• Dámy a páni, poprosím dostaviť sa do rokovacej sály, čoskoro budeme pokračovať jedenástym rokovacím dňom 18. schôdze.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Jahnátek, Mamojka, Pado, Tomanová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Vášáryová. Takisto požiadal o ospravedlnenie neúčasti pán poslanec Droba.

    Rokovanie pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 (tlač 367).

    Prosím povereného poslanca Igora Matoviča ako jedného z navrhovateľov, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Martina Poliačika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci Mária Sabolová, Jozef Viskupič, Szilárd Somogyi.

    Dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 367.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, môžem vás na chvíľku pre... Nič, nech sa páči, pokračujte, prepáčte.

  • A už som začala neobvykle. Dobre.

    Ja si myslím, že každý z poslancov zastupuje svoj mandát slobodne, verím, že zodpovedne a so záujmom o veci, ktoré sú jeho parketou, jeho gesciou, jeho, by som povedala, takým záujmom, a preto si myslím, že jeho účasť v sále je nie vždy, alebo neúčasť v sále nie je vždy vizitkou toho, či poslanec je dobrým poslancom, alebo nie je dobrým poslancom. Keď som si, včera to bolo bývalo lepšie vystúpenie večer, lebo všetci, páni poslanci z SaS, ste mali, alebo skoro všetci, otvorený notebook a možno len práve cez tento váš bod ste ho, poviem, nepoužívali, ale snažili ste sa tu vzájomne ako na klube poslaneckom SaS medzi sebou komunikovať dnes už s nezávislým poslancom pánom Matovičom.

    A preto si myslím, že tak ako vy síce poctivo sedíte v laviciach od začiatku toho parlamentu a myslíte si, že toto je jediná práca poslanca, sedieť v parlamente, si myslím, že na rozdiel od vás, mnohí, mnohí, nepoviem všetci, ale mnohí, ktorí tu nemusia sedieť od rána do večera, ale tak ako vy na svojom počítači si robíte svoju prácu, tak aj oni si robia či v kancelárii, alebo v priestoroch Národnej rady a možná sú mnohokrát užitočnejší pomocou ľuďom, kontaktami, vybavením vecí, ako sedieť na jednej planej, bezduchej diskusii, ako sme mali možnosť ju večer počúvať.

  • Ostala som na tomto bode z istého záujmu a bola som zvedavá, ako predkladateľ a skupina poslancov, ktorá predkladá tento návrh, odôvodní svoj návrh. Keby bol vecný tón pána predkladateľa na začiatku, možno by som bola aj ja si ho vypočula a diskusiu už nesledovala, ale vzhľadom na diskusiu, ktorá tu prebiehala, a je pre mňa, niektoré, niektoré debaty sú otázne, chcem sa ja dnes k tomuto návrhu vyjadriť.

    Efektívna správa štátu nezáleží od počtu poslancov. Veď to je len veľmi malé percento. Efektívna správa štátu záleží od zodpovednosti všetkých, ktorí sa na tejto správe štátu podieľajú.

    Ak mám hovoriť o efektivite včerajšieho rokovania, hodiny a pol diskusie, musím povedať, že toto nebola efektivita štátu, lebo vaša diskusia, ktorá tu prebiehala, páni poslanci z SaS, s predkladateľmi patrila do klubu. Mňa ani nikoho z nás z poslancov v Národnej rade nezaujíma, to ste si mali vydiskutovať na klube, či minister príslušnej politickej strany predkladá dobré, kvalitné, nekvalitné zákony. Musím povedať, že, bohužiaľ, chýba to mnohým ministerstvám, ale chýba to aj pánom poslancom, aj tým, ktorí sa tu ohradili, že ich minister predkladá také a onaké návrhy zákonov a poslanecký návrh jedného z pánov poslancov doznal obrovskú zmenu aj v tomto parlamente. Čiže to je, to je vec vašej diskusie, aj poloprázdnej sály.

    A možno krátko. Neskutočne si vážim prácu pána poslanca Fecka, lebo je to jeden z mála poslancov, ktorý je dôsledný, húževnatý. Je to nový poslanec, čiže ešte si myslím, že skúsenosť ako politická mu možno chýba, ale, ale má veľmi dobrý predpoklad na to, že rieši vecne problémy, nie, nepolitizuje. A preto by som mu chcela len povedať, že sa nedá porovnávať práca poslanca a práca zamestnanca.

    Poslanec, ja som dlhoročný poslanec a cítim sa, napriek tomu, že som v jednej politickej strane a nijakú inú politickú stranu nevymením, som dostatočne nezávislý poslanec, pán poslanec Matovič. Pretože ak mám názor na niektoré veci, ho viem argumentovať, ale viem aj niesť zodpovednosť. Moje názory k niektorým témam ma stáli aj pozíciu na kandidátke, ale keďže moju prácu ľudia poznajú, dostala som sa do parlamentu práve tým, že ma ľudia prekrúžkovali, ale za prácu, nie za to, že by som bola mediálne známa poslankyňa.

    Čiže moja práca a práca poslanca neznamená sedieť v tejto lavici a len sedieť, ale vedieť, kde je práve potrebný ten poslanec ako politik. A nezrovnávajte ho, páni poslanci z SaS, ktorí sedíte v tomto volebnom období prvýkrát v týchto laviciach, s prácou zamestnanca, s pichačkami a s podpismi. Toto vás veľmi pekne prosím, lebo sami dehonestujeme prácu poslanca Národnej rady a potom aj vizitka o Národnej rade je taká, aká je.

    Ak, ak sa chcem vyjadriť k téme, hovorila som, že táto rozprava bola čisto rozprava včerajšieho večera rozprava v klube a ma to trošku trápi, aj, aj poznámka, že je to interná rozprava v parlamente, nie je pravda. Pretože táto celá rozprava je na internete, a tým pádom je už verejná.

    Čo sa týka zákona, zníženia počtu poslancov, myslím si, že je to vec na diskusiu, ale ak máme ísť do ústavného zákona, tu už niektorí vaši poslanci hovorili o tom, mali by sme o tom prv otvoriť nejakú diskusiu, keď už nehovorím na politickom poli, tak verejnú diskusiu, ale určite nie tým, že príde jeden poslanec a z jasného neba nájdeme návrh zákona, lebo on si myslí, že to je dobré, lebo SaS to mala vo volebnom programe, ale na to potrebujeme ústavnú väčšinu. Môžme diskutovať o počte poslancov, či bude efektívnejší, alebo neefektívnejší parlament, ale treba si aj uvedomiť jednu vec a poviem takú praktickú vec, či to bude 79, či 100, či 90 poslancov, čím to kvórum bude nižšie a budeme rozhodovať o vážnych normách tejto krajiny rozhodnutím ústavnou väčšinou, neviem si predstaviť z vášho kvóra 79 poslancov, aby nejakých 50 poslancov, 50 zákonodarcov rozhodlo o vážnych ústavných zmenách v tejto krajine. Nie je to vzorka, nie je to vzorka, musím povedať. Nehovorím, že číslo 150 je ideálne, je dôležité, čo kto robí, nie koľko nás tu je, ale čo kto robí. A ja si myslím, že 150 poslancov v súčasnej situácii nie je ani veľa, ani málo.

    Čiže ak chceme ústavný zákon predkladať do Národnej rady a bez ohľadu na akúkoľvek inú tému, tu má pravdu opozícia, tu má pravdu koalícia, očakávala by som, že budeme o nej aspoň v kluboch hovoriť, keď už nie na verejnom, na verejnom poli, aj keď je to vždy dobrá téma na dialóg, aj keď vieme, že to nemá šancu v parlamente prejsť. Porozprávame si a odhlasujeme, zabijeme zákon a však počkáme.

    A preto považujem vlastne takéto veci mnohokrát a bez ohľadu na politické spektrum a politickú stranu príslušníkov poslancov za istý exhibicionizmus alebo taký narcizmus. A bez ohľadu na to, koho sa to dotýka, lebo, lebo pokiaľ tu nie je, nie je konsenzus politický, aspoň približný, ako nemá nikdy ústavný zákon šancu prejsť. Takže to k tomu, k tomu návrhu .

    A zaznelo tu aj v diskusii, že, že váš, váš návrh je v záujme voliča. Ja si myslím, že volič, pokiaľ nedostane dostatok informácií, a dobrých informácií, a nemá šancu možno niekedy zažiť reálne poslanca v práci, má o ňom taký obraz, ako my mu vytvárame cez médiá, a tým pádom to nie je záujem o voliča, lebo ani výsledok referenda, o ktorom tu kolega Fecko hovoril, nevystihuje, dá sa povedať, podstatu spoločnosti. Pekne znejú percentá 93, 92, 94, ale z toho neúspešného alebo úspešného, ale neplatného referenda, ako tu niekto povedal, lebo je to vždy len štvrtina obyvateľov, ktorí sa zúčastnili tohto referenda. Čiže vždy len 25 %.

    A nechcem povedať, že je to tých, ktorí, čokoľvek urobíte, budú mať vždy kritický pohľad na prácu poslanca. Vždy. Čokoľvek urobíte. Či im pomôžete, či im nepomôžete, či ich vyhodíte s krikom, alebo sa im budete venovať niekoľko rokov, budete vždy len zlí, lebo ste im nevybavili presne to, čo chceli, napriek tomu, že na to nárok nemali. To je moja skúsenosť zo samosprávy z rokov deväťdesiatych, kedy vlastní ľudia, by som povedala, stranícky po mne kričali, že som im nevybavila byť, som im nevybalila neviem čo ako prednosta. Povedala som, ale neprišla naša doba. Prišla doba po deväťdesiatom roku normálnej komunikácie slušných ľudí a o to sa snažme.

    Čiže neoháňajme sa percentami, že ľudia chcú. Ľudia mnohí ani nevedia, o čom je naša práca poslanca. A skúsme prv my a vy, páni poslanci z SaS, ktorí tu sedíme prvý rok, sami na vlastnej koži zažiť, čo je byť poslancom, ktorého si väčšina ľudí váži a ktorých vás do tohto parlamentu dostanú ľudia cez svoje hlasovanie, možno cez svoje preferencie po vašej štvorročnej práci.

    A ešte chcem dať návrh na záver. Veľa by sa dalo povedať, ale ešte môžem tú poznámku, na ktorú ste reagovali, že prečo tu je tak málo ľudí. Veľmi od veľa poslancom som počula, pretože tento návrh mal byť minulý týždeň a mohol pokojne prebehnúť, lebo bol by prebehol len v tej istej atmosfére, ako je dnes, že odchádzajú na protest, pretože prečo by sme mali počúvať Matoviča.

    Bohužiaľ, si veľakrát sami vyrobíme tento problém. Že je to niekedy nezáujem o tému, niekedy nás vytočí poslanec, ale ja si, hovorím, isté názory pána poslanca veľmi vážim. Ale možno dnes je pôda povedať to, že ma veľmi uráža a bolo by dobré, aby všetci tí, ktorí sa podieľate na tvorbe novín, ktoré vychádzajú v celom regióne, či Košicko, Prešovsko, Oravsko, či ja neviem, ako to sa všelijako volá, a dávate tam ten príspevok Obyčajných ľudí, nikdy som to verejne nepovedala, ale tu to poviem. Už prvé, po vašom nástupe do parlamentu, už prvé vaše názory ako Obyčajných ľudí mňa ako človeka urážajú a urazili, pretože si myslím, že by som nebola v parlamente pre moje názory mnohokrát toľké roky, pokiaľ ste z nás zo všetkých urobili chrapúňov v tých novinách. Ja si pripadám ako posledný nezodpovedný, lebo ste to zovšeobecnili.

    Buďte takí láskaví, páni poslanci a pán kolega, buďte vecní a adresní a vtedy to má zmysel v politike, vtedy budete braní vážne. Nie keď nás všetkých len preto, že sme tu dlho alebo že sa vám zdá, že už sme možno starí poslanci, hodíte všetkých do jedného vreca. Toto ja nepovažujem za seriózneho poslanca, toto ja nepovažujem za serióznu prácu a seriózne médium, ktoré informuje o tom, čo vám môže vadiť, ale nie sme všetci v jednom vreci.

  • A posledná moja veta bude procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. A ak chceme sa baviť, hovoriť o počte poslancov, myslím, že aj tá druhá téma je presne o tom istom, ak sa chceme baviť o tejto téme, skúste otvoriť v parlamente diskusiu, neformálnu, v kinosále, poďme o tom hovoriť. Ale nie v pléne, nie tam, kde to je nepripravené a kde každý chce ukázať len svoju ambíciu, ako strašne, strašne mu záleží na občanoch, ale ako strašne, strašne niekedy rozhodujeme v niektorej legislatíve tak, že ona nie je v prospech občanov.

    Čiže toľko je moje vystúpenie. Včera by bolo emotívnejšie. (Potlesk).

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, začnem svoje úvodné slovo netypicky na rozdiel od mojich kolegov z SaS, ktorí v laviciach nesedia, a mne nevadí, že táto sála je taká prázdna, lebo aj toto je ich vizitka.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci, ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť. Osem poslancov je prihlásených?

    Pán poslanec Švantner, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, väčšinou sa tu stretávajú názory koalície a opozície a dneska ja ale musím s vami súhlasiť. Jednoznačne ste vystihli tú situáciu, ktorá tu v tomto parlamente je. Je jasné, že tento návrh je len populistickým návrhom, a vidieť to aj na tom, že dokonca aj niektorí nielen z ďalších politických strán, ale dokonca aj z politickej strany SaS nie sú celkom stotožnení s týmto návrhom.

    A čo sa jedná toho, čo sa tu včera hovorilo o tom, aký je prázdny tento parlament, no, viete, páni z SaS, ono by stačilo, aby ste zmenili spôsob hlasovania v tomto parlamente, aby po každom bode, po každej rozprave sa za zákon hlasovalo. A potom by ste videli, že koľko by tu bolo a aké by ste mali vy problémy s tým, že ako by ste vedeli zohnať 76 poslancov, aby vám prechádzali vaše zákony.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, nesúhlasíte s tým, že aj vystúpením Matoviča včera večer sa práca poslanca, obraz poslanca stal akousi karikatúrou. Mňa to veľmi mrzí, aj ma to tak trošku uráža. Chcela by som veľmi zdôrazniť, že miestom pre prácu poslanca Národnej rady je celé Slovensko a častokrát čas pre prácu poslanca Národnej rady, a chcela by som povedať, aj dobrého poslanca a aj dobrého asistenta je 24 hodín niekedy.

    Pán Matovič včera nahral tak trošku aj médiám, ktoré niektoré a niekedy predstavujú prácu poslanca často ako človeka, ktorý odsedí v parlamentnej lavici v čase rokovania a medzi zasadnutiami parlamentu má voľno. Mrzí ma, že aj správanie niektorých nových nováčikov poslancov v tomto parlamente akoby podporuje aj ich vyjadrenia, podporujú zlý obraz poslanca vo verejnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, ja som videl v tom vašom vystúpení z hľadiska tých výčitok, ktoré ste hovorili, jeden výrazný rozpor. Najprv ste hovorili o tom, že treba diskusiu otvárať kdesi neformálne v kinosále alebo možno po kluboch, a následne ste povedali, že vieme, že takýto návrh, keďže sa jedná, hlasujú alebo budeme rozprávať my poslanci o nás poslancoch, tak pravdepodobne túto tému, ak som to správne pochopil, aj tak zabijeme alebo neodhlasujeme.

    Myslím si, že plénum parlamentu je úplne vhodné fórum na to, aby verejnú diskusiu na túto tému, ktorú kolegovia z klubov otvorili v referende, a následne je niekoľkomesačný posun, sme mohli posunúť do pléna parlamentu a tu môže prebehnúť aj diskusia o tom, či má, alebo nemá podporu v tejto snemovni.

    Tým, že sme to komunikovali vo volebnej kampani, myslím si, že máme plné právo to do parlamentu priniesť. Tým, že sme si dovolili viac-menej prísť ako s poslaneckou iniciatívou, máte plné právo urobiť to, čo ste práve urobili vy, a navrhnúť to, čo štandardne robí opozícia voči koaličným poslancom v mene, Maťo Poliačik to spravil ako na návrh alebo procedurálny návrh na dopracovanie a vy ste navrhli, aby sme prerušili a ďalej sa týmto bodom nezaoberali.

    Takže myslím si, že týmto vzbudzujeme tú verejnú diskusiu, po ktorej voláte, a myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, na úvod by som rád ocenil také vaše pokojné, vyvážené vystúpenie. Napriek tomu je v ňom niekoľko bodov, ku ktorým sa musím vyjadriť.

    Po prvé veľmi mi vadí, keď sa niekto snaží spochybniť vôľu občanov, ktorí v referende vyjadrili svoj názor na zníženie počtu poslancov. V referende hlasovalo 925-tisíc ľudí. Tak ako zaznelo aj včera na tejto pôde v rozprave k tomuto bodu, je to toľko občanov, že žiadna tu z prítomných politických strán nemá mandát spochybňovať ich vôľu. Napriek tomu, že referendum nebolo platné, žiadna z politických strán v tomto parlamente nezískala toľko voličov, koľko sa vyjadrilo v referende za zníženie počtu poslancov. Nespochybňujme preto vôľu voličov. Druhý bod, ktorý mi tak trošku zarezonoval, bolo tvrdenie o nevďačnosti našich voličov a také akési spochybnenie práva voličov byť kritickí voči voleným zástupcom. To, že jednoducho prácu poslanca neocení skoro nikto, áno, je to pravda. Málokedy sa stane, že poslanec dostane, ako sa hovorí, medailu za nejakú dobrú vec, ktorú presadil, koniec koncov posledné štyri roky vlády predchádzajúcej, ktorá tu bola, je jasným dôkazom toho, že aj ten, kto vedie krajinu do pekla, môže mať vysokú popularitu. A na druhej strane je to základom demokracie, to, že voliči majú právo byť kritickí voči svojim voleným zástupcom. A je dobré, že to tak je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zaujala ma tá debata, ten váš príspevok v rozprave, pretože bol skutočne veľmi kultivovaný, to musím uznať a páčil sa mi, páčila sa mi forma. Ten obsah sa ma trošku tak nejako, no nepoviem, dotkol, mrzí ma, že máte taký názor o tom, že my poslanci SaS rozširujeme tu nejakú tézu o tom, že ten, kto nesedí v tomto parlamente počas rokovania pléna, že nič nerobí. Neviem o tom, že by niekto z nás to kedysi povedal. Ak to teda povedal, tak myslím si, že nevie celkom, o čom hovorí, lebo ja osobne mám pocit, že niekedy mám mimo parlamentného pléna oveľa viac práce ako počas neho. A za tých 6,5 minúty, čo sme si vypočuli v princípe niečo ako to, ako sa máme správať, čo máme robiť a že sme nováčikovia, by som chcel trošku tak protestovať. A musím povedať, že môj názor je osobne taký, že v nijakom prípade sa tento parlament venuje veciam, ktoré, keby mal byť za to platený, tak by si to asi nemohol dovoliť, alebo keby mal z toho, pardon, žiť, by si to nemohol dovoliť, lebo jednoducho je to, otvorene poviem, mlátenie prázdnej slamy. Tu sa venujeme tri dni niečomu, čo neprinesie tejto republike nič. Ani len halier, nikomu, ani nič do peňaženky. A potom za dve hodiny vybavíme niečo, čo ovplyvňuje život ľudí niekedy na dlhé mesiace aj roky.

    Takže nie som idealista a nemyslím si, že tento parlament funguje optimálne, ale zase na druhej strane nepatrím medzi tých, ktorí to budú rozširovať a chodiť, že aký je nedokonalý, aký je zlý, lebo naozaj osobne a subjektívne povedané, mám toho veľa, čo by som sa ešte mal aj od...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi kulantný a opatrný, lebo Igora potrebujeme a jeho troch ľudí pre ďalšie zákony (reakcie z pléna), a je to celé o tom, čo chcem povedať. Takže Igor to chápe a za toto ho považujem ako nového politika, veľmi šikovne dokáže spracovať a narábať s touto vedomosťou a s týmto vedomím.

    Skôr by som reagoval na to, čo tu viackrát zaznelo (reakcia predsedajúceho), áno, áno, zaznelo to aj z jednej, aj z druhej strany spochybnenie, že my, ktorí máme iný názor, spochybňujeme vôľu občanov právo predložiť ústavný zákon. Isteže nikto to nespochybňuje. A operovalo sa aj s tým, že veď v referende ľudia chcú, aby počet poslancov v parlamente bol znížený.

    Páni a dámy, toto je útok na tie najnižšie pudy. Ja vám garantujem, keby v tých referendových otázkach bola postavená otázka inak: Chcete, aby bol parlament zrušený, vážení spoluobčania? Odpoveď by bola jasná: Chceme. A ešte som o tom presvedčený (potlesk), že by sa zúčastnil ešte väčší počet v referende.

    Čiže nehrajme takúto falošnú hru. Bulvárnu a kalkulatívnu. Je to nepoctivé.

    A Igorovi nebudem hovoriť nič, pretože on má svoje fundamentálne klapky a chce sa prezentovať tak so svojím cieľom za každú cenu. Chcem to hovoriť tým, ktorých chce on nachytať. Ľudia, nedajte sa nachytať na takúto falošnú hru. Viete, o čo ide? Aby na budúci týždeň v regionálnom denníku, ktorý vlastní Igor Matovič, stál nápis "Poslanci nezahlasovali zníženie, pretože sa boja o svoje teplé fleky, darmožráči!"

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, kolegovia, venujte pozornosť pani poslankyni.

  • Ďakujem pekne za reakcie. Možno začnem tak skôr od konca a chcem sa spýtať pána poslanca Jurčíka, či si myslí, že táto diskusia odvčera večera je tak zmysluplná a tak vecná, že nie je to zbytočne prežutý čas.

    Pánovi poslancovi Chrenovi chcem povedať, že ja nespochybňujem vôľu občanov, ale nechcem, aby sa čísla stali demagógiou, lebo 25 % účasti na voľbách s 90-percentým vyjadrením, áno, je vždy len 25 % voličov, ktorí chcú túto zmenu, a myslím, že kolega Galbavý to veľmi pekne naznačil. Čokoľvek sa ich opýtate, čo nepoznajú, nevidia a kde máte viacej peňazí, tak ako netreba.

    Pán poslanec Viskupič, nie som presvedčená, že moje vystúpenie bolo rozporuplné, lebo ja si myslím, že v pléne by sme mali diskutovať, ale mali by sme diskutovať vecne o tom, či má zmysel mať 150 poslancov, 100 poslancov, 50 poslancov, či vôbec je treba, aby sme mali nejakých poslancov v Národnej rade. Čiže ak budeme vecne diskutovať a nebudeme tu rozoberať, či ministerstvo hospodárstva predkladá také a onaké návrhy zákonov a či sú legislatívne dobré a nie, toto považujem za totálnu hlúposť a nadbytočnosť tejto rozpravy.

    A že som dala procedurálny návrh, si myslím, že tak ako hovoríte, každý má právo na názor, diskutujme o tom, diskutujme aj v pléne, ale vecne, ale ak tu má byť takáto diskusia a nie je ničím podložená, len takou debatičkou, tak potom si myslím, že procedurálny návrh vrátiť, nepokračovať v rokovaní je správny.

  • O slovo sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Matovič.

  • Poprosím kolegov, kľud v miestnosti...

  • Vyprosím si, aby si hovoril tak, ako si povedal, lebo to si zatiaľ dovolil povedať iba pán Gašparovič v tejto sále. A teraz si, práve som počul, že si druhý v poradí. Takže nerob, prosím ťa, z ľudí blbcov.

    Ak ty povieš, že v referende ľudia by hlasovali za zrušenie parlamentu, a považuješ ľudí za tak hlúpych, že by za takéto niečo hlasovali, tak si pre mňa hlupák ty. Ale ja tých ľudí za hlupákov nepovažujem. Tí ľudia vedia jednoducho sa rozhodnúť, čo je správne a čo nie je správne, a vedia posúdiť, že či parlament musí existovať, alebo nie. A som presvedčený o tom, že ak by takáto otázka tam bola, tak by nehlasovali za zrušenie parlamentu. Ale ak tam dáme otázku, že či treba znížiť počet poslancov, tak sami dobre vidia, že ten počet poslancov je zbytočný, a za toto hlasovať budú.

    A naozaj sa ma dotýka, ako to tu povedal Martin Chren, znevažovať vôľu milióna ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda. Žiadna strana, ani vaše SDKÚ nemá, ani zlomok hlasov nedostala vo voľbách voči tomu, ako ľudia hlasovali za zrušenie imunity alebo za zníženie počtu poslancov. Čiže zrušenie počtu poslancov má omnoho väčšiu váhu a omnoho väčšiu podporu verejnosti ako to, aby strana SDKÚ bola v tomto parlamente. Takže znevažovať vôľu týchto ľudí a stavať účasť 23 % jako niečo smerodatné, keď všetci dobre vieme, že hlavne opozičné strany odignorovali podporu alebo vyslovene odhovárali ľudí, aby sa zúčastnili tohto referenda, a nikto iný tu neurobil kampaň pre referendum ako strana SaS a na základe toho tu bola 23-percentná účasť na referende. Na základe tohto potom si uzurpovať možnosť rozhodnúť, že teda tým pádom to väčšina ľudí na Slovensku nechcela, je hlúpe a pokrytecké. Milión ľudí v tejto krajine si praje zníženie počtu poslancov. A ak by ľudia mohli slobodne hlasovať, či už nejakou elektronickou formou, alebo naozaj by sme spravili prieskum medzi tými ľuďmi, tak som presvedčený o tom, že 90 % ľudí na Slovensku je presvedčených, že 150 poslancov živiť je zbytočné. Ak by tu bolo 150 pracujúcich včeličiek, nemám nič proti tomu.

