iná? Čo to vytvárame za mechanizmy, akým spôsobom vlastne staviame spoločnosť do polohy, že ten konflikt, ktorý tu je, automaticky vyvoláva revanšizmus?

    To, čo robia vážení kolegovia zvrchu, no tak ako v každom z nás to bude, no tak ak sa to náhodou zmení, no tak ale toto treba vrátiť, lebo to takto nejde. A bude treba hrozne veľa sily, aby sme sa vrátili k tomu, čo naozaj potrebujeme. Korektnú objektivitu, rešpektovanie názorov iných, pluralita má aj dôsledky myslenia. Nositelia sú zvláštni, ale prostriedky, ktoré používame na presadenie svojej vôli, musia prísne podliehať formálnym procesom. Keď sa tak nedeje, tak jednoducho spoločnosť prestáva fungovať a rozpadá sa na indivíduá, kde jednoducho rozhoduje nie spravodlivosť, ale to, ktorý hlas je najsilnejší, ktorý vie najviac revať a predovšetkým ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá.

    Jediný dôsledok totiž je, že potom musí každý, kto chce byť úspešný, používať takéto podpásové pravidlá. Preto je nebezpečné, a preto toľko protestujeme aj voči prokuratúre a používaním jednoznačných a viditeľných podpásových aktivít, nekorektných, nevecných, ktoré smerujú k ničomu inému, len k osobnej diskreditácii tých, ktorí sú politickými oponentmi. S týmto prestaňme! Tuto je základ toho, aby naozaj začala dominovať v parlamente vecná a zmysluplná diskusia.

    Ja sa vám ospravedlňujem, ale naozaj tieto momenty pre mňa osobne, mňa emočne sa dotýkajú, som presvedčený, že ak nezvládneme tu a teraz tieto procesy a budeme v tom pokračovať, čakajú nás zlé časy.

    Veľmi vám pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža sa prihlásili Ondrej Dostál, Peter Zajac, Dušan Jarjabek, Martin Pado, Robert Kaliňák. Celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Číž, chcel by som trochu poopraviť to vaše zavádzajúce tvrdenie, pokiaľ ide o argumentáciu zástupcov ministerstva kultúry na výbore, na ústavnoprávnom výbore. Pani štátna tajomníčka nehovorila predsa o tom, že by nejaká smernica Európskej únie od nás vyžadovala, aby sme vyňali spod práva na odpoveď politikov, hovorila tam o tom, že z jednej zo smerníc Európskej únie vyplýva, v akých prípadoch je možné odmietnuť uverejnenie odpovede alebo opravy a že to do značnej miery korešponduje s tou definíciou, ktorá sa zavádza do zákona, teda že by tým bol spáchaný trestný čin, prípadne že by to odporovalo dobrým mravom.

    Druhá vec. Súdy nemajú povinnosť zisťovať pravdu, majú hodnotiť dôkazy, ktoré im predložia strany. No, veď práve to, v kauze Cervanová je v ponovembrovej časti jeden z najväčších problémov, je práve v tom, že súdy nebrali do úvahy a neboli ochotné vykonať dôkazy, ktoré im jedna zo strán navrhla a ktoré mohli zmeniť pohľad na celú tu záležitosť. To je problém.

    A teda veľmi si vážim, že takú pozornosť venujete OKS aj vy, aj vaši kolegovia, ale mohli by ste to robiť trochu menej okato, lebo kolegovia z vládnej koalície už začínajú mať podozrenie, že máme nejakú tajnú dohodu SMER a OKS, že nás budete takto intenzívne propagovať. Takže prosil by som trošku decentnejšie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Peter Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, ja som s veľkým napätím počúval to, čo ste povedali v rozprave. Skúsim citovať len jednu vec iba, že v päťdesiatych rokoch by sa v Československu niekto mohol označiť za amerického vlastenca, mi pripadá krajne nepravdepodobné, ale možnože...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale možnože vo vašich očiach áno, možno ste to aj v päťdesiatich rokoch aj zažili.

    Po druhé. Ste sa sťažovali na to, že by som o vás chcel nejako zvlášť písať. Ja som o vás do dnešného dňa nenapísal ani riadok, a pokiaľ by ste trpeli nejakým neuveriteľným pocitom, keby som o vás napísal jeden riadok, tak môžem vám pokojne sľúbiť, že to, že som o vás doteraz nepísal, budem dodržovať aj ďalej. To sú všetko anekdotické veci, tak ako sú anekdotické aj vaše výroky o OKS, že či sme piata neviem čo, koaličná strana zlepenca, alebo či sme sekta, raz sme frakcia, raz sme sa dostali do parlamentu protiústavnou cestou, to sú všetko naprosté nezmysly, len v tom pokojne pokračujte.

    Ale to, čo je podstata celej veci, a to sa týka aj prokuratúry a to sa týka aj médií, áno, vám sa strašne páčilo, keď ste mali v rukách médiá, ako ste zničili verejnoprávnu televíziu. Vám sa strašne páčilo, keď ste mali v rukách súdnu moc a keď to chceme napraviť, ja tomu rozumiem, prečo tak zúrivo sa bránite. Bodka.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ja by som začal tým, že je tu jedna "stranička", ktorá má mindrák z ´93. roku a nič iného nerobí, iba sa snaží o deštrukciu tejto spoločnosti, ktorá v súčasnosti funguje raz lepšie, raz horšie. Tým som skončil. Nebudem nikoho menovať a nikomu nerobiť propagandu preto, lebo istý pán nervózne červený poslanec si to neželá.

    Ja by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán kolega Číž. Pomenoval problém verejnoprávnosti, pomenoval problém duálneho vysielania, pomenoval vôbec priestor mediálny, veľmi zreteľne, veľmi jednoznačne. A ja som si vždy myslel, že isté debaty v tomto zmysle už máme za sebou a že tuná ten rok nula už nikdy nemôže prísť. Ale, bohužiaľ, vždy po zmene garnitúr sa stáva, že ako keby tie garnitúry, ktoré predtým pracovali na istých zákonoch, ktoré predtým pracovali na istej legislatívne, ako všetko sa to zahadzuje a vždy tá nová garnitúra prichádza s niečím iným. Samozrejme, musí rátať s tým, že keď takéto niečo od podlahy mení, že príde ďalšia garnitúra, ktorá bude meniť od podlahy tie zákony, ktoré táto garnitúra pripravila. To je nešťastie skutočne v slovenskej súčasnosti.

    A ja by som si naozaj už raz prial vládu, ktorá by prišla a povedala, že budeme nadväzovať na tieto a na tieto zákony, a či je to v mediálnom priestore, alebo akokoľvek, aby tuná nastal istý posun v tejto veci. A samozrejme, že to nesúvisí len s tým, o čom hovoril pán poslanec Číž, ale to súvisí v rámci toho mediálneho priestoru aj s financovaním a o týchto všetkých veciach sa budeme ešte baviť.

    Ja by som len prosil, aby skutočne na ten rok nula sme už nejakým spôsobom zabudli preto, lebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kaliňák, ďalší s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja teda neuposlúchnem výzvu pána poslanca Dostála a chcem sa vlastne vyjadriť k tomu, čo pán poslanec Číž povedal.

    Áno, to je asi najvýstižnejšie, ja som vždy hľadal tú správnu vetu a to, čo povedal, proste naozaj platí: "Pravda je len to, čo povie OKS." To je proste naozaj realita a s týmto vlastne prichádzajú aj do parlamentu a s týmto vlastne fungujú aj v politickom živote pomerne už dlhodobo.

    Ale ja si myslím, že práve často sa odvolávajú na ten november ´89, veď mnohí sme v ňom boli aktívni a páči sa mi, ako sa ho snažia ukradnúť len pre seba, ako keby oni boli jeho autormi. Faktom však zostáva, že ten pocit, že nie sú schopní, že každý iný názor považujú za nesprávny a nie za iný, tak v tom je ten najväčší deficit demokracie, ktorú OKS má.

    A poviem úprimne, pán poslanec Dostál, ja si naozaj myslím, že to, čo povedal pán poslanec Číž, že vy môžete mať ľubovoľne veľké piár a vám to proste nepomôže a skôr je to zbabelosť z vašej strany, že nemáte odvahu sa v tom, o čo v novembri ´89 naozaj išlo, a to boli slobodné voľby, lebo to bola prvá vec, ktorá sa vlastne udiala, v slobodných voľbách sa uchádzať o podporu voličov.

    Za celý čas svojej existencie ste to nikdy nedokázali. Nikdy ste sa tam nedokázali postaviť a nakoniec upútať natoľko tú pozornosť voličov, že by ste prekročili parlament, a preto ste sa uchýlili k tomuto, by som povedal, kroku, že ste išli na cudzej kandidátke, aby ste sa aspoň nejakým spôsobom do parlamentu dostali.

    Čiže neohovárajte ostatných za ich názory a za to, či sú slobodní, alebo neslobodní, ale je nevyhnutné, aby ste sa naozaj postavili aj vy k tomu čelom a pokúsili ste sa zaujať voličov, čo sa vám doteraz za desať rokov či pätnásť rokov vašej existencie nepodarilo. Čo vám nevyčítam. Len faktom zostáva, že to len svedčí o tom, že vaše názory drvivú väčšinu, 99,5 % našich občanov vôbec nezaujímajú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, poprosím v budúcnosti naozaj reagovať na predrečníka, lebo ak priamou, pán poslanec, lebo ak priamou rečou oslovujete niekoho iného, on nemôže na vás reagovať. Treba rozprávať na predrečníka. Ale veď buďme trošku korektní.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické.

    Pán kolega Zajac, ja vážne mám tendenciu rešpektovať objektívne momenty, ktorú sú s vami späté. Však učíte na univerzite, boli ste významným propagandistom v 90. rokoch, teda toho začiatku tých 90 - 92, a len pozerám, čo sa tu vlastne deje. No tak vy a OKS ste vystúpili dnes asi päťkrát, z toho sme tu počuli o Urválkovi a o všetkom možnom dookola, čo mám taký pocit, že ste sa zabudli niekde v roku ´93. My už teda 20 rokov teoreticky žijeme v slobodnej spoločnosti a pravdepodobne tento slovník, že teda ten nepriateľ je automaticky hlupák a ešte pritom máte obrovské morálne a neviem aké rodinné kauzy, o ktorých všetkých hovoríte, a ešte nemá etiku a vy ju teda máte, to tu už vážne nebolo posledné štyri roky v tomto parlamente. Je to nóvum, ktoré ste sem vzniesli, a to mi nejak nejde celkom dokopy s tým obrazom, ktorý som mal doteraz. No tak tento problém tu je.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, a chcem vám ešte povedať, že naozaj vás budem čo najmenej a budem sa hlboko vyhýbať kontaktu, lebo naozaj to význam nemá.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Branislav Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som svoje vystúpenie rozdelil na dve časti a obe budú pomerne krátke. Najskôr by som rád zareagoval aj na tú rozpravu, ktorej sme tu svedkami, a to z toho dôvodu, lebo pomerne dlho sa tu teraz diskutuje o problematike, o situácii vo verejnoprávnej televízii a ja si myslím, že táto diskusia je legitímna, práve na pôde parlamentu je legitímna, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vy ste presadili také zmeny, že generálny riaditeľ tej zlúčenej rozhlasovej a televíznej verejnoprávnej spoločnosti je volený priamo parlamentom, a preto je logické, že o situácii v Rozhlase a televízii Slovenska sa bavíme tu. Zároveň je to legitímne preto, lebo je to verejnoprávne médium a z tohto hľadiska by aj parlament mal byť strážcom verejnoprávnosti a je dôležité, aby sme o tom, či sa nám darí budovať verejnoprávnu televíziu, mali možnosť tu aj legitímne diskutovať.

