• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 18. schôdze požiadali poslanci Juraj Droba a Martin Chren.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010.

    Správa má tlač 299.

    Prosím teraz pána predsedu úradu Jána Jasovského, aby správu uviedol.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda v zmysle zákona predniesol správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2010, ktorú predkladám v súlade s ústavou a zákonmi, ktoré sa dotýkajú Najvyššieho kontrolného úradu.

    Všeobecným poslaním Najvyššieho kontrolného úradu je, iste ako viete, zisťovať, ako sú realizované rozhodnutia vrcholných orgánov štátu vo forme všeobecných zákonných predpisov, resp. či je táto realizácia vykonávaná hospodárne, efektívne a účinne.

    Dovolím si pripomenúť skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad je viazaný popri svojej činnosti princípmi, ktoré sú uplatňované najvyššími kontrolnými inštitúciami združenými v EUROSAI, v INTOSAI a v súvislosti s nimi dôsledne uplatňuje princíp nestrannosti, objektívnosti, apolitickosti.

    Nemáme kompetencie na realizáciu sankcií voči kontrolovaným subjektom alebo konkrétnym osobám za porušovanie predpisov alebo iné nedostatky, ale máme možnosti uloženia poriadkovej pokuty za marenie výkonu kontroly.

    Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, zasiela svoje kontrolné zistenia orgánom, ktoré sú kompetentné na prípadné uplatnenie sankcií, nemáme právomoci na doriešenie takýchto skutočností, ale treba povedať, že už v roku 2010 sme oznámili mnohé skutočnosti na Generálnu prokuratúru, ktorá s nimi mohla a mala nakladať. V prípade zistenia nedostatkov oznamujeme, samozrejme, štatutárnym orgánom výsledky kontrolných akcií a v rámci prerokovania protokolu ukladáme subjektu odstrániť nedostatky, ktoré kontrolou zistíme.

    Dámy a páni, správu máte pred sebou, preto len stručne uvediem, že v prvej časti správy sú uvedené výsledky kontrolnej činnosti za rok 2010, ktoré sú členené na výdavkovú časť verejného rozpočtu, kde sú výsledky tiež členené podľa kontrolných akcií vykonaných pri kontrole čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, sú tam ďalej výsledky tematických kontrol, následne výsledky kontrol hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vyčlenenými na vybrané programy a kontrol výkonnosti alebo finančných kontrol.

    V tejto časti správy sú ďalej spomenuté zistenia Najvyššieho kontrolného úradu získané v rámci kontrol vykonaných v príjmovej časti verejného rozpočtu, osobitne v oblasti územnej samosprávy, informačných systémov, medzinárodných kontrol a kontrol plnenia opatrení prijatých kontrolovanými subjektami na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené predchádzajúcimi kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu.

    Najvyšší kontrolný úrad zaznamenal v uplynulom období najvýznamnejší pokrok vo svojej kontrolnej činnosti. Podstúpil mnoho zásadných zmien, ktoré kontrolu výrazne skrátili, zefektívnili a skvalitnili. Postupne prechádzame od kontrol súladu ku kontrolám výkonnosti.

    V tejto súvislosti by som sa rád zmienil o získaných a zásadných poznatkoch z roku 2010. Na základe výsledkov kontrolnej činnosti v oblasti štátnej správy sme dospeli k záveru, že najzávažnejšie a pretrvávajúce systémové a legislatívne problémy boli zisťované v oblasti verejného obstarávania. Až v poslednom období sa začali používať elektronické aukcie, ktoré by mali stransparentniť dôležitú časť procesu verejného obstarávania.

    Uvedené nedostatky mali negatívny vplyv aj na takú zásadnú a významnú oblasť, ako je čerpanie prostriedkov Európskej únie. Legislatívne problémy sa prejavovali najmä v nejednoznačnom definovaní konfliktu záujmov na úrovni žiadateľov o projekty, vo verejnom obstarávaní, nejednoznačnom definovaní podmienok poskytovania štátnej pomoci pre mimovládne organizácie, v oblasti poskytovania sociálnych služieb a ďalšie.

    Dlhodobým problémom je tiež nejednoznačnosť pojmov používaných v zákone o verejnom obstarávaní a následne ich rôzne vysvetľovanie. Aj keď boli prijaté čiastkové novely tohoto právneho predpisu, Najvyšší kontrolný úrad sa domnieva, že zákon by mal byť prehľadný, zrozumiteľný a jednoznačný a mali by v ňom byť definované všetky rozhodujúce pojmy.

    Iste viete, že celkové čerpanie prostriedkov Európskej únie bolo k 11. 3. vo výške 15 %. Napriek tomu, že ešte máme päť rokov možnosti a oprávnenosti financovania, je treba mobilizovať naozaj všetky zložky, aby tieto zdroje čerpané boli v súlade s časovým harmonogramom.

    V roku 2006 parlament schválil mnoho významných zmien zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, celkove ich bolo šesť. Myslíme si, že jednou z významných noviel bola možnosť kontroly vykonávania kontroly v oblasti samosprávy. Bola značná prvotná nedôvera a obavy zo strany budúcich kontrolovaných subjektov na kontrolovanie práve týchto oblastí, ale ukázalo sa po niekoľkých rokoch, že kontrola bola veľmi úspešná.

    Na obrovský počet, samozrejme, kontrolovaných subjektov Najvyšší kontrolný úrad má možnosť kontrolovať viac ako desaťtisíc subjektov a z toho minimálne tritisíc robia samosprávy plus organizácie, kde majú samosprávy podiel. Blíži sa to až k čiastke päťtisíc. Nie je možné vykonávať kontrolu vždy a všade. A treba povedať, že sa veľmi rozmnožili najmä anonymné udania v oblasti samosprávy, aj požiadavky najmä novozvolených starostov a primátorov o vykonanie kontrol v tejto oblasti. Nepovažujeme to za správny jav a upozornili sme aj Združenie miest a obcí, aby apelovalo na svojich primátorov a starostov pre zmeny v tejto oblasti. A pre zmeny najmä v oblasti vnútorného kontrolného systému alebo v systéme tzv. hlavného kontrolóra.

    Treba povedať, že tieto nedostatky vo vnútornom kontrolnom systéme by bolo možné riešiť najmä zákonnou úpravou, ktorá by mohla pozostávať zo splnenia prísnejších kvalifikačných predpokladov nevyhnutných pre možnosť uchádzať sa o uvedený post.

    Treba povedať, že postavenie hlavného kontrolóra je veľmi závislé od jednotlivých orgánov obce, ktoré môžu podľa súčasnej právnej úpravy zasahovať a ovplyvňovať činnosť hlavného kontrolóra, čo, samozrejme, znižuje účinnosť a výkonnosť tejto kontroly. Bolo by potrebné otvoriť aj v tejto súvislosti širšiu kontrolu a zrejme urobiť novelu a zmenu v oblasti zákonov.

    Takisto sme zistili za obdobie posledných rokov, že mnohé nedostatky a pochybenia v riadení samospráv súvisia v absencii dostatočných odborných znalostí a skúseností predstaviteľov obcí.

    Takisto by som navrhol parlamentu, aby riešil túto oblasť novelou zákona pre sprísnenie podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre zastávanie funkcií primátorov a starostov.

    Chcel by som povedať, že sme prijímali mnohé kontrolné alebo konkrétne odporúčania, ktoré boli zamerané na riešenie zisťovaných nedostatkov. Zamerali sme svoju pozornosť na odstránenie príčin vzniku cestou skvalitnenia v oblasti rozhodovacej, riadiacej a kontrolnej činnosti kontrolovaných subjektov.

    Možno niekoľko slov. Najvyšší kontrolný úrad sa dnes dostáva na pozíciu veľmi moderného úradu v rámci Európy. Prispievajú k tomu aj mnohé projekty, ktoré sú aplikované na Najvyššom kontrolnom úrade. Jednak je to aplikácia štandardov EUROSAI, INTOSAI na podmienky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, čím sme sa zaradili na úroveň najvyspelejších kontrolných úradov v rámci Európy a sveta. A treba povedať, že sú to aj ďalšie projekty ako moderný a flexibilný úrad budovania kapacít ľudských zdrojov Najvyššieho kontrolného úradu, kde celý personál, všetci pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu prechádzajú obrovským množstvom školení pre skvalitnenie svojej činnosti. Takisto je veľmi zaujímavé pokračovanie na projekte Kontrolný informačný systém, kde okrem iného bude mať Najvyšší kontrolný úrad aj v súvislosti s jednou z noviel zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vstupovať a mať možnosť vstupovať do informačných systémov kontrolovaných subjektov bez toho, aby sme kontrolovaný subjekt navštívili. Myslím si, že je to jedna z úžasných foriem, ako zvýšiť objem a skvalitniť našu prácu. Okrem týchto služieb, ktoré som spomínal, umožní tento Kontrolný informačný systém aj zapojiť sa verejnosti do práce Najvyššieho kontrolného úradu, keď už aj v tomto čase spúšťame na našej webovej stránke časť - podanie sťažností a podnetov na Najvyšší kontrolný úrad.

    Chcem poznamenať, že sme prvý úrad v oblasti verejnej správy, ktorý sme požiadali a riešime otázku tzv. CAF-u. Je to Spoločný systém hodnotenia kvality, kde v tomto roku chceme získať titul Efektívny používateľ tohto modelu ako prvá organizácia v oblasti štátnej správy. Súčasťou aplikácie tohto modelu je najmä získanie spätnej väzby od zainteresovaných strán, ktorými sú najmä pre nás Národná rada Slovenskej republiky, kontrolované subjekty, združenia a, samozrejme, sú to aj občania a verejnosť. V tejto súvislosti sme pred niekoľkými dňami ukončili dotazníkové dopytovanie na kontrolované subjekty, kde sme sa pýtali na názory, potreby a návrhy na zlepšenie práce Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem sa pochváliť, pretože sa nemám veľmi kde, médiá o takéto správy nemajú záujem, že viac ako 55 % opýtaných hodnotí kvalitu kontroly Najvyššieho kontrolného úradu na výbornú a 42 % na veľmi dobrú. To je 97 %. Považujem to za naozaj veľmi, veľmi úspešné.

    Možno poznamenám ešte vo svojom vystúpení, že ukončujeme práve budúci týždeň na stretnutí Európskeho kongresu v Lisabone tzv. peer review, kde je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolovaný zahraničnými inštitúciami pod vedením najvyššej kontrolnej inštitúcie Veľkej Británie, kde bude oznámené Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky správnosť jeho smerovania a kvalita jeho práce. Myslím si, že je to veľmi dôležité.

    Sme, samozrejme, veľmi aktívni v oblasti INTOSAI, EUROSAI. Možno sa trošku odkláňam od správy o výsledkoch kontrolnej činnosti, ale chcem, aby ste vedeli, že sa zapájame do práce v oblasti INTOSAI, EUROSAI, že máme značné množstvo našich pracovníkov, ktorí pracujú v rôznych pracovných tímoch, výboroch, skupinách v rámci zahraničia. Všetky tieto vedomosti prinášajú k nám a my ich aplikujeme do svojej práci.

    Možno ešte niekoľko slov k tomu, že Najvyšší kontrolný úrad si plní všetky zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Iste viete, že v parlamente sme predložili stanovisko návrhu zákona k štátnemu záverečnému účtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. To znamená, všetky zákonné povinnosti si Najvyšší kontrolný úrad plní.

    Možno by som poznamenal, že pre rok 2011 chceme ísť trošku inou cestou. Vzhľadom k tomu, že prebehlo obrovské množstvo školení a že máme teda najmodernejšie metódy, ktoré sa používajú vo svete, v budúcom roku sa chceme zaoberať nie bodovou kontrolou, ale chceme kontrolovať oblasti. To znamená, že budeme sa snažiť odpovedať na otázky v oblastiach, napríklad dopravy. Ako funguje doprava pre občana, ako je funkčné zdravotníctvo, ako je občan spokojný so školstvom. Sú to mimoriadne náročné úlohy. Bude to najmä možno aj taký trošku politický problém, možno sa budem obracať o pomoc aj k vám, k Národnej rade.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu by som mohol rozprávať veľmi veľa. Možno poznamenám, že napriek 10-percentnému kráteniu objemu mzdových prostriedkov aplikáciou moderných štandardov sme vôbec neznížili objem vykonávaných kontrol. Je ich stále vyšší. Viete, že požiadavky na činnosť Najvyššieho kontrolného úradu sú pomerne značné. V poslednom období to boli tzv. Hayekovci, bola to požiadavka, ktorá hovorila o činnosti o kontrole v oblasti teplární, v oblasti vodární, daňové riaditeľstvo, dnes sa hovorí o zimnom štadióne. To znamená, to by boli všetko práce naviac pre Najvyšší kontrolný úrad, čo nepovažujem za celkom dobré a som vďačný Národnej rade, keď na niektoré takéto požiadavky nereaguje.

    Chcem už úplne, na úplný záver povedať, že sme vysoko profesionálny, sme otvorený úrad. Ďakujem za plaketu, ktorú nám napríklad udelil za krátky čas našej činnosti ZMOS za vykonanú prácu, ktorú sme urobili v kontrole v oblasti samosprávy. Chcem povedať, že väčšina kontrolovaných subjektov, a to je mimoriadne pozitívne, napriek kritickým zisteniam, pretože pri každej kontrole, samozrejme, niečo nájdeme, pochopí význam, čo sa prejavuje v snahe prijímať konkrétne opatrenia pre riešenie zistených nedostatkov. Najmä pre riešenie príčiny vzniku. To považujem za dôležité. Preto som si aj dnes dovolil poznamenať a poukázať na niektoré veci, ktoré by bolo potrebné riešiť zákonnou normou. Aj preto u nás pracuje legislatívna rada a niektoré naše návrhy a názory predkladáme aj príslušným výborom v parlamente, ktorý dostáva všetky a všetky výbory, ktoré sú súčinné s nami, dostávajú všetky záverečné správy a záverečné protokoly z vykonaných kontrol.

    Vážené dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za trpezlivosť a prajem vám všetko dobré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predsedovi. Pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Prosím teraz člena výboru pre financie, rozpočet, pána poslanca Ondreja Mateja, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda úradu, milé kolegyne, milí kolegovia, z poverenia výboru pre financie a rozpočet mi dovoľte predniesť správu výboru o prerokovaní Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010 (tlač 299).

    Uvedenú správu rozhodnutím č. 305 z 31. marca 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pod uznesením č. 171 z 11. mája 2011. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 176 z 11. mája 2011 schválil správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave, tak ako pred chvíľkou urobil. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi predsedovi, aj predkladateľovi a spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    Správa o činnosti verejného ochrancu práv.

    Ako vidím, už ide. Dobre. Správa je pod tlačou 298.

    Prosím teraz verejného ochrancu pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, verejný ochranca práv podľa zákona má povinnosť raz ročne predniesť správu pred Národnou radou o stave dodržiavania základných práv a slobôd v Slovenskej republike, o jeho poznatkoch a o jeho návrhoch na nápravu. Aj tento rok si verejný ochranca práv túto povinnosť splnil načas a správa bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som vychádzal z toho, že všetci správu ste si podrobne preštudovali a to mi umožňuje, aby som využil ekonomiku času nato, že by som len upozornil na niektoré skutočnosti, ktoré verejný ochranca práv na základe svojich zistení považuje za nevyhnutné, aby ich zdôraznil.

    Predovšetkým chcem zdôrazniť skutočnosť, že obsah nie je len púhym evidenčným alebo evidenčnou orientačnou súčasťou tejto správy, ale zároveň vyjadruje jej štruktúru, ktorá, ak sa pozriete na to, pozostáva z úvodu, záveru a ôsmich kapitol. Prvé tri časti, prvé tri kapitoly sú vlastne konštatovaním zákonných povinností verejného ochrancu práv, ktoré sú, ktoré mu expressis verbis ukladá zákon. V ostatných častiach sa verejný ochranca práv venuje konaniu z vlastnej iniciatívy a, samozrejme, nezabúda aj na rozpočet a hospodárenie svojej kancelárie.

    Dovoľte pripomenúť, že verejný ochranca práv je orgánom sui generis kontrolným, ktorého pôsobnosť je daná len na základné práva a slobody, a to len v oblasti verejnej správy. Teda často sa zamieňa a tvrdí sa aj v laickej verejnosti, ale aj v tej odbornejšej, že verejný ochranca práv rieši všetko. Nie, verejný ochranca práv má len problém verejnej správy a základných práv a slobôd. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie je represívnym orgánom, uplatňuje len tzv. nežné právo, debaty, diskusie, odporúčania, stanoviská. Môže byť zdanie, že je to málo pre verejného ochrancu práv. Môžem povedať, že z deväťročných skúseností si myslím, že je to dobré a že je to aj správne, že ide na základe týchto ľudských, by som povedal, a takých možno až priateľských upozornení pre jednotlivé inštitúcie, ktoré efektívnym spôsobom nakoniec dosiahnu to, čo dosiahnuť chceme.

    Dovoľte mi pripomenúť, že táto správa o činnosti je od obdobia 1. marca 2000 do 28. februára 2011.

    Teraz prejdem k meritu správy. Niekoľko čísiel, nechcem vás unavovať, ale predsa tie čísla o niečom hovoria. Za deväť rokov činnosti verejný ochranca práv riešil 21-tisíc, vyše 21 600 podnetov. Za uplynulé obdobie, to jest minulé obdobie, je to vyše 2 517 podnetov občanov. Keďže nie všetky podnety, ktoré prichádzajú k verejnému ochrancovi práv, sú v jeho pôsobnosti, je to, ak percentuálne by som to vyjadril, je to 50 na 50, 50 sú v pôsobnosti, 50 nie, ale aj u tých občanov, ktorí sa obracajú na verejného ochrancu práv s podnetmi nie v pôsobnosti verejného ochrancu práv, chceme mu pomôcť, a to tým, že poskytujeme usmernenie, na ktorý orgán sa má obrátiť, do ktorého času, akým spôsobom. A týchto usmernení bolo vyše 50-tisíc.

    V Slovenskej republike treba povedať, že sa masovo neporušujú základné práva a slobody. Za uplynulé obdobie to bolo 176 porušených základných práv a slobôd oproti minulému. Pre ilustráciu zasa nastal určitý pokles. Iste, nemôžeme to brať za nejaké 100-percentné kritérium, pretože, samozrejme, niektorí sa na nás neobracali a je to len z tých podnetov a z tých našich poznatkov, o ktorých porušeniach sme sa dozvedeli my alebo nás upozornili občania.

    Čo najčastejšie trápi občanov? Tak sú to predovšetkým zbytočné prieťahy v konaní orgánov, či už súdnych, alebo aj iných orgánov. Dovoľte zase niekoľko čísiel, čo sa týka zbytočných prieťahov, sme zistili 145 porušení, z toho v súdnych konaniach to bolo 85, v ostatných to bolo 60 prípadov. Treba zdôrazniť v súvislosti so zbytočnými prieťahmi v súdnych konaniach, nakoniec v správe od strany 12 rozoberáme jednotlivé príčiny, prečo sa tomu tak deje, aj poukazujeme na možnosti prevencie tak, aby k tomu nedochádzalo.

    A ja len na jednu skutočnosť v tejto súvislosti chcem upozorniť. Nesprávne sa v Slovenskej republike interpretuje princíp nezávislosti súdnictva. Je to ústavný princíp, ale v praxi ho nesprávne interpretujeme. To neznamená, že sudcovia sú nezávislí pri rozhodovaní, tam sa majú držať jedine zákona a právnych predpisov, ale z hľadiska riadenia oni musia sa podrobiť aj určitým opatreniam, ktoré orgány riadenia a správy súdov realizujú. Preto aj verejný ochranca práv neprichádza do styku s jednotlivými sudcami, aby nebol porušený ústavný princíp, ale len s orgánmi riadenia a správy súdov. Vymenovávame tam jednotlivé príčiny, prečo dochádza k súdnym prieťahom, a je už len na orgánoch súdnictva, že či si to osvoja a urobia určité opatrenia.

