• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. O chvíľu budeme pokračovať šiestym dňom 18. schôdze Národnej rady.

  • Krátka pauza.

  • Dámy a páni, otváram šiesty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    Podľa schváleného programu budeme pokračovať

    Správou o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2010.

    Správa má tlač 319 a správa výborov má tlač 319a.

    Správu uvedie predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla Správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2010.

    Správa podáva informáciu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré sú prevádzkované, vyraďované a vo výstavbe, a o činnosti úradu, a to v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. Materiál prezentuje aktivity úradu v oblasti legislatívy, vydávania povolení pre výstavbu, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, hodnotenia kontroly bezpečnosti jadrových zariadení, ďalej v oblasti bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových elektrární, v oblasti hodnotenia vonkajšej havarijnej pripravenosti, havarijnej pripravenosti štátu pre radiačné havárie, v oblasti evidencie a kontroly jadrových materiálov, v oblasti medzinárodnej spolupráce a nezávislého informovania verejnosti. Záverečná časť správy sa venuje finančnému zabezpečeniu činnosti úradu, riadeniu ľudských zdrojov, vzdelávaniu zamestnancov a internému systému kvality.

    Hlavnými dozorovanými subjektami v roku 2010 boli Slovenské elektrárne, a. s., ktoré prevádzkujú dva bloky jadrovej elektrárne Bohunice V 2, ďalej dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce 1, 2. Tieto bloky sú v prevádzke a ďalej majú vo výstavbe dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4. Druhým dozorovaným subjektom bol JAVYS, a. s., ktorý prevádzkuje atómovú elektráreň Bohunice V 1. Táto elektráreň mala dva bloky. Boli odstavené v roku 2006, resp. 2008 a v súčasnosti sú vo fáze ukončovania prevádzky a pripravenia týchto blokov pre vyraďovanie. Ďalej táto spoločnosť má na starosti vyraďovanie atómovej elektrárne A 1, ktorá je v Bohuniciach, medzisklad vyhoretého paliva, technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov a republikové úložisko rádioaktívnych odpadov, ktoré je umiestnené v lokalite Mochovce.

    V legislatívnej oblasti prioritnou činnosťou úradu boli dve novelizácie atómového zákona. Prvá novela pramenila z dôvodu potreby zvýšenia fyzickej ochrany objektov jadrových zariadení. Prišlo k zavedeniu potreby využívania biometrických údajov pri identifikácii vstupujúcich do elektrárne a ďalej sa týka uchovávania údajov poskytnutých pri vstupe a výstupe z objektu. Takisto išlo o zvýšenie finančných príspevkov držiteľov povolení na výkon štátneho dozoru a takisto sa uplatnil prechod Slovenskej republiky na menu euro.

    Druhá novelizácia, ktorá išla, vyplynula z potreby transponovať smernicu Rady 2009/71 EURATÓM z roku 2009, ktorou sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

    V roku 2010 vydal úrad 515 rozhodnutí v oblasti jadrovej bezpečnosti. Najviac rozhodnutí bolo spojených s výstavbou jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4. V roku 2010 vykonal Úrad jadrového dozoru v súvislosti s uvedenými jadrovými zariadeniami hodnotiacu, posudzovaciu a kontrolnú činnosť, v rámci ktorej sa preverovalo dodržiavanie požiadaviek, ktoré sú stanovené v atómovom zákone.

    V roku 2010 bolo vykonaných 171 inšpekcií.

    Na základe výsledkov hodnotiacej a kontrolnej činnosti úradu je možné konštatovať, že jadrové zariadenia v Slovenskej republike boli v roku 2010 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by úrad musel vydať príkaz na zníženie výkonu alebo odstavenie reaktora, resp. zastavenie prevádzky atómovej elektrárne.

    Prevádzkovateľ pre svoje potreby využíva aj medzinárodné misie. Sú to jednak misie, ktoré sú vyslané svetovým prevádzkovateľom jadrových elektrární alebo jadrových zariadení WANO, alebo sú to misie, ktoré sa pozývajú z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni. Táto misia má názov OSART. V jadrovej elektrárni Bohunice V 2 sa takáto misia uskutočnila.

    Čo sa týka medzinárodnej spolupráce, v priebehu roka 2010 v prvom rade úrad zabezpečoval úlohy, ktoré vyplývali z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a iných medzinárodných organizáciách. Dôležitou udalosťou bolo spracovanie národnej správy v zmysle článku 5 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola v septembri zaslaná ostatným zmluvným stranám. Táto správa bola prerokovaná tento rok v apríli na posudzovacom zasadnutí k tomuto dohovoru.

    Úrad sa aktívne zapájal aj do činnosti medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Agentúra pre jadrovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácia zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Asociácia dozorov európskych krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne WENRA a podobne. Zvlášť významná je účasť úradu na aktivitách Asociácie dozorných európskych krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne WENRA, ktorej cieľom je rozvíjať spoločný prístup k jadrovej bezpečnosti a k dozoru predovšetkým v štátoch Európskej únie.

    Úrad má rozvinuté bilaterálne kontakty. V minulom roku bola obzvlášť intenzívna komunikácia s naším susedom Rakúskou republikou, pričom tieto rokovania, okrem štandardného, ktoré je raz za rok, boli ďalšie tri, sa venovali najmä dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4.

    Čo sa týka financovania výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou v roku 2010, bolo realizované z prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovom objeme 4 568 026 eur, pričom príjmy dosiahli výšku 4 601 227 eur, z toho nedaňové príjmy 4 572 636 eur a príjmy zo zahraničných grantov 28 591 eur.

    Pre rok 2010 mal Úrad jadrového dozoru rozpisom rozpočtu určený celkový počet zamestnancov 87, ktorý bol k 1. 7. 2010 navýšený o 6 osôb. K 31. decembru bolo na úrade fyzicky zamestnaných 90 zamestnancov, z toho 73 štátnych zamestnancov a 17 zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Čiže mali sme neobsadené tri miesta v štátnej správe.

    Úrad pri svojej práci využíva a v budúcnosti bude naďalej podporovať využívanie výsledkov vedy a výskumu na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľom ďalšieho rozvoja a prehĺbenia hodnotiacej a kontrolnej činnosti. Úrad svojou činnosťou sa bude zameriavať na prispetie k vytváraniu a udržaniu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na Slovensku, ktorá spĺňa nielen domáce, ale aj medzinárodné očakávania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Alojza Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu jadrového dozoru, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. apríla 2011 č. 310 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie správy vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 13. mája 2011.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o správe rokoval 5. mája 2011 a prijal uznesenie č. 118. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o správe rokoval 12. mája 2011 a prijal uznesenie č. 78. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu o stave jadrovej bezpečnosti na území Slovenskej republiky a činnosti Úradu jadrového dozoru za rok 2010 na vedomie.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o stave jadrovej bezpečnosti a o činnosti úradu za rok 2010 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 19. mája 2011 č. 136.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k predkladanej správe, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa hlási pán poslanec Přidal. Ešte niekto? Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ja by som len veľmi krátko, pán predseda, pani predsedníčka, chcel poďakovať vám osobne, teda aj Úradu jadrového dozoru a pracovníkom Úradu jadrového dozoru za prípravu tejto správy, ktorá tu bola prednesená na požadovanej úrovni v súlade so zákonom č. 241/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, teda známym ako atómový zákon. Som rád, že táto správa potvrdila skutočnosť, že jadrovoenergetické zariadenia aj jadrové zariadenia na území Slovenskej republiky sú prevádzkované v súlade s našou legislatívou i medzinárodnými štandardmi.

    Ako potvrdila aj predsedníčka, stále sa ukazuje, že bezpečnosť jadrových elektrární je pre prevádzkovateľov, či už je to JAVYS, či už je to Enel, alebo Výskumný ústav jadrových elektrární, prvoradá, zvlášť teda tá bezpečnosť jadrová.

    Ja by som chcel oceniť aj tú skutočnosť, že Úrad jadrového dozoru s takým počtom pracovníkov, aký má, zvláda aj posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie hlavne v súlade s tým projektom dostavby Mochoviec 4. bloku, hlavne čo sa týka dokumentácie kvality vybraných zariadení. Som rád, že môžem konštatovať, tak ako aj pani predsedníčka hovorila, že aj nezávislé medzinárodné misie WANO v predchádzajúcich rokoch, ktoré sa uskutočnili aj na elektrárni V 2 aj Mochoviec naozaj potvrdili tú skutočnosť, že stav jadrovej bezpečnosti a bezpečnosti vôbec je na požadovanej úrovni. A ako posledná to bola misia OSART v novembri minulého roku, na jej príprave spolupracoval aj Úrad jadrového dozoru, tiež potvrdila to, že jadrová bezpečnosť je prvoradá pre prevádzkovateľov.

    Chcem vyjadriť presvedčenie, že v Slovenskej republike ešte dlhé roky, desaťročia v súlade s tým konceptom predlžovania na životnosti jadrovoenergetických zdrojov sa bude vyrábať elektrická energia z jadrových zdrojov. Prajem pani predsedníčke ešte aj jej zamestnancom veľa práce nielen v súvislosti s dostavbou EMO 3, 4, ale aj v súvislosti s prípravou nového energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý pripravuje spoločnosť JESS.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Jadrová energetika je najmä v posledných mesiacoch často skloňovaná po celom svete, najmä jej bezpečnosť, bezpečnosť prevádzkovania jadrových elektrární, najmä po živelnej pohrome v Japonsku a následnej jadrovej nehode. A, samozrejme, z toho vyplývajú zvýšené obavy obyvateľov z bezpečnosti prevádzkovania jadrových elektrární aj v krajinách vyspelej Európy. Dokonca niektoré aj prehodnocujú svoj postoj do budúcna, ako ďalej v energetike postupovať a či rozvíjať jadrovú energetiku.

    A moja otázka preto napriek presvedčeniu pána poslanca Přidala, ktorý vyslovil presvedčenie, že to nezmení postoj slovenskej vlády, zaregistroval som, že v Nemecku nemecká vláda alebo nemecké úrady podrobili jestvujúce jadrové elektrárne opakovanej a nejakej prísnejšej kontrole práve po tých udalostiach v Japonsku. A keďže táto správa hovorí o tom, čo ste robili alebo čo sa robilo u nás v predchádzajúcom roku, či sa neuvažuje aj o niečom podobnom aj u nás. Otázka skôr možno na pani predsedníčku.

  • Ďakujem za faktickú poznámku. Tak teraz, pani predsedníčka, odpovedzte, prosím, a ukončíme rozpravu potom.

  • Čo sa týka previerky bezpečnosti, pristupuje sa v štátoch v súčasnej dobe k tomu takým spôsobom, že sa robí periodické hodnotenie bezpečnosti po desiatich rokoch, kde sa posudzuje blok proti existujúcim štandardom. Toto v Slovensku bolo vykonané v roku 2008 pre Bohunice a tento rok sme vydávali opätovné povolenie pre Mochovce, takže tá požiadavka trvalo zvyšovať bezpečnosť u nás je stále.

    Čo sa udialo vo Fukušime, vyvolalo ďalšie otázky, či tie elektrárne sú schopné si zvládnuť určité teda živelné pohromy, ktoré teda v tom Japonsku boli. Napriek tomu, že Slovensko určite neočakáva zemetrasenie takého rozsahu, ako bolo tam, ani záplavovú vlnu cunami, predsa sme sa pozreli takým rýchlym prehľadom, čo všetko bolo hodnotené v tých našich bezpečnostných správach. Čiže či sme správne zobrali do úvahy zemetrasenie, ktoré by sa mohlo vyskytnúť.

    Musím povedať, že sme zemetrasenie pre naše lokality, pre každú z nich, prehodnocovali dvakrát a vždy prišla požiadavka na zvýšenie odolnosti, takže myslím si, že tam, čo sa týka ako ohodnotenia na rozdiel od Japoncov, sme asi správne.

    Čo sa týka možných záplav, berie sa pre obidve elektrárne záplavy, ktoré sú vyvolané roztrhnutím najväčšej priehrady na danom vodnom toku, toto tie elektrárne takisto zvládnu. Napriek tomu sa vykonávajú nové previerky, ktoré by mali ohodnotiť schopnosť správania sa tej elektrárne pri dlhodobej strate vonkajšieho napájania a potom aj v kombinácii so stratou ďalšieho vnútorného napájania pomocou dieslov.

    Okrem toho, že sa robia tieto testy na národnej úrovni, ktoré každý štát určite rozbehol, bude sa robiť aj taký jednotný výstup v rámci tzv. stres testov, ktoré boli dohodnuté na úrovni Európskej únie medzi štátmi Európskej únie, zastúpené členmi v skupine ENSREG a komisiou. Tie dohody tam prebiehali veľmi ťažko, pretože boli štáty, ktoré pretlačovali aj teroristické útoky, aby boli zvážené v rámci týchto previerok, čo ale nepatrí štandardne do úloh dozorov nad jadrovou bezpečnosťou, pretože nie všetky sú zodpovedné aj za koordinovanie tej fyzickej bezpečnosti elektrární. A okrem toho, kým tie veci o jadrovej bezpečnosti sa dajú komunikovať v princípe priamo, veci, ktoré sú spojené s terorizmom, treba komunikovať veľmi opatrne, pretože sa robia opatrenia, ktoré sa nezverejňujú preto, aby teda neprišlo k poklesu tej fyzickej ochrany. Teraz je dohodnutý termín taký, že do 15. augusta sa predloží predbežná správa, taká priebežná o tom, ako prebiehajú tieto hodnotenia, a do konca roku budú vypracované národné správy, z ktorých sa potom v rámci Európskej únie zostaví správa konečná a podá úplný prehľad o stavoch blokov v Európskej únii.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín, tlač 284.

    Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ondreja Dostála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Ďakujem.

    Ďalší rečník ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič má slovo. Jozef Viskupič sa tu nenachádza. Stráca poradie, ide na koniec. A, pán poslanec Senko.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, nebudem zbytočne veľa hovoriť ohľadom zdôvodňovania návrhu doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem predkladať, nebudem ani príliš komentovať celé navrhované znenie návrhu zákona, vyjadril som sa k tomuto návrhu už pri prvom čítaní, ale predsa len by som chcel upozorniť na skutočnosť, že predmetným návrhom zákona sa na časti územia Slovenskej republiky zavádza dvojjazyčnosť, že sa zoslabuje postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka spoločnosti a že celá koncepcia zákona ide nad rámec medzinárodných záväzkov a nie je v duchu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu menšinových jazykov a nie obmedzovať používanie štátneho jazyka s reálnou možnosťou, aby sa štátny jazyk používať nemusel. Slovensko ratifikovalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá bola predovšetkým, citujem, "vytvorená na ochranu a podporu regionálnych a menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Prvotný účel charty je predovšetkým jej kultúrny a ochranný rozmer".

    Už pri prvom čítaní zazneli procedurálne návrhy, aby sa ďalej nepokračovalo v prerokovaní tohto návrhu zákona, ktorý novelizuje ďalších trinásť v súčasnom období platných zákonov, prípadne aby bola vrátená navrhovateľovi na prepracovanie. Pripájam sa k tým pánom poslancom, ktorí počas tejto rozpravy druhého čítania navrhli procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Podľa môjho názoru sa nepodarilo celkom dopracovať tento návrh zákona po prerokovaní vo výboroch, o čom svedčí aj spoločná správa, a to tak, aby svojím obsahom korešpondoval s potrebami spoločnosti a zbytočne nevytváral možné podmienky pre napätie a vyvolávanie konfliktov, prípadne podmienky na diskriminovanie väčšinového obyvateľstva na národnostne zmiešanom území Slovenska, či evidentné zaťažovanie rozpočtu obcí pri realizácii zákona v praxi. Zrejme sa to ani nedá, pretože navrhovateľ sleduje úplne iný cieľ a ten cieľ je zavedenie dvojjazyčnosti na vymedzenom území a jej rozšírenie na čo najväčšie územie Slovenska.

    V tejto chvíli musím zdôrazniť, že tento návrh zákona je predovšetkým zákonom politického vynútenia si a nie nutnosti, ktorá vyplynula z praxe. Nebola a nie je potrebná jeho novelizácia, ani novelizácia ďalších trinástich právnych noriem.

    Návrh zákona naozaj vytvára predpoklady k tomu, aby občan Slovenskej republiky hlásiaci sa k národnostnej alebo etnickej menšine štátny jazyk vôbec nemusel ovládať, a to aj napriek skutočnosti, že v Slovenskej republike sú vytvorené a ústavne garantované podmienky na to, aby si štátny jazyk osvojil a ovládal každý občan vrátane každého príslušníka národnostnej alebo etnickej menšiny. Zníženie jazykového prahu je nedostatočne odôvodnené a z hľadiska praxe zbytočné. Zníženie uvedeného jazykového prahu je nad rámec záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a 20-percentný prah je akceptovateľným prahom aj z európskeho pohľadu.

    Treba v tejto chvíli pripomenúť aj ústavnoprávne zakotvenie statusu slovenského jazyka ako štátneho jazyka na území Slovenskej republiky s tým, že aj príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva podľa čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a aj preto upozorňujem na ústavnosť tých navrhovaných úprav zákona, ktoré de facto obmedzujú používanie štátneho jazyka na území Slovenskej republiky v úradnom styku. Ba dokonca ukladajú nákladné povinnosti spojené so zabezpečovaním dvojjazyčných, prípadne aj viacjazyčných informačných povinností, tlmočenia a vyhotovenia rôznych úradných písomností, napríklad úradných listín či všeobecne záväzných nariadení obcí aj v jazyku národnostných menšín, a to pod hrozbou uloženia vysokej pokuty až do výšky 2 500 eur v každom jednotlivom prípade nesplnených navrhovaných povinností.

    Aj dnes treba zdôrazniť, že ak sa deklaruje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk v Ústave Slovenskej republiky i v tomto návrhu i v zákone o štátnom jazyku, znamená to, že nijaké zákony o právach menšín a o používaní menšinových jazykov nemôžu spochybňovať a meniť jeho postavenie. Túto základnú východiskovú skutočnosť podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody. Štátny jazyk totiž nemá rovnaký právny štatút ako jazyky menšín a nie je jedným z jazykov, ktoré všetky bez rozdielu majú v štáte rovnaké právne postavenie. Návrh zákona neoprávnene ukladá povinnosti orgánom verejnej správy, ale aj ďalším právnickým a fyzickým osobám používať menšinový jazyk, dokonca pod hrozbou pokút, čím nastoľuje možnosť neprípustného šikanovania zamestnancov verejnej správy a diskrimináciu väčšinového obyvateľstva, ako aj potláčanie používania štátneho jazyka v styku s verejnou správou.

    Prijatie navrhovaných úprav v predloženej podobe by malo negatívny vplyv aj na rozpočty verejnej správy, pričom nákladnosť pri vykonávaní navrhovaných úprav môže byť pre rozpočty niektorých obcí aj likvidačná. Navrhované úpravy by taktiež mohli mať negatívny dopad na rozpočty zdravotníckych zariadení, sociálnych zariadení, ako aj nárast nákladov dotknutých podnikateľských subjektov.

    Veľmi problematické je tiež používanie miestnych geografických názvov, označovanie geografických objektov. Dochádza tu ku kolízii so zákonom o geodézii a kartografii. V prípade navrhovanej právnej úpravy, to znamená, že pri používaní rôznych názvov pre jeden objekt nie je takýto objekt jednoznačne identifikovaný a v komunikácii môže dôjsť k zámene objektov. Pre rôzne miestne geografické objekty sa v tlači, literatúre i v médiách bežne používajú napríklad vžité hovorové, čiže neštandardizované názvy, ale ich používanie nie je právnymi predpismi upravené. Preto úprava používania názvu miestnych geografických objektov v jazyku menšín, ktoré má rovnaký charakter ako používanie hovorových pomenovaní, je z tohto hľadiska obmedzujúca aj pre používanie jazyka menšiny.

    Návrh ruší zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Tým prestanú platiť ustanovenia tohto zákona napríklad o tom, že budú môcť byť použité názvy obcí, ktoré boli zmenené v rokoch 1867 až 1918, či v rokoch 1938 až 1945, kedy obce dostali nový, umelý, celkom vymyslený napríklad maďarský úradný názov. Mohol by som rad za radom pomenovať jednotlivé navrhované znenia a ich dopady na postavenie a používanie štátneho jazyka. Tu by som chcel podotknúť, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti je naozaj potrebné zvážiť, a to opäť zdôrazňujem, či návrh zákona v takejto podobe je potrebný pre našu spoločnosť.

    V prípade, že sa nepodarí presadiť procedurálny návrh na nepokračovanie v rokovaní o tomto návrhu zákona, si preto dovolím navrhnúť niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zmierniť dopady zákona v spoločnosti, predovšetkým s ohľadom na postavenie jazyka slovenského ako štátneho jazyka. Dovoľujem si upozorniť, že vzhľadom na to, že tu už odzneli niektoré pozmeňujúce návrhy z úst pána poslanca Rafaja, z ktorých s väčšinou z nich súhlasím, nebudem vo vzťahu k predmetným ustanoveniam návrhu tohto zákona dávať pozmeňujúce návrhy. Chcem len podotknúť, že týkajú sa predovšetkým novelizovaného § 2 a § 7, ako aj novelizovaných § 7a až 7d. Takisto súhlasím v bode 13 návrhu, ktorý podal pán poslanec Rafaj ohľadom titulkovania v televíznom vysielaní určenom pre menšiny, ako aj ďalších, ktoré on navrhuje vypustiť.

    Takže teraz prejdem k doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom k predmetnému návrhu zákona.

    K čl. I. K bodu 3 prvý pozmeňujúci návrh.

    1. V § 2 ods. 1 sa číslo "15" mení na číslo "20".

    Odôvodnenie: Uvedený percentuálny jazykový prah je v súlade s ratifikovanou Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov Slovenskou republikou v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/2001 Z. z.

    Druhý pozmeňujúci.

    2. V § 2 ods. 2 sa po vete, ktorá končí slovami "nariadenie vlády Slovenskej republiky", dopĺňajú nové vety, ktoré znejú "Zoznam označenia obcí podľa odseku 1 musí byť v súlade so zákonom č. 191/1994 Z. z. a je súčasťou Registra označení obcí v jazykoch národnostných menšín (ďalej len "register") vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, do ktorého sa označenie v jazyku menšiny zapíše po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí zriadenej pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Register bude vydaný nariadením vlády Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie: Zoznam označenia obcí v jazyku národnostnej menšiny by mal byť súčasťou registra vedeného ministerstvom vnútra, do ktorého by sa označovanie v jazyku menšiny zapísalo až po schválení v Odbornej komisii na posudzovanie označení obcí, ktorá by bola zriadená pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, a tento register následne tak, aby mal právnu účinnosť, by bol vydaný potom nariadením vlády Slovenskej republiky.

    3. § 2 odsek 3 znie: "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné žiadosti orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenej právnickej osobe (ďalej len "orgány verejnej správy"), v obci podľa odseku 1 a v obci, kde nadpolovičnú väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci menšiny, môže jazyk menšiny použiť aj v ústnej komunikácii. Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 môže poskytnúť odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny, s výnimkou vydávania verejných listín. Znenie odpovede orgánu verejnej správy v jazyku menšiny má len informatívny charakter. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach použitia jazyka menšiny podľa prvej a druhej vety v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."

    Odôvodnenie: Zabezpečenie komunikácie príslušníka menšiny s orgánom verejnej správy v jazyku menšiny by vyžadovalo ovládanie a používanie jazyka menšiny úradníkmi verejnej správy, ktorí nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. Ak by takúto povinnosť mali zabezpečiť obce, kde žije väčšina občanov slovenskej národnosti, museli by mať nepretržite k dispozícii jedného tlmočníka, čo by znamenalo veľké finančné bremeno pre obce. Navrhované vládne znenie § 2 ods. 3 ide nad rámec, aj nad rámec charty, nerešpektuje rámec záväzkov platných pre Slovenskú republiku.

    4. V novelizovanom § 2 ods. 4 vypustiť nasledovnú časť navrhovaného znenia odseku: "v prípade, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo".

    Odôvodnenie: Každé správne konanie prebiehajúce na území Slovenskej republiky sa vedie v štátnom jazyku (§ 7 ods. 1 zákona o štátnom jazyku) a účastníci konania nemôžu kedykoľvek počas konania používať jazyk menšiny. Súčasné znenie dostatočne jasne zabezpečuje právo príslušníkov menšiny získať rozhodnutie orgánu verejnej správy aj v jazyku menšiny.

    5. Vypustiť poznámkou pod čiarou 3 návrhu zákona.

    Odôvodnenie: Súvisí s bodom 3 pozmeňujúceho zákona.

    6. § 2 odsek 5 znie: "(5) Rodný list, sobášny list a úmrtný list v obci podľa odseku 1 sa vydáva v štátnom jazyku. Na požiadanie sa môže vydať aj v jazyku menšiny. Predmetné listiny v jazyku menšiny majú len informatívny charakter."

    Odôvodnenie: Matričné doklady sú verejnými listinami, ktoré sa podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom jazyku vydávajú v štátnom jazyku. Je otázne, kto by zodpovedal za údaje uvedené v matričnom doklade v jazyku menšiny, ak matrikár neovláda jazyk menšiny. Príslušníkom národnostných a etnických menšín je garantované právo na osvojenie si štátneho jazyka, tiež, že výkon práv príslušníkov národnostných a etnických menšín nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva v zmysle čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že orgány verejnej moci majú ústavne uloženú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    7. V navrhovanom § 4 ods. 1 doplniť, za slová "v jazyku menšiny" sa vkladajú slová "ak je toto označenie zapísané v registri v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona".

    Odôvodnenie: Zosúladenie so znením § 2 ods. 2 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    8. V § 4 ods. 4 sa vkladá odsek 5, ktorý znie: "(5) Označenie obce v jazyku menšiny v obciach v zmysle § 4 ods. 1 a 3, označenia ulíc a iné miestne geografické značenia v jazyku menšiny v zmysle § 4 ods. 4 sa môžu používať len na územiach obcí podľa § 2 ods. 1 a môžu sa umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."

    Ďalšie odseky sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín. Zároveň sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si na území, ktoré je definované zákonom.

    9. V novelizovanom § 4 jeho odsek 5 - po prečíslovaní v zmysle pozmeňujúceho návrhu to bude odsek 6 - sa dopĺňa za navrhované znenie veta, ktorá znie: "Označenie v jazyku menšiny sa môže umiestňovať až po pomenovaní v štátnom jazyku a nemôže sa používať samostatne."

    Odôvodnenie: Navrhované znenie sleduje uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi a postavenie štátneho jazyka v spoločnosti popri používaní jazykov menšín a sleduje vzájomné prepojenie štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa v geografickom názvosloví a ich osvojenie si obyvateľmi na území, ktoré je definované zákonom.

    10. V § 4 ods. 6 sa dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy a oznamy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."

    11. V § 4 ods. 7 sa na záver dopĺňajú vety, ktoré znejú: "Nápisy podľa predchádzajúcej vety sa vždy umiestňujú až za znením v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne. Veľkosť písma textu v jazyku menšiny nemôže byť väčšia ako veľkosť textu písma v štátnom jazyku."

    Odôvodnenie: Navrhované znenia príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.

    12. Vypúšťa sa celé znenie navrhovaného bodu 8.

    Odôvodnenie: Navrhované znenie je zbytočné. Podmienky platnosti výsledkov miestneho referenda a ich zverejňovanie upravuje § 11a zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

    13. Vypustiť navrhované znenie v bode 11.

    Odôvodnenie: Navrhované znenie je problematické uplatniť v praxi. Takto zadefinovaná úloha pre predmetné zariadenia je ťažko realizovateľná. Nespochybňujeme schopnosť komunikovania personálu s pacientom, určenie správnej diagnózy, ako aj realizovanie čo najoptimálnejšej formy zabezpečovania liečenia či výchovy, ale zároveň sa nám nezdá vhodné, aby tento komunikačno-eticko-realizačný a praktický problém bol riešený paragrafovým znením v zákone.

    K bodu 12 novelizovaného zákona je bod 14.

    14. V § 5a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá veta, ktorá znie: "Oznamy a informácie v jazyku menšiny sa môžu umiestňovať a používať až po oznamoch a informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."

    15. V § 5a ods. 3 znie: "(3) Informácie na príležitostných tlačovinách určených pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z verejných zdrojov sa môžu popri štátnom jazyku vydávať aj v jazyku menšiny, pričom sa informácie v jazyku menšiny môžu umiestňovať až po informáciách v štátnom jazyku a nemôžu sa používať samostatne."

    16. V § 5a sa za odsek 4 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí, ktoré sú v obci podľa § 2 ods. 1 vydávané z iných ako verejných zdrojov sa môžu vydávať v jazyku menšiny, pričom základné informácie musia byť uvedené aj v štátnom jazyku."

    Odôvodnenie: Navrhované znenie príslušných odsekov majú za cieľ uplatňovanie prepojenia štátneho jazyka a jazyka menšiny spôsobom, ktorý vedie k vzájomnému pochopeniu sa obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.

    K bodu 20. Bod 17. Vypúšťa sa celý navrhovaný § 8a v bode 20 návrhu zákona.

    Odôvodnenie: Ponecháva sa v platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.

    A posledný bod 18. V čl. IV sa v navrhovanom § 1c do poznámky pod čiarou k odkazu 1c) dopĺňa znenie odkazu 1c) o znenie: "a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."

    Odôvodnenie: Označovanie obcí bude v súlade aj so znením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.

    Zároveň si dovolím navrhnúť aj spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch: samostatne o bodoch 1, 4, 6, 8, 13, spolu o bodoch 2 a 7, spolu o bodoch 3 a 5, spolu o bodoch 9 až 11, spolu o bodoch 12, 17, 18, spolu o bodoch 14, 15, 16.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gabániová, ktorá nie je v sále. Stráca poradie.

    A, pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sme prichystali k tejto novele zákona. Avšak predtým si teda dovolím povedať aspoň pár vecí k predloženej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín.

    Tak ako mnohokrát ste tu citovali čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 34, teda ods. 2 čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že výkon práv národnostných menšín nesmie diskriminovať ostatné obyvateľstvo. Po preštudovaní predloženej novely, teda tejto predmetnej, o ktorej sa bavíme, nemal som ten pocit, že by sme sa snažili napĺňať tento konkrétny článok ústavy. V médiách som možno aj trošku expresívne, ale nazval snahu predložiť túto novelu a snahu presadiť prijatie tejto novely v Národnej rade za pokus akejsi maďarizácie Slovenska. Keď aj by som dnes tento výraz nepoužil, určite s kľudným svedomím môžem povedať, že po prijatí tejto novely by sme na zmiešaných územiach vytvárali akési jazykové geto. Geto, ktorého následkom by bolo nezamestnanecké geto, ktorého následkom by bolo geto chudoby.

    Možno si poviete, ako je to možné, však vlastne dávame iba práva národnostným menšinám, ale práve v situácii, v ktorej sa nachádzame na Slovensku, kde máme nejakú 13-percentnú nezamestnanosť, kde práve na jazykovo zmiešaných územiach tá nezamestnanosť je dramaticky vyššia možno dvojnásobná, v regióne Rimavskej Sobote, Revúcej trojnásobná. Tak ak my ideme vlastne v snahe pomôcť národnostným menšinám vytvárať takú ilúziu v týchto príslušníkoch národnostných menšín, že stačí vám používať iba váš materinský jazyk a na slovenčinu ako štátny jazyk zabudnite, lebo vlastne ju vôbec nikde nebudete potrebovať, tak koniec koncov týmto menšinám ublížime. Lebo títo ľudia budú mať jedinú možnosť si hľadať prácu v tom svojom regióne, v ktorom žijú, kde sa jazyk národnostných menšín používa, ale nebudú môcť sa uplatniť na trhu práce niekde inde na Slovensku. Logicky si neviem predstaviť, že ak by takýto človek chcel prísť do Bratislavy a nebude vedieť ani ceknúť po slovensky, lebo my mu vlastne prijatím takejto novely povieme, že už slovenčinu nepotrebuje, neviem si predstaviť zamestnávateľa, ktorý by takéhoto príslušníka národnostnej menšiny zamestnal. Ja by som ho osobne nezamestnal.

    Preto mi pripadá taká snaha, či už koalície, ale hlavne strany MOST - HÍD, ako taká opičia láska. Taká opičia láska voči národnostným menšinám, a keď niektorí teda neviete, čo vlastne ten výraz znamená, tak je to vlastne taká nadmerná ochrana národnostných menšín, ktorá síce je žiadaná, tá ochrana národnostných menšín, ale keď je nadmerná, tak tým samotným národnostným menšinám ubližuje. Ubližuje im možno z toho dôvodu, že vytvára nerovnovážny vzťah voči väčšinovému obyvateľstvu alebo ľuďom hovoriacim po slovensky na Slovensku a medzi príslušníkmi týchto národnostných menšín. V momente, ak my porušíme takú nejakú rozumnú rovnováhu a zneužitím alebo využitím politickej moci presadíme zákon, ktorý týmto národnostným menšinám dá práva, ktoré už zasahujú do práv tých ostatných obyvateľov v týchto obciach, tak to väčšinové obyvateľstvo sa cíti diskriminované, čo určite neprospeje vzťahu menšín a väčšinového obyvateľstva.

    Taktiež vlastne tá opičia láska by mala za dôsledok to, čo som spomínal. Títo ľudia by mali menšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Títo ľudia, ktorí by vlastne od malička videli príklad aj svojich rodičov, že vlastne slovenčinu nepotrebujú, lebo by sme jej zarazili cestičky či na úradoch, či v nemocniciach, všade vlastne by sa mohli dohovoriť svojím vlastným jazykom, tak by nemohli si možno nájsť alebo študovať takú školu, ktorú by chceli študovať, ale iba takú, ktorá by bola v ponuke, a týchto ľudí by sme, mne pripadá pomaly až cielene, sa snažili smerovať, aby si hľadali uplatnenie, či už teda štúdium, alebo pracovné uplatnenie v Maďarsku a nie na Slovensku. Lebo jednoducho na Slovensku, ak by oni slovenčinu neovládali, by ich zamestnávatelia nezamestnali. Ak by slovenčinu neovládali, na slovenských školách by nemohli študovať.

    Čiže táto opičia láska by príslušníkom národnostných menšín nieže pomohla, ale de facto ublížila. Preto je veľmi dôležité, aby sme hranicu medzi právami národnostných menšín, medzi právami národnostnej väčšiny, keď to tak môžem nazvať, stanovili a udržiavali veľmi citlivo a korektne. A hlavne je to dôležité v takých obciach, ktoré, kde ten podiel národnostných menšín sa pohybuje relatívne nízko, kde práve by mohli byť títo ľudia, ktorí by neovládali slovenský jazyk, vystavení tomu, že by zostali nezamestnaní, lebo by ich možno tí podnikatelia v takejto obci neboli ochotní zamestnať.

    Hoci niektoré koaličné strany a konkrétne strana SaS v nejakom vyjadrení, ktoré som počul od Juraja Drobu v televízii, tvrdila, že toto nie je dôležitý zákon, že toto sú veci, ktoré ľudí nezaujímajú. Ja si osobne myslím, že je to veľmi dôležitý zákon a bol by som veľmi rád, aby sme sa aj s touto optikou na ten zákon pozerali. A tak ako som hovoril v prvom čítaní, v rozprave pri prvom čítaní, snívam o tom, aby sme, alebo sníval som vtedy, aby sme pri tomto zákone a zákonoch obdobných, ako bolo štátne občianstvo a podobne, aby sme sa snažili hľadať konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, aby sme nezneužívali alebo nevyužívali tú momentálnu politickú moc, ktorú koalícia má, na presadenie zákona, ktorý by bol vystavený automaticky a logicky opravám zo strany opozície, ak by sa v budúcnosti dostala k moci. Ak si myslíme, že pomôžeme menšinám, že im na chvíľku dáme nejaké práva na pár rokov a za pár rokov, keďže je to realita, že vždy sa tá politická garnitúra strieda možno po štyroch, po ôsmich rokoch, tak by sme tým menšiny vystavili riziku, že by zase svoje práva stratili. Tak pomôžeme tým menšinám? Nepomôžeme tým menšinám?

    Viete sami, že keď naučíte svoje deti na lízatko a odrazu by ste im to lízatko zobrali, čo si budú o vás myslieť a budú sa cítiť dotknuté. Takýto istý vzťah a rozumný vzťah aj voči tým menšinám by sme mali mať a nemali by sme sa snažiť, hovorím ešte raz, zneužiť momentálne tú politickú moc na to, že pretlačíme zákon, pretlačíme novelu, ktorá de facto vzhľadom na to, že v budúcnosti by bola vystavená novelizácii, ktorá by ju zase vracala možno do pôvodného znenia, tak menšinám nepomôžeme. Čo ale môžme, keď im môžme pomôcť takým, by som povedal, citlivým a rozumným možno zvýšením ich práv, ale vždy so zreteľom na to, aby to nebolo na úkor národnostnej väčšiny, keď už som to raz tak nazval.

    Preto a v tomto duchu sme sa snažili pristúpiť k tej novele aj my. Snažili sme sa napriek tomu, že sa cítim byť súčasťou koalície, hoci koalícia o mňa nestála a vyhodila ma zo svojich radov, no však musím, napriek tomu som sa snažil na tento zákon pozerať aj očami opozície, ale hlavne očami nezávislého poslanca Národnej rady a pozerať sa na ten zákon nie ako na koaličný alebo na opozičné názory, ale na zákon, aby ten zákon, ktorý príimeme, aby bol v prvom rade dobrý.

