• Dobré ráno, dámy a páni, otváram siedmy rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dní o ospravedlnenie požiadali poslanci Mamojka, Stromček, Žiga.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave o

    Návrhu zahraničného výboru na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska (tlač 375) a o Návrhu skupiny poslancov Slotu, Rafaja, Švantnera, Mikolaja, Zelníka, Štefanova a Lukáča na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike (tlač 371).

    Prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Františka Šebeja a poslanca Rafaela Rafaja, aby zaujali miesta pre nich určené. Pána poslanca Šebeja tu nemáme. Do rozpravy sú za poslanecké kluby písomne prihlásení poslanci Maďarič, Slota, Solymos, písomne prihlásení poslanci Čaplovič a Rafaj. No, prerušujem schôdzu na dve minúty.

  • Prestávka.

  • Takže, mrzí ma, prerušujem ešte schôdzu na chvíľu, dokým sa nájde František Šebej, ktorý je spravodajca k tomuto bodu. Predpokladám 9.15 hodine. A potom budem informovať ďalej.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže po tom, ako prišla aj hviezda dnešného rána, dávam slovo poslancovi Maďaričovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prajem dobré ráno všetkým prítomným poslancom a pani poslankyni. Dovoľte mi, aby som aj ja prispel názorom k téme, o ktorej sme začali včera diskutovať, v slovensko-maďarských vzťahov a základného zákona Maďarska a k navrhovaným vyhláseniam zahraničného výboru a Slovenskej národnej strany.

    Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme mať dobré susedské vzťahy. Som presvedčený, že prípadné problémy môžeme vyriešiť jedine vzájomnými rokovaniami, porozumením, úctou a úprimnou snahou o vecný a vyvážený postup pri hľadaní východísk. S o to väčším poľutovaním musím konštatovať, že od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podnika maďarská politika voči Slovensku znepokojujúce kroky, na ktoré Slovenská republika nereaguje adekvátne, hoci sa dotýkajú našich životných záujmov. Nebezpečné sú predovšetkým tie aktivity Maďarska, ktoré sa dajú charakterizovať ako trend územného revizionizmu s potenciálom ohroziť demokratickú stabilitu v našom regióne. V danej situácii je nevyhnutné, aby sa Slovenská republika pripravila všestranne na ďalší možný vývoj a zabezpečovala svoje záujmy primeraným spôsobom predovšetkým na úrovni vlády Slovenskej republiky. Dnes takto zodpovedne slovenská vláda nekoná. SMER-sociálna demokracia z tejto témy nevytĺka politický kapitál a dlho sme čakali na kroky vládnej koalície. Obmedzili sme sa len na kritické poznámky k pasivite našej zahraničnej politiky a nebúchali sme pritom bagandžami do stola. Navrhovali sme napokon len to, čo robili celkom prirodzene politici z iných európskych štátov - nahlas kritizovať nebezpečnú maďarskú politiku a vysvetľovať našu situáciu a naše obavy. Keď sme videli, že naše upozornenia slovenská vláda ignoruje a súčasne maďarský premiér potvrdil zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom, navrhli sme zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch s cieľom prijať vyhlásenie. Bolo to ešte v čase pred schválením novej maďarskej ústavy, kedy mohlo mať vyhlásenie svoj praktický zmysel. Boli sme však koalíciou odmietnutí s argumentom, že na také diskusie máme čas. Musím zopakovať, že práve vtedy bol najvyšší čas na prijatie konsenzuálneho vyhlásenia slovenských politických strán, čas na diplomatický nátlak a výzvy. Naša vláda a koalícia ho premeškali čiastočne z hlúpej samoľúbosti nepodporiť opozičný návrh, čiastočne, domnievam sa, z dôvodu tichej dohody s maďarskou stranou. Až po prijatí maďarskej ústavy sa zrazu časť koalície spamätala, ale aj to veľmi nesmelo. Bola zvolaná mimoriadna koaličná rada aj na túto tému. S nádejou sme čakali na výsledok a boli sme pripravení pripojiť sa k relevantným krokom. Výsledok poznáte, koalícia sa zmohla na to, že zahraničný výbor sformuluje, sformuloval kultivované stanovisko. Súčasne minister zahraničných vecí Dzurinda informoval, že veci sa pohnú pri návšteve maďarského ministra Márthonyiho na Slovensku. Návšteva sa udiala a výsledok nášho akože diplomatického úsilia tiež poznáme. Maďarský minister opäť arogantne zmietol zo stola slovenský návrh na medzištátnu dohodu o občianstve, včera sme sa ale dozvedeli, že pánovi ministrovi Dzurindovi pošepkal, že chce rokovať o tejto medzištátnej zmluve. Nebudem to viac komentovať. A oznámil okrem toho slovenskej vláde, že my nerozumieme maďarskej ústave, že si ju zle vysvetľujeme. A toto náš pán minister Dzurinda po tomto rokovaní označil za excelentné vzťahy. A aby mu túto peknú fasádu excelentných vzťahov nič nekazilo, dovolil si povedať, že volebné právo pre Maďarov žijúcich v zahraničí nie je otázkou dňa, lebo vraj Budapešť nemá v tejto otázke ešte jasno. Škoda, že tu nie je pán minister, rád by som mu to povedal osobne, že ak to nevie, v tejto otázke má Budapešť jasno veľmi, veľmi dávno. To len pán minister a, myslím si, celá vláda Ivety Radičovej a celá koalícia je ochotná hrať s Budapešťou takúto pretvárku, keď si zdanlivé ticho v našich vzťahoch kupujú ústupkami voči Maďarsku menením našich zákonov, napr. o štátnom jazyku, alebo sľubom, že zmenia zákon o štátnom občianstve, alebo mlčaním a nekonaním a dokonca, ako som teraz uviedol, ponižujúcim vytváraním alibi pre Budapešť, že oni, prostáčikovia v Budapešti, nemajú jasno v otázke udeľovania volebného práva. Pritom všetkým musí byť jasné, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom bude nielen zásah do suverenity Slovenskej republiky, ale v súčinnosti so zákonom o dvojakom občianstve to napĺňa aj znaky územného revizionizmu.

    Musím pripomenúť, že hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve zasahuje Slovenskú republiku a jej občanov, Maďarská republika nebola nikdy ochotná rokovať so slovenskou stranou o tomto zákone. Preto bola bývalá slovenská vláda Roberta Fica a parlament niekoľko dní pred voľbami prinútený prijať legislatívu so zámerom chrániť suverenitu Slovenska. Súčasná vláda akoby túto situáciu nepochopila a prisľúbila zrušenie našej novely zákona o štátnom občianstve. Tým, samozrejme, vyšla v ústrety želaniu Budapešti, keďže naše nové znenie zákona o štátnom občianstve sa ukázalo, ako účinná hrozba proti masovému náboru nových občanov Maďarska žijúcich na Slovensku. No keby to tak nebolo, tak by netlačil nahlas aj potichu pán minister Márthonyi na to, aby sme náš zákon o štátnom občianstve zmenili.

    Ako som už spomenul, svoj chybný prístup si mohla súčasná vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát v úvodzovkách vychutnať, keď jej naivný návrh na medzištátnu dohodu o štátnom občianstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol maďarskou stranou zmietnutý zo stola spôsobom, že Maďarsko nebude ani len odpovedať. Skutočná odpoveď na súčasnú slovenskú vládnu politiku mlčania a zatvárania očí pred problémami prišla veľmi rýchlo. A to nielen v podobe už spomínaného potvrdenia maďarského premiéra, že maďarským občanom žijúcich v zahraničí bude udelené aj volebné právo, ale aj schválením novej maďarskej ústavy, ktorá môže mať exteritoriálne účinky v otázkach volebného práva a jej podpory uplatňovania kolektívnych práv menšín v zahraničí.

    Je teda zrejmé, a to je prvá vec, na ktorú chcem dôrazne upozorniť našu vládu, vládu Ivety Radičovej, že Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ktorú by nám neskôr oplatilo, ale vyhodnocuje ju ako našu slabosť a ako náš súhlas s jeho konaním. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa dramaticky zmenila po posledných voľbách v Maďarskej republike. Súčasná vláda Fideszu vo svojej nacionalistickej agende súťaží s extrémne pravicovou stranou Jobbik. Maďarské voľby potvrdili proces rastúcej agresívnej propagandy. Takmer 80 % kresiel v parlamente bolo obsadených národne konzervatívnymi silami. Centralizácia politickej a štátnej moci v rukách jednej strany, postupné okliešťovanie pozícií tých elementov, ktoré v demokracii predstavujú kontrolné mechanizmy, mám na mysli aj opozíciu, médiá, súdny systém, posúvajú, posúvajú maďarskú spoločnosť smerom k pravicovému autoritárskemu systému. Zdá sa, že aj pred týmto súčasná vláda Slovenskej republiky zatvára oči. A kým iné európske demokracie otvorene kritizovali politiku Viktora Orbána, slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová, mu pripravila takmer triumfálne prijatie s narýchlo vymyslenou agendou už v minulosti pripravenej a prebiehajúcej spolupráce v energetickej oblasti.

    Naša vláda by si mala uvedomiť, že aj vzhľadom na nie priaznivú ekonomickú situáciu v Maďarsku sa dá očakávať, že Orbánova vláda bude pokračovať v nacionalisticky orientovanej politike. Dôsledkom je už dnes aj to, že maďarská vláda sa snaží všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.

    Aj v čase, keď maďarská strana deklarovala naše medzištátne vzťahy ako mimoriadne vyhrotené, mám na mysli minulé volebné obdobie, a deklarovala to, žiaľ, takto v zhode s našimi médiami a odmietala komunikovať so Slovenskou republikou s poukazom na našu údajnú nevraživosť voči Maďarskej republike, v tom istom čase boli, naopak, podnikané fyzické útoky na slovenské ciele v Maďarsku. Molotovov koktail pristál na pozemku slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Múry jeho budovy boli pomaľované, vozidlo so slovenských veľvyslancom bolo vytláčané z cesty. Objavovali sa hanlivé nápisy na objektoch slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Na území Slovenska sa nič také nestalo. A už vôbec si nevieme predstaviť, že by niekto od nás napochodoval do Maďarska, ako to urobili smerom k nám príslušníci Maďarskej gardy.

    Napriek tomuto, maďarská strana vníma svoj vzťah s Bratislavou ako veľmi sporný v dôsledku údajne neriešenej menšinovej otázky. A obviňuje z toho všetky doterajšie slovenské vlády. Menšinová otázka v slovensko-maďarských vzťahoch je síce Budapešťou formálne prezentovaná ako ľudsko-právna, avšak v skutočnosti ju Budapešť rieši ako mocensko-politický problém. Toto by malo byť jasné aj súčasnej vláde, akože nie je.

    Pod rúškom ľudských práv, na ktoré je medzinárodné spoločenstvo citlivé, napĺňa Budapešť svoj strategický cieľ a tým je, či to niekto chce, alebo nechce počuť, revízia povojnového územného usporiadania v strednej Európe.

    Ako inak, prosím vás, rozumieť slovám maďarského konzula Farkasa, že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom, lebo sa ako celok vydelilo z Uhorska, že naše dejiny sú virtuálne, že značná časť slovenského obyvateľstva sa môže vrátiť k svojim maďarským koreňom a že vo vzťahu k dvojakému občianstvu sa tisícročný štát nikam neponáhľa.

    Základným taktickým postupom Maďarska vo vzťahu k Slovenskej republike je neakceptovať žiadne dohodnuté riešenia, udržiavať vzťahy v permanentnom napätí, prípadne v "priateľskom neporozumení", ak je na Slovensku vláda, ako tá súčasná, ktorá Maďarsku ustupuje a zároveň toto napätie internacionalizovať.

    S cieľom zlepšiť situáciu údajne ohrozenej maďarskej menšiny v susedných krajinách a paralelne s uskutočňovaním procesu integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline Budapešť sa usiluje vyvážať štátnu moc za hranice Maďarska.

    Deje sa tak v duchu koncepcie, tam, kde je Maďar, bude nielen maďarský jazyk a kultúra, ale budú aj štátne symboly maďarstva včítane maďarskej jurisdikcie. Až potom nebude maďarská menšina diskriminovaná, keď bude plne podriadená maďarskému štátu. A asi tu niekde väzí jeden zo základných slovensko-maďarských rozporov. A rozpor máme aj my tu na Slovensku. A to v tom, ako túto situáciu vidíme a hodnotíme.

    Vzhľadom na ilúziu súčasnej slovenskej zahraničnej politiky o dnešnom pokoji v slovensko-maďarských vzťahoch, treba pár slov venovať aj charakteristike týchto vzťahov. Tieto sa dnes možno vyznačujú zdanlivo diplomatickým pokojom, no v skutočnosti svojim obsahom sú maximálne nevyvážené.

    Kým slovenská strana považuje menšinovú otázku za jednu z mnohých a vníma ju v celom komplexe vzťahov, maďarská strana podriaďuje celú agendu dvojstranných vzťahov menšinovej otázke. Kým slovenská strana sa o vnútorný vývoj v Maďarsku prakticky nezaujíma, maďarská strana podrobne monitoruje vývoj v Slovenskej republike, aj keď pochopiteľne cez optiku jeho dopadov na situáciu maďarskej menšiny.

    Kým slovenská strana považuje a chce aj naďalej považovať Maďarsko za svojho najbližšieho partnera, maďarská strana považuje Slovensko ako také za omyl dejín, čo jasne preukázal aj spomínaný konzul Farkas.

    Kým na Slovensku požívajú menšiny veľmi slušný štandard, územie Maďarska sa stáva postupne európskym skanzenom menšín. Kým slovenská strana pri uplatňovaní štátnej moci v rámci svojich hraníc a voči svojim štátnym občanov je kritizovaná Budapešťou, kedy maďarská strana spochybňuje rôzne politické, právne, administratívne a iné opatrenia na území Slovenskej republiky, maďarská strana v duchu svojej koncepcie, kde je maďarský národ, musí byť aj maďarská štátna moc, svojimi jednostrannými krokmi narúša suverenitu Slovenska, čo súčasná slovenská vláda neodmieta s takou razanciou a efektívnosťou, ktorá by zodpovedala vážnosti maďarských aktivít.

    Kým maďarská strana postupuje voči Slovensku konsenzuálne, koncepčne a kontinuálne, pričom jej motivácia je priam fyzicky hmatateľná, slovenská strana, ignorujúc skutočné a čitateľné ciele maďarskej politiky, reaguje, ak vôbec, oneskorene, chaoticky, málo efektívne. Aj preto by malo byť našim cieľom, aby sa zmenila táto vzťahová slovensko-maďarská asymetria, minimálne v otázkach vzťahu k našej štátnosti, v otázke politickej vôle, dôrazu a v aktívnom informovaní našich partnerov.

    Považujem za mimoriadne dôležité vysvetľovať partnerom v medzinárodnom spoločenstve situáciu v slovensko-maďarských vzťahov. Takáto otvorenosť môže byť napokon aj v záujme maďarskej spoločnosti, pretože je evidentné, že z pohľadu nacionalizmu sa oba štáty vyvíjajú opačným smerom. Kým otvorená spoločnosť na Slovensku kladie jednoznačne viac dôraz na občiansky princíp, maďarská spoločnosť je stále viac ovplyvňovaná nacionalistickými, nestrávenou históriou posadnutými a centralisticky orientovanými elitami.

    Maďarský národ pritom nie je jediným v Európe, ktorý žije na území viacerých štátov. Aj preto otvorená revizionistická politika v Budapešti nemôže byť naďalej prehliadaná a tolerovaná.

    Toto je určite výzva nielen pre vládu Slovenskej republiky, ale pre celú Európsku úniu. Slovensko sa nemôže pod zámienkou formálneho diplomatického pokoja zbavovať svojej zodpovednosti. Ako sused Maďarskej republiky má ešte oveľa väčšie povinnosti v tomto zmysle, ako akékoľvek iné európske štáty.

    Naopak, my musíme v spolupráci s partnermi v Európskej únii viesť na túto tému aktívny a hlasný dialóg s prioritným cieľom obhájiť národno-štátne záujmy Slovenskej republiky.

    V situácii, keď už bolo pre koalíciu trápne mlčať, prichádza s návrhom vyhlásenia, ktorým máme reagovať už na schválenú maďarskú ústavu, alebo, ako to zhodnotila premiérka Radičová, na lístok, ktorý sa pohol v Budapešti. Podľa predsedu zahraničného výboru je navrhované vyhlásenie dostatočnou reakciou v danom okamihu. Pravdou nie je ani jedno, ani druhé. Koalícia premeškala vhodný okamih pred schválením maďarskej ústavy a obsah vyhlásenia je taký mierny a krotký, aký len môže navrhnúť predseda zahraničného výboru za Stranu MOST - HÍD. Čas už, samozrejme, vrátiť nemôžeme, ale obsah sme mohli upraviť. Včera na to aj bola akási formálna šanca. Boli sme pozvaní na stretnutie so zástupcami koalície s cieľom dosiahnuť konsenzus. No, musím povedať, že to bola len hra. Pretože zástupcovia koaličných strán SaS, SDKÚ, MOST a KDH jeden za druhým prezentovali spokojnosť s vyhlásením zahraničného výboru a neochotu meniť ho, alebo dopĺňať v tom zmysle, aby to navrhol SMER - sociálna demokracia. V tomto vyhlásení nám chýbajú dve veci. Nejaké vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy. A takisto nám tam chýba žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky na vládu Slovenskej republiky, aby konala. A veľmi nám prekáža veta v tomto vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie maďarskú ústavu.

    Pýtam sa, prečo musíme v tomto vyhlásení konštatovať, že berieme maďarskú ústavu na vedomie? Nemáme ani na to, aby sme svoju nesmelú kritiku zašepkali aj bez tohto predklonu? Ako som už povedal, v tomto vyhlásení, naopak, chýba jasná kritika maďarskej ústavy, či už z hľadiska demokracie všeobecne, alebo z hľadiska tých ustanovení, ktorá sa nás dotýkajú. Jediné, čo ma ako-tak v tomto vyhlásení uspokojuje, je potvrdenie záväzku rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. To je moment, mimochodom, ku ktorému smeruje aj náš návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Chcem to vnímať tak, že aj koalícia cíti potrebu jasne vyjadriť, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Rozdiel je však v tom, že deklarácie, vyhlásenia nie sú právne významné.

    Za veľký nedostatok tohto koaličného vyhlásenia považujem aj to, ako som už povedal, že neobsahuje žiadnu výzvu, odporúčanie, či žiadosť adresovanú našej vláde, aby určitým spôsobom konala. Ako by aj mohlo toto vyhlásenie takúto žiadosť obsahovať, keď, ako sa domnievam, minimálne spoluautorom tohto vyhlásenie je ministerstvo zahraničných vecí. Nebude predsa priznávať pán Dzurinda, pán Ježovica svoju nečinnosť.

    Dámy a páni, je nám ľúto, že vláda Ivety Radičovej a koalícia nerobia nič, čo by sme mohli v záujme Slovenska podporiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Blanár, máte slovo.

  • Pán poslanec Maďarič, chcem ti poďakovať za 20 minút, ktoré si venoval naozaj veľmi jednoduchej a jasnej analýze súčasného vývoja v Maďarskej republike voči Slovenskej republike, ale zároveň aj analýze nemohúcnosti našej vládnej diplomacie riešiť tento problém.

    Namiesto toho, že diplomacia bude konať, nás pán minister včera prišiel poučovať o základných veciach, ako je myšlienka, že všetci chceme žiť spolu so susedmi v dobrom susedstve.

    To sa nemusel obťažovať, aby prišiel do parlamentu, nám toto povedať, to nám je všetkým jasné. Len nedodal, že zatiaľ čo my chceme, tí druhí nechcú. A to už je, premeškala vládna diplomacia na čele s pánom Dzurindom svoju možnosť niečo ovplyvňovať, je podčiarknuté aj tým, že predseda zahraničného výboru, poslanec za MOST - HÍD v čase, kedy sme mali mať spoločné rokovanie s maďarským výborom zahraničným, pred prijatím ústavy v Maďarskej republike, zrušil toto rokovanie s maďarským výborom.

    Môžeme si klásť otázky, prečo to bolo, ale pre mňa je to jasné. Pretože nebol dôvod do tejto kolenačkovej spiatočníckej diplomacie pridávať ešte niečo, ako je stretnutie s maďarským výborom, zahraničným, pred prijatím ústavy.

    Takže, pán kolega Maďarič, plne s vami súhlasím, aj mne je ľúto, že vláda Slovenskej republiky na čele s, v tomto prípade pani Radičovou a pánom Dzurindom, ako ministrom zahraničných vecí, v spolupráci s poslancami za MOST - HÍD v zahraničnom výbore robia takúto politiku.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Blanár. Nech sa páči.

  • Pán predseda zahraničného výboru, môžete to ospravedlňovať čímkoľvek. Stretnutie sa plánovalo ešte pred. A vy veľmi dobre viete, ako sa to celé vyvíjalo, ale neospravedlníte pred ľuďmi, ktorí vidia, akú robíte politiku. Takéto vyjadrenie nepomôže. Pomôže to, keď budete robiť naozaj zodpovednú politiku, keď namiesto vyjadrenia, ktoré ste dali do rýchlo ušitého uznesenia o vyhlásení voči Maďarskej republike, pretože ste videli, že SNS s tým prišlo ešte skôr, nie konštatovanie, že berieme na vedomie, ale že sme rozhorčení. A mnoho iných ustanovení. A nie tým, že sa budete tváriť, že rokovanie malo byť po prijatí ústavy.

  • Ďakujem.

    Teraz sa prihlásil navrhovateľ. Poprosím k rečníckemu pultu a chce vystúpiť v rámci rozpravy. Nech sa páči.

  • Len krátku poznámku. Pán kolega Blanár, naša návšteva v Maďarsku bola naplánovaná na dátum, ktorý bol po prijatí maďarskej ústavy a po podpise prezidenta, nie pred. Skúste si to overiť, prosím, v kalendári.

  • Koniec, hej?

    Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Slota, nech sa páči.

  • 12.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska. Diskutujeme aj o návrhu poslancov SNS k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike. Do diskusie sa zapojil aj klub poslancov SMER-u, ktorí pripomienkujú návrh zahraničného výboru s tým, že pokiaľ budú akceptované ich pripomienky, v konečnom dôsledku podporia text v podstate koaličného znenia.

    SNS sa k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky stavia jednoznačne odmietavo, a to z toho dôvodu, že text vyhlásenia absolútne nevystihuje skutočnú podstatu napätých vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Vyhlásenie zahraničného výboru parlamentu je bezzubé a konštatujúce. A je podľa všetkého napísané piatou kolónou Maďarska na Slovensku, stranou HÍD.

    Aktivita poslancov Smeru síce mierne posúva uvedené vyhlásenie k súčasnej realite vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ale je to vo svojej podstate len slabý odvar skutočných potrieb, ktoré by mali uskutočniť vlády a parlamenty obidvoch strán.

    Návrh SNS vychádza z komplexného a dlhoročného posúdenia aktivít Maďarska voči Slovenskej republike. Veľkomaďarský šovinizmus, ktorý je realitou v strednej Európe už od polovice 19. storočia a ktorý sa v plnej nahote prejavil počas Apponyiho vlády, v regióne existuje dodnes, keď ho prebúdzajú najvyšší predstavitelia Maďarska, ale, bohužiaľ, aj maďarské politické subjekty v okolitých štátoch susediacich s Maďarskom.

    A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou presadzuje tvrdá maďarizácia vo všetkých oblastiach života, počnúc kultúrou a školskou autonómiou, končiac hospodárskym ovládnutím územia, a v konečnom dôsledku politickou autonómiou daného územia.

    Dneska v novinách sme si mohli prečítať, že Maďarská republika získala pätinu akcií MOL-u, ktorá vlastne vlastní drvivú väčšinu akcií Slovnaftu. Skutočne sa dostávame do polohy, že už strategické podniky tohto štátu patria do rúk Maďarom.

    A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou, pardon, ja sa opakujem. Je tu presne použitý scénar, ktorý použil najväčší zločinec novodobých čias Adolf Hitler, resp. zločinci v Kosove, ktorí si z bezvýznamnej autonómnej provincie s pomocou tzv. demokratických síl sveta zriadili suverénny štát zložený z predajcov bieleho mäsa, z predajcov drog a vrahov.

    V posledných dňoch sa dokonca stala skutočnosťou aj cirkevná podriadenosť farnosti na južnom Slovensku pod diecézy v Maďarskej republike. Pre názorné priblíženie, príklad, ktorý sa udial dňa 5. až 7. mája 2011 v Šamoríne - Čilistove: Dovoľte, aby som sa podelil so z zážitkami na Žitnom ostrove. V dňoch 5. až 7. mája 2011 sa v Šamoríne - Čilistove uskutočnil medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím pod záštitou predsedníčky vlády pani Ivety Radičovej. Na tomto podujatí som sa zúčastnil za okresné centrum SZTP Liptovský Mikuláš, kde pracujem ako predseda kontrolnej komisie. Dňa 5. 5. 2011 bol v rámci tohto podujatia aj spoločenský večer s kultúrnym programom. Tohto večera sa zúčastnil aj pán Bugár, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, primátori miest Šamorín a Dunajskej Stredy. Program bol na 90 % v maďarčine. Primátor Dunajskej Stredy si svoj 20-minútový prejav neodpustil aj v Maďarčine, hoci 90 % účastníkov zo stopäťdesiatich zúčastnených boli Slováci. Uvedení predstavitelia sedeli medzi účastníkmi v hľadisku. Keď niektorí namietali, že nerozumieme, obrátil sa pán Bugár a povedal: "Ale my rozumieme." Medzi sebou hovorili po maďarsky. Na fotenie zvolávali po maďarsky.

    Dňa 6. 5. 2011 vo voľnom čase sme boli pozrieť náš technický skvost Gabčíkovo. Medzi inými sme sa zastavili pozrieť kultúrnu pamiatku Kostol reformovanej cirkvi kalvínov. V kostole visela maďarská zástava a maďarský znak, v laviciach bola len maďarská literatúra a maďarské spevníky. V záhrade sa pripravovalo veľké sedenie, pripravovala sa tribúna a hľadisko. Kostolník nám na základné otázky nevedel odpovedať po slovensky. Keď to zbadal farár, ten mu pravdepodobne dohovoril, že nás tam nemal čo púšťať, na čo sme radšej kostol opustili. S odstupom času sme sa dovtípili, prečo tam viseli maďarské štáty a symboly. Predstavitelia reformovanej cirkvi aj bez súhlasu 25 % slovenských veriacich tejto cirkvi ju pričlenili pod maďarskú cirkev. Toto je pravá a nebezpečná tvár politiky Mostu - HÍD a jej predstaviteľov, ktorí sa pomaly ale isto snažia nahlodávať spolužitie občanov a celistvosť územia na našom juhu cez spoločenské, kultúrne, samosprávne a nevynímajúc cirkevné inštitúcie a podujatia. Už na tomto príklade môžeme vidieť skutočnú tvár žoviálneho a usmievavého pána Bugára, ktorá ale v skutočnosti so svojou kamarilou zásadným spôsobom napomáha v týchto nepriateľských plánoch veľkomaďarským šovinistom.

    Podstatný je už ten zásadný fakt, že novú ústavu Maďarska, a to zdôrazňujem, že nejde o Maďarskú republiku, ale od 1. 1. 2012 o Maďarsko, môžeme prirovnať v podtexte preambuly tohto nového základného zákona Maďarska, ktorý je takmer identický s ústavou fašistického horthyovského Maďarska v stále prežívajúcej myšlienke veľkého Uhorska.

    Jednoznačné a neustále spochybňovanie Trianonskej mierovej zmluvy predstaviteľmi Maďarska vlastne vytvára plastický obraz toho, o čo týmto novodobým banditom Európy ide. Ich konečným cieľom je jednoznačne minimálne spochybnenie Trianonskej mierovej zmluvy, a tým pádom spochybnenie územno-štátneho rozdelenia strednej Európy.

    Dôkazom tohto tvrdenia je aj fakt, že v novej maďarskej ústave úplne vypadol text z bývalej ústavy, kde sa Maďarská republika zaviazala k tomu, že už nikdy nebude spochybňovať v budúcnosti hranice s okolitými štátmi. Jednoznačným dôkazom je aj ďalší fakt, že pred niekoľkými mesiacmi, keď v maďarskom národnom zhromaždení Maďarskej republiky socialisti nastolili diskusiu na tému neporušiteľnosti hraníc, ústavná väčšina vládnuceho Fideszu túto tému ihneď zmietla zo stola. Asi prečo. Na to si musí odpovedať asi každý, aj ten najväčší primitív, že keď niečo niekde nechcem mať napísané, tak asi si to želám.

    Týchto nezrovnalostí v legislatíve Maďarskej republiky je, samozrejme, veľmi veľa. Nebudem tu rozvádzať veľmi citlivú tému dvojitého občianstva, ktorá je postavená čisto na etnickom základe a v masovom meradle používaná v štátoch susediacich s Maďarskom, alebo pripravovaný zákon, ktorý umožní Maďarom žijúcim v susedných štátoch voliť a byť volený do maďarského Národného zhromaždenia.

    Vrcholom agresívnej politiky Maďarskej republiky je pripravovaný zákon ministerstva obrany Maďarskej republiky, ktorý chce zaviesť základnú vojenskú službu. Toto je skutočne len vrcholec ľadovca problémov, ktoré susedné štáty evidujú zo strany Maďarskej republiky.

    Do tejto mozaiky samozrejme spadá aj pred chvíľou ukončená diskusia o novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorá prebehla v pléne Národnej rady SR, a ktorá je len jednou malou čiastkou celkovej mozaiky obrázku, v úvodzovkách zdôrazňujem, konečného riešenia maďarskej otázky v samotnom Maďarsku, ako aj v susedných štátoch, ktoré majú spoločné hranice s týmto štátom.

    Slovenská národná strana aj na základe týchto jednoznačných snáh a plánov maďarských predstaviteľov dôrazne žiada slovenský parlament, dúfam, že ešte slovenský, aby sa ostro postavil proti týmto jednoznačne agresívnym krokom maďarskej politiky a diplomacie. Nasprostasto tvrdiť, že musíme byť umiernenejší a diplomatickejší, je skazonosné a do budúcnosti smrtonosné pre existenciu suverénneho a samostatného Slovenska.

    Maďarská politická špička sa nám vysmieva, rehoce sa do ksichtu našim vládnym predstaviteľom, predstaviteľom parlamentu. Ale nielen z nás, ale v konečnom dôsledku neberie do úvahy výhrady ani takých silných európskych hráčov, ako je Nemecko. Keď si niekto myslí, že si strčí hlavu do piesku, a podľa môjho názoru niektorí naši hlavní politickí činitelia tu hlavu strkajú aj niekde inde, nielen do piesku, tým určite nevyriešia tento skutočne životne dôležitý problém, ktorý narástol najmä vďaka podliezavosti našej súčasnej vlády voči Maďarsku.

    Veľkomaďarský šovinizmus sa pohol ako valec dolu kopcom a my ho určite nezastavíme úsmevmi a potľapkávaním sa po pleciach, ale tým, že budeme na každý takýto nepriateľský počin Maďarska tvrdo reagovať a pripravovať sa na ešte agresívnejšie kroky, ktoré určite prídu. A to hovorí Slovenská národná strana už minimálne pätnásť rokov, ktoré nás v najbližších rokoch z Maďarska a jeho piatej kolóny na Slovensku ešte čakajú. Nech Pán Boh pred nimi ochraňuje slovenský národ a Slovenskú republiku.

  • Ďakujeme.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem, pán predseda. Na poslanca Slotu nemá význam reagovať, ale nakoľko spomínal jednu záležitosť, kde som bol aj ja, tak môžem povedať, že je to absolútne klamstvo. Všetko bolo po slovensky a dokonca citovaný starosta Dunajskej Stredy alebo primátor Dunajskej Stredy najprv svoj prejav mal po slovensky, až potom po maďarsky. Takže viete, na rozdiel od vás, ja som tam bol a môžem povedať, že klamete.

  • Vidím, pán poslanec, že sa snažíte odbočiť od toho, čo bolo podstatou vystúpenia pána poslanca a predsedu Slovenskej národnej strany Slotu. Ale, ak by sme mali porovnať tie dva dokumenty, ktoré sme predložili my, a ktoré predložila ani nie vláda, ale bol narýchlo spravený v zahraničnom výbore, tak si len zoberme, že ten hovorí, že Národná rada berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska. To znamená, že zoberieme na vedomie, že sa zmenil oficiálny názov Maďarsko na Magyar Ország, to je taký, ktorý je zhodný s tým, ktorý tu bol za Uhorska?

    Že sa hovorí o jednotnom maďarskom národe, že, a teraz citujem, cítil zodpovednosť za krajanov a teraz nesie, zodpovednosť za krajanov v zahraničí, že volebné právo už majú aj takí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. A ešte uvidíme, aké budú prijaté zákony, pretože táto ústava umožňuje nielen volebné právo, ale možno, teda ústava umožňuje aj právo byť volený. A toto všetko naša Národná rada má zobrať na vedomie.

    Takže si myslím, že pokiaľ sa len trošku korektne a seriózne zachováme, a zatiaľ som nepočul nič, čo by vadilo v tom, čo sme predložili my, poslanci za Slovenskú národnú stranu, tak Národná rada by mala prijať tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, je smutné, áno, čo sa deje na Slovensku, ale ja hovorím, že podľa toho, ako to sledujem, stáva sa to pravidlom. Začalo sa to vlastne vtedy, keď sa v Komárne stretli starostovia a primátori z maďarských miest, kde bol prezident Kováč, ktorý takisto dal si sluchátka na uši a musel počúvať celé jednanie týchto starostov, slovenských starostov alebo starostov slovenských miest v maďarčine, čo bolo naozaj potupné, nielen pre nášho bývalého prezidenta, ale prakticky pre celý národ.

    A bol aj ďalší prípad. Bol prípad stretnutia mládeže na juhu Slovenska, kde bol aj pán podpredseda Bugár a kde bol aj pán Dzurinda, kde takisto pán Bugár ich vítal maďarsky, vtedy ako predseda SMK. No a pán Dzurinda si takisto poslušne nasadil sluchátka a počúval na Slovensku človeka, ktorý je jeden z najvýznamnejších politikov a na významnej pozícii parlamentu, ktorý hovoril po maďarsky.

    Mimo toho, viete, ja som vlastne ani nechcel vystupovať po tom včerajšku, lebo z toho včerajšku je mi smutno. Je mi smutno aj preto, že slovenskí poslanci sa zachovali tak, ako sa zachovali. A ešte smutnejšie mi je to preto, že tu chýbali traja poslanci, s ktorými sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Slota, povedal si holú pravdu. Jasne si pomenoval hromadiace sa problémy, ktoré však nie sú zo strany Slovenska, ale tieto problémy a požiadavky neustále stupňuje a napätie vyvoláva Budapešť. Súhlasím s tebou, že návrh vyhlásenia zahraničného výboru je bezzubý a nič nerieši. Ak sa neprijme návrh zo strany Slovenskej národnej strany, návrh zo strany zahraničného výboru je zbytočné prijímať.

    Ďakujem.

  • Na reakciu pána Bugára len toľko, že skutočne ja neklamem ako on, permanentne klame. Ja som citoval len pána Júliusa Sokola, ktorý sa zúčastnil na tom stretnutí v Šamoríne-Čilistove, ja som tam nebol. Ja ho citujem. Takže Vojtech, Belá, neklam ty predovšetkým, pretože podstatné je tu, napr. jak by si sa vyjadril k tomu, ako pán premiér Orbán sa vyjadril v Košiciach, keď navštívil Košice, keď vyhlásil, že Košice ešte raz budú maďarské. Keď pán premiér Orbán jednoznačne tvrdil a tvrdí, že je premiérom pätnástich miliónov Maďarov. Jak by si sa vyjadril k jeho prehláseniu, že pán Orbán pozná len hranice poľsko-maďarské, nie maďarsko-slovenské. A toto ten pán povedal. A vy ste jeho piata kolóna tu na Slovensku. K tomu sa vyjadri, že či klamem alebo neklamem.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Solymos.

    Teraz si tak všímam, že či bolo správne posadiť kluby MOST-u a SNS rovno vedľa seba, či nejaká bezpečnostná "bufferzone"...?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ale nemusíte sa obávať ohľadne toho.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, téma, ktorú dnes prerokovávame, je tradične magnetom pre silné slová a plamenné vystúpenia. Netýka sa totiž iba samotnej novej ústavy Maďarskej republiky, ale celkovo tzv. maďarsko-slovenskej karty. Tá síce postupne stráca na sile, ale nejakú ešte predsa len má. Strany a politici, ktorí inú kartu v rukách nemajú, sa ňou musia oháňať vždy, keď sa naskytne príležitosť. Inak tomu nie je ani, ani dnes.

    Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky hrám vždy s kartou, ktorú by každý z nás mal v ruke mať. Je to karta, ktorá pre mňa znamená jediné - suverénnu, demokratickú a sebavedomú Slovenskú republiku, v ktorej sa všetci slušní občania cítia ako doma.

    Otázka znie, ako a či vôbec mám reagovať na schválenie novej ústavy Maďarskej republiky. Úprimne povedané, nemyslím si, že novo schválená ústava nášho južného suseda vstúpi do dejín ako zásadné dielo z oblasti demokracie a pokroku. Skôr nie. Je to však ústava iného štátu, kde si občania zvolili reprezentáciu, ktorá takúto ústavu prijala. Môže sa nám nepáčiť, dokonca nás môže v niektorých ohľadoch aj iritovať, ale je to ústava iného štátu. Nie naša.

    U nás doma máme rovnako dosť problémov, ktoré nás nielen iritujú, ale aj trápia a trápiť budú. Tie sme povinní riešiť a tým sa musíme zaoberať. Ide o problémy, ktoré trápia našich občanov a voličov a ktoré sa týkajú nás. Bolo by chybou zahmlievať ich existenciu zbytočným špiritizovaním nad problémami iných. A to je práve to, čo chcem povedať. Niektorí politici a niektoré politické strany veľmi radi vyťahujú tzv. maďarskú kartu. Hra s ňou je pre nich veľmi jednoduchá, stačí iba plamenne rečniť, prípadne sa vulgárne vyhrážať a nič, bodka. Ako hovoria bratia Česi: Skutek utek. Fabulovať geopolitické hrozby, stratiť, strašiť stratou južných území a podobne. Je to totiž veľmi jednoduché. Nevadí, že ide o hlúposti, veľmi dobre a ľahko sa o nich reční, najmä tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde mikrofón naozaj znesie všetko. Tomuto vábeniu nikdy neodolajú kolegovia z dnešnej opozície a v menšej miere a čas od času aj niektorí moji kolegovia z koalície. To je realita politiky. Nie vždy je racionálna, naopak, často je emocionálna a iracionálna.

    Preto vyslovujem súhlas s návrhom vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústave Maďarskej republiky, ktorý sem predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň zásadný nesúhlas s návrhom Slovenskej národnej strany. Naozaj je zbytočné vykrikovať a búchať sa do pŕs. Úplne postačí vecná a najmä vecne správna deklarácia nespochybniteľného faktu, že na území Slovenskej republiky platia a vždy budú platiť zákony tohto štátu, ktoré schvaľuje tento parlament, a záväzky a pravidlá, ktoré plynú z našich medzinárodno-právnych záväzkov, zmlúv a dohôd. Nič viac a nič menej. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci, ôsmi...? Správne? Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Som rád, že budem mať faktickú pripomienku ako prvý, pretože tie ostatné budú podobné asi ako vajce vajcu.

    Dámy a páni, skúsme pozrieť na problém maďarskej ústavy trošku z inej strany. Pán Orbán tým, že presadil takéto znenie ústavy, dáva šancu obyvateľom všetkých okolitých krajín, aby ovplyvňovali politický život v Maďarsku. Tak ako, možno je to úplne scestné, ja netvrdím, že nie, ale ak by sa všetci občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť, uchádzali o maďarské občianstvo, tak dokážeme zmeniť pomery v maďarskom parlamente. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, prvá, prvá poznámka...

  • Ruch v sále.

  • Táto, táto diskusia mi zatiaľ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec Maďarič. Poprosím kolegov, nechcete si ísť von vydiskutovať? Ďakujem. Pán poslanec Pado!

  • Pán poslanec Solymos, myslím si, že táto diskusia zatiaľ je pomerne vecná, takže to, čo ste si pripravili, asi v očakávaní nejakých plamenných vystúpení, sa tu zatiaľ nekoná. Ja som veľmi rád, že diskutujeme vecne a snažíme sa dávať nejaké argumenty.

