• Dámy a páni, pokračujeme verejnou časťou 18. schôdze Národnej rady.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (EOD COE).

    Návrh má tlač 373 a správa výborov má tlač 373a.

    Návrh uvedie minister obrany Ľubomír Galko. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, boj proti terorizmu predstavuje v súčasnosti jednu z hlavných priorít NATO.

    Slovenská republika sa v programe práce pre boj s terorizmom zaviazala k posilneniu aktivít NATO v oblasti vývoja technológií, techniky, metód a postupov používaných pri odstraňovaní výbušných prostriedkov, a to prevzatím úlohy vedúcej krajiny pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov a manažment následkov. V rámci tejto úlohy sme sa zaviazali vytvoriť Centrum výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov.

    Dňa 5. mája 2010 boli náčelníkmi generálnych štábov ozbrojených síl Slovenska, Česka, Francúzska, Maďarska, Rumunska a zástupcom Spojeneckého veliteľstva pre transformáciu podpísané dve memorandá o porozumení o zriadení a fungovaní Centra výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov, v ktorých sa participujúce krajiny zaviazali vyslať svojich expertov, profesionálnych vojakov za účelom spolupodieľania sa na plnení úloh Centra výnimočnosti, a to v počte do 24 príslušníkov podľa súčasnej platnej štruktúry.

    Podmienkou participácie príslušníkov zahraničných ozbrojených síl v Centre výnimočnosti je, že Národná rada Slovenskej republiky vysloví v súlade s čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s ich prítomnosťou na území Slovenskej republiky.

    Z toho dôvodu predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s činnosťou Centra výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov.

    Vplyv predloženého návrhu na rozpočet verejnej správy bude neutrálny, keďže prítomnosť príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a náklady s tým spojené budú znášať jednotlivé vysielajúce krajiny, príp. NATO.

    Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jaroslava Bašku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 11. mája 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov v určenej lehote, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (tlač 373).

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti chcem poďakovať všetkým vojakom aj civilistom v rámci rezortu ministerstva obrany, ktorí sa za posledné obdobie, za posledné roky venovali práve vybudovaniu tohto centra excelentnosti. Je to jedna z 11 oblastí, ktorá bola schválená ešte v roku 2004 na Konferencii národných riaditeľov pre vyzbrojovanie. A ja som veľmi rád, že sa tento medzinárodný záväzok, ktorý Slovenská republika má, podarilo dotiahnuť do konca. Aj za našej vlády, za vlády Roberta Fica, sa podarilo veľmi veľa za tie roky v rokoch 2006 až 2010 práve pri budovaní tohto centra excelentnosti. V súčasnosti teda sú tam okrem Slovenskej republiky aj Česká republika, Maďarsko, Francúzsko a Rumunsko. Tie rokovania, ktoré sme viedli aj my, viedli sme aj so Spojenými štátmi americkými a s Poľskou republikou. Ja pevne verím, že ešte v priebehu tohto roka, príp. budúci rok sa aj tieto dve krajiny pridajú k týmto memorandám, ktoré boli len prednedávnom podpísané.

    Veľmi dôležité je okrem tohto medzinárodného centra excelentnosti budovať aj národné centrum excelentnosti práve na likvidáciu tejto nevybuchnutej munície. Slovenská republika a ministerstvo obrany už dlhé roky spolupracovali a spolupracujú a, pevne verím, budú spolupracovať s ozbrojenými silami Francúzskej republiky, pretože Francúzi nám poskytli veľmi veľa know-how pri výcviku týchto našich špecialistov. A bude veľmi dôležité, ako budú aj títo špecialisti využívaní v misiách medzinárodného krízového manažmentu. Len prednedávnom sme schválili rozširujúci mandát našim vojakom v misii ISAF v Afganistane, kde by sa mali zúčastňovať aj takíto špecialisti na likvidáciu nevybuchnutej munície. Ja si myslím, že je to dobrý krok dopredu, akým spôsobom týchto špecialistov vychovávať a naplniť nielen to národné centrum pre likvidáciu nevybuchnutej munície, ale aj toto medzinárodné centrum excelentnosti pre likvidáciu nevybuchnutej munície, ktoré, si myslím, v budúcnosti bude mať veľký význam nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre celú Severoatlantickú alianciu v rámci boja proti terorizmu. To je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 284 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 284a.

    Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín predstavuje text, ktorý vznikol v roku 1999. A od tých čias Slovenská republika sa stala spolusignatárom viacerých medzinárodných dohovorov a dohôd, stala sa členským štátom Európskej únie. A v tejto súvislosti si zákon vyžiadal novelizáciu. Navyše si vyžiadal novelizáciu aj z toho dôvodu, že bol novelizovaný zákon o štátnom jazyku. A keďže tieto dva zákony tvoria spolu akýsi kompaktný celok, tak bolo treba prispôsobiť zákon o používaní jazykov národnostných menšín zákonu o štátnom jazyku.

    Ten zákon vzniká na spoločenskú objednávku, ak to tak poviem, t. j. predovšetkým na objednávku príslušníkov národnostných menšín, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a ktorí tu nie sú prisťahovalcami či migrantmi, ale autochtónnymi, historickými menšinami už mnoho storočí. V tomto zmysle Slovensko ako multietnická krajina, možno hoci do počtu ako jedna z najmenších krajín, ale čo do počtu menšín ako jedna z najväčších multietnických krajín tohto priestoru, stredoeurópskeho priestoru, istotne je, myslím si, svojím spôsobom aj vzorovou krajinou pre riešenie všetkých otázok, ktoré súvisia s právami národnostných menšín. Tie práva sa týkajú, prirodzene, predovšetkým základných otázok identity národnostných menšín, teda jazyka, kultúry, vzdelávania predovšetkým a všetkých iných oblastí tradícií a tak ďalej, ktoré sa tohto aspektu dotýkajú. V tomto zmysle štát je garantom týchto práv, o ktorých istým spôsobom by si človek myslel, že by mohli akési automatické, ale je garantom práv a ich regulátorom najmä aj v takej citlivej oblasti, ako je jazyk.

    Jazyk, ako viete, je, dalo by sa povedať, taká privátna, intímna vec. Každý ho používa v trošku iných súvislostiach, na inej úrovni, s dôrazom na jeho väzby s dialektom alebo s inými kontextmi, ale v každom prípade pre jazyk pre používanie v úradnom styku, a tento zákon hovorí o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, zrejme ešte dlho budú platiť isté regulatívy, ktoré budú musieť byť právne kodifikované. V tomto zmysle tento zákon sme tvorili aj preto, aby bol otvorený smerom k národnostným menšinám, ktoré ho používajú a ktorým má garantovať akúsi konformnosť alebo, ak chcete, má garantovať nejaké príjemnejšie prostredie pre kvalitu života. A v tomto zmysle sme sa pokúšali zákon formulovať tak, jednak aby bol kompatibilný so štátnym jazykom a jednak aby používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku nevyvolávalo zbytočné kontroverzné situácie.

    Ten zákon zlepšuje kvalitu života, kvalitu života príslušníkov národnostných menšín. Tá kvalita sa nedá merať, samozrejme, nejakými materiálnymi či finančnými parametrami. Ale v každom prípade tá kvalita života je, myslím si, hodna našej pozornosti aj pozornosti majority. V tomto zmysle by som poprosil, požiadal ctenú snemovňu, aby pohliadla na tento zákon, resp. na novelu tohto zákona ako na výsledok istej práce, ktorá sa, samozrejme, nevyhla ani kompromisu, ako to pri formulovaní takýchto citlivých problémov býva, a aby potom, ako posúdi túto novelu, ju odobrila hlasovaním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch v druhom čítaní (tlač 284a).

    Uvedený návrh zákona pridelila Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2011 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.

    Určené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote s týmto výsledkom.

    Výbor pre zdravotníctvo a výbor pre sociálne veci odporúčali návrh zákona schváliť bez pripomienok.

    Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny odporúčal návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    A ostatné určené výbory neprijali k predmetnému vládnemu návrhu zákona uznesenie, nakoľko návrhy uznesení predložené v týchto výboroch nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov výborov.

    Gestorskému výboru podľa § 73 doručil pozmeňujúce návrhy poslanec výboru pre obranu a bezpečnosť Július Stanko. Tieto návrhy neboli však osvojené poslancami gestorského výboru, a preto sa o nich nehlasovalo.

    Štrnásť pripomienok, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o všetkých pripomienkach spoločne s odporúčaním tieto schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade aj zákon ako celok schváliť v znení uvedených pripomienok.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 56.

    Poprosím všetkých, ktorí budú predkladať pozmeňujúce návrhy, aby zároveň skontrolovali, či nekolidujú s návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a ak áno, tak, aby navrhli vyňať tieto body na osobitné hlasovanie.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal 10 písomných prihlášok, z toho budú hovoriť prví traja rečníci za poslanecké kluby, ďalší siedmi za seba. Nadiktujem teraz mená, aby ste ich mohli zapísať. Za poslanecké kluby sú to za SMER pán poslanec Čaplovič, za KDH pán poslanec Abrhan, za SNS pán poslanec Rafaj. Ďalší rečníci sú potom pán poslanec Maďarič, Matovič, Mikolaj, Bastrnák, Vörös, Matejička a Zajac.

    Pán poslanec Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, dovolím si v úvode môjho vystúpenia zopakovať to, čo som povedal v rozprave v prvom čítaní. A tak tu stojím pred vami a inak konať a hovoriť nebudem. Opakovane vám pripomínam, že v Ústave Slovenskej republiky, v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ba i v tomto predkladanom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa konštatuje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk. To znamená, že tento jazyk je na území Slovenskej republiky jazykom používaným vo verejnom styku a iné zákony nemôžu ohrozovať toto jeho postavenie vo verejnom styku vrátane aj tejto predkladanej novely zákona. Pripomínam, že v tomto treťom prípade tejto novely zákona je to však len konštatovanie na papieri, pretože konkrétne paragrafy obsahujú zúženie používania oficiálneho, úradného či integrujúceho či integračného jazyka na území, kde žije v súčasnosti 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. V navrhovanej vašej novele zákona je to 15 % príslušníkov národnostnej menšiny.

    Návrh novely ide proti integrujúcej funkcii úradného jazyka. A tak vytvára na území Slovenskej republiky mikro- či mezoregióny, nehovorím o makroregiónoch, odsúdené často len na používanie menšinového jazyka vo verejnom styku. Slováci, ktorí ho neovládate, môžete sa v podstate odsťahovať. Pripomínam, že súčasne konkrétnu národnostnú menšinu aj tento návrh zákona izoluje, separuje a v podstate vytláča z integrujúcej občianskej spoločnosti. A, o čom som často hovoril aj v minulosti za druhej vlády Mikuláša Dzurindu v tomto parlamente aj neskôr, môže vytvárať jazykové getá, čo je pre príslušníkov národnostnej menšiny diskriminujúce, opakujem ešte raz, diskriminujúce. A to autori tejto novely buď si neuvedomili, alebo tak konali účelovo, cielene, lebo uzavreté jazykové spoločenstvá sa lepšie politicky manipulujú a doslovne uzurpujú pre jednu, resp. dve politické strany, v tomto prípade SMK a Most – Híd vrátane možného nekontrolovateľného prieniku šovinistických ideológií do tohto prostredia od politických, ideových promaďarských artistov a, nazvem to, ako to používa aj Ráž, vykrádačov viery.

    Iný, práve nami presadzovaný cieľ dokonalého ovládania úradného či štátneho jazyka v integrujúcom procese modernej štátnosti, ako aj menšinového jazyka, ktorý sme presadzovali v minulom volebnom období, podporujú a podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody, teda aj často citovaná Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov, kde sa konštatuje v úvodnej preambule, a znovu to musím zopakovať váženému plénu, že používanie menšinových jazykov nemôže znižovať dôležitosť a súčasne obmedzovať používanie štátneho, resp. úradného jazyka, čo sa, žiaľ, návrhom tejto novely zákona deje. Opakujem preto, že svoje postavenie by nemal strácať štátny, resp. úradný jazyk ani v tých oblastiach, kde žijú príslušníci menšiny, kde majú, povedzme, teraz kvórum 20 %, vami navrhované v budúcnosti, ak to prejde, 15 %. Škoda, že to nechcú pochopiť autori tejto predkladanej novely, a škoda, že nechcú v tejto veci skutočne ustúpiť, pretože beriem to len čisto ako maďarskú agendu, ktorá je tu predkladaná v parlamente, ktorá je namierená na jazykovo zmiešanom území najmä južného Slovenska proti Slovákom a iným národnostiam, ktoré žijú na južnom Slovensku.

    V záujme presnosti a konštruktívneho vystúpenia opäť uvediem niektoré fakty z vyhlásenia Slovenskej republiky pri uložení Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“), ktoré Slovenská republiky spĺňa a napĺňa. Nuž tak pozorne počúvajte, pretože úplne v tejto oblasti Slovensko je štandardný štát a plní si svoje povinnosti. Ako veľmi dobre viete, to uloženie tejto listiny sa uskutočnilo v roku 1999. Citujem: „Slovenská republika vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka,“ opakujem, bez ujmy na používaní štátneho jazyka. Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje podľa čl. 1 písm. b) charty, že pojem „územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk“ sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.“ Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 8 ods. 1 písm. e) bod i sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov,“ a znovu opakujem, „bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku.“ Doporučujem vám, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, navštíviť Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, najmä tamojšie prvé ročníky, aby ste vedeli, ako ovládajú úradný jazyk títo študenti. Čiže znovu opakujem, že tým väčšina predmetov, ako sa tu aj konštatuje, vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva, najmä ovládaní oficiálneho jazyka, čo sa, žiaľ, na konkrétnej Univerzite Jánosa Selyeho nedeje. Na Fakulte stredoeurópskych štúdií, tam sa to uskutočňuje, to je v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa. To je základný rozdiel. „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 10 ods. 1 písm. a) bod i), čl. 10 ods. 3 písm. b) charty sa budú interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka,“ opakovane, „bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom v Slovenskej republike.“ Ďalej, „Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 12 ods. 1 písm. e) a čl. 13 ods. 2) písm. c) možno použiť, ak účinky použitia neodporujú iným ustanoveniam právneho poriadku Slovenskej republiky o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky.“

    Ako vidieť, vo všetkých odsekoch a písmenách vybratých z jednotlivých článkov charty, ktoré sa Slovenská republika zaviazala uplatňovať, sa dôsledne dbá na to, aby sa v nijakom prípade nespochybňovalo alebo neohrozovalo postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka, ktoré mu zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky. Ako to aj z citovaných textov vyplýva, vážené dámy, vážení páni, toto postavenie štátneho jazyka nemôžu ohrozovať ani práva národnostných menšín na používanie svojich jazykov v istých oblastiach verejného styku. Zreteľne a presne sa vymedzuje aj územie, na ktorom sa v Slovenskej republike aj podľa prijatých ustanovení charty uplatňuje právo na používanie jazykov národnostných menšín v určených oblastiach verejného styku. A viete, som osobne veľmi prekvapený pri mojich rokovaniach pri desiatom výročí prijatia charty v Rade Európy, kde bol prítomný aj pán Hammarberg, Vysoký komisár pre ľudské práva rady Európy, Európska rada a hlavne Rada Európy v tejto oblasti bola úplne spokojná s naším zákonom, ktorý bol prijatý v roku 1999 v nadväznosti na prijatie listiny charty a nepožadovala v žiadnom prípade pri žiadnych rozhovoroch jeho zmenu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne strany Most – Híd sa však ignoruje už spomínaná a všeobecne rešpektovaná skutočnosť. Treba upozorniť, že garancia práv národnostných menšín pri používaní ich jazykov v istých oblastiach verejného styku neznamená, že sa tieto jazyky stávajú takými štátnymi jazykmi ako slovenský jazyk. Opakujem to, však to neznamená, že sa tieto jazyky stávajú takými štátnymi jazykmi ako slovenský jazyk, cieľ aj tejto novely to znamená. Vo všetkých medzinárodných dokumentoch, ktoré sa zaoberajú danou jazykovou problematikou, sa osobitne podčiarkuje podmienka, že používanie jazykov národnostných menšín v istých oblastiach verejného styku sa nesmie uskutočňovať na úkor štátneho jazyka, ktorý má na rozdiel od územne vymedzenej platnosti používania jazykov národnostných menšín celoštátnu pôsobnosť ako spoločný jazyk verejného styku všetkých občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Preto sa Slovenská republika zaviazala otvoriť vo svojom vzdelávacom systéme podmienky na to, aby si všetci občania mohli v primeranej miere osvojiť kodifikovanú podobu štátneho jazyka, čo sa, žiaľ, vďaka politikom maďarských menšinových strán na jazykovo zmiešanom území hlavne južného Slovenska nedarí, čo sa ďalej a ďalej a viac nedarí. Uvediem konkrétny príklad. Pri návšteve lekára špecialistu v Bratislave v Ružinove príde rodina maďarskej národnosti so svojím dieťaťom, to dieťa absolútne neovláda maďarský jazyk a musia robiť tlmočníkov jeho rodičia. No kam smeruje slovenská, konkrétne školská politika takto? Politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku a ich horliví prisluhovači odmietajú de facto uznať Ústavou Slovenskej republiky uzákonenú celospoločenskú platnosť slovenčiny ako štátneho jazyka Slovenskej republiky a pokúšajú sa presadiť prijatie novely zákona, ktorý by de iure postupne umožňoval uplatňovať na území Slovenskej republiky nie len, ale aj maďarčinu v úlohe štátneho jazyka, ba dokonca konkrétne de iure umožňoval by nahrádzať slovenčinu v tejto úlohe maďarským jazykom.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, nejde tu teda len o práva menšín, ktoré sú v Slovenskej republike dostatočne legislatívne a legitímne zabezpečené, rešpektované a uplatňované, ale aj o sledovaný dlhodobý cieľ, aby konkrétne občania maďarskej národnosti neovládali štátny, resp. úradný jazyk tým, že ho nemusia postupne krok za krokom používať vo verejnom styku a, opakujem, boli dobre manipulovateľní maďarskými politickými stranami u nás doma a zo susedného Maďarska.

    V predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, tak hovorím o maďarskom návrhu, lebo sa na ňom predovšetkým podieľali príslušníci maďarskej menšiny, takto ho treba správne označovať, v niektorých oblastiach sa pracovníkom orgánov verejnej, štátnej správy a samosprávy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, predovšetkým ide o maďarský jazyk, ale nariaďuje sa im aj agitovať za používanie menšinových jazykov a rafinovane obmedzovať alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku.

    Nemôžem sa ubrániť myšlienke a presvedčeniu, že v dnešnom štátoprávnom usporiadaní strednej Európy sa ako prvá etapa realizácie cieľov maďarskej revízie a iredenty má uskutočňovať čo najúplnejšia dokonalá izolácia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného územia Slovenska, a to aj pomocou slovenskej legislatívy na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska tvoria väčšinu obyvateľstva a stávajú sa tam cudzincami vo vlastnom štáte.

    Ďalej, predložený návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín má cielene umožniť napr. príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka v oblastiach verejného styku, opakovane pripomínam, s cieľom, aby sa nakoniec stala celkom bezpredmetnou aj otázka úrovne osvojovania si štátneho jazyka v kompletnom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom na území Slovenskej republiky, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala pri uložení charty v roku 1999, ako som povedal, ktoré Slovenská republika v tejto oblasti neplní.

    Poukážem ešte na niekoľko dobre zamaskovaných požiadaviek s cieľom zabezpečiť zákonnú normu pri používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike. V navrhovanej novele zákona sa slovenským orgánom štátnej správy s konkrétnymi v obciach a mestách detašovanými pracoviskami, ako aj dotknutej územnej samosprávy ukladajú povinnosti, ktoré prekračujú rámec záväzkov prijatých Slovenskou republikou z charty. V podstate či popravde ide o diskrimináciu väčšinového slovenského obyvateľstva, pretože sa v mikro- či mezoregiónoch, nebudem stále hovoriť o makroregiónoch, ten cieľ, samozrejme, je v tomto mikro- či medziregionálnom prostredí menšinového jazyka, prisudzuje takmer štatút, samozrejme, nie oficiálne, ale prakticky to asi takto bude fungovať, štátneho jazyka. Uvediem príklady. V bode 4 § 3 ods. 1 sa nad rámec záväzkov prevzatých Slovenskou republikou žiada umožniť používanie jazykov menšín nielen v orgánoch územnej samosprávy, ale aj v orgánoch verejnej správy, konkrétne citujem: „Sa slová „územnej samosprávy“ nahrádzajú slovami „verejnej správy“.“ Aj ďalšie odseky § 4 prekračujú rámec záväzkov Slovenskej republiky prevzatých z charty, lebo sa tam orgánom verejnej správy ukladá povinnosť označovať nielen ulice, ale i všetky geografické objekty, ale aj železničné a autobusové stanice a tak ďalej aj v jazykoch menšín. Takáto povinnosť znamená, že názvy v menšinových jazykoch musia používať aj tam, kde neexistujú a nikdy neexistovali, čo je prirodzené, lebo veď sa tam pri 15-percentnom podiele menšinového obyvateľstva (či teraz 20-percentnom podiele) takéto názvy ani nemohli utvoriť. Podľa tohto návrhu sa žiada, aby sa povinná dvojjazyčnosť, slovenské názvy plus dodatočne stvorené menšinové označenia, prejavila všade na verejných miestach i v úradných dokumentoch. Toto nie je dovolené a prípustné nikde na svete. Veľmi často sa slová „môžu použiť“ nahrádzajú slovom „používajú“. Niektoré rafinovane formulované paragrafy sú v priamom rozpore nielen so slovenskou legislatívou, ale aj s pravidlami medzinárodnej štandardizácie zemepisných názvov, v rozpore s rezolúciami konferencie Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografického názvoslovia. Spomeniem len, že zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii stanovuje používanie štandardizovaných geografických názvov, popri ktorých nie je prípustné používať v úradnom styku iné označenia. Pri vyratúvaní paragrafov a odsekov návrhu tejto maďarskej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v ktorých sa zjavne diskriminuje, šikanuje a ponižuje 85-percentná slovenská väčšina, ak sú dve menšiny po 15 %, tak je to 70-percentná slovenská väčšina, keď sa jej ukladá povinnosť používať jazyk menšiny aj tam, kde zákon o štátnom jazyku veľkoryso hovorí o komunikácii, ktorá sa spravidla vedie v štátnom jazyku (§ 8 ods. 4), a by sa dalo z tohto miesta pokračovať, a, samozrejme, používať, pokiaľ je to potrebné, aj jazyk národnostnej menšiny, nezakryto sa tu zavádza systém viacerých štátnych jazykov, i keď predkladateľom ide pravdaže len o menšinový maďarský jazyk, už sme spomínali absurdnosť sankcií (§ 7b Správne delikty) za nepoužívanie menšinových jazykov. Ignoruje sa všetkými medzinárodnými dohovormi proklamovaná zásada, že používanie menšinového jazyka je individuálne právo jednotlivca, že teda štát nemôže svojim občanom, dokonca pod hrozbou pokút, vnucovať používanie menšinového jazyka. Je zrejmé, že taká hranica neexistuje, lebo nejde o nijaký pocit, ale cieľ. Na zabezpečenie maďarského pocitu spokojnosti cítiť sa na Slovensku ako doma nikdy nestačilo splnenie nejakých požiadaviek, napr. ani tých, ktoré príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku zabezpečujú nielen podľa zákona, ale aj v reálnom každodennom živote zachovanie ich národnej identity pomocou úplnej siete školských, kultúrnych a samosprávnych inštitúcií a orgánov, o akých sa dožívajúcej a naďalej likvidujúcej a asimilujúcej slovenskej národnostnej menšine v maďarskom štáte ani nesníva, resp. sa jej ani nesmie o nich snívať, ba je dokonca veľmi nežiaduce a neprimerané ich v kontexte slovensko-maďarských vzťahov pripomínať. Prečo je to tak? Lebo vraj ide o posvätnú vnútornú maďarskú kompetenciu.

    Vážení prítomní, pre mňa je neprijateľné rafinované vyhrážanie sa niektorých politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, že jedine veľkorysá ústretovosť voči ustavične stupňovaným požiadavkám politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny vraj zabezpečí lojalitu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku voči Slovenskej republike, v ktorej sa oni musia cítiť doma. Dokiaľ tento pocit nebudú všetci mať, dovtedy budú vraj vnútornou hrozbou pre slovenskú štátnosť. To sa veľmi často opakuje. Nikdy však nepovedia, aká je cena za získanie tohto pocitu, kde je konkrétna hranica požiadaviek, ktoré naplnia tento ich pocit. V čom sú principiálne veci obsiahnuté, na to nám dáva odpoveď návrh predloženej novely na vymedzených územiach s 15-percentnou hranicou menšiny proti slovenčine a v konkrétnych regiónoch za maďarčinu rafinovane sa skrývajúc za rusínsku, ukrajinskú a rómsku menšinu. A musím vám povedať, aj tu máme poslancov napr. príslušníkov rusínskej menšiny či ukrajinskej menšiny. Žiadni títo predstavitelia až na pár takúto novelu nežiadajú ani nepodporujú. Opäť opakujem, je to hrozný seriál na pocit, lebo v skutočnosti ide o cieľ vytvoriť regióny len s jazykom národnostnej menšiny. Ustavične stupňované požiadavky, ktorých splnenie má vraj rozhodujúcu úlohu pri budovaní pocitu maďarskej lojality k Slovenskej republike a ktorých aktuálnym, no celkom iste nie posledným krokom je dnes predložený návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v druhom čítaní, sú súčasťou stratégie regionálnej maďarskej politiky, ktorá sa nezmierila s potrianonským štátoprávnym usporiadaním v strednej Európe a hrá na ústupky v koalícii. To je len mimikry, ktoré nerieši nič voči rozpínavosti cieľu maďarskej politickej elity doma i v zahraničí. Jedine jasná odpoveď by bola odmietnuť túto novelu o jazykoch národnostných menšín, pretože terajší zákon o používaní jazykov národnostných menšín úplne postačuje a je v strednej Európe aj doslovným príkladom v jednotlivých štátoch, ako sa starostlivosť aj v tejto oblasti v našej Slovenskej republike o národnostné menšiny deje. Ale toto je neprijateľné pre Most – Híd, a tým aj pre koalíciu, ktorá postupne opúšťa obhajobu národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený poslanecký zbor, dovoľte mi jasne a úprimne konštatovať na základe prednesených faktov, že doteraz platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a kritériá a je organickou súčasťou celej legislatívy Slovenskej republiky, preto ho nie je potrebné novelizovať.

    Z týchto dôvodov navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu novely zákona o jazykoch národnostných menšín v Slovenskej republike. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Čaplovič, na vaše slová, že Slováci, ktorí neovládajú jazyk národnostných menšín, môžu sa odsťahovať, no viete, môžem reagovať jedine slovami, že strašíte, ale neskutočne a bezdôvodne, no alebo, presnejšie, dôvodom je, aby ste prihriali pri prerokovaní tohto zákona politickú polievočku. A tým chcete zlanáriť voličov SNS na vašu stranu. Iný dôvod na to nevidím, lebo vaše argumenty, ktoré ste tu uvádzali, sú absolútne smiešne.

    Strašíte tým, čo je aj garantované v ústave, ktorá v článku 34 ods. 2 písm. b) hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo používať ich jazyk v úradnom styku. O nič iné nejde, len upraviť tento možný styk na verejnosti príslušníkom národnostných menšín.

    Chcem vám ozrejmiť, keď ste nečítali ten zákon, lebo podľa vašich vyjadrení, asi ste ho čítali povrchne, vždy má prednosť štátny jazyk pred jazykom národnostných menšín a vždy treba určité skutočnosti uvádzať výslovne len v štátnom jazyku. Čiže nikdy nejde jazyk národnostnej menšiny na úkor štátneho jazyka.

    Ešte na záver. Keď už ochraňujete tak ten štátny jazyk, viete, dbajme o to, aby sme my, poslanci Národnej rady, používali ten štátny jazyk, hlavne tí, ktorí sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, z vášho vystúpenia zavial v Národnej rade Slovenskej republiky duch 19. storočia. A je to duch revanšizmu. Jazyk, ktorý používate, je jazykom 19. storočia, je jazykom maďarizácie po roku 1867. Lenže my nežijeme v 19. storočí a dnes neexistuje žiadne Rakúsko-Uhorsko, dnes existuje Slovenská republika, ktorá je suverénnym a má byť sebavedomým štátom. To, čo ste vy povedali, to je len prejav ustráchanosti, ktorá sa skrýva za silácke slová.

    Vlastne celý čas ste nehovorili o jazyku menšín, ale o štátnom jazyku. Ale tento zákon, ktorý tu prerokovávame, je zákonom o používaní jazyka menšín.

    A tá nevraživosť, ktorá z vašich slov vyplýva, to nie je len nevraživosť na adresu menšín, ale aj na adresu celej vládnej koalície, a je niečím, čo v podstate v 21. storočí nemá čo robiť.

    A je iba, bohužiaľ, nešťastím nás všetkých, že sa týmto ešte v roku 2011 vôbec musíme zaoberať. Ja len dúfam, že v mladej generácii, ktorá bude oveľa otvorenejšia a bude žiť naplno v 21. storočí, budú takéto názory strácať stále viac a viac na význame. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že teraz sme počuli celkom peknú analýzu stavu, aký je v Slovenskej republike, čo sa týka používania jazyka národnostných menšín. A je naozaj pravda, že namiesto toho, aby tu bol jeden integrujúci jazyk, ktorým by sme sa mohli navzájom dorozumievať, začína vznikať tak, ako povedal pán poslanec, geto na južnom území Slovenska, kde sa, žiaľbohu, politici snažia izolovať tak obyvateľstvo maďarskej národnosti, aby malo doslova problémy žiť v tejto spoločnosti. Ja poviem jeden príklad. Ako je možné, že do Bratislavy príde 25-ročná rodička, kde sa jej doktori snažia pomôcť a ona nevie s nimi komunikovať? Čo sme robili za to obdobie, kde sme mali naozaj vytvoriť jeden integrujúci jazyk? Ja si myslím, že miesto tohto zákona, o ktorom teraz tu hovoríme, sa má pripravovať zákon na zlepšenie komunikatívnosti medzi občanmi maďarskej národnosti na južnom území Slovenska s väčšinovým slovenským národom. Nad týmto sa zamyslime. A naozaj nerobme zle obyvateľom maďarskej národnosti na južnom území. Veď je situácia taká, že sa nemôžu v strede Slovenska zamestnať z toho dôvodu, že nevedia komunikovať s ostatnými ľuďmi, ktorí tuná žijú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, keby niekto cudzí, ktorý tu nežije, v tejto republike, dnes sa zatúlal do Národnej rady a vypočul si vaše slová o situácii na Slovensku, tak by sa zhrozil, lebo vy ste použili také expresívne výrazy, keď ste popisovali stav a čo hrozí, ako slová "rafinované prejavy, hrozný seriál, geto, iredenta, posledný krok, mimikry, hrozba, izolovať". To sú slová, ktoré sa používajú na popísanie veľmi kritickej situácie. Vy ste boli štyri roky podpredsedom vlády pre národnostné menšiny, vy dobre viete, že situácia je iná, že vôbec nejde o "žiadne getá, o iredenty, o posledné kroky, o mimikry a hrozby", ale že tento národ s ostatnými národnosťami žije v normálnom vzťahu a v normálnom ovzduší. Vy ste...