    Čo je nóvum správy oproti predchádzajúcej? Nóvum správy je to, že poukazujem na spôsoby a prostriedky prevencie. Ako sa dá predchádzať týmto skutočnostiam. Prešiel by som teraz k zbytočným prieťahom alebo nedostatkom z pohľadu dodržiavania základných práv a slobôd v oblasti územnej samosprávy a tam občanov najviac trápia stavebné konania. Sú zdĺhavé, často nie je potrebná znalosť na úrovni jednotlivých pracovníkov a tu je náš poznatok veľmi jednoznačný, že pracovníci stavebných úradov možno poznajú príslušný zákon, ale nepoznajú niektoré právne predpisy, ktoré s tým súvisia a ktoré dovoľujú správne uplatňovať tento zákon. Veľkým nedostatkom, na ktorý poukazujú občania, sú tzv. čierne stavby. Nie je odvaha realizovať nápravu prostredníctvom odstránenia týchto čiernych stavieb. Máme veľmi časté podania aj od jednotlivcov, fyzických osôb, ale aj anonymného charakteru. Ak zvážime, tie tiež nehádžeme do koša, ale preverujeme.

    Veľmi ťažkým, alebo čo trápi občanov, tak je to oblasť sociálneho zabezpečenia. A veľmi tomu venujeme pozornosť, pretože v mnohých podnetoch sa dozvedáme a sami to dobre viete, že dôchodok je často jediný zdroj príjmu príslušného občana. A keď on má čakať tri mesiace, rok, ba niekde až viac ešte, tak si prostriedky na obživu získava rôznymi pôžičkami a podobne a zadlžuje sa. Občan nevie to potom, tieto svoje deficity, splatiť a, samozrejme, že na dôchodok je mu nariadená exekúcia, pretože nastávajú dlžoby, no a občan je nešťastný, že z tak malého dôchodku musí ešte splácať aj túto sankciu.

    Veľmi častá je spolupráca verejného ochrancu práv s prokuratúrou, kde sme odstúpili 61 prípadov, a to v tých prípadoch, keď z podnetu zistíme, že ide o podozrenie na trestný čin alebo ide o preskúmavanie právoplatného rozhodnutia.

    Myslím si, že dovoľte upozorniť na jednu skutočnosť v Slovenskej republike. Platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ten sa veľmi často porušuje. Treba na jednej strane povedať, že on aj často zaťažuje pracovníkov úradov, pretože musím povedať aj to, tak ako to je, že sa zneužíva v niektorých prípadoch. Ale zase na druhej strane je to vynikajúci prostriedok, nástroj, aby sa občania dozvedeli o činnosti príslušných úradov, inštitúcií, ale nevedia s ním zachádzať, nerešpektujú lehoty, nerešpektujú formy, akým spôsobom sa toto má realizovať. Často si zákon o informáciách zamieňajú so zákonom o sťažnostiach, čo je ďaleko rozdielne.

    Dovolil by som si ešte na jednu dôležitú časť správy upozorniť a to je na časť, ktorá hovorí o konfliktoch medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Vytipovali sme niekoľko príčin, ktoré toto spôsobujú, no a snažili sme sa o určitú nápravu alebo určitý impulz pre jednotlivé inštitúcie, tak sme vypracovali tzv. desatoro verejnej správy, kde sme sa snažili čo najširšiemu okruhu inštitúcií, občanov, orgánom toto poskytnúť, ba snažili sme sa prostredníctvom nášho gesčného výboru, aby sa to dostalo aj do zákonnej podoby, pretože si myslíme, že ak by sa tieto princípy rešpektovali, určite by v oblasti verejnej správy nastalo zlepšenie. A radikálne zlepšenie.

    Takisto sme si dovolili navrhovať na našom gesčnom výbore, aby sa do ústavy dostal tzv. princíp dobrej správy. Tento princíp dobrej správy je už uzákonený takmer vo všetkých krajinách a vychádza aj z Lisabonskej zmluvy, ku ktorej pristúpila aj Slovenská republika. Pretože si myslíme, že nestačia len etické kódexy, ktoré v niektorých prípadoch sú len deklaratórnym spôsobom realizované, ale v niektorých prípadoch by boli namieste sankčné postihy.

    Vlastná iniciatíva verejného ochrancu práv. Sami sme si stanovili druhú prioritnú úlohu. Prvá, riešenie podnetov, to stanovuje zákon, druhá naša priorita je zvyšovanie právneho vedomia občanov Slovenskej republiky. Prečo? Je veľmi nízke. Často je príčinou sporov, ktoré vznikajú medzi orgánmi verejnej správy. Pretože ak by občan vedel, že toto a toto je v tej a v tej podobe, verte, že sa na orgány neobráti. Zistili sme, že skutočne je nízke. Robíme preto veľmi veľa. Vyzývame k tomu aj orgány tlače, zúčastňujeme sa na besedách, vysvetľujeme.

    Hlavne ide o dve kategórie občanov: deti a dôchodcov. Sú to dve najzraniteľnejšie skupiny a najťažšie sa domáhajú svojich základných práv a slobôd. Viete, ako inštitúcie pristupujú k deťom, a takisto viete, ako ku dôchodcom. Je smutné, že dostávame často listy od dôchodcov, kde nám píšu, že prosím vás pekne, dokedy bude moja žiadosť alebo prečo sa tak dlho čaká s vybavením mojej žiadosti? Až keď skončí môj život? Tak to je smutný poznatok. Takže si myslím, druhá skutočnosť, ktorá ohrozuje dôchodcov, je to, že sú predmetom mnohých špekulatívnych skupín, mnohých špekulatívnych. Prečo? Pretože sú tlačení do toho, aby podpisovali rôzne či už podania, rôzne pochybné zmluvy, ktoré sú často písané z hľadiska techniky malými písmenami, čo ani nevedia to prečítať, robí sa na nich nátlak, aby to realizovali okamžite, no a tam dochádza potom k strašným dôsledkom. A verejný ochranca práv tam nič nezmôže. Sú to strašné slzy, ľudia prichádzajú o majetky, o dobré rodinné vzťahy a o množstvo porušení právneho poriadku.

    Čo sa týka detí, verejný ochranca práv je aj ombudsmanom detí, pretože takisto sú občania Slovenskej republiky. Preto aj moje stanovisko je, že nie je dôvod vytvárať novú inštitúciu detského ombudsmana, pretože toto plní verejný ochranca práv. Ak sa pozriete na našu webovú stránku, ktorá je skutočne veľmi dobrá, tak tam vidíte, že máme webovú stránku detský ombudsman, kde sa na nás obracajú deti so svojimi otázkami anonymne a odpovedá sa im, čo a ako majú robiť.

    Sú smutné poznania z týchto otázok, lebo sa dotýkajú školských otázok, ktoré často na prekvapenie nechce ministerstvo školstva riešiť, a som prekvapený z toho. A druhá taká skutočnosť je, sú to otázky rodinného charakteru, kde zisťujeme, že deti sú prostriedkom boja rodiča voči rodičovi. Najmä pri tých prípadoch, kde rodičia sú buď v rozvodovom konaní, alebo sa usilujú o získanie dieťaťa do starostlivosti jedného z nich. Je to, myslím si, veľmi nehumánny spôsob, veľmi zneúcťujúci spôsob, neúctivý voči deťom. Vo vzťahu k deťom presadzujeme aj tú skutočnosť, a nielen nim, ale v širokej verejnosti, aj učiteľskej, aj rodičovskej, aby sa oboznámili s Dohovorom o právach dieťaťa, čo je veľmi významný medzinárodný dokument. Je to druhá ústava pre deti, ktorá im mnohé práva naviac prisudzuje ako Ústava Slovenskej republiky. Čiže aj toto je treba a treba ho rešpektovať, tento dohovor. Sme predsa krajina, ktorá pristúpila k ratifikácii tohoto dohovoru.

    Verejný ochranca práv vytvoril projekt, realizuje projekt Detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv. Tam, kde školy majú záujem o takúto inštitúciu, si zvolia, my tam chodíme, vysvetľujeme a zisťujeme, že deti majú záujem o veci verejné. Nie je pravda, že by nemali záujem o veci verejné. Dokonca, viete dobre, že sme prvýkrát v histórii Slovenskej republiky usporiadali Detskú medzinárodnú konferenciu, kde hlavní rečníci boli deti. Dospelí nemali, boli prítomní predstavitelia štátu, boli prítomní predstavitelia moci zákonodarnej, výkonnej a, samozrejme, aj samosprávy a moci súdnej. Deti jasne povedali, ktoré problémy sú. Je z toho zborník, ktorý ste aj vy, páni poslanci, dostali.

    Verejný ochranca práv nemá zákonodarnú iniciatívu ani sa nezúčastňuje v rámci legislatívneho procesu pripomienkového konania, nie je tam zahrnutý, ale správa obsahuje a my sa zaoberáme aj takýmito skutočnosťami, kde upozorňujeme na niektoré nie najlepšie právne úpravy, ktoré môžu v budúcnosti privodiť porušovanie základných práv a slobôd občanov. Je to napríklad striedavá starostlivosť, kde je nedopracovaný dôsledne zákon, otázka povinného očkovania, o problematike osôb so zdravotným postihnutím, náhradné výživné, volebný zákon a podobne.

    Dovoľte mi v závere, aby som sa zmienil o medzinárodnej spolupráci verejného ochrancu práv. Tu musím konštatovať, a to nie je samochvála, je výborná. Obracajú sa na nás krajiny, kde je tradícia už tejto inštitúcie, kde nás pozývajú ako lektorov. Na medzinárodných fórach vedieme diskusné debaty ako tí lídri a, samozrejme, sme zapájaní do často aj vládnych projektov, napríklad švédskej vlády, žiaľ, ale nám to neprislúchalo ďalej pokračovať, pretože je to výslovne pre ministerstvo spravodlivosti, ktoré, škoda, že túto iniciatívu nevyužilo a sa do toho neangažovalo, lebo z toho vznikli veľmi závažné predpisy v oblasti súdnictva pre celú Európsku úniu.

    Vynikajúca spolupráca je s európskym ombudsmanom, kde musím zdôrazniť, že on nie je naším nadriadeným. On je na rovnakej úrovni, ako sú národní ombudsmani.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, posledné, o čom sa chcem zmieniť, je vlastne kancelária verejného ochrancu práv. Realizujeme prostriedky rozpočtu, hospodárenie, prísne hospodárne, samozrejme, že rozpočet alebo krátenie rozpočtu nám ubral aj na určitých persónach, aj na určitých činnostiach a myslím, že by bolo dobré, keby sa poslanecká snemovňa zaoberala aj tým, že verejnému ochrancovi práv by sa posilnila ešte samostatnosť tým a nezávislosť, že bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, čo dokonca bolo aj zaradené a prijaté ako uznesenie gesčného výboru ešte v predchádzajúcom parlamente, žiaľ, do dnešného dňa sa tento problém nevyriešil. Problémom ešte v tejto sfére je získanie samostatného umiestnenia verejného ochrancu práv. Deväť rokov sme "najlepšia realitná kancelária", ktorá má prehľad o voľných budovách, ale ani k jednej sme sa nedostali. A množstvo štátnych budov je. Takže prečo toto hovorím a prosím o pomoc? Pretože vedeli by sme ušetriť prostriedky z rozpočtu a vedeli by sme ich použiť na iné činnosti. Takže toto je, čo veľmi trápi a nedáva spávať verejnému ochrancovi práv.

    Na záver chcem povedať, že ak ste si pozreli záver verejného ochrancu práv, sú tam konkrétne také doporučenia alebo konštatovania, ktoré sú aj pre parlament veľmi zaujímavé, by mali byť. Ale v poslednej vete vidíte jednu z vášho pohľadu alebo mnohých pohľadov, môže byť, že je to vyslovene utopisticko-idealistická záležitosť, ale aj napriek tomu sme to tam dali, že chceme, aby v krajine boli ušľachtilí ľudia, ktorých ideálom bude spravodlivosť, cnosť a pravda.

    Takže toto je v stručnosti o činnosti verejného ochrancu práv, som pripravený odpovedať na otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ľubomíra Želiezku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený verejný ochranca práv, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu o prerokovaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv, parlamentná tlač č. 298a. Predmetnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 301 z 30. marca 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určený výbor správu prerokoval na svojej 11. schôdzi 5. mája 2011 a uznesením č. 45 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o činnosti verejného ochrancu práv na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe v tlači 298a.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.

    Budeme pokračovať

    Správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010, tlač 297.

    Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, zákon Národnej banky Slovenska č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov nám ukladá predložiť ročnú správu o výsledkoch hospodárenia Národnej rade Slovenskej republiky do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka. Dovoľte mi teda, aby som v súlade s týmto zákonom predložil Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010. Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia za rok 2010, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2010. Po prvýkrát v histórii je súčasťou materiálu aj dodatok správy audítora o overení súladu správy o výsledku hospodárenia s účtovnou závierkou.

    Dňom 1. januára 2009 prijatím spoločnej meny euro stratila Národná banka Slovenska suverenitu v rozhodovaní v oblasti menovej politiky a je ako integrálna súčasť eurosystému zaviazaná postupovať podľa pravidiel platných pre eurosystém. Podľa týchto pravidiel majú všetky národné banky eurosystému spoločný hlavný cieľ a to je udržiavanie cenovej stability. Tomuto cieľu je podriadené aj hospodárenie Národnej banky a ostatných centrálnych bánk, to znamená dosahovanie zisku a straty. Zisk môže Národná banka použiť na prídely do rezervného fondu a iných fondov, prípadne použiť na úhradu strát z minulých rokov. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov alebo rozhodnúť o jej prevedení do nasledujúceho účtovného obdobia.

    V roku 2010 vykázala Národná banka celkovú stratu vo výške 515 mil. eur. Dôvodom nepriaznivého výsledku bola strata z finančných činností, ktorá tvorila 87 % celkovej straty, čiže bolo to 446 mil. eur a bola vykázaná najmä z dôvodu zúčtovania nerealizovaných strát z ocenenia finančného majetku v objeme 674 mil. eur. Čiže sme tam mali aj nejaké zisky, ktoré spôsobili, že tá strata výsledná bola len 446.

    Nerealizované straty z ocenenia vznikli v dôsledku prepadu trhových cien cenných papierov a derivátov v portfóliu Národnej banky Slovenska, čo bolo spôsobené pretrvávajúcou krízou na finančných trhoch. Z výkonu menovej politiky v roku 2010 bol vykázaný zisk vo výške 50 mil. eur. Zisk podstatným spôsobom ovplyvnili prijaté úroky zo štrukturálnych operácií v sume 45 mil. eur, sú to výnosy v rámci odkupovania krytých dlhopisov.

    Z operácie s Európskou centrálnou bankou dosiahla Národná banka Slovenska v roku 2010 zisk vo výške 28 mil. eur, ktorý predstavoval najmä podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2009, bolo to 15 mil. eur, ďalej prijatý výnos z menového príjmu a prijaté úroky z pohľadávky z prevodu devízových rezerv do Európskej centrálnej banky.

    Pri emisii bankoviek obehových a pamätných mincí dosiahli čisté náklady, to znamená náklady znížené o výnosy, v roku 2010 objem 12 mil. eur, čo medziročne predstavuje viac ako trojnásobný nárast. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že Národná banka Slovenska prvýkrát vo svojej histórii zabezpečovala tlač a distribúciu eurových bankoviek pre potreby eurosystému. Národná banka Slovenska pokrývala tlač 218 mil. kusov bankoviek nominálnej hodnoty 20 EUR. V tomto množstve boli zahrnuté aj eurobankovky, ktoré Národná banka Slovenska v rámci predzásobenia v roku 2008 si z eurosystému zapožičala. Okrem toho Národná banka Slovenska v roku 2010 zabezpečila razbu 81,6 mil. kusov obehových euromincí a 69-tisíc kusov zberateľských mincí.

    Po prevádzkovej oblasti Národná banka Slovenska dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na činnosť organizačných útvarov Národnej banky a dlhodobo dosahuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. V roku 2010 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 57 mil. eur, čo je na úrovni roku 2009. V štruktúre prevádzkových nákladov predstavujú najvýznamnejšie položky náklady na zamestnancov, zákonné sociálne poistenie, odpisy, opravy a udržiavanie majetku a náklady na technickú podporu a údržbu informačných systémov.

    Vzhľadom na rozširujúci sa počet spoločných IT projektov v európskom systéme centrálnych bánk je potrebné v budúcnosti počítať s nárastom nákladov spojených s financovaním rozvoja a údržby informačných systémov európskych centrálnych bánk.

    V evidenčnom stave zamestnancov bol zaznamenaný pokles o 7 zamestnancov na celkový stav 1 079 k 31. 12. 2010.

    Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 zákona o Národnej banke Slovenska je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata, bola to strata, ako som už spomínal, vo výške 515 mil. eur, ktorá bola preúčtovaná na účet neuhradenej straty minulých rokov. Straty Národnej banky Slovenska budú uhradené z budúcich ziskov Národnej banky.

    Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2010 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér. Teraz vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

    A dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil najskôr so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010, ktorú máte pod tlačou 297.

    Správu o výsledku hospodárenia NBS za rok 2010 rozhodnutím č. 300 z 30. marca pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie a rozpočet, správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedenú správu výbor prerokoval 11. mája 2011 a prijal uznesenie č. 167, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch hospodárenia NBS za rok 2010 zobrať na vedomie.

    Jedno snáď najdôležitejšie konštatovanie, výnosy vo výške 985 968 000 eur a náklady vo výške 1 501 141 000 eur. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 172 z 11. mája schválil správu výboru. K Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť aj v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to pani poslankyňa Vaľová sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, potom otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Pýtam sa teraz, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán guvernér, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • 14.

    Príjemný dobrý deň, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska. Ešte ani Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska nedorazila do parlamentu a už sa strhla obrovská diskusia ohľadom nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov a hľadania tzv. zlých rozhodnutí, ktoré predchádzali zvýšeným nákladom na činnosti Národnej banky Slovenska oproti roku 2009 takmer o 3 mil. eur. Tak ako to uviedlo spravodajstvo TA 3 a, samozrejme, je to vidieť aj z vašej správy 21. 3. 2011, že Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 30,16 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov.

    Na portáli aktuálne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Podľa portálu aktuálne.sk uvádza Národná banka, že ku koncu roku 2010 mala 1 083 pracovníkov, zatiaľ čo v článku SME asi o dva dni na to Veronika Fulentová uvádza, že k analýze, ktorú Národná banka pripravila na žiadosť parlamentného finančného výboru, je počet zamestnancov 1 118 ľudí, čo je automaticky rozdiel 35 zamestnancov od septembra 2010.

    Takže ja sa pýtam, aké máte analýzy, vážený pán guvernér, a pýtam sa o chvíľu aj so zrušením, keď idete zrušiť pobočky, kde chcete 41 ľudí v rámci šetrenia, aby teda 41 ľudí ste prepustili, keď vy neviete, od mesiaca do mesiaca prijímate 35 zamestnancov od septembra 2010. Tak ako o tom informovala vedúca tlačového a edičného oddelenia Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.

    Vážený pán guvernér, chytám sa pri týchto informáciách za hlavu a zamýšľam sa nad rozhodnutiami, ktoré prijíma banka a Banková rada, keď 12. 4. 2001 uviedla, že ide rušiť štyri regionálne expozitúry a tak, aby šetrila, prepustí 41 ľudí, kedy nám skáče každý mesiac 35 ľudí, absolútne nie je problém. Pýtam sa, vie vôbec Banková rada a je informovaná, čo sa deje v Národnej banke Slovenska? Zrejme nevie. A ja som vážne na pochybách, či šesť členov Bankovej rady si zaslúži svoje odmeny a pôžitky, ktoré predstavujú pre šiestich členov Bankovej rady mzdy a pôžitky 1 000 463 eur za rok. Jeden člen Bankovej rady priemerne 243 833,33 eura za rok, čo vyplýva teda z predloženej správy. Pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd, odmien a pôžitkov predstavoval 34 365 eur za rok a na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur za rok.

    Zoberiem expozitúru v Humennom, pretože som Humenčanka, som tam primátorka a bývam tam. Jedna expozitúra, 9 zamestnancov expozitúry v Humennom zoberie priemerne 285,845 eur za rok. Tak si to porovnajme, pán guvernér. Aby ale priemerný objem miezd a pôžitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov ešte. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a pôžitky za rok ako deväť zamestnancov expozitúry Humenné. Okrem tohto členovia Bankovej rady poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu.

    Za zmienku stojí ešte neobsadené miesto druhého viceguvernéra, to znamená, že po jeho obsadení budú mzdové náklady pre členov Bankovej rady ešte omnoho vyššie. Všetky tieto údaje sú vlastne zverejnené v účtovnej uzávierke NBS a v správe audítora za rok končiaci sa v roku 2010.

