• Dámy a páni, otváram desiaty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Jahnátek, Mamojka, Pado, Tomanová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Vášáryová.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 278 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 278a.

    Dávam slovo pani ministerke Žitňanskej, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2005/214 SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie v platnom znení.

    Návrh zákona v súlade s uvedeným rámcovým rozhodnutím zabezpečuje aplikáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných a správnych orgánov členských štátov Európskej únie na rozhodnutia, ktorými bola uložená peňažná sankcia v trestnom alebo v správnom konaní na účely ich uznania a výkonu v inom členskom štáte, v ktorom má povinná osoba bydlisko, majetok, príjem, alebo ak sa jedná o právnickú osobu, sídlo.

    V čl. II. návrhu zákona sa navrhuje novelizácia zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v záujme vytvorenia predpokladov pre osobitnú úpravu uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí.

    Dovoľte, aby som uviedla stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona 16. mája.

    Ako predkladateľka návrhu zákona sa stotožňujem so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov.

    Ďakujem pekne, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Anne Vittekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. marca 2011 č. 346 pridelila vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii na prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 3. mája 2011 pod č. 169 a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 11. mája 2011 pod č. 164.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom tri tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v materiáli, ktorý bol predložený poslancom Národnej rady.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 a 3 spoločne s návrhom schváliť.

    O bode 2 osobitne s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 16. mája 2011 pod č. 191. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pán predseda, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie.

    Spravodajkyňa? Tiež nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 279. Spoločná správa výborov má tlač č. 279a.

    Pani ministerka, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prednedávnom ste odsúhlasili dôležité zmeny v justícii. Od 1. mája sú tieto zmeny účinné a začíname vyberať predsedov súdov a sudcov v úplne inom type výberových konaní.

    Dali ste vtedy zelenú najväčšiemu otvoreniu justícii a verejnej kontrole, a dali ste aj jasný signál, že naozaj môže svitnúť aj na lepšie čase pre justíciu, pre poctivých sudcov a v konečnom dôsledku aj pre každého jedného človeka, ktorý sa v určitej životnej situácii musí obrátiť na súdy.

    Dôveryhodný a efektívny justičný systém ale nie je len o tom, ako vyzerajú naše súdy, ale preto, aby ľudia mohli dôverovať nášmu justičnému systému, je potrebné urobiť zmeny nielen na súdoch, ale po vyše dvadsiatich rokoch aj na prokuratúre. Preto opäť tu stojím s návrhom, ktorého hlavným cieľom je otvorenosť a transparentnosť tentokrát prokuratúry a zvyšovanie dôveryhodnosti tejto inštitúcie v očiach verejnosti. Prichádzam s návrhom, ktorého cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky pre verejnú kontrolu prokuratúry, ale aj pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania prokuratúry vrátane zvýšenia procesnej nezávislosti prokuratúry.

    Dovoľte, aby som zhrnula tie základné a kľúčové zmeny. Áno, aj prokuratúru a rovnako ako súdy otvárame verejnej kontrole, otvárame ľuďom, aby sa mohli pozerať cez zverejnené rozhodnutia prokuratúry, ale aj cez transparentné výberové konania na prokurátorov a vedúcich, vedúce, vedúcich prokurátorov na to, ako funguje naša prokuratúra.

    Som presvedčená, že aj pri prokuratúre je potrebné odstrániť priestor pre rodinkárstvo a popretŕhať silné regionálne väzby, ktoré, všetci to tušíme, ale nechceme o tom hovoriť, ktoré existujú. Preto sme dali priestor pre nový typ otvorených výberových konaní aj na prokuratúre a preto zavádzame aj funkčné obdobia na pozície vedúcich prokurátorov.

    Som presvedčená o tom, že nielen rozhodnutia súdov, ale aj prokuratúry si zaslúžia, aby ich ľudia videli. Preto chceme zverejňovanie rozhodnutí aj pokiaľ ide o prokuratúru, najmä teda rozhodnutí, kde prokuratúra rozhoduje s konečnou platnosťou bez toho, aby toto rozhodnutie preskúmal súd.

    V rámci posilnenia procesnej nezávislosti navrhujeme aj zákaz vydávania tzv. negatívnych pokynov. Z návrhov novej právnej úpravy je zrejmé, že takýto postup, či už formálny alebo neformálny, nebude v súlade so zákonom. A ak bude priamo nadriadený prokurátor mať názor, že je náležité napr. zastaviť nejaké trestné stíhanie, nepodať obžalobu, nevzniesť obvinenie, bude sa musieť pod takúto vec podpísať sám.

    Návrh, ktorý máte pred sebou, zavádza aj ďalšie zmeny. Napríklad definíciu bezúhonnosti prokurátora, ktorá dnes už platí pre sudcov, ale aj ostatné právnické profesie. Návrh rovnako zavádza povinnosť zverejňovať majetkové priznania prokurátorov, tak ako je to už dnes u sudcov a ostatných ústavných činiteľov. Myslím si, že to sú všetko kroky, ktoré prispejú k väčšej transparentnosti fungovania prokuratúry a môžu systému ako takému len pomôcť a prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti tejto inštitúcie. Návrh predpokladá aj zrušenie vojenskej prokuratúry, ktorá po zrušení vojenských súdov stratila svoje opodstatnenie. Vojenskí prokurátori v systéme ostávajú. Agenda týkajúca sa vojenských trestných činov prejde na špecializované okresné prokuratúry a krajskú, resp. generálnu prokuratúru.

    Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona bol predmetom rozsiahlych diskusií a ja sa chcem poďakovať v tejto chvíli za naozaj dobrú diskusiu s poslancami. Stretli sme sa niekoľkokrát a myslím si, že výsledkom týchto diskusií, v rámci, ktorých som cítila silnú vôľu zmeniť pomery na prokuratúre, ale zároveň silnú vôľu nájsť riešenie tých citlivých otázok, ktoré vyvolávali diskusiu tak, aby boli naplnené zámery, ktoré si predkladateľ položil, keď pripravoval novelu zákona o prokuratúre. A zároveň, aby všetky tieto citlivé otázky boli riešené tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o dobrom úmysle, pokiaľ ide o túto právnu úpravu.

    Chcem povedať, že výsledkom týchto diskusií, veľmi korektných diskusií, je sumár pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ktoré schválil ústavnoprávny výbor po dlhej diskusii. Ja som presvedčená, že sme našli na ústavnoprávnom výbore zhodu naprieč koalície vrátane, vrátane zhody s predkladateľom. Zhodu, ktorá garantuje, že zostávajú naplnené všetky ciele, ktoré som si ako predkladateľka kládla pri príprave tohto návrhu zákona, a zároveň tento návrh zákona vylepšujú a riešia tie toľko diskutované otázky naozaj spôsobom, ktorý, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti.

    Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí participovali na týchto diskusiách a prichádzali s návrhmi, o ktorých som presvedčená, že naozaj tento návrh vylepšujú. A s týmto by som poďakovala za priestor, ktorý som mala pri svojom úvodnom slove, a poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Edite Pfundtner, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka a kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 pod č. 348 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný vládny návrh zákona, pod tlačou 279, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon o prokuratúre a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť, rokoval o návrhu zákona, uznesenie však neprijal, nakoľko pri hlasovaní o jeho návrhu nebol predmetný výbor uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva celkom 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené pod číslom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 20 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 pod č. 193. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu, mňa, predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Glváča. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, v prvom rade by som chcel prejaviť radosť, že tu sedí pani ministerka. Keď som ju včera zbadal, tak som sa veľmi potešil, že ešte stále je ministerka, lebo som myslel, že sa niečo udialo. Nedával som pozor po vyjadrení nemenovaného ministra pred dvomi týždňami, že budú padať hlavy na bratislavských súdoch. Tak som myslel, že už máme nového ministra a šéfuje aj tomuto rezortu. Takže naozaj sa úprimne teším, že je stále ministerkou spravodlivosti.

  • Dlho som rozmýšľal, ako začať svoje vystúpenie. Rozhodol som sa začať ab ovo, teda od základného dokumentu tejto vlády a koalície, od programového vyhlásenia vlády. Nikde v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o potrebe zásadnej zmeny postavenia, právomoci a činnosti prokuratúry. Ak by ste dokonca chceli hľadať niečo o potrebe zmeny tajnej voľby kandidáta na generálneho prokurátora na verejnú, hľadali by ste zbytočne. O takejto zmene nie je nikde ani zmienka. Aby bolo jasné, čo konkrétne rieši programové vyhlásenie vlády na tému prokuratúra, budem citovať:

    Po prvé, vláda prehodnotí aj druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov a prokurátorov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca Národnej rady.

