• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní nepožiadal žiaden poslanec ani žiadna pani poslankyňa.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenom prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.

    Máme ho ako tlač 340.

    Včera v rozprave vystúpili všetci písomne aj ústne prihlásení poslanci a rozprava bola vyhlásená za skončenú.

    Vítam na rokovaní pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jozefa Mihála, ktorý požiadal o záverečné slovo k tomuto návrhu zákona.

    Prajem vám všetkým ešte raz príjemný deň.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte záverečné slovo k rozprave k navrhovanej novele Zákonníka práce. To moje záverečné slovo bude dlhšie, keďže nechcem zaostať za vašou usilovnosťou a aktivitou. Včerajšia rozprava trvala, hoci ide len o prvé čítanie, asi štyri hodiny. Tak aby som mohol zareagovať na všetky pripomienky podľa možností, tak si dovolím vyčleniť trošku väčší čas.

    Začneme základnou filozofiou, prečo meníme Zákonník práce. Ja vlastne trošku zopakujem to, čo som hovoril v úvodnom slove, možno to poviem inak. Doba sa dynamicky mení, svet dnes je iný ako pred 10 alebo 20 rokmi. Slovensko dnes je takisto iné, ako bolo pred 10, 20, 30 rokmi. Zmenil sa systém, doba je dynamická. A čo je najhoršie, a na druhej strane pozrime sa na to aj pozitívnymi okuliarmi, je, že sme po dvoch-troch rokoch trvajúcej ekonomickej a hospodárskej krízy, ktorá nám veľa vecí odkryla. A myslím si, že mali by sme sa poučiť, čo sa tu uplynulé dva alebo tri roky dialo.

    Ako som už hovoril, Slovensko sa veľmi zmenilo. Dnes Slovensko už nie je takou tou poľnohospodárskou krajinou so zbrojovkami, s ťažkým priemyslom, dnes je Slovensko krajina, kde je poľnohospodárska výroba na ústupe. V poľnohospodárstve pracuje naozaj už len zlomok predošlého počtu zamestnancov. Vymizli nám textilné fabriky, vymizli nám obuvnícke fabriky, ťažký priemysel v podobe zbrojoviek je v podstate tiež preč. Na druhej strane máme tu automobilky, dokonca tri. Máme tu množstvo nových fabrík, ktoré sú subdodávateľmi pre tieto závody. Máme tu elektrotechnický priemysel, výrobu televízorov, obrazoviek a s tým spojené subdodávky a tak ďalej a tak ďalej. Ja sám veľmi často chodím po Slovensku. Vždy keď mi to čas dovolí, tak idem do rôznych regiónov, navštevujem rôzne firmy, rozprávam s vedením, rozprávam sa s ľuďmi. A, samozrejme, možno by som to nepotreboval, pretože dobre poznám Slovensko. Ale v pozícii ministra a v pozícii človeka, ktorý koordinuje prípravu aj pracovnoprávnej legislatívy, tieto stretnutia sú potrebné a sú aj veľmi užitočné. Z týchto stretnutí jasne vyplýva, že slovenská ekonomika je znova na vzostupe. Ukazujú to nielen tie moje rozhovory, ale aj situácia v regiónoch, ukazujú to makroekonomické parametre, čísla, ktoré sa postupne zlepšujú. A dostávame sa opäť do tej starej formy.

    Čo je ale zlé, je číslo, ktoré hovorí o miere nezamestnanosti. Znovu zopakujem, čo je každému dobre známe, miera nezamestnanosti na Slovensku v závislosti od metodiky sa pochybuje niekde na úrovni 13 – 14,5 %. Je to, samozrejme, veľmi veľa. Trápi nás to. A mali by sme hľadať riešenia, ako túto vysokú mieru nezamestnanosti zmeniť, ako ju znížiť, ako vytvoriť čo najviac pracovných miest. Zákonník práce je základná norma pracovného práva. A, samozrejme, len a len zmeny v Zákonníku práce nám nevygenerujú nové pracovné miesta. Nové pracovné miesta vytvoria podnikatelia. Vytvoria ich vtedy, keď usúdia, že to pre nich má zmysel. Žiadny podnikateľ, nech sa tvári akokoľvek, nie je sociálny podnik. A vždy bude uvažovať tak, aby dosiahol cieľ svojho podnikania. A to je samozrejmé, podnikanie je činnosť za účelom dosiahnutia zisku, keď voľne si vyberiem vetu zo živnostenského zákona. Samozrejme, veľkým zamestnávateľom je aj štát ap., samosprávy ap., ale trend posledného obdobia, ako všetci dobre vieme, je taký, znižovať počty zamestnancov v štátnej správe, resp. snažiť sa optimalizovať aj počty ľudí, ktorí sú zamestnaní v samospráve, pretože tam nám niečo možno v posledných rokoch trošku "nabobtnalo". A rozhodne nie je dobré, ak štátny rozpočet je z veľkej časti založený na tom, že jeho výdavky idú na platy úradníkov a nie možno do rozvojových programov, resp. do pomoci tým, ktorí to naozaj potrebujú.

    Čiže vrátim sa k tomu. Pracovné miesta vytvárajú podnikatelia a budú ich vytvárať vtedy, keď na to budú vytvorené vhodné podmienky. A to je Zákonník práce, to je nižšia byrokracia spojená s rôznym vybavovaním, to sú nižšie odvody, to sú rôzne podporné programy na podporu podnikania, to je budovanie infraštruktúry v regiónoch Slovenska, to je, samozrejme, riešenie problémov v súdnictve a tak ďalej a tak ďalej. Čiže skutočne samotný Zákonník práce nie je jediný predpis, ktorý keď vhodne zmeníme, tak naštartujeme tvorbu pracovných miest. Je to jeden z tých kamienkov celej tej veľkej mozaiky, ale kamienok veľmi dôležitý, a preto mu treba venovať náležitú pozornosť.

    Flexibilita. Prečo hovoríme o flexibilite? No jednoducho preto, pretože, znovu sa vrátim ku kríze, kríza jasne ukázala, že treba zvýšiť flexibilitu v pracovnoprávnych vzťahoch. Doba je naozaj veľmi dynamická, kríza to potvrdila. A práve ukázala problémy, ktoré tu sú v úplnej nahote. Firmy mnohokrát stratili svojich odberateľov, mnohokrát museli zmeniť svoj výrobný program, ak sa chceli vôbec udržať na trhu, ak nemali zaniknúť. To znamená, súčasná doba vyžaduje pružnú reakciu podnikateľov, či už na zmenu svojich výrobných programov alebo pokles svojho odbytu, niekedy krátkodobý, niekedy dlhodobejší. A naopak, firmy musia vedieť pružne reagovať aj na vyšší dopyt po svojich produktoch, po svojich službách. To znamená, ten pohyb je obojstranný. A ak bude Zákonník práce tak nepružný ako doteraz, tak nebudú vedieť firmy pružne reagovať na zmeny podmienok, ktoré sa skutočne veľmi dynamicky menia. Preto je potrebné uľahčiť proces prijímania zamestnancov. Ale zároveň je aj tá menej populárna strana, možno pre niekoho, uľahčiť proces redukcie počtu zamestnancov v prípade, že je firma v ťažkostiach, resp. potrebuje reštrukturalizáciu svojich výrobných programov.

    Treba si uvedomiť ešte jednu vec. Keď sa pozrieme na čísla, už som hovoril o počte nezamestnaných, resp. o počte pracovných miest, o počte zamestnancov v pracovných pomeroch, keď si pozrieme, akým spôsobom sa vyvíja počet zamestnancov, tak zistíme, že počet zamestnancov napriek tomu postupnému oživovaniu stagnuje. Stagnuje, tie pohyby plus-mínus 1 000 – 2 000 zamestnancov v podstate nie sú dôležité. Keď si to ale všimneme, tak uvidíme, že od roku 2010 nám dosť „dramaticky“ stúpa počet ľudí, ktorí pracujú na dohody, a stúpa nám aj počet ľudí, ktorí pracujú na živnosť. To je vlastne dôkazom toho, že ten trh sa skutočne zobudil, skutočne je tu väčší dopyt po práci ľudí. Ale tento dopyt po práci ľudí sa nerieši tvorbou nových pracovných miest, ale pribúda nám práca na živnosť, resp. práca na dohodu. A to sú také formy vzájomného vzťahu medzi, povedzme, podnikateľom a občanom, ktoré sú v prípade živnosti úplne mimo Zákonníka práce. Čiže o žiadnej ochrane takto pracujúceho občana nemôžeme vôbec hovoriť alebo v prípade práce na dohodu je to síce v súlade so Zákonníkom práce, ale, ako všetci dobre vieme, tak práca na dohodu je v porovnaní s prácou v pracovnom pomere definovaná úplne, úplne niekde inde.

    A keď si len pozrieme ten kľúčový parameter, ktorý sa často používa v diskusiách, je to výpovedná doba, tak vidno, že pri práci na dohodu je 15 dní bez akýchkoľvek ďalších nárokov a bodka. Čiže ak to porovnáme so súčasným nastavením výpovednej doby a nároku na odstupné pri klasickom pracovnom pomere, tak je to obrovský rozdiel. Čo s tým? Určite nie je riešením a nebolo by dobrým riešením, keby sme začali obmedzovať prácu na živnosť, resp. keby sme začali obmedzovať prácu na dohodu. To vôbec nie je dobré riešenie, resp. nebolo by to dobré riešenie. Túto flexibilitu, ktorú naše zákony umožňujú, treba, samozrejme, ponechať. Ale treba sa pozrieť na to, prečo podnikatelia nevytvárajú nové pracovné miesta, prečo v prípade, že skutočne potrebujú ľudí a rozširujú výrobu, nevytvoria nové pracovné miesto, prečo zamestnajú človeka na dohodu, na živnosť, resp. v značnej miere využívajú zamestnancov cez agentúry dočasného zamestnávania, prečo je to tak. No jednoducho je to preto, lebo pri súčasnom nastavení je pre nich tvorba nového pracovného miesta drahá. Taká je realita. A nehovorme si, že to jednoducho nie je inak. Zákonník práce je predpis, ktorý má skutočne v prvom rade najskôr prioritne chrániť práva zamestnanca, to je nesporne fakt, ale na druhej strane si povedzme, do akej miery kde je ten správny rozmer. O tom treba diskutovať.

    Vládna koalícia túto diskusiu v podstate zadefinovala už v programovom vyhlásení, minimálne výrokom, podľa ktorého sme už v programovom vyhlásení vlády povedali, že zrušíme súbeh výpovednej doby a odstupného. Toto sme jasne povedali v programovom vyhlásení. A povedali sme to preto, lebo toto nastavenie, ktoré je v súčasnom Zákonníku práce, považujeme za jeden z hlavných problémov, prečo sa nové pracovné miesta netvoria. Netvoria sa preto, pretože ak si v dnešnej dynamickej dobe podnikateľ zamestnávateľ spočíta, že prípadné zrušenie pracovného miesta by ho stálo štyri alebo šesť mesačných platov v prepočte zamestnanca, tak je veľmi, veľmi opatrný pri vytvorení nového pracovného miesta a rieši to inak, znovu to zopakujem, zamestnaním na živnosť, zamestnaním na dohodu, zamestnaním cez agentúru alebo využívaním svojho súčasného kmeňového stavu zamestnancov s tým, že sú tam možno potom vysoké nadčasy ap., na čo, samozrejme, upozorňuje aj opozícia, a nie vždy je to jav, ktorý by sme mali si pochvaľovať.

    Ešte raz sa vraciam k tomu. Preto je potrebné zvýšiť prvky flexibility. To znamená zrušiť súčasné nastavenie inštitútu výpovednej doby a odstupného, teda ten ich vzájomný súbeh, ďalej, rozšíriť možnosti práce na dobu určitú. Prečo? No tvrdím, že preto, lebo vždy lepšie je, keď zamestnanec pracuje v konkrétnej firme na dobu určitú, ako keď v tej istej firme je zamestnaný cez agentúru. Ak si to porovnáte, tak mi musíte dať za pravdu. Preto je potrebné aj zamyslieť sa nad nastavením skúšobnej doby, aj keď si nemyslím, že to je to podstatné, preto je potrebné udržať inštitút tzv. flexikonta, ktorý je nástrojom, ktorý sa veľmi osvedčil počas krízy. A nikde nie je povedané, že firma ho nevyužije aj v budúcnosti v prípade, že dôjde ku krátkodobému výpadku výroby, príkladom je napr. nedávna situácia v PSA v Trnave, kde mali výpadok výroby kvôli tomu, že japonský dodávateľ zo známych dôvodov nebol schopný zabezpečiť dodávku dôležitých súčiastok. Preto sú tieto zmeny.

    Chcem ešte pripomenúť jednu vec. Ak sa budeme baviť napr., znovu sa vraciam, o výpovednej dobe a odstupnom a my tvrdíme, že súčasný model 2 + 2, 3 + 3 je jednoducho príliš zaťažujúci pre zamestnávateľov, tak veď sa môžeme baviť aj tak, čo keby sme zvolili model 5 + 5, čo keby zamestnanec pri výpovedi mal nárok na päťmesačnú výpovednú dobu a päťmesačné odstupné. Veď to by predsa zamestnancovi pomohlo. No konkrétnemu zamestnancovi, ktorý dnes zamestnanie má, by to nepochybne pomohlo, pretože by vedel, že ak sa takáto nemilá vec stane z jeho pohľadu, tak mal by vyššiu mieru náhrady pri ukončení pracovného pomeru. Ale to by znamenalo, že tým dupľom sa nové pracovné miesta tvoriť nebudú. A uvedomme si jedno, vonku máme 200 000 ľudí, ktorí si naozaj aktívne hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť. Ak budeme takzvane zvyšovať ochranu zamestnanca, takzvane, tak to bude znamenať, že podnikateľ nikdy v živote nevytvorí nové pracovné miesto. Čiže zamestnanci sa povezú v zlatom autobuse, ale pre tých, ktorí by do toho zlatého autobusu chceli zvonku pristúpiť, tých súčasných nezamestnaných, tým sa tie dvere nikdy neotvoria. A keď spomíname výšku mzdy ap., pracovné podmienky, samozrejme, má to dopady v rodinách, v sociálnej situácii, tak treba si uvedomiť, že jedna vec je sociálna situácia zamestnancov, ktorí prácu majú, a druhá vec je sociálna situácia v podstate 400 000 ľudí, ktorí prácu nemajú, žijú zo sociálnych dávok, resp. z podpory v nezamestnanosti. Veď sa pozrime na nich, tým skúsme pomôcť, tým pomôžeme tak, že podnikateľom rozviažeme ruky pri tvorbe nových pracovných miest.

    Dobre, toľko na úvod.

    A teraz by som rád sa vyjadril ku konkrétnym parametrom, resp. atribútom Zákonníka práce tak, ako ste o nich v diskusii hovorili. Niečo by som chcel trošku aj uviesť na správnu mieru, lebo nech sa páni poslanci nehnevajú, ale niekedy mi to pripadalo tak, že si vlastne neprečítali to, čo je v návrhu novely, tak skúsim trošku ako bývalý školiteľ také menšie školenie. Pomôžem si aj samotnými paragrafmi, bude to trošku trvať, ale asi je to potrebné.

    K výpovednej dobe a odstupnému sa najskôr pozrime. To, čo navrhujeme, to znamená, aby bol nárok na výpovednú dobu odstupňovaný podľa dĺžky odpracovanej doby a aby súčasne nebol automaticky paralelne nárok aj na odstupné, je absolútne štandardné riešenie, ktoré prevažuje vo väčšine krajín Európskej únie. Ak má niekto záujem, mám tu potom príslušné dokumenty, môžem príp. bokom ukázať, v ktorých krajinách, ako to je nastavené. To, čo navrhujeme vo vládnom návrhu, nie je nič prekvapujúce. A, samozrejme, ani náhodou to nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými dohovormi alebo smernicami a tak ďalej a tak ďalej.

    Keď sme pri tých medzinárodných dohovoroch, smerniciach ap., chcem pripomenúť, že pri tvorbe novely Zákonníka práce sme si, samozrejme, uvedomovali, že v žiadnom prípade nemôžeme prekročiť mantinely, ktoré sú dané, či už smernicami Európskej únie alebo medzinárodnými dohovormi, kde ide hlavne o dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Z tohto dôvodu naši experti vycestovali na expertné rokovanie do Ženevy, ešte vo februári tohto roku, kde vlastne prebehla prvá konzultácia k návrhom novely Zákonníka práce. Druhá návšteva bola už dokonca za mojej osobnej prítomnosti, kedy vlastne na vysokej úrovni boli prijatí u samotného najvyššieho predstaviteľa Medzinárodnej organizácii práce pána Somaviu. A tretia návšteva v poradí bola uprostred apríla, čiže pred rokovaním tripartity záverečným. A tu vlastne šlo o tripartitnú expertnú delegáciu, v ktorej teda boli zástupcovia aj zamestnávateľov, aj odborov. A na tejto expertnej úrovni rokovali s expertmi Medzinárodnej organizácie práce, hlavne pokiaľ ide o rozmer rešpektovania dohovorov MOP v kontexte s návrhmi novely Zákonníka práce. Po prijatí vládnej verzie novely Zákonníka práce sme túto verziu odoslali znova do Ženevy, do sídla MOP. A experti MOP v týchto dňoch posudzujú vládny návrh znova. A mali by nám v priebehu niekoľkých dní zaslať ich stanovisko k tomuto návrhu.

    Čiže, ešte raz, na záver zdôrazním, v žiadnom z bodov navrhovanej novely nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu dohovorov MOP a ďalších medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktorými je viazaná Slovenská republika. Netreba sa toho obávať.

    Vrátim sa k výpovednej dobe. Zamestnávateľ nie je sociálny podnik, napriek tomu, že tu máme zamestnávateľov, ktorí oficiálne sa nazývajú sociálne podniky. Ale to je, ako každý uzná, istá špecifická výnimka vyplývajúca zo zákona o službách zamestnanosti. Ale typický zamestnávateľ naozaj nie je sociálny podnik. A preto jeho úlohou nie je riešiť sociálnu situáciu zamestnanca, ktorý z rôznych dôvodov príde o prácu. Na to tu máme náš sociálny systém, na to je tu štát. To znamená, máme tu systém sociálneho poistenia, máme tu systém pomoci v hmotnej núdzi. Chcem teda pripomenúť tým, ktorí to nevedia, že v rámci systému sociálneho poistenia máme aj systém poistenia v nezamestnanosti, kde pri splnení príslušných podmienok, a tie podmienky sú pomerne mäkké podmienky, má občan, ktorý bol poistený, nárok na šesť mesiacov trvajúcu podporu v podobe dávky v nezamestnanosti vo výške 50 % jeho predošlej hrubej mzdy, čo je približne 75 % čistého príjmu. To je teda riešenie situácie, kedy zamestnanec stratí prácu a hľadá si novú.

    Chcem pripomenúť, že pripravujeme novelu zákona o sociálnom poistení, kde sa ja osobne zasadzujem o to, aby sme poskytovanie podpory alebo dávky v nezamestnanosti, viac spružnili a viac, resp. lepšie odstupňovali dĺžku poskytovania tejto dávky a výšku poskytovania tejto dávky aj v závislosti od trvania samotného poistenia v nezamestnanosti. Tým chceme lepšie vyriešiť situáciu ľudí, ktorí, povedzme, vo vyššom veku prídu o prácu a hľadajú si prácu novú, s čím sú, samozrejme, niekedy spojené problémy. Takže to je ešte toľko na margo výpovednej doby.

    V diskusii zaznelo, či päť mesiacov trvajúca výpovedná doba je korektná, kde zaznel dobrý argument z úst poslancov, ktorí argumentovali, že ak takto budú odstupňované výpovedné doby, tak v prípade problémov u zamestnávateľa ten bude, prirodzene, prednostne prepúšťať tých zamestnancov, ktorí sú z tohto pohľadu ľahšie prepustiteľní, pretože tie náklady na prepustenie sú nižšie, teda zamestnancov, ktorí pracujú vo firme kratšiu dobu, sú mladší a podobne. Na tomto argumente, musím uznať, niečo je. Očakávam teda diskusiu, máme na to diskusiu ešte približne mesiac, päť-šesť týždňov, takže v rámci tohto časového obdobia sa určite budeme o tomto nastavení baviť, pripomínam, v kontexte pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení.

    Ďalší problém, ktorý tu bol nanesený, je problém konkurenčnej doložky. Tak a tu si teraz pomôžem zákonom.

    V prvom rade pokiaľ ide o ten zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti, on má dva rozmery. Je to zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, čo bolo upravené aj v doterajšom Zákonníku práce. A ten nový rozmer pribúda v novele. A to je zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti po skončení pracovného pomeru. To je novinka.

    Pokiaľ ide o obmedzenie vykonávania konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, chcem zdôrazniť, že v príslušnom ustanovení súčasného Zákonníka práce robíme zmenu. Táto zmena je v prospech zamestnancov jednoznačne, pretože spresňuje tie možnosti, ktoré zamestnávateľ má v prípade, že chce ten zákaz konkurenčnej činnosti využiť, hlavne zdôrazňujem, že doteraz mohol vlastne zamestnávateľ robiť zamestnancovi problémy, ak niekde inde, niekde nejakým iným spôsobom vykonával akúkoľvek činnosť, ktorú mal zamestnávateľ zapísanú v živnostenskom registri. Ako všetci dobre vieme, väčšina z nás to dobre vie, hlavne tí, ktorí vyšli z podnikateľského prostredia, tak firmy si veľmi často do živnostenského registra ako predmet svojej činnosti zapíšu neúmerne veľa rôznych činností, ktoré v skutočnosti nevykonávajú, veď ich to nič nestojí. To znamená, že okrem toho, čo reálne robia, je tam 50 ďalších činností, ktoré v skutočnosti nerobia. Súčasný Zákonník práce umožňoval, aby aj také činnosti, ktoré boli len pro forma zapísané v živnostenskom liste firmy, mohol zamestnávateľ obmedzovať tomu svojmu zamestnancovi. Po novom bude možné to obmedzovanie konkurenčnej činnosti naozaj len pri tých činnostiach, ktoré zamestnávateľ reálne vykonáva.

    Pokiaľ ide o novinku, to znamená zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru, tak tu ide o zákonom zadefinované nastavenia pravidiel, ktoré v praxi jednoducho chýbajú. Totiž už dnes slovenské firmy v pracovných zmluvách v mnohých prípadoch uzatvárajú takúto určitú konkurenčnú doložku so svojimi zamestnancami. Avšak takáto prax dnes nemá oporu v zákone a v konečnom dôsledku je vlastne neúčinná. Prax nás preto „prinútila“, aby sme takýto paragraf, § 83a, do nášho Zákonníka práce vložili. Je to na prospech obidvoch strán, či zamestnancov, či zamestnávateľov. Jednoducho ak život ak prax priniesli určité problémy, treba ich zákonným spôsobom zadefinovať, aby sme tu mali jednoducho poriadok.

    Chcem pripomenúť niekoľko faktov.

    Zamestnávateľ, teraz v podstate vlastne citujem z § 83a, a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, to znamená, nie je to povinnosť, nemusí s tým zamestnanec súhlasiť, môžu sa dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Čiže, znovu, to, čo som hovoril pred chvíľkou, pôjde o tie činnosti, ktoré zamestnávateľ reálne vykonáva, a nie celú tú paletu, ktorú príp. má zadefinovanú v živnostenskom registri. Ale hlavne zdôrazňujem to slovíčko „môžu“. Tam nemôže zamestnávateľ nútiť zamestnanca, aby sa k niečomu takémuto zaviazal.

    Ďalej, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. To znamená, nebude možné uzatvoriť tzv. konkurenčnú doložku kedykoľvek to kohokoľvek napadne. Tam skutočne musí ísť o odôvodnené prípady, kedy by mohlo dôjsť k úniku know-how, ktoré má svoju hodnotu. Určite nepôjde o to, že zamestnanca, ktorý pracuje niekde v nejakej automobilke na páse a z tejto automobilky odíde a chce odísť do konkurenčnej automobilky, by mohol vôbec zamestnávateľ nútiť podpísať konkurenčnú doložku, keď nejde o nič iné ako o to, že tam pracuje, robí tam nejaký odborný možno úkon. Ale rozhodne nejde know-how, ktoré by malo nejakým spôsobom uniknúť od jedného zamestnávateľa k druhému. S tým, že ak by šlo o obmedzenie, ktoré je nad rámec takto definovaného zákona, tak, samozrejme, súd môže takýto záväzok zamestnanca obmedziť alebo zrušiť.

    Ďalej pripomínam, že v prípade, že zamestnanec bude súhlasiť s touto konkurenčnou doložkou, tak má podľa zákona nárok na príslušné finančné odškodnenie, ktoré je v zákone definované najmenej vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Čiže má nárok na určité odškodnenie, ktoré nie je bezvýznamné. Zdôrazňujem, že takéto ustanovenie je vo väčšine adekvátnych zákonníkov práce v európskych krajinách. A ak si teda niekto myslí, že to nie je v poriadku, neviem, či to môžem takto povedať v mene pani profesorky Barancovej z Trnavskej univerzity, možno by som odporúčal kritikom tohto nastavenia dohodnúť si u nej nejakú konzultáciu, pretože pani profesorka k tomu naozaj má čo povedať a takéto ustanovenie našej novely veľmi vítala.

    Dobre, prejdime k ďalšiemu problému. A to je problém nadčasov a vôbec nadčasovej práce. Dozvedeli sme sa tu totiž v rozprave, že novela Zákonníka práce chce dramatickým spôsobom zvýšiť počet nadčasov, poškodzovať v tomto zamestnancov a podobne. Takže pokúsim sa to dať na pravú mieru a trošku upokojiť tých, ktorí sa boja, že zamestnanci prídu o svoje práva a budú v nejakom takom otrokárskom postavení, ako to tu zaznelo niekoľkokrát.

    Takže pokiaľ ide o pracovný čas a nadčasy. Zmena je v § 85a v ods. 1, kde sa hovorí o tom, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich a nesmie prekročiť 56 hodín v priemere. Doteraz takéto ustanovenie znamená, že mohla byť nadčasová práca v takom rozsahu, že mohla byť spolu nad 48 hodín, menej ako 56 hodín. Doteraz to bolo možné pre zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného predpisu. Novinkou je to, že takýto rozsah nadčasov v období maximálne štyroch mesiacov môže byť aj v prípade vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo štatutárneho orgánu samotného, alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca. Čiže pridávame tu top manažérov spoločností na prvej alebo druhej úrovni riadenia. Čiže v žiadnom prípade nejde o bežných zamestnancov ani o bežných vedúcich zamestnancov, ktorí sú niekde dolu na tej dolnej úrovni riadenia, ide o top manažérov, ktorí môžu legálne nadčasovať v rozsahu do 56 hodín týždenne vrátane základného pracovného času. To je celé.

    Ďalej, pokiaľ ide o celkový rozsah práce nadčas v kalendárnom roku, mení sa § 97 ods. 10. To je to isté, zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín, ako doteraz. Rozdiel je ten, že vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo samotný člen štatutárneho orgánu alebo vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s tým ustanovením, ktoré som citoval pred chvíľou. Čiže len v prípade top manažérov spoločností je možné, aby celková práca nadčas dosiahla nie 400, ako je doterajším štandardom, ale potenciálne 550 hodín v kalendárnom roku. Čiže, zdôrazňujem, ide len a len o top manažérov, v žiadnom prípade nie o radových zamestnancov. V ich prípade sa nemení vôbec nič. Som rád, že zástupcovia opozície takto bránia práva top manažérov, aby sa náhodou v tej práci nepretrhli.

    Ďalej, zmena je v § 97, ešte kde sa dopĺňa nový odsek 12. ktorý hovorí o kolektívnych zmluvách, kde v kolektívnej zmluve možno odchylne od doterajšieho odseku 7 dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť v kalendárnom roku najviac v rozsahu 250 hodín. O čo tu ide? Štandardne môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas akémukoľvek zamestnancovi v rozsahu 150 hodín ročne, čo zamestnávateľ môže príkazom povedať zamestnancovi, že v rozsahu 150 hodín ročne budeš vtedy a vtedy nadčasovať. To platilo a platí aj naďalej bez zmeny. Novinkou je teda to, že v kolektívnej zmluve, to znamená so súhlasom odborárov, je možné sa dohodnúť, že tento rozsah nariadenej práce nadčas, čo zamestnávateľ určí, kedy tie nadčasy budú čerpané, môže byť do 250 hodín ročne, zdôrazňujem, v kolektívnej zmluve, to znamená so súhlasom príslušného odborového orgánu. Bez tohto súhlasu takýto rozsah nariadenej nadčasovej práce nebude možný. Čiže, zdôrazňujem, ide tu o to, aby zamestnávateľ v prípade dohody s odborovým orgánom mohol sám rozhodnúť, kedy tá nadčasová práca bude čerpaná o 100 hodín vo vyššom rozsahu. Celkový počet nadčasových hodín sa tým však, samozrejme, nemení. Zostáva ich tam 400. V kolektívnej zmluve možno odchylne dohodnúť... No to už nie je dôležité, pozrite si sami § 97 ods. 12. Presvedčíte sa, že to, čo hovorím, je jednoducho tak.

    No a poďme ďalej.

    Teraz pán poslanec Ondruš prepáči, že budem konkrétny na adresu pána poslanca Ondruša, ktorý tu v obidvoch svojich vystúpeniach použil dosť tvrdú argumentáciu o tom, ako chceme zamestnanca poškodiť, pretože hovoríme o tom, že zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške ich mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. To je § 121 ods. 2, však. Čiže pán poslanec Ondruš namietal, že takýmto pritvrdením Zákonníka práce poškodzujeme práva zamestnancov, uberáme im vlastne zo mzdy, lebo im popierame nárok na príplatok za prácu nadčas, tak. No máte pred sebou notebooky, na tých notebookoch vám, predpokladám, beží internet, ak nie je nejaká porucha, viete si nájsť na ASPI Zákonník práce. Poprosím otvoriť si to, nájsť si § 121 a v ňom odsek 2 a v ňom si prečítať, že to, čo som teraz citoval z novely, je presne takisto zadefinované už v súčasnom Zákonníku práce. Čiže pán poslanec Ondruš kritizuje návrh, ktorý nie je ničím iným než preformulovaním bez zmeny vecnej podstaty toho, čo v Zákonníku práce už je a čo teda, pripomínam, naposledy novelizovala moja predchodkyňa exministerka Tomanová, resp. predchádzajúca Ficova vláda. Tak neviem, čo si mám o tom myslieť, čo je zlé na § 121 ods. 2.

    Jediná vecná zmena, ku ktorej došlo v § 121 ods. 2, aby som bol teda naozaj objektívny, to poviem, je tá, že sa zmenila definícia, že aj bez existencie kolektívnej zmluvy sa môže priamo v pracovnej zmluve dohodnúť zamestnávateľ na takomto ustanovení čiže zahrnutí nadčasovej práce do mzdy bez nadčasového príplatku s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, čiže, ešte raz, k vecnej zmene dochádza v tom prípade, že ak u zamestnávateľa nie je kolektívna zmluva, tak priamo v pracovnej zmluve sa môže zamestnávateľ dohodnúť na tom, že 150 hodín nadčasovej práce nebude mať zamestnanec preplatených v prípade, ak ide o top manažéra.

    A zdôrazňujem tu jednu vec. Toto je zmena v prospech zamestnancov, pretože doteraz okrem týchto top manažérov takto sa mohol vlastne nevýhodne z pohľadu zamestnanca dohodnúť zamestnávateľ aj s inými zamestnancami, tzv. vedúcimi, to znamená, šéfka upratovacej čaty tiež mohla mať takéto ustanovenie vo svojej pracovnej zmluve, no dnes už to tam nemôže mať. Čiže tú šéfku upratovacej čaty, prepáčte za takýto možno nie celkom šťastný prípad, sme vlastne povýšili. A tie nadčasy jej budú musieť byť preplácané. Čiže toto ja hodnotím ako zmenu v prospech zamestnancov. Ak to hodnotíte inak, tak naozaj máme iné videnie sveta a inú logiku. Je mi to ľúto.

    Ďalej, § 120, vypustenie minimálnych mzdových nárokov. Viem, ide kontroverzný návrh, pretože doteraz vo všetkých doterajších verziách, novelách Zákonníka práce existoval § 120, podľa ktorého sme mali vlastne zadefinovaných šesť ďalších alebo päť ďalších akýchsi úrovní minimálnej mzdy. Tu chcem povedať, že takéto ustanovenie, aké máme zatiaľ my v § 120, inde v Európe rozhodne nie je bežné, ak je tam v tom niečo bežné, tak to je to, že na úrovni kolektívneho vyjednávania sa dojednajú mzdové úrovne v rôznych sektoroch, odvetviach a podobne. U nás, žiaľ, tá tradícia toho kolektívneho vyjednávania je taká, aká je. Tu by si mali spytovať svedomie v prvom rade ale odbory, na čo tu vlastne ich máme. A pokiaľ ide o takéto nastavenie, resp. zrušenie § 120, tak o tejto alternatíve rokovali už aj naši experti v sídle Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve 13. a 14. apríla. A podľa zápisu, ktorý mám z tohto stretnutia, tu zacitujem: „V prípade odstránenia systému v § 120 je Slovenská republika viazaná Dohovorom č. 26 MOP, ktorý je však prekonaný, lebo je tu nový Dohovor MOP č. 131, ktorý však nestanovuje pravidlá pre politiky minimálnej mzdy. Podľa expertov MOP Slovenská republika má vlastne šesť minimálnych miezd. Dohovory MOP neriešia to, či si štát stanoví jednu minimálnu mzdu alebo niekoľko minimálnych miezd a tak ďalej. Dohovory MOP vyžadujú len stanovenie minimálnej mzdy na najnižšej úrovni a sociálny dialóg pri jej úprave. Náš zákon o minimálnej mzde, ktorý rušiť nejdeme, tieto požiadavky bez problémov spĺňa.“

    Prejdime ďalej ku kolektívnemu vyjednávaniu.

    Novela Zákonníka práce zavádza skutočne prelomové zmeny, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, a to v tom rozmere, že umožňuje vo vyššej miere ako doteraz v rámci kolektívneho vyjednávania zmeniť niektoré tzv. štandardné nastavenia Zákonníka práce aj v neprospech zamestnanca z jeho pohľadu. To je fakt. Nájdeme to v § 231 ods. 2, kde sa hovorí: „V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania odchylne ako podľa odseku1,“ to znamená nielen výhodnejšie, ale aj nevýhodnejšie z pohľadu zamestnanca, „na základe alebo v rozsahu podľa § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a.“ Na takúto zmenu sme si dali, samozrejme, veľký pozor. Veľmi starostlivo sme o tejto zmene diskutovali, znovu sa na to odvolám, s expertmi Medzinárodnej organizácie práce. Experti MOP tento náš postup a postoj odsúhlasili.

    Chcem zdôrazniť, že § 131 ods. 2 presne definuje, v ktorých ustanoveniach sa možno odchýliť v neprospech zamestnanca. A zároveň v týchto ustanoveniach je presne zadefinované, ako sa je možné odchýliť. To znamená napr., ide o skúšobnú dobu, ktorá je štandardne navrhovaná v dĺžke troch mesiacov, v prípade vedúceho zamestnanca 6 mesiacov. A tam sa práve hovorí, že v kolektívnej zmluve je možné túto skúšobnú dobu predlžiť, najviac však o 3 mesiace. Čiže je možné dohodnúť na úrovni kolektívneho vyjednávania, že skúšobná doba nebude 3 mesiace, ale 6 mesiacov štandardne, a nebude 6, ale 9 mesiacov v prípade vedúcich zamestnancov. To je celé.

    Pán poslanec Ondruš spomínal v tejto súvislosti dni dovolenky, že sa budú môcť znížiť štandardné, 4 alebo 5 týždňov, sa v kolektívnej zmluve budú môcť zhoršiť v neprospech zamestnanca. Nie je to pravda.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre, tak ste to nehovorili. Ospravedlňujem sa. Chcem jasne na záznam povedať, že v žiadnom prípade nebude možné v kolektívnom vyjednávaní a v kolektívnej zmluve napr. znižovať počet dní dovolenky, napr. znižovať nárok zamestnanca na nadčasový príplatok, na výšku mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Sú presne definované ustanovenia, v ktorých to možné je. Z toho sú podstatné predĺženie skúšobnej doby o 3 mesiace a druhá podstatná vec, tu už z mojich úst zaznela, v kolektívnej zmluve bude možné o 100 hodín naviac zadefinovať rozsah tých tzv. nariadených nadčasov, ktoré môže nariadiť zamestnávateľ zamestnancovi. To sú dve podstatné zmeny, ktoré môžu byť v neprospech zamestnanca definované kolektívnou zmluvou. A pripomínam, že sa bavíme o kolektívnej zmluve. To je zmluva, ktorú uzatvára zamestnávateľ so zástupcami odborov. Čiže to nie je len tak, že zamestnávateľ sa rozhodne predĺžiť skúšobnú dobu. Je tam, samozrejme, nutný súhlas zástupcov zamestnancov, zástupcov odborovej organizácie. Keď uznajú, že je to v prospech danej situácie, danej firmy, regiónu alebo odvetvia, tak to tak bude, keď s tým súhlasiť nebudú, tak žiadna zmena sa konať nebude.