    Prečo porovnávam odmeny Bankovej rady a 9 zamestnancov humenskej expozitúry? No preto, lebo humenská expozitúra je jedna z tých, ktorá poskytuje služby na východe Slovenska pre občanov, ktorí sú rovnako občanmi Slovenskej republiky a zaslúžia si, aby služby, ktoré NBS poskytuje, mali za rovnakú úhradu ako občania žijúci v Bratislave. K tomu sa ešte dostanem.

    Poďme najprv k odmenám šiestich, ešte raz, členov Bankovej rady, ktorí ešte poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu. Vážený pán guvernér a členovia Bankovej rady, ani trošku neuvažujete šetriť v nákladoch sami na sebe?

    A teraz pre porovnanie niektorých iných národných bánk, ktoré majú počet zamestnancov omnoho nižší, ako má Národná banka Slovenska. Sú to napríklad centrálne banky Fínska, Cypru, Malty či Slovinska, ako sa to píše v analýze. Naša Národná banka stratila dve zo štyroch činností po zavedení eura a stav jej pracovníkov sa nemení už asi dvanásť rokov. A vždy sa pohybuje okolo úrovne 1 100. Ak porovnáme Národnú banku Fínska, je na úrovni 500 zamestnancov. Keď sme prišli o menovú politiku, navrhovalo sa zníženie o 20 %. Výsledkom však bolo asi mínus 20 zamestnancov.

    Keď v roku 2006 Národná banka zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek Bratislava, Banská Bystrica a Košice, pretože tento model považovali za zastaralý. Zriadila v mestách expozitúry profilované, už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúru v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci a v Poprade a v Humennom. Touto organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke o 85, pán guvernér. Vy idete rušiť 41 pracovných miest a keď ste ich zaviedli, tak ste zrušili 85. Ja neviem, akú máte koncepciu a akú máte víziu do budúcna, jednu vec zavádzate, druhú rušíte.

    O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovoril Martin Bartko dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend. Opätovne otváram otázku. Ak znížime počet zamestnancov práce cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko potom navýšime v Bratislave, ak práve tými expozitúrami sme ušetrili 85 pracovných, čiže znížili sme 85 pracovných miest a vytvorili sme 41 pracovných miest po celom území Slovenska, aby boli služby rovnomerne poskytované všetkým občanom. Ak týchto 40, to som povedala, moment, áno, expozitúry, pardon. Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia, samozrejme, ako som povedala, zriadených aj deväť expozitúr. Pre porovnanie priemerný počet expozitúr v eurosystéme je dvadsaťdva. Zase to vychádza z vašich analýz.

    Kladiem vám za občanov otázku. Kde je tá dlhodobá stratégia Národnej banky, keď po nie celých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novopostavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činnosti spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím si, myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných rúk? A teraz chceme tento vývoj opäť vrátiť späť? Zvážila Národná banka Slovenska rušenia, dôvody, ktoré budú predchádzať týmto rušeniam, zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov NBS na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čo bude v konečnom dôsledku predražovať a zaplatí to verejnosť cez poplatky. Národná banka Slovenska mala na základe zákonom stanovených úloh aj naďalej vykonávať a má naďalej vykonávať peňažný obeh bezodplatne.

    Vážený pán guvernér, pán Makúch a členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, budem ich menovať, pretože ja som všetkých oslovila listom, niektorí mi neodpísali, niektorí mi odpísali slušne a niektorí mi odpísali, ako vy, pán guvernér, tak povediac, že, vážená pani primátorka, čo vás je do toho, že je to na území vášho mesta, čo vás je do toho ako poslankyňu Národnej rady, nikto nám nemôže nič rozprávať, nikto nemôže do našich rozhodnutí zasahovať, nikto nech nás neovplyvňuje a nikto nemôže povedať ani svoj názor. Ten list tu mám. Bol v takomto znení, ja som ho takto pochopila a môžem ho aj prečítať, pán guvernér.

    Vymenujem, vážený pán guvernér, páni členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí poberáte také odmeny, o ktorých som hovorila, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky, ktorí stojíte viac peňazí túto republiku ako expozitúry, ktoré sú v regiónoch, prosím vás pekne, skúste za tieto peniaze vymyslieť efektívny nástroj šetrenia a nie jednoducho rušiť tieto expozitúry, ktoré vlastne prinesú väčšiu nezamestnanosť, predražené služby na iných územiach Slovenskej republiky.

    A preto by som si dovolila doplniť Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska, a to takto: Národná banka Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 556/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov

    A. berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 (tlač 297),

    B. žiada predložiť a prerokovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky analýzu efektívnosti a produktivity práce v Národnej banke Slovenska číslo GUV-1330/2010.

    Žiadam o tomto hlasovať a žiadam hlasovať osobitne o bode A - berie na vedomie, a o bode B - žiada.

    A rovnako by som chcela požiadať svojich kolegov a poprosiť ich za všetkých občanov na celom Slovensku, aby sa pripojili a podporili tento návrh, v mene občanov prosím všetky poslanecké kluby.

    Ďakujem pekne. Skončila som, pán predsedajúci.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si zaujať stručné stanovisko k informácii, ktorá tu bolo uvedená, resp. k diskusnému príspevku pani primátorky Vaľovej z Humenného a zároveň poslankyne, čiže má exkluzívnu možnosť ako pani primátorka svoje názory tlmočiť priamo.

    Pokiaľ ide o stav pracovníkov Národnej banky Slovenska, nie je pravdou, že posledných desať rokov je na úrovni 1 080. Pred pár rokmi bol stav pracovníkov 1 353. Národná banka Slovenska znížila stav pracovníkov o 374 a prijala 100 nových pracovníkov zlúčením s Úradom pre finančný trh v roku 2006.

    Pokiaľ ide o expozitúry, Národná banka Slovenska v deväťdesiatych rokoch prijala koncepciu výstavby expozitúr na Slovensku, pretože zabezpečovala vtedy veľmi rozsiahlu agendu platobného styku pre všetky štátne a verejné inštitúcie. Vláda a aj tento parlament zmenil túto koncepciu a zriadil Štátnu pokladňu. Tým pádom Národná banka Slovenska prestala zabezpečovať tieto služby pre verejnú správu a štátnu správu a mala prebytočných zamestnancov, a tým pádom má aj prebytočné budovy.

    Národná banka Slovenska si nechala k dispozícii tieto budovy vzhľadom na zavádzanie eura aj tieto expozitúry, pretože bolo dosť zložité odhadnúť, či pri zavádzaní eura tieto budovy a expozitúry a tých pracovníkov nebudeme potrebovať a v akom rozsahu ich budeme potrebovať. Po zavedení eura sme nechali dva roky na to, aby sme zistili, čo urobí nový obeh novej meny na Slovensku s potrebou expozitúr. Po dôslednej analýze nákladov sme zistili, že naozaj nepotrebujeme štyri expozitúry, jednu z nich aj expozitúru v Humennom. Expozitúru v Humennom už veľa rokov udržiavame len tým, že tam umelo vozíme peniaze na spracovanie z Košíc, čo nám, samozrejme, vyvoláva aj dodatočné náklady. Čiže sme sa rozhodli tieto štyri expozitúry zrušiť a znížiť stav pracovníkov o 41, ako povedala pani poslankyňa.

    Nie je to jediné znižovanie stavu pracovníkov Národnej banky Slovenska. Od januára tohto roku sme zaviedli tzv. bagetový systém odmeňovania, ktorý vyvíja tlak na racionalizáciu, na riaditeľov odborov, takže predpokladáme, že aj na ústredí dôjde k zníženiu počtu pracovníkov. Po osvojení si tohto bagetového systému, čiže prvé výsledky očakávame už v tomto roku, taktiež.

    Takže toľko by som si dovolil povedať na vysvetlenie prečo rušíme expozitúry, ako sa vyvíja stav pracovníkov v Národnej banke Slovenska a čo plánujeme robiť do budúcna, pokiaľ ide o zefektívňovanie v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, predseda výboru, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni, budem možno trošku menej emotívny, ako bola pani poslankyňa Vaľová, a hneď na úvod chcem povedať, že nezávislosť centrálnej banky ako princíp si ctím a vždy si ho ctiť budem, takže aby opäť nedošlo k žiadnym nedorozumeniam, že Národná rada Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti centrálnej bankovej inštitúcie. Určite nie. Ale nedá mi, aby som neposkytol informáciu ctenej snemovni o pracovnom stretnutí výboru pre financie a rozpočet a Bankovej rady, ktoré sa uskutočnilo 29. marca tohto roku na pôde Národnej banky Slovenska, a uvítal som, priznám sa, že relatívne dlhú dobu po parlamentných voľbách sa nám podarilo konečne nadviazať spojenie, aby som to tak odľahčene trošku povedal. Keďže sme sa dovtedy s pánom guvernérom nikdy na finančnom výbore nemali tú česť stretnúť pri prerokovávaní materiálov Národnej banky Slovenska vo výbore pre financie a rozpočet.

    Takže toto bol, predpokladám, nejaký kick off, nejaký začiatok komunikácie, ktorá, pevne verím, a teraz naozaj v najlepšej snahe pre kompromis a fungujúcu spoluprácu a komunikáciu verím, že tento dobrý začiatok bude mať aj odozvu v budúcnosti. Pretože, a znova podčiarkujem, bez toho, aby sa ktokoľvek, akokoľvek dotýkal princípu nezávislosti centrálnej banky, domnievam sa, že v tak závažných turbulentných časoch obzvlášť svetovej hospodárskej a finančnej krízy tej komunikácie nie je nikdy dosť, a myslím, že môže byť len a len prospešná.

    No a teraz k tej samotnej informácii pokiaľ ide o obsah toho rokovania. Ja vítam, že na rokovaní sme boli ubezpečení pánom guvernérom Makúchom, že sa končí akési moratórium po zavedení spoločnej meny eura a že dôjde k evalvácii, ktoré činnosti treba ponechať, ktoré činnosti Národnej banky Slovenska treba možno treba zlúčiť, ktoré outsorsovať mimo pôdy Národnej banky Slovenska.

    V minulosti prebehla reorganizácia pobočkovej siete, alebo teda siete expozitúr. Ja by som veľmi nerád diskutoval o konkrétnych číslách, o potrebe, nepotrebe tej-ktorej expozitúry, toto je úplne v nezávislej kompetencii Národnej banky Slovenska, do toho, predpokladám, zasahovať nie je treba a nebolo by to ani v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska. Je pravdou ale, že posledné úspory boli v tejto inštitúcii uskutočnené alebo realizované v rokoch 2006 až 2008, odvtedy uplynuli predsa len tri roky. A neboli to odhady ani poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ani primátorov, ani členov vlády, boli to odhady bývalého guvernéra Ivana Šramka, ktorý odhadoval, že po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny by mohol klesnúť počet zamestnancov približne od 20 %. Také isté alebo veľmi podobné odhady a dokonca aj následne zrealizované na rozdiel od Slovenskej republiky mal aj Deutsche Bundes Bank. Po vstupe Nemecka do eurozóny klesol počet zamestnancov nemeckej bundes banky tiež plus-mínus, hovoríme teraz v radoch, približne o 20 %.

    Takže nechcem predbiehať udalosti, nechcem nič prejudikovať, opakujem, veľmi pozitívne vítam jednak to ubezpečenie, ktoré sme dostali od pána guvernéra Makúcha na spoločnom rokovaní finančného výboru na pôde Národnej banky s celou Bankovou radou, že teda dôjde k procesu, k spomínanému procesu evalvácie a že výsledkom by mohli a mali byť, a to asi cítime spolu, pán guvernér, úspory pracovníkov. Opakujem opäť, nebudeme hovoriť kde, v akých organizačných útvaroch, o koľko, kedy, toto je všetko plne v autonómnej kompetencii Národnej banky.

    A druhá, a tým končím vec, ktorá nám trošku prekáža, možno nás trošku mrzí, je tá skutočnosť, že menový výskum, ktorý je rovnako v tejto inštitúcii a patrí do kompetencie tejto inštitúcie, má pomerne malý, pomerne slabý medzinárodný ohlas. Ja len upriamim vašu pozornosť na jednu možnosť, ktorú má každý z nás, keď si kliknete na stránku Európskej centrálnej banky, tak tam máte publikované state pracovníkov 17 centrálnych bánk eurozóny, no ja som ako hľadal, tak som hľadal, ale som tam žiadnu stať na odbornú tému z Národnej banky Slovenska nenašiel a myslím si, že v tom sa ale zhodneme, že medzinárodný, už spomínaný medzinárodný ohlas na výskumné štúdie našich pracovníkov v našej centrálnej banke by mohol byť lepším, minimálne je nepopierateľná, myslím, že potreba zvyšovať kvalitu tohto výskumu. A opakujem opäť aj vzhľadom k tomu, čo sa deje v eurozóne, nebudem teraz hovoriť o pôžičke Grécku, o eurovale 1, eurovale 2 a tak ďalej, ale myslím si, že stojíme pred veľmi turbulentnými časmi a nevyhneme sa proste riešeniu mnohých problémov.

    Takže končím poslednou vetou. Pri zachovaní nezávislosti centrálnej banky ja si ctím a vždy si budem ctiť tento princíp, predsa len tá komunikácia by sa do budúcna mohla a mala zlepšiť, mám na mysli komunikáciu s výborom pre financie a rozpočet, a uvítam, ak tomu tak v budúcnosti bude, takže vašu snahu, o ktorej ste nás ubezpečili na stretnutí u vás v Národnej banke, skutočne vítam a budem držať tejto snahe palce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj pánovi guvernérovi, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

    Návrh vlády máte v parlamentnej tlači 321.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda.

    Pán minister, nech sa páči, mikrofón máte k dispozícii.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že dokument je tak zreteľného charakteru, že si nevyžaduje siahodlhé úvody.

    Ja pripomeniem len fakt, že samotný medzinárodný pakt o hospodárskych, kultúrnych a sociálnych právach je dohodou pomerne starou, ale to, čo je zaujímavé na tomto materiáli, je fakt, že doposiaľ nebolo možné na základe tejto dohody podávať individuálne sťažnosti alebo sťažnosti skupín i jednotlivcov v prípade porušovania ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sú obsiahnuté v tomto pakte. A tak sa narodil opčný protokol k tomuto paktu, ktorý Valné zhromaždenie prijalo 10. decembra 2008 a Slovensko ho podpísalo 24. septembra 2009 v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.

    Domnievam sa, že je to vec dobrá, že to posúva ochranu ľudských práv opäť na vyššiu úroveň, a preto sa domnievam, že by sme tento opčný protokol mali ratifikovať. Pred tým, ako by to prichádzalo do úvahy, je potrebné v súlade s našou ústavou, s jej príslušnými ustanoveniami, vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda tak už učinila na svojom rokovaní 13. apríla 2011 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky, aby svoj súhlas vydala.

    Ďakujem pekne. pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Richarda Švihuru, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (tlač 231a).

    Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 323 na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov zaujal rovnaké stanovisko, teda taktiež odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Opčným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku, konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Správou o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku, tlač 326.

    Pán minister zahraničných vecí, znovu máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, tento dokument sa zrodil na základe ústavného zákona, ktorý definuje vzťahy medzi vládou a parlamentom, ale aj na základe uznesení vlád ešte z rokov 2006 a 2007, ktoré reagovali na zriadenú prax. Táto zriadená prax v európskych inštitúciách, v Európskej komisii začala fungovať tak, že Komisia si na každý rok, každý kalendárny rok, stanoví hlavné priority vecné a aj legislatívne.

    Je, myslím, celkom legitímne, že vlády Slovenskej republiky na to reagovali uzneseniami, ktoré hovoria, že je potrebné na takéto aktivity Európskej komisie reagovať aj naším domácim pohľadom. Stanoviť si naše priority a porovnať ich s tými, ktoré si za svoje stanovila Európska komisia. Zároveň tie, ktoré si za svoje stanovila Európska komisia, rozpracúvajú na základe príslušných uznesení vlády už od roku 2006 jednotlivé rezorty do svojich podmienok. Aby sme vždy vedeli, čo ktorá iniciatíva Komisie vyvolá na Slovensku, aké to bude mať dopady a ako by sme mali reagovať my.

    Na rozdiel od minulých rokov tentokrát sme sa rozhodli nielen rozpracovať tú mustru alebo štruktúru, ktorú nám ponúka Európska komisia podľa jednotlivých rezortov, čo nachádzajú rezorty na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí odo dňa, kedy sme materiál schválili vo vláde, ale rozhodli sme sa podobne ako Komisia ponúknuť aj náš pohľad priorít na rok 2011. Tých priorít je šesť, ja ich veľmi stručne zhrniem, pretože domnievam sa, že ani materiál nie je veľmi, veľmi rozsiahly, ale skôr prehľadný a čitateľný.

    - Priorita číslo jedna je riešenie krízy v rámci eurozóny. Vieme veľmi dobre, že dopady finančnej krízy zďaleka nie sú za nami, ale že je potrebné ešte veľké úsilie, aby sme sa s touto novou výzvou vysporiadali.

    - Druhou je stratégia Európa 2020, Slovensko na to reagovalo prípravou a schválením nášho Národného programu reforiem.

    - Treťou prioritou je revízia rozpočtu Európskej únie a príprava budúceho viacročného finančného rámca. Viete, že v roku 2013 končí finančná perspektíva rokov 2007 - 2013 od polovice tohoto roku, keď sa ujíma predsedníctva v Európskej únie Poľsko, začne diskusia aj na túto - nepochybne pre všetky členské štáty aj pre Slovensko - vzrušujúcu tému, lebo pôjde o peniaze z Európskych fondov na roky 2014 až 2020.

    - Štvrtou prioritou je reforma politiky súdržnosti. Kohézia je pre krajiny, ktoré vstupovali do Únie v roku 2004 stále nesmierne dôležitá, aby sme vyrovnávali podmienky životnej úrovne a približovali sa kvalite života tých najvyspelejších európskych krajín.

    - Predposlednou prioritou sú klimatické zmeny a redukcia skleníkových plynov. Domnievam sa, že tento ekologický aspekt v našich prioritách má tiež svoje náležité miesto.

    - No a napokon ako prioritu číslo šesť sme si zvolili energetiku aj preto, že potrebujeme zvýšiť úroveň energetickej bezpečnosti, aj preto, že sa toho v danej oblasti vo svete udialo viac, sa domnievam, že aj tejto priorite, to, že sme oblasť energetiky zahrnuli medzi našich šesť kľúčových priorít, domnievam sa, že aj tomu sa porozumieť dá.

    Pán predsedajúci, to je všetko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ivana Štefanca, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi predniesť z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti informáciu o prerokovaní Správy o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie pre(na) rok 2011 pre Slovenskú republiku. Materiál bol pridelený na prerokovanie výboru pre európske záležitosti rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 324 z 29. apríla 2011 s tým, že tento výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku rokovania a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti venoval veľkú pozornosť informácii o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2011, ako aj správe o prioritách vyplývajúcich z tohto legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku.

    Dôvodom je, že prerokovanie tohto materiálu nielen v našom parlamente, ale aj v národných parlamentoch všetkých ďalších členských krajín je výsledkom snáh posilniť európsku úlohu národných parlamentov vo svetle platnej Lisabonskej zmluvy. Vyjadrením tejto dimenzie rokovania bola aj účasť podpredsedu Európskej komisie pána Šefčoviča na spoločnom rokovaní Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a zahraničného výboru dňa 29. marca 2011. Výbor pre európske záležitosti predmetný materiál prerokoval na svojej 26. schôdzi, ktorá sa uskutočnila 17. mája 2011. Uznesením č. 110 ho zobral na vedomie a odporúča aj Národnej rade vziať ho na vedomie.

    Dámy a páni, dovoľte mi tiež informovať, že okrem tohto materiálu sme prijali vo výbore pre európske záležitosti ešte jedno uznesenie, a to 7. apríla 2011, kedy sme sa rozhodli podrobnejšie sa zaoberať 25 návrhmi a dokumentmi v Národnej rade. Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie retransmisiu za rok 2010, tlač 304.

    Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloša Mistríka, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu v roku 2010.

    Ako teda vyplýva z názvu, je to nielen správa o našej činnosti, ale vlastne správa o celom mediálnom priestore na Slovensku, čo sa týka verejnoprávnych vysielateľov rozhlasových, televíznych, ako aj licenčných a súkromných. Vidíte, že správa je plná množstva podrobných údajov, cifier, čísiel a tak ďalej, takže je to také kompendium o tom, ako vyzerá taká mapa mediálneho priestoru na Slovensku. Ja sa pokladám za potrebné pristaviť pri niektorých údajoch alebo pri niektorých okruhoch, ktoré v tejto správe sú vyzdvihnuté.