    Po druhé, vláda navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady ako aj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod správu ministerstva spravodlivosti.

    Po tretie, v záujme posilnenia dôvery v justičný stav, vláda Slovenskej republiky bude presadzovať právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov prokuratúry boli transparentné, otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritéria.

    Pani ministerka prikyvuje, áno, ale máme iný názor na to, čo sa stalo.

    S cieľom efektívneho boja proti korupcii v oblasti justície, vláda Slovenskej republiky navrhne popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov a prehodnotí skutkovú podstatu trestných činov ovplyvňovania sudcovskej rozhodcovskej činnosti. S cieľom zavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom vláda Slovenskej republiky navrhne právnu úpravu disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov. Vláda Slovenskej republiky podporuje špecializáciu sudcov a bude vytvárať podmienky pre kvalitné vzdelávanie a tréning sudcov, súdnych úradníkov a prokurátorov. Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona. Same zásadné veci, že? Ktoré by smerovali k tejto novele. A čerešnička na šľahačke na záver. Vláda Slovenskej republiky posilní procesnú nezávislosť prokuratúra, prokurátora a zmení postavenie ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministerstva spravodlivosti.

    A tak, ako ste začali, vážení kolegovia z koalície, tak ste aj pokračovali, až do momentu, kedy sa vám, napriek enormnému nátlaku a vydieraniu vlastných poslancov, nepodarilo zvoliť vášho kandidáta za generálneho prokurátora. Až vtedy, až vtedy vás osvietilo, až vtedy ste zrazu zistili, že treba kompletne zmeniť postavenie, právomoci a činnosť prokuratúry a až vtedy ste sa rozhodli, že z nezávislého generálneho prokurátora spravíte treťotriedneho úradníka na ministerstve spravodlivosti a z prokuratúru, z prokuratúry jednu zo sekcií ministerstva spravodlivosti.

    Koniec koncov, to, že ste takúto zmenu nepredpokladali, dokazuje aj to, že novela zákona o prokuratúre bola vypracovaná ako iniciatívny návrh, ako materiál a v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 je predloženie tejto novely naplánované až na august tohto roka. Prečo sa tak ponáhľame? Odpoviem vám. Ponáhľame sa preto, aby sme na čelo prokuratúry dosadili svoju bábku, bábku, ktorú budete v novom legislatívnom prostredí absolútne ovládať. Chcete tam za každú cenu pretlačiť človeka, ktorý je už teraz viac politikom ako prokurátorom a ktorý neuspel už v dvoch kolách voľby. Pripomína mi to takú, povedal by som, rukojemnícku drámu, akurát, že rukojemníka neoslobodzujeme, ale hľadáme. A toto je presne postavenie a ciele vašich zákonov, ktoré pripravujete v spolupráci alebo v trojici Lipšič - Žitňanská - Radičová. V doterajšom priebehu legislatívneho procesu sa často pretraktovali medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú súčasného postavenia prokuratúry v Slovenskej republike. Ja sám som v prvom čítaní citoval zo správ Benátskej komisie, z Magny charty sudcov a z ďalších dokumentov, preto to už teraz nechcem opakovať. Stačí povedať len toľko, že neexistuje žiadny medzinárodný dokument, posudok alebo podobný dokument, s ktorým by bol náš zákon v rozpore. Práve naopak, existuje množstvo dokumentov, ktoré náš systém prokuratúry akceptujú, resp chvália. Ale predsa si neodpustím jednu citáciu z Magny charty sudcov z jesene minulého roka, citujem: Nezávislé postavenie prokurátorov je základnou požiadavkou pre právny štát. A váš zákon alebo váš návrh zákona to absolútne popiera.

    Ďalej by som chcel, vážené dámy, vážení páni, sa venovať tomu, ako vníma súčasné postavenie prokuratúry odborná právnická verejnosť. Pri pomerne veľkej snahe sa mi nepodarilo nájsť ani jeden odborný názor, že je potrebná taká zmena fungovania prokuratúry, akú teraz máme pred sebou na stole. Naopak, existuje množstvo publikácií, v ktorých je vnímanie súčasného systému fungovania prokuratúry vnímané výsostne pozitívne. Za všetky zacitujem pár viet z publikácie Prokuratúra Slovenskej republiky, orgán ochrany práva od doktora Mária Hoffmanna, citujem: "Prokuratúra podľa jej ústavnej konštrukcie obhajuje verejný záujem vyjadrený v ústave a v zákonoch. V rovnakej miere ako práva a zákonom chránené záujmy štátu obhajuje aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb. Začlenenie prokuratúry do výkonnej moci, pripustenie takého ústavného výkladu či už ústavných zmien, ktoré by umožnili začlenenie prokuratúry pod ministra spravodlivosti, by znamenalo ohrozenie či priamo obmedzenie jej úloh ako orgánu ochrany zákonnosti, orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Je potrebné uvedomiť si, že tak na trestnom úseku, ale ešte častejšie na netrestnom úseku, smeruje ochrana zákonnosti často aj voči orgánom moci výkonnej, orgánom štátnej správy. Štátny záujem prezentovaný orgánmi verejnej moci, aj keby to tak nemalo byť, môže byť v kolíznych situáciách rozdielny ako verejný záujem na ochrane právneho štátu. Začlenenie prokuratúry do výkonnej moci by tak znamenalo eliminovanie jej úlohy ochrany verejného záujmu na akúsi vnútornú kontrolnú a signalizačnú činnosť." Tu si dovolím podotknúť, že vládna koalícia si vybrala ešte horšiu cestu. K zmenám nedochádza normálnou, transparentnou zmenou ústavy, na ktorej by sa museli dohodnúť s opozíciou a ktorej by predchádzala určite dlhšia diskusia a určite za väčšej účasti napr. prokuratúry a ľudí z prokuratúry.

    Ďalej autor považuje za, citujem, "ústavne nekonformnú prax, keď minister spravodlivosti prostredníctvom podzákonných normatívnych právnych úkonov riadi činnosť prokurátora. Zasahovať do praktickej činnosti prokurátora ústavne súladným spôsobom je možné len zákonom zo strany zákonodarnej moci, nie podzákonným aktom zo strany moci výkonnej." Čo sa týka postavenia prokuratúry, citujem, "súčasné ústavné postavenie prokuratúry Slovenskej republiky považujem za optimálne. Je potrebné si uvedomiť, že samostatnosť prokuratúry, ktorá je v Slovenskej republike ústavnou realitou, je len zbožným prianím odbornej verejnosti v štátoch ako Francúzsko či Nemecko. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci je modernou koncepciou, ktorá sa premieta v posledných desaťročiach nielen do právnej úpravy v severských krajinách, ale do posledných projektov Európskej únie a medzinárodných trestných tribunálov." Čo k tomu dodať? Prečo zase ideme proti prúdu? Prečo zase sme pápežskejší ako pápež? Odpoveď je, bohužiaľ, až príliš jednoduchá. Neviete si zvoliť svojho kandidáta za generálneho prokurátora, táto novela zákona je len akýmsi pláštikom, pod ktorým chcete schovať svoju neschopnosť, svoju vzájomnú nedôveru a svoj strach. Ruku na srdce, kolegyne, kolegovia z koalície, dobre viete, že novelizáciou zákona o prokuratúre a ďalších nadväzujúcich zákonov nesledujete žiadny legitímny cieľ. Stačí si len pozrieť dôvodovú správu k tomuto zákonu.

    Príčinou tohto cirkusu je len a len vaša neschopnosť zvoliť si svojho kandidáta za generálneho prokurátora a aby sa nemusel k tomuto návrhu vyjadrovať, k tomu sa vrátim, rozoberieme si jednotlivých kandidátov, ktorí doteraz sa snažili stať generálnymi prokurátormi. Novelizácia zákona o prokuratúre, rokovacieho poriadku v zmysle zavedenia verejnej voľby sú znásilňovaním ústavy, jej princípov ako aj princípov právneho štátu.

    Ja by som si dovolil sa vrátiť k tomu, prečo sa niekde nevyjadril k tomuto návrhu zákona váš - a dnes, z médií som sa znova dočítal, že zatiaľ jediný a stále váš kandidát na generálneho prokurátora, pán Čentéš?