    Nechcel som hlasovať a nikdy nechcem hlasovať v tejto Národnej rade podľa toho, že či ten zákon je koaličný alebo opozičný. A práve pri tomto zákone si myslím, že aj ostatní ľudia môžu vidieť, že je dôležité a je opodstatnené, aby v tejto Národnej rade v budúcnosti sedeli nezávislí poslanci. Práve tí nezávislí poslanci môžu pri takýchto dôležitých zákonoch priniesť iný pohľad na vec a môžu byť trochu nad vecou, môžu byť nejakým spojivkom medzi názormi koalície a opozície a práve takýmto spôsobom sa pokúsiť dosiahnuť prijatie takých zákonov, ktoré budú prijaté viac-menej s celopolitickým konsenzom. Samozrejme, neočakávam, že teraz povie SMER alebo SNS hurá, dobre, Obyčajní ľudia opravili, dali nejaký pozmeňovák, už s tou novelou súhlasíme. Samozrejme, že politicky sa voči nej stále budete nejako vyhradzovať. Ale myslím si, že po prijatí toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme, ktorý má nejakých 15 bodov, budete omnoho, omnoho spokojnejší s predloženou novelou a veľmi veľa výhrad opozície v tomto pozmeňujúcom návrhu opravujeme. Neopravujeme to preto, lebo som sa radil s opozíciou, alebo sme sa radili s opozíciou a tieto vaše názory sme tam dali, ale snažili sme sa naozaj sedliackym rozumom pozrieť na to, či teda je rozumné, aby príslušník národnostnej menšiny prišiel k svojej zubárke, ktorá zhodou okolností nehovorí jeho jazykom a tá zubárka musela zabezpečovať tlmočníka. Či je rozumné, aby teda kdekoľvek na Slovensku v správnom konaní hovoriť svojím jazykom a úrad by musel stáť v pozore a zabezpečovať tlmočníka alebo zamestnanca, ktorý takýmto jazykom hovorí. Jednoducho týchto absurdít, lepšie povedané, mín v tej novele zákona sme identifikovali viacero a snažili sme sa ich odstrániť.

    Priznávam, mohlo nám niečo ujsť pozornosti. Možno tam nejaká mína zostane, možno sa ukáže, že niečo napriek tomu bude spôsobovať v budúcnosti nejaké problémy a sa nám túto mínu nepodarilo identifikovať a pozmeňujúcim návrhom odstrániť. Tu môžem dať z tohto miesta verejný prísľub za seba a za nás štyroch, že ak takéto niečo identifikujeme v budúcnosti a prax nám ukáže, že vlastne nejaké ustanovenie novely bude zneužívané a bude to niekto, ja neviem, využívať na nejaké dokazovanie si niečoho, tak v tom prípade sme plne bez problému otvorení novelizácii tohto zákona, aj takú novelizáciu príslušného ustanovenia podporíme. Čiže ešte raz, identifikovali sme nejaké problémy, identifikovali sme míny, snažíme sa ich pozmeňujúcim návrhom odstrániť, ale ak tam niečo zostalo, bez problémov sme otvorení v budúcnosti podporiť odstránenie niektorých problematických bodov.

    Chcem zároveň z tohto miesta poprosiť či vyzvať koaličné strany a koaličných ministrov, aby mňa a nás štyroch ušetrili role(roly) nejakej záchrannej brzdy v koalícii. Jednoducho nebaví mňa hnať koalíciu na ostrie noža a byť a ísť do konfliktov s jednotlivými predstaviteľmi koalície, tentokrát so stranou MOST - HÍD alebo s pánom Bugárom a baviť sa a tráviť hodiny nepríjemným jednaním a vyjednávaním o tom, čo ešte je možné a čo nie je možné. Jednoducho nebaví ma to. Myslím si, že ak by koaliční ministri si v tomto prípade, a koaličné strany, urobili svoju prácu dostatočne a zamysleli sa nad mnohými ustanoveniami novely, tak sami by uznali, že takúto novelu nemôžu vo vláde podporiť a do parlamentu by sa dostal zákon, ktorý by už bol v stráviteľnej podobe.

    Alebo inak si položím otázku, ak toto bol zákon, ktorý podľa vás bol v stráviteľnej podobe, za ktorý by koaličné strany mali hlasovať, tak naozaj si neviem, že či teda čie záujmy sledujete. Ale ešte raz opakujem. Poprosím do budúcna pri ďalších zákonoch, skúsme predkladať také zákony, ktoré naozaj budú mať ratio a budú zohľadňovať to, aby do budúcna sme nevystavovali napr. v tomto prípade národnostné menšiny automaticky zmene toho zákona a strate ich práv, lebo teraz to prepískneme a zbytočne urobíme niečo, čo niekto bude po nás musieť opravovať. Teraz si dovolím prečítať ten pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1998 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 284.

    1. V čl. I bod 3 § 2 ods. 1 znie:

    "(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšírenie kritéria pri skúmaní podielu príslušníkov národnostných menšín z posledného sčítania obyvateľov na dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov, pričom toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ustanovením § 7c.

    2. V čl. I bod 3 § 2 ods. 3 znie:

    "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a), podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len "orgán verejnej správy") vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa ods. 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste."

    Odôvodnenie: Spresňuje sa rozsah povinností orgánu verejnej správy vo vzťahu k právu občanov patriacich k národnostnej menšine používať svoj jazyk v úradnom styku. Orgán si môže určiť adekvátny časový priestor, kedy sa naňho môžu obracať občania v jazyku národnostnej menšiny. Orgány vytvoria podmienky na uplatnenie práva používať jazyk národnostnej menšiny takým spôsobom, aký je v danom prípade najadekvátnejší.

    3. V čl. I bod 3 § 2 ods. 5 znie:

    "(5) Rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydávajú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku."

    Odôvodnenie: Spresňuje sa okruh verejných listín, ktoré sa vydávajú dvojjazyčne na základe požiadania občana patriaceho k národnostnej menšine. Zmena je potrebná kvôli nejasnému okruhu verejných listín vydávaných pri výkone verejnej správy. Dvojjazyčne sa na základe požiadania vydávajú rodný list, sobášny list, úmrtný list a tie listiny, ktoré sú označené ako povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.

    4. V čl. I bod 5 v § 3 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce."

    Odôvodnenie: Okruh osôb, ktoré musia súhlasiť s tým, aby na rokovaní obecného zastupiteľstva mohli používať jazyk národnostnej menšiny všetci účastníci rokovania obecného zastupiteľstva, sa rozšíri aj na starostu obce.

    5. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády podľa § 2 ods. 2."

    Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní označení obcí na budovách orgánov verejnej správy a na rozhodnutiach vydávaných orgánov verejnej správy.

    6. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 3 sa na konci pripája nová druhá veta, ktorá znie: "Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma."

    Odôvodnenie: Upraví sa postup pri uvádzaní označenia obce, na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch.

    7. V čl. 1 bod 7 v § 4 ods. 5 znie:

    "(5) V odborných publikáciách, v tlači, v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny."

    Odôvodnenie: Spresňuje sa postup pri uvádzaní vžitých a zaužívaných geografických názvoch v odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy.

    8. V čl. I bod 7 sa v § 4 ods. 6 slová "dôležité informácie, najmä výstražné, uzpozorňujúce a zdravotnícke" nahrádzajú slovami "informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky".

    Odôvodnenie: Doterajšia formulácia sa nahrádza presnejším vyjadrením, ktoré sa uplatnilo aj v zákone o štátnom jazyku v § 9a po jeho poslednej novelizácii.

    9. V čl. I bod 11 znie: "11. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitých zákonov, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú."

    Odôvodnenie: Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately umožní používanie jazyka menšiny za podmienky, že v danom zariadení sú na to dané podmienky, t. j. zariadenie má zamestnanca ovládajúceho jazyk menšiny alebo iným spôsobom dokáže zabezpečiť používanie jazyka národnostnej menšiny.

    10. Vypúšťa sa čl. I bod 17.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa bod 17 kvôli nadbytočnosti zmeny tohto ustanovenia.

    11. V čl. I bod 3 v § 2 ods. 6, bod 6 v § 3 ods. 4, bod 7 v § 4 ods. 8 a bod 12 v § 5a ods. 1 sa pred slová "aj v jazyku menšiny" vkladajú slová "popri štátnom jazyku3aa)". Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa) znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov."

    12. V čl. I bod 7 v § 4 ods. 6 a 7 sa slová "okrem štátneho jazyka" nahrádzajú slovami "popri štátnom jazyku3aa)".

    Odôvodnenie: K bodom 10 a 11. Nápisy v jazykoch menšín musia obsahovať popri znení v menšinovom jazyku aj znenie v štátnom jazyku. V legislatívnom texte je potrebné jasne sformulovať túto podmienku.

    13. V čl. I bod 19 § 7c znie: "Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, § 7c

    (1) V § 2 ods. 1 sa pod dvomi po sebe nasledujúcimi sčítaniami obyvateľov sa rozumejú sčítania obyvateľov, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1. 7. 2011.

    (2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na tie obce, ktoré sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 platného a účinného ku dňu 1. 7. 2011, pričom tieto obce právo používať jazyk národnostnej menšiny stratia, ak podľa výsledkov troch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov, po 1. 7. 2011, občania Slovenskej republiky, ktorí sú občanmi, osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú trvalý pobyt v danej obci, ani jedenkrát netvoria v obci najmenej 15 % obyvateľov.

    (3) Podľa ustanovení § 2 ods. 5 nemožno požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných listov, sobášnych listov, úmrtných listov, povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení, ktoré boli pôvodne vydané pred 30. 6. 2012.

    (4) Ustanovenie § 2 ods. 6 sa nepoužije, ak sa označenie orgánu verejnej správy v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku.

    (5) Ustanovenie § 4 ods. 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa označenie obce v jazyku menšín zhoduje s názvom v štátnom jazyku."

    Odôvodnenie: Upraví sa postup pri určovaní územnej pôsobnosti zákona. Obec sa môže dostať na zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine môžu používať svoj jazyk, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach potvrdí, že občania patriaci k národnostnej menšine, ktorí majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria najmenej 15 % obyvateľstva v obci. Berú sa do úvahy sčítania obyvateľov, ktorých výsledky budú vyhlásené po účinnosti novely. Táto zmena sa netýka obcí, v ktorých možno používať jazyk menšín na základe nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Tieto obce sa zo zoznamu odstránia iba vtedy, ak počet príslušníkov národnostných menšín klesne v týchto obciach pod 15 % a táto skutočnosť sa potvrdí v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov.

    14. Čl. II znie: Čl. II

    Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 527/2003 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv."

    Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

    2. V § 3 ods. 7 sa číslica "5" nahrádza číslicou "6".

    Odôvodnenie: Právo občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, používať svoj jazyk v správnom konaní sa obmedzí na tie obce, ktorých občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriaciami k národnostnej menšine, môžu používať svoj jazyk podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

    15. Vypúšťa sa čl. VIII bod 5.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa zrušenie povinnosti titulkovania v štátnom jazyku alebo odvysielania v štátnom jazyku televíznej relácie v jazyku národnostnej menšiny.

    To je celý pozmeňujúci návrh. Ak môžem poprosiť z tohto miesta či už poslancov koalície, tak aj poslancov opozície, ak môžte, podporte tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, som presvedčený o tom, že určite upravuje novelu do omnoho prijateľnejšej, keď nie prijateľnej podoby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami je prihlásených osem poslancov, momentík. Tak ešte poslanec Matovič chce niečo dodať k svojmu prejavu.

  • Chcel som ešte poprosiť o vyňatie dvoch bodov, o vyňatie na samostatné hlasovanie dvoch bodov zo spoločnej správy, ktoré kolidujú s predloženým pozmeňujúcim návrhom, a je to bod 1 a 2.

  • Dobre, ďakujeme. S faktickými poznámkami je prihlásených osem poslancov. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, od prvého čítania tohto zákona sme všetci počuli veľké množstvo bombastických vyhlásení, ktoré ste mali v médiách, povedal by som, že sa vám to podarilo, lebo ste boli každý deň buď v televízii, alebo v rozhlase. Teraz prvá časť vášho vystúpenia bola taká, že potvrdzovala nevhodnosť alebo zbytočnosť tohto zákona. Hovorili ste o maďarizácii južného Slovenska, hovorili ste o nezamestnanosti a o getách nezamestnanosti na južnom Slovensku, hovorili ste o opičej láske, ktorou politici z MOST-u vlastne uzatvárajú ich občanov na južnom Slovensku do izolácie. Ja som očakával, že pri tak vážnom zákone, ako je tento, nebude sa tu používať, zneužívať na politikárčenie a na získavanie politických bodov pre vašu budúcu politickú stranu. Ja som si myslel, že naozaj myslíte vážne to, že môžu tu byť rôzne míny, ktoré bude treba odstraňovať a ktoré ste hovorili, že ich chcete odstrániť. Vážení, tento zákon vlastne spôsobí to, že naozaj bude izolovať maďarských spoluobčanov na juhu Slovenska a bude to vypadať tak, že im vlastne ubližuje väčšina, ktorá naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Maďarič. Nenachádza sa. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Matovič, ja tomu vašemu úprimnému kukuč jednoducho neverím preto, lebo ste si pripravili ten priestor presne tak, aby ste čo najbombastickejšie vystúpili podľa vás v najbombastickejšom čase, ktorý je najbombastickejšie vhodný pre médiá. To je jedna vec.

    A teraz k samotnému zákonu. Vylepšujete čosi, čo sa podľa môjho názoru vylepšiť nedá. Hľadáte kompromisy kompromisov, je to všetko len preto, aby ste vydierali alebo opozíciu, alebo koalíciu, proste celé vaše vystúpenie je založené na jednom obyčajnom vydieraní. A ide vám len o to, kto sa chytí, a ide len o to, aby ste sa vy zviditeľnili. O nič iného, to je celá vaša filozofia tohto diania v parlamente, celá vaša teória vašich vystúpení.

    Čiže absolútne to neberiem, to čo ste povedali, že je to úprimné, je to iba akási faktografia, ktorá má vylepšiť nevylepšiteľný zákon, preto, lebo tento zákon je zbytočný a aj tými normami, ktoré ste vy povedali, ako istú novelizáciu tohto zákona zakladáte problémy na južnom Slovensku a všade inde, kde tieto normy budú musieť byť dodržiavané z toho dôvodu, že jednoducho zakladáte isté kritériá a tie kritériá musí niekto kontrolovať. Z hľadiska tej kontroly kritérií vzniknú konflikty, ktoré nikdy na týchto územiach neboli, tuná platilo jedno normálne zvykové právo a všetci sa vedeli dohodnúť. Vy a tí, ktorí predkladajú tento návrh, sa postaráte o to, aby tieto územia boli konfliktné, čo doteraz neboli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hovorili ste o nášľapných mínach, ktoré sú v tomto zákone a aj na základe vami predložených pozmeňujúcich návrhov tieto míny zrejme v ňom budú, to ste tiež podotkol. Ja by som vám chcel povedať len jedno, čo je podstatné, že míny súčasne v platnom zákone dnes nie sú. Možnože celá naša aj vaša snaha o to, aby sme nejakým spôsobom zmenili navrhované znenie zákona, by bola jednoduchšia, keby sme tento zákon aj za vašej podpory, návrh zákona aj za vašej podpory neschválili. To by bola jednoduchá cesta, lebo v podstate aj vaše pozmeňujúce návrhy ho vracajú len k stavu súčasne platného trošku v iných štylizovaných vetách, ale obsahovo sa v podstate k nemu vracajú.

    Takže najjednoduchšia cesta tak, aby ste mali aj vy čisté svedomie, je tá, aby ste zákon ako celok nepodporili, pretože ak ho podporíte, tak vy budete súčasťou spustenia rozbušky a výbuchu míny v budúcnosti. Budete už len súčasťou, ale chcem podotknúť, že vaša politická kampaň na pôde Národnej rady ďalej pokračuje.

  • Ďakujem. Niektorí tu popisujú veľmi čiernu budúcnosť, ja to vidím asi trošku ináč. Hovoril si tu o ilúzii pomoci národnostným menšinám a s tým sa plne stotožňujem. V konečnom dôsledku chceme ľudí diskvalifikovať z možností použiteľnosti mimo svojho teritória. A vtedy by sa naozaj dalo hovoriť o diskriminácii, ale mohli by si vlastne za to sami. Mám presvedčenie, že prijatím tohto pozmeňováku sa hranica pomoci a ubližovaniu menšinám má šancu vyrovnať. Možno nezdá sa mi ani rozumná možnosť jednoducho stiahnuť z rokovania túto novelu, pretože tým by sme ukázali neochotu riešiť problém, ktorý niektorí alebo teda menšiny cítia ako problém, i keď možno o opodstatnenosti by sa mohla viesť ale už iná diskusia. Je to proste iná téma. A teda naozaj by som rada vyzvala k podpore tohto pozmeňováku. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja sa divím, že sa vy divíte, že koalícia a konkrétne Úrad podpredsedu vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva a, samozrejme, MOST - HÍD pripravili taký návrh zákona, ktorý je viacej politický ako odborný. A poviem aj prečo, poviem vám aj prečo. Pretože úrad podpredsedu vlády sa nezaoberá problematikou všeobecne na južnom Slovensku, teda poznať názory všetkých občanov na južnom Slovensku, pretože to je dôležité v tej vyváženosti, ale len istých politických zoskupení a politických záujmov maďarskej národnostnej menšiny. Napríklad Csemadoku, ktorý sa napríklad už dávno mal volať Slovmadok.

    A ak chcem hovoriť o tom, že vy chcete ošetriť to dvakrát 15-percentné kvórum, do budúcnosti teda v horizonte desiatich rokov 2011 až 2021 v návrhu tejto pozmeňovacej novely zákona, neviem, ako to chcete urobiť, pretože ak príde iná vláda, tak to môže znovu zmeniť a tento konsenzus sa v tejto oblasti nenájde, pretože ak bude poškodzovať záujmy občanov Slovenskej republiky, na jednej strane bude pomáhať, ako hovoríte vy často, menšinám a na druhej strane bude krivdiť väčšine, ktorá tam žije na tomto území. A v tomto prípade by som bol za to, aby sme zachovali to kvórum, ktoré je doteraz, našli, samozrejme, konsenzus s tým, že zákon, ktorý platí do roku 2011 pred prijatím tejto novely, bude platiť aj naďalej.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, tvoje vystúpenie mi skoro vyrazilo dych, teraz to hovorím ale vážne. Sledoval som, ako pri tvojom vystúpení zamrzol niektorým vládnym poslancom úsmev na tvári, no ale musím konštatovať, že si nepovedal nič nové, lebo tieto argumenty v tvojom vystúpení tu donekonečna opakovali opoziční poslanci. Čiže znovu opakujem, nič nové pod slnkom.

    A to tvoje vystúpenie zaváňa nejakou takou propagáciou tvojej osoby a, myslím si, aj propagáciou založenia tej novej strany. Ja som osobne presvedčený, že doterajší platný zákon bol dobrý a spĺňal všetky štandardy používania jazykov národnostných menšín.

    A čo sa týka úprimnosti tvojich slov, dokáže asi samotné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som pozorne počúval a som rád, že sme aj po vypočutí následných reakcií, že sme si nezvolili tú jednoduchú cestu. Tú zložitú cestu nám nachystali partneri, ktorých máme, ktorí hovoria, že je potreba upraviť niektoré atribúty tohto zákona, a preto sme si zvolili tú zložitejšiu cestu. Rozmenili sme celý návrh zákona, ktorý otvára 14 konkrétnych zákonov, strávili sme v mojom prípade a v tvojom tiež asi hodiny, dni a týždne nad tým, aby sme dostali a spravili z toho zákona niečo, čo je akceptovateľné z oboch strán. Nepočul som ani raz v tvojom vystúpení nič o zakladaní politickej strany, vôbec sme nepozerali na to, či je, myslím si, že tento čas o 10.24 hod., alebo keď si začal rozprávať, vhodný na mediálnu prezentáciu. Je nás tu zase iba zopár, takže myslím si, že tým, čo sme predložili, je akceptovateľné, ak teda na strane zástupcov menšiny, tak aj väčšinového národa. A myslím si, že by bolo vhodné sa pozrieť na to, že na 10 rokov zachovávame to, čo sme sa zaviazali, a to je dané status quo. Takže neviem, kde sa berú výtky, skôr by som sa pozrel na to, čo sme predložili, a následne hodnotil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič reaguje na faktické poznámky.

  • Úplne úprimne sa priznávam, že má mrzia reakcie pána Švantnera, pána Jarjabka, herca, ktorý miesto toho, aby ocenil, že sa snažíme napraviť, to o čom vy tu rozprávate a my to reálnym pozmeňujúcim návrhom a reálnou dohodou v koalícii sa snažíme naplniť, tak miesto toho tu znevažuje a zase predvádza nejaké divadelné predstavenie, na ktoré bol zvyknutý zo svojho profesionálneho pôsobenia.

    Viete, pán Jarjabek, politika nemôže byť iba o divadle, ktoré vy predvádzate, a veľmi rád by ste sa videli v tej televízii a preto obviňujete zo snahy byť v televízii mňa a ostatných. Ale viete, keď neprinesiete, nie ste schopný vygenerovať žiadnu rozumnú myšlienku, tá televízia o vás nezakopne. Ono to takto asi funguje v tom živote, aj v tom parlamente. Takže skúste prísť s niečím normálnym, prospešným návrhom aj v prípade tohto zákona, vyjednajte si jeho podporu v koalícii a potom tie televízie budú mať o vás záujem. Keď tu budete predvádzať divadielko, asi nie. Viete, bohužiaľ, to potom radšej choďte do toho divadla, tam vám bude lepšie.

    Jediná ako tak racionálna reakcia prišla od pána Čaploviča, nehovorím o reakciách mojich kolegov koaličných, nebojte sa, tento návrh, keď si prečítate a bez politických okuliarov sa pozriete na neho, tak má racionálno v sebe, odstraňuje práve tie výhrady, ktoré vy ste mali voči novele, a preto si myslím naozaj úprimne, ak sa budete naňho pozerať nepoliticky, tak ho budete schopní podporiť. Ak silou-mocou budete chcieť hrať tu divadielko a predbiehať sa s SNS, kto bude väčší národniar a komu bije väčšie národniarske srdce, tak potom ho nepodporíte a stále budete vykrikovať, že sme zapredali Slovensko. Nie, my nechávame 20 % na nasledujúcich 10 rokov a vy to môžete zmeniť, keď sa dostanete k moci.

  • Dobre, ďakujem pekne. Na rade je ďalší rečník, ale, pán poslanec Goga, poprosím vás o strpenie, lebo požiadal o vystúpenie spravodajca, to je pán poslanec Dostál, a preto ešte skôr, ako on sa dostane k slovu, chcel by som navrhnúť, že o 11.30 hod. nebudeme hlasovať, máme iba jeden jediný bod z dnes rána, ktorý bez problémov zvládneme v piatok, teda o 17.00 hod. Je takýto všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Čiže budeme rokovať bez prestávky do 12.00 hod. a potom od 14.00 hod.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť právo spravodajcu prihlásiť sa do rozpravy aj mimo poriadia, pretože mám potrebu zareagovať na vystúpenie pána Matoviča, ktoré z vecného hľadiska, z hľadiska výslednej podoby zákona bolo zrejme najdôležitejšie, aké tu zaznelo, pretože návrh, ktorý predniesol, je vecou koaličného kompromisu a istých dohôd v rámci vládnej koalície a takže má vyhliadky na to, že ovplyvní výslednú podobu zákona. Chcel by som na to zareagovať aj z toho dôvodu, že nie som úplne stotožnený s tým návrhom, tak ako je prednesený. Mám s ním problém. Najmä pokiaľ ide o jeho filozofiu. V niektorých vecných aspektoch sa s tým dá, samozrejme, súhlasiť, ale tá filozofia, že je potrebné zachovať status quo a že niečo strašné by sa stalo, keby tu náhodou pribudli ďalšie obce, kde by sa mohli používať jazyky menšín v úradnom styku, tak táto filozofia je mi cudzia, nerozumiem jej.

    Je mi teda ľúto, že toto je jediná cesta, ako schváliť návrh novely zákona, o ktorom v súčasnosti rokujeme, a vnímam to ako nedostatok veľkorysosti aj v rámci vládnej koalície, ale keďže je to vecou dohody, tak nie síce s nejakým veľkým nadšením, ale budem tento pozmeňujúci návrh aj ja podporovať a hlasovať zaňho.

    Chcem pri tejto príležitosti povedať, že mi trochu prekáža aj tá rétorika, ktorá je spojená s prezentáciou alternatívy k vládnemu návrhu. Už od opozície som si na to zvykol, ale ešte stále mám problém vyrovnať sa tým, keď s niečím podobným prichádzajú moji kolegovia z vládnej koalície, keď hovoria o maďarizácii, keď hovoria o opičej láske k menšinám, keď hovoria, že sa potrebujeme dohodnúť na znení toho zákona aj s opozíciou tak, aby to riešenie bolo trvalejšie.

    Chcem len podotknúť, že keby sme podobným prístupom sa správali v minulosti, tak by sme nikdy nič, čo by sa týkalo menšinových práv, neschválili. Keby sme sa podobným spôsob správali v roku 1990, tak žiadny zákon o úradnom jazyku, ktorý umožňoval používanie menšinových jazykov v obciach, kde je 20 % menšinového obyvateľstva, by sme neschválili a ostali by sme pri matičiarskom návrhu "na Slovensku po slovensky". Keby sme rovnakým spôsobom postupovali v roku 1999, tak by sme dnes nemali čo novelizovať, lebo opozícia s tým návrhom, tak ako bol predložený a tak ako bol schválený, nesúhlasila. Žiadny opozičný poslanec nehlasoval v roku 1999 za zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ani HZDS, ani SNS, ani vtedy nezávislý poslanec Robert Fico ten návrh nepodporili. Keby sme teda tento prístup mali aj v minulosti, tak by sme neschválili nikdy nič.

    Nesúhlasím s tézou, že práva menšín sú na úkor väčšinového obyvateľstva. Toto je prejav úzkoprsosti. Toto je prejav istých nacionalistických predsudkov, ktoré vo veľmi otvorenej podobe tu predvádza SNS, v trochu kultivovanejšej SMER, ale teda nie je to cudzie, žiaľ, ani niektorým mojim kolegom z vládnej koalície, čo mi je teda veľmi ľúto na rozdiel od tých prvých dvoch prípadov.

    Nesúhlasím ani s tvrdením, že ten návrh zákona bol zle pripravený, že tam boli absurdity, ktoré teraz musíme opravovať. Pozrime sa na iné návrhy zákonov, vládne či poslanecké. Takmer všetky návrhy zákonov prechádzajú zmenami v parlamente, pretože vláda má isté predstavy, ale zákonodarcom je parlament a rozhoduje vôľa zákonodarcu. Teda rozhoduje to, aký názor má väčšina Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovolím si súhlasiť s pánom Jarjabkom v jednej veci, že mnohé veci by nemuseli byť upravované zákonom, pretože boli upravené nejakým zvykovým právom alebo správali sa zásadami zdravého rozumu. Áno, je to tak, ale rovnakou mierou to platí aj na zákon o štátnom jazyku. Mnohé veci, ktoré vyplývali zo zvykového práva, ktoré by normálne fungovali a neboli by s nimi problémy aj bez ohľadu na zákon, sme mohli nechať na prirodzený vývoj, na zvykové právo, ale neurobili sme to. Neurobili sme to pri zákone o štátnom jazyku, a tak je logické, že isté veci je potrebné garantovať aj v otázkach používania jazykov národnostných menšín a ten návrh do značnej miery je aj akýmsi zrkadlovým obrazom zákona o štátnom jazyku. Zrkadlovým obrazom je, žiaľ, aj v otázke pokút, ktorú sme niektorí v rozprave o novelizácii zákona o štátnom jazyku kritizovali a teraz nám kolegovia z opozície vyčítali, že prečo nemáme problém s pokutami v zákone o používaní jazykov menšín. No máme, aj keď ja uznávam argument, že keď sú v jednom, tak je logické, že sú aj v druhom, lebo tie zákony navzájom spolu súvisia, ale napriek tomu nemeníme svoj názor a pri novelizácii zákona o štátnom jazyku sme predložili návrh, aby pokuty zo zákona vypadli. Nebola vtedy na tom koaličná zhoda. Podporilo to len zopár poslancov, ale bolo dôležité, že sme vyjadrili ten názor, že pokuty nemajú čo hľadať v takej citlivej veci, ako je komunikácia, ako je používanie jazykov, ako sú vzťahy medzi jednotlivými národmi a národnosťami.

    A keďže tento názor nám zostal, tak si dovolím teraz predložiť pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorého obsahom je vypustenie pokút ako zo zákona o štátnom jazyku, tak zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ten návrh znie:

    1. V čl. I v bode 19 sa slová "Za § 7 sa vkladajú nové § 7a až § 7d), ktoré znejú:" nahrádzajú slovami "Za § 7 sa vkladajú nové paragrafy 7a až 7c), ktoré znejú:" a vypúšťa sa nový § 7b. § 7c a 7d sa označujú ako paragrafy 7b a 7c.

    2. V čl. VIII sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:

    "6. § 9a sa vypúšťa."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o správnych deliktoch zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín a ustanovenie o pokutách zo zákona o štátnom jazyku. Navrhuje sa, aby jazyková komunikácia v režime týchto zákonov nepodliehala sankciám vo forme peňažných pokút. Tak ako v prípade novelizácie zákona o štátnom jazyku, ani toto nie je vecou zhody ani v rámci vládnej koalície. Napriek tomu tento návrh predkladáme a budeme sa usilovať o jeho podporu, lebo si myslíme, že pokutovať sa v oblasti jazyka nemá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Hovoril si na začiatku o nejakom filozofickom rozdiele, asi v strede prejavu si hovoril o zásade zdravého rozumu. Tým, že sme sa snažili nejakým spôsobom zasiahnuť do predkladanej novely, tak si myslím, že práve pohľad na to zvykové právo a pohľad na to, akým spôsobom vníma celú túto problematiku slovenská spoločnosť ako celok, je, alebo teda snažili sme sa ju spraviť na základe zdravého rozumu. Zároveň ti ale musím dať za pravdu v jednej veci, že, bohužiaľ, sa mi zdá, že to si hovoril ohľadom podpory a nepodpory z opozície, že by ste neboli nič mohli presadiť v 1999. roku a skôr sa mi javí aj na základe toho, čo tu teraz sledujem napriek tomu, že sme si dali dosť veľkú prácu s tým, aby sme posunuli k možnému posunu, k možnej podpore cez celé politické spektrum, tak vidím, že sa to nestretáva so žiadnym racionálnym. Skôr sa tu hovorí o nejakom divadle, takže neviem, som zatiaľ z toho sklamaný a dávam za pravdu, že ak by sme mohli niečo trvalejšie prijať, tak by bolo možno vhodné sa pozrieť na podstatu toho nášho pozmeňováku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Mrzí ma Ondrej, že nás teda označujete ako nejakých nacionalistov, ktorí majú nacionalistické chúťky. Ja sa cítim hrdá dosť na svoju národnosť a znova podčiarknem len to, že sa dlho diskutovalo o tomto zákone medzi nami, aj medzi MOST-om, to znamená, že naozaj tá hranica, ktorú som v predchádzajúcej pripomienke spomínala o pomoci a ubližovaní, sa naozaj narovnáva. Myslím si naozaj, že ide nie o nacionalizmus, ale o zdravý rozum alebo sedliacky rozum. Pôvodný návrh bol naozaj príliš široký, extrémne široký a naozaj si myslím, že by ubližoval nielen nám ako našej národnosti, ale menšinám, čo som už vlastne spomenula. Ďakujem.

  • Ondrej, hovoril si niečo také, že som spomenul, že práva menšín sú vždy na úkor práv väčšinového obyvateľstva. Myslím si, že v tomto duchu som to nepovedal. Je veľmi dôležité nadstaviť ale presne tú hranicu veľmi citlivo, a ak prepískneme a budeme sa snažiť možno aj na základe takej tej opičej lásky dať menšinám viac a viac práv v záujme toho len všetko pre menšiny a je to naša agenda a podobne, tak odrazu nastane nerovnovážna situácia, kedy tá väčšina sa začne cítiť diskriminovaná a začne cítiť nedostatok možno, alebo začne cítiť potláčanie tých svojich práv. Čiže v tomto duchu som to myslel. Samozrejme, treba nastaviť citlivo tú hranicu, ale tú si potom treba veľmi, veľmi citlivo strážiť.

    Hovoríš, že nemohli by byť nikdy prijaté zákony, ak by sme sa snažili nájsť nejaký konsenzus koalično-opozičný. Ja si myslím, že po prijatí tohoto nášho pozmeňujúceho návrhu novela nadobudne, práveže sa priblíži možno nejakému tomu konsenzu. Aj keď opozícia sa bude stále tváriť a mediálne budú vystupovať, ako sú oni proti a ako to je zlé riešenie. Oukej. To už bude ich riešenie. Ale to bude politické rozhodnutie, ale verím tomu, že aj veľká časť poslancov opozície bude s takýmto návrhom spokojná a určite bude omnoho spokojnejšia, ako keby sa prijala novela v tej súčasnej podobe, ako je predložená.

    Ale ešte raz opakujem, určite som nehovoril nič o tom, že práva menšín sú vždy na úkor väčšinového obyvateľstva. Treba to nadstaviť veľmi dobre, korektne, tak ako v manželstve. Ak bude bývať muž Slovák, manželka Maďarka a budú sa navzájom rešpektovať a nájdu si nejaký spoločný komunikačný jazyk, oukej, ale keď manžel nebude rozumieť po maďarsky a Maďarka manželka bude silou mocou chcieť rozprávať po maďarsky, to manželstvo fungovať nebude.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, viete, problém je ten, a s tým som sa stretal v Európe, že najlepšie rady, ako sa máme chovať k menšinám, nám dávali predovšetkým často tí príslušníci, politici tých štátov, kde sa nechovali zodpovedne tak k autochtónnym, ako aj migračným menšinám. To je jeden z vážnych problémov. A ja, samozrejme, som rád počúval tieto rady, ale na druhej strane ako keby oni nevnímali tento problém vo vlastnom štáte. To je po prvé.

    Po druhé. Ja, samozrejme, hovorím stále, že to 20-percentné kvórum úplne postačuje nielen do roku 2021, pretože to zvykové právo, o ktorom ste hovorili, funguje aj ďalej. Ľudia na južnom Slovensku sa dohovárajú tak, ako najlepšie vedia. Neporušujú mnohé veci a komunikujú medzi sebou, lebo sú to tak Slováci ako Maďari, ktorí nemajú tieto politické problémy, ktoré vznáša súčasná koalícia do tejto problematiky.

    A po tretie. Viete, sčítanie ľudu, ktoré sa robí, už mi je jasné, prečo jeden, teda predseda Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý pochádza z lona SMK, resp. z MOST-u - HÍD, spochybňuje dva týždne pred sčítaním túto problematiku, lebo viem, aké bude tendovanie po sčítaní ľudu, pretože budú hlavne vo vzťahu k menšinám, najmä k rómskej a maďarskej sa bude hovoriť, že tieto výsledky nie sú pravdivé. A preto nehovorme o 15-percentnom kvóre a dohodnime sa na tom, že to 20-percentné kvórum bude stačiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Dostál reaguje na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Matovič, ja som nehovoril, nevkladal som ti do úst, že si tvrdil, že by práva menšín vždy poškodzovali práva väčšiny, alebo boli vždy na úkor práv väčšiny, ale táto téza nie že vždy, ale práva menšiny sú niečo, čo nejakým spôsobom ohrozuje väčšinu, tu jednoducho funguje, máme ju dokonca napísanú v ústave s istým podozrievavým aspektom, ako by príliš rozsiahle práva menšín boli niečo, čo poškodzuje väčšinu.

    Ja som rozlíšil, keď som sa vyjadroval k vecnému obsahu vašich pozmeňujúcich návrhov a k tej rétorike, ktorá ho často sprevádzala, pretože, áno, s viacerými vecami, ktoré sú obsiahnuté v tých vašich pozmeňujúcich návrhoch, nemám veľký problém sa stotožniť, nie so všetkými, ale niektoré sa mi zdajú naozaj vecné vylepšenia toho zákona, ako som povedal, ja tie pozmeňujúce návrhy podporím. Mal som však problém s tým, ako to bolo podané, ako to bolo prezentované, ako akási obrana pred hrozbou maďarizácie, čo podľa mňa v žiadnom prípade takýmto spôsobom nestálo.

    A, pán poslanec Čaplovič, ja som vám to zabudol povedať včera v Slovenskej televízii, lebo už na to nebol priestor. Ja nemyslím si, že chovanie sa Úradu na ochranu osobných údajov je v tejto veci celkom v poriadku, keď deň pred začatím sčítania vychádza s niečím takýmto, ale teda nepodliehal by som nejakým konšpiračným teóriám, že to súvisí s tým, že jeho šéf je zo Strany maďarskej koalície, tam žiadnu súvislosť nevidím.

