• Prajem vám príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci. Vítam vás na druhom rokovacom dni 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mali by sme byť na dnešnom rokovaní všetci poslanci prítomní, nikto sa z dnešného rokovacieho dňa neospravedlnil.

    Včera sme prerušili rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Vítam na rokovaní pána predkladateľa, pána ministra Miškova.

    Pokračovať budeme udeľovaním faktických poznámok pánom poslancom, ktorí sú prihlásení a chcú reagovať na vystúpenie posledného rečníka v rozprave, ktorým bol pán poslanec Paška. Pán poslanec Pado nie je prítomný v rokovacej sále.

    Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 286.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Paška, vo vašom vystúpení ste hovorili nie na tému, tak ako nám to káže rokovací poriadok, ale hovorili ste o okolnostiach, ktoré predchádzali potvrdenie alebo vylúčenie tohoto bodu z nášho programu. A preto som si dovolil požiadať o slovo v rámci faktickej poznámky, aby som aj cez túto skutočnosť poukázal na to, že náš rokovací poriadok zrejme v tejto časti už je trocha zastaralý alebo až príliš konzervatívny z toho hľadiska, že nedáva dostatok priestoru na klasickú, klasickú politickú debatu napriek tomu, že budova alebo ustanovenia, alebo inštitúcia, v ktorej sme, sa volá parlament, ktorý odvodzujeme od slova "parlé" - rozprávať.

    Čiže volám po aktualizácii alebo modernizácii nášho rokovacieho poriadku, aby sme nemuseli takýmito multiplikačnými spôsobmi povedať ten politický obsah, ktorý si myslíme.

    A tiež nepatrí to ako do politickej, do politického obsahu alebo politickej kategórie, ale predsa si dovolím aj ja zaželať dobré zdravie pánovi predsedajúcemu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Ondruš nie je prítomný, rovnako ani nie pán poslanec Podmanický, preto udeľujem slovo poslednému prihlásenému poslancovi do rozpravy, ktorým je pán poslanec Madej.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval v krátkosti na predkladaný návrh zákona a nadviazal na to, čo v rozprave povedal pán poslanec Paška.

    Dámy a páni, v pondelok zasadol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, na žiadosť predsedu parlamentu sa zaoberal štyrmi žiadosťami, ktorými predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či návrhy zákonov z dielne najmä opozície plus pána poslanca Matoviča sú predložené v súlade s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, alebo nie sú. Dve zaujímavé súvislosti boli s týmto rokovaním ústavnoprávneho výboru zaznamenané:

    Prvá, že hoci predseda parlamentu tieto žiadosti dal na ústavnoprávny výbor, pred tým sa, dámy a páni, predseda Národnej rady už dávno rozhodol. Tie body programu nezaradil na program schôdze. Zo strany Richarda Sulíka išlo o čistý alibizmus, kde svoje rozhodnutie potreboval zakryť odporúčaním ústavnoprávneho výboru.

    Druhá súvislosť, dámy a páni, je v tom, že zákon o rokovacom poriadku vôbec neukladá ústavnoprávnemu výboru, aby sa v tejto veci vyjadroval pred tým, ako začne schôdza. Pojmologicky predseda Národnej rady požiadal o stanovisko. Jedinú oporu, ktorú nájdeme, nájdeme z pondelkového rokovania ústavnoprávneho výboru v ustanovení § 146, ktorý jasne naznačuje, citujem: "Ak počas schôdze Národnej rady vyskytne sa pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru."

    Sú tam štyri kumulatívne podmienky. Musí ísť o schôdzu Národnej rady, musí začať, ak sa počas schôdze Národnej rady, v pondelok tento týždeň schôdza neprebiehala. Ďalej na návrh poslanca Národná rada rozhodne. To znamená ďalšia, druhá a tretia podmienka, Národná rada musí rozhodnúť, a to na návrh poslanca. To sa nestalo, že o tomto postupe sa dá, sa požiada ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko.

    Čo ste urobili teda v pondelok, dámy a páni? Zlomili ste rokovací poriadok, predseda Richard Sulík sa potreboval zakryť alibisticky za nejaké rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, že štyri návrhy zákonov nie sú predložené v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Dobre, spravili ste si to, čo ste si spravili, zaviedli ste nové princípy, podľa ktorých Národná rada sa má týmito vecami takýmto spôsobom zaoberať, a hlavne ste zaviedli veľmi široké a prísne pravidlo, ktorým ste povedali v pondelok, že sa mienite, mienite ho dodržiavať. V prípade, ak zákon nebude predložený v súlade s § 96 ods. 3, človek, ktorý má tvár, hoc´ aj v politike, by mal takýto návrh zákona odmietnuť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, musím, prepáčte, ale nerád to robím, vás upozorniť, že ste úplne mimo témy, o ktorej by ste mali diskutovať, a veci, o ktorej rokujeme. Ak chcete spraviť školenie o rokovacom poriadku pre poslancov, nech sa páči, zvolajte si poslanecké kluby alebo svoj vlastný a môžete tak urobiť, lebo naozaj včera sme už to, čo hovoríte vy tu, si už vypočuli z ústa vášho pána predsedu poslaneckého klubu. A ja by som nerád, aby, keď upozorňujete na nedodržiavanie rokovacieho poriadku, ste vy ho sám pri svojom vystúpení nedodržiavali.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, toto je tradičný spôsob vládnej koalície, ako poslancov opozície umlčať, ja to beriem. Ale nehnevajte sa, určite predmetný, predmetné vystúpenie je k veci, pretože hovorí o súvislostiach, na ktoré teraz nadviažem k prerokovávaniu tohto návrhu zákona.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nech sa páči, bol by som veľmi rád.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Následne, dámy a páni, a to už po týchto úvodných slovách o súvislostiach poslanci opozície upozornili, že vládna koalícia prerokováva v Národnej rade zákony, ktoré sú predložené v rozpore s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Jedným zo zákonov je vládny návrh zákona, ktorý prerokovávame teraz v druhom čítaní, a to je novela zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Keď ste si, dámy a páni, bez ohľadu na to, že v pondelok nebola schôdza, prijali stanovisko v ústavnoprávnom výbore, na základe ktorého ste povedali, že veľmi prísne idete posudzovať každý návrh zákona z hľadiska toho, či bude predložený, alebo nebude predložený v súlade s § 96 ods. 3, vtedy nebola schôdza, nebol dôvod na prijatie tohto stanoviska, posudzujme ho vecne. Zaviedli ste princíp, ktorý by mal platiť všade, univerzálne, bez ohľadu na to, kto návrh zákona predloží, by ste mali posudzovať každý návrh zákona s ohľadom na to, či bol predložený po uplynutí 6-mesačnej lehoty pred tým, ako predchádzajúci návrh zákona schválený bol, alebo nebol.

    Ako sme poukázali ústavnoprávnemu výboru a v tom čase už následne v utorok ústavnoprávny výbor, dámy a páni, zasadol k tomuto návrhu zákona podľa ustanovenia § 146, pretože Národná rada sa uznesením rozhodla, že bude prerokovávať, že požiada ústavnoprávny výbor o stanovisko, to znamená, boli splnené zákonné podmienky na to, aby ústavnoprávny výbor stanovisko dal v tejto veci. Následne ústavnoprávny výbor prerokovával túto problematiku, či predmetný návrh zákona, o ktorom rokujeme teraz, je predložený v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, alebo nie je.

    Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, na základe ktorého ústavnoprávny výbor po a) konštatuje, že vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých predpisov, to znamená totožný s tlačou 227, o ktorom Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. februára 2011 č. 312 rozhodla, že nebude o ňom pokračovať v rokovaní a neuplynula ustanovená 6-mesačná lehota.

    Dámy a páni, pri rokovaní ústavnoprávneho výboru za tento návrh hlasoval aj koaličný poslanec - pán poslanec Procházka. Ja by som chcel oceniť jeho postoj, pretože keď už sa raz nechal navliecť do tejto hry predsedu Národnej rady, aby sa predseda Národnej rady skrýval za chrbát ústavnoprávneho výboru vo svojom vlastnom rozhodovaní, kde vyplýva z jeho kompetencie, či schôdzu zvolá, alebo nie, aký navrhne program, pred začatím schôdze ústavnoprávny výbor nemá čo zaujímať stanovisko k týmto veciam, pretože to nepripúšťa, neukladá rokovací poriadok. Tak jediný pán poslanec Procházka si zachoval tvár z koaličných poslancov a hlasoval za toto uznesenie, pretože jemu bolo jasné, mimochodom, takisto ako pani poslankyni Dubovcovej, ktorá však za toto nehlasovala, že ide o návrh zákona v tej istej veci.

    Keď hovoríme o tom, že porovnávame dva návrhy zákonov, dámy a páni, ústavnoprávny výbor priniesol výklad v tom, že nemusí ísť o totožný návrh zákona, musí ísť vecne o zákon, ktorý z hľadiska svojho predmetu rieši tú istú problematiku. A nepochybné je, že bez ohľadu na to, že tie právne úpravy sú možno mierne odlišné, ale problematika postavenia predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho kreácia je predmet právnej úpravy, ktorý sa dotýka obidvoch návrhov zákona bez ohľadu na to, že jeden je širší v ďalších iných témach a jednoducho na základe toho ústavnoprávny výbor, dámy a páni, rozhodol, že tento návrh zákona, vládny návrh zákona nie je predložený v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku.

    Jeden pán poslanec z vládnej koalície si zachoval tvár a predpokladám, že určite sa momentálne necíti dobre z hľadiska toho, že Národná rada vôbec nerešpektuje ani stanovisko a rozhodnutie ústavnoprávneho výboru.

    Ja sa chcem opýtať pána predsedajúceho, ako si vážia rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, keď v prvom rade sa štyrikrát chcete skryť za rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, vtedy vám je dobrý ústavnoprávny výbor, a v tej istej veci piate rozhodnutie, uznesenie ústavnoprávneho výboru pán predseda Národnej rady Sulík, ale ani pán predsedajúci, podpredseda Hrušovský nemieni rešpektovať jednoducho preto, že tento návrh zákona prerokovávame na tejto schôdzi.

    Vôbec nie je relevantné z hľadiska toho, že či sa nachádza návrh zákona v prvom alebo v druhom čítaní. Keď sa niekto chce, dámy a páni, vyhovárať na jeden z nálezov Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že záverečným hlasovaním Národná rada konvaliduje všetky pochybnosti, resp. nepodstatné pochybenia pri prerokovávaní návrhov zákonov a záverečným hlasovaním v zásade schváli zákon ako celok a konvaliduje tým všetky drobné nedostatky, buď nabádate na porušovanie zákona o rokovacom poriadku, kde vám štyrikrát vadilo, že nebola dodržaná lehota, piatykrát nie. A chcem poukázať ešte na to, že k záverečnému hlasovaniu, dámy a páni, ešte nedošlo. Neschválili sme predmetný zákon v treťom čítaní ako celok. Z uvedeného dôvodu nie je žiadny dôvod pre to, aby Národná rada pokračovala v porušovaní zákona o rokovacom poriadku a prerokovávala tento vládny návrh zákona, hoci bol predložený, pričom neuplynula 6-mesačná lehota na jeho prerokovávanie.

    Dámy a páni, ja skutočne nerozumiem ako postoju predsedajúcich a vedenia Národnej rady, ako si môžu dovoliť nerešpektovať uznesenie Národnej rady, keď na jednej strane alibizmus predsedu parlamentu ústavnoprávny výbor štyrikrát zakryje, a pokiaľ piatykrát ústavnoprávny výbor, dámy a páni, autonómne rozhodne, piatykrát nie ste, dámy a páni, ochotní rešpektovať takéto rozhodnutie. Je to nielenže politická účelovosť, ale vy už znásilňujete právo a rokovací poriadok v Národnej rade tak, ako ho neznásilňoval, dámy a páni, nikto predtým.

    S ohľadom na uvedené by som si dovolil alternatívne po procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška, navrhnúť druhý procedurálny návrh, a to, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Berte to, dámy a páni, odo mňa ako ústretový krok, pretože v prípade, ak by sme nepokračovali v rokovaní, začala by odznova plynúť 6-mesačná lehota. Takto dá Národná rada zadosť rokovaciemu poriadku, uzneseniu ústavnoprávneho výboru, vráti návrh zákona vláde a vláda bude po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorá sa začína počítať dňom, kedy nebol schválený návrh pána poslanca Jurčíka, bude môcť po uplynutí tejto 6-mesačnej lehoty, ktorá je už tým pádom kratšia, predložiť návrh zákona znova.

    Ja pevne verím, že tak, ako ste začali hrať tú hru a alibizmus predsedu Národnej rady podporoval ústavnoprávny výbor, tak ste sa dostali do tejto hry a ja viem, že vám je to teraz nepríjemné, že prerokovávate zákon, ktorý ako piaty porušuje rokovací poriadok, aspoň tak sa vyjadril ústavnoprávny výbor, tragické je alebo tragikomické je, že tú hru, ktorú ste začali, tak ste sa dostali do vlastnej pasce a neviete, čo urobiť.

    Pokiaľ chcete dodržať rokovací poriadok a pokiaľ ste sa principiálne zachovali pri štyroch bodoch programu, kde ústavnoprávny výbor rozhodol tak, ako rozhodol, mali by ste, dámy a páni, rešpektovať aj toto piate uznesenie a zastaviť prerokovávanie tohto zákona v Národnej rade.

    V opačnom prípade správanie vládnej koalície bude potvrdzovať len to, čo hovoríme dávno: jednoznačná politická účelovosť. A zákon o rokovacom poriadku, dámy a páni, používate len vtedy, keď vám to vyhovuje, keď sa máte postaviť k veci principiálne a férovo, vtedy vám rokovací poriadok nehovorí nič a ani ho nepoznáte.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej bol posledný prihlásený do rozpravy. Na jeho vystúpenie chce reagovať pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Madej, len na jednu vec chcem zareagovať. Hovoríte o znásilňovaní rokovacieho poriadku a podobne. Ja nechcem hovoriť o merite veci. Nechcem hovoriť o tom, v čom je možno problém. Chcem hovoriť o plamenných rečiach vás, členov terajšej opozície, bývalej koalície, ako vaše vystúpenie, ako včerajšie vystúpenie pána bývalého predsedu parlamentu Pašku, škoda, že sa na to nedalo reagovať už včera, ale bolo by to ďaleko lepšie, kde obhajujete čistotu, panenskú čistotu rokovacieho poriadku, jeho dodržiavanie atď.

    Viete, keby to hovoril niekto iný, keby to hovorili ľudia, ktorí prvýkrát sedia v parlamente, ktorí tu neboli predchádzajúce štyri roky a ktorí kryli podvodný pokus o zmenu čistopisu zákona schváleného Národnou radou, tak by som vás bral všetkými desiatimi. Ale, preboha, vy, ktorí ste čušali, ktorí ste nič nepovedali, keď váš vtedajší predseda parlamentu sa podvodne pokúsil zmeniť čistopis zákona schváleného Národnou radou, dnes budete bojovať ako jediní nositelia kríža a neviem krvavého ohnivého meča za čistotu rokovania?

    Opakujem, opakujem, nehovorím, nehovorím o tom, v čom je tento problém. Ja len vravím, že mi prekáža, ak takýmto pokryteckým spôsobom sa vydávate vy za obhajcov čistoty dodržiavania rokovacieho poriadku. To mi vadí, to mi vadí, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado, vy ste na úvod povedali, že nebudete hovoriť k veci, k problematike. A hovorili ste o forme, o tom, kto hovorí a poukazuje na tieto pochybenia.

    Pán poslanec, viete, čo je tragikomické? Tým, že ste povedali, že nejdete hovoriť k veci, ste preukázali, že k veci ani hovoriť neviete. Pretože tu prerokovávame vážny problém, kde sa Národná rada na jednej strane rozhodla, že nebude prerokovávať štyri návrhy zákonov a máte tu piaty, pri ktorom porušovanie rokovacieho poriadku, pán poslanec, neviete ani odôvodniť a tolerujete. Toto je tragické. A tragické v súvislosti s tým, že vy, keď vystúpite, neviete hovoriť ani k tejto veci.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán podpredseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, veľmi pozorne som vás počúval a priznám sa, že neviem, ktorý problém je väčší. Myslím teraz zo strany vašej, o ktorom ste tu hovorili. Či to, že sme pri štyroch návrhoch zákonov neurobili to isté, čo by sme boli mali urobiť pri prerokovávanom návrhu zákona preto, lebo ak mi tu niečo vadí, je časť tejto diskusie. Ak táto diskusia o procesnom postupe rokovania Národnej rady by bola mala svoje opodstatnenie, tak to bolo pred mesiacom, pán poslanec, kedy predkladateľ predložil návrh zákona na rokovanie Národnej rady. Vtedy Národná rada hlasovaním rozhodla o tom, že ten zákon, o tom zákone bude rokovať.

    Prečo táto diskusia nebola vtedy? Prečo ste nenamietali procesný postup, o ktorý opierate svoje odmietajúce stanovisko, vtedy, keď sme zákon rokovali v prvom čítaní? Teda ja túto diskusiu považujem za viac spolitizovanú ako vecnú o tom, či je, alebo nie je porušený ktorýkoľvek alebo ktorékoľvek ustanovenie zákona o rokovacom poriadku.

    V tejto chvíli, pán poslanec, mňa ako poslanca zaujíma rozhodnutie pléna. Rokovanie ktoréhokoľvek výboru Národnej rady ako orgánu Národnej rady je len stanoviskom, nie je rozhodnutím.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Faič, nediskutujte, nemáte slovo ešte.

  • Takže už nejaké skúsenosti s rokovaním a vedením Národnej rady mám. A vôbec teraz a zámerne som sa nevrátil k problému, či je, alebo nie je v súlade prerokovávanie tohto návrhu zákona.

    Ale, pán poslanec, vy ma nebudete ako oslovovať a osočovať a podozrievať z toho, že vediem Národnú radu v rozpore s rokovacím poriadkom. Ešte musíte dlho študovať rokovací poriadok a získavať politické skúsenosti, aby ste mohli takto niekoho obviňovať z takéhoto niečoho.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči. A potom pán poslanec Blanár.

  • Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem vám veľmi pekne za vystúpenie. Z vášho vystúpenia vychádza, že pán poslanec Procházka ako predseda ústavnoprávneho výboru si bude musieť lepšie naštudovať rokovací poriadok. Včera totižto, pán podpredseda Národnej rady, aj pán poslanec Procházka od vás z KDH, pokiaľ mám takýto pocit, pán poslanec Procházka tiež hlasoval za uznesenie ústavnoprávneho výboru. Vy tu poučujete jedného za druhým, ale ja si vám dovolím znovu zopakovať, pán podpredseda Národnej rady, uznesenie ústavnoprávneho výboru. Ústavnoprávny výbor konštatuje, že vládny návrh zákona nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku, pretože neuplynula lehota.

    Pán podpredseda Národnej rady, toto uznesenie prijal ústavnoprávny výbor včera, keď vy hovoríte, že by bolo aktuálne pred mesiacom, tak sa porozprávajte aj s pánom poslancom Procházkom a povedzte mu, aby si tiež lepšie naštudoval rokovací poriadok, že už takéto uznesenie nemá zmysel.

    Ja v tomto zastávam ten názor a myslím si, že ho zastáva väčšina ústavnoprávneho výboru, že pokiaľ sa návrh zákona nachádza v rokovacom procese v prvom alebo v druhom čítaní v Národnej rade, pán podpredseda Národnej rady, nemali by sme tolerovať bez ohľadu na to, či sme v prvom, alebo v druhom čítaní, nemali by sme tolerovať porušovanie ustanovenia § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku. Nedošlo k záverečnému hlasovaniu a túto chybu Národná rada môže napraviť.

    A trvám na tom, že tolerujete porušovanie rokovacieho poriadku. A vtedy, keď vám to vyhovovalo štyrikrát uznesenie ústavnoprávneho výboru, vtedy to bolo dobré, teraz vám to nevyhovuje. Je to alibizmus.

  • Vážený pán podpredseda, kolega pán Hrušovský, ako ja si ťa vážim, lebo v mnohých situáciách si zastával principiálne stanovisko a očakával som, že teraz aj ako právnik sa postavíš k veci naozaj zodpovedne. Ale že sa uchýliš na záver svojej reči k tomu, že svojho mladšieho kolegu dostaneš do pozície, že je nevzdelanejší, ako si ty, tak to ma naozaj trošku zamrzelo a hanbím sa za to, že práve som mohol byť takým svedkom práve takéhoto vystúpenia.

    To, že obhajujete to, že to už je v druhom čítaní a že sme sa mali ohlásiť skôr, je tak chabé ako obhajovanie toho, že ste vyradili ďalšie štyri zákony, o ktorých môžeme diskutovať, či sú v tej istej veci, alebo nie sú v tej istej veci. Dôležité je, že raz vám nález alebo rozhodnutie ústavnoprávneho výboru vyhovuje a raz nie. Toto je na tom to trápne a politické rozhodnutie, ktorému ste sa prepožičali, pán podpredseda, to ma naozaj mrzí. Bez ohľadu na to, či je to v druhom čítaní, alebo prvom čítaní, ste mali zastávať predovšetkým právne hľadisko, v ktorom - ako ste sám povedali - ste veľký odborník, lebo tu už sedíte pomaly 20 rokov.

    Dôležité je, predovšetkým, dámy a páni z koalície, že to, čo ste tu predviedli a predvádzate, je obyčajné valcovanie demokracie a porušovanie zákonov tak, ako vám to vyhovuje. A môžete to ospravedlňovať minulosťou akokoľvek, ak ste takí spravodliví, transparentní a neviem, ešte aké prívlastky používate, tak to ukážte. Ale nie tým, že to budete ospravedlňovať chybami, ktoré sa možno stali v minulosti. To je podľa môjho názoru obyčajná slabosť, nič iné.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 316).

    Prosím teraz ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31 z roku 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého. Členské štáty sú povinné zabezpečiť túto transpozíciu do 25. júna 2011.

    Vládny návrh zákona upravuje práva, povinnosti a opatrenia a postupy v súvislosti s procesmi zachytávania a ukladania priemyselných emisií oxidu uhličitého do geologického prostredia.

    Hlavným cieľom zavedenia predkladanej legislatívnej úpravy je predovšetkým vytvorenie legislatívneho rámca pre spoločný postup štátov Európskej únie pri minimalizovaní dopadov klimatických zmien na životné prostredie.

    Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého ponúka nové možnosti pri znižovaní jeho produkcie a stane sa tak úplne novým segmentom podnikania.

    Vládny návrh zákona bude priamo vplývať na podmienky podnikania v geologickom prieskume, energetike, hutníctve aj v iných odvetviach priemyslu závislých od spaľovacích zariadení. V snahe, aby vládny návrh zákona v maximálne možnej miere zohľadňoval rozsah problematiky, bol pripravený v spolupráci so zástupcami ministerstva hospodárstva, Hlavného banského úradu, ťažobných spoločností a veľkých priemyselných podnikov. Náročné bolo aj riešenie problematiky vymedzenia kompetencií zainteresovanej štátnej správy pri uplatňovaní tohto zákona v súlade s vymedzením väzieb na iné zložkové zákony.

    Predpokladaný(Predkladaný) vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    A teraz poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre životné prostredie Národnej rade predložila stanovisko výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prajem príjemný dobrý deň, dámy a páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vám predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte v tlači 316.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, a to najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky po posúdení návrhu zaradil tento návrh v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami na rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Na základe oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý zároveň navrhujem za gestorský výbor.

    Odporúčam lehoty na prerokovanie predmetného návrhu pre výbory tak, aby ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v pléne Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní, to znamená odo dnes.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložil a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 329.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa reaguje na výzvu, na formálne oznámenie Európskej komisie č. 2010/2149, v ktorej upozorňuje na neúplnú, resp. nesprávnu transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/21. Zároveň sa zohľadňujú požiadavky praxe a skúsenosti orgánov štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu v oblasti nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh nemá dopad na verejné financie ani negatívny dopad na obyvateľov. Pre informáciu: dotýka sa to 90 úložísk ťažobného odpadu na Slovensku a nevytvára ďalšie finančné nároky alebo náklady u ukladateľov, len určuje spôsob vytvárania finančnej rezervy na neskoršiu likvidáciu tohto ťažobného odpadu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že predložený návrh schválite a postúpite do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána poslanca Sidora, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 83 z 12. mája 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 331 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie názoru a návrhu gestorského výboru.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Ústne, páni poslanci, chce niekto vystúpiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.

    A poprosím teraz ďalšieho z navrhovateľov, ktorým je pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Podľa mojich informácií rokuje vláda, páni poslanci, tak pravdepodobne to je dôvod, ktorý neumožnil ministrovi prísť načas na rokovanie. Nie je to ospravedlniteľné, ale poprosím o pochopenie. Desaťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, poslankyne, pán podpredseda vlády a minister sa dostavil do rokovacej sály skôr, ako uplynie čas prestávky, ktorú som z dôvodu jeho neprítomnosti vyhlásil. Chcem sa opýtať, či môžeme pokračovať v rokovaní?

  • Reakcia pléna.

  • Áno.

    Preto vás poprosím, pán podpredseda, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložili a odôvodnili

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 305.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, ospravedlňujem sa za malé zdržanie, ale tu som. Dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala dňa 23. marca a prijala ho uznesením č. 206/2011. Týmto návrhom zákona sa zavádza nová skutková podstata priestupku. Určuje sa výška pokuty v blokovom konaní, ako aj v správnom konaní za toto porušenie a znižuje sa výška pokút v blokovom konaní o takmer 58 % a o 51 % pri prejednávaní priestupku obvodným úradom dopravy za všetky doterajšie priestupky okrem priestupku, keď vodič nezadá údaje alebo zadá neúplné alebo klamlivé údaje do palubnej jednotky, alebo tieto údaje nesprístupní správcovi výberu mýta alebo ním poverenej osobe. V tomto prípade alebo za tento skutok zostáva pokuta vo výške 120 eur v blokovom a 160 eur v správnom konaní.

    Je to jedno z niekoľkých opatrení, ktorým sa korigujú alebo naprávajú chyby pri zavedení mýtneho systému. Pokuty majú odstrašovať od porušovania, resp. od protizákonného postupu, ale nemajú byť likvidačné v prípadoch, keď nešlo o úmysel, ale o nedbanlivosť. Je to jedna z oblastí a z krívd, ktoré týmto návrhom naprávame.

    Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho následné schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 305, ktorú máte pred sebou. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. A tiež o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 č. 312 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavoprávny(Ústavnoprávny) výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o prerokovávanom vládnom návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame ako tlač 317.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh uvedeného zákona spolu s návrhom zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky dňa 6. apríla tohto roku a uznesením č. 233 bol prijatý v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré vláda schválila v júli minulého roku.

    Spracovanie a prijatie zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred rokom 1989, keď totalitná moc zobrala ľuďom ich majetok. To aj v súčasnom období obmedzuje súkromných vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike aj sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií. Napríklad Poľská republika pri podobných prípadoch prehrala spory s vlastníkmi.

    Návrh zákona upravuje niektoré právne vzťahy, ktoré vzniknú pri ukončení takýchto nájomných vzťahov k bytom, ktoré boli v reštitúciách vrátené ich pôvodným vlastníkom alebo ich právnym nástupcom a v ktorých štát reguluje nájomné. Tým sa vyrieši krivda ešte z čias komunizmu, kedy vlastníkom bol zobratý mocou štátu majetok.

    Očakávam, že po prediskutovaní Národná rada odsúhlasí predložený návrh zákona, osobitne aj v súvislosti a v súčinnosti s ďalším návrhom, ktorý následne predložím, čím sa zároveň vytvoria predpoklady a podmienky na praktickú realizáciu opatrení na skutočné riešenie tohto dlhoročného problému.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Janišovi, predsedovi výboru, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som v mene výboru predniesol ako spravodajca spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, ktorý máme pod tlačou 317. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v 15-dňovej lehote, tak ako hovorí rokovací poriadok.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre výstavbu, hospodárstvo a dopravu a súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prorokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • 38.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku do rozpravy, do ktorej sa prihlásila pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • 39.

    Pekný, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, iste súhlasíte s mojím názorom, že bývanie je jednou z najzákladnejších ľudských potrieb, od ktorých sa odvíja dôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti, a je nesporne základným predpokladom sociálneho začlenenia. Občania by mali mať preto právo na bývanie. Osobitne považujem ja za najdôležitejšie toto právo ustanoviť priamo v Ústave Slovenskej republiky ako integrálnu súčasť sociálnych práv. Jednotným interpretačným a aplikačným pravidlom ústavných zákonov a zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov je totižto ústava. Tento prístup k problematike bývania v končenom dôsledku zabráni zneužitiu práva v individuálnych prípadoch na úkor ochrany bývania ako verejného záujmu - však, pán podpredseda vlády, pán minister?

    Z hľadiska medzinárodnoprávneho kontextu považujem za potrebné uviesť, že Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Slovenská republika ho prijala ešte v máji roku 1993, ustanovuje v čl. 11 právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho, pre jeho rodinu, zahŕňajúcu dostatočnú výživu, šatstvo a bývanie.

    Vo všeobecnom výklade o práve na primerané bývanie Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorý monitoruje, ako štáty plnia záväzky tohto paktu, uvádza, že toto právo zahŕňa právo všetkých ľudí na taký stupeň zabezpečenia právnej formy bývania, ktorý by im dával záruku právnej ochrany pred núteným vysťahovaním, obťažovaním a inými ohrozeniami. Pripomínam, že revidovaná Európska sociálna charta z roku 1996 ustanovuje v čl. 31 taktiež právo na bývanie.

    Vo vyššie naznačených súvislostiach poukazujem na špecifickú situáciu nájomcov bytového fondu, na ktorý sa doposiaľ vzťahuje regulácia cien nájmu bytu a kde v postavení prenajímateľa nevystupuje verejný sektor. Ide predovšetkým o doposiaľ pretrvávajúce dôsledky prijatia reštitučných predpisov. Postoj nezainteresovanej verejnosti k tomuto riešeniu a k riešeniu tohto problému je, žiaľ, v mnohom spôsobený neznalosťou skutkových a právnych súvislostí a neochotou priblížiť sa a pochopiť problémy dotknutých osôb. Zásadný význam pre nájomcov tohto bytového fondu, ale aj jeho vlastníkov je novo upraviť právne vzťahy. Ide totiž o dlhodobo, nie na uspokojivej úrovni riešený spor stretu vlastníckych práv na strane jednej a verejného záujmu na ochrane bývania nájomcov na strane druhej.

    Dlhodobo som presadzovala a presadzujem potreby ochrany práv a právom chránených záujmov nepochybne toho slabšieho v právnom vzťahu, ktorým je nájomca. A, samozrejme, tých nájomcov je aj podstatne viac ako tých vlastníkov. Mnohokrát som sa v styku s ľuďmi stretla s prejavmi zúfalstva, beznádeje takzvaných nechcených nájomcov, ktorí musia čeliť prejavom doslova šikany a týrania zo strany vlastníka, ktorý samozrejme, že chce docieliť vypratanie bytu, a to všetkými možnými prostriedkami, vrátane odpájania bytu od energií, tepla, vody, vykurovania, elektrickej energie, odstavovaním výťahov a podobne. Efektívnymi prostriedkami domov za účinnej ochrany zo strany nájomcov je takmer nemožné.

    Považujem za potrebné dôsledne uplatňovať sociálny aspekt riešenia problému a potrebu právnej ochrany dobromyseľného nájmu dotknutých nájomcov a vytvorenie právnych podmienok pre kontinuitu a dostupnosť ich bývania. Je neprípustné, aby títo nájomcovia boli vnímaní ako obete prijatia reštitučných predpisov a ich dôsledkov. Ide totiž o práva nájomcov alebo ich právnych predchodcov bytu, ktoré vznikli ešte v bývalom vlastníckom režime, teda pred rokom 1989. A dotknutí vlastníci bytov, resp. domov ich do vlastníctva nadobudli už s ťarchou existujúcich a zákonom chránených nájomných vzťahov k nim. Po vydaní predmetných nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštitučných predpisov ani pri ich prípadných následných prevodoch na iné osoby nebol právny vzťah k predmetným bytom zo strán dotknutých nájomcov časovo ohraničený a používali ochranu chráneného nájomcu bytu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Takto v minulosti už vzniknuté právne vzťahy nemožno stotožňovať ani porovnávať s podmienkami a právnymi vzťahmi v oblasti bývania vzniknutými v trhovej ekonomike, ale je ich potrebné porovnávať s porovnávateľnými právnymi vzťahmi riešenými zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1992 Zb. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Zmenou vlastníckych pomerov prijatím reštitučných predpisov nájomcovia, ktorí získali právo nájmu bytu za rovnakých podmienok ako nájomcovia, na ktorých sa vzťahuje právny režim prevodu ich nájomných bytov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, už nemali rovnaké práva, pokiaľ išlo o možnosť získať tento byt do vlastníctva, čo znamená zo strany dotknutých vnímanie veľkej nerovnosti medzi občanmi. Nájomcovia tohto bytového fondu boli vylúčení z práva nadobudnúť byty do svojho vlastníctva a vnímajú tak svoju diskrimináciu oproti nájomcom bytov, na ktoré sa vzťahuje právny režim zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a očakávajú zo strany štátu zmiernenie alebo odstránenie krivdy, ktorá im v tomto prípade bola spôsobená práve prijatím reštitučných predpisov.

    Nájomcovia predmetného bytového fondu sú spravidla starší ľudia a ľudia, ktorí vzhľadom na faktickú nemožnosť inej alternatívy riešenia svojho bývania doposiaľ dokázali čeliť v mnohých prípadoch psychickému násiliu a útlaku vlastníkov. Ja len pripomeniem znovu odpájanie od energií, elektrickej energie, plynu, vykurovania, vody, ale aj nedostupnosť k výťahom a nemožnosť vlastne využívať tie byty, v ktorých bývajú, ale aj súdnym žalobám dotýkajúcim sa výpovede nájmu bytu iniciovaných vlastníkom v snahe docieliť vypratanie bytu.

    Vysporiadanie sa s minulosťou, najmä dopadmi prijatia reštitučných predpisov a ich dôsledkov, transparentná a rýchla realizácia tohto procesu zabráni nevyhnutnosti čeliť žalobám dotknutých vlastníkov, ale aj dotknutých nájomcov na Európskom súde pre ľudské práva a s tým spojenému riziku vyplácania finančných náhrad zo strany štátneho rozpočtu.

    Podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predkladá návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a zároveň predkladá i súvisiaci návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. To určite znamená ďalší posun v predmete veci. To v každom prípade s tým treba súhlasiť.

    Napriek tomu však sa stotožňujem s názorom zástupcov dotknutých nájomcov združených v občianskom združení Právo na bývanie, že navrhovaná zákonná právna úprava nezabezpečuje dotknutým nájomcom právo voľby spôsobu riešenia zabezpečenia kontinuity ich bývania, o ktoré nie vlastným zavinením majú prísť. Akceptovateľnejšou voľbou pre poskytnutie bytovej náhrady s časovým horizontom v roku 2013 a 2017 je, predpokladám, že tento časový horizont pre niektoré mestá, resp. poviem konkrétne Staré Mesto-Bratislava, ktoré je najviac dotknuté týmto problémom, je vlastne nesplniteľný tento termín, ale je pre cca až 83 % nájomcov vyplatenie finančnej náhrady stanovený ako súčin úrovne trhovej ceny bytu a koeficientu 0,7, t. j. 70 % trhovej ceny bytu alebo jej náhrady, prijateľnejšie. V procese prípravy legislatívneho riešenia však bola, žiaľ, nedostatočná komunikácia práve s tými, ktorých sa táto zákonná úprava mala najviac dotýkať.

    V tejto chvíli rezonuje vo mne myšlienka, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Môj príspevok uzatváram výzvou, prosím, hľadajme spôsoby v záujme nápravy dôsledkov krívd z minulosti, za ktoré nemôžu nájomcovia v reštituovaných nehnuteľnostiach, ale ani reštituenti.

    Osobne sa obraciam na vás, pán podpredseda vlády a pán minister, spomeňte si, prosím, na váš osobný záujem riešiť vlastný bytový problém, kedy ste neváhali uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom, a to, o čom sa nehovorí vo vašom prípade, je potrebné možno rozmotať, hovorím o pradene, ktoré je, vlastne doteraz nie je definitívne rozmotané a ktoré v mnohých prípadoch poukazuje na to, že ste získali viacero bytov a boli vám pridelené a neváhali ste ich využiť a uprednostniť teda váš záujem pred verejným záujmom. Koľko to bolo bytov? Neviem. To pradeno by ste mohli rozmotať skutočne iba vy, pán minister. Pretože podľa dostupných dokladov to vychádzalo 4 až 6 bytov, ale neviem to ja skutočne povedať a nie som ani nemám dostatok priestoru, ale nemám ani záujem rozmotať toto pradeno.

    A preto vás chcem poprosiť, pán podpredseda vlády, vy viete veľmi dobre, že právo na bývanie a vôbec bývať je veľmi dôležitou základnou otázkou a základným sociálnym právom. Vypočujte si, prosím, tých, máme dostatok priestoru, času na úpravu vami prekladaných právnych predpisov, aby sme si vypočuli aj dotknutých nájomcov, nechcených nájomcov reštituovaných objektov, upravme podľa ich hlasu a ich pripomienok návrh zákona a urobme konečne po koľkátich rokoch, poviem skoro po 20 rokoch, zadosť a riešme tú situáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomnou formou, sa prihlásili Andrej Kolesík, Jana Žitňanská, Ľudovít Jurčík, Dušan Čaplovič, Viliam Jasaň. Celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave.

    A slovo dávam pánovi Andrejovi Kolesíkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Tomanová, ďakujem vám za vaše vystúpenie, v ktorom ste naozaj veľmi, veľmi hutne zhrnuli situáciu. Mňa na jednej strane prekvapuje, že s týmto návrhom zákona prichádza pán minister Figeľ, ktorý sa tvári ako najväčší priateľ ľudí v nájomných bytoch, ktoré majú obrovské problémy, a na druhej strane on nemal žiaden problém nechať si od svojich straníckych kolegov a kamarátov v Starom Meste prideliť veľkometrážny byt v srdci Bratislavy na Grösslingovej ulici, ktorý má vyše 100 metrov štvorcových, za smiešnych 54 390 korún.

    Takže naozaj zdá sa mi to trošku také nespravodlivé, zdá sa mi to, poviem to úprimne, veľmi, veľmi falošné. A netrpezlivo čakám na splnenie prísľubu pána ministra z októbra minulého roku, že tento byt venuje na charitatívne účely, neviem, možno pánu Kolníkovi.

  • S faktickou poznámkou je ďalej prihlásená pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala otázku na pani bývalú ministerku. Čo urobila vláda, vaša vláda, aby vyriešila tento problém, ktorý hovoríte, že už sa ťahá dlhé roky a je tam množstvo nespravodlivosti?

    A jednu poznámku. Viete, vy hovoríte o sociálnom cítení a ten aj prejav bol veľmi precítený. Ja by som len chcela sa vrátiť možno k sociálnym podnikom, že či tiež ste mali na zreteli tieto veci, keď ste zadávali tie projekty a keď ste ich realizovali tak, ako ste realizovali.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľudovít Jurčík, nech sa páči.

  • Ďakujem. Bol to taký zaujímavý prejav, ale, samozrejme, rozhodujúcim fenoménom je to, že celé je to postavené na minulosti, ktorá bola nespravodlivá predovšetkým pre tých, ktorí tie byty vlastnili. Ergo tie byty im niekto ukradol a vôbec ho nezaujímalo, čo tí vlastníci si o tom myslia. Dvadsaťdva rokov po zmene režimu, prakticky 22 rokov, je dosť dlhá doba na to, aby si tí vlastníci alebo, pardon, nájomcovia, ktorí v tých bytoch bývajú, uvedomili, že to, čo obývajú, patrí niekomu inému. Jednoducho tá miera uvedomenia si tej podstaty je alebo, respektíve bola a asi aj je veľmi nízka, a práve preto sa cítia teraz dotknutí, že niekto to chce dať až po 22 rokoch do poriadku.

    Ja si osobne myslím, že keď už sa na to pozrieme z hľadiska tých vlastníkov, tých, ktorí častokrát na tie nehnuteľnosti celé desiatky rokov pracovali, aby ich mali, tak tá situácia vyzerá, samozrejme, úplne ináč.

    Tá regulácia, ktorá doteraz bola, bola práve, si myslím, príliš taká benevolentná voči tým, ktorí tie byty obývajú. Všetci tí, ktorí dneska chcú nadobudnúť byt, musia platiť normálne, štandardné peniaze na to, aby mohli normálne a slušne bývať. Tisíce, desiatky, státisíce ľudí si riešili bývanie vlastnými prostriedkami aj v minulom režime. Tisíce si to urobili teraz a ja si myslím, že nie je vôbec problém, aby to robili aj ďalší. Takže tá komunistická minulosť a to dedičstvo, ktoré stále nás nejakým spôsobom doháňa alebo, dá sa povedať, nás obmedzuje, je, bohužiaľ, to, čo častokrát aj nie neprávom tých ľudí vedie k tomu, že oni majú pocit, že sú ukrivdení, hoci je to presne naopak.

    Ďakujem.

  • Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som potvrdiť slová pani bývalej ministerky Tomanovej, a keďže som bol podpredseda vlády, som mal povinnosť a úlohu koordinovať túto záležitosť, aby sme na jednej strane neukrivdili vlastníkom a na druhej strane ale neukrivdili ani tým konkrétnym občanom, ktorí by mali mať právo na bývanie a sú skutočne v zložitej sociálnej situácii, sú to väčšinou prestarlí občania a podobne. Boli to veľké diskusie, nakoniec sme sa zhodli s viacerými ministrami, že sme tento termín predĺžili.

    A znovu opakujem, pán podpredseda vlády aj pán minister, treba k tomu pristupovať empaticky, pretože dnešní vlastníci, veľká časť tých dnešných vlastníkov nie je pôvodných reštituentov. To sú ľudia, ktorí často podvodne, a ja môžem povedať miesta na Štefánikovej ulici, podvodne "obabrali" pôvodných vlastníkov a získali tieto, toto vlastníctvo. Čiže niekedy aj toto treba zhodnotiť, i keď je to veľmi ťažké a náročné, ale si myslím, že sú to často mnohí z nich bytoví "žraloci".