    Pri prvej voľbe sme počúvali napr. pri jedinom podpornom stanovisku pri kandidátovi, myslím pánovi Hrivnákovi, od kolegyni Dubovcovej, aký to je významný právnik, renomovaný prokurátor, pričom o dvoch jeho najväčších kauzách sme nedebatovali, ale teda verili sme kolegyni, že je tomu tak. Pri vystúpení pána zastupujúceho generálneho prokurátora Tichého sme sa dozvedeli, že nielenže s nikým z prokuratúry nikto nebol, teda prokuratúra nebola prizvaná k tvorbe k tomuto návrhu zákona, ale dokonca, že kandidát, kandidát, v tomto prípade myslím to bol SDKÚ, nesúhlasí s predkladanou novelou zákona.

    Pán Čentéš, ten sa akosi nejakým spôsobom schoval a nevyjadruje sa k tomu, hoci vám prečítam, s čím by sa mohol on tak stotožniť, mám to tuná pripravené. Meníte názory, ľudí a vlastne všetko. Aj vaši nominanti, ktorých povyšujete nad záujmy bežných ľudí. Počas kandidátky alebo teda od voľby generálneho prokurátora sme počuli od pána Čentéša, a citujem nasledovné slová: Nie som politický kandidát, som šťastný, že ma navrhli, že mi ponúkli kandidovať, neskôr budem určite kandidovať, potom určite sa kandidatúry nevzdám, o tri dni, december, teraz som si tak uvedomil, že v tom decembri to bolo hrozné, vyvíjali sa nátlaky, tak sťahujem kandidátku a potom znova budem kandidovať a dnes potvrdzuje, že bude kandidovať.

    Možno by ma už ani to jeho stanovisko k tomuto návrhu zákona nezaujímalo, lebo toto je priebeh troch mesiacov, kedy menil svoje názory. A už potom chápem aj jeho slová spred dvadsiatich rokov asi, na škole, že keď ešte bol teda ten kandidát strany, keď tvrdil, že urobí všetko preto, aby raz sa stal generálnym prokurátorom. Nikdy ma nenapadlo, čo to všetko môže byť. Ale teraz to chápem, tieto kotrmelce, tieto kotrmelce, ktoré tu robí, tak možno to sú to všetko.

    Ako ďalší problém vidím to, že tento návrh zákona pripravilo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra bez účasti generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra nebola požiadaná o účasť v pracovnej skupine, ani žiaden prokurátor nebol poverený podieľať sa na tvorbe tohto návrhu zákona. Napriek tomu, že rozpory k pripomienkam zásadného charakteru uplatneným v medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli odstránené, nikto z generálnej prokuratúry nebol prizvaný na rokovanie legislatívnej rady vlády, ani na rokovanie vlády. Pritom ide o právnu úpravu, ktorá významným spôsobom zasahuje do sústavy prokuratúry a do právneho postavenia v pôsobnosti prokuratúry, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

    Moje výhrady voči predloženej novele by som zhrnul do niekoľkých bodov.

    Po prvé, zrušenie tzv. negatívnych pokynov. Snaha o ustanovenie zákazu nadriadeným prokurátorom vydávať niektoré pokyny, tzv. negatívne pokyny podriadeným prokurátorom vychádza z absolútnej neznalosti organizácie riadenia a kontroly práce na prokuratúre a z nepochopenia inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov a z neznalosti základných práv a povinností prokurátorov. Myslím si, že už aj veľakrát odznelo, koľkokrát v praxi a za akých podmienok alebo za akých okolností boli negatívne pokyny dané. V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona je uvedené, že doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 6, ktorá umožňovala vydávanie tzv. negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom sa v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôsledné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry. Toto tvrdenie je ničím nepodložené a nepravdivé. A to by som odôvodnil tým, že vieme tie tri, myslím, negatívne pokyny. Treba si uvedomiť, že aj tzv. negatívny pokyn môže byť len zákonný alebo nezákonný. Prokuratúry nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Pokyny nadriadených prokurátorov musia byť písomné, sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť, či sú, alebo nie sú zákonné. Inštitút hierarchického odovzdávania pokynov vyplýva z hierarchického postavenia usporiadania prokuratúry. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov.

    Po druhé, povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutie prokurátorov. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov bez akýchkoľvek záruk na ochranu práv a zákonom chránených záujmov strán a účastníkov konania bez ich súhlasu, dokonca aj proti ich vôli, bez akýchkoľvek záruk na ochranu obetí trestných činov, poškodených maloletých, bez ohľadu na ústavný princíp prezumpcie neviny, bez možnosti zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ústavného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ústavného práva na ochranu pred inak neoprávneným zverejňovaním údajov. Anonymizácia údajov nepostačuje na ochranu práv a právom chránených záujmov. Často na základe samotného skutku možno zistiť, najmä v malých obciach, koho sa rozhodnutie týka. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy a výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti strán či účastníkov konania. Navrhovaná právna úprava je neprijateľná aj z iného dôvodu. Môže viesť k mareniu trestného konania. A nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom konaní sa dostanú aj osoby, ktoré by mohli byť potenciálne podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali prístup z dôvodov operatívno - taktických.

    Po tretie, zrušenie doterajšej trojročnej prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora a nahradenie doterajších právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátorov. Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia zrušiť funkciu právneho čakateľa prokuratúry a zaradiť funkciu asistenta prokurátora. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania. V Európe neexistuje žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie prokurátora. Z predloženého návrhu zákona vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky. Nejde predsa len o teoretické vedomosti, uchádzač o funkciu prokurátora musí byť pripravený aj na samostatný výkon a na zvládnutie špeciálnych úloh patriacich do prokuratúry, do kompetencie prokuratúry a i po odbornej a organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora. Práve naopak. Ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie prokurátora vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozsahu zameranú na zvládnutie špecifických úloh, ktorých nositeľmi sú výlučne prokurátori a samozrejme aj na zvládnutie organizácie a riadenia a kontroly práce na prokuratúre. A nielen to. Počas prípravnej praxe zameranej na výkon funkcie prokurátora sa prejaví aj jeho osobnostná stránka a charakter, jeho morálne vlastnosti musia dávať záruku, že funkciu prokurátora bude vykonávať riadne. Je to jedna zo zákonných podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora. To je plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v tejto funkcii pracovať až do dôchodku. Nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne o funkciu prokurátora počas celej svojej kariéry nemusí vôbec prejaviť záujem.

    Po štvrté, kreovanie výberových komisií za účasti ministra spravodlivosti a Národnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora na politickom základe nemá ústavný základ. Za činnosť prokuratúry nesie zodpovednosť generálny prokurátor. Podľa navrhovanej právnej úpravy však nebude mať žiadny reálny vplyv na to, kto sa stane prokurátorom alebo vedúcim prokurátorov. Predkladateľ navrhuje, aby výberová komisia mala päť členov. Dvoch z nich by mal vymenovať minister spravodlivosti, jedného by mal zvoliť parlament, samozrejme, určite koaličného, jedného by mal vymenovať generálny prokurátor a jedného by mala zvoliť príslušná prokurátorská rada. Ani jeden z členov výberovej komisie nemusí byť prokurátorom. Podľa predkladateľa stačí, ak pôsobí v sektore vysokých škôl, v neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie. Nemusí mať právnické vzdelanie, nemusí mať len vysokoškolské vzdelanie, nemusí mať ani vysokoškolské vzdelanie. Zákonnú podmienku splní každý, kto pôsobí na niektorej z vysokých škôl alebo v neziskovej organizácii. Takto kreovaná výberová komisia nemôže kvalifikovane posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora alebo vedúceho prokurátora. Podľa navrhovanej právnej úpravy výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Súčasťou výberového konania je aj písomný test. Výberovým konaním na funkciu vedúceho prokurátora sa overujú schopnosti odborné, jazykové, zdravotný stav a ďalšie, ktoré, akože, máme zistiť. Výberová komisia ustanovená na základe predloženého návrhu zákona nebude spôsobilá vyhodnotiť ani len samotný test, nie to ešte odborné, či predpoklady uchádzača o funkciu prokurátora, či vedúceho prokurátora. Podľa navrhovateľa výberové konanie má byť verejné. To znamená, že členovia výberovej komisie by mali mať právo verejne overovať nielen odborné znalosti, ale aj zdravotný stav, psychickú vyrovnanosť uchádzača o funkciu prokurátora alebo verejného prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu a psychickej vyrovnanosti uchádzača je v zjavnom rozpore s ústavnými právami. S takouto právnou úpravou nemožno súhlasiť. Ale mohla by to byť dobrá zábava.