  • Ďakujem. Ďalší rečník je pán poslanec Goga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy, páni, charakteristika jazyka sa dá vnímať vo viacerých rovinách. Jazyk sa stal významným prvkom kultúrneho dedičstva národa, spoločnosti a štátny jazyk je zároveň aj nezastupiteľným komunikačným a integračným nástrojom v štáte a tomu musí štát venovať aj najväčší záujem pri nazeraní na prijatie dokumentov medzinárodného spoločenstva, na úlohu jazyka v spoločnosti, v ktorých má štát aj oporu. Samozrejme, aj pri zachovaní ochrany menšín, ktoré sa odlišujú od ostatnej populácie práve jazykom. V máloktorom štáte Európskej únie požívajú národnostné jazyky takú vysokú úroveň ochrany ako na Slovensku. Hovoria o tom aj implementačné správy k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Poznajúc úroveň jazykových práv u nás a napríklad v Maďarskej republike, je možné povedať, že Slovenská republika akceptovala najvyššiu možnú právnu ochranu konkrétne maďarského jazyka, zatiaľ čo Maďarská republika ponechala najnižšiu ochranu jazykov národnostných menšín a slovenského jazyka nevynímajúc.

    Tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, jednoznačne stavia používanie jazyka menšín v úradnom styku na úroveň štátneho jazyka. Samotnou realizáciou tohto zákona dochádza k eliminovaniu integračnej funkcie štátneho jazyka, pretože menšiny nebudú motivované získať znalosť štátneho jazyka, lebo vo svojom, týmto zákonom vytvorenom jazykovom prostredí to nebudú ani potrebovať. Treba však vidieť aj druhú stranu mince. Osoby, ktoré nebudú ovládať jazyk menšín, sa sotva presadia pri uchádzaní sa o prácu na úradoch. V oblastiach, kde žije viacero menšín, bude musieť súbežne zabezpečovať komunikáciu vo viacerých jazykoch. Popri štátnom aj maďarský, rómsky, rusínsky a podobne. To všetko bude viesť k jazykovej dezintegrácii štátu a súčasne by sa väčšinové obyvateľstvo zo zákona muselo jazykovo prispôsobovať menšinám.

    Uvedený návrh zákona obsahovo zakotvuje množstvo rozširujúcich možností, práv a povinností, sankcií pod finančnou pokutou. Všetky tieto aktivity v kombinácii s povinnosťou orgánov štátnej správy, právomocou podpredsedu vlády a pod vplyvom možných sankcií v prípade používania maďarského jazyka sa veľmi rýchlo uskutoční proces maďarizácie juhu Slovenska, a to z peňazí štátneho rozpočtu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval aj niektorým zavádzajúcim informáciám, ktoré sú zakomponované aj priamo v návrhu zákona. Už dôvodová správa hovorí, že Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, okrem iného zaviedla pokuty za porušenie zákona. Týmto sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazyka národnostných menšín dostal do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože v zmysle charty, bod 72, nie je jej účelom dosiahnuť úplnú rovnosť medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom, teda nie je diskriminácia menšinového jazyka to, ak nie sú preň prijaté rovnaké opatrenia ako pre štátny jazyk. To za predpokladu, že takýmito opatreniami nie je bránené v udržiavaní a v rozvoji menšinových jazykov a to v súčasnosti rozhodne nie je.

    Nemôžem súhlasiť ani so znížením percentuálnej hranice na 15 % bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Výsledkom budú výdavky, nie ako tvrdí dôvodová správa, že príjmy budú z pokút. Nebude to viesť k udávaniu? Útokom na orgány verejnej správy a k ohováraniu? Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré hovoria o možnosti používať jazyk menšiny v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálno-právnej kurately detí a sociálnej kurately. Je tu však riziko výkladu ustanovenia v tom, že štát je povinný zamestnať kvôli menšinovým jazykom v úradnom styku osoby ovládajúce menšinové jazyky. To môže predstavovať diskrimináciu pri výbere zamestnancov v neprospech osôb, ktoré neovládajú menšinový jazyk. Toto ustanovenie je preto neprípustné ako diskriminačne zneužiteľné.

    Takýchto diskriminačných znení je v návrhu viac, keď sa ukladá povinnosť zamestnancom ovládať menšinový jazyk. Zbytočný, až výhražný je paragraf o výnose pokút uložených podľa tohto zákona, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Navodzuje tu atmosféru strachu, ako by sa v prípade porušenia práv občanov na používanie menšinového jazyka v úradnom styku jednalo o vyššiu formu spoločenskej nebezpečnosti ako pri prípadnom porušení akýchkoľvek iných práv občanov zo strany orgánov verejnej správy.

    Súkromná osoba nemôže mať povinnosť komunikovať v menšinovom jazyku v rámci svojej činnosti. Je to priamy zásah do jeho práv. Ukladať povinnosť občanom môže len zákon všetkým rovnako, nie iba tým, ktorí bývajú, žijú v susedstve príslušníkov menšín. Keď sa štát v charte zaväzuje, tak zaväzuje všetky svoje štátne orgány, ale nie občanov a ľudí. Okrem toho by sa vytvorila skupina občanov, ktorá by takúto povinnosť mala, a ostatných, ktorá by takúto povinnosť nemala. Neprijateľné je aj rozšírenie inštitúcií, ktoré budú komunikovať v jazyku menšiny, o právnické osoby vrátane orgánov územnej samosprávy. Pôjde napríklad o materské školy, ktoré navštevujú prevažne slovenské deti, zariadenia sociálnych služieb či zdravotnícke zariadenia, múzeá, knižnice a podobne. Zamestnanci takýchto inštitúcií, ktorí nebudú ovládať jazyk menšiny, môžu byť postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušnej národnostnej menšiny.

    Mnohí Slováci tak v snahe zachovať si zamestnanie budú nútení naučiť sa používať jazyk menšiny pri súčasnej nepriaznivej situácii na trhu práce, je tento predpoklad vysoký najmä v obciach, ktoré sú v danej obci usadené a zviazané majetkom či príbuzenskými väzbami. Berúc do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nie je vylúčené, že ide o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na juhu Slovenska. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj koncentráciu rómskeho obyvateľstva vo viacerých oblastiach Slovenska a ich mentalitu.

    Neprijateľné je aj rozšírenie možnosti rokovať na zasadnutí obecného úradu zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny na všetkých úradníkov obecného zastupiteľstva, a to aj napriek tomu, že používanie menšinového jazyka je podmienené súhlasom všetkých poslancov. Dokonca z textu ani nevyplýva, že by bola povinnosť obce zabezpečiť tlmočenie, ak budú ostatní účastníci rokovania používať jazyk menšiny. Neprijateľné je aj to, že všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny a to je aj vo viacerých paragrafových zneniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh zákona nie je dobrý. Chýba akéhoľvek zdôvodnenie zvyšovania, pardon, znižovania percentuálnej hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Navyše štát to bude stáť aj nemalé finančné a iné náklady. Pritom aj vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nejde o riešenie žiadneho akútneho problému. Návrh zákona obsahuje aj niektoré nové, skryté politické ústupky, ktoré nevyplývajú zo záväzkov Slovenskej republiky a sú politicky neakceptovateľné. A aj preto nepodporím uvedený návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Aha. Tak čo teraz? Pán Kolesík. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie, v ktorom si znova zhrnul problémy, ktoré táto novela prináša. Keďže pozorne počúvam rozpravu včera aj dnes, vidím čoraz viac paralel s touto novelou zákona. Možno si ani kolegovia zo strany MOST - HÍD neuvedomili, ale 2. júna bude neslávne výročie prijatia Apponyiho zákonov, Apponyiho maďarizačných školských zákonov, ktoré veľmi tvrdo maďarizovali dovtedajší systém vzdelávania. A keď som sa tak hrabal trošku v týchto materiáloch, našiel som aj dokonca jedno vyhlásenie grófa Apponyiho, ktorým reagoval na vystúpenie jedného z troch slovenských poslancov v Uhorskom sneme Mateja Metoda Bellu, ktorý bol jedným z troch poslancov v rokoch 1906 až 1910, a pán gróf Apponyi mu povedal toto: "Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar." Mám pocit, že novelou tohto zákona tu máme niekde, možno nie len jedného, ale viacerých grófov Apponyi.

  • Pán poslanec Goga chce reagovať. Nie.

    Pán poslanec Krajkovič, ďalší rečník v poradí, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, musím hneď na začiatku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Pán Gál, poprosím, keby ste potichšie mohli. Ďakujem.

  • ... musím hneď na začiatku uviesť, že súhlasím s dôvodmi, ktoré tu uviedli moji kolegovia pán Čaplovič, Rafaj, Maďarič, a s nimi sa stotožňujem, a preto nebudem hlasovať za tento návrh zákona a tie dôvody už tu nebudem opakovať.

    Skôr ale ako predložím svoj procedurálny návrh, chcem uviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti, ktoré tu boli najmä od predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny zo strany MOST - HÍD, ale aj od predkladateľa zákona prezentované.

    Všetci tu vyhlasovali, že je to návrh zákona pre všetky národnostné menšiny a že hovoria najmä predstavitelia MOST-u - HÍD za všetky národnostné menšiny. Chcem tu teraz vyhlásiť minimálne za rusínsku národnostnú menšinu a ukrajinskú národnostnú menšinu, ale podľa toho, ako som mal možnosť rozprávať aj s predstaviteľmi iných národnostných menšín a vypočuť si ich názory, že nehovorili pravdu.

    Uvediem hneď niekoľko príkladov. Od schválenia zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období sa konali tri stretnutia predstaviteľov národnostných menšín iniciované predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny. Prvé stretnutie bolo 22. a 23. marca vo Vinici. Existuje tu z toho záznam, ktorý má nadpis Návrh na komplexné riešenie postavenia práv národnostných menšín. Tohto stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Csemadoku, predseda a podpredseda Českého spolku na Slovensku, Karpatsko-nemeckého spolku, Rusínskej obrody na Slovensku, predseda a člen výkonného výboru, Zväz Rusínov a Ukrajincov na Slovensku, Inštitút rómskej verejnej politiky a Fórum inštitút pre výskum menšín, programový riaditeľ. Tam okrem všeobecných deklarácií, ako odvolávka na Ústavu Slovenskej republiky, odporúčania vysokého komisára OBSE, výboru ministrov, prijali, alebo je to uvedené v tom zázname, že navrhujú vypracovať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, kde sa doslova píše: "Pred vypracovaním zákona by mala byť predložená fundovaná a nezaujatá správa o skutočnom stave uplatnenia jazykových práv na národnostne zmiešaných územiach. Do procesu prípravy správy by mali byť zapojení zástupcovia národnostných menšín a zástupcovia väčšinového národa žijúcich na národnostne zmiešaných územiach."

    Ja nepoznám, aby bola vypracovaná nejaká nezaujatá správa, alebo nebola k dispozícii v súlade so závermi tohto stretnutia, a neviem, či existuje, alebo možno táto správa neexistuje, pretože by sme sa dozvedeli niektoré skutočnosti, ktoré by určite predkladatelia tohto zákona nie veľmi radi počuli. Možnože táto fundovaná a nezaujatá správa bola vypracovaná predstaviteľmi štyroch politických strán a dvoch frakcií. Ale to už sú ich obchodné a politické záujmy.

    Druhé to stretnutie bolo zástupcov národnostných menšín, bolo v Košiciach dňa 29. 6., znova sa tu na prezenčnej listine, treba podotknúť, že z tohto stretnutia existuje len prezenčná listina, kde vlastne konštatovali len tie veci, ktoré boli deklarované na stretnutí vo Vinici.

    Ďalšie stretnutie, tretie, ktoré by mohlo súvisieť s predkladaním toho zákona, bolo v Šamoríne 20. až 23. júla 2010. Na tomto stretnutí sa zúčastnili dve členky expertného tímu pre otázky národnostných menšín z Kancelárie vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. Bola tam pani Natalie Sabanadzeová a Judith Gimenez. Pikantné na tom stretnutí bolo, že pred stretnutím s ostatnými národnostnými menšinami bolo separátne stretnutie s predstaviteľmi maďarskej menšiny a ani z tohto stretnutia, samozrejme, nebol urobený nijaký záznam, alebo teda minimálne nie je k dispozícii.

    Zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny sa zúčastnili na tomto stretnutí v Šamoríne a prezentovali tam, alebo jasne tam deklarovali, že sú spokojní so súčasnou úrovňou práv národnostných menšín na Slovensku. Požiadali tam tak, ako už viackrát predtým, aby predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny nezneužívali či už v domácom politickom zápase, alebo na medzinárodných fórach národnostné menšiny, minimálne nie rusínsku.

    Rusínska národnostná menšina má, podľa toho ako som mal možnosť s nimi rozprávať, svojich predstaviteľov a organizácie, ktoré sú schopné a oprávnené presadzovať záujmy ich menšiny, prihliadajúc na ich danosti a špecifiká.

    Dávam do pozornosti ešte dve stanoviská Rusínskej obrody ako reprezentatívnej organizácie Rusínov na Slovensku, a najstaršej. Toto stanovisko bolo ešte ku schválenej novele o jazyku, alebo o používaní jazyka národnostných menšín, ale úzko súvisí aj s predkladanou novelou o používaní jazyka národnostných menšín, ktoré bolo prezentované na stretnutí s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom.

    Prečítam len tri body. Stanovisko Rusínskej obrody na Slovensku k zákonu o štátnom jazyku.

    Bod prvý. "Vychádzajúc z reality rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku v období prípravy zákona i v súčasnej dobe predstavitelia Rusínov, rusínskych organizácií, zástupca Rady vlády pre národnostné menšiny, členovia komisií ministerstva školstva a ministerstva kultúry, starostovia obcí a riaditelia škôl sa vyjadrili kladne k schválenej novele zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky."

    Po druhé. "Uvedené zmeny nám Rusínom nezakazujú užívať svoj materinský jazyk a stanovujú podmienky, kde a ako má byť užívaný štátny jazyk."

    A tretí bod tohto stanoviska. "Rešpektujeme skutočnosť, že štátnym jazykom na Slovensku je slovenský jazyk."

    Rusíni v úradnom jazyku, ako aj v styku so Slovákmi bez zábran a ťažkostí uplatňujú normy slovenského jazyka. To je to prvé stanovisko. A dovolím si zacitovať aj z druhého stanoviska, ktoré bolo vydané alebo ktoré vydal Koordinačný výbor Rusínskej obrody na Slovensku k novele zákona č. 184 o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa vyjadrili v súvislosti s týmto navrhovaným zákonom, že "vydanie úradných formulárov verejných listín, podávanie informácií o zložení a právomoci orgánov samosprávy obcí, prehľad právnych predpisov, pokynov, rusínska národnostná menšina nemá potrebu vydávania a zverejňovania verejných listín, nariadení a informácií v jazyku národnostnej menšiny a ponecháva tieto rozhodnutia na samosprávy".

    Zdôvodnenie: V regiónoch so zmiešaným rusínskym obyvateľstvom sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, kde prevažná väčšina neovláda azbuku, cyriliku, a preto nikto nevidí účelnosť vydávania formulárov verejných listín aj v materinskom rusínskom jazyku. Zacitujem ešte ďalší bod tohto stanoviska, ktoré bolo vydané: "Pred orgánmi verejnej správy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní môžu používať jazyk národnostných menšín slovom aj písmom, ak sa na tom zhodnú účastníci konania." To sú len také dva body, ktoré som si vypichol zo stanoviska Koordinačného výboru Rusínskej obrody.

    V tejto súvislosti chcem ešte pripomenúť, že s procesom prijímania zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období Rusíni vydali stanovisko, ktoré poskytli ministerstvu kultúry a tlači, kde sa ohradili proti tomu, aby boli zneužívaní v politickom boji vtedajšej SMK. Faktickou poznámkou na vystúpenie kolegu, myslím, Solymosa, ak som dobre vyslovil, Solymosa, ďakujem, som upozornil na skutočnosti, ktoré som tu uviedol a prezentoval som názor svojich spoluobčanov Rusínov, ktorí si neželajú zákon o používaní národnostných menšín v súčasnej navrhovanej podobe. Považujú ho zo svojho pohľadu za zbytočný a sú spokojní so súčasnou úrovňou národnostných práv. Pán kolega mi odpovedal, že ja nemôžem rozprávať za Rusínov, pretože nie som Rusín a že on pozná ich názory, nakoľko v rámci predvolebnej kampane strany MOST - HÍD sa s nimi stretával aj na týchto národnostných územiach a na týchto národnostne zmiešaných územiach.

    Len tak na okraj, v štyroch okresoch regiónu, kde žije najviac Rusínov, v tomto prípade v okresoch Svidník, Medzilaborce, Snina a Stará Ľubovňa, strana MOST získala spolu 630 hlasov, čo je 157 na okres.

    Chcel by som tu ešte upozorniť na jednu vec. Po celom Slovensku, ale hlavne aj v regiónoch, kde žijú príslušníci národnostných menšín, v našom prípade príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny, sa objavilo neuveriteľné množstvo bilbordov Strany MOST - HÍD, ktoré asi zrejme súvisí so sčítaním ľudu, ale je tu logo strany MOST - HÍD, v našom prípade s rusínskym textom. Nechcem sa teraz pýtať, odkiaľ zobrala strana peniaze na túto neuveriteľne nákladnú kampaň, určite sa to možno objaví vo výročnej správe a ja si to určite pozriem, ale chcem uviesť, znova tlmočím stanovisko predstaviteľov rusínskych organizácií, ale aj spoluobčanov, že Rusíni si takéto bilbordy MOST-u - HÍD neobjednali a neželajú si, aby si ich, aby strana MOST - HÍD ich takto využívala vo svojej kampani.

    U mnohých našich občanov pred sčítaním obyvateľstva to môže pôsobiť dokonca demotivujúco. Nech už to bolo myslené akokoľvek, Rusíni za túto „dojemnú starostlivosť“ MOST-u ďakujú a odkazujú, že svoje požiadavky, problémy, ale aj kampaň pred tohtoročným sčítaním ľudu robia a budú robiť podľa svojich predstáv, prihliadajúc na svoje špecifické podmienky a predstavy, ale zásadne prostredníctvom svojich predstaviteľov a prostredníctvom svojich organizácií. Navyše Rusíni už viackrát jasne deklarovali svoju lojalitu Slovenskej republike a svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky volia podľa programu a nie podľa etnických kritérií.

    Na základe týchto skutoční dávam procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Odôvodnenie: Zákon v súčasnej navrhovanej podobe aj v znení prípadne schválených pozmeňovacích návrhov spôsobí značné problémy, ba až neaplikovateľnosť tohto zákona v praxi na území, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina. Úrady územnej samosprávy a verejnej správy totiž nebudú schopné vydávať úradné dokumenty, ktoré ukladá tento jazyk v kodifikovanom rusínskom jazyku alebo v ukrajinskom jazyku, pochopiteľne v azbuke. Treba si uvedomiť, že pracovníci úradov územnej samosprávy, prevažne dnešná generácia štyridsiatnikov už neovláda ani čítanie azbukou a nieto, aby ešte vydávala úradné formuláre v azbuke. Už ani nehovoriac o softvéri počítačových zariadení písať azbukou, až po výrobu a tlač informačných tabúľ na týchto územiach, čo tiež neúmerne zaťaží už aj tak značne poddimenzované rozpočty maličkých obcí na severovýchode Slovenska. Týmto tlmočím aj obavy starostiek a starostov, ale aj primátorov miest, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina.

    Nechcem tým, samozrejme, povedať, že Rusíni a Ukrajinci budú hneď húfne utekať na svoj úrad a žiadať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku. Nepotrebovali to doteraz a tak to bude určite aj naďalej. Viem si ale dobre predstaviť, že v každej obci sú občania, ktorí majú nejaké problémy so starostom alebo starostkou, ktorí budú vyžadovať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku, v našom prípade pochopiteľne v azbuke, a budú mať, bohužiaľ, na to zo zákona, ak bude schválený, právo. Len si už akosi neviem predstaviť zdesených starostov, ktorí budú mať, bohužiaľ, zo zákona povinnosť takéto dokumenty vydať.

    Preto je namieste, aby pri tvorbe takého zákona boli brané do úvahy aj názory iných národnostných menších, zástupcov väčšinového národa na národnostne zmiešaných územiach, tak ako to bolo prezentované aj po stretnutí národnostných menšín vo Vinici, ale aj názory samosprávy na národnostne zmiešaných územiach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť. Štyria poslanci.

    Pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som sa chcel poďakovať kolegovi za tú analýzu, ktorú tu spravil. Chcel by som sa mu poďakovať aj za to, že on, ktorý má blízko k tomu rusínskemu obyvateľstvu, dal tú správu o tom, aké sú názory tejto národnostnej menšiny, lebo stále sa tu hovorí, že za ľudí, ktorí za národnostné menšiny hovoria tu ľudia, ktorí nie sú z toho prostredia. Čiže tu jednoznačne bolo jasné, aký názor je občanov, aký názor je starostov na túto záležitosť, do akej miery potrebujú to, aby sa tento zákon zrealizoval.

    A čo sa týka tej kampane, samozrejme, že túto kampaň nerobia tie ďalšie národnosti, ale všetko to zastrešuje už, ja neviem, či MOST - HÍD alebo kto z tej maďarskej strany, maďarskej menšiny, ale ja si myslím dokonca, že aj tá záležitosť, čo sa týka štatistiky našich občanov, je takisto asi riadená, lebo všetko to vychádza tak, že sa snažia znechutiť občanov, aby sa vôbec prihlasovali, aby vôbec reagovali na sčítanie obyvateľstva. A tu môže byť príčinou aj to, aby maďarské obyvateľstvo alebo naši spoluobčania na juhu Slovenska sa prihlasovali a tým sa zvýšili percentá maďarského obyvateľstva na Slovensku.

    Ja si myslím, že tento zákon je naozaj zbytočný a potvrdzujú to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec, že si poukázal aj na synergický efekt sčítania obyvateľstva, ktoré je do značnej miery ovplyvňované kampaňami napriek tomu, že v ústave je veľmi jednoznačne uvedené, že rozhodnutie pre národnosť je individuálnym, slobodným právom a vidíme, že jedna konkrétna strana v spolupráci s okrúhlym stolom Maďarov tu robí masívnu kampaň na presviedčanie nielen Rusínov, ale aj Cigánov, aby sa prihlásili konkrétne pre inú národnosť, než zrejme majú.

    Ale ten problém, na ktorý si, pán poslanec, poukázal, vidím aj v tom, že niekto tu má evidentnú snahu o vytvorenie de iure multietnického štátu. Sú rôzne klasifikácie na to, čo je multietnický štát. Nie je to len tá laická formulka, že dvanásť alebo pätnásť percent občanov sa hlási k inej národnosti než k majoritnej.

    Podľa medzinárodnoprávnej akceptácie by to mali byť v takomto štáte minimálne tri silné etniká. No a vychádza mi z toho, že maďarská menšina, resp. jej politickí lídri potrebujú vygenerovať ešte dve etniká. Vychádza to na cigánske etnikum a zrejme Rusínov na to, aby federalizovali takýto štát, podobne. Keďže aj Uhorsko bol multietnický štát a v podstate ide o balkanizáciu, pretože aj celý Balkán je vlastne zložený z multietnických národov, no a skončilo sa to, bohužiaľ, Kosovom. Takže dúfajme, že toto nie je ten scenár, ktorý sa naplní aj na Slovensku.

  • Ďakujem za slovo. Podobne ako pán kolega Krajkovič, aj ja žijem a pracujem na národnostne zmiešanom území, kde prevláda národnosť rusínska a ukrajinská. Z tohto miesta chcem poďakovať svojmu kolegovi, že jasnou rečou deklaroval názory týchto národnostných menšín. Jednoznačne ide tu o zneužívanie špičkových predstaviteľov, ktorí sú v parlamente zo strany MOST - HÍD, o zneužívanie aj týchto národnostných menšín. Jednoznačne tieto národnostné menšiny, rusínska, ukrajinská, keď som sa s nimi stretával, deklarovali, že tento zákon z dielne MOST - HÍD predovšetkým, nie je v súčasnosti vôbec potrebný, že ide tu iba o zviditeľňovanie politickej špičky MOST - HÍD. A ešte raz opakujem o nevídané zneužívanie ostatných národnostných menšín. O tom, aké výsledky dosiahli v parlamentných voľbách na našom území strana MOST - HÍD, už pán Krajkovič povedal. Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajkovič reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, u nás sčítanie obyvateľov pri kolónke národnosť každý označí, čo chce, však každých desať rokov sa nám ukáže, že koľko tu máme Eskimákov, ufónov a ďalšie národnosti. A na druhej strane platí aj to, že v Národnej rade každý poslanec si môže zobrať pod záštitu hocijakú skupinu, etnikum, lobistické spoločenstvá, aj národnosť, ktorého záujmy bude chrániť, bude rozprávať v ich mene, či legitímne, alebo bez legitimácie.

    Viete, ale jednu vec by sa ani asi nepatrilo robiť. Vydávať sa za toho, čo nie som. Ja som si pozrel naschvál na webovej stránke národnej Slovenskej republiky váš profil a vy máte tam uvedenú slovenskú národnosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Švantnerovi, Rafajovi a Martinákovi za podporné stanoviská.

    No a k pánovi Gálovi len toľko, že je síce pekné, pán poslanec, že ste si pozreli môj profil na stránke Národnej rady, ale ja vám tu, ja mám dokonca aj písomné splnomocnenie, teraz to neviem nájsť, ale ukážem vám to potom po mojej faktickej poznámke, mám splnomocnenie rozprávať a tlmočiť názory rusínskej národnostnej menšiny, ktoré mi dala Rusínska obroda na Slovensku, ktorá je reprezentatívny orgán Rusínov.

    A dnes už to nie je pravda, pretože v pondelok som vyplnil sčítací hárok a do kolónky národnostná menšina som si pekne vyškrtol rusínsku národnosť.

    Ďakujem.

  • Ďalší rečník v rozprave je pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, nedá mi, aby som sa nevyjadrila k novelizačným zmenám, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť právo na prácu obyvateľov zmiešaných území, ktorí neovládajú jazyk príslušnej národnostnej menšiny.

    Na úvod chcem zdôrazniť, že si vážim našich spoluobčanov príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú tu s väčšinovým štátotvorným národom slovenským a ktorí žijú svorne. A že si ctím aj ich oprávnené požiadavky.

    Predložená novela zákona však významne rozširuje rozsah doterajšej povinnosti používania jazyka národnostnej menšiny, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne právo na prácu majoritnej skupiny občanov. Doteraz je táto povinnosť viazaná len na komunikáciu so štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprávy na území obce s počtom obyvateľstva národnostnej menšiny aspoň 20 %. Pritom zákon určuje používanie jazyka národnostnej menšiny len pokiaľ ide o písomné podania, odpovede, rokovania, písomné rozhodnutia v správnom konaní a úradné formuláre. Samozrejme, sú tu aj osobitné zákony, ktoré zaručujú občanom národnostných menšín tlmočenie do ich jazyka v súdnych konaniach či výučbu v jazyku národnostnej menšiny.

    To všetko je v poriadku. Dnes však chcete rozšíriť povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny popri orgánoch štátnej správy a orgánoch územnej samosprávy už aj na ďalšie inštitúcie. A to na všetky orgány verejnej správy, teda aj na Sociálnu poisťovňu a jej pobočky, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia, na ktorú boli prenesené kompetencie štátu, sa tiež radí medzi orgány verejnej správy. Na všetky ďalšie právnické osoby zriadené orgánmi územnej samosprávy. Na zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb alebo zariadenia sociálno-právnej ochrany pre deti a sociálnej kurately.

    Dámy a páni, tí, ktorí uvažujete o podpore tohto zákona, uvedomujete si vôbec rozsah a dosah takéhoto rozšírenia povinnosti používania jazyka národnostných menšín? Pýtam sa vás, uvedomujete si napríklad bohatosť a pestrosť právnických osôb, ktoré môžu obec alebo vyšší územný celok zriadiť, a že vo všetkých týchto podnikoch a všetkých týchto inštitúciách bude povinnosť používať jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Uvedomujete si, prosím, že to môžu byť popri predškolských zariadeniach, základných a stredných školách, v školskom klube detí, v školskom stredisku záujmovej činnosti, v centre voľného času, v školskom internáte, v školskom hospodárstve, v stredisku odbornej praxe, zariadeniach sociálnych služieb, a to všetkých typov, v zdravotníckych zariadeniach, aj napríklad miestne podniky služieb, správa cintorínov, podniky miestneho hospodárstva, vodárne a kanalizácie a rôzne iné inštitúcie slúžiace verejnému záujmu? A že všetky tieto inštitúcie budú musieť zabezpečiť používanie jazyka príslušnej národnostnej menšiny? Máte, prosím, tento problém vydiskutovaný s dotknutými mestami a obcami? Ako to zabezpečia a akým spôsobom, keď dnes už územná samospráva finančne krváca? Je úplne nad slnko jasné, je jasné, že nebudú mať dostatok financií na zabezpečenie tlmočenia v takomto širokom rozsahu, ale postupovať budú veľmi jednoducho.

    Dotknutý zamestnávateľ prepustí každého zamestnanca, ktorý neovláda príslušný jazyk národnostnej menšiny a zamestná toho, kto tento jazyk ovláda. A darmo tu budete hovoriť o tom napríklad, že pokiaľ ide o školy a školské zariadenia, rieši to osobitný zákon. No nerieši. A to vo vzťahu k zamestnancom týchto zariadení, pretože podľa navrhovaného znenia bude musieť každý zamestnanec napríklad aj kuchárka pri výdaji stravy alebo školník či tréner v školskom klube, používať jazyk menšín.

    Popri tom výrazne rozširujete aj samotný okruh vecí, v ktorých má byť v navrhovaných inštitúciach používanie menšinového jazyka povinné. Už to nemajú byť len vymedzené činnosti v úradnom styku, ale dokonca aj celá úradná agenda vrátane všetkých zápisníc, uznesení, štatistík, evidencií, bilancií, informácií určených pre verejnosť a agendy cirkví, náboženských spoločností určených pre verejnosť.

    Aj v samotnej dôvodovej správe uvádzate, že sa tým zavádza dvojjazyčnosť na danom území a že o uplatňovaní dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. Teda tu už nejde len o právo používania jazyka národnostnej menšiny, ale priamo o zavedenie dvojjazyčnosti, čo je, a dúfam, že to aj uznáte, poriadny rozdiel.

    V skutočnosti ide o prvý krok k uznaniu príslušnej národnostnej menšiny ako štátotvorného jazyka, ako štátotvorného národa, pardon. Myslím, že toto nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v Preambule výslovne rozlišuje medzi štátotvorným národom a národnostnými menšinami. Spomeňme si len: "My, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..."

    Čo je ale absurdné, je navrhované znenie § 5 ods. 3. Pre úplnú ilustráciu si ho dovolím odcitovať: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny."

    Zdravotnícke zariadenia alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Tak toto je podľa mňa úplne neprijateľné.

    Vie mi pán podpredseda vlády, prosím, povedať, alebo niekto z vás poslancov, ako zabezpečí napríklad riaditeľ nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia či personál súkromnej ordinácie dnes, kedy sám pán minister zdravotníctva priznáva obrovskú finančnú poddimenzovanosť zdravotníckych zariadení, tlmočenie celej komunikácie zdravotníckeho personálu s pacientom do jazyka národnostnej menšiny? A z čoho to zaplatí, prosím?

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Predpokladám, pani poslankyňa, že ste zaradili prestávočku, dokým sa poslanci trochu ukľudnia.

  • Poprosil by som kolegov, keby si mohli posadať, keby svoje rozhovory mohli ísť viesť mimo sálu. A prosím vás pekne, venujte pozornosť pani poslankyni Tomanovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Som zvedavá, z čoho to pán minister zdravotníctva hodlá platiť. Bude sa to rátať do zdravotníckych výkonov? To isté sa, prosím, vzťahuje aj na zariadenia sociálnych služieb či školských zariadení a škôl.

    Poviem vám, ako to však bude. Vzhľadom na evidentný nedostatok finančných zdrojov vo všetkých týchto inštitúciách budú zamestnanci či už zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v týchto obciach, a to aj slovenskej národnosti, nútení ovládať jazyk príslušnej menšiny. Tí, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušníkmi národnostnej menšiny. Hrozí teda reálne riziko, že zamestnanci celého verejného sektora na danom území, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne prepúšťaní zo zamestnania. Týka sa to zamestnancov všetkých orgánov verejnej správy, ako aj všetkých inštitúcií zriaďovaných obcami či samosprávnymi krajmi. Takto sa dostane slovenské majoritné obyvateľstvo aj obce s pomerne nízkym počtom obyvateľov národnostných menšín do diskriminačnej pozície vo vlastnom štáte.

    Dámy a páni, tak toto je zjavná diskriminácia väčšinového slovenského obyvateľstva v prístupe k zamestnaniu. Pritom viaceré medzinárodné dohovory, ale aj samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 písm. b) výslovne garantujú občanom zákaz diskriminácie v zamestnaní.

    Ak ustanovíme do zákona, že na území obcí s 15-percentným obyvateľstvom národnostnej menšiny bude musieť zamestnávateľ zabezpečiť všetku komunikáciu aj v jazyku národnostnej menšiny, a pritom vieme, že zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na tlmočenie a preklady a navyše, ak tam dáme ešte aj to, že zamestnávateľ zabezpečuje komunikáciu v jazyku menšiny prostredníctvom svojich zamestnancov, ide o zjavnú diskrimináciu tých zamestnancov, ktorí jazyk príslušnej národnostnej menšiny neovládajú.

    Ešte raz zdôrazňujem, nechcem upierať ani bagatelizovať práva príslušníkov národnostných menšín. No musím dať do extra pozornosti, že aj Ústava Slovenskej republiky popri právach národnostných menšín zároveň v čl. 34 ods. 3 jednoznačne uvádza, a ja si to dovolím zacitovať: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a k etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."

    Ide teda o flagrantné ustanovenie, protiústavné ustanovenie, ktoré nám tu vláda pani Radičovej predložila a ktoré chcete niektorí z vás presadiť a podporiť. Teda nejde len o rozpor s antidiskriminačným zákonom, so Zákonníkom práce či so zákonom o službách zamestnanosti, ktoré výslovne zakazujú akékoľvek diskriminačné praktiky v zamestnaní či v prístupe k zamestnaniu, ale priamo o rozpor s ústavou a tiež o rozpor s právom Európskej únie, ktorá zákaz diskriminácie v zamestnaní radí medzi prioritné sociálne práva, a tiež so všetkými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi zákaz diskriminácie v zamestnaní, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tak napríklad aj Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín v čl. 20 prikazuje osobám patriacim k národnostnej menšine pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich z dohovoru povinnosť práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám.

    A ešte jedna otázka, dámy a páni poslanci, ktorí sa snažíte presadiť túto novelu zákona. Som veľmi zvedavá, ako chcete zabezpečiť používanie rómskeho jazyka v takom širokom rozsahu, ako to navrhujete, keď počet osôb ovládajúcich kodifikovanú rómčinu je skutočne mizivý. Alebo ide len o zabezpečenie práv vybraných menšín?

    Vážené kolegyne a kolegovia, keď som si kládla otázku, prečo vlastne navrhovateľ dáva do zákona takéto zjavné diskriminačné a finančne nákladné a ťažko realizovateľné opatrenia, nemohla som sa ubrániť jednej myšlienke. Nejde náhodou o cielenú kalkuláciu s tým, že mnohí Slováci v snahe zachovať si zamestnanie nebudú nútení naučiť sa a používať v práci jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Za súčasnej nepriaznivej situácie na trhu práce práve na zmiešaných územiach je tento predpoklad vysoko reálny, najmä u osôb, ktoré sú v danej obci usadené, zviazané sú majetkom či príbuzenskými vzťahmi. Berúc však do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nemôžem vylúčiť, že ide napríklad aj o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku, a preto, dámy a páni, túto predloženú novelu nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ja ďakujem, pani Tomanová. Dvaja poslanci sa prihlásili s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Počkám, kým si pani poslankyňa sadne, aby som mohol tú otázku alebo tú faktickú poznámku povedať.

  • Takže poznámka od kolegu Somogyiho bude taká, že sedavá. Nech sa páči.

  • Nie, nie, len také, keď faktickú poznámku dávame na vystupujúceho, tak. Ja by som len jednu myšlienku chcel konkretizovať, pani poslankyňa. To, čo odznelo ako vo vašom vystúpení, že občania patriaci k národnostným menšinám nie sú štátotvorným elementom, že či som to dobre pochopil, či napríklad ja nie som štátotvorným elementom v tejto republike. A ak je to tak, tak prečo nie som a ako by som sa mohol stať tým štátotvorným elementom. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, ja chcem poďakovať za toto vystúpenie najmä preto, lebo namiesto emócií, ktorých si v tejto rozprave užívame dosť, možno aj viac, ako je v poriadku, ste postavili veľmi racionálny pohľad a poukázali ste na úplne konkrétne dopady tejto novely zákona práve v takej citlivej oblasti, ako sú sociálne služby alebo zdravotníctvo. Hovorím o tom preto, lebo všetci dobre vieme, že sme každý deň konfrontovaní s tým, ako súčasná vládna koalícia sa usiluje v snahe znížiť deficit verejných financií šetriť práve v týchto oblastiach. A ja si myslím, že práve preto bolo veľmi dôležité, aby niekto v tejto rozprave upozornil na to, že šetríme na jednej strane, šetríme na kvalite alebo vláda sa usiluje šetriť na jednej strane, pričom to má negatívne dopady na kvalitu sociálnych služieb alebo zdravotníckej starostlivosti, a na druhej strane sa tu vytvárajú nové náklady, ktoré nie sú pokryté a ktoré budú opäť vytvárať tlak na výdavky štátu alebo verejných inštitúcií, a pritom je tu zjavný nedostatok peňazí na to, aby sme vôbec zabezpečili férové a spravodlivé fungovanie či už sociálneho systému, alebo zdravotníctva.

    Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité poukazovať v tejto súvislosti najmä na takéto praktické dopady, a to opakujem, najmä v takých citlivých oblastiach, akými sú sociálna starostlivosť a zdravotníctvo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tomanová reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Somogyi, dúfam, že nebudete so mnou v rozpore, že som citovala ústavu a štátotvorným národom je určite slovenský národ a vy ste veľmi inteligentný človek na to, aby ste, myslím si, sa znížili do takej úrovne, aby ste napadli to, čo som povedala. Skúste si len ešte raz prebrať to, čo som povedala. Určite mi dáte za pravdu, že ani v jednom prípade som neklamala a nezavádzala.

  • Pán poslanec Galbavý. Ďalší rečník. Pán poslanec Galbavý sa nenachádza v miestnosti, stráca poradie a ide na koniec. Pán poslanec Bublavý vystúpi ako ďalší rečník v rozprave. Nech sa páči.

    Ešte raz by som chcel oznámiť tu prítomným poslancom, že hlasovanie o 11.30 hod. nebude, a to po všeobecnom súhlase z dnes rána preto, lebo máme iba jeden jediný bod, o ktorom by sme vedeli hlasovať, čiže hlasovanie bude až o 17.00 hod. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, včera a dnes sme si tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vypočuli rad argumentov pre a proti prijatiu vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ja sa pridávam k tej skupine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si myslia, že tento zákon nie je potrebné v súčasnosti meniť. Pán podpredseda vlády síce vo svojom odôvodnení pri predkladaní návrhu povedal, že sa zákon upravuje na základe požiadavky občanov, ale dovolím si tejto časti jeho odôvodnenia neveriť, lebo požiadavka prišla podľa môjho názoru od politickej strany.

    Našich občanov v súčasnosti netrápi zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ale zaujímajú ich ceny potravín a to, či majú kde chodiť do roboty. Majú záujem o to, ako sa u nás, v našom štáte, vytvárajú pracovné príležitosti, ako im porastú platy, alebo či je tu možnosť podnikania. Veď nakoniec, to ste im vo vašich predvolebných sľuboch, vládna koalícia, aj hovorili.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zákon, ktorý opäť zaťažuje samosprávu obcí a miest.

    Čo prijatím takéhoto zmätočného zákona občan získa? Dovolím si povedať, že nič, ba, naopak, stratí, lebo finančné prostriedky, ktoré budú musieť obec či mesto vynaložiť na uvedenie tohto zákona do praxe, by mohla obec či mesto použiť trebárs na opravu chodníka, autobusovej zastávky či možno podporiť sociálne odkázané rodiny. Namiesto toho bude prostriedky vynakladať na preklady tlačív, na nové oznamovacie tabule alebo na tlmočníkov. V niektorých prípadoch dokonca na organizovanie referenda.

    Vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, azda vám vadí to, že sa tu navzájom občania nevraždia z dôvodu rasovej či národnostnej nenávisti? Jeden z mojich predrečníkov poukázal na podobnosť požiadaviek Nemcov v roku 1938, Sudetov na území vtedajšieho Československa. A čo sa stalo? Z dobrých susedov naraz boli nepriatelia. Toto chceme? Myslím si, že nik z nás si to nepraje.

    Hlad a bieda vyvoláva v ľuďoch nervozitu, sklon ku radikalizmu. Vyvoláva veľké napätie v spoločnosti a my prijatím takéhoto zákona len podnecujeme občanov k rasovej a národnostnej nenávisti. Občanov rozdeľujeme namiesto toho, aby boli napríklad Šamorínčania, budú to Maďari a Slováci, namiesto toho, aby boli na Spiši, budú to Rómovia alebo bieli alebo gadžovia. Teda pýtam sa, tento zákon spája alebo rozdeľuje? Myslím si, že to druhé.

    Namiesto toho, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala zákony na podporu vytvárania pracovných miest, aby sa vláda snažila zdvíhať životnú úroveň obyvateľov Slovenska, tak ich len zdiera zvyšovaním daní, zaťažuje peňaženky obyvateľov Slovenska vysokými cenami potravín, ale aj iných životu potrebných vecí.

    Kolegyne a kolegovia, chcem vás touto cestou vyzvať k tomu, aby ste nehlasovali za tento predložený návrh zákona. Je zlý, nejednoznačný, nezrozumiteľný. Je to zákon, ktorý zaťažuje mestá a obce finančne. Nepomáha ľudu. Naopak, bude im spôsobovať problémy pri úradnom styku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, a najmä by som chcel poďakovať kolegovi Bublavému, že túto otázku alebo že k tejto otázke pristupoval z hľadiska alebo z aspektu samosprávy a ja si myslím, že u kolegu Bublavého to fakt musíme ako ceniť, že vo väčšine prípadov ozrejmil jednotlivú situáciu z hľadiska samosprávy, napriek tomu, že ako s obsahom jeho vystúpenia sa nestotožňujem alebo nesúhlasím, alebo mám na to iný názor, túto stránku by som rád vyzdvihol ako pozitívny príklad. Ďakujem.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Podmanický. Nenachádza sa v miestnosti. Pán poslanec Ondruš, nachádzate sa v miestnosti?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán vicepremiér, k obsahu zákona, o ktorom rokujeme odvčera, už mnoho mojich kolegov povedalo veľa. Ja by som rád reagoval, aby som neopakoval mnohé múdre, jasné a konkrétne veci, napokon vo faktickej poznámke som sám pred chvíľou ocenil vystúpenie pani poslankyne Tomanovej, ktorá práve takéto vystúpenie ponúkla. Rád by som povedal pár slov k rozprave a k názorom a postojom, ktoré zazneli v rozprave od včerajšieho poludnia, popoludnia, kedy sa táto rozprava začala.

    V prvom rade, vážení kolegovia, musím veľmi razantne odmietnuť obvinenia z akéhosi šovinizmu alebo nacionalizmu, z čoho nás obviňujete vo faktických poznámkach v reakciách na naše vystúpenia.

    Ani jedno z vystúpení mojich kolegov z poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia nebolo zamerané proti ktorejkoľvek z národnostných menšín na Slovensku, ba dokonca ani proti prirodzeným a existujúcim právam národnostných menšín žijúcich na Slovensku, a to aj tým právam, ktoré sú dnes v zákonoch stanovené.

    Musím upozorniť, že napriek tomu, o čom tu rozprával pán poslanec Dostál, kto a ako hlasoval pri prijímaní zákonov, ktoré upravovali jazykové práva národnostných menšín za celé uplynulé štyri roky, kedy bola strana SMER dominantnou stranou vládnej koalície, vládna koalícia neprišla so žiadnymi návrhmi, ktoré by zhoršovali postavenie národnostných menšín na Slovensku, ktoré by im upierali ich už dosiahnuté práva,alebo ktoré by znižovali štandardy práv národnostných menšín, tak ako sú stanovené v celoeurópskom kontexte. My sme nikdy nezneužívali a nikdy nebudeme zneužívať národnostnú otázku, alebo ako sa tomu zvykne hovoriť - národnostnú kartu. Opakujem, musím sa dôrazne ohradiť a dôrazne odmietnuť akékoľvek obvinenia smerujúce k tomu, že naše vystúpenia sú zamerané proti národnostným menšinám, proti príslušníkom národnostných menšín, nehovoriac už o tom, že ako ste sa mali možnosť presvedčiť, v našom poslaneckom klube nie je jeden, nie sú dvaja ľudia, ktorí patria buď k národnostným menšinám, alebo ich rodinné korene k národnostným menšinám siahajú. Preto ešte raz musím odmietnuť akékoľvek obvinenia z nejakého nacionalizmu alebo šovinizmu.

    To, na čo upozorňujeme a voči čomu sa veľmi razantne vyhradzujeme, je politika strany MOST - HÍD, rovnako ako sme sa vždy ohradzovali voči politike Strany maďarskej koalície. Ohradzovali sme sa voči tomu, že sú tu politické sily, ktoré hrajú národnostnou kartou, ktoré dokonca hrajú výlučne národnostnou kartou a ktoré národnostnú otázku, napríklad aj problematiku rôznych práv národnostných menšín, zneužívajú v politickom boji a zneužívajú ich predovšetkým na vlastné stranícke ciele. A toto je niečo, voči čomu sa budeme ohradzovať kedykoľvek, akokoľvek a predovšetkým tu, na parlamentnej pôde.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Matovič vo svojom vystúpení v jednej či v dvoch vetách polemizoval s pánom poslancom Drobom, ktorý sa mal niekde v médiách vyjadriť, že tento zákon nie je dôležitý. Ja osobne sa domnievam, že pravda je kdesi v strede. Čiastočne mal pravdu aj pán poslanec Droba a čiastočne aj pán poslanec Matovič. Myslím si, že tento zákon je dôležitý. O tom nemám žiadne pochybnosti a v tom by som s pánom Matovičom súhlasil. Avšak myslím si, že nerieši žiadny kľúčový dôležitý problém národnostných menšín na Slovensku. V tom by som zase súhlasil s pánom poslancom Drobom. Som hlboko presvedčený o tom, že neexistuje to, čomu sa hovorí spoločenská objednávka, a to ani medzi príslušníkmi národnostných menšín na Slovensku, aspoň nie vo vzťahu, mám na mysli väčšinu príslušníkov národnostných menšín, na to, aby svetlo sveta uzrel takýto návrh zákona.

    Pán poslanec Gál vo svojom vystúpení spomínal nejaký prieskum z nedávnej doby, v ktorom sa malo ukázať, aké veľké prejavy lojality cítia alebo ako veľkú lojalitu cítia príslušníci národnostných menšín, a to aj maďarskej, k Slovenskej republike. Myslím si, ba nepochybujem vôbec o tom, že už len takýto jeden argument by stačil na to, aby sme odmietli akékoľvek obvinenia, že podmienky, v ktorých žijú národnostné menšiny na Slovensku, sú neštandardné, alebo že neuspokojujú príslušníkov národnostných menšín tu žijúcich na Slovensku.

    Ale, vážené kolegyne, kolegovia, keď začala strana MOST - HÍD už vlastne na sklonku minulého roka hrať s maďarskou národnostnou kartou v tomto parlamente, začal som viac ako dovtedy sledovať maďarské televízne spravodajstvo, ktoré ponúka verejnoprávna televízia. Nie je to veľký problém, keďže ten program ide hneď po hlavných správach STV na dvojke. A aj keď som za tých niekoľko uplynulých mesiacov nevidel všetky tie spravodajské relácie, tak dovolím si povedať, že som ich videl väčšinu. A musím povedať, že napriek tomu, že je to televízne spravodajstvo v maďarčine pre Maďarov žijúcich na Slovensku, pripravované Maďarmi pracujúcimi pre Slovenskú televíziu alebo v Slovenskej televízii, tak si nepamätám ani jednu jedinú spravodajskú reportáž, ktorá by hovorila o tom, že problémom Maďarov žijúcich na Slovensku je nedostatočná možnosť využívať v praxi svoj rodný jazyk.

    Poviem vám ale, aké reportáže si pamätám. Pamätám si napríklad reportáž z okresov Rožňava a Trebišov, kde maďarskí starostovia, buď nezávislí, alebo dokonca nominanti strany MOST - HÍD, robili petičnú akciu proti vládnemu plánu zrušiť lokálne železničné spoje a hovorili Maďari žijúci na juhu Slovenska o tom, ako sa cítia diskriminovaní vo vzťahu k iným regiónom Slovenska zo strany tejto vlády, pretože ich pripraví o možnosti cestovať za prácou, cestovať za vzdelaním a normálne vo svojom regióne žiť. Pamätám si reportáž z Kráľovského Chlmca o tom, ako umiestnili nejaké rómske rodiny do nejakého bývalého komunitného centra, tie zdevastovali potom tú budovu a nikto z maďarskej samosprávy Maďarom, ktorí tam žijú a ktorí tam pracujú aj v miestnej samospráve, nedokáže zo strany vlády pomôcť pri tomto ich probléme. Pamätám si niekoľko reportáží, v ktorých maďarskí poľnohospodári, a to už bolo v tomto kalendárnom roku, sa sťažovali, ako sa im od januára zhoršili podmienky na podnikanie na poľnohospodársku výrobu, ako im táto vláda zvyšuje náklady, ako im táto vláda znemožňuje uplatniť sa na trhu napríklad tým, že ruší zákon, ktorý vyrovnával ich nevýhodné postavenie vo vzťahu k obchodným reťazcom.

    Áno, vážené kolegyne a kolegovia, ja nepochybujem o tom, že Maďari na Slovensku sa neraz cítia nespokojní, možno majú aj akési vnútorné pochybnosti o lojálnosti, možno, ba nepochybne, keďže som taký príklad spomenul, sa cítia na Slovensku aj diskriminovaní. Ale nikdy, nikdy z toho, čo som počul a zaregistroval, z hľadiska radových, bežných občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nemajú tieto pocity kvôli zlým zákonom, ktoré upravujú uplatňovanie národnostných práv maďarských občanov žijúcich na Slovensku, ale vždy je to v dôsledku sociálnej a ekonomickej politiky pravicovej vlády, ktorú tvorí okrem iného aj strana MOST - HÍD.

    Keď sme včera popoludní diskutovali, debatovali o tomto zákone tak pomerne živo, veď aj ja som sa do toho zapojil, pomerne taký život do tej debaty vnieslo vystúpenie jednej našej kolegyne, ktorá spomenula aj jeden zaujímavý údaj. Všetkých nás možno zarazilo alebo prekvapilo, že podľa výsledkov sčítania ľudu, teda porovnaní výsledkov v rokoch 1991 až 2001, vychádza, že každý deň sa na Slovensku "stratí jedenásť Maďarov". Tak, vážené kolegyne, kolegovia, musím upozorniť, že tento samotný fakt, ktorý ale nechcem spochybňovať, keďže je to výsledok sčítania ľudu, tento samotný fakt nehovorí vôbec nič o tom, prečo sa medzi rokmi 1991 až 2001 prihlásilo pri sčítaní ľudu k maďarskej národnosti o, ak si dobre pamätám, vyše 40-tisíc, Ondro, ty si to potom aj presne citoval, vyše 46-tisíc ľudí menej.

    Vážené kolegyne a kolegovia, po prvé samotný tento fakt nehovorí o asimilácii vôbec nič. Dôvodov, prečo o 46-tisíc poklesol počet Maďarov žijúcich na Slovensku, môže byť veľmi veľa. Upozorňujem vás, že je to napríklad, že to je obdobie, v ktorom definitívne padli nielen formálne hranice medzi štátmi, ale aj neformálne zábrany cestovať. A to nielen cestovať na dovolenku, ale aj cestovať za prácou alebo cestovať za vzdelaním do zahraničia. A ja nemám žiadne pochybnosti o tom, že toto právo začali vo väčšej miere ako dovtedy využívať aj Maďari. Pravdepodobne najmä mladí Maďari žijúci na Slovensku.

    Ale, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomte si, prosím, kedy to druhé sčítanie ľudu bolo. V roku 2001. V roku 2001 sa Slovensko nachádzalo vo vážnych ekonomických problémoch. V roku 1999 prvá Dzurindova vláda prijala s odstupom niekoľkých mesiacov dva objemné tzv. balíčky sociálno-ekonomických opatrení, ktoré mali vážny negatívny a rozsiahly negatívny dopad na ekonomiku Slovenska, zaznamenali sme prudký prepad rastu HDP, alebo teda ekonomickej výkonnosti Slovenska a naopak, sme zaznamenali prudký nárast nezamestnanosti. A musím vám povedať, že ak by ste si pozreli štatistiku nezamestnanosti z roku 2001, tak skutočne by ste našli medzi okresmi, ktoré patrili medzi najviac postihnuté nezamestnanosťou, aj nejeden okres na juhu Slovenska. Rimavskú Soboru, Nové Zámky, Rožňavu.

    Ak teda hľadáte príčiny, prečo v roku 2001 sa prihlásilo o 46-tisíc menej ľudí k maďarskej národnosti na Slovensku, tak, prosím, berte do úvahy, že Maďari na Slovensku mali nie národnostné, ale sociálne a ekonomické veľmi vážne dôvody, aby odchádzali z južného Slovenska alebo aby odchádzali zo Slovenska vôbec, pretože odchádzali z oblastí, ktoré boli vážne postihnuté sociálnymi otrasmi a ekonomickým úpadkom. A toto sú všetko dôvody, ktoré treba brať do úvahy, ak konštatujete, že počet Maďarov medzi rokmi 1991 až 2001 na Slovensku poklesol.

    Hovorím o tom preto, lebo chcem vám ukázať, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že práve sociálno-ekonomická politika vlády, akejkoľvek, má kľúčovejšie alebo vážnejšie dopady na ktoréhokoľvek občana bez ohľadu na jeho národnosť než akékoľvek otázky legislatívy, ktorá sa týka práv národnostných menšín. Ak vám naozaj ide o práva Maďarov alebo aj iných národnostných menšín na Slovensku, tak, prosím, myslite na to, že sú to ľudia, ktorí musia chodiť do práce, ktorí musia chodiť do obchodov, ktorí majú svoje deti, ktoré potrebujú zabezpečiť svoje sociálne a ekonomické potreby a tie sú rovnako či v krízových obdobiach ešte viac dôležité ako potreba, ktorá sa viaže na uplatnenie nejakých kolektívnych národnostných práv.

    Ak vás naozaj zaujímajú a chcete pomáhať Maďarom na juhu, prosím, choďte do Rimavskej Soboty, navštívte podnik YURA Corporation a spýtajte sa Maďarov, ktorí tam pracujú, či sú spokojní s okliešťovaním odborárskych práv v Zákonníku práce. Urobte to, ja som to urobil. Spýtajte sa Maďarov, ktorí prichádzajú o prácu napríklad v oblasti poľnohospodárstva, ale aj potravinárstva na juhu Slovenska, či sú spokojní tí s tým, že podľa Zákonníka práce prídu o možnosť získať aj výpovednú dobu, aj odstupné. Spýtajte sa ich, prosím. Ja to robím. A môžem vám povedať, že aj v júni sa spoločne s pánom poslancom Jasaňom chystáme navštíviť južné okresy na východnom Slovensku a budeme sa tam opäť zaujímať o ich problémy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko hovorím preto, aby som vám ukázal, že skutočne sme si mohli odpustiť celú túto debatu a celú túto rozpravu a celé toto zdržovanie parlamentnej práce, keby tu tento nezmyselný zákon nebol. On je, samozrejme, aj zlý. On je, samozrejme, aj nebezpečný. Ja musím plne podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Maďarič napríklad vo svojom vystúpení, a skutočne si nemyslím, že je dobré, aby sme vytvárali jazykové getá. A myslím si, že takýto zákon k tomu naozaj môže prispieť. Ale o čom som hlboko presvedčený, je najmä to, že vy, vážení poslanc, vládnej a predstavitelia vládnej koalície, v skutočnosti neriešite kľúčové problémy príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, iba sa ich usilujete zakryť. Prekryť a využiť vo svoj vlastný politický, stranícky prospech. Myslím si, že toto a nič iné bolo hlavným a kľúčovým dôvodom, prečo vláda predložila aj tento návrh zákona. Zlý návrh zákona, ktorý môže spôsobiť a nepochybne bude spôsobovať odtrhávanie Maďarov, predovšetkým Maďarov na Slovensku od ich vlasti, od Slovenskej republiky, ktorý prispeje k tomu, že sa budú ďalej pretŕhať väzby medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a Slovenskou republikou, ktorý bude oslabovať príslušnosť Maďarov žijúcich na Slovensku vo vzťahu k Slovenskej republike.

    Myslím si, že je to zlý zákon. Je to zákon, ktorý v konečnom dôsledku poškodzuje občanov Slovenskej republiky. A preto my sme povinní tu vystupovať proti tomuto zákonu, pretože my sme povinní brániť záujmy občanov Slovenskej republiky. Tento zákon ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že mohli by sme kedykoľvek vecne a racionálne diskutovať o problematike národnostných menšín. Keby ste iným spôsobom pristúpili aj k príprave tohto zákona, tak by sme sa vyhli tomu, čo je podľa môjho názoru najväčším negatívom celého tohto zákona. Vyhli by sme sa vytváraniu napätia, umelého napätia medzi príslušníkmi národnostných menším a slovenského národa na Slovensku.

    Lenže, bohužiaľ, ja som presvedčený o tom, že najmä po tom, čo sa v máji minulého roka v Budapešti zmenila vláda, sú tu politické sily, a to aj na Slovensku, ktorým vyvolávanie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi vyhovuje. A to si myslím, že nepotrebuje nikto, a myslím si, že je to hodné odsúdenia.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem obednú prestávku. Siedmi poslanci prihlásení. A budeme pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak čo teraz? Dobre. Tak ôsmi poslanci sú prihlásení s faktickými poznámkami v tomto poradí a budeme pokračovať o 14.00 hodine v rozprave týmito faktickými poznámkami.

    Ďakujem vám. Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.11 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády Chmela a spravodajcu pána poslanca Dostála, aby zaujali svoje miesta.

    Na vystúpenie pána poslanca Ondruša s faktickými poznámkami budú reagovať ôsmi poslanci.

    Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za vystúpenie pána Ondruša, z ktorého ma zaujalo niekoľko okruhov, ale z toho asi to najdôležitejšie je, že vy ste spomínali na konci svojho vystúpenia oklieštené práva odborov v Rimavskej Sobote. A či fakt si myslíte, že je to dostatočný dôvod na to, aby občan tejto krajiny si zmenil svoju národnosť? Čiže len tá zlá sociálna situácia alebo horšia situácia, či je dostatočným dôvodom na národnostné konvertovanie.

    To druhé, keď ste spomínali vysielanie Slovenskej televízie v maďarskom jazyku a dosť, jednak ste poukázali na to, že obsahová štruktúra je aj pro, aj proti jednotlivým opatreniam, alebo samotné hodnotenie situácie, a poznamenali ste, že aj kritické hlasy odznejú na túto koalíciu. To považujeme za celkom zdravý proces a nepredpokladáme, že štátna alebo verejnoprávna televízia by mala stále len tieto oné opakovať, alebo tie hlasy opakovať, ktoré sú príjemné pre vládnu koalíciu.

    A to tretie, aj vás by som rád sa opýtal, že aký je váš názor na to, že či ja ako občan tejto republiky a maďarskej národnosti, či som štátotvorným elementom v tejto krajine? A ak zastávate ten istý názor ako poslankyňa Tomanová, že podľa vás, čo by som mal robiť, aby som sa tým štátotvorným elementom stal.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac. Pardon, takže stráca možnosť. Pani poslankyňa Jurinová tu tiež nie je. Pán poslanec Jurčík nie je.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, vy ste tu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, počúval som vaše vystúpenie a zdalo sa mi, zo začiatku som chcel veľmi oceniť, že ste nezačali takým tým plamenným, ako som si predtým vypočul v rozprave, že tu niekto ohrozuje národnoštátne záujmy Slovenska a podobne. Takže by som chcel oceniť ten konštruktívny prístup. Skôr ma mrzel potom ten záver, ktorý spomínal aj pán kolega Somogyi, kde ste sa, neviem prečo, dostali už na rovinu zase takú, by som to nazval tak všeobecne, veľmi, veľmi emotívnu. Ak by sme zostali v tej rovine, ja by som vás chcel poprosiť, že či by ste si nemohli pozrieť teda ten náš pozmeňovák a či tam veľa vecí, ktoré ste aj následne teda vyčítali, neriešime, alebo teda niektoré z nich, a možnože, keďže ja som prihlásený aj do rozpravy, tak potom sa k nim nejak postavíme. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Ondruš skutočne nezačal veľmi nacionalisticky, neviezol sa na národnej vlne ako niektorí jeho kolegovia, pri ktorých konciliantnej povahe, ako je napríklad kolega Čaplovič, by to človek ani nečakal. Ale je zaujímavé, akej analýze podrobil tento zákon z aspektu sociálneho. V zásade sme sa dozvedeli, že vlastne tento zákon nezaujíma príslušníkov maďarskej menšiny, že ich zaujímajú úplne iné veci. Keby som to mal brať doslovne, tak by som sa domnieval, že HÍD sa vlastne predkladaním takejto parlamentnej aktivity likviduje sám, keďže sa nestará o svoju menšinu. Naopak, jediná nádej tej menšiny je sociálny smer, čo by sa malo, samozrejme, pretaviť podobne ako v ostatných voľbách, úspešné vytunelovanie HZDS a táto aktivita, ktorú robíte, ktorá smeruje k tunelovaniu vášho zvyškového spojenca a vlastne, že ide o iné dôležitejšie veci, ako je toto. Ja sa domnievam, že i tí odborári na juhu Slovenska sa môžu cítiť komfortne v štáte, ktorý im dáva nejaké práva, a že aj keď to pán bývalý predseda z českých sociálnych demokratov povedal tak, že ľudia nepotrebujú slobodu, ale potrebujú plný žalúdok, a to len voľne parafrázujem, tak musím povedať, že som hlboko presvedčený, že okrem mastných hrncov ide i našim maďarským spoluobčanom a ich politickej reprezentácii aj o iné veci. A tento zákon považujem za ich napĺňanie.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Ondruš, sociálne problémy občanov Slovenskej republiky sú naše spoločné problémy a verte mi, že ak sa snažíte poukazovať na zbytočnosti jazykových práv ich bagatelizovaním, tak mali ste tak urobiť aj pri schvaľovaní zákona o štátnom jazyku. Ale vtedy, pán poslanec, ste taký dôsledný neboli. A vtedy sa vám to asi také zbytočné nezdalo. Tam ste vtedy, pán poslanec, ktorý ste na jednej strane tak silno sociálne cítiaci, ste nevyhlásili, že ten zákon je zbytočný, že poďme riešiť nezamestnanosť, že poďme vytvoriť nové pracovné možnosti, čím naopak teraz tak vehementne argumentujete.

    Vo vašom prejave ste však porovnávali neporovnateľné, keď ste sociálne istoty povýšili nad ľudské a menšinové práva. Počas celej rozpravy nepočujem nič iné, len to, že je to maďarská agenda našej strany MOST - HÍD. Po vašom aj po vystúpení kolegov z opozície som však presvedčená, že predmetnú tému chcete tak silno ovládnuť, že zástupcov menšín nechcete pustiť ani len k slovu. Chcem len veriť, že napriek toľkým strašeniam aplikácia tohto zákona a prax ukážu a možno vás aj presvedčia, že vo vašej prehnanej obave ste sa aj teraz opäť mýlili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba na jednu. Myslím si, že tak, ako ste to urobili pri svojom vystúpení v rozprave, pani kolegyňa Pfundtnerová, aj teraz si myslím, že mi krivdíte. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Obrimčáková. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • 12.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mojom vystúpení reagovať na navrhované legislatívne zmeny prerokúvaného zákona z pohľadu regionálneho školstva. Hneď úvodom svojho vystúpenia by som rada poznamenala, že v kraji, kde žijú občania poľskej, rusínskej a ukrajinskej národnej menšiny, poznám situáciu veľmi dobre, nakoľko tam žijem vyše dvadsať rokov. Chcela by som vás ubezpečiť, že všetci si v tomto regióne žijeme vo vzájomnej zhode a porozumení. Je pre mňa zarážajúce, že na nespokojnosť so stavom používania jazykov národnostných menšín na Slovensku stále dookola upozorňujú politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny a nie zástupcovia aj iných národnostných menšín. V tomto prípade u mňa neobstojí ani argument, že maďarská menšina patrí medzi najpočetnejšie. Častokrát sa pýtam, z čoho pramení táto ich nespokojnosť? Veď k postaveniu národnostných menšín na Slovensku sa už v minulých rokoch pozitívne vyjadrili mnohí predstavitelia zahraničných inštitúcií.

    S legislatívnymi zmenami v navrhovanom zákone sa nemôžem stotožniť, nakoľko Slovenská republika od svojho vzniku vytvára podmienky pre priaznivú atmosféru v interetnickom spolužití, do ktorej v plnej miere zapája aj príslušníkov menšín, ktorí sa vždy správali lojálne voči nášmu štátu. Integračnú politiku štátov voči menšinám plne podporujú aj príslušné medzinárodné dokumenty, ktoré sme vždy akceptovali a počas nášho vládnutia zapracovali do príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva.

    Aby som bola konkrétna, napríklad v oblasti vzdelávania sa u nás roky považuje za samozrejmosť, že príslušníci národnostnej menšiny sú bilingválni, že ovládajú nielen svoj materinský jazyk, ale sú schopní komunikovať aj v štátnom jazyku. Toto je najefektívnejší spôsob, ako sa stane príslušník národnostnej menšiny plnohodnotným členom spoločnosti, keďže mu jazyková výbava umožňuje uplatniť sa na trhu práce, študovať, žiť, vytvárať pracovné aj osobné vzťahy na celom území štátu.

    Toto konštatovanie životnej reality dávalo aj nám určité smerovanie pri príprave obsahovej reformy regionálneho školstva, ktoré sme naštartovali v minulom volebnom období za nášho pôsobenia na ministerstve školstva. Chcela by som zdôrazniť, že celú obsahovú reformu vzdelávania žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín alebo s vyučovaním jazyka národnostných menšín sme pripravovali v súlade s platným zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín aj za priamej účasti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa príslušné vzdelávanie uskutočňuje. Na základe týchto podkladov sme hneď v úvodných ustanoveniach zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovujú princípy výchovy a vzdelávania, zapracovali problematiku, ktorá sa bezprostredne dotýka problematiky používania jazykov menšín a ich postavenia v Slovenskej republike.

    Z uvedeného dôvodu sme uviedli v písmene d), že sa zakazujú všetky formy diskriminácie a obzvlášť segregácie. V písmene o), že sa zakazuje podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti alebo ďalších foriem intolerancie. V ustanovení, ktoré deklaruje ciele výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, sa v písmene b) uvádza, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať kompetencie v štátnom jazyku a v materinskom jazyku, v písmene f) sa ukladá za cieľ vzdelávania posilňovanie úcty k štátnemu jazyku a zároveň aj k jazyku materinskému a k svojej vlastnej kultúre.

    V ďalších písmenách tohto ustanovenia sú stanovené ciele v získavaní a posilňovaní napríklad úcty k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanovených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie. Uvedené princípy a ciele výchovy a vzdelávania boli následne rozpracované do jednotlivých ustanovení zákona.

    Štát dostal zároveň za úlohu vypracovať štátne vzdelávacie programy, ktoré museli vymedziť povinný obsah výchovy a vzdelávania na všetkých školách uvedených v sústave škôl bez ohľadu na to, aký vyučovací jazyk používajú. Zároveň sa ustanovuje, že deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku.

    Škola je verejnoprávna ustanovizeň, z čoho jej vyplýva povinnosť, že doklady o získanom stupni vzdelania a jej pedagogická dokumentácia sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak sa v nej uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín. Táto povinnosť sa na Slovensku plní už niekoľko desaťročí, a to z toho dôvodu, že sú to dôležité dokumenty týkajúce sa procesu celoživotného vzdelávania a k ich porozumeniu musia mať prístup všetci dotknutí občania Slovenskej republiky bez rozdielu k príslušnosti štátotvornému národu alebo národnostnej menšiny.

    Vzhľadom na zvýšenú náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bolo upravené aj ich financovanie, ktoré je vyššie ako u škôl so štátnym vyučovacím jazykom. V rámci diskontabilných hodín si školy na národnostne zmiešanom území samé vo svojich školských vzdelávacích programoch zvyšujú počty vyučovacích hodín z materinského jazyka. Súčasne platná školská legislatíva regionálneho školstva vytvára pre žiakov pochádzajúcich z národnostných menšín osobitné podmienky nielen pri ich vedomostnom testovaní, ale aj pri ukončovaní štúdia. Mám na mysli maturitné alebo záverečné skúšky, ktoré môžu vykonávať bez problémov vo svojom materinskom jazyku.

    Pre skvalitnenie vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov regionálnych škôl a školských zariadení boli počas nášho pôsobenia na ministerstve školstva zriadené okrem existujúcich štyroch ďalšie štyri metodicko-pedagogické centrá, z ktorých v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach boli určení odborní metodici alebo učitelia kontinuálneho vzdelávania iba pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Podľa mne dostupných informácií bolo pred niekoľkými týždňami zriadené osobitné pracovisko metodicko-pedagogického centra v Komárne, ktoré je určené na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sme umožnili napriek tomu, že zamestnanci škôl musia ovládať štátny jazyk, ich celoživotné vzdelávanie v materinskom jazyku. Či to bolo správne rozhodnutie v prospech mladej vzdelávajúcej sa generácie, ukáže budúcnosť.

    Tieto prijaté legislatívne úpravy neboli prejavom ústupkov alebo slabošstva, ale výsledkom otvoreného dialógu zainteresovaných strán. Tento dialóg možno postaviť v protiklade so situáciou v Maďarsku, kde v tomto období prebiehali konzultácie medzi Ministerstvom školstva a kultúry Maďarskej republiky a Celoštátnou slovenskou samosprávou kvôli zabezpečeniu vzdelávania pedagógov pôsobiacich na školách s vyučovaním slovenského jazyka a bilingválnych slovensko-maďarských školách v Maďarsku, kde sa celoživotné vzdelávanie učiteľov uskutočňovalo len v maďarskom jazyku. Osobne som na túto a ďalšie neradostné situácie vo vzdelávaní slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku upozorňovala štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Arató Gergely ako predsedníčka zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky školstva, vedy, športu a mládeže.

    Na rozdiel od nášho ústretového konania v Maďarsku sa situácia do dnešného dňa nezmenila. Obdobná situácia je aj v oblasti vydávania niektorých učebníc a pracovných zošitov pre jednotlivé predmety v školách národnostných menšín, ktoré si žiaci slovenskej menšiny v Maďarsku musia zakupovať. Zaujímavé je, že učebnice poskytované maďarskou stranou pre maďarské menšiny žijúce v zahraničí sú však poskytované zdarma, čo považujem za nekorektné.

    Znižovanie stanoveného percenta v obciach, ktoré majú určitý počet občanov hlásiacich sa k niektorej z národnostných menšín, iba prehĺbi problémy v ich vzájomnej komunikácii. Tento neuvážený krok môže mať dôsledky nielen v uchádzaní sa o zamestnanie v samosprávnych orgánoch obce a vo verejnej správe vôbec, ale aj v internej komunikácii v samotných orgánoch územnej samosprávy.

    Neviem si predstaviť realizáciu tohto zámeru v obciach, kde je dnes väčšina občanov napríklad rómskej národnosti. Jazyk tejto menšiny napriek tomu, že je dnes kodifikovaný, nie všetci občania hlásiaci sa k tejto národnosti ovládajú v schválenej forme, čo vyvoláva aj v ich vzájomnej komunikácií problémy. Zastávam názor, že ďalšie zvyšovanie nárokov na uplatňovanie jazykov národnostných menšín vo verejnej správe bude zároveň znižovať nároky v školách na osvojenie si integrujúceho štátneho jazyka.

    V posledných týždňoch som ako poslankyňa Národnej rady dostala niekoľko závažných podnetov od občanov slovenskej národnosti žijúcich na slovensko-maďarskom národnostne zmiešanom území, ktorí ma upozorňujú na rušenie základných škôl alebo tried s vyučovacím jazykom slovenským. Je pre mňa zarážajúce, že občania, ktorí na tento nedostatok upozorňujú, majú strach o ňom verejne hovoriť, nakoľko sa boja perzekúcie zo strany maďarsky hovoriacich predstaviteľov obce vo svojom bydlisku.

    Starostovia niektorých obcí v spolupráci s riaditeľmi škôl neotvárajú ani triedy pre deti občanov slovenskej národnosti. Ich dôvody sú veľmi povrchné, a to, že nie sú v obci slovenskí učitelia alebo že škola nemá pre takéto triedy priestory. Ako príklad uvediem obec Svodín v kraji Nitra alebo školy v meste alebo okrese Dunajská Streda, kde sa napríklad v meste plánuje od 1. 9. 2011 zrušenie slovenskej základnej školy Smetanov háj s vyučovacím jazykom slovenským, či obec Tureň v okrese Senec. Pritom pri žiadosti o dokladovanie týchto prekážok dotknutí predstavitelia nie sú schopní ich relevantne doložiť.

    Tento negatívny trend je potrebné zastaviť, a to najmä informovaním zákonných zástupcov detí plniacich si povinnú školskú dochádzku o ich zákonných právach a povinnostiach zriaďovateľov škôl pri zabezpečovaní plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov ich obce. V súčasnosti platná školská legislatíva totiž umožňuje napríklad zriadenie triedy alebo školy aj s minimálnym počtom žiakov, nakoľko tieto stanovujú iba ich maximálne stavy.