    To je všetko.

  • Pán poslanec Somogyi. A, prepáčte, s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Milé dámy, milí páni, chcem takouto formou reagovať na svoju predrečníčku a na nasledujúce faktické poznámky, lebo dve minúty by mi nestačili.

    Pani Sabolová, hovoríte o tom, alebo teda nazvali ste už na začiatok, že to je, vlastne tá včerajšia diskusia tu bola zbytočná. Hovoríte aj dnes, že tá dnešná diskusia je tu zbytočná. Vy ste ale súčasťou tej zbytočnej diskusie a nemyslím si, že váš príspevok bol nejako kvalitatívne iný na rozdiel od tých faktických poznámok. Alebo ak teda hovoríme tu o zbytočnosti celej diskusie, tak, a na samu seba nehovoríte, znamená, že faktické poznámky vašich kolegov sú zbytočné a váš príspevok nie. Naozaj, vážil by som v tomto prípade slová.

    Jasné, ale beriem, treba dať nejakú nálepku, treba vymyslieť jakúkoľvek výhovorku na to, aby sa v tejto sále čím skorej prestalo hovoriť o znížení počtu poslancov. O vymyslení mechanizmu, ktorý tých darmožráčov, ktorí sem jednoducho nechodia, dostane mimo parlament.

    Mrzí ma, že práve vy, poslankyňa, ktorú si vážim, myslím si, že je pracovitá, nikdy v živote som vás nepovažoval za darmožráča v tejto sále, ide tu obhajovať tých, ktorí sem prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa, rýchlo odhlasujú a utekajú preč. A potom poobede znova prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa a utekajú preč. A týchto ľudí kryjete a vy ich hádžete do jedného vreca a tvárite sa, že poslanci a poslanecká práca je aj všetko ostatné, čo sa deje mimo tejto sály. Samozrejme, uznávam, ak ten človek robí naozaj niečo, ale ak ten človek si robí kšeftíky v tom čase alebo niekde vylihuje doma, alebo je niekde v reštaurácii s kamarátkou a mal byť tu a za to je platený, tak týchto ľudí ja odmietam dávať do jedného vreca s poctivými ľuďmi a s poctivými poslancami a pracantmi, s takými, ako ste napríklad aj vy.

    Bohužiaľ, mám však pocit, že v tejto diskusii - a nemôžem sa tomu ubrániť, tomu pocitu - z vás hovorí strach. Strach z toho, že ak by počet poslancov v tejto sále bol znížený, vy sa už neprekrúžkujete. Lebo už by vám to nestačilo, lebo už KDH by nemalo 15 %, či 15 poslancov, ale malo by možno 8 poslancov. A medzi tých 8 by ste sa asi pravdepodobne nedostali. Keď ste boli piata, tak možno áno. Ale možno by ste mali horšiu pozíciu na kandidátke, neviem.

    Ale hovorím, mrzí ma, že práve vy argumentujete tým, že hádžem ľudí do jedného vreca v tejto sále, hoci nikdy som to neurobil. Aj v tom článku, ktorý ste spomínali, a ix som ich napísal v novinách, kde som písal a nadpis tam bol "Darmožráči" a druhýkrát "Darmožráči 2" a podobne, tak som nikdy nehádzal všetkých ľudí do jedného vreca. Vždy som napísal, že za tých darmožráčov v tomto pléne považujem tých, ktorí neprídu do práce, alebo nechodia, na poslednú chvíľu sa zapíšu, odhlasujú a utekajú preč. A ešte aj to hlasovanie robia tak, ako im pán či súdruh predseda prikáže. Jednoducho ľudia bez názoru, ktorí tu nemajú čo robiť. A je to nefér voči ľuďom, ktorí niekde pri páse robia za minimálnu mzdu, a títo ľudia tu bez hanby berú 3 000 eur.

    A toto ma mrzí a práve kvôli tomu tento návrh dávame a som rád, že mám túto príležitosť vystúpiť tu a z tohto miesta to hovoriť hlavne tým, ktorí teraz aj v tejto sále nie sú. Samozrejme, môžu byť niektorí z nich možno niekde teraz na ministerstve a vypracovávajú tam návrh zákona. Niekto druhý možno naozaj robí nejakú serióznu poslaneckú prácu. Ale som presvedčený o tom, že väčšina z tých ľudí, ktorí tu nie sú, jednoducho sa zašívajú a berú plat. Ak by toto robili ľudia takí, ktorí žijú z ruky do úst, ako sa hovorí, ktorí možno aj za tú minimálnu prácu niekde pri páse robia, ak by si raz dovolili neprísť do práce, tak šéf by ich vyrazil a na druhý deň tú prácu nemajú. A žili by možno zo sociálnych dávok. A voči týmto ľuďom to nie je fér.

    Nie je fér, ak vy poviete, že efektívny štát, to je správa vecí všetkých, a výdavky na poslancov, to je zanedbateľná nejaká odrobinka alebo nejaká maličkosť. Uznávam, z pohľadu, keď porovnáme celkové výdavky štátu a výdavky na poslancov, ten rozdiel je zásadný a sú z tohto pohľadu omrvinkou. Ale ak my chceme mať morálne právo ľudom hovoriť o tom, že musíme šetriť, že budú si musieť platiť poplatky za pobyt v nemocnici, že si budú musieť platiť za opratie prádla v nemocnici, že musia platiť jednopercentné zvýšenie DPH, tak my nemáme žiadne morálne právo nezačať šetriť sami na sebe. A práve o tom je tento návrh. Možno symbolický, ale symbolicky ukázať ľuďom, že dokážeme v prvom rade šetriť na sebe. A týmto ukázať spolupatričnosť s obyčajnými ľuďmi.

    Obviňovať ma z toho, že toto je exhibicionizmus, narcizmus, tak naozaj ako tam ste u mňa klesla. A napriek tomu si vás vážim, lebo viem, že sa snažíte. Obviňovať o tom, alebo obviňovať ma z toho, že tá diskusia tu je zbytočná a takýmto spôsobom to uhrať nejakým spôsobom do šuflíka, len aby sa o tom nehovorilo, naozaj, od vás som to nečakal. Čakal som to od nejakého druhého zašívaka, ale asi ten by pravdepodobne nemal tú odvahu sa mi tu do očí pozrieť a baviť sa so mnou na túto tému. Radšej je teraz niekde zašitý v kancelárii a vy ich obhajujete. Vy ich obhajujete, že niekde niečo pracujú. Nepracujú.

    Hovoríte, že mohli sme o tomto hovoriť aspoň v kluboch, niekde, a aby to bolo dopredu nejako nachystané, prediskutované v koalícii alebo aj s opozíciou. A na čo, prosím vás? Jednoducho tu nie je vôľa v tomto pléne znížiť počet poslancov.

    Ja som to priznal pri predstavení toho návrhu. Napriek tomu s tým návrhom budeme vystupovať, aby ste si raz vy, poslanci v tejto Národnej rade, vstúpili do svedomia a uprednostnili záujem svojich voličov pred záujmom svojím vlastným. Lebo uznávam, ak poslanec raz, ktorý sa strachuje o to, aby aj nabudúce bol na kandidátke, aby sa aj nabudúce dostal na teplé miestečko a nič nemusel robiť, a ešte raz hovorím, nehovorím o všetkých v tejto sále, preto nedávame návrh na zníženie počtu poslancov na nulu, hovoríme o 79, lebo jednoducho myslím si, že plus-mínus tá polovička ľudí tu nič nerobí. A už aj toto máte dôkaz toho, že nehádžem všetkých ľudí do jedného vreca.

    Jednoducho sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí robia, ale sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí na to kašlú, a zvysoka, a iba berú plat, a nezaslúžený.

    Pán poslanec Švantner, celkom zaujímavý nápad, aby sme hlasovali po každej jednej rozprave, len trošku také bizarné mi to pripadá od poslanca strany, ktorá má najväčšiu absenciu pri hlasovaniach v tejto sále. Čiže, ale beriem to, je to možno v duchu Slotového dlhého biča a krátkeho dvoru na samých seba. Takže ja som za, hlasujme po každej jednej rozprave. A ja osobne by som bol aj za to, aby sa tu zaviedli cvakačky či cvikačky, či jak sa to nazýva, úplne bez problémov, lebo si myslím, že poslanec by mal mať aspoň tú vôľu, keďže aj v tej sále tu nesedí, aspoň ráno na tú deviatu sem prísť, a nie ako teraz, keď pôjdete von a pozriete si do toho zoznamu, do tej prezentačnej listiny, tak zbadáte, že polovička poslancov ešte dnes tu stále nie je. A tvária sa, že niekde pracujú. Nepracujú.

    Monika Gibalová není tu, ale tiež to bola taká reakcia v duchu, že mrzí ju také hádzanie do jedného vreca a však teda vlastne sú to poslanci, ktorí pracujú. Ale ja, ešte raz hovorím, ja som nikdy v živote nenapísal žiaden článok v tom duchu ani nevyjadril taký názor, že 150 poslancov v Národnej rade je darmožráčov. Keď som raz o darmožráčoch v Národnej rade hovoril, tak vždy som hovoril s tým, že za darmožráča považujem toho, kto príde 5 minút pred hlasovaním, zapíše sa, odhlasuje podľa toho, ako mu pán či súdruh predseda prikáže, a uteká za svojimi záujmami.

    Čiže je to taká od poslankyne Gibalovej aj teda trošičku aj od vás taká vzťahovačnosť, ale zbytočná vzťahovačnosť. Ja naozaj chcem oddeliť zrno od pliev. A netváriť sa teda, že všetkých hádžeme do jedného vreca. Nie, to ako naozaj nechcem a myslím si, že novinári sú dostatočne inteligentní, keď ste hovorili o tom, že som nahral médiám, alebo tuším pani Gibalová to hovorila, že teraz budú prezentovať, akože teda áno, že tí poslanci sú darmožráči. Verím tomu, že aj novinári sú dostatočne inteligentní na to a aj tak to robia, že jednoducho darmožráči sú tí, ktorí naozaj nič nerobia. A oni, tí novinári si dokážu zistiť, kto naozaj prináša nejaké myšlienky, reálne možno vypracoval nejaké pozmeňováky, pracuje na nejakých návrhoch zákonov, snaží sa zapojiť do diskusií, možno teda aj má účasť v tom pléne, a vedia si ukázať rovno teraz prostom, ktorí to jednoducho nerobia a ktorí tými darmožráčmi sú.

    A jednoducho ja sa odmietam tváriť, že toto je tabu, že v tejto sále sa nemá čo hovoriť a nesmie sa hovoriť o tom, že ten, kto nepracuje, tak je darmožráč. Dlhé veky na Slovensku platilo, kto nepracuje, nech neje. Alebo bez práce nie sú koláče. Niektorí z nás tuto hovoria, že takto by sme sa mali správať a takéto pravidlá prijať voči Cigánom. Áno, súhlasím. Ale ja za rovnako náležité považujem rovnaké pravidlá prijať aj voči poslancom Národnej rady, voči ľuďom, ktorí dostali dôveru vo voľbách od svojich voličov a ktorí túto dôveru zneužívajú tým, že nepracujú. Jednoducho mnohí z nich sa vyviezli na kandidátke svojej vlastnej strany iba preto, lebo, lebo, lebo, a následne, keď sa sem dostali, nerobia nič. A títo ľudia a týchto ľudí ja chcem odtiaľto dostať von.

    Ak sa nám podarí, že by tu bola polovička poslancov, tak si píšte, že by ste sa pozerali na ktoréhokoľvek poslanca, tak tí ľudia by makali a o každom by tá efektivita práce, by výrazne sa zvýšila. Lebo ľudia by sa báli, tí 75, omnoho viac o to, aby nabudúce na tej kandidátke boli a snažili by sa predbiehať v návrhoch, v účasti a vo všetkom, jednoducho vtedy by nastala vnútorná konkurencia v tomto parlamente, kde by sa ľudia bili vlastne o tie fleky budúce na tých kandidátkach. Teraz im to je v podstate jedno. SMER 62, v budúcich voľbách 90, alebo koľko sa chystajú. Takže ako čo? Tam sa to zašije 50 ľudí, čo nebudú nič robiť, ako bez problémov.

    Ale ja očakávam od toho, dobre, nechcem vás nikoho odsudzovať, možno vy viete, čo ste robili v živote a na základe tých zásluh ste sa na tú kandidátku dostali, ale očakávam aj potom, že poslanec nebude žiť iba zo zásluh pred voľbami, ale že následne nezabudne na toho svojho voliča a bude sa snažiť jeho záujem plniť aj tu v Národnej rade.

    A preto očakávam aj z vašej strany aktivitu a som aj niekedy prekvapený, že niektorých to z vás asi aj baví, že predkladáte návrhy zákonov napriek tomu, že dopredu viete, že ich trebárs nebudete mať odsúhlasené, takže ako, dobre?

  • Reakcie z pléna.

  • O to bojujem, ako keď môžem sa zapojiť do diskusie, že myslím si, že naozaj bolo by super, ak by táto Národná rada do budúcna pracovala tak, ako niektoré národné rady, alebo teda zas národné rady v iných vyspelých demokraciách, kde sa nepozerá na to, že kto ten návrh zákona predloží, ale na to, že či ten návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý. A takto by to malo byť aj tuná. Ja snažím veľakrát hlasovať aj za vaše dobré návrhy, a keď ich aj niekedy nepodporím, tak sa aspoň zdržím, ale takto by som to privítal, takto by to bolo super a aby ten parlament sa stal takou určitou opozíciou voči vláde, aby držal, skrátka, vládu, ale nie voči sebe. Ale tam sme asi ešte nevyrástli. Ale myslím si, že práve aj to zníženie počtu poslancov by takejto veci mohlo pomôcť.

    No a nakoniec čerešnička na torte, to pán bývalý diskdžokej Galbavý (reakcia poslanca), nie som osobný, ako bolo to tvoje povolanie, tak nemyslím, prečo by si sa mal za to hanbiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Ako si bol dobrý, ja som o tom počul, takže...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem, pán predseda. Niekoľkokrát tu odznela otázka alebo téma toho, že ako sa má chápať fyzicky práca poslanca. Ja si myslím, že aj ja, aj moji kolegovia, keď sme prišli ako do parlamentu ako novozvolení poslanci, preštudovali sme jednak rozvrh alebo časovanie jednotlivých zasadnutí, samozrejme, aj pred tým nám bolo jasné, že oveľa menej rokovacích dní je, koľko je pracovných dní v roku. A ja to chápem, že vtedy, keď sa tu nerokuje, vtedy sa vykonáva tá klasická alebo takzvaná politická práca mimo parlamentu, ale keď zasadá parlament, tak my tú prácu ako vykonávame tu, na tomto mieste. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok.

    Pán poslanec, ja neobhajujem nikoho z poslancov. Ja obhajujem svoju prácu a každý nesieme osobnú a morálnu zodpovednosť za to, ako si svoj mandát a svoju prácu vykonávame.

    Aby som bola adresná, lebo hovoríte, že mám strach o počet poslancov. Nemám strach o počet poslancov a vždy som svoj mandát brala na štyri roky. Keď som si v jednom roku dovolila nepodpísať jeden zákon, ktorý KDH predkladalo, bola som na devätnástom mieste na kandidátke. Prekrúžkovala som sa na ôsme. Keď som si dovolila nehlasovať za zdravotnícku reformu, lebo som mala na ňu iný názor, tak som sa zo sedemnásteho miesta prekrúžkovala na zvoliteľné miesto a som bola v parlamente.

    Takže nemám strach a nemám obavu, že budem alebo nebudem poslankyňa, ale mám strach o to, aby sme nedeformovali prácu poslancov. Ja si za svojimi názormi stáť budem, pretože ja sa chcem vrátiť do normálneho života a chcem chodiť po uliciach v Košiciach s tým, že po mne ľudia nebudú nevkusne a nevhodne vykrikovať. A zatiaľ sa mi to nestáva.

    Takže je to o tom, je to o morálke. A ja musím povedať jednu vec. Možno nechcem reagovať na predrečníka, ale reagoval na vás, že systematická práca tohto parlamentu za tie roky, ktoré som tu, neexistuje ani za jednej vlády. Ani za predsedovania Gašparoviča, Migaša, Hrušovského, Sulíka, ani za jednej vlády, pretože toto nie je systém parlamentu. A pán poslanec Švantner má pravdu. Mali by sme hlasovať po každom zákone a vtedy by to bolo možno o tej konkrétnej práci, ale myslím si, že toto je, má istý svoj, aj toto má svoju istú pravdu. A chcem ešte, chcem ešte povedať, že ja by som vás prosila, ak máte záujem špecificky hovoriť o ľuďoch, ktorí sú darmožráči, hovorte o nich konkrétne, ale nie všeobecne.

  • Myslím, že v tom vystúpení zazneli viaceré a možno aj podstatné veci, motívy, s ktorými prichádzate ako skupina poslancov s týmto návrhom. Ak chcete symbolicky ukázať ochotu šetriť nielen na ľuďoch, ale aj na druhých, tak je to fajn, ale myslím si, že meniť ústavu kvôli tomu, aby sme niečo symbolicky ukázali, nie je zrovna ten najlepší spôsob. Ústava je veľmi vážny dokument a nemalo by sa doňho zasahovať spôsobom, že chceme niečo iba symbolicky ukázať.

    My sme symbolicky niečo ukázali napríklad alebo predchádzajúci parlament niečo symbolicky ukázal tým, že mal zmrazené, poslanci si zmrazili platy, my sme niečo symbolicky ukázali tým, že sme zaviedli mechanizmus, ako sa znižujú platy poslancov v závislosti od vývoja deficitu a podobne. Už to je možno na hranici, ale v poriadku. To je ochota niečo symbolicky ukázať. Ale meniť ústavu v takej veci, ako je počet poslancov, kvôli tomu, že chcem niečo symbolicky ukázať, sa mi zdá absolútne nenáležité.

    Ten druhý motív, že polovička poslancov tu nič nerobí. No, ja by som sa kľudne stavil, že ak by náhodou takýto návrh prešiel, tak aj tak by tu bola polovička poslancov, ktorí nič nerobia. Nie je žiadna záruka, že budú zvolení práve tí, ktorí sú aktívni, ktorí sem budú chodiť, ktorí budú niečo robiť. Ja mám skúsenosti aj zo samosprávy, kde bol menší počet poslancov. Bolo trebárs 37 poslancov v staromestskom zastupiteľstve, napriek tomu tam boli poslanci, ktorí nie že nedávali žiadne návrhy, za osem rokov som ich nepočul ani slovo povedať na zasadnutí žiadneho zastupiteľstva, na zasadnutí žiadnej komisie. Je ilúzia myslieť si, že keď bude menej poslancov v parlamente, tak všetci budú pracovať.

  • Ďakujem. Mňa, počúval som to, myslel som, že povieš tu aj tú vec, ktorú si prišiel do parlamentu reprezentovať, a to je to, čo ti vyčítali aj dvaja koaliční predrečníci, a že teda nevedia ľudia veľmi o práci poslanca. Myslím si, že je to hanba aj predchádzajúcich parlamentov a možnože aj čím ďalej viac naša, keďže tu sedíme, aby sa o tej práci čím ďalej viac a viac dozvedali, ako teda pracujeme, a práve preto si myslím, že to, čo predkladáme, je o tom, že začína tá diskusia. Myslím si, že máme právo hovoriť o tom aj v symbolickej rovine, že treba znížiť počet poslancov.

    A čo ma teda najviac prekvapilo, myslím, že na záver reči si to povedal, že niekto si tu osobuje, ako keby hodnotiť náš slovenský ľud alebo tých, ktorí nás volia, že, alebo občanov teda Slovenska, že nemajú dostatok informácií, a preto nevedia rozhodnúť, či tu má byť parlament, alebo nemá byť parlament. Ja si neviem predstaviť, že toto by niekto dokázal povedať v demokratickej krajine. Myslím si, že by ho ktosi čakal pred tým parlamentom a prišiel mu povedať, že veľmi dobre viem, čo je parlament a asi ťažko by som hlasoval za jeho zrušenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, o mňa ani tak nejde, ale keď pozerám okolo seba, tak vidím, že si tu urazil spústu ľudí, ktorí desiatky rokov robili vo fabrikách, v školách a na rôznych postoch a teraz sa dostali náhodou do parlamentu. A treba si uvedomiť, že títo ľudia zo svojich životných skúseností sa aj chovajú v tom parlamente tak, aby naozaj tejto spoločnosti pomohli. A je naozaj urážlivé o nich hovoriť tak, ako hovoríte.

    A ja si osobne myslím, že keby bol predseda SaS pri tvorbe kandidátky viacej rozmýšľal a keby bol vedel, čo všetko sa udeje, tak možno by sme dneska tie perly, ktoré počúvame, nemuseli počúvať.

    Ďakujem.

  • Teraz príde umiernená poznámka bez osobných invektív od pána poslanca Galbavého.

  • Pán predseda, to vám nemôžem sľúbiť, ale pokúsim sa o to.

  • Ste chránený imunitou, to je pravda, ale predsa len...

  • Ale nakoniec, pán predseda, keď to chcete počuť, ak vám mám niečo vyčítať, to je to, že si to nechám pre seba.

    Teraz k Igorovi. Naozaj, ja budem celkom otvorený. Igora považujem za veľmi šikovného politika. To myslím celkom úprimne. Veľmi brilantne dokáže narábať so situáciou a využiť ju. Celkom legitímne. Ja mu to nevyčítam, možno by som to robil aj ja.

    Ale je neuveriteľné, akým spôsobom sa snaží povedzme ten môj príklad, ktorý som použil, bol to príklad, ktorý mal za cieľ ukázať, že je neférové, cynické a príliš bulvárne útočiť na tie najnižšie city ľudí. Ja som nechcel povedať a nepodceňujem v žiadnom prípade slobodu ľudí, zdravý rozum, ich myslenie. To mi nedávajte do úst, pán kolega, prosím vás. Ja si ľudí rovnako vážim a možnože viac ako vy.

    Je veľmi podozrivé, ak jeden politik príde do parlamentu a hovorí, vy všetci ste zlí, ja som mesiáš, ja som etalón čistoty, kultúry a politickej diskrétnosti. Vy ste sem prišli zato, aby ste si pomohli povedzme cez dobrý plat, vy ste tu zato, aby ste si robili kšeftíky. No ja tam nepatrím, k tým politikom, ktorý si robí kšeftíky, a sedím tu 13 rokov. Snažím sa svoju prácu vykonávať poctivo, ale nikdy som si nedovolil do tohto pléna osočovať svojich kolegov, že sú to darmožráči, ktorí tu prišli robiť kšefty! A hovoriť o tom, ľudia, ja som ten, ktorého musíte voliť, pretože týchto už musíte mať plné zuby. Sú to ľudia nečestní a voľte mňa.

    Toto je podozrivé, to je nebezpečné. A ja ich budem stále upozorňovať na to, aby si na takýto štýl politiky dávali pozor. Aby nenaleteli, jednoducho. To je pre mňa podstata. Ty budeš hovoriť svoje veľmi šikovne a ja budem zdôrazňovať, že práve takí politici môžu byť škodliví do budúcnosti pre túto krajinu.

  • Ešte poprosím, pán Galbavý, bez mikrofónu, prosím vás, nevykrikujte. Poprosím ešte na 20 sekúnd, lebo bol skrátený čas faktickej poznámky mojím úvodom. Nech sa páči, ešte môžte dokončiť myšlienku, pán Galbavý.

  • Mrzí ma, že som si vyslúžil potlesk opozície.

  • Povedané so smiechom.

  • Dávajte si pozor, to môže byť aj koniec kariéry po trinástich rokoch.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Matovič reaguje na faktické poznámky.

  • Ondrej Dostál hovorí, že je absolútne nenáležité meniť ústavu kvôli zníženiu počtu poslancov. Ak si si prečítal správne dôvodovú správu, hovoríme tam, že ak znížime počet poslancov zo 150 na 79, ušetríme 900 mil. korún, 30 mil. eur. Ak podľa teba je nenáležité za 900 mil. korún meniť ústavu, tak podľa mňa to náležité 900-krát minimálne je.

    Pán poslanec Švantner, ešte raz. Ja som tu hovoril presne, koho myslím darmožráčmi, a za tým si stojím. Darmožráč je ten, kto sem príde päť minút pred hlasovaním, odhlasuje a uteká preč. A potom to isté urobí poobede. A pomedzi to nerobí žiadnu poslaneckú prácu. Čiže nehádžem všetkých ľudí do jedného vreca.

    A tá istá poznámka k poslancovi Galbavému. Hovorí, že ja hovorím, že vy všetci ste zlí a ja som mesiáš. Ja som to povedal už x-krát v tejto rozprave, a preto dávame návrh na, alebo nedávam návrh na zníženie počtu poslancov na jedného, na Matoviča, ale dávam návrh na zníženie na polovičku. Lebo to vidíme na základe skúseností, že polovička ľudí v tomto parlamente nepracuje a títo ľudia sú darmožráči.

    Keď hovoríte o tom, že teda mám ich menovať konkrétne. Nechce sa mi menovať 70 ľudí, ale nebudem mať problém, aj keď táto debata v budúcnosti bude pokračovať, ísť aj konkrétne a každého jedného vymenovať v rozprave. Nemám s tým najmenší, najmenší problém.