    Po piate, priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania voči ktorémukoľvek prokurátorovi. Navrhované opatrenie ministra spravodlivosti a verejného ochrancu práv podávať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi je závažným zásahom do statusového postavenia prokurátorov. Takéto oprávnenie môže byť zneužité na zastrašovanie prokurátorov a na pozbavenie funkcie prokurátora, tých prokurátorov, ktorí sú nepohodlní pre politikov. Minister spravodlivosti, ani verejný ochranca práv nemá právo nahliadať do dozorových spisov prokurátorov, nepozná prácu prokurátora a nemôže kvalifikovane posúdiť, či sa prokurátor dopustil disciplinárneho previnenia. Už samotné podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania môže mať závažné právne následky pre dotknutého prokurátora. Stačí, ak minister alebo verejný ochranca práv vo svojom návrhu bude tvrdiť, že prokurátor sa dopustil skutku, za ktorý môže byť zbavený funkcie alebo nejakým spôsobom obmedzený. V takomto prípade generálny prokurátor môže pozastaviť prokurátorovi výkon jeho funkcie až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania. To hrozí, ak generálny prokurátor bude osobou politicky spriaznenou alebo tým rukojemníkom, ako som to spomenul pred tým. Okrem uvedeného, takáto právna úprava nerešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Ministrovi spravodlivosti a verejnému ochrancovi práv priznáva oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania aj proti generálnemu prokurátorovi. Aj generálny prokurátor je totiž prokurátorom. Tým dostal generálneho prokurátora ako ústavného činiteľa do podriadeného postavenia voči ministrovi spravodlivosti a verejnému ochrancovi práv.

    Po šieste, priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie. Právna úprava, ktorá ustanovuje kreovanie týchto komisií na prokuratúre nemá ústavný základ. Disciplinárna komisia by mala byť trojčlenná. Jedného kandidáta by mal právo nominovať minister spravodlivosti, jedného parlament a jedného rada prokurátorov. Odvolacia disciplinárna komisia by mala byť päťčlenná, dvoch členov by mal vymenovať minister spravodlivosti, dvoch parlament a jedného rada prokurátorov. Členom disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie nemusí byť prokurátor. Opäť taká zvláštna nuansa. Prokurátor nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Nie je to v rozpore s tým, čo tvrdíte, ale nemusím byť člen, ale byť vazalom je myslím niekedy horšie ako členom. Prokurátor, ktorý bol nominovaný za člena disciplinárnej komisie na prokuratúre na politickom základe, automaticky bude považovaný za prívrženca politickej strany alebo hnutia, ktoré stáli za jeho nomináciou, a bude spochybňovaná jeho nestrannosť a objektívnosť pri rozhodovaní. Navrhovaná právna úprava predstavuje aj ďalšie riziko, že disciplinárne konania budú zneužívané na zastrašenie, ovplyvnenie, či odstránenie prokurátorov, ktorí nerozhodujú spôsobom, aký si predstavuje exekutíva. Namietanú právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Politici, najmä minister spravodlivosti, by tým získal rozhodujúci vplyv na disciplinárne konanie a to bez akejkoľvek zodpovednosti za činnosť prokurátorov. Podľa predloženého návrhu zákona by mal mať právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi, vrátane generálneho prokurátora. O jeho návrhu by mala rozhodovať disciplinárna komisia s prevahou členov nominovaných na politickom základe. Ak by prokurátor podal odvolanie, o jeho odvolaní by mala rozhodovať odvolacia disciplinárna komisia tiež kreovaná na základe politických rozhodnutí.,

    A najdôležitejšie na záver. Minister spravodlivosti bude vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností. Podľa tejto novely minister bude môcť reálne ovplyvňovať činnosť prokuratúry. Prokurátorom bude záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti určovať, ako majú uplatňovať zákony pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pri uplatňovaní prokurátorských oprávnení v konaniach pred súdmi, pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a pri plnení ďalších úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry. Túto jeho právomoc zdanlivo obmedzuje zriadením komisie pri vydávaní stanovísk, na návrh ktorej bude minister spravodlivosti oprávnený vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov. Polovicu členov, troch zo šiestich, bude totiž oprávnený vymenovať a odvolávať minister spravodlivosti, druhú generálny prokurátor. Žiaden z nich nemusí byť prokurátorom a nemusí mať žiadne skúsenosti s prácou v justícii. Na schválenie návrhu komisie stačí, ak zaň budú hlasovať štyria jej členovia. To znamená, že ak členovia vymenovaní generálnym prokurátorom nezískajú hlas aspoň jedného ďalšieho člena, napr. neprávnika, ale politického nominanta, žiadne stanovisko nebude možné vydať. To platí, samozrejme, aj naopak. Pre aplikačnú prax na prokuratúre to znamená nielen neprípustné zásahy ministra spravodlivosti do činnosti prokurátorov, ale aj nemožnosť zjednocovať činnosť prokurátorov v prípade, ak sa členovia komisie nedohodnú alebo ak sa budú riadiť politickými príkazmi. Pritom minister spravodlivosti, ani žiadna komisia, nenesú a v podmienkach Slovenskej republiky ani nemôžu niesť zodpovednosť za činnosť prokuratúry. Myslím si, že... Ešte by som... skrátim to trošku.

    Prečítam vám citát z jednej práce, keďže, ktorá má názov Generálny prokurátor v trestnom konaní, ktorá je nová. Dostala sa mi do ruky, je veľmi zaujímavá. Aj kapacity, podľa všetkých ju oponovali, alebo teda školiteľom a oponentom boli zaujímaví ľudia. Oponent navrhol "áčko", čo je jednotka tomuto študentovi, ktorý obhajoval túto prácu, školiteľ jedna mínus, kvôli, že mohol ešte podrobnejšie rozpísať. Mám aj posudok k dispozícii a prečítam vám z tejto práce. Prokuratúra pochádza z latinského výrazu procuratio, čo v preklade znamená - právo, úrad alebo očista. Čo teda pri Čentéšovi a tejto voľbe mi trošku nesedí. Ale najmarkantnejšími osobitosťami orgánov ochrany práva v porovnaní s orgánmi verejnopolitickej moci je ich nezávislosť ako ich hlavný funkčný znak. Bez nezávislosti by orgány práva nemohli plniť svoje postavenie. Hlavnou úlohou, resp. poslaním našej prokuratúry, je dozor nad dodržiavaním zákonov a ochranou zákonnosti. Z tohto poslania prokuratúry možno odvodiť určité zásady, resp. ústavné zásady, vytvárajúc predpoklady úspešného vykonania dozoru prokuratúry pri dodržovaní činnosti a jej budovaniu, ktorými sú zásada nezávislosti, monokratizmu, oportunity, legality, centralizmu. Týmto zákonom popierate tieto princípy, ktoré sú nosným pilierom fungovania prokuratúry. Ďalší citát, ako bolo v tejto práci uvedené, prokuratúra v našej republike je nezávislým orgánom od moci súdnej, je formálne naviazaná na prezidenta a zákonodarnú moc tak aj moc výkonnú. To odzrkadľuje aj zaradenie do samostatnej ôsmej hlavy ústavy. Prokuratúru chápeme v zhode s románskym modelom, a teda nie, ako niekto tuná hovoril, stále ten sovietsky, ako orgán činný v trestnom konaní a zároveň ako orgán dozoru na zachovanie zákonnosti. Treba konštatovať, že sústava prokuratúry je budovaná na základe centralizmu, monokratizmu, nezávislosti a osvedčila sa a plní svoje poslanie a úlohy v našom štáte. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci je modernou koncepciou, ktorá premieta sa v posledných desaťročiach nielen do právnej úpravy v severských krajinách, ale aj do posledných projektov medzinárodných. Riešenie ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu práva, ktorému som sa bližšie venoval v tejto práci a ktoré mi boli doporučené v prvej kapitole, hodnotím ako vhodné a pokrokové a nemálo podobné moderným koncepciám uplatňovaným hlavne v severských krajinách. Nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci, a nielen v Slovenskej republike, si myslím, že je nutným predpokladom plnenia si elementárnych úloh a delege ferenda by som odporúčal zachovať tento status. Za spiatočnícke by som pokladal prípadné začlenenie prokuratúry do výkonnej moci, pod pôsobnosť alebo ovplyvnenie ministerstva spravodlivosti. Ako príklad presne tohto riešenia chcem uviesť susednú Českú republiku, v ktorej to nevyhnutne viedlo len k ďalšej politizácii prokuratúry a trestného procesu. A čo je na tejto práci - je to obyčajná študentská práca, ale prečítal som vám základné citáty - čo je zaujímavé? Bola obhajovaná pred troma týždňami. A viete, kto bol školiteľ, ktorý formálne, ideovo a odborne vedie študenta? Prečítam vám. Docent doktor Jozef Čentéš, PhD..

