• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal Martin Pado.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Kollára, Mikuša, Hrušovského a Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 360, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 352.

    Dávam slovo Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 360.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je doplniť platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony tak, aby po prijatí novely rozšírila sa jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch a podľa iných zákonov upravujúcich priestupky aj v prípadoch, ak sa javí, že uvedeného konania sa mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky - poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu, sudca alebo člen vlády.

    Novela vychádza vlastne z materiálnej podstaty našej ústavy, ja odcitujem len čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti i v právach. V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že v Národnej rade Slovenskej republiky bol opakovane, avšak vždy neúspešne, predkladaný návrh na zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov, teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a stále prebieha spoločenská diskusia o tom, či je priestupková imunita čo do rozsahu aj do počtu jej nositeľov v právnom štátne ešte vôbec opodstatnená. Ja sa aj osobne domnievam, že opodstatnenou nie je.

    Je síce pravdou, že aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy ústavní činitelia nie sú beztrestní. Avšak v rámci uplatňovania vzájomných kontrolných mechanizmov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci sa v súčasnosti používa na prejednanie ich skutkov, ktoré by mohli byť priestupkami, a rovnako tak na vyvodenie zodpovednosti voči nim iný postup než voči ostatným občanom Slovenskej republiky. Na prejednanie konania sú rovnako určené iné orgány než orgány polície alebo správne orgány. Takže ústavní činitelia môžu aj prijatím tejto novely, o ktorej budeme dnes hlasovať, o jej prípadnom posunutí do druhého čítania, preukázať, že majú dôveru v inštitúcie nášho právneho štátu.

    Dovoľte mi, aby som ešte na záver uviedol, že novou úpravou sa rieši aj ten problém, že bude možné prejednať každé konanie ústavného činiteľa okrem stanovených výnimiek, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa osobitných predpisov a súčasne sa určuje, že také konanie, ktoré bolo prejednané alebo je prejednávané podľa priestupkového zákona, nemôže byť predmetom disciplinárneho konania sudcov a poslancov. A tým je vlastne aj dodržaný princíp, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2011.

    Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte uviesť štyri krátke poznámky.

    Po prvé zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov je zapísané aj v programovom vyhlásení vlády. Po druhé pod tento návrh sú podpísaní všetci štyria predsedovia koaličných poslaneckých klubov. Po tretie, ako som spomínal, doposiaľ všetky pokusy zrušiť priestupkovú imunitu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky boli neúspešné, boli to častokrát až tragikomické pokusy, a preto, dámy a páni, verím, že aj hlasovaním o tomto návrhu zákona každý z nás bude môcť prejaviť, ako si ctí Ústavu Slovenskej republiky a najmä už spomínaný čl. 12 ods. 1, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti aj v právach.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Dubovcovej. Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo dňa 4. mája 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na environmentálnu oblasť, zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 352 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. To vidieť čisto jasno.

    Pán Rafaj, nech sa páči, máte slovo ako jediný rečník v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, dámy a páni, musím skonštatovať, že opäť tu máme ďalší seriál obľúbenej témy, ktorý sme zhodou okolností aj včera preberali s delegáciou českých senátorov na výbore pre kultúru a médiá. A je zvláštne, že sme sa zhodli v jednom, resp. kolegovia nám odporúčali túto tému vôbec ani neotvárať.

    A druhý taký poznatok aktuálny bol, že poukázali sami, že práve bývalý československý prezident Václav Havel bol zvolený vďaka tomu, že napriek tomu, že sa to nemalo stať, bol políciou zadržaný práve na ten čas, keď chýbal jeden hlas v parlamente, aby mohol byť Václav Havel zvolený. Takže ďakujem aj za takéto postrehy, o ktorých my vieme a už sa o nich aj hovorilo. A toto je príklad, ktorý nikto nevysvetlí a nikto neospravedlní, ani predkladatelia. Bohužiaľ, toto bol príklad zneužitia vládnej moci voči poslancovi bez ohľadu na to, aký máme na konkrétneho človeka pohľad alebo čo si myslíme o jeho strane, orientácii alebo názoroch, toto sa jednoducho stať nemalo, ale, bohužiaľ, sa to stalo. A toto je príklad, ktorý varuje, čo sa môže stať, keď vládna moc, teraz akákoľvek, nebudem konkrétny, si raz zmyslí, že tiež by potrebovala eliminovať nejakého poslanca alebo poslancov na to, aby si presadila svoje.

    Takže je zrejmé, že všetci rešpektujeme rovnosť, rovnosť práv a rovnosť povinností, ale v prípade poslancov, ktorí sú v opozícii, je zrejmé, že imunita je akousi legislatívnou poslednou ochranou pred tým, aby vládna moc nepostupovala až tak brutálne, ako si to dovolila v prípade poslanca Sládka.

    Preto by som dal do úvahy pred druhým čítaním predkladateľom, keď už teda chcú žonglovať s touto - pre časť politikov a, prirodzene, časť médií - veľmi zaujímavou témou, ale ako som sa už raz vyjadril, je to ako s yetim, všetci o ňom so záujmom rozprávajú, ale nikto ho doteraz ešte nevidel. Takže tak je to aj s imunitou. Je to veľmi dobrá téma, všetci ju naháňajú, všetci sledujú stopy, ale zatiaľ, zatiaľ neviem, žeby sme riešili nejaký konkrétny prípad. A mali by sme reagovať asi na spoločensky vyvolané negatívne javy. A našťastie, našťastie môžem konštatovať, že takýto dôvod nemáme.

    Takže ak predkladatelia predsa len sú tak zaklapkovaní, ako ste aj povedali, možno tým programovým dokumentom vládnej koalície, tak potom nech sa páči, buďte galantní, seriózni a priznajte pohyblivú imunitu pre poslancov opozície, akýchkoľvek. Raz to budete vy, raz sme to my, raz to bude niekto iný. Dobre, vládni poslanci ju nepotrebujú, pretože môžu sa spoľahnúť na férovosť vlády. Ja vám dávam takýto návrh, skúste vyriešiť pohyblivú imunitu tak, že bude chránený len poslanec opozície, tak ako to bolo aj v minulosti pri vzniku imunitných práv. Tam to bolo, samozrejme, vtedy pre všetkých, pretože celý poslanecký zbor bol vtedy v podstate voči opozícii, voči panovníkovi.

    A druhá možnosť je takzvaná fakultatívna, kedy by poslanec pri skladaní sľubu mohol využiť svoje právo a vyhlásiť, či si v danom funkčnom období uplatňuje, alebo neuplatňuje imunitu. A to je zasa signál pre voličov, ktorí by chceli povedzme selektovať konkrétnych politikov. Takže politik bude konkrétne vystavený možnosti takejto konfrontácie, a tam už je, samozrejme, možnosť ľubovoľná, presahujúca koalično-opozičné zadelenie.

    Na záver chcem povedať, že poslanci Slovenskej národnej strany v minulom volebnom období už podporili dosť významnú zmenu v oblasti priestupkovej imunity, a to v tej časti, kde pri dopravnej nehode musí účastník, pokiaľ je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podrobiť dychovej skúške na alkohol alebo omamné látky. Áno, keď je účastníkom dopravnej nehody, nie keď spácha, ale ak je účastníkom. To znamená, že môže ísť aj o vyvolanú alebo náhodnú dopravnú nehodu. Myslím, že v tej poslednej vete som povedal dva rôzne varianty, ktoré sú možné.

    Takže vidíte, že je tu prístup k rozumnému riešeniu a poslanci s tým nemajú problém, ale rozhodne odmietam takýto populizmus, ktorý, myslím si, že za súčasného stavu, keď niektorí predstavitelia vládnej koalície na postoch ministrov vyhlasujú, že majú už pod sebou, alebo v rukáve už majú prokuratúru, už majú políciu a už im chýba iba Najvyšší súd. V podstate od prokuratúry cez súdy, políciu až na Ústavný súd, tak s obavou sa pýtam teda, že prečo, hej. A voči komu? A načo to potrebujú? A navyše, dokonca v poslednej dobe si dovolilo ministerstvo vnútra zakúpiť odpočúvacie zariadenie a má snahu vyňať sa spod spoločného režimu, do ktorého patria všetky typy a inštitúcie určené zo zákona na odpočúvanie len s tým rozdielom, že práve na tieto zložky existuje aj špeciálny kontrolný výbor, ktorý síce je, má len povedzme pasívne možnosti a možno nejaké interpretačné alebo interpelujúce možnosti konania, ale tam to v podstate končí. Takže vidíme, že tu by došlo aj k vyňatiu spod kontroly parlamentu konania, a najmä účelového. Takže toto je zasa realita, dámy a páni, v ktorej momentálne žijeme.

    V minulosti, keď bol dôvod na konanie, keď najmä poslanci opakovane za SMK vyvolali negatívne reakcie verejnosti spôsobom vedenia motorového vozidla, nazvime to takto, tak sme nemali problém to upraviť tak, že to bolo zrozumiteľné a bolo to akceptovateľné všetkými stranami, či koalíciou, opozíciou, ale aj verejnosťou a médiami. Ale to, čo navrhujete vy, to ide nad rámec histórie, ide nad rámec zadefinovaného inštitútu, pretože, bohužiaľ, interpretácia sa zúžila na výkon človeka, čo je, samozrejme, tiež účelové, pretože má sa chrániť inštitúcia a tou je parlament. A je prirodzené, že výkon týchto práv robí konkrétny poslanec alebo v prípade sudov ako ďalšej nezávislej zložky je to, samozrejme, konkrétny sudca.

    Ale zoberme si napríklad ďalšiu inštitúciu, ktorú chránime v zákone a to je rodina. Nevieme takisto chrániť inštitúciu. Čo je to rodina? To sú rodičia a deti. Čiže chránime deti, ich práva a ukladáme isté rodičovské povinnosti. Čiže výkon predovšetkým inštitúcie rodiny je založený tiež na ľuďoch. A tam všetci rozumieme, že tá podpora a ochrana spoločnosti je zrozumiteľná. Takže je veľmi ťažké chrániť inštitút alebo inštitúciu, ktorá má byť kontrolnou zložkou voči vládnej moci, ktorá sa, bohužiaľ, v tomto čase správa ako slon v porceláne, vedomá si svojej váhy a sily a nebojí sa to aj deklarovať.

    Takže toto je dôvod, prečo som vystúpil bez prípravy, ako vidíte, a nebudem hovoriť ani dlho, pretože nemám problém hovoriť to, čo si myslím, a to, čo aj cítim, tak ako ma k tomu mandát zaväzuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť, prepáčte, s faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Pán poslanec, zareagujem len na prvú časť vášho príspevku. Prerokovávame riešenie priestupkovej imunity, nie trestnoprávnej imunity, takže ten príklad, ktorý ste použili o tom volení pána prezidenta Havla, je nie úplne korektný. Vzhľadom na to, že sa jedná o priestupkovú imunitu, tak vám nemôže hroziť, že vás niekto zatkne.

    Na druhej strane, táto novela rieši aj prípad, že by vás chcel niekto riešiť na mieste, čo sa týka priestupku, a vy ste sa ponáhľali na hlasovanie. Vy môžete odmietnuť riešenie priamo na mieste a odložiť takto konanie o priestupkoch voči vašej osobe a vďaka tomu nebudete meškať na akékoľvek rokovanie alebo hlasovanie v parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vy ste tu popísali jeden pohľad. Každá minca má však dve strany. Možno, že je treba ošetriť naozaj aj tu druhú stranu. Hovorili ste o tom, že imunita je akýmsi zaklínadlom v našom pléne, a práve preto by možno bolo dobré, aby sa tá imunita už stala možno minulosťou, aby to nebolo ako yeti, ale aby sme začali plniť článok ústavy, ktorý ste tu niekoľkokrát citovali.

    A ešte by som možno takú krátku poznámku, že stále si myslím, že najprirodzenejšie je to, že ak ústavný činiteľ bude dodržiavať tak ako iní občania zákony platné v našej krajine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som fakticky doplniť vaše vystúpenie. SMER - sociálna demokracia sa veľmi jasne vyjadril k návrhu na zrušenie priestupkovej imunity 6. októbra 2010 na tlačovej konferencii. Vyjadrili sme sa, že sme pripravení podporiť zrušenie priestupkovej imunity, ale máme jednoduchú podmienku, zrušiť súčasne aj v iných predpisoch výsostne upravené postavenie iných ústavných činiteľov, ako sú členovia vlády, ako je predseda parlamentu a tak ďalej, ktoré sa týka možnosti prednostnej jazdy, používania majákov, jednoducho jazdenia rýchlejšie ako iní účastníci cestnej premávky.

    Vychádzali sme z koaličných zdôvodnení, že v návrhu ide o princíp rovnosti, že poslanci si majú byť rovní s občanmi. Ak má byť princíp rovnosti tým určujúcim, tak si myslím, že má byť, má platiť aj pre ostatných ústavných činiteľov. To znamená, že ani minister, ani premiérka, ani predseda parlamentu, ani ďalší ústavní činitelia nemôžu mať v cestnej premávke väčšie práva ako bežní ľudia. V októbri minulého roku sme to verejne vyhlásili, že ak by bolo toto zaradené do spoločného návrhu zákona, SMER zrušenie priestupkovej imunity podporí.

    Za osem mesiacov nás nikto z koalície neoslovil, nikto nezaujal k nášmu návrhu oficiálny postoj, z čoho sme usúdili, že o náš návrh nie je záujem a to súčasne znamená po prvé, že koalícii nejde o žiadny princíp rovnosti, ale týmto návrhom len zakrýva neúspechy vlády Ivety Radičovej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, ja by som chcel reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si, použijem tvoj výraz, použil asi takéto nejaké prirovnanie, že tento parlament v minulosti bol schopný reagovať na spoločensky vyvolané javy. Myslel si tým hlavne prípad nášho bývalého kolegu pána poslanca Duraya, ktorý vyvolal vtedy polemiku, a myslím si, že oprávnenú aj v médiách, nakoľko bol účastníkom dopravnej nehody a odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Treba povedať, že tento parlament aj vtedy bol flexibilný a mal aj istý stupeň sebareflexie.

    Hovorím to zato, že bol som jeden z predkladateľov veľmi rýchlej novely a ďalší predkladatelia boli z terajšej opozície, pretože my na rozdiel od vás, vážení kolegovia, veľa o týchto veciach nehovoríme, ale skôr konáme a veľmi rýchlo sme predložili novelu zákona o priestupkoch, ktorá sa týka paragrafu, že pokiaľ je poslanec účastníkom dopravnej nehody, má všetky práva a povinnosti ako každý iný občan. To znamená, že musí sa podrobiť dychovej aj inej skúške na požitie zakázaných látok.

    Tým chcem povedať a ešte raz zopakovať, flexibilita a sebareflexia tu je. A ak ideme do nejakého návrhu a novely, v maximálnej miere chcem podporiť to, čo uviedol vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Maďarič, tak potom všetci rovní. Všetci ústavní činitelia a nielen poslanci, lebo aj tá posledná novela nakoniec skĺzla len na poslancov a netýkala sa nikoho iného.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, ja verím, že vy máte problém so zrušením imunity. Zrejme ten problém by mal aj váš predseda, ak by bola zrušená. Tie rečičky vo vašom vystúpení sú iba rôzne tláchaniny, lebo imunitu zrušiť nechcete a rovnako ale nechcete ani to otvorene povedať svojím voličom, a preto to vystúpenie. Ja osobne problém so zrušením imunity nemám, preto tento návrh podporím. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj, bol by som veľmi rád, aby ste si uvedomili, že v tejto sále sa nachádzate iba preto, lebo vaši voliči sa tak rozhodli. Jednoducho, určili vás ako svojho zástupcu a chcú, aby ste zastupovali aj ich záujmy. Ľudia chcú, aby ste ani vy, ani všetci ostatní v tejto sále imunitu nemali. Takže poprosím vás, aby ste si napĺňali svoj mandát a zastupovali svojich voličov a hlasovali za zrušenie priestupkovej imunity. Naozaj pevne verím, že dnes nastal čas, kedy bôžikovia konečne z Olympu zostúpia na Zem.

  • Ja mám dve poznámky na vystúpenie pána kolegu Rafaja. Prvá je otázka, že kto to bol ten, čo vyhlásil, že má v rukách prokuratúru a políciu a že už mu chýba iba Najvyšší súd, lebo keď takéto niečo padne ako obvinenie, tak bolo by dobré byť asi konkrétnejší.

    Čo sa týka imunity, ja sa pýtam jednu otázku. Prečo? S čím je vlastne problém? Za 20 rokov sa tu papalášstvo rozmohlo do takej miery, že v prieskumoch verejnej mienky je imunita jedna z najvážnejších vecí, ktoré kľajú, alebo kľú oči verejnosti. Zostúpme naozaj z toho piedestálu, ktorý pomenoval kolega Matovič. Ukážme ľuďom, pre ktorých tu sedíme, že sa nad nich nepovyšujeme a že poslanec nie je nadčlovek. Bude nás to stáť veľmi málo, dovolím si povedať, že takmer nič a získame tým veľmi veľa. Začnime u poslancov, teraz nemal by som, ale reagujem trochu na kolegu pána Maďariča, začnime u poslancov a pokračovať budeme. Som si istý, že bude vôľa, aby sa to menilo aj u iných ústavných činiteľov. Veľakrát je ten prvý krok najdôležitejší.

    Ja naozaj nerozumiem trošku tomu, že z opozície naozaj hľadáte akúkoľvek zámienku, boli ste tu už niekoľko volebných období, ale naozaj akúkoľvek zámienku len na to, aby ste to nepodporili. Ja vás vyzývam, buďte hrdinovia a podporte to, nech to získa všeobecnú podporu všetkých politických strán. Začnime u poslancov a budeme pokračovať ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Začnem, začnem odzadu.

    Využijem formu imunity, čiže indemnitu na výroky v parlamente, ktoré, dúfam, zatiaľ máme, a odpoviem vám, pán Droba, že išlo o ministra Lipšica.

    Pán Tomčo, ja som v živote nespáchal nijaký priestupok, takže ja nemám nijakú obavu z nejakej priestupkovej imunity a vy ste hovorili o, zrejme, alebo ste sa snažili narážať na nejakú trestnoprávnu imunitu, ktorú však neriešime, takže si vyprosujem takéto narážky alebo invektívy, keď tak, môžme sa porozprávať, môžete mi povedať, čo zrejme ja ešte neviem a rád si to s vami vydiskutujem.

    Súhlasím s pánom poslancom Maďaričom a zdieľam názor SMER-u, ktorý som rovnako tlmočil v októbri ministerke Žitňanskej na výbore pre kultúru a médiá, že či bude pri tom vládnom návrhu pokračovať aj v rušení papalášskych výhod vlády, ale nedostal som nijakú odpoveď, iba že to je mimo jej kompetencie a že to je na úrovni ministra vnútra. Povedzme si otvorene, páni kolegovia, ak je niekde papalášstvo, tak to nie je v parlamente, papalášstvo je vo vláde. Sú to majáčiky, sú to páni vodiči, a to nielen na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov vlády, ale mohli by sme ísť ešte ďalej a ďalej na ďalšie a ďalšie inštitúcie. Takže ak chceme niekde začať a chcete začať, nech sa páči. Môžte začať tam, kde máte svoj vlastný vplyv.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 363, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 355.

    Dávam slovo poslancovi Marekovi Maďaričovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám spolu s poslancom Róbertom Madejom návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že čl. 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody" a v čl. 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Navrhujeme, aby tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.

    Prečo takýto návrh, dámy a páni. Nebudem to tajiť, naopak, zdôrazním to. Navrhovaná novela Ústavy Slovenskej republiky je reakciou na schválenú novú ústavu nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nie je to určite jediný dôvod, ale je rozhodujúci, pretože ambícia uplatňovať a vymáhať takzvané kolektívne práva, k podpore čoho sa nová maďarská ústava hlási, to nielenže nepatrí do európskej právnej kultúry, ale vytvára to silnú príležitosť pre politickú destabilizáciu, autonomistické a revizionistické tendencie prinajmenšom v stredoeurópskom regióne. Netvrdím, že predložený návrh je jedinou možnou a dostatočnou reakciou. Je to však potrebný a preventívny krok.

    Zmysel tohto návrhu sa takisto nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov. Jeho dostatočným odôvodnením je aj to, že hoci Ústava Slovenskej republiky v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody v súlade s obvyklým štandardom ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov, neurčila naša ústava však vyslovene účel ochrany týchto základných práv a slobôd. A tento nedostatok vytvára priestor pre pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a zásad obsiahnutých v modeli materiálneho právneho štátu. Takže tento návrh predkladáme za účelom zvýšenia miery právnej istoty a aj s prihliadnutím na nedávne ústavné zmeny v susednej Maďarskej republike a možné nadväzujúce pochybnosti o ústavnom postavení maďarskej menšiny v Slovenskej republike.

    Predložený návrh si kladie za cieľ odstrániť neistotu právneho postavenia národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Tieto základné práva a slobody sú individuálne základné práva a slobody aj vtedy, keď ich uplatnenie predpokladá spoločné uplatnenie kolektívom osôb, napríklad pri slobode zhromažďovania, združovania alebo pri práve na štrajk.

    Po schválení novej maďarskej ústavy naozaj už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenska, ktoré by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. Deklarácie tohto typu sú síce určitým úsilím o ochranu vlastného štátu, ale iba platonickým, pretože nie sú právne významné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku. Preto právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou. Zároveň má prínos aj pre zachovanie dobrých susedských vzťahov s Maďarskom, lebo iba výslovná právna úprava môže nastoliť právnu istotu do ústavného postavenia Maďarov žijúcich na Slovensku, a tým aj do hodnotenia ich právneho postavenia Maďarskou republikou.

    Tu si dovolím poznamenať, že novelizácia ústavy, ako ju navrhujeme, nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín, nijakým spôsobom ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť, len zdôrazňuje a definuje ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.

    Dámy a páni, túto novelu nenavrhujeme ako zakomplexovanú odpoveď na to, že v Budapešti sa pohol lístoček. Nepovažujeme ju ani za búchanie bagandže o stôl. Považujeme ju za rozumný, kvalifikovaný a politicky zodpovedný návrh v danej politickej a právnej situácii. Vzhľadom na to, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána, podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a môžu mať charakter exteritoriálnych účinkov, je nevyhnutné, aby Slovenská republiky na ne reagovala adekvátnym spôsobom. Adekvátnou odpoveďou nemôže byť len vyhlásenie Národnej rady alebo diplomatické úsilie vlády Slovenskej republiky, pretože doteraz neprinieslo očakávané výsledky. Dôkazom je napríklad, že Maďarská vláda stále odmieta reagovať na slovenský návrh medzištátnej dohody o štátnom občianstve. Adekvátnymi môžu byť v takejto situácii len konkrétne opatrenia vrátane legislatívnych, ktoré budú preventívnou reakciou na možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarských zákonov a maďarskej politiky na Slovenskú republiku.

    Zákonom s takýmito prvkami sa jednoznačne javí byť nová Ústava Maďarskej republiky. Táto ústava v čl. 23 priamo nadväzuje na politický, revizionistický zámer neštandardného maďarského zákona o dvojakom občianstve, a to tým, že každému plnoletému maďarskému občanovi dáva právo na to, aby volil a bol volený vo voľbách poslancov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Okrem toho v čl. D, nová maďarská ústava zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. Práve tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky a musíme na ne aj adekvátne a prezieravo reagovať.

    Zatiaľ okrem ojedinelých výrokov nepatrične znevažujúcich alebo zľahčujúcich tento náš návrh zaznieva predovšetkým protiargument, že novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v tomto zmysle je zbytočné. V tomto duchu aj minister zahraničných vecí Dzurinda zavádzajúco tvrdil minulý týždeň na pôde parlamentu, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Nie je to pravda. Na druhej strane určitou nádejou pre podporu nášho návrhu je fakt, že nielen všetci uznávame individuálny charakter ľudských práv, ale predovšetkým to, že koalícia sama napísala do vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska, že náš parlament potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. Predpokladám, že takéto potvrdenie sa nezjavilo vo vyhlásení náhodou, to znamená, že aj vy v koalícii ho nepovažujete za zbytočné ani za slabošské, ale, naopak, že ste tým prirodzene cítili potrebu zdôrazniť to, čo chápete v súvislosti s novou maďarskou ústavou za dôležité a čo zatiaľ v našej ústave explicitne vyjadrené nie je.

    Dámy a páni, základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, ak chcete, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Súčasťou našej ústavnej ochrany sa, samozrejme, nestali tzv. kolektívne práva. No zároveň nedostatok našej platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Táto absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd našou ústavou. Mohli by ste namietnuť, že režim ochrany kolektívnych práv je "mimo ústavnej tradície". No tu nemožno nebrať do úvahy existujúci dopyt po ústavnom presadzovaní kolektívnych práv niektorými menšinami alebo ich predstaviteľmi. Spomeňme si na výroky Miklósa Duraya, napríklad.

    Z toho vyplýva, že vznesenie a vnesenie právnej istoty do perspektívne sa približujúceho problému je posilnením právneho štátu a prejavom politickej prezieravosti a predvídavosti bez ohľadu na to, ku ktorej časti parlamentného spektra patríme.

    Dámy a páni, tento návrh nemá v sebe žiadny ideologický, pravicový či ľavicový obsah, ak, samozrejme, za taký nebudete považovať to, že návrh predkladajú poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia. Preto sa na vás obraciam s prosbou o jeho odborné, nadstranícke posúdenie. Stručne povedané, navrhujeme právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Nie je možné sa prihlásiť s faktickými poznámkami preto, lebo to bolo úvodné slovo navrhovateľa.

    A teraz poprosím spravodajcu poslanca Radoslava Procházku, aby podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Zároveň uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti ustanovené § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Účel navrhovanej úpravy je zrejmý z jeho znenia. V dôvodovej správe sa uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, ani nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 355 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.

    Slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely Ústavy Slovenskej republiky je najmä prijatie Ústavy Maďarskej republiky dňa 25. 4. 2011. Prijatie maďarskej ústavy je totiž nepochybne ďalší krok, ktorým vláda Viktora Orbána stupňuje diplomatickú a právnu agresivitu voči susedným štátom, v ktorých je zastúpená maďarská národnostná menšina. Kroky maďarskej strany sú voči svojim susedom nevhodné, neslušné a vzhľadom na to, že zasahujú do suverenity susediacich štátov, a to reguláciou právnych vzťahov mimo územia Maďarskej republiky, možno tieto kroky považovať až za agresívne.

    Najdiskutovanejšími v tejto súvislosti sú neštandardný zákon o maďarskom občianstve a Ústava Maďarskej republiky. Tieto právne normy majú výrazné exteritoriálne účinky, pretože regulujú aj právne vzťahy mimo územia Maďarska, alebo sa o to prinajmenšom snažia. To je vážny dôvod na to, aby na tieto maďarské zákony zareagovala aj Slovenská republika. Reakcia to musí byť primeraná a adekvátna. Takouto reakciou by mali byť práve legislatívne zmeny, ktoré vylúčia možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarskej ústavy na Slovenskú republiku a na našich občanov.

    Dámy a páni, rád by som pripomenul poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nedávnu a veľmi efektívnu reakciu Slovenskej republiky na neštandardný zákon o maďarskom štátnom občianstve. Slovenský parlament ešte za vlády Roberta Fica prijal novelu nášho zákona o štátnom občianstve. Zmena tohto zákona zabránila masívnemu rozdávaniu neštandardných občianstiev zo strany Maďarska štátnym občanom Slovenskej republiky. Každý rozumne uvažujúci človek pochopí, že desaťtisíce až státisíce rozdaných maďarských občianstiev by na južnom území Slovenska spôsobilo vážne ohrozenie suverenity nášho štátu.

    Ďalším zákonom, na ktorý je potrebné zareagovať, je nedávno prijatá Ústava Maďarskej republiky. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že táto ústava nespĺňa úplne dokonale všetky štandardy základných zákonov demokratických štátov v Európe. Maďarská ústava má revizionistický charakter, neuznáva historické súvislosti a dokumenty a neuznáva kontinuitu minulých právnych vzťahov. Maďarská ústava má aj exteritoriálne účinky, pretože ich priamo predpokladá v niektorých oblastiach. Ide napríklad o udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom susedných štátov bez toho, aby boli splnené štandardné podmienky nadobúdania štátneho občianstva obvyklé vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

    Maďarská ústava rozširuje aj svoju pôsobnosť aj na, citujem, Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít, podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv. Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že podľa čl. 29 maďarskej ústavy, citujem: "Každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť." Takúto povinnosť má teda každý maďarský občan, teda aj ten, ktorý nadobudol štátne občianstvo neštandardne a má trvalý pobyt napríklad aj na Slovensku.

    Maďarská republika sa pravdepodobne ešte nedokázala zmieriť s výsledkami povojnového usporiadania nášho regiónu upraveného v Trianonskej zmluve. Práve kvôli tomu nedokáže ani Základný zákon Maďarska zabudnúť na princíp jednotného maďarského národa vyplývajúceho z čl. D maďarskej ústavy, teda princípu opäť presahujúceho až za hranice Maďarskej republiky.

    V súvislosti s maďarskými menšinami žijúcimi mimo územia Maďarskej republiky zavádza maďarská ústava nové normatívne pojmy, ktoré sú neobvyklé v európskej právnej kultúre. Podľa čl. 1 ods. 2 maďarskej ústavy, citujem: "Maďarsko uznáva základné individuálne a kolektívne práva človeka." V čl. D maďarskej ústavy sa uvádza a hovorí o zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc, zachovaniu a rozvoju komunít, podporovanie ich snáh smerujúcich k zachovaniu maďarstva a uplatňovania opäť individuálnych a kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv a tak ďalej.

    Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, uznanie nového inštitútu kolektívnych práv zo strany maďarskej ústavy a podpora nejakých bližšie nedefinovaných kolektívnych samospráv maďarskej menšiny v iných štátoch susediacich s Maďarskom sú hlavné problémy, ktoré ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia jasne predznačujú autonomistické tendencie, ktoré už v súčasnosti v štátoch susediacich s Maďarskom existujú, ale ktoré sa po nadobudnutí účinnosti maďarskej ústavy ešte viac prehĺbia.

    Udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom štátov susediacich s Maďarskom bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska, a tým aj udeľovanie volebného práva týmto osobám sú prostriedky, akými maďarská strana začína zasahovať do suverenity susedných štátov. Možno sa len domnievať, že ďalšie v poradí bude presadzovanie práv kolektívov, spomenuté kolektívne samosprávy, kolektívne práva. To znamená presadzovanie práv kolektívov, podpora a nabádanie k tvorbe kolektívnych samospráv. To už možno hodnotiť, že tieto tendencie sú autonomistické tendencie buď iniciované, alebo možno riadené priamo z Budapešti.

    Za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, dámy a páni, v ktorej národnostná menšina žije. Slovenská republika plne garantuje všetky štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Maďarská menšina má toho na Slovensku toľko, ako možno skoro žiadna národnostná menšina v akomkoľvek členskom štáte Európskej únie. Veď ako príklad možno uviesť maďarské školstvo od základných škôl až po maďarskú vysokú školu, Univerzitu Jánosa Selyeho alebo používanie maďarského jazyka na území, kde maďarská národnostná menšina žije.

    V tejto veci už minulý týždeň, dámy a páni, to došlo až tak ďaleko, že je ohrozené slovenské obyvateľstvo na tomto území. Maďarská republika sa pravdepodobne mylne domnieva, že je v poriadku, keď opakovane zasahuje do suverenity susedných štátov prijímaním právnych noriem, ktoré majú mať účinky aj mimo hraníc Maďarska, alebo si túto ambíciu na seba kladú, a to všade tam, kde maďarská menšina v susedných štátoch žije.

    Dámy a páni, až fatálne následky môže mať nepochopenie nasledovných súvislostí. Maďarská ústava po prvé uznáva nielen individuálne, ale aj kolektívne práva. Po druhé maďarská ústava preberá zodpovednosť, to znamená, svojím spôsobom rozširuje svoju pôsobnosť aj na Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po tretie maďarská ústava podporuje uplatnenie individuálnych a kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po štvrté maďarská ústava podporuje vytváranie kolektívnych samospráv žijúcich mimo hraníc Maďarska. Tieto princípy už samé osebe navodzujú dojem exteritoriálnych účinkov, t. j. právnych účinkov mimo hraníc územia štátu a pôsobnosti domáceho práva.

    Nie je akceptovateľné, aby ústava údajne demokratického a právneho štátu zakladala minimálne dojem takýchto právnych účinkov na osoby, ktoré sa nachádzajú mimo územia štátu a ktoré nie sú v žiadnom vzťahu s týmto štátom. Táto situácia je tak absurdná, že v histórii za posledných 50 rokov možno, dámy a páni, nemá ani obdobu. V dávnejšej histórii už štáty deklarovali záujem starať sa o svoje menšiny mimo svojho územia a, dámy a páni, dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kto pozná históriu, vie, že sa začala druhá svetová vojna.

    Maďarská ústava zaviedla deľbu základných práv a slobôd na individuálne a kolektívne. Takáto normatívna úprava základných práv v ústave štátu je nóvum v európskych demokratických krajinách. V maďarskej ústave sa nenachádza legálna definícia kolektívnych práv, maďarská ústava sa však na tieto kolektívne práva odvoláva. Zavedenie pojmu kolektívne práva do maďarskej ústavy nemá nič spoločné so zabezpečením základných práv občanov Maďarska na území Maďarskej republiky. Ide tu o účelový postup maďarskej strany, ktorý má za cieľ priamo zabezpečovať výkon ochrany práv maďarskej národnostnej menšiny mimo územia Maďarska. Tragické je, že realizáciu tohto úmyslu maďarská strana berie úplne vážne.

    Maďarská ústava rozdeľuje základné práva na kolektívne a na individuálne. Tu je hlavný kameň úrazu, pretože maďarský ústavodarca buď nepochopil zmysel základných práv a slobôd, alebo konal účelovo, s vopred stanoveným dlhodobým cieľom presadzovať autonomistické záujmy maďarských komunít mimo územia Maďarska. Keďže si v žiadnom prípade nedovolím tvrdiť, že množstvo právnikov v Maďarskej republike by opomenulo fakt, že kolektívne práva nemajú miesto v európskej právnej kultúre, zostáva mi len presvedčenie, že maďarský ústavodarca tak konal účelovo, vopred premyslene a s jasne vytýčeným cieľom.

    Dovolím si pripomenúť, že tendencie na zavádzanie kolektívnych práv v medzinárodných vzťahoch zo strany Maďarska nie sú nové. Už v apríli 2008 došlo k diplomatickej výmene názorov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ohľadne kolektívnych práv menšín. Vtedajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová sa takto snažila zavádzajúco presvedčiť slovenskú a maďarskú verejnosť, že kolektívne práva je pojem, ktorý je všeobecne uznávaným pojmom v oblasti aj slovensko-maďarských vzťahov. Vtedy sa mala údajne, dámy a páni, vyjadriť, že Slovensko svojimi krokmi malo uznať určité kolektívne práva, čo nebola vôbec pravda. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ju vtedy ráznym spôsobom odmietlo.

    Povedzme si ale bližšie, čo môžu byť, čo môžu byť takzvané kolektívne práva. Ľudské práva a základné slobody sú témou, ktorá sa často vníma ako samozrejmosť. Mnohí by predpokladali, že táto problematika nemá nejasnosti, nemá úskalia, hoci tomu ani zďaleka tak nie je. V teórii práva je v prvom rade zaužívané členenie ľudských práv a slobôd na tri generácie. Určité problémy sa začínajú už pri druhej generácii práv. Ide o práva hospodárske, sociálne a kultúrne. Problémom pri právach druhej generácie je práve rozsah garantovania týchto práv štátom. Napríklad spojené štáty z tohto dôvodu neratifikovali pakt Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V roku 1976 k tomuto paktu pristúpila vtedajšia Československá socialistická republika.

    Už druhá generácia práv vyvoláva pochybnosť o úlohe štátu pri zabezpečení týchto práv pri určení rozsahu, v akom sú garantované, a pri ich vymožiteľnosti. Tento spor sa v Slovenskej republike zvádza vždy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem, "domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36" a tak ďalej "až po článok 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú". Predstavitelia politických názorov vyznávajúcich najmä kresťanské a sociálnodemokratické hodnoty práva druhej generácie uznávajú, pričom rozsah ich vymožiteľnosti priamo závisí od akceptovania pozitívneho záväzku štátu prijať právnu úpravu takýchto práv.

    Napriek rôznym názorom o rozsahu garancií a o rôznych názoroch o vymožiteľnosti práv druhej generácie, teda práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, všetky práva druhej generácie, tak ako sú upravené v článkoch 2 až 27 Paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, majú charakter individuálnych práv. Uplatňovanie týchto v súvislosti s prijatou maďarskou ústavou, teda predpokladám, že nebude sporné.