    Vy ste si kládli otázku, že či máme reagovať na maďarskú ústavu. V západnej Európe si na túto otázku vedeli odpovedať, reagovali, a nielen na ústavu, reagovali na mediálny zákon, proste, myslím si, že to je úplne normálne, že na takéto veci sa reaguje. O to viac, samozrejme, ak je to susedný štát a ak tá ústava, a to konštatujú aj vaši koaliční súpútnici, má isté presahy, keď to tak slušne poviem, na naše územie, na našich občanov. Ale pripadá mi to, tá vaša otázka je trošku aj schizofrenická, pretože, veď vy ste predložili sem vyhlásenie, ktoré reaguje na tú ústavu, a teraz ste aj povedali, že ho podporíte, tak si vlastne ozrejmite, čo vlastne chcete. Reagujete, náš postoj je, že reagujete neskoro a neadekvátne.

    Ďakujem.

  • Počkajte ešte, počkáme, dokým, nech, lebo... Ďakujem vám pekne. No, tak!

    Nech sa páči, pán Maďarič.

  • Pán poslanec Solymos, rovnako som chcel poukázať na tú schizofréniu vo vašom vyjadrení a nemyslím si, že táto diskusia nie je vecná. Naozaj, aj pán poslanec Maďarič vo svojom vystúpení veľmi vecne zhodnotil to, čo sa udialo, ale aj to, čo sa neudialo a malo udiať zo strany ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky na čele s pani Radičovou. Ale pochopil som vaše videnie v tom, že ak sa niečo deje v Maďarsku, tak čo do toho máme čo rozprávať. Ale na druhej strane, keď Maďarsko zasahovalo do našich záležitostí, keď sa tu napr. novelizoval zákon o štátnom jazyku a neustále bola maďarská vláda v médiách a dokonca aj predstavitelia vašej strany a inej strany maďarskej, ktorú nechcem menovať, a napádala tento zákon, vtedy ste boli ticho.

    Čiže úplne logicky z tohto chápem aj vaše vyjadrenie, že uznesenie, ktoré pripravil váš predstaviteľ, predovšetkým na čele zahraničného výboru, poslanec MOST-HÍD, je pre vás prijateľné, pretože beriete na vedomie základný zákon, ktorý hovorí o veľkom Maďarsku, beriete na vedomie základný zákon, ktorý hovorí o tom, že budú mať volebné právo aj občania, ktorí nežijú v Maďarsku, a mnoho iných vecí, čo som iné ani neočakával z vašej strany.

  • Pán poslanec Solymos, vaše vystúpenie bolo mimoriadne krátke, ale keď som si vypočul vaše argumenty a v podstate nebol ani jeden jediný argument povedaný, tak si myslím, že na to bolo aj tak dosť dlhé.

    Vyčítate nám, že my sa tu chytáme príležitosti, že my sa tu chceme predvádzať. No ale, veď preboha živého, kto, kto predložil a kto vypracoval tento zákon alebo túto novú ústavu, ktorá jednoznačne pripomína to, čo tu bolo za Uhorska? Žiaľ, sa musíme vracať sto rokov dozadu. A voči tomu sa vy neohradíte. Ohradíte sa voči tomu, čo namietame my, ale takisto nepoviete žiadny argument alebo len jedným, jednou vetou poviete, že to, čo predkladá Slovenská národná strana, je zlé a že to nepodporíte a že to treba stiahnuť, ale nepoviete prečo. Nedáte si ani len tú, tú robotu alebo tú námahu, aby ste vecne posúdili, odborne posúdili, že čo tam vlastne máme a či nie sme povinní takýto ochranný mechanizmus naozaj nastaviť, pretože to, čo tu dal zahraničný výbor, to vy veľmi dobre viete, že je o ničom. To je slabé, to je, to je slabý odvar. Tam nie je nič! A dokonca ešte berieme na vedomie, na vedomie to, čo všetko v tej maďarskej ústave bude. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nedá mi, pán kolega, vyslovili ste pochybnosť, že či máme zaujímať stanovisko k ústave inej krajiny. No, my sme v Európskej únii, my sme v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a to Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ktoré zasadá 4-krát do roka sa v podstate zaoberá rôznymi stanoviskami práve k takým otázkam. Preto si myslím, že to, čo urobil zahraničný výbor, že pripravil takéto stanovisko a vyhlásenie, je absolútne v poriadku. A myslím si, že koná tak, ako máme konať, ako súčasť Rady Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, mňa si sklamal, ja ťa poznám ako človeka, ktorý je realista, s ktorým sa dá hovoriť o všetkých záležitostiach. A vidím naozaj tú skutočnosť a okolie okolo seba, naozaj tak, aké je. Hovoríš tu o nás, že stále vyťahujeme maďarskú kartu. No veď, ale zober si tieto dva dni, o čom rokujeme. Tri dni sme rokovali o zákone, ktorý, u ktorého sú na pochybách aj tvoji kolegovia z vládnej koalície, a nebyť niektorých skutočností, tak zrejme by ten zákon nebol ani prešiel. No, a dnes takisto. My prijímame vyhlásenie, také vyhlásenie, že sa divím, že vôbec voľakto mohol takéto vyhlásenie stvoriť.

    No a my vyťahujeme maďarskú kartu, ale pritom nehovoríš o tom, kto ako sa vlastne chová. Veď musíme hovoriť o tom, že sem prichádzajú gardy z politickej strany Jobbik, že sem prichádzajú ľudia, mladí ľudia zo 64 žúp. Vy na to nehovoríte, samozrejme, nič.

    Takže, kto potom bude o tomto hovoriť? Kto bude vyzývať obyvateľstvo na to, aby naozaj boli v strehu, čo sa bude robiť ďalej?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na dve veci zareagujem. To, čo ste sa snažili spochybniť, že čo platí v Maďarsku, vraj nemá platiť na Slovensku. To si mysleli aj Srbi, do nedávna aj väčšina medzinárodného spoločenstva a tento status bol narušený, naoktrojovaný a Albánci tam získali samostatnosť. Krajanské preukazy boli vydané tiež na základe zákona z roku 2001. A takisto sa realizuje podpora na základe týchto preukazov pre deti, aby sa umiestňovali na maďarské školy, resp. školy s vyučovacím jazykom maďarským, sú motivované sumou 7 000 forintov. Takisto cezhranične. Tie peniaze idú z Budapešti. O štátne občianstvo Maďarskej republiky na základe dvojakého občianstva už takisto požiadali aj Slováci, aj sedemtisíc Ukrajincov, aj dvadsaťsedemtisíc Rumunov. Tak o čom tu rozprávate? Ako zabránite, čo na tých hraniciach sú nejaké siete natiahnuté, aby neplatili zákony? Dobre viete, že to tak nie je, a maďarská politika si brúsi zuby čoraz viac na Slovensko a jeho štátnych občanov. Taká kabinetná politika, ktorú nám tu podsúvate, sa neosvedčila ani v roku 1938 pri Mníchove, ani pri Viedenskej arbitráži a ani pri pakte Molotov - Ribenttrop. A nakoniec ohradím sa v mene SNS. Akéže vykrikovanie, prosím vás, slovenský pes tu len šteká a maďarský pes nás tu hryzie. A vy by ste boli najradšej, keby ten slovenský psík len tichučko kňučal.

  • Také reči o plamenných vyhláseniach a tak ďalej a tak ďalej. My by sme určite takéto vyhlásenia nemuseli mať. Ale, bohužiaľ, ale história, ale aj súčasnosť nám potvrdzuje to, čo sa deje, aj čo sa dialo v minulosti a čo sa deje v prítomnosti. Môžem povedať, napadnutie Slovenska boľševickými Hordami Béla Kunu, obsadenie južných území na základe Viedenskej arbitráže, ktorú podpísali alebo nadiktovali architekti Hitler a Mussolini, ktorým sa doteraz neonacisti z Maďarska chodia klaňať na východné Slovensko. Sú o tom záznamy. A na základe tejto Viedenskej arbitráže bolo tisíce a tisíce Slovákov povraždených na južnom území Slovenska. Vyvraždených, povešaných, deportovaných. Na toto my myslíme. A samozrejme, že by sme mali hovoriť aj trebárs o útoku Horthyovských banditov, kedy sedem dní na to, ako uznali Slovenský štá, ako prvý štát v Európe alebo na svete, tak napadli Slovensko, zákerne a brutálne na východnom Slovensku. A o tomto hovorme. Ale poďme aj do súčastnosti. Napr. z ohlasov čitateľov z Maďarska na návrh brannej povinnosti vyplynulo aj to, že Orbanovi vlastne už nič nebráni, aby sa zmocnil, či zaútočil na vysočinu - Felvidék, nakoľko Maďarsko má vzdušnú prevahu moderných lietadiel Gripen. A ďalší názor. Myslím, že je jasné, že Viktor Fövezir chce vojnu. A to sú občania Maďarska, ktorí majú takéto názory. A sú ďalšie názory, ako napr. europoslanca Csanáda Szegediho, ktorý na svojej webovej stránke hovorí: Je dôležité, že základný princíp, t. j. že hranice štátov sa neustále menia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Solymos reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Hovorili ste o tom, že sa tu vedie vecná a pragmatická diskusia ohľadne tohto. Tak ja som hovoril o takýchto plamenných rečiach, jak tu reagoval pán predseda SNS na moje vystúpenie. Ja si myslím, že to, čo som povedal, to je aj tak. A čo sa týka toho, že či mám reagovať alebo nemám reagovať na tu Ústavu Maďarskej republiky, ja si myslím, že aj v Rade Európy aj na iných fórach aj čo sa týka vlády Slovenskej republiky bola reakcia, reagovali viacerí na tu ústavu. Neviem, či je ešte iný parlament v Európe, ktorý takýmto vyhlásením cez parlament bude reagovať. Neviem o tom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi hneď úvodom jednu poznámku. Maďarskou kartou, a položím aj otázku, maďarskou kartou hral štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko? Maďarskou kartou hrala Rada pre ľudské práva pri Organizácii spojených národov? Maďarskou kartou hrali predsedovia frakcií Ľudovej strany a socialistov v Európskom parlamente? To len na dôvažok, že my argumentujeme presne. My sa tu nikomu ničím nevyhrážame, my len konštatujeme daný stav. A dovoľte mi preto hneď na začiatok jedno neveľké, krátke pripomenutie. Nostalgia, ktorá vznikla najmä po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, ďalej po roku 1896, teda mileniarnych oslavách, po roku 1918-1920, 1938-1945, 1968. I v súčasnosti nepomôže, veru, nepomôže strednej Európe súčasný maďarský šovinizmus. Lebo dejiny sú dejinami tak aj víťazov, ako aj porazených. A Maďari prehrali dve svetové vojny v 20. storočí. Dôsledkom svojho antisemitizmu, šovinizmu, revizionizmu a iredenty sa tak boľavo zapísali do dejín strednej Európy, tak ako so svojim spojenectvom s rozpadajúcou sa chorou rakúskou monarchiou, nemeckým nacizmom a talianskym fašizmom, až do samotného konca nedokázali povstať proti nacizmu a fašizmu, lebo im priniesol Veľké Maďarsko spred Trianonu. Demokratický a slobodný svet to odmietol. Na to netreba zabudnúť a pripomínať si to aj ako poučenie v 21. storočí, najmä v spojitosti s nástupom autoritatívneho režimu Viktora Orbana, z ktorého je len skok ku totalite. Jediné, čo je pred nami, je spolupráca oboch strán, slovenskej i maďarskej bez šírenia nenávistí vyplývajúcej z tendenčne nastavených dejín a politiky Maďarov, ale aj našich niektorých individuálnych, zbytočných, neadekvátnych reakcií, ktoré by iste nemuseli byť, keby sme sa nehanbili za svoje dejiny a poznali sme dôkladnejšie našu históriu, ktorú nám často musia odhaľovať a pripomínať európski historici, ako o tom svedčí výstava Rimania a barbari - zrodenie nového sveta a jedinečný katalóg s odbornými textami autorít európskej vedy, ktorých som mal možnosť ukázať dvom podpredsedom Národnej rady a mám ho k dispozícii aj tu.

    Vážení prítomní, a teraz sa dostávam k samotnému základnému zákonu - ústave Maďarska, ako aj k návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo k nemu budem podstatne hovoriť. Začnem nadčasovou myšlienkou, ktorú nevyslovil nikto iný ako Albert Camus na medzinárodnom kongrese spisovateľov na obranu kultúry a mieru v Paríži v roku 1935: "Nijaký človek nemá dosť cností, aby sa mu mohla zveriť absolútna moc." To práve dnes patrí adresne Budapešti a Viktorovi Orbanovi. A nezabúdajme ani na vyhlásenia a žiadosti z tridsiatych rokov minulého storočia predstavované predsedom Sudetdeutsche Partai Konradom Henleinom zhodné s volaním súvekej zjednotenej Maďarskej národnej strany, s predsedom Andorom Jarošom a výkonným predsedom Jánosom Esterházym, ktoré vznikli pod tlakom Berlína a Budapešti. V mnohom sú dnešku podobné. S požiadavkami i volaniami, či konkrétnymi krokmi politických strán z Maďarska, najmä Fideszu a Jobbiku, ale aj zo Slovenska, SMK a MOST-u-HÍD. Zopakujem niektoré z nich z tridsiatych rokov 20. storočia. Pamätajte a pamätajme, ako nad nimi mávala časť československej a európskej demokratickej a politickej scény rukou a kam napokon viedli! Pýtam sa teraz, je to zhoda čisto náhodná? Po prvé - nastolenie úplnej rovnoprávnosti sudetonemeckej národnostnej menšiny s českým národom; po druhé - uznanie sudetonemeckej nemeckej národnostnej menšiny ako právnej osoby za účelom zachovania tohto rovnoprávneho postavenia v štáte; po tretie - stanovenie a uznanie sudetonemeckého územného osídlenia; po štvrté - vytvorenie sudetonemeckej samosprávy na územiach osídlených sudetskými Nemcami vo všetkých oblastiach verejného života, ktoré sa týkajú záujmov a záležitostí sudetonemeckej národnostnej skupiny; po piate - ustanovenie zákonných a ochranných opatrení pre tých sudetských Nemcov, ktorí žijú mimo územia súvisle osídlených sudetskými Nemcami; po šieste - odstránenie krívd spáchaných na sudetských Nemcoch od roku 1918 a náhradu škôd, ktoré týmito krivdami vznikli.; po siedme - uznanie a realizácia zásady, podľa ktorej v nemeckých oblastiach mali pracovať nemeckí verejní zamestnanci; po ôsme. - plná sloboda priznania sa k nemeckej národnosti a k nemeckému svetového názoru. Dnes je pre niektorých našich spoluobčanov často výzvou z Budapešti, aby sa priznali, alebo priznali k maďarskému svetovému názoru. A k tomu znejú vyjadrenia Adolfa Hitlera, ktorý stupňoval svoje útoky proti Československu aj výrokmi tohto typu: "Nestrpím, aby desať miliónov Nemcov trpelo!" Nepripomína vám to vyjadrenia dvoch predsedov maďarských vlád - Jozsefa Antala a Viktora Orbana? Aj vtedy, demokraticky nepoučiteľné zahraničie, najmä anglo-francúzske vydalo výzvu, aby československá vláda prijala Henleinove požiadavky, pretože inak ani jeden z týchto štátov neposkytne Československu žiadne záruky pomoci. Pod týmto tlakom vypracovala vtedajšia československá vláda pod vedením Milana Hodžu, ktorý to potom oľutoval v emigrácii, keď bol v Spojených štátoch amerických, tzv. národnostný štatút so značnými ústupkami požiadavkám rozširujúcim práva menšín. A lámanie kolom pokračovalo ďalej. Lebo štatút táto sudetonemecká partai, čiže strana neuznala a prerušila rokovania. A podobne sa to odohrávalo aj na Slovensku s maďarskou národnostnou menšinou a jej reprezentantmi. A z Československej republiky sa ozývali ďalšie výzvy. Napríklad: "Hein ins Reich! Domov, do Ríše!" A stále viac prenikali k nám myšlienky z nacistického Nemecka, s ktorým paktovalo aj Horthyovské Maďarsko. Jeden národ, jedna strana, jeden vodca. Nepripomína vám to v dnešnej situácii vyhlásenia a kroky vrátane novej ústavy v sofistikovanej, podotýkam, podobe maďarských vládnych a parlamentných predstaviteľov? A my dnes pripravíme také bezfarebné a bezvýznamné vyhlásenie. Nielen preto, že kroky maďarských predstaviteľov parlamentu a prezidenta majú exteritoriálny účinok, či budú mať ďalšie, ešte väčšie exteritoriálne účinky, že obhajujú kolektívne, neeurópske práva menšín. Ale predovšetkým preto, že toto všetko bude mať ďalšie pokračovanie. A ja to znovu opakujem, nechcem, aby sa opakovali roky po rokoch 1936-1938 nasmerované aj proti slovenskej suverenite a predovšetkým nasmerované proti európskej demokracii. Spamätajme sa, prosím, a konajme suverénne a odvážne! Veď poznajúc dejiny, ktoré sa mnohokrát v podobenstvách zopakovali, nás k takýmto suverénnym krokom priam vyzývajú. Nebojme sa a prestaňme už opäť hlivieť! Nezabúdajme na to, čo povedal v rozhovore pre Hospodárske noviny podpredseda maďarskej vlády a strany Fidesz, Tibor Navracsics, že, a teraz ho citujem: "Nová ústava volebné právo maďarským menšinám ešte neponúkne. Diskusia o tejto otázke však pokračuje. Budeme mať osobitný volebný zákon, ktorý to zaručí." Odmietam počúvať a čítať o tom, že sme úbohí Slováci, tak, ako to expressis verbis vyjadril o Slovákoch práve tento podpredseda maďarskej vlády. Alebo, že máme provinčné myslenie, opakujem len vyjadrenia Pála Csákyho a Bélu Bugára. Rub a líce jednej mince, len v inom obale zabalené, a cieľ je stále rovnaký. Niekto nás spoza hraníc presviedča o modernej ústave. Dokonca aj u nás sa objavujú také hlasy. Niekto mám stále vtĺka idey, že teraz má Maďarsko veľmi dobré vzťahy s menšinami, a citujem, teraz pána Navracsicsa: "Keďže poznáte históriu, dobre viete, že v roku 1920 sa maďarskej menšiny nikto nespýtal, či chce žiť v Československu alebo v Rumunsku. Veľká časť maďarského národa zostala za hranicami a to je politický problém. Po Parížskych dohodách nemala dokonca ani všetky ľudské práva, čo bol tiež veľký problém. Teraz sú v vzťahy s menšinami už dobre nastavené." Toľko citát.

    Tak, ako tvrdí spomínaný podpredseda maďarskej vlády a podpredseda Fideszu Tibor Navracsics, a pripomínam: A kto sa pýtal milióna Slovákov, ktorí boli na druhej strane hranice a ocitli sa v povojnovom, či medzivojnovom Maďarsku a následne boli, až na malé a súčasné skanzenové výnimky, asimilovaní? To sa maďarskej menšine v Československu a v súčasnosti na Slovensku nikdy nestalo! Súčasné politické harašenie na juh od Dunaja svedčí stále viac a viac o silnejúcom nacionalizovaní maďarskej politiky so silnými antidemokratickými skutkami. Ciele šovinistickej politiky sú jasné, cezhranične namierené k svojim susedom. To, čo sa dnes deje v Maďarsku, sa však týka nielen Slovenska, ale celej Európy a, opakujem, pripomína tridsiate roky minulého storočia. Svedčia o skutočných cieľoch veľkomaďarskej politiky v strednej Európe.

    Predseda maďarského parlamentu László Kövér vyhlásil, že je to dnes veľká historická chvíľa pre prisahajúcich, ako aj pre dejiny celého Maďarska. Toto už nie je európska, ale protieurópska politika. Len o Maďarsku a Maďaroch a nikom inom. A opäť pripomínam slová predsedu vlády Viktora Orbána o tom, že v roku 1848 sa Maďari vzopreli Viedni a dnes Bruselu, že im Brusel nebude diktovať. A práve toto zaznieva počas polročného predsedníctva Budapešti v Európskej únii. Nebudú sa pýtať ani Viedne, ani Bratislavy, ani Bruselu. A my tu "tancujeme" slovenské rekviem a stávame sa štatistami maďarských krokov doma i za hranicami. Ja viem, že v európskej diplomacii sa čaká na skončenie maďarského predsedníctva. Ja viem, že odíde aj minister zahraničných vecí Maďarskej republiky po skončení maďarského predsedníctva. Čaká sa na ďalšie a ďalšie kroky, vtedy možnože zaznejú, pretože dnes už aj prezident Obama, ktorý išiel do Poľska, nešiel počas predsedníctva do Maďarska, jasne deklaroval to, že v Maďarsku sa dejú veci, s ktorými nemôžu súhlasiť ani Spojené štáty americké.

    Možno aj preto, že aj naša v súčasnosti pravicová vláda rozširuje právomoci ministrov a likviduje autonómiu justície, čo sa týka teda ústavy a čo sa týka krokov u nás na Slovensku prostredníctvom zákonov. Možno aj preto, že sa zhodne s obmedzením petičného práva, ktoré sa tam objavuje. Tak, ako sa napr. k petícii zdravotných sestier postavil nehorázne predseda parlamentu na Slovensku. Neskutočná je aj súčasná vládna politika, predovšetkým zahraničná, ktorá ako keby všetko nechápala. Prijatá maďarská ústava má sa stať súčasťou novej doby a tí, čo poznáme maďarskú históriu, vieme, o akú dobu ide. Dobu návratu do vysnívaného času v druhej polovici 19. storočia a začiatku 20. storočia, ako aj rokov 1938 až 1945. Naučme sa čítať aj medzi riadkami. Veď nová ústava už nebude základným zákonom Maďarskej republiky, ale Maďarska a Maďarov. A na to zabúdame. Zabúda sa aj na to. A zabúda sa aj na politiku, preventívnu politiku. Preventívnu politiku, zahraničnú preventívnu politiku. Na politiku zadržiavania, môžem ju aj takto nazvať, lebo taká politika sa v minulosti robila voči expanzii niektorých komunistických ideí. A teda politiku zadržiavania autoritatívnej rozpínavosti a nebezpečia totality. Tak by som to nazval. My len oneskorene a bezzubo reagujeme.

    Takými skutkami a ďalšími cieľmi sa prejavuje politika jedného z podpredsedov strany európskych ľudovcov, jedného z podpredsedov strany európskych ľudovcov, Viktora Orbána, ktorú výstižne opísal bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš v jednej všetko hovoriacej vete: "Tragédiou človeka sa stáva to, ak chce napodobniť Boha." A pre mňa je nadovšetko nepochopiteľné, že takýmto neeurópskym excesom vo vnútri strednej Európy a hroziacim exteritoriálnym účinkom ako aj budúcim aktivitám sa nevieme jasne a zodpovedne za štát, ktorý reprezentujeme, vyjadriť. Nevyjadrí sa, či mlčí vláda Ivety Radičovej, nielen jej predsedníčka, ale aj minister zahraničných vecí, jasným nekompromisným slovom. Sme uznávaná suverénna Slovenská republika v Európskej únií a nemáme sa prečo báť jasne povedať svoje slovo vo vzťahu k politike, ktorá sa dnes deje v Maďarskej republike. Radšej budú obaja zatĺkať a so sklonenou hlavou nezodpovedne čakajú, s čím novým príde vláda Viktora Orbána. A čo im náhodou pri návšteve oznámi minister zahraničných vecí János Mártonyi. A k takémuto mysleniu sa pripája aj toto navrhované, nazvem to sterilné vyhlásenie Národnej rady predložené zahraničným výborom vypracované na ministerstve zahraničných vecí pánom Ježovicom, štátnym tajomníkom. Nová ústava s prívlastkami - veľkonočná ústava jednej strany, či dokonca uhorská ústava - však vyvoláva oveľa väčšie rozhorčenie medzinárodného demokratického spoločenstva. Podobne aj zákon o národnej súdržnosti. Kým to, čo nás netrápi, druhým to už zaváňa prežitou bolestnou minulosťou. V mnohých štátoch Európskej únie sa spoločnosť aj politická reprezentácia pýta: Bude Maďarsko prvým autoritatívnym štátom únie? Aj také otázky zaznievajú, dokonca zo susedného Poľska. A opakujem, žasnem, že sa to deje za maďarského predsedníctva v Európskej únií. Na mlčanie, ani z našej strany, nie je žiaden dôvod, ani na Slovensku, cez všetky snahy mať dobré vzťahy s autoritatívnym režimom Budapešti. Z histórie dobre vieme, ako sa to nevyplatilo medzivojnovej Československej republike, celej Európe a svetu. Ustupovať a mlčať, možno, že kňučať, to nie je kritériom dobrej diplomacie suverénneho štátu v Európskej únií. Ústava vytvára predpoklady uplatňovania kolektívnych práv menšín a možnosti formovania kolektívnych autonómnych samospráv ponad hranice susedných štátov, čo je návrat do minulosti, a už to bolo povedané aj mojimi predrečníkmi, autoritatívneho a fašistického horthyovského režimu. Sme nemými svedkami cesty štátostrany Fideszu od demokratického k autoritatívnemu systému moci, od demokratickej republiky k autoritatívnemu režimu. Politický národ definuje maďarská ústava tak, aby domáce národnostné menšiny vedeli, že ich už jasne asimilačne považuje za súčasť maďarského národa. Na druhej strane, keď ide o národnostné menšiny Maďarov v okolitých suverénnych štátoch, tak je, citujem, "Maďarsko vedené ideou jednotného maďarského národa" a nesie "zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska". Je to vyslovene nevyvážený postoj s jedinečným a čitateľným cieľom - revíziou Trianonu, opakujem, revíziou Trianonu.

    Zmena volebného zákona, korešpondujúca s novou ústavou a prepojená na dvojaké maďarské občianstvo bez trvalého pobytu, musí byť pre Slovenskú republiku jasne neprijateľná, ale konkrétne, nekompromisne to treba konštatovať, jasne to povedať a urobiť už teraz ďalšie opatrenia na Slovensku, aby sa maďarská strana, maďarská strana si uvedomila, že takéto kroky maďarskej vlády na Slovensku nikde nepochodia. Kým Rumunsko pred vstupom do Schengenu a Srbsko v existujúcom asociovanom procese s Európskou úniou logicky nereagujú, Slovensko ako plnoprávny člen Európskej únie musí na tieto ciele rázne, opakujem, veľmi rázne a zodpovedne k budúcnosti demokracie v strednej Európe reagovať.

    Viete si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predstaviť, že by to bolo naopak? Ja vám to poviem, ako keby to malo byť naopak, kolegyne a kolegovia. Predstavte si novú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá by bola negatívne nastavená k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ohrozovala by a likvidovala by hodnoty demokracie. Nuž, poriadne by sme pocítili, a predovšetkým aj maďarské aktivity od Washingtonu cez Brusel, Štrasburg, Viedeň až po Budapešť! Otvorene povedané, opakujem, nemali by sme hlivieť, ale jasne konať! Nie takýmto návrhom uznesenia, vyhlásenia, aké je predložené zahraničným výborom. Skôr sa prikláňam k tomu vyhláseniu, ktoré vypracovali poslanci za Slovenskú národnú stranu.

    Opäť opakujem, konajme hrdo a nebojácne! Jasne, adresne, nie navrhovaným obojakým, nič neriešiacim zahraničným výborom predloženým vyhlásením, ktoré len potvrdzuje, berie na vedomie, vyjadruje, poskytuje, ubezpečuje a aby sa nepovedalo, kostrbato aj odmieta exteritorialitu. Za takéto nič hovoriace vyhlásenie, pripomínajúce politiku kompromisov Československej republiky z rokov 1938, ale aj za bývalého komunistického režimu z roku 1968, nemôžem zahlasovať.

    A na samotný záver, od uspatej vlády Ivety Radičovej očakávam jasnú odpoveď. Pani predsedníčka vlády, nebojte sa Bélu Bugára, ako aj hoc novelou konkrétnou, ktorú by sme mali pripraviť, a vedel by som si nájsť zhodu našej ústavy, ktorá by presnejšie zadefinovala územnú celistvosť Slovenskej republiky, o čom sa tu tiež už hovorilo. A urobme to skôr a nečakajme. Dokážme a dokážte, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že ste, že sme hrdý národ a že si vieme obhajovať naše národnoštátne záujmy, demokratické hodnoty v Európe a Slovenskú republiku. Pýtate sa, prečo? Preto, na samotný záver, aby sa hranice nestali volebným korzom, hovorím o hraniciach slovensko-maďarských, a násilným, ďalším vyvolávaním národnostných vášní na jednej, aj druhej strane Dunaja a pokračujúcou nestabilitou v strednej Európe a celého nášho starého kontinentu. Verím, že sa na tomto zhodneme a nebojácne sa proti takýmto aktivitám postavíme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Sedem poslancov je prihlásených s faktickými poznámkami.

    Slovo má, uzatváram možnosť, a slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič, ja som počúval váš, citátmi prešpikovaný prejav a zarazili ma asi tri momenty. Odcitovali ste podpredsedu maďarskej vlády, ktorý nás nazval, vadilo vám to, úbohými Slovákmi. Ja by som chcel reagovať v tomto zmysle tak, že očakával by som z hľadiska toho, ako ste začínali ten svoj prejav s historickým diskurzom, že vo väčšine týchto vecí by sa dalo s vami súhlasiť, pretože si myslím, že od rakúsko-maďarského vyrovnania po zánik monarchie toho Maďari veľmi veľa nepredviedli a dopracovali to k tomu, že rozbili vtedy 900-ročnú ríšu a následne celé 20. storočie boli na strane toho, že sa im nedarilo veľmi byť na strane víťazov, tým pádom sa im veľmi nedarila tá politika. Ale to, čo je pre vás typické, že nakoniec to, čo by malo z histórie byť ako poučením, si otočíte na svoju stranu, a hovoríte napr. o tom, že počas horthyovského Maďarska obnovili veľké Uhorsko. Sám musíte vedieť, že to predsa nie je pravda. A ja by som len chcel povedať, že mne v tomto zmysle, by som skôr povedal, že momentálne hovoríme o úbohých Maďaroch, ktorí sa musia pozerať na vlastnú vládu a parlament, ako okliešťujú práva novinárov a prijímajú ústavu, ktorá jazykom pripomína ozdobný a vyčačkaný a prepátosový jazyk 19. storočia. Takže myslím si, že skôr...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič, chcem sa ti poďakovať aj za exkurz do histórie, aj za všetky tie súvislosti, ktoré si naznačil. Priznám sa, že keď som si to všetko uvedomil, tak ako si to hovoril, tak mi chodili zimomriavky po chrbte. Uvedomiac si situáciu, ktorá môže nastať, a uvedomiac si tie historické súvislosti, ktoré si naznačil. A keďže mne chodili zimomriavky po chrbte, preventívne mám taký pocit, že by bolo dobré, keby aj niektorým poslancom koalície začali chodiť zimomriavky po chrbte, aby si uvedomili, čo všetko sa môže stať takýmto laxným prístupom k jednej krajine, ktorá je veľmi blízko nás. A toto podceňovanie tej situácie sa nám môže tvrdo nevyplatiť, ako sa nám už to nevyplatilo neraz v histórii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo svojom vystúpení si nám priblížil niekoľko dôležitých historických udalostí týkajúcich sa slovenského národa. A preto by sme si mali všetci uvedomiť, že národ si musí pamätať a pripomínať históriu, pretože história sa môže zopakovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ďakujem ti za kvalifikovaný historický kontext dnešnej témy. Spomenul si aj nič nehovoriace vyhlásenie, ktorým sa tu mimochodom včera veľmi pýšil minister Dzurinda. Ja by som ťa, v tomto zmysle rád doplnil. Keď som bol včera na rokovaní s predstaviteľmi koalície, navrhol som toto vyhlásenia doplniť. A to takýmto spôsobom: Že Národná rada vyjadruje odmietavé stanovisko k tým ustanoveniam Základného zákona Maďarska, ktoré nekorešpondujú s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije, ktorými Maďarsko presadzuje koncepciu kolektívnych práv menšín vrátane vytvárania kolektívnych samospráv, ktoré podporujú koncepciu získavania štátneho občianstva Maďarska neštandardným spôsobom. Takisto som navrhol doplniť, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby diplomatickou cestou a tiež verejne vyzvala vládu Maďarskej republiky na bilaterálne rokovania na najvyššej úrovni na tému dvojakého štátneho občianstva a najmä prípravy na udelenie volebného práva príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, občanom Slovenskej republiky žijúcim na území Slovenskej republiky. Aby okamžite uskutočnila diplomatické kroky v členských štátoch Európskej únie, aby vypracovala stratégiu postupu Slovenskej republiky voči Maďarskej republike s ohľadom na deklarované zámery súčasnej maďarskej vlády integrovať Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline, definovať v nej problémy a ohrozenia a nástroje ochrany slovenských národnoštátnych záujmov. Nič neslušné, nič arogantné. A odpoveď som žiadnu nedostal. Pretože odpoveďou je to, že oni chcú, aby Národná rada zobrala maďarskú ústavu na vedomie.

  • Pán poslanec Čaplovič, chcem rovnako poďakovať za obsažné a naozaj vyargumentované vystúpenie. Čo je aj odpoveďou na vystúpenie pána Solymosa z MOST-u-HÍD, ktorý hovoril, že tu je diskusia, ktorá nie je vecná a tak ďalej. A zdalo sa, že aj to vystúpenie predsa len ich oslovilo, pretože boli až dvaja za stranu MOST-HÍD, ktorí vás prišli počúvať, a pán Solymos vôbec nebol. Predsa len ste ich oslovili, čo ma teší. Ale chcem niečo ešte upresniť, čo ste hovorili. To vyhlásenie zahraničného výboru, je vyhlásením poslancov koalície zahraničného výboru, ktoré si odsúhlasili pod vedením predsedu za stranu MOST--HÍD, za účasti ministra zahraničných vecí a kolaborácie pána Ježovicu a Dzurindu. Je jalové, servilné, bezzubé, super nič nehovoriace. A dovoľte mi povedať možno niečo, čo aj ja z toho cítim. Takéto vyhlásenie radšej neprijímajme. Pretože ja mám pocit, že maďarská diplomacia, maďarská vláda si ho dokonca dokáže vysvetliť, že je vlastne podporné, a nie kritizujúce. Tým, čo ste tam naozaj uviedli. A podporujem stanovisko a vyhlásenie, ktoré predniesla Slovenská národná strana. My sme ho chceli zmeniť tak, ako ho pán poslanec Maďarič uviedol, aby bolo jasné, a hlavne ukladajúce vláde niečo robiť, konkrétne. Ale takéto vyhlásenie, vážení pani poslanci, ktoré pripravili poslanci za vládnu koalíciu pod vedením predsedu, ktorý je za MOST-HÍD, je absolútne jalové a nič nehovoriace a, priam by som povedal, škodiace.

  • Ďakujem, pán predseda. Rovnako pozorne som počúval tvoje vystúpenie, pán predseda výboru, a dovoľ aj mne, aby som ti zaň poďakoval. Zaujala ma tam jedna tvoja hypotetická otázka, keď si sa spýtal: Predstavme si, ako by to bolo, ak by to bolo naopak? Dovoľ mi reagovať na túto tvoju otázku tiež jednou paralelou. Donedávna deti slovenských rodičov, ktorí si kúpili domy alebo byty v Rajke a prihlásili svoje deti do škôlky, neplatili. Akonáhle ich počet začal stúpať a niekto sa cítil ohrozený, deti slovenských rodičov, slovenské deti, ktoré žijú v Rajke, musia platiť za škôlku, dokonca musia platiť za návštevu základnej školy. Predstavme si, že by to bolo naopak. Deti v Jarovciach, Rusovciach alebo v Čunove maďarskej národnosti, ale žijúce na Slovensku, že by museli platiť za škôlku tak ako slovenské deti v Rajke. Čo by sa tu spustilo? Kto by bol nepriateľ? Kto by ohrozoval výchovu a vzdelanie týchto detí? Ale keď sa to deje v Maďarsku, a opakujem stav - pred tým neplatili, a teraz platia - to je čo? Strach? Strach, že čoraz viac Slovákov sa sťahuje do Rajky? Čo je to? Pán poslanec Somogyi, dúfam, že to vyriešite a tie deti, resp. ich rodičia za predškolskú dochádzku platiť nebudú. Držím vám úprimne palce, aj keď priznám sa, vôbec, ale vôbec neverím vo váš úspech.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, každému z nás musí byť jasné, že nová ústava Maďarska, nie už Maďarskej republiky, je prejavom maďarského šovinizmu, revizionizmu a, čo je horšie, exteritoriálne jednoznačne zasahuje do vecí týkajúcich sa Slovenska a na Slovensko. Prijatím novej ústavy Maďarska pokračuje naďalej sen Viktora Orbána o znovuvytvorení veľkomaďarskej ríše. Kto vie, o čom sníva naša zasnená pani predsedníčka vlády? Ja by som doporučoval, aby pani predsedníčka a takisto pán Mikuláš Dzurinda sa už konečne prebrali a zareagovali tak, ako sa patrí na novú ústavu Maďarska, lebo, ako som spomínal, a každý pre do mnou, exteritoriálne jednoznačne zasahuje na Slovensko. A preto považujem vyhlásenie poslancov zahraničného výboru v zastúpení terajšej koalície, samozrejme pod vedením poslanca za MOST-HÍD, za neadekvátny, dehonestujúci a v konečnom dôsledku iba za zdrap papiera. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič reaguje na faktické poznámky.

  • Chcel by som sa predovšetkým všetkým poďakovať a znovu zopakovať to, čo tu už bolo povedané aj vo vašich vystúpeniach, vo faktických poznámkach, že, a pokiaľ viem, bol som dúfam dobre informovaný, aj pán Rafaj a poslanci Slovenskej národnej strany boli ochotní nájsť niekde strety medzi jedným aj druhým vyhlásením. A hľadalo sa to a bola tam ústretovosť aj zo strany poslancov Národnej rady, ale predstavitelia MOST-u-HÍD, ktorí predovšetkým tvrdili tú muziku vo výbore, v zahraničnom výbore, zrejme to odmietli. Alebo si to privlastnili, toto svoje vyhlásenie, ako keby to bolo na veky vekov všetko sväté. Ale je to vyhlásenie, ktoré dokazuje to, že sú veľkí dogmatici a priveľkí konzervatívci. Čiže bola tu možnosť toto vyhlásenie upraviť, urobiť ho skutočne tradičné a ukázať, že sme susedný štát ako suverénna Slovenská republika, ktorá má veľmi dobré postavenie v Európskej únii a nemusí sa ničoho báť aj pri takomto tvrdšom vyhlásení.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Rafaj. Je to posledný, posledný písomne prihlásený rečník. Potom sa budú hlásiť ústni rečníci. Máme 10.52 hod., to znamená, dnešné hlasovanie o 11.30 hodine nebude. Budeme o tomto bode rokovať až do 12.00 hodiny a hlasovať, pokiaľ bude o čom, budeme až o 17. 00 hodine. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia aj vážení hostia, rokujeme, rokujeme opäť z donútenia, ako reakcia na niečo, čo opäť vzniklo a prišlo z Budapešti a čo opäť kradmou rukou, akoby povedal básnik, siaha na slovenskú slobodu, pretože Základný zákon Maďarska má jednoznačne exteritoriálne účinky. Ale prečo sa vôbec nad tým pozastavujeme ešte, keď rovnaké exteritoriálne účinky, ktoré nám všetkým prekážajú, mal aj zákon o dvojakom občianstve a krajanský zákon a ďalšie iné, či už legislatívne alebo cezhraničné, inštitucionálne a iné formy zasahovania nášho južného suseda do suverénnych záležitostí Slovenskej republiky? Prečo musíme vždy hasiť oheň až ako poslední? A dokonca už sme došli v našej zvrátenosti až tak ďaleko, že ten oheň už ani nevieme hasiť. My jednoducho zoberieme na vedomie, že ono to horí. Horí to, a čo?! No tak to bude horieť aj na južnom Slovensku, bude to horieť aj v Srbsku, bude to horieť aj vo Vojvodine, v Sedmohradsku a na Ukrajine. A my, že no a čo, veď horí!! Podpálil to Orbán v Budapešti. No a čo? Asi takýto je, vážení priatelia, postoj, ktorý odráža návrh vyhlásenia zo zahraničného výboru. Paralelne, samozrejme, rokujeme aj o návrhu, ktorí podali poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí sa už nemohli dívať na to, čo si, a nielen Orbán, dovoľuje. Pretože, povedzme si pravdu, to nie je nejaký akútny stav, kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu si Orbán niečo zmyslel. Tieto tendencie a politiky o tom, že niekto je premiérom pätnástich miliónov Maďarov, tie začal už prvý premiér Maďarskej republiky Antal. Exprezident Gönce tiež vyhlásil, že on je prezidentom pätnástich miliónov Maďarov, a potom to zopakovali všetci. A my sme to brali, že však to sú také slovné hračky, hej. Že smejeme sa im, kde by narátali oni pätnástich miliónov Maďarov. Ale dnes tu rokujeme o ich najvyššom základnom zákone, ktorý to expressis verbis legislatívne uzákoňuje. Áno, je to tam. Je tam veľmi jednoznačne povedané, že ide aj o podporu a pre zahraničné autonómie a takisto, že sa preberá zodpovednosť, čo je ďalší neštandardný prvok, tak ako boli neštandardné aj všetky predchádzajúce.