    Sme pri kolektívnych zmluvách, sme pri § 231, posuňme sa na § 233a, nový paragraf, ktorý nám definuje možnosť dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Čiže sme vlastne v téme, ktorú opozícia pomenovala tak, že oslabujeme postavenie zástupcov zamestnancov, oslabujeme postavenie odborov a tak ďalej. Takže poďme sa pozrieť, ako to je. V prospech zamestnancov Zákonník práce po novom umožní dohodnúť sa aj v prípade, že vo firme nepôsobí odborová organizácia. Naozaj na Slovensku je to tak, že najmä v menších firmách odbory nie sú. Je to realita. Takže v prípade, že nie je vo firme odborová organizácia, môže zamestnávateľ podľa § 233a uzatvoriť dohodu s ďalšími zástupcami zamestnancov definovanými v Zákonníku práce, a to so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom.

    A § 233a ods. 1 hovorí, že môžu uzatvoriť dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu, ako ich je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ja toto opatrenie chápem v prospech zamestnancov. Jednoducho tam, kde to doteraz možné nebolo, môžu zamestnanci brániť svoje práva, resp. organizovať svoje nároky týmto spôsobom formou takejto novej dohody.

    A chcem upokojiť tých, ktorí sa boja, že by odbory mali prísť o svoje práva, že o ne neprídu. Aj tu sme napr. viazaní medzinárodnými dohovormi. A plne ich rešpektujeme, pretože podľa § 233a ods. 2 takúto dohodu je možné uzatvoriť, len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Čiže, ešte raz, ak vo firme je odborová organizácia, vtedy tá má práva, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie. A táto odborová organizácia môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu. V takom prípade, zamestnanecká rada alebo dôverník ak aj vo firme existujú súbežne, takých firiem je na Slovensku, mimochodom, desať, kde súbežne máme aj odbory, aj zamestnaneckú radu, tak vtedy majú odbory jednoducho prednosť. Ak si zástupcovia z koalície myslia, že nie je to dobré, že by to bolo dobré upraviť viac v prospech zamestnaneckej rady, tak odkazujem, že to jednoducho možné nie je, pretože tu sme skutočne viazaní medzinárodnými dohodami MOP. Ale, opozícia, teda odkazujem ešte raz, pozrite si § 233a ods. 2, dúfam, že sa situácia tým pádom v tomto upokojí.

    Ďalej, pokiaľ ide o práva odborárskych funkcionárov, no rokovanie tripartity, na ktorom sa teda, neviem, či poviem správne slovo, lebo naozaj to nie je možno kompromis, teda urobil alebo uzatvoril určitý, je to v úvodzovkách, naozaj, v dvojitých úvodzovkách, „kompromisný návrh novely Zákonníka práce“, trvalo 17 hodín, končili sme o jednej hodine po polnoci. To je vraj taký obvyklý úzus. Takto sa to vraj vždy dialo, fajn. Tak mňa veľmi zaujalo na tomto rokovaní, ako to celé ožilo, keď sme prišli k ustanoveniu Zákonníka práce, ktoré hovorí o tom, že odborárski funkcionári majú právo na to, aby im zamestnávateľ preplatil či štyri hodiny, či dva pracovné dni na výkon tej práce odborárskej. Tak tam to tak veľmi ožilo, keďže sme navrhli, aby sa tieto práva odborárskych funkcionárov zo Zákonníka práce vyhodili. Tak sa tam skutočne, hoci bolo pred polnocou, tak ani tri šálky kávy by tak nezabrali ako diskusia o tomto probléme. Jednoducho tieto práva, ktoré doteraz odborárski funkcionári mali, zo Zákonníka práce pôjdu preč. Odbory majú okolo 300 000 členov. Pri priemernom príspevku mesačne okolo 7 eur mesačne, príspevku na odbory sa na odborárskych príspevkoch vyberú približne 2 mil. eur a niečo mesačne vlastne na ich prácu. Nevidím dôvod, aby zamestnávateľ platil odborom ich činnosť. Predsa na to sú organizovaní, na to vyberajú členské príspevky. Takže žiadať od zamestnávateľa, aby ešte takýmto nadštandardným spôsobom prispieval na prácu odborov, to je, myslím, naozaj príliš. A toto doterajšie ustanovenie tým pádom pôjde zo Zákonníka práce preč. To je všetko. Nemá to zmysel ďalej komentovať.

    Na záver ešte pripomeniem, že novela Zákonníka práce nepoškodzuje zamestnancov, diskutabilné možno z tohto pohľadu môže byť ustanovenie o výpovednej dobe a odstupnom, iste. Ale inak ja nevnímam žiadne tzv. poškodenie práv zamestnancov. Nevnímam to. A ak skrátenie výpovednej doby, resp. nároku na odstupné pomôže vytvoriť nové pracovné miesta, tak budem vždy za to, aby sme takéto opatrenie urobili, keď nám to pomôže naštartovať tvorbu nových pracovných miest, pretože tým pomôžeme 200 000, 300 000, 400 000 nezamestnaným. Preto používam takéto neurčité číslo, lebo je otázne, z nich koľkí si naozaj prácu hľadajú a koľkí sú v evidencii z iných dôvodov, a nie pri snahe hľadať si aktívne prácu.

    Chcem na záver, to znamená ešte tak polhodinku rozprávať, o všetkých opatreniach, ktoré sú v Zákonníku práce prijaté v prospech zamestnancov. Takže poprosím vás ešte o trpezlivosť. Chvíľku to bude trvať.

    Po prvé. Ponechali sme definíciu závislej práce bez zmeny s argumentom, že takto to bolo dohodnuté za predošlej vlády. Rokovania o tejto definícii trvali veľmi dlho. V praxi je to možno trošku kontroverzné, ale prax ukazuje, že nie je potrebné túto definíciu meniť.

    Po druhé. Problémom bol doteraz § 43, čo v prípade, ak vypršala kolektívna zmluva a nová kolektívna zmluva uzatvorená nebola. De iure v týchto prípadoch po vypršaní kolektívnej zmluvy sa nemohli v praxi aplikovať ustanovenia v prospech zamestnancov, ktoré boli dohodnuté v doteraz platnej kolektívnej zmluve, ktorá ale vypršala. Čiže v Zákonníku práce nám pribudlo ustanovenie, že sa tieto podmienky budú rešpektovať, až pokiaľ nebude uzatvorená nová kolektívna zmluva. Je to v prospech zamestnancov.

    Práca na dobu určitú. Tie výnimky, kedy bolo možné reťaziť prácu na dobu určitú (§ 48 ods. 4 až 6). Rozsah týchto výnimiek sa zužuje. Ja viem, pán poslanec Beblavý, chce ešte otvoriť diskusiu práve o tomto bode. Nevyhýbam sa tejto diskusii. V každom prípade je faktom, že počet zamestnancov, u ktorých mohlo dochádzať k tomuto reťazeniu práce na dobu určitú, bude rozhodne menší.

    Nový § 49a, vytvorenie nového inštitútu tzv. vzdelaného pracovného miesta. Je to novinka. Ťažko povedať, ako sa osvedčí, ale zavádzame ju. Uvidíme, možno to budeme musieť v praxi postupne dolaďovať. Ale v každom prípade je dobré, že zavádzame možnosť vzdelaného pracovného miesta, čo znova môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta, resp. zlepšiť pracovné podmienky napr. žien, ktoré majú malé deti.

    Domácka práca (§ 52 ods. 1 písm. c)). Pribúda ustanovenie, ktoré doteraz nebolo. Domáckym pracovníkom sa môže poskytovať mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, nadčasový príplatok. Doteraz to možné jednoducho nebolo.

    Agentúrne zamestnávanie (§ 58). Tam je niekoľko zmien, nebudem ich citovať, ktoré sú jednoznačne v prospech zamestnanca pri jeho zamestnávaní cez agentúry.

    Skúšobná doba (§ 72). Pokiaľ ide o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, tieto ženy nebude možné v skúšobnej dobe prepustiť len tak, ako to bolo doteraz, lebo pribúda nám úprava podľa ktorej bude musieť pri takejto situácii zamestnávateľ jednoznačne a jasne zdôvodniť, prečo ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe s takouto pracovníčkou. A nemôžu to byť, samozrejme, v žiadnom prípade dôvody, ktoré by súviseli s jej tehotenstvom alebo materstvom.

    Konkurenčná činnosť (§ 83). Už som spomínal, dochádza k úpravám, ktoré sú jednoznačne v prospech zamestnanca, pokiaľ ide o obmedzenie možnosti vykonávania nejakej inej zárobkovej činnosti v súbehu s jeho zamestnaním.

    Možnosť vypovedať súhlas s nadčasovou prácou nad 48 hodín týždenne (§ 85a ods. 4). Doteraz to možné nebolo.

    Pružný pracovný čas (§ 88). Zavádzame možnosť takzvaného úplného pružného pracovného času, to znamená, nemusí byť vôbec ustanovený takzvaný základný pracovný čas. Je to opatrenie, ktoré je v záujme záujmov zamestnancov.

    Päť týždňov trvajúca dovolenka, ktorá bude automaticky nárokovateľná od okamihu, od roku, v ktorom zamestnanec dosiahne 33 rokov veku. Tiež bola k tomu diskusia, pretože ide o do istej miery rozporný návrh. Je to, samozrejme, v prospech zamestnanca, pretože doteraz to bolo tak, že zamestnanec ak chcel si uplatniť tento nárok na päťtýždňovú dovolenku, musel zdokladovať 15 rokov trvania pracovného pomeru, štúdia, vojenčiny ap., čo, samozrejme, zaťažovalo zamestnanca. A nie vždy tento nárok aj mal. Čiže je to opatrenie, ktoré je v prvom rade v prospech zamestnanca.

    Čerpanie dovolenky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 113 ods. 4). Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v dôsledku dlhšie trvajúcej pracovnej neschopnosti alebo úrazu do konca nasledujúceho roka, doteraz mu tá dovolenka prepadla. Toto ustanovenie meníme v prospech zamestnancov, aby si ju v takýchto prípadoch mohli vyčerpať.

    Možnosť kumulovania dovolenky počas školských prázdnin dieťaťa (§ 121), opatrenie v prospech rodín.

    Pracovné voľno s náhradou mzdy pri prevoze dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia (§ 141 ods. 2 písm. b)). Táto prekážka v práci, pracovné voľno, pri ktorom sa poskytuje mzda, sa po novom bude poskytovať aj v prípade, že ide o otca dieťaťa, ktorý nie je manželom tej matky. Čiže je to v prípade, kedy nie sú zosobášení.

    Rodičovská dovolenka, takzvaná rodičovská novela, ktorá vlastne znamená, že rodičovská dovolenka je v trvaní troch rokov, jednoznačne v trvaní troch rokov, čo sa spresňuje, doteraz to až tak jasné nebolo, čo by sme videli, keby sme si urobili hlbšiu analýzu súčasného stavu. Túto rodičovskú dovolenku si rodičia, či už matka alebo otec, môžu čerpať rozložene, až pokiaľ dieťa nedosiahne päť rokov veku. Je to jednoznačné opatrenie v prospech rodín. Samozrejme, zamestnávateľa to určitým spôsobom zaťažuje, pretože tomu rodičovi musí ponechať pracovné miesto za nezmenených pracovných podmienok a tak ďalej a tak ďalej.

    Dohody o vykonaní práce, resp. dohody o brigádnickej práci študentov. Doteraz bol problém, študenti v prípade, že končili, hlavne išlo o prípady, kedy končili so štúdiom na prvom stupni vysokej školy a mali začať so štúdiom na druhom stupni, boli problémy s potvrdením o návšteve školy. Tieto problémy sa odstraňujú, pretože študent môže pracovať na túto brigádnickú dohodu až do októbra príslušného roka bez toho, aby musel zháňať potvrdenie.

    Zdôrazňujem, nemeníme nič z toho, čo naozaj znamená nároky zamestnanca na mzdu, na nadčasové príplatky, na sviatky, príplatky pri nich, na náhrady pri pracovnej pohotovosti, pri rizikovej práci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže všetko to, čo tu bolo povedané, resp. nie všetko to, čo tu bolo povedané, bolo skutočne pravdou.

    Ak chce byť niekto objektívny, poprosím ho na záver, je ešte 5 – 6 týždňov času, pokiaľ prebehne znovu v tejto snemovni druhé, tretie čítanie k novele Zákonníka práce, všetci máte ešte čas dôkladne sa zoznámiť s novelou Zákonníka práce, v prípade, že to niekto potrebuje, radi poskytneme bližšie konzultácie. A verím teda ja a kolektív mojich spolupracovníkov, že táto novela bude vami podporená, resp. vylepšená v parlamente, samozrejme, poslanci majú právo na pozmeňujúce návrhy, tie dobré pozmeňujúce návrhy rád privítam. A teším sa o tých 5 – 6 týždňov znovu pri druhom a treťom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády, za vaše vyčerpávajúce vyjadrenie v záverečnom slove k tomuto náročnému návrhu zákona.

    A teraz poprosil v záverečnej reči ešte o slovo pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, no čo už k tomu dodať. Po včerajšej rozprave, kde vystúpilo 9 poslancov, boli ponúknuté rôzne pohľady, aj polopravdivé, tak ako to pomenoval pán minister. Ja to hodnotiť, samozrejme, nechcem, ale po záverečnom slove pána ministra ja sa len chcem poďakovať pánovi ministrovi, že v rozsahu jednej hodiny podal presné informácie, presné školenie. A som o tom presvedčený, že doteraz sme to my, koaliční poslanci, chápali a odteraz to pochopili aj opoziční. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.30 hodine.

    A teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 341 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 334.

    Opäť poprosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

    Spravodajcovať ho bude pani poslankyňa Erika Jurinová, ktorá sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona upravuje poskytovanie vianočného príspevku v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku s cieľom odstrániť doterajšie pásmové rozpätia viazané na sumu dôchodku, pri ktorých sa určuje diferencovaná pevná suma vianočného príspevku.

    Navrhovanou úpravou sa predchádza situáciám, pri ktorých sa vianočný príspevok neposkytoval alebo sa poskytol v nižšej sume z dôvodu, že suma dôchodku v zanedbateľnej miere presiahla pásmové rozpätie určené na samotné poskytovanie vianočného príspevku alebo na jeho poskytnutie vo vyššej sume.

    Navrhuje sa pritom previazať výpočet vianočného príspevku s výškou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu tak, aby bola suma vianočného príspevku v prípade nízkych dôchodkov, t. j. dôchodkov do sumy životného minima, konštantná, a to konkrétne 66 eur a 39 centov, a so zvyšujúcou sumou dôchodku sa postupne, lineárne znižovala podľa vzorca, ktorý je uvedený v prílohe zákona, s tým, že hranica na samotné poskytnutie vianočného príspevku sa navrhuje určiť vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť a za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Erike Jurinovej, aby nás uviedla do problematiky skrz úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní finančného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 334 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť poskytovanie vianočného príspevku v závislosti od konkrétnych súm dôchodku, pričom okruh oprávnených osôb na nárok zostáva zachovaný.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

  • Ruch v sále.

  • Pani spravodajkyňa na chvíľočku vás preruším. Poprosím všetkých, ktorí si majú čo povedať, aby to urobili mimo rokovacej sály alebo tichšie. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pani poslankyne Viery Tomanovej. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím úprimne povedať, že budem veľmi stručná a budem sa snažiť byť čo najstručnejšia. A musím povedať aj to, že z matematických výpočtov a zmeny matematického výpočtu ja by som v tomto prípade nemala žiadne pripomienky nebyť v doložke vybraných vplyvov poznámky, kde je jednoznačne povedané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú pozitívne, a to z toho dôvodu, že sa očakávajú nižšie výdavky na vyplatenie vianočného dôchodku, na vyplatenie vianočného dôchodku, ktorý má pomôcť dôchodcom kvázi, ktorý sme chceli zvýšiť, a navrhovali sme práve jeho zvýšenie, a nahradiť príjmy dôchodcov vzhľadom na veľmi priemerný nízky priemerný dôchodok našich dôchodcov a veľké množstvo dôchodcov, ktorých je viac ako 50 % pod hranicou priemerného dôchodku. To nechcem hovoriť o diskriminácii žien, kde vlastne ten dôchodok je ešte nižší v porovnaní s mužmi. A nechcem hovoriť o tom, ako vyzerajú invalidné dôchodky. Myslím si, že zvýšenie vianočného príspevku by bolo namieste. Pokiaľ ide o výpočet, vždy bude v sociálnej oblasti určitá hranica, odkedy sa už občanovi dávka, peňažný príspevok neposkytne ap., s výnimkou peňažných príspevkov, ktoré sú vyplácané formou štátnej sociálnej podpory, kde sa teda neskúmajú príjmy a neskúmajú sa iné podmienky. Dokonca aj v tomto materiáli v dôvodovej správe sa uvádza, že sa uvažuje o minimálnej výške dôchodku.

    Ale nedá mi nepovedať jednu vec. Človek, ktorý toto pripravoval, nemyslel na súvislosti návrhu s inými právnymi predpismi. V tomto prípade spomeniem súvislosť so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, a to preto, že ja som už hovorila pánovi ministrovi na výboroch, nech si dá urobiť presnú analýzu, ktorí sú to tí ľudia, ktorí majú tie nízke dôchodky do sumy životného minima. A musím povedať, že medzi týmito ľuďmi sú aj ľudia, ktorých poškodili právne predpisy prijaté po roku 2003 s účinnosťou od 1. 1. 2004, keď pre výpočet dôchodku sa posudzovali príjmy za posledných 10 rokov a osobný mzdový bod sa zisťoval práve z posledných 10 rokov. Medzi týmito ľuďmi sú napr. lekári, ktorí platili z najnižšieho vymeriavacieho základu, hoci predtým boli riaditeľmi nemocníc, boli primátormi, prednostami ap. a ich platy boli ďaleko vyššie. Odchádzali do dôchodku v roku 2004 s dôchodkom 180, 190, 200 eur. Ak by boli odchádzali pred 1. januárom 2004 alebo ak by boli odchádzali, dajme tomu, v roku 2006, keď sa zmenil ten výpočet a keď sme posudzovali už ich posledných 20 rokov, teda od roku 1984, ich dôchodok by bol raz, dokonca dvakrát tak vysoký ako teraz. Stanoviť minimálnu hranicu dôchodku na úrovni 220, 230 eur poškodí aj týchto ľudí, ktorí do tohto systému odviedli za odpracované roky ďaleko viac. Poviem, ako je to. Ak človek, ktorému bol priznaný dôchodok 200 eur a ktorý žije sám v domácnosti, nemá iný príjem, môže požiadať o pomoc v hmotnej núdzi. A pomoc v hmotnej núdzi umožňuje odpočítať z jeho príjmu toľko percent pre posudzovanie teda súm v hmotnej núdzi, koľko rokov má odpracovaných. Poviem konkrétny prípad lekára, som už o ňom hovorila. Má 200-eurový dôchodok, odpracovaných 45 rokov. Budem mu počítať 40 odpracovaných rokov, aby sa ľahšie počítalo. Má nárok na pomoc v hmotnej núdzi v súčasnosti, a teda 200 eur, mínus 40 % z toho je 80 eur. Počíta sa mu pre hmotnú núdzu 120 eur. A dopĺňa sa to do sumy 185,38 eur. Čiže bude mať dávku 65,38 eur a vytiahnem ho z príjmov nie na 200, ale na 265,38 eur. Ak mu stanovím minimálny dôchodok, poškodím ho, dám ho na úroveň, buďme veľkorysí, 230 eur, ale aj tak ho poškodím o 35,38 eur. Čiže jednak sme desaťtisíce ľudí poškodili v roku 2004 pri reforme, čo sme nestihli odstrániť, aj keď mnohé prípady týchto diskriminácií sme odstraňovali. Ale potrebujeme na to peniaze. A práve preto hovorím, dámy, páni, je tu množstvo nedostatkov, množstvo diskriminácií, množstvo krívd.

    Trinásty dôchodok je nie znižovanie, ale zohľadnenie aj určitej zásluhovosti, pretože ešte stále musí byť aj je 1. pilier nielen solidárny a zásluhový. Pri zvyšovaní len minimálnych dôchodkov hovorím aj o živnostníkoch, hovorím o ľuďoch, ktorí nikdy nepracovali a dovŕšili 65 rokov, a bol im priznaný sociálny dôchodok na úrovni sumy životného minima. Toto sú všetci tí ľudia, ktorí mali veľmi nízke a majú aj doteraz veľmi nízke dôchodky. Vážení, nemyslím si, že si zaslúžia almužnu ľudia, naši rodičia, starí rodičia, ktorí tu pracovali do roku 2003, mám priemerné číslo, odpracovali 43,8 roka, takúto dobu platili do systému. Myslím si, že si zaslúžia slušný dôchodok tak, aby mohli dôstojne prežiť.

    Pán minister, patríte medzi tých, ktorí taktiež neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Taktiež ste neboli solidárny so svojimi rodičmi, ktorí, predpokladám, budú poberať dôchodky. A neboli ste solidárny s tými, ktorí tie dôchodky potrebujú.

    A teraz poviem ešte jeden prípad, lebo budem vystupovať ešte k ďalším dvom návrhom zákona a budem to znovu spomínať. Viete, hovoriť o tom, že zo Sociálnej poisťovne predkladať návrhy, ako to budete riešiť, a pritom tečú obrovské množstvá peňazí do šiestich súkromných dôchodkových správcovských spoločností z garančného fondu, z toho fondu, do ktorého ostatní zamestnávatelia platia, ak sa dostanú do platobnej neschopnosti, aby mohli vyplatiť mzdy, myslím si, toto je neseriózne. Preto, pán minister, v tomto prípade nemôžeme podporiť, ani politická strana SMER, ani ja, určite nepodporíme takýto návrh vianočného príspevku, ktorý znovu znamená šetrenie. Ale pre vás je pozitívny, pretože znížite výdavky na tých, ktorí tu dlhé roky pracovali, povedala som, v priemere 43,8 roka, platili do systému a ktorých jednoznačne hádžete cez palubu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pani poslankyňa Erika Jurinová, pán poslanec Peter Šuca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, s vianočným príspevkom ste v podstate nemali nijaký zásadný problém, ale už sa stáva vašou tradíciou, že zákonom, o ktorom prebieha rozprava, vy otvoríte ďalších 6 zákonov, ktoré s tým súvisia, ale vôbec nie je možné to v tejto rozprave poriešiť. Otvorili ste zákon o dôchodkovom zabezpečení, o sociálnom poistení.

    A ešte ma zaujala jedna vec. Vravíte, že ušetrí sa v rozpočte ministerstva. A v podstate ste povedali, alebo ste to tak vyhodnotili, akoby tá úspora išla ja neviem na diaľnice. Veď predsa ona bude použitá znova len v oblasti sociálnych vecí. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Peter Šuca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa Tomanová, ja by som chcel zo srdca poďakovať za vaše konštruktívne a konkrétne vystúpenie k predloženému vládnemu návrhu zákona. Je vidieť, že táto téma pre vás nie je témou formálnou, že sa jej celoživotne venujete. A jasne, konkrétne ste demaskovali, o čo v tomto návrhu zákona ide. Veľmi pekne ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, treba sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno, môžete, nech sa páči. Prosím vás, zapnite mikrofón pani poslankyni Tomanovej, bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci za umožnenie mi vystúpiť. Pani spravodajkyňa, chcem vám povedať jedno, v prvom rade v systéme sociálneho zabezpečenia je potrebné vnímať celý systém, pretože keď v jednom uberiete, v druhom pridáte, aj tak musíte sledovať, aby ste udržali prostredníctvom nastavených opatrení Ústavu Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 a 2. A preto nie je možné hovoriť o vianočnom príspevku k dôchodku bez toho, aby som nespomenula zákon o sociálnom poistení. Ja by som mohla hovoriť o ďalších zákonoch. Otvorila som aj tému hmotnej núdze, pretože to úzko spolu súvisí. Vážená kolegyňa, je potrebné, aby ste si naštudovali tieto veci a potom ma sa snažili kárať za to, že dávam do súvislosti zákony, ktoré spolu so sebou súvisia a ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ďakujem.

  • Pani Tomanová bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave čiže v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V úvodnom slove som nepovedal, akým spôsobom sa doteraz vlastne vyvíjal legislatívny proces k návrhu novely zákona o vianočnom príspevku. Takže ak dovolíte, doplním to teraz.

    Neviem, či je dobré sám seba chváliť, resp. moje kolegyne, ktoré tento zákon pripravovali, ale také uznanie a rešpekt som vlastne zažil pri tejto novele zákona, ako hladko, bez problémov to išlo. Sám som bol z toho prekvapený. Za všetko len spomeniem to, že boli, samozrejme, u mňa na osobitnom rokovaní zástupcovia Jednoty dôchodcov, ktorí akceptovali tento návrh. A veľmi ocenili to, že sa zachováva vianočný príspevok a hlavne že sa mení filozofia jeho poskytovania, kedy sa zavádza veľmi spravodlivý a dobrý vzorec, ktorý určuje konkrétnu hodnotu vianočného príspevku v závislosti od konkrétnej jednotlivej výšky dôchodku. Veľmi to ocenili. A zároveň oni sami konštatovali, že robili si porovnania, robili si prepočty, resp. konfrontovali to aj z dôvodovou správou. A potvrdili, že v konkrétnych prípadoch je suma vianočného príspevku vyššia, síce v detailoch, možno niekde o pár centov, možno niekde o euro, v drvivej väčšine v individuálnych prípadoch vlastne vyššia, ako bola doteraz. Nie je to horibilné zvýšenie, ale rozhodne to nie je pokles, hoci, v súčasnej situácii napätého štátneho rozpočtu, nebudem to tu polhodinu rozoberať, z akých dôvodov je napätý, možnože by sme sa na veci mohli pozerať aj inak.

    Druhý rozmer je ten, že pokiaľ ide o náš celkový systém, ktorý máme a ktorý sa týka napr. dôchodcov, resp. osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, poberateľov invalidných dôchodkov, poberateľov starobných dôchodkov, tak nejde len o dôchodky, nejde len o vianočné príspevky, nejde len o tieto finančné transfery, ktoré, samozrejme, naši dôchodcovia musia dostať, majú na to právo a to je, samozrejme, ústavné právo a tak ďalej a tak ďalej.

    Problém je aj ten, že sú to ľudia, ktorí napr. čerpajú v tom našom sociálnom systéme starostlivosť poskytovanú formou sociálnych služieb. Čerpajú ju napr. formou rôznych kompenzácií, pokiaľ ide o zdravotne postihnuté osoby.

    Celý tento systém keď posúdime ako celok, lebo skutočne ho treba posudzovať ako celok, vrátane sociálneho poistenia, súhlasím s pani poslankyňou, tak môžeme povedať, že ten systém je v dosť zúfalom stave. Nie som šťastný, že som toto vlastne zdedil po mojich predchodcoch. A máme množstvo práce na tom, aby sme tento systém zlepšili, aby sme vniesli systém ako systém tam, kde doteraz jednoducho nie je. Tým myslím hlavne na sociálne služby, ešte raz zdôrazňujem, tým myslím hlavne na sociálne služby, ktoré sú veľmi zle systémovo nastavené z pohľadu ich financovania a vôbec aj zo širšieho pohľadu, pokiaľ ide o vec, celý systém, ako je postavený a tak ďalej a tak ďalej. Ale to je, samozrejme, osobitná téma, ktorú by bolo možné dlho rozoberať.

    Čiže chcem len zdôrazniť a potvrdiť, že skutočne to, čo máme dnes na Slovensku, rozhodne nie je ideálne, máme pred sebou veľmi veľa práce a dúfam, že počas tohto volebného obdobia sa nám množstvo nespravodlivostí a zlých definícií, zlých nastavení podarí zlepšiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete vystúpiť?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nech sa páči. Ešte pani spravodajkyňa vystúpi v záverečnom slove.

  • Tiež len veľmi krátko. Myslím si, že každý si uvedomuje problémy v tejto oblasti, ktorú ste spomínali. Určite som nemala na mysli to, že o tom nie je potrebné diskutovať. Ale naozaj sa mi zdá, že vždy keď vystupujete v rozprave, priznáte, že áno, práve túto oblasť možnože riešime celkom dobre, ale vo všeobecnosti nesúhlasíte s tým všetkým. Ale prečo, keď sa teraz bavíme o vianočných príspevkoch, nepoviete, že áno, ak sú dobré, tak prečo ich nepodporiť. Ďalšie oblasti, samozrejme, vy ste ich tak isto nestihli poriešiť za štyri roky. Takže chce to čas. A keď niečo sa vám pozdáva, nevidím dôvod, prečo to nepodporiť, a ostatné sa dorieši, ostatné nepodporíte zatiaľ. Ďakujem, to je všetko.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom tejto schôdze pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho pod tlačou 346, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 339.

    Ďakujem za doterajšiu účasť na schôdzi Národnej rady podpredsedovi vlády pánovi ministrovi Mihálovi.

    Súčasne vítam pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, ktorý bude teraz predkladať svoje návrhy zákonov, a prosím ho, aby uviedol ten, ktorý som menoval ako prvý. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok.

    Do návrhu zákona sa navrhujú dve takéto podmienky. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. A druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Uvedenou úpravou zdravotná poisťovňa nemôže dosahovať zisk na úkor svojich poistencov tým, že by ich odsúvala do poradovníkov namiesto toho, aby im uhradila zdravotnú starostlivosť bez čakania.

    Návrh zákona ďalej prináša komplexnú úpravu prevodu poistného kmeňa. Nedostatočná právna úprava viedla pri odchode EZP z poistného trhu k praktickým problémom, ktoré nevyriešila ani následná novelizácia zákona. Preto navrhujeme jednoznačné pravidlá pre nariadenie prevodu poistného kmeňa Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou návrhu je odplatný prevod poistného kmeňa, avšak v prípade zmluvného prevodu majú poistenci právo nesúhlasiť s prevodom vlastnej prihlášky do inej zdravotnej poisťovne.

    Ďalším vládnym záväzkom je zníženie bariér pre vstup nových subjektov na trh. Navrhované naviazanie limitu prevádzkových výdavkov na počet poistencov odstráni diskrimináciu menších poisťovní a uľahčí prípadný vstup nových poisťovní na trh.

    Vláda sa zaviazala ďalej prehodnotiť a reštrukturalizovať minimálnu sieť poskytovateľov bez ohľadu na vlastníka a právnu formu. Zrušenie koncovej siete poskytovateľov predstavuje týmto dôležitý krok k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Ďalším okruhom zmien je postupovanie pohľadávok zdravotnými poisťovňami. Platná úprava nedostatočne upravuje postupovanie pohľadávok zdravotných poisťovní, ktoré vznikli na preddavku, nedoplatku, úroku z omeškania a na poplatku z omeškania, v dôsledku čoho vznikajú rozdielne výkladové názory na možnosť zdravotných poisťovní postupovať tieto pohľadávky na tretie subjekty. V návrhu zákona sa vymedzujú pravidlá a podmienky postupovania pohľadávok tak, aby bola zabezpečená právna ochrana poistencov a platiteľov poistného. Postúpenie pohľadávok prispeje k sprehľadneniu agendy na poistnom a účtovníctve.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že tento návrhu v prvom čítaní podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo, jeho predsedovi poslancovi Viliamovi Novotnému, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh predpokladá zvýšenie niektorých výdavkov v rámci verejnej správy, ktoré by mali byť kryté novými príjmami, resp. vlastnými zdrojmi dotknutých subjektov v rámci verejnej správy.

    Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, a to prihlášku pána poslanca Miroslava Beblavého. Po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Slovo má pán poslanec Beblavý.

  • Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne za možnosť vystúpiť. Ja budem veľmi stručný. Ja chcem využiť len túto príležitosť na to, aby som poďakoval pánovi ministrovi za dodržanie slova, ktoré nám dal, niektorým poslancom v decembri minulého roku, keď sme chceli predniesť jeden pozmeňujúci návrh. A on nás požiadal, aby sme počkali, lebo že to ministerstvo zapracuje.

    Jedná sa o tému, ktorá zdanlivo je maličká. A určite sa nedá porovnávať s vecami, ako sú reštrukturalizácia zdravotných poisťovní a trhu so zdravotným poistením, ale pre 5 mil. ľudí na Slovensku môže byť niekedy veľmi praktická. A to je ten fakt, že podľa súčasnej platnej legislatívy sa oddelene vydáva preukaz zdravotného poistenia a európsky preukaz zdravotného poistenia a u poskytovateľa sa možno preukazovať len zdravotným preukazom, teda preukazom zdravotného poistenia slovenským, čo znamená, že najmä my rodičia malých detí musíme so sebou nosiť nielenže niekoľko preukazov svojich detí, ale ešte aj v prípade, že s nimi chodievame niekam, povedzme, do Rakúska, do Maďarska cez víkend, dve verzie. A preto sme navrhli, keďže tá administratíva je veľmi jednoduchá, aby sa buď tieto veci zlúčili alebo aby ak to kvôli európskym predpisom nejde, bolo možné sa preukazovať aj európskym preukazom. S pani kolegyňou Žitňanskou sme taký pozmeňujúci návrh pripravili. Pán minister nás vtedy poprosil, aby sme to nepredkladali. A musím konštatovať, že dodržal svoje slovo. A v tomto návrhu je ten návrh ustanovený, že teda bude sa môcť u poskytovateľa preukazovať aj európskym preukazom. A musím zároveň povedať, že ešte ho ministerstvo aj vylepšilo v tom, že zároveň umožnilo, aj keď nemôže vynucovať zdravotnými poisťovňami, aby príp. obidva tie preukazy dokonca vydali na dve strany jedného, čím sa odstráni už akákoľvek zbytočná byrokracia. Takže chcem len za to pánovi ministrovi poďakovať. Hovorím, viem, že to nie je tá najdôležitejšia vec na tej novele, ale vážim si, že držíte slovo. A dúfam, že tí ľudia, najmä rodičia, ktorí musia nosiť tých preukazov veľa, to ocenia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Richard Raši, pán poslanec Viliam Novotný, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, ctení páni, je to prvé čítanie, budem mať len pomerne krátke vystúpenie.

    Chcel by som sa dotknúť troch tém.

    Prvá téma je odplatný prevod poistného kmeňa. Ustanovenia pojednávajúce o prevode poistného kmeňa a s ním súvisiacej odplate využívajú argumentáciu z histórie Európskej zdravotnej poisťovne, sú najmä aktívnou legislatívnou prípravou na možné rozdelenie poistného kmeňa a privatizáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ustanovenia pojednávajúce o prevode poistného kmeňa a cene za tento prevod dohodou mimo úradu vytvárajú pre budúcu legislatívu, financie, vlastnícke väzby a následné možné súdne spory priam vitálne prostredie, o čom nás už dostatočne presvedčila aj slovenská privatizačná história. Akékoľvek neskoršie zneužitie aj nedostatočnej legislatívy sa môže prejaviť v časovej a vecnej zdravotnej nedostupnosti pre obyvateľstvo. Vzhľadom na to, že tieto subjekty spravujú verejné zdravotné fondy, je viac ako žiaduce, aby v prípade akýchkoľvek zmien mal dominantnú kontrolu Úrad pre dohľad a Protimonopolný úrad, aj keď pôjde o prevody dohodou.

    Druhou témou je zníženie bariér a bezproblémovejší vstup na trh zdravotného poistenia novým subjektom. Sadzba uvedeného limitu bude do budúcnosti určovaná tak, aby menšie zdravotné poisťovne mohli zo zdrojov verejného zdravotného poistenia použiť relatívne viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov. Jedná sa ale pritom o prostriedky verejného zdravotného poistenia, a preto by mali byť prednostne použité na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zvýhodňovať nové subjekty takýmto spôsobom je konkurenčne aj spoločensky neetické, najmä v čase nedostatku finančných zdrojov. Príslušné štartovacie náklady na rozbeh zdravotných poisťovní majú byť klasickým rizikovým nákladom každého podnikateľa a práve ich nutná výška v prípade zdravotných poisťovní by mala byť garantom solídnosti ich zriaďovateľa a už vôbec by nemali ísť na ťarchu dostupnosti verejných finančných zdrojov, t. j. v neprospech pacienta. Operovať pojmom „väčšia konkurencia zdravotných poisťovní“ je celospoločenským benefitom, o ktorý stojí za to usilovať sa aj pomocou zmiernenia prevádzkového limitu. Je prinajmenšom v kontexte so znížením príspevku na tvorbu zdravotného poistenia za poistencov štátu iluzórna. A naozaj zastiera skutočné záujmy ešte viac odobrať zdroje z verejného zdravotného poistenia v prospech súkromných investorov. A potom je taká praktická otázka, načo nám bude viacej zdravotných poisťovní. V minulosti sme už mali trinásť, štrnásť, pätnásť zdravotných poisťovní. Mnohé z nich zanikli. Po mnohých z nich ostali nevyplatené dlhy. A hlavne množstvo zdravotných poisťovní okrem možnosti vyťahovať peniaze zo systému verejného zdravotného poistenia prináša aj veľkú administratívnu záťaž pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    A tretia téma je zrovnoprávnenie postavenia všetkých poskytovateľov formou zrušenia koncovej siete poskytovateľov a anonymizáciou pevnej siete. Myslím, že prebehlo dosť veľa informácií od poskytovateľov a dosť veľa výčitiek od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pretože anonymizácia pevnej site vytvára niekoľké otázky, kde pôjde pacient, kde pôjde vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci, kde pôjde vozidlo rýchlej lekárskej pomoci, kto bude zabezpečovať základnú starostlivosť, či bude stačiť, aby sa jeden poskytovateľ zaradený do pevnej siete nachádzal na území príslušného okresu alebo na okrese susediacom s príslušným okresom, a prečo štát ruší koncovú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V koncovej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú iba fakultné univerzitné nemocnice, onkologické ústavy, kardioústavy a psychiatrické liečebne. Tieto zariadenia mali doteraz zo zákona povinnosť mať uzavretú zmluvu. Nezáleží štátu na tom, aby zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v jeho priamej gescii a ktoré sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti nenahraditeľné, mali aj možnosť mať zmluvy a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Aký význam má ohroziť existujúce kardioústavy, existujúce onkologické ústavy tým, že bude možnosť v zdravotnej poisťovni neuzavrieť s nimi zmluvu?