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za vystúpenie, pani Tomanová. Možno ste vo svojom vystúpení mohli požiadať pána Figeľa ako podpredsedu, prvého podpredsedu vlády, člena koalície, ktorá je schopná predložiť a schváliť si v parlamente hocičo, aby uložili tým, ktorí zvláštnym spôsobom získali veľmi lacno byty v tomto meste, a verte, že ako bývalý komunálny politik viem, o čom hovorím, a mohol by som vám povedať zopár mien a adries, aby títo, ktorí takýmto spôsobom tie byty získali, ich vrátili a dali to týmto reštituentom. A problém by bol vyriešený. Skúste to urobiť. Skúste sa zamyslieť nad tým, aké byty v lukratívnych častiach mesta ste pozískavali takýmto zvláštnym spôsobom, a prejavte úctu k tým, ktorí teraz majú tie problémy, a vyriešte to takto. Veď máte dosť hlasov, predložte, schváľte a bude po probléme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Tomanová bola jediná, ktorá vystúpila. Pani poslankyňa, poprosím skôr prihlásiť sa s reakciou na faktické.

    Vystúpi teraz pani Tomanová s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za všetko, čo tu odznelo, a budem reagovať na pani Žitňanskú dvomi vetami. Musím povedať, že vláda Slovenskej republiky pod vedením pána predsedu Fica uznesením č. 640 zo 16. septembra 2009 schválila Návrh koncepcie spôsobu usporiadania vzťahov súkromných vlastníkov bytových domov a nájomcov bytov dotknutých dereguláciou cien nájmu bytov. A ja sa veľmi teším, že pán podpredseda vlády a pán minister nadviazal na túto koncepciu a v súlade so stanoveným termínom, aj keď trochu neskôr síce, ale pripravil dva zákony, ktoré vlastne plne korešpondujú s koncepciou, ktorú sme nastavili. Ja znovu hovorím, je tu možnosť upraviť niektoré veci tak, aby bol vypočutý hlas tých, ktorí sú touto krivdou dotknutí.

    Pán Jurčík, ja by som vám odporúčala skutočne naštudovať si všetky tieto práva a celý tento problém a potom môžete hovoriť o tom. A nikdy nie je možné prijímať právne predpisy, ktoré by poškodzovali iných občanov alebo ktoré by spôsobili krivdu a diskrimináciu - a to v tomto prípade je.

    Ale nedá mi jednu vec. Vytiahli ste tu sociálne podniky. Sociálne podniky boli jednoznačne určené a peniaze išli pre ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Nie rok, dva, päť, desať, pätnásť rokov, ktorí nikdy nepracovali, a peniaze boli určené pre týchto ľudí. Nikto nehovoríte o tom, že tu funguje takmer 70 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú takýchto ľudí, ktorých odmietli zamestnať súkromné fyzické osoby, pretože nespĺňali kvalifikačné predpoklady a nespĺňali ani zručnosti, ktoré zamestnávatelia potrebujú. Kto iný ako štát to mal riešiť?

    A prosím, nespájajte sociálne podniky, kde peniaze išli pre ľudí. Tam, kde som zistila pochybenie, okamžite som dávala kontroly. Vy ste nezistili jediné zistenie, všetky, ktoré boli propagované investigatívnou novinárkou pani...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Evidujem prihlášku pani poslankyne Tatiany Rosovej ako jedinej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou.

    Slovo má pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ak niekto hovorí, že pozná situáciu ľudí, ktorí sú postihnutí krivdou, ktorá nastala ako súčasť jedného reťazca krívd, kde na začiatku bolo vyvlastňovanie, ale na konci je dnešná situácia, keď mnohí dôchodcovia žijú v nedôstojných podmienkach, kde sú psychicky týraní, dá sa povedať, vlastníkmi, tak teda dovolím si povedať, že túto situáciu poznám naozaj veľmi dôverne. Poznám ju dôverne a osobne z príbehov ľudí, ktorí si podávajú dvere v mojej kancelárii. Práve dnes, kým som odchádzala do parlamentu, jedna takáto rodina zo Šancovej riešila problém, kde vlastník bytu sa im vyhráža fyzickou likvidáciou, odpája ich od elektriny, ich starú matku okolo 90-ročnú terorizuje duševne a tak ďalej. Čiže naozaj je to problém, ktorý tu existuje.

    Ten problém tu existuje a pretrváva strašne dlho a ja by som týmto oslovila aj moju predrečníčku a jej kolegov, pretrváva tu aj preto, lebo nebola vôľa riešiť ho. Keby pred dvadsiatimi rokmi, a to je teraz aj na margo ostatných predchádzajúcich vlád, sa bolo pristúpilo k postupnému zvyšovaniu nájomného v takýchto bytoch, bolo by to podstatne bezbolestnejšie. Dnes sme už mohli existovať v normálnom svete trhových nájmov a malo by to určite, bolo by to malo určite pozitívny vplyv aj na celkový trh s nájomným bývaním na Slovensku, ktorý je veľmi vychýlený a kde teda výška nájomného, trhového nájomného je zarážajúca a nenormálna práve preto, že tuná vysoko dopyt prevažuje nad ponukou. Takže myslím si, že tie deformácie sa stali v minulosti a dnes je tu snaha nejakým spôsobom ich riešiť.

    Ja oceňujem, že v tomto návrhu zákona veľmi, podľa mojej mienky, spravodlivo zákonodarca rieši výpočet kompenzácie alebo proste výšku náhrady, ktorá prináleží tým-ktorým nájomníkom. Je tam veľmi jasný vzorec podľa veľkosti rodiny a zohľadňuje sa tam aj súčasná majetková a bytová situácia vo vzťahu k vlastníctvu iných bytov a tak ďalej. Myslím si, že tento princíp je veľmi dobrý, pretože neumožňuje špekulácie, na ktoré, naozaj treba povedať, niektorí boli pripravení. Špekulácie v tom zmysle, že ak niekto má dvestometrový byt, očakával, že dostane finančnú náhradu adekvátnu veľkosti bytu a nie adekvátnu jeho potrebám. Myslím si, že tu by naozaj asi vznikla ďalšia nespravodlivosť, a to navrhovala vlastne aj pani kolegyňa predtým, takéto výpočty, ktoré by vlastne reflektovali skôr nie na potreby tej domácnosti, ale na to, čo jej kedysi bolo pridelené.

    No, jeden problém ale vidím a ten problém je veľký, je ich dokonca niekoľko, ale dá sa zhrnúť pod to, že obávam sa, že keby sme pristúpili iba na takéto riešenie, tak do reťazca krívd, o ktorom som hovorila, kde na začiatku boli vlastníci, ale potom aj nájomníci, ktorí naozaj boli ukrivdení, pretože vo vedľajšom dome ľudia za úplne rovnakých podmienok, ktorí dostali presne rovnako pridelené byty, mali možnosť odkúpiť si ich do vlastníctva podľa zákona č. 182, kým títo nemali. Takže do reťazca týchto krívd by pribudli obce. Dôsledky, ktoré by toto malo pre obce a, samozrejme, predovšetkým pre Bratislavu, pokiaľ by štatút náhodou neurčil inak a v tom prípade by to bolo predovšetkým pre mestskú časť, ktorú reprezentujem, teda pre Staré Mesto Bratislavy, tie dôsledky sú mnohonásobné.

    Na jednej strane pribudne obci povinnosť evidovať žiadateľov o takéto náhradné byty, zisťovať vlastne oprávnenosť týchto žiadostí, to znamená zisťovať ich bytovú a majetkovú situáciu, ich situáciu, ako aj všetkých posudzovaných osôb. To samo osebe zakladá personálne nároky na administratívu.

    Ďalej je tu povinnosť, v prípade, že obec nebude schopná poskytnúť náhradnú, teda náhradné bývanie, bytovú náhradu, platiť polovicu nájmu až do obdobia, kým takúto náhradu tomu žiadateľovi neposkytne. To si myslím, že je naozaj príliš silné. Pokiaľ však takúto náhradu obec bude schopná poskytnúť za okolností, ktoré definuje nasledujúci zákon, bude musieť hradiť tomu nájomníkovi náhrady na sťahovanie. To si myslím, že naozaj, teda náklady na sťahovanie, to si myslím, že skutočne nie je dôvod, aby toto riešila obec.

    Ďalej v bytoch, ktoré takýmto spôsobom obec získa - či už kúpou, alebo výstavbou - ako náhradné, bude ďalej platiť regulované nájomné. Tým sa podľa mňa obec dostane v podstate do situácie dnešných vlastníkov, ktorí tiež vlastne nútene musia rešpektovať regulované nájomné. Na jednej strane to regulované nájomné by určite bolo vyššie, pretože by išlo s veľkou pravdepodobnosťou o, teda muselo by ísť o byty, ktoré majú iné obstarávacie náklady, a tým pádom dnešné regulované nájomné by bolo podstatne vyššie, ako platia nájomníci vo svojich terajších bytoch, čo už samo osebe otvára otázku, prečo teda radšej nehľadáme možnosti, aby mohli ostať vo svojich bytoch a platiť za ne vyššie nájomné. Samozrejme, je to možné tam tým navyšovaním, ale prečo teda nejdeme najmä touto cestou.

    Pokiaľ ale teda obec bude zaviazaná, tak ako to teraz zákon hovorí, riešiť tento problém, bude na ňu kladený ďalší nárok, pokiaľ ide o nákupy, resp. výstavbu týchto bytov, čo naozaj chce zriadiť jednu osobitnú kanceláriu. Samozrejme, nehovorím o tom, že ďalšia administratívna náročnosť bude súvisieť s vybavovaním dotácií.

    Hovoríme predovšetkým o Bratislave, ktorej sa to týka najviac. V Bratislave sú desaťtisíce prázdnych bytov, v Starom Meste je, myslím, okolo 6 800 prázdnych bytov, ďalšie prázdne byty vzniknú uprázdnením týchto bytov, o ktorých hovoríme, teda o týchto reštituovaných alebo privatizovaných bytoch. Už tu vidím istú nelogičnosť(nelogickosť), preto apelujem na to, aby sme hľadali také riešenie, ktoré umožní využiť tieto existujúce byty, umožní prispieť súčasným nájomníkom na to, aby si mohli buď ostať v svojich bytoch bývať, alebo zakúpiť za tieto prostriedky také byty, ktoré existujú, ale ktoré nespĺňajú kritériá, ktoré tento zákon ukladá tak, aby ich obec mohla kúpiť za tieto prostriedky. Jasné, že tu sú isté iné kritériá, ktoré sú, alebo isté štandardy, ktoré nie sú bežné pre tie byty, ktoré sú dnes dostupné ako nájomné.

    Takže chcem sa dopracovať k návrhu riešenia. Ak som začala hovoriť o tom, že tento zákon veľmi jasne umožňuje vypočítať, čo komu patrí z hľadiska bytovej náhrady, umožňuje to tak veľmi jasne, že tento výpočet je možné vyjadriť aj finančne. To znamená, že na základe, teda myslím tohto druhého zákona, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou, je možné povedať koľko, akú hodnotu ako protináhradu, ako náhradu chceme tej-ktorej domácnosti poskytnúť. A od toho je už len krok k tomu, aby sme našli cestu, ako mu túto hodnotu alebo ako tej domácnosti túto hodnotu poskytnúť formou finančnej náhrady. Samozrejme, nie je možné fyzickej osobe takúto úhradu bezprostredne nejako transferovať zo strany štátu. Cesta podľa mňa vedie cez istú špeciálnu dávku, tak ako máme dávky pre iné ukrivdené sociálne skupiny.

    Ministerstvo práce a sociálnych veci má medzi svojimi úlohami novelizovať zákon o príspevku na bývanie. Ja by som veľmi chcela apelovať na ministerstvo predkladajúce tento návrh a na pána ministra osobne, aby sme využili čas do druhého čítania na hľadanie takej alternatívy, v ktorej by sa zohľadnila možnosť práve prostredníctvom zákona o príspevku na bývanie vyriešiť aj alternatívu finančnej kompenzácie pre nájomníkov privatizovaných a reštituovaných bytov. Zásadným spôsobom by to uľahčilo obciam, vlastne by to aj zreálnilo toto riešenie, pretože v takejto podobne, pokiaľ skutočne využijú nájomníci možnosť tohto zákona, to bude obrovský nápor a prakticky neriešiteľné. Na druhej strane by to umožnilo vlastne to, o čom táto vláda hovorí ako o svojom hlavnom hodnotovom princípe, dať ľuďom slobodnú voľbu, ako naložia s touto príležitosťou, ako naložia s tým, čo im štát poskytne. To znamená, dať im slobodnú voľbu, či si za to budú platiť zvýšené nájomné, alebo si prispejú na kúpu iného bytu v trhovom prostredí, alebo budú túto situáciu riešiť akokoľvek iným spôsobom.

    Takže myslím si, že netreba teraz už rozmotávať, kto je na vine, kto mal čo robiť dvadsať rokov, či tí nájomníci mali byť na to pripravení. Nemohli. Preboha, veď keď niekto 70-ročný v roku 1990 sa dostal do takejto situácie, dneska majú tí ľudia 90 rokov. Oni si svoju bytovú situáciu kedysi riešili presne rovnako ako ich susedia, ako ich kolegovia, akurát sa ocitli v takomto nešťastnom položení. Takže netreba tuná naozaj vyťahovať, kto, čo mal robiť, ale treba hľadať také riešenie, ktoré bude reálne, ktoré konečne pomôže uzavrieť túto kapitolu a ktoré nevtiahne do tohto kolotoča ukrivdených aj obce.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pani poslankyňa Viera Tomanová, pán poslanec Július Brocka. Celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tatiany Rosovej.

    A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, no vôbec vám nezávidím tú situáciu, do ktorej ste sa dostali vy ako nová starostka obce. Ale, žiaľ, obec zapríčinila ten stav, o ktorom som hovoril aj v predchádzajúcom, že ste rôznym spôsobom a lacno pridelili drahé byty rôznym ľuďom, ktorí si to nezaslúžili, a teraz jednoducho musíte znášať dôsledky tohto rozhodnutia vašich predchodcov. Nedá sa nič robiť. Budete musieť znášať všetky dôsledky, ktoré budú súvisieť s vyriešením tohto problému.

    Jedine, ak by naozaj pán minister pripravil a predložil taký zákon, o ktorom som hovoril, že aby tie byty, ktoré takýmto spôsobom získali možno na Poštovej, možno v okolí magistrátu, možno nad Salvatorom a kde-kade po meste, veľké, krásne, drahé byty vrátili a dali tam do týchto ľudí, ktorí by si možno na sklonku svojho života zaslúžili slušne bývať a slušne dožiť svoj život.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Viera Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nedá mi, pani poslankyňa, aby som nezareagovala, a musím vás požiadať, aby ste mi nevkladali do úst a do vykonania práce to, čo som nikdy nepresadzovala. Ministerstvo práce za účasti mnohých ďalších odborníkov pripravilo kritériá, na základe ktorých bolo možné posudzovať a určite nie prideľovať rovnakú plochu ľuďom, akú teraz obýva bez zohľadnenia iných kritérií. To je jedna vec.

    A druhá vec. Ja by som vám veľmi rada pripomenula, nechcem to tu rozoberať, vaše predvolebné ťaženie, čo ste týmto ľuďom všetko nasľubovali. A na druhej strane si uvedomujem aj to, čo povedal pán Jasaň, že skutočne máte obrovský problém a vás sa to nesmierne dotýka ako starostky Starého Mesta, aby ste túto situáciu riešili a pozitívne, ale je jednoznačné, ak príspevok na bývanie prejde ako originálna kompetencia v rámci hmotnej núdze, budete to mať zase len vy na stole a príspevok na bývanie v tomto prípade nedokáže nič vyriešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný je prihlásený pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel konštruktívne, tak ako aj pani poslankyňa Rosová vystupovala na rozdiel od predrečníkov, ja si uvedomujem, že tento problém bol preto komplikovaný, lebo sa týkal štyroch dotknutých skupín. Týkal sa nájomníkov, vlastníkov, týkal sa obcí, týkal sa štátu. A keďže bol veľmi komplikovaný, stačilo, aby jeden z tých štyroch nespolupracoval, tak sa nedal tento problém vyriešiť. A bývalé vlády to robili tak, keďže nezvládli tú úlohu a funkciu hlavného koordinátora, lebo to bola úloha štátu, štát mal prichádzať s návrhmi riešení, tak vyriešil to tak, že jednoducho sa regulovali ďalej ceny nájomného. To bolo politicky najjednoduchšie riešenie. Samozrejme, že nájomník trpel, vlastník trpel.

    Teraz je to zásadná zmena po rokoch a ja som milo prekvapený, že veľmi rýchlo. Veď ani neprešiel rok od volieb a je tu konkrétny, reálny, realistický návrh, ako sa tento problém dá vyriešiť k spokojnosti všetkých. Samozrejme, že nikto tu nie je porazený, nikto nie je ani víťaz, lebo za víťaza by sa považovali tí, ktorých by to nič nestálo. Teraz bude musieť platiť každý, aj štát, aj obec, bude sa to týkať, samozrejme, aj vlastníkov, ale je to riešenie pre tých, ktorí sú tu najzraniteľnejší, a to sú nájomníci.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Tomanová, ja som vám naozaj nič nepodsúvala. Vy ste sa v svojom vystúpení prihlásili k riešeniu, kde výpočet finančnej náhrady je odvodený od veľkosti obývaného bytu. Ak som tomu porozumela nesprávne, tak ma, prosím, opravte, ale takto som to počula. Preto som hovorila, že je to riešenie, ktoré umožňuje aj špekulatívny prístup, na rozdiel od riešenia, ktoré je predložené v zákone. Ja s týmito ľuďmi komunikujem. Tak som s nimi komunikovala pred voľbami, ako s nimi komunikujem deň čo deň, a práve preto som vystúpila na tejto pôde s mojím návrhom, ktorý by umožnil podľa mojej mienky spravodlivo kompenzovať ich situáciu, či už pridelením náhradného bývania, alebo aj s alternatívou finančného odškodnenia. To je celé, čo som chcela navrhnúť. Myslím si, že tým plním naozaj presne to, čo som nielen ja sľubovala, ale čo sme im dlžní všetci.

  • Pani poslankyňa si vašu reakciu nevypočula, len som chcel konštatovať. Pani poslankyňa Rosová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave k tomuto bodu, preto uzatváram alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa teraz navrhovateľa, pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, možno krátko naozaj aj v duchu toho, čo povedal predseda sociálneho výboru pán kolega Brocka.

    Dvadsať rokov sa tu nejaký problém odvaľuje, nabaľuje, skôr než rieši, a je v našom spoločnom verejnom záujme nájsť aj odvahu, aj rozvahu ho riešiť. Ak nie, budeme doplácať. Už či štát ako ten, ktorý problém neriešil, alebo jednotlivé skupiny. A preto je dôležité s touto odvahou a rozvahou pracovať aj vo vláde, aj v parlamente.

    To, že to pani exministerka neriešila, nie je cnosť, skôr nezodpovednosť. Nezodpovednosť by bola nič teraz nerobiť. Ľahko sa radí, ľahko sa pripomína. Štyri roky bola vo funkcii, kedy mala na starosti to, o čom dnes rozpráva s odkazmi, čo by malo byť, ako by malo byť.

    Samozrejme, ide o bývanie, a preto hľadanie náhradného bývania alebo riešenia pre bývanie je tou líniou, ktorú rozvíja dvojica zákonov, a ja chcem pripomenúť, že k tomu bude nadviazaný aj práve pre obsah tretí zákon, ktorý pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, zákon o príspevku na sociálne bývanie. A to potvrdzuje, že vláde záleží na skutočnom, reálnom riešení v súčinnosti s obcami pre tých, ktorí sa môžu ocitnúť v tzv. materiálnej, bytovej núdzi. Zákon precízne definuje mnohé z kategórií, ktoré je treba vyjasniť, a zároveň pripravuje aj skutočné riešenie cez financovanie takejto náhradnej výstavby alebo obstarávania bytov na úrovni odhadovaných 73 mil. eur.

    Takže nie je to len zákon alebo len teória, ale aj finančné zabezpečenie celkového riešenia. Dávame do poriadku to, čo dlho v poriadku nebolo. A, samozrejme, je treba rešpektovať aj vlastnícke práva, aj tú dimenziu bývania, resp. práva na bývanie, s čím sa stotožňujem. Vybrali sme riešenie, ktoré považujeme za reálne a realistické, finále alebo definitíva je, samozrejme, vecou posúdenia a odsúhlasenia parlamentu - Národnej rady.

    Nie je tu pán poslanec Kolesík, ale na jeho zlomyseľné masírovanie som si už zvykol. Ja len podčiarkujem, že to, čo som verejne vyhlásil a povedal, platí. Stojím si za tým a naplním to, či som jediný, alebo nie, to je už na iných, resp. nebudem hodnotiť. Ale to, s akou vehemenciou on sa stará o túto agendu, je až obdivuhodné a hovorí o netrpezlivom vyčkávaní. Nech je trpezlivý, pretože to prináša nielen ruže, ale aj iné cnosti.

    A keď som platil, platil som, tak ako 300 000 ľudí v tejto krajine, zákonnou cenou za priestor, ktorý bol v tom čase neobývateľný a bolo treba doňho veľa a rozsiahlo investovať, resp. upraviť. Hovorím to s osobnou plnou vážnosťou a zodpovednosťou.

    To ostatné som predložil v prvom návrhu zákona. K tomu nadviažem v nasledujúcom bode o tom, ako podporiť obce a dotknuté komunálne subjekty obce a mestá, aby dokázali zabezpečiť to, čo predložený návrh zákona rieši.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca chce ešte využiť právo záverečného slova, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Prvá taká vážna a podľa mňa kľúčová vec je, že vláda po dvadsiatich rokoch, táto vláda našla odvahu a krivdy, ktoré sa začali nástupom komunizmu v 50. rokoch, sa definitívne odstraňujú. Túto odvahu nenašla žiadna vláda.

    To, čo tu bolo nastolené hlavne v rozprave zo strany opozície, bolo skôr o emócii a také vytĺkanie lacného politického, populistického kapitálu tým, že útočíme emotívne na ľudí, ktorí v týchto bytoch bývajú, majú svoje problémy a bude s tým sa musieť niečo robiť.

    Pozrite sa, na Slovensku boli povodne, takisto emotívny problém, takisto ľudia prišli či povodňami, či zosuvmi pôdy o totálne bývanie, rodinné domy neobývateľné, tiež emotívny problém a bola to prvá vláda, až táto vláda bola prvá, ktorá okamžite vyplácala a vyplácala, vyplácala, aby v tých ťažkých časoch okamžite týmto ľuďom pomohla. To neurobila ani bývalá vláda pri takýchto problémoch a naťahovala vyplácanie tých akútnych peňazí v tých prvých počiatkoch donekonečna.

    Mňa čo ako hnevá alebo, tak poviem, čo mňa mrzí na tejto rozprave, je to, že pani kolegyňa Tomanová tu ronila krokodílie slzy nad týmito ľuďmi? Ale poviem otvorene, štyri roky na nich kašľala. Štyri roky na nich kašľala, a pritom, keď ste nastúpili do vlády, tak sme vám odovzdali ekonomiku, kde ste týmto ľuďom mohli postaviť komplet rodinné domy za tie peniaze, čo ste mali naviac. Kebyže ich netlačíte do sociálnych podnikov, ktoré dnes krachujú, tak títo ľudia už dávno by mali tento problém poriešený. Preto jej vystúpenie hodnotím ako iba taký populistický nábeh, ale nie ako reálnu, normálnu, úprimnú snahu tento problém riešiť.

    Samozrejme, budú dotknuté aj obce, ja chápem aj kolegyňu Rosovú, ale aj obce je verejná správa, aj obce sa na tomto podieľali a každý bude musieť prispieť kúskom do tohto mešca, aby sa tie krivdy už nereťazili. A ja pevne verím, že tento zákon urobí definitívny koniec, čo sa týka bytovej politiky, krivdám, ktoré tu napáchal komunistický režim.

    A medzi nami, kolegovia zo SMER-u, nie ste vy nástupcovia tej Komunistickej strany?

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme o ňom hlasovať o 11.30 hod.

    A v súlade so schváleným programom teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov.

    Tento vládny návrh zákona máte pod tlačou 318 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 316.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

    Spravodajcom bude opäť pán poslanec a predseda výboru Janiš.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé panie poslankyne, ctení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstarávanie náhradných nájomných bytov. Tento návrh zákona spolu s návrhom zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o zmene a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, bol prerokovaný vo vláde 6. apríla tohto roku, pričom bol schválený uznesením č. 234. Je v súlade s Programovým vyhlásením vlády, ktoré bolo schválené aj v tejto snemovni.

    Spracovanie a prijatie zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli po roku 1989, keď predtým komunistická moc zobrala ľuďom ich majetok alebo právo spravovať majetok. To aj v súčasnom období obmedzuje vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií.

    Predložený návrh zákona vecne a procesne rieši obstaranie náhradných nájomných bytov obcami prostredníctvom účelových dotácií pre túto oblasť, ako jej základné charakteristiky a štandardy takýchto bytov. Dotácie pritom môžu žiadatelia dostať nielen na obstaranie náhradných nájomných bytov, ale aj na obstaranie príslušnej technickej vybavenosti a obstaranie pozemkov pod objektami s nájomnými bytmi. Podotýkam, že v súčasnosti množstvo nájomníkov žije v bytoch v dezolátnom stave, takže ich bývanie sa po tejto zmene môže výrazne zlepšiť.

    Dovoľujem si vás, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tohto návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    No a funkciu, ako už bolo avizované, spravodajcu plní opäť pán predseda výboru Janiš. Prosím ho, aby podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spravodajskú informáciu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo a výstavbu k návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov, ktorý máme pod tlačou 318.

    Návrh zákona bol poslancom doručený v zákonnej lehote, ako píše rokovací poriadok.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Súčasne za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam Národnej rade, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto návrhu zákona, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy z pánov poslancov a z paní poslankýň hlási ústne? Neregistrujem ani ústnu prihlášku, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o pol dvanástej.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (ide o letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 323 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 350.

    Opäť prosím pána podpredsedu vlády, pána Figeľa, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (tzv. letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala a schválila dňa 13. apríla tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 249. Týmto návrhom zákona sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12 Európskych spoločenstiev o letiskových poplatkoch. Predkladaná novela leteckého zákona transponuje túto smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti letiskových odplát a zavádza transparentný systém na ich určovanie. V súlade s touto smernicou sa zriaďuje nezávislý orgán na výkon dozoru, ktorého funkciu bude vykonávať Letecký úrad Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ustanovuje harmonizované pravidlá a postupy v tomto systéme a dáva možnosť nápravy v prípade neodôvodneného postupu prevádzkovateľa letiska pri určovaní výšky letiskových odplát. Tieto postupy zabezpečujú zabránenie diskriminácie jednotlivých užívateľov letísk. V súčasnosti by sa tieto pravidlá vzťahovali v Slovenskej republike len na Letisko Milana Rastislava Štefánika - Airport Bratislava s najväčším počtom ročne prepravených cestujúcich.

    Ďalej sa tu dopĺňa letecký zákon o ustanovenie o určení kompetencie na vykonávanie dozoru a dohľadu v oblasti leteckých navigačných služieb pre Letecký úrad Slovenskej republiky tak, aby bol odstránený podstatný nález ostatného auditu Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky, to znamená EUROCONTROL-u, ktorý bol vykonávaný v dňoch 22. až 25. novembra 2010.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    A teraz prosím pána poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako spravodajcu, aby si splnil svoju spravodajskú povinnosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (tzv. letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 323. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote a pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

    Problémom ostáva v tomto zákone, novela zákona reaguje najmä na to, že je to transpozícia Európskeho parlamentu a Rady, smernica Európskeho parlamentu a Rady o letiskových poplatkoch, čo sa deje správne. Takisto je tu ustanovenie o tom, že Letecký úrad Slovenskej republiky bude dozorný orgán nad systémom letiskových odplát. A takisto reaguje na nález EUROCONTROL-u z jedenásteho mesiaca 2010, ktorý vykonal audit na Leteckom úrade, a reaguje na vykonávanie dozoru a dohľadu v oblasti leteckých navigačných služieb na tento prenos a zosilnenie na Letecký úrad.

    Čo sa dá tejto novele zákona vytknúť, je to, že naďalej pretrváva stav, že samotný zákon č. 143/1998 o civilnom letectve, ktorý je dnes novelizovaný, je zastaralý a potrebuje komplexnú úpravu a komplexnú rekonštrukciu tento zákon, pretože zákon nereflektuje vývoj v Európe a hlavne mu chýbajú vykonávacie predpisy.

    To znamená, chcel by som požiadať pána ministra, aby sa s týmto zaoberali. Rešpektujem to, že treba urýchlene riešiť ten nález EUROCONTROL-u, že touto novelou treba riešiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady. Rešpektujem to, že je dobré v tom, že Letecký úrad bude mať posilnené právomoci ako dozorný orgán nad systémom letiskových odplát. Ale chcel by som počuť v druhom čítaní naozaj harmonogram, kedy budú zabezpečené vykonávacie predpisy, pretože tie stále chýbajú k tomuto zákonu, a kedy bude ambícia rezortu dopravy, aby spracoval nový, moderný zákon o civilnom letectve, ktorý bude reflektovať súčasný vývoj v Európskej únii.

    Čo sa týka vlastnej podstaty zákona, už som povedal, že rešpektujem, že ho tu robíme takto urýchlene, ale bolo by treba sa s tým zaoberať hlbšie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 350 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Rovnako ako pri predchádzajúcom návrhu zákona neregistrujem ani tu žiadnu prihlášku písomnou formou do rozpravy. Tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Ani tí, ktorí prichádzajú, zrejme nemajú záujem o rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán podpredseda má dnes ťažkú tortúru v parlamente, tak budeme pokračovať ďalším z jeho zákonov, ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Má tlač 328 a návrh na jeho pridelenie je pod číslom 351.

    Teraz odovzdávam opäť slovo pánovi ministrovi dopravy a podpredsedovi vlády Jánovi Figeľovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Na spravodajcovanie sa pripraví pán poslanec Maroš Kondrót.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci a poslankyne, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 262 z 20. apríla tohto roku predkladám do prvého čítania návrh zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Týmto návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2010 č. 35 zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady č. 76/767, č. 84/525, č. 84/526, č. 84/527 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a č. 1999/36 a č. 2010/35 Európskych spoločenstiev.

    Vývoj v oblasti bezpečnosti dopravy, resp. prepravy a uplatňovanie ustanovení niektorých medzinárodných dohôd na vnútroštátnu prepravu si vyžaduje aktualizovať pravidlá týkajúce sa prepravovateľných tlakových zariadení s cieľom zvýšiť bezpečnosti a zabezpečenia voľného pohybu takýchto prepravovateľných tlakových zariadení v rámci Európskej únie vrátane uvedenia na trh, sprístupnenia na trhu a vrátane ich používania. A z tohto dôvodu je potrebné stanoviť podrobné pravidlá, ktoré sa týkajú povinností výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov, distribútorov, vlastníkov a prevádzkovateľov, ako aj požiadavky, ktoré majú prepravovateľné tlakové zariadenia spĺňať.

    Uplatňovanie ustanovení niektorých medzinárodných dohôd na vnútroštátnu prepravu nebezpečného tovaru po ceste, po železnici a po vnútrozemských vodných cestách pri zachovaní voľného pohybu prepravovateľných tlakových zariadení si preto vyžaduje harmonizovať podmienky, v rámci ktorých sa takýto nebezpečný tovar prepravuje v celej Európskej únii.

    Cieľom aktualizácie pravidiel týkajúcich sa prepravovateľných tlakových zariadení je zabrániť rozporom medzi pravidlami, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa zhody, posúdenia zhody a postupov posudzovania zhody, ktoré sa vzťahujú na takéto prepravovateľné tlakové zariadenia.

    A v neposlednom rade ustanovenie takýchto požiadaviek povedie k zvýšeniu bezpečnosti prepravovateľných tlakových zariadení, čím sa znižuje ohrozenie života, ohrozenie zdravia a majetku ľudí.

    Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti a zároveň má pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Marošovi Kondrótovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 328). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla toho roku č. 351 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko písomnú prihlášku som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí (tlač 349).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené poslankyne, vážení poslanci, predkladám vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí. Vláda tento návrh prerokovala a schválila 28. apríla tohto roku a schválila uznesením č. 285.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok, ako aj v nadväznosti na novelu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 1. januára tohto roku poskytovanie dotácií z rozpočtových kapitol ministerstiev je možné na základe osobitného zákona a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

    Účelom navrhovaného zákona je preto určiť rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí. Žiadateľom o poskytnutie dotácie bude obec, ktorá je obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie. Dotácie na spracovanie takejto dokumentácie obci budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na každý príslušný rozpočtový rok.

    Návrh zákona nemá vplyv na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu a súhlas s predloženým návrhom zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Mariánovi Radošovskému. By som dal, ale tu "ta není".

  • Takže vyhlasujem zatiaľ prestávku, kým pán poslanec Radošovský sa nevráti, on je spravodajcom k tomuto bodu.

  • Reakcie z pléna. Pauza.

  • Dobre, ďakujem.

    Takže ako náhradný spravodajca, pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí mňa ako náhradného spravodajcu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v zmysle rokovacieho poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako náhradného spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 29. apríla navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene niektorých ďalších zákonov (tlač 350).

    Pán minister dopravy, nech sa páči, môžte uviesť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh prerokovala 28. apríla a schválila uznesením č. 286. Týmto predloženým návrhom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2008 pod č. 96 z novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

    Cieľom je znižovať nehodovosť na pozemných komunikáciách vykonávaním posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie v začiatočnej fáze plánovania výstavby novej pozemnej komunikácie alebo podstatnej zmeny existujúcej komunikácie, teda v územnom konaní. Ďalej vykonávanie bezpečnostného auditu v každej etape projektovania, teda od stavebného konania až po kolaudáciu stavby. A zároveň vykonávanie pravidelných inšpekcií na pozemných komunikáciách, ktoré už v prevádzke sú.

    Vykonanie týchto činností bude povinný zabezpečiť na vlastné náklady vlastník alebo správca pozemných komunikácií, ktoré sú zaradené v Transeurópskej dopravnej sieti, teda TEN-T. Vlastníci a správcovia ostatných ciest majú možnosť vykonávať uvedené činnosti na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve a v správe podľa vlastného uváženia a potreby.

    Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Môže mať negatívny dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, zároveň pozitívny na informatizáciu spoločnosti.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní a schválení predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Lászlóovi Solymosovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 350). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 341 a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhom zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel (tlač 283).

    Pán podpredseda vlády, minister Figeľ, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhom zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 283.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vláda Slovenskej republiky tento návrh prerokovala 2. marca a prijala k nemu uznesenie č. 151.

    Jeho účelom je podporovať uvádzanie čistých a energeticky úsporných motorových vozidiel na trh, čím sa prispeje k energetickej účinnosti vozidiel cestnej dopravy znížením spotreby paliva, zároveň k ochrane klímy znížením emisií CO2 a k zlepšeniu kvality ovzdušia znížením emisií ďalších znečisťujúcich látok.

    Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2009 č. 33 z apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a rozpočty verejnej správy, ďalej nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať priamy dopad na zamestnanosť. Bude mať však pozitívny dopad na životné prostredie.

    S pozmeňovacími návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky súhlasím.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho záverečné schválenie v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Chcem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 č. 350 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavoprávnemu(Ústavnoprávnemu) výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Tieto výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavoprávny(Ústavnoprávny) výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 3. mája 2011 č. 176, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 5. mája 2011 č. 113 a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 12. mája 2011 č. 77.

    V časti IV spoločnej správy je 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, čiže tú správu máte k dispozícii, nebudem ich čítať, sú tam tieto pozmeňujúce návrhy uvedené a gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o bodoch 1 až 10 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení už spomenutých schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách (tlač 295).

    Pán minister Figeľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách, tlač 295.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, predkladám na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách.

    Účelom dohody je utvoriť právne podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Singapurom a na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Ustanovenia týkajúce sa udeľovania prepravných práv a určovania leteckých spoločností, regulačnej kontroly a taríf sú v predkladanej dohode v plnom rozsahu harmonizované s horizontálnou dohodou, ktorú Singapur uzavrel s Európskou úniou.

    Návrh dohody bol schválený vo vláde v októbri 2010 uznesením č. 790, v novembri, pardon, 2008 a dohoda bola podpísaná v októbri 2010.

    Odporúčam plénu vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Páni poslanci, ak nebude kľud, preruším rokovanie.

    Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Výborne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme ešte rokovať o poslednom bode pána ministra a podpredsedu vlády Figeľa, a to v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o leteckých dopravných službách (tlač 296).

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o leteckých dopravných službách, tlač 296.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú ste obdržali ako tlač 295.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 28. marca 2011 č. 296 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie týchto návrhov vo výboroch a v gestorskom výbore určil do 13. mája 2011. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh prerokoval 5. mája 2011 a uznesením č. 114 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý ste takisto obdržali, bola schválená uznesením gestorského výboru z 12. mája 2011 č. 129.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, aj za ústretovosť a za možnosť zaokrúhliť ten stav na dvadsať, čím uvádzam 20. bod rokovania, panie poslankyne, páni poslanci, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o leteckých dopravných službách.

    Predmetom tohto materiálu sú zmeny a doplnky k dohode medzi nami z roku 1994, ktorá už nevyhovuje súčasným podmienkam. Účelom zmien je zosúladenie dohody s právnymi predpismi Európskej únie. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je v zmysle nariadenia č. 847/2004 povinná zahrnúť do dohody s tretím štátom štandardné ustanovenia, ktoré boli spoločne vypracované členskými štátmi Európskej únie a Komisiou. Podstatou zmien a doplnkov obsiahnutých v protokole sú uvedené štandardné ustanovenia.

    Predkladaný návrh protokolu bol schválený vládou v januári 2010 a bol podpísaný 6. októbra v Kyjeve počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky na Ukrajine.

    Odporúčam plénu vysloviť súhlas s predmetným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz poslanca Ľubomíra Vážneho, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku rokovania, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o leteckých dopravných službách, ktorú ste obdržali ako tlač 296.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 28. marca 2011 č. 296 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pričom lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 13. mája 2011.

    Ústavný(Ústavnoprávny) výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 3. mája 2011 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o návrhu 5. mája 2011 a uznesením č. 115 odporučil Národnej rade podľa Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným protokolom a tiež rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom, s predmetným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom (tlač 296a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 12. mája 2011 č. 130.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Pán podpredseda Fico? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Otvorte ešte raz na tabuli, páni, aby sa mohli prihlásiť. Pán poslanec, pán podpredseda Fico sa hlási ako podpredseda, ale nie k tomuto bodu. Takže nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte pred hlasovaním, páni poslanci, pán podpredseda Fico sa hlási o slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, nemám inú možnosť, len využiť oprávnenie, ktoré mám podľa rokovacieho poriadku, aby som zaujal stanovisko za stranu SMER - sociálna demokracia k situácii, ktorá nastala v súvislosti s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážené dámy a páni, včera boli z programu Národnej rady Slovenskej republiky vyradené návrhy zákonov poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ktoré považujeme za dôležité z hľadiska presadzovania nášho programu. Bol vyradený návrh zákona, ktorý sa týka zníženia dane z pridanej hodnoty. Bol vyradený návrh zákona, ktorý mal zaviesť osobitnú daň pre banky a finančné inštitúcie. Bol vyradený návrh zákona, ktorý má riešiť problematiku štátneho občianstva.

    Teda bez akéhokoľvek zaváhania, vážené dámy a páni z vládnej koalície, ste vyradili z programu zákony, ktoré chcela predložiť opozícia. Ústavnoprávny výbor na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady posudzoval, či sa rovnako nemáme správať aj v súvislosti so zákonom o regulácii, ktorý predkladala vláda. Ako všetci dobre viete, tento zákon bol predložený prvýkrát vo februári, nebol schválený, a napriek tomu, že neuplynulo šesť mesiacov, a napriek tomu, že ústavnoprávny výbor povedal, že nie je možné o tejto veci pokračovať ďalej v rokovaní, tak sa pokračuje v rokovaní a o chvíľku budeme o tomto návrhu zákona hlasovať.

    Protestujem v mene celého klubu strany SMER - sociálna demokracia, pretože obmedzujete práva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, obmedzujete práva opozície predkladať návrhy zákonov, ktoré považujeme my za dôležité.

    Predsa nie je možné, aby v tom istom prípade ste si vy prerokovali zákon o regulácii v sieťových odvetviach a nebolo umožnené opozícii, aby rovnako sa prerokovali zákony, ktoré my považujeme za dôležité. A zníženie DPH, takisto ako zavedenie osobitnej dane pre banky sú naozaj zákony dôležité pre ľudí.

    Hanbite sa, vážené dámy a páni vo vládnej koalícii!

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na pána podpredsedu Fica. Po prvé by som teda chcel konštatovať, že tie body neboli vyradené, ale neboli zaradené. Ja tam vidím rozdiel. Ten program, skrátka, ktorý bol predložený, bol urobený tak po konzultácii s predsedom ústavnoprávneho výboru a, samozrejme, túto situáciu chceme nejak ďalej riešiť.

    Včera došlo k tomu, že my sme nakoniec ten program schválili a schválili sme to aj vrátane tohto bodu. Ja som mal snahu to presunúť, rokovanie o tomto bode, na dnešný deň práve preto, aby sme mali čas sa poradiť, že čo chceme ďalej robiť. Žiaľ, práve kvôli poslancom SMER-u toto nebolo možné, tak sme ten bod prerokovali.

    Teraz, keď má dôjsť k hlasovaniu, tak v podstate, pán Fico, predbehli ste nás vaším vystúpením, lebo práve chcel po dohode koalície, chceli sme navrhnúť, že nebudeme o tomto bode hlasovať dnes, budeme hlasovať až budúci týždeň a dovtedy...

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, môžte ma nechať dohovoriť? Ja vám tiež neskáčem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Budeme, chceme navrhnúť ten bod, alebo navrhneme tento bod presunúť na budúci týždeň s tým, že dovtedy by som chcel zvolať grémium a máme snahu nájsť spoločné riešenie. Veď tu teraz nejde o to sa tu doťahovať o tom, ktoré body budú, nebudú. Máme snahu nájsť spoločné riešenie. Včera tá situácia, skrátka, bola taká, ústavnoprávny výbor zaujal nejaké stanovisko, ale ten bod bol naďalej v programe, tak jednoducho sme ten bod prerokovali, ale opakujem, nebudeme o ňom dnes hlasovať a dovtedy, do budúceho týždňa zvolám grémium, aby sme sa mohli o tomto bode pobaviť, pokojne pobaviť. Vidím teda dve riešenia, buď tento bod stiahneme z rokovania, alebo zaradiť. Ďakujem pekne. Alebo zaradíme ostatné. Čiže určite tu, pán Fico, nájdeme riešenie.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, neboli ste prihlásený. Neboli ste prihlásený.

