• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali predseda Národnej rady pán Sulík, poslanci Beblavý, Galis, Glenda, Mamojka a Žiga.

    V rokovaní, tak ako som to včera oznámil, budeme pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave o návrhu zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska (tlač 375) a o návrhu skupiny poslancov na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike (tlač 371).

    Nech sa páči, páni navrhovatelia, pán poslanec Šebej a Rafaj už zaujali svoje miesta.

    Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených poslancov, a to pánovi poslancovi Somogyimu. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Matovič.

    (Pokračovanie v zlúčenej rozprave o dvoch bodoch programu, a to o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska /tlač 375/ a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky /J. Slotu, R. Rafaja, D. Švantnera, J. Mikolaja, Š. Zelníka, I. Štefanova a V. Lukáča/ na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike (tlač 371).)

  • Dobrý deň, dobré ráno, aj milí hostia, zdravím. Napriek tomu, že tu nie je ani pán poslanec Novák, ani pani poslankyňa Kováčová, asi zrejme začnem alebo začneme s rozpravou.

    Dovolil som si vystúpiť z dvoch dôvodov, jednak skôr straníckych a jednak osobných, samozrejme, aj skrz mojej národnosti, miesta bydliska alebo užších kontaktov s Maďarskom, rád by som sa podelil s mojimi osobnými skúsenosťami. A ten stranícky dôvod je ten, že strana Sloboda a solidarita vychádza alebo nevychádza z toho, že by tá vysoká politika alebo, niekedy ako nazývame, politikárčenie by bolo našou pôdou. Vždy vychádzame z potrieb bežného, jednoduchého občana, preto asi aj väčšina voličov na Slovensku nás nazýva "stranou zdravého rozumu".

    Čiže vo svojej reči by som sa chcel skôr venovať Ústave Maďarskej republiky a nielen Preambule, ktorá už dlho tu bola skloňovaná. Ústave aj preto, lebo tam sú tiež zaujímavé pasáže a zaujímavé články, ale najmä z hospodárskeho hľadiska. Na pomoc by som si využil niekoľko myšlienok pána prof. Beckera z Ekonomickej univerzity z Viedne, ktorý píše, že "zásadné zmeny v daňovom a dôchodkovom systéme bude môcť presadiť iba dvojtretinová väčšina". To vieme, že v Maďarsku aktuálne je zabezpečená. "Zavádzajú sa prísne pravidlá v oblasti verejného dlhu." To všetko hovoríme stále o Ústave Maďarskej republiky.

    Ďalej. "Vzniká rozpočtová rada s rozsiahlymi kompetenciami. Môže napríklad vetovať parlamentom schválený návrh rozpočtu. A ak sa do marca neschváli rozpočet, bude mať prezident právo rozpustiť parlament. Ustanovujú sa hlavné zásady tvorby hospodárskej politiky. Politiky, ktorá sa zakladá na presadzovaní technokratických nariadení a ktorá oslabuje parlament. Vládnuci FIDESZ môže predĺžiť dobu trvania svojej moci ďaleko za rámec legislatívneho obdobia, na ktoré bola táto strana zvolená. Členov a členky rozpočtovej rady volí parlament na deväť rokov. Aktuálny prezident, nominant FIDESZ-u, pán Schmitt bude v úrade do roku 2015. Napriek tomu, že doterajšie hospodárske politiky FIDESZ-u boli zaodeté do nacionalistického šatu, majú teraz inú(iný) výraznú(výrazný) charakter. Progresívnu daň z príjmu nahradila rovná daň vo výške 16 %, firemné dane sa znížili, zároveň sa zaviedli mimoriadne dane pre vybrané odvetvia s vysokým podielom zahraničného kapitálu. Podľa vlády daňové úľavy pre majetných a firmy pomôžu naštartovať ekonomiku." Pripomínam alebo opakujem, že stále hovoríme o ustanoveniach ústavy.

    "Vláda sľubuje vznik milióna nových pracovných miest do roku 2020. Samozrejme, je to trochu vzdialená budúcnosť, keď si asi na aktuálne sľuby asi len málokto spomenie. Súčasnosť sa vyznačuje skôr vysokým verejným dlhom a mimoriadnou súkromnou zadlženosťou domácností. Domáci dopyt je v útlme a vyhliadky na vývoz takisto nie sú ružové okrem iného aj pre hlbokú krízu v eurozóne. Štrukturálna nezamestnanosť je vysoká. Oficiálna úroveň nezamestnanosti dosahuje 12 %. Napriek tomu vláda zamýšľa skrátiť obdobie poberania dávok v nezamestnanosti z 270 na 90 dní. Toto opatrenie značne zhorší sociálnu situáciu nezamestnaných a spôsobí, že zamestnanci budú omnoho zraniteľnejší voči tlakom zamestnávateľov. Výdavky na predčasné a invalidné dôchodky sa tiež majú škrtať. Prepustiť zamestnancov vo verejnom sektore bude omnoho ľahšie než dosiaľ. FIDESZ tak voči zamestnancom zavádza opatrenia, ktoré ich majú tvrdo zdisciplinovať." Toľko citát.

    A preto som si dovolil tieto skôr hospodárske novosti alebo zmeny vám, vás oboznámiť s nimi, aby som ozrejmil moju predstavu alebo moju skúsenosť so súčasnou politikou maďarskej vlády, parlamentu alebo väčšiny. Ja to považujem za dymovú clonu. Za dymovú clonu, ktorá musela byť vypustená, aby práve tieto hospodárske opatrenia mohli byť, okrem odbornej verejnosti, skoro nevšimnuté. Spomínajme si aj na tú druhú dymovú clonu - tlačový zákon, ktorý vyvolal aj v Európe, aj v strednej Európe, aj u žurnalistov, aj u čitateľov značné pohoršenie a práve FIDESZ bol ten na čele s jeho ministerským predsedom, ktorý po veľmi krátkej dobe "povolil" a komunikoval ochotu tento zákon nejakým spôsobom upraviť. Dymová clona a najmä tieto hospodárske opatrenia sú dôležité z toho hľadiska, že na naše pomery úroveň maďarského hospodárstva alebo kúpyschopnosť maďarských ľudí, maďarských občanov je neporovnateľná s tou našou. Predchádzajúce dvojobdobie socialistickej vlády krajinu až do takej miery zruinovala(zruinovalo), že 80 % domáceho produktu sa vyrovnáva zadlženosti tejto krajiny.

    S touto dymovou clonou spojím aj otázku alebo tému volebného práva. Včera kolegovi Blanárovi som už odpovedal, že pochybujem o tom, že by Maďarská republika zaviedla volebné právo. Mám na to niekoľko dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že toto predsavzatie sa komunikuje najmä smerom k Maďarom žijúcim v zahraničí, resp. k nacionálnejšie podloženým alebo k nacionálnejšie orientovaným vrstvám v Maďarsku, a bežné obyvateľstvo, ktoré sa až tak o politiku nestará, dodnes nie je oboznámené s tým, čo môže pre nich volebné právo pre zahraničného Maďara znamenať. Ani ja, predpokladám, že ani vy, ale najmä obyvatelia alebo občania Maďarska si ťažko vedia predstaviť, že ak by došlo k takej konkrétnej situácii, že jedna či druhá strana o nejakých 200-, 300- alebo 400-tisíc hlasov by malo(mala) stratiť vedúcu pozíciu po voľbách, že práve túto zmenu budú vyvolať(vyvolávať) tie hlasy alebo budú rozhodnúť(rozhodovať) o tom, že kto zostaví vládu v Maďarsku, nejakí zahraniční Maďari.

    Asi pred dvoma týždňami som bol až na južných hraniciach Maďarska v Pécsi a cestoval som s vlakom zámerne, aby som túto otázku s niekoľkými spolucestujúcimi mohol prebrať. Až len teraz, teraz si začínajú uvedomovať oslovení ľudia a predpokladám, že aj značná časť maďarskej populácie, že toto volebné právo fakt môže zasahovať do každodenného života Maďarov žijúcich v Maďarskej republike. Obávam sa aj ako Maďar žijúci na Slovensku, že práve tento moment bude tým momentom, ktorý vyvolá nevraživosť alebo vzájomné osočovanie v rámci komunity Maďarov, alebo ako to táto ústava nazýva, "veľkého spoločenstva jednotného maďarského národa", že tí Maďari, ktorí žijú na území Maďarska, budú obviňovať zahraničných Maďarov, že so svojimi hlasmi im chcú naordinovať úzus, s ktorým ako reálne, či už ako daňoví poplatníci, či už ako poberatelia niektorých dávok, veľa spoločného nemajú.

    Druhým dôvodom, prečo si myslím, že volebné právo nebude realizované v prospech zahraničných Maďarov, je ten, že ani v Budapešti nemajú v tom jasno. Nemajú v tom jasno, že to volebné právo by sa malo týkať kandidačných listín, na ktoré sa bude hlasovať v Maďarsku, a tým pádom dôjde k týmto možným posunom, ako som hovoril, alebo sa vytvorí samostatná kandidátka pre zahraničných Maďarov s nejakými skôr prestížnymi miestami v maďarskom parlamente. FIDESZ na druhej strane deklaruje ten svoj zámer, že počet poslancov v maďarskom parlamente chce zhruba spojiť, čiže na 200 poslancov. Ak dôjde k tejto redukcii, aj taký malý počet nových poslancov alebo hŕstka poslancov bude mať oveľa väčšiu váhu, 5, 10 zo zahraničia volených poslancov pri 200 poslancoch v parlamente určite zaváži. Alebo by zavážilo.

    Maďarská republika 17 rokov je v tzv. ústavnom oneskorení, čo sa týka zabezpečenia parlamentného zastúpenia svojich národnostných menšín. Sedemnásť rokov Maďarská republika nebola schopná zabezpečiť alebo realizovať toto právo menšinám, ktoré žijú v Maďarsku, napriek tomu, že im to káže zákon, a napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval toto tzv. oneskorenie. Toto tiež pripisujem na účet toho, že nebolo žiadané, žiaduce, aby v maďarskom parlamente sa objavilo 17 poslancov, ktorí neboli zvolení v riadnych voľbách, ale ktorým to miesto zabezpečuje zákon o parlamentnom zastúpení národnostných menšín, a táto hŕstka alebo početný, alebo táto početná skupina poslancov, aby nejakým spôsobom mohla podporiť či už ľavú, alebo pravú stranu politického spektra. Čiže neobávam sa od toho, že realizovateľnosť týchto slov bude až taká rýchla.

    Okrem toho si myslím, že tvorcovia novej maďarskej ústavy nemajú jasno ani v niektorých základných pojmoch. Možnože aj pán Rafaj, aj kolegovia, aj vy sa pamätáte na to, že naposledy, keď na túto tému som vystúpil, snažil som sa zaoberať s niektorými pojmami, ktoré determinujú či už menšinový život, alebo politiku ohľadne menšín.

  • Zaznel zvuk gongu.

  • Pán podpredseda, ak vás môžem poprosiť.

  • Je nás málo, viacej to počuť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Čiže čo sa týka pojmov, s ktorými pracuje táto nová ústava, a najmä pojem národnosť, ktorý ešte pred dvoma mesiacmi aj tu z tohto miesta som kritizoval a som označoval skôr ako prídavné meno a nie ako podstatné meno a najmä filozofovia, zástupcovia menšín či občianski aktivisti už niekoľko desaťročí nám píšu o tom z Maďarska, že tento pojem by sa nemal používať, je to nahraditeľný s pojmom národnostná menšina, prípadne národná menšina, všetko by sa malo používať, len nie slovo národnosť. A s čím sa stretávame v Ústave Maďarskej republiky, hovorí o národnostiach. Čiže už len tento malý, krátky element alebo tento fakt mi potvrdzuje to, že tí, ktorí túto časť ústavy písali, nemajú asi jasno v tom, čo sa udialo a čo sú dôležitejšie priority či už menšín, alebo ľudí, ktorí sú užšie viazaní s touto problematikou.

    Aj pán Rafaj, aj niektorí v rozprave, vychádzajúc z preambuly, dospeli ste k tomu, aby sa skloňovalo trocha aj Rakúsko-Uhorsko. Ja Rakúsko-Uhorsko by som si ako v pozitívnym ponímaní tunák si dovolil spomenúť len z hľadiska vybudovania alebo stability úradníckej vrstvy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu sa zaujímam o toto obdobie a zrejme spoločne súhlasíme v tom alebo môžeme si potvrdiť to, že úradnícka štruktúra tohto, tejto, štátneho, tejto štátnej konštrukcie bola závideniahodná vo svojej stabilite. Vo svojej stabilite, ktorá zabezpečovala úradníkom tú istotu, že ak raz sa stali súčasťou tohto mechanizmu, predpokladane 30 až 40 rokov z neho neodídu, čo ani nie je zaujímavé z hľadiska jedinca, ale zaujímavé je z toho, že kľudne sa mohli venovať danému oboru, v tom sa vzdelávať, v tom sa zdokonaľovať. Toto si myslím, že pre nás aj pre dnešné Slovensko je zaujímavým príkladom, ktorý by sme si mohli docieliť, najmä keď to porovnávam, koľko úradov momentálne na Slovensku existuje, či už na obvodnom, či už na krajskom, alebo na národnej úrovni. Je závideniahodné aj to, že tá stabilita zabezpečovala aj to pre voliča, že maximálne sa vymení minister alebo štátny tajomník a nebudú sa vymieňať ostatní úradníci.

    Toto sú tie postrehy, ktoré mne ako občanovi kážu to, že okrem tej preambuly je treba sledovať aj ostatnú časť maďarskej ústavy. Možno, že by sme si mohli dovoliť tú preambulu chápať aj v tomto ponímaní. Ja, samozrejme, držím palce najmä občanom Maďarska, aby sa mohli dostať z tejto krízy, do ktorej sa dostali aj zavinením predchádzajúcich vlád, a každého - trocha na odľahčenie - ako prvý zúčastnený z Dunajskej Stredy vás pozývam zajtra na majstrovstvá sveta vo varení bryndze do Terchovej.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Bryndzových halušiek, pardon, pardon.

  • Už som vás chcel opraviť, pán poslanec, lebo bryndzové halušky aj ja mám rád, ale bryndzu variť, no.

    Takže na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Kvasnička, nič.

  • Reakcia poslanca.

  • Jaj, ale viete, len raz treba stlačiť, keď dvakrát stlačíte, vždy sa vyhodíte zo systému. Takže piati. Naposledy, ja každý deň hovorím, že naposledy, ale už-už to začnem aplikovať. Takže piati páni poslanci.

    Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o dymovej clone, ktorú vytvára maďarská vláda, maďarský parlament tým, že bol prijatý ten zákon taký, aký bol prijatý. No a ja vám poviem na to toľko, že dymovú clonu ste dneska vytvárali aj vy tu, lebo ste nehovorili vôbec k veci. Hovorili ste o všetkých možných nepresnostiach, problémoch, ktoré sú v Maďarsku, ktoré má maďarské obyvateľstvo, ale ani slovom ste sa nezmienili o tom, či podporíte jeden alebo druhý návrh. Či podporíte návrh, ktorý je bezzubý, ktorý bol daný z výboru zahraničných vecí, alebo podporíte vyhlásenie, ktoré je z pera poslancov Slovenskej národnej strany.

    Pán poslanec, tu je jedno nebezpečie. Zákon bol prijatý, ak sa tento zákon bude realizovať, tak vzniknú problémy. A ja sa bojím jednej veci, teraz ste hovorili, že aké ekonomické problémy sú v Maďarsku, ja sa bojím toho, že ak sa Maďarsko z toho dostane, tak bude ešte väčší tlak vyvíjaný na okolité štáty, kde žije maďarská menšina, o integráciu do ekonomicky prosperujúceho Maďarska, ale my...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Somogyi, bol som vo vašom vystúpení aj oslovený alebo spomenutý, nuž hovorili ste, že vy pochybujete, že bude volebné právo. Ja veľmi nepochybujem, pretože ak sa vyjadrí Pál Schmitt, prezident Maďarskej republiky, ktorý bol trojpätinovou väčšinou v parlamente FIDESZ-om zvolený, jasne do Radia Kossuth, že "ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva", pre mňa je to jasné. Ak sa vyjadrí podpredseda parlamentu Maďarskej republiky László Köver, že teraz už je len potrebné, aby predstaviteľmi maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, čiže patríme tam aj my, sa stanovili pravidlá, ako to má byť, ja o tom nepochybujem. A my sme o tom ani nepochybovali, keď sme zvolávali mimoriadnu schôdzu Národnej rady, kde sme ešte pred prijatím ústavy chceli vyjadriť jasný názor, aby sme preventívne dali stanovisko poslancom, že s tým nesúhlasíme, vy ste to vtedy odmietli. Toto je podľa mňa jasný postoj. Dnes chcete prijať niečo, čo v podstate je úplne jalové a nič nehovoriace. A podľa toho vášho vystúpenia som porozumel, že ste skôr obhajcom ústavy, čo podľa môjho názoru vám neprináleží, lebo vy ste občanom Slovenskej republiky. Vy ste mali skôr sa vyjadriť k tomu, že či v tom vyjadrení, ktoré chcete podporiť, súhlasíte, že tam stačí formulácia "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Ústavu Maďarskej republiky". To ste mali podľa môjho názoru povedať a nie hovoriť o tom, že ústava má iné veci. Ja prajem takisto Maďarom, aby sa im zlepšila ekonomická situácia. A ešte raz zdôrazňujem, toto vyhlásenie, ktoré predkladá koalícia z výboru zahraničného, je zlé.

  • Ďakujem. Pán poslanec Somogyi, v podstate vaším postrehom ste podrobili analýze základný zákon Maďarska, čo je z jednej strany dobré, pretože mali by sme v tej rokovacej sále viac hovoriť o jednotlivých článkoch. Ale v čom sa rozchádzame, SNS, asi budete prekvapený, ale rešpektuje zvrchovanosť a suverenitu štátov. Samozrejme, potiaľ, pokiaľ sú ňou vymedzené hranice. Ale keďže maďarská ústava má exteritoriálny dosah, tak si všímame a žiadame reparovať tie články, ktoré tento exteritoriálny dosah majú.

    Vy ste sa skôr vyjadrovali k ekonomickým alebo hospodárskym otázkam, čo je ako plne v súlade s právom každého národa a štátu usporiadať si aj sociálny, aj hospodársky život. A my držíme palce Maďarsku, aby sa z hospodárskej krízy dostalo a aby, naopak, jak ste spomenuli, neeskalovalo povedzme východisko v nacionalizme expanziou, ktorú zadáva aj táto ústava.

    A oceňujem, že ste aj povedali, že sú problémy s nejasnosťou pojmov, ale kto tieto nejasnosti tvorí? V prípade, nám je jasné jedno, vieme veľmi dobre čítať, že je tam zakotvené kolektívne právo menšín a právo alebo podpora na kolektívnu samosprávu, čo je vlastne autonómia. A to je pre SNS, pre Slovensko a pre každý demokratický štát neprijateľné, pretože to nie je v súlade...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vy si môžete myslieť aj môžete predpokladať, aký bude vývoj v Maďarsku, ale doteraz som nepočul z vašich úst, aby ste sa vyjadrili k vystúpeniam čelných maďarských predstaviteľov, ktorí sa netaja tým, že hovoria o obnovení veľkého Maďarska a pripravujú všetky následné kroky. Ak by takéto niečo zaznelo a poviete, že áno, my sme občania Slovenskej republiky národnosti maďarskej a tvrdo odmietame akýkoľvek zásah zvonku, vážim si to. Ale toto, prepáčte, zdalo sa mi, že toto bola tá dymová clona na akési zľahčovanie tej situácie, pred ktorou teraz stojíme. Predsa Viktor Orbán ako čelný predstaviteľ a s najväčšou podporou v parlamente, jeho vyhlásenia sú úplne jasné a jednoznačné. Chceme ich naďalej zľahčovať?

    Tak ja očakávam aj váš postoj jednoznačný ako občana Slovenskej republiky, že poviete: "A dosť bolo zasahovania zvonku."

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel som len krátko reagovať na vystúpenie Szilárda. V tomto čase vyšla kniha rozhovorov s významným českým teológom Tomášom Halíkom, kde medzi mnohými inými problémami diskutuje aj česko-nemecké nacionálne traumy. Na oboch stranách vidí rovnaké nebezpečenstvo. Varuje pred tými, ktorí vyvolávajú démonov a príšery, a ako hlbinný psychológ a teológ v dialógu im odporúča, aby sa pri takýchto temných snoch dobre pozreli tej príšere do očí, že veľmi často, ak budú poctiví, uvidia sami seba.

    Ďakujem Szilárdovi za triezvy, nepredpojatý pohľad, ktorý netrpí touto frustráciou, ale dokáže mať dištanc aj voči mýtom vlastného etnika. Ďakujem, že aj na Slovensku je možná "zmierená rôznosť", ak môžem citovať názov knihy Tomáša Halíka. Ďakujem Szilárd.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi... Pán poslanec, ja fakt od dnes už nikoho upozorňovať nebudem. Buď sa naučíte rokovací poriadok, alebo nemáte slovo.

    Takže môžete ešte teraz reagovať na vystúpenie poslancov.

  • Takže ja by som vybral tú možnosť, že sa naučím rokovací poriadok, ďakujem vám za toleranciu a najmä ďakujem kolegom za pozorné počúvanie, ďakujem aj za vaše pripomienky.

    Pán Švantner, resp. aj pán Rafaj hovoril o tom, že tunák hovoríme o ústave cudzieho alebo iného štátu, či už s pozitívnym, alebo s negatívnym podtónom, že ako si to dovoľujeme, tak ja vám len ako pripomínam, že asi pred pár dňami ako kolega Číž tiež nás oboznámil s jednotlivými pasážami ako írskej ústavy a, ak sa dobre pamätám, talianskej ústavy. Tiež z toho vyzdvihoval či už on skôr najmä ako s pozitívnym podtónom niektoré časti, takže v tom nevidím žiadny problém.

    Čo sa týka vyhlásenia alebo deklarácie, pán Zelník, aby som ja deklaroval, či už v mene tunajších Maďarov, alebo neviem akej komunity, postoj k nejakým reštauračným snahám veľkomaďarským, tak jednak ako na to nemám právo, aby som hovoril ako v mene ostatných, mám právo za seba. Nerobí mi problém, aby som tu do mikrofónu vám povedal, že odmietam a som proti hocijakým reštauračným snahám veľkomaďarským alebo veľkého Maďarska.

    Na odplatu by som však ja vás tiež žiadal, aby ste deklarovali, že odmietate hocijaký zásah, zásah nezákonný, nemorálny do hospodárskych vzťahov našich občanov tunák na Slovensku a že odsudzujete tie kroky, ktoré v tomto smere doteraz boli vykonané.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič, nech sa páči. Potom sa pripraví pán poslanec Číž.

  • Vážené dámy, vážení páni, Maďarská republika prijala ústavu. Ústavu, prostredníctvom ktorej Orbán do sveta hlása, že Maďarsko už aj oficiálne nesie zodpovednosť za svojich krajanov v zahraničí. Ústavu, ktorá hlása, že voliť a byť volení budú môcť byť aj krajania v zahraničí. V zahraničí, ktoré mocnosti vraj krivdou zobrali veľkému Maďarsku, ktorého hranice podľa Orbána vraj začínajú pri Poľsku. Prijali ústavu ako bibliu svojich veľkomaďarských chúťok. A čo teraz? Ako by sme mali asi reagovať? Práve o tom je vlastne dnešná schôdza.

    Štekať cez Dunaj na Maďarov ako, toť, naši divadelníci zo SMER-u či hejslováci zo SNS je trochu smiešne. Chodiť však okolo Orbána po špičkách a nechať ho nerušene snívať jeho veľkomaďarský sen, ako to, bohužiaľ, často robia moji koaliční bratia, nie je správne a ani zodpovedné.

    Slovenská republika je zvrchovaný, suverénny štát. Preto náš postoj by mal byť zvrchovaný a suverénny. Verím, že absolútna väčšina občanov Slovenska je na náš štát aj patrične hrdá, preto náš postoj by mal byť aj patrične hrdý. Z predložených dvoch vyhlásení tieto parametre napĺňa skôr to vyhlásenie z koaličnej kuchyne. Jeho hrdosť však veľmi kríva v časti, ktorá berie na vedomie, avšak ja nechcem zaťažiť svoje svedomie a vedomie, že len úslužne beriem na vedomie prijatie základného zákona Maďarska. Odmietam hrať rolu úslužného suseda, ktorému nevadí, že sa mu jeho sused chce nasťahovať do jeho domu. A preto som ja a aj moji traja kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia ochotní podporiť koaličné Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska, avšak bez tejto nenáležite úslužnej vsuvky. Preto podávam tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska. Z predloženého vyhlásenia navrhujem vypustiť slová, citujem, "berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska".