  • Hlas z pléna.

  • Nevyrušujte, kolega.

  • , že to môže byť alebo teda je to také, pričom ste aj zabudli, že tento zákon nie je iba o maďarskej národnostnej menšine, o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny. Veľmi dobre viete, že pokiaľ bude prijatý tento zákon, tak hlavný osoh budú mať Rusíni, Ukrajinci a Rómovia, ale aj Nemci a Chorváti, ktorí budú môcť práve na základe medzinárodných odporúčaní používať jazyk svoj aj v úradnom styku, aj vo svojom normálnom živote. Nechajte nás žiť a poprosím vás, nevytýkajte nám, že chceme sa tu cítiť ako doma, preto chceme, aby aj naše jazykové práva boli rovnoprávne a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, opakovane ste vo svojom vystúpení použili termín maďarský návrh novely zákona. Tým ste ale nepovedali nič o obsahu toho zákona, povedali ste ale veľa o charaktere vášho vystúpenia.

    Vo svojom protimaďarskom vystúpení ste hovorili o tom, že návrh prekračuje rámec záväzkov vyplývajúcich z charty menšinových a regionálnych jazykov. No chcem vás upozorniť, že medzinárodné záväzky predstavujú pre krajinu minimum, nie maximum toho, čo má vo vzťahu k štandardom týkajúcim sa ľudských práv dodržiavať. Pokiaľ ich nechce dodržiavať, tak môže od tých dohôd príp. odstúpiť, ak je to možné, ale pokiaľ je nimi zaviazaná, tak štandardy dané medzinárodnými dohodami predstavujú minimum a nie je nič zlé na tom, ak sa krajina rozhodne správať sa ústretovejšie a poskytnúť svojim vlastným občanom v niektorej oblasti väčší rozsah práv, ako to garantujú medzinárodné dohovory.

    K tomu, že voči príslušníkom menšín sa treba správať veľkoryso a ústretovo a že treba sa snažiť, aby sa tu cítili ako doma. Pokiaľ si dobre pamätám, nehovoria to samotní príslušníci menšín, hovoria to zodpovední príslušníci väčšinového národa, ktorí to tak cítia. A necítia to tak preto, lebo by sa obávali, že v opačnom prípade by sa príslušníci menšín správali ako nejaká hrozba alebo nebezpečenstvo pre štát, ale preto, lebo to považujú za prirodzené a správne, aby sa tu všetci občania cítili ako doma a dobre. Ale tomu vy zrejme nerozumiete. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, určite so mnou súhlasíte, že teraz prerokovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín veľmi úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku a je neoddeliteľný od zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie slovenčiny v takzvanom úradnom styku. A taktiež obsahuje aj úpravu jazykových práv aj v ďalších oblastiach verejného styku.

    Pán poslanec, celý čas hovoríte o tom, že štátny, prízvukujem, väčšinový jazyk treba chrániť pred jazykom národnostných menšín. Ak by nežili tieto menšiny na Slovensku, pred kým by ste chránili štátny jazyk? Bolo by potrebné vtedy slovenčinu chrániť? Zrejme nie. Fakty však, pán poslanec, hovoria niečo iné ako vy. Pri každom sčítavaní obyvateľov sa počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti znižuje. A tie čísla, žiaľ, neklamú. Zákon o štátnom jazyku teda vo svojich dôsledkoch nechráni väčšinu. Dokonca si myslím, že môže aj obťažovať, lebo diktuje, ako komunikovať. A pravda je taká, že v praxi podporuje a urýchľuje asimiláciu menšín.

    Pán poslanec, priznajte si, že schopnosť menšín udržiavať si vlastnú jazykovú identitu pre menšiny je vlastne nižšia, ako je tomu u početnejšej ekonomicky, politicky, sociálne a tak ďalej silnejšej väčšiny. Preto vás, pán poslanec, prosím, prestaňte už konečne strašiť. A keď naozaj úprimne, ako uvádzate, chcete pomôcť tu žijúcim menšinám, stačí, ak im budete načúvať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič bude reagovať na faktické poznámky.

  • Chcel by som predovšetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, povedať, že ja im dobre načúvam a to, čo sa tu udeje, v Národnej rade, to nie je potrebou národnostných menšín, chodieval som na jazykovo zmiešané územia a medzi národnostné menšiny a takýto problém, ktorý sa tu často pertraktuje a ktorý ste tu predložili aj vy v novele zákona, vôbec nepociťujú. Skôr si uvedomte aj situáciu, ktorá je na tomto území, že často aj Slováci sa sťažujú, že musia hovoriť v maďarskom jazyku, resp. dostávajú dokumenty len v maďarskom jazyku v rámci samosprávy. A tie požiadavky o to, aby sa tieto dokumenty publikovali minimálne dvojjazyčne, sa neuplatňujú.

    Ja som nepovedal slová chrániť slovenčinu, ja som hovoril o tom, aby sme sa ju naučili používať vo verejnom styku, aby sa ju naučil používať vo verejnom styku každý občan Slovenskej republiky. A to nie je namierené proti menšinovým jazykom. Menšinové jazyky sa môžu kreovať, je tu skvelé školstvo, je tu skvelá kultúra, sú tu noviny, sú tu knihy, časopisy, nebývalé množstvo ďalších aktivít Slovenskej republiky, ktoré sa tu prejavujú a objavujú, ktoré nepoznáme nielen v strednej Európe, ale vôbec v Európe, pre národnostné menšiny. To je moja skúsenosť. A moja skúsenosť hovorí aj o tom, tie slová som povedal, že akonáhle zavedieme túto novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín do praxe, tu nejde len o percentá, tu ide o konkrétne kroky, ktoré znižujú používanie oficiálneho slovenského jazyka a naozaj vytvárajú istým spôsobom geto pre občanov konkrétne maďarskej národnosti, budú používať títo občania len maďarský menšinový jazyk. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalší rečník v poradí písomne prihlásených rečníkov je pán poslanec Abrhan. Nenachádza sa v sále, stráca poradie a ide v poradí na koniec.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, ctení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády pre boj so Slovákmi, najskôr ste prišli s ideologickým trójskym koňom maďarskej iredenty, ktorá sa vždy hrá na toho rozprávkového, vypĺznutého, chudého koníka, ktorému treba pomôcť a z toho dôvodu treba znížiť kvórum z 20 na 10 %. Toto opatrenie sa však týka len 32 slov v samotnom obsahu novelizovaného textu. Podstatné, na čo by sa mali pýtať a na čo sa aj Slovenská národná strana pýta, je, o čom je tých zostávajúcich 4 708 slov a aké zmeny, alias, aké ústupky opäť váš návrh obsahuje. Čiže podľa dôvodovej správy aj to, čo prezentovali médiá, hlavný cieľ tvorí obsahovo len 0,6 % z celkového obsahu zmien a 99,4 % zmien je tým trójskym koňom, ktorým sa snažíte prepašovať ďalšie nadštandardy, ktoré sú úplne zbytočné, pretože za jestvujúceho stavu poskytovania práv národnostným menšinám nielen cez tento zákon, ktorý novelizujete, ale aj cez množstvo iných noriem, či už je to školský zákon alebo tabuľový zákon, zákon o mene a priezvisku a tak ďalej a tak ďalej, jednoducho je tu naozaj komfort. A to nehovoríme len my, nie je to subjektívne, pán spravodajca. Predpokladám, že zareagujete. Už v prvom čítaní som vám spomenul tú škálu päťstupňovú, ktorá je pomerne dobre objektivizovaná. A podľa tejto päťstupňovej škály španielskeho vedca na Slovensku menšiny majú najsilnejší štandard ochrany. Takže sa legitímne pýtame, prečo, načo máme zvyšovať tieto štandardy. Možno problém je v tom, že ak sa etnickému hypochondrovi budú postupne zvyšovať legislatívne dávky stále nových a nových paragrafových preparátov, že tento hypochonder bude spokojný a sa vylieči zo svojej fóbie všetkého, čo súvisí so Slovenskom. Dobre vieme, že je to subjektívna vada takéhoto etnického hypochondra, podobne ako to bolo aj v prípade kosovských Albáncov. Takže tadiaľto cesta k vyliečeniu nevedie. To, čo v podstate prerokovávame, je ďalší legislatívny kolík k dvojjazyčnosti na Slovensku, príprava na stupeň federalizácie Slovenska, následnej územnej autonomizácie s konečným cieľom separatizácie čiže straty časti zvrchovaného územia Slovenskej republiky. Možno o pár rokov si na toto spomeniete.

    Dôvodová správa, pán podpredseda vlády, je len textový halucinogén, prepytujem, prosím, pre naivných Slovákov a pre koaličnú časť slovensky hovoriacich politických strán vašej vládnej koalície. Je to predovšetkým programová vlajková loď jednej strany vládnej koalície, a to strany Most – Híd, na tom sa určite všetci zhodneme. Takže nevidím dôvod, prečo by daň za takýto politický program mali platiť všetci občania Slovenskej republiky, ale najmä tzv. majoritné obyvateľstvo Slovákov, ktoré žije na tzv. jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky, pretože existuje, už som to spomínal, list týchto Slovákov, ktorí sa sťažujú, že už za tohto stavu 20 rokov pretrváva ich diskriminácia. A mám za to, že ak by sme prijali všetky tieto zmeny, ktoré navrhujete, tak v podstate Slováci aj štátny jazyk de facto na južnom Slovensku skončili, de facto.

    Tento návrh mi pripomína potopu, ale nie vyliatu z Dunaja, ale z politickej agendy Budapešti, ktorá potrebuje ešte viac primknúť k sebe jednotlivé okolité územia. Neskôr vám prečítam jednu krátku analýzu mnou okomentovanú a môžeme sa zamyslieť, či je pravdivá a do akej miery môže vzbudzovať naše obavy. Prečo hovorím o rozlievaní alebo rozširovaní? Práve to obsahuje tých 4 708 slov. Rozširuje sa používanie jazyka menšiny v úradnom styku nielen na písomné podania, ale na celú ústnu komunikáciu. Samozrejme, zavádza sa aj to ako povinnosť orgánov verejnej správy. Pýtam sa, ako môžeme orgán verejnej správy povinne zaviazať, že bude komunikovať v jazyku menšiny, a to dokonca pod hrozbou sankcií, keď výkon práva príslušníka menšiny je len a len individuálny. Ja som sa vás, pán podpredseda vlády, ktorý momentálne sedíte v laviciach strany Most – Híd, na výbore pre kultúru a médiá veľmi jednoznačne a opakovane opýtal, či uznávate individuálny alebo kolektívny výkon práv. Vy ste až po opakovaných výzvach pripustili, že áno, rešpektujete len ich individuálny výkon. Ale tento návrh zákona nielen v tej gramatickej časti, ale aj v tej obsahovej časti to nedokumentuje. Aj tento prípad je toho príkladom. Jednoducho my uznávame, Slovenská republika aj Slovenská národná strana, individuálny výkon príslušníkov a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín. Rozširuje sa nielen kvalita, ale aj kvantita toho, napr. vydávanie verejných listín vrátane všeobecne záväzných nariadení. Keby bol tento zákon rozprávkou, začínal by sa, nie kde bolo, tam bolo, ale kde bolo slovenské, bude už maďarské. Úradná maďarizácia sa rozširuje na akékoľvek konanie pred orgánmi celej verejnej správy. Úradné formuláre budú už v podstate dvojjazyčné automaticky. Priam v apponyiovskej arogancii ste zašli až tak ďaleko, že v § 2 ods. 8 odstraňujete aj územné obmedzenie na používanie jazyka menšín, aj na obce, kde, prepáčte mi za výraz, o Maďarovi alebo nejakom inom príslušníkovi z tých jedenástich menšín ani len nechyrovali. Takže z pôvodného etnicko-politického hypochondra politikou neustálych ústupkov a schvaľovaním legislatívnej salámovej metódy postupne vyrábame etnického schizofrenika, ktorý, keď sa čas naplní, sa stane etnický separatista, presne tak ako sa to stalo aj v Kosove.

    V tejto novele riešime v podstate aj isté slovensko-maďarské vzťahy, k tomu aj vzťah slovenskej majority, ale to je len relatívny a zavádzajúci pojem, lebo na konkrétnom tzv. jazykovo zmiešanom území je to práve naopak, buď de iure, alebo vo väčšine prípadov de facto sa Slováci dostávajú pod asimilačný tlak. Odporúčam vám opäť prečítať si asi 25-stranový list Slovákov z južného Slovenska, kde uvádzajú konkrétne príklady konkrétnej diskriminácie, dokonca aj na základe súčasne platnej legislatívy. Štefan Marko Daxner takto opísal svoju empirickú desaťročnú skúsenosť v strete s vtedajšími Maďarmi v Gemerskej stolici a troch susediacich stoliciach: „Ustupuj a budeš znivočený bez milosti. Nedaj sa a ustúpia oni pred tebou.“ Myslím si, že 150 rokov táto stará pravda platí aj teraz a platí aj pre túto sálu a platí najmä pre poslancov a poslankyne vládnej koalície. Ak budete ustupovať politickému tlaku, budete znivočení aj vy bez milosti. Takže, prosím vás, skúste sa pozerať na problém objektívne, z nadhľadu a trošku aj tým jedným slovenským okom.

    Tento zákon je zákon hanby a zákon zbabelosti slovenských subjektov vládnej koalície. Je demagogický, pretože ruší tzv. tabuľový zákon č. 191/1994 Z. z., ale neprenáša z neho všetko to, čo ruší. Práve to podstatné zostalo niekde mimo, neobjavilo sa už v novelizovanom texte. Je to § 3 ods. 3, ktorý zmizol za záhadných okolností. A práve tento je kľúčový v tom, že obmedzuje v prípade vykonania miestneho referenda o premenovaní obce také názvy, tzv. historické, o takých sa, mimochodom, hovorí aj v tomto zákone, o tzv. geograficky vžitých alebo historických názvoch, z čias násilnej maďarizácie a donúteného úradného pomaďarčovania názvov. To sa konkrétne stalo v histórii. Je na to zákonný článok Uhorského snemu č. 4 z roku 1898 o násilnom pomaďarčení všetkých obcí vo vtedajšom Uhorsku tak, aby miestny názov bol len a len v maďarčine. Pýtam sa, dámy a páni a pán podpredseda vlády: Toto je váš cieľ, umožniť miestne referendá, vstupujete, mimochodom, dosť brutálnym spôsobom do zákona o obecnom zriadení, ktorý tento parlament pri takýchto vstupoch vždy zásadne odmietol, aby ste umožnili premenovanie obcí z čias násilnej maďarizácie? Predtým tomu ešte predchádzalo, samozrejme, pomaďarčovanie aj na základe volebného zákona. Minister vnútra gróf Szapáry si dokonca dovolil definovať pri odôvodnení volebného návrhu zákona nemaďarských voličov ako cudzie národnosti. Vy tu neustále rozprávate, že nechcete tu byť ako cudzincami. Prosím vás, je tu niekde nejaká zmienka, že občania Slovenskej republiky hlásajúci sa k niektorej z menšín sú tu cudzincami? Ale takáto zmienka o cudzincoch bola vo volebnom zákone v Uhorsku, z roku 1874. Takže nielen Maďarská republika má z parížskych mierových zmlúv priamo zakázaný revizionizmus. Medzinárodné zmluvy sú nadradené našim zákonom. A keďže sa týkali aj mierového usporiadania v rámci tohto regiónu, aj vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, je prirodzené, že aj Slovenská republika ako nástupnícky štát Česko-Slovenska musí dodržiavať a implementovať aj parížske mierové zmluvy a dohody. A tam je jasne zakázaný revizionizmus. Tým, čo vy ste uviedli v tej časti novely, umožniť miestne referendum, a nedali ste tam ten blokačný vypadávajúci tretí paragraf rušeného zákona, tzv. tabuľového, tak v podstate vy zavádzate revizionizmus, vy porušujete parížske mierové zmluvy, pán podpredseda vlády aj vážená vládna koalícia. To by ste si mali tiež uvedomiť. Takže som presvedčený, že ak by ste, nedajbože, toto prevalcovali, tak aj táto norma skôr, či neskôr bude musieť skončiť na Ústavnom súde.

    Pýtame sa, a už som teraz zaregistroval po prvom vystúpení rečníka z lavíc strany Most – Híd akési obavy, či tu niekto hovorí o protislovenskosti a ako vraj súvisí štátny jazyk so zákonom o používaní jazykových menšín. Vážení, pozrite si, prosím, rozpravu nedávno novelizovaného a brutálne okresaného zákona o štátnom jazyku. Sami ste vtedy tvrdili, že sú to spojené nádoby, lex specialis derogat legi generali, pravda, pani poslankyňa. Ja si to veľmi dobre pamätám. Takže nevyhovárajte sa. Vtedy keď sme rokovali o zákone o štátnom jazyku, tak ste všade dôvodili a takmer všetky zmeny boli spôsobené tým, že je to vynútené z dôvodu ústretového prístupu k príslušníkom národnostných menšín. Teraz keď rozprávame o zákone o používaní jazykov menšín, sa zrazu bránite, že nehovorte vôbec nič o štátnom jazyku. Ale veď tento zákon predsa vstupuje aj do zákona o štátnom jazyku. Nepriamo ho novelizuje tak ako ďalších dvanásť noriem, čiže trinásť noriem otvára tento zákon. Čiže mám pochybnosť, že je vôbec v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a tvorbou legislatívy. Je protislovenský, po tom úvode, nielen teda tou samotnou filozofiou dvojjazyčnosti, pretože § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku jasne hovorí, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Čiže o nejakej dvojkoľajnosti nemôže byť ani reči. Je to minimálne primus inter pares, minimálne. Takže je protislovenský aj v tom, že je tam samotné opatrenie § 2 ods. 4 vzťahujúce sa na používanie jazyka menšiny, v podstate na akékoľvek konanie pred orgánmi verejnej správy, čiže aj štátnej správy. Máte tam dokonca zaimplementované aj odvolacie konania. To znamená napr., ak by riešil niekto spor s Vodohospodárskym podnikom, ktorý momentálne sídli v Banskej Štiavnici, pravdepodobne v Banskej Bystrici by ste sa dožadovali komunikácie v maďarskom jazyku alebo aj v rómskom jazyku, ja neviem v hoci akom. Spomínal to už predrečník. Množstvo príkladov by sme mohli nájsť. Neviem si predstaviť, aby pri základných informáciách, či už je to v zdravotníctve alebo pri právnych veciach, náš školský systém, ktorý tu funguje v podstate od bývalého Česko-Slovenska 80 rokov, bol taký nedokonalý, že by nevedel uplatniť do praxe ústavné právo príslušníkov menšín na osvojenie si štátneho jazyka. Veď my sa tu správame, ako keby tu niekto prišiel z Bhutánu alebo z Pakistanu a neovládal by ani mäkké f zo slovenčiny a teraz by sme mu museli umožniť, aby on mal úplný komfort v prípade právnych alebo iných náležitostí. Veď my tu rozprávame o štátnych občanoch Slovenskej republiky a bývalého Česko-Slovenska. Prosím, vysvetlite, ako by sa mohlo stať, že by niekto nevedel povedať po slovensky, že ho bolí žalúdok, brucho, že ho pichá v nohe. To všetko je len placebo-efekt, zavádzanie, vyťahujú sa 70-ročné babičky, 80-roční starčekovia, ktorí akože vraj zrazu nevedia po slovensky. Všetci dobre vieme, že to nie je tak pravda. Všetci dobre vieme, že 99 % občanov maďarskej národnosti vie po slovensky. Nehovorím, že to vedia dobre, ale na komunikačnej úrovni to vedia zvládnuť. Takže nie je tu spoločenská opodstatnenosť na takéto zásadné ústupky. Štátny jazyk, ku ktorému sa teda vrátim, mi, naozaj, pripomína v tomto zákone nechcenú a šikanovanú Marušku v rozprávke O dvanástich mesiačikoch. V podstate strana Most – Híd poslala štátny jazyk, alias Marušku v zime, do lesa nazbierať si svoje slovenské jahody. Asi tak vyzerá obsah tohto zákona vo vzťahu k štátnemu jazyku.

    Tento zákon je v podstate ďalšie koliesko salámovej metódy. Na ilustráciu použijem tzv. vžité či miestne historické názvy. Dobre vieme, že meritórny v tejto problematike je, bol a mal by byť zákon č. 215/19995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktorý, mimochodom, tiež novelizujete. Takže ja sa dotýkam v podstate tých oblastí a tých zákonov, ktoré vy otvárate, aby bolo zrejmé pre kolegov, keby chceli náhodou argumentovať, či som hovoril väčšiu časť o používaní jazykov menšín, áno, hovorím stále o zákone o používaní jazykov menšín, tým, že otvárate aj zákon o geodézii a kartografii, kde v § 18 ods. 8 zákona sa hovorilo, že štandardizované, citujem, geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a, toto je dôležité, v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Čo sa ale stalo? Už pri prerokovávaní školského zákona v roku 2008, žiaľbohu, SMER vyhovel tlaku SMK a vsunul do školského zákona predradenie menšinových geografických názov, ale súčasne aj s tým, že sa umožňuje používať tzv. historické a vžité názvy, čo je mimo akejkoľvek dohody vrátane tých dohôd, ktoré sú kľúčové a ktoré upravuje Dohovor OSN o používaní miestnych alebo geografických názvov. Čiže je to zrejmé. Táto vládna koalícia najskôr musela zrezať a ostrihať zákon o štátnom jazyku. A, prirodzene, potom prišlo ďalšie legislatívne priklincovanie pomaďarčených názvov v zákone, o ktorom rokujeme. Nuž a ktovie čo nás bude ešte čakať neskôr. Predpokladám, že bude ďalšia nejaká malá novela, bude zákon o financovaní kultúry menšín a ďalšie a ďalšie kolieska z maďarskej salámy, z ktorej tu budeme takto ukrajovať stále. Slovenská národná strana preto musí odmietnuť takýto nezakrytý prejav maďarskej politickej iredenty a revizionizmu, neústavného vytláčania slovenčiny, ktorá sa v podstate stáva už len štatistom popri zákonoch, ktoré používajú menšiny.

    Chcem vás upozorniť, dámy a páni, aby sme si spomenuli aj na historickú nedôveru k politike ústupkov voči maďarským požiadavkám. Viedeň a rakúsky cisár tiež nastúpili túto politiku ústupkov, až nakoniec v roku 1867 prenechali národy Uhorska svojvôli veľkomaďarských šovinistov a vytvoreniu monoetnického Maďarska. Beneš v roku 1937 rovnako povedal: „Menšinám musíme dať všetko.“ Vieme, že to bolo povedané vo veľmi temnej dobe alebo pred veľmi temnou dobou, ale história nakoniec ukázala, že či už to bola politika ústupkov Beneša alebo neskôr víťazných mocností pri Mníchove alebo pri Viedenskej arbitráži, nebola správna. A viac ako desaťročná skúsenosť v Kosove tiež ukazuje, že pri politike ústupkov separatizmu a militarizmu na základe etnického vytvárania monolitných, etnicky čistých území a komfortu, tam sa to tiež začalo jazykovými právami a právami študentov na univerzite, to veľmi zle končí. Ja viem, že v prípade Kosova medzinárodné spoločenstvo povedalo, že ide o výnimočný prípad. Ale koľkokrát sa už medzinárodné spoločenstvo pomýlilo, možno v dobrej viere, čo chcelo kedysi garantovať? História je príliš veľká a čas je príliš krátky, než aby som tu všetky tieto príklady hovoril.

    Dámy a páni, zákon o používaní jazykov menším je teda akýmsi návodom z kuchárskej knihy iredenty, ako postupne rozložiť malý štát. To nehovorí len Slovenská národná strana alebo len ja. Teraz som si vypožičal asociácie a časť argumentácie z internetového portálu Blisty, ktorý v máji 2010 priniesol zaujímavý článok aj k problematike, ktorú prerokúvame, pod názvom Spoľahlivý návod ako postupne rozložiť malý štát od autora Čecha Iva Šebestíka. Analytický článok napísal teda autor Čech. Dúfam, že objektívnosť je týmto ako-tak daná, k prijímaniu maďarského zákona ešte o dvojakom občianstve, ale ten prístup je takmer totožný. Upozorňuje, že ide len a len o začiatok procesu, hoci naša koalícia si namýšľa, že už bude mať vraj pokoj od strany Most – Híd a bude sa môcť možno venovať ekonomickým témam, čo by bolo snáď záslužnejšie. Tento proces potupnej anexie autor označuje ako nezadržateľný. Dámy a páni, tento rozbehnutý vlak nedokážete už zastaviť. Ide o starostlivo premyslený postup voči krajine, v ktorej existuje menšina. Skutočné privilégiá, ktorými si majoritný národ menšiny kupuje, sa nikdy nezmiernia. To je aj tá salámová metóda, o ktorej hovoríme my. Dôvod na to je jednoduchý. V skutočnosti tu totiž vôbec nejde o práva menšín, ako si možno my niektorí myslí a možnože aj časť médií a verejnosti myslí. Čiže pýtam sa: Máme sa dať unášať falošnou ústretovosťou a miernym postupom väčšiny? Pripomínam, že už tu máme istý nadštandard komfortu pre príslušníkov národnostných menšín. Podľa Šebestíka zmierlivá centrálna vláda znášajúca menšine aj modré z neba sa vďaky od menšiny nikdy nedočká, pretože politickí lídri menšiny nikdy nebudú spokojní. Jednoducho či už Most –Híd alebo SMK sa budú chcieť opäť dostať do parlamentu. Opäť budú živiť túto tému. Opäť si nájdu nejaké požiadavky. Opäť nájdu nejakú časť voličstva, ktorá ich takýmito programami osloví. Preto SNS upozorňuje na základný postoj etnickej politiky, ktorý je v kréde, nikdy nič nebude stačiť. Prosím, zapamätajme si túto vetu, lebo ešte počas fungovania tohto parlamentu budeme viackrát konfrontovaní s jej realizáciou. Zopakujem to, nikdy nič nebude politickým lídrom menšiny stačiť. O čo teda v skutočnosti ide? To je získanie zvrchovanosti, v tomto prípade jazykovej, v konkrétnom štáte, čiže na Slovensku, konkrétne na južnom území Slovenskej republiky. Samozrejme, pokiaľ sme členmi Európskej únie, zatiaľ to nie je možné, ale najskôr ide o uskutočnenie stavu de facto. Autor totiž namodeloval situáciu, ktorá je ako vystrihnutá zo slovenských realít. Pán Šebestík hovorí, že predstavme si, že v nejakej časti štátu sa po určitej dobe nedohovoríme úradným čiže štátnym jazykom, pretože väčšina tam žijúcich obyvateľov ho ignoruje ako vnútenú cudzosť, toto územie aj cez označenia obcí, zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, v školstve, samospráve a tak ďalej v podstate už v ničom nebude pripomínať ostatné časti štátu, povedzme, tie severnejšie. Na tomto území žijúce obyvateľstvo si postupne začne klásť otázku: „No prečo by sme mali patriť k tým, ktorí hovoria inou rečou než my?“ Táto reč sa tam totiž stane po čase dominantná a výlučná a my ideme teraz legislatívne prispieť k tejto výlučnosti a k tejto dominancii a k vytláčaniu slovenčiny.

    A ďalšia argumentácia navyše. Keď máme bližšie k národu, ktorý má už vlastný materský štát, ktorý voláme domovský alebo príbuzenský štát a je tu za bučkom, oddeľuje nás od neho len 300 m široká rieka Dunaj. Takže táto politika postupnej revízie hraníc a návratu do predtrianonského stavu, dámy a páni, sa dotýka, žiaľ, aj celého okolia Maďarska.

    A tento návrh je ďalším legislatívnym políčkom do mozaiky, ktorá už začína mať kontúry naozaj pripomínajúce Kosovo. To je fakt, na ktorý upozorňujeme aj v návrhu Vyhlásenia k aktivitám maďarskej vlády a parlamentu, ktorý budeme prerokovávať po tomto návrhu zákona.

    Vzhľadom na to, že moje vystúpenie bude pokračovať, s pánom predsedom parlamentu som sa dohodol, že ja svoje vystúpenie preruším a budeme hlasovať.

  • Takže ďakujem pekne poslancovi Rafajovi.

    Vyhlasujem teraz prestávku do 11.30 hodiny a budeme potom pokračovať hlasovaním. Máme dosť veľa bodov na hlasovanie. Čiže budeme hlasovať presne do 12.00 hodiny a potom pokračovať v hlasovaní budeme o 17.00 hodine. Ďakujem zatiaľ.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslankyňu Natáliu Blahovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 338).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V rozprave odzneli dva procedurálne návrhy. Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, hlasujte teraz o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 142 poslancov hlasovalo za 65, proti 73, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte o návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo za 69, proti 75, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že tento zákon bude postúpený do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo za 79, proti 63, zdržali sa 3.

    Tento návrh sme schválili, Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo za 76, proti 3, zdržalo sa 60, nehlasovalo 6.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pani poslankyňa Natália Blahová, teraz uveďte, prosím, hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 339).

    Máte slovo.

  • Ďakujem. V rozprave neodzneli žiadne príspevky ani procedurálne návrhy, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Prosím, hlasujte o tom, že tento zákon postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 84, proti 61, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a príslušných lehôt.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 80, proti 1, zdržalo sa 66, nehlasoval 1.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 348).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 71, proti 72, zdržalo sa 5.

    Národná rada neschválila, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Magdy Košútovej, Ľubomíra Petráka a Ľuboša Martináka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 351).

    Spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Peter Muránsky. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo za 75, proti 2, zdržalo sa 65, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a, ďalej, tiež aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo za 78, proti 1, zdržalo sa 66, nehlasovali 2.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľubomíra Jahnátka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon č. 493/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 354).

    Pán poslanec Martin Glváč, navrhnutý spravodajca gestorského výboru, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán predseda, vystúpil som iba v rozprave ja. Podal som procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo za 77, proti 70, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme schválili a v rokovaní o novele zákona č. 223/2001 Z. z. nebudeme pokračovať.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslanca Alojza Přidala, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(tlač 352).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Prosím, hlasujte o tom, že tento zákon bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo za 71, proti 63, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010 (tlač 299).

    Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Ondrej Matej. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať že predmetnú správu Národná rada berie na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo za 148, zdržal sa 1.

    Schválili sme návrh uznesenia k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 298).

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ľubomírovi Želiezkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 138, zdržal sa 1, nehlasovalo 7.

    Schválili sme návrh uznesenia k Správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010(tlač 297).

    Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 a B. žiada guvernéra Národnej banky Slovenska predložiť na prerokovanie na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky analýzu efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska pod číslom GUV – 1330/2010.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo za 139, zdržali sa 2, nehlasovalo 6.

    Schválili sme návrh uznesenia k Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (tlač 321).

    Spoločný spravodajca je člen výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanec Richard Švihura. Prosím, uveďte hlasovanie.

    Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Pán predseda, nakoľko v rozprave nebol predložený žiadny iný návrh na uznesenie, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 135, zdržali sa 2, nehlasovalo 9.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz poprosím poslanca Ivana Štefanca, predsedu výboru pre európske záležitosti, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku (tlač 326).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada berie uvedenú správu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo za 149.

    Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Poprosím poslanca Rafaela Rafaja, člena výboru pre kultúru a médiá, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010 (tlač 304).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 145, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    Návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2011 – 2016 (tlač 310).