    Takže procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tu bola naznačená iná procedúra pánom predsedom parlamentu, ja žiadam, aby ste o tom dali hlasovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A nepovažujem za správne, aby sme odkladali hlasovanie o tomto návrhu zákona. Tento zákon má byť stiahnutý zo schôdze Národnej rady, lebo je predložený v rozpore s rokovacím poriadkom, čo vyslovil aj ústavnoprávny výbor.

  • Ďakujem. Ale musím povedať, že, páni poslanci, ideme hlasovať. Počuli ste, prečo sa nebude alebo prečo navrhujeme nehlasovať momentálne o tomto zákone. Bude rokovanie. Buď sa dohodneme, alebo nie. Predpokladám, že sa dohodneme.

    Takže je všeobecný súhlas s tým, aby sme hlasovanie o tomto...

  • Reakcia pléna.

  • Nie je? Nie je.

    Takže prezentujme sa a hlasujme o tom, že o návrhu, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 286), tento týždeň sa hlasovať nebude. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za 74, proti 3, zdržalo sa 28, nehlasovali 11.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Takisto v mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh, aby...

  • Reakcie z pléna.

  • V mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície podávam návrh, aby body 23, 24, 25 boli prerokované budúci týždeň v utorok po bodoch 83, 84, 85. Tie prvé dva 83 a 84, to sú tajné správy, 85 je vojenská záležitosť. Po týchto bodoch by sme začali rokovať o bodoch 23, 24, 25. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126, za 85, proti 19, zdržali sa 12, 10 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Igora Sidora, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 329).

    Pán poslanec...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, procedurálny návrh som nezbadal.

    Pán poslanec Paška.

  • Pán poslanec, dobre viete, pán poslanec, viete, že o tom sme už hlasovali hneď na začiatku, keď sme tvorili program schôdze. Takže to je jedna vec, druhá vec tri kluby.

    Ideme, teda pokračujeme hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec Sidor.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, môžte dať procedurálny návrh, ale o procedurálnom návrhu v tom istom znení už sme hlasovali a nemáte tri kluby. Takýto návrh môžte...

  • Reakcia z pléna a ruch v sále.

  • Takáto dohoda nie je.

    Nech sa páči, pán poslanec Sidor.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • ... že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále a zapískanie.

  • Skandujúci potlesk.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 101 poslancov, za 78, proti 18, zdržal sa 1, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že bod č. 8 - vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach, bude vyradený z programu tejto schôdze. Dávam to v mene dvoch poslaneckých klubov: SMER - sociálna demokracia a SNS.

    Odôvodňujem to tým, že váš spôsob, ako ste opäť väčšinou zlomili elementárnu procedúru, je ďalším dôkazom, ako porušujete zákon o rokovacom poriadku. Jednoducho tu niet čo špekulovať, odkladať. Je jednoznačné uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré povedalo, že sa jedná o rokovanie o zákone v tej istej veci. O čom chcete sa dohadovať a čo chcete riešiť? Vy nie ste zákonodarca, ktorý môže vykladať zákon podľa seba. Vy ho máte rešpektovať!

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že...

  • Nesúhlasná reakcia z pléna, skandujúci potlesk a zapískanie.

  • Páni poslanci, nemá význam, toto nie je dôstojné, takže prerušujem rokovanie a...

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Môžte, páni poslanci, môžte kričať aj vy, pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Reakcia poslanca.

  • Hanbiť sa môžte, ale za vaše pokriky.

    Takže prerušujem rokovanie, páni poslanci, pokračovať budeme o 14.00 hod. Tak ako sme sa dohodli, dnes hlasovanie poobede nebude, nakoľko viacerí kolegovia idú na ZMOS, teda na snem ZMOS-u, takže zajtra o 11.00 hod. budeme pokračovať hlasovaním.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyne, ešte na výbory.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť poslancom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že bude zasadnutie výboru v zasadačke č. 34 o 12.00 hod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť poslancom, členom pracovnej skupiny na zlepšenie ochrany, legislatívy na ochranu zvierat, že o 12.00 hod. máme stretnutie v miestnosti č. 76. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.13 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 18. schôdze Národnej rady prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 343. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 336.

    Poprosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán Mikloš sa nachádza?... Prerušujem schôdzu na dve minúty.

  • Prerušenie rokovania pre neprítomnosť podpredsedu vlády a ministra financií v rokovacej sále.

  • Prosím podpredsedu vlády a ministra financií, aby uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. Nech sa páči, máte slovo.

    Poprosím pána poslanca Tótha zaujať miesto pre spravodajcu.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 343.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, aj menovite by som vás mohol pozdraviť, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.

    Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje rozhodnutie Rady o využívaní informačných technológií na colné účely. Na základe uvedeného rozhodnutia sa v návrhu zákona určuje colný orgán, ktorý bude prevádzkovať spoločný automatizovaný informačný systém na colné účely a plniť ďalšie súvisiace úlohy.

    Predloženým návrhom zákona sa upravuje aj zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s vydávaním dokladov potrebných na preukazovanie pôvodu tovaru a uplatňovaním Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru.

    V nadväznosti na podnety podnikateľského prostredia sa zároveň navrhuje upraviť aj zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, ktorým sa najmä zjednodušuje spôsob evidencie spotrebiteľských balení liehu a pri ukladaní sankcií sa vytvára priestor pre vyššiu mieru zohľadnenia okolností konkrétnych porušení zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Tiborovi Tóthovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 347).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jej cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 336 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Zrejme nie. Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 344. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 337.

    Pán minister financií, pán Mikloš, teraz vládny návrh zákona uvedie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona sa predkladá na základe analýzy, na základe materiálu, ktorý vláda schválila a ktorý sa volá Analýza možností zvýšenia príjmov z odvodu z hazardných hier.

    Na základe uvedenej analýzy sa predkladaný návrh zákona zaoberá úpravou vybraných sadzieb odvodov tak, aby zvýšenie príjmov z odvodov z hazardných hier bolo prínosom do štátneho rozpočtu.

    Pri prevádzkovaní číselných lotérií, stávkových hier, charitatívnej lotérie a hazardných hier v kasíne, kde sa odvod počíta ako percento z hernej istiny, sa navrhuje s účinnosťou od 1. 9. 2011 zvýšenie príjmov z odvodov z hazardných hier vo výške zhruba 900-tisíc eur.

    Pre odvody z prevádzkovania výherných prístrojov a videohier, kde je odvod stanovený ako paušálna čiastka, sa navrhuje úprava sadzieb s účinnosťou až od 1. 1. 2012. Pre rozpočet budúceho roka sa predpokladá zvýšenie príjmov o vyše 16 mil. eur.

    Na základe poznatkov z praxe sa v predkladanom materiáli spresňujú aj ustanovenia týkajúce sa propagovania hazardných hier dostupných na území Slovenskej republiky, ktorých zámerom je jednoznačne odlíšiť aktivity v oblasti propagovania vykonávané v súlade so zákonom od ostatných aktivít.

    Navrhovanou úpravou zákona sa navrhuje spresnenie okruhu dozorovaných subjektov zaoberajúcich sa propagovaním hazardných hier tak, aby to prispelo k zefektívneniu výkonu dozoru v oblasti hazardných hier.

    Návrh zákona bude mať pozitívny dosah na verejné financie. Návrh nie je v rozpore s ústavou ani inými zákonmi a vláda ho schválila na svojom rokovaní 28. apríla 2011.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ondrovi Matejovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet (tlač 344).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený vládny návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a aj to, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím po prvé, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 337 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce navrhnúť stanovisko, chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalší bod programu, novela zákona 82/2005, bude uvádzať minister práce Jozef Mihál, podľa mojich informácií má tu byť každú chvíľku, tak opäť prerušujem schôdzu na niekoľko minút. Do 14.20, predbežne.

  • Prerušenie rokovania pre neprítomnosť podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v rokovacej sále.

  • Richard Sulík, predseda NR SR

    9a.

    Pokračujeme v schôdzi. Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 335. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 332.

    Poprosím podpredsedu vlády, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Porosím spoločného spravodajcu zaujať miesto.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

    Vládnym návrhom zákona sa navrhuje doplnenie doterajšej právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania o nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, pričom sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín, zaplatiť okrem administratívnej pokuty aj ďalšie dodatočné taxatívne ustanovené platby.

    Ďalej ustanoviť podmienky prechodu zodpovednosti zamestnávateľa za zaplatenie administratívnej pokuty a ustanovených dodatočných platieb na ďalšie vymedzené osoby podieľajúce sa na predmetnej dodávke práce, tovaru alebo poskytovaní služieb.

    A ďalej presunúť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania len na inšpektoráty práce.

    S cieľom naplnenia ustanovení smernice 2009/52/ES sa navrhuje úprava ďalších súvisiacich zákonov.

    Vládnym návrhom zákona sa tiež transponuje smernica Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou zákona o službách zamestnanosti. Smernica 2009/50/ES zavádza vydávanie modrých kariet pre vysokokvalifikovaných cudzincov z tretích krajín, ktoré majú uľahčiť ich pobyt a prístup na trh práce v rámci Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 335), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 332 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona jeho účelom je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a smernicu Rady 2009/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť, ako i výboru pre sociálne veci. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, budem sa snažiť byť veľmi stručný, keďže sme len v prvom čítaní. Mňa pri tomto návrhu zákona len prekvapuje jedna vec, ktorú som už pánovi ministrovi oznámil a snažil som sa aj argumentovať a nechám si to na druhé čítanie, tú rozsiahlu argumentáciu, ale nazvem to výdobytok toho, že nelegálnu prácu môžu kontrolovať dve organizácie, sme dosiahli neľahkým spôsobom a po boji s úradníckou mašinériou, ktorá sa tomu veľmi, veľmi bránila. Dneska chceme urobiť krok späť. Chceme zúžiť kapacitu kontroly čiernej práce, nelegálnej práce na jeden úrad, a to na úrad, ktorý je kapacitne podstatne menej disponovaný ako Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako z hľadiska počtu zamestnancov, tak aj z hľadiska počtu miest, alebo počtu bodov, ktoré na Slovensku má.

    Zdá sa mi to absolútne nelogické, zdá sa mi to neopodstatnené a myslím si, že je to kontraproduktívne so zámerom odhaľovať a postihovať čiernu prácu. Naozaj to presadenie toho, aby sa rozšírila tá právomoc, nie je stará. Tá bola zavádzaná počas môjho pôsobenia a viem, ako sa tomu úradníci zúfalo bránili, pretože úradník potrebuje byť dôležitý. Potrebuje mať to svoje políčko, ktoré si okopáva, aby tú svoju dôležitosť potvrdzoval. A ja nikdy takýmto tlakom nechcem podliehať a myslím si, že bola by veľká chyba, keby sme podľahli takémuto spôsobu a takýmto tlakom. Je dobré, keď čo najviac ľudí bude môcť kontrolovať čiernu prácu, keď sa budú tie kontroly kľudne aj prekrývať, aby tí, ktorí kontrolovaní majú byť, nemali pokojný spánok, pokiaľ majú čierne svedomie, a aby sa to nedalo ľahko obchádzať. Takže určite prídem v tomto smere v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom.

    A chcem zároveň dať procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol prerokovaný a bol pridelený na prerokovanie aj hospodárskemu výboru.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, svojím spôsobom je mi to mimoriadne nepríjemné, ale v podstate musím pokračovať v kritickom duchu, ktorý tu nastolil pán Kaník vo svojom predošlom vystúpení vo vzťahu k tomuto návrhu zákona.

    Rešpektujem to, že predkladateľ pripravil túto novelu zákona v súvislosti s presunom európskej legislatívy do zákonodarstva Slovenskej republiky a ťažko možno namietať proti takýmto krokom, ktoré sú nielen užitočné, ale aj nevyhnutné. S čím mám však vážny problém, je - podobne ako to povedal pán poslanec Kaník - posilňovanie na prvý pohľad právomoci, predovšetkým však zodpovednosti a rozširovanie práce Národného inšpektorátu práce a jeho zamestnancov, predovšetkým zamestnancov v pozícii inšpektorov.

    Osobne sa domnievam, že Národný inšpektorát práce nie je dostatočne pripravený na to, aby v plnej miere prebral tie kompetencie, ktoré podľa tohto zákona by prebrať mal, a aby ich vykonával k plnej spokojnosti, aby ich vykonával v dostatočnom rozsahu a aby ich vykonával tak, že výsledkom bude skutočne odhaľovanie čiernej, alebo teda nelegálnej práce na Slovensku.

    Myslím si to aj preto, lebo minimálne v poslednom pol a trištvrte roku zažíva Národný inšpektorát práce čosi ako genocídu. Nové vedenie Národného inšpektorátu, ktoré nastúpilo v lete, alebo po lete, v lete minulého roka, musím povedať, že prejavuje obrovskú mieru nekompetentnosti vo vzťahu k svojej práci a vo vzťahu k činnosti Národného inšpektorátu práce. Robí konkrétne rozhodnutia, ktoré vážne spochybňujú autoritu Národného inšpektorátu práce ako inštitúcie, ale aj jednotlivých inšpektorov ako ľudí, ako pracovníkov, ktorí sú zodpovední za odhaľovanie nelegálnej práce. Robí rozhodnutia, ktoré zvyšujú vnútornú mieru administrácie, vnútornú mieru byrokracie v činnosti Národného inšpektorátu práce a zaťažuje inšpektorov činnosťou, ktorá im znemožňuje v plnej miere vykonávať to, čo by mali teda odhaľovať nelegálnu prácu.

    Navyše práve Národný inšpektorát práce v súčasnosti vedie alebo proti Národnému inšpektorátu práce sa v súčasnosti vedie niekoľko súdnych pojednávaní o neplatnosti výpovede, čo je mimoriadne sarkastické, povedal by som, ak práve inštitúcia, ktorá má dohliadať na dodržiavanie zákonov, má problémy s dodržiavaním zákonov a proti tejto organizácii súdy vedú alebo je podaných niekoľko podnetov pre nezákonné výpovede. A dokonca, keďže tieto výpovede dostávali ľudia, ktorí sa zaoberali práve legislatívou alebo boli to právnici na inšpektoráte práce, tak je veľmi pravdepodobné, že inšpektorát v konečnom dôsledku tieto súdne spory prehrá.

    Nehovoriac o tom, že práve po tom, čo sa niektorí nelegálne prepustení, nezákonne prepustení zamestnanci obrátili na súd, niekoľko výpovedí bolo vzápätí stiahnutých, pretože vedenie si zrazu začalo uvedomovať, ako protizákonne prepustilo niekoľko zamestnancov.

    Teraz je ale dôležitý predovšetkým ten fakt, že jednotlivé inšpektoráty práce prišli v uplynulom období v priemere o päť inšpektorov na každý inšpektorát, celkovo 42 inšpektorov práce, a ja sa domnievam, že takýto proces na tomto, v tejto inštitúcii nepochybne znižuje schopnosť Národného inšpektorátu práce účinne odhaľovať nelegálnu prácu.

    Pripájajú sa k tomu aj skutočne nekompetentné, niekedy dokonca smiešne, povedal by som, až neuveriteľné rozhodnutia generálnej riaditeľky Národného inšpektorátu práce, ktoré po prvé významne znižujú vážnosť samotných inšpektorov práce, ale po druhé vytvárajú priame prekážky pre to, aby inšpektori mohli účinne odhaľovať nelegálnu prácu. Poviem vám jeden príklad za všetky.

    Inšpektori práce napríklad dostali pokyn, aby - keď vykonávajú kontroly za účelom zistiť nelegálnu prácu, boli, navštevovali tie jednotlivé prevádzky - navštevovali jednotlivé podniky oblečení do fosforeskujúci búnd alebo fosforeskujúcich viest s označením Národný inšpektorát práce. Inými slovami, inšpektor práce, ktorý je takýmto spôsobom označený a je viditeľný do dostatočne veľkej vzdialenosti, pričom toto označenie má zmysel a inšpektorát má k dispozícii takéto rozlišovacie bundy alebo takéto rozlišovacie vesty preto, aby ich mohli používať tí inšpektori, ktorí pracujú na cestách, napríklad keď kontrolujú, či šoféri kamiónov dodržiavajú predpisy, tak samozrejme, keď takýto inšpektor práce takto nevhodne oblečený vystúpi z auta a ide kontrolovať dodržiavanie legálnej práce, napríklad v takej prevádzke, akým je predajňa, akým sú potraviny alebo jednoducho menší obchod, tak, samozrejme, už z veľkej vzdialenosti vedúci takéhoto obchodu, ale aj prípadne nelegálne pracujúci v takomto obchode vidia, že sa blíži kontrola z inšpektorátu práce. V momente, ako takto vystrojený inšpektor práce vstupuje do prevádzky, napríklad do obchodu, môžem vás ubezpečiť, že v tom momente sa z nelegálne pracujúceho v pozícii predavača iba niekoľkými krokmi stane legálny návštevník nakupujúci v tomto obchode a v tom momente inšpektor práce nemá absolútne žiadnu šancu zistiť, že tu dochádza k nelegálnemu zamestnávaniu.

    Uviedol som vám tento príklad preto, lebo som sa k nemu dostal z osobnej výpovede vedúceho takéhoto obchodu, ktorý síce podľa vlastných slov, ja to, samozrejme, neviem skontrolovať, nelegálne nikoho nezamestnáva, ale bol priamym svedkom kontroly inšpektorov z Národného inšpektorátu práce, ktorí boli takto odetí, a skutočne, keďže sa pohyboval po predajni, ešte skôr než títo inšpektori vstúpili do predajne, vďaka ich vestám zistil, že sa blíži kontrola a samozrejme, že mal by, tak ako som povedal, možnosť okamžite v podstate vyhnať spoza pultu alebo prípadne zo skladu nelegálne pracujúcich a inšpektori práce by v takomto momente v tomto obchode nezistili vôbec nič.

    Nehovoriac už o tom, že považujem naozaj za smiešne a dehonestujúce pre činnosť inšpektorov práce, ak po vykonaní inšpekcie, ktorú mali naplánovanú, ktorá im bola, samozrejme, v rámci plánu práce prikázaná na tom pracovisku, kde vykonávali inšpekciu, ich výkon, teda ich funkcie, ešte príde kontrolovať hovorca Národného inšpektorátu práce, samozrejme, tiež odetý do predmetnej vesty, aby každý vedel, o koho ide. A podnikateľov, ktorí by mali cítiť minimálne rešpekt, ak nie občas aj strach, ak nelegálne zamestnávajú, pri návšteve inšpektora sa tento človek začne vypytovať a začne kontrolovať, či tí inšpektori tam boli, na čo sa vypytovali, čo zisťovali, s akými výsledkami a pod.

    Je to mimoriadne dehonestujúce a mimoriadne ponižujúce spoločenskú autoritu inšpektora práce a, samozrejme, že aj takýto postup mimoriadne znižuje efektivitu činnosti inšpektorov práce, ktorí by mali odhaľovať nelegálnu prácu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto je len jeden z malých príkladov a mohol by som ich naozaj uviesť viac, ako za posledných vyše šesť mesiacov nové vedenie Národného inšpektorátu práce dehonestuje a likviduje činnosť tohto inšpektorátu, tejto inštitúcie, a preto si dovoľujem vysloviť vážne pochybnosti o tom, že presun ďalších povinností a rozšírenie rozsahu práce Národného inšpektorátu práce bude skutočne viesť k lepšiemu a efektívnejšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce na Slovensku.

    Domnievam sa, že ak tento presun bude naďalej spojený s takýmto spôsobom riadenia tohto inšpektorátu, domnievam sa, že nedosiahneme žiadne, vôbec nie želané výsledky, ktoré vedenie rezortu práce očakáva od tejto novely, a práve preto sa domnievam, že vôbec rozhodovať o takýchto kompetenčných zmenách nebude mať v praxi absolútne žiadny význam.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán minister Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda. Zaznamenal som teda dve výhrady. Prvá výhrada k presunu kompetencií. Diskutujeme stále o tom, čo bolo v novele navrhnuté. Môžem vás ubezpečiť, že tento problém, resp. tento návrh riešenia vnímam aj ja osobne ako mierne kontroverzný. Má svoje pre, má svoje proti, máme ešte niekoľko týždňov na to, aby sme prijali dobré riešenie.

    Pokiaľ ide o tie historky, ktoré tu hovoril pán poslanec Ondruš, ja poviem jedno také tvrdenie a to tvrdenie je, že Národný inšpektorát práce, pokiaľ ide o výber pokút, aj keď je to veľmi nepopulárne, za prvý štvrťrok tohto roku „vysoko prekročil plán“. To znamená, že tie zelené fosforeskujúce vesty možno zďaleka vidno, ale ja zároveň zďaleka vidím do čísiel a tie hovoria o tom, že výnosy z pokút sú jednoducho vyššie, tak neviem, ako to spolu ladí s tou historkou pána Ondruša.

    Takže len toľko na toto margo.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 340. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie je v rozhodnutí č. 333.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi Mihálovi, aby vládny návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom splnenia povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k správnej a úplnej transpozícii právnych predpisov Európskej únie, ako aj za účelom realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014, v ktorom vláda Slovenskej republiky označila za dôležité naštartovanie nielen vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu, ktorý so sebou prinesie aj nové pracovné príležitosti. V tejto súvislosti sa za kľúčové opatrenia považujú tie, ktoré smerujú k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov.

    Účelom návrhu zákona je zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, znížiť administratívnu a finančnú záťaž zamestnávateľov tam, kde je nadbytočná, ako aj podporiť motiváciu pre vytváranie nových pracovných miest, umožniť zosúladenie pracovných povinností a rodičovských povinností, upraviť postavenie a oprávnenia odborov tak, aby neboli privilegované a zvýhodňované na úkor zamestnávateľa, ale aj ďalších zástupcov zamestnancov, a to zamestnaneckého dôverníka a zamestnaneckej rady.

    Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým

    - rozšíriť okruh otázok, o ktorých je možné kolektívne vyjednávať s odborovou organizáciou a ktoré je možné dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy;

    - ďalej umožniť zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi uzatvoriť dohodu, v ktorej je možné dohodnúť pracovné podmienky zamestnancov;

    - upraviť pracovný pomer na dobu určitú za účelom zosúladenia § 48 s požiadavkami Európskej komisie, ako aj zvýšiť flexibilitu pri využívaní pracovných pomerov na dobu určitú pri zachovaní požiadavky na zabránenie zneužívaniu tzv. reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú;

    - odstupňovať dĺžku výpovednej doby v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru na účel zvýšenia počiatočnej flexibility v pracovnom pomere a pri zavedení modelu istej zásluhovosti a zhodnotenia zvýšenej miery dopadu skončenia pracovného pomeru na zamestnanca, ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval už dlhšie obdobie;

    - vylúčiť povinnosti zamestnávateľa vyplácať odchodné v niektorých prípadoch skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,

    - viazať zákaz vykonávania inej činnosti popri pracovnom pomere na činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter;

    - zaviesť možnosť dohodnúť tzv. konkurenčnú doložku aj na čas po skončení pracovného pomeru;

    - zaviesť novú možnosť vytvoriť tzv. delené pracovné miesto na účel podpory zamestnávania niektorých skupín osôb;

    - rozšíriť výnimku z maximálneho priemerného 48-hodinového pracovného času v týždni pre niektoré skupiny vedúcich zamestnancov;

    - viazať právo zamestnanca na vyššiu výmeru dovolenky, a to na dosiahnutie 33 rokov veku zamestnanca namiesto súčasného zložitého dokazovania odpracovaných rokov;

    - zmeniť niektoré ustanovenia týkajúce sa odmeňovania zamestnancov vrátane stanovenia výslovného oprávnenia zamestnávateľa;

    - po dohode so zamestnancom poskytovať výplatnú pásku elektronickými prostriedkami;

    - zaviesť flexikonto ako trvalý právny inštitút Zákonníka práce vrátane niektorých zmien, ktorých zakotvenie vyplýva z praktických poznatkov z jeho využívania;

    - zmeniť niektoré ustanovenia týkajúce sa právomoci a postavenia zástupcov zamestnancov a

    - zvýšiť ochranu tehotných žien, dojčiacich žien a matiek do skončenia 9. mesiaca po pôrode pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý je motivovaný jej tehotenstvom alebo materstvom.

    V súvislosti so zmenami navrhovanými v Zákonníku práce sa z dôvodu vecnej previazanosti navrhuje príslušnými článkami novelizovať aj zákon o službách zamestnanosti, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a zákon o inšpekcii práce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci poslancovi Horváthovi.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 333 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že v nadväznosti na podstatu realizovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vláda navrhuje vykonať v Zákonníku práce legislatívne zmeny, ktoré sú predložené v návrhu zákona a odôvodnil ich predkladateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte k predmetnému návrhu rozpravu.

  • Ďakujem. Predpokladám, pani Tomanová je prihlásená v rozprave, máte tam faktickú poznámku. No, do rozpravy sú písomne prihlásení štyria rečníci, a to pán poslanec Ondruš za poslanecký klub a potom páni poslanci Beblavý, Tomanová a Maďarič. A poprosil by som to takto teraz na tabuľu, čiže Ondruš, Beblavý, Tomanová, Maďarič. Dobre.

    Nech sa páči, pán Ondruš, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Poradie máme, poprosím ešte pani poslankyňu Gibalovú zo zoznamu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa, ale popadali mi veci, ešte vás poprosím o chvíľu strpenia.

  • Pripájanie notebook do siete.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia s pripomienkami k návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, a aby som vyjadril postoj nášho poslaneckého klubu, ktorý, samozrejme, vo všeobecnosti je už doteraz známy, ale rád by som ho na tomto mieste aj niekoľkými konkrétnymi faktami podložil a vysvetlil.

    Samozrejme, ak dovolíte len jednu vetu, pán minister, tesne pred voľbami, relatívne tesne pred voľbami v minulom roku táto Národná rada zvýšila pokuty za nelegálnu prácu a pri zvýšení pokút s odloženou účinnosťou a pri zvýšení pokút je, samozrejme, pomerne jednoduché zvýšiť celkový objem vybraných pokút, aj keď napríklad počet tých samotných pokút sa zníži. Tak to len, keď ste sa teda pýtali, že ako sa vám to podarilo. A teraz k samotnému Zákonníku práce.

    Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa, že to, čo tu dnes prerokovávame, je návrh zlý a návrh zbytočný. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prišla do parlamentu s tak kľúčovým zákonom, ktorý prichádza s takými obrovskými rozpornými reakciami zo strany sociálnych partnerov. Už dávno sa nestalo, žeby vláda prerokovávala tak kľúčový zákon, akým Zákonník práce je, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje spoločnosť, spôsobom, ktorý celé mesiace traumatizuje sociálnych partnerov, aby výsledkom bol zákon alebo návrh zákona, ktorý prichádza do parlamentu za obrovského, zásadného a veľmi hlasného nesúhlasu oboch kľúčových mimovládnych sociálnych partnerov, t. j. odborárov, ako aj zamestnávateľov.

    Musím povedať, že od začiatku sme hlboko nesúhlasili s tým, akým spôsobom ministerstvo práce túto novelu pripravovalo. Pán minister, vy ste sa postavili na začiatku do pozície moderátora, nezávislého a nezainteresovaného moderátora, ktorý akoby bol nad vecou a nad celým problémom a ktorý vyzval jednotlivých sociálnych partnerov, tak zástupcov odborov, ako aj zástupcov zamestnávateľov, aby prichádzali so svojimi jednotlivými návrhmi, o ktorých vy budete viesť diskusiu medzi jednou a druhou stranou.

    Musím povedať, pán minister, že vy nie ste tým, do akej pozície ste sa postavili. Nie ste nezávislým moderátorom akejsi nezáväznej alebo aj záväznej debaty sociálnych partnerov. Ste jedným, reprezentujete jedného zo sociálnych partnerov. Vláda je rovnakým sociálnym partnerom, rovnakým účastníkom tripartitných rokovaní, ako sú odbory a ako sú zamestnávatelia.

    Paradoxne, ale v podstate paradoxne len na prvý pohľad, dnes prichádzate do Národnej rady s návrhom, ktorý - ako som povedal - je sprevádzaný hlbokým, zásadným a veľmi hlasným nesúhlasom oboch mimovládnych sociálnych partnerov. Namiesto toho, aby ste teda moderovali diskusiu, a ako ste povedali, aby ste na jej záver predložili do parlamentu to, čo bude výsledkom kompromisu týchto dvoch sociálnych partnerov, prichádzate s návrhmi, ktoré v mnohých zásadných veciach rozhodne nie sú výsledkom kompromisu, naopak, s ktorými vyjadruje nesúhlas raz jedna alebo raz druhá strana. A to, že niečo sa dostalo do zápisu po rokovaní tripartity, neznamená, že je to kompromis, s ktorým by odborári alebo zamestnávatelia súhlasili. To, čo vy a čo predsedníčka vlády vydáva za kompromisnú dohodu dosiahnutú na rokovaniach tripartity, mi pripomína, ako keby sa dvaja dohodovali, či preplávajú kanál La Manche. Jeden by povedal: "Nie, nevládzeme, nebudeme plávať vôbec." Druhý by povedal: "Áno, vládzeme a prepláveme až na druhý koniec." A vy by ste prišli a povedali: "Tak urobme kompromis. Budeme plávať len do polovičky." Výsledkom toho by, samozrejme, bolo to, že plavec, ktorý by sa pustil na takúto plavbu, by sa v polovičke jednoducho utopil, lebo v polovičke kanálu La Manche nie je žiadna pevnina. Presne takýmto spôsobom ste robili kompromisy, teda to, čo si myslíte, čo vy nazývate kompromis, pri rokovaní Zákonníka práce.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vám ukázal jeden konkrétny, nazvime to, citát zo zápisu z rokovania tripartity, ako vyzerá to, čo podľa vlády je dosiahnutý kompromis ako výsledok rokovania tripartity. Toto je konkrétne jeden paragraf, ktorým sa mení Zákonník práce, a vyzeralo to takto.

  • Rečník prostredníctvom notebooku premieta text na monitoroch v rokovacej sále.

  • Rozpor vyzeral takto. Odborári povedali: "My chceme, aby tam v tom paragrafe bolo 7 dní." Zamestnávatelia povedali: "My chceme, aby tam bolo 24 hodín." Kompromis, ktorý presadila vláda, je 3 dni. Čo si myslíte, kto je s takýmto kompromisom spokojný? Zamestnávatelia, ktorí chceli 24 hodín? Odborári, ktorí chceli 7 dní? Ani jeden, ani druhý, samozrejme. A to, že výsledkom je teda niečo, to ešte neznamená, že je to kompromis.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, toto nie je kompromis, toto je jednoducho niečo, čo v nádeji alebo v snahe, že treba to aspoň nejak posunúť ďalej, navrhuje vaše ministerstvo a s čím sa stotožnila aj potom vláda. Ale rozhodne to, že vy ste neprijali ani jeden návrh, ani druhý a presadili ste si nejaký svoj, nemožno nazvať kompromisom a už vôbec nemožno hovoriť, že v takejto veci došlo k dohode na tripartitnom rokovaní.

    Pravda je teda taká, že vláda schválila novelu alebo návrh novely Zákonníka práce, ktorý je jej vlastným návrhom. Vláda schválila návrh, ktorý prichádza do parlamentu v mnohých veciach so zásadným nesúhlasom oboch sociálnych partnerov. Vláda nám tu predkladá návrh, s ktorým nesúhlasia v dôležitých bodoch ani zamestnávatelia, ani zamestnanci.

    Moja zásadná otázka znie: Prečo tu teda tento návrh je? Pýtam sa, kedy odborári vystúpili s požiadavkou, že treba urýchlene novelizovať Zákonník práce? Keby prišli zamestnávatelia s požiadavkou, že treba takto novelizovať Zákonník práce.

    Jednoducho máme tu prejav voluntarizmu zo strany vlády, ktorý v skutočnosti nikomu nepomôže, ktorý v skutočnosti kadekoho poškodí a ktorý v skutočnosti nevyrieši mnoho závažných problémov, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme. Máme tu prejav voluntarizmu, aby sa zmenilo aspoň niečo, aby vláda mohla vykázať nejakú činnosť v tejto veci, ale rozhodne tu nemáme nový, moderný, progresívny Zákonník práce, ktorý by zlepšoval napríklad postavenie zamestnancov, ktorý by zlepšoval ich ohodnotenie, ktorý by zlepšoval ich pracovné podmienky. To je kľúčový dôvod, pre ktorý, vážený pán minister, náš poslanecký klub nemôže vyjadriť ani náhodou súhlas s touto novelou Zákonníka práce.

    Táto novela Zákonníka práce, vážené kolegyne a kolegovia, však plne zapadá do súčasnej politiky vlády Ivety Radičovej v oblasti hospodárskej a v oblasti sociálnej. Prináša ďalšie zbedačenie ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, predovšetkým zamestnancom. Prináša zhoršenie pracovných a v konečnom dôsledku aj zhoršenie životných podmienok. Mám veľmi vážne obavy, že táto novela prinesie zhoršenie aj mzdových podmienok, za ktorých ľudia na Slovensku dnes sú nútení pracovať. A osobne sa domnievam, že táto novela Zákonníka práce je trestom za to, že veľká časť občanov, predovšetkým tých, ktorí sa živia vlastnou každodennou prácou, nevyjadrili vo voľbách podporu stranám vládnej koalície.

    Dovoľte mi povedať aj niekoľko konkrétnych výhrad k tejto novele. Ak hovorím o tom, že sa budú zhoršovať podmienky pre zamestnancov, tak dôkazom toho, že to tak je, je okrem iného predĺženie možnosti zamestnávania na dobu určitú. To je tzv. reťazenie pomerov na dobu určitú, ktoré sa umožnia dokopy trikrát v celkovej dĺžke tri roky. Iste dobre viete, že toto zamestnanie pracovníkov na dobu určitú spôsobuje, že znižuje sociálne a pracovnoprávne podmienky a možnosti a predovšetkým sociálnu a pracovnoprávnu ochranu jednotlivých zamestnancov. My nemôžme zásadne súhlasiť s tým, že zamestnávatelia dostávajú do rúk takýto nástroj, ktorý im umožní práve v súčasnej dobe v dlhšej ako doteraz neistote udržiavať ľudí bez toho, aby mali istotu, čo s nimi bude po prepustení. Mám taký pocit, že práve to, o čo sa pokúša vláda touto novelou zákona, je v maximálne možnej miere sťažiť pozíciu zamestnancov predovšetkým v situácii, kedy sa musia báť o svoju prácu, alebo v situácii, kedy o svoju prácu prídu.

    Vyslovujeme zásadný nesúhlas a pre nás je kľúčovým momentom, pre ktorý nemôžme podporiť tento návrh zákona, je zrušenie súbehu výpovednej doby s vyplatením odstupného pri prepustení. Hovorili sme to už niekoľkokrát a musíme to zopakovať opäť. Miešajú sa tu dva inštitúty, ktoré navzájom spolu nesúvisia, ktoré navzájom nemajú nič spoločné. Výpovedná doba je obdobie, počas ktorého zamestnanec riadne chodí do práce, riadne pracuje, a preto má prirodzené právo, aby riadne poberal mzdu za túto odvedenú prácu. Odstupné je vyplatením akéhosi, nazvime to, odškodnenia za to, že nie z viny zamestnanca tento zamestnanec predčasne, dalo by sa v úvodzovkách povedať, "akoby skôr", než mu garantovala pracovná zmluva, príde o svoju prácu.

    Zlúčenie alebo súbeh výpovednej doby a vyplácania odstupného má aj svoj veľmi dôležitý nielen sociálny, ale aj ekonomický význam. Totiž to, ako dnes túto problematiku rieši Zákonník práce, umožňuje zamestnancovi udržať si istý sociálny a životný štandard vo chvíli, keď prichádza o zamestnanie, a vo chvíli, keď o zamestnanie prišiel. Toto má veľmi vážne nielen sociálne, ale aj ekonomické dopady. Naším vážnym ekonomickým problémom je prepad domácej spotreby, je prepad spotreby domácností. A takéto opatrenie, teda súbeh výpovednej lehoty a odstupného, umožňuje udržať po istú dobu po tom, čo zamestnanec prišiel o prácu, aj istú mieru kúpyschopnosti obyvateľstva, umožňuje mu udržať si istý sociálny štandard, sociálny štandard pre rodinu, umožňuje udržať si istý životný a sociálny štandard vo chvíli, keď je vystavený povinnosti podľa možností čo najrýchlejšie si nájsť nové zamestnanie, ale predovšetkým udržuje aj istý štandard z hľadiska kúpyschopnosti takejto domácnosti, čo má pozitívny vplyv na ekonomiku celého štátu. Preto sa domnievame, že dnešné ustanovenie Zákonníka práce má nielen sociálne, ale aj ekonomické ratio a myslíme si, že je pre všetkých prospešné, aby takého ustanovenie v zákone zostalo.

    Zásadný nesúhlas musím vysloviť s § 83a, ktorý má obmedzovať zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru. Skutočne si myslím, že tento paragraf vo svojich ustanoveniach obsahuje niektoré až absurdné prekážky pre to, aby sa ľudia, ktorí prišli o prácu, zamestnali v oblasti, v ktorej pracovali doteraz. Som hlboko presvedčený, že takéto obmedzovanie je úplne neopodstatnené a dokonca bude aj škodlivé v niektorých konkrétnych profesiách. Pre tých, ktorí presnejšie nevedia, len jednou vetou. Ide o to, že zamestnávateľ bude môcť v pracovnej zmluve obmedziť zamestnancovi možnosť pracovať v tom istom odbore v čase, keď o zamestnanie príde, alebo v tej istej profesii. Domnievam sa, že takéto obmedzenie v mnohých profesiách bude mať významne obmedzujúci charakter, a keďže nie som právnik, iba sa domnievam, že môže mať aj protiústavný charakter. Ak človek, ktorý odchádza zo zamestnania jedného, nemôže nastúpiť do zamestnania druhého, ktorý má, ako sa tu hovorí, konkurenčný charakter, hoci je práve pre túto prácu vyškolený, hoci práve v tejto oblasti má kvalifikáciu a spĺňa ďalšie podmienky.

    Takisto nemôžeme súhlasiť s tými opatreniami, ktoré v tomto Zákonníku práce budú rozširovať prácu nadčas a budú rozširovať možnosti prikázať prácu nadčas jednotlivým zamestnancom. Musím povedať, že tak, ako to stanovuje novela Zákonníka práce, ide o rozsah práce v stovkách hodín, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, ktorý až hrozivo bude obmedzovať, povedal by som, slobodu a možnosť využívať voľný čas jednotlivých zamestnancov. Musím povedať, že to, ako navrhuje ministerstvo práce a vláda rozšíriť možnosti využívania prace nadčas, bude mať významne negatívne dopady predovšetkým na rodinný život zamestnancov a bude mať významne negatívne dopady aj na jednotlivých pracovníkov.

    Kľúčovým bodom, v ktorom musím vysloviť zásadný nesúhlas s predkladanou novelou, je vypustenie § 120. Vážené dámy, vážení páni, skutočne považujem za nehoráznosť, že vypúšťate z tohto zákonníka § 120, ktorý garantuje minimálne mzdy. To je skutočne, vo chvíli, v akej situácii, v akej sa z hľadiska platov na Slovensku nachádzame, absolútna nehoráznosť. O to viac, vážené kolegyne a kolegovia, že o to viac, že predsedníčka vlády na stretnutí s odborármi 27. apríla celkom jednoznačne deklarovala, že nedôjde v tomto zákonníku k žiadnym ďalším zmenám oproti tým, ktoré boli urobené na rokovaní tripartity. Napriek tomu na druhý deň vláda väčšinou hlasov vypustila § 120, hoci tí, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity, keď sa prerokoval Zákonník práce, dobre vedeli, že § 120, teda stanovenie minimálnych miezd, považujú odborári za jednu zo zásadných požiadaviek, aby tieto veci, aby tento paragraf v Zákonníku práce zostal.

    Takýmto spôsobom porušila premiérka svoj verejne daný sľub, takýmto vierolomným spôsobom ste vyhodili tento paragraf zo Zákonníka práce. Musím povedať, že takýmto vierolomným spôsobom hlasovali na zasadaní vlády aj ministri, ktorí sa zúčastnili na zasadaní tripartity a dobre vedeli, aký dôležitý paragraf pre odborárov § 120 je. A dopady tohto rozhodnutia môžu byť veľmi negatívne predovšetkým na ľudí, ktorých mzdy sa už v súčasnosti pohybujú na hranici alebo tesne nad hranicou minimálnych miezd. A tých nie je málo na Slovensku.

    Môžem vám povedať, že aj včera, keď tu pred parlamentom odovzdávali zdravotné sestry svoju petíciu, tak vyjadrili vážne obavy z vypustenia § 120 zo Zákonníka práce, pretože skutočne zdravotné sestry, najmä v malých nemocniciach, pracujú za mzdu, ktorá sa iba tesne, naozaj veľmi tesne pohybuje nad hranicou minimálnej mzdy, ktorá je dnes stanovená. A moja otázka zásadná znie: Ak nás zamestnávatelia, ako nás vy všetci, vládni poslanci, ubezpečujete, že nehrozí, že by po vypustení tohto paragrafu došlo k poklesu mzdy, tak sa pýtam, prečo ten paragraf chcete vyhodiť? Prečo ten paragraf niekomu prekáža, ak nie preto, aby stanovil mzdy nižšie, než tento paragraf pripúšťa. Ak naozaj nikto nemá záujem znižovať mzdy ľuďom na Slovensku, tak nie je dôvod, aby tento paragraf v Zákonníku práce nezostal. Ak tam zostať nemá, tak iba preto, aby ľudia boli donútení pracovať za ešte nižšie mzdy, než sú nútení v súčasnosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa veľmi zásadne ohradiť aj voči zmenám, ktoré tento Zákonník práce prinesie do kolektívneho vyjednávania. Považujem za veľmi nešťastné, akým spôsobom, akým spôsobom tento materiál, pardon, akým spôsobom táto novela bude zasahovať do Zákonníka práce, pardon, do kolektívneho vyjednávania, a považujem za mimoriadne nešťastné, akým spôsobom sa mení zásadný charakter garancií, ktoré Zákonník práce má zamestnancom garantovať. Doterajšou zásadou totiž v pracovnom práve, ktorá, mimochodom, vyplýva aj súčasného zmenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce, je, že možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, opakujem výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis.