    Z uvedených dôvodov otvorím tento problém na Výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky a budem iniciovať poslanecký prieskum na tomto území. Ak sme ho urobili kvôli dvom sťažujúcim sa rómskym uchádzačkám o učiteľské povolanie, tak by nemal byť problém uskutočniť ho aj pre niekoľko tisíc Slovákov žijúcich na týchto zmiešaných územiach. Samozrejme, za účinnej spolupráce s nezávislou Štátnou školskou inšpekciou a odborom kontroly ministerstva školstva, ktoré by mali mať relevantné podklady k tomuto problému.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som chcela upozorniť na to, ako strana SMER - sociálna demokracia počas jej účasti vo vláde dôsledne rešpektovala, dodržiavala a zapracovala do prijatých všeobecne záväzných právnych predpisov všetky medzinárodné dokumenty riešiace vzájomné spolunažívanie štátotvorného národa s národnostnými menšinami. Ak som zároveň upozornila na existujúce problémy, bolo to z toho dôvodu, že som ich považovala za dôležité v oblasti výchovy a vzdelávania našej mladej generácie. Som presvedčená, že práve ich riešenie bude verejnosťou prijaté kladne. Problémy, ktoré vychádzajú z pochybného politikárčenia a nedomyslených legislatívnych úprav, môžu medzi našimi spoluobčanmi vyvolať iba napätie, agresiu, nenávisť a intoleranciu.

    Z uvedeného dôvodu sa stotožňujem s navrhovanými legislatívnymi úpravami navrhovaného zákona, ktoré predniesol môj kolega pán poslanec Senko. Záverom môjho vystúpenia by som chcela poďakovať všetkým občanom žijúcim na zmiešaných územiach za ich vzájomnú tolerantnosť, porozumenie a schopnosť nedať sa vyprovokovať k nacionalistickým vášňam a vzájomnej nevraživosti. Veď do súčasných dní všetci žijeme v našej vlasti vo vzájomnej zhode a porozumení a je len na nás, poslancoch Národnej rady, aby sme tento stav nesprávnym rozhodovaním nenarušili, nepokazili a nedotiahli to do možných tragických dôsledkov.

    Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sme v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní navrhovaného zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Obrimčákovej traja páni poslanci, posledný pán poslanec Zajac. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V žiadnom prípade by som si nedovolil komentovať vystúpenie pani poslankyne, čiže skôr len z hľadiska územnej dotknutosti, že odznelo, že v Dunajskej Strede sa ide rušiť jedna slovenská alebo základná škola so slovenským vyučovacím jazykom. Tak musím povedať, že ako toto zlúčenie, a nie zrušenie dvoch škôl, bolo jednak iniciované tou druhou, slovenskou základnou školou, čiže riaditeľstvom druhej školy na ulici Jilemnického, aby sa vytvorila jedna veľká silná základná škola, pričom v areáli ostávajú ako zachované, čiže fyzicky hardvér školy ani nie je v pláne zrušiť alebo zlúčiť. Aktuálny stav je taký, že škola jedna musí čiastočne dotovať zo svojich príspevkov školu druhú a takto pod jednou hlavičkou, pod jedným riaditeľstvom k takýmto presunom nie je treba ísť.

    A to druhé, že v tomto prednese alebo v tomto vystúpení znova odznel ten pojem štátotvorného národa, čo, samozrejme, ctím, napriek tomu, že s tým ako nesúhlasím a že za čo sa môžem ja považovať, že či som štátotvorný čo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som najskôr začal tiež tým problémom, ktorý ste, pani poslankyňa, otvorili a na ktorý tiež reagoval predrečník, s tým, že zlučovanie školy je jedna vec, ale je tu, na čo ste aj poukázali, rozdielny prístup. V Dunajskej Strede existuje tiež viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a zaujímavé, že jedna z týchto škôl má rovnaké, ak nie väčšie ekonomické problémy, ale mestské zastupiteľstvo ju z obecných peňazí dotuje a odmieta rovnakým spôsobom dotovať školu slovenskú. Takže toto je ten princíp, ktorý sa nazýva zlúčenie škôl, ale podstata nie je v zlučovaní, podstata je v rozdielnom prístupe medzi tým, čo je slovenské, a tým subjektom, ktorý má rovnaké problémy, len je to škola s vyučovacím jazykom maďarským.

    Ale aby sme sa poučili možno aj od svetovejších demokratov, 3. augusta 1998 v štáte Kalifornia sa uskutočnilo referendum, ktoré zrušilo dvojjazyčné vyučovanie. A tak už nasledujúci školský rok 1999/2000 na verejných školách sa vyučovalo iba v angličtine. Republikánska strana USA varovala pred etnickým separatizmom a vtedajší kandidát na prezidenta Bob Dole povedal, že ak chceme zabezpečiť, aby všetky naše deti mali rovnaké šance v živote, mala by sa pozastaviť alternatívna jazyková výchova a tak ďalej a tak ďalej. Odvtedy je táto úprava už vo väčšine štátov Spojených štátov amerických. Takže tam tiež majú mexickú menšinu, resp. hispánsku, a riešili to takýmto zásadným spôsobom integrácie spoločnosti.

  • Vážená pani poslankyňa, v tóne bol váš príspevok taký mierumilovný, že by mal človek až chuť mu uveriť. Má len dve chyby krásy. Prvá sa týka samotného vzdelávania. Pokiaľ človek pozná troška názory škôl, tak vie, že v školách všeobecne je dnes názor, že to, čo vy ste nazvali reformou vzdelávania, alebo vaša vláda, to sa na školách vníma ako absolútna katastrofa, ale to je troška iná téma.

    Ale nechápem celkom dobre, ako môžete hovoriť takým pekným tónom o menšinách a zároveň povedať, že štátotvorným národom je národ slovenský. Čo sú potom príslušníci menšín? A to sa netýka len maďarskej menšiny, ale aj rusínskej, o ktorej ste hovorili, a všetkých ostatných menšín. To, čo vy hovoríte, znamená iba to, že sú to občania druhej kategórie. Ako teda si predstavujete, že môže existovať v nejakom štáte rovnoprávnosť občanov a rovnocennosť občanov, ak jedných občanov vyhlásite za občanov druhej kategórie? Toto nie je pre mňa rétorická otázka, to je otázka principiálna. Buď teda poviete, že sú štátotvorní všetci občania Slovenskej republiky, a ja by som vás o to prosil, aby ste to verejne tu povedali, alebo ináč hovoríte to, že rozlišujete medzi občanmi prvej a druhej kategórie.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková. Kľud, páni poslanci, nevykrikujte na seba. Pán poslanec Rafaj! Kľud. To si vysvetlite niekde inde ako v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi, ja verím, že poslanecký prieskum objektívne zhodnotí a objasní situáciu ohľadne zlučovania škôl na národnostne zmiešanom území.

    A k pánovi poslancovi Zajacovi len toľko, aj táto rozsiahla diskusia, verím, že ubezpečila všetkých racionálne zmýšľajúcich ľudí, že Slovensko má viac ako veľkorysý prístup k menšinám. Ten pramení zo základného princípu, že slovenská spoločnosť vníma menšiny ako kultúrne obohatenie celého Slovenska. Aj maďarská menšina má reálne garantované všetky svoje ľudské aj menšinové práva. Preto požiadavky menšinových politických strán majú skôr politický charakter a nie vždy súvisia s ochranou národnostných menšín podľa medzinárodných štandardov.

    Opakujem, že žalostný stav menšín v Maďarsku je dôsledkom dlhodobej a systematickej národnostnej politiky Budapešti, v ktorej platí priama úmera: čím viac Maďarsko zanedbáva menšiny na svojom území, o to viac sa zaujíma o ich situáciu u susedov.

    Ďakujem.

  • Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som možno troška stručnejším vystúpením, ako som pôvodne zamýšľal, keďže táto rozprava už trvá dosť dlhý čas, poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý dnes v doobedňajších hodinách predložil poslanec Igor Matovič. Chcel by som veľmi stručne naznačiť niektoré základné a kľúčové body, ktoré sme v rámci novely našli a prípadne dospeli k dohode pri ich korekcii aj za aktívnej účasti predkladateľa. Myslím si, že sme dospeli k tomu, aby sme mohli povedať, že sme sa nevydali jednoduchou cestou, akou sa vydala aj časť opozície, ktorá navrhuje, aby sme podľa mňa legitímnu požiadavku zástupcov národnostných menšín aj v tomto pléne akceptovali, a teda pozreli sa na to, akým spôsobom sa používa jazyk národnostných menšín.

    Mali sme vyčlenených pôvodne sedem výhrad alebo tematických okruhov. Nazvali sme si v dostatočnom predstihu, už teda pri legislatívnom procese sme v prvom čítaní hovorili o akomsi filozofickom probléme, a tým teda, že sme sa nevydali jednoduchou cestou nepodpory alebo odkazovania nepodpory, zamysleli sme sa a zvolili sme si zložitú cestu. Zložitá cesta viedla k tomu, že sme predkladaný návrh podrobili analýze, pozreli sme sa na to, že daný predkladaný návrh otvára zákon č.184/1999 Z. z. a zároveň otvára ďalších trinásť noriem.

    Tým pádom sme dospeli k tomu, že sú niektoré výhrady, ktoré hlavne slovenská verejnosť alebo verejnosť v Slovenskej republike považovala z jednej aj z druhej strany za podstatné. Snažili sme sa z toho urobiť nejaký balík a upraviť tú normu predkladanú tak, aby bola prijateľná. Hovorili sme o tom, že sa filozoficky mení písomný styk pri používaní jazykov národnostných menšín na ústnu komunikáciu. Hovorili sme o tom, že máme problém pri používaní v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb. Hovorili sme o tom, že máme problém pri uplatňovaní jazykov pri správnom konaní, hovorili sme o tom, že používanie a titulkovanie programov v jazyku, ktorý je, alebo v komunikátoch, ktoré sú vysielané v jazyku menšín, by bola oprávnená požiadavka, aby sme ich titulkovali, resp. vysielali následne v štátnom jazyku. Hovorili sme o tom, že bolo by dobré zachovať status quo na počet obcí, ktoré súčasne spadajú do balíka, myslím si, že okolo 650 tých obcí, ktoré majú právo používať jazyk národnostných menšín, resp. môžu mať osadené, ako sa ľudovo hovorí, tabule. Hovorili sme o tom, aby sme príliš nezasiahli do fungujúcej štátnej správy tak, aby sme spôsobili problémy, a preto sme žiadali o posun nejakých lehôt možno do nejakej legisvakančnej lehoty na to, aby sa mohli na výkon v písomnej a následne ústnej podobe pripraviť. Toto sú všetky veci, ktoré sme pomenovali nejakými nadpismi a snažili sme sa ich do pozmeňujúceho návrhu, ktorý nakoniec našťastie nabral teda vôľu v koalícii a zatiaľ disponuje teda 16 podpismi. A dovolím si teda požiadať poslancov ako takých, poslancov z opozície, aj poslancov z koalície, aby vyjadrili podporu týmto našim bodom, ktoré sme, vlastne našim 15 bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu.

    Chcem povedať jednu vec, možno záverom, že hneď prvý bod hovorí o jednej a z môjho pohľadu dosť zásadnej veci, že tým, že vyžadujeme percentuálny stav, ktorý by mal hovoriť o tom, že 15 % obyvateľov v obci, budú potrebné dve sčítania, tak vlastne hovoríme, že dané status quo platí, dané status quo pri 20 % vlastne platí na nasledujúcich desať rokov.

    Myslím si, že vytvárame tým možno priestor na to, aby sme sa zamysleli, či možno filozofia oprávnenosti a neoprávnenosti požiadaviek medzi etnikami je alebo nie je relevantná. Možno aj ten historický moment, kedy sa hovorilo, kedy môj pán predrečník, myslím, že dvakrát spomínal, že by nebola ani táto úprava z roku 1999, ak by sme teda žiadali o podporu celé politické spektrum. Ja si možno v tomto prípade dovolím navrhnúť alebo požiadať o tú podporu už druhýkrát z celého politického spektra.

    Záverom vystúpenia by som chcel povedať, že v pozmeňováku, ktorý sme predložili, by som požiadal spravodajcu, aby bod 13 v znení čl. I bod 19 § 7c, čiže celý § 7c vyňal na osobitné hlasovanie. Týmto by som ukončil príspevok do rozpravy a dúfam, že dnes o 17.00 hodine sa rozhodne o tomto zákone hlasovaním tak, aby sme urobili zadosť snahe tých ľudí, ktorí hovoria, že je potrebná úprava, aj snahe tých ľudí, ktorí možno mali doteraz problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Viskupič, vy, zoskupenie Obyčajných ľudí, ako aj KDH, hráte tu na pôde parlamentu jedno veľké divadlo, ktorého výsledkom bol aj predložený návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča v priebehu dnešnej rozpravy. Keď si bližšie, ctení páni poslanci, poslankyne, prečítate predmetný návrh, zistíte, že ide o kozmetické úpravy, že tie úpravy sú v duchu predloženého návrhu zákona a že dokonca status quo, o ktorom vy hovoríte, je vôbec nie status quo, ale spôsob, ktorý práveže v budúcnosti bude zhoršovať postavenie väčšinového obyvateľstva na dotknutom území. Taká je pravda.

    Jednoducho tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáte, boli potrebné iba preto, aby ste sa mediálne mohli vyviniť pred verejnosťou a aby sme mohli verejnosti dokazovať, že ste boli tí, ktorí nezvratným spôsobom zmenili celú filozofiu tohto návrhu zákona. Lenže to nie je pravda. Ste dobrí herci, ale postupne vás máme veľmi dobre prečítaných a poprosil by som vás, nehrajte, nehrajte, ozaj, takéto veľké divadelné predstavenie na pôde slovenského parlamentu na úkor slovenského obyvateľstva.

  • Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Jofo, ja som nevedela, že si študoval herectvo, ale poznám tu istých pár ľudí, ktorí naozaj vyzerajú, ako keby mali štyri doktoráty z herectva. Ja by som sa len, Jofo, pozastavila alebo nejak ťa povzbudila v tom, že vypovedal si tu celú genézu, ako to všetko prebiehalo, že to nebolo jednoduché, to vieme, a že si opozícia myslí, že je to bezzubé i tak, to je už ich problém. Každopádne znova poviem, že myslím, že týmto pozmeňovákom sa nastavila hranica, na ktorú môžu byť hrdí aj Slováci, aj Maďari. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, len pre zápis, Jofo znamená Jozef Viskupič. Pán poslanec Viskupič, môžte, samozrejme, reagovať na faktické.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Zobrali ste mi to z jazyka. Keďže na mňa reagoval jeden opozičný poslanec a kolegyňa z hnutia Obyčajní ľudia, dovolím si teda vás opraviť, pán poslanec Senko, asi v štyroch veciach. Pozmeňovák nepredložil Igor Matovič, ale som takisto jeden zo štyroch predkladateľov. Spomínate to, že sme na pôde parlamentu a vaša terminológia mi trošku uniká, lebo hovoríte o kozmetických úpravách. Myslím si, že to je vhodná terminológia do kozmetického salónu. A hovoríte o nejakom divadle. Ja tu zažívam teda, keďže sme to od začiatku zobrali tak od podlahy a sedávame v tom pléne dosť často a možno aj viacej ako vaši kolegovia, tak nás obviňovať z divadla, vy, ktorí tu používate plénum ako jeden z perfektne premakaných marketingových nástrojov, kedy sa tu objavujete pri hlasovaní, keď tu prídu tie kamery a deje sa fototermín, tak mne sa to zdá až komické. Tým, že niekto odrobí reálnu robotu, predloží pozmeňovací návrh, žiada o jeho podporu a toto vy voláte divadlom, tak ste pre mňa podľa mňa minimálne ten, ktorý neprečítal danú situáciu dobre.

    No a k tej pravde. Ja si nedovolím osobovať sudcu, kto vraví a kto nevraví pravdu. Keď si vy myslíte, že ste tá správna osoba, ktorá dokáže mať v tomto jednoznačný a ten najsprávnejší názor, tak vám to nebudem brať, ale myslím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás požiadala, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tejto novely zákona.

    Čo sa touto novelou zákona sleduje? Dovoľte, aby som vám tlmočila pohľad z vonku, pohľad Nóra Egila Lejona. Každý, kto sa zaujíma o slovensko-maďarské vzťahy, nájde všetky tzv. informácie najnovšie na internete v angličtine, vo všetkých škandinávskych jazykoch, v nemčine, francúzštine, španielčine. Takto je to už dávno. A tak je to aj takmer po sedemnástich rokoch slovenskej nezávislosti. Dokonca aj vtedy, keď boli pri moci tzv. poloslovenské vlády. Proslovenské a poloslovenské. Nie je to hanba pre slovenský národ? Hanba pre politikov? Hanba pre slovenských intelektuálov?

    Zoberme si napríklad Estónsko. Táto krajina už niekoľko rokov praktizuje menšinovú politiku absolútne sa vymykajúcu z rámca prijatých európskych noriem. V tom istom čase Slovensko praktizovalo najliberálnejšiu politiku k menšinám, aká vôbec existuje v nejakej európskej krajine vrátane Nórska. A predsa, ktorú krajinu kritizovali európske organizácie, medzi nimi aj Európska únia, za menšinovú politiku? Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Španielsko, Nemecko, škandinávske krajiny? Všetci vieme, že do paľby kritiky sa dostávala a stále sa dostáva tá krajina, ktorá má jednu z najliberálnejších menšinových politík v Európe.

    Problém je v tom, že len málo Európanov o tom vie, pričom veľká väčšina z nich ani nemá záujem sa o tom niečo dozvedieť. A keď im predložíme fakty, budú ich pokladať za lož, lebo médiá celé roky hovorili opak. Pre slovenských intelektuálov je základnou otázkou pochopiť, prečo je to tak, a diskutovať o tomto probléme so zahraničnými priateľmi, v spolupráci s nimi utvárať protistratégiu a budovať medzinárodnú sieť intelektuálov, ktorá by bola schopná čeliť falošnej propagande. Iniciatíva musí však vyjsť od slovenských intelektuálov. Tu sa dostávame k základnej otázke. Ako môže Európa začať používať nové, lepšie a realistickejšie normy, utvoriť hrádzu novým hriechom prinajmenšom tým, že sa bude o starých hriechoch hovoriť. No ako sa Európania môžu poučiť zo slovenskej histórie, keď dokonca ani slovenská vláda im o nej nechce hovoriť?

    Pred niekoľkými rokmi francúzsky filozof a esejista Jacques Ranciere písal o nevyhnutnosti europeizovať európske dejiny. Dôvod videl v tom, že nebolo realisticky možné stanoviť spoločné európske normy, podľa ktorých by sa európske štáty mali správať jeden k druhému, lebo neexistujú spoločné a všeobecne prijímané európske dejiny. Každý štát si ich totiž vykladá po svojom. Pokiaľ národy nebudú schopné zmieriť sa so svojimi vlastnými dejinami a otvorene si nepriznajú vlastné historické zločiny, dovtedy.

    A čo tie krásne slová o demokratickej integrácii? Vari možno integrovať národy, ktoré sa navzájom nepoznajú? Nepoznajú svoju súčasnú situáciu ani svoje dejiny. Pravdaže, nejako sa to dá urobiť, ale nie demokratickým spôsobom. Sú slovenskí intelektuáli pripravení brániť svoju krajinu? Je pripravená slovenská vláda, slovenský štát?

    Pred časom vznikla v Európe weimarská politická kríza zapríčinená dlhodobou hospodárskou krízou a depresiou. Dnes sme v Európe opäť svedkami hospodárskej krízy a politické sily a idey, ktoré kedysi viedli k Weimaru, opäť ožívajú a usilujú sa utvoriť nový Weimar. Maďarskí revizionisti sú opäť na čele tohto procesu. Je jasné, že chcú utvoriť tzv. nové normy, ktoré sú však len oprášenými potrianonskými normami. Ak sa má tento proces zastaviť, treba konať hneď teraz, lebo keď nastane tragédia, bude už neskoro.

    Čo je však najväčšia prekážka na ceste tých úsilí, ktoré by mali proti takémuto procesu účinne pôsobiť? Politici. Oni si, ako máme možnosť teraz vidieť, na tomto probléme budujú svoju kariéru. Či sa už prezentujú ako proslovenskí alebo promaďarskí. A keď už spomínam tzv. proslovenských politikov, z vlastnej skúsenosti viem, ten pán Egil Lejon, samozrejme, vie, z vlastnej skúsenosti viem, že nemajú nijaký záujem tvoriť podpornú sieť na Slovensku ani v zahraničí, napríklad takú, ako sa podarilo vybudovať Bjornstjerne Bjornsonovi a ktorú stále rozširoval až do svojej smrti v roku 1910.

    Čo bolo hlavným prvkom v jeho politike a stratégii? Cieľom jeho politiky bolo organizovať hnutie bojujúce za rovné ľudské, národné práva, mier a sociálne istoty. Bjornson a intelektuáli okolo neho systematicky budovali sieť spisovateľov, intelektuálov a novinárov, ktorí boli známi svojou bezúhonnosťou a nepodplatiteľnosťou. Bolo to hnutie budované zdola, nie hnutie dirigované zhora nejakou politickou stranou alebo nejakým iným hnutím. Tejto stratégie sa Bjornson pridŕžal vo všetkom, čo robil. Nik nepochyboval o tom, že mohol bez problémov urobiť kariéru v nórskom parlamente, veď po dlhé roky bol vodcom najväčšieho masového hnutia v moderných nórskych dejinách a škandinávskych dejinách, mohol byť aj ministrom alebo predsedom vlády. Iste by bol mohol dosiahnuť aj tieto pozície. On však nechcel. Vedel, že v každej politickej strane sú tendencie ku korupcii, jej členovia majú osobné ciele, chcú robiť kariéru. Nebojujú predovšetkým za záujmy svojich voličov a svojho národa. Vedel, že jediná sila, ktorá mohla tieto tendencie udržať na uzde, bolo dobre organizované ľudové hnutie budované zdola.

    Bjornson to otvorene hlásal a podľa toho konal. Bjornson, pravdaže, podporoval niektoré strany, ktoré si jeho podporu veľmi vážili. No súčasne sa veľmi báli jeho kritických názorov. V každom prípade Bjornson a jeho hnutie ostali nezávislými od štátu, nedostávali nijakú finančnú podporu. Tam je tá nezávislosť skutočná.

    V súvislosti s uvedenou stratégiou si môžeme položiť otázku, prečo dnes neexistuje na Slovensku široké ľudové hnutie, ktoré by doma i v zahraničí šírilo pravdivé informácie a strhávalo tak kožu z maďarského mastodonta? Na vine je iná stratégia. Ak budeš hlasovať za mňa alebo za nás, ja alebo my vyriešime problém doma aj v Európe. No bude to vzdialené od ľudu. Vieme, že keby došlo k tragédii, na odpor by sa museli postaviť obyčajní ľudia a karieristi by opäť ťažili zo situácie ďaleko od bojovej línie, aby sa starali o svoje vlastné záujmy. Možno ho niekto obviní, že preháňal, že zveličoval. Čo na to môžem povedať? Dal by Boh, aby mal pravdu, že zveličoval. Dúfajme, že sa mýlil. No, keby mal pravdu, čo len na 10 alebo 20 %, tak by sa politici sústredili na to, ako dostať našu krajinu z mŕtvych vôd, do ktorých bola vmanévrovaná. Nie tak, že budeme jeden druhého okrikovať, vykrikovať o Maďaroch, to všetko totiž o nich už vieme, ale tak, že budeme šíriť informácie do zahraničia, ktoré, naopak, nevie o nich nikto. Ak po toľkých rokoch začneme budovať národno-európsku stratégiu vychádzajúcu zdola, nielenže povieme, ale sa na tejto práci aj aktívne zúčastníme, že naša práca, budeme môcť povedať, že naša práca bola úspešná.

    Toľko odkaz Nóra, ktorému nie sú ľahostajní Slováci a Slovensko a ostatné národy Európy. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými traja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa, áno, toto je dôležité, čo ste hovorili, že v Estónsku pri 25-percentnom počte obyvateľstva ruskej národnosti existuje tzv. štatút neobčana. Celej Európe je to ľahostajné. Nikto sa k tomu nevyjadruje. Ale, viete, je to aj tým, že politické strany, estónske politické strany bez ohľadu na to, či je to z pravej strany, alebo z ľavej strany, tak sú jednotné a hája záujmy Estónska.

    No a, pozrite sa, vlastne smutné je to, keď pri vašom vystúpení som pozeral do tvárí politikov slovenskej národnosti, ktorí si tu robili z toho úškrnky. A to je tá tragédia slovenského národa, že napriek tomu, že sa jedná o vážnu vec, tak si naši kolegovia z toho robia srandu.

    No a ešte možnosť na záver. Je treba povedať to, že keď sa zamýšľam nad všetkými tými vystúpeniami, ktoré tu boli, tak prevláda myšlienka, že tento zákon je zbytočný, že neprinesie absolútne nič pre našu spoločnosť. Môže priniesť konflikty vo vzťahu medzi Slovákmi a Maďarmi. Tak prosím vás, prestaňte s tým a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som počúval o Bjornsonovi, čo myslím si, to, čo ste hovorila, môžem, alebo používali teda citáty a opis života tohto Nóra, ktorý je jeden z mojich obľúbených autorov, o ktorom sa hovorí, že ak by sa nebol toľko zaoberal Slovákmi, možno by bol napísal o niekoľko románov viac. Pre mňa je ale divné, že ste si neotočili tú situáciu presne do tej perspektívy, v akej bol. Bjornson predsa v čase, kedy žil, kedy rozprával, kedy písal a zastával sa Slovákov, vtedy Bjornson hovoril o menšine. Hovoril o používaní jazyka a právach oproti jeho známej polemike s grófom Apponyim. Hovoril o tom, že napriek tomu, že všade v Európe bol vnímaný Apponyi ako zástanca nejakých kresťanských a tolerantných hodnôt, má doma národ alebo vtedy ešte bez štátoprávneho určenia, ktorému treba dať hlas a treba, aby mohli využívať a používať svoj jazyk, aby mohli vlastne mať viac práv. Preto si myslím, že treba sa pozrieť na to z tej perspektívy, že tak ako vravel Bjornson, by sme sa mali my správať k našim menšinám. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gabániová, môžte reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, teda vám, páni poslanci, ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som len, keďže tu bolo už všetko povedané a veľa toho, čo mne zobralo vietor z plachát, napriek tomu som potrebovala tlmočiť niečo nové, nejaký iný pohľad, trebárs pohľad zvonku, preto som zvolila tohoto autora, ktorý ten pohľad poskytuje, opierajúc sa o históriu, preto ten Bjornson.

    Potom prípad Estónska. Tam vidíme znova, že všetko treba chápať v dejinných súvislostiach a v súvislostiach z reálií, ktoré sú v tom-ktorom štáte, nehovorím, že tu trebárs generalizovať nejaké radikálne riešenia, ako sa to dá povedať, alebo zdá sa nám to zvonku, keď posudzujeme estónsku situáciu.

    Čo sa týka toho Bjornsona, a teda tej histórie a podobne, a že bolo Slovensko vtedy menšinový národ alebo menšinový element. Ja si myslím práve to, čo som zdôraznila, že treba vidieť možno tú situáciu práve z pohľadu toho zachovania národa ako takého a keď ide o ohrozenie národa. Teraz nemyslím na jednotlivca, pretože jednotlivec môže mať rôznu duchovnú kultúru a duševný rozmer akýkoľvek a zabezpečí si svoj rozlet akýkoľvek chce v medziach svojich túžob a možností. Ale nemyslím si, že maďarský národ je ohrozený národ v Európe, že jeho jazyk zanikne, veď majú svoj štát.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Drahé Slovenky, drahí Slováci, nechcem nič nadľahčovať, ale už ako obvykle, všetci dobre viete, týmto príhovorom zvykne každé svoje vystúpenie zahájiť jeden nemenovaný politik. Má na to právo. S plnou vážnosťou vám hovorím, že to nechcem zosmiešňovať, ale pokúsim sa o moje oslovenie.

    Drahí občania Slovenskej republiky, Slovenky, Slováci, predstavitelia všetkých menšín žijúcich na Slovensku. Ešte skôr dve poznámky pred tým, ako by som sa venoval tomuto zákonu.

    Pán poslanec Maďarič, bývalý minister kultúry, končil svoje vystúpenie tým, vetou, že zdôrazňoval a hovoril o vlastenectve, vlastnom vlastenectve a vlastenectve svojich kolegov. Ja by som ho nechcel spochybniť, ale úprimne tiež sa vyznám a poviem, že nie som o nič horší vlastenec. Narodil som sa na Slovensku, žijem tu, mám svoju rodinu. Deti vychovávam k slušnosti, v duchu slovenskej národnej identity, ale tiež im zdôrazňujem, aby boli slušní aj k iným slušným ľuďom bez ohľadu na to, akej národnosti sú.

    Iste, máme pred sebou definitívne rozhodovanie o návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín. Taktiež chcem zdôrazniť, že k tomuto zákonu pristupujem rovnako zodpovedne, rovnako racionálne a objektívne, ako som pristupoval aj k zákonu, keď sme sa bavili o podmienkach môjho materinského jazyka, slovenčiny, pretože to je vždy veľmi dôležité. Uvedomujem si, že ide o citlivú tému. Kedykoľvek, minulosť mi dáva jasne za pravdu, sa otvorí téma maďarskej menšiny, je veľmi emotívna a, bohužiaľ, niektorí politici používajú argumenty podozrenia a demagógiu, no tak odpustím si to slovo. Vyslovujú rôzne podozrenia, ktoré sú za hranicou zdravého rozumu. Pamätám si, že pred rokom 1989 bol naším oficiálnym nepriateľom americký imperializmus, neoficiálne Sovietsky zväz pre všetkých tých, ktorí milujú slobodu a vážia si nezávislosť. Krátko po novembri 1989 sa stal nepriateľom, tak jasne naši bratia Česi, pretože údajne nás poškodzovali. Stavali fabriky v Dubnici, ktoré dymili, a, skrátka, cítili sme sa pragocentrizmom utláčaní. A prišiel rok 1993, založili sme si slovenský štát, všetci sa tešíme, rovnako ako aj vy, a znovu sme si našli nepriateľa, menšiny, najmä tú veľkú, maďarskú menšinu.

    Všetko toto, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Priznám sa, že sa proti nim len ťažko bojuje. Ono je vždy jednoduchšie chytiť voliča na nenávisť, ako ho presvedčovať, že má si niekoho vážiť a má mať niekoho rád. V politike som už trinásť rokov v tomto parlamente a zvyknutý som na túto diskusiu, ale musím na druhej strane priznať, že vždy som smutný. Vypočujem si ju, sedím, čudujem sa, ale vždy som smutný.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja si nemyslím a neobávam sa, že zákon je nebezpečný pre spoločnosť a že diskriminuje väčšinový národ. Nejde tu o tzv. autonomizáciu, federalizáciu či genocídu štátneho jazyka, šovinizmus, ani o snahu o maďarizáciu.

    Pán poslanec, budem vás citovať druhýkrát. A nejde tu rovnako ani o kolaboráciu vlády Ivety Radičovej s vládou Viktora Orbána. Jednoducho nejde. Je to vaša interpretácia a ja jej rozumiem.

    Panie kolegyne, kolegovia, z diskusie som mal dojem, že mnohí poslanci nepochopili podstatu a základný cieľ predloženého návrhu. Bohužiaľ, niekedy sa neviem zbaviť pocitu, že obvykle je to motivované zámerne. Obávam sa, že na Slovensku je trh presýtený politikmi, ktorí držia v rukách maďarskú kartu, pomaly tých politikov bude viac ako voličov. Mnohí kritici tohto návrhu zákona najčastejšie argumentujú tým, že jeho prijatie bude mať za následok to, že príslušníci národnostných menšín, hlavne maďarskej, sa nenaučia po slovensky, ako hovoril pán poslanec Čaplovič, vzniknú jazykové getá.

    Dámy a páni, ja si myslím, že ide o omyl. Príslušníci menšín majú právo, nie povinnosť, naučiť sa po slovensky a štát musí vytvoriť podmienky na to, aby svoje právo mohli naplniť. Nepodceňujte inteligenciu príslušníkov menšín, oni vedia veľmi dobre, že ak sa chcú plnohodnotne uplatniť na území Slovenska, teda vo svojej vlasti, tak sa musia naučiť po slovensky. A nepochybujme o tom, že oni sa uplatniť chcú. Isteže sú aj prípady či už starších ľudí, ale aj mladých, ktorí tak neurobia, ale tu by som nepovedal, že je to prejav neúcty a nelojality voči krajine, je to ich problém, ich hendikep, keď sa nenaučia po slovensky, budú menejcenní a ich uplatnenie bude postihnuté a obmedzené. Nepovažujem maďarskú menšinu, ba dokonca ani tých, ktorí neovládajú slovenčinu, za zlých vlastencov, za rozbíjačov štátnosti. Uvediem príklad, keďže žijem v nitrianskom regióne, navštevujem Komárno, Štúrovo, Hurbanovo a naposledy som tak urobil počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Mal som dobrý pocit z toho, keď som na vlastné oči videl, ako slovenskí Maďari fandili našim hokejistom, mali na sebe oblečené tričká so slovenským znakom, autá mali vyzdobené slovenskými zástavami, a keď sme dali gól, skákali spolu s ostatnými od radosti bez ohľadu na to, akej boli národnosti. Toto sú podľa mňa skutky, ktoré sú dôkazom skutočného vlastenectva.

    Nevidím nič nebezpečné na tom, ak dnes schválime zákon, ktorý umožňuje našim spoluobčanom hovoriť vo svojom materinskom jazyku aj v úradnom styku. Bohužiaľ, ten zákon nemá konečnú podobu primeranú týmto nárokom aj vďaka našim niektorým koaličným partnerom a ja v tejto chvíli musím povedať, že ma to veľmi mrzí, že aj oni siahli po tejto karte. Pri všetkej úcte k ich právu, ale to ma veľmi mrzí.

    Ja odmietam tvrdenie, že občanom na južnom Slovensku je to, o čom sa bavíme, ľahostajné a že ich trápia len materiálne podmienky, teda zamestnanosť, že či majú plný žalúdok. Otázka materinského jazyka pre nich, rovnako ako aj pre mňa, a možnosť používania prospieva k ich životnému komfortu, spokojnosti a prehlbuje pocit spolupatričnosti k vlasti.

    Dámy a páni, častokrát tu hovoríme o Orbánovi. Naša veľkorysosť a toto, napríklad aj tento zákon, je jediný spôsob, ako porazíme Orbánove veľkošovinistické, nacionalistické chúťky, a preto apelujem na vás opozičných, koaličných, aby ste si uvedomili, že úcta k ľuďom, ich právam je viac ako stranícke poslanecké kreslá.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, nekričte tu, prihláste sa. S faktickými poznámkami deviati, ôsmi... Páni poslanci, musíte sa prihlásiť do tej doby, naučte sa konečne rokovací poriadok, kým ešte predrečník hovorí. Takže ôsmi a ešte aj vlastní. Takže ôsmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Drahý občan Slovenskej republiky, povedal si, že všetko, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Dovolím si nesúhlasiť, ak to teda poviem tvojimi slovami, s tvojím tvrdením, nie sú to mýty. Ja osobne s veľa vecami, aj ktoré tu povedali opoziční poslanci v diskusii, súhlasím a stotožňujem sa s tým, a práve preto sme predložili aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je aj v súlade s ich mnohými vyjadreniami.

    Hovoríš, že predložená novela je dobrý zákon, ja si osobne myslím, že predložená novela nie je dobrý zákon, a práve preto predkladáme ten pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy v pätnástich bodoch a snažíme sa z predloženej novely dobrý zákon ešte len urobiť.

    Taktiež si povedal, že ťa mrzí, že koaliční poslanci siahli po maďarskej karte. To nie je siahanie po maďarskej karte, prosím ťa, neznevažuj to, že sa postavím na stranu občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, že siaham po maďarskej karte. To je siahanie po zdravom rozume a po snahe určiť rozumnú hranicu medzi právami národnostných menšín a právami občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ja by som tiež chcel osloviť tak, ako si ty začal, vážené Slovenky, Slováci, chcel by som vás upozorniť, že, áno, v Národnej rade Slovenskej republiky sedí trinásť rokov poslanec, ktorý má takéto názory. Je to poslanec za slovenskú politickú stranu, nie za MOST - HÍD. Tomáš, hovoril si o tom, že začíname otvárať tento zákon. No ale veď neotvára ho opozícia, ale ho otvára koalícia. Uvedom si, že vypúšťate vlastne džina z fľaše. Hovoril si o tom, ako si bol hrdý na to, že na hokeji aj naši maďarskí spoluobčania fandili slovenskému mančaftu. Vidíš, že to funguje, tak prečo potom vnášate nové možnosti hašterenia medzi Slovákmi a Maďarmi? Zastavme to, zrušme tento zákon a bude to tak, ako sa to tebe páči.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, v druhom čítaní by som očakával trochu iné vystúpenie iného charakteru, azda by si zaslúžilo, aby ste sa venovali aj tomu zákonu. Ale gratulujem, že teda vôbec SDKÚ sa zmohlo, že v tejto rozprave jeden jeho poslanec vystúpil, o to viac, že vaše vystúpenie bolo vlastne polemikou s niektorými mojimi názormi alebo názormi pána poslanca Čaploviča. Tu ste sa označili za vlastenca z toho dôvodu, že ste sa narodili na Slovensku a k slušnosti vychovávate svoje deti. No len škoda, že hlasujete za maďarizačné zákony.