    Je to naozaj jedno zlé riešenie, ktoré môže v budúcnosti priniesť iba problém so zdravotnou starostlivosťou našich pacientov. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Kalist, pán poslanec Zelník. Celkom dvaja poslanci chcú reagovať s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Peter Kalist.

  • Ďakujem za slovo. No, vážený pán poslanec, exminister zdravotníctva, ďakujem za krátke zhrnutie tvojich postojov. No napriek tomu, že si ťa vážim, musím nesúhlasiť teraz s tu prezentovaným názormi, lebo zisk nie je strašiakom. Zisk je v zdravotníctve, a nielen v zdravotníctve, ale hovoríme o zdravotníctve, hlavnou hybnou silou v efektivite a inováciách. A ziskovosť najlepšie kontroluje konkurencia, a nie regulácia. Formálny zákaz zisku vedie len k vyťahovaniu peňazí vedúcimi pracovníkmi. Inak, a teraz nechcem nikoho označovať, len hovorím, ako sa to volá, volá sa to tunelovanie, nevýhodné zmluvy predaja majetku, nadštandardné platy, zamestnávanie kamarátov, prikazovanie, kto od koho má odoberať zdravotnícky materiál a podobne.

    A ešte niečo z materiálov Medzinárodného menového fondu, ktoré boli publikované v roku 2007 a ktoré sa konkrétne týkali zdravotníckeho sektora na Slovensku. A tam je, dovolím si to voľne preložiť, uvedené, že dovolením tvorby zisku, to platí pre zdravotné poisťovne, ako aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v príslušnom regulačnom prostredí, áno, to, samozrejme, platí, dôjde k vzostupu motivácií pre poskytovanie lepšej zdravotnej starostlivosti s nižšími nákladmi.

    A ešte Medzinárodný menový fond uvádzal, že väčšina nemocníc je zle manažovaná, s nízkou motiváciou k zvýšeniu efektivity a s výraznou potrebou investícií. To nie je moja myšlienka, to je názor Medzinárodného menového fondu, ktorý to uviedol, ako reakciu alebo teda popis, ako vyzerá slovenský zdravotnícky systém. Takže tam vedie čistá, tvrdá štátna regulácia. Nie je dostatočne efektívna, bohužiaľ. Musíme to zmeniť. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Znižovanie bariér pre vznik nových zdravotných poisťovní považujem za veľmi nešťastné riešenie a veľmi zlý krok. Na Slovensku sme už mali dvanásť zdravotných poisťovní. Pod rúškom, že treba vytvoriť konkurenčné prostredie, trhové prostredie, kde budú poisťovne ponúkať poskytovateľom lepšie podmienky, sa ukázalo v praxi jednoznačne, že toto nie je pravda, nebola to pravda a za súčasného financovania zdravotníctva, keď je peňazí málo, čím viacej subjektov s týmito peniazmi bude narábať, tým to bude menej prehľadné a menej transparentné. Zvyšovanie prevádzkových nákladov, pretože doteraz stačilo poisťovniam 3,5 % na prevádzkové náklady, teraz sa táto suma zvyšuje až na 4,9 %, pri tých výpočtoch, ktoré sú v zákone zakalkulované, považujem to za veľmi zlé riešenie, pretože tieto peniaze budú odčerpané z celkového objemu, ktorý je pre zdravotníctvo rezervovaný, to znamená, použijú sa na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Prosím vás, nerobte to, lebo prinesie to nie zlepšenie, ale zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási teraz pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kalist, ty žiješ na Slovensku? Po proteste sestier a protestoch lekárov mám pocit, že nadštandardné platy asi v našom zdravotníctve nie sú, pričom nehovorím o tom, že tvoj plat u súkromného zamestnávateľa, ktorý naozaj výrazne vyciciava financie z tohto systému, môže byť nadštandardný a pravdepodobne aj taký je. Ale poprosil by som ťa, aby si sa spojil s pánom ministrom, aby ti ukázal priemerné platy v našich zariadeniach. A naozaj nadštandardné nie sú.

    Zlé manažovanie nemocníc. Takisto sú noví riaditelia v nemocniciach, dosadení novým vedením rezortu. Áno, je to pravda, nemocnice sú zle manažované novými riaditeľmi, pretože dlh, ktorý vznikol po výmene riaditeľov, narastá výrazne viac, ako narastal za predchádzajúcich vedení nemocníc. Čiže máš pravdu, manažujú to zle. A tým, že sa s nimi dohadujete, od koho budú brať materiály a nakupovať prístroje, teda si ma naozaj potešil, že takto to robíte. A som rád, že si to verejne priznal. Ale takisto je otázka na nových riaditeľov, s ktorými tieto biznisy robíte. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Novotný, predseda zdravotníckeho výboru a spravodajca k tomuto zákonu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako uvediem príspevok, pán poslanec Raši, chcem len povedať, že neviem, prečo sú také nízke platy v štátnych zdravotníckych zariadeniach, aj u lekárov, aj u sestier, keď v období rokov 2006 až 2010 narástli disponibilné zdroje zdravotných poisťovní o 41 %, ale kvalita zdravotnej starostlivosti nestúpla, prepadáme sa v medzinárodných porovnaniach, platy ešte stále nie sú v našich štátnych zdravotníckych zariadeniach také ako v Českej republike, pacienti doplácajú stále viac v hotovosti. Neviem, pán exminister, kde ste tie peniaze dali. Obávam sa, že pán poslanec Kalist trošku pomenoval to, ako fungovali štátne nemocnice v časoch, keď ste štát ako zriaďovateľa zastupovali vy.

    Ale poďme k novele zákona, ktorú dnes prerokúvame v prvom čítaní. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení v auguste 2010 zaviazala umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok o zrušení obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda v roku 2007. Medzičasom rozhodol vo veci Ústavný súd. Zatiaľ som od predstaviteľov opozície nepočul ani vetu o tom, aby sa ospravedlnili občanom Slovenskej republiky za problémy, ktoré spôsobili neústavným zákazom, obmedzením zisku zdravotných poisťovní. Nepočul som ešte slovo o tom, aby sa ospravedlnili občanom za možné náklady, ktoré bude musieť znášať Slovenská republika z peňazí všetkých daňových poplatníkov, keď s veľkou pravdepodobnosťou bude prehrávať arbitráže aj domáce súdy, pretože rozhodnutie Ústavného súdu hovorí jasne o tom, že tento zákaz, toto obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je protiústavné. Po náleze Ústavného súdu sa logicky vláda Slovenskej republiky dostala pod tlak, aby čo najskôr splnila svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená, aby zaviedla presne stanovené podmienky pre tvorbu zisku zdravotných poisťovní. V reakcii na nález Ústavného súdu v kauze zisku zdravotných poisťovní ministerstvo zdravotníctva pripravilo túto novelu, o ktorej dnes rokujeme.

    Určite vyvstanú otázky aj v médiách, aj vo verejnosti, či je vôbec potrebné, aby sme, a teraz to poviem v úvodzovkách, „znovu zavádzali možnosť“ pre zdravotné poisťovne mať zisk. Treba povedať, že táto novela je veľmi dôležitá a je ju potrebné schváliť vzhľadom na to, že ak by sa neprijala, v praxi by to prakticky umožnilo zdravotným poisťovniam dosahovať zisk bez akýchkoľvek obmedzení alebo len s minimálnymi obmedzeniami a dokonca zisk nezdanený. A hneď to vysvetlím. Zisk poisťovní bol pred troma rokmi, rok po prijatí neziskovej novely predchádzajúcej vlády oslobodený od dane, zase zákonom predchádzajúcej vlády. Nález Ústavného súdu zrušil obmedzenie zisku, ale oslobodenie od dane sa na tento zisk vzťahuje aj naďalej. Zopakujem, obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu. Novelu však treba prijímať preto, aby sa zaviedli podmienky pre dosahovanie zisku. A ja si myslím, že tie podmienky sú prísne. A myslím si, že by mohli byť ešte prísnejšie. Ale to, čo limituje súčasnú vládu dať ešte prísnejšie podmienky, nie je to, čo určite budeme počuť od predstaviteľov strany SMER, ako napomáha svetovému nadnárodnému kapitálu, ale ten dôvod je zlá ekonomická situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ďalšie sprísňovanie podmienok by mohlo ohroziť samotné fungovanie tejto poisťovne. A, prepáčte, túto poisťovňu nevytunelovala súčasná vláda, ale tá predchádzajúca. Návrh zákona teda obsahuje tri podmienky na dosiahnutie zisku, znovuzavedenie dane na zisk zdravotných poisťovní, povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % a povinnú tvorbu technických rezerv, a tu by som rád podčiarkol, na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Zdravotná poisťovňa tak nemôže dosahovať zisk na úkor svojich poistencov tým, že by ich odsúvala do poradovníkov namiesto toho, aby im uhradila zdravotnú starostlivosť bez čakania. Čiže tézy o tom, ktoré boli veľmi rozšírené v tejto spoločnosti, že akýsi zlí vlastníci zdravotnej poisťovne si najprv vyplatia zisk do vrecka a len to, čo sa zvýši, nechajú na zdravotnú starostlivosť, sú nepravdivé a budú jasne upravené v tomto zákone. Musí byť zaplatená celá odkladná zdravotná starostlivosť. A ak je z technických príčin nevykonateľná v danom roku, na túto odkladnú zdravotnú starostlivosť musí si poisťovňa v technických rezervách odložiť finančné prostriedky.

    Môj predrečník pán poslanec Raši hovoril o tom, že táto novela upravuje prevod poistného kmeňa a v podstate pripravuje alternatívu na nejakú privatizáciu, rozobratie, prevod poistného kmeňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dámy a páni, toto je ničím nepodložené strašenie. Toto strašenie som počúval aj na jeseň minulého roku, aj na jar tohto roku, keď sa ukazovala finančná situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako veľmi ťaživá. A počúvali sme často argument, že to je vlastne premyslená taktika súčasnej vlády, ktorá ju chce dostať do zlej situácie, aby mohla ju potom následne privatizovať alebo previesť jej poistný kmeň. Akosi si autori týchto konšpiračných teórií nevšimli, že podľa dnes platnej legislatívy je možný prevod poistného kmeňa len bezodplatný a len na štátnu poisťovňu. Priatelia, ale práve tieto ustanovenia, ktoré predchádzajúca vláda zaviedla po páde Európskej zdravotnej poisťovne, a nechcem sa k tomu vracať, lebo som z tohto miesta v Národnej rade o tom veľa, veľa rozprával v minulom funkčnom období, ako sa tam špekulovalo s prevodom poistného kmeňa, a kým Úrad pre dohľad nekonal, zrazu sa zosypala Európska zdravotná poisťovňa a čierny Peter zostal v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nedostali zaplatené za svoju zdravotnú starostlivosť, práve nekompetentnosťou konania Úradu pre dohľad, následne teda prišla tá novela, o ktorej hovorím, bezodplatný prevod, a to len na štátnu poisťovňu, to spôsobuje ďalšie problémy, dámy a páni, ďalšie problémy. Viete si predstaviť, že naozaj by súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej nezvládol tú ťaživú hospodársku situáciu, ktorá v tejto poisťovni je a Všeobecná zdravotná poisťovňa by išla do nútenej správy alebo do likvidácie? Skúste mi povedať, kde by Úrad pre dohľad mohol previesť poistný kmeň, 3 mil. poistencov. Bolo by to na inú štátnu poisťovňu? Ale na ktorú, keď je len jedna? A o tom je celé riešenie, ktoré sa ponúka v tomto zákone. To riešenie je práve reakciou na zánik Európskej zdravotnej poisťovne a aj na nedostačujúce riešenie možného prevodu poistného kmeňa. Treba si to naozaj, ja tu nechcem robiť prednášku, podrobne prečítať. Ale argument, ktorý tu dneska odznel, že teda môže to vyvolať určité podozrenia z obchodovania s poistným kmeňom, nie je to pravda. Naozaj si treba podrobne prečítať zákon a žiaden prevod poistného kmeňa sa nemôže udiať bez Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bez Protimonopolného úradu. Dokonca treba povedať, že pri nútenom prevode, bude mať rozhodujúcu úlohu vzorec, ktorý je uvedený v zákone, ktorý hovorí o tom, že kmeň sa neprevedie na jednu zdravotnú poisťovňu, ale rozdelí sa podľa tohto algoritmu medzi všetky zdravotné poisťovne, aby nedošlo k veľkej koncentrácii v jednej zdravotnej poisťovni. Ináč povedané, tá, ktorá má najviac poistencov, dostane najmenej z poistencov zaniknutej zdravotnej poisťovne, práve preto, aby sa posilňovala súťaž medzi zdravotnými poisťovňami, aby sa trošku vyrovnali tie obrovské nepomery, ktoré sú na trhu.

    Diskutovalo sa tu aj o limite prevádzkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Znovu by som upozornil kolegov, nejdem vám robiť prednášku ako je to v zákone zadefinované, ale chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si naozaj všimli ten dôležitý moment, že súčet percent prevádzkových nákladov, ktoré budú môcť minúť jednotlivé zdravotné poisťovne, delený počtom týchto poisťovní je 3,5 %. To znamená, ani o cent viac z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, ani o cent viac, sa neminie na prevádzkové náklady zdravotných poisťovní, ako je tomu v súčasnosti. Tá úprava je o tom, že je logické, že nová zdravotná poisťovňa alebo malá zdravotná poisťovňa potrebuje na zabezpečenie svojej činnosti viac peňazí, ako keď len aritmeticky pribúdajú poistenci a táto činnosť je zabezpečená. A preto 3,5 % prevádzkových nákladov Všeobecná zdravotná poisťovňa neodčerpáva. A naopak, menšie zdravotné poisťovne, ktoré by prišli na trh a mali by len štartovací počet poistencov, by potrebovali trochu vyššie percento. Práve preto je to, myslím, znovu veľmi presne matematicky napísané v zákone, ako je možné podľa počtu poistencov používať tieto prostriedky. Ale znovu zopakujem, súčet týchto percent jednotlivých poisťovní delený počtom poisťovní je 3,5 %, ani o cent viac verejného zdravotného poistenia sa neminie na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k problematike minimálnej siete alebo sietí, o ktorých sme dnes už diskutovali.

    Vláda sa zaviazala prehodnotiť a reštrukturalizovať minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zrovnoprávnenie postavenia všetkých poskytovateľov bez ohľadu na vlastníka a právnu formu. To je napísané v programovom vyhlásení vlády. Zrušenie koncovej siete poskytovateľov a zmena definície pevnej siete poskytovateľov predstavujú dôležitý krok k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. V zákone sa navrhuje zrušiť koncept koncovej minimálnej siete. Navrhuje sa definovať koncept pevnej siete ináč, zmeniť obsah pojmu pevná sieť. Ako sa iste pamätáte, v januári som predložil do prvého čítania spolu s kolegom Markovičom novelu zákona, v ktorej som navrhol zrušenie koncovej a pevnej siete. Boli sme vtedy aj zo strany niektorých koaličných poslancov obvinení z toho, že teda ohrozíme dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, veľkým nešťastím slovenskej zdravotníckej legislatívy je, že väčšinou ľudia nerozumejú obsahu pojmov, s ktorými narábajú. Mnohokrát im aj rozumejú a účelne s nimi narábajú tak, aby vyvolávali paniku, strach, pocit ohrozenia. Je logické, že mnohým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa nepáči, že nebudú v koncovej sieti. Je logické, že mnohým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa nepáči, že nebudú v pevnej sieti, resp. že nebudú mať istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Dámy a páni, ale skúste mi vysvetliť, ako chceme v tejto krajine poskytovať maximálne efektívne zdravotnú starostlivosť, ako chceme zlepšovať kvalitu, po ktorej volajú aj poskytovatelia, aj pacienti, aj celá verejnosť, keď niekomu explicitne napíšete do zákona, že ty XY nemocnica máš istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Skúste mi vysvetliť, akú motiváciu má táto nemocnica zlepšovať svoju kvalitu, keď je v zákone. Čo by mala byť tá motivácia okrem nejakej vnútornej túžby po zlepšení, neviem vám to povedať. Naozaj koncept koncovej siete bol postavený na tom, že boli vymenované všetky štátne nemocnice a k tomu jedna súkromná, a to Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave, ktoré boli pomenované štátom, označené, že toto sú nemocnice, ktorým poisťovne musia dať zmluvu. Žiadna súťaž, žiadne skvalitnenie, žiadna snaha, to bol jeden z tých momentov, ktorý sme prežívali v minulom funkčnom období, kedy boli výrazným spôsobom zvýhodňovaní jedni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na úkor druhých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Koncept pevnej siete, ktorý bol navrhnutý predchádzajúcou vládou a ktorý je v zákone, bol postavený trochu inak. Definoval na Slovensku 37 regiónov, v ktorých boli pospájané niektoré okresy, musím povedať, nie celkom logicky vo vzťahu k spádovosti územia. A hovoril o tom, že v každom z týchto 37 regiónov musí byť jedna nemocnica so základnými oddeleniami, neurológiou, nepretržitou diagnostikou a urgentným príjmom. Zatiaľ by to bolo logické, že teda predchádzajúca vláda sa snažila zabezpečiť dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti akýmsi subregionálnym princípom 37 regiónov. Problém ale je ten istý v takto postavenej definícii, že v dvanástich z takýchto regiónov sa nachádza práve jedna nemocnica, ktorá spĺňa tieto podmienky. Čiže rovno mohla predchádzajúca vláda aj vymenovať tú nemocnicu, lebo je jasné, že keď poviete, že musí to byť jedna nemocnica v spádovej oblasti Sobrance, Michalovce, tak rovno môžete napísať, že Nemocnica Štefana Kukuru v Michalovciach musí mať zmluvu, lebo je jasné, že sobranská ju asi mať nebude. Nová definícia pevnej siete nerezignuje, aj keď osobne môj názor poznáte ešte z januára, podľa mňa sme to mohli krásne vyriešiť v rámci verejnej minimálnej siete, ale, prosím, ministerstvo pristúpilo na to, aby malo aj pevnú sieť. Nová definícia pevnej siete neupravuje spádové regióny, ale stanovuje jednoduché pravidlo. Z pohľadu poistenca, nech sa nachádza v ktoromkoľvek okrese na Slovensku, by mala byť najbližšia nemocnica v pevnej sieti, buď priamo v jeho okrese, alebo v niektorom zo susedných okresov. Týmto opatrením nemá žiadna nemocnica svoju zmluvu stopercentne istú, a to by som rád podčiarkol, čiže súťaž kvalitou a cenou, podmienky na túto súťaž sú ustanovené, a musí sa snažiť o to, aby si svoje miesto v pevnej sieti dokázala v konkurencii iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ustáť.

    Chcem znovu, možno na záver podčiarknuť, že zrušenie koncovej siete nemocnice ani zmena definície pevnej siete nemocníc nijako neovplyvňuje naďalej platnú minimálnu sieť, ktorá bude definovaná a upravená tak, ako sa zaviazala vláda v programovom vyhlásení, v niektorom z nariadení vlád, na ktorých už pracuje ministerstvo zdravotníctva. Zopakujem len, že verejná minimálna sieť stanovuje minimálny počet zazmluvnených lôžkových kapacít v jednotlivých špecializáciách v jednotlivých samosprávnych krajoch. Takže, dámy a páni, zrušenie koncovej siete a iná definícia pevnej siete v žiadnom prípade neohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti a už vonkoncom neohrozí dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale pomôže súťaži medzi jednotlivými poskytovateľmi a pomôže tomu, aby nemocnice mali motiváciu správať sa efektívne a zlepšovať svoju kvalitu.

    Na záver možno jedna poznámka, ktorá už bude v politologickej rovine. Aj z vystúpenia pána poslanca Rašiho, aj z reakcie pána poslanca Zelníka sa zrkadlilo, že nie sú spokojní a nesúhlasia s cieľmi, ktoré si vytýčila súčasná vláda na to, aby umožnila vstup nových subjektov do verejného zdravotného poistenia, aby posilnila prirodzenú súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi. Áno, pozrite sa, dámy a páni, existujú dva koncepty fungovania poisťovní vo verejnom zdravotnom poistení, existujú aj na Slovensku dva takéto názorové prúdy, jeden z nich hovorí o tom, že verejné zdravotné poistenie by bolo najlepšie, keby ho spravovala jedna poisťovňa alebo, keď chcete, nejaká agentúra, národná zdravotná služba. A ten druhý koncept hovorí, že najlepšie bude, keď bude viac zdravotných poisťovní, a je jedno, kto je ich zriaďovateľ, aby medzi nimi fungovala súťaž. Súčasná vládna koalícia presadzuje možno súťaže medzi viacerými zdravotnými poisťovňami, predchádzajúca vláda sa snažila presadzovať koncept jednej zdravotnej poisťovne. Chcem ale povedať, dámy a páni, že tam, kde sa predchádzajúca vláda dostala, je podľa môjho názoru tá najhoršia situácia, do akej sa dostať mohla. Máme jednu obrovskú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorú nezodpovedný predchádzajúci manažment prinútil skoro kľaknúť na kolená. A súčasná vláda sa ju snaží všetkými možnými prostriedkami prostredníctvom nového manažmentu zachrániť. A potom máme dve súkromné zdravotné poisťovne. Povedzte mi, keď jedna poisťovňa má 66 % trhu, aká môže prebiehať legitímna súťaž, akú majú možnosť vyjednať si dobré zmluvy poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako môžu svojou kvalitou súťažiť o lepšiu zmluvu so zdravotnou poisťovňou, keď najväčšia zdravotná poisťovňa, zhodou okolností štátna zdravotná poisťovňa, má v podstate diktát nad cenami a diktát nad kontrahovaním zmlúv. Preto vám chcem povedať, vážení kolegovia z opozície, ktorí sa venujete tejto problematike, že ja sa nevysmievam ani nepolemizujem s oprávnenosťou filozofie, ktorá existuje v mnohých európskych štátoch o tom, že verejné zdravotné poisťovne môže spravovať jedna zdravotná poisťovňa alebo národná zdravotná služba, ani to nepopieram. Len treba povedať, že vývoj v slovenskom zdravotníctve nešiel týmto smerom od deväťdesiatych rokov, kedy vznikli zdravotné poisťovne, išiel smerom k pluralite. A tento návrat je podľa môjho názoru nemožný. Faktom ale je, že snaha predchádzajúcej vlády ísť smerom k jednej zdravotnej poisťovni spôsobila práve nešťastnú situáciu, v ktorej momentálne poisťovníctvo na Slovensku je. Je to obrovská štátna zdravotná poisťovňa s problémami, dve malé súkromné zdravotné poisťovne. Tá najhoršia situácia, ktorú ste možno aj v dobrej viere jednej zdravotnej poisťovni mohli spôsobiť, ste práve spôsobili na trhu so zdravotnými poisťovňami. Preto si myslím, že snaha súčasnej vlády ísť cestou plurality, súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, ísť cestou umožnenia prevodu poistného kmeňa za jasných podmienok, ísť cestou umožnenia vstupu nových subjektov sem na trh aj s tým, že možno budú trošku zvýhodnené tým, že budú môcť v úvode minút viacej peňazí na prevádzkovú činnosť, je správna cesta.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Zelník, pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Markovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Zelníkovi, chcem vás informovať, že hlasovanie bude o 11.30 hodine.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja som už v minulom volebnom období prezentoval môj pohľad na zisk. A myslím si, že zisk je kategória, ktorá sem patrí, aj keď treba povedať, že nemôže to byť zisk vytváraný na úkor poskytovateľov alebo neodliečených pacientov. Čiže treba zadefinovať jasné podmienky, za akých zisk môže byť čerpaný.

    Po druhé. Nemôžem súhlasiť s tým, že je to o filozofii, či bude viacej zdravotných poisťovní alebo jedna zdravotná poisťovňa. V rokoch 1994 až 1997, pretože vláda v roku 1993 prijala zákon o pluralite zdravotných poisťovní podľa vzoru a podľa toho, ako sa ukazovala situácia v Čechách, na Slovensku vzniklo 12 zdravotných poisťovní. Teda mali by sme vychádzať z istého poznania a z istých skúseností a Slovensko na toto bohaté skúsenosti má. A ukázalo sa vtedy, že aj napriek tomu, že bolo 12 zdravotných poisťovní, nebola tu žiadna konkurencia, ani výhodnejšie zmluvy. Nakoniec tí, ktorí akože uzatvárali výhodnejšie zmluvy, skrachovali, pretože neboli schopní plniť svoje záväzky.

    Chcem povedať, že, prirodzene, nemôže tu vznikať konkurencia v prostredí, kde je určený limit. A limit je určený tým, koľko odvedie štát za svojich poistencov a koľko sa vyberie v rámci povinného zdravotného poistenia. Teda hovoriť o tom, že poisťovňa bude kontrahovať viac ako iná, je to asi ťažko realizovateľné, pretože jednoducho limit ju nepustí a všetci dobre vieme, že zdravotníctvo je dlhé desaťročia podfinancované. Teda v tomto smere ja nejaké konkurenčné prostredie neočakávam.

    A k tomu, čo si hovoril o tom, že sa neminie viacej prostriedkov pre administratívu. Minie sa ich viacej, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem dlho hovoriť, ja sa chcem len na niečo opýtať pána spravodajcu a pána poslanca a predsedu výboru. On hovorí, že jedna zdravotná poisťovňa v podstate neprináša konkurenciu, čo je celkom prirodzené, ale že je to zlá cesta. A ja vám chcem povedať v súvislosti s Kanadou, tam je jedna zdravotná poisťovňa dlhé roky, desaťročia. A ja vám poviem, ja som tam bol párkrát, aj s občanmi som sa tam stretol a oni si to veľmi chvália, že je to dobrý prístup. A, samozrejme, tam nemôžeme hovoriť o konkurencii, ale o kvalite služieb, ktoré táto zdravotná poisťovňa, teda, myslím, v Kanade, poskytuje svojim klientom. A na základe toho, samozrejme, sa pýtam, prečo v tomto prípade konkrétny príklad, úspešný príbeh by som to nazval, úspešný príbeh Kanady nie je istým príkladom aj pre Slovensko.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel len podporiť argument pána poslanca Novotného v súvislosti s modelom koncovej a pevnej siete, tak ako to navrhuje v zákone pán minister, pretože pôvodným zámerom bolo zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nejaká garancia, ale pravda bola úplne iná, pretože išlo hlavne o presmerovanie finančných prostriedkov do štátnych zdravotníckych zariadení. Za ostatné obdobie sa zvýšili platby v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 70 %. Pritom tieto vytvárajú najväčší dlh a dnes doktori a sestry sa nám vyhrážajú štrajkami. Takže kde sú tie peniaze, ktoré do týchto nemocníc odišli?

  • Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    K pánovi poslancovi Zelníkovi. Naozaj, tak ako to je zadefinované v predkladanej novele zákona, možnosť mať zisk pre zdravotné poisťovne bude výrazne limitovaná. A jedným z limitov je aj to, aby sa tento zisk netvoril na úkor odkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebujú pacienti. Preto sú tam technické rezervy, preto si nemôžu vyplatiť ani euro zisku, keď zdravotná poisťovňa neodloží finančné prostriedky na túto odkladnú zdravotnú starostlivosť, aj keď sa, povedzme, z technických príčin nedá vykonať, lebo sa čaká logicky na operácie kĺbu napr. Naozaj sa neminie viac peňazí na správu poisťovní, na činnosť poisťovní ako 3,5 % zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, len sa upraví ten algoritmus tak, aby mohla minúť menšia zdravotná poisťovňa viac a väčšia menej, pretože napočítavaním počtu poistencov už tie nároky na správny fond, ako sme tomu niekedy hovorili, nerastú. Dokopy sa teda neminie viac peňazí. Naozaj ten algoritmus je v zákone. Prosím ťa, keď budeš mať chvíľu čas, pozri sa na to, je to tam vypočítané, ako to bude fungovať.

    K pánovi poslancovi Čaplovičovi. My sme v minulom funkčnom období o tom veľa diskutovali tu v pléne Národnej rady. A ja znovu hovorím, existujú aj v Európe dva modely takéhoto fungovania a ja nepopieram, že ten model, ktorý je vo Veľkej Británii, ale ktorý sme napr. videli, aj spomeniem európske štáty, vo Švédsku, Taliansku, nefunguje. Nie, on funguje, len treba povedať, že tradícia, ktorou sa vyvíjalo slovenské zdravotníctvo, bola iná. V Česku funguje pluralitný model, v Nemecku funguje pluralitný model a ten náš im je veľmi podobný. Treba povedať, že napr. Maďarsko v poslednom období prešlo z modelu jednej zdravotnej poisťovne na súťaž zdravotných poisťovní. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pán poslanec Novotný a spoločný spravodajca, predseda výboru?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Rovnako nie.

    Ďakujem pánovi poslancovi Novotnému.

    A poprosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložil a uviedol dôvody, ktoré vedú k prerokovávaniu a schváleniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý prerokovávame ako tlač 235.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom tohto vládneho návrhu je zabezpečiť vzájomné prepojenie medzi zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákonom Národnej rady č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva takým spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu života, zdravia, životného prostredia a majetku pri ohrození verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi s medzinárodným dosahom v tom prípade, ak stupeň ohrozenia verejného zdravia si bude vyžadovať zapojenie zložiek civilnej ochrany.

    Podľa tejto úpravy sa v zákone č. 355/2007 Z. z. nahrádza pojem mimoriadna udalosť pojmom ohrozenie verejného zdravia a v zákone č. 42/1994 Z. z. sa definícia mimoriadna udalosť rozširuje o pojem ohrozenie verejného zdravia II. stupňa.

    Uvedenú úpravu si vyžiadala implementácia Medzinárodných zdravotných predpisov schválených Svetovou zdravotníckou organizáciou dňa 23. mája 2005.

    V súvislosti s touto implementáciou sa ďalej navrhuje doplnenie definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zákone č. 576/2004 Z. z., pretože prax ukázala, že súčasná definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti je z hľadiska prevencie a šírenia nákazy nedostatočná.

    Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz povereného spravodajcu výborom pre zdravotníctvo pána poslanca Kvasničku, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. (tlač 235) podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 361 z 24. marca 2011 po prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona rozhodla, že podľa patričných paragrafov rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval tento materiál a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj takisto prerokoval predmetný návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Spoločná správa, ako ste si všimli, obsahuje 12 pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona (tlač 235) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 12 uvedených v IV. časti tejto správy...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... nasledovne, o bodoch 1 až 7 a 9 až 12 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 8 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

    Ako spoločného spravodajcu výborov určil gestorský výbor moju osobu, poslanca Mariána Kvasničku.

    To je všetko, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o prerokovávanom vládnom návrhu zákona. Chcem informovať, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nik z prítomných poslancov, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Švihura sa hlási. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Švihura.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Švihuru a Richarda Oravca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 235).

    V návrhu zákona navrhujeme túto zmenu a doplnenie:

    V § 27 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií je povinný uhradiť obci náklady spojené s postupom podľa odseku 4, ak obec pri objektivizácii expozície obyvateľov a ich prostredia hlukom a vibráciám podľa odseku 4 zistí prekročenie prípustných hodnôt.“

    Odôvodnenie. Podľa zákona sú obce oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom. Meranie ako činnosť zameraná na udržanie kvalitného životného prostredia je spojená s nákladmi, ktoré znáša obec. Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé, ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii. Zabezpečenie objednania alebo vyškolenia odborného pracovníka a vybavenie technickými prostriedkami potrebnými na meranie zvuku môže dosiahnuť výšku až niekoľko desaťtisíc eur. Meranie, ktoré je potrebné často robiť v nočných hodinách alebo špecifickými spôsobmi, je spojené s vyššou nákladnosťou.

    Navrhujeme, aby náklady vypočítané na príslušné meranie v prípade pozitívneho nálezu hradil subjekt, ktorý porušil zákon prekročením prípustných hladín zvuku a vibrácií. Ak by sa pri meranom subjekte nezistilo prekročenie povolených hladín, náklady spojené s meraním by znášala obec.

    Schválením návrhu by sa čiastočne podarilo znížiť náklady obcí spojené s uvedenou činnosťou. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný a posledný prihlásený do rozpravy k tomuto prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, s faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pán poslanec Osuský.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. No keďže už istý čas pôsobím v samosprávnych štruktúrach Bratislavy-Starého Mesta, ktorá je veľmi bohatá na rôzne prevádzky, ktorých časť a takmer vždy recidivujúca časť neustále porušuje hladiny hluku v nočných hodinách, myslím si, že návrh, ktorý podal pán poslanec, je dobrý. A myslím si, že je v záujme mnohých samospráv, aby boli odbremenené od takto vznikajúcich nákladov na delikventov, od ktorých potom veľmi často veľmi ťažko vymôžu sankčné pokuty. Myslím si, že to stojí za podporu. Ďakujem.

  • Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave a k podanému pozmeňujúcemu návrhu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Len aj z mojej strany, aj zo strany ministerstva po konzultácii s Úradom verejného zdravotníctva takisto vítam tento pozmeňujúci návrh a podporujeme ho, aj ja osobne takisto. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o 11.30 hodine hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch programu, preto by som poprosil všetkých pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, ale sú v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli začať na hodinu, ktorú sme si včera dohodli hlasovaním, a pokračovali v rokovaní 18. schôdze.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Sidora, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rade predložil na hlasovanie návrh uznesenia k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Včera sme prerušili hlasovanie o tomto bode programu po odhlasovaní súhlasu Národnej rady s tým, že zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    A poprosím teraz pána poslanca o návrh uznesenia, ktorým Národná rada prideľuje zákon výborom, určuje lehoty, ako aj gestorský výbor. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, sústreďme sa na hlasovanie. Je toho pomerne dosť. Želám si, aby sme odhlasovali čo možno najviac návrhov, preto poprosím aj spravodajcov, aby postupovali veľmi operatívne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť lehoty, v ktorých majú výbory zákon prerokovať, ako aj určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za návrh, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie navrhla uznesenia k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 316.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 68 proti.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom, a to výboru ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, o tom, že gestorský výbor bude výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A budeme hlasovať aj o lehotách, v ktorých prerokujú výbory tento návrh zákona, a to pre výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, aby určené výbory vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Ďakujem. V rozprave nikto nevystúpil, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 9 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil predseda výboru a zároveň spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokovávame ako tlač 323.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho uviedla pani poverená spoločná spravodajkyňa poslankyňa Tkáčová.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 305.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku dali hlasovať o tom, že predložený návrh bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 66 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že zákon bude pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a, ďalej, aby gestorský výbor bol výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbory daný zákon prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť príslušné lehoty, ako aj stanoviť úlohu gestorskému výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Přidalovi.

    A poprosím pána poslanca Janiša, aby ako predseda výboru a poverený spravodajca predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokovávame ako tlač 317.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nezaznel žiadny procedurálny návrh, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci a, ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a, ďalej, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predložil predseda výboru a spoločný spravodajca pán poslanec Janiš.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov.

    Návrh prerokovávame ako tlač 318.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 81 za návrh, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kondróta, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 328.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona výboru ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci, za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím vás, dajte hlasovať, že predmetný zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 6 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky pridelí v druhom čítaní tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor, výbor pre rozpočet, do 32 dní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 za, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Horvátha, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    ktorý prerokovávame ako tlač 355.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za , 67 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem. V súlade s rokovacím poriadkom odporúčam návrh prideliť ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby o návrhoch rozhodli výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    ktorý prerokovávame ako tlač 340.

    Chcem sa ale ešte predtým, páni poslanci, opýtať, či je súhlas s tým, aby sme dohlasovali o všetkých doteraz prerokovaných bodoch, zostáva nám okrem tohto hlasovať o dvoch návrhoch.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. V rozprave boli podané dva procedurálne návrhy, najprv budeme hlasovať o prvom, kde bol podaný procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 1 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto z poslancov do rozpravy chce prihlásiť. Nie, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby predložil Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách(tlač 295),

    ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty, v ktorom majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za návrh, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 283, v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    Chcem upozorniť, že na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, keďže sa jedná o súhlas s medzinárodnou zmluvou.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o leteckých dopravných službách,

    ktorý prerokovávame ako tlač 296.

  • Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 336 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci hlasujeme o návrhu, tak ako ho uviedol pán poslanec Tóth, ktorý odporúča prideliť zákon výborom, určiť príslušné lehoty, ako aj gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Matejovi a prosím ho, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 344.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem. V rozprave taktiež nevystúpil žiaden poslanec, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada s návrhom medzinárodnej zmluvy vyslovila súhlas.