    Dovoľte mi dôležitosť tohto ustanovenia dokumentovať na jednom príklade, a tým je napríklad dovolenka. Nárok zamestnanca na dovolenku je v Zákonníku práce určený ako minimálny nárok, to znamená, že je ho možné v pracovnej zmluve zvýšiť. Je nepochybné, že dohoda o predĺžení dovolenky napríklad o jeden týždeň v roku je pre zamestnanca výhodná, nakoľko zamestnanec získava päť dní pracovného voľna navyše oproti minimálnej sadzbe, ktorú stanovuje Zákonník práce. Pre zamestnávateľa je, samozrejme, predĺženie dovolenky, naopak, nevýhodné, nakoľko stráca päť dní pracovnej kapacity svojho zamestnanca.

    Podľa novely tohto zákona sa má umožniť, aby všetky zmeny, aby viaceré dôležité minimálne štandardy, ktoré Zákonník práce garantuje, mohli byť zmenené v Zákonníku práce tak, že budú nevýhodnejšie pre jednotlivých zamestnancov. Ak teda používame slovko "inak", čiže to neplatí, ak tento zákon stanovuje inak, tak treba povedať, že takýmto krokom dôjde k zásadnému prelomeniu zásady, právnej zásady, o ktorej som doteraz hovoril, a to v neprospech zamestnanca. V konečnom dôsledku si myslím, že je veľmi dôležité, že takýmto zásahom do kolektívneho vyjednávania, kedy výsledkom kolektívneho vyjednávania môže byť zhoršenie pracovnoprávnych podmienok alebo iných podmienok oproti štandardu, ktorý v základných ustanoveniach ustanovuje Zákonník práce, bude vážnym ohrozením kolektívneho vyjednávania, vyvstáva tu otázka zmyslu a významu kolektívneho vyjednávania a v konečnom dôsledku je to, samozrejme, aj útok na postavenie odborov ako legitímnych zástupcov na úrovni podnikov alebo aj vyššej úrovni, ktorí majú využívať kolektívne vyjednávanie v ich vlastný prospech a na to, aby zvýšili a umožnili lepšie zabezpečiť práva zamestnancov na úrovni podniku alebo aj na úrovni kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    Napokon musím povedať, že takáto právna úprava je aj nelogická, pretože napokon v každej konkrétnej pracovnej zmluve možno dohodnúť aj vyššie štandardy, než aké stanovuje Zákonník práce. A potom opäť vyvstáva otázka, prečo máme tú kolektívne vyjednávanie, ak kolektívne vyjednávanie môže dohodnúť horšie podmienky, než aké v základných ustanoveniach stanovuje Zákonník práce.

    V tejto súvislosti, vážené kolegyne a kolegovia, musím upozorniť aj to, že viaceré ustanovenia, ide o § 231a, ktorý má upravovať dohodu medzi, dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, považujem za mimoriadne nebezpečné a za pravdepodobne aj rozporné s ústavou alebo niektorými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, lebo musím upozorniť, že zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a zamestnanecká rada preto nemôže nahradzovať, nemôže nahradzovať odborovú organizáciu, ktorá funguje v príslušnom podniku.

    Za absolútne neprijateľné navyše, za absolútne neprijateľné navyše považujem ustanovenie, ktoré umožní zamestnávateľom, aby obišli kolektívne vyjednávanie takým spôsobom, že ak sa nepodarí uzavrieť kolektívnu dohodu, napríklad pre nesúhlas odborárov, tak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že uzavrie dohodu so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom. Toto je priamy nástroj na potlačenie úlohy odborov na úrovni podnikov a toto je priamy nástroj na likvidáciu odborov. Vy do Zákonníka práce dávate možnosť, aby zamestnávateľ mohol viesť kolektívne vyjednávanie s odborovou organizáciou tak, že jej výsledkom nebude žiadna dohoda, teda žiadna kolektívna dohoda a v takom prípade mu umožňujete, aby podpísal inú dohodu, ktorá už pôjde mimo odbory.

    Vážené dámy, vážení páni, rád by som ešte - a opäť poprosím pánov, aby mi zapli výstup z počítača na obrazovku, buďte tak dobrí.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som ešte odprezentoval jednu dôležitú tabuľku, na ktorej vám chcem ukázať, akým falošným argumentom je podkladaná táto novela Zákonníka práce, a to vo vzťahu k vývoju zamestnanosti. Najčastejšie ako dôvod, prečo je treba prijať novelu Zákonníka práce, ktorý má vraj priniesť väčšiu flexibilitu pracovného trhu, čo má vraj priniesť zlepšenie zamestnávania a lepší vývoj na trhu práce, je argument, že keď zvýšime flexibilitu, tzv. flexibilitu na trhu práce prostredníctvom ustanovením v Zákonníku práce, ktoré zhoršia podmienky pre zamestnancov, vytvoríme tým lepšie podmienky pre ich zamestnávanie. A dokonca sa tu prezentuje, akoby toto bol jeden z kľúčových nástrojov na zníženie nezamestnanosti na Slovensku.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nie je to pravda a to, že to nie je pravda, dokazuje aj porovnanie oficiálnych štatistických údajov o vývoji nezamestnanosti v čase, keď boli prijímané v uplynulých desiatich rokoch jednotlivé novely Zákonníka práce.

    Dovoľte, prosím, aby som vám to ukázal na úplne konkrétnych číslach, ktoré vidíte na tých premietacích plochách. V apríli 2002 bol prijatý, bola prijatá novela Zákonníka práce, ktorú som technicky nazval, nazvime to, ľavicová, pretože prinieslo to, čo by pravicoví politici nazvali horšia flexibilita na trhu práce, a v tom čase bola nezamestnanosť na úrovni 18,5 %. Do prijatia Kaníkovho, nazvem ho takto, Ľudo, neuraz sa, do prijatia Kaníkovho pravicového Zákonníka práce, ktorý mal zvýšiť flexibilitu práce, a teda priniesť viac, viac zamestnaných a menej nezamestnaných, sa mierne začala nezamestnanosť znižovať napriek tomu, že fungoval prísnejší Zákonník práce.

    V roku 2003 teda začal platiť alebo bol prijatý a začal platiť nový Zákonník práce, ktorý mal priniesť väčšiu flexibilitu na trhu práce, ktorý znížil ochranu zamestnancov, a to z toho mal rezultovať zníženie nezamestnanosti. V skutočnosti však, ale zatiaľ čo v roku 2003 bola nezamestnanosť 17,5 %, v roku 2004, čiže rok po fungovaní nového zákonníka, alebo v čase rok po prijatí nového Zákonníka práce, sa nezamestnanosť zvýšila na 18,1 %. Zvýšila na 18,1 %.

    V ďalšom roku, v roku 2005, už dochádza k poklesu nezamestnanosti, pretože ako všetci vieme, už v podstate od roku 2003 svet zažíval výraznú, významnú hospodársku konjunktúru a samozrejme, že táto konjunktúra sa s istým časovým oneskorením prejavila aj na Slovensku.

    V roku 2007 prijal parlament - opäť som to nazval pracovne - Tomanovej návrh alebo Tomanovej ľavicový Zákonník práce, ktorý, naopak, zaviedol viaceré ustanovenia na ochranu zamestnancov a v tom čase bola 11-percentná nezamestnanosť, rok po prijatí alebo po fungovaní takéhoto Zákonníka práce nezamestnanosť klesla na 9,6 %. V čase, kedy fungovala vláda Roberta Fica, sme dokonca dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť a tá sa v dôsledku krízy začala potom bez toho, aby sa zmenil Zákonník práce, zvyšovať a v súčasnosti - a to sú už potom aj za druhý polrok 2010 - neustále stúpa. Stúpa dokonca tak, že máme najvyššiu mieru nezamestnanosti, akú sme tu kedy historicky mali.

    Vážené kolegyne a kolegovia, porovnávanie týchto čísel jasne dokazuje jedno: Nie je pravda, že Zákonník práce môže znížiť nezamestnanosť, nie je pravda, že flexibilita dosiahnutá tým, že sa znižujú sociálne a ďalšie ekonomické práva zamestnancov, prináša zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie zamestnanosti, vážené kolegyne a kolegovia, prináša vývoj hospodárstva. Zvýšenie zamestnanosti prináša ekonomická, hospodárska politika vlády. Zvýšenie zamestnanosti nemôže priniesť zbedačovanie ľudí prostredníctvom takého Zákonníka práce, ktorý zhoršuje ich pracovné pozície, ktorý zhoršuje ich pracovné podmienky a ktoré v konečnom dôsledku zhoršuje aj ich životnú úroveň.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú základné dôvody, pre ktoré poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia nemôže a nebude súhlasiť s predkladanou novelou Zákonníka práce.

    Vážené kolegyne a kolegovia, to, o čom tu dnes rokujeme, je Zákonník práce, ktorý sa stáva bičom, ktorý sa stáva trestom, ktorý je namierený proti jednotlivým zamestnancom, ktorý je namierený proti ľuďom, ktorí sú nútení každý deň ráno vstávať a chodiť do práce a takýmto spôsobom si zarábať na svoje živobytie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predkladaný návrh Zákonníka práce je zlý, zlý a ešte raz zlý.

    Vážené kolegyne a kolegovia, s predkladanou novelou Zákonníka práce nesúhlasí ani jeden z mimovládnych sociálnych partnerov. Vážené kolegyne a kolegovia, proti tejto novele Zákonníka práce sa búria tisíce, desaťtisíce, stotisíce zamestnancov na celom Slovensku. Ja vás, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste vypočuli hlas svojich voličov, aby ste odmietli novelu Zákonníka práce, ktorá spôsobí zhoršenie pracovných podmienok, ktorá spôsobí zhoršenie mzdových podmienok, ktorá zhorší život, životnú úroveň a pracovné podmienky zamestnancov na Slovensku.

    Vážený pán spravodajca, z tohto dôvodu predkladám aj procedurálne návrhy v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada hlasovaním odmietla sa ďalej zaoberať týmto návrhom zákona. A v prípade, ak tento môj návrh nebude prijatý, tak, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

    Ja vám ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci, uzatváram možnosť sa prihlásiť, siedmi, uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kalist.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán poslanec Ondruš, spomínali ste zdravotné sestry a ich odpor k zrušeniu § 120, k tým koeficientom minimálnej mzdy, no, ja si dovolím zacitovať priamo z petície zdravotných sestier, citujem: "Takmer dve desaťročia sestry trpezlivo čakali na pozitívne zmeny, ktoré neprišli." A ďalej potom uvádzajú neskôr: "Ide o dlhodobo riešené chronické problémy sestier a pôrodných asistentiek. Zdravotné sestry a všeobecne zdravotnícki pracovníci sú na Slovensku ohodnotení skutočne biedne."

    Ja si ale naozaj nemyslím, že by ktokoľvek z nich mal pracovať za minimálnu mzdu. Záslužná práca zdravotných sestier má obrovskú hodnotu a prirovnávanie to k úplne najzákladnejšej hodnote alebo k najnižšej hodnote mzdy, to sa rovná zbedačovaniu ľudí. Ja sa pýtam, kde bola strana SMER za posledné roky, teda za predchádzajúce roky, roky vlády Roberta Fica, keď tie isté sestry mali v nemocniciach, ktoré ste spomínali, pracovali, doslova drali - a použijem vaše slová - za mzdu veľmi blízku k minimálnej mzde?

    Ja si teda myslím, že váš prístup alebo prístup vlády Roberta Fica k zdravotným sestrám bol zlý, zlý a zlý.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, pána ministra práce ste nazvali nezávislým moderátorom sociálneho dialógu, avšak ciele a plány vlády a tejto koalície boli verejne známe. Výzva k sociálnym partnerom teda smerovala k tomu, aby sme sa oboznámili s ich požiadavkami, a bola teda ústretovým krokom. Nato odborári prišli s nezmyselnými návrhmi, ktorými sociálny dialóg zdržovali a robili neefektívnym. Svojej tvorivosti dali korunu napríklad i tým alebo požiadavkou, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol stanovený z terajších 40 na maximálne 35 hodín. To, že za menej času sa zákonite vyprodukuje menší zisk, už zrejme predpokladá znalosť vyššej matematiky. Dohoda môže byť dobrá iba vtedy, ak každý z partnerov zo svojich požiadaviek v rozumnej miere ustúpi.

    Prijatím novely sa znížia neprimerané náklady zamestnávateľov, upraví sa postavenie a právomoci odborov tak, aby neboli zvýhodňované na úkor zamestnávateľa. Na druhej strane sa posilnia právomoci ďalších zástupcov zamestnávateľov, zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka. Zvýšia sa možnosti uzatvárania vzájomných dohôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Novela zavádza trvalý inštitút flexikonta, delené pracovné miesta, významne vylepšuje možnosti zavádzania pružného pracovného času, umožní lepšie skĺbenie pracovných a rodičovských povinností a posilní ochranu tehotných žien a matiek s malými deťmi. I s týmito krokmi sú mnohí spokojní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela je v parlamente a je teraz na nás, ako bude vyzerať jej finálna verzia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, pán kolega Braňo Ondruš, za tvoje vystúpenie, ja sa dotknem len jednej tej časti, kde si hovoril o minimálnej mzde, ktorá je 317 euro. Pritom keď je priemerný mesačný počet hodín 168, tak je to zhruba 1,8 eura na, hodinová, priemerná hodinová mzda.

    Ja som bol v ostatnom období v mojom rodnom kraji na Gemeri a na východe, kde - dovolím si povedať - v tých podnikoch takmer tri štvrtiny ľudí pracujú za túto minimálnu mzdu. A mnohí z tých zamestnávateľov len čaká na to, kedy sa aj táto hranica zruší a budú môcť týmto ľuďom, ktorí sú odkázaní na akúkoľvek prácu, ktorá v tom regióne je, ju prijať. Toto je cesta zlepšovania života našich spoluobčanov? Toto chcete docieliť tým, že zrušíte aj túto minimálnu hranicu, ktorá už hraničí s prežitím a s ľudskou dôstojnosťou?

    Prídite, prosím vás, so mnou niekedy sa tam pozrieť a uvidíte, ako tí ľudia žijú a ako ťažko musia pracovať za týchto pár euro, ktoré im chcete ešte aj vy nejakým spôsobom zobrať.

    Posledná poznámka. Ja naozaj poznám, a nielen na východe, ale aj tu, veľmi veľa firiem, ktoré naozaj takýmto spôsobom zdierajú týchto ľudí. Som zvedavý, čo budete robiť, keď zrušíte minimálnu mzdu. Zamestnanci, nie všetci, je aj veľa serióznych zamestnávateľov, ale sú aj takí, ktorí naozaj len čakajú na to, že tú hranicu znížite. A čo potom tí ľudia budú robiť, z čoho budú žiť?

    Skúste o tom porozmýšľať a do druhého čítania odporúčam, aby ste toto sám od seba dali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Ondrušovi, ktorý sa skutočne zhostil a tie základné veci uviedol absolútne prehľadne a dokonca aj o tom, ako sa vyvíjala miera nezamestnanosti aj skutočnosť, že v roku 2008 vláda Roberta Fica dosiahla najnižšiu mieru nezamestnanosti, aká tu bola za obdobie posledných 15 rokov.

    V tejto súvislosti by som pripomenula, že po roku účinnosti Zákonníka práce prijatého od 1. septembra 2007 Inštitút pre finančnú politiku pri ministerstve práce jednoznačne vyhodnotil, že nešlo o poškodzujúci, nezhoršil podnikateľské prostredie tento Zákonník práce.

    Ale nedá mi, aby som nepovedala ešte jednu vec. A to v predchádzajúcej vláde pána Dzurindu v rokoch 2002 až 2006, kedy Zákonník práce novelizoval pán exminister Kaník, sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti v rokoch 2004 a 2005 jediným spôsobom - o tom by nám mohol porozprávať niečo bývalý štátny tajomník pán Beblavý -, a to pravidelným rozpisovaním percentuálneho, povinného percentuálneho zníženia a vyradenia ľudí z evidencie práce, ktoré bolo rozpisované na jednotlivé úrady práce, kde museli úrady práce vyraďovať ľudí, aby dosiahli toto percento za nespoluprácu. Takže myslím si, že to nie je seriózne.

    Na druhej strane musím povedať ešte jednu vec, čo sa podarilo SMER-u - sociálnej demokracii, a teda vláde pod vedením Roberta Fica. Zákonník práce v roku 2007 prešiel celospoločenskou diskusiou a to, si myslím, je skutočne najvyšší prejav demokracie, kde boli zapracované všetky pripomienky, ktoré sa týkali ochrany práv zamestnancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja podčiarkujem a podpisujem všetko to, čo povedal Braňo Ondruš vo svojom príhovore. A chcem len pripomenúť pánovi ministrovi, že keď začala tá debata, ten nekonečný kolotoč ohľadom zmien v Zákonníku práce, že som ho verejne upozornil, že otvára Pandorinu skrinku a že pri takomto rokovaní sociálni partneri aj naľavo, aj napravo maximalizujú svoje požiadavky a výsledok je potom taký presný, ako máme dnes na stole, a spokojná s ním je len vláda a zrejme pán minister.

    Chcem vás ešte upozorniť na niekoľko faktov. Minister Mikloš nás veľmi rád po voľbách bil po hlave tzv. indexom globálnej konkurencieschopnosti, môžete si ho pozrieť na stránkach Inštitútu finančnej politiky. Ale tam je jeden indikátor, ktorý sa volá "pružnosť zamestnávania", a v tomto indikátore, čudujme sa svete, Slovensko poskočilo o 23 miest, to je indikátor za rok 2010, ktorý vyhodnocuje situáciu roku 2009. Čiže vyzerá to tak, že sociálnym demokratom sa podarilo zlepšiť pružnosť zamestnávania v porovnaní s inými krajinami vo svete. A potom naozaj nechápem, prečo sa stále držíte tej svojej mantry, ako chcete riešiť nezamestnanosť práve a len a len zmenou Zákonníka práce.

    A popritom sa deje to, že vládu ste v šiestom mesiaci alebo v siedmom mesiaci minulého roku prebrali pri harmonizovanej miere nezamestnanosti, sme boli piati najhorší v Európe po Španielsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, dnes sme tretí najhorší v Európe po Španielsku a Írsku - aj to je výsledok vašej práce a výsledok hospodárskej politiky a tejto vlády a hlavne pribrzďovania domácej spotreby ako hybnej sily a rastu ekonomického.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, iba jednou jedinou poznámkou by som chcel poukázať na hodnovernosť vášho vystúpenia, kde ste napríklad tvrdili, že v dnešnej dobe táto vláda je zodpovedná za historicky najvyššiu nezamestnanosť v Slovenskej republike. Chcel by som vás naučiť teda základy matematiky, dnešná nezamestnanosť je približne na úrovni 13 % a najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku sme mali v roku 2001 a to bolo 19,3 %; 13 je menej ako 19,3. Viem, že vám to pasuje do vašej demagógie a vlastne vymývania mozgov vašim voličom, ktorí si, bohužiaľ, tieto čísla nepamätajú, a veľmi radi vytvárate dojem, že my sme zodpovední za najvyššiu nezamestnanosť, my sme zodpovední za všetko. Ale, prosím vás, neklamte aspoň ľudí v tom, že 13 je viac jako 19.

    Ešte raz: najvyššia nezamestnanosť na Slovensku bola v roku 2001, 19,3 %, a dnešná je niečo okolo 13 %. V žiadnom prípade to nie je historicky najvyššia nezamestnanosť na Slovensku, ako ste povedali vy.

  • No, bolo to zaujímavé a ukázalo sa, ja to vo svojom potom vystúpení rozvediem viac, ako sa dajú tie dáta krásne otáčať, manipulovať a ako sa nimi dá dosahovať chcený výsledok v prospech nejakého, nejakej nie celkom objektívnej a pravdivej vízie.

    Keď sa hovorí o nezamestnanosti a vzťahu k hospodárstvu, tak keď sa opomenie faktor zotrvačnosti vplyvu jednotlivých zásahov do hospodárstva a ich prejavu, tak potom je možné dospieť k takýmto úplne deformovaným výsledkom.

    Ale som rád, že sa tam tie percentá objavili. Ja by som sa ich držal a dokázal by som naozaj a budem sa snažiť dokázať presný opak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Rečník chce reagovať na faktické poznámky?

    Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Blahová, pani kolegyňa Blahová? Aha, ani tu nie je. No, tak ani neviem, či mám, dobre, no, len jednu vetu. Pani kolegyňa Blahová, teda ja nebudem reagovať na všetkých, len teda jednou, len teda k tomu jednému, ako tento Zákonník práce prinesie väčšiu flexibilitu využívania pracovného času v prospech zamestnancov. Tak musím len povedať, že podľa nového § 97 bude mať zamestnávateľ možnosť stanoviť prácu nadčas až do výšky 550 hodín za rok, čo pri 48-hodinovom pracovnom týždni znamená vyše 11,5-pracovného týždňa. Čiže ľudia v skutočnosti oproti riadnemu pracovnému času budú podľa tohto Zákonníka práce môcť pracovať až o, až 11,5 týždňa navyše oproti bežnému pracovnému času. Tak skutočne si neviem predstaviť, či práve toto je opatrenie, ktoré pomôže zvýšiť, ktoré pomôže zvýšiť... (reakcia z pléna) ... nielen zamestnanosť, to je jedna vec, samozrejme, ale druhá vec, že či toto pomôže zvýšiť nejaký komfort rodinného života alebo podobne, keď ľudia budú musieť chodiť do práce a v skutočnosti za rok o 11,5 týždňa viac, než by chodili normálne.

    No a potom ešte, ešte teda je tam jeden zaujímavý údaj, a to ten, že zamestnávateľ bude môcť dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená práca nadčas v úhrne až 150 hodín v kalendárnom roku. Inými slovami, tento Zákonník práce pripustí, že ľudia odpracujú 150 hodín za rok zadarmo v prospech zamestnávateľa bez toho, aby dostali za to čo len korunu navyše.

    Tak skutočne neviem, ale ak sú toto naozaj veci, ktoré majú pomôcť rodinnému životu, tak potom asi ste z inej planéty.

  • Ďalší rečník v poradí - pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, špecifikom diskusií v tomto parlamente o závažných sociálno-ekonomických témach sa stáva to, že skutočná vecná a odborná diskusia neprebieha medzi koalíciou a opozíciou, ako, by som povedal, v parlamentnej demokracii je dobrým zvykom, ale medzi koalíciou a koalíciou. Dôvody sú na to dva. Jeden dôvod spočíva vo vnútornej podstate koalície, ktorá je názorovo rôznorodá a, by som povedal, zvolila do parlamentu viacero ľudí, ktorí sa témam, ktorým sa venujú dlhodobo odborne a majú k nim svoj názor. Ale možno ten závažnejší, pretože napriek všetkému tá koalícia je v mnohých veciach pomerne kohézna, je to, že opozícia nedokáže ponúknuť seriózne argumenty do diskusie a následkom toho naozaj je pomerne ťažké debatovať s partnerom, ktorý buď zjavne klame, alebo hovorí veci, za ktoré by už v takom prvom semestri na Ekonomickej univerzite došlo k vyhodeniu zo skúšky.

    Nebudem to tu celé opakovať, ale ak pán poslanec Jasaň hovorí o tom, že zrušíme minimálnu mzdu, no tak klame, ten návrh neruší minimálnu mzdu a už vôbec nie pre tých ľudí, ktorí za ňu pracujú za tých 317 eur, ktoré aj pán poslanec Jasaň spomínal. Je to jednoducho lož, nedá sa to inak povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. On hovoril 317 euro, že o to sa zruší. To jednoducho je lož, 317 eur, alebo koľko to je, sa nezruší, bodka. Klamete. Nemá význam to ani vykrikovať, ani to nejako zdôvodňovať, proste klamete.

    Pán poslanec Ondruš, ak tú vašu tabuľku, ja teda oceňujem kolegov informatikov, že vám poskytli možnosť predviesť nám možnosti vášho počítača, ale musím povedať, že za interpretáciu tej tabuľky, ktorú ste predviedli, by vás naozaj vyhodili z každej normálnej ekonomickej školy už v prvom semestri, pretože dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel v čase k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo, hovorím, tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom, dúfam, že aspoň seba ste týmto nezaviedli. Ak áno, tak je mi to veľmi ľúto.

    Takže dalo by sa ísť takto ďalej a ďalej v rozoberaní toho, o čom je tu hovorené zo strany opozície, ale pointa toho nie je ani navážať sa do opozície, ako skôr teda vysvetliť, prečo naozaj viac budeme asi diskutovať, pán minister, medzi sebou, lebo obávam sa, že zo strany opozície, či už konštruktívneho, alebo kritického, ale niečo, čo má zmysel, sa asi nedočkáte. V tomto, v tomto je mi to naozaj úprimne ľúto, lebo naozaj Zákonník práce je otázka, kde aj rôzne veľké politické sily tohto sveta majú k nemu čo povedať. A keď sa strana, ktorá zastupuje jednu takúto stranu spektra, rozhodne namiesto toho hovoriť lži a hlúposti, tak prichádzame všetci o veľa, pretože aj tú ľavicovú perspektívu by tu bolo treba vypočuť, ale kvalifikovanú ľavicovú perspektívu.

    No a teraz k samotnej, samotnej veci. No, ak sa pozrieme na čísla, čísla o vývoji nielen zamestnanosti, ale aj čísla o vývoji jednotlivých typov pomerov, tak to, čomu čelíme na Slovensku, dneska nie je otázka toho, že aké sociálne výhody budú mať zamestnanci, najmä ak hovoríme o zamestnancoch v súkromnom sektore, ale koľko takých zamestnancov tu vôbec zostane počas krízy a najmä po kríze.

    Ak sa pozrieme na otázku dopadu krízy na pomery vnútri, by som povedal, pracujúcich medzi samostatne zárobkovo činné osoby, medzi ich osoby pre ne pracujúce a medzi regulárnych zamestnancov, tak vidíme, že práve ten dopad, ktorý sledujeme, je dopad smerom práve k znižovaniu počtu zamestnancov, znižovaniu vôbec počtu ľudí, ktorí majú zabezpečené základné istoty. Časť toho, samozrejme, je dôsledkom aj prirodzených zmien na trhu práce, ktoré sú aj globálnejšieho charakteru, ale časť toho je dôsledkom jednak zle nastaveného odvodovo-daňového systému, čo je niečo, čo sa dnes koalícia snaží riešiť, o čom tu asi nie je treba viac povedať, ale časť toho je aj v dôsledku nastavenia Zákonníka práce. Ono je veľmi fajn povedať, že odstupné plus odchodné si nedáme, ale ak to znamená, že to stojí šesť platov znížiť stav zamestnanosti, tak to znamená, že možno ani žiadni zamestnanci nebudú. Tie čísla, ktoré vidíme, zatiaľ, bohužiaľ, ukazujú skôr týmto smerom. Čiže z tohto pohľadu, keby som chcel byť málinko ironický, tak by som mohol povedať, že pán minister Mihál, a teda vláda sa skôr ľavicovo snažia zachrániť stav zamestnancov na Slovensku namiesto toho, aby podporovali ich prechod v minulosti do veľkej časti do stavu samostatne zárobkovo činných osôb. Ja si však myslím, že je to v poriadku, pretože naozaj nemalo byť cieľom ani pravicovej vlády, ja som rád, že nie je umelo posilňovať ktorýkoľvek prvok, ale skôr nastaviť neutrálne postavenie.

    No a teraz k samotnému obsahu. Chcel by som povedať veľmi krátko len tri alebo štyri veci. Prvá vec je jedna vec, čo je asi ten najzásadnejší môj osobný, môj osobný problém s tým návrhom, a to sú diferencované výpovedné lehoty podľa dĺžky pracovného pomeru. Pán minister, sme o tom diskutovali, myslím, že neprichádzam s ničím, o čom, o čom neviete. To považujem za práve snahu, keď snaha byť sociálny, snaha byť ľudský, ktorú by som vám neupieral, ani vláde, môže mať nakoniec nešťastnejšie dôsledky ako niekedy štandardný postup. Vysvetlím.

    Ten návrh obsahuje situáciu, kde podľa dĺžky pracovného pomeru budú rôzne dĺžky výpovednej lehoty, až po päť, až po respektíve odstupné, podľa toho, ako si vyberie zamestnanec, až po päť mesačných platov alebo päť mesiacov výpovede pri dlhodobých pracovných pomeroch. To znie dobre. To každý z nás by sme mali podporiť, tak keď niekto dlho robí, aby bol potom, aby bol dlhšie chránený. Len pozrime sa, čo je toho dôsledkom. Dôsledkom toho je, že ak zamestnávateľovi náhodou vďaka recesii, vďaka výpadu výroby sa zmenší možnosť práce, ktorú vie poskytovať svojim ľuďom a bude musieť niektorých prepustiť, tak si ich postaví a nebude ich prepúšťať podľa toho, kto je výkonnejší, ktorý možno sa na tú prácu viac hodí, ale, no osobitne v kríze, v ťažkých časoch prepúšťa toho, kto je na prepustenie lacnejší. Na prepustenie lacnejší budú najmä v tomto modeli mladší zamestnanci, krátkodobejší zamestnanci. Pričom sú to práve tí zamestnanci, o ktorých vieme zo štatistík, že majú na Slovensku najväčší problém so zamestnávaním. Slovensko má práve zlé čísla v zamestnávaní mladých ľudí. Napriek všetkému v zamestnaní starších ľudí paradoxne na tom nie sme až tak zle ako pri zamestnávaní mladých ľudí a takisto sme na tom pomerne zle v tzv. neštandardných úväzkoch a to sú ľudia, ktorí budú tiež týmto diskriminovaní.

    Aby to neznelo ako teória, pozrime sa na, najmä na krajiny v južnej Európe, ktoré majú rôzne, rôzne pracovnoprávne, by som povedal, štruktúry, ale často podobného typu a ich dôsledkom je práve to, že mladí ľudia sú na trhu práce dlhodobo znevýhodnení, pretože na ňom nevedia nadobudnúť nejakú formu solídneho postavenia, pretože práve oni sú využívaní na to, aby v prípade nárastu výroby boli prijímaní a v prípade poklesu výroby boli hneď prví pri prepustení, čo naozaj nie je dobré ani pre nich, ani pre spoločnosť.

    Ekonomické štúdie aj pomerne renomovaných medzinárodných inštitúcií ukazujú, že takýto trh práce síce mierne zvyšuje rast zamestnanosti v dobe boomu alebo teda ekonomického zlepšenia, ale takisto ho výrazne zhoršuje v období recesie. To znamená, že posilňuje výkyvy na trhu práce bez toho, aby nejak výraznejšie prispel k čistej tvorbe miest.

    Z tohto dôvodu toto je jediné vážne ustanovenie v tom návrhu, ktoré ja osobne by som chcel apelovať aj na pána ministra, aj na kolegov poslancov, aby sme ešte zvážili. Nejaká miera rozdielu asi je prirodzená. Ale tá miera, ktorá tam je, vlastne od jedného mesiaca do piatich mesiacov odstupného alebo výpovednej lehoty je veľmi veľká a naozaj vytvára veľmi veľkú motiváciu pre zamestnávateľov primárne prepúšťať mladých ľudí, teda ľudí, ktorí sú kratšie v pracovnom pomere. To znamená, že ak už nevieme ten rozdiel zrušiť, aspoň ho zmenšíme tak, aby sme toto riziko obmedzili.

    Druhý návrh, ktorý by som chcel dať do pozornosti kolegom aj pánovi ministrovi, už sme o ňom hovorili, je, naopak, nad rámec právnych ustanovení, ktoré tam sú, ale ideovo s nimi, myslím si, súladí. A to je otázka uplatňovania kolektívnych zmlúv pre manažmenty. Všetci, si myslím, sme zachytili rôzne kauzy od pani riaditeľky rozhlasu, resp. Rozhlasu a televízie Slovenska pani Zemkovej a jej odstupného, ktoré získala aj vďaka tomu, že sama podpísala kolektívnu zmluvu so zástupcom odborov tesne predtým, než jej vlastná organizácia zanikla. Všetci si takisto pamätáme kauzu košických teplární, viacnásobného odstupného tam. A takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej do minulosti a hovoriť o jednom nominantovi tam, druhom nominantovi tu a o tom, ako v ničom nie sú manažmenty, najmä vo voľnom sektore, tak dobre ako v podpisovaní výhodných pracovnoprávnych podmienok, ktoré sa týkajú aj ich. Je to zneužívanie kolektívneho vyjednávania, pretože kolektívne vyjednávanie je primárne vyjednávaním medzi zamestnávateľom zastupovaným manažmentom a ostatnými zamestnancami, ktorých práva, ale aj iné záujmy majú byť týmto chránené. Ak top manažment rokuje o výhodách, ktoré sa budú týkať aj jeho, tak je jednak v konflikte záujmov a osobitne ten konflikt záujmov je bolestivý vo verejnom sektore, kde všetci sa môžu dohodnúť na úkor nás daňovníkov bez toho, aby sme sa mohli voči tomu bezprostredne brániť.

    Z tohto dôvodu, a opäť si dovolím povedať, toto nie je nejaká pravicová poznámka, veľká legenda svetovej ľavice Franklin Delano Roosevelt, americký prezident - sociálny demokrat, osobne zakázal kolektívne vyjednávanie vo verejnom sektore počas svojho pôsobenia ako amerického prezidenta práve preto, že povedal, že kolektívne vyjednávanie vo verejnom sektore je na úkor toho tretieho, ktorý tam chýba, a to je daňovník.

    Ja osobne by som nešiel tak ďaleko z dôvodov inej histórie, inej tradície, ale myslím si, že by sme sa mohli zhodnúť na to, že kolektívne vyjednávanie vo verejnom sektore, možno aj v súkromnom, tam nie je pre top manažmenty. A top manažmenty by nemali byť motivované prijímať kolektívne zmluvy, na základe ktorých ony samy budú potom benefitovať. To nech si s nimi rieši ich ten, kto s nimi vystupuje ako zamestnávateľ.

    Preto by som chcel, aby sme v tejto novele prijali aj opatrenie, a o forme môžme, samozrejme, diskutovať, ktorým zavedieme to, že kolektívne zmluvy sa nebudú týkať top manažmentov, čo je definované ako štatutárny orgán a riadiaci pracovníci v jeho priamej pôsobnosti, automaticky. A je na diskusiu, či vôbec nie, alebo len po nejakých poistkách.

    To sú také dve veci, ktoré by som ja osobne chcel do diskusie o Zákonníku práce priniesť. Mám ešte ďalšie body, ale nechcem s nimi zdržovať.

    Na záver mi dovoľte povedať len dve veci. Prvá je, chcel by som pána ministra požiadať, aby pokračoval, myslím si, vo veľmi otvorenom ústretovom procese, ktorý naozaj viedol pri tvorbe tejto novely. A ja si myslím, že ak jeho niekto obviňuje z nejakého robenia jednostrannej novely, robia novely za zatvorenými dvermi, tak je to v tomto prípade veľmi nefér, lebo naozaj toto je taký typ novely, v ktorej minister už ovláda do detailov aj posledný paragraf, pretože jej venoval desiatky hodín, možno aj cez stovku to bude a naozaj o nej hovoril so všetkými možnými. Takže ja by som len chcel možno, pán minister, poprosiť, aby sme skúsili v tomto pokračovať ešte aj počas toho najbližšieho mesiaca. Ja si viem predstaviť, že už musíte byť z toho veľmi unavený, lebo naozaj ten záber je veľký, ale aby sme to spolu dotiahli, myslím si, dobrú novelu, aby sme dotiahli na novelu, ktorá naozaj bude vynikajúca a na ktorú aj vy budete môcť byť hrdý.

    Záverom si dovolím podať jeden procedurálny návrh. Pán predseda Národnej rady navrhol prideliť túto novelu viacerým výborom, ale nenavrhol ju prideliť výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorého som členom. Ja si myslím, že by bolo vhodné, keby tento výbor novelu prerokoval z toho jedného dôvodu, že tá novela rieši práve otázku reťazenia pracovných pomerov a týka sa tým pádom aj vedeckých a vysokoškolských inštitúcií a je potrebné si vydiskutovať, ako to urobiť, lebo ten návrh, myslím si, vyžaduje ešte nejaké menšie úpravy. Takže z tohto dôvodu, aj z dôvodu, samozrejme, celkovej dôležitosti by som si dovolil dať procedurálny návrh, aby sa medzi výbory, ktoré prerokujú v druhom čítaní po jeho prípadnom schválení, zaradil aj výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sú prihlásení piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    A slovo má pán poslanec Číž.

  • Pán poslanec Beblavý, no, vy pôsobíte dojmom slušného človeka. Tento nejapný útok neviem, či je to iba obyčajný politický prostriedok alebo to vyjadruje vás ako človeka, ale, pán Beblavý, keby s takýmto návrhom zákona ste prišli v hociktorej krajine Európskej únie, tak je na uliciach 200 mil., teda 2 mil. ľudí. A vy s vašou inteligenciou vás vôbec nepodozrievam, vy o tom viete. Pán poslanec Ondruš hovoril veľmi slušne a veľmi jemne na túto tému, ani zďaleka nie rétorikou, ktorú by si tento návrh zákona zaslúžil a vôbec celý komplex opatrení, s ktorými prichádzate do spoločnosti a ktorými výrazne poškodzujete väčšinu spoločnosti.

    Je to podľa môjho názoru na hranici sociálneho cynizmu, pretože pre vás ľudia, ktorí žijú z práce a z mesačnej mzdy a ktorí sú naviazaní na elementárne veci, ako je hypotéka a podobne, ktorí potrebujú aspoň základnú ochranu, rodina naša potrebuje aspoň základnú ochranu, tak prísť s celým komplexnom návrhov, ktorým výrazne a zásadne oslabujete postavenie týchto ľudí, a ešte to, keď to niekto kritizuje jemne, vyhlásite za to, že nie je pre vás vôbec ako dostatočne noblesný pre diskusiu, že potrebujete rozprávať s ministrom. No, rozprávajte s ním, koľko chcete.

    Ja osobne považujem tento celý tlak za zásadné poškodzovanie väčšinovej spoločnosti a ani to nie je priestor na diskusiu, lebo to je zásadné ožobračovanie. To nie je hľadanie serióznych ekonomických kontextov a vyrovnávanie záujmov oboch strán sociálneho dialógu. Toto je jednostranné, výrazne jednostranné, nekorektné a sociálne cynické.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Beblavý, v rozprave zatiaľ vystúpil jeden opozičný a jeden koaličný poslanec. Vy napriek tomu ste stihli obviniť opozíciu z toho, že vystupuje k Zákonníku práce nekvalifikovane, a poctiť ctenú koalíciu vaším ohodnotením, ako vystupuje kvalifikovane.

    Vaše vystúpenie trvalo necelých 14 minút, pričom asi tak prvých päť minút ste adresovali rôzne invektívy o nekvalifikovanosti do radov opozície a dávali ste vy odporúčania, kto by mohol a nemohol doštudovať a kto by s takým a onakým vystupovaním neprešiel ani cez prvý ročník vysokej školy. Zrejme, pán Beblavý, sa vy cítite mimoriadne kvalifikovaný, učený, vzdelaný - možno to tak aj je - a každopádne bavíme sa tu o Zákonníku práce, ku ktorému boli vznesené stovky pripomienok, na ktorom našli viac kritiky alebo viac ho kritizovali aj zamestnávatelia, aj odborári, aj širšia verejnosť. Čiže nevykazuje príliš známky veľkej kvalifikovanosti.

    A ak si vy predstavujete takúto diskusiu, že budete prvých päť minút urážať opozíciu, tak nedocielite žiadnu kvalifikovanú zmenu v diskusii o Zákonníku práce. Takto ste začali a nemôžete očakávať potom nejaký konštruktívny prístup od nás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa teším tomu, že pán minister už na úvod povedal, že je pripravený debatovať o vylepšení Zákonníka práce a v tomto zmysle by som chcela podporiť aj ten návrh, jeden z tých prvých návrhov, čo predniesol pán poslanec Beblavý. A síce, že by sme mali prehodnotiť tie diferencované výpovedné lehoty, lebo naozaj tu môže hroziť, že to bude mať negatívny dopad na zamestnávanie mladých ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja si odpustím invektívy. Pán kolega, keby som to, čo som povedal, povedal v druhom čítaní, tak by ste mali pravdu. Ja som to povedal ale v prvom čítaní a povedal som to preto, že ja sledujeme diskusiu a stretávam sa s ľuďmi k tomuto zákonu, a preto som to povedal, lebo od vás, vy ste schopní do druhého čítania predložiť aj to, aby bola zrušená minimálna mzda, aj tých 317 eur a nielen minimálna mzda pre vyššie vzdelaných pracovníkov. A toto bol preto dôvod, aby som vás na to upozornil, že vieme o tej diskusii, vieme, že takéto niečo sa pripravuje a že prostredníctvom poslaneckých návrhov ste schopní takéto niečo urobiť. Netvrdím, že by to pán minister prijal. Ja hovorím o tom, že tu je taká nálada, a preto som upozornil, že ľudia žijú na úrovni minimálnej mzdy 317 eur už teraz a neviem, čo by sa stalo, keby niektoré tie diskusie, odzneté predstavy sa zrealizovali tu formou poslaneckého návrhu.

    A do budúcna, ak ma chcete urážať, tak si to jednoducho vyprosím. Ja mám 59 rokov a v živote som už niečo dokázal a som určite kvalifikovanejší, než vy ste tzv. nezávislý, ako ste pôsobili dovtedy, kým ste sa stal členom parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Nuž, pán poslanec Beblavý, keby arogancia, chrapúnstvo, namyslenosť, bezohľadnosť a sebestrednosť nadnášali, tak poletujete po tejto snemovni ako orol tatranský. To, čo ste predviedli vo svojom vystúpení, najmä v jeho úvode, je absolútne v rozpore s tým, ako sa usilujete prezentovať seba a ako sa usilujete alebo čo sa usilujete o sebe povedať.

    Vy totiž vo svojej arogancii a namyslenosti ani nepotrebujete počúvať, čo my rozprávame. Keby ste ma sledovali totiž, pán poslanec Beblavý, tak by ste počuli, že som sa usiloval na konkrétnych číslach dokázať, že vývoj nezamestnanosti či zamestnanosti nemá nič spoločné so Zákonníkom práce, ale závisí práve od hospodárskych cyklov, a to pri tak otvorenej ekonomike, akou je slovenská, predovšetkým od hospodárskych cyklov globálnych. To znamená presne to, čo ste povedali vy, som sa usiloval ja ukázať na konkrétnych číslach a dokázať, že Zákonník práce v skutočnosti neovplyvňuje zamestnanosť, rozhodne nie takým spôsobom, akým sa to usiluje od začiatku prezentovať táto vládna koalícia. Lebo práve o tento nezmyslený, opakujem, nezmyselný argument opiera nevyhnutnosť novelizovať Zákonník práce.