    Tá kritika tohto zákona naozaj nie je v rovine mýtov, a ak ste počúvali moje vystúpenie, a vy ste ho počúvali, tak si musíte spomenúť, že som hovoril o konkrétnych paragrafoch, o konkrétnych výhradách, o žiadnych mýtoch.

    A napokon, dnes dospievame do stavu, že je tu množstvo pozmeňujúcich návrhov k tomuto vládnemu návrhu, myslím si, že pán podpredseda vlády by mal vziať tento vládny návrh pod pazuchu, vrátiť sa s ním na ministerstvo, respektíve na Úrad vlády, prepracovať ho a predložiť nám sem naozaj vládny návrh a nie to, čo tu vznikne, lebo toto potom, čo si tu odhlasujete, nebude žiadny vládny návrh. Je to, samozrejme, vizitka práce z Úradu vlády a aj vizitka celej koalície.

    To je všetko, čo som vám, pán drahý poslanec Galbavý, chcel fakticky poznamenať k vášmu humoristickému vystúpeniu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja trošku nepriamo nadviažem tam, kde môj predrečník skončil, lebo sa to tak hodí. Pán poslanec, keď si vystupoval, povedal si jednu vetu. Dovoľ, aby som ju zacitoval, ja som si ju napísal. Veľmi precítene si povedal: "Založili sme si štát v roku 1993 a všetci sme sa tešili." Keby si bol taký láskavý, pozri sa okolo seba, kde sedíš, a ešte raz mi túto vetu zopakuj. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Áno, zaujali ma slová o odmietnutí orbánovskej politiky alebo Orbána. Ale ja som, naopak, presvedčený, že táto norma pripravuje Orbánovi pôdu na Slovensku. Pripravuje tu pôdu aj podľa výroku, že Košice opäť budú v strede Maďarska, pretože okolo Košíc sa pravdepodobne zníži kvórum pre používanie, že sa odstránia hranice, ako hovorí Orbán, násilím nožom rozkrojené, takže tu bude v podstate smerom od Debrecínu až niekde po Košice a možno až k tvojej Nitre jednotné, nedeliteľné jazykové územie, kde bude dominantnou jedna reč, a to maďarský jazyk. Tento zákon je teda aj o potvrdení Orbánovej viery v jednotný maďarský národ, ako sa vyjadruje.

    Tento návrh novely je, bohužiaľ, z rozpravy to vyplýva, o Orbánovom presvedčení, že Slováci sú zakomplexovaný národ, no určite, keď takýto návrh zákona samotní Slováci predkladajú. Asi sa moc nemýlil, tento návrh je predprípravou Orbánovej vízie pre autonómiu v okolitých krajinách. Ako sa dokonca vyjadril v prítomnosti pána predsedajúceho v obci Čičov v októbri 2005, presne 5. októbra, kde ste ho sprevádzali.

    Takže preto Slovenská národná strana verí, že táto predĺžená legislatívna ruka Viktora Orbána nebude v slovenskom parlamente prijatá.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Galbavý, neveriaci Tomáš, pretože vy nám neveríte, našim argumentom, vy skôr veríte pseudoargumentom, ktoré sú tu predkladané často prostredníctvom tejto novely, ktorú máme schváliť. Nerozumiem vašej argumentácii, ale asi preto jej nerozumiem, lebo ty chodíš za rieku Nitru a Žitavu asi len počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Ja tam chodím pravidelne, a keďže tam mám príbuzných aj na strane maďarskej národnostnej menšiny, vy to veľmi dobre viete mnohí a nemám nikdy problémy, že by sa tam diali také veci, ako sa tu často zo strany MOST-u - HÍD prezentuje.

    Ak vám nejde, ako ste povedali, že nejde o kolaboráciu vlády Ivety Radičovej s vládou Viktora Orbána, tak to nazvime trochu inak. Lebo slovo kolaborant z histórie má trošku pejoratívny názov. Ale kolaborant rovná sa spolupracovník. Áno, tak to môžme preložiť. Takže nazvime to spoluprácu vlády Ivety Radičovej s Viktorom Orbánom. Na tom sa môžeme zhodnúť. S ústretovosťou a s poklonkovaním, kľačaním, mlčaním voči Viktorovi Orbánovi nenapravíme alebo neporazíme Viktora Orbána, jeho politiku na juhu od Dunaja, jeho šovinizmus, jeho antisemitizmus, jeho neeurópskosť, len hrdosťou a jasným pomenovaním vecí, ktoré tuná žiadame, aby sme pomenovali aj pri budúcom vyhlásení, ktoré sa bude schvaľovať v Národnej rade. Pretože pre ich politickú reprezentáciu, tak ako povedal Tibor Navracsics, podpredseda vlády za FIDESZ, sme len hlúpi Slováci a nestačí nám kľačať len pred...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Milý Tomáš, úprimne poviem, sklamal si ma, lebo mal som teda o tebe milšiu mienku. Mne nevadí to, že niekto má iný názor, mne vadí to, keď niekto klame alebo používa demagógiu a vykladá veci úplne ináč, ako v skutočnosti sú. Snažil si sa navodiť atmosféru, ako keby v Národnej rade niekto nenávidel menšiny alebo keby chcel bojovať proti menšinám. A hovoril si, ako tento zákon by mal priniesť to, že maďarská menšina bude môcť hovoriť vo svojom materinskom jazyku. Ale tento stav je tu už dvadsať rokov, kedy môžu ho používať, tá hranica 20 % je tu už dávno, kedy môžu používať svoj jazyk aj v úradnom styku.

    Tento zákon však nehovorí o tom, že ho môžu používať, tento zákon hovorí o tom, že ak úradník má povinnosť informovať príslušníka národnostnej menšiny, že môže použiť svoj jazyk, aj keď on sám tento jazyk neovláda. Ak tak neurobí, bude pokutovaný.

    Čo to znamená? Znamená to, že ak niekto sa bude chcieť zamestnať zo Slovákov dole na juhu v štátnej alebo verejnej správe, bude musieť ovládať jazyk národnostnej menšiny. Tebe to vôbec nevadí a prekrúcaš fakty a v kontexte s tým, čo sa deje dole v Budapešti, neviem si predstaviť, že môže takýto poslanec sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky môže reagovať pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, aj diskutujúcim za ich reakcie, aj keď ma všetky nepotešili, najmä pretože nepochopili moje vystúpenie, alebo ho pochopiť nechceli.

    Pán poslanec Čaplovič hovoril, že neverím ich argumentom a že im nerozumiem a vy ste zas nepochopili moje argumenty, takže si nerozumieme, skrátka. To ma opäť veľmi mrzí.

    Pán poslanec Matovič, ja vám nevyčítam, že ste sa postavili na stranu slovenských občanov. Vyčítam vám, že sa staviate do pozície ako jediný ochranca práv slovenských občanov. Vy nie ste o nič lepší Slovák, ako som ja. Rovnako sa staviam, som v parlamente schválil a podpísal som sa pod veľa zákonov, ktoré sú akumulátorom prosperity ekonomiky, vstupu Slovenska do Európskej únie. Prečo? Vy ste prišli ako mesiáš, ktorý chce Slovensku pomôcť a chce ho zachrániť pred maďarizáciou. Toto je nekorektné. No a povedzme, chcete si založiť politickú stranu. No tak dobre, na tom sa zhodneme.

    Pán poslanec Maďarič, vlastenec. Áno, znovu zopakujem, som rovnako dobrý vlastenec, ako ste vy. Možnože ešte lepší a nehlasoval som v tomto parlamente a nebudem hlasovať za maďarizáciu. Ja zrejme nezmením nič na vašom myslení, lebo vy tak myslieť chcete, ale rozumiem vám, ako som už povedal v mojom vystúpení, prečo ešte je dopyt na politickej scéne pre takéto myslenie a budete to robiť dovtedy, kým naozaj existovať bude.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Podmanický. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ťažko sa vystupuje po vystúpení humoristu z SDKÚ, aj keď je príznačné, že k tak dôležitej a vážnej téme pošlú ako svojho vyslanca najsilnejšia vládna strana humoristu, hoci táto vládna strana má ministra zahraničných vecí a predsedu vlády, ktorí sa týmto témam už dlhodobo vyhýbajú.

    Ale poďme teraz k prerokovanému návrhu zákona. Ja nebudem používať nejaké siahodlhé úvody, ale pôjdem rovno k meritu prerokovávaného zákona. Začnem konštatovaním, ktoré neskôr, samozrejme, odôvodním a vysvetlím.

    Predložený vládny návrh zákona je probudapeštiansky, maďarizačný, pre Slovenskú republiku mimoriadne nebezpečný, z hľadiska medzinárodného práva zlý a z pohľadu občanov, ktorých sa bude dotýkať, mimoriadne kontroverzný. Vedia to všetky politické strany v tomto parlamente s výnimkou MOST-u, ktorý zákon potrebuje pre vnútorný boj o voliča so Stranou maďarskej koalície a nie som si istý, či si tento problém celkom zodpovedne uvedomujú aj v Slobode a Solidarite. Skôr nie. No a po vystúpení pána poslanca Galbavého strácam tento dojem aj o SDKÚ.

    Ale aj tak si myslím, že hoci väčšina slovenských poslancov vie, že ide o zákon nebezpečný, nikto zo zodpovedných slovenských poslancov vládnej koalície nevie, ako tento zákon pochovať bez toho, aby sa zrútila vládna koalícia.

    Chcem poďakovať pánovi poslancovi Galbavému, že sústavne komentuje moje vystúpenie. Som rád, že som zaujal vašu pozornosť, pán poslanec, a nevadí mi, že aj počas rozpravy vykrikujete, ale to je v poriadku.

    Čiže vládne strany, v ktorých je väčšina slovenských poslancov, hľadajú spôsob, ako tento zákon pochovať bez toho, aby sa zrútila vládna koalícia a to je, dámy a páni, prvý dôležitý moment, ktorý je potrebné zdôrazniť.

    Neprijatie tohto návrhu zákona by ohrozilo už aj tak dosť krehkú vládnu koalíciu. Prečo? MOST - HÍD je strana, ktorá za takmer rok vládnutia nepresadila nič zo svojich nosných tém a jej pozície u voličov tak vážne atakuje Strana maďarskej koalície. MOST - HÍD nepresadil zrušenie tzv. vlasteneckého zákona, ak si spomínate. Ten spomínaný zákon o štátnych symboloch. MOST - HÍD nepresadil nijaký zo svojich návrhov v novele zákona o štátnom jazyku. MOST - HÍD v tajnej voľbe nepresadil svojho kandidáta Attilu Lovásza do licenčnej rady, lebo bola tajná voľba. A MOST - HÍD stojí dnes pred ťažkým bojom o osud zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak by MOST - HÍD prehral aj tento boj, musel by vážne uvažovať o odchode z vládnej koalície, ak by nechcel celkom stratiť reputáciu pred voličmi, čo by im celkom iste a dostatočne pripomínala radikálna Strana maďarskej koalície.

    Nuž, dámy a páni, všetci vieme, že zákon je zlý, no vládni poslanci nevedia, ako ho zhodiť zo stola bez toho, aby položili vládnu koalíciu.

    Druhý dôležitý moment spočíva v tom, že zákon je mimoriadne nepopulárny u slovenskej verejnosti, ktorá necíti potrebu niečo meniť na súčasnom state(statuse) quo vo vzťahu k národnostným menšinám, pretože národnostné menšiny majú na Slovensku absolútne komfortnú pozíciu a nadštandardné práva, o akých sa národnostným menšinám v Maďarsku ani nesníva. Z tejto šlamastiky mal vládnu koalíciu zachrániť akýsi kompromisný návrh Obyčajných ľudí, ktorí s úľavou podporili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, že za nich niekto túto chúlostivú situáciu vyriešil.

    A teraz chcem niekoľko slov k predloženému záchrannému pozmeňujúcemu návrhu Obyčajných ľudí a poslancov KDH. Ja zopakujem, že ide o divadlo pred verejnosťou, že vo vládnej koalícii existujú niektorí poslanci, ktorí hája záujmy Slovenskej republiky, a môže pán poslanec Viskupič kritizovať, že používam slovo divadlo. Divadelník je človek, ktorý niečo hrá, aby vyvolal nejaký dojem. Je to realita. Takže ide o divadlo, že sú vo vládnej koalícii ľudia, ktorí hája záujmy Slovenskej republiky.

    S veľkou pompou tu líder Obyčajných ľudí už niekoľko dní ubezpečuje slovenskú verejnosť, že jeho návrh zachráni zlý zákon. Dámy a páni, pozmeňujúci návrh Obyčajných ľudí je len kozmetickou úpravou zlého zákona. A opäť schválne používam slovo, pán Viskupič, slovo kozmetický, lebo kozmetické úpravy sú veľmi nepatrné zmeny na vzhľade, ale podstata sa nemení, ako keď si pery z červenej farby premaľujete na ružovú, ale pery zostávajú perami. Takže aj váš návrh je len kozmetickou úpravou zlého zákona. Pripomína mi zlodeja, ktorý vám vybrakuje celý byt, ale keď ho za to kritizujete, tak vám vráti aspoň jednu z množstva ukradnutých vecí a ešte sa tvári, ako vám predsa vyšiel v ústrety. Tak aj vládny návrh zákona, ktorý bol zlý, povedzme v tridsiatich bodoch, bude po pozmeňujúcom návrhu Obyčajných ľudí zlý len v dvadsiatich ôsmich bodoch a za to im máme zatlieskať. Je to len tvárenie sa, že v zákone sa niečo vyriešilo. Nevyriešilo sa skoro nič a môže sa pritom hocikto tváriť ako spasiteľ alebo ako záchranca, alebo ako mesiáš.

    Ale dovoľte mi upozorniť aspoň na niektoré body pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí a Kresťanskodemokratického hnutia. Po prvé. Vládny návrh zákona zavádza povinnosť orgánov verejnej správy používať pri komunikácii s príslušníkom národnostnej menšiny menšinový jazyk. Znamenalo to dve negatívne veci. Buď zákonný tlak na zamestnávanie osôb, ktoré ovládajú dva jazyky, a teda diskrimináciu Slovákov, alebo finančné zaťaženie obcí a miest pri zabezpečovaní tlmočníckych služieb, čo mimochodom vôbec nie je lacná záležitosť. Kozmetický návrh Obyčajných ľudí a Kresťanskodemokratického hnutia problém nerieši, len odkladá, t. j. môže určiť termín na vybavenie príslušníka národnostnej menšiny. V praxi by to malo znamenať, že obec dá príslušníkovi národnostnej menšiny termín na vybavenie, kedy pozve tlmočníka. Čo však nerieši problém s obrovskými finančnými nákladmi na zabezpečenie tlmočníckych služieb, len ich odkladá na iný termín. Alebo obec radšej zamestná bilingválnu osobu, čo zas nerieši problém s diskrimináciou Slovákov pri prijímaní do zamestnania. Takže naozaj len kozmetická zmena pre verejnosť.

    Takže ide tu o bombastické vyhlasovanie lídra Obyčajných ľudí o tom, že je proti jazykovému getu, je proti diskriminácii Slovákov, je proti maďarizácii južného Slovenska, ale jeho návrh nič z týchto vecí nevyriešil. Je to len mediálna póza, ktorá má zastrieť tie najnegatívnejšie body zákona a nazbierať politické body u verejnosti. Pritom ide o obyčajné klamanie obyčajných ľudí Obyčajnými ľuďmi. Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí vôbec nerieši problém so zavádzaním označovania železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny, autobusových staníc, letísk a prístavov v jazyku národnostnej menšiny.

    Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí len veľmi jemne upravuje, že druhotné označenie v jazyku národnostnej menšiny musí byť rovnakým alebo menším písmom. To, aby sme boli všetci spokojní, že podstata problému je vyriešená.

    Kozmetický pozmeňovací návrh Obyčajných ľudí a KDH vôbec nerieši zavádzanie menšinových geografických názvov, a to aj maďarizačných, z druhej polovice 19. storočia. Za kozmetickú zmenu možno považovať aj bod 9 pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí, s ktorým by sa dalo aj súhlasiť, a to je úprava používania jazykov národnostných menšín v zariadeniach sociálnych služieb.

    No ale teraz k hlavnému bodu, ktorý bol leitmotív pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí a KDH, ktorý bol s veľkou pompou avizovaný, je to návrh tzv. 10-ročného statu(statusu) quo pri znižovaní kvóra. Poďme sa teda bližšie pozrieť na tento záchranný návrh.

    Doteraz bolo kvórum pre používanie jazykov národnostných menšín vo výške minimálne 20 % obyvateľstva. Vládny návrh zákona navrhuje zníženie tohto kvóra na 15 %, a keďže ide o kontroverzný návrh a celkom neopodstatnený návrh, prišli Obyčajní ľudia s Kresťanskodemokratickým hnutím s návrhom, že toto ustanovenie začne platiť až o desať rokov, teda až po dvoch sčítaniach ľudu. Môže to vyzerať ako kompromis, ale treba čítať pozmeňujúci návrh ďalej. Nový § 7c a či ten váš, pán poslanec, alebo novela tej vašej novely pána poslanca Dostála, nový § 7c zavádza ustanovenie, podľa ktorého sa tento postup nepoužije na obce, ktoré už teraz používajú jazyky národnostných menšín. Tieto obce právo používať jazyky národnostných menšín stratia až vtedy, ak trikrát po sebe sčítanie ľudu potvrdí, že hranica národnostnej menšiny poklesla pod 15 %.

    Sčítané a podtrhnuté, de facto zavádzame na Slovensku 15 % kvórum pre drvivú časť obcí, teda pre tie obce, ktoré dnes už jazyky národnostných menšín používajú. Inými slovami, ak aj sčítanie ľudu na jeseň tohto roka ukáže, že niektorým obciam kleslo kvórum pod 20 %, aj tak im zostáva právo používať jazyky národnostných menšín, a to hneď, a nielen to, ak nastane situácia, že v takejto obci klesne kvórum pod 15 % národnostného obyvateľstva, aj tak im práva používať jazyky národnostných menšín zostávajú.

    Ale poďme ďalej, páni poslanci, čo ste pripravili. Ak v takejto obci klesne počet obyvateľov národnostnej menšiny na nulu, t. j. nebude v obci bývať ani jeden príslušník národnostnej menšiny, aj tak bude obec podľa vášho návrhu povinná dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im ukladá zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Gratulujem, páni poslanci z KDH a páni poslanci z Obyčajných ľudí.

  • Teraz mi už je celkom jasné, prečo s uvedeným návrhom súhlasili aj poslanci MOST-u - HÍD. A to ste ani nemuseli robiť ten obchod o zrušení deliktov v zákone o štátnom jazyku s pánom Dostálom. Stačilo im úplne toto.

    Chcem sa spýtať pána poslanca Abrhana, ktorý tu nie je. Pán poslanec Abrhan, ak ma niekde počúvate, ako je to s vaším búchaním do pŕs, že ak sa kvórum nezvýši na 18 %, že zákon v žiadnom prípade nepodporíte? Ste podpísaný pod návrhom, ktorý ruší kvórum. Tak ste to mysleli? Takže namiesto toho, ako povedal pán poslanec líder Obyčajných ľudí, že zákon bude protidiskriminačný, no tak zákon a vaša novela a váš pozmeňujúci návrh úplne super diskriminuje Slovákov. Je super maďarizačný a vytvára super jazykové geto pre príslušníkov národnostných menšín.

    Dámy a páni, tento zákon bude aj po zmene, ktorú predložilo KDH s Obyčajnými ľuďmi, úplne maďarizačný, dokonca bude maďarizovať aj tie obce, kde nežije ani jeden Maďar. Chceli ste zrušiť jazykové geto, zavádzate super jazykové geto.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odmietame obvinenia, že rozdúchavame napätie, my sme tento návrh zákona nepredložili, tvrdili sme, že ak by sa stiahol, nebol by na Slovensku žiaden problém, pretože neexistovala reálna potreba prijímať uvedený návrh zákona a máme celkom štandardný prístup k príslušníkom národnostných menšín, pretože ich považujeme za úplne integrálnu súčasť Slovenskej republiky a odmietame obvinenia, že my tu vyvolávame nejaké napätie.

    My odmietame tento návrh zákona preto, lebo je naozaj maďarizačný a v kontexte medzinárodných diplomatických aktivít Maďarska je ďalším krokom k vytvoreniu maďarskej autonómie na južnom Slovensku. Ak by ste, pán poslanec Galbavý, čítali telegramy, ktoré chodia vášmu ministrovi zahraničných vecí, a vytiahnite si ich zo zahraničného výboru, tak uvidíte, že vo všetkých okolitých štátoch, v okolí Maďarska sa systematicky a postupne pripravujú Maďari žijúci za hranicami Maďarska na vytvorenie autonómie. Je to už normálny proces, ktorý je koordinovaný najvyššími vládnymi činiteľmi Maďarska, takže v tomto kontexte pred sčítaním ľudu prijímať takýto nebezpečný zákon, tak to naozaj, pán poslanec, musíme odmietnuť a môžete si z toho robiť žarty, ako chcete. Mne je ľúto, že vy ako Slovák, s ktorým som, keď sme sa o týchto témach rozprávali, mali ste celkom rozumné názory a vystúpite takýmto spôsobom. Je to naozaj smutné. Vám sa môže zdať, že tento zákon je len malý krok, ktorým ustupujeme maďarským politickým reprezentantom, ale séria malých krokov vytvára obrovský posun a ide o ťažko zvrátiteľný proces.

    Preto vás vyzývam, páni poslanci, v ktorých je aký-taký cit a zodpovednosť pre Slovenskú republiku, nepodporte tento zákon a buďte v tomto odvážni, myslite na našich predkov, ktorí bojovali za našu suverenitu, a myslite aj na naše deti, čo vám raz povedia za hlasovanie o tomto zákone.

    Poprosím vás, dámy a páni, nepodporme tento zákon či s takými, alebo onakými zmenami. Celý zákon je zlý.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo desať poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť. Jedenásť. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Podmanický, oceňujem, že ako jeden z mála, alebo neviem, či nie vôbec jediný poslanec z opozície, ste sa zaoberali konkrétne návrhom, pozmeňovacím návrhom Obyčajných ľudí. Chcem povedať, že som prvýkrát v tomto pléne konfrontovaný s tým, čo vyčíta strane SMER väčšina ľudí z koalície. Takto nehorázne klamať, to myslím si, že by sa malo už nazvať ako klamanie podľa Podmanického, pretože vy, keď hovoríte o niečom podobnom, akože my sme tu herci, vychádzajúc z toho, že môžem odcitovať nejakého velikána dramatického umenia, že celý svet je javisko a každý muž a žena v ňom sú herci, myslel to možno s tým, že existuje nejaká rôzna miera, tak vy ste ten najväčší herec, pretože to, čo ste dokázali predviesť, tú hru s percentami a s číslami, my sme hovorili celý čas o tom, že nám ide o zachovanie daného status quo.

    Ak raz je v absolútnom čísle okolo 600 obcí, ktoré používajú jazyk národnostných menšín, a toto číslo na najbližších desať rokov zostáva, tak tu vyvádzate a klamete verejnosť o nula percentných. Je to dané status quo, s týmto číslom, s týmto absolútnym číslom sa vôbec nič nestane, lebo sú potrebné dve sčítania po sebe nasledujúce na to, aby sa mohlo nejak hýbať. To je zásada a podstata. A či vy tu hovoríte o super getách alebo nesuper getách, už sa zamyslite potom. Myslím si, že to bolo klamstvo na entú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, ja som tak počúval to, čo si povedal, robil som si poznámky, čo ešte by bolo potrebné doplniť, ale k záveru toho tvojho vystúpenia som si povedal, že to bolo naozaj uzavretie celého toho problému, ktorý tu vzniká. Ja sa ti chcem poďakovať za tú analýzu, ktorú si tu spravil, a myslím si, že každá ďalšia poznámka, ktorá by tu bola povedaná, je zbytočná. Je treba zakončiť celé to naše rokovanie naozaj takýmto prístupom a výzvou, aby sa zobudili všetci poslanci, ktorí sú tu a ktorí si, ktorí cítia, že sú vlastne slovenskej národnosti, aby nedovolili tomuto zákonu, aby narušil spolužitie Slovákov a Maďarov na južnom území Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec spomenul určite s narážkou na môjho kolegu pána poslanca Galbavého slovo, že humorista, tak ja chcem povedať, že humoristi sú spravidla, majú a musia mať brilantný úsudok, musia mať nadhľad, robia nám život krajším, lepším, znesiteľnejším. Ja by som bola oveľa radšej, keby sme sa takto pozerali na niektoré problémy, než ak by naša Národná rada vytvárala priestor a zapájala sa do súťaže šovinistov z oboch strán Dunaja.

    Myslím si, že zákon, ktorý je predložený a na ktorý reagoval pán poslanec Podmanický, reflektuje na čl. 34 ods. 2 našej ústavy a ja pre osvieženie pamäti niektorých kolegov poukazujem na to, že tento článok ústavy hovorí o právach a nie o povinnostiach a zacitujem z neho: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo k etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín." Opakovane poukazujem na to, že ide o ich práva.

  • Pán poslanec, vynikajúco si charakterizoval navrhované zmeny návrhu zákona a takisto si vynikajúco charakterizoval aj tú celkovú politickú situáciu. A keby som mal parafrázovať klasika, tak poviem, že táto koalícia visí na šnúrke od Matovičových gatí, ale tento pán poslanec tú šnúrku zneužíva na vzbudzovanie falošných nádejí a nevyužíva ju týmito návrhmi na skutočne užitočné zmeny v návrhu zákona. A jeho ústami sa tu hovorilo dnes o maďarizácii, jazykovom gete, dokonca nezamestnaneckom gete a o nadmernej ochrane menšín vyplývajúcich z tohto návrhu zákona. A keď budú jeho zmeny schválené, tak sú to naozaj zmeny len kozmetické, ba dokonca v tých prípadoch, ktoré si, pán poslanec, tu rozobral, sú to zmeny k horšiemu, čiže ten zákon zostane charakteristický tým, že je v ňom maďarizácia, jazykové geto, nezamestnanecké geto a nadmerná ochrana menšín.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, na úvod poviem, vy mi nesedíte v hlave, a preto si od vás vyprosím, aby ste komentovali moje vystúpenie, že som žartoval. Všetko, čo som povedal, myslím vážne a za tým si stojím. Čiže to bola prvá poznámka.

    Druhá, ak považujete za humor moje apelovanie, aby politické strany, tak ako napríklad ste to predviedli v tomto momente, nezneužívali tak citlivú tému, ako sú ľudské práva, a zvlášť národnostných menšín, na stranícke preferencie, tak ak toto považujete za humor, tak potom, bohužiaľ, to je vaša tragédia. Vaše vystúpenie sa neodlišovalo od tých ostatných kolegov, možno pár výrazových prostriedkov, počas vystúpení vaši kolegovia zvykli používať termíny jazykové geto, maďarizácia, federalizácia, vy ste ešte pridali, samozrejme, hrdinsky, nazvali ste tento zákon super jazykové geto a super maďarizačný, lebo vy to potrebujete hovoriť. Máte voličov, ktorých ste prebrali HZDS a tí boli odchovaní Mečiarom na nacionálnom mlieku, takže bolo by chybou teraz od toho upustiť. Ja vám to absolútne nevyčítam, len mi je z toho smutno, že vzdelaný človek tak ako vy sa nehanbíte, bohužiaľ, využívať aj takéto nástroje. Šíriť nenávisť medzi našimi občanmi.

    A k tomu divadlu, no vám Matovič neprekáža preto, že chcel opraviť zákon, možno, že ho opravil, a nazývate ho, že hrá divadlo len preto, že si myslíte, že to divadlo patrí práve vám, že je to len vaša agenda.

  • Nadviazal by som na koniec, čo povedal predrečník. Presne toto mi v SMER-e pripadáte veľmi smiešne, že zobral vám odrazu nejaký Matovič hračku a nadskakujete štyri metre štyridsať, lebo Matovič si dovolil vyjednávať a dať nôž na krk Bélovi Bugárovi a pritlačiť ho k tomu, aby zmenil ten zákon. Nedosiahli ste to vy, lebo dva dni tu iba vykrikujete a robíte divadlo, ale ani raz ste nezavolali Bélovi Bugárovi a nepovedali, poďme sa dohodnúť na niečom, skúste nám nejako vyjsť v ústrety. Nie, lebo vaším cieľom je robiť divadlo. Jeden za druhým tu čítať, čo vám niekto napíše, tváriť sa, ako tu bojujete. A prd bojujete, lebo nič v skutočnosti nerobíte, iba hráte divadlo. Úbohé, nacionalistické divadlo a snažíte sa silou-mocou SNS zobrať voličov, SNS sa silou-mocou snaží svojich voličov chrániť a udržať si ich v košiari a vy ste dostali od súdruha predsedu úlohu, aby ste tie zbytkové percentá, ktoré SNS ešte má, aby ste im ich takýmto nejakým divadielkom zobrali.

    Jednoducho, ak by ste to naozaj mysleli vážne, aspoň raz by ste za tým Bélom Bugárom išli a povedali mu, čo v tom zákone chcete zmeniť, a argumentovali by ste jemu a snažili by ste sa dohodnúť tak, ako sme sa snažili dohodnúť my. My sme išli do sporu s celou koalíciou, do sporu so stranou MOST - HÍD, do sporu s Bélom Bugárom, boli sme za zlých, ale vydupali sme si zmeny, ktoré sú naozaj dramaticky k lepšiemu.

    Samozrejme, chápem, vy to v živote nepriznáte, lebo pre vaše ovečky by to zle vyzeralo, ale tie ovečky, ktoré tomu rozumejú a si prečítajú tie naše zmeny, tak budú vidieť, že sme zabránili ústnej komunikácii na úradoch, ústnej komunikácii v zdravotných, sociálnych službách, zabránili sme správnemu konaniu na celom Slovensku, ponechali sme titulky, udržali sme 20 %.

  • Ďakujem. Pán poslanec ďakujem za vaše vystúpenie. Súhlasím s vami, že v podstate táto novela zákona by viedla k ďalšiemu pocitu, k prehlbovaniu pocitu nepotrebnosti štátneho jazyka, potreby ovládania štátneho jazyka a je to v podstate, bohužiaľ, medvedia služba pre národnostné menšiny žijúce v našom štáte. Pretože presne, ako spomenuli niektorí jedinci na záver, ide o plnohodnotné uplatnenie človeka na celom území Slovenska a z hľadiska mňa zdravotníka ide o to, aby nebol tento človek vystavený riziku neporozumenia informovaného a potom jeho súhlasu, pretože ja keď im niečo vysvetľujem v štátnom jazyku, nebudem mať istotu, že ma Róm alebo Maďar žijúci na území Slovenska dostatočne pochopí, aby potom aj právnik akceptoval to, čo on podpíše, že bol podaný informovaný súhlas.

    Ja som na výbore povedala pánovi predkladateľovi, že je tu veľké riziko, že sa budú opakovať tie nepríjemnosti, ktoré zažívajú naši poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z obdobia vykonávania sterilizácií a ďalej už nepotrebujem hovoriť. Všetko toto hrozí, lebo nebudem mať istotu, že príslušník národnostnej menšiny bude dostatočne na celom území Slovenska informovaný, aby to pochopil.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v prvom rade chcel poprosiť, aby sa slovo divadlo bralo do úst troška v úctivejšom kontexte. No to je všetko pre teraz. A keby ste boli takí dobrí k tomu, čo povedal pán poslanec Podmanický, konečne niekto otvorene povedal, že kráľ je nahý. Alebo teda istými inými slovami: konečne niekto popísal, že v rámci tohto návrhu zákona ide o obyčajný národnostný kšeft, ktorý podtrhnutý ešte nezmyselnejšou populistickou novelizáciou, na ktorú sa dalo, či už vedome, alebo nevedome, nahovoriť aj KDH. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcem úprimne poblahoželať kolegovi Jankovi Podmanickému za perfektnú analýzu novely, novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú predložil v rámci pozmeňovacieho návrhu predovšetkým pán Matovič, ale aj ďalší Viskupič a ďalší členovia Obyčajných ľudí. Ale ja ani som, nie som ani prekvapený, pretože on s každou drobnou zmenou, ktorú robil, konzultoval s pánom Solymosom a s pánom Gálom a tento rukopis sa zrejme, keďže nevyzná sa v tej problematike a nikdy v tej problematike ani nerobil v oblasti menšín, sa ľahko podpísal do tohto návrhu, ktorý sa dostal, a ďakujem kolegovi Jankovi Podmanickému, že odhalil vlastne, akým spôsobom zase dokázali preniknúť na podstatu takú, že nielenže sa veci nezmenili, ale ešte sa veci aj zhoršili.

    A myslím si, že našou povinnosťou, to dobre bolo tiež charakterizované, nie je, aby sme chodili za Bélom Bugárom a my sme nie príslušníci alebo členmi koalície, vládna koalícia má 79 hlasov tuná a je vecou koalície, ak si toto vydiskutuje, a povinnosťou je predovšetkým členov politických strán, ktoré sú v koalícii, aby si veci dotiahli a myslím si, že v tejto veci ste aj konali, ale konali ste veľmi zle, pán Matovič.

    A napokon, my jednoznačne odmietame tento návrh zákona, takže nemáme o čom diskutovať.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Presne tak, pán poslanec Podmanický, Obyčajní ľudia v spolupráci s KDH sa chceli pred obyvateľstvom vyviniť, hrali a hrajú divadlo, ale nakoniec sadli na lep pánovi Bugárovi, skúsenému politikovi, ten sa s nimi pohral, dosiahol viacej, ako chcel, vrátane pozmeňovacieho návrhu pána Dostála, ktorý bude podporený.

    Za takúto prácu sa, pán Matovič, určite vám poďakuje pán Bugár, takisto sa poďakuje aj pánovi Viskupičovi, pánovi Feckovi, pani Jurinovej a zrejme aj spolukoaličníkom z KDH.

    Samozrejme, že tieto zmeny nie sú dramaticky lepšie, ako hovorí pán Matovič, sú len kozmetické a pán Matovič v žiadnom prípade nedržal nôž pod krkom pánovi Bugárovi. Pán Bugár sa s ním pohral takým nádherným spôsobom a on si stále myslí, že vyhral a našiel nejaké lepšie riešenie. Bohužiaľ, nie je tomu tak.

    A ešte nakoniec. Veľmi vážne uvažujem o tom, že vzhľadom na toto divadlo a na to, že je už dohodnutý postup koalície, že možno stiahnem svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil v rozprave a ktoré smerovali k tomu, aby sa postavenie slovenského jazyka a jazykov národnostných menšín predsa len upravilo iným spôsobom, vzhľadom na to, že si ozaj myslím, že nie je potrebné tento návrh zákona podporiť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, je dojemné, ako sa staráte o stranu MOST - HÍD, nemusíte, verte mi, a hovorili ste o tom, že podľa vás nie je potreba takéhoto zákona. Ja si myslím, že to by sme mali nechať na menšiny, či cítia tak, že či je potrebný takýto zákon, alebo nie je potrebný.

    Ja si ale myslím, že vám ani nevadí ten zákon samotný, lebo mohli by sme predložiť hocijaký, aj vtedy ani žiadny by nebol pre vás dobrý. Vám totižto, aj vašim niektorým kolegom, vadí menšina ako taká, samotná menšina, ktorej príslušníci v tomto štáte platia dane, tu žijú a chcú žiť a, samozrejme, chcú mať aj svoje občianske, aj menšinové práve, ale keď sa už o to hlásia, tak to je už pre vás problém.

    Strašíte, pán kolega, strašíte maďarizáciou, odtrhnutím južných území, niektorí aj genocídou zastrašujete. Takisto ako váš, pravdepodobne prípadný, vzor pán Mečiar pri tabuľovom zákone voľakedy strašil, že keď budú tabule, tak s tými okolíkujeme, alebo menšina okolíkuje svoje územie, ktoré chce odtrhnúť. Odvtedy ubudlo asi pätnásť rokov a výsledok je ten, že váš pán predseda, pán Fico, povedal, že po týchto voľbách, že musí prehodnotiť svoj postoj, čo sa týka lojality menšiny v tejto republike. To znamená, že, pán kolega, zaspali ste dobu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Podmanický, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Solymos, ani v jednej vete môjho prejavu nezaznela nejaká neúcta voči národnostným menšinám ani iným menšinám na Slovensku a snažím sa celý život úctivo správať ku každému človeku, ale neberte mi môj názor na politickú agendu maďarských politických reprezentantov či už na Slovensku, alebo v Budapešti, aj keď vás považujem za umiernených, ale cieľ máte ten istý ako radikálna SMK. Budem rád, keď ma o tom presvedčíte. A napätie vyvolávate vy, keď pred sčítaním ľudu dávate do Národnej rady takýto kontroverzný zákon.

    Pán poslanec Viskupič, môžem sa mýliť, ale snažím sa nikdy neklamať.