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja, štyria. Pani Zmajkovičová, hlásite sa? Dobre, štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem ti veľmi pekne poďakovať, pán poslanec, za presnú, úplnú a pravdivú analýzu dôvodov novely zákona o prokuratúre. Podľa môjho názoru nie je tu spoločenská potreba na to, aby sa zákon o prokuratúre menil, ale je tu vôľa vládnej koalície ovládať prokuratúru. Veď prečo by predbiehala novela zákona pred voľbou generálneho prokurátora. A najsmutnejšie na tom je, že do celého procesu neboli vôbec zapojení tí, ktorých sa to bude najviac týkať. To znamená pracovníci, generálny prokurátor, pracovníci krajských prokuratúr. Takže som toho názoru, že tento návrh zákona závažným spôsobom zasahuje do činnosti prokuratúry, a to nie je možné robiť obyčajným zákonom, ale len novelou ústavy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Rovnako ti chcem poďakovať, pán kolega Glváč, za tvoje vystúpenie, ktoré ma len utvrdilo v tom, čo si už dávno myslím, o čom som presvedčený, že po likvidácii alebo po ovládnutí súdnictva stranou SDKÚ a Jakešovou úderkou, ktorú vytvorila pani ministerka Žitňanská na ministerstve spravodlivosti, je teraz na rade prokuratúra. A veľmi znepokojený sledujem tento stav a obávam sa, že čo príde na rad nabudúce. Národná rada? Prezident? Čo, pani ministerka, čím nás ešte prekvapíte?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No, pri slovách pána poslanca Glváča si tak človek musí naozaj uvedomiť, ako blízko alebo ďaleko je od teórie k praxi, alebo od praxe k teórii teórie, alebo je to ešte inak. Je veľmi jednoduché vodu kázať, a pritom víno piť. Však, pani ministerka spravodlivosti? Alebo skôr nespravodlivosti.

    Ďakujem za pozornosť.

    Trapné!

  • Ďakujem za slovo. Ja budem teraz citovať z nálezu Ústavného súdu zo 4. marca 98. Ústavný súd konštatuje: Tam, kde by štátne orgány svojou činnosťou zasiahli neoprávnene do práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, štát má povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov na ich ochranu. Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteľné a má svoje opodstatnenie. Ústavodarca nezávislosť prisúdi len určitým orgánom a výslovne to ustanovil v ústave. Ôsma hlava ústavy, Prokuratúra. U orgánoch, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza. Ďalej, vláda do činnosti prokuratúry ani vymenovávania jej vedúceho predstaviteľa nevstupuje a prezident menovaním generálneho prokurátora potvrdí návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

    No, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, určite však budete so mnou súhlasiť, že konštatovanie, že vláda do činnosti prokuratúry ani vymenovania jej vedúceho predstaviteľa nevstupuje, je v Slovenskej republike klam. Veď práve predsedníčka vlády intenzívne zasahuje do voľby generálneho prokurátora svojimi vyhláseniami. Vytvorila priam hystériu v koaličných poslaneckých klubov, keď svoje zotrvanie vo vláde, podmienila zvolením svojho politického kandidáta.

    Ďakujem.

  • To bol písomne prihlásený rečník. Teraz poprosím, kto sa chce prihlásiť ústne? Dobre. Osem rečníkov, uzatváram možnosť sa prihlásiť. A pred tým, ako začne prvý, tak požiadala o slovo pani ministerka Žitňanská. A ešte sa chcem spýtať, takisto požiadal o možnosť vystúpiť zástupca generálneho prokurátora, pán doktor Tichý. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna) Takže po pani ministerke vystúpi pán doktor Tichý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, toto bude dlhá rozprava, ale mám pocit, že argumenty sa budú opakovať, pretože sa opakujú argumenty z prvého čítania. Tak možno, že je na mieste povedať rovno niečo na začiatku tejto diskusie, aby som veci uviedla na pravú mieru.

    V prvom rade chcem povedať, že vnímam obranu status quo na prokuratúre z pozície politickej strany SMER ako pozíciu, ktorá za každú cenu chce zachovať status quo, pretože jej to politicky vyhovuje. Keď hovoríte o ovládnutí v justícii a v prokuratúre, tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti so súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície, aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní, a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu, ako sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť.

    Vyhovovalo vám, vyhovoval vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme, akým teraz je, nie je momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje, ale táto vláda si dala do svojho vienka, do programového vyhlásenia, ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému. A táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly. Nech ľudia vidia, čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia, čo sa deje na prokuratúre. A ja viem, že je to, je to niečo, čo je maximálne nepohodlné, pretože tam, kde sa raz sprístupňujú informácie, zverejňujú informácie, tam, kde sa raz môže začať verejnosť - aj odborná aj treťosektorová - pozerať na to, ako vyzerajú výberové konania, tak žiadna vláda, ktorá príde, si nebude trúfať tieto vymoženosti verejnosti zrušiť. Čiže návrat späť v tomto smere možný nebude. Preto ten veľký odpor, pretože bránite svoje pozície, svoje politické pozície a myslím si, že toto treba pomenovať na úvod jasne.

    Po druhé, vyjadrím sa k niektorým mýtom, ktoré sa naozaj už stávajú mýtmi, ale predtým mi dovoľte možno tak vo všeobecnosti pomenovať jednu vec - a ono sa to vinulo ako niť cez príhovor pána poslanca Glváča - a síce, pričom všetkom prokurátori nebudú. Nebudú, nemusia to byť prokurátori, ktorí budú vyberať budúcich prokurátorov, nemusia to byť prokurátori, ktorí budú disciplinárne stíhať prokurátorov. Rozprávame, nie, toto je jedna zásadná otázka, lebo to sa týka jak justície, tak prokuratúry. Vzniká tu akási predstava, že sudcovia najlepšie vedia vyberať sudcov, najlepšie vedia posudzovať disciplinárne previnenia sudcov, sudcovia vedia najlepšie vzdelávať sami seba a pokiaľ sudcovia nekreujú sami seba, tak je to automatický zásah do nezávislosti súdnej moci. Vzniká tu teraz nanovo predstava, že keď prokurátori nevyberajú, kto buďte nový prokurátor, keď prokurátori sami nerozhodujú o tom, či došlo, alebo nedošlo k disciplinárnemu previneniu, a s tým súvisí aj to, keď prokurátori nevzdelávajú samých seba, tak to nie je odborné a ešte, navyše, to narúša nezávislosť alebo samostatnosť prokuratúry. To je absurdné. My tu kreujeme alebo vykreovali sme jedny totálne uzatvorené systémy, v rámci ktorých proste kolegovia vyberajú svojich kolegov, kolegovia rozhodujú o tom, čo je porušením povinnosti zo strany kolegu, a ešte, navyše, tá bodka na tom sa stavia ešte tým, že naozaj už to smeruje až k tomu, že len prokurátori alebo len sudcovia vedia vzdelávať samých seba, lebo len oni vedia, čo sú ich problémy. Právnici poznáme argument ad absurdum. No tak ja potom musím povedať, v logike tohto myslenia, poslanci vedia najlepšie kto je najlepší poslanec a mali by samých seba voliť. Teším sa o tridsať rokov, že si tu budeme ďalej dišputovať, ak chceme nezávislú poslaneckú moc. Ale toto je logika vášho myslenia. Nezávislosť v logike vášho myslenia znamená, že daná moc kreuje samu seba. Nie. Všetky tri moci, všetky tri moci pochádzajú od ľudí. Je to zapísané v našej ústave. Je to zapísané v našej ústave.

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani ministerka, pán kolega Jarjabek, poprosím trochu tichšie. Pani ministerka, poprosím vás chvíľočku. Tak, ďakujem.