    Slovo má predseda výboru pre sociálne veci poslanec Július Brocka. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 78, zdržalo sa 70.

    Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k

    Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2010 (tlač 322).

    Poprosím poslanca Martina Fecka, člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2010.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 hlasovalo za 78, proti 1, zdržalo sa 69, nehlasoval 1.

    Schválili sme návrh uznesenia k Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2010.

    Poprosím poslanca Richarda Švihura, člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o stave ochrany osobných údajov 2009 – 2010 (tlač 254).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave k správe nevystúpil žiaden poslanec, nikto nepredložil pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia pripraveného gestorským výborom, dajte preto hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2009 a 2010.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 133, zdržalo sa 9, nehlasovalo 6.

    Národná rada schválila návrh uznesenia k Správe o stave ochrany osobných údajov 2009 – 2010.

    Poprosím poslanca Jána Richtera, člena výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie k

    Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2010 (tlač 313).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu na uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie predmetnú správu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo za 78, proti 3, zdržalo sa 68.

    Národná rada schválila návrh uznesenia k Správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2010

    Prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Petra Muránskeho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Sidora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(tlač 333).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla prerokovať predmetný poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 118, proti 1, zdržalo sa 25 , nehlasovali 4.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Zároveň, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný poslanecký návrh zákona bude prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pričom gestorským výborom bude výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

  • Smiech v sále.

  • Určené výbory predmetný poslanecký návrh prerokujú do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 134, zdržalo sa 10, nehlasovali 4.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Petra Kalista a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 347).

    Spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Ľuboš Martinák. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z nich iba ja som podal procedurálny návrh. Preto, pán predseda dajte, prosím, hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Martináka nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo za 70, proti 62, zdržalo sa 14, nehlasovali 2.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 79, proti 56, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania poslaneckého návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 143 poslancov hlasovalo za 82, proti 2, zdržalo sa 56, nehlasovali 3.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Páni poslanci, máme pred sebou štyri hlasovania, alebo päť hlasovaní, ktoré odhlasujeme o 17.00 hodine. Končíme teda načas a želám vám dobrú chuť. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, prepáčte.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie výboru bude o 12.30 hodine v obvyklej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

  • Pán predseda, podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku navrhujem zmeniť poradie prerokovaného bodu, č. 51, to je vládny návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (tlač 282), tak aby sme o ňom rokovali vo štvrtok po interpeláciách poslancov. Tento návrh podávam po dohode s pánom ministrom, predkladateľom návrhu.

  • Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že máme rokovanie výboru teraz hneď po hlasovaní k dvom uzneseniam.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prajem príjemné popoludnie, budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Máte ho ako tlač 284 a spoločná správa výborov má číslo 284a.

    Vítam pána podpredsedu vlády Rudolfa Chmela, ktorý už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj pána Ondreja Dostála, ktorý plní funkciu spravodajcu.

    Dopoludnia sme prerušili vystúpenie v rozprave pána poslanca Rafaela Rafaja, ktorému teraz odovzdávam slovo na dokončenie svojho vystúpenia s tým, že ďalším v poradí, ktorý je do rozpravy prihlásený, je pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči pán, poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, budem pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu zákona o používaní jazyka menšín. Pred prestávkou som hovoril o nebezpečnosti alebo zradnosti, ústupčivosti slovenskej politiky voči požiadavkám etnických menšín. A odvolával som sa predovšetkým aj na analytický článok portálu Blisty. Takže ak dovolíte, by som dokončil túto pasáž, aby sme zvážili, či budeme ďalej menšiny postupne vybavovať takýmito ústupčivými legislatívnymi zbraňami, ktoré raz môžu byť namierené proti nám, teda proti slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako to bolo, povedzme, v iných štátoch, ktoré takisto sa nádejali, že takouto ústupčivou politikou voči menšinám dokážu, povedzme, politiku etnického separatizmu alebo segregácie alebo istej jazykovej hegemónie, alebo územnej uzavretosti riešiť takým spôsobom, ako to napr. rieši súčasná vláda. Ja osobne a Slovenská národná strana sme presvedčení, že toto nie je dobrá metóda, nie je to dobrá cesta, skôr treba presviedčať menšiny o tom, že ten status práv a status quo, na ktoré sa doteraz odvolávali, im postačuje na konformný výkon svojich ústavných práv. A chcel by som sa opýtať predstaviteľov strany Most – Híd ako politického navrhovateľa, aj keď priamym navrhovateľom je podpredseda vlády, prečo zrazu po štyroch rokoch ustúpili zásadne z argumentácie tzv. status quo, či si myslia, že toto je to udržanie status quo, toho status quo, čo my sme za minulej vlády rešpektovali. A teraz keď sa etnická strana dostala k moci, ak zrazu svoje slová, prísľuby a deklarácie o potrebe udržateľnosti status quo hodila za hlavu a prišla s masívnymi nadštandardnými a ďalšími požiadavkami, pýtam sa, čo teda ďalej. Ako povedal klasik, budúcnosť je v tomto prípade naozaj neistá. My môžeme len doplniť a aktualizovať jeho slová, budúcnosť slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako ju poznáme teraz, môže byť v budúcnosti pri takomto postupe neistá, čo iste v reálnom čase je len fakt, že slovenská vláda a jej existencia opäť závisí od politickej vôle jedného subjektu, ktorý reprezentuje alebo snaží sa reprezentovať najagilnejšiu a najrozvinutejšiu aj najpočetnejšiu etnickú menšinu na Slovensku. Je každému zrejmé z politického hľadiska, že bez podpory tejto strany by táto vládna koalícia nemohla existovať. Takže toto sú, chápem, mantinely pre viacerých koaličných poslancov, pretože hlasovanie o tomto zákone, ktorý bol, mimochodom, predradený pred rokovanie o uznesení Národnej rady k prijatej maďarskej ústave a k ďalším aktivitám maďarskej vlády, aj toto predradenie veľmi jasne poukazuje, že máte vlastne istú povinnosť hlasovať za tento návrh, ktorý ide proti záujmom určite aj vašich voličov, pretože je úplne jedno, či volič slovenský je pravicový alebo ľavicový, či žije na juhu alebo na severe, štátnosť sa dotýka všetkých ľudí našej vlasti.

    Bohužiaľ, sú synergické útoky a uhryznutia od Orbána. Na ne si v podstate dovolíme len kňučať. Bojíme sa dokonca čo len šteknúť. A už vôbec vládna koalícia nemá odvahu prijať legitímne právo obrany, pretože v minulosti sme práve, a to je zvláštne, zo strany FIDESZ počúvali o potrebe ďalej upraviť tento zákon. Keď som sa pozrel do minulosti, tak som videl, že zhodou okolností v roku 2006 vtedajší podpredseda vlády Csáky prišiel s podobným návrhom, zmeniť kvórum na 10 % v rámci tabuľového zákona. A išli dokonca tak ďaleko, že zákon mal meniť aj istú názvoslovnú imunitu obcí, týka sa to 20 obcí, ktoré sú pomenované na južnom Slovensku po významných slovenských dejateľoch. Ide napr. o Hamuliakovo, Gabčíkovo, Hviezdoslavov, Matúškovo, Tešedíkovo a tak ďalej a tak ďalej. Takže vidíme, že táto téma nie je nová, ona sa stále objavuje. Raz ju interpretuje Orbán z Budapešti, raz ju interpretovala SMK, teraz ju interpretuje a snaží sa presadiť strana Most – Híd. Takže je evidentné, že bez nejakej spoločenskej diskusie pri takejto zásadnej zmene je to len a len politické rozhodnutie.

    Sme v druhom čítaní, a preto po týchto rámcových, systémových a legislatívnych pripomienkach zhrniem, čo prekáža Slovenskej národnej strane v tomto návrhu. Samozrejme, my ako celok tento zákon odmietame a aj budeme hlasovať proti nemu, aj keď sa možno objavia nejaké pozmeňujúce návrhy, a my sa ich pokúsime tiež dať, pretože samotná filozofia prijímania tejto normy a neopodstatnenosť hovoria proti tejto norme.

    Takže tie výhrady, ktoré som tlmočil, pán predseda, aj vám na výbore pre kultúru a médiá, sú tie, že z individuálneho práva menšiny sa ustanovuje kolektívne právo. Preto ja aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver svojho vystúpenia prečítam, zavádzam expressis verbis to, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám, pretože toto tu doteraz nemáme, ale je to medzinárodná prax aj je to kompatibilné s medzinárodnými zvyklosťami a vôbec medzinárodným právom, predovšetkým z OSN a z nadstavbovej časti konferencie KBSE a ďalších noriem prijímaných predovšetkým v deväťdesiatych rokoch.

    Ďalej je to výhrada, že právo príslušníka menšiny používať svoj jazyk v úradnom styku sa nafúklo aj na povinnosť úradov komunikovať s príslušníkom menšiny v menšinovom jazyku, predovšetkým v ústnej komunikácii. Zasa je to niečo, čo je nové a čo je neopodstatnené v takomto rozsahu a kvalite alebo hĺbke, pretože opäť to posilňuje príslušníkov menšín, aby nemuseli ovládať štátny jazyk. A je smutným vysvedčením vlády, ak jej nezáleží, aby vedeli uplatniť aj legislatívnymi nástrojmi ústavné právo pre príslušníkov menšín osvojiť si štátny jazyk. A pokiaľ ide o osvojenie štátneho jazyka, je to podobné ako pri výučbe cudzích jazykov. Viete, že keď nekomunikujete, tak zabúdate a cítite sa jednoducho nekonformne. Takže po prijatí tejto normy by v podstate príslušníci menšiny získali pocit, že slovenčina je pre nich cudzí jazyk, dá sa tak povedať, vyšli by z cviku, keď už ani štát si nevie istým spôsobom zabezpečiť, aby jeho orgány komunikovali so všetkými občanmi v štátnom jazyku. Toto je alfa a omega a podstata zákona o štátnom jazyku, zabezpečiť rovnosť pred zákonom pre všetkých, zatiaľ čo tento zákon je vlastne imunitný zákon pre časti menšín, aby nemuseli ani len teoreticky a už vôbec nie prakticky ovládať štátny jazyk.

    Ďalej, pôvodný rozsah úradného styku sa opäť rozširuje na celý verejný styk. To znamená, že z obce alebo zo samosprávy sa to prenáša na celú štátnu správu. Má to ďalej aj nebezpečnú nadstavbu, o ktorej sme tu už hovorili. Opäť, v odvolacom konaní navrhovateľ chce umožniť, aby aj mimo územia vyčleneného kvórom, je to tých 20 %, alebo oni tu navrhujú po novom 15 %, aby aj mimo tohto územne vyčleneného teritória, kde je aj teraz právo používať pre príslušníkov jazyk menšiny, mohlo sa to preniesť na obce v podstate, dá sa tak povedať, na akomkoľvek mieste Slovenska, čo je rovnako neprípustné. Je to dezintegračný prvok, ktorý snáď nepoznajú nikde vo svete.

    Pôvodné právo poslanca obecného zastupiteľstva použiť svoj materinský jazyk sa rozširuje aj na ostatných účastníkov rokovania obecného zastupiteľstva, čím sa myslia podľa dôvodovej správy najmä starostovia a hlavní kontrolóri. Pýtal som sa, na čo to má slúžiť. No zrejme tam, kde je nejaká svetlá výnimka, ako je to napr. v Komárne, kde bol za záhadných okolností, myslím, ale v dobrom, samozrejme, zvolený slovensky hovoriaci nezávislý poslanec, ale zastupiteľstvo má väčšinu maďarsky hovoriacich poslancov, alebo opačný prípad, že je maďarsky hovoriaci primátor, ale väčšinu v zastupiteľstve tvoria slovenskí poslanci, sa umožňuje práve týmto verejným činiteľom, aby mohli používať pri rokovaní jazyk menšiny, čím sa vlastne diskriminuje možno tá slovenská väčšina, 80- alebo 70-, alebo 60-percentná, podľa obce a mesta, pretože ona má právo tiež prijímať informácie vo svojom jazyku, predovšetkým v štátnom jazyku a nie je odkázaná zrejme na tlmočenie.

    Ďalej, v podstate akási plazivá asimilácia na juhu, ale teraz paradoxne obrátená, obsahuje už prvý novelizačný bod § 1, keď sa za pravidlá používania jazyka menšín v úradnom styku pridali slová „a v oblastiach upravených týmto zákonom“. Tie oblasti sa, samozrejme, rozširujú a otvára sa ďalších 13 zákonov, čo je jav v našej legislatíve naozaj ojedinelý, takýmto masívnym spôsobom vstupovať do toľkých zákonov, aby sa upravilo používanie jazyka menšín. Takže zákon už v prvom paragrafe rozširuje tú oblasť a ide nad rámec zákona, práva a, mám pocit, aj ústavy, pretože naozaj sa tu degraduje štátny jazyk a dokonca sa snaží menšinovým jazykom v mnohých oblastiach verejného styku nahradiť štátny jazyk alebo ho vytlačiť de facto z jeho pozícií, aj keď v niektorých prípadoch, ale ojedinele sa pripúšťa platnosť v prípade rozporu slovenského textu, ale, pán predkladateľ, vy ste úplne vypustili všetky ustanovenia, ktoré by mali predchádzať pred zadefinovaním práva použiť jazyk menšiny, predovšetkým v úradnom styku, tak, že okrem štátneho jazyka môže použiť, vy ste úplne zamlčali, príslušník menšiny aj štátny jazyk. A z tohto zákona to ani nie je zrejmé. Ale naopak, už tam zavádzate povinnosť pre právnické osoby, aby na viditeľnom mieste informovali, a pravdepodobne príde k tomu, že to bude aj ústne, akéhokoľvek prichádzajúceho s úradnou agendou, aby komunikoval, resp. že môže komunikovať v jazyku menšiny. Takže opäť tu máme výraznú disproporciu medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom.

    Spomínal som to už v prvom čítaní, zatiaľ som nevidel, že by niekto z vládnej koalície išiel meniť zásah do autonómneho postavenia a agendy cirkví, dokonca, myslím, ani KDH. A podľa posledných informácií sklapli opätky aj pri svojom zámere na tých 18 %, čo sa niekde v kuloároch hovorí, ak to tak nie je, tak sa vám dodatočne, páni kolegovia, ospravedlním. Ale mne osobne aj SNS prekáža, že v zákone o používaní jazykov menšín predkladateľ vstupuje do autonómneho postavenia a agendy cirkvi, hoci v zákone o štátnom jazyku je explicitne uvedené, že to neupravuje pôsobnosť cirkví. Takže tu vidíme, akú obrovskú a neprimeranú váhu prisudzujete zákonu o používaní jazykov menšín, keď si dokonca dovolíte vstúpiť do agendy cirkví a náboženských spoločností, ktorú, mimochodom, upravuje špeciálne iný zákon, a to konkrétne č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. To znamená, že štátny jazyk, ktorým je slovenčina, z vášho pohľadu nemá byť na celom zvrchovanom území jazykom používaným vo verejnom styku. My máme za to, na rozdiel od vás, že iné zákony nemôžu a nesmú ohrozovať jeho výlučné postavenie, tak ako o tom hovorí § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, keďže tento má prednosť pred ostatnými jazykmi.

    Odvolávate sa na Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov. To má byť ten dôvod, prečo musíme pristúpiť údajne k takejto masívnej úprave. Ale opýtal som sa vás a neodpovedali ste mi na výbore, preto sa vás opýtam znova. V charte je uvedené, že má slúžiť predovšetkým na ochranu vymierajúcich alebo ohrozených jazykov. Poprosím vás v záverečnom slove, pán podpredseda vlády ako predkladateľ, povedzte tejto sále, povedzte občanom Slovenska, konkrétne maďarčina ma zaujíma, nezaujíma má jazyk srbochorvátsky, nezaujíma ma bulharčina, nezaujíma ma čeština, rómčina ani iné jazyky, mňa to špeciálne zaujíma, v čom je maďarčina klasifikovaná na Slovensku ako vymierajúci alebo ohrozený jazyk. A poprosím na to uviesť veľmi vážne dôvody, keďže sa odvolávate na veľmi vážený medzinárodný dokument, ktorým je spomínaná charta. Ak chcete hovoriť o akejsi filozofii a politike multikulturalizmu, nuž vám musím znova pripomenúť, že nielen britský premiér David Cameron, ale aj nemecká pani premiérka Merkelová a pred nimi aj francúzsky prezident Sarkozy sa veľmi jasne a takmer totožne vyjadrili, že multikulturalizmus v Európe zlyhal. Zacitujem Davida Camerona: „Doktrínu štátneho multikulturalizmu má nahradiť pocit zdieľanej národnej identity.“ Toto je aktuálny moderný prístup vyspelých demokracií, ktoré majú rovnako problém alebo riešia problematiku, lepšie povedané, s etnickými, náboženskými menšinami. Ale, ako viete, medzinárodné dokumenty už nerozlišujú tú špecifikáciu, o akú menšinu ide, či je to tzv. klasická, migračná, nová, náboženská alebo inej orientácie, v podstate sa hovorí o menšinách.

    Vy ste povedali, že sa týka kvórum predovšetkým iných menšín. Ja som si urobil takú tabuľku a prepočet ešte pri tom pôvodnom návrhu, ktorý bol v rámci hromadnej pripomienky zmetený zo stola. Z vlády sa už potom dostalo len tých 15 %, ale majú Lučenec tých 13,1 %, obyvateľov celkovo 28 323, z toho Maďarov 3 711, Levice tých 12,23 %, sumárny počet obyvateľov tohto okresného mesta 36 538, z toho Maďarov 4 469, Šaľa tých 17,8 %, tie pomery sú tam rovnaké. Takže ak si zarátame tieto tri mestá, ide o sídla s takmer 90 000 obyvateľmi, pričom príslušníkov menšiny je len 16 000, čo to znamená? Vystavujete dvojjazyčnej úradnej agende 72 851 Slovákov, len v troch okresných mestách. Tak nehovorte, že zníženie kvóra sa týka predovšetkým komfortu pre jednu nemeckú obec alebo niekoľko cigánskych osád, kde, mimochodom, majú aj problém čítať v rómčine, čo ukazuje najnovšie sčítanie obyvateľstva, čo je veľký trapas, pretože naši Rómovia to vypĺňajú viac-menej v slovenčine, aj to im ešte musia pri tom asistovať asistenti.

    Takže, dámy a páni, pristúpim k pozmeňujúcemu návrhu, aj keď mi je zrejmé, že je zbytočné vôbec chorú vec opravovať alebo do lode, ktorá má také legislatívne diery, dávať nejaké záplaty. Ale pýtam sa, prečo tak nespraviť, keď je to naše právo a právomoc a chceme tým vyjadriť aj to, že vieme vecne pristupovať k problematike a argumentovať.

    Takže zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. . 318/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Článok I:

    Po prvé. § 1 sa dopĺňa odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:

    Odsek 1: „Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám.“

    Odsek 2: „Ak štátny občan Slovenskej republiky patriaci k niektorej z národnostných menšín má aj štátne občianstvo príbuzenskej krajiny, ktorej štátny jazyk je jeho materinským jazykom, výkon práv podľa tohto zákona sa takejto osobe počas trvania dvojakého občianstva v oblasti menšinového práva neuplatňuje.“

    Novelizovaný bod 1 v § 1 vrátane zmeny textu pod čiarou označenej ako číslo 2 sa vypúšťa.

    Navrhovaný odsek 2 sa označí ako odsek 3.

    Odôvodnenie. Pôvodné znenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože mení zmysel ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže. Navyše, zmena textu poznámky pod čiarou číslo 2 spôsobí chaos v aplikačnej praxi, na čo poukázal aj legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena precizuje individuálny výkon práv v oblasti národnostných menšín v súlade s medzinárodným právom a praxou.

    Druhý novelizačný bod. Tu vás poprosím, dámy a páni, o malú zmenu, ktorú uvediem, oproti tomu, čo máte uvedené v laviciach, ale ide o legislatívnotechnickú zmenu. V § 2 ods. 1 sa slová „15 %“ menia na slová „20 %“.

    Odôvodnenie. Zostáva tá istá výška kvóra, má ostať pôvodná výška súčasného status quo, čím vychádzame v ústrety strane Most – Híd, ktorá počas štyroch rokov neustále bojovala za to, aby sa zostalo pri status quo v každej oblasti. Takže my vám to teraz umožníme naším pozmeňujúcim návrhom a uvidíme, či zaň budete hlasovať a či si budete stáť za svojou politikou a svojimi slovami, pretože máme za to, že ste vo voľbách získali aj pomerne veľa slovenských hlasov, ktoré zrejme verili tej predvolebnej rétorike vašej.

    Po tretie. V § 2 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „v ústnom“ a v tretej vete sa vypúšťajú slová „a zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste“.

    Odôvodnenie. Opatrenia by inak opäť išli nad rámec záväzkov. Predpokladá sa, samozrejme, znalosť právnych predpisov, ako sa hovorí, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. A nepredpokladáme ani, že by príslušníci menšiny nevedeli, aké sú ich práva v oblasti úradného styku.

    Po štvrté. V § 2 sa vypúšťa celý odsek 8.

    Odôvodnenie. Návrh zmeny neodôvodnene a fakultatívne rozširuje právo na používanie jazyka menšín mimo zákonného a odôvodneného rámca. Vypustenie môže zabrániť prípadnej diskriminácii majoritného obyvateľstva v pracovnej oblasti. Úprava vychádza z dostatočného osvojenia si štátneho jazyka v úradnom styku občanmi hlásajúcimi sa k niektorej z národnostných menšín, ako im tieto práva ustanovuje aj Ústava Slovenskej republiky.

    Po piate. V § 3 ods. 2 sa vkladaný text „ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva“ vypúšťa.

    Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Podľa dôvodovej správy sa ako ostatní účastníci rozumejú najmä primátori, starostovia alebo prednostovia, takže môže dôjsť k nepriamemu nátlaku na rozhodnutie poslancov a účastníci rokovania, resp. účastníci rokovania obyvatelia obce ovládajúci len štátny jazyk Slovenskej republiky, resp. podľa zákona sa takéhoto rokovania môže zúčastniť aj akýkoľvek poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, by mohli byť diskriminovaní , čo sa v opačnom prípade nepredpokladá.

    Po šieste. V § 3 sa navrhované doplňujúce znenie v odseku 4 vypúšťa.

    Odôvodnenie. Pôsobnosť cirkví a náboženských spoločností neupravuje v jazykovej oblasti ani zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je dôvod, aby zákon o používaní jazykov menšín vstupoval do tejto vnútornej problematiky cirkví, ktorých pôsobnosť upravuje samostatný zákon č. 308/1991 Zb. o. i. tak, že v odseku 2 je určené, že „cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti... nezávisle od štátnych orgánov“. Ide teda o nesystémový zásah do autonómneho postavenia cirkví a náboženských spoločností zákonom, ktorý nemá opodstatnenie, aby vstupoval do autonómneho postavenia cirkví. Ja chápem, že je to zrejme urobené kvôli jednej cirkví zo šestnástich cirkví a náboženských spoločností, ktorá z deviatich dištriktov má sedem tzv. maďarských a len dva slovenské, ale to by bol asi príliš veľký komfort a neopodstatnený zásah, s čím by určite nesúhlasilo ani ostatných pätnásť náboženských spoločenstiev a cirkví registrovaných v Slovenskej republike.

    Po siedme. V novelizovanom bode 7 sa v § 4 navrhované odseky 3, 5 a 8 vypúšťajú.

    Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov, sú nejasné, môžu spôsobiť rozdielny výklad, resp. zavádzajú novú povinnosť spadajúcu pod iné príslušné zákon. Napr. označenie obce v jazyku menšiny sa nepochopiteľne rozširuje aj na označenie autobusových a železničných staníc, letísk, prístavov a tak ďalej. Použitie tzv. vžitých a zaužívaných geografických názvov rovnako tak rieši samostatný špeciálny zákon.

    Po ôsme. v § 4 ods. 6 sa vypúšťa text: „Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.“

    Odôvodnenie. Máme za to, že ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Okrem toho majú aj negatívny vplyv na súkromný podnikateľský sektor.

    Po deviate. V § 4a sa vkladá nový odsek 3 ktorý znie: „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945.“

    Odôvodnenie. Nový § 4a, ktorý ste tam implementovali, sa snaží implementovať iba časť obsahu rušeného zákona, tzv. tabuľového, č. 191/1994 Z. z., avšak navrhovateľ nezahrnul dôležité obmedzenie v pôvodnom § 3 ods. 3 rušeného zákona, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názov bol zmenený v časoch najzúrivejšej maďarizácie, keď mnohé obce dostali pomaďarčený úradný názov v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní alebo v čase horthyovskej okupácie južného Slovenska najmä na základe zákona o povinnom premenovaní obcí v maďarčine (napr. citovaný už zákonný článok Uhorského snemu č. 4 z roku 1898 o pomaďarčení všetkých miestnych názvov v Uhorsku). Navrhované opatrenie len znovu zavádza text rušeného odseku 3 tzv. tabuľového zákona. A mám za to, že je naďalej opodstatnený v súvislosti s riešením tzv. miestneho referenda, ktoré, mimochodom, má tiež isté nejasnosti, ale to nechám na kolegov, lebo dohodli sme sa vzájomne, že budeme riešiť rôznu problematiku. Na problematickosť, dámy a páni, chcem poukázať, nepriamej novelizácie zákona o obecnom zriadení o. i. poukázalo aj stanovisko odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky v bode 6.

    Po desiate. V novelizovanom bode 18 sa v § 7 sa dopĺňané odseky 3 a 4 vypúšťajú.

    Odôvodnenie. Používanie jazyka menšiny v obecnej polícii a príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru v služobnom styku a pri komunikácii s občanmi, ktorí patria k národnostnej menšine, ide nad rámec záväzkov a zásadným spôsobom prenáša individuálne právo občana hlásajúceho sa k národnostnej menšine na možnosť komunikovať v ozbrojených zložkách a v služobnom styku v obecnej polícii, čo je neprípustný prenos individuálnych práv.

    Chcem upozorniť aj pána spravodajcu, keďže tento desiaty bod koliduje s bodom 3 spoločnej správy, prosím vyňať bod 3 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Po jedenáste. V novelizovanom bode 13 sa § 5b vypúšťa.

    Odôvodnenie. Ustanovenie je duplicitné vzhľadom na úpravu v iných zákonoch, najmä v zákone č. 532/2009 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To je tá oblasť titulkovania, resp. vypustenia titulkovania a ďalších náležitostí, ktoré podľa môjho názoru má riešiť predovšetkým na to príslušný špeciálny zákon. A to je citovaný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.

    Po dvanáste. Novelizovaný bod 15 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Nie je dôvod meniť pôvodný gramatický modálny tvar slovesa na imperatívny tvar, keďže je primeranejší aj vzhľadom na ďalší text, podľa ktorého povinné osoby nemusia ovládať jazyk menšiny. Je to protirečivé znenie, lebo ak zamestnanci verejnej správy „nie sú povinní ovládať jazyk menšiny“, tvar používajú namiesto spojenia môžu použiť, im túto povinnosť gramaticky aj de facto vlastne prikazuje.

    Po trináste. V novelizovanom bode 19 sa § 7a až 7d vypúšťajú.

    Odôvodnenie: Správne delikty a právomoci podpredsedu vlády sú nesystémové a nevyvážené v oblasti práv a povinností. Povinné sú, dámy a páni, len orgány verejnej správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú nijaké povinnosti uvedené v zákone, majú len práva, ktoré často porušujú práva majoritného obyvateľstva. Ignorujú sa medzinárodné dohovory, že používanie menšinového jazyka je individuálne právo jednotlivca, teda že štát nemôže svojim občanom, dokonca pod hrozbou pokút, vnucovať používanie menšinového jazyka.

    Keďže aj tento trinásty bod, pán spravodajca, koliduje, s bodmi 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy, žiadam tieto body 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Dámy a páni, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá Slovenská národná strana k tomuto návrhu zákona, kde naozaj novelizované body už išli nad rámec nielen záväzkov, ale predovšetkým zdravého rozumu a, povedal by som aj v dobrom, nad rámec toho, čo umožňuje dobré spolunažívanie príslušníkov väčšinového obyvateľstva na juhu Slovenska a príslušníkov menšín, keďže ak by prešli v tejto podobe, máme za to, že Slováci na južnom území Slovenskej republiky by už naozaj de facto aj de iure, prepáčte mi za výraz, museli držať hubu a krok. Myslím, že to nikto z nás nechce. Želáme všetkým plnohodnotný rozvoj, plnohodnotné uplatnenie na celom území Slovenskej republiky, keďže, bohužiaľ, nezamestnanosť je takmer rekordná. A asi každému z nás by malo záležať na tom, aby všetci občania Slovenskej republiky mali rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti a aj rovnaké možnosti uplatniť sa na celom území Slovenskej republiky. A k tomu vedie predpoklad na to, aby dokonale ovládali štátny jazyk, čoho dôkazom sú v podstate aj poslanci zvolení za stranu Most – Híd, ktorí by sa bez plynulého ovládania slovenského jazyka pravdepodobne spoločensky a politicky neuplatnili. Takže ich tiež poprosím, aby rovnakú šancu a možnosť dali aj ostatným príslušníkom menšín, pretože ak by prešiel tento zákon, tak v podstate naozaj tá základná otázka by znela, tak ako som povedal pred prestávkou, no na čo by sme mali v podstate sa učiť alebo používať vôbec štátny jazyk, keď v podstate od narodenia po smrť nám vystačí náš rodný materinský jazyk. Takýto prístup určite nie je dobrý, ani takéto povzbudzovanie. Sme teda za to a umožníme príslušníkom menšín status quo, po ktorom volali ostatné 4 roky predstavitelia, politickí predstavitelia predovšetkým maďarskej menšiny.

    Dámy a páni, aj z vládnej koalície, ak teda máte nejaké mantinely a uvedomujete si, že možno ak koaličný partner to postavil opäť na hranu a ohrozilo by to možno aj vaše poslancovanie, poprosil by som vás aspoň, aby ste si našli toľko času, aby ste našli odvahu zmeniť aspoň ten novelizovaný bod, ktorý opäť zavádza zo zrušeného tabuľového zákona pôvodný § 3 ods. 3, to znamená, aby pri miestnom referende nebola možnosť použiť názvy z čias rokov, ktoré sú tam uvedené, 1867 až 1918 alebo z čias horthyovskej okupácie, to znamená roky 1938 až 1945. Poprosím vás, toto je morálna povinnosť každého z vás bez ohľadu na to, aké politické tričká máte a aké postoje zastávate. Je to povinnosť voči našim predkom, aby sme nezmietli zo stola toto ustanovenie, ktoré bolo implementované hneď pri prvom prijímaní tohto tzv. tabuľového zákona. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaela Rafaja sa prihlásili páni poslanci Gábor Gál, László Nagy, Dušan Švantner, Štefan Zelník, celkom štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rafaj, je to o trošku lepšie, kým pán poslanec Čaplovič tu strašil tým, že Slováci sa budú musieť odsťahovať, vy ste strašili len tým, že budú musieť držať hubu a krok. Je to troška nepomer. Predsa len Slovenská národná strana je troška nacionálne silnejšia ako SMER. Ale toto je k tomu opačne.