    Najskôr sa vyjadrím, ak dovolíte, k tomu vyhláseniu, o ktorom rokujeme ako o údajne prvom, teda, aj keď je to podľa mňa paralelné, teda o návrhu zo zahraničného výboru. Mne to pripomína, tá diskusia, aj to odôvodnenie zo včerajška, že máme tu dvoch susedov. Má jeden pozemok, druhý má pozemok a my tvrdíme v tomto vyhlásení, že medzi pozemkami je plot. A to, čo je za plotom, to je ich, a to, čo je pred plotom, to je naše. A nemáme sa vzájomne starať. Ale čo sa deje? Ráno sa slovenský gazda zobudí a zistí, že v noci mu niekto obral jeho hrušky v záhrade. Takáto je totiž realita Základného zákona Maďarska. Čo urobí každý normálny sedliak, záhradkár alebo občan? No bude si brániť to svoje, tú svoju záhradku, ktorú pestuje. Ale my? My to berieme na vedomie. Oni nám môžu chodiť na hrušky, budú nám ich brať a povieme: A veď nevadí, zoberte si, keď potrebujete. To je naozaj smiešne. Ale smiešne by to bolo, keby, keby situácia nebola vážna.

    Ak dovolíte, budem hovoriť k meritu veci, teda k analýze základného zákona, ku ktorému máme prijať vyhlásenie, pretože prijal ho partnerský zákonodarný zbor Maďarskej republiky a jeho účinnosť, našťastie, nadobudne až 1. 1. v roku 2012, takže je tu priestor na jeho zmenu, k čomu okrem iného vyzýva aj obsah návrhu, ktorý podali poslanci Slovenskej národnej strany. Pretože ako inak chceme niečo zmeniť? Ak toto nemá byť len deklaratívne, ak to nemá byť len nejaký taký náš morálny výkrik spravodlivého rozhorčenia, ak chceme dosiahnuť aj nejaký efekt, no tak môžeme sa obrátiť jedine na tých, kto tento chorý dokument prijali a požiadať ich, tak ako to my navrhujeme, aby z vlastnej iniciatívy upravili tie časti legislatívy, ktoré sa dotýkajú suverenity a zvrchovanosti okolitých štátov. Čo je na tom zlé, čo je na tom nesusedské alebo nepriateľské? My jednoducho len povieme, vážení, ak vy si myslíte vo vašom domovom poriadku, že môžte chodiť na naše slovenské hrušky, tak teda nie, opravte si to tam láskavo, dobre? Lebo inak dostanete potom už po rukách. Toto je zjednodušene to, čo by urobil každý normálny a možno aj obyčajný človek. Samozrejme, že máme právo ako parlament požiadať aj vládu, keďže, bohužiaľ, oceňujem včerajšie vystúpenie pána ministra zahraničných vecí, ale to asi bola prvá informácia, ktorú poslanci opozície v tejto sále dostali k tak závažnej problematike, ako sú slovensko-maďarské vzťahy. Tiež to chceme riešiť kabinetne alebo len cez zahraničný výbor? Nemáme právo všetci vedieť a diskutovať k problematike? Preto chceme požiadať vládu Slovenskej republiky, keďže bola tu nedávno návšteva pána Marthonyiho a vieme, ako to skončilo, citujem jeho slová, "my návrh nepovažujeme za správne východisko v rokovaní", vyhlásil János Márthonyi. To je na margo návrhu medzištátnej dohody, kde sme opäť sa snažili hasiť problém, ktorý opäť podpálil niekto v budapeštianskom parlamente, a to je návrh na teda zákon, platný, o dvojakom občianstve. Takže vidíme, že pštrosia politika strkania hlavy do piesku a stále ťahanie za kratší koniec, keď maďarský vlak sa rúti stále rýchlejšie a rýchlejšie, je určite nesprávna. Jednoducho zamieňať si diplomaciu s mlčaním, je naozaj niečo, čo hrozí až rizikom ujmy na zdraví, ale najmä na suverenite a štátnosti.

    A to ako poslanci zástupcovia ľudu, ktorému patrí na Slovensku moc, na to by sme mali určite reagovať, lebo je to naša povinnosť. A povinnosť poslancov je kontrolovať vládu a žiadať od vlády, aby nám povedala tu, tým, ktorí reprezentujeme občanov, ako to vlastne je aj s dodržiavaním základnej medzištátnej zmluvy. Pretože ona v podstate, áno, dozvedeli sme sa, že konečne bolo obnovených dvanásť komisií. No, a čo doteraz robili? No nič nerobili. Keď budem prejednávať túto zmluvu, tak vám poviem, aká je, poviem vám, aká je analýza, v koľkých článkoch a kde všade sa nedodržiava. Preto sme chceli požiadať a žiadame vládu, aby predložila do Národnej rady takúto správu a zároveň aby vláda sa oprela o parlament a mohla požiadať medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Veď v Maďarsku prijali tlačový zákon a v Európskom parlamente bola niekoľkodňová diskusia len o tomto zákone. Veď to je úplne legitimné, úplne normálne. Prečo by sme my sa mali snažiť len o bilaterálne rokovania, ktoré zlyhávajú? A pani premiérka sa vyjadruje, citujem: "Bolo by prínosné, keby nový maďarský volebný zákon rešpektoval medzinárodné štandardy." Počujete to, bolo by prínosné, keby... Keby bolo keby, možno by boli Maďari v nebi, ešte by sme mohli dodať, nie?!

    Však to, kde je nejaká suverenita, kde je nejaké ohradenie sa odtiaľto - potiaľto, toto sú naše hranice, toto sú naši občania a toto si vyriešte doma.

    No a teraz poďme k tomu najvyššiemu zákonu, od ktorého sa budú odvíjať aj ďalšie normy. Ako je napr. už toľko tu citovaný volebný zákon, ktorý umožní zahraničným Maďarom voliť. Zatiaľ nevieme, či sa odvážia len na pasívne, alebo aj aktívne volebné právo, to ešte uvidíme. A možno, že si počkajú. Slováci sú ticho, povedia si, poďme, husári, dajme si tam obidve práva, hej? Veď oni tichúčko, oni akceptovali, zobrali na vedomie našu ústavu. Tak, poďme ďalej, povzbudili nás, hej. Takto to asi prečítajú v Budapešti, ak by prešiel ten návrh v nezmenenej podobe. Ale poďme sa pozrieť na tzv. základný zákon Maďarska. Predovšetkým by sme mali posúdiť dopady uvedenej právnej normy na Slovenskú republiku, pretože tieto dopady sú tu. A Základný zákon Maďarska vychádza z prezumpcie právnej kontinuity Maďarska, to znamená aj s tzv. historickým Uhorskom vrátane platnosti takzvanej historickej ústavy. Čo je historická ústava? To je ústava, presne, ako to bolo povedané, niekto to spochybňoval, v roku 1920 prijatá pri nástupe Horthyho režimu. To je tzv. historická ústava, ktorá sa odvolávala aj na práve skončené veľké Maďarsko a šéfoval tomu admirál Horthy, údajne od Karpát až po Jadran, a maximálne mal nejakú plachetnicu na Balatone. Pretože neviem, že či by Maďarsko po roku 1920 bolo prímorským štátom, je rovnako suchozemským štátom, akým je suchozemská aj Slovenská republika.

    Takže nezľahčujme, prosím, tie paralely a tie asociácie, ale aj jazyk medzinárodného práva, s ktorým sa Maďari zahrávajú. Odráža sa to teda nielen v texte a nielen v niečom, čo pripomína preambulu, klasickú. Podľa nich je to tzv. národné vyznanie viery, ale v konkrétnych ustanoveniach, dámy a páni, tejto právnej normy, ktorej slovenský preklad práve držím v ruke a ktorý ste mali si možnosť možno aj vy preštudovať, samotné národné vyznanie je totiž v článku R odseku 3 tohto zákona určené ako interpretačné pravidlo základného zákona. Právnici vedia, čo to znamená. Čiže nie je to osamotené nejaké zvolanie do histórie, nie je to, nepripomína to vôbec ani našu preambulu a odkaz na cyrilo-metodské tradície. Toto je prepojené na riadny text základného zákona v časti R odstavec 3, kde sa hovorí, že základný zákon, citujem, "má byť vykladaný v súlade s jeho účelom ako aj národným vyznaním viery a výdobytkami historickej ústavy", teda tej historickej ústavy z roku 1920. Ale to nie je všetko. V národnom vyznaní tohto základného zákona sú upravené tri interpretačné pravidlá, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do medzinárodného právneho postavenia Slovenskej republiky. Týmito interpretačnými pravidlami sú tzv. "historické vety", ktorých medzinárodno-právny význam Slovenská republika už podľa súdiac prijatého vyhlásenia ministerstvom zahraničných vecí zjavne podcenila. A zdá sa, že v tom podceňovaní ideme ďalej. A mali by sme to ako poslanci odmietnuť, ak naša diplomacia sa chce tváriť diplomaticky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec Rafaj, poprosím kolegu hore, pána Richtárika, keby dotelefonoval.

  • Pána Richtera, no, ale dotelefonovať aj tak. Tak počkáme, kým opustí miestnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán predseda. Budem pokračovať.

    Teda tieto pravidlá, zneuctime si výdobytka ich historickej ústavy a svätú korunu ako stelesnenie právnej kontinuity Maďarska a jednoty národa. Dve nebezpečné zbrane - právna kontinuita Maďarska, súčasného Maďarska, na rok 1920, na Horthyho režim, a jednota národa. Opäť, aká jednota národa? No nie občanov Maďarskej republiky. Tých pätnásť miliónov, o ktorých doteraz len blábolali ich premiéri a ich prezidenti. A toto už majú zakotvené v základnom zákone. A každý demokrat nemôže konať inak, len tak, ako mu to dovoľujú zákony. Čiže im to dovoľuje odteraz, teda od 1. 1. 2012 takýmto spôsobom konať, konať cezhranične a spájať ich maďarský pätnásťmiliónový národ aj ponad slovenské hranice, rumunské, srbské alebo ukrajinské. Dokonca oni neuznávajú zrušenie ich historickej ústavy, ktoré vraj nastalo zásahom cudzej okupácie. Ďalej neuznávajú právnu kontinuitu ústavy z roku 1949, ktorá bola podľa nich základom tyranie, a vyhlásili ju za neplatnú. To znamená, máme tu legislatívnu, aj medzinárodne-právne záväzkovú dieru. Uznávajú a presne to definujú, citujem: "Vyhlasujeme, že sebaurčenie Maďarska stratené 17. marca 1944 bolo obnovené až 2. mája 1990." Čo to znamená? Akú máme my garanciu, že všetky právne, aj medzinárodno-právne normy a záväzky medzi rokom 1944 až 1990 sú platné? No nijakú. Oni povedali, že toto je obdobie neslobody, kedy nemohli slobodne konať, kedy nemohli slobodne prijímať rozhodnutie. Čo to znamená? Znamená to, že môžu byť spochybnené Parížske mierové zmluvy z roku 1947, ktoré zakazujú v Maďarsku revizionizmus, ten revizionizmus ešte ďalej siahajúci pred rok 1920, nielen v tej historickej ústave, ale na veľké Uhorsko.

    Ale čo je zaujímavé? Keďže to platí po rok 1944, tak platí aj Viedenská arbitráž 1948 roku. Pýtam sa, platí vôbec zmluva o Gabčíkove a Nagymarose zo 1977-ho, vážení, keď neuznávajú pätdesiatšesť rokov? Je tam doba ničoho. Aké my máme garancie, znovu potvrdené hranice? O tomto by sme mali uvažovať, toto je meritum problematiky. Teraz, keď to už rozmieňame na drobné, z takýchto viet by, keby, keby boli prijímané v inom štáte, tak tí susedia by už hromžili, tam by sa jednoducho, boli by povolaní veľvyslanci, riešilo by sa to na medzinárodnom fóre, ale tu sa zrazu nič nedeje.

    Všetci sa boja, že Maďarsko predsedá Európskej únii. Mimochodom, Slovenská národná strana prvá na to poukázala, že Maďarsko nie je pripravené, aby viedlo Európsku úniu. Toto sú, dámy a páni, naozaj znepokojujúce a Slovensko ohrozujúce textácie maďarského najvyššieho zákona, ktoré v návrhu, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, žiadame zmeniť. Takisto článok d), aby sme boli konkrétni, že to nie sú len nejaké historické exkurzie a tak ďalej, citujem: "Maďarsko majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc.". Ako môže niekto, niekto niesť zodpovednosť za štátnych občanov Slovenskej republiky, keď podľa medzinárodných noriem aj za príslušníkov menšín je primárne zodpovedný domovský štát? A ďalej, "podporuje ich snahy", teda ich snahy, hovoríme o zahraničných Maďaroch, o tých ďalších päť miliónov, ktorí niekde v okolí Maďarska žijú, vidím ťa, Jano, tam, pardon, podporuje ich vzťahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych, ale toto je pre nás obzvlášť nebezpečné, kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.

    Čo znamená v reči Maďara kolektívna samospráva? Autonómiu. Tak, ako o nej hovorili, tak, ako o nej hovorili napr. na, v Rumunsku v Targu Mareš, keď bola konferencia s témou kresťanstva v Karpatskej kotline, tak hlavnou témou boli autonómie. Ale nie kresťanské, ale územné autonómie, a zúčastnil sa tam dokonca exkolega, ktorý tu už nie je, za vtedajšiu etnickú maďarskú stranu. Tých vyjadrení o autonómii by sme mohli citovať, kolegyne a kolegovia, to tu už dávno citovali, nielen Orbána, ale aj mnohých iných. Teraz dostávajú legislatívnu oporu. To už nebudeme hovoriť, že ale to veď povedal len nejaký Orbán, alebo nejaký štátny tajomník a tak ďalej a tak ďalej. Tu sme svedkami atakovania slovenskej suverenity. A preto my musíme reagovať.

    Preto, dámy a páni, mám za to, že návrh vyhlásenia poslancov Slovenskej národnej strany je komplexnejší, je lepšie štruktúrovaný, ide podstatne do hĺbky, k meritu veci, vyjadruje odmietavé stanovisko, na rozdiel od vzatia na vedomie, vyzýva maďarské zhromaždenie, aby reparovalo tieto normy, čo môže aj urobiť, je to v jeho slobodnom rozhodnutí. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, keďže parlament vládu môže kontrolovať a vyžadovať si takéto správy. Neviem, prečo by koalícia nemohla byť aj demokratická? Prečo by sme si nemohli vyžiadať správu predloženú do Národnej rady? Prečo by sme sa my nemohli, ako to žiadame, obrátiť na parlamenty susediacich štátov? Ale aj Európsky parlament, ktorý riešil čiastkový tlačový zákon, ktorý vzbudil búrku nevôle, a Orbán nakoniec povedal: "No dobre, možnože tam niečo zmeníme". Oni tu príjmu kľúčový základný zákon a my by sme mali mlčať a neotvoriť túto problematiku aj v zahraničí?

    Takže, dámy a páni, je zrejmé po tej stručnej analýze nebezpečnosti Základného zákona Maďarska, teda ústavy a pri porovnaní týchto dvoch vyhlásení, ktoré prijali koaliční poslanci zahraničného výboru vzhľadom na to, že tam mali väčšinu vtedy, a návrhu Slovenskej národnej strany, že návrh, ktorý obhajujem, je lepší. A chcel by som vás poprosiť o jeho podporu.

    Na margo ešte obsahu vyhlásenia zahraničného výboru chcem podobne, ako pán Maďarič povedať, že - Na zdravie!

  • Reakcia na kýchnutie v sále.

  • - že bola snaha o istú zmenu. My sme namietli vypustiť znenie "berie na vedomie" a prijať alternatívu "s obavami prijíma" alebo "vníma", pardon, s "obavami vníma prijatie základného zákona", pričom ďalšie pod tým tri odseky vypustiť, pretože my nemusíme deklarovať... Viete, to je ten paradox, my prijímame dokument k maďarskej ústave a my tu vyjadrujeme odhodlanie chrániť práva našich občanov, my tu deklarujeme to, čo všetci vedia, že sme demokrati a že uznávame individuálny výkon práv. Prosím vás, veď načo to máme zdôrazňovať v dokumente, ktorý má primárne reagovať na text maďarskej ústavy? Takže už aj tu vidíme, že nemôžeme prijať tento text, ktorý je nevyvážený. Zo šiestich meritórnych bodov dva sa vyjadrujú k zákonu, jeden veľmi nepriamo, len odmieta exteritoriálne účinky, ale ostatné štyri si vlastne dokazujeme, že Slovensko má nos medzi očami.

    A chcel by som vás na záver len upozorniť, že my sme už tu prijímali v máji 2010 uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky rovnako tak k aktivitám, ktoré vyvolal náš južný sused. A rovnako sme tam odmietli platnosť exteritoriálnych účinkov. Rovnako sme sa zásadne postavili proti prijímaniu takejto legislatívy a takejto praxe. Odvtedy prešiel rok. Sme tiež v máji 2011. A čo sa udialo? No nič. Mám pocit, že oni to ani nezaregistrovali. Naďalej exteritoriálnu legislatívu prijímajú a dokonca si dovolili prijať ju priamo v najvyššom zákone, teda v ústave.

    Dámy a páni, nepodceňujme, prosím, túto situáciu. O tento dokument sa budú opierať nielen politické reprezentácie, ktoré tam teraz sú, teda jedna vlastne - fideszovská. Ona zakladá legitimitu pre akúkoľvek vládu, ktorá by tam bola. Takže, poprosím vás, neberme to tak, že Orbán alebo Fidesz si niečo prijali, nejaký dokument. Dobre viete, že ústava, aj ich, sa prijíma dvojtretinovou väčšinou. A pozrite sa, kedy sa naposledy u nás menila ústava a kedy má šancu sa u nás zmeniť ústava. Jednoducho dvojtretinová väčšina a politická vôľa sa nedosahujú tak ľahko. Takže táto ústava, pokiaľ sa nezmení na základe nášho apelu, bude pravdepodobne zabetónovaná na dlhé a dlhé roky. Ak to chcete, ak chcete vystaviť aj budúce politické reprezentácie Slovenska, ale najmä občanov Slovenskej republiky takýmto exteritoriálnym účinkom, že niekto si zmyslí, že ide brániť svojich občanov, pretože, na Slovensko, lebo on má na to legitímne právo, ktoré mu dáva jeho ústava, tak nechcem si domyslieť dôsledky.

    Prosím vás, slová môžu byť prijímané s rôznou konotáciou, podľa toho, kto má ako nastavený tzv. denotačný trojuholník vo svojej mysli. Ale poprosím vás, aby ste si prepli gombíček, aj koaliční poslanci tak, aby medzi pojmom a významom bola zhoda aspoň v jednom - brániť slovenské národnoštátne záujmy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Toto boli písomne prihlásení poslanci v rozprave. A teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Traja, piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec...

    Pán poslanec Galbavý, máte procedurálny návrh?

    Tak, slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, salámová taktika súčasnej maďarskej vlády pokračuje. V júni minulého roku prijali v Maďarsku zákon o nespravodlivosti trianonského mieru, potom zákon o dvojitom občianstve zahraničných Maďarov, teraz idú prijať zákon o volebnom práve v Maďarsku pre zahraničných Maďarov. A zatiaľ, akoby v tieni, je pripravená strana Jobbik, ktorá hlása zmeny maďarských hraníc v budúcnosti a na to potrebuje Maďarsko silnú armádu, tak sa vyjadril Tamás Gaudi-Nagy. Strana Jobbik stojí za založením Maďarskej gardy, ozbrojeného zoskupenia pripraveného násilím presadzovať politiku Jobbiku. Po kritike najmä zo zahraničia a rozhodnutí maďarského súdu Maďarská garda mierne zmenila svoj názov a azda aj stanovy, ale v skutočnosti pokračuje ďalej a prijíma stále nových členov. Zároveň Orbánova vláda si zvolila Slovensko za prvoradý cieľ svojej expanzívnej zahraničnej politiky. Slovensko musí dokázať odraziť maďarský tlak.

    Dejinné skúsenosti, naše aj iných, ponúkajú pre slovenskú politiku niektoré poučenia. Prvé poučenie spočíva v tom, že maďarský tlak budeme musieť v konečnom dôsledku odraziť sami a nespoliehať sa na nikoho iného. Isteže, musíme využívať mechanizmy Európskej únie, nakoľko sa len dá, ale nespoliehajme sa na Európsku úniu. Predsa rozhodujúce štáty Európskej únie - Nemecko a Francúzsko - nebudú úplne na našej strane. Nemecko je tradičný spojenec Maďarska a opačne. A Francúzsko s prezidentom s maďarskými koreňmi tiež nebude na našej strane. Stačí sa pozrieť na nemeckú a francúzsku tlač, ako informuje a komentuje slovensko-maďarské spory. Najmä nesmieme prijať sprostredkovanie Európskej únie medzi nami a Maďarskom. Sprostredkovanie by skôr alebo neskôr vyústilo do nejakého kompromisného návrhu, ktorý by nebol pre nás výhodný, akási replika misie lorda Ransimana z roku 1938, ktorý pred mníchovskou konferenciou navrhol Československu ďalekosiahle prijať Hitlerove požiadavky.

    Lepšími spojencami sú pre nás ďalší susedia Maďarska, ktorých maďarská politika tiež ohrozuje, aj keď zatiaľ nie tak ako nás. Momentálne majú aj iné záujmy, napr. Srbsko dostať sa do Európskej únie a Rumunsko má problém s Moldavskom. Ale to v politike býva vždy. Slovensko by malo urobiť dôkladnú analýzu svojho geopolitického postavenia a z nej odvodiť stratégiu svojej zahraničnej politiky.

    Po prijatí maďarského zákona o volebnom práve zahraničných Maďarov nám hrozí, že na slovenské územie začnú prichádzať politici maďarských strán a robiť si tu svoju kampaň. Prídu aj politici Jobbiku, možno dokonca v sprievode maďarských gardistov, propagovať politický program svojej strany neuznávajúci trianonskú dohodu. Ale taký program predsa slovenský zákon zakazuje. Paragraf 312 Trestného zákona hovorí, že kto sa násilím alebo pod hrozbou násilia pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, bude potrestaný odňatím slobody na 10 až 12 rokov.

    Politický program, ktorý de facto neuznáva trianonskú dohodu, požaduje zmenu hraníc a organizuje ozbrojený zbor na jeho presadenie, možno považovať za pokus o zmenu ústavného zriadenia, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Takého politika možno na území Slovenska zatknúť a zahájiť proti nemu trestné stíhanie. Aj keby ho súd po dvoch, troch mesiacoch prepustil na slobodu, bola by to príučka pre všetkých. Člena Maďarskej gardy možno na území Slovenska zatknúť až po prekročení hranice. Zatiaľ takýto výklad zákona možno uplatniť len na politikov Jobbiku.

    Ak by to nestačilo, nebolo by zlé novelizovať trestný zákon a vložiť do neho ustanovenie zakazujúce viesť na území Slovenska politickú kampaň občanom štátu, ktorý má vo svojom právnom poriadku zákon, čo aj keď len de facto neuznávajúci Trianonskú dohodu. Takým štátom je len Maďarsko. Trianonská dohoda dala základ pre stanovenie slovenských hraníc s Maďarskom, ktoré platia doteraz. Pre porovnanie: ako by zareagovala Európa, keby nemecký spolkový snem prijal podobný zákon ako maďarský parlament, ale týkajúci sa hranice Odra - Nisa? Trestné právo nepatrí do práva Európskej únie, až na malé výnimky, ako je európsky zatýkací rozkaz, preto si môžeme trestný zákon upravovať do značnej miery, ako považujeme za potrebné. Stíhanie iba politikov Jobbiku by malo paradoxný dôsledok. Maďarská vláda by sa ich musela diplomaticky zastať a tým by na ňu padol tieň podpory extrémistov. Stíhanie považujem za jeden, za jediný prostriedok, ako zabrániť maďarskej politickej kampani na Slovensku. Slovenskí politici, ktorí si myslia, že tomu zabráni Brusel, sú naivní. Stíhanie maďarských politikov na Slovensku nepochybne zvýši napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale Maďarsko s tým začalo. Slovenská vláda musí dbať, aby mala vždy vývoj týchto vzťahov pod kontrolou a nemusela po žiadnom budúcom kroku jednostranne ustúpiť.

    Posledné historické poučenie. Štát dokáže obrániť iba rozhodná vláda, ktorá vie, čo chce. A môj dôvetok je, pýtam sa, vie táto vláda, čo chce? Páni a dámy, dovolil som si prečítať článok, ktorý napísal bývalý podpredseda federálnej vlády a národného porozumenia, predseda, bývalý predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 až 1992, doktor Ján Čarnogurský. Ja sa s týmto jeho názorom plne stotožňujem. A preto hovorím, že návrh, ktorý podáva zahraničný výbor, nielenže je bezzubý, ale je aj nebezpečný, pretože vzatím na vedomie ústavy, hovoríme, že s tým akoby sme súhlasili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som i ja prispel maličkou troškou do tejto diskusie, nie možno do obsahovej stránky, pretože si myslím, že páni poslanci Maďarič a pán poslanec Čaplovič a ďalší veľmi podrobne a plasticky odargumentovali dôsledky prijatej ústavy Maďarskej republiky na Slovenskú republiku.

    Zahraničná politika, ktorá je reprezentovaná Mikulášom Dzurindom, je naozaj kolenačková, ako som to povedal už pri správe o zahraničnej politike za rok 2010 a som o tom presvedčený aj dnes. A vyjadrenie, ktoré je aj z dielne ministerstva zahraničných vecí, ktoré si osvojila predovšetkým, a to musím podotknúť vládna koalícia sediaca v zahraničnom výbore a podčiarkujem, v ktorom opozícia hlasovala proti tomuto uzneseniu, svedčí o tom, že nemá záujem využívať aktívnu preventívnu diplomaciu na to, aby chránila národnoštátne záujmy Slovenska. A naviac, svedčí o tom, že je to aj neúprimné. A chcem vám vysvetliť, prečo je to neúprimné. Ak si dobre všimnete tak parlamentná tlač, ktorú dostalo vyhlásenie poslancov za SNS, má číslo 371. Parlamentná tlač, ktorú schválila väčšina koaličných poslancov v zahraničnom výbore, má číslo 375. Ale na rokovanie Národnej rady bola predložená opačne. Je v tom úmysel? Ja si myslím, že je. Ale pôjdem ešte ďalej, aký tam bol úmysel. Keď som dostal pozvánku na zasadnutie zahraničného výboru, ešte dva dni predtým som dostal aj program Národnej rady Slovenskej republiky, kde, v programe Národnej rady Slovenskej republiky už bol zaradený bod vyhlásenia zahraničného výboru s parlamentnou tlačou číslo 375, ktorý, prosím pekne, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ešte neexistoval, pretože zahraničný výbor ešte len o dva dni mal zasadať. A dokonca ani v programe zahraničného výboru to nebolo uvedené, že sa o tom budeme baviť. Čo si o tom môžeme myslieť? No, ja, poviem svoje videnie. V prvom rade v tom vidím porušenie rokovacieho poriadku zo strany predsedu Národnej rady. Ako môže zaradiť do programu Národnej rady Slovenskej republiky, poslať nám to všetkým do mailu, vyhlásenie a parlamentnú tlač, ktorá ešte neexistuje? Ja to ináč nemôžem hodnotiť, ako za valcovanie, neskutočné valcovanie tejto koalície, ktorá tu je, demokracie.

  • Pretože oni už boli dopredu presvedčení o tom, že toto vyhlásenie v zahraničnom výbore bude schválené. A na základe toho konal aj pán predseda parlamentu a preto ho zaradil už so sebavedomím do programu dnešnej schôdze. Aká je v tomto úprimnosť? - si kladiem otázku. Bola naozaj úprimná aktivita predstaviteľov zahraničného výboru na čele s pánom Šebejom, ktorý je zástupcom práve tej politickej strany v Národnej rade MOST - HÍD, ktorý má na tomto určite menší záujem ako my všetci ostatní. Aká bola úprimnosť takéto niečo predložiť? Keď vyhlásenie, ktoré pripravila Slovenská národná strana so svojimi poslancami, bolo podané riadnym spôsobom, tak, ako to hovorí rokovací poriadok. No ja si to vysvetľujem zase tak, že poslanci a na čele s pánom ministrom Dzurindom, ktorí sa spamätali, tak rýchlo spytlikovali nejaké vyhlásenie, ktoré je, môžeme povedať a to tu už odznelo, katastrofálne. Je jalové, bezzubé, nijaké a dokonca servilné. Je v tomto úprimnosť? Lebo keby bola úprimnosť niečo prijať, tak by to bolo dávno predtým, možno normálnym návrhom politických strán, ktoré tvoria koalíciu a podané v súlade s rokovacím poriadkom. A nie tak, ako to bolo urobené v tomto prípade. Taká je pravda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a tomu zodpovedá aj obsah vyhlásenia, ktoré dnes preberáme. A mimochodom ešte taká malá perlička. Všimnite si, náš, ako je aj uvádzaná dnešná rozprava, najskôr sa hovorí o zahraničnom výbore a až potom sa hovorí o vyhlásení poslancov. Ale keď napriek tomu, že poslanci zo SNS to podali normálne, riadne a boli prví, ale aby to znelo dobre. Dokonca minister zahraničných vecí Dzurinda vo včerajšom príhovore manipuloval, z čoho som ho usvedčil aj vo svojej faktickej poznámke, keď klamal. Dokonca nám ďakoval. Ja to tu mám aj uvedené, že zahraničný výbor bol schopný dohody. No, výborne. Koaliční poslanci na čele s predsedom z MOST-u-HÍD boli ochotní sa dohodnúť. Tak, to je víťazstvo a gratulujem. Zdá sa, že koalícia sa upevňuje. A preto som ho aj trošku upozornil, že opozícia hlasovala proti. A ešte raz, hlasovala proti. Žiadny zahraničný výbor. Aj keď, samozrejme, rešpektujem, že väčšina je na strane koalície a z tohto pohľadu demokratický princíp hovorí, že zahraničný výbor prijal. Áno, ale nie unisono, ako to povedal pán minister Dzurinda vo svojom, naozaj, veľmi chabom príhovore, ktorý včera tu mal. Poúčal nás tu o tom, že všetci by sme chceli dobré susedské vzťahy a že to je najdôležitejšie, na čom nám záleží. Azda si nemyslí pán minister, že sme včera len skončili základnú školu. Nie my sme tí, ktorí chceme robiť problémy. On zabudol na to, že tí druhí robia problémy.

    Vyhlásenia, ktoré tu včera mal pán minister, sú naozaj chabé a hovoriť o tom, že robíme všetky možné podpory zo strany vlády na podporu našej národnostnej menšiny žijúcej v Maďarskej republike a všetky nástroje, ktoré máme v rukách, využívame. Dokonca podľa hesla takého, že keď vidím Bélu Bugára, som vedľa neho, tvárim sa, že on tu vlastne nie je. To je vlastne politika, ktorú robí Mikuláš Dzurinda, pretože jeho vyhlásenie o dvojakom občianstve bolo, že my nemusíme vôbec nič meniť, keď si maďarská strana aj prijme nejaký zákon o dvojakom občianstve, u nás toto občianstvo neplatí. Výborná politika. Ale, pán minister Dzurinda nemá skúsenosti so zahraničnom politikou, aj keď bol predsedom vlády. A toho je dôkazom, pretože keby vedel, že čo je to preventívna diplomacia, tak by sa musel úplne ináč vyjadrovať, ako sa vyjadruje. Na dôvažok tej ochoty, ktorú, mimochodom, prejavil, že si to dá preveriť, ale, keď sedel tu pri schvaľovaní rozpočtu Slovenskej republiky na tento rok a som dával pozmeňujúci návrh, aby sa 99 000 schválilo pre úrad pre zahraničných Slovákov, na to, aby sme mohli dodržať dohodu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v podpore vzdelávania a kultúry, tak to nepodporil. Na druhej strane Maďarská republika schválila vyše 300 mil. forintov. Toto je naozaj ten aktívny prístup, toto je využívanie tých nástrojov, o ktorých hovoril pán minister Dzurinda? Ja si myslím, že nie. Ale nechám to na vašom posúdení.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to, že je nad slnko jasné, čo chystá Maďarská republika, svedčia aj vyjadrenia, ktoré mám v ruke a ktoré dostávajú aj všetci členovia zahraničného výboru, aj koaliční členovia zahraničného výboru. A budem citovať, pretože pán minister povedal, že nie je potrebné robiť unáhlené rozhodnutia, musíme počkať, čo Maďarská republika prijme a tak ďalej. Predseda parlamentu Maďarskej republiky László Kövér sa vyjadril 26. apríla 2011 v krátkom rozhovore pre tlačovú agentúru MTI. Zdôraznil, že konzultácie o zákone o volebnom práve už prebiehajú a v tejto súvislosti vyzdvihol, že požiadal vedúcich predstaviteľov, a dobre počúvajte, maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, aby uvažovali nad tým, aká forma účasti vo voľbách by bola najoptimálnejšia pre maďarských občanov, ktorí nedisponujú trvalým pobytom na území Maďarska. Pochybuje niekto o tom, že čo chcú urobiť? Nech sa páči, páni poslanci, ak máte záujem a nestihli ste si to prečítať, mám to k dispozícii aj pre vás.

    Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré absolútne nespochybniteľné, čo chce Maďarská republika urobiť, je, ktoré urobil pán prezident Pál Schmitt. Pán prezident Pál Schmitt sa pre Kossuth Rádió v relácii vyjadril, že "je prirodzené po tom všetkom, že aj v novej ústave sa objaví zodpovednosť za každého maďarského človeka, pričom ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva". Ešte niekto pochybuje? Pán minister Dzurinda tu momentálne nie je. Ešte niekto pochybuje, že tu niekto chce alebo nechce prijať volebné právo pre tých, ktorí nebudú mať trvalý pobyt na území Maďarskej republiky? Povedal to prezident, ktorý má podporu dvojtretinovej väčšiny Orbánovej administratívy.

    Ďalšie zaujímavé vyjadrenie, ktoré by som rád citoval. Stretnutie rumunského europoslanca Lászlóa Tőkésa s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmittom, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 2011. Výsledkom bolo, že predseda maďarskej autonómnej rady Karpatskej kotliny László Tőkés, čiže europoslanec a podpredseda Európskeho parlamentu, sa na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v sídle prezidenta Maďarskej republiky Schmitta, zhodli na tom, že aktuálny význam v tejto súvislosti a praktické realizovanie novej maďarskej národnej politiky je jedinou garanciou, je jedinou garanciou zachovania odtrhnutých častí národa žijúcich v susedných štátoch a jeho faktické úplne uznanie autonómie. Nech sa páči, takisto máte k dispozícii. Mohol by som pokračovať ďalej, ale myslím si, že toto sú už dostatočné dôkazy o tom, že Maďarská republika má jasný záujem, čo chce urobiť. Ale kde je naša preventívna diplomacia? Kde je naša aktívna diplomacia? Sebavedomá, nie tá krikľúnska, ktorú sa nám snaží vtlačiť do úst pán minister Dzurinda. To nie je to, čo si on myslí.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som spomínal aj to, že sme mali mať stretnutie s maďarským parlamentom. Áno, pomýlil som sa v jednej veci, že to bolo pred rokovaním, pred prijatím ústavy v Maďarsku, malo to byť dvedsiateho siedmeho, ale trvám na tom, že bolo chybou, že predseda zahraničného výboru pán Šebej, ktorý je nominantom strany a poslancom strany MOST - HÍD, zrušil toto rokovanie. Mali sme tam ísť a mali sme diskutovať a dávať otázky maďarským poslancom, ako si to celé predstavujú. Nato sme tu. Nech nikto tu nerozpráva o nejakých zbytočných cestách. Toto sú tie cesty zahraničné, ktoré by sme mali naozaj robiť. Lebo taká diskusia aj bola, pán predseda, na zahraničnom výbore, aby sme eliminovali zbytočné cesty do zahraničia. Toto určite zbytočná nebola. Pôjdeme tam teraz v júni, už je to naplánované, a všetky tie otázky, ktoré máme pripravené, určite položíme poslancom maďarského parlamentu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto vyhlásenie, ktoré bolo ušité na poslednú chvíľu ako truc podnik a neúprimné gesto k vyhláseniu, ktoré pripravila Slovenská národná strana, je jalové, je servilné, bezzubé a je super nič hovoriace, ba dokonca, keď ho prijmeme, maďarský parlament na čele s administratívou si to môže vysvetliť, že je vlastne podporné. A budú pokračovať ďalej, pretože my tam berieme na vedomie ústavu. My berieme na vedomie, že bude veľký maďarský národ. My berieme na vedomie, že bude volebné právo pre Maďarov žijúcich za hranicami Maďarskej republiky. No, nevysvetlia si to tak, že je to vlastne podporné? Pochybuje niekto o tom? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvážte dobre, čo urobíte. Ja nebudem za takéto vyhlásenie hlasovať. Podporím, určite, vyhlásenie SNS, pretože hovorí jasne, čo chceme robiť, ukladá vláde Slovenskej republiky, čo by mala robiť konečne, keďže nie je schopná robiť sama a predovšetkým minister zahraničných vecí Dzurinda. I keď by som privítal tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravil za náš poslanecký klub pán poslanec Maďarič, ale, ako už povedal, to vaše stretnutie, ktoré ste zorganizovali, to bola len taká hmla, ktorú ste chceli ukázať, aj toto spojenie rozpravy, že vlastne máte záujem o prijatie nejakého konsenzuálneho vyhlásenia, čo v konečnom dôsledku nie je pravda.

    Takže, vážené panie poslankyne, zvážte ešte raz, čo urobíte, pretože týmto vyhlásením, ktoré, ak schválite, podporíme maďarskú vládu v tom, čo chce robiť do budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Droba.

  • Vážený pán kolega, mňa trochu prekvapilo niekoľko vecí na vašom vystúpení. Prvá bola, prečo pripisujete taký zásadný význam poradiu toho, že či by ako prvé išlo vyhlásenie, ktoré navrhuje skupina poslancov, alebo prvé pôjde vyhlásenie, ktoré navrhol zahraničný výbor.

    Chcem len pripomenúť, že vaša rétorika sa zmenila. Ja som z toho stretnutia na zahraničnom výbore mal celkom dobrý pocit, aj keď ste prezentovali mierne odlišné názory, tak, taká, neviem, možno pre nedostatok iného dobrého slova použijem slovo agresia, z vás na zahraničnom výbore nesálala. Chápem, že ste ale teraz v pléne parlamentu a že je potrebné, aby ste to eskalovali. Bohužiaľ, po tomto vystúpení sa musím stotožniť s ministrom zahraničných vecí zo včera, že nemyslím si, že vo vašom záujme je nejak vecne, pragmaticky rokovať a prípadne dospieť k nejakej dohode s koalíciou, aby sme prišli s vyhlásením, ktoré bude akceptovateľné celým parlamentom, ale že jednoducho musíte a chcete demonštrovať nacionalizmus, aby ste adresovali a oslovili svojich prípadných nových voličov a zobrali ich vašej bývalej partnerskej koaličnej strane.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, vo svojom príspevku ste zabudli na to, že predseda zahraničného výboru František Šebej je nie členom MOST-u - HÍD, ale OKS a jeho podpredsedom. To po prvé.

    Po druhé, vy ste asi trikrát spomenuli MOST - HÍD, tým ste asi chceli naznačiť, že špecificky poslanci za MOST - HÍD alebo prípadne poslanci v poslaneckom klube MOST - HÍD majú nejakú menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike. A potom ste chceli ešte ďalej povedať, že vlastne všetci koaliční poslanci majú akúsi menšiu mieru lojality voči Slovenskej republike.