    Lenže, pán poslanec Beblavý, vy vo svojej arogancii, namyslenosti, chrapúnstve a sebestrednosti ani nepotrebujete počúvať to, čo hovoria predstavitelia opozície, pretože pre vás je čokoľvek to, čo my povieme, automaticky neprijateľné, automaticky tu odmietate. Je strašne fajn, že tu chcete viesť s pánom ministrom nejaký pokračujúci dialóg. No dobre, veď dialóg sa tu vedie už celé mesiace. Dôležité je, aký je jeho výsledok. A jeho výsledkom je táto novela, ktorá je namierená proti ľuďom, proti zamestnancom, ktorá zhorší pracovné a životné podmienky sto tísícov ľudí na Slovensku.

  • Pán poslanec Beblavý chce reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Ondruš bol oficiálny reprezentant klubu SMER, ako taký vystúpil prvý v debate. Vy ste si ho vybrali ako svoje zrkadlo. To, že ja som vám povedal, že je krivé, nie je problém primárne ani mojej arogancie, ani mojej sebestrednosti, to je problém váš, koho ste si vybrali a čo hovoril.

    Pán poslanec Jasaň, no myslím, že je to reprezentatívne. Vy najprv poviete lož ako faktickú poznámku a potom ako obranu poviete, že ale my by sme toho boli schopní. Viete, pripomína mi to ten vtip, kde v električke niekto vynadá mladému, že nepúšťa starších si sadnúť, a keď poznamená, že ten človek stojí, tak tá odpoveď, to je český vtip, je: "Kdyby sedel, taky nepustí." Tak to je, musím povedať, že naozaj tiež dobré zrkadlo vašej strany a možno aj vás osobne. Ja som invektívy osobné nepoužil, vy ste ich použili hojne, ale preto tu nie sme, aby sme si vymieňali, takže načo na ne reagovať. Len zopakujem. Ak pán Ondruš bude vaše zrkadlo, nehnevajte sa, keď vám budem hovoriť, že je krivé, nekvalifikované a lživé. To je celé.

  • Pani poslankyňa Tomanová vystúpi ako ďalší písomne prihlásený rečník v rozprave k Zákonníku práce. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi, aby som hneď v úvode ale nezareagovala, ale nie je tu pán Beblavý, ale ja mu odkazujem, aj keď je na chodbe, hádam to bude počuť, že tak, ako sa mu nepodarilo skončiť dve vysoké školy na Slovensku, určite by neskončil ani právnickú fakultu s takýmto vystúpením, akým tu vystúpil. To je len z môjho pohľadu. A bola by som veľmi rada, keby si osvojil aj to, čo povedal pán Jasaň, pretože nehovoril o zrušení minimálnej mzdy stanovenej osobitným zákonom, hovoril o zrušených násobkoch teda minimálnej mzdy podľa stupňa vzdelanosti našich ľudí. A ja si myslím, že skutočne nie je možné, aby človek vedecký pracovník mohol dostať minimálnu mzdu na úrovni 317 eur takisto ako človek...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pani poslankyňa. Poprosím kolegov Kaníka, Ondruša, počuť to až sem.

    Nech sa páči.

  • ... ktorý skončil základnú školu, resp. ani neskončil základnú školu. Rovnako oceniť týchto dvoch ľudí podľa mňa je rovnako neprípustné.

    Ako vždy k Zákonníku práce prebieha obrovská diskusia a, samozrejme, je na to dôvod, pretože ja považujem Zákonník práce za najdôležitejší zákon, ktorým štát zabezpečuje systém základných sociálnych práv fyzických osôb garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými pracovnými normami. Táto ochrana nie je paritná voči hlavným účastníkom pracovných vzťahov, teda zamestnávateľ, zamestnanec, odborová organizácia, ale prioritne smeruje voči zamestnancovi. Zvýšená ochrana zamestnancov vyplýva z prirodzeného vzťahu zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov či občianskoprávnych vzťahov nie je, ale ani nemôže byť rovný.

    Zamestnávateľ ako vlastník výrobných prostriedkov a organizátor celého pracovného procesu má v rukách nepomerne viac nástrojov na zabezpečenie svojich záujmov ako zamestnanec. Práve na vyváženie tohto nerovného postavenia slúži pracovnoprávne zákonodarstvo, ktorého úlohou je garantovať zamestnancovu ochranu v zmysle dôstojnej práce, ochrany života, zdravia, uspokojivých pracovných podmienok, férového odmeňovania za vykonanú prácu, ale, samozrejme, aj zladenie osobného a pracovného života. Pracovnoprávne zákonodarstvo ako súčasť systému práva má svoje špecifiká, ktoré je pri koncipovaní legislatívnych opatrení nevyhnutné rešpektovať. Z tohto hľadiska predložený návrh zákona je nesystémovým zásahom do pracovného zákonodarstva, miestami poznačený ignoráciou jeho základných princípov.

    Ak už teda vláda prikročila k novelizácii Zákonníka práce, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať z princípov európskej právnej a sociálnej kultúry, kultúry vyznávanej Medzinárodnou organizáciou práce, ale aj z tradícií nášho pracovného práva. Pracovné právo vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, zo smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty a z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, rozvíjajúcich tieto články, vždy malo, má a musí mať ochranné prvky voči zamestnancovi. Tieto rešpektujú všetky členské štáty Európskej únie. Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo základnej Zmluvy o založení Európskej únie vrátane jej zmien a doplnení majú priamu právnu účinnosť, preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické a fyzické osoby každého členského štátu, teda aj zamestnávateľov. Aj Slovenská republika je teda povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, a teda aj tých článkov zmluvy, smerníc, nariadení, rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú pracovného práva. Tieto majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať pracovné podmienky, životné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, aby sa dosiahla primeraná sociálna ochrana, aby sa rozvíjal sociálny dialóg, ľudské zdroje a aby sa do práce včlenili všetky princípy dôstojnej práce. Ide o európsky sociálny model.

    Keď hovoríme o európskom sociálnom modeli, musíme do spoločných hodnôt zahrnúť aj hodnoty formulované Radou Európy v takých dokumentoch, ako je Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európska sociálna charta, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým dohody obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce. Ako vieme, Slovenská republika je nástupníckym štátom bývalej Československej republiky a bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie. Aj vaša vláda by sa mala hlásiť teda k týmto hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné dohovory, normy teda, majú v zmysle čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky dokonca platnosť pred slovenskými zákonmi.

    Ochrana zamestnancov je zároveň aj hlavnou agendou Medzinárodnej organizácie práce. V súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácii práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená i v posledných rokoch prioritne aj na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomenuli porovnávať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu. Aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie, a teda účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa.

    V týchto súvislostiach dovoľte mi citovať aj niektoré z myšlienok, ja som to už kedysi tu citovala, ale za iného zloženia poslancov, bývalého nemeckého ministra práce a uznávaného nemeckého politika pána Franza Müntenferinga, ktoré som, ako povedala, citovala, ktorý, kde jednoznačne zacitujem, hovoril: "Štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, v ktorej sloboda, spravodlivosť a solidarita sú kľúčovými hodnotami. V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti, a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučné privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite. Verí v slobodu jednotlivca a rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je milosťou", zopakujem, nie je milosťou, "ale vynútiteľným právom. Tieto princípy platia v celej Európe. Z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie napr. v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ale aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom.

    Druhým základným pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje jemu veľa podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa súčasne posilnila zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého, a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet." To je koniec citátu.

    Tento citát, si myslím, že absolútne zapadá na vystúpenie pána poslanca a pána Dr. Číža. Veľmi si vážim jeho vystúpenie a myslím si, že nad jeho slovami sa je potrebné zamyslieť.

    Pýtam sa vás, pán minister, ale aj ostatných poslancov zo strany, ktorá si dala vznešený názov Sloboda a solidarita, ako je súladný návrh zákona, ktorý tu predkladáte, s myšlienkami o slobode a solidarite vyslovenými týmto v Európe uznávaným ministrom, ktorého som si tu dovolila zacitovať?

    Rada by som poukázala aj na sociálnu náuku cirkvi katolíckej, ako ju sformuloval Ján Pavol II. vo svojich encyklikách, či už to bolo CENTESIMUS ANUS alebo LABOREM EXERCENS o ľudskej práci. Podľa tejto náuky "vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži len na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť taký zisk, ktorý nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv aj neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať si prostriedky na obživu a slušnú životnú úroveň nielen pre seba a pre svoju rodinu, v ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnania, nemôže získať ani morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých.

    V rámci slobody trhu uznáva sociálna náuka cirkvi oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperujúceho podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite použije výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. Lenže zisk nie je jediným ukazovateľom podniku. Aj v mnohých podnikoch s dobrou hospodárskou bilanciou sú totiž zamestnanci ponižovaní, zneužívaní, nedostáva sa im primeranej odmeny za prácu, ktorou pre vlastníka vytvorili zisk. To je nielen morálne neprípustné, ale neprípustné aj z hľadiska budúcej výkonnosti podniku a zachovania jeho vitality. Veď cieľom podniku nie je výlučne tvorba zisku, ale aj existencia samého podniku ako spoločenstva ľudí, ktorí sa rôznym spôsobom usilujú naplniť svoje základné životné potreby a zároveň tvoria aj zvláštnu skupinu slúžiacu celej spoločnosti. Zisk je teda regulátorom podniku, ale nie jediný. Okrem neho treba brať do úvahy ľudské, morálne faktory, ktoré sú z perspektívneho hľadiska takisto podstatné pre život v podniku." Toľko z encykliky CENTESIMUS ANUS.

    Ešte zacitujem Jána Pavla II., a to nasledujúce slová: "Ide teda o to, aby sa práca človeka i sám človek nezdegradovali len na úroveň tovaru, ale aby zamestnanec bol primeraným spôsobom aj chránený v rámci podmienok života a práce."

    Bohužiaľ, tohto cieľa sa treba aj v súčasnosti domáhať. Čo vy na to, páni z KDH? Ako sa postavíte k týmto vysoko humánnym myšlienkam a do akej miery podporíte snahu o likvidáciu týchto myšlienok, ktoré sme my do Zákonníka práce zakomponovali a ktoré dnes pán minister tak necitlivo a buransky zo Zákonníka práce vyhosťuje?

    Pozrime sa teda, ako je predloha prerokúvaného zákona súladná s týmito princípmi.

    Popri viacerých zmenách formulačného charakteru, voči ktorým nenamietam a ktoré ani nič neriešia, predložený návrh novely zákonníka považujem za hrubý zásah do existujúcich práv zamestnancov, ktorý závažne znižuje doterajší rozsah sociálnej ochrany zamestnancov. Viaceré ustanovenia nie sú súladné s duchom medzinárodných pracovných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pre zásadný nedostatok téz považujem jasne viditeľnú snahu o prenášanie podnikateľského rizika zamestnávateľa na zamestnanca. Ide napr. o reťazenie termínovaných pracovných pomerov, zníženie zodpovednosti zamestnávateľa za neplatnú výpoveď, naviac pripomínam, že tieto ustanovenia sú dokonca v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

    Dámy a páni, ak to nechápe pán minister, mali by ste sa sami zamyslieť nad tým, že nie zamestnanec, ale zamestnávateľ je ten, kto musí za každých okolností niesť riziko svojho podnikania. Zamestnanec má svoju pracovnoprávnu zodpovednosť, ktorá sa však nemôže stotožniť a zamieňať so zodpovednosťou za výsledok podnikateľa a podnikania, a teda za výsledok činnosti svojho chlebodarcu. Viaceré ustanovenia obsahujú nedovolenú diskrimináciu zamestnancov. Obsahuje dokonca prvky nútenej práce, zavedenie 56-hodinového pracovného času, neprimerane vysoký počet hodín práce nadčas, hodín práce nadčas, nádenníckej práce, opätovne reťazenie pracovných pomerov, ktoré tu už bolo.

    A ja sa pýtam, pán Mihál, kam sa chcete s týmito tendenciami dostať? Ideme späť do prvej polovice 19. storočia? Ideme do právnej kultúry ázijských štátov typu Bangladéš či Taiwan? Či sa chcete postupnými krokmi prepracovať naspäť do nevoľníctva?

    Za vrchol arogancie považujem zrušenie minimálnych mzdových nárokov. To naozaj chcete, aby vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov vykonávajúcich intelektuálne náročné práce, napríklad výskumných pracovníkov, mohli vaši sponzori platiť rovnako ako ľudí so základným vzdelaním alebo dokonca s neukončeným základným vzdelaním? Aj ukrajovanie ochrany odborových funkcionárov a práv odborovej organizácie je evidentnou snahou o obmedzenia, o elimináciu akcieschopnosti odborovej organizácie. Ale zároveň aj priamo o jej likvidáciu ex lege. Čo v konečnom zámere v kombinácii so snahou o rozbitie jednoty zamestnancov môže byť aj snaha o zabránenie zamestnancom účinne obhajovať svoje práva.

    Čo je to za farizejskú politiku, ak rušíte doterajšiu úroveň zákonnej ochrany zamestnancom s odvolávaním sa na možnosť kolektívneho vyjednávania? Prečo potom neposilníte postavenie odborovej organizácie a ochranu odborových funkcionárov tak, aby títo mohli slobodne a bez akéhokoľvek rizika šikanovania vyjednávať so zamestnávateľom priaznivejšie pracovné podmienky, mzdové podmienky, sociálne podmienky pre všetkých zamestnancov, či sú, alebo nie sú členmi odborov? Vy to nielenže nerobíte, práve naopak, znižujete rozsah odborovej organizácie a tiež oslabujete ochranu odborových funkcionárov.

    Zástanci predloženej novely najmä z radov niektorých podnikateľských žralokov a rýchlozbohatlíkov z prostredia Republikovej únie zamestnávateľov najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže. Nemožno však súhlasiť s tendenciou neoliberálnych politikov o zabezpečovaní konkurencieschopnosti razantným znižovaním nákladov na cenu práce a súťažením v tomto smere s ázijskými či juhoamerickými firmami. Ak v minulosti čelný predstaviteľ Republikovej únie zamestnávateľov opakovane požadoval Zákonník práce priamo zrušiť alebo ho zmeniť tak, aby mohol razantne znížiť náklady na zamestnanca, prispôsobiac sa praktikám zaobchádzania so zamestnancami v textilných fabrikách v Južnej Ázii, a vy dnes k týmto požiadavkám pripájate, ja sa potom pýtam: Kde sú vaše hranice znižovania nákladov na zamestnanca? Kde sa zastavíte? Pri práci za misku ryže alebo pri detskej práci? Naozaj si myslíte, že v civilizovanej Európe s jej sociálnou a humánnou históriou a kultúrou, ku ktorej sa všetci tak hrdo hlásime, je možná adekvátna cesta za ziskom, za prosperitou a hospodárskym rastom prostredníctvom nástrojov sociálneho dumpingu, juhoázijským praktikám zaobchádzania so zamestnancami?

    Ja to skutočne chápem ako spiatočnícky návrat do 19. storočia.

    Najcennejšie, čo máme, máme ľudské zdroje a ľudskú pracovnú silu a mali by sme sa snažiť čo najviac ju vzdelávať a dávať ľuďom čo najviac možností a zručností, aby sa dokázali živiť sami.

    Chápem a chcem vás ubezpečiť, že vnímam potreby úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti flexibility práce, avšak musím zásadne odmietnuť tvrdenia, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity. Rovnako považujem za pomýlené, absolútne scestné mýty o tom, že obmedzením práv zamestnancov dosiahneme vyššiu zamestnanosť. To ste akí ekonómovia, páni predkladatelia, keď hovoríte takéto bludy?

    Za dôkaz považujem, aj niektorí lakomí zamestnávatelia, keď sme v roku 2007 predkladali podobu našej novely Zákonníka práce, tvrdili, že posilnenie práv zamestnancov povedie k prepúšťaniu a k znižovaniu zamestnanosti. Opak sa stal pravdou. Behom roka sme dosiahli najnižšiu evidovanú mieru nezamestnanosti, 7,36 % v auguste v roku 2008, kým nastúpili dopady z celosvetovej finančnej krízy. Nezamestnanosť klesala. Podarilo sa aj v roku 2010, počnúc mesiacom február, naštartovať klesanie miery nezamestnanosti. Vy, ktorí ste sa uchádzali a pred voľbami ste pravidelne pomaly každý týždeň zvolávali tlačovku a hovorili o opatreniach, ktoré urobíte a ktoré budú smerovať k okamžitému riešeniu vysokej miery nezamestnanosti, ste túto mieru nezamestnanosti, evidovanú mieru nezamestnanosti ešte zvýšili. Čo je ešte horšie, výrazne ste zvýšili nárast dlhodobej miery nezamestnanosti takmer o 50-tisíc ľudí. A dlhodobá miera nezamestnanosti je jeden z najrizikovejších faktorov, ktorý tu máme a ktorý sa najťažšie rieši.

    Z návrhu zákona je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupné zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory, tlačiť na znižovanie miezd neplatených či málo zaplatených nadčasov, či iných bonusov pre zamestnanca. Nie ste, samozrejme, osamelí v týchto snahách. Je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia, ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste v spojení a ktorí sú vašimi sponzormi a ktorých nemožno nazvať inak ako raní kapitalisti.

    Je preto logické a v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov flexikurity, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, ktorej zamestnanec používa aj adekvátne sociálne istoty. Tieto princípy sú zakomponované vo viacerých záväzných dokumentoch Európskej únie, okrem iného je to, samozrejme, aj Stratégia Európa 2020. Tento koncept je však, ako sa mi zdá, pánovi ministrovi absolútne neznámy pojem. Nielenže na ňom nestavia filozofiu zákonov, ktoré nám tu postupne predkladá, ale zrušil aj tzv. Národný projekt flexiistoty, na ktorý sa Slovenská republika zaviazala a ktorý je povinný vypracovať každý členský štát Európskej únie.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, táto novela Zákonníka práce je zlá a neodborná, škodí ľuďom práce, posúva ich do pozície ľahko platenej pracovnej sily bez adekvátnej sociálnej ochrany, bez adekvátnych garancií spravodlivej mzdy za prácu. Dotýka sa viac ako dvoch miliónov jedného státisíc šesťdesiatosemtisíc zamestnancov. A preto tento návrh zákona nielenže nepodporím ja, ale ani strana SMER - sociálna demokracia. Ale tak ako pán poslanec Ondruš podal poslanecký návrh, v ktorom povedal, aby nebol postúpený tento zákon do druhého čítania, bol vrátený na prepracovanie, pridávam sa k tomuto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati rečníci.

    Slovo má pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za naozaj komplexný pohľad na problematiku hlavne preto, že v tomto prvom čítaní je naozaj potrebné aktivity tejto vlády, samozrejme, až spätne následne pána ministra dostať do kontextov, o čo vlastne ide, aké sú, aké sú sociálne procesy okolo nás, ktoré sú také základné konštanty, ktoré charakterizujú toto vývojové štádium. A procesy toho bezuzdného liberalizmu, ktorý tu pôsobil v podstate od roku 1985 a vyvrcholil obrovskou krízou, ktorá doteraz, doteraz oslabuje a problematizuje vývoj v jednotlivých krajinách, samozrejme, v rôznej intenzite, tak u nás, kde všade vo všetkých krajinách prebiehajú zásadné diskusie, analýzy, hovorilo sa o páde kapitalizmu, o hľadaní nových foriem organizácie, minimálne neplatnosť mnohých téz, ktoré sa vnucovali, osobitne teda hľadanie zdrojov zadlžovania, prečo to tak je. A hlavne hľadanie toho, do akej miery bude ešte ekonomika znásilňovať, alebo teda absolútne zaberať spoločnosť, obyčajnú, normálnu spoločnosť, dokedy pravidlá bohatých ľudí, ochrana ich majetku a ich rozvíjania budú princípmi, ktoré budú určovať život celej spoločnosti. Kde je ten moment, kým ešte v ústavách našli vo všetkých krajín Európskej únie právo človeka na dôstojný život, na dôstojné miesto v spoločnosti a na dôstojné hájenie jeho práv? Presne tak ako vlastníkov súkromného majetku.

    Vážení páni, vy ste úplne vypustili pri absolútnej ochrane súkromného vlastníctva to, čomu sa hovorí verejný záujem a väčšinový záujem spoločnosti. To je neuveriteľné, čo v tomto smere robíte.

    Ďakujem aj za slová, ktoré ste hovorili o kresťanskej sociálne náuke. Máme v parlamente tri strany, ktoré sa hlásili ku kresťanstvu, okrem KDH predsa aj predseda Bugár bol predsedom Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Aj SDKÚ má napísané, že sú kresťania. Ako je možné, že ale absolútne ignorujú princípy kresťanskej sociálnej politiky, ktoré spolu ale so sociálnou demokraciou spôsobili blahobyt Európy v rokoch 1950 až 1980?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Blahová.

  • Vážená pani poslankyňa, aj ja vám veľmi pekne ďakujem za prednášku, ktorú gro otvoril historický exkurz a dohady bez relevantných argumentov.

    Minister práce Jozef Mihál rokoval o novele Zákonníka práce s generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie práce. Stretnutie inicioval pán minister, pretože - ako sme sa mohli všetci presvedčiť - má veľký záujem na tom, aby boli pripravované zmeny v Zákonníku práce plne v súlade s medzinárodnými dohovormi. Z tohto dôvodu sa snaží o úzku spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou práce. Predstavitelia Medzinárodnej organizácie práce tento fakt vnímajú veľmi pozitívne a priamo na stretnutí s ministrom dohodli mnohé podrobnosti. Nový Zákonník práce je teda plne v súlade s legislatívou EÚ a medzinárodnými zmluvami.

    Zasa sme teda kontaktovaní s manipuláciou a so zavádzaním. Nič iné sme nečakali. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa Tomanová, ja vám veľmi pekne ďakujem takisto za ten historický exkurz, pretože je potrebný pre mnohých poslancov v tejto snemovni, aby sme si jasne povedali, že čo sa vlastne udialo.

    Keď sme my predkladali v roku 2007 Zákonník práce, tak bolo nám vyčítané, že sme sa nedohodli so zamestnávateľmi. Táto novela Zákonníka práce prichádza do Národnej rady bez dohody odborov a bez dohody vlastne zamestnávateľov. Čiže absolútne dohody neboli naplnené.

    Ďalej nám bolo vyčítané, že ako stúpne nezamestnanosť. Tak, vážení, ozaj potrebujete ten, ten historický exkurz, pretože jednoducho tú históriu neovládate a žijete dnešným dňom. Chcem povedať, že aj počas krízy v septembri 2008 my sme mali mieru nezamestnanosti 7,36 %. Vážení kolegovia, kolegyne, ste rok pri vláde a máte 13-percentnú nezamestnanosť. Rozprávali ste o našom Zákonníku práce, ako, čo všetko my tu spôsobíme.

    Čiže ja si myslím, že veľmi sa máte nad tým zamyslieť, čo vlastne predkladáte. A ešte o tom historickom exkurze poviem, že o chvíľočku sa tiež budem snažiť vystúpiť a chcem povedať, že vlastne zmeny, ktoré predkladáte, už všetky tu boli a boli tu za čias Ľudovíta Kaníka. Čiže vy vlastne iba oprašujete všetky tieto veci, ktoré ste dostali na stôl, a tieto veci predkladáte. Očakávala by som viac od tohto Zákonníka práce, nejakú, nejakú dôležitejšiu zmenu a dôležitejšiu reformu, kedy skutočne túto nezamestnanosť, táto nezamestnanosť bude klesať aj na základe tejto novely. Ak neoprášite staré veci, ale prídete s novými vecami, lebo považujem vás za ľudí, ktorí majú iné myslenie, ako mal kedysi minister Kaník.

    Ďakujem pekne.

  • Pani kolegyňa Tomanová, mňa vcelku zaujala vaša prednáška, pripomenula mi moje časy, keď som sedával vo vysokoškolskej lavici, kde sa tiež veľa odborníkov snažilo posunúť svoje teoretické vedomosti, hlavne teoretické vedomosti, poslucháčom, a snažil som sa nejak si dávať dokopy tie pohľady na úlohy podniku, na zodpovednosti, ktoré jednotlivým subjektom podniku prináležia a ako tieto zodpovednosti majú napĺňať. No a keby ste zostali len v tej teoretickej rovine ako odborníčka prednášajúca na vysokej škole, tak možno by sme to aj nejak filozoficky vedeli do nejakých zaujímavých záverov dotiahnuť. Ale vy ste bola v exekutíve štyri roky, takže tieto vaše pohľady si môžem teraz veľmi pekne poprepájať s tou praxou, ktorú sme tu mali možnosť vidieť a ktorú sme po vás po tých štyroch rokoch zdedili.

    Aby som povedal konkrétne príklady, kde ste ako zamestnávateľ prejavili, zamestnávateľ prejavili svoje pohľady na úlohy podniku a jeho zodpovednosť, tak spomeniem napríklad Cargo, tam ste to veľmi zaujímavo dotiahli do víťazného konca, alebo sociálne podniky, ktoré ocenila aj Európska komisia vo svojom názore na tom, či nám prostriedky na ich rozvoj poskytne alebo neposkytne, keďže ste sa venovali aj medzinárodnému rozmeru.

    Tak toľko by som k tomu, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No čistý socializmus. To ma prvé napadlo, čo som nejako tak si vypočul od vás, pani Tomanová, a úplne otvorene môžem vám povedať, že to môžte hovoriť len preto, lebo ste v živote nezarobili peniaze. Inými slovami povedané, nikdy ste nepriniesli žiadnu pridanú hodnotu a vždy ste fungovali len z pridelených peňazí. Vy ani netušíte, ako funguje fabrika, a vy ani netušíte, čo to znamená, mať stovky ľudí na krku a zabezpečiť im každý mesiac pravidelný príjem. Jednoducho chápem. Bez skúsenosti, bez praxe a len s čistou teóriou môžte hovoriť od rána do večera o encyklikách, o pápežoch. Zabudli ste ešte spomenúť Marxa, možno by sa i Husák hodil. Ja neviem, skutočne nechápem, prečo to takto hovoríte.

    A to, že zamestnávateľ je ten, ktorý si určuje podmienky, nuž, celkom je to logické. Viete, vždy je to ten, že vlastník, vlastník určuje, a nie ten, ktorý uňho pracuje. A keď si myslíte, že ten zamestnávateľ má pre niečo fungovať ako len preto, aby dosahoval alebo predovšetkým aby dosahoval zisk, no tak bolo by asi zaujímavé alebo dôležité, keby ste si pozreli niektoré súvislosti, ktoré s tým podnikom, dá sa povedať, majú do činenia.

    Ja vám to nejakým spôsobom nevytýkam, však každý vieme niečo iné, ale tak, prosím vás pekne, nepresviedčajte nás o tom, že modré je zelené a zelené je modré alebo červené je žlté. Jednoducho tá prednáška, ktorú ste nám tu dali, bola taká vcelku nevydarená paródia na to, čo sa má robiť a čo sa robí.

    Keby záležalo len odo mňa, tak si myslím, že ten Zákonník práce by sme možno dohodli ešte inak, ako sa teraz navrhuje, ale, samozrejme, že nemusí to byť tak, ako si vždy ja predstavujem, ale ten konsenzus, ktorý pán minister navrhuje vo svojom zákone, sa mi zdá byť celkom zaujímavý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Tomanová chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nezareagovala na pána Jurčíka, pretože veľmi dobre viem, ako fungujú podniky, ja som ekonóm a mala som možnosť sa s tým stretnúť. Ale, pán Jurčík, viete, kde by boli tí zamestnávatelia, keby nemali tých zamestnancov, ktorí pracujú a vykonávajú tie zručnosti? To je otázka. A ja v tejto chvíli a vždy budem chrániť zamestnancov, pretože tých je ďaleko viac, ako je podnikateľov.

    Ja si nesmierne vážim každého jedného živnostníka, ktorý pracuje a zarobí pre seba a vytvorí len pracovné miesto možno len pre seba a nemusí vytvárať ani ďalšie.

    Ale vrátim sa k jednej veci. Vysoko si vážim a ctím vystúpenie pána poslanca Číža, je nesmierne múdry, rozhľadený a porozumel, o čom som tu rozprávala. Ja som nespomenula ani Marxa, hoci by som ho mohla citovať, mohla by som citovať ďalších, ale aj známych ekonómov. Ja som spomenula takú veľkú osobnosť, ako bol Ján Pavol II., a spomenula som jedného z významných nemeckých politikov pána Müntenferinga a myslím si, že na základe toho, čo som odcitovala z ich diel, nemáte právo posielať ma do doby socializmu. Ale ja sa nebránim ani socializmu, pretože bolo mnoho dobrých vecí, ktoré tu existovali, a nebolo potrebné riešiť situáciu po roku 1989 tak, že vylejeme z vaničky nielen vodu, ale aj dieťa.

  • Pán poslanec Maďarič je posledným poslancom prihláseným do rozpravy písomne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, najmä ctená koalícia, dovoľte mi, aby som sa dopredu ospravedlnil, ak urazím vašu vysokú vzdelanosť a kvalifikovanosť ďalším nekvalifikovaným príspevkom opozičného poslanca. A škoda, že tu nie je pán Beblavý, ktorý takto nastavil úroveň diskusie, ako to je jeho zvykom, zdúchol.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré sú priznávané tým ľuďom, ktorí nie sú chránení pred rizikami trhu svojím majetkom. Takých ľudí je v spoločnosti drvivá väčšina. Na Slovensku sú to ľudia z nižších, ale aj stredných vrstiev. V tomto zmysle je novelizácia Zákonníka práce vždy oveľa významnejšia než zmena obyčajného zákona. Je to fakticky aj symbolicky zápas pravice a ľavice o to, v akom postavení, v akých podmienkach bude žiť väčšina ľudí. Či v spoločnosti, ktorá garantuje ľuďom sociálne istoty, alebo v prostredí sociálneho darvinizmu, v ktorom majú prežiť len najsilnejší a z väčšiny ostatných sa stane v lepšom prípade pracujúca chudoba a v tom horšom prípade sociálne vylúčení ľudia. Je to zápas o to, či budeme žiť vo svete, kde sa trhové mechanizmy a trhové ceny podriaďujú nároku sociálnej spravodlivosti, alebo vo svete, kde sú zamestnanci zbavovaní svojich práv a vymožeností, ktoré sa za predchádzajúce desaťročia stali štandardom. Presne tak je to aj teraz.

    Počas vlády Roberta Fica bol Zákonník práce novelizovaný tak, aby práva zamestnancov a zamestnávateľov boli v rovnováhe. Neprekvapuje nás, že pravicový zlepenec dnes prichádza s návrhom rozsiahlej zmeny Zákonníka práce v neprospech zamestnancov, ktorý zjednodušuje a zľahčuje vyhadzovanie ľudí z práce, ktorý ich oberá buď o odstupné, alebo o primeraný čas na hľadanie nového zamestnania, ktorý vytvára priestor pre rozširovanie neplnohodnotných pracovných príležitostí namiesto trvalých pracovných pomerov, ktorý oslabuje odbory ako prirodzených obhajcov záujmov zamestnancov.

    Samozrejme, pravica tento zámer a výsledok rafinovane maskuje a snaží sa dokonca tváriť, že jej Zákonník práce je pre ľudí vlastne dobrodením. Podľa dôvodovej správy má nový Zákonník práce odstrániť bariéry rastu zamestnanosti. Doslova má vytvoriť, podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú.

    Naivný človek by aj uveril, že Zákonník práce môže riešiť nezamestnanosť. Zákonník práce v prvom rade stanovuje pravidlá na trhu práce a garantuje práva tým slabším vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ. Ak by aj teoreticky mal byť nástrojom na riešenie nezamestnanosti, môže sa to diať len formou znižovania práv a nárokov zamestnancov - a to je nielen zvrátené, ale aj neúčinné.

    Dokazujú to napokon názory samotných zamestnávateľov, ktorí kriticky komentovali návrh Zákonníka práce. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov tvrdí ústami svojho viceprezidenta, že navrhovaný Zákonník práce nenaštartuje trh práce, že na jeho základe nezačnú vznikať nové pracovné miesta, že takýmto spôsobom sa vláda Radičovej môže zo zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť. Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov dokonca tvrdia, že Zákonník práce má jednoznačne svojho porazeného, a tým sú nezamestnaní na Slovensku.

    Aj ďalší odborníci sa vyjadrili spôsobom, že novela Zákonníka práce nebude mať výrazný vplyv na tvorbu pracovných miest. Na čo sa potom odvoláva vláda, ak nám tu Zákonník práce prezentuje ako riešenie nezamestnanosti? Zavádza a zakrýva skutočnú podstatu nového Zákonníka práce.

    Čo tou podstatou je, to odkrýva ďalšia floskula používaná v súvislosti s novým Zákonníkom práce. Tou floskulou je slovo "pružnosť" alebo "flexibilita". Vláda píše, že chce napríklad zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy alebo chce zvýšiť flexibilitu skončenia pracovného pomeru. Pružnosť, flexibilita, znie to moderne, progresívne a na prvé počutie snáď ani nie je možné namietať voči zámeru niečo spružniť. Za týmito pojmami sa však skrýva niečo iné a pre zamestnancov veľmi negatívne. Flexibilita alebo spružnenie práce znamená to, že namiesto plnohodnotných, štandardných pracovných zmlúv sa uprednostňujú čiastočné, krátkodobé kontrakty. Znamená to, že sa prechádza od klasického zamestnaneckého pomeru k voľnejšiemu vzťahu medzi firmou a napríklad živnostníkom. Dôsledkom je presun väčšej trhovej neistoty a rizika na zamestnancov a súčasne stúpajúci podiel nízko platenej práce. Z toho nám postupne vzniká nová sociálna skupina, o ktorej som tu už hovoril - pracujúca chudoba. Niektorí to nazývajú celkom výstižne aj flexplatáciou, pretože výsledkom je zbavovanie zamestnancov sociálnych vymožeností a práv, paralyzovanie odborov a tlak na znižovanie miezd.

    Flexibilita či pružnosť, to je zaklínadlo pravičiarov. Je to nekompromisná požiadavka na prispôsobenie sa požiadavkám na trhu práce, no prezentuje sa to priam ako najvyššie dobro.

    Lenže byť flexibilný, ako píše známy český sociológ Jan Keller, znamená v konečnom dôsledku aj neviazať sa na krajinu, priateľov, región. Byť každý deň pripravený odísť kamkoľvek za prácou, nemať vlastný byť, lebo podnájom opustíme ľahšie, a nemárniť čas výchovou detí.

    Iste, pre podnikateľov je flexibilita práce obrovským prínosom, a preto nie je pre nich nič dostatočne flexibilné a pružné. Preto aj zamestnávatelia kritizujú Zákonník práce, pretože akokoľvek oslabený ešte stále zostáva Zákonníkom práce. A oni by boli najšťastnejší, keby sa ich vzťah so zamestnancom neriadil už Zákonníkom práce, ale Obchodným zákonníkom. Ten, samozrejme, nepozná platenú dovolenku, odstupné alebo vernostné príplatky.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, aj v tomto návrhu Zákonníka práce sa kombinácia nízkych nákladov a vysokého zisku na strane podnikateľa a nízkej mzdy a vysokého rizika na strane zamestnanca vydáva za to najmodernejšie. Jeho skutočným obsahom je však ďalšie oslabenie väzby medzi zamestnaním a zabezpečením. Vraciame sa tak naozaj do dôb raného kapitalizmu, pretože sociálna neistota sa začína považovať za samozrejmú a nevyhnutnú súčasť modernej spoločnosti.

    Vládou Ivety Radičovej sú ľudia odsudzovaní na slobodu čeliť sami sociálnym rizikám a ich kolektívna obrana je sťažovaná, ak nie znemožňovaná. Požaduje sa od jednotlivca, aby bol flexibilný. To znamená, že sa má zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany a naňho a na jeho rodinu sa prenáša stále viac trhovej neistoty.

    V úvode som povedal, že Zákonník práce je jedným z pilierov sociálnych práv, ktoré boli priznané tým ľuďom, ktorí nie sú krytí proti rizikám svojím majetkom. Zákonník práce je v tomto zmysle špecifickou formou majetku zamestnancov. A vy, pán minister, a celá vláda, chcete ľudí zbaviť tohto majetku, chcete ho vytunelovať, vyvlastniť. Lenže vyvlastňovaním sociálnych práv a nárastom pracujúcej chudoby siahate ľuďom aj na ich práva politické a občianske. Pretože nebudú schopní si ich uplatniť a to je ďalší spôsob oslabovania demokracie v podaní vlády Ivety Radičovej.

    Cieľom vašej sociálnej politiky nie je poistenie ľudí v prípade straty zamestnania, ale zatlačovanie ľudí na trh práce za podmienok výrazne horších, než za akých ho niekedy opustili. A narastajúca chudoba má byť hrozbou a výstrahou pre tých, ktorí by neboli schopní alebo ochotní pracovať v nových zhoršených podmienkach. Vytvárate tlak na to, aby ľudia prijali akúkoľvek prácu za akúkoľvek nízku mzdu. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Nízke mzdy, ktoré boli vždy považované za problém, sa dnes propagujú ako riešenie problému nezamestnanosti.

    V priebehu minulého storočia a konca ešte toho predminulého sa podarilo zabudovať do pracovných zmlúv takú mieru ochrany zamestnancov, že ich vzťah so zamestnávateľmi bol čoraz vyrovnanejší. Takú podobu približne má aj dnes platný Zákonník práce. Návrh vlády Ivety Radičovej, jeho podstata spružnenia práce znamená opäť nastoľovanie úplnej asymetrie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Miera neistoty zamestnancov opäť stúpne. Na nich sa prenesie ešte viac trhovej neistoty. Aj preto prístup k Zákonníku práce ukazuje podstatu pravicovej a ľavicovej politiky a našu zásadnú odlišnosť vo vzťahu k ľuďom.

    Napokon takým najvýstižnejším obrazom alebo predohrou k dnešnému rokovaniu o Zákonníku práce bolo včerajšie prijatie zdravotných sestier predsedom parlamentu a predsedom strany SaS. Sestier, ktoré prišli vlakom, prišli peši z Hlavnej stanice a priniesli petíciu podpísanú štvrť miliónom ľudí. Petíciu požadujúcu skorší odchod do dôchodku, o niečo vyššie mzdy. Čakal ich človek a prijal ich človek, ktorý lieta na večere do Salzburgu, a preto sa nemohli dočkať ničoho iného ako to, že tieto ženy, slušné a tvrdo pracujúce ženy nazval výletníkmi.

  • A toto arogantné chovanie a dnešný návrh Zákonníka práce, to sú spojité nádoby. Strana vedená takým človekom nemôže vyprodukovať iný Zákonník práce.

    Kolegyne, kolegovia, v zásade môžeme chrániť práva ľudí alebo ich ochraňovať, môžeme ich aj oslabovať a môžeme prenášať na nich viac neistoty. Vy robíte to druhé. A výsledkom vášho Zákonníka práce bude nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.

    Predtým, ako dám slovo prvému poslancovi, jedna informácia, pán Maďarič, denník SME túto informáciu podal vyslovene zle. Ja som sa aj voči tomu včera ohradil a ešte teda aj včera zmenili ten nadpis, kde to bolo povedané, nič také som nepovedal. A až máte záujem, ja vám to rád aj bližšie okolnosti k tomu vysvetlím.

    Pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem. To bol čistý socializmus, druhá kapitola. Ja len toľko k tomu chcem povedať, že Zákonník práce nemá slúžiť na riešenie nezamestnanosti. Túto treba príčinu s následkami si prehodiť. A samozrejme, že má výrazným spôsobom pomôcť tomu, aby sa tá rámcová, tie rámcové podmienky nastavili tak, aby bol záujem na jednej a druhej strane. Práve akékoľvek umelé úpravy a úpravy, ktoré majú nejakým spôsobom zamestnávateľovi niečo nakazovať, čo mu má prinášať bez ohľadu na jeho hospodársky výsledok náklady, sú prirodzene v rozpore nie že s princípom podnikania, ale takmer so základnou logikou.

    Bolo tam v tom vašom príspevku, pán kolega, zopár nepresností a poviem len jeden, že Zákonník práce nepozná vernostné príplatky. V duchu toho by som mohol povedať, že tých vecí bolo, samozrejme, viac, ale bola to taká trošku miernejšia exkurzia do minulosti, alebo respektíve do toho sociálna, ktoré je celkom pochopiteľne považované u vás za takú akúsi mantru, pri každej príležitosti vyhodíte nám na oči, že čo sme, aká sme strana a tak ďalej. Ja znovu poviem to, čo som povedal predtým, neviete, čo je to zarábať peniaze, nepoznáte zodpovednosť za pracujúcich, nepoznáte hodnotu zarobených peňazí. A inými slovami povedané, môžte tým pádom rozprávať to, čo vás napadne a ohlupovať tým ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel predovšetkým poďakovať svojmu kolegovi Marekovi Maďaričovi za veľmi výstižné a trefné vystúpenie. Pretože ak hovoríme o Zákonníku práce, Zákonník práce je pre prácu. Pre nikoho iného. Pre prácu. A toto si treba predovšetkým uvedomiť. A napokon nedávno sa niektorí naši politici zúčastnili v Ríme vysvätenia Jána Pavla II., k 1. máju, benefikácie jeho, ktorý v roku 1981 v jednej z encyklík, zásadných sociálnych, povedal: "Práca je tu pre človeka a nie človek pre prácu." Čo, žiaľ, vy bezbožníci z SaS nebudete nikdy vedieť pochopiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Maďarič, ja nerozumiem, prečo si práve vy beriete ako barličku sestry. Mám dojem, že sa vám to náramne hodí, ale len teraz, hej? Doteraz som si nevšimol, že by ste sa venovali zdravotníctvu alebo zdravotným sestrám. A ja opakujem svoju otázku, pýtam sa, kde bola strana SMER za posledné roky, za roky vlády Roberta Fica, keď presne tieto sestry v malých nemocniciach, ktoré tu už boli tu viackrát spomínané, pracovali, makali za mzdu veľmi blízku minimálnej mzde, ako samé tvrdia. Sestry trpezlivo čakali na pozitívne zmeny, ktoré neprišli. Ide o dlhodobo neriešené chronické problémy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Roberta Fica nechala v zdravotníckych zariadeniach nezaplatené výkony za 407 mil. eur, pol miliardy eur. Výkony, ktoré aj tieto zdravotné sestry zrealizovali, pomáhali pacientom, opakujem, makali a zostali nezaplatené. Tam je hlavný dôvod problémov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať za veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Mareka Maďariča a veľmi sa teším, že sú to poslanci strany SMER - sociálna demokracia, ktorí vedia vystúpiť s rozvahou, s rozumom a skutočne s obrovským prehľadom, či už po politickej stránke, alebo odbornej stránke.