    Teraz poprosím pána poslanca Tótha, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    ktorý prerokovávame ako tlač 343.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nik, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Teraz porosím pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 350.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Pán podpredseda, v rozprave nik nevystúpil, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 10 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch uvedených v spoločnej správe pod poradovými číslami 1 až 10. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 144 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nikto nevystúpil, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 64 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu regionálny rozvoj, ktorý by sme mali hlasovaním určiť ako gestorský výbor, s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú vo výboroch v termíne do 30 dní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Radošovskému, aby z poverenia výboru pre regionálny rozvoj a verejnú správu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.

    Návrh prerokovávame ako tlač 349.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len pripomenúť členom výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, že zasadnutie výboru je o 12.30 hodine pod západnou terasou v miestnosti mínus 213. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len pripomínam cteným kolegyniam a kolegom, že máme zasadnutie hneď teraz po hlasovaní na štandardnom mieste. Ďakujem pekne.

  • Ešte, prepáčte, pán poslanec Vážny. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Vážnemu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa ospravedlniť, ale omylom som hlasoval za Zákonník práce, "za", pričom som bol "proti". Takže ospravedlňujem sa a žiadam dať do zápisu, aby sa napravilo toto moje zmätočné hlasovanie. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 80 za, 65 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem návrh zákona prideliť v druhom čítaní nasledovným výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako i výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým návrh zákona bol pridelený, v termíne do 30 a gestorský do 32 dní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty, v ktorých majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 81 za, 7 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prerušujem rokovanie 18. schôdze, páni poslanci a poslankyne, budeme rokovaním pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na premiérku, členov vlády, generálneho prokurátora Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Ešte prosím, páni poslanci, o pokoj. Hlásia sa pán poslanec Žiga a pán poslanec Procházka, predsedovia výborov. Chcú vám oznámiť dôležitú správu.

    Pán poslanec Žiga.

  • Prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na jeho dopracovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem. Keďže sme neschválili ani jeden procedurálny návrh, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hodine otázok, ako to vždy na štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku. Týmto

    hodinu otázok

    otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 34 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 48 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie, tak ako ste ho mali na nástenke. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predsedníčka vlády pani Iveta Radičová sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnila. Svojím zastupovaním poverila 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Samozrejme, týmto ho na hodine otázok vítam, rovnako ako aj ostatných členov vlády, ktorí sa tu nachádzajú. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania v rámci hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Ako bolo povedané, pani predsedníčka vlády je na zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, ja ju zastúpim. Pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca. Minister hospodárstva Juraj Miškov je na zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, zastúpim ho ja. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda prijíma generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie pána Rasmussena, zastúpi ho pán Jurzyca. Pán podpredseda vlády Rudolf Chmel je neprítomný a nemá ani položené otázky, je bez zastupovania. A pán minister obrany Ľubomír Galko tiež prijíma pána Rasmussena zo Severoatlantickej aliancie a zastúpi ho minister vnútra Daniel Lipšic. Všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vás poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na otázky adresované predsedníčke vlády podľa už spomínaného vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Petráka, ktorý v sále je, takže otázka znie: „Vážená pani premiérka, považujete za správne radikálne zvýšenie daní z nehnuteľností?“

    Nech sa páči, máte priestor na odpoveď.

  • Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky dňa 11. mája tohto roku schválila východiská rozpočtu verejnej správy nášho štátu na roky 2012, 2013 a 2014. V nich si definovala cieľ znížiť deficit verejnej správy zo 4,9 % HDP tohto roku 2011 na postupne až 2,9 % HDP v roku 2013, teda pod úroveň toho maastrichtského kritéria v eurozóne. Takéto ambiciózne znižovanie deficitu je nevyhnutné z hľadiska vytvorenia podmienok pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku, ale v konečnom dôsledku pre zároveň zdravý ekonomický vývoj a rast životnej úrovne. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžiada prijatie mnohých konsolidačných opatrení. Tieto spočívajú najmä v obmedzení základných výdavkov na chod štátu, ktoré už sú zakomponované vo východiskách. Zároveň však bude potrebné nad rámec týchto opatrení prijať ďalšie s celkovým vplyvom na rozpočet vo výške 203 mil. eur, čo je zhruba 0,3 % HDP v roku 2012, na budúci rok, a 673 mil., čo je 0,8 % HDP v roku 2013. Za predpokladu, že sa nájdu dostatočné opatrenia na strane výdavkov, nebude potrebné pristúpiť k žiadnym opatreniam zvyšujúcim príjmy rozpočtu verejnej správy. V prípade, že sa tak nestane, zvyšovanie daní z majetku predstavuje jedno z vhodnejších riešení. Dôvodom totiž je skutočnosť, že zdaňovanie majetku má v porovnaní s ostatnými druhmi, typmi daní najmenší negatívny vplyv na ekonomiku, pretože nepostihuje ekonomickú aktivitu, ktorou je napr. ochota pracovať alebo záujem podnikať. A v oveľa menšej miere deformuje správanie ekonomických subjektov. Navyše, pri vhodnom nastavení zdaňovania cez hodnotu nehnuteľností je možné dosiahnuť progresívnejší daňový systém. Zároveň platí, že výnosy z tejto dane tvoria v súčasnosti len jednu štvrtinu výnosu, ktoré v priemere dosahujú krajiny OECD, teda Organizácie európskej hospodárskej spolupráce, kam patrí aj Slovensko. A z týchto dôvodov aj samotná organizácia odporúča Slovensku v prípade potreby sa orientovať práve na túto daň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete využiť možnosť doplňujúcej otázky?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, neuspokojili ste ma pri svojej odpovedi za pani premiérku. Nezdajú sa mi tie argumenty, ktoré ste použili, ako úplne relevantné, lebo mantra znižovania schodku štátneho rozpočtu je síce pekná, ale na druhej strane sa musíme pýtať, na úkor koho to je. V tomto prípade, tak ako to vláda pripravuje, je to opätovne na úkor obyvateľov.

    A to, čo považujem za najhoršie, a možno sa mi žiada povedať, aj za najšpinavšie, je to, že jedovatého hada chcete chytať cudzími rukami. Tým chcem povedať to, že vláda predloží vládny návrh zákona, ktorý sa schváli, a zvýšenie daní na úkor obyvateľov budú musieť vykonať starostovia, primátori.

    Na druhej strane chcem povedať aj k tvrdeniu, ktoré ste použili, že tento krok neovplyvňuje podnikateľské prostredie, že je hlbokým omylom, lebo v žiadnom prípade mestá a obce nebudú chcieť využiť naplno zvyšovanie daňového zaťaženia nízkopríjmových skupín obyvateľov, dôchodcov a ďalších a zaťažiť tieto najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. A v konečnom dôsledku podstatné zvýšenie dopadne práve na podnikateľov, na obchodné, výrobné, skladovacie priestory. Ale toto, by som povedal, táto skupina by ešte mohla uniesť, ale to, čo bude to najhoršie, je, že to dopadne neuveriteľným spôsobom na veľkú časť poľnohospodárov, kde dôjde k zvýšeniu dane z pôdy, ktorá je ich výrobným prostriedkom. A vieme, že rezort pôdohospodárstva je výrazne finančne poddimenzovaný, je ukrátený oproti iným členským krajinám Európskej únie. A toto bude ešte ďalší útok na slovenské poľnohospodárstvo, ktorý ho dostane úplne do kolien. Preto považujem tento krok, ktorý pripravuje vláda, za absolútne nekompetentný. A jednoducho vás vyzývam, aby ste od tohto kroku ustúpili. Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tento krok nie je dokonaný, nie je kompletizovaný. Táto snemovňa rozhodne o zmenách zákonov alebo dôležitých ďalších súvislostiach tak, aby budúci štátny rozpočet na rok 2012 bol nielen načas, ale v kvalite a v zodpovednosti prijatý. Ak tomu hovoríte mantra znižovania deficitu, ja tomu hovorím zodpovedné hospodárenie. Každý deficit je zadlžovanie niekoho. Akým právom, z akého rácia my stále máme deficitne gazdovať? Samozrejme, dostať sa do vyváženosti je možno ideál, ale usilovať sa o redukciu deficitu je zodpovednosť v obci, v kraji, samozrejme, v štáte, povedzme, aj v širšom spoločenstve, pretože na nezodpovedné hospodárenie dopadajú a doplácajú nielen štáty, ale konkrétni ľudia, konkrétni ľudia v konkrétnych nezodpovedných štátoch, kde tú realitu vykonávajú alebo rozvíjajú politici, pán poslanec.

    Na Slovensku z verejných výdavkov zhruba 11 % ide na administratívu. Potrebujeme šetriť. Tam vidím napr. priestor. A preto o tom hovorím, aj keď to nie je v otázke, lebo ja som ten nástroj o daniach na základe vašej otázky spomínal ako jeden z tých vhodnejších, ktorý zároveň tak neškodí ekonomickej aktivite, ale vytvára istú progresivitu, že majetnejší prispievajú viac než tí nemajetní. Opakujem, nie je to rozhodnuté. Je to vec samotného zákona, ktorý bude tu ďalej prediskutovaný s mnohými, aby vytvorili súbor záležitostí pre lepšie gazdovanie nášho štátu v roku 2012. Netýka sa to len samotného štátu, ale aj verejných rozpočtov. A preto je dôležité vidieť obraz v celku, ale aj v dynamike vývoja a možnože aj vo vzťahu k nasledujúcim generáciám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka je otázka, ktorú položil pán poslanec Dušan Švantner, ktorý je tiež prítomný v sále, preto budeme na ňu odpovedať. Otázka znie: „Ste presvedčená o tom, že podpora investora v Prešove za 19 mil. eur pri tvorbe 450 pracovných miest bolo ekonomicky najvýhodnejšie rozhodnutie?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Ďakujem, skúsim za seba odpovedať. Vážený pán poslanec, každý potenciálny investor, ktorý sa rozhoduje pre áno alebo nie pre zásadné dlhodobé rozhodnutie s výraznou mierou rizika a hlavne v rámci stredoeurópskeho regiónu berie aj do úvahy tzv. legálne benefity, to všetko čo je možné vnímať ako výhodu na základe aj platného práva, ale aj rozhodnutí, ktoré môže urobiť štátna správa alebo samospráva. Pri rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci pre spoločnosť Honeywell Turbo, spol. s r. o., si treba uvedomiť, že ide o prvú významnú investíciu v týchto rokoch v Prešovskom kraji. Pri posudzovaní regionálneho prínosu práve tohto investičného zámeru bol analyzovaný rozsiahly súbor faktov s dôrazom na špecifiká tohto regiónu. Vychádzalo sa predovšetkým z vysokej miery nezamestnanosti a z vplyvu investičného zámeru práve na tento región. Vďaka konkrétnemu projektu bude v regióne Prešovského kraja s vysokou mierou nezamestnanosti vytvorených 446 pracovných miest, pričom výška investičnej pomoci na jedného pracovníka je nižšia ako pri iných podporených projektoch. Spomeniem napr. KIA Motors Slovakia, spol. s r. o., alebo spoločnosť SAMSUNG Electronics. A spomeniem ich ako veľmi silné príklady, ktoré sú už dnes aj mimo Slovenska veľmi známe, pretože posunuli vnímanie a hospodárske výsledky nielen regiónov, ale celej našej krajiny. No a toto je dosiahnuté bez ďalších nárokov na inú regionálnu pomoc a zároveň na inú podporu financovanú z verejných zdrojov.

    Chcem vás ubezpečiť, že jednou z najdôležitejších priorít vlády Slovenskej republiky v súčasnosti je podpora tvorby pracovných miest najmä v regiónoch, ktoré majú dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti. Aj preto ministerstvo hospodárstva v súčasnosti pripravuje nové pravidlá pre investičnú pomoc, ktoré pre potencionálnych investorov do týchto regiónov jasne definujú výšku pomoci, ktorú pri vytváraní nových pracovných miest môžu očakávať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, taktiež v rozsahu dvoch minút, maximálne teda.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, váš čas vypršal na doplňujúcu otázku.

    Chcete reagovať, pán podpredseda vlády?

  • Ja myslím, že aj prvá otázka je dôležitá. Ak je tá druhá mienená ako buď dôležitejšia, alebo iná, tak ju treba možno niekedy postaviť rovnako ako prvú. Vláda nielen rozhodla napr. o tejto konkrétnej štátnej pomoci vo forme finančného stimulu, ale aj, opakujem, vytvára prostredie pre oveľa rozsiahlejšie, ale možno menej priamo finančné benefity, tak aby sa hospodárstvu darilo.

    Súhlasím s tým, že nebolo by rozumné na jednej strane strácať, na druhej strane nové vytvárať, ak nejde o inovácie. A tu chcem upriamiť pozornosť práve preto, lebo v prípade tejto firmy na východe Slovenska, kde je naozaj snáď najťaživejšia situácia z celkového pohľadu a dlhodobo, ide o inovácie, ktoré postupne môžu priniesť ďalšie a ďalšie nové podnety, nové malé a stredné podniky.

    To, čo nemôžeme podporovať, sú diskriminačné, nerovné alebo trh deformujúce opatrenia. A v každom prípade vláda Slovenskej republiky chce uplatňovať svoje opatrenia v rámci nielen národnej, ale aj európskej legislatívy. A to je aj vo vzťahu k prípadu, ktorý spomínate.

    Chcem však povedať, že ak už teda hovoríte o číslach, len by som rád doplnil, že znovu naštartovanie rastu zamestnanosti, tak ako sa usilujeme o rast ekonomiky, prebieha. Máme napr. rozhodnutia, v rámci ktorých cez Sociálnu implementačnú agentúru bolo vyčlenených napr. takmer 28 mil. pre vyše 1 900 novovytvorených pracovných miest občanov so zdravotným postihnutím, 42 mil. počas riešenia ochrany pred povodňami, resp. následkov mimoriadnych situácií po povodniach 15 300 pracovných miest. Mohol by som pokračovať o Národnom projekte na vytvorenie 3 800 pracovných miest s vyčlenením 30 mil. eur pre malé a stredné podniky v Banskobystrickom kraji, Prešovskom kraji, Košickom kraji. Máme ešte niekoľko podobných informácií, čím chcem len doplniť, že tu nejde len o jednorazový príklad, ale aj o množstvo opatrení, ktoré môžu pomôcť pohnúť nielen hospodárskym rastom, ale osobitne a cielene rastom zamestnanosti na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Peter Pelegrini, je otázka: „Sú sporné objednávky Národnej diaľničnej spoločnosti na školenia o vízii spoločnosti v päťhviezdičkovom luxusnom hoteli prejavom novej politickej kultúry?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja som opakovane povedal, že môj pohľad ako ministra a pohľad bývalého generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa výrazne líšili nielen na účelnosť, ale aj na spôsob obstarania konkrétnej služby. Ten bol síce v súlade so zákonom, ale v politike to nestačí. Aspoň nám to nestačí. Nebolo to v súlade s mojimi etickými očakávaniami alebo pohľadmi, a preto som konal. A konal som rázne, resp. okamžite. Prvý deň som požiadal o zastavenie týchto objednávok alebo dohôd a nariadil ich zrušiť. A druhý deň, resp. následne som odvolal generálneho riaditeľa z jeho postu.

    Ak však chcete počuť odpoveď, pretože sa na to pýtate, na otázku politickej kultúry. Pán poslanec, váš predseda Robert Fico je známy výrokom, ktorým sa preslávil, že do troch minút odvolá každého, kto sa dostane do tieňa podozrenia, že koná korupčne alebo klientelisticky. Ale ani do troch minút, ani do troch dní, ani do troch týždňov, ani do troch mesiacov nekonal, ale zatĺkal a zatĺkal. To je rozdiel medzi vami a nami. To je tá kultúra, o ktorej by ste mali nielen hovoriť, ale ktorú by ste mali aj rozvíjať. Vy ste kryli emisný škandál

  • a nástenkový škandál alebo tender, kde nebolo pochybenie iba nejaké etické, ale aj, opakovane sa to ukazuje, aj zákonné. Ja som konal pri oveľa menšej sume, hneď ako som zistil, že síce bol dodržaný zákonný postup, ale že to bolo v rozpore s etickými princípmi. A...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, musím vás informovať, že už vypršal čas, ktorý je určený na odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Už sa nedá dať ani doplňujúca otázka.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča a je adresovaná ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Otázka znie: „Maďarský minister zahraničných vecí pri nedávnej návšteve odmietol dohodu o dvojakom občianstve. Uznáte vlastnú unáhlenosť v uvedenej oblasti?“

    Odpovedať bude za pána ministra zahraničných vecí pán minister školstva. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Vážení prítomní, dovoľte, aby som odpovedal na otázku pána poslanca ja, a to nasledovne. Medzištátne dohody sú štandardnou formou riešenia otvorených otázok medzi štátmi. Takouto otázkou je aj dvojaké občianstvo. Preto by otázky mala vyvolávať skôr absencia úsilia o ne.

    Vláda Slovenskej republiky po minuloročných voľbách obnovila oficiálny dialóg s Maďarskou republikou na všetkých úrovniach od medzivládnych zmiešaných komisií až po úroveň najvyšších ústavných činiteľov. Návrh dohody riešiacej predmetnú spornú otázku je logickým vyústením úsilia o hľadanie bilaterálnych riešení nielen v oblastiach pragmatickej spolupráce, ale aj v otázkach, ktoré sú predmetom sporu. Tento postup súčasne nevylučuje prijímanie potrebných opatrení či už na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni.

    Maďarská strana do dnešného dňa neodmietla riešenie dvojakého občianstva formou bilaterálnej dohody, naopak, minister Martonyi počas svojej oficiálnej návštevy v Bratislave dňa 12. mája jednoznačne potvrdil záujem Maďarskej republiky pokračovať v dvojstranných rokovaniach s cieľom dosiahnuť dohodu napriek existujúcim názorovým rozdielom. Obsahové aspekty dohody zostávajú preto predmetom ďalších rokovaní, pričom Slovenská republika očakáva návrhy maďarskej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Moment, chcete dať doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán minister, zostaňte ešte na mieste, lebo pán poslanec má nárok na ďalšiu dvojminútovku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Prečítanú odpoveď beriem na vedomie a príp. doplňujúcu otázku potom položím pánovi ministrovi Dzurindovi na rokovaní zahraničného výboru. Ešte raz ďakujem.

  • Ďalšia otázka, ktorá je otázka na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Eugena Jurzycu, je od pána poslanca Andreja Kolesíka, ktorý je v sále. A otázka znie: „Pán minister, stihnete zabezpečiť učebnice pre 4. ročník základných škôl z predmetu prírodoveda do septembra, ktoré nie sú ešte pripravené a ktorých príprava musí začať odznova, keďže ste radikálne tento mesiac zmenili štátny vzdelávací program pre predmet prírodoveda?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za otázku aj za slovo. V súčasnom období sa nepripravuje zmena vzdelávacích štandardov predmetov pre primárne vzdelávanie. Pripravuje sa len zmena rámcových učebných plánov, a to v tom zmysle, že sa stanoví celkový počet vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety v rámci stupňov. Úpravou rámcového učebného plánu sa snažíme posilniť autonómiu škôl v určení ročníka, v ktorom sa bude daný predmet vyučovať. To znamená, nemeníme obsah, meníme len to, v ktorom ročníku sa ten predmet bude učiť.

    Zmena obsahu vzdelávania podľa jednotlivých druhov škôl sa pripravuje. Touto činnosťou bol poverený Štátny pedagogický ústav, na ktorom už odborní aj pedagogickí zamestnanci pracujú na tomto projekte. Štátne vzdelávacie programy upravené na základe tejto práce plánujeme zaviesť do škôl od 1. septembra 2013. Vzdelávací obsah všetkých predmetov vrátane prírodovedy, na ktorú sa pýtate, sa teda tento mesiac nenavrhuje meniť a nemenil sa ani v ostatných mesiacoch. Preto nie je potrebné ani meniť učebnice. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zabezpečuje tvorbu učebnice „Prírodoveda pre štvrtý ročník“ na základe uzatvorenej zmluvy s vybraným vydavateľstvom. A urobíme všetko preto, aby táto učebnica bola v školách k dispozícii v septembri tohto roka. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Musíte ešte vydržať chvíľu, lebo pravdepodobne pán poslanec chce dať doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Len jedna stručná otázka, spomínali ste, že bude sa presúvať výučba predmetu prírodoveda, ale nebude sa meniť jeho obsah, ja sa chcem v tejto súvislosti spýtať na počet hodín, či zostane počet hodín ako doteraz, či sa bude znižovať alebo zvyšovať.

  • Zatiaľ nechceme meniť počet hodín, len ich môžu rôzne školy distribuovať v rámci jedného stupňa. A ten obsah sa bude teda meniť, ako som povedal, v tom roku 2013.

  • Ďakujem.

    Ďakujem pánovi ministrovi.

    Ďalším, kto položil otázku, je pán poslanec Juraj Blanár, ktorý je v sále. Otázka je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Uhliarikovi. Otázka znie: „Pán minister, ako chcete riešiť oddlženia a financovanie nemocníc, aby sa nestali ľahkou korisťou pre veriteľov po ich transformácii na akciové spoločnosti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Nech sa páči, odpoveď. Oddlženie zdravotníckych zariadení je technická záležitosť, prebiehajú v súčasnosti intenzívne rokovania, zhodou okolností aj včera jedno rokovanie bolo s ministerstvom financií o forme oddlženia. Zástupcovia ministerstva financií sú informovaní o pripravovaných krokoch, ktoré smerujú k transformácii aj racionalizácii činnosti.

    Dovoľte mi len technicky poznamenať, akým spôsobom, keďže takto znie otázka, je možné oddlženie zdravotníckych zariadení. Je to možné dvoma spôsobmi. Je to teda či už návratná alebo nenávratná forma výpomoci.

    Návratná forma výpomoci, ako sme ju poznali z minulosti, má aj svoje výhody, aj svoje nevýhody. Medzi tie výhody patrí nesporne to, že nie je štátnou pomocou. Na druhej strane o jej nevýhode sa dnes presviedčame, lebo tieto nemocnice majú ťažkosti splácať tento dlh a naozaj potom splátky tohto dlhu, aj keď s nízkou úrokovou mierou, v budúcnosti môžu ohroziť hospodárenie nemocníc.

    Čo sa týka nenávratnej výpomoci, sú tri formy. Prvou formou je dotácia príspevkovej organizácii, výhoda je, že dotácia sa môže kapitalizovať a pri príslušnom vzniku vstupuje do základného imania, druhou formou je peňažný vklad do základného imania. To je najvýhodnejšie z hľadiska vstupu a z hľadiska vytvorenia akciovej spoločnosti, pretože umožňuje presne zastaviť základné imanie spoločnosti. A potom tretia možnosť je prevzatie bezodplatne záväzkov treťou stranou, v tomto prípade štátom. Ako som povedal na úvod, rokujeme o nich momentálne s ministerstvom financií. A vzhľadom na to, že tieto rokovania nie sú uzavreté, definitívne riešenie, akú formu zvolíme, ešte nepadlo.

    Takže to je moja odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený pán minister, tá technika, o ktorej ste hovorili, je zrejmá aj z Obchodného zákonníka, lebo je potrebné ctiť si zákon, ktorý tu je.

    Ale bola tam aj druhá časť. A to je financovanie. Môžete oddlžiť nemocnice k 31. 12. 2011. Ale ak bude deficit v zdravotnej poisťovni na platenie výkonov v nemocniciach, začnú tieto nemocnice produkovať opäť dlh. No ale, samozrejme, už budú v inej pozícii, lebo budú akciové spoločnosti, v ktorých bude mať štát aj už majetok, ktorý vloží do tých akciových spoločností. A vtedy jednoducho budú ľahkou korisťou pre veriteľov, o tom som presvedčený. Preto je potrebné zmeniť aj financovanie.

    Ja som veľmi očakával práve vami deklarovanú tézu, že chcete zrovnoprávniť štátne nemocnice s VÚC-karskymi nemocnicami, čo sa ale v súčasnosti nedeje. A, bohužiaľ, musím to konštatovať aj v súvislosti s oddlžením, pretože napriek tomu, že VÚC-karske nemocnice a štátne nemocnice sú platené z toho istého zdravotného poistenia, o ktorom nerozhoduje ani kraj, ale štát a Národná rada, tak tie sa nechystá ministerstvo oddlžiť.

    Preto vás chcem aj touto cestou vyzvať, aby ste povedali, jednak ako to bude financované do budúcnosti a ako budú odstraňované tie obrovské rozdiely medzi nemocnicami VÚC-karskymi vo výkonoch, kde sú tí istí lekári, ktorí robia jeden výkon, ale za menšie peniaze ako v štátnych nemocniciach, a rovnako kedy budete uvažovať aj o oddlžení VÚC-karskych nemocníc, pretože sú v rovnakom systéme poistenia, ako aj štátne, a musia byť transformované od 1. 1. 2012 rovnako ako štátne nemocnice.

  • Ďakujem pekne. Nesúhlasím s tým dodatkom, že musia byť transformované rovnako ako štátne nemocnice, pretože novelu zákon č. 581/2004 Z. z., ktorú sme schválili, hovorí o transformácii štátnych príspevkových organizácií, ktorými nie sú nemocnice pod VÚC. Mali by ste pravdu vtedy, keby sme ako štát mali dosah doteraz na hospodárenie týchto nemocníc, myslím, teraz v gescii VÚC. Ale súhlasím s tým, že nastavenie financovania VÚC nemocníc alebo iných NO-čiek bolo iné ako nastavenie financovania štátnych nemocníc. Práve dnes sme hovorili o návrhu zákona, aby sa táto anomália, ktorá bola v prípade napr. koncovej siete, zrušila, aby boli aj týmto zrovnoprávnené nemocnice VÚC so štátnymi, aby štátne nemocnice nemali to unikátne postavenie zo zákona, aby nariadenie, ktoré bolo prijaté v roku 2008 vašou vládou, tam nebolo. V marci 2011, čiže asi niečo pred viacej ako mesiacom a pol, bolo prijaté memorandum, ktoré podpísali všetky poisťovne, štátne aj súkromné, Úrad pre dohľad aj ministerstvo, ktoré určuje harmonogram, kedy bude prijatá platba za diagnózu, ktorá takisto zrovnoprávňuje výkony. Plné spustenie DRG systému očakávame v roku 2013, v prvom štvrťroku, my si myslíme, že január, február 2013 je reálny dátum. V tejto chvíli práve to zlé nastavenie financovania, ktoré bolo v minulosti, vylepšujeme tak, že robíme v týchto štátnych nemocniciach reštrukturalizáciu a optimalizáciu siete lôžok. Vieme, že ako Všeobecná zdravotná poisťovňa znížila limity nemocniciam VÚC, tak znížila limity napr. aj veľkým štátnym nemocniciam, o viac ako 17 – 18 %. Čiže toto je niečo, čo nie je len dopad na VÚC nemocnice, ale čo je aj zásadný dopad na nemocnice štátne. Takže chce to svoj čas. Máme presne naplánovaný harmonogram a ku transformácii, to znamená k zákonom stanovenému času 31. 12. budú nemocnice nachystané tak, aby netvorili ďalší dlh.

    Skončil som, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšou otázkou je otázka od pána podpredsedu parlamentu Pavla Hrušovského, ale vzhľadom na skutočnosť, že ho v sále nevidím, tak sa nebude na jeho otázku, ktorá mala byť adresovaná pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, odpovedať.

    Ideme na ďalšiu otázku, ktorou je otázka č. 5. Položil ju pán Ľubomír Petrák. Je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi a znie: „Vážený pán minister, považujete za správne radikálne zvýšenie daní z nehnuteľností pri súčasnej príjmovej úrovni väčšiny obyvateľov?“

    Pán poslanec, mám pocit, že tá istá otázka bola položená aj premiérke. Chcete, aby sme na ňu opakovane odpovedali tu prítomným zastupujúcim ministrom?

  • Bude iná, takže rád si to vypočujem aj v inej verzii.

  • Ďakujem pekne za príležitosť odpovedať druhý raz na tú istú otázku. Pokúsim sa, aby tá odpoveď bola čo najviac iná v rámci možností.

    Slovenská republika z hľadiska dlhodobého je krajina, ktorá má rizikové financie, len z dôvodu demografického vývoja sa o niekoľko desaťročí, ak by sa nič nezmenilo, dostali by sme sa do neriešiteľných problémov. Preto je potrebné zodpovedne narábať s verejnými financiami a snažiť sa znižovať deficit tak, aby naše budúce generácie prevzali po nás úspešnú krajinu. A pokiaľ naozaj máme cieľ znížiť deficit HDP zo 4,9 % na 2,9 % v roku 2013, tak jednoducho opatrenia musíme robiť. Prioritne sú to opatrenia na výdavkovej stránke. Ale pokiaľ to šetrenie nestačí, tak nemáme inú možnosť, len zvyšovať aj príjmy. A, ako tu už bolo povedané, spomedzi všetkých možností zvýšenia príjmov je zvýšenie dane z nehnuteľností najmenej bolestivou z hľadiska zachovania hospodárskeho rastu, a teda aj znižovania nezamestnanosti. Boli tu už uvedené aj porovnania so zahraničím. Táto daň je u nás jedna z najnižších na svete a v OECD. Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, pán Petrák vám dá ešte doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne aj pán minister aj za odpoveď, ale opätovne musím konštatovať, že tá argumentácia mi dajako vôbec nesedí, lebo na jednej strane hovoríte, že je potrebné znižovať deficit verejnej správy, s týmto sa dá absolútne súhlasiť, ale, tak ako som upozorňoval pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, do okruhu deficitu verejnej správy spadá deficit štátu a deficit samospráv. Tu vy idete riešiť jeden jediný bod tohto problému a to je deficit štátneho rozpočtu. A ja vám poviem, v čom ten problém spočíva. Ten problém spočíva v tom, že vy návrhom zákona umožníte zvýšiť príjmy z dane z nehnuteľností, ale na druhej strane tú sumu, o ktorú zvýšite príjem obcí na jednej strane, zoberiete obciam pri rozdeľovaní výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Čiže de facto vy tu neriešite problém deficitu, vy riešite problém deficitu štátneho rozpočtu, lebo obciam na jednej strane zoberiete a na druhej strane im vytvoríte možnosti, aby viac zarobili výberom daní od občanov, čo určite v tom objeme nenastane. A ten dôvod je úplne jednoduchý, preto, že už niet priestoru na to, aby ste ďalej daňou zaťažovali občanov a predovšetkým slabšie zárobkové skupiny alebo príjmové skupiny obyvateľov. To je jedna vec.

    A druhá vec. Zhodneme sa určite na tom, že daň z nehnuteľností je majetkovou daňou. A ak budeme hovoriť o tom, že dôchodcovia, ktorí majú dneska priemerný dôchodok na úrovni niekde okolo 300, 330 eur, majú rodinné domy, ktoré si postavili v predchádzajúcom období v hodnote niekoľkých miliónov korún alebo desiatok tisíc eur, zaťažíme ich majetkovou daňou podľa hodnoty majetku. Ale oni nemajú príjem na to, aby mohli splácať tieto dane. V tom je ten problém.

  • Ďakujem. Zopakujem, že štát si svoju prácu chce urobiť poctivo, a to najmä na výdavkovej stránke, súčasne teda úsporami, súčasne chce ale, aby sa zachoval hospodársky rast, a teda aby sa znižovala nezamestnanosť. A z takejto úvahy vychádza návrh, o ktorom hovoríme, ak by sa zvyšovali priame dane, ohrozil by sa hospodársky rast a zamestnanosť oveľa viac, než keď by sa zvýšili dane z nehnuteľností. Navyše platí to, čo už hovoril pán podpredseda vlády, že ak by došlo, to ešte nie je isté, rozhodne o tom snemovňa, ku zvýšeniu, tak by sa to dalo urobiť progresívnym spôsobom tak, aby na to nedoplatili všetci plošne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou otázkou je otázka od pána Dušana Jarjabka. Je adresovaná ministrovi kultúry Slovenskej republiky Danielovi Krajcerovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, zo spravodajských relácií sme sa dozvedeli, že Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku na svojej synode prijala uznesenie, že sa začlení do Maďarskej reformovanej cirkvi. Ministerstvo kultúry ako orgán štátnej správy k tomu zatiaľ nezaujalo stanovisko. Môžete nás informovať, ako budete riešiť situáciu, keď pôvodná cirkev alebo jej časť ukončí svoju činnosť a vytvorí sa štruktúra podriadená inej, u nás neregistrovanej cirkvi?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň. Pán poslanec, ďakujem za otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha.

    Som si vedomý tohto problému, dnes som prijal predstaviteľov slovenskej časti Kresťanskej reformovanej cirkvi aj s pánom biskupom. Ak ste to registrovali, tak viete, že som zaujal aj oficiálny postoj, že nepovažujem za správne, pokiaľ sa takéto rozhodnutia v rámci cirkví dejú na etnickom základe. Som hlboko presvedčený, že cirkev by mala ľudí spájať, a nie rozdeľovať na báze etnicity. To je pohľad a názor ministerstva kultúry, ktorý som chcel v úvode tlmočiť aj vám, aj ostatným kolegom s tým, že naozaj osobne túto otázku riešim. Iste viete, že ten problém je veľmi zložitý. Je to totižto bezprecedentný jav v rámci cirkevného prostredia v novodobej histórii Slovenska. To znamená, že neexistujú nejaké príklady a nejaké právne precedenty, príp. judikáty na základe, ktorých by ministerstvo mohlo postupovať.

    V tejto chvíli pripravujeme naozaj dôslednú analýzu. Dohodol som sa aj s predstaviteľmi tej slovenskej časti Reformovanej kresťanskej cirkvi, aby takisto sa pokúsili prísť s nejakými návrhmi. Stretnem sa aj, samozrejme, s predstaviteľmi tej väčšej maďarskej časti. Iste viete, že takéto kroky sa už v širšom slova zmysle v Karpatskej kotline udiali v iných krajinách, kedy došlo k takému naviazaniu tých národných cirkví alebo cirkví v iných štátoch susediacich s Maďarskou republikou priamo na Maďarskú reformovanú cirkev. Je tam však jeden zásadný rozdiel v porovnaní situácií v okolitých krajinách a na Slovensku. V tých krajinách ostatných totiž drvivá väčšina, ale naozaj drvivá väčšina príslušníkov tejto cirkvi je maďarskej národnosti. Na Slovensku to však úplne takto nie je, áno, väčšina členov Reformovanej kresťanskej cirkvi alebo hlásiacich sa príslušníkov k tejto cirkvi je maďarskej národnosti, pričom zhruba jedna štvrtina sú občania slovenskej národnosti. Čiže som si vedomý, že ministerstvo kultúry tú situáciu musí riešiť citlivo, najmä keď, ako som povedal v úvode, nestotožňujem sa s tými, aby sa takéto rozhodnutia v rámci nejakej cirkvi diali na etnickom základe.

    Ministerstvo kultúry zatiaľ oficiálne nedostalo od vedenia tejto cirkvi nijakú oficiálnu správu. Toto, čo sa udialo je vlastne stav de facto. On ešte v priebehu niekoľkých týždňov v rumunskom Temešvári sa má udiať de iure, pokiaľ sa to naplní. Čiže máme ešte aj tak nejaký časový priestor na to, aby sme reagovali nielen na faktickú situáciu, ale aj na nový právny stav. Pravdou ale je, že synoda tejto cirkvi na svojom zasadnutí v Chanave dňa 14. mája odhlasovala žiadosť o pripojenie k Maďarskej reformovanej cirkvi. Pravdou je aj to, že slovenskí delegáti s týmto krokom nesúhlasili a na protest zo zasadnutia odišli.

    Teda možno z takého určitého nadhľadu môžeme túto situáciu označiť ako za rozkol alebo schizmu v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. A, samozrejme, to je to, čo som vám hovoril, prijatie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku má byť odsúhlasené na Generálnom konvente Maďarskej reformovanej cirkvi v Temešvári v polovici júna. Čiže to je to, o čom som hovoril, že z právneho hľadiska sa tento faktický stav môže naplniť až o niekoľko týždňov.

    Teraz k tomu, aký postoj zaujali reprezentanti maďarskej časti cirkvi. Ešte som sa s nimi nestretol, ale plánujem aj toto stretnutie. Hovoria...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister, poprosím všetkých, ktorí potrebujú si niečo povedať a nezaujíma ich odpoveď pána ministra, aby tak urobili buď mimo sály alebo minimálne teda tichšie. Skúsme vydržať ešte nejakých 15 minút na dokončenie hodiny otázok. Počúvajme pána ministra. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Čiže by som nadviazal. Tvrdia, že nejde o splynutie cirkví, ale len o združovanie cirkví rovnakého vierovyznania na úrovni regionálneho cezhraničného spoločenstva. To je oficiálne stanovisko. Musím povedať, že ministerstvo kultúry sa zatiaľ s takýmto stanoviskom nevie stotožniť.

    A naozaj vyjadrujem určitú ľútosť nad tým, čo sa udialo, čo už v minulosti v prípade týchto reformovaných inak kalvínov sa udialo v Srbsku, Slovinsku, Rumunsku a Ukrajine. Ale pomenoval som situáciu, v čom je rozdielna, v týchto krajinách a na Slovensku, lebo podľa posledného sčítania, 27 000 z celkového počtu 110 000 príslušníkov alebo hlásiacich sa k tejto cirkvi je slovenskej národnosti.