    Keď si ale človek porovnáva tie dve vyhlásenia, tak nedá sa povedať nič iné, iba to, že návrh, ktorý prešiel zo zahraničného výboru, je návrh pokojný, kdežto návrh SNS je návrh, ktorý priam vyžaruje nevraživosť. Priam vyžaruje niečo, čo by som nazval doslova vyvolávaním nejakej studenej vojny. A to bez ohľadu na to, čo si myslíme o maďarskej ústave a čo si myslíme o dvojakom občianstve a volebnom práve. No, proste, neviem si predstaviť, ako sa v diplomacii, ako sa v oblasti zahraničnej politiky dá v Európskej únii takýmto spôsobom čokoľvek dosiahnuť, tou absolútnou nezmyselnou agresivitou. Ja by som sa len opýtal, kde boli poslanci SMER-u v Socialistickej internacionále, čo urobili poslanci SMER-u tam, kde mali svoje názory vysloviť. Neviem o tom, že by povedali čokoľvek. Neviem o tom, že by tam lobovali, kde naozaj treba lobovať, že by tam robili preventívnu medzinárodnú politiku, kde je ich miesto. Čiže to, čo vy hovoríte, to je falošné.

  • Ďakujem. Podobne, ako dvaja predrečníci, mňa to až prehnane prekvapilo, ako sa včera hovorilo, divadelnosť tohoto prejavu, tá agresivita. Keď sa tu odvolávate na diplomatické aktivity našej krajiny, myslím si, že je treba fakt sa s chladnou hlavou zamyslieť nad tým, aby sme odkázali cez hranice pri tvorbe ústavy iného štátu a správali sa pri tom rozumne a pokojne. Ten agresívny tón, ktorý bol pre mňa prekvapivý, pozerám, že aj pre viacerých kolegov, si neviem ja vôbec v diplomatickom jazyku aj na oblasti preventívnej diplomacie predstaviť. Zároveň ma prekvapil aj jeden fakt, kedy ste hovorili o tom, či niekto pochybuje o tom, že by si mohol vysvetliť niekto toto vyjadrenie, že je podporné. No, ja o tom vážne pochybujem, pretože slová tohto vyjadrenia hovoria, že niečo berieme na vedomie a niečo nás znepokojuje. Tak myslím si, že ťažko tam nájdete nejaký most na to, alebo premostenie toho, že by to mohli si vyložiť ako podporu činností pri krokoch, ktoré urobili pri prijímaní ústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blanár, vy ste vo vašom vystúpení dali otázku, že či pochybuje niekto o udelení volebného práva? Áno, ja pochybujem a v nasledujúcom svojom vystúpení, ja by som to aj povedal, že prečo pochybujem o tom. Vy ste spomínali tiež, aj včera, aj dnes, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spojitosti s otázkou na ministra zahraničných vecí, že prečo nezahlasoval za poskytnutie plus dotácie. Ja by som sa vás rád spýtal, prečo ste zahlasovali za správu tohto úradu, nakoľko ja si myslím, že aj vám je známe, že tento úrad v posledných rokoch skôr robil ako uspávajúcu politiku, namiesto aktívneho prístupu a úplne konal aj proti koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, resp. aj proti deklarácii slovenskej Národnej rady. A vy ste zahlasovali za túto správu. V Národnej rade ja som bol jediný, ktorý hlasoval proti tejto správe. A čo sa týka čísiel, ktoré ste spomínali, zrejme máte asi nepresné čísla. Vy ste spomínali, že maďarská vláda vyčlenila zhruba 300 mil. forintov na podporu Maďarov žijúcich v zahraničí. Tristo mil. forintov je zruba 30 mil. korún, čo je zhruba milión eur a práve aj tento úrad má 1,2 mil. eur ročného rozpočtu. Takže predpokladám, že tá čiastka z Maďarska je asi vyššia. Toľko som chcel, ako len komentovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár, vaša reč bola plná výrazov, ktoré jednoducho, podľa mňa, neplnia svoj účel. Jedná sa najmä o prídavné mená, ako kolenačkový a podobne. Prepáčte, ale to je slovo, ktoré má naznačiť, že slovenská zahraničná politika je na kolenách pred politikou susedov, a to jednoducho je nefér, nie je to pravda. Rovno poviem, že je to hrozná hlúposť. A keď ste hovorili o preventívnej diplomacii, tak márne, ale naozaj márne som sa snažil spomenúť na nejaké výrazné úspechy preventívnej diplomacie za Ficovej vlády. Ani jeden som si nespomenul, ani neviem, čo pod tým máte na mysli, ktorý krok v zahraničnej politike Slovenska za Ficovej vlády je možné označiť za preventívnu diplomaciu a ktorý je ten úspech, ktorý tá diplomacia dosiahla. Pokiaľ si dobre pamätám, Maďarsko prijalo svoj zákon o štátnom občianstve, ktorý umožňuje udeliť za hranice Maďarom, ktorí nežijú v Maďarsku, občianstvo za Ficovej vlády. Zabránila tomu preventívna diplomacia Ficovej vlády? Nespomínam si. Vôbec teda by som rád, keďže ste omnoho skúsenejší v zahraničnej politike ako ja, si nechal od vás vysvetliť, čo máte na mysli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mňa hneď teraz napadla jedna forma preventívnej diplomacie, keď pri prijímaní zákona o štátnom jazyku Maďarská republika veľmi intenzívne chcela bojovať proti tomuto zákonu na všetkých možných medzinárodných fórach a preventívna slovenská diplomacia tomu zabránila a aktivity maďarskej diplomacie skončili úplným fiaskom. Ale to len príklad jednej formy preventívnej diplomacie, ktorú, bohužiaľ, pri tejto vláde nevidíme. A o tom hovoril pán poslanec Blanár. Ja chcem oceniť to množstvo argumentov, ktoré uviedol, a dôkazov, že v Maďarsku sa pripravuje systematická, cieľavedomá akcia na postupné udeľovanie autonómie v okolitých štátoch tam žijúcim Maďarom a následné odtrhnutie územia.

    Ako ďalší príklad pre poslancov, ktorým nestačili tie, ktoré uviedol pán poslanec Blanár, ale sú ich množstvá. Zástupkyňa štátneho tajomníka pre národnú politiku Maďarskej republiky Zuzana Repas na jednom z marcových stretnutí na jednej univerzite v Budapešti konštatovala, že "v národnej politike musia začať padať určité tabu. Toto je proces, ktorý sa ešte stále neukončil. Prekročiť a vytvoriť nové veci v národnej politike budeme môcť v tempe padania tabuizovaných tém". Dodala, že ešte v čase prvej Orbánovej vlády otázku dvojakého občianstva a autonómie pokladali za tabu. Podľa nej v súvislosti s dvojakým občianstvom nastal prielom v Rumunsku, kedy ponúkli občianstvo v zahraničí žijúcim Rumunom. Tento príklad nasledovalo aj Maďarsko. Dnes už podľa Repasovej možno hovoriť aj o autonómii. Vojvodinské maďarstvo je medzi zahraničnými maďarskými spoločenstvami prvé, ktoré dosiahlo už vážne výsledky v tejto oblasti. Toto je prielom, ktorý ukazuje cestu celej Karpatskej kotline, dámy a páni.

  • Ďakujem za slovo. Dovolím si podporiť slová pána poslanca Blanára a možno doplniť ešte o to, že dva dni sme rokovali o návrhu zákona k jazyku národnostných menšín a v jednom z vystúpení sme počuli aj názor, že tento zákon bol politicky vynútený. Myslím si, že väčšina vystupujúcich aj v rozprave s týmto názorom súhlasila. A v tejto súvislosti si dovolím použiť paralelu a povedať, že aj tento text vyhlásenia, ktoré predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je politicky vynútený. Aby sme akože reagovali na smerovanie Maďarska voči Slovensku, a potom strčili hlavu do piesku. A to je možno odpoveď na naznačený úmysel prehodiť parlamentné tlače zaradené do programu tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda zahraničného výboru a kolega Blanár, za tvoju prejavenú podporu pre návrh vyhlásenia z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. Veľmi si to, samozrejme, vážime. Tiež by sme boli radi, keby sa našla nejaká zhoda, tak ako to bolo napr. za našej bývalej vlády, keď poslanci za SNS iniciovali päť takýchto návrhov uznesení a z toho štyri prešli naprieč celým politickým spektrom a podporili to vtedy aj kolegovia z SDKÚ, aj z KDH. Neviem, prečo teraz, zrazu, sa takto zmenil prístup. Prečo sa nenapĺňajú tie slová o akejsi novej politike v tomto parlamente. Takéto jednostranné valcovanie zákonov, ako sme videli včera pri menšinovom jazykovom zákone, alebo, ktoré dnes pravdepodobne rovnako tak uvidíme, ja si myslím, že to nevysiela dobrý signál pre občanov, keď sa nevieme dohodnúť v takých zásadných veciach, ako je obrana národno-štátnych záujmov. Ale, pán poslanec Blanár, ja som tam zachytil aj pred koncom, a to hovorím len kvôli presnosti zápisu tvojho, aj obsahovo-vecného a správneho, istého lapsus lingve, keď zjavne si mal na mysli kritiku uznesenia, ktoré dával zahraničný výbor, ale bolo tam použité SNS, a potom si vyjadril tú podporu pre SNS. Takže verím, že to bolo tam myslené tak, ako sme to pochopili aj z tvojho vyhlásenia.

    Aha, končí mi čas, takže ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár reaguje na faktické poznámky.

  • Vážení páni poslanci Droba a Viskupič, viete, označiť moje vystúpenie za agresívne, neviem, podľa čoho ste usúdili. Nepoužil som žiadne agresívne slovo. Používam všetky normálne slovenské výrazové prostriedky. Ale bolo dôrazné. Dôrazné, pretože som chcel poukázať na to, nad čím vy, zakrývate oči. Nad tým, že tu bol porušený rokovací poriadok. Nad tým, že predseda parlamentu udelil parlamentnú tlač k niečomu, čo ešte neexistovalo. Nad tým, že tu valcujete demokraciu. Takže v tom ja hodnotím moje vystúpenie - je dôrazné, nie určite agresívne.

    Pán poslanec Somogyi, ďakujem vám za opravu. Je to naozaj 1,2, čím ste len poukázali, že je to viacej a ja som si to len v mojom prejave, som si pozeral, posunul o riadok, lebo tú číslovku 300 tisíc som chcel v inej súvislosti, ale ste potvrdili, že maďarská vláda schválila. Slovenská vláda má len plné ústa podpory Slovákov v Maďarsku, ale nie je schopná ani 99 tisíc schváliť na ich vzdelávanie a kultúru. A to je naozaj smutné. Nie, to bola vaša vláda. To bol tento rozpočet, na tento rok, pán poslanec. Dobre si to pozrite, aj môj pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda Šebej a pán poslanec Zajac, pre mňa ste poslancami za MOST - HÍD, môžete hovoriť čokoľvek. Žiadne OKS tu v parlamente nesedí. Vy ste urobili podvod na voličoch, lebo keby ste chceli ako OKS tu sedieť, urobili by ste normálnu volebnú koalíciu s MOST-om-HÍD a museli by ste získať nad 7 %, že toho ste sa báli, keby náhodou sa to nepodarilo, tak ste to urobili takýmto spôsobom. A to všetci občania vedia. Takže ja pripomínam, pre mňa ste poslancami za MOST - HÍD. Môžete si hovoriť čo chcete mimo tohto parlamentu a je to tak. No a k preventívnej politike, pán poslanec Šebej, nechcem sa vyjadrovať. Ak to neviete, tak ma to mrzí.

  • Ďakujem.

    Máme minútu pred 12:00 hodinou a ešte troch ústne prihlásených rečníkov. Vyhlasujem teraz obednú prestávku. O 14.00 hodine je hodina otázok, o 15.00 hodine sú interpelácie, čiže o 16.00 hodine diskutujeme ďalej a uvidíme, či budeme o 17.00 hodine mať o čom hlasovať.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani premiérka, členovia vlády Slovenskej republiky, vítam vás na odpoludňajšom rokovaní Národnej rady, na ktorom rokovaní ako prvý bod dnešného odpoludňajšieho programu prerokujeme pravidelnú

    hodinu otázok.

    Chcem poprosiť členov vlády, aby aj po hodine otázok zostali v rokovacej sále, nakoľko budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým sú interpelácie poslancov a odpovede na interpelácie poslancom, ktoré položili členom vlády.

    Včera do 12.00 hodiny predložili poslanci celkom 33 otázok na predsedníčku vlády a 40 otázok na členov vlády. Overovatelia po elektronickom žrebovaní stanovili poradie vyžrebovaných otázok pre predsedníčku vlády a jednotlivých členov vlády v poradí tak, ako ich máte vo svojich laviciach.

    Ešte predtým, ako predsedníčka vlády bude odpovedať na jednotlivé otázky poslancov, by som vás chcel poprosiť, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastúpi ho pán minister hospodárstva Miškov. Na služobnej ceste je pán minister vnútra Lipšic. Zastúpi ho pán minister obrany Galko. Pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel, bohužiaľ, zo zdravotných dôvodov. Zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Simon. Dovoľte mi zároveň, aby som pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu ospravedlnila z interpelácii, keďže prijíma generálneho riaditeľa Cernu pána Rolfa Heuera. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za informáciu.

    A teraz vás poprosím, aby ste odpovedali v poradí na prvú vyžrebovanú otázku, ktorú vám položil pán poslanec Vargovčák, a ktorý sa vás, pani premiérka, pýta: "Ako vnímate fungovanie antikorupčnej linky, ktorú ste zriadili v posledných dňoch na úrade vlády Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že boj proti korupcii bude patriť medzi naše hlavné priority. Áno, dali sme si tento záväzok a spolu s ďalšími prioritami ho plníme v situácii, keď sa všetky krajiny tvárou v tvár ekonomickým problémom, problémom vo verejných financiách snažia realizovať zodpovednú politiku, ktorá je dnes už skutočne jediným riešením a jediným východiskom. Nastolili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva, aby sme obnovili dôveru v právny štát. Zasadnutia súdnej rady sú už verejné. Tým sa posilňuje jej nezávislosť a zamedzuje sa politickým vplyvom na súdnu moc. Súdy majú povinnosť zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete, čím sa zvyšuje verejná kontrola súdov. Zaviedli sme povinnosť verejných inštitúcií zverejňovať zmluvy na internete, ich sprístupnenie verejnosti je podmienkou účinnosti zmlúv. Hoci sme mali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, uvedený krok je krokom od pasívneho zverejňovania k aktívnemu. Je to kľúčové opatrenie v transparentnosti verejnej správy. Je vysoko hodnotené medzinárodne a stávame sa vzorom pre ostatné krajiny. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania a zaviedli sme jasné nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií. Novela zákona o verejnom obstarávaní zavádza povinné elektronické aukcie. Šetríme stovky miliónov eur. Verejné obstarávanie bez elektronickej aukcie už pri nadlimitných zákazkách nie je možné. Od januára 2012 sa počíta s touto povinnosťou aj pri podlimitných zákazkách. Týmito opatreniami sme zvýšili transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, výrazne šetríme a zúžili sme priestor na korupciu a klientelizmus.

    V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali podporiť aj iniciatívy na vytvorenie európskej antikorupčnej siete. Úrad vlády Slovenskej republiky zriadil s platnosťou od 18. mája 2011 antikorupčnú telefonickú linku, na ktorej môžu občania nahlásiť svoje podozrenie z korupčného správania v ktorejkoľvek oblasti verejného života, a to aj anonymne. Linka je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 hodiny rannej do 15.00 hodiny, teda do tretej hodiny poobede. Volajúci z ktoréhokoľvek mesta, či obce Slovenskej republiky platia iba ako za miestny hovor. Informačné centrum úradu vlády podozrenia eviduje, zaznamenáva a na vybavovanie posúva na sekciu kontroly a boja proti korupcii. Tá overuje opodstatnenosť podozrení a spracúva ich v stanovenej lehote. Za prvých päť dní fungovania tejto linky, tejto antikorupčnej telefonickej linky sme evidovali viac ako sto prijatých volaní, pričom viac, ako 90 % z týchto podnetov je podaných neanonymne. Ak by sme mali zhrnúť zameranie telefonátov, tak prevažná väčšina sú podozrenia z korupcie a korupčného správania sa polície, prokuratúry a súdov. Občania sa však sťažujú aj na nečinnosť úradov v dlhoročných sporoch či reštitúciách, čo však priamo nesúvisí s korupciou, avšak na základe tejto nečinnosti majú občania dojem, že môže ísť o korupčné správanie sa zo strany úradníkov alebo protistrany na súde. Za prvých päť dní sa priamo podozrenia z korupcie týkalo štyridsaťpäť oznámení. Už po prvých dňoch fungovania antikorupčnej telefonickej linky môžeme konštatovať, že jej zriadenie pomôže zvyšovať právne povedomie občanov, prekonávať ľahostajnosť či tiché tolerovanie korupcie a naše úrady, kontrolné úrady a sekcia boja proti korupcii, koná.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nie.

    Preto vás, pani premiérka, poprosím, aby ste odpovedali na druhú v poradí vyžrebovanú otázku, ktorú rovnako položil pán poslanec Vargovčák, a ktorý sa vás pýta: "Vážená pani premiérka, ako vnímate informáciu od servera Vikivix, že USA pomáhali Slovenskej republike pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu od Jukos Finance počas Ficovej vlády? Je podľa vás takýto postup obhajovaním národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, alebo Spojených štátov?"

    Prosím o odpoveď.

  • Vážený pán poslanec, ako sám uvádzate vo vašej otázke, informácia hovorí o spolupráci pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu a bolo to počas bývalej vlády, preto by správnejšie vaša otázka mala smerovať buď na pána poslanca Jahnátka, alebo na pána poslanca Fica, ak majú k tomu nejaké ďalšie informácie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky totiž neeviduje žiadne oficiálne záznamy. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nebolo žiadnym spôsobom zapojené do rokovaní, ktoré údajne mali o tejto otázke prebiehať medzi USA a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a preto sa k nej nijak ani nemôže vyjadriť.

    Už v decembri 2010, keď začali byť uvedeným serverom zverejňované prvé dokumenty, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že sa nebude verejne vyjadrovať ku konkrétnym pasážam jednotlivých dokumentov, ktoré sa týkajú zahranično-politických postojov bývalej vlády. Domnievame sa, že neautorizovaná manipulácia s utajovanými skutočnosťami neprospieva diplomatickej práci, ktorá si často vyžaduje dôvernosť a diskrétnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Preto, pani premiérka, pani poslankyňa Cibulková položila vám ďalšiu otázku a pýta sa vás, "či sa darí Európe dostatočne rýchlo prekonávať následky krízy."

  • Vážená pani poslankyňa, reakcia aj tempo zotavovania sa z krízy jednotlivých členských krajín Európskej únie sa značne líši prípad od prípadu. Hoci možno sledovať postupné, veľmi pomalé, pomerne slabé oživenie rastu, za hlavný problém Európskej únie možno popri dlhovej kríze označiť predovšetkým nedostatočnú reakciu a vysporiadanie sa členských štátov s vývojom nezamestnanosti v Európskej únii. Najnovšie údaje Eurostatu z polovice mája tohto roku hovoria o tom, že zaznamenávame isté medziročné tempo rastu v prvom kvartáli roku 2011 za eurozónu, ale aj Európsku úniu ako celok. Podľa prognóz Európskej komisie, ktoré sa týkajú rastu, možno očakávať optimistickejší vývoj v roku 2011. Zlepšil sa odhad vývoja na rok 2011 v niektorých krajinách. V Nemecku, Francúzsku a v Slovenskej republike. Hlavným a najdôležitejším impulzom rastu hospodárstva v Európskej únii, ale aj na Slovensku však naďalej zostáva Nemecko. Pre Slovenskú republiku je skutočne kľúčovým vývoj v Spolkovej republike Nemecko. Rast nášho hrubého domáceho produktu je ťahaný predovšetkým rastom zahraničného dopytu a investíciami. Očakávame oživenie rastu investícií a to na úrovni 6,7 %. Medzi najvážnejšie problémy, s ktorými sa vyrovnávajú všetky krajiny v Európe, patrí okrem poklesu hrubého domáceho produktu predovšetkým prepad v oblasti daňových príjmov. Reakcia zodpovedných hospodárov by v tejto situácii bola taká, že sa proporcionálne zníži aj oblasť výdavkov a teda, že sa bude v rozpočte významne škrtať najmä výdavková stránka rozpočtu. Bohužiaľ, boli sme v čase krízy svedkami pravého opaku, výdavky stúpali, dôsledkom čoho sa zvyšovali deficity jednotlivých štátov a dnes mnohé krajiny majú zásadný problém prefinancovať dlh a udržať vôbec krajinu pri živote. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov sú mimoriadne citlivé na celý priebeh a dopady hospodárskych cyklov. Ako som spomínala, sme otvorená ekonomika, reagujeme na situáciu v ostatných krajinách a čelíme vážnym problémom v Grécku, v Španielsku, v Portugalsku, v Belgicku, v Taliansku, a aká bude prognóza vývoja v Grécku, to možno budeme trošku viac vedieť o tri týždne, ale nijak nie je ružová, naopak, naopak. Vo viacerých krajinách sa dejú reformy, vo viacerých krajinách sa dejú opatrenia, predlžujú sa odchody veku do dôchodku na šesťdesiatosem rokov, sedemdesiat rokov. Znižujú sa mzdy, znižujú sa nároky, zoškrtáva sa sociálny štát a popri všetkom tomto sa dáva týmto krajinám finančná pomoc, aby ako tak udržali situáciu v rámci dlhovej krízy.

    Najkomplikovanejším zostáva prípad Grécka. Misia medzinárodného menového fondu a Európskej únie minulý týždeň prerušila svoju kontrolnú činnosť, čím de facto odložila rozhodnutie o uvoľnení v poradí už piatej tranže na pomoc Grécku, tentokrát v objeme 12 mld. eur, až do momentu, kým Grécko nepríjme ďalšie opatrenia na riešenie finančnej situácie. Inými slovami, všetky prijaté opatrenia sú nedostačujúce. Po znížení ratingu krajiny rastú trhové úroky gréckych dlhopisov, v prípade dvojročných až na úroveň 26 %. Celkový dlh Grécka je už na úrovni 327 mld. eur, čo je viac ako štvornásobok daňových príjmov Grécka. Inými slovami, ak by Grécko aj robilo reformy, po najbližšie štyri roky z rozpočtu škrtlo aj všetky výdavky a zároveň všetok daňový výnos použilo len na splatenie dlhu, stále to nebude stačiť. Dôsledky? Scenár postupného oživenia európskej a tým pádom aj slovenskej ekonomiky je preto aj naďalej vystavený viacerým rizikám. Tieto obavy vychádzajú najmä z faktu, že spúšťacím mechanizmom súčasnej recesie bola systémová kríza vo finančnom sektore, kde pretrvávajú naďalej problémy. A potreba otvorene povedať, že situácia sa nijako nezlepšuje ani za posledné roky. Európsky finančný systém nie je zdravý a riešenia dlhovej krízy vo forme prekrývania starých dlhov tými novými nie sú správne a celkový dlh v Európe nezmenšujú a vďaka vzájomnej previazanosti hrozí preliatie dlhového problému z jednej krajiny do druhej.

    No, a v neposlednom rade treba z pomedzi ďalších rizikových faktorov ohrozujúcich pozitívny vývoj Slovenska a EÚ nutne uviesť slabú kondíciu trhu práce a už spomínaný nepriaznivý stav verejných financií vo väčšine krajín Európskej únie, čo v kombinácii s dlhovou krízou a problémami jednotlivých krajín prefinancovať svoj dlh, zatiaľ, bohužiaľ, nenabáda k žiadnemu optimizmu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani premiérka, vašou odpoveďou vám zároveň vypršal aj čas určený pre vás ako predsedníčku vlády na odpovede poslancov. Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre vás.

  • A budeme pokračovať teraz v odpovediach na otázky, ktoré poslanci položili a overovatelia vyžrebovali členom vlády Slovenskej republiky.

    Ako prvá v poradí bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Blahovej, ktorá sa pýta pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Mihála na konkrétnu problematiku: "Aké pozitívne zmeny prinesie Zákonník práce pre zamestnancov a zamestnávateľov?"

    Prosím vás o odpoveď, pán minister.

  • Ďakujem vám, vážený pán podpredseda. Vážená pani premiérka, vážení kolegovia, vážení poslanci, novela Zákonníka práce je dnes už vlastne vo vašich rukách a v prvom rade sa chcem poďakovať, že ste ju posunuli do druhého čítania. Je to dôležitý krok, pretože ak chceme niečo urobiť pre zníženie hrozivých čísiel zamestnanosti, tak je nevyhnutné zmeniť aj samotný Zákonník práce. A to preto, lebo je nespravodlivý, nepružný a byrokratický. Nespravodlivý napr. preto, lebo nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov vo firme. Nepružný preto, lebo neumožňuje reagovať na rôzne situácie na trhu práce. Byrokratický preto, lebo zaťažuje zamestnancov aj zamestnávateľov zbytočným papierovaním.

    Vláda Slovenskej republiky si v programovom vyhlásení stanovila cieľ zmeniť Zákonník práce na modernú, flexibilnú pracovnú normu. A ja sa vás pokúsim presvedčiť o tom, že vláda svoje predsavzatie aj dodržala. Neodradili nás od toho ani odborári, ktorí robili pod oknami ministerstva práce rámus, kým naši experti spracovávali stovky pripomienok, mimochodom, aj tých odborárskych. Navrhovaný Zákonník práce je v prvom rade spravodlivejší ako ten súčasný. Odráža totiž pozíciu konkrétneho zamestnanca vo firme. To sa najvýraznejšie prejavuje v navrhnutej úprave výpovednej doby, ktorá by mala byť odstupňovaná podľa rokov odpracovaných u zamestnávateľa. Navyše, zamestnanec, ktorý dostáva výpoveď, môže sám rozhodnúť, či si vyčerpá výpovednú dobu, alebo namiesto nej dostane odstupné, alebo kombináciu obidvoch týchto možností. Chcem pripomenúť, že odstupňovanie výpovednej doby je v krajinách Európskej únie bežným štandardom. Naopak, súbeh výpovednej doby a odstupného štandardom rozhodne nie je, po dôkazy nemusíme chodiť ďaleko, napr. sa môžme pozrieť do susedného Rakúska, kde je výpovedná doba odstupňovaná od štrnástich dní do piatich mesiacov a vyplatenie odstupného rozhodne nie je samozrejmosťou. Takéto rozdielne postavenie zamestnancov navrhujeme aj pri skúšobnej dobe, ktorá zostáva v štandardnej dĺžke troch mesiacov, ale v prípade vedúcich zamestnancov by to malo byť šesť mesiacov. Hoci sa to odborárom veľmi nezdá, návrh novely zákonníka zároveň zvyšuje ochranu zamestnancov. Pracovný pomer na dobu určitú bude síce možné dohodnúť až na tri roky, v rámci týchto troch rokov predlžovať po sebe najviac trikrát, ale odstraňujeme niektoré výnimky, pri ktorých neexistovalo obmedzenie práce na dobu určitú vôbec. Napríklad pri umelcoch alebo ošetrovateľoch či vedeckých pracovníkoch. Odstraňuje sa tiež možnosť obchádzať ustanovenie o pracovnom pomere na dobu určitú prostredníctvom najímania agentúrnych zamestnancov, pretože aj tých bude možné prideliť ku konkrétnemu zamestnávateľovi na dobu určitú najviac trikrát počas najviac troch rokov s tým, že pri ďalšom pridelení im už vznikne nárok na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.

    Ochraňujeme výraznejšie aj tých zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Súčasný zákonník hovorí, že o odchodné treba zamestnávateľa požiadať ešte pred skončením pracovného pomeru, či bezodkladne po jeho skončení. V praxi sa tak stáva, že niektorí zamestnanci tieto podmienky nestihnú splniť. Preto sme navrhli zakotviť na požiadanie o odchodné lehotu desiatich pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Tým sa poskytne zamestnancom dostatočný priestor na to, aby bez stresu stihli požiadať o vyplatenie odchodného.

    Zákonník práce bude aj menej byrokratický. Napríklad nárok na päť týždňov dovolenky už nebude treba prácne dokazovať rôznymi potvrdeniami, ale tento nárok vznikne automaticky po dosiahnutí tridsiatich troch rokov veku. V prípade dovolenky bude zákonník ústretovejší aj pri dlhodobej práceneschopnosti, alebo pri úraze, pretože dnes prichádza zamestnanec o nárok na dovolenku, ak si ju nevyčerpá do dvoch rokov. Po novom v týchto situáciách bude nárok na dovolenku časovo neobmedzený.

    Menej problémov budú mať aj študenti pri dohodách o brigádnickej práci študentov. Dnes prišli o tento štatút a o možnosť čerpania takých dohôd, aj keď ich prijali na vysokú školu, pokiaľ nemali v ruke potvrdenie o návšteve školy, čo sa v letných mesiacoch dalo niekedy naozaj ťažko vybaviť. Po novom sa budú považovať za študentov až do októbra, inými slovami majú viac času na to, aby deklarovali potvrdením z vysokej školy svoj status.

    Nezabúdame ani na rodinu, rodina je pre nás, samozrejme, dôležitá a treba rodinný život, rodiny podporiť, hlavne pokiaľ ide o mladé rodiny. A preto novela Zákonník práce vychádza rodinám v ústrety. Znamená to lepšie definovaný pružný pracovný čas. Znamená to zavedenie novej možnosti - delené pracovné miesta, ďalej sú to zlepšenia pri domáckej práci. Sú to všetko opatrenia, ktoré umožnia lepšie zladiť pracovné a rodičovské povinnosti zamestnancov. A mysleli sme aj na takú drobnosť, že nový zákonník prizná nárok na pracovné voľno pri prevoze matky do pôrodnice nielen manželovi, ale aj každému otcovi dieťaťa.

    Silnejšia bude v zákonníku aj ochrana tehotných žien počas skúšobnej doby. Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy bude možné prepustiť v skúšobnej dobe len z dôvodov, ktoré nesúvisia s ich tehotenstvom alebo materstvom, a každé takéto prepustenie bude musieť zamestnávateľ zdôvodniť písomne.

    Ministerstvo práce má veľký záujem na tom, aby bol nový Zákonník práce v súlade s medzinárodnými záväzkami a nepoškodzoval zamestnancov, no zároveň, aby zaručoval zamestnávateľom väčšiu pružnosť pri uzatváraní pracovných zmlúv a prispel tak k znižovaniu nezamestnanosti.

    Tento záväzok sme splnili.

    Aká bude definitívna podoba Zákonníka práce, o tom už rozhodnete vy, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, a všetky návrhy, ktoré predloženú novelu vylepšia, radi privítame. Je to v záujme zvyšovania zamestnanosti a teda v záujme slovenských občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Pán minister, vaša odpoveď bola vyčerpávajúca natoľko, že pani poslankyňa vyjadruje s odpoveďou spokojnosť. Preto vám ďakujem za odpoveď na otázku, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

    Teraz príde s odpoveďou na otázku, ktorú vyžrebovali overovatelia, ktorú položil pán poslanec Suja pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Miklošovi, ktorý sa vás pýta: "Aké pozitívne.... "Pán minister, ste pripravený navýšiť financie v rozpočte pre ministerstvo obrany?

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky, teda zatiaľ najmä ministerstvo financií, ale už aj ostatné rezorty začali už s prípravou rozpočtu na budúci rok. Pred dvoma týždňami vláda schválila východiská rozpočtu, východiská verejných rozpočtov na budúci rok a v týchto dňoch a týždňoch ministerstvá spracovávajú rozpisy pridelených rozpočtových limitov.

    Budeme veľmi intenzívne komunikovať so všetkými rezortmi. Rezorty majú zároveň za úlohu analyzovať procesy v rámci svojich rezortov, hľadať možné zdroje úspor, ale aj efektívnejšieho využívania prostriedkov. Viem, že konkrétne ministerstvo obrany pripravuje a do konca júna by malo predložiť do vlády takýto analytický materiál, ktorý vlastne bude navrhovať reštrukturalizáciu a zefektívnenie fungovania ministerstva obrany. O tom, ktorý rezort v akej miere bude prioritou a na čo konkrétne sa peniaze vyčlenia, o tom budeme rokovať, samozrejme, aj na politickej úrovni, aj vo vláde a, nakoniec, o tom budete rozhodovať vy, pretože schválenie rozpočtu ako zákona roka je vždy v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás ubezpečiť, že celkom určite budeme rešpektovať všetky zákonné náležitosti, teda zákonné povinnosti, ktoré financovať musíme, a že budeme zvažovať, v situácii, ktorá je a ktorá je napätá z hľadiska toho, že potreby sú omnoho väčšie, ako sú možnosti, a aj v súvislosti s tým, že najdôležitejšou prioritou, na ktorej sme sa zhodli, nielen vo vláde, ale aj v koalícii v rámci programového vyhlásenia, je priorita ozdravenia verejných financií, znižovania deficitu verejných financií a znižovania, zastavenia rastu verejného dlhu a otočenie negatívnej tendencie z posledných rokov v tejto oblasti.

    Verím, že prípravu rozpočtu podriadime tejto, povedal by som, prioritnej priorite alebo najdôležitejšej priorite, ale zároveň tak, aby sme naplnili všetky tie rezortné priority, ktoré sú a budú dôležité.

    Ja si uvedomujem, že obrana v posledných rokoch, aj počas minulej vlády, bola rezortom, kde došlo už k zásadným škrtom, zároveň ale som presvedčený, že aj v tomto rezorte, ako aj v každom inom, je ešte priestor aj na úspory, aj na efektívnejšie fungovanie.

    Takže teším sa na náš intenzívny dialóg s pánom ministrom, ktorý sa veľmi svedomite naňho pripravuje, a už sme nejaké predkolá absolvovali aj pri diskusii o východiskách rozpočtu. A verím, že sa nakoniec spolu aj s vami, s poslancami a s Národnou radou, zhodneme na tom a dohodneme na tom, aby sme prijali rozpočet tak, aby bol v rámci možností čo najlepší.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Ak som dobre tomu rozumel, vy sa budete rozprávať a my rozhodovať.

  • Smiech v sále.

  • Pán podpredseda, ty tomu rozumieš už dlhé roky, takže je to presne tak, ako hovoríš.

  • Pán poslanec Suja, chcete, ste spokojný s odpoveďou pána...?

  • V tejto situácii je minister Galko nútený prijímať opatrenia, ktoré obmedzujú poslanie ozbrojených síl, napr. zastavenie výcviku v niektorých oblastiach, predovšetkým v letectve, neopravovanie zastaranej techniky, čo má negatívny dosah na ich schopnosť plniť svoje úlohy v domácom aj v medzinárodnom krízovom manažmente.

    Na druhej strane, keď predostrel návrh stiahnutia našich vojakov z Cypru z finančných dôvodov a z dôvodov nízkeho efektu pre rozvoj ozbrojených síl, nikto ho nepodporil. A teda podotázka je, či podporíte ministra obrany v jeho riešeniach.

  • Pán poslanec, vláda rozhoduje v zbore a o rozpočte rozhodujete nakoniec vy ako Národná rada. Ja som presvedčený, že rozpočet tak, ako bol pripravený a schválený, bol v rámci možností, ktoré sme mali a v rámci priorít, ktoré sme museli robiť. A naozaj rozpočet bol, resp. verejné financie v minulých rokoch boli vo veľmi, veľmi zlom stave, to veľmi dobre viete.

    Museli sme výrazne šetriť, museli sme výrazne šetriť vo všetkých rezortoch, v každom jednom rezorte by som vám vedel vymenovať, k akým opatreniam musia pristupovať jednotliví ministri. Podobným, ako sú tie, ktoré ste vy menovali v rezorte obrany. A zároveň ale platí, že v každom jednom rezorte, vrátane môjho, môj nevynímajúc, sú stále rezervy na to, aby sme mohli peniaze využívať lepšie a efektívnejšie.

    Keď hovoríte napríklad o výcviku, o letectve, o podobnom, preto som spomenul vo svojej odpovedi, že do konca júna by mal minister predložiť aj zásadný strategický zámer ďalšieho smerovania slovenskej armády. Mali by sme sa rozhodnúť, či chceme udržiavať napr. v tej šírke všetky možné zamerania vojsk, ako máme dnes.

    Ako otázku položím, neberte to, že to navrhujem. Potrebujeme nevyhnutne my mať nadzvukové letectvo, keď sme taká malá krajina, sme súčasťou Severoatlantickej aliancie? Nebolo by lepšie, keby sme sa špecializovali na to, v čom sme naozaj dobrí, keď nemáme peniaze na to, zabezpečiť intenzívny výcvik pre nadzvukových letcov vrátane veľmi vysokých investičných nákladov, ale aj prevádzkových na kúpu, a údržbu nadzvukových stíhačiek?

    Nebolo by efektívnejšie, s otáznikom to kladiem, sústrediť sa, špecializovať sa na to, v čom sme naozaj dobrí? Napríklad ženijné jednotky, protichemické jednotky, odmínovacie, pyrotechnické a iné jednotky. V tom, v čom sme naozaj dobrí a v rámci toho aj v aliancii naozaj sa ešte zlepšovať, byť špičkoví. Veď preto sme v aliancii, aby sme nemuseli ako malá krajina budovať všetky typy armád a udržiavať ich tak draho, pretože sa môžeme spoľahnúť na spojencov a sme súčasťou širšej aliancie.

    Takže z tohto pohľadu, ale ja verím a myslím si že, som presvedčený o tom, že teda to tak je, že minister koná v tomto zmysle, aby sme naozaj našli efektívnejší spôsob fungovania našej armády, aby sme aj s obmedzenými zdrojmi mohli cvičiť. Lebo súhlasím, že nie je dobré, keď udržiavame také typy armád, ktoré nemajú na to, aby cvičili, aby trénovali, aby boli naozaj, naozaj dobrí. A naša úloha nie je len v tom, udržiavať systém, tak ako bol doteraz často nerozumne vytvorený alebo sa vytvoril, ale aby sme sa zamysleli na tým, ako to môže fungovať lepšie.

    Ak bude takáto snaha, ak bude takýto rozumný návrh, tak, samozrejme, ho podporím. Ale mojou prioritou - a preto by som nerád odpovedal na otázky typu, podporíte tento rezort, a iný rezort alebo ešte iný a ten nie, pretože mojou prioritou, prvoradou a za to som tu, za to ste mi dali tú zodpovednosť - je, aby sme mali zdravé verejné financie. Aby sme nezadlžovali budúce generácie, aby nerástol ten dlh našich detí a vnukov tak prudko, ako rástol počas uplynulých rokov. A verím, že spoločne tieto priority naplníme vrátane priority lepšieho fungovania armády. Ideálne by bolo, keby mohla lepšie fungovať za menej peňazí, ako funguje dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády.

    A poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Mihála, aby odpovedal na otázku, ktorú položil pán poslanec Horváth: "Vážený pán minister, vláda Roberta Fica deklarovala, aká je sociálna, avšak nebola schopná zabezpečiť zrovnoprávnenie a financovanie sociálnych služieb. Aké ste prijali opatrenie v tejto pre občanov citlivej oblasti?" Prosím vás o odpoveď.

  • Ďakujem. Ja si najskôr dovolím zacitovať z korešpondencie, ktorú dostávame v týchto dňoch na ministerstvo. Napríklad: Ocitáme sa v patovej situácii, pretože VÚC nemajú záujem financovať poskytovateľov sociálnych služieb. Prevádzku dokážeme udržať maximálne do polovice júna. Nezisková organizácia Jazmín Handlová.

    VÚC najprv musia zabezpečiť svoje zariadenia a zvyšok rozdelia, ale určite to nepokryje našich klientov. Budeme nútení zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb pre dospelých zatvoriť. Niektorí klienti sa nám vyhrážajú dokonca samovraždou, ak ich pošleme domov. To píše riaditeľka malokapacitného Domova dôchodcov v Jarabine, okres Stará Ľubovňa.

    Ocitáme sa v akútnej krízovej situácii, môže sa stať, že bez pomoci štátu naše zariadenie zanikne a vznikne problém, čo s klientmi a zároveň zamestnanci pracujúci v zariadení prídu o prácu, to nám píšu zo Sobraniec.

    Zariadenia postavené obcami po 1. 7. 2002 nemá kto financovať. Boli by sme radi, keby ste pochopili situáciu, ktorá je priam likvidačná. Mnohé zariadenia majú peniaze len na jeden mesiac a potom hrozí ich zánik, to nám píšu z Domu sociálnych služieb Senecio, Bratislava.

    Doteraz sme platili asi 300 eur mesačne, do výšky ekonomicky oprávnených nákladov nám peniaze poskytoval štát. Tento rok pre nás peniaze neboli poskytnuté, preto si máme hradiť asi 660 eur sami. My však nemáme taký vysoký príjem a tiež na to nemajú ani naše deti a tiež sa nechceme sťahovať do iných zariadení nášho samosprávneho kraja, ktoré sú kapacitne väčšie a staršie, píšu obyvatelia zariadenia opatrovateľskej služby Varín, nezisková organizácia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády. Páni poslanci, poprosil by som vás, keby ste nediskutovali teraz s členmi vlády a nevyrušovali pána ministra, ktorý odpovedá na otázku pána poslanca Horvátha.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Ako ste si mohli všimnúť len z týchto zopár úryvkov, ktoré dostávame na naše ministerstvo, situácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je vážna a neudržateľná.