    Som hlboko presvedčený, že tá diskusia reflektuje súčasnú situáciu, ktorá vo verejnoprávnej televízii nastala, a tá je charakterizovaná tým, že akákoľvek verejnoprávnosť v súčasnej televízii je potláčaná a dokonca sa stráca tak, ako to tu ešte nikdy nebývalo zvykom za dvadsaťročnú históriu alebo takmer dvadsaťročnú históriu Slovenskej republiky. A musím povedať, že je to nepochybne dôsledkom a úplne logickým a očakávaným dôsledkom politiky vládnej koalície a predovšetkým toho, čo tu prezentujú kolegovia z OKS.

    Pán kolega Dostál, my musíme o vás hovoriť, aj keď vám budú vaši kolegovia vo vládnej koalícii závidieť, pretože my sa cítime, veľmi sa vám ospravedlňujem, pán kolega Galbavý, vám osobne i vášmu poslaneckému klubu, ale musíme to robiť z toho dôvodu, pretože my si mimoriadne ctíme demokratické pravidlá. A to nielen formálne, ale aj neformálne a považujeme za mimoriadne dôležité, aby sa Slovensko ďalej rozvíjalo ako skutočne moderná demokratická krajina a Slovenská republika aby sa rozvíjala ako skutočne moderný demokratický štát. A z tohto hľadiska je skutočne neprípustné, aby sme len mlčaním prešli fakt, že naozaj jedna malá strana, ktorá sa dostala do parlamentu navyše evidentným podvodom, a to preto, lebo si vydobuvávate, bojujete o také mechanizmy vašej účasti na moci, o ktorých ste pred voľbami nehovorili. Ak by ste o nich hovorili, je veľmi pravdepodobné, že by to mohlo aj ovplyvniť aj váš volebný výsledok a vašu účasť v parlamente. Tak takáto malá strana si vydobyla, má obrovský vplyv, dokonca rozhodujúci vplyv na dôležité relácie vysielané vo verejnoprávnej televízii a dostáva ich pod priamu, aj keď neformálnu stranícku kontrolu. A to, ja si myslím, že každý, kto sa vyzná aj v moderných teóriách demokratických štátov, uzná, že je neprípustné. A my ako poslanci Národnej rady sme povinní upozorňovať na to, že tu dochádza k deformácii alebo dokonca k likvidácii demokratických systémov napríklad vo vzťahu k verejnoprávnej televízii.

    Pán kolega Zajac, vy ste vlastne vo svojom, v jednej zo svojich faktických poznámok veľmi presne definovali, ako si vy, alebo svojím vystúpením veľmi presne definujete, ako si vy predstavujete verejnoprávnosť. Podľa vás to, že moderátor relácie odmietne prezentovať iné názory s označením, že sú debilné, alebo akékoľvek iné, podľa vás to je v súlade s verejnoprávnosťou - a tu to vidím ako základný kameň úrazu. Lebo potom je podľa vás v súlade s verejnoprávnosťou, v tomto prípade Slovenskej televízie, aby si osoba moderátora rozhodovala o tom, aké informácie prostredníctvom verejnoprávnej televízie diváci dostanú a aké nedostanú. A toto je, samozrejme, ak je toto váš pohľad na verejnoprávnosť, tak nám nemôžte vyčítať, že takýto pohľad nás irituje a, samozrejme, že vyvoláva z našej strany aj isté emócie, ako som už povedal, my sme a považujeme sa za veľmi silne demokraticky mysliacich politikov a z tohto dôvodu akékoľvek útoky proti demokratickým mechanizmom v nás vyvolávajú, áno, aj emocionálne, nielen racionálne reakcie.

    Aj diskusiu, ktorú z vašej strany vediete, alebo vaše postoje, ktoré vediete k tejto problematike, charakterizuje to, čo ste povedali v tej poslednej vašej faktickej poznámke, keď ste pánovi Čížovi vyčítali, že podľa vás nikto nemohol v 50. rokoch sa beztrestne prihlásiť za amerického vlastenca.

    Tak ja vám teraz poviem, čo povedal pán poslanec Číž v tej jednej vete. Povedal: "Je to také isté, ako v 50. rokoch sa kdekto usiloval sa hlásiť za ruského vlastenca."

    Ja si myslím, že to, čo by som opravil ja v jeho vystúpení, bolo namiesto slova "ruského" "sovietskeho".

    V každom prípade on ani náhodou nehovoril o tom, že by sa v 50. rokoch niekto vyhlasoval za alebo mohol vyhlasovať za amerického vlastenca, ale pre vás, ale vy ste celú svoju faktickú poznámku postavili na tomto jednom fakte, ktorý - ako som práve ukázal citovaním pána poslanca Číža - je jednoducho nepravdivý.

    A to je ďalší problém nielen teda vašej politiky vo všeobecnosti, ale aj vašej politiky vo vzťahu k verejnoprávnym médiám, že vy si jednoducho vymyslíte niečo, čo vyhlásite za fakt a na základe toho faktu potom prezentujete nejaké stanoviská, prezentujete nejaké postoje, ako by ten fakt bol pravdivý. A tento systém aj prezentovania rôznych vecí vo verejnoprávnej televízii je, samozrejme, neprijateľný. Musíte opäť chápať, že pre nás je neprijateľné šíriť lži zámerné, evidentné a vedomé lži prostredníctvom verejnoprávnej televízie.

    No a ja sa, samozrejme, nebudem teraz už bližšie vyjadrovať k tej jednej relácii, o ktorej sa tu hovorí. Ja som ju považoval aj za predošlej vašej vlády za skutočne stoku slovenskej žurnalistiky a myslím si, že v tomto smere sa aj po nástupe opäť pravicovej vlády nič nezmenilo, len táto stoka sa vrátila na obrazovku verejnoprávnej televízie.

    Teraz mi dovoľte pár slov povedať k meritu veci a k tomu, čo my sme najzásadnejšie napádali v novele zákona, ktorý nám pán prezident vrátil, a to je to právo na odpoveď. Ja sa domnievam, že právo na odpoveď je veľmi užitočná inštancia v zákone, a to nielen pre tých, ktorých sa dotýka, ktorým je toto právo priznané, či už sú to politici, alebo občania, alebo ktokoľvek iný. Ja si osobne myslím ako človek, ktorý má za sebou vyše pätnásťročnú novinársku prax, že právo na odpoveď je veľmi užitočný nástroj aj v prospech novinárov. Právo na odpoveď aj totiž pre novinára, právo na odpoveď totižto novinára tlačí k zodpovednosti za to, čo vyprodukuje.

    Vo všeobecnosti musím povedať, že ja vnímam ako najväčší problém médií, a to nielen verejnoprávnych a nielen na Slovensku, že sa stráca zodpovednosť novinára za svoj produkt. V podstate je to podobné ako pri ratingových agentúrach. Môžte takmer čokoľvek napísať, môžte takmer čokoľvek povedať, takmer čokoľvek ukázať a v podstate neexistuje žiadna reálna zodpovednosť, ktorú by ten novinár potom niesol za to, ak sa ukáže, že tá informácia bola nepravdivá, či už úmyselne, alebo neúmyselne.

    Právo na odpoveď nie je inštitútom, ktorý má zabrániť nejakým zlomyseľným alebo úmyselným manipulatívnym lžiam v médiách. Ale právo na odpoveď je práve možnosťou nastavovať zrkadlo práci novinára. A ja som hlboko presvedčený o tom, že každý, každý zodpovedný novinár privíta taký inštitút v tlačovom zákone, ktorý mu nastavuje zrkadlo a ktorý umožňuje aj jeho posúvať ďalej v jeho novinárskej práci, posúvať ho ďalej pri spracovávaní informácií, rozširuje mu obzor a rozširuje mu samému možnosti získavať informácie k problematike, ktorej sa tento novinár venuje alebo ku ktorej sa v tom konkrétnom prípade vyjadril.

    Ja už som v druhom čítaní k tomuto zákonu hovoril o tom, že navyše nie je pravda, že by právo na odpoveď akokoľvek negatívne zasahovala do práce novinára. Nijakým spôsobom to nie je obmedzujúce. Právo na odpoveď nijakým spôsobom neovplyvňuje novinára, nevytvára akúsi kvázi cenzúru a nijakým spôsobom ho neobmedzuje v tom, aby šíril vlastné myšlienky, názory a podobne, ale vytvára možnosť zaviesť istý balans a vyváženosť informácií, ktoré sú v médiách ponúkané. A to si myslím, že je oprávnené zabezpečovať takúto vec zákonom aj v prípade, že ide o súkromné médiá, pretože si myslím, že je správne, ak spoločnosť, ak štát prostredníctvom zákonov reguluje aj isté súkromné činnosti. Napokon, v zákonodarstve by sme našli veľa takých ustanovení, ktoré regulujú, ktoré obmedzujú, ak chcete použiť toto slovo, súkromnú činnosť, napríklad podnikateľskú, a to preto, lebo týmito obmedzeniami je prezentovaný nejaký verejný záujem.

    A ja som hlboko presvedčený, že zachovávať demokraciu, skutočnú, modernú, fungujúcu demokraciu v každej spoločnosti a v každom štáte je natoľko hodným verejným záujmom, aby sme v mene tohto verejného záujmu zasiahli aj prostredníctvom tlačového zákona, možno i s tým obmedzujúcim spôsobom vo vzťahu k médiám, ale opakujem, nie obmedzujúcim spôsobom vo vzťahu ku konkrétnemu novinárovi a k jeho konkrétnemu novinárskemu výstupu.

    Takže chcem vás vyzvať, aby ste sa stotožnili s pripomienkami pána prezidenta, a skutočne vás chcem vyzvať, aby ste všetci podporili zachovanie inštitútu práva na odpoveď v našom zákonodarstve. Je to aj teda pre politikov. Je to skutočne moderný nástroj, ktorý zabezpečuje objektívnosť a širokospektrálnosť informácií, ktoré sa dostávajú k občanom. A iba skutočne objektívne a pravdivo informovaní občania môžu naplno využívať svoje občianske práva, stávajú sa plnoprávnymi a hodnotnými občanmi a môžu skutočne naplno využívať svoje postavenie občana na účasti na veciach verejných.

    Toto je naším zámerom, preto obhajujeme právo na odpoveď, a preto sme presvedčení, že vyhodenie práva na odpoveď aj pre politikov z toho zákona je v rozpore s demokratickými tradíciami a v rozpore so záujmom udržiavať moderný, demokratický politický systém na Slovensku.

    Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásili pán poslanec Peter Osuský, Ondrej Dostál, Peter Zajac. Celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Osuský. Poprosím, pardon, ešte ja vám vrátim čas, poprosím všetkých, aby vydržali do tej 17.00 hodiny a kým nedobehne táto časť diskusie, aby sa vzájomne rešpektovali. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, pokiaľ ide o vysielanie Lampa, budú tí, ktorí ju budú zúrivo napádať, budú tí, ktorí ju budú brániť, k tým druhým sa rátam. A musím povedať, že Lampa prináša pohľady na celú škálu diania od fyziky cez teológiu cez vývoj na poli zločinnosti až po povedzme kauzu Cervanová.

    Musím povedať, že je veľmi jednoduché z pozície zaujatého ju buď brániť, alebo likvidovať. Hovoriť o vyváženosti, keď sú pozvaní hostia, ktorí neprídu, to tu už bolo. Pamätám sa na mediálnu radu, ktorá išla, myslím, trestať Slovenský rozhlas, pretože niekto neprišiel, a tým to bolo nevyvážené. Existovali rady, ktorým vôbec nevadili monopersonálne vystúpenia, ak bol premiér ten pravý. Takže pokiaľ ide o vyváženosť, je to tak.

    Pokiaľ ide o ďalší pokus o podpásovku, a to je tvrdenie, že Štefan Hríb v nejakom kontexte povedal, že je americký vlastenec. No ja sa pamätám, ako spoza Berlínskeho múru povedal John Kennedy pamätnú vetu: "Ich bin ein Berliner." A samozrejme, že keď Pershingove vojská prinášali novú Československú republiku mojím starým rodičom, možno i oni boli americkí vlastenci. A keď krvácal Private Ryan na Omaha Beach v Normandii, tak boli i možno moji rodičia americkí vlastenci. A keď Ronald Reagan čelil zlu komunizmu, ríši zla, tak som bol hrdý americký vlastenec.