    Tento krok Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je možné považovať naozaj za neštandardný a dokonca, poviem to aj tvrdšie, fakticky sa vracajúci do čias 19. storočia, kedy v takejto podobe Reformovaná cirkev v Uhorsku pôsobila. Nemôžeme to inak vnímať, len naozaj akúsi snahu opätovne sa vrátiť do obdobia spred mnohých desaťročí, keď teda ešte existovalo Uhorsko.

    A tak ako som povedal, som presvedčený, že cirkvi majú ľudí spájať bez ohľadu na ich národnosť, sociálne postavenie, kultúru a rasu. Je mi ľúto, že v tomto prípade sa deje opak. Pán podpredseda, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • To ako som naznačil, pán poslanec, momentálne sme v nejakom faktickom stave, ktorý sa môže naplniť aj de iure. My ten čas využívame na to, aby sme tú situáciu zanalyzovali, pretože naozaj ide o bezprecedentný krok, čiže robí sa právna analýza, pretože, ste správne poznamenali, otvárajú sa aj takéto problémy. Otvárajú sa aj problémy s financovaním, to znamená problémy s príspevkom na duchovných, ktoré Reformovaná kresťanská cirkev dostáva. A toto všetko sú otázky, ktoré sú veľmi citlivé, lebo keď sa spája otázka vierovyznania, otázka peňazí, tak, z dlhej histórie ľudstva to vieme, toto sú väčšinou najproblematickejšie okruhy. Preto v tejto chvíli naozaj chcem si vypočuť všetkých zainteresovaných. A chcem pritom naozaj vychádzať na základe faktov a právnych možností. Celkom otvorene hovorím, že aj samotní členovia cirkvi sú dezorientovaní. Sami nevedia, ako postupovať v tomto prípade, pretože tá slovenská časť Reformovanej kresťanskej cirkvi nemá dostatočný počet dospelých občanov na to, aby mohla opätovne sa registrovať. Viete veľmi dobre, že je tam potrebných 20 000 podpisov. Čiže ani táto cesta nie je asi reálna. Otázka právneho nástupníctva je v tejto chvíli ešte predčasná. Ale naozaj snažíme sa analyzovať všetky možnosti. A z toho, aký postoj som zaujal, je vám asi jasné, že to nepodceňujeme a považujeme to naozaj za vážny problém. Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister kultúry, za vyčerpávajúcu odpoveď. Naozaj nepoznal som vaše stanovisko z dnešného dňa, priznám sa. Ale absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali. Skutočne je to podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý sa udial.

    Mňa skôr zaujíma, či je nejaká predstava ministerstva kultúry v tejto chvíli, ako sa budú deliť majetkové problémy, ktoré s týmto sporom súvisia, či už na toto má ministerstvo neviem istý pohľad, istý názor a istú mustru. Neviem si to predstaviť, preto sa pýtam na pohľad váš, eventuálne ešte raz na majetkové problémy, ktoré s týmto bezprecedentným krokom súvisia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pristúpime k ďalšej otázke je to otázka od pána poslanca Martina Fronca a je adresovaná 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi. Otázka znie: „Pán minister, Slovenská agentúra pre cestovný ruch predložila prvýkrát marketingový plán na vládu. Čo od toho očakávate?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte priestor na odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ctená snemovňa, no očakávam od toho jedným slovom rozvoj, rozvoj cestovného ruchu, ktorý je možno nedoceňovaným, ale veľmi aj perspektívnym z hľadiska mnohých, mnohých faktorov. Ak sa pozrieme do okolia, vidíme, že sme súčasťou strednej Európy, kde cestovný ruch je oveľa vitálnejší, viditeľnejší, prínosnejší pre miestny alebo celoštátny rozvoj, samozrejme, regionálny v tom. Znamená to výraznejšiu mieru zamestnanosti, príjmov, rastu ekonomiky alebo HDP. A k tomuto má smerovať, samozrejme, aj tento krok, ktorý, ako znie v otázke, je prvým, a to je tiež také prelomové, strategickým dokumentom agentúry, ktorý bo predložený na rokovanie vlády, pričom agentúra samotná má 15 rokov existencie.

    Jedným z cieľov, ktorý je predložený v tomto dokumente, bolo a je otvoriť aj diskusiu na úrovni vlády vo vzťahu k cestovnému ruchu, k jeho značnej ekonomickej, ale doposiaľ nevyužitej rezerve hlavne vo vzťahu k rozvoju zamestnanosti a regiónov a opodstatnenej potreby vyššej podpory zo strany štátu a tým pádom aj spoločnosti.

    V čom sa líši táto stratégia od predchádzajúcich marketingových stratégií Slovenskej agentúry cestovného ruchu, v troch bodoch by som asi uviedol. Po prvé, je podložená podstatne vyššou mierou objektivizácie, teda presnosti alebo precíznosti údajov, ako tomu bolo doteraz, myslím, hlavne vďaka doteraz najrozsiahlejšej marketingovej analýze trhov, ktorá bola realizovaná v posledných rokoch 2009 až 2010. Po druhé, pomenúva reálnu situáciu cestovného ruchu na Slovensku ako východisko pre aktivity i možnosti národného marketingu cestovného ruchu z pozície agentúry, teda aj dovnútra štátu pre domáci cestovný ruch, aj pre medzinárodné prostredie, pre zahraničný cestovný ruch. Toto pomenovanie ide cez také línie, ako sú podložené ciele veľmi precíznymi argumentmi, pozitívne a negatívne alebo silné a slabé stránky, faktory vplývajúce na výsledný efekt činnosti agentúry stojace v rámci cestovného ruchu, ale aj mimo cestovného ruchu. No a po tretie, pre Slovenskú agentúru cestovného ruchu je táto stratégia skutočným kontinuálnym plánom práce alebo činnosti pre obdobie rokov 2011 až 2013. Je verejne kontrolovateľným a nielen formálnym materiálom, ako tomu bolo v minulosti, keď sa často realizovali záujmy len podmienené ad hoc záujmami niektorých skupín.

    V tomto materiáli Slovenská agentúra cestovného ruchu si stanovuje kvalitatívne i kvantitatívne ciele na roky 2011, 2012 a 2013, ktoré chce dosiahnuť systémovým prístupom a profesionálnou činnosťou pri maximálnom využití svojich personálnych i finančných zdrojov, ktorými momentálne disponuje. Slovensko podľa mňa má naozaj tento potenciál nateraz nevyužitý, bol ako keby na vedľajšej koľaji. A toto chceme zmeniť práve tým, že sa dostáva do centra záujmov aj vlády a, verím, aj parlamentu, keďže aj tu je vytvorená osobitná komisia pre cestovný ruch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fronc, je záujem o doplňujúcu otázku z vašej strany?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči. Zapnite prosím vás mikrofón pánovi poslancovi Froncovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja vás chcem len požiadať, aby ste v tomto úsilí vytrvali. Ja oceňujem tento krok, pretože 15 rokov minimálne som počúval o cestovnom ruchu a niektorí politici na základe toho si to robia aj ako leitmotív vo svojej politickej kampani a za to obdobie sa urobilo veľmi málo. Takže moja výzva je aj prosba, ako naozaj pohnúť týmto cestovným ruchom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No nerád by som hodnotil minulosť. Naozaj sa asi viac povedalo, než urobilo. Nakoniec, aj ten samotný vývoj bol možno lekciou alebo treba ho vnímať ako proces. Ale chcem povedať s plnou vážnosťou, že rezort, v ktorom mám priamu a centrálnu zodpovednosť, je veľký. Je v ňom aj cestovný ruch, pre niektorých nóvum, pre niektorých možno odpoveď. Práve tam vidím pridanú hodnotu, resp. šancu pre synergiu aj preto, lebo napr. Lisabonská zmluva Európskej únie prvýkrát spomína turizmus ako politiku spoločenstva a v Európskom parlamente vznikol nový výbor Committee on Transport and Tourism (Výbor pre dopravu a turizmus). Dali to pospolu, pretože je tam dôvod na hľadanie podpory vzájomnej win-win alebo vzájomne výhodných podnetov. Vidím to aj v tom, čo napr. znamená dnes letecká doprava a cestovný ruch. To, že od tohto roku v Bratislave na letisku pribudne týždenne cez 30 leteckých spojení do významných dôležitých destinácií, je o tom, že kde je cesta, tam je život, tam je ruch, tam je rozvoj, tam je rast. A to platí aj o jednotlivých oblastiach dopravy. Som veľmi rád, že sa nám začína dariť znovu rozlietať slovenské letiská a osobitne bratislavské.

    Už len spomeniem, že v tomto duchu a v línii podpory bude predložená onedlho aj novela zákona o cestovnom ruchu, v rámci ktorého vzniknú finančné nástroje udržateľným spôsobom podporujúce partnerstvo medzi štátom a regionálnymi, resp. krajskými združeniami cestovného ruchu, rozvoj od 1. januára, resp. od nového roku, tak aby to bolo pokryté aj v rozpočte na budúci rok, aj v samotnom zákone, ktorého novelu teraz finalizujeme. Takisto v európskych fondoch je ešte 30 mil. eur na podporu malého a stredného podnikania v tejto oblasti. Ja to vnímam ako veľmi dôležité konkrétne činitele alebo nástroje preto, aby sme nielen o tom rozprávali, ale naozaj, naozaj rozvíjali cestovný ruch v záujme Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšou otázkou, na ktorú môžeme odpovedať, vidím, že pani poslankyňa Magda Košútová je prítomná v sále, je otázka, ktorá je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi. Pán minister, poprosím, skúste zaujať miesto v sále. Otázka znie: „Vážený pán minister, zámer ministerstva financií je radikálne zvýšiť dane z nehnuteľností. Máte vyčíslené, ako to zaťaží poľnohospodárov, už aj tak ťažko skúšaných experimentmi ministerstva financií?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, úprimne musím povedať, že takéto finančné vyčíslenie ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nemá a nedisponujeme ním. Je pravdou, že 20. apríla 2011 vláda schválila Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 s tým, že sú tam uvedené možnosti konsolidácie verejných výdavkov. Jedna z tých možností je spomenutá ako riešenie navýšenia dane z nehnuteľnosti, opakujem, dane z nehnuteľnosti, a nie z pôdy. Nie je to povinnosť, ale možnosť pre miestnu samosprávu. O zvýšení dane z nehnuteľnosti ešte prebieha diskusia vo vláde. A zatiaľ o tejto otázke definitívne rozhodnutie nepadlo. Vláda Slovenskej republiky vytvára podmienky pre život aj podnikanie. Rozhodnutie o zvýšení dane z nehnuteľností je vecou miestnej samosprávy. V prípade že ste proti zvýšeniu tejto dane, máte možnosť pôsobiť na starostov a primátorov, ktorí uspeli vo voľbách aj za stranu SMER. Na základe rebríčka daní z nehnuteľností z roku 2011, ktoré spracovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ako príklad spomínam vašich a vami podporovaných starostov v Zlatých Moravciach či v Nitre, ktorí vedú tento rebríček zvýšenia týchto daní. Takže o zvýšení daní rozhoduje nie vláda Slovenskej republiky, ale miestna samospráva. Pritom aká bude možnosť hornej hranice a akú ju uplatnia, je to výlučne na rozhodnutí miestnej samosprávy. Ale vláda preto, aby sme neumožnili extra vysoko zvyšovať dane, prijala rozhodnutie ešte minulý rok. A zmenila zákon pri poľnohospodárskej pôde z možného navýšenia na 20-násobok. A znížila ho na 5-násobok. Vytvárame podmienky aj na efektívnu územnú samosprávu. A je to na rozhodnutí samosprávy, ako sa postaví k jednotlivým daniam.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa má zrejme doplňujúcu otázku. Musíte ešte vydržať, pán minister, pri pulte určenom pre rečníka. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za možnosť dať doplňujúcu otázku. Pán minister, určite už môj predrečník povedal, bol to pán Petrák, obce budú smerovať zvýšenie daní na podnikateľov, a nie na občanov, zdôvodnil, z akého titulu to bude, pretože občania skutočne už asi ťažko budú tieto zvýšené dane znášať. Podnikanie v poľnohospodárstve je u nás čoraz ťažšie. A myslím si, že poľnohospodári už ďalšie zaťaženie neznesú. Sľuby o náhrade za červenú naftu a ja neviem za iné kompenzácie boli poľnohospodárom sľúbené, ale myslím si, že zostalo len pri sľuboch. Potom ako majú poľnohospodári chápať krok vlády a ako majú veriť ďalším sľubom? Ďakujem.

  • Napriek tomu, že čas vypršal, pán minister, predpokladám, že ešte chcete krátko reagovať. Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, rád odpoviem. Pán poslanec Petrák je tiež jedným z predstaviteľov miestnej samosprávy. A tiež je to v jeho kompetencii a na jeho rozhodnutí, či tie dane zvýši alebo či tie danie nezvýši, resp. celej samosprávy.

    A čo sa týka červenej nafty a sľubov. Pani kolegyňa, chcel by som len podotknúť, že červená nafta je citlivou otázkou pre poľnohospodárov. Dotklo sa ich to sumou 20 mil. eur pre tento rok. Vláda Roberta Fica takto dala 30 mil. na firmu COLUMBEX. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som informovať všetkých kolegov a kolegyne, že čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku kvôli tomu, že treba prepnúť nahrávací systém. Budeme pokračovať v rokovaní o 15.10 hodine ďalším bodom programu, tak ako to máme schválené.

    Chcem poďakovať všetkým členom vlády a všetkým, ktorí sa aktívne, korektne zapojili do tejto diskusie. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať schôdzou.

    Nasleduje

    Správa o strednodobom vyhodnotení plnenia národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 – 2010.

    Správa vlády má tlač 370 a správa výborov má tlač 370a.

    Správu uvedie minister zdravotníctva pán Ivan Uhliarik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za roky 2009 až 2010.

    Zneužívanie drog v súčasnosti predstavuje pre spoločnosť stále väčší problém. A je mu venovaná trvalá pozornosť. Situácia je sťažená aj tým, že drogová scéna je najmä v ostatnom období charakteristická dynamikou rôznych...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister, poprosím kolegu Kaníka, keby mohol v tejto miestnosti netelefonovať. Veľmi pekne ďakujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána Chabana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • ... zmien, o čom sme sa presvedčili aj nedávno schváleným zákonom o crazy-shopoch takzvaných.

    Správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 je na rokovanie Národnej rady predkladaná v súlade s uznesením Národnej rady z 18. júna 2009.

    Táto správa sa opiera o zásady a princípy protidrogovej politiky EÚ a Slovenskej republiky.

    A snahou tohto materiálu je podať ucelený obraz o stave, vývoji a rizikách v oblasti boja proti drogám v uvedenom období. Hlavnú pozornosť sme sústredili na potláčanie rizík a dôsledkov spojených so zneužívaním drog pre verejné zdravie a zdravie jednotlivca. Úsilie bolo venované oblasti redukcie ponuky a dopytu drog, rozvoju koordinácie a posilneniu spolupráce na národnej a regionálnej úrovni. Napriek zložitosti a variabilite drogovej scény možno pozitívne hodnotiť úsilie a kroky, ktoré boli realizované v tomto období. Správa však poukazuje aj na riziká, ktoré sú spojené so zneužívaním drog, na nárast ich užívania, na zmenu charakterov žiadateľov o liečbu. Znepokojenie vyvolávajú aj problémoví užívatelia drog, zvyšuje sa počet trestných činov a aktivít organizovaného zločinu súvisiacich s drogami. Rizikom sa stáva aj postupný úbytok kvalifikovaných personálov, ktoré sú školené na prácu s ľuďmi užívajúcimi drogy.

    Národná protidrogová stratégia na obdobie rokov 2009 až 2012 predstavuje základný dokument v oblasti protidrogovej politiky Slovenskej republiky.

    Po transformácii Výboru ministrov pre drogové závislosti, dôležité postavenie v oblasti drogovej politiky bude mať novozriadený orgán, ktorý bol zriadený 2 . marca 2011, Ministerská rada, ktorá bude mať poradnú konzultačnú a iniciatívnu úlohu vo veciach drogovej problematiky.

    Som presvedčený, že v nasledujúcom období budú vytvárané adekvátne podmienky pre realizáciu zámerov na obdobie ďalších rokov 2011 a 2012 a napĺňanie tak jej hlavného cieľa, ktorým je ochrana zdravia jednotlivca a poskytnutie širokej bezpečnosti pre verejnosť Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní Správy o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 vo výboroch (tlač 307).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 367 zo 4. mája 2011 pridelil Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Oba Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvoprerokovali správu, zhodne ju zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010.

    Gestorský výbor schválil správu výboru svojím uznesením č. 62 zo 17. mája 2011, v ktorej ma určil za spoločného spravodajcu.

    Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Tiež nie.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce.

    Návrh zákona je pod tlačou 332, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 319.

    Pán poslanec, prosím, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás možno stručne uviedol do filozofie tohto zákona, ktorý si dovolím touto cestou predložiť.

    Tento návrh, ktorý vám predkladám, nie je nejaký nový návrh, má svoju históriu, ktorá začala niekoľko rokov dozadu, kedy jednoznačne samosprávy, predovšetkým samosprávy vo väčších mestách pociťovali tlak zo strany väčších investícií, väčších investícií vo forme investičných celkov, ktoré vytvárali jeden problém, ktorý s takýmito investíciami vo väčšine prípadov je spojený. A to je problém dopravy. Tento problém sme sa snažili riešiť. A snažili sme sa navrhnúť isté kompromisné riešenie. A vtedy skupina príslušných primátorov, hlavne teda primátorov prišla s návrhom tohto poplatku. Tento poplatok smeruje k spoplatneniu každého parkovacieho miesta, ktoré investor jednorazovo teda vytvára pre svoje potreby alebo pre potreby danej investície a ak týchto parkovacích miest je viac ako 10. To znamená, hovoríme o istom objeme investícií. A netýka sa to bežných stavebníkov pri rodinných domoch alebo menších investíciách.

    Môže si niekto myslieť, že na základe takéhoto poplatku dôjde logicky k snahe investorov budovať čím menej parkovacích miest. Skutočnosť je ale taká, že v jednotlivých mestách pri rôznych investíciách, či sa jedná o investičné zámery vo forme vybudovania administratívnych celkov alebo obytných súborov, je záujem budovať čo najviac parkovacích miest, viac, ako to hovoria príslušné normy, ktoré určujú, koľko týchto parkovacích miest sa má vybudovať. Práve takýmto nástrojom je možné, aby okrem územného plánu aj takýmto finančným nástrojom samospráva motivovala príslušných investorov na to, aby ich splnili a došlo k istej dohode na počte parkovacích miest a nešli do astronomických výšok.

    Tento nástroj je potrebný aj z toho dôvodu, aby zbytočne sa nevytvárali veľké požiadavky na statickú dopravu, v ktorej by generovali požiadavky na dynamickú dopravu v jednotlivých mestách. A práve dynamická doprava je totálne krytá finančnými prostriedkami jednotlivých miest a, samozrejme, i obcí. A týchto prostriedkov je večný nedostatok. Jeden takýto návrh, ktorý predkladám, práve vytvára o. i. aj možnosť na zvýšenie príjmovej časti rozpočtov samospráv jednotlivých miest alebo, samozrejme, i obcí s tým, že finančné prostriedky by boli účelovo použité na rozvoj dopravnej infraštruktúry.

    Upozorňujem vzhľadom na diskusiu, ktorú som už mal s viacerými poslancami, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedná sa o jednorazový poplatok, jednorazový poplatok, ktorý by bol splatný až ku dňu kolaudácie daného objektu, čiže nielen pri otvorení územného alebo stavebného konania, ale až pri kolaudácii jednotlivých objektov.

    Keď sme tvorili návrh tohto zákona, tak sme nepracovali totálne na zelenej lúke, ale vychádzali sme zo vzorov, ktoré sú v zahraničí. Podobné poplatky existujú i v krajinách západného sveta, sú dokonca podstatne prísnejšie, lebo spoplatňujú jednotlivé investície podľa plôch metrov štvorcových, podľa toho, či využívajú tieto metre štvorcové na kancelárske alebo obytné účely.

    Toľko veľmi stručne ako úvod k tomuto návrhu. Samozrejme, rád odpoviem na všetky otázky a som pripravený zapracovať i pripomienky k tomuto návrhu, v prípade, že prejde v prvom čítaní, v rámci druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Antonovi Marcinčinovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (tlač 332) ako spravodajca výboru pre financie.

    Uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán Rafaj, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, v stručnosti. Cítim potrebu vystúpiť v prvom čítaní k tomuto rozumnému a racionálnemu návrhu. A vyjadrujem sa tak ako opozičný poslanec napriek tomu, že ide o, dá sa tak povedať, člena vládnej koalície. Čiže chcem tým dokumentovať, že ani ja osobne, ani klub Slovenskej národnej strany nemá problém v tejto sále oceniť také návrhy, ktoré spejú k zlepšeniu situácie. Veď ostatne aj žiarovku vymysleli súbežne dvaja vedci.

    Zhodou okolností táto problematika ma trápila aj ešte ako bývalého vicestarostu istej mestskej časti. A vtedy pán navrhovateľ bol primátor Bratislavy. Takže on určite lepšie vie, aké problémy vznikajú s tým, čo je popísané v dôvodovej správe.

    Možno snáď by sme mohli po čase aj vydať sa aj ešte trošku ďalej, neviazať to možno len na parkovacie miesta, ale všeobecne riešiť otázku aj budovania novej cestnej infraštruktúry vrátane príjazdových komunikácií tam, kde k takejto masívnej výstavbe dochádza, pretože nie je to len problematika Bratislavy, dnes cestné zápchy sú súčasťou v podstate každého krajského mesta, dokonca okresných miest, ako je napr. Martin, Vrútky, kde prechádza cesta I. triedy priamo cez mesto. Takže je evidentné, že doba a investori idú v súlade so svojimi záujmami a možnože aj potrebami firiem, alebo občanov po bytovej výstavbe. Ale či už fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým umožňujú istý komfort, súčasne tým znevýhodňujú to, čo je v dnešnej modernej dobe podstatné. A to je presun z novoobývaného bytu alebo bytového komplexu, alebo širšieho spoločenského komplexu buď do centra, alebo niekde inde. Takže je dobré, že tento problém pán poslanec Ďurkovský otvoril. A myslím, že v budúcnosti vidím priestor ešte aj na také úpravy, ktoré by investorov, predovšetkým tých veľkých, ktorí, dnes už môžeme povedať, neúmerne zahlcujú a zahusťujú niektoré časti, predovšetkým veľkých miest, a spôsobujú dopravné zápchy, štát alebo zákonodarcovia prinútili participovať aj na širšej zainteresovanosti v oblasti budovania novej infraštruktúry.

    Podstatné je, že teraz ideme riešiť aspoň to, čo nás všetkých tlačí. A to je vlastne nielen znečistenie, ale aj znehodnotenie cestných dopravných komunikácií z dôvodu takejto výstavby. Takže, a myslím, že to môžem hovoriť aj za klub SNS, tento návrh do druhého čítania podporíme. A to je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, pán poslanec Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi stručne chcem vystúpiť k tomuto návrhu pána kolegu poslanca Ďurkovského, a to uviesť niekoľko takých postrehov a faktov, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť medzi prvým a druhým čítaním. A to je v prvom rade to, že si musíme povedať otvorene ako poslanci vládnej koalície, že je to zavedenie nového poplatku, aj keď jednorazového. Čiže je to zavedenie ako keby daňového poplatku, resp. poplatkov zaťaženia občana. Preto by sme medzi prvým a druhým čítaním mali dobre si rozmyslieť alebo viesť diskusiu o tom, či ten poplatok by nemal byť nejako stropom obmedzený, aby proste jednoducho nebolo v kompetencii úplne uletieť niekde do závratných čísel, lebo je iných pohľad veľkých miest a je iných pohľad malých obcí, kde napr. malá obec dostane investíciu jedenkrát vo svojej histórii vďaka napr. štátnym vládnym stimulom a príde a bude vlastne chcieť od investora ešte poplatky za parkovacie miesta. Čiže treba sa na to pozrieť aj z pohľadu občana, z pohľadu obce, ale aj z pohľadu investorov, lebo tí investori zase ponúkajú tým ľuďom v tých obciach a mestách prácu a treba hľadať také riešenia, aby sme aj tých investorov za každú cenu nezaťažovali. A hovorím to práve v súvislosti s tým, že obce pri rokovaní s investormi mnohokrát vlastne žiadajú od investorov, aby vybudovali lepšiu infraštruktúru, opravili chodníky a tak ďalej, tak aby sme povedali buď jedno, alebo druhé.

    Filozofia zákona. Súhlasím s pánom poslancom Rafajom, treba toto riešiť, lebo je pravda, že na druhej strane zase investori zaťažujú dynamiku prepravy. Ale to, či ju dokážeme vyriešiť len riešením statických miest, je otázne.

    A posledná taká poznámka je, že treba si uvedomiť, a bude to fakt, že keď akoukoľvek sumou spoplatní obec parkovacie miesto, tak sa to musí prejaviť do ceny parkovného po skončení tejto investície. Takže je na zváženie aj predkladateľa, či by sme nevedeli možno diverzifikovať to na veľké mestá a menšie obce. Takže uvítam túto diskusiu medzi prvým a druhým čítaním. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolega, musím povedať, že trošička s vami nesúhlasím, pretože jednak v tom zákone je formulácia, že „obec môže“. Čiže nie je to povinnosť, je to na zvážaní obce a samosprávy.

    A na druhej strane, pokiaľ som dobre porozumela tomu návrhu, tak jednorazový poplatok je v sume 500 eur. Čiže tam asi nie je priestor, pretože by sa išlo do nejakých výšok alebo sa nejako s tým poplatkom manipulovalo. Ale, samozrejme, treba diskutovať o tom, aká suma je primeraná.

    A my musíme aj pochopiť obce, že pri výstavbe sa im ničí infraštruktúra a starostovia to nejako potrebujú doriešiť, pretože oni sú na prvej rane občanom, ktorí sú zaťažení dennodenným hlukom, prášením, keď chodia autá a tak ďalej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Podobne ako povedal pán kolega poslanec Matej, tiež by som chcel upozorniť na niektoré súvislosti tohto zákona, pri ktorých by bolo dobré prinajmenšom v tom druhom čítaní rozobrať ich a zamyslieť sa nad nimi.

    Prvou súvislosťou je problém práve sadzby, ktorá je síce stanovená na 500 eur, avšak vo VZN si ju obec, alebo mesto môže ľubovoľne meniť. A chýba tam nejaké horné obmedzenie. V prípade nejakých úplne malých obcí, kde sa napr. postaví jedna väčšia novostavba, ročne by to mohlo viesť až k riziku určitého vypaľovania investorov doslova, ako sme boli svedkami toho napr. pri dani z nehnuteľností, keď neboli stanovené horné sadzby daní. A naozaj dokonca tam nebolo stanovené ani to rozdeľovania podľa katastrov. A stal sa v niektorých málo konkrétnych prípadoch takýto nejaký účinok.

    Faktom je, že na druhej strane toto môže pomôcť riešiť obciam finančnú situáciu. Určite však o tomto návrhu treba sa zrejme rozprávať, ďalej diskutovať o ňom.

    Upriamil by som ešte pozornosť na inú možnosť, ako môžu obce riešiť tento svoj problém. A to je už existujúca daň za vjazd motorových vozidiel do historickej časti mesta a ich zotrvanie tam. Tadiaľ by možno bolo jednoduchšie riešiť tento problém. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Matej bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, samozrejme, všetko, vaše aj pripomienky, aj názory, sú úplne legitímne. A dokonca si myslím, že je naozaj dôležité, aby, keď tento zákon sa dostane do druhého čítania, sa o tých veciach hovorilo.

    Len chcel by som vás upozorniť, že v tom vašom vystúpení, čo sa mi trošku nepáčilo, je opäť také akoby spochybňovanie kompetentností ľudí, ktorí robia v samosprávach, robiť takéto rozhodnutia a robiť rozhodnutia, napr. ktoré sa týkajú v konečnom dôsledku verejných financií a zaťažovania občanov, lebo musím vás upozorniť, že ja skutočne poznám strašne veľa starostov aj primátorov, ktorí veľkú časť svojho pracovného času aj práce nadčas strávia napr. tým, že sa usilujú do práve svojej obce, svojho mesta, resp. do katastra svojej obce alebo svojho mesta dostať nejakého investora, a to práve preto, aby pomohli riešiť aj nezamestnanosť, lebo musím vám povedať, že skutočne je úplne bežné, najmä v tých regiónoch, ktoré sú veľmi vážne a dlhodobo sužované nezamestnanosťou, že nezamestnaní ľudia idú v prvom rade za svojím starostom alebo primátorom, najmä keď sú dlhší časť nezamestnaní. A chcú od neho, aby im našiel nejakú prácu. Čiže napr. problém nezamestnanosti, aj keď je to problém, ktorý primárne rieši štát, pociťujú predstavitelia samospráv veľmi silno. A pociťujú ho priamo na svojej koži. Ja len tým chcem povedať, že ja osobne nemám obavy, že by niektorí starostovia robili zlé alebo nekompetentné rozhodnutia, ktoré by napr. mohli poškodiť investora do takej miery, že by napr. tie pracovné miesta nevytvoril a že by si takúto investíciu rozmyslel. Myslím si, že takto by sme nemali nejako dehonestovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len v krátkosti ku kolegyni pani Tkáčovej. Už pán Chren hovoril, že tento návrh zákona jasne hovorí o tom, že prostredníctvom VZN si môžu starostovia a primátori upraviť tú výšku smerom hore aj dole. Čiže je to tak v tom navrhovanom zákone.

    A na pána kolegu Ondruša. Nikdy som nespochybňoval kompetentnosť a rozhodovanie samospráv, je to práve naopak. Ale my sme tu a staviame vždycky pravidlá a mali by sme zvážiť, či dané pravidlá neuprednostňujú napr. len veľké mestá. A môže to byť problém pre menšie mestá alebo mestské časti. Za všetko poviem len jeden príklad, že takýto poplatok sa bude vzťahovať aj napr. na podnikateľa, ktorý bude chcieť rekonštruovať nejakú budovu, starú škôlku niekde na sídlisku vo veľkom meste, kde je absolútny nedostatok parkovacích miest už teraz. A zaťažia sa poplatkom nejakým parkovacie miesta. A bude sa to musieť potom premietnuť. A bude sa to týkať tých občanov, ktorí tam žijú. Čiže ja len hovorím, poďme o tom ešte diskutovať, máme na to čas. A zdá sa mi na prvé počutie, že možno ohraničiť ten strop nula. A nejaký strop sa mi zdá v tomto prípade takéhoto jednorazového poplatku ako riešenie. Ale hovorím svoj názor. Poďme diskutovať. Ďakujem pekne za slovo.

  • O slovo požiadal spoločný spravodajca pán poslanec Marcinčin, ktorý vystúpi v rámci rozpravy ako posledný rečník.

  • Ctený poslanecký zbor, dovoľte pár bodov. Ja som presvedčený, že tento návrh zákona privítajú aj samosprávy, aj občania, pretože vnáša poriadok a transparentnosť tam, kde teraz možno vládne skôr neporiadok a netransparentnosť. Preto si dovolím tvrdiť, že nevznikajú nové poplatky a nové dane, skôr že sa nahrádzajú súčasné poplatky a súčasné dane, ktoré sú menej transparentné, ktoré si podnikatelia nemôžu dať ani, možno, do svojich nákladov, a hľadajú cesty, ako by vyhoveli obci a samospráve, keďže možno cítia aj oprávnenosť takýchto nákladov, výdavkov, ale jednoducho systém im to neumožňuje – dať ich do svojich normálnych nákladov. Takže vnáša to poriadok a transparentnosť.

    Dovoľte slovo o princípe subsidiarity a o tom, akú váhu my kladieme na tento princíp. Ja zastávam ten istý názor ako viacerí predrečníci, že naozaj starostovia a miestne samosprávy, miestne vlády, ak to chceme tak povedať, sú najbližšie k občanovi. A tak ako občan nie je hlúpy, ani naši starostovia a poslanci nie sú hlúpi. Samozrejme, je lákavé nejako centrálne predpisovať a riešiť všetky záležitosti samospráv dopodrobna, stanovovať maximá, minimá a jednoducho rozmýšľať nejako centrálne, čo bude najlepšie ak nie pre všetkých takmer 3 000 obcí, tak aspoň pre nejakú väčšinu s tým, že aj tak teda neuspokojíme všetkých. Ale pokiaľ si ctíme trošku princíp subsidiarity, tak si myslím, že v tomto je lepšie spoliehať sa na rozum a zodpovednosť priamo volených zástupcov občanov, ktorí neodoženú investíciu, ktorí sa budú báť zaťažiť niekoho, kto opravuje materskú škôlku, príp. nejaké miestne ambulancie lekárov ap., čiže služby, ktoré sú vyhľadávané a kde naozaj takéto niečo by nebolo ani rozumné a dokonca ani populárne.

    Moja posledná veta je snáď len viera alebo nejaká nádej, že určite by bolo veľmi potešujúce, ak práve takýto návrh by získal širokú podporu tohto parlamentu, pretože by sme vlastne vyšli v ústrety samosprávam, občanom a posilnili by sme vnímanie ich samostatnosti a princípu subsidiarity. Ďakujem vám pekne.

  • Traja poslanci s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem len pána kolegu ubezpečiť, že tu nejde o spochybňovanie princípu subsidiarity. Avšak na druhej strane okrem princípu subsidiarity existuje aj niečo, čo v Anglicku nazývajú systém checks and balances, systém nejakej vyváženej kontroly. A naozaj, skúsenosť na Slovensku ukazuje, že v prípade dane z nehnuteľnosti, keď došlo k určitej liberalizácii týchto podmienok, netvrdím, že to bolo v masovom meradle, len možno v jednotlivých konkrétnych prípadoch, možno tie boli dva alebo tri, naozaj došlo k zneužívaniu tohto nástroja dokonca aj v určitom politickom boji v niektorých konkrétnych, hlavne menších obciach. Preto treba veľmi pozorne rozmýšľať a veľmi pozorne stanovovať pravidlá, pokiaľ ide o prenášanie takých kompetencií, ako je kompetencia zdaňovať, resp. uvaľovať určité poplatky na občanov a firmy. Čiže pri tom treba byť veľmi pozorný.

    Na druhej strane chcem vyzdvihnúť to, na čo pán kolega Marcinčin upozornil ako na problém. A to je problém obrovského výskytu korupcie na samosprávach pri stavebných konaniach. Vy ste to možno nepomenovali tak úplne nahlas a otvorene, ale skutočne je to veľký problém. A tu možno by som len rád poznamenal, že práve pri novele stavebného zákona budeme musieť dbať na to, aby tento zákon sa maximálne zjednodušil, odbremenil podnikateľov, aby stačilo, povedzme, dvanásť povolení, ako je to bežné v zahraničí, a nie sedemdesiat a viac, ako ich je dnes potrebné mať na Slovensku. Zároveň však neexistuje dôvod, aby zavedenie nového poplatku demotivovalo. A ak nejaké korupčné správanie existuje, treba zastaviť toto korupčné konanie. Čiže môže dôjsť len k zvýšeniu nákladov, ale nie k celkovému zníženiu nákladov v tejto oblasti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja hodnotím podstatu tohto návrhu pozitívne. Avšak domnievam sa, že mal by sa rozšíriť možno ten okruh dôvodov, pretože pán predkladateľ bol primátor hlavného mesta, takže vnímal ten problém možno z pohľadu väčších miest, kde tá výstavba prebieha vo väčšom rozmere a kde pri výstavbe vznikajú aj tie negatívne externality ako poškodzovanie miestnych komunikácií, miestnych ciest.

    Ja som zasa starosta z obce na severnom Slovensku, kde nemáme možno až taký problém s nejakou masívnou výstavbou, pretože nie sú tak, povedzme, rozbehnuté developerské projekty, ale zas máme veľký problém poškodzovania komunikácií, napr. pri ťažbe dreva, čo je naozaj veľký problém, a nemôžeme uplatniť nejaký iný nástroj na náhradu tých škôd, ktoré vznikajú pri masívnej ťažbe dreva, napr. v súvislosti s lykožrútovou kalamitou.

    Takže ja si myslím, že bolo dobré, keď už takúto normu pripravujeme, rozšíriť možno okruh dôvodov a okruh nástrojov, ktoré pomôžu vymáhať náhradu škody, lebo ja vnímam tento zákon ani nie tak ako nejakú novú daň alebo nový poplatok, ale ako paušalizovanú náhradu škody.

    A ja by som chcel poprosiť pána predkladateľa, keby možno aj ten pohľad alebo tie naše dôvody a naše problémy, ktoré zas my máme z iných častí Slovenska, do svojho návrhu zákona zapracoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Marcinčin, musím s vami súhlasiť a išiel by som proti samospráve, keby som nepodporil váš názor. Treba návrh zákona doladiť. A mohol by byť podporený vlastne širokým spektrom politických strán alebo nás, poslancov Národnej rady.

    Určite tie poplatky by mali byť nejakým spôsobom skutočne určené, lebo niektorí by to mohli zneužívať. Ale tu zaznelo, že aj v samospráve sú rozumní ľudia. Tak vedia, že ten pomyselný strop sa nebude prekračovať. A určite ja budem za to, aby takýto zákon bol podporený.

  • Ešte v rámci rozpravy požiadal o slovo navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za možnosť ešte možno aj reakcií na niektoré vystúpenia. Na jednej strane ma teší, že to tak pekne prebieha sprava i zľava, tak v podstate taká súvislá diskusia. Konečne mi pripadá veľmi vecná. Za to sa chcem všetkým vám poďakovať, za tieto vystúpenia.