    V prvom rade niekoľko štatistických údajov. Na Slovensku máme 34 rozhlasových vysielateľov, držiteľov licencií, a 144 televíznych vysielateľov, čiže televíznych vysielateľov je oveľa viac. Zároveň máme 168 prevádzkovateľov retransmisie, čo je naozaj veľké číslo. Z tohto počtu je 19 vysielateľov, ktorí vysielajú v jazyku národnostných menšín. Zaujímavosť je, že nemáme ani jedného vysielateľa, ktorý by vysielal v jazyku rusínskej, resp. ukrajinskej národnostnej menšiny, ani rómskej etnickej skupiny. Zo 144 televíznych vysielateľov máme 128 vysielateľov, ktorí majú licenciu ešte na analógové vysielanie, ale už postupne nabieha proces digitalizácie, o ktorom zrejme ste informovaní aj z iných správ, takže už sme udelili 40 licencií na digitálne frekvencie. Ku koncu roku 2010, samozrejme, tento proces pokračuje ďalej.

    Teraz sa zastavím troška práve pri prechode na digitálne terestriálne vysielanie. Rada pre vysielanie a retransmisiu ešte koncom roka 2009, presnejšie 8. decembra 2009, na základe zoznamu frekvencií vypracovaného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky vydala 27 rozhodnutí, ktorými odňala celkovo 1 133 frekvencií pridelených pôvodne na analógové vysielanie. Proti tomuto odňatiu sa viacerí tí, ktorým boli frekvencie odňaté z dôvodu ďalšej digitalizácie, sa neodvolali, takže z týchto 1 133 frekvencií 967 ostalo tak, ako bolo rozhodnuté, avšak proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali 3 komerčné televízie, televízia Markíza, televízia Joj a TA 3 na Najvyšší súd. Najvyšší súd prerokoval v roku 2010, resp. to sa pretiahlo ešte až do roku 2011 toto odvolanie, a vrátil vec na ďalšie rozhodnutie na našu radu. Na základe tohto sme vyžiadali znova podklady od Telekomunikačného úradu, ktorý nám dal zúženú verziu, oveľa menej frekvencií, ktoré bolo treba odňať, a tie sme teda postupne v ďalších rozhodnutiach Rady pre vysielanie a retransmisiu aj odňali. Okolo tohto boli, samozrejme, rokovania všetkých zainteresovaných strán, teda nielen našej Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj Telekomunikačného úradu, vysielateľov, ktorých sa to týkalo, a Towercomu, ktorý vlastne toto digitálne vysielanie buduje.

    Zdá sa teda, že ten proces, ktorý prebehol v roku 2010, aj keď mal takýto zádrheľ, sa podarilo úspešne posunúť vpred. Sami ste svedkami, že teraz, práve na začiatku I. polroku 2011, sa rozbehla dosť rýchlym tempom digitalizácia. Do leta je plán, ktorý sa zatiaľ plní bez nejakého meškania, takže ja, ktorý som tiež prívrženec tejto formy modernizácie Slovenska, a všetci zainteresovaní máme pocit, že sa zatiaľ teda urobila dobrá práca a že dúfame, chceme veriť, že to všetko sa úspešne dokončí tak, ako to plynie nám z medzinárodných záväzkov.

    Ďalej by som sa zastavil pri istom špecifiku minulého roku a to je, že to bol rok volieb, že bolo veľa volieb v roku 2010, takže rada, samozrejme, sa na to pripravila. Robili sme dva špecifické monitoringy, a to v období kampane volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej v období kampane moratória a volieb do obecných zastupiteľstiev. Tie monitoringy sa robili na vysielanie spravodajských a publicistických programov STV 1, 2, TV Markíza, TV Joj, TA 3, ďalej Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Patria a komerčný súkromný vysielateľ Rádio Expres. To sa robilo aj v jednom, aj v druhom prípade.

    Tam sa zistili niektoré porušenia, neboli nejaké vážne. Niektoré sme na základe príslušnosti zákona postúpili na Ústrednú volebnú komisiu. Zároveň prišli na obdobie parlamentných volieb aj sťažnosti. Prišli dve sťažnosti, ale tie boli tiež vlastne postúpené potom na Ústrednú volebnú komisiu. Čo sa týka volieb do obecných zastupiteľstiev, tam prišlo až osem sťažností. Týkalo sa volieb v mestách Bratislava, Košice, ďalej Trnava, zasa Košice, tam zrejme to bolo troška rušnejšie, hoci my sme čakali, že pri parlamentných voľbách to bude, že bude viac sťažností, ale stalo sa to pri voľbách do obecných zastupiteľstiev.

    Prišli aj sťažnosti od občanov na priebeh volebnej kampane do obecných zastupiteľstiev, a síce konkrétne na reláciu Lampa v TV Joj, kde sťažovateľ namietal skutočnosť, že televízia do diskusie na tému komunálnych volieb pozvala len troch z ôsmich registrovaných kandidátov na primátora v meste Košice. Ďalej prišli sťažnosti na púchovskú televíziu, na televíziu TA3, na televíziu levočskú, Levočský televízny magazín dvakrát a na televíziu v Turzovke. Vcelku ale my sme to, samozrejme, posudzovali a nejakým spôsobom sme k tomu zaujali stanovisko.

    Vcelku treba povedať, že v médiách prebehol tento volebný rok dosť pokojne, neboli nejaké veľmi zložité, neriešiteľné alebo voľby ovplyvňujúce situácie, ktoré by nejako otriasli takpovediac spoločenským vedomím. Myslím si, že celkovo sa dá konštatovať, že naše televízie a rozhlasy v roku 2010 zvládli túto volebnú kampaň.

    Keď už hovorím o sťažnostiach, musím povedať to, že najprv čísla, v minulom roku dostala naša Rada pre vysielanie a retransmisiu 472 sťažností. Pre porovnanie v roku 2009, rok predtým, prišlo sťažností len 304. Takže vidíme dosť prudký nárast sťažností, zrejme ľudia si viac uvedomujú svoje možnosti. Jednak sa to uľahčuje aj tým, že je internet a sťažnosť sa dá podať internetom, takže počet sťažností sa zvyšuje. Pre nás, samozrejme, každá sťažnosť ako zaregistrovaná je bod rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Štatistika zasa chvíľu. Na základe týchto sťažností a vlastných monitoringov sme udelili 62 sankcií v minulom roku, 62 sankcií - upozornenie na porušenie zákona, 4-krát sme udelili sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona, to je ten známy rolujúci text. Je možná sankcia pozastavenie vysielania programu, toto rada minulý rok neurobila. Ďalej bolo uložených 55 finančných pokút. V porovnaní s rokom 2009 je vo všetkých týchto kolónkach nárast, to znamená, tak ako prišlo viac sťažností, tak sa stalo aj to, že bolo viac porušení, upozornenia na porušenie zákona, viac pokút, viac povinností odvysielať oznam o tom, že bol porušený zákon.

    Túto činnosť nebudem hovoriť podrobne, pretože porušenie zákona môže byť v oblasti ochrany a práv maloletých, v oblasti politických vyvážeností a tak ďalej, takže to, samozrejme, zahŕňa tieto čísla všetky podrobne, to je v správe, samozrejme, rozpracované.

    Túto činnosť vykonáva 9 členov rady a 34 pracovníkov kancelárie rady. Na základe novelizácie zákona č. 308 pribudli, tá novelizácia, viete, že bola na konci roku 2009 ešte, pribudli povinnosti pre činnosť rady, a síce hlavne v oblasti monitorovania niektorých vysielaní na internete a zároveň v oblasti komerčnej komunikácie, teda reklamy, tzv. product placement, umiestňovania produktov.

    Samozrejme, počet členov rady sa nezväčšil, naopak, tak ako všetky oblasti našej spoločnosti sme museli znížiť naše finančné zabezpečenie o 10 %. Deväť členov rady je volených, ako viete, rotačným systémom. Myslím, že práve na tejto schôdzi máte voľbu ďalšieho člena rady, pretože jednému práve končí obdobie a bude zvolený nový, takže sa tešíme na nového člena rady. Je tam rotačný systém, čiže ďalšia voľba ďalších troch členov rady bude o dva roky a myslím si, že tento systém rotačný, ktorý sa v našej rade, na rozdiel od Rady televízie a rozhlasu, v našej rade je zachovaný už od roku 2000, takže ten spôsob rotačný v podstate začína teraz plniť svoju funkciu. Kvôli tomu sa, myslím, celkom úspešne podarilo odpolitizovať radu a urobiť z nej naozaj profesionálnu skupinu ľudí, ktorí sa starajú o mediálny priestor.

    Už poviem len niekoľko informácií o medzinárodnej spolupráci. My sme súčasťou tzv. EPFRV, to je združenie práve takýchto rád v celej Európe, pretože toto isté vlastne každá európska a takmer všetky svetové krajiny majú, niečo také, ako je naša Rada pre vysielanie a retransmisiu. A zároveň sme z takých dôvodov regionálnych a záujmových založili spolu s Čechmi, Maďarmi a Poliakmi stredoeurópske združenie, ktoré má skratku CERF, kde konzultujeme veci, ktoré sa týkajú priamo nás. Okrem toho zastupujeme Slovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu pri Rade Európy. Takže rada je plne napojená na medzinárodné, teda hlavne európske štruktúry.

    Čo sa týka výhľadu, keďže už sme v polovičke takmer roku 2011, tak už to aj prebieha. Chceme sa sústrediť hlavne na dve veci, ktoré už aj prebiehajú. A to je monitoring komerčnej komunikácie, reklamy, sponzoringu a tak ďalej. A potom monitoring, sústredíme sa na monitoring vysielania reklamy liekov, pretože tam sa ukazuje, že tam sú problémy, takže to robíme, ale to už bude zasa súčasťou budúcoročnej správy.

    Takže ďakujem vám za pozornosť a končím.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Rafaela Rafaja, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, pán predseda rady, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010, ktorú obsahuje tlač 304, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2011 č. 297 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote a uznesením č. 80 z 10. mája 2011 ju aj schválil. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010,

    2. vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík správu uviedol v rozprave, čo sa aj stalo.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanej správe rady tvorí prílohu, ktorú máte rozdanú, a samotný návrh na uznesenie Národnej rady znie: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010.

    Toľko moje spravodajcovské povinnosti. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy k tejto správe. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2011 až 2016, tlač 310.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka.

    Pán generálny riaditeľ, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schválenie materiál strategických zámerov Sociálnej poisťovne na roky 2011 až 2016 pričom, dovoľte mi, aby som uviedol niektoré základné časti a základné body tejto predkladanej správy a tohto materiálu.

    Materiál je zostavený tak, aby korešpondoval a aby mal ambíciu naplniť víziu Sociálnej poisťovne, ktorá znie tak, že chceme byť proklientska verejnoprávna inštitúcia efektívne vykonávajúca zákon o zverenej činnosti. Celý materiál je postavený na základných hodnotách Sociálnej poisťovne, ako je proklientska orientácia, čestnosť, efektívnosť a rýchlosť, otvorenosť a tímová práca. Obsahuje nulovú toleranciu vyhlásenú voči porušovaniu etického kódexu a korupcii.

    Čo sa týka predpokladov, za akých bol materiál zostavený, treba poznamenať, že predpokladá jednotný výber daní, ciel a odvodov, zavedenie odvodového bonusu, elektronizáciu služieb sociálneho poistenia, transparentnú legislatívu na účely odstránenia byrokracie a zjednodušenia procesov v sociálnom poistení a zvýšenie prepojenia databáz štátnych orgánov a inštitúcií v rámci projektov e-government.

    Materiál je zostavený do šiestich základných strategických oblastí. Jednak je to kontakt s klientom, potom výber poistného, vymáhanie pohľadávok, ekonomika hospodárenia, výplata dávok, investície, informačné technológie a informačný systém a ľudské zdroje. Z časového hľadiska stratégia obsahuje tri rámce - krátkodobý, to je rok 2011, strednodobý, stanovený na roky 2012 až 2013, a dlhodobý od roku 2014 po rok 2016.

    Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti pozastavil nad prvou časťou, to znamená nad súčasnosťou, pretože budúcnosť začína od prítomnosti, to znamená pri roku 2011. Boli stanovené prioritné oblasti.

    - Prvou z nich je zvýšenie úspešnosti výberu poistného na 99 %. S potešením konštatujem, že do tohto okamihu sa tento cieľ darí plniť.

    - Potom zníženie objemu pohľadávok vrátane pohľadávok vzniknutých pred 1. januárom 2004. Zaznamenali sme už pomerne masívny pokles výšky pohľadávok od jesene minulého roku, pričom cieľ, ktorý je vytýčený, je veľmi ambiciózny a predstavuje hodnotu niekde okolo polovice zo súčasného stavu.

    - Stanovenie transparentných pravidiel a spolupráca s exekútormi, toto už nastalo a vlastne táto spolupráca beží.

    - Riešenie pohľadávok zdravotníckych zariadení ako ďalšia z veľkých tém.

    - Zníženie nákladov na činnosť Sociálnej poisťovne.

    - Zadefinovanie krátkodobej a dlhodobej stratégie informačných a komunikačných technológií. Materiál bude obsahom jednania najbližšej Dozornej rady našej inštitúcie.

    - Optimalizácia počtu a kvalifikačnej štruktúry zamestnancov. Je jednoznačná ambícia túto inštitúciu odbyrokratizovať a znížiť počet zamestnancov tak, aby boli lepšie motivovaní a aby, samozrejme, boli tým pádom aj lepšie honorovaní.

    Samozrejme, naším spoločným cieľom je zlepšenie obrazu Sociálnej poisťovne na verejnosti. Nebudem zasahovať, alebo zachádzať do detailov jednotlivých častí, ktoré som teraz predstavil, chcel by som však upriamiť vašu pozornosť na poslednú zhrňujúcu časť, to znamená tabuľku, ktorá obsahuje pohľad na počet zamestnancov tejto inštitúcie do konca roku 2016 a výdavky správneho fondu, nakoľko tie de facto predstavujú taký základný ukazovateľ, podľa ktorého je možné hodnotiť našu efektívnosť fungovania.

    Čiže môžme konštatovať, že predpokladáme, že počet zamestnancov sa ku koncu roku 2016 zníži o 51 % v porovnaní s rokom 2009 a výdavky správneho fondu sa znížia o 41 % v porovnaní s plánom v roku 2010 a o 32 % zníženie predstavuje, teda v porovnaní s plánom v roku 2011.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, to je veľmi stručne, v stručnosti a základných bodoch materiál, ktorý si vám dovolím predložiť k schváleniu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím predsedu výboru pre sociálne veci poslanca Júliusa Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2011 až 2016 (tlač 310) podáva túto správu výboru.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 5. apríla pridelil tento návrh na prerokovanie výboru s tým, že Národnej rade podá informáciu o výsledku rokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Dámy a páni, to, čo uviedol pán generálny riaditeľ, je vlastne programové vyhlásenie riaditeľa Sociálnej poisťovne. Tento materiál sa predkladá nie každý rok. Podľa zákona do šesť mesiacov od nastúpenia do funkcie nového generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Aj z toho, čo už povedal, ak ste ten materiál aj študovali, tak vidieť, že je to veľmi ambiciózny, sú to veľmi ambiciózne zámery a pán riaditeľ dokonca už viaceré z nich uvedené v tomto materiáli už realizuje. Ja mu držím palce v napĺňaní týchto zámerov.

    Za výbor si dovolím navrhnúť uznesenie, v ktorom odporúča výbor Národnej rade uvedený materiál schváliť. Zároveň ma výbor poveril, aby som toto predniesol v pléne Národnej rady.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pristúpime k rokovaniu o

    Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2010.

    Správa má tlač 322.

    Prosím generálnu riaditeľku fondu Evu Šimkovú, aby správu uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som stručne uviedla predložený materiál, ktorým je Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2010.

    Výročnú správu predkladám v súlade s § 34a zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Predložený materiál prerokovala Rada fondu na svojom zasadnutí 17. marca 2011 a prijala odporúčacie stanovisko predložiť výročnú správu na rokovanie Národnej rady.

    Výročná správa bola prerokovaná vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 12. mája tohto roku. Predložená výročná správa hodnotí plnenie úloh Slovenského pozemkového fondu a dáva ucelený obraz o činnosti fondu v roku 2010. Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri a vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme.

    Pokiaľ ide o hospodárenie fondu, postupuje v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Fond má orgány, ktorými je Rada fondu, generálny riaditeľ a námestník.

    V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť, že v roku 2010 došlo dvakrát k zmene štatutárnych orgánov, funkcie generálneho riaditeľa a námestníka, ako aj k zloženiu rady a tieto skutočnosti ovplyvnili, žiaľ, negatívne činnosť fondu, hlavne jeho funkčnosť. Toto malo za následok nahromadenie agendy.

    Teraz mi dovoľte, aby som v krátkosti uviedla aktivity fondu v roku 2010. Jednou z hlavných činností fondu je riešenie majetkových krívd, ktoré poznáme pod názvom reštitúcie. V tejto súvislosti uvádzam, že k 31. 12. 2010 fond evidoval právoplatné rozhodnutia vydané príslušným orgánom štátnej správy v celkovom počte 25 040 rozhodnutí. S týmito rozhodnutiami sa v podstate priznali náhrady. K 31. 12. 2010 ostalo nevybavených žiadostí v počte 9 639, čo predstavuje hodnotu 18,9 mil. eur. Náhrady poskytnuté prevodom nehnuteľností patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu predstavovali výmeru 619 682,8 metrov štvorcových a v hodnotovom vyjadrení je to 342 283,6 eur. Bolo uzatvorených v roku 2010 41 zmlúv, s ktorými sa tieto náhrady poskytli.

    Pokiaľ ide o finančné plnenie, pretože reštitúcie možno plniť aj finančne, v roku 2010 boli plnené v počte 1 364 a predstavovalo, toto číslo sa rovná finančnej náhrade vyše milióna eur.

    Ďalšou činnosťou fondu je nájom pozemkov. V roku 2010 fond prenajímal 469 090 ha. Tu chcem podotknúť, že ide o výmeru vo vlastníctve štátu v správe fondu, ako aj vo vlastníctve tzv. neznámych vlastníkov, ktoré teda fond tým zhodnocuje, že ich prenajíma na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti.

    V roku 2010 predpis nájomného z celkovej prenajatej výmery bol 681 011 eur a plnenie nájomného týmto vlastne dosiahlo 78 %. V roku 2010 bolo uzatvorených 239 zmlúv o prevode práva správy a vlastníctva na fyzické a právnické osoby. V podstate ide o kúpne zmluvy vo finančnom hodnotení, za tieto prevody fond obdržal 7 998 154 eur.

    Pokiaľ ide o ďalšiu oblasť činnosti fondu, ktorým je oblasť usporiadania vlastníctva, chcem podotknúť, že fond má v súčasnosti k dispozícii kompletné písomné a mapové súbory katastrálnych operátorov v rozsahu 2 685 katastrálnych území, čo je zhruba 76 % celkového katastrálneho územia. Rozpracovaných je 637 katastrálnych území a v roku 2010 sa dokončilo 101 katastrálnych území. Mám na mysli usporiadanie pozemkov v rámci týchto katastrálnych území.

    Dovoľte mi ešte niekoľko slov povedať o samotnom hospodárení fondu. Pokiaľ ide o hospodárenie fondu, fond vykázal kladný hospodársky výsledok vo výške 2 809 874 eur. Schválenie hospodárskeho výsledku je v kompetencii vlády Slovenskej republiky. Bol však prerokovaný na zasadnutí výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    V tejto súvislosti si dovoľujem uviesť, že vo IV. štvrťroku 2010 boli prijaté viaceré opatrenia smerované do oblasti výdavkov fondu s cieľom ich minimalizácie. Účtovná závierka fondu bola overená audítorom a audítorská správa konštatovala, že tak vo výročnej správe, ako aj v účtovnej závierke možno skonštatovať, že tieto dva dokumenty dávajú objektívny pohľad na činnosť a hospodárenie fondu.

    Toľko stručne k výročnej správe fondu.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam možnosť teraz členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Feckovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • 38.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani riaditeľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2010, ktorú máme pod tlačou 322.

    Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 314 z 20. apríla 2011 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 12. mája 2011. Uznesením č. 79 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 86 z 12. mája 2011 schválil túto informáciu výboru a súčasne poveril poslanca výboru Martina Fecka predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, možno by bolo lepšie, keby som toto vystúpenie a otázky, ktoré chcem položiť, adresoval vašim predchodcom, pretože sa chcem spýtať na záležitosť, ktorá sa týka pôsobenia fondu ešte pred tým, ako ste sa stali jeho generálnou riaditeľkou. Je to konkrétna záležitosť, ktorá nedávno bola publikovaná v médiách, a chcel by som povedať pár slov o kauze viníc pána Rozina, ktoré si teda vydržal v Bratislave, známe Rozinove vinohrady. Vychádzam, alebo teda nové fakty do tohto prípadu vniesol článok Vysoká hra, ktorý bol publikovaný v týždenníku Plus 7 dní č. 17. Predpokladám, že ste čítali a máte o tom informácie, ale predsa len aj pre tých, ktorí nie sú tak hlboko v tej kauze, by som to chcel zrekapitulovať nielen na základe informácií z článku, ale aj na základe mojich vlastných poznatkov, keďže som sa tejto téme venoval aj v minulosti.

    V tejto kauze ide o to, že známy a vplyvný podnikateľ pán Alexander Rozin spolu s manželkou v roku 2002 vydržali pozemky pod vinohradmi v Bratislave, skoro v centre Bratislavy. Vydržali ich na základe značných pochybných okolností na základe kúpnej zmluvy, ktorú údajne v roku 1990 uzatvorili s riaditeľom Výskumného ústavu vinohradníckeho. Drobným problém je, že pán Navara, ktorý tú zmluvu mal podpísať, sa stal tým riaditeľom asi až mesiac po tom, ako tú zmluvu podpísal. Nebolo to možné overiť, pretože v čase údajného vydržania vinohradov už pán Navara, bohužiaľ, nebol nažive. To vydržanie sa udialo na základe ďalších dokumentov, ktoré boli poskytnuté notárovi a boli prílohou notárskej zápisnice. Medzi tými dokumentami malo byť vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, vyjadrenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímavosťou je, že ani Slovenský pozemkový fond, ani mestská časť Bratislava-Nové Mesto žiadne takéto vyjadrenia k predmetnej veci neevidujú, resp. ak evidujú vyjadrenia pod príslušnými číslami, tak to boli vyjadrenia k iným veciam. Takže sa to opiera vlastne iba o notársku zápisnicu a neexistujúce doklady alebo doklady, ktorých pravosť nie je možné preveriť.

    Tieto fakty vyplávali na povrch v roku 2005. V tom čase som spolu s Petrom Tatárom podal v tejto veci trestné oznámenie. To trestné oznámenie bolo prešetrované. Myslím, že aj začalo trestné stíhanie, ale potom rozhodnutiami prokuratúry postupne, že sa skutok nestal, resp. že už bol premlčaný, to išlo do autu. Ale teraz tu nemáme správu o činnosti prokuratúry, takže k tomu sa môžme vrátiť neskôr.

    Chcem sa teda venovať tej časti, ktorá súvisí priamo so Slovenským pozemkovým fondom, a teda aj Slovenskému pozemkovému fondu sa tie okolnosti zdali zrejme nie v poriadku a pokúšal sa riešiť to žalobou v občianskoprávnom konaní. Ako však vyplýva z článku, o ktorom som hovoril, ktorý bol publikovaný v týždenníku Plus 7 dní, tak nakoniec fond od obžaloby ustúpil a vyriešil to s pánom Rozinom a jeho manželkou dohodou o urovnaní na základe toho, že započítal pohľadávky, ktoré mali byť manželom Rozinovcom postúpené reštituentmi. Jednou z tých pohľadávok mala byť aj pohľadávka, ktorú mala Rozinovcom postúpiť pani Šimonyiová v roku 2006. Opäť sa tu však vyskytol drobný problém, keď pani Šimonyiová sa v roku 2009 začala domáhať svojej pohľadávky voči Slovenskému pozemkovému fondu a chcela vydať pozemky, na ktoré mala na základe reštitučných nárokov nárok. Potom sa stalo to, že za pani Šimonyiovou mala prísť osoba zo Slovenského pozemkového fondu, dokonca s igelitkou a peniazmi v sume asi 1,6 mil. korún, čo je približne dvojnásobok hodnoty tej pohľadávky, a teda cena, za ktorú údajne pani Šimonyiová mala svoju pohľadávku postúpiť manželom Rozinovcom, hoci pani Šimonyiová o tom nič nevie, nikdy sa s Rozinovcami nestretla, tvrdí, že im nič nepostúpila. Následne došlo len k tomu, že tá pohľadávka, ktorá sa mala započítať, ktorú údajne postúpila pani Šimonyiová, ale čo teda evidentne nepostúpila, bola nahradená nejakou inou pohľadávkou a fond uzavrel dohodu o urovnaní a neriešil tento problém žalobou.

    V článku, ale teda nielen v článku, však máme bohaté informácie o tom, ako fungoval Slovenský pozemkový fond trebárs počas uplynulého volebného obdobia. Poviem len dve slová - Veľký Slavkov, tak vyplýva, že dochádza a možno nie úplne zriedkavo k tomu, že niekto využíva či, lepšie povedané, zneužíva informácie, ku ktorým sa dostane od ľudí zo Slovenského pozemkového fondu, že sú ľudia, ktorí sú schopní ponúknuť, že urýchlia vybavovanie reštitučných nárokov, že reštituent, ktorý sa dostane k svojim pozemkom, tak veľmi rýchlo za ním prídu ľudia, ktorí presne vedia, čo získal, a hneď mu ponúkajú aj odkúpenie a podobne.

    Takže by som sa chcel spýtať jednak konkrétne k tomu prípadu vinohradov alebo pozemkov pod vinohradmi, ktoré údajne vydržali manželia Rozinovci, či teda vie vedenie Slovenského pozemkového fondu o tomto prípade, či zaregistrovalo ten článok, či ste vyvodili z neho nejaké dôsledky smerom do vnútra. To znamená, či to nejako preverujete, prešetrujete, zisťujete, čo je na tom pravda. A po druhé, či vyvodzujete voči tomu nejaké dôsledky aj smerom navonok, lebo ako som ja čítal ten článok, tak zakladá podozrenie, že v tejto veci boli spáchané viaceré trestné činy, trestný čin podvodu a veľmi pravdepodobne aj niektoré ďalšie, či ste povedzme podali trestné oznámenie v tejto veci.

    A druhá vec, by som sa chcel spýtať, systémovo, či máte aj vy nejaké poznatky o tom, že by dochádzalo k takýmto praktikám nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch, že sa zneužívajú informácie, ktoré má k dispozícii Slovenský pozemkový fond na konanie, ktoré zrejme nie je úplne v súlade so zákonom, prípadne či sa takýmito informáciami nejakým spôsobom zaoberáte. A po druhé, či existujú nejaké systémové opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo. Ešte raz opakujem. Toto sa týka, alebo podľa informácií, ktoré mám, sa týka pôsobenia fondu počas vašich predchodcov, ale vy tu prednášate správu o činnosti fondu a zodpovedáte za činnosť fondu, takže tieto otázky adresujem vám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. S faktickými poznámkami na neho sa hlásia pán poslanec Osuský, ďalej pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Saloň a pán poslanec Fecko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo tu predniesol Ondrej Dostál, je alarmujúca správa o stave krajiny. Alarmujúca správa o stave krajiny, kde stále platí, že "lepší drzé čelo, než poplužní dvůr", kde sa oplatí byť arogantný, kradnúť a veriť, že sa mi nič nestane. Od nežnej revolúcie predstavuje to, že tento spôsob fungovania nebol vykorenený, tú najväčšiu tragédiu, ktorá sa odohrala. Nežná revolúcia priniesla drvivú väčšinu pozitívnych trendov, ale so starým komunistickým "kto nekradne, okráda svoje deti" nezatočila. A je škoda, že je nás len tak malá hŕstka, ktorí sme si to vypočuli, ale keď sa dnes zamýšľame nad tým, že niektorí balkánski členovia Európskej únie sa v tejto kategórii korupcie a nepravosti vklamali do Únie, bolo by dobré pozrieť sa do zrkadla i doma. A bolo by dobré, aby sa takéto veci nedali zamiesť pod koberec, nedali preniesť mlčaním, aby sa tieto mŕtvoly, kostlivci v skriniach vyberali, vykopávali a prezentovali. Lebo len tak je nádej, že sa raz táto krajina posunie od toho, v čom sme boli, tam, kde by sme raz mali byť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, touto kauzou sa zaoberáme v parlamente, vo výbore a ja osobne, odkedy sme sa o nej dočítali v médiách, bolo to už v minulom volebnom období a musím povedať, že stále mám pocit, ako by sme narážali na akýsi neviditeľný múr, na akúsi ľahostajnosť aj v štátnych orgánoch v tomto, ako je prokuratúra, ako bol Slovenský pozemkový fond v minulom volebnom období, ministerstvo. Podávali sme interpelácie, boli sme na poslaneckom prieskume a stále sme sa k ničomu nedopracovali.

    My sme na ostatnom zasadnutí výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, keď pani generálna riaditeľka prednášala túto správu, otvorili problém, pýtali sme sa na problém a dali sme si do výboru predložiť kompletné materiály k mimosúdnej dohode medzi pánom Rozinom a druhou stranou alebo druhými stranami, a teda vás pozývam a všetkých poslancov do nášho výboru, kde by sme po obdržaní týchto materiálov mohli o probléme diskutovať a povedať si ako ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Marián Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, nebudem sa vyjadrovať k obsahu vášho vystúpenia vzhľadom na to, že sa touto problematikou nejako bližšie nezaoberám, venujem sa skôr tej bezpečnostnej oblasti, ale mal som pocit, že v programe je napísané, že prerokúvame Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2010. Vo vašom vystúpení som počul rok 2010 až na konci. Spomínali ste roky deväťdesiate, 2005, kde čo. Skritizovali ste kadekoho a myslím si, a možno by mi to dali za pravdu aj ostatní, možno aj vaši kolegovia, že toto vaše vystúpenie absolútne, ale absolútne nebolo vhodné k tomuto bodu programu.

    Možno to, čo povedala pani Tkáčová, že sa tým budete zaoberať, že ste si vyžiadali podklady a že sa bude tým zaoberať výbor, možno práve tam ste mali tento problém otvoriť, ale nie pri tejto správe. A fakt neriešim ten problém kvôli tomu, že som sa týmto problémom ani nezaoberal a neobhajujem ani pozemkový fond, ani pána Rozina, ale vaše vystúpenie bolo úplne, ale úplne od veci k tomuto bodu programu.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, pán poslanec Dostál, Osuský, tak ako ste povedali, proste máme tu veci, ktoré, nevieme sa pozrieť priamo do zrkadla, nie do krivého, ale do normálneho zrkadla a je tu únik, stopercentne, informácií a ja som to pocítil, keď som bol v praxi, ako hovorí pani Košútová, naša kolegyňa, že všetko je o ľuďoch. A je to o tých ľuďoch, ktorí prakticky si vedia vstúpiť do svedomia, oni vedia vstúpiť do svedomia. A myslím si, že ja dostávam podnety, takže sú viaceré, keď ste sa pýtali priamo, či sú nejaké podnety. Áno, sú a ja ich budem posúvať ďalej, ako náš výbor, resp. na pani generálnu riaditeľku, na fond. A najviac ma bolí to, že u nás, keď niekomu aj napríklad chcete dať nejakú pokutu, tak prvé sa opýta, mám tam niekoho známeho, nemám? Vybavím, nevybavím? Nie, že uznám chybu a poviem, že áno, zaplatím. A to je ten problém na Slovensku, že každý si hľadá únikové chodníčky, ako sa z toho vyvliecť. Ďakujem pekne.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej za tú informáciu o tom, že sa výbor touto vecou zaoberal. Ja nie som členom výboru pre pôdohospodárstvo, takže nedisponoval som tou informáciou, a teda rád sa zúčastním, ak to bude v mojich časových možnostiach.

    K pánu poslancovi Saloňovi by som chcel povedať len toľko, že toto sú veci, ktoré sa tiahnu činnosťou Slovenského pozemkového fondu už možno desaťročia a s rokom 2010 aj so súčasnosťou to nepochybne súvisí tým, že sa takéto prípady znova objavujú. Absolútne nesúhlasím s tým, že toto je vec, ktorá by sa mala riešiť iba na pôde výboru. Toto je vec, ktorá sa má riešiť čo najviac verejne a čo koľkokrát sa na to upozorní a verejne, je dobré a správne. Pretože, áno, existuje tu nejaký múr, existuje tu niečo, čo je pre normálneho človeka nepochopiteľné, keď v novinách si prečíta o prípade, ktorý vyzerá jasný ako facka, aj malé dieťa z neho vie, že tam bol spáchaný nejaký podvod, potom to polícia prešetruje a prokuratúra to zametie pod koberec. Slovenský pozemkový fond sa súdi a potom urobí nejakú dohodu o započítaní pohľadávok. Ja som na to upozornil kvôli veci samej, pretože tou vecou sa zaoberám, ako som povedal, už niekoľko rokov. Vyjadroval som sa k nej aj predtým, podnikal som v nej nejaké veci a tiež som zhrozený z toho, akým spôsobom k tomu pristupujú orgány štátu.

    Ak ste tomu chceli dať politický náboj, tak áno, na jednu vec som zabudol. Pán Rozin bol v predchádzajúcom volebnom období poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SMER - sociálna demokracia, takže možno preto ste to považovali za nevhodné, aby som to otvoril.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, priatelia, skúste si iné názory vydiskutovať mimo sálu. Zatiaľ zachovávame dobrý kredit dnes, tak keby to tak aj mohlo pokračovať.

    Pýtam sa teraz, či sa chce pani predsedníčka vyjadriť k rozprave v záverečnom slove. Medzitým som teda, samozrejme, rozpravu vyhlásil za skončenú. Máte právo niečo k rozprave povedať, na čo už nie je možné reagovať zo strany poslancov.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela uviesť, že Slovenský pozemkový fond sa s týmto prípadom tiež zaoberá. V konečnej fáze sme boli súčinní aj pri tvorbe toho článku, pretože tie dokumenty, na ktoré sa tam odvolávajú, sa odvoláva v tých článkoch, sme poskytli. Momentálne robíme kroky smerujúce k tomu, že ak sa preukáže to, čo by som teraz presne nepovedala, lebo nemôžem to až tak povedať, tak zvažujeme podanie trestného oznámenia na, zatiaľ poviem, neznámu osobu.

    Pokiaľ ide o zamedzenie konania, tak ako pán Dostál pomenoval konanie niektorých pracovníkov Slovenského pozemkového fondu, chcem vám podať informáciu, že v rámci organizačnej štruktúry sme posilnili kontrolnú činnosť Slovenského pozemkového fondu a jedna tá skupina ľudí, ktorá pracuje na odbore kontroly, sa zaoberá aj s tým, že vyhodnocuje a sleduje činnosť niektorých zamestnancov, ktorí teda vznikajú na základe rôznych podnetov smerujúcich z prostredia vonkajšieho na Slovenský pozemkový fond, preverujú tieto informácie. A pokiaľ sa preukáže, že v skutočnosti, že niektoré tie konania sú na základe toho, že niekto odovzdal informáciu ešte skôr, ako ju mal odovzdať, budú vyvodené personálne dôsledky. Toľko by som povedala k tomuto prípadu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, že som vás nazval predsedníčkou, pani generálna riaditeľka. Takže ďakujem pekne za vaše záverečné vystúpenie. Pán spravodajca nemá záujem využiť právo posledného slova, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom tejto schôdze nasleduje

    Správa o stave ochrany osobných údajov 2009 - 2010.

    Táto správa má parlamentnú tlač 254 a správa výboru je pod tlačou 254a.

    Správu uvedie predseda Úradu na ochranu osobných údajov pán Gyula Veszelei, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady a dávam mu slovo, aby uviedol spomenutú správu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní, ďakujem za slovo. Prajem vám príjemný deň. Dovolím si vám predniesť správu o ochrane osobných údajov v Slovenskej republike.

    Za hodnotené obdobie, to znamená od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2010, to znamená za celé dva kalendárne roky 2009 a 2010. Túto správu Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky predkladá touto cestou už v siedmom prípade, to je siedmykrát od svojho vzniku. Správa má podobnú štruktúru ako predchádzajúce s istými malými rozdielmi. Obsahuje desať hlavných častí a prílohy. Ja si dovolím iba vymenovať tých desať. Je to úvod, personálne zabezpečenie a rozpočet, legislatívno-právna a zahraničná, registračná činnosť, aktivity vyplývajúce z medzinárodných aktov, Lisabonská zmluva, inšpekčná činnosť a vybavovanie oznámení, ďalej internetová stránka úradu, komunikácia s médiami ako nástroj informovania verejnosti, záver, zoznam skratiek a príloha s organizačnou štruktúrou.

    V správe sú popísané činnosti a aktivity vyplývajúce pre úrad z jeho poslania, kompetencií a úloh. Tie sú zakotvené jednak v zákone o ochrane osobných údajov č. 428/2002 Z. z. v jeho platnom znení a jednak zo záväzkov Slovenskej republiky, z medzinárodných dohôd ako členského štátu Európskej únie a dohody o Schengene, schengenského priestoru.

    Musím podotknúť, že úrad však vykonával aj niektoré ďalšie činnosti, takpovediac nad rámec svojich povinností, a to v prospech širokej a odbornej verejnosti, na základe ich veľkého záujmu. Ide najmä o konzultačnú, poradenskú činnosť, odpovede na otázky občanov, prevádzkovateľov informačných systémov a iných subjektov.

    Tieto však musel úrad postupne a stále viac obmedziť z personálnych dôvodov. Následkom systematického znižovania rozpočtu úradu, počnúc už rokom 2008, však úrad, a to najmä od roku 2010, musel pristúpiť k obmedzovaniu vykonávania aj iných svojich úloh vyplývajúcich zo zákona či z medzinárodných zmlúv. Dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na tieto čísla, ktorých čísiel ináč nebudem sa snažiť veľa citovať, nachádzajú sa v podrobnej správe, ale tieto považujem za potrebné naozaj uviesť.

    Od roku 2007 do roku 2011 bol postupne znižovaný rozpočet úradu z 992-tisíc eur na 684-tisíc eur. Tento trend pokračuje naďalej, aby ste pochopili tento nepomer, resp. tieto čiastky, dovoľujem si ešte isté porovnanie v medzinárodnom ohľade. Kým v Slovenskej republike na jedného pracovníka úradu z celoročného rozpočtu, podľa stavu v hodnotenom období, už máme nižší stav, bolo 19-tisíc eur, v Maďarskej republike je to 31-tisíc eur a v Českej republike 42-tisíc eur. Tak porovnajte, prosím, 42-tisíc s 19 tisícami.

    O jednotlivých druhoch činností sa zmienim len veľmi stručne. V rámci výkonu nezávislého dozoru nad ochranou osobných údajov v Slovenskej republike je inšpekčná činnosť tzv. nosnou agendou. Z celkového počtu, pôvodného počtu 35 zamestnancov úradu, pracovalo na tomto organizačnom útvare 14 vrátane vrchného inšpektora, dvoch inšpektorov, ako aj vedúcej odboru. Z pohľadu celoslovenskej pôsobnosti úradu sú tieto počty skutočne veľmi malé. Ak by som vymenoval všetky úlohy úradu, rozhodne by ste zistili ich obrovský nepomer, a to prevahu vo vzťahu k počtu zamestnancov úradu.

    Menovaný útvar prešetroval oznámenia dotknutých osôb o porušení ich práv pri spracovaní osobných údajov, ako aj podnety iných fyzických a právnických osôb o porušení zákona v oblasti ochrany osobných údajov. Tie sa netýkajú len zákona o ochrane osobných údajov, ale aj iných osobitných zákonov. Vykonával aj plánované kontroly u prevádzkovateľov informačných systémov a tiež vykonával dohľad nad schengenským informačným systémom, v rámci ktorého dohľadu realizoval kontroly rôznych subjektov pôsobiacich v danej oblasti, okrem iného na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí, na úradoch zahraničnej a cudzineckej polície, teda útvaroch, na letiskách a podobne. Útvar inšpekcie vydával rozhodnutia v prvom stupni vo forme opatrení, resp. o uložení sankcií. Svoje náročné úlohy sa snažil útvar plniť, podobne ako aj úrad, čo najlepšie, v najväčšom rozsahu, avšak v priebehu roku 2010, ako som spomínal, bolo nutné tieto činnosti z rozpočtových dôvodov obmedzovať.