    Zariadenia sociálnych služieb hrozia krachom, zatvorením, prepustením klientov. Dotýka sa to v menšej miere verejných, vo väčšej miere neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Už dlhšiu dobu doplácajú na zlé nastavenie zákona o sociálnych službách z dielne exministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viery Tomanovej. Je to zákon, pripomínam ho, ktorý prijala predchádzajúca vláda Roberta Fica.

    Stojíme preto pred otázkou, čo s občanmi, ktorým samospráva nedokáže poskytnúť, zabezpečiť, resp. spolufinancovať primeranú formu sociálnej služby. Najväčšie problémy týmto zariadeniam spôsobuje teda financovanie, ktoré leží na pleciach obcí, vyššieho územného celku a klienta.

    Náš návrh, je to pracovný návrh, diskutujeme veľmi intenzívne v týchto dňoch o tomto probléme a hľadáme riešenia, je postavený na báze trojpilierového financovania, kde financovanie bude na pleciach štátu, samosprávy, čiže obce alebo VÚC, a samozrejme samotného klienta.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je napísané: Vláda preto zmení systém financovania poskytovateľov sociálnych služieb, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov a zavedie právo klienta na výber poskytovateľa sociálnych služieb.

    Právo klienta na slobodný výber formy a miesta poskytovania sociálnej služby klientom sme už upravili tzv. malou novelou zákona o sociálnych službách, ktorá reagovala aj na nález ústavného súdu. A naše ministerstvo, ako som už spomínal, podniká potrebné kroky k náprave, aj pokiaľ ide o financovanie. Intenzívne pracujeme na návrhu takzvanej veľkej novely zákona o sociálnych službách, kde kľúčovou otázkou je práve vyriešenie a zrovnoprávnenie financovania verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Skúsim ešte trošku bližšie popísať tie tri piliere, na ktorých bude stáť financovanie zariadení, resp. sociálnych služieb ako takých. Prvý problém je ten, že obce a vyššie územné celky pri súčasnom nastavení nedokážu zo svojich rozpočtov reálne pokryť všetky výdavky na sociálne služby, to je, myslím, jasné. V rámci jednotlivých noviel, a hlavne tu znovu zdôrazňujem novelu, nie novelu, ale nový zákon o sociálnych službách, ktorý bol prijatý v roku 2008, neboli zohľadnené reálne výdavky obcí a miest, ktoré v reálnom živote musia vynakladať na sociálne služby. A to nie sú len tie penzióny pre starších ľudí, ale sú to napr. aj zariadenia, ako sú nocľahárne, útulky, zariadenia núdzového bývania a podobne. Pre jej lepšiu ilustráciu, na rok 2011 sú predpokladané príjmy obcí a vyšších územných celkov, ktoré by mali byť použité na sociálne služby, asi 218 mil. eur, ale pritom výdavky na tieto zariadenia sa odhadujú vo výške 341 mil. eur. Preto navrhujeme rozdeliť financovanie sociálnych služieb medzi štát, obec, resp. vyšší územný celok a klienta.

    Ak by tieto predbežné zámery mali byť naplnené, tak ročne by išlo na financovanie sociálnych služieb približne o 183 mil. eur viac ako doteraz s tým, že na tejto sume, na tejto vyššej sume by sa podieľalo vyššie spolufinancovanie klientov a, samozrejme, aj vyšší príspevok zo štátneho rozpočtu.

    Z rozpočtu obcí a vyšších územných celkov sa bude hradiť tzv. finančný normatív, ktorého výška by závisela od druhu poskytovanej služby, a bol by rovnaký bez ohľadu na to, či ide o verejného alebo neverejného poskytovateľa príslušnej služby.

    Príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby by bol financovaný zo štátneho rozpočtu, pričom by sa zohľadňovala finančná situácia samotného klienta, to znamená, zjednodušene povedané, tí bohatší klienti by dostávali nižší príspevok od štátu, a tí, ktorí sú sociálne na tom horšie, by dostali vyššiu sumu na tento príspevok.

    Samotná úhrada klienta, ktorá je veľmi dôležitá a bez ktorej sa financovanie sociálnych služieb nezaobíde, je ta, takisto veľmi dôležitá a takisto pri nej budeme navrhovať citlivým spôsobom zohľadniť sociálnu situáciu príslušného klienta.

    Treba si uvedomiť, že v zariadení dostáva ten klient všetku možnú starostlivosť, to znamená, je asi jasné, že sa musí zaplatiť ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby aj z toho možno niekedy nízkeho dôchodku, ale to spolufinancovanie tam jednoducho logicky musí byť.

    Ešte sa chceme pristaviť pri finančnom normatíve, ktorý bude definovaný plošne v rovnakej sume v závislosti od typu zariadenia, ale nezávislé od toho, kto je zriaďovateľom. Tento finančný normatív by mal byť stanovený v zákone a jeho výška teda bude závisieť od druhu a formy poskytovanej sociálnej služby, čím odstránime súčasný nerovnaký prístup k zariadeniam podľa toho, kto je ich zriaďovateľom.

    Tento normatív vlastne bude znamenať konkrétne zákonom stanovené minimálne sadzby na konkrétne sociálne služby a budú hradené tieto normatívy klientovi z rozpočtu obce, alebo vyššieho územného celku.

    Ďalším rozmerom, a ďalším problémom, ktorý momentálne riešime, je aj otázka kompetencií, pretože tu sa treba zamyslieť, či súčasné nastavenie kompetencií, to znamená, z tohto produktu povinnosti financovania je nastavené správne alebo nie. Problém je to veľmi široký a naozaj musíme ho riešiť, pretože tak v minulom roku, ako aj v tomto roku, veľmi jasne nám prax ukazuje, že nemôžeme zostať v takom stave, v akom sme. Chcem pripomenúť, že dnes na isté, isté čiastočné dofinancovanie sociálnych služieb slúžia nesystémové podpory, ktoré poskytuje vláda. Pripomínam, že v decembri 2010 vláda poskytla obciam, mestám a vyšším územným celkom v rámci monitoringu sumu 3 mil. 869 tis. eur, a teraz v máji 2011, pred dvoma týždňami, vláda schválila ďalšiu sumu takejto dotácie na základe ďalšieho monitoringu, a to v sume 5 mil. 769 tis. eur.

    V súčasnosti sa zároveň rokuje s ministerstvom financií a pripravuje sa na rokovanie vlády ďalší materiál, ktorého podstatou bude poskytnutie jednorazovej dotácie pre vybrané verejné zariadenia zriadené obcami po decentralizácii a zároveň pre vybraných neverejných poskytovateľov.

    To je všetko. Dúfam, že vás moja odpoveď uspokojila.

  • To uvidíme, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Horváth, ste spokojný, alebo chcete položiť doplňujúcu otázku? Chce doplňujúcu otázku. Prosím, zapnite pána poslanca Horvátha. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa viac-menej chcem poďakovať pánovi ministrovi, že veľmi presne, veľmi trefne popísal súčasný stav, ktorý tu zanechala vláda Roberta Fica. A taktiež sa chcem poďakovať, že predniesol, aké sú vízie súčasnej vlády, čo ma veľmi teší, že práve túto oblasť budeme vedieť čo najlepšie uspokojiť.

  • Ja chcem kontrovať a chcem vopred poďakovať poslancom za ich očakávanú ústretovosť, keď budeme tieto zákony, resp. novely prejednávať, pretože to nebude naozaj jednoduché. A bez vašej podpory sa financovanie sociálnych služieb nezlepší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pán podpredseda vlády, poprosím, aby ste teraz odpovedali na otázku, ktorú vám položila pani poslankyňa Jurinová v nasledujúcom znení: "V súvislosti s navrhovanými zmenami v druhom dôchodkovom pilieri, ktoré pripravuje vaše ministerstvo, by som bola rada, keby ste pán minister vysvetlili, či je jeho navrhované riešenie lepšie ako doterajší systém."

    Prosím o odpoveď.

  • Naozaj úprimne ďakujem za túto otázku. Pripravujeme zásadnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, tzv. druhom pilieri. Táto novela je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A ak všetko pôjde podľa časového harmonogramu správne, tak mala by sa dostať do parlamentu na schôdzu, ktorá bude tou nasledujúcou. Čiže, na začiatok júla, koniec júna, začiatok júla.

    V tejto novele bude niekoľko zásadných zmien. Prečo budú tieto zmeny? Prečo sa vlastne musí zmeniť nastavenie druhého piliera? No, najskôr by sme ale si mali trošku od podlahy začať veci vysvetľovať tak, ako tu boli historicky donesené. Treba začať vlastne tú diskusiu samotným prvým pilierom. Myslím si, že nie je férové dávať ľuďom falošné nádeje, pokiaľ ide o ich budúce dôchodky.

    Nádej, že o niekoľko desiatok rokov by mali dnešní mladí ľudia slušný dôchodok z prvého piliera, je veľmi falošná. Garancie dôchodku, slušného dôchodku cez financovanie v prvom pilieri, to sú naozaj len fiktívne garancie. Treba si uvedomiť - a modelové výpočty príjmov a výdavkov dneska modelovania nasledujúcich rokov to jasne ukazujú, - že dôchodkový systém v súčasnej podobe, tým myslím ten prvý pilier, je finančne neudržateľný. A dôvod je myslím jasný, nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku. Nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Je to skrátka trend, ktorý nedokážeme len tak ľahko zmeniť.

    Napríklad, z celkového rozpočtu verejnej správy vynaložíme v roku 2011 na dôchodky vyplácané z prvého piliera približne 8 % HDP. Pre lepšiu predstavu, je to raz toľko, ako vynakladáme na školstvo. Je myslím každému jasné, že tieto výdavky budú v čase stále narastať.

    Ďalšie číslo, ak v roku 2010 na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku, čiže nad šesťdesiatpäť rokov pripadalo šesť ľudí v produktívnom veku, čiže na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku šesť obyvateľov v nižšom veku, tak v roku 2060 to bude len jeden a pol obyvateľa, štyrikrát menej.

    Myslím si, že je jasné, že pri súčasnom nastavení, keď máme také problémy s prefinancovaním deficitu, aké máme dnes, ako to asi bude vyzerať o štyridsať alebo o päťdesiat rokov. Alebo budeme počítať s tým, že na Slovensku objavíme nejaké náleziská ropy, zemného plynu, z čoho budeme financovať dôchodky? To asi nie.

    Preto treba urobiť stabilizačné opatrenia v prvom pilieri, ale hlavne treba zlepšiť funkčnosť druhého piliera, aby mali naši občania aspoň akú-takú šancu na slušný dôchodok. Preto jedným z opatrení, ktoré navrhujeme pre druhý pilier, je napraviť pokrivené pravidlá garancií a ak sa nám to podarí, tak je šanca na to, aby dôchodky z druhého piliera boli naozaj vyššie.

    Pokiaľ ide o garancie, v novele navrhujeme rozviazať správcovským spoločnostiam ruky pri investovaní tým, že garancie navrhujeme ponechať, ale len v súčasnom konzervatívnom, po novom dlhopisovom fonde, aby tým pádom v ďalších fondoch mohli investovať do produktov, hlavne do akcií, kde sa dá očakávať potenciálne vyšší zisk pre sporiteľa. Okrem iného chceme motivovať k takýmto stratégiám správcovské spoločnosti aj vhodnou politikou nastavenia poplatkov, aby sme ich motivovali k dosahovaniu čo najvyšších výnosov pre sporiteľov.

    Preto napr. zavádzame štvrtý, nový indexový fond, kde pôjde o investície výlučne do akcií. A preto aj navrhujeme tzv. automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, s možnosťou dobrovoľného výstupu. To všetko navrhujeme preto, aby sme takto zvýšili šancu našich občanov na lepšie dôchodky. V súčasnosti správcovské spoločnosti spravujú približne 4 mld. eur. Majetok v takejto hodnote majú sporitelia na svojich osobných dôchodkových účtoch. Štyri miliardy eur. Ak sa vďaka zmenám, ktoré navrhujeme, zvýši zhodnotenie úspor sporiteľov čo i len o jedno percento ročne, bude to znamenať, že našim sporiteľom pribudne ročne o 40 mil. eur viac na dôchodkových účtoch. Ak zvážime, že pri vhodnom investovaní, rozumnom investovaní do akcií a pri súčasnej výkonnosti, pri súčasnom pohybe na trhoch, ktorý sa dá z dlhodobého hľadiska predpokladať, ak môžeme predpokladať zhodnotenie o 3 ž 5 % oproti súčasnému, približne jedno percentnému zhodnoteniu prostriedkov sporiteľov, tak môžeme predpokladať, že úspory sporiteľov môžu týmto úročením vzrásť o 120 až 200 mil. eur ročne. A to je už suma, nad ktorou sa oplatí zamyslieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pýtam sa vás pani poslankyňa, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Áno? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Možno, že to nebude otázka. Chcem poďakovať pánovi ministrovi a určite asi takáto téma je na oveľa dlhšiu diskusiu, ale ďakujem za vysvetlenie.

  • Aj ja vám za odpoveď na otázku pani poslankyne.

    A poprosím pána ministra kultúry Krajcera, aby odpovedal na otázku, ktorú vám položil pán poslanec Jarjabek: "Vážený pán minister, dlhodobým problémom systému podpory nezávislých kultúrnych a umeleckých aktivít je každoročný administratívne i odborne komplikovaný systém posudzovania opakujúcich sa žiadostí o subvencie pre podujatia, ktoré sa pravidelne opakujú. Nepracujete na zmene pravidiel?" Prosím o odpoveď.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán poslanec, predseda výboru, áno, je to téma, ktorá je tu už dlhší čas ako aktuálny problém. Aj v predchádzajúcom období hľadalo ministerstvo spôsoby, ktoré by zjednodušili schvaľovací proces prideľovania finančných zdrojov na etablované, cyklicky sa opakujúce aktivity s nespochybniteľným významom a umeleckou kvalitou, k akým nesporne patria viaceré festivaly, prehliadky, výstavy, súťaže domáceho i medzinárodného rozmeru. Ministerstvo kultúry aktuálne nebude realizovať žiadne administratívne zjednodušenie poskytovania dotácií v rámci svojej pôsobnosti, pretože si myslíme, že v súčasnosti využívaný systém podávania a administrovania žiadostí je nanajvýš transparentný a v zásade aj užívateľsky komfortný. Nevieme naozaj o tom, že by žiadatelia mali nejaké zásadné problémy, čo sa týka spôsobu predkladania žiadostí. Koniec koncov, väčšina z nich sú opakujúce subjekty, čiže tento systém poznajú. Napriek tomu, že došlo k zmene, keďže máme k dispozícii s účinnosťou od 1. januára tohto roku nový zákon o dotačnom systéme, ktorý ešte väčší dôraz kladie na transparentnosť celého procesu, tak práve preto nie je možné urobiť opatrenia, ktoré by išli proti týmto zásadám a princípu a duchu tohto zákona. Čiže posudzovanie, resp. hodnotenie predložených žiadostí nezávislými odbornými komisiami naďalej vytvára predpoklad pre objektívnosť hodnotenia.

    Ani v prípade opakujúcich sa projektov nie je možné uvažovať o významnom zjednodušení procesu, pretože meniace sa okolnosti ich realizácie, rovnako ako objektívne skutočnosti treba posúdiť a zohľadňovať pri posudzovaní podpory každý rok. Napriek tomu je zrejmé, že sú isté typy podujatí, kontinuálne, ktoré už dlhodobo preukazujú vysoký stupeň kvality a aj opodstatnenosti požiadaviek na dotačný systém a tieto aktivity vieme, samozrejme, istým spôsobom priorizovať. A to sa deje už teraz tým, že sa stanovujú priority v jednotlivých programoch.

    Takže priamo nie, lebo my, my nemôžeme, samozrejme, nastavovať tie pravidlá tak, že by zvýhodňovali alebo uprednostňovali, priorizovali konkrétne projekty, ale samozrejme, že systémovo vieme stanoviť priority v tom-ktorom programe. A to sa, samozrejme, deje. V súčasnosti je k tejto téme aj diskusia, aj priamo u nás na ministerstve. A ja som zadal svojím kolegom, aby sme sa do budúceho obdobia naozaj snažili zohľadniť tieto aspekty, no a niektoré by mali byť zapracované pri vyhlasovaní nového dotačného roku 2012 s tým, že využívam teraz aj príležitosť, aby som informoval aj vás, prípadne aj verejnosť, že práve tým, že došlo k prijatiu nového zákona s účinnosťou od 1. januára, tak sa trochu posunul ten termín vyhodnocovania jednotlivých žiadostí. V budúcom, resp. na rok 2012 už chceme tieto žiadosti zverejniť v októbri tohto roku, čiže dostaneme sa do výrazného predstihu oproti tomuto obdobiu, čo bolo naozaj ale spôsobené predovšetkým tým, že došlo k prijatiu nového zákona, ktorý upravuje tento systém.

    Pán podpredseda, to bola moja odpoveď.

  • Pochopil som, že ste vyčerpali odpoveď, ale pán poslanec Jarjabek chce ešte položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď, pán minister. Mňa by skôr zaujímalo v zmysle tých komisií, a k tomu by teda smerovala aj moja podotázka, a istej zodpovednosti tých komisií za to, keď teda tie komisie už teda udelia nejaké peniaze, častokrát sa stáva, že tie komisie už ako keby o tom programe umeleckom, na ktorý tie peniaze teda určia, ako keby vlastne tie komisie tam už potom stratili nejaký teda ďalší zástoj v zmysle hodnotenia toho programu, na ktorý dajú peniaze. Toto som mal na mysli. Či teda by nemala byť nejakou povinnosťou týchto komisií aj ich zodpovednosť za takto pridelené prostriedky. A už len taký príklad ma napadá. To je presne to isté, ako tento istý problém je napr. pri tých tzv. konkurzných komisiách na riaditeľov, keď riaditeľ je vyhodnotený, stane sa riaditeľom inštitúcie, potom ten riaditeľ je neúspešný a tá komisia, ktorá ho zvolila, už teda ako keby neexistovala. A pritom by vlastne mala za neho niesť, aspoň teda formálnu zodpovednosť. Toto som mal na mysli, či v tomto zmysle niečo nové sa nepripravuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Áno, to čo hovoríte, samozrejme, má racionalitu. Vy však veľmi dobre viete, že my tých odborníkov oslovujeme a prizývame k takejto spolupráci a asi nie je celkom možné, aby sa kontinuálne venovali niekoľko mesiacov tejto práci. Jednoducho, nevieme tých ľudí natoľko motivovať, aby sme od nich mohli vyžadovať takýto výkon. Ale ono to do istej miery funguje. Čiastočne v rámci toho, čo hovoríte, lebo k vyhodnocovaniu projektov samozrejme dochádza. Podieľa sa na tom sekcia ekonomiky a samozrejme aj vecné sekcie, či už z hľadiska finančného, ale samozrejme aj z hľadiska vecného plnenia. A viete veľmi dobre, že v prípade, že nie sú dodržané tieto aspekty, nastupuje potom možnosť kontroly. A v prípade, že sa naozaj preukáže, že bola porušená finančná disciplína alebo došlo k nedostatkom v rámci vecného plnenia, najmä účelu, na ktorý tie peniaze boli vynaložené, dochádza k vracaniu finančných prostriedkov. No a samozrejme, že tieto hodnotenia jednotlivých projektov sú zadokumentované na ministerstve. A pochopiteľne, že aj v tom ďalšom období sa tí členovia tých odborných komisií tieto informácie dozvedia. Čiže ako keby odborným komisiám vytváral tento servis alebo zabezpečovali tieto informácie jednotlivé sekcie ministerstva kultúry.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na rokovanie o tomto bode programu skončil. Ďakujem aj vám za odpoveď. Poprosím členov vlády, aby zostali v rokovacej sále.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, na ktorom je podľa zákona o rokovacom poriadku účasť členov vlády žiaduca, a tým sú dva body.

    Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 20. apríla 2011.

    Tlač prerokovávame ako tlač pod poradovým číslom 312.Chcel by som pre prehľadnosť ďalšieho postupu pri rokovaní poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí ak chcú namietať alebo vyjadriť súhlasné stanovisko s odpoveďou člena vlády na písomne položenú interpeláciu, aby z hľadiska priehľadnosti uviedli vždy aj číslo odpovede, pod ktorým v tlači 312 sa nachádza stanovisko člena vlády.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy k tomu bodu programu sa neprihlásil písomne žiaden pán poslanec, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A budeme v ďalšom bode rokovať o bode

    interpelácie poslancov na členov vlády.

    Chcem len pripomenúť, že podľa § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku zakladá povinnosť pre poslanca predložiť písomnú interpeláciu, ak odznela v rokovacej sále Národnej rady ústne, predsedovi Národnej rady ihneď po prednesení ústnej interpelácie.

    Chcem informovať, že do bodu programu interpelácie som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Švantnera, ktorého zároveň prosím, aby svoju interpeláciu predniesol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, moja interpelácia je na pani premiérku, ale táto interpelácia sa veľmi úzko dotýka aj ministra hospodárstva a ministra financií.

    Moja interpelácie znie: Zlepšenie využitia finančných prostriedkov na zvýšenie zamestnanosti našich občanov.

    Žiaľbohu, prakticky všetky vlády, ktoré tu boli po revolúcii, sa nedokázali vyrovnať s problémom veľkej nezamestnanosti a sme na, žiaľbohu, jednom z popredných miest nezamestnanosti z celej "dvadsať sedmičky".

    Ja by som povedal, že samozrejme tá nezamestnanosť bude nezamestnanosť. Buď ju môžeme riešiť tým spôsobom, že získavame nové miesta, ale takisto môžeme ju do určitej miery riešiť aj tým, že zabránime rozpadu firiem a zabránime vzniku nezamestnaných ľudí v rôznych regiónoch. Vieme, že táto situácia je veľmi zložitá a veľa razy sa dostávajú rodiny do neriešiteľných situácií, keď sa stavajú nezamestnanými ľudia, ktorí sú živitelia rodín. A toto je problém veľkého množstva firiem, ktoré v minulosti na Slovensku celkom dobre fungovali a zamestnávali veľké množstvo ľudí.

    Ja poviem jeden taký príklad. Takouto firmou sú napr. Novácke chemické závody, ktoré zamestnávajú cez tisíc šesťsto ľudí, a ak sledujete médiá, tak ste včera zachytili to, že sa chystá veľké prepúšťanie v tejto firme. Akým spôsobom sa tá firma dostala do tej situácie je veľmi zaujímavé a ja by som povedal, že niekedy sa Európska únia chová k svojim členským štátom veľmi rozdielne. Ja sa odvážim povedať, že prakticky v Európskej únii rozhoduje Nemecko s Francúzskom, rieši si svoje problémy, veľa razy aj na úkor malých štátov, ktoré nemajú takú pozíciu, a tu veľa záleží aj na tom, akú pozíciu má premiér alebo premiérka a takisto aj vláda. Ako si dokáže vydobyť postavenie medzi ostatnými krajinami, lebo, samozrejme, že každý chce získať čo najviac sám pre seba. No a čo sa jedná Nováckych chemických závodov, tak iste ste zaregistrovali tu situáciu, že Novácke chemické závody dostali pokutu 20 mil. eur. Neviem, či viete, z akého dôvodu dostali tu pokutu. No, dostali ju takým spôsobom, že v Európe veľmi silná firma Akzo Nobel zo Švédska diktuje vlastne ceny chemických výrobkov vyrábaných v Európskej únii. Táto firma pozvala zástupcov Nováckych chemických závodov na jednanie, kde im doporučila ceny, s ktorými by mali pôsobiť na trhu. No a, čuduj sa svete, potom, ako došlo od Nováckych chemických závodov k prikývnutiu na to, že, áno, budeme sa držať vašich rád, tak zástupcovia Nobel-u nahlásili v Európskej únii, že vznikla kartelová dohoda. No a v Európskej únii je taký nezmyselný systém, že ten, kto nahlási kartelovú dohodu, nie je potom potrestaný za to, že on vlastne v tej kartelovej dohode takisto fungoval. Tak teraz Nobel nedostane žiadnu pokutu, a chudáci z chemických závodov Nováckych dostali 20 mil. eur. Ja si myslím, že v tomto prípade je našou morálnou povinnosťou voľačo spraviť pre Novácke chemické závody. Je treba zvážiť, čo je dôležitejšie: dať na východnom Slovensku za vytvorenie pracovných miest investorovi zo zahraničia 19 mil. eur, alebo sa snažiť voľakým spôsobom pomôcť firme, ktorá dlhé roky zamestnávala našich občanov a ktorá, ja si myslím, že má na to, aby ich zamestnávala ďalej. Jej je treba pomôcť v tom, aby mohla nakúpiť alebo zrealizovať takú technológiu, aby bola konkurencieschopná a aby prípadne nie tisíc šesťsto, ale ďalšie nejaké množstvá zamestnancov sa mohli zamestnať v Nováckych chemických závodoch. No a, viete, keď som hovoril o tom, že nie je rovnaký meter na všetky štáty, na všetky firmy v Európskej únii, tak mne nedá, aby som nespomenul Jaslovské Bohunice.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás, nerušte pána, páni poslanci!

    Nech sa páči.

  • Viete, ja som náhodou robil vo firme, robil som tam tridsať rokov, ktorá po revolúcii rekonštruovala V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Vážené dámy, vážení páni, my sme vtedy ako nová Slovenská republika, musím povedať tak trocha pejoratívne, vpálili 13 mld. korún do úpravy tejto elektrárne. Realizáciu úpravy robila firma Siemens a, samozrejme, s tým, že boli subdodávatelia, ako napr. Mostáreň Brezno alebo ďalšie firmy. S tým, že nás ubezpečovali, že táto elektráreň je prakticky ako nová. A že môže fungovať ďalšie roky, odhadovalo sa to vtedy do roku 2025. Viete, jadrová elektráreň je najdrahšia vtedy, keď sa stavia. A ešte je asi o voľačo drahšia, keď sa likviduje. My sme funkčnú elektráreň odstavili v 2006-2008 a, žiaľbohu, my sme mohli do dvetisíc dvadsiateho piateho roku stadiaľ dostávať finančné prostriedky. Len v Európskej únii bol prebytok elektrickej energie. A preto bolo veľmi dobré pre niektoré štáty, aby nás prinútili k tomu, že tú elektráreň budeme odstavovať. No a, samozrejme, však je to ďalšia robota pre firmy z týchto štátov, ktoré to budú za veľké peniaze likvidovať.

    Vážené dámy, vážení páni, teraz otázka k pani premiérke, prípadne k ministrovi hospodárstva a ministrovi financií. Spravil už niekto analýzu toho, koľko by nás stáli pracovné miesta, keby sme zachraňovali pracovné miesta v našich firmách, ktoré už fungujú? Ja som žiadnu takú analýzu nepočul, nevidel. Preto žiadam pani premiérku, aby dala úlohu príslušným ministrom na to, aby to bolo zistené, aby sme vedeli povedať, že či je lepšie kupovať si nových investorov, lebo do určitej miery my týchto investorov aj navigujeme k tomu, zlikvidovať našu konkurenciu, našich firiem a začať pôsobiť na našom území. Tu by som tiež chcel povedať aj to, že, viete, tí noví investori hovoria o tom, koľko vytvoria pracovných miest, koľko plánujú vytvoriť pracovných miest. Neviem, aká je istota. Neviem, že ako dlho títo investori zostanú u nás. Lebo vlastne nemajú mimo motivácie finančnej, žiadnu inú motiváciu pôsobiť na tomto našom území. A myslím si, že je oveľa väčšia istota, keď sú to zabehnuté naše firmy, ktoré sú viazané veľa razy aj osobnými vzťahmi, aj rodinnými vzťahmi, v týchto firmách a oveľa ťažšie sa im rozmýšľa tým spôsobom, že chcem len zarobiť a keď som vyčerpal všetky možnosti, ktoré v danom regióne sú, tak odchádza ďalej.

    Dámy a páni, myslím si, že je potrebné spraviť túto analýzu a že nám možno ukáže ďalšie možnosti, ktoré táto vláda a naša republika má.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner bol písomne prihlásený do rozpravy.

    Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Senko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem vám za slovo, pán podpredseda. Chcel by som interpelovať, položiť interpelačnú otázku pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vlády Slovenskej republiky, vidím ale, že tu nie je. Dotýka sa aj čiastočne, myslím si, ministra financií, ktorý tiež tu nie je.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie je, ale vás určite počúvajú, pán kolega. Oni sú na výbore pre financie a sociálne veci. Ma informovali páni ministri, keď odchádzali z rokovacej sály. Nech sa páči.

  • Ja len preto, že počas interpelácií by tu mali byť členovia vlády Slovenskej republiky. No ale... nevadí. A teraz, teraz rokujú výbory?

    Vážený pán minister, bol som oslovený ľuďmi, ktorí pôsobia v oblasti regenerácie síl a poskytujú regeneračno-relaxačné služby. Vybudovali strediská poskytujúce predmetné služby. Zamestnávajú ZPS pracovníkov a získali aj štatút chráneného pracoviska. Mnohé organizácie, či už súkromné alebo štátne, využívali služby chráneného pracoviska, dielne v rámci náhradného plnenia podľa § 64 zákona č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. V súvislosti so zmenami v zdravotnom a sociálnom poistení od 1. 1. 2011 dochádza k diskriminácii chránených dielní, ktorých produktami sú služby slúžiace na regeneráciu pracovnej sily. Organizácia, ktorá si v chránenom pracovisku objednala služby a poskytla svojim zamestnancom tieto služby ako benefit na regeneráciu síl - nepeňažný príjem zamestnanca, zdaňovala hodnotu benefitu zamestnancovi podľa zákona o daní z príjmu č. 595/2003 Z. z. Na základe novely zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, novely zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a novely zákona č. 595/2003 o daní z príjmov je zamestnávateľ povinný z benefitu svojho zamestnanca odvádzať okrem dane aj odvody, čo činí 35,5 % z hodnoty benefitu. Z dôvodu, že tieto benefity musia byť zo strany zamestnávateľa zahrnuté do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne odvody stáva sa náhradné plnenie neekonomickým oproti pokute, ktorú zaplatia za nezamestnávanie zdravotne postihnutých občanov. Toto odvodové zaťaženie je pre firmy také vysoké, že firmy nemajú záujem ďalej využívať takéto služby chráneného pracoviska a tým ani prácu ich ZPS pracovníkov. Ohrozuje to zamestnávanie ZPS pracovníkov v regeneračno-rehabilitačných službách nielen v týchto chránených pracoviskách, ale určite aj v ďalších pracoviskách, ktoré sú poskytované celoštátne. Pokiaľ chránené pracovisko nedostane zákazku od firiem, nebude mať dostatok financií na mzdy pre ZPS pracovníkov a réžiu prevádzky. Zapríčiní to hromadnú likvidáciu chránených pracovísk a prepúšťanie ZPS pracovníkov v tejto oblasti, ktorí budú následne žiadať o podporu štátu na úradoch práce. Stav, ktorý nastal po 1. januári 2011, dostáva proti sebe na jednej strane snahu a podporu štátu pri zriaďovaní a fungovaní chránených dielní, na druhej strane produkty chránených dielní zaťaží zvýšenými nákladmi, čím prestávajú byť zaujímavé pre zamestnávateľov v rámci náhradného plnenia. V celej Európskej únií sú chránené dielne podporované štátom a financie získavajú práve zákazkami od organizácií, ktoré majú snahu podporovať zamestnávanie ZPS pracovníkov. Myslím si, že je veľmi potrebné podporovať zdravotne postihnuté skupiny, začleňovať ich do pracovného procesu, pomáhať im zlepšovať ich život v spoločnosti.

    Vážený pán minister, prevádzkovatelia rehabilitačno-relaxačných centier sa obrátili na mňa s prosbou, aby som vás na uvedenú skutočnosť upozornil a požiadal o prehodnotenie zákonov, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky, prípadne na zabezpečenie schválenia výnimky na odvodové zaťaženie benefitov zamestnancov využívaných v chránených dielňach. Túto ich požiadavku vám tlmočím touto interpeláciou, ktorou požadujem o bližšie vysvetlenie dôvodov, ktoré spôsobila zmena znenia uvedených zákonov, a váš pohľad na možnosť riešenia uvedeného problému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný ústne prihlásený do rozpravy, čím vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň odovzdám do podateľne vašu písomnú interpeláciu. Vyhlasujem bod programu interpelácie na členov vlády Slovenskej republiky za skončený.

    Pani poslankyne, páni poslanci, odsúhlasili sme si, že po bode interpelácie zaradíme rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme uvedený ako tlač 282.

    Teraz vyhlasujem 10-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý som uviedol, po prerokovaní ktorého budeme pokračovať v rokovaní o dvoch návrhoch vyhlásení, ktorého jedným z predkladateľov je zahraničný výbor, druhým je skupina poslancov, myslím zjednodušene, vyhlásenia k prijatiu ústavy Maďarskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, aj to, že pán minister Mihál je... Bol tu, kde je? Je prítomný na rokovaní Národnej rady, tým chcem len povedať, že som vyvrátil všetky pochybnosti tých, ktorí si mysleli, že nehovorím pravdu pri vystúpení pána poslanca Senka s interpeláciou.

    To adresujem vám, pán poslanec Galbavý. Takže, pravdu a vždy len pravdu.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade zdôvodnili, uviedli a predložili

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Materiál prerokovávame pod tlačou uvedenou pod poradovým číslom 282.

    Pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím o uvedenie návrhu. Pán poslanec Jurčík...

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je plnenie niektorých úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zvýšiť mieru integrácie a inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím. Jedným z opatrení na plnenie tohto záväzku je v článku I v zákone o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia navrhované zvýšenie ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu. Zároveň sa navrhuje umožniť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené úkony osobnej asistencie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému vo zvýšenej miere a navrhuje sa vypustiť limitujúce podmienky osobnej asistencie a vypustiť povinnosť vykazovať vykonané činnosti osobnej asistencie. Vzhľadom na dlhodobé znižovanie peňažného príspevku na opatrovanie pre fyzické osoby v produktívnom veku je súčasťou predkladaného návrhu aj návrh na zvýšenie ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s 1,3 - na 1,4 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V záujme znížiť výdavky so štátneho rozpočtu sa navrhuje nevydávať z dôvodu úpravy sumy životného minima rozhodnutia o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažného príspevku na opatrovanie.

    Súčasťou návrhu zákona je v článku II, IV, V a VII aj návrh na utvorenie podmienok pre plnenie ďalšieho záväzku vlády Slovenskej republiky, a to na zavedenie projektu elektronických platobných kariet. V tejto súvislosti je potrebné v zákone o pomoci v hmotnej núdzi a ďalších súvisiacich zákonoch umožniť, aby sa popri forme mohol určiť aj spôsob výplaty dávok. V článku 3 sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Navrhuje sa upraviť postavenie a úlohy orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny na všetkých úrovniach na účely výkonu príslušných právnych aktov Európskej únie, ako aj aktualizovať právnu úpravu v súvislosti s už účinnými a aj navrhovanými zmenami právnych predpisov.

    Cieľom zmien a doplnení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele obsiahnutých v článku VI je zosúladenie tejto právnej úpravy s právnou úpravou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstránenie aplikačných problémov vo verifikovaní potreby osobitnej starostlivosti v organizačných zložkách detských domovov. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala k vykonaniu rozsiahlych zmien v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa navrhuje utvoriť podmienky na realizáciu niektorých úloh už v predkladanom návrhu zákona. Návrhom zákona sa utvárajú právne podmienky na plnenie záväzku zlepšiť podmienky detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti. Jedným z opatrení, smerujúcich k plneniu tejto úlohy, je navrhované zefektívnenie procesov riadenia inštitucionálneho zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí, okrem iného zvýšením zodpovednosti ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za zabezpečenie vykonávania súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súčasne sa navrhujú zmeny smerujúce ku zvýšeniu kvality života detí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a k zvýšeniu vekovej hranice detí na šesť rokov, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí. Na tento účel sa navrhujú zmeny smerujúce ku kvalite vykonávania profesionálneho rodičovstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu pánovi ministrovi.

    A teraz poprosím pána predsedu výboru, ktorého výbor zároveň poveril, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokovávanom vládnom návrhu zákona, a, pán predseda, prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovávania zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku gestorského výboru k návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, spoločnú správu výborov Národnej rady máte pod tlačou 282a k dispozícii. Národná rada pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť všetky štyri výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený. Výbory, ktoré ho prerokovali, prijali celkovo 52 pozmeňovacích návrhov.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Zároveň odporúča takýto postup pri hlasovaní: o bodoch 1 až 8, 10 až 18, 20, 22 až 41, 43 a 44, 46 až 52 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť, o bodoch 9, 12, 21, 42 a 45 spoločne so stanoviskom neschváliť. Mňa určil za spravodajcu, aby som predniesol, informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a zároveň vás oboznámil s uznesením výboru k spoločnej správe.

    Vážený pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že som dostal celkom štyri písomné prihlášky poslancov do rozpravy v nasledovnom poradí: za poslanecký klub strany SMER je prihlásený pán poslanec Ondruš a po ňom poslankyne Blahová, Kiššová a pani poslankyňa Jurinová.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás ale informovať, že na 16. hodinu pán predseda po dohode predsedov poslaneckých klubov zvoláva poslanecké grémium. Pýtam sa preto pána poslanca Ondruša, či začne a bude pokračovať, alebo preruším rokovanie a začneme rozpravu až po skončení poslaneckého grémia, ktoré má byť, resp. je zvolané kvôli organizačným dohodám o pokračovaní o jednotlivých bodoch programu zaradených na 18. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Ja by som odporúčal využiť tých osem minút a potom prerušiť a pokračovať. No veď, práve preto, poznám vaše rečnícke schopnosti, preto skôr pre naozaj dôstojnosť a vážnosť prerokovávanej problematiky prerušujem rokovanie. Predpokladám, že rokovanie poslaneckého grémia nebude trvať dlhšie ako dvadsať minút, to znamená, že do 16.20 hod. vyhlasujem prestávku v rokovaní 18. schôdzi Národnej rady.

    A poprosím všetkých členov poslaneckého grémia, aby uposlúchli výzvu pána predsedu a dostavili sa v dohodnutý čas na rokovanie poslaneckého grémia do zasadačky, v ktorej sa obvykle koná.

  • Prestávka.

  • (Po prestávke)

    Panie poslankyne, páni poslanci, skončilo rokovanie poslaneckého grémia. Predpokladám, že predsedovia klubov budú informovať svojich poslancov v kluboch o záveroch dohody, ale chcem vás informovať, že vzhľadom k tomu, že nemáme prerokované body programu, o ktorých by sme mohli o 17.00 hodine hlasovať, tak hlasovanie dnes o 17.00 hodine nebude. Zajtra budeme pokračovať v rokovaní ráno o 9.00 hodine v prerokovávaní bodov tak, ako sú zaradené v programe 18. schôdze Národnej rady, teda k žiadnej zmene v poradí prerokovávania návrhov zákonov nepríde. Pre poriadok chcem ešte uviesť, že teraz budeme rokovať o prerušenom rokovaní o návrhu zákona, ktorý predkladá pán podpredseda vlády a minister práce Mihál rozpravou, o ktorej, ak dnes, preto, lebo mám písomne prihlásených štyroch poslancov do rozpravy, rozprava skončí, by sme do 19.00 hod. pokračovali po odrokovaní tohto bodu programu rokovaním o dvoch vyhláseniach k prijatiu ústavy v Maďarskej republike a o 19.00 hod. rokovanie prerušíme do zajtra do 9.00 hod. ráno a o pol dvanástej dopoludnia budeme hlasovať zajtra o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondruš. Je prvý v poradí prihlásený rečník k prerokovávanému návrhu zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažko zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 282.

  • Ďakujem, pán podpredseda parlamentu. Chcem len avizovať, že niektorí kolegovia z môjho klubu chcú potom využiť možnosť aj ústne sa prihlásiť do rozpravy, ale, samozrejme, v súlade s rokovacím poriadkom to urobia osobne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, prerokovávame návrh zákona, ktorý, domnievam sa, si zaslúži maximálnu pozornosť. A myslím si, že aj tým, aké podmienky vytvorilo vedenie nášho výboru na prerokovávanie tohto návrhu zákona vo výbore, tak sme skutočne učinili zadosť tomu, aby sme veľmi podrobne prediskutovali tento zákon. Práve preto, že v našom výbore sme pomerne podrobne hovorili o všetkých úskaliach, o všetkých problémoch, ktoré sú spojené s dnes platnou podobou tohto zákona, ako aj s novelou, ktorú predkladá pán minister v mene vlády, nebudem tu rozsiahlo diskutovať tak, ako som o tejto veci diskutoval na výbore. Ale dovolím si len niekoľko, podľa môjho názoru, dôležitých poznámok k predkladanej novele.