    Ale problematickejšia je, dámy a páni, takzvaná tretia generácia ľudských práv, kam sa zaraďujú práva prekračujúce rámec prvej a druhej generácie, zahŕňajúce pomerne široký okruh práv. Ide napríklad o právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných menšín, právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu, právo na prírodné zdroje, právo na komunikáciu, právo na medzigeneračnú slušnosť. Práve medzi právami tretej generácie môžeme hľadať záujem maďarskej strany na chápanie niektorých týchto práv ako práv kolektívnych. Realizácia týchto práv v prípade takéhoto ich chápania však presahuje štátne hranice a mnohokrát aj hranice regiónov či kontinentov. Suverenita štátov, kontroverzná povaha kolektívnych práv a rozdielne národné, sociálne a ekonomické podmienky v rôznych štátoch sú prekážkou zakotvenia týchto práv v medzinárodných zmluvách. Zabezpečenie dodržiavania kolektívnych práv by si vyžadovalo určitú formu účasti a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov.

    Z uvedeného dôvodu vyjadrujú kolektívne práva tretej generácie skôr morálny záväzok, nemajú však normatívny charakter. Preto sú obsiahnuté iba v nezáväzných dokumentoch, ako je napríklad Deklarácia konferencie OSN o životnom prostredí človeka, Štokholmská deklarácia z roku 1972, Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. Práva tretej generácie sú zakotvené napríklad aj v Africkej charte ľudských práv a práv ľudí z roku 1981 alebo v Deklarácii o medzinárodných zásadách priateľských vzťahov medzi národmi a štátmi z roku 1987, schválenou OSN.

    Koncepcia základných práv ako kolektívnych, prichádzajúca z Maďarskej republiky, akceptujúca kolektívny charakter niektorých práv tretej generácie, úmyselne prehliada neprehliadnuteľné. Ľudskými právami môžu byť iba tie práva, ktoré sú právne záväzné, lebo sa zaručujú v prameni práva. Kolektívne práva v rámci práv tretej generácie nie sú ustanovené normatívnymi právnymi dohovormi a medzinárodnými zmluvami. Nemajú právnu záväznosť. Avšak naopak, pokiaľ ústavy národných štátov budú poukazovať na kolektívne práva a na ich výkon, poukazujú na niečo, čo buď vlastne neexistuje, alebo zavádzajú, čo je horšie, zavádzajú do právneho poriadku, čo si môže vykladať ktokoľvek, ako chce. Takýto právny stav môže navodiť nebezpečenstvo zneužitia extenzívneho výkladu takýchto vágnych ústavných formulácií. Toto nebezpečenstvo sa vyvoláva priamo v súlade so záujmom ústavodarcu v Maďarskej republike, ktorý sme už dávno odhalili. Tým úmyslom je zasahovať do nezávislosti a suverenity susediacich štátov.

    Dámy a páni, povedzme si, čo je účelom ľudských práv. Účelom ľudských práv je vytvoriť jednotlivcovi ochranu predovšetkým proti štátu a jeho orgánom. Priznaním ľudského práva sa štát sám zaväzuje priznané právo dodržiavať a neporušovať. Priznávanie práv bez určitosti, bez právnej záväznosti tento účel plniť nemôže. Kolektívne práva tak, ako ich predpokladá maďarská ústava, popierajú podstatu existencie ľudských práv, devalvujú ich a oberajú o hodnotu. To však nie je jediný problém s predmetnou právnou úpravou v Maďarskej republike. Ako vidieť, garantovanie kolektívnych práv tretej generácie má podobu sloganov, ktoré často možno podozrievať, že pôvodcu daného práva k jeho vytvoreniu viedol skôr záujem upútať pozornosť masmédií a verejnosti novým návrhom ľudského práva, než úsilie o vytvorenie skutočného práva.

    Spojenie kolektívnych práv v rámci práv tretej generácie s kolektívom ako subjektom oprávnenia je dané v nemalej miere možno aj podielom afrických štátov na zrode tejto generácie ľudských práv. Vyplýva z koncepcie africkej právnej kultúry, ktorej subjektom práva obvykle nie je jednotlivec, ale skupina, kolektív, rod alebo kmeň. Pre právnu kultúru kontinentálnej Európy, právnu kultúru common law, ale aj pre ďalšie právne kultúry ide o celkom cudzorodý prvok, ktorý sa nedá do týchto kultúr zahrnúť bez zásadného narušenia ich koncepcie. Pripomínam historické súvislosti našej právnej kultúry, ktorá už od počiatkov čerpá napríklad z dokumentov, ako je napríklad Magna charta z roku 1215 prijatá v Anglicku alebo z Deklarácie práv človeka a občana prijatej vo Francúzsku 1789.

    Tieto, ako aj ďalšie iné dokumenty historicky zavádzajú a garantujú základné práva a slobody jednotlivcom. Register ľudských práv a slobôd je náchylný nechať sa rozšíriť o nové práva a slobody. Dôležité však je to, že každé ľudské právo alebo slobodu treba dostatočne jednoznačne právne vymedziť a previesť do podoby individuálneho práva, teda nie do podoby práva národov, práva kolektívov. A to aj v rámci práv tretej generácie. Len takéto právo je reálne dostupné a v prípade potreby vymožiteľné prostredníctvom orgánov verejnej moci.

    Tento trend sa v modernom európskom ústavnom práve už začal, keď sa od práv zaraďovaných do tretej generácie ľudských práv odvodili individuálne základné práva zaradené do ústav jednotlivých štátov. Napríklad čl. 66 portugalskej ústavy priznávajúci práva vo vzťahu k životnému prostrediu a určujúci povinnosti štátu pri ochrane týchto práv. V súlade s týmto trendom sa do Ústavy Slovenskej republiky začlenil šiesty oddiel druhej hlavy priznávajúci právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Právo priznané jednotlivcom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, po desaťročiach svojráznej úpravy základných práv a slobôd na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa naskytla príležitosť formulovať postavenie jednotlivca zásadne inak. Slovenská republika prijala listinu základných práv v roku 1991 a v roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Historicky možno zovšeobecniť, že ústavná ochrana základných práv a slobôd sa vždy a odjakživa spájala s ochranou individuálnych práv. Celkom ojedinelou a neopakovanou výnimkou je kolektívne právo, citujem, "na štátne vlastníctvo všetkého ľudu", zaručené vtedy čl. 8 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky ústavným zákonom 100/1960 Zb.

    Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 ako vývojovú samozrejmosť priznala základné práva a slobody pre jednotlivcov. Súčasťou ústavnej ochrany sa nestali takzvané kolektívne práva. Nedostatok platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd však spočíva v tom, že ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Režim ochrany kolektívnych práv je teda síce mimo ústavnej tradície, ale nemožno prehliadnuť stúpajúci dopyt po ústavnom presadzovaní takých či onakých kolektívnych práv rozmanitými menšinami a v tejto súvislosti tlak zo strany nášho južného suseda. Nedostatok spočívajúci v pochybnosti, či základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky majú charakter individuálnych alebo aj kolektívnych práv a pochybnosti o rozsahu a spôsobe vymožiteľnosti týchto práv zvyšujú mieru právnej neistoty v tejto oblasti. Navrhovanou úpravou čl. 11 a čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky máme za cieľ zaviesť interpretačné pravidlo, ktoré výslovne uvedie a spresní, že základné práva a slobody Slovenská republika garantuje len na báze individuálnych práv. Zavedie sa tým právna istota do potencionálne sa približujúceho problému s požiadavkami na ústavnú ochranu kolektívnych práv. Absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych, nie však kolektívnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tento koncepčný nedostatok v súčasnosti vytvára práve priestor pre pochybnosti o rozsahu tejto ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a hlavne zásad implikovaných v modeli materiálneho právneho štátu.

    Ako už bolo povedané, Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012. Táto ústava priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vznášať exteritoriálne požiadavky na uplatňovanie kolektívnych práv pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takýmto štátom, bez najmenších pochybností, patrí aj naša Slovenská republika. Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej, ochrane tým odstránime všetky problémy, ktoré môžu v tejto súvislosti nastať. Súbežne vnesieme pozitívny preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom.

    Ak je pravdou, že s novou maďarskou ústavou sa nespája hrozba pokusov o destabilizáciu vnútorných pomerov v Slovenskej republike zneužitím maďarskej menšiny, potom zmena Ústavy Slovenskej republiky výslovným vylúčením ochrany kolektívnych práv nemá nijaký zahraničnopolitický dopad. Ak je pravdou opak, teda ak nová maďarská ústava má viesť k medzinárodným nedorozumeniam, ku konfliktom a k zasahovaniu do suverenity susedného štátu, potom navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno, vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní doterajšej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd. Za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách by totiž vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku znamenalo uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez výslovného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Tento právny stav vyhovuje teda tomu, koho premáha politická túžba narúšať či likvidovať dobré susedské vzťahy.

    Navrhovaná ústavná úprava teda nezavádza len jasno do výkladu rozsahu uplatňovania základných práv, ale súčasne pôsobí mimoriadne preventívne. Len veľmi krátkozraký politik by mohol zo súčasného stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, na záver si dovolím zdôrazniť, že navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Nijakým spôsobom novela ústavy ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Naopak, zdôrazňuje a definuje len ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.

    Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto navrhovaného ústavného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Vážení kolegovia, vidím, že ste strávili dosť veľa času prípravou tohto návrhu, ja však budem musieť ten návrh bez ohľadu, ako by sme sa dohodli v koalícii, budem musieť hlasovať proti. Ja si myslím, že je absolútne nevhodné, aby sme na maďarskú malosť a na problémy, ktoré doma majú, reagovali tým, že ideme meniť slovenskú ústavu. Myslím si, že je všetko v poriadku, všetko funguje, reakcia Slovenska bola primeraná, exteritorialitu sme odmietli a v prípade, ak to bude potrebné, tak podnikneme aj konkrétne kroky na to, aby nebola, aby nemohla byť uplatňovaná na našom území. Takže myslím si, že by bola chyba slovenská, ak by sme reagovali na maďarskú retro ústavu z 19. storočia zmenami v našej ústave. Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej reaguje na faktickú poznámku.

  • Chcel by som sa poďakovať za faktickú poznámku predrečníka, ale, pán poslanec Droba, dovolím si jednu takú rečnícku otázku. Dokedy bude Slovensko ten, koho budú stále biť po hlave a bude ustupovať a nechá si takéto neslušné, nevhodné, dokonca až agresívne kroky trpieť zo strany susedných štátov? Ďakujem pekne.

  • Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Traja, štyria, šiesti rečníci. Uzatváram možnosť. A pred tým, ako dostane slovo prvý rečník, tak požiadal o vystúpenie spravodajca.

    Pán poslanec Procházka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja budem stručný, chcem privítať pokus pánov poslancov Maďariča a Madeja a pokračovať v tej diskusii o tom, aký môže mať dopad na slovenskú realitu súčasný ústavnoprávny a ústavnopolitický vývoj v Maďarsku, aká by mala byť reakcia Slovenskej republiky na tento vývoj, nie som si ale istý dvoma vecami. Jedna sa týka procesu a druhá sa týka matérie samej.

    Pokiaľ ide o tú prvú vec, tak nie som si istý, že nakoľko úprimnou je to úsilie o jednotnú konsenzuálnu a o to silnejšiu reakciu slovenského parlamentu, pretože som neregistroval ani len minimálny pokus nájsť pre tento konkrétny návrh podporu koalície. Vy ste nám to vyčítali vo vzťahu, keď sa riešila priestupková imunita ústavným zákonom a tam bol minimálne jeden-dva pokusy o predbežné konzultácie a možno som len zle informovaný, ale tu som nič podobne neregistroval a ono to potom budí dojem, že účelom tej aktivity nie je prijatie nejakého zmysluplného riešenia, ale samoúčelná politická sebaprezentácia.

    Po druhé z obsahového hľadiska sa mi zdá pridaná hodnota toho návrhu relatívne nízka. Čo sa týka toho prvého bodu, tak ten už v ústave je len iným slovosledom v inom ustanovení, tam sa mi aj to, čo hovoril pán kolega Madej, z toho interpretačného hľadiska zdá naozaj pridaná hodnota limitne sa blížiaca k nule. Čo sa týka toho druhého bodu, tak ten je tam síce implicitne prítomný tiež, ale ide o natoľko špecifický kontext, že si myslím, že by mohol mať svoj význam a že len pri čiastočne zmenenej formulácii by to súčasné znenie ústavy mohlo dokonca právno-esteticky skrášliť. Preto nevylučujem, že tento konkrétny návrh ústavného zákona podporím do toho procesného štádia, v ktorom budeme mať príležitosť sa o ňom baviť poctivejšie, podrobnejšie, dlhšie a viacerí.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásili, sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Madej, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcel by som sa poďakovať za vystúpenie a mimoriadne som prekvapený tým prísľubom postúpiť ho do druhého čítania. Možno máme v niektorých veciach rozdielne názory, možno si vydiskutujeme aj prvý novelizačný bod k ústave, jednoznačne však považujem za potrebné diskutovať o tom, aby sme našli formu, ktorá bude vyhovujúca a nájde široký konsenzus, pretože rešpektujeme a uvedomujeme si, že na zmenu ústavy je potrebných 90 hlasov poslancov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možnože sa vám zdá byť prehnané, že vystupujem až tak často v menšinových témach, ale nakoľko okrem mňa niet ďalšieho poslanca maďarskej národnosti v sále, tak si dovolím znova reagovať pri tejto možnože pre niektorých ako menej závažnej téme. Mierne trocha strácam, kde je sever v tejto téme, ešte raz znova opakujem sever a nie juh, nakoľko napríklad v dnešnom vydaní Új Szó ma veľmi zdvorilo nazývajú ako mierne šibnutým, že zastupujem záujmy slovenskej komunity v Rajke namiesto toho, aby som sa venoval zrušeným školám s maďarským vyučovacím jazykom v Rusovciach. Na druhej strane tu v rozprave, alebo v predkladacej reči tohto návrhu, ja som si to spočítal, spojenie slov Ústava Maďarska odznelo 42-krát, vláda v Budapešti odznelo 16-krát, Viktor Orbán odznelo 3-krát a ideme riešiť práva tunajšej maďarskej menšiny. Takže ako fakt strácam orientáciu najmä pri tom, že aj navrhovatelia účelom tejto, tohto návrhu považovali alebo považujú reakciu na Ústavu Maďarskej republiky. Ja si myslím, že aj tí poslanci, ktorí sa považujú za zástupcov tejto menšiny tu na Slovensku, svoje stanovisko dali jasne najavo v piatok pri hlasovaní o vyhlásení nášho parlamentu k tejto ústave.

    Veľmi ma mrzí aj v mene predkladateľov, že táto menšina tu na Slovensku sa stáva, nechcem už používať to devalvované slovo, rukojemníkom týchto sporov, skôr by som nazval, stáva len súčasťou inventáru tohto štátu vo vyššom ponímaní a čisto len v mojom mene, čiže nie v strane, v mene našej strany, nie v mene tejto menšiny na Slovensku, čisto len v mojom mene si vyprosím, aby ste túto menšinu považovali za nejaký inventár alebo nejaký bacil, nakoľko tu ako hovoríte o nejakých prevenciách. A bol by som rád, keby ste prestali využívať, alebo skôr zneužívať postavenie týchto našich občanov v prospech vašich politických hrách(hier) .

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci, uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si vyprosujem od vás, aby ste nás obviňovali z toho, že my vnímame akúkoľvek národnostnú menšinu ako nejaký nepohodlný inventár alebo ako nejaký bacil v Slovenskej republike. Tieto slová nám, pán poslanec, nevkladajte do úst, lebo práve takéto nešťastné vyjadrenia len zhoršujú tú vzájomnú komunikáciu namiesto toho, aby ju vylepšovali.

    Ja si myslím, že aj z podstaty predkladaného návrhu zákona, aj z úvodného slova, aj z celej diskusie, ktorá prebieha, tak je celkom zrejmé, že predmetom a dôvodom tohto návrhu ústavného zákona nie je nejaká nepohodlná situácia národnostnej menšiny, ale, naopak, je veľmi aktívna a koordinovaná činnosť maďarských štátnych reprezentantov, ktorú môžeme vnímať ako namierenú proti Slovenskej republike. A ak my upozorňujeme na negatíva maďarskej ústavy, tak nemá to nič spoločné s nejakým nechápaním sa s maďarskou národnostnou menšinou na Slovensku.

    Takže ja vás chcem poprosiť, pán poslanec, vážte v tomto smere slová, lebo ja si myslím, že Slováci a slovenský národ je národ, ktorý má rád ľudí, má rád menšiny, má rád všetkých okolo seba, ja si myslím, že je troška nespravodlivé obviňovať nás z toho, že my nejakým spôsobom tu niekoho diskriminujeme alebo chceme diskriminovať. Takže v rámci nejakého vzájomného porozumenia vás chcem poprosiť o - v tomto smere - troška ústretovejší prístup, lebo nie je to tak, ako ste povedali.

  • Pán poslanec Somogyi, začiatok vášho vystúpenia, naozaj to, čo ste povedali v súvislosti s denníkom Új Szó, vo mne vzbudil také sympatie voči vám, pretože sme svedkami, že médiá, aj printové médiá, veľmi jednoducho a po povrchu sa dotýkajú vecí a nejdú do vnútra podstaty, a ako sa vyjadrujete na pôde parlamentu k tejto téme, je to prirodzené, pretože tu je nato priestor. Ale ak vy ste v tom závere spomenuli, že tu berie niekto národnostnú menšinu maďarskú ako rukojemníka alebo že ho považujeme za inventár alebo za bacil, tak tým ste to celé pokazili, pretože nikto z úst tých, čo vystupovali, takéto niečo nikdy nepovedali, ani to nie je pravda. Práve naopak, tým ste potvrdili, že vy ako jediný predstaviteľ maďarskej menšiny, ale politický predstaviteľ maďarskej menšiny, ktorý sedí teraz v parlamente, zneužívate práve túto citlivú tému vzťahu k národnostnej menšine, kde, podotýkam, slovenský národ väčšinový nemá žiadny problém s nimi, zneužívate ju pre svoje politické ciele. Tak ako to robí aj strana MOST - HÍD. Pretože keby ste nepodporili vyhlásenie v takom znení akom majú, alebo keby ste nepodporili zmenu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, tak vaša vláda by sa rozpadla a nemohli by ste pokračovať v tých veciach, ktoré máte naplánované, privatizovať a tak ďalej a tak ďalej.

    Čiže naozaj poprosím vás, nezneužívajte národnostnú menšinu pre vaše politické ciele, ale vecne sa tomu venujte.

  • V živote som mal veľmi málo príležitostí, aby som sa zastal politikov SMER-u alebo poslancov SMER-u, ale tentokrát, Szilárd, sa naozaj musím, lebo keď nazveš alebo vkladáš do úst komukoľvek v tejto sále, kto sa snaží možno preventívne voči maďarskej ústave alebo voči rozpínavosti Maďarskej republiky akýmkoľvek spôsobom riešiť a chrániť práva Slovenskej republiky, keď ty toho človeka alebo tých ľudí nazveš, alebo vkladáš im do úst, že maďarská alebo teda menšinu na Slovensku považujú za nejaký inventár alebo za bacily, nemyslím si, že je to fér a nie je to správne. Je to hranie s národnostnou otázkou, ale z tvojej strany tentokrát.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, ďakujem aj kolegom.

    Pán Podmanický, pán Blanár, v žiadnom prípade sa nepovažujem za predstaviteľa maďarskej menšiny na Slovensku, na to sú tu kolegovia zrejme zo strany MOST - HÍD, ale ja určite sa za takého predstaviteľa nepovažujem, takisto ako ani vás nepovažujem za predstaviteľov slovenského národa tu v tomto parlamente. Ja považujem vás za predstaviteľov vašich politických predsavzatí, ideí a myšlienok a takisto ako ostatní poslanci slovenskej národnosti nie sú, nemôžu si vyindifikovať alebo uzurpovať tento pojem, že predstavujú tuná alebo zastupujú celý slovenský národ, toto si dovolím aj vo vašom prípade takto ponímať.

    Pán kolega Madej, v 27. minúte svojho vystúpenia hovoril o potrebe prevencie s týmto návrhom, ktorý predkladáte, takže bude to možné skontrolovať. Ja si myslím, že ako návrhom, ktorý najmä aj jedine dotýka sa práv miestnej menšiny, vrátane najmä ako maďarskej menšiny, tak považujem, alebo naďalej trvám na tom, že aby ste vy prevenciu voči tejto menšine nerobili. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Rafaj, ďalší ústne prihlásený rečník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, opäť musíme prerokovávať normu a tentokrát na najvyššej úrovni, na úrovni návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je vyvolaná a ktorá bola vyvolaná neštandardnými postupmi nášho južného suseda. Som presvedčený, že je plne legitímne upravovať vnútorný poriadok Slovenskej republiky presne podľa našich potrieb, aj keď v tomto prípade je opäť právo na slovenskej strane, pretože medzinárodné právo a medzinárodné zvyklosti veľmi jednoznačne vylučujú kolektívny výkon práv ľudských, občianskych, a keď chcete, aj menšinových.

    Čo teda je, pýtam sa, Maďarsko, keď neustále takýmto spôsobom bombarduje medzinárodné zvyklosti, ignoruje ich a ide ako iredentistický valec nielen smerom na sever, ale do všetkých svetových strán? Maďarsko je podľa mňa bermudský trojuholník medzinárodného práva. Presne tam, nad Maďarskom, sa strácajú akékoľvek medzinárodné zvyklosti a úzusy. Preto musíme zrejme v našej ústave deklarovať to, čo sa už deklarovať nemusí, pretože je to zvyklosťou alebo právom zvykovým, štandardným. Ostatné štáty povedzme nemusia dokazovať, že nos je medzi očami, len Maďarsko musí tvrdiť, že tých nosov je tam podstatne viac.

    Ale keď hovoríme v týchto súvislostiach, mohli by sme sa pozrieť aj teda na druhú stranu a snažiť sa možno pochopiť, prečo je to tak. Prečo maďarská politická scéna v podstate takýmto spôsobom reaguje a nie tak dávno sme si vypočuli pri iných návrhoch, že Maďarská republika v podstate koná tak preto, lebo ona uznáva, aj v praxi vraj realizuje kolektívny výkon práv. Ako je to teda s tými kolektívnymi právami v maďarskej menšine? Predovšetkým sa to týka tých zdecimovaných menšín, ktoré tam ešte ako ostrovčeky individuálne žijú? Majú iba konzultatívnu právomoc. Môžu dávať svoj názor voči štátnej správe a samospráve alebo voči prijímaným zákonom. Ale to je všetko. A zväčša nie sú vypočutí. Zväčša nejde ďalej už výkon práva podľa ich konzultatívneho názoru.

    Najmarkantnejším príkladom je zákon z roku 1993 o takzvanom zákonnom zastúpení menšín v maďarskom zákonodarnom zbore. Osemnásť rokov je platný zákon a 18 rokov je ignorované toto kvázi kolektívne právo, pretože naň nie je politická vôľa a pretože všetky normy, ktoré sa týkajú menšín, sú schvaľované ako takzvané špeciálne zákony, ktoré podliehajú ústavnej väčšine podobnej našej, resp. dvojtretinovej väčšine. Momentálne takúto väčšinu dosiahla len strana FIDESZ a je nepravdepodobné, že by niečo v tejto oblasti menila, a ak, tak opäť len v tom negatívnom. Takže ak sa Maďarsko odvoláva, že ono uznáva, ale aj realizuje kolektívny výkon práv, tak to nie je pravda, to je len Potemkinova dedina, ktorú ukazujú neznalému spoločenstvu a v praxi konajú úplne inak.

    Ale položme si aj otázku, prečo to tam teda majú? Kde boli tie dôvody pre to, aby neštandardne začali používať kolektívny výkon práv? Nuž preto, lebo príslušníci ostatných menšín by nemali šancu ani v samospráve, ani všeobecne uplatniť si svoje práva, pretože ešte ani v samospráve, pokiaľ sa týka slovenskej, v nijakej obci nedosahujú väčšinu. Spomeňme si napríklad Mlynky, takzvaná slovenská obec. Bola a už nie je. Čo sa stalo? No jednoducho samospráva sa rozhodla, že zoberie takzvaný slovenský kultúrny dom bez ohľadu na to, či sa to menšine páči, alebo nepáči. Skončilo to tak, že Slovenská národná strana vyhlásila verejnú zbierku, kde sa vyzbieralo okolo 800-tisíc korún. Tie sme predeponovali cez Maticu slovenskú na zakúpenie nového domu Slovákov, pilišských Slovákov žijúcich v Mlynkách a potom ešte prispel aj Úrad pre zahraničných Slovákov. Čiže takto v praxi, vidíme, funguje takzvaná kolektívna samospráva.

    A aké práva majú naši bratia a ostatné menšiny v Maďarsku? Z toho, čo poznáme my, len tabuľové. Len označenie v tabuli. Neexistuje tam škola, ktorá by vyučovala v jazyku menšiny. Tam, podľa našej informácie, sa ešte aj slovenčina vyučuje tak, že po maďarsky im vysvetľuje slovenskú látku a predovšetkým literatúru. Toto je tá tragédia. O ostatných právach môžete zabudnúť. Žiadne formuláre, žiadny úradný styk. Keď si Slovák v Maďarsku požiada v prípade povedzme nejakého správneho konania alebo súdneho sporu o to, že chce, aby jeho napríklad meno bolo uvedené podľa pravopisu slovenského, viete, akú odpoveď dostane? My na to nemáme kolónky, dokonca vraj nemajú na to ani softvér. Ale veď slovenčina sa dá navoliť v každom obyčajnom počítači. Tam jednoducho nie je politická vôľa ani na takéto maličkosti.

    A títo ľudia sa zaštíťujú kolektívnymi právami len z jedného titulu, lebo im ide o kolektívny výkon práv v susedných štátoch, teda aj so zásahom na Slovenskú republiku. S akým cieľom? S tým najjednoduchším. Na konci reťazca výkonu kolektívnych práv menšín je právo na sebaurčenie takejto menšiny, preto aj títo príslušníci menšín, konkrétne maďarskej, sa nazývajú nie národnostná menšina, ale používajú Durayov pojem "národné spoločenstvo" a maďarská ústava, ako už povedal pán predkladateľ Maďarič a ako sme to aj prediskutovávali pri konkrétnom bode návrhu, reakcie na túto neštandardnú a nešťastnú právnu normu podporuje, podporuje vznik kolektívnych samospráv, čiže kolektívnych autonómií, a to je neprijateľné nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré aj z tohto dôvodu priznáva len individuálny výkon práv.

    Keď som konzultoval túto tému s človekom, ktorý pracovne musí pôsobiť ako právnik aj v Maďarsku, lebo tam zastupuje častokrát aj Slovákov žijúcich, tak mi vysvetlil, že v podstate toto tam majú ako kompenzáciu za likvidáciu menšín. Za to, že to, čo povedali poslední dvaja ombudsmani, jednak Kaltenbach, aj ten súčasný, že Maďarská republika zlikvidovala menšiny, v podstate tam prestali existovať s týmto statusom, ukazujú ich len ako nejaké dinosaury, ktoré ešte prežili, tak toto má slúžiť na akúsi kompenzáciu, ako som to nazval Potemkinovu dedinu.

    Pozrite sa, my kolektívne právo vo vnútri štátu uznávame, a preto je tu akýsi logický predpoklad, že prepašujeme toto právo naše aj do zahraničia a na zahraničie a to musíme veľmi rázne odmietnuť. Takže každému je zrejmé, že maďarská samospráva v Maďarsku funguje na báze kolektívnej len virtuálne, len na papieri, len deklaratívne, taxatívne, nemá ani nijaký normatívny charakter a v prípadoch legislatívy má len konzultatívnu úroveň.

    Na záver si dovolím položiť len pár logických otázok. Predstavme si situáciu, že niekto si ide uplatniť svoje právo. Kto je teda nositeľ práva? Vieme ho definovať na báze nejakého kolektívu? Ako ten kolektív povie: "Kto je, kto ma zastupuje?" To, pozor, ale to nie je skupinový výkon práv v právnej oblasti, áno? Tu je mnoho ďalších nejasností a každému je zrejmé, že môže to robiť len individuálny volič, individuálne rodič, individuálne občan bez ohľadu na to, akým jazykom rozpráva, akú má orientáciu a tak ďalej a tak ďalej.

    Preto ja osobne vnímam ako opodstatnené otvorenie tejto otázky na pôde slovenského parlamentu a chcem len poukázať, že je to v súlade s tým, čo som navrhoval už pri zákone o používaní jazykov menšín, kde sme predložili pozmeňujúci návrh spolu s kolegami zo SMER-u, aby výkon práv menšín aj v tomto zákone bol jasne definovaný len ako individuálny a navyše v kontexte aj dvojakého občianstva, pretože aj to súvisí s kolektívnym výkonom práv. Bohužiaľ, nie je to len jedna právna norma, tak mám za to, že príslušník menšiny, pokiaľ je takýmto dvojakým štátnym občanom s takzvanou príbuzenskou krajinou, ktorej úradný jazyk je jeho materinským jazykom, tak by mal stratiť výkon svojich menšinových práv počas trvania tohto občianstva.

    Takže vrátim sa späť. Slovensko má legitímne právo, aby sme napriek tomu, že som povedal, Maďarsko je bermudský trojuholník medzinárodného práva, aby sme prijali takúto adekvátnu reakciu práve preto, aby sa nezopakoval totiž takzvaný filadelfský experiment z roku 1943, kde za pomoci vedca Einsteina, ako viete, sa v čase a priestore presunula americká vojnová loď. To je realita, pán kolega. A aby sa takýto filadelfský experiment neudial so Slovenskom a na Slovensku, aby nás Orbán v čase a priestore nepresunul niekde inde, tak ja osobne vítam a pravdepodobne aj podporím takéto zadefinovanie veľmi jednoznačné, štandardné, individuálneho výkonu práv v Ústave Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, ste ma zaujali tou predposlednou myšlienkou. V čase a priestore sa presúva každá pohybujúca sa loď, lebo na to má motor. Ak skočila niekde nejakým warpovým pohonom alebo niečo, tak veľmi rád si od vás teda vypočujem podrobnejšie nejakú rozprávku o tom. Potom ešte sa môžeme porozprávať o tom, že nám tu niekto rozprašuje kúsky kovu na nás z lietadiel, alebo o tom, že prečo padli dvojičky. To sú dobré témy na také večerné rozhovory, ale neviem, či to patrí na pôdu parlamentu. Vďaka.

  • Pán poslanec Blanár ako ďalší ústne prihlásený rečník. Nech sa páči, máte slovo.

  • Je mi ľúto, pán kolega, že v tomto sa nezhodneme, ale pravdepodobne len z dôvodu vašej neznalosti. Vygúglite si, prosím, filadelfský experiment, môžte si tam ešte zadať Einsteina, aj Spojené štátny, aj fregata, to sú kľúčové slová a uvidíte, že to nie je nijaké sci-fi, ale sú to jednoducho experimenty vedy, ktoré sa zatrhli, pretože boli veľmi nebezpečné, sú tam výpovede konkrétnych ľudí, ktorí tam na tej lodi boli, aj s negatívnymi následkami. Takže ja za svojím príkladom si stojím a rovnako tak je realitou anomália v tzv. bermudskom trojuholníku a ľudia, ktorí bežne sledujú takéto správy, vedia, že v roku 1947 sa tam stratila celá letka amerického letectva. Nehovorím o množstve lodí a tak ďalej.

    Takže môžte pochybovať, že je nos medzi očami, môžte pochybovať, že Orbán nie je protislovensky naladený, môžte pochybovať o čomkoľvek, ja vám to neberiem. Máte slobodu, len poprosím vás aj o tú solidaritu s argumentmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som i ja, v tomto prípade aj ako podpredseda zahraničného výboru, sa prihovoril a povedal pár slov k tejto novele, ktorú predkladá v podstate skupina poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ktorej som aj súčasťou.

    Nie je náhoda, že sa dnes zaoberáme takýmto návrhom novely ústavy. Pravdepodobne, keby neboli také prejavy zo strany Maďarskej republiky, ako je prijatie ústavy, ako je prijatie zákona o dvojakom občianstve alebo zákona o občianstve v Maďarskej republike, tak by sme sa vôbec touto témou nezaoberali. Veľa sa tu hovorí o tom, že, alebo z úst predovšetkým koaličných poslancov, že národnostná menšina jedna je zneužívaná na tieto politické ciele. Viete, toto by platilo, pokiaľ by práve tieto slová boli adresované tým, ktorí takéto zneužívanie robia. A v tomto prípade musím konštatovať, že je to Maďarská republika a súčasní predstavitelia vlády Maďarskej republiky.

    Bolo tu rovnako povedané, že niektorí poslanci si robia štatistiku, koľkokrát tu bude vyslovené slovo Orbán, parlament Maďarskej republiky, Maďarsko. Pravdepodobne veľakrát. Veľakrát, pretože prapríčina a dôvod, prečo dnes sa zaoberáme touto novelou, je práve Maďarsko, maďarský parlament a súčasná maďarská reprezentácia. A je to legitímne. A práve možno národnostná menšina maďarská, ktorá tu na Slovensku, si myslím, že má veľmi dobré podmienky na to, aby sa rozvíjala. Svedčí o tom jednoznačne aj štatistika, ktorú môžeme za desaťročia pozrieť po rôznych oblastiach, ktoré tu boli aj spomínané, aj vrátane vzdelávania, tento problém nemá.

    Ale práve Maďarsko a Ústava Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá, predstavitelia politickej reprezentácie Maďarska, Orbánovej administratívy ju vťahujú do tohto problému tak, ako aj iné národnosti maďarské žijúce v okolitých krajinách okolo Maďarska, tzv. veľkého Maďarska, ktoré sa vo vyjadreniach maďarských politikov veľakrát spomína.

    Slovensko je susedom Maďarska a malo by preto veľmi citlivo pristupovať k tejto téme, ak sa prijímajú zákony, ktoré naznačujú exteritorialitu a zasahovanie do našich vnútorných záležitostí a možno aj zasahovanie do tejto harmónie, ktorá, si myslím, že medzi menšinami na Slovensku určite vládne aj väčšinovým národom slovenským tu v Slovenskej republike. Zatiaľ čo diplomacia na čele s pánom ministrom zahraničných vecí, pánom Dzurindom, takmer sa tvári, že sa nič nedeje, okolité krajiny, ale aj krajiny predovšetkým, by som povedal, tie najvýznamnejšie Európskej únie sa veľmi, veľmi kriticky vyjadrujú k prijatej ústave Maďarska.

    Ak si zoberiete možno len zaujímavé vyjadrenia, ktoré publikovali v nemeckých médiách. Tie jasne hovoria o tom, že je tu znepokojenie nad tým, čo v súčasnosti maďarská ústava znamená ako hrozba pre Európsku úniu a jej stabilitu. A to práve súvisí aj s dnes prerokovaným návrhom novely slovenskej ústavy a to je zvýraznenie preventívne, ale aj de facto, aj de iure zvýraznenie toho, že na Slovensku a vôbec v rámci európskych a svetových princípov právnych kolektívne práva nemajú miesto. Nemajú miesto, pretože Európa sa po 2. svetovej vojne začala vyvíjať úplne ináč a pretože bola tu nejaká skúsenosť, ktorá negatívne poznačila civilizáciu v Európe.

    Dovoľte mi, aby som predsa len ešte v krátkosti sa venoval jednému dokumentu. Ja na záver poviem odkiaľ ten dokument pochádza, kto ho spracoval. Maďarská ústava je naozaj niečo, čo je nevídané a v európskych rozmeroch okomentované ako archaické, čo dnes v modernej Európe nemá svoje miesto. O tom hovorí aj čl. D, ktorý znie, že Maďarsko, majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít. Podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv, vytvorenie ich kolektívnych samospráv, ich prosperujúci život v rodnej zemi, ako aj podporuje ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu medzi nimi a Maďarskom. Doposiaľ v platnej Ústave Maďarskej republiky slovíčko "cíti zodpovednosť" v zmysle schválenej novej ústavy už sa zamieňa "nesie zodpovednosť" za osud Maďarov v zahraničí. Ustanovenie čl. D nekorešponduje s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije.

    Poviem aj odkaz, na ktoré medzinárodné právo sa odvoláva. Po 2. svetovej vojne sa budoval právny režim vychádzajúci zo zásady, že ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane ľudských práv a základných slobôd príslušníkov národnostných menšín je zodpovednosťou štátu, ktorý má právomoc voči dotknutým osobám. Preto podľa medzinárodného práva majú štáty povinnosť zabezpečiť každému v rámci svojej právomoci výkon ľudských práv a slobôd vrátane menšinových práv. Táto povinnosť ochrany okrem iného uvedená v Helsinskom záverečnom akte, zásada č. 7 ods. 4, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 čl. I a v súvislosti s národnostnými menšinami najmä v medzinárodnom pakte OSN o občianskych a politických právach z roku 1966 čl. 27, v deklarácii OSN o menšinách čl. I, v Kodanskom dokumente KBSE ods. 33, v Rámcovom dohovore na ochrane národnostných menšín, preto je ochrana menšinových práv v prvom rade zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Súčasne je aj vecou legitímneho záujmu medzinárodného spoločenstva.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerne som prečítal túto vec, aby to odznelo, v koľkých dokumentoch sa jasne hovorí, ako by to malo byť, ale v takom zmysle, že je to rôznym spôsobom interpretované. Ale vychádza sa z toho, že kolektívne práva práve po 2. svetovej vojne poznajúc históriu nemajú miesto v Európe z tohto pohľadu, ako je to ponímané v ústave maďarskej.