    Musím povedať, že nekonečná malosť pána ministra, ale napríklad aj ďalších koaličných poslancov, s ktorou vystupujú k tejto problematike z hľadiska poznania veci, je úbohá. Je skutočne ohromná a ohromujúca.

    Pán poslanec Jurčík, vy ma zarážate každým možným cólom, to, čo ste tu povedali.

    A nedá mi povedať jedno, ešte raz prosím, necitovala som v žiadnom prípade ani ja, ani pán poslanec Maďarič necitoval žiadnych socialistov. Citovali sme, prosím, uznávané ekonomické a neekonomické celebrity v tejto oblasti. A myslím si, ku všeobecnému prehľadu vzdelanosti každého z nás by malo patriť poznanie či socialistických, alebo marxistických, alebo nemarxistických filozofií. Aj tá marxistická filozofia je potrebná, aby ste ju poznali.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Maďariča a povedať, že naozaj, keď sme prijímali významnú novelizáciu Zákonníka práce v rokoch 2006 až 2010, robili sme to preto, lebo slovenský Zákonník práce v tom čase nespĺňal štandardné európske normy. Jednoducho nebol to štandardný európsky Zákonník práce, ako ho poznáme v európskom priestore. To bol hlavný dôvod, prečo sme túto zmenu urobili.

    Áno, je pravda, že sme boli trochu nervózni, pretože bola vytvorená obrovská protikampaň a najmä sa tvrdilo, že existuje obrovský vzťah medzi Zákonníkom práce a zamestnanosťou. Ukázalo sa však po schválení tejto významnej novelizácie Zákonníka práce a potvrdili to aj zamestnávateľské zväzy, že novelizácia, ktorú sme prijali, nemala absolútne žiadny vplyv, negatívny vplyv na zamestnávanie, nemala žiadny vplyv na vytváranie nových pracovných miest. A potvrdí vám Klub 500, potvrdí vám to Asociácia zamestnávateľských zväzov, dokonca aj Republiková únia zamestnávateľov pripustila, že takýto vzťah tu neexistuje.

    Jednoducho pravicová vláda to považuje za povinnú jazdu. Úplne zbytočne ste rozhnevali odborárov, úplne zbytočne ste rozhnevali zamestnávateľov všetkých. To, čo robíte, nemá žiadnu logiku.

    A ešte jednu poznámku k pánovi poslancovi Maďaričovi, ktorý spomínal to včerajšie stretnutie pána predsedu parlamentu so sestričkami. Ja som pri tom nebol, ale vôbec chodia v tomto parlamente zvláštni ľudia. Dávam do pozornosti médiám, že pred chvíľkou chodil po sneme ZMOS-u podpredseda Výboru pre verejnú správu v nepriestrelnej veste a provokoval primátorov a starostov, že on si naozaj môže dovoliť všetko.

    Páni, ja vás poprosím, už trošku naozaj takej tej kultúry do vášho správania by mohlo konečne prísť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Marek, toto bude osobné a mohol by som ti to povedať aj teda osobne, ale keby som to neurobil verejne, tak by ma fackovala hanba. Veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie a klobúk dolu.

  • Všetko? Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec Jurčík, pozrite sa do dôvodovej správy tohto zákona, tam nájdete napísané, že Zákonník práce má podporiť vytváranie nových pracovných miest. Nepoznám vás, a tým pádom si v živote nedovolím tvrdiť, či vy poznáte, alebo nepoznáte hodnotu peňazí. Myslím si, že ani vy mňa nepoznáte, tak si odpustite také hodnotenia.

    A, pán poslanec Kalist, k tým sestričkám. No ak ste nepochopili, prečo som spomenul zdravotné sestry, tak ste nepochopili nič. Pretože, viete, politik, aj vládny politik, nemusí vždy vedieť pomôcť ľuďom, ale nikdy ich nesmie ponížiť. Nesmie k nim byť arogantný.

    Ďakujem.

  • To boli písomne prihlásení rečníci. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Päť, šesť, osem poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predseda, vážená sála, vážené dámy a páni, Zákonník práce tradične je vecou, ktorá vždy vyvolá veľké diskusie pri jeho prijímaní, pri jeho schvaľovaní a aj potom. Takže niet sa čo diviť.

    Ja než sa dostanem k takým tým vecným veciam, lebo to som chcel hlavne hovoriť, ale tie vystúpenia mi nedali inú šancu, aby som predsa len aj reagoval tak všeobecnejšie a aj niektorých politických otázok sa nedotkol. No najprv taká ľudská záležitosť voči kolegom z opozície, ktorí reagovali, a strašne ma zaujalo, ako ste podráždene reagovali na vystúpenie pána Beblavého. Vy ste takí ješitní a urážliví, keď sa povie niečo na vašu adresu, a obviníte okamžite vášho politického oponenta z nekorektnosti, z toho, ako si môže dovoliť sa vôbec takto o vás vyjadriť, aká je to politická kultúra. Ja súhlasím s tým, že máme byť k sebe naozaj primerane zdvorilí, aj keď spolu nemusíme súhlasiť, ale nastavte si zrkadlo. A teraz nehovorím o tejto len debate, ale všeobecne. Vy ste hlavnými strojcami toho, že vy neváhate svojho politického oponenta onálepkovať tými najmenej zdvorilými označeniami. Označeniami, ktoré nie sú ani neutrálne, ale ktoré sú urážlivé, arogantné, ponižujúce a zhadzovačné. Takže vy si vstúpte do svedomia, lebo keď sa niečo tak 10 % z toho stane vám, vy vyskočíte, ako keby vás tisícami ihiel poštípalo alebo popichalo.

    Prepáčte, musel som na to zareagovať, pretože mám tú skúsenosť osobnú v mnohých diskusiách, a vy naozaj nemáte problém a nedávate si servítku pred ústa. A jak ste vydráždene zareagovali na Beblavého vystúpenie, ma teda skutočne zaujalo.

    To, že budete voči návrhu Zákonníka práce ostro vystupovať, mi bolo jasné od samého začiatku. Vždy to tak bolo a pán podpredseda Fico, škoda že odišiel, myslel som, že si chystá svoj plamenný príhovor aj na túto tému. Ja pripomeniem taký historický exkurz, veď boj proti Zákonníku práce a proti dôchodkovej reforme, ale teraz sa bavíme o Zákonníku práce, bol jednou z jeho hlavných ikon v predchádzajúcom, v predpredchádzajúcom volebnom období. Veď proti tomuto postavil ako jeden zo základných kameňov svojej politickej doktríny, doktríny o zlej pravicovej vláde. Veď spolu s odbormi organizoval generálny štrajk proti Zákonníku práce. Veď proti tomu prebehlo neúspešné referendum na základe Zákonníka práce, ktorý som predložil a ktorý bol schválený do parlamentu. No samozrejme, že SMER to má ako politickú vlajku, s ktorou bude mávať, strašiť občanov tejto krajiny a zavádzať ich. To ma nijako neprekvapuje.

    Tvrdenia, že nebol štandardný, poviem rovno, nie sú pravdivé, sú klamstvom. Zákonník práce, ktorý vtedy bol platný, bol riadne prediskutovaný v Medzinárodnej organizácii práce, prizvali sme si expertov, máme posudky, bol plne v súlade so štandardami a tak je aj tento návrh, ktorý tu dnes prejednávame. Ale, samozrejme, tvrdiť sa musí niečo iné a takisto, aby to nezostalo vo vzduchu, nie je pravdou, že zamestnávateľské zväzy potvrdili, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. No nech mi niekto ukáže to tvrdenie. Rád by som ho videl, až zamestnávateľské zväzy toto povedali, veľmi rád sa na to pozriem. Ja sa na nič také nepamätám. A nie je to pravda, to je už ale môj názor.

    A teraz sa poďme, poďme teda sa dostať k tomu, či má, alebo nemá a prečo je dôležitý. Zákonník práce je veľmi dôležitý pre zamestnanosť. Keby nebol dôležitý, tak potom prečo bez akejkoľvek diskusie nezavedieme 25-mesačné odstupné, prečo nezavedieme minimálnu mzdu na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iné ekonomické nezmysly? Prečo teraz krajiny, ktoré sú zmietané krízou, znižujú nezmyselné a socialistickými vládami za dlho dlhé roky zavádzané práve tieto opatrenia, mnohomesačné odstupné, ktoré znižujú dneska, pretože sa ukazujú ako obrovská kotva, obrovská brzda, obrovská guľa na nohe pre zamestnanosť, pre rast ekonomiky, práve preto, že Zákonník práce je dôležitý pre ekonomiku a je dôležitý pre zamestnanosť.

    Som rád, že Braňo Ondruš vytiahol a pekne zosumarizoval percentá, roky a kedy boli aké miery nezamestnanosti. Použijem jeho tabuľku, požičal som si od neho, aby ste vedeli, že budem vychádzať z tých istých čísiel. Takže ja to len tak do takých skupín prenesiem.

    Od roku 2001, ale aj pred rokom 2001 až po rok 2003 platil ľavicový Zákonník práce predložený ešte pánom Magvašim. Vtedy sa miera nezamestnanosti pohybovala od 19, 18, a keď sme prijímali Zákonník práce, ktorý som ja predložil, v tom čase bola na úrovni zhruba 17,5 percenta.

    Čo tým chcem povedať? Že 19 a 18 percent je taká malá miera odlišnosti, že by sme kľudne mohli povedať, že stagnovala. Stagnovala na veľmi vysokých číslach. Neklesala. Alebo keď klesala, tak vplyvom sezónnych vplyvov veľmi zanedbateľne. A pýtam sa: Bola vtedy kríza vo svete? Tak ako? Nebola. Napriek tomu ďakujem, pani poslankyňa Tomanová, napriek tomu miera nezamestnanosti neklesala. Prečo? Keď Zákonník práce na to nemá žiaden vplyv a celý svet sa rozvíjal, rástol, ich miera nezamestnanosti dosahovala symbolické alebo smiešne, smiešne čísla. No asi preto, že Zákonník práce a ľavicový Zákonník práce, ktorý som ešte ja ako predseda Demokratickej strany, vtedajšej, dal na Ústavný súd, bol obrovskou brzdou pre pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti.

    Po prijatí Zákonníka práce toho, ktorý som predložil, pravicového Zákonníka práce, samozrejme, že na druhý deň miera nezamestnanosti neklesla. Veď takéto zásahy, legislatívne zásahy, ktoré zmenia podmienky, nenariadia, len zmenia podmienky, sa neprejavujú na druhý deň, ale postupne pôsobia na ekonomiku, vytvárajú isté motivácie, podporujú niečo a niečo a niečo iné, zasa niečomu inému bránia, aby sa to začalo prejavovať.

    Ale ako zasa vychádzam z čísiel, ktoré uviedol pán poslanec Ondruš, až do prijatia novely v roku 2007, to znamená od roku 2003 až po rok 2007, klesla miera nezamestnanosti zo 17,5 percenta až na 11 percent. To znamená, významne klesla.

    Samozrejme, že aj ekonomika rástla nielen na Slovensku, aj inde. Ale ako sme sa zhodli, aj vtedy rástla v iných krajinách, aj na Slovensku, len nezamestnanosť nám neklesala.

    Tu sa ukázalo, že prijatie flexibilného Zákonníka práce výrazne pomohlo znížiť nezamestnanosť a výrazne pomáhalo zvyšovať rast zamestnanosti. Tie čísla tiež sa dajú zdokumentovať, ja som sa nepripravoval pri prvom čítaní na takúto debatu, ale môžme si kľudne ukázať, ako rástla zamestnanosť, to je podľa mňa ešte dôležitejšie, ako klesala nezamestnanosť. A, samozrejme, že s omeškaním, ale pôsobil tento mechanizmus, spôsobil tento impulz, ktorý sme do ekonomiky vniesli, a pôsobil aj po prijatí novely, ktorú predložila pani bývalá ministerka Tomanová. Pričom musím povedať, že napriek veľmi silnej bombastickej a politicky veľmi, veľmi tvrdej rétorike voči Zákonníku práce nakoniec tie zmeny, ktoré boli vznesené, neboli tak dramatické, ako sa predpokladá, alebo ako sa, za aké sa vydávali. To najhoršie, čo sa Zákonníku práce stalo, a to je naozaj, to bolo veľmi zlé, bolo zavedenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Ostatné veci tam neboli nijak extra, extra významné, ale predané to bolo, samozrejme, pánom predsedom Ficom strany SMER a ďalšími, ako sa napravila tá zlá Kaníkova novela a ako teraz je to štandardné. Ale, chvalabohu, tá deštrukcia nezasiahla až do takej hĺbky, ako sa deklarovala.

    Ďalej. Miera nezamestnanosti, pokles nezamestnanosti pokračoval, to je pravda, ale pozrime si, v akých číslach. Od roku 2007, ešte kým sme pri poklese, lebo potom nám nastal nárast, klesla už len na 9,6 %, z 11 na 9,6 %, to znamená o nevýznamné množstvo. Už z toho vidno, už z toho vidno, že tu začal, to tempo poklesu sa začalo spomaľovať a opäť tu platí, samozrejme, že nie na druhý deň, ako bol schválený Zákonník práce, ktorý ja pokladám za brzdu, za zatiahnutie ručnej brzdy, to auto nezastalo jedným sekom, ale tá brzdná dráha aj v aute má istú dobu a tak to fungovalo aj teraz, ale už na tomto vidno, že ten pokles nezamestnanosti sa začal najprv spomaľovať, až sa zastavil a už v roku 2009 už začal stúpať a pekne rástol a rastie až do dnešných dní.

    Takže fungovalo to, samozrejme, že kríza k tomu prispela najvýraznejšie. O tom nikto nepochybuje, ani ja by som to netvrdil, ale práve vtedy, keď sme potrebovali s krízou bojovať, sa ešte zatiahla ručná brzda, alebo tesne predtým, nemohli ste vedieť, že kríza bude. Ale aj tak by ste nespravili nič iné. Zatiahla sa ručná brzda, ktorá ekonomiku spomaľovala a vložila jej guľu na nohy.

    Tento krátky a schválne nijako nie špeciálne odborný, ale ľudský výklad som si považoval za dôležité povedať, aby tie prekrútené čísla, lebo k číslam sa dá rôzne pristupovať, k ich interpretácii, aby sme ich videli aj z inej, z inej strany.

    A teraz už len k záveru. Zákonník práce naozaj sme potrebovali a potrebujeme čo najrýchlejšie povystierať, posilniť flexibilitu, posilniť schopnosť podporovať tvorbu nových pracovných miest, čo sa v tomto Zákonníku práce významne odzrkadľuje, aj keď v druhom čítaní, tam sa stotožňujem s kolegom Beblavým, budeme musieť ešte v mnohých veciach dolaďovať a vylepšovať a niektoré veci, ktoré sú tam-tu, asi aj okresávať.

    Tu by som voči pánovi ministrovi jedno poučenie možno, a nielen voči pánu ministrovi, aj možno iným členom našej vládnej koalície, predstava o tom, že dá sa dospieť k akémusi konsenzu v pravo-ľavom spektre, že sa dá dospieť s odbormi k nejakej dohode o Zákonníku práce, bola, je a bude naivnou. Zobrala nám veľa času, zbytočne, mohli sme tie najpotrebnejšie zmeny, nie preto, že my máme takú predstavu, že to tak musí byť, ale preto, že to potrebuje ekonomika a každý stratený deň tejto, života bez tej zmeny znamená stratenie, stratený čas na tvorbu nových pracovných miest, bude škoda.

    Mňa mrzí to, že až dnes máme v prvom čítaní Zákonník práce, a som presvedčený, že sme ho mohli tam mať skôr, možno nie v takom rozsahu zmien, ale tie kľúčové a zásadné zmeny sme mohli do neho vložiť okamžite a potom ešte vylepšovať, dolaďovať a hľadať možno nejaké nové, nové prístupy, ktoré sa dnes v ňom sčasti objavili.

    Nikdy nedôjde v tomto k zhode a spoločnosť a ekonomika od nás očakáva razanciu, rozhodnosť a ráznosť. Pretože naši občania od nás očakávajú nové pracovné miesta a pokles nezamestnanosti. To je kľúč k tomu, aby sme boli úspešní ako vláda, ako vládna koalícia. A preto nech je toto poučením aj pri iných oblastiach. Nestrácajme čas diskusiami, ktoré nikam nevedú. Diskutovať treba, ale nie bezbreho, nemať očakávania, že nás podporia tí, ktorí diskusiu o Zákonníku práce využívajú len na svoju politickú sebaprezentáciu, ako na zámienku na vytváranie, vytváranie nejakých podnetov k tomu, aby mohli byť štrajky, generálne štrajky, protestné pochody a iné záležitosti, ktoré majú len a len politické ciele.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, aj z toho záveru je jasné, že vy sa držíte ako pes ježa toho presvedčenia, že Zákonník práce môže vyriešiť nezamestnanosť alebo zvýšiť zamestnanosť a dožadovali ste sa teda toho, aby som vám, aby vám niekto uviedol, kde sa zamestnávatelia vyjadrili spochybňujúcim spôsobom. Boli to, tieto informácie boli uverejnené v tlači, na internetových serveroch a z jedného vám aj zacitujem: "Ministerstvo pripravilo návrh, s ktorým nemôžeme byť spokojní, pretože sme presvedčení, že nerieši to, čo sme od neho očakávali, a to, aby sa naštartoval trh práce, aby začali vznikať nové pracovné miesta," vyhlásil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. Špirko odkazuje vláde, že kabinet Ivety Radičovej sa môže so zásadným znížením nezamestnanosti rozlúčiť.

    Takže snáď vám toto, pán poslanec Kaník, postačí, že predsa len existujú aj nejakí ľudia na tej pravej strane, zamestnávatelia, ktorí pochybujú o vašom presvedčení, že Zákonník práce je práve tým nástrojom, ktorým sa zvýši zamestnanosť v tomto štáte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, ja žasnem, ale vy donekonečna budete manipulovať a hovoriť veci, ktoré spolu nesúvisia.

    Evidovanú mieru nezamestnanosti je podľa, ktorou a ktorú ste zaviedli vy v roku 2000 v nadväznosti na Zákonník práce v roku 2004 a vy spolu s pánom Beblavým ste rozpisovali úradom práce, koľko ľudí majú vyradiť z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu a rozdiel medzi nezamestnanosťou vykazovanou v rokoch 2000, 2001, 1999, 1998 a následné roky, dokiaľ ste nezačali vykazovať evidovanú mieru nezamestnanosti, je v tom, že evidovaná miera nezamestnanosti hovorí o okamžite disponibilných zdrojoch, to sú, to je predsa podstatne nižší počet nezamestnaných ako skutočne evidovaný nezamestnaný na úrade práce.

    Takže, prosím, nezavádzajte tu, nezmiešavajte jablká s hruškami, pretože aj my vieme manipulovať s číslami. To je jedna vec.

    Na druhej strane, vaše znižovanie spočívalo v tom, že ste jednoznačne vyraďovali ľudí pre nespoluprácu, ešte ste to dokonca percentuálne mesačne jednotlivým úradom práce nadirigovali písomne. My sme tieto listy zachytili, my sme ich v roku 2004, 2005 dokonca prezentovali. Ak sa vrátite do tlače, tak to nájdite a nájdete aj fotokópiu. Dokonca ste prepustili zamestnankyňu, ktorá to akýmsi spôsobom vraj prezradila, hoci sme to od nej nemali. Takže to je jedna vec.

    Na druhej strane - mám málo času, ale poviem - výpovedná doba, odstupné predstavujú v pracovnom práve dva odlišné inštitúty s rozdielnym obsahom a funkciou, ktoré nemožno účelovo spájať ani zamieňať. Toto rozlíšenie vyplýva priamo z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce 158/1982, ktorým je Slovenská republika viazaná. Odporúčam naštudovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kaník zrejme zabudol na roky 2003 a 2004, keď prišiel do vážneho konfliktu s MOP-om, teda v Ženeve s Medzinárodnou organizáciou práce, pri príprave tohto jeho zákonníka, kde dokonca, ako cestoval, tak rýchlo odtiaľ zutekal, ani tam v podstate s nimi nekonzultoval mnohé veci a veľmi dobre vieme, čo Medzinárodná organizácia práce vo vzťahu k nášmu zákonníku, ktorý prijala druhá Dzurindova vláda, povedala.

    Viete, tu sa narába s číslami veľmi, by som povedal, demagogicky a z vašej strany osobitne. Vy ste tie čísla vždy mal rád pre tú svoju demagógiu a Disraeli, významný mysliteľ, povedal, že definíciu, čo je to klamstvo, teda jeho stupňovanie: klamstvo, väčšie klamstvo a štatistika. A štatistika, s ktorou ste tu vy narábali, bola v podstate postavená tak, aby ste si z nej vybrali to, čo ste chceli v podstate z hľadiska pravicového pohľadu na zamestnanosť, na prácu, pre človeka, pre ľudí, pre občanov tohto štátu povedať.

    Vám je v podstate úplne jedno, či budeme mať zamestnaných ľudí 1 500 za 100 euro mesačne, to hovorím ako príklad, alebo 500 ľudí zamestnaných, teda zamestnaných ľudí menej ľudí a za 500 eur mesačne. Vám je skutočne jedno, ako títo ľudia, občania nášho štátu žijú, ako sú často zneužívaní v práci svojimi zamestnávateľmi, mnohými, nehovorím, neglobalizujem to, nezovšeobecňujem to, a predovšetkým tento Zákonník práce vytvára istú bariéru pre to, aby občan nášho štátu tu mohol nielen pracovať, ale mohol slušne pracovať, čo sa, žiaľ, často nedeje.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem podporiť tvrdenie kolegu Kaníka v tom, že Zákonník práce má vplyv na zamestnanosť, resp. na nezamestnanosť. Ja ju vnímam nielen priamo cez tvorbu nových pracovných miest, ale hlavne a najmä cez ochotu zamestnávateľov zamestnať ľudí v trvalom pracovnom pomere. V trvalom pracovnom pomere, nie na dohody alebo dokonca celkom bez zmlúv. Určite by nám ukázali grafy, keby sme ich mali k dispozícii, že po zmene Zákonníka práce Ficovou vládou, tak ako stúpala nezamestnanosť, určite stúpal aj počet dohodárov. A možno by stálo za to, kolega Kaník, takéto jedno porovnanie spracovať.

    Ja považujem za chybu, že sme už pri prvej novele Zákonníka práce pred pár mesiacmi nezrušili súbeh výpovede a odstupného. Ak firma nefunguje a musí prepúšťať pre stratu zákaziek, znamená to, že je v problémoch. A v tejto ťaživej situácii, ak musí prepúšťať, lebo nemá ani na mzdy, kde má vziať na odstupné? Ja určite podporím všetky zmeny, ktoré spružnia Zákonník práce a vnesú vyváženejší pomer do vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

  • Ďakujem pekne. No viete, ja som, budem trošku prekvapená z tých rečí práve kolegov z pravice, pretože ja som ľavičiarka, ale už som dávno pochopila, že nové pracovné miesta sa nedajú vytvoriť Zákonníkom práce, pretože Zákonník práce je len o prepúšťaní a prijímaní ľudí. Ak už pracovné miesta máme a niekoho prepustíme a opätovne po čase prijmeme na jeho pracovné miesto, aby sme boli flexibilní, niekoho iného, tak to nie je o vytváraní nových pracovných miest.

    Ja neviem, ako to už mám vysvetliť, pretože myslím si, že na vytváranie nových pracovných miest sú iné rezorty, ako je ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva.

    A, pán Kaník, vy ste povedali takisto, že Zákonník práce má vplyv na tvorbu nových pracovných miest. Tak ja už nechcem byť osobná a nechcem, aby ste ma zle pochopili, ale sa vás pýtam: Keď ste dostali investície na to, aby ste mohol podnikať, aby ste si postavil dom, penzión, tak jedine investície vám zabezpečili to, že ste mohol prijať nových ľudí - alebo ako by ste prijal nových ľudí? Jednoducho jedine investície majú vlastne vplyv na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta.

    Vy ste vlastne rok pri vláde, ste zvýšili nezamestnanosť viac ako o 1,2 % a ja si myslím, že to nie je spôsobené naším Zákonníkom práce, lebo náš Zákonník práce, keď ešte platil, tak nezamestnanosť stále klesala a vy ste ju dokázali za rok vyšplhať vyššie. Takže jednoducho ešte raz opakujem, ste pravicová vláda, pomáhajte podnikateľom, dajte im investície a pomôžte im cez iné rezorty, ako sú ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva, životné prostredie, a jedine investície môžu vytvoriť nové pracovné miesta.

    A budem na tom trvať, že Zákonník práce nemá na to takýto evidentný alebo silný vplyv. Zákonník práce je vlastne o tom, aby pracovné vzťahy boli nastavené slušne, aby pracovné vzťahy boli nastavené tak, aby zamestnávateľ a zamestnanec mali medzi sebou určité vyrovnané podmienky, aby vznikal sociálny zmier, lebo v sociálnom zmieri, jedine vtedy môžeme tvoriť hodnoty.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Kaník, vy ste v priamom prenose povedali, že pre vás je Zákonník práce nástrojom na zníženie nezamestnanosti, a to je pre vás tá definícia, ktorá je najhlavnejšia. Ja si myslím, že Zákonník práce je predovšetkým sociálna istota pre ľudí, ktorí chodia dennodenne do práce, aby mali jasné pravidlá, ktoré im zaručujú normálny, dôstojný život. Toto je to naše ľavicové videnie.

    Ale vy máte predsa len takú seba presvedčujúcu schopnosť pravicovú, že dokonca dokážete tvrdiť aj, že práca nadčas, ktorá sa v tomto návrhu Zákonníka práce ide prikazovať v rozpore s medzinárodnými dohodami, je niečo, čo je seba spasujúce a vynikajúce. A to je práve o tých sociálnych istotách, o ktorých som hovoril v úvode.

    A ešte by som vám chcel pripomenúť, pán poslanec, dôkazom toho, že táto koalícia je zlepencom, je aj vystúpenie pána poslanca Jurčíka, ktorý pred pár minútami povedal, že Zákonník práce nebude mať vplyv na znižovanie nezamestnanosti. Skúste urobiť školenie aj pre neho, aby aspoň vedel, skôr ako bude hlasovať, že o čom má vlastne hlasovať, lebo zdá sa, že je len pripravený zdvihnúť ruku a nejak ste to medzi sebou neprediskutovali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník reaguje na faktické poznámky.

  • Škoda, že je tak málo času.

    Takže k pánovi poslancovi Maďaričovi len najprv sémanticky. No, pes, keď sa drží ježa, tak sa ho drží slabo. To ste presne opačne prirovnanie, že ja sa držím silno toho Zákonníka práce, nie slabo. To, čo ste odcitovali, pána Špirka, no nič som tam nenašiel, že by povedal, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. On povedal, že tento Zákonník práce podľa neho je slabo pravicový, a preto nebude mať taký vplyv, ako by chcel. Ale nie, že Zákonník práce ako taký. Takže to, čo som čakal, vaše tvrdenia, že to nejaké zväzy potvrdili, ako odplávali ako dym. Nikdy nič také žiadne zamestnávateľské zväzy podľa mojich informácií nepovedali, lebo by sa zosmiešnili podľa mňa.

    Pani poslankyňa Tomanová, evidovanú mieru nezamestnanosti sme nezaviedli my ani ja. To je, že úrady práce majú jednu metodiku a Štatistický úrad má inú metodiku, to tu bolo od nepamäti a hlavne stále to je. Aj po vašom nástupe ste na tom systéme, na tom spôsobe nezmenili ani čiarku. Keď by to bola manipulatívna záležitosť, tak ste to mali zmeniť. Ale vy ste úplne rovnaký spôsob, v ňom pokračovali, pretože nie je manipulatívny. To boli len vaše demagogické tvrdenia, že sme niečo zneužívali a niečo tým sa snažili dokázať. Nie. Išli sme úplne normálne. A áno, súhlasím s vami, vy ste to povedali, takže s vami súhlasím, že viete manipulovať s číslami. Áno, ja viem, že vy viete manipulovať s číslami.

    Pán Čaplovič, pán poslanec, je to až niekedy úsmev vzbudzujúce, jak ja neviem, skade vy na to chodíte, či ste to počuli, alebo si to tak vymýšľate priebežne, že konflikt s Medzinárodnou organizáciou práce. Veď to je absolútny, bohapustý nezmysel, nehnevajte sa. Ja som tam bol. Bol som prijatý u prezidenta, mali sme niekoľko pracovných skupín s mnohými expertmi, vydali oficiálne stanovisko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Predtým, ako dôjdeme k ďalšiemu bodu, vyhlasujem prestávku na päť minút z toho dôvodu, že rokujeme tri a pol hodiny takmer v kuse a aj navrhovateľ, aj spravodajca si potrebujú odskočiť. Takže o 17.26 hod. pokračujeme ďalej. Tak navrhovateľ nie, hej, iba spravodajca.

  • Povedané so smiechom.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rozprave a poprosím pána poslanca Muňku, aby sa dostavil k rečníckemu pultu, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé mesiace sme boli svedkami šarvátok vo vnútri koalície o konečnú podobu návrhu Zákonníka práce. Pri príprave tejto významnej legislatívnej zmeny, ako aj pri rokovaniach v tripartite bola koalícia nerozhodná a lavírovala. Jej správanie malo v tomto období dve charakteristické črty. Prvá, takmer vo všetkých smeroch vyhovovala zamestnávateľom. Druhá, na pozadí politických preferencií robila účelové ústupky odborárom a verejnosti.

    Pýtam sa: Aký návrh zákona môže v takejto atmosfére vzniknúť, komu môže priniesť úžitok? Môže riešiť potrebné veci? Výsledok je taký, že nespokojní sú zamestnávatelia a nespokojní sú aj odborári, aj radoví zamestnanci, ktorým novela výrazne siaha na ich istoty. Takto upravený Zákonník práce ide proti finančne slabším vrstvám obyvateľstva a ľuďom s nižším vzdelaním, ktorí budú napríklad pri prepúšťaní z práce alebo pri vstupe do nového zamestnania podstatne zraniteľnejší. Inými slovami, tento Zákonník práce ide proti väčšine občanov a berie im aké-také istoty, ktoré doteraz v zamestnaní mali.

    Vládna koalícia argumentuje, že uľahčenie prepustenia pracovníka s nižším odchodným alebo odstupným je impulzom k rastu zamestnanosti alebo spružnením pracovného trhu. Nemyslím si to, že to tak je. Ide iba o masku, s ktorou sa koalícia zakrýva. Pritom, vážení kolegovia, zabúdate, že je tu globálna finančná kríza, a klamete sami seba a tvrdíte, že už nastalo oživenie. Nie je to pravda.

    Uvedené kozmetické úpravy na úkor bežných občanov preto nemajú šancu znížiť zamestnanosť, ich cieľom je iba znížiť náklady zamestnávateľa na pracovníka a znížiť jeho právnu ochranu.

    Zaujímavé je to, že veľké nadnárodné spoločnosti na rast výroby, prípadne jej rozširovanie a na najímanie nových ľudí nepotrebujú zmeny v zákonníku. Zaujímavé je, že oni sú spokojní so súčasným stavom, a pritom výrobu rozvíjajú podľa potreby trhu a dopytu. To len dokazuje, že tieto zmeny sa dejú na objednávku a s racionálnymi zásahmi do trhu práce nemajú nič spoločné. Týmto návrhom Zákonníka práce vládna koalícia pokračuje v zmenách legislatívy v tom duchu ako doteraz. To znamená, na čo chytila, to spackala, rozbabrala a nedorobila. Od daní cez dôchodky, pokračovať by sme mohli zdravotníctvom a skončil by som vysokými školami.

    Cieľom novely Zákonníka práce, ako uvádza vládna koalícia v dôvodovej správe k návrhu novely zákona a nakoniec aj vo svojom programom vyhlásení, je zníženie nepriamych nákladov zamestnávateľov. Nemôže sa tak robiť na úkor občanov a za každú cenu. O tom, že tento cieľ sa koalícii nedarí plniť, svedčí postoj zamestnávateľov. Tí sú s návrhom zmien nespokojní. Podľa nich tento zámer zostal na pol ceste. Novela Zákonníka práce nespĺňa ani očakávanie nezávislých ekonómov a zamestnancov. Preto sa pýtam: Načo vlastne koalícia to realizuje?

    Tento návrh novely nerieši ani problém tzv. nútených živností, a to aj napriek tomu, že to bol jeden z jeho pôvodných cieľov a vyriešenie tohto problému ekonomika objektívne potrebuje. Zmeny paušálnych výdavkov v živnostenskom zákone problém neodbúravajú, ako sa chybne koalícia domnieva. Aj naďalej zostáva pre zamestnávateľov veľký priestor na výhodné zamestnanie obyčajného zamestnanca ako živnostníka aj v takých prípadoch, kedy má jeho práca jasný charakter závislej činnosti. Pritom sa zbavuje viacerých administratívnych a odvodových povinností, ale aj zodpovednosti za jeho zdravie, regeneráciu, za pracovný úraz, stravovanie a podobne.

    Tieto záležitosti zamestnávateľ tak prenáša na svoje, de facto zamestnanca. K dôslednejšiemu boju proti tejto forme zamestnávania by mala vláda viesť okrem snahy a potierania zneužívania zamestnancov aj potrebe eliminovať výpadky príjmov štátu na daniach a odvodoch, ktoré takto vznikajú. Nemyslím si, že tento problém si vyrieši znížením možnosti paušálneho odpočtu v živnostenskom zákone.

    Našinec je vynaliezavý a dokáže vyrobiť náklady, aby zvýšil zisk. Túto časť problému považujem zo strany vlády a koalície za nezvládnuteľnú a zanedbanú. Na jednej strane ministerstvo financií naháňa do rozpočtu každé euro, minister financií neváha pritom dokonca ani porušovať sľub premiérky o tom, že nebude zvyšovať dane, no v súčasnej novele Zákonníka práce vláda odhadzuje veľkú príležitosť na úspory.

    Naznačil som viaceré oblasti, kde novela Zákonníka práce ide proti občanom a najzraniteľnejším skupinám zamestnancov. Zaujímavá je argumentácia, ako minister práce pán Mihál obhajuje zmeny. Doslova znásilňuje medzinárodné porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie. Jeho argumenty sú už však zavádzajúce, pretože každá krajina má svoje špecifické podmienky, inú úroveň ekonomiky, napr. mieru rastu, mieru zamestnanosti, životné náklady, minimálnu mzdu a podobne.

    Názorne to môžeme vidieť v časti, kde sa hovorí o zrušení súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Vláda tu urobila korekcie, na ktoré doplatili bežní zamestnanci, predovšetkým obyvatelia chudobných regiónov, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Pritom argumentuje, že podobné je to v zahraničí. Doteraz možný súbeh odstupného a výpovede umožňoval ľuďom pripraviť sa na ťažké obdobie bez práce, pretože zvyšoval sumu, ktorú človek na toto obdobie dostal. To znamená, aj hľadanie cenového zamestnania, na rekvalifikáciu či zaškolenie. Zrušením súbehu a odstupného a výpovede vláda ľuďom opäť berie peniaze. Myslí si tu niekto, že tento krok bude motivovať občanov skôr si nájsť prácu? Motivácia je jedna vec, ale akú majú reálnu šancu v prostredí s priemernou 15-percentnou mierou nezamestnanosti, ktorá v niektorých regiónoch presahuje 20 až 25 percent? Takéto opatrenie môže pomôcť v iných krajinách, napríklad v Nemecku, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 6,5 %, alebo v Rakúsku, kde je dokonca na úrovni 4 %. A naozaj si myslí pán Mihál a celá koalícia, že možnosť zamestnať sa závisí vždy len od snahy konkrétneho človeka? Aj napriek týmto špecifikám ministerstvo práce pokojne pri zrušení súbehov argumentoval tým, že postupuje podobne, ako je to v zahraničí, kde okrem desiatich krajín Európskej únie nemajú súbeh výpovede a odstupného.

    Ale pán minister Mihál nepovedal "b", teda to, že kým u nás má v podstate z nižšieho základu nezamestnaný aké-také istoty iba šesť mesiacov, v zahraničí má podstatne viac aj peňazí pri odchode zo zamestnania, aj dlhšie obdobie poberania podpory. Napríklad vo Švédsku dostáva človek až 80 % príjmu po dobu 300 dní, pričom strop je 1 900 euro mesačne. V Nórsku dostáva 62 % platu až 104 dní, ale v Nemecku môže dostať až dva roky mesačne 67 % z poslednej čistej mzdy. Čiže je jasné, že v týchto krajinách majú ľudia oveľa väčší priestor na hľadanie novej práce. Oproti tomu strata zamestnania uvrhne nášho občana na sociálne dno, ktoré sa touto novelou ešte prehĺbi.

    Ďalšou zmenou v novele Zákonníka práce je zrušenie tzv. minimálnych mzdových taríf. Tým sa ruší aj garancia, že kvalifikovanú prácu dostane zamestnanec garantovaný mzdovým limit. K čomu to povedie? Znamená to ďalšiu možnosť pre zamestnávateľov zbaviť sa nepohodlného zamestnanca. Pričom platí priama úmera, že čím chudobnejší región, tým účinnejší nástroj pre zamestnávateľa to bude. Tento krok možno využiť aj na selekciu pracovníkov na rovnakých postoch, napríklad podľa sympatie, veku alebo pohlavia. Okrem toho v čase, keď susedné Rakúsko a Nemecko otvorilo svoje trhy práce, môže táto zmena výrazne prispieť k odlivu mozgov do zahraničia.

    K ďalším krokom, ktoré tu smerujú k znižovaniu právnych istôt zamestnancov, je rozšírenie možnosti reťazenia dohôd na dobu určitú na trikrát za obdobie troch rokov. Táto zmena smeruje len k tomu, že zamestnávateľ sa pracovníka v prípade potreby opäť ľahšie zbaví a bude to pre neho úspornejšie, pričom táto zmena nemá so spružnením pracovného trhu nič spoločného. Možnosť predĺženia takejto zmluvy dvakrát, tak ako to doteraz bolo, dávalo dosť priestoru na to, aby si zamestnávateľ pracovníka overil, prípadne aby si zistil, či je dané pracovné miesto alebo pozícia pre neho potrebná. Treba povedať, že aj doteraz bola táto možnosť zneužívaná na špekulovanie zamestnávateľov. Je rozšírená na tri roky. Aj trojnásobné predĺženie dohody ide ešte viac proti zamestnancovi, ktorému takto zamestnávateľ odoprie istoty vyplývajúce zo stáleho zamestnania. A opäť to znásobuje v chudobných regiónoch, kde človek nemá inú možnosť hľadať si prácu, naopak, musí súhlasiť aj s týmto diktátom.

    Prípadov, kedy sa obmedzujú práva zamestnancom, je v novele zákonníka ešte viac. Ide o zvýšenie rozsahu týždenného pracovného času na doterajších dohodnutých 48 hodín, možnosť predĺžiť povinné čerpanie hromadnej dovolenky z dvoch na tri týždne, povinnosť zabezpečiť nepretržitého odpočinku zamestnanca v trvaní 24 hodín iba raz za dva týždne. Tieto ďalšie zmeny ukazujú, ako nekriticky vláda ide po ruke zamestnávateľom. Vytvárajú sa predpoklady pre vyššiu únavu a opotrebenie pracovníkov, ktorí budú tráviť viac času v práci a menej budú venovať rodine a regenerácii. Tým vznikajú riziká pracovných úrazov.

    Mimochodom, počet ťažkých pracovných úrazov sa neznižuje, ale stagnuje. A počet smrteľných pracovných úrazov dokonca v roku 2010 oproti roku 2009 dokonca mierne vzrástol, a to aj napriek tomu, že vláda prijala koncepciu znižovania počtu pracovných úrazov do roku 2012. Tými zmenami ide teda proti svojim vlastným dokumentom.

    Navrhované zmeny v Zákonníku práce vyššiu produktivitu práce či rast ekonomiky nezabezpečia, nenahradia lepšiu organizáciu práce a moderné vedenie firmy, ani lepšiu vyťaženosť pracovníkov. Povedú iba k znižovaniu právnej ochrany zamestnancov a k horšiemu zaobchádzaniu s nimi. To je problém tejto novely Zákonníka práce, ktorá tak síce môže pomôcť predĺžiť agóniu niektorých zamestnávateľov, ale celkovo ako nástroj rastu ekonomiky a spružnenia zamestnania ľudí nedáva žiadny zmysel. Novela Zákonníka práce ide proti väčšine zamestnancov a občanov Slovenskej republiky.

    Navrhujem, aby sa táto novela odložila a o sporných otázkach sa v nej ešte rokovalo.

    Chcel by som ešte reagovať na niektoré príspevky poslancov, ktoré tu boli, pokiaľ sa týka zdravotníctva, ale aj pokiaľ sa týka dôchodkov. Pokiaľ sa týka zdravotníctva, padli tu čísla, že koľko ostáva zadlženosť. Treba sa pozrieť za reformu, ktorá bola zavedená pánom ministrom Zajacom, na Veriteľa, aká bola zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktoré preberala vláda Roberta Fica. Aká bola zadlženosť, keď odchádzala, pokiaľ sa týka zdravotníckych zariadení. A pričom rast miezd bol 1,5-násobne, čiže mzdy za štyri roky v zdravotníctve rástli.

    Poviem prípad v Sociálnej poisťovni. Keď som nastupoval za riaditeľa Sociálnej poisťovne, a môžte si to overiť, priemerná mzda posudkového lekára bola 870 euro, keď som odchádzal, bola 1 450, ale môžme si zrátať, koľko v absolútnej čiastke dostali posudkoví lekári v Sociálnej poisťovni. Prečo to hovorím? Musel som zvýšiť, pretože posudkoví lekári sa tak aj správali. Pokiaľ nemali slušné platy, a to som sa nedostal na úroveň lekárov, ktorí sú proste v zdravotníctve, takže mohol by som ďalšie veci argumentovať číslami.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, máte slovo, pani Tomanová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, ja ti ďakujem, že si spomenul aj tie platy a zvýšenia, pretože stále tu padali otázky, čo sme s tými zdravotnými sestrami robili my. A ja v tejto súvislosti, ja som si pamätala, že sme zvýšili, ale nepamätala som si presne, ako to bolo časove. V tejto chvíli to môžem povedať presne, štyrikrát sme zvýšili platy zdravotníckym pracovníkom v štátnych zdravotníckych zariadeniach po 10 %, čiže dá sa povedať, dvakrát v roku po 10 %, v roku 2006. V roku 2009 sme zvyšovali iba jedenkrát o 2,5 %. Čiže štyrikrát sme zvýšili o 10 % a jedenkrát o 2,5 %.