    To znamená, vytrhnúť z kontextu jednu vetu a povedať ju ako urážku Štefana Hríba, je úbohé.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, myslím, že parlament nemôže vyhovieť želaniu, s ktorým ste vystúpili na záver svojho vystúpenia, a síce, že by vyšiel v ústrety pripomienke pána prezidenta a vypustil zo zákona právo na odpoveď, pretože pán prezident nič také nenamieta. Pán prezident nechce, aby sme pri opätovnom schvaľovaní zákona z neho vypustili právo na odpoveď, chce, aby sme z neho vypustili dobré mravy, teda termín dobré mravy. Zrejme vám to ušlo, tak takýto detail, čo tvorí podstatu výhrad pána prezidenta alebo pripomienok, s ktorými chce pán prezident pozmeniť to schválené znenie zákona.

    Ale, pravdupovediac, sa tomu ani nečudujem, lebo ako počúvam posledné hodiny túto rozpravu, nemám pocit, že by sme riešili prokuratúru alebo tlačový zákon, skôr sa mi teda zdá, teda že SMER si dal dnes nejaký naozaj deň venovaný OKS a dookola a dookola a stále len dookola.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Ondruš, vy ste povedali, že OKS sa dostalo do parlamentu podvodom. Ja hovorím celkom obyčajne, že to je lož, a aby som sa teraz odvolal na pána poslanca Číža, hovorím, že to, že je to lož, to je objektívna pravda, pretože OKS sa dostalo do parlamentu na základe volebného zákona. Môžete to opakovať donekonečna, aj tak to bude len lož. To je prvá vec.

    Druhá vec. Ja som rád, že niekto môže dneska povedať vo verejnoprávnej televízii, že americký vlastenec, pretože v 50. rokoch mohol povedať ktokoľvek vo verejnoprávnych médiách, ktoré neexistovali, čiže bolo úplne zbytočné hovoriť o nejakých verejnoprávnych médiách, teda v komunistických médiách, veď si to povedzme rovno, mohol povedať akurát len to, že Sovietsky zväz - náš vzor.

    Ak sa pánovi poslancovi Čížovi nepáči, že žurnalista hovorí, že americký vlastenec, ja hovorím, že Spojené štáty sú jedným z našich najvážnejších spojencov v NATO a sú krajinou, ktorá veľmi významnou mierou sa zaslúžila o to, aby v Československu a na Slovensku bola demokracia a vládla sloboda. Ak sa vám to nepáči, ak sa vám to nepáči na Štefanovi Hríbovi, nie je to problém Štefana Hríba a toho, či on môže pôsobiť vo verejnoprávnej televízii, je to váš problém. Ak nemáte radi Američanov, naozaj je to váš problém a s tým my akosi nič narobiť nemôžeme.

    A nemám už ani chuť ďalej vôbec sa na túto tému vyjadrovať, lebo v pozadí tejto témy - a opakujem to tretí raz - je len to, že naozaj vy cítite, vy cítite, že prichádzate o prepojenie politickej a súdnej moci a o prepojenie politickej a mediálnej moci. To je váš problém.

  • Pán poslanec Ondruš bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých o pokoj v sále. Vystúpením pána Ondruša budeme potom končiť, urobíme prestávku v tomto bode a pripravíme sa na hlasovanie. Poprosím ešte o dve minúty pozornosti.

    Nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem pekne, to by mi stačilo.

    Pán kolega Dostál, máte pravdu, za ten záver sa ospravedlňujem.

    No, pán kolega Zajac, to, čo ste povedali na záver vo svojej faktickej poznámke, to je objektívna lož. Ja som to jasne povedal, to, čo nám prekáža, je to, že vy získavate, a to absolútne bezprecedentným spôsobom, politicko-stranícku kontrolu nad prokuratúrou, ako ste to povedali, nad verejnoprávnymi médiami, ako ste to spomínali a tak ďalej. A naopak, budem si stále stáť za tým, že v súlade s volebným zákonom ste podviedli voličov na Slovensku, a teda podvodom ste sa dostali do parlamentu.

  • No a to kľúčové, to kľúčové, čo chcem, čo chcem, pán poslanec Zajac, povedať, je, že to, čo nás naozaj trápi, je to, že vy ste sa rozhodli, že do verejnoprávnych médií na Slovensku dnes zavediete systém riadenia a fungovania, aký fungoval alebo aký platil v 50. rokoch v komunistických médiách na Slovensku. A to je naozaj náš problém, ktorý nám nedáva spávať a ktorý nás vždy bude nútiť, aby sme urobili všetko pre to, aby sme vám zabránili boľševickým spôsobom ovládnuť verejnoprávne médiá.

  • Vyhlasujem prestávku v rokovaní o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.05 hodiny. Poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prestávka do 17.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Nezaznel žiaden procedurálny návrh. A nakoľko pán prezident vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne pripomienky k zákonu, a teda ani nemohli byť schválené žiadne pripomienky v druhom čítaní, môžeme pristúpiť v treťom čítaní k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu pána poslanca Dostála, ktorý odporúča hlasovať o vrátenom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za návrh, 68 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Janiša, aby uviedol hlasovanie k zákonu z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom tovaru, ktorým sú potraviny, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Poprosím vás, pán poslanec, o návrhy.

  • Hlasovanie o zákone z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 430.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. A pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Dostála, aby z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o zákone z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 424.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, sme v treťom čítaní.

    Nie, nehlasujeme, nevšímajte si časomieru na svetelnej tabuli.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame zákon v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o prezidentom vrátenom zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v pôvodnom znení.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za návrh, 62 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    V poradí ako tretí sme prerokovali zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade.

    Prosím teraz, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho pani poslankyňa Pfundtner predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vrátenému zákonu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o zákone z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 431.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, resp. správa ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru obsahuje pripomienky pána prezidenta republiky k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11 zákona. Ja dávam, pán predsedajúci, návrh, aby ste dali hlasovať o týchto pripomienkach prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Sú to pripomienky 1 až 23 a navrhujem o týchto pripomienkach hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu, ako ho predniesla pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 149 za návrh.

    Pripomienky pána prezidenta pod poradových číslom 1 až 23 Národná rada schválila.

  • Ďakujem. Nakoľko pripomienky prezidenta v druhom čítaní boli odhlasované a schválené, pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu so schválenými pripomienkami, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia spravodajkyňou.

  • Nie, ešte musím dať návrh, pán predsedajúci.

  • Pardon, prepáčte. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné a poprosím...

  • Takže, pán predsedajúci, dávam návrh, aby ste dali hlasovať o zákone z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pripomienok prezidenta republiky.

  • Hlasujeme, ale ja som dal hlasovať o tom istom, pani poslankyňa.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 80 za návrh, 68 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní pánom prezidentom vrátený zákon schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem teraz navrhnúť, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Pučík na zmenu v zložení osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorej zastúpenia v tomto výbore vychádzajú z počtu poslancov jednotlivých poslaneckých klubov, a navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie, že poslanec Národnej rady Rudolf Pučík, ktorý vystúpil z Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu, stratil členstvo v tomto výbore a Národná rada volí za člena výboru osobitného kontrolného na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána poslanca Rafaja.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zvoliť pána poslanca Rafaja za člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 119 za návrh, 1 proti, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body. Teraz prerušujem rokovanie na päť minút, po ktorom prerušení budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu zákona o periodickej tlači, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky, sme teda v treťom čítaní a poprosím vás otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Galbavý. Páni poslanci pod balkónom. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov, pán poslanec nediskutujte.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán minister, pán minister. Páni poslanci.

    Nech sa páči.

  • Máme tu, máme tu posledný prezidentom vrátený návrh zákona o periodickej tlači, kde pán prezident namietol, namietol jednu nejasnú formuláciu, ktorá sa objavuje pri novom definovaní úpravy, a odvoláva sa na dobré mravy. Musím sa stotožniť s vrátením návrhu od pána prezidenta, aj keď si myslím, že v zákone sa dali nájsť viaceré iné výhrady. Novela zákona totiž zavádza aj nejednoznačný prvok oddeleného posudzovania jednej a tej istej osoby v súkromí a vo verejnej funkcii, čiže princíp rovnosti, ďalej princíp rovnosti medzi recipientom a médiom. Ide, samozrejme, len o malú novelu, avšak argumentovať princípom dobrých mravov v prospech predovšetkým bulvárnych médií je naozaj dosť diskutabilné, najmä ak si uvedomíme, že vymožiteľnosť práva pri už teraz zavedených inštitútoch je 3 až 8 rokov na Slovensku.

    Čiže dostali sme sa do kolízie viacerých práv alebo slobôd na jednej strane zo širšieho hľadiska mediálnej slobody verzus sloboda, resp. právo na informácie, ktoré patrí verejnosti, a v tomto prípade platí všeobecná zásada, že tam, kde končí sloboda jedného, tam sa začína sloboda druhého, resp. tá končí tam, kde sa začína sloboda prvého. V tomto som na strane verejnosti. Verejnosť má z ústavy garantované práva na pravdivé, objektívne, vyvážené, nestranné informácie a pri poškodení dobrého mena alebo cti má rovnako právo na nápravu.

    Čo sa stalo? Utlmili sme právo na právo verejnosti žiadať nápravu - opäť zdôrazňujem, 3 až 8 rokov je priemerná vynútiteľnosť opravy na Slovensku - a posúvame ju v prospech nie novinárov, žurnalistov alebo redakcií, my ju posúvame v prospech majiteľov, čiže vydavateľov médií, a toto je najväčšia tragédia. Čiže tu ani už nejde o stret dvoch slobôd, povedzme novinárskej slobody a práv verejnosti, ale uprednostnili sme vydavateľov komerčnej aktivity väčšinou zahraničných subjektov. Čiže Slovákom, slovenským občanom dávame náhubok a predovšetkým zahraničným majiteľom, akcionárom, biznismenom otvárame voľné ruky na to, aby slovenská žurnalistika bola ešte menej zodpovednejšia, než je doteraz.

    Neakceptujeme, že skutkové tvrdenie vždy sa musí opierať o fakty a nemôže už tak či tak obsahovať úsudok. Čiže my už spochybňujeme aj právo opraviť fakty v prípade, že by to vydavateľ posúdil ako v rozpore s dobrými mravmi. Čiže pôjde o subjektívny názor vydavateľa.

    Ja vám len zopakujem známe veci a to sú predovšetkým odporúčania a rezolúcie Rady Európy napríklad o práve na odpoveď č. 74/26 alebo 1003/93 o etike novinárstva, alebo odporúčanie 94/13 k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, alebo rezolúciu č. 2/1994 o žurnalistickej slobode a ľudských právach, alebo R91/1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu. Ja som presvedčený, keďže poznám prostredie, že všetky tieto rezolúcie Rady Európy a ministrov Rady Európy boli potlačené. Na Slovensku máme problém s pluralitou názorov, verejnosť nemá prístup k rôznorodosti informačných tokov a týmto opatrením sa, bohužiaľ, ešte zúžia.

    Ja som povedal, že, už pánovi ministrovi na výbore, že v prípade, že sa spor dostane na súd, čo je posledná inštancia v právnom štáte, tak existuje tu pri predovšetkým difanujúcich výrokoch súdna prax v prospech médií. Čiže nie je pravda, že by verejný činiteľ bol nejakým spôsobom chráneným živočíchom.

    Môžem uviesť nález Ústavného súdu 152/08, ktorý uviedol v jednom spore, podľa môjho osobného názoru ide o bulvárny týždenník, nebudem ho menovať a robiť mu reklamu, ale veľmi čítaný, citujem: "Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie."

    Takže, dámy a páni, tu vidíme judikát Ústavného súdu, ktorý už tak či tak zvýhodňuje mediálne prostredie. Nám by malo ísť, tak ako aj pán prezident namietol, predovšetkým o vyváženosť právnych noriem. A pokiaľ sú tu na jednej strane práva a slobody jednej časti, tak mali by byť rovnako vyvážené práva a slobody aj tej druhej časti. V tomto, zopakujem, som na strane verejnosti, pretože verejnosť je subjektom práva na informácie. Médiá a novinári sú len sprostredkovateľmi.