    Iné štáty môžu mať, teda budem pokračovať ďalej v tom dokumente, iné štáty môžu mať legitímny záujem na prosperite svojich príbuzenských menšín v zahraničí, to ich však podľa medzinárodného práva neoprávňuje na vykonávanie právomoci voči osobám žijúcim na území iného štátu. V tomto zmysle sú koncipované aj Bolzánske odporúčania vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE v národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, s ktorými sa Slovenská republika plne stotožňuje. Pripomína aj to, že Benátska komisia v súčasnosti spracováva správu o preferenčnom zaobchádzaní s menšinami v príbuzenských štátoch. Článok D priamo podotýka, že osoby maďarskej národnosti žijúce v zahraničí, čiže priamo hovorí o týchto osobách, Maďarsko sa jasne hlási k idei jednotného maďarského národa tvoreného všetkými Maďarmi. Osoby maďarskej národnosti bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Takto naformulovaný ústavnoprávny záväzok by mohol zakladať do budúcnosti zárodok pnutí medzi Maďarskom a susednými krajinami v závislosti od konkrétnych krokov Maďarska.

    Ďalším problematickým momentom je presadzovanie koncepcie kolektívnych práv, ktorým sú menšiny, vrátane vytváranie kolektívnych samospráv. Menšinové práva sú integrálnou súčasťou ľudských práv a ľudské práva sú koncipované ako individuálne práva. Teda práva jednotlivca, nie kolektívu. Neexistujú medzinárodnoprávne normy, ktoré by stanovovali kolektívne práva. V tomto smere existuje široký medzinárodný konsenzus. Ochrana národnostných menšín je v medzinárodnom práve založená na princípe individuálneho charakteru ľudských práv, a preto medzinárodné dokumenty hovoria o právach osôb patriacich k národnostným menšinám a nie o kolektívnych právach menšín, tak ako sa hovorí v maďarskej ústave. Vnútroštátne si môže každá krajina stanoviť svoju právnu úpravu, a to aj tak, že menšiny žijúce na svojom území, im zavedie tzv. - možno ich nazvať - práva, ktoré súvisia s konkrétnou národnostnou menšinou. Nemôže však túto koncepciu prenášať na svoje príbuzenské menšiny žijúce v iných krajinách. A to sa týka práve Ústavy Maďarskej republiky pod jurisdikciou iných štátov, pretože ak môže dochádzať, lebo tento akt môže dochádzať a spôsobovať vytváranie napätia.

    Vytváranie napätia, ktoré nespôsobuje Slovenská republika, ale ešte raz podotýkam, ako som spomenul, viackrát sa tu bude spomínať Maďarská republika a súčasná administratíva vlády predsedu pána Orbána. Nová maďarská právna úprava ide ešte ďalej a podporuje, dokonca, snahy aj o vytvorenie kolektívnych samospráv maďarských menšín žijúcich v zahraničí. Toto ustanovenie znamená, že Maďarská republika podporuje, podotýkam pri rigoróznom výklade, dokonca má povinnosť podporovať vytváranie autonómií v zahraničí na národnostnom princípe, či už na personálnej, alebo dokonca teritoriálnej báze. Schválené znenie je možné vyložiť ako prostriedok na zasahovanie do vnútorných záležitostí cudzích štátov. Problémom z hľadiska ústavy je aj štátne občianstvo, ktoré sa spomína v bode g). Základný zákon hovorí o tom, že rámec zakotvujúci nadobudnutie maďarského štátneho občianstva narodením z rodiča štátneho občana Maďarskej republiky, základný zákon explicitne nerieši otázku nadobudnutia štátneho občianstva na základe iných kritérií ani nezmieňuje o dvojakom občianstve. Možno však konštatovať, že nová ústava stavia na koncepcii získavania štátneho občianstva neštandardným spôsobom. To znamená, ktorá je v súčasnosti v Maďarskej republike platná a ďalej ju rozvíjajú.

    To, že ju ďalej rozvíjajú, svedčí aj špeciálny výbor, ktorý sa zaoberá touto problematikou a pripravuje zákon, ktorý má jednoznačne určiť, že akým spôsobom bude riešené volebné právo, ktoré je jedno z dôležitých, by som povedal, limitujúcich faktorov aj toho, čo sa v článku D v Ústave Maďarskej republiky hovorí o kolektívnych právach. To, že volebné právo chcú zaviesť, je nesporné aj z vyjadrenia prezidenta Maďarskej republiky, ktoré evidentne je podľa môjho názoru relevantné, pretože tento prezident bol zvolený trojpätinovou väčšinou FIDESZ-u a ten jasne hovorí, že poslednou dôležitou záležitosťou je - a ja budem citovať, povedal vyslovene pre Rádió Kossuth v rozhovore pán prezident, že: "Rád by som videl, kedy naši zahraniční z vlastnej vôle o občianstvo žiadajúci maďarskí bratia a sestry dostanú volebné právo, keďže len ťažko si vieme predstaviť rozdielne občianstvo. Je len jedno a práva sa vzťahujú na všetkých." Čiže jasne sa vyjadruje, že volebné právo je východiskom z ústavy, ktoré jednoducho majú záujem prijať a všetko preto robia, aby to tak urobili.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som časť z dokumentu, ktorý bol spracovaný na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý sme aj mali možnosť prediskutovať v zahraničnom výbore, teda spoločne na stretnutí zahraničného výboru, a z toho je úplne jasné, že pracovníci na ministerstve zahraničných vecí vedia jednoznačne identifikovať, že je tu nejaký problém, na ktorý je potrebné reagovať, zatiaľ čo reprezentant, politický reprezentant na čele tohto rezortu sa tvári, že v podstate sa nič nedeje. Tvári sa, že áno, ak si aj prijmú nejaké právne predpisy v Maďarskej republike, my v Slovenskej republike to vidíme, že nás sa netýkajú alebo, presnejšie, ich nevidíme a tvárime sa, že neexistujú. Táto politika svedčí o tom, že nie je tu záujem adekvátne reagovať na to, čo sa stalo v súvislosti s prijatím ústavy a čo môže spôsobiť v našej národnostnej menšine maďarskej žijúcej na Slovensku a čo to všetko ešte ani nevieme predvídať, môže priniesť vôbec.

    Pán minister tu bol raz v súvislosti s touto témou. Vystúpil a jediné, čo nám odkázal, je, že aby sme pochopili jednu morálnu hodnotu, ktorú zrejme sme ešte predtým nechápali dostatočne, že máme záujem budovať dobré susedské vzťahy. Ja som presvedčený, že tak ako všetci tu sedíme, nikto o tom nepochybuje. A to nie je len otázka možno medzisusedských vzťahov medzi štátmi, ale je to prirodzené aj tam, kde bývame, aby sme mali dobré vzťahy. Pretože ak sú neni dobré vzťahy, tak život nemá tú hodnotu, akú by sme chceli mať. Nemá ten pokoj, ktorý by sme chceli mať, a preto jeho vyjadrenie chápem ako opak len dôkazom toho, že nemá záujem razantne riešiť túto problematiku, adekvátne ako suseda, ktorého sa toto týka, ale, naopak, sa tvári vytvárať dojem, že máme nadštandardný vzťah s Maďarskou republikou, že sa v podstate nič nedeje a že nemali by sme prijímať žiadne opatrenia. Dôkazom toho je aj podľa môjho názoru jalové a nič nehovoriace vyhlásenie, ktoré ste tu, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, schválili. Pretože toto vyhlásenie, bohužiaľ, nie je dostatočne reagujúce na to, čo by sme mali v ňom povedať, a tým chcem povedať, bez akýchkoľvek tvrdých alebo iných slov, sme nedokázali ani len vláde Slovenskej republiky a príslušnému ministerstvu uložiť, aby konalo aktívne v tejto veci.

    Odkazom je, že v súčasnosti maďarská administratíva sa ani nebude zaoberať návrhom našej medzištátnej zmluvy, ktorú sme, ktorú pán minister Dzurinda predložil. A dokonca odkaz bol v podobe pána ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, že nerozumieme ústave a nerozumieme tomu, čo oni tam prijali. Preto sa domnievam, že tento krok, tak ako som avizoval pri svojom vystúpení vo vyhlásení, o ktorom sme diskutovali v spoločnej diskusii, vyhlásení poslancov za Slovenskú národnú stranu a vyhlásenia zahraničného výboru, ktoré schválila koaličná väčšina, väčšina v zahraničnom výbore, že je potrebné robiť už konkrétne kroky. A tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, je práve konkrétnym krokom, aby sme jasne zadefinovali, ako sa pozeráme na túto problematiku, aby to nebolo implicitne, ale explicitne slovami právnymi povedané, že naozaj tu kolektívne práva v našej ústave nemajú žiadne opodstatnenie z toho ponímania, ako sú možno vnímané v Ústave Maďarskej republiky, ale že si ctíme všetko to, čo súvisí s dodržiavaním ľudských práv a všetkých dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    A ja sa domnievam, že toto je naozaj konkrétny krok, ktorým môžeme vyslať signál a vôbec v ústave nič nezmeníme, iba zduplikujeme, pretože aj vo svojom príhovore pán spravodajca, pán Procházka, sa vyjadril, že v podstate to nie je niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou, ale skôr sa mu zdá, že je to možno až nie také dôležité, aby to bolo takto explicitne povedané. My sa domnievame, že je z tohto dôvodu, ktorý som uviedol, prijatím maďarskej ústavy, dôležité, aby to bolo takto explicitne vyjadrené v ústave.

    Vážená Národná rada, ja sa domnievam, že je to vážna vec a nie nadarmo venujeme tomu tak veľa času. Nie nadarmo sme venovali veľa času jazyku národnostných menšín. Niektorí môžete mať pohľad na to svojský, predovšetkým poslanci za MOST - HÍD, pretože ja si myslím, že je to otázka, ktorá je predovšetkým agendou politickou na to, aby mohli si držať svoje politické body. Každý má nejakú prioritu v politike, ale v konečnom dôsledku aj toto sú kroky, ktoré napomáhajú k napĺňaniu znenia maďarskej ústavy na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Preto sme nie nadarmo venovali veľa času aj pri vyhlásení, ktoré sme sa snažili formulovať tak, aby bolo minimálne účinné, aj keď si myslím, že už tá doba bola premeškaná. Mali sme to využiť už počas schôdze, ktorú sme zvolali, mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli prijať uznesenie ešte pred prijatím ústavy v maďarskom parlamente, čo by bol tiež veľmi silný signál a dnes takpovediac, sa snažíme chytať mačku za chvost a možno, že to už nie je tak účinné.

    Ale my, teraz hovorím za opozičnú stranu SMER - sociálna demokracia, berúc do úvahy naozaj zodpovednosť za to, že sme predstaviteľmi najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, sme priam viazaní zodpovednosťou, aby sme národnoštátne záujmy obhajovali, a tým aj všetky národnostné menšiny, ktoré žijú u nás v Slovenskej republike.

    Preto si myslím, že táto téma je, ešte raz podčiarkujem, veľmi dôležitá a chcel by som vás požiadať, aby ste pri svojom rozhodovaní zvážili veľmi dobre, či zahlasujete za túto novelu, alebo nie. Ja by som vás chcel požiadať, aby ste zahlasovali za túto novelu ústavy. Určite bude prospešná a hlavne vylepší naše postavenie, čo sa týka postavenia ústavy voči Ústave Maďarskej republiky, lebo ustanovenie o kolektívnych právach, môže byť nebezpečné do takej miery, akú si ani dnes nevieme predstaviť v moderných dejinách nielen Slovenskej republiky, ale vôbec Európskej únii ako takej.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Citujem úvodnú vetu pána Blanára: "Pravdepodobne keby neboli také kroky Maďarska, ako zákon o dvojakom občianstve či preambula maďarskej ústavy, pravdepodobne by sme tu nemuseli dnes o tomto návrhu rokovať." Toľko pán Blanár. Čiže na Slovensku ideme zužovať práva národnostných menšín preto, lebo Maďarsko sa správa nevhodne, alebo v pozitívnom ponímaní, ak by Maďarsko sa správalo vhodne, nikoho by nenapadlo zúžiť práva maďarskej menšine na Slovensku. Čo je to, ak nie jasný príklad rukojemníctva? A to sa ešte vy ohradzujete, ako aj vážení predkladatelia voči tomu, že vaši spoluobčania nie sú rukojemníkmi vo vašom ponímaní?

    Pán Blanár, vy chcete odoberať kolektívne práva a zavádzate vo vašej dôvodovej správe pojem kolektívnej viny. Opakujem, vy chcete odoberať kolektívne práva a zavádzate znova pojem kolektívnej viny. Zdôraznili ste, že aj zahraničie sa vyslovilo kriticky na adresu maďarskej ústavy. Pripomínam vám, že aj Národná rada Slovenskej republiky tak urobila vo svojom vyhlásení. Čo by ste ešte potrebovali od Maďarov na Slovensku?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, keď slovenskí hokejisti hrajú s českými, tak väčšinou mávajú komplex menejcennosti, komplex mladšieho brata, nedôveru vo vlastné sily a výsledkom býva debakel v takom zápase.

    Keď sa v slovenskom parlamente spomenú národnostné menšiny, vypláva na povrch komplex utláčaného národa a výsledkom je, a prepáčte mi za výraz, dnes už mlátenie prázdnej slamy. Totiž mám pocit déja vu. Minulý týždeň sme takmer tri dni riešili maďarskú ústavu a vašu slovenskú politickú závislosť na nenávisti k Maďarsku.

    Áno, z minulosti je potrebné poučiť sa a áno, súhlasím, národná hrdosť je jednou z najkrajších cností, ale na to nepotrebujeme duplicitnú ústavnú úpravu, a preto ja za tento návrh nebudem hlasovať.

    Pán kolega, sila väčšieho je v tom, že solidarizuje so slabším, a nie je dôležité, či to je vo forme daní alebo odvodov, alebo vzdania sa maximálneho komfortu vyplývajúceho z postavenia štátotvorného národa. Žiaľ, vy a vaši kolegovia sa k solidarite utiekate len vtedy, keď vám to pasuje. Hovorili ste o prapríčinách a o dôvodoch tohto návrhu. Dovoľte mi povedať aj iné dôvody, prapríčiny. Je to zneužívanie nacionalizmu opozičnými stranami na politické dôvody, snaha odvrátiť pozornosť neblahých následkov alebo dôsledkov štvorročného vášho vládnutia so SNS a strašenia a vydierania občanov Slovenska, vyvolávanie pocitu ohrozenia, ktoré ani reálne neexistuje. Ja preto takúto diskusiu odmietam a za takýto návrh hlasovať nebudem.

  • Pán poslanec Blanár reaguje na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Somogyi, môžem len reagovať na vaše vystúpenie vo faktickej poznámke tak, že v podstate vy ste sa usvedčili. Vy vnímate, že keď dáme do ústavy explicitne, že kolektívne práva sú neuznané u nás na Slovensku, alebo nie sú ústavou uznávané, že vlastne potláčame národnostnú menšinu maďarskú. V čom, prosím vás? Vy, vlastne sa usvedčujete, že váš záujem je iný. Vy, práve naopak, chcete, aby ste využili tieto kolektívne práva, a usvedčili ste sa aj k tomu, čo ste predtým tvrdili, že nie ste tu predstaviteľom národnostnej menšiny, politickým, ale že ste tu iným predstaviteľom. Povedali ste teraz úplne jasne, že ste politických predstaviteľom a že jednoducho zastupujete len svoje politické ciele, ktoré vám umožňujú sa niesť na nejakej vlne.

    My vôbec nemáme nič proti národnostným menšinám, ba naopak. To, že dnes národnostné menšiny sa tu môžu rozvíjať kultúrne, vzdelanostne, svedčí o tom, že Slovenská republika tu má nadštandardné podmienky. A môžete to vysvetľovať hocičím, pani poslankyňa Tkáčová, toto je fakt, ktorý nikto jednoducho nemôže odškriepiť.

    A na rozdiel od vás, pani poslankyňa, ja si vôbec nemyslím, že naši hokejisti sú zakomplexovaní. Možno majú menší výkon ako českí, ale už sme ich dokázali aj viackrát poraziť a myslím si, že nie sú zakomplexovaní, ale možno vy sa stále pozeráte na vec, že sme zakomplexovaní. Ak v tom zotrváte, tak možno sa zobudíte práve v dobe, kedy už budú tu platiť zákony Maďarskej republiky pre občanov, ktorí budú mať maďarské štátne občianstvo a budú sa môcť zúčastňovať volieb v Maďarskej republike a náš právny poriadok to nebude vedieť nijakým spôsobom riešiť. Toto je vaše videnie súčasnej politiky.

  • Pred tým, ako vystúpi ďalší rečník, má slovo navrhovateľ, ktorý požiadal o vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja musím zareagovať vzhľadom na to, čo tu opakovane hovorí pán poslanec Somogyi. Dal som si záležať a rovnako aj môj kolega predkladateľ pán poslanec Madej, aby sme povedali, že táto navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín. Nijakým spôsobom ich existujúce práva nezužuje, neobmedzuje a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Aj znovu odcitujem, že v čom spočíva tá krátka novelizácia, aby snáď bolo každému jasné, že z nej nemôže vyplývať to, čo sa tu snaží opakovane podsúvať pán poslanec Somogyi.

    Po prvé, že "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody". Kde tu vidíte, pán poslanec, útok na menšiny alebo branie si menšiny za rukojemníka?

    Po druhé. "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Veď to aj vaši koaliční súpútnici tvrdia, že to v podstate v ústave je a v našom právnom poriadku. Sporíme sa len o to, či to má byť aj explicitne vyjadrené v ústave, alebo nemá byť. Naozaj nešírte tuná túto nebezpečnú rétoriku, lebo to nie je vôbec pravdou.

    A ako tu sedím ako predkladateľ, aj bližšie tuná k poslaneckému klubu SDKÚ, tak aj občas započujem také posmešné poznámky a také slová o tom, ako sa vlastne cítia byť otrávení a unavení. Zaznelo to napokon aj vo vystúpení pani poslankyne Tkáčovej. A možno sa cítite byť otrávení touto témou. Ja si ale myslím, že v prvom rade vám táto téma nastavuje zrkadlo a nastavuje zrkadlo vašej nečinnosti. Vy môžete stokrát túto diskusiu odmietať.

    Táto diskusia je veľmi potrebná. Je skôr vašou vizitkou, že sa do nej neviete vecne zapojiť a že len stále podčiarkujete tú dnešnú štátnu doktrínu nereagovania. Je to chybné a nám to nezoberie energiu ani oprávnenie, ani presvedčenie, že ak v cudzom štáte si do ústavy napíšu, že budú podporovať uplatnenie kolektívnych práv, ktoré všetci odmietame, tak máme právo navrhnúť nejaké preventívne, prezieravé opatrenie. A vám sa to môže stokrát zdať zbytočné. Tento parlament je na to, aby sa debatovalo o rôznych veciach. O veciach možno menej dôležitých. O rôznych technických normách. Samozrejme, o dôležitých zákonoch.

    A ak si vy neuvedomujete, že toto je životná otázka Slovenskej republiky, tak je otázka, čo vy v tomto parlamente robíte a čo obhajujete? Aké je vaše poslanie v politike? Len prikyvovať, keď tu bol minister zahraničných vecí Dzurinda, a nadšene hltať jeho slová o tom, že najlepšou reakciou je nereagovať.

    A to podstatné, čo som chcel teraz povedať, naozaj, pán poslanec Somogyi, nevytvárajte tu dojem, že my tu útočíme na menšiny. Prečítajte si ešte raz, že čo navrhujeme, a nájdite mi v tom nejaký útok na menšiny, zneváženie menšín. My tu hovoríme o Slovenskej republike a o jej záujmoch.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána Maďariča, pána navrhovateľa s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán predseda Národnej rady, pán Sulík, nech sa páči.

  • Ja by som sa rád vyjadril čiste k jednej technickej, resp. organizačnej záležitosti a pán Maďarič, dúfam, že mi aj odpoviete. Keď bol prvý bod dnes ráno k imunite, tak vy ste vystúpili s tým, že aj by ste si vedeli predstaviť, súhlasiť so zrušením priestupkovej imunity, ale nespravíte to preto, lebo nikto s vami nerokoval, a teda že dali ste jasný odkaz, i keď len cez médiá. Pri množstve vašich tlačoviek ja som napríklad tento nezachytil, ja si len pamätám, že mali ste problém s tými sudcami. Teraz ste navrhli zákon, ktorý je, na ktorý potrebujete ústavnú väčšinu, a teda nie 76, ale 90 hlasov.

    A ja by som sa vás chcel opýtať, prečo ste s nikým nerokovali, prečo ste neoslovili aspoň dvoch-troch ľudí alebo nevyzvali na stretnutie a že sme sa mohli o tom vopred pobaviť. Napríklad prečo ste išli hneď sem do parlamentu, keď vy sám nám presne takéto konanie vyčítate a myslím si, ale teda, že v menšom rozsahu sme tento hriech spáchali my.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maďarič, viem, pevne som presvedčený, že poznáte Ústavu Slovenskej republiky, len si myslím, že občas zapôsobí ako vaša selektívna pamäť alebo selektívne zabúdanie vtedy, keď hovoríte o tom, alebo dáte otázku, v čom sú dotknutí občania menšín alebo maďarskej menšiny. V tom sú dotknutí, že znova sa nepoužíva rovnaký meter. Kým kolektívne práva slovenského národa, o ktorom hovorí preambula slovenskej ústavy, že sú štátotvorným národom, ostávajú nedotknutými, práva osôb alebo občanov Slovenskej republiky, ktorí nepatria do slovenského národa, sa im práva zužujú, v tom. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec Somogyi, v právach sú si všetci občania Slovenskej republiky rovní. Všetci. Či sú takej alebo onakej národnosti, či sú Slováci alebo Maďari a na tom nemení nič ani táto novelizácia a je to tak stále.

    Pán poslanec Sulík, pán predseda Sulík, vy ste vo svojej faktickej povedali, že vy vlastne ste ani nezachytili našu tlačovú konferenciu, kde sme postavili určité podmienky vo vzťahu k zrušeniu priestupkovej imunity. No a ak nemáte vedomosť o týchto verejných vystúpeniach, ako môžte mať vedomosť o tom, s kým som ja v kuloároch rokoval alebo nerokoval? A ja vám môžem povedať, že ja som oslovil v kuloároch viacerých predstaviteľov koalície na túto dnešnú predkladanú tému a, žiaľ, som sa stretol, poviem to diplomaticky, s mlčaním. Nenašiel som odozvu.

    Vysvetľujem si to tak, že tie argumenty pre odmietnutie vecné veľmi nie sú, ale nakoniec niečo prezradil vo svojej faktickej poznámke aj pán poslanec Droba, keď povedal, že on za to nebude hlasovať, lebo tak sa koalícia dohodla. Ale nakoniec si myslím, že toto nie je merito veci. Ja som nakoniec vo svojom vystúpení nerozvíjal tému podpory tohto návrhu ústavy, ale som reagoval na to, že sa tu niekto snaží tomuto plénu a slovenskej verejnosti vtlačiť názor, že týmto my nejakým spôsobom poškodzujeme menšiny. Na to som reagoval.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, ja by som rád krátko zareagoval na rozpravu, ktorá sa tu rozbehla k tomuto legislatívnemu návrhu, a pár slov by som rád aj na vysvetlenie k motivácii, prečo považujeme za dôležité prijať takúto novelu ústavy. Ja musím povedať, že v prvom rade chcem odmietnuť, že by tak, ako sme boli pred chvíľou obvinení, že by toto bolo prejavom akéhosi komplexu menejcennosti alebo zakomplexovanosti našej politiky či slovenského národa, a musím povedať, že práve naopak. Ak by súčasná slovenská vláda bola schopná postaviť sa k problému, ktorý tu reálne existuje a ktorý ako pani poslankyňa povedala, je skutočne reálny a bol vyvolaný politikou súčasnej maďarskej vlády, postavila tak, aby to bolo stanovisko hodné nezakomplexovaného a sebavedomého slovenského národa a nezakomplexovanej a predovšetkým nezakomplexovanej a sebavedomej vlády, tak by sme nemuseli my ako opozičná strana prichádzať s vlastnými návrhmi legislatívnych riešení.

    Naopak. Musím povedať, že to, čo tu predviedol aj minulý týždeň pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, bolo práve obrazom zakomplexovanosti a silného pocitu menejcennosti, s akým súčasná slovenská vláda pôsobí, a to nielen vo vzťahu dovnútra voči slovenským občanom, ale aj vo vzťahu k zahraničiu. Musím povedať, že sa, samozrejme, ani nečudujem, ale faktom zostáva a je to charakteristické, že je to práve SDKÚ, ktoré predovšetkým v zahraničnopolitických otázkach vystupuje v hlbokom predklone, a to platí aj o tejto otázke, nezabúdajúc na fakt, že podpredsedom európskej politickej strany, ktorej je SDKÚ členom, je súčasný maďarský premiér.

    Odmietam takisto aj obvinenie, že týmito návrhmi sa usilujeme zakryť alebo zabudnúť na to, čo všetko sme za štyri roky urobili. Naopak, my sa usilujeme v konfrontácii s tým, čo robíte vy, neustále upozorňovať verejnosť na to, ako vyzerala politika našej vlády a ako vyzerá politika súčasnej. Napokon, ani sa do nedá, aj keby sme veľmi chceli ujsť pred tým, ako naša vláda pôsobila a čo naša vláda robila pre ľudí, pretože vy nám to neustále pripomínate. Dokonca namiesto toho, aby ste riešili reálne problémy nielen slovenskej politiky, ale predovšetkým slovenských občanov, aby ste sa sústredili na riešenie reálnych problémov slovenskej ekonomiky, sociálnych problémov na Slovensku a podobne, namiesto toho nerobíte nič iné, len neustále sa vraciate do minulosti a neustále nám pripomínate a vyťahujete, samozrejme, selektívne to, čo sme robili my.

    A napokon chcem odmietnuť naozaj veľmi úprimne a veľmi dôrazne aj tvrdenia, že sme pripravili legislatívu, ktorá sa má mstiť alebo ktorá je zameraná proti príslušníkom národnostných menšín. Prvým faktom je to, čo pred chvíľou spomenul pán poslanec Maďarič. Prijatím takejto novely ústavy nebudú dotknuté žiadne, nazvime to, menšinové práva, áno, žiadne menšinové práva žiadneho z príslušníkov národnostných menšín na Slovensku. Opakujem. Nebudeme sa dotýkať práv žiadneho občana Slovenskej republiky, ktorý je príslušníkom národnostných menšín, oproti tým právam, ktoré má dnes prijaté našimi zákonmi aj Ústavou Slovenskej republiky.

    Takže po prvé. Toto nech je jasným dôkazom, že toto nie je zamerané voči žiadnej z menšín. Ale, pán poslanec Somogyi, my ideme ešte ďalej. Cieľom tohto návrhu zákona je práve to, aby sa národnostné menšiny, a to ktorákoľvek, hoci, samozrejme, v kontexte s tým, čo sa deje v Maďarsku, máme na mysli predovšetkým maďarskú, nemohli stať rukojemníkmi nejakej veľkomocenskej revizionistickej politiky tak, ako to dnes reálne hrozí z Maďarska. Nie my chceme alebo my sa usilujeme robiť, alebo zneužívať maďarskú národnostnú menšinu či iné menšiny na Slovensku žijúce ako rukojemníkov. Naopak, vidíme, že v súčasnosti predovšetkým maďarská vládna politika sa usiluje urobiť z Maďarov žijúcich na Slovensku rukojemníkov svojich veľmocenských ambícií, svojej revizionistickej politiky a tomu sa usilujeme zabrániť. Tomu, aby sa občania Slovenskej republiky nemohli stať rukojemníkmi v akejsi politickej, možno geopolitickej hre nebezpečných ľudí, ktorí sa dostali k moci v Maďarsku. A to je aj moja odpoveď na to, prečo vlastne treba prijať takúto novelu ústavy a prečo s touto novelou ústavy prichádzame.

    Musím upozorniť, že naším cieľom je chrániť Slovensko, Slovenskú republiku bez toho, aby sa to negatívne dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to negatívne dotklo ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, lebo toto je našou povinnosťou: chrániť Slovenskú republiku, chrániť jej občanov.

    Preto mi dovoľte, aby som vám pripomenul, v akej situácii, v akej politickej situácii navrhujeme takúto novelu ústavy. Vládny poslanec pán Németh v maďarskom parlamente vyhlásil už vlani, že cieľom legislatívy, ktorú vláda pripravovala a ktorá vyvrcholila práve prijatím základného zákona Maďarska, keďže pojmy ústava a Maďarská republika už vlastne v Maďarsku neexistujú, je, aby mohol vzniknúť celomaďarský inštitút, čiže maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.

    Áno, poslanci vládnej strany FIDESZ od jesene vystupovali, alebo od leta krátko po tom, čo sa dostali k moci, vystupovali tak, aby, budem citovať ďalšieho poslanca maďarského parlamentu, aby bolo možné v podstate pripojiť späť odtrhnuté časti národa, ktoré sa tak stávajú súčasťou národa. Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto hľadiska a v takejto geopolitickej a politickej situácii, v situácii, ktorá sa priamo dotýka občanov Slovenskej republiky, sme pripravili, moji kolegovia predkladajú návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Aby nám bolo jasné, pred čím vlastne musíme chrániť Slovenskú republiku a občanov Slovenskej republiky, dovolím si ešte pripomenúť jedno vystúpenie, poslanca v tomto prípade za Jobbik Tamása Gaudiho-Nagya, ktorý ale ukončil svoje vystúpenie za veľkého potlesku predovšetkým vládnych poslancov zo strany FIDESZ. Pán Tamás Gaudi-Nagy v maďarskom parlamente povedal: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a to vôbec nie je hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať. Veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedenských arbitráží boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území." Koniec citátu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto sú šokujúce slová poslanca maďarského parlamentu a pravdepodobne ešte šokujúcejším faktom je, že tieto slová ocenili jednotným potleskom nielen poslanci za extrémistický Jobbik, ale aj vládny FIDESZ.

  • Prepáčte mi, pán poslanec, ako dlho odhadujete ešte vaše vystúpenie? V prípade, že dlhšie ako tri, štyri minúty...

  • Dobre. Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.33 hod. a potom budeme hlasovať o troch bodoch, a to konkrétne tlač 361, 362 a 360.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 361.

    Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Róberta Madeja, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý som predniesol ja, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predmetný návrh zákona bude vrátený na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 67 za, 66 proti, 10 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pokračujte, prosím.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 71 za, 9 proti, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pokračujeme. Ďakujem pekne.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím kľud! Páni poslanci, poprosím vás o ticho v miestnosti! Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov, tlač 362.

    Spravodajkyňou je členka výboru pre financie, rozpočet poslankyňa Zuzana Aštaryová. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 76 za, 4 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 29. apríla prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 78 za, 69 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 360.

    Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, poslankyňu Janu Dubovcovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o kľud v miestnosti, páni poslanci! Páni poslanci, poprosím o kľud v miestnosti! Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz. Hlasujeme o zrušení priestupkovej imunity a o tom, že tento zákon posunieme do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 62 proti, 5 sa zdržali.

  • Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie všetkým Výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitostí, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, aby za gestorský výbor Národná rada určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 81 za, 48 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pokračujeme schôdzou o 14.00 hodine. Procedurálne návrhy nie sú. Ďakujem pekne, pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.32 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 363.

    Prosím teraz pána poslanca Maďariča, ktorý už medzitým zaujal miesto, a rovnako aj pána Procházku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz dávam slovo, aby pán poslanec Ondruš, ktorý prerušil svoje vystúpenie v rozprave pred hlasovaním o pol dvanástej, aby ho v tejto chvíli dokončil. Pripravia sa do rozpravy páni poslanci Podmanický a Číž.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda parlamentu. Kolegyne, kolegovia, ja teda dokončím to svoje vystúpenie a dokončím ho už iba pár slovami, aby som vysvetlil, alebo dovysvetlil teda prečo považujeme za dôležité prijať takúto novelu ústavy.

    Ja som teda už citoval pána poslanca Tamása Gaudiho-Nagya z maďarského parlamentu, ktorý úplne otvorene povedal, že Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedenských arbitráží boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva, a teda hovoril o tom, že výsledkom vtedajšej maďarskej revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území.

    Ale aký má vlastne tento historický exkurz, lebo to, čo poslanec za Jobbik hovoril, je v podstate svojím spôsobom historický exkurz, aký má tento historický exkurz, ale vlastne vzťah na to, čo sleduje súčasná maďarská politika. V maďarskom parlamente vlani v lete zazneli aj tieto slová: "Je preto nevyhnutné, aby sme prijali také právne opatrenia, aby krajania na odtrhnutých územiach mali právo na sebaurčenie na najvyššej úrovni." A teraz, prosím, kľúčová veta: "Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia." Túto vetu ešte raz: "Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia."

    Tým len chcem teda zdôrazniť, že skutočne tu ide o to, že my musíme reagovať na otvorené úsilie súčasnej maďarskej politiky, aby národní bratia, čiže Maďari, žili v rámci jedného štátu. Opakujem, nehovorím, že toto je doktrína príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku, ale toto je oficiálna politická doktrína súčasnej maďarskej vlády.

    A práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sme my prijali také legislatívne opatrenia, ktoré, ako som to povedal predpoludním, ktoré zabránia tomu, aby sa maďarská národnostná menšina stala rukojemníkom vo veľmocenskej revizionistickej politike súčasnej maďarskej vlády.

    Takže, vážené kolegyne a kolegovia, celkom na záver, je nevyhnutné prijať takúto novelu zákona, aby sme zabezpečili všetkým občanom Slovenskej republiky, a to aj príslušníkom národnostných menšín, pokojný život v Slovenskej republike. Aby sme nikomu nedovolili, aby z našich národnostných menšín robil rukojemníkov vo svojej veľmocenskej a revizionistickej politike, čo je celkom reálna a nová hrozba, ktorá tu jednoducho doteraz neexistovala, a my sme povinní na túto hrozbu reagovať.

    Som presvedčený o tom, že predmetný návrh ústavy vychádza plne z národných záujmov a predovšetkým štátnych záujmov Slovenskej republiky. A práve preto vás chcem požiadať, aby ste tento návrh novely ústavného zákona všetci podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásil pán poslanec Dušan Bublavý ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som poďakovať pánovi kolegovi Ondrušovi, že sa snažil aj výstižne povedať, prečo je potrebné, aby sa táto novela zákona, aby sa prijala. Možno, že sa to niekomu zdá, že sa stále rozpráva kolom dokola a citujú sa určité články z novín. Hovorí sa, čo povedal premiér Orbán alebo podpredseda Maďarskej republiky, ale skutočne je potrebné, aby si to uvedomila aj vládna koalícia, že novelizácia zákona, ktorá je navrhnutá od kolegov poslancov z opozície, je potrebné, aby sa prijala, lebo jednoducho výstižne jednou vetou je tam povedané, že je potrebné, aby princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám, aby tam bolo napísané zreteľne, lebo skutočne nás ohrozuje ústava, ktorá je schválená v Maďarsku, tým, že vyzýva svojich občanov, alebo teda svoje národnostné menšiny, ktoré sú v štátoch v okolí tak, ako sú u nás na Slovensku, aby boli kolektívne práva a vytvorené kolektívne samosprávy. Je to naozaj nebezpečné, tak poprosím aj vládnu koalíciu, aby podporila túto novelu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ján Podmanický, ktorého nevidím v sále. Prepadá mu poradie. Ďalším prihláseným je pán poslanec Miroslav Číž. Ani ten nie je prítomný. A pretože ani v ďalšom kole ich tu nevidím, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči. Čiže v záverečnom slove už nie je možné na toto potom reagovať faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, to určite je vážna vec a nemala by to byť vec každodenná, mala by byť dostatočne zdôvodnená.

    Ja sa domnievam, že sú dôvody, vážne dôvody na to, aby sme o navrhovanej novelizácii ústavy diskutovali a seriózne o tom rozmýšľali. Súčasne, ak je takáto situácia, myslím si, že nie je celkom patričné považovať, ak som to dobre zrátal, dvojhodinovú diskusiu na túto tému za nejakú neprimeranú. Ja si myslím, že to je priestor dostatočný, nie nejaký prehnaný. Možno ma trochu mrzí, že sa niektoré politické strany k tomu aspoň v stručnosti nevyjadrili.