    A, Tomáš, ja nehovorím voľte mňa, nevoľte týchto, tí sú darmožráči, ja hovorím, oddeľme zrno od pliev. A ja budem rád, ak bude mať SDKÚ svoje percentá, ak MOST bude mať svoje percentá, KDH, SaS, SMER, SNS, síce tí by tu nemuseli byť, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Viskupič, ďalší rečník prihlásený v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Väčšinou z tohto miesta oslovujeme kolegyne a kolegov, takže, veľavážené kolegyne a kolegovia, teraz si dovolím osloviť aj tých, pred ktorými my sme túto otázku otvorili dávno predtým, ako sme sedeli v tomto pléne. Vidím, že pán kolega niečo naznačuje, ale neviem presne čo.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, že si procedurálnym návrhom ide zobrať vodu.

    Myslím si, že by som chcel teraz osloviť aj tých ľudí, ktorí sa na nás dívajú sprostredkovane cez médiá, možno niekto si to pozrie na internete a dovolím si osloviť tých, ktorí nás sem poslali aj na základe tej témy, ktorú sa tu snažíme otvoriť, o nej diskusiu, zmeniť ústavu a rozprávať o tom, že je legitímne otvárať ústavu a vzbudzovať diskusiu.

    Čiže, voličky a voliči, myslím si, že nemáme momentálne v tejto sále opozíciu a koalíciu, ale dostávame na faktické poznámky, dostáva na faktické poznámky koaličný poslanec od opozície, pretože ideme na nejakú tému, ktorá hovorí o tom, že by tu malo byť menej poslancov. Hovorilo sa tu o príkladoch, že kapre si ťažko vypustia svoj vlastný rybník a podobne, áno, o tejto otázke rozhodujeme my volení zástupcovia a za tých necelých 12 mesiacov, ktoré som tu ja, mám pocit, že veľmi málo si aj z tohto miesta dovolí politik hovoriť o tom, že niečo reprezentoval v programe, niečo reprezentoval vo volebnej kampani a niečo reprezentuje tu.

    Ja vám poviem, máme jedno špecifikum. My sme neboli nikde vyššie na kandidátke ako na posledných štyroch miestach, my máme, 24 300 konkrétnych hlasov ma sem dostalo, a práve preto si myslím, že mám plné právo hovoriť, že 79 poslancov, ktorí by tu mali byť, a sme to komunikovali vo volebnej kampani a čakali sme dostatočne dlho a trpezlivo, že kto s touto otázkou príde, pretože náš partner, to bola otázka, ktorá nás spájala. Komunikovali sme to aj preto, lebo sme vysvetľovali, prečo kandidujeme na kandidátke strany Sloboda a Solidarita, a toto bola jedna prierezová téma, ktorú oni komunikovali v referende.

    Referendum nás stálo nejaké finančné prostriedky a, bohužiaľ, toto nás teda stojí nejaký čas, ale myslím si, že ten čas je legitímny. Myslím si, že preto sme sem prišli, aby sme otvorili danú tému a po necelých dvanástich mesiacoch, takže takmer po roku, sme sa dostali k tomu, že sme predložili návrh ústavného zákona. Návrh ústavného zákona, hovorené aj ústami kolegu Igora Matoviča, aj kolegu Maťa Fecka, kde nevidíme ani napriek tomu, že sme to posunuli do pléna, veľkú vôľu toto podporiť, myslím si, že je dobré, že to v pléne je, pretože tá vôľa má byť vidieť. To, že my budeme v nejakých kuloároch sa tu baviť o tejto téme, nie je to, čo potrebujeme my ukázať, že je to pre nás proste vážna téma a že nie je to len téma Slovenska, ale deje sa táto téma v okolitých, nedávno som sa vrátil z Maďarska, je to takisto téma strany, ktorá tam má teraz 60 %, možnože ona, možnože práve tam, dúfam teda, že to nebude na základe nejakého príkladu, ale tam je 386 a hovoria o tom, že ich bude pod 200, tak je proste legitímne, aby sme sa o tom bavili.

    Počúval som tu úplne poslednú teda k dôvodu, prečo som vystúpil, myslel som si, že táto téma tým, ako bola zaradená do programu, bude odsúvaná niekde na perifériu a ja to musím z tohto miesta kolegov z poslaneckého klubu, kde sedím, minimálne v miere tej, že o danú tému majú záujem a včera tu sedeli s nami a zase ich je tu väčšina. Vyjadrujem sa o poslaneckom klube, keďže nás obviňujú z toho, že táto debata mala prebehnúť tam. V určitej miere prebehla, následne sme spravili to, že dodržaním legislatívneho procesu sme pred schôdzou v danom termíne predložili návrh a čakali sme proste, že príde ďalšia debata. Prebehla, ale napriek tomu si myslím, že je dobré, že sme s touto témou v pléne a uvidíme, keďže sa tu viacerí kolegovia z klubu vyjadrili, že nemajú s podporou svojej témy, ktorá ich definovala aj vo voľbách, problém, tak uvidíme, či, či teda bude podpora.

    Následná, následná debata, ktorá sa tu, nechcem sa jej veľmi dotýkať a venovať, jediný jeden moment, hovoril som ho aj vo faktickej, je pre mňa prekvapením, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky si dovolí z miesta, bolo to dvakrát a boli to kolegovia, ktorých si vážim, spochybniť múdrosť voliča, múdrosť účastníka v referende a spochybnili ho takým otrasným spôsobom, že vyprojektovali, neviem, asi budem musieť byť konkrétny, ak niekto, skúsim to teda parafrázovať, ak niekto dá v referendovej otázke, v referendovej otázke, teda otázku na zrušenie parlamentu, tak vsunuli rozhodnutiu slovenského voliča, že by hlasoval za. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že volič je natoľko múdry, že vie rozoznať, čo je preňho dobré, vie vyjadriť svoju vôľu. Takisto pracujem, robil som celý život s ľuďmi, a napriek tomu, že som nemal vo fáze svojho života nejaké politické ambície, nemyslím si, že som niekde odtrhnutý od reality. Myslím si, že skôr sa to stáva politikom, a dúfam, že sa to nestane mne, ktorí sú tu dlho a hovoria potom nejaké veci, ktoré sú fakt odtrhnuté od reality, a ten volič, ktorý sa v referende, myslím, že 925-tisíc ľudí sa vyjadrilo v referende, neexistuje, dokážeme sa tu baviť hodiny o prieskumoch verejnej mienky, kde sa robí so vzorkou 1 024 ľudí, a sú to pre nás relevantné čísla, a tu sa vyjadrilo takmer milión ľudí. Není tu parlamentná strana, ktorá by mala mandát taký veľký, ako sa zúčastnili ľudia v referende. A tí, čo sa zúčastnili, tak z nich bolo 925, najsilnejšia parlamentná strana tu má 880-tisíc.

    Čiže ja by som bol veľmi opatrný v tom, či slovenský volič a vôbec verejnosť Slovenskej republiky vie alebo nevie o svojich otázkach rozhodovať v inštitútoch priamej demokracie, ako je referendum.

    Takže ja z tohto miesta sa kolegom z SaS poďakujem, že to referendum zorganizovali a že sa tam mohli zúčastniť voliči, a poďakujem sa aj kolegovi Igorovi Matovičovi, že priniesol to, že som sa mohol podpísať pod návrh, ktorý teraz rokujeme v snemovni, a žiadam vás, kolegovia z klubu a kolegovia z koaličných aj opozičných klubov, podporte ten návrh, myslím si, že voliči a účastníci referenda nám ukázali, že je to pre nich téma, že chcú zníženie poslancov, a my by sme mali tomuto hlasu načúvať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Dostál.

  • Bez toho, aby som chcel akokoľvek znevažovať vôľu voličov vyjadrenú v referende, ja som sa sám zúčastnil toho referenda, ktoré iniciovalo SaS, a v tejto otázke som hlasoval proti, pretože si naozaj myslím, že sa nemá znižovať počet poslancov, a myslím si to bez ohľadu na to, či som, alebo nie som poslancom. Ten názorom som mal dávno pred tým, ako som sa stal poslancom. Teda bez ohľadu na to, aby som upieral ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor, tak to referendum nebolo platné, čiže jeho výsledky nie sú záväzné. A my ako poslanci sa máme správať a hlasovať, rozhodovať v súlade so svojím vedomím a svedomím, so svojím presvedčením. A jednoducho, keď máme nejaké presvedčenie, tak by sme mali za ním stáť.

    A k tomu, čo občania povedia v referende, no tak rád by som upozornil, že napríklad v roku 1998 sa konalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, ktoré vtedy iniciovalo, myslím, HZDS, a toho referenda sa zúčastnilo 44 %, čiže viac ako toho posledného, a drvivá väčšina hlasovala za to, že sa nemá privatizovať. Neviem, či kvôli tomu by poslanci, ktorí dnes tu obhajujú zníženie počtu poslancov, týmto argumentom boli ochotní hlasovať proti svojmu presvedčeniu za neprivatizáciu alebo proti privatizácii.

    A napríklad v roku 2004 sa konalo referendum, ktoré inicioval SMER, bolo o predčasných voľbách, zúčastnilo sa 1,5 mil. voličov, teda 35 %, a 1,3 mil. voličov vyslovilo názor, že majú byť predčasné voľby. Neviem, či aj toto by bol pre vás argument, keby teraz SMER zorganizoval referendum o predčasných voľbách a znova by 1,3 mil. ľudí vyslovilo názor, že majú byť predčasne voľby a by ste hlasovali za.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, ja tu naozaj sedím počas tejto rozpravy v nemom úžase, ja nerozumie, čo je cieľ, čo sledujete navrhovanou zmenou ústavy. Od začiatku tohto volebného obdobia nepočúvame nič iné, že v tomto parlamente je všetko prehnité, sedia tu darmožráči a tak ďalej. To má byť ten hlavný dôvod, prečo znížiť počet poslancov?

    Pán kolega, vy teraz tu viete s plnou vážnosťou vyhlásiť, že po tejto závažnej zmene ústavy do parlamentu sa dostanú len tí najmorálnejší, najsvedomitejší, najpracovitejší a na to najviac povolaní? Legitimitu tejto témy by ste si mali odvodiť od iných atribútov a nie od nejakých všeobecných populistických názorov.

    Pán kolega, ja si myslím, že práve vy podceňujete ľudí, keď si myslíte, že tendenčné otázky na voliča vám dávajú mandát vysloviť absolútne pravdy. Váš návrh je jasný príklad toho, ako opäť zaujať diváka, ale pred televíznymi obrazovkami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem. K otázke kolegyne Pfundtner, ambíciou je zníženie počtu poslancov a v dôvodovej správe sú uvedené aj ostatné, ja som sa tu snažil len svojimi slovami, takže sú tam aj ekonomické dôvody a hovoril ich tu Igor.

    K pánovi kolegovi Dostálovi, myslím si, že tie referendá, ktoré si spomínal, sú, keďže pri takomto veľkom množstve je to na zamyslenie, a myslím si, že by sa aj mohla v tomto pléne začať otvárať otázka o znížení kvóra, pretože referendum u nás teda na to, aby bolo platné a následne účinné, pretože tá 50-percentná hranica mne z hľadiska toho, ako tento inštitút priamej demokracie môže a nemôže mať na Slovensku úspech, vadí, ale to je úplne iná otázka. A myslím si, že bolo legitímne, čo som povedal o množstve ľudí, ktoré sa k tejto téme vyjadrili, a pre mňa minimálne v miere vytvorenia si presvedčenia, aby som mohol sa správať na základe vlastného svedomia, je toto ako slušné vodítko.

  • Ďalší rečník v poradí pán poslanec Somogyi. Posledný rečník k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, veľmi ma teší, že kolegovia z hnutia Obyčajných ľudí si osvojili našu referendovú otázku alebo tú snahu potvrdzujú, posilnia, aby sa znížil počet poslancov tu v Národnej rade. Môžeme sa rozchádzať v tom, že tie dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme takýto spoločný cieľ vytýčili, či sú politické, alebo nejaké iné. My ani v strane SaS, ani v kuloároch, alebo medzi sebou nevychádzali sme z tých dôvodov politických a určite neradi alebo opatrnejšie by sme vychádzali aj z tých pojmov, ako sú darmožráči. Hlavným dôvodom, prečo sme si iniciovali aj túto otázku v našom referende, je to, že Slovensko na svoje pomery, či už geografické, občianske, organizačné či administratívne, je prebujnené úradmi a administratívou. Vrátane tejto administratívy na najvyššej úrovni samosprávy takisto musíme urobiť redukčné opatrenia.

    Slovensko svojím obyvateľstvom nevyrovnáva sa ani polovici aglomerácie Paríža alebo nemôžeme to porovnávať s mestami, ako je New York, a napriek tomu tu máme 19 rôznych úradov, či už na krajských, alebo na obvodných úrovniach štátnej správy. Okrem toho, samozrejme, nad nimi máme aj národnú úroveň tejto štátnej správy vo forme rezortov a rezortných úradov, inštitúcií a agentúr.

    Slovensko sa musí stať, tak ako pred dvoma dňami pán profesor Číž tu povedal, síce momentálne je chápané ako najmenšia krajina alebo najmenšia republika stredoeurópskeho priestoru, musí sa stať najväčším veľkomestom tohto priestoru vrátane toho, že bude najefektívnejším veľkomestom a, dovolím si myslieť a veriť tomu, že aj najkrajším veľkomestom stredoeurópskeho priestoru. K tomu je potreba, ja by som nerád používal slovo reforma, lebo toto slovo je dostatočne devalvované, ale musíme dať, musíme začať s modernizáciou celkovej, celej verejnej správy, čo sa týka aj štátnej správy, čo sa týka aj samosprávy, a vrátane, ešte raz opakujem, najvyššej úrovni počínajúc, začínajúc od najvyššej úrovne.

    Preto si nemyslíme, že 150 poslancov na toto veľkomesto je primeraný počet alebo patričný počet. Preto si dovolíme myslieť, že pre toto veľkomesto je počet 100 poslancov, je dostačujúce na to, aby bola zabezpečená aj politická polarizácia, aby boli dostatočne zabezpečené aj regionálne záujmy, aj politické záujmy z každého kúta či už republiky, alebo politickej palety.

    Preto si dovoľujeme s vierou, alebo vychádzajúc z viery, že tento návrh prejde do druhého čítania, aj v mene nášho celého klubu s kolegom Laurenčíkom predniesť následne potom pozmeňujúci návrh, aby to číslo, ktoré momentálne je na úrovni 79 poslancov, sa zmenilo na 100. Oveľa ľahšie sa bude vychádzať z toho čísla aj pri tom, keď chceme zabezpečiť aj zastúpenie regiónov. Naschvál nehovorím o okresoch, ktoré odznelo ako v úvodnej reči pána predkladateľa, nakoľko si sám myslím a predpokladám, že väčšina si to myslí tiež, že momentálne vo verejnej správe Slovenskej republiky pojem okresu sa znížil čisto len na štatistickú jednotku. Také rozdiely, aké sú v okresoch, či už v rozmere, či už v obyvateľstve, či už v pozícii geografickej, nedajú sa dlhodobo udržiavať. Niektoré okresy vôbec nesledujú prirodzený regionalizmus v danom kraji alebo v danej oblasti, preto by som radšej hovoril do budúcnosti o hospodárskych regiónoch Slovenska.

    Veľmi rád onedlho by som vám aj predstavil moju predstavu o hospodárskych regiónoch, ktorých je na Slovensku 22, a tieto regióny, ktoré sledujú prirodzené aglomerácie alebo prirodzenú súvzťažnosť jednotlivých obcí, by mali tvoriť základ toho, kto aký región, kto akú zemepisnú oblasť by mal zastupovať v tomto parlamente. Samozrejme, toto je len predstava, návrh či koncept toho, ak by sme chceli uvažovať aj o tom, že celé Slovensko by nemalo byť jedným veľkým volebným obvodom.

    Návrh už aj z toho, že ten hlavný cieľ - zníženie počtu poslancov - je totožný s naším pôvodným návrhom, ja predpokladám, že aj v mene nášho klubu môžem povedať, že podporujeme, a veľmi rád niektoré zmeny, ktoré by sme navrhovali, uskutočníme v druhom čítaní.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ďakujem za, myslím si, že konštruktívny prístup, a myslím si, že tak ako odznelo už niekoľkokrát, to číslo konkrétne, o ktorom hovoríš, nie je tá podstatná časť ohľadom tohto návrhu, takže myslím si, že sa budeme vedieť, ak sa náhodou stane to, že to spolu s kolegami posunieme do druhého čítania, že by bol v tomto nejaký rozpor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Keď preskočím vecnosť celej tejto diskusie alebo nevecnosť v niektorých prípadoch, dovoľte mi, pán kolega, reagovať možno na tie vaše slová.

    Treba si uvedomiť jednu vec. Ak chceme znižovať počet poslancov, je to možno dobrý zámer na jednej strane, ale na druhej strane je toto finálne riešenie, ktorému musí predchádzať niečo úplne iné. A vy ste to spomínali vo svojom príhovore, treba si to uvedomiť, že sme malou krajinou. Ale začnime potom riešiť také veci, že táto malá krajina má osem samosprávnych krajov. Znížme ich na 3 + 1. Máme odvahu toto urobiť? Ja som presvedčený, že tento parlament to nedokáže urobiť.

  • A bolo by podľa môjho názoru efektívnejšie ako znižovanie počtu poslancov vstúpiť do týchto systémových opatrení, o ktorých hovorila pani poslankyňa Sabolová vo svojom príhovore, ktoré sú na úrovni štátu, samosprávy a podobne, a až následne ako finále povedať bodku: znižujeme trebárs - ak bude na to politická vôľa - aj počet poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem. Ďakujem aj za podporné slová pána Viskupiča. A rád by som venoval trocha viacej času tomu, čo povedal pán poslanec Ďurkovský.

    Samozrejme, v mojom vystúpení som sa nechcel venovať čisto len modernizácii verejnej správy na Slovensku a kvôli tomu vypadla tá druhá úroveň, čo je tá podnárodná, alebo či už to nazývame ako oblasťami alebo krajmi, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť s vašimi slovami, že na takú malú krajinu alebo na také veľké veľkomesto, ako je Slovensko, osem krajov je neefektívnych. Ja nechcem povedať, že sú zbytočné, ale sú neefektívne, či už z hľadiska obyvateľstva, či už z hľadiska kompetencií, či už z hľadiska toho, a to je najdôležitejšie, že nemajú dostatok kompetencií na to, aby si riešili problematiku regiónov. Slovensko je centralizovaná krajina, starosta alebo primátor vždy chodí lobovať do rezortu a nie na vyššiu úroveň samosprávy preto, lebo samospráva nemá dostatok tých kompetencií.

    Čiže ešte raz opakujem, poradie, samozrejme, môže byť ako základom dohody alebo diskusie, že tá modernizácia alebo tá redukcia, ako by mala začať, ale určite v tom súhlasíme aj s ostatnými kolegami, že to Slovensko má všetky predpoklady na to alebo Slovensko ako veľkomesto má všetky predpoklady na to, aby sa zefektívnila, aby sa odľahčila od prebujnenej štátnej administratívy, či už verejnej správy, alebo štátnej správy, a aby vystupovalo naďalej ako efektívne veľké a krásne veľkomesto v strede Európy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bol posledný prihlásený rečník. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Chce zaujať záverečné slovo spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. No, pán kolega predkladateľ, nie úplne ma asi dobre počúval, ja som podporil myšlienku, ja som iba povedal, že sa mi nezdá legislatívne, že je to dobre spravené.

    Ale ešte raz to poviem, ja z pozície radového poslanca vítam diskusiu o znižovaní počtu poslancov, ale každopádne oceňujem aj tú mieru sebareflexie, že bol ten návrh stiahnutý. Dúfam, že sa vytvorí priestor pre to, aby sa vrátil naspäť v lepšej podobe.

    Tým pádom, že bol stiahnutý, tak už ďalej v podstate moja funkcia ako správcu, resp. spravodajcu nemá význam a môžme teda ísť ďalej.

  • Milé dámy, milí páni, táto rozprava vlastne mala také dve časti, jedna taká rozbehová včerajšia, dnešné pokračovanie. Včerajšia sa niesla v duchu vlastne takej prestrelky medzi Obyčajnými ľuďmi a stranou SaS viac-menej v tomto parlamente. Aj vzhľadom na to teda, že ostatné politické strany tu boli veľmi riedko zastúpené, dnešná diskusia už bola trošičku pestrejšia, viac-menej sa do nej zapojili všetky poslanecké kluby a strategicky okrem strany SMER, ale tam ani som nepredpokladal, že by ste sa nejako zapájali, lebo keďže vaše stanovisko k zníženiu počtu poslancov je záporné, nepodporujete túto otázku, pravdepodobne ste nechceli, aby sa ľudia to ešte aj takýmto spôsobom, vaším zapojením do rozpravy dozvedeli, že vlastne túto otázku odmietate. Ale okej, rešpektujem to.

    Čiže ako zhrnutie, keď mi prináleží v tej záverečnej reči zhrnúť rozpravu, bola aj vecná, aj nevecná, boli tam aj nejaké osobné invektívy a osobné útoky, aj vzájomné, každopádne plus-mínus toto som očakával, hľadanie výhovoriek. Celá tá rozprava bola viac-menej o tomto, hľadanie si akejkoľvek výhovorky, prečo tento návrh zákona nepodporiť. Priznávam, som aj trošku teda prekvapený z reakcií niektorých mne blízkych ľudí v tomto, v tejto sále, ktorí sa postavili k tejto otázke tak, ako sa postavili, ale som každopádne rád, že sme túto tému otvorili, a sľubujem, že ju otvoríme aj do budúcna, lebo ľudia to od nás očakávajú. Chcú vidieť, aby sme si nadstavovali sami sebe zrkadlo, hovorím sami sebe, čiže nie ja vám, ale všetci sami sebe, aby sme si nadstavili zrkadlo, a chcú vidieť, ako sa postavíme aj k riešeniu takto háklivej veci, ako je zníženie počtu poslancov.

    V tých reakciách som teda cítil v prvom rade teda to hľadanie výhovoriek a už podmienené buď tým nejakým takým strachom o to svoje vlastné miestečko v budúcej Národnej rade, strachom z toho, že ak sa počet poslancov zníži, už by sa tu niektorí z vás nevyskytli, a na základe toho hľadania si akýchkoľvek skuliniek, akýchkoľvek výhovoriek, len aby sme nejakým spôsobom ten zákon zmietli zo sveta.

    Bohužiaľ, prvýkrát, ak si dobre pamätám, za jedenásť či desať mesiacov som sa stretol s tým, aby koaliční poslanci navrhovali nepokračovať v rokovaní o zákone, ktorý vychádza takisto od koaličných poslancov, aspoň si stále myslím, že koaliční poslanci sme.

    Taktiež som sa prvýkrát stretol s tým, že materský klub dal v rozprave návrh na vrátenie na prepracovanie návrhu, ktorý predkladajú poslanci, ktorí sú súčasťou tohto klubu.

    V celej rozprave vlastne z celej sály vyzneli, samozrejme, okrem nás štyroch, ktorí návrh predkladáme, podporné stanoviská, keď dobre registrujem, iba od dvoch poslancov a jednoznačne podporné to bolo od Kamila Krnáča z SaS a myslím teda, že tak ho môžem považovať taktiež za podporné, len s výhradou, od Szilárda Somogyiho. Bohužiaľ, v celej sále sa nenašiel žiadny ďalší poslanec, ktorý by tento náš návrh podporil.

    Čiže nie som naivný, aby som si myslel, že tento náš návrh má šancu uspieť v hlasovaní a prejsť do druhého čítania. A vzhľadom na to, že aj koaliční naši bratia a sestry predkladajú, alebo brat, pán Poliačik zo strany SaS a sestra zo strany KDH predkladajú návrh na nepokračovanie, a teda Martin Poliačik návrh na vrátenie na prepracovanie, chceme vás ušetriť tejto traumy a týmto sťahujem návrh z rokovania Národnej rady.

  • Reakcie z pléna.

  • Samozrejme, s tým, že sa tohto návrhu nezbavíte a budeme ho predkladať opakovane na najbližšej možnej schôdzi.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme ďalším bodom, a to je návrh poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 368. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 360.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Milé dámy, milí páni, budem sa snažiť byť stručnejší. Vzhľadom na to, že čiastočne sme túto tému už na tejto schôdzi preberali, nepovažujem za náležité, aby sme rozoberali do hĺbky otázku imunity, poslaneckej. Ľudia, bežní ľudia, ako ste si zvykli teraz odrazu hovoriť, keď sme si tak trošku sprivatizovali názov obyčajní ľudia, tak tí bežní ľudia hovoria, čiže obyčajní ľudia hovoria alebo myslia si, že imunita je vlastne len jedna. Imunita je niečo, čo je tá vymoženosť poslancov, ktorá ich chráni pred zákonom. Vlastne nevedia rozlíšiť, že tá imunita má vlastne dve také veľmi odlišné časti a ktorá si každá žije takým vlastným životom.

    Jedna, priestupková imunita, ktorú sa snažíme zrušiť, na ktorú nám stačí nadpolovičná väčšina alebo jednoduchá väčšina v tejto sále, a zákon o zrušení vlastne ktorej sme podporili ako koaliční poslanci aj s podporou tuším dvoch nezávislých, tak sme podporili vlastne posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Čiže to bola imunita priestupková.

    My napriek tomu, že by sme sa mohli tváriť pred voličmi, že už týmto si nejako ten svoj sľub splníme, považujeme za dôležité, aby sme takisto ako pri predošlej otázke, aj tu nadstavovali rokovacej sále alebo tomuto plénu zrkadlo, aby sme si sami sebe nadstavili zrkadlo a ukázali, komu v tejto sále ide o to, aby poslancom zostala tá druhá, podľa nás omnoho podstatnejšia imunita, a to je tá trestnoprávna.

    Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody, politického zápasu na pôde parlamentu a istoty alebo ochrany sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje. Nemôže však chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. A práve preto sa nazdávame, že poslancom ani sudcom trestnoprávna imunita neprináleží.