    V prípade, že sprostredkovateľ urobí chybu pri informovaní, dotknutý, recipient alebo verejnosť, má právo opraviť predovšetkým nesprávny údaj čiže fakty. Nehovoríme o úsudkoch, čo je veľmi podstatné.

    Takže ja sa stotožňujem s výhradou a s výhradami pána prezidenta aj vzhľadom na to, že je treba posunúť účinnosť, a myslím si, že ponúkol aj isté schodné východisko, ktoré nahrádza ten pojem dobrých mravov, ktoré navrhol predkladateľ. A napriek tomu ale nemôže poslanecký klub SNS podporiť priechodnosť tohto zákona, pretože máme predstavu o naozaj vyváženom zákone, o komplexnom riešení tak, aby boli riešené aj ďalšie inštitúty, ako je napríklad redakčný štatút, aby novinári neboli zneužívaní vo svojich pozíciách, zákaz cenzúry, ochranu novinárskej slobody a ďalšie inštitúty, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi podstatné.

    Takže túto, túto malú novelu vnímam ako povinné politické cvičenie vládnej koalície, ktorá si to dala do programového vyhlásenia vlády, ale pre mňa ako opozičného poslanca to nie je záväzný dokument, takže ja osobne som rád, že mám slobodu, že nemusím za toto zahlasovať.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, máme tu, myslím, posledný zákon, ktorý...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Rafaj bol posledný z poslancov prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, vidím, že pán minister sa chce vyjadriť v rámci rozpravy k vrátenému zákonu pánom prezidentom.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, pekný deň želám. Dovolím si niekoľko poznámok k vystúpeniam, ktoré tu pred chvíľou zazneli.

    Predložená novela tlačového zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, o tom nie je žiadna diskusia. A pánovi Čížovi takisto s láskou oznamujem, že áno, je to zároveň aj plnenie nášho volebného programu strany SaS, pretože zrušenie neopodstatnených privilégií pre politikov je pre SaS jedným z predvolebných sľubov a my sa naozaj sľuby snažíme plniť.

    Táto novela navrhuje obmedziť právo na odpoveď pre verejného činiteľa, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho právomoci. Dôležitá poznámka, to znamená, ako súkromnej osobe sa žiadne právo ani politikovi neupiera.

    A to, čo pre mňa je významné okrem viacerých zmien, ktoré v tomto návrhu presadzujeme, novela kladie dôraz na pravdu, pretože podľa návrhu možno žiadať o uverejnenie odpovede iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby. Neviem, komu môže niečo prekážať na tejto formulácii. Garantujem, že občanom Slovenskej republiky určite nie. Chápem, že niektorí politici s tým majú problém.

    Ďalšia poznámka, pretože tá diskusia tu bola o verejnoprávnych médiách a nie o tlačovom zákone, takže naozaj chcem upozorniť, že tento zákon nie je zákonom o RTVS.

    A čo sa týka rozboru jednotlivých relácií, naozaj nebudem ho robiť, detailný dramaturgický rozbor či už relácie Pod lampou, alebo niektorej inej. Máme inštitúty, ktoré riešia akékoľvek porušenie pravidiel, v prípade televíznych relácií je to zákon o vysielaní a retransmisii, príslušný orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu. A ja tvrdím, že ak má niekto posudzovať súlad alebo nesúlad pravidiel, nemajú to byť politici, ale má to byť príslušný orgán, ktorý existuje.

    Z môjho pohľadu musím povedať len toľko, nemyslím si, že relácie vo verejnoprávnej televízii alebo v rozhlase majú byť nudné. Myslím si, že majú provokovať, majú nastoľovať témy, a som rád, že takéto relácie sa objavujú vo vysielaní verejnoprávnych médií a za jednu z nich považujem aj reláciu Lampa.

    K RTVS sa ale musím vyjadriť aspoň jednou vetou, lebo zaznelo tu množstvo úvah, obvinení, Braňovi Ondrušovi naozaj, aj keď tu nesedí, odkazujem, že je komické, ak poslanec SMER-u hovorí o boľševizácii čohokoľvek, to je naozaj skôr vtipná poznámka ako niečo reálne.

    Chcem povedať len jednu vetu. Už teraz sa dá povedať, že sa nám podarilo zachrániť verejnoprávne médiá pred takmer neodvratným bankrotom a kolapsom, to znamená pred stavom, v ktorom ste nám verejnoprávne médiá zachovali. Môžem dokonca povedať, že medzimesačne už aj televízia generuje nepatrný zisk a záťažou je v tejto chvíli len ten dlh, ktorý nám zanechali vaše manažmenty.

    Ale to najpodstatnejšie, čo chcem povedať a čo asi zjavne nepochopili niektorí moji predrečníci, tá diskusia sa viedla totižto o práve na odpoveď, ale predsa túto otázku pán prezident vôbec neriešil. Nenamietal voči obmedzeniu práva na odpoveď. Pán prezident riešil alebo mu prekážajú dobré mravy. Mimochodom, to je pojem, ktorý nám neprekáža a neprekážal ani opozičným poslancom doteraz, takže je zaujímavé, že k tejto téme sa takto vyjadrovali. Neprekážal im dokonca tak, že v rokoch 2006 až 2010 bolo schválených osem zákonov, v ktorých sa používa termín dobré mravy. Mimochodom, všetkých osem zákonov bez akýchkoľvek výhrad a problémov podpísal pán prezident, ktorý sa volá Ivan Gašparovič. To sú ďalšie fakty, ktoré by som rád spomenul.

    A čo sa týka právnych argumentov na vrátenie tohto zákona, ja už som to hovoril aj na tlačovej konferencii vlády, ony naozaj neexistujú. Pojem dobré mravy sa vyskytuje bežne v slovenskom právnom poriadku, spomenul som osem zákonov, ktoré vaša garnitúra schválila. Vyskytujú sa v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, čiže v dvoch najvýznamnejších kódexoch, pokiaľ nehovoríme o trestných, rovnako v právnej teórii, judikatúre súdov.

    A čo sa týka smernice, tu došlo trošku k omylu zo strany pána Číža, keď obviňoval moje kolegyne z toho, že niečo nesprávne uviedli. Ony hovorili o transponovaní smernice, ktorá sa vzťahuje k zákonom o vysielaní a retransmisii, kde sa pojem dobré mravy vyskytuje. A pán Rafaj mi dá tiež za pravdu ako človek, ktorý v tejto oblasti pôsobí, aj vo vašom zákone o vysielaní a retransmisii pojem dobré mravy existuje a vyplýva zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, kde je vyslovene uvedené, že "právo na odpoveď možno odmietnuť v prípade, ak by jej odvysielanie prekračovalo pravidlá verejnej slušnosti", inými slovami, dobré mravy.

    Toto sú úplne jednoznačné fakty, ktoré hovoria o tom, že právne dôvody na vrátenie zákona neexistujú, to znamená, že sú len politické. Ja len podotknem, že z hľadiska ústavy a zákonov toto nie je dôvod na vrátenie nejakého zákona, ale nebudem teraz riešiť rozhodnutie pána prezidenta.

    Ja som presvedčený o tom, že to, čo navrhujeme, napráva tie najhoršie nedostatky vášho zákona z roku 2009, kvôli ktorým čelilo Slovensko aj kritike zo zahraničia. Netvrdím, že to je dokonalý zákon, určite je priestor na to, aby sme o tejto téme ešte diskutovali v budúcnosti, ale momentálne je to určite správny krok.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra - pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo. Áno, pán minister, máte pravdu, že dobré mravy sú súčasťou slovenského právneho poriadku, ale treba si pozrieť, kto je subjektom oprávnenej ochrany a je to predovšetkým ten, kto je slabší. To znamená, buď spotrebiteľ vo vzťahu k predajcovi, alebo napríklad recipient vo vzťahu k súkromnému a predovšetkým zahraničnému vydavateľovi.

    V tejto súvislosti ale mi ešte chýba niekoľko odpovedí, ako sa oddelí status jednej a tej istej osoby, ak ide o súkromnú osobu a kedy už ide o verejného funkcionára? - by ma zaujímalo.

    Ako sa zvýši vynútiteľnosť práva alebo vymožiteľnosť práva pre občana, ktorá je 3 až 8 rokov? To opäť sme sa nedozvedeli z tohto zákona.

    A prečo sa preferuje súkromný vlastník pred verejnosťou, recipientom a jeho legitímnym nárokom dovolať sa pravdy?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto návrhu aj preto, že pán spoločný spravodajca si nežiada vystúpiť v rozprave.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem uviesť do súladu s rokovacím poriadkom hlasovanie, ktoré sme uskutočnili v súvislosti aj so zmenou zastúpenia poslaneckých klubov a poslancov jednotlivých poslaneckých klubov v osobitných kontrolných výboroch. Pán poslanec Pučík ma upozornil na to, že on nebol iniciatívny v navrhovaní tejto zmeny, čo je pravda, že návrh nedal. Ja som vychádzal len z ustanovení zákona, ktoré v jednotlivých ustanoveniach hovoria o tom, aké je obligatórne zastúpenie jednotlivých parlamentných poslaneckých klubov v osobitných kontrolných výboroch a toto zastúpenie poslancov v týchto výboroch je dané zo zákona podľa počtu poslancov jednotlivých poslaneckých klubov.

    Teda, pán poslanec Púčik, aj keby sme neboli o tom hlasovali na návrh, tak členstvo poslancov, ktorí prestali byť členmi poslaneckých klubov, v týchto výboroch zaniká zo zákona. A tým návrhom, ktorý som považoval za v súlade s rokovacím poriadkom, Národná rada odsúhlasila zmenu zastúpenia poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany v osobe pána poslanca Rafaja namiesto doterajšieho člena poslaneckého klubu, ktorým ste prestali byť, a preto považujem toto rozhodnutie za rozhodnutie v súlade so zákonom.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 335.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil v druhom čítaní pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Mihál.

    Poprosím pána ministra Mihála, aby sa dostavil do rokovacej sály, lebo viem, že je prítomný v budove Národnej rady, a návrh zákona odôvodnil.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rokovacej sále.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 335.

  • Takže vyzývam pána podpredsedu vlády druhýkrát, aby prišiel do rokovacieho priestoru a predložil vládny návrh zákona, tlač 335.

    Takže vítame pána podpredsedu vlády a pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

    Vládnym návrhom zákona sa navrhuje doplnenie doterajšej právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania o nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, pričom sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín, zaplatiť okrem administratívnej pokuty aj ďalšie dodatočné taxatívne ustanovené platby.

    Ďalej sa navrhuje ustanoviť podmienky prechodu zodpovednosti zamestnávateľa za zaplatenie administratívnej pokuty a ďalších dodatočných platieb na ďalšie vymedzené osoby podieľajúce sa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutých služieb.

    A ďalej sa navrhuje presunúť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania len na inšpektoráty práce.

    S cieľom naplnenia ustanovení smernice 2009/52/ES sa navrhuje úprava ďalších súvisiacich zákonov.

    Vládnym návrhom zákona sa tiež transponuje smernica Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou zákona o službách zamestnanosti. Smernica 2009/50/ES zavádza vydávanie modrých kariet pre vysokokvalifikovaných cudzincov z tretích krajín, ktoré majú uľahčiť ich pobyt a prístup na trh práce v rámci Európskej únie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 335), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 435 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre financie a rozpočet, Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako i výbor pre sociálne veci. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 28 návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a čítať ich teda nebudem.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 28 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a bod 8 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Ondruš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, podobne ako v rozprave, keď sme o tomto zákone rokovali v prvom čítaní, rád by som využil túto príležitosť a vyjadril sa k fungovaniu a pôsobnosti Národného inšpektorátu práce, ktorý je kľúčovým orgánom v rezorte na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a ktorý - taký bol zámer aj predkladateľa - by mal byť výlučným kontrolným orgánom. Je pravda, že do značnej miery korigujúco pôsobia voči tomuto pôvodnému zámeru pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili poslanci v rámci prerokovávania zákona vo výboroch a ktoré sú obsiahnuté, nielen obsiahnuté v spoločnej správe, ale takisto ich gestorský výbor aj odporúča prijať. Ale napriek tomu, priznám sa, že mám, skutočne využívam túto príležitosť, aby som vyjadril opäť obavy nad fungovaním Národného inšpektorátu práce a v tejto súvislosti považujem aj za veľmi nebezpečné kompetenčné posilňovanie tejto inštitúcie bez toho, aby sme riešili súčasnú situáciu, ktorá tam panuje.