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, nech sa páči. Pán poslanec Zelník, som pred chvíľočkou povedal, podľa rokovacieho poriadku je možné sa prihlásiť do tej doby, kým ešte rečník hovorí, s faktickou poznámkou. Nech sa páči. No, vidím, pán poslanec, že ste sa pripravili aj s vodou.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ešte povedal niekoľko slov k téme, ktorej sa venujeme relatívne dlho, a uznávam, že je to objektívne, ale predsa len tá diskusia nie je kontinuálna, pretože neustále ju prerušujeme a už niektoré tie poznámky a polemika s tvrdeniami, ktoré tu odzneli, potom už strácajú význam. Ale pokúsim sa napriek tomu zareagovať na niektoré veci z diskusie, pretože táto diskusia je veľmi dôležitá pre Slovensko. Sprostredkováva našim občanom, ako jeho najvyšší zastupiteľský orgán, ktorý má, vníma situáciu, ktorá momentálne je, ako identifikuje problémy a aké nástroje a prostriedky hodlá použiť na to, aby prípadné negatívne momenty alebo momenty, ktoré sa zásadným spôsobom dotýkajú našich záujmov, ako chce riešiť. Rovnako je to príležitosť aj pre predstaviteľov politických strán, pre politické kluby, aby demonštrovali svoje stanoviská, aby svojim voličom ponúkali riešenia, ktoré, samozrejme, tí voliči buď prijmú, alebo neprijmú.

    Čo sa týka diskusie, ktorá tu odznela, zdá sa mi, že treba niekoľko slov povedať aj k niektorým otázkam, ktoré odznievali málo frekventovane. Slovensko, teda ide o otázky, ktoré sa dotýkajú geopolitického pohľadu na situáciu, v ktorej žijeme, postavenie Slovenska, čo asi podmieňuje a určuje základné kroky aj zahraničnej politiky a čo, samozrejme, určuje aj spôsoby, akým Slovensko môže hájiť svoje záujmy. Slovensko je najmenšou krajinou v stredoeurópskom regióne a jeho politika musí stáť principiálne na zásadách dodržiavania medzinárodného práva, na zásadách dobrého susedského spolunažívania a, samozrejme, aj na vytváraní komfortného prostredia pre život všetkých občanov, ktoré na území štátu žijú. To je základná axióma. A Slovensko, myslím si, od svojho vzniku, je to tuším 18 rokov, sa týmito zásadami v zásade aj riadi. Slovensko nemá nepriateľov, Slovensko sa snaží nemať žiadne územné požiadavky, žiadne hmotné, hodnotové požiadavky voči nikomu, rešpektuje principiálne výsledky 2. svetovej vojny, tak ako predtým rešpektovali sme, naši obyvatelia, predchodcovia výsledky 1. svetovej vojny, s tým, že sú základom pre prirodzené susedské spolunažívanie, pre dobré vzťahy medzi našimi občanmi, ale logicky potom, pokiaľ dochádza k spochybňovaniu týchto princípov, pravdepodobne musí minimálne spozornieť.

    Toto sú zásadné otázky a tuto aj prechádzame skúškou akousi, do akej miery my ako reprezentanti občanov nášho štátu dokážeme ponúkať dobré riešenia a do akej miery v onej, použijem také eufemistické slovo, súťaži, aké pozície vieme pre Slovensko nejakým spôsobom zaujať.

    Slovensko má svoje menšiny, má nemalé menšiny. Veď v Českej republike podľa rôznych odhadov žije minimálne 300-tisíc Slovákov. Minimálne 60-tisíc Slovákov žije vo Vojvodine. Odhady Slovákov v Amerike sú od jedného do pomaly troch miliónov a tak ďalej, s rôznym typom logicky asimilácie v prostredí podľa toho, ako dlho tam naši predkovia už žijú. Slovensko má aj tým pádom vžité stereotypy vnímania postavenia menšín s tým, že principiálne Slovensko vychádza z pozície rešpektovania princípu nezasahovania do života iných krajín. A pokiaľ nejaké princípy takéhoto zasahovania majú byť, majú byť výsledkom medzinárodných dohôd, majú byť výsledkom mechanizmov, ktoré vytvára medzinárodné spoločenstvo, ktoré Slovensko chce reálnym spôsobom dodržiavať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, žijeme ale so susedom na južných hraniciach nášho štátu, v ktorom existuje to, o čom sme tu už tisíckrát hovorili - trianonská trauma. Existuje čosi, kde súčasná reprezentácia, politická, Maďarska vníma sa ako nasledovníka Uhorska, uhorského štátu s tým, že zásadným spôsobom posilňuje nacionalistické tendencie s cieľom zjednotiť maďarský národ a vracať sa až k vráteniu tzv. stratených území. Či to tak je, alebo nie je, pokúsim sa riešiť nielen vlastnými tvrdeniami, ale pokúsim sa dokumentovať hlavne názormi ľudí, ktorých by ste vy, ako hovorím teraz predovšetkým ku koalícii, mohli nejakým spôsobom rešpektovať.

    V rokoch 2002 až 2006 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Budapešti pán Štefan Markuš a do tejto pozície ho inštalovala, pre skratku použijem termín, Dzurindova vláda. Ako vníma túto situáciu v Maďarsku tento bývalý veľvyslanec, citujem z článku v jedných mienkotvorných novinách u nás: "Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš vidí maďarskú ústavu ako časovanú bombu, ktorá raz vybuchne a prinesie veľké problémy. Markuš doteraz miernil obavy z Viktora Orbána, teraz však priznáva, že ho maďarský premiér prekvapil. Aj ústavou podľa neho potvrdil, že sníva o veľkom Maďarsku a nestojí ani o Európu, do ústavy dal ako menu forint, čím sa vlastne dištancoval od Európskej menovej únie a užšej integrácie Európy. Európa by už nemala mlčať," hovorí tento bývalý veľvyslanec. "Tento problém by mal patriť prinajmenšom do Európskeho parlamentu," myslí si Markuš.

    Ak by sme sa pozreli aj do jeho vlastného článku, ktorý pán Markuš tiež uverejnil v našich mienkotvorných novinách, uvádza pán Markuš: "Nová ústava dosvedčuje, že kabínkové povstanie úspešne pokračuje a svet by mal Orbánovo úsilie konečne vziať na vedomie. Ústavný proces u našich južných susedov vyústil do reálneho scenára novodobej drámy. Kulisy sú postavené, vykresľujú kontúry budúcnosti maďarstva v Karpatskej kotline. Herci a režiséri sú pripravení. Namiesto "my ľud" čítame "my členovia maďarského národa". Základný zákon tak oslovuje nielen obyvateľov Maďarska, ale každého, kto sa cíti Maďarom a je štátnym občanom, nech by žil kdekoľvek na svete. Maďari teda rozšírili", tvrdí, "svoje politické spoločenstvo z obyvateľov krajiny na celosvetové maďarské etnikum vrátane vyše milióna Maďarov žijúcich v susedných štátoch. Je koniec nostalgie, je to cesta do minulosti a cesta až k pred trianonským hraniciam Uhorska je voľná." Končím citát.

    Predpokladám, že znepokojenie tak zásadné, ktoré som tu vyslovil, nášho bývalého diplomata - ešte raz, z vášho prostredia - pravdepodobne by nemohlo nechať žiadny štát na svete pokojným a štátom, ktorý by nemal okamžite organizovať celý rád aktivít, samozrejme, predovšetkým diplomatických, aby som to zdôraznil, na to, aby jednoducho tento trend, táto tendencia, aby sa v žiadnom prípade nedostala a nestala sa súčasťou štandardnej európskej politiky.

    Veď tie obrovské riziká takéhoto videnia sú predsa viditeľné. Ja nechcem to znova opakovať, ale veď akákoľvek hodnota, ak má byť akceptovaná, musí byť univerzálna. Musí platiť na všetky prípady.

    Vie si niekto predstaviť takúto ústavu v Nemecku? Koľko Nemcov žije v Poľsku, koľko Nemcov žije možno aj v Maďarsku, na Slovensku, v Českej republike, koľko vo Francúzsku? Ako by asi Európa reagovala na to, že teda je iba jeden nemecký národ a každý, kto žije kdekoľvek, je Nemcom a že budú tu nemecko-nemecké vzťahy a že treba vytvoriť politické spoločenstvo a zjednotiť, lebo veď krivdy?

    Mal som tú česť sa v roku ´98 zúčastniť ako úradník jedného zásadného stretnutia vo Washingtone v ´98. roku, volalo sa to vtedy Projekt pre etnické vzťahy. Bola tam zásadná delegácia, ktorá reprezentovala občanov maďarskej národnosti u nás a, samozrejme, predstavitelia spektra Slovenska. Počas celých dvoch dní bol prítomný na tomto stretnutí vtedajší poradca prezidenta Clintona pre otázky bezpečnosti Európy, z toho, čo som počul vtedy, tak to bola zruba päťka v hierarchii ľudí, ktorí pracovali v aparáte vtedajšieho prezidenta Clintona. Pamätám si, ako hovoril na záver vo svojej reči toto, bol tam mimochodom aj pán podpredseda vlády pre menšiny, takže môže potvrdiť alebo vyvrátiť tieto slová, hovorí, bolo to vtedy, samozrejme, v súvislosti aj a ešte boli živé spomienky na účasť v Juhoslávii a podobne, kde hovorí, že, vážení páni, americká verejnosť je veľmi citlivá na to, keď nám chodia domov vojaci v truhlách s americkou zástavou a nemajú chuť chodiť hasiť konflikty, ktoré vzniknú na území. To znamená, ale obidve delegácie, dve zásadné veci. Prvá pre vás Slovákov, zabudnutie, Slováci, na akékoľvek znižovanie štandardov maďarskej menšiny, pretože tie štandardy sú zatiaľ primerané, ale akékoľvek znižovanie neprichádza do úvahy. A pre vás, naši priatelia maďarskej národnosti, zabudnite na Trianon. Ak je niečo alfou a omegou medzinárodného úsilia spoločenstva, je absolútna nenarušiteľnosť hraníc v Európe, ktoré tu fungujú, pretože práve táto nenarušiteľnosť je zárukou toho, že 60 rokov v Európe panuje mier.

    Vážené kolegyne, na západ od našich hraníc podobné aktivity, ktoré tu sú, sú nebývalé a z mojich rozhovorov s mnohými ľuďmi v Európe mám dojem, že to ľudia ani nechápu, ako niečo takéto môže vzniknúť. Preto zazneli aj na pôde Európskeho parlamentu tak silné slová o tom, že na juh od našich hraníc v hlavnom meste dokonca sa objavujú zárodky fašizmu. Fašizmu. Tak intenzívne demonštrované národniarske tendencie, teda tendencie nacionalistické v ovzduší, kde Európa jednoznačne podporuje občiansky princíp a k nemu, samozrejme, okamžite pritvára aj ochranu menšín, ale predovšetkým v kultúrnom, hodnotovom a umenovednom a neviem ešte v akom kontexte, ale, samozrejme, aj pri niektorých politických právach, pokiaľ sa ukážu, ale pri vodcovskom princípe občianskej spoločnosti. Na základe tom stojí aj celý mechanizmus ochrany menšinových práv, ktorý stojí na princípe ochrany individuálnych práv. Pretože akákoľvek ochrana kolektívnych práv znamená, že okamžite potom riešenia typu, ktoré sú od, kde sú ešte v Európe živé národnostné konflikty, či v Španielsku, či v Írsku a neviem ešte kde všade inde, kde sú utlmené, by okamžite znamenalo obrovskú eskaláciu problémov. A k tomu celému ešte vytvára Európska únia pandam, že vytvára predsa inštitút európskeho občianstva. Všetci z nás máme európsky pas, všetci, ktorí sme členmi Európskej únie, máme voľný pohyb, máme právo podnikať, máme právo usadiť sa na území členských krajín, máme právo voliť na území členských krajín. Zatiaľ ešte iba do orgánov miestnej samosprávy, teda tých, ktorí bezprostredne ovplyvňujú náš život.

    Toto je koncept modernej Európy, na ktorom má stať aj otázka postavenia národnostných menšín, otázka vlastenectva, hrdosti na národ a rešpektovanie aj národných záujmov, ktoré tu sú, ale v rámci intencií akéhosi aj spoločne sformulovaného cieľa, ku ktorému sa snažíme teda nejakým spôsobom dopracovať. V týchto kontextoch, čo toto znamená a, samozrejme, potom ďalšia otázka tu je, do akej miery je toto nebezpečné pre Slovensko reálne? Čo to asi môže spôsobiť, tento spôsob videnia, ako bude asi vyzerať ďalších vývoj a v rámci tohto, samozrejme, existujú rôzne názory od radikálnych, ktorí to vnímajú ako akútne a zásadné nebezpečie, až po tých, ktorí vlastne zásadným spôsobom zľahčujú tento rozmer. Pán minister nám rozprával, že on sa ničoho nebojí atď.

    Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z takých momentov, ktoré sa mne zdajú dôležité, keď si vnímam, ako Európa rieši problémy, ako asi Európa môže tento problém vnímať, aké sú jeho kontexty, čo môže vnímať ako ohrozenie a podobne, tak tam som zatiaľ, keď som sa veľmi intenzívne s týmito vecami zaoberal, tak som zistil predovšetkým, že Európa veci vníma asi tak. Pre Kristove rany, nebudeme predsa riešiť otázku konfliktov medzi jednotlivými členskými štátmi! Samozrejme, tie základné princípy musia existovať, ale je to pre nás veľmi nepríjemné a Európa urobí všetko preto, aby sa do týchto vecí akože miešať nemusela.

    Zásadným spôsobom, ktorý tu je, že platí, pokiaľ nie je žalobca, tak vlastne problém ani neexistuje. A keď existuje, tak potom iba na základe toho vnímania toho európskeho, kde aj potom, keď pozeráme, ako sa stavia k tomuto Európa, vidíme, že častokrát, ak niečo kritizuje, a zásadným a veľmi vážnym spôsobom, nie vždy to smeruje k postaveniu Slovenska k otázkam dvojitého občianstva, o ktorom hovoríme. Zásadný problém v tomto smere totiž je, že ak Slovensko cíti ohrozenie alebo ak Slovensko cíti, že tu dochádza k dramatickému obráteniu hodnôt, ktoré sa stávajú súčasťou oficiálnej politiky susedného štátu, je našou psou povinnosť na to Európu upozorniť. To hovorím dokonca z hodnotového hľadiska, nie z hľadiska našich záujmov.

    Akékoľvek zľahčovanie a dokonca ľudia, ktorí strávili svoj politický život na tom, že v čase delenia Česko-Slovenska, kde nepochybne tie rezíduá sú dodnes, ktorí ale žili od rána do večera s občianskym princípom, a akýkoľvek náznak čoho to, tzv. národniarstva, bol okamžite označený za vyhranene nacionalistický postoj, prudko zmenili svoje názory a dneska zrazu otázku rešpektovania výrazne nacionalistických tendencií považujú za úplne samozrejmé a opäť akýkoľvek náznak obrany voči tomu považujú za slovenský nacionalizmus.

    Je naozaj Slovensko útočníkom v tomto zmysle? Sú na Slovensku aktivity, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré by vyvolali oprávnenie nášho susedného Maďarska znepokojiť sa situáciou na Slovensku?

    Vážené kolegyne, kolegovia, otázka ďalej, otázka trianonskej traumy. Je otázka trianonskej traumy niečím, čo by mohlo mať vnútornú dynamiku, raz vytvára menšie nebezpečenstvo ohrozenia, raz možno vytvára väčšie. Nepochybne, že áno. Tie znepokojenia možno dokumentovať na tisíckach príkladov.

    Môžem vám citovať z článku Die Presse, ak by to niekoho zaujímalo, môžem to urobiť len veľmi krátko. V Rakúsku teda, čo sa na túto tému píše. Komentátorka Sibyl Harman "Retroalarm sa ozýva": "Maďari sa s pôžitkom babrú v minulosti, takže pozor. A to ešte nie je dôležité. Slovo Trianon je dneska v Maďarsku, teda v HU, všade. A aj malé dieťa v HU vie, v akom význame. Vyblednutý sen o niekdajšej veľkosti krajiny spojený s pocitom hanby a poníženia. To by už na retropohľad úplne stačilo, to však nie je všetko," píše ďalej. "Na čestných miestach pre poslancov hneď pri kreslách poslancov radikálneho JOBBIK-u sedia zástupcovia Maďarov zo susedných krajín: z Rumunska, Srbska, Slovenska. Sedia tam úplne samozrejme, ako keby sa Maďarsko v priebehu noci zväčšilo o niekoľko stovák štvorcových kilometrov. Ako keby títo predstavitelia boli úplne normálnymi poslancami maďarského parlamentu, akoby k nemu patrili. Budeme a predseda parlamentu potvrdil, že to je len začiatok. Odteraz budú používaní vždy. Budeme pracovať v prospech národnej jednoty a preberieme zodpovednosť za 15 mil. Maďarov."

    Pritom všetci vieme, Maďarsko má obyvateľov 10 mil.

    Záver článku: "Nemožno sa zbaviť dojmu, že tu niekto chce niečo získať späť. Tu niekto premýšľa o odplate. My však vieme, že čím hlasnejšie a zanietenejšie mocipáni hovoria o minulosti, o Trianone, o Versailles, o Amsfelde, o to viac musíme byť na pozore, pretože neskôr sa môže stať súčasnosť nebezpečná."

    Aké ohrozenia z Trianonu pre Rakúsko? Prečo takéto silné slová? Ale ako je to vo vzťahu k Slovensku?

    Vážené kolegyne, kolegovia, to znamená, zbytočne bijú v Rakúsku na poplach a je ten komentár nacionalistický? Alebo čo to vlastne je? Aká je situácia na Slovensku? Skúsme sa pozrieť do našich novín, ako naše médiá v rámci verejnej služby sprostredkovávajú túto situáciu občanom. Do akej miery majú pravdivé, komplexné, dostatočne široké podklady. Aby si mohli vybrať, aby mohli vnímať. Čo vedia o politickej diskusii v Maďarsku na túto tému asi, aby sme odhadli intenzitu toho, či naozaj to nebezpečenstvo pre nás je, alebo to nebezpečenstvo nie je.

    Môžem opäť zacitovať z mnohých dokumentov, ale zatiaľ nebudem. Skúsim niečo iné. V ústave, o ktorej už ako tak vlastne celé politické spektrum bolo schopné formulovať stanovisko typu, že áno, ten Orbán to naozaj je nadštandardné, toto jednoducho už nie je ono, niečo urobiť musíme. Obávam sa, že toto je zatiaľ posledné štádium toho, čo sme urobili, a vychádzam aj z toho, čo nám povedal na túto tému pán minister.

    Ak sa vrátim k tej diskusii o Európe, poviem, že Európa v konflikte medzi dvomi členskými štátmi bude predovšetkým vnímať, či je, alebo nie je žalobca. Je žalobca, bude sa zaoberať, nie je žalobca, zaoberať sa nebude.

    Čo v tomto smere robíme my? Pri dramatických nižších ohrozeniach národnoštátnych záujmov krajiny, dramatických nižších a už vôbec sa nemusia dotýkať tak zásadných otázok, ako je suverenita štátu a jednoducho rešpektovanie zásady organizácie obyvateľstva podľa územia, tak takýto najmenší možný atak v tomto prostredí môže pôsobiť zásadným spôsobom a môže nás nejakým spôsobom ohroziť.

    Čo robí v danom prípade naše ministerstvo a pán minister? Veď demonštruje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vynikajúce. Stretáva sa s ním, chodí behávať maratóny do Budapešti, vysvetľuje nám všetkým tu, že teda otvára most atď. Čo je mimochodom nepochybne pozitívne. Nikto z nás nikdy zo SMER-u sa nestaval k tomu, že by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali spoluprácu s Maďarskom. Naopak, sme hlboko za to, aby sa rozširovala. Môže jednoznačne obohacovať obidva naše národy, akékoľvek konflikty odoberajú energiu, zneisťujú vzťahy medzi ľuďmi a neprinášajú nič pozitívne. Ale zásadným spôsobom musíme zareagovať, pokiaľ je tu ohrozenie a pokiaľ je to čosi, čo aj v budúcnosti v prípadných konfliktných aj iných rizikových situáciách môže spôsobiť zásadné pohyby a otrasy v našom priestore. Veď predsa politológia pracuje s pojmami, ako je destabilizácia priestoru. Je priestor, nebude destabilizovaný, ak tu budú vznikať a nejakým spôsobom eskalovať národnostné konflikty? A čo k nim vedie?

    Nepochybne, že diskusie na Slovensku o národnostných otázkach boli vždycky determinované tým, že jedna časť našej verejnosti veľmi silne vnímala práve túto posttrianonskú traumu a častokrát vnímala, že kroky aj snahy našej menšiny, ktoré, samozrejme, častokrát nešli v pozícii rokovania, ale pozícii tlaku, ktorý sa v Maďarsku tak veľmi oceňuje, obrovského prenášania problémov permanentne do prostredia Európskej únie, medzinárodných organizácií a okamžite so zásadnými obžalobami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, môže tu niekto vážne poprieť, že politika Maďarska - samozrejme, v rôznej intenzite počas doterajšieho vývoja - nebola aj politikou permanentnej diskreditácie Slovenskej republiky? Za akým cieľom?

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme zmluvu medzi našimi štátmi, ktorá mala vyriešiť problémy, dokonca začali vznikať diskusie o tom, aby zasadli politické reprezentácie, aby sme sa začali baviť o akomsi zmierení. Do akej miery tam bol ale malý cirkus a divadlo pre Európu, aby sa ukázalo, že predsa my nie sme proti zmiereniu atď., ale teda ten rasizmus a to hrozné Slovensko, ktoré tu je, jednoducho znemožňuje a musíme hľadať iné formy na to, aby sme obránili našich občanov. Úplne logická stratégia pre ľudí, ktorí naozaj to veľké Maďarsko a jeho reštauráciu považujú za vlastnú. Medzitým, samozrejme, tá intenzita tých polôh môže byť rôzna a, samozrejme, niekde sú dobré úmysly a niekde dobré úmysly nie sú. Ale prečo by Slovensko organizovalo a vyrábalo akýkoľvek konflikt s Maďarskom? Načo by nám bol? My potrebujeme pokoj, potrebujeme normálny priestor pre spoluprácu a užívať práve možné plody spolupráce. To je pre obidva národy zásadným spôsobom potrebné. Ale Slovensko nie je ten, ktorý je agresorom, Slovensko je predmetom agresie v tomto smere.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zas, pokiaľ boli socialisti alebo iné typy vlád, Maďarsko sa zaoberalo inými problémami a nebol nositeľ opäť zásadným spôsobom reštaurovania maďarského Trianonu. Čo sa začalo diať ale po nástupe vlády Viktora Orbána? Čo sa, akým spôsobom vlastne vznikol zákon o dvojitom občianstve? To tu nikto poriadnym spôsobom neanalyzoval. Viete, že vznikol vtedy, keď ešte nebola konštituovaná vláda v Maďarsku, keď bol predložený iba ako poslanecký návrh. Ešte až do konca jeho prijímania nebola konštituovaná vláda. No prečo? Lebo týmto spôsobom pre prípad, že by sme atakovali medzinárodnú našu zmluvu s Maďarskom o dobrej susedskej spolupráci, kde, samozrejme, 90 % úloh, ktoré tam sú, sú určené pre výkonné orgány. Vláda dá kedykoľvek ruky, ale čo? Veď neexistovala žiadna. Veď dvojité občianstvo, to dvojité občianstvo, veď to prijali poslanci a my sme teraz už len teda nositeľmi tejto úlohy a nemohli teda pracovať komisie, neviem kto, neviem kto, pretože jednoducho nastúpila nová reprezentácia, zasadli, okamžite prijali zákon o dvojitom občianstve. Je to manipulácia? Je to cieľ? Akým spôsobom a prečo sa takým spôsobom postupovalo? To sú, z toho vyplynú indície, ktoré sú nezvratné a ktoré sa jednoducho pri trošku dobrej vôli nedajú odmietnuť a nedajú sa považovať za náhodné.

    Čo nasledovalo ďalej po tomto zákone o dvojitom občianstve, keď teraz nerátam ústavu, o ktorej hovoriť nič nechcem, lebo to by bolo povedané relatívne veľa. Úplne sa stratilo z pozornosti našich občanov a dramaticky vlastne o tom nenapísala naša tlač skoro nič, je zákon o svedectve národnej súdržnosti.

    Vážené kolegyne, skúsim vám prečítať z toho zákona, aby ste teda vedeli, o čom rozprávam.

    Paragraf 1 ako základný, nebudem čítať preambulu: "Národné zhromaždenie Maďarskej republiky vzdáva hold každému človeku, spoločenstvu a ich vodcom, resp. ich pamiatke, ktoré po nespravodlivom a nedôstojnom roztrhaní maďarského národa spôsobeného vonkajšími silami a ktorí obetavosťou a svojimi činmi umožnili, aby maďarstvo bolo schopné" a tak ďalej atď. "Po nespravodlivom a nedôstojnom roztrhaní maďarského národa spôsobeného vonkajšími silami."

    Ďalší, § 3: "Národné zhromaždenie Maďarskej republiky vyhlasuje, že každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva pod nadvládou viacerých štátov", ešte raz, aby ste mi rozumeli, "každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva, ktoré je pod nadvládou viacerých štátov".

    To znamená, Maďarská republika konštatuje v svojom zákone, že občania Slovenskej republiky sú vlastne Maďari, ktorí sú pod našou nadvládou. Toto je alebo nie je, alebo má, alebo nemá byť zdrojom zásadného znepokojenia a v každom prípade impulzom pre zásadné aktivity našej diplomacie? Takéto tvrdenie?

    A to ešte hovorím iba o zákone, nehovorím o vnútropolitickej diskusii, nehovorím o tom, že, samozrejme, aj nositelia týchto tendencií v Maďarsku veľmi dobre vedia, že tu je medzinárodné spoločenstvo, že tu je dohľad a, samozrejme, snaha baliť neustále takéto aktivity a tento hlavný záujem, ktorý tu je, no akosi právom akceptovanej formy, t. j. samozrejme základnou a ústrednou snahou. Ale konštatovať, že "každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva pod nadvládou viacerých štátov je súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého súdržnosť ponad hranice je realitou a súčasne určujúcim prvkom individuálne a", čo je veľmi dôležité, "spoločenskej, teda kolektívnej identity Maďarov".