    Nie je správne, aby sa človek, ktorý sa stane, síce na základe vôle ľudí, poslancom, aby bol v niektorých prípadoch aj doživotne chránený pred trestným stíhaním. Jasne, samozrejme, existujú argumenty alebo také výhovorky zo strany asi všetkých v tejto sále, ako myslím tak, že teda aj zo strany možno koalície, aj zo strany opozície, veď Národná rada má možnosť vydať poslanca na trestné stíhanie, Ústavný súd má možnosť vydať sudcu na trestné stíhanie. Ale to je iba možnosť. A sami dobre vieme, ako dopadol napríklad posledný prípad poslanca Kvorku. Myslím, že to bol člen strany SMER, ak sa dobre nemýlim, a to bolo posledné hlasovanie. Vyšetrovateľ vyšetril, prokurátor chcel obviniť a chcel, vlastne požiadal parlament o vydanie na trestné stíhanie a koaličná väčšina, ktorá sa skladala aj alebo ktorej súčasťou bola aj strana SMER, z ktorej pán Kvorka pochádzal, sa akože demokraticky, v podstate demokraticky rozhodla, že pána Kvorku nevydá na trestné stíhanie. Ako jasné, počkalo si ho to, lebo tuším zostal prvý pod čiarou, sa mi zdá, alebo druhý, ušlo mu to o chlp a asi to bol najnešťastnejší človek, že SMER sa nedostal do vlády, lebo vtedy by tu sedel a naďalej by tu bol poslancom. Čiže okej. Dnes tento človek je trestne stíhaný.

    Ale sú to mnohí, ktorí sú tu 20 rokov a možno ďalších 20 rokov budú, a títo ľudia trestne stíhaní alebo takúto smolu by nemali, lebo títo ľudia sa nevyskytnú na 63. mieste kandidátky, ale vyskytujú sa napríklad na 1. mieste kandidátky. A rozhodujú sami o tom, ako tá kandidátka bude vyzerať, a v tomto prípade si myslím, že nie je fér, aby vlastne nebola zákonná možnosť alebo vlastne cesta, ako týchto ľudí vydať na trestné stíhanie, ak títo ľudia budú mať to šťastie, že budú akurát súčasťou vládnej koalície a plénum ich na trestné stíhanie nevydá.

    Taktiež si myslím, že nie je fér, aby tu niekto argumentoval tým, veď my potrebujeme vidieť, ako prokurátor pracoval, ako pri tom vyšetrovaní postupoval, ako vyargumentuje tú svoju žiadosť na vydanie na trestné stíhanie, lebo si myslím, že toto je zbytočné miešanie sa zákonodarného zboru do činnosti prokuratúry. A ak včera sme tu zažili debatu práve o tej prokuratúre, tak myslím si, že práve vám v opozícii išlo o to, aby sa výkonná moc nestarala do prokuratúry. A v tomto prípade zase si myslím, že ani tá zákonodarná moc by sa nemal starať do toho, ako prokurátor pri svojom postupe postupoval.

    Preto predkladáme tento návrh zmeny ústavy. Priznávam, je identický s tým, ktorý sme pred polrokom aj niečo neschválili. A očakávam, že - a ho vtedy podporila aspoň koaličná alebo koaliční poslanci, že ho podporia aj tentokrát. Pevne verím, že to nebude v tejto veci o hľadaní akýchkoľvek výhovoriek, prečo to nepodporiť.

    Bolo by veľmi zvláštne, ak by identický návrh ste pred šiestimi mesiacmi podporili, a dnes iba preto, lebo ho predkladá Matovič, nepodporili. Vtedy by naozaj si mohli dávať vaši voliči asi dávať otázku prečo.

    Samozrejme, snívam o tom, aby ho podporila, aby tento návrh podporila aj strana SMER alebo SNS. Na druhej strane som asi realista v tejto veci, hoci bol by som veľmi rád, ak by sme možno skúsili nájsť nejakú spoločnú cestu. Keď by ste nesúhlasili s touto presne podobou, tak možno dať nejaké výnimky, nejako naformulovať, ale a priori dávať trestnoprávnu imunitu poslancom a nechať rozhodovať plénum o vydaní alebo nevydaní na trestné stíhanie, si myslím, že je historický prežitok, ktorého by sme sa mali zbaviť.

  • Ďakujem.

    Tak teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Martinovi Poliačikovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prítomní hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa poukazuje na súlad navrhovaného ústavného zákona s požiadavkami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Uvádza tiež, že návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava v znení neskorších predpisov, je zhodný s návrhom predkladaným vládou Slovenskej republiky na začiatku volebného obdobia. Vláda predložila spolu s návrhom ústavného zákona aj návrh novely zákona č. 301/2005 a návrh novely č. 372/1990. To sú zákony, to je Trestný poriadok a zákon o priestupkoch.

    Podľa súčasného znenia v čl. 78 ods. 3 ústavy je možné poslanca trestne alebo disciplinárne stíhať alebo vziať do väzby len v prípade, ak Národná rada vysloví súhlas s trestným stíhaním. Ak takýto súhlas odoprie, potom je trestné stíhanie počas trvania mandátu vylúčené. Na uvedenú právnu úpravu v súčasnosti nadväzuje ustanovenie § 8 ods. 2 Trestného poriadku, na základe ktorého sú poslanci osobami vyňatými z pôsobnosti orgánov činných trestných konaní a súdu a na ktorých trestné stíhanie je potrebný súhlas Národnej rady.

    Ak by teda nedošlo k zrušeniu ustanovenia § 8 ods. 2 Trestného poriadku, trestné stíhanie voči poslancovi by nebolo možné podľa Trestného zákona začať, alebo ak by bolo začaté, nebolo by možné v ňom pokračovať a bolo by nutné ho zastaviť, ak by Národná rada nedala súhlas na trestné stíhanie. V dôsledku toho by vznikla situácia, ktorú síce predpokladá aj ústava, teda došlo by k rozporu medzi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Švantner, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... došlo by k rozporu medzi ústavou a zákon. Problémom však je, že orgány činné v trestnom konaní a súd sa nemôžu samy rozhodnúť, že nebudú ustanovenie Trestného poriadku aplikovať v konkrétnom prípade, pretože nemajú takúto právomoc podľa žiadneho právneho predpisu vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci môžu konať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Jedinou možnosťou je konštatovať fakt, že uvedené ustanovenia Trestného poriadku by mohli byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a následne iniciovať kroky smerujúce k preskúmaniu ústavnosti týchto ustanovení Trestného poriadku, t. j. zabezpečiť preskúmanie ústavnosti týchto ustanovení Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý jediný by mal v tom prípade právomoc vyhlásiť ustanovenie zákona za protiústavné a pozastaviť jeho účinnosť, a to napríklad podaním návrhu na preskúmanie ústavnosti príslušných ustanovení Trestného poriadku generálnym prokurátorom.

    Z uvedeného vyplýva, že zmenou len ústavy bez zmeny príslušných ustanovení Trestného zákona by sa nezabezpečila účinná vykonateľnosť zrušenia imunity poslancom Národnej rady, len by vznikol stav, v ktorom by v prípade, že by došlo v medziobdobí od prijatia navrhovaného zákona do prijatia príslušnej zmeny Trestného poriadku k aplikácii týchto ustanovení, muselo by byť iniciované konanie na Ústavnom súde pre protiústavnosť ustanovení Trestného poriadku. Podobné dôsledky by vznikli v prípade neprijatia podobných zmien vo vzťahu k zákonu o priestupkoch a rovnako, pokiaľ ide o sudcov, ktorých úplné zrušenie imunity je rovnako súčasťou predkladaného ústavného návrhu.

    Preto v podstate iba konštatujem vzťahom k predkladateľom, že by bolo dobré v nasledujúcom procese legislatívnom predložiť možno aj balíček zmien pre Trestný zákonník a zákon o priestupkoch.

    Avšak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa pre tento prípad ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní, keďže ten ďalší balík opatrení môže ísť ako samostatná legislatívna aktivita.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Podľa § 28 rokovacieho poriadku do rozpravy sa hlási predseda Národnej rady pán Sulík. Pýtam sa, kto sa hlási ešte? Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nebudem rozprávať dlho. Chcem sa Igorovi Matovičovi poďakovať, že po uplynutí šesťmesačnej lehoty s týmto návrhom do parlamentu došiel. Ako vravel, návrh je totožný s tým, ktorý tu už bol, poťažne keby tam trebalo drobnosti dopracovať, to by nebol, nebude problém v druhom čítaní, čiže je to veľký rozdiel k tomu predošlému návrhu, kde tiež oceňujem, že ho Igor Matovič stiahol a predpokladám, dopracuje.

    Samozrejme, niet akýchkoľvek pochýb, že klub SaS a, predpokladáme, že aj ostatné kluby koalície podporia zrušenie trestnoprávnej imunity. Máme to v programovom vyhlásení vlády, SaS to má v programe. Igor tiež už o tom hovoril, čiže myslím si, že tu existuje široká zhoda a dáme možnosť kolegom zo SMER-u sa opäť raz vyfarbiť a priznať to, že v podstate im vôbec nejde o to, aby tá trestnoprávna imunita bola zrušená.

    Čiže bez toho, aby som to tu naťahoval, tá predošlá diskusia, myslím si, že sme si dosť veľa porozprávali. Tu hovorím za poslanecký klub SaS, určite áno a dúfam, že aj hovorím za ostatné koaličné kluby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Dostál. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, pretože vidím rozdiel medzi ním a tým predchádzajúcim. A ak som ten predchádzajúci návrh na zníženie počtu poslancov kritizoval a otvorene som povedal, že ho nepodporím, alebo by som ho nepodporil, ak by sa o ňom hlasovalo, tak v tomto prípade chcem predloženému návrhu aj predkladateľom vyjadriť svoju jednoznačnú podporu.

    Myslím si, že zásahy do ústavného systému alebo do systému inštitúcií tvoriacich ústavný systém by mali byť robené iba v prípade, že existujú na to veľmi vážne dôvody. Nevidel som tie dôvody alebo nestotožňujem sa s tými dôvodmi, ktoré uvádzajú predkladatelia vo vzťahu k zníženiu počtu poslancov. Nemyslím si, že by sa zásahy do ústavného systému mali robiť tak, že zvážime a dospejeme k názoru, že takto by to povedzme mohlo byť lepšie, tak to vyskúšajme. Vo vzťahu k ústave by sme mali pristupovať trochu konzervatívnejšie, opatrnejšie a viac zvažovať, čo a kedy meniť a či vôbec niečo meniť.

    Keď ostanem pri systéme parlamentu alebo pri počte poslancov, alebo pri volebnom systéme, tak poviem dva príklady, kedy by som videl dôvod zaoberať sa tým, či meniť, alebo nemeniť niečo, keby sme mali tu opakovane situáciu ako v Českej republike, že výsledky volieb spôsobia pád, spôsobia, že 75 na 75, nemožno zostaviť vládu alebo možno zostaviť vládu iba s veľkými obtiažami, to by bol pre mňa vážny dôvod, aby som sa zaoberal tým, že či nezmeniť párny počet poslancov na nepárny.

    Keby povedzme pomerný volebný systém, ktorý máme, opakovane produkoval strašne roztrieštené zloženie parlamentu, kde by nebolo možné zostaviť stabilnú vládu, kde by sa vlády rozpadávali v priebehu volebného obdobia, kedy by sme mali predčasné voľby za predčasnými voľbami, tak to by bol pre mňa dôvod povedzme, pre ktorý by sa bolo dobré zaoberať zmenou volebného systému a zvážiť, či povedzme väčšinový systém by nemohol priniesť väčšiu stabilitu.

    Keďže ani jedno, ani druhé nie je na Slovensku realitou, tak nevidím dôvod ani povedzme sa zaoberať tou otázkou, že nepárny počet je lepší ako párny, lebo vylučuje možnosť patu, a rovnako ani pokiaľ ide povedzme o ten volebný systém.

    Ale teda naspäť, naspäť k tej téme, tak ako nevidím vážny dôvod meniť počet poslancov, tak vidím vážny dôvod zrušiť poslaneckú imunitu, resp. obmedziť ju iba na výroky a hlasovanie v parlamente. Ten dôvod vidím dlhodobo. Myslím, že značná časť politického spektra to vníma ako dôležitú otázku, a preto sa aj táto otázka opakovane nastoľuje.

    Imunita by mala chrániť slobodný výkon poslaneckého mandátu. Mala by chrániť poslancov ako predstaviteľov zákonodarnej moci pred výkonnou mocou, ale nepamätám si, naozaj si nepamätám za posledné roky situáciu, kedy by imunita, takto poňatá imunita mala význam a plnila ten pôvodný účel, kedy by orgány činné v trestnom konaní chceli nejakým vykonštruovaným spôsobom zasiahnuť voči poslancom a imunita by ich ochránila pred nejakým pokusom zneužívať výkonnú moc.

    Zato aj za posledné roky sme tu mali viacej úplne opačných prípadov, keď boli dôvody, pomerne jasné dôvody na to, aby bolo začaté trestné stíhanie a to trestné stíhanie nemohlo byť začaté z dôvodu, že poslancov chránila imunita, že parlament sa hral na sudcov alebo na orgány činné v trestnom konaní a posudzoval, či sú, alebo nie sú dané dôvody začať trestné stíhanie.

    Myslím si, že to nie je úloha parlamentu, naša úloha je iná, a preto ja budem hlasovať za tento návrh, aj keď si uvedomujem, že je to ústavný zákon a bez podpory opozície neprejde a opozícia dala v tejto otázke najavo svoj názor, ale aj ak tento návrh neprejde, má zmysel o ňom hovoriť a má zmysel snažiť sa urobiť všetko, čo je možné aj bez ústavnej väčšiny na to, aby imunita bola v maximálnej možnej miere obmedzená, čo teda znamená minimálne zrušiť obyčajným zákonom priestupkovú imunitu, čo verím, že sa podarí dotiahnuť do konca. A ak príde situácia, že orgány činné v trestnom konaní požiadajú o zbavenie imunity poslanca, tak potom budeme mať tiež praktickú možnosť ukázať, ako to myslíme so zrušením imunity, či my budeme posudzovať, či ten-ktorý poslanec to naozaj spáchal, alebo nespáchal, alebo sa k tomu postavíme principiálne a bez ohľadu na to, či to bude poslanec koaličný, opozičný, budeme hlasovať za zbavenie imunity. Ja verím, že aj v tomto prípade sa parlament zachová principiálne.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ondrej, som veľmi rada, že si zdôraznil, že naozaj má zmysel o tomto hovoriť, o tej trestnoprávnej imunite, aj keď vopred vieme, že je to odsúdené na zánik preto, že tie hlasy opozície mať nebudeme. Ale ďakujeme za podporu.

  • Ďalší rečník v poradí pán poslanec Viskupič.

  • 74.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda parlamentu, ja sa vám z tohto miesta aj chcem poďakovať za ten prínos do rozpravy a zhrnutie vlastne toho, že tento návrh v tomto pléne nie je nový, tým, ako aj predkladateľ povedal, je to kópia toho, čo sme tu už mali, preto aj čokoľvek, čo by súviselo priamo so znením, je zbytočné o tom rozprávať.

    Myslím si, že máme ako poslanci slovenského parlamentu, kdekoľvek sa pohneme, a ja ako nový poslanec to cítim, jednu výraznú nálepku a ktokoľvek sa púšťa do rozhovoru, možno je to práve tým, že sme noví, s nami, tak v prvých troch až piatich vetách vždycky zaznie: "To je ten, ktorý má imunitu."

    Myslím si, že tak ako predrečník pán poslanec Dostál hovoril, že je zbytočné sa baviť o tom, či toto privilégium máme mať, alebo nie, pretože neexistujú príklady, kedy by bol inštitút imunity zneužitý voči poslancovi, ale existuje množstvo príkladov, kedy práve poslanec zneužíval inštitút imunity, ktorá ho chránila - a v tomto prípade, ako my predkladáme - aj proti trestnoprávnym účinkom.

    Myslím si teda, že z tohoto miesta chcem byť veľmi stručný a iba poprosiť celé politické spektrum, aby hlasovali za, pretože sme tu mali aj nedávno návštevu na balkóne, ktorí nám tu rozhádzali lístočky s tým, že jedna vec, ktorá im najviac vadí, je práve otázka toho, že používame, požívame neoprávnené privilégium, ktoré nám historicky, ktoré vplávalo z nejakých historických príčin, ale nepatrí nám. A myslím si, že tak ako som diskutoval s poslancami jednak v klube a jednak my ako predkladatelia máme výrazný problém stále toto privilégium na sebe mať a bolo by vhodné a chlapské a možno ženské taktiež, aby sme sa postavili k tejto otázke tvárou v tvár a hlasovaním si imunitu odňali.

    Úplne na záver poviem, že som sa stretol s jednou takou nepochopiteľnou vecou - a teraz to teda oznamujem, že o chvíľu končia, tak ako mi hovoril, teda ma žiadal jeden kolega poslanecký, že mám mu dať vedieť, kedy skončia tieto naše populizmy, tak mu dávam teraz vedieť z tohoto miesta, že nie sú to populizmy, ale o tejto otázke, myslím si, že v koalícii je zhoda a o chvíľku skončia.

    A preto úplne na záver vyzývam hlavne rozširujúce sa momentálne rady opozície, zahlasujte za zrušenie imunity.

    Ďakujem.

  • Ďalší rečník a posledný v poradí - pani poslankyňa Jurinová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela vypovedať istý príbeh, ale myslím si, že je to zbytočné vzhľadom na to, ako prebiehala aj rozprava k prvému zákonu.

    Takže začnem tým, že vlastne mnohí si dávate otázku, že prečo prichádzame s takýmito témami, ktoré už tu boli otvorené a neboli alebo nebola na nich nejaká urobená dohoda.

    Robíme to takisto v čase, keď jedna novela na zrušenie priestupkovej imunity tu je. Som rada, že už ju na rokovaní máme, ale na druhej strane mám zato, že je nutné ísť predsa len tvrdšou cestou. Snažiť sa zrušiť aj trestnoprávnu imunitu. Je nutné to predkladať stále a stále dookola, aj keď sa to bude zdať mnohým divné, ale naozaj musíme asi čakať na ten zázrak, kedy si nejak vstúpime do svojho svedomia a pripustíme, že ako my poslanci, ktorých nás tu zvolili ľudia, si to právo uzurpujeme, a myslím si, že dosť nekorektne voči ostatným ľuďom, ktorí nám naozaj dali tú moc byť tu.

  • Áno.

    Zato, zato... Ťažko sa to, áno, číta, keďže som to chcela skrátiť a nedarí sa mi to.

  • Povedané so smiechom.

  • Nie je prípustné, aby sme si my poslanci naozaj toto právo uzurpovali, aby sme navonok verejnosti stále vysielali signály nadradenosti voči svojim voličom. Za čo sa vlastne chceme schovávať? Za to, že to právo sme dostali, že je nedotknuteľné, lebo, lebo to takto funguje dvadsať rokov?

    Často počuť z radov verejnosti na adresu poslancov nie príliš lichotivé ani príjemné označenia. Myslím si, že my, ktorí sme tu noví, sme sa na tom zatiaľ nemali ani šancu podieľať. Nevadí vám to asi. Mne to teda dosť vadí. Možno, že by bolo potrebné porozmýšľať, koho záujmy vlastne zastupujeme. Niekedy nadobúdam pocit, že ide naozaj o vlastné záujmy. Ale naozaj ide o ľudí, ktorí nás tu volili, ktorí nám dali dôveru. Volili nás preto, pretože nás považovali za dostatočne zodpovedných a očakávajú, že túto zodpovednosť prenesieme i do všetkého našeho konania.

    Záujem ľudí o túto tému je evidentný. Myslím si, že i v referende to dali najavo. A milión ľudí naozaj nie je malé číslo na to, aby sme sa venovali tejto téme stále. My sme tí, ktorí máme ísť príkladom dodržiavaním zákonov našej republiky. Nemali by sme zneužívať systém, ktorý to umožňuje, naopak, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa zneužívanie moci skončilo. Mnohí z vás vystúpili, hlavne z opozičných radov, že v podstate ide vám o to, že sa bojíte, že príde zo strany moci šikanovanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Takže naozaj sa bojíme šikanovania? Všetci, či ktorí sme teraz pri moci, ktorí sme teraz v opozícii? Ak konáme v medziach zákona, nemáme sa čoho báť. Ak je to inak, tak vlastne sami priznávame, že v našom štáte je niečo choré, a z toho mi vyplýva o to väčší dôvod umožniť orgánom hneď konať.

    Preto vás vyzývam, vážení kolegovia a kolegyne, konajme. A začínam mať veľmi silný pocit, neviem sa mu ubrániť, že čím dlhšie sú poslanci v parlamente, tým viac sa im vytráca schopnosť posúdiť túto zmenu objektívne a dokonca v rozpore so svojou predvolebnou agendou.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím kolegu Sidora, ktorý sa usilovne skrýva pod lavicou, keby netelefonoval. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, ja s vami súhlasím, ale chcela by som vás poprosiť opatrne so slovom, že si nekorektne prisvojujeme, uzurpujeme imunitu alebo že zneužívame moc. Je to zákonom ustanovený alebo upravený stav, na zmenu ktorého je potrebných 90 poslancov. Môj dlhodobý názor je, že trestnoprávnu imunitu nepotrebujeme a že to nie je prázdna fráza, dokazujú aj moje hlasovania v predchádzajúcich volebných obdobiach, aj v tomto volebnom období. Hlasoval za zrušenie imunity aj poslanecký klub SDKÚ - DS aj dnes bude zaňho hlasovať.

    A myslím si, že musíme ozaj s tými slovami tak ako na lekárnických vážkach, pretože tu prezumovať nejakú kolektívnu vinu nie je správne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči.

  • Budem sa snažiť byť veľmi stručný. V celej rozprave ma najviac zaujala jedna veta a bola to veta Eriky Jurinovej: "Ak sme čestní, nemáme sa čoho báť."

    Myslím si, že toto presne vystihuje situáciu. Ako reči o tom, že bude koalícia zneužívať svoju moc voči opozícii, bude zneužívať políciu na nejaké šikanovanie opozičných politikov, všetko touto vetou sa stáva iba bohapustou výhovorkou. Naozaj, ak sme čestní, ja neverím, že polícia, prokurátor, vyšetrovateľ, niekto by mohol niekoho z nás z niečoho stíhať alebo teda obviniť, ak naozaj by sme nič nečestné neurobili.

    Preto kolega Viskupič vyzýval opozíciu, aby ste hlasovali za tento návrh. Ja vás nevyzývam, ja vás prosím. Ak by ste dokázali aspoň v prvom čítaní tento návrh zákona podporiť, ja naozaj sľubujem, že sadneme si spolu, a viete, veľakrát som to z tohto miesta povedal, že ide mi o to, aby dôležité zákony sa prijímali v tejto Národnej rade na základe konsenzu koalície a opozície.

    Tento zákon je veľmi dôležitý, a ak k tomu, aby ste s týmto súhlasili, stačí niečo zmeniť a máte konkrétny návrh, poďme sa o tom baviť. Máme mesiac času do nasledujúcej schôdze. A chcel by som vás poprosiť, aby ste symbolicky aspoň v tomto prvom čítaní vyjadrili, že máte ochotu sa na túto tému baviť a že takisto aj vy si uvedomujete, že poslanci by sa nemali stavať na piedestál a pozerať na ľudí zvrchu ako ľudia, ktorí majú väčšie práva ako obyčajní ľudia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie.

    Návrh zákona má tlač 358. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 349.

    Pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov, tlač 358.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte mi v zastúpení štyroch predkladateľov pána Krnáča, pána Dostála, pani Žitňanskej a mojej vlastnej predniesť tento návrh zákona. Budem veľmi stručný, keďže ide o prvé čítanie.

    Ako si určite všetci pamätáte, v tomto parlamente sa schválili počas posledného trištvrte roka viacero zákonov upravujúcich poskytovanie dotácií rôznymi ministerstvami, v ktorých sme tiež po dohode s kolegami upravili a zvýšili mieru transparentnosti poskytovania týchto dotácií. Žiadny z týchto zákonov však neupravuje poskytovanie prostriedkov z Európskej únie, ktoré sú pritom najväčšie aj často najproblematickejšie.

    Preto predkladáme túto relatívne krátku novelu, ktorá v podstate tie isté princípy, ktoré sme už presadili do viac ako desiatky zákonov, zavádza aj do zákona o prostriedkoch poskytovaných z fondov Európskej únie.

    Len pre opakovanie, sú to tri, je to zavedenie povinných komisií pre rozhodovanie, je to zverejňovanie aj schválených, aj neschválených žiadostí, ako aj komisie hodnotiteľov, a je to precízna definícia zaujatosti ľudí, ktorí rozhodujú, a teda potom, samozrejme, zákaz alebo obmedzenie ich pôsobnosti. Je to určité upratanie legislatívy.

    Čo je na tom možno zaujímavé, je, že tieto informácie budú zverejnené aj spätne, takže bude sa môcť posúdiť aj poskytovanie fondov Európskej únie od roku 2009, odkedy tento zákon nadobudol účinnosť.

    Dovolím si na záver týmto len požiadať o vašu podporu a poďakovať svojim trom spolupredkladateľom za ich pomoc a podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Přidalovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov. Je to tlač 358. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia predkladaného návrhu zákona je zrejmý účel úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša Slovenská republika viazaná. Tiež o dopade na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 349 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Stanovisko?