    Tá prvá poznámka sa bude týkať formálnej stránky, a nie obsahovej stránky tohto zákona. Vážené kolegyne a kolegovia, priznám sa, že nepamätám si, že za takmer rok fungovania tohto parlamentu, že by sme prerokovávali návrh zákona, návrh novely zákona, ktorý by bol v skutočnosti návrhom novely šiestich zákonov. Musím povedať, že ak si pozriete novelu tohto zákona, tak podľa názvu sa dozviete, že novelizujeme zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a musím povedať, že tento prístup, z toho legislatívno-procesného hľadiska, prístup ministerstva práce považujem za veľmi nezodpovedný, absolútne neférový. A to z toho dôvodu, lebo v skutočnosti iba jeden článok celej novely - a novela má článkov osem - sa týka naozaj zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Opakujem, iba jeden článok z celkovo ôsmich. Ôsmy článok tiež môžme dať nabok, pretože má len jednu vetu a hovorí o účinnosti, ale zvyšných sedem článkov alebo zvyšných šesť článkov okrem prvého novelizuje ďalšie zákony. A osobne to považujem za mimoriadne neférové preto, lebo bola to práve dnešná vládna koalícia, ktorá v minulosti veľmi ostro a veľmi často kritizovala nepriame novely rôznych zákonov. A v tomto prípade dochádza k rozsiahlej novelizácii ďalších zákonov, okrem spomínaného zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to v rozsahu, ktorý nie je nevyhnutný pre uplatnenie tých bodov, ktoré obsahuje novelizácia v samotnom čl. I. To znamená, že pán minister nám predkladá novelu, ktorá v skutočnosti nie je len novelou spomínaného zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale v skutočnosti novelizuje aj šesť ďalších zákonov navzájom nesúvisiacich. Tie ustanovenia v týchto zákonoch síce niektoré navzájom súvisia, ale rozhodne nesúvisia s novelizáciou toho spomínaného zákona 447/2008. A toto považujem nielen za nekorektné a nesprávne z takého toho legislatívno-technického hľadiska alebo legislatívno-procesného hľadiska a považujem to za neférové voči širokej verejnosti, pretože ak si človek, ktorý sa môže venovať niektorej z oblastí, ktorú novelizuje táto novela, napr. problematiky sociálnej kurately alebo problematiky rozdelenia kompetencií v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo ďalších problematík, ktorých sa tie novelizácie týkajú, tak na základe názvu tejto samotnej novely nemá šancu zistiť, že vlastne ministerstvo novelizuje aj ďalších šesť zákonov.

    Ja nechcem spochybňovať zámer ministerstva novelizovať, aj keď mám nejaké výhrady aj k tým ďalším článkom tejto novely, ale v princípe nemožno spochybňovať zámer ministerstva novelizovať tento zákon. Ale rozhodne si myslím, najmä preto, že sme dostali takúto rozsiahlu novelu ako v jednom zákone, nič nebránilo ministerstvu, aby pripravilo sedem samostatných noviel zákonov. Neexistuje z procesného hľadiska žiadna prekážka, aby minister práce v jeden deň zverejnil do medzirezortného pripomienkového konania, v jeden deň predložil do vlády a v jeden deň predložil alebo naraz predložil aj na rokovanie Národnej rady aj sedem noviel zákonov. Bolo by to prehľadnejšie, bolo by to čestnejšie a férovejšie nielen k nám poslancom, ale predovšetkým k širokej verejnosti, aby tá presne a transparentne vedela, o čom bude Národná rada rokovať a mohla sa prípadne k tomu vyjadriť. Nehovoriac o tom, že podľa môjho názoru toto vnáša aj dosť veľký chaos. Tá novela bude neprehľadná aj po jej prijatí a vnáša to dosť veľký chaos do tých právnych predpisov, ktorých sa tá novela dotýka. A ak si dobre spomínam, boli to práve poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí na začiatku tohto volebného obdobia hovorili o tom, keď sme napr. likvidovali niektoré dávky podľa, myslím zákona o službách zamestnanosti, keď sme niektoré formy pomoci likvidovali, tak boli to práve poslanci klubu Sloboda a Solidarita, ktorí hovorili, že je nevyhnuté, aby zákony boli prehľadné aj pre širokú verejnosť. Tak musím povedať, že v tomto prípade idete a váš minister ide priamo proti takejto zásade. A ja pevne verím, že sa to už naozaj nebude opakovať.

    A opakujem, nerozumiem okrem úsilia o netransparentnosť celého procesu, nerozumiem inak motivácii. Pretože, opakujem, keby pán minister predložil sedem rôznych zákonov naraz, nedošlo by k absolútne žiadnemu zdržaniu, nedošlo by k absolútne žiadnej strate času pri novelizácii, ak je to nevyhnutné. Ja musím povedať v tejto súvislosti, že keď sa tu v Národnej rade začiatkom jari uskutočnil špeciálny seminár, ktorý viedla štátna tajomníčka ministerstva práce pani Nicholsonová, ten seminár bol venovaný problematike IP-kariet, tak musím povedať, že aj tam vtedy pri tej debate, keď sme upozorňovali viacerí účastníci na potrebu novelizovať zákon, aby IP-karty mohli byť zavedené, tak pani štátna tajomníčka vtedy jednoznačne odvrkla, že to vyriešime, pichneme to do nejakého zákona a jednou, dvomi vetami to rýchlo vyriešime. Na poznámku niektorých účastníkov, že je to nepriama novelizácia, proti ktorej tí istí politici kedysi vystupovali, už radšej neodpovedala. Takže to je moja poznámka a musím povedať, že toto je jeden z vážnych dôvodov, pre ktorý vyslovujem nesúhlas s touto rozsiahlou novelou. K tomu už iba jednu poznámku. Takmer 30 strán, 29 strán má táto novela a napr. len zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je v tejto novele novelizovaný na 11 stranách. Ja si myslím, že sme tu mali nejednu novelu zákona, ktorá mala, ktorá bola osobitne predkladaná a mala určite menší rozsah, ako je 11 strán iba paragrafového znenia. A preto skutočne si myslím, že bolo potrebné, aby minister predložil tieto novely osobitne.

    Druhú všeobecnú poznámku chcem povedať, že ma mrzí a hovoril som o tom aj na výbore, že ma mrzí, že keď už s takýmto rozsiahlym spôsobom sa ministerstvo pustilo do novelizácie tak, že nepristúpilo k riešeniu problémov, ktoré trápia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, trošku komplexnejšie alebo ak chcete veľkorysejšie. A musím povedať, že ma mimoriadne zarazil fakt, že aj petičné aktivity, ktoré v tejto súvislosti niektoré organizácie ťažko zdravotne postihnutých občanov vyvinuli, nenašli potrebnú odozvu pri príprave tohto zákona už na rezortnej úrovni. Myslím si, že tie pripomienky aj argumentáciu k pripomienkam, ktoré sme počuli na zasadaní výboru, boli dosť jednoznačné, a mňa skutočne prekvapuje, že o viacerých z nich nebola dostatočná debata už predtým, než sa zákon dostal do parlamentu. A možno to súvisí aj s rozhodnutím vlády, ktorá sa v mene možno akejsi racionalizácie rozhodla zrušiť o. i. napr. aj radu vlády, ktorá špeciálne riešila problémy zdravotne postihnutých občanov. Považujem to za zlý krok. Myslím si, že napriek tomu, že to súviselo s tým, že zaniklo viacej rád vlády a viaceré rady vlády boli akoby spojené do jedného takého poradného orgánu vlády, myslím si, že to je zlý krok, pretože aj tá debata ohľadom tejto novely zákona ukázala, že problémov majú zdravotne postihnutí obrovské množstvo. Ťažko zdravotne postihnutí majú špecificky veľmi vážne problémy a ja sa domnievam, že osobitný poradný orgán vlády vytváral dostatočný priestor na to, aby existovala efektívna komunikácia aj s možnosťou získať informácie od týchto ľudí možno, nazvem to, pravidelne alebo systematicky. Možno aj práve v dôsledku tohto sa stalo, že vlastne až na zasadaní výboru pán minister vlastne registroval niektoré pripomienky a návrhy, ktoré boli v spomínaných petičných akciách a vlastne predtým sa akoby k pánovi ministrovi nedostali. A myslím si, že aj takýmto lapsusom by bolo možné zabrániť, keby rada vlády, špeciálna alebo osobitná rada vlády, ktorá by sa venovala problematike zdravotne postihnutých občanov, zostala a existovala naďalej aj po nástupe novej vlády. Domnievam sa, aj vzhľadom na to, aký odborný aparát na ministerstve práce bol vytvorený pre potreby tejto rady vlády, že je to škoda a že je to škoda najmä z hľadiska premietnutia problémov tejto skupiny občanov do legislatívy.

    Ešte jednu takú poznámku, ktorá súvisí práve aj s tými pripomienkami alebo požiadavkami zdravotne ťažko postihnutých občanov. Musím povedať, že my si samozrejme uvedomujeme - a chcem predbehnúť vopred všetky faktické poznámky, ktoré na moje vystúpenie by boli v tom zmysle, že navrhujeme riešiť aj veci, ktoré sa nachádzajú v súčasnom zákone, a nie sú to len zmeny navrhovanej novely - nuž, musím povedať, že podľa môjho názoru je úplne prirodzené, že doba sa vyvíja a ja si myslím, že možno by mohlo tu potom v rozprave zaznieť aj celkom konkrétne, akým spôsobom vychádzala naša vláda v ústrety a koľko naša vláda investovala do pomoci štátu zdravotne ťažko postihnutým občanom. Ale domnievam sa, že ani tá novela, ktorú sme dostali predloženú od ministerstva práce, nerieši ešte niektoré problémy, o ktorých sme hovorili aj na výbore. A ja by som v tejto súvislosti chcel vyzvať, aby napr., aby pán minister sa vrátil osobitne k problematike certifikácie osobnej asistencie pre osoby sluchovo postihnuté. To je problém, ktorý sme rozoberali na výbore, ale ja sa musím priznať, že ja to považujem za zložitejší problém, keďže sa, navyše, netýka len rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale napríklad aj rezortu školstva. Je to podľa môjho názoru trošku zložitý problém na to, aby sme to vyriešili ako poslanci len nejakým jednoduchým pozmeňujúcim návrhom. Preto sme sa vzdali tejto ambície, aj keď sme ju pôvodne mali. Ale napriek tomu chcem povedať aspoň v tomto vystúpení, že to považujeme za problém. Myslíme si, že tak, ako je to dnes riešené v zákone, nie je to dobré riešenie. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo využilo svoje kapacity aj vlastne možnosť komunikovať s ministerstvom školstva a keby ste sa k tomuto problému vrátili a prípadne čo najskôr predložili nejakú kratšiu novelu tohto zákona, aby sme ten problém vyriešili tak, aby naozaj neobmedzoval osobnú asistenciu pre sluchovo postihnuté osoby.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ako výsledok našich vystúpení, vystúpení členov výboru pre sociálne veci reprezentujúcich stranu SMER - sociálna demokracia by som vám chcel predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, číslo parlamentnej tlače 282. Predkladám pozmeňujúce návrhy v mene skupiny poslancov Národnej rady, ktorí sú členmi výboru pre sociálne veci pani Viery Tomanovej, Jany Vaľovej, Ľubice Roškovej, Viliama Jasaňa, Dušana Muňka a Braňa Ondruša.

    A tie naše pozmeňujúce návrhy znejú takto:

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V čl. I v 26. bode v § 22 ods. 5 sa za slovami "v odseku 4" čiarka nahrádza bodkou a text za touto čiarkou sa vypúšťa.

    Touto úpravou navrhujeme vypustiť vylúčenie rodinných príslušníkov z osobnej asistencie pri vykonávaní všetkých činností a umožniť, aby občan si mohol zvoliť za osobného asistenta aj rodinného príslušníka.

    Bod 2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie, citujem: "30. V § 24 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Druhý elektrický vozík alebo druhý mechanický vozík je aj invalidná trojkolka na ručný pohon alebo elektrický pohon.".".

    Doterajšie body 30. až 96. sa označujú ako body 31. až 97.

    V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme, aby sa za druhý elektrický alebo mechanický vozík mohla považovať aj invalidná trojkolka.

    Bod 3. V čl. I sa za novooznačený 31. bod, ktorý je doterajším bodom 30, vkladá nový 32. bod, ktorý znie:

    "32. V § 27 ods. 6 v prvej vete sa slová "siedmich rokov" nahrádzajú slovami "piatich rokov" a v druhej vete sa slová "desiatich rokov" nahrádzajú slovami "siedmich rokov". ".

    Doterajšie body 32 až 97 sa označujú ako body 33 až 98.

    V tomto pozmeňujúcom návrhu, navrhujeme zmierniť dobu po uplynutí, ktorej je možné poskytnúť ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu alebo na kúpu druhého elektrického vozíka.

    Bod 4. V čl. I v novooznačenom 36. bode, doterajší bod 34, v § 28 ods. ods. 5 písm. a) sa slová "siedmich rokov" nahrádzajú slovami "piatich rokov". A v § 28 ods. 5 písm. b) sa slová "desiatich rokov" nahrádzajú slovami "siedmich rokov".

    V tomto pozmeňujúcom návrhu v bodoch 4 a 5 navrhujeme zmierniť dobu, po uplynutí ktorej je možné peňažný príspevok použitý na kúpu pomôcky na kúpu druhého elektrického vozíka alebo jeho pomernú časť uplatniť ako pohľadávku v konaní o dedičstve, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie.

    Bod 5. V čl. I v novo označenom bode 37, doterajší bod 35, v § 28 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.

    V prípade tohto pozmeňovacieho návrhu, nám ide o to, aby sa vypustilo ustanovenie o povinnosti dedičov preukázať v dedičskom konaní skutočnú hodnotu pomôcky znaleckým posudkom.

    Bod 6 našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa za novooznačený 39. bod, doterajší bod 37, vkladajú nové body 40 až 41, ktoré znejú:

    "40. V čl. I v § 34 sa vypúšťa ods. 3.

    41. V čl. I v § 34 ods. 6 znie:

    "(6) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 70 % a je odkázaná na individuálnu prepravu, osobným motorovým vozidlom."."

    Doterajšie body 40. až 98. sa označujú ako body 42. až 100."

    Bod 7 našich pozmeňovacích návrhov znie takto:

    V čl. I sa novooznačený bod 42, doterajší bod 38, nahrádza týmto znením:

    "42. V § 34 sa vypúšťa ods. 16.".

    Doterajšie ods. 17 až 25 sa označujú ako ods. 16 až 24.

    V týchto dvoch novelizačných bodoch navrhujeme vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je podmienkou na poskytnutie peňažného príspevku, na kúpu motorového vozidla osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonávanie zamestnania alebo poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo návšteva školského zariadenia. V nadväznosti na to nie je účelné podmieňovať potom poskytnutie príspevku vekom 65 rokov.

    V prípade tohto novelizačného bodu, ktorý považujeme za dôležitý, ide predovšetkým o to, aby sme rozšírili možnosti spoločenského uplatnenia sa občanov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie.

    Bod č. 8 našich pozmeňujúcich návrhov znie takto:

    V čl. I sa za novooznačený bod 42 vkladajú nové - 43. a 44. bod, ktoré znejú:

    "43. V čl. 1 v § 34 ods. 18 sa slová "v ods. 13, 15 a 18" nahrádzajú slovami "v ods. 13, 15 a 17".

    44. V čl. v § 34 ods. 20 v druhej vete sa vypúšťajú slová "dedičia preukážu znaleckým posudkom, že".".

    Doterajšie body 43 až 100 sa označujú ako body 45 až 102.

    V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 34 ods. 6, navrhujeme vypustiť ods. 16 a upraviť potom novooznačené ods. 18 a 20.

    Bod 9 našich pozmeňujúcich návrhov znie takto:

    V čl. I sa za novo označený bod 45. vkladá nový 46. bod, ktorý znie:

    "46. V čl. 1 § 37 ods. 3 znie:

    "(3) Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo garáži alebo vybudovanie novej kúpeľne a splachovacieho WC v rodinnom dome, ak sa tieto v ňom nenachádzajú.

    Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú plyn, kanalizácia, vodovod alebo úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže rovnakého druhu z dôvodu opotrebovania existujúceho zariadenia alebo prekročenia životnosti existujúceho zariadenia alebo z dôvodu opotrebovania úpravy alebo prekročenia životnosti úpravy."."

    Doterajšie body 45 až 102 sa označujú ako body 47 až 103.

    Kolegyne a kolegovia, v tomto pozmeňujúcom návrhu nám ide o to, aby bolo možné poskytnúť príspevok aj na vybudovanie nových zariadení, ktorými sú napr. kúpeľňa alebo splachovacie WC, ak sa v rodinnom dome takéto zariadenia vôbec nenachádzajú. Podľa vlastne tej novely zákona, o ktorej rokujeme, by vlastne takéto riešenie nebolo možné a my sa domnievame, že je to oprávnená požiadavka. Zároveň ale presne stanovujeme, že nie je možné použiť príspevok na vybudovanie napr. inžinierskych sietí, ak sa inžinierske siete v danej lokalite vo chvíli, keď sa požaduje tento príspevok, nenachádzajú.

    Bod č. 10. V čl. I sa za novooznačený 58. bod, doterajší 51. bod, vkladajú nové 59 až 60 body, ktoré znejú:

    "59. V čl. I v § 40 ods. 7 sa slová "111,32 % sumy životného minima" nahrádzajú slovami "189 % sumy životného minima" a slová "148,42 % sumy životného minima" sa nahrádzajú slovami "225% sumy životného minima".".

    60. V čl. I v § 40 sa vypúšťajú ods. 10 a 11. Doterajšie ods. 12 až 24 sa označujú ako 10 až 22. Doterajšie body 59 až 103 sa označujú ako body 61 až 105.

    V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zvýšiť doterajšiu sumu príspevku na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo za opatrovanie viacerých takýchto osôb. Navrhujeme vypustiť ustanovenia o krátení peňažného príspevku na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak opatrovateľ poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo iné dávky dôchodkového poistenia alebo výsluhového zabezpečenia.

    No a napokon, ešte 11. bod z našich pozmeňujúcich návrhov, znie takto:

    V čl. I novo označený novelizačný bod 84, doterajší bod 75 znie:

    "84. V čl. I v § 52 sa za písm. x) vkladá nové písm. y), ktoré znie:

    "y) vykonáva terénnu sociálnu prácu,". Doterajšie písm. y) sa označuje ako písm. z).".

    V tomto našom poslednom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky vo veci vykonávania terénnej sociálnej práce. No, a v nadväznosti na toto vypustenie zase z pôsobnosti ústredia zase navrhujeme doplniť pôsobnosť úradu práce sociálny vecí a rodiny o terénnu sociálnu prácu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám v mene skupiny poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámka na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásili pani poslankyňa Erika Jurinová, ďalej Natália Blahová, Jana Kiššová. Celkom tri poslankyne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s reakciou na vystúpenie predrečníka faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Erika Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Ondruš, mám pocit, že máte krátku pamäť, ale niet sa čo čudovať, lebo vy ste tu takisto minulé volebné obdobie neboli. Počuli sme, že bolo bežnou praxou, že vaša pani kolegyňa predkladala zákony, kde sa novelizovalo bežne minimálne šesť zákonov, ale o inom som chcela. Nedávno mi vaša kolegyňa vravela, že práve zákony treba posudzovať spoločne a sám ste povedali, že niektoré ustanovenia zákonov spolu súvisia, nesúvisia, že sám vlastne, jak keby ste si šliapali po tom, čo vravíte.

    A čo sa týka ešte férovosti z vašej strany, príde mi to také zvláštne počúvať, keďže zastupujete istú skupinu po ľavej strane.

    Druhú všeobecnú poznámku, ktorú ste spomenuli, alebo týkala sa ambicióznosti, tak ambicióznosti. No, ako som počula, ten pozmeňovák, ktorý ste čítali, veľmi sa mi páči, ale tá ambicióznosť by štátny rozpočet vyšla okolo 500 mil. eur.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Natália Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujeme, že ste nás informovali o vašom teoretickom záujme o blaho ťažko zdravotne postihnutých. Hovorili ste o tom, že neboli rešpektované pripomienky občanov, dovolím si vám oponovať. Novela prináša mnohé pozitívne zmeny, ktoré spomínal pán predkladateľ, pán minister. Ďalej si dovolím upozorniť, že v rámci finančných možností rezortu sme pripravili ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú pripomienky v petícii.

    Na margo povedaného by som sa rada spýtala, kde sú vo vašom pozmeňujúcom návrhu spomínané a vyjadrené dopady na rozpočet kapitoly ministerstva práce? Ďalej by som sa rada spýtala, prečo tieto návrhy nešli minulý rok ako vládne, kým bola pri moci vaša partaj? Kde bola vtedy vaša zodpovednosť? Snáď nie v sociálnych podnikoch?

    Ďakujem.

  • Posledná s faktickou poznámkou pani Jana Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, spomínali ste, že si nepamätáte, kedy za posledný rok sa pri návrhu novely zákona otváralo šesť zákonov. No, keby ste trošku lepšie dávali pozor, čo sa v tomto parlamente prejednáva a o čom v tomto parlamente vy hlasujete, tak stačí, že by ste si spomenuli na včerajší návrh novely zákona o používaní jazykov menšín. Tam sa otváralo 13 zákonov.

    Ďalšia vec, je neuveriteľné, ako jednoducho je pre opozíciu podať pozmeňujúci návrh, ktorý by vygeneroval neuveriteľne vysoké finančné prostriedky. Je to veľmi jednoduché povedať A a nepovedať B. To znamená, kde treba zobrať na toto peniaze? Vyčíslili ste vy vôbec, čo by všetko toto stálo? A viete povedať, aj kde na to zobrať peniaze?

    Povedal vám niekedy niekto, že ak chcete jednej skupine niečo dať, tak to najprv musíte inej skupine zobrať? Komu to máme zobrať? Komu navrhujete, aby sme zobrali tieto peniaze a dali ich tam, kde vy uvádzate týmito pozmeňujúcimi návrhmi?

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Branislav Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Milé kolegyne, v zásade to, čo ste hovorili, sa týka dvoch záležitostí.

    Takže najskôr pokiaľ ide o rozsiahlosť tejto novelizácie. Áno, pani kolegyňa ja som pozorne sledoval aj včerajšie hlasovanie zákona o novele zákona jazyku národnostných menšín, len zásadný rozdiel medzi týmto zákonom a tým, čo dnes prejednávame, je v tom, že tam išlo o súvisiace navzájom na seba nadväzujúce novely. A opakujem, čo som jasne aj povedal vo svojom vystúpení, táto novela obsahuje sedem zákonov bez toho, aby v niektorých prípadoch jedna zmena nadväzovala na druhú. Viaceré zmeny, ktoré obsahuje čl. I novelizácie, to znamená, tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, nemajú viacero ustanovení, teda z čl. I nemajú žiadnu súvislosť so zmenami, ktoré predkladáte v ďalších článkoch a ktorými novelizujete ďalšie zákony. Takže, to je základný rozdiel aj oproti tým novelám, aj nepriamym novelám, ktoré boli v minulosti, pretože tu vidím ako zásadný problém to, že novelizujete zákony vo veciach, ktoré navzájom vôbec nesúvisia. Opakujem, vôbec nesúvisia.

    A po druhé, pokiaľ ide o tú ambicióznosť a porovnávanie výdavkov, tak za našej vlády, myslím minulý rok, sa prijali legislatívne zmeny, ktoré len na tento rok vytvorili alebo dávajú ťažko zdravotne postihnutým ľuďom navyše v starých korunách jeden a pol miliardy korún. Päťdesiat miliónov eur, čiže, čiže, čiže vy prijímate novelizáciu, ktorá im zvyšuje príjmy pre týchto ľudí o 6 mil., tak to je ten rozdiel v tej ambicióznosti oproti tomu, čo sme robili my. A pokiaľ sa pýtate, že odkiaľ zobrať? Tak veď chcete zobrať na "rodičáku" 44 mil., tam sú peniaze. Navrhovali sme, zoberte DDS-kám a budú peniaze vo verejnom rozpočte.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr ako dám ďalšej prihlásenej slovo do rozpravy, ktorou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Natália Blahová, chcem sa spýtať, pani Tomanová, máte procedurálny návrh?

  • No, bohužiaľ, mrzí ma to, ale naozaj som dal priestor všetkým, ktorých som registroval.

  • No však budete mať ešte možnosť aj prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Takže teraz má slovo do rozpravy pani poslankyňa Natália Blahová, nech sa páči.

    Pre všetkých, ktorí prišli trošku neskôr, vzhľadom na skutočnosť, že máme rozrokovaný tento bod, ešte sú písomne prihlásení okrem pani poslankyne Blahovej aj pani poslankyne Jana Kiššová, Erika Jurinová, a potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A keď tento bod skončíme, tak sa vrátime k predchádzajúcemu bodu, ktorým je vyhlásenie a tak ďalej, to je tá zlúčená rozprava, kde sú ešte niektorí ľudia prihlásení ústne. Takže hlasovanie o 17.00 hod. nebude, budeme hlasovať až zajtra o 11.30 hod.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, krátko by som sa vrátila reakciou na predrečníka a práve demonštrovala to, prečo meníme niekoľko zákonov v jednej novele týmto svojim pozmeňujúcim návrhom. Tento môj sa týka detí. Nie je dôvod, aby čakali, keď novela bola v súvislosti s týmito načrtnutými zmenami otvorená. Takže dovoľte, aby som svojim vystúpením podporila novelu vládneho návrhu zákona, ktorý prináša mnohé zlepšenia a zdokonalenia systému, a zároveň, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh.

    Rada by som začala zoširoka, možno aj osobne. Pozmeňujúci návrh, ktorý sa dnes dostal do vašich ľavíc, má históriu písanú v mojej dcére. A ako ona sama hovorí, niektoré deti sa narodia z bruška a niektoré zo srdiečka. Ona je tou, ktorá sa narodila zo srdiečka. Keď synovia trochu odrástli, mali sme s manželom neodbytnú myšlienku, že je nám treba spáchať aspoň trochu dobra pre tento svet. Chceli sme dať domov dieťaťu, ku ktorému bol osud nemilosrdný a zbavil ho milujúcich rodičov. Privítali nás v krásnom detskom domove. Steny boli bledožlté, ozdobené kvetmi, motýlikmi, v izbičke ležalo asi šesť bábätiek. Bolo tam ticho. Aj napriek tomu, že ani jedno bábätko nespalo. Ležali v postieľkach s otvorenými očami. Nehybne. Zvláštne. Vychovávateľka pristupovala k postieľkam, dávala deťom piť z fľašky mixovanú polievku. Proces bol dosť rýchly, lebo dudlíky boli na konci odstrihnuté, a tak sa obsah fľašky premiestnil do dieťatka takmer okamžite. Po procedúre naďalej nehybne ležali s očami upretými na hračku zavesenú nad nimi.

    Takto v postieľke sme prvýkrát videli našu dcérku. Zamilovali sme sa do nej na prvý pohľad a zakrátko sme si prišli po ňu. Čakala nás dlhá cesta domov, čakal ju naozajstný domov. Zastavili sme sa na čerpacej stanici, aby sme dieťa v pokoji nakŕmili a prebalili. Keď som však rozopla plienku, musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som neodpadla alebo aby som sa nepozvracala. A to som dosť silná povaha. Na oboch stranách zadočka som uvidela hlboké krvavé dekubity. Do živého mäsa. To dieťa muselo mať celý čas ukrutné, ukrutné bolesti a ani nepíplo. Lebo ho tak systém naučil. Či plače, či neplače, celý svet okolo neho sa riadi harmonogramom. Zbytočné je plakať. Spomeňte na vlastné dieťa, ako ste hneď vyskočili, keď zamrnkalo a boli ste okamžite pripravení splniť jeho želanie. Lebo tak to má byť. Lebo malé dieťa nevie inak povedať, že ho čosi trápi. Treba mu venovať more času a dobrý rodič to vie. No ani ten najlepší ústav, zvaný detský domov, to nevie zabezpečiť. Dieťa bolo podľa nálezov odborníkov zaostávajúce, v polroku svojho života nevedelo robiť nič, nedvíhalo hlavičku, neobracalo sa, nesedelo. Po dvoch mesiacoch strávených v našej rodine sme išli na kontrolné neurologické vyšetrenie. Dieťa bolo úplne podľa noriem, ba niektoré tabuľkové hodnoty aj preskočilo. Neláska robí deti zaostalými.

    Ako sociálna poradkyňa som sa stretla neskôr s mnohými ďalšími prípadmi, ktoré jeden za druhým potvrdzovali, že kolektívna zodpovednosť za starostlivosť o dieťa znamená i kolektívnu vinu. Sedemročný chlapec, ktorý, keď sa konečne dostal do rodiny, mal nenapraviteľne zdeformované prsty na nohách z malých topánočiek. Iný sedemročný chlapec, ktorý nemohol ísť k novej rodine, riaditeľka povedala novým rodičom, že musia počkať, pretože, keby ho hneď vzali, ona by musela rozpustiť skupinu a prepustiť zamestnancov. Desaťročné dievčatko, pre ktoré si prišla náhradná rodina, a sociálna pracovníčka im povedala: Tu si neberte, je to malá šľapka. Samozrejme, že to povedala výrazom, ktorý do tejto sály nepatrí. Čo všetko muselo toto dievčatko podstúpiť, to sa neodvažujem si ani predstaviť. Chlapec, ktorý bol za svoj krátky život prevelený do sedemnástich ústavov, bez možnosti a bez šance sa niekde udomácniť. Trojročný chlapec, o ktorom odborníci napísali, že je autista, a až jeho noví rodičia zistili, že nerozumie ľudskej reči. Spomenula som len zlomok z tých detí, ktoré napokon našli svoju rodinu, ktoré našli lásku a starostlivosť. V detských domovoch je ich okolo štyri tisíc, štyri tisíc detí, ktoré nepoznajú to najprirodzenejšie, čo robí človeka človekom - láska, pozornosť, náklonnosť a podpora rodiny. Táto absencia sa na nich deň za dňom hlboko podpisuje. Bez nej majú iba malé šance na to, aby neskôr zvládli život za bránami ústavu. Vyspelosť spoločnosti sa meria tým, ako sa správa k svojim najslabším. Zmeny vo vládnej novele zákona vedú k tomu, aby aj v tejto oblasti nastal prerod. Aby ho detské domovy zvládli, budú podľa predloženého návrhu pod priamou pôsobnosťou ústredia práce. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, zabezpečí to, aby sa nestalo, že dieťa bude zabudnuté v systéme. V detských domovoch máme deti, ktoré mohli byť dávno v rodinách. Majú sedem, osem, či desať rokov a nikto sa im doposiaľ nesnažil nájsť rodinu. Dotknutí budú musieť konať odteraz do tridsať dní. Detské domovy mohli dieťa, aj novorodené, diagnostikovať dvanásť týždňov.

    Diagnostická lehota bola pre tieto deti v mnohých prípadoch blokovaním v procesu, ktorým sa mohlo dieťa dostať do rodiny. Položme si otázku, čo a akými spôsobmi sa dá diagnostikovať na malom, na tak malom dieťati? Diagnostickú lehotu preto týmto návrhom skracujem na štyri týždne. Obsahom pozmeňujúceho návrhu je, že od nového roku bude musieť byť každé dieťa do šiestich rokov umiestnené v rodine, nie v ústavnom zariadení, v profesionálnej rodine alebo v rodine navždy. Malým deťom nesvedčí a neprospieva anonymita ústavu. Strádajú nedostatkom lásky, ich potreby nie sú sýtené, ich duševný svet sa nerozvíja. Citová plochosť ich obmedzuje. A život je pre ne bojiskom. A bez víťazov.

    Dovoľte teda, aby som pristúpila k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu.

    K čl. VI za bod 4 sa vkladá nový 5. a 6. bod, ktoré znejú:

    "5. V § 33 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zariadenie, ktoré realizuje prípravu dieťaťa alebo akreditovaný subjekt, ktorý realizuje prípravu dieťaťa, doručí správu o príprave dieťaťa najneskôr do 30 dní od začatia prípravy dieťaťa určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak nie je príprava dieťaťa skončená do 30 dní od jeho začatia, zariadenie alebo akreditovaný subjekt písomne informuje tieto orgány o dôvodoch neskončenia prípravy dieťaťa a o predpokladanom termíne skončenia prípravy dieťaťa. Ak nebola príprava dieťaťa realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa a sú splnené podmienky podľa odseku 1, zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, bezodkladne doručí určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu, že príprava dieťaťa nebola realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa; táto informácia sa na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti považuje za správu o príprave dieťaťa. Tento postup platí primerane aj na určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý realizuje prípravu dieťaťa."."

    "6. V § 34 ods. 1 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je získanie rodného listu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, doloží orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu o dôvodoch, pre ktoré nie je možné doložiť rodný list do spisovej dokumentácie a rodný list dieťaťa doloží dodatočne,".

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnením súčasného znenia precizovať procesnú stránku sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti tak, aby jednoznačne ustanovenými termínmi na spracovanie správy o príprave dieťaťa, ktorou v zásade začína celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, boli utvorené podmienky na pružnejšie sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Nakoľko je dieťa až na zákonom ustanovené výnimky zaradené do procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na základe skompletizovanej spisovej dokumentácie tak, aby boli dostupné všetky potrebné informácie na účel sprostredkovania, nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorej súčasťou je aj rodný list, ktorého operatívne získanie aj keď v skutku výnimočne, môže byť spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, navrhuje sa umožnenie začatia procesu sprostredkovania aj v prípade, že rodný list bude doložený dodatočne.

    Dvanásty bod znie:

    "12. V § 53 ods. 2 sa za slová "bolo najneskôr po" vkladá slovo "štvortýždňovej", slová "§ 53 ods. 4 písm. c)" sa nahrádzajú slovami "odseku 4 písm. c) piateho bodu, v prípade dieťaťa uvedeného v odseku 4 písm. e)" a vypúšťa sa druhá veta."

    Súčasne navrhujem zo spoločnej správy výborov Národnej rad Slovenskej republiky vyňať 31. bod na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.

    Odôvodnenie: Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné diagnostikovať dieťa aj v prostredí profesionálnej rodiny. Je potrebné jednoznačne skrátiť možný pobyt v diagnostickej skupine, obzvlášť dieťaťa do troch rokov, resp. šiestich rokov veku, ktoré má byť zo zákona umiestnené v profesionálnej rodine. Možnosť umiestnenia tak malého dieťaťa v diagnostickej skupine je neprimerane dlhá a neodôvodnene odďaľuje umiestnenie dieťaťa do profesionálnej rodiny. Účelom návrhu je čo najrýchlejšie umiestnenie do rodinného prostredia, ktoré je najprirodzenejšie pre jeho zdravý vývin.

    Tretí bod. "V 58. bode v § 100j odsek 8 sa slová "do 31. decembra 2012" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2011", slová "od 1. januára 2013" sa nahrádzajú slovami "od 1. januára 2012" a slová "§ 53 ods. 2" sa nahrádzajú slovami "§ 54 odsek 7". "

    Odôvodnenie: Vládny návrh v prechodných ustanoveniach upravuje povinnosť utvoriť podmienky v detských domovoch tak, aby deti do šesť rokov veku boli umiestňované v profesionálnych rodinách. Podľa platného zákona má umiestnenie dieťaťa v profesionálnej rodine prednosť pred ostatnými organizačnými zložkami zariadení. Táto povinnosť je v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie upravená od roku 2005. Nakoľko je filozofia deinštitucionalizácie z právnej úpravy dlhodobo zrejmá, nie je potrebné odkladať tento dôležitý krok až na január 2013, nakoľko by to znamenalo pozdržanie prospešných zmien pre deti.

    Detské domovy nám tu zostali ako pozostatok uniformity minulosti. Mali by však slúžiť iba na to a dočasne, aby boli tou poslednou záchranou pre deti, pre ktoré skutočne neexistuje iné vhodné riešenie. Zmeny navrhované v tomto zákone i v pozmeňujúcom návrhu sú súčasťou ďalších veľkých zmien odohrávajúcich sa práve teraz v súčinnosti na všetkých úrovniach. Našim cieľom je, aby boli naplno využité možnosti štátu chrániť ten najväčší poklad, ktorý máme. Deti.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja nie som proti tomu, aby sa rýchlejšie deti dostali do náhradných rodín alebo, resp. aby sa dostali do profesionálnych rodín. Viete, myslím si, že možno ani nie každé dieťa chce ísť do profesionálnej rodiny, pretože niekedy nechce nadviazať kontakt. Podľa toho, koľko má rokov, keď má dvanásť rokov, štrnásť rokov, a myslím si, že vtedy treba rešpektovať aj právo dieťaťa. Ale, čo ma tak trošku prekvapilo, tak je, že pri tak humánnom zákone ste sa uchýlila k tak nehumánnym veciam, a to je, že ste všetky zdravotné sestry a všetkých pracovníkov detských domovov dehonestovala v priamom prenose. Viete, neobstojí u mňa argument, ak ste chcela taký príbeh, srdcervúci svoj, vypovedať, a teda povedať, že o deti v detských domovoch nie je postarané. Lebo ja som mala pocit, ako keby ste hovorili o koncentráku, a nie o detskom domove. A neverím, že tie zdravotné sestry a sestričky sú schopné toho, o čom ste rozprávala. Nepočula som, je to prvýkrát, aby mali malé deti dekubity. To je prvýkrát. A zaráža ma to, že ste na to nepodali trestné oznámenie, že to teraz rozprávate v parlamente, že ste voči tomu nič nerobili. A najhoršie je na tom to, že ste povedali, že dieťa nereagovalo, nekývalo hlavou alebo, ako ste to povedala, keď ste ho zobrala, ale o mesiac pobytu u vás už reagovalo, kývalo, malo fantastické výkony. Viete čo, ja si myslím? Že z detských domov vyšlo mnoho detí, ktoré sú nadané, ktoré sú šikovné, ktoré boli zneužívané a ktorých skutočne tou stanicou bol ten detský domov. Takže treba sa zamyslieť niekedy a nehádzať všetkých do jedného vreca a povedať si, že mnohým deťom detský domov dal domov a z mnohých detí vyrástli šikovné a úspešné deti. Asi to je všetko.

  • Ďakujem pekne. Je mi veľmi ľúto, že ste si dovolili skutočne v priamom prenose dehonestovať prácu zamestnancov detských domovov. A poviem to preto, že ja som v 1996. roku, s mojimi kolegyňami sme preberali detské domovy aj dojčenecké ústavy z pôsobnosti rezortu zdravotníctva, rezortu školstva. Musím povedať, ani v jednom prípade sme sa nestretli s tým, aby dojčatá mali preležaniny, dekubity. To nežartujte, pani kolegyňa. Vy neviete, o čom rozprávate. To je jedna vec.

    A druhá vec. Sú to ľudia, ktorí sú veľmi zle oceňovaní, všetci vôbec zamestnanci v sociálnej oblasti, a patria medzi najhoršie odmeňovaných zamestnancov v tejto oblasti, ale robia túto prácu s láskou. Od 1996. roku sme prešli obrovský kus cesty. Dnes môžeme hovoriť o skupinovej výchove v detských domovoch, o profesionálnych rodinách a vždy sa dá v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vylepšiť proces, aby sme deťom čo najviac pomohli. Nemyslite si však, prosím, že profesionálna rodina je všeliekom. Profesionálna rodina, ktorá je od detského domova vzdialená 30, 40, 50, 70 kilometrov, ako často je kontrolovaná? A ja vám poviem, treba sa ísť pozrieť, aby ste videli. Kým v detskom domove odkonzultujete a odkontrolujete každý jeden jogurt, aby nebol po záručnej lehote, dokážete to urobiť v profesionálnych rodinách? Ja hovorím len jeden príklad. Vôbec nie som proti profesionálnym rodinám a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí poskytujú starostlivosť deťom, ktorí si ich zoberú z lásky a starajú sa. Ba, naviac, zastávam názor, že ten, kto si vezme dieťa, nemal by žiadať od tohto štátu žiadne príspevky a podobne. Takže, pani kolegyňa, nedehonestujte tých, ktorí si to nezaslúžia, ktorí robia výbornú prácu. A nestretla som sa v dojčeneckom ani v detskom domove, ani v súčasnosti s dekubitmi u maloletých detí. Nežartujte!