    A čo sa týka vášho celkového prejavu. Hovorili ste o tom, že multietnicita zlyhala. Spomenuli ste pani Merkelovú, pána Camerona s tým, že vôbec ste nerobili rozdiel medzi autochtónnou menšinou, prisťahovaleckou menšinou, ale, samozrejme, išlo to v réžii úzko profilovým riešením, pohľadom á la poslanca Rafaja. Takže keď hovoríte, že multietnicitu treba zrušiť, že to je niečo zlé, aký je recept potom Slovenskej národnej strany? Je to povinná asimilácia, úplné popretie menšinových práv? Alebo pôjdete ďalej a postavíte nás mimo zákona, lebo čiastočne v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu k tomu idete. No proste je to krásna vizitka.

    A tiež citujete zákony z roku 1800. Tak duchom veru ste tam ostali. Treba pokračovať trošku ďalej. Už žijeme v 21. storočí.

    Ale na záver by som v tejto mojej faktickej poznámke chcel povedať to, čo ste povedali vy na záver, že nemáme záujem na tom, aby sa ľudia, ktorí sa narodili na Slovensku a patria k niektorej národnostnej menšine, naučili po slovensky. Práve máme na tom záujem, ale popritom, aby si vedeli ponechať aj svoj materinský jazyk a nezabudli ho.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, vy ste originálne použili dva výrazy, dva pojmy. Ste hovorili, keď oslovovali pána podpredsedu vlády "podpredseda vlády pre boj so Slovákmi". A druhý originálny výraz bol "etnický hypochonder".

    Čo sa týka oslovenia pána podpredsedu vlády, takéto oslovenie bolo podľa mňa netaktné, neslušné a hulvátske. Odporúčam vám, pán kolega, aby ste si prečítali Chmelovu antológiu o slovenskej eseji, o Štúrovi, Hodžovi, Vajanskom, Matuškovi a ďalších, či jeho "Slovenskú otázku 20. storočia". Ak to urobíte, potom môžete prísť za ním a ospravedlniť sa mu za svoju nekultúrnosť.

    Čo sa týka druhého pojmu, to je etnický hypochonder, pán kolega, ubezpečujem vás, že aj Slováci, aj národnostné menšiny na Slovensku sú zdravým etnickým spoločenstvom, aj jedni, aj druhí. Nepotrebujú ani sociálnych inžinierov, ani sociálnych lekárov. Lekárov by potrebovali takí etnicky precitlivení ľudia, ako ste vy, a, ako ste ich označili, "etnickí hypochondri". Vy ste etnický hypochonder! Odporúčam vám, pán kolega, nechajte žiť Slovákov aj národnostné menšiny slobodne, dovoľte im žiť, spolunažívať, tak ako to robili doteraz. A dúfam, že nám to potom vydrží veľmi dlho spolu. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou poslanec Dušan Švantner. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, hovoril si, aké máme skúsenosti z histórie, ale tragédia je to, že vtedy v histórii vlastne nerozhodovali o tom, aká bude situácia na Slovensku, slovenské politické strany. Tragédia je v tom, že vládne politické strany, ktoré si hovoria, že sú slovenské, vlastne pripravujú takúto genocídu, doslova na slovenskom národe, lebo celý ten vývoj ide takým spôsobom, že naozaj je potrebné sa nad tým zamyslieť. Veď to južné Slovensko sa začína tak izolovať, že o chvíľu nielen ľudia so základným a stredným vzdelaním nebudú schopní komunikovať s väčšinovým národom. Ale spravili sme Univerzitu Selyeho a ako to dopadlo? Veď vlastne vychovávajú sa aj vysokoškolskí vzdelaní ľudia, ktorí nebudú schopní sa dorozumieť so Slovákmi čiže so spoluobčanmi, ktorí žijú v Slovenskej republike. Je to tragédia. A ja mám taký dojem, že tu sa jedná len o to, aby politická strana Most získala maďarských radikálov, ktorí žijú na južnom území Slovenska, aby získali hlasy, ktoré určite teraz po tomto zákone stratia od občanov slovenskej národnosti. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega, mal si pravdu, tento zákon je prvou etapou realizácie s cieľom maďarskej iredenty, s cieľom realizovať čo najúplnejšiu izoláciu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného územia Slovenska, aj na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska tvoria väčšinu obyvateľstva a stávajú sa tam cudzincami vo svojej slovenskej vlasti.

    Predložený maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín má významne podporiť politiku maďarskej iredenty. Je v ňom celkom okato prítomná tendencia umožniť príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka vo všetkých oblastiach verejného styku na území Slovenskej republiky, aby sa nakoniec stala celkom bezpredmetnou aj otázka úrovne osvojovania si štátneho jazyka v kompletnom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Najskôr skonštatujem, že mi je ľúto, že väčšina oponentov sa nevenovala obhajobe neobhájiteľných zmien tohto zákona, ale vypichla niektoré čiastkové momenty, na ktoré by som rád reagoval.

    Na priamu otázku, čo chce SNS, priamo odpoviem.

    Menšiny, nech sa páči, doma, v škole, na kultúrnych podujatiach. Prídete na samosprávu, nech sa páči, predložte si to vo svojom jazyku, ale v úradnom ústnom styku, na Slovensku po slovensky. Myslím, že je to zrozumiteľné, myslím, že je to demokratické.

    Pána podpredsedu vlády hodnotím podľa toho, aké ovocie jeho strom z jeho funkcie prináša. A to ovocie v podobe tohto zákona je kyslé a aj dokonca červivé.

    Hypochonder, pán kolega Nagy, sa predovšetkým sťažuje. Musím preto odmietnuť tvoju snahu zaradiť ma medzi hypochondrov, pretože ja sa nesťažujem. Ja som so štátnym jazykom spokojný, ja dokonca doprajem aj menšinám ich komfort, ja som spokojný vo svojej vlasti. To len hypochonder stále sa sťažuje, tu ho bolí, tu ho pichá, toto by chcel, takú opateru potrebuje. Takže zrejme sme sa nepochopili vo výrazových prostriedkoch, resp. bolo by dobré, keby si ty pochopil, čo som ja chcel povedať.

    V podstate myslím, že som odpovedal na všetko. Otázne je, či vôbec na takéto choré zmeny existuje nejaký liek, okrem toho, že tento zákon treba odmietnuť ako celok. A keďže viem, že to už urobili predrečníci, preto som v mene SNS nedával pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3, za ktorý ale budeme, samozrejme, hlasovať. Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy, teraz už nie za poslanecké kluby, je pán poslanec Marek Maďarič. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave. Ďalším prihláseným je potom pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o používaní jazykov národnostných menšín v podobe, ako ho navrhuje vláda Ivety Radičovej, je potrebné vnímať v širších súvislostiach slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v súvislostiach maďarskej stratégie spojiť Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline a súčasne v súvislostiach s ústretovosťou súčasnej slovenskej vlády k tomuto cieľu Viktora Orbána. Aj vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín vychádza v ústrety jeho revizionistickým zámerom. Len si pripomeňme, Maďarsko prijalo neštandardný zákon o dvojakom občianstve s jasnou snahou zmocniť sa v masovom rozmere občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Čo urobila súčasná koalícia? Sľúbila v programovom vyhlásení vlády odstrániť účinnú bariéru proti tomuto zámeru v Budapešti zmenou nášho zákona o štátnom občianstve. Maďarsko sa vo svojej ústave bez okolkov hlási k tomu, že nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí. A zaviazalo sa podporovať uplatňovanie ich kolektívnych menšinových práv a kolektívnych samospráv. Vláda Ivety Radičovej stihla ešte predtým Slovákov žijúcich na slovenskom juhu hodiť cez palubu, pretože zmenila zákon o štátnom jazyku tak, ako si to želela Budapešť, aby im mohlo byť opäť upierané právo na informácie v štátnom jazyku na území Slovenskej republiky. Vláda Ivety Radičovej nám predkladá novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá rozšíri čisto maďarské prostredie na území Slovenska, čím posilní jazykové geto maďarskej menšiny a ešte viac ju primkne k Budapešti a k ňou ponúkanému občianstvu a neskôr aj k volebnému právu. V tomto zmysle tento vládny zákon o používaní menšinových jazykov zapadá do revizionistickej stratégie Viktora Orbána. A ak bude schválený, bude to nielen chyba, ale aj poškodenie našich národných záujmov. To, že sa Orbán všemožne usiluje spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, je nebezpečné. To, že mu táto koalícia v tomto úsilí pomáha, je nehanebné. Dovolím si tvrdiť, že návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je kolaboráciou s Orbánom. Aj preto súhlasím s tým, čo pán poslanec Čaplovič doobeda povedal, že môžeme kľudne tento návrh nazývať maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak tu poslanec Zajac doobeda hovoril o 19. storočí, musím čiastočne s ním súhlasiť, alebo v istom zmysle, pretože tento návrh zákona sa vracia do 19. storočia svojimi maďarizačnými prvkami.

    Vzhľadom na to, že sme v druhom čítaní, prejdem ku konkrétnym výhradám.

    Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nulové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. A tieto základné výsledky budú známe na jeseň. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé, nepočkať na podklad odrážajúci skutočný stav spoločnosti.

    Navrhovateľ sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov a aj tento návrh ich má implementovať. Zabúda však na jednu zo zásad charty, a síce ochrana menšinových jazykov nesmie ísť na úkor štátneho jazyka. Tento návrh však viacerými ustanoveniami štátny jazyk z jeho pozície vytláča, či už fakticky alebo symbolicky. Tak sa napr. do niektorých paragrafov už nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku a v menšinovom jazyku sa môžu poskytovať na požiadanie. Pýtam sa, prečo toto vypadlo, alebo má vypadnúť zo zákona?

    Za škodlivé oslabenie úlohy štátneho jazyka považujem aj to, že v § 2 ods. 8 sa zavádza možnosť používať menšinový jazyk v úradnom styku na celom území Slovenskej republiky, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy súhlasí. Takéto ustanovenie môže byť zdrojom nedorozumení a pocitu krivdy či dokonca diskriminácie, ak napr. taký zamestnanec nepristúpi na menšinový jazyk. Kto bude stáť pri žiadateľovi a napr. v maďarčine mu vysvetľovať pokiaľ siahajú jeho menšinové práva? Aký to má vôbec význam? Majú sa tým pripravovať podmienky na uzákonenie druhého štátneho jazyka?

    Súhlasiť nemôžem ani s navrhovanou zmenou v zákone o štátnom jazyku, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. pretože toto sa zavádza jednou z tých novelizácii toho množstva zákonov, ktoré nejakým spôsobom súvisia, alebo predkladateľ si myslí, že súvisia, so zákonom o používaní jazykov menšín. Prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť tomu, čo je obsahom vysielania pre menšiny?

    Ak sa odvolávame na chartu a hovoríme o jej napĺňaní, má to aj druhú stranu, a síce, že by sme nemali ísť nad rámec našich vysokých záväzkov. Týmto návrhom sa to však deje, a to napr. zmenou pojmu orgán územnej samosprávy na pojem orgán verejnej správy v § 3 ods. 1, čím sa rozširuje vymedzené územie na používanie menšinových jazykov v úradnom styku aj na nadregionálne inštitúcie pôsobiace na území príslušných obcí.

    Iným spôsobom rozšírenia používania menšinových jazykov v úradnom styku je pokus v § 1a považovať za samostatnú obec aj mestskú časť, čiže to, čo je časťou obce a čo by nastolilo stav, že pre jednu obec platia rozdielne právne ustanovenia.

    V § 3 ods. 2 k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takéhoto orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. po slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko preloží? Alebo budú tam hovoriť všetci naraz? Naozaj tu hrozí jazykový babylon.

    Veľmi nebezpečnou črtou a dopadom tohto návrhu novely je diskriminácia občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú príslušníkmi menšín. Napr. v § 5, ktorý sa týka možnosti komunikácie v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, sa má umožniť používanie jazyka menšiny aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. To isté požaduje aj § 7, ktorý ukladá dokonca povinnosť orgánom verejnej správy vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Navyše odsek 1 tohto paragrafu pritvrdzuje dikciu a z doterajšieho znenia vypadlo slovko môže. To znamená, že úradník voľbu nemá a za podmienok stanovených týmto zákonom musí použiť jazyk menšiny. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí ľudia, ktorí maďarčinu ovládajú, a ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. A to som už hovoril v prvom čítaní, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa pri tomto určite obracia v hrobe od radosti.

    Kam až smerujú tieto návrhy, nám odhaľujú vynechané časti ods. 2 v § 7 a tiež § 7a z pracovnej verzie novely, podľa ktorej orgány verejnej správy, podpredseda vlády v spolupráci s ministerstvom školstva mali vytvárať podmienky, aby osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli jazyk menšiny v prípade záujmu si osvojiť. Je to neuveriteľné. Tieto vynechané časti však jasne odhaľujú, aké maďarizačné predstavy a ciele má strana Most – Híd.

    Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. A pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov. Okrem toho takýmto prevádzkovateľom budú vznikať aj mnohé finančné náklady.

    Úplne neprijateľné sú v novele tie ustanovenia, ktoré by otvorili cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Umožňuje to ods. 5 v § 4 v súčinnosti s návrhom zrušiť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názvy boli zmenené v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945, kedy mnohé obce dostali nový, často vymyslený maďarský názov. Napokon k tomu istému cieľu maďarizácie smeruje aj nový § 4a o miestnom referende o zmene označenia obce.

    Osobitne si treba povšimnúť zavedenie pokút do tohto zákona. Nebudem spochybňovať sankcie ako princíp, hoci pre ich zavedenie by malo byť určujúce aj to, či sa zákon v praxi porušuje alebo nie. A ja nemám informácie o tom, že by boli niekomu zákonom dané jazykové menšinové práva upreté. Zato sa môžem veľmi začudovať, že sankcie do tohto zákona zavádzajú tí, pre ktorých to bol ten najnedemokratickejší prvok, pokiaľ sa ním, samozrejme, reagovalo na nerešpektovanie zákona o štátnom jazyku.

    Podstatné a neprijateľné je však to, za čo je možné podľa návrh sankciu udeliť. Takže podľa tohto návrhu sa príslušný orgán nedopustí deliktu len tým, že neumožní občanovi Slovenskej republiky komunikovať v jazyku menšiny tam, kde má na to právo, za delikt bude považované aj to, ak ho úrad o takejto možnosti nebude informovať. A to je skutočne absurdné. To nebude už zákon o právach príslušníkov menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie. A dajme si do súvisu túto absurdnú sankciu za neinformovanie o možnosti používať menšinový jazyk s tým, že z viacerých paragrafov toho istého zákona má byť odstránené explicitné znenie, že v úradnom styku sa koná a komunikuje v štátnom jazyku a až za určitých podmienok aj v jazyku menšiny. Obidve zmeny do seba zapadajú. A idú jednoznačne na úkor používania štátneho jazyka. Akoby sa táto možnosť na zmiešanom území pomaly už ani nepredpokladala.

    Ako som už hovoril v prvom čítaní, diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny. Tento návrh zákona by diskriminoval Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk. Potláčal by štátny jazyk. Kládol by ďalšie bariéry medzi menšiny a väčšinový národ. Na slovenskom juhu by vytváral pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýšil by sa ním už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Boli by ním šikanovaní úradníci. Pribúdali by na jeho základe symboly maďarizácie, nové názvy obcí. Priniesol by ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom. A v praxi by spôsobil v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.

    Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale aj komplikuje a v niektorých prípadoch priam znefunkčňuje administratívu, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku ohrozuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky.

    Jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, povedať ešte niečo aj na margo koaličných strán. Strana SaS, tá nevie, o čom teraz rokujeme, tá tejto téme vôbec nerozumie, SDKÚ, tá tejto téme rozumie, ale záujmy Slovenska sú jej ukradnuté, KDH, to tejto téme aj rozumie, aj si myslím, že tieto veci mu nie sú úplne ukradnuté, ale o to viac, ale naliehavejšie sa pýtam práve KDH: Prečo ste rad pripomienok k tomuto návrhu zákona neformulovali práve vy, pripomienok lepších a kvalifikovanejších ako tých, ktoré tu zrejme predloží o chvíľu poslanec Matovič, ktorý sa tvári od predvčerajška, že objavil Ameriku, a ktorý vidí hlavný problém tohto zákona v Martine, v srdci Slovenska. Nie, problém je na slovenskom juhu. Tam bude maďarizácia, tam bude čisto maďarské jazykové prostredie napriek tomu, že tam žije väčšina slovenského obyvateľstva. Tam je namierená neslušnosť vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dáma a páni z KDH, stačilo by sa postaviť proti tomuto návrhu a Slovensko by vám bolo vďačné.

    Táto novela má množstvo nedostatkov a negatív, preto opoziční poslanci predložili a ešte predložia viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporíme. No aj keby niektoré z nich prešli, nezmení to celkovú zbytočnosť a škodlivosť návrhu tohto zákona. Jeho výsledkom by bola diskriminácia Slovákov, maďarizácia slovenského juhu a kolaborácia s Orbánom. Preto tento návrh ako celok odmietame a budeme ako zodpovední politici a slovenskí vlastenci hlasovať proti nemu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča sa prihlásili páni poslanci Gábor Gál, Igor Matovič, Dušan Švantner, Dušan Čaplovič, Andrej Kolesík. Hlási sa ešte pani poslankyňa Dubovcová, treba trojku stlačiť, čiže celkom 6 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Maďarič, rétorika sa stále vylepšuje. Teraz už hovoríte o tom, že Radičová hodila Slovákov žijúcich na juhu cez palubu. Dozvedám sa tu nové skutočnosti stále.

    Ale hovorili ste aj o tom, že Maďari žijúci na Slovensku sú pripnutí k Budapešti. Ale pravda je taká, že to robíte práve vy, pán poslanec, jednak to bol váš zákon o štátnom občianstve, vaše neustále útoky na menšiny vrátane toho dnešného. A čo si myslíte, pán poslanec, čo si má myslieť nejaký občan patriaci k národnostnej menšine po týchto vyhláseniach, hlavne z úst bývalého ministra kultúry? Len to, že tento človek nás nenávidí, že najradšej by nás hodil cez Dunaj, že nechce nás tu, v krajine, kde sme sa narodili, kde žijeme, dodržujeme zákony, platíme dane a štvú nás preč. Kam sa majú potom lepiť títo ľudia? My im hovoríme, že sme štátni občania Slovenskej republiky, že druhé štátne občianstvo nie je nutné, aby sme vedeli žiť ako plnoprávni ľudia. Ale vy vaším postojom robíte opak, strkáte ľudí maďarskej národnosti do lona Budapešti.

    Váš predseda pán poslanec Fico pred pár mesiacmi hovoril, ako sa mýlil ohľadom lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike, pozitívne. Čo je potom pravdy, spravte si poriadok vo vašej strane, aký máte postoj, čo sa týka lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike?

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Maďarič, spomenuli ste, že Matovič sa včera zobudil v prípade tohto zákona. Nemám ten pocit. Pozrite si moje predošlé vystúpenie v prvom čítaní. A už vtedy v rozprave som povedal, že za žiadnych okolností túto novelu zákona v tejto podobe nepodporím. A presne to robím. A presne tak sa správam. Čiže to, že som pred pár dňami predstavil nejaké naše zásadné výhrady k tejto novele, bez splnenia ktorých nie sme ochotní hlasovať za túto novelu, je presne v súlade s tým, čo som tu hovoril pred mesiacom a pol v rozprave pri prvom čítaní. Takže to, že vy tu hovoríte teraz, že Matovič sa včera zobudil, mi pripadá také trošičku minimálne úsmevné. Viete, na rozdiel od vás ja nerozprávam do vetra, ale snažím sa prezentovať konkrétne výhrady a na týchto konkrétnych výhradách sa dohodnúť aj so stranou Most – Híd, hoci je to ťažké, a presadiť tieto zmeny do zákona, aby sa vlastne takto dosiahlo to, aby nebola prijatá novela zákona v tejto podobe, v akej je.

  • Pán poslanec Dušan Švantner je ďalším prihláseným s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Maďarič, ja si myslím, že to, čo ste hovorili o tých koaličných politických stranách, je naozaj veľmi smutná veľká pravda. Všetko to smeruje k tomu, že vlastne oni visia na šnúrke niekoho trenírok. A teraz v tomto prípade vlastne visia na politickej strane Most. Ja rozmýšľam nad tým, že v tejto naozaj vážnej situácii pre Slovensko by možno stálo za to, aby sme sa ako opozičné politické strany dohodli na tom, že vládnej koalícii dodáme toľko poslaneckých hlasov, koľko ich má Most, aby neboli závislí od tejto jednej politickej strany. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi poslancovi Markovi Maďaričovi za najmä dokreslenie mozaiky medzinárodného aspektu v tejto súvislosti prijímanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Chcem znovu zopakovať, že to, čo povedal, je konečný cieľ, ktorý je tu sledovaný dlhodobo, najmä od nástupu predsedu vlády Józsefa Antala v Maďarskej republike. Je to pomaly už viac ako 20 rokov. To je po prvé.

    A naviac piata kolóna týchto politických strán, ktoré sú na Slovensku, SMK alebo dnes Most – Híd, plní priamo či nepriamo tieto úlohy. Tak ako, tu bolo povedané, pán Béla Bugár, predseda strany Most – Híd visí na šnúrkach nohavíc pána Csákyho a pána Berényiho, tak ostatný zvyšok koalície visí na šnúrkach nohavíc pána Bugára.

    A znovu chcem zopakovať, že to, čo som tu už povedal a čo aj pán Maďarič jasne deklaroval, keby ste sa viacej otvorili aj svojím jazykom, až by sa používal aj slovenský jazyk, je veľmi dôležité preto, aby aj Slováci a iné národnosti poznali vašu kultúru, váš život, vaše ciele, vaše záujmy. Ale vy, naopak, sa ešte viacej uzavierate, aj týmto návrhom zákona.

    Očakával som, samozrejme, od pána podpredsedu vlády Rudolfa Chmela aj vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Maďarič, že konečne vymenuje tých lídrov tých politických zoskupení, spoločenských organizácií Rusínov, Ukrajincov a Rómov, ktorí požadujú túto 15-percentnú klauzulu pri jazyku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rovnako i mne dovoľte, vážený pán kolega, poďakovať za vaše vystúpenie. Ja si myslím, že tento návrh zákona, ktorý je, žiaľ, už v druhom čítaní, je jednoznačne maďarizačný. Veľmi jasne ste to pomenovali. Podľa môjho názoru je tento zákon prvým krokom strany Most – Híd na dlhej a vytrvalej ceste, na ktorej konci je slovné spojenie, ktoré sa bojím vysloviť, Orbánovi podriadená a lojálna územná autonómia.

    Rovnako trvám na tom, že tento zákon je výsledkom práce novodobej maďarskej iredenty. A ešte raz, ja vám prečítam, čo znamená slovo iredenta, pretože nemám pocit a nie som presvedčený, že by ste jeho pravý význam poznali. „Iredenta je šovinistické hnutie za pripojenie časti štátneho územia obývaného národnostnou menšinou ku štátu, ktorého štátotvorným národom je národ, ku ktorému sa menšina hlási.“ Je to jasné, stručné, výstižné tak ako návrh novely tohto zákona. Ďakujem.

  • Posledná, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Maďariča, je pani poslankyňa Jana Dubovcová. Nech sa páči.

  • Pán Maďarič, aj ja vám ďakujem za príspevok v rozprave, ktorý ste dali k tomuto zákonu, pretože podľa mňa jednoznačne ilustruje, aký je rozdielny prístup koalície a strany SMER k uplatňovaniu ľudských práv, k ich reálnemu uplatňovaniu v praxi. Vy ste povedali vo svojom vystúpení, že vláda Ivety Radičovej pracuje na splnení cieľov Orbánovej vlády, doslova že kolaboruje s vládou Orbána. Ja hovorím, a myslím si, že aj celá koalícia hovorí, že vláda Ivety Radičovej má záujem na zlepšovaní komfortu života občanov národnostných menšín, občanov Slovenskej republiky, ktorí u nás tvoria niektorú z národnostných menšín. Medzinárodné právo určuje štandard ich postavenia a vytvára právny rámec, v ktorom platí, že zhoršovanie a obmedzovanie ich postavenia je v podstate zakázané, nedovolené oproti prijatým dohodám, ale ich zlepšovanie nie je vylúčené. Zlepšovanie ich postavenia je nad rámec dohôd, je podľa môjho názoru dokonca vítané. A moja poznámka k predkladanému zákonu je taká, že tento zákon dokonca nevybočuje z rámca prijatých dohôd, čiže nejde nad štandard, nad túto prijatú medzinárodnú úpravu.

    A ešte taká poznámka na okraj. Iba v džungli platí, že silnejší požiera slabšieho. V civilizovanej spoločnosti by to malo byť naopak, malo by platiť, že silnejší pomáha slabším. A takto by sa mal uplatňovať aj vzťah medzi väčšinou a menšinou, pretože pri porovnaní väčšiny a menšiny tá väčšina je práve ten silnejší a tá menšina je spravidla...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Gál, celý môj príspevok bol útokom na návrh zákona, nie na menšiny, ak by ste tak veľmi chceli, tak bol možno čiastočne aj útokom na stranu Most – Híd. Nikdy v živote som na menšiny ako také neútočil, to by som inak musel možno aj sám na seba útočiť, pretože okrem slovenských predkov mám aj výrazné korene chorvátske a maďarské. Ja si veľmi dobre uvedomujem, čo je to menšina a nikdy by som na menšiny neútočil. Takže mi nevkladajte tieto veci do úst, keď kritizujem tento návrh zákona, ktorý podporuje jasne a výrazne maďarské politické ciele orbánovské.

    Pán poslanec Matovič, vy si nenamýšľajte. Ja som oslovil KDH, a nie vás, pretože ešte stále si myslím, že pre slovenskú politiku je dôležitejšie KDH ako vy.

    A, pani Dubovcová, keď vy tu poukazujete na nejaké rozdiely v prístupe, ja si všímam jedno, že v tejto veci SDKÚ mlčí a asi vie, prečo mlčí. Nevidím tu nikoho prihláseného za SDKÚ, pani poslankyňa Dubovcová, no tak sa nahlas prihláste k tomuto návrhu zákona. Povedzte to všetkým občanom Slovenskej republiky, čo podporujete. A trvám na tom, že tento návrh zákona je kolaboráciou vlády Ivety Radičovej s Orbánom a to je s trojnásobným podčiarknutím a troma výkričníkmi.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Igor Matovič, ktorého v sále nevidím, to znamená, že mu padá poradie.

    A ďalším, ktorý bude vystupovať v rozprave, je pán poslanec Ján Mikolaj, ktorý v sále prítomný je. A teraz je tu priestor na jeho vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vždy keď vzniká niečo nové, tak sa nastoľuje otázka, čo bolo na tom starom zlé, prečo treba veci meniť a čo sa tým sleduje. Hneď na úvod si dovolím povedať, že to, čo je uvedené v dôvodovej správe k tomuto zákonu, je ďaleko od skutočnosti a od toho, o čo pri tejto novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skutočnosti ide.

    O tom, že práva národnostných menšín na Slovensku sú nadštandardné, nepochybuje nikto. Veď nikto sa na to ani nesťažuje, otázkou teda je, prečo vlastne vznikla táto novela a prečo táto vláda akceptuje neustále sa zvyšujúce nároky maďarskej národnostnej menšiny, či už ide školský zákona alebo o zákon o štátnom jazyku a teraz o tento nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pričom je každému jasné, že ide iba o maďarskú národnostnú menšinu.

    Myslím si, že každému je jasné aj to, že pri otázke, prečo sa neustále stupňujú nároky maďarskej národnostnej menšiny, si treba uvedomiť najmä súvislosti a časový súlad so zmenami, ktoré sa dejú v Maďarsku. Pýtam si, či je náhodou, že maďarská národnostná menšina predkladá svoje zvýšené nároky práve v čase, keď maďarská vláda vytáča do vývrtky alebo úžasu či zhrozenia takmer celú demokratickú a kultúrnu Európu, keď maďarská vláda ignorantským spôsobom zasahuje do právnych, demokratických systémov susedných štátov vrátane Slovenska, keď maďarská vláda nedementuje exteritoriálne účinky tzv. základného zákona Maďarska. Kto zo súčasnej vlády analyzoval alebo sa aspoň zamýšľal na týmito súvislosťami? Obávam sa, že aj v rámci vlastných káuz nikto.

    No nie je to po prvý raz, keď pravicová vláda z dôvodu udržania sa pri moci ustupuje politickým predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí prekladajú svoje požiadavky voči vláde vždy nátlakovým spôsobom.

    Spomeňme si napr. na Selyeho univerzitu. Prečo a načo vlastne vznikla škola na etnickom základe, čo odporuje celému nezávislému akademickému vzdelávaciemu systému? Ten na celom svete takéto niečo nepozná. A prečo je to hneď rovno univerzita? Už pri jej vzniku sme tvrdili, že táto škola na univerzitu nemá predpoklady a že nech sa ide postupným spôsobom (teda odborná vysoká škola, vysoká škola a univerzita). Akreditačná komisia pritom akreditovala iba jeden študijný program a ostatné zamietla. Ale silou politickej moci rovno vznikla univerzita, a to na etnickom základe, opakujem, opäť bez splnenia podmienok. V minulom roku po komplexnej akreditácii sa ukázala skutočnosť, že táto vysoká škola sa pohybovala niekde medzi odbornou vysokou školou a vysokou školou. Teda aj po piatich alebo šiestich rokoch sa ukázalo, že nie je univerzitou a nespĺňa predpoklady na univerzitu. Takže sme mali pravdu už vtedy, keď sme toto napádali a keď sme tvrdili, že ide o etnickú vysokú školu, ktorá má uvedený slovenský jazyk ako vyučovací jazyk, ale ten hádam len pre verejnú mienku alebo pre médiá. Pýtam sa dnes: Koľko je tam študijných programov v slovenskom jazyku, snáď okrem jediného študijného programu a to je slovenský jazyk a literatúra, ktorý sa, dúfam, uznáme všetci, po maďarsky učiť nedá? Ani jeden, ani jeden, všetky študijné programy sú tam v maďarskom jazyku.

    Druhým príkladom ústupčivosti voči nárokom maďarskej menšiny sú geografické názvy v učebniciach. Pýtam sa, čo je to za logiku, aby oficiálne názvy miest, obcí, riek, hôr, teda názvy, ktoré sú originálne a pre ktoré platia kritériá koordinované Organizáciou Spojených národov, boli až v zátvorke za nejakým vžitými či zaužívanými názvami, ktorých absolútna väčšina vznikla v časoch Uhorska počas maďarizácie Slovenska, kedy sa všetky slovenské názvy museli preložiť do maďarského jazyka. A takéto názvy máme dnes v učebniciach.

    Vžité a zaužívané geografické názvy sa však objavujú aj v predloženej novele zákona. Rozširujú sa už aj na označenia v odborných publikáciách, v prostriedkoch masovej komunikácie, úradnej činnosti verejnej správy, všade. A ešte je tam pridané doslovne letisko či prístav, železničná stanica, autobusová stanica. Pýtam sa: Načo majú byť označené názvy staníc, prístavov a letísk aj maďarskom jazyku? To ak by náhodou nevedeli naši spoluobčania maďarskej národnosti vystúpiť z vlaku, v prístave z lode alebo na letisku z lietadla? Toto je to, čo má zvýšiť komfort občanov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku?