  • Je to zapísané v našej ústave. Parlament volia, parlament volia občania. Parlament volia občania vo voľbách, ostatné moci sú kreované odvodene od tejto, od vôle občanov. Preto máme v súdnej rade zástupcov všetkých troch mocí a preto vláda skladá účty parlamentu. Predsa nemôžete tvrdiť, že len keď súdna moc kreuje samu seba a prokurátorská moc kreuje samých seba, len vtedy môže vzniknúť funkčný systém. Predsa máme funkčné systémy vo svete, kde aj prokurátori sú volení, kde aj sudcovia sú volení. Máme funkčné systémy, funkčné systémy, kde prokuratúra je kreovaná výkonnou mocou, máme funkčné systémy, kde prokuratúra je začlenená do súdnej moci, predsa. A my tu vytvárame mýtus, pokiaľ niekto iný sa pozrie čo len na prokuratúru, tak to narúša jej samostatnosť. Nie, myslím si, že sa musíme vážne rozprávať o vyvážení troch mocí a o systéme bŕzd a protiváh. A tak, ako to platí vo vzťahu k súdnej moci, tak to platí a musí platiť aj ku prokuratúre. Žiadny systém - a história nás o tom poúča - žiadny hermeticky uzatvorený systém ešte nefungoval dobre, pretože má v sebe zakódovaný potenciál zvrhnutia a ovládnutia tými vnútornými štruktúrami. Stávajú sa z toho kliky, a nie jeden funkčný systém. A to, čo my chceme, áno, to je slovo, ktoré ste použili z latinského prekladu, očista. Potrebujeme ju v justičnom systéme ako soľ.

    Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Glváčovi, že prečítal programové vyhlásenie tejto vlády. A musím povedať, že ho prečítal korektne, asi to bolo jediné, čo v tom vystúpení korektné naozaj bolo. Zároveň musím povedať, že, áno, presne, transparentnosť výberových konaní - ako na na pozície vedúcich prokurátorov, tak na pozície prokurátorov, procesná nezávislosť prokurátora, zverejňovanie rozhodnutí, zverejňovanie majetkových priznaní - to je to, čo je obsahom tohto zákona. A to je to, čo vám tak strašne vadí, že sa neštítite hovoriť polopravdy, keď hovoríte o tomto návrhu zákona.

    Po prvé, ničím tento návrh zákona nezačleňuje prokuratúru pod ministerstvo spravodlivosti. Je to mýtus, ktorý šírite, ale ničím sa nezakladá na pravde. Ničím sa nezakladá na pravde, že prokurátor nebude môcť ovplyvňovať stanoviská, všeobecne záväzné stanoviská pre prokuratúru, že nebude môcť a nebude mať na to vplyv, že kto bude prokurátorom a bude, bude vedúcim prokurátorom vybratým na základe výberového konania. Pretože všade v návrhu, aj v pôvodnom, sú tie hlasovania nadstavené tak, aby nikdy ostatné zložky nemohli zástupcov prokuratúry v týchto komisiách prehlasovať. Zároveň chcem povedať, že ste neabdejtovali svoj prejav z prvého čítania, pán poslanec, pretože aj ja som v úvodnom slove hovorila, že tá diskusia pokračovala. Tá diskusia pokračovala a bola veľmi korektná a na základe tejto diskusie vznikli pozmeňovacie návrhy, ktoré schválil ústavnoprávny výbor, ktoré v tomto zmysle prenášajú alebo prenášajú ten balans viac v prospech parlamentu, v prospech zákonodarnej moci. A vysporiadali sme sa aj s tou citlivou témou vydávania všeobecne záväzných pokynov. Ja som presvedčená o tom, že odborný potenciál ministerstva spravodlivosti má význam pri kreovaní všeobecne záväzných pokynov, ale z tohto pohľadu riešenie, ktoré bolo zvolené, že na základe návrhu komisie tieto pokyny vydáva generálny prokurátor, je myslím absolútne korektné a dobré. Zo žiadneho ustanovenia tohto návrhu zákona nevyplýva, a citujte mi jedno jediné, kde by komukoľvek, nielenže nie ministrovi spravodlivosti, alebo komukoľvek, bolo umožnené vstúpiť, prikázať, rozhodnúť alebo konať vo vzťahu k akejkoľvek konkrétnej kauze. Také ustanovenie neexistuje. Je to váš "konštrukt", ktorý vyhlasujete, tvrdíte, ale nezakladá sa na pravde.

    K jednotlivým mýtom. Mýtus - prokurátora nebola prizvaná. Prokuratúra bola oslovená, pán generálny prokurátor poveril tým, ktorý bol vedený, pánom námestníkom Košťálom, s ktorým sme sa na ministerstve spravodlivosti niekoľkokrát stretli pred tým, ako išiel návrh zákona do pripomienkového konania, v rámci pripomienkového konania, pri vyhodnotení jednotlivých pripomienok. Áno, nezhodli sme sa, ale nemôžete tvrdiť, že nebola prizvaná. Ale stanovisko, že prokuratúra bola prizvaná, alebo bola zapojená do prác, postaviť na tom, že len vtedy, keď všetky pripomienky prokuratúry sú akceptované, vtedy bola prizvaná, no tak to nefunguje. Bola prizvaná, debatovali sme, niekde sme korigovali svoje postoje, niekde sme ich nekorigovali. Prokuratúra nemá legislatívnu iniciatívu. Vláda má legislatívnu iniciatívu. Takže prokuratúra bola prizvaná a niekoľkokrát sme sa na túto tému rozprávali.

    Negatívny pokyn, negatívny pokyn. Ja som presvedčená o tom, že procesnej nezávislosti prokurátora prospeje, pokiaľ naozaj sa toto prostredie vyčistí a ani formálne, ani neformálne tzv. negatívne pokyny - lebo sú tzv. negatívne pokyny, vieme, o čom hovoríme - nebudú v súlade s právom, pretože to posilní pozíciu prokurátora ako takého, pokiaľ by mal byť takýmto pokynom ovplyvňovaný v rozpore so svojím názorom.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pochopiteľne, pokiaľ má nadriadený prokurátor iný názor na vec, iný názor na vec, môže rozhodnúť. A potom toto rozhodnutie jeho bude zverejnené. Je to úplne čisté.

    Poprosím vás, k argumentu, že ich nebolo veľa, dodávam, že napriek tomu som presvedčená, že to má význam, pretože to vytvára iné prostredie, pokiaľ ide o postavenie prokurátora ako takého. Platí to vo vzťahu k špeciálnej, k úradu špeciálnej prokuratúry a nezrútil sa systém na úrade špeciálnej prokuratúry, keď nemôže dávať vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom, úradom špeciálnej prokuratúry negatívne, tieto tzv. negatívne pokyny nadriadený prokurátor.

    Ale po tretie, keď teda boli len tri, tie negatívne pokyny, tak možno, že boli zaujímavé. Kauza Rozin vám určite niečo hovorí, je to váš poslanec na VÚC-ke, je to,za vás kandidoval, za vás kandidoval, dali ste mu svoju pečiatku, strana SMER. Je mi ľúto, je to váš poslanec na VÚC-ke. Kauza viníc je dostatočne známa širokej verejnosti, to je napr. prípad, kde tento tzv. negatívny pokyn využitý bol. Myslím si, že je to dosť zaujímavý prípad.

    Mýty okolo zverejňovania súdnych rozhodnutí. V právnej úprave, aj v pôvodnom návrhu a ešte, myslím si, dokonca vo vylepšenej podobe, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh z ústavnoprávneho výboru, sa jasne píše, že pokiaľ by boli ohrozené právom chránené práva a záujmy fyzických osôb, resp. by to mohlo ohroziť vyšetrovanie, tak prokuratúra má právo nesprístupniť, nezverejniť rozhodnutie prokuratúry. Čiže toto je mýtus. K tomuto mýtu zas musím povedať, najskôr sa tieto mýty šírili, ako to zrúti štátnu správu, keď sa prijímal zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nezrútila sa štátna správa. Potom tieto mýty sa šírili, keď sme prijímali zákon o súdoch a zakotvili sme, že sa budú zverejňovať súdne rozhodnutia. Už niektoré sa zverejňujú, nič zásadné sa nestalo. Iniciatíva Liga otcov zhromaždila cez tisíc päťsto alebo koľko rozhodnutí a zverejňuje na svojom webe, je to veľmi navštevovaný web, súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú maloletých detí. Nič sa nestalo, nikoho práva neboli poškodené. A takisto som presvedčená o tom, že nič sa nestane, pokiaľ budú zverejňované tieto rozhodnutia prokuratúry, o to viac, že vzhľadom na citlivosť týchto rozhodnutí prokurátor má možnosť rozhodnúť, ktoré rozhodnutia nezverejní alebo nesprístupní, práve preto, aby nebolo zmarené vyšetrovanie. Je to tam, tak nezavádzajte, pán poslanec.