    Ja som skutočne pripravený spraviť tam aj na základe vašich návrhov v rámci diskusií, pozmeňujúcich návrhov zmeny. Tie zmeny sa skutočne môžu týkať aj výšky toho poplatku. To znamená nehovoriť o konkrétnej výške a nestanoviť ju tam úplne fixne, ale dať rozpätie od nuly po dajakú hranicu a dať možnosť samospráve, že keď chce, nech to zavedie. Čiže to by mohol byť trebárs jeden krok, na ktorý som pripravený o tom hovoriť.

    Na jednej strane je pravda, čo povedal pán poslanec Chren, že v minulosti daň z nehnuteľnosti vytvárala isté precedensy, lebo neviem vy ste ešte mladý, ale možno si na to spomínate, najbohatšia obec na Slovensku prakticky boli Jaslovské Bohunice. Oni vyrubili takú daň z nehnuteľností elektrární, ktorá jednoducho musela platiť. Čiže toto sa stalo v podstate istým podnetom na zmenu zákona. Až na základe tohto prípadu sa spravila zmena v zákone.

    Druhá zmena bola tá, ja som sa veľmi potešil, keď bola daň z nehnuteľnosti zavedená, lebo sa hovorilo aj o zdanení vládnych budov, to iste chápete, to okamžite alebo veľmi rýchlo z toho návrhu, samozrejme, vypadlo, aby sme odstránili isté precedensy, ku ktorým by teoreticky mohlo dôjsť na jednej strane.

    Na druhej strane ale treba povedať, my tu hovoríme o nových investíciách. A presne viacerí kolegovia tu spomínali, že majú záujem pritiahnuť investície do svojho regiónu a nebudú sami proti sebe bojovať. To znamená spoplatňovať investora, ktorý jednoducho chce prísť, priniesť a vytvoriť pracovné miesta.

    Mne sa skôr jedná o investorov, a to treba zas otvorene povedať, týkajúcich sa hlavne väčších miest, ktorí prídu, spravia investíciu, zoberú maržu a odchádzajú, daň z nehnuteľností, ako v týchto diskusiách odznelo viackrát, ale už potom buď platia noví majitelia, alebo teda oni si to do niečoho zakalkulujú, ale už sa to priamo investora netýka, pokiaľ tú investíciu ďalej predáva, čiže z toho dôvodu, aby bolo možné práve vytvoriť to, čo spomínal aj pán poslanec Podmanický, jednoducho vytvorenie finančného takého zázemia, backgroundu pre mesto. Že tak došlo na jednej strane k znehodnoteniu v komunikačnej sieti, na druhej strane, naopak, vytvoria sa možnosti na buď jej rozšírenie, vybudovanie a podobne. Stanoviť to a povedať to možno úplne paušálne aj na iné prípady. Teoreticky možno sa to dá. Ja by som tam očakával eventuálne možno aj z vašej strany dajaký podnet. Môžeme o tom hovoriť. Momentálne takto úplne, ako sa ľudovo hovorí, z voleja si to neviem celkom predstaviť práve pri tomto poplatku.

    Investori ako takí, samozrejme, majú, ako som spomínal, záujem platiť na jednej strane čo najmenej, ale, takisto to tu odznelo, pri, vy ste to nazvali úplne natvrdo, korupčné správanie. Mnohí primátori, starostovia tlačia na investorov: „No dobre, chceš tu vybudovať veľkú investíciu, tak urob detské ihrisko, urob to, urob ono, ap. z toho titulu, že tu robíš túto investíciu.“

    Týmto poplatkom sa celý tento systém z môjho pohľadu stransparentní a sprehľadní, lebo investor má jasné pravidlá. Práve tým, že tento poplatok by bolo potrebné navrhovať alebo ustanovovať prostredníctvom VZN vždy rok dopredu, čiže nie meniť to v priebehu roka, vytvorí sa aj predpoklad na to, aby nebolo možné napasovávať na konkrétneho investora trebárs nejaké špeciálne podmienky.

    Ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu. V prípade, že to prejde do druhého čítania, samozrejme, budeme sa venovať všetkým týmto pripomienkam. Som ochotný ich vo veľkej väčšine akceptovať. Ďakujem pekne.

  • Jedna faktická poznámka. Pán poslanec Somogyi, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som len to chcel zopakovať, ktoré možnože ako...

  • Reakcie poslancov.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, nebola. Tak dobre, takže nech sa páči. A potom už ukončíme rozpravu.

  • Ďakujem. Ja by som len to chcel zopakovať, čo síce ako v návrhu napísané je. Len možnože nie s dostatočným dôrazom odznelo v rozprave, že tento návrh, alebo tento zákon dáva samosprávam možnosť na to, aby si vyrubili tento poplatok. A zrejme v tom prípade, keďže si to niektorí kolegovia takto nemyslia, mohli by sme posilniť toto postavenie tak, že dá možnosť samosprávam, aby využívali túto možnosť. Samozrejme, je otázne, či nebolo by možné fixnou sumou stanoviť samotný tento poplatok a nedávať až tak široké alebo neobmedzené rozpätie pri jednotlivých odklonoch, či už to je do plusu alebo do mínusu.

    A rád by som ešte poukázal na to, čo neodznelo, že toto by mohlo byť exemplárnym prípadom alebo precedensom na to, že tuná nie úrad bude čakať na to, aby poplatník mu oznamoval svoje verejné dostupné údaje, ako sú identifikačné čísla, adresy, ale aby ich úrad, ktorý tento poplatok vyrubí, sám zabezpečil všetky tieto informácie, aby sme nedávali plus ďalšiu prácu, či už živnostníkom, investorom alebo tým podnikateľom, ktorí túto stavbu začnú realizovať. Ďakujem vám.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 336, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 325.

    Dávam slovo poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Poprosím kolegu Kalista, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka, Juraja Drobu, Zuzany Aštaryovej, Jaroslava Suju a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.

    Tento návrh zákona reaguje na potrebu odstránenia niektorých nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a to už aj pred prijatím tohto zákona č. 131/2010 Z. z., ktorý ich nevyriešil dostačujúcim spôsobom.

    Návrh zákona primárne rieši problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to jeho zrušením.

    Návrh zákona taktiež rieši problematickú otázku lehoty 48 hodín, počas ktorej nie je možné pochovať ľudské pozostatky, na ktorú nie je daný medicínsky dôvod a ktorá zasahuje do ústavných práv židovskej náboženskej obce na slobodu náboženského vierovyznania.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prijatie tohto zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť ani na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a pri hlasovaní prejaviť vôľu a posunúť návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Kalistovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý prerokovávame pod tlačou 336. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 325 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nik. Uzatváram možnosť.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 338, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 326.

    Dávam slovo poslancovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o rodičovskom príspevku.

    Cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zabezpečovať si a zvyšovať si svoj príjem výlučne prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.

    V článku I sa v tejto novele zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať si a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na budúce povolanie. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená zamestnaný aspoň 270 dní. Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa uznáva a považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v 1. alebo v 1. stupni alebo strednej školy v sledovanom období.

    V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška priznávaného rodičovského príspevku o 50 %. Zároveň ale kedykoľvek je možné výšku rodičovského príspevku kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania nároku, počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto požadované kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materskej.

    V článku II sa zároveň novelizuje zákon o poskytovaní dávok v hmotnej núdzi tak, aby prípadné zníženie výšky rodičovského príspevku nezakladalo nárok na zvýšenie dávky v hmotnej núdze, ktorá by tak kompenzovala dôsledky zníženia výšky rodičovského príspevku, čím by sa účinky navrhovanej novely eliminovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslankyni Natálii Blahovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 338), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 326 z 29. apríla navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Cieľom poslaneckého návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu vylúčených skupín obyvateľstva.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Tomanovej, ktorá má teraz slovo. Nech sa páči.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dlho som rozmýšľala, či vôbec budem vystupovať, ale predsa len som sa rozhodla vystúpiť. A musím povedať, že ma k tomu priviedli dve veci, o ktorých budem hovoriť.

    Ale najskôr sa na chvíľu vrátim k námietkam pani Jurinovej. Je úplne jasné, že mi nerozumela vo svojom vystúpení. A, samozrejme, dôvodom je neznalosť problematiky ako takej. A preto chcem povedať, ak som súhlasila s matematickým vzorcom na výpočet vianočného príspevku k dôchodku, to neznamená, že som súhlasila s vecnou stránkou, o ktorej som tu hovorila, pretože ľuďom s najnižšími dôchodkami, ktoré majú aj niektorí síce nezaslúžene v dôsledku nedostatočnej a zlej reformy v roku 2004, ale ktorí majú kvôli tomu, že neplatili do systému, veľmi nízke dôchodky, pomáhame prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vysvetlila som to. A na druhej strane ďaleko viac sú postihnutí ľudia, ktorí majú dôchodky blížiace sa k priemernému dôchodku alebo na úrovni priemerného dôchodku. A preto zastávam názor, že mechanizmus by nemal šetriť, ale by mal skôr dôchodcom pomôcť. Čiže predpokladám, že teraz pani Jurinová porozumela, o čo sa jedná. A vzhľadom na to aj teraz budem hovoriť o viacerých zákonoch a budem hovoriť o Ústave Slovenskej republiky, pretože sa dotýka predložený návrh ústavných práv, budem hovoriť o pomoci zákona v hmotnej núdzi, tak ako o ňom hovoril pán poslanec Kaník, budem hovoriť o zákone o obecnom zriadení, pretože aj ten hovorí o povinnosti a kompetenciách obcí pri poskytovaní sociálnej pomoci. Čiže znovu sa to bude prelínať. Zaujímavé je pani Jurinová, pani poslankyňa, že vám nevadilo, keď váš minister predkladal novelu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vrátane tejto novely predložiť ďalších 7 noviel, nepriamych noviel ďalších zákonov. Môžeme hovoriť o prídavkoch na dieťa, o príspevku pri narodení dieťaťa, o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Takže, prosím, je potrebné, aby ste vystúpili k tomu, v čom sa skutočne vyznáte. Nech sa páči. Toto je vo veľmi dobrom a v láskavom tóne. Mne je úplne jasné, že ste sa tejto problematike nevenovali, kým ste neprišli do parlamentu. Ale je to veľmi zložitá problematika, vo všeobecnosti upravená viac ako 380 predpismi. A poznať ich navzájom je skutočne ťažké a náročné. Toľko na úvod.

    No musím povedať, že pokiaľ ide o predložený návrh zákona, samozrejme, neprekvapil pán poslanec Kaník, pretože každý jeho návrh zákona smeruje proti ľuďom, najmä proti chudobným ľuďom žijúcim v biede, proti rodinám s deťmi, samozrejme, vždy najviac voči rodinám s väčším počtom detí bez rozdielu veku, či sa jedná o novorodenca, batoľa alebo sa jedná o žiaka základnej školy. Zameriava sa predovšetkým na rodiny, kde chudoba je generačnou kliatbou. Veľmi sa čudujem pánom poslancom Kužmovi a Horváthovi, že sa pridali k tomuto návrhu.

    A by som pripomenula rok 2003, kedy bol pripravený zákon o pomoci v hmotnej núdzi. A tento zákon, ktorý keď vstúpil do platnosti v roku 2004 s účinnosťou od 1. 1. 2004, jednoznačne priniesol obrovské problémy. A na bežiacom páse ja spomeniem iba Krompachy, ale aj ďalšie mestá, obce, kde občania drancovali, vykrádali obchody. A v tejto chvíli možnože by sa aj oplatilo zacitovať, ale tak by som zbytočne strácala čas, pretože programové vyhlásenie vlády poznáte, kde ste sa zaväzovali zvyšovať kvalitu života občanov a životnej úrovne, kde ste sa snažili riešiť usporiadané rodinné vzťahy, o riešenie úspešných detí, zdravia, ktoré by malo byť zdrojom pokoja, vnútornej rovnováhy, kde ste hovorili o tom, že veľká čas Rómov patrí naďalej medzi sociálne ekonomicky najslabšie spoločenské skupiny postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením, ktoré nie sú schopné prekonať svojím individuálnym úsilím. Sociálne vylúčenie predstavuje zásadný celospoločenský problém, pretože okrem negatívneho vplyvu na rozvojový potenciál vedie k zhoršovaniu občianskeho spolunažívania, vyhrocuje vzťahy s majoritou, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia extrémizmu. Mohli by sme hovoriť o tom, že ste hovorili, ako je potrebné venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa pri zosúlaďovaní rodinného pracovného života. A takto by som mohla postupovať ďalej. Ja si vôbec nemyslím, že predložený návrh novely zákona o rodičovskom príspevku a taktiež návrh novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, resp. pri narodení súčasne troch a viac detí a opakovane dvojčiat má byť takýmto zákonom, ktorý by pomáhal.

    A preto mi dovoľte povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť, musím povedať, vyprovokovala aj nekompetentnosť a neznalosť štátnej tajomníčky ministerstva práce, ktorá včera povedala, že nezverejní obce, kde idú s programom IP kariet, preto, že inak by bol problém tak ako v piatich obciach, v ktorých to chceli spustiť a zverejnili. Museli od toho ustúpiť. Viete, IP karty sú hudbou budúcnosti a určite sa dajú raz zaviesť. Tak ako všetci používame platobné karty ap., aj IP karty bude môcť zaviesť a využívať pri hmotnej núdzi, samozrejme, za určitých podmienok. Ale pani štátna tajomníčka vôbec nehovorila o tom, že vlastne keď chce niečo takéto zaviesť, že je tu info zákon a že ona vlastne musí informovať ľudí o tom, kde to je. Nehovorila o tom, ako sa starostovia, kde sa má projekt spustiť, domáhajú toho, že nikto s nimi nekomunikuje. Ale spokojne povie, že bude jedno teplé jedlo a nič viac, pardon, nie teplé jedlo, to bola, myslím, polievka, dokonca a jedno jedlo. Možnože nakoniec nedajú ľuďom vôbec nič a z ústavy vyčiarknu čl. 39 ods. 1 a 2, samozrejme, aj odsek 3 a povedia, že teda nebudú mať občania na nič nárok. Ale to, myslím si, by ste asi neprežili. A tých 47 %, ktoré dnes SMER – sociálna demokracia má, vy, ktorí idete dolu s percentami, tak určite sa prejavuje aj zo strany občanov. A hovorím, ešte raz zdôrazňujem, taká neznalosť a povedať, že dáme jedno jedlo, polievku, ako to povedala, tak to je vrchol všetkého. Vážené dámy, páni, vy si viete predstaviť, čo je to dať jedno jedlo novorodencovi, batoľaťu, matke, ktorá bude dojčiť, vy si viete predstaviť, čo je to, dať to žiakovi na základnej škole?

    Ale poďme po rade. Takže aj teraz budem hovoriť o viacerých právnych predpisoch a začnem Ústavou Slovenskej republiky, čl. 39 ods. 1 a 2, kde odsek 1 hovorí o tom, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Toto právo, samozrejme, je premietnuté v zákone, predovšetkým o sociálnom poistení, č. 461/2003 Z. z. A dá sa povedať, že to je taký prvý okruh. Odsek 2 hovorí, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odsek 3 hovorí jednoznačne, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví osobitný zákon. Ako som povedala, odsek 1 je riešený v zákone o sociálnom poistení. A, samozrejme, v zákone druhý stupeň tohto zákona je o starobnom dôchodkovom sporení a tretí stupeň tohto zákona je o doplnkovom dôchodkovom sporení. A čo je to tá hmotná núdza? Bol to zákon o sociálnej pomoci, kde ju pán Kaník začal rozbíjať, kde vlastne boli definované v súlade s odsekom 3 podrobnosti o právach, kde bolo povedané, čo sú to tie základné životné podmienky. Dnes tieto základné podmienky nie sú stanovené ani v jednom zákone. Ale treba povedať, že v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to je zákon 599/2003 Z. z., v § 19 je veľmi jednoznačne povedané, že, a to je to dôležité, odsek 1, sa poskytujú dávky a príspevky v peňažnej forme, vecnej forme alebo v kombinovanej forme, aktivačný príspevok len vo forme finančnej, teda peňažnej. A odsek 2 hovorí o dávke vo vecnej forme, jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístreší. Ale súčasne § 24 hovorí, že obec pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti rozhoduje o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi, vykonáva poradenstvo pri zabezpečovaní základných životných podmienok a pri pomoci v hmotnej núdzi. Čiže tu je kompetencia obce. Preto budem hovoriť aj o zákone o obecnom zriadení, zákone č. 369/2004 Z. z., lebo všetky na seba nadväzujú. A teraz poďme k tomu. Ak hovoríme, že kto je v hmotnej núdzi, má takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, môžeme povedať, že analogicky je možné považovať jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie za zabezpečenie základných životných podmienok. Ak hovoríme o zabezpečení základných životných podmienok, máme tu zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý definuje to, čo sa za príjem považuje, čo sa za príjem nepovažuje. A súčasne hovorí aj to, kto je a na čo je právo teda v hmotnej núdzi. Ja v tejto chvíli musím povedať, že súčasná pomoc v hmotnej núdzi sa rieši na úrovni sumy životného minima, kde je možné povedať, že je to nejaké skutočné životné minimum, ktoré táto spoločnosť uznala, že pod týmto stavom životného minima nastáva stav biedy, pretože ľudia sú chudobní a nemajú z čoho žiť a treba im pomôcť. Ale na úrovni vlastne životného minima riešime iba jednotlivcov a neriešime tak rodiny s deťmi, na úrovni životného minima neriešime vôbec rodiny s väčším počtom detí. A tu vyzývam zase kresťanských demokratov na riešenie. Ja si veľmi dobre spomínam, že sme chceli pomôcť matkám, ktoré sa rozhodli stratiť príjem pre to, aby priviedli dieťa na svet. A sme povedali, že keď sa rozhodli, že prídu o príjem, že dáme im rodičovský príspevok vo výške sumy minimálnej mzdy. Samozrejme, po nástupe vašej vlády urobili ste obrovský kotrmelec, s účinnosťou od 1. januára tohto roku ste novelizovali tento zákon, stiahli ste rodičovský príspevok na jednotnú sumu pre všetky matky, aj pre tie, ktoré nepracovali a neboli poistené na 190 eur a dokladoval to, pán minister, veľmi zaujímavým spôsobom. A hovoril aj o tom, ako pridáva všetkým matkám 26 eur. Prosím vás pekne, matkám, ktoré boli v hmotnej núdzi, nepridal nič, pretože to, čo im pridal na rodičovskom príspevku, tak to im stiahol na základe zákona o pomoci v hmotnej núdzi. A boli v hmotnej núdzi a nedostali nič. Obdobná situácia bola aj na materskom, pretože ste povedali z 55 % vymeriavacieho základu sme zvýšili na 60 % výpočet dávky, ale nikto z vás neuvažoval o vymeriavacom základe, platnom pred dvomi rokmi, kde tie ženy mohli mať už ďaleko vyšší vymeriavací základ, vlastne ste nepridali mamičkám vôbec nič.

    Čiže toľko k vašim vyhláseniam v programovom vyhlásení vlády a k tomuto.

    V tejto súvislosti musím jednoznačne povedať, že bolo by zaujímavé, či páni poslanci Kaník, Horváth a Kužma majú tento zákon prerokovaný aj so Združením miest a obcí Slovenska. Tí, ktorí ste tu primátormi miest a starostami obcí, som zvedavá, ako budete reagovať na to, keď budete mať vo forme vecnej zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Samozrejme, plní obec v zmysle zákona o obecnom zriadení pri výkone v samospráve úlohy na úseku sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu. Je tu odkaz na zákon č. 195 o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je neplatný a ktorý nahradilo viacero zákonov. V prvom rade je to zákon o pomoci v hmotnej núdzi č. 599/2003 Z. z., zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Len je to celý rad ďalších zákonov, zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zákon o sociálnych službách, zákon o príspevku pri starostlivosti o dieťa a podobne. Takže vo všetkých týchto zákonoch má obec jednoznačne stanovené kompetencie, ktoré má vykonávať, samozrejme, nielen obec, ale aj vyšší územný celok, ten vo svojom kompetenčnom zákone č. 302/2001 Zb. Toľko teda k tomuto.

    A ešte mi nedá nespomenúť ďalší zákon, a to zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom a s bytovými náhradami, pretože ako bytovú náhradu alebo prístrešie rieši, kto ju poskytuje, kto ju zabezpečuje na základe čoho. A, samozrejme, dotýka sa to aj Občianskeho zákonníka, ktorý definuje v § 711, kedy možno dať výpoveď z nájmu a aké sú to bytové náhrady (§ 712) a, samozrejme, čo je to prístrešie, že je to prechodné ubytovanie najmä v spoločnej nocľahárni, v iných zariadeniach na to určených, priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí. Ja som zvedavá, vážený pán poslanec, čo asi spravia starostovia, keď prídu občania v hmotnej núdzi, ktorí sa ocitnú bez strechy nad hlavou, a povedia, že si neprosia dávku v peňažnej forme, ale vecnú dávku, ako túto situáciu budete riešiť.

    Takže asi toľkoto by som povedala k tomu. A myslím si, že som to dostatočne jasne vysvetlila, ale nedá mi nepovedať to, že týmto zákonom, pán poslanec, chcete trestať rodičov v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Včera sme o tej miere nezamestnanosti hovorili. Snažili ste sa to zmanipulovať. Pripúšťam, evidovaná miera nezamestnanosti bola jasná, ale do roku 2003 sme sa väčšinou venovali celkovej miere nezamestnanosti a potom sme prešli na tento systém. Nikdy ste nehovorili o tom, koľko bolo ľudí, a bolo to takmer 200 000 ľudí, neoficiálne to bolo v podstate viac, ktorí odišli pracovať do zahraničia, ktorí sa v roku 2009 vracali odtiaľ. Dnes ak si pozriete prieskum, uvidíte, že je povedané, koľko ľudí chce zase ísť pracovať do zahraničia, pretože sa otvoril, je voľný trh práce v Nemecku, v Rakúsku. Veľa ľudí tam bude odchádzať. Ja poviem len príklad Starej Ľubovne. Ak by sa neboli vrátili v roku 2009 ľudia, ktorí chodili a boli vycestovaní za prácou v cudzine, tak by vôbec im nebola narástla evidovaná miera nezamestnanosti. Takže to je len taký zaujímavý príklad. Vrátilo sa im okolo 800 ľudí a to im spôsobilo takýto nárast. Ale takýchto regiónov je viacej. Čiže návrat takmer toho veľkého počtu, samozrejme, ovplyvnil mieru nezamestnanosti. Mne len nedá, ja by som len pripomenula, keď hovoríme o tej miere evidovanej nezamestnanosti, ja mám tabuľku od roku 1999 pred sebou, nehovoriť o regiónoch, kde je 30-percentná evidovaná miera nezamestnanosti, podľa Štatistického úradu, a celková miera nezamestnanosti vyššia, 32-percetná, dlhodobo. Hovorím o Revúcej, Rimavskej Sobote, o Veľkom Krtíši a podobne. Ako chcete a prečo chcete trestať rodičov a chcete im znížiť rodičovský príspevok za to, že sa nemali možnosť zamestnať? To je jedna vec. A týka sa to, samozrejme, aj príspevku pri narodení dieťaťa. Ďalšia vec, to je problém v prvom rade váš, je, že za uplynulé vaše obdobie výrazne a ťažko sme s tým bojovali, postupne sme dosahovali znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. V roku 2009 sme boli na úrovni 121 000 dlhodobo nezamestnaných, dnes je to viac ako 180 000 dlhodobo nezamestnaných. A to je aj o tých rodičoch, ktorým chcete krátiť rodičovský príspevok.

    Na základe toho, čo som povedala, myslím si, že som to dostatočne jasne objasnila a vysvetlila, nie je možné, aby, a tu dávam procedurálny návrh, ďalej tento parlament o tomto návrhu zákona pokračoval v rokovaní. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem. Je veľmi chvályhodné, že pani poslankyňa Tomanová odrazu nadobudla sociálne cítenie a takto háji sociálne dávky svojich voličov, len škoda, že tento záujem je iba formálny, keďže sociálne vylúčeným spoločenstvám za éry svojho ministrovania ničím nepomohla a problém nadobudol aj vďaka jej nečinnosti nekontrolovateľné rozmery. Takže tento falošný záujem naozaj znesie iba mikrofón v Národnej rade Slovenskej republiky a určite nie exekutíva, o čom sme sa mohli donedávna presvedčiť. Ďakujem pekne.

  • Pani Tomanová, veľmi pozorne som vás počúval. Tie čísla mi matematicky nijako nesedia. Ak sa nemýlim, tak nedávno sa ktosi hrdil z vašej strany, že 7,36-percentná nezamestnanosť bola v roku 2008 a teraz je 14-percentná, alebo teda 13-percentná, momentálne som si to prečítal. To by znamenalo, že ten nárast bol spôsobený len tým, že tí ľudia prišli sem. Podľa toho, ako ste vy hovorili, keby sem neprišli, tak by sa nezvýšila. No, pani Tomanová, ja neviem ja žijem na Slovensku. A mám taký pocit, že to spôsobili tí nezamestnaní, ktorí skončili vďaka tomu, že tieto slovenské fabriky a slovenskí výrobcovia nemali prácu, preto, lebo bola svetová kríza, a ešte aj stále je, a ja vôbec nevylučujem, že sa čiastočne nevráti, tak to asi nie je pravda, zrejme všetko spôsobili len tí, čo prišli sem späť.

    No a keď hovoríte o regiónoch, kde je nezamestnanosť 30-percentná a tak ďalej, no skúsme sa opýtať, čo spôsobilo, že tieto regióny sú na tom tak. To nespôsobila žiadna pravicová, dokonca ani vaša vláda to nespôsobila, to je historicky dané z vývoja, ktorý tuto bol, ale to spoločenstvo. Za posledných zhruba 60 rokov jednoducho fungovalo to tak, ako to fungovalo. Prečo tie isté krajiny, ktoré boli ešte na pred druhou svetovou vojnou na takej istej úrovni ako my, resp. na ešte horšej, sa majú trikrát lepšie alebo päťkrát lepšie ako my? Čo to spôsobilo? Boli to oni alebo my? Kto to spôsobil, že v Rakúsku je nezamestnanosť na úrovni 5 % a u nás je na úrovni 14 %? Sme to my alebo oni? To sme si spôsobili sami tým, ako sme ľudí vychovali, ako sme ich viedli, ako sme ich naučili robiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa, ďakujem za vaše vystúpenie a za takú vecnú analýzu toho predkladaného návrhu. Plne akceptujem, myslím si, že by skutočne už bolo načase, keby sa novelizoval rokovací poriadok Národnej rady v tom zmysle, že poslanci vládnej koalície budú určovať, ktoré pripomienky a návrhy opozície sú relevantné, správne, kompetentné a ktoré nie. A ja si myslím, že teda naozaj by bolo načase, keby sa do rokovacieho poriadku jednoznačne napísalo, že poslanci súčasnej vládnej koalície majú patent na rozum, pretože tým pádom by sme aspoň už vopred vedeli, aké budú reakcie na naše vystúpenia a s čím nemá zmysel vystúpiť.

    Ale ja som rád, že ste hovorili aj o tej problematike nezamestnanosti, pretože musím sa priznať, že vysoko oceňujem, že v podstate týmto svojím vystúpením ste vlastne akoby donútili alebo, ak mám použiť to slovo, vyprovokovali pána poslanca Jurčíka, ktorý nám vlastne oznámil, že miera nezamestnanosti je historicky daná a že teda vlastne tým pádom ani nemá zmysel, aby sme čokoľvek robili. A ja veľmi oceňujem, že poslanec za politickú stranu, ktorá nominovala ministra práce, nám práve oznámil tento fatalistický postoj k vývoju nezamestnanosti. A predpokladám, že teda v tomto zmysle sa táto strana aj zariadi, pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti. Predpokladám, že pri nejakej najbližšej novele zákona o službách zamestnanosti by sa mohla táto veta dostať do jeho úvodných ustanovení.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Jurčík, viete, ani mi nestojí za to, aby som reagovala na vaše invektívy. A ak by ste mali záujem o to, tak by ste rozumeli tomu, čo som povedala, že jedným z faktorov, o ktorom som včera nehovorila, bolo aj to, že veľa ľudí pracovalo v cudzine, ktorí sa v roku 2009 vrátili. A naviac, znižovanie miery nezamestnanosti pánovi Kaníkovi a Beblavému sa darilo vďaka rozpisom percent, ktorých ľudí musia vyradiť z evidencie nezamestnaných a o čo majú znížiť nezamestnanosť, ktoré išli priamo jednotlivým úradom práce. A napriek tomu nedosiahli takú mieru nezamestnanosti, ako my sme dosiahli v auguste 2008, a to 7,36 %. Napriek tomu v jednotlivých regiónoch aj keď klesala miera, dosahovala vysoké čísla a dosahuje ich aj dnes. Viete, je to zbytočné rozoberať, pretože tak či tak sa nehanbíte klamať, zavádzať, nehanbíte sa osočovať ľudí a používať invektívy.

    Pani poslankyňa Blahová, je to skutočne trápne a asi ste si nikdy neprečítali, čo sa udialo. Príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k nemu sme zaviedli my, zvýšili sme ho na 25 000 korún. Vo vzťahu k rodinám zaviedli sme opätovne valorizáciu rodinných prídavkov, zvýšili sme rodinné prídavky, a to aj za predchádzajúcu Dzurindovu vládu, kedy vlastne zrušili valorizáciu dôchodkov. Daňový bonus invalidným dôchodcom, ktorí nemali naň nárok, a rodičom, ktorým boli deti zverené, trebárs do starostlivosti, starým rodičom, do pestúnskej starostlivosti, sme nahradili osobitnou dávkou. Musím hovoriť o rodičovskom príspevku, ktorý sme zvýšili na úroveň minimálnej mzdy pre tých rodičov, ktorí stratili zamestnanie. Má to určitú analógiu vo vzťahu k tomu, čo navrhuje pán poslanec Kaník, ale ja znovu pripomínam, že nie je možné sa takýmto spôsobom, ako je predložený návrh, uberať.

  • To boli písomne prihlásení rečníci. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Bublavý.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keď som si prečítal predkladaný návrh zákona a dôvodovú správu, ktorú zdôvodnili poslanci ako motív svojej iniciatívy, tak mi bolo naozaj všelijako. Už prvá veta dôvodovej správy vraví za všetko. Citujem: „Cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť si a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať si a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.“ Je hrozné, že chceme šetriť na najnižšej vrstve spoločnosti. Načasovanie predloženia tohto zákona je naozaj veľmi nešťastné. Máme mieru nezamestnanosti 13 % a stále stúpa. Vláda svojím chaotickým prijímaním protikrízových opatrení skôr destabilizuje podnikateľské prostredie, ako ho podporuje. Voľné pracovné miesta sa netvoria. Tak sa pýtam, kde sa majú títo ľudia zamestnať, keď väčšina z nich nemá ani základné vzdelanie. A myslíte si, že ak prijmete tento návrh zákona, tak sa niečo zmení na správaní tých, ktorých chcete postihnúť? Myslíte si, že začnú brať antikoncepciu alebo nebodaj začnú plánovať svoje rodičovstvo? Je to veľká hlúposť. Krátiť rodičovský príspevok o 50 % je neskutočný krok. Veď treba povedať, že rodičovský príspevok v terajšej dobe nie je vôbec suma, z ktorej sa dá vyskakovať. Odborníci na sociálnu prácu sa snažia o integráciu sociálne vylúčenej skupiny obyvateľstva. Myslíte si, že keď z nich urobíme ľudí bez peňazí, sa to podarí? V dôvodovej správe ste uviedli, že chce motivovať ľudí k práci aj za nižšiu mzdu. Akú nízku mzdu máte na mysli? Mimochodom, ak neviete, tak vám to poviem, voľné pracovné miesta ani v tých nízko zárobkových triedach sa nenachádzajú. Ak tento návrh zákona prejde, tak už rovno posilnite políciu, zvýšte kapacitu detských domovov. Teda vôbec si nemyslím, že štát tým niečo ušetrí. Niekde tým ušetrí, ale inde bude musieť zase viac dať. Kto na to doplatí? Doplatíme na to všetci, zvýši sa kriminalita, pribudnú deti ulice a bude oveľa viac lúpežných krádeží v obciach a v mestách, kde budú okrádaní naši spoluobčania.

    Vážené kolegyne, kolegovia, apelujem na váš zdravý rozum, na krátenie rodičovského príspevku vôbec nie je dôvod. Šetriť na najnižšie zárobkových skupinách ľudí je nielen neetické, ale aj hazardom.

    Rovnako je tam opatrenie v článku II, aby prípadné krátenie rodičovského príspevku o 50 % nemalo zakladať nárok na zvýšenie dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky v hmotnej núdzi má zabezpečiť rodine finančné prostriedky zabezpečujúce ich základné životné potreby. A ak by sme pristúpili na túto vašu podmienku, tak naozaj neviem, ako chcete dodržať podmienku životného minima.

    Návrh zákona dáva ďalšie povinnosti na obce a na mestá.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť z tohto miesta, aby ste takýto návrh zákona nepodporili a aby ste ho neposunuli do druhého čítania. S touto prosbou sa obraciam, podobne ako to urobila moja predrečníčka pani exministerka Tomanová, hlavne na vás, kolegov kresťanských demokratov, ktorí máte podporu rodiny a ochrany rodiny vo svojom programe. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Krnáč má slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec, zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo tie najslabšie skupiny sú naozaj najslabšie, kto ich také vyrobil? Totiž pokiaľ by ste aktívne napr. aj vy s nimi pracovali, tak dneska by sme neboli pred tým problémom, že tieto skupiny si riešia svoju finančnú situáciu zväčšovaním svojich rodín. Tu nejde vôbec o šetrenie peňazí štátu, tu ide o určitú výchovu, výchovu k zodpovednosti. Ak niekto vie, že za ďalšie a ďalšie a ďalšie dieťa dostane nové a nové peniaze, a oni sami sa tak vyjadrujú, to nie je môj výmysel, tak potom niekde sa stala chyba, ak si takýmto spôsobom riešia svoje sociálne pomery. Ďakujem.

  • Ja by som sa rada pána kolegu spýtala na to, na čo som sa už pýtala jeho predrečníčky, síce odpovedala ona na niečo úplne iné, že čo ste vy urobili pre sociálne vylúčené spoločenstvá, pretože nechať si radiť od takého človeka, ktorý neurobil nikdy nič, to je podľa mňa trošku slabý radca. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Takže môžem odpovedať obidvom. Ja ako starosta už 9 rokov učím a dávam prácu Rómom, 70 % z nich pracuje na obci či už cez aktivačné, obecné služby, akékoľvek formy, ktoré ministerstvo práce nám dáva. A keby som toto nerobil, tak viem sám, že toto, povedal by som, hlavne rómske obyvateľstvo by mi po obci skutočne robilo paseku, okrádalo mojich spoluobčanov, chodilo im do príbytkov, kde by skutočne sa zvýšila kriminalita. A ak by toto robil každý starosta, čo robím aspoň ja, tak pevne verím, že tá spoločnosť by vyzerala celkom inak. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší rečník v rozprave, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi len dve také krátke poznámky k predmetnému návrhu zákona.

    Už dvakrát tu bol čítaný úvod k tejto dôvodovej správe, ja to prečítam ešte raz. V dôvodovej správe k predmetnému návrhu zákona sa uvádza, že cieľom novely je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. Je to naozaj veľmi pekné a veľmi vágne, ale predpokladám, že ctená snemovňa vie čítať aj medzi riadkami. A mne z toho jasne vyplýva, že je to nielen vágne, ale aj veľmi adresné. A zvlášť záver tejto časti v dôvodovej správe ma oprávňuje konštatovať, že tento návrh má naozaj veľmi silne etnický a, dovolím si povedať, až rasistický základ, s čím naozaj vôbec, ale vôbec nemôžem súhlasiť. Ak si to náhodou zle vysvetľujem, tak ma prosím vyveďte z omylu, ale údajne vyjadrenie jedného z prekladateľov, že „rodenie detí nesmie byť prostriedkom na zlepšovanie si príjmu“, moje tvrdenie len potvrdzuje. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Tá sa týka skutočnosti, že ak sa nemýlim, tak tieto príspevky sú hradené štátom, takže patria všetkým deťom v rovnakej výške a nielen niektorým deťom. Hovorím o deťoch, nehovorím o ich rodičoch. Ak sa nemýlim, tak takýto názor ešte nedávno tvrdilo aj ministerstvo práce, no neviem, či už náhodou tento názor nezmenilo, ako to na tomto ministerstve býva často zvykom. Deti predsa nemôžu za to, do akej rodiny sa narodili. A nie každý rodič sa úmyselne vyhýba práci a nechce pracovať. Je veľa takých, ktorí by radi pracovali, ale jednoducho si nevedia nájsť prácu, zvlášť v niektorých regiónoch Slovenska. Jednoducho nemajú tú možnosť si tú prácu nájsť, hoci uvádzate, že v tejto skupine ľudí by sa mala akceptovať aj práca na dohodu, aktivačné práce a dokonca že by mohli byť aj zárobkovo samostatne činnou osobou.