    V tomto zmysle najmä by som chcel v tej rozprave oceniť aj rozsiahly, ale aj veľmi fundovaný prejav, vystúpenie pána poslanca Madeja. Možno, že bol pre laické uši až príliš náročný, ale ten, kto sa v tejto problematike vyzná, určite ho vie oceniť. A napríklad aj zviesť určitú odbornú polemiku, ale bolo to veľmi dobré, kvalifikované vystúpenie, ktoré doplnilo moje odôvodnenie.

    Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej ochrane základných práv a slobôd by sme odstránili podľa môjho názorua právny nedostatok zo systému ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike a súbežne by sme vzniesli pozitívny, preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom. Takto treba chápať slovo preventívny a prevencia, pán poslanec Somogyi, nie prevencia proti menšine, ale prevencia proti zámeru maďarskej ústavy podporovať uplatňovanie kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí a kolektívnych samospráv. Opätovne to hovorím, aby bolo jasno a aby niekto náhodou nešíril ako nejakú chytľavú rétoriku to, že my robíme nejakú prevenciu proti našim menšinám. Keďže je to reakcia a priznali sme to a priznal som to aj ja, že je to reakcia na maďarskú ústavu, tak nepochybne sa aj často v týchto vystúpeniach slovo maďarská ústava zjavilo, čo ste tiež svojím spôsobom, pán poslanec, namietali, ako by to bolo niečo nenormálne, neprimerané, ale my reagujeme na maďarskú ústavu. Takže ju tam aj zmieňujeme.

    Znovu chcem aj zopakovať to, že pre nás, že to nerobíme, túto novelu, z hľadiska zamerania sa na naše menšiny. A už vôbec si nemyslím, že by sa dalo vyvodiť z našich vystúpení a z tohto návrhu, že menšiny sú pre nás nejakým inventárom alebo bacilom. Aj tuto chcem znovu zopakovať a odvolať sa na to, čo som povedal aj vo svojom prvom vystúpení, aj v druhom vystúpení a čo povedal aj poslanec Madej, že táto navrhovaná úprava žiadnym spôsobom sa nedotýka práv osôb patriacich k národnostným menšinám žijúcim v Slovenskej republike.

    Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vnášať, vznášať požiadavky na kolektívne práva pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takým štátom, samozrejme, patrí aj naša Slovenská republika. Ak je teda čo len teoreticky možné, že nová ústava Maďarska môže viesť k nedorozumeniam a susedským konfliktom, potom navrhnutá zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno a vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní súčasnej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd, pretože, a to si uvedomme, už to tu raz spomenul pán poslanec Madej, za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách je vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku alebo jej predstaviteľmi, aby som teda bol presnejší, to znamená uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez porušenia Ústavy Slovenskej republiky. To je veľmi dôležité a myslím si, že tí ľudia, ktorí sa ústavným právom zaoberajú, rozumejú teraz, čo som povedal.

    V rozprave, resp. vo faktickej poznámke pána poslanca Drobu sa objavil aj argument, že táto novelizácia by bola prejavom akejsi slabosti a malosti, teda že by to bolo malosťou reagovať vôbec nejakou legislatívnou aktivitou na maďarskú ústavu. Tomu, priznám sa, celkom nerozumiem. Všetci sme maďarskou ústavou znepokojení. Zaznievalo to tu minulý týždeň. Všetci hovoríme o jej čudnom duchu a rizikách, ktoré sa dotýkajú aj nás. No zrazu sa zdráhame odpovedať na tieto riziká, ako by ochrana našich záujmov mala byť našou hanbou, našou malosťou. Chrániť seba, poistiť sa proti rizikám, to predsa nie je hanba, ani prejav slabosti. Hanbou a slabosťou nie je ani podporiť návrh opozičných poslancov, ak by toto mal byť skrytý dôvod koalície na jeho odmietnutie. Naopak, bol by to znak vyspelosti nášho parlamentu.

    Preto nemôžem celkom ani prijať prvú výhradu pána spravodajcu Procházku o tom, že tu nebol pokus o získanie podpory ako tú podstatnú. Už som aj naznačil, že v kuloároch som sa snažil získať určitý aspoň náznak súhlasu ochoty sa o tomto baviť. Priznám sa, z tých odpovedí mi nebolo celkom jasné, či tam tá vôľa je, alebo nie je. Ale o to viac, o to viac si cením, že pán poslanec Procházka vyjadril to, že on podporí postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. Je to cennejšie o to viac, že je nielen poslancom koaličným a mohol by sa aj z takéhoto zorného uhla dívať na návrh opozičného poslanca, ale že je aj rešpektovaným odborníkom na ústavné právo, a preto ak sa on vyjadril, že najmä ten druhý bod alebo ten druhý bod nášho návrhu by mohol mať svoj význam a mohol by ústavu právne skrášliť, považujem to za akési odobrenie a zmysluplnosť tohto nášho návrhu. A už som mu aj povedal, že ma aj celkom tak potešilo, že keď rozpráva o zložitých právnych problémoch naozaj odborník, tak niekedy dokonca tie vyjadrenia nemusia byť nudné a únavné, ale sú aj duchaplné a poetické. Právne skrášlenie ústavy, to sa mi naozaj páči, ale samozrejme, že on za tým vníma celú širokú škálu rôznych dôsledkov a významov.

    Takže ďakujem za ten postoj a vnímam ho, že je konzistentný napríklad aj s tým, že práve pán spravodajca ako jedna z výnimiek zabránil tomu, aby bol zmenený zákon o štátnom občianstve v tom zmysle, že by sa ustúpilo maďarskej strane a bola by odstránená z nášho právneho poriadku tá bariéra, ktorú dnes vytvára voči masovému náboru našich občanov v tom, aby žiadali a získali maďarské občianstvo.

    V danej situácii a z vyššie uvedených dôvodov sa mi zdá byť novelizácia Ústavy Slovenskej republiky primeraným prostriedkom zabezpečenia našich štátnych záujmov a zodpovednou reakciou na riziká maďarskej ústavy, ktoré presahujú hranice Maďarska. Táto novelizácia by nielen odstránila pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd v našom právnom poriadku, ale by aj definovala princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tým by bola v budúcnosti vylúčená vymožiteľnosť kolektívnych menšinových práv v Slovenskej republike a zúžil by sa priestor pre jej politickú destabilizáciu z dôvodu autonomistických a revizionistických tendencií. A nezatvárajme si oči pred tým, že tak, ako existuje silná podpora takýchto tendencií v Maďarskej republike, existuje tu aj určitá skupina ľudí, ktorí veľmi dobre počúvajú na takéto vízie a takúto podporu. Netvrdím, že sedia tu v tomto parlamente, ale tu sa bavíme o celom priestore Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s plnou vážnosťou hovorím, že len krátkozraký politik môže za tohto stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za vypočutie, tým, ktorí ste počúvali, ktorých to tak úplne neotravovalo, ktorí snáď vnútri naozaj cítia, že sa bavíme o dôležitej veci, a prosím vás o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Spýtam sa teraz spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o sedemnástej.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Zajaca, Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako tlač č. 364 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 356.

    Dávam teraz slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a je to novela zákona, ktorý bol schválený v roku 2007 a bol schválený v snahe naplniť zámer predchádzajúcej vlády a predovšetkým jej premiéra Roberta Fica dostavať do roku 2010 diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami.

    Tí z vás, ktorí chodia medzi Bratislavou a Košicami, vedia, že diaľnica dostavaná nie je. Napriek tomu slovenský parlament v roku 2007 prijal zákon, ktorý brutálnym spôsobom zasiahol do vlastníckych práv slovenských občanov a umožnil, nie že vyvlastňovať pozemky v záujme stavby diaľnic, nie že urýchlene vyvlastňovať pozemky v záujme stavby diaľnic, ale stavať na nevyvlastnených, na cudzích pozemkoch. Skutočnosť, že takáto právna úprava je v rozpore s ústavou, bola vo veľkej časti spoločnosti vrátane celej opozície zrejmá už dávno, preto prišla skupina opozičných poslancov s podnetom na Ústavný súd. Ústavný súd si však v tomto prípade dával mimoriadne načas a neodložil, alebo teda nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení zákona a o jeho súlade alebo nesúlade s ústavou rozhodol až v januári 2011. Podotýkam, že doteraz nebol nález zverejnený. Myslím, že načas si však s týmto zákonom alebo s jeho novelou dáva aj tento parlament.

    Po júnových minuloročných voľbách obsadili väčšinu miest v tomto parlamente členovia strán, ktoré aj pred voľbami tento zákon kritizovali, ktoré iniciovali podnet na Ústavný súd a ktoré ho považovali za protiústavný. Napriek tomu až dodnes sme ten návrh alebo ten zákon nechali v nezmenenej podobe, nechali sme ho existovať napriek tomu, že sme boli presvedčení, že je protiústavný. To, že je protiústavný, tak v tom nám dal za pravdu aj Ústavný súd a jediná výhoda toho, že sme čakali, je, že Ústavný súd ako jediný orgán, ktorý môže konštatovať, či zákon je, alebo nie je protiústavný, tak urobil, že to neostalo v polohe: my si myslíme, že je to protiústavné, vy si myslíte, že to nie je protiústavné. Rozhodol Ústavný súd, je to protiústavné, a tým pádom už nie je na čo čakať.

    Predkladaný návrh novely reaguje jednak na rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci, aj keď ešte nepoznáme presné znenie nálezu, ale vieme, pri ktorých ustanoveniach zákona konštatoval Ústavný súd nesúlad s ústavou. Tieto ustanovenia navrhujeme vypustiť zo zákona, rovnako navrhujeme vypustiť aj súvisiace ustanovenia, ktoré s nimi priamo súvisia, ale obsahom návrhu zákona je aj ďalšia úprava predmetného zákona v snahe zlepšiť postavenie občanov, ktorí sú vlastníkmi pozemkov, či už pod budúcimi diaľnicami, alebo v ich bezprostrednej blízkosti, pretože tento zákon nemá iba protiústavné ustanovenia, ale má aj ustanovenia, ktoré výrazne zasahujú do práv účastníkov konania, obmedzujú mieru informovanosti, obmedzujú možnosti uplatnenia ich práv v porovnaní s inými účastníkmi konania v iných územných alebo stavebných konaniach.

    Návrh bol pripravený tak, že sme ho predložili aj na minulú schôdzu Národnej rady, ale teda vzhľadom na výhrady zo strany ministerstva dopravy sme návrh stiahli a rokovali sme o ňom s ministerstvom dopravy a návrh je prepracovaný, vo viacerých ustanoveniach je zmenený, nie je zmenená jeho podstata, nie je zmenená jeho filozofia, návrh má za cieľ zvýšiť informovanosť občanov, čo sa, myslím, stane ešte výraznejšie snáď ako v tom pôvodnom návrhu, a návrh rieši aj kompenzáciu vlastníkov pozemkov, ktorí boli zasiahnutí doterajšou alebo doteraz platnou protiústavnou úpravou.

    S ministerstvom dopravy ostali otvorené ešte dva body, o ktorých sa dá hovoriť, a myslím si, že buď si ich vysvetlíme, alebo v rámci druhého čítania nájdeme takú zmenu, aby to bolo prijateľné pre väčšinu. Nie som si istý, že ten návrh je dostatočný, systémovým riešením by pravdepodobne bolo úplne tento zákon zrušiť a potrebné veci riešiť v rámci stavebného zákona, pretože stavebný zákon by mal byť taký, aby nezasahoval do vlastníckych práv, rešpektoval práva všetkých účastníkov konania, ale zároveň aby nebrzdil zbytočne ani odôvodnené žiadne stavby. Predpokladám, že ak sa bude novelizovať stavebný zákon, alebo prijímať teda nový stavebný zákon, že pôjdeme týmto smerom, ten zákon, ktorý ideme dnes novelizovať, zrušíme a budeme to všetko riešiť v rámci stavebného zákona. Kým však k tomu dospejeme, je potrebné, aby sme z právneho poriadku Slovenskej republiky odstránili ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou a ktoré obmedzujú občanov ako účastníkov konania pri stavbách diaľnic v mene cieľa, ktorý sa aj tak nepodarilo zrealizovať.

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu poslaneckého návrhu novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Zajaca, Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, je to tlač 364.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem tiež, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Účel zákona je zrejmý z jeho znenia. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, tiež o súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako i ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež táto dôvodová správa obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona a konštatujem tiež, že návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 356 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona písomnou formou, a tak sa pýtam, kto sa hlási ústne? Evidujem jedinú prihlášku a to je pána poslanca Igora Chomu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Igor Choma, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko zmienil alebo povedal svoj názor na to, čo bolo povedané tu. Myslím si, že všetci dobre vieme, aká je dnes situácia vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, a musím opäť skonštatovať, že výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je takmer úplne zastavená. Úplne.

    O význame diaľnic ako takých, dámy a páni, sme už v tomto parlamente povedali dosť. Všetci poslanci, myslím si, že chápu, o čom sú diaľnice a rýchlostné cesty, a myslím si, že veľmi dobre chápu aj ich nesmierne dôležitý význam pre makroekonomiku Slovenska, pre bezpečnosť na cestách, pre presun tovarov, služieb, pre služby občanom a tak ďalej a tak ďalej. Rozumiem, o čom tu hovoríte. A ja chápem a nijakým spôsobom nejdem komentovať výrok Ústavného súdu, ktorý rozhodol tak, ako rozhodol. Ale v takom prípade, pokiaľ teraz chcete do zákona, alebo zo zákona vytiahnuť tie veci, ktoré sú akoby teda protiústavné, bolo by korektné z vašej strany, keby ste zastavili všetky konania, ktoré sa konajú na základe tohto zákona, všetky stavebné povolenia, všetky územné rozhodnutia, dve stavby, ktoré ste teraz otvorili v tomto období už po podaní na Ústavný súd alebo po rozhodnutí Ústavného súdu. Takže z tohto pohľadu by som považoval za korektné a normálne a rešpektujúce rozhodnutie Ústavného súdu, ak - ešte raz opakujem - zastavíte alebo zrušíte všetky územné rozhodnutia a stavebné rozhodnutia, stavebné povolenia, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Toto by som považoval, dámy a páni, v tomto prípade z vašej strany za korektné.

    Myslím si, že vás to nebude nijakým spôsobom trápiť, že zastavíte a znovu obnovíte všetky konania, ktoré sa rozbehnú a budú trvať 2, 3, 4 roky, pretože to, čo robíte s diaľnicami, naozaj len potvrdzuje to, že nebudete mať s tým žiadny problém.

    Mrzí ma, že naozaj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa absolútne zastavila, navyše neponúkli ste žiadne náhradné riešenie. Nič. Povedali ste, že PPP projekty nie, povedali ste, že eurofondy áno, ale stav je dnes ku dnešnému dňu taký, že sa naozaj nerobí nič. Poslanecký prieskum, ktorý prebehol v minulom týždni na ministerstve dopravy, potvrdil nielen moje obavy o to, že fondy nebudú môcť byť dočerpané, teda fondy, ktoré sa týkajú predovšetkým prioritnej osi 2 a 5 z Operačného programu Doprava, ktoré sa týkajú diaľnic a rýchlostných ciest predovšetkým, ale potvrdili sa aj obavy Európskej komisie, potvrdili sa obavy poradcu Jaspers, ktorý je poradcom Európskej komisie, ktorý svoje obavy jasne a zreteľne vyjadril i na poslednom monitorovacom výbore, ktorý bol pred dvoma týždňami v Tatrách.

    Dámy a páni, prieskum na ministerstve dopravy potvrdil, že ministerstvo nemá pripravené ani len zásobník projektov. Nehovoriac o tom, že zásobník, ak už bude mať zásobník projektov pripravený, nemá pripravenú ani jedinú novú žiadosť. Nemá podanú jedinú novú žiadosť v Európskej komisii o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov. A je polovica roku 2011.

    Dámy a páni, my sme v roku 2009 mali pripravený veľmi podrobný scenár s absolútne korektným čerpaním týchto fondov so spracovaním žiadosti s cash flowom tak, ako mali byť fondy čerpané, aby sme ich vedeli stihnúť vyčerpať do polovice roku 2015. Keďže prešiel rok a neudialo sa nič, naopak, pozrušovali sa tendre, bolo povedané, že budeme realokovať zdroje, že budeme premiestňovať jednu stavbu z jedného balíka do druhého balíka, že budeme naozaj využívať len zdroje Európskej únie, potvrdilo sa, že nič takéto sa nedeje, aj z pohľadu Slovenskej republiky prídeme naozaj veľmi skrátka.

    Takže, dámy a páni, ešte len úplne na záver, aj pri zákone, ktorý bol schválený minulou vládou a ktorý veľmi výrazne pomohol výstavbe diaľnic na Slovensku, musím povedať, že zhruba pol percenta ľudí sa mohlo dotknúť akýsi pocit vyvlastnenia ešte teda pri vydaní stavebného povolenia, nie pri kolaudácii. Chcem ale zdôrazniť, že oproti pol percentu ľudí, z ktorých väčšinu tvorili špekulanti, to tiež treba povedať, pretože osobné skúsenosti naozaj s tým mám, z toho 99,5 % ľudí, ktorí s radosťou vítali vykupovanie pozemkov pod diaľnicami, pretože sa konečne dostali k nejakej korune, ktorú by bez diaľnic nikdy, nikdy nedostali.

    Takže veľmi ma mrzí, že sa niečo takéto udialo, ešte raz zopakujem, že akceptujem absolútne rozhodnutie Ústavného súdu, nedá sa nič robiť, ale apelujem na vás, aby ste, ak teda tento zákon bol protiústavný, stiahli všetky konania a obnovili všetky konania podľa nového a čistého zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Chomu sa prihlásili páni poslanci Blanár, Dostál, Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Choma, ako k tej podstate, ktorú ste povedali, nemôžem absolútne nič namietať a podporujem to a rovnako chcem aj na úvod povedať, že ctím si nález Ústavného súdu.

    Ale chcem dodať, že zarážajúce na tom všetkom, čo sa dnes odohráva v Národnej rade pri predkladaní tohto zákona, je to, že to predkladá skupina poslancov. Toto mala predsa predkladať vláda Slovenskej republiky. A predovšetkým minister dopravy, ktorý mal ukázať, že jednoducho má nejakú predstavu, ako bude pokračovať vo výstavbe diaľnic.

    To, že máme náš právny systém taký, že Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou a že napríklad vo Francúzsku sa takýto zákon dnes úplne bežne používa, je fakt aj len na vláde, aby ukázal, akým spôsobom chce pohnúť výstavbu diaľnic dopredu, pretože majetkoprávne vysporiadania sú tie najdôležitejšie. A ešte raz podčiarkujem a dodávam, som za to a myslím si, že okolo toho bolo veľa rečí, aby každý občan, ktorého sa to dotkne, bol vysporiadaný v zmysle ústavy, aby to bolo všetko v poriadku.

    Ale mňa zaráža, že dnes to predkladá skupina poslancov za MOST - HÍD, ktorí chcú takýmto spôsobom niečo diktovať ministerstvu, ktoré podporujú v rámci koalície. Ministerstvo malo byť tu prvé a minister, ktorý mal povedať, o čo ide.

    A možno k tej právnej záležitosti predkladateľovi pánovi Dostálovi chcem ešte dodať, ak Ústavný súd vyriekne nejaký nález, tak hneď je ten, keď sa to publikuje, tento článok neúčinný v zákone a po pol roku prestáva byť platný. Čiže aj bez toho, že by ste to predložili, to tak funguje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondrej Dostál ako navrhovateľ bude reagovať vo faktickej.

  • Pán poslanec Choma, povedali ste, že všetci poslanci chápu, o čom sú diaľnice a rýchlostné cesty. Určite áno, všetci poslanci to chápu. Zjavne však nie všetci poslanci chápu to, čo je to vlastnícke právo a čo to znamená rešpektovať vlastnícke právo. Keby to chápali, tak by nikdy parlament neschválil takýto zákon. Tie stavebné povolenia, ktoré doteraz boli vydané alebo sú vydávané na základe stále platného a účinného zákona, nie sú v rozpore so zákonom. Sú v súlade so zákonom, ktorý je protiústavný, ale keďže nevyšiel nález Ústavného súdu doteraz v Zbierke zákonov, tak ešte stále je súčasťou nášho právneho poriadku a dokonca je účinný.

    Ja som presvedčený, že aj za tejto vlády sa budú stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie, ale nemalo by sa to robiť tak, že sa bude stavať na cudzom. Nemalo by sa to robiť tak, že budeme hádzať občanom polená pod nohy a budeme im sťažovať to, aby mohli účinne hájiť svoje práva, obhajovať svoje záujmy a správať sa ako v iných územných konaniach a v iných stavebných konaniach. To nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.

    Ďakujem.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Tomáš Galbavý, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pánovi poslancovi Chomovi by som len v krátkosti povedal pár viet. Pán poslanec, veľmi ste ma prekvapili. Nebudem osobný, ale vaše vystúpenie ste využili ako priestor kritizovať vládu za to, že nekompetentne postupuje vo výstavbe diaľnic. Dobre, ste opozičný politik, na to máte právo. Ale čo ma viac prekvapilo, je neuveriteľné, vy ste nazvali pol percenta ľudí, ktorí prišli o svoj majetok proti svojej vôli a v rozpore s ústavou, za špekulantov. Očakával som skôr, že už po výroku Ústavného súdu sa postavíte a poviete, prepáčte, vážení spoluobčania, postupovali sme podľa zákona, stalo sa a mám pocit, že sa vám musím ospravedlniť. Vy ste jednoducho povýšili verejný záujem, povedali ste si, že väčšia skupina ľudí v tejto spoločnosti potrebuje diaľnice a sú veľmi dôležité. Rovnako si to myslíme, ale tu ide o tak citlivú vec. Ste poslanec, ústavný činiteľ, vždy si musíte vážiť, aj keby jeden jediný občan v tejto krajine mal poškodené svoje ústavné práva, nikdy nehovorte o tom, že to poškodenie nepovažujete za dôležité a dôležitejšie je tu niečo iné, ako je výstavba diaľnic. Pokúsim sa na vás apelovať, ospravedlňte sa tým ľuďom, ktorí prišli o tento majetok v súlade so zákonom, ktorý bol prijatý, a ukazuje sa, že je protiústavný a povedzte im aspoň, že prepáčte, namiesto toho, že ste ich nazvali špekulantami.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Choma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ešte raz chcel zdôrazniť jednu vec. Viete, to, čo povedal pán Dostál, teraz je tento platný, i keď je protiústavný, keď vieme, že už Ústavný súd dávno rozhodol, že tento zákon je neplatný. Takže to, čo vám pasuje, to je v poriadku a tam zákon môže platiť. Že, pán Galbavý, aj vám to takisto nevadí. Nevadí, je to v poriadku, že je to protiústavné a že tieto stavebné povolenia sú protiústavné a že ľudia prídu o svoj majetok, to vám nevadí.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? Alebo vadí? Tak čo s tým dačo neurobíte, keď vám to vadí?

    A, pán Dostál, toto nie je predsa riešenie. Však ako prečo si nepriznáte, ak je raz protiústavný, no tak zrušme a urobme to po novom tak, aby ľudia nemali s tým problém.

    A ešte k tomu, čo ste povedali k tým mojim pol percentám. Ja som nepovedal, že pol percenta ľudí boli špekulanti. Povedal som, niektorí z tých ľudí boli špekulanti. A zase vychádza z vás hlboká neznalosť tej problematiky, pretože žiadny z tých ľudí neprišiel o svoj pozemok vyvlastnením neoprávnene. Každému jednému človekovi, každému jednému človekovi bolo zaplatené to, čo malo byť zaplatené. Jediný problém alebo jediný posun je v tom, že zákon alebo že stavebné povolenie mohlo byť vydané...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Páni kolegovia, ste mali možnosť vo faktickej poznámke vyjadriť svoj postoj a náhľad, tak prosím vás, tak sa chovajte ako poslanci.

    Nech sa páči, pokračujte. Vráťte mu, prosím vás, 20 sekúnd.

  • Ďakujem pekne. Chcem už len zdôrazniť nakoniec, dámy a páni, keby ste mali naštudovanú problematiku, pán Galbavý, nikdy nemôžte povedať takýto nezmysel, ako tvrdíte, že ľudia prišli o svoj pozemok. Neprišli, bol vyvlastnený v zmysle zákona, takisto ako bude vyvlastňovaný v zmysle tohto zákona, ktorý bude nový. Bude vyvlastňovaný, pretože inštitút vyvlastnenia je tu vždy a vždy bol. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Choma bol posledný, ktorý sa prihlásil alebo jediný do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Len k pár veciam ešte. Ak ste teda čítali nález Ústavného súdu, tak Ústavný súd nekonštatoval, že by protiústavným bolo vyvlastňovanie. Protiústavné je stavanie na cudzích nevyvlastnených pozemkoch. To je rozdiel. Môžme, samozrejme, diskutovať o tom, čo si myslíme o inštitúte vyvlastňovania, môžeme byť k tomuto inštitútu kritickí, ale samotný inštitút vyvlastňovania nie je v rozpore so slovenskou ústavou. To, čo je v rozpore so slovenskou ústavou, a to, čo konštatoval aj Ústavný súd, je stavanie na cudzích pozemkoch.

    Áno, pán poslanec Blanár, je mi známe, že zverejnením nálezu Ústavného súdu stratia príslušné ustanovenia účinnosť, a ak s tým nič neurobíme, tak o pol roka aj platnosť. Ale tá polročná lehota je tam práve preto, aby parlament mal možnosť reparovať ten protiústavný stav, aby mohol zmeniť zákony. Samozrejme, je to poistka pre prípad, že parlament nebude robiť nič.

    Ja dúfam, že parlament sa v tomto volebnom období nebude správať tak, že ak Ústavný súd konštatuje protiústavnosť nejakého zákona, tak jednoducho počká, kým ten zákon najprv stratí účinnosť a potom aj platnosť. Keď je raz niečo protiústavné, tak by sme sa to mali snažiť zmeniť a v tomto zákone je viacej vecí, ktoré si zaslúžia zmenu, pretože nie všetko, čo je problematické, nie všetko, čo je zlé, nie všetko, čo zasahuje do práv občanov alebo do práv účastníkov konania, musí byť nutne protiústavné. A tak je to aj s týmto zákonom.

    S týmto zákonom prichádza skupina poslancov práve preto, že si myslím, že je najvyšší čas túto tému riešiť a v tejto podobe to ale nie je už izolovane od ministerstva dopravy. Keď si pozriete tú predchádzajúcu verziu zákona a túto verziu zákona, tak je výrazne zmenená a je výrazne zmenená práve pod vplyvom pripomienok, ktoré sme dostali z ministerstva dopravy a aj ďalších podnetov, ktoré prišli z ministerstva dopravy. V tej predchádzajúcej verzii sme napríklad vôbec neriešili otázku kompenzácií občanov, ktorí boli poškodení touto protiústavnou úpravou. V tejto verzii už túto otázku riešime a je to práve na základe podnetov z ministerstva dopravy. Takže nie je pravda, že s tým nechceme nič robiť, nie je pravda, že nám to nevadí, nie je pravda, že to chceme nechať tak.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť na záver? Nech sa páči.

  • Ja by som sa chcel len vyjadriť k tomu prieskumu na ministerstve dopravy a neviem, či som bol na inom prieskume, ma minister a hlavne investičná riaditeľka presvedčila o tom, že majú plán, premyslený plán na prípravu diaľnic, že chceme diaľnice stavať lacnejšie, kvalitnejšie, tak, aby sa tam nerozkrádalo.

    Ja rozumiem tomu, že pán Choma je nervózny, pretože nevyšli tie projekty PPP, predražené, tak ako boli pripravené, a predpokladám, že to je hlavný dôvod ich nervozity. Tento zákon ja podporím do druhého čítania, nevylučujem, že tam budú ešte nejaké drobné korekcie. Keby ste boli splnili svoj sľub, ktorý ste dali vo svojom volebnom programe, že do roku 2010 budú diaľnice dokončené, tak mohlo byť vybielené a dnes sme sa tu nemuseli už o tomto baviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prešujem rokovanie aj o tomto bode programu a postupujeme ďalej v programe. Ide o prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Juraja Blanára a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 365 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 357.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedol. Spravodajcom je pán poslanec Igor Federič, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v mene poslancov, ktorí boli menovaní, predložil novelu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega. Poprosím všetkých, ktorí telefonujú alebo ktorí sa tu bavia o niečom inom, nech opustia miestnosť.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

    Článok I

    Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., a aby to bolo v zmysle rokovacieho poriadku, ešte zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., kde sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 37 ods. 10 sa číslovka „2011“ nahrádza číslovkou „2013“.

    Článok II

    Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

    Dovoľte mi, aby som zdôvodnil, prečo predkladám za skupinu poslancov túto novelu zákona. V zmysle súčasného platného znenia ustanovenia § 37 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné, aby príspevkové organizácie, ktoré sú zriadené vyššími územnými celkami, to znamená, sú nimi aj zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú zdravotnícku starostlivosť podľa osobitného predpisu, musia k 31. decembru 2011 spĺňať kritériá príspevkových organizácií. Porovnateľná povinnosť je pre štát stanovená v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej, ak ide o právne pomery štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, je zriaďovateľ povinný ich zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2011.

    Pokiaľ ide o transformáciu štátnych príspevkových organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, tak zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob a postup transformácie týchto príspevkových organizácií na akciové spoločnosti vo svojej ôsmej časti. Zároveň vo svojom § 102i stanovuje lehotu na transformovanie štátnych organizácií, uvedenú v jeho § 84 ods. 1, do 31. 12. 2011, ktorá korešponduje aj s § 37, o ktorom som hovoril, zákona č. 523/2004 Z. z. v plnom znení s tým, že zároveň pri štátnych organizáciách v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré sú povinné transformovať sa podľa tohto zákona, predlžuje lehotu na transformáciu najneskôr do 30. júna 2012. To znamená pol roka ešte po 1. 1. 2012, tak ako je to ešte pre ostatné štátne príspevkové nemocnice s poliklinikami, a zároveň dáva možnosť v odôvodnených prípadoch tieto lehoty predĺžiť najviac o šesť ďalších kalendárnych mesiacov.

    To znamená, z tohto pohľadu je to vytvorená skupina príspevkových organizácií, ktoré sa môžu transformovať až o rok neskôr. Obdobné ustanovenia týkajúce sa možnosti predĺženia lehôt na transformáciu zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, čiže samosprávnych krajov chýbajú, čím dochádza k ich znevýhodneniu. Predložený návrh zákona odkladá povinnosť transformovať zdravotnícke zariadenia, ktoré patria samosprávnym krajom, o dva roky, to znamená do 31. 12. 2013. Dôvodom tohto odkladu je skutočnosť, že v súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje nový systém financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotníckych poisťovní, ktorý ešte nie je jasný, a jeho zavádzanie bude trvať najmenej dva roky. Rovnako je v súčasnosti výrazne poddimenzované financovanie zdravotníctva znížením odvodov štátu za zamestnancov.

    V takejto situácii je hazardom zmena právnej subjektivity, ktorá nevyrieši systém financovania zdravotníctva, čo je fundamentálny problém zdravotníctva ako takého. V čase, keď nie sú známe presné a jasné podmienky budúceho postavenia zdravotníckych zariadení, nie je rozumné vykonávať ich zásadnú transformáciu, ako to ukladá v súčasnosti účinný zákon.

    Na základe uvedeného navrhujeme posunúť termín povinnosti zosúladenia právnych pomerov príspevkovej organizácie zriadenej vyššími územnými celkami a rovnako aj obcami, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami, o dva roky, to znamená do konca roku 2013.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako tento návrh novely zákona nemá dopad na rozpočty obcí, samosprávnych krajov a rovnako nemá dopad na rozpočet štátny.

    Toľko z mojej strany, vážený pán predsedajúci, ďakujem na úvod za slovo.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo Igorovi Federičovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Juraja Blanára a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 365), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 357 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Páni poslanci Peter Markovič, pán poslanec Igor Choma. Celkom dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Peter Markovič.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený poslanecký návrh zákona je priznaním osobného zlyhania. Dva z ôsmich samosprávnych krajov nemajú splnenú domácu úlohu. Neuviedli zdravotníctvo vo svojom regióne do súladu so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Termín, ktorý zákon predpisuje, vyprší koncom tohto roka. Podľa dôvodovej správy sú krajské nemocnice, ktoré majú právnu formu príspevkových organizácií, znevýhodnené oproti štátnym nemocniciam v tom, že pre neštátne nemocnice sa môže termín transformácie posunúť v odôvodnených prípadoch o pol roka.

    Ale moment. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy bol predsa len v minulom volebnom období novelizovaný na návrh strany SMER pri novelizácii zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Môj kolega Novotný vtedy, pred dvoma rokmi, upozornil teda práve na nepriame poslanecké novelizácie viacerých nesúvisiacich zákonov. Zákon vtedy stanovoval termín, dokedy sa mala vyriešiť budúcnosť nemocníc, na koniec roku 2009. Novelizáciou sa termín posunul o dva roky. Citujem z vtedajšieho odôvodnenia: "Navrhovanou zmenou sa predlžuje prechodné obdobie pre zriaďovateľa, ktorým je štát a subjekty územnej samosprávy, na zosúladenie právnych pomerov príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckym zariadením, so zákonom o rozpočtových pravidlách, a to do konca roka 2011." Koniec citácie.

    Takže zmäkčovanie pravidiel tu už bolo. A otázka preto znie, prečo to v niektorých samosprávnych krajoch nedokázali napriek tomu zvládnuť? Šesť z ôsmich krajov sa touto otázkou už nezaoberá. Majú ju niekde lepšie, inde menej dobre vyriešenú. Problém s odkladaním riešenia je v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji. Nemocnice sa topia v dlhoch, Sociálna poisťovňa i súkromní dodávatelia hrozia exekúciami, klesá kvalita i spokojnosť a voliči sa prekvapene pýtajú, čo naši župani dokázali urobiť s krajským zdravotníctvom. A oprávnene sa obracajú menovite na svojich županov, lebo obaja sú vo funkciách už druhé funkčné obdobie, a teda nemajú predchodcov, na ktorých by sa mohli vyhovoriť. Sú to oni sami, kto nezvládol situáciu pri výkone svojej funkcie. Keďže jeden z nich je i predkladateľom tohto zákona, hovorím o priznaní osobného zlyhania.

    Zdravotníctvo je zložitý sektor, porozumieť mu nie je jednoduché, ale dovoliť si o ňom rozhodovať bez pochopenia, to zaváňa katastrofou. Pochybnosti o tom, či pán kolega poslanec Blanár rozumie zdravotníctvu dostatočne dobre na to, aby o ňom dokázal spôsobilo rozhodovať, mám z jeho nedávnych výrokov na adresu rezortu zdravotníctva. Citujem: "Som znepokojený, že minister zdravotníctva chce umožniť vytváranie zisku súkromnými zdravotnými poisťovňami, je to nehorázne najmä teraz, keď poisťovne hľadajú možnosti a spôsoby, ako neuhradiť finančné prostriedky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poskytovateľom." Citujem slová pána poslanca Blanára, ktorými komentoval novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú sme nedávno schválili v prvom čítaní. Pán kolega zrejme nepostrehol, že zisk zdravotných poisťovní umožnil nález Ústavného súdu. Ústavný súd označil zákaz zisku zdravotných poisťovní schválený predošlou vládou za protiústavný a týmto to obmedzenie stratilo účinnosť. Táto vláda v návrhu robí presný opak toho, čo pán poslanec tvrdí. Návrh novely zákona o zdravotníckych poisťovniach prináša zdanenie tohto zisku a zavádza podmienky pre jeho dosahovanie. Je za tým neznalosť, alebo skôr úmyselné zavádzanie, však čo je horšie.

    A pokračujme. Pán poslanec a župan Blanár hovoril vo februári o skrytej likvidácii krajských nemocníc. Vtedy sa sťažoval, že platby medzi štátnymi a krajskými nemocnicami sú absolútne nevyvážené a že minister Uhliarik manipuluje s číslami. Obávam sa, že pán kolega nastúpil do nesprávneho trolejbusu. Rozdiel v platbách medzi krajskými a štátnymi nemocnicami je faktom, ktorý spôsobili práve vaši stranícki kolegovia pred štyrmi rokmi. Schválenie koncovej siete nemocníc, do ktorej boli zaradené výlučne štátne nemocnice, došlo práve týmto k veľkej deformácii trhu, na ktorú okrem iného doplatili krajské nemocnice, a teda aj žilinské. Súčasná vláda, naopak, takéto zvýhodnenie štátnych nemocníc navrhuje zrušiť práve prostredníctvom zrušenia koncovej siete v zákone 581, ktorý ste, pán poslanec, vy a vaši spolupredkladatelia nepodporili. Pýtam sa teda, či je to neznalosť, alebo schizofrénia.