    V tejto súvislosti pripomínam, že to neboli len platy zdravotných sestier v zdravotníckych, v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ale boli to aj platy sestier v zariadeniach sociálnych služieb tak, aby sme ich vyrovnali, aby skutočne nedochádzalo k fluktuácii z týchto typov zariadení do štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré boli zvýšené, zo zariadení sociálnych služieb.

    Takže, páni, skutočne tie mzdy výrazne narástli. Ja ti ďakujem, pán poslanec Muňko, že si to pripomenul.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem možno trochu netradične tým, že budem súhlasiť so svojím opozičným kolegom pánom Maďaričom, ktorý zhodnotil Zákonník práce ako miesto symbolického zápasu pravice a ľavice, ja si to tiež myslím. A myslím si, že je to tak úplne v poriadku. Nechcem sa vyjadrovať ku kompetentnosti alebo k demagógii, ale myslím si, že toto je téma, kde sa prirodzene sporí pravica a ľavica, a je oveľa lepšie, keď sa pravica a ľavica sporia o to, aká má byť podoba trhu práce a ako má byť regulované pracovné právo, než povedzme o otázke miery práv príslušníkov národnostných menšín pri používaní ich vlastných jazykov.

    To, čo vidím trochu inak ako kolegovia z opozície, je, tie strany toho zápasu. Rozhodne to nevidím ako žiadny spor obhajcov ľudí práce a sociálneho darvinizmu, vidím to ako spor socializmu, snahy všetko regulovať, silného etatizmu na jednej strane a viery v princípy slobodnej ekonomiky, rešpektovania zmluvnej voľnosti, dobrovoľných vzťahov a nakoniec aj zdravého rozumu na strane druhej. A som pevne presvedčený, že k prosperite celej spoločnosti vedie tá druhá cesta.

    Ten spor nie je iba verbálny, je iba rétorický v čase prijímania takých alebo onakých zmien, ale je aj reálny. Samozrejme, že za druhej vlády Mikuláša Dzurindu boli urobené v Zákonníku práce zmeny, ktoré ho posunuli smerom viac k slobodnej spoločnosti, viac k voľnosti, viac k pružnosti. Za vlády pána Fica musel, samozrejme, to závažie vychýlilo na druhú stranu. Môžme sa sporiť, že aká bola miera deštrukcie, ako to tu predo mnou spomenul kolega Kaník, ale nepochybne snaha vychýliť to na druhú stranu tam bola. Preto celkom nerozumiem tomu, ako sa môže dneska niekto čudovať, že ak tu máme pravicovú alebo pravostredovú vládu, tak sa opäť snažíme urobiť zmenu aj v tejto oblasti, pretože ani v jednom, ani v druhom prípade neboli tie zmeny výsledkom nejakého konsenzu v celej spoločnosti, ani na politickej scéne, ani v tripartite. A ja si tiež myslím, že je ilúziou myslieť si, že nejaká absolútna zhoda, ktorá bude, napriek politickými presvedčeniami v tejto oblasti môže fungovať.

    Z tohto hľadiska teda podporujem predložený návrh novely, som presvedčený, že ide správnym smerom, ide tým žiaducim smerom. A ak mu niečo možno vyčítať, tak je to, že nejde dosť ďaleko, pretože si myslím, že by mohol ísť ten návrh ešte ďalej.

    Myslím si, že vzťahy medzi zamestnávateľmi na jednej strane a zamestnancami na druhej strane by mali byť ponechané v čo najväčšej miere na ich dobrovoľnú dohodu. Nato, aby sa oni dohodli, akým spôsobom si chcú vzájomné vzťahy upraviť. A ak do toho má štát prostredníctvom zákonov zasahovať, tak by mal zasahovať naozaj iba v nevyhnutej, minimálnej miere.

    Veľmi často tu padá slovo sociálna neistota, sociálne istoty, na čo siahame teda zamestnancom. Toto je tiež taký dosť zásadný rozdiel v pohľade pravice a ľavice. Sociálna neistota ako strašiak. No neistota je niečo úplne prirodzené, keď žijeme v slobodnej spoločnosti, keď nežijeme v nejakom autokratickom alebo totalitnom režime, tak aj v ekonomickej oblasti, aj v sociálnej oblasti prirodzeným spôsobom existuje neistota. Je to súčasť, normálna súčasť života.

    V čom by teda ten návrh, ktorý teraz prejednávame, mohol ísť ďalej? V ideálnom prípade by sme neschvaľovali novelu tohto zákona, ale prijímali by sme nový Zákonník práce, ktorý by bol rádovo niekoľkonásobne stručnejší, ako je ten súčasný, a ktorý by upravoval naozaj iba tie veci, ktoré je nevyhnutné upraviť, lebo aj po schválení tejto novely, tak ako je predložená, a aj po jej prípadných zmenách ešte stále tá miera zasahovania štátu prostredníctvom zákona do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, tá miera regulácie a miera podrobnosti regulácie bude ešte stále príliš veľká.

    Ak sa mám vyjadriť konkrétne, tak môžem spomenúť tie príklady, ktoré zazneli v prejavoch predrečníkov. Návrh ruší súbeh výpovednej doby a odstupného, čo je iste správny krok. Ale ja sa pýtam, prečo vôbec takáto vec má byť upravovaná zákonom? Prečo, keď dvaja ľudia alebo dva subjekty sú v nejakom vzťahu a jeden z tých subjektov chce ten vzťah ukončiť, prečo ho máme nútiť, aby ten vzťah ešte nejakú dobu pokračoval alebo aby platil niečo tomu druhému subjektu? V normálnej slobodnej spoločnosti by bolo toto ponechané na dohodu, slobodnú dohodu tých dvoch subjektov, ktorí by si to mohli upraviť v zmluve, mohli by si uplatniť sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy, mohli by si upraviť výpovednú dobu, ale nič by im nebolo nariaďované zo zákona, prípadne ak by im zákon niečo upravoval, tak by mali možnosť upraviť si to odchylne jedným aj druhým smerom.

    Akýmsi omylom tu zaznelo čosi o zrušení minimálnej mzdy, pritom sa rušia len, len pásma, ktoré to upravujú. Ja hovorím, žiaľ. Myslím si, že pokojne by sme mohli aj zrušiť zákon o minimálnej mzde. Existujú krajiny aj v Európe, kde nemajú zákonom upravenú minimálnu mzdu. Mzda je opäť niečo, čo má byť ponechané na dohodu zamestnávateľov a zamestnancov.

    Hovorilo sa tu o tom, že sa prenáša, prenášajú niektoré veci zo zákona alebo zo zákonnej úpravy na dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, akoby to bolo niečo zlé. Ja si naopak myslím, že ak sa dáva väčší priestor pre dohodu, pre vyjednávanie, je to dobré, je to, je to pozitívny smer. Je lepšie, keď si zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia môžu niektoré veci upraviť dohodou, než keď je to všetko rigidne napísané v zákone. Je lepšie, keď v tých vzťahoch môžu vystupovať nielen odbory, ale aj zamestnanecké rady. Ale myslím si, že mohlo by to ísť ešte ďalej a ťažisko by malo byť na dohode nie zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, ale samotných zamestnancov a zamestnávateľov všade tam, kde je to možné.

    Z tohto hľadiska by som chcel vysloviť nádej, že táto podoba návrhu novely Zákonníka práce, tak ako bola predložená, nie je zároveň aj výslednou podobou, že ešte budeme diskutovať o predloženom návrhu a odvážime sa ísť ďalej. Aj keď treba priznať, že naše možnosti sú do značnej miery limitované, keďže aj táto oblasť je jednou z tých, do ktorej sa až príliš stará Európska únia, kde neexistuje žiadny reálny vecný dôvod, prečo by oblasť trhu práce alebo pracovnoprávnych vzťahov, aby som bol presný, bola regulovaná z pozície Európskej únie, prečo by si toto nemohli samostatne a suverénne upravovať jednotlivé členské krajiny.

    Takže ak sa budeme snažiť o pružnejší trh práce, nestačí to robiť len domácou legislatívou, ale musíme sa snažiť odbúravať regulácie aj na celoeurópskej úrovni, pokiaľ k tomu máme príležitosť. A rozhodne by sme mali brániť akýmkoľvek ďalším snahám o harmonizáciu v tejto oblasti.

    Úplne posledná vec. Vytvára alebo nevytvára nový Zákonník práce nové pracovné príležitosti? To tu tiež bolo intenzívne diskutované a myslím, že pani poslankyňa Vaľová nám odporúčala, aby sme sa snažili zvyšovať zamestnanosť a tvoriť pracovné miesta cez iné rezorty, cez hospodárstvo, pôdohospodárstvo, cez investície. No tak toto je úplne pomýlená cesta. Nové pracovné miesta nemá vytvárať štát, nové pracovné miesta vytvárajú podnikateľské subjekty. My, čo môžeme najlepšie urobiť, je, že im v tom nebudeme brániť alebo budeme im v tom brániť oveľa, oveľa menej ako doteraz. A myslím si, že aj predložená novela Zákonníka práce je istým krokom týmto smerom, a preto si zaslúži podporu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, myslím, že my tu nehovoríme o neistote v nejakom metafyzickom význame. Samozrejme, že neistota je podstatou života, nič nie je isté, všetko môže byť inak, s tým s vami súhlasím. Ale my sa tu snáď bavíme o spoločnosti, o civilizovanej spoločnosti, ktorá nie je džungľou a ktorá sa snáď snaží organizovať tak, aby bola súdržná a aby tento cieľ dosiahla, tak musí mieru sociálnej neistoty distribuovať rovnovážne, aj trhovej neistoty, rovnovážne medzi zamestnancov a zamestnávateľov, a to rovnovážne v tomto prípade znamená, že poskytuje nejakú mieru istoty a ochrany tým slabším, to znamená zamestnancom.

    A my chápeme v tomto zmysle sociálne práva ako niečo, čo prirodzene vyrastá z práv občianskych, z práv politických, a tá civilizácia postupuje ďalej a dáva nejaké práva sociálne. A ja mám z vašich vystúpení, aj konkrétne z vášho, pocit, že vy tie sociálne práva vnímate ako nejaký apendix, ako slepú uličku, že teda toto dajme preč, zostaňme len na tých právach politických, občianskych a v tom zmysle sociálnom nech sa každý postará sám o seba ako v džungli.

    To je naozaj ten ideový, ideologický rozdiel medzi nami, a teda musím v tomto zmysle súhlasiť v tom, kde ste na mňa nadviazali, že toto je naozaj aj zápas symbolický, ale aj faktický, našich pohľadov na to, ako má byť organizovaná spoločnosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, no, vy ste povedali, teda nadväzovali ste alebo odmietli ste tú interpretáciu tejto debaty ako akéhosi ideologického súboja, ktorú poskytol Marek Maďarič, ale musím povedať, že celým svojím vystúpením ste popreli toto svoje odmietnutie a potvrdili to, čo Marek hovoril.

    Ja uznávam takisto, že neistota je súčasťou života, je súčasťou života jednotlivca, ale my hovoríme o právnej norme, ktorá upravuje život spoločnosti, nie jednotlivca. A štáty vznikli práve preto, aby jednotlivci zmenšovali tú mieru neistoty. Tak ako istota je súčasťou nášho života, tak je súčasťou nášho života neustále usilovanie sa o znižovanie tejto miery neistoty a, naopak, o zvyšovanie miery istoty. A z tohto hľadiska majú štáty nezastupiteľnú úlohu, pretože práve legislatívou, práve zákonmi vnášajú do neistoty jednotlivca prvky istoty tým, že určujú nejaké pravidlá ich vzájomného spolunažívania.

    To, čo ste vy predstavili, je absolútne legitímny názor a je to legitímny názor skutočne existujúcej, samozrejme, legitímne existujúcej časti spoločnosti, ale my naozaj ako ľavicoví ľudia, ako ľavicoví politici musíme zásadne odmietnuť takéto myslenie, a je to podľa mňa úplne logické, pretože to, čo predstavujete vy, to je egoizmus neoliberalizmu. To, čo predstavujeme my, je posilňovanie súdržnosti spoločnosti. Ak má spoločnosť vydržať, nemôže sa riadiť princípmi, ktoré vy prezentujete, pretože tieto princípy vedú k zničeniu akýchkoľvek väzieb, ktoré spoločnosť udržiavajú pokope.

  • Pán poslanec Dostál reaguje na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Ondruš, neviem, či som dobre zachytil, ale teda povedali ste, že som odmietol to, čo povedal pán poslanec Maďarič, a potom som svojím vystúpením poprel to odmietnutie a potvrdil to, čo hovoril. Ja práve naopak, ja som na úvod svojho vystúpenia vyslovil súhlas s tou jeho tézou, že Zákonník práce a úprava pracovného práva je prirodzeným miestom stretu pravicových a ľavicových pohľadov, takže som neodmietol odmietnutie, ale potvrdil potvrdenie.

    A keď, keď teda, pán poslanec, musím opäť aj súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Maďarič vo svojej faktickej poznámke, nielen vo svojom vyhlásení. No áno, toto nás odlišuje, ľavica vníma sociálne práva ako pokračovanie politických a občianskych práv, my napravo, ale teda nehovorím teraz za celý pravý stred, ale teda za tú časť pravice, ktorú reprezentujem aj ja, si myslíme, že to tak nie je, že sociálne práva nie sú niečo, nejaké prirodzené pokračovanie vývoja základných ľudských práv. Je to pokus implementovať nejakú sociálnu politiku do roviny ľudských práv, ale v tej polohe to nie je. Ja si, samozrejme, nemyslím, že nemá byť vôbec žiadna sociálna politika, žiadne zasahovanie štátu do tejto oblasti, ale určite to nevnímam ako niečo úplne rovnocenné so základnými ľudskými, politickými alebo občianskymi právami. A na rozdiel od ľavice sa domnievam, že k sociálnej istote, k súdržnosti spoločnosti a k udržaniu väzieb v spoločnosti nevedie zasahovanie štátu, že štát, naopak, často tieto prirodzené väzby deštruuje, že treba to nechať na jednotlivcov a na prirodzene sa vytvárajúce väzby.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí - pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, Zákonník práce je norma, ktorá má zásadný vplyv na flexibilnosť trhu práce. Zastávam názor, že vysoká pružnosť trhu práce prispieva k znižovaniu nezamestnanosti, ktorá je, žiaľ, na Slovensku stále vysoká, čo je spôsobené aj tým - a tu chcem sa zastaviť a podčiarknuť dvakrát - aj, aj tým, že množstvo mladých ľudí si nedokáže nájsť uplatnenie, pretože pracovné miesta sú obsadené zamestnancami, ktorí sú už zabezpečení starobným dôchodkom.

    Chcem preto, mám taký úmysel v druhom čítaní, podať pozmeňujúci návrh, ktorý umožní, aby pracovný pomer zamestnanca zo zákona bolo možné ukončiť po dosiahnutí nároku na starobný dôchodok. Bolo možné ukončiť. Prijatie tohto návrhu umožní, aby sa zamestnávateľ sám rozhodol, či so zamestnancom, ktorý už dosiahol nárok na starobný dôchodok, uzatvorí zmluvný vzťah, na základe ktorého bude môcť pre neho aj naďalej pracovať. Toto považujem za riešenie, ktoré umožní, aby starobný dôchodca mohol aj naďalej vykonávať svoju prácu v prípade, ak je nenahraditeľný a vyhovujúci pre svojho doterajšieho zamestnávateľa.

    Keď som uvažovala nad týmto návrhom, zaujímalo ma predovšetkým to, akým spôsobom sa táto otázka rieši v Európskej únii a v jej legislatíve. Chcem vás uistiť, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie pripúšťa ukončenie pracovného pomeru po dosiahnutí dôchodkového veku na základe zákona alebo aj na základe kolektívnych zmlúv. Ale podrobnejšie sa budem tejto téme venovať v druhom čítaní k vládnemu návrhu Zákonníka práce, keď predložím aj návrh znenia príslušného ustanovenia zákona. To je to, čo som vecne chcela k Zákonníku práce povedať, ale nedá mi nepovedať pár poznámok, ktorými sa chcem vyjadriť k diskusii, ktorú tu vytrvalo počúvam.

    Niekto tu pripodobnil Zákonník práce k Pandorinej skrine. Je pochopiteľné a správne mať víziu stabilného Zákonníka práce, zas na druhej strane správať sa ako mŕtvy chrobák je nešťastné a v ekonomicky veľmi rýchlo meniacom sa svete nemeniť Zákonník práce je veľmi nešťastné. Čiže prirovnávať Zákonník práce k Pandorinej skrinke len preto, že je potrebné ho meniť, lebo je to potrebné z titulu ekonomických zmien, je veľmi nemúdre.

    Zaujala ma odpoveď pani bývalej ministerky Tomanovej vo faktickej poznámke, keď hovorila o tom, že v minulom volebnom období vláda zvýšila platy sestier v sociálnych zariadeniach. Neviem si celkom dobre predstaviť, akým spôsobom to vláda urobila, pretože o tom rozhoduje nie vláda, ale rozhodujú zriaďovatelia týchto zariadení, ale preto chcem upozorniť na túto skutočnosť a som rada, že to pani Tomanová povedala, lebo ak sa tak stalo alebo ak tak ona tvrdí, tak princípom tej ich spravodlivosti v minulom volebnom období bolo to, že áno, jedným zvýšili plat na úkor toho, že druhých zlikvidovali. To je len jeden prípad.

    Druhý prípad je prípad sociálnych podnikov. Takisto, umelo vytvorené sociálne podniky, postavené vedľa, zriadené vedľa podniku, ktorý mal podobný druh činnosti, logicky, že ten podnik bol zlikvidovaný a navyše ešte aj sociálne podniky boli vo veľkej strate, lebo boli zle zmanažované a navyše počítalo sa asi s tým, že do tých sociálnych podnikov sa budú ustavične nalievať peniaze, aby nejako prežili.

    A tu vidím zásadný rozdiel tej spravodlivosti alebo sociálnej spravodlivosti ponímanej stranou SMER a uplatňovanej v minulom volebnom období a tej sociálnej spravodlivosti, ktorú chceme reprezentovať my. Ubezpečujem vás, že tak, ako sa tu veľmi často používa spojenie sociálna spravodlivosť, sociálna istota, sociálna neistota a podobné zvraty, ja sociálnu spravodlivosť ako takú v princípe veľmi zvažujem a rozhodne by som takýmto ľahkým spôsobom nenálepkovala svojich konkurentov v politike a je to zvrat, ktorý vy veľmi často používate. A to sú len dva príklady vašej sociálnej spravodlivosti. Aj to je dôvod, aj to je konkrétny príklad, pre ktorý chceme Zákonník práce upraviť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Pani Tomanová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani Gibalová, mali by ste vedieť a vzhľadom na to, že sa tejto problematike venujete, zariadeniam sociálnych služieb, že sú odmeňované podľa osobitného zákona za výkon práce vo verejnom záujme a majú osobitnú tabuľku. Čiže jednoznačne do pôsobnosti rezortu práce patrila aj úprava platov týchto ľudí a patrila, patrí a zatiaľ ešte zrejme patriť bude. Čiže je absolútne namieste zvýšiť platy týmto sestrám, aby boli, keďže vykonávajú nielen de facto teraz, ale už aj de iure poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, riešili sme aj tento problém. Jednalo sa aj o zvyšovanie platov psychológov a taktiež sociálnych pracovníkov v zariadeniach. Určite nie na úkor likvidácie druhých zariadení, myslím tie tzv. neštátne, teda neverejných poskytovateľov. Ja len pripomeniem, že tí sú odmeňovaní podľa Zákonníka práce v prevažnej miere a je využívaný § 120, likvidáciou pôjdu aj títo ľudia len na minimálnu mzdu.

    Pokiaľ ide o sociálne podniky, neviem, vy si veľmi často a veľmi rada osobujete preberať z tlače neúplné, nekompletné informácie, pokiaľ hovoríte o píle, ktorá bola neďaleko a týkala sa jednej, rodičov jednej redaktorky, nikdy nebolo dokázané, že táto píla zbankrotovala. Ani nezbankrotovala, nakúpili novú linku automatickú a na základe toho prepustili 11 zamestnancov.

    Pokiaľ ide o sociálne podniky, dnes funguje takmer 70 sociálnych podnikov, nehovorím o tých ôsmich pilotných, kde v štyroch pre porušenie zmluvy som odstúpila. Ešte raz, vždy bude lepšie, pokiaľ budete začleňovať ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali, do systému a pôjdete cestou inklúzie tak, že im dáte práce a štát bude prispievať na ich mzdu, robíte to v rámci záplav a podnecovania teda...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Gibalová reaguje na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová, svojím rozhodnutím ste zlikvidovali neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a tá likvidácia pokračuje. Ja hovorím o tých pilotných projektoch, pani poslankyňa Tomanová, ktoré ste vy zriadili, ja nehovorím o iných sedemdesiatich sociálnych podnikoch. Ako taký sociálny podnik nie je zlý projekt, ja hovorím o tých, ktoré ste vy vytunelovali a ktoré ste vy podarovali svojim straníckym kolegom.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí, pani poslankyňa Vaľová. Vidím, že tu nie je. Stráca poradie, ide na koniec. Pán poslanec Madej. Tiež nie, ide na koniec. Pán poslanec Ondruš. Tiež nie, na koniec.

    A, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce je jeden z dlhodobo avizovaných úloh alebo úlohou, o ktorej hovorili vážení kolegovia z pravicových strán, už teda vo voľbách celkom nie ani vo volebných programoch, aj keď v slušných štátoch väčšinou býva, že volebné programy obsahujú ciele, ktoré chce potom strana, pokiaľ získa politický úspech, plniť, kde sme čakali, že rovnako občanom oznámite, že idete popredať opäť zbytky strategického majetku, ktoré na Slovensku máme, a dôsledne naďalej pokračovať v likvidácii čohokoľvek, čo je verejné a čoho výnosy by mali slúžiť na zabezpečovanie verejného záujmu ako nás všetkých.

    Jeden z tých momentov, ktoré sa teda objavili v tejto podobe, že dosiahli ste nejakú mieru konsenzu a rozhodli ste sa teda, že naši ľudia sa naozaj potácajú v nezmyselnom blahobyte, že žijú v nadštandardnej sociálnej situácii, že trh práce u nás vykazuje nesmierne vysokú mieru humanizácie a že tento trh práce treba a hlavne hlboko nevyvážený v prospech zamestnávateľov, pretože vlastne zamestnávatelia sú tí, ktorí neprofitujú na tomto type štátu, naopak, sú na hranici svojej existencie a ľudia sa topia v nadbytku. Inak nijak sa totiž, vážené kolegyne, nedá vyložiť takto postavená štruktúra hodnôt, ktoré ponúkate spoločnosti, a takto štruktúrované vnímanie stavu našej spoločnosti a takto vnímaný aj rozmer toho, čo treba v našom štáte zlepšovať.

    Vy ste teda zistili, že základnou príčinou hospodárskej krízy, ktorú tu máme, sú vlastne naši ľudia, ktorí poberajú nadštandardné zárobky, a tým, že majú ten raj pri predávaní svojej práce, treba ho obmedziť a treba pomôcť podnikateľom. Výsledkom tohto je Zákonník práce.

    Sledovali sme aj tie tance pri príprave, navonok boli všetci zamestnávatelia ako nespokojní a aj doteraz demonštrujú nespokojnosť. Len v konečnom dôsledku ste zase predložili súbor, celý súbor opatrení, ktorých jediným cieľom je jednoznačne obmedziť základné práva ľudí, ktorí predávajú prácu na Slovensku. Ľudí, ktorí sú už dneska vo veľmi zlej sociálnej situácii. Dokonca v medzinárodnom merítku je to tak, že dôsledky medzinárodnej krízy a ten mechanizmus hodnotový, ktorému sa hovorí neoliberalizmus, je dneska predmetom drvivej kritiky v celej Európe. A pokiaľ tu dominoval absolútne v 90. rokoch a spôsobil to, že Slovensko už nemá elementárne inštrumentárium svojho hospodárskeho rozvoja, tu sú tie základné nástroje národných ekonomík, ku ktorým patrí vlastníctvo bankového odvetvia, to, čomu Schuman hovoril kedysi, že národné štáty si financujú rozvoj z národných štátov. To je neuveriteľný rozpredaj národného majetku, ktorý patrí k tzv. strategickým podnikom, a to v podmienkach, kde som sa dočítal, že návratnosť investícií tých, ktorí kupovali u nás strategické podniky, je 26 % ročne. Ktorý z vás predá svoj byt za 26, za štvrtinu jeho hodnoty niekomu ako vlastníctva?

    Nehovorím ďalej o tom, že v súvislosti s takto privatizovanými podnikmi, zoberme si len SPP. V tomto SPP tesne po predaji sa zvýšila cena plynu o 40 %. Kto a v mene čoho takýmto spôsobom okradol našich ľudí? V odbornej literatúre európskej, ale aj svetovej, sú popísaní ľudia, ktorí ako vždy tantiémami k investorom priskočia, okamžite sa vložia do služieb a pomáhajú im veľmi dôsledne vytvoriť úplne elegantné prostredie pre ich ekonomické záujmy. Ale problém je, že dneska ešte ste postavili tak, že pravdepodobne my ako politici máme hájiť záujmy našich ľudí predovšetkým. Samozrejme, hájiť ich v prostredí, ktoré je korektné. Ktoré naozaj vyvažuje záujmy všetkých aktérov povedzme že trhu a že hľadá podmienky tak na úrovni dosiahnutého stavu poznania.

    To, čo sa deje u nás, je podľa môjho názoru, odpustite mi, jednostranné a bezbrehé okrádanie našich ľudí, ktoré som si ale myslel, že predsa len vzhľadom na to, že definitívny charakter neoliberálneho videnia a jeho neschopnosť v trvalej reprodukovateľnosti je dneska vo svete zrejmá. A v takých krajinách, v ktorých sa dôsledky krízy nedotýkajú úplne strašne, ako napríklad v Nemecku, sú tieto hlasy nesmierne silné. Hovorilo sa o konci kapitalizmu, hovorilo sa o tom, že treba zásadným spôsobom vstúpiť do regulácie na národnej úrovni predovšetkým vo finančných špekuláciách finančného kapitálu, ktorý je hlavným zdrojom ožobračovania ľudí.

    Ako vieme, dôsledkom neoliberalizmu je dôsledné odčerpávanie kompletného nadproduktu z jednotlivých krajín. Čo urobia národné monopoly, ktoré skúpili za tú babku, za 26-percentný, ktorý splatia za 4 roky, teda za 26 % ročne túto investíciu? Čo vlastne u nás urobili? Kto sa a ako podieľal na sociálnych nákladoch, ktoré potom s tými následnými reformami boli spojené? Pretože ak kúpila neviem aká firma povedzme že Slovenskú sporiteľňu, v ktorej boli povedzme že 200 mld. vtedajších slovenských korún za 5 mld. slovenských, prosím pekne, ale s veľkou chuťou okamžite prepustili 4 000 ľudí z 5 500 zamestnancov predtým, pričom všetky tieto náklady zostali na bedrách štátu.

    Toto isté sa deje vo všetkom. Chcete predávať železnice, chcete predávať nákladnú dopravu s tým, že treba prepustiť 30 000 ľudí a treba dôsledne tieto transakčné náklady preniesť na náklady štátu. Toto je spôsob videnia. Prečo a začo? Pre ktorého "andela" už nevieme si normálnym spôsobom sadnúť, už všetci vieme, jak sa veci majú, už nie sme v tej situácii ľudí, ktorí majú len matné a neprimerané predstavy alebo nedostatočné predstavy o tom, ako vyzerajú štandardné mechanizmy ekonomického prostredia a kde je naozaj miera našej integrácie do prostredia a kde je miera, kde naozaj musíme chrániť vlastné záujmy.

    Toto, čo sa deje teraz, a to pokračovanie ďalej s tým, že dôsledne sme sa zbavili všetkého. Predali sme už aj vodu, predali sme, pomaly budeme predávať cesty, teda myslím železničné, zatiaľ, neviem, ako to bude s tými ďalšími. Predali sme banky, predali sme strategické podniky. Jediné, čo nám zostalo ako nástroj, je naše zákonodarstvo, parlament a prijímanie zákonov, ktoré môžu v danom prípade vyvažovať situáciu. A druhá vec je chrániť ľudí a aspoň v národnom zákonodarstve máme k dispozícii mechanizmus daňových povinností týchto ľudí, ktorí dnes kompletne disponujú pôvodným naším národným hospodárstvom. Výsledkom je daňová politika základná, 19-percentná daň jednotná a, samozrejme, to je málo a nepochybne je tu dosť vážených kolegov, ktorí tu budú chodiť s pätnástimi, desiatimi a neviem ešte koľkými percentami v tomto smere.

    Prídete a idete do politiky, vážení pravicoví kolegovia, s tým, že ako nesmierne zadlžujeme štát. Ako môže fungovať štát, ako môže plniť elementárne sociálne záujmy svojich ľudí a z 19 %? Ako chcem žiadať aspoň trošku primeraný štandard rakúskeho typu, kde ale 19-percentná daň nie je, kde je daň, ktorá sa blíži minimálne k 30 % a v mnohých prípadoch aj viac. Progresívna daň v Nemecku má až 41-percentnú hranicu. A z týchto daní tí Nemci bez problémov ešte platia obrovské peniaze do obrovského rozpočtu a z toho prichádzajú peniaze k nám na Slovensko. Ako to vyzerá v severských krajinách, ktoré sú posledných 20 rokov v kritériách OSN pre krajiny, ktoré dobre žijú, v súťaži na prvých miestach v prvej desiatke? Častokrát s daňovým zaťažením až 60- až 65-percentným. Jak je to možné? A dokonca sa tam urobí referendum na túto tému a občania potvrdia, áno, chceme to takto, lebo je to spravodlivé. Lebo žiadny trest nevyrieši žiadne problémy v tom prípade, pretože trh má zásadné limity pri tom, ako vníma to, čo sa deje v spoločnosti, čo so všetkými ľuďmi, ktorí pracujú v otázkach bezpečnosti, policajtmi, úradníkmi, učiteľmi, sociálnymi pracovníčkami, sestričkami, o ktorých sme sa tu bavili, ktoré toľko drú. Kde, kto, aký trh určí ich cenu? Aký trh určí ich cenu?

    Keď zoberieme, ako zarábajú špekulanti, ďalšia otázka, ak dovolíte, vrátim sa ešte sem. Pán Jurčík tu rozprával o nesmierne poctivej práci, na ktorú nesmie štát siahať nezmyselnou daňovou politikou. Naozaj sa dalo na Slovensku za posledných 20 rokov zarobiť poctivou prácou? Vie to niekto? Existuje poctivá práca, kde niekto zarobí viac ako stotisíc korún mesačne? Ktorá to je? Ja vám poviem, z čoho sa dá na Slovensku zarobiť za posledných nejakých 20 rokov. Čírymi finančnými špekuláciami. Kde sa stratil jeden bilión korún slovenských, hodnoty slovenského majetku, ktorý sa privatizoval? Kde je ten majetok? V základe, áno, treba ho dať preč, okamžite privatizovať, lebo veď bude lepšie spravovaný a v konečnom dôsledku spoločnosť bude mať z neho väčší výnosy. Aké väčšie výnosy?

    Prvé, čo sme spravili, aby ten majetok náhodou nebol ničím ohrozovaný. Daň z dedičstva? Nemám čas a nebudem vás otravovať, by som vám ale čítal ústavné ustanovenia z jednotlivých krajín európskej pätnástky, kde sú uvedené konkrétne čísla, že daň z dedičstva je jeden zo základných predpokladov spravodlivosti pre fungovanie štátov a pre prerozdeľovanie, ktoré je nevyhnutným predpokladom dobrej, dobre spravovanej spoločnosti.

    Pán poslanec Dostál nám tu rozprával, že z jeho pohľadu, keďže je tu, ďakujem pekne, z jeho pohľadu predsa do vzťahu zamestnávateľa, ten, ktorý predáva prácu, štát nemá absolútne vstupovať, pretože je to nenáležité. To znamená, že pre pána Dostála princíp tzv. ekonomického donútenia neexistuje. Hovoril som už taký malý príklad, no tak minimálne v Latinskej Amerike v päťdesiatych rokoch minulého storočia vlastník, ktorý vlastnil 300, 400 hektárov, tí obyvatelia, ktorí tam boli, mohli, jedine z čoho mohli žiť, mohli žiť z poľnohospodárstva. Jediná šanca, mohli si prenajať od toho veľkého vlastníka, ktorý ju získal, samozrejme, poctivým spôsobom, tých 300, 400, ja neviem koľko hektárov, dostali za 50 % výnosov prenájom tej pôdy. Za tých okolností tí ľudia živorili pre prípad živelných pohrôm a tak ďalej, tí ľudia nemali šancu na vlastnú reprodukciu, dochádzali k stratám. Nebol to problém vlastníka. Vlastník si jednoducho vyžiadal svoje peniaze a týmto spôsobom sa vytváral vzťah. Naozaj tí jednotliví malí ľudia, ten vlastník boli úplne v rovnocennom vzťahu a do toho štát nemal v žiadnom prípade vstupovať.

    Vážení páni, áno, takto to fungovalo a boli ale už aj v 19. storočí ku koncu tieto názory označované za okrajové, ale nikdy sa nemohli stať súčasťou hlavného prúdu videnia. Nemohli sa, pretože medzi tým boli dve svetové vojny, ktoré vznikli práve z toho, že vlastníctvo a zisky a majetok sa stali absolútne dominantnými v spoločnostiach a boj o ich rozmnožovanie spôsobil, že zomrelo desiatky miliónov ľudí. Schumpeter, známy to ani zďaleka nie marxistický filozof, hovoril po 1945. roku, že daň z krvi, ktorú podstúpilo obrovské množstvo ľudí, už neumožnilo ani zďaleka organizovať vzťah práce napríklad a výroby na starých princípoch. Vtedy v Anglicku vymysleli tzv. päť obrov, ktoré v Anglicku spôsobili, že jednoducho musia odstrániť nevzdelanosť, psotu, chudobu ľudí a tak ďalej a spravodlivé podmienky na trhu, a na základe toho Churchill prehral a vyhral nový vodca, ktorý začal budovať novú Britániu po vojne. Vtedy v 50. rokoch aj začalo to, čomu sa hovorí dneska raj. Vývoj Európy v 50. až 80. rokoch Európy, sociálneho štátu, Európy, ktorá bola schopná korektným prerozdeľovaním a spravodlivým organizovaním výroby a cielenou politikou, ktorej predmetom bola celá spoločnosť, ale celá spoločnosť ako taká, ten raj, ktorý sme si my tak rôzne vysnívali aj v roku 1989, keď sme chceli do takejto Európy vstúpiť.

    Je fakt, že tá Európa už bola odatakovaná neoliberalistickými tézami z tzv. chicagskej školy, ktorá vznikla už niekedy v 30. rokoch minulého storočia, ale v ´84. a ´85. zvíťazila v Spojených štátoch známa, spojená s Reaganom a spoločne chicagská škola: Sadni na bicykel, hľadaj robotu, každý je zodpovedný sám za seba, nejaké spoločenské ciele a nejaký štát, aby sa do niečoho miešal, to treba absolútne vylúčiť, treba len vzťah pracovníka, zamestnanca a toho, ktorý prácu nakupuje, a všetko bude v poriadku a spoločnosť bude prekvitať. Výsledok je, že taký malý dôsledok už máme dneska podľa mnohých komentátorov v Afrike. Princípy toho, čo sme videli u Arabov a v celom tom páse na južnej strane Stredomoria, mnohí pripisujú tomu, že jednoducho devalvovali dolár a zvyšovaním cien potravín spôsobili, že jednoducho v týchto krajinách v masovom merítku nevedeli zabezpečovať ani len potravinovú bezpečnosť svojich krajín.

    Aká je situácia v iných krajinách? Okrem Číny, ktorá teda, a Ázie, ktorá profituje z globalizácie ako takej, pretože naozaj tí ľudia vzhľadom na mentalitu sú ochotní za 1, 2 doláre pracovať možno 12, možno 15 hodín denne. Ale čo s Európou? Európou, ktorá naozaj dôsledným analyzovaním situácie a tým, že brala do úvahy myslenie vážnych a veľkých ľudí, dospela k tomu, že dostala do svojich ústav taký drobný, také mechanizmy, ako sú právo na dôstojný život, a dokonca celý súbor sociálnych práv, pre ktoré, pre pána Dostála sú takým akýmsi čiastkovým apendixom, ak to dobre som teda pochopil, že ony síce nejako sú, ale ani zďaleka nepokračujú, nie sú pokračovaním akýchsi tých politických práv. To znamená, všetci majú právo voliť, majú si právo zvoliť svojich predstaviteľov a tým vlastne celé končí. Čo sa my budeme zaoberať nejakým cieleným rozvojom spoločnosti ako takej v oblasti vzdelávania, sociálnej práce, v oblasti verejných stavieb a podobne, veď máme súkromných investorov a tí všetko zorganizujú. A všetko urobia tak, lebo výsledok v konečnom dôsledku bude smerovať k verejnému záujmu a k verejnému blahu. Je to naozaj reálne tak? Je to vôbec možné?

    Dovoľte mi k tomu, čo sme už trošku tu začali. S tým neoliberálnym videním má alebo nemá význam polemizovať a, samozrejme, tento priestor na to nie je ani zďaleka vhodný, ale čo je zaujímavé, je iné. V našom politickom spektre máme strany, ktoré sú kresťanské, máme KDH, ktoré je výrazne kresťanské, máme SDKÚ, ktoré je kresťanské, ale s dosť silnými liberálnymi prvkami, a potom máme MOST, ktorého predseda bol predsedom Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Úplne samozrejmé sa mi zdalo a v 90. rokoch som sa aj snažil naiste, že ja som socialista, takže kde sú asi styčné prvky, ako vlastne tá Európa nejakým spôsobom funguje, a úplne prirodzene som narazil na kresťanskú sociálnu náuku vtedy. Čítal som teda toho, kto pre mňa bol absolútnou autoritou, je to Sutor, je to predseda katolíckeho klubu v bavorskom parlamente a, samozrejme, absolútne významný profesor príslušnej univerzity. Čo hovorí napríklad tento v tej kresťanskej sociálnej náuke o trhu, vážení páni. "Aby sme teda porozumeli tejto sociálnej a etickej stránke tržného hospodárstva, musíme sa najprv venovať individuálnej etike trhu. Už sme si povedali, že trh nie je žiadnym mechanizmom, ale je inštitúciou. Ako taká predpokladá určitú morálku tých, ktorí v nej sú a ktorí v nej konajú. Medzi účastníkmi trhu musí platiť pravidlo spoľahlivosti, vernosti, dôvery, čestnosti. Súhrnne to môžme nazývať pravidlami zmeny," hovorí. "Ak celá skupina účastníkov trhu sa však ale proti nim stále previňuje, stráca trh svoje humanistické predpoklady a nemôže plniť svoje funkcie. Z etického hľadiska ovšem nestačí apelovať iba na morálne chovanie alebo na dôveru v jeho lepšej stránke toho trhu, ale si to vyžaduje zákonné a inštitucionálne opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby sa pokiaľ možno obmedzilo morálne zlyhávanie účastníkov trhu a jeho zneužívanie." V tomto hovorí, že tu spočíva dilema tržného hospodárstva. U inštitúcie trhu umožňujú hospodárskym subjektom uplatňovať svoje vlastné záujmy. Nemôže preto sám osebe tento trh zabrániť tomu, aby títo účastníci trhu si nezískavali nečestnými prostriedkami výhodu vo vzájomnej súťaži. A keď sa takéto chovanie rozmáha, tak odstaví sa - kde chcú zostať tiež hlupákmi - a konajú rovnako. A teda tá hraničná morálka, ktorá je nevyhnutná pre trh, naďalej klesá. "Závod, ktorý pracuje bez prachových filtrov," hovorí, "bez čistiacich zariadení, obchodník, ktorý smiešne nízkymi cenami chce ostatných vytlačiť z trhu alebo ktorý predstiera falošnú kvalitu tovaru, núti konkurentov k tomu, aby sa správali rovnako. Zákonodarca preto musí dať súťaži poriadok, aby bolo možné základné pravidlá spravodlivosti výmeny v spoločnosti presadiť. Trh a súťaž musia byť chránené radom ustanoveným politickým rozhodnutím. Tento poriadok musí dávať účastníkom trhu určitú istotu, že morálne a spravodlivé konanie neprináša ekonomické nevýhody." To znamená v opačnom prípade, že musí dať účastníkom trhu možnosť, že korektné a čestné správanie bude viesť k úspechu, k dobrej životnej stratégii. Veď to sú základné etické východiská, ktoré predsa ani pri tom, keď posudzujeme teraz otázky postavenia účastníkov na trhu práce, zvažovať, predpokladať s rizikami. Predsa silný vlastník v prostredí, kde ľudia nemajú prácu a sú vďační za každý kúsok chleba, to je nič iné, len stalinská klasická politika: "Treba sliepku poriadne ošklbať a potom je vďačná za každé zrno." Toto má byť princíp, ktorý má platiť na Slovensku?

    Pre sociálno-etnické vzťahy aj v tak zásadnej otázke, ako je organizácia trhu, výroby a pri hľadaní skutočne korektného miesta trhu v spoločnosti, ale aj miesta v občianskej spoločnosti a aj miesta verejného záujmu a verejného dobra.

    Osobne sa budem vždy hlásiť k tomu, vážené kolegyne, kolegovia, že predmetom našej starostlivosti musí byť celá spoločnosť. Jej rozkvet, jej rozvoj vo všetkých jej častiach.

    Možno si niektorí pamätáte, bol taký veľmi slávny film, ktorý sa volal Dobrý, zlý a škaredý. Bol to ten tzv. špagety western, ale veľmi slávny a je tam známa scéna ako Clint Eastwood s puškou stojí nad zlým Calderom, sa tuším volal, ktorý musí teda kopať a hľadať peniaze a prípadne aj svoj hrob, a mu hovorí: "Vieš, môj zlatý, na svete sú iba dve skupiny ľudí: tí, ktorí majú peniaze, a tí, ktorí kopú."