    Tá tretia poznámka ma trošku tak priviedla k takému miernemu úškrnu, ale budiž, možnože môžu podnikať aj oni, tí, na ktorých ste toto nasmerovali. Ale čo napr. rodič alebo matka osamelá, ktorá jednoducho bola nezamestnaná predtým, porodila dieťa a nedostane to? Alebo čo matka, ktorá je rozvedená ? Alebo čo matka, ktorá jednoducho z rôznych dôvodov nepriznala otca, keď nevieme, kto je ten otec? On za to nemôže, to je život. Možno vám je to smiešne, páni z KDH, ale vy možno ako zástancovia rodiny to neuznávate, ale, žiaľ, aj to sa v živote stáva. Samozrejme, skôr by som očakával od tejto vlády, a to je na adresu pani kolegyne, ktorá možnože bude mať na mňa faktickú, otázku, čo sme urobili. No, pani Blahová, ak sme nič neurobili, tak ukážte, že ste lepší, že to viete lepšie robiť, a prijmite také opatrenia, aby tieto deti netrpeli, aby počas toho času, keď bude ten rodičovský príspevok priznávaný, tak tie peniaze išli deťom, aby sa im po narodení zakúpili veci, ktoré tá rodina potrebuje, aby počas tých troch rokov boli adresne urobené tak, aby mohli mať na stravu, na oblečenie. Kľudne, vymyslite to a ja budem prvý, kto bude súhlasiť s tým, a to veľmi rád. Samozrejme, očakával by som aj to, aby ste, keď sa to nám nepodarilo, ukázali, že viete vytvoriť pracovné miesta aj pre týchto ľudí. Myslím si, že všetci vám potom len zatlieskame. A ak by sa vám toto podarilo, tak to by bolo naozaj skutočné riešenie tohto problému, a nie represia, pretože na túto represiu doplácajú deti, ešte raz vám opakujem, deti, ktoré nemôžu za to, do akej rodiny sa narodili.

    A vzhľadom na to, že ja neverím, že dokážete ešte do druhého čítania niečo na tomto legislatívnom návrhu v zmysle našich opozičných pripomienok zmeniť, predkladám tiež legislatívny návrh nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

  • Osem poslancov sa prihlásilo s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • V nedávnej dobe sa prijal pozmeňujúci návrh, ktorým sa krátia rodičovské príspevky pre matky, ktoré nielen sa nestarajú riadne o to svoje dieťa, na ktoré rodičovský príspevok poberá, ale aj musia sa začať starať o svoje ostatné deti. Aj keď teda reakcie boli rôzne, reakcia z Košíc bola taká, že samy matky začali vodiť svoje deti do školy, aby o ten príspevok neprišli.

    Druhá vec, pán Jasaň, ak vy dokážete zabezpečiť, že tieto dávky by išli adresne deťom, budem prvá, kto takýto návrh, ktorý teraz máme v prvom čítaní, nepodporí.

  • Ďakujem pekne. Čo osamelá matka, čo tí, čo to nechcú priznať? Pán kolega, vy ste rozdelili matky do dvoch kategórií, vy ste rozdelili rodičovský príspevok podľa výšky, presne podľa kritérií, či niekto robil alebo nie. Tu ste citovali pána ministra, keď to zjednocoval, tak vy ste boli obrovsky proti tomu, aby sa to zjednotilo a aby sa nebralo do úvahy, či pracovala alebo nepracovala matka, či bola osamelá alebo nie. Čiže sú to všetko vaše veci. Teraz keď to vlastne sa vracia, do istej miery tam, kde ste to dali vy, tak vy teraz zase ste strašne proti tomu a hovoríte presne to, za čo ste pána ministra nedávno kritizovali. Však to už je ťažká schizofrénia. Prosím vás, však sa nedá behom troch mesiacov tvrdiť neustále opak, tak ako to vy dokážete. Keby predkladal pán minister ten zákon, tak, dobre, poviem, že on hovorí opačne, čo robil. Ale v tomto prípade, tí istí ľudia, kritizujete presne opačný krok, ako ste ho kritizovali minule. Keď sme to zjednocovali, tí istí ľudia vystupovali, že to treba rozdeliť podľa zárobku. Keď je to podľa zárobku, kritizujete, že sa to nesmie deliť. To je neuveriteľná vec.

    A čo sa týka možnosti pracovať, tak práve ja som tu bol asi jediný, ktorý rozšíril možnosti zamestnania týchto ľudí. A ten zákon vašimi hlasmi v minulom období nebol schválený. Teraz, chvalabohu, prešiel, ale proti vašim hlasom, i keď na výbore vaši povedali, že zákon je v poriadku a keď sa akceptujú ich pripomienky, tak ho podporia. Výsledok bol, že zahlasovali opačne, lebo to bol stranícky príkaz.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Aj ja by som chcel pána kolegu poprosiť, aby skúsil vo svojej odpovedi vysvetliť, ako dáva do súvisu rodenie detí a rasizmus, resp. hranicu etnického atakovania. Je predsa všeobecne známe, že rodenie detí nie je viazané ani na národnosť, ani na farbu pleti, ani na vierovyznanie. Je to, ako vieme, vec, ktorá nie je ničím z uvedeného podmienená. A najvážnejšie na súčasnom stave je to, že tá veta z dôvodovej správy nie je nepravdivá, pretože, žiaľ, tie prídavky alebo ten príspevok sa stávajú zdrojom, a teraz sa dostaneme k pravde, veľmi často nie potrebných pôžitkov dieťaťa, ale úplne nepotrebných pôžitkov rodičov, ktorí týmto spôsobom vlastne pestujú v spoločnosti pyramídovú hru, pretože vytvárajú ďalšie a ďalšie zdroje svojich príjmov, ktoré vlastne tie deti veľmi často, a nebudeme si klamať do vrecka, či sme koaliční alebo opoziční, nedostávajú. Tie polonahé, v snehu, v blate stojace deti, ktoré nemajú slušné ošatenie a ktoré nie sú slušne stravované, nie sú v takomto stave preto, lebo sa minuli všetky peniaze na ich potreby, skutočne na ich potreby, ale preto, lebo ony sa v skutočnosti na ich potreby vôbec neminuli.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov o kľud v miestnosti, je to posledná faktická poznámka. Kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť pánovi poslancovi Ondrušovi. Nech sa páči.

  • Dobre, páni poslanci, poprosím o kľud v miestnosti. Nech sa páči.

  • Dobre ešte raz. Pán Jasaň, veľmi pekne vám ďakujem, že ste vy začali hovoriť o tom, že podporuje návrh rasizmus, neznášanlivosť ap., pretože je neprípustné hovoriť o rodičovskom príspevku, ktorý je určený pre všetkých rodičov rovnako.

    V tejto chvíli by som povedala, aby som reagovala aj na vašu požiadavku, vyriešenie a riešenie sociálne vylúčených. Pridávali sme v rámci pomoci v hmotnej núdzi a pridali sme, napr. poviem, pre matku s deťmi, ak to bolo aj viac detí, pre matku s dvomi deťmi, 2 800 korún mesačne sme navýšili pomoc v hmotnej núdzi. Okrem toho bežali projekty. Spomeniem len projekt Lokálna stratégia komplexného prístupu, kde to bolo vami zastavené. Musela by som hovoriť o množstve projektov, kde to bolo vami zastavené, o ktorých nemáte ani potuchy.

    A ešte jedna vec, dúfam, že to stihnem. Viete, totižto vstupuje pán Kaník do pomoci v hmotnej núdzi, kde vlastne tých 190 eur je fiktívnym príjmom, kráti ich v rodičovskom príspevku na 50 %, ale v hmotnej núdzi ich považuje za to, ako keby ich matka alebo teda rodič dostal, ktorý je na to oprávnený. Prepáčte, z fiktívnych 190 eur, z ktorých vy platíte skutočne iba 95 eur, sa matka ani dieťa nenaje.

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, pani Blahová, hovoriť pri tomto zákone o sociálne vylúčených spoločnostiach je priam neprípustné, by som povedala. A to potvrdzuje váš diskriminačný prístup k matkám, podporovanie rasizmu, neznášanlivosti ap., pretože pri tomto zákone je to skutočne neprípustné.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale veď ja reagujem na pána Jasaňa, pretože pán Jasaň hovoril...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela oceniť práve prístup pána poslanca, pretože uviedol, že uvedený zákon delí rodičov na vlastne pracujúcich a nepracujúcich. A ak dobre čítame zákon, tak vidno, že tieto dávky má dostávať rodič ako štátnu dávku. Teda patria každému dieťaťu, bez ohľadu na to, kde žije a v akej rodine vyrastá. A ja som si zobrala aj dnešnú tlač, kde práve píšu o vysokej miere nezamestnanosti, lebo veľa týchto rodín žije na východnom Slovensku, kde vidno, že mieru nezamestnanosti má Košický kraj 20,52 %, Prešovský kraj 21,11 %. Tak ja kladiem si aj druhú otázku, nielen o sankcii, ale aj o tom, že kde tí ľudia, ktorí chcú pracovať, budú pracovať, keď vlastne tých pracovných príležitostí je tak minimálne v regiónoch, ktoré sú chudobné a kde tá chudoba stále rastie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja by som chcela v prvom rade poďakovať pánovi Jasaňovi, že vlastne povedal, že východiskom možno aj pre rómske komunity sú pracovné príležitosti. To je veľmi dôležité. My dnes vieme, ako za rok vašej vlády obrovsky stúpla nezamestnanosť. A jednoducho, ak chcete povedať A, to znamená, že idete krátiť rodičovský príspevok, že vlastne vykazujete fiktívny príjem 190 eur a v zákone ho vzápätí krátite o 50 %, kde skutočne tie deti nedostanú prostriedky na základné potreby, to znamená potravu, aby sa vôbec tie deti vystravovali a žili z toho, tak ja sa potom pýtam, že vlastne ako chcete zabezpečiť to B, pretože ak títo ľudia nedostanú základnú dávku, ak im nezabezpečíte pracovné miesto, lebo pochopila by som to, ak by teda nezamestnanosť bola nízka a títo ľudia by mali kde pracovať, tak ja si myslím, že to A bude vtedy správne, ak aj to B bude spojené s prácou a s pracovnými miestami. Takže si myslím, že treba sa niekedy zamyslieť, či tá represia má nasledovať ako prvá, a potom až treba to zabezpečenie základných potrieb, lebo či by nemali byť tie pracovné miesta a to zabezpečenie základných potrieb ako prvé. A potom ak tí rodičia ozaj nechcú pracovať, tak potom treba ich sankcionovať a skutočne prikročiť k represiám. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, veľmi rád by som si vypočul vaše vysvetlenie, prečo tento návrh zákona je podľa vás rasistický. Veľmi rád by som si to vypočul hlavne z toho titulu, aby ste sa pri vysvetľovaní nedopustili sám rasizmu. Vzápätí ste označili týchto ľudí za neschopných podnikania, čo už, by som povedal, sa dotýka určitého kastovníctva. A z toho celého mi vyplýva, že vy ste prvý, ktorý by bol veľmi rád, keby sociálne odkázané skupiny boli naďalej sociálne odkázanými, pretože potom im stačí aj sedem eur pri voľbách.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa chcem pripojiť k rozhorčeniu pána poslanca Kužmu, lebo ja skutočne nevychádzam z údivu, ako je možné, že skupina vládnych poslancov, ktorá pred štyrmi mesiacmi presadzovala zjednotenie rodičovského príspevku a popierala princíp zásluhovosti, odmietala rozdelenie výšky rodičovského príspevku podľa toho, či niekto pracoval alebo nepracoval, a tvrdo presadzovala, že rodičovský príspevok a jeho výška nemajú byť naviazané na to, či niekto pracoval alebo nepracoval, prichádza sama s vlastnom iniciatívou po štyroch mesiacoch s návrhom, ktorý je úplne opačný, ktorý popiera všetko, za čo tu vehementne s výnimkou pána poslanca Kaníka, ktorý aj vtedy ten princíp odmietol, za čo tu bojovala. Takže skutočne ja nevychádzam tak ako pán poslanec Kužma z údivu, ako je možné, že vládni poslanci dokážu iba kvôli populizmu za 4 mesiace totálne popierať sami seba a totálne popierať to, čo predtým vyhlasovali ako jediné správne riešenie.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku 3 minúty do 17.02 hodiny a budeme pokračovať hlasovaním, po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave. O 17.02 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341).

    Páni poslanci, poprosím vás usadiť sa, pán poslanec Kažimír, ďakujem, kolega Bugár, ďakujem. Pán kolega Abrhan, poprosil by som vás usadiť sa.

    Pani spravodajkyňa, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Prosím, hlasujte teraz o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 143 poslancov hlasovalo za 79, proti 57, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 81, zdržalo sa 65.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 346).

    Pán poslanec Novotný, uveďte, prosím, hlasovanie ako spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo za 81, proti 60, zdržali sa 4.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegu Novotného tu za mnou, keby hovoril trochu tichšie, aj ostatných kolegov poprosím o kľud v miestnosti. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 82, proti 28, zdržalo sa 36.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Ivana Chabana, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 – 2010 (tlač 370).

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 143, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Národná rada schválila návrh uznesenia k Správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 a 2010.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce (tlač 332).

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Antona Marcinčina, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, jeden poslanec, kolega Švihura, uviedol pozmeňujúci návrh, kde sa zároveň aj dohodli, že ho stiahnu. Takže tento pozmeňujúci návrh nebude predmetom tohto hlasovania.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 7 a 9 až 12 uvedených vo IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 7 a 9 až 12.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 80, proti 5, zdržalo sa 61.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom 8 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 8 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo za 71, proti 63, zdržalo sa 11.

    Tento návrh sme schválili.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte mi, zle som to prečítal. Ešte raz pre záznam uvediem, že z prítomných 145 poslancov hlasovalo za 71, proti 63, zdržalo sa 11, tento návrh sme neschválili.

  • Nebudeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, nakoľko bol tento stiahnutý.

    Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám odporúčanie gestorského výboru, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď, prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh tohto zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo za 83, proti 25, zdržalo sa 38.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre zdravotníctvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo za 79 za, proti 13, zdržalo sa 49, nehlasovali 3.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 235).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Marián Kvasnička. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Vážené dámy, vážení páni, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo za 88, proti 4, zdržalo sa 49, nehlasovali 2.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 128 poslancov hlasovalo za 93, zdržalo sa 13, nehlasovalo 22.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pokračujeme posledným hlasovaním v prvom čítaní, a to o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (tlač 336).

    Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Peter Kalist. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo za 68, proti 4, zdržalo sa 71, nehlasoval 1.

    Národná rada neschválila, že návrh tohto zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny a budeme potom pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 338).

    Prosím, teraz pána poslanca Kaníka, pani poslankyňu Blahovú, aby zaujali svoje miesta.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokúsim sa čo najstručnejšie vyjadriť dôvody, pre ktoré nechcem a nemôžem podporiť predkladaný návrh zákona, ale musím povedať, že predsa len chcem na úvod tohto vystúpenia priznať akúsi zásluhu predkladateľom, a to z toho dôvodu, lebo ja, samozrejme, nechcem si zatvárať oči pred tým, že tu existuje problém, že časť rodičov skutočne svojím spôsobom zneužíva rodičovský príspevok alebo že dokonca zneužíva deti, povedal by som, ako výrobný nástroj. A majú títo rodičia deti bez toho, aby sa o nich riadne starali, bez toho, aby sa im riadne venovali, a bez toho, aby podľa môjho názoru plnili tie úlohy, ktoré ako rodičia vo vzťahu k svojim deťom plniť majú. Čiže súhlasím s tým, že tu existuje tento problém. Existuje tu, samozrejme, tento problém aj vo vzťahu k iným skupinám rodičov a vo všeobecnosti k iným skupinám ľudí, ktorí skutočne stoja pred takou situáciou, že sa usilujú pracovať alebo dokonca pracujú, usilujú sa hľadať prácu alebo dokonca ju majú a napriek tomu sú nútení pracovať za nízku mzdu alebo berú dočasnú prácu ap. a dokonca sa môžu dostávať do situácie, že ich rodiny na rozdiel od rodín rodičov, ktorí majú veľa deti a dlhodobo nepracujú, sú na tom finančne a hmotne horšie ako teda tí, ktorí nepracujú alebo dokonca sa tej práci vyhýbajú. Takže potiaľto by som uznal akoby motiváciu predkladateľov, že hovoria o probléme, ktorý aj podľa mňa tu reálne existuje a na ktorý skutočne reálne a podľa mňa aj oprávnene upozorňuje pomerne veľká časť verejnosti. Ale musím povedať, že v tomto bode sa môj súhlas alebo akási podpora rozmýšľania predkladateľov končí a ďalej pokračuje už nesúhlas. A myslím si, že riešenia tohto problému ste sa zhostili veľmi zlým spôsobom, predovšetkým preto, lebo som hlboko presvedčený, že vaša motivácia je falošná a, po druhé, že výsledkom tohto zákona nebude riešenie problému, ktorý vás akoby motivoval k predloženiu tohto návrhu zákona. Navyše ja mám vážny problém s tým, že chýba tu reálna analýza dopadov tohto zákona nielen na tých, ktorých sa priamo to obmedzenia vyplácania rodičovského príspevku bude dotýkať, ale aj širšie na spoločnosť, predovšetkým na ľudí, ktorí žijú v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, najmä s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Vysvetlím, o čo mi ide. Nepochybujem o tom, že to, čo predkladáte, je populistický návrh. A tak ako to už pri populizme býva, on môže mať nejaké pozitívne motivácie, ale väčšinou dopady populistických riešení sú horšie, ako keby sa ten problém populistickým spôsobom neriešil vôbec.

    Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedali moji kolegovia. A svojím spôsobom aj ja sa domnievam, že tento návrh zákona je čiastočne rasistický, pretože ja som hlboko presvedčený o tom, že je zameraný predovšetkým proti Rómom, proti rómskym rodičom a proti rómskym rodinám. Problém, ktorý ale vidím v jeho dopade na širšie spoločenstvo alebo na región, v ktorom vo vyššej koncentrácii tieto rómske rodiny žijú, je v tom, že celkom logickým dôsledkom tohto zákona bude, že rodiny, ktorých sa týka, upadnú do chudoby, resp. upadnú do ešte väčšej chudoby, než v akej v súčasnosti sú. Myslím si, že to 50-percentné krátenie rodičovského príspevku celkom jednoznačne spôsobí, že tieto rodiny sa dostanú absolútne na pokraj možného prežitia alebo až prekročia ten okraj možného prežitia. Problém je teraz v tom, že vy neanalyzujete, ako sa tí ľudia zachovajú, keď sa do takejto situácie dostanú. Ja sa obávam, že títo ľudia sa dostanú do absolútne bezvýchodiskovej situácie, pretože títo ľudia prídu o nejakú významnú časť svojho príjmu, nebudú vedieť túto časť príjmu si nahradiť nejakým iným legálnym príjmom, nebudú to vedieť, k tomu ja sa ešte vrátim, to znamená, že túto svoju bezvýchodiskovú situáciu budú riešiť nelegálnym spôsobom. A o tom som hlboko presvedčený. Mám vážne obavy, že jedným z konkrétnych dôsledkov a dopadov tohto návrhu zákona a jeho implementácie uvedenia do praxe bude nárast kriminality, pravdepodobne skôr drobnejšej, ale predsa len nárast kriminality, predovšetkým nárast krádeží v tých regiónoch, kde takéto rodiny žijú vo väčšej koncentrácii. Hovorím o tom preto, lebo hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja mám síce trvalé bydlisko na Záhorí, ale pochádzam z východného Slovenska, pochádzam zo Spišskej Novej Vsi a predpokladám, že dobre viete, že tento okres patrí dlhodobo aj historicky medzi okresy s najvyššou mierou koncentrácie rómskeho obyvateľstva. A, samozrejme, vieme, že tá chudoba sa dlhodobo dotýka aj tieto problémy sa dlhodobo dotýkajú práve týchto ľudí. A musím povedať, že ja mám vážne obavy, že v skutočnosti vy si po prijatí tohto zákona odškrtnete akoby jednu splnenú úlohu a budete chodiť a populisticky rozprávať najmä ľuďom, ktorí sú tak latentne rasistickí vo vzťahu k Rómom, budete sa poklepávať po pleci, že vidíte, ako sme tým Rómom dali, zobrali sme im peniaze a nebudú ich dostávať len tak pre nič za nič. Len ja mám vážne obavy, že to môže viesť k tomu, že v týchto regiónoch budeme zaznamenávať nárast drobnej kriminality a že vážne sa môžu obeťami takéhoto zákona v konečnom dôsledku stať najmä osamelo žijúci starí ľudia, ktorí sa nebudú vedieť nejakej takej tej drobnej majetkovej kriminalite brániť. A to je prvý dôvod, pre ktorý hovorím o tom, že toto je populistické riešenie, a toto je prvý konkrétny fakt, na ktorom chcem vám ukázať, že skutočne, tak ako to zvyčajne býva, populistické riešenie môže mať negatívne dopady a často teda negatívnejšie, než keby sa to riešenie neprijalo. Čiže to je prvý dôvod, pre ktorý nesúhlasím s týmto návrhom zákona. A myslím si, že nad takýmito možnými dopadmi tohto zákona ste sa vôbec nezamýšľali. Rozhodne v dôvodovej správe alebo aj vo vašich mediálnych a ďalších vyjadreniach som sa s tým zatiaľ nestretol. A myslím si, že toto je dosť vážny dôvod na to, aby sme sa hlboko zamysleli, či prijať naozaj takéto opatrenie.

    A vo všeobecnosti ja mám pocit, že vy jednoducho prijímate opatrenie, ktoré v konečnom dôsledku si na svojich pleciach odnesú takí tí drobní obyčajní radoví ľudia, ktorí sa úplne nevinne ocitnú v zlej situácii a ocitnú sa v tej zlej situácii bez toho, aby vlastnými silami sa mohli brániť tým negatívnym dopadom alebo z tej situácie dostať. Popri tých, o ktorých som hovoril, sa obávam, že druhou skupinou budú jednoducho ľudia, ktorí celkom objektívne, hoci sa chcú starať o svoje deti, a hoci sa o ne aj starajú, ktorí chcú pracovať a ktorí sa nevyhýbajú žiadnym možnostiam, ako teda sa zapojiť do pracovnej činnosti, jednoducho z hľadiska naozaj objektívnych príčin dlhodobo si nedokážu nájsť zamestnanie. Ja by som sa tu rád odvolal na to, čo povedal pán poslanec Jurčík, aj keď pre mňa skutočne tento fatalizmus, to musím zopakovať, od poslanca, ktorý je zo strany, ktorá nominovala ministra práce, je pre mňa absolútne neprijateľný, ale v tomto prípade, keďže je to váš poslanecký kolega, použijem ten jeho argument. On dokonca vyhlásil, že jednoducho máme regióny, kde historicky je vysoká miera nezamestnanosti a že sa s tým v zásade prosto nič nedá robiť, možnože trošku sa dá to číslo zmierniť, ale že jednoducho historicky máme regióny, kde bola vždy vysoká nezamestnanosť a vždy teda aj bude. No tak ja sa pýtam, prečo majú byť ľudia, ak je to tak, ako hovorí váš pán kolega poslanec Jurčík, ktorí žijú v týchto regiónoch, teraz potrestaní tým spôsobom, akým vy ich chcete trestať. Veď ak naozaj sú tu historické dôvody, prečo teda tu nejaké regióny vždy mali a vždy budú mať vysokú mieru nezamestnanosti, tak potom je úplne jasné, že sa negatívne toto vaše opatrenie dotkne aj ľudí, ktorí skutočne nemôžu za to, že si nevedia nájsť prácu alebo že za posledné štyri roky tých deväť mesiacov nemohli pracovať, a teda nemôžu splniť tú podmienku, ktorú vy kladiete, aby mohli dostávať v plnej výške rodičovský príspevok. Čiže toto je ďalší dôvod, pre ktorý sa domnievam, že váš návrh zákona je zlý.

    Kľúčovým ale dôvodom, pre ktorý nesúhlasím s týmto, a tu teraz vysvetlím aj, čo sme si ale aj tak trošku v prestávke stihli povedať s pánom poslancom Kužmom, je zásadný rozdiel medzi naším postojom, myslím, z decembra minulého roka, keď sa riešil problém novelizácie zákona o rodičovskom príspevku, a vaším postojom, teda rozdiel medzi tým, ako sme sa my vtedy stavali k tomu zjednocovaniu a ako sa staviame teraz k vášmu návrhu, a tým, ako ste sa vy vtedy stavali k tomu zjednocovaniu a ako sa staviate teraz k tomuto návrhu. Áno, na prvý pohľad to vyzerá tak, že my sme vlastne v decembri boli za to, aby existoval zásluhový princíp pri rodičovskom príspevku a tí, ktorí dostávali rodičovský príspevok, aby teda po zásluhe, teda tí, ktorí pracujú, po zásluhe boli odmenení tým, že dostanú vyšší rodičovský príspevok. A teraz sa takémuto princípu zásluhovosti bránime. Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, zásadný rozdiel je v tom, že princíp, ktorý zaviedla do vyplácania a priznávania rodičovského príspevku pani kolegyňa Tomanová, keď bola ministerkou práce, je v tom, že zákon hovoril o istej základnej úrovni rodičovského príspevku a tým, ktorí pracovali, akoby motivačne priznával vyšší rodičovský príspevok, zatiaľ čo u vás to, čo navrhujete, je, že chcete zobrať tým ľuďom z toho základu, ktorý zákon charakterizuje. A ten základný rozdiel je v tom, že to, čo fungovalo v zákone o rodičovskom príspevku za pani ministerky Tomanovej, to bola skutočne motivácia, to bol princíp, že jednoducho tí ľudia skutočne boli motivovaní, že keď budú pracovať, tak, samozrejme, dostanú vyšší rodičovský príspevok, nehovoriac o tom, že to bolo vtedy veľmi veľkoryso konštruované a skutočne to umožňovalo veľkej časti ľudí aj tým, ktorí boli, povedzme, vystavení nejakej problematike nezamestnanosti, splniť podmienky pre to, aby dostávali ten vyšší rodičovský príspevok, lenže to, čo zavádzate vy, je trest. A v tom je ten rozdiel. To, čo zavádzate vy, je trest. Vy chcete potrestať ľudí za to, že sú nezamestnaní. A toto je pre mňa neprijateľný princíp. Myslím si, že takýmto spôsobom jednoducho takýto princíp nemožno vnášať do zákona o rodičovskom príspevku. Nemožno ľudí trestať za to, že sú nezamestnaní. A že som presvedčený, že toto, čo hovorím, je pravda, o tom svedčí aj jeden údaj z doložky vplyvov, ktorú ste pripojili k tomuto zákonu. Vy v doložke vplyvov na verejné financie v tomto zákone odhadujete, že štát ušetrí ročne 44 mil. eur po zavedení tohto zákona. No ale ak vy odhadujete, že ušetríte 44 mil. eur, to znamená, že vy už teraz rátate s tým, že veľká časť rodičov jednoducho nebude schopná splniť podmienku, ktorú v tom zákone dávate na to, aby dostávala rodičovský príspevok v plnej výške. Takže vy už vopred viete, že dávate podmienku, ktorú veľká časť rodičov nedokáže splniť, a preto viete, že štát na vyplácaní rodičovského príspevku ušetrí. Dokonca je zjavné, že máte to už aj prepočítané, lebo odhadujete ten vplyv, teda podľa vás pozitívny vplyv na 44 mil. eur. A to je podľa mňa neprijateľné. Jednoducho vy chcete prostredníctvom rodičovského príspevku trestať ľudí za nezamestnanosť. A si myslím, že jednoducho toto je princíp, ktorý v tomto zákone a ktorý vo všeobecnosti nemá čo byť.

    Takže ja si myslím, že, vážené kolegyne a kolegovia, ak už chcete riešiť problém, nazvime to, zneužívania, tak, prosím vás, využite na to alebo snažte sa využiť na to aj nejaké štandardné metódy. Veď napr. dnes vám zákon umožňuje, aby ste prísnejšie kontrolovali prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako sa rodičia starajú o svoje deti a ako sú využívané štátne dávky, ktoré sú určené práve na podporu rodičov pri ich starostlivosti o dieťa. Tak nech sa páči. Lenže keď vy na jednej strane decimujete tie úrady, prepúšťate ľudí, znižujete im mzdy, tak, samozrejme, ťažko môžete očakávať nejaký reálny výkon, dokonca zvýšený výkon od pracovníkov, ktorí na tých úradoch zostávajú. A potom je samozrejmé, že nie je možné, aby štát prostredníctvom úradov práce dôsledne kontroloval, či štátne dávky, ktoré rodičia dostávajú na to, aby sa lepšie starali o deti, sú zneužívané alebo sú využívané. A máte aj ďalšie kontrolné mechanizmy, ktoré môžete už podľa dnešnej legislatívy používať na to, aby ste vedeli, či tí rodičia sa dostatočne starajú alebo nestarajú o svoje deti.

    Teda zopakujem, odmietam to, aby ste vy presadzovali do zákona princíp trestu za to, že je niekto nezamestnaný. A nemám žiadne pochybnosti o tom. A vysvetlil som, že je to preto, lebo toto presne v skutočnosti je účelom tohto zákona.

    Toto sú dôvody, vážené kolegyne a kolegovia, pre ktoré ani ja tak ako moji predrečníci nemôžem podporiť tento návrh zákona. A ani ho podporovať nebudem. A dávam procedurálny návrh. Moji predrečníci dali procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo. Ak tento procedurálny návrh nebude schválený, tak dávam aspoň návrh, aby bol tento zákon vrátený predkladateľom na dopracovanie a takým spôsobom aby sa do druhého čítania v tejto chvíli nedostal. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci a pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Kužma.

  • Kolega, no obvinili ste nás, že si odškrtneme úlohu a budeme sa chváliť populisticky. Myslím si, že ju neodškrtnem. A vy veľmi dobre viete, že sa dlhé roky venujem tejto téme. A keďže je to veľmi zložitý problém, predpokladám, že sa aj dlho jej budem venovať. A zákony k nej som predkladal aj v minulom období.

    Čo sa týka toho vyhrážania sa kriminalitou pri akejkoľvek zmene dávok, tradičného, nemyslím si, že nám tým kriminalita stúpne. Pán kolega Ondruš, príp. keby ste ma aj popočúvali. Treba si uvedomiť, že hlavné problémy, prečo títo ľudia prichádzajú o peniaze dnes, to sú problémy ako je úžera, ako je alkoholizmus, ako je obrovské gamblerstvo pri hracích automatoch. Čiže väčšina týchto ľudí i tak v prvých dňoch v mesiaci keď dostane dávky, o peniaze prichádza. Čiže vlastne ak by mal byť toto dôvod na kriminalitu, tak vlastne už ho tu máme aj bez zmeny tohto zákona.

    Čo sa týka toho, či niekoho my trestáme a vy ste odmeňovali, treba si uvedomiť jednu vec. Áno, motivovať ľudí k práci je dobrá vec. Ale my keď urobíme motiváciu tak, že aj pri nejakých prácach pre obec človeka tak zmotivujeme popri nechaní všetkých tých dávok, že človek, ktorý vôbec nepracuje alebo nemá riadne zamestnanie, berie viac než učiteľ na strednej škole, tak je to chyba. Ten postup musí byť jasný. Najviac musia mať tí, čo riadne pracujú, potom tí, čo sú na nejakých obecných prácach ap., a najmenej musia mať tí, čo vôbec nepracujú. Keď toto porušíme, a, žiaľ, je to porušené, že mnohokrát majú oveľa viac tí, čo nepracujú, nie tí, čo pracujú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ako ste na začiatku naznačili, opäť ste to zopakovali po svojich predrečníkoch, táto novela je rasistická alebo má teda také náznaky. Je veľmi zaujímavé, že hneď vzápätí za tým ste polovicu vášho prejavu rozprávali iba o rómskej menšine sám. A dokonca ste túto rómsku menšinu nepriamo obvinili z toho, že ak sa jej siahne na peniaze, tak automaticky to zvyšuje kriminalitu. Tak je otázka, kto je tu naozaj rasista?

    Čo sa týka trestania, tak táto novela nemá za účel trestať za nezamestnanosť. To vôbec nie je tá téma. To je téma výchovy, výchovy k zodpovednosti, aby jednoducho slabé rodiny, aby sociálne odkázané rodiny neriešili svoju sociálnu situáciu tým, že budú zväčšovať svoju rodinu, lebo to je absolútne scestný krok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. A chcem povedať, že sa pokúsim bližšie vysvetliť filozofiu, ktorú sa snažil predstaviť pán poslanec Ondruš, a to v tom, že naša filozofia sa skladala z dvoch zákonov, zákona o príspevku pri starostlivosti a zákona o rodičovskom príspevku, kde sme povedali, že je to preto, rodičovi, ktorý mal príjem a rozhodol sa priviesť na svet dieťa a vychovávať dieťa, aby sme aspoň na minimálnej úrovni, na úrovni minimálnej mzdy, zabezpečili náhradu príjmu. To je jedna vec. Ale, pozor, my sme povedali, že ak sa po dvoch rokoch vrátiš do práce z tretieho roku ti dáme bonus 25 %, len aby si išiel skôr pracovať. Čiže toto bola tá filozofia. A ja pripomínam, že nevstúpili sme sem a dávka rodičovského príspevku zostala zachovaná pre všetkých. A to, čo spravil teraz pán Mihál, lebo teraz je druhý kotrmelec v rodičovskom príspevku, prvý urobil Mihál, je, že povedal, zvýši ho o 26 eur. Ja som hovorila, ale nezvýšil nič, lebo tým, čo sú v hmotnej núdzi, len presypal peniaze z hmotnej núdze sem a znížil to v hmotnej núdzi a pridal to. To je jedno.

    Ale nebezpečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že ide o fiktívny príjem, pretože keď bude tá rodina v hmotnej núdzi, sa jej započíta príspevok rodičovský vo výške plnej 190 eur. V skutočnosti dostanú iba 95 eur. Z fiktívneho príjmu sa žiadna matka, žiadne dieťa nenaje. Prosím, o tomto to je. Skúste sa konečne, pán poslanec Kužma, kde ja som mala na vás zvláštny názor, ale na výboroch som si ho veľmi poopravila, musím úprimne povedať, zamyslieť. A ja vyzývam KDH, kde ste, preboha, poslanci KDH, so sociálnou náukou katolíckej cirkvi, kde je kompendium, encykliky Jána Pavla II., o rodine a podobne. Veď toto je nenormálne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem v podstate len poďakovať pani poslankyni Tomanovej za tú jej reakciu, za to, že vlastne trošku dovysvetľovala alebo poopravila to, čo som hovoril o tej filozofii, lebo ja toto považujem naozaj za kľúčový rozdiel medzi tým, ako bol konštruovaný rodičovský príspevok doteraz, a tým, ako je konštruovaný teraz. A opakujem, považujem to za veľmi dôležité práve vo vzťahu k tomu, ako ho chcete konštruovať odteraz v tejto novele.

    A, pán poslanec Krnáč, ja to hovorím celkom otvorene. Ja si naozaj myslím, že vy ste si zobrali na mušku predovšetkým rómske obyvateľstvo a rómske rodiny. A podľa mňa jednoducho takýmto spôsobom ísť prosto meniť zákon, to je jednoducho neprijateľné, najmä keď skutočne tu chýba seriózna analýza dopadov na tých, na ktorých ten zákon reálne dopadne, teda na nezamestnaných, najmä teda dlhodobo nezamestnaných rodičov.

  • Pán poslanec Ondruš bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vypočuli sme si tu naozaj skutočne všemožné tvrdenia.

    A začnem u pani Tomanovej. Aj prvá vystúpila, tak aj si to zaslúži, samozrejme, z hľadiska poradia. Ale stále som čakal, že sa budeme baviť o tom, čo je tu predložené. A veľkú časť z toho sme sa o tom vôbec nebavili. Keď vystúpila pani Tomanová, tak som sa dozvedel, čo povedala pani Jurinová povedala, čo pani Nicholsonová povedala, čo sa udialo včera, čo sa deje v nezamestnanosti. Dozvedel som sa celú škálu o sociálnej problematike, čo je fajn na nejakú všeobecnú rozpravu, ale tu sa bavíme o návrhu zákona. A tento návrh zákona, táto novela, s týmito vecami nemá vôbec nič spoločné. Takže skúsme sa držať tej vecnej stránky a skúsme naozaj sa snažiť veci dať do nejakého poriadku, aby fungovali.

    Povedali ste jednu z prvých vecí, že je to namierené proti deťom. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo je dnes, je namierené proti deťom, tento systém, ktorý tu máme. Choďte sa tam pozrieť. Choďte sa tam pozrieť, či sa tie deti majú dobre, tie deti, z ktorých sa mnohé narodia len preto, aby rodičom zabezpečili príjem, ktorý určite nevyužívajú v prospech tých detí, lebo to na tých deťoch vidíte. Pán Ondruš vystihol veľmi, veľmi presne tú situáciu. A tá situácia nie je zavinená týmto návrhom novely. Tá skutočnosť je zavedená zlým spôsobom prístupu k tomu, čo si myslíme, ako máme pristupovať k tomu, ako bojovať s chudobou. Ľavicový prístup, to je také zovšeobecnené a mierne ironizujúce. Alebo niekde sa to hovorí ako vtip. Ale, žiaľbohu, výsledok ľavicových opatrení v boji s chudobou je taký, že chudoby je viac, pravicové spôsoby sú také, že chudoba sa zmenšuje.

  • Reakcie z pléna.

  • Presne tak. Ja viem, že sa vám to nepáči. Ale ja sa vám to...