    Ešte dodám, že štát neplatí poistné za zamestnancov, ako to uvádzate v dôvodovej správe k zákonu, ale, naopak, za ľudí, ktorí nepracujú, teda nezamestnaných, deti či dôchodcov. Rozumiem, že nemusí každý rozumieť financovaniu zdravotníctva, je však poľutovaniahodné, ak o ňom chce rozhodovať.

    Preto vás prosím, kolegovia a kolegyne, aby ste tento zákon nepodporili. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Viliam Novotný, Marek Maďarič, Štefan Zelník, Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Markovič to veľmi dobre zhodnotil, snáď len niekoľko myšlienok na podporu jeho tvrdení. Naozaj je nešťastné, keď meníme zákony preto, lebo sa neplnia úlohy, dokonca úlohy, ktoré si dotyčný sám dáva. Vrátim sa do predchádzajúceho obdobia, predchádzajúca vláda v 2006 zastavila transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a termín, dokedy treba zmeniť príspevkové organizácie, stále posúvala najprv do roku 2009 a potom do roku 2011. Faktom je, že existujú rozdiely v platbách zdravotných poisťovní medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami, ony aj vždy boli aj v minulosti, pravdou ale je to, že predchádzajúca vláda tieto nožnice začala veľmi nebezpečne rozvierať. V 2007, v 2008 stále navyšovala platby pre štátne nemocnice na úkor ostatných neštátnych a súkromných nemocníc.

    Pán poslanec Blanár, vy ste tu vtedy boli a nepovedali ste ani slovo, iba Novotný s Markovičom stále vykrikovali na poslaneckých prieskumoch a snažili sa zaviesť spravodlivosť do tohto systému. My máme riešenia, ako ozdraviť nemocnice, my máme riešenia, ako vrátiť spravodlivosť do ohodnotenia zdravotníckych výkonov, my máme riešenia, ako nemocnice dostať do vyrovnaného hospodárenia, my máme riešenie, ktoré sa volá transformácia na akciové spoločnosti. Tie vaše riešenia, ktoré ponúkate, je večné zadlžovanie a večné nalievanie peňazí, beznádej, slzavé údolie, v ktorom sa nachádzajú tieto nemocnice. A ak od nás očakávate, že to máme podporiť, tak sa stotožňujem s pánom poslancom Markovičom, ja za to určite hlasovať nebudem.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Marek Maďarič, ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán kolega, tento návrh určite nie je priznaním zlyhania a ani zmäkčovaním pravidiel, ale ak ste to už do takej osobnej roviny postavili, ten váš príspevok, tak možno, že je to vyjadrením toho, že pán poslanec a v tejto chvíli aj župan nie je ochotný akceptovať ten systém financovania zdravotníctva, ktorý sa nie že chystá, ale on tu už je. Ten systém, kedy na jednej strane ľudia musia povinne platiť zdravotné poistenie, časť z tohto poistenia si zoberú ako zisk súkromné zdravotné poisťovne, čomu vy tlieskate a ste šťastný, že to tak je, no a ten zvyšok, ktorý chýba, ten si majú ľudia zaplatiť v takzvanom nadštandarde. Tým nadštandardom, samozrejme, je často posteľná bielizeň alebo diétna strava v nemocniciach.

    Takže je tento návrh určite aj reakciou na veľmi zlú politiku v oblasti zdravotníctva na to, že naozaj sa potvrdilo to, čo sme my pred voľbami hovorili, že pravica už raz zdravotníctvo spoplatnila a dnes to robí znova, trochu rafinovanejšie, už sa bojí prísť s tými univerzálnymi Zajacovými poplatkami, ale robí to cez tento nadštandard. A vnímam, že predstaviteľ strany SMER, ktorý nesie v tejto chvíli zodpovednosť aj za niektoré zdravotnícke zariadenia, nie je ochotný hrať túto hru proti ľuďom, hru, kedy pcháte časť peňazí ľudí, ktorí si platia na zdravotné poisťovne, do súkromných zdravotných poisťovní ako zisk a nútite ľudí, aby tie chýbajúce prostriedky platili v nadštandarde.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, klasik by povedal "ste vedľa ako jedľa". Od začiatku vzniku vyšších územných celkov pracujem v zdravotnej komisii doteraz a musím povedať, že Žilinský samosprávny kraj v otázke zdravotníctva sa zhostil tejto úlohy veľmi dobre, pretože pri porovnaní s inými zdravotníckymi zariadeniami urobili sa maximálne reštriktívne opatrenia a naše zariadenia sú zadlžené najmenej zo všetkých zdravotníckych zariadení. Vyšší samosprávny celok, a to musím povedať, že na čele s predsedom vyššieho územného celku s pánom Blanárom, vždy dbal na to, aby tam išli aj peniaze a išli tie peniaze - a o tom sú štatistiky, to nie sú táraniny. Ak teda niekto sa nad tým usmieva, Peter, tak si príď a pozri sa, koľko dostali naše zdravotnícke zariadenia v rámci rozpočtu.

    A musím súhlasiť s tým, že ja nie som proti transformácii na akciové spoločnosti, ale musím upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, na to, že transformácia na akciovú spoločnosť, to nie je všeliek. Pokiaľ sa nezmení cenotvorba a nenastavia sa reálne ceny, aj po transformácii na akciové spoločnosti sa týmto spôsobom nič nevyrieši. Musím povedať, a zodpovedne to hovorím, že v našich zdravotníckych zariadeniach sa robia zodpovedne nákupy, transparentné, robia sa opatrenia v zmysle čo najlepšieho využitia finančných prostriedkov, a napriek tomu zdravotnícke zariadenia v našej pôsobnosti nie svojou vinou sa zadlžujú. A zadlžujú sa preto, pretože všeobecne je nedostatok peňazí, ktorý je pridelený pre rezort zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Stanislav Janiš, nech sa páči.

  • Zdravotníctvo bola, je a vždy bude ošemetná téma, ale ja sa tak normálne spýtam, že, chlapi zo SMER-u, v akom stave ste nechali to zdravotníctvo po štyroch rokoch, keď je v dezolátnom stave? Po nás ste ho prevzali, že vraj v dezolátnom stave a štyri roky ste z neho žili. Zrušili ste iba dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky, to je všetko. Naliali ste do neho 50 % viac peňazí. Cítil to pacient? Znížili sa čakacie doby? Alebo sa to všetko premietlo do biznisu cez lieky a zdravotnícke pomôcky a cez zdravotnícke prístroje? Pocítil to pacient, tých 50 % naviac peňazí? Pocítila to sestra na svojom plate? Pocítili to lekári na svojich platoch, tých 50 %, alebo to pocítili biznismeni? Takýto prílev peňazí do zdravotníctva.

    Čo také sa udialo v žilinskej župe za šesť, sedem mesiacov s nemocnicami v Mikuláši, Kubíne, Trstenej či v Čadci? Pán župan, čo také sa udialo? Ako ste si nastavili pravidlá, že ste preferovali štátne nemocnice? Na tom, čo teraz, keď sa to napráva, to je zlé? Vtedy bolo ticho od županov SMER-u. Úplne ticho, že tieto nemocnice župné zostávali bokom.

    Tak ako vy to chcete manažovať, tak to manažovať asi ťažké bude. Vy ste sa riadili a chcete sa naďalej riadiť heslom "dajte mi peniaze, ja ich miniem a dajte mi veľa peňazí, aby som veľa mohol míňať". Bez akéhokoľvek efektu pre pacienta. Zabudnite, chlapci!

  • Reagovať na faktické poznámky bude Peter Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že ten zákon hovorí sám o sebe, pretože páni poslanci si odkladajú úlohu, ktorú mali splniť. A raz sme tu už o dva roky transformáciu odložili a dnes sa odkladá znova o dva roky. Ja na to nevidím dôvod.

    A pokiaľ pán kolega Zelník si myslí, že keď je to tak dobre riadené a preferuješ v žilinskej župe príspevkové organizácie, tak to takým spôsobom treba odôvodniť, nie sa skrývať za heslá o zisku, nedostatočnom financovaní a koncepcii, ktorú tvorí ministerstvo zdravotníctva. Ja proti tomu nič nemám. Pokiaľ niekto povie, že áno, my si myslíme, že u nás sú príspevkové organizácie lepšie.

    A to, o čom hovorím, je to, že práve vy ste nastavili, a to reagujem aj na pána poslanca Maďariča, aj Zelníka, nerovnoprávne postavenie práve pre nemocnice, ktoré tu reprezentuje aj pán župan Blanár. Pretože vytvorením koncovej siete, do ktorej sa dali len štátne nemocnice, s ktorými musia poisťovne podpísať zmluvu, diskriminujete práve svoje vlastné nemocnice. A zákon, ktorým my to rušíme a dávame im šancu, ste vy nepodporili. A dnes žiadate o to, aby ste o dva roky si mohli presunúť domácu úlohu. To si myslím, že je nesprávne.

  • Pán poslanec Igor Choma je ďalej prihlásený do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Som jedným z predkladateľov zákona a chcem ho podporiť, samozrejme, a požiadať vás o podporu. Myslím si, že je potrebné v tomto čase naozaj vytvoriť priestor na zmysluplné riešenie problematiky zdravotníckych zariadení minimálne v Žilinskom samosprávnom kraji, ale vôbec na Slovensku vo všetkých krajoch. Ak neschválime tento návrh zmeny zákona č. 523/2004 Z. z., myslím si, že bude znamenať, že nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov sa stanú, tie, ktoré sa už nestali, veľmi ľahkou korisťou veriteľov.

    Pán Markovič povedal, že v šiestich krajoch sa už s tým niekde vysporiadali, vy ste použili výraz, že niekde lepšie menej, niekde lepšie, teda niekde menej lepšie. Ja si myslím, že niekde sa s tým vysporiadali zle a niekde ešte horšie.

    Preto chcem poprosiť aj napriek tomu, že pán Novotný teda zase tvrdí, že má riešenia, vynikajúce riešenia a tak ďalej. Len za ten rok, čo ste tu, som ešte žiadne naozaj nevidel, ale možno sa niečo uskutoční.

    Chcem poprosiť, dámy a páni, keďže zazneli argumenty a nejdem ich opakovať, či už od poslanca Blanára, či od poslanca Maďariča, alebo pána poslanca Zelníka, že teda ak je proces nezvratný, tak dajme mu priestor na to, aby sme ho urobili naozaj dobre, pretože budúcnosť nemocníc je naozaj veľmi dôležitá a vždy sa to odrazí na spokojnosti našich spoluobčanov.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Viliam Novotný, Peter Markovič, Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Konkrétne odpoviem, keďže som bol trochu aj oslovený. Čo sa týka riešení, o ktorých hovoríme, to nie sú len riešenia laboratórne, ktoré nie sú v praxi vyskúšané. Ako poslanec Košického samosprávneho kraja som bol pri transformácii troch zo štyroch nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja ešte v roku 2005, a bol som aj pri premene jednej, ktorá zostala neziskovou organizáciou, na akciovú spoločnosť v minulom roku. Momentálne tam vstupuje strategický investor do týchto nemocníc a myslím si, že pre tie nemocnice je to omnoho lepšie riešenie, ako keby sa nachádzali v tej situácii, v akej boli pred rokom 2005, teda večne sa zadlžujúce príspevkové organizácie.

    To, že tie riešenia, o ktorých hovoríme a ktoré ponúkame pre nemocnice, fungujú, o tom svedčí transformácia z rokov 2005: Národný onkologický ústav, Východoslovenský onkologický ústav, Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb. Sú ziskové, fungujúce štátne nemocnice. Tie dlhy netvoria. A uvediem aj jednu všeobecnú nemocnicu, aby to nebolo len o špecializovaných ústavoch. Nemocnica Poprad je akciovou spoločnosťou. Rastú tam platy vyšším tempom ako v ostatných nemocniciach. Funguje vo vyrovnanom rozpočte. To je ukážka toho, že transformácia na akciové spoločnosti prináša reálny rukolapný efekt v praxi, o ktorý sa budeme uchádzať ďalej. Máme na to celé funkčné obdobie, aby sa nám podarilo stransformovať viac než 30 štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. A som o tom presvedčený, že je to cesta, ktorú ponúkame.

    Pozrite sa, toto je naša cesta. Aká je vaša? Nalievať peniaze a zadlžovať sa? Žiadnu inú nemáte. Inú ste neprezentovali.

    Ďakujem pekne.

  • Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Markovičovi, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále a nechcú sa venovať prebiehajúcej diskusii, tak nech tak robia mimo túto sálu, lebo potom pri hlasovaní sa nebudú vedieť zorientovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Choma, ja neberiem niekomu právo mať subjektívny názor, ja som aj povedal v predchádzajúcej reakcii, že pokiaľ si niekto myslí, že je lepšie mať právnu formu príspevkovej organizácie a vyargumentuje to, ja to považujem za opodstatnené, ale nezakrývam sa potom v dôvodovej správe dôvodmi, ktoré nie sú pravdivé. Nie my sme umožnili zisk, ale Ústavný súd rozhodol o tom, že je zákaz zisku protiústavný a zrušil toto ustanovenie. My práve, naopak, na základe toho dávame pravidlá.

    Ďalej sú tam chyby, na ktoré som upozornil. Vecné. Ale preto veďme diskusiu, ale nezakrývajme sa falošnými a ideologickými nálepkami, ale veďme naozaj diskusiu o tom, že či je lepšia taká právna forma, taká právna forma a môžeme sa rozprávať o tom, ako funguje zdravotníctvo aj v iných samosprávnych krajoch. Ja len hovorím o tom, že predkladatelia, všetci ste predstaviteľmi Žilinského samosprávneho kraja, či už ako poslanci, alebo pán predseda Blanár druhé funkčné obdobie, takisto pán poslanec Podmanický ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja, a ja ako občan a obyvateľ Žilinského samosprávneho kraja si myslím, že je to zlé a že tento zákon má byť akési alibi na niečo, čo ja nazývam neschopnosťou a nečinnosťou.

  • Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vrátim k tej polemike, že či príspevkové organizácie, alebo akciová spoločnosť. Treba otvorene povedať, že dnešné organizácie v zdravotníctve už dávno nespĺňajú ten obsah príspevkovej organizácie, pretože tá je vtedy, ak štát dáva príspevok viac ako 90 %, čiže naše zdravotnícke zariadenia sú na zmluve na základe so zdravotnou poisťovňou, čiže o tom, že sa mení táto právna forma, to je v poriadku, to som povedal, tam transformácia na akciovú spoločnosť je úplne v poriadku, je legitímna. Ale to, čo nie je v poriadku, to je to, že sa vydáva akýsi fetiš, že budeme mať akciové spoločnosti, a tým pádom už sa nebude zdravotníctvo zadlžovať. Ja hovorím, nie je to tak. Pokiaľ sa nenastaví cenotvorba, pokiaľ liečba, diagnostika a liečba pacienta nebude ohodnotená tak, aby všetky vstupy a náklady boli pre zdravotnícke zariadenie zaplatené, ale zdravotnícke zariadenie prijme pacienta, diagnostikuje ho, lieči a jeho liečba stojí - a teraz, prepáčte, že poviem len tak číslo z vetra - stojí 100 000 bývalých slovenských korún, ale zdravotnícke zariadenie dostane za túto liečbu 20 000 zo zdravotnej poisťovne, musí ísť do dlhu a v tomto je celý problém.

    To, čo aj hovoril kolega o súčasných transformovaných akciových spoločnostiach, treba povedať, že predtým mali platby možno na úrovni 20 000 a po transformácii mali na úrovni 50 000. Samozrejme, že teraz dosahujú zisk, ale to nie je tým, že sa zmenila právna forma na akciovú spoločnosť, ale zmenilo sa práve to cenové ohodnotenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Choma bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v záverečnej reči.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, chcem poďakovať za to, že ste aspoň reagovali predovšetkým poslanci za koalíciu k tomuto bodu prerokovanému. Dovoľte mi teda, aby som doplnil tie informácie, ktoré ste tu povedali.

    V prvom rade, pán poslanec Markovič, hovoríte o tom, že ste poukázali na nejaké formálne nedostatky v dôvodovej správe. A dokonca ste povedali o tom, že povedali ste to, že v dôvodovej správe sa vyhovárame na to, že môžu mať súkromné poisťovne zisk. Ukážte mi to, prosím vás, v dôvodovej správe, kde to je napísané. Vy ste to ani nečítali, pán poslanec. Nič také tam nie je napísané. Pred chvíľou ste to povedali, a to ma presviedča o tom, že pokračujete v rétorike, ktorú máte nastavenú ešte z predchádzajúcich období, kedy pravicová vláda dve volebné obdobia za sebou tu riadila zdravotníctvo.

    V čom je teda rozdiel medzi štátnymi nemocnicami a našimi? Ak teda hovoríte, že to tak perfektne funguje, ako to povedal aj pán poslanec Novotný. V prvom rade chcem povedať jednu základnú vec. Myslíte si, že VÚC-karské alebo krajské nemocnice sú iné nemocnice ako štátne? To si myslím aj ja, že nie sú. Ergo sú to nemocnice verejné. To znamená, len VÚC-ky, to znamená, kraje vykonávajú túto kompetenciu za štát v regióne, ale sú to rovnako verejné nemocnice ako štátne, o ktorých sme hovorili v súvislosti s tým, ako sa nastavili podmienky v štátnych nemocniciach.

    No ak sa zhodneme na tomto, tak potom si kladiem otázku, prečo ste, vážení páni poslanci z pravice, nepredložili zákon o transformácii nemocníc štátnych tak, aby bol komplexný, aby postihoval aj rovnako všetky verejné nemocnice, teda aj krajské nemocnice? Prečo ste to neurobili? Prečo nám zákon takisto neukladal, hovorím o zákone 578/2004, aby sme ich transformovali? Prečo ste to neurobili? Ak ste priznali, že tieto nemocnice sú rovnako verejné nemocnice. Čiže to nie sú nemocnice, v ktorých sa robí biznis, ako si vy myslíte. To sú nemocnice verejné a my sa snažíme k nim aj tak pristupovať. Viete, napraviť všetko v zdravotníctve po tom, ako osem rokov riadite zdravotníctvo, nie je jednoduché, pretože je to citlivá vec. A my sme k tomu aj tak pristupovali, pán poslanec Novotný. Ja som v minulom parlamente nesedel, len pre vašu opravu, keď ste hovorili, že som tu bol, ale som komunikoval s ministrom a viem, že to nebolo jednoduché, aby sme tú veľkú loď, ktorá je nejako nasmerovaná, zmenili. To sa nedá, že takto zatočíte a že sa otočí. Ona sa otáča pomaly. A je to dobré, pretože to sa týka ľudí. To sa týka zdravotnej starostlivosti ľudí, ktorí chodia do nemocnice, a to nemôžete zo dňa na deň tak, že zoškrtáte, vydelíte, odpíšete a nech sa páči, babky, choďte si, kde chcete za zdravotnou starostlivosťou, 30, 40 km alebo viac. Toto je váš prístup?

    Náš prístup bol iný. Hovorí pán poslanec Markovič, že je to osobné zlyhanie. Nuž, pán poslanec Markovič, keby to bolo moje osobné zlyhanie, tak asi by som sa nevedel ľuďom pozrieť do očí po tom, ako ma zvolili druhýkrát za župana. Ja som práve sa snažil aj spoločne s poslancami, ktorým na tom záležalo, naozaj, aby tieto nemocnice boli naďalej verejnými nemocnicami. A tieto nemocnice, o ktorých ste hovorili, tak Žilinský samosprávny kraj - teraz bude hovoriť za nás a tak to bolo aj u iných - investoval za obdobie, v ktorom ich máme vo vlastníctve od roku 2004 až do roku 2010, 10 600 000 eur z vlastných zdrojov, originálnych príjmov, pán poslanec. To znamená originálnych príjmov, že to bolo na úkor niečoho iného. To si musíme povedať takisto, pán poslanec, pretože zdravotné poistenie by malo byť nastavené tak, aby dokonale dokázalo pokryť nielen náklady na prevádzku nemocnice, ale, samozrejme, malo by to zdravotné poistenie generovať aj primeraný zisk alebo presnejšie generovať prostriedky na základnú reprodukciu, ak nie na rozšírenú reprodukciu prostriedkov, ktoré sa používajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto, bohužiaľ, zdravotné poistenie nezvláda. A vy ste tomu ešte pomohli tým, že ste znížili odvody za poistencov štátu zo 4,78 % na 4,32 %, kde sa v tomto roku ukázala diera 126 mil. eur.

    Toto je to vaše riešenie, ktoré ponúkate, pán Novotný. Znížiť, zredukovať všetko, čo padne, s prepáčením, na kolená, dobre, vyčistili sme to, necháme to ako ľahkú korisť pre veriteľov a nech si idú. Toto nie je naše videnie, a preto my sa snažíme, aby sme opäť a stále zachovávali nemocnice ako nemocnice, ktoré poskytujú verejnú službu a nie biznis. Nie my sme zaviedli súkromné poisťovne, ale pravicová vláda, kde ste vy sedeli v tomto parlamente, pán poslanec Novotný. Keby sme to my zaviedli, mohli by ste povedať to, čo ste povedali v súvislosti s vyjadrením k Ústavného súdu. My sme sa snažili, aby sme eliminovali to, čo ste vy zaviedli, že v zdravotníctve sa bude robiť biznis.

    Pán poslanec Janiš, vy hovoríte o biznise, vy ste ho tam zaviedli, lebo poisťovne si môžu zisk, ktorý má ísť predovšetkým do zdravotníctva, odviesť úplne kdesi inde.

  • To, že jednoducho Ústavný súd vyriekol na základe platných predpisov a zákona, ktorý ste vy zaviedli, my to rešpektujeme, ale prosím vás, nenúťte nás, aby sme my robili dnes také opatrenia, ktoré budú viesť k tomu, aby po 1. 1. 2012 sa stali nemocnice ľahkou korisťou pre veriteľov. Veď takto máte podľa 578/2004 nastavenú transformáciu akciových spoločností.

    Ja vám len pre osvieženie pamäti poviem, že akciové spoločnosti, ktoré majú vzniknúť zo štátnych príspevkových organizácií, budú mať kompletne vo vlastníctve majetok, ktorý je dnes štátu. A ja sa pýtam, po 1. 1. či bude do zdravotníctva cez zdravotné poisťovne dostatočne tiecť toľko peňazí, aby tie akciové spoločnosti po 1. 1. negenerovali dlh. Ja si myslím, že za takýchto okolností určite nie. No čo sa stane? No stane sa to, že tí, ktorí dodávajú materiál, lieky, špeciálny zdravotný materiál, energie a tak ďalej, budú jednoducho veriteľmi, ktorí si uplatnia svoje právo, no a pomaličky, isto sa dostanú k majetku štátu akciových spoločností. A sme sa dostali kde? No k skrytej privatizácii nemocníc. To čo, na čom vám záleží.

    Ale nám na tomto nezáleží? Musím to otvorene povedať, a preto sa snažíme, aby sme ochraňovali naše nemocnice. Investovali sme do toho neúrekom a môžem aj pripomenúť pánovi poslancovi Markovičovi. Ste z Dolného Kubína a viete veľmi dobre, že sme boli úspešní aj z fondov Európskej únie za predchádzajúceho skráteného programovacieho obdobia a len do dolnokubínskej nemocnice, resp. dolnooravskej, ktorá je v Dolnom Kubíne, sa investovalo viac ako 160 mil. slovenských korún a dnes sú tam najmodernejšie operačné sály vôbec na Slovensku. Aká bola odozva zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne teraz pri zazmluvnení tejto nemocnice? Že chce zrušiť ortopedické oddelenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť naozaj špičkovo a veľmi dobre a v priestoroch, ktoré sú na to naozaj excelentné. Tu by som očakával, pán poslanec Markovič, že by ste možno intervenovali u pána ministra a možno sa trošku viac starali o to, čo sa vo vašom meste deje.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zarážajúce je ešte na tom aj niečo iné. Ako som v úvode povedal, že sa pozerá na naše nemocnice ako na iné nemocnice inej kategórie, a pritom sú to verejné nemocnie, ergo my sme rovnako vykonávatelia štátnej správy, teda verejnej správy ako samospráva, ale pozerajú sa na tieto nemocnice ministerstvá úplne ináč a predovšetkým ministerstvo zdravotníctva, ako keby vôbec neexistovali. A dôkazom je aj to, že keď som mal otázku v hodine otázok na pána ministra zdravotníctva, tak som sa ho pýtal, že čo chce zmeniť vo financovaní zdravotníctva od 1. 1. 2012 tak, aby sa nemocnice nestali ľahkou korisťou pre veriteľov. Jeho odpoveď bola taká, že sa pripravuje "díardží" systém alebo DRG systém, ktorý celé tie platby a všetko zmení. Áno, fajn, ja tomu tlieskam, ak sa zrovnoprávnia platby v nemocniciach štátnych aj našich, ale tento systém, ak bude fungovať, tak bude fungovať tak za dva roky.

    No a čo pre mňa bolo zarážajúce, že pán minister na moju doplňujúcu otázku povedal, že vlastne naše nemocnice sa nemusia transformovať a že sa nemusia transformovať tak, ako sa musia štátne nemocnice podľa zákona 581 transformovať. A teraz vám poviem, v čom je to zarážajúce. Nemocnice štátne sa nemajú transformovať podľa zákona 581, ale podľa zákona 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Čo ma teda prekvapilo a beriem to možno ako nepozornosť pána ministra, že si pomýlil tieto dva zákony, to sa dá ešte možno pri najlepšej vôli, keby som veľmi chcel, ospravedlniť. Ale aj tak si myslím, že takýto vážny zákon, ktorým ide meniť tieto nemocnice na obchodné spoločnosti, by mal ovládať naspamäť, keď ho zobudia aj o polnoci. A ešte naviac dodal, však VÚC-ky nemusia transformovať nemocnice. Čiže pán minister ani nevie, že my musíme zo zákona, ktorý dnes predkladáme ako zákon, ktorý chceme novelizovať, že sa musí transformovať.

    A teraz ešte ukážem na ďalší paradox, ktorý je v tejto celej mašinérii, ktorú ste rozbehli pri tzv. transformácii nemocníc a ergo privatizácii skrytej. Viete, že v našich nemocniciach sa urobili naozaj také reštrikčné opatrenia, ktoré nedokázali urobiť žiadne vlády predtým a predovšetkým vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes v našich nemocniciach sme znížili počet zamestnancov ozaj na maximum ako sa len, tak teda na minimum, ak to tak môžem povedať, to zníženie bolo maximálne tak, aby sme ako-tak dokázali zabezpečiť všetko a nebolo to na ujmu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Viete, aký bol výsledok? Že sa nám permanentne znižovali od roku 2004 zmluvné limity pre naše nemocnice. A viete, aký je výsledok? Že dnes tá istá diagnóza alebo, presnejšie, ten istý výkon v našich nemocniciach je zdravotnými poisťovňami ohodnotený násobne nižšie ako ten istý výkon v štátnych nemocniciach, rovnakých, za dve Dzurindove vlády bolo všetko nastavené. A ja si kladiem otázku...

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, poprosím vás, urobte poriadok s pánom Novotným.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste pokračovať. Môžte ďalej pokračovať. Poprosím všetkých, aby nevyrušovali.

    Nech sa páči.

  • Viete, za takýchto podmienok dnes je situácia taká, že plat v nemocniciach našich lekárov, priemerný plat v nemocniciach našich lekárov je nižší o 500 eur ako v štátnych nemocniciach a u zdravotníckych zamestnancov je to okolo 200 až 300 eur. Hovorím o porovnateľných výkonoch, nehovorím o výkonoch, ktoré robia koncové nemocnice. A ja sa pýtam, sú títo lekári, ktorí sú v našich nemocniciach, druhoradí alebo druhotriedni ako tí, čo sú v štátnych nemocniciach? Poďte im to vysvetliť, že sú druhotriedni, preto dostávajú nižšiu platbu. A pýtam sa, sú tí pacienti, ktorí napríklad spadajú do našej pôsobnosti štyroch nemocníc, je ich dovedna 330 000, druhoradí? Rovnako si platia zdravotné poistenie ako každý iný a na dôvažok nie samosprávne kraje sú tie, ktoré určujú pravidlá zdravotným poisťovniam.

    Prepáčte, páni poslanci, ja by som mohol s vami súhlasiť o nejakom zlyhaní, pokiaľ by Žilinský samosprávny kraj alebo ostatné kraje mali vlastný systém zdravotného poistenia, ktorého pravidlá by sme určovali my. Vtedy by som to absolútne akceptoval, ale ak tie pravidlá určuje štát, tu Národná rada, tak s tým nemôžem absolútne súhlasiť, iba môžem konštatovať, že všetci títo pacienti, ktorí patria k týmto VÚC-karským nemocniciam, sú dnes postavení do pozície druhoradých pacientov napriek tomu, že si platia rovnaké zdravotné poistenie ako tí, ktorí chodia do štátnej nemocnice.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zdravotníctvo je naozaj citlivá vec a nemôžeme k nej pristupovať takou šokovou terapiou, ako k tomu pristupuje pán minister Mikloš, pretože povedzme si otvorene to, že sa neodvádza za poistencov štátu také percento, je predovšetkým záležitosť financmajstra, ktorý povedal, že nedá.

    Pán minister asi veľmi nezabojoval a výsledok je taký, že dnes musí robiť takéto redukcie, ktoré sú absolútne neopodstatnené. Rovnako pán minister dnes bojuje o tzv. návratnú pôžičku, ktorú sme dali nemocniciam ešte za minulej vlády, zrazu už tá návratná pôžička, ktorú minister financií už v tomto rozpočte preklasifikoval ako na nenávratnú, on bojuje, aby bola stále návratná. Argumentuje tým, že by to bolo diskriminačné voči nemocniciam, ktoré tú návratnú pôžičku nedostali. Nuž tak potom sa pýtam, pán minister, vážení páni poslanci, nie je rovnako diskriminačné, ak sa idú oddlžiť štátne nemocnice?

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega Novotný, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Buď ho vykážte, pán podpredseda, lebo ma stále ruší. To sa nedá.

  • Pán kolega, prepáčte. Pán kolega, skúste nedirigovať predsedajúceho schôdze. Ja si tu poriadok viem spraviť, ale my ste tu boli zvyknutí dávno v časoch minulých, že toto je vystúpenie v rozprave a nie záverečné slovo. Keď oslovujete poslancov menom v záverečnom slove, tak sa nedivte, že majú potrebu aj reagovať.

  • Pán podpredseda, ako prepáčte, vy mi hovoríte, že keď poslancov oslovujem menom, ja predsa reagujem na rozpravu a tí poslanci vystúpili v rozprave. Tak teraz neviem, kto neovláda rokovací poriadok, ja alebo vy? Tak vás poprosím, nezasahujte do toho, čo hovorím ja. Hovorím a reagujem na vystúpenie v rozprave a faktických poznámkach. A to boli konkrétni poslanci, na ktorých sa obraciam.

  • A teraz budem pokračovať v tom, aby som priblížil. Keď teda pán minister bojoval za takéto niečo v súvislosti s návratnou pôžičkou, čo bolo podľa mňa nesporne dobrý úmysel pomôcť nemocniciam a dnes zrazu pán minister hovorí o tom, že VÚC-karské alebo krajské nemocnice nebudú oddlžené tak, ako budú oddlžené štátne nemocnice. A ja sa pýtam, prečo? Sú to také isté nemocnice verejné. Sú to rovnako nemocnice, ktoré sú platené z toho istého zdravotného poistenia. Prečo potom nie sú oddlžené rovnako? A naviac to, čo generujú naše nemocnice, je zlomkom toho, čo štátne nemocnice generujú.

    Pán poslanec Markovič v rozprave povedal, že som zavádzal pri vyjadrení, že pán minister manipuluje so zadlženosťou. Áno, je to tak, pretože Zdravotnícke noviny uviedli, že žilinská nemocnica, čiže nemocnica koncová, ktorá patrí ministerstvu zdravotníctva, je zadlžená len 250 tisícami eur. Ja som na to reagoval, že to nie je pravda, a som povedal, že zadlženosť je už dnes vyše milióna a je omnoho väčšia, dal on, a je to naozaj pravda, pretože som si to aj overoval. Je to na webovej stránke.

    Tak potom sa pýtam, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prečo v zákone o zverejňovaní zmlúv je výnimka pre štátne nemocnice a rovnako pre zdravotnú poisťovňu, aby tieto zmluvy neboli zverejnené a ich zverejnenie reálne môže byť až niekedy 1. septembra, keď sa práve teraz robia zmluvy, aby sme si mohli pozrieť, či naozaj sa robí, to je nejaké vyrovnávanie platieb za výkony v našich nemocniciach a štátnych nemocniciach. Prečo je táto výnimka?

    Naše nemocnice, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, keď hovoríte o transparentnosti, už majú dávno na webovej stránke zavesené všetky zmluvy a všetky nemocnice si to môžu pozrieť. Nuž preto, lebo v štátnych nemocniciach sa oddlženie ide urobiť nejako skryto a my nevieme ako. Ale znova trvám na tom, že nemocnice VÚC-karské musia byť rovnako oddlžené ako štátne. Sú v tom istom, rovnakom zdravotnom poistení a my neurčujeme pravidlá tohto zdravotného poistenia, ale určuje to štát a v súčasnosti vláda Slovenskej republiky.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, veľmi ma mrzí, že páni poslanci Novotný a pán poslanec Markovič pozerajú na zdravotníctvo z pohľadu biznisu, je to ich pohľad, a ak hovoria o tom, ako pán poslanec Novotný, že vstúpi niekde strategický partner, tak sa pýtam, čo ten strategický partner v tej nemocnici vyrieši? Viete...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte raz vás chcem poprosiť o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžte pokračovať v záverečnom slove.

  • Tretíkrát, pán predsedajúci.

  • Už som upozorňoval aj viackrát.

  • Áno, ale pán poslanec stále skáče.

    Nuž vy ste povedali, pán poslanec, že vstúpi, očakáva sa strategický partner. Nuž, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa pýtam, čo ten strategický partner teda v tej nemocnici ide urobiť? Poriadok, výborne. To znamená, poriadok znamená, že jednoducho zruší to, čo je nerentabilné, a nechá iba to, čo je rentabilné. To je podľa vášho ponímania poriadok. Poriadok, to znamená to, čo ste vy dokázali sprivatizovať, všetky SVaLZ-y, všetky dialýzy a všetko, čo prinášalo finančné prostriedky nemocniciam, to je sprivatizované. Generuje to zisk niekomu a všetko ostatné, čo neprináša zisk, tak to ostalo štátnym a VÚC-karským nemocniciam. Toto je príklad strategického partnera.

    Ja sa pýtam, myslíte si, že strategický partner bude investovať do nemocnice svoje finančné prostriedky pre modré oči, ja neviem, niekoho, kto bude do tej nemocnice chodiť? No bude preto, lebo sa tam bude generovať nejaký zisk. A ja sa pýtam, aký zisk sa tam bude generovať, keď dnes v zdravotníctve prostredníctvom zdravotného poistenia nie je dostatok peňazí, aby vykryli všetky výkony? Čo tam ten strategický partner urobí? Urobí to, že jednoducho zredukuje, čo je nerentabilné. Ľudia budú musieť cestovať desiatky kilometrov za starostlivosťou a, samozrejme, si nechá to, čo pre neho vytvára zisk. To je celý výsledok.

    A ešte raz podotýkam, toto všetko bolo za predchádzajúcich dvoch Dzurindových vlád zavedené. Nie za našej vlády. My sme sa snažili korigovať, čo sa dalo, a nedá sa tá loď, veľká loď zvaná zdravotníctvo, otočiť len jednoduchým otočením kormidla, ako si to vy vymyslíte.

    Čiže záver z toho, čo chcem povedať. Pre nás je diskusia o tom, aby sme hľadali vhodný systém zdravotného poistenia aktuálne, ale nie takým spôsobom, že to bude robené netransparentne na úkor VÚC-karských nemocníc, ale aby sme išli za jeden stôl, aby sme si sadli a povedali vecne, čo chceme s tým urobiť. My sme dodnes neboli pánom ministrom vyzvaní, poďte si sadnúť a poďme o tom rokovať. Svedčí o tom aj jeho nezáujem v tom, že nevie, podľa akých zákonov sa vôbec má transformovať alebo nemá transformovať nemocnica vo vlastníctve samosprávneho kraja. My sme na to pripravení, ale nie takým spôsobom, že teraz nabehne zdravotná poisťovňa a bude znižovať limity, že nabehne Sociálna poisťovňa, ktorá začne na nás vymáhať dlžoby a dávať, obstávať náš majetok.

    Ja sa pýtam, ktoré štátne nemocnice, ktoré sú zadlžené po uši, je obstavovaný majetok zo strany Sociálnej poisťovne? Prečo sa to vykonáva len na úkor VÚC-karských nemocníc? Na to mi nikto neviem odpovedať. A dokonca som ešte išiel ďalej, sa pýtam, kto zaplatí nadlimitné výkony, ktoré boli uznané revíznym lekárom a mala ich zaplatiť zdravotná poisťovňa? Tak nech si uplatňuje Sociálna poisťovňa tento záväzok u zdravotnej poisťovne, to nikto nechce počuť.