    Ak dovolíte, tento etický rozmer už nepatrí do našej spoločnosti. My už nemôžme rozdeľovať ľudí na tých, ktorí majú peniaze, a tých, ktorí kopú. My už naozaj sme dosiahli vysoký civilizačný stupeň. Naše ústavy už obsahujú ustanovenia o tom, že naši občania majú právo na dôstojný život, majú právo na primeranú odmenu, majú právo na primerané podmienky k výkonu svojej práce, majú právo na to, aby mohli statočne a v normálnom prostredí vychovávať svoje rodiny. Na to im nemôžte pripravovať podmienky jednoznačne iba na to, aby kdesi vandrovali za prácou, vyrábať neúplné rodiny na 3, 4, 5 mesiacov a vyprávať o tom, že chcete rozvíjať rodiny, že chceme zvyšovať populačnú politiku. Musíme tu u nás hľadať prostriedky na to, aby sme ľuďom vytvorili pri tom minime možnosť, aby naozaj pracovali, aby zarábali, aby vlastníctvo naozaj nebolo iba niečím, čo je abstraktné, čo je súkromné, čo vlastní, patrí iba tomu, kto je teda vlastníkom.

    Už som tu hovoril o tom, čl. 14 nemeckej ústavy hovorí veľmi jednoznačne: "Vlastníctvo zaväzuje, vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu." Dovoľte mi v tejto súvislosti, aby ste mi trošku rozumeli, o čom hovorím, aby ste prípadne nemali pocit, že tu fantazírujem, skúsim vám prečítať niekoľko ustanovení z dvoch ústav z dvoch krajín. Jedna z nich Írsko. O Írsku ste tu neustále všetci hovorili, že to je vynikajúca krajina, ktorá je prokonštruktívna, ktorá teda vníma neoliberálne podnety a implementuje ich do svojich poriadkov. Odhliadnuc od toho, Írsko malo dramatický, náročný prepad svojho hospodárstva pri hospodárskej kríze, a teda v úvodzovkách, keď poviem to škaredé slovo, "zarvalo" ako jeden zo štátov najviac v Európe. Ale čo má predsa len pre zaujímavosť Írsko vo svojej ústave, dovoľte mi prečítať z čl. 45, ktorý má názov Direktívne princípy sociálnej politiky.

    "(1) Štát usiluje o podporu blaha" všeho lidu, teraz citujem, "všetkého ľudu čo najúčinnejším zabezpečovaním a ochranou sociálneho poriadku, v ktorom sú spravodlivosť a súcit s blížnymi vodcovskými zásadami všetkých inštitúcií národného života.

    (2) Štát zameriava svoju politiku predovšetkým na zaistenie nasledujúceho:

    i) aby si občania, z nich všetci muži i ženy mali rovnaké právo na primerané zaistenie životných potrieb, mohli prostredníctvom zamestnania si opatriť dostatočné prostriedky k rozumnému zaisteniu svojich potrieb,

    ii) aby vlastníctvo a kontrola hmotných zdrojov spoločnosti mohli byť rozdelené medzi jednotlivcov a rôzne triedy tak, ako to čo najviac slúži záujmom obecného dobra. Aby predovšetkým pôsobenie voľnej konkurencie nemohlo k obecnej ujme prerásť v sústredenie vlastníctva alebo kontroly nevyhnutných statkov v rukách niekoľkých jedincov."

    Ešte raz: čítam nie Komunistický manifest, vážené kolegyne, kolegovia, ale ústavu, platnú ústavu Írska.

    Dovoľte ďalej: "Aby vo všetkom, čo súvisí s kontrolou útvarov, bolo trvalým a primárnym cieľom blahobyt ľudu ako celku." Štát, samozrejme, podporuje súkromnú iniciatívu v priemysle a obchode tam, kde je to nutné a doplňuje ju.

    Ale ďalej: "Štát usiluje sa o to, aby súkromné podnikanie bolo vedené takým spôsobom, aby bola zaistená rozumná efektivita výroby a distribúcia tovarov a verejnosť bola chránená pred nespravodlivým vykorisťovaním. Štát sa zaväzuje, že bude venovať zvláštnu pozornosť hospodárskym záujmom slabších častí spoločnosti a tam, kde to bude nutné, bude prispievať nemocným, vdovám, sirotám a seniorom."

    Nemusím ďalej. Chcete talianske? Môžem, ale nebudem vás otravovať. Alebo áno? Veľmi rád.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, vážení páni, to, čo pán predseda zistil s takým prekvapením, že v Európe naozaj funguje sociálny štát, a teda sa to vzoprelo jeho videniu hospodárskej etiky, tak tu naozaj existuje. Na tomto fungovala európska pätnástka a európska pätnástka vytvorila naozaj jedno korektné prostredie pre ľudí, ktoré sa ukázalo, že je vývojovo najvyššieho radu. A preto sme sa všetci s takou veľkou radosťou v tom roku ´89 pripojili s predstavou, že budeme žiť v takomto prostredí. Problém je, že na Slovensku vznikla nová vrstva vlastníkov. Títo vlastníci, samozrejme, pochopili, že keď to vlastníctvo nadobudli, podľa pána Jurčíka, samozrejme, poctivou a serióznou prácou a vôbec nie špekuláciami a vôbec nie z veľkej časti nezákonnými špekuláciami, pán Jurčík, kde dôsledne sa neplnili ani zásadné povinnosti vo väzbe na daňové a iné povinnosti, kde vznikali raje, kde 90 % našich podnikov okamžite zistilo, že dobré je v tých daňových rajoch si tam vytvoriť pobočky a neplatiť dane a podobne. A vzápätí sa podarilo vytvoriť, keďže má, pravda, ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) majetku, dostatok peňazí na to, aby aj intelekt jej trošku poslúžil, keď treba, úplne náhodou s privatizáciou strategických podnikov sa ako prvé sprivatizovali aj médiá. Médiá ako nositelia verejnej služby, médiá, ktoré v normálnej spoločnosti majú veľmi vážnu úlohu, pretože ony sú prostriedkom pre tvorbu verejnej mienky. A v slušných štátoch ešte je, že verejná mienka je potom niečo, čo je pre vládu aktuálnu jedným zásadným vodítkom pre plnenie jej funkcií.

    No, u nás médiá plnia takúto úlohu dôsledne základné otázky, kde Slovensko prichádzalo o obrovské prostriedky. Naposledy, pravda, dôchodková reforma, už je tam neviem koľko, 120 mld., ak som dobre čítal včera. Vynikajúce! Predpokladá sa v roku 2026 sedemsto miliárd, ktoré sme dôsledne vyčlenili z portfólia peňazí, ktoré sa môžu priamo podieľať na rozvoji Slovenska. Možno to nešlo, možno by to šlo len za päť rokov, možno za desať. My sme dôsledne raz a navždy a principiálne aj z titulu ochrany investícií, zmlúv, ktoré máme v tomto smere dvojstranne vytvorených, už nikto nikdy sa týchto peňazí nedotkne, okrem niektorých trúfalcov ako napríklad Viktor Orbán v Maďarsku a, samozrejme, na túto tému sú ešte veľmi zaujímavé diskusie aj v Poľsku.

    O krajinách, v ktorých fungovali tieto princípy, ako je Argentína a podobne, kde vznikli, tam sa dávno zbavili zásadným spôsobom akýchkoľvek, takéhoto typu spravovania verejných financií, ale u nás nie. U nás tých nositeľov, ktorí chcú zabezpečiť prostredníctvom toho, že súkromní správcovia týchto peňazí, pričom tieto firmy sa môžu predávať, tými vlastníkmi môže byť za päť rokov hocikto, teoreticky, s kontrolou Národnej banky, ktorá je - ako som sa rozprával so zásadnými odborníkmi na túto tému - len veľmi chabá a v žiadnom prípade nevie zabrániť tomu, aby tieto prostriedky nemohli byť nejakým spôsobom zneužité. Týmto zásadným spôsobom sme ohrozili aj budúcnosť nás všetkých aj našich detí.

    Čiže, vážené kolegyne, kolegovia, nemá význam, ani to nechcem robiť, aby som donekonečna vytýkal niektoré veci. Jediný zmysel má, aby naozaj tieto otázky sa stali predmetom korektného posudzovania, aby sme naozaj zistili, že to skutočné poznanie prináša radosť, ale vtedy, keď sú názory každého oponované. Keď naozaj sa oprieme o nejaký kolektívny duch spoločnosti, keď v demokracii sa naučíme využívať domáce kapacity, keď dostaneme do spravovania štátu aj národné elity, ktoré sú v Akadémii, na vysokých školách, v nezávislom prostredí, ale nie tie permanentne účelové, tzv. verejné osoby, ktorých je asi päť, ktoré už asi desať rokov majú permanentné právo na to, aby vbíjali svoje pravdy ľuďom do očí.

    Prečo vymizla polemika z novín? Prečo také niečo dneska nepoznáme? Prečo ja ako bývalý predseda klubu poslancov strany, ktorá bola najväčšia v tomto parlamente, som nemal možnosť v tejto spoločnosti vyjadriť to, čo som vyjadriť chcel? Mohol som len odpovedať na vopred pripravené otázky a aj to vždycky s absolútnym právom toho, ktorý tie otázky dával, aby vybral, čo uverejní a čo neuverejní. Prečo tu nie je vytvorený seriózny verejný priestor a poďme spolu v serióznych diskusiách hľadať ten rozmer toho najoptimálnejšieho, práve toho najdôležitejšieho, čo v každej krajine je: dobrým vzťahom medzi ekonomikou a medzi občianskou spoločnosťou. Aby boli tie základné sily, ktoré môžu byť negatívne ekonomiky spútané kolektívnym rozumom. Aby sme v danom prípade mohli veľmi pozorne sledovať aj vývojové procesy okolo nás, aby sme dokázali okamžite dostávať najnovšie impulzy aj do spravovacích procesov našej krajiny. Ale neustálym omieľaním zlých právd a pokračovaním už dneska v umretej neoliberálnej politike Slovensku zásadným spôsobom škodíte a som presvedčený, že škodíte aj sami sebe politicky.

    Nie je možné udržať tento rozmer, pretože to zbedačenie našich ľudí je veľké. Je veľké, keď pôjdete naozaj medzi ľudí, uvidíte, že ľudia sú nešťastní, ľudia sú bez pozitívneho vzťahu k životu a jednoducho roztrpčenosť ľudí je relatívne veľmi veľká a čo je najhoršie, výrazne sa rozmáha apatia. Apatia. Dneska sa ľudia boja rodiť deti do tejto spoločnosti, keď nemá zabezpečený byt, nemá zabezpečený štandard a obyčajne vyhodením z práce sa dostáva do neriešiteľnej sociálnej situácie. To predsa musí byť pre nás všetkých základný problém, aby sme takéto situácie, ktoré tu sú, aby sme ľuďom umožnili plynulý život, ktorý je kontinuálny. Aby naozaj, keď skončí náš absolvent školu, či učňovskú, či strednú školu, alebo vysokú školu, aby sme ho postavili do prostredia, kde jednoducho za mzdu, ktorú dostane, si môže kúpiť hypotéku, môže sa nasťahovať do bytu a aj za nadštandardného pracovného úsilia, ale že je vôbec schopný zvládnuť svoju vlastnú reprodukciu. V danom stave, v ktorom sa nachádzame, naša spoločnosť nie je pripravená na reprodukciu. Nevieme sa reprodukovať a fungujeme zatiaľ ako-tak stabilne iba preto, že jednoducho vymierame.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj poďme spolu k politike, poďme sa zamýšľať nad stavom našej spoločnosti. Porovnávajme veľmi pozitívne základné procesy, či v sociálnej sfére, či v ekonomickej sfére, či v chránení národných záujmov v jednotlivých krajinách Európskej únie. Otvorme politiku, nekategorizujme svoje názory, nechajme ich otvorené, nechajme si ich oponovať a hľadajme niečo, čo má zmysel.

    V každom prípade nastúpený kurz, a to, čo robíme, ďalej pokračujeme v tom, že zbedačujeme ešte viacej zbedačených, že ešte aj tie zbytkové štandardy sociálne, ktoré tu sú, takže ich týmto spôsobom likvidujeme. Absolútne nevyvážene vo vzťahu k tým, ktorí sú v spoločnosti úspešní, tí, ktorí majú peniaze, a nie iba k tým, ktorí kopú, že to je základný predpoklad dobrého spravovania krajiny a že nastúpená cesta cez Zákonník práce dobrá nie je.

    Pokiaľ aj chceme vstupovať a máte takého názory, nájdite vyvážený mechanizmus, ktorý v každom prípade negatívne momenty, ktoré sú jasne čitateľné, vyváži, a keď nie okamžite, aspoň vývojovo. Nič také tu neexistuje. Je to jednostranné odňatie práv a životných štandardov veľkej časti skupiny ľudí, ktorí na Slovensku predávajú prácu.

    Nehovorím o tom, že štát musí oveľa dramatickejšie vstúpiť do situácie, keď napríklad, viete všetci, že podľa štatistických ročeniek máme iba jedno percento pracovných miest pre nekvalifikovanú silu. S tým predsa musíme niečo robiť. Darmo budeme hovoriť o našich menšinách, ktoré sú menej prispôsobivé a o všetkom možnom, o zatváraní a neviem o čom všetkom, keď jednoducho nevytvárame v spoločnosti s prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, alebo sa aspoň nesnažíme o to, aby sme toto prostredie zlepšili.

    Vážený pán minister, odpustite mi, považujem tento váš návrh, aby som to zakončil, za sociálne cynický.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v každom prípade, ak kto toto schváli, sa nemá za čo hanbiť, nastúpená cesta je zlá a jediné, čo ešte zostáva ako malé optimistické svetielko, že zmeniť sa to dá.

    Pán minister, tento návrh stiahnite a poďte sa zaoberať, skúste sa zaoberať, pokiaľ je to možné, naozaj komplexne našou spoločnosťou ako takou vyvážene, korektne. Som presvedčený, že Slováci na takýto krok čakajú a ocenia to.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci, ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Je tam ešte niekto deviaty, prosím vás? Nie. Ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja mám pocit, že niekto, alebo konkrétne vy zapol generátor náhodných slov, pretože naozaj ani pri najlepšej snahe neviem z toho mora vytiahnuť hlavnú myšlienku vášho prejavu, aj keď sa veľmi teda snažím. Ale zachytila som teda v tom mori jednu rečnícku otázku, na ktorú by som si napriek tomu, že bola myslená rečnícky, dovolila odpovedať. Kde sú tie peniaze, ktoré mali slúžiť na rozvoj tejto krajiny? Odpoveď: Nástenkový tender na ministerstve výstavby 350 mil. korún, dotácie pre sociálne podniky 340 mil. korún, tender na elektronické mýto 6 664 mil. korún, súdny spor v kauze TIPOS 483 mil. korún, predaj kvót CO2 vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu 2 mld. slovenských korún.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosil by som kolegov zo SMER-u nevykrikovať. My sme tiež nechali, teda moji kolegovia nechali aj pána Číža vyrozprávať, aj ostatných. Tak, prosím vás pekne, nevykrikujte.

    Pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán poslanec Číž, nie ste prvý, ktorý v tejto sále hovoril dnes o konci kapitalizmu, dokonca ani nie ste historicky prvý, takéto reči sa trúsili už dobrých 160, možno aj viac rokov dozadu. Karol Marx, Fridrich Engels tiež s takým čímsi operovali, ale napriek tomu ešte stále ten kapitalizmus nejakým spôsobom tu stále je.

    Tá vaša rétorika je veľmi podobná, ak hovoríte o zbedačovaní, vojnách, hovoríte o chudákoch v Latinskej Amerike, ktorí si nemajú kde vybrať, no tak to je určite situácia, ktorá je presne u nás, to je, tá charakteristika je asi tak presná, ako bola charakteristika a schopnosť predpovedať ďalší vývoj u Marxa a jeho nasledovníkov.

    A lamentujete tu nad tým, že ako môže štát plniť svoje funkcie z 19-percentnej dane. No ale, preboha, však ste štyri roky tu vládli! Prečo ste nezvýšili tú daň? Prečo ste sa nevrátili k progresívnej dani, keď to bolo také strašné a keď tá rovná 19-percentná daň bola taká zlá?

    A pýtate sa, kde sa dá na Slovensku zarobiť viac ako 100-tisíc korún mesačne? No skúste sa spýtať pánov Širokého, Poóra a ďalších sociálnych demokratov. Tí určite majú na to nejaký recept a pokojne by som sa s vami stavil, že skutočne bohatí, alebo teda takto nadštandarde bohatí ľudia nie sú tí, ktorí zarobili na nejakých pokútnych finančných špekuláciách, ale sú to ľudia, ktorí vstupovali do pochybných biznisov so štátom a ktorí sa nabaľovali práve na tom, že mali možnosť podieľať sa na obchodoch štátu a mali kontakty na mocných ľudí.

  • Prosím vás pekne, nevykrikujte tam, druhýkrát vám to hovorím, snažím sa úplne slušne s vami komunikovať. Tak načo to robíte? Ďakujem vám.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ja som ťa pozorne počúval, priznám sa, nie všetko som pochopil, ale jednu vec som zaregistroval, keď si hovoril, že kde sa tu dá nadobudnúť, peniaze, mať príjem väčší ako 100-tisíc poctivo, teda viac ako 100-tisíc sa asi ťažko dá získať poctivo. No, neviem. Ja budem mať otázku, pretože tu máš kolegov, pomaly bude polovica, ktorí vstúpili do politiky, predtým ako vstúpili do politiky ako podnikatelia, a, hovorím, úspešní podnikatelia, nebudem menovať, v cestovnom ruchu, v zdravotníctve, reštaurátorstve, farmárstve, v informatike, kde ich majetok bol určite väčší ako tých 100-tisíc nadobudnutých za mesiac, čiže ty si chcel tým povedať, že oni to nadobudli nepoctivo? Alebo inými slovami, toto bola kritika do vlastných radov?

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja si vás veľmi vážim okrem mnohého iného aj pre vašu rozhľadenosť a vedomosti, no aj vzhľadom na umiestnenie politického spektra asi nenájdeme veľa spoločných politických styčných bodov, no nedá mi zareagovať na opätovne spomínané zdravotné sestry. A keď dovolíte, tak si pomôžem citátom z petície zdravotných sestier. Citujem: "Riešenie problematiky poskytovania zdravotnej - ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa neustále odsúva, a to hlavne z dôvodu jej financovania." A teraz dôležité slovo: "Dlhoročné postoje zodpovedných ministerstiev sú dôkazom nezáujmu o vytvorenie koncepcie zdravotno-sociálnej starostlivosti a vyriešenie systému financovania zdravotnej starostlivosti." Ďalej sestry v petícii píšu: "Dlhodobo neriešené problémy v oblasti poskytovania" a tak ďalej.

    A dovolím si ešte položiť doplňujúcu otázku a mierne ju preformulujem. Ak strana SMER takým úžasným spôsobom zvyšovala mzdy v zdravotníckych zariadeniach, tak ako je to možné, že sestry žiadajú uzákoniť mzdu vo výške 3,5 eura na hodinu? Je to práve preto, že dnes zarábajú menej, podstatne menej ako požadovaných 3,5 eura a kto by už žiadal uzákoniť mzdu nižšiu, ako má dnes?

    Kolegyne a kolegovia už spomínali viaceré kauzy, ktoré som chcel spomenúť aj ja, od teplého vzduchu cez nástenkový tender, ale spomeniem ďalšiu - zlučovanie štátnych poisťovní. Tam štát stratil minimálne 2 mld. korún. Tak aj tam sú napríklad peniaze, ktoré teraz chýbajú v zdravotníctve. Šesťdesiatpäť miliónov eur bolo navýšenie základného imania a nejakých sedemdesiat miliónov eur, to značí, že to sú až 4 mld., keď tak teraz nahrubo počítam v korunách, je dlh v tej už zlúčenej Všeobecnej zdravotnej. Tak aj tam sú peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž, ja takisto veľmi si vážim úroveň vašej aj lexikálnej vzdelanosti, aj rozhľadu, resp. aj logiku, na základe ktorého ste predniesli svoju reč, napriek tomu, že ako s veľkou časťou tej logiky zrejme ani moji kolegovia ani nevieme sa stotožniť.

    A nemusíme to chápať v kritickom tóne a presviedčať jeden druhého. Asi na tom sa dohodneme, že rozdiel v našom ponímaní je v tom, že štát do akej miery sa má zúčastňovať v živote či už jedinca, alebo spoločnosti. A ja si myslím, že tieto rozdiely alebo ten pomer vo vašom ponímaní, či už v osobnom, alebo straníckom, alebo v našom, je veľmi vzdialený. Takže preto tú vašu výzvu, aby sme, poďme spolu sa zamýšľať nad budúcnosťou, je to možné, aby sme sa navzájom od seba niečo učili, ale zrejme na nejakej spoločnej platforme sa nedohodneme.

    My by sme tiež radi, boli by radi, keby štát vedel niektoré sociálne otázky vo väčšej miere riešiť v prospech jedinca, len stále sa vynorí aspoň v týchto rokoch tá otázka, že z čoho by to mala financovať. A, žiaľ, musím sa vrátiť či už k poznámke kolegyne Blahovej, alebo kolegu Kalista, že tuná jedným, jedným, jedným dňom sa strácajú nie že milióny, desať milióny, ale stá milióny, z čoho by sa dali ako financovať tieto veci. Takže o tom by sme mohli spoločne, spoločne sa zamýšľať.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Ja reagujem skôr na to, že ste spomínali mňa ako neviem nejaké synonymum k nejakým možným špekuláciám alebo niečo podobné. Nebudem sa voči tomu ani ohradzovať, ani si to vyprosovať. Ja úplne otvorene hovorím, že sa nemám za čo hanbiť, a myslím si, že v tomto prípade by boli vhodnejšie, by bolo vhodnejšie spomenúť iných adeptov, ktorí tu sedia v tejto sále.

    Ale vecne k tomu, čo ste povedali. Vaša teda skutočne ako tá lexika má úroveň, ako vaši kolegovia spomínali, je ohromujúca, to ako klobúk dole. Len, bohužiaľ, to využívate na čistú demagógiu, vy vytrháte z kontextu veci, ktoré sú v tej ústave, ktoré povedal ten filozof, ten filozof. A jednoducho, keby ste dostali poverenie, aby ste to hovorili v opačnom garde, no tak by vám to nerobilo problémy, budete to robiť v opačnom garde. Mám taký pocit, že to je čiste ako platená funkcia, ale je to v pohode.

    Len s jednou vecou nesúhlasím, úplne zásadne nesúhlasím, že vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. No nemusí. Ešte raz, vlastníctvo slúži vlastníkovi a nie verejnému záujmu. Čiže v tom je zásadný rozdiel v nazeraní na svet medzi teda možno nami dvoma. Ale princíp je v tom, že všetci tí, ktorí mali priamo zodpovednosť za ľudí, či vo fabrikách, alebo v podnikoch, ktoré mali na starosti, alebo vo firmách, ktoré vlastnia a ktoré produkovali, opakujem slovo produkovali, vedia, o čom to je, tí, ktorí to nerobili, môžu len slepo teoreticky rozprávať o tom, ako by to mohlo byť, ako by to malo byť, no ako ten socializmus by sme mali budovať aj naďalej. No nebudeme ho my budovať. A myslím si, že to ani nie je cesta k tomu, aby sme sa niekam dostali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Číž, ja chcem veľmi poďakovať za toto vaše vystúpenie, a to z dvoch dôvodov. Jednak preto, že ja mám pocit, že predsa len tu už bolo viacero vystúpení, ktoré ukazujú, že my naozaj potrebujeme aj širšiu, nazvime to, hodnotovú alebo takúto debatu, hodnotovú alebo filozofickú debatu, aby nám bolo jasné, na základe akých hodnôt a na základe akej životnej alebo spoločenskej filozofie filozofii staviame potom jednotlivé legislatívne rozhodnutia. A tie vystúpenia, ktoré mal pán poslanec Dostál alebo pred tým pán poslanec Maďarič, alebo tak ako vo viacerých faktických poznámkach pán poslanec napr. Szomogyi to povedal, ukazuje, že naozaj je dôležité, aby sme si vyjasnili aj takéto hodnotové postoje, napriek tomu, že ukazujú, že vychádzame z rozdielnych pozícií a z rozdielnych základov. A myslím si, že je to úplne v poriadku a že je to dobré aj takýmito vystúpeniami, aké ste prejavili, sa to ukáže.

    Druhá vec. Chcem vám povedať, pán kolega Číž, že ja si nesmierne vážim toto vystúpenie predovšetkým preto, lebo ja sledujem vaše vystupovanie a prezentáciu vašich názorov a postojov, odkedy ste sa stali poslancom Národnej rady, minimálne, a musím povedať, že nesmierne mi imponuje predovšetkým konzistentnosť vašich postojov. A nemali by ste sa, v tomto smere ste aj pre mňa istým vzorom, a nemali by ste sa nechať odradiť ani prosto takými nejapnými osobnými poznámkami, aké, k akým sa uchyľuje napríklad pán poslanec Jurčík, ktorý bez akéhokoľvek dôvodu a, samozrejme, akýchkoľvek argumentov pokojne vás označí za voluntaristu, ktorý by pokojne prednášal aj úplne opačné ideové názory, keby ho za to platili.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, kolegovia, ďakujem za faktické, niektoré boli prekvapivo korektné, teda v pozitívnom zmysle, ale takže mám malý priestor.

    Prvá zásadná veta. Iste chápete, že postihnúť povedzme že hodnotovú štruktúru spoločnosti v kontexte dobových reálií je tak ťažká vec, že improvizovať na túto tému a v obmedzenom časovom prostredí je úplne logicky nejaký ten moment, možno aj nejaké vnútorné menšie harmónie, je samozrejmý jav, to je nepodstatné.

    Tam, kde sú nedorozumenia, pán Jurčík, ak som vytvoril predstavu, že hovorím o vás a o vašom podnikaní, tak sa vám ospravedlňujem, netuším vôbec, ako žijete, takže toto som nemyslel. Moja reakcia bola čiste na vaše tvrdenia a na vaše vystúpenie, ktoré ste tu mali, ktoré zase mňa sa dotýkalo z hodnotového hľadiska, lebo sa mi zdalo až teda sociálnocynické, ale je tu plný rešpekt v tej kolegiálnej podobe.

    Čo sa týka pána kolegu z KDH, pána profesora, tam ma mrzí, že vám ušlo, že hovorím o zamestnancovi. My sme vytvorili tento typ kapitalistu bezbrehého, kde vlastník a právo zhodnocovať vlastníctvo limitujeme minimálne, to znamená, ktokoľvek, kto je vlastníkom od čohokoľvek, čo sa, pričom sme vstupovali v ´89. do prostredia, kde všetci sme boli v podmienkach toho limitovaného socialistického vlastníctva, takže je naozaj zázračné, schopnosti sú niektorých ľudí, ktorí poctivým spôsobom zarobili tie miliardy, jak máme tie veľké finančné skupiny a podobne. Ale nech sa páči, ak sa vám to vidí, teraz o to nejde, tie reálie ja rešpektujem. Problém je ako ďalej. Ako, do akej miery náš život na Slovensku, naše skutočné problémy, ktoré tu sú, akým spôsobom, na akej hodnotovej štruktúre sa dohodneme a ktoré problémy chceme začať reálne riešiť a kde sú najväčšie disproporcie a vymeniť si názory na tie základne disproporcie, to je to najdôležitejšie.

    Ak to bude pokračovať v politickej konfrontácii, dobre, ale všetci cítite, tak ako ja, tie obrovské riziká veľkého ľudového hnevu. Ľudia, pokiaľ ich dovedieme do naozajstného...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme. Ďalší rečník v poradí pani poslankyňa Vaľová, vidím, že tu nie je.

    Nech sa páči, pán Senko.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh vzhľadom aj na čas, aj na konanie snemu ZMOS, vzhľadom na to, že sa tam aj niektorí naši kolegovia nachádzajú, aby sme vzhľadom aj na možnosti vystúpenia ďalších kolegov ukončili dnes tento bod programu a pokračovali ráno od deviatej hodiny.

  • Nevidím na to najmenší dôvod. Pani poslankyňa Vaľová tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Madej, nie je. Pán poslanec Ondruš, predpokladám, vy budete chcieť vystúpiť, chcem sa vás opýtať, do 19. hodiny neskončíte vaše vystúpenie, správne? Povedzte, koľko približne odhadujete, 10 minút?

  • Reakcia poslanca.

  • Myslíte si, že približne 10 minút vám postačí? Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, že necháme pána Ondruša vystúpiť (reakcia pléna) aj faktické poznámky a tým by sme uzavreli rozpravu a zajtra ráno už iba minister so záverečným slovom.

    Nech sa páči, pán Ondruš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja skutočne nebudem vystupovať tak dlho, ako som vystupoval, a mám pocit, že ráno o deviatej by tu aj tak bolo, predpokladám, že tu bude menej poslancov, ako je tu teraz, takže predsa len využijem túto možnosť vystúpiť ešte teraz.

    A nebudem vystupovať vecne už k samotnému návrhu, lebo to som už urobil, ale v súlade s rokovacím poriadkom vystúpim k rozprave alebo zareagujem na rozpravu, ktorá sa tu rozbehla a ktorá podľa všetkého bude pokračovať. Preto som sa rozhodol vystúpiť s reakciou, pretože dnes tu vlastne rozhodujeme v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, a ak ctená snemovňa neprijme moje dva procedurálne návrhy, tak tento zákon sa dostane do druhého čítania a budeme teda o ňom diskutovať aj ďalej v pléne v druhom čítaní a predtým ešte vo výboroch. A vy ste nás viackrát vyzvali, aby sme diskutovali vecne a kvalifikovane.

    Ja sa však domnievam, že táto, táto vaša výzva je, že tá doterajšia rozprava ukázala, že táto vaša výzva je neúprimná, falošná, lživá a poviem vám prečo.

    Po prvé preto, lebo tak vystúpenie pána poslanca Beblavého, ako aj faktické poznámky pani poslankyni Blahovej ukazujú, že vy sa staviate do pozície sudcu, do pozície arbitra, ktorý rozhoduje o tom, čo je vecné a čo nie je vecné, čo je kvalifikované a čo nie je kvalifikované. Bez akýchkoľvek argumentov odsudzujete naše pripomienky, arogantne zhadzujete zo stola to, čo my povieme, a bezdôvodne spochybňujete fakty, ktoré my predkladáme, vysmievate sa zo všetkého, čo povieme. A ak už to nie, tak aspoň prekrúcate to, čo sme povedali, aby ste nás mohli zhadzovať.

    Napríklad pán poslanec Kaník nás pokarhal, že útočíme osobne, ale zatiaľ čo ja som sa vo svojom vystúpení bez akéhokoľvek osobného útoku vecne usiloval zanalyzovať konkrétne ustanovenia novely, tak pán poslanec Beblavý povedal, že klamem, zavádzam a že nemám ani hodnotu vysokoškoláka, a pritom mi vyčítal niečo, čo som navyše vôbec nepovedal.

    Tak skutočne, skutočne neviem, kto tu teda štartuje takéto osobné útoky a nie vecnú diskusiu.

    Inak presne takto vyzeral dialóg o novele Zákonníka práce aj doteraz. Keď odborári odišli od rokovacieho stola, stali sa terčom útokov, pritom jasne povedali, že niet o čom rokovať, lebo minister práce odmietal predložiť konkrétny návrh novely Zákonníka práce.

    Pani kolegyňa Blahová tu v jednej z faktických poznámok povedala, že veď vlastne už boli jasné predstavy a zámer vlády. No áno, ale, pani kolegyňa, ktorá tu nie ste, kto prišiel s plánom, že treba novelizovať Zákonník práce? Odborári? Nie. Prišla s ním vláda. Prečo teda odborári mali predkladať svoje návrhy na novelu zákonníka. Ak tvrdíte, že zámery a postoje boli známe od, ak tvrdíte, že zámery a postoje vlády pri novele Zákonníka práce boli známe od prijatia Programového vyhlásenia vlády, tak dobre, ale do takej miery boli predsa známe aj postoje Konfederácie odborových zväzov. Odborári jasne povedali, nie, Zákonník práce novelizovať netreba. Čiže ak pán minister chcel novelizovať Zákonník práce, a dokonca ako hovoríte, dokonca aj vedel, ako ho chce novelizovať, tak ja nechápem, prečo teda nepredložil žiadny konkrétny návrh. A keď sa odborári, ktorí nič novelizovať nechceli, tohto návrhu dožadovali, tak boli obvinení, že opúšťajú tripartitu a blokujú sociálny dialóg a prenášajú rozhodovanie na ulicu.

    Vaše výzvy na vecnú a kvalifikovanú debatu sú falošné, neúprimné a lživé aj preto, lebo my vlastne nevieme, s kým a o čom presne máme diskutovať. S vládou? A to je konkrétne kto - pán minister Mihál? No ale pán minister Mihál ako zástupca vlády, ako predstaviteľ vlády vyrokoval nejakú podobu Zákonníka práce v tripartite, ktorú ale potom vláda odmietla a urobila tam zmenu, dokonca v zásadnej veci, o ktorej sa na tripartite rokovalo a o ktorej bolo jasné, že sociálni partneri s tým nesúhlasili, a zástupcovia vlády na tripartite sa k tomuto názoru jedného zo sociálnych partnerov aj priklonili.

    No a pán minister Miškov na tripartite nepovedal ani slovo, ale vo vláde potom, do vlády potom priniesol dvadsať pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mu prešiel iba jeden, a on povedal, že s tými ďalšími príde do parlamentu a bude tu presviedčať poslancov, aby si tieto návrhy osvojili a aby ich ako pozmeňujúce návrhy do toho zákona dostali.

    Pán poslanec Beblavý povedal, že tu diskutuje koalícia s koalíciou, lebo jedine koalícia tu prináša vecné návrhy. No ale s kým máme teda diskutovať my ako opozícia? Kto je pre nás teda koalícia, kto je partnerom, ktorý nám povie, toto chce vládna koalícia? Pán poslanec Mihál, pán poslanec Miškov, pardon, pán minister Mihál, pán minister Miškov, pán poslanec Beblavý, pán poslanec Jurčík, alebo kto vlastne?

    Takže musím povedať, že z tohto hľadiska to naozaj nie je naša chyba, že my nevieme, čo vlastne vládna koalícia v tomto Zákonníku práce chce presadiť. A opäť musím z formálneho hľadiska upozorniť, dokonca ani vláda v tomto smere nevystupuje jasne, jednoznačne, aby sme vedeli, čo je vlastne teda návrh vlády a čo máme brať teda vážne.

    To, čo nám, to, čo nám ponúkate, viete, to nie je dialóg, vy nám umožňujete, aby sme sa vyrozprávali. Podľa vás je dialóg to, že budeme zdĺhavo, trpezlivo a vecne vysvetľovať a argumentovať a vy potom poviete nie. A veď aj napríklad pán Jurčík, pán Dostál jasne povedali, že oni by najradšej išli ešte ďalej, a už som to povedal, pán minister Miškov povedal, že on aj ďalej pôjde a bude presadzovať ešte ďalšie zmeny.

    Viete, hovoríte a dialógu, ale príkladom, ako si predstavuje sociálny dialóg táto vláda vo veľmi závažných veciach, je dnešné rokovanie vlády. Ja som si pozeral na webe program a výsledky dnešného rokovania vlády a ako prvý bod dnes vláda schválila koncepciu daňovej a odvodovej reformy, schválila ju, hoci včera dostali sociálni partneri návrh programu rokovania budúcotýždňovej tripartity, kde tento istý návrh je predkladaný a dostali aj ten materiál na rokovanie. No povedzte mi, o čom má budúci týždeň rokovať tripartita, keď už dnes to vláda schválila? Toto je predstava, toto je predstava dialógu?

    Chcem sa vyjadriť ešte k jednej veľmi dôležitej veci, ktorá sa, myslím si, že kľúčovým spôsobom dotýka tohto návrhu Zákonníka práce a veľmi často sa tu objavovala, a to je sloboda, slobodné rozhodovanie, slobodný vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Musím povedať, že v tomto smere je to veľká lož, pokiaľ ide o zamestnancov, a je to obrovský mýtus, jednoducho niečo, čo nie je pravda, čo nie je absolútne zhodné s realitou tak, v akej žijeme.

    Pán Jurčík hovoril úplne otvorene: "Zamestnávateľ je majiteľ a tak je to on, kto má diktovať podmienky." No ale diktát, pán kolega Dostál, diktát to predsa nie je dialóg dvoch slobodných subjektov. To znamená, že nie je tu, nie je pravda, že zamestnanci sa nachádzajú v pozícii, že by mohli viesť slobodný dialóg, napríklad slobodné vyjednávanie so svojím zamestnávateľom.

    Pán Jurčík povedal, aby sme vás nepresviedčali, že modré je zelené a zelené je modré, ale vy sa celý čas presne o to usilujete. Vy nás chcete presvedčiť, že dnes je situácia na Slovensku taká, že zamestnanci v situácii, keď majú nízke mzdy, keď je obrovská miera nezamestnanosti, keď ich život je spojený s obrovským množstvom neistôt, sa v skutočnosti, slobodne sú postavení pred svojho zamestnávateľa a vedú s ním slobodný a rovnocenný dialóg o tom, za akých podmienok budú pracovať alebo nebudú pracovať. Toto je lož, vážení!

    Toto je naozaj lož - a teraz toto hovorím veľmi vážne a veľmi úprimne, pretože toto je strašne dôležité povedať pri Zákonníku práce a poviem vám aj prečo. Pretože z tohto predpokladu, falošného predpokladu, že zamestnanci sú skutočne v slobodnej pozícii vo vzťahu k zamestnávateľom, vychádza strašne veľa dôležitých zmien v tejto novele Zákonníka práce. Vychádza strašne veľa zmien, napríklad pokiaľ ide, a ja som presvedčený, že pán minister o tom bude hovoriť v reakcii na moje vystúpenie, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie. Ja viem, ja viem, že veci, o ktorých som hovoril, viaceré veci, o ktorých som hovoril, sú v Zákonníku práce stanovené ako možnosť a majú byť predmetom kolektívneho vyjednávania. Viem. Ale práve preto hovorím o tom, že Zákonník práce by toto nemal umožniť, pretože zamestnanci dnes na Slovensku, veľká väčšina zamestnancov, nie sú v pozícii slobodných subjektov vo vzťahu k zamestnávateľovi. Nie sú schopní s nimi viesť rovnocenný dialóg a rovnocenný súboj o svoje práva a už vôbec nie v situácii, keď vy, táto vláda, a povedali ste to aj jasne v programovom vyhlásení, vytrvalo a systematicky obmedzujete kolektívne vyjednávanie a obmedzujete a znižujete úlohu a právomoci odborov, ktoré to kolektívne vyjednávanie majú viesť. Takže vy jednoducho zamestnancom zlámete nohy a potom im poviete, že môžu slobodne utekať maratón. Presne toto sa deje aj v Zákonníku práce.

    A ešte jednu poznámku. Opäť, pán kolega Dostál, najmä k vám, ale hovorím, tohto sa akoby filozoficky držali aj viacerí kolegovia. Žiadna sloboda ľudí v čase nezamestnanosti, v čase nízkych miezd a v čase neistoty neexistuje. Tí ľudia skutočne nie sú slobodní a áno, máte pravdu, že neistota je prirodzenou súčasťou života, ale takisto je pravda, že neistota oberá ľudí o slobodu. Nevytvára im naozaj slobodné podmienky pre slobodné rozhodovanie. Ak istota oslobodzuje, tak neistota zväzuje. A práve o to tu ide v tom Zákonníku práce, že my si myslíme, že Zákonník práce by mal dať ľuďom istotu práve preto, aby boli slobodnejší, aby naozaj mohli viesť slobodný dialóg a slobodne vyjednávať aj so svojimi zamestnávateľmi.

    A, naopak, tu, v tomto Zákonníku práce ide o odbúravanie istôt, o znižovanie istoty, a tým pádom to, čo som povedal, v tomto Zákonníku práce ide o znižovanie miery slobody. A práve preto je pre nás tento Zákonník práce neprijateľný.

    Vážené kolegyne a kolegovia, úplne na záver. Jeden citát z programového vyhlásenia vlády: "Vnímame svoju krajinu a hodnotíme ju aj podľa toho, aké podmienky pre život nám umožňuje si vytvoriť, či aké nám vytvára. Príjem z práce, usporiadané rodinné vzťahy, úspešné deti a zdravie sú zdrojom pokoja a vnútornej rovnováhy. Vláda Slovenskej republiky považuje za kľúčovú tému problematiku kvality každodenného života občanov. Za najdôležitejší cieľ preto vláda Slovenskej republiky dnes považuje vytvárať predpoklady pre zvyšovanie kvality života občanov a životnej úrovne."

    Toto je citát z programového vyhlásenia, za ktoré ste vy hlasovali. A ako napĺňa vláda a vy ako vládna koalícia túto deklaráciu v prípade Zákonníka práce? Tak, že umožňujete predĺžiť základný pracovný týždeň až na 56 hodín, že chcete zvýšiť možnosť, aby zamestnávatelia nútili pracovať svojich zamestnancov nadčas až do 550 hodín ročne, čo je takmer dvanásť pracovných týždňov alebo štyri pracovné mesiace navyše. Umožníte zamestnávateľom, aby vyžadovali od zamestnancov pracovať až 150 hodín ročne bez akéhokoľvek príplatku navyše oproti základnej mzde. Chcete obrať ľudí, ktorí prichádzajú o zamestnanie, o možnosť dostať pri výpovednej dobe, pri existencii výpovednej doby aj odstupné. Znižujete vyjednávaciu silu zamestnancov obmedzovaním postavenia ich zástupcov, oslabovaním postavenia a sily odborových organizácií. A napokon chcete zlikvidovať zamestnancom aj garancie minimálnych miezd, čo povedie k poklesu príjmov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pre tú debatu, ktorá je pred nami v tom druhom čítaní, lebo úprimne si myslím, že asi neprijmete moje procedurálne návrhy, prosím vás, prečítajte si to programové vyhlásenie, aby ste naozaj videli, že táto novela Zákonníka práce je navyše v príkrom rozpore s tým, k čomu ste sa vy všetci zaviazali, keď ste vytvorili túto vládnu koalíciu a keď ste odsúhlasili, aby vláda fungovala v tom zložení, v akom dnes funguje.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a za to, že ste mi umožnili aj po siedmej ešte vystúpiť.

  • To vám umožnilo plénum, pán Ondruš.

  • Reakcia rečníka.

  • Aha, tak. Dobre, vidím, že s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, uzatváram možnosť sa prihlásiť a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Zajtra o 9.00 hodine, predpokladám, zaujme k rozprave stanovisko navrhovateľ a aj spravodajca.

    Veľmi pekne vám ďakujem. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.