    K tomu, k tomuto ma vedie iná zasa príčina, ako to bolo v prvom čítaní, a tou príčinou je čosi, čo malo byť asi tlačovou správou, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Národného inšpektorátu práce a ktorá - čo je veľmi prekvapivé - po niekoľkých dňoch z webovej stránky zmizla. Teda prekvapivé je to len potiaľ, lebo predpokladám, že k stiahnutiu tejto správy viedlo to, že si niektorí ľudia na Národnom inšpektoráte uvedomili, aké skutočne nezmysly sa riešia na vedení Národného inšpektorátu práce a tie nezmysly boli vyjadrené aj v tejto tlačovej správe.

    Mám vážne obavy o fungovanie inštitúcie, na čele ktorej stoja ľudia, ktorým v skutočnosti málo záleží na plnení zákona alebo na fungovaní v súlade so zákonom a s očakávaniami, či už zákonodarcu, alebo príslušného rezortu, a oveľa viac sa sústreďujúci na politikárčenie a v tomto prípade dokonca aj vymýšľanie neexistujúcich káuz. Chápem, že k takémuto kroku ich vedú skúsenosti, ktoré v tomto rezorte zažívajú z vystúpenia jeho najvyšších predstaviteľov alebo predstaviteľov ďalších inštitúcii už takmer rok, ale napriek tomu si myslím, že takýto princíp je alebo takýto prístup je neakceptovateľný a je vhodné, aby sme naňho na pôde parlamentu upozornili.

    To, o čom hovorím, je akási tlačová správa alebo informácia, ktorá sa objavila na webovej stránke Národného inšpektorátu práce 13. júna tohto roku, a chcel by som v nej upozorniť na dva momenty. Prvým je informácia alebo prosto vystatovanie sa vedenia inšpektorátu práce, ktoré tvrdí, že prostredníctvom zmien v zákone o inšpekcií práce chce dôslednejšie obmedzovať priestor na prípadné korupčné správanie v sústave inšpekcie práce. To vraj prispeje k vytváraniu rovnakých podmienok na podnikanie pre všetkých podnikateľov, čo by v zásade bolo v poriadku, ak by sa v tejto súvislosti tlačová správa neodvolávala na konkrétny prípad, za ktorý má niesť zodpovednosť bývalé vedenie Národného inšpektorátu práce, keď zvýhodňovalo niektoré spoločnosti a potom je aj popis z toho prípadu.

    Nuž musím sa dôrazne ohradiť voči takejto, voči takejto komunikácii vedenia, súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce, pretože prípad, ktorý uvádzajú, nespadá do pôsobnosti alebo do zodpovednosti bývalého vedenia Národného inšpektorátu práce, ako sa nám to súčasné vedenie inšpektorátu usiluje, ako sa nás o tom usiluje presvedčiť, pretože v skutočnosti ten prípad sa odohral síce v roku 2006, ale skôr než nastúpilo bývalé vedenie, teda to vedenie, ktoré nastúpilo po tom, čo sa ministerkou práce stala Viera Tomanová.

    A musím povedať, že to, čo terajšie vedenie nazýva prejavom korupčného správania v sústave inšpekcie práce alebo prejavom zvýhodňovania niektorých spoločností, bolo v skutočnosti v súlade so zákonom pokus zaviesť systém a poriadok do prideľovania preukazov o spôsobilosti na vedenie motorových manipulačných vozíkov, ale to je, samozrejme, taký technický detail. To, čo je dôležité, je, že v roku 2006 sa skutočne vykonali kroky, ktorých cieľom bolo zavedenie jednotného vydávania preukazov, ktoré osvedčovali ľudí, aby mohli pracovať na takýchto vozíkoch, a bol to výsledok oficiálnej komunikácie a oficiálnych rokovaní a oficiálnych medzirezortných dohôd medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

    V tejto súvislosti len posledná poznámka. To, čo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce politizuje a hádže na hlavu bývalého vedenia NIP, ktoré bolo menované ministerkou práce Vierou Tomanovou, je v skutočnosti vec, ku ktorej sa pozitívne vyjadrila a na ktorú dala svoj súhlas aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová listom z 19. mája 2006, a kópiu toho listu mám tu pri sebe.

    Takže musím povedať, že som veľmi sklamaný a musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo robí súčasné vedenie NIP na čele s generálnou riaditeľkou Janou Popovičovou, ak sa usiluje namiesto plnenia svojich pracovných povinností vytvárať akože politické kauzy, ktorých cieľom je jedine poškodiť bývalej vláde, resp. poškodiť v súčasnosti najsilnejšej opozičnej strane.

    Čo ale považujem za oveľa závažnejšie z toho zverejneného dokumentu na webe NIP, je iná časť, a to informácia o príprave nových zmien v zákone tak, aby, ako to píše táto správa, aby sa dosiahli niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov, ktoré môžu priniesť zmeny v predpisoch, ktoré upravujú dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, považujem za skutočne alarmujúce, ak Národný inšpektorát práce, čiže inštitúcia, ktorá má bdieť nad dodržiavaním predpisov, napríklad aj chrániace zdravie a životy ľudí pri práci, pripravuje legislatívne zmeny, ktorých cieľom nie je ochraňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ale ktorých prvoradým cieľom je prinášať niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov. A to dokonca aj takým spôsobom, ktorý môže viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov napriek tomu, že generálna riaditeľka sa v tejto súvislosti vyjadrila tak, že nepripustí také zmeny predpisov, ktoré by znížiť bezpečnosť zamestnancov mohli. Pritom v medializovanej informácii Národný inšpektorát práce informoval, že chce priniesť alebo chce upraviť zákon v tom zmysle, aby sa znížil počet technických zariadení, ktoré budú zaradené do kategórie s vysokou mierou ohrozenia. To sú také zariadenia, ktoré si častejšie ako iné vyžadujú pravidelné odborné prehliadky alebo odborné skúšky v niektorých prípadoch aj každý rok, čo, samozrejme, v konečnom dôsledku zvyšuje nákladovosť pre zamestnávateľov, čiže pre firmy, ktoré tieto prístroje alebo nástroje používajú.

    No, ale ak je naozaj pravda to, čo deklaruje pani Popovičová, že teda takýmito zmenami predpisov nemá viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov, tak potom zámer, ktorý zároveň v ďalšom odseku správy vedenie NIP deklaruje, je v príkrom rozpore s takouto deklaráciou. Totižto práve to, čo uvádza Národný inšpektorát práce ako príklad, kde by chcel zmäkčiť podmienky pre firmy, pokiaľ ide o vykonávanie pravidelných odborných prehliadok a odborných skúšok, sa týka takých strojov, ktoré sú podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce alebo pri ktorých je podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce najčastejšie odhaľované porušovanie predpisov, dokonca sa zaznamenáva aj rast porušovania predpisov v prípade týchto vyhradených technických zariadení a predstavujú, pritom predstavujú vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci.

    Tento fakt som našiel v Správe o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo už súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, a v tejto správe sa okrem iného uvádza, to budem citovať: "Najviac porušení predpisov bolo zistených v objekte vyhradené technické zariadenia (ďalej len "VTZ"), kde počtom 14 225 bol zaznamenaný nárast oproti roku 2009, a to o 15 %."

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak na jednej strane Správa o činnosti v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, upozorňuje, že tá alebo oná oblasť patrí medzi tie, kde bol v minulom roku zaznamenaný najvyšší, najvýraznejší nárast porušení predpisov, pričom ide o oblasť, ktorá predstavuje vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci, a zároveň súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce deklaruje, že v tejto oblasti chce zmäkčiť podmienky tak, aby sa zamestnávateľom a podnikateľom, aby to prinieslo niekoľko miliónové úspory, považujem to za mimoriadne nebezpečný precedens.

    Istým pozitívnym faktom je, že po niekoľkých dňoch, ako som už povedal, táto tlačová správa z webovej stránky Národného inšpektorátu práce zmizla, ale predpokladám, že dôvodom je jedine to, že si niekto vo vedení NIP uvedomil, aké dôsledky môže mať záujem alebo prosto výsledok vopred medializovať tieto zámery. V každom prípade to však neznamená, že Národný inšpektorát práce od takýchto zámerov ustupuje.

    Z tohto dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, považujem za mimoriadne nebezpečnú prax alebo za mimoriadne nebezpečný prístup súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce na čele s jeho generálnou riaditeľkou pani Popovičovou prijímať alebo navrhovať také zmeny, ktoré v konečnom dôsledku aj podľa zistenia samotných inšpektorov môžu viesť k ohrozovaniu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancov.

    Pevne verím, že je najvyšší čas, aby aj vedenie rezortu zasiahlo voči takejto praxi zo strany vedenia NIP, a myslím si, že je skutočne najvyšší čas, aby došlo k výraznej zmene v spôsobe riadenia Národného inšpektorátu práce oproti tomu, čoho sme svedkami za posledné mesiace.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondruš venoval svoj príspevok niektorým aspektom činnosti Národného inšpektorátu práce a okrem iného spomenul to, že Národný inšpektorát práce vyvíja aj iniciatívy na to, aby v podnikateľskej sfére ušetril niekoľko miliónov eur.

    Ja chcem teda pripomenúť, áno, je to tak. V tomto čase máme, ako asi viete, otvorený napríklad zákon č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý napríklad bol prejednávaný na tripartite, vlastne včera, čiže je to veľmi aktuálna zmena. A tu chcem vyzdvihnúť napríklad to, že veľmi významne v prospech podnikateľskej sféry sa menia podmienky na poskytovanie, resp. zabezpečenie "veľmi populárnej pracovnej zdravotnej služby". Verím, že poslanci Národnej rady, keď príde tento zákon 124 do parlamentu, tento zákon podporia, aby sme naozaj tie hlúposti a nezmysly, ktoré v sebe tento zákon obsahuje, pokiaľ ide pracovnú zdravotnú službu, ktoré zbytočne zaťažujú podnikateľskú sféru, a tým vlastne nepriamo znižujú do určitej miery aj zamestnanosť v Slovenskej republike, že podporia takéto zmeny, ktoré skutočne v konečnom dôsledku privedú k niekoľko miliónovým úsporám v eurách, pokiaľ ide o podnikateľov.

    A sú to aj ďalšie zmeny, ktoré sú na prospech podnikania, treba si to otvorene povedať, samozrejme, je to tak, ak zlepšíme podmienky podnikania na Slovensku, tak zlepšíme podmienky nielen pre podnikateľov, nielen pre zamestnávateľov, ale, samozrejme, aj pre zamestnancov. Lepšie podmienky pre podnikanie znamená tvorbu väčšieho počtu pracovných miest.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Pán poslanec, ja som uzavrel rozpravu a pán minister, samozrejme, má možnosť dať stanovisko k rozprave a to urobil, takže nemôžte reagovať.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 398).

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, ktorý bude po novom založený na princípe automatického vstupu fyzickej osoby do systému starobného dôchodkového sporenia, čiže inými slovami, mladí ľudia, ktorí začnú pracovať, stanú sa prvýkrát poistencami v Sociálnej poisťovni, na rozdiel od súčasného stavu budú automaticky zaradení do druhého piliera s tým, že budú mať dostatočne dlhú dobu na to, si celú situáciu premyslieť a v lehote dvoch rokov prípadne využiť svoje právo z druhého piliera vystúpiť.