  • Výkriky v sále.

  • Ale, páni poslanci, to je záverečné slovo pána Kaníka, mali ste možnosť vystúpiť, nekričte.

  • Páni poslanci, ja som tu trpezlivo sedel a počúval som aj to, s čím som vrcholne nesúhlasil. Skúste sa vy ovládať, pretože inak môžeme ísť rovnako na trh a nemusíme chodiť do parlamentu, keď chceme takto rozprávať.

    Stačí na to jednoduchá, zdravým sedliackym rozumom podopretá logika. Keď dáte ľuďom, ktorí neskončili tri vysoké školy, sú to obyčajní bežní ľudia spravidla s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, dve možnosti, jedna možnosť je, nerob nič, len založ si čo najväčšiu rodinu a štát ti dá toľko peňazí, koľko získaš, keď budeš každý deň vstávať o šiestej alebo o piatej ráno, pôjdeš na autobus a odvezieš sa najmenej povedzme 20 km do práce a celý deň budeš hádzať lopatou alebo robiť inú manuálnu činnosť a tvoj príjem po takomto pracovnom mesiaci bude len o veľmi málo nižší, a to už po tých zmenách, ktoré sme zaviedli v minulom období, ako od toho človeka, ktorý to tak nebude robiť, ktorý keď sa ty budeš unavený vracať z práce, sa ti bude smiať a bude ti hovoriť aký si hlúpy, že veď on má toľko isto peňazí ako ty, no čo si ten človek vyberie. Ten človek si vyberie to, že povie si, že naozaj nie som hlúpy, však zostanem doma, však štát mi to dá a nemusím nič robiť a príp. si niečo ešte niekde bokom privyrobím na nejakej fuške. A toto je zlý systém, ktorý deformuje a vytvára tie ostrovy chudoby, ktoré sa stále rozrastajú, pretože my reprodukujeme chudobu takýmto podporovaním, takéhoto správania, pretože tak podporujeme, aby tá rodina bola čo najväčšia, a podporujeme týmto systémom, že je nemúdre chodiť do práce, je nemúdre tú prácu hľadať. A v tom je veľmi veľký rozdielny pohľad môj a náš a váš na túto problematiku. Tu vôbec nejde o šetrenie, ako sa to mnohokrát tu snažil niekto hovoriť. Ja by som bol najradšej, keby verejné financie neušetrili ani korunu, po zavedení tohto zákona, pretože to by znamenalo, že naozaj aspoň jeden z rodičov sa snaží, našiel si príležitostnú prácu a vykonáva usilovne aktivitu, aby spel k tomu správaniu, ktoré podľa mňa pre spoločnosť je dobré a užitočné. A rozumná spoločnosť sa snaží motivovať k tomu, aby ľudia sa správali, tak ako chce, aby sa správali, nie aby sa správali presne naopak.

    Musím upútať nejako pani Tomanovú, lebo je strašne zahĺbená do rozhovoru so svojimi kolegami, takže znova taký citátik. Spomenuli ste, že všetko tu nejako fungovalo, kým som ja nezačal rozbíjať systém pomoci v hmotnej núdzi. Nuž, pani poslankyňa, vy ste boli štyri roky ministerka. Tak keď som ho rozbíjal a rozbil, prečo ste ho za tie štyri roky zasa neprestavili zasa na iný systém, ale nechali ste ho presne v tom istom systéme, ani dávky v hmotnej núdzi sa nezmenili, ani spôsob vyplácania, ani horná hranica, po koľkých deťoch už nerastie? Použili ste na to okľuku. Začali ste dávať rôzne príspevky, ktorými sa deštruoval ten logický vystavaný systém, ktorý znamenal, že pracovať sa má oplatiť, že ľudia, ktorí pracujú, musia mať svoj čistý príjem vyšší a podľa možnosti čo najciteľnejšie vyšší oproti tým, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a rôzne príspevky k tejto dávke. Tými novo zavádzanými príspevkami sa stále ťahal hore ten príjem ľudí, ktorí ho nemajú z práce, až sa stal temer identickým. A to pokiaľ nezmeníme, tak to bude katastrofa.

    Zaznelo tu tiež od pána poslanca Ondruša, že tie dopady aké budú, že sa nám tu zvýši drobná kriminalita. No najprv jednak toto som počúval mnohokrát, keď sme pristupovali k zásadnej reforme sociálneho systému. A dostávam aj otázky, či znova nebudú rabovačky. Boli, áno. Úžerníci vyprovokovali tie rabovačky, pretože oni prví prišli o peniaze a vedeli, že to je pre nich obrovská strata. A, samozrejme, ľudí, ktorí nie sú až tak vzdelaní, je ľahšie manipulovať. A ich zmanipulovali. Ale aj sa rýchlo nastolil poriadok. A čo je to za spoločnosť, ktorá sa bude báť, aby nastolila poriadok, aby nastolila spravodlivosť pre ľudí práce? To sú vaše slová. Vy hájite ľudí práce, tak hájme tých, ktorí naozaj pracujú, a chráňme tých, ktorí pracujú, a nevytvárajme systém, aby sa tí, ktorí pracujú, mali rovnako zle ako tí, ktorí nepracujú.

    Mnohokrát sa objavovali vo vašich slovách slová rasizmus a rómska menšina. Nájdite mi v tom návrhu zákona jediné slovo, ktoré hovorí o nejakom etniku, o nejakej národnosti, o nejakej rase. Nájdite mi jedno slovo. A ja sa zásadným spôsobom chcem ohradiť proti tomu, aby niekto vo vzťahu k mojej osobe ma obviňoval akýmkoľvek priamym či nepriamym spôsobom z rasizmu. Ja tak nekonám, nekonal som a môj život je toho dôkazom. Keď neveríte, ja vám to viem dokázať na praktických príkladoch. Tí, ktorí hovoria o rasizme, sami sú rasisti, pretože ináč by na to neprišli. Podľa seba súdim teba, je staré slovenské porekadlo. A to platí. Takže keď hovoríte o rasizme, tak vy si predovšetkým dávajte pozor, lebo už vaše slová mnohokrát hraničili minimálne s napĺňaním toho, ako sa rasizmus popisuje. Toto nie je zamerané proti žiadnej etnickej skupine. Platí to pre všetkých rovnako. A zákon, ktorý platí pre všetkých rovnako, bez výnimky, nemôže byť rasistický, nemôže byť diskriminačný, nemôže mať nijaké znaky, ktoré niekoho zvýhodňujú a niekoho znevýhodňujú.

    Pán starosta Bublavý, spomenuli ste aktivačné práce. Len vám pripomeniem, že aktivačné práce boli jeden z nástrojov, ktorý sme zavádzali a ktorý sme zaviedli, ktoré práve na toto slúžia, aby sme vťahovali tých, ktorí dlhé roky boli bez práce a stratili pracovné návyky, opäť do pracovného procesu. Klobúk dole, až sa vám to darí a patríte potom k tým schopným a šikovným starostom, bodaj by všetci takí boli, ale to je práve dôkaz toho, že to nie je vytrhnuté z kontextu, čo je tu navrhnuté. To patrí do istého systému, ktorý sa tu budoval a ktorý začal fungovať, ktorý reálne začal prinášať efekty. Veď my sme mali štatistiky, a určite sú aj dnes, koľko tisíc ľudí sa cez aktivačné práce dostalo k riadnej práci.

    A keď chceme hovoriť o tom, čo sa urobilo v prospech toho, aby ľudí z vylúčených sociálnych skupín sme proste vytiahli z toho prostredia, tak len pripomeniem, že za môjho pôsobenia sme zaviedli obedy v škole za jednu korunu vtedajšiu, za môjho pôsobenia sa zaviedli školské pomôcky zadarmo. Aký to malo účel, zarobiť, ušetriť štátnemu rozpočtu alebo pomôcť týmto ľuďom, aby naozaj sme vsadili na tú budúcu generáciu, aby sme ich vytrhli z toho prostredia, do ktorého sa, rovno to poviem, vinou štátu dostali tak, že ich zotročoval sociálnymi dávkami, že ich naučil tomu, že netreba vôbec sa snažiť, netreba pracovať, pretože je to rovnako výnosné, ako keď nepracujú? A v tomto treba pokračovať. A pre všetkých tých, všelijako mi kladú otázky ľudia nielen z opozičných lavíc, pripomeniem, že už tu máme jeden dobrý a fungujúci mechanizmus a nástroj, ktorý je postavený na obdobnom princípe, že pracovať sa oplatí.

    Máme tu daňový bonus. Veď daňový bonus je iná časť rodinného prídavku, ktorý patrí všetkým deťom, samozrejme. Že? A predsa občania alebo ľudia, ktorí pracujú, dostávajú daňový bonus a tým pádom majú vyšší čistý príjem na dieťa. A tí, ktorí nepracujú, ho nedostávajú. Veď toto je úplne to isté, len sa rozširuje pôsobnosť osvedčeného a účinného nástroja, ktorý vedie ľudí k tomu a odmeňuje ich za aktivitu a snahu. To je nie trest, to je odmena a motivácia. A tak by to malo byť.

    Pán Ondruš, ja to musím teraz otočiť, sa čudoval, že ako sa zmenila tu rétorika, keď sa zjednocoval rodičovský príspevok. No ja sa čudujem, ako sa vaša rétorika zmenila. Veď tu opäť inou cestou, a určite nie rovnakým spôsobom ani s rovnakým cieľom, chceme vytvoriť dve úrovne rodičovského príspevku, ktorý ste zaviedli vy, v prvom rade. Dnes na tom nevidíte nič pozitívneho. Môžeme sa baviť a určite sa nedohodneme na cestách. A pretože ste opozícia, tak sa nedohodneme vôbec. Ale nepriznáte to, že to je len iný spôsob hľadania niečoho, čo má fungovať motivačne, aby tí, ktorí pracujú, mali vyššiu podporu od štátu ako tí, čo nepracujú. A pripomeniem, ako to teda bolo. Vtedy sa to podmieňovalo tým, že matka, nie jeden z rodičov, ako je to v tomto návrhu, len matka musela pracovať 270 dní, ale nie za štyri roky, ako je to v tomto návrhu, ale len za tri roky. To znamená, bolo to omnoho, omnoho prísnejšie, ako je to navrhnuté teraz. Tu sa to rozširuje na aspoň jedného z rodičov, pretože my sa dívame na rodinu, nie na jedinca, ale snažíme sa podporovať rodinu a rozšírili sme to na štyri roky. Rovno poviem, skutočne to nie je cieľ tu niekoho trestať, ale cieľ vytvoriť nástroj, aby sme ľudí odmenili za ich aktivitu. Tak keď povie niekto, že štyri roky je málo, dajme tam päť rokov a nezmeňme počet dní a zmäkčime tie pravidlá. A ja sám som navrhol, určite sa to objaví v pozmeňujúcich návrhoch, pánovi ministrovi, keď sme o tom diskutovali, že ešte si to viem predstaviť zviazanejšie s rodinou, tak nech to nie je len aspoň jeden z rodičov, dajme tam „alebo obaja v súčte, tie isté dni“, pretože tu naozaj nejde ani o šetrenie, ani o trestanie, ale o to, aby sme tých ľudí motiváciou a tým, že vytvoríme čo najväčší rozdiel v príjme medzi pracujúcimi a tými, ktorí nepracujú, aspoň príležitostne motivovali k tomu, aby zmenili svoj prístup k danej problematike.

    A keď sa tu narába okresmi alebo regiónmi s vysokou mierou nezamestnanosti. Áno sú také, žiaľbohu. A nikto z toho nie je nadšený, nikto sa tomu neteší. A nechceme, aby boli. Ale čo tí ostatní v tých okresoch? Je tam 100-percentná miera nezamestnanosti? Čo tí ľudia, ktorí naozaj každý deň kvôli tomu, aby zabezpečili svoju rodinu príjmom z práce, vstávajú o 5.00 hodine ráno a idú na autobus? Na tých nemyslíte, že tí si nezaslúžia väčšiu podporu ako tí, ktorí tak nerobia? A som stopercentne presvedčený, že keď sa toto presadí do života, tak tu dôjde k pozitívnym zmenám.

    A keď sa tu hovorí o drobnej kriminalite, opäť poviem, choďte sa tam pozrieť. Myslíte, že môže byť ešte väčšia? Choďte sa pozrieť do oblastí, kde sa ocitli ľudia, ktorí nežijú na sociálnych dávkach v menšine alebo kde sa tie pomery vyrovnávajú, aké sú pre nich životné podmienky vytvárané. A je to správne, aby sme to podporovali, a to vytvoril tento systém, ktorý tu dnes máme, je správne to, aby to pokračovalo ďalej? Nie je to správne. Takže tento návrh zákona prispeje významným spôsobom k tomu, aby sa menilo správanie ľudí, aby sa menili motivácie a aby sa ľudia začali správať ináč.

    A ja som to nechcel hovoriť, ale keď tak emotívne na mňa sa snaží hypnotických pohľadom pán Ondruš pôsobiť z lavice, tak ja vám to poviem, jednu konkrétnu príhodu zo života môjho. V časoch keď som bol minister a keď sme zaviedli pre mnohých veľmi radikálne zmeny v sociálnych dávkach, jedného dňa bez ohlásenia prišiel do Banskej Štiavnice, kde žijem, za mnou Róm. Čakal som od neho všeličo, nebolo to príliš veľa mesiacov po tom, kedy naozaj to bolo aj vypäté. A doniesol mi upletený košík. A povedal mi, že ďakuje. Ja som stále si myslel, že ironizuje alebo si chce robiť zo mňa srandu, alebo nerozumel som tomu. On povedal, že naozaj úprimne to myslí, že mi ďakuje, že on celé roky žil na sociálnych dávkach, nemal záujem o prácu a ani nepracoval. Až po zmene sociálneho systému, ktorý sa presadil, a tým, že sa zastavil ten prúd peňazí, ktorý zabezpečoval taký príjem, že sa z neho dalo ako-tak žiť, tento človek si spomenul, ako ho jeho otec naučil pliesť košíky.

  • Hlas v sále.

  • Reakcia poslanca.

  • Z toho aj vyplýva, prečo sa takto správate k riešeniu problému. Nepočúvate.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Máte svoje videnia a nepočúvate nikoho iného. Tento človek povedal, že si spomenul na otca, ako ho naučil pliesť košíky, ako chodili po trhoch tieto košíky predávať. Naučil pliesť košíky svoju ženu. Naučil pliesť košíky svojich dvoch synov a robia toto isté. A povedal mi, že má teraz väčší príjem, ako ho mal zo sociálnych dávok, a že mi je vďačný, že tá zmena ho prinútila prestať žiť tak, ako žil dovtedy. A o tom to je. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Pán poslanec, nedebatujte s poslancami. Nech sa páči, záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som vyjavila, že som skutočným prívržencom rovnej dávky rodičovského príspevku, pretože táto slúži predovšetkým na napĺňanie potrieb detí. Rozumiem však hlavnému zámeru predkladateľov. Ak má človek k narodenému dieťaťu prístup ako iba k zdroju príjmu bez toho, aby sa o dieťa riadne staral, táto sociálna dávka mu určite nenáleží. Chabé pokusy minulej vlády boli neefektívne vzhľadom na riešenie tohto problému, vyliať na niekoho vedro peňazí bez podmienok. To je skutočne demotivujúce. Pod tlakom relevantných argumentov som schopná sa nad novelou pánov predkladateľov zamyslieť. Totiž skúsili sme v nedávnom období naviazať rodičovský príspevok na školskú dochádzku a výsledky sa dostavili okamžite. Deti sú tam, kde patria, čiže v školách.

    Mám však vo viacerých ohľadoch k predloženému návrhu zákona vážne námietky, no verím, že vo vzájomnej diskusii do doby druhého čítania všetky tie filozofické, vecné a legislatívne nedostatky spoločne napravíme. Za niekoľkých kolegov i za seba teda predostieram, že návrh novely pustíme do druhého čítania podmienečne. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov(tlač 339).

    Pán poslanec Kaník, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Tento návrh novely zákona naväzuje svojou filozofiou na ten návrh, o ktorom sme doteraz diskutovali, zavádza obdobné kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je opäť podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená, aby pracoval v súhrne aspoň 270 dní alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa Blahová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 339), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 327 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovaným zákonom sa zavádza kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bo návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som síce jednu písomnú prihlášku, ale medzi tým do rozpravy prihlásená pani poslankyňa odišla, to znamená, nechce vystúpiť. Preto sa pýtam, či má niekto záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajkyni.

    A budeme pokračovať v rokovaní

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 348).

    Dávam slovo teraz poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predmetný návrh bol vypracovaný na základe analýz a legislatívnych prác uskutočnených v tomto i v minulom volebnom období. Naše legislatívne práce vychádzali z vlastných návrhov a podnetov, z pripomienok Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov, ktoré prerokováva táto Národná rada tiež na tejto schôdzi. Rovnako sme aj vychádzali z aktuálneho porovnania postavenia a činnosti prokuratúry, ako aj štátnych zastupiteľstiev v jednotlivých v členských štátoch Európskej únie.

    Predložený návrh zákona je, dámy a páni, reakciou na vládny návrh zákona o prokuratúre (tlač 279). Kým vládny návrh zákona je prostriedkom exekutívy a vládnej koalície na politické ovládnutie prokuratúry, predložený poslanecký návrh zákona zachováva samostatné a nezávislé postavenie prokuratúry v zmysle jej ústavnej úpravy a jej ústavného zaradenia v Ústave Slovenskej republiky. O tom, že vládna koalícia zasahuje do nezávislosti súdnictva a prokuratúry, nepochybuje už pravdepodobne na Slovensku nikto. Tragédiou je, že pokiaľ časť verejnosti na čele aj s niektorými novinármi obhajujú tieto neústavné zásahy do nezávislého postavenia najvýznamnejších inštitúcií v štáte, je to s argumentom, že účel svätí prostriedky.

    Dámy a páni, keďže existuje spoločenská objednávka na zmenu niektorých činností v rámci prokuratúry, na jej zefektívnenie a jej zoptimalizovanie, dovolili sme si na túto spoločenskú objednávku zareagovať predložením alternatívnej novely zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov. Predmetný návrh zákona je súčasne akýmsi zrkadlom k vládnemu návrhu zákona. Predložením poslaneckého návrhu zákona chceme presvedčiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj odbornú a širšiu laickú verejnosť, že optimalizáciu pomerov v prokuratúre môžeme vykonať legislatívnymi zmenami a návrhmi, ktoré v prípade ich prijatia neohrozia nezávislé postavenie tejto inštitúcie a nedostanú prokuratúru do podriadenosti rozhodovania výkonnej moci, nedostanú prokuratúru do podriadenosti politikom. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori, napr. trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa Trestného poriadku a v prípravnom konaní. Ide o tak závažné oprávnenia, že prokurátor svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje život človeka, otázky jeho osobnej slobody a dokonca ovplyvňuje otázky ochrany jeho súkromia. Bolo by tragické, pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky pripustila, že nie odborníci, nie právni experti, ale politici vždy aktuálnej vládnej koalície budú na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude trestne stíhaný, pretože to je účelom vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre.

    Spoločne sme, dámy a páni, svedkami zásahov do súdnictva, aj vzhľadom na odvolávanie predsedov súdov, vzhľadom na prijatý zákon o súdoch, vzhľadom na likvidáciu postavenia justičných čakateľov a mnohé ďalšie zmeny, ktoré sa udiali v rezorte justície. O zneužívaní polície, o ktorom nasvedčujú aj diskutované odposluchy, tiež pravdepodobne už nemá laická ani odborná verejnosť pochyby. Nebolo by vhodné, aby takéto zneužívanie moci pokračovalo, a to aj ničením nezávislého postavenia prokuratúry. To je dôvod, prečo sme, dámy a páni, predložili alternatívny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a súvisiace právne predpisy. Predmetom tejto novelizácie je teda novelizácia zákona o prokuratúre, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a ďalších súvisiacich právnych predpisov.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol tie základné zmeny, ktoré navrhujeme v predmetnej novelizácii. V oblasti samostatnosti a nezávislosti prokuratúry vychádzame vždy z právnych princípov, ktoré sú aj medzinárodne uznávané. Dovolím si citovať Európsku komisiu na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátsku komisiu, svojím názvom, ktorá vo svojej správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislostí justičného systému, ktorú schválila dňa 17. a 18. decembra 2010. Konštatuje o. i., že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, žiaľ. Tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry, to znamená tendencie nezávislej prokuratúry, je oveľa širšia a rozšírenejšia ako trend v takej prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo by bola s ňou spojená. Ďalej, Benátska komisia cituje, že možnosť zasahovania do prokuratúry môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie. Navrhovaná právna úprava poslaneckého návrhu novely zákona o prokuratúre preto ponecháva platnú právnu úpravu v oblasti nezávislosti prokuratúry. A nové inštitúty, ktoré sa navrhujú, nepriznávajú žiadne práva výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre a voči generálnemu prokurátorovi.

    Aj z týchto dôvodov nadväzujeme na ďalšie zmeny, ktoré sa v novele zákona o prokuratúre pripravujú a navrhujú. Navrhuje sa v oblasti stanovísk, ktoré majú byť záväzné a sú aj doposiaľ podľa súčasnej právnej úpravy záväzné pre prokurátorov, aby stanoviská vydával stále a doposiaľ generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy, pričom sa dopĺňa, aby to bolo aj na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, podnetu Národnej rady Slovenskej republiky, podnetov vlády Slovenskej republiky alebo ministerstiev. Vzhľadom na ostatné postavenie prokuratúry, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, nie je prípustné. aby stanoviská vydával minister spravodlivosti. Prokuratúra a jej nezávislé postavenie, ako aj nezávislé postavenie generálneho prokurátora, ktorý stojí na čele prokuratúry a riadi ju, ho predurčujú, aby stanoviská vydával generálny prokurátor sám, bez zásahu výkonnej moci.

    Navrhovaná právna úprava rozširuje aj spôsob informovania verejnosti o činnosti prokuratúry. Dovolím si citovať opäť stanovisko Benátskej komisie, ktoré uvádza, ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť súčasne od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Podľa návrhu zákona generálny prokurátor by mal podávať tak ako doposiaľ Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorej súčasťou budú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Ďalej by mal rovnopis tejto správy zasielať aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky. Na základe žiadosti by generálny prokurátor Národnej rade mal predkladať správy o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry.

    Ďalej, rozširuje sa pôsobnosť informovania aj na nižšie organizačné zložky prokuratúry, kde krajská prokuratúra by mala predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti. Rovnako okresná prokuratúra by mala informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v príslušnom okrese.

    Čo sa týka právneho postavenia čakateľa prokuratúry, je mi veľmi ľúto, že vládny návrh zákona ruší a likviduje právne postavenie právneho čakateľa prokuratúry. V našom alternatívnom návrhu zákona, v prvom rade chcem uviesť, navrhujeme ponechať inštitút právneho čakateľa prokuratúry. Výberové konanie by na právneho čakateľa prokuratúry mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia, kde členov výberovej komisie by vymenovával a odvolával generálny prokurátor, a to z nich jedného na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jedného na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jedného na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry, a jedného by mal generálny prokurátor právo vybrať sám. Chcem uviesť, že takéto zloženie výberovej komisie by zodpovedalo základným princípom nevyhnutnosti profesionálneho výberu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Rovnako by v takomto prípade boli zachované základné princípy nezávislosti prokuratúry, pretože zloženie výberovej komisie by v tomto prípade určite zodpovedalo nezávislému postaveniu vzhľadom na to, že tam zvnútra prokuratúry, najmä zo samosprávnych orgánov v prokuratúre, sú kreované niektoré funkcie členov výberovej komisie, čo dostatočne zabezpečuje túto nezávislosť. Rozhodovanie a rozhodnutie by malo byť platné vtedy, ak by zaň hlasovali z piatich najmenej štyria členovia, zo všetkých členov výberovej komisie.

    V oblasti výberových komisií namiesto prokurátora vzhľadom na návrh ponechať a zachovať postavenie právneho čakateľa prokuratúry nezmenené mala by byť zachovaná možnosť vzhľadom na možnosť kariérneho postupu pre právneho čakateľa prokuratúry byť vymenovaný do funkcie prokurátora v prípade, ak úspešne zložil odbornú justičnú skúšku a úspešne skončil prípravnú prax. Následne v prípade, ak by takéto voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry nebolo, v návrhu sa navrhuje a vymedzuje spôsob vyhlásenia výberového konania, podmienky účasti, doklady, ktoré musí predkladateľ predložiť, a účel výberového konania. Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa by sa museli dodržiavať aj zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, výberové konanie by mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia. Podobne ako pri právnych čakateľoch prokuratúry by mala byť zložená v tomto zložení, že by bol jeden na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jeden na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jeden na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jeden na návrh prokurátorskej rady a jedného by navrhoval generálny prokurátor.

    V návrhu sú vymedzené aj prísne podmienky na vymenovanie člena výberovej komisie, a to napr. vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 10 rokov praxe v právnickom povolaní, odborná justičná skúška alebo iná skúška považovaná za alternatívu a uznanú ako odborná justičná skúška alebo vedecko-pedagogický titul docent, profesor. A takýto člen komisie by nesmel byť členom politickej strany alebo politického hnutia.

    Ja si dovolím poukázať, dámy a páni, na vládny návrh zákona v znení navrhovanej spoločnej správy, podľa ktorej by mala byť výberová komisia šesťčlenná a na obdobie šiestich mesiacov by sa určilo žrebom po troch členoch výberovej komisie, v rámci ústavnoprávneho výboru navrhovaných ústavnoprávnym výborom z kandidátov zvolených Národnou radou, a troch navrhovaných Radou prokurátorov Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky.

    V oblasti výberových konaní na funkciu vedúceho prokurátora sa navrhuje rovnaký systém. To znamená, že je daná nezávislosť prokuratúry týmto postavením a je daná aj právomoc samosprávy reálne ovplyvňovať aj kreáciu jednotlivých funkcií v rámci prokuratúry.

    Vo vládnom návrhu zákona, dámy a páni, veľmi negatívne vidíme aj oprávnenia podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania. Návrhy na začatie disciplinárneho konania nemá vôbec čo podávať zástupca exekutívy, ministerka spravodlivosti, pretože kreáciou disciplinárnych komisií, ako aj podávaním návrhov si zabezpečuje to, že môže niekoho disciplinárne stíhať a kompetenciami v oblasti zloženia disciplinárnych komisií môže aj rozhodovať o tom, kto a ako bude disciplinárne potrestaný. Z navrhovaného zákona teda vyplýva, že návrh nepriznáva ministrovi spravodlivosti ani verejnému ochrancovi práv podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči žiadnemu prokurátorovi. Priznáva sa toto právo prezidentovi Slovenskej republiky v prípade, ak by išlo o disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Táto úprava v súčasnosti v platnej právnej úprave chýbala. Požiadavka zavedenia oprávnenia ministrovi spravodlivosti podávať návrhy na disciplinárne konanie totižto nevychádza v súčasnosti ani z požiadaviek odbornej praxe a na druhej strane potvrdzuje tendencie exekutívy zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry.

    Čo sa týka zloženia disciplinárnej komisie, tá by mala byť päťčlenná a jej zloženie by malo zodpovedať zloženiu tomu, ktoré som uviedol aj pri tvorbe výberových komisií na prokurátorov a na právnych čakateľov prokuratúry. Rozhodnutie disciplinárnej komisie by malo byť platné, ak by zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.

    Toľko asi v skratke k tým najdôležitejším ustanoveniam novely zákona o prokuratúre.

    Tento návrh zákona je rozsiahly. A je tak rozsiahly, ako vládny návrh zákona upravuje pôsobnosť vo všetkých dôležitých bodoch, ktoré sa týkajú najmä ustanovení, ktoré som uviedol, príp. reagujú aj na uplynulé zmeny v oblasti vojenského súdnictva, a ďalších legislatívnych zmien, ktoré boli vykonané v minulosti.

    Základným a podstatným rozdielom medzi týmto návrhom zákona a vládnym návrhom zákona je, že tento návrh zákona plní na jednej strane tú spoločenskú objednávku optimalizovať činnosti prokuratúry, ale na druhej strane oproti vládnemu návrhu zákona nezasahuje do nezávislého postavenia prokuratúry, neobmedzuje nezávislosť prokuratúry tak, ako jej nezávislosť vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Ja pevne verím, že tento návrh zákona bude postúpený do druhého čítania. A prosím o jeho podporu, najmä preto, aby vznikla alternatíva v rámci diskusie o tých ustanoveniach, ktoré ustanovenia pre prokuratúru sú prospešné a ktoré ustanovenia určite nie sú pre ňu prospešné.

    Nazdávam sa, že vládny návrh zákona, tak ako je predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky, bude mať veľmi negatívny dopad na nezávislosť prokuratúry, na kvalitu jej činnosti, a že jeho schválením dôjde k politizácii prokuratúry, čo vážne ohrozí možno aj stabilitu bezpečnostných zložiek v štáte. Z uvedeného dôvodu, si myslím, by bolo opodstatnené, aby sme diskutovali o obidvoch návrhoch, aby sme dali šancu diskusii nájsť alternatívu tým riešeniam, ktoré zo strany ministerstva spravodlivosti boli predložené do Národnej rady a môžeme považovať za veľmi negatívne vzhľadom na ich obmedzujúce vlastnosti vo vzťahu k nezávislosti prokuratúry.

    Prosím o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie citovaného zákona, ktorý som uviedol pred chvíľočkou. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujeme, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza , že predmetná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Uvádza tiež, že návrh bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, tak ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nebude mať dopad na zamestnanosť ani vplyv na podnikateľské prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na to, že predložený návrh zákona si dáva za cieľ zmeniť spôsob vydávania záväzných stanovísk pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými prokurátormi pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, čo chcem zvlášť podčiarknuť. Ďalej si predkladaný návrh dáva za cieľ rozšíriť povinnosť zverejňovať a sprístupňovať informácie o činnosti prokuratúry, čo je v súlade so súčasnými trendmi väčšej transparentnosti. Ďalej si predkladaný návrh zákona dáva za cieľ skvalitniť a stransparentniť rozhodovacie a personálne procesy v prokuratúre pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, ktoré dneska vnímame ako politický a celospoločenský problém.

    Z uvedených informácií, ktoré som predniesol, a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 342 navrhnem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej navrhnem za gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporučím, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Magdy Košútovej, Ľubomíra Petráka a Ľuboša Martináka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 351).

    Dávam teraz slovo predkladateľovi pánovi poslancovi Marianovi Záhumenskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to krátka novela zákona, ktorá má zjednodušiť konanie v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pokiaľ sa objavia niekde, kde nemajú byť. Súčasná prax je taká, že pokiaľ obvodný úrad životného prostredia z vlastného podnetu alebo z podnetu občana nahlási takúto skládku stavebného odpadu alebo komunálneho odpadu, zaháji konanie, zistí vlastne, kto je vlastníkom parcely, kto je užívateľom parcely, či náhodou nezistí, kto je pôvodcom tohto odpadu. O tieto všetky informácie vlastne musí požiadať obec. A pokiaľ nepríde na to, kto je pôvodcom tohto odpadu, tak celú túto agendu postúpi na obec. A obec znovu začína konanie. A presne tie isté úkony, ktoré urobil obvodný úrad životného prostredia, vykonáva obec.

    Keďže v zmysle § 39 ods. 2 tohto zákona za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec, preto máme za to, že aj konanie podľa § 18 ods. 7 a následných odsekov by mala vykonávať obec, nakoľko relevantnými podkladmi, akými sú napr. vlastnícke vzťahy pozemkov, nájomné vzťahy, tvorba komunálnych odpadov na území obce ap., disponuje priamo obec. To znamená, že návrh hovorí o tom, že ak takýto komunálny odpad sa objaví, obvodný úrad bez toho, aby začal konanie, postúpi toto konanie na obec. A vlastne obec vo svojej kompetencii toto konanie dokončí. A pokiaľ nenájde pôvodcu odpadu, tak aj podľa súčasného platného zákona je povinná tento odpad odstrániť. To znamená, že zjednodušuje sa konanie, zrýchľuje sa konanie, odbremeňuje sa zbytočná záťaž obvodných úradov životného prostredia a štátnej správy. A aj tak drvivá väčšina 99 prípadov končí na obci a obec toto konanie dokončuje.

    Toto je krátka novela, prosím o jej podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Petrovi Muránskemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 84 z 12. mája 2001 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Magdy Košútovej, Ľubomíra Petráka a Ľuboša Martináka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 18. schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla prerokovať uvedený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby bol tento návrh zákona priradený výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pričom tento výbor navrhujem za gestorský.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu a ako prvý sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy okrem pána spravodajcu. Nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú.

    Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Budem krátky, pán predsedajúci. V súvislosti s tým, že sa pripravuje tohto roku komplexný návrh tohto zákona o odpadoch, a to vládny návrh zákona, dávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba jednu poznámku. Bude škoda, ak túto malú novelu odmietnete, lebo si myslím, že je lepšie ju prijať, ako čakať na veľkú novelu, ktorú predloží ministerstvo, ale budem rád, ak do veľkej novely sa už toto ustanovenie zapracuje. A určite to zjednoduší štátnu správu. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mali by sme pokračovať ďalším bodom, ale podľa mojich informácií...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec môžete mi to aj trikrát ukázať, dovoľte, aby som to dokončil. Podľa mojich informácií tu nie je spravodajca, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, namiesto pána poslanca Přidala?

  • Odpoveď poslanca.

  • Potom je to v poriadku, nech sa páči.

    Takže nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie, pán poslanec Jurčík, zase ste mali pravdu, ideme prerokovať v prvom čítaní váš návrh, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 352).

    Nech sa páči, pán poslanec, ako predkladateľ máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne a jednoducho. Už je tu aj dokonca pán kolega Přidal, takže prevezme...

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Táto novela má za cieľ odstrániť určitú ani nie disproporciu, ale môžem to tak nazvať, medzi vlastníkmi motorových vozidiel, ktorí nadobudli svoje vozidlá pred 31. decembrom 2009, a vlastníkmi motorových vozidiel, ktorí nadobudli svoje vozidlá po tomto dátume, ktoré spadajú do kategórie N1, inými slovami povedané, aby tí, ktorí si predtým z daňových dôvodov museli mriežku nechať namontovať, ak si chceli odpočítať DPH, si ju tak mohli odstrániť, preto, lebo vozidlá, ktoré sú kategorizované ako N1 po 1. 1. 2010, sú identické, túto mriežku mať nemusia. Celá táto záležitosť sa udiala na základe smernice Európskej únie, kde nás upozornili na to, že existuje nesúlad medzi teda smernicami a naším právom. Čiže z tohto dôvodu k 1. 1. 2010 bola odstránená povinnosť. Inými slovami povedané, všetky vozidlá, ktoré sú určené na podnikateľské účely, bez ohľadu na kategorizáciu, bez ohľadu na úpravu, nemusia mať mriežku, resp. sú vozidlá, pri ktorých možno odpočítavať v plnom rozsahu daň z pridanej hodnoty. Prosím preto o podporu tohto zákona vzhľadom na to, že je, dovolím si povedať, 20 000 – 30 000 vozidiel, ktoré sú týmto spôsobom, dá sa povedať, nepoužiteľné alebo sa používajú v oveľa väčšej miere a stoja trebárs aj možno v autobazároch a tak ďalej. A mohlo by to trošičku oživiť aj ten trh s motorovými vozidlami a priniesť zopár eur do štátneho rozpočtu z odvedenej DPH, ktorá teda by sa realizovala pri predaji týchto vozidiel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Přidalovi z gestorského výboru.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. (tlač 352). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a tiež o dopade na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu zo zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 22. apríla č. 344 a podľa rokovacieho poriadku tiež navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán podpredseda Bugár, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz ešte budeme pokračovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľubomíra Jahnátka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon č. 493/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z . o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 354).

    Pán poslanec Jahnátek, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Petrovi Žigovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 493/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy, ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z . o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Základným problémom zákona č. 493/2010 Z. z. je, že prostriedky získané z navýšeného príspevku nie sú príjmom štátnych hmotných rezerv. Čiže nie sú ani priamo určené na realizáciu smernice Európskej únie 2009/119/ES zo dňa 14. 9. 2009, ktorou sa Slovenskej republike ukladá navýšenie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov o cirka 80 000 ton do 1. 1. 2013.

    Získané prostriedky sú súčasťou štátneho rozpočtu a, bohužiaľ, tento zákon nerieši prevod prostriedkov z kapitoly ministerstva financií na kapitolu štátnych hmotných rezerv, čím vlastne sa stávajú len prostriedkami ministerstva financií. A ministerstvo financií môže akokoľvek rozhodnúť o ich použití. Tým sa stratil celý význam tohto zákona.

    Predpokladaný návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, bude mať pozitívny dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, bude mať pozitívny dopad na obyvateľstvo, hospodárenie v hospodárskej sfére a iných právnických osôb, nebude mať dopad na zamestnanosť, nepredpokladá sa dopad na životné prostredie.

    Predpokladaný návrh zákona zlepšuje podnikateľské prostredie Slovenskej republiky.

    Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Ľubomíra Jahnátka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon č. 493/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z . o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, u nás uvedeného ako tlač 354. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. A obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 346 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám.

    A zároveň prerušujem aj dnešné rokovanie Národnej rady, zajtra s určeným programom budeme pokračovať od 9.00 hodine.

    Ďakujem. Takže dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.