    Pán poslanec Galbavý, obvinili ste nás, že zneužívame maďarskú otázku, a to hovoríte vy, pán poslanec, ktorý predkladáte takýto kontroverzný návrh zákona? To si myslíte, že budeme mlčať a nebudeme upozorňovať na jeho negatívne dôsledky? No a to slovo supermaďarizačný som použil nie na samotný návrh zákona, ale na niektoré aspekty pozmeňujúceho návrhu Obyčajných ľudí a Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré som veľmi detailne vysvetlil. A ja si myslím, že ak chce byť pán Matovič slušný človek, za ktorého sa rád pasuje, tak by si mal priznať, možno to bola chyba, možno úmysel, že sa naozaj zásadne pomýlil v predloženom návrhu zákona a spôsobí buď v niektorých oblastiach len kozmetické úpravy, ale v niektorých oblastiach zásadne dramatické zhoršenie podmienok Slovákov žijúcich na zmiešanom južnom území. Takže chápem, že je sklamaný, že stúpil totálne vedľa, ale ak má vnútornú česť, mal by si to priznať.

  • O slovo sa hlási pán spravodajca v rozprave, nech sa páči, ako posledný vystupujúci v rámci tejto rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, aj vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som ešte v rámci rozpravy zareagovať na niektorých predrečníkov a predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vám už bol rozdaný, aby teda ste mali možnosť aj zareagovať okrem iného. Tak neviem, či som dobre pochopil argumentáciu pána poslanca Podmanického o tom supermaďarizačnom ustanovení, no ja si teda neviem predstaviť, akú strašnú hrozbu by znamenalo, že v nejakej obci klesne počet príslušníkov národnostnej menšiny na nulu a čo, aká maďarizácia tam potom môže nastávať, ale zrejme nemám dostatočnú predstavivosť.

    A, pán poslanec Senko, teda neviem, či som dobre rozumel, či sťahujeme, alebo nesťahujeme, alebo ešte iba uvažujete, lebo teda už som si porovnal vaše návrhy s návrhmi spoločnej správy, ale teda, samozrejme, budem rešpektovať a nebudem vás odhovárať, ak sa rozhodnete stiahnuť.

    Povedali ste, že v rámci nejakých dohôd vládnej koalície je už dohodnuté aj schválenie môjho návrhu, tak ten návrh, ktorý som prednášal, tak ten dohodnutý nie je, zatiaľ. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme ho odhlasovali a zrušili pokuty, ale nie som si istý, že to tak bude, nie je to hlasovanie o dohodnutom návrhu, ani to nie je súčasťou nejakej širšej dohody v rámci vládnej koalície.

    To, čo je ale dohodnuté, je ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem a ktorý predstavuje istú drobnú alternatívu k pozmeňujúcemu návrhu poslancov Matoviča a ďalších, ktorý sa týka toho bodu 19, resp. § 7c, je tam iba drobná odchýlka oproti tej úprave, s ktorou prišli oni, a teda pán poslanec Viskupič navrhol, aby sa o tom bode č. 13 z ich pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne, čiže ak nebude schválený ten ich návrh, tak sa bude môcť hlasovať o tom návrhu, ktorý teraz prednesiem.

    Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a skupiny poslancov a znie takto:

    V čl. I bod 19 § 7c znie:

    "Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

    § 7c

    (1) V § 2 ods. 1 sa pod dvomi po sebe nasledujúcimi sčítaniami obyvateľov sa rozumejú sčítania obyvateľov, ktorých výsledky boli vyhlásené po 1. 7. 2011."

    Tam to druhé "sa" si, prosím, vyčiarknite.

    "(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na tie obce, ktoré sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 platného a účinného ku dňu 1. 7. 2011, pričom tieto obce právo používať jazyk národnostnej menšiny stratia, ak podľa výsledkov troch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov po 1. 7. 2011 občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, ani jedenkrát netvoria v obci najmenej 15 % obyvateľov.

    (3) Podľa ustanovení § 2 ods. 5 možno požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných listov, sobášnych listov, úmrtných listov, povolení, oprávnení, vyjadrení a vyhlásení od 30. 6. 2012.

    (4) Ustanovenie § 2 ods. 6 sa nepoužije, ak sa označenie orgánu verejnej správy v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku.

    (5) Ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa označenie obce v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku."

    Odôvodnenie návrhu: Upraví sa postup pri určovaní územnej pôsobnosti zákona. Obec sa môže dostať na zoznam obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine môžu používať svoj jazyk, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov potvrdí, že občania patriaci k národnostnej menšine, ktorí majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria najmenej 15 % obyvateľstva v obci. Berú sa do úvahy sčítania obyvateľov, ktorých výsledky budú vyhlásené po účinnosti novely. Táto zmena sa netýka obcí, v ktorých možno používať jazyk menšiny na základe nariadenia vlády č. 221/1991 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.

    Tieto obce sa zo zoznamu odstránia iba vtedy, ak počet príslušníkov národnostných menšín klesne v týchto obciach pod 15 % a táto skutočnosť sa potvrdí v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, naozaj len veľmi stručne, lebo myslím si, že tento dvojdňový maratón plný vášní, emócií už je pred vyvrcholením a nerád by som nejak chcel vašu pozornosť naťahovať. V každom prípade však chcem sa poďakovať za tie príspevky, ktoré sa pokúšali nájsť vecnú podstatu tohto zákona, ktorého predloha bola pripravená koncom minulého roka a bola predložená na medzinárodnú aj domácu verejnú oponentúru.

    Ten text toho zákona, resp. návrhu novely zákona bol konzultovaný a posúdený vysokým komisárom OBSE Knutom Vollebaekom, ktorý sa k nemu vyjadril v rozsiahlom elaboráte kladne. Ten text bol predložený na verejnú diskusiu a na verejnej diskusii na Úrade vlády boli zástupcovia všetkých, všetkých relevantných združení, organizácií, ktoré reprezentujú národnosti na Slovensku. A v tom období, na konci minulého roku, i na tom zhromaždení, ktoré trvalo niekoľko hodín, sme diskutovali, a to bol text, ktorý bol intermedzinárodne posúdený, aj doma posúdený, bol osnovaný na desaťpercentnom kvóre. Ten text bol prijatý vtedy všetkými, všetkými národnosťami, aj zmieňovanou, tu dneska skloňovanou Rusínskou obrodou, ktorú reprezentoval jej predseda pán Bandurič, bol prijatý všetkými pozitívne.

    Takže opakujem, ten zákon sem nepadol do Národnej rady nejako z neba, alebo že by sme si ho vymysleli, alebo že by si chcela politickú polievočku, ako sa tu pekne hovorilo celý deň, prihrievať na ňom strana MOST - HÍD. Naopak, ak mám znova zdôrazniť, tak veľmi otvorene a pozitívne sa k zákonu postavili príslušníci rusínskej menšiny, vrátane strany, politickej strany reprezentujúcej Rusínov na Slovensku, strany Náš kraj. Takže toľko k veci.

    Pokiaľ ide o lekcie z národnej výchovy, ktoré sme tu dostávali a ktoré som dostával aj ja, nemá asi význam k nim sa vyjadrovať, najmä ak to boli politické lekcie od osobností, ktorých jediným preukazným zdielom je žáner esemesky, prípadne faktickej poznámky, ale v každom prípade by som chcel predsa len pripomenúť svojim ľavicovým priateľom, kolegom bývalým, že situácia nie je taká celkom, ako si ju oni prikrášľujú, že všetky tie utkvelé predstavy najmä o spolupráci s Orbánom, s Budapešťou a neviem s kým, sú ich utkvelé predstavy. A ako viete, s utkvelými predstavami ťažko môžete polemizovať, tie by možno sa mohli liečiť, ale to je už iný prípad.

    Takže, milí priatelia kolegovia, ja som rád, že som si tu spomenul pri tých lekciách z národnej výchovy na situáciu spred jedenástich rokov, keď môj vtedy kolega podpredseda Slovenskej akadémie vied Dušan Čaplovič mi odovzdával najvyššie ocenenie, ktoré Slovenská akadémia vied a predsedníctvo Slovenskej akadémie vied dáva vedeckým pracovníkom, a síce Zlatú plaketu Ľudovíta Štúra za moje vtedy celoživotné dielo, som rád, že sa môžem s kolegom Čaplovičom stretnúť aj na tomto poli, aj keď dnes už, žiaľbohu, sme trošku na iných pozíciách, ale v každom prípade si myslím, že tento zákon, tento zákon, spomínalo sa tu, že ho nikto nepotrebuje, dokonca zaznela aj taká formulácia, že nezvýši životnú úroveň, tento zákon zvýši kvalitu života občanov Slovenskej republiky, ktorí patria k národnostným menšinám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za stanovisko, ktoré zaujal ako navrhovateľ k rozprave. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz si dovolím navrhnúť, páni poslanci, prestávku za tri poslanecké kluby preto, lebo v rozprave boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré predpokladám, že si ešte vynútili diskusiu v poslaneckých kluboch pred záverečným hlasovaním o návrhu zákona, preto nie zajtra, dnes o 17.00 hod. sme si stanovili ako hodinu určenú na hlasovanie o prerokovaných návrhoch zákonov, preto vyhlasujem prestávku do 17.00 hod., po ktorej budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov. A po hlasovaní rokovať o ďalších bodoch programu zaradených na rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem prestávku do 17.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 16.23 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.10 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní jazykov.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som dať procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, že privítate na balkóne prítomného veľvyslanca Maďarskej republiky, ktorý si prišiel odkontrolovať, ako koalícia bude hlasovať za návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

  • Bez toho, pán poslanec, že by som dal o tom hlasovať, vítam na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku. Pán veľvyslanec, vitajte.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som, aby sme sa sústredili na hlasovanie o návrhu zákona, ktorý sme prerokovávali a v Národnej rade diskutovali takmer dva dni, ktorého dôležitosť vyjadrila aj dĺžka diskusie.

    Poprosím všetkých poslancov a poslanecké kluby, aby sa dostavili ich zástupcovia do rokovacej sály, a chcem požiadať pána podpredsedu vlády Chmela, pána spoločného spravodajcu Dostála, aby zaujali svoje miesta určené v rokovacej sále pre predkladateľa a spravodajcu.

    A poprosím pána spoločného spravodajcu Dostála, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý prerokovávame ako tlač 284.

    Panie poslankyne, páni poslanci, cítim, že hlasovanie bude náročné, plné emócií, a preto by som chcel všetkých poprosiť, aby sme sa sústredili, páni poslanci, na hlasovanie a vyjadrili svoje stanovisko podľa odporúčania, resp. vyjadrenia svojho slobodného rozhodnutia k jednotlivým návrhom, ktoré bude uvádzať pán spoločný spravodajca, ktorého porosím, aby sa ujal v tejto chvíli svojej úlohy spravodajcu.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál. Pán poslanec Matovič, prosím, zaujmite svoje miesto v rokovacej sále.

    Poprosím médiá, aby nerušili poslancov, a pána spoločného spravodajcu o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo dvadsaťštyri poslancov. V rozprave boli podané viaceré návrhy podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku na vrátenie zákona a na to, aby sa teda nepokračovalo v rokovaní, respe. aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie, a najprv budeme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Páni poslanci Čaplovič a Senko a pani poslankyne Obrimčáková a Gabániová podali podľa § 73 ods. 3 písm. b) návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán poslanec Krajkovič podľa § 73 ods. 3 písm. a) navrhol, aby návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Krajkoviča, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh pána poslanca Krajkoviča sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, nakoľko dnes boli ešte podané v rozprave na schôdzi pozmeňujúce návrhy...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále. Nech sa páči, môžte.

  • Nakoľko ešte v rámci rozpravy boli dnes podané pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona, dajte, prosím, podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorým rozhodneme o možnosti hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave skôr, ako môžeme o nich rokovať podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 76 za, 66 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh pána spoločného spravodajcu sme odsúhlasili.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím o ďalší návrh.

  • Teraz môžeme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy výborov. Gestorský výbor síce navrhol hlasovať o všetkých štrnástich pripomienkach uvedených v časti IV spoločnej správy spoločne s odporúčaním tieto pripomienky schváliť, ale páni poslanci Matovič a Rafaj navrhli vyňať na samostatné hlasovanie body 1, 2, 3 a body 4 až 7, takže dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ale existuje alternatívny pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 7 za, 66 proti, 70 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy 1 a 2 Národná rada neschválila.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 60 za návrh, 11 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 4 až 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 75 za návrh, 10 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 8 až 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 8 až 14. Gestorsky výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 9 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pripomienkach zo spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Rafaj a navrhol, aby sme o všetkých dvanástich jeho pozmeňujúcich návrhoch hlasovali samostatne, ale nakoľko sme už schválili body 4 až 7 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 13 pána poslanca.

    A teda pýtam sa, či trvá na samostatnom hlasovaní.

  • Súhlasí so stanoviskom spoločného spravodajcu. Trvá na samostatnom hlasovaní o návrhoch okrem bodu 13, ktorý bol súčasťou hlasovania o bodoch zo spoločnej správy.

  • Áno. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 1.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rafaja pod bodom 1.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 2.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rafaja. Nemusíme gestikulovať pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 67 za, 69 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Rafaja.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 3.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 3 z pozmeňovacích návrhov pána poslanca Rafaja.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 4.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod poradovým číslom 4, ktorý predložil pán poslanec Rafaj.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 67 za, 68 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 5.

  • Hlasujeme. Pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 5.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 68 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 6.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 67 za, 67 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 6 sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 7.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 68 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 7.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 8.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 67 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 9.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý je uvedený pod poradovým číslom 9 pozmeňovacích návrhov, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Rafaj za skupinu navrhovateľov.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, za 67, 68 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 10.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 66 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 11.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pod poradovým číslom 11, ktorý predložil pán poslanec Rafaj za skupinu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 67 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja č. 12.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uvedenom pod poradovým číslom 12, ktorý predložil za skupinu poslancov pán poslanec Rafaj.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 67 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Dostál.

  • Keďže o pozmeňovacom návrhu pod bodom 13 hlasovať nebudeme, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka, ktorý navrhol aj spôsob hlasovania o jeho pozmeňujúcich návrhoch, ale teda v rozprave naznačil, že možno svoje návrhy stiahne. Nesťahuje. Takže ešte nás čaká séria hlasovaní. Budeme postupne hlasovať, ako pán poslanec navrhol. Čiže najprv hlasujeme samostatne o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Senka č. 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom v poradí podanom pozmeňovacom návrhu za skupinu poslancov, ktorý predložil pán poslanec Senko.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 69 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Senka č. 4.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 67 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Senka č. 6.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 67 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Senka č. 8.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu pod poradovým číslom 8.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 69 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Senka č. 13.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 70 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pod poradovým č. 13 pána poslanca Senka sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka č. 2 a 7.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako odporúča o ňom hlasovať pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka pod číslami 3 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 69 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka pod číslami 9 až 11.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 69 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka číslo 12, 17 a 18.

  • Hlasujeme o návrhu podľa odporúčania spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 71 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka pod číslami 14, 15 a 16.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako odporúča o nich hlasovať spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 69 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka. V rozprave ďalej podali pozmeňujúce návrhy poslanci Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič. Pán poslanec Matovič navrhol hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch spoločne. Následne ale pán poslanec Viskupič vyňal na samostatné hlasovanie bod 13, ktorý je riešený ďalším pozmeňujúcim návrhom. Takže by som vás teda poprosil, pán podpredseda, aby ste najprv dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslancov Matoviča, Jurinovej, Fecka a Viskupiča číslo 1 až 12 a číslo 14 a 15, teda všetky návrhy okrem návrhu číslo 13.

  • Pán spoločný spravodajca, hlasujeme teda o pozmeňovacom návrhu, ktorý zjednodušene nazývame Matovičov pozmeňovací návrh okrem bodu 13, ktorý je súčasťou návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 75 za, 63 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Matoviča, Jurinovej, Fecka a Viskupiča pod bodom č. 13.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu uvedenom pod poradovým číslom 13, ktorý za skupinu predkladateľov predložil pán poslanec Matovič.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 1 za, 84 proti, 59 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • V rozprave som dvakrát vystúpil aj ja a podal som dva pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom nesúvisia. Najprv, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil v prvom vystúpení v rozprave, je označený ako pozmeňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála a návrh obsahuje dva body týkajúce sa zrušenia pokút v zákone o používaní menšinových jazykov a v zákone o štátnom jazyku.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, vieme, o čom hlasujeme? Hlasujeme. Hlasujeme o Dostálovom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka zrušenia pokút.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 37 za, 83 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Teraz, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil v druhom vystúpení. Návrh je označený ako návrh poslanca Ondreja Dostála a skupiny poslancov a týka sa spoločných, prechodných a záverečných ustanovení § 7c, teda toho, čo riešil bod č. 13 z návrhu pána poslanca Matoviča, ktorý sme neschválili.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 66 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pripomienkach aj zo spoločnej správy, aj z rozpravy. V súlade s § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte pred tým, ako dám hlasovať o postúpení prerokovať zákon v treťom čítaní, chcem sa spýtať všetkých predkladateľov pozmeňovacích návrhov, či boli odhlasované všetky v súlade s tým, ako boli predložené, aby nevznikla pochybnosť o procedurálnom postupe pri hlasovaní. Nevidím žiadnu námietku, preto dávam hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 64 proti, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Zákon prerokovávame v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní jazykov národnostných menšín so schválenými pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme odsúhlasili v druhom čítaní, s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 68 proti, 1 nehlasoval.

  • Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať, pardon, páni poslanci, ešte pred tým poprosím vás, nerozchádzajte sa, ešte sme neodhlasovali jeden z prerokovaných bodov programu, ktorý sme prerokovali dnes ráno.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh uznesenia k bodu programu, ktorý sme prerokovali a ktorým ho poveril gestorský výbor ako spoločného spravodajcu. Pán poslanec Přidal.

  • Hlasovanie o Správe o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2010, tlač 319.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nedal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • ... berie na vedomie Správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2010, tlač 319.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhol gestorský výbor a Národnej rade predložil poverený spravodajca pán poslanec Přidal.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 134 za, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím ústavy v maďarskom parlamente. Prerušujem rokovanie, páni poslanci.

  • Dvadsaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále, o zaujatie svojich miest, ktoré sú vám určené. A teraz vás poprosím, aby sme venovali pozornosť rokovaniu Národnej rady a ďalšiemu bodu programu tak, ako sme si ho schválili na začiatok 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým ďalším bodom je

    návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska,

    ktorý návrh máte predložený pod tlačou 375.

    Poprosím teraz pána predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh Národnej rade predložil. A chcem ďalej informovať, že po...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa aspoň na úvod, páni poslanci, tohto rokovania sústredili na procesný postup a odporúčanie poslaneckého grémia pri prerokovávaní tohto veľmi dôležitého politického vyhlásenia, sústredili na dohodu, ktorá bola uzavretá medzi jednotlivými zástupcami parlamentných poslaneckých strán, že po návrhu zahraničného výboru predloží návrh za skupinu poslancov, ktorí predložili pod návrhom pána poslanca Rafaja poslanci za Slovenskú národnú stranu Slota, Rafaj, Švantner, Mikolaj, Zelník, Štefanov a Vincent Lukáč, aby sme po odôvodnení návrhu zahraničného výboru umožnili odôvodniť návrh za skupinu poslancov, po ktorom odôvodnení jednotlivých návrhov. Po súhlase poslaneckého grémia, predpokladám, že je to aj súhlas poslaneckých klubov, by sme zlúčili rozpravu k obidvom bodom programu, o ktorých by sme diskutovali a po skončení rozpravy a podľa jej výsledku by sme potom hlasovali o návrhoch samostatne, resp. diskutovali o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ktoré páni poslanci v rozprave chcú predložiť.

    Pýtam sa, či po súhlase predsedov v poslaneckom grémiu, poslaneckých klubov, je aj súhlas poslancov s takýmto postupom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pán predseda zahraničného výboru, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Základný zákon Maďarska, ktorý 18. apríla 2011 prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, vychádza z národných záujmov a súvisí s viacerými otázkami, ktoré základný zákon Maďarska vyvoláva nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách a na pôde medzinárodných organizácií. Základný zákon Maďarska nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky reaguje na vzniknutú situáciu spojenú s prijatím nového základného zákona Maďarska. Preto uznesením č. 69 z 12. mája 2011 schválil návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska, ktorým Národná rada Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskom v duchu moderného európanstva, ale odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane základného zákona Maďarska.

    Dovoľte, keďže sa jedná o vyhlásenie, aby som ho prečítal. Teda návrh toho vyhlásenia z dielne zahraničného výboru znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z Ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika."

    Toľko text, navrhovaný text vyhlásenia. A dovoľte ešte, aby som prečítal spravodajskú informáciu zo zahraničného výboru. Z poverenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zároveň predkladám spravodajskú informáciu o výsledku prerokovania predmetného návrhu v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady uvedený iniciatívny návrh svojich členov prerokoval na svojej 17. schôdzi 12. mája 2011 a prijal uznesenie č. 69, ktorým vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade schváliť Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska tak, ako je uvedené v tlači 375.

    To je všetko. Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Šebej za predkladateľov odôvodnil návrh. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa dohody, ktorá bola prijatá, teraz poprosím za navrhovateľov druhého návrhu uznesenia, aby predložil pán poslanec Rafaj návrh za skupinu poslancov . Vyriešime aj technický problém, jeden bude po ľavej ruke, druhý po pravej ruke predsedajúceho pri rozprave, ak sa na tom vieme dohodnúť.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu poslancov klubu Slovenskej národnej strany uviedol vyhlásenie, návrh na Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike. Ak dovolíte, keďže čas pokročil a niektorí chcú vystúpiť ešte dnes, dôvodovú správu v podstate máte veľmi podrobne uvedenú, ja sa k nej skôr vyjadrím v rozprave, keď vystúpim, teraz by som len v rýchlosti prečítal návrh uznesenia tak, ako to urobil predseda zahraničného výboru. Takže náš návrh znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky, odvolávajúc sa na zásady a hodnoty dobrých susedských vzťahov a priateľského spolunažívania európskych národov, hľadiac na obsah základnej medzištátnej zmluvy o dobrom susedstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, obraňujúc dobré meno a národnosť, štátne záujmy Slovenskej republiky

    A. vyjadruje

    a) rozhorčené odmietavé stanovisko nad sériou protislovenských aktov a exteritoriálnej legislatívy narúšajúcich zvrchovanosť Slovenskej republiky a okolitých štátov,

    b) ostrý protest proti nemiestnym opakujúcim sa výrokom oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky proti suverenite Slovenskej republiky,

    c) principiálne odmietavé stanovisko k snahám o historický revizionizmus,

    d) dôrazný apel na dodržiavanie medzinárodných povojnových zmlúv, záväzkov a zásad dobrého susedstva a základnej medzištátnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľských vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou maďarskými verejnými činiteľmi a reprezentatívnymi štátnymi inštitúciami;

    B. vyzýva Národné zhromaždenia Maďarskej republiky, aby

    1. z vlastnej iniciatívy zrušilo alebo upravilo tie časti svojej legislatívy, ktoré sa dotýkajú zvrchovanosti a suverenity okolitých štátov, tak, aby tieto stratili exteritoriálne účinky a platnosť,

    2. uviedlo svoju ústavu do súladu s demokratickými európskymi princípmi a tradíciami a aby upravilo či zrušilo tie jej časti, ktoré majú exteritoriálny charakter alebo vychádzajú z nedemokratických tradícií;

    C. žiada vládu Slovenskej republiky

    1. podať správu do Národnej rady Slovenskej republiky o vývoji a problematike slovensko-maďarských vzťahov a o účinných opatreniach vlády a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré majú zamedziť ohrozovaniu suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky,

    2. vyhodnotiť plnenie základnej medzištátnej zmluvy a predložiť Národnej rade správu o jej napĺňaní zmluvným partnerom,

    3. aby sa obrátila na európske inštitúcie o pomoc na zamedzenie vyvolávaného napätia maďarskou stranou a na vynútenie dôsledného plnenia mierových zmlúv po 1. a 2. svetovej vojne Maďarskou republikou, vrátane zákazu revizionizmu,

    4. aby začala s plnou vážnosťou vykonávať svoje ústavné povinnosti na zabezpečenie účinnej ochrany národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky;

    D. obracia sa

    1. na parlamenty susediacich štátov Maďarska, aby spoločne odmietli zásahy do svojej štátnej suverenity a zvrchovanosti, ktoré maďarská ústava narúša,

    2. na Európsky parlament, aby sa zaoberal znepokojujúcim vývojom situácie v Maďarsku, ktorý ohrozuje piliere európskych demokratických základov a bezpečnostnú stabilitu v regióne."

    Posledná žiadosť je pod písmenom E. "Žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval predsedu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky."

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto rovnako ako pán predseda zahraničného výboru pre predkladateľa. A chcem informovať, že som dostal do rozpravy písomné prihlášky pánov poslancov za poslanecké kluby SMER Maďariča, Slovenskej národnej strany pána poslanca Slotu, za MOST - HÍD pána poslanca Solymosa a dvoch pánov poslancov Čaploviča a pána poslanca Rafaja.

    Chcem týmto zároveň otvoriť rozpravu o týchto bodoch programu. O vystúpenie v rozprave požiadal podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorému týmto udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som využiť príležitosť, ktorú nepochybne predkladané dokumenty ponúkajú, aby som sa s vami porozprával o slovensko-maďarských vzťahoch v čo najširšom kontexte. Je to taká akurátna doba, pretože udiali sa aktivity, na ktoré je potrebné reagovať, a myslím si, že naozaj plénum Národnej rady Slovenskej republiky je v tomto prípade tou platformou náležitou. Chcem sa poďakovať zahraničnému výboru za to, že bol schopný dohody, a chcem oceniť aj aktivitu Slovenskej národnej strany, ktorú vnímam ako aktivitu v dobrom úmysle. Chcel by som sa zamyslieť nad tým, čo nás trápi alebo znepokojuje, alebo nad súčasným stavom slovensko-maďarských vzťahov v takých štyroch častiach.

    V prvej by som sa pokúsil pomenovať, v čom je problém. V tej v druhej by som sa s vami podelil o východiská, cez ktoré sa na tento problém pozerám ja a ministerstvo zahraničných vecí. A myslím si, že ale aj strana, ktorá ma na pozíciu ministra zahraničných vecí nominovala. V tretej časti by som chcel využiť príležitosť a podobne ako členov zahraničného výboru aj europoslancov, aj vás priamo informovať o aktivitách, ktoré sme podnikli, ktoré podnikáme a ktoré podnikať mienime. No a napokon v tej štvrtej časti by som sa zamyslel nad "state of play" alebo súčasným stavom, ako veci vyzerajú, a nad budúcnosťou ako by mohla vyzerať. Teda v týchto štyroch častiach by som sa chcel povenovať slovensko-maďarským vzťahom.

    Teda tá prvá časť by sa mohla volať pomenovanie problému, v čom vidím problém. Problém vidím v takom základnom trojuholníku. Jedna strana trojuholníka sa volá zákon o dvojakom občianstve a druhá sa volá Ústava Maďarskej republiky a tretia sa volá chystaná volebná reforma. Toto je prostredie, ktoré vytvára tému, kvôli ktorej vlastne na súčasnej schôdzi Národnej rady sú aj dva dokumenty, ktoré boli pred chvíľou uvedené alebo predstavené.

    V čom spočíva podľa môjho názoru úplne základný kameň problému? Kde bol zapnutý zle ten povestný prvý gombík na kabáte, ako hovorí klasik. Som si istý, že tým prvým zle zapnutým gombíkom je zákon o dvojakom občianstve, ktorý schválil parlament v Budapešti z nášho pohľadu ešte v predchádzajúcom volebnom období. Zákon, na ktorý sme potom reagovali my novelou zákona o štátnom občianstve. Otázka by teraz znela, že prečo práve tento zákon je kľúčovým kameňom úrazu alebo, ako som povedal, zle zapnutým prvým gombíkom. Z dôvodu veľmi prostého. Vymyká sa medzinárodným štandardom, medzinárodným zvyklostiam, pretože sa neopiera o to, čo medzinárodné štandardy, zvyklosti a možno aj medzinárodné právo a medzinárodné dokumenty v tejto oblasti predpokladajú - a to je skutočná väzba, veľmi zaužívaný v angličtine výraz - "genuine link", skutočná väzba medzi občanom, ktorý sa o dvojaké občianstvo uchádza, a krajinou, ktorá mu druhé občianstvo ponúka. Ja sa potom o chvíľočku potom ešte vrátim.

    Druhý problém spočíva v tom, že nová Ústava Maďarskej republiky otvára možnosť udeliť zahraničným Maďarom, občanom iných štátov, ktorí získajú aj občianstvo Maďarskej republiky, volebné právo. Opäť k tomu sa o chvíľu celkom konkrétne vrátim. No a napokon tretí problém spočíva v tom, ako tá volebná reforma, nové volebné zákony Maďarskej republiky budú vyzerať.

    Najprv by som sa chcel vrátiť k tomu, čo som označil za základný problém zákona o dvojakom občianstve, a to je skutočná väzba, skutočná väzba medzi občanom a krajinou. Už som povedal, že medzinárodné štandardy predpokladajú, že základným charakteristickým rysom takejto skutočnej väzby je trvalý pobyt občana. Už v septembri minulého roku som sa v Bratislave stretol s Knutom Vollebaekom, komisárom, vysokým komisárom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde som sa mu zdôveril s tým, čo ma vyrušilo a o čom som, samozrejme, vedel, že nezakladá nič dobrého do budúcnosti.

    Knut Vollebaek mi napísal po našom rozhovore o mesiac 25. októbra, kde v tom liste sú dve zaujímavé vety. Prvá je, že štáty by sa mali zdržať udeľovania občianstva, pokiaľ nejestvuje prirodzená väzba medzi predmetným štátom a jednotlivcom a naopak, mali by upustiť od odoberania občianstva v prípadoch, kde takáto prirodzená väzba jestvuje. To je prvá zaujímavá veta. Druhá zaujímavá veta. Výkon občianskych práv je ako pravidlo spájaný s miestom trvalého pobytu. Výkon občianskych práv je ako pravidlo spájaný s miestom trvalého pobytu, teda tu by sa dalo trošku zjednodušene povedať, že niet veľmi o čom diskutovať. Keď si pozrieme zákon Maďarskej republiky, vidíme, že spĺňa všetky charakteristiky masového udeľovania dvojakého občianstva...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte. Poprosím všetkých, ktorí sú v sále a potrebujú si niečo iné povedať, tak nech to urobia mimo sály. Páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • Takže to je ten základný uholný alebo stavebný problém, od ktorého sa potom odvíjajú všetky ďalšie problémy.

    Ako druhý som pomenoval novú ústavu alebo základný zákon Maďarskej republiky. Tu vám chcem povedať svoj postoj, že kľúčový problém vidím v čl. 23 ods. 4, ktorý hovorí, že rámcový zákon môže viazať volebné právo alebo jeho úplnosť na pobyt v Maďarsku a možnosť byť volený na ďalšie podmienky. Tu je kľúčom to slovíčko "môže". Doposiaľ je to tak, že volebné právo v Maďarskej republike je umožnené iba tým, ktorí majú v Maďarsku trvalý pobyt, musia mať trvalý pobyt. Teda ústava otvára priestor aj pre občanov Maďarskej republiky s trvalým pobytom v iných štátoch. Toto považujem za najcitlivejší problém celej novej Ústavy Maďarskej republiky.

    Pre tých, ktorí by mi chceli vytýkať, že tam nevidím ďalšie úskalia, by som chcel povedať, že ich vidím, ale nie sú tak nepríjemné z hľadiska normálneho ľudského spolužitia ako práve to v článku 23, ktoré som odcitoval. To, čo vidím a čo sa nečíta dobre, je predovšetkým uvedené v článku veľké D ako Dušan. Sú tam formulácie o jednotnom maďarskom národe, sú tam formulácie o kolektívnych právach, je tam vyslovená formulácia o podpore pre vznik samospráv v zahraničí na etnickom princípe a Maďarská republika sa hlási k zodpovednosti za všetkých Maďarov. Teda v jednom maličkom odseku sú štyri miesta, ktoré vyvolávajú možnosť exteritoriálnych alebo cezhraničných účinkov.

    Tu ale chcem povedať dve veci. Obhajca týchto formulácií by všade namietal, že môže alebo že podporuje, teda sú tam formulácie, ktoré ponúkajú takpovediac manévrovací priestor, ale nie je podstatné to, aby sme sa s lupou v ruke usviedčali, ako je to tam napísané. Podstatné je to, ako bude vyzerať aplikačná prax v Maďarskej republike a po druhé, či sme schopn, my doma na Slovensku týmto exteritoriálnym alebo cezhraničným účinkom brániť. A tu by som vám chcel povedať dve veci. Neviem, aká bude aplikačná prax Maďarskej republiky, ale viem, že Slovenská republika má všetky prostriedky na to, aby sme tieto cezhraničné účinky ubránili. Napríklad tak, že máme v Ústave Slovenskej republiky zakotvené, že práva občanov Slovenskej republiky sú výhradne postavené na báze individuálnych práv, tak, ako je to v Preambule Lisabonskej zmluvy, tak, ako je to v celom rade medzinárodných dokumentov. Ak Maďarská republika rešpektuje kolektívne práva, je to jej záležitosť. Ale na Slovensku platia a budú platiť iba práva individuálne.

    V návrhu textu, ktorý máte z dielne zahraničného výboru, je jasné expressis verbis prihlásenie sa k individuálnym právam. Samozrejme, v legislatíve Slovenskej republiky nikde nenájdete najmenšiu šancu na to, aby sa tu vytvárali samosprávne orgány na etnickom princípe. A dovolím si povedať, že žiadna politická reprezentácia nebude naklonená pre takúto záležitosť, lebo na Slovensku na to nakoniec nie sú ani prirodzené predpoklady. Čiže máme to vo svojich rukách.

    No a ak sa v článku D maďarskej ústavy hovorí, že sa Maďarsko hlási k zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, tak my odkážeme do Budapešti veľmi pokojne, že my sa chceme a my sa staráme a budeme sa starať, aby sa aj príslušníci, občania hlásiaci sa k národnostným menšinám cítili tu dobre, aby Slovensko mohli a považovali za svoju vlasť. My sa o nich postaráme, nech to poviem zrozumiteľným jazykom.

    Samozrejme, tak ako my prispievame na slovenské školy v Békešskej Csabe alebo v Slovenskom Komlósi, alebo v Nadlaku, alebo v Užhorode ,alebo vo Vojdine, alebo v ďalších krajinách, to je medzinárodný štandard. Nikomu nebránime, aby podobným spôsobom ako Slovensko podľa vlastných síl, možností štátneho rozpočtu prispieval na podporu našich komunít, aby podporovali aj iné krajiny. Ale spôsobom, samozrejme, civilizovaným, nie tak, že budú pchať forinty do rúk občanom, ktorí dajú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Koniec koncov tento pokus sme pred niekoľkými rokmi úspešne zvládli a máme pokrytý slovensko-maďarskou medzištátnou zmluvou. A podpora menšín na Slovensku, podpora menšín v Maďarskej republike prebieha prostredníctvom mimovládnych organizácií, teda inštitúcií.

    Čiže chcel som na tomto ukázať, že koho chce ten článok D trochu vyrušiť, tak sa môže vyrušiť nechať trochu. Kto chce sa nechať vyrušiť veľmi a ho uráža, že sa v politickom dokumente hovorí o jednotnom maďarskom národe, aj pre to isté porozumenie mám. Ale to kľúčové, čo chcem povedať, spočíva v aplikačnej praxi a v tom, či dokážeme čeliť týmto prípadným eventuálnym nežiaducim účinkom, alebo nie. Ja hovorím, že jednoznačne im čeliť dokážeme.

    No, chcem ale na záver povedať aj to, že mám isté porozumenie aj pre kritiku, ktorá tu bude zaznievať v tom zmysle, že text preambuly alebo možno aj celej ústavy je jazykom, ktorý možno je prekonaným a ktorý možno dnes sa vo svete nie veľmi používa. Ja som si ale veľmi dobre všimol a môžem vám prezradiť, že mám aj päť stanovísk renomovaných slovenských historikov, že tvorcovia ústavy si dávali záležať, aby ten text ako-tak aj mohli obhájiť, aby nezaváňal tými javmi, ktoré sa klasifikujú ako činnosti alebo prejavy nezlučiteľné s moderným európskym právom. Tak som ja prečítal Ústavu Maďarskej republiky. Isteže aj ja by som niektoré pasáže možno radšej čítal inak formulované, ale opakujem ešte raz, a to sa v stanoviskách našich historikov opakuje veľmi často, autor si dával pozor, takto po slovensky jednoducho to poviem. Ale hovorím o tom preto, že to tu nepochybne bude zaznievať, aby ste vedeli, že vnímam aj tento rozmer, lingvistický možno, alebo formulačný, Ústavy Maďarskej republiky.

    No, čiže ak zhrniem to prvé, ten bod prvý, ktorý som nazval ako pomenovanie problematiky, a poviem, že základný problém vidím jednoznačne v zákone o dvojakom občianstve, tak by som potom za kľúčové považoval riešenie dvoch otázok. Jedno mlieko, ktoré na stole je, a druhé, ktoré ešte na stole nie je a možno by ani nemuselo byť. To prvé rozliate sa volá zákon o dvojakom občianstve, to druhé, ktoré budeme veľmi pozorne sledovať, sú budúce volebné zákony alebo budúca volebná reforma Maďarskej republiky, pre ktorú otvára priestor, ako som už zmienil, ten čl. 23 Ústavy Maďarskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som v druhej časti chcel sa s vami podeliť o štyri východiská, ktoré determinujú postoje ministerstva zahraničných vecí, o ktoré sa opieram aj ja sám, keď hľadáme odpovede na tie výzvy, ktoré som v bode č. 1 pomenoval. Tie východiská sú štyri. Nehovorím, že už sú zoradené prioritne, ale myslím si, že sú štyri.