    Podobne fungovali aj ostatné menšie odborné organizačné útvary, menovite odbor legislatívno-právny a register informačných systémov, v hodnotenom období pripomienkoval návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov iných rezortov, dával písomné stanoviská prevádzkovateľov, zodpovedal otázky verejnosti, poskytoval konzultácie na základe požiadaviek rezortov, štátnych orgánov, vykonával registráciu informačných systémov, viedol register zodpovedných osôb, pripravoval podklady pre druhostupňové rozhodnutia predsedu úradu a plnil ďalšie a ďalšie úlohy.

    Ďalej referát zahraničných vzťahov s obsadením troch, resp. štyroch pracovníkov, teraz môžem hovoriť o dvoch, už, rozhodoval o súhlase s prenosom osobných údajov do tretích krajín nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany osobných údajov a poskytoval vyjadrenia prevádzkovateľom informačných systémov.

    Ďalej pracovníci tohto referátu zastupovali úrad, presnejšie povedané štát, v pracovných skupinách, v podskupinách vo výboroch zriadených pri európskych orgánoch. Sú to úlohy a činnosti, ktoré vyžadujú okrem odborných a jazykových znalostí a náležitej praxe, samozrejme, a značné finančné náklady na zahraničné pracovné cesty. Pre nedostatok rozpočtových prostriedkov však boli dočasne pozastavené tieto zahraničné služobné cesty, ktoré sú inak povinné, a vykonávali sa iba v obmedzenom rozsahu, niekedy vôbec. Znamenal to značný problém pre činnosť týchto európskych orgánov. Takýto stav, žiaľ, trvá naďalej a stále sa zhoršuje. Podobný problém bol, respektíve je, pokiaľ ide o účasť zástupcov úradu na rôznych medzinárodných podujatiach, ako sú konferencie, workshopy, iné odborné stretnutia v zahraničí vrátane spolupráce s partnerskými úradmi v zahraničí.

    O zvyšovanie právneho vedomia odbornej či širokej verejnosti by som si dovolil uviesť len toľko, že úrad využíval pre tento účel jednak tlačené médiá, takisto rozhlas, televíziu, inštitút písomných odpovedí na otázky občanom, prevádzkovateľom a podobne. Takisto využíval konzultácie na požiadanie fyzických a právnických osôb, webovú stránku úradu v anglickom aj v slovenskom znení, kde sú rôzne informácie, články, najčastejšie otázky, odpovede, predpisy, dokumenty a podobne.

    Podobne využíva pre rozšírenie informovanosti verejnosti prednášky na rôznych profesijných či spoločenských podujatiach, ako aj sprístupnenie takejto správy, ktorá sa vyhotovuje a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky dvojročne a podobne. Táto správa, žiaľ, neobsahuje prieskum verejnej mienky, ako obvykle obsahovala. Takýto prieskum verejnej mienky bol zameraný na zisťovanie úrovne informovanosti či znalosti verejnosti o problematike ochrany osobných údajov, čo vždy dobre doplnil o informácie obsiahnuté v správe okrem iného aj pre verejnosť, nielen pre Národnú radu.

    Úrad nemohol ani vydať správu v knižnej forme, dovoľujem si zdôrazniť, z dôvodu nedostatku financií a je to asi jedinou raritou v Slovenskej republike, keď si úrad s celoslovenskou pôsobnosťou nemôže dovoliť vydať v knižnej forme raz dvojročne takýto dôležitý dokument, aby aj takýmto spôsobom prispel k zvýšeniu právneho vedomia a informovanosti verejnosti.

    V správe je zmienka aj o Lisabonskej zmluve, ktorá priamo stanovuje, že dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva nezávislý dozorný orgán. Je to naozaj veľmi nešťastné a počudovania hodné, že práve po pristúpení k tomuto závažnému a záväznému medzinárodnému dokumentu vláda robí pod zámienkou šetrenia v štátnej správe reštrikcie rozpočtu úradu, nútiace úrad k vážnemu obmedzovaniu plnenia jeho úloh a zúfalému šetreniu na možnom i nemožnom.

    K novele zákona o ochrane osobných údajov chcem uviesť len niekoľko viet. Zákon č. 428/2002 Z. z. bol novelizovaný za vyše desať rokov síce päťkrát, ale samotným úradom iba dvakrát a bola vykonaná jedna väčšia novelizácia v roku 2005 a neskôr iba jedna menšia v súvislosti so zavedením novej meny euro. Musím poznamenať, že ostatné novelizácie boli prevedené nepriamymi novelami, nepriamym spôsobom inými rezortami, niekedy mimo vedomia úradu.

    K novelizácii teraz platného zákona sme pristúpili z dôvodu potreby vykonania niektorých zmien a doplnení na základe záverov štruktúrovaného dialógu s Európskou komisiou ešte v roku 2006, ktorá nám vytýkala predovšetkým nedostatok vyšetrovacích a intervenčných právomocí. Poznamenávam, že nejde o kontrolné právomoci, ktoré máme, ale ide o právomoci, ktoré napomáhajú k výkonu alebo realizácii kontrolných právomocí. Ďalej novelizácia sa týkala niektorých potrebných upresnení vyplývajúcich z aplikačnej praxe so zákonom. O týchto zaumienených zmenách vzhľadom na krátkosť času asi nebudem sa zmieňovať, ak chcete, môžem, ale myslím si, že nachádza sa to v príslušných materiáloch.

    Chcem k tomu ešte toľko dodať, že návrh novely bol predložený do Legislatívnej rady vlády bez rozporov, zdôrazňujem bez rozporov. Táto napriek tomu neodporučila vláde na prerokovanie, presadzovala vypracovanie nového zákona, ktorý by bol podstatne kratší, jednoduchší, ľahšie zrozumiteľný, to hovorím v úvodzovkách.

    K tomu je potrebné uviesť z mojej strany iba toľko, že samotná problematika ochrany osobných údajov je zložitá právna oblasť, pretože sa dotýka takmer všetkých oblastí života spoločnosti. a preto akýkoľvek nový zákon či novelizovaný zákon nebude a nemôže byť ľahkou čítankou najmä pre pohodlných ľudí. Chcem zdôrazniť, že zákony treba študovať, nie iba čítať, alebo sa do nich začítať či nahliadnuť.

    V ďalšom musím ešte pripomenúť, čo je aj v správe zdôraznené, v roku 2012 bude v Slovenskej republike vykonaná Európskou komisiou v rámci programu SCHEVAL ďalšia periodická previerka plnenia zmluvy o Schengene, úloh vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu. Budú preverované okrem iného a predovšetkým otázky postavenia úradu, jeho právomoci a podmienky jeho finančného zabezpečenia pre výkon účinného a nezávislého dozoru nad Schengenským informačným systémom. Obávam sa na základe svojich doterajších skúseností, že zo štátnych orgánov si máloktorý uvedomuje vážnosť situácie, ktorú v správe a v mnohých listoch som popísal a možno a možný výsledok previerky.

    Pri každej činnosti zisťujeme, že fyzické a právnické osoby sa obracajú na náš úrad stále častejšie a s čoraz zložitejšími problémami. Úrad ale nemá prostriedky na plnenie všetkých vystávajúcich úloh, postupne nebude mať už ani na odborne pripravený personálny potenciál a ich zabezpečenie, pretože bol nútený, resp. je nútený naďalej prepúšťať aj kľúčových odborníkov.

    V závere podrobnej správy som si dovolil spomenúť aj najzávažnejšie problémy, s ktorými úrad dlhodobo zápasí, ktoré ohrozuje plnenie jeho úloh, pričom sám si ich riešiť nemôže, nemá pre to kompetencie. Napriek viacerým našim žiadostiam o pomoc, vysvetleniam problémov i upozorneniam na možné riziká sme sa stretli s ľahostajnosťou a nezáujmom kompetentných orgánov. Na niektoré naše listy sa neunúvali ani len odpovedať a dostať k telefónu akéhokoľvek vyššie postaveného predstaviteľa ministerstva bolo nedosiahnuteľné. Takýto postoj sa len môže veľmi ľahko a rýchlo premeniť na trpkú zúfalosť a obtiažnosť nápravy spôsobených problémov v dohľadnej dobe.

    A celkom na záver by som si dovolil zdôrazniť, že úrad pri plnení svojich povinností napriek finančným problémom hľadal a presadzoval cestu k čo najlepšiemu zabezpečeniu dozoru nad ochranou osobných údajov. Pritom prioritne sledoval záujem občanov, fyzických osôb pri ochrane ich súkromia za súčasného uplatňovania primeranosti prístupu či postupu vo vzťahu k prevádzkovateľom informačných systémov. Pri svojej práci úrad využíval a uprednostňoval preventívny prístup pri zistení porušenia a väčšinou používal, vyžíval inštitút opatrení na odstránenie zisteného porušenia. Na odstránenie, teda na nápravu. Finančné sankcie poriadkovej pokuty skutočne ukladá len v závažnejších alebo opakovaných porušeniach povinností.

    Týmto by som skončil uvedenie správy, resp. zdôvodnenie pre Národnú radu Slovenskej republiky. Žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky správu vzala na vedomie a dovoľujem si poďakovať za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Richardovi Švihurovi, ktorý ako člen výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny bol určený ako spravodajca k tejto správe, aby nás uviedol cez spravodajskú správu do problematiky. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti predkladám správu o prerokovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2009 - 2011 (tlač 254a).

    Správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovane výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny rozhodnutím č. 329 s tým, že ako gestorský výbor podá informáciu o rokovaní vo výbore a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor o správe rokoval na svojej 12. schôdzi 16. mája 2011. Uznesením č. 57 odporúčal Národnej rade správu o stave ochrany osobných údajov zobrať na vedomie, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe v tlači 254a.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce k tejto správe niekto v rozprave vyjadriť ústne. Neevidujem ani ústnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poďakujem pánovi predsedovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2010.

    Správa je pod tlačou 313.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pánovi poslancovi Jánovi Richterovi a prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 29 z 10. augusta minulého roku a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia a pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä zákona o ochrane pred odpočúvaním správu výboru o stave používania informačno-technických prostriedkov za rok 2010.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor a Železničnú políciu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenskú spravodajskú službu, ďalej ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ďalej ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci marec tohto roka o zaslanie správy o používaní informačno-technických prostriedkov za minulý rok.

    Správu o použití informačno-technických prostriedkov za minulý rok predložili všetky požiadané dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj o informácie vo verzii obsahujúce utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe v písomnej podobe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 3. mája tohto roku na svojej 16. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou predloženej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvoril rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Ani v tomto prípade tomu tak nie je, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán Fronc sa chcel prihlásiť? No, ale ja som vás teda...

  • Reakcia poslanca.

  • Prosím vás, zaevidujte tam pána Fronca, keď nájde kartu a dávame mu priestor na vystúpenie v rozprave ako jedinému. Je ešte niekto, kto nemá pri sebe technické zariadenia, aby sme ho zaevidovali? Nie.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Fronca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Moje vystúpenie je krátke a ďakujem za ústretovosť pánovi podpredsedovi, kolegom, že akceptovali toto.

    Ja by som rád jednu vec povedal, že nad takouto správou sa musíme zamyslieť, pretože v skutočnosti ako parlament vnímam, že v podstate nič sa z nej nedozvieme o tom, čo sa deje a to pokladám za nie dobré. To, samozrejme, nevnímam ako vinu rezortu, ale vnímam to ako chybu platnej legislatívy, ktorá jednoducho toto neumožňuje. Čiže pokladám za dôležité aspoň túto vec povedať ako to vnímam a aj o tom, že mali by sme hľadať trochu iné riešenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem, preto uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a pýtam sa pána poslanca Richtera, či chce zaujať k rozprave, ktorú reprezentoval pán poslanec Fronc, stanovisko. Chce.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Tak ako bola tá stručná pripomienka. Plne súhlasím a podporujem stanovisko pána poslanca. Chcem zároveň informovať snemovňu, že naprieč celým výborom pre obranu a bezpečnosť vznikla, by som povedal, dohoda bez ohľadu na poslancov koalície a opozície, že budeme mať ambíciu predložiť návrh alebo novelu zákona, ktorá by dávala iné postavenia a právomoc výboru pre obranu a bezpečnosť, aby nebol len štatistom čísel, ktoré poskytnú jednotlivé zainteresované inštitúcie pre potreby výboru, ale aby mal právomoc sa aj popýtať, prečo napríklad súd nedovolil a nepodporil niektoré návrhy na odpočúvanie a jednoducho, aby to bola výpoveď, ktorá by zodpovedala širšiemu obsahu a dávala ucelenejší, dovolím si povedať, objektívnejší prehľad o realizácii tejto zákonnej normy, pretože si myslím, že to postavenie výboru aj tejto snemovne si to každopádne zaslúži. Ďakujem.

  • To bolo záverečné vystúpenie, na ktoré už nie je možné reagovať, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 320. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.

    Chcem dať teraz slovo poslancovi Kaníkovi, ale nevidím ho v sále. Poprosím organizačný útvar Národnej rady, keby sa pokúsil zohnať pána poslanca Kaníka. Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • 63a.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o dohodu, mám informáciu, že pán poslanec Kaník je na ceste do parlamentu, že by sme ho teda nevyradili na záver schôdze, ale že by sme teraz išli k ďalšiemu bodu a keď sa dostaví, že by sme ten jeho bod prerokovali. Je možné sa takto spolu dohodnúť?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Igora Sidora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 333 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 321.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Sidorovi, aby návrh zákona uviedol s tým, že spravodajcom k tomuto návrhu zákona bude pán poslanec Peter Muránsky.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vypracovanie predkladaného návrhu na vydanie zákona, konkrétne novely zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyplynulo z potreby zabezpečiť predovšetkým uľahčenie a urýchlenie čerpania prostriedkov z fondov EÚ pre také typy zariadení na zhodnocovanie odpadov, ktoré sú bez adekvátnych dôvodov založených na environmentálnych záujmoch doteraz zaťažené povinnosťou povinného hodnotenia. Z druhej mojej iniciatívy boli početné podnety z miest a obcí, ktoré sa pokúšali získať finančné prostriedky na vybudovanie zberných dvorov a systémov zberu a úpravy komunálnych odpadov a separovaných zložiek komunálneho odpadu. V súčasnosti platné znenie predmetného zákona ukladá povinnosť každému, kto chce upravovať odpad, drviť či lisovať, a to v akomkoľvek množstve, aby vypracoval potrebnú dokumentáciu posúdenia vplyvov v predmetnej činnosti na životné prostredie a absolvoval celý proces posudzovania tejto činnosti až po vydanie záverečného stanoviska, ktoré s podmienkami umožní alebo neumožní realizáciu predmetnej činnosti.

    Toto záverečné stanovisko je podkladom jednak pre stavebné konanie, ako aj nevyhnutnou prílohou žiadosti o finančné prostriedky z fondov EÚ. Celý proces posúdenia je ale časovo náročný, a tak v mnohých prípadoch bol takýmto spôsobom vytvorený časový sklz pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ, dôvodom pre vyradenie predmetných zariadení z predložených projektov. Predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie v znení neskorších predpisov by sa mal týmto postupom zjednodušiť.

    Návrh je aj v súlade s ustanovením smernice Rady 85/337 Európskeho spoločenstva v znení jej zmien a doplnkov, ktorá takúto procedúru pre predmetné činnosti nevyžaduje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    A slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 80 z 12. mája 2011 ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v zmysle splnenej podmienky, ktorá bola § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie. Pričom za gestorský výbor odporúčam, aby to bol výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona hlási niekto ústne. Neevidujem ani takúto formu prihlásenia sa do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďalším bodom 18. schôdze je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Petra Kalista a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh má tlač č. 347 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 328.

    Dávam slovo teraz poslancovi Jaroslavovi Sujovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Petra Kalista a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poslanecká novela je reakciou na intenzívnu spoločenskú požiadavku občanov Slovenskej republiky, aby došlo ku konkrétnym zmenám v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Konkrétny návrh zákona upravuje práva a povinnosti člena poľovnej stráže a takisto sprísňuje povinnosti držiteľa psa.

    Súčasné znenie zákona povoľuje poľovnej stráži usmrtiť psa, mačku vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od trvale obytného domu. V predmetnom ustanovnení zákona nie sú jasne stanovené podmienky, za akých môže člen poľovníckej stráže toto právo využiť. Súčasné znenie zákona dáva právo usmrtiť psa, mačku, ktorý sa ocitne v poľovnom revíri napríklad i v sprievode majiteľa. Návrh špecifikuje povinnosť označiť psa pri vstupe do poľovného revíru. Nami navrhované znenie úplne vypúšťa možnosť usmrtiť mačku v poľovnom revíri.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu zákona, jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a hlasovaním potvrdiť, že táto téma nám nie je ľahostajná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, to je výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby si taktiež splnil svoju úvodnú spravodajskú povinnosť pri prvom čítaní o návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 85 z 12. mája 2011 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jaroslava Suju, Petra Kalista a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárnom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskeho spoločenstva, nie je obsiahnutá v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní poslaneckého návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave. V prípade, že môj procedurálny návrh plénum Národnej rady Slovenskej republiky neschváli, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 328 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Skôr ako vám dám slovo, sa chcem spýtať, kto sa okrem pána spravodajcu hlási do rozpravy ešte ústne, pretože písomnú prihlášku som žiadnu neobdržal. Evidujem prihlásenie sa pána poslanca Martina Poliačika. Okrem pána spravodajcu ako jediného v súlade s § 27 rokovacieho poriadku má prednosť vystúpenie pána spravodajcu, ktorému teraz dávam slovo. Po jeho vystúpení a po prípadných faktických poznámkach potom vystúpi pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, v čl. I v bode 3 v § 24 ods. 3 sa vypúšťa písmeno e). V praxi to znamená, že sa ruší zákaz pohybu mačiek v priestoroch poľovného revíru. Ako dlhoročný poľovník nesúhlasím s týmto vaším znením a hneď poviem prečo. V prírode totiž je veľmi rozšírené kríženie mačky divej s mačkou domácou. Tým dôjde k ohrozeniu genofondu mačky divej. V súvislosti s týmto nadviažem na § 20 zákona o poľovníctve, ktorý práve pojednáva o ochrane genofondu zveri, ale budem konkrétny. V ods. 1 § 20 hovorí: "Ministerstvo dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri." Chcem tu podčiarknuť pôvodné druhy zveri.

    Čo sa stane, ak by boli dodržané zásady, ktoré navrhujete vy, pán predkladateľ? Stane sa to, že dôjde k zvýšenému počtu krížencov mačky domácej a mačky divej, čím vôbec ponúkame miesto prírode, aby došlo k znehodnoteniu genofondu mačky divej u nás na Slovensku. Dovolím si upozorniť, že pôvodná populácia mačky divej v súčasnosti sa zachovala v júhovýchodnej Európe, v časti strednej Európy a na Pyrenejskom polostrove. To isté platí pre Slovensko. U nás je mačka divá vyhlásená za veľmi ohrozený živočíšny druh. Z hľadiska poľovníctva je celoročne hájená. U našich susedov v Českej republike už došlo k vyhubeniu mačky divej, a to koncom 19. storočia. V roku 1970 sa naši západní susedia snažili reindukovať mačku divú aj na Šumave. Avšak sa to nepodarilo.

    Dovolím si upozorniť, že populácia mačky divej na Slovensku v súčasnosti predstavuje početnosť 2 700 kusov. Ulovených túlavých mačiek bolo v minulom roku v počte 9 216. Pri týchto údajoch vychádzam zo štatistiky Slovenskej poľovníckej komory, ktorú si môžte overiť. Chcem upozorniť na početnosť mačky divej 2 700 a počet ulovených túlavých mačiek 9 216. Čiže jednoznačne možno konštatovať podľa môjho názoru, že ak by sa neulovilo týchto 9-tisíc túlavých mačiek, dôjde skutočne k ohrozeniu genofondu mačky divej. Preto stále bolo v zákone o poľovníctve, už v roku 1960 dané, že túlavé mačky môže a je oprávnený poľovný hospodár, ako aj poľovnícka stráž loviť za daných podmienok.