    Ďalej sa v novele hovorí: „Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny,“ teda bez obmedzenia. Pýtam sa úprimne: To aj na pomníkoch slovenských dejateľov, ako je Anton Bernolák, Jozef Miloslav Hurban či Milan Rastislav Štefánik, budú maďarské názvy? Zákon to umožňuje.

    Otázkou je aj to, kto bude vlastne kontrolovať tieto vžité alebo zaužívané názvy, ktoré budú uvedené na Slovensku prakticky všade. Pokiaľ vieme, tieto názvy sú stopäťdesiat, dvesto rokov staré a časť z nich aj uráža Slovákov. Kto bude ten, kto bude evidovať alebo spravovať tieto názvy, aby si tu naozaj niekto nevymýšľal názvy, aké chce, umiestnil ich v podstate, kde chce. A takáto benevolencia, si dovolím povedať, nie je nikde na svete.

    Novinkou je aj označenie informácií o možnosti používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. Ak budete mať v zákone, že orgány verejnej správy musia komunikovať písomne, a teraz ste pridali slovo ústne, opýtam sa, načo je ešte dôležité toto označovať a všade to musí visieť.

    Za extrémnu požiadavku stupňovania nárokov považujem aj to, že v podstate dvojstupňovým spôsobom ste zaviedli do zákona možnosť ústne úradovať v ústnom styku na úrovni obcí povinne a na území dokonca celého Slovenska pri súhlase štátneho úradníka. Myslím si, že táto požiadavka vám troška ušla a nedomýšľate, aké vlastne budú z toho dôsledky a o čo v skutočnosti ide, keď každý bude mať možnosť na území celého Slovenska si vyžadovať ústnu komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny.

    Takisto si myslím, že požadovať, aby príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde platia predsa len iné pravidlá a určitá disciplína a príkazy, diskutovali v jazyku národnostnej menšiny, myslím, takisto je neadekvátne.

    Ak si teda zhrnieme všetky tieto požiadavky, tak sa pýtam: Kedy vlastne občan maďarskej národnostnej menšiny ešte bude môcť používať slovenský jazyk? Doma to asi nebude. Pokiaľ ide o školu, áno, presadili sme aj napriek vtedajšiemu odporu Strany maďarskej koalície, že počet hodín slovenského jazyka a maďarského jazyka bude rovnaký od piatich po siedmich hodinách v týždni, ale všetky ostatné predmety sa už učia v jazyku národnostnej menšiny a aj všetky ostatné stretnutia sa uskutočňujú v tomto jazyku. Na strednej škole je tých hodín ešte menej, no a v prípade Selyeho univerzity už stačí len maďarský jazyk. Ak sa k tomu prijmú zmeny v rámci tejto novely a možnosti komunikovať ústne na celom území Slovenska, no tak už potom nikde štátny jazyk nezaznie. Totiž nebude mať kde zaznieť. Takže používať štátny jazyk nebude treba. A pýtam sa potom: Aká bude motivácia mladých ľudí národnostných menšín vlastne sa učiť štátny jazyk, slovenský jazyk, keď im ho nebude treba? A odvolávam sa aj na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde sa hovorí, že možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku byť musí, ale nie na úkor štátneho jazyka. Ale my zavádzame také pomery, že štátny jazyk je absolútne nepotrebný. Pýtam sa aj predstaviteľov strany maďarskej národnostnej menšiny: Nemáte strach, že sa vaši ľudia odcudzia na Slovensku, keď budú používať mladé generácie od materskej škôlky, všade sa bude používať iba jazyk národnostnej menšiny? Nebojíte sa tých dôsledkov, ktoré vzniknú z toho, že teraz sa tu snažíte demokratickým spôsobom vybojovať, aby sa rozprávalo iba po maďarsky na celom území Slovenska? Alebo vám ide o to, aby na Slovensku vznikol druhý štátny jazyk? A táto novela vám to umožňuje. A vy to veľmi dobre viete. Škoda je to, že si to neuvedomuje súčasná vláda, pretože som presvedčený, že ak tento zákon prejde, tak strana Most – Híd má odrobené na celé funkčné obdobie. Stačí si potom už len počkať na dvojaké občianstvo, volebné právo a cieľ je splnený. Opäť sme bližšie k vytúženej autonómii. A dovolím si povedať, že po tomto návrhu zákona ona tu obsahovo už aj bude. Preto pevne verím, že vládna koalícia sa nakoniec predsa len zobudí a túto novelu odmietne, neverím tomu, ale aspoň dúfam. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikolaja sa prihlásili Peter Osuský, Rafael Rafaj, Dušan Jarjabek, Ľudovít Kaník, Juraj Blanár, Gábor Gál, Štefan Zelník, celkom sedem pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Osuský. Nech sa páči.

  • Pán poslanec sa akýmsi spôsobom naviezol do Selyeho univerzity. Možno by sa dalo diskutovať o tom, čo všetko ešte musí urobiť Selyeho univerzita, aby sa stala plnohodnotnou univerzitnou školou. Sám nie som zástanca toho, aby názov univerzita niesli rodiace sa školy, ktoré, verme tomu, čaká rast a rozvoj. Ale je zaujímavé, že minister školstva predchádzajúcej vlády sa navezie do jednej univerzity a urobí z nej to, čomu v nemčine hovoria Sündenbock, ani keby nevedel, že polovička univerzít na Slovensku neznesie názov univerzita, že polovička toho, čo on ako minister viedol ako univerzity, nebola skutočne univerzitami. Ale dozvedám sa to len v súvislosti so zákonom o jazyku menšín, o Selyeho univerzite. Samozrejme, slovenské univerzity majú rásť a môžu rásť. Ale očakával by som, špeciálne od ministra školstva, férový a rovnaký meter pri posudzovaní univerzít, Fachhochschulen alebo všetkého na ceste k tomu.

    A pokiaľ ide o tú predstavu, či chce maďarská politická reprezentácia v tomto parlamente svoju menšinu totálne zbaviť kontaktu s jazykom slovenským. No všetci maďarskí kolegovia poslanci v tomto parlamente, ako vidíme, veľmi dobre skloňujú, veľmi dobre časujú a poznajú predložkové pády. Musím povedať, že mnohí slovenskí politici majú s týmito vecami dosť zásadný problém. A všetci tí, ktorí majú voľbu, môžu poslať svoje dieťa na Selyeho univerzitu a môžu ho poslať na ktorúkoľvek inú univerzitu. Je to len ich voľba a ich slobodné rozhodnutie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Mňa zaujalo na vystúpení pána poslanca upozornenie na stupňovanie nárokov, neopodstatnených nárokov, menšín. Ja by som uviedol niekoľko príkladov na osvieženie pamäti. Školy začínali činnosť ako dvojjazyčné, často sídlili aj v jednej budove. Teraz aká je situácia? Tá s vyučovacím jazykom slovenským už v tej budove nie je. Je vytlačená a funguje tam už len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pokiaľ tu ide o vysvedčenia? Detto, teraz prichádza navyše tzv. Okrúhly stôl Maďarov so žiadosťou na podpredsedu vlády, ktorý nemá rád veľmi Slovákov, aby sa na vysvedčeniach uvádzali v maďarčine názov školy, pečiatka a ďalšie údaje. Spomeniem si na ďalší príklad, tabuľový zákon. Najskôr to bolo na začiatku, na konci obce dvojjazyčné označenie. Teraz majú sa označiť tak v podstate všetky nadpisy, ktoré sú pri uliciach, na ulici, na budovách, športoviskách, obchodoch, zastávky hromadnej dopravy, autobusové, železničné stanice, no jednoducho všetko. Čiže takto vyzerá stupňovanie nárokov. A preto sa legitímne poslanci za SNS pýtajú, prečo je to potrebné. No preto, aby si niekto vykolíkoval to územie, aby sa tu on cítil naozaj ako doma a aby potom majorite povedal, že veď my sme tu doma, vy ste tu cudzí, zbaľte si tie „pytlíky“ a choďte niekde na sever, ako to povedal v roku 1990 istý primátor pomerne veľkého mesta na juhu Slovenska. A preto my hovoríme teda nie, všetka ústretovosť má svoje mantinely.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, napriek tomu, že ste porušili rokovací poriadok, vám chcem poďakovať za tú gratuláciu a bude to zapísané do rodinnej kroniky s tým ale, že to nie je vnuk, ale vnučka, a to aj napriek tomu, že tu preberáme takýto ťažký zákon.

    Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. V prvom rade je veľká gratulácia pánovi podpredsedovi parlamentu, lebo je niekoľkohodinový starý otec, čerstvý starý otec tretieho vnuka. Srdečne gratulujeme, pán podpredseda.

  • Dámy a páni, teraz k zákonu. Tento zákon je pomstou za rok 1993. Pán podpredseda vlády Chmel by o tom vedel hovoriť oveľa viacej. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní. Ide o cielenú deštrukciu slovenskej štátnosti. Pre tento zákon sú národnoštátne záujmy prázdnym slovom. Je to cielená deštrukcia štátnosti a štátu. Dnes je to 15 %, bude to zajtra 10 %, pozajtra 5 %. Potom čo bude nasledovať, pán podpredseda vlády? S akým návrhom prídete ohľadne deštrukcie slovenskej štátnosti? Čo bude nasledovať potom?

    Dámy a páni, poniektorí v tomto parlamente sa chováte ako zahraniční turisti, ako keby ste s týmto štátom nemali spoločného nič. V tejto chvíli sa pozerám na pani Dubovcovú a na jej národnú elastickosť, skutočne takýchto je tu nesmierne veľa. Ja si myslím, že v prvom rade ste poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a tak by ste sa mali aj chovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Zaznelo tu, že SDKÚ – DS tu mlčí, sa nevyjadruje k tejto téme, tak ja len kvôli tomu som sa prihlásil, pretože my sme sa vyjadrili k tomu pri prvom čítaní. Ja som sa vyjadril k návrhu osobne v rozprave a som poukázal na to, ad jedna, že tento zákon nemá byť proti niekomu, ale má byť postavený tak, aby vyhovoval všetkým, a aj čo vidíme ako konkrétne veci, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. A to sa aj deje a udeje. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré presne toto ošetrujú. A vôbec preto nie je potrebné, aby sme tu stáli za rečníckym pultom a nebodaj búchali do stola. Ale určite nie je pravda, že SDKÚ – DS rozumie tomuto zákonu, ale nezáleží jej na tom, ako ten zákon bude vyzerať. Práveže jej záleží na tom, aby to bol dobrý zákon, ktorý bude v prospech všetkých občanov tejto krajiny, bez ohľadu na to, či patria väčšinovému národu alebo národnostným menšinám.

  • Ďalej pán poslanec Juraj Blanár s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Mikolaj, použili ste naozaj veľmi dobré príklady. Aj analyticky ste poukázali na to, akým spôsobom sa posúvajú tzv. štandardy pre národnostnú menšinu maďarskú na Slovensku, pretože všetko to, čo sa posunie čím viac, ďalej dopredu, už sa zakotví ako štandard, nikto s tým už nikdy nepohne. nech sa tu deje čokoľvek. A o to ide predovšetkým súčasnej koalícii a predovšetkým strane Most – Híd. V § 4 ods. 4 navrhovaného zákona sa píše: „Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšín.“ Povedzte mi, načo je toto potrebné. Je neprípustné ukladať takúto povinnosť v obciach, kde žije 80 až 90 % Slovákov. Ďalej, na označovanie geografických objektov v jazyku národnostnej menšiny sa podľa medzinárodného práva môžu použiť len historické a vžité označenia v jazykoch národnostných menšín, pričom označovanie objektov v jazyku národnostnej menšiny je vždy len právo, nikdy to nemôže byť povinnosť. Tam, kde neexistuje správny historický názov v menšinovom jazyku, nemožno takúto povinnosť ani splniť. Čiže navrhované ustanovenie práve, ktoré som citoval, a dopĺňam ho pánovi poslancovi Mikolajovi v jeho vystúpení, vlastne nariaďuje pomaďarčovanie slovenských názvov. A ja sa pýtam, komu je to na prospech, kto dnes z národnostnej menšiny maďarskej má takýto problém. No problém má s tým iba reprezentácia politická, ktorá sedí v tomto parlamente, to je strana Most – Híd, a mnohí slovenskí poslanci, ktorí sa snažia obhajovať to akokoľvek. Ale oni sú tí, ktorí zneužívajú túto menšinu pre svoj prospech, nič iné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Mikolaj, neboli ste to vy, kto hovoril ešte prednedávnom, plne citujem, že je logické, aby Maďari hovorili na verejnosti výlučne po slovensky? Ja som to vyhľadal na internete, boli ste to, samozrejme, vy. A, samozrejme, od autora takejto vety čo iné môžeme očakávať? Len odmietavé, ba zastrašujúce stanovisko. Ale na druhej strane sa vám musím poďakovať, že ste neboli taký expresívny vo svojich vyjadreniach ako vaši kolegovia, lebo ako pán poslanec Švantner hovoril, že je to genocída, tak to už hraničí s trestným činom šírenia poplašnej správy, ešteže máme tú imunitu, pán poslanec.

    Pán poslanec Mikolaj, nebojte sa, strana Most – Híd má agendu na celé 4 roky nielen z oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, ale, povedzme, aj z oblasti transparentného nakladania so štátnym majetkom, aspoň v tomto by ste sa k nám mohli pridať, ak už pri ochrane menšinových práv to nerobíte.

  • Pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega Mikolaj, správne si poznamenal, že na Slovensku národnostné menšiny majú nadštandardné práva a aj napriek tomu, že majú nadštandardné práva, v predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazyku národnostných menšín sa pracovníkom orgánov verejnej správy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, ale aj nariaďuje sa im, aby agitovali za používanie menšinových jazykov, obmedzovať používanie alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku. Podľa tohto návrhu zákona je žiaduce, aby orgány verejnej a štátnej správy aktívne a iniciatívne utvárali podmienky na používanie menšinových jazykov na celom území Slovenskej republiky. To je, myslím, nehorázne a neprípustné. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Ján Mikolaj. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Osuský, vtedy keď vznikla Selyeho univerzita, tak som už bol poslancom Národnej rady a vystúpil som v rámci rozpravy, ktorá ku vzniku tejto vysokej školy bola. A upozorňoval som, že táto škola nespĺňa predpoklady. A citoval som aj stanovisko Akreditačnej komisie. Vtedy bol ministrom školstva pán Fronc. A takisto aj pán Fronc musel nejakým spôsobom pod tlakom týchto informácií uznať, že ide o politické rozhodnutie, a táto škola vznikla hneď ako univerzita. Dnes sa ukázalo, po piatich rokoch, že to bola chyba, pretože na univerzitu táto vysoká škola stále nemá.

    Pán poslanec Kaník, veď ale ide o vládny návrh, to je vládny návrh a máte predsedníčku vlády. A ak vláda takéto niečo pustí a vy teraz tu dáte 27 pozmeňujúcich návrhov, tak ako vlastne pracuje vláda? Vy, pán podpredseda vlády, tu pripustíte 27 pozmeňujúcich návrhov? Tak to zabaľte a odneste ten zákon preč.

    A, pán Gál, ja si naozaj myslím, že v úradnom styku by sa mal využívať v maximálnej miere štátny jazyk, pretože aj to neustále stupňovanie a rozširovanie bude viesť naozaj k tomu, čo som povedal, že nebude kde používať štátny jazyk a na tých mladých ľudí to bude mať neskutočný dopad, pretože sa ho nebudú učiť. A som rád, že už nebudete predkladať ďalšie návrhy zákonov, to už si ani neviem predstaviť, keby ste to robili, v rámci tohto. Ďakujem.

  • Ďalej by mal vystúpiť pán poslanec Tibor Bastrnák, ktorého ale v sále nevidím. Čiže pán poslanec Bastrnák stráca poradie, bude zverejnený na záver písomne prihlásených.

    A v sále je prítomný ďalší písomne prihlásený, pán poslanec Péter Vörös.

    Pán poslanec, len sa chcem spýtať, či je to na viac ako na nejakých desať minút. Pýtam sa preto, lebo chcem vás všetkých informovať, že na 16.00 hodinu zvolal pán predseda parlamentu poslanecké grémium. Takže poprosím aj vašich, ktorí sú zástupcovia v grémiu, aby vedeli že na 16.00 hodinu bude prerušené rokovanie Národnej rady na rokovanie grémia.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže to zvládneme.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Národnej rade Slovenskej republiky už býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. Nebolo to inak ani pri prvom čítaní návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Som presvedčený že v rozsiahlej diskusii pri prvom čítaní tohto návrhu zákona v marci mal každý opozičný poslanec dostatok priestoru na predloženie svojich námietok proti vládnemu návrhu, ale, ako to vidíme, nestačilo to. Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou-mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom. To je však jednoznačne klamstvo a zavádzanie. Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel. Totiž tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, podľa návrhu zákona by to malo byť 15 %, umožní používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, zdôrazňujem slovo aj. Teda popri štátnom jazyku by sa mohol používať aj iný ako štátny jazyk. Vôbec nevidím problém ani žiadnu diskrimináciu v tom, že na príslušných úradoch by mali pracovať aj ľudia, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Podľa logiky opozície by bola diskrimináciou aj podmienka ovládania napr. angličtiny alebo nemčiny pri určitých pracovných pozíciách. Uznajte, pani poslankyne a páni poslanci, žeby takéto tvrdenie bolo nezmyslom.

    Najviac sa tu hovorilo o tom, že tento návrh zákona je absolútne zbytočný a nepotrebný, pretože existujúce zákony dostatočným ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. V súvislosti s týmto tvrdením musím povedať niektoré zásadné veci. To, či súčasná právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečí menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu, a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné. Po druhé, bolo by žiadúce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne štandard v oblasti jazykových práv, na ktoré sa neustále odvoláva v tomto kruhu. Takýto štandard spoločná legislatíva ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky, totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné.

    V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov. Môžeme uviesť mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov alebo Taliansko v prípade Nemcov v južnom Tirolsku. Mnoho pozitívnych prípadov tu už vymenoval aj pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom príhovore hovoriac o právnej úprave v Českej republike, v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku a v Rakúsku.

    Samozrejme, slovenská právna úprava nie je tá najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Všetko to, čo pozitívne sa udialo v poslednom období v tejto oblasti, sa neuskutočnilo vďaka opozičným poslancom. S tým súčasná opozícia nemala nič dočinenia. Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády. Poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí boli členmi zákonodarného zboru, už v tomto období zahlasovali za tieto zákony. Vďaka ich pozitívnemu prístupu bola založená aj Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Za tento ich postoj sa im chcem úprimne poďakovať. A verím, že v tomto pozitívnom trende dokážeme spolu pokračovať aj pri hlasovaní o tomto zákone. Súčasne vládna koalícia vo svojom programe si predsavzala vrátiť sa k tej praxi, ktorá tu bola pred vládou Roberta Fica. Naším spoločným záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami, pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené.

    Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, súčasná diskusia o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín svedčí o tom, akoby sa niektorí slovenskí zákonodarcovia báli Maďarov na Slovensku. Maďarov sa však netreba báť, pán poslanec Maďarič, s Maďarmi treba spolupracovať.

    Viackrát ste sa opýtali na to, prečo sa tento zákon nepredloží až po uskutočnení sčítania obyvateľov, pričom stále prehlasujete, že Slováci sú diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach. Keby to tak bolo, tak by národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní. A o tom sa veľmi málo hovorí. Napr. v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v rokoch 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. To znamená, o toľko bolo Maďarov pri poslednom sčítaní obyvateľov menej. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie.

    Naším záujmom a, verím, naším spoločným záujmom je, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk. V tom im musíme pomáhať aj prostredníctvom prijatia tohto návrhu zákona, pretože, verte mi, ak sa používanie menšinových jazykov zužuje na kuchynskú úroveň, teda na používanie len v súkromí, tieto jazyky odumierajú a ich používatelia sa asimilujú. Neverím, že záujmom dnešnej opozície je asimilovanie tu žijúcich národností.

    Dámy a páni, nezabudnite, že aj my máme zodpovednosť voči Slovákom, našim rodákom žijúcim za hranicami Slovenska na území iných štátov. Som presvedčený, že môžem očakávať od vlád týchto štátov poskytnutie takého rozsahu práv národnostným menšinám, teda aj našim rodákom, aký poskytujeme aj my našim národnostiam. Slovami Jána, Ježiša Krista, rob ostatným to, čo chceš, aby oni robili tebe, alebo, opačne, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú prihlásení Ján Mikolaj, Juraj Blanár, Ján Podmanický, Dušan Jarjabek, Rafael Rafaj, Ján Senko a Dušan Čaplovič, celkom sedem poslancov.

    Poprosím vás, zrealizujeme ešte tieto faktické poznámky a to grémium potom na tú 16.15 hodinu, lebo vyzerá to tak, že by to mohlo naozaj tak byť. Poprosím všetkých, ktorí majú členov grémia tu neprítomných, aby ich informovali, že po vyčerpaní faktických poznámok bude prestávka na rokovanie poslaneckého grémia.

    Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Pán kolega, vy sa dovolávate štandardov, ale možnože buďte rád, že žiadne štandardy nie sú, pretože ak v tomto návrhu zákona je to, že takmer v každom úradnom styku sa bude môcť používať už iba jazyk národnostnej menšiny, tak sa pýtam, načo tu má byť štandard? To máte v podstate stopercentné použitia možností využitia, takže všade.

    A ďalej, vy hovoríte, že len v podstate vždy vtedy, keď Strana maďarskej koalície, alebo teraz Most – Híd, teda ak členovia politických prezentácií národnostnej menšiny sú vo vláde, sa veci pohnú dopredu. Ale z toho vidieť, že vám záleží naozaj iba na tej jednej časti. A to je tá, čo sa týka jazyku národnostných menšín. Ale je tu aj štátny jazyk, ktorý vyplýva z charty. A vy viete, že bolo aj testovanie urobené znalosti štátneho jazyka, dokonca aj jeden rok bolo hodnotenie v PISA, kde to dopadlo veľmi zle. V slovenskom jazyku nevedia deti z národnostných menšín uvažovať. Učia sa ho a vedia ho používať len ako cudzí jazyk. Takže sa urobilo to, že sa posilnili hodiny štátneho jazyka a dali sa do parity s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak sa vás chcem opýtať, či toto vy nepovažujete za kladný výsledok alebo beriete len to, že koľko je hodín jazyka národnostnej menšiny a kde všade sa dá používať. A to je krátkozraký pohľad, pán poslanec, a vidieť teda, že nerozmýšľate dobre. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Vörös, z vášho vystúpenia som mal psychologicky absolútne pocit, že postupujete podľa hesla: Podľa seba súdim teba.

    Hovorili ste o hysterických vystúpeniach, keď sa nejaká takáto téma nadnesie, hovorili ste o tom, že opozícia zneužíva túto tému v parlamente. A pritom vy ste pri svojom vystúpení jasne dokázali, ako manipulujete neskutočne s údajmi a s informáciami, keď ste spomínali napr. používanie anglického a nemeckého jazyka. No keď to naozaj niekto počuje, tak naozaj si myslí, že je to tak. Aký to má súvis s maďarským jazykom a používaním maďarského jazyka, angličtina a nemčina, na úradoch, prosím vás? To je taký nezmysel, že to až u nás hore na horniakoch sa hovorí, dverami plieska to, čo tu rozprávate.

    Hovoríte dokonca, že my, opozícia, hovoríme, že národnostné menšiny sú zbytočné. Čo nám to vkladáte do úst, prosím vás? Ja mám rodinu, ktorá je národnostná menšina v Maďarsku. A vychádzame absolútne dobre. Jedine čo je problém, ste vy, lebo tu stále vkladáte problém medzi Maďarov a Slovákov, pretože oni spolu nažívajú úplne normálne.

    Ďalší príklad manipulácie, 47 000 menej spočítaných. Samozrejme, ale už ste nespomenuli, že aj demografický vývoj mal nejaký vplyv na to, to už netreba spomínať, pretože pre nás sa lepšie hovorí číslo 47 000.

    No ak hovoríte o asimilácii, tak nahnevajte sa, asi hovoríte o skúsenosti, ktorá sa stala v Maďarsku. Pozrite sa, ako tam bola asimilovaná slovenská národnostná menšina, po rozdelení a po druhej svetovej vojne čo sa udialo a kde je slovenská národnostná menšina a kde je národnostná menšina Maďarska. Tak mi povedzte, kde sú tie práva lepšie. Tu na Slovensku sa rozvíja a podporuje národnostná menšina akákoľvek. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, najskôr v slovenčine to nepoznáme, lebo nie je Ján Ježiš Kristus, ale pán Ježiš Kristus, ale možno to bolo len nejaké prerieknutie, možno ste mali preklep a ste to len bezducho prečítali.

    Ale teraz k tomu, čo ste hovorili, pán poslanec.

    Povedali ste napr., že opozícia mala dostatok možností na predkladanie návrhov a doplnení v prvom čítaní. Pán poslanec, ste už desať mesiacov poslancom Národnej rady a minimálne to by ste mohli vedieť, že v prvom čítaní sa doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy nepredkladajú. Prvé čítanie slúži na rozhodnutie, či parlament v danej téme pokračovať v druhom čítaní bude alebo nie, a až v druhom čítaní je možné nejaké zmeny zákonov predkladať. Takže to je omyl číslo dva.

    Hovorili ste o hysterických reakciách opozície a o tom, že zneužíva opozícia priestor. Pán poslanec, ako si vy dovoľujete normálnu diskusiu, ktorá v tomto parlamente prebieha, ja si myslím, že diskutujeme zatiaľ normálne bez ohľadu na to, aký máme obsahový názor na vec, ale zatiaľ diskutujeme naozaj normálne a korektne, tak nenazývajte názor druhého človeka hysterickou reakciou. Jednoducho je to nevhodné a vôbec sa to nehodí k vám, ktorý vystúpite možno raz za pol roka a hneď chcete kádrovať iný názor.

    Napokon, pán poslanec, ak hovoríme o rozdúchavaní napätia. My sme túto tému neotvorili, vy ste otvorili túto tému. A ak chcete tomu napätiu predísť, tak stiahnite tento kontroverzný maďarizačný návrh zákona a bude po napätí v slovenskom parlamente.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, pán kolega, tu vôbec nejde o menšiny, a vy to veľmi dobre viete, ide o vás, ide o vás politikov, ktorí hľadajú svoju tému, aby dokázali svoju politickú opodstatnenosť. Čo by ste dali, pán kolega, za to, aby vás Orbán vyzval do tanca? Ale ani oni vás nechcú. To je váš problém. Dostávate sa do izolácie. A tento váš problém je aj v tom, že aspoň keby ste boli nejaký vzťahový medzinárodný katalyzátor, aby vás aspoň tuná niekto oslovil, ale ani to vám nejde. Toto je váš najväčší problém, že vaša politická strana sa stáva absolútne zbytočnou. Preto ste si vybrali túto tému, preto je to jediná téma, ktorou chcete osloviť akýmsi spôsobom tento parlament. Je to len vaša téma, nikto vás o ňu neprosil, je úplne zbytočná.

    Zarazilo ma to, ako vy definujete váš pocit krivdy. Ale pritom vôbec nereagujete na to, že cielene spôsobujete krivdu niekomu inému. O tomto už vôbec nerozprávate. Jednoducho ten váš príspevok, to bol skutočne príspevok zahraničného turistu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja sa pokúsim rozšíriť okruh asociácií na pána Ježiša Krista, ktorý je určite pre väčšinu z nás vzorom. Takže začal by som tým, pán poslanec, kto si bez viny, nech prvý hodí kameňom. Myslím, že nie je tu dôvod, aby podpredseda vlády hádzal takéto legislatívne kamene. Takisto by som vám odporučil, nechoďte širokou cestou neustálych požiadaviek, ale skúste sa vybrať úzkou cestou skromnosti. Tiež by som si spomenul na prirovnanie o bláznivých dievkach, ktoré v nevhodnom čase odbiehali po olej. Tiež by som si možno spomenul na prirovnanie o nehádzaní perál rovnako tým, ktorí si to nezaslúžia a možno aj v nevhodnom čase. A keďže po ovocí poznať strom, nemyslím si, že je správne sadiť autonomistický sad len s maďarskými marhuľami.

  • Pán poslanec Ján Senko, nech sa páči, faktická poznámka.

  • Pán poslanec, naozaj je pravdou, že tento zákon vznikol v období prvej Dzurindovej vlády, v období, kedy bola pri moci SMK. Dá sa povedať, že možno aj mnohí vaši členovia strany Most – Híd boli jej členmi. Jej predsedom bol pán Bugár, ktorý je teraz predsedom strany Most. Za jeho pôsobenia vznikol tento zákon. My sme ho v predchádzajúcom období novelizovali. Ja nechápem, prečo vzniká táto potreba práve u vás, práve v prostredí Mostu pod kuratelou pána Bugára, keď sa vo vzťahu k tomuto zákonu nič nemenilo. To je pokrytecké.

    A viete, táto novela zákona, ktorá zasahuje do trinástich ďalších zákonov, jednoducho či si to priznať chcete alebo nie, svojím spôsobom vytvára predpoklady na diskrimináciu väčšinového obyvateľstva na príslušnom území. To je pravda, o ktorej treba hovoriť.

    Ďalej, čo sa týka niektorých vecí, prečo to je. Je to ozaj téma, ktorá vám slúži na to, aby ste sa zviditeľňovali v politickom priestore aj vo vzťahu k SMK. Čo ma ale mrzí, je postoj slovenských koaličných politikov, ktorí sa správajú spôsobom: Zober si moje srdce, zober si moju dušu, ale nezabudni mi naplniť moje vrecká. A to je zrejme to, čo vás drží, to je zrejme to lepidlo a to je zrejme to, o čom vie pán Bugár, že si môže dovoliť.

  • Pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Vörös, poviem teraz v istých podobenstvách, či je to, a vy mi sám odpoviete, čisto náhodná zhoda. Konrád Henlein, predstaviteľ Sudetonemeckej strany v rokoch 1937 a 1938 nastolil tieto požiadavky: nastolenie úplnej rovnoprávnosti sudetonemeckej národnostnej skupiny či menšiny s českým národom, stanovenie a uznanie sudetonemeckého územného osídlenia, vytvorenie sudetonemeckej samosprávy na územiach osídlených sudetskými Nemcami vo všetkých oblastiach verejného života, ktoré sa týkajú záujmov a záležitostí sudetonemeckej národnostnej menšiny, ustanovenie zákonných ochranných opatrení pre tých sudetských Nemcov, ktorí žijú mimo území súvislo osídlených sudetskými Nemcami, odstránenie krívd spáchaných na sudetských Nemcoch od roku 1918 a náhradu škôd, ktorá týmito krivdami vznikla, uznanie a realizáciu zásady, podľa ktorej v nemeckých oblastiach by mali pracovať nemeckí verejní zamestnanci. Nezdá sa vám, že to je podobnosť čisto náhodná? Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Péter Vörös. Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, na vaše faktické poznámky, by som chcel zareagovať len jedinou myšlienkou. Rozširovaním práv posilňujeme vlastne právny štát a som presvedčený, že tento zákon slúži dobru slovenských občanov bez ohľadu na to, či ide o Slovákov, Maďarov, Rusínov alebo Rómov, ba čo viac, zvýši aj medzinárodnú prestíž Slovenskej republiky. Prosím vás všetkých, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste brali do úvahy tieto faktory pri rozhodovaní o osude tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady zvolávam teraz poslanecké grémium do miestnosti na to určenej a poprosím, aby sa potom po skončení rokovania poslaneckého grémia ako ďalší pripravil do rozpravy pán poslanec Vladimír Matejička.