    Všimli ste si, ktorí sme tu dlhšie v parlamente, pán Duray, ešte pokiaľ bol súčasťou tohto parlamentu, principiálne nepoužil v tomto parlamente slovo, že je príslušník národnostnej menšiny. Nikdy. On bol vždy príslušníkom národného spoločenstva. Čiže opäť to není žiadna náhoda, že sa tu objavilo, to je súčasťou stratégie, ktorá je pripravená a vytvorená a ktorá smeruje jednoznačne k tomu, čo sa už dostalo do maďarskej ústavy. Právo na kolektívne sebaurčenie. Čo znamená právo na kolektívne sebaurčenie? No právo realizovať svoje právo až do odtrhnutia. To je úplne samozrejmé, k tomu netreba nič povedať.

    To znamená, že už čo iné by malo spôsobiť, že jednoducho začneme vnímať tento moment, nepochybne analyzujme ho zo všetkých strán, z každého pohľadu, ale jednoducho musí byť predmetom zásadného znepokojenia, ale predovšetkým súčasťou zásadných aktivít nášho štátu a výkonnej moci, ktorú sme si ako poslanci konštituovali a ktorá má tieto kroky vykonávať.

    Preto aj to vyhlásenie, keď nesmeruje k vláde, ale parlament jej nedáva žiadny impulz k tomu, aby sa nejakým spôsobom správala tým, že vymedzí hodnotový rámec, v ktorom sa má tá výkonná moc pohybovať, je bezzubé a je nanič. K tomu smerovali aj slová pána poslanca Maďariča a podobne, že ak tam nevytvoríme vzťah k výkonnej moci, ktorá jednoducho má urobiť všetko to, čo je nevyhnutné, ona musí byť nositeľom aktivít v medzinárodnom prostredí, naše parlamentné aktivity môžu byť len sekundárne a viac-menej sprostredkované. Vláda je na to, aby vytvorila mechanizmus ochrany našich záujmov, predovšetkým v medzinárodnom prostredí, lebo inde, vážené kolegyne, kolegovia, spojencov pre riešenie tohto problému nenájdeme.

    Opačná situácia je začať robiť naozaj kroky, ktoré sú nezmyselné. Začať vyprávať o ohrozeniach, začať robiť demonštratívne kroky v oblasti, ja neviem, podpory peňazí na armádu a podobné veci. Tomuto sa zásadným spôsobom musíme vyvarovať a hlavne musíme vytvoriť podmienky, aby takéto riešenia niekoho ani nenapadli. Veď to sú zásadné otázky v tomto smere, ktoré treba nejakým spôsobom vnímať.

    Aby ste si nemysleli, že išlo o nejaký deklaratórny zákon, ktorý má iba naznačiť niečo, že demonštrovať hodnotu a nemá byť predmetom nejakej aktívnej politiky, dovoľte mi niečo povedať k následnému výboru, ktorý sa začal v Maďarsku na túto tému organizovať. Organizuje sa výbor, teda parlamentný výbor pre národnú spolupatričnosť. Podľa slov predkladateľa návrhu pána Kövera "táto reorganizácia len odráža názorový obrat na maďarskej vládnej a politickej scéne po voľbách 2010, že agenda maďarsko-maďarských vzťahov nie je agendou zahraničnopolitickou, ale k nej sa pristupuje samostatne, a to tak v rámci výkonnej, aj zákonodarnej moci".

    Vieme, vážené kolegyne, kolegovia, že otázka napríklad Maďarov u nás už nie je predmetom zahraničného výboru v Maďarsku a predmetom ministra zahraničných vecí? Nie, maďarskí občania, teda občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti všade vo svete, sú predmetom a sú vymedzení kompetenčne pre maďarského ministra alebo podpredsedu vlády pre otázky Maďarov žijúcich v zahraničí. Aký je to signál? Ako môžme tento signál vyhodnotiť? Čo sa tým chce povedať? Kam to asi smeruje? Súčasťou akej koncepcie, akého záujmu je takýto spôsob uvažovania?

    Čo povedal k tomuto pán Köver v dôvodovej správe: "V roku 2011 sa s účinnosťou a rozšírením zákona o štátnom občianstve otvára možnosť na vytvorenie verejnoprávneho vzťahu medzi Maďarmi žijúcimi za hranicami Maďarska a maďarským štátom." Verejnoprávneho vzťahu, prosím, pre tých, ktorým možno uniká obrovský význam slova "verejnoprávneho vzťahu", chcem zdôrazniť, že verejnoprávny vzťah je vzťah taký, ktorý je riadený verejný právom daného štátu. Takže prosím pekne zaregistrovať riziká alebo interpretáciu tohto ustanovenia.

    "Čo v porovnaní", teda pokračujem ďalej, "s uplynutými 90, resp. 20 rokmi vytvára od základu novú situáciu a možnosti a zároveň vytyčuje nové úlohy v oblasti maďarsko-maďarských vzťahov na výkonnú moc, rovnako aj na parlament vykonávajúci dozor nad vládou. Nová vládna štruktúra vytvorená v nadväznosti na voľby 2010 bola vyjadrením toho politického názorového obratu, podľa ktorého záležitosti Maďarov označovaných za zahraničných nie sú zahraničnou otázkou a správa týchto záležitostí je úlohou nie ministerstva zahraničných vecí, ale ministra bez kresla, podpredsedu vlády a ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť."

    Opäť som očakával, že pán minister zahraničných vecí, ktorý prišiel do parlamentu vlastne po roku, okrem toho, čo zvolal nejakých, časť poslancov, vlastne prvýkrát verejne povedal, že ako vníma túto situáciu ministerstvo zahraničných vecí. No a tieto veci, ktoré sú zásadné, a každý, kto sa trošku orientuje v medzinárodnom práve, len minimálne vie, že sú principiálne a určujú a musia určovať kroky naše, nášho ministerstva zahraničných vecí, sme počuli to, čo sme počuli. O týchto veciach ani slovo. Povedal niečo pán minister na túto tému? Ako to vníma Slovensko? Nemôže byť napríklad už tento prejav ministra na pôde parlamentu zásadnou vecou, lebo nepochybne vážení kolegovia v Maďarsku tento prejav by sledovali. Čo si urobia maďarskí kolegovia z tohto, čo si kolegovia zoberú z tohto prejavu?

    No vcelku tá reakcia Slovenska, ktorá je očakávaná, je v podstate vlažná. Je neúčinná, bezzubá, do toho celého spôsob, akým uvažujú vážení kolegovia, nám ukázal už nedávno odvolaný pán minister, pán konzul Maďarskej republiky na Slovensku. Čo sa objavilo na jeho webe pre Maďarov, ktorí žijú na Slovensku? Podľa neho "Slovensko prevzalo štátne atribúty, len akúsi licenciu, nevybojovalo si ich v mnoho storočnom zápase. Slovenská spoločnosť tieto znaky používa, ale históriu a identitu je ťažké vytvoriť umelými prostriedkami". Slovensko tiež označil za "kukučie vajce", pretože zo susedných krajín bolo podľa neho jediné, ktoré sa ako celok vyčlenilo z Uhorska a podobne.

    Toto je spôsob ľudí? Pozor, toto je konzul Maďarskej republiky na Slovensku. Som vďačný, že naozaj tá eskalácia tohoto typu a tá neúnosnosť spôsobila, že pán konzul okamžite odišiel do Maďarska. Ale opäť, keby nebol tlak a atak zo Slovenska, tak tu je, šíri to ďalej so všetkým, čo k tomu patrí.

    Ja neviem, tá očividnosť, očividnosť aktivít, ktoré si vyžadujú zásadnú diplomatickú reakciu, je, vážené kolegyne, viditeľná.

    Nechcem už ďalej hovoriť, lebo ja si myslím, že tieto veci sú úplne zrejmé a jasné a na druhej strane nemá význam eskalovať veci, obviňovať sa navzájom, pretože jeden zo zásadných geopolitických problémov Slovenska je to, že sme práve roztrieštení. Silný štát, štát vnútorne zjednotený, dynamický, schopný akcie by nikdy predmetom takých atakov byť nemohol. Ale štát rozdelený, štát rozdelený už pomaly pätnásť rokov, štát, kde národné elity nekomunikujú spolu, alebo teda politické elity, kde sa nepodarí vytvoriť aspoň vo vnútri štátu medzi všetkými stranami vrátane politickej reprezentácie maďarskej strany zmysluplné ovzdušie, aby sa dohodli na základných hodnotách, ktoré sú pre nás posvätné a principiálne akceptovateľné. A toto prostredie totiž môže vytvoriť vzťah potom pre skutočné a objektívne potreby akejkoľvek menšiny u nás, aby sme bez akýchkoľvek problémov pristúpili k riešeniu týchto zásadných otázok, pokiaľ nebudú súčasťou aktivít, o ktorých teraz rozprávam. Ony touto súčasťou, bohužiaľ, preukázateľne, vážené kolegyne a kolegovia, sú. Môžem to zdokumentovať, ale nemá to význam, lebo je to proste očividné a pravdivé - a tak.

    Čo by som ešte povedal na záver? Pán kolega Somogyi, ja vám ďakujem, váš príspevok bol veľmi korektný atď. Bohužiaľ, obávam sa, že vaše názory, ktoré ste tu predniesli, ani zďaleka nie sú v politickej reprezentácii maďarskej, teda väčšinové, a veľmi ťažko z nich možno vychádzať ako smerodatných, že ony by určovali líniu budúcej spolupráce. Bohužiaľ, je to prejav len intelektuála, ktorý vníma podľa môjho názoru danosti 21. storočia a spôsob uvažovania. Ale si to vážim a dovoľte mi to teda nejakým spôsobom oceniť.

    Napriek tomu ste hovorili o tom, že v Maďarsku teda volebné právo nie je v podstate reálne a podobne. Dovoľte mi, teda ale v dobrom, zacitovať zo správy nášho zastupiteľského úradu na túto tému, čo všetko sa v Maďarsku deje. "Ako je známe, zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom bez trvalého pobytu v Maďarsku bol potvrdený predsedom vlády Orbánom. Nadväzne predseda parlamentu povedal, Köver, že s veľkou pravdepodobnosťou vôľa väčšiny poslancov parlamentu smeruje k tomu, aby zriadili nediskriminačné volebné právo pre maďarských občanov s tým, že podľa pána Gyulása", ak to dobre čítam, ak zle, tak mi to prepáčte, "ktorý povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa použije chorvátsky model volebného práva príslušníkov národa žijúcich preč."

    Ale nezabudnite, že tie diskusie sú nesmierne široké na túto tému v Maďarsku a niektoré sú aj úsmevné. Dovoľte, aby som vám niečo o nich povedal. Podľa akých kritérií, akým spôsobom vybrať v zahraničí tých, ktorí majú reprezentovať občana v zastupiteľskom zbore? V Maďarskej republike je vytvorenie kandidátnej listiny podmienené predpísaným počtom kandidátov. Keďže napríklad v Slovenskej republike, prirodzene, sa nenájde dostatočný počet straníckych kandidátov, povedzme strany FIDESZ, alebo pre tento účel ktorejkoľvek inej maďarskej strany, vyvstáva otázka, ako sa bude dať vytvoriť napríklad slovenská kandidátna listina? Do podrobnosti sú rozdebatované veci a narážajú na všetko, kde sa voľby uskutočnia. Kto bude? Bude to v školách, poskytneme na to my, na voľbu maďarských predstaviteľov, priestor? V Maďarsku začali diskutovať na tému, no dobre, koľko budú takéto voľby stáť, pretože pravdepodobne nepočítajú s tým, že by materské krajiny boli ochotné pri tomto cirkuse akýmkoľvek spôsobom participovať. Zároveň sa diskutujú maďarské otázky na tému, že čo sa stane, keď napríklad voliči v Rumunsku, v nejakej Serde, prepáčte, neviem to presne citovať, sa budú podplácať, že ktorá teda, že či požiadajú políciu, že naša polícia pôjde vyšetrovať zločin, že maďarské strany sa podplácajú navzájom pri politickom boji. Alebo dokonca sú úvahy aj o tom, že či maďarská polícia má prísť do tej krajiny a má to riešiť. Volebný prah diskusie atď., absolútne zásadným spôsobom rozdiskutované, samozrejme, tým, že vzniká takáto situácia, tak vznikajú obrovské problémy, pán kolega.

    Čiže ak sa niečo brzdí, pričom predpoklad na september bol z hľadiska politických predstaviteľov Maďarska, že sa prijmú volebné zákony, už dávno deklarovaný, narážajú na veľmi ťažké a na veľmi prekonateľné problémy, ale iba technické, nie hodnotové. V tom je ten celý problém, vážené kolegyne.

    Takže tieto otázky opäť doma ich sledovať. My sme tu na niečo iné. Na to máme ministerstvo zahraničných vecí. Prečo nám na túto tému pán minister nedal zasvätenú správu, ako teda to vyzerá v Maďarsku, ako to vyzerá s volebným zákonom, tak zásadným? Ako to vyzerá s pasívnym volebným právom? Čo bude Slovensko robiť, keď bude podpredsedom maďarského parlamentu, neviem kto, možno pán Bugár, a bude zároveň aj slovenským a možno aj maďarským, alebo pán neviem ktorý?

    Veď tu sú zásadné otázky, zásadným spôsobom korelujú s tým alebo sú v rozpore s európskym právom, či zákonom o menšinách, či s európskou zmluvou o občianstve. Zásadným spôsobom! Zásadné otázky, porušený princíp vyrovnania občianstva podľa zmluvy medzi Československom a Maďarskom z roku 1961 atď. Tu som očakával zasvätený prejav ministerstva zahraničných vecí. Počul som agitačný prejav o tom, že sa máme správať slušne, že sa ničoho nebojíme a že jednoducho my vsadíme na to, že chceme spolupracovať a budeme dobre vychádzať bez ohľadu na to, čo sa bude diať.

    Vážené kolegyne, toto nie je politika suverénneho štátu, ktorá sa tu zatiaľ prezentuje. Na druhej strane kritizovať to ďalej nemá význam a jedine, čo naozaj tu musím vysloviť, je túžba, aby naša výkonná moc reprezentovaná pánom ministrom, aby skutočne začala sa správať ako ministerstvo suverénneho štátu, aby jednoducho vnútropolitické pomery, ktoré determinujú kopu vecí, čo je zas verejne známe pseudotajomstvo, tak aby jednoducho neboli určujúcimi. My si naozaj budeme vážiť každý prejav toho, aj z predstaviteľov našej maďarskej menšiny, ktoré naznačia a zmiernia možnosti eskalácie zásadných problémov a destabilizácie prostredia, v ktorom žijeme.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa pripravilo ako návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky, má mizivú hodnotu. Chcem v každom prípade oceniť, že sú tam niektoré ustanovenia, kde vlastne prvýkrát aj politická reprezentácia Maďarska demonštruje istý náznak k tomu, že pre ňu je prioritné korektné spolunažívanie atď., ale z hľadiska záujmov Slovenska ako celku je toto, toto vyhlásenie nedostatočné, štruktúra je úplne zlá, dnes nemá k dispozícii, nemá k dispozícii zásadné úlohy, ktoré parlament ukladá pre výkonnú moc na Slovensku, predovšetkým teda pre ministerstvo zahraničných vecí, ale aj pre vládu, pretože vláda má vo vzťahu k zmluve o dobrej susednej spolupráci základný význam a základnú úlohu.

    V danom prípade mi nezostáva nič iné, len vyzvať nielen pána ministra zahraničných vecí, ale aj pani predsedníčku vlády, aby prehodnotili doterajší stav postupu Slovenskej republiky, aby sa pustili do expertných analýz, ktoré tam sú, aby zvážili všetky prostriedky štandardnej a korektnej diplomacie, ktorá sa usiluje o dobré susedské vzťahy, ale vie aspoň zásadným spôsobom chrániť svoje základné záujmy.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Štefanov.

  • Ďakujem za slovo. Po vystúpení pána kolegu Číža sa mi zobrazujú určité historické paralely. V 30. rokoch v Nemecku malý fúzatý muž sfanatizoval celý národ, o malý časový úsek tento istý muž v záujme utláčania menšín v Čechách zabral Sudety. Ako to potom ďalej nasledovalo, všetci dobre vieme, nebudem opakovať. Rodiny, ktoré či v Nemecku, či v Čechách žili vedľa seba celé generácie, boli poštvané proti sebe. Jedni druhých vyvážali do koncentračných táborov.

    Nemôžem si pomôcť, ale proste tieto historické paralely sa mi vynárajú v súvislosti s tým, čo sa deje dneska v Maďarsku. Nedivím sa slovenským politikom maďarskej národnosti, že podporujú niečo takéto, dokonca ich možno aj trošku chápem, ale divím sa slovenským politikom slovenskej národnosti, že sú ochotní akceptovať niečo také, čo sa teraz deje a kam smeruje tento politický vývoj.

    Vy sa nebojíte, že vaši potomkovia vás budú raz preklínať? Ja viem, že poviete, že preháňam, ale tá história sa skutočne opakuje. Veď predsa niekto tu hovorí, že reprezentuje 15 mil. Maďarov, 15-miliónový národ, čo je svojím spôsobom fikcia, ale smerujúca k skutočnosti.

    Viete, ja hovorím jednu vec, keď ma niekto udrel do tváre, určite mu nepoviem, že beriem na vedomie, ale my to robíme. Mali by sme si dobre rozmyslieť, čo odkážeme maďarskému parlamentu a čo odkážeme Európe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za slová uznania, pán poslanec Číž. Ja by som si dovolil reagovať na dve krátke, avšak veľmi závažné myšlienky z vášho prejavu.

    Ten prvý ako v pozitívnom, vy ste nazvali Slovensko ako najmenší štát stredoeurópskeho priestoru. Ja by som si dovolil Slovensko vnímať ako najväčšie veľkomesto stredoeurópskeho priestoru alebo najefektívnejšie veľkomesto, na ktoré sa táto krajina alebo táto republika môže zmeniť. Mám to v ponímaní ako verejno alebo z ponímania verejného, verejnej správy, ak si pomyslíme, že takáto krajina s takýmto obyvateľstvom, čo je možnože menej ako aglomerácie Paríža, má 14 ministerstiev, 19 rôznych úradov, či už na obvodnom, či už na krajskom úrovni. Takže ja si myslím, že s dôkladnou reorganizáciou, modernizáciou tejto siete viem vytvoriť najefektívnejšie fungujúce veľkomesto tu, v strede Európy.

    To druhé, to negatívne, je to, že aby, dovoľte, aby som sa vás opýtal, že akým právom si dovoľujete naordinovať alebo vyzývate celé spoločenstvo tunajších Maďarov, aby na niečo zabudli? Žiaľ, musím ako túto otázku alebo túto požiadavku, či výzvu považovať za náznak určitého šovinizmu, ktorý hádže do jednej kopy každého len na základe, že je členom jednej komunity, v tomto prípade maďarskej menšiny. Takže toto by ste si ako dovoľovať teraz v 21. storočí nemali a mrzí ma, že aj takýto kritický tón som musel ako k vášmu prejavu pripojiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž vystihol podstatu neschopnosti vhodnej reakcie vlády Slovenskej republiky a ministerstva zahraničných vecí a zasahovanie maďarskej ústavy do našich vnútorných záležitostí. Ak ešte nie je niekomu jasné, o čo ide Maďarsku prijatím tejto svoje ústavy, pokúsim sa oživiť kolegom poslancom myslenie.

    V preambule rezonujú okrem iných aj tieto vety: "Veríme, spoločne vytvárame budúcnosť a zanietenosť mladých generácií. Veríme, že naše deti a vnuci svojím narodením, svojou vytrvalosťou a duchovnou silou opäť urobia Maďarsko veľkým." Toto sú veľmi nebezpečné vety, keď je vyzývaná mládež Maďarska na opätovné budovanie veľkého Maďarska.

    Ja som presvedčený, že Ústava Maďarska je už veľkým, ale problémom, veľkým nebezpečenstvom pre našu vlasť.

    A dovolím si ešte pár útržkov z preambuly: "Postulujeme, že budeme opatrovať a ochraňovať naše dedičstvo, hodnoty vytvorené ľuďmi v Karpatskej kotline." Tieto vážne slová nás nesmú nechať chladnými, pokojnými a je potrebné konať.

    A preto je potrebné podporiť vyhlásenie z dielne Slovenskej národnej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ak dovolíte, doplním vás slovami Attilu Csernoka, ktorého článok vyšiel v Le Monde Diplomatique. "Ten, kto si myslí, že nastal čas na prehodnotenie zmluvy podpísanej v paláci Veľký Trianon, je nezodpovedný podpaľač. A navyše sa mýli, pretože za 90 rokov sa svet veľmi zmenil. Dnes už svet nefunguje podľa Trianonskej zmluvy, ale na základe iných záujmov, iných mocenských vzťahov, hoci nám to je ľúto, ale je to fakt. Namiesto Komáromu je na mape vyznačené Komárno, namiesto Kolozsváru Kluž, namiesto Újvidéku tam nájdeme Nový Sad. Mali by sme sa konečne upokojiť. Vzhľadom na túto realitu našich čias by sme mali písať a vyučovať rozumnejšiu, uveriteľnejšiu maďarskú históriu. No nariekanie nad tým aj po dlhých 20, 40 až či 90 rokoch svedčí o chorobnom duševnom rozpoložení. Je mi to ľúto, ale musím to povedať," hovorí tento maďarský intelektuál. "Priateliť sa je lepšie, ako sa nenávidieť. Veľká väčšina národov žijúcich na tomto území, Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Rusínov, Srbov, Slovákov a Slovincov, spolunažíva v mieri vedľa seba. Nenávisť šíria zaslepení ľudia bez svedomia, násilníci, nacionalisti a škodliví šovinisti, bez nich by bol život tu, v Karpatskej kotline, krásny." Toľko Attila Csernok.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolega Číž, pozorne som počúval tvoje vystúpenie. Zaujali ma niektoré pasáže, ale jedna vec, ktorú si hovoril, že problém je v tom, že my sme vždy rozbití, že sa ako na Slovenku nikdy nedohodneme. No, ja mám pocit, že to v tejto chvíli ani tak celkom nie je, pretože my si myslíme v koalícii, že na to, čo sa tam udialo, na ústavu treba reagovať. Vy si myslíte takisto. Vy si myslíte, že táto reakcia je slabá, boli by ste zrejme za podstatne silnejšiu reakciu, ale pýtam sa: Čo je viac, žiadna reakcia alebo aj slabá? A nehovoriac o tom, že keď podporíte aj vy túto reakciu, tak podpora celého parlamentu posilní výrazne túto reakciu.

    Z toho sa domnievam, že by ste sa mohli dohodnúť, a predpokladám, že by ste mohli podporiť v konečnom dôsledku túto reakciu a prijať tento návrh vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, dalo by sa ešte podstatne dlhšie hovoriť o rôznych formách, ktorými atakuje maďarská politika susediace štáty. Mohli by sme to doplniť aj o Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré zaväzuje aj možno našich poslancov aj v tejto sále, mohli by sme poukázať na uznesenie právneho podvýboru tohto Fóra, ktoré vyslovene v uznesení z apríla 2009 zaviazalo maďarskú vládu na vytváranie autonómie. Dnes už nemusia prijímať takéto záväzky. Maďarská vláda bude môcť po tejto ústave v súvislosti s vytváraním a podporou autonómií v okolitých štátoch, teda aj na Slovensku, konať na základe ústavy. Už nebude musieť tento výbor zasahovať.

    Maďarsko, mám pocit, že sa správa ako energetický upír v Európe, ktorý odčerpáva aj Slovensku, aj nám slovenským zákonodarcom príliš veľa energie, ktorú by sme mali venovať primárne vnútorným záležitostiam a rozvoju Slovenskej republiky. Lenže všetci si dobre uvedomujeme - alebo aspoň časť z nás, predpokladám -, že darmo si budeme kupovať keramiku do kredenca alebo nové obrazy, alebo koberce do bytu, keď niekto cudzí tvrdí, že ten byt je jeho a že ten dom nám raz zoberie. No najskôr budeme musieť ratovať dom, vysporiadať si právne náležitosti, ochrániť naše vlastníctvo a potom budeme môcť zveľaďovať aj našu krásnu vlasť.

  • Je dobré, pán poslanec Číž, že si opäť poukázal na problém maďarstva v stredoeurópskom priestore v jeho historických súvislostiach, ako aj v súčasných vyhláseniach maďarských predstaviteľov, ktoré svedčia o dlhodobej, prezieravej a cielenej maďarskej politike, záujmom ktorej je aj Slovensko, so všetkými snahami, ktoré smerujú aj na úkor našej štátnosti, jej zoslabovania a hľadaním normatív, ktoré môžu istým spôsobom mať dopad aj na naše obyvateľstvo, to je dvojité občianstvo, napríklad.

    Slovensko v tejto situácii naozaj potrebuje sebavedomú vládu obhajujúcu národnoštátne záujmy s podporou takých politických síl, ktoré sú schopné takýto postoj zabezpečiť. Ustupovanie, vytvárane dojmu diplomatického riešenia týchto vzťahov nie je v súčasnej situácii a jasne čitateľných trendov v maďarskej politike dostatočné. A z pohľadu suverénneho štátu sa javia naozaj ako nedostatočné a nedôstojné.