    K § 20, ochrana genofondu zveri, ods. 2 písm. b) znie: "V záujme ochrany genofondu zveri sa zakazuje", podčiarkujem slovo sa zakazuje, "krížiť medzidruhovo a medzipoddruhovo zver a krížiť zver s inými živočíchmi", práve aby nedochádzalo k degradácii ochrany genofondu zveri. Preto skutočne, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som jednoznačne, ako pri všetkej skromnosti dovolím si tvrdiť dlhoročný poľovník, som proti ohrozeniu genofondu mačky divej. Z oblasti ochrany prírody a environmentológie upozorňujem, že pôvodná mačka divá je veľmi užitočná pre našu prírodu. Dokázalo sa totiž, že až 90 % jej potravy predstavujú hraboše, myši a len do 10 % predstavuje, samozrejme, aj drobná pernatá zver, ako sú vtáci. To by bolo k tomu bodu.

    Ďalej chcem sa zmieniť o bode 2, s ktorým takisto nesúhlasím s vaším návrhom, pretože v poľovníckej praxi - a tí, ktorí poľujete, mi iste dáte za pravdu - je nevykonateľný. Píšete tu, voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 metrov od osoby, ktorá psa vedie, to sa nevzťahuje na služobných psov, samozrejme, používaných podľa osobitných predpisov a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva. Áno, je to § 24 ods. 3 písm. d). Paragraf 24 pojednáva v zmysle zákona o poľovníctve o ochrane poľovníctva. Jednoducho sa tu zmieňujete o písmeno d), ktorý v pôvodnom znení znel: "zakazuje sa v poľovnom revíri pohyb psov bez osoby podľa osobitného predpisu". Odvolávate sa na osobitný predpis, čo je v poriadku. Chcem sa zmieniť o tých päťdesiatich metroch.

    V praxi by to znamenalo, že ak poľovnícka stráž uvidí osobu a psa, ktorý sa voľne pohybuje, a ten pes je vzdialený nie viac ako 50 metrov, povedzme 15 metrov od osoby, vtedy nemôže poľovnícka stráť loviť tohto psa. Je to pekne akože napísané, ale v praxi nevykonateľné. Prečo? Uvidím psa, poviem praktický príklad, poľovnícka stráž uvidí psa, pričom osoba, ktorá vedie psa, nie je viditeľná. To znamená, je niekde v lese, za kríkmi, psík odbehol. Aká je zásada v poľovníctve? Poľovnícka stráž uvidí tohto psa. Strieľať, nestrieľať? Keď nie som si istý, nemôžem strieľať. Dobre, nebudem strieľať, ale čo, ak tá osoba je vtedy vzdialená 150 metrov? Tak tiež nebudem strieľať, pretože jednoducho, keď nie som si istý a neviem, o čo ide, kde je tá druhá osoba, ktorá vedie psa, nesmiem strieľať. To je jasné. Čiže je vykonateľný, alebo nie? Nič nemôžem v podstate robiť.

    Preto s týmto nesúhlasím takisto a to sú dôvody, vážené dámy a páni, prečo podávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, a to taký, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní poslaneckého návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za porornosť.

  • Pán kolega, ktorý paragraf teraz ste mali na mysli? 73 a), b),c)?

  • 73 b). Dobre. Je to § 73 písm. b), nepokračovať.

  • Ďakujem. Faktickú poznámku na vystúpenie pána spravodajcu má pán poslanec Kamil Krnáč ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán poslanec, súhlasím s vami, že starostlivosť o mačku divú je namieste, ale je absolútne nemiestne, aby túto starostlivosť o genofond mačky divej mal na starosti poľovník.

    Ja by som fakt chcel vidieť poľovníka alebo aj člena poľovnej stráže, ktorý má aspoň základnú predstavu o tom, ako vyzerá mačka divá, ako vyzerá skrížená mačka a ako to vie na diaľku posúdiť.

    A čo sa týka tých vašich výpočtov metrov, tak to ani nebudem komentovať, pretože strieľať vo vzdialenosti do 50 metrov k osobe, tak ako to bolo napríklad doteraz možné, je niečo neuveriteľné. Keď sa po lese, bez ohľadu na to, či porušuje niekto predpisy, alebo nie, keď sa po lese pohybuje osoba so psom, ktorý je vo vzdialenosti do 50 metrov a poľovník si vynucuje právo zastreliť toho psa, tak potom asi nie sme v správnej krajine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Martinák bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Pán kolega poslanec, navrhovateľ, v prvom rade sa zmienim o tom genofonde zveri. Vy jednoducho bez toho, aby ste udali nejaký dôvod alebo konkrétny príklad či z praxe, alebo niečím podložíte, tvrdíte, že chcete vidieť poľovníkov, ktorí sa vyznajú v genofonde nielen mačky divej, ale vo všeobecnosti. Ja vám môžem potvrdiť zo svojej poľovníckej praxe, mám mnoho kolegov poľovníkov, že sa vyznajú a ja by som si nevedel alebo nedovolil by som si hodnotiť toho, koho nepoznám. Možnože máte nejaké negatívne skúsenosti. Potom podľa vášho tvrdenia by sa musel vypustiť § 20, čo sa týka zákona o poľovníctve, ktorý práve rieši túto ochranu genofondu zveri.

    A ako som povedal, hneď prvá veta znie: "Ministerstvo dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri." Veď vy svojím návrhom idete proti zachovaniu pôvodného druhu zveri, a to pôvodného genofondu mačky divej, ktorý zatiaľ na Slovensku máme.

    Samozrejme, že v tej prírode dochádza k tomu kríženiu. Veď práve preto o tom hovorím. Práve preto som zdôraznil, že početnosť mačky divej u nás je 2 700 kusov a počet ulovených túlavých mačiek bolo cez 9 000, konkrétne 9 216. A potom ste tam hovorili o tých psoch, ja hovorím, že tento zákon, návrh je nevykonateľný a práve to som zdôraznil, že môžem strieľať len na to, čo som si istý. Čiže tých 50...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja by som bol najradšej, keby sme tento zákon vôbec nemuseli otvárať a vôbec ho nemuseli na Slovensku riešiť. Ale, bohužiaľ, máme na Slovensku zástupcov poľovnej obce, ktorí jednak majú veľmi svojskú interpretáciu tohto zákona a jednak ďaleko prekračujú podľa mňa právomoci, ktoré im z povinnosti poľovnej stráže vyplývajú, a zasahujú do chovu aj psov, aj mačiek na Slovensku spôsobom, ktorý vôbec nie je náležitý.

    Ja netvrdím, že sú vo väčšine, dokonca si myslím, že sú v menšine, ale ich výčiny na Slovensku nám spôsobujú to, že sa nám stáva napríklad, že dvojmesačné šteňa poľovník inému poľovníkovi zastrelí niekoľko metrov od nôh.

    Stáva sa nám to, že na lúkach, ktoré sú veľmi blízko obytných zón a v podstate divá zver na ne zablúdi, tak možno niekedy okolo polnoci, aj to iba náhodou, nám strieľajú psov čisto zo samopaše len kvôli tomu, že tie lúky sú už súčasťou poľovného revíru.

    Tak poďme sa pozrieť na tú situáciu. Prvá vec, poľovný revír je prakticky každé územie mimo intravilánu, do ktorého môžeme ísť. Keď si zoberieme fakt, že ľudia chovajú aj psov, ktorí nie sú vybehateľní v rámci vodenia na vôdzke, ale majú skúšky, majú výchovu, tak potom sa dostávame do situácie, že človek, ktorý takéto psa chová, nie je schopný ho náležite vyvenčiť kvôli tomu, že kdekoľvek sa pohne mimo intravilánu, tak ten pes proste je v ohrození, lebo ktorýkoľvek člen poľovníckej stráže môže po ňom strieľať. Bezdôvodne, dnes.

    Druhá vec. Pes, len máloktorý pes, je schopný reálne ohroziť zviera. Musí to byť pes nad určitú hmotnosť, väčšinou nad tých 50 kíl, musí to byť pes vytrvalý, ktorý je schopný to zviera hnať, a musí to byť pes, ktorý v prípade, že ho dobehne a to zvieratko nie je úplne zdravé, tak je ho schopný strhnúť. Bežný teriér, bežný kokeršpaniel, bežný psík, ktorého ľudia venčia v lesoch, takého niečoho schopný nie je. Ten pobehne za zajacom možno kilometer a vráti sa naspäť.

    To znamená, že dostávame sa do situácie, kedy sama príroda je schopná sa chrániť aj pred predátorom typu psa a kým tu nemáme naozaj útočnú svorku psov, ktorá by bola zabehnutá, tak v podstate nie sú schopní to zviera v lese ohroziť.

    Čo sa týka mačiek, mačky sa nám predsa zatúlavajú do lesov stovky, ak nie tisíce rokov. Nám domáca mačka bežne opúšťa dediny, v ktorých ju chovajú ľudia, a túla sa po lese. A presne ten jedálniček, ktorý ste spomínali, pán spravodajca, že majú divoké mačky, tak presne ten jedálniček má aj tá domáca mačka, ale v momente, keď sa dostane mimo intravilán, to znamená, že neloví myši v dome, ale sa zaraďuje medzi klasickú divokú zver, tak aj jej počty idú rapídne dole a v podstate mačka ako súčasť bežného prostredia prírodného nie je schopná sa premnožiť. A ak nám ide o ochranu genofondu, veľmi dobre vieme, pán kolega, ak ste poľovník, tak budete so mnou súhlasiť, že mačka divá je vysoko teritoriálne zviera. A ak boli schopní doteraz si svoje teritóriá ochrániť aj pred týmito cudzorodými prvkami, čo môžu byť domáce mačky, a nevpúšťať ich a krížiť sa iba s jednotlivcami, ktoré sú jej vlastného druhu, tak verím tomu, že tá príroda je schopná takýmto spôsobom si ten genofond ochrániť aj naďalej. Keď sme tu tisícky rokov boli svedkami toho, že sa mačky zatúlavali do lesov, že mali možnosť sa krížiť, a napriek tomu sa nám tá divoká mačka v čistote genofondu zachovala, tak ja verím tomu, že sme schopní tento stav udržať aj ďalej bez toho, aby sme ho regulovali odstrelom takmer 10-tisíc mačiek ročne.

    Čo sa týka nevykonateľnosti, ja nemám problém s tým, aby sme sa, aby sme to pustili cez prvé čítanie a jednak na výbore a jednak aj na pôde pracovnej skupiny pre ochranu zvierat, ktorá už funguje v tomto parlamente a funguje celkom dobre, aby sme sa posadili nad ten návrh a spravili pozmeňovacie návrhy, ktoré by ho dostali možno aj do pozície, kde by ste vy ho uznali za vykonateľný, ale určite som rázne proti tomu, aby sme s tým zákonom nehýbali vôbec. Pretože súčasne platná norma je neprijateľná. A budete sa diviť, ale je veľké množstvo zástupcov aj poľovníkov, ktorí súhlasia so zmením, ktoré pán Suja, pán Krnáč a pán Kalist predložili do parlamentu.

    Takže, aby som to zhrnul, máme na Slovensku situáciu, kedy majú poľovníci obrovské právomoci a sú situácie, kedy ich zneužívajú a strieľajú psov, ktorí sa neblížia k zveri, neplížia k zveri, neohrozujú zver, strieľajú ich iba kvôli tomu, že ich vidia sa pohybovať v poľovnom revíri. Páchajú tým psychické škody majiteľom, ktorí máte psíka, veľmi dobre viete, čo to je mať proste citové naviazanie na psa. Ak existujú obce a dediny, kde sa títo poľovníci hrajú naozaj na zvrchovaných pánov a vyhrážajú sa, že keď ten pes čo len o meter prekročí plot, že zabehne za bránku, takže budú po ňom strieľať.

    A túto právomoc podľa mňa by sme im mali odobrať, pretože tá právomoc nenáleží ničomu o čom tento zákon hovorí, že by sa mal venovať. Neochraňuje genofond zveri, neochraňuje zver samotnú, neochraňuje nijak prirodzené správania zvierat v ich prostredí a zbytočne dáva právomoci poľovníkom do rúk, ktoré by nemali mať.

    Ja súhlasím s tým, že keď mi svorka zabehnutých psov bude naháňať srnku, tak by mohol tento poľovník konať. Ale to je hraničná a výnimočná situácia. Ak to dokážeme dostať do toho zákona tak, aby sme všetci s tým boli spokojní, tak budem iba rád, ale prosím aj vás, kolegovia, nepodporte ten procedurálny návrh, ktorý tu bol vznesený, lebo tým iba predĺžime stav, kedy nevinné zvieratá a nevinní majitelia budú trpieť na základe zmyselných a nie úplne opodstatnených dôvodov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Poliačika sa prihlásili pán poslanec... Pán poslanec Matovič, s faktickou alebo procedurálny? Pán poslanec Krnáč, pán poslanec Martinák a pán poslanec Matovič. Traja. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem kolegovi Poliačikovi za príspevok do rozpravy. Chcel by som ho len doplniť v jednom, čo sa týka mačiek a ich teritoriálnosti. Toto je problém, s ktorým sa potýkajú napríklad aj tí, ktorí majú záujem vyriešiť problém túlavých mačiek v mestách. Zásadný problém a nepochopenie toho, ako mačky fungujú, a tým, že ich teritoriálne správanie je také, aké je, je v tom, že ak mačku odstránite z daného teritória, tak tam príde iná mačka.

    Mačky majú veľmi silnú populačnú explóziu, pokiaľ majú priestor na to, aby si získali svoje vlastné územia. Pokiaľ je tam pretlak mačiek, to znamená, že už majú obsadené tie svoje územia, tak automaticky tá populácia sa sama reguluje. To znamená, že nie je možné, aby došlo k premnoženiu. Na rozdiel od psov mačky nelovia v skupinách, nelovia v svorkách, nedokážu sa združovať do svoriek tak, aby vznikali nejaké obrovské, ja neviem, množiny týchto mačiek, ktoré by naraz lovili alebo hnali zver, alebo niečo podobné.

    To znamená, že jediné, čo odstrelom mačiek dosiahnete, je, ich budete musieť odstreľovať stále viac a viac a stále nové a nové budú pribúdať. Žiaľbohu, tak to je a toto nepochopenie spôsobuje, prečo vlastne ten zákon bol postavený na hlavu.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Martinák ako spravodajca sa prihlásil s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Tak budem konkrétne reagovať na kolegu pána poslanca Poliačika.

    Pán poslanec Poliačik, hovoríte tu o poľovníckej stráži, o tom, že niektorí členovia zneužívajú svoju právomoc, svoje postavenie, svoje výsady a tak ďalej. Ja pevne verím, že si uvedomujete, že poľovnícka stráž je prísažná osoba, je to verejný činiteľ v lese, to je jedna stránka veci.

    Druhá stránka veci, vy to nevyriešite tým, že dáte do zákona zákaz odstrelu túlavých mačiek a tým ohrozovanie genofondu. Veď to riešte, ak máte dôkazy, riešte iným spôsobom podľa normálne platného právneho trestného poriadku. Pretože je to prísažná osoba. Okrem toho, že zakážete loviť mačky alebo psov, túlavých, v lesoch, čím dôjde k ohrozeniu genofondu, skutočne genofondu mačky divej, vy týmto nenapravíte medziľudské vzťahy, že mu niekto odstrelí psa tri metre za plotom, ktorý uteká do poľovného revíru, to riešte v rámci iných konaní, ktoré prináležia k tomu.

    Ďalej vravíte, máloktorý pes musí mať nad 50 kíl. Bohužiaľ, musím tvrdiť pri všetkej úcte k vám, že vôbec nie ste v obraze. Práveže, práve drobnejšie plemená, ako sú brloháre, najviac škodia. Napríklad ohrozený druh a chránený u nás je aj jazvec. Jazvečie nory a tak ďalej.

    Ďalej tvrdíte, že tie mačky, že vraj príroda si to nejak sama vysporiada a tak ďalej. Ja vám vravím, že si nevysporiada. My ľudia sme narušili túto prírodu a našou povinnosťou je aj tieto deje v prírode udržiavať a usmerňovať. Veď práve tým, že sa každoročne uloví cez deväťtisíc túlavých mačiek, nedošlo k degradácii genofondu mačky divej.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledným prihláseným do reakcie na predrečníka s faktickou poznámkou je pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Chcel by som iba touto formou v plnej miere podporiť predloženú novelu a zároveň oznámiť, že po tomto zákone som mal predkladať v tejto sále dva zákony ústavné a nebudem ich predkladať preto, lebo odmietam predkladať návrh na zníženie počtu poslancov pred torzom poslaneckého zboru.

  • Pán poslanec, exituje na to forma, ktorá sa volá procedurálny návrh. Faktickú druhýkrát využívajte na reakciu na predrečníka, ale evidujem vaše rozhodnutie. Chcem vám len oznámiť, že v súlade s rokovacím poriadkom tie vaše body budú zaradené na záver schôdze, na záver 18. schôdze Národnej rady.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Brocka.

  • Ale ja som to chcel povedať tak, aby to počul aj pán poslanec Matovič, prepáčte, ale toto je istý prejav občianskej neposlušnosti, ale poslanec Národnej rady si bude vynucovať ako účasť všetkých poslancov pri rokovaní o svojom bode? Ako prídete k tomu vy, ktorí predkladáte návrh zákona a nie sú tu tí ostatní, to proste, to my nebudeme rovní v právach a v povinnostiach?

  • Ako pán poslanec Matovič bude rozhodovať o tom, kedy on svoj návrh predloží? Veď on vôbec nevie, o čom je poslanecká práca. On je tu už rok od volieb a on nepochopil, že jeho povinnosťou, keď predložil návrh, je ho tu odôvodniť. No, navrhujem, aby pán poslanec Matovič sa vrátil do sály a svoj návrh predložil a odôvodnil, veď ja tu preto sedím, pán poslanec. Ja tu kvôli vám sedím, aby som bol pri tom, keď budete zdôvodňovať svoj návrh.

  • Ďakujem pekne. Ja ako predsedajúci nemám právo komentovať obšírnejšie to, čo sa tu deje, ale ďakujem za ten procedurálny návrh, len problém je v tom, že hlasovať nemôžem dať, lebo zjavne nie sme uznášaniaschopní, takže dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána Brocku vtedy, keď bude možnosť hlasovať.

    Takže teraz bude reagovať pán poslanec Poliačik na faktické poznámky. Pán poslanec, evidujem vás, potom, skončíme reakcie a potom by som vám dal priestor na procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • No, pán kolega, máte tam logické chyby v tom, čo tvrdíte. Presne ako hovoril kolega Krnáč. Čím viac mačiek odstrelíte, ja reagujem na faktické poznámky, áno, na vás, čím viac mačiek odstrelíte, tak tým viac vytvárate priestor na to, aby ďalšie mačky, ktoré zbehnú z intravilánu obce, sa mohli dostávať hlbšie do lesa. Tam nijakým spôsobom nevyriešite tú populačnú explóziu mačiek, ktoré sa úplne nekontrolovateľne krížia. Keby sme v intraviláne zaviedli povinné čipovanie a povinnú sterilizáciu každej zabehnutej mačky, to je iná vec. Tam sa veľmi rýchlo dohodneme na tom, že to je riešenie. Ale určite strieľanie mačiek to nevyrieši, lebo kým sa nám voľne množia tie mačky, tak budú zabiehať do lesa nové a nové a nové a stávajú sa z nich iba terče pre voľne strieľajúcich poľovníkov.

    Čo sa týka tých psíkov. Sám súhlasíte s tým, že teda máme situácie, kedy poľovná stráž môže využiť alebo zneužiť túto situáciu. Sám ako poľovník určite dobre viete, že poverenie na vykonávanie poľovnej stráže môže byť ústne a písomne dodané neskôr. Hocijaký ten miestoprísažný člen poľovnej stráže môže ústne poveriť iného poľovníka výkonom, aj kľudne odstrelenia takéhoto zvieraťa a potom iba písomne dodatočne doložiť, že to bolo oprávnené. To znamená, že nedokážeme sa dostať do situácie, keď by sme dokázali usvedčiť hociktorého poľovníka, že neoprávnene strieľal. A presne toto chceme v tomto zákone riešiť, tak prosím vás, nám s tým pomôžte a neblokujte to, aby sa dostal ten zákon ďalej.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz, pretože pán poslanec Poliačik bol posledný v rozprave, uzatváram rozpravu. Teda vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči. Predpokladám, že pán spravodajca, aj vy, tak potom dostanete ako druhý slovo v záverečnom slove. Upozorňujem, že už teraz nemôžme reagovať s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Takže ja sa chcem dotknúť tých mačiek, zákazu strieľania čo predkladáme. Pán kolega, táto novela nie je namierená proti poľovníkom, aby sme si rozumeli. Ako vy chcete zabrániť pohybu mačiek, domácich, ktoré majú veľký rádius, ktoré odbehnú od dediny do lesa, a budeme im zabraňovať tým, že ich budeme v tom lese strieľať alebo na lúke, alebo na poli. Chcem sa vrátiť už k tomu vášmu návrhu, ktorým ste vyjadrili, že nepodporíte túto novelu. No je mi to úplne jasné, že ju nepodporíte, lebo ste ju podporili v roku 2009, kde ste umožnili beztrestne strieľať tieto psy a mačky.