    Čiže toto sú veci, na ktoré treba odpovedať. Toto treba zosúladiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ale nie robiť to takouto formou, ako to vy robíte, že chcete za každú cenu sprivatizovať, pripraviť nemocnice pre privatizáciu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel som byť naozaj maximálne konštruktívny, ale cítil som, že bolo potrebné odpovedať pánovi poslancovi Novotnému aj pánovi poslancovi Markovičovi, ktorí to poňali skôr osobne a začali útočiť skôr na moju osobu. Viete, ja pôsobím vo funkcii predsedu preto, aby som urobil v zmysle zákona, ako som urobil aj sľub, všetko pre to, aby sa kraj rozvíjal, a tým myslím aj rozvoj zdravotnej starostlivosti o občanov. Dôsledkom a dôkazom toho je to, že dnes naše nemocnice sú v porovnaní aj so štátnymi revitalizované, že dnes rekonštruujeme a investujeme aspoň z toho, čo môžeme. V kysuckej nemocnici sme zrekonštruovali kompletne gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, ktoré je dnes jedno z najlepších, a zdravotná poisťovňa sama vyjadrila názor, že to bolo naozaj skvelé.

    Vybudovali sme nové operačné sály v Dolnom Kubíne. Rovnako sme zrekonštruovali pavilón v Trstenej aj v Liptovskom Mikuláši. Investovali sme do nákupov mnohých prístrojov. Svedčí o tom aj to množstvo finančných prostriedkov, o ktorých som hovoril, čo sme investovali za to obdobie, vyše 10,6 mil. eur.

    Chcel by som sa spýtať, čo urobil štát v štátnych nemocniciach? Čiže ja nechcem, aby sme delili takýmto spôsobom nemocnice, lebo všetky sú verejné, ale bohužiaľ, táto vláda to robí a toto ministerstvo to robí. Preto vás chcem poprosiť, nechajte priestor, aby sme nechali pánovi ministrovi možnosť presadiť ten DRG systém, o ktorom rozpráva, aby sme videli, aké sú vzťahy v platbách, a potom sa poďme baviť o nejakých reštrikciách a transformáciách nemocníc. Toto je naša prosba, ktorú chcem vám adresovať aj za poslancov samosprávnych krajov, aj obcí, ktoré majú možno dnes ešte nemocnice vo vlastníctve.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledovným bodom je prvé čítanie

    o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 366 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 358.

    Dávam slovo podpredsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému, aby návrh ústavného zákona uviedol. Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Dostál, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predložil v mene skupiny navrhovateľov návrh ústavného zákona, ktorým sa zrušujú neštandardné amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom. Ide o amnestie, ktoré sa týkali zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a zmareného referenda z mája 1997. Podľa navrhovateľov ide o nespravodlivé právne akty, ktoré sú v rozpore s princípom právnej istoty a spochybňujú piliere právneho štátu.

    Keďže zrušiť amnestie nenavrhujeme po prvýkrát, ale presne je to po šiestykrát, dovoľujem si vyhnúť sa právnym otázkam a rôznosti názorov na tento konkrétny problém. Odznelo a publikovaných už bolo ich neúrekom. Nijako však nespochybňujem tento odborný diskurz, ale v tejto chvíli budem viac hovoriť o amnestiach ako o širšom probléme, ak chcete, o významnom defekte v našom nielen právnom, ale aj spoločenskom systéme.

    Slovenská republika sa od svojho vzniku hlási k určitým hodnotám a toto prihlásenie sa potvrdilo aj opakovane pri realizácii dvoch strategických cieľov zahraničnej politiky, pri vstupe do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Zároveň ide aj o kontinuitu s právnym stavom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá sa rozdelila 1. januára 1993. Už z tohto hľadiska je jasné, že neexistovalo žiadne právne vákuum, ktoré by oprávňovalo kohokoľvek, aby si čo i len na zlomok sekundy o sebe myslel, že stojí nad zákonom. Slovensko je právny štát. Jeho zriadenie je demokratické. My zástupcovia vládnej koalície a opozície sme tu s plnou legitimitou, s demokratickým mandátom, ktorý sme obdržali v slobodných voľbách, ktoré prebehli v súlade so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky. Práve preto, nie napriek tomu, ale práve preto, kolegyne a kolegovia, je témou dnešnej našej rozpravy problém, pred ktorým stojíme, problémom tak vládnej koalície, ako aj opozície bez rozdielu a bez výnimky.

    Nie je to žiadny osobný problém predkladateľov. Je to vec týkajúca sa základných princípov, na ktorých stojí náš štát, naša demokratická ústavnosť, občianske práva, a teda aj perspektíva demokracie a slobody všetkých našich občanov. To pokladám za potrebné zdôrazniť. Pretože napriek všetkým našim úspešným snahám o ochranu a zachovanie právneho rámca našej slobody predsa len leží na našej demokracii tieň napriek tomu, že ústavné a právne procedúry navonok fungujú. Je to tieň nespravodlivosti, osobnej spupnosti, strachu z pravdy a tieň zneužitia štátnych orgánov proti vlastným občanom.

    Toto temno v dejinách moderného Slovenska má na svedomí cynické zneužitie ústavných právomocí udelením amnestií za účelom krytia kriminálnych činov, ktoré po prvé spáchali štátne orgány a po druhé, ktoré štátne orgány kryjú. Poznám takmer naspamäť všetky dôvody, či skôr výhovorky v minulosti uvedené na to, aby tento návrh bol s konečnou platnosťou odstránený z rokovaní nášho najvyššieho zákonodarného orgánu. Striktne právne dôvody, ktoré boli uvedené, boli zároveň aj presvedčivo vyvrátené. Hrubé a zásadné porušenie základných princípov právneho štátu, k akému došlo vyhlásením amnestií kryjúcich akt štátneho terorizmu a akt zmarenia výkonu referenda, teda naplnenia jedného zo základných ústavných práv, problematizuje samotný zmysel inštitútu amnestie.

    Skutočný dôvod, prečo musíme tento návrh predkladať, už bol viackrát pomenovaný, a to akýmsi nedostatkom politickej vôle. Tento nedostatok politickej vôle však nedáva dôvod na vyvodenie záveru, ktorý zaznel akoby mimovoľne, akoby konštatoval banálnu samozrejmosť, že návrh ústavného zákona o zrušení amnestií je treba navždy vyradiť z rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ak chceme zachrániť zmysel amnestie ako takej, ak chceme, aby v budúcnosti niekedy mohla plniť svoju legitímnu úlohu, teda práve v záujme očistenia tohoto inštitútu, musíme, panie poslankyne a páni poslanci, tieto amnestie zrušiť. Nejde o prelamovanie ústavy, ani o ignorovanie amnestie, ide o záchranu tejto prirodzenej a legitímnej súčasti nášho ústavného poriadku v mene budúcnosti vlády zákona v tejto krajine.

    Ak chceme skutočnú očistu spoločnosti, chceme fungujúcu justíciu, ak chceme, aby každý protiprávny čin bol spravodlivo potrestaný, musíme zrušiť tzv. Mečiarove amnestie. Ako chceme byť úspešní proti ničomníkom a zlodejom, keď sami nevieme pomenovať a odsúdiť čin, ktorý je neprípustný a pre demokratický štát neprijateľný? Slovenské štátne orgány urobili niečo, čo nesmeli a nemali. A my sa budeme na toto pozerať? Dokedy? Na čo čakáme? Ako chceme ísť ďalej? Ako chceme od občanov získať dôveru? Som presvedčený, že zrušenie amnestie je pre Slovensko zásadným krokom. Je to cesta pre obnovenie dôvery. Politika niekedy prináša otázky, na ktoré neexistuje odpoveď ľavicová či pravicová. Odpoveď je len jedna. Je to spravodlivosť a pravda. Tú musíme hľadať a brániť nepretržite. Inak naše verejné pôsobenie stráca význam a stáva sa z neho karikatúra.

    Ja chcem, aby tento parlament mal autoritu, aby dokázal robiť veci, ktoré presahujú jeho politické mantinely. Panie poslankyne, páni poslanci, niekto tu pred pár rokmi prekročil rubikon. Niekto vzal moc do svojich rúk a uveril, že dokáže ovládať a klamať všetkých. Ten niekto nemal problém použiť na svoje mocenské chúťky štátne inštitúcie, ale čo je najhoršie, ten niekto nás všetkých zatiahol do nechutného a podlého konania, ktorého následky si nesieme všetci. Nedovoľme, aby toto zlo na Slovensku zostalo, nedovoľme, aby sa nám jeho aktéri vysmievali z nablýskaných limuzín a nedobytných sídiel. Sme tu slobodní a zodpovední. Musíme dokázať pomenovať zlo a spravodlivo ho potrestať. Zrušme teda hanebné amnestie spolu. Nepozerajme sa na stranícku príslušnosť, aby sme to dokázali, budeme to my, ktorí mali tú odvahu a cítenie pre spravodlivú a demokratickú spoločnosť.

    Od občanov, ktorých väčšina musí tvrdo pracovať na zabezpečení živobytia pre seba a svojich blízkych a pre svoje deti, očakávame bezvýhradnú poslušnosť zákonu. Od učiteľov v školách očakávame, že budú svojim žiakom a študentom pripomínať povinnosti slušného občana. Ako rodičia musíme svojim deťom vysvetľovať starú zásadu "s poctivosťou najďalej zájdeš", a to v spoločnosti, v ktorej toľko hanebných príkladov vtĺkať deťom do hláv, že nepoctivosť vedie k úspechu. Aby toho nebolo málo, nakoniec tu máme precedens hovoriaci cynicky otvorene, že štátnemu orgánu je dovolené porušiť zákon a ústavu, spáchať najhrubší kriminálny akt za predpokladu, že ho kryjú amnestie svojvoľne vyhlásené spupným politikom, demagógom, ktorý sa dodnes domnieva, že je sám nad zákonom.

    A ešte jedna poznámka. Spomínaný precedens likviduje občiansku lojalitu nie k vládnucej strane či koalícii, ale k štátu, ktorý je štátom nás všetkých, vlády aj opozície voličov, tých či oných strán a všetkých budúcich voličov, ktorí budú participovať na demokratickom rozhodovaní. Ak zničíme lojalitu v mene nízkych a dočasných záujmov, budúce generácie nám to spočítajú a doplatíme na to všetci. Nakoniec je to spôsob, akým sa uvoľňuje cesta a prestiera koberec pre budúcich ašpirujúcich tyranov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ak podporíme návrh predkladaného ústavného zákona, som presvedčený, že vojdeme do dejín ako úctyhodní reprezentanti občanov tejto republiky, ako ich politickí predstavitelia, ktorí zabudli na stranícke a ideologické nezhody, aby dali priechod spravodlivosti v záujme budúcej generácie našej krajiny. Urobíme tak nielen pre seba, ani nie pre tých, čo momentálne sedia vo vládnych postoch, urobíme tak pre celú túto krajinu a slobodu tých, čo v nej žijú. Ak podporíme tento návrh, naša autorita tým neutrpí. Naopak, získa. Získa tým celá naša krajina, ktorá bude môcť hrdo vyhlásiť, že stojí na pevných ústavných základoch a že bola schopná si tieto základy aj ubrániť.

    Tí, ktorí sú dnes vo vláde, môžu byť zajtra v opozícii, a tí, ktorí sú dnes v opozícii, sa môžu opäť zhostiť vládnych úloh a zodpovednosti. To je vecou volieb vykonávaných občanmi tohto štátu. Dôležité, životne dôležité je, aby sme všetky naše budúce rozhodnutia, či už jednohlasné, alebo kompromisné, či už rozhodované v sporoch, alebo v zhode vykonávali v pevnom, funkčnom a v civilizovanom právnom rámci. To prospeje aj normálnym vzťahom a zdravej komunikácii medzi vládnymi a opozičnými zoskupeniami. Opakujem a myslím, že dôvody už sú dostatočne zrejmé. Je to v záujme nás všetkých. Chceme, aby všetky budúce vládne koalície boli viazané dodržiavať zákony založené na pevnom ústavnom základe.

    Vážené kolegyne a kolegovia, existuje mnoho politických sporov, ktoré sa môžu stať vecou kompromisu a pre ktoré neexistuje jedno jediné, možné spravodlivé riešenie. Sú však aj spory hoci vzácnejšie a v zdravej demokracii najvzácnejšie, ktoré možno rozhodnúť naozaj len dvomi spôsobmi: spravodlivo a nespravodlivo. Sú naozaj v istom zmysle otázkou života a smrti, nie života a smrti fyzického jednotlivca, ale života a smrti toho, čo život fyzických jednotlivcov presahuje smerom do budúcnosti, k potomkom aj do minulosti, predkom, ktorí prinášali obete, aby sme my mohli byť slobodní.

    Spor, ktorý sa týka predkladaného návrhu ústavného zákona, je práve takýmto sporom. Želal by som si, kiežby takýchto sporov bolo v budúcnosti čo najmenej. Kiežby sa naša politika stala aspoň v tomto trochu nudnejšou. Dnes však rozhodujeme o tom, či naša demokracia bude perspektívne rásť a silnieť alebo či bude upadať a hynúť.

    Demokratický ústavný poriadok nie je samozrejmosťou. Nepadol nám do zástery ako zrelé jablko zo stromu. Je drahým výdobytkom generácií, ktorý vyžaduje neustálu údržbu v každodennom rozhodovaní a ktorý občas vyžaduje, aby sme vystúpili aj my na jeho obranu.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade ústavnoprávny výbor, Ondrejovi Dostálovi, aby sa zhostil úvodnej spravodajskej informácie. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v primárnom práve Európskej únie ani Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 358 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, takisto zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od poslanca Martina Fronca. Po jeho vystúpení potom otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou.

    Takže slovo má pán poslanec Martin Fronc, jediný prihlásený písomne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie iste nebude dlhé, ale predsa len ako človeku, ktorý je pamätníkom tých dôb, cítim istým spôsobom aj povinnosť vystúpiť a vyjadriť sa. Ako už povedal predkladateľ Pavol Hrušovský, Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh dáva po šiestykrát, teda tak ľudovo povedané "neverending story", príbeh, ktorý nemá konca, zdá sa. Ja verím, že bude mať, ale predsa len myslím, že je dôležité povedať, prečo tak tvrdošijne opakovane, stále znova a znova sa pokúša predložiť návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Ja si nemyslím, že je to len obyčajná tvrdohlavosť politikov KDH. Som si dobre vedomý, že dnes už pomaly dorastá do dospelosti generácia mladých ľudí, ktorí si tie udalosti z tých dôb nemôžu pamätať a celkom iste, keby sme dnes urobili prieskum medzi občanmi Slovenska, tak by sme zistili, že mnoho ľudí si už len matne na to spomína a nejaví možno záujem o to, čo by malo nastať a ako by sme sa mali s tým vysporiadať. A celkom iste dnes už nemôže niekto povedať, že je to o politickom zápase, kde vtedy áno, ten hlavný politický zápas v tých dobách prebiehal medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a HZDS, ale HZDS dnes už nie je ani v parlamente, ani o tom to nie je. A dokonca by bolo zbytočné nás podozrievať z istej naivity, že sa domnievame, že keď sa zrušia amnestie, že sa všetko ako poriadne vyšetrí. Sme si vedomí toho, čo už poznali starí Rimania ako právnu zásadu, že čím dlhšia doba uplynula od skutku, tým je oveľa menšia pravdepodobnosť vec dôkladne vyšetriť a dôsledne so všetkým vysporiadať spravodlivosť, veď nakoniec dnes už viacerí aktéri z tých dôb, ktorí v tomto fungovali, nie sú medzi nami a už sú takpovediac pred iným večným súdom.

    Nie je to o tom, je to o niečom inom. Je to o tom, že na Slovensko, na náš štát, týmto aktom dodnes padá veľmi tmavý tieň. Neviem to miernejšie povedať, naozaj veľmi tmavý tieň, pretože viete, nespravodlivosti, aj vraždy, aj únosy a mnohé iné kriminálne činy, aj terorizmus, s ktorým zápasíme, sa udial a deje a s mnohými, právne, kriminálnymi činmi sa nevieme vysporiadať, ale tu ide o niečo iné. Toto sa dialo v mene štátnych inštitúcií. Inštitúcie, ktoré boli zriadené štátom. Urobila to Slovenská informačná služba. Toto bol štátny terorizmus a som vnútorne presvedčený, že minimálne aspoň to minimum zadosťučinenia spravodlivosti a pravde, právnemu štátu by sme mali dať.

    A ja sa preto obraciam najmä na kolegov po mojej pravej strane, pretože celkom iste som si vedomý toho, že ak máme túto spravodlivosť posunúť ďalej a Slovensko sa má istým spôsobom vysporiadať so svojou škvrnou v minulosti, tak to závisí aj na ich podpore, preto sa na nich obraciam, aby zvážili, či naozaj nestojí za to, konečne po toľkých rokoch urobiť zadosť spravodlivosti a jednoducho vysporiadať sa s tmavou škvrnou našej minulosti.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca neevidujem. Pardon. Peter, skôr druhýkrát. Jediný Peter Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručný. V podstate každý štát je založený na tom, ako je schopný vykonávať spravodlivosť. V podstate to, o čom tu dnes rokujeme, nie je ani o tom, že či to je starý prípad, alebo ako starý je ten prípad, ale je to o tom, či Slovenská republika bude spravodlivým štátom, alebo nebude spravodlivým štátom, pretože to tu pán poslanec Fronc povedal, to je dlhý tieň. A to nie je len dlhý tieň, ktorý tu visí, ale to je niečo, čo vlastne zaťažuje celý výkon spravodlivosti na Slovensku, a pokiaľ tento prípad nebude doriešený, dovtedy to bude spravodlivosť na Slovensku zaťažovať a zaťažovať veľmi negatívnym spôsobom, lebo to hovorí - a hovorí to nielen jednej generácii, ale hovorí to všetkým následným generáciám -, že na Slovensku je pokojne možné bezprávie, pokojne je možné robiť závažné trestné činy bez toho, aby boli stíhané spravodlivosťou.

    Taký štát potom aj v iných prípadoch, ktoré môžu byť menej významné, ale vždy má takú tendenciu rozhodovať nespravodlivosť o spravodlivosti, čiže tento kruciálny prípad bude strašiť na Slovensku dovtedy, kým jednoducho v tejto veci na Slovensku nenastane spravodlivosť, a preto si myslím, že naozaj každý, kto má len trocha zmysel pre spravodlivosť a pre to, aby spravodlivosti bolo určené zadosť, má za tento návrh zákona hlasovať bez ohľadu na to, v ktorom je to roku. A je to len smutné, že sa k tomu prípadu treba vracať tak často. Bolo by ho treba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec bol jediný s faktickou poznámkou. Pán Fronc nechce reagovať, a preto sa pýtam teraz, kto sa k tomuto návrhu zákona hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Martin Poliačik ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v roku 1989 som mal deväť rokov a vtedy vznikla generácia, o ktorej môj kamarát s obľubou hovorí, že je to generácia, ktorá verí tomu, že všetko je možné, lebo tá generácia, ktorá prešla vlastne svojím najcitlivejším vývinom, čo sa týka hodnôt, to je medzi tým desiatym a dvadsiatym rokom života, ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch, tak naozaj videla tak významnú spoločenskú zmenu, že verí tomu, že všetko je možné, že môžme iba tlakom ľudí, aj keď to mohlo byť inak, ale vtedy sme tomu verili, že iba tlakom ľudí vieme zmeniť pomery z totalitného režimu na režim demokratický, že môžme zobrať vládu vyvolenej skupinke ľudí a dať ju do rúk voleným zástupcom, že sa vieme zbaviť diktatúry a vieme žiť v občianskej, právnej spoločnosti. Tomuto všetkému som vtedy ako -násťročný stredoškolák a gymnazista veril a na základe toho som si vybudoval takú hodnotovú výbavu, vďaka ktorej sedím aj tam, kde sedím teraz, v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Súčasťou toho, že všetko bolo možné, avšak boli aj excesy a výčiny, ktoré už by sa dnes podľa všetkého v našom štáte, v tejto krajine, na Slovensku, nemohli udiať. Bolo to flagrantné zneužívanie právomocí, bolo to rozkradnutie tohto štátu a rozdanie cez privatizácie kamarátom, bolo to zneužívanie normálnych princípov fungujúcej demokratickej spoločnosti na ochranu svojho zločinného konania. Vražda Remiáša, zmarené referendum, únos prezidentovho syna sú veci, ktoré môžeme vidieť možno v Afrike, možno v iných totalitných spoločnostiach, ale ktoré už v Európe nemajú svoje miesto.

    Teraz máme možnosť a priestor navždy deťom, ktoré budú vyrastať po nás, ktoré možno ešte aj ja budem niekedy učiť, povedať, že to nebolo v poriadku, že to bola súčasť transformácie tejto spoločnosti, že to bola daň za to, že sme rýchlo museli dobiehať 40 rokov zamrazenia nášho vývoja, že to bola daň za to, že sme rýchlo museli prepísať spôsob, akým žijeme v tejto krajine. Ale je najvyšší čas, aby sme si to priznali a povedali, nebolo to v poriadku, bolo to zlyhanie a chceme s tým niečo robiť. Chceme aspoň využiť akú-takú možnosť, že sa tieto veci prešetria, a dať odkaz budúcim generáciám, že takéto niečo by tu už nikdy nemalo nastať. Preto dúfam, že keď v tejto sále všetci budeme hlasovať podľa nášho vedomia a svedomia, pričiníme sa k tomu, aby tento tieň z našej minulosti naveky zmizol.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Juraj Droba, Martin Glváč. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Ja oceňujem iniciatívu pána kolegu Hrušovského, myslím si, že nie je veľa vecí dôležitejších pre nás ako zákonodarcov, ako vysielať veľmi jasné signály. Táto iniciatíva je jasným signálom toho, že trestné činy a neprávosti alebo skrivodlivosti budú potrestané. Ruka spravodlivosti koná občas ako Božie mlyny. A trvá jej to občas dlhšie, ako by si väčšina verejnosti žiadala. Možno uvediem pár príkladov teraz zo sveta, ktoré možno sú trošku extrémnejšie, ale myslím si, že Mečiarove amnestie tiež patria do podobného súdka. Tak ako trvalo 10 rokov než americké špeciálne komandá dopadli Usámu bin Ládina, tak ako trvalo 30, 40, 50 rokov, než boli niektorí nacistickí pohlavári potrestaní a postavení pred súd, tak ako Rusom trvalo niekoľko desaťročí, než sa ospravedlnili za Katyň, tak toto sú všetko veci, ktoré skôr či neskôr prišli. Ja si myslím, že je našou povinnosťou, aby sme hlasovali za. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Marin Glváč s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som nechcel vystupovať. V mnohom súhlasím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste do mikrofónu.

  • ... s pánom Hrušovským, so všetkými predrečníkmi. Som trošku v dileme ako človek a právnik. Pretože viem na rozdiel od niektorých inžinierov, ktorí sa napríklad vo včerajších novinách vyjadrujú k právnym veciam, hoci teda len sú členmi ústavnoprávneho výboru, ale existuje tu nejaké pravidlo prevzaté v našom právnom poriadku, je to in dubio pro reo (v prospech obvineného). To znamená, ak len niekedy platila jeden deň amnestia, tak myslím, že my môžme prijímať čokoľvek a nebude to mať žiadny význam, ale toto je tá naša dilema, právnik a nejaký občiansky postoj. A preto mám s tým aj ja osobný problém. Ale vyčítam poslancom vládnej koalície, v tomto prípade KDH, že mali ix rokov na to, aby v občianskom právnom konaní, keď im ide o to, čo spomínal pán Poliačik, prešetrenie, vyšetrenie, veď tu existuje občianskoprávne konanie, ktoré nikdy nepodliehalo žiadnym amnestiám a mohli sme sa všetko o tomto čine dozvedieť.

    Ďakujem veľmi pekne, to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik zrejme nechce reagovať na faktické. Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa zástupcu navrhovateľov, pána poslanca a podpredsedu parlamentu Hrušovského, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nie. Pán spravodajca, áno?

    Tak nech sa páči, len treba to prejaviť.

  • Pán Hrušovský tu v úvodnom slove pripomenul, že Národná rada sa takýmto návrhom zákona, návrhom na zrušenie Mečiarovým amnestií, zaoberá už šiestykrát. Ja by som chcel teda na záver rozpravy, alebo po skončení rozpravy doplniť, že prvýkrát sa zaoberá v situácii, keď v parlamente nesedia zástupcovia Mečiarovho hnutia. Bolo to vidno aj z tej diskusie, kde bolo viacero vystúpení, ktoré podporovali zámer tohto ústavného zákona, a nebolo vlastne žiadne, ktoré by mu oponovalo, z hľadiska vecného zámeru bolo jedno kritické, jedna kritická faktická poznámka, čo sa týka formy a dosahov. Takže dnes tu už nesedí HZDS v tomto parlamente. Som zvedavý, či to bude vidno nielen na diskusii, ale aj na hlasovaní poslancov. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

    Vládny návrh má tlač 281 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 281a.

    Prosím teraz pána ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281.)

  • Dámy a páni, pekný deň želám. Dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ktorý sa predkladá na základe uznesenia vlády a na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda a táto vládna koalícia zaviazala prehodnotiť uplatňovanie tlačového zákona a vykonať potrebné legislatívne zmeny.

    Zásadnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiaceho s výkonom ich funkcie.

    Podľa v súčasnosti platnej úpravy predmetom práva na odpoveď je akékoľvek skutkové tvrdenie, to je aj nepravdivé, ktoré sa týka konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vychádzame z toho, že v tejto novele kladieme dôraz na pravdu a pravdivosť skutkového tvrdenia. Čiže do budúcna, ak tento návrh prejde, bude možné si uplatniť právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby.

    Táto novela je naozaj potrebná, preto sa na tom vládna koalícia aj zhodla. Možno len také základné údaje vyplývajúce z rebríčka slobody tlače, organizácie Reportéri bez hraníc. Kým Slovensko v roku 2007 bolo na 3. mieste zo 169 krajín, v roku 2009 kleslo až na 44. miesto. Nejde, samozrejme, o rebríčky, ale ide jednoducho o to, že Slovensko čelilo aj kritike zo zahraničia za zákon, ktorý bol v predchádzajúcom volebnom období prijatý. Preto táto novela, na ktorej sa zhodla vládna koalícia.

    Predložený návrh, samozrejme, obsahuje aj viacero ďalších zmien a úprav. A čo by som si ešte dovolil vo svojom úvodnom slove povedať, v spoločnej správe body 5 a 6 prešli pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Viskupič, týkajúce sa oblasti retransmisie. Je pravdou, že ony čiastočne jeden problém riešia v rámci retransmisie ako takej, na druhej strane otvárajú ďalšie problémy. Dohodli sme sa preto s kolegom Viskupičom, že túto otázku budeme koncepčne riešiť, keďže sa týka iného zákona, nie tohto zákona, ale zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii budúci rok, kedy ministerstvo kultúry plánuje predložiť koncepčnú zmenu zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii.

    Na túto chvíľu ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím teraz pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, ktorú určil výbor pre kultúru a médiá ako spravodajkyňu, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na základe poverenia výboru pre kultúru a médiá predložila ako spoločná spravodajkyňa gestorskú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkovo sedem a ktoré máte v písomnej správe rozdané, teda rozdané spoločne v rámci spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor zároveň určil poslankyňu Katarínu Cibulkovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem prihlášku pána poslanca Jozefa Viskupiča ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem snahu predkladateľa vzhľadom k zákonu č. 168/2008 Z. z. aj celú agendu, ktorú tu predo mnou pred chvíľkou predstavil. Ja by som sa v rozprave vyjadril k mojej snahe k zákonu č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, keďže som na výbore predložil pozmeňujúci návrh a bol zapracovaný do spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Následne som dostal niektoré výhrady a po konzultácii jednak s predkladateľom a jednak s dvomi dotknutými stranami, ako spomínal minister, riešil som otázku retransmisie pozmeňujúcim návrhom a otvoril sa iný balík problémov, ktorý sa týka vysielateľov. Preto napriek tomu, že som hovoril, že vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie vnímam ako vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, uznávam argument, že pri legislatívnom procese by mali byť v celej miere vypočuté obidve dotknuté strany. Preto sa stotožňujem v tomto bode s názorom ministra aj odbornej verejnosti, že zákon 308 bude v dohľadnej dobe otvorený ako koncepčne, a myslím si, že v rámci tejto koncepčnej úpravy bude môcť byť poriešená aj táto otázka.

    Preto si dovolím navrhnúť body 5 a 6 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a tým teda, čo vravím, sa osobne pri daných bodoch zdržím, aby mohla prebehnúť diskusia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Faktické poznámky na jeho vystúpenie neevidujem, a preto vyhlasujem rozpravu a skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pani poslankyňa ako spravodajkyňa takisto nie. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A mali by sme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní.

    Ide o zákon, ktorý máte ako tlač 276 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 276a.

    Mám informáciu, že pán minister je na ceste. Takže ďakujem pekne, vidím, že už je prítomný pán navrhovateľ, podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, ktorého v tejto chvíli požiadam, aby tento vládny návrh zákona, ktorým je návrh o kolektívnom investovaní, odôvodnil.

    Ako spravodajca bude pôsobiť pán predseda výboru Jozef Kollár, ktorého poprosím, aby sa pripravil medzitým.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania a tiež implementovať vykonávacie predpisy Európskej únie k tejto smernici.

    Vzhľadom na veľký rozsah právnej úpravy Európskej únie implementovanej do návrhu zákona o kolektívnom investovaní, ako aj potrebu novelizovať platný zákon o kolektívnom investovaní ministerstvo financií pristúpilo namiesto novely zákona o kolektívnom investovaní k rekodifikácii tohoto zákona.

    Smernica prináša najmä nasledovné hlavné zmeny, ktoré sú premietnuté do vládneho návrhu zákona. V rámci podielových fondov umožňuje vytváranie podfondov, zavádza podrobnejšiu úpravu organizačných požiadaviek na správcovskú spoločnosť, zavádza úplné cezhraničné vykonávanie činnosti správcovskou spoločnosťou a zahraničnou správcovskou spoločnosťou, posilňuje konsolidáciu v oblasti podnikania takzvaných štandardných podielových fondov kolektívneho investovania, zavádza štruktúru hlavný zberný ako ďalšej formy asset poolingu, zavádza inštitút uverejňovania kľúčových informácií pre investorov.

    Z ďalších zmien oproti platnému zneniu je významné uviesť, že výška základného imania pre správcovské spoločnosti sa zo súčasne platnej výšky milión eur znižuje na úroveň 730-tisíc eur.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo teraz Jozefovi Kollárovi, spravodajcovi, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, päťminútovú technickú prestávku z dôvodu požiadavky pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu. Poprosím o pochopenie. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pán predseda finančného výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte, aby som v mene gestorského výboru pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu k predmetnému vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, ktorú máte pod tlačou 276a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 z 29. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.

    Konštatujem, že k predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali spomínané výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, toto stanovisko zaujal Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 11. mája a rovnako ústavnoprávny výbor dňa 3. mája tohto roku.

    Celkovo bolo podaných 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako sú uvedené v spomínanej spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 31 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor rovnako odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 173 z 11. mája a výbor určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť túto správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Dostál, ak stihnete. Nie? Prosím?

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či dovolíme pánovi ministrovi, aj keď si uvedomujem, že termín do hlasovania je krátky, aby predložil ešte návrh na vyslovenie súhlasu s uzavrením medzinárodnej zmluvy.

  • Ruch v sále.

  • Prerušíme. Dostál má na dlhšie ako do hlasovania, tak by sme, ak je súhlas, páni poslanci.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a protokol, podpísané v Bratislave dňa 14. februára 1997, tlač 269.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a protokol podpísaný v Bratislave dňa 14. februára 1997.

    Protokol nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky. Taktiež nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv. Protokolom sa doplňujú ustanovenia, ktoré umožňujú výmenu informácií v oblasti daní.

    Uzavretie protokolu nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na verejné financie a svojím obsahom zodpovedá medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie a odôvodnenie návrhu.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru.

    Pán poslanec Švejna, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, uznesením gestorského výboru som bol určený za spoločného spravodajcu výboru. Dovoľte, aby som predniesol správu...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 túto správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 292 z 15. marca 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu stanoviská poslancov. K predmetnému protokolu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s uznesením č. 169 z 11. mája a Ústavnoprávny výbor Národnej rady s uznesením č. 173 z 3. mája. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR s uzavretím protokolu vysloviť súhlas a aby rozhodla, že protokol medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A poprosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály všetci tí, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodov 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O prvom rozhodneme hlasovaním o návrhu poslancov Maďariča a Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Chcem poprosiť pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorý prerokovávame ako tlač 363.

    Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta určené pre vás v rokovacej sále. Pán predseda Kaliňák, zaujmite miesto, ktoré sme vám určili. Tak si aspoň kartu zoberte.

    Pán predseda Procházka, poprosím vás.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 363.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c)...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... o pokoj v rokovacej sále. Sústreďme sa na hlasovanie. Pán poslanec Galbavý a Galis. Nie v bufete, ale v rokovacej sále hlasujeme.

  • Áno. Tlač 363. Aby ste dali hlasovať, že sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 77 za návrh, 26 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

  • Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte za týchto okolností hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou týchto: mandátový a imunitný, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, výbor pre európske záležitosti, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorej majú návrhy, v ktorej majú návrh výbory prerokovať. Výbory.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 116 za, 7 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ešte, ja sa ospravedlňujem, pravdepodobne som mal o tom dať hlasovať naraz, ale ešte je tu hlasovanie, aby gestorským výborom bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 123 za, 5 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uviedol a predložil...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Přidal, predložil návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu poslancov Dostála, Zajaca, Osuského a Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest, tlač 364.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Zajaca, Petra Osuského a Františka Šebeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 364.)

  • Pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 24 proti, 45 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania predmetného návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorej majú výbory zákon prerokovať.

    (Hlasovanie) 136 prítomných, 72 za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec, za predloženie návrhov.

  • Poprosím teraz pána poslanca Federiča, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu poslancov Podmanického, Blanára, Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý prerokovávame ako tlač 365.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Juraja Blanára a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 365.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Markovič, pán poslanec Choma, neboli predložené žiadne návrhy. Preto vás...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci! Počkajte, pán spoločný. Prosím o kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • Preto odporúčam, pán predsedajúci, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, pán predseda, o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 70 za, 63 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Dostála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu poslancov Hrušovského, Horta, Kollára, Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepadli žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c)...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 85 za návrh, 17 proti, 44 sa zdržalo.

  • Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ďalej aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 za, 5 proti, 56 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poverenú spravodajkyňu výboru pre kultúru a médiá, aby predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o periodickej tlači, zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý prerokovávame ako tlač 281. Prosím o návrh.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281.)

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto bodu programu vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Viskupič, ktorý podal procedurálny návrh, a to vyňať body 5 a 6 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 a bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 4 a o bode 7 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča podľa zdvihnutého prsta pani poslankyne, palca, pardon.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 59 proti, 8 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Viskupiča, hlasovať spoločne o bodoch 5 a 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Pani spoločná spravodajkyňa, hlasujeme o bodoch alebo procedurálnom návrhu?

  • Padol, o bodoch, padol procedurálny, aby sme spoločne o nich hlasovali, vyňali ich zo spoločnej správy.

  • Tak bod, dokončíme hlasovanie, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 2 za, 127 proti, 19 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy 5 a 6 sme neschválili.

  • Týmto sme rozhodli o všetkých návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločnej správe. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru na to, aby som predložila návrh pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 70 proti.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za, 65 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona Národná rada schválila.

    Poprosím pána poslanca Švejnu, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil odporúčanie o hlasovaní o uznesení, ktorým vyjadríme súhlas alebo stanovisko so súhlasom o uzavretí Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a protokol, podpísané v Bratislave dňa 14. februára 1997, tlač 269.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave nikto nevystúpil, tak z tohto dôvodu dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Protokolu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku a protokol, podpísané v Bratislave 14. februára 1997.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 145 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu 18. schôdze. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o návrhoch, ktoré sú zaradené v poradí tak, ako sme si ich schválili do programu 18. schôdze.

    Pardon, pán poslanec Mikuš.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať, že v doobedňajšom hlasovaní ma pri hlasovaní o tlači 361 Občiansky súdny poriadok hlasovacie zariadenie vykázalo, že som bol proti, chcel by som pre oficiálny zápis povedať, že som bol za. Ďakujem.