  • Nech sa páči, pán poslanec Číž, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom.

    Pán Somogyi, nerozumel som vám celkom dobre, ale ak som vyzýval, aby spoločenstvo zabudlo, ak dobre hovorím, no, logicky aj naše. Tých kríz vzájomných a to videnie, je to tak zložité, že, že pravdepodobne eskalovanie a pripomínanie nerieši nič.

    Ale k pánovi kolegovi, pánovi profesorovi by som chcel iba niečo povedať. V roku ´95 sme pristúpili na Slovensku k Rámcovému dohovoru o ochrane menšín a dvojjazyčných názvov atď. a celá časť reprezentácie povedala, že chceme zákon aj o štátnom jazyku, zo správy ministerstva zahraničných vecí. Masívna mediálna a diplomatická medzinárodná kampaň sa rozpútala Maďarskom, ktorej ústrednou témou, tézou bolo, že táto norma ohrozí používanie jazykov menšín, mala za cieľ zabrániť prijatiu takejto normy. Maďarská diplomacia dokázala uprostred novembra ´95, takmer 10 rokov pred vstupom do EÚ, zmobilizovať Európsky parlament, ktorý sa osobitne venoval situácii na Slovensku pri našom jazykovom zákone. Dialo sa to presne v čase, keď v Bratislave sa prerokovala táto norma. Všetkých šesť, či koľko bolo vtedy, frakcií mali pripravené uznesenia proti Slovensku, len našťastie sa dozvedeli, že za tento zákon jazykový ste zahlasovali aj vy, aby som to pripomenul, KDH, tak v takom prípade sa toto z uznesenia vypustilo.

    Tak toto, keď hovorím o medzinárodnej kampani a o úlohách a spôsoboch, ako sa uplatňujú národné záujmy, myslím, že všetci mi rozumejú, o čom som v tomto zmysle hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov, či sa chcú vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Šebej a potom pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, nemá veľký zmysel, aby som sa pokúsil nejakým spôsobom zhrnúť a dať do nejakého systému všetko, čo tu bolo povedané. Prakticky sa nevyskytol ani jeden diskusný príspevok, či už to bolo k textu vyhlásenia zo zahraničného výboru, alebo z dielne Slovenskej národnej strany, vlastne ktorý by deklaroval, že nie je mať z čoho obavy. Takýto diskusný príspevok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, pán poslanec Somogyi, keď ste vystupovali, počkali ste, kým práve tá časť sa ukľudní, takže prosím vás, dobre?

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Dokonca aj pán, pán, pán poslanec Somogyi skôr hodnotil to, že akým spôsobom interpretovať tie legislatívne kroky maďarskej vlády a parlamentu a čo očakáva. Ale v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že, že maďarský zákon, zákon o štátnom občianstve, ktorý, ktorý umožňuje získavať občianstvo Maďarskej, Maďarskej republiky, ešte v tejto chvíli od 1. januára Maďarska, ľuďom maďarskej národnosti žijúcim mimo hraníc Maďarska, nemajúcim tam trvalý pobyt, nepomáha našim vzájomným vzťahom, naopak, vytvára situáciu, ktorá, ktorú je dôvod interpretovať ako istú mieru ohrozenia stability a politického systému v celom regióne.

    V čom sme sa rozišli v našich diskusných príspevkoch, pričom oceňujem to, že, že mnohé z nich boli naozaj vecné a mnohé teda boli veľmi emocionálne, ale toto je téma, ktorá, ktorá, prirodzene, budí emócie. V čom sme sa rozchádzali, je, že ako na to reagovať a akú mieru ohrozenia to vlastne predstavuje.

    Ja patrím k tej názorovej časti nás poslancov, ktorí si, ktorí si myslia, že tá, tá miera ohrozenia proste ešte neodôvodňuje reči, ktoré, ktoré prirovnávajú situáciu k druhej polovici 30. rokov 20. storočia, s Henleinovcami a s Hitlerom a so všetkými. Ja si myslím, že to je, to je úplne neadekvátne hodnotenie situácie. Ani si nemyslím, že by, že by, že je dôvod proste vidieť na našich hraniciach proste tanky a, a revíziu územia. Hoci teda vidím jasne motív orbánovskej, maďarskej reprezentácie v podstate nejakým spôsobom sa s tým, čo sa nazýva trianonská trauma, vysporiadať.

    Ale opakujem znovu, patrím k tým, ktorí si myslia, že, že naša územná integrita ani politický systém nie je ohrozený. Patrím tiež k tým, ktorí si myslia, že, že Maďari žijúci na Slovensku, maďarská menšina, sú omnoho lojálnejšími občanmi Slovenskej republiky, ako by sa zdalo, proste z mnohých rečí, ktoré tu odozneli. Tiež sa domnievam, že, že medzi príslušníkmi maďarskej menšiny na Slovensku nie je veľa takých, ktorí túžia po maďarskom občianstve, a keď, tak len možno z nejakých, z nejakých nostalgických dôvodov. Ani si nemyslím, že dokonca aj keby neplatil zákon o štátnom občianstve v tej podobe, v ktorej je platný dnes, že by sa našlo reprezentatívne množstvo takých, ktorí by o maďarské občianstvo požiadali.

    Aj László Solymos, aj Béla Bugár povedali, že slovenský pas je dostatočne dobrý a iný nepotrebujú. Ja si to o svojom slovenskom pase myslím takisto. Naozaj, slovenský pas najmä od okamihu, keď sme sa stali členmi Európskej únie aj NATO, je pas hodný svojho mena.

    K jednotlivým textom vyhlásení po tejto diskusii, ktorá odoznela, by som povedal len toľko, čo som už naznačil aj kolegovi Rafajovi, keď predkladal návrh z dielne SNS na zahraničnom výbore. Mne ten text SNS, teda z dielne, z dielne, z dielne SNS, pripadá, ako by som povedal, príliš hlučný, príliš expresívny. Sú tam krajné znepokojenia, sú tam veľmi silné prívlastky, ktoré, domnievam sa, nezvyšujú účinok akéhokoľvek textu, len zvyšujú jeho verbálnu hlučnosť, aby som to povedal metaforou. A navyše v tom texte je čosi, čo si myslím, že by slovenský parlament nemal robiť, keď sa nechce zosmiešniť. Je to priama žiadosť na maďarské národné zhromaždenie, aby, aby zmenilo ústavu, ktorú pred pár týždňami prijali. Domnievam sa, že kedy, nech už by sme prijali akékoľvek ústavné zákony na našej pôde, akokoľvek kontroverzné ústavné zákony na našej pôde v tomto parlamente, myslím, že by sme sa veľmi namrzeli a začudovali, keby ktokoľvek, či už z Viedne, Budapešti, Prahy alebo Varšavy na nás chcel, aby sme my menili našu ústavu. Ja to považujem za neprimerané. Ústava je zvrchovanou záležitosťou toho štátu, ktorého parlament ju prijal. My sa môžme kriticky k tej ústave vyjadriť, my ju môžme komentovať, samozrejme, ale my musíme, samozrejme, vedieť, že na koho sa obracať a čo žiadať.

    Ja si myslím, že ten posledný odstavec vyhlásenia z pôdy zahraničného výboru, v ktorom odmietame my, ako navrhnutého vyhlásenia, v ktorom my ako Národná rada Slovenskej republiky odmietame akékoľvek extrateritoriálne účinky maďarskej legislatívy a aj základného zákona, teda tej ústavy, je postačujúce konštatovanie. Ja si myslím, že je to postačujúce.

    A, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, hoci neviem, že či úspešne, asi nie, aj vás, kolegovia, podporte ten návrh z dielne zahraničného výboru, považujem ho za lepší, hoci v tomto sa asi s kolegom Rafajom nezhodneme.

    Ďakujem za pozornosť.

    Ešte chcem jednu vec dodať. V rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Igor Matovič, na základe, máte to rozdané v laviciach, na základe ktorého žiadal vyhodiť z textu vyhlásenia zahraničného výboru vetu "berie na vedomie". Ja nielenže s tým nemám problém, ale ja to podporím, pretože mi aj tak v tom texte pripadala tá veta nadbytočná, hoci si nemyslím, že zobrať niečo na vedomie je to isté, ako súhlasiť. Tak už toľko sa v slovných konotáciách a obsahoch a semiotike vyznám, aby ste mi, prosím, uverili. Brať na vedomie môže človek aj vec, s ktorou ale hlboko nesúhlasí, ale nič mu nezostáva, len to zobrať na vedomie. Ale tá veta je tam zbytočná a proste návrh Igora Matoviča ju vypustiť podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne a páni poslanci, v podstate toto je posledné vystúpenie k tej rozsiahlej diskusii, ktorej rozsah, emócie a reakcie hovoria a vypovedajú o tom, že táto problematika je vážna a že nás nepochybne znepochybňuje, či už jednu časť viac, alebo druhú časť menej.

    Nemôžem súhlasiť s predkladateľom vyhlásenia zahraničného výboru a pokúsim sa vyvrátiť jeho tézy o tom, že by vyhlásenie alebo návrh z dielne SNS bol nejakým spôsobom menej štandardný, než sú páni diplomati zvyklí.

    Predovšetkým dovoľte mi vyjadriť počudovanie, že keď som ja prišiel na zahraničnom výbore s tou tézou, že brať na vedomie je naozaj neakceptovateľné, tak nebola nijaká ochota. Nakoniec zrejme, keď by bolo dobré, aby sa prijalo nejaké vyhlásenie, tak predkladatelia rýchlo, ako obyčajne, stiahli trošku chvost a Matovič si zasa urobí nejaké ďalšie body.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale, pán poslanec Šebej, ak je podľa vás vyhlásenie alebo obsah SNS "hlučný", ako ste povedali, ja hovorím, že z návrhu vládneho vyhlásenia "sála hrobové ticho". Chcem upozorniť, že v prípade vypustenia v podstate zostane už len jedna zmienka, že parlament odmieta exteritoriálne účinky. Ale v podstate takmer do roka a do dňa opakujeme už prijaté vyhlásenie z 25. mája 2010, v ktorom tento istý parlament, Národná rada Slovenskej republiky už raz vyjadrila hlboké znepokojenie a odmietla exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. V podstate my to znova len opakujeme.

    Na margo toho, že či by vyhlásenie malo obsahovať, alebo nemalo obsahovať prívlastky alebo prídavné mená, tak aj pánovi Šebejovi aj ďalším, ktorých to zaujíma, len uvádzam niekoľko prípadov. (Ruch v sále. Rečník sa obracia so žiadosťou na predsedajúceho: "Mohol by som poprosiť?")

  • Páni poslanci, pán poslanec Přidal, Janiš, pán poslanec, vyrušujete pána poslanca Rafaja.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Takže k tým argumentom. Už som tu spomínal, že presne 25. mája pred rokom Národná rada prijala vyhlásenie a v tom sa vyjadrilo hlboké znepokojenie. Aké? Hlboké.

    Spojené štáty americké 29. februára 2008 vyslovili, citujem, "zásadný nesúhlas s akoukoľvek snahou oddelenie Kosova". Zásadný nesúhlas "s akoukoľvek" podčiarkujem.

    Takže nevidím nijaký problém v používaní prídavných mien alebo prívlastkov v tak serióznych vyhláseniach, aké nepochybne majú aj Spojené štáty.

    A nakoniec, pán kolega Šebej, vy ste včera reagovali na pána poslanca Blanára rovnako, že jeho vystúpenie obsahovalo príliš veľa prídavných mien, a uviedli ste to, citujem vás: "Je to hrozná hlúposť." Aká hlúposť? Hrozná.

    Takže všetci používame prídavné mená, aj keby sme možno sa vedeli bez nich zaobísť, ale myslím, že prídavné mená robia život podstatne krajším. Ale na margo toho ešte, s čím polemizujeme, že či vôbec my môžeme reagovať a či niekoho môžeme požiadať, aby zmenil svoju legislatívu. Nuž, s internacionalizáciou problémov prichádzalo v minulosti práve Maďarsko. Expremiér Bajnai, ktorý vystriedal pána Gyurcsánya, 16. 12. 2009 uviedol nasledovné: "Maďarsko bude reagovať na to, ak nejaká krajina prijme opatrenia, ktoré nebudú v súlade s európskymi normami." To je vyhlásenie maďarského expremiéra. Čiže Maďarsko si vyhradilo právomoc a legitimitu prijímať opatrenia, ktoré nebudú s európskymi normami.

    Pýtam sa po tých analýzach a toľkých výrokoch na adresu obsahu maďarského základného zákona, máme právomoc aj my reagovať? No určite, že máme. Narúšajú sa mnohé medzinárodné zvyklosti vrátane Dohovoru o občianstve, vrátane Paktu OSN, ktorý, ktorý chráni suverenitu a zvrchovanosť, ktorý - maďarská ústava, mimochodom, je aj mimo Bolzanských odporúčaní, na ktoré sa tak často tu odvolávame alebo predovšetkým kolegovia z MOST-u - HÍD, aj na vysokého komisára Vollebaeka. Zacitujem z týchto zásad: "Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu."

    Čo ide robiť maďarská ústava? No ide vykonávať právomoc nad časťou štátnych občanov Slovenskej republiky. Je to teda proti Bolzanským odporúčaniam. A ak Maďari si vyhradzujú právo, že môžu zasahovať, prečo by sme toto isté nemohli robiť my?

    Zaujal ma článok z denníka Pravda s titulkom "Maďarská ústava pobúrila Slovensko". Súhlasím. Ale z niektorých vystúpení mám pocit, akoby bolo všetko v poriadku, predovšetkým zo strany vládnych poslancov. Tak celé Slovensko je pobúrené maďarskou ústavou a my sa tu budeme tváriť, že z donútenia niečo teraz prerokúvame.

    Dámy a páni, najpodstatnejšie, čo je a čo obsahuje maďarská ústava a na čo by sme mali reagovať a čo v podstate ale, bohužiaľ, neobsahuje návrh z dielne zahraničného výboru, je, že bola spochybnená alebo je zásadným spôsobom spochybnené medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, dokonca tri interpretačné pravidlá v tejto ústave vstupujú do vnútorných záležitostí a suverenity Slovenskej republiky. To, že tieto vety nie sú len výkladovými pravidlami, ale nesú v sebe aj jasnú normatívnu líniu, teda oporu na ďalšie konanie, je vlastne v samotnom texte tejto ústavy.

    Tá hranica medzi 44. a 90. rokom znamená, že nebolo možné ústavnoprávne, ale aj medzinárodnoprávne spochybniť hranice Maďarska okrem hraníc s Rakúskom. Čiže je možné spochybňovať tieto hranice a pravdepodobne príde k spochybneniu hraníc slovensko-maďarských práve maďarskou stranou. Maďarsko explicitne riadne schváleným ústavným zákonom, o ktorom rokujeme, popiera, že by v týchto rokoch malo legitímne štátne orgány a potrebnú medzinárodnú spôsobilosť. To predstavuje celkom zrejmé ohrozenie našej územnej celistvosti, ktorú my musíme brániť, komparáciou napríklad zmluvy č. 115/1997, nemožno uzavrieť, že by sa vzhľadom na čas uzatvorenia zmluvy konvalidoval stav podľa mierovej zmluvy. Napokon práve v mierovej zmluve Maďarsko uznalo nulitu Viedenskej arbitráže, avšak uznali ju jeho nelegitímne orgány, ako oni tvrdia. Máme právo byť znepokojení, ak naše hranice a štátnosť v týchto garanciách sú znepokojené.

    Toto je dôvod hlavný, prečo druhý deň už rokujeme o základnom zákone Maďarska. Je to predovšetkým stav implicitného spochybnenia hranice. My mám ako zákonodarcovia povinnosť chrániť celistvosť územnú a nedotknuteľnosť hraníc a mali by sme vyslať signál spoza Dunaja, aby mu jednoznačne porozumeli, že to, čo sa deje v budapeštianskom parlamente, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je ani v súlade s dobrými vzťahmi. A preto návrh vyhlásenia Slovenskej národnej strany je v tomto komplexnejší.

    Dúfam, že som vás presvedčil, že je možné používať na základe tých pár príkladov aj prídavné mená. Ďakujem pekne.

    Takže bude to v podstate o koaličnej vernosti a bude to druhá časť nášho parlamentu, zrejme bude sa rozhodovať podľa vernosti k Slovenskej republike a k obhajobe národnoštátnych záujmov. Som veľmi zvedavý, ktorá vernosť zvíťazí. Či tá vernosť ku koalícii, alebo vernosť k Slovenskej republike, na ktorú sme prisahali.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili s dobrou vierou, a verím, že aj s dobrými úmyslami riešiť túto situáciu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov predložil návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Chcem povedať, že tento návrh zákona si kladie za cieľ napraviť chyby, ktoré sa stali v decembri predchádzajúceho roku, keď sa zákonom č. 548/2010 zrušila výnimka oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Treba úplne jednoznačne povedať, že uvedená zmena, ktorá bola prijatá v decembri, nie je dobrá a má významný negatívny dopad na hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov.

    Ak dovolíte, ja by som okrem tohto strohého číselného konštatovania povedal, že v roku 2003 - 2004, keď sa prijímala fiškálna decentralizácia, ktorá zavádzala pravidlá pre hospodárenie samosprávnych orgánov, za základnú legislatívnu normu, ktorá mala vytvárať podmienky stability pre samosprávy, bolo určenie alebo jasné nadškrtnutie financovania obcí, miest a vyšších územných celkov formou participácie na dani z príjmu fyzických osôb ako jednej časti a ďalej ďalšia zložka bolo nakladanie s vlastným majetkom. Týmto zákonom, ktorá prijala vládna koalícia v decembri 2010, sa tento princíp významne narušil a dochádza k škodám, ktoré je potrebné napraviť.

    Ak by sme hovorili o dopadoch, ktoré tento návrh zákona má, treba uviesť možno niekoľko faktov. Okrem tohto návrhu zákona bol prijatý celý rad zákonov, ktorý má takisto negatívny dopad na hospodárenie obcí a miest, a je to predovšetkým daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty sa dotýka hospodárenia niekoľkokrát. Prvýkrát je to tým, že je zvýšená o jeden percentuálny bod pri všetkých bežných výdavkoch, ktoré obce, mestá, vyššie územné celky majú. Druhý, ďaleko vážnejší dopad na časť obcí a miest je v tom, že sú schválené projekty z Európskej únie, ktoré medzi oprávnenými výdavkami nemajú navýšenie dane z príjmu fyzických osôb, a to znamená nad rámec obvyklých výdavkov, ktoré sú určené na spolufinancovanie, sa tieto výdavky zvyšujú. Ak to urobíte v kombinácii, že všetky výpadky rozpočtu a všetky kapitálové výdavky boli sanované z predaja majetku a z príjmov z prenájmu, ktoré tvoria kapitálové príjmy a sú určené predovšetkým na rozvoj investícií, ktoré sú financované napríklad aj z európskych fondov, tak na druhej strane, keď ideme dieru v rozpočte obcí a miest zaplátať predajom vlastného majetku, ktorý je podmienený aj zvýšením dane z pridanej hodnoty, aj ďalšími zákonmi, tak ten majetok, ktorý predávame, zaťažíme daňou z príjmu a z toho príjmu, ktorý je, ešte obciam a mestám ukradneme. Toto považujem za absolútne nehoráznu vec, nesprávnu vec, ktorú jednoducho treba v každom prípade napraviť.

    Ak v tejto súvislosti spomeniem ešte jeden fakt, treba ho brať úplne vážne, a to je fakt, že Slovenská republika v rámci prístupovej zmluvy sa zaviazala na splnenie niektorých kritérií, napríklad v oblasti životného prostredia, v oblasti budovania vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, dnes už je takmer zrejmé, že tieto záväzky voči Európskej únii do roku 2015 naplnené nebudú, lebo nie je dostatok ani fondov z európskych zdrojov a tobôž už nie je dostatok finančných prostriedkov z vlastných zdrojov. A aj tento zákon ešte z tohto koláča, ktorý by sa dal použiť z predaja vlastného majetku tak, aby česť Slovenska v rámci napĺňania záväzkov z prístupovej zmluvy bola naplnená alebo uchránená, tak z tohto koláča odkrajuje a prevádza to do štátneho rozpočtu.

    Ak dovolíte, pomenoval by som ešte niekoľko krokov, ktoré považujem za veľmi problematické aj v súvislosti s predajom majetku, kde dochádza k určite kumulácii zlých dopadov. Ak je majetok obcí, miest, vyšších územných celkov predávaných v roku 2011, to znamená v tomto roku, daň z príjmu sa platí v roku 2012, to znamená v marci 2012, ale okrem toho, ak príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, tak obce, mestá a všetci platitelia dane sú povinní platiť preddavky dane na ďalšie zdaňovacie obdobie. To znamená, ja ako starosta obce realizujem projekt, som nútený na spolufinancovanie predať časť majetku, viem, že už nemám žiaden iný majetok alebo nemám žiadnu potrebu, ale budem platiť v roku 2012 pri nedostatku financií ešte aj preddavky na daň v roku 2012 na príjmy, ktoré v živote nemôžem dosiahnuť. Toto je taká anomália, ktorá spôsobí významné problémy pri cash flow obcí a miesta a jednoducho mnohé obce a mestá, ktoré sa zodpovedne stavali k plneniu svojich úloh, sa dostanú do vážnych problémov.

    Ja apelujem na váš zdravý rozum, kolegyne a kolegovia, toto nie je otázka politická, toto je otázka úplne vecná, aby ste zvážili pri posudzovaní tohto návrhu zákona, pri jeho postupovaní do druhého čítania, a odporučili ho alebo zahlasovali za postúpenie do druhého čítania a vyriešenie tohto problému.

    Myslím, že v tejto chvíli ako úvodné slovo stačí.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Počiatkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. schôdze, čiže dnešnej.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 347 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh, alebo odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Traja. Páni poslanci, ak sa budete hrať, kto má byť posledný, tak znemožním ďalšie prihlásenie sa do rozpravy. Takže štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.

    Do rozpravy, pán poslanec Bublavý, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý máme na stole, je jeden z dôležitých zákonov, ktorý samospráva potrebuje ako soľ. Všetci máme a veľmi dobre vieme, že na samosprávu sa valí jedna finančná záťaž za druhou. V spoločnosti hovoríme o veľkom šetrení a prijímajú sa opatrenia, ktoré majú naplniť štátny rozpočet. No naplniť rozpočet tým, že uberieme obciam a mestám, je cesta zlá. Deficit hospodárenia by mala, a, mal by byť eliminovaný z príjmu z prenájmu a predaja majetku. Paradoxne tento príjem je zaťažený daňou z príjmu, tým sa zníži reálny príjem obcí.

    Už tu je zlé, že deficit rozpočtu obcí musia obce eliminovať zvyšovaním z ceny prenájmu. Táto skutočnosť má vplyv, že už na podnikateľské prostredie, teda má vplyv na vytváranie aj pracovných miest, tak na celkovú životnú úroveň občanov dotknutej obce alebo mesta.

    Prijatím zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, aspoň čiastočne eliminujeme záťaž, ktorú musia obce a mestá znášať v súčasnosti. Či už to bolo zvýšením DPH-čky, sociálnych zákonov, školským zákonov, ba aj jazykovým zákonom i ďalšími mnohými prenesenými kompetenciám, ktoré sú bez finančného...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, vyruším vás na chvíľočku. Poprosím všetkých, aby, ak si majú niečo povedať nie k tomuto zákonu, nech to urobia mimo rokovacej sály, aby pán kolega mohol v pokoji dokončiť svoje vystúpenie. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči.

  • ... čiže aj ďalšími mnohými prenesenými kompetenciami, ktoré sú bez finančného krytia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, obraciam sa na vás s prosbou o podporu, o podporu prijatia zákona, ktorým sa samospráve aspoň čiastočne pomôže prekonať toto ťažké obdobie na financie skúpe.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky neevidujem. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Juraj Blanár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja prihovoril pri tejto novele zákona v zastúpení samosprávnych krajov, ktorých sa týka rovnako táto novela.

    Ako už predkladateľ uviedol, samospráva čelí rovnako dopadom finančnej krízy na rozpočet. Ale rozdiel medzi samosprávou a možno privátnym sektorom je v tom, že samospráva v zmysle zákona musí, napriek tomu, že nemá finančné prostriedky, plniť svoje kompetencie zákonné. Jednoducho nemôže povedať občanovi, že túto kompetenciu nemôžem urobiť, lebo nemám peniaze.

    Týka sa to aj samosprávnych krajov, ktoré dnes sú zaťažené touto krízou. Výpadok daní z fyzických osôb, teda podielových daní, je tak enormný, že v súčasnosti samosprávne kraje robia všetky možné opatrenia na to, aby dokázali naplniť všetky kompetencie z tých príjmov, ktoré majú.

    No a práve v takomto období prišla aj novela zákona, ktorú predstavila vláda Slovenskej republiky, ktorá samosprávam berie ďalšie finančné prostriedky. Či už to bolo napríklad zavedením týchto daní z prenájmov a predaja nehnuteľností, ale aj napríklad zvýšením daní z pridanej hodnoty. Čo sa významne odzrkadlilo napríklad aj pri aktivitách čerpania fondov Európskej únie, pretože tým náklady stúpli o percento.