    Tým prvým východiskom je chrániť zvrchovanosť Slovenskej republiky a nášho právneho poriadku. Poviem to opäť s úsilím byť zrozumiteľný a jasný. Na Slovensku môžu platiť, platia a budú platiť iba zákony Slovenskej republiky a medzištátne zmluvy, ktoré Slovenská republika schválila. Nič iné. Toto je otázka č. 1, východisko č. 1.

    Východisko č. 2 je zabrániť alebo brániť prípadným exteritoriálnym alebo cezhraničným účinkom.

    Tretie východisko je, a opäť to poviem ľudovým jazykom, brániť rozoštvávaniu občanov. Považujem za veľké šťastie, keď dokážu na Slovensku žiť občania Slovenskej republiky národnosti slovenskej v porozumení s občanmi Slovenskej republiky národnosti maďarskej, rusínskej, nemeckej, ukrajinskej, poľskej a mnohých ďalších. Nie sme bohatí na prírodné zdroje, sme bohatí na národnosti. Ja som v takom prostredí v Spišskej Novej Vsi vyrastal. A toto by sme mali brániť za každú cenu. Za dvadsať rokov v politike si dovolím povedať, že Slovensko poznám a viem, že ľudia chcú žiť spolu v pokoji.

  • Maďar vedľa Slováka, Slovák vedľa Maďara. A je veľkým požehnaním na každej dedine, v každom meste, na každej ulici, keď susedia spolu vychádzajú bez ohľadu na to, či je niekto luterán, katolík, veriaci, neveriaci, Slovák alebo Maďar. Toto je obrovský kapitál, toto je hodnota, na ktorú nikdy nesmieme zabudnúť. Správajme sa tak, aby politici, ktorým to môže krátkodobo vyhovovať, ľudí nerozoštvávali, ale aby skôr ponúkali riešenia také, ktoré umožnia ľuďom lepšie žiť.

    No a potom je tu aj štvrté východisko, ktoré je nesmierne dôležité, a to sú dobré susedské vzťahy, ich udržiavanie a rozvoj. Nikdy nesmieme zabúdať na to, že Maďarsko je naším susedom, že máme spolu dlhú hranicu, že mnoho Slovákov robí na druhej strane Dunaja a aj Maďari pracujú v Slovenskej republike, že chodia sa vzájomne navštevovať, že chodia za kultúrou, za športom, za zábavou, že potrebujú, aby sme rozvíjali ďalej infraštruktúru. Je skvelé, že kolega Figeľ o niekoľko dní podpíše zmluvu so svojím maďarským kolegom o mieste napojenia diaľnice medzi Košicami a Miškolcom. Je dobré, že 2. júna otvoríme nový most cez rieku Ipeľ, že 30. júna otvoríme ďalší most cez rieku Ipeľ, že pripravujeme medzištátnu dohodu o novom moste v Komárne. Je skvelé, že sme podpísali len celkom nedávno zmluvu o vzájomnom prepojení plynových sústav. Máme veľa peňazí v európskych fondoch na prepojenie Sever - Juh, z Baltu cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko na juh do Chorvátska, do prístavov.

    Bola zriadená vysoká, teda komisia na vysokej úrovni EÚ pod vedením komisára Öttingera a V4. Potrebujeme zvyšovať nezávislosť našej energetickej sústavy. Sú projekty o prepojení našich elektrizačných sústav. Ale keď chcete vedieť, ideme vydať aj vzájomný prekladový slovník tohoto roku. A ak chcete vedieť, z grantu ministerstva zahraničných vecí ideme usporiadať seminár mladých historikov. Nech sa mladí pozrú aj na našu minulosť, nezaťažení. Tí, ktorí chcú ďalej tu žiť desaťročia medzi sebou na obidvoch stranách či Ipľa, Tisy alebo Dunaja. To všetko sú nepochybne aktivity, ktoré pomáhajú ľuďom aj na Slovensku, aj v Maďarskej republike. A preto aj toto štvrté kritérium alebo východisko považujem za nesmierne, nesmierne dôležité, ak nie rovno kľúčové.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, toto bola druhá zo štyroch oblastí po pomenovaní problému, východiská, o ktoré sa opierame, aby sme dokázali prv pomenované problémy riešiť.

    A tak sa dostávam k aktivitám, k prístupu, k riešeniu, k tomu, čo sme vykonali, k tomu, ako vyzerá riešenie problému, ak ho nazveme problémom dnes. V prvom rade chcem povedať, že sme sa s kolegom Martonyim dohodli na systéme včasného varovania, vyrozumenia. Keď máme problém, tak nejdeme na tlačovú konferenciu v prvom rade, ale sa pokúšame tento problém riešiť na pracovnej úrovni.

    Nebudem vás zabávať rôznymi témami, ktoré riešiť je treba, slovenské deti v Rajke napríklad, jeden z vás, pán poslanec Somogyi mi napísal list, že sú problémy s našimi deťmi v Rajke, kde už je veľká enkláva Slovákov a zrazu začali od detí v materskej škôlke a v základnej škole vyberať peniaze. Ale deti z Maďarska chodia do Košíc a my od nich peniaze nevyberáme. Pekne som sa s pánom Martonyim o tom porozprával. Napísal som Ivančovi, štátnemu tajomníkovi, ktorý je šéfom slovenskej časti zmiešanej komisie, ideme to riešiť. Ale pán Martonyi už o tom vie. Nerobíme z toho otázku života a smrti.

    Možno by ste boli prekvapení, takýchto chlebových problémov medzi nami je viac, ale keď si dôverujeme, že chceme tieto problémy riešiť, tak sa domnievam, že platforma sa na to nájde. Otvorene vám poviem, že pred druhým čítaním o Ústave Maďarskej republiky som mu tiež telefonoval. Povedal som mu toto, čo som povedal vám, čo nás znepokojuje v základnom texte, čo môže byť zdrojom budúcich nedorozumení. Netelefonoval som mu v takej naivnej nádeji alebo predstave, že po mojom telefonáte snem v Budapešti urobí axelpauzen o 180 stupňov. Ale som mu zatelefonoval preto, aby sme si rozumeli, aby to vedel od začiatku, aby sme nemali jeden voči druhému obavu, že sa chceme dobehnúť alebo že maľujeme čerta na stenu.

  • Čašník priniesol pohár vody.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    V rámci toho prvého inštrumentu, a to sú nepochybne možnosti a povinnosť spolupracovať v bilaterálnej oblasti, vám pripomeniem, že už 15. februára sme odovzdali maďarskej strane návrh medzištátnej zmluvy, ktorou by sme mali alebo mohli usporiadať otázky dvojakého občianstva. Rovnako mi je jasné, že keď Budapešť schváli v máji 2010 zákon, tak ho nebude hneď novelizovať. Ale našli sme riešenie, ktoré to nedorozumenie medzi Slovenskom a Maďarskom môže odstrániť. Viem, že ste si všimli, že od 15. februára Maďarská republika nereaguje. Dňa 12. mája bol minister Maártonyi v Bratislave na návšteve, opýtal som sa ho na to. Uvedomujem si, že Maďarsko predsedá Európskej únii, uvedomujem si, že je s tým spojený aj veľký nápor na administratívu maďarských inštitúcií, ale zdá sa mi, že ten čas je už trošku pridlhý. Kolega Martonyi ale povedal aj mne osobne, aj na tlačovej konferencii dôležitú vetu: "Chceme rokovať, nepovažujeme váš návrh za dobrý, ale chceme rokovať. Budeme rokovať, pretože aj základným princípom medzinárodného práva, keď sú nedorozumenia, je treba vyčerpať dvojstranné alebo bilaterálne možnosti."

    Samozrejme, keďže to trvá akosi dlhšie, rozvinuli sme aktivity aj na pôde medzinárodných organizácií. Čo sa týka dvojakého občianstva, už som zmienil moju prvú aktivitu, ktorou bol rozhovor v Bratislave s Knutom Vollebaekom, vysokým komisárom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zacitoval som pred chvíľou z jeho odpovede 25. októbra minulého roku. Odvtedy s jeho úradom vedieme pokojnú, ale intenzívnu komunikáciu na viacerých úrovniach vrátane našej misie v Haagu. Ja to všetko hovoriť nebudem, lebo tiež by som mal dávať pozor na čas, ale poviem len súčasný stav. Dňa 20. mája, to znamená minulý týždeň, sa uskutočnilo stretnutie štátneho tajomníka Ježovicu s pánom vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom v talianskom Bolzane, kde boli obidvaja na medzinárodnom seminári o národnostných menšinách. Štátny tajomník mal s ním pomerne obsiahly rozhovor a tak, ako som informovaný, to, čo sme Knutovi Vollebaekovi potrebovali povedať, mali povedať, sme mu povedali a môžem vás informovať, že v tomto dialógu budeme intenzívne pokračovať až do okamihu, keď pán vysoký komisár vyriekne svoje stanoviská k témam, o ktorých sa spolu rozprávame.

    Druhou platformou medzinárodných aktivít Slovenskej republiky je Rada Európy. Opäť nechcem ísť od Adama, a preto spomeniem len aktivitu, ktorá bola veľmi viditeľná, počuteľná. V apríli 2011 sa počas plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy angažoval poslanec Pavol Kubovič, šéf našej parlamentnej delegácie. Mal viacero aktivít. Myslím si, že to boli aktivity nesmierne užitočné, dôležité. Opäť nebudem od apríla vymenovávať všetky, ktoré by možno stáli za reč, ale zmienim len celkom aktuálnu informáciu. Tieto doterajšie aktivity na pôde Rady Európy vyvrcholili návštevou piatich spravodajcov Benátskej komisie Rady Európy 17. - 18. mája v Budapešti. Bola to monitorovacia návšteva. Zhruba do mesiaca piati spravodajcovia sú tam veľmi známi, aj bývalí politici, napríklad bývalá poľská premiérka Hanna Suchocká, ale aj ďalší. Koncom júna by mal byť hotový riport z tohto monitoringu, ktorý predstavitelia Benátskej komisie Rady Európy 17. - 18. mája v Budapešti vykonali. Azda vás nemusím ani presviedčať, ani ubezpečovať, že sme v týchto procesoch veľmi aktívni, a verím, že ku kolegovi Kubovičovi na pôde Rady Európy sa pridajú postupne aj ďalší.

    Je aj tretia platforma nášho zahraničnopolitického alebo medzinárodného angažmá a to je Európsky parlament. Zatiaľ sme zaznamenali dve aktivity. Pred Veľkou nocou diskutoval o týchto témach Ústavnoprávny výbor Európskeho parlamentu, práve dnes Výbor pre občianske slobody, ľudské práva a vnútro. Mám čerstvú informáciu od veľvyslanca Korčoka, že tohto rokovania výboru sa zúčastnili aj predstavitelia Benátskej komisie. Dňa 2. mája som, panie poslankyne, páni poslanci, si dovolil pozvať na ministerstvo zahraničných vecí Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a všetkých europoslancov. Bol som príjemne prekvapený, ale veľmi spokojný, že tam boli poslanci z celého politického spektra. Rozhodol som sa, že všetci zúčastnení dostanú podrobné analýzy dokumentov, ktoré sú predmetom nášho záujmu alebo našich starostí, to znamená aj zákon o dvojakom občianstve, aj novú Ústavu Maďarskej republiky, aj našu analýzu, medzinárodnoprávny rozbor tak, aby každý, kto chcel a kto si myslí, že aj môže, aby mohol byť prínosný.

    Máme poslancov v Európskom parlamente, chodievame na rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, máme našich členov v Benátskej komisii, chceme využívať tieto nástroje stále viac. A poviem to veľmi pokojne, ale zreteľne. O čo viac bude meškať odpoveď Budapešti na našu medzištátnu zmluvu, o to budeme aktívnejší. Myslím si, že aj v záujme Maďarskej republiky, aby sme si k tomu sadli, máme k tomu všetky potrebné nástroje, oživil som činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. To je tá platforma, kde treba riešiť problémy. Práve spolupredseda jednej z týchto komisií, štátny tajomník Žilinka z ministerstva vnútra, odovzdal návrh medzištátnej zmluvy slovensko-maďarskej. Preto budeme trpezlivo, ale nástojčivo navrhovať, aby sme o tomto dokumente seriózne rokovali. Najlepšie by bolo, keby sme vedeli bilaterálne usporiadať naše vzťahy, aby sme nezaťažovali medzinárodné spoločenstvo, lebo toto neprinesie dobré body nikomu z nás.

    Budeme, samozrejme, naďalej v úzkom kontakte s poslancami zahraničného výboru, ale aj z výboru pre európsku integráciu a, samozrejme, s poslancami, ktorí sú členmi zmienených medzinárodných inštitúcií. Ja som ich o spoluprácu požiadal a budeme podobné stretnutia, ako som zorganizoval 2. mája, poriadať pravidelne.

    Zároveň vás chcem informovať, že budeme naďalej teda aktívni aj bilaterálne, aj na pôde medzinárodných organizácií, ako som už zmienil, na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na pôde Rady Európy, na pôde Európskeho parlamentu. Všimol som si aj vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona, ktorý zaregistroval dianie v Maďarskej republike, a myslím si, že aj inštitúcie Organizácie Spojených národov sa touto témou zaoberajú.

    Ale ako som už uviedol, som si vedomý, že základom odstraňovania akýchkoľvek nedorozumení je bilaterálna platforma, dvojstranná spolupráca. Myslím, že každá z vás a každý z vás vie a je to aj zvyklosť medzinárodného práva, že medzinárodné inštitúcie nastupujú až vtedy, keď sa vyčerpajú možnosti dvojstranného usporiadania nedorozumení. My sme si toho vedomí, a preto sme na samom začiatku nastúpili cestu tých dvojstranných konzultácií.

    Len zhrniem a pripomeniem, že úplnou bázou je základná medzištátna zmluva slovensko-maďarská z roku 1995. Znovu zopakujem, že sme oživili činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. No a samozrejme, že sme aj členmi všetkých medzinárodných dohôd, ktoré upravujú zmienené otázky. Zmienim aspoň európsky dohovor o občianstve z roku 1997, ktorý sme my ratifikovali, ak sa nemýlim, 2003 a tesne po nás aj Maďarská republika.

    Takže, pani poslankyne, páni poslanci, toto bola tretia zo štyroch oblastí po pomenovaní problému, po východiskách som sa pokúsil na prijateľnom časovom priestore vám podať informáciu o konkrétnych aktivitách, či dvojstranných, alebo aj na pôde medzinárodných inštitúcií.

    No a napokon mi dovoľte v tej záverečnej štvrtej časti zhodnotiť súčasný stav a najmä pozrieť sa dopredu, ako by sa tento vývoj mohol alebo mal uberať. Je úplne jasné a nemienim to ani zakrývať, ale myslím si, že každý, kto by to zakrývať chcel, že by sa mu to ani nie veľmi podarilo, a síce, že aktivity vlády Viktora Orbána publikum nielen Slovenskej republiky vyrušili a znepokojili. O tom nemôže byť najmenších pochybností.

    To ale, čo vám chcem povedať, videné mojimi očami, je to, že som presvedčený, že nás nemôžu ohroziť a poviem viacero dôvodov, viacero argumentov. Predovšetkým nás nemôžu ohroziť preto, lebo som presvedčený, že dokážeme nájsť na ne odpovede. Tak ako sme našli odpoveď na krajanský zákon. Nebudem sa vracať k tomu, aké sme mali pripravené opatrenia v prípade, že by ten zámer vyplácať forinty jednotlivcom, ak ľudia dajú deti do svojich škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ak by sa bol býval presadil. Máme pripravené opatrenia. Konzultujem s kolegom Lipšicom. Zamýšľame, aký môže byť vývoj v budúcnosti. A opakujem ešte raz, som presvedčený, že nás takéto aktivity ani minulé, ani eventuálne budúce nemôžu ohroziť. Samozrejme, že znepokojujú. Samozrejme, že vnášajú do našej spolupráce prvky, ktoré by nemuseli byť, ktoré sa ľahko zneužívajú politikmi, ale aj vyrušujú normálnych ľudí, ktorí sa chcú sústrediť na prácu, na normálne spolužitie.

    Otázka by bola teraz možno namieste, že prečo som sa rozhodol vystúpiť, keď to považujem za také, čo nás nemôže vážnejšie ohroziť. Ide o princíp. Vôbec nie je dôležité, či málo, alebo veľa Slovákov požiada o druhé občianstvo. Dôležité a podstatné je, že tento princíp, keď sa obchádza, je veľmi nezdravý. Vieme si predstaviť, čo by to urobili s Európou, keby sa Francúzi rozhodli udeľovať dvojaké občianstvo francúzsky hovoriacim Afričanom? Vieme si predstaviť, čo by so slovenským pracovným trhom, čo by s európskym pracovným trhom urobilo, keby sa Španieli rozhodli udeľovať dvojaké občianstvo všetkým Hispáncom bez rozdielu na to, kde majú trvalý pobyt, či v Latinskej Amerike, v Mexiku alebo kdekade vo svete? Ako by to vyzeralo s mierou nezamestnanosti v Európskej únii? Ako by to vyzeralo s pracovným trhom a s mnohými ďalšími témami? A zvlášť v dnešnom svete, keď je v takom obrovskom pohybe, ako je v Severnej Afrike alebo v arabskom svete? Čo by to urobilo s bezpečnosťou? So schengenským priestorom? Teda ak by niekto chcel namietať, že nie veľa Slovákov požiadalo o občianstvo Maďarskej republiky, odpoveďou na to musí byť, buď rešpektujeme pravidlá, buď dodržiavame pravidlá, princípy, alebo ich porušujeme. Teda pre mňa je to otázka principiálna.

    No a teraz, ešte ak dovolíte, niekoľko poznámok na tému, prečo sa neobávam a ani my Slováci by sme sa, občania Slovenskej republiky, nemali obávať toho, čo sa odohralo alebo odohráva u nášho južného suseda. Ja som si napísal také štyri argumenty, kvôli ktorým, si myslím, sa naozaj obávať nie je treba.

    Ten prvý argument by som nazval tak, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti dokázali a dokazujú, že sú lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Tak ako Slováci, ktorých som stretol v Nadlaku, ktorí hovoria neobyčajne ľúbozvučnou slovenčinou, ktorí ovládajú slovenské piesne, ktorí chodia do slovenského kostola na slovenskú liturgiu, sú lojálni Rumunskej republike. Tak ako Slováci, ktorí neobyčajne pekne hovoria po slovensky v Užhorode, organizujú slovenské novoročné stretnutia, učia deti slovenské hymnické piesne a veľmi pekne tie piesne slovenské deti spievajú, sú lojálnymi občanmi Ukrajinskej republiky. Tak s veľkou radosťou môžem konštatovať, že občania Maďarskej republiky, občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sú lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Dokázali to veľakrát, dokazujú to a myslím si, že je to aj dobrá šanca, dobrá príležitosť sa našim spoluobčanom iných národností za ich lojalitu slovenskú poďakovať. Ďakujem im za to a myslím si (potlesk), že na ich lojalite k Slovenskej republike sa naozaj dá stavať.

    Druhý argument, pre ktorý som presvedčený, že sa nám netreba nijako obávať, je už taký pragmatickejší. Máme dobré pasy. Všimli ste si? Slovenský pas je cestovný dokument vysokej bonity. Sme členmi Európskej únie, sme členmi Severoatlantickej aliancie, sme súčasťou schengenského priestoru. Ak mi dovolíte byť aspoň trošku vulgárny, tak poviem, že nie je dôvod, aby občania Slovenskej republiky vypisovali papiere a zodierali si nohy kvôli ďalšiemu pasu. Načo? Načo? Bonita slovenského pasu, bonita pasu Slovenskej republiky nie je o nič menšia, ako je bonita pasu cestovného dokladu Maďarskej republiky.

  • No a tretí dôvod bude ešte možno taký prízemnejší a ešte viac sa vám za to, že to vyrieknem, vopred ospravedlňujem. Ja som si všimol, že so slovenskou menou môžeme zaplatiť v Mošoni v akejkoľvek kaviarni. Aj v Dunakility, dokonca aj v Budapešti. Aj v Miškolci? Aj v Miškolci, ale s maďarskou menou nezaplatíte ani na Slovensku, ani v žiadnej krajine Európskej únie.

  • Tak mi povedzte, či my Slováci máme dôvody na to, aby sme boli zdravo sebavedomí. Na cestu, na ohromnú cestu, ktorou sme prešli od roku 1989, keď sme meškali za Maďarskou republikou, keď Maďarsko bolo už päť rokov v Severoatlantickej aliancii, keď dva roky rokovalo s Európskou úniou a Slovensko bolo titulované ako black hole. Pamätáte sa? Čierna diera Európy. To nebol beh, to bol šprint na tej ceste, ktorou sme sa vydali dobiehať - a nedobehli sme? Sme jediní vo V 4, ktorí sme boli schopní splniť kritériá na zavedenie jednotnej európskej meny. Toto považujú za nesmierne dôležité. Nemali by sme sa stávať malovernými alebo prepadávať nejakej panike, presne naopak. Ukázali sme obrovskú vitalitu, životaschopnosť a na tomto je treba postaviť zdravé sebavedomie. Nie fanfarónstvo, ale pekné vlastenectvo, patriotizmus, zdravé sebavedomie.

    No a potom ten štvrtý dôvod, ktorý ešte chcem zmieniť, som, myslím, to už povedal, a to je fakt, že dokážeme politicky, ale aj právne reagovať na akúkoľvek situáciu, ktorá sa vynorila, tak, ako som o nej hovoril, prípadne, ktorá sa vynorí.

    Na záver mi preto dovoľte, pani poslankyne, páni poslanci, aby som vás ešte raz ubezpečil, že v témach, o ktorých pojednáva návrh vyhlásenia Národnej rady z dielne zahraničného výboru aj z dielne Slovenskej národnej strany, že budeme veľmi aktívni. Budeme trpezliví, ale aj veľmi pracovití v oblasti našich dvojstranných vzťahov, ale aj na medzinárodnom poli, aby sme mohli mnohým ľuďom pomôcť pochopiť, čo nám pomáha pri spolužití a čo nám spolužitie môže komplikovať. Veľa premýšľam napríklad o tom, čo počúvam, aké môžu byť tie volebné zákony Maďarskej republiky. Šepká sa o aktívnom volebnom práve pre tzv. zahraničných Maďarov, ba aj o pasívnom volebnom práve. No, ale čo to za inštitucionálne väzby budeme vytvárať? Kto bude rozhodovať o tom, aké budú zákony v danej krajine? Ľudia, ktorí tam žijú, ktorí tam platia dane alebo cudzinci? Rozprávajme sa o tom veľmi pokojne, ale veľmi dôsledne. Nejaké mlieko na stole je, ale myslím si, že keď budeme kvalifikovaní, pokojní, principiálni, pevní, že toho rozliateho mlieka na stole tak veľa nemusí byť.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som na samý záver sa poďakovať Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, jeho predsedovi, členom, najmä za to, že sme boli schopní nájsť dohodu. Možno sa niektorým z vás ten text javí príliš kultivovaný, ale sú tam vážne formulácie. Je tam jasné zdôraznenie, že Slovensko je štátom nielen právnym, ale aj takým, ktorý buduje výsostne na princípe individuálnych práv. Veľmi vážna formulácia. Ale chcem sa poďakovať aj poslancom za SNS, pretože som presvedčený, že aj ich aktivita bola vedená dobrým úmyslom. Ak by som mal vám ponúknuť nejaké odporúčanie, tak predsa len by som vám chcel navrhnúť, aby ste hlasovali za text zahraničného výboru, lebo verím, že pán poslanec Rafaj sa neurazí, ten zahraničného výboru je trošku prebrúsenejší.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami na vystúpenie ministra zahraničných vecí pána Dzurindu sa prihlásili páni poslanci Miroslav Číž, Rafael Rafaj, Marek Maďarič, Juraj Blanár, Dušan Bublavý, Ľubomír Želiezka, Juraj Droba. Celkom sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme skončili faktickými poznámkami, aj keď to bude po 19.00 hod.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem za porozumenie.

    Slovo má pán poslanec Miroslav Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, neviem, či plakať, alebo sa smiať, alebo rezignovať, alebo... No, pán minister, tento prejav si naozaj treba odložiť. Toto je naozaj prejav, ktorý dokumentuje úroveň ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Viem si to predstaviť k výchove k nejakému vlastenectvu pre deviaty ročník základnej školy. Pán minister, máme niekoľko problémov pred sebou. Jeden z nich je existencia Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Máme na stole zákon o dvojitom občianstve v Maďarsku. Máme zákon, ktorý ste úplne vynechali, ale to je zákon o národnej súdržnosti, ktorý bol v Maďarsku prijatý. Máme pripravenú, máme schválenú Ústavu Maďarskej republiky a máme pripravené volebné zákony, v ktorých úplne - náhodou neviete alebo možno zistíte - bude aktívne, ale aj pasívne volebné právo. Je toho plné maďarské noviny a depeše, ktoré chodia zo zastupiteľského úradu. Potom toto, čo ste tu povedali a že teda budujete cesty a máte výborný vzťah s Martonyim, to vo mne vzbudzuje úžas, pán minister.

    Totiž v týchto dokumentoch, o ktorých sa bavíme, je napísané, že už aj fixované ako politický cieľ maďarského národného spoločenstva - politické zjednotenie maďarského národa cez hranice. Čakal som od vás, že mi niečo poviete o tom, ako to vnímate, že sa nebojíte, ste mi vysvetlili, a že sa nedá platiť forintom niekde vo svete. Je to tragédia a Slovensko má jedinú šancu prečkať vaše ministrovanie.

    Veľmi ma mrzí tento osobný tón, pán minister, ale v živote ma nenapadlo, že sa môžem tohto dožiť v slovenskom parlamente. Je tu obrovské množstvo zásadných diskusií. Je tu zákon o národnej súdržnosti. Hovorí o tom, že je tragicky rozdelený maďarský národ a hovorí sa v tejto súvislosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Rafaj ako spravodajca, nech sa páči. Pán kolega, vypršal vám čas.

    Nech sa páči, pán Rafaj.

  • Ďakujem. Oceňujem, že pán minister zahraničných vecí ocenil aktivitu SNS, ktorá akcelerovala ministerstvo na vypracovanie návrhu, ktorý si osvojil zahraničný výbor, ale predsa len rozchádzame sa ani nie tak obsahovo alebo štylisticky, ale, bohužiaľ, aj v časoch. Vy hovoríte, pán minister, o budúcom čase, čo je treba urobiť, ale my sme presvedčení, že už tu platí minulý čas aj prítomný čas, pretože zo Slovenska sa stal nielen objekt, ale už aj subjekt medzinárodných atakov, exteritoriality. Máme tu problém s inštitucionalizáciou, s revizionizmom a s chronickými atakmi cudzej politiky, ktorá sa snaží vyňať už aj časť štátnych občanov pod svoju jurisdikciu, a teda spod jurisdikcie výlučnej Slovenskej republiky.

    Pri všetkej úcte k slovenskému pasu, myslím si, že to nie je o váhe a farbe pasu, ani o mene. Myslím si, že váha vody na Žitnom ostrove, jej hodnota podstatne prevyšuje hodnotu všetkých slovenských pasov a o túto vodu ide. Tu nejde o tie slovenské pasy, tu dokonca nejde ani o to, že či nejakých pár Maďarov má krajanský preukaz, alebo bude mať preukaz, pas Maďarska. Tu ide o to, že Maďari chcú mať zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove.

  • Pán poslanec Marek Maďarič sa prihlásil s faktickou poznámkou ako ďalší. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister Dzurinda, som rád, že ste sa konečne uráčili predstúpiť pred poslancov a poslankyne Národnej rady a prezentovali ste svoje názory na slovensko-maďarské vzťahy. Zároveň tá potemkinovská dedina našej zahraničnej politiky, ktorú ste tu namaľovali, ma v žiadnom prípade neuspokojila, ale musím vám povedať, že tie potlesky a dychtivé pohľady vášho fanklubu, tie ma pobavili. Je to naozaj priam dojímavý vzťah medzi vami a vaším fanklubom.

    Zajtra, samozrejme, budem reagovať na viaceré veci z vášho vystúpenia. Teraz si dovolím jednu vec poznamenať, faktickú. Mýlite sa, pán minister Dzurinda, keď ste tvrdili, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Naša ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ústavná ochrana základných práv a slobôd sa zaručuje iba jednotlivcom. A toto mimochodom je jeden zo závažných koncepčných nedostatkov našej ústavy. Verím, pán minister Dzurinda, že prídete aj zajtra, že ste ten čas nenaťahovali zámerne a že si vypočujete aspoň niektoré vystúpenia aj predstaviteľov najväčšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Vážený pán minister Dzurinda, ja rovnako oceňujem, že ste konečne prišli medzi nás, a mám pocit, že rovnako aj vaši kolegovia zo strany to ocenili, lebo konečne sa dozvedeli, ako to vlastne myslíte, lebo doteraz to určite nevedeli. Ale predsa mi len dovoľte povedať, že nemusíte nás poučovať o tom, že všetci chceme žiť spoločne s našimi susedmi v pokoji. To si myslím, že je dôkazom aj naša história a vždy sme to takto robili. A to nás nemusíte poučovať, mali ste skôr povedať zásadnejšie veci, ktoré chcete urobiť, okrem toho, čo hovoríte, že máte nástroje, čo všetko dokážete urobiť. Zatiaľ čo vy hovoríte, orbánovská administratíva koná.

    Ale predsa len vám chcem ešte pripomenúť dve klamstvá, ktoré ste povedali vo vašom vystúpení.

    Jedno klamstvo je to, keď ste nám ako zahraničnému výboru, kde som podpredseda, ďakovali všetkým. Tak chcem upozorniť, že ste ďakovali vášmu fanklubu v zahraničnom výbore, pretože opozícia hlasovala proti tomuto uzneseniu. Podrobnosti poviem vo svojom vystúpení. Tak to je jedno klamstvo, ktoré ste povedali.

    No a druhé klamstvo, ktoré ste povedali, že máme nástroje, ako budeme podporovať našu národnostnú menšinu slovenskú v Maďarsku. Tak vám chcem pripomenúť, že ste nedokázali ani presadiť 99-tisíc eur, aby sme dokázali plniť našu medzinárodnú dohodu medzi Maďarskou a Slovenskou republikou na podporu našej slovenskej menšiny v Maďarsku, 99-tisíc, pán minister, to je výsledok.

    Takže tých klamstiev je veľa a musím konštatovať, že som sklamaný, pretože opäť je to len tá kolenačková politika, ktorú doteraz vaša diplomacia predvádza.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Máte pravdu, pán minister, že je chvályhodné, že našou menou sa dá kúpiť kdekoľvek v Maďarsku, ale musím vám pripomenúť, že to je aj zásluhou hlavne vlády Roberta Fica, že sa dá touto menou platiť. Keď je to niekomu na smiech, tak asi si nepamätá, kto zaviedol menu.

    Ďalej by som chcel reagovať na to, že je bilaterálna zmluva, ktorou chceme vyriešiť problém medzi Maďarskom a Slovenskom, skutočne tá odpoveď už trvá strašne dlho a bolo by namieste, aby sme reagovali, myslím si, trošku prudšie. Vyhlásenie z dielne SNS, ktoré prišlo, bolo úprimné a riadnou legislatívnou cestou, kdežto vyhlásenie zahraničného výboru, ktoré tu kolega to spomínal, že nebolo to také jednoznačné, lebo sa o ňom hlasovalo a prešlo len koaličnou väčšinou, skutočne nemôžme povedať, že bolo úprimnou cestou. Toto vyhlásenie mala vypracovať vládna koalícia a nie narýchlo zbúchané v zahraničnom výbore.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ľubomír Želiezka je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, veľmi pozorne som sledoval vaše vystúpenie a po krátkom takom rozmýšľaní som dospel k názoru, že lepšieho ministra zahraničných vecí v samostatnej existencii Slovenskej republiky sme ešte nemali. Samá chvála, samé kecy a, samozrejme, že nič k veci. A to hlavné, čo sa týka susedských vzťahov s Maďarskou republikou. Snažíte sa byť veľký demokrat, zdá sa mi, že chcete byť ešte pápežskejší, ako je sám pápež. Nahovára nám, ako to všetko veľmi dobre funguje, čo sa týka vzťahov s Maďarskou republikou, a keď nejaký problém sa vyskytne - a tých problémov je, samozrejme, veľa -, prídete vy, pán minister, a šibnutím čarovného prútika to, samozrejme, veľmi, veľmi promptne vyriešite. No, samozrejme, vidíme aj v reálnom živote, ako to funguje, aké požiadavky prichádzajú spoza hraníc a ako vehementne sa tieto požiadavky snaží hlavne v Budapešti, snaží nejakým spôsobom riešiť predĺžená ruka Budapešti a to je strana MOST - HÍD a hlavne páni poslanci z OKS, ktorí visia na šnúrke Bugárových gatí. Áno. Viete, čo ma, čo ma najviac mrzí? Že k tomu všetkému, čo ste tu narozprávali, vám tu tlieskajú, ako už povedal aj kolega Maďarič, vám k tomu tlieska váš fanklub z vládnej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Posledným, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, je pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Ja by som rád poďakoval pánovi ministrovi zahraničných vecí za veľmi obsažný príspevok, kde jasne vysvetlil, prečo je cesta, ktorú sme si spolu vybrali a zvolili, lepšia ako cesta konfrontácie a agresie. Pomenoval zároveň všetky problémy, nezatvárame pred nimi oči, myslím si, že na strane Maďarska je tých problémov v dnešnej dobe veľmi veľa a väčšina pramení práve v ekonomike a v hospodárstve Maďarska, ktorému sa nie veľmi darí. Myslím si, že všetky tieto tančeky okolo sú len zásterným manévrom toho, aby Maďari naďalej mali vysoké preferencie, teda Orbánova vláda. To vyhlásenie bolo pripravené, dôsledne bolo konzultované vo viacerých, s viacerými predstaviteľmi hlavne zahraničného výboru a myslím si, že reagovať na aroganciu Orbánovej vlády treba presne tak, ako navrhujeme, to znamená, nenechať sa vyprovokovať a so vztýčenou hlavou hrdo a sebaisto a pokojne reagovať.

    Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz chce pán minister zahraničných vecí. Poprosím, keby ste mu zapli mikrofón z miesta.

  • Pán poslanec Rafaj, ďakujem pekne tiež za racionálny tón, len vám chcem povedať, že text zahraničného výboru bol k dispozícii už 2. mája, keď som privítal poslancov zahraničného výboru na MZV, len sme ešte neboli dohodnutí, tak som o tom nehovoril. Čiže mám taký pocit, že tie texty sa rodili paralelne a svedčia evidentne o tom, že sme jeden od druhého neodpisovali.

    Pán poslanec Maďarič, to slovo "uráčil" nesedí. Ja prídem medzi vás veľmi rád a vy to veľmi dobre viete.

    Odpovedám aj pánovi poslancovi Blanárovi, dvakrát som vás, pán Blanár, pozval na MZV. Aj ja som bol na zahraničnom výbore v opozícii, nikdy ma nepozvali na MZV. Dvakrát ste už boli a som rád, že ste boli. Ja tu rád chodím, viete dobre, že chodím vždy na zahraničný výbor. Čiže tak trošku buďte féroví, aj keď ste v opozícii, a ja som rád, keď do nás búšite, ale slovo "uráčil", ja nie som z tých, čo sa potrebujú "uráčiť".

    A, pán Maďarič, ja by som aj zajtra prišiel, máme vládu, ale keby som len trošku si myslel, že vám ide o vec, hoci v zahraničnej politike by mohlo, prisámvačku, neprídem na vládu a prídem sem.

    Len dovoľte mne povedať svoje presvedčenie, a to je tak, že vy ste vsadili na nacionalizmus. S tým ja nič neurobím, to je legitímne, tak ako niektorí vsadili v Budapešti na nacionalizmus. Čas ukáže, či ste vsadili perspektívne, alebo menej. Ja mám o tom svoje pochybnosti.

    Pán poslanec Blanár, druhé slovo, ktoré nesedí, je klamstvo. Ja sa opravím, zjednotili sme sa vo vládnej koalícii, čo nebolo jednoduché. Ale to nebolo klamstvo, 99-tisíc eur v kapitole Úradu vlády, overil som to. Budem rokovať s Nižňanským, prečo to nevyčlenili.

    Na záver. Aká kolenačková politika, pán Blanár? Ja som ten maratón v Budapešti zabehol po nohách a so vztýčenou hlavou a dobehol som ho.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem pekne. Panie kolegyne, kolegovia, vyčerpal sa aj čas určený na rokovanie Národnej rady. Vyhlasujem prestávku dozajtra rána, pokračovať budeme o 9.00 hod. vystúpením pána poslanca Mareka Maďariča.

    Prajem všetkým príjemný večer, zbytok dňa a zajtra verím, že sa všetci vidíme.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.