    A ešte mám tretí bod, čo sa týka tej nevykonateľnosti tých päťdesiatich metrov. To nie je pravda. Toto je vykonateľný zákon, lebo ako poľovník to musíte vedieť, že nemôžete tam strieľať, kde je osoba. A myslím, že päťdesiat metrov, to je dva osemposchodové bloky na sebe. To nie je veľká vzdialenosť. A pokiaľ vám vadí toto, že nemôžte tam strieľať, tak potom aký ste poľovník?

    Tak ešte raz vravím, že prijatím tejto novely, resp. posunutím do druhého čítania umožníme beztrestne venčiť týchto psov. Zakážeme strieľať mačky. A ešte preto raz verím, že ako správny poľovník podporíte túto novelu a posuniete do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Teraz požiadal o slovo pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vidím, že okolo týchto mačiek sa skutočne točí veľa poznámok a veľa diskusií a veľa rôznych názorov, čo je koniec koncov dobré. Ja tvrdím skutočne jednu vec len preto, že odkedy funguje zákon o poľovníctve, a to už prvý z roku 1960, stále túlavé mačky, ktoré boli ďalej ako dvesto metrov od obydlia, sa lovili. Prečo? Jednoducho preto, aby nedošlo k degradácii genofondu mačky divej. Nie z roztopaše poľovníkov.

    Ak máte skúsenosti, vážení páni predkladatelia, pán predkladateľ, že k takému niečomu dochádza, k zneužitiu výkonu práva poľovníctva, sú na to iné metódy a nie, aby došlo k degradácii genofondu mačky divej.

    Veď kvôli tomu, že ročne sa uloví cez 9-tisíc túlavých mačiek, nedochádza k degradácii, spýtajte sa environmentológov, nielen poľovníkov. Keď početnosť je 2 700 mačiek divých, približne, podľa štatistiky Slovenskej poľovníckej komory a keď mačiek ulovených, zdivočelých alebo zatúlaných je 9-tisíc, jednoducho matematika nepustí.

    Nie je to kvôli tomu, aby niekto chcel niečomu zabraňovať, ale jednoducho zachovanie genofondu našej pôvodnej zveri nie je len mojou prioritou ako poľovníka, ale väčšiny čestných poľovníkov, ktorí sú členmi Slovenskej poľovníckej komory.

    Vážení páni predkladatelia, vy zrazu začnete každého hádzať do jedného vreca bez toho, aby ste si to overili. Veď jednoducho tým, že vy tomu idete brániť, veď vy nepomáhate prírode, práve naopak, neviem, či si to uvedomujete, či ste pri týchto debatách tieto veci konzultovali aj s ochranármi prírody.

    Ja v žiadnom prípade nie som proti spolkom ochrany zvierat. Sám doma mám poľovného psa. Moja rodina takisto má vzťah k zveri a takisto k domácim zvieratkám. Len chcem aj spolku ochrany zvierat odkázať jednu vec, ktorú si, dúfam, uvedomujú, že zvieratká nie sú hračky. To nie je hračka, ktorá sa môže odložiť a teraz ťa nechcem, tak teda som sa už pohral a dosť. Je to celková starostlivosť o zvieratá a celková starostlivosť o zvieratá platí aj v tom prípade, aby som ju voľne nepúšťal, aby sa mi nezatúlala do toho lesa a tak ďalej.

    To všetko, vážení predkladatelia, ma viedlo k tomu, že som podal svoj procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní poslaneckého návrhu zákona, čo som dosť jasne a zrozumiteľne zdokumentoval. A ja pevne verím, že logika a vzťah k prírode tu zvíťazí a väčšina poslancov podporí môj procedurálny návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, ja som zaevidoval váš procedurálny návrh vo vzťahu k tomu, ako pokračovať alebo nepokračovať, bude sa o ňom určite hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom ako o prvom návrhu. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    No, ale musím sa vám teda vyznať, ja som myslel, že rozumiem aspoň mačke domácej doteraz, ale teraz už nerozumiem ani nielen divej, ale ani domácej, takže ďakujem za širokospektrálny pohľad na túto problematiku.

    Teraz sa vrátime k návrhu zákona, ktorý prerokovávame v prvom čítaní, ktorý predkladá pán poslanec Kaník a Martin Chren na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 320 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 311.

    Pán poslanec Kaník, po všeobecnej dohode s poslaneckou snemovňou sme rešpektovali vašu krátkodobú neúčasť a nezaradili sme to na záver, ale tak, aby ste si mohli tento zákon odprednášať, lebo sú tu niektorí poslanci, ktorým aj táto problematika niečo hovorí. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, tlač 320.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Účelom tejto novely je zrušenie povinnosti ubytovateľa zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru pri ubytovaní cudzinca, na ktorého sa nevzťahuje vízová povinnosť.

    Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

    Týmto zákonom sa významne znižuje administratívna a byrokratická záťaž v cestovnom ruchu pri ubytovacích zariadeniach. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Laurenčíkovi, ktorý je určený gestorským výborom, ktorým v tomto prípade je výbor pre obranu a bezpečnosť, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. apríla č. 311 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku, a to od poslanca Mariána Saloňa. Po jeho vystúpení, prípadnej faktickej poznámke bude možné sa prihlásiť do rozpravy aj ústne.

    Slovo má pán poslanec Marián Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, budem stručný a vecný. V odôvodnení návrhu poslancov Národnej rady pána Kaníka a Chrena je navrhovaná zmena vyjadrená v znížení administratívnej zaťaženosti ubytovateľov, ktorá prispeje k zjednodušeniu a zlepšeniu podnikateľského prostredia v oblasti ubytovania cudzincov, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť. Je to síce pekné, ale samotná táto navrhovaná zmena § 50 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov bude týmto zmätočná a vlastne zneprehľadní jej aplikačný výklad, čo sa týka vo všeobecnosti k hláseniu pobytu cudzincov, a vysvetlím aj prečo. Paragraf 50 tohto zákona, ktorý hovorí o povinnostiach ubytovateľa, okrem iného v bode c) hovorí, že zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania cudzinca.

    Obdobný zákon v Čechách hovorí v paragrafe približne to isté, je tam jediný rozdiel v tom, že ubytovateľ je povinný nahlásiť to nasledujúci pracovný deň po jeho ubytovaní, čiže si myslím, že ten náš zákon nie je až taký veľmi prísny, keď to porovnáme s týmto českým zákonom. A práve tento § 50, ktorý je predmetom zmeny, je si potrebné vyložiť aj s ostatnými paragrafmi, a to konkrétne s § 49 ods. 1 písm l), ktorý tento § 49 okrem iného hovorí, že cudzinec je povinný, v písm. l), vyplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu. A v nadväznosti na to je to § 49 ods. 2 písm a), kde sa hovorí, že cudzinec je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru

    a) začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené vízum podľa § 8 písm. c) alebo d) alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ podľa § 50 písm. c) spomínaného zákona.

    Čiže to vlastne znamená to, že v tom § 49 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov je stanovená všeobecná povinnosť pre cudzincov týkajúca sa vyplnenia tlačiva o hlásení pobytu, pričom za cudzinca v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona cudzincom je vlastne každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. V nadväznosti na to v § 49 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov je stanovená povinnosť cudzinca, vízového aj bezvízového občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného, teda zvýhodneného cudzinca hlásiť policajnému útvaru začiatok...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ja vás na chvíľu preruším. Kolegovia, váš poslanec rozpráva, nie je nás tu veľa, ale naozaj to ruší.

  • ... hlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ v zmysle § 50 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, čo je predmetom navrhovanej zmeny.

    A vlastne čo sa dosiahne touto navrhovanou novelou? Dosiahne sa vlastne to, že vízoví cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach si povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov nebudú musieť plniť osobne, ale splnenie tejto povinnosti za nich ostane na prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia. Ale podľa tejto navrhovanej novely naproti tomu všetci bezvízoví cudzinci, medzi nimi aj občania EHP, teda Európskeho hospodárskeho priestoru, teda zvýhodnení cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach rôzneho typu, si túto povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov budú musieť splniť osobne, čiže dostaviť sa na príslušný policajný útvar, ktorý v danom prípade je oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru. V praxi to môže znamenať, že bezvízoví cudzinci, ktorí budú ubytovaní v ubytovacom zariadení, budú povinní osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, ktoré môže byť v niektorých prípadoch aj vzdialené niekoľko desiatok kilometrov vzhľadom na to, že na Slovensku ich máme 12. Naproti tomu vízoví cudzinci ubytovaní v tom istom ubytovacom zariadení nebudú musieť nikde cestovať a osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, nakoľko danú povinnosť oznámenia splní za nich prevádzkovateľ tohto ubytovacieho zariadenia.

    Súčasná právna úprava, platná právna úprava tejto danej problematiky bola naposledy prejednávaná a schválená v roku 2008, s ktorou súhlasil aj Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a takisto aj Zväz slovenského campingu a caravaning klubu. Čiže vtedy to ako problém vôbec nevideli.

    Čo sa týka druhej časti tejto navrhovanej novely hovoriacej o doručovaní aj elektronickou poštou, malo by to byť riešenie, ktoré zjednoduší a uľahčí plnenie povinností prevádzkovateľa ubytovacích zariadení vo vzťahu k príslušným oddeleniam. Ako myšlienka to možno nie je zlá, ale tu musím povedať, že ministerstvo vnútra by jednoznačne malo určiť minimálne formu, akým spôsobom by vlastne fungovala takto elektronická komunikácia. Jednak či by to bol vytvorený nejaký osobitný portál s individuálnym prístupom týchto hoteliérov, alebo vyžadoval by sa elektronický podpis, nevyžadoval pri tomto hlásení, ale ako vieme, neviem si to predstaviť, že či ministerstvo vnútra bude mať na tieto informačné systémy aj finančné prostriedky. V tomto, konkrétne v tomto návrhu nie sú vôbec špecifikované formy vlastne tejto elektronickej komunikácie s týmito oddeleniami.

    V súvislosti s týmito mojimi výhradami, ako aj s tvrdením, že neverím tomu, že ministerstvo vnútra vôbec dá súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona, podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku návrh, aby sa ďalej o tomto bode nepokračovalo v rokovaní.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie predrečníka sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Saloň, dve poznámky k tomu, čo ste hovorili. Jednak poukázanie na situáciu v Českej republike a vaše konštatovanie, že ten náš zákon nie je až taký prísny, pretože tam musia hlásiť nasledujúci deň, my až po piatich dňoch. No, ak je niečo nezmysel a zbytočnosť, tak je to nezmysel aj zbytočnosť, keď sa to robí nasledujúci deň, rovnako ako keď sa to robí do piatich pracovných dní, a ak je niečo upravené povedzme ešte problematickejším a horším spôsobom ako u nás, to neznamená, že problematický a zlý spôsob úpravy, ktorý je u nás, sa nemáme snažiť napraviť.

    To, čo ste povedali v druhej časti svojho vystúpenia, kde ste poukázali na to, že tým, že odpadne táto povinnosť ubytovateľom, tak vznikne cudzincom, ktorí sem prídu v rámci bezvízového styku, tak to môže byť opodstatnená námietka, ale to nie je námietka, ktorá by mala smerovať k odmietnutiu tohto návrhu, ale k jeho úprave v druhom čítaní, čo je určite možné v rámci nejakého pozmeňujúceho návrhu dosiahnuť.

    Ja teda za seba chcem povedať, že tento návrh podporujem, myslím si, že je to jeden z tých návrhov zákonov, z toho typu návrhov zákonov, akých by sme mali prijímať čo najviac. Mali by sme sa snažiť hľadať povinnosti, ktoré stanovuje verejná sféra súkromným podnikateľským subjektom alebo občanom, na ktoré nie je naozaj nejaký reálne existujúci dôvod, a snažiť sa tieto povinnosti, zbytočné administratívne záťaže voči občanom a voči podnikateľským subjektom odbúravať, rušiť, redukovať. Takže ja som za tento zákon a určite budem za neho hlasovať.

  • Ďakujem. Reagovať teraz bude pán poslanec Saloň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, predkladatelia to ale mohli hneď v prvom kole takto spraviť, že proste urobili, urobili niečo, čo nebolo úplne správne, pretože zmenili jeden paragraf, ale zabudli na ďalší nadväzne na to a predpokladám, že možno nám to aj pán poslanec Kaník vysvetlí, že určite aj tento návrh, ktorý on predkladá, tak nemal úmysel dosiahnuť to, aby tí bezvízoví cudzinci museli sami hlásiť vlastne svoj pobyt cudzineckej polícii, lebo podľa mňa je to nezmysel, lebo tým, že majú oni jednoduchý vstup do Slovenskej republiky a my im to zaťažíme tým, že ich pošleme samých sa hlásiť a vízovým to bude robiť hoteliér, tak podľa mňa to bude ešte horšie. A ja si rád počkám na vyjadrenie ministerstva vnútra k tejto veci. Neverím tomu, že cudzinecká polícia bude s týmto návrhom súhlasiť. Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol prihlásený písomne a teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    V záverečnom slove chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Saloň, najprv to vysvetlenie a zároveň poďakovanie. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste nás upozornili, že sme tam prehliadli, áno, plne priznávam, že sme tam prehliadli túto záležitosť. Určite nebolo naším úmyslom sťažiť, naopak, úmyslom je zjednodušiť, ale presne, ako pán poslanec Dostál povedal, na to je druhé čítanie. To je jeden pozmeňovák a ja budem veľmi rád, keď ho vy napríklad podáte. Veď takéto typy návrhov, toto nie sú politické typy návrhov, kde by sme si mali dokazovať opozícia a koalícia, ako sa to nedá. Toto sú návrhy, ktoré smerujú k tomu, aby sme, prepáčte, že to tak poviem, nebuzerovali ľudí, aby štát nešikanoval ľudí nezmyselnými povinnosťami a na tom by sme sa naozaj mohli dohodnúť, že o to máme všetci rovnaký záujem. Pretože naozaj máme tu spústu zákonov, ktoré z rôznych dôvodov, či už tým, že pochádzajú ich korene ešte z hlbokej minulosti, alebo tým, že snaživí úradníci, ktorí potrebujú vymýšľať nové povinnosti, aby opodstatňovali svoju existenciu, dávajú do zákonov ďalšie a ďalšie povinnosti, ktoré zaťažujú ľudí a štát šikanuje občanov takýmto spôsobom, takže odhaľujme to spoločne.

    Ja určite, keď vy prídete s čímkoľvek v tomto duchu, ja to rád budem podporovať, aj keď to bude opozičný návrh a na tomto sa určite môžme zjednotiť. Takže v druhom kole to určite radi odstránime a zákon, ktorý naozaj je skôr typu, keď sme zlých imperialistických agentov sledovali a pozorovali neustále, čo robia, a sledovali ich pohyb a stále to v tých zákonoch máme, no to naozaj treba vylúčiť. Veď sme občania Európskej únie, máme voľný pohyb osôb a je naozaj nemiestne, aby sme zbytočne vypisovali papiere, ktoré aj tak nikto nikdy nečíta. Na tých cudzineckých políciách to je niekde zložené v nejakých skriniach a nikto to nepotrebuje, je to naozaj úplný prežitok a úplná zbytočnosť.

    A poznámka k tomu, že či s tým bude cudzinecká polícia a ministerstvo vnútra súhlasiť. No, pán poslanec, vy zrejme viete, že nebude z hľadiska úradníkov súhlasiť, lebo vy ste citovali z ich stanoviska.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak potom, potom, potom ešte viac rozumiem tomu stanovisku, ale ja sa tomu nečudujem, pretože tí úradníci sa nemenia, tým, že sa menia vlády, sa nevymenia úradníci a bol som ministrom, takže viem, aký obrovský odpor je v tej administratívnej mašinérii voči všetkému, čo má zmeniť, zmenšiť rozsah ich práce, pretože vlastne oni sami prichádzajú o prácu, prichádzajú o to, čo robia, a oni, naopak, si radi prácu vymýšľajú, aby mohli priberať ďalších úradníkov, ďalších, aby nám tá administratíva puchla a to nechceme. Takže ja očakávam odpor a vždy budem očakávať odpor administratívy ku všetkým takýmto zmenám, ale verím, že pán minister, s ktorým som o tom hovoril, s ktorým som sa na tom dohodol, keď som ten návrh podával, že s tým súhlasí, a ešte s ním hovoriť budem, že všetky prípadné námietky vykonzultujeme a že tento návrh bude mať podporu ministra.

    A čo sa týka elektronickej komunikácie, ďakujem za upozornenie. Tá elektronická komunikácia, ja nevidím opodstatnenie, aby tak ako sa to aj v tom návrhu, ktorý prišiel už z ministerstva vnútra, objavilo, aby tam sme zavádzali nejaké zložité formuláre, portály, osobitné prístupy, elektronické podpisy. To vôbec nie je potrebné. Veď čo tam sa oznamuje cudzineckej polícii, a pokiaľ by bol návrh zákona prijatý, týkalo by sa to len vízových cudzincov. To znamená, ten rozsah by sa významne zúžil. Tam je potrebné akurát oznámiť, že prišiel nejaký neviem kto a ubytoval sa v tomto zariadení. Nič tajné, nič osobné, nijaké zložité údaje, ale môžme o tom diskutovať, pretože toto je okrajová časť toho návrhu, keby to mal byť problém, dobre, ale nemyslím si, že by to problém mal byť. Tam nie je potrebné naozaj zavádzať a bol by som proti tomu, aby si to vyžiadalo zavádzanie nejakých špeciálnych nových softvérov a nebodaj hardvérov a vynakladanie finančných prostriedkov. To nestojí za to. Zjednodušujme, nekomplikujme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete reagovať v záverečnom slove?

    Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, ktorí ešte neodišli, je nás tu zopár, tak snáď iba pre záznam by som tiež chcel vysloviť podporu tomuto návrhu a takisto ako pán navrhovateľ hovoril teraz, určite tie nedostatky, ktoré tu boli teraz vytknuté a ktoré ozaj, ozaj tam sú, tak nejakými pozmeňovacími návrhmi upravíme a ten návrh pomôže podnikateľom a vlastne aj všetkým občanom, aby zbytočná byrokracia tu naďalej nevládla. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V súlade so schváleným programom sme mali ešte prerokovať body 81 a 82, ktorých bol navrhovateľ pán poslanec Matovič. Pán poslanec Matovič sa nenachádza v sále, ako aj avizoval, že dnes nebude tieto návrhy zákonov predkladať.

    A preto prerušujem rokovanie 18. schôdze Národnej rady aj štvrtého dňa.

    Vyhlasujem prestávku do utorka do 9.00 hodiny, v súlade so schváleným programom tam pôjdu tie tajné správy, po ktorých sa bude pokračovať tromi bodmi, ktoré sme presunuli po dohode v pléne, to znamená jazykový zákon a tie dve vyhlásenia k dvojakého občianstvu.

    Prajem všetkým príjemný víkend, ďakujem aj technikom, aj zamestnancom Národnej rady, ktorí vydržali, a uvidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine. Zdravím aj našich hostí na balkóne. Turiec, čiže Martin nás prišiel pozdraviť. Máte tu zástupcu vedľa mňa sediaceho, priamo z Martina, takže prajem šťastný návrat domov. Všetko dobré.

    Chcel by som ešte upozorniť a nebolo to povedané, body, ktoré neboli prerokované, ktoré boli nadnes, to znamená, ten bod 81 a 82 budú zaradené na samotný záver schôdze tak, ako to je v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Prerušenie rokovania o 13.02 hodine.