    Ale mnohé, mnohé ďalšie malé či veľké veci, ktoré uberajú samosprávam finančné prostriedky z rozpočtu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani premiérka sa nechala počuť, že zváži, aby táto daň z prenájmu a predaja majetku samosprávy bola zrušená, lebo sa tiež domnieva, že to asi nie je celkom správne. Pevne verím, že tento záväzok alebo toto vyjadrenie aj posunula vám, vážení páni poslanci koalície, lebo tak, ako to bolo napríklad pri zavedení odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne pri prenájmoch, tiež usúdila koalícia aj pani premiérka, že to nebolo dobré, a zrušilo sa to. A rovnako dospeli k tomu aj na vláde a pani premiérka, že aj toto je potrebné urobiť.

    A ja by som vás chcel poprosiť, aby ste naozaj umožnili, aby tento zákon, táto novela prešla, a tým nám zľahčila situáciu, ktorú máme dnes nie ľahkú.

    Máme málo finančných prostriedkov pre poskytovanie sociálnych služieb, preto sme sa obrátili na ministra sociálnych vecí, aby jednoducho dofinancoval poskytovanie zdravotných služieb, pretože štát umožnil, aby na sociálne služby sa pozeralo ako na biznis alebo na obchod. V poriadku, rešpektujeme to, ale štát to musí dofinancovať.

    Máme málo finančných prostriedkov vďaka výpadku v zdravotných poisťovniach, ktoré sú spôsobené nižším odvodom za poistencov štátu, a to sa všetko odzrkadľuje u nás v rozpočtoch a v rozpočtoch nemocníc, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti. A takto by som mohol pokračovať ďalej, napríklad s výkonmi vo verejnom záujme, aby sme zabezpečili mobilitu pracovnej sily v súčasnosti zvyšujúcej sa nezamestnanosti, aby sme nemuseli zvyšovať cestovné. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

    Táto novela nám pomôže zmierniť tieto dôsledky, a preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zoberte, prosím vás, tieto argumenty do úvahy a podporte túto novelu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme. Faktické poznámky neevidujem. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Podmanický.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nadviažem na slová môjho predrečníka pána poslanca Blanára a zároveň predsedu Žilinského samosprávneho kraja a obraciam sa na vás, páni vládni poslanci, pretože od vás závisí, či tento zákon posuniete do druhého čítania, alebo nie, nakoľko máte väčšinu a nesiete absolútnu zodpovednosť za riadenie štátu.

    Ja chcem opäť spomenúť a zdôrazniť, že pani premiérka Iveta Radičová na stretnutí Rady ZMOS-u v Štrbe pred niekoľkými týždňami prisľúbila starostom a primátorom, že táto nesystémová daň, ktorá sa zaviedla v decembri minulého roku pre obce a mestá, bude zrušená.

    Prvú možnosť potvrdiť jej slová, páni poslanci, ste mali pred, myslím, na minulej schôdzi, keď sme predkladali aspoň čiastočnú úpravu, aby od tejto dane boli oslobodené sociálne nájomné byty. Bohužiaľ, ani jeden poslanec, ani jeden poslanec vládnej koalície slová pani premiérky nepotvrdil, a tým ju do určitej miery postavil do pozície klamárky.

    Očakával som, že aspoň vy, páni poslanci, ktorí pracujete v samospráve, vidím tu pána poslanca z Terchovej, z obecného zastupiteľstva, očakával som, že aspoň vy niektorí, ktorí poznáte tie problémy, ktoré dnes samospráva má, tento návrh zákona podporíte.

    Spomeňte si, prosím, že to bola vaša vláda, ktorá zavádzala fiškálnu decentralizáciu a zaviedla určité základné pravidlá fungovania a financovania obcí a miest. Práve zavedením tejto dane ste ten systém narušili a narušili ste ho v čase, keď bežia na Slovensku eurofondy a obce sa podieľajú na spolufinancovaní eurofondov vo výške 5 %, prípadne viac, ak vzniknú niektoré ďalšie výdavky, ktoré projekty neriešili. Obce teraz potrebujú v kombinácii s výpadkom daní v súvislosti so svetovou hospodárskou krízou naozaj dostupné finančné prostriedky a práve príjmy z prenájmu a z predaja boli tie dostupné finančné prostriedky, ktoré obec používala na spolufinancovanie rozvojových aktivít.

    Takže, páni poslanci z vládnej koalície, prosím, neberte tento návrh zákona politicky, berte ho vyslovene odborne a vecne a v súlade s tým, čo aj pani premiérka sľúbila, vás prosím, aby ste za tento návrh zákona zahlasovali.

    A napokon posledná vec, touto daňou nesystémovou, ktorú ste v decembri zaviedli, ste potrestali aktívne obce. Potrestali ste tie obce, ktoré stavali nájomné byty, potrestali ste tie obce, ktoré svoj vlastný majetok pretvárali na nájomné priestory, na obchodné priestory, aby si vytvorili vlastný ekonomický nástroj, ktorý pomôže životu obce. Vy ste potrestali tieto obce, lebo tieto obce sú zdaňované touto mimoriadnou daňou. Takže opäť ďalší dôkaz toho, aké zlé bolo toto rozhodnutie.

    No a na záver chcem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som si na to zvykol, takže mne to až tak nevadilo. Ale nejakí traja poslanci z vládnej koalície počúvali, takže je šanca, že by ten návrh zákona mohol prejsť, ak počúvali naše argumenty. Ale na záver chcem povedať také - až šiesti dokonca, takže ďakujem pekne.

    Ja chcem povedať na záver také varovanie určité. V prípade, že tento návrh zákona neprejde a nebude schválený, tak donútite samosprávy, aby sa začali takýmto istým spôsobom správať k štátu.

    Ja osobne som pripravený vo svojej obci dať návrh, aby sme zvýšili daň z nehnuteľností pre štátny lesy na maximálne možnú hranicu, na maximálne možnú úroveň. Ak to urobia, ak to urobia obce a mestá na celom Slovensku, tak zo štátneho rozpočtu vám odíde oveľa viac finančných prostriedkov, ako ste očakávali príjem z týchto daní. Jednoducho, ak nás prestanete brať ako partnerov, ako súčasť riadenia štátu, lebo my nie sme v opozícii v riadení štátu, my sme súčasť riadenia štátu, sme súčasť verejnej správy, tak sa začneme aj my podľa toho správať.

    Ďakujem pekne.

  • Prepáčte, pán kolega. Poprosím vás všetkých, viem, že sa blíži hlasovanie a že je piatok, ale skúste sa upokojiť, lebo neviete si predstaviť, akým spôsobom to dolieha na vystupujúceho a na toho, kto vedie schôdzu, ten šum, ktorý ide zo sály. Poprosím o pokoj.

    Nech sa páči.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Podmanického sa prihlásili pán poslanec Andrej Ďurkovský, ďalej Jozef Viskupič, Milan Laurenčík, Peter Kažimír. Celkom štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Andrej Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja využijem možno svoj štatút nezávislého poslanca v tomto prípade a budem sa zapájať do tejto rozpravy veľmi krátko, skutočne apoliticky.

    Systém, ktorý je nastavený v tejto republike, nie je spravodlivý voči mestám v tom zmysle, že mestá a obce vo všeobecnosti ako samosprávy patria pod verejnú správu, rovnako ako štátne inštitúcie. Ale štát sa voči verejnej správe nespráva rovnako, lebo rozlišuje štátne inštitúcie a rozlišuje samosprávne inštitúcie, a to ja osobne považujem za chybné riešenie.

    Ako vzorový príklad je napríklad daň z nehnuteľností, kde všetci musia platiť daň z nehnuteľností, ale štátne inštitúcie napríklad tu v Bratislave nemusia platiť daň z nehnuteľností. To takisto nie je správne.

    Ja sa preto v tomto prípade prihováram za návrh, ktorý kolega predkladá, aj ho podporím. Dá sa spraviť to, že by sa v rámci fiskálnej decentralizácie a celej reformy do samosprávy nastavili také mechanizmy, ktoré by jasne zadefinovali, aby samospráva nemusela siahať do rezerv, o ktorých hovoril pán predkladateľ, ale aby boli finančné mechanizmy nastavené tak, aby na príjmovej strane rozpočtu sa generovali finančné prostriedky bez toho, že by napríklad samospráva musela predávať majetok a z toho ešte naviac odvádzať dane štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal dve poznámky, pôvodne som chcel iba namietnuť k tomu, ako ste hovorili, že my ako koalícia máme absolútnu zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, ale na konci svojho vlastného prejavu ste sa, ste tento pôvodný výrok úplne popreli, keďže ste hovorili, že máte spoluzodpovednosť. A druhú vec, tým, že ste veľmi zle zrátali, chcel som vám len opraviť to číslo, počúvalo vás v tej chvíli 39 koaličných poslancov, nie traja.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Milan Laurenčík s faktickou poznámkou ako ďalší, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Podmanický, vadia mi na tomto návrhu dve veci. Jedna vec je to, že je tu znovuzavedenie nejakej nesystematičnosti vo výbere daní z príjmov. A druhá vec to, že predkladatelia nenavrhli výpadok financií, ktoré tento návrh by spôsobil, keby sme ho prijali. Takže tam vidím problém, prečo váham, či podporím, alebo nepodporím tento zákon, aj keď som poslanec obecného zastupiteľstva. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihlásený na vystúpenie pána poslanca Podmanického je pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, v čase vrcholiacej krízy samospráva bola schopná pomôcť štátu a obyvateľom tejto krajiny, keď sa štát rozhodol ako jedno z protikrízových opatrení znížiť dane de facto, zvýšiť nezdaniteľnú časť príjmu, čo, samozrejme, zásadným spôsobom zasiahlo podielové dane, tak samospráva s tým súhlasila napriek tomu, že si musela sama utiahnuť opasky. Následne štát, keď sa kríza ešte viac prehĺbila, pomohla nesystémovým transferom zo štátneho rozpočtu, za našej vlády 100 mil. eur, za vašej vlády vo výške desiatok miliónov, tuším 40 mil. eur.

    To, čo sa vám podarilo zaviesť koncom minulého roku do legislatívy, ja vnímam ako nesystémový krok. Nie je to žiadne riešenie daňovej spravodlivosti. Je to len a len spôsob hľadania peňazí, od ktorého podľa mojich informácií sami chcete ustúpiť, lebo je tu diskrétny prísľub rezortu financií, že dôjde k náprave bez straty tváre pri nejakej novele a koncom roku, čo, samozrejme, bude naďalej stáť samosprávy peniaze, pretože ide aj o čas. Samospráva je v ťažkej situácii. Potrebuje si aktivizovať svoj majetok. Potrebuje ho predávať. A, samozrejme, ten výnos je znížený o odvod do štátneho rozpočtu formou dane.

    Vnímam to ako naozaj nesystémový prístup, ktorý zaťažuje jednak samosprávy, ony potom produkujú väčší deficit, na čo sa sťažuje samotný štát. Toto nie je prístup. Prístup je sadnúť si za stôl so ZMOS-om a hovoriť o celkovom systéme podielových daní, fiškálnej decentralizácii a aj o rozpočtovej zodpovednosti samosprávy ako takej. Ale spôsob, ktorý ste zvolili na jeseň, je tlačenie samosprávy k múru bez nejakého konkrétneho východiska...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať na faktickej poznámky bude teraz pán poslanec Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Ďurkovskému, ktorý evidentne rozumie problematike a má naozaj apolitický pohľad na tento problém, ktorý vznikol.

    Pán poslanec Laurenčík, nesystémovým riešením nie je tento predkladaný návrh zákona, ktorý my predkladáme, ale nesystémovým riešením bolo zavedenie novej dane pre samosprávy v decembri 2010. Vtedy ste sa mali, pán poslanec, pýtať, prečo ministerstvo financií v doložke vplyvov nevykalkulovalo, aká bude strata pre samosprávy z tohto vládneho opatrenia. A vtedy ste sa mali pýtať, prečo vláda nekompenzuje nejakým spôsobom tento výpadok na príjmoch samosprávy. Takže to nesystémové opatrenie bolo zavedené v decembri 2010 a tento návrh zákona má túto nesystémovosť zo systému vylúčiť.

    A, pán poslanec Viskupič, niekedy mám pocit, že musíte vystúpiť, aj keď nemáte, čo k téme povedať. Takže len krátko zareagujem, že niekedy netreba hovoriť o počte fyzicky prítomných poslancov, ale o počte duchom prítomných poslancov. A ak som povedal traja, tak možno som to aj prestrelil, hovorím o vládnych poslancoch, ale to berte s humorom.

  • Povedané so smiechom. Potlesk.

  • Pán poslanec Droba sa medzitým odhlásil z možnosti vystúpiť v rozprave k tomuto bodu. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa. Áno. Tak má priestor v záverečnom slove.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Mňa v zásade teší ten záujem o túto tému, lebo čakal som menší počet vystupujúcich či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach, ale je dobré, že sa tejto téme venujeme takto širšie.

    Chcel by som zhodnotiť tézy, ktoré tu boli povedané, sanácie štátneho rozpočtu na úkor obcí a miest. Ako plne s týmto tvrdením súhlasím. Ja som opätovne aj pri predkladaní štátneho rozpočtu na rok 2011 upozorňoval na to, že sanácia štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov obcí a miest je zlým krokom, lebo je vždy hodnotený rozpočet okruhu verejnej správy ako celku a kde samospráva takisto participuje. Ak sa napríklad v roku 2009 pri záverečnom účte roku 2009 hovorilo o tom, že vplyvom obcí a miest sa zvýšil deficit hospodárenia štátu o nejakého 0,7 percentuálneho bodu, bol z toho veľký poprask a všetci sa čudovali, ako tie obce a mestá zlé hospodárili.

    Ale ak som spomenul túto tézu, tak musím povedať, že ak by sme si rozobrali na drobné rok 2009 a deficit obcí a miest vo výške 0,7 percentuálneho bodu, tak treba povedať, že to nebol deficit zo zlého hospodárenia, zadlžovania obcí a miest, ale napríklad drvivou väčšinou sa pod tento negatívny dopad podpísala metodika hodnotenia ESA 95, ktorá napríklad z nasporených finančných prostriedkov, ktoré obec má na vlastnom účte, tieto nasporené prostriedky v danom roku použije, tak v metodike ESA 95 sa vykážu ako deficitné hospodárenie. Čiže ak budeme hovoriť o zodpovednom alebo nezodpovednom správaní sa aj obcí a miest, tak treba povedať, že možno ani v metodike hodnotenia tohto deficitu nie je všetko v poriadku. Ak by sme chceli byť korektní, tak musíme to týmto spôsobom zmieniť.

    Nesystematickosť daného návrhu vo vzťahu na daň z príjmu. No ja osobne sa plne podpisujem pod to, čo povedal pán poslanec Ďurkovský aj kolegovia Podmanický, Blanár, Bublavý, no nesystematickosť by to bola vtedy, ak by ste problém chceli vyriešiť komplexne. Prečo štátne orgány neplatia daň z nehnuteľnosti? Ak zavediem daň z príjmu pre obce a mestá, tak rovnaká nesystematická výnimka z inej dane, dane z nehnuteľnosti, je to, že štátne orgány a organizácie neplatia daň z nehnuteľnosti. No ak chceme byť systematickí a čistí v jednom prípade, no tak buďte systematickí a čistí aj v druhom prípade, alebo potom ani v jednom. Ako tu, tu nemáme, o čom polemizovať, že to, čo vyhovuje v danom okamihu vláde, je systematické, a to, čo jej nevyhovuje, je nesystematické.

    Takto by sme mohli upozorňovať na rad ďalších vecí. Ak budeme hovoriť o systematickosti alebo nesystematickosti postupu vlády, alebo môžem povedať aj parlamentu v tomto prípade, tak potom poďme hovoriť o dopadoch jednotlivých návrhov zákonov na hospodárenie obcí a miest. Zákon o sociálnych službách, ktorý bol prijímaný koncom minulého roku, kde sme upozorňovali na výpadky, sa odhaduje v rozpätí 50 až 100 mil. eur. Ako je to drobné, ktorým zaťažujete obce a mestá, vyššie územné celky, ktoré už dneska sú v situácii tej, že nie sú schopné napĺňať literu zákona, a to znamená, mnohé obce a mestá, vyššie územné celky svojím postupom dneska pôsobia protizákonne de facto len preto, že nemajú finančné prostriedky, ktoré im štát na tieto kompetencie nepridelil. A na druhej strane, nie že by nepridelil, on im ešte aj z tých prostriedkov, ktoré mali, berie. Toto považujete za systematické riešenie, o ktoré sa dá nejakým racionálnym argumentom oprieť? Absolútne nesystematické, nelogické.

    Môžme hovoriť o zákone o pedagogických zamestnancoch s výpadkom hospodárenia pre obce, mestá, vyššie územné celky viac ako 7 mil. eur. Môžme hovoriť o pripravovanej novele o miestnych daniach a poplatkoch, kde opätovne je v úmysle ministerstva financií zvýšiť dane z nehnuteľností až o 50 %, čo bude mať dopad vo výške 150 mil. eur, čo je v starých peniazoch zhruba 4,5 mld. slovenských korún, obrovský dopad, ktorý sa prenesie na občanov, ktorí už dneska sú mnohí v ťaživej sociálnej situácii a nie sú schopní platiť ani tie dane a poplatky, ktoré sú dneska, a nie sú schopní platiť ani základné životné potreby, ktoré dneska majú. Ak budeme to dávať do kontextu s pripravovaným zvýšením cien plynu a energií o 30 až 40 %, tak kam chcete dostať tých ľudí, do akej bezvýchodiskovej situácie? A toto považujete za systematické, za systematické riešenie? Ja jednoducho takéto kroky musím úplne rázne odmietnuť a povedať, že tadiaľto chceme alebo nechceme, cesta určite nevedie.

    Mohol by som vyčítať alebo vypočítať celý rad ďalších vecí, ktoré sú. Ja poviem ešte niekoľko čísiel. Hospodárenie sa riadi rozpočtom, a ak budeme hovoriť o tom, v akom stave sú obce a mestá dneska. Porovnanie rokov: 2008 - 2009 bol nárast rozpočtu plus 2 %, 2009 - 2010 mínus 18,4 % vplyvom hospodárskej krízy. Rok 2010 - 2011 plánovaná prognóza na úrovni zhruba 15 %, ale z toho, ako sa vyvíja platba dane z príjmov fyzických osôb, sa očakáva, že tento výpadok, že tam bude výpadok v príjmoch a ten nárast bude niekde možno na úrovni 10 %.

    Ak to dám do historického kontextu, tak v roku 2011 sa nedostaneme na úroveň roku 2009. Dostaneme sa možno na úroveň roku 2008. A toto je, toto je postup, ktorý pri plnení všetkých zákonných povinnosti, na ktoré upozorňovali aj moji kolegovia, starostovia a primátori, alebo predseda vyššieho územného celku, je úplne v poriadku? Peniaze zoberieme, podmienky zhoršujeme, kompetencie pridávame.

    Posledné číslo: nárast kompetencií za predchádzajúce obdobie bol 775. Sedemstosedemdesiatpäť úloh mali obce a mestá navyše, časť z nich nebola finančne pokrytá. Ja som upozorňoval len na najvypuklejšie problémy, ktoré v tomto smere sú.

    Ja vás vážne poprosím, skúste sa, prosím vás, seriózne zamyslieť nad týmto problémom, lebo tento problém je vecný. Tento problém nie je politický. A skúste podporiť tento návrh zákona.

    Chcem upozorniť ešte na jeden moment a to je na interpretáciu rokovacieho poriadku, ktorý tu bol prijatý a ktorý súčasné vedenie parlamentu začalo dôrazne uplatňovať vo vzťahu k predkladaným návrhom zákonov. Ak neschválime tento návrh zákona - a bude sa to týkať aj ďalších, ktoré budeme predkladať -, tak o rovnakej veci sa dá najskôr diskutovať alebo sa dá predložiť najskôr o šesť mesiacov. Sme úplne na hranici, kedy môžme zachrániť alebo nezachrániť rok 2012 z tohto pohľadu. Ale ak budete en bloc odmietať opozičné návrhy zákonov, ak budete čakať na to, že vláda príde s komplexným riešením, ktoré to trošku učeše a dá to do polohy nejakého celku, ale predovšetkým týmto deklaruje, že to nie je návrh opozičný, ale koaličný, takýmto postupom sa dostane Slovenská republika do neriešiteľnej situácie, lebo o mnohých návrhoch zákonov sa nebude dať v ďalšom období rokovať a znefunkční to štát ako celok.

    Ja vás poprosím, zvážte aj túto okolnosť a správajte sa pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zodpovedne, tak, aby sme pracovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v prospech štátu a nie proti záujmom štátu a občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, pán spravodajca, chcete využiť právo? Nie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je 11.27, vyhlasujem prestávku, ktorá skončí o 11.35 hod., na požiadanie troch poslaneckých klubov. O 11.35 hod. budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím teraz predsedov klubov vládnej koalície, keby sa sústredili tam, kde sa stretávame pri grémiu. O 11.35 hod. pokračujeme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných návrhoch 18. schôdze Národnej rady Slovenskej...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím teraz, páni poslanci, aby sme sa sústredili na hlasovanie. Bod, ktorému sme venovali najviac času rokovania, boli návrhy vyhlásení k prijatiu základného zákona Maďarska. Odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní hlasovaním o návrhu vyhlásenia, ktoré predložil zahraničný výbor, teda v poradí tak, ako sme ich schválili pri schvaľovaní programu 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz pána predsedu zahraničného výboru, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní, ako aj pozmeňovacie návrhy, ktoré v rozprave k návrhu predložili poslanci, a uvádzal postupne hlasovanie. Nech sa páči, pán predseda.

  • Hlasovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska, tlač 375.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pristúpime k hlasovaniu o tlači 375. V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, najprv hlasovať, podal ho pán poslanec Igor Matovič, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča, ktorý navrhol z vyhlásenia navrhovaného zahraničným výborom vypustiť slová "berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska".

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý máte v písomnom vyhotovení predložený aj v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za návrh, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy uvedených v jej IV. časti, a to takto: najprv budeme hlasovať o bodoch 1 - 8, 10 - 18, 20, 22 - 30, 32 - 41, 43 a 44, 46 - 52 spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako o nich dal hlasovať pán predseda a spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za návrh, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán predseda.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 31 zo spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie pani poslankyňou Blahovou. V rozprave bol podaný lepší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 31 zo spoločnej správy.

    (Hlasovanie). 143 prítomných, 70 proti, 73 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 31 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 9, 19, 21, 42 a 45 spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 9, 19, 21, 42 a 45.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 72 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body zo spoločnej správy.

  • To boli všetky pozmeňovacie návrhy uvedené v spoločnej správe. Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. V rozprave vystúpilo viacero poslancov. Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Ondruš. Sú to návrhy poslancov Viery Tomanovej, poslanca Ondruša, poslankyne Vaľovej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa Tomanová navrhla, aby sme o každom z uvedených pozmeňovacích návrhoch hlasovali osobitne. Je ich 1 až 11. Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o bode č. 1.

  • Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod poradovým číslom 1, ktorého predkladateľkou za skupinu poslancov je pani poslankyňa Tomanová.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 68 za, 57 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 67 za, 54 proti, 22 sa zdržalo.

    Bod 2 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod poradovým číslom 3.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 50 proti, 27 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 3.

    Budeme hlasovať o štvrtom v poradí uvedenom pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 67 za, 46 proti, 30 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 4.

    Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pod poradovým číslom 5.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 67 za, 47 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 6, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 66 za, 51 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 6.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom, ktorý je uvedený pod poradovým číslom 7 pozmeňovacieho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 53 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod poradovým číslom 8.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 67 za, 46 proti, 26 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh, ktorý predložila pani poslankyňa, je uvedený pod poradovým číslom 9, o ktorom, páni poslanci, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 68 za, 51 proti, 26 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh pod poradovým číslom 9.

    Budeme hlasovať o ďalšom, ktorý je uvedený pod poradovým číslom 10. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 68 za, 48 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh pani poslankyne Tomanovej je pod poradovým číslom 11, o ktorom, páni poslanci, prosím, aby ste rozhodli hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 68 za návrh, 53 proti, 24 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej a skupiny poslancov.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby predložil návrhy.

  • Ďalšie návrhy v rozprave predložila pani poslankyňa Natália Blahová. Môžeme o nich hlasovať spoločne. Pán podpredseda, nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložila pani poslankyňa Blahová...

  • Tentoraz to bola iba jedna pani poslankyňa, ale...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 76 za, 1 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňovací návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší návrh v rozprave predniesla pani poslankyňa Jana Kiššová. Nech sa páči, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, pán poslanec, ďalšie návrhy.

  • Ďalšie návrhy predložili panie poslankyne Erika Jurinová a Monika Gibalová. Dajte, prosím, naraz hlasovať o všetkých troch.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o troch pozmeňovacích návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy aj zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, ak bude s tým vyjadrený väčšinový súhlas, ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 54 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa z poslancov rovnako nehlási do rozpravy nik z prítomných, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 62 proti, 5 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Počiatka, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý prerokovávame ako tlač 355.

    Nech sa páči.

  • Teraz pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska, ako je uvedené v tlači 375, v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu vyhlásenia, ktoré predložil do Národnej rady zahraničný výbor a ktorý prerokovávame pod tlačou 375.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 75 za návrh, 67 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh Vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska schválila.

    Ďakujem, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme sa dostali do procedurálneho problému, ktorý budeme musieť vyriešiť nie inak ako hlasovaním. Keďže v tej istej veci boli podané dva návrhy, aj keď textom nie rovnaké, ale obsahom a zámerom politickým tým istým, pýtam sa predkladateľov druhého vyhlásenia, či chcú aj napriek tomu, že sme vyhlásenie schválili, hlasovať, preto, lebo ja hlasovať nedám o tomto návrhu, pokiaľ nevznesiete námietku proti môjmu.