    Nech sa páči. V rozprave zaujme stanovisko navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ja som zabudol jednu vetu dodať, ktorá môže byť zaujímavá najmä pre koaličných poslancov, že návrh je zároveň prerokovaný aj s gestorským ministerstvom dopravy, aj s ministerstvom financií a je s nimi odsúhlasený. Takže je to vyčistené aj s vládou.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení.

    Návrh je pod tlačou 359. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 365.

    Dávam slovo poslancovi Radoslavovi Procházkovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359.

  • Tak ideme sa pokúsiť s tým niečo urobiť. Poprosil by som poslancov, keby mohli venovať viac pozornosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán predseda.

    Rozhodli sme sa pre ten druhý prístup, pretože ho považujeme za efektívnejší a poctivejší ako ten prvý, ktorý ignoruje fakt, že na každé euro, ktoré štát získa zo zdanenia hazardu, vynaloží niekoľkonásobne viac na sanáciu jeho dôsledkov. A rovnako nijako nerieši nefinančný rozmer veci, čiže osobné ľudské tragédie, rozpad rodín, negatívny dopad na verejné zdravie, akútnu hrozbu pre psychický vývoj detí a tak podobne.

    Krátko teraz k detailom toho, čo v tom návrhu zákona je a čo v ňom chýba. Je tam podmienka pre získanie licencie v podobe súhlasu zastupiteľstva, obecného, miestneho zastupiteľstva, s umiestnením herne na svojom území, pričom z návrhu zákona vyplýva, že tento súhlas dáva obec všeobecne, nie konkrétnemu žiadateľovi.

    Dnešný zákonný stav je taký, že v prípade udelenia licencie ministerstvom financií vzniká jej držiteľovi akési nárokové oprávnenie na využívanie tejto licencie na prevádzku herne. Áno, našli sa aj sa nachádzajú statoční a vynaliezaví starostovia, ktorí balansujúc pri tom na hrane zákonnosti svojou šikovnosťou, akoby obštruovali výkon tohto práva, ale takýto stav zo zrejmých dôvodov nie je dobrý. Naopak. Domnievame sa, že je potrebné dať priamy vplyv ľuďom, ktorí tvoria to miesto, ten locus, so všetkými sociokultúrnymi nánosmi, ktoré tvoria jeho ducha. Už len z toho dôvodu, že práve oni sami by mali rozhodovať o podobe svojho životného priestoru a nie štátny úradník spoza zeleného stola.

    Musím v tejto súvislosti striktne odmietnuť tézu, ktorú som počul od niektorých koaličných kolegov, že tým zvyšujeme priestor pre korupciu. Je to presne naopak. Ten priestor sa týmto významne redukuje. Ak chce niekto s vážnou tvárou trvať na tom, že je jednoduchšie skorumpovať väčšinu kolektívneho orgánu tvoreného ľuďmi, ktorí majú bezprostredný záujem o podobu svojho životného okolia, ako jedného štátneho úradníka, ktorý k tomu miestu žiaden vzťah nemusí mať, a väčšinou ani nemá, tak si myslím, že som za ostatných 20 rokov žil v inom štáte ako niekto, kto je ochotný forsírovať takúto tézu.

    Ďalej sú v tom návrhu zákona konkrétne veci, ktoré vyplývajú z diskusie s odborníkmi, ktorí sa venujú prevencii a liečbe hráčskej závislosti. Napríklad interval medzi skončením víťaznej hry a začiatkom tej ďalšej na 15 sekúnd alebo zákaz požívania návykových látok potentujúcich impulzívne, nekontrolované hranie v herni. To všetko má napomáhať realizácii toho základného účelu návrhu zákona, ktorým je redukcia podmienok pre vznik osobne aj spoločensky mimoriadne nebezpečnej psychiatrickej diagnózy patologického hráčstva.

    V návrhu zákona chýba úprava internetu, a to z dôvodu dohody s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktoré na jeseň pripravuje komplexnú reguláciu internetového hrania. A keďže vyznávame zásadu prehľadného právneho poriadku, ktorý nechceme zahlcovať príliš častými nesystémovými, neorganickými, fragmentárnymi novelami, rozhodli sme sa počkať s reguláciou internetového hrania na komplexnú úpravu zo strany rezortu financií.

    V predmetnom návrhu zákona niet žiadnej politiky, žiadnej ideológie alebo inej agendy, než je reakcia na čoraz najliehavejší sociálny problém. Preto vás žiadam o podporu pre tento návrh naprieč koalično-opozičnými líniami a pripomínam, že ju nežiadam pre konečný návrh zákona, ale pre to, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania a umožnili diskusiu vo výboroch o jeho výhodách a prípadných nedostatkoch.

    Ak si myslíte, že rozmáhajúci sa problém gamblerstva si zasluhuje pozornosť zákonodarného zboru, prosím, podporte svojím hlasom možnosť, že v ďalšej fáze budeme spoločne hľadať tú najlepšiu odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene pani poslankyne Žitňanskej a pána poslanca Hrušovského, ako aj v mene vlastnom predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a takisto ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Účelom tohto návrhu zákona je redukcia podmienok pre vznik patologického hráčstva, čiže psychiatrickej diagnózy, z ktorej sa postupne, ale nezadržateľne stáva celospoločenský problém s mimoriadne významnými kultúrnymi, zdravotnými, finančnými, sociálnymi a inými dôsledkami.

    Sú dve základné možnosti, dva základné prístupy k regulácii hazardu. Jeden ten prístup spočíva vo zvýšení finančného zaťaženia pre tento typ podnikania so zdanlivou výhodou pre štát v podobe zvýšených daňových príjmov. Druhý spočíva v kombinácii právnych a technických obmedzení predpokladov, za akých k vzniku patologickej hráčskej závislosti dochádza.

    Rozhodli sme sa pre druhý prístup, pretože ho považujeme za efektívnejší a poctivejší ako ten prvý.

  • Ruch v sále.

  • Ja už sa nevládzem prekrikovať, pán predseda, nedá sa s tým niečo urobiť?

  • Ďakujem za úvodné slovo navrhovateľa.

    Poprosím teraz spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyňu Aštaryovú.

  • Čiže, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu poslancov Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 359), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, t. j. najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 365 z 2. mája 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Prihlásili sa dvaja poslanci do rozpravy písomne, a to pán poslanec Galbavý a pán poslanec Suja. Moment, moment. Keďže máme 11.18 hod. a nebol všeobecný súhlas na to, aby sme do približne 12. hodiny dokončili rozpravu k tomuto bodu a budeme hlasovať o 11.30 hod., vyhlasujem teraz prestávku a budeme, začneme s hlasovaním presne o 11.30 hod., a to z toho dôvodu, že máme, čaká nás pomerne náročné hlasovanie k prokuratúre.

    Takže o 11.30 hod. budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Pán poslanec Ďurkovský, máte procedurálny návrh?

    Poprosím mikrofón zapnúť pánovi poslancovi.

  • Vážený pán predseda parlamentu, ja si touto cestou dovolím vás požiadať na základe skúseností z tejto trojtýždňovej schôdze, aby sme program rokovania pre budúcu schôdzu z vášho pohľadu konzultovali s ostatnými, minimálne vašimi podpredsedami, resp. s poslaneckým grémiom. Stalo sa totiž to, že v rámci tejto schôdze najdôležitejšie body programu podľa môjho názoru sú postavené na konci tejto schôdze, čo nepovažujem za úplne korektné a správne.

    Z toho dôvodu by som si touto cestou vás dovolil požiadať, aby ste program pripravovali z hľadiska precíznosti podstatne iným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Nerozumiem úplne vášmu procedurálnemu návrhu, pán poslanec Ďurkovský, z dôvodu, že program bol predložený na grémium. To, čoho sa dožadujete, to sa deje, program bol predložený na grémium 11. mája, čiže s týždňovým predstihom. Neviem, čo v tejto veci mám viac urobiť.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu výboru pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 195).

    Spoločným spravodajcom je predseda ústavnoprávneho výboru poslanec Radoslav Procházka. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 195.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Čiže sme v procesnom štádiu druhého čítania o návrhu novely zákona o rokovacom poriadku (tlač 195). Zo spoločnej správy vyplýva 17 pozmeňovacích návrhov, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 17 spoločne s návrhom schváliť. Dajte, prosím, pán predseda, o tomto hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte teraz hlasovať o návrhu na postúpenie tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že tento návrh postúpime do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 56 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme to, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

    A otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Tak prihlásil sa pán poslanec Štefanec a pán poslanec Procházka nie.

    Tak nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za a 68 sa zdržalo.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi podľa § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podať návrh na opakovanie druhého čítania o návrhu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Tak uzatváram, nie sú faktické poznámky, uzatváram rozpravu a dávam hlasovať o práve prednesenom návrhu. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 20 proti, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh, že otvoríme opakovane druhé čítanie.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť? Chce sa niekto? Pán poslanec Štefanec sa chce prihlásiť. Ukončujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem ešte raz, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh z toho dôvodu, že včera nebol prijatý ústavný zákon o implementácii Lisabonskej zmluvy, videli sme opäť v praxi, ako vyzerajú slová a činy a kto chce skutočne presadzovať slovenské záujmy na európskej úrovni.

    Takže dovoľte mi, aby som predniesol taký pozmeňovací návrh...

  • Reakcie z pléna a ruch v sále.

  • Áno, takže skutočne vidíme, kto sa cíti zasiahnutý tým, že kto chce implementáciu Lisabonskej zmluvy, alebo nie. Prednášam teda, prednášam teda...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kľud v miestnosti, páni.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Prednášam teda pozmeňovací návrh v tomto znení, dámy a páni. V čl. V bod 8 § 58 b) odsek 7 znie: "Predseda Národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie Národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením Národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa nové znenie § 58b) ods. 7 vzhľadom na potrebu úpravy konania Národnej rady a vlády pri schválení žaloby a jej podania na Súdny dvor Európskej únie.

    Pán predseda, ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, prosím vás, nevykrikujte, lebo opäť bude prestávka, vy chcete hlasovať, tak správajte sa slušne, prosím vás.

  • Ruch v sále.

  • Môžem vás poprosiť, nevykrikujte. My sme nevykrikovali, keď pán Ondruš mal faktickú poznámku, nevykrikujte ani vy.

    Pán Štefanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Štefanec reaguje na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. No, pán poslanec Ondruš, vaše hlasovanie vás usvedčilo z toho, čo sú skutočne slová a čo sú činy. Vaše hlasovanie svedčí o tom, či ozaj Lisabonskú zmluvy ste chceli, alebo nie.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Vaša vláda dokonca ani nepredložila, keď ste boli pri moci, tieto zákony na implementáciu...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni, počkajte, prosím vás, páni poslanci...

  • Veľký ruch v sále, nesúhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, vyhlasujem tri minúty prestávku, dokým sa páni poslanci ukľudnia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste sa usadili. Budeme, dúfam teda, že medzičasom sa, ste sa aj ukľudnili. Budeme pokračovať v hlasovaní. Poprosím aj mojich kolegov podpredsedov, poďte si hačať ku mne. Pán poslanec Hrušovský, poďte hore. Neviem, tak keď je záujem pokračovať, tak rád by som pokračoval.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Nie je, hej?

    Takže pán poslanec Štefanec reaguje na faktickú poznámku.

    Poprosím dať mu nový čas a nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán predseda Štefanec, ak by celý parlament hlasoval tak o Lisabonskej zmluve, ako hlasovala vaša strana v čase, keď sa Lisabonská zmluva prijímala a keď sa o prijatí Lisabonskej zmluvy rozhodovalo v tomto parlamente, tak dnes by ste nemali čo novelizovať, nemali by ste čo implementovať a nemali by ste ani aké zmeny vniesť do nášho právneho poriadku.

    Takže ak nám pripomínate, kto ako hlasuje teraz o zmene ústavy, tak ja vám pripomínam, ako vy ste hlasovali o Lisabonskej zmluve, ako ste z Lisabonskej zmluvy chceli urobiť zdrap papiera a urobili ste z nej rukojemníka vašich vlastných vnútrostraníckych, vnútropolitických vydieračských plánov a zneužívali ste Lisabonskú zmluvu.

    Takže dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu našej strany si od vás dôrazne vyprosil takéto výčitky, pretože chcem zopakovať, keby všetci mali postoj SDKÚ, tak dnes Lisabonská zmluva ani len nie je.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ešte pre upresnenie, lebo kolegovia mi pripomenuli, že nebolo jednoznačne text zákona, v ktorom dávam pozmeňovák, tak upresňujem, že je to v čl. I bod 8, V, § 58b ods. 7. To len pre upresnenie.

    A teraz reakcia na pána poslanca Ondruša. No, pán poslanec, to včerajšie hlasovanie vás usvedčilo, že vy nechcete implementovať Lisabon. Dokonca vy, keď ste boli pri moci, tak ste mali veľa času od decembra 2009, ste mali rok a pol na to, aby ste realizovali Lisabonskú zmluvu v praxi. Toto sa neudialo. My za vás suplujeme túto prácu. A paradoxne, vy ju odmietate. Takže teraz sa ukazuje skutočne, kto chce presadzovať slovenské záujmy na európskej úrovni a kto nie.

    Naposledy sa to ukázalo aj vo výbore pre európske záležitosti, keď sme hovorili o harmonizácii daňových základov pre právnické osoby, kedy hlasovala len koalícia a nie opozícia.

    A pri týchto hlasovaniach sa skutočne oddeľujú skutky a činy od slov. Pri týchto hlasovaniach sa skutočne ukazuje, kto to myslí vážne s presadzovaním našich záujmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o podanom návrhu v druhom čítaní. Prosím, hlasujte teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže, pán spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie. Je zastavené teraz. Uveďte, prosím, hlasovanie. A potom budeme hlasovať.

  • Áno, tak v tejto chvíli vás, pán predseda, žiadam, aby ste dali hlasovať o návrhu, že budeme o tomto návrhu zákona rokovať v treťom čítaní.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Pozmeňovací návrh pána poslanca Štefanca.

  • Skrátenie lehoty a pozmeňujúci návrh.

  • Áno, pozmeňujúci návrh, prepáčte. Najskôr o skrátení lehoty, aby sme mohli o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovať dnes. Ďakujem.

  • Takže poprosím vás, hlasujte teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 27 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Odhlasovali sme, že skrátime lehotu k tomuto pozmeňovaciemu návrhu.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu. Ďakujem.

  • Prosím, hlasujte o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 47 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

    A, pán spravodajca, predložte návrh na pokračovanie rokovania tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu na postúpenie tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 61 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    A otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 60 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada schválila návrh novely zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ďakujem.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (tlač 279).

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, poslankyni Edite Pfundtner, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, podávam krátku informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predmetný návrh vládneho zákona je uverejnený pod tlačou 279.

    Informujem, že v rozprave vystúpili deviati poslanci. Pani poslankyňa Vitteková navrhla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Pán poslanec Dostál predložil jeden pozmeňujúci návrh, a to k čl. IV, konkrétne k zákonu č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán poslanec Madej predložil samostatne jeden pozmeňujúci návrh k čl. VI, a to konkrétne k zákonu č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. A taktiež blok pozmeňujúcich návrhov, a to tak, že desať pozmeňujúcich návrhov k čl. I, to znamená k zákonu č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, a šesť pozmeňujúcich návrhov k čl. VI, a to k zákonu č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Ostatní poslanci nepredložili procedurálne návrhy, ani pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Vážený pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Vittekovej nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujme teraz o návrhu pani poslankyne Vittekovej nepokračovať v návrhu tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 70 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh pani poslankyne Vittekovej sme neschválili.

  • Nakoľko predmetný návrh pani poslankyne Vittekovej nebol schválený, pokračujeme v hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Najprv budeme hlasovať o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, a to tak, ako to bolo navrhnuté v rozprave. Najprv hlasujeme spoločne o bodoch 7, 14 a 19 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 5 proti, 65 sa zdržalo.

    Tieto spoločné body 7, 14, 19 sme schválili.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o každom bode zo spoločnej správy. Najprv o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 70 proti.

    Bod č. 1 spoločnej správy bol schválený.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 75 za, 68 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 2 spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 69 proti.

    Bod 3 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 68 proti, 1 nehlasoval.

    Bod 4 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 3 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 5 spoločnej správy sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Bod 6 spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 8 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode č. 8.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 66 proti, 3 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasujeme teraz o bode 9 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 10 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 75 za, 3 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 10 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 11 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 4 proti, 66 sa zdržalo.

    Bod 11 sme schválili.

  • Nasleduje hlasovanie o bode 12 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Pán predseda, upozorňujem, že 9. bod pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja koliduje s 20. bodom čl. I návrhu zákona. O tomto bode preto nebudeme hlasovať.

  • K bodu č. 2 tohto pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že z dôvodu, že bol schválený 2. bod spoločnej správy, o tomto bode nebudeme hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasujte, prosím vás pekne, o námietke pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 69 za, 74 proti, 2 sa zdržali.

    Námietka pána Madeja nebola schválená.

    Vyhlasujem prestávku na dve minúty.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Chcel by som panie poslankyne a pánov poslancov informovať, že došlo k dohode s pánom poslancom Madejom, že teda nebude sa až tak veľa namietať, a pokračujeme teraz v hlasovaní.

    Pani poslankyňa Pfundtner, prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov, keby sa mohli usadiť. Pán podpredseda Hort, poprosím usadiť sa.

    Nech sa páči, pokračujte, prosím, a uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ruch v pléne a reakcie z pléna.

  • Procedurálne návrhy si vypočujeme po hlasovaní. Teraz prebieha hlasovanie, také je pravidlo.

    A nech sa páči, pokračujte, prosím.

  • Hlasujeme o 8. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 70 za, 73 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod číslo 8 sme nechválili.

  • Desiaty bod, nakoľko bol schválený 6. bod spoločnej správy a ten koliduje vlastne so 6., vlastne 10. bod pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja koliduje so schváleným 6. bodom spoločnej správy, ani o tomto bode nebudeme hlasovať.

  • Nebudeme. Pán poslanec nemá námietku, pokračujte, prosím.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Ja len upozorňujem, že v zmysle § 37 rokovacieho poriadku, ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, tak už sa o nich nehlasuje. Dávam vám do pozornosti.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, poprosím o kľud v miestnosti. Poprosím toto hlasovanie zrušiť.

    Budeme teraz hlasovať o námietke pána poslanca Madeja, či sme za, alebo proti. Prosím, hlasujte teraz o námietke pána poslanca Madeja.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 1 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 69 za, 68 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh, teda bod č. 1 návrhu nebol schválený.

  • Teraz hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Madeja k čl. I, a to osobitne o každom bode. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Madeja.

  • No tak teraz. Tak teraz. A, už ide.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 70 za, 72 proti, 3 sa zdržali.

    Námietka pána poslanca Madeja nebola schválená, preto nebudeme hlasovať o bode číslo 2.

    Pani spravodajkyňa, pokračujte, prosím.

  • Z dôvodu, že bol schválený 2. bod spoločnej správy, navrhujem aj pri bode 3 nehlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o 4. bode pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 70 za, 71 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod číslo 4 návrhu pána poslanca sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o 5. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 73 za, 71 proti, 2 sa zdržali.

    Bod 5 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o 6. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána Madeja k čl. I návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 71 za, 72 proti, 3 sa zdržali.

    Bod číslo 6 nebol schválený.

    Pokračujte, prosím.

  • Hlasujme, prosím, o 7. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 70 za, 72 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod číslo 7 sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 13 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 15 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Bod číslo 15 spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 17 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Bod 17 spoločnej správy sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 18 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 68 proti, 2 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasujeme o poslednom, teda o 20. bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme všetky body spoločnej správy.

    Nech sa páči, pokračujte, prosím.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a to v poradí, v akom odzneli. Najprv hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála k čl. IV návrhu. Ja iba si dovolím osviežiť pamäť, že o čo ide.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Pamäť osviežime nabudúce, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Dobre, ďakujem. Tak, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 69 za, 13 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh poslanca Dostála sme neschválili.

    Je 12.03 hod., chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas na pokračovanie hlasovania.

  • Reakcia pléna.

  • Dobre, odhlasujeme si to.

    Prosím, hlasujte teraz o tom, či budeme pokračovať v hlasovaní, dokedy hlasovaním neskončíme, možnože 20 alebo 30 minút.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov sa vyslovilo za 130, 4 proti, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Pokračujeme v hlasovaní.

    Nech sa páči, uveďte ďalší pozmeňovací návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o samostatnom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja k čl. VI.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 73 za, 53 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Z dôvodu, že bol schválený 8. bod zo spoločnej správy, nebudeme hlasovať ani o 6. bode pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja k čl. VI k návrhu zákona.

  • Z dôvodu, že bol schválený 11. bod spoločnej správy, nehlasujeme ani o 5. bode pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja.

  • Prosím, hlasujme o 1. bode čl. VI.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 70 za, 73 proti, 3 sa zdržali.

    Bod č. 1 z čl. VI sme neschválili.

  • Teraz by sme prikročili k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k čl. VI. V tomto prípade hlasujeme o každom bode osobitne. Takže hlasujeme o 1. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja k čl. VI.

  • Z dôvodu, že bol schválený 8. bod spoločnej správy, o 2. bode pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Madeja nehlasujeme.

  • Pán poslanec Madej nemá námietku. Pokračujte, prosím.

  • Nie, nemá pán Madej námietku. Pokračujte.

  • Z dôvodu, že bol schválený 8. bod spoločnej správy, nebudeme hlasovať ani o 4. bode pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána poslanca Madeja.

  • Upozorňujem, že 3. bod pozmeňujúceho návrhu koliduje so 69. a 70. bodom čl. VI návrhu zákona, preto o tomto bode nehlasujeme.

  • Nehlasujeme. Pokračujte, prosím.

  • Pán Madej nemá námietku. Pokračujte ďalej, prosím.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh postúpime do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 70 proti.

    Schválili sme, že tento návrh zákona postúpime do tretieho čítania.

    A otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť. Pán poslanec Abrhan sa nechce prihlásiť. Inak nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných poslancov, hlasovalo 76 za, 70 proti.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 153/2001 o prokuratúre.

    Faktická poznámka. Pán poslanec Abrhan. Nie faktická, procedurálny návrh, prepáčte. Nech sa páči. Zakiaľ zapnú mikrofón, poprosím pána poslanca Poliačika o uvedenie ďalšieho hlasovania.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, vzhľadom k tomu, že sme pokračovali v rokovaní aj cez prestávku, predkladám procedurálny návrh, aby sme dorokovali poslanecký návrh zákona o hazardných hrách hneď teraz a hneď aj o ňom hlasovali. Ďakujem pekne.

  • Hneď po tomto hlasovaní? Áno? Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Kolega za mnou kričí nie.

    Poprosím, hlasujte o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 136 za, 4 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme procedurálny návrh pána poslanca Abrhana, to znamená, po tomto hlasovaní budeme pokračovať v rozprave k hazardným hrám a hneď po skončení rozpravy budeme aj hlasovať.

    Teraz poprosím pána poslanca Poliačika, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov v prvom čítaní Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov (tlač 368). Budeme hlasovať o imunite. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 368.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorsky výbor a príslušné lehoty.

    Dámy a páni, skončili sme s hlasovaním. Vyhlasujem prestávku na tri minúty a budeme pokračovať v rozprave k zákonu o hazarde.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pokračujeme v rozprave, ktorá je už otvorená. Sú písomne prihlásení dvaja rečníci.

    Poprosím pána poslanca Galbavého. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, chcel som pôvodne vystúpiť, vystúpim veľmi krátko aj zo solidarity voči mojim kolegom, či už opozičným, alebo koaličným.

    Isteže, predkladatelia prišli s návrhom, ktorý upravuje podmienky prevádzkovania hazardných hier na celom Slovensku. Ja to pre mňa sympatický návrh. V minulosti som s podobným návrhom prišiel rovnako, prešiel mi do druhého čítania so 112 hlasmi a zrazu vo výboroch som podporu stratil. Čiže mojim kolegom v prvom rade držím palce, aby ten postoj a celý proces schvaľovania tohto zákona bol v inom duchu a podstate úspešnejší, ako bol ten môj.

    Od roku 1989, skôr ako demokracia na Slovensku do bývalej federácie z vyspelej západnej Európy prišli iné "hodnoty", ako sú automaty, stávkové kancelárie, a naši ľudia sa do dnešného dňa nedokázali s tým celkom dobre vyrovnať. Možno je to aj preto, že štátna politika, koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier je veľmi deravá, nemá na zreteli verejnú morálku, ochranu rodiny, ochranu jednotlivca, toto sú atribúty, na ktoré by sme vždy mali dbať a mať ich rovnako na zreteli.

    Toto nie je agenda ani ľavicová, ani pravicová. Poprosím mojich kolegov, aby k tejto otázke pristupovali zodpovedne...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že predložený návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 74 za, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A tiež o tom, aby za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že prerokujeme návrh ústavného zákona v druhom čítaní, ktorý ruší trestnoprávnu imunitu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 32 za, 37 proti, 27 sa zdržalo, 42 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, tlač 358.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Alojza Přidala, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov, tlač 358.

  • Áno, dúfam, že to nebolo na moju adresu, pán predseda.

  • Nie, my vás radi počúvame, pokračujte, prosím.

  • Pán predseda, vyslovujem podporu tomuto návrhu. Z mojej strany je to zatiaľ všetko, v druhom čítaní sa vyjadrím vecne a budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, isteže, po diskusii s mojimi kolegami.

    Môže, táto novela je schválne, môže byť určitým posunom, malým posunom v oblasti regulácie a minimalizácií nástrah a rizík. Ale ak chceme do budúcnosti sa podobať vyspelým západným štátom alebo systému, ktorý je zabehnutý v Spojených štátoch, musíme pristúpiť k regulácii oveľa radikálnejšie, efektívnejšie, tak, aby v konečnom dôsledku sme mali istotu, že gamblerstvo a patologické hráčstvo bude na Slovensku eliminované.