    Vyhlasujem prestávku na poslanecké grémium.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Žiadam pána navrhovateľa a takisto pána spravodajcu, aby si zaujali svoje miesta. A keď zaujmú svoje miesta vystúpi pán poslanec Matejička.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, už som z tohto miesta niekoľkokrát vystupoval k veciam, ktoré sa týkajú južného Slovenska, lebo som sa narodil a dodnes žijem v Komárne, kde som spolu s ďalšími občanmi slovenskej národnosti v pozícii menšiny. Preto viem, že otázka používania jazykov menšín je nielen v centre môjho záujmu, ale zaujíma aj mojich voličov z južného Slovenska, ba i voličov SDKÚ, KDH, SaS, SNS či neparlamentných strán z tohto regiónu.

    Váš návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku, žiaľ, negatívne, pretože predstavitelia strany Most sa evidentne usilujú pomocou zákona o používaní jazykov menšín oslabiť pozíciu štátneho jazyka ešte viac, než sa im to podarilo vo februári. Veď si len porovnajte. Zo zákona o štátnom jazyku ste vypustili povinnosť verejných orgánov aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania tohto zákona, ale v práve prerokúvanej novele ukladáte povinnosť tým istým orgánom zabezpečiť informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny na viditeľnom mieste. Čiže namiesto povinnosti ochraňovať štátny jazyk je tu povinnosť aktívne propagovať používanie menšinového jazyka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poďme však ďalej.

    Podľa zákona o štátnom jazyku môže verejný orgán dostať pokutu, ak sa zistia porušenia zákona pri informáciách pre verejnosť týkajúcich sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov, kedy ani po písomnom upozornení nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Ale v návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je vymenovaných mnoho ďalších prípadov, v ktorých môže dostať verejný orgán pokutu, ak nedostatočne informuje o možnosti používať menšinový jazyk. Prečo je tu taký nepomer medzi ochranou štátneho jazyka a menšinového jazyka?

    Zjavné znevýhodnenie štátneho jazyka oproti inému jazyku by sme našli aj v tom, že ste schválili povinné vyučovanie angličtiny na všetkých školách uvedomujúc si, že jej znalosťami sa zvyšujú šance uplatniť sa. Mládež by mala zvládnuť angličtinu na úrovni aspoň stupňa B2. Pre slovenčinu však nie je stanovená žiadna podmienka na jej úroveň ovládania. Naopak, masívnym uprednostňovaním jazykov menšín vo všetkých oblastiach života spoločnosti prispievate k zníženiu úrovne znalosti slovenčiny u mnohých občanov, najmä ak sa hlásia k maďarskej národnostnej menšine.

    Dámy a páni, o tom ako vládna koalícia používa rôzny meter na rovnaké prípady, svedčí § 5 ods. 5 zákona o ochrane štátneho jazyka, kde sa hovorí, že príležitostná tlačovina určená pre verejnosť na kultúrne účely v jazyku menšiny musí obsahovať základné informácie v štátnom jazyku. Ale ak ide o tlačovinu, v ktorej je štátny jazyk na prvom mieste, tak v menšinovom jazyku predpokladáte všetky informácie, nie iba základné.

    Vládni poslanci sa v tejto súvislosti neustále odvolávajú na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, správu Benátskej komisie, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, správami o implementácii charty a tak ďalej. Áno, Slovenská republika podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov už v roku 2001. Pripomínam, že v jej preambule sa jasne píše, že podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. A pri ratifikácii Slovensko medzinárodne záväzne spresnilo, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Voči tomuto vyhlásenia neboli vtedy vznesené žiadne pripomienky, zopakujem vám, neboli vznesené žiadne pripomienky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstavte si, že už počas druhého monitorovania plnenia charty u nás na jeseň v roku 2009 to boli práve, ale iba zástupcovia maďarskej menšiny, ktorí požadovali zníženie hranice pre používanie menšinového jazyka na 10 % obyvateľov obce. Pritom tu máme menšiny, ktoré by ani takúto hranicu nedosiahli, ale aj tak boli všetky ostatné menšiny s hranicou 20 % spokojné. Zdôrazňujem to preto, lebo dnes je evidentné, že predkladateľom tohto zákona ide predovšetkým o to, aby sa hranica 20 % menšinového obyvateľstva obce znížila. To je nesporne ich hlavný politický cieľ. Pritom je prejavom neuveriteľnej drzosti maďarských politikov na Slovensku, že už dnes sa maďarčina v úradnom styku používa v niekoľkých obciach, ktoré evidentne nespĺňajú zákonom stanovenú hranicu 20 % maďarského obyvateľstva. A ak zoberiem do úvahy najnovšie štatistické údaje mapujúce pohyby obyvateľstva v rámci Slovenska, tak je veľmi pravdepodobné, že v tohtoročnom sčítaní ľudu sa po 20-percentnú hranicu dostanú ďalšie dôležité obce a mestá na juhu Slovenska, medzi nimi aj ďalšie okresné mesto, a to Senec. Predstavitelia strany Most, teda neriešia problém ľudí, riešia svoj akútny politický problém. Potrebujú za každú cenu znížiť hranicu pre uznanie obce za menšinovú, a to veľmi rýchlo ešte pred sčítaním ľudu, ktoré odhalí ďalší pokles pod dnes platný limit.

    Kolegyne a kolegovia, tento prístup je mimoriadne krátkozraký a v konečnom dôsledku poškodzuje najmä samotných príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Za všetky dôkazy ponúkam aspoň jeden dôkaz. Na rozdiel od detí a mládeže hlásiacich sa k iným národnostným menšinám majú maďarské deti vážne a, z vlastnej skúsenosti za celý môj život musím smutne skonštatovať, čoraz vážnejšie problémy so zvládaním slovenčiny. To o. i. spôsobuje mladým Maďarom na Slovenskú veľké problémy pri uplatnení sa. Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 zo všetkých občanov starších ako 16 rokov má vysokoškolské vzdelanie od bakalárskeho cez inžinierske, magisterské, doktorské až po doktorandské, len 5,4 % občanov maďarskej národnosti, pričom nižšie percento dosiahli už len Rómovia. Čo sa týka ostatných menšín, tak má chorvátska 11,36 %, rusínska 13,65 %, poľská 14,87 %, česká, nemecká zhodne po 18,75 %, ukrajinská 22,97 %, bulharská dokonca 28,42 % vysokoškolsky vzdelanej populácie. Samozrejme, z opačného pólu je to obrátené. Čo sa týka osôb bez vzdelania alebo len so základným vzdelaním vrátane nedokončeného vzdelania, za rómskou menšinou nasleduje takmer s 37 % menšina maďarská. Je to preto, že jedine maďarská menšina sa zjavne stráni používania slovenského jazyka, čím sa sama vyčleňuje mimo spoločnosti, v ktorej žije, a sama si kladie prekážky pri uplatnení sa v našej spoločnosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nemyslím si, že účel svätí akékoľvek prostriedky, preto sa musím ohradiť aj proti spôsobu, akým sa predstavitelia strany Most usilujú pretlačiť zmeny v tejto novele. Už sa skutočne dostávame za hranicu absurdného, čo ilustrujú aj slová pána podpredsedu vlády pána Chmela, keď v tejto snemovni uvádzal návrh novely v prvom čítaní. Vtedy o. i. povedal: „V Maďarskej republike je garantované právo používania jazyka národnostnej menšiny v obciach, kde bol zriadený orgán samosprávy národnostnej menšiny, teda neaplikuje sa žiadna hranica.“ Pán vicepremiér, nehnevajte sa, ale to už je prisilná káva. Takže rovnako ako ste to urobili vy, dovolím si aj ja malý historický exkurz. V roku 1910 žilo v siedmich z pätnástich, dnes čisto maďarských, žúp 145 007 Slovákov a ďalších 158 747 Maďarov ovládajúcich slovenský jazyk, teda spolu viac než 300 000 obyvateľov. Údaje z roku 2001 hovoria jasnou rečou, v celom Maďarsku žije 17 693 Slovákov, 11 816 osôb uvádza slovenčinu ako materinský jazyk a 18 056 uvádza, že ovláda slovenčinu. Dokopy to vo všetkých župách, aj v tých, v ktorých pôvodné územie dnes už patrí susedným štátom, nie je ani len 47 000. Vo svetle týchto čísiel mi dávanie maďarskej legislatívy týkajúcej sa ochrany národnostných menšín za vzor pripadá ako nielen nevhodné, lebo skôr by som to označil za drzú provokáciu, zvrhlosť či totálnu demagógiu, ktorú by som práve od slovenského politika nečakal. Takže, pán vicepremiér, chýba vám už len maďarská kokarda na saku.

    Mimochodom, aj pri monitoringu plnení charty menšinových jazykov je Slovensko terčom absolútne nezmyselných výčitiek, o čom svedčí príklad námietok Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku pri druhom monitorovaní. Tento zväz namietal, že Slovenská republika si plní záväzok vyučovať dejiny a kultúru, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk, iba v tom prípade, ak to bude súčasťou celoštátnych učebných osnov alebo aspoň učebných osnov pre všetkých žiakov na príslušných územiach. Čiže históriu maďarčiny sa podľa tohto výkladu musia učiť aj deti, ktoré s maďarčinou nemajú nič spoločné. Alebo Zväz maďarských pedagógov na Slovensku chce, aby sa naše deti učili také dejiny, aké nám tu prezentoval nedávno konzul Maďarskej republiky Géza Farkas?

    Iba na dokreslenie situácie. Citát z 13. strany programu strany Most – Híd hovorí: "Považujeme za neprípustné, aby sa v Európe udeľovali tresty a pokuty za jazykové prehrešky.“ Nuž ale prečo potom v predkladanom návrhu zákona navrhujete tresty a pokuty za porušenia ustanovení zákona o používaní jazykov menšín? To už nie sú pokuty za jazykové prehrešky či menšinový jazyk už nie je jazyk?

    Vážené dámy a páni, predkladaný návrh novely je tiež v rozpore s proklamovaným úsilím súčasnej vlády šetriť výdavky štátneho rozpočtu a efektívnejšie využívať verejné zdroje. Vláda si oficiálne vytýčila zaviesť poriadok vo verejnej správe, aby sa kvalita služieb pre ľudí zvyšovala pri súčasnom znižovaní podielu verejných výdavkov. Tento návrh však ide proti efektivite v nakladaní s verejnými prostriedkami a ide za rámec úrovne roku 2006. Prostriedky, ktoré by sa museli vynaložiť na neefektívnu byrokraciu v úradnom styku po schválení tohto návrhu, by sa mohli efektívnejšie využiť na podporu a rozvoj kultúry národnostných menšín, teda presne na to, čím menšiny obohacujú Slovenskú republiku.

    Kolegyne a kolegovia, rád by som zdôraznil, že si veľmi vážim príspevok všetkých slušných občanov Slovenskej republiky, príslušníkov menšín k obohateniu našej kultúry, nech sú akýchkoľvek národností, nielen tých, o ktorých sa hovorí v návrhu zákona. Veď aj potomkovia tých, ktorí dnes patria do kategórie migrantov, budú raz príslušníkmi menšín, rovnako ako sú dnes príslušníkmi chorvátskej, nemeckej, či bulharskej menšiny potomkovia migrantov, ktorí sem prichádzali. Preto si myslím, že je dôležité venovať sa ochrane kultúry, v rámci kultúry aj ochrane jazyka menšín.

    Úroveň používania jazykov menšín je na Slovensku nastavená nadštandardne. Zásah do dnešného stavu, tak ako to je v predloženom návrhu, by značne zvýšil náklady na chod verejného sektora a nepriniesol by proklamovaný efekt. Zníženie percenta pre používanie jazykov menšín nie je dokonca ani v záujme občanov maďarskej národnosti. V mnohých obciach by najmä ich samosprávy trpeli komplikovaným babylonom tretieho úradného jazyka.

    Vážené dámy a páni, som pripravený kedykoľvek rokovať o podpore menšín v oblasti kultúry, jazyka, zvykov, obyčají a tradícií.

    Dámy a páni, na záver by som vám rád pripomenul, že už viacerí poslanci v rozprave k tomuto návrhu zákona poukázali na to, že je zlý a nebezpečný. Mám taký istý názor, a preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nebudem reagovať na všetky tieto vaše vyhlásenia a bludy, ktoré ste tu narozprávali, ale predsa len k niektorým údajom, ktoré ste uviedli.

    Hovorili ste o sčítaní obyvateľov z roku 1910, že bolo na území Uhorska nech 300 000 Slovákov a v roku 2000, neviem, koľko už to bolo, len 17 000. Troška vám ušlo, že medzi tým vznikla Česko-slovenská republika. Medzitým došlo aj k vojne, prvej a druhej svetovej. A medzitým bola aj výmena obyvateľstva. Ale ani toto neospravedlňuje určité negatívne javy, ktoré prežili alebo prežívajú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Pomôžme im, robme na tom, aby tá asimilácia sa zastavila, aby vedeli udržať svoje korene, svoj materinský jazyk, a rozprávajme sa o tom, čo robila vláda Roberta Fica, čo robí SMER – sociálna demokracia práve na tom, aby sme slovenskej menšine v Maďarsku zabezpečili rovnoprávny život, práve aj pomocou slovenského rozpočtu, slovenských verejných financií, podporou kultúry, podporou vzdelania a tak ďalej.

    A čo sa týka trestov a pokút, ktoré ste právom našli aj v tomto zákone, tak my sme hovorili, že to je adekvátne, keď zostali pokuty v zákone o štátnom jazyku, tak majú byť pokuty aj v tomto zákone, ale nebojte sa, príde návrh, ktorý zruší pokuty aj v tomto zákone, aj v zákone o štátnom jazyku, aby bol meter rovnaký.

  • Pán Podmanický, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Matejičkovi, ktorý, myslím si, veľmi plasticky a autenticky preukázal, že tento návrh zákona a táto otázka, ktorú prejednávame, by nemala byť otázkou, ktorá rozdeľuje slovenskú spoločnosť alebo slovenskú politickú scénu na koalíciu a opozíciu. Ide naozaj o tému, v ktorej by sa mali slovenské politické sily, či už z opozície alebo z koalície, naozaj zjednotiť a nájsť spoločnú reč.

    Ja si myslím, že pán poslanec Matejička veľmi výstižne poukázal na to, že tento zákon nie je výsledkom nejakej reálnej potreby príslušníkov národnostných menšín, ale je to len a len reálna potreba maďarských vládnych politikov v Budapešti a ich partnerov v okolitých štátoch. Dámy a páni, či už z vládnej koalície alebo z opozície, ja si myslím, že každý, kto troška pozná históriu a vidí veci v súvislostiach, tak vidí, že tu ide o systematický a postupný prísne technokratický postup na postupnú autonómiu na južnom Slovensku.

    Vážení kolegovia z koalície, predovšetkým vy, ktorí vidíte veci v súvislostiach a viete, že ide o sériu veľmi malých, ale postupných, no nezvratných krokov k odtrhnutiu južného Slovenska, vyzývam, aby ste nepodporili tento zákon, aby ste neposúvali tú hranicu práv národnostných menšín do nebezpečných polôh, z ktorých už nebude návratu. Dámy a páni, ak posunieme hranicu práv národnostných menšín na Slovensku, hoci už teraz sú dosť štandardné, ešte ďalej, už sa nevráti späť, už to nebude možné. Preto vyzývam slovenských politikov, aby tento zákon nepodporili. Je to dôležitý zákon, prosím, správajme sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matejička, rovnako chcem poďakovať za vystúpenie, ktoré dalo taký exkurz do toho, kde sa nachádzame a o čo tu vlastne ide.

    Ale zvlášť ma potešila aj tá časť, ktorá vyvracia tvrdenie, ktoré mal predtým pán poslanec Vörös, keď hovoril o tom, že sa pozeráme na národnostné menšiny ako na zbytočné. Nie je tomu tak. A vy ste to presne zadeklarovali, keď ste povedali, že áno, ste za podporu všetkých národnostných menšín, za ich zvyky, obyčaje, tak ako sa patrí. Ale je potrebné predovšetkým brať do úvahy integrálnu súčasť v Slovenskej republike. A to je používanie aj jazyka štátneho, ale, samozrejme, aj vytvorenie podmienok, aby sa väčšina, teda Slováci, necítili na južnom území ako cudzinci.

    Mali ste aj pripomienky od svojich kolegov, ktorí hovorili zo strany Mostu – Híd, predovšetkým to bol pán poslanec Gál, že poďme hovoriť o podpore národnostných menšín na Slovensku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nemôžete reagovať na poslanca Gála, pán poslanec.

  • Ja hovorím o tom, čo bolo na pána poslanca Matejičku. Chcem vám pripomenúť, pán poslanec Matejička, že 99 000 eur neschválili práve aj títo poslanci v rozpočte na podporu kultúry a rozvíjania sa slovenskej menšiny v Maďarsku. Mohli to preukázať a neurobili to pri obyčajnom zákone o rozpočte. Majú len plné ústa rečí o tom, čo môžeme urobiť, ale keď príde k lámaniu chleba, tak to neurobia, pretože jednoducho tu ide o niečo iné, tu ide o to, vytvárať podmienky pre to, aby tu vznikla autonómia. A bez ohľadu na to, že budete, páni poslanci z vládnej koalície, ukazovať gestikuláciu, že niekomu šibe, ako pán podpredseda to urobil, jednoducho toto je predmetom toho, čo chcete urobiť. A je to čisto vaša politická záležitosť. A mrzí ma, že práve poslanci vládnej koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, to boli veľmi zaujímavé informácie, najmä tie, ktoré sa týkali dosiahnutého vzdelania príslušníkmi menšín, zaujímavé čísla, ktoré sa týkali hlavne maďarskej menšiny. Je jasné, že osvojovanie si štátneho jazyka, schopnosť komunikovať v ňom bránia vyššej vzdelanostnej úrovni a lepšiemu uplatneniu sa príslušníkov menšín v spoločnosti, aj izolovanie sa. A tento návrh zákona určite bude prispievať k takejto izolovanosti a v podstate je proti menšinám, proti ich lepšiemu uplatneniu v spoločnosti, proti ich lepšiemu uplatneniu v republike.

    V tomto prípade ale je veľmi zaujímavé, že predmetný návrh zákona obhajujú vo väčšej miere predovšetkým poslanci maďarskej národnosti. A to dáva možno aj veľký výkričník nám všetkým, čomu to má do budúcnosti slúžiť.

  • Pán poslanec Matejička, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • No, áno, ďakujem. Využijem aj to, že je tesne pred hlasovaním, že je tu viac poslancov. Takže nebudem ani..., len pán Gál ma oslovil z koaličných poslancov.

    Ale ja vám poviem jeden príklad zo života v Komárne, z juhu. Keď mi neveríte, kliknite na Ahoj Komárno. Tak tam občianska organizácia Za lepšie Komárno (Egy Jobb Komáromért Polgári Kezdeményezés) spustila v Komárne kampaň, cieľom ktorej je, aby si obchodníci a úradníci ctili materinský jazyk majority obyvateľov mesta, teda maďarčinu, obchody označujú nálepkami Tu hovoríme po maďarsky. Je to podľa vás normálne? Toto je, dámy a páni, vytváranie napätia medzi ľuďmi.

    Alebo vy hovoríte o zastrašovaní, keď predtým predrečníci tu vystupovali? Tak ja vám to pripomeniem, pretože máte asi krátku pamäť. A keď si nepamätáte, čo spôsobilo vládnutie SMK v prvom volebnom období v Nitrianskom samosprávnom kraji, stačí pripomenúť financovanie škôl, školských zariadení, kultúrnych zariadení, múzeí premenovaných, kde takmer došlo k úplnej likvidácii slovenských škôl. Aspoň po týchto výzvach varovaniach tam slovenskí poslanci boli rozumní, myslím VÚC-ky. A neskôr sa spojili všetky strany do veľkej slovenskej koalície, aby zabránili tomu, čo sa tam dialo, v tomto kraji. Na to nezabúdajte. A tak to bolo. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odhlasovaniu tých zákonov, ktoré ešte neboli odhlasované z minulého týždňa. A poprípade aj dnes ráno sme prerokovali ešte dve správy a jeden návrh.

    Takže vyhlasujem teraz prestávku do 17.07 hodiny, na tri minúty a vyzývam, samozrejme, poslancov, samozrejme, aj poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, odhlasujeme tie body, ktoré nám ešte ostali, a potom budeme pokračovať v rozprave.

    (Krátka prestávka)

  • Po prestávke.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec, Marián Saloň, ktorý dal procedurálny návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, a to že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý predložili poslanci Kaník a Chren.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 64 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty, v ktorých majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 75 za, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kaliňáka, predsedu výboru, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil návrh uznesenia k

    Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2010.

    Nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás o návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím, o uznesení, tak ako odznelo v pléne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, návrh sme prerokovávali na neverejnom rokovaní, tomu zodpovedá aj návrh, ktorý predložil pán poslanec Kaliňák.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kvasničku, aby predložil návrh uznesenia k

    Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2010.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • V rozprave nezazneli žiadne pripomienky ani návrhy, preto, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o predmetnom návrhu uznesenia.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia k Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2010.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 68 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Bašku, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov (EOD COE),

    ktorý prerokovávame ako tlač 373.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • , pán poslanec Galbavý, prosím, zaujmite miesto, ktoré vám je určené, pán poslanec Galbavý, nevyrušujte pánov poslancov, pán poslanec Gál, pristúpime k hlasovaniu, ako to uviedol pán podpredseda Bugár, o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Chcem ale predtým ešte informovať, že aj na základe záverov rokovania poslaneckého grémia o procedurálnych návrhoch, ktoré súvisia s programom 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, budeme hlasovať vo štvrtok o 17.00 hodine, predtým ešte prebehnú medziklubové rokovania, ktoré by mohli znamenať nejaký výsledok aj dohody jednotlivých poslaneckých klubov k sporným procesným otázkam v súvislosti s prerokovávaním, resp. neprerokovávaním návrhov zákonov, ktoré poslanci predložili na rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Panie poslankyne, páni poslanci, to je len pre úplnú informáciu toho, o čom aj poslanecké grémium, ktoré zvolal pán predseda, dnes popoludní rokovalo.

    Teraz poprosím pána poslanca Laurenčíka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrhy hlasovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 320, ktorý sme prerušili po rokovaní o hlasovaní v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás o návrh hlasovania.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca dvaja páni poslanci, Rafaj, Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď uvádzal podpredseda vlády Rudolf Chmel v Národnej rade vládny návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, odvolal sa aj na slová klasika modernej slovenskej histórie Daniela Rapanta z roku 1968: „Otázku úradnej (nie štátnej) reči vo vzťahu k národnostným menšinám by som konečne navrhoval riešiť čo najliberálnejšie, bez zbytočných (ale z oboch strán) prestížnických tendencií zhruba v tom zmysle, aby sa každý mohol dovolať práva a úradnej moci vo svojej reči. Zásada, z ktorej treba vychodiť, má byť, že nie ľud sa má učiť reči úradov, ale naopak. Neslovenským štátnym občanom má byť síce daná možnosť naučiť sa slovenčine, nemajú byť však k tomu priamo ani nepriamo nijako nútení.“ Tento odkaz nebol náhodný.

    Daniel Rapant, ktorý napísal monumentálne dielo Dejiny slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849, je bezpochyby najväčším znalcom moderných slovenských dejín a v ich rámci aj jazykových bojov 19. a 20. storočia. V roku 1968 dáva za nimi svoju celoživotnú bodku, ktorú možno nazvať aj jeho osobným odkazom. Rozhodovanie medzi ústretovosťou a konfrontáciou v otázke jazyka menšín alebo jazykov menšín volí definitívne a ultimatívne ústretovosť.

    Hovorím to na tomto mieste a v tejto chvíli preto, že od roku 1989, teda v slobodných demokratických pomeroch sme na slovenskej strane svedkami sporu dvoch koncepcií, ústretovej a konfrontačnej. V tomto zmysle nejde pri spore o jazyky menšín len o problém maďarský, ako sa nám to usilujú nanútiť tí, čo už 20 rokov bojujú proti akejkoľvek slovenskej ústretovosti pri používaní jazykov menšín, ale predovšetkým o spor slovenský, o tom, čomu sa pateticky zvykne hovorievať slovenská otázka.

    Pozrime sa práve preto na problém nie z maďarskej, ale zo slovenskej strany. Na jednej strane sporu nášho slovenského stoja už pomaly 22 rokov tí, čo sa postavili v roku 1990 za používanie slovenčiny v úradnom styku bez výnimky, v roku 1999 proti zákonu o jazyku menšín, ktorý bol vstupenkou Slovenskej republiky do Európskej únie a následne do NATO, a dnes sa stavajú proti vládnemu návrhu zákona o jazykoch menšín. Povedzme si teda, proti čomu sa to vlastne v rokoch 1990 a 1999 stavali. V roku 1990 hlasovali za to, aby sa vôbec kdekoľvek v akejkoľvek situácii bez ohľadu na akékoľvek percentá, o ktorých sa tu toľko hovorí, nesmel v úradnom styku používať jazyk ktorejkoľvek menšiny. To bol originálny postoj, ktorý bol nielen obmedzujúci, ale doslova likvidačný. Toto si treba uvedomiť, lebo dnes máme do činenia s autentickými pohrobkami tohto pôvodného likvidačného postoja. Dnes ich postoj nemá len brutálnu podobu absolútneho zákazu.

    V roku 1999 hlasovali ich následníci proti tomu, aby sa napr. na svadbách či na pohreboch mohli používať jazyky menšín. Dotýkali sa tak najintímnejších sfér ľudského života spojených so zrodom, vrcholom a koncom ľudského života, ale dotýkali sa aj základného geopolitického postavenia Slovenskej republiky, toho, či budeme patriť do slobodnej, bezpečnej a prosperujúcej časti sveta, ale to znamená aj svet jeho pravidiel. Dnes sú to tí istí alebo ich politické klony, ktoré sa stavajú proti dnešnému vládnemu návrhu zákona o jazykoch menšín. Tých ľudí treba pomenovať a obnažiť ich v plnej nahote. Sú to ľudia, ktorí chceli dať absolútne náhubok na ústa všetkým tým, čo chceli hovoriť na verejnosti svojím jazykom. Chceli im to zakázať v najslávnostnejších chvíľach života či vo chvíli rozlúčky s najbližšími. Toto je pravá podstata tých, čo sa dnes skrývajú za jazyk 19. storočia, akoby mal dnes akýkoľvek zmysel tupý revanš za vtedajšiu maďarizáciu. Lenže dnes na Slovensku nijaká maďarizácia skrytá ani otvorená neprebieha, ani nemôže prebiehať. To, čo však môže prebiehať a prebieha, je prenášanie starého konfrontačného stereotypu na nové generácie, ktorému síce nerozumejú a nemôžu rozumieť, ale znova a znova si ho osvojujú, preberajú a stávajú sa tak siamskými dvojičkami všetkých tých, čo ho pestujú v rozličných formách veľkého Maďarska v dnešnom Maďarsku.

    Ešte raz, dnes na Slovensku nijaká skrytá ani otvorená maďarizácia neprebieha. Je to len hrdza po generáciách, ktoré nemali to šťastie ako my, že môžeme žiť nielen v mierových pomeroch, ale aj v pomeroch slobodných. Po skúsenostiach 20. storočia, v ktorom sa toľkokrát menili hranice a v ktorom toľkokrát a na toľkých miestach prebiehali etnické čistky, som im do istej miery rozumel, aj keď som ich názor nezdieľal. Videl som, ako na prstoch ruky počítali obce na Slovensku, v ktorých sa hovorilo po maďarsky, a dvíhali pri tom varovne prst. Dnes im však už nerozumiem, lebo pravda bola celkom opačná. Počet a percentuálny podiel menšín na Slovensku za posledných 20 rokov nestúpol, ale naopak, ako dôsledok prirodzenej asimilácie a iných dôvodov klesol. Pravdu mali tí moji maďarskí priatelia, ktorí to predpovedali už pred vyše dvadsiatimi rokmi a uvádzali to ako jeden z dôvodov nevyhnutnej potreby ochrany menšinových jazykov, nie preto, aby kohokoľvek maďarizovali, ale preto, aby chránili svoju identitu.

    Dnešná slovenská otázka znie potom takto: Je v našom slovenskom záujme ochrana menšinových jazykových práv? Ústretová odpoveď, a naša odpoveď je ústretová, naša odpoveď zo slovenskej strany je potom nasledovná: Ak je používanie jazyka súčasťou ľudskej identity, potom to platí. Ako to povedal Daniel Rapant, ide o to, aby sa každý mohol dovolať práva a úradnej moci vo svojej reči. A potom naozaj platí, ak my Slováci chceme, aby sa príslušníci jazykových menšín cítili v Slovenskej republike ako ľudia, občania doma, nie ako doma, ale doma a naozaj doma, potom im jazykové práva, v ktorých sa môžu cítiť komfortne, jednoducho patria, práva, v ktorých sa môžu cítiť komfortne oni, a nie tak, ako im ich komfortnosť chceme naordinovať my. V takom prípade to nie je nič, čo by si mali na nás vydobýjať, čo by sme im mali dávať ako dar, ale to, čo im, samozrejme, patrí. Proti štátnej doktríne založenej na vzbudzovaní nevraživosti a šikanovania národnostných menšín staviame doktrínu Slovenskej republiky založenú na skutočnej rovnoprávnosti všetkých občanov.

    Spor o používaní jazykov menšín je de facto jedným zo sporov o charakter Slovenskej republiky. Preto trvá aj v slobodných pomeroch už vyše 20 rokov, lebo je sporom o to, či má byť Slovensko slobodnou krajinou a domovom pre všetkých ľudí obdarených nedeliteľnou ľudskou dôstojnosťou alebo miestom nadvlády pánov nad rabmi, na ktorých si môžu páni, a akíkoľvek páni, jednoducho dovoľovať.

    O tom je pri všetkých dnešných prestrelkách o slová a slovíčka hlboký a hĺbkový spor, o dnešnú podobu zákona o jazykoch menšín, ktorý je v skutočnosti sporom o povahu štátu. Ďakujem.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorý máte v písomnej podobe predložený aj v laviciach, ktorý vám bol v čas doručený.

  • Hlasovanie.

  • 144 poslancov prítomných, 138 hlasovalo za návrh, 6 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz prerušujem rokovanie na 5 minút, po prerušení rokovania budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu, poprosím pána podpredsedu vlády Chmela, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Poprosím obidvoch, aby sa sústredili na rozpravu, pozorne počúvali názory a výhrady poslancov k návrhu zákona, pán podpredseda vlády, ktorý ste predložili.

    A udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý je prihlásený ako ďalší rečník písomne k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Číž, pán poslanec Glenda, poprosím vás o kľud.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ste ho za mňa prečítali. Ďakujem pekne.

  • ... narážali na tzv. občiansku spoločnosť. A, bohužiaľ, tento zákon je šitý etnickou ihlou. To nemôžete poprieť. A robí dosť veľký šev medzi občianskou spoločnosťou založenou na rovnosti práv a povinností a čisto etnicky sa vydeľujúcou spoločnosťou, čo sleduje aj tento zákon. A preto to my odmietame.