    Ďalej sa navrhujú zmeny, pokiaľ ide o odplaty pre správcovské spoločnosti, a to konkrétne tieto: Navrhujeme zrušiť odplatu za zhodnotenie majetku v doterajšom konzervatívnom dôchodkovom fonde a navrhujeme vo vyváženom a rastovom dôchodkovom fonde zmeniť mechanizmus výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku, a to v prospech sporiteľov a v prospech zvýšenej motivácie správcovských spoločností dosahovať reálne výnosy s tým, že výška týchto poplatkov sa nemení.

    Nemenia sa poplatky za správu majetku, to znamená, zostávajú vo výške 0,3 % z hodnoty majetku sporiteľa na ročnej báze, je to to isté ako doteraz. A v novozavádzanom tzv. indexovom fonde bude výška poplatku vypočítaná zo správy, vypočítaná z hodnoty majetku len 0,2 % z výšky majetku, čo je historicky najnižší poplatok, aký kedy v tomto systéme bol.

    Zmena nastáva v oblasti garancií. Súčasné garancie, ktoré boli nastavené značne nerozmyslene a ktoré do veľkej miery poškodili sporiteľov a pripravili ich o milióny, pokiaľ ide o potenciálne zhodnotenie, ku ktorému jednoducho nedošlo, meníme tak, že chceme navrhnúť, aby garancie zostali len v konzervatívnom fonde, a rušíme tieto garancie v súčasnom vyváženom fonde a v rastovom fonde s tým, že systém garancií v konzervatívnom fonde významným spôsobom v prospech sporiteľov vylepšujeme, a to dvoma spôsobmi. Jednak tým, že navrhujeme, aby sa sledované obdobie predĺžilo zo súčasných nezmyselne krátkych 6 mesiacov na 60 mesiacov a ďalej aby garancie boli definované tak, že sporiteľ musí mať garantované neznehodnotenie výšky svojho majetku po odpočítaní poplatkov, ktoré si zinkasuje správcovská spoločnosť. Čiže výhodnejšie v prospech sporiteľov, ako to bolo doteraz.

    Technickou zmenou je zmena názvov jednotlivých fondov, ktoré budú po novom lepšie vystihovať podstatu jednotlivých fondov. Čiže navrhujeme, aby sa konzervatívny dôchodkový fond premenoval na dlhopisový dôchodkový fond, aby sa vyvážený dôchodkový fond premenoval na zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond aby sa premenoval na akciový dôchodkový fond. Čo je dôležité, navrhujeme ustanoviť povinnosť vytvoriť štvrtý, tzv. indexový dôchodkový fond, kde bude tzv. pasívna investičná stratégia, a tieto fondy budú kopírovať vo svojom zložení jeden alebo viac akciových indexov.

    Ďalšia dôležitá zmena. Návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení umožní sporiteľom v prípade ich záujmu rozložiť si svoje úspory do dvoch dôchodkových fondov s tým, že ak sporitelia túto možnosť využijú, jeden z týchto fondov bude musieť byť dlhopisový dôchodkový fond, v ktorom teda zostávajú garancie, a ďalší fond môže byť buď zmiešaný, alebo akciový, alebo indexový.

    Ďalšia dôležitá zmena je presun, tzv. povinný presun na základe dosiahnutia vekovej hranice v majetku sporiteľa medzi jednotlivými fondami. Pripomínam, že dnes je to veľmi striktné a môže to veľmi poškodiť sporiteľa, pretože vo veku 47 rokov sa celý majetok sporiteľa musí presunúť do vyváženého dôchodkového fondu a vo veku 55 rokov sa celý majetok sporiteľa musí presunúť do konzervatívneho fondu, čo v prípade toho, že sa tak udeje v práve tú nesprávnu dobu, môže veľmi znehodnotiť majetok sporiteľa. Preto navrhujeme, aby tento povinný presun bol postupný, a to tak, že pri dosiahnutí 50 rokov veku sporiteľa sa zo zákona presunie 10 % jeho majetku z niektorého z tých troch fondov, buď zmiešaného, akciového alebo indexového, do dlhopisového a každý ďalší rok sa následne presunie vždy po 10 % jeho majetku znova do dlhopisového dôchodkového fondu. Takto dôjde k lepšej ochrane majetku sporiteľa a k vyššej záruke toho, že majetok sporiteľa, resp. jeho úspory sa neznehodnotia krátko pred dosiahnutím nároku na dôchodok.

    Okrem iných zmien, ktoré som spomínal, sa zvyšuje ochrana, zabezpečuje sa lepšie hodnota majetku dôchodkových fondov voči rôznym druhom rizík.

    V neposlednom rade sa návrhom zákona zlepšuje informovanosť sporiteľov.

    A pripomeniem ešte, pokiaľ ide o prechodné ustanovenie, že navrhujeme, aby v období až do 1. apríla 2012, to znamená v období piatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona, naďalej zotrvali garancie v tých troch doterajších fondoch, aby mali sporitelia dostatočne dlhý čas na rozmyslenie si o prípadnom svojom prestupe medzi jednotlivými fondami tak, ako im to bude na základe ich slobodného rozhodnutia vyhovovať.

    Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k tomu, aby bol systém omnoho stabilnejší, atraktívnejší pre sporiteľov, a čo je dôležité, aby zabezpečil výnosy sporiteľom a nie správcovským spoločnostiam na poplatkoch, aby tieto výnosy boli vyššie, ako je inflácia, to znamená, aby systém dôchodkového sporenia splnil ten účel, pre ktorý bol v roku 2004 - 2005 založený.

    Ďakujem za vašu podporu a za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom by malo byť prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Kažimíra, Jána Počiatka a Branislava Ondruša na vydanie novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 413).

    Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme zlúčili rozpravu k týmto dvom bodom? Áno. Ďakujem pekne.

    Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Počiatkovi, aby poslanecký návrh zákona uviedol. Je to tlač 413.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra, Jána Počiatka a Branislava Ondruša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 413.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je návrhom právnej úpravy, ktorá mení niektoré parametre systému starobného dôchodkového sporenia.

    Navrhovaná právna úprava zachováva kontinuitu, zohľadňuje prieskumom zistený konzervatívny profil väčšiny sporiteľov, vytvára nové možnosti pre investovanie do rizikovejších aktív a nastoľuje stabilitu v systéme starobného sporenia.

    Základom navrhovaných zmien je zachovanie troch existujúcich dôchodkových fondov s garanciami, k názvu rastového, vyváženého a konzervatívneho fondu sa pridáva prívlastok "garantovaný" vrátane výšky a štruktúry poplatkov a vytvorenie dvoch nových fondov zmiešaného a indexového fondu bez garancií, do ktorých sporitelia investori budú môcť presúvať časť svojich úspor z garantovaných fondov.

    Pri tomto riešení budú s rizikom vyplývajúcim z investovania do akcií konfrontovaní len tí sporitelia, ktorí sa pre to dobrovoľne a zodpovedne rozhodnú. Sporiteľ môže pritom sporiť v ktoromkoľvek dôchodkovom fonde alebo v ich vzájomnej kombinácii v rámci garantovaných dôchodkových fondov vždy len v jednom z nich. A v závislosti od veku sporiteľa je zákonom stanovená maximálna prípustná časť investície v zmiešanom dôchodkovom fonde a v indexovom dôchodkovom fonde.

    Týmto postupným procesom do 48. roku veku sporiteľa sa odstraňuje výrazný nedostatok doterajšej úpravy, ktorým bol presun celej nasporenej sumy v jednom jedinom časovom okamihu do konzervatívnejších aktív. Zároveň sa zachovávajú odplaty za zhodnotenie majetku v garantových dôchodkových fondoch. Logika tejto úpravy spočíva v tom, že správca sa podieľa ako na prípadných stratách, tak aj na dosiahnutých výnosoch vo fonde. Straty pritom uhrádza v plnom rozsahu a z výnosov poberá odplatu za zhodnotenie vypočítanú podľa vzorca, ktorý je obsiahnutý v prílohe. V zmiešanom a indexovom fonde, ktoré sú bez garancií, naopak, ustanovenie odplaty za zhodnotenie majetku zmysel nemá.

    Návrh zákona upravuje vstup do druhého piliera na báze dobrovoľnosti, t. j. na základe uzavretia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Preto, aby sa potenciálni sporitelia zodpovedne rozhodli o svojom zabezpečení na dôchodok, navrhujeme predĺženie lehoty pre vstup do druhého piliera zo šiestich mesiacov na lehotu končiacu dovŕšením 33. roku života.

    Získavanie nových sporiteľov bude prebiehať na základe voľnej súťaže dôchodcovských správcovských spoločností a v dostatočnom časovom priestore a nie administratívnym pridelením, ktoré by hospodársku súťaž na relevantnom trhu podstatne deformovalo. Automatický vstup by znižoval kredibilitu systému starobného dôchodkového sporenia, pretože znamená odklon od princípu slobodnej voľby, ktorý sa uplatnil ako pri tých sporiteľoch, ktorí boli v čase jeho vzniku v dôchodkovom poistení iba v priebežnom systéme, tak aj podstatnú dobu trvania systému pre nových mladých sporiteľov, ktorí sa mohli rozhodnúť medzi priebežným dôchodkovým systémom a jeho kombináciou so systémom starobného dôchodkového sporenia.

    Zavádzajú sa teda dva nové fondy. Jeden s prívlastkom indexový, ktorého úlohou je kopírovať jeden alebo viac akciových indexov, ktoré sú teda pasívne riadené, a jeden zmiešaný, v ktorom bude môcť byť zastúpené, môžu byť zastúpené aj rizikovejšie aktíva, avšak s aktívnym prístupom správcov dôchodkových úspor. Pre oba fondy bude stanovená referenčná hodnota.

    Dôchodková správcovská spoločnosť bude pravidelne informovať, ako sa vyvíjal vývoj daného fondu v porovnaní s jeho referenčnou hodnotou. Sporitelia sa budú môcť ľahšie rozhodnúť pre konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, resp. dôchodkový fond, a rovnako ľahšie si overiť úspešnosť investovania.

    V oblasti garancií sa pri ich zachovaní v existujúcich fondoch predlžuje sledované obdobie na päť kalendárnych rokov, čo umožní aj v týchto fondoch investovať majetok s potenciálom vyššieho výnosu.

    Právna úprava zavádza zberný účet dôchodkových fondov, ktorý je nevyhnutný pre technickú stránku realizácie sporenia vo viacerých fondoch súčasne.

    Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavádzajú nevyhnutné zmeny súvisiace s novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.

    Účinnosť navrhovaného zákona sa navrhuje na 1. apríl 2012 s výnimkou novelizačných bodov upravujúcich najmä osobný rozsah odplaty, garancie, nové fondy a ich spravovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Skúste zaujať miesto vedľa pána ministra.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále.

  • Nech sa páči, hocikde. Alebo pán minister si sadne tu hore a nech sa páči, vy si sadnite na miesto navrhovateľa.

    Teraz dávam, samozrejme, slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Zoltánovi Horváthovi a prosím ho, žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania týchto dvoch návrhov. Viem, že to sú dve správy. Nech sa páči.

  • Pôvodne som chcel tie dve správy spojiť, ale to nejde. Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 76 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 420 z 13. júna navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je to návrh právnej úpravy, ktorá v nadväznosti na Programové vyhlásenia vlády Slovenskej republiky výrazným spôsobom mení niektoré parametre systému starobného dôchodkového sporenia. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálny inklunzív, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam zároveň, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. augusta a gestorský do 31. augusta.

    K druhému návrhu mi dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní, a to k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra, Jána Počiatka a Branislava Ondruša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 76, podal spravodajskú informáciu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 421 z 13. júna navrhol prideliť poslanecký návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vplyv na verejné financie, na podnikateľské prostredie, životné prostredie a zamestnanosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadu odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. augusta a gestorský do 31. augusta.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k zákonom.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. K tým dvom bodom mám prihlásených troch, pán poslanec Brocka, k tomu druhému pán poslanec Počiatek a pán poslanec Kažimír. Pán poslanec Brocka tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Počiatek, chcete vystúpiť v rozprave? Nie.