  • Prosím uviesť do zápisu. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Poslancov, ktorí k tejto téme necítia blízkosť, aby nevyrušovali tých, ktorí chcú rokovať o návrhu. A poprosím teraz pána poslanca Dostála, ktorý bol prihlásený do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, aby vystúpil ako jediný rečník prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás o zachovanie kľudu.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní, tlač 276.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pochopenie a chcel som vystúpiť k tomuto zákonu, pretože aj na príklade tohto zákona sa dá povedať niečo širšie, niečo o miere regulácií prichádzajúcich z Európskej únie. A v tomto prípade trochu paradoxne na základe miery regulácie z Európskej únie môžeme znížiť mieru regulácie alebo mieru obmedzení v tomto prípade, mieru obmedzení vstupu na trh, ktorú máme v našej domácej legislatíve. Je to tak už v tom pôvodnom návrhu zákona, kde sa hranica 1 milión eur alebo minimálna úroveň základného imania pre založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním znižuje na 730 000 eur, čo je nesporne pozitívny posun, a minimálna úroveň, ktorú od nás vyžaduje Európska únia, je však 125 000 eur, a preto by sme mali využiť tú možnosť a nestavať podnikateľskému prostrediu bariéry, ktoré sú väčšie, ako je nevyhnutné.

    To, ako je nevyhnutné, si niekedy môžeme definovať sami vo svojej domácej legislatíve, ale v niektorých prípadoch tá miera nevyhnutnosti vyplýva zo záväzkov, ktoré máme ako členská krajina Európskej únie. A keďže v tomto prípade minimálna nevyhnutná bariéra je nie 730 000 eur, ale 125 000 eur, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v znížení tejto hranice na minimálnu úroveň vyžadovanú príslušnými smernicami Európskej únie.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní, tlač 276.

    1. V § 47 ods. 1 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".

    2. V § 47 ods. 2 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".

    3. V § 47 ods. 4 sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".

    4. V § 207 ods. 1 písm. a) sa slová "730 000 eur" nahrádzajú slovami "125 000 eur".

    Odôvodnenie: Základné imanie ako kapitál nutný na založenie spoločnosti zaoberajúcej sa kolektívnym investovaním je upravený smernicami Európskej únie (UCITS IV, 2009/65/EC) na minimálnej úrovni 125 000 eur (čl. 7), ale zároveň je v kompetencii národných parlamentov túto výšku upraviť. Základné imanie požadované v neúmernej výške sa môže stať jednou zo základných bariér podnikania a rozvoja daného sektora, najmä ak neexistuje žiadny právny, ekonomický ani technický dôvod, prečo by zákon o kolektívnom investovaní mal stanoviť požiadavku na základné imanie v inej výške, ako je minimum určené pravidlami Európskej únie. Pre dynamický rozvoj finančného sektora v Slovenskej republike a zvýšenie konkurencie by bolo správne výšku základného imania správcovskej spoločnosti nastaviť na minimálnej úrovni požadovanej Európskou úniou, teda na úrovni 125 000 eur, nakoľko koncentrácia v sektore finančných služieb na trhu kolektívneho investovania je v Slovenskej republike veľmi vysoká. Na slovenskom trhu kolektívneho investovania pôsobí iba osem tuzemských subjektov a päť zahraničných subjektov, ktoré podliehajú regulácii Národnej banky Slovenska.

    Zavedenie vyššej úrovne základného imania od minimálnej požadovanej európskou legislatívou nie je možné požadovať za ochranu investora. Podľa zákona o kolektívnom investovaní správcovskej spoločnosti nevznikajú žiadne právne relevantné záväzky voči klientom, ktorých prostriedky sú spravované vo fondoch. Z daného dôvodu správcovská spoločnosť ani nemá povinnosť vytvárať rezervy alebo iné kapitálové fondy, ktoré majú slúžiť na doplnenie majetku do správcovských fondov. Preto akékoľvek zvýšenie základného imania spoločnosti nevedie k zvýšeniu ochrany investorov. Ochrana investora je zabezpečená neustálou kontrolou kontrolného orgánu, v Slovenskej republike Národnej banky Slovenska, a depozitárom správcovskej spoločnosti. NBS má právo odobrať licenciu alebo finančne penalizovať správcovskú spoločnosť pri neplnení si svojich povinností a vyhlásiť nútenú správu nad majetkom vo spravovanom fonde.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím sa vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. A v našom programe je zlepšovanie podnikateľského prostredia. Najlepší spôsob zlepšovania podnikateľského prostredia je, že budeme znižovať bariéry a umelé obmedzenia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Teraz máme príležitosť urobiť to v jednej konkrétnej veci.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál bol prvý a posledný prihlásený do rozpravy, ktorú vyhlasujem za skončenú. Chcem sa, áno, pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za predloženie tohto návrhu. Myslím si, že ho môžme akceptovať a podporím ho. Súvisí to aj s tým, že chceme pri aj iných hraniciach základného imania vo všetkých iných typoch obchodných spoločností v rámci zlepšovania podnikateľského prostredia prehodnocovať túto výšku a ísť na úroveň, ktorá je minimálna, aby sme neobmedzovali vstup do podnikania. Takže v tomto zmysle chcem tento návrh podporiť.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Preto prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády uviedol bod programu

    Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014,

    ktorý prerokovávame ako tlač 337.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členské krajiny eurozóny sú povinné každoročne pripravovať Program stability, ostatné štáty Európskej únie pripravujú konvergenčné programy. Slovensko predkladá svoj tretí Program stability, ktorý je aktualizáciou Programu stability z januára 2010.

    Program stability sa po prvýkrát predkladá Európskej komisii v rámci takzvaného európskeho semestra ako reakcia na potrebu užšej koordinácie politík na úrovni Európskej únie. Program stability prezentuje rozpočtové ciele vlády v strednodobom horizonte, ktoré sú ovplyvnené počiatočnou fiškálnou pozíciou v roku 2010. Napriek zlepšeniu makroekonomického vývoja sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 5,5 % HDP a deficit sa prehĺbil až na úroveň 7,9 % HDP, čo je približne na úrovni krízového roka 2009. Okrem objektívnej príčiny spôsobenej trvalou stratou potenciálneho produktu v ekonomike v dôsledku hospodárskej krízy a z pohľadu vývoja daňových príjmov nepriaznivej štruktúry ekonomického rastu bol tento nárast ovplyvnený aj podcenením rizík a optimistickým rozpočtovaním bez adekvátnych opatrení, najmä v prípade samosprávy, železničných spoločností a nemocníc.

    Uvedený vývoj viedol k zvýšeniu pomeru hrubého dlhu verejnej správy k HDP počas dvoch rokov 2009 a 2010 o 13,2 % na odhadovanú úroveň 41 % HDP ku koncu roka 2010. Program stability prezentuje stratégiu, ktorej základnými kameňmi sú stabilizácia štrukturálnej reformy a udržateľnosť. Stabilizačné opatrenia sú prijímané v rokoch 2011 až 2012, pričom ide najmä o plošné opatrenia s okamžitým účinkom. Zároveň sa ale realizujú niektoré štrukturálne opatrenia a prebieha príprava ďalších opatrení v oblasti zvyšovania flexibility trhov a potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré by mali trvale pozitívne prispievať aj k zlepšeniu hospodárenia verejných financií. Z dlhodobého hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu opatrenia v oblasti dôchodkového systému, zdravotníctva a reformy rozpočtového rámca.

    Táto stratégia by mala v strednodobom horizonte vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného deficitu, čoho nevyhnutným predpokladom je ale naplnenie schváleného rozpočtu na rok 2011, pričom do roku 2013 by sa deficit mal znížiť na úroveň 2,9 % HDP. Hlavným cieľom rozpočtovej politiky Slovenska naďalej zostáva dosiahnutie fiškálnej pozície, ktorá zabezpečí dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

    Po inštitucionálnej stránke je Program stability v Slovenskej republike záväzným dokumentom, ktorý schvaľuje vláda a ktorý je predkladaný na rokovanie Národnej rady. Zároveň sa predkladá Európskej komisii.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím teraz pána predsedu výboru, aby zaujal stanovisko k predloženému návrhu programu stability. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet k výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorú máte pod tlačou 337a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 2. mája pridelil Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 výboru pre financie a rozpočet. Gestorský výbor nedostal iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému programu zaujal výbor stanovisko s odporúčaním zobrať na vedomie. Rovnako tak aj gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky zobrať na vedomie.

    Informácia výboru k Programu stability bola schválená uznesením č. 175 z 11. mája tohto roku. Výbor zároveň určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť túto informáciu na schôdzi Národnej rady a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou uvedenej informácie.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Burian sa hlási do rozpravy spolu s pánom poslancom Ondrušom ústne. Pýtam sa, či ešte niekto z poslancov ďalších sa chce prihlásiť. Nie, preto končím možnosť a udeľujem slovo pánovi poslancovi Burianovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu Programu stability. Na začiatku chcem povedať, že mám také základné dva výhrady k tomuto programovému dokumentu, ktorý tu predstavuje ministerstvo financií. A tou prvou je, že mimo toho, že teda opisnou formou sa často niektoré správy, ktoré boli v predošlých rokoch, sa jednoducho objavujú v konceptoch nasledovných rokov. Ale čo je hlavné, a tá prvá výhrada je to, že tento návrh Programu stability hlavne v konsolidačných opatreniach nekorešponduje s tým, čo bolo rozdané jednak poslancom Národnej rady, ten Program stability, a jednak nekorešponduje s tým, čo sú východiská štátneho rozpočtu na roky 2012 až 2014. A to, bohužiaľ, musím povedať, že paradoxom toho celého je, že dnes, keď som sa chcel prihlásiť na internet, tak nenašiel som, zhoda okolností, tieto tabuľky sa už neobjavujú na stránke ministerstva financií. Ale budem o tom hovoriť v ďalšej časti.

    Druhou ako vážnou výhradou sa mi javí optimalistické alebo optimistické, by som povedal, optimistický výhľad návrhu Programu stability na roky 2011 až 2014 a myslím si, že aj v ďalšej časti budem nejakým spôsobom snažiť sa preukázať v čom vidím najväčšie riziká. Hlavné ciele tohto programu sú vytýčené už v tomto samotnom Programe stability, a to je znížiť deficit verejnej správy pod 3 % do roku 2013, potom je to predpoklad v roku 2011 deficit na úrovni 4,9 % a konsolidačné opatrenie na úrovni 2,5 % aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov. Musím ale povedať, že, a to v ďalšej časti budem hovoriť o tom, že to konsolidačné úsilie je teda na úkor zvyšovania daní alebo rušenia výhod pre občanov Slovenskej republiky. Faktom ale zostáva, že tie všetky predsavzatia a všetky politické vyhlásenia, ktoré sú tu dané, ony v zásade korešpondujú s nejakou filozofiou, ktorou, myslím si, že dá sa súhlasiť. Otázka je, za akú cenu, akými prostriedkami sa budú uplatňovať tieto stanoviská alebo tieto systémové zmeny?

    Tak napríklad je tu reforma dôchodkového systému. V tomto materiáli máte naznačené, že základným predpokladom je zastropovanie dôchodkov, napríklad, zníženie valorizácie, teda valorizácia bude napočítaná len na báze dôchodkovskej alebo dôchodcovskej inflácie. Prípadne je tam zníženie výsluhových dôchodkov, prípadne štandardizácia dôchodkového systému pre políciu, armádu a prokuratúru. Myslím si, že je to dosť málo a je to len reštrikčné opatrenie. Mimochodom, myslím si, že zastropovanie dôchodkov nie je to najlepšie riešenie, a to si myslím, že skôr je nejaká demotivujúca zložka pre ľudí, ktorí majú záujem ďalej pracovať aj v dôchodkovom veku. Naopak si myslím, že skôr by tam bola filozofia solidárnosti na báze znižovania najnižších dôchodkov a prípadne zvyšovania tých najnižších dôchodkov. Tá by bola podľa mňa relevantnejším riešením ako povedzme zastropovanie a tak ďalej.

    Chcem povedať zase, že je tu ďalší, by som povedal, ďalšie opatrenie. To je zákon alebo reforma o rozpočtovej zodpovednosti. V zásade tiež sa dá súhlasiť s tým, myslím, že to bolo dokonca v agende, aj v našej agende, pokiaľ sa týkalo riešenia jednak hrubého dlhu, jednak stropu na výdavky, čistého bohatstva, jednoducho zosúladenie systému verejnej správy vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet sa generuje v systéme ESA 90, pričom verejná správa je momentálne hodnotená na báze systému cash flow alebo na báze starého systému, čiže v zásade s tým sa dá súhlasiť, faktom ale je, aké budú, aké budú prostriedky alebo aké budú, by som povedal, detaily tohto riešenia, od toho bude závisieť podpora povedzme aj tohto systému.

    Potom je tu reforma Zákonníka práce a osobne si myslím, že reforma Zákonníka práce tak, ako je pripravená, je, bohužiaľ, podľa môjho názoru nedostatočná a mňa veľmi irituje povedzme stav zrušenia minimálnej mzdy a osobne si myslím, že tým založíme, by som povedal, ďalší systém možno nenaplňovania príjmov do Sociálnej poisťovne a vytvoríme len precedens preto, aby sa ľudia platili povedzme nie oficiálnou zložkou mzdy, aby sa takýmto spôsobom jednak ušetrili teda odvody pre týchto zamestnancov, budeme doslova vytvárať systém pre čiernu prácu, alebo teda platenie čiernej práce. Myslím si, že určite v čase a hlavne v čase, keď teda je dopyt po pracovnej sile nižší, ako je ponuka, jednoducho máme nezamestnanosť takmer na úrovni 14 % a dnes prichádzať s filozofiou minimálnej mzdy, buď ideme systémom, že týchto ľudí chceme dostať pod úroveň, teda by som povedal, tejto minimálnej mzdy, ktorá je na úrovni niečo viac ako 300 eur, čo si myslím, že hraničí s nejakou životnou potrebou pre človeka, ktorý je pracovníkom alebo ktorý je zamestnaný. Myslím si, že toto nie je určite cestou do budúcnosti, to si myslím, že je skôr cesta niekedy späť a niekto, alebo definícia o tom, že niektoré textilné fabriky nedokážu zaplatiť svojich pracovníkov a nedokážu byť konkurenčne schopné, ja si myslím, že ilúzia, a to všetci asi viete, je jednoducho, tieto firmy nemajú šancu prežiť v prípade toho, ak sa neurobia ochranné opatrenia voči prísunu lacných textílií zo zahraničia. Len touto formou definovať, že preto nie je a teda že preto je minimálna mzda nejakou prekážkou ďalšieho zamestnávania, je podľa môjho názoru veľmi zlé a veľmi scestné.

    Pokiaľ sa týka reforma daňového a odvodového zaťaženia, osobne si myslím, že bude veľmi dôležité, aké budú detaily tohto systému vzhľadom k tomu, že teraz je administratívne zníženie náročnosti práve pre túto zložku, alebo zníženie teda tej prácnosti určite bude prínosom pre tento systém, otázka, akým spôsobom, ako bude dopadať. Tieto reformy budú dopadať alebo tieto zmeny, to sú skôr parametrické zmeny, akým spôsobom budú dopadať na jednotlivé skupiny ľudí. Potom je to boj proti korupcii a zvýšenie transparentnosti, určite je to pekne myslené, otázka je, či v reálnom živote a už po týchto aférach tejto vlády, či to je teda myslené celkom zodpovedne.

    Faktom je, že prejdem teraz na tú časť programu stability, ktorá sa zaoberá konkrétnymi údajmi z tohto, z tejto správy. Prvým takým údajom alebo prvou časťou, ktorou by som sa chcel zaoberať, je úroveň a vývoj verejného dlhu. Úroveň a vývoj verejného dlhu, vážené dámy a páni, sa na základe toho, čo tu sme už počuli veľakrát hlavne po tom, keď nastúpila nová vláda, hovorila o tom, akým spôsobom bude vláda rozpočtovej zodpovednosti, ako bude znižovať zadlženosť budúcich generácií, je to, ja by som povedal, až veľmi nepríjemné vnímať to v kontexte toho, čo je realitou. Vážené dámy a páni, to, čo sa tu hovorilo, akým spôsobom predchádzajúca Ficova vláda za roky 2007 až 2010 enormne zaťažila toto Slovensko, je práve, vyzerá byť a v čase teda krízy, nemalej krízy, krízy, ktorá bola hádam najväčšia kríza od roku, od tridsiatych rokov minulého storočia, a jednoducho myslím si, že keď sa pozrieme na dáta z tohto Programu stability, tak veľmi jasne zistíme nasledovné.

    Vláda, pravicová vláda za roky 2011 až 2014 hodlá zadlžiť Slovensko o viac ako o 12,5 mld. eur. Ficova vláda za predchádzajúce obdobie zvýšila hrubý dlh o 10,5 mld. eur. Minister financií často poukazoval na výšku zadlženosti na jedného obyvateľa dokonca na to novonarodené dieťa, o koľko zvýšila dlh vláda, ktorá bola predchádzajúca, Ficova vláda, tak musím povedať, že táto vláda zadlžila takmer o 2-tisíc eur. Táto vláda, bohužiaľ, zadlží viac ako o 2 300 eur a môžem to dokumentovať aj na údajoch a myslím si, že pán minister financií mohol by vystúpiť v rozprave, nie na konci, a mohol by teda prezentovať, že toto nie je pravda. Už nehovoriac o tom, ak by ste mali plastický obraz o tom, je to, že za roky 2007 až 2010 bol rast hrubého domáceho produktu na úrovni 16 %, pričom očakávaný rast v roku 2011 až 2014 by mal byť na úrovni 17,8 %, čiže pri vyššom ekonomickom raste, pri vyššom raste hrubého domáceho produktu bude táto vláda zadlžovať viac budúcu generáciu a bude zadlžovať viac ako o 350 mil. eur za obdobie štyroch rokov 2011 - 2014. Ak si to dáte, tú námahu, ak si to prepočítate, zistíte, že táto vláda zadlží každého občana asi cca o viac ako o 2 300 eur.

    Myslím si, že môžem urobiť celkom vážny prvý záver, že táto vláda nie naopak šetrí, ale vlastne zadlžuje budúce generácie a je to, je to, bohužiaľ, pravda, aj napriek tomu, že teda môžme si to porovnať, aj dáta, a môžte si to pozrieť aj do Programu stability, je to tak, bohužiaľ.

    Druhá časť je konsolidačné úsilie tejto vlády na roky 2011 až 2014. No tu je dosť veľký problém, vlastne čo je to konsolidačné úsilie a ktoré údaje je treba, alebo ktoré údaje sa dajú porovnať. Tak prvý údaj je na stránke, bol na stránke ministerstva financií a to bol návrh potencionálnych konsolidačných opatrení pre rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014. No musím povedať, že tento vôbec nekorešponduje s tým, čo je na stránke Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je Program stability, a už vôbec nekorešponduje s tým, čo dostali poslanci Národnej rady rozdané do svojich schránok, nazvem to, ktoré dostali, tento materiál ako v tlačovej forme. Čiže máme tu tri, tri údaje a jeden lepší ako druhý. Ja neviem, skadiaľ sa vychádza alebo skadiaľ vychádzalo ministerstvo financií, z údajov povedzme len tak pre porovnanie pre vás, vážené dámy a páni, na to, aby ste si všimli, aké sú tu obrovské rozdiely.

    Tak napríklad zníženie základných výdavkov štátneho rozpočtu na chod štátu (už vo východiskách štátneho rozpočtu), tak napríklad rok 2012 je 157 mil., podľa tohto údaja, ktorý je na internetovej stránke, je to údaj 287 mil. Ďalší údaj v roku 2013 je 148 mil., pričom na údaj v Programe stability, ktorý máme na internete Národnej rady Slovenskej republiky, je 442 mil. Vážené dámy a páni, to nie sú rozdiely 10 miliónov, 1 milión, to sú v desiatkach miliónov rozdiely. Ďalší údaj, rok 2014 174 mil., na stránke 552.

    Vážený pán minister, ja neviem, pamätám si, ako sa robilo plánovanie pred rokom 1989, dokonca si veľmi dobre pamätám, keď sa pozrel niekto von oknom...

  • Ruch v sále. Reakcia ministra Mikloša: „Však ja vám to vysvetlím, keby ste vedeli čítať.“

  • Rečník ukazuje svoj príspevok ministrovi.

  • Tak ja sa, veľmi rád si to dám vysvetliť. Sú tu aj ďalšie údaje inak. Veľmi rád budem počúvať.

    Druhý údaj je tu zníženie prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu o 5 % už vo východiskách štátneho rozpočtu. Presne to isté, zníženie prevádzkových nákladov už vo východiskách štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely sú už len v nejakých desiatkach miliónov. Jeden 119, jeden 105 miliónov a tak ďalej.

    Môžme tu rátať, koľko len chceme, ale máme tu jeden údaj vedľa druhého veľmi rozdielny. Už nehovoriac o tom, že ten materiál, ktorý sme dostali ako poslanci Národnej rady, ten už bol bez týchto troch údajov. Bez týchto troch údajov, ktoré hovoria o tom, koľko ušetrí, koľko sa ušetrí na administratívnych nákladoch, koľko ušetrí vláda, ušetrí na sebe. Takže ak by som porovnával, teda, bohužiaľ, neporovnateľné veci, tak som povedal, že budem eliminovať tieto, tieto vaše, by som povedal, nejasné čísla, ktoré fakt nie sú jasné. Nehoriac o tom, že, pán minister, vy ste urobili jednu vážnu krásnu vec, vy ste na ministerstve financií, už tento údaj nie je na stránke ministerstva financií, lebo jednoducho ste to tam vyhodili. Jednoducho, ak sa pozriete na stránku ministerstva financií, tieto údaje o koncentračnom úsilí už sa tam nenájdu, príloha číslo 1 už tam jednoducho a príloha číslo 2 tam už neexistuje.

    Teda teraz môžte povedať, čo chcete. Ja mám vytlačenú ešte pôvodnú túto stránku. Môžme sa pozrieť potom, veľmi rád budem komunikovať, veľmi rád sa na to pozriem. Faktom ale je, že keby som si pozrel iba to, čo sme rozdali, alebo dostali rozdané v laviciach bez týchto údajov, ktoré vykazujú veľké rozdiely, musím povedať, že 80 % týchto zníženia výdavkov a príjmov je na úkor ľudí, teda zvýšenia daní a zníženia teda tých položiek, ktoré v čase, v čase teda ľudia majú k dispozícii, jednoducho je tu napríklad zmena valorizačného mechanizmu, bonifikácia hypotekárnych úverov, zníženie stavebného sporenia a tak ďalej. Ak by som porovnal tieto základne, tak vyzerá na to, že 80 %, ak som zobral niečo plusom a mínusom, 80 % je na úkor zvýšenia daní a na úkor zníženia, zníženia teda príjmov pre ľudí, prípadne výhod, ktoré vyplývali, či už je to povedzme s hypotekárneho stavebného sporenia, prípadne dôchodcov, ktorá je zraniteľná skupina, ktorej jediným zdrojom príjmu je práve dôchodok.

    Čiže druhý záver je to, že vláda nešetrí na svojej spotrebe, ale šetrí na ľuďoch, alebo šetrí tým, že zvyšuje dane, pričom prvý balík hlavného zvýšenia už sme zažili v roku 2011 vzhľadom k tomu, že hlavné, hlavné zvyšovania, pokiaľ sa týka DPH, spotrebných daní, už prešli v roku 2011. Mimo toho tento balík je ďalším balíkom, ktorý zvyšuje o 80 % ďalšie náklady pre občanov Slovenskej republiky. Čiže to je druhý záver.

    Tretí záver som hovoril o tom, že javí sa mi to ako veľmi, veľmi optimistické výhľady už vzhľadom na to, na vonkajšie prostredie a riziká vonkajšieho prostredia, problémy Spojených štátov amerických, obrovského dlhu, čo bude ďalšie Q1, Q2, Q3, či vôbec bude. Ďalšie obrovské, obrovské peniaze, ktoré jednoducho budú vstupovať do tohto systému. Ďalší problém Spojených štátov amerických, akým spôsobom bude riešiť svoju vnútornú infláciu, prípadne ak sa rozhodne zvyšovať úrokové sadzby, ako bude vyzerať ďalej eurozóna, pokiaľ sa týka krajín, ako je Grécko, Írsko a Portugalsko a tak ďalej. Čiže toto sú prvé riziká, vonkajšie riziká, ktoré určite budú významne ovplyvňovať ale vnútorné riziká, vnútorné prostredie. Ministerstvo financií predpokladá rast ekonomiky, hrubého domáceho produktu na úrovni 4,8 % v rokoch 2012 až 2014. Musím povedať, že väčšinou bol rast hrubého domáceho produktu na úrovni ministerstva financií skôr konzervatívny, čo dnes vidím, že skôr je optimistický oproti prognózam, ktoré dáva Národná banka Slovenska, prípadne ďalšie inštitúcie ako OECD, a pokiaľ si myslím, Medzinárodný menový fond, ten tam tiež vykazuje. Tí dávajú povedzme ten výhľad takmer o jeden percentuálny bod nižší, ako dáva ministerstvo financií.

    Ďalej musím povedať, že spotreba, konečná spotreba domácností z roku 2011 stúpa z 0,1 % o 3,5 % rast. Ak je ten 3,5 % rast, ja sa pýtam, čím bude zabezpečený, ak budeme ďalšie zvyšovanie daní, riešiť ďalšie zvyšovanie daní a ďalšie znižovanie príjmov pre ľudí vzhľadom k tomu, že teda tie úsporné opatrenia budú sa hlavne dotýkať príjmovej zložky týchto ľudí? Je tu načrtnuté čerpaním alebo zlepšením čerpania prostriedkov Európskej únie. Musím povedať, že práve naopak dnes sa mi javí, že to čerpanie európskych peňazí je práve skôr pozastavované, a mám pocit, že skôr nejde tento princíp dopredu a obrovské problémy, ktoré majú tí, ktorí momentálne tieto projekty realizujú, majú problém, aby zabezpečili svoju kontinuitu financovania, pokiaľ sa to týka hlavne miest, obcí, prípadne vyšších územných celkov.

    Ďalšie investície, pokiaľ sú tu načrtnuté v tejto správe, nehovoria o nových investíciách, o investíciách, ktoré budú na zelenej lúke, skôr sa hovorí tu o predaji teplárenských spoločností, prípadne predaji letísk, myslím, že toto nie sú investície, ktoré prinesú so sebou jednak aj nové pracovné miesta a jednak aj prinesú zvýšenie, zvýšenie efektivity alebo zvýšenie komuničnej spotreby, naopak si myslím, že nový investor bude skôr mať záujem prepúšťať ľudí a skôr znižovať, teda znižovať príjmovú zložku pre týchto ľudí, alebo skôr to bude znamenať zníženie počtu zamestnancov a bude skôr, by som povedal, hľadieť na to, aby zabezpečil väčšiu ziskovosť.

    Čo ma pobavilo celkom, bolo to, že zamestnanosť sa zlepší otvorením trhu práce v Rakúsku a Nemecku. Ak si niekto myslí, že zabezpečíme efektívnosť nášho ďalšieho rastu zamestnanosti tým, alebo teda zníženia nezamestnanosti, že sa otvoria tieto trhy a tým zabezpečíme teda technickú, by som povedal, technické zníženie nezamestnanosti zo 14,4 % na 11 %, 11,8 %, myslím si, že to nebude tým ťahúňom, ktorý by konečnú spotrebu domácností ťahal a bude to len technické vyriešenie tých, ktorí jednoducho nebudú zabezpečovať oznamovaciu povinnosť na konkrétnom úrade.

    Summa summarum toho, čo som teda povedal a za čím si stojím a za čo určite budem veľmi rád, ak to pán minister vo svojej reči vysvetlí vzhľadom k tomu teda, že pán minister má stále tú tendenciu vystúpiť v záverečnej reči, aby sa naňho nedalo reagovať, tak bol by som veľmi rád, pán minister, že ako vysvetlíte tie údaje, o ktorých som hovoril, nekorešpondenciu východísk štátneho rozpočtu s Programom stability a aj to, už aj s tým dokumentom, ktorý bol rozdaný jednoducho poslancom do lavíc a jednoducho a možno aj s tým celkovým dlhom. Ja by som bol veľmi rád a veľmi by som bol poctený, aby to bolo inak.

    Lebo ja dávam návrh na to, aby tento materiál bol dopracovaný, teda dávam návrh Národnej rade Slovenskej republiky, aby tento návrh bol stiahnutý a dopracovaný a po dopracovaní aby bol znovu doručený, a bol konzistentný, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci, traja, pán poslanec Jurčík, Kažimír a Matovič. Končím ďalšiu možnosť s faktickými poznámkami sa prihlásiť.

    Pán poslanec Igor Matovič.

  • Pán poslanec Burian, spomínali ste na základe toho materiálu, ktorý je predložený, že v roku 2010 ako výsledok vášho vládnutia vlastne bol hrubý dlh alebo hrubé zadlženie Slovenskej republiky približne 27 mld. eur. A dokumentovali ste na základe toho materiálu, že v roku 2014 toto číslo vzrastie na 39,5 mld. eur, a teda vlastne tým ste tvrdili, že vlastne táto vláda zvýši dlh vo väčšej miere, ako ste zvýšili vy, keďže to bude vlastne 12,5 mld. eur navýšenie dlhu voči vášmu približne 10,5 mld. navýšeniu. Ako všetko pekné číselká, na prvý pohľad krásne, ale, poviem, tak na oblbnutie ľudí, ktorí tomu nerozumejú, a toto ma vo vašom prípade mrzí. Lebo sám veľmi dobre viete, že je veľký rozdiel medzi nejakými nominálnymi a reálnymi číslami, a ak by ste zohľadnili už iba vývoj inflácie za tie štyri roky, ktoré nás čakajú, ktorý je predpokladaný približne 2,8 % ročne, tak ten hrubý dlh v roku 2014 nebude 39,5 mld. eur, ale v dnešnej hodnote, čiže očistené o infláciu ten hrubý dlh bude približne 35,4 mld. eur a to znamená nárast reálneho dlhu o približne 8,4 mld. eur v dnešných peniazoch v porovnaní s vašimi 10,5 mld. eur.

    Čiže ak by ste to povedali naozaj reálne tak, ako to je, tak tie vaše číselká by tak pekne nevyzerali, ale uznávam, ako vaša politika je pre ľudí, ktorí nemajú dosť informácií, a zneužívate práve túto skutočnosť, že tie informácie nemajú.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel k niektorým bodom, ako je minimálna mzda, ktorá stále rezonuje ako nejaký strašiak, keby sme ju zrušili alebo nebodaj obmedzili. Zhruba 2 % ľudí má minimálnu mzdu a nemyslím si, že keď ju budeme mať, tak zachránime trebárs šičky a že ich zachránime nejakým ochranárskym opatrením. Je to úplný nezmysel. A, samozrejme, všetky ochranárske opatrenia vedú vždycky k jednému cieľu - k bankrotu. Ale je to otázka času, kedy sa to stane.

    Neviem, výraz "zastropovanie" dôchodkov, neviem, kde ste k tomu prišli, ja skoro som vám nerozumel, ale to bude asi dané tým, že jednoducho niektoré veci nezvládam, ako ste mi minule povedali, a radšej chcete nastaviť minimálne dôchodky. Nuž, keď budete mať na to dôchodky, nastavte minimum, čo chcete, to ako je, to nebude vôbec problém. Ja si myslím, že zvyšovanie zadlženia, ktoré teda na nás čaká ďalšie štyri roky, ako kolega Matovič povedal, to je pre tých, ktorí nemajú informácie, a je to holý nezmysel, ale veď to nevadí, veď ako, no, toho sme už tu boli svedkami viackrát.

    Ako sa ja pamätám na plánovanie pred rokom 1989, no tiež niečo o tom viem, tiež som dva roky čakal na to, kým mi opravili trebárs žeriav. Bohužiaľ, tak to fungovalo, dneska to ide oveľa rýchlejšie, takže to celkom tak nebude. A perla vášho vystúpenia bola veta, že vláda šetrí tým, že zvyšuje dane. No tak to prenechám na posúdenie niekomu inému.

    Dojemná je starostlivosť o Spojené štáty a eurozónu, to myslím, že Gartner by bol veľmi rád.

    No a rast spotreby domácností o 3,5 %, myslím si, že to je celkom reálne preto, lebo, no, keď čítate noviny, nemusíte čítať ani stránku ministerstva financií, internetovú, tak možno zistíte, že trebárs len spotreba, alebo teda zvýšenie predaja elektroniky bolo za prvých päť mesiacov o štrnásť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kažimír.

  • Ďakujem pekne. No, bolo teda zaujímavé počúvať dva príspevky mojich kolegov a je vidieť aj počuť, že to, čo povedal kolega Burian, je nepríjemné pre niektorých kolegov, lebo dvanásť je naozaj viac ako desať. A súhlasím, že to občania nemajú jednoduché, keď ich mätieme s reálnymi a nominálnymi hodnotami, aby sme sa vyhli pravde ako takej, čo je určite pravda, že zajtra zaplatíme za peniaze viac, ako ich zaplatíme dnes, tak a proste na taký alebo onaký dlh si budeme musieť požičať.

    Ale ja sa pripájam aj k návrhu kolegu Buriana v tom, aby tento materiál bol vrátený a dopracovaný, a to z jediného dôvodu, pretože podľa mňa je politicky nekorektný a je nekorektný politicky preto, že pochádza z dielne podpredsedu SDKÚ a podpredsedu vlády, ktorý nám desať mesiacov hovorí, tvrdí verejne o tom, že za krízu, dlh, deficit, za všetko môže Ficova vláda, ale v tomto dokumente, ak si ho pozorne čítate, sa podľa mňa celkom správne uvádza, ekonomicky sa zdôvodňuje, že došlo k výpadku zahraničného dopytu, že tu vznikla v externom prostredí kríza, ktorá sa dostala ku nám, že to bola nejaká fiškálna reakcia vlády, že sa nejako motivovala ekonomika, že to malo nejaký dopad na zamestnanosť. Čiže vcelku tu mám rozpor, zásadný rozpor medzi tým, čo sa tu hovorí celé mesiace, a tým, čo je v texte.

    Takže, pán minister, neviem, kde sú vaši propagandisti z rezortu financií, akosi sa nedostali asi do kontaktu s týmto materiálom, odporučil by som ich zapojiť do tejto práce, lebo potom buď ide nekorektný materiál do Bruselu, alebo nekorektne hovoríme o pravde našej ekonomiky tu doma.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade chcem povedať pánovi Matovičovi, že to jeho, jeho výpočet nominálneho HDP a proste tie nejaké jeho ekonomické takzvané výmysly, bohužiaľ, si myslím, že neobstoja. A už nehovoriac o tom, že asi vychádza z premisy, že v rokoch 2007 až 2010 nebola žiadna inflácia, tým pádom len inflácia existuje asi v roku 2011 - 2014. Proste takéto chabé nejaké vymýšľance, to len možno asi z dielne pána Matoviča, asi nejakého odborného pracovníka Obyčajných ľudí.

    Pokiaľ sa týka pána Jurčíka, ja si myslím, že on už zložil svoj, teda svoj exam vtedy, keď nám tu predčítaval nejaké pozmeňujúce návrhy. To, myslím, že bolo veľkou klasickou ukážkou toho, čo dokáže. A tie jeho, by som povedal, takzvané úvahy, ja sa ťažko ku nim budem vysvetľovať. Ak si neprečítal materiál, kde je jasne definované zastropovanie dôchodkov, kde jasným dôkazom sú aj ďalšie argumenty, asi zbytočne sa vyjadrovať.

    A to, čo povedal pán poslanec Kažimír, s tým myslím, že absolútne súhlasím, dokonca musím povedať, že na strane 9 je jasne napísané: "Stimulačné opatrenia boli primeranou reakciou na plán hospodárskej obnovy Únie a zhoršenie fiškálnej pozície v roku 2009 vyplynulo z voľného pôsobenia automatických stabilizátorov." Proste, jednoducho potvrdím to, že bola tu kríza, ktorá mala nedozerné následky.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, podobne ako na zasadaní európskeho výboru, keď sme preberali tento materiál, budem aj teraz v podstate veľmi stručný z viacerých dôvodov, ale predovšetkým teda uvedomujem si, že jednoducho toto je vizitka vládnej koalície, a myslím si, že do značnej miery to presne charakterizuje, akým spôsobom súčasná vládna koalícia funguje a ako sa ujala moci a, samozrejme, že tento dokument je zaujímavý aj z toho hľadiska, lebo čiastočne nám aj zobrazuje vlastne spôsob, akým si predstavuje súčasná vládna koalícia konsolidáciu verejných financií.

    Ja sa zameriam len na dva konkrétne body, ktoré sa tiahnu celým týmto dokumentom, a tým prvým bodom je problematika dôchodkového systému. Nebudem úplne podrobne rozoberať, tak ako pomerne podrobne sú tu naplánované a rozobraté viaceré plány súčasnej vládnej koalície, pokiaľ ide o zmeny v dôchodkovom systéme, ale musím povedať, že to, čo sa v dokumente o vplyve, teda vplyve toho dôchodkového systému, na aký chce dôchodkový systém zmeniť táto vládna koalícia, čo sa hovorí o jeho vplyve na verejné financie. To sú iba báchorky a z tohto hľadiska by som sa pripojil k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Burianovi. Musím povedať, že ja začínam mať pocit, že to plánovanie pred novembrom 1989 sa ešte viac držalo reality, ako sa drží plánovanie v súčasnosti.