    Pokiaľ ide o disciplinárne návrhy, áno, tak ako pri sudcoch, kde máme zákonom stanovenú nezávislosť a nikomu to nevadí, áno, všetky tie osoby, ktoré môžu dať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi, aj minister spravodlivosti bude môcť dať návrh na začatie konania voči prokurátorovi, pokiaľ zo svojej činnosti zistí, že sú na to dané nejaké dôvody. Disciplinárny návrh, o ktorom rozhoduje disciplinárna komisia, ktorej rozhodnutia sú preskúmateľné súdom, pričom tú možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie má len generálny prokurátor. O čom sa to rozprávame? Myslím si, že tie argumenty, ktoré používate, svedčia po tom, čo sa argumenty dajú naozaj na stôl, že hrubo zavádzate, šírite mýty a polopravdy, ale sú to mýty a polopravdy, ktoré sa nezakladajú na texte zákona.

    V každom prípade ale musím povedať, že vaša interpretácia, vaša interpretácia návrhu zákona ma viedla k tomu, že som naozaj tuto s kolegami poslancami za vládnu koalíciu veľmi intenzívne diskutovala o tom, ako nastaviť právnu úpravu tak, aby ľudia ako vy, pán Glváč, keby sa raz dostali k moci, tieto inštitúcie zneužiť nemohli.

    Ďakujem pekne.

  • Prepáčte mi, pán kolega Madej, prosím vás, netelefonujte v miestnosti. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Glváč.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem krátky, lebo bolo by to strašne dlhé. Ďakujem za tú poslednú vetu, práve preto bojujem proti vášmu návrhu zákona, aby, keby sa ktokoľvek ďalší dostal k moci, aby ho nemohol zneužívať tak, ako ste to urobili vy pri súdnictve. Tým reagujem na inú vec, kde ste si s Lipšicom nastavili model akurát, už som vám to raz povedal, vám do toho prišiel Harabin, a len za vaše X a Y dosadil svoje mená a využil to, čo ste si pripravili pre seba.

    Ďalšie, keď tu hovoríte, kauza Rozin, hoci teda to bol nezávislý na kandidátke, nebol náš poslanec, ale vašimi boli Vavrík, Ďuračka, Martinčeková, Palacka, a to nebol negatívny pokyn. A preštudujte si to, lebo negatívny a pozitívny pokyn, v tom je rozdiel, stále to pletiete.

    Abdejt považujem za vašu prehru, abdejt výboru, pretože ani vlastní poslanci nesúhlasili s tým, čo ste predložili. Veď ste to pod tlakom vlastných poslancov museli zmeniť, preto som s tým čakal, že kedy sa tým pochválite. Ale to nie je vaša výhra, vy ste to predložili iným spôsobom. Tie informácie, ktoré boli iné, či bola prokuratúra, alebo nebola účastníkom konania, no, tak pán zastupujúci generálny prokurátor tu niečo minule povedal. A rozhovor alebo, že stretli sme sa, ako vy to rada používate, neznamená, že boli účastníkom. A používajte správny terminus technicus. To, že sa vy niekde stretnete a budete sa s tým, s ním nejakým spôsobom rozprávať, tak to, podľa mňa, nie je medzirezortné pripomienkové konanie.

    Čo sa týka zverejňovania, mne nevadí zverejňovanie, mne len vadí, keď zverejňovanie nie je v súlade so zákonom alebo aj dokonca s tými normami, ktoré ste presadzovali. To znamená, neprípustná je forma. Takže takisto nám tu nepodsúvajte, že my sme proti zverejňovaniu údajov. Vadí mi, vy hovoríte, že právnik či prokurátor...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • No, vážená pani ministerka nespravodlivosti, resp. nespravodlivosti a zavádzania, nespravedlnosť som vám už ospravedlniteľne vysvetlil. A to zavádzanie vaše je naozaj geniálne. Ja sa vôbec nečudujem, že ste jednou z kandidátok na novú predsedníčku vlády. Skutočne, klobúk dole, zavádzate geniálne.

    V odborných veciach by som si, pani ministerka, s vami nikdy nedovolil polemizovať. Ale ako obyčajný poslanec, ktorý si pamätá, čo sa tuná udialo v tomto parlamente v súvislosti s doktorom Trnkom, o ktorom ste hovorili, si to dovolím veľmi presne. Doktora Trnku do funkcie, o ktorej vy teraz takto plamenne hovoríte, navrhol nejaký pán poslanec Janiš. Predpokladám, že je to pán poslanec za SDKÚ, ak sa nemýlim. SMER sa pridal. Takže, keby ste boli taká láskavá vo svojom monológu, všade, kde ste použili slovo SMER, veľmi nejapným spôsobom, si ho vymenili za slovíčko SDKÚ. Bolo by to ďaleko presnejšie. Proste je to neuveriteľne trápne, pani ministerka, viacej slov na to nemám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Chcem doplniť pani ministerku o niektoré argumenty, ktoré podporujú jej stanovisko v rozprave, týmto: Aj podľa Benátskej komisie, aj podľa našej ústavy, prokuratúra nie je zložkou štátnej moci, nie je štvrtou mocou v štáte. Preto Benátska komisia zdôrazňuje, že nezávislosť prokuratúry nemá a nemôže mať rovnaký charakter ako nezávislosť súdnej moci. A treba vychádzať z toho, že prokuratúry v demokratických štátoch zväčša plnia úlohu iba v oblasti trestného práva. Benátska komisia jednoznačne uzatvára, že vytváranie prokurátorskej politiky, že na toto má vplyv vláda, vo svojich záveroch konštatuje, že za trestnú politiku štátu zodpovedá vláda, ktorá ju tvorí a usmerňuje, a preto sa žiada, aby v tejto súvislosti mala dosah aj na prokuratúry.

    Pokiaľ ide o verejnú kontrolu, tak v bode 40 Benátska komisia uvádza, tak, ako každý orgán vrátane sudcov, aj úrad prokuratúry musí byť zodpovedný verejnosti. "Tradičným prostriedkom," to je citát, "na zabezpečenie zodpovednosti je kontrola prokuratúry výkonnou mocou, ktorá poskytuje nepriamu demokratickú legitímnosť, a to napriek závislosti exekutívy na volenom parlamente." Pokiaľ ide o prokuratúru, tak vláda musí zabezpečiť a štát musí zabezpečiť, aby bola chránená pred politickými zásahmi do trestného stíhania, aby ju neovplyvňoval nikto v jej konaní, že na ňu nebude vyvíjaný tlak, na činnosť prokurátora počas súdneho konania v jeho rozhodnutiach v konkrétnej veci.

    Ďalej by som chcela povedať, že pokiaľ ide o Benátsku komisiu, tak ona doslova upozorňuje na to, že uplatňovanie prokurátorského uváženia v konkrét...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, aj vo svojom vystúpení zdôvodňujete zmeny v justícii potrebou transparentnosti. Transparentnosť sa nesie vo všetkých vašich vystúpeniach, ale ja o vašej transparentnosti začínam pochybovať. Veď, vysvetlite nám, prečo vami transparentne menovaná výberová komisia na výber predsedu Okresného súdu vo Zvolene transparentne vo výberovom konaní stanovila poradie uchádzačov a vy transparentne, veľmi rýchlo ste vybrali v poradí druhého uchádzača za predsedu okresného súdu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani ministerka, okrem toho, že ste ministerkou spravodlivosti, ste aj docentkou obchodného práva. Ako človek, ktorý má tiež blízko k akademickému svetu, sa vás chcem spýtať, prečo vám vadí, že prokurátorov vyberajú prokurátori, sudcov sudcovia a tak ďalej? To vám vadí aj vyberanie alebo branie na vedomie, alebo schvaľovanie udeľovania vedeckých hodností doktor vied, docent, profesor vedeckou radou? Prídete, to je to isté, ten istý princíp, ktorý ste tu pomenovali a spochybnili, prídete s novelou vysokoškolského zákona? Alebo ašpirujete okrem pozície predsedníčky vlády aj na funkciu ministra školstva?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo pár slovíčok, ktoré ste povedali vo svojom vystúpení v súvislosti s tým, ktoré je dôležité uplatňovať v systéme prokuratúry, nezávislosť, vyváženosť, systém bŕzd a protiváh. A ja vám dám otázku, ktoré z týchto atribútov bude spĺňať politický nominant na funkciu generálneho prokurátora, ktorého zvolíte vo verejnej voľbe koaličnými poslancami?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani ministerka, ja chcem len poďakovať za energiu, ktorú ste venovali tomuto návrhu zákona. Sám som sa zúčastnil diskusií o úpravách tohto zákona a môžem potvrdiť, že diskusie a konzultácie prebiehali naozaj v korektnom a konštruktívnom duchu . A neviem sa dočkať, kedy konečne táto novela bude účinná, pretože tu sa naozaj nejedná o ovládnutie prokuratúry. Prokuratúra už ovládnutá politicky je, žiaľbohu, my sa ju snažíme teraz oslobodiť. Ďakujem.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Muránsky. Prepáčte mi, prepáčte mi.