    Pán poslanec Kažimír, nech sa páči, máte slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán predkladateľ, ja sa v podstate vo svojom príspevku dotknem, samozrejme, aj vládneho návrhu novely, aj nášho poslaneckého a začnem veľmi zmierlivo, pán minister, ale musím povedať, že podľa toho, čo som videl a počul pri tvorbe tohto zákona, ja to vnímam tak, že ste úplný nešťastník k tejto téme.

    Je to podobné, podobnú pachuť má návrh tejto novely, ako je to pri Zákonníku práce, keď v podstate všetci sú proti, jedine prekladateľ, to znamená minister práce, je so svojou prácou spokojný. Toto je podobný príklad a tu už hovoríme o druhom pilieri, hovoríme o dôchodkovom systéme, v ktorom je 1,5 milióna ľudí, a výsledok, ktorý je na stole, je podľa nás založený z hľadiska vládneho návrhu na politickej snahe diskontinuity za každú cenu z hľadiska princípu, ktorý som počul z úst Ľudovíta Kaníka, ktorý sa pasuje za otca druhého piliera a aj ním je, to ja mu proste uznávam, ale v duchu tom, že všetko, čo nevyšlo z jeho hlavy, je deformácia.

    Takže k samotnému návrhu vládnemu. Žiadna zo zásadných koncepčných zmien navrhovaná ministerstvom práce podľa nás nemá oporu v logike ani v odbornosti. Odstránenie garancie z rastového a vyváženého fondu. Zámerové vytvorenie podmienok pre investovanie do akcií a dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti. Tak tvrdí predkladateľ, t. j. nástrojov so zvýšeným rizikom a potenciálom vyššieho výnosu v rastovom a vyváženom fonde.

    Prečo to ale nebude podľa nás fungovať? Väčšina sporiteľov v týchto fondoch nemá vzťah k riziku alebo nemá dostatočné vedomosti o riziku a jeho možných následkoch. Vzhľadom k ich zotrvačnosti, ale aj nízkej úrovne vedmosti možno očakávať, že väčšina z nich zostane aj po odstránení garancií v týchto fondoch. Pri zachovaní odbornej starostlivosti nebudú môcť správcovia investovať v týchto fondoch tak, ako by vzhľadom na charakter týchto fondov mali. Toto tvrdia samotní správcovia.

    Problém je v tom, že ste zvolili v podstate spôsob defaultu, spôsob komunikácie so sporiteľmi tým spôsobom, že im oznamujete formou kampane, či už formou tlačovín, alebo priameho mailingu, chcete ich oboznámiť s tým, že sa v dvoch pilieroch zrušia garancie, a ak teda nebudú s týmto systémom spokojní, majú odísť. Majú aktívne, sa majú zdvihnúť a odísť do toho fondu konzervatívneho. Problém je ale kdesi na počiatku, keďže už dnes máme 95 % sporiteľov z tých 1,5 mil. v rastovom a vyváženom fonde, a seriózne prieskumy, ktoré určite nespochybňuje ani ministerstvo práce, ani správcovské spoločnosti, tieto prieskumy hovoria o tom, že 80 % terajších sporiteľov nemá alebo má veľmi negatívny vzťah k riziku. To znamená, už ich dnešné rozloženie je nesprávne a nezodpovedá, nezodpovedá celoeurópskemu trendu kolektívneho investovania, ktorý je založený na tom, že správcovské spoločnosti, tí, ktorí narábajú s peniazmi sporiteľov, majú poskytovať také investičné nástroje, také spôsoby investovania, ktorým sporiteľ rozumie, súhlasí s nimi. A tento problém nie je zabezpečený návrhom tejto novely, lebo v podstate je tam síce nejaká legisvakácia, o ktorej hovorí pán minister, ale z pohľadu toho, že občan sporiteľ dostane do svojej poštovej schránky nejakú poštu, nejaké tlačivo, s ktorým sa nevie vysporiadať, lebo ďalší prieskum hovorí, že 50 % týchto sporiteľov má mizerné alebo takmer žiadnu finančnú gramotnosť, čiže nevie vyhodnotiť v zásade túto informáciu. Alebo si to aj priznajme, však sa opýtajme ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, či sa o to zaujímajú. To základné, ktoré, to ten základ, ktorý má sporiteľ k druhému pilieru, je ten, že polovica jeho sociálnych odvodov ide do druhého piliera, s tým je vysporiadaný, a ďalej sa oňho stará správcovská spoločnosť, ktorá je supervízovaná alebo dohliada nad centrálnou bankou, a tam tá informácia končí.

    Opýtajte sa svojich najbližších, opýtajte sa ľudí, ktorých poznáte, či sú mladší, alebo starší, akú majú vedomosť, v ktorom vôbec sú fonde. To znamená, vy prejudikujete taký stav, že sa tí ľudia budú aktívne o to zaujímať a pri týchto zmenách, ktoré označujete za revolučné, s prepáčením, zdvihnú zadok a odídu tam, kam už mali patriť od toho počiatku, mali byť v tom konzervatívnom fonde. Lenže vieme, ako druhý pilier vznikal. Vznikal do veľkej miery v eufórii, ktorá bola poznačená sľubovaním 8-percentných výnosov, ktoré boli napísané takýmito malými písmenkami na tých všetkých letákoch, a viete, že vznikal aj nákupom duší cez podplácanie mzdových účtovníčok, cez multimarketingové firmy, do ktorých správcovské spoločnosti naliali miliardy korún, preto sú dneska v strate. Dobre, hovorme o tom, že je to normálna logika, normálna logika podnikania v tejto oblasti, ktorý bol certifikovaný a legálny, ale výsledok, ktorý sa stal, je, že máme sporiteľov v nesprávnych fondoch alebo ktorí majú nesprávne očakávania a nesprávne informácie.

    Tá základná výčitka, ktorá smeruje k zavedeniu garancií, je o nízkych výnosoch. No ja vám poviem k tomu toľko, že podľa nás dôchodkový systém je o akumulácii zdrojov a ten je založený na dvoch fenoménoch: na garancii, na zachovaní tej hodnoty, lebo sú to proste hodnoty, a druhá noha toho je ich zhodnocovanie. To je proste fér, s týmto súhlasíme. Lenže v prvej fáze vzniku druhého piliera sa ten dôraz dával na to zhodnocovanie, potom prišla kríza, potom proste sme zaviedli naše videnie do tohto druhého piliera formou zavedenia garancií a zníženia poplatkov. Takže ja uznávam, že prevážila zase, prevážil fenomén zaistenia tých prostriedkov. A aj návrh, ktorý predkladáme ako poslanecký, sa snaží dostať tieto dva fenomény istoty a zhodnocovania do rovnováhy.

    To, čo je vo vládnom návrhu, je podľa mňa, opäť opakujem, sčasti spolitizovaná snaha dostať veci späť, pretože podľa niekoho to bolo najlepšie tak, ako to bolo kedysi.

    Výška a štruktúra poplatkov vo fondoch, ktoré navrhuje pán minister Mihál, je podľa nás zlá. Ponechanie poplatku za zhodnotenie vo fondoch, z ktorých sa odstránila povinnosť správcov doplácať prípadné straty, bude deformovať vzťahy medzi správcom a sporiteľom. Zachováva sa totiž takzvané success fee v negarantovanej schéme. Preto tento typ poplatkov vo fondoch bez garancie nemá čo hľadať. Naopak, výška fixného poplatku vo fondoch, od ktorých sa očkáva aktívne obchodovanie a správa, je nízka, ona sa ešte znížila, s čím sa pán minister chváli, ale to neumožní správcom spravovať majetok sporiteľov spôsobom zodpovedajúcim charakteru fondu. Inak povediac, cez ústa, menujem ho, pána Kouřila, šéfa Generali, DSS Generali, zaznelo, že v budúcom konzervatívnom fonde, ktorý bude garantovaný, budú dosahované ešte nižšie výnosy ako dnes, pretože ich tá štruktúra poplatkov k tomu bude istým spôsobom navádzať. Takže toto je oznámenie správcu, jedného z najväčších správcov dôchodkovských fondov, dôchodcovských fondov, tak sa s týmto treba vysporiadať. Treba to buď zobrať na vedomie, alebo si k tomu treba sadnúť, či to tak naozaj je, alebo nie.

    Čo hrozí? V akciovom a zmiešanom fonde nebudú akcie, a keď, tak len v malej miere. Akciový a zmiešaný fond nebudú plniť svoje poslanie, sporiteľom budú generovať nízke výnosy, prípadné straty a navyše nebudú nič garantovať.

    Odstránenie poplatku za zhodnotenie z dlhopisového fondu. Dočítali sme sa, že sú tu, zázraky s výnosmi sa dajú, sa robiť nedajú, a preto to treba zrušiť. Prečo je to nelogické? Odstránenie tohto poplatku ide jednoznačne proti záujmom sporiteľov, pretože vo fonde, kde správca ručí celým svojím majetkom za prípadné straty z investovania, berie správcovi motiváciu. To bolo to success fee. To znamená, mám garanciu, ručím vlastným majetkom, tú garanciu sme zaviedli, DSS-ky musia ručiť vlastným majetkom, ale majú aj tú slaninu na konci, to znamená, ak dosiahnu ten výnos, ktorým prekonajú určenú referenciu, tak dostanú vyšší poplatok. Tento poplatok sa v návrhu ruší a tu sa vraciame k tomu výroku pána Kouřila z Generali, že v dlhopisovom fonde nebudú žiadne dlhopisy alebo len v malej miere a aj to s veľmi krátkou dobou splatnosti. Čiže podľa nich potom bude úplne zbytočné predĺženie tej lehoty porovnávania výnosnosti na 5 rokov.

    No a potom tu máme navrhovanú úpravu automatického vstupu. Ako vy ste veľmi citliví predkladatelia vládnej novely na slovíčko "automaticky", aby sa nezamieňalo s povinným, tak podľa nás je to povinný vstup, ale dobre, zostaňme pri automatickom z hľadiska vašej terminológie. No ale vnímame to ako právne neprirodzenú a manipulujúcu formu pre mladých ľudí. A okrem toho je to úplne s rozporom tej dobrovoľnosti, na ktorom vznikol druhý pilier. Ako ja by som nerád, to mám ako sociálny demokrat, alebo podľa Richarda Sulíka socialista, teraz presviedčať liberálov, čo sú hodnoty dobrovoľnosti a slobody rozhodovania ľudí? Ako, poviem to úplne úprimne, ako druhý pilier je poznamenaný istou dávky nedôvery, a to z dvoch dôvodov. S politizáciou tohto systému ako takého a tá politizácia tu proste naprieč dvoch-troch vlád existuje a môžme sa opýtať, prečo tu je. A ja uvediem ako za dôvod to, čím sa chváli Ľudovít Kaník, otec penzijného systému, druhého piliera, chváli sa tým, že tieto zmeny prešli jedným hlasom v parlamente. A to je podľa mňa presne, to je genetický kód, ktorý má v sebe druhý pilier, pretože bol pretlačený pochybnou väčšinou v danom momente a nesie si so sebou tento biľag.

    Čiže toto zneistenie tu bolo a je, otvorme si oči a povedzme si, že to tak je. A druhé zneistenie bolo spôsobené vývojom na finančných trhoch a krízou, ktorú sme zažili v rokoch 2008 - 2009 a de facto ju prežívame aj dnes. Veď ak si pozrieme graf výnosnosti či už štátnych dlhopisov, ich rizikových prirážok, alebo vývoja akcií, tie grafy sa podobajú EKG po infarkte. Ako z tohto pohľadu tá volatilita je taká, ktorá nemôže vzbudzovať dôveru v ten systém.