  • Pani poslankyňa Rošková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo povedali obidve kolegyne moje. Ja sa chcem dotknúť dvoch vecí, ktoré tu boli spomínané, že urýchlené spracovanie správy o príprave dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti je v zmysle koncepcie detských domovov, aby boli tie malé deti, resp. do tých šesť rokov, správnou filozofiou, aby boli čo najskôr v profesionálnych rodinách. Ja len chcem povedať jednu vec, nie je to všeliek. A za druhé, aby bol robený správny výber profesionálnych rodičov. Pretože je to záslužná práca, ale aj tak si myslím, že tam máme širokú možnosť ešte to vylepšiť a zlepšiť, pretože nie každé dieťa, ktoré ide do profesionálnej rodiny a skúma sa celá šírka tej rodiny, skúmajú sa možno rodičia, ale neskúma sa to širšie zázemie tej profesionálnej rodiny, kde ide, a nezohľadňuje sa to v tom širšom merítku. To je jedna vec. A druhá vec, ktorú by som chcela povedať k tomu diagnostickému pobytu, či 12, či 4, či 5 týždňov. To je len zákon, to je len nejaké číslo, ale skracovanie diagnostického pobytu dieťaťa, ktoré je vytrhnuté alebo je dané do detského domova z nevhodného prostredia, má pre neho aj pozitívnu skúsenosť. Nie je to len negatívna skúsenosť. A myslím si, že ten diagnostický pobyt v detských domovoch sa diferencuje podľa toho, aký je to vek toho dieťaťa, aké má problémy, či má alebo nemá. Čiže tam treba pozerať v prvom rade na osobnosť toho dieťaťa a na to, z akého prostredia prišlo a akú dĺžku pobytu pri tom diagnostickom pobyte potrebuje tak, aby jeho dĺžka zodpovedala tomu, aby sa vedel nájsť najadekvátnejší, či už profesionálny rodič alebo pestún alebo akákoľvek iná náhradná starostlivosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem ti, pani poslankyňa, za to, že si presne popísala realitu detských domovov a chcem ti povedať, že máš moju podporu. Predložený pozmeňovací návrh podporím a budem hlasovať za návrh. A ešte raz ti ďakujem za tvoj príbeh. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili. V prvom rade som postrehla len od pani kolegyne Roškovej niečo k veci pozmeňujúceho návrhu. Pani poslankyňa Tomanová sa zaoberala tým, že či majú deti v ústavoch dekubity. Ja sa jej opýtam, koľké z tých detí rozbalila? Rozbalila im plienku a pozrela sa, či tie deti naozaj sú v takomto stave. Ja nehovorím, že je to pravidlo. Možno som ja bola tá, ktorá má tú smolu a toto sa jej stalo, ale rôzne iné veci, s rôznymi inými vecami boli kontaktovaní iní moji klienti, ktoré svedčilo o tom, že ani pri najlepšej vôli, ani pri najlepšej vôli a všetkej ochote, ktorú naozaj chcem vyzdvihnúť, tých zamestnancov, ktorí pracujú zodpovedne a s plným nasadením, nie sú schopní naplniť a saturovať všetky tie potreby detí. Už len to kŕmenie, keď začnú od prvého bábätka a skončia pri poslednom, môžu začať zase od prvého. Veď uznajte sami, že nie je možné sa v takej hĺbke a šírke zaoberať dieťaťom, ako mu to naozaj patrí. Hovorili ste o diagnostickej lehote, pani kolegyňa, že by mala byť diferencovaná, že v praxi je to tak. No, chvalabohu, ale, ak by ste si všimli pozmeňujúci návrh, tak skrátenie diagnostickej lehoty sa týka naozaj tých malých detí, na ktorých skutočne nie je čo diagnostikovať. Novorodené bábätko, ktoré prichádza kompletne zdiagnostikované z novorodeneckého oddelenia, nemá dôvod zotrvávať tri mesiace a byť vyblokované z toho presunu do rodiny. Takže ja by som chcela vyvrátiť to, že som napadla nejako pracovníkov detských domovov. Nie, bohužiaľ, nemajú na to možnosti.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kiššová, pripraví sa pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež predložiť k predmetnému návrhu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku VI.. Týmto pozmeňujúcim návrhom vieme zabezpečiť lepší výkon funkcie kolíznych opatrovníkov. Ja ho rovno prečítam, aby sme zas tuto nevírili hladinu nejakých vášni.

    Návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 282).

    K čl. VI. Za 56. bod sa vkladá nový 57. bod, ktorý znie:

    "57. V § 93 sa za ods. 9 vkladá nový ods. 10, ktorý znie: "(10) Zamestnanec orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý zisťuje pomery podľa § 20 ods. 2, vyhotoví zo zisťovania pomerov písomný záznam. Súčasťou písomného záznamu je aj odporúčanie ďalšieho postupu orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, ktorý vychádza zo zistených pomerov. Písomný záznam je súčasťou písomnej dokumentácie vedenej podľa § 73 ods. 2 písm. e) 8. bodu." Doterajší ods. 10 sa označuje ako ods. 11.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov."

    Týmto sa jednoznačne navrhuje upraviť povinnosť toho zamestnanca orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý zisťuje pomery na účely plnenia funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa, vyhotoviť nielen písomný záznam zo zisťovania pomerov, ale aj pripraviť odporúčanie pre ďalší postup orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolízneho opatrovníka vychádzajúce z prešetrených pomerov. Návrh reaguje najmä na aplikačnú prax, nakoľko zisťovanie pomerov na účely výkonu kolízneho opatrovníka dieťaťa, ako aj na účely rozhodnutia súdu a priame zastupovanie na konkrétnom pojednávaní nevykonáva, resp. nemusí vykonávať rovnaký zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Preto treba zabezpečiť, aby ten zamestnanec, ktorý je priamo účastný na konkrétnom pojednávaní, mal k dispozícii vždy výsledky prešetrenia pomerov dieťaťa a tiež názor kolegu v podobe odporúčania, ktorý takéto prešetrenie pomeru vykonal, ako má ďalej postupovať v danom prípade. Rovnako dôležité je, aby záznam o tomto výkone bol vždy písomný a tiež, aby sa zvýraznila osobná zodpovednosť príslušného zamestnanca za prešetrenie pomerov aj za odporúčania.

    Ďakujem za pozornosť a dovolím si poprosiť ctené poslankyne a poslancov o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože verím, že tým skvalitníme a zefektívnime výkon kolíznych opatrovníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, dovolím si vás spýtať sa, ako to, čo ste predložili, súvisí s vládnym návrhom zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia? Buďte tak dobrá, odpovedzte mi. Ale nech je vaša odpoveď akákoľvek, aj vaše vystúpenie ukazuje, aké je nezmyselné spájať a otvárať viac zákonov v jednom. Pretože všetky, aj vami navrhované riešenia, aj predtým, ktoré boli, o ktorých hovorila pani poslankyňa Blahová, si zaslúžia, sú tak vážne a dôležité, že si zaslúžia naozaj samostatné prerokovanie v tomto parlamente a širokú diskusiu odborníkov. Ja vôbec nemám výhrady k obsahu toho, čo ste navrhli, ale k forme, ktorú ste zvolili. Je to neúcta k tým, ktorým vy vlastne svojimi pozmeňujúcimi návrhmi chcete nejakým spôsobom polepšiť. Ale oni sa mnohokrát o tom ani nedozvedia, pretože naštudovať taký zákon, ktorý bude mať toľko rôznych príloh a pozmeňovacích návrhov, bude problém aj pre odborníkov. A videl som to aj na rokovaní výboru, že tam mali problém vysvetliť aj odborníci niektoré veci, lebo jednoducho ani nevedeli o tom, že také niečo tam je.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať bude pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ako už aj váš alebo nás všetkých predrečník povedal, že touto novelou je otvorených niekoľko ďalších zákonov, je ním aj zákon č. 305. A preto je tu možnosť, pokiaľ je to možné, zefektívniť niektoré veci, tak aj ja som do tohto dala pozmeňovací návrh. Myslím si, že je dobrý, myslím si, že pomôže, zefektívni prácu kolíznych opatrovníkov. Neviem, čo k tomu viac ďalej povedať.

    Ďakujem.

  • V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon 447/2008 je dielom predchádzajúceho kabinetu. Jeho úlohou bolo dať dokopy všetky sociálne príspevky tak, že nastaviť akoby nový systém. To bola veľmi dobrá myšlienka. Ide o to, že vždy, keď sa vytvorí niečo nové, tak potrebuje určitý čas na čistenie, ladenie a neviem, čo všetko, a to sa proste práve deje.

    Novela, ktorá je predkladaná, zahŕňa veľa dobrých bodov, ktoré tento systém naozaj čistia. Vieme, ako prebiehal celý výbor, na ktorom sme sa, teda tí, čo sme sa zúčastnili, vieme, povedalo sa tam veľa na adresu všetkých skupín, ale dôležité je, že následne potom výbor, sme prejavili viacerí veľkú snahu riešiť problémy, ktoré sme tam počuli a ktoré sa naozaj zdali pálčivé. Využili sme dosť veľa času na rokovania, snažili sme sa naozaj pristúpiť ku všetkým požiadavkám zodpovedne. Avšak veľa z týchto pripomienok bolo finančne príliš náročných, ako napr. zrušenie ochrany príjmu. Štátnu pokladnicu by to stálo okolo 15 mil. navýšenie sumy pre opatrovateľov. Už len tá samotná skupina opatrovateľov zahŕňa okolo päťdesiatšesťtisíc ľudí, čo je nemalé číslo a rozdiel by predstavoval okolo 153 mil.. Rovnako navýšenie sumy na, alebo hodinovej sadzby pre osobnú asistenciu a rozšírenie cieľovej skupiny by stálo 15 mil. navyše. Takže vlastne summa summarum suma všetkých opatrení, ktoré požadovali jednotlivé združenia a zoskupenia, by vyšli kapitolu ministerstva okolo pol miliardy.

    Ale keďže sme sa snažili ozaj prísť aj na, alebo prisľúbili sme, že sa pokúsime vylepšiť veci, ktoré nebudú mať dopad na rozpočet, rozhodli sme sa predložiť vám pozmeňujúci návrh, ktorý rieši vlastne otázku sluchovo postihnutým osobám, kde sa snažíme vyhovieť úpravou osobnej asistencie, ktorá bude rozšírená o možnosť poberať osobnú asistenciu i na bežné sprostredkovanie komunikácie. A teda nielen na tlmočenie, lebo tá podmienka tlmočenia nie je tou hlavnou podmienkou na poberanie osobnej asistencie. To znamená, že po schválení tohto pozmeňováku budú môcť existovať paralelne akoby už zabehnutí asistenti, ktorí sú zžití so sluchovo postihnutým človekom a ich komunikácia už prebieha.A to znamená, že nebudú mať povinnosť absolvovať školenie, kurz, čo im teda prekážalo, niektorým, ale na druhej strane sama si myslím, že týmto sa istým spôsobom aj diskvalifikujú v nejakom, v nejakej ďalšej spolupráci s ich inštitúciami, keďže neprejavujú záujem o to dovzdelanie.

    Otvára sa tým téma aj samotného tlmočníctva, ktorú sama nepokladám za uzavretú, a bola by som veľmi rada, keby sa to nejak postupne začalo riešiť. Nie som zástanca toho, aby ozaj odborné tlmočenie zostalo medzi požiadavkami osobnej asistencie ako také. Proste, nech je naozaj tam, kde patrí, to znamená do tlmočníckej služby. Ale to je naozaj otázka do budúcna.

    Druhý bod pozmeňováku sa týka zrýchlenia procesu zjednotenia označovania vozidiel pre ťažko zdravotne postihnutých, pričom dnes existuje stav, kedy súbežne existuje dvojité alebo dvojaké označovanie vozidiel. Takže to sa snažíme napraviť skrátením tej prechodnej lehoty.

    Dovoľte mi teda, aby som prečítala na záver návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Moniky Gibalovej na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 282.

    K čl. I, prvý bod: "V 26. bode § 22 ods. 5 sa slová "v bode 13.6.a" nahrádzajú slovami "v bode 13.6., v bode 13.7.a"."

    Druhý bod. Za 89. bod sa vkladá nový 90. bod, ktorý znie:

    "90. V § 65 ods. 11 a 12 sa slová "do 31. decembra 2013" nahrádzajú slovami do "31. decembra 2012".".

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Tretí bod. Za 94. bod sa vkladá nový 95. bod, ktorý znie:

    " 95. V prílohe č. 4 sa za bod 13.6. vkladá nový bod 13.7., ktorý znie:

    " 13.7. Sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby, čiarka." Doterajší bod 13.7 sa označuje ako bod 13.8. "." V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie: K bodu 1 - pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa navrhuje rozšíriť okruh činností, pri ktorých môžu rodinní príslušníci vykonávať osobnú asistenciu svojmu zdravotne ťažko postihnutému príbuznému aj o činnosť uvedenú v bode 3 tohto návrhu, ktorou je sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. K bodu 2 - ide o úpravu urýchľujúcu proces zjednocovania označovania vozidiel prepravujúceho ťažko zdravotne postihnutú osobu alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu prepravu, tak aby sa od 31.12. 2012 používalo jednotné označenie motorových vozidiel. Zároveň sa v porovnaní s doterajšou úpravou skracuje doba z 31. 12. 2013 na 31.12. 2012, v ktorej príslušný orgán na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorej v minulosti bolo vydané osobitné označenie vozidla, vyhotoví bezplatne parkovací preukaz, t. j. vymení osobitné označenie vozidla za parkovací preukaz bez vydávania rozhodnutia, prehodnocovania miery funkčnej poruchy a bez prehodnocovania odkázanosti na individuálnu prepravu.

    K bodu 3 - navrhuje sa rozšíriť zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie o činnosť pri dorozumievaní, ktorou je sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Fyzické osoby, ktoré majú sluchové postihnutie alebo kombináciu sluchového a zrakového postihnutia, potrebujú pomoc pri komunikácii v každodennom živote. Pri úkonoch tlmočenia v úradnom styku, napr. u lekára, v banke, vybavovanie na úradoch, tlmočenie v rámci prednášok na vysokej škole, sa však naďalej vyžaduje, aby osobný asistent preukázal odbornú spôsobilosť vo forme tlmočenia, ktorými sú tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie a taktilné tlmočenie.

    To bol celý pozmeňovák. Rada by som vás poprosila o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja by som nadviazala na pani poslankyňu, aj na pána poslanca, teda zareagovala na pána poslanca Ondruša, ktorí obidvaja hovorili o tom, že táto téma tlmočníckych služieb pre nepočujúcich je naozaj komplexnejšia a nedá sa vyriešiť len jedným takýmto zásahom alebo jednou úpravou v legislatíve. Ako iste vieme, je to jedna z našich priorít. Alebo je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, aby naozaj sme urobili tlmočnícku službu dostupnou. Podľa môjho názoru je v poriadku, keď asistenti nebudú musieť mať certifikát na sprostredkovanie komunikácie pre nepočujúce osoby, zároveň je však nenormálne, že tým, že poberajú asistentskú službu, nebudú môcť využívať služby tlmočníka. Čiže toto je jedna z tých vecí, ktoré verím, tak ako bolo povedané pani poslankyňou, že v krátkej budúcnosti sa k tomu dostaneme a napravíme to. A takisto, že presnejšie zadefinujeme alebo nastavíme financovanie rôznych druhov tlmočenia, totižto v tom tiež je dosť veľký chaos. Takže podporujem tieto snahy naozaj na zabezpečenie tých potrieb, ktoré sa nedostávajú osobám s takýmto druhom zdravotného postihnutia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som už v tej Národnej rade tiež dosť dlho a budem hovoriť k procedurálnym otázkam, pretože tie ma veľmi trápia, keď z jedného poslaneckého klubu, z ktorého pochádza pán minister, sa predkladajú na rokovaní Národnej rady v druhom čítaní, mnoho a ďalších a ďalších pozmeňovacích návrhov. Ja nemám nič proti poslaneckej iniciatíve, tá im patrí. Ale aká je komunikácia medzi ministrom, ktorý predkladal novelu a aká je komunikácia medzi jeho vlastným poslaneckým klubom? Toto mi tu chýba, pretože zrejme nepracuje ani Rada vlády pre zdravotne postihnutých, nepracujú tuná konkrétne komunikačné kanály. Ja nemám nič proti tomu, keď sa niektoré veci doťahujú. Ale predovšetkým, prečo to nejde na vládu a súčasne do legislatívnej rady vlády a, samozrejme, na medzirezortné pripomienkové konanie množstvo tých návrhov, ktoré tu odzneli, ktoré môžu byť aj dobré a ktoré by sa takýmto spôsobom dostali do návrhu, ktorý bude prekladať pán minister? Mám problém, s týmto, a neviem to pochopiť, či si poslanci robíte z nás poslancov ďalších tuná srandu, pretože to treba naozaj kvalitne pripraviť, aby sa to navzájom nebilo, legislatívne, aby neboli vytvárané nové a nové problémy, ktoré bude potrebné meniť v ďalšej novele zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, aj na vašu adresu plne platí to, čo som hovoril na adresu pani kolegyne Blahovej. Oceňujem síce vašu snahu vysvetliť nevysvetliteľné, ale, ak by ste naozaj to chceli vyčistiť a doladiť, tak som skôr očakával, žeby ste neotváraliďalšie zákony, poprípade, žeby ste svojim kolegom boli povedali, že chceme to čistiť a ladiť, tak nepredkladajte pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nad rámec predloženého vládneho návrhu zákona. Lebo on je nad rámec. A takmer všetky ďalšie.

    Druhá poznámka, povedal som to aj na výbore a hovorím to často. Šetriť naozaj treba mnohokrát, ale šetriť na ľuďoch, ktorí už teraz majú ťažké životné položenie, veľmi ťažko prežívajú, šetriť ešte aj na nich, sa mi zdá - a použijem taký mierny výraz - nie vhodné. Ja som to už povedal, myslím pred pár dňami, že ak tvrdíte, že my sme nič nedokázali, vytvorte vy také prostredie, aby tých peňazí bolo dosť, aby sme mohli týmto ľuďom zlepšiť ich životné prostredie a podmienky. A ak na ministerstve majú na to, aby sa im preplácali zdravotné prehliadky nad rámec, tak možnože tie peniaze by sa našli aj pre týchto telesne zdravotne postihnutých ľudí. Len treba chcieť, ale vy v rámci zaslepenosti a šetrenia to jednoducho nechcete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť kolegynin návrh a tiež vyjadriť to, že bolo našou najlepšou snahou naozaj vyriešiť všetko to, čo sa za túto krátku dobu, naozaj táto vláda funguje len rok, dalo vyriešiť. S prísľubom toho, že ministerstvo sľubuje veľkú novelu, v ktorej detailne bude riešiť zákon č. 447, zákon č. 448, kde budú naozaj vyriešené všetky náležitosti tak, aby boli systémové, precízne a dobre vypracované. Takže podporujem aj tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Teraz už druhá, teraz už Jurinová.

  • Pardon, pani poslankyňa Jurinová pre zápis.

  • Tak, v prvom rade ďakujem kolegyniam pani Žitňanskej a pani Blahovej za podporu. Aj keď naozaj sme si vedomí, že veľa problémov sa týmto nevyrieši, alebo teda, vieme o probléme, ktorý bude existovať, aj keď sa uvoľní to, čo sa uvoľnilo.

    Pánovi poslancovi Čaplovičovi, jeho chcem uistiť, že s pánom ministrom myslím si, že dostatočne komunikujeme. A je úplne prirodzeným právom každého poslanca, ak vidí možnosť zmeny, tak, a vie, že je to schodná cesta, tak je jeho priam povinnosťou ho využiť. Myslím, že ani kolegyňa Blahová, ani kolegyňa Kiššová nepredkladali nejaký taký návrh, ktorý by, s ktorým by ste sami mali problém, ako vravíte, hej. O tej čistote, neviem, prečo ste to hovorili práve na moju adresu, keď som predkladala priamo ku kompenzáciám pozmeňovák, ale potrebovali ste to zopakovať.

    Pán Jasaň, neviem, no každý môže vyskakovať len naozaj do tej výšky, kde sám dokáže vyskočiť. To sa týka tých financií. Stále si myslím, že pokiaľ, ja neviem, ja som si nevšimla teda, že by sme mali, že by sme šetrili. Naozaj je tam navýšenie, aj to je len znak zodpovednosti. To, že neposkakujeme o neviem akú veľkú sumu, tak to je len znak zodpovednosti, podľa mňa.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Gibalová, procedurálny návrh?

  • Hlas z pléna.

  • Faktickú už nemôžete. Chceli ste sa prihlásiť? Samozrejme, ale tak potom musíte stlačiť, ale aj už sa ani neodvážim, lebo mne sa stalo, že som stláčal faktickú a som sa neobjavil na tabuli.

    Takže už sa neodvážim ani povedať poslancom, že nech si naštudujú rokovací poriadok. Akceptujem, piati sa prihlásili.

    Pani poslankyňa Tomanová má slovo, potom pán poslanec Muňko, Žitňanská a pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hneď v úvode chcem povedať, že v každom prípade ja vítam novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a to v tom smere, že prináša táto novela rôzne legislatívno-technické upresnenia, vylepšenia zákona. V každom prípade súhlasím, prináša šesť miliónov v prospech zdravotne postihnutých.

    Ak tu niekto sa chce spýtať, čo sme urobili pre zdravotne postihnutých, cez valorizáciu dávok, cez vrátenie výšky dávok, cez zvýšenie výšky dávok, cez zavedenie, teda, a vôbec prípravu nového zákona, je to celý zákon a pre rok 2011 sme skutočne plánovali 50 mil. eur navýšenie v porovnaní s tým, čo bolo v roku 2008.

    V tejto súvislosti však mi nedá, aby som nepovedala a nezopakovala to, čo už moji kolegovia povedali a pekne to povedal pán Čaplovič, pán poslanec Čaplovič, ktorý upozornil aj na to, že návrhy zákonov.

    Pani Jurinová, pokiaľ ide o vás, týchto ustanovení sme sa dotkli, mohli byť vydiskutované, pokiaľ ide o osobnú asistenciu a taktiež úpravu motorového vozidla predtým. Hovoríme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré predkladali vaše kolegyne a ktoré sa týkali zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnych kuratele. A tieto sú určite nad rámec návrhu, predloženého vládneho návrhu. Čiže aj k tomu je, bude potrebné, aby sa pán minister jednoznačne vyjadril.

    V každom prípade, to, čo som si ja vypočula, keď sme predkladali nový zákon a prichádzali sme s miliardou korún navýšenia pre zdravotne postihnutých, ako je to málo, ako máme riešiť príspevok na osobnú asistenciu, zvýšiť, ako máme zvýšiť príspevok za opatrovanie. Áno, príspevok za opatrovanie v porovnaní s osobnou asistenciou je skutočne minimálny a ešte aj krátenie dávok je neprijateľné.

    Najväčšie problémy, ktoré ja teda vnímam a ktoré sú, týkajú sa dedičstva v tom prípade, ak sa jedná o zdravotne postihnutého, o ktorého sa rodina starala a zostávajú po ňom niektoré pomôcky, na ktoré boli poskytnuté peňažné príspevky. Ja zastávam názor, že toto je potrebné vyriešiť a toto v rámci tejto novely mohlo byť vyriešené pri dobre vôli.

    Odišla pani Blahová, čiže ťažko sa mi reaguje, á... je tu. Takže ja len poviem, že z mojej ruky a pri rozbalení prešli tisícky detí. Nie jedno dieťa, nie dve deti. V roku 1996 sme pripravili, dá sa povedať, komplet nový zákon a prevzali sme deti z rezortov zdravotníctva, z dojčeneckých ústavov a deti z detských domovov z rezortu školstva do pôsobnosti ministerstva práce. Začala sa, nemám rada slovo transformácia, ale výrazná zmena.

    Ak by som chcela hovoriť o príbehoch detí, aký tu porozprávala pani Blahová, dojemný príbeh, ale vedela by som rozprávať ešte dojemnejšie príbehy. Napríklad o rómskom dievčatku, ktorého druh matku preklal hneď po pôrode, dieťa zostalo samé, toto dieťa išlo do dojčeneckého ústavu, potom išlo do pestúnskej starostlivosti, kde bolo týrané, ťažko popálené, sme ho brali ako dvojročné naspäť, trvalo viac ako trištvrte roka v nemocnici. Následne išlo naspäť do ďalších detských domovov, putovalo, kde bolo zneužívané vychovávateľkou v detskom domove a podobne. Vedela by som povedať množstvo. Ale viem povedať aj pekné príbehy, kde dnes sú absolventmi vysokých škôl deti z detských domovov, ktoré zažili pekné obdobie a ktoré spomínajú na detský domov a majú tam hlboké kontakty.

    Mala som stretnutie, kde som sa stretla s paňou, ktorá mala, oslavovala 70 rokov a prišla do detského domova, lebo to boli jej jediní príbuzní. Takže ťažko hovoriť o tom. A v každom prípade je vždy možné zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vylepšiť, tak ako možno vylepšovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

    Nie je však namieste, aby sme dehonestovali ľudí, ktorí sa starajú v zariadeniach o deti. A od roku 1996 prešli detské domovy obrovskými zmenami a dovolím si tvrdiť, že sa vôbec nedajú porovnávať tieto detské domovy s detskými domovmi do roku 1996 alebo s dojčeneckými ústavmi do roku 1996.

    Toľko z môjho pohľadu k týmto zákonom.

    Ja skutočne prosím, aby ste, dámy poslankyne a poslanci, nezneužívali svoje postavenie poslanca na to, aby ste tu rozprávali individuálne príbehy, ktorými sa snažíte nejakým spôsobom vašich poslancov a niektorých ďalších priviesť k tomu, a ešte pán Suja tu vystúpi a podporí a nemá potuchu o tom, ako to v detských domovoch prebieha.

    Pokiaľ ide o peňažné príspevky na kompenzáciu, chcem požiadať ešte o jednu vec, a to je, o procedurálnu, teda zmenu, aby sme k predloženému návrhu, k predloženým pozmeňovacím návrhom, aby sme každý bod prerokovávali a hlasovali osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými sa prihlásili štyria, končím možnosť sa prihlásiť. Začal som, končím možnosť. Pán poslanec, naposledy! Ešte raz, nechcem nikoho poučovať. Rokovací poriadok je jednoznačný, kým rečník hovorí, máte právo sa prihlásiť, potom už ta-ne.

    Takže piati, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Blahová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. S prekvapením zisťujem, že gro bývalej exministerky, resp. jej príspevku sa netýkalo kompenzácií, ale zase osobných záležitostí. Tak, ako hovorí, že to sem nepatrí, tak to robí a tomu sa venuje vo svojom príspevku, aby vyvrátila môj. Práve, že toto je pôda, parlament, parle, aby sme sa rozprávali o problémoch, aby sme otvárali svoje pohľady.

    Keby ste ma dobre počúvali, pani kolegyňa, hovorila som, že detský domov má byť tou poslednou záchranou pre deti, pre ktoré neexistuje už iné a lepšie riešenie.

    Nechcete nám snáď tvrdiť, že ústavné zariadenie je lepšie ako rodina? To ani zo srandy nehovorte, že chodíte po rodinách, kontrolujete jogurty a ich záruky, ako ste sa tu nedávno vyslovili. Ženiete túto tému do úplných absurdít. Keď ste boli ešte exministerkou, ja osobne som bola iniciátorkou zmien v rámci diagnostickej lehoty.

    Navrhovala som vtedy v rámci pripomienkového konania skrátenie diagnostickej lehoty a táto lehota, ktorú sme vyjednali v tejto dĺžke, bola doteraz platná.

    Vašimi ústami išli argumenty o tom, že nie je o čom rokovať. Cez vášho hovorcu ste posielali buď už medziriadkové, alebo normálne verejné odkazy o tom, že táto téma vás nezaujíma, že sa jej nebudete a nechcete venovať. To, že to robili vaši zamestnanci na ministerstve, je ich veľké plus, ale od vás je táto téma na míle vzdialená.

    Nechávali ste si sadať deti z detského doma na klin vo svojej kancelárii a s nimi sa fotili ako marketingová záležitosť, ale reálna situácia z vašej strany sa nikam nepohýnala.

    Ďakujem pekne.

  • Ja chcem poďakovať pani poslankyni Tomanovej, pretože pani poslankyňa Tomanová predložila spolu s ostatnými poslancami jedenásť pozmeňujúcich návrhov. Týchto jedenásť pozmeňujúcich návrhov odznelo v tejto rozprave a vlastne vystúpila, aby bolo o nich jednotlivo hlasované. Čiže aj to už svedčí o tom, že každý zákon sa dá vylepšiť a snažila sa aj pani poslankyňa Tomanová.

    Chcela by som povedať, že keď bola pani poslankyňa Tomanová ministerkou, tak sme na rok 2011 naplánovali 50 mil. eur a v takýchto intenciách išlo vylepšenie pre deti a pre vlastne, pre všetkých, aj pre ľudí, ktorých práve teraz, pre telesne postihnutých.

    Čo ma tak zarazilo a myslím si, že verím viacej slovám pani poslankyni Tomanovej, pretože jej životná dráha a kariéra určite viedla cez tisícky detských domovov, cez tisícky domovov pre seniorov.

    Pani poslankyňa Tomanová, nechcem reagovať na predrečníčku, si nedávala deti na svoje ruky, aby robila marketing, ale pani poslankyňa Tomanová má deväť osvojených detí, vážení páni a dámy.

    Posledné dieťa si osvojila ako 4-ročné, takže, ak nevieme niečiu históriu, tak o nej nerozprávajme. Pretože viete, často sa stáva to, že tí, čo si myslia, že spasili svet, o tom rozprávajú, ale tí, čo ho, naozaj teda v tom svete urobili omnoho viacej práce, tak tí o tom ticho mlčia, mlčia a robia pre túto spoločnosť. Ja si myslím, že pani poslankyňa Tomanová je jedna z tých, ktorá pre túto spoločnosť niečo urobila, ktorá si osvojila aj takýmto spôsobom deväť detí a ktorá skutočne dokázala mnoho, či už zákonmi, alebo ako svojou ľudskosťou a vôbec ľudskosťou pre osoby, to je jedno, či deti, starších, alebo aj telesne postihnutých.

    Takže, ja si myslím, že má pravdu v tom, čo vystúpila, ja ju v tom podporujem a podporujem aj jej pozmeňovacie návrhy, ktorých bolo ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani Tomanová, vaša rozprava bola presne v duchu komunistickej rétoriky. Áno, áno, vy sa vyznáte

  • Hlasy z pléna.

  • , ale ako minúť 300 miliónov v čiernej diere.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, bolo by dobré, kedy sme neurážali druhých poslancov. Pán poslanec Ondruš.

  • Ja beriem vystúpenie pani poslankyne Tomanovej, ktorá hovorila o tých osobných príbehoch ako celkom prirodzenú reakciu. Keďže rokovací poriadok nám umožňuje v našich vystúpenia v rozprave sa venovať nielen predloženému návrhu, ku ktorému sa rozprava vedie, ale vyjadrovať sa aj k rozprave samotnej a k vystúpeniam našich predrečníkov, tak vystúpenie pani poslankyne Tomanovej bolo absolútne logickou reakciou, najmä na vystúpenie pani poslankyne Blahovej a bolo plne v intenciách rokovacieho poriadku.

    Ak tu niekto obvinenia stavia na svojich osobných príbehoch, ja si myslím, a na konkrétnych osobných príbehoch, ja si myslím, že je úplne prirodzené, ak niekto tieto obvinenia vyvracia rovnakých spôsobom. A musím povedať, že nebola to pani poslankyňa Tomanová, ktorá začala týmto spôsobom argumentovať, ale bola to pani poslankyňa Blahová. Navyše si myslím, že pani poslankyňa Tomanová zabudla alebo prosto nezdôraznila, že zo strany pani poslankyne Blahovej to bolo veľmi nekorektné, pretože, pretože ona konkrétnymi, konkrétnym osobným, jedným osobným príbehom akoby podkladá systémové zmeny. Ale o tom ja budem ešte hovoriť v rozprave.

    Takže ja si myslím, že to vystúpenia pani poslankyne Tomanovej bolo absolútne logickou a jasnou reakciou na priebeh rozpravy. A chcel by som len zdôrazniť ešte raz, aby bolo jasné, že my ako poslanci v súlade s rokovacím poriadkom máme právo v rozprave reagovať aj na iné veci, ktoré odzneli v rozprave, nemusíme sa vo svojich vyjadreniach držať len samotného návrhu, o ktorom sa rokuje.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes máme pred sebou veľmi dôležitý zákon, ktorý priamo rozhoduje o riešení v rôznych životných situáciách vyše 162 tisíc poberateľov dávok na kompenzáciu zdravotne ťažkého postihnutia. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo pristúpilo vlažne a úradnícky k tomuto zákonu. Tak, ako aj doteraz, aj po tejto novele zostanú ťažko zdravotne postihnutí ľudia na pokraji spoločnosti. V novele zákona ide iba o kozmetické úpravy. Vláda tak premárnila možnosť zlepšiť životné podmienky týmto ľuďom.

    Ja sa nechcem dotýkať ani jednej časti, ani čo tu povedala, ani čo hovorila predtým koalícia, ani opozícia, ja len hovorím a to hovorím pánovi podpredsedovi vlády, že pokiaľ by bol prišiel so šiestimi zákonmi, ktoré sú dotknuté v tomto zákone, tak mu môžem povedať, že ako poslanec opozičný, že mu za skrátené legislatívne konanie zahlasujem. Ale z hľadiska legislatívneho to považujem za nešťastné. Tento zákon je odkázaný, napočítal som tých šesť zákonov, to vyvoláva chaos pre tých, ktorí tomuto zákonu potrebujú rozumieť, orientovať sa v ňom a pritom nemajú peniaze na právnikov.

    Ďalší problém vidím v tom, že diskutujeme iba o novele zákona a že ministerstvo nepripravilo jeho úplné znenie. Text zákona by mal byť z vyššie uvedeného dôvodu úplný a podstatne jednoduchší. O význame tohto zákona svedčí aj počet pripomienok v legislatívnom konaní. Celkove ich rezort práce dostal stoosemdesiatšesť.

    Tu sa ale dostávame k neschopnosti tejto vlády komunikovať s odbornými, či už štátnymi, alebo občianskymi inštitúciami a združeniami, a následne akceptovať ich argumenty. Urobte si názor sami. Zo stoosemdesiatšesť pripomienok bolo akceptovaných šesťdesiatosem, čiastočne akceptovaných dvadsať až deväťdesiatosem, teda väčšinu rezort a vláda nezobrali do úvahy. Akceptované boli väčšinou pripomienky technicko-legislatívneho charakteru, ale vecné pripomienky od združení zdravotne postihnutých, ktoré vychádzajú z potrieb týchto ľudí a reálne by im uľahčili už aj tak komplikovaný život, sa do zákona nedostali.

    Najdôležitejšia správa pre postihnutých ľudí je to, že sa nemení filozofia zákona. A je to zlá správa. Stále sú to len peniaze a limity, ktoré budú aj v budúcnosti rozhodovať o životných podmienkach postihnutých ľudí.

    Zákon úplne ignoruje psychický stav postihnutého človeka, ktorý je poznačený vyradením z bežného života. Zvýšením limitujúcej hranice príjmov zdravotne postihnutých z troj- na štvornásobok pri väzbe na peňažné príspevky je síce pozitívny, ale pri lepšom pohľade na dnešné ceny ide iba o populistický krok. Rovnako aj fakt, že kompenzačný príspevok zostáva viazaný na výšku majetku. To sú veci, ktoré postihnutých diskriminujú a rozdeľujú.

    V súčasnosti ale po nadobudnutí účinnosti tejto novely osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude musieť zostať hlboko pod priemerom príjmov zdravých ľudí na to, aby vyhovela ako prijímateľ dávky na kompenzáciu. To každého obmedzuje, demotivuje pri snahe zamestnať sa, pretože už pri menšom príjme postihnutí sa dostávajú do kategórie, kedy nemôžu poberať príspevky. A tak základné zlé nastavenie systému zostáva zachované. Jeho výsledkom je to, že zdravotne postihnutý človek nemôže dosiahnuť ekonomickú nezávislosť a následne sa tak integrovať do spoločnosti. Preto si myslím, že v tomto smere by sa mala zmeniť filozofia zákona. Poskytnúť kompenzácie takpovediac na zaradenie sa do bežného života a nielen vo väzbe na finančnú situáciu postihnutého. Z toho dôvodu by bolo vhodné odbúrať finančné limity.

    Zákon nereaguje ani na ďalšie problémy zdravotne postihnutých občanov. Napríklad, nerozlišuje vykonanie osobnej asistencie bez obmedzení aj pre blízkych príbuzných, čo je v niektorých prípadoch potrebné, a význačne sa dištancuje od postihnutých, najmä po spoločenskej stránke.

    Novela nemení ani priznanie nároku na preplatenie pomôcky ľudí v hmotnej núdzi až do výšky 100 %, čím sa vlastne príspevok často stáva zbytočným, ak prijímateľ dávky nemá na doplatenie. Ďalej sa neumožňuje na zvýšenie mobility pre osoby a umiestnenie v zariadení s celoročnou prevádzkou, na sprevádzanie do zamestnania. Neodstraňuje sa veková hranica šesťdesiatpäť rokov na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu..

    Z toho, čo som povedal, je zrejmé, že nie je dostatok peňazí, a necítime so zdravotne postihnutými ľuďmi. Kozmetickými úpravami sa snažíme iba navodiť dojem, že sa prihliada na tieto skupiny obyvateľstva, ale pri detailnom pohľade je zrejmé, že ide iba o pretvárku. Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa hodnotí podľa toho, ako sa dokáže postarať o najslabších. V tomto prípade, ani po nadobudnutí účinnosti tejto novely, nebudeme sa mať čím pochváliť.

    Ja sa chcem znova vrátiť k jednej, jedinej veci. Akékoľvek sociálne zákony, vážené dámy, vážení páni, budeme prijímať, pokiaľ nezmeníme druhý pilier, nezmeníme nastavenie druhého piliera, tak toto sú všetko len kozmetické úpravy.

    Môj diskusný príspevok je preto vedený k tomu, aby sme sa konečne dohodli - a dúfam, že biela kniha, ktorú pripravuje Európska únia v septembri, nakoniec nám dá za pravdu - že sa budeme musieť vrátiť k zákonu 461, k zákonu 43 a zároveň nastaviť parametre tak, ako sú nastavená Európskou úniou, a nie tak, ako sme ich nastavili my. A priznať chybu, že to jednoducho nejde.

    A dávam do pozornosti ministerstvu, aby si pozrelo maďarský zákon, pokiaľ sa týka druhého piliera, a ktorý znárodnil, a pozrelo si stanovisko, ktoré dávajú odborní pracovníci Bruselu, ktorí pripravujú tu bielu knihu, pokiaľ sa týka druhého piliera a vôbec k penzijným reformám.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Blahová. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ocenila u pána kolegu a jeho príhovoru hlavne to, že bol prvý vecný v rámci opozície. A takisto by som sa chcela dotknúť druhého piliera. A tá povedomosť o tom, že sa na tom pracuje, a že všetci chceme to, aby ľudia, ktorí prídu do dôchodkového veku, naozaj nemuseli živoriť, tá je myslím, že všeobecne zrejmá a vie sa, že aj na tomto ministerstvo pracuje.

    Napriek tomu by som nechcela, aby boli v tieni tohoto problému, ktorý je zatiaľ v riešení zmeny, ktoré prichádzajú touto novelou, pretože naozaj prichádza zlepšenie. Nehovorme si a neklamme si do vrecka, prichádza zlepšenie, aj keď vo výške, v ktorej je to v tejto situácii možné.

    Bohužiaľ, ak by minulá vláda hospodárnejšie nakladala s verejnými financiami, mohli by sme si vyskakovať vyššie. Situácia a realita je však takáto. Ďakujem pekne.

  • Ďalej, pán poslanec Muňko. Nech sa páči, samozrejme, môžete reagovať na faktickú.

  • Pani poslankyňa Blahová, nechcem polemizovať s vami. Máte pravdu. Každá zmena tohto zákona, aj táto, je vylepšenie pre postihnutých.

    Všetky moje vystúpenia sú na podporu zákona, viem, kde sú rezervy.

    Chyba aj našej vlády bola, že sme nepristúpili k riešeniu druhého piliera. Situácia, ktorá je dneska v Sociálnej poisťovni, a ktorá je vo verejných financiách, bude zatiaľ napätá, pokiaľ sa nepristúpi k serióznemu riešeniu druhého piliera. A žiadne nie je, či tam vstúpi mladý človek, alebo či sa predĺži vek dôchodku, proste veci, ktoré sú kozmetické a ktoré nič neriešia. Ale, môžeme si k tomu sadnúť, máme spravené prepočty, ako sa táto celá situácia bude vyvíjať ďalej.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko hovoriť. Napriek tomu, že táto téma by si podľa mňa zaslúžila oveľa širšiu diskusiu, oveľa väčšiu pozornosť a citlivejší prístup, to, že my sme sa pred rokom zaviazali ratifikáciou dokumentu OSN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, je fakt. Ale fakt je, že ľudia so zdravotným postihnutím aj bez tejto ratifikácie by si zaslúžili oveľa väčšiu pomoc.