    Ďakujem pekne.

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosím kolegov, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi, aj tu skupinku naľavo.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak choďte von, keď nemáte záujem, pán Kubovič, nemusíte tu rozprávať. Ďakujem vám.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nik.

    Slovo má druhý prihlásený rečník, pán poslanec Suja.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vyjadril názor k predloženej novele. Na prvý pohľad sa javí tento návrh ako šľachetný a taký, ktorý ochraňuje ľudí pred hazardom. Verím, že predkladatelia mali dobrý úmysel, ale musím konštatovať, že sa im to v poslaneckom návrhu zákona nepodarilo.

    Mám vecné výhrady k predloženému návrhu. Predkladatelia menia § 49 zákona č. 175/2005 Z. z. o hazardných hrách, a teda rušia povinnosť herne mať 5 a viac automatov. Toto je zásadná zmena v zákone o hazardných hrách.

    Po prijatí novely zákona o hazardných hrách z dielne poslancov KDH nastane stav, že na zriadenie herne bude stačiť iba jeden výherný prístroj. Zopakujem to. Dnes na zriadenie herne prevádzkovateľ potrebuje 5 a viac automatov, samozrejme, tým má väčšie náklady a väčšie povinné odvody. Ale po prijatí vášho návrhu na zriadenie herne bude stačiť prevádzkovateľovi iba jeden výherný prístroj. Áno, iba jeden.

    Vážení predkladatelia, zjednodušujete podmienky na zriadenie herne a znižujete počet automatov pri zriadení. A na druhej strane sa tvárite, že váš návrh pomôže ochrániť občanov a obmedziť im prístup k herniam, a teda aj k výherným automatom a videolotériám.

    Na svete je už vládny návrh novely zákona o hazarde, ktorý navrhuje podstatné zvýšenie odvodov za výherné prístroje, videohry i technické zariadenia, ktorý sme aj my poslanci strany Sloboda a solidarita podporili. Zvýšenie odvodov z výherných prístrojov a videolotérií v kombinácii s pôvodným zákonom č. 175/2005 Z. z. o hazardných hrách plní presne tú funkciu, že každý si rozmyslí, či zriadi herňu, keď bude mať vysoké prevádzkové náklady v podobe vysokých odvodov a podmienkou, že tých automatov pri zriadení musí byť aspoň 5. A to nielen pri zriadení, ale počas doby jedného roku a je vystavený riziku, či sa mu náklady vrátia, alebo nie.

    Veď poďme si pozrieť tabuľku odvodov pre výherné prístroje. Aké budú odvody po schválení vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov? Čiže po novom po schválení vládneho návrhu budú za videohry, odvod bude 4 700 eur, dnes na zriadenie herne potrebujeme 4 700 x 5 automatov, to je 23 500 eur. Ale po prijatí vašej novely pri zriadení herne s jedným automatom bude len 4 700 eur. Čiže zriaďovateľovi herne klesnú odvody o 18 800 eur, čím zjednodušujete zriadiť herňu.

    Prejdem k ďalším bodom predkladanej novely, ku ktorým mám výhrady.

    Bod 2 predkladanej novely. V § 21 sa ods. 7 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "d) platný súhlas obecného zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva so zriadením herne v obci alebo v mestskej časti".

    Pozrime sa na to, aké má samospráva možnosti, keď posudzuje žiadosť o vydanie licencie na prevádzkovanie výherného prístroja. Samospráva rozhodne o tom, či udelí licenciu, alebo neudelí. Pokiaľ žiadateľ nespĺňa zákonom stanovené podmienky, tak mu ju neudelí. Nemám vedomosti, či ste s týmto konkrétnym návrhom požiadali o vyjadrenie napríklad ZMOS. Nedovolím si odhadnúť, aké by bolo ich stanovisko. Totiž oslovili ma starostovia a primátori, ktorí nechcú niesť zodpovednosť s udelením súhlasu so zriadením herne v obci. Pomenovali to presne, že im dávate nôž na krk.

    Uvediem príklad. Obecné alebo mestské zastupiteľstvo schváli a dá platný súhlas na zriadenie herne v obci, ale občania, ktorí nesúhlasia s herňou v obci, budú neustále atakovať starostu a poslancov zastupiteľstva, prečo zriadenie herne povolili. A to nehovorím, akým korupčným tlakom vystavíme starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev. Veď obec, kde nebude herňa ani automat, bude pre firmy prevádzkujúce výherné prístroje veľmi zaujímavá pôda. A oplatí sa im lobovať, aby dostali povolenie a súhlas na zriadenie herne. Pokiaľ ale starostovia, primátori a poslanci zastupiteľstiev chcú rozhodovať priamo, tak nemám s tým problém. Určite im brániť nebudeme, ale je slušné opýtať sa ich. Minimálne bude zaujímavé sledovať, ako budú vznikať na Slovensku pásma Las Vegas.

    Bod 4, odsek 3: "Ak o to písomne požiada osoba, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva, alebo jej blízka osoba, prevádzkovateľ herne je povinný odmietnuť takejto osobe prístup do herne."

    Áno, súhlasím, patologické hráčstvo je choroba a treba sa touto témou zaoberať. Ale podľa mňa tento návrh nerieši situáciu a je v mestách nevykonateľný. A vyvoláva vo mne otázku. Ja sa pýtam: Je osoba, ktorá je patologický hráč, nesvojprávna, že za ňu môžu rozhodovať iní? Napríklad ako blízka osoba v Bratislave písomne požiada všetky herne, aby jej blízku osobu nevpustili dovnútra? A ako sa má zachovať obsluha? Má kontrolovať občiansky preukaz alebo ako identifikuje osobu, ktorej bol vstup zakázaný? Čo sa stane, keď obsluha nespozná osobu, ktorej bol zakázaný vstup, a osoba sa dostane do priestorov herne? Tu vzniká otázka, aký postih bude mať prevádzkovateľ, keď vlastne porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona?

    Dodnes som nevidel žiadnu reklamu a upozornenia, ktoré budú upozorňovať na to, aká je vážna závislosť od výherných automatov. Pozrime si napríklad odstrašujúce varovania na cigaretových škatuľkách a vlastne všade sa stretávame s reklamou, ako nám fajčenie škodí a čo všetko spôsobuje. Prečo nevedieme takúto antikampaň alebo prevenciu proti hazardným hrám? Môj návrh je, poďme sa venovať prevencii a osvete, aby sme znížili počet závislých hráčov.

    Bod 5 a 6 predkladanej novely. V bode 5 v § 48 ods. písm. e) sa slová "tri sekundy" nahrádzajú slovami "4 sekundy, to neplatí pre výherné prístroje prevádzkované v kasíne".

    Bod 6. V § 48 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h, ktoré znie: "čas, ktorý uplynie od vyplatenia výhry do začatia ďalšej hazardnej hry, musí byť najmenej 15 sekúnd; to neplatí pre výherné prístroje prevádzkované v kasíne".

    Tieto ustanovenia spôsobujú zmätok v predkladanej novele, lebo v § 49 zákona č. 171/2005 Z. z. zakazujete prevádzkovať výherné prístroje a videolotérie v kasíne. Teda zakazujete ich tam, kde sú pod najväčšou kontrolou. Tomuto návrhu vážne nerozumiem, prečo v kasíne nemôžu byť výherné automaty, a na druhej strane budú môcť byť v malej herni o počte a 1 kus. Takéto herne sú prevádzkované väčšinou na dedinách a pod menšou kontrolou.

    Bod 7 odsek 1: "Výherný prístroj, technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi a videohru možno prevádzkovať iba v herni."

    Ďalej v bode 7 a v odseku 2 zakazujete fajčiť a používať alkoholické nápoje, ale tieto zákazy neplatia pre kasíno.

    Keď sa dotknem témy podnikateľského prostredia, tak zavádzate rozdielne podmienky na podnikanie. Dane do štátneho rozpočtu majú podnikatelia, firmy rovnaké a nevidím určitú skupinu podnikateľov zvýhodňovať. Veď kasíno a herňa je vlastne to isté. Ale podľa vášho návrhu zákona budú jedni podnikatelia zvýhodňovaní a iní, naopak, obmedzovaní.

    Nespochybňujem dobrý úmysel predkladateľov, ale prečo navrhujete rozdielny meter v jednom predmete podnikania? Po prijatí vašej novely vznikne nerovnaké podnikateľské prostredie.

    Ďalej. Nesúhlasím so stanoviskom, že tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie. Pokiaľ umelo znížime alebo zvýšime počet výherných prístrojov a videolotérií, tak klesnú alebo stúpnu príjmy do štátneho rozpočtu a takisto klesnú alebo stúpnu príjmy samosprávam.

    V dôvodovej správe uvádzate, že stúpol počet výherných prístrojov a videolotérií. S týmto tvrdením nesúhlasím a môžme si pozrieť tabuľku, zdroj Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, "Hlásenie o odvodoch z prevádzkovania hazardných hier". Porovnáme si rok 2009 a rok 2011. V roku 2009 bolo 33,5-tisíc hracích miest, v roku 2011 je 22,7-tisíc. Čiže je tam pokles o nejakých 30 %.

    A už len na záver dodám, že váš návrh novely zákona o hazardných hrách na mňa pôsobí prohibične, vytvára priestor na korupciu, podporuje rozvoj nelegálneho prevádzkovania hier. Váš návrh novely vôbec nechráni členov rodiny pred kontaktom s hazardnými hrami, ba naopak, uľahčujete podmienky na zriadenie herne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja, štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať, že tento zákon má určité svoje pozitíva, ale vidím tam aj niektoré veci, ktoré by sa snáď mohli opraviť pozmeňovacími návrhmi.

    A chcela by som povedať, že skutočne sa u nás čím ďalej, tým viac prejavuje patologické hráčstvo. A spadajú do toho mladí ľudia a jednoducho tie pravidlá na zavádzanie herných automatov a kasín by sa mali trošku spresniť. Vítam to, že mestá a obce budú môcť určovať určité pravidlá, kde tieto kasína a herne budú môcť byť, a budú určovať pravidlá, ako alebo akým spôsobom sa budú prideľovať tieto licencie, pretože práve samospráva presne vie, kde má tie rizikové miesta, kde nemá rizikové miesta, a vie na počet obyvateľov, koľko tých hazardných hier môže vpustiť, aby boli určitým spôsobom kontrolovateľné.

    Ja by som v takých dvoch veciach dala pripomienku, a to v § 38 bod 3, že ak požiada blízka osoba, aby nevpustili do herne. Možno by som tam to trošku precizovala, pretože niekedy sa môže zdať, že blízka osoba môže požiadať aj z nejakého iného dôvodu, ale možno ak ten človek sa lieči alebo má nejaké potvrdenie, alebo tak, čiže toto by som precizovala. Nemám problém ako v tejto veci.

    A možno by som ešte precizovala aj bod, čl. I bod 2, kde by som nedala, že so všetkým musí súhlasiť zastupiteľstvo. Dala by som, že zastupiteľstvo určí. Zastupiteľstvo určí lokality dajme tomu...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Poprosím pánov kolegov Kolesíka a spol., keby ste venovali pozornosť rečníčke. Ďakujem.

  • ... že zastupiteľstvo určí lokality a potom jasne sa povie, možno koľko môže byť tých hráč(? herní), aby vlastne mohol o tom rozhodnúť primátor, a poviem prečo. Lebo niekedy v tom zastupiteľstve sú možno, je viacero tých záujmov a možno aj lobistických záujmov a potom sa veľmi ťažko hľadá nejaký kompromis. Ale keď sa určia lokality a počet týchto miest na hranie, tak potom už aby mohol úrad sám precizovať, že kde vlastne alebo komu tú licenciu dá, lebo potom ozaj tie lobistické skupiny začnú tlačiť automaticky na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja by som v prvom rade chcela poďakovať pánovi kolegovi, že nás stručnou analýzou previedol týmto návrhom zákona. Vypichla by som tri body, ktoré sú, ktoré v zmysle filozofie toho zákona sú absurdné, že ten zákon prináša.

    V prvom rade je to ten, že zriaďovateľovi násobne a významne klesnú odvody, to je jasnou motiváciou na vznik ďalších nových a nových herní.

    Ďalším bodom je priama zodpovednosť starostov. Toto korupčné tlaky, ktoré vytvorí zákon alebo táto novela zákona na starostov a primátorov, aby schvaľovali, prípadne neschvaľovali herňu, dostávajú tým kompetencie, ktoré si nepýtali a nechceli.

    Ďalším takým závažným bodom je zákaz vstupu patologického hráča do herne. Naozaj legitimovanie alebo vlastne spôsob detekcie patologického hráčstva nie je v tomto zákone nijako ošetrené. Čiže na jednej strane sme liberálna strana a nadovšetko ctíme slobodu jednotlivca a na druhej strane podľa prísnych aj konzervatívnych kritérií máme pred sebou zákon, ktorý situáciu nerieši alebo ju zhoršuje.

    Tak by som sa rada vyjadrila, že tento zákon nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na úvod zacitovala z rozpravy, ešte čo sme mali v zime: "V desiatkach malých herniach, ktoré sú fakticky nekontrolovateľné, tak tam to dovolíme, tam je to v poriadku, tam zatvárame oči, tvárime sa, že to neexistuje, lebo je to niekde pozašívané po nejakých úzkych uličkách a pivniciach, a tam nám to nevadí, lebo nie je to tak na očiach." Som teraz citovala z rozpravy predsedu Národnej rady a predsedu Sulíka.

    Pán predseda aj teda kolegovia zo strany SAS, naozaj, my chceme nezatvárať oči pred tým problémom. Neriešili sme len megakasíno, vtedy sme avizovali, že toto chceme riešiť, aj teda prinášame nejaké konkrétne návrhy, o ktorých budem rada, keď budeme vecne rozprávať.

    K tej klauzule o tom nevpúšťaní do herne, pokiaľ človek o to požiada alebo jeho blízka osoba. Takéto niečo platí vo Francúzsku, kde napríklad hráč, ak u seba ešte len spozoruje sklony k problémovému hraniu, sa môže nechať zapísať na celoštátny zoznam ľudí, ktorých nevpustia do kasína. Toto rozhodnutie je nezvratné a obmedzenie trvá po dobu troch rokov. Čiže nevymýšľame niečo nové, snažíme sa len naozaj sa poučiť z tých chýb alebo aj z dobrých nejakých praktík z iných krajín tak, aby naozaj sme limitovali tie negatívne dopady patologického hráčstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa dotknem len jednou poznámkou k tej časti, kde ste hovorili o možnej korupcii v samospráve. Ja, samozrejme, nesúhlasím. Vám samospráva leží v žalúdku už dlhší čas. Takže nečudujem sa tomuto, tejto poznámke.

    Naopak si myslím, že tento predložený návrh zákona si zaslúži, aby prešiel do druhého čítania, a bude dosť času na to, aby sme vyprecizovali možno niektoré pripomienky, ktoré mám možno aj ja k tomu.

    Posledná poznámka je na tú samosprávu. Petržalská samospráva, ktorá patrí medzi najväčšie na Slovensku, lebo má 130 000 obyvateľov, sa na svojom rokovaní takýmto návrhom tiež zaoberala a plne súhlasí s predloženým návrhom zákona. Samozrejme, okrem poslancov SaS, ktorí túto petíciu alebo tento návrh neschválili, ale schválili to tak poslanci SMER-u, nezávislí aj SDKÚ. KDH tam nemá, ale napriek tomu ja osobne budem hlasovať za tento predložený návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegom za faktické pripomienky a vlastne budem reagovať na kolegu Jasaňa.

    Pán kolega, nikto neobviňuje samosprávy alebo zastupiteľstvá z korupcie, ale priestor na korupciu je vždy a všade. A ja som povedal aj v mojej rozprave, že pokiaľ starostovia, primátori a poslanci zastupiteľstiev chcú rozhodovať o tom, či budú mať na svojom území herňu, alebo nie, tak nemáme s tým problém.

    Ďakujem pekne.

  • Tak, to boli rečníci. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem pekne. Ja chcem jednu vec povedať a to je, že chcem každej jednej poslankyni a každému jednému poslancovi, ktorí sú teraz prítomní v sále, vysloviť úprimné poďakovanie, lebo vzhľadom na tie okolnosti, v ktorých sme, tak nie je to samozrejmosť a ja si to vážim a ďakujem za to.

    Poznačil som si všetky námietky, výhrady a mám veľmi silné pokušenie na ne po jednom odpovedať, ale práve s prihliadnutím na tie okolnosti, v akých teraz sme, tak to neurobím. Pretože mi z toho doterajšieho priebehu rozpravy vyplynula ako zrejmá jedna vec, a to, že ide o problém, ktorý si zasluhuje pozornosť. A vyplynulo to aj z vystúpení pána poslanca Suju, aj z faktických poznámok, aj z vystúpenia pána poslanca Galbavého. Nie je to vec, ktorú by si Národná rada Slovenskej republiky mohla a mala dovoliť ignorovať, lebo je to naozaj spoločenský problém, ktorý presahuje nejaké ideové alebo politické zákopy.

    Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    Procedurálny návrh - pán Matovič.

  • Pán predseda, mám pocit, že nebola otvorená, alebo teda nebola umožnená možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Áno, prepáčte, je to tak. Pýtam sa, kto... Otváram opäť rozpravu. A pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Jurinová.

  • Veľmi krátko len budem reagovať. Myslím si, že každý jeden život je hodný ochrany a pomoci. Teraz sa asi bavíme viac o kvalite života ľudí, ktorých vôľa sa postupne otupila vplyvom spôsobu svojho života, životnej situácie a možno niekde drámy. Nie som za to, aby sme na úkor zárobku alebo podnikateľskej činnosti jedných dopustili úpadok viacerých. Znie to možno ako klišé, ale neviem povýšiť voľnosť podnikania a prípadne štátny príjem nad morálny úpadok v dedinách a v spoločnosti. Ak by takéto opatrenia pomohli čo i len jednému človeku, možno i viac jeho rodine, stojí to za to.

    A preto vítam túto novelu, vítam aj celú diskusiu okolo toho. Páčila sa mi veta pána Galbavého, ktorý hovoril, že teda hovorme o regulácii nástrah a rizík. Som za to, a teda budem rada, ak viacerí podporíme túto novelu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Suja s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, nebudem s vami súhlasiť, že morálny úpadok dedín zapríčiňujú podnikatelia. Ako oni na to nemajú dosah, že sú nejaké zloženia dedín, kde sú chudobní, bohatí a opačne. Skôr si myslím, že to zapríčiňuje štát. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, na každý zákon sa môžme pozrieť z viacerých pohľadov. Ja tu vidím tri také zásadné pohľady: jeden pohľad je finančný, liberálny, vecný, podnikateľský, druhý pohľad je hodnotový a tretí pohľad je politický. A ku každému poviem len jednu vetu.

    K finančnému pohľadu. Áno, tento zákon má dopad na rozpočet a na verejné financie tak, ako to povedali kolegovia niektorí. Je to pravda. Preto, keď tento zákon prejde do druhého čítania, predložím nielen k tomuto zákonu, ale aj k ďalším zákonom, ktoré budú predkladané poslancami Národnej rady, pozmeňovací návrh, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. 1. 2012, lebo bude mať dopad na štátny rozpočet.

    Ten hodnotový pohľad je u mňa, že sa väčšinou v zásade vždy pozerám na veci cez ten pragmatický pohľad, možno finančný. Ale tu si myslím, že sa treba pozrieť aj na hodnotový pohľad. A za všetko uvediem len jeden príklad. Koncové obce, obce, kde sú jeden, dva, tri automaty, v týchto automatoch vo väčšej miere končia sociálne dávky. Čiže tu končia zase štátne peniaze a koncové mnohé malé obce sa aj vďaka týmto takto liberálne nastaveným podmienkam prepadajú do ešte horšej sociálnej oblasti. A sú to obce, kde žije sto obyvateľov, tridsať.

    A politický pohľad, a nebudem ďalej zdržovať toto plénum, je, že toto je poslanecká novela, predložila ju skupina poslancov a myslím si, že tu nevidím dôvod na to, aby tu sa vniesla politika a politické pohľady. A hovorím to úprimne a otvorene, že to podporíme, nepodporíme, lebo my sme nepodporili niečo druhé.

    Pri tomto zákone chcem vyzvať všetkých poslancov, aby sme jednoznačne zvážili túto novelu. Ja budem hlasovať, aby prešla do prvého(? druhého) čítania.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Matovič. Ako posledný prihlásený rečník v rozprave.

  • 259.

    Milé dámy, milí páni, chcel by som povedať jeden príklad, ktorý by ste mali mať na zreteli, keď budete o tomto zákone hlasovať.

    Pri Tatrách je jedna obec, volá sa Lomnička. Má 2 300 obyvateľov. Deväťdesiatdeväť percent obyvateľov tejto obce je rómskej národnosti. Absolútna väčšina žije zo sociálnych dávok. Vedľa tejto obce je malé mestečko s 3 200 obyvateľmi, ktoré sa volá Podolínec. V tomto Podolínci s 3 200 obyvateľmi je 64 hracích automatov. Vždy po výplate sociálnych dávok jedna veľká masa ľudí z Lomničky prichádza do Podolínca. Behom dvoch-troch dní svoje sociálne dávky rozfláka v hracích automatoch v Podolínci. Ešte raz hovorím, 64 automatov na 3 200 obyvateľov. Na päťdesiat ľudí, päťdesiat občanov jeden automat.

    Podnikať s ľudským nešťastím nie je podnikanie, to je zvrátenosť. Preto osobne podnikanie a podnikateľov, ktorí podnikajú s ľudským nešťastím a prevádzkujú hracie automaty, považujem za zvrátených.

    Možno taký liberálny prístup, ktorý tu zaznel v tejto sále, je taký, že však vlastne je to slobodné rozhodnutie jednotlivca, on sa môže slobodne rozhodnúť, kde tie svoje peniaze minie, a my mu do toho nemáme čo hovoriť. Liberáli hovoria, sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Čo však nemáme na zreteli, je, že ten človek, ktorý míňa tie sociálne dávky, tak je súčasťou nejakého iného spoločenstva, a to spoločenstvo je rodina.

    A v tomto prípade by sme nemali brať slobodu jednotlivca verzus slobodu jednotlivca, ale slobodu jednotlivca verzus slobodu spoločenstva, t. j. rodiny. Znamená to to, že v tomto prípade človek, ktorý rozfláka sociálne dávky, z ktorých mala žiť rodina, ohrozuje slobodu spoločenstva, to znamená slobodu rodiny. A nemyslím si, že by sme mali tomuto dávať voľné vrátka, a ak dnes máme možnosť trošku takejto zvrátenej slobode vykrútiť krkom, tak jej vykrúťme.

    Dávky v hmotnej núdzi majú slúžiť na prekonávanie sociálnych problémov. Ale takýmto spôsobom, ako dnes slúžia dávky v hmotnej núdzi, ktoré sú vyplácané v Lomničke, na to, aby bohatli podnikatelia v Podolínci, určite sa míňajú svojmu účinku.

    Preto, samozrejme, budem hlasovať za tento návrh. A je to aj jeden z bodov, na základe ktorých nás ľudia v týchto voľbách volili.

  • Pán poslanec, dvaja poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja chcem, budem, povedať, že budem hlasovať za tento návrh zákona, a myslím si všeobecne, že cez prvé čítania by mali prechádzať návrhy zákonov, aj keď sú tam možno chyby alebo niektoré veci by sa dali urobiť lepšie. Na to je druhé čítanie, aby sme o tom rokovali, hľadali vylepšenia a všetky ďalšie veci. Veci, ktoré sú závažné, alebo chcú riešiť závažné veci, určite nie je správne zakolať v prvom čítaní.

  • Si myslím, že prevažná väčšina poslancov v tejto snemovni je za obmedzenie negatívnych následkov hazardných hier. Čo je moja obava, bohužiaľ, opodstatnená, ako aj vyplynulo z rozpravy, je to, že mám pochybnosti o tom, či tento návrh kladie prekážky hazardu alebo ho, naopak, podporuje. A skôr mám za to, že v tom lepšom prípade by som ho charakterizoval ako deravý a v tom horšom prípade by som ho charakterizoval tak, že sa míňa účinku toho, ako sa volá. To znamená, on sa síce volá zákon proti hazardu, keď to tak zjednodušene poviem, ale obsah toho zákona vo viacerých ustanoveniach skôr hovorí, že je to zákon na podporu hazardu.

    A ja nepodporujem nadpisy, ale obsah zákona. A pokiaľ ten obsah zákona bude takto vyzerať, tak, samozrejme, tento zákon podporiť nemôžem, pretože by ten hazard podporoval.

    Ďakujem.

  • Takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 115 poslancov hlasovalo 92 za, 4 proti, 16 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že tento zákon bude prerokovaný v uvedených výboroch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, hlasovalo 109 za, 6 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Ukončujem schôdzu. Neukončujem, prepáčte. Vyhlasujem prestávku, o 14.00 hodine pokračujeme s hodinou otázok, lebo musíme. Poprosil by som aspoň tých, ktorí otázku položili, aby sem došli a si vypočuli odpoveď. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Uzatváram rozpravu. Navrhovateľ už mal slovo, predpokladám, že... Dobre predpokladám. Pani spravodajkyňa tiež už nič nechcela dodať. Vyhlasujem...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, rozpravu som vyhlásil za skončenú. No a ideme hlasovať o tomto bode. Dávam prestávku jednu minútu, aby mohli kolegovia prísť.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dokedy začneme hlasovať, by som sa chcel spýtať, keďže my sme v podstate už skončili so schôdzou, či nie je všeobecný súhlas s tým, že by sme dnešnú hodinu otázok zrušili?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Zriedkavý súhlas v tejto Národnej rade. No, ja som to konzultoval tu s predsedom ústavnoprávneho výboru, ktorý vravel tiež, že sa to nedá.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, ide sa hlasovať. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Žitňanskej, Procházku a Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 o hazardných hrách (tlač 359).