    Z tohto pohľadu je podľa nás dôležité hľadať politický konsenzus, o ktorý sme sa pokúšali a pokúšame aj naším poslaneckým návrhom, a z tohto pohľadu je aj dôležitý, tá manipulácia s mladými ľuďmi, ktorí majú vstupovať do druhého piliera, pretože my navrhujeme dobrovoľný vstup do druhého piliera s tým, že navrhujeme predĺžiť lehotu vstupu tohto rozhodnutia sa, kedy vstúpiť do druhého piliera, do dovŕšenia veku 33 rokov života. Čiže zo 6 mesiacov na 33 rokov. Zdá sa nám to dostatočný čas na to, aby sa mladý človek zorientoval, aby si založil rodinu, aby sa rozhodol o tom, či chce byť v solidárnom prvom pilieri alebo či chce diverzifikovať to svoje riziko starostlivosti o starobu aj na pilier druhý. Ale to rozhodnutie by malo byť na ňom a DSS-ky by mali súťažiť o tohto človeka nie na základe marketingu a mailingu, ale na základe tvrdých dát, na základe výnosnosti, ktorú dosiahnu a ktorú, a to verím, pán minister, že aj vy, aj my máme záujem na tom, aby druhý pilier bol stabilným prvkom penzijného systému, aby ľudia z neho nakoniec niečo mali.

    Takže z tohto pohľadu ten náš návrh vnímame ako pre systém v tejto situácii určite vhodnejší. A ešte podotýkam, že podľa prepočtov, ak vy tam máte momentálne v návrhu dvojročnú lehotu na rozhodnutie výstupu z druhého piliera, opäť opačný prístup, ale verejne komunikujete, pán minister, že ste ochotný v parlamente prijať aj dlhšiu lehotu, 5 až 10 rokov. Ak by to bolo 10 rokov, tak podľa vývoja natality sa dá proste predpokladať, že do tohto systému by mohlo vstúpiť 800-tisíc ľudí nových automaticky, ako vy hovoríte, ale to znamená, že v tej lehote tých 800-tisíc ľudí by mohlo teoreticky aj vystúpiť, a to sa nám nezdá, povedzte si, čo si o tom myslíme, a to sa nám vôbec nezdá stabilné pre systém, mať 800-tisíc sporiteľov, ktorí môžu reagovať na zmeny politickej klímy, na zmeny situácie na finančných trhoch a podobne.

    Čiže z tohto pohľadu sa prihováram za to naše videnie, ktoré hovorí o dobrovoľnom vstupe do druhého piliera v dlhej lehote. A koniec koncov ministerstvo financií sa nechtiac prezradilo aj tým, že vlastne v pripomienkovom konaní požiadalo o legisvakáciu, odloženie tohto automatického vstupu až do ukončenia tohto volebného obdobia z neznámych dôvodov, no a zo známych dôvodov potom túto pripomienku stiahli.

    Aby som bol korektný, prečítam vám z vyhlásenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností z 13. júna tohto roku: "Asociácia DSS si je plne vedomá, že druhý pilier má zarábať peniaze a investovať tak, aby dosiahol čo najväčší výnos. Musí sa tak ale diať spôsobom primeraným a zodpovedajúcim rizikovému profilu sporiteľov. Základným princípom starobného dôchodkového sporenia je dlhodobé investovanie úspor občanov na kapitálových trhoch, ktoré nevylučuje možnosť poklesu hodnoty majetku. História nám ukazuje, že z dlhodobého hľadiska je investovanie výnosné a zmysluplné, vyžaduje si však špecifické profesionálne znalosti a skúsenosti, ktorými na Slovensku disponujú DSS-ky. Jednou z kľúčových úloh DSS je informovanie sporiteľov o možnom vývoji ich investícií v strednodobom aj dlhodobom horizonte a usmernenie sporiteľov vzhľadom na ich vedomosti, informácie, vek a investičné preferencie.

    DSS sa správajú a chcú dlhodobo správať ako zodpovední správcovia a chcú aktívne prispôsobovať investovanie potrebám a požiadavkám sporiteľov. Ctíme si zásadu, že sporiteľom, ktorí nemajú dostatočné vedomosti o investovaní a rizikách s ním spojených, žiadny profesionálny správca neinvestuje ich úspory z prevažnej časti do akcií. Toto je aj celosvetový trend v oblasti regulácie vyvolaných skúsenosťami z finančnej krízy, ktorý núti poskytovateľov investičných služieb a správcov fondov skúmať a zohľadňovať vo svojej činnosti rizikový profil klienta.

    Investovanie úspor obyvateľov na dôchodok v tomto trende celkom iste nebude a nemôže stáť bokom. Aj napriek tomu, že zavedenie garancií v druhom pilieri sa ukázalo byť vyhovujúcim pre značnú časť sporiteľov, považujeme, DSS-ky, súčasný stav za nevyhovujúci. Neumožňuje výraznejšie zhodnocovanie úspor kvôli nesprávnemu nastaveniu systému garancií v sledovanom období, ale aj v štruktúre poplatkov, a preto je potrebné ho zmeniť.

    Aktuálny návrh zákona zatiaľ nevykazuje známky stability z pohľadu budúceho možného vývoja a nesmeruje k riešeniu problémov súčasného stavu sektora. Z uvedených dôvodov máme maximálny záujem na pokračovaní v diskusii o zmenách v druhom pilieri" a tak ďalej atď. Všetky DSS-ky podpísané.

    Niečo o mýtoch. Pán minister rád v debatách hovorí, aj pán exminister, rád v debatách hovorí, pán Kaník, že garancie spôsobili nízke výnosy dôchodkových fondov druhého piliera a kvôli garanciám druhý pilier úspory sporiteľov znehodnocuje. To je tá základná politická premisa, z ktorej vychádza aj táto novela.

    No, prvé, čo k tomu poviem, je to, že ak by to bola absolútna pravda to, čo zvyknete hovoriť, pán minister, tak asi by ste nepredkladali tento návrh zákona rok po svojom nástupe do svojej pozície, pretože účinnosť, veľmi viete, ako je dobre nastavená, pretože to, čo vždycky bolo tu najväčším sporom, je lehota toho dorovnávania výnosov alebo porovnávania výkonností. Tých šesť mesiacov ste mohli zmeniť na päť rokov, teda naozaj malou legislatívnou zmenou. Ako iné veci sa minulý rok v auguste tu diali a legislatívna smršť tu bola v parlamente pod taktovkou novej koalície, ale na toto si proste nikto nespomenul, ale na toto buď nebola odvaha, alebo snaha to riešiť a, samozrejme, nemáte žiaden problém s tým, aby ste neustále hovorili o miliónoch, stá miliónoch alebo stovkách eur, ktorým sporitelia prišli podľa vás o svoje úspory, napriek tomu, že tí sporitelia tie garancie evidentne chcú. A tu skôr mám pocit, že niekto nechce poznať sporiteľa, nechce poznať a uznať to, čo tí ľudia naozaj chcú.

    Takže realita. V treťom pilieri, v ktorom neexistujú žiadne garancie, sa za obdobie od roku 1998 do roku 2010 úspory klientov reálne znehodnotili až o 40,7 %, o 41 %. Zdroj: Prognostický ústav SAV, pán Ing. Baláž.

    V treťom pilieri nie sú žiadne garancie, sú tam oveľa menšie obmedzenia, oveľa menšia regulácia. Toto je výsledok tretieho piliera.

    Naopak, výnosy z trojmesačných nemeckých pokladničných poukážok, ako príklad ultrakonzervatívneho spôsobu investovania, naozaj trojmesačné bundy dokázali za posledných sedemnásť rokov takmer každý rok poraziť infláciu. Posledný rok nie, ale to však nemôže byť dôvod na rušenie garancie, na tvorbu grafov o tom, ako je to nevýhodné.

    Takže riešenie spočíva nie v rušení garancií, ale v optimalizácii podmienok a o to sa v tom návrhu naozaj, naozaj snažíme zmenou tých podmienok, ktoré sú v návrhu uvedené, napr. zmenou tej lehoty zo šiestich mesiacov na 5 rokov.

    Mýtus ďalší. Druhý pilier je tu pre to, aby dosahoval, čo najvyššie výnosy pre sporiteľov.

    No, druhý pilier je tu preto, aby dosahoval čo najvyššie výnosy, ale spôsobom, ktorý zodpovedá rizikovému profilu sporiteľov. Inými slovami, každý sporiteľ musí mať produkt, musí byť v takom fonde, ktorý zodpovedá jeho potrebám a očakávaniam. Preto ak je v rastovom fonde tých 80 % sporiteľov, o ktorých som už hovoril, s konzervatívne rizikovým profilom, lebo takí sú. A inak tí slovenskí sporitelia nie sú iní, veľmi iní ako francúzski, nemeckí alebo americkí. To je proste relatívne bežné rozdelenie investorov alebo bežný typ investorského správania u bežného neprofesionálneho obyvateľstva. Takže týmto ľuďom predsa nemôžeme nanútiť rozhodnutím vlády investovanie do akcií s odôvodnením, že inak nemá druhý pilier zmysel, lebo takéto vety tu tiež padli a padli z úst otcov toho systému a padli na adresu DSS-iek.

    No, je to hrubá ignorácia všetkých zásad ochrany spotrebiteľa, o ktoré sa celá Európa snaží a o to viac sa o ne snaží preto, že všetci zažili vrchol krízy. A spomeniem tu či už smernicu, európsku smernicu USICT alebo MiFID, proste toto je momentálne európske smerovanie. Ale obávam sa, že ak sa naplní plán, ktorý pripravuje pán minister Mihál, a naplní sa tým spôsobom, ktorého sa my obávame, že tí ľudia budú naozaj pasívni a nezmenia svoj fond, v ktorom momentálne sú, tak naozaj to bude v rozpore s vnímaním kolektívneho investovania v Európe.

    No a mýtus ďalší je ten, že investovanie do akcií je zárukou vyšších výnosov.

    Tak pre niekoho možno áno, pre niekoho nie. Ale ak by sa od začiatku sporenia až doteraz investovalo všetko do európskeho akciového indexu, do európskeho akciového indexu, to znamená od roku 2005, tak dnes by bolo celé obdobie nominálny výnos 0. Ak si dáme modelové investovanie 100 eur mesačne, za toto obdobie je to, dá sa to overiť, kde ten výsledok je 0. U japonského indexového trhu je to absolútne záporné číslo. U amerického indexového trhu je to číslo pozitívne, ale dočítali ste sa možno pred dvoma týždňami veľmi volatilný vývoj, posledne padli americké akcie kvôli vývoju alebo negatívnym správam o vývoji čínskej ekonomiky.

    Takže toľko o mýtoch, toľko o tom, ako to vidíme my.

    Kľúčové, čo chcem povedať na záver, tú odlišnosť, dúfam, že vnímate, napriek všetkému, my sa líšime v tých dvoch návrhoch v dvoch zásadných veciach: vo vzťahu ku garanciám a v spôsobe vstupu mladých ľudí do druhého piliera. To sú dva zásadné aspekty, v ktorých sa líšime. Po tom všetkom, čo medzi nami prebehlo v tejto téme, to nie je až taká katastrofa, ale chcem podotknúť, že princíp zachovania garancií, ktoré podľa prieskumov a ktoré nezastávame, tieto prieskumy len my z hľadiska nejakej politickej interpretácie, ale zastávajú ich aj naozaj tí, ktorí sa o tie peniaze majú starať, tie garancie tí ľudia chcú väčšinou.

    Preto pre nás z nepochopiteľných dôvodov je tu proste tvrdohlavý prístup rezortu financií ten, že tie garancie majú byť odňaté večne existujúcich sporiteľov a vytvára sa jeden prázdny fond, do ktorého ľudia môžu prejsť. My chceme súťažiť s týmto návrhom našou ponukou, kde vytvárame dva nové prázdne fondy, aktívny a pasívny, ale existujúcim sporiteľom chceme zachovať garancie, pretože podľa nás sú v takom stave vedomosti o tom, čo sa deje v druhom pilieri, že nevyužijú tú možnosť, aby odišli tam, kam patria, do konzervatívneho fondu.

    Ďakujem pekne.