    Pomoc ale nie v tom zmysle, že by sa stali len akýmisi pasívnymi príjemcami, priam, ktorí prijímajú pomoc, ale naozaj že by sme im pomohli sa zaradiť do bežného života.

    Tie návrhy, ktoré tu odzneli, alebo aj samotná novela, myslím si, že pomôžu vykročiť tým správnym smerom. Keď sme sa snažili presadiť ešte viacej rôznych ďalších pozmeňujúcich návrhov, vždy sme narážali na to, že koľko to bude stáť, koľko miliónov, na ktoré nemáme.

    Ja pevne verím, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok budeme brať ohľady naozaj na konkrétne opatrenia, ktoré by vylepšili situáciu. Opatrenia, ktoré tu odzneli, ale teda, žiaľ, na ktoré v súčasnosti nemáme, opatrenia, ktoré by som aj ja dala do vašej pozornosti, ako je zrušenie spoluúčasti ľudí v hmotnej núdzi, ktorí musia priplácať na kompenzačné príspevky. Takisto si myslím, že ľudia, ktorí poberajú kompenzačné príspevky na, či už na auto, na krmivo, na psa, na zvýšené hygienické potreby, na ošatné, keď prechádzajú do domovov sociálnych služieb, prichádzajú o tieto príspevky. Nemajú nárok teda na peniaze. A myslím si, že by to malo byľ niekde zohľadnené, pretože tí ľudia, že keď nastúpia do týchto domovov, neprestávajú mať nároky na ošatné, neprestávajú sa umývať, potrebujú napr. vodiaceho psa. Čiže tu sme sa stretli alebo teda dohodli s pánom ministrom, že toto ustanovenie by sme vedeli ošetriť práve, ak by sa to dalo ako povinnosť, alebo teda do náplní práce týmto domovom sociálnych služieb, ktoré by mali teda oni kompenzovať túto potrebu.

    Takisto boli spomínané príspevky na prestavbu sociálnych zariadení, kúpeľne, záchoda. V súčasnosti nie je možné poberať takýto príspevok na výstavbu. Tiež si myslím, že je to veľmi nespravodlivé a mali by sme v krátkom čase nájsť finančné prostriedky na umožnenie poberania aj takéhoto príspevku.

    Takisto si myslím, že by sme sa mali začať baviť aj o hranici šesťdesiatich piatich rokov, kedy sa končia niektoré nároky. Myslím si, že v dnešnej dobe, keď sa dožívajú ľudia dlhšieho veku, sú aktívni vo verejnom živote alebo teda pracujú, niet dôvodu, aby sa stanovila táto hranica.

    Čiže ja budem veľmi, veľmi sa zaujímať o túto tému. Pokúsime sa spoločne, verím, hľadať aj možné rezervy finančné a najmä dobrú vôľu a najmä hľadať to riešenie, ako sa dá, a nie ako sa nedá.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, ktorý samozrejme chce byť posledným, takže stratí poradie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová. Máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, ja som si robila poznámky priebežne, podľa toho, ako som počúvala vystúpenia jednotlivých kolegov. A chcem naozaj vyslovene povedať len niekoľko poznámok a postrehov.

    Prvý a základný postreh, ktorý by som chcela zdôrazniť, ale vy všetci ste ho určite vypozorovali, najmä tí, ktorí sedíte už viac volebných období, alebo minimálne druhé, v tomto parlamente, že naša ctená opozícia je vo vyjadrovaní k tejto novele zákona veľmi opatrná, by som povedala, že až skromná, pretože si uvedomuje, že rokujeme o zákone, ktorý môžme kľudne nazvať Tomanovej zákon.

    Tento zákon, my tomuto zákonu ponúkame pridanú hodnotu. Táto pridaná hodnota je napr. v tom, čo osobitne oceňujem na tejto novele zákona, že umožňuje rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené činnosti intímneho charakteru a tlmočenie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému. Pridanou hodnotou je aj to, že sa vypúšťajú limitujúce podmienky na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne tritisíc šesťstopäťdesiat hodín ročne. Zvyšuje sa ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok. Navrhuje sa zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mnohé iné. Tieto ma tak zvlášť oslovili. Rovnako, ako som napríklad kvitovala, keď pani bývalá ministerka Tomanová predkladala tento zákon a sme ho prijali 29. októbra 2008, a vtedy som napríklad kvitovala to, že aj keď veľmi kozmeticky, ale zvýšil sa príspevok na osobnú asistenciu, ale čo bolo veľmi pre mňa podstatné, že začali sa platiť odvody štátu za asistentov.

    Zákon ako taký sme aj my ako bývalá opozícia podrobili kritike. A musím povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré aj dneska odzneli cez pána Ondruša za viacerých navrhovateľov z opozície, sú dosť podobné tým, ktoré sme predkladali aj my v čase, keď sa prijímal zákon č. 447 ako úplne nový zákon. Sú ale niektoré limity, a aj keď pán poslanec Muňko hovoril o tom, že irituje ho, keď sa hovorí o hornej a dolnej hranici a o limitoch v zákonoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, ale predsa len nejaké tie limity musia byť. Nielen z dôvodu toho, že sme v situácii, v akej sme, že nie je dostatok peňazí na to, aby sme vyhoveli všetkým zrušeniam akýmkoľvek limitov a mantinelov, ale aj z toho dôvodu, že nie som presvedčená o tom, ba, dokonca, sa odvážim povedať, že je to nespravodlivé, ak by sme aj v čase veľmi dobrom a v ekonomike, ktorá by nám to dovoľovala, niektoré požiadavky úplne povolili alebo akceptovali. Jednou z nich je napr. aj požiadavka úplne zrušiť ochranu príjmu. To nepovažujem za spravodlivé ani v čase, keby sme si to mohli, mohli dovoliť. Považujem za spravodlivé to, čo pomôže jednotlivcovi vytvárať také podmienky, ktoré ho privedú alebo pomôžu mu dosiahnuť to, na čo má porovnateľné právo s inými občanmi. Vo chvíli, ak táto pomoc je nad rámec pozitívnej porovnateľnosti, odvážim sa povedať, že by mohlo ísť aj o pozitívnu diskrimináciu. Tu si dovoľujem polemizovať - ja sa rada nechám poučiť aj ekonómmi, aj odborníkmi dlhoročnými v sociálnej oblasti, aj legislatívou - že či je spravodlivé, ja si myslím, že nie, či je spravodlivé, ak pomoc prichádza aj tým, ktorí sú napr. v rámci kompenzácii umiestnení aj v zariadeniach. Pretože pracovala som v tejto oblasti a mám dosť dlhú prax a viem, poznám tie výdavky a náklady na občanov, ktorí sú umiestňovaní napr. v zariadeniach, kde je s celoročným pobytom, a istú časť, veľkú časť týchto nákladov, ktoré ten občan v tom zariadení užíva a požíva, nedokáže zaplatiť sám. Dovolím si povedať, že väčšiu časť, väčšiu časť ako polovicu dopláca niekto iný, dopláca, doplácajú daňoví, daňoví poplatníci. Preto je pre mňa veľmi otázne uvažovať o tom, či by forma kompenzácií mala byť uplatňovaná aj v zariadeniach s celoročným pobytom. Považujem to za veľký luxus a nebolo by to celkom spravodlivé, podľa môjho skromného názoru, voči ostatným, ktorí si iným spôsobom vedia pomôcť a ktorí možno častokrát sú, majú veľmi urgentnejšiu indikáciu byť v tom zariadení ako tí, ktorí, ktorí sú tam.

    Čiže toľkoto by som chcela povedať k tejto novele. Viem si ju predstaviť a opakujem to tak, ako som to opakovala v minulom volebnom období, aj v inom znení, vo vylepšenom, v tých intenciách, ale toho spravodlivého prístupu a nevytvárania podmienok tej pozitívnej diskriminácie. Ale nemáme na to, aby sme vyhoveli všetkým. Zároveň jedným dychom tvrdím a som o tom presvedčená, že zákon o kompenzáciách je zákon, ktorý nebude nikdy dokončený, lebo v dynamike času tento zákon občas naozaj treba otvoriť a novelizovať.

    Ďakujem vám pekne za vypočutie.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ja som pôvodne neuvažoval, že by som mal dvakrát vystupovať, ale predsa len, keďže som sa naozaj snažil držať sa tej svojej kritiky, že sa tu novelizuje viacero zákonov, s čím nesúhlasím a usiloval som sa teda aj, čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, držať sa iba problematiky kompenzácií, teda finančných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. Ale predsa len, pani poslankyňa Blahová, kolegyňa z výboru sa venovala tej inej časti, o ktorej som hovoril, že zaberá asi 11, 11 strán tejto novely. A preto zopakujem, myslím si, že to mal byť samostatný zákon. O to viac, že si myslím, že je to naozaj strašne dôležitá oblasť. A ak ste si, kolegovia, členovia sociálneho výboru, všimli, tak mali sme teda viacerých hostí na zasadaní výboru, mali sme dve petície, ale všetky sa týkali iba problematiky zdravotne ťažko postihnutých ľudí a tých kompenzácií. A to len chcem, tým len chcem opäť podčiarknuť, že jednoducho ľudia, ktorí sa, ktorí sa snažia aj sledovať našu legislatívnu prácu, tak si na web stránke Národnej rady prečítali názov zákona a z toho názvu zákona, nemohli, nemali, mali absolútne nulovú šancu, aby podľa názvu zákona zistili, že ideme novelizovať aj inú oblasť a tak dôležitú oblasť akou, akou sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela nepochybne je. A keby ste to, keby ste s tým prišli ako so samostatným zákonom, som presvedčený, že by sme mali k tomu širšiu diskusiu s ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, či už pokiaľ ide o samotné detské domovy alebo pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa práve usilujú nahrádzať starostlivosť deťom tak, aby v detských domovoch byť nemohli, nemuseli, pardon, a z toho dôvodu to opäť, podľa môjho názoru, toto len podčiarkuje, tú moju výhradu, že ste to nemali spájať do takéhoto mixu siedmych zákonov.

    Ja som zaregistroval, pani poslankyňa, vaše vysvetlenie hneď na úvod, ale opakujem, k žiadnej časovej strate by nedošlo, keby to do parlamentu išlo naraz ako dva rôzne zákony. Dokonca pokojne, ste poslankyňou, dokonca parlamentnou funkcionárkou vládnej strany, máte tu väčšinu, pokojne ste mohli dohodnúť s, so svojím straníckym šéfom, ktorý šéfuje Národnej rade, zaradenie takéhoto samostatného zákona, takejto samostatnej novely niekde na začiatok tejto schôdze a mohli sme mať, mohli sme mať, resp. teda najskôr tej predošlej a potom tejto, a ten zákon už aj mohol byť prijatý a mohol, mohol už medzitým možno aj vyjsť v zbierke. Takže skutočne argument, že ste to potrebovali rýchlo riešiť, nie je relevantným argumentom alebo odpoveďou na moju výhradu, že to nemalo byť pospájané do jednej novely zákona. Lebo, opakujem, týmto spôsobom ste neušetrili žiadny čas, rovnako rýchlo by ste stihli novelizovať aj ten zákon.

    No a to, to ale, čo ma zaujalo, je to, že ste to, že ste vlastne vo svojom vystúpení spomenuli aj ten presun kompetencií, riadiacich kompetencií vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce. Ja osobne to považujem za mimoriadne závažnú zmenu. A o to viac, ktorá, ako ste nám vysvetlili, lebo tomu som dobre nerozumel v, v dôvodovej správe sa to nijakým spôsobom nedávalo tak, aby to bolo zrozumiteľné, do súvislosti s novelizáciou toho zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Takže teraz som konečne pochopil teda, že prečo vlastne ste chceli presúvať alebo teda, aká bola vaša motivácia presúvať túto kompetenciu z úradov práce na ústredie. No, podľa môjho názoru, je to, je to veľmi zlé a úplne falošné, falošné vysvetlenie.

    Po prvé preto, že vy ste hovorili jeden konkrétny príbeh, ja som už na to v jednej faktickej poznámke reagoval, a na základe jedného konkrétneho príbehu navrhujete systémové zmeny, systémové zmeny. To znamená ale potom, že vy ste tým príbehom chceli vykresliť, ako systém funguje. Musíte pochopiť reakciu pani poslankyne Tomanovej a myslím, že aj pani poslankyne Vaľovej a mám pocit, že aj pani poslankyňa Rošková o tom hovorila, že reagovali na to. Lebo opakujem, to nebolo tak, že vy ste svojím príbehom proste vykreslili, že aj takto to vyzerá, vy ste vykreslili príbeh a na základe toho príbehu navrhujete systémovú zmenu. To znamená, že na základe, že vy ste v tom príbehu chceli ukázať, takto funguje systém a preto ho treba zmeniť. Ja si myslím že to je chyba, lebo, lebo myslím si, že ten jeden príbeh, ten jeden príbeh nie je verným zobrazením toho celého systému, ale na túto tému sa neodvažujem pustiť sa s vami do hlbšej debaty, pretože myslím si, že vy sa v tejto oblasti pohybujete viac a vyznáte sa viac ako ja.

    Čo sa mi ale nepáči, je, že na základe tohto faktu alebo tohto argumentu chcete meniť ten malý kompetenčák. Myslím si, že je to zlé riešenie a priznám sa, že nepochopil som ani na základe vášho príbehu, prečo si myslíte, že presunutie riadiacej právomoci vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce pomôže vyriešiť napríklad tie problémy, ktoré ste hovorili. Ja sa domnievam, že práveže je vždy lepšie, keď riadenie je bližšie k, aj teda, myslím, aj regionálne, územne, je bližšie k tomu územiu, ktoré má byť riadené. A to je podľa dnešného zákona zabezpečené, keďže, keďže podľa jednotlivých krajských miest, máme osem krajov, čiže osem určených úradov práce, pod ktoré spadá riadenie, riadenie detských domovov.

    Ja sa osobne domnievam, že toto je veľmi vážna zmena, pretože tu dochádza, tu dochádza k vážnej politizácii riadenia detských domovov. Riadenie detských domovov prechádza pod priamu kompetenciu človeka, ktorý je politickým, straníckym nominantom, pod generálneho riaditeľa ústredia práce. Mne je úplne jasné, že toto je, toto je akoby dlhodobejší, dlhodobejší cieľ, ktorý sleduje vaša strana a ktorý sleduje a ktorý sleduje aj váš nominant v pozícii riaditeľa ústredia práce, pretože on vlastne už na začiatku tohto roka vydal internú normu č. 2-1 z roku 2011, ktorá sa týkala pravidiel na zabezpečenie jednotného postupu pri výberových konaniach na miesta riaditeľov detských domovov. A ešte predtým, než sa zmenil zákon, ešte predtým, než ste zákonom kompetencie pri riadení detských domovov presunuli z úradov práce na ústredie práce, pán riaditeľ - a teraz, keď sledujem, že kvôli tomu meníte zákon, tak sa zdá, že v rozpore teda s platným zákonom - pán generálny riaditeľ ústredia práce stiahol na seba osobne a na ústredie práce, ktoré má pod priamou kontrolou, možnosti ovplyvňovať alebo v podstate rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom úradu práce. To tu doteraz nikdy nebolo. A ja opakujem, politický, stranícky nominant, generálny riaditeľ ústredia práce získava priamy dosah na to, kto sa stane riaditeľom detského domova kdekoľvek na Slovensku.

    On v tej internej norme určil výberovú komisiu v čl. 3 bode 2 podľa, podľa tej jeho internej stanovil, že výberová komisia má mať päť členov a je zložená z generálneho riaditeľa, z námestníka generálneho riaditeľa, psychológa odboru na ústredí práce a potom príslušného, potom riaditeľa príslušného úradu a príslušného zástupcu zamestnancov. Čiže už vlastne od nového roka on určil, že traja z piatich členov výberovej komisie sú ľudia, ktorí sú priamo buď, buď priamo politickými nominantmi alebo ľuďmi, ktorých priamo politický nominant, generálny riaditeľ ústredia práce, riadi.

    Toto je podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý teda vy chcete, vy chcete ako spečatiť, spečatiť tým, že to dáte ešte do zákona. A podľa mňa je to mimoriadne závažné, pretože skutočne za žiadnej vlády sa ešte nestalo, že by pod priame, že by pod priame politicko-stranícke riadenie ktorákoľvek politická garnitúra chcela dostať detské domovy a predovšetkým pod priame politicko-stranícke riadenie chcela dostať personálne otázky pri obsadzovaní riaditeľov detských domovov. A aby som vám ešte jedným faktom argumentoval, že nerozumiem, nerozumiem tomu, v čom má znamenať prínos pre, pre fungovanie detských domovov to, že presuniete túto kompetenciu riadiť detské domovy z úradov práce na ústredie práce, tak ešte môžem uviesť, že pán generálny riaditeľ Juráš sa zúčastňuje na týchto výberových konaniach tak, že napriek tomu, že má služobné auto so služobným šoférom, tak lieta na výberové konania lietadlom. Ja som dostal do rúk tabuľku, podľa ktorej, v ktorej sa nachádzajú služobné vnútroštátne lety generálnych riaditeľov ústredia práce. A musím povedať, že v tejto tabuľke je tu niekoľko, niekoľko letov generálneho riaditeľa od 3. marca 2005 do 31. júla 2006, potom štyri, vyše štyri roky nič, nič, nič, až potom 13. decembra 2010, v čase, keď bol pán Juráš, sa opäť začalo po Slovensku lietať lietadlom. Navyše, pán Juráš nelieta sám, berie si aj svojich spolucestujúcich, to je pochopiteľné, keďže v tej smernici ustanovil ešte ďalších členov výberovej komisie, ktorí sú zamestnancami ústredia práce. A tak napr.len za tri lety, len náklady na jeho letenky boli takmer 600 eur a na jeho spolucestujúcich ďalších vyše 550 eur. Opakujem, hoci pán generálny riaditeľ má služobného šoféra so služobným autom, takže nepochybne cesta troch ľudí na východné Slovensko autom by vyšla daňových poplatníkov na určite menej peňazí, ako je vyše 500 eur za, v tomto prípade napr. dve letenky z toho 13. decembra. Takže, to, čo vy chcete urobiť v tej zmene - presune kompetencie riadiť detské domovy, to znamená, po prvé, riadenie detských domovov bude drahšie, pretože z ústredia práce budete riadiť detské domovy po celom Slovensku. A ja si skutočne neviem predstaviť, akým prínosom bude, keď bude príslušný detský domov kontrolovaný, detský domov, napr. niekde v Humenskom alebo v Michalovskom okrese, riadený priamo z ústredia práce v Bratislave. Bude to komplikovanejšie, a čo je podľa môjho názoru mimoriadne závažné, obsadzovanie pozície riaditeľa detského domova sa dostane pod priamu politicko-stranícku kontrolu politického, straníckeho nominanta, ktorým nesporne pozícia generálneho riaditeľa ústredia práce je. Nemyslím si, som hlboko presvedčený o tom, že takéto opatrenie nepomôže zlepšiť fungovanie detských domovov. Musím vám povedať, že ak áno, tak dôvodová správa absolútne nulovým spôsobom, absolútne nedostatočne vysvetľuje, v čom má byť teda prínos pre riadenie detských domovov vo vzťahu k tejto zmene. A práve preto si jednoducho myslím, že je to voluntaristický, politický krok s cieľom politicky a stranícky ovládnuť detské domovy, ktorý nebude mať žiadny pozitívny vplyv na ich fungovanie a na starostlivosť o deti ktoré sú do starostlivosti detských domovov zverené. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Ondruš, ja sa tiež téme nejako nerozumiem, ale podľa mňa je úplne logické, keď sa uvažuje o riadení niektorých špecifických druhov zariadení centralizovane. Myslím si, že tým, že sa to riadenie bude takýmto spôsobom spájať, môže práve dôjsť naozaj k väčšej vzdialenosti, proste k posunutej metodike, proste všetky... Ja na tom proste negatívum nevidím. Takisto špeciálne školy ma napadli, že takisto sú pod pôsobnosťou ministerstva školstva, nie sú pod obcami, ani pod VÚC-kami. No a takisto nevidím dôvod, prečo by malo byť to riadenie drahšie. Neuvažovali ste vôbec nad tým, že ten dôvod, prečo takto sa udialo, že má určite nejaký hlbší zmysel, že určite existujú zistenia, ktoré naozaj boli tak dôležité, že sa rozhodlo vedenie všetko uskutočniť tak, ako sa rozhodlo uskutočniť.

    Ďakujem.

  • Ja by som podporila v tejto časti, kde pán Ondruš povedal, že nechápe, prečo ideme centralizovať, resp. možno že aj politicky dosadzovať riaditeľov detských domovov, pretože vlastne svojim spôsobom my máme aj centrálnu kontrolu, pretože kontrolný útvar je aj na ústredí prác. Čiže tento kontrolný útvar, ak nie je spokojnosť v regióne, kde vykoná kontrolu úrad práce, tak sa sťažnosti môžu dať na kontrolný útvar na ústredí práce. Čiže svojim spôsobom takáto kontrola už je zabezpečená. Viacej by som pochopila to, že by sa prijal nejaký mechanizmus cez ten útvar ústredia práce, že možno kontrolované subjekty na východnom Slovensku boli kontrolované cez stredoslovenský kraj, alebo opačne. Ale aby sme to scentralizovali a dali to pod ministerstvo, tak myslím si, že na takéto kontroly jednak nebude čas a tak, ako povedal pán Ondruš, že skutočne potom sú potrebné, že nevykonávajú sa tie kontroly a potom sú okamžité, používajú sa lietadlá a možno tie kontroly skutočne nemajú taký význam, alebo ani nevedia do takej formy alebo takého obsahu tie detské domovy skontrolovať. Takže, takisto v tom nevidím zmysel, a možno sa mi ako kolegovi Ondrušovi taká otázka načíta, že jednoducho, ide tu ozaj o to, aby sme čím viacej straníckych nominantov dosadili na posty, aby sme čím viacej ľudí uspokojili. Pretože verím tomu, že tak, ako hovorím, že v Bratislave kľudne na to ústredie práce sa môžte sťažovať, pretože tie domovy patria. A na Slovensku je do deväťdesiat detských domovov, tak si neviem predstaviť, neviem či oddelene alebo kancelária na ministerstve zvládne všetky tieto kontroly a všetku túto legislatívu a vybaví všetky nejaké písomnosti alebo veci, ktoré bude mať vybaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, napriek tomu, že sa mi páčilo vaše vystúpenie, musím povedať, že nie som úplne spokojná, čo ste povedali. Bolo treba zareagovať aj na kompenzácie, pretože tie by mali byť predmetom rokovania, tak ako sa ma snažila upozorniť pani Blahová vo faktickej pripomienke. Ale poviem, treba povedať jednu vec, že keď sme nastúpili, sme vracali naspäť 1,5 miliardy občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré im "vďaka" roku 2004, keby bola po vláde Dzurindova vláda a KDH, pani Gibalová by si to mala pamätať, pretože sama hlasovala tiež za zrušenie dvadsaťdva prosociálnych zákonov a prijatie antisociálnych zákonov, ktoré brali nielen občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj invalidom, tým, zhodou okolností to bolo zhruba 2 mld. 800 mil. slovenských korún. Takže by som sa asi veľmi rozpakovala čokoľvek tu kritizovať, keď sme skutočne ľuďom sa snažili dať. Viete, ja aj k tým kompenzáciám, ja nemám pripomienky. A ja, pokiaľ sa jedná o zdravotne postihnutých, pokiaľ sa dá, každú jednu vec podporím. Ja by som podporila aj to, že v Malej Lučivnej, vzdelávacie stredisko inšpektorátu práce prebudováva jeden apartmán pre pána Bodyho, poradcu pána ministra, ktorý kedysi sedel v parlamente a taktiež zahlasoval za tých dvadsaťdva, zrušenie tých prosociálnych zákonov a zahlasoval za antisociálne zákony vo vzťahu k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a k invalidným občanom. Keby to tá Malá Lučivná, to vzdelávacie stredisko bolo celé urobené bezbariérovo pre zdravotne postihnutých a mohli sa tam chodiť vzdelávať. Asi takto by som pristupovala ja. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som teda, keďže mi rokovací poriadok nedovolí reagovať na predrečníčku, reagovala na pána Ondruša. Pán Ondruš, to nemyslíte snáď vážne? Politizácia sociálnoprávnej ochrany a kurately? Čo už vy nechcete spolitizovať? Keď ste to nespolitizovali vy, za vašej éry, je to nespolitizovateľné. Lebo už by ste to dávno urobili. Takže to v prvom rade. Lebo to už je tak absurdná myšlienka, že na tom sa už naozaj rozum zastavuje. Interná norma generálneho riaditeľa, o ktorej hovoríte, že vlastne nasadzuje politických nominantov na miesta riaditeľov detských domovov. Prepáčte, čo by z tohoto mal? Keďže on sa osobne zúčastňuje, je to len o jeho záujme a ohodnotenie jeho práce ako kvalitatívne na vysokej úrovni, že sa tomuto, aj tejto tématike venuje naozaj dôsledne a chce vedieť, ako tieto výberové konania prebiehajú. Keď sám ste spomínali normu, podľa ktorej majú byť títo ľudia vyberaní, je evidentné, že si to necucá z prsta, ale že sú nejaké podmienky a kritériá, ktoré ten riaditeľ splniť musí. Doteraz to tak nebolo. Takže, ak niekto chcel niečo spolitizovávať, tak ste to boli vy. V druhom rade, nevadí vám náhodou, že riaditelia úradu práce sú politickí nominanti? A doslova a do písmena? Mne by to vadilo pri takomto vašom prístupe a malo vám to vadiť vtedy, ak vám vadí politická nominácia na takejto funkcii. Tematika deinštitucionalizácie je tu naozaj dlhodobo. A to, že sa jej niekto dôsledne venuje a až takýmto spôsobom, že naozaj precízne si berie na svoje plecia všetky za a proti, ktoré to prináša, tak to je len jeho plus. Prekrývali sa kompetencie, prekrývali sa kontroly, realizácia naozaj dôsledného metodického plnenia plánov si skutočne vyžaduje, aby generálny riaditeľ bol na čele ústredia.

  • Pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa Blahová, myslím, že som vás naozaj dostal do úzkych. Čiže, ak sa ma pýtate, či som to myslel vážne, odpovedám, áno. Myslel som to smrteľne vážne a stojím si za tým. Ja vám opakujem, generálny riaditeľ vydal takú normu, aby on sám sedel ako predseda vo všetkých výberových komisiách na výber riaditeľov. Na personálne otázky, na personálne otázky, nie metodické, nie otázky riadenia. Na personálne otázky chce on sám na tom podiel a dokonca nariadil vymenovávať komisie také, aby väčšinu mali ľudia, ktorých má on pod priamou kontrolou, jeho priamo podriadení, priami zamestnanci. Takže, áno, myslím to smrteľne vážne. My sme naozaj takýmto spôsobom detské domovy nepolitizovali a ja vám opakujem. Ja som nepočul zatiaľ ani od vás jeden konkrétny argument, ako má to, že si pán Juráš zobral pod priamu svoju ingerenciu vymenovávanie riaditeľov detských domovov pomôcť fungovaniu detských domovov.

    Pani kolegyňa Jurinová, ja som uvažoval, odpovedám na vašu otázku, ja som uvažoval, aké sú v tom hlbšie dôvody a povedal som to na úvod svojho vystúpenia. Ale žiadne som nenašiel. Ja som to jasne povedal. Ja som hľadal a uvažoval som nad tými dôvodmi, hľadal som ich v dôvodovej správe, žiadne tam nie sú. A žiadne som ani doteraz nepočul. Ak hovoríte o metodickom riadení, tak že centralizácia je v podobe teda centrálneho riadenia úradu, že centralizácia je potrebná pre lepšie metodické riadenie detských domovov, tak sa na mňa nehnevajte, ale riaditelia jednotlivých úradov práce, a to aj tých ôsmych určených, sú pravidelne metodicky, obsahovo aj z hľadiska výkonu riadení generálnym riaditeľom. Tu sú pravidelné porady riaditeľov úradu práce, môže si generálny riaditeľ zvolávať špeciálne porady tých ôsmych riaditeľov, aby sa s nimi špeciálne venoval a vydával im pokyny a cez nich riadil detské domovy. Takže táto centralizácia nemá žiadny iný dôvod a nemá žiadny iný význam, len mať priamu politickú kontrolu nad riaditeľmi (Potlesk).

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážna téma, vážne zákony, vážne problémy, a to, že je to naozaj vážna téma, o tom svedčí aj dnešná diskusia tu v parlamente. Je to vážna téma, preto sme k nej pristupovali veľmi zodpovedne, preto bola aj diskusia na výbore pre sociálne veci pred desiatimi dňami taká rozsiahla a preto sme aj pristúpili k spolupráci pri pomoci, pri tvorbe niektorých poslaneckých návrhov. To treba povedať, pretože sme chceli reagovať takisto na požiadavky, ktoré vzniesli príslušníci tých petičných výborov. Myslím si, že tie rozumné veci, ktoré nemajú nejaké vysoké nároky na zdroje v štátnom rozpočte, sa splniť dali a myslím si, že to sa týmito pozmeňovacími návrhmi aj dá naozaj zrealizovať.

    Ale mal by som reagovať postupne na jednotlivých rečníkov. Na niektorých sa reagovať dá, na niektorých možno trošku menej,. Takže nech sa nehnevá, napr. pán poslanec Muňko, ale na jeho neustále opakovanie toho, ako je zlý druhý pilier, ja len zareagujem, nech si pozrie napr. akým spôsobom on riešil pohľadávky sociálnej poisťovne, akým spôsobom to rieši nástupca a tak, tam nech sa hlavne nad sebou zamyslí.

    Ale poďme teda k veci. Kritika tu zaznela mnohokrát, prečo ide vlastne o komplex siedmych zákonov. No preto, pretože tie zákony sú navzájom skutočne previazané, sú tam väzby. napr. pokiaľ ide o zmenu v zákone o sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kuratele, tak ta je úzko naviazaná samozrejme na zmenu v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti. To je myslím jasné, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny. Napríklad chcem pripomenúť, že týmto komplexom zákonov riešime aj výkon nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Pripomínam, že nejde o články, ktoré boli pridané do novely teraz niekedy, na poslednú chvíľu, ale vlastne šlo to takto celým legislatívnym procesom. Kto chcel, tak sa v týchto článkoch bez problémov nielen zorientoval, ale mal dostatok času na to, aby sa s nimi zoznámil, pripomienkoval ich v pripomienkovom konaní. Riešilo sa to na legislatívnej rade vlády, samozrejme, a tak ďalej. Zaznela tu kritika, prečo sa zrušila Rada vlády pre občanov so zdravotným postihnutím, tak znovu musím pripomenúť niektorým pánom poslancom, resp. paniam poslankyniam, že došlo k zefektívneniu fungovania rôznych poradných orgánov vlády a dotklo sa to aj organizačnej zmeny, pokiaľ ide o Radu vlády pre občanov so zdravotným postihnutím. Už existuje od 2. marca 2011 na základe rozhodnutia vlády Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá má pod sebou niekoľko výborov. Jeden z týchto výborov je aj Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím, to znamená títo občania, tieto osoby, budú mať svojho zástancu, budú mať možnosť, budú mať priestor na to, aby svoje návrhy, pripomienky a tak ďalej cez tento výbor predkladali na vládu, resp. aj tu do tejto snemovne. Takže ten priestor tu je, ide o to, aby tieto poradné orgány fungovali efektívnejšie. A efektívnejšie bude určite, tento proces bude určite efektívnejší, pretože došlo aj k pozitívnym organizačným zmenám a istým úsporám, pokiaľ ide o napr. mzdové prostriedky za rôzne sekretariáty a podobne.

    Dobre, ďalej, pokiaľ ide o diskusiu k tomu, že kto, koľko financií, kedy, ako poskytol na kompenzácie pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, tak dal som si tú námahu a nechal som mojim spolupracovníkom pripraviť taký prehľad toho, ako sa postupne vyvíjal rozpočet rezortu, pokiaľ ide o peňažné príspevky na kompenzáciu pre ťažko zdravotne postihnutých. Tak, aby som to trošku zrýchlil a zjednodušil, skúsim dve alebo tri čísla.

    Za predchádzajúcej vlády medzi rokmi 2006 až 2010, to znamená počas štvorročného pôsobenia Ficovej vlády, narástol rozpočet v oblasti kompenzácií o 32 mil. eur. Čiže za tie ostatné štyri roky za Ficovej vlády plus 32 mil. eur. Rozpočet na rok 2011, to znamená prvý rok vlády Ivety Radičovej zaznamenal nárast o 20 mil. eur za jeden rok. A teraz, týmito zmenami, len týmito zmenami sa vlastne dáva požiadavka na rok 2012, len týmito zmenami, nehovorím o valorizáciách, o ďalších 7 mil.. To znamená, ak to zhrniem, za dva roky vlády Ivety Radičovej o 27 mil. naviac, za štyri roky vlády Roberta Fica o 32 mil. eur naviac. Pripomínam, že sme vo veľmi ťažkej finančnej situácii, riešime dopady následkov krízy, to znamená, financií je naozaj málo. Riešime problémy deficitu, ktorý máme v rozpočte, dedičstvo po našich predchodcoch, a napriek tomu sme za dva roky dali zvýšenie o 27 mil.. To znamená, ak to takýmto tempom pôjde ďalej, tak tých 32 mil. za predošlej sociálnej vlády zrejme prekonáme. Kto tomu neverí, sú to čísla verejne dostupné, prípadne ich rád záujemcom poskytnem, mám to tu pred sebou.

    Ďalej, pokiaľ ide o ťažkú, naozaj ťažkú tému detských domovov, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny, no nie som celkom rád, že tu nastala takáto prestrelka a tu sa navzájom doberáme, v úvodzovkách, že kto je aký k, k prístupu k deťom, ktoré sú v detských domovoch. Ja poviem svoj postoj.

    Prešiel som si za desať mesiacov ako minister, mal som čas si to počas tejto niekedy miestami nudnej rozpravy overiť, koľko tých detských domovom bolo. Prešiel som si spolu trinásť detských domovov za tých desať mesiacov. Kremnica, Levice, Žitavce, Nitra, Svidník, Medzilaborce, Medzilaborce Svätý Nikolaj, Vranov, Košice Uralská, Košice Hurbanovo, Urbanová, Jesenské, Detské mestečko v Zlatovciach a napokon Brána do života v Petržalke. Nechcem sa tváriť ako odborník na túto tému. Odborníkov tu máme v tomto parlamente, ako sa zdá, celkom dosť. Ja len poviem toľko, veľmi si vážim prácu ľudí, ktorí sa v detských domovoch starajú o detičky, ale v každom prípade jednoznačne platí, rodina je rodina. Detský domov je fajn, že nám takto fungujú, ako fungujú, je dobré, že sa to prostredie v nich zlepšuje, materiálne problémy nie sú, sú tam teda tie skupiny, tzv. rodinky, to je naozaj pokrok oproti tomu, čo to bolo pred ešte zhruba desiatimi rokmi. To je všetko dobré, ale jednoducho rodinná starostlivosť je rodinná starostlivosť. To znamená, jednoznačne podporujem návrh pani poslankyne Natálie Blahovej, aby sme urobili všetko, čo sa dá pre to, aby tieto detičky vyrastali v profesionálnych rodinách, resp. pomocou iných foriem náhradnej starostlivosti. To je, myslím, úplne jasné.

    Keď sa teda dotknem jednotlivých návrhov, tak, ako som práve povedal, podporujem návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Blahová, podporujem aj návrh pani poslankyne Kiššovej a pani poslankyne Jurinovej. A pre pána Čaploviča, tak, čo je lepším dôkazom spolupráce medzi ministrom a poslankyňami z toho vlastného klubu, ako to, že sme dokázali si pomôcť? Pretože nápady z praxe, tá empatia voči požiadavkám, ktoré z praxe prichádzajú a ktoré idú aj cez poslankyne ku mne na stôl, tak tá sa vlastne premietla do toho, že sa pripravili tri kvalitné poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré podporujem.

    K ďalším návrhom. Nechcem, naozaj nechcem, nechápte ma tak, že chcem byť kritický k tomu, čo tu zaznelo z úst pána Ondruša napríklad, resp. z úst pani poslankyne Žitňanskej. Každý z tých návrhov má niečo do seba. Ako žiadny by som nejako paušálne neodsudzoval, to by nebolo dobré. Každý z tých návrhov má niečo do seba a o každom treba rozmýšľať a ďalej diskutovať. Ja som prístupný tejto diskusii, verím, že aj moji kolegovia na ministerstve práce sú prístupní tejto diskusii a tieto rozumné návrhy budeme ďalej prehodnocovať. Či už ide o osoby so sluchovým postihnutím a ten proces certifikácie a pod., či už sú to požiadavky na zmeny v systéme osobnej asistencie, tam si dokonca myslím, že by bolo možno vhodné sa zamyslieť na, nad osobitným zákonom o osobnej asistencii. Tak isto, pokiaľ ide o príspevky na opatrovanie, tak to zvýšenie o 18,5 eura, ktoré teraz vlastne sme navrhli, naozaj, keď to porovnáme so sumami, ktoré idú na osobnú asistenciu, dá sa, samozrejme, kriticky pozerať, že mohlo by to byť zvýšené aj viac. Tu to chcem ale pripomenúť, že štát okrem príspevku na opatrovanie prepláca aj odvody týmto osobám, ktoré opatrujú príbuzného, to znamená nejde len, netreba vidieť len priamo tú sumu, ktorú dostanú, ako sa hovorí na drevo, ale treba tam vidieť aj príspevok na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, ktorý nie je práve najnižšia suma, ale dobre, o tomto všetkom sa dá diskutovať. Len poprosím o trošku trpezlivosti, sme naozaj v ťažkej rozpočtovej situácii a aj tých plus sedem miliónov nebolo ľahké presadiť a nebude ľahké to ani ďalej potvrdiť, resp. ísť v ďalších rokoch ešte na ďalšie sumy.

    Uzavriem to tým, verím, že aj keď nie každý z vás je spokojný s predloženými návrhmi zákonov, v konečnom dôsledku u vás prevládne zdravý rozum a výsledok, ktorý bude aj s týmito pozmeňovacími návrhmi, v konečnom dôsledku predsa podporíte. Vopred za to veľmi ďakujem v mene tých ľudí, ktorých sa tieto zákony týkajú.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážení prítomní, boli sme svedkami vecnej diskusie, ktorej sa zúčastnili najmä poslanci, členovia výboru pre sociálne veci, ale ďakujem aj tým ostatným, ktorí sa zapojili cez faktické poznámky. Tá diskusia bola vecná, z deviatich poslancov štyria dali pozmeňovacie návrhy. Myslím si, že aj istým pokusom o spolitizovanie tejto témy sa poslanci ubránili tým pokušeniam, keď to porovnávam s tým, čo sme tu zažili v predchádzajúcich dvoch dňoch.

    Na záver by som chcel povedať, že najviac sa mne osobne páčil príspevok alebo faktická poznámka pani poslankyne Tomanovej, keď komentovala vystúpenie pána poslanca Ondruša, že jej sa to nie celkom páčilo, a to jeho druhé vystúpenie. Myslím si, že keby sme mu dali ešte tretiu možnosť vystúpiť pri tomto bode, že by to bolo určite ono. Zajtra sa stretneme pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte pred tým, čo by som skončil, teda prerušil rokovanie, jednak prerušujem, pardon, rokovanie o tomto bode programu. Ale dnešné rokovanie ešte pred skončením chcem využiť na to, aby som poprosil kolegov, ktorí poprípade by našli nejaký kľúč od Volkswagenu, aby vrátili pánovi poslancovi Rafajovi, lebo nie že nemôže odísť, ale musí strážiť svoje auto, aby náhodou niekto nevyužil príležitosť.

    Pán poslanec Madej, môžete ukázať, ale aj vlastné auto môžete ponúknuť pánovi poslancovi. Takže bol by som rád, ak sa nájde taký kľúč, aby teda sa vrátil alebo aby ten kľúč bol vrátený pánovi poslancovi Rafajovi, po prípade, keď už.... Prosím?

    Takže, pán poslanec, vidíte, akých máte koaličných vlastných, to znamená opozičných poslancov.

  • To sú vaši koaličníci.

    Dobre, takže budem veľmi rád, keď táto situácia sa vyrieši. Zajtra o deviatej, samozrejme, budeme pokračovať tak, ako je to v programe, to znamená pokúsime sa dokončiť rozpravu k vyhláseniu k maďarskej ústave. Takže zajtra 9.00 hodine.