    Spravodajkyňou je členka výboru pre financie a rozpočet poslankyňa Zuzana Aštaryová, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás na popoludňajšom rokovaní Národnej rady.

    Pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny celkom 20 otázok na predsedníčku vlády a 22 na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vítam na rokovaní Národnej rady predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú a prosím ju, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Samozrejme, vítam aj ostatných členov vlády.

    Pani predsedníčka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. A teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Richarda Oravca a znie: "Pani premiérka, do akých oblastí a na aké aktivity smeruje pomoc zo švajčiarskych a nórskych fondov?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, nórske a švajčiarske fondy prispievajú na zmiernenie regionálnych rozdielov ako z hľadiska Slovenska, tak z hľadiska Európy ako kontinentu. V čase ekonomickej krízy a rozkolísanej situácie v rámci Európskej únie je týchto 200 mil. eur významný, spoľahlivý zdroj financovania aktivít na Slovensku v lokalitách a regiónoch, ktoré sú z hľadiska finančných zdrojov a celkovej úrovne rozvoja poddimenzované. Nórsky finančný mechanizmus, zjednodušene nórske fondy, sa na Slovensku implementujú v dvoch programovacích obdobiach. Prvé sa vzťahovalo na roky 2004 až 2009 a druhé 2009 až 2014.

    Prvé obdobie na úrovni projektov skončilo a čoskoro, 27. júna, sa bude konať záverečná konferencia na Bôriku za účasti významných predstaviteľov z Nórskeho kráľovstva, kde bude vyhodnotenie tohto celého prvého obdobia. Súčasne to bude otváracia konferencia druhého obdobia nórskych fondov, ktorá siaha až do roku 2014.

    Slovenská republika bola prvou krajinou, s ktorou Nórske kráľovstvo Memorandum na druhé obdobie podpísalo. Mala som tú česť počas oficiálnej návštevy nórskeho kráľovského páru minulý rok v októbri toto Memorandum s jeho výsosťou Haraldom V. za Slovenskú republiku podpísať.

    Prvé obdobie nórskych fondov sa realizovalo na základe medzinárodných zmlúv medzi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na jednej strane a Slovenskou republikou ako prijímateľskou krajinou na strane druhej. Tieto dohody z roku 2005 umožnili Slovensku použiť 65 mil. eur na financovanie projektov a blokových grantov, pričom správu fondov vykonával Úrad vlády. V roku 2005 vyhlásil prvé tri výzvy. Snahou bolo nájsť sprostredkovateľov blokových grantov v oblasti fondu pre mimovládne organizácie, štipendijného fondu a Fondu pre výskum. V roku 2006 vyhlásil Úrad vlády výzvu na individuálne projekty. S ich implementáciou sa začalo v roku 2007. V roku 2008 nasledovali ďalšie dve výzvy na individuálne projekty. Jedna bola pre malých a stredných podnikateľov a druhá pre subjekty z verejného a tretieho sektora.

    Fondy spravuje Národný kontaktný bod, ktorý je začlenený do Úradu vlády Slovenskej republiky. Podarilo sa zazmluvniť 99,7 % alokácie týchto finančných prostriedkov. Realizovali sa prostredníctvom 101 individuálnych projektov a 220 malých podprojektov. Spolu 321 subjektov po celom Slovensku, ktoré 30. apríla 2011 svoje aktivity skončili. Programovacie obdobie z bývalého obdobia vlády hodnotím veľmi pozitívne ako úspešné.

    V súčasnosti Národný kontaktný bod pre švajčiarske a nórske fondy na Úrade vlády Slovenskej republiky spracováva posledné žiadosti o platby a administratívne uzatvára celú implementáciu projektov.

    Z hľadiska čerpania finančných prostriedkov podľa údajov ministerstva financií k 27. máju 2011 bolo čerpanie zo štátneho rozpočtu na úrovni 88 % z čistej alokácie, 70 % bolo už aj refundovaných späť do štátneho rozpočtu od donorov. Národný kontaktný bod predpokladá, že celkovo bude poskytnutých a následne refundovaných viac ako 90 % čistej alokácie.

    Úspory vznikli jednak úsporami pri verejnom obstarávaní, ako aj tým, že v niektorých prípadoch musel Národný kontaktný bod od zmluvy s konečným prijímateľom odstúpiť.

    101 individuálnych projektov realizovali najmä mimovládne organizácie, 25 projektov implementovala miestna samospráva, 17 projektov príspevkové a rozpočtové organizácie, 10 projektov samosprávne kraje, 12 vysoké školy a 5 štátna správa.

    Je viacero veľmi pekných príkladov úspešných projektov, na ilustráciu kaštieľ v areáli Domova sociálnych služieb Prakovce - Matilda Huta, kde sa zriadilo rehabilitačné centrum. Konečným prijímateľom bol Košický samosprávny kraj. Zrekonštruované zariadenie slúži ako hydroterapeutické centrum pre klientov Domova sociálnych služieb so sídlom v Prakovciach. Poskytuje služby deťom, dospelým. Dve tretiny klientov má k mentálnemu postihnutiu, bohužiaľ, pridružený aj telesný postih. Prepojila sa budova kaštieľa s fungujúcimi objektmi v areáli DSS, pričom sa vytvorili priestory pre rehabilitačné centrum. Celý areál domova bol zrekonštruovaný z prostriedkov viacerých fondov. V prvej etape Európska rozvojová banka, fondy finančného mechanizmu, nórsky finančný mechanizmus a v tretej etape dostalo dokončenie tohto centra zelenú aj zo štrukturálnych fondov. Tým sa podarí vlastne celý areál, kompletný areál s kompletnými službami zrekonštruovať a aj prevádzkovať.

    Iný príklad je projekt regulácie potokov obce Nižný Slavkov, Slavkovský potok a Čierny močiar, kde prijímateľom grantu vo výške 540 000 eur bola obec Nižný Slavkov, kde sa podarilo v dĺžke 1 542 m úprava a regulácia Slavkovského potoka, rovnako Čierny močiar upravený, Štengoský potok upravený, vytvorili sa betónové vence, osadili sa lávky pre peších, obojstranné oporné múry - jednoducho kompletný protipovodňový program aj s úpravou životného prostredia.

    220 podprojektov bolo implementovaných cez tzv. blokové granty. Celkovo sa projekty realizovali v prioritných oblastiach: ochrana životného prostredia 12 projektov, podpora trvalo udržateľného rozvoja 11, zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva 14, rozvoj ľudských zdrojov 18, do zdravotníctva a starostlivosti o deti 12, do výskumu 17 projektov, na posilnenie súdnictva 4, regionálna politika, cezhraničné aktivity 11, technická pomoc súvisiaca s implementáciou európskeho práva 2 projekty.

    Spomenula som, že celkové uzavretia a vyhodnotenie bude v lete, najneskôr na jeseň. Dnes už znovu môžem len zopakovať a povedať, že sa v rámci projektov podarilo na ochranu životného prostredia rekonštruovať 5 186 m vodných tokov, vysadilo sa 2 000 stromov, vybudovalo vyše 17 km kanalizačných sietí, 2 čističky odpadových vôd. Okrem toho sa rozšírili kapacity pre umiestňovanie detí, zvýšila sa plocha na dieťa v priemere o 10 metrov štvorcových, nové zariadenia pre matky v núdzi, obete násilia, dôchodcov a postihnuté deti, kde sa zvýšil počet miest o 80 a zrekonštruovalo sa viac ako 3 000 metrov štvorcových podlahovej plochy pre matky v núdzi, obete domáceho násilia, dôchodcov a postihnuté deti. A to nespomínam projekty, ktoré viedli k zníženiu spotreby elektrickej energie, či projekty, ktoré zvyšovali produkciu biomasy alebo znižovali produkciu emisií.

    V druhom období do roku 2014 získa Slovenská republika z nórskych fondov 80,7 mil. eur a bude táto podpora nasmerovaná na adaptáciu, na zmenu klímy, cezhraničné aktivity, domáce násilie a rodovo podmienené násilie, obnovu kultúrneho dedičstva, podporu projektov mimovládnych organizácií a štipendiá.

    Ešte, ak dovolíte, k švajčiarskym fondom. Švajčiarska konfederácia poskytuje Slovenskej republike nenávratnú pomoc vo výške 66 866 000 mil. švajčiarskych frankov, čo je zhruba 54 mil. eur. V programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce je cieľom znížiť hospodárske a sociálne rozdiely. Jednotlivé projekty je potrebné zmluvne prideliť do 13. júna 2012 a finančná podpora bude trvať do 13. júna 2017. Výber podporených projektov je dvojkolový. K dnešnému dátumu je ukončené prvé kolo výberu podporovaných projektov rozhodnutiami Švajčiarskej konfederácie. Do druhého kola postupujú iba žiadatelia, ktorí v prvom kole dostali zo Švajčiarskej konfederácie kladné rozhodnutie. Konečné rozhodnutie je opäť na strane Švajčiarska.

    Ostatné programy, ktoré sú v rámci tohto fondu, v rámci prevencie a manažmentu prírodných katastrof, je oprávneným subjektom ministerstvo vnútra. To predložilo projekt Zlepšenie pripravenosti záchranných zložiek ministerstva vnútra na budovanie, posilňovanie a prípravu kapacít a orgánov určených na prácu v území zasiahnutom prírodnými katastrofami.

    V rámci posilnenia inštitúcií a kapacít pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu sú oprávnenými subjektmi ministerstvo spravodlivosti. To má tiež svoj projekt a ten robí v spolupráci s ostatnými inštitúciami, ale najmä v oblasti rozvoja technologickej inovácie súdno-trestnej a súdno-civilnej agendy ministerstva spolu s ministerstvom vnútra, s projektom rovnako Policajného zboru Acheron.

    V rámci obnovy a modernizácie základnej infraštruktúry a skvalitnenia životného prostredia sú podporované projekty v oblasti vodného hospodárstva, odpadových vôd a hlavne čistenie komunálnych odpadových vôd. Na základe rozhodnutia Švajčiarskej konfederácie do druhého kola postúpilo sedem žiadostí o grant.

    V oblasti ochrany prírody Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch a Národné lesnícke centrum Zvolen s projektom Monitoringu a výskumu lesných ekosystémov, to je ďalšia schválená priorita.

    Štipendijný fond, ktorý má posilniť vedecký potenciál, tento je spravovaný Slovenskou akademickou informačnou agentúrou a na švajčiarskej strane Rektorskou konferenciou. Prvé kolo výberu štipendistov prebehlo a desať žiadateľov získalo podporu vo výške celkovo 700 000 švajčiarskych frankov.

    Sú tu ešte projekty v oblasti technickej a odbornej prípravy a blokový grant pre mimovládne organizácie a financovanie partnerstiev, kde sú ďalšie finančné prostriedky vo výške 250 000 švajčiarskych frankov.

    Veľmi dobre využívané fondy a tu je kontinuita a verím, že tie projekty budú rovnako úspešné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyne, poslanci, dovoľte mi ospravedlniť pána ministra hospodárstva Miškova, má prijatie ministerky hospodárstva Spolkovej republiky Nemecko, Sasko, zo Saska. Zastúpi ho 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pán Figeľ. Dovoľte mi rovnako ospravedlniť pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, je na služobnej ceste dávnejšie plánovanej. Zastúpi ho podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon je na služobnej ceste, zastúpi ho minister životného prostredia pán Nagy. A pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Chmel je na zahraničnej pracovnej ceste, neboli naňho otázky.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku, maximálne však v rozsahu dvoch minút. Nie.

    Otázkou č. 2 je otázka, ktorú položil pán poslanec Richter, ktorého ale v sále nevidím, preto sa na jeho otázku odpovedať nebude.

    Ďalšou otázkou je tiež otázka pána Richtera, takže tiež sa na ňu nebude odpovedať.

    Ďalej otázka, ktorú položil pán poslanec Martinák, taktiež nie je prítomný v sále, a preto na ňu odpovedať nebudeme.

    A potom je otázka Mareka Vargovčáka, ktorý prítomný v sále je: "Vážená pani premiérka, vláda spustila program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu vôd, ktorého hlavnými cieľmi je revitalizácia miest v regiónoch. Ako napreduje tento program a aké má zatiaľ výsledky?"

    Chcem vás upozorniť, že máte ešte tak pol minúty na odpoveď, pani premiérka. Nech sa páči.

  • Áno, sledujem tú časomieru. Je mi ľúto, že som nemala príležitosť opozičným poslancom odpovedať, vytvorila som si na to časový priestor. Ja za pár sekúnd naozaj na program revitalizácie nedokážem dať kompletnú odpoveď, nie preto, že nechcem, ale preto, že je to rozsiahly program s veľkou vyčlenenou sumou zo štátneho rozpočtu, ktorý sa rozbehol v prvých 200 obciach. S prvými výsledkami vytvorí dokopy vyše 7 000 stabilných pracovných miest a 2 500 sezónnych pracovných miest.

    Nabudúce možno viac. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani premiérka.

    A pristúpime teraz k odpovediam členov vlády, ktoré boli vylosované, od poslancov na jednotlivých členov vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Kamila Homoľu na podpredsedu vlády a ministra financií a znie: "Vážený pán minister a podpredseda vlády, predseda SMER-u Robert Fico svojho času o kauze Privilégium vyhlásil: "Ja sa hlásim k tým 44 posteliam, napíšte to na mňa. Dobre? Kľudne povedzte, že predseda vlády preberá zodpovednosť za 44 postelí za ministerku Tomanovú, beriem to na seba." Vážený pán minister, existujú nástroje, ako dnes vymôcť takýto záslužný a nasledovaniahodný verejný prísľub bývalého premiéra, keď už aj súd rozhodol o tom, že Privilégium pani ministerky Tomanovej bol podvod a žiadať peniaze, o ktoré štát prišiel v kauze Privilégium, od pána Roberta Fica?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, právne vymožiteľný tento verejný prísľub Roberta Fica nie je. Ale myslím si, že tento jeho verejný prísľub, následná nečinnosť sa dá komentovať, ako aj iné vyhlásenia verejné, slovami: "Slovo robí chlapa." Skončil som.

  • Pán poslanec, aj vy máte priestor na možnosť položiť. Čiže doplňujúca otázka nie je potrebná. Ďakujem pekne.

    Ďalšou z vylosovaných otázok je otázka od pani poslankyne Jany Laššákovej. Mám pocit, že Janka Laššáková nie je v sále, a preto sa na ňu...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže pani Laššáková sa našla. Otázka je na pani ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú: "Pani ministerka, kedy bude ukončená rekonštrukcia Krajského súdu v Banskej Bystrici?"

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za otázku pani poslankyni Laššákovej. S potešením môžem odpovedať, že práce na rekonštrukcii sa obnovili v apríli tohto roku. Podľa harmonogramu v októbri by mala byť budova odovzdaná. Plán je, že medzi októbrom do konca decembra sa presťahujú do rekonštruovanej budovy Krajského súdu v Banskej Bystrici všetci sudcovia aj zamestnanci a od 1. januára budú pôsobiť v tejto budove.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, dve minúty.

  • Ja viac-menej by som len chcela poďakovať pani ministerke za to, že sa tie práce ukončujú a je to prísľub, pretože je to budova, ktorá je pamiatkovo chránená. Súdy v Banskej Bystrici, aj krajský, aj okresný, sú po rôznych miestach a tá budova je naozaj veľmi pekná a bude teda dobré, aby slúžila svojmu účelu.

  • Ďakujem pekne. Budeme postupovať ďalej.

    Otázka, ktorú položil pán poslanec Kamil Homoľa, je otázka adresovaná ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi. A otázka znie: "Vážený pán minister, slovenské cesty sú plné kamiónov, z ktorých mnohé sú zjavne preťažené. Aké kroky robí ministerstvo vnútra pre to, aby zamedzilo devastácii ciest preťaženými kamiónmi, a neplánujete do budúcnosti zintenzívniť kontroly hmotnosti kamiónov na cestách?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Policajný zbor v rámci svojich možností, ktoré, samozrejme, nie sú neobmedzené, čo sa týka počtu cestných váh, ktoré máme v celkovom počte 8, ktoré sú určené na meranie nápravových tlakov, vykonáva predmetnú kontrolu intenzívnejšie ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka. Konkrétne to poviem na údajoch za posledný kvartál minulého roku a za prvý kvartál tohto roku.

    V poslednom kvartáli minulého roku Policajný zbor vykonal 2 207 kontrol vozidiel, pri ktorých bolo zistených 882 priestupkov, pričom v prvom kvartáli tohto roku bolo vykonaných 3 391 kontrol, čo je o 1 184 viac, a takisto bolo zistených viac priestupkov, konkrétne 935.

    Z uvedených údajov vyplýva, že Policajný zbor vykonáva kontrolu nápravových tlakov intenzívnejšie, zaoberá sa touto problematikou, čo nepochybne prispelo k zlepšeniu disciplinovanosti vodičov na našich cestách. Táto skutočnosť sa pozitívne prejavila na lepších ukazovateľoch počtu a následkov dopravných nehôd ku dňu 15. mája v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010.

    Tiež by som chcel upozorniť vás na jeden konkrétny legislatívny návrh, o ktorom parlamentu rokuje už v druhom čítaní, keďže na teraz končiacej schôdzi bol návrh do druhého čítania schválený, a to je návrh novely zákona o cestnej premávke. V tomto návrhu riešime zákaz jazdy vozidiel nad 12 ton na cestách II. a III. triedy. Tento zákaz má zamedziť nielen účelovému obchádzaniu spoplatnených ciest ťažkými kamiónmi, ale aj poškodzovaniu ciest II. a III. triedy takýmito vozidlami. Tento zákaz sa však nemá vzťahovať na vozidlá, ktoré majú nakládku, vykládku nákladu alebo výkon činnosti na mieste, ku ktorému je prístup len po ceste II. alebo III. triedy, a takisto sa v návrhu splnomocňuje ministerstvo vnútra umožniť všeobecnú výnimku z tohto zákona najmä z dôvodu, ak by vylúčenie z jazdy po cestách II. a III. triedy znamenalo neprimeranú obchádzku.

    Môžem vás ubezpečiť, že aj napriek skutočnosti, že za udržiavanie pozemných komunikácií nezodpovedá priamo Policajný zbor, tak budeme venovať aj naďalej pozornosť každej okolnosti, ktorá má za následok zhoršenie stavu zjazdnosti ciest.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Dlhšia pauza.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či má pán poslanec Homola doplňujúcu otázku. Nie. Ďakujem aj pánovi ministrovi vnútra.

    Bude nasledovať otázka od pána poslanca Andreja Kolesíka, je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugenovi Jurzycovi, odpovedať za neho bude pán minister a podpredseda vlády Mikloš. Otázka znie: "Pán minister, ako je možné, že v prípade spornej voľby rektora Trnavskej univerzity vaše ministerstvo vydalo v tej istej veci dve rôzne stanoviská k voľbe rektora? Prečo Vy a Vami riadené ministerstvo kryjete a prehliadate závažné porušenia vysokoškolského zákona pri voľbe rektora Trnavskej univerzity?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za neprítomného pána ministra školstva Eugena Jurzycu.

    Dňom 31. januára 2011 skončilo prvé funkčné obdobie rektorovi Trnavskej univerzity doc. Ing. Martinovi Mišútovi. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, citujem: "Akademický senát verejnej vysokej školy volí kandidáta na funkciu rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie." Prvý kontakt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s Trnavskou univerzitou v súvislosti s voľbou kandidáta na rektora bol list, ktorým sa obrátil dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity na ministerstvo vo veci nejasnosti okolo členstva v Akademickom senáte vysokej školy, na ktorý poskytla sekcia vysokých škôl ministerstva stanovisko. Jeho podstatou bolo, že skončením pracovného pomeru zamestnanca končí aj jeho členstvo v Akademickom senáte. Toto je zrejme prvé z dvoch stanovísk, ktoré uvádzate vo svojej otázke.

    Ďalší kontakt Trnavskej univerzity s ministerstvom bol list Akademického senátu Trnavskej univerzity ministrovi školstva s návrhom na osobu k povereniu výkonom funkcie rektora Trnavskej univerzity. Podľa zákona minister školstva poveril výkonom funkcie rektora na obdobie od 1. 2. 2011 do vymenovania nového rektora doc. ThDr. Andreja Filipeka, ktorý bol dovtedajším prvým prorektorom.

    Predsedníčka Akademického senátu listom oznámila, že 10. 2. 2011 na zasadnutí Akademického senátu bol zvolený za kandidáta na funkciu rektora prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., súčasne požiadal ministra školstva o predloženie návrhu na vymenovanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky. Listom z toho istého dňa zaslal predseda Správnej rady Trnavskej univerzity podnet ministerstvu na preskúmanie zákonnosti voľby kandidáta na rektora. Dôvodom podnetu bolo spochybnenie členstva deviatich členov zamestnaneckej časti Akademického senátu, ktorým v priebehu členstva skončila pracovná doba na dobu určitú s Trnavskou univerzitou a pracovný pomer bol s nimi novými pracovnými zmluvami nadväzne opätovne dohodnutý. S odkazom na znenie zákona bolo členstvo týchto deviatich osôb v Akademickom senáte spochybnené, a tým aj výsledky volieb kandidáta na rektora.

    Na základe uvedeného podnetu dal minister školstva overiť odboru kontroly ministerstva skutkový stav vykonaním kontroly osobných spisov príslušných zamestnancov, členov Akademického senátu. Kontrola na základe ministrovho poverenia sa uskutočnila v čase od 7. 3. 2011 do 31. 3. 2011. V priebehu výkonu kontroly si kontrolná skupina vyžiadala z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky stanovisko k problematike pracovných pomerov na dobu určitú, ktoré bez prestávky pokračujú na základe novej pracovnej zmluvy. V stanovisku sa uvádza, citujem: "Keď sa pracovný pomer nemení v subjekte a ani v inom obsahovom prvku, pracovné pomery na seba nadväzujú, možno pokračovanie považovať za predĺženie pracovného pomeru." Koniec citátu.

    Na základe uvedeného kontrola konštatovala, že voľba kandidáta na rektora Trnavskej univerzity prebehla v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo záverov kontroly bol návrh na vymenovanie rektora Trnavskej univerzity podľa návrhu Akademického senátu listom ministra predložený prezidentovi Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či chce doplniť otázku. Nie. Ďakujem aj vám, pán podpredseda vlády.

    A ďalšou otázkou je otázka od pána poslanca Milana Laurenčíka, je prítomný, takže budeme odpovedať. Otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefovi Mihálovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, v rámci snahy o efektívnejšiu štátnu správu a jej racionalizáciu došlo aj k zmenám sústavy inšpekcie práce. Aké sú vaše poznatky z činnosti inšpekcie práce?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžte odpovedať.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Som rád, že sa pýtate, pretože mám tak príležitosť vysvetliť niektorými faktami niektoré zavádzajúce tvrdenia, ktoré tu zazneli v rozprave v predošlých dňoch v pléne.

    Ja musím hneď na úvod konštatovať, že ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny som spokojný s výsledkami, ktoré dosahuje nové vedenie Národného inšpektorátu práce, a priam by som povedal, že veľmi spokojný. Skúsim teda pár príkladmi reagovať na tvrdenia, ktoré tu padli, a vysvetliť, aké možnosti, povinnosti ukladá legislatíva Národnému inšpektorátu práce a samotným inšpektorom, aby tu nedochádzalo k takýmto podobným zavádzajúcim tvrdeniam v budúcnosti.

    Ako všetci dobre viete, došlo k redukcii počtu zamestnancov v štátnej správe, týka sa to aj sústavy národnej inšpekcie, kde takisto muselo odísť z dôvodu úsporných opatrení časť zamestnancov. Výsledok je však taký, že s nižším počtom inšpektorov sa urobil väčší počet kontrol v teréne. Týka sa to všetkých oblastí kontroly, či je to odhaľovanie nelegálneho zamestnávania, alebo kontroly bezpečnosti práce, alebo cestnej kontroly. Sú tie výsledky úplne jednoznačné. Ja poviem čísla, za prvé štyri mesiace tohto roku vzrástol s porovnateľným obdobím minulého roku, to znamená s obdobím, kedy tu bolo predchádzajúce vedenie, počet výkonov narástol o 400, čiže z 2 600 vlani na 3 000 v tomto roku, čiže inými slovami, viac ako 15 %. Zdôrazňujem, že pri nižšom počte zamestnancov, pri nižšom počte inšpektorov, čo myslím, dosvedčuje tomu, že ide o efektívnejšie, ekonomickejšie riadenie novým vedením, ako to bolo predtým.

    Pán poslanec, ktorý občas si tu dá sám rád takú oranžovú vestu, v parlamente veľmi hrubo zavádzal, keď tvrdil, že inšpektori chodia v tých svojich zelených reflexných vestách na kontroly do firiem. Skutočnosť je taká, že kontroly nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektori práce, samozrejme, zásadne v civile a bez tých reflexných búnd. To znamená, nie je pravda, že by tým pádom nelegálni zamestnanci spozorovali inšpektora už z diaľky a utekali kade ľahšie, resp. zo zamestnanca sa stal zákazník. K tomu jednoducho nedochádza.