    Spomínali ste viac právach, práva, práva, práva, ale kde sú, prosím vás, povinnosti? Aj v rámci vyváženosti akéhosi modelu aj vzájomnej dôvery aj možno z hľadiska legislatívy je táto zásada vyváženosti medzi právami a povinnosťami základným predpokladom, ale tento návrh zákona hovorí len o právach, a nie o povinnostiach.

    Prečo v podstate tu existuje akási doktrína nelojality? Alebo kde je ten vklad príslušníka menšiny v rámci lojálnosti k svojmu domovskému štátu? Prečo v roku 1997 musel súčasný podpredseda parlamentu Béla Bugár sa ako prvý podpísať v Crans-Montane pod Deklaráciu o lojálnosti menšinových spoločenstiev žijúcich na Slovensku? Prečo si nekladiete tieto otázky? Možnože by sme dospeli potom k inému pohľadu, k tomu pohľadu vyváženosti aj v oblasti práv a lojalít.

  • Pán poslanec, práveže ste hovorili o povahe štátu, tak predpokladám, že ste...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Predovšetkým chcem znovu zopakovať, že nám nejde o to, aby sme znižovali práva užívania jazykov národnostných menšín na Slovensku. To je zavádzajúce, čo tvrdí pán Zajac. My naozaj len žiadame, aby boli na jednej strane práva, na druhej strane aj povinnosti, ale v tom dobrom slova zmysle, aby v rámci integrovanej občianskej spoločnosti občania Slovenskej republiky na celom území dobre ovládali oficiálny jazyk. Toto je podstatné, o čom sme hovorili a o čom sme vystupovali.

    Druhá oprava. Áno, pán akademik a profesor Daniel Rapant v roku 1968 to povedal. Ale poznáme, ako sa vyjadril v roku 1945, keď pri rokovaniach v Komárne povedal, že s Maďarmi sa rokovať nedá. A vieme aj o tom, že po okupácii Česko-Slovenska maďarskými jednotkami v roku 1968 svoj názor do svojej smrti v roku 1987 aj zmenil. Čiže treba jasne veci rozdeľovať a v konkrétnych situáciách veci aj pomenovať.

    Znovu opakujem, naozaj aj nám v opozícii nejde o znižovanie štandardu práv používania jazykov národnostných menšín, ako nakoniec o tom svedčí aj to, čo bolo povedané v rozprave, že sme udržiavali status quo v tejto oblasti počas štyroch rokov našej vládnej koalície. Ale na druhej strane myslíme si, že na to, aby sme zamedzili akejkoľvek uzavretosti, ale naopak, vytvárali priestor pre integráciu, pre vzájomné poznávanie, požadujeme, aby každý na Slovensku ovládal okrem materinského jazyka aj oficiálny jazyk. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Abrhan.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážení páni poslanci, nemá zmysel, aby som odpovedal na všetky vaše otázky. Jednu odpoveď si predsa len dovolím povedať, na margo roku 1968, zhodou okolností to boli slovenskí a českí komunisti, ktorí po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 túto okupáciu pokladali za bratskú pomoc, a boli to zhodou okolností Maďari žijúci na Slovensku, ktorí sa s jarou v roku 1968 v Česko-Slovensku stotožnili, keď už hovoríme o histórii.

    A, ináč, môžem zopakovať len to, čo som tu povedal. Tu ide jednoducho o spor dvoch koncepcií štátu. A môžete si o tom hovoriť, čo chcete. Proste toto je fakt.

    A to, že ten koncept, ktorý tu vy prezentujete už 22 rokov, je konceptom nevraživým a konceptom, ktorý chce vytesniť menšiny, je jednoducho pravda. Tento zákon je zákon o právach menšín. Tak je namieste hovoriť o právach menšín. Pokiaľ bude reč o povinnostiach, či sa to týka menšín alebo väčšín, to je už troška iná otázka. Ale my si nemôžeme v tejto veci porozumieť, je tu priepasť, ktorá je nepreklenuteľná. A ja myslím, že ani nemá zmysel sa o to pokúšať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že sa zhodneme, že od roku 1989, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téma je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov, a preto jej strany venujú náležitú pozornosť. Napriek tomu si myslím, že 80 % občanov takéto zákony ani nepotrebuje. Pokúsim sa vysvetliť tento svoj názor.

    Každý z nás iste zažil situáciu, keď pri rodinnom obede alebo inej rodinnej udalosti ako pozvaný hosť sa ocitol človek zo zahraničia. Bolo prirodzené, že pokiaľ rodina bola sama, tak konverzácia prebiehala v slovenskom jazyku. Keď však prišiel hosť, buď začala rodina komunikovať v jazyku, ktorému hosť rozumel, ak sa s ním dorozumieť vedeli ostatní členovia rodiny, alebo sa našiel jeden člen rodiny, zväčša ten, ktorý daného hosťa pozval. A ten potom hosťovi prekladal, o čom sa diskutovalo, alebo, ak sa chcel zapojiť do diskusie, tak príp. aj odpovede ostatným členom rodiny. Podobne je to aj v každej slušnej spoločnosti. Už zo slušnosti sa volí jazyk, ktorému rozumejú všetci členovia spoločnosti. Ak to nie je možné, tak sa komunikuje v jazyku, ktorému rozumie najviac členov spoločnosti, a ostatným sa diskusia prekladá, niektorým členom spoločnosti, aby sa aj oni mohli zapojiť do diskusie, aby sa v tejto spoločnosti cítili konformne. Na uvedené skutočnosti nikto nepotrebuje zákon, stačí slušnosť. Navyše treba zdôrazniť, že príslušníci národnostných menšín nie sú v Slovenskej republike hosťami, ale riadnymi a platnými občanmi. Ak teda sa vieme slušne správať k hosťom, ktorí ku nám prídu, prečo by sme sa nevedeli správať k svojim občanom? Preto si myslím, že 80 % občanov aby sa dokázalo takto správať, ani zákon nepotrebuje. Zákon potrebujú občania, ktorí tieto zásady nerešpektujú. Tým treba stanoviť podmienky. Treba tiež otvorene povedať, že takíto občania sa nájdu aj na strane menšín, aj na strane väčšinového národa, lenže žiadny zákon nedokáže riešiť všetky životné situácie. A preto je to podľa môjho názoru tak citlivé.

    Iste uznáte, že nie je normálna situácia, ak rokovanie zastupiteľstva prebieha v jazyku národnostnej menšiny, ak tam sedí poslanec, ktorý tento jazyk neovláda, rovnako ako nie je normálne, ak vedúci pracovník zakáže, aby sa jeho podriadení medzi sebou čo i len rozprávali v jazyku národnostnej menšiny. Nie je normálne, aby ovládanie jazyka národnostnej menšiny bolo podmienkou prijatia do zamestnania vo verejnej správe, takisto aby bol niekto diskriminovaný len preto, že sa hlási k niektorej národnostnej menšine.

    Návrh zákona sa snaží hľadať riešenia v zdravotníckej i sociálnej oblasti, v oblasti ozbrojených zložiek i vo vytváraní možností používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku vo verejnej správe. Ako som už povedal, žiadny zákon nedokáže riešiť všetky situácie, ktoré prináša život. Na nás ľuďoch bude záležať, ako budú tieto situácie prebiehať. Ak napr. pri dopravnej nehode zasahujúci policajti budú komunikovať v jazyku národnostnej menšiny a všetci im budú rozumieť, nevidím v tom problém, ale ak čo len jediný účastník tento jazyk neovláda, tak policajti musia komunikovať v úradnom jazyku s možnosťou prekladu. To isté sa vzťahuje na komunikáciu v úradnom styku vo verejnej správe. Samozrejme, v stanovených obciach v prípade potreby je možné zabezpečiť tlmočenie do jazyka národnostnej menšiny. Z uvedeného je zrejmé, že o výklad mnohých ustanovení v tomto zákone bude prebiehať diskusia aj po prijatí tohto zákona, diskusia o správnosti jednotlivých formulácií. To však, čo by malo byť jasné, je stanovenie zoznamu obcí, v ktorých je možné uplatňovať používanie jazyka národnostných menšín.

    Všetci veľmi dobre vieme a dobre si pamätáme, ako ťažko sme dospievali k dohode na 20 %. A bola to spoločná dohoda vtedajšej koalície, ktorú rešpektovali i nasledujúce vlády. Preto by bolo najlepšie túto dohodu nerušiť a ponechať túto hranicu. Na druhej strane je zrejmé, že počet obyvateľov hlásiacich sa k jednotlivým národnostným menšinám sa mení. Nemyslím si, že by bolo správne znižovať počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín. Preto sme v rokovaniach navrhli, aby sme počkali na nové výsledky sčítania ľudu a podľa toho nastavovali parametre tak, aby k zníženiu počtu obcí nedošlo. Keďže sme neuspeli s týmto návrhom, tak sme uvažovali a hľadali sme riešenie. Jeden návrh bol 15 %, ktorý je uvedený, my sme uvažovali, že možno bude stačiť 18 %. Nevedel som vydokladovať ani matematicky ani ničím, lebo to sú odhady, nevieme, ako sčítanie ľudu dopadne. Čiže všetky tieto návrhy boli len návrhmi odhadov. Najideálnejšie riešenie by bolo počkať si na to sčítanie. Napriek tomu vo výbore som predložil tento návrh na 18 %. Musím povedať, že ani jeden z poslancov strany SMER za tento návrh nezahlasoval. Pán poslanec Maďarič aj Podmanický tento návrh vtedy podrobili ostrej kritike. A pritom nešlo o nič iné, len o to, aby sme zachovali status quo, čo sa týka počtu obcí. Chcem pripomenúť, že dnes tento zoznam vychádza zo sčítania obyvateľov z roku 1991. A takisto aj počas vlády, v ktorej bol Robert Fico, v ktorej bol SMER, už bolo uskutočnené sčítanie obyvateľov roku 2001. A takisto aj počas vašej vlády, páni poslanci, sme zachovali status quo a toto kvórum sa nemenilo. Čiže ani nám o nič iné v tomto nešlo, len o to, aby status quo aj v tejto oblasti sme zachovali. Z toho dôvodu väčšina diskusií pri stanovovaní kvóra, ale i celkovo pri prijímaní tohto návrhu zákona sa však dotýkala diskutovania len o maďarskej menšine.

    Ja osobne si myslím, že tento zákon ak bude problémový, tak bude problémový vo vzťahu k rómskej menšine, zvlášť na Spiši a na východnom Slovensku. A ak sa budeme ním znovu a znovu zaoberať, tak práve v tom vzťahu, že sa obávam, či bude vôbec v týchto lokalitách vykonateľný. A k týmto problémom, myslíme si, sa budeme musieť vrátiť. Aj z tohto dôvodu, s ohľadom na Spiš a východné Slovensko, podporujem konzervatívnejšiu úpravu, ako je v predloženom návrhu. Preto som podpísal návrh, ktorý predkladá pán poslanec Matovič, ktorý vlastne zachováva súčasný stav ešte na ďalších desať rokov. Verím, páni poslanci, že tento návrh podporíte. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa hlásia poslanci v poradí, kde je posledný pán poslanec Švantner a prvý pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. Chcel by som reagovať na pána poslanca Abrhana v tom zmysle, pán poslanec, povedal si, že 80 % obyvateľov tento zákon nepotrebuje a že tých 20 % ho potrebuje. Ja si myslím, že tento zákona nepotrebuje nikto, potrebuje ho iba niekoľko politikov. Keby ho potrebovalo 20 %, tak určite by som tento návrh zákona podporil. A bolo by to pre mňa skutočne čosi, čo treba rešpektovať. Ale nikdy nikto neurobil žiadny prieskum, aby sme sa dozvedeli, skutočne ako je to s týmto návrhom zákona, koľko percent obyvateľov vlastne si tento zákon žiada. Takýto prieskum nemajú ani predkladatelia, ani sa oň nikdy nepokúsili. Je to jedna agenda politická, nič nehovoriaca nám ostatným, agenda jednej politickej strany.

    Problémy, o ktorých tento zákon hovorí, riešilo zvykové právo. A skúsenosť s ním všetky problémy riešila takým spôsobom. Netreba jednoducho túto normu. Tento zákon je zlý, lebo zakladá normy a s ním aj isté sankčné opatrenia. Naruší tú krehkú stabilitu, ktorá v tomto prostredí, kde tento zákon zakladá problémy, bola.

    Tento zákon zakladá konfliktnosť. A tá konfliktnosť príde s vymáhaním práva, ktoré tento zákon po jeho prijatí určí. A to bude práve tá konfliktnosť. My sa potom budeme baviť o tom, kto ho porušil, kto ho neporušil. A ja si práve začínam naozaj myslieť, že o túto konfliktnosť tým politikom, ktorí predkladajú tento zákon, ide, aby sa tá stabilita, ktorá veľmi krehká na tomto území existuje, na tomto zmiešanom území porušila. Taká je pravda, to je tá deštrukcia štátnosti, o ktorej hovorím.

  • Pán poslanec, ja chcem najskôr vysvetliť vaše slová o tom, že sme spolu s pánom poslancom Maďaričom na výbore hlasovali proti 18-percentnému kvóru, ktoré ste vy navrhovali. No hlasovali sme tak preto, lebo my si myslíme, že lepšie je nechať 20-percentné kvórum, tak ako je to v súčasne platnom zákone. Takže hlasovali sme proti znižovaniu či už na 18 % alebo na 15 %. Takže to je len na vysvetlenie.

    Nie celkom som pochopil, ako chcete zachovať status quo, keď znižujete kvórum z 20 na 18 alebo na 15 %. Tomu celkom nerozumiem.

    No a už vôbec potom nerozumiem tej ďalšej hypotetickej argumentácii, že sčítaním ľudu sa zníži počet maďarských obcí. No tak treba počkať naozaj na to sčítanie ľudu.

    Ale, pán poslanec, podstata je úplne niekde inde. Ja som teda veľmi pozorne a naozaj netrpezlivo čakal na vaše vystúpenie, pretože bol som zvedavý, ako sa teda v konečnom dôsledku Kresťanskodemokratické hnutie postaví k tomuto kontroverznému a stále som akosi veril, že vy budete tí, ktorí určia tú konečnú verziu tohto zákona, resp. vy budete tí, ktorí tento nebezpečný zákon zastavíte. Keď sme boli vo vláde my, všetky tri vládne strany, tak panovala viac-menej zhoda v tej ochrane národno-štátnych záujmov. V tejto vládnej koalícii ste, pán poslanec, vy, Kresťanskodemokratické hnutie, asi jediná strana, od ktorej môžeme my oprávnene očakávať, že budete účinne hájiť národno-štátne záujmy. Bohužiaľ, mám pocit, že obchodné a privatizačné záujmy prevalcovali aj vaše hodnoty a vašu dobrú vôľu, ale, pán poslanec, presvedčte ma o opaku, presvedčte aj slovenskú verejnosť o opaku.

  • Ďakujem za slovo. Priznám sa, že tiež som celkom dobre nerozumel tej konštrukcii vystúpenia, okrem tej podpory návrhu, ktorý predloží pán poslanec Matovič, ale, pán poslanec Abrhan, keby možno sme rovnako ústretovo chceli pristupovať k iným menšinám, možnože by to občania ocenili podstatne viac. Mám napr. na mysli skupinu invalidov. Ak nejakému invalidovi chýba čo len jeden percentuálny bod, jednoducho nedostane podporu, na ktorú má nárok. Ak nejakému dôchodcovi chýba čo len jeden deň či dva alebo tri dni na výpočet dôchodku, jednoducho ho nedostane. A tak je to aj so sociálnymi podporami. A my tu plačeme na nejakom nesprávnom hrobe nad nejakým kvórom menšiny, ktorá podľa medzinárodných štandardov má nadštandardné postavenie a je definovaná ako politicky vyspelá menšina, ktorá nie je vôbec odkázaná na takýto systém podpory a ústretovosti. Tak od kresťanských demokratov by som skôr očakával sociálnu empatiu, a nie etnickú empatiu. Potom by sme si možno porozumeli. Ale skúsme skôr zvýhodňovať sociálne menšiny, a nie etnické menšiny, ktoré tak či tak majú zastúpenie v samospráve, v ekonomike, v akejkoľvek oblasti, v školstve, vlastnú kultúru, divadlá, jednoducho médiá. Ja ešte neviem o oblasti, naozaj kde by nemali komfort, a my sa tu handrkujeme o tom, či to má byť 18, 15 alebo 20 %. Veď to je smiešne. Veď tým ľuďom, čo sa na nás pozerajú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja tomu konštruktu presne rozumiem. Presne rozumiem tomu, čo hovoríte o slušnosti. Tiež si myslím, že rozumný zodpovedný zákonodarca by sa mal pozerať na jazyk ako súčasť odkazu národného a kultúrneho dedičstva. A vydávanie sa na to, že chce nejakou zákonnou normou upravovať používanie jazyka a vôbec pôsobiť v tejto oblasti, by sme mohli nechať presne tam, ako ste to pomenovali, čiže v miere slušnosti. Nedeje sa tak. Spomenuli ste aj ten historický background toho celého, ako sme sa k tejto téme dostali. Myslím si, že sme urobili aj teda pri tom, aby sme sa dostali k nejakému kompromisu pri tej podpore, dosť veľkú robotu. A myslím si, že na jednej strane je akceptovateľná požiadavka komfortu na používanie jazyka národnostných menšín, na druhej strane treba to, čo sme hovorili počas celých tých vyjednávaní na tých rokovaniach o tom, že treba mať na mysli aj štát. A myslím si, že máme dosť dobrý kompromis. A ďakujem týmto pádom aj za podporu, o ktorej ste hovorili pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložíme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, celý čas som počúval, že kedy vlastne vyslovíte to zásadné stanovisko už či za KDH alebo za seba. Ale nakoniec tak ako niektorí kolegovia, celý čas nevedeli, na čom sú, ja som to takisto nevedel. Stále ste spomínali status quo. A v skutočnosti to chcete meniť tak, ako že to nebude ani ryba, ani rak.

    Už keď ste raz povedali, že treba počkať na to, ako dopadne sčítanie obyvateľov na Slovensku, no tak potom ste mali zastaviť tento zákon. A bolo to veľmi jednoduché pre vás. Však ste politická strana vo vládnej koalícii. Stačilo to povedať a boli by sme vedeli, na čom sme. A možnože by sme naozaj mohli potom hovoriť otvorenejšie a jasnejšie o tom, aká je situácia na Slovensku, lebo ja si osobne myslím, že sa skorej môže stať to, že tých obcí s tým vyšším percentom maďarského obyvateľstva bude viacej ako doteraz. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem. Chcel by som poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. Pokúsim sa na niektoré odpovedať.

    Pán poslanec Podmanický, to zachovanie, pokiaľ ide o status quo, zaznie v tom pozmeňujúcom návrhu, o ktorom som hovoril. Čiže ak budete počúvať, ak ho prednesie pán poslanec Matovič, tak tam sa o ňom dozviete. Ja som ho len podpisoval. Čiže teraz nemohol ani zaznieť.

    Dúfam, že nechcete, aby sme teraz diskutovali o tej zhode, ktorá panovala, teda počas vašej vlády, nielen v národno-štátnych záujmoch, ale aj v iných záujmoch. Môžeme sa aj k tomu vrátiť, ale nemyslím si, že to prislúcha tejto diskusii.

    A, pán poslanec Švantner, veď vy ste boli vo vláde, teraz navrhujete 50-percentné kvórum, prečo ste to neurobili pred štyrmi rokmi, keď ste mali svojich koaličných partnerov, keď ste to mohli urobiť, ale robíte to teraz, keď viete, že to aj tak neprejde? Len preto, lebo viete, že si chcete prihriať svoju politickú polievočku na jazykovom zákone. A to je práve tých 20 %, na ktorých som myslel a ktorých som označil vo svojom príhovore, ktorí takéto spory potrebujú. Na jednej strane toho sporu ste aj vy, pán poslanec Švantner, aj Slovenská národná strana. Ďakujem pekne.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca svoje poradie druhýkrát, to znamená, že stráca vôbec právo vystúpiť ako poslanec prihlásený písomne do rozpravy.

    Preto udeľujem slovo pánovi poslancovi Bastrnákovi, ktorého v tejto chvíli vyhlasujem za posledného poslanca písomne prihláseného do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes prerokúvame návrh zákona, ktorého cieľom medzi inými je aj skutočnosť, aby Slovenská republika zákonom potvrdila svoj záväzok vo veci akceptovania základných dokumentov a princípov Európskej únie v súvislosti s národnostnými menšinami na svojom území. Podľa ústavy a európskych dokumentov používanie jazyka národnostných menšín treba chrániť, zveľaďovať a rozvíjať. Obsah tohto návrhu vyplýva z mnohých dokumentov schválených a akceptovaných Slovenskou republikou. No diania počas prechádzajúceho volebného obdobia dokázali, že Európska únia nebola dostatočne pripravená na rôzne špecifické prvky u nás. Všetky súvisiace nadnárodné dokumenty a odporúčania Únie totiž predpokladajú dobromyseľnosť vládnych strán pri zabezpečovaní základných práv národnostných menšín. Otázka požívania menšinových jazykov je vo väčšine štátov Únie riešená na spokojnosť príslušníkov národnostných menšín, čo vyjadruje nielen úroveň vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj úctu príslušníkov väčšinového národa smerom k občanom, ktorí sa hlásia k menšinám. Oproti tvrdeniu niektorých hysterických hlasov, ktoré počuť na pôde tejto Národnej rady používanie iného ako štátneho jazyka nikde v rámci Únie neviedlo k spochybneniu štátnosti alebo ohrozovania hraníc. Som presvedčený, že takéto politické metódy nemajú miesto v takej vyspelej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite a k tolerancii.

    Musím využiť túto príležitosť aj na to, aby som upozorňoval na farizejstvo odporcov tohto zákona, ktorí vyhlasujú, že na jazykovo zmiešaných územiach môže dôjsť k diskriminácii občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny. V skutočnosti zákon neukladá povinnosť zamestnancom v štátnej alebo verejnej službe ovládať jazyk menšiny. Táto požiadavka ani nemôže byť nevyhnutným predpokladom na prijatie do týchto služieb. Príslušné orgány by však mali zamestnávať aj také osoby, ktoré tieto jazyky ovládajú. Aj súčasne platný zákon ustanovuje povinnosť orgánov verejnej správy obcí vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny. Preto v porovnaní so súčasným stavom ani tento nový zákon neznamená žiadnu neprimeranú záťaž pre verejnú správu. To platí aj pre oblasť finančného zabezpečenia príp. dvojjazyčnej agendy, kde je pre obce ponechaná možnosť vlastného rozhodnutia. Tým pádom každá obec môže zvážiť zavedenie dvojjazyčnej úradnej agendy v závislosti od svojej finančnej situácie. Nebudú ich zaťažovať ani náklady zaobstarávania dopravných značiek s označením obce, tie totiž hradí štát. Podobný efekt platí aj v podnikateľskej oblasti, kde novela neprináša žiadne nové povinnosti, zakotvuje len niektoré možnosti pre občanov patriacich k národnostným menšinám. Je to napr. možnosť uvádzania geografických označení v odborných publikáciách v jazyku národnostnej menšiny. Pripomínam, že prípadmi dvojjazyčného označenia bez základnej povinnosti sa bežne môžeme stretávať v rôznych oblastiach života, pričom každý občan žijúci na národnostne zmiešanom území ich považuje za normálne. Je to vlastne prelom humanity a priateľstva v každodennom živote na týchto územiach.

    Zavádzajúce sú aj fámy o jazykových getách, ktoré vehementne hlásajú najväčší nepriatelia národnostných menšín. Ani tento zákon totiž neupúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku, povinnosť ovládania štátneho jazyka vyplýva zo zákona o štátnej službe. Tento návrh zákona len odstráni niektoré obmedzenia pri používaní jazyka národnostných menšín. To rozhodne nie je ekvivalentné upúšťaniu od používania štátneho jazyka. Môže to ľahko pochopiť každý triezvy a dobromyseľný občan.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia dúfam, že moje slová si nevykladáte tak, že bránim tomu, aby sa príslušníci národnostných menšín na Slovensku naučili štátny jazyk. Ja som zástancom názoru, že ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby aj oni sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. To sa však dá dosiahnuť aj takým spôsobom, aby zároveň boli garantované ich ústavné práva a v prípade možnosti a potreby mohli používať aj svoj jazyk. Príprava vhodných podmienok je teraz v našich rukách. Je našou úlohou, aby vďaka múdrej a premyslenej príprave podmienok v budúcnosti žiadny člen väčšinového národa na svojej koži nepociťoval žiadny záporný efekt vyplývajúci z existencie tohto zákona. Tento zákon musí zostať v rovine poskytnutia práv menšinám, ale rozhodne nemôže pôsobiť proti oprávneným záujmom väčšinového národa. Tieto dve veci však môžu spolu existovať. A okrem prikázania a riadenia zákonmi navzájom sledujeme a uctievame aj hodnoty našich partnerov s iným materinským jazykom. Veď na to máme dosť dobrých príkladov v Európe, napr. v Južnom Tirolsku alebo vo Fínsku. Tie nám dokazujú, že prvoradým cieľom spoločnosti má byť vytvorenie prosperujúceho občianskeho prostredia, v ktorom vedľa seba pokojne žijú príslušníci rôznych národov.

    Milé poslankyne, vážení poslanci, každý z vás vie, či chce skutočne zlepšiť podmienky pre príslušníkov národnostných menšín alebo mu ide o niečo iné. Česť a vďaka úprimným, ktorí aj verejne hovoria to, čo si myslia, a nevymýšľajú falošné prepojenia.

    Na záver mi dovoľte opakovať myšlienku, ktorá na pôde Národnej rady už raz rezonovala. Pri hlasovaní o tomto návrhu nebudeme hlasovať len o odborných záležitostiach, budeme hlasovať aj o kvalite a úprimnosti našich ľudských charakterov. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Rafaj. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, odvolávali ste sa podobne ako predkladateľ na medzinárodné dokumenty, ale podľa mojich vedomostí nič sa nemení na povinnosti vyváženosti, tak ako to je aj definované v preambule charty a ako to máme napr. v čl. 34 našej ústavy, že výkon práv príslušníkov národnostných menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva, resp. nemá to znamenať stratu povinnosti učiť sa alebo používať či osvojiť si štátny jazyk. A ja vám aj odpoviem, keďže ste položili otázku, prečo s tým v Európe nikde nie je problém okrem Slovenska. No predovšetkým preto, lebo Taliani nevzniesli požiadavky na Južné Tirolsko. Ja som to zatiaľ nepočul, aj keď Liga severu možno sem-tam podobne ako Jobbik s tým občas príde. Ale rovnako tak Švédsko nesníva o tom, že by opäť pohltilo Fínsko, ani Nemci nepožadujú od Francúzska Alsasko. Jedine, kde problém je, je, že Budapešť neustále spochybňuje trianonské usporiadanie. A toto je závažný problém. A v medzinárodnom hľadisku jediný problém, myslím, ktorý je, tak je v Baskicku v Španielsku, a to z toho istého dôvodu. A tam to trošku rieši ETA inými prostriedkami, bohužiaľ. Takže, ako vidíte, sú príklady, ktoré sa vymykajú z tohto rámca, ale podmienkou je, že nikto nesníva o nejakom veľkom Albánsku, Rumunsku, Taliansku alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste ani nespochybnili moje slová, za čo vám ďakujem. Na druhej strane, viete, tie problémy, ktoré ste tu povedali ohľadom Budapešti, to možnože znie len vo vašich fantáziách, lebo ja som to nikdy v živote nepočul, nevidel písomne a oficiálne. Takže ja si myslím, že to je len vaša agenda a takéto veci sú len fámy. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy ústne sa hlásia pani poslankyňa Gabániová, Senko, Pfundtner, Viskupič, Matovič...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Smiech v sále.

  • Posledný je pán poslanec Ondruš, jedenásty, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pre podaktorých sú to ako konské preteky, ale ja si nemyslím...

  • Reakcia z pléna.

  • No 12 som ich dal. Takže, prosím vás, ukážte tabuľu, kto je teraz dvanásty. No veď preto. Takže je to 12 poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, ešte raz, ruším toto. Vymažte to.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ešte raz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, ale sa nehrajte. Takže 14 poslancov sa hlási.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, keď chcete viesť rokovanie, nech sa páči, príďte sem, nechajte sa zvoliť za podpredsedu Národnej rady

  • Smiech v sále.

  • , ale, prosím vás, aspoň mne neraďte, inému by ste mohli radiť, mne nemusíte radiť. Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, páni poslanci.

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, možnože si myslíte, podaktorí, že toto je ako hra na piesočku. Takže počkáme päť minút. Upravíme potom tabuľu. Tí, ktorí tam chcú ostať, tam ostanú. Takže čakáme. Nech sa páči, hrajte sa ešte chvíľku. Takže sa hlási 14 poslancov, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne, pani poslankyňa Pfundtner, Gál, Viskupič, Senko, Gabániová, Matovič, Goga, Krajkovič, Tomanová, Galbavý, Bublavý, Podmanický, Ondruš, Obrimčáková. Ďakujem pekne.

    Takže, pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvaná téma je veľmi dôležitou témou, no patrí, bohužiaľ, medzi tie témy, kde argumenty a zdravý rozum idú často bokom a sú vytláčané historickými predsudkami, stereotypmi a prehnanými syndrómami ohrozenia. Aj keď sa budem snažiť byť vecná a argumentačne sa držať holých faktov, mám pocit, že pri tomto zákone holé fakty ako argumenty nestačia. Chcem vám preto ukázať aj trošku iné videnie na veci, ktoré teraz prerokúvame.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, ja počkám, kým sa upokoja trošku, poslanci z opozície.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručuje všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, pričom podrobnosti ustanoví zákon. Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín treba preto vnímať v tomto kontexte. Netreba zabúdať, že Maďari a ostatné menšiny sú už na Slovensku po stáročia doma, a tak by sa tu mali aj cítiť. Tu sme sa narodili, tu máme svoje korene. Naši predkovia spoločne chránili a zveľaďovali túto zem, v ktorej sú aj pochovaní. Tu pracujeme, vytvárame hodnoty, vychovávame svoje deti, platíme dane a tu vidíme i svoju budúcnosť. Základnými atribútmi pocitu domova sú okrem občianstva aj kultúra a jazyk, aby sme ich mohli slobodne používať, samozrejme, za podmienok stanovených zákonom, všade, kde žijeme.

    Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny, kde jednotlivé tradičné národnostné menšiny k celkovému počtu obyvateľstva predstavujú najväčší percentuálny podiel, zhruba 15 %. Nemôžeme sa preto tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát. Fenomén silného národného štátu sa pritom uplatňuje na území, kde žije početná menšina. Dôsledkom toho je permanentné napätie a konflikt, pričom to vidím ako súčasť politickej agendy aj zo strany niektorých nových poslancov parlamentu. Zabúdame, že národné hodnoty nemajú útočiť, nemajú byť egoistické a hlavne nemajú byť namierené proti niekomu.

    Prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín v podstate rieši komfort národnostných menšín v ich každodennom živote i v úradnom styku. Rieši to spomenuté napätie, umožňuje vydávanie dvojjazyčných listín, dvojjazyčných rozhodnutí v správnom konaní, používanie jazyka národnostnej menšiny popri štátnom jazyku aj v úradnej agende orgánov verejnej správy. Pritom neprináša nič nové, čo v okolitých krajinách už neexistuje. Dokonca tie práva často využíva aj slovenská menšina žijúca v zahraničí. Takže tento návrh zákona umožňuje len využívať tie isté práva, ktoré má aj väčšina.