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Pán predsedajúci, mám zato, že aj záhlavia vyhlásenia sú rôzne. Naše vyhlásenie je koncipované nielen k prijatiu základného zákona Maďarska, ale k celkovým aktivitám vlády a parlamentu a aj tá štruktúrovanosť je rozsiahlejšia, než bolo práve schválené vyhlásenie zahraničného výboru. Takže vyhlásenie z dielne SNS má širší presah a reaguje nielen na Ústavu Maďarskej republiky, preto žiadam, aby, dávam námietku a žiadam, aby sa hlasovalo aj o tomto návrhu vyhlásenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam o námietke pána predsedu poslaneckého klubu SNS hlasovať. Národná rada vyjadrí svojím rozhodnutím postoj, či si želá a je vôľa hlasovať aj o druhom návrhu vyhlásenia. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 70 za návrh, 34 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním o

    písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady, ktorý sme prerokovávali ako tlač 312.

    Odporúčam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi do 21. apríla 2011.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 3 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím predsedu výboru pre sociálne veci Brocku, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý prerokovávame v druhom čítaní ako tlač 282.

    Pán predseda, prosím vás o návrhy.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 282.

  • Vážený pán predsedajúci, predkladám procedurálny návrh, aby sme bod č. 43, ktorý máte uvedený pod tlačou 360, prerokovali v utorok. Ďakujem.

  • Páni poslanci, je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 70 za návrh, 47 proti, 9 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní po 14-minútovej prestávke o 12.15 hod. Prerušujem rokovanie do 12.15 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Vyhovujem vašej žiadosti a dávam hlasovať, pán poslanec.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 69 za, 33 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán predseda poslaneckého klubu strany SaS. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, páni poslanci, aby ste sa upokojili, budeme po prestávke pokračovať. Mali by sme teraz prerokovať bod 41 schváleného programu, to je návrh skupiny poslancov, ktorý mal predložiť pán poslanec Miroslav Beblavý, ale pán poslanec sa ospravedlnil z rokovania dnešnej schôdze, a preto tento bod sa presúva na záver programu.

    A pristúpime teraz k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

    Máte ho pod tlačou 359 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 365.

    Mal by som dať slovo pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi a avizoval mi, že bude, aj chce tento návrh zákona predložiť. Poprosím technikov, alebo toho z ostatných navrhovateľov, aby sme mohli začať. Pozrite sa, prosím vás, či je v priestoroch, pokiaľ môže sa vrátiť do rokovacej sály.

  • Vzhľadom na neprítomnosť navrhovateľa bude aj tento bod preložený na koniec schôdze.

    A preto pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pardon, prepáčte, tento bod sme preložili na utorok hlasovaním. Takže chcem sa spýtať...

    Ďalším bodom je návrh poslancov Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča. Páni kolegovia z poslaneckého klubu strany SaS, skúste, prosím vás, zabezpečiť aspoň jedného z týchto navrhovateľov, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady po prestávke.

    Takže ide o prvé čítanie o návrhu poslancov Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh má parlamentnú tlač 361. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 353.

    Dávam slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, aby návrh zákona uviedla.

    Spravodajcovať ho bude pán poslanec Róbert Madej, ktorého určil príslušný gestorský výbor.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som za predkladateľov uviedla novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Presne na deň takto pred rokom 20. mája 2010 vyšla v Zbierke zákonov novela zákona o rodine, ktorá zaviedla do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Implementácia novely priniesla poznatky o sťaženej vykonateľnosti zavádzania striedavej starostlivosti.

    Poslanecký návrh zákona sa týka Občianskeho súdneho poriadku, kde sa precizujú zákonné opatrenia, ktoré vytvoria priestor a možnosti na vznik ďalších súdnych rozhodnutí o zverení dieťaťa do porozvodovej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poslanecký návrh tiež precizuje zákon o rodine, kde explicitne uvádza, že striedavá starostlivosť je relevantným a plnohodnotným variantom porozvodovej starostlivosti o dieťa a rešpektuje jeho najlepší záujem.

    Bohužiaľ, ešte stále sme svedkami toho, že dieťa sa v porozvodovom konaní stáva predmetom sporu. Väčšina rodičov sa po rozvode nevie dohodnúť a dieťa je často nástrojom vybavovania si osobných účtov. Za posledných desať rokov sa v porozvodových konaniach riešila situácia pre 200-tisíc detí. A to je obrovské číslo. V týchto konaniach deti reálne prichádzali o jedného z rodičov. Je smutné, že to nie je len číslo. Je smutné, že za týmto číslom je 200-tisíc osudov detí, ktorým sa venovala v legislatíve iba okrajová alebo žiadna pozornosť.

    V súčasnosti je 96 % detí zverených len jednému rodičovi. Naozaj si myslíme, že len v 4 % z týchto rodín ide o rodičov, kde sú obaja zodpovední, slušní a majú záujem sa starať o svoje dieťa? Naozaj si myslíme, že v 96 % ide o rodiny, kde jeden z rodičov nemá záujem o svoje dieťa? Túto neradostnú štatistiku dopĺňajú ďalšie čísla z oficiálnych štatistík ministerstva spravodlivosti za minulý rok. Za minulý rok rozhodovali slovenské súdy o zverení 13 052 detí, z toho 11 038, čo je 84 %, zverili matke, 1 341 detí, čo je 10 %, zverili otcom a 114 detí, čo je 0,9 %, zverili do striedavej starostlivosti.

    Cieľom novely je poslúžiť deťom, ktoré majú to šťastie, že obaja rodičia majú o nich živý záujem, chcú sa im venovať, vychovávať ich a starať sa o nich. Zákon a medzinárodné dohovory hovoria, že obaja rodičia sú si v právach a povinnostiach rovní. Pri sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nie je teda žiaden dôvod im v ich právach brániť.

    V prvom článku novely prichádza k doplneniu možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením a aj to do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Táto možnosť doposiaľ absentovala a dieťa mohlo byť predbežným opatrením zverené do starostlivosti iba jedného z rodičov. Doterajší právny stav nerešpektoval nedávny vznik inštitútu striedavej starostlivosti.

    Reagujeme na súčasnú situáciu, kedy tí, ktorí vstupujú s dieťaťom do konania, si myslia, že je vhodné deti najprv stresovať vytrhnutím jedného rodiča zo života dieťaťa a potom pri nerovnocennom modeli styku, napríklad matka 26 dní, otec 4 dni do mesiaca, podmieňujú striedavú starostlivosť dohodou. No práve striedavá starostlivosť nariadená predbežným opatrením chráni rovnocenný prístup dieťaťa k obom rodičom, znižuje stres po rozchode, zabezpečuje rovnocenné postavenie oboch účastníkov v súdnom konaní a aj dostatočne preverí v praxi, či a ako je táto forma starostlivosti vhodná pre dieťa a, samozrejme, či je v jeho záujme.

    Návrh tiež stanovuje, aby sudca požiadal orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výchove maloletých detí. Takýto postup zlepší vzájomnú spoluprácu sudcov, rodičov, orgánov obce a orgánov starostlivosti o deti, aby spolupracovali v záujme plnenia súdneho rozhodnutia. Návrh dáva súdu aj právomoci k tomu, aby vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia bola v gescii súdu, ktorý v súčinnosti s orgánmi obce, štátnymi orgánmi a orgánmi starostlivosti o deti zabezpečí výkon jeho rozhodnutia.

    Článok 2 sa týka zákona o rodine, kde novela vytvára širší priestor pre sudcov aj rodičov, aby lepšie využívali inštitút striedavej starostlivosti v možných prípadoch. Tým sa zabezpečí, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt. Toto ustanovenie zakladá na rešpektovanie rodičovských práv oboch rodičov a neobmedzuje práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak sú teda obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o starostlivosť obaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela tým rieši aj prípady, kedy jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Nesúhlas nemôže byť dôvodom na zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti a rozhodovanie musí byť absolútne objektívne, aby skutočne hájilo záujem dieťaťa.

    Z Českej republiky, kde je striedavá starostlivosť zavedená už osem rokov, môžeme čerpať námety a skúsenosti. A všeobecne výrazne prevládajú pozitíva. Z praxe našich susedov sa dozvedáme, že v prípadoch, keď jeden z rodičov žiada o striedavú starostlivosť, druhý z rodičov je väčšinou proti. Dohoda prichádza iba vo výnimočných prípadoch. No pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je nariadená aj napriek tomu striedavá starostlivosť. Súd dbá, aby bolo zohľadňované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ústavný súd Českej republiky prišiel k záveru, že je treba dodržiavať spravodlivosť procesu. Pokiaľ rodičia sú obaja rovnako spôsobilí na starostlivosť o dieťa, je treba udržať väzby k obom rodičom. Nesúhlas jedného z rodičov nepovažuje Ústavný súd za argument. Nesúhlas sťažuje úkon, ale na prvom mieste musí stáť záujem dieťaťa, ktoré je rovnako fixované na oboch rodičov.

    Zákon a medzinárodné dohovory hovoria jasne, obaja rodičia sú si v rodičovských právach a povinnostiach rovní. Striedavá starostlivosť rodičov znamená spravodlivosť a pre dieťa naplnenie jeho práva. Rodičia sa vzájomne dopĺňajú, obaja majú možnosť prejavovať mu náklonnosť a zaoberať sa jeho potrebami. Súčasnosť pre väčšinu detí po rozvode znamená, že majú iba jedného rodiča. K druhému prídu občas na návštevu.

    Pred splodeným dieťaťa sa nikto nikoho nepýtal, či je spôsobilý dieťaťa vychovávať, ani keď sa narodí do rodiny, sa dieťaťa na to nikto nepýta. Ako náhle sa však rozvediete, čo je len spor medzi matkou a otcom, je úplne jedno, že ste žili s dieťaťom pod jednou strechou desať rokov, je úplne jedno, že ste sa mu venovali, učili sa s ním či zabávali. Je to úplne irelevantné, pretože i napriek tomu musíte dokazovať, že si zaslúžite práva a povinnosti rodiča. A ak vám ide o dobro, nechcete, aby skutočný vzťah s jedným rodičom navždy stratil.

    Na rozhodnutia o striedavke čaká v týchto chvíľach 60 párov. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, navrhovateľ sa však v dôvodovej správe nezaoberá otázkou súladu navrhovaného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, resp. inými právne záväznými aktmi a medzinárodnými zmluvami. Avšak vzhľadom na druh upravovaných spoločenských vzťahov možno usudzovať, že predmetný návrh zákona je s nimi v súlade.

    V doložke vybraných vplyvov konštatuje návrh zákona, že neovplyvní rozpočet verejnej správy, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľskú sféru a ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Navrhovateľ v nej uvádza, že problematika právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení v návrhu zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 pod číslom 353 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej by som si dovolil sa týmto prihlásiť ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr ako vám dám slovo, len chcem informovať všetkých prítomných, že písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán Rafaj...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takže dáte priestor pánovi Rafajovi? Dobre. Takže, pán Rafaj, nech sa páči. Potom vystúpi pán spravodajca, ale po vystúpení pána Rafaja dám ešte priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústnou formou.

    Takže za poslanecký klub SNS pán Rafaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, rovnako chcem poďakovať aj pánovi spravodajcovi, že mi umožnil vystúpiť ešte pred ním. Chcel by som sa vyjadriť k téme, ktorá je nepochybne o ľuďoch a pre ľudí, pretože je o rodinných vzťahoch, ktoré sú veľmi citlivé, a túto problematiku zhodou okolností sme chceli riešiť aj v poslaneckom klube alebo cez poslanecký klub SNS, myslím, že pani navrhovateľka o tom vie. Totožne sme komunikovali aj so záujmovou skupinou ľudí, ktorí urobili v priestoroch Národnej rady aj prezentáciu, a myslím si, že presvedčili aj mnohých ďalších poslancov o nevyhnutnosti otvoriť túto problematiku.

    Myslím si, že toto je taký, taký prvý nástrel s tým, že poslanecký klub SNS má zato, že keďže spoločným menovateľom tohto problému je vynútiteľnosť práva a, samozrejme, je citlivou otázkou aj vstupovať do kompetencií, alebo akýchsi zvyklostí súdov cez Občiansky súdny poriadok, ale myslíme si, že na konci tohto reťazca vynútiteľnosti práva by mala byť aj novela Trestného zákona, na ktorej pracujeme my, resp. už ju máme, máme ju hotovú. A dúfam, že spoločnými silami takto sa nám podarí preklenúť celú tú problematiku predovšetkým k spokojnosti tých, ktorých povedzme práva v rámci zvyklostí, ktoré panujú a možnože ktoré už nezodpovedajú modernému vývoju predovšetkým na súdoch, ale aj v rámci mediácie alebo sociálnej kurately na úradoch práce a predovšetkým v posune na práva dieťaťa, že sa nám to podarí tak, aby s tou povestnou špinavou vodou nebolo vyliate práve to dieťa. A ja osobne mám zato, že tu ide predovšetkým naozaj o dieťa a o jeho práva a súčasne ide o zrovnoprávnenie oboch, oboch rodičov, ktorí by mali mať rovnaké práva na nielen styk, ale aj výchovu dieťaťa. Čiže v tej rodinnej trojčlenke matka - otec - dieťa častokrát dospejeme k výsledku, tá štatistika nepopustí, tretina manželstiev sa rozvádza, no a potom sa následne musí riešiť aj tá najcitlivejšia otázka a to je právo dieťaťa na oboch rodičov, pokiaľ teda nie sú prekážky na to, aby tu bola striedavá starostlivosť, ktorá sa zaviedla do nášho právneho poriadku. Ale tiež mám zato, že s vynútiteľnosťou práva sú problémy, pretože sa naráža na určité skostnatelé stereotypy.

    Preto a práve preto, že rozvod je trauma pre celú rodinu a vzhľadom aj na práva dieťaťa, ktoré je v tomto naozaj najslabšie, a keďže SNS je konzervatívna strana, a pokiaľ už dôjde k rozvodu manželstva, tak si myslíme, že rodinu, predovšetkým rodinné väzby, rodinné vzťahy najmä oboch rodičov na dieťa je možné, je možné naďalej udržiavať práve takými spôsobmi. Čiže nie je to, pokiaľ som sledoval komentáre, nie je to vlastne akási nepriama podpora alebo strach z toho, že či to nepodporí rozvodovosť, nie, myslím si, že práve naopak. Práve naopak. Kto pozná tú problematiku a ja som si preštudoval možno takúto hŕbu materiálov vrátane tých listov, ktoré som ako poslanec dostal naposledy z 22. 11. tohto mesiaca od občana zo Žiliny, kde popisuje asi na šiestich stranách veľmi podrobne svoj, svoj smutný príbeh k tomu, že ako otec sa nemôže dostať v rámci striedavej starostlivosti k svojej dcérke a, bohužiaľ, dochádza aj k prieťahom, a to tak, že celý proces sa začal, keď jeho dcérka mala 2 roky a momentálne už má 4,5 roka. Takže vidíme, že za 2,5 roka za súčasnej jestvujúcej legislatívy aj zákona o rodine, ktorý umožnil striedavú spravodlivosť, nie je možné, nie je možné uplatniť aj jeho práva, ale predovšetkým práva jeho dcéry na oboch rodičov. Pretože vieme, že niektorí rodičia, bohužiaľ, dieťa začínajú používať aj ako citovo alebo pozičnú zbraň voči tomu druhému. A spoločnosť by v tomto prípade mala brať ohľad na vyrovnanosť práv a predovšetkým chrániť aj legitímne práva a záujmy dieťaťa.

    V Českej republike, všetci vieme, že je približne už 7-tisíc detí v striedavej starostlivosti s minimom problémov, lebo je tam naozaj lepšie nastavený systém aj legislatíva, takže vítam, že sa posunieme trošku ďalej aj v tejto oblasti na Slovensku a v podstate tak zabránime nejakým citovým vydieraniam dieťaťa.

    Pokiaľ som počul aj pána spravodajcu, tak budem reagovať, mňa osobne oslovuje predovšetkým čl. 12 výboru, teda Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý podporuje aj Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2007 a ktorý dokonca vyzval zmluvné strany, teda aj Slovensku republiku, aby podporovali aj v súdnych konaniach zásadu rešpektovania názorov dieťaťa vrátane práva dieťaťa na vypočutie, čo je dôležité nielen už v tom porozvodom konaní, ale častokrát ešte aj v mediácii alebo pred samotným týmto nepríjemným konaním, ktorým rodina, bohužiaľ, musí prejsť.

    Takže, čo sa v podstate deje, aby som to zhrnul, máme tu obštrukcie, problém s vymožiteľnosťou rozhodnutí a problém s dovolaním sa práva. Čo ostáva nedoriešené? Také maličkosti, ktoré trápia naozaj ľudí, napríklad problémy pri asistencii polície, už keď je nejaké aj rozhodnutie na svete a druhá strana odmieta styk s dieťaťom. Čiže veľmi jednoznačne hovoríme o marení súdneho rozhodnutia. Ale napriek tomu, že takúto skutkovú podstatu máme zavedenú, tak vieme, že v praxi v podstate policajt sa otočí od zatvorených dverí a odchádza preč. Máme tu v praxi problém v tom, že jedna strana si mení cyklicky prechodné bydliská u rôznych svojich známych alebo u rodiny, a tým sa vlastne umelo, ale, bohužiaľ, zdá sa, že legálne, naťahuje čas a ten čas hrá proti dieťaťu a hrá proti citovým väzbám druhého rodiča.

    Tie štatistiky takisto poznáme, takže ja na záver tohto môjho vystúpenia v prvom čítaní chcem povedať, že otvorene podporím jeho posunutie do druhého čítania, pretože ma to rovnako oslovuje a chápem to. A čo je moja výhoda, osobná, možno ako slobodného človeka, nie som zúčastnený a nie som teda ani na jednej strane tohto problému a snažím sa na to pozerať z nadhľadu, pretože v mojom okolí tiež je veľa takýchto problémov. Veľa ľudí ma rovnako oslovilo a nemám problém ako opozičný poslanec podporiť to, čo je dobré. A znova to teda opakujem a želám, aby táto norma priniesla čím menej bolesti a čím viac spravodlivosti v našom systéme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili pán poslanec Kamil Krnáč, pani poslankyňa Jana Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vaše podporné stanovisko. My ako predkladatelia, myslím, že môžem hovoriť za všetkých predkladateľov, máme záujem o spoluprácu a o širokú spektrálnu podporu tohto riešenia. Tak ako ste spomínali, týchto prípadov, ktoré sa v praxi vyskytujú, je naozaj veľmi veľa a sú veľmi smutné. Jednak z pohľadu rodičovských práv, z pohľadu toho práva dieťaťa napríklad na obidvoch rodičov, ale mnohí, lebo existujú aj takí odporcovia tohto riešenia, sa vôbec nezamýšľajú nad tým, že my vlastne v demokratickej spoločnosti zásahom štátnych orgánov bránime styku dvoch ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili a nič nespáchali. A to je tragédia.

  • Pani poslankyňa Jana Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, musím tiež veľmi pekne poďakovať za podporu tohto návrhu a veľmi ma teší, že predsa len existujú témy, ktoré nie sú politické a nebudeme medzi sebou viesť boje o to, kto je v akej politickej strane, pretože tu naozaj ide predovšetkým o tie deti a naozaj pri takejto téme nie je priestor na nejaký politický boj. Veľmi oceňujem tento váš prístup. Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou sa prihlásil teraz pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. V podstate sa zhodujeme v tomto zvláštnom čase piatkového popoludnia rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a ďakujem tiež za naozaj ľudské reakcie zo strany SaS, pretože verím, že postupne nájdeme, dúfam, viacero tém, kde sa budeme môcť zhodnúť. Napríklad som za poslanecký klub SNS v skupine, kde riešime naprieč politickým spektrom koalície a opozície aj ďalší problém, ktorým je, nazvime to, týranie zvierat. Takže určite tie témy, ktoré sú ľudské a ktoré by mali byť bez prívlastkov, by poslanci parlamentu mali riešiť podľa svojho svedomia a presvedčenia.

    Ja verím, že niektorým môže povedzme riešenie tohto problému vzbudzovať otázniky, ale je tu otvorená diskusia, aby sme problémy naprávali, a myslím, že toto občania očakávajú. Predovšetkým tí, tí ľudia, ktorých sa to bytostne týka. A keby ich bolo len 10- alebo 20-tisíc na Slovensku a zákonná úprava im pomôže, tak som presvedčený, že aj takáto kvapka je veľmi dôležitá v našej zákonodarnej a legislatívnej práci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Gábor Gál, už avizovaný spravodajca Róbert Matej, Madej (predsedajúci vyslovil priezvisko mäkko), pardon. (Reakcia z pléna: "Madej."

  • Priezvisko vyslovené tvrdo.

  • ) Madej (predsedajúci vyslovil priezvisko tvrdo), ešte raz sa ospravedlňujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení navrhovatelia, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za to, že pokazím trošku vašu entuziastickú atmosféru a tešenie sa z toho, akým spôsobom zlepšujete právny poriadok v tejto oblasti, pretože myslím si, že toto riešenie, ktoré navrhujete, nie je správne.

    Aby som nezabudol v zápale predkladania argumentov, si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, ktorým Národná rada sa uznesie na tom, že vráti návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. A ako vidíte, robím to s čestným úmyslom, aby ste neboli viazaní šesťmesačnou lehotou na opätovné predloženie zákona, ale aby ste prípadne po dopracovaní ako predkladatelia mohli predmetný návrh zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady opätovne predložiť po jeho dopracovaní.

    Striedavá starostlivosť, dámy a páni, povedzme si, čo to je. Striedavá starostlivosť je nový inštitút, za ktorý sme tu s mnohými kolegami v roku 2010 tesne pred voľbami hlasovali, kde sa zaviedla možnosť určenia a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V súčasnosti to teda funguje tak, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Súčasne s výrokom, ktorým súd rozvádza manželstvo, teda rozhodne o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti.

    Aké možnosti má v súčasnosti súd? Pred rokom 2010 mohol súd zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matke, otcovi alebo iným príbuzným. Pri výklade tohto ustanovenia bolo zrejmé, že jeden z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa, teda najčastejšie z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zmenou právnej úpravy v roku 2010 sa zaviedla tretia možnosť, a to, že pokiaľ majú obidvaja rodičia možnosti, schopnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa a pokiaľ je to v záujme dieťaťa, opakujem, pokiaľ je to v záujme dieťaťa, takáto striedavá starostlivosť, súd môže na čas po rozvode zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obom rodičom. V súčasnosti teda má súd pri rozhodovaní o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, tri možnosti: jednému rodičovi, druhému rodičovi alebo obom rodičom do striedavej starostlivosti.

    Aké sú kritériá tohto výberu? Základným kritériom je záujem maloletého dieťaťa, dámy a páni, záujem maloletého dieťaťa. Každá kauza, každé jedno konanie sa rozhoduje podľa individuálnych okolností prípadu. Súd je ten, kto je povinný tieto okolnosti skutkové a právne posúdiť, vykonať dokazovanie, aplikovať na to svoje právne názory a rozhodnúť. Z týchto troch možností, ktoré v súčasnosti po zmene právnej úpravy sú absolútne nezávislé a rovnocenné, zveriť jednému, zveriť druhému alebo zveriť obidvom do striedavej starostlivosti, si teda súd môže vybrať. Základným kritériom je záujem dieťaťa.

    Ja sa pýtam, že či sudcovia majú byť len úradníci a štatisti, ktorí budú mať zákonom vymedzené len jednu možnosť, nebudú môcť posúdiť okolnosti prípadu, pretože zákon vlastne povie, a to je navrhovaná zmena, že z troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti bude automaticky jedna, že pri posúdení, že obidvaja rodičia majú dostatočne vytvorené podmienky na osobnú starostlivosť, automaticky bude dieťa zverené obidvom súčasne. Tým pádom, pretože v zásade pre posúdenie týchto otázok je, by som si dovolil povedať, skôr len rutinná vec, kde nie je prípustná úvaha súdu, či rodič má, alebo nemá vytvorené podmienky, jednoducho v tejto veci sa opiera o stanovisko kolízneho opatrovníka, nevykonáva dokazovanie automaticky sám a pokiaľ, samozrejme, niekto má byt, čisto v ňom upratané, má nejaké základné materiálne podmienky, tie podmienky pre výchovu dieťaťa asi splnené budú, tak súd bude musieť použiť už len jednu možnosť, ktorú vy ako predkladatelia, dámy a páni, návrhu zákona preferujete.

    Dieťa bude teda musieť byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti.

    A v návrhu zákona ja vidím jeden obrovský problém, ktorý vám v tomto navrhovanom ustanovení vypadol. Keď doterajšie zverenie do osobnej starostlivosti je podmienené záujmom maloletého dieťaťa, to znamená jeho najlepším prospechom, čo je v jeho najlepšie dobro, toho maloletého dieťaťa, tak navrhovaná právna úprava záujem maloletého dieťaťa ako podmienku na zverenie do osobnej striedavej starostlivosti vypúšťa. Jednoducho stane sa to automaticky zo zákona, bez ohľadu na to, či je na tom záujem maloletého dieťaťa, alebo nie. Či je to v záujme maloletého dieťaťa, alebo nie. Toto je automatika, ktorá nie je správna. Pretože skutočne neposudzovať pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, neposudzovať jeho najlepší záujem ako základnú podmienku rozhodnutia o zverení, je úplne scestné, nehnevajte sa.