    Naopak, označovanie inšpektorov týmito zelenými reflexnými bundami, prepáčte, zabudol som si zobrať, jednu mám u seba v skrini na ministerstve, možno niekedy nabudúce predvediem, že naozaj tá bunda je veľmi zaujímavá a naozaj ju zďaleka vidno. Tak tieto bundy nosia inšpektori počas cestných kontrol, kde to má, samozrejme, svoj veľký zmysel, v prvom rade, pokiaľ ide o ich vlastnú bezpečnosť.

    Ďalším takým tvrdením bolo, že inšpektori sú zlomyseľní záškodníci atď., ktorí chcú robiť zamestnancom zle. No, to nie je tak. My chápeme inšpekciu práce tak, že inšpektori sú partneri zamestnávateľov a ich hlavnou úlohou je predchádzať porušeniam predpisov. A preto aj vyzývam zamestnávateľov, ktorí majú prípadne problém s aplikáciou príslušnej legislatívy, aby sa s dôverou obrátili na inšpektoráty práce, radi im poskytnú súčinnosť, poradia, pomôžu.

    Druhá vec je, že aj samotných inšpektorov práce vieme naďalej motivovať, vieme s nimi pracovať, vždy je čo zdokonaľovať, a preto iní zamestnanci inšpektorátov chodia priamo do terénu a sledujú počínanie inšpektorov v praxi tak, aby sme vychytali tie muchy, ktoré jednoducho vždy nejaké boli a budú. A, samozrejme, vedenie Národného inšpektorátu práce potrebuje poznať jednotlivých ľudí, to znamená, preto sú aj tie kontrolné mechanizmy, kedy vlastne kontrolujeme samotný výkon kontroly. Myslím si, že je to v poriadku.

    Samozrejme, problémy v minulosti poznáme, aj pokiaľ ide o korupčné správanie, chceme sa tomu vyhnúť a niekedy jednoducho inak to nejde ako výkonom kontroly, ako prebieha kontrola.

    Chcem na záver zdôrazniť, tak ako odporúča Európska únia, nové vedenie Národného inšpektorátu práce poskytuje bezplatné poradenstvo pre podnikateľov, organizuje odborné prednášky zadarmo, na ktorých sa od začiatku roka zúčastnilo už 1 700 zamestnávateľov. Myslíme si, že to je cesta, ako napr. znižovať riziká úrazov na pracoviskách. Je to spôsob, akým sa reálne pomôže zamestnávateľom, aby svoje podnikanie organizovali bez prípadného porušovania bezpečnostných predpisov a predpisov týkajúcich sa aj nelegálneho zamestnávania. Tak vyzerá efektívne riadenie inštitúcie.

    Ešte moja osobná skúsenosť na záver. Bol som v niekoľkých firmách a zúčastnil som sa aj osobne niekoľkých kontrol, kedy inšpektori boli na kontrole v príslušnej organizácii, v príslušnej firme. Sledoval som napr. ich prácu v nemocniciach a sledoval som ich prácu napr. aj pri kolaudácii zimného štadióna a videl som dobre a profesionálne odvedenú prácu.

    Ak pán poslanec Ondruš má aj naďalej inú mienku o výkone inšpekcie práce, rád ho pozvem na to, aby šiel niekedy spolu so mnou priamo do terénu a videl to, čo som videl ja.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Takže, pán podpredseda vlády, ďakujem za vašu odpoveď.

    A teraz pristúpime k ďalšej otázke a je to otázka od pána poslanca Mareka Vargovčáka adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Eugenovi Jurzycovi, na ktorú bude odpovedať pán podpredseda vlády Ivan Mikloš v zastúpení pána ministra Jurzycu, a otázka znie: "Vážený pán minister, prečo ste sa rozhodli novelizovať vysokoškolský zákon v otázke zrušenia povinnosti vykonávania štátnej skúšky pri ukončení vysokoškolského štúdia?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, forma štátnych skúšok používaná v súčasnosti v slovenskom vysokom školstve okrem obhajoby záverečnej práce nie je v zahraničí obvyklá a nie je v súlade s princípmi Bolonského procesu, osobitne s princípmi kreditového systému, pretože činnosť v súvislosti s prípravou na štátnice a so samotnými štátnicami nie je žiadnym spôsobom kreditovo ohodnotená. Na podporu tohoto tvrdenia uvádzam citát z dokumentu Európskej komisie Pokyny na implementáciu európskeho systému na prenos a zhromažďovanie kreditov ECTS. Citujem: "Kredity sa udeľujú na základe pracovného zaťaženia študenta. Pracovné zaťaženie predstavuje všetky vzdelávacie aktivity vrátane skúšok." Koniec citátu.

    Snahou ministerstva pri zaradení otázky štátnic do verejnej diskusie bolo upozorniť na hore uvedený problém nesúladu vysokoškolskej praxe na Slovensku s medzinárodnou praxou. Návrh pritom predpokladá, že vysoké školy, ktoré to budú považovať za potrebné, si môžu zachovať aj iné štátne skúšky ako len obhajobu záverečnej práce. Mali by však odstrániť uvedené porušenie princípov Bolonského procesu, resp. kreditového systému.

    Tiež sa očakáva, že návrh by mal prispieť k tomu, aby vysoké školy zvýšili svoje nároky na záverečné práce a na ich obhajobu.

    Ministerstvo si vyžiadalo od vysokých škôl informáciu o priebehu štátnych skúšok. Z informácií od dvadsiatich štyroch vysokých škôl vyplynulo, že na deviatich vysokých školách nebol v posledných dvoch rokoch nikto vylúčený z dôvodu nevyhovenia na štátnej skúške. Nakoľko menej ako 0,2 % študentov boli pre nezvládnutie štátnic vylúčené zo štúdia, nie je možné považovať štátnice za preukázateľne dostatočný kvalitatívnym filter.

    Ešte raz zdôrazňujem, že vysokým školám sa nezakazuje vykonávať záverečné skúšky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte potrebu položiť doplňujúci otázku? Nie.

    Pristúpime teda k ďalšej otázke, ktorá je od pána poslanca Milana Gaľu, ktorý je v rokovacej sále, otázka je smerovaná na pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Uhliarika. Otázka znie: "24. apríla 2011 ministerstvo zdravotníctva zverejnilo výzvu OPZ 2011/21/01 na zabezpečenie rekonštrukcie a modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry hlavne ambulantných zdravotníckych zariadení. Na strane 11 výzvy sú z procesu vylúčení žiadatelia z Prešovského samosprávneho kraja. Nepokladáte takéto vylúčenie za diskriminačné a jednak v rozpore s cieľmi konvergencie?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nech sa páči odpoveď. Operačný program Zdravotníctvo má zadefinované regionálne alokácie na západné, stredné a východné Slovensko, to v programe jedna, a v programe dva má na jednotlivé samosprávne kraje. Regionálne alokácie boli stanovené a schvaľované monitorovacím výborom pre Operačný program Zdravotníctvo.

    V rámci Prešovského samosprávneho kraja je na úrovni prioritnej osi 2 regionálna alokácia zo zdrojov EÚ stanovená v sume 8 231-tisíc eur z minulosti. V súčasnosti je výška zazmluvnených prostriedkov v sume 11,7 mil. eur, čím je táto regionálna alokácia takmer o 50 % prekročená. U ostatných samosprávnych krajov zatiaľ tieto alokácie ani zďaleka prekročené, alebo teda prečerpané nie sú.

    Prečo sme vydali to doporučenie? Koncom roka 2010 bol orgánom auditu, ktorým je ministerstvo financií, vykonaný audit, kde bolo len jedno zistenie s vysokou závažnosťou, a to nedodržanie regionálnej alokácie, a audítorská skupina konštatovala, že riadiaci orgán ohrozil dosiahnutie strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov, a zároveň, samozrejme, odporúčala, aby sme dôsledne aplikovali dodržiavanie týchto regionálnych alokácií. A, samozrejme, zároveň odporúčala, aby sme ich dodržiavali v budúcnosti.

    Uvedený problém bol následne otvorený orgánom auditu ministerstvom financií dňa 11. 4. 2011 a na národnom monitorovacom výbore pre Národný strategický referenčný rámec dňa 27. 4. 2011. Dokonca aj zástupca Európskej komisie pán Christopher Todd na obidvoch stretnutiach vyjadril názor Európskej komisie, ktorý sa týkal dôležitosti dodržiavania týchto regionálnych alokácií, a žiadal, aby v budúcnosti nedochádzalo k prečerpaniu.

    Vzhľadom na to, že bola táto alokácia v minulosti prečerpaná, riadiaci orgán pristúpil v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a auditom k opatreniu vylúčiť prijímateľov Prešovského samosprávneho kraja z oprávnených regiónov.

    Takže toto je odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno. Takže priestor máte v časovom limite dve minúty.

  • Ďakujem, pán minister. Ja som zároveň aj poslancom Prešovského samosprávneho kraja, a keďže došlo k vylúčeniu žiadateľov práve z Prešovského samosprávneho kraja, tak je len logické, že vznikol pocit tejto akejsi diskriminácie v celom procese prerozdeľovania z tejto prioritnej osi. Ďakujem za vysvetlenie. Samozrejme, do istej miery to možno chápať, ale tak trochu s úsmevom poviem, že ten pocit v nás tak trochu bude pretrvávať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalší, kto položil otázku, je pani poslankyňa Jana Vaľová, je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefovi Mihálovi: "Aký je váš názor na odstránenie garancie z druhého piliera?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte ešte 18 minút a 40 sekúnd.

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Ja si teda dovolím reagovať hneď na úvod, aby sme si veci dali na pravú mieru. V pripravovanej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení nerušíme garancie, ponechávame ich, ale navrhujeme ich ponechať len v konzervatívnom, čiže dlhopisovom fonde. To znamená, aby sme si to teda zadefinovali na úvod.

    Dnes máme tri fondy. Vo všetkých troch fondoch sú zákonom zadefinované garancie, keď sa na báze 6-mesačného sledovaného obdobia občanovi sporiteľovi garantuje, že hodnota jeho majetku nepoklesne. To znamená, musí tam byť aspoň nejaký mikrónový, mikrocentový výnos a hodnota jeho majetku nesmie poklesnúť. Čiže toto meranie je na 6-mesačnej báze vo všetkých troch fondoch.

    My navrhujeme, aby sa systém garancie zachoval, ale iba v jednom súčasnom konzervatívnom fonde. Zároveň, aby sa tento systém garancií zdokonalil, a to tak, že meranie výkonnosti, resp. tá garancia bude daná na základe obdobia piatich rokov. A čo je dôležité, tá garancia sa vlastne zosilní v prospech občana, v prospech sporiteľa, pretože hodnota majetku nesmie klesnúť pod tú štartovaciu čiaru po odpočítaní poplatkov.

    Čiže poviem príklad. Na začiatku má občan majetok v hodnote 10 000 eur, po skončení sledovaného 5-ročného obdobia bude mať majetok dnes, dnes pri súčasnom nadstavení 10 001 eur. A to je podľa súčasného zákona v poriadku. A potom odpočítame poplatky, ktoré budú povedzme 100 eur, a občanovi zostane 9 901 eur a je to podľa súčasného zákona v poriadku.

    Čiže podľa súčasného zákona de facto môže dôjsť k výslednému poklesu majetku sporiteľa vo fonde. Podľa nášho návrhu určite nie, pretože podľa nášho návrhu, ak by sa toto stalo, čiže po odrátaní poplatkov by bol ten majetok 9 900 eur a nie aspoň tých 10 000, tak v takom prípade by správcovská spoločnosť tých 100 eur musela doplatiť. Čo, ak trošku sa nad tým zamyslíte, vlastne znamená, že si nemôže uplatniť tie poplatky, ktoré by inak od sporiteľa vybrala. Alebo inými slovami. Správcovská spoločnosť bude mať nárok na poplatok v konzervatívnom fonde iba vtedy, ak výška toho zhodnotenia majetku minimálne pokryje aspoň výšku tých samotných poplatkov. Čiže je to priaznivejšie v prospech sporiteľa ako dnes.

    No a prečo rušíme garancie v druhom a v treťom fonde? To znamená vo vyváženom a rastovom? No rušíme ich jednoducho preto, lebo každý ekonóm, každý rozumný ekonóm, na koho sa pozriete a začnete s ním viesť debatu na túto tému, vám potvrdí, že garancie a výnos dosť dobre spolu nejdú dokopy. Myslím to, aby som to ale upresnil. Ak hovoríme, že druhý pilier má priniesť sporiteľom zaujímavú výšku dôchodkov, tak, samozrejme, predpokladáme, že tá zaujímavá výška dôchodkov nebude daná len tým, že si budú dlho sporiť a relatívne veľa si budú sporiť, ale predpokladáme, že tie peniaze, tie prostriedky, ktoré si formou sporenia odkladajú na svoje dôchodkové účty, sa budú zhodnocovať.

    To znamená, ak tam mám teda tých 10 000 eur, aj keby som k tomu nepridal žiadne ďalšie euro, lebo napríklad rok nebudem mať prácu, očakávam, že správcovská spoločnosť tých 10 000 eur reálne zhodnotí. Čiže ak je v nejakom roku povedzme 2-percentná inflácia, tak očakávam, že zhodnotenie týchto prostriedkov bude určite vyššie, ako je tá inflácia, pretože ak tomu tak nie je, tak reálne dochádza k znehodnoteniu mojich peňazí. Čiže ak správcovská spoločnosť z 10 000 eur pri 2-percentnej inflácii mi vytiahne túto sumu na 10 200, tak tým vlastne nič neurobila, pretože len zachovala reálnu hodnotu môjho majetku. Ak to bude ale 10 500 tak, už sa dá naozaj hovoriť o tom, že tie peniaze pracujú.

    A to vlastne chceme dosiahnuť tým, že garancie v týchto fondoch nebudú. Bude to mať priamy následok v tom, že správcovské spoločnosti budú môcť investovať aj do akcií. Je jasné, že investície do akcií sú rizikovou operáciou. Je zároveň ale jasné, že z dlhodobého pohľadu investícia do akcií je výnosná investícia, a je zároveň jasné, že sporenie v druhom pilieri nie je záležitosťou jedného alebo piatich rokov, ale v prípade hlavne tých mladších sporiteľov je to vec celoživotná, to znamená, ide o obdobie 30, 40 rokov. Je jasné, že počas tých 30 rokov nepochybne dôjde k poklesu na akciových trhoch, tak ako sa to aj reálne stalo v roku 2008, ale tak ako v roku 2009, 2010 sa akcie vrátili na pôvodnú úroveň a nielen to, už túto pôvodnú úroveň prekonali, tak to isté sa nepochybne pri takýchto výkyvoch pozitívne prejaví aj v budúcnosti. Taký je jednoducho vývoj, to je skutočnosť daná niekoľkými desiatkami rokov empatického, teda empirického pozorovania. O tom sa naozaj netreba nejako zložito baviť.

    Čiže ak to uzavriem, aby sme správcovským spoločnostiam umožnili reálne zhodnotiť majetok sporiteľov, navrhujeme, aby v druhom, v treťom fonde, to znamená vo vyváženom a v rastovom fonde, garancie boli odstránené. Garancie ale ponecháme v konzervatívnom fonde. Znamená to pre sporiteľov, že si budú môcť slobodne vybrať, či chcú ísť do potenciálneho rizika s potenciálne vyšším výnosom, alebo uprednostnia konzervatívnu stratégiu investovania s garanciou toho, že hodnota ich majetku nominálne určite nepoklesne. Bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Zdôrazňujem, bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Nebude to tak vynútené, ako to bolo pri tej zmene, ktorú ste vy urobili v roku 2008, kedy ste túto slobodu rozhodovania sporiteľom zobrali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, samozrejme, možno rozprávame trošku o dvoch rozdielnych veciach, pretože myslím, že pod pojmom majetok myslíte nasporenú sumu. My sme dali také garancie, že akonáhle zainvestujú správcovské spoločnosti zle, tak občan o nasporenú sumu nepríde. Lebo môže sa teoreticky stať aj to, že príde o celú nasporenú sumu a z druhého piliera nedostane nič. Pretože jasne, že ide do určitého rizika, tak ako ste povedal, že sa môže slobodne rozhodnúť.

    Nemyslím si, že občania sú u nás až tak zvyknutí obchodovať na finančných trhoch, o čom je jasné aj pri obchodovaní, pretože väčšinu aj sporitelia v bankách sú viac-menej konzervatívni, ale keď sa rozhodnú a budú to chcieť skúsiť, tak si myslím, že ak tam budú odstránené garancie, tak veľmi ľahko môžu o tieto peniaze prísť.

    Takže nevidím v tom ako také nejaké reálne, skôr tam vidím úplne otvorenie rúk pre správcovské spoločnosti, ktoré budú môcť ísť do obrovského rizika, a bude im jedno, či garancie pre sporiteľov budú, alebo nebudú, a bude im jedno, či na tom účte ten sporiteľ bude mať za dlhé obdobie nulu.

    Rovnako nemôžem s vami súhlasiť, že ako hovoríte, že sporitelia nemajú sporiť dlho, ale majú sporiť úspešne. Ale veď oni musia dlho sporiť, veď žiaden sporiteľ si nemôže vybrať peniaze z druhého piliera, tak ako to bolo v treťom pilieri, ktorý ste, tretí pilier, kde ste ho, ja doslova poviem, že ste ho zlikvidovali cez ministra financií, ktorý bol veľmi dobrým sporiacim účtom, kde si ľudia mohli po 50 rokoch vybrať peniaze.

    A poslednú vec chcem povedať, prečo mladých nútite, aby vstúpili okamžite do druhého piliera? Prečo? Pretože nemajú záujem? Pretože vlastne môžu sa rozhodnúť? Prečo sa mladý človek nemôže rozhodnúť, či vstúpi v tridsiatke, ale nútite ich vstúpiť do druhého piliera len preto, aby opätovne sa určitým spôsobom, lebo nie je to o zodpovednosti, je to o nejakom donútení, aby vlastne okamžite sa rozdelili tie peniaze. A tí mladí ľudia ešte ani nezarábajú a podľa mňa ešte nie sú ani tak finančne zdatní v týchto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Rád odpoviem na tieto doplňujúce otázky. Bolo ich vlastne vo vašom vystúpení, zachytil som ich teda niekoľko, niekoľko takýchto problematických bodov.

    Ja skúsim reagovať najskôr na to vaše tvrdenie "občania nevedia investovať", takže čo s tým? No veď práve preto sú tu správcovské spoločnosti, kde, pevne verím, sú odborníci na investovanie, aby prostriedky občanov investovali. Občania im zverujú naozaj nemalé finančné prostriedky a spoliehajú sa na to, že títo odborníci tieto prostriedky napríklad na akciových trhoch zhodnotia, a našou úlohou je zákony upraviť tak, aby sme im v tomto investovaní jednoducho nebránili.

    Ďalej hovoríte o garanciách. Ja zdôrazňujem, som sa to snažil trošku aj obšírnejšie popísať, ako ten nový systém bude fungovať. Garancie zostanú. Zostanú v konzervatívnom fonde a budú dokonca silnejšie ako tie súčasné, pretože sa bude tá hodnota majetku posudzovať po odpočítaní poplatkov. To znamená, tie správcovské spoločnosti si skutočne budú musieť zarobiť na to, aby si tie poplatky mohli od občana stiahnuť. To znamená, tento spôsob garancií ešte viac zvýhodní občanov. A zdôrazňujem, že občania si môžu slobodne vybrať investičnú stratégiu.

    Ešte jeden moment, ešte jedna novinka, ktorú som zatiaľ nespomenul. Chceme zaviesť, presadzujeme možnosť, aby si občan mohol svoju investíciu rozložiť medzi dva fondy súčasne. Čiže ak mám povedzme tých 10-tisíc, tak dajme tomu 5-tisíc dám na konzervatívny fond a 5-tisíc dám do akciového fondu. Čiže sám sa rozhodnem, do akej miery rizika chcem ísť alebo nechcem. S tým ešte jedným zlepšovákom súčasného stavu, dnes je to povinné preskakovanie, presúvanie medzi fondami pri dosiahnutí určitej hranice veku a to nie je dobre. Pretože keď občan sporiteľ túto hranicu veku dosiahne práve v taký časový moment, kedy sa niečo na tých trhoch deje, tak to toho sporiteľa môže naozaj veľmi poškodiť. Preto navrhujeme v novela zákona postupný prechod do konzervatívneho fondu, ktorý je teda garantovaný fond a bude garantovaný fond tak, aby sporiteľ nedoplatil na prípadné náhle výkyvy, napríklad na akciových trhoch.

    Hovoríte, že sporenie musí trvať dlho, no veď samozrejme, že sporenie musí trvať dlho, inak to nemá zmysel. A my budeme objektívne informovať pri ďalšom procese, keď na jeseň príde novela do parlamentu, a verím, že ju úspešne podporíte, tak my určite pripravíme korektnú kampaň a verím, že tak urobia aj správcovské spoločnosti, a verím, že tak aj vy ako poslanci, ak budete oslovovaní napríklad médiami, poskytnete svoj čo najobjektívnejší názor na novelu a budeme občanov informovať o tom, ktorý fond je pre nich zaujímavý, pretože tie fondy budú štyri a budú naozaj rôzne. Ten systém dôchodkového sporenia sa stane pestrofarebný, povedal by som, že aj dúhový. Čiže kto uprednostní konzervatívnu stratégiu, môže, kto je mladý, dynamický, keď to takto trošku zjednoduším, tiež bude mať nový indexový fond, kde sa môže zrealizovať so svojimi povedzme ambíciami čo najviac zhodnotiť svoje vklady.

    Hovorili ste ešte jednu vec. Nútime mladých v novele, aby vstupovali do druhého piliera. Nie, nenútime, len meníme nastavenie, či nie. To je to isté, ako keby som povedal, keď vy tvrdíte, že zavádzame povinný vstup, to ako keby som povedal, že dnes existuje povinný nevstup, čo tiež nie je pravda. Ide len o spôsob, ako nastaviť začínajúceho poistenca, to znamená občana, ktorý prvýkrát začne pracovať, platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ako nastavíme jeho postavenie voči druhému pilieru. Dnes je to nastavené tak, že on do druhého piliera nevstupuje automaticky, ale sám musí prejaviť vôľu vstúpiť, podpísať zmluvu, čím prejaví svoju vôľu vstúpiť do druhého piliera.

    My navrhujeme, aby tým, že ho Sociálna poisťovňa prvýkrát zaregistruje ako poistenca, aby automaticky bol zaradený aj do systému dôchodkového sporenia s tým, že bude mať dostatočne dlhú lehotu na to, aby si jednak slobodne vybral správcovskú spoločnosť, ktorá bude spravovať jeho prostriedky, a jednak aby, keď nechce byť súčasťou, keď nechce byť sporiteľom, keď nechce byť v druhom pilieri, jednak aby z druhého piliera mohol slobodne vystúpiť. Pracovne sme to nastrelili, túto dobu, na 2 roky. Som ochotný diskutovať o omnoho dlhšej dobe, nech je to povedzme aj 5, nech je povedzme aj 10 rokov, úplne pokojne. Nech sporiteľ má možnosť slobodne sa rozhodnúť, ak usúdi, že druhý pilier pre neho nie je výhodný, nech má možnosť slobodne sa rozhodnúť z druhého piliera vystúpiť. Čiže ide len o to základné štartovacie nastavenie, ale určite nie o povinnosť.

  • Pán minister, pani poslankyňa Gabániová vám položila otázku a pýta sa vás, či "ak zrušíte garancie štátu pre starobných dôchodcov, ktorí zverili polovičku svojich dôchodkov DSS-kám na podnikanie, otvoríte možnosť vystúpiť z druhého piliera".

    Nech sa páči, môžete na otázku odpovedať.

  • Áno, ak dovolíte, pán podpredseda, myslím si, že táto otázka je fakticky zodpovedaná, pretože som vysvetlil v predošlej, pomerne rozsiahlej odpovedi pani poslankyni Vaľovej, že garancie nerušíme, meníme ich nastavenie, meníme ich rozsah, ale garancie zostanú. To znamená, tá druhá časť otázky potom, ak zrušíme garancie, čo ďalej, myslím si, že už je zbytočné nad týmto špekulovať, pani poslankyňa, čo poviete?

  • Takže súhlasíte? Pani poslankyňa, nechcete položiť doplňujúcu otázku? Preto, lebo pán minister odpovedal na vašu otázku. Ak ste spokojná s odpoveďou, ktorá súvisela s predtým položenou otázkou, tak...

  • Reakcia poslankyne.

  • Ale v poriadku. Už na vás nepríde, pani poslankyňa.

    Ďalší v poradí položil otázku pán poslanec Droba, ktorý nie je prítomný. Pán poslanec Laurenčík, nie je prítomný.

    Pán poslanec Vargovčák: "Vážený pán minister, kedy podľa vás vstúpi do platnosti novela vysokoškolského zákona, ktorá zruší povinnosť vykonať štátne skúšky na konci štúdia?" Sa pýta pán poslanec Vargovčák vás, pán minister.

  • Reakcia z pléna: "Skôr ministra školstva." Ďalšie reakcie z pléna.

  • Na ďalšiu otázku už nezostane odpoveď, panie poslankyne, páni poslanci, preto ju ani nepoložím. No preto, lebo zostáva pár sekúnd do vypršania času určeného na bod hodina otázok a odpovedí.

    Ďakujem všetkým členom vlády, premiérke a ministrom, ktorí odpovedali na otázky poslancov, ktoré boli vyžrebované, a poslancom za aktivitu pri ich položení.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom programu sme prerokovali všetky body, ktoré sme si schválili na rokovanie 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, čo mi dáva právo, aby som vyhlásil rokovanie 18. schôdze za skončené. Končím rokovanie 18. schôdze Národnej rady.

  • Rokovanie 18. schôdze NR SR sa skončilo o 15.05 hodine.