    Vážení kolegovia, dovoľte mi jednu otázku: Čím sa od vás líšim ja a väčšina mojich kolegov zo strany Most – Híd, vyzeráme snáď inak, líšime sa nejakými vonkajšími znakmi alebo vyznávame diametrálne odlišné hodnoty?

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nerušte pani poslankyňu.

  • Páni poslanci, ja viem, že pani poslankyňa je vzhľadná a tak ďalej, pekná, ale nemusíte ju zato vyrušovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slová uznania. Nie, ja tú našu odlišnosť vidím len v jednom, a to v tom, že hovoríme iným jazykom. Mali ste už niekedy obavu prehovoriť po maďarsky? Čo myslíte, aký je to pocit, žeby ponižujúci? Rozhodne áno. Predstavte si, že cestujete so svojím dieťaťom napr. v trolejbuse, rozprávate sa medzi sebou, práve niečo vysvetľujete, ako inak, po maďarsky, ako doma. A vtedy to zacítite, ostatní cestujúci si vás zrazu začnú skúmavo premeriavať a vy cítite, že už prestanete byť súčasťou nejakej komunity, už ste iná, vnímaná cez inú prizmu a tie pohľady prezrádzajú, že ste asi mali mlčať a radšej neprehovoriť, vy sa chcete vyhnúť možným poznámkam na adresu vášho jazyka, nechcete byť terčom rôznych posmeškov a kvôli príslušnosti k menšine nemáte chuť si vypočuť ani klasické cestovateľské odporúčanie „Maďari za Dunaj“. Chcete potom len pokojne docestovať, a preto prestanete hovoriť po maďarsky a tak sa stávate neslobodným aj pri používaní svojho materinského jazyka. A toto treba zmeniť. Naozaj chceme, aby menšiny svoj jazyk zatajovali? Čím to je, že Slovák je skôr otvorenejší a benevolentnejší k cudzím jazykom ako k jazyku svojho suseda? Cieľom tejto novely je, aby Maďari i ostatné menšiny žijúce na Slovensku sa nebáli používať svoj jazyk.

    To, čo sa momentálne na Slovensku deje alebo sa odohráva a čoho sme teraz svedkami, je boj symbolík, boj medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a slovenskou politickou elitou, pričom ide o veľmi neúprimný a priehľadný boj. Pocit ohrozenia sa totiž paradoxne snaží vytvoriť štátotvorná väčšina, menšiny bojujú ak vôbec, tak je to najmä so svojou asimiláciou. Teraz prebiehajúce sčítanie obyvateľstva nám tieto fakty pravdepodobne potvrdí aj čierne na bielom. Pokiaľ ide o obyvateľov maďarskej menšiny na Slovensku, tak podľa oficiálnych údajov ich počet neustále klesá. V roku 2001 predstavovala ich výška 521 000, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľov z roku 1991 pokles o vyše 46 000 ľudí, čo je úbytok 11 Maďarov za deň. Tento rok reálne hrozí, že padne aj druhá symbolická hranica a prvýkrát nás bude menej ako pol milióna. Pýtam sa teda: Aké je to ohrozenie slovenskej väčšiny?

    Na záver mi dovoľte konštatovať, že sila štátu sa prejavuje nielen v nacionalizme, ale aj, a tam oveľa pozitívnejšie sa môže prejaviť, v pochopení požiadaviek svojich menšín, národností žijúcich na území Slovenska, keď okrem akceptácie základných ľudských práv politika dokáže občanovi poskytnúť aj nadstavbu demokracie, aby som ja ako Maďarka, ako aj ostatné menšiny, nemala pocit, že môj jazyk, náš jazyk, nemá takú cenu ako štátny, aby sme sa na Slovensku, na uliciach, v obchode, či na úrade, mohli skutočne cítiť ako doma. Práve o tomto je teraz prerokúvaný návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. A my máme teraz šancu ukázať svoju veľkosť. Prosím, využime ju. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami, znovu sa hráme, sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán poslanec Švantner bol posledný prihlásený.

    Takže pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, v poriadku, takže ešte pán poslanec Ondruš sa hlási.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže budem stručný, tak mi nevadí, že tam ubehlo 25 sekúnd. Mňa zaujalo to číslo v tom vystúpení. Možno potom v odpovedi to bude. Keby sa dalo uviesť, z čoho teda vychádza úbytok 11 Maďarov na deň. A ostatné nechávam, pravdepodobne kolegovia z opozície vám odkážu viacej. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tiež zdieľam váš názor, pán vedúci schôdze, na pani poslankyňu, ktoré je určite šarmantná aj z pohľadu SNS

  • Smiech v sále.

  • Ale to, čo ma zaujalo, je, že klesá počet príslušníkov menšín ako keby z asimilácie. Lenže pravda štatistická je taká, že klesá aj počet Slovákov, a nielen z asimilácie, ale asi z toho, že sa málo milujeme a jednoducho natalita nepopustí v celej Európe. Ten počet 11 za deň je zaujímavý, ale ja si pamätám aj údaj 3 500 za deň, 3 500 za deň je počet Slovákov v Maďarsku, ktorý klesol od roku 1920 do súčasnosti. A to je oveľa smutnejšie číslo. To už nevyplýva len z toho, že asi sa menej milujeme, to bolo asi preto, že tam bola naozaj tá asimilácia.

  • Pani poslankyňa, mňa zaujalo to konštatovanie, že: „To, čo nás odlišuje, je, že hovoríme iným jazykom.“ Ja si to tiež myslím, že to, čo nás tu delí, je, že hovoríme iným jazykom, ale nemyslím, že tie iné jazyky sú slovenčina a maďarčina, ale jazyk konfrontácie a nacionalizmu a rozdúchavania národnostných vášní na jednej strane a jazyky tolerancie, veľkorysosti, ústretovosti a ochoty dohodnúť sa s tými druhými na strane druhej. Takže, áno, to nás rozdeľuje.

  • Bolo to emotívne vystúpenie so snahou pôsobiť zrejme aj na naše city, najmä v tých pasážach, v ktorých ste hovorili o komunikácii v jazyku menšín v bežnom živote. A to ste trošku išli bokom od zmyslu tohto návrhu zákona, ktorý rieši túto problematiku, pretože táto problematika nerieši komunikáciu v bežnom živote. To ako sa každý alebo niektorí ľudia dívajú na to, že niekto komunikuje v takom alebo v onakom jazyku v bežnom živote, je problém jednotlivcov tak ako na zmiešanom území alebo tak ako na území trebárs tu v Bratislave. To je vec, ešte raz, jednotlivca.

    Tu ide o niečo iné. Tu ide o to, že návrhom zákona sa istým spôsobom obmedzuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, nič iné a nič menej. Nikto nie je proti prirodzenému a priateľskému spolunažívaniu národnostných menšín s väčšinovým obyvateľstvom a opačne, ale niektoré záležitosti, ktoré sú obsahom tohto zákona, vedú k istej nedôvere, či si to chcete uvedomiť alebo nechcete uvedomiť, a vyplývajú z každodennej praxe, ktorá je na národnostne zmiešanom území, kde sa môže stať, že väčšinový národ na základe uplatňovania si práv menšinového národa môže byť diskriminovaný. O nič iného tu nejde, iba o vzájomné pochopenie sa.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja mám tiež rôzne pocity. A poviem vám, že keď som v Maďarsku, tak sa cítim lepšie ako na južnom Slovensku, lebo pociťujem takisto nevraživosť na južnom území, a pritom som vo svojej vlasti.

    No a ešte by som chcel reagovať na to, čo ste povedali, že aký úbytok je Maďarov na Slovensku. Nemáme štatistiku, aký úbytok je Slovákov. Možnože je ešte aj percentuálne väčší, ako vy hovoríte.

    A ja sa bojím jedného, že tento zákon sa môže obrátiť aj proti nám, ale aj proti vám. Zrejme asi viete, čo tým myslím, lebo jedno etnikum bude mať určite oveľa väčší nárast, ako my spolu budeme mať úbytok. Ďakujem.

  • Pani kolegyňa, rád by som povedal, že nečudujte sa asimilácii, ak švárnych slovenských mládencov lákajú pekné Maďarky, ako ste vy, ale priznám sa, že budem radšej viac taký ako racionálny, možno aj práve preto, že vy ste sa usilovali byť, tak ako to, myslím, kolega Senko povedal, výrazne emocionálna. A ja sa obávam, že toto je naozaj dosť vážna téma na to, aby sme sa pokúsili radšej byť v tej racionálnej polohe. Ja si osobne myslím, že ste neboli voči nám veľmi spravodlivá vo svojom vystúpení, pretože ja naozaj nemyslím, že robíme čokoľvek alebo presadzujeme čokoľvek, čoho výsledkom by mohol byť strach Maďarov na Slovensku používať svoj rodný jazyk. Ja si dovolím hovoriť aspoň trošku z osobnej skúsenosti, keďže som časť svojho detstva prežil na juhu Slovenska medzi Maďarmi, dokonca vám musím povedať, že napriek tomu, že som chodil do slovenskej základnej školy, tak som bol jediný v našej triede, kto po maďarsky nehovoril. A musím vám povedať, že najmä keď zazvonilo na prestávku, tak som sa ocital v tej pozícii, o ktorej ste vy hovorili v prípade Maďarov. Bol som jediný, kto mal problémy rozprávať sa so svojimi spolužiakmi, pretože všetci hovorili po maďarsky. Ale priznám sa, že mňa to skôr motivovalo, že som sa aj ja chcel tú maďarčinu naučiť, no ale nenaučil som sa ju.

    Čo ale chcem povedať, je, že tie fakty, ktoré hovoríte o asimilácii, ja nepoznám. Takže ich nechcem popierať. Ale musím vás upozorniť, že naozaj Slovensko zažíva vo všeobecnosti pokles počtu obyvateľov. A myslím si, že takýto fakt o úbytku počtu Maďarov na Slovensku by bol racionálny, ak by sme ho dali s tým do súvislosti. A ja si myslím, že toto nie je výsledok asimilácie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Pfundtner, môžete reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky a pripomienky. Vidím, že vás mimoriadne zaujalo to číslo, ktoré som citovala, úbytok 11 Maďarov za deň. Ako právnikovi, tak viete, nie je naša silná stránka tá matematika, ale napriek tomu sa vám to budem snažiť vysvetliť. Je to úbytok Maďarov za tých 10 rokov medzi obdobím rokov 1991 a 2001, keď sa robilo sčítanie obyvateľstva. A vychádzam z toho čísla vyše 46 000 za tých 10 rokov. Keď sa to rozráta na tých 10 rokov, tak by malo vyjsť na deň to číslo, ktoré som uviedla. Z mojej strany to je asi zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať potom asi faktickými poznámkami na ostatných rečníkov, ktorí vystúpia ešte zajtra v rozprave. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gál je ďalší, ktorý vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod len krátko niekoľko poznámok k tým vyjadreniam pánov poslancov, ktorí spravili nejaké vystúpenia vo faktických poznámkach.

    Pán poslanec Rafaj, čo sa týka natality, áno, je to úbohé na Slovensku. Ja mám jednoduchý návrh, vypnime elektrický prúd na niekoľko nocí a sa to zlepší, dúfam, nielen v slovenskej, ale i v maďarskej etnicite.

    Nevraživosť, pán poslanec Švantner. Viete, asi to je tá reakcia na juhu Slovenska, že niektoré vystúpenia aj v tejto sále, v Národnej rade sú priamym útokom na národnosť, na etnikum, na ľudí ktorí za nič nemôžu, narodili sa na Slovensku a Pán Boh im nadelil maďarskú národnosť. Viete, ja som veriaci človek. A hovorím, že keď ma Pán Boh stvoril za Maďara, tak ja nemám dôvod to meniť. Kebyže chce, aby som sa narodil Slovákom, tak by som sa narodil Slovákom. Ale je to reakcia, ale možno je to aj efekt sliepka – vajce. Skončime to, aby tú nevraživosť v očiach toho druhého nevideli. Skončime to aj dneska. Troška zabaľme naše ostré vyhlásenia, aby sme neútočili jeden na druhého. Ale opak sa deje.

    Tento návrh novely zákona predkladá vláda a prijala vládna koalícia práve kvôli tomu, že po jedenástich rokoch si myslíme, že treba upraviť ten vzťah možnosti používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku, že treba pomôcť menšinám v tej konformnosti ich života.

    Bavili sme sa o lojalite národnostných menšín. Práve vysvitlo, však bolo to pred pár mesiacmi, boli nejaké prieskumy, aj nás to veľmi príjemne prekvapilo, ako sa stavajú príslušníci národnostných menšín k tejto republike, k svojej vlasti, je to veľmi pozitívne. Bolo mizivé percento tých negatívnych náznakov. Ale napriek tomuto stále sme vystavovaní v určitých chvíľach tomu, že sme podozriví, že nie sme lojálni. Keď chceme niečo, chceme len to, čo nám patrí. Sme takí istí daňoví poplatníci Slovenskej republiky ako každý iný.

    No že máme iný materinský jazyk, to ešte nemôže byť nejakým trestom. Áno, chceme v tých obciach, kde žijeme, sa rozprávať po maďarsky, aj s tým úradníkom, aj s tým starostom. Ale to isté sa týka Nemcov, Chorvátov, ktorým práve táto 20-percentná kvóta túto možnosť, túto konformnosť veľmi neumožňuje.

    Stále rezonuje možnosť nadobudnutia druhého štátneho občianstva, nielen maďarského, ale aj iných štátov, lebo, samozrejme, ten protinávrh z dielne bývalej vlády teraz postihuje každého, kto nadobudne druhé štátne občianstvo, sankciou, stratou slovenského štátneho občianstva. Nebol tu žiaden problém predtým, len akurát keď Maďarská republika prijala zákon, ktorý ja tiež považujem za nie príliš šťastný. Ale automaticky to vyvoláva určitú reakciu. A teraz sa to stále tiež skloňuje aj s týmto zákonom. Prečo? My tu chceme žiť na Slovensku, konformne ako príslušníci národnostnej menšiny. Tak nám to dovoľte. A nestrkajte nás stále do Budapešti, cez Dunaj, do lona niekoho, nejakých maďarských politikov, s ktorými my vôbec nemáme nič spoločného, s ktorými nemáme vôbec nijaké styky. A vôbec sa s nimi neradíme. Jediným naším radcom k tejto téme sú naši voliči. A medzi nimi sú aj voliči slovenskej národnosti, ktorí poznajú bežný život na juhu Slovenska a vyjadrujú sa k tomu objektívne, a nie z hľadiska politickej agendy, ako komu to vyhovuje. A tá objektivita je, že vieme veľmi pekne, krásne, konformne spolunažívať. Žiadne problémy nevyvolá ani to, že ten sused, ktorý vie po maďarsky a nájde osobu v nejakom úrade, ktorá tiež ovláda jazyk národnostnej menšiny, vie konformne vybaviť tú danú agendu vo svojom materinskom jazyku. A kde tu vidíte ohrozenie Slovákov, ohrozenie národno-štátnych záujmov? Ja tu nevidím nejaké ohrozenie.

    Boli výčitky, že úradníci sa budú musieť naučiť po maďarsky. No nie je tomu tak, môžete si prečítať ten zákon miliónkrát, ani náznak toho tam neuvidíte. Jediná veta tam je taká, že úrady, ktoré spadajú pod túto hranicu, by mali myslieť na to, že obývajú tam tie obce aj príslušníci národnostných menšín.

    Pán poslanec Matejička rozprával tu aj o tom, že bol nejaký list nejakého občianskeho združenia Za lepšie Komárno. Povedal, že vyzývalo obchodníkov, aby urobili svoje nápisy na obchodoch aj po maďarsky. Viete čo, ja chodím v Galante do jedného obchodného reťazca len kvôli tomu, že sú tam aj oznamy aj v maďarčine. Oni si ctia svojich spotrebiteľov, svojich zákazníkov, ja ich tiež ctím za toto. A nejde o to, že by im to ublížilo nejakým Slovákom, ktorí sa tam objavia v obchode, za to, že tie oznamy sú aj v maďarčine. Nie, ide to najprv v slovenčine a potom aj v maďarčine. Práve o to ide, že myslia na to, že býva tu aj nejaká národnostne iná skupina obyvateľstva, ktorej chcú tiež vyhovieť.

  • Reakcia podpredsedu.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ale nekončím. Ale nikomu to neubližuje tým, že niekto tam počuje nejaké maďarské slovo. Keď už toto niekomu vadí, tak to už ten človek by fakt mal niečo spraviť so sebou.

    Hovorili ste o gete, že my sa uzatvárame do nejakého geta týmto zákonom, že nebudeme potrebovať slovenčinu, že budeme využívať len maďarčinu a potom tie deti práve kvôli tomu nebudú nútené sa naučiť po slovensky. To nie je pravda. V tom jazykovom gete sme, bohužiaľ, teraz, lebo okrem školy, na ktorej niektorí skončia po ôsmich, deviatich rokoch, keď nejdú ďalej študovať, teda je to u niektorých po dvanástich, u niektorých po sedemnástich rokoch, keď študujú na vysokej škole a majú možnosť študovať vo svojom materinskom jazyku, čiže okrem školy a rodiny ten jazyk nikde inde nevedia využiť, kebyže nie je tento zákon. Potom, samozrejme, príslušníci národnostných menšín nepoznajú dosť dobre svoj spisovný materinský jazyk, nepoznajú dobre výrazy, ktoré bežne v živote používajú. A keď sa rozprávajú vo svojom materinskom jazyku, tak na niektoré pojmy používajú slovenské výrazy. Čiže rozprávajú nejakou hatlaninou, miešaním nemčiny so slovenčinou, maďarčiny so slovenčinou alebo chorvátčiny so slovenčinou. A toto je také geto práve, z ktorého sa chceme vymaniť, aby sme vedeli rozvíjať svoj materinský jazyk, aby sme vedeli odovzdať tieto korene svojim deťom aby sa nerozprávali po maďarsky iba v kuchyni alebo po nemecky len v kuchyni, ale aby vedeli aj na verejnosti sa vyjadrovať vo svojom materinskom jazyku. Samozrejme, a podčiarkujem, je veľmi dôležité, aby sa naučili po slovensky. Potrebujú to na uplatnenie v živote. A koniec koncov však okrem Univerzity Jánosa Selyeho všetky ostatné univerzity a vysoké školy majú vyučovací slovenský jazyk. Keď niekto chce študovať nejaký ekonomický alebo nejaký matematický odbor, alebo technický odbor, alebo právo, potrebuje poznať slovenčinu. Môže síce študovať právo v Budapešti, ale to je odsúdený na to, aby tam zostal, lebo na Slovensku sa neuplatní. Čiže tento zákon absolútne tú druhú stránku mince, potrebu slovenčiny, neovplyvňuje. Práve umožní rozvinúť ten materinský jazyk. A vynára nás to z toho geta kuchynského jazyka.

    Hovorili sme aj o asimilácii. Pani poslankyňa Pfundtner tu uviedla nejaké čísla.

    Pán poslanec Ondruš, pred chvíľou ste hovorili, že vaši spolužiaci keď sa skončila hodina, cez prestávku sa rozprávali po maďarsky. Toto je práve to, že niektorí rodičia dávajú svoje deti do slovenských škôl. Prečo asi? Lebo majú určitý strach, že ich dieťa nebude vedieť ani tak, ani tak. Vytvorme systém, kde budeme vedieť, a príslušníci národnostných menšín to budú vedieť, aj svoj materinský jazyk, aj ten štátny jazyk. Na jednej strane je zákon o vzdelávaní, kde by sme mali zmeniť výučbu slovenčiny na efektívny spôsob a efektívnu metodiku, na druhej strane je tento zákon, o ktorom dnes rokujeme, aby sme umožnili príslušníkom národnostných menšín využiť, čo im aj ústava garantuje, používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

    Boli sme dnes aj trošku, keď použijem expresívny výraz, osočovaní rôznym spôsobom. Najčastejšie to bolo, že patríme k iredente alebo že máme nejaké iredentistické ciele. Tak to si vyprosím. Viete, na mňa môžete hádzať všetko. Jednak z vašej strany je to, že som nejaký národniar, silne maďarsky založený a že z druhej strany barikády som nejaký slovakofil, človek, ktorý má príliš veľa slovenských priateľov, s nimi poľuje a tak ďalej, ale ja si myslím, že som občan tejto republiky, chcem byť plnohodnotným občanom tejto republiky s tým, že mám maďarskú národnosť, s tým, že mám slovenské občianstvo a kamarátov priateľov bez rozdielu na to, kto aký má materinský jazyk, aké má vierovyznanie. Nešpárajme sa v tomto, zabezpečme konformnosť pre našich občanov, aj pre tých Slovákov, aj pre tie národnostné menšiny. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec sa tiež dotkol tej problematiky úbytku obyvateľstva, a teda toho, aby sme nezostali len pri tých žartoch, že je to spôsobené iba tým, že by mali vypnúť v noci svetlo a že rovnako to postihuje všetkých a že sa málo milujeme. Tak povedzme si čísla za roky 1991, 2001, kde počet občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti klesol z 567 296 na 520 528, čiže o 46 768 a za rovnaké obdobie počet obyvateľov Slovenskej republiky slovenskej národnosti stúpol zo 4,519 328 mil. na 4,614 854 mil. Čiže stúpol o 95 500 obyvateľov. To sú tvrdé dáta zo Štatistického úradu. Uvidíme, ako to bude teraz, v roku 2011. Ale je nepochybný fakt, že v rokoch 1991 a 2001 výrazne poklesol počet obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nie nejako výrazne, ale stúpol počet obyvateľov Slovenskej republiky slovenskej národnosti.

    A keď hovoríme o asimilácii. Tak tá asimilácia nemusí byť násilná, nemusí byť taká, že to riadi štát a štát chce niekoho odnárodňovať. Asimilácia je často prirodzený proces, ktorý postihuje menšiny na celom svete. Takže nemusí mať tú násilnú konotáciu, ako jej my dosť často dávame.

  • Pán poslanec, mňa zaujala tá veta, ktorú si povedal hneď na začiatku, aby sme na seba neútočili. Ja si myslím, že až také útočenie tu nie je. A treba sa vžiť aj do situácie Slovákov. Viete, historické skúsenosti nie sú pre nás príjemné. A bojíme sa toho, aby sa znova tá situácia neopakovala.

    No a, samozrejme, veľa záleží na každom z nás, aké máme medzi sebou vzťahy. Je veľa ľudí maďarskej národnosti, o ktorých ani nevieme, že sú maďarskej národnosti, a vzťahy s nimi sú vynikajúce.

    No a keď už máme hovoriť o tom, že sa vy cítite, že ste občanmi tejto republiky, tak mne chýbala v minulom období z vašej strany reakcia na to, čo sa tu dialo, keď po Slovensku pochodovali gardy z politickej strany Jobbik a takisto mládežníci z hnutia 64 žúp. Nepovedali ste k tomu ani slova. Myslíte si, že to bolo normálne? Ako by to asi bolo, keby zo slovenskej strany takisto začali takéto útoky a keby sme sa zachovali presne tak v Maďarsku, ako sa správali politické strany maďarské na Slovensku? Len toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som si vypočul veľmi pozorne, čo ste v rozprave povedali. Viem pochopiť veľa z tých vysvetlení, ktoré ste použili. Ja som si medzičasom takisto ako pán kolega poslanec Dostál otvoril tie štatistické údaje. A podobne ako kolegyňa z klubu som vyrátal teda, že za deň počas rokov 1991 až 2001 pribudlo 27 Slovákov, keďže to bolo číslo 100 000 počas tých 10 rokov, čo je pre mňa z hľadiska toho potešiteľný fakt. Samozrejme, potešiteľným faktom nie je to číslo, ktoré spomenula kolegyňa. A týmto pádom pre mňa, teda keďže už sme 10 rokov od týchto štatistických čísel, je dôležité to, ako daný stav sčítania dopadne po tom sčítaní, ktoré teraz práve beží. Keďže aj našimi výhradami teda bolo, aby sme sa pustili do tohto zákona až po sčítaní, tak ja by som aj na tomto mieste chcel oceniť, že sme koniec koncov urobili nejakým spôsobom dohodu, ktorú sa budeme pravdepodobne, ako pozerám na tabuľu, snažiť prezentovať zajtra pozmeňujúcim návrhom. A myslím si, že to, že tá dohoda zachováva status quo, je skutočne dobrá dohoda. A dúfam, že vytvorí podmienky na to, aby sa tu menšina cítila doma, nie ako doma. A zároveň sme vôbec nemohli počúvať argumenty, že niekomu tu spôsobujeme diskomfort. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, dúfam, že teraz z tej vašej rozpravy sa dozvedia o vašom postoji všetci príslušníci národnostných menšín a vaše slová si budú brať k srdcu, aby zostali občania našej republiky, tak ako to deklarujete vy, ako sa budete správať, skrátka, aby ste tu mohli, ako sa hovorí, žiť v pohode bez nejakých predsudkov a aby táto republika bola aj vaším domovom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, mňa tam zaujalo niekoľko tých bodov. Aj ja som chcel povedať len pár slov ešte k tej asimilácii ako pán kolega Dostál. Skutočne tých dôvodov pre asimiláciu je viac, ako to už aj spomenul pán kolega Dostál. Okrem takých celkom prirodzených z hľadiska toho, že je tu menšina, sú to napr. otvorené hranice do celého sveta a, samozrejme, aj existencia teda väčšinového maďarského štátu. Čiže ja si myslím, že skutočne naozaj na základe iba toho, že si pozrieme čísla, nevieme jednoznačne povedať, prečo tu klesá počet Maďarov.

    Ale na druhej strane treba povedať, že ja si myslím, že veľká časť Maďarov žije v regiónoch, ktoré sú za tých uplynulých 20 rokov výrazne postihnuté a výrazne negatívne postihnuté tými sociálnymi a ekonomickými dopadmi toho vývoja, ktorý tu za tých 20 rokov máme. Teda ja som si istý, že aj okrem iných faktorov aj práve ten sociálno-ekonomický vývoj za posledných 20 rokov negatívne ovplyvňuje natalitu medzi Maďarmi na Slovensku. A opakujem, južné Slovensko, kde Maďari žijú, naozaj možno popri takých regiónoch, ako je Orava alebo Spiš, alebo severovýchod Slovenska, určite patrí k tým ťažko skúšaným regiónom. A to podľa mňa pôrodnosť Maďarov takisto ovplyvňuje.

    A pokiaľ ste teda spomenuli nejaké prieskumy lojálnosti, v ktorých teda vyšlo, že Maďari sú lojálni. My sme to tu nikdy nespochybňovali, sami sme to zdôrazňovali. A ja si myslím, že to je najlepším argumentom pre to, že väčšina Maďarov je spokojná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Blanár. Napriek tomu, že som uzavrel možnosť prihlásiť sa do faktických, dám vám slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega Gál, vaše vystúpenie, musím, bohužiaľ, skonštatovať, mi pripadalo veľmi demagogické. A ja to naozaj doložím aj tým, čo ste povedali.

    Vy ste povedali, že vystúpenia opozície sú priamym útokom na etnikum. Poopravujem, žiadnym priamym útokom ani jeden z opozičných poslancov tu nenapádal etnikum, ale politiku vašej strany a vás, ktorý zneužívate národnostné menšiny. Nevkladajte nám, prosím vás, do úst, že my nejakým spôsobom sme nevraživí voči menšinám. Vôbec to nie je pravda, nikdy sme to tu nepovedali, pri hocijakom vystúpení. A to som naozaj pozorne počúval. Keď niečo hovoríme, tak kritizujeme vaše vystúpenia.

    Ďalší príklad o tom, aká je tu príkladná demagógia z vašej strany. Hovorili ste o príklade v niektorom z obchodných reťazcov, kde okrem v slovenčine sú aj po maďarsky oznamy. Ja si veľmi dobre pamätám, keď tu bol predkladaný zákon o štátnom jazyku, kde práve toto sme chceli na zmiešanom území ukotviť, že keď sa bude hovoriť v jazyku národnostných menšín, aby sa to povedalo aj v jazyku štátnom. Vy ste boli tí, ktorí ste to tu kritizovali, prví. Dnes demagogicky to používate ako príklad pozitívny na to, aby ste obhájili to, čo ste obhájili.

    Hovoríte o tom, že chcete tu žiť. Veď kto tu bráni, máte tu školy. Ja si myslím, že národnostná menšina práve maďarská tu má najlepšie podmienky na rozvíjanie sa, základné školy, stredné školy, vysokú školu.

    A chcem vás ešte aj trošku poopraviť. Aj na vysokej škole v Nitre sa vyučuje po maďarsky. A to ste nespomenuli. Myslím si, že tu je naozaj dobrý rozvoj.

    My len kritizujeme vašu politiku, ktorou zneužívate národnostné menšiny pre vlastné ciele.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, aj vám dám slovo. Ale chcem vás upozorniť, vy hovoríte, páni poslanci, že skáče to. Ak sa prihlasujete do faktických, tak musíte vedieť, že do momentu, kým hovorí rečník, sa môžete prihlásiť. Keď to skáče, tak je to preto, lebo podaktorí sa hrajú, chcú byť poslední s faktickou poznámkou. Takisto ten, kto chce reagovať na faktické poznámky, tak musí do tej doby sa prihlásiť, kým ten posledný hovorí.

    Takže, pán poslanec Gál, nabudúce, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vaše slová si zoberiem k srdcu. Začnem od konca.

    Pán poslanec Blanár, hovorili ste, že žiadne útoky z úst poslancov opozície nezazneli. Hovorilo sa o tom, že Slováci na juhu sú utláčaní alebo hlavne týmto budú utláčaní aplikáciou tohto zákona, že sa vám príslušníci národnostných menšín prihovárajú vo svojom materinskom jazyku, že nechcú rozprávať po slovensky. Koho sa to týka? Kto to aplikuje? My sme tí politici, ktorí sme v tých obchodoch, kde sa vám nechcú prihovoriť, alebo nevieme po slovensky, čo vyčítate stále, že nevedia príslušníci národnostných menšín alebo deti nevedia po slovensky, to sme my, politici, sú tie deti? Nie. Práve to sú príslušníci národnostných menšín, ktoré vy takto napádate. Áno, sú, bohužiaľ, takéto negatívne výnimky. Ale nie je to všeobecné pravidlo, že niekto nevie alebo nechce rozprávať po slovensky, a nerobia to politici, samozrejme, týka sa to tých občanov, o ktorých sa rozprávame, že áno, to sú tie útoky, lebo zovšeobecňujete.

    Pán poslanec Ondruš, asimilácia. No, bohužiaľ, je veľmi jednoduché pravidlo, prečo sa to stáva a prečo sú také čísla. No veľa príslušníkov národnostných menšín vzdáva ten každodenný boj o to, že bude si uplatňovať svoje národnostné práva, že bude sa prihovárať svojim deťom po maďarsky, no a vzdá to a dá svoje deti do slovenských škôl a potom tie deti často už ani po slovensky nevedia, cítia sa byť Slovákmi a tá asimilácia za pol generácie prebehne tak, že už ani korene...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme prerokovávať bod 86, to je Správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. A až potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave k tomuto bodu programu. Takže dovidenia do zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.