    Povedzme si niečo, dámy a páni, o striedavej osobnej starostlivosti. Nájdeme aj kritikov, ale aj tých, ktorí sú za tento inštitút. Ja si myslím, že v niektorých prípadoch striedavá osobná starostlivosť má svoje dôvody a má svoje opodstatnenie. Nezabúdajte ale, dámy a páni, akým spôsobom má byť zabezpečený výkon striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa maloleté, čo je pre účely zákona o rodine vo veku od 0 až do 18 rokov, bude zverené dvom rodičom. O striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti v praxi rozhodujú súdy na základe podmienky záujmu maloletého dieťaťa. Rozmýšľa súd pri určení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, či sú vôbec založené podmienky na to, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti?

    Aké sú to? Ja sa pýtam, na čas po rozvode rodičia, rozvedení manželia, sa jeden od druhého odsťahujú. Jeden bude bývať v Bratislave, druhý 200 kilometrov v Banskej Bystrici. Striedavá osobná starostlivosť by mala byť v záujme maloletého dieťaťa. Mala by mať svoje na to vytvorené podmienky. Ja sa pýtam, kto a akým spôsobom by ste chceli, keď súd bude automaticky musieť určiť striedavú osobnú starostlivosť v každom prípade, aj v takom, kde na to nie sú vytvorené podmienky, pretože vy hovoríte, že u každého musia byť podmienky na osobnú starostlivosť, tým pádom ide do striedavej osobnej starostlivosti, ale nehovoríte o tom, či sú podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. To znamená, aby obidvaja poskytovali, či sú podmienky na to, aby obidvaja spoločne poskytovali striedavú osobnú starostlivosť. A to je ten záujem maloletého dieťaťa.

    Teraz si predstavte, dámy a páni, že dvaja rodičia, u ktorých sú podmienky na osobnú starostlivosť, bývajú od seba 200 kilometrov. Zo zákona súd bude musieť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa môjho názoru nie sú vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Ako chcete, aby v takomto prípade napríklad, a takých prípadov je x, y, z, ako chcete, aby bola poskytovaná osobná starostlivosť? Ktorému z rodičov? Kde bude navštevovať dieťa školu? Kde bude navštevovať lekára? V ktorom meste, u ktorého rodiča? A tak ďalej. To je ten záujem maloletého pre určenie striedavej osobnej starostlivosti.

    Automaticky, keď chce Národná rada, naopak, obmedzovať súdy v rozhodovaní, tak návrhmi zákonov spôsobíme väčšie skrivodlivosti a myslím si, že práve toto je doklad jednej z nich. Keď striedavú osobnú starostlivosť posudzuje súd, striedavá osobná starostlivosť od roku 2010 do istej miery spomalila konania, aj rozvodové, pretože súd musí a je povinný vykonať všetko dokazovanie. To znamená, keď jeden z rodičov navrhne striedavú osobnú starostlivosť, je to či už z úniku pred platením výživného alebo čohokoľvek iného, tak súd musí posudzovať, či sú vytvorené na to podmienky. Vyjadruje sa k tomu kolízny opatrovník, môže sa k tomu vyjadriť maloleté dieťa, ak je s ohľadom na svoje schopnosti, vek schopné samostatne prejaviť svoj názor pred súdom, a vyjadruje sa k tomu znalec z odboru psychológie, pokiaľ je ustanovený v konaní. Všetky tieto v rámci celého tohto dokazovania súd je povinný zistiť, či sú na to materiálne a iné okolnosti, podmienky na to, aby dieťa bolo v striedavej osobnej starostlivosti.

    Takto zákonom obídeme celý tento proces. Jednoducho nezaujíma nás materiálna stránka, nezaujíma nás záujem dieťaťa a naordinujeme, že v každom prípade musí byť striedavá osobná starostlivosť o dieťa. Toto riešenie práve z toho dôvodu, dámy a páni, určite nie je dobré.

    Dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril k tým dôvodom, ktoré ste uvádzali na predloženie tejto právnej úpravy. Ja s tými štatistikami a s tými dôvodmi a problémami, ktoré popisujete, súhlasím. Nesúhlasím ale so spôsobom ich prezentácie a so spôsobom, akým popisujete z toho vzniknuté problémy. Súhlasím s tým, že v mnohých konaniach, následne po mnohých konaniach majú - a teraz povedzme si to na rovinu, tento návrh zákona je jednostranne v prospech otcov, keby bol na to záujem, nám s tým problém. V mnohých konaniach majú otcovia problém zabezpečenia styku s vlastným dieťaťom, stretávať sa so svojím dieťaťom, realizovať tento styk. To je fakt. Povedzme si ale otvorene, že či striedavá osobná starostlivosť v každom jednom prípade je spôsob, akým tento nedostatok odstránite. Myslím si, že práve nepoznanie tejto problematiky viedlo navrhovateľov k účelovému jednému návrhu, hoci tieto problémy treba trošku riešiť komplexnejšie.

    Po rozhodnutí súdu, kde súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti rodičovi, rozhodne aj o tom, ako sa bude realizovať styk s druhým rodičom. Ustanoví nejaké hodiny, víkendy, dni, týždne, na základe ktorých, podľa ktorých sa bude môcť ten druhý rodič stretávať so svojím dieťaťom. Čo sa ale stane? Stáva sa častokrát to, že druhý rodič, teda ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu nie je ochotný vydať dieťa v čase, keď dieťa má realizovať styk s druhým rodičom. Robí tomu prekážky, obštrukcie, ktoré napríklad spočívajú v tom, že každý druhý týždeň čistou náhodou cez víkend vtedy, keď má byť dieťa s druhým rodičom, tak je dieťa choré. Dokonca matky "vybavovačky" v tomto prípade sú schopné každý druhý víkend získať aj PN-ku od lekára. Možno ho už potom, keď to začne byť podozrivé, začne byť podozrivé, bude to musieť byť stále iný.

    Povedzme si ale, aké spôsoby majú tí, ktorí majú právo stretávať sa so svojím dieťaťom a právny nárok uznaný súdom, judikovaný, aké majú na odstránenie týchto nedostatkov, na zabezpečenie svojich práv a v čom by sme im mohli pomôcť? V prvom rade poznám mnohé prípady otcov, ktorí sa nestretli osem rokov s dieťaťom. Sú to tragické prípady a absolútne súhlasím s vami. V niektorých prípadoch už aj ich to prestalo baviť, pretože tých možností aj podľa súčasnej legislatívy nemajú veľa, alebo stratila vôbec energiu domáhať sa svojich práv ďalej na súde.

    Keď jeden z rodičov bráni realizácii styku druhého rodiča s dieťaťom, samozrejme, môže sa dopustiť aj trestného činu, ktorý spočíva v nerešpektovaní, v marení výkonu úradného rozhodnutia. Môže byť druhému rodičovi, tomuto rodičovi, ktorý má dieťa odovzdať, uložená pokuta, a to aj opakovane. Súd môže pristúpiť k výkonu rozhodnutia. To znamená, oprávnený rodič môže podať návrh na výkon rozhodnutia. A v neposlednom prípade, a tu sa pýtam, že či to nie je nedostatok tej právnej úpravy, v prípade, keď rodič nerešpektuje právo na styk dieťaťa s druhým rodičom, keď ho v tom obmedzuje, robí obštrukcie, tak môže v takomto prípade zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a zveriť toto dieťa tomu druhému rodičovi. Ako sankciu tomu, že opakovane ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nerešpektuje styk.

    Problém je v tom, že toto ustanovenie súdy nevyužívajú, pretože je to dané najmä tým, že nemajú odvahu na takéto rozhodnutie, keď matka bráni otcovi stretávať sa s dieťaťom, robí to opakovane. Zažili sme prípady aj desať, aj viackrát, tak nie je vždy veľká vôľa na to, aby jej bola uložená pokuta aj vzhľadom na sociálnu situáciu, v akej sa nachádza, ale je veľká obava zmeniť vôbec rozhodnutie o zmene, rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a v takomto prípade zveriť do osobnej starostlivosti dieťa otcovi.

    Ja sa pýtam, či by sme nemali ísť touto cestou? Zaviesť ako obligatórnu sankciu zmenu rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti v prípade, ak niekoľkokrát opakovane je marený styk jedného rodiča s druhým. Pretože v týchto veciach dochádza k porušeniu práva právoplatných rozhodnutí, ale toto je spôsob, akým vykonáte právoplatné rozhodnutia.

    A druhá vec je ešte iná, a to si povedzme, to je rigidnosť samotného procesu, civilného procesu, kde výrok súdu musí byť určitý. Rozhodnutia súdov sa musia zakladať na tom, že v rozsudku musí byť napísaný presný deň, dátum, obdobie, v ktorom je právo druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, realizovať styk s maloletým. V tomto je ten problém, dámy a páni, že keď má rodič právo stretávať sa každý druhý víkend a ten každý druhý víkend bude dieťa choré, je veľmi ťažké preukázať, že k tomu styku nemohlo dôjsť, nemalo dôjsť alebo malo dôjsť. A je veľmi ťažké nájsť náhradné plnenie. Je nemožné, pretože vlastne v tom čase k plneniu toho rozsudku nemohlo nastať a náhradné plnenie v zmysle rozsudku ani príslušných právnych predpisov v súčasnosti možné nie je.

    Je možno dôvod na úvahu, aby sme si povedali, keď je určený styk maloletého so súdom v nejakom rozsahu po nejaké obdobie a tento styk sa z akýchkoľvek dôvodov nerealizuje bez ohľadu na to, či ide o subjektívne dôvody kvôli niektorému rodičovi, alebo objektívne dôvody kvôli chorobe maloletého, aby si ten rodič, ktorý má právo na stretávanie sa s týmto dieťaťom, mohol napriek vtedajšej nemožnosti tento časový úsek vyčerpať hneď po tom, ako odpadne prekážka na realizáciu styku s maloletým. To znamená, keď to nevyjde cez víkend a dieťa po týždni vyzdravie, ihneď napriek tomu, ako je určený styk v akom rozsahu, si môžem vyčerpať tento čas a byť so svojím dieťaťom.

    Toto sú spôsoby, dámy a páni, na základe ktorých by bolo možné zlepšiť už súčasný právny stav. Máme obrovské množstvo rozsudkov právoplatných, ktoré ustanovujú povinnosti o tom, akým spôsobom bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému rodičovi a ako bude prebiehať stretávanie s druhým rodičom. My potrebujeme, to, čo potrebujeme, dámy a páni, riešiť, sú tie desaťtisíce a státisíce rodičov, ktoré tieto právne vzťahy už majú rozhodnuté, kde dochádza ku konfliktom, a to na základe právnej úpravy, ktorá by sprísnila a uľahčila vymáhanie takýchto nárokov rodičov, ktorí sa chcú stretávať s dieťaťom.

    Upozorňujem a ešte raz poukazujem na to, že obmedzenie súdu rozhodnúť z troch možností na jednu je možno

    1. popretie posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa na zverenie do osobnej starostlivosti a

    2. je obmedzenie možnosti posúdenia individuálnych okolností prípadu, skutkových a právnych.

    Nie je dobré, keď si zákonodarca myslí, že práve to jedno jeho riešenie je najlepšie. Tie individuálne okolnosti prípadu je potrebné posúdiť a to nedokážeme, dámy a páni, my v parlamente, ale mali by sme dôverovať potom odborníkom, súdom, ktorí sa opierajú, samozrejme, o znalecké dokazovanie, ktorého súčasťou je správa kolízneho opatrovníka, správa znalca z odboru psychológie detí a dospelých a tak ďalej atď.

    Čo sa týka návrhu na doplnenie predbežného opatrenia, ktoré by malo spočívať v tom, že dieťa má byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov v prípade na základe predbežného rozhodnutia, ja osobne s týmto mám trošku problém ešte taký právny a ten spočíva, dámy a páni, v tomto. Predbežným opatrením alebo účelom predbežného opatrenia je upraviť právne vzťahy účastníkov konania na čas do meritórneho rozhodnutia súdu. Teda na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia je buď upraviť tieto vzťahy, alebo zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia, ktorý by mal byť ohrozený. Zo samej podstaty inštitútu predbežného opatrenia, dámy a páni, vyplýva, že na nariadenie predbežného opatrenia má byť naliehavý právny záujem. Má byť nejaký právny záujem, ktorý napĺňame nariadením predbežného opatrenia.

    Ja sa pýtam, dámy a páni, keď je dieťa zverené, keď dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, de facto rodičovské práva vykonávajú k tomuto dieťaťu obidvaja rodičia, presne rovnako podľa ustanovení zákona o rodine, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov predbežným opatrením nevykonávame nič, nedosahujeme nič, pretože opäť rodičovské práva budú vykonávať k dieťaťu obidvaja rodičia spoločne. Podľa môjho názoru nariadením predbežného opatrenia zverením do striedavej osobnej starostlivosti neplníme žiadny naliehavý právny záujem, pretože sa tým neodstraňuje žiadny stav právnej neistoty. Pretože stav právnej neistoty nastáva len vtedy, pokiaľ je nedohoda medzi rodičmi a je potrebné zabezpečiť, kto bude vykonávať práva vo vzťahu k jednotlivému, vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

    To je len na margo. Možno o tomto je možné viacej diskutovať, ale podľa môjho názoru je potrebné vôbec sa zamyslieť nad striedavou starostlivosťou.

    Dámy a páni, ja som bol vždy zástanca možnosti striedavej osobnej starostlivosti. V konaniach to spôsobuje síce problém, ale je to na prospech účastníkov konania, na prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ je jedna z možností, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, nedávajme, prosím vás pekne, povinnosť v každom jednotlivom prípade bez posúdenia záujmu maloletého zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti. V niektorých prípadoch zverenie do striedavej starostlivosti vyhovuje. Vyhovuje preto, že sa tak rodičia, či už vedia slušne dohodnúť, alebo po rozhodnutí súdu nájde si ten život cestu a budú takéto rozhodnutie rešpektovať. Striedavá starostlivosť je ale, dámy a páni, aj o tom, že to dieťa je každé dva týždne alebo každý mesiac v taškách a presúva sa na iné miesto svojho potom ďalšieho obvyklého pobytu, ktoré bude mať dva.

    Striedavá starostlivosť je vhodná vtedy, keď má dieťa bydlisko obidvoch rodičov blízko pri sebe, keď môže navštevovať jednu školu, keď môže navštevovať jedného lekára a keď vzdialenosti od týchto miest sú relatívne primerané. Striedavá starostlivosť ale nie je vyhovujúca vo všetkých prípadoch, pretože tí rodičia už nemusia spolu bývať a môžu byť, nemusia blízko pri sebe bývať a nemusia byť tak dané okolnosti prípadu, ktoré by nasvedčovali tomu, že je splnený záujem maloletého dieťaťa.

    Preto, dámy a páni, by som odporúčal, aby sa navrhovatelia zaoberali tým, ako zvýšiť vymožiteľnosť v súčasnosti rozhodnutých vecí na súdoch, ako zvýšiť zodpovednosť rodičov, ktorí sú povinní umožniť realizovať styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom a ako prípadne zvýšiť aj sankcie za to v prípade, keď takýmto spôsobom porušujú právoplatné rozhodnutia súdov. To je cesta a prvý krok k tomu, ako zvýšime vymožiteľnosť práva aj pre otcov, ktorí sú dôvodmi pre vás na to, aby ste predložili tento návrh zákona.

    Samotné obligatórne určenie striedavej starostlivosti však tento problém nerieši a hlavne, dámy a páni, možno nerieši tie desaťtisíce prípadov, ktoré sú rozhodnuté.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu sa prihlásili pán poslanec Kamil Krnáč, ďalej Jana Kiššová, Erika Jurinová, Viera Tomanová, Jozef Viskupič, László Solymos. Celkom šesť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kamil Krnáč.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, pôjdem postupne po tých častiach, ktoré ste vlastne vymenovávali.

    Čo sa týka rovnocennosti tých rozhodnutí súdov, tak je zaujímavé, že ak považujeme tie jednotlivé rozhodnutia, to znamená otec, matka alebo striedavá starostlivosť, za rovnocenné, potom štatistika tomu nenasvedčuje, možnosti. Tá štatistika tomu nenasvedčuje, ak v praxi dochádza iba takmer k jednopercentnému napĺňaniu tej striedavej osobnej starostlivosti, tak potom asi tá rovnocennosť niekde pokrivkáva.

    A čo sa týka tej drvivej väčšiny vášho príspevku a kritiky tej obligatórnosti toho rozhodnutia v prospech striedavej starostlivosti, tak v rámci toho zákona o rodine a v rámci toho § 24 ods. 2, kde sú vymenované tie kritériá, kedy vlastne súd má rozhodnúť o striedavej starostlivosti, tak sme už, resp. po podaní do podateľne Národnej rady sme sa zhodli aj predkladatelia aj s osobami, s ktorými sme to konzultovali, že vlastne k tým kritériám pribudne aj zohľadnenie záujmu dieťaťa, čo znamená, že vlastne ten celý váš príspevok kritický na margo tohto zákona vlastne je postavený iba na tejto jednej zmene. Preto nerozumiem dosť dobre vášmu návrhu, aby celý zákon bol kvôli tejto jednej zmene, ktorá sa dá v druhom čítaní napraviť, aby bol celý návrh vrátený na prepracovanie.

    Na jednej strane ste kritizovali obligatórnosť, ktorú ako som teraz adresoval, bude veľmi jednoduchým spôsobom vyriešená. Na druhej strane ste navrhli ako alternatívne riešenia obligatórne tresty, obligatórne sankcie. Tam už zrazu obligatórnosť nevadí. To znamená, že tam jednoduchým spôsobom, áno, tam už jednoduchým spôsobom predurčíme, ako súd má rozhodnúť v danom prípade, či už má teda zveriť to dieťa inému rodičovi alebo, to je jedno, proste akýkoľvek iný druh sankcie. V tomto prípade, v tomto prípade práve si myslím, že treba, aby súd zvážil tie okolnosti, za ktorých to vzniklo.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Jana Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, spomínali ste, že navrhovaná úprava nereflektuje na záujem dieťaťa, že z tohto návrhu vypadlo toto ustanovenie. No dnes naozaj v tom ustanovení je napísaný záujem dieťaťa. Ale nám to nevypadlo, my sme kvalitatívne lepšie popísali, čo záujem dieťaťa má byť, a máme za to, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak toto je ten najlepší záujem dieťaťa.

    To, čo dnes je v zákone o rodine povedané, že je záujem dieťaťa, je to podľa mňa veľmi vágne pomenovanie niečoho, čo nikde nie je definované, čo to je. Ja som nikde v zákonoch nenašla napísané, čo znamená najlepší záujem dieťaťa. Čiže toto z nášho ustanovenia nevypadlo, je to kvalitatívne lepšie popísané a pomenované.

    Nie je pravdou, že ideme týmto návrhom zákona robiť zo sudcov úradníkov. Veď súd predsa posudzuje, či rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, či majú na to vytvorené vhodné podmienky. Ja vôbec nerozumie tomu, prečo hovoríte o tom, že týmto ustanovením sa môže stať, že dieťa bude cestovať 200 km od jedného rodiča k druhému a bude chodiť do ktorej školy. No veď to sú predsa tie podmienky, veď toto posudzuje súd, či sú vytvorené podmienky na to, aby dieťa kontinuálne fungovalo vo svojom živote, tak ako fungovalo predtým. To znamená, bude chodiť do rovnakej školy, bude navštevovať rovnaké krúžky a podobne. Čiže to sú tie podmienky. Ja rovnako, ako vy hovoríte, že keď jeden rodič býva v jednom meste a druhý býva 200 km od toho, nie sú na to vytvorené podmienky, veď toto ten súd skúma.

    Ďalej ste povedali, že striedavá starostlivosť nie je vhodná v každom prípade. Opäť súhlasím, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Erika Jurinová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • No, kolegovia vypovedali vlastne už všetko, čo som chcela, takže už len taká drobnosť, že vlastne na tom vašom príspevku vidno veľký rozdiel oproti kolegovi Rafajovi, ktorý teda sa snažil naozaj o nejaký konštruktívny prístup. Vy ste to viedli nejak viac reštriktívne. A myslím si, že to možno vychádza práve z vašej životnej skúsenosti, ktorá tu vlastne chýba. Neviem, vy ste to vyčítali práve predkladateľke, že tá životná skúsenosť chýba jej. Tak myslím si, že jednak ako matka, jednak to, že doteraz pracovala ako sociálna poradkyňa, jej to právo k tomuto sa vyjadrovať a možnože aj vznášať takéto návrhy má.

    Určite pripustím, že to, čo ste vy navrhovali riešiť, je nutné vylepšiť, hej, práca súdov. Toto nikto nevraví, že je to dokonalé. Každý vie, že práve v tomto sú najväčšie problémy. Ale určite nesúhlasím s tým, že poďme upravovať len túto oblasť, ktorá existuje, a striedavú starostlivosť nechajme zatiaľ tak, ako bola pôvodne vytvorená a schválená.

    Ešte sa dotknem, vraveli ste, že dieťa je možno rado, aha, otázku ste dávali, že či je dieťa rado v taškách? No, možnože niekedy naozaj v tých taškách aj rado bude práve preto, že bude chcieť byť aj s tým druhým rodičom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Viera Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať môjmu kolegovi Dr. Madejovi za veľmi precízne rozobratie problému, ukázanie, kde predložený návrh má chyby, a v každom prípade aj to ma teší, že sa k tomuto návrhu opäť hlási, pretože bol jedným z tých, ktorí striedavú starostlivosť presadzoval a podporil, aby sa dostala do života.

    Pán Dr. Madej presadzuje nie prvýkrát zákony v prospech rodiny a v prospech detí a bolo by vhodné, dámy poslankyne, ktoré predkladáte tento návrh, nie starostlivo brániť a invektívy používať voči pánovi Dr. Madejovi, že je neskúsený v tejto oblasti a podobne.

    Dámy, vy ste tu už preukázali na mnohých zákonoch, že nemáte skúsenosti v tejto oblasti, preto prosím, ak máme záujem detí na pamäti, počúvajme pána Dr. Madeja a skúsme spojiť sily a pripraviť návrh zákona tak, aby bol skutočne aj v rámci striedavej starostlivosti vyhovujúci, a majme na pamäti záujem dieťaťa.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som počúval prejav, okrem procedurálneho návrhu na vrátenie zákona na prepracovanie som čakal teda, keďže som si písal nejaké poznámky a viac-menej sa mi to, tie výhrady smerovali k obligatórnosti, že predložíte teda nejaký konkrétny pozmeňovák. A som teda mierne sklamaný, lebo myslím si, že ak na základe toho, že ste to rozpracovali dosť dopodrobna, že by som videl teda tú vašu predstavu v zmysle toho pozmeňováka, čo je teda pre mňa trošička sklamaním. Ďakujem.

  • Pán poslanec László Solymos, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak bavíme sa tu o veľmi citlivých veciach a ja nepochybujem o tom, že predkladatelia tohto návrhu mali záujem o to, aby to v záujme dieťa bolo čo najhlbšie. Vieme o rôznych osudoch, ktoré poznačili viac rodín po takých rozvodoch, a vieme o tom, že veľakrát, tak ako sa súd rozhodol, tak potom vymožiteľnosť toho rozhodnutia bolo veľmi ťažké a veľakrát sabotované a nemožné.

    Na druhej strane neviem si predstaviť to, že môžeme my odtiaľto, z tejto sály, určiť nejakú variantu a jednu z alternatív, ku ktorej sa súd môže prikloniť ako lepšiu, ako iná alternatíva bez toho, aby sme mohli preskúmať tie okolnosti. Totižto tak, ako to už bolo povedané aj teraz pánom Madejom, proste na to vplýva strašne veľa vecí a každý prípad je osobitný. To znamená, ten súd sa musí nejakým spôsobom rozhodnúť a v tomto vidím problém. V tom vidím problém, že my chceme nejakým spôsobom predurčiť niektorú alternatívu ako lepšiu, ako najlepšiu. Niekedy to tak nefunguje. To znamená, s tým ako mám trošičku problém.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán spravodajca Róbert Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať všetkým za faktické poznámky, pretože napriek pokročilému času som rád, že táto téma vzbudzuje diskusiu, čo je mimoriadne pozitívne, lebo je vážna, potrebná a určite vyriešenie každej otázky môže byť na prospech ľudí.

    Pani poslankyňa Jurinová, som trošku sklamaný z vášho osobného prístupu a osobných invektív. Kto mňa osobne, profesionálne pozná, vie, že som sa zúčastnil mnohých konaní, ktorých predmetom bola úprava práv a povinností k maloletým deťom, a takéto osobné invektívy sú mimoriadne nemiestne.

    Pani poslankyňa Kiššová, nesúhlasím s vami v tom, že vy v tomto návrhu hovoríte o tom, že sú splnené podmienky za predpokladu, že budú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Podľa návrhu, ktorý ste vypracovali, ten návrh spočíva v tom, že každý z rodičov má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť individuálnu. Vtedy sa dá dieťa do striedavej - a toto je podstata vášho problému. Lebo podmienky na osobnú starostlivosť u jedného rodiča a podmienky na osobnú starostlivosť u druhého rodiča, keď sú splnené, neznamená, že dokopy to znamená, že sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť.

    Pán poslanec Krnáč spomínal sám, že zákon je šitý horúcou ihlou, keď už pred podaním návrhu zákona predpokladá, že bude musieť byť k tomu pozmeňovací návrh. Sme v prvom čítaní a ja sa vyjadrujem k návrhu, ktorý vidím.