    V prvom rade musím povedať, že predstava, že tie zmeny, ktoré chcete urobiť v dôchodkovom systéme, pokiaľ ide o druhý pilier, "zabezpečia", ako sa to píše tu, v tomto dokumente, "dlhodobú udržateľnosť verejných financií", je naivná a ja som hlboko presvedčený aj o tom, že nezmyselná, pretože to, čo chcete v druhom pilieri likvidovať, sú predovšetkým garancie účastníkov druhého piliera. Ja mám veľmi vážne, treba jednoznačne povedať, že neexistujú dnes dôkazy, a to ani z krajín, ktoré už dlhodobo majú takýto dôchodkový alebo obdobný dôchodkový pilier, ako je ten náš druhý, alebo aký si ho predstavuje vládna koalícia. Neexistuje žiadny empirický dôkaz, že naozaj takýto dôchodkový systém by mohol skutočne dlhodobo pôsobiť stabilizačne na udržateľnosť verejných financií, ba dokonca som hlboko presvedčený o tom, že napríklad zrušenie garancií v druhom dôchodkovom pilieri je krokom, ktorý z dlhodobého hľadiska pôsobí proti stabilizácii verejných financií a naopak, myslím si, že v konečnom dôsledku môže vážne zalomcovať verejnými financiami v čase, keď začnú odchádzať do penzie veľké skupiny účastníkov dôchodkového kapitálového investovania. Pretože ak naozaj nebudú existovať ani minimálne garancie, ktoré sme my do toho druhého piliera vniesli, a to sú tie garancie, ktoré zabezpečujú účastníkom kapitálového dôchodkového investovania, aby dostali naspäť aspoň tie financie, ktoré do toho druhého piliera vložili, tak som presvedčený, že tu vážne riskujeme v budúcnosti, že jednoducho sociálny systém bude výrazne nabúraný obrovskou masou chudobných dôchodcov, ktorým tento dôchodkový systém nezabezpečí dostatočné dôchodky.

    To sa, samozrejme, viaže aj na ten plán, ktorý je aj v programovom vyhlásení vlády, to znamená stanoviť nejakú úroveň minimálneho dôchodku, s čím v zásade súhlasíme, ale musím povedať, že skutočne, ak na jednej strane budete vnášať destabilizujúce prvky do druhého piliera a na druhej strane budete chcieť garantovať nejaký minimálny dôchodok, tak sa veľmi jednoducho môže stať, že niektorá z budúcich vlád bude musieť radikálnym spôsobom zvyšovať schodok verejných financií, pretože bude potrebovať obrovské objemy peňazí, aby udržala na nejakej prijateľnej úrovni životnú úroveň dôchodcov, ktorí jednoducho v druhom pilieri vďaka tomu, že odtiaľ zmiznú garancie, nedokážu z druhého piliera získať dosť peňazí na to, aby mali nejaký slušný dôchodok, prípadne aby mali nejaký minimálny dôchodok, ktorý chce štát garantovať.

    Takže ja musím povedať, že na viacerých miestach, nebudem to citovať zo všetkých miest, na ktorých sa to v tom dokumente nachádza, ale na viacerých miestach opakujete, opakujete teda túto, inak vlastne empiricky zatiaľ nepotvrdenú tézu, že tými úpravami, ktoré chcete urobiť v dôchodkovom pilieri, pokiaľ ide o jeho druhý, v dôchodkovom systéme, pokiaľ ide o jeho druhý pilier, zabezpečíte dlhodobo udržateľnú udržateľnosť verejných financií. Opakujem, podľa môjho názoru, naopak, z dlhodobého hľadiska verejné financie, udržateľnosť verejných financií vážne ohrozujete.

    Pokiaľ ide o prvý pilier, musím povedať, že tam ma zaujalo to konštatovanie alebo tie plány, ktoré tu vláda prezentuje, a z tohto hľadiska sa tu dostávame k takému dôležitému momentu. Ja mám vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dokumentu. A keďže tak ako pán minister a podpredseda vlády vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že toto je dokument, ktorý predkladá Slovenská republika oficiálne, vlastne do Bruselu, som hlboko presvedčený, že v tomto dokumente zavádzate a klamete európske inštitúcie. A poviem aj, prečo si to myslím. Na mieste, kde sa štvrtýkrát tento dokument venuje problematike dôchodkového systému, sa okrem iného píše: "Druhým kľúčovým cieľom vlády je stabilizovať dôchodkový systém na Slovensku. Z pohľadu indikátora S2 je podstatných predovšetkým päť zmien." A potom je tam vymenovaných päť zmien a ja musím povedať, že minimálne o troch z nich v skutočnosti neexistuje politická zhoda ani vo vládnej koalícii.

    Takže vy posielate do Bruselu dokument, v ktorom hovoríte, že idete urobiť nejaké zmeny, ktoré sa týkajú prvého dôchodkového piliera, ale v skutočnosti už keby som menoval ten prvý bod - prechod na inflačnú valorizáciu dôchodkov, v skutočnosti sľubujete Bruselu uskutočniť také opatrenia v priebehu najbližších troch rokov, na ktorých nie ste ani vo vládnej koalícii dohodnutí, resp. o ktorých už doteraz minister informoval, dokonca, mám na mysli pána ministra práce pána Mihála, informoval alebo dokonca sa ich pokúsil urobiť na sklonku minulého roka a boli ste to vy, vládni poslanci, kto ste v poslednej chvíli tesne pred hlasovaním stiahli zmenu spôsobu valorizácie z novely zákona o sociálnom poistení.

    Takže napríklad toto je konkrétne bod, kde sa ukazuje, že vy vlastne v tomto programe stability sľubujete Bruselu, že vykonáte zmeny, na ktorých v skutočnosti neexistuje politická dohoda ani vo vládnej koalícii, a naopak, naše stanovisko ako najväčšej opozičnej strany je známe. My nesúhlasíme s tým, aby ste takýmto spôsobom zasahovali napríklad do toho valorizačného mechanizmu. Tam je to aj pomerne podrobnejšie, je to tam potom popísané. Napríklad to zavedenie väzby medzi dôchodkovým vekom, očakávanou dĺžkou života, resp. zavedenie väzby medzi indexáciou aktuálnej dôchodkovej hodnoty a podielom medzi dôchodcami a prispievateľmi do systému. Toto je napríklad vec, ktorú už avizoval tento rok, asi pred mesiacom a pol, pán minister Mihál a asi po troch týždňoch to stiahol, opäť reflektujúc nesúhlasné hlasy z prostredia vládnej koalície.

    Mimochodom, takýchto momentov som v tomto dokumente našiel viac. Napríklad vláda v tej časti, kde opisujete, s čím počítate, s akými zmenami počítate v roku 2012, hovoríte tam o ďalšom zvyšovaní daní, hovoríte tam o zavádzaní nových daní. Napríklad sa tam hovorí o tom, že vláda chce navrhnúť nové daňové povinnosti. To je napríklad tá spotrebná daň na víno, na pivo a podobne. Ale my sme len prednedávnom boli konfrontovaní s veľmi jasným, jednoznačným a verejným záväzkom strany Sloboda a Solidarita ako druhého najsilnejšieho vládneho subjektu, ktorý jasne povedal, že nepodporí žiadne ďalšie zvyšovanie daní. No ale vy plán v Programe stability staviate aj na ďalšom zvyšovaní daní, s ktorým počítate od roku 2012. Ja nechápem, ako je možné, že takéto niečo, takýto prísľub, takýto plán dáte do oficiálneho dokumentu, ktorý posielate do Bruselu, hoci je jasné, že druhá najsilnejšia vládna strana takéto opatrenia odmieta a povedala to aj verejne.

    Ja som už povedal, že stanovisko SMER-u je aj v tomto smere úplne jasné. Samozrejme, že to, čo hovoril pán kolega Burian, čo sa týka Zákonníka práce, tam sú viaceré veci, ktoré sa, ale pravdepodobne vám podarí pretlačiť v parlamente a podarí sa vám ich dosiahnuť, ale musím povedať teda, že sú to veľmi nebezpečné plány, ktoré, som o tom presvedčený, budú pôsobiť destabilizačne, a to nielen na ekonomiku, ale aj na celú spoločnosť.

    Mimochodom, rovnako ako pána poslanca Buriana, aj mňa mimoriadne zarazilo, ja by som teda nepovedal, že mňa pobavilo, ale zarazilo to, že súčasná vláda sa ani netají tým, že vlastne si chce len vylepšiť štatistiky nezamestnanosti tým, že bude exportovať nezamestnaných do zahraničia, najmä teda do Rakúska a Nemeckej spolkovej republiky, čo mi je jasné, že to chcete urobiť, lebo tento osvedčený recept ste vyskúšali aj v rokoch 2004 - 2006, keď sa vám darilo znižovať nezamestnanosť predovšetkým tým, že vďaka hospodárskemu rastu v západnej Európe tisíce a desaťtisíce slovenských nezamestnaných odchádzalo pracovať do zahraničia, a tak som konečne pochopil, aký teda máte recept na nezamestnanosť. Budete exportovať nezamestnaných predovšetkým do Rakúska a do Nemeckej spolkovej republiky.

    Musím povedať, že vo svetle toho, čo sa vám podarilo za necelý prvý rok vládnutia, ma zase už celkom ako aj pobavilo to, že z hľadiska negatívneho vplyvu na ekonomický rast bude výrazné zníženie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním európskych fondov. No, musím vám pripomenúť, vážení vládni kolegovia, že ste odmietli na začiatku tejto schôdze návrh nášho poslanca pána Vážneho, ktorý navrhoval, aby sme do programu zaradili uznesenie, ktorým by sme uložili pani premiérke informovať o tom, v akom stave je čerpanie európskych fondov. Ja ako člen výboru pre európske záležitosti, na ktorom o týchto otázkach debatujeme, vám musím povedať, že je to katastrofa a skutočne môžte počítať s tým, že nepodarí sa vám žiadne negatívne vplyvy tlmiť očakávaným vyšším čerpaním fondov Európskej únie. Podľa toho doterajšieho vývoja skôr by ste mali počítať s niečím úplne iným.

    Ešte k tomu valorizačnému mechanizmu. Ja by som bol naozaj rád, keby ste nám povedali, kedy vlastne tieto zmeny chcete predložiť do parlamentu, pretože vy ste napríklad zmenu valorizačného mechanizmu, to je samostatný odsek, ktorý má osobitný názov, ste zaradili do časti, ktorá sa začína: "V roku 2012 sa počíta s..." Takže v roku 2012 počítate s tým, že sa teda podarí zmeniť valorizačný mechanizmus, no ale ak to má byť od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ako to tu píšete, tak to znamená, že už teraz to má byť zmenené. Vy dokonca sa aj tvárite, že viete, ako je to zmenené, ako to chcete zmeniť. Vážení, ja si myslím, že by bolo naozaj veľmi seriózne, keby ste konečne verejnosti teda povedali, že vy už ste vlastne dohodnutí, žiadna verejná diskusia nebude a že vy už viete, že od 1. 1. 2012 zmeníte valorizačný mechanizmus, a už aj viete, akým spôsobom to chcete urobiť.

    Samozrejme, tiež tak sa pripájam k tomu, čo hovoril pán poslanec Burian, toto je skutočne dokument, ktorý naplno odhaľuje váš spôsob šetrenia alebo znižovania deficitu verejných financií, a to na úkor občanov. Ja už tu nebudem teraz pre krátkosť času menovať, čo všetko ste vy sami napísali, ako ste ošklbali ľudí zvýšením cien diaľničných nálepiek a že ste na tom získali 14 mil., o 160 mil. ste v poistnom systéme na poistnom v sociálnom a zdravotnom poistení získali, na dani z príjmov fyzických osôb ste ošklbali ľudí o 45,5 mil., na spotrebnej dani z tabakových výrobkov o takmer 16 mil. a tak ďalej a tak ďalej. Ale vy v tom mienite ďalej pokračovať, tu chcete ušetriť každoročne v sume 8 176 000 ročne plus ďalších takmer 11 mil. na pedagogických zamestnancoch, aby ste ušetrili na ich rekondičných pobytoch. Dokonca, ako som sa dozvedel, už je definitívne aj rozhodnuté o tom, že vláda pripraví, a to opäť má platiť od roku 2012, zmenu systému, ktorý sa bude vzťahovať na nových príslušníkov prijatých do ozbrojených síl, a to má byť zmena systému sociálneho zabezpečenia týchto silových zložiek a takisto to chcete spustiť od 1. 1. 2012, hoci zatiaľ sme nepočuli ani žiadny alebo nemáme v parlamente žiadny konkrétny návrh, čo opäť považujem za veľmi nekorektné.

    Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že naozaj podľa princípu, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo, sú tu aj plány, pokiaľ ide o zdravotníctvo. Na jednej strane tu tvrdíte, že nemocnice by sa mali po oddlžení transformovať na akciové spoločnosti a dostať sa tak do prostredia s tvrdšími rozpočtovými obmedzeniami. Na druhej strane prax nám ukazuje, že to sú práve súkromné akciové spoločnosti v zdravotníctve, ktoré ako prvé museli zaviesť poplatky, pretože jednoducho bez ďalších poplatkov je ten systém, ktorý vnášate do zdravotníctva, absolútne neudržateľný. A takisto hovoríte o tom, že budete znižovať ceny liekov tým, že umožníte predávať lieky bez predpisu aj mimo lekární. To je opäť ďalšia vec, o ktorej, pokiaľ dobre viem, neexistuje zhoda ani vo vládnej koalícii. A naopak ministerstvo zdravotníctvo vyjadrovalo pochybnosti o tom, že či je možné alebo účelné zavádzať takýto systém a aký bude mať efekt.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú len zhruba niektoré stručné výhrady voči tomuto materiálu, ktorý nám pán vicepremiér a minister financií predkladá. A ja na záver chcem opäť povedať, že toto je materiál, ktorý ak nezoberiete veľmi vážne, tak sa na ňom môžte celkom slušne pobaviť. Ak ho beriete veľmi vážne, tak vás musí zaraziť nielen to, čo vláda plánuje, ale najmä to, že, ako to povedal pán poslanec Kažimír, toto je v hlbokom rozpore so slovenskou politickou realitou. Opakujem, tento dokument zavádza a klame bruselské inštitúcie, pretože v ňom sľubujete veci, na ktorých nielenže neexistuje zhoda vo vládnej koalícii, ale sľubujete veci, o ktorých je známe, že niektoré koaličné subjekty takéto opatrenia tvrdo, jednoznačne a verejne odmietajú. To znamená, že vy ich nemôžte sľúbiť, pretože nemáte zabezpečené prostredie na to, aby ste tieto zmeny dokázali urobiť.

    Považujem to za mimoriadne neseriózny prístup, s ktorým vy prichádzate aj k mnohým iným veciam a najmä teda tým, ktoré sa týkajú Bruselu a takisto to považujem za mimoriadne nebezpečný prístup. A to je dôvod, pre ktorý ja takisto odmietam hlasovať, aj keď, samozrejme, to uznesenie veľmi také nemá nejakú veľkú silu, keďže to máme len zobrať na vedomie, tento materiál. Ale musím povedať a chcem vás všetkých, kolegyne a kolegovia, vyzvať, takýto materiál bola by veľká hanba Národnej rady, keby sme takýto materiál čo i len zobrali na vedomie. Skutočne ho treba odmietnuť, možno vrátiť na prepracovanie vláde, ale rozhodne bola by veľká hanba, keby sme hlasovali za uznesenie, tak ako ho máme k tomuto materiálu navrhnuté.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Jurčík. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Ondruš, nedalo mi to, aby som nezareagoval vzhľadom na to, že ste povedali na konci vetu, že je to v hlbokom rozpore s politickou realitou, ale je to v hlbokej zhode s hospodárskou realitou. To je to dôležité, lebo viete, z tej politiky sa nenajeme, ale z hospodárstva sa najesť chceme. Slovenské hospodárstvo, bohužiaľ, nie je perpetuum mobile a to, čo ste mu vytkli, tomuto materiálu, že ste spomenuli zopár desiatok miliónov rôznych údajov, teda rôznych čísiel, pardon, rôznych eur, ktoré sa majú získať nejakým daňovým zaťažením. No to je ešte to minimum, ktoré by som si dovolil povedať, táto vláda robí v porovnaní s tým, čo musíme splácať po vašich pôžičkách a po vašich extempore na hospodárskom poli. Ja nechcem hovoriť o tom, že či to je dokonalé, alebo nedokonalé, ale treba si jednoducho povedať, no to slovenské hospodárstvo na viac momentálne nemá a ani mať nebude. Ak to budete brzdiť takýmito nezmyselnými opatreniami, ak by sme ho brzdili nezmyselnými opatreniami, ako ste to navrhovali v tom vašom príhovore, v tej vašej rozprave. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš, môžte reagovať na faktickú.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán kolega, na to, čo vy hovoríte, platí to staré slovenské, že ja o koze, ty o voze. Lebo ja si, samozrejme, uvedomujem, v akej situácii je slovenské hospodárstvo, ale my teraz hovoríme o politickom dokumente. A ja vám opäť musím zopakovať, že vy v tomto politickom dokumente, ktorý ako vláda idete predložiť alebo predkladáte do Bruselu, vy sa zaväzujete alebo sľubujete, že urobíte také zmeny, na ktoré neexistuje politická zhoda vo vládnej koalícii. To vám opakujem. Vy ste poslancom za SaS, vaša strana povedala, že nepodporí už žiadne ďalšie zvyšovanie daní, a v tomto dokumente v časti, ktorá sa začína vetou: "V roku 2012 sa počíta s...", sa okrem iného počíta aj so zvyšovaním viacerých daní. A na to som chcel upozorniť, že vy jednoducho idete sľúbiť do Bruselu alebo sľubujete v tomto materiáli do Bruselu niečo, čo je v rozpore s politickou realitou. To znamená, na čom v skutočnosti vy ako vládna koalícia nie ste dohodnutí.

    No a viete, ak už teda hovoríte o nejakej realite, tak musím vám povedať, že toto je aj v rozpore s ekonomickou realitou mnohokrát, lebo mimoriadne som sa pobavil napríklad na tom, že reformou dôchodkového systému chcete vyriešiť problém, ktorý ste tu charakterizovali, že kým v súčasnosti pripadá na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku šesť ľudí v produktívnom veku, o 50 rokov to bude už len jeden a pol. No, ale povedzte mi, čo chcete s týmto urobiť, ako s dôchodkovým systémom? To potom, keď tu nebudú žiadni pracujúci, že už pomaly tu nebude nikto robiť, tak povedzte mi, za čo budeme míňať tie naše švajčiarske dôchodky z Idruhého piliera? Vy si myslíte, že dôchodkovým systém spôsobíte, že sa nám zväčší počet pracujúcich v tejto krajine? To asi ťažko.

    Takže vy síce máte tu prosto naplánované nejaké veci, ale musím povedať, že toto, čo tu máte naplánované, mnohokrát nemá s realitou nič spoločné.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Obidvaja páni poslanci, ktorým ďakujem za ich príspevky, opakovane konštatovali, že ich pobavilo čítanie tohto dokumentu. Určite nie viac ako mňa pobavilo ich vystúpenie.

    Pán poslanec Burian, pôvodne, keď som začal počúvať váš príspevok, som vám chcel navrhnúť, aby ste si ho skúsili potom prečítať. Ony sa tu robia prepisy, tak som vám chcel navrhnúť, aby ste si ten svoj príspevok skúsili prečítať a zistili by ste, že nemá ani hlavu, ani pätu a že ste proste hovorili piate cez deviate. Potom som si ale uvedomil, keď ste avizovali istý nesúlad v číslach, že je to zbytočné, aby ste to čítali, pretože som si uvedomil, že vy neviete čítať, pán poslanec, a vysvetlím vám, prečo som presvedčený o tom, vysvetlím vám prečo som presvedčený o tom, že neviete čítať. Vy porovnávate číslo 170 mil. vo východiskách rozpočtu na roky 2012 až 2014 s číslom konsolidačného úsilia, ktoré bolo urobené alebo je v tomto roku, alebo je potrebné urobiť v budúcom roku celého konsolidačného úsilia.

    Keby ste čítali ten dokument pozorne, ako je tam aj napísané, ako ste odcitovali, ktoré sú súčasťou opatrení, už zakomponované vo východiskách, ten problém je v tom, že my z tých opatrení, ktorých je tridsať vo východiskách, ktorých súhrnná hodnota je 500 mil. eur, len prvé tri navrhujeme ako také, ktoré už boli schválené vládou, a preto je tam napísané, už vo východiskách. Preto číslo 170, ktoré je omnoho menšie, pretože sa týka len troch zo všetkých tridsiatich navrhovaných opatrení.

    Teda trvám na tom, že ak by ste vedeli čítať, tak by ste nemohli porovnať číslo 170 a číslo 400, pretože faktom je, že porovnávate úplne, úplne, ale úplne iné čísla. Takže ak dovolíte, viem, o čom hovoríte, viem, o čom hovoríte, pretože tie dokumenty som obidva predkladal na rokovanie vlády, a keby ste porovnávali porovnateľné veci a nie neporovnateľné, keby ste si prečítali, že z tých tridsiatich opatrení len tri v objeme 170 mil. vláda schválila, a teda už s tým počíta, tak by ste vedeli, že rozprávate o veciach, ktoré jednoducho nemajú s realitou nič spoločné.

    Podobne sa to týka toho, čo hovoril pán poslanec Ondruš. Vy víťazoslávne urobíte záver z toho, že jedna z koaličných strán povedala, že nebude súhlasiť so zvyšovaním žiadnych daní a toto používate ako argument, že tento celý dokument stojí na hlinených nohách. Keby ste ho čítali zase pozorne, čo sa vám asi nestalo, tak by ste vedeli, aj vo východiskách to je, aj tu je to tak napísané, že sú to možné z opatrení, a tých opatrení, ktoré sú potenciálne, ktoré sú možné, sú vo východiskách a je ich tridsať. Suma peňazí, ktoré by sme z nich získali, keby sme všetky tieto opatrenia zrealizovali, je 500 mil. eur, ale to ani nebudeme potrebovať, budeme potrebovať niečo medzi 200 až 300 mil. eur. A teda zďaleka nie všetky opatrenia, ktoré sú tu v tomto, na tejto strane, pán poslanec, v sume 500, budeme musieť urobiť. Teda aj ak by sme nenašli dohodu na tom, že zvýšime akékoľvek dane, ale urobíme iné opatrenia, ktoré tam sú, prípadne nájdeme ďalšie opatrenia, ktoré tam ešte identifikované nie sú, tak ten materiál je realistický a nevylučuje sa neschválenie niektorých z týchto opatrení so zabezpečením konsolidačného úsilia, tak ako je navrhnuté. Len by bolo dobré vedieť čítať a zároveň chápať obsah toho, čo tam napísané je...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Ondruš, mali ste možnosť.

  • Ďalšia nekorektnosť, ktorej sa opakovane dopúšťate, pán poslanec Burian, vy ste boli štyri roky predsedom rozpočtového výboru, preto ma zaráža, že porovnávate zadlženosť tak, ako ju porovnávate. Vy viete veľmi dobre, že zadlženosť sa posudzuje vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. To je reálne a korektné číslo. Viete, o koľko...

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Burian, mali ste možnosť, ste vystúpili, tak nechajte teraz pána ministra reagovať. Čo sú to za spôsoby?

  • Viete, o koľko stúpol verejný dlh za dva roky vašej vlády, za dva roky? Z 28 % HDP na 41 % HDP. Viete, o koľko stúpne počas tejto vlády? Stúpne zo 41 % HDP na 43 % HDP a po roku 2013 bude klesať. Áno, dnes dlh rastie, rastie aj vďaka tomu, v akom stave ste zanechali ekonomiku. Rastie vďaka tomu, že ste zanechali jeden z najvyšších deficitov v Európskej únii. Rastie vďaka tomu, že v čase krízy ste najrýchlejšie zvyšovali výdavky spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. O 16 % rástli verejné výdavky, o toľko nerástli ani v krajinách, ktoré museli zachraňovať banky, vynakladať na nich obrovské prostriedky. Rastie aj preto, že miera plytvania a korupcie, ktorú ste tu zaviedli, dosiahla nevídané rozmery. Takže dnes počúvať od pána Ondruša, ako horekuje a plače nad tým, že my šetríme na úkor občanov, považujem z vašej strany za perfídne, pán poslanec.

    Viete, čo bolo na úkor občanov Slovenskej republiky? To, že ste diaľničné mýto objednali za 6,5 mld. korún drahšie, ako ste mohli. To, že ste na predaji emisií pripravili Slovenskú republiku a daňových poplatníkov o miliardy slovenských korún a stovky miliónov eur. To, že ste ďalšie kauzy, ktoré by som tu mohol vymenovávať veľmi, veľmi dlho, že na ďalších a ďalších kauzách, na predražených štadiónoch a na kdečom prišlo Slovensko a jeho daňoví poplatníci o obrovské, obrovské peniaze, ktoré dnes musíme splácať. Toto bolo na úkor ľudí, na úkor daňových poplatníkov.

    No a mohol by som, samozrejme, aj konkrétne k tým vašim tvrdeniam, pán poslanec Burian, ktoré ste tu predniesli a predviedli, ale považujem ich za tak nezmyselné, že sa naozaj k nim ani nebudem vyjadrovať. Ale jedna vec, ktorú opakovane pán poslanec Ondruš otváral, a to je dlhodobá udržateľnosť verejných financií v súvislosti s dôchodkovým systémom.

    Pán poslanec, štyri roky bola ministerkou práce vaša terajšia poslankyňa pani Tomanová, ktorá sa preslávila, neslávne preslávila okrem iného tým, že povedala, že ona nevidí problém z hľadiska starnutia obyvateľstva, z hľadiska demografického vývoja. No ona ho nevidí, ale všetci, ktorí tomu len trochu rozumejú, ho vidia a dokonca vidia v tej miere, že Slovensko je najrizikovejšou krajinou z hľadiska dôsledkov budúceho starnutia populácie. Vy ste to číslo aj spomenuli, že dnes pripadá na jedného človeka v dôchodkovom veku šesť ľudí v produktívnom veku a že o 50 rokov to bude len jeden a pol. To je dramatická zmena, a teda vaša politika deštruovania druhého piliera a nerobenia parametrických zmien v prvom pilieri by viedla, ak by sa v takej politike pokračovalo, ak by sme v nej my pokračovali, by viedla k tomu, že by sa zrútil dôchodkový systém. Viedla by k tomu, že by ste nemohli vyplácať zďaleka ani tie dôchodky, ktoré sú dnes a sú žalostne slabé.

    Garancie, ktoré ste zaviedli a ktoré dnes tak ochraňujete, viedli jedine k tomu, že poškodili veriteľov a zároveň viedli k tučnejším ziskom finančného sektora. Zavedenie garancií poškodili sporiteľov, áno. Tak som sa pomýlil, poškodili sporiteľov, ospravedlňujem sa. Zavedenie garancií znížilo výnosy ešte aj v konzervatívnych fondoch z 3,2 % v rokoch 2005 až 2008 na 1,6 % v rokoch 2009 a 2010. Vy ste poškodili týmto ľudí. To, čo chceme zmeniť, chceme zmeniť v prospech ľudí, aby jednoducho výnosy boli väčšie v druhom pilieri a tak, aby prvý pilier bol udržateľný. Ak sa pýtate, ako to chceme dosiahnuť, v odpovedi na faktickú poznámku pána Jurčíka ste sa na to pýtali, tak to máte v tom dokumente obsiahnuté. Ak ste to nepochopili, prečítajte si Národný program reforiem, tam to máte tiež obsiahnuté, kde je jasne povedané, aké zmeny chceme urobiť tak, aby v dlhodobom horizonte tento systém bol udržateľný.

    To, že tie opatrenia sú naozaj efektívne, svedčia o tom aj údaje, ktoré máte v tomto dokumente, o ktorom diskutujeme, a to je pokles indexu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorý za rok 2010, a toto je vaša vizitka, odovzdali ste vládu v roku 2010. V roku 2010 index dlhodobej udržateľnosti verejných financií poslal Slovensko do najrizikovejšej kategórie krajín, ten index je 9,9. Ak majú byť verejné financie udržateľné dlhodobo, index by ma byť 0. My našimi opatreniami, ktoré tak vehementne kritizujete, docielime v priebehu troch rokov. V roku 2013 by tento index už mal byť 1,7. Mal by sa znížiť z 9,9 na 1,7, pričom 0, index rovný 0 znamená nulové riziko udržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti verejných financií a toto výrazné zlepšenie dosiahneme aj efektom konsolidácie verejných financií, znižovaním deficitu, ale aj zmenami v dôchodkovom systéme, ktoré chceme ísť urobiť a urobíme.

    Ohľadom toho, na čom je zhoda a na čom nie je zhoda, váš objav, ktorý vraj podľa vášho názoru z tohto materiálu robí nedôveryhodný materiál, váš objav je založený na tom, že si mýlite potenciálne opatrenia od tých, ktoré by boli stanovené už natvrdo, ako som vám ilustroval aj číselne, ale aj na niektorých opatreniach. Zároveň ďalšie veci, ktoré chceme robiť, sú schválené v Národnom programe reforiem. Národný program reforiem je dokument, ktorý je schválený vládou Slovenskej republiky. Takže ak tu niečo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ako vy hovoríte, tak sú to vaše návrhy. Každý jeden z vašich návrhov, ktorý tu prednášate aj v parlamente, alebo každý jeden z vašich krokov, ktoré ste robili, keď ste štyri roky vládli, ohrozoval výrazne, výrazne verejné financie.

    Naopak, tento materiál Národný program reforiem, ale aj uskutočňované konsolidačné opatrenia vytvárajú podmienky pre to, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, pretože my na rozdiel od vás, ale nielen my ako politické strany koalície, ale všetci odborníci, ešte som nevidel jediného odborníka, či už je to demograf, alebo je to ekonóm, ktorý by poprel, že tento systém, ak v ňom nebudú urobené zásadné zmeny najmä z hľadiska dôchodkov, ale aj z hľadiska zdravotníctva, je dlhodobo neudržateľný. Vy, vaša strana, špeciálne vaša strana, najväčšou mierou dostala Slovensko za štyri roky vládnutia do situácie na cestu, po ktorej, ak by sme pokračovali, tak skončíme ako Grécko. Choďte sa pozrieť do Grécka. Choďte sa spýtať Grékov, či sa im to páči. Vy ste Slovensko pustili na grécku cestu. My na tejto ceste nemienime pokračovať. Riešime problémy, ktoré ste narobili, ktoré ste prenechali, a teda, samozrejme, z vašej strany ani som neočakával, ani som neočakával z vašej strany žiadnu konštruktívnu diskusiu, a preto sa ani nečudujem týmto vašim vystúpeniam, skôr by som sa čudoval, ak by ste s návrhmi, rozumnými návrhmi a zodpovednými návrhmi súhlasili, preto, že ste nikdy nerobili ani rozumnú, ani zodpovednú politiku, preto ani nepredpokladám, že by ste ju robili kedykoľvek v budúcnosti, pán Burian.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie, lebo ma vyrušujú poslanci, pán Burian a ďalší. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať teraz druhými čítaniami, ktoré odôvodňuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, choďte si to vydiskutovať von.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

    tlač 243.

    Prosím, pani ministerka, máte slovo a môžte odôvodniť návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nechcite, aby som vás vykázal z rokovacieho priestoru. Už aj tak odchádzate? No, mohli ste o päť minút skôr.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady na základe plánu legislatívnych úloh vlády na IV. štvrťrok 2010 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. februára 2011.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúce Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady č. 77/1991/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy Komisie EÚ na zjednodušenie únijného práva a je vecne zameraná na úpravu otázok súvisiacich tak s vnútroštátnym, ako aj cezhraničným procesom zlúčenia, splynutia a rozdelenia akciových spoločností.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne v súlade s právom EÚ.

    Dovoľte na záver úvodného slova vyjadriť sa aj k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona 16. mája 2011. Stotožňujeme sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady vrátane jediného doplňujúceho pozmeňovacieho návrhu, ktorý odporúčam ako predkladateľ schváliť.

    Ďakujem pekne za úvodné slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako výbor gestorský k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. marca 2011 č. 344 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení predmetný zákon v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a to uznesením z 5. mája 2011 č. 116.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru, po štvrté, Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva tento doplňujúci návrh: V čl. I sa za doterajší bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie: Za ustanovenie § 768 písm. h) sa vkladá § 768 písm. i, ktorý znie: Ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. júna 2011, a to v tomto znení: "Ak súd nezrušil spoločnosť podľa § 768b do 30. júna 2011, môže tak po 30. júni tohto roku urobiť, len ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa § 768b ods. 3 ani v novej súdom určenej lehote. Súd však spoločnosť nezruší, ak si spoločnosť splnila povinnosť podľa ustanovenia § 768b ods. 3 do 30. júna 2011."

    Odôvodnenie je tam uvedené, myslím, že ho netreba detailne čítať.

    Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení predmetný zákon schváliť v znení schváleného doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája č. 190. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    To je všetko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 277.

    Pani ministerka, nech sa páči, môžte odôvodniť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. V súlade s týmto rámcovým rozhodnutím členské štáty majú chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a najmä ich právo na súkromie, ak sa na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestu ich osobné údaje

    - prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi, alebo

    - prenášajú alebo poskytujú členskými štátmi orgánom alebo do informačných systémov zriadených na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, alebo

    - prenášajú alebo poskytujú príslušným orgánom členských štátov orgánmi alebo z informačných systémov zriadených na základe Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Transpozícia rámcového rozhodnutia sa vykonáva priamou novelizáciou viacerých zákonov, zohľadňujúc pritom pôsobnosť dotknutých orgánov verejnej moci, ktoré participujú v trestnom konaní či už v pozícii orgánu činného v trestnom konaní, alebo v pozícii súdu.

    Vzhľadom na prierezový charakter problematiky bol predkladaný návrh zákona vypracovaný v spolupráci s príslušnými rezortmi, čomu zodpovedá aj dikcia príslušných novelizačných článkov návrhu zákona. Návrhom zákona sú dotknuté viaceré zákony, ktoré predstavujú samostatné články tohto návrhu zákona.

    Na záver by som sa rada vyjadrila ešte k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor 16. mája tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a mám za to, že ich zapracovanie prispeje ku skvalitneniu novej právnej úpravy. Aj sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 12 a s návrhom schváliť a osobitne s hlasovaním o bodoch 5 až 8 tiež s návrhom schváliť.

    Ďakujem pekne za uvedenie.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru ústavnoprávneho, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. marca 2011 č. 345 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 757/2004 Z. z., odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 3. mája 2011 č. 170 a uznesením zo 16. mája 2011 č. 170a, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 11. mája 2011 č. 165, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 5. mája 2011 č. 43. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu zákona nerokoval, nebol uznášaniaschopný.

    V bode IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z uznesení výborov. Odkazujem na tento bod spoločnej správy. Je v ňom uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov od č. 1 po č. 13, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak, aby sa po pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodom 1 až 5, a návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodmi 7 až 13, hlasovalo spoločne s návrhom schváliť a osobitne aby sa hlasovalo o návrhu pod bodom 6 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 277, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výbor Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 č. 192. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu mňa, Janu Dubovcovú, predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Glváč ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť to rozpravy a zároveň, pán poslanec, dve minúty, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No nie. Tak zajtra vystúpite.

    No, viete čo, o siedmej skončíme, takže nech sa páči.

  • Takže by sme to možno trošku prebrali. Môžem dve minúty? By som sa chcel venovať bodu IV, bod 5 navrhovaného zákona. Konkrétne ide o § 55ac ods. 2 navrhovanej novely zákona o prokuratúre, kde Generálna prokuratúra v spolupráci s ostatnými prokuratúrami aspoň raz za 5 rokov preveruje, či sú spracované osobné údaje naďalej potrebné pre plnenie úloh prokuratúry. Ak Generálna prokurátora preverovaním alebo v priebehu spracovania osobných údajov zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje a anonymizuje. Zdôrazňujem lehotu aspoň raz za 5 rokov. V rámci legislatívneho procesu v Národnej rade vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny dňa 5. mája svojím uznesením schválil pripomienku. Je to bod 8 pripomienok k tomuto ustanoveniu v zmysle, že 5-ročná lehota sa skracuje na 12 mesiacov, hoci iné orgány majú túto lehotu rozdielnu.

    To znamená, aby som to skrátil, dal by som návrh, aby sa hlasovalo o bode č. 9 osobitne a aby Národná rada hlasovala tak, ako bol pôvodne predložený návrh do Národnej rady predkladateľom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za pochopenie. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, pani navrhovateľka, nechcete zaujať stanovisko. Keď áno, tak zajtra.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.