    Pán poslanec Viskupič povedal, že mám predložiť pozmeňovací návrh, ale toto riešenie je zlé. Nemáte čím byť sklamaný. Máte byť sklamaný tým návrhom.

    A ďakujem pánovi Solymosovi a pani Tomanovej.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Gábor Gál ako posledný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, poslaneckému návrhu zákona a hneď musím na začiatok povedať, že som zástancom striedavej starostlivosti o dieťa, ale ani v apríli 2010 som nehlasoval za ten zákon z rúk pánov poslancov Lišku a Martina Kuruca, lebo bol to takpovediac, taká jednoriadková novela. Už sme vtedy upozornili vtedajších poslancov, že bude to problém, že vykonávacie ustanovenia normy tam nie sú. Je to hmotnoprávna norma, ktorá nič nerieši.

    Tá štatistika, ktorú ste uviedli, nám dala aj za pravdu, že tých rozhodnutí veľa ani nebolo. Bolo to vtedy prijaté v eufórii pred tým, že idú voľby, tak každá z politických strán hľadala, že skôr nehľadala nejakých protivníkov, aby nikto nevystúpil proti nim, tak takto vtedy to prešlo ako jeden z posledných zákonov, ale sme upozornili na tento problém.

    Tento problém, bohužiaľ, ani tento návrh nerieši, napriek tomu ideme to podporiť v prvom čítaní, posunieme to do druhého čítania, ale s podmienkou, že všetky tie naše pripomienky alebo výčitky - sčasti, ktoré vyslovil aj pán poslanec Madej, ja ich nebudem opakovať - sa odstránia. Lebo fakt, ako je navrhnuté, tento zákon, táto novela je návrh v prospech otcov, v záujme otcov, nie v záujme dieťaťa.

    Ja som praktizujúci advokát, viem, koľko takých rozhodnutí je, ktoré diskriminujú, vyslovene diskriminujú otcov a sú kvôli tomu aj v rozpore so záujmom dieťaťa, lebo nie raz degradujú toho druhého rodiča na platcu výživného. Zaplať, ale už styk už je obmedzený.

    Poviem posledný príklad, prípad, ktorý sa nám stal, keďže dieťa bolo malé, dvoj- alebo trojročné, tak súd nedovolil otcovi, aby to dieťa, syn uňho prespával. Pritom sme dokázali, že to dieťa celé týždne prespáva u matky nového frajera, tej exmanželky, čiže u cudzej osoby, ale súd nedovolil, aby u svojho otca prespával, lebo má len tri roky. A takéto prípady, bohužiaľ, sa dejú, ale liekom nie je tento návrh, keď dáme obligatórnu, obligatórny úkaz sudcom, že takto máte rozhodnúť.

    Pani poslankyňa Kiššová, ste vo faktickej poznámke povedali, že áno, že tie podmienky. Nie, to nemáte pravdu, že tie podmienky, lebo podmienky, presne z textácie sa vyplynuje, vyplýva to, že musia byť splnené podmienky zvlášť u jedného aj u druhého rodiča. Ale nie spoločne a nie v záujme dieťaťa. Čiže to, keď nebude trvalé bydlisko obidvoch rodičov, bude vzdialené, tak ešte stále sú splnené podmienky podľa tejto litery. Možno ste mali záujem na nejakej inej úprave, ale z textu toto vyplýva. A tiež veľmi hovoríte, že idete to dávať naspäť, ale z textu ste vyňali ako jednu z podmienok a to musí byť hlavne hlavnou podmienkou - záujem dieťaťa, aby súd ako tak rozhodol.

    Ja nebudem ďalšie moje pripomienky tu rozvádzať v prvom čítaní, my si k tomu sadneme a dúfam, že to vyriešime tak, aby aj otcovia boli spokojní, aby aj súdy vedeli rozhodovať a hlavne aby to bolo v prospech tým deťom, ktoré sú aj už tak osudom potrestané, že ich rodičia sa rozviedli.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Kiššová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za podporu, keď to môžem takto povedať, napriek tomu, že nie celkom rozumiem tomu, že podporíme s podmienkou. Ja to také tlačítko nemám na svojom hlasovacom zariadení. A chcem len veriť tomu, že do druhého čítania nájdeme konsenzus na tom, ako to má vo finále vyzerať. A naozaj pripúšťam, že je možná úprava tak, aby tie podmienky naozaj reflektovali to, čo bolo záujmom aj nás ako predkladateľov tou definíciou, ktorá možno nie je ideálna, povedať.

    Takže áno, určite bolo záujem povedať, že tie podmienky, ktoré majú byť splnené, majú byť v záujme dieťaťa, majú ho reflektovať, nemajú byť proti záujmu dieťaťa a nemajú vznikať situácie, ktoré tu boli pomenované, že by mohli nastať.

    Chcem ešte povedať jednu vec, ktorú som, aj vy ktorú ste hovorili, že nie vždy je ideálna striedavá starostlivosť. No nie je. Striedavá starostlivosť, ani jedna z možností po rozvodovej starostlivosti nie je ideálna. Ideálna je, keď dieťa vyrastá v kompletnej rodine s obidvomi rodičmi v jednej domácnosti. My ale hovoríme o obmedzených možnostiach, ktoré sú po rozvode alebo rozchode rodičov dieťaťa. Čiže hľadáme jedno zo zlých riešení, jedno lepšie zo zlých riešení. A to si naozaj myslím, že keď má dieťa možnosť vyrastať s jedným alebo s druhým, alebo s obidvomi rodičmi, tak lepšie je, aby toto dieťa neprišlo o jedného z rodičov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gábor Gál bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, ale medzitým ma napadol ďalší príklad, ktorý musím uviesť a ktorý dokazuje, že ten návrh nie je dobrý takto, ako je skoncipovaný. Čo keď budú obidvaja rodičia bývať v jednom meste, povedzme v Bratislave? Čiže tie podmienky u obidvoch budú subjektívne splnené, ale aj objektívne pre dieťa. Ale ten vzťah medzi rodičmi bude tak rozvrátený, že keď dieťa bude jeden týždeň u jedného a druhý týždeň u druhého, celé týždne to dieťa nebude počúvať nič iné, ako jeden rodič nadáva, prepáčte za výraz, nadáva na toho druhého rodiča a opačne. Aj v tomto prípade súd podľa mňa by nemal pristúpiť na to, že prisúdi dieťa do striedavej starostlivosti. Lebo to síce, budú tu splnené všetky podmienky, ale v akom prostredí bude to dieťa vyrastať? Aký duševný život bude mať z toho, že keď bude u otca, tak bude celý týždeň počúvať, že tvoja mamka je zlá, lebo nechce a hento-toto? Alebo opačne, tvoj otec je zlý, lebo nedovolí toto a toto. To nebude v záujme dieťaťa. Áno, bude to v záujme obidvoch rodičov, aby aj jeden, aj druhý mal týždeň čo týždeň to dieťa u seba, ale riešením toto nie je.

  • Pán poslanec Gál bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce využiť právo záverečného vyjadrenia v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili v rámci rozpravy.

    V prvom rade chcem poďakovať pánu Rafajovi, ktorý tu vystúpil za klub SNS s jeho vyjadrením podpory. Vážime si tento nadhľad celého poslaneckého klubu, keďže naozaj pochopili, že táto téma nie je téma politická, a boli by sme radi, keby sa aj niesla v tomto duchu v ďalšej diskusii.

    K pánovi kolegovi Madejovi mám niekoľko poznámok s odrážkou, ktoré mi tak vyskočili viac-menej z vášho, z vášho komplexného prejavu, ktorý bol celý popretím alebo, alebo negáciou toho, čo my vlastne chceme. Hovoríte, že bez posúdenia, neviem, kde ste našli, že bez posúdenia ide rozhodovať niekto o ďalšom živote dieťaťa. Boli tu spomínané vhodné podmienky, ako pán kolega povedal, vhodné podmienky boli myslené skutočne ako vhodné podmienky, ktoré majú priamo vplyv na to, či bude realizovateľná striedavá osobná starostlivosť. Veríme, že môže byť aj iný výklad. Tento výklad sme počuli v tejto chvíli prvýkrát, že niekto by si takto vykladal to, čo tam bolo napísané. Ešte sme s týmto výkladom neboli konfrontovaní, keďže, keďže sme, a je to prvýkrát, sme ochotní o tejto veci diskutovať a to naozaj nie je dôvod na to, aby bol zákon stiahnutý alebo, alebo daný na prepracovanie.

    Striedavá starostlivosť je prirodzeným pokračovaním stavu pred rozchodom. Je v najlepšom a v prvoradom záujme dieťaťa, inak z neho robíme polosirotu. Protiprávne a protiústavné je, že bez dokazovania sa automaticky súdmi obmedzuje rodičovské právo bez skúmania, zdôvodňovania. Účelom súdu je skúmať, či má byť obmedzené právo rodiča a dieťaťa, ak je to v jeho záujme, a nie skúmať spôsobilosť.

    Pred pár chvíľami ste schválili, teda resp. váš klub nie, ale my všetci ostatní, zmeny v oblasti sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré sa priamo dotýkajú sociálnych šetrení, výstupov zo šetrenia, práce kolíznych opatrovníkov, aby sa dostávala na súd komplexná správa s odporúčaním zrejmým a zreteľným, ktoré má pomôcť aj sudcovi, aj, samozrejme, pri rodine a pri šetrení celej situácie. Takže aj v tomto zákone, v inom zákone sme pripravili pôdu na to, aby tie rozhodnutia boli správne a spravodlivé.

    No, vaša poznámka, jedna z mnohých, ma úplne šokovala. My sme totiž úplne proti tomu, aby sme rodičov trestali skrze dieťa. Váš nápad trestať rodiča, ktorý nespolupracuje na vykonávaní rozsudku, tým, že mu odnímeme dieťa, je úplne scestný a znegoval všetko, čo ste vlastne predtým hovorili o najlepšom záujme dieťaťa. Veď vy vlastne robíte z dieťaťa zase rukojemníka? Ako môžete dve takéto filozofie v rámci jedného príspevku zmiešať? To je už taká absurdita, že naozaj z vášho odborného pohľadu, to mi zostáva nad týmto rozum stáť, ako ste mohli k takejto myšlienke vôbec prísť a ešte aj v súvislosti s prerokovávaným návrhom zákona - odňať dieťa niekomu len tak, aby som potrestal toho rodiča. Veď my celý čas rozprávame o tom, netrestajme deti za to, že rodičia sú nezodpovední, pozerajme sa na najlepší záujem dieťaťa. Toto chceme.

    Hovorili ste o predbežnom opatrení, o jeho realizácii, hovorili ste o tom, že nikam tým situáciu neposúvame. Predbežné opatrenie situáciu veľmi posúva v tejto veci. Tvrdili ste, že neplníme naliehavý právny záujem. Čo iné je starostlivosť o dieťa, čo iné je jeho život, jeho zdravý vývoj? Máte to explicitne v zákone napísané. Ak ide o zdravý vývoj dieťaťa, to je naliehavá situácia, ktorá, ktorú je nutné riešiť. Tým, že dieťa čaká niekoľko rokov na konečný rozsudok a vieme, ako naše súdy pracujú, vieme, že môžeme počítať, takmer vždy počítať s prieťahmi a dieťa naozaj prežíva nielenže právnu neistotu, ono prežíva osobnú neistotu z toho, že netuší, v akom vzťahu je ku svojim vlastným rodičom, ktorí sa o neho do rozvodu starali.

    Zaujímavé je, že ste podporili, ako tu pán kolega Gál spomínal, že ste podporili tú jednovetičkovú novelu, ktorá prechádzala v minulom roku, to je síce od vás chvályhodné, ale potom vám to naozaj a skutočne nedáva žiadne právo kritizovať nekomplexnosť tejto novely. Táto novela nemala ambíciu byť komplexná, dnes my si to ani zo svojej pozície poslancov nemôžeme dovoliť zabrať celé spektrum všetkých problémov, ktoré táto téma obsahuje. Máme a vieme o tom, že kontinuita tejto témy bude pokračovať vo veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku, máme víziu, máme ponúknutú spoluprácu z ministerstva spravodlivosti. Táto novela riešila akútne veci alebo má snahu riešiť akútne veci, ktoré pomôžu teraz a hneď naozaj aj tým 60 manželským párom, ktoré čakajú, a teda ich 60, približne 60 deťom, ktoré by mohli byť zverené do striedavej starostlivosti.

    To isté, to isté by som chcela na margo pána, vystúpenia pána kolegu Gála, že liekom, tento návrh naozaj nechcel byť všeliekom ani liekom na celú komplexnosť tejto témy. Ako som spomínala, tie podmienky, to je niečo, čo odznelo aj z vašich úst, aj z úst pána Madeja, môžu byť, áno, pripúšťame, že môžu byť takto inak pochopené, čo počujeme prvýkrát. Budeme sa snažiť zapracovať alebo definovať toto, toto slovo tak, aby bolo zrejmé, že nám ide o podmienky, ktoré vytvárajú obaja bývalí manželia alebo partneri v rámci toho, aby bola možná striedavá starostlivosť.

    Samozrejme, tiež vieme, že tam, že tam nejak pocitovo chýba záujem dieťaťa v našej novele. Je to na jednej strane pocitovo, na druhej strane je to možno to, čo vyplýva z dohovorov medzinárodných a z medzinárodných zmlúv, ku ktorým sme sa zaviazali, ale skutočne tieto, ani tieto medzinárodné zmluvy, ani, ani naše zákony nikde nehovoria o tom, čo je to najlepší záujem dieťaťa.

    Ak je to naozaj nutnosť to tam napísať bez toho, aby to malo obsah, aby to malo, aby to malo nejakú náplň, toto slovné spojenie, pristúpili sme k tomu, že sme naozaj zvážili, že toto slovné spojenie je rozložené na drobné. Sme ale ochotní o tom diskutovať, sme ochotní vyjasniť si všetky za a proti.

    Na margo celej diskusie, podľa zákona OSP, § 24 ods. 4 zákona o rodine, "súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku". Vidíte, že aj takéto upravenie, kde právo dieťaťa, právo rodiča spomínané násobne, nie je zárukou toho, že súdne rozhodnutia budú v prospech detí.

    Celý zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, z ktorého vychádzajú kolízni opatrovníci a sociálni pracovníci, ktorí šetria situáciu, je taktiež prešpikovaný najlepším záujmom dieťaťa.

    Ja verím, že ten spomínaný najlepší záujem dieťaťa, na ktorý sa všetci a všade odvolávame, bude realizovaný týmto, že nebudeme mu brať jeho základné práva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Zhodnotiť rozpravu chce ešte aj pán poslanec Madej.

    Chcem vás ale informovať pred tým, než skončí tento bod, že ešte prerokujeme jeden bod, ktorý za skupinu poslancov bude predkladať pani poslankyňa Vášáryová a pani poslankyňa Aštaryová je tam spravodajca. A tým bodom potom preruším rokovanie Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zosumarizoval rozpravu a vyjadril sa k rozprave, ktorá prebehla.

    Opäť chcem, dámy a páni, zopakovať, že som zástancom striedavej starostlivosti ako jednej z možností, jednej z rovnocenných možností pre súd, akým spôsobom rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti na čas po rozvode atď., aj v prípade, keď nie sú rodičia dieťaťa zosobášení.

    Striedavá starostlivosť je, dámy a páni, vážna vec. Striedavá starostlivosť v živote dieťaťa znamená, že pravidelne bude musieť meniť prostredie, v ktorom žije, že nebude mať domov jeden, ale bude mať domovy dva. Otázka je, či bude k niektorému z týchto prostredí naviazané ako k domovu, či vôbec sa bude cítiť niekde ako doma. To nie je na posúdenie, dámy a páni, nám, to je na posúdenie ľuďom, ktorí sa v tom vyznajú, ktorí sa vyznajú v psychike dieťaťa hlavne pri, áno, pani poslankyňa, nie nám, ale ani parlamentu, ani súdu, to sú veci, o ktorých súd musí rozhodnúť na základe individuálnych okolností posúdenia prípadu. Aké prostredie, či dve prostredia sú vhodné pre toto dieťa.

    Preto hovorím, že je potrebné mať tri rovnocenné možnosti, akým spôsobom rozhodnúť, a nediktovať tu v parlamente, že jediná možnosť je tá správna - striedavá osobná starostlivosť.

    Ak vy priznávate, že individuálne dieťa môže pristupovať k svojmu rodinnému prostrediu, ktoré bude buď jedno, alebo dva, rôzne, v každom jednom prípade u toho dieťaťa je to vhodné, u toho to nie vhodné, tak potom nedávajte obligatórne určenie striedavej osobnej starostlivosti. V tomto je to zásadný problém.

    Dámy a páni, ja mám ešte jeden problém s vystúpením pána poslanca Gála. S tým, čo pán poslanec Gál hovoril, ja súhlasím. S tým, čo pán poslanec Gál urobí, s tým nesúhlasím a nechápem to. Hlavný leitmotív tohto návrhu zákona a predmet tej úpravy je ten, že sa zavádza povinnosť určenia osobnej striedavej starostlivosti. Ja sa pýtam: Akým spôsobom zmeníme ten zákon tak, aby povinné zverenie do osobnej striedavej starostlivosti nebolo? No potom sa vrátime k právnej úprave, ktorá je platná už v súčasnom zákone o rodine, a potom tento zákon netreba.

    Tu je problém dvoch vecí: buď chceme teda preferovať jednu z troch možností zverenia dieťaťa do starostlivosti, alebo necháme pôvodný stav troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti: otcovi, matke, striedavá osobná starostlivosť.

    A tu odpovedám pánovi poslancovi Gálovi, ale aj pánovi poslancovi Viskupičovi. Pán poslanec Gál, nepotrebujete ten zákon do druhého čítania, lebo keby ste ho menili, tak v takom prípade stráca zmysel navrhovaná právna úprava a meniť není treba nič.

    A pánovi poslancovi Viskupičovi trošku v dlhšom časovom slede môžem odpovedať, že práve preto som nehovoril o pozmeňovacích návrhoch, lebo ja chcem byť k tejto problematike konštruktívny, pretože nie je čo meniť. Keby som to chcel meniť, tak to musím celý návrh zákona poprieť, lebo princípom toho návrhu zákona je preferovať jednu z troch možností. A tie tri možnosti sú už v súčasnosti dané. Takže, a nehovoriac o tom, že sme v prvom čítaní a hovoríme o zmysle a účele navrhovanej právnej úpravy.

    Či ten návrh zákona bol šitý horúcou ihlou, alebo nie, to je už jedno. Problém ten návrh zákona má v tom, že preferuje jednu z troch možností, vylučuje súd z individuálneho posúdenia okolnosti prípadu, zhodnotenia psychického stavu dieťaťa a naviazania sa na jednu z troch možností realizácie starostlivosti o dieťa, či už jedným z rodičov, alebo striedavou starostlivosťou.

    A možno ten ďalší hlavný legislatívny nedostatok je, že tým, že ste chceli, dámy a páni, preferovať striedavú osobnú starostlivosť ako tú prvú, automatickú, ste museli vylúčiť záujem dieťaťa. Ale ten nemôžete vylúčiť v zmysle zákona o rodine. Je to jedna z podstatných náležitostí, podmienok, ktoré musia byť splnené pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti.

    No a myslím si, že už aj poslanec Gál, s ktorého slovami teda súhlasím, ale myslím si, že sa nerozhodol z hľadiska toho úplne správne, dostatočne nadviazal a vysvetlil, že tak, ako je naformulovaný návrh, hovorí o tom, že sú splnené podmienky na starostlivosť u jedného, sú splnené podmienky na starostlivosť u druhého, to však neznamená, že sú splnené podmienky dokopy pre obidvoch naraz. To je presne ten individuálny prístup ku každému prípadu. To je ten záujem maloletého dieťaťa. Posúdenie jeho psychických možností, daností vo vzťahu k obidvom výchovným prostrediam, vo vzťahu k tomu, ako bude žiť, kde bude mať školu, lekára, jasle, škôlku atď.

    Na záver si dovolím povedať, že oceňujem úmysel predkladateľov zlepšiť realizáciu práv aj otcov. My musíme hľadieť na záujem detí, maloletých detí, ale, samozrejme, súčasťou tohto záujmu každého maloletého dieťaťa je styk s obidvoma rodičmi čo najväčší, čo najširší a právo každého rodiča rozhodovať o výchove dieťaťa rovnocenným spôsobom. Chcel by som povedať, že v týchto intenciách si myslím, že by sme mali hľadať iné riešenia, ako zvýšiť vymožiteľnosť práv každého rodiča, to znamená aj otcov, a ako hľadať najlepší záujem dieťaťa. A jedna z tých troch možností, ktorá bude individuálne rozhodnutá v každom jednom prípade, verte, že bude správna.

    Dovoľte mi ešte zareagovať na to, čo povedala pani predkladateľka, pani poslankyňa Blahová, ktorá povedala, že zostáva jej rozum, zastáva jej rozum, keď som hovoril o odňatí dieťaťa vo svojej reči. Nechcem tu poučovať predkladateľov, ale keď niekto útočí na profesionálnu odbornosť niekoho, tak sa brániť musí.

    Ja by som chcel pani poslankyni Blahovej prečítať § 25 ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, ktorý znie: "Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 a 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti."

    Pani poslankyňa, ja som nehovoril o niečom novom. Ja som hovoril, ja som hovoril o tom, že toto ustanovenie, keď niekto nedodržiava právo druhého rodiča na styk, je dané už aj teraz v zákone, len sa nevyužíva. Súdy sa boja meniť tieto rozhodnutia a je to sankcia. A sankcia prichádza za nedodržanie rozhodnutia, ktoré je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. To znamená za porušenie záujmu dieťaťa. A v takomto prípade súd môže už teraz podľa platného zákona o rodine zmeniť rozhodnutie o striedavej starostlivosť. Ja hovorím, že sa to nevyužíva, súdy sa boja a možno tuná sprísniť túto sankciu a zaviesť jej obligatórnosť je niečo iné, ako znemožniť posúdenie individuálnych okolností prípadu.

    To znamená, že toto je najdôležitejšie z hľadiska tých námietok, ktoré sme uviedli. Striedavá starostlivosť je fajn, ale nie vo všetkých prípadoch. A neberme súdom možnosť rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa podľa individuálnych okolností. Nedávajme im manuál. Súd je na to, aby rozhodol a nie aby vydal úradnícke rozhodnutie v zmysle zákona, ktorý mu nariadi rozhodnúť len jedným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A tak ako som avizoval pred prerušením 18. schôdze, ešte prerokujeme v prvom čítaní

    návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte pod tlačou 362 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 354.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, že budem môcť ešte podať tento návrh. Budem sa snažiť byť vecná a stručná.

    Máte pred sebou, prosím, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo obrany, na obec alebo vyšší územný celok. Ide o veľmi praktickú a pragmatickú právnu úpravu, ktorá pripustí alebo umožní, aby ministerstvo obrany previedlo vlastníctvo stavieb a pozemkov tvoriacimi so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili voľakedy ozbrojeným silám Československa alebo dnes Slovenskej republiky a ktorých všeobecná hodnota nie je vyššia ako 3 300 eur, formou darovania obci alebo vyššiemu územnému celku. Tento návrh zákona upravuje podmienky, aby sa s týmito lokalitami zase nemohlo nejakým spôsobom kšeftovať, aby som to tak povedala.

    Chcem vás oboznámiť aj s tým, čo nemáte v dôvodovej správe, ktorú si môžete prečítať, čo je napríklad ako jeden z projektov za týmto zákonom.

    Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 a po vojnách prvé dva roky, ktoré absolvovala, zistila, že bude musieť nejakým spôsobom obrániť juhozápad Slovenska a nechala postaviť unikátny, dnes už súbor betónových bunkrov, ktoré idú popri Dunaji na druhej strane a popri rieke Morave. Všade vo svete, civilizovanom svete, kde už sa nebojuje, sa tieto obranné stavby využívajú aj ako prostriedok, ktorým sa posilňuje istý druh cestovného ruchu, ktorý je teraz veľmi populárny, to znamená, existujú celé skupiny obyvateľov celej planéty, ktorí cestujú a pozerajú si tieto unikátne stavby. My už asi pravdepodobne nikdy nebudeme na takej úrovni vojenskej a nebudeme to potrebovať, keď už máme bezpilotové lietadlá, aby sme takéto niečo potrebovali. Každý, kto aspoň trochu videl pár týchto bunkrov betónových na Petržalskej strane, pochopí, že je to určitá hodnota, ktorú by sme mohli využiť.

    Preto vás prosím, keby ste sa na to pozreli a podporili tento zákon, pretože umožní napríklad v tomto prípade Bratislavskému samosprávnemu kraju, aby využil tento jedinečný súbor. Samozrejme, je tam okolo cesta, ktorou voľakedy chodili pohraničníci za elektrinou napustenými drôtmi, to by sme tiež mohli využiť. Nebude to lacné, zaviesť tam do toho elektrinu a podobne, ale v každom prípade to bude môcť byť využité na vzdelávanie, na poskytovanie informácií, ako to voľakedy bolo, a, samozrejme, pre cestovný ruch.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, je to výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby splnila povinnosť spravodajcu v prvom čítaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 362), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, t. j. najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 354 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústnou formou. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, aj piatkové rokovanie Národnej rady. Pokračujeme v utorok o 9.00 hod.

    Prajem všetkým pokojný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.