    Boli sme dohodnutí, že pán zástupca generálneho prokurátora. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka spravodlivosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, v prvom rade vám ďakujem za možnosť vystúpenia na záver tejto ohnivej diskusie k novele zákona o prokuratúre. Táto diskusia sa viedla sčasti v konštruktívnom duchu, ale, žiaľ, musím konštatovať, že vzhľadom na to, že bola spojená akosi fyzicky aj s voľbou generálneho prokurátora, tak bola vedená dosť aj v nekorektnom duchu, v snahe očierňovať alebo znemožňovať kandidátov na generálneho prokurátora. V podstate na každého sa niečo našlo. Ak pôjdeme takto ďalej, tak z vyše sedemsto prokurátorov znemožníme asi osemsto. Takže nebude potom, z koho vybrať. To by bolo dosť zlé. Toľko k začiatku tej diskusie.

    Tá diskusia je osudová pre prokuratúru a možno sčasti sa dotýka dosť hlboko aj Slovenskej republiky, čo si treba, teda, uvedomiť, že o čo tu, teda, ide. Že ten systém prokuratúry, ak sa podarí narušiť, môže mať vážny dopad na prácu polície, na prácu súdov, na prácu a činnosť orgánov verejnej správy. Toto je dopad a prepojenie zákonov o prokuratúre s ostatnými orgánmi verejnej moci. A na toto netreba zabudnúť. Snažili sme sa vysvetľovať problémy novely, tak ako sme ju, teda, videli my, ako nám bola predložená, pretože môj názor na to, ako sa novela zákona o prokuratúre mala riešiť, je úplne, diametrálne rozdielny od ministerstva spravodlivosti.

    Môj názor je taký, že ak chcete robiť zákon o nejakej inštitúcii, tak z tej inštitúcie si zavoláte odborníkov a spoločne začnete ten zákon, tú novelu, riešiť od základu. Mohlo sa tým odbúrať viacero problémov, niektoré nedostatky mohli byť vyriešené úplne v začiatku. Keďže k tomu tak nedošlo, tak v podstate sa začala táto vášnivá diskusia a prokuratúra, okrem generálneho prokurátora, sa stali predmetom politických sporov. To považujem za smutné a nevhodné. Nebudem sa opakovať v tom, čo som vám poslal vo viacerých písomných podobách. To znamená, kde sme urobili komparáciu s prokuratúrami, kde sme urobili zrovnávanie noviel. To znamená, že sme sa snažili v maximálnej podobe alebo maximálne rýchlo reagovať a orientovať vás v tomto probléme, pretože neočakávam od všetkých, že sú znalci práva, neočakávam už vôbec od všetkých, že zákon o prokuratúre predtým videli.

    Naša snaha bola jednoduchá a jednoznačná. Oboznámiť vás s tou tematikou tak, aby ste vedeli, čo to znamená u nás doma, ale nielen z toho pohľadu novín, čo znamená masmédií, ale v skutočnosti z hľadiska tých právnych predpisov a jej možnosti, teda prokuratúry, ale takisto, ako tá prokuratúra vyzerá mimo hraníc Slovenskej republiky. O toto mi šlo. A preto sme vás, by som povedal, bombardovali našimi podaniami v tejto snahe. Inak sme sa nesnažili do tohto politického boja zasiahnuť. To by som považoval za veľmi nevhodné, a to, to podotýkam. Z tohto dôvodu, že som vám to poslal, nevidím dôvod sa teraz sa tu zaoberať jednotlivými bodmi, či nám bolo vyhovené, námietkam, alebo nebolo vyhovené námietkam. Poviem vám pravdu, že jedinej vážnej námietke a pripomienke k novele bolo vyhovené, tej, ktorú podal minister vnútra. A som rád, že vyhoveli tej pripomienke, pretože nám hrozilo, že dokonca aj na funkcie vedúcich prokurátorov by bolo možné vyberať neprokurátorov. To by som považoval za absolútnu katastrofu.

    A tu sme pri tejto otázke, že kto je oprávnený sa zaoberať tým, kto bude sudca alebo prokurátor? V každom prípade máme tam rôzne orgány. Súdna rada, ktorý je ústavný orgán, má v prvom rade hovoriť, kto bude sudca. Generálny prokurátor nie je zvolený prokurátormi. Je zvolený Národnou radou, to znamená, že Národná rada mu dala dôveru a od neho sa odvíja celý systém v prokuratúre a on je zodpovedný politicky aj právne Národnej rade. Takže nie je pravdou, že by prokurátori sami tvorili seba, pretože ak generálny prokurátor je osoba, ktorú volí parlament, to znamená, že je tu zodpovednosť parlamentu a je to osoba, ktorá to určuje.

    Ale aj v tomto ohľade sme boli ochotní diskutovať a riešiť ten problém tým spôsobom, že by tam boli aj iné inštitúcie, ktoré by sa podieľali na výberovom konaní na právnych čakateľov a prokurátorov. Podotýkam ešte raz, právnych čakateľov, lebo bez nich to bude veľmi problematické. Sme boli ochotní, aby vstúpili do tohto adepti z Národnej rady, prezidenta republiky, prípadne z právnych kruhov, to znamená rektorské konferencie a pod. To sme ochotní o tomto diskutovať. Nemôžeme súhlasiť, aby v ktorejkoľvek komisii však sa vyskytoval niekto, kto pracuje na ministerstve spravodlivosti. To si myslíme, že v tej situácii dôjde k problému, že by tam mohla zasahovať politická moc, to znamená výkonná moc, ktorá sa mení každé štyri roky. Generálny prokurátor ani generálni prokurátori sa každé štyri roky nemenia. Práve v tomto je ten problém. Bola tu spomenutá Benátska komisia. Benátska komisia okrem toho, čo tu bolo spomenuté, povedala vo svojich záveroch, že už len možnosť zasahovania do činnosti prokurátora je neprípustná. Nehovoriac o tom, že o hierarchii atď. jednoznačne hovorí, že to je legálny systém a princíp. O tom, že prokuratúra je možná urobiť tak, ako je v Čechách alebo Nemecku, nebudem sa diskutovať. Tu sú rôzne modely, to je len otázka historického riešenia, historického prístupu, skúseností a potreby toho ktorého štátu. To znamená, ktoré sa prejavujú v právnej úprave, a v tomto prípade v Ústave Slovenskej republiky.

    Pokiaľ sa týka ešte ďalších námietok, že prokurátori a sudcovia by sa najradšej pripravovali, súdili a zrejme, ešte by som sa dozvedel, že aj množili medzi sebou. No, tak poviem na to asi toľkoto, že pokiaľ sa týka toho súdenia, my sami sme navrhovali, že nie disciplinárna komisia, odvolacie konanie bolo na prokuratúre, ale aby šlo na súd. To znamená, že by bolo odčlenené vôbec od prokuratúry. Otázka disciplinárnych konaní k súdom a sudcom je úplne iná, pretože tam sú aj nesudcovia, ktorí to riešia, tie ich problémy disciplinárneho charakteru. Ale v tomto prípade by odvolacie konanie vždy prebiehalo nie na prokuratúre, ale na súde. Takže to považujem napr. za veľmi pozitívny výsledok diskusie s ministerstvom spravodlivosti, s poslancami, teda s ústavnoprávnym výborom. Bolo tam viacero momentov, ktoré ukazovali, že či už naše pripomienky alebo teda naše oboznámenie vás s problematikou malo určitý výsledok, pretože skutočne vo výboroch sa začali ozývať hlasy a názory, ktoré ukazovali, že tu asi nie je všetko v poriadku. A ja vás, preto, prosím, panie poslankyne, páni poslanci, zamyslite sa ešte raz nad tým, že či to je treba takto rýchlo, či to je treba dnes, či to je treba v takejto podobe, či môžete s čistým svedomím povedať, tento zákon, táto novela, je na prospech Slovensku. Zamyslíte sa nad tým, pretože máte možnosť to ešte vrátiť späť a povedať ministerstvu spravodlivosti, ešte raz choďte do toho. Dohodnite sa s prokuratúrou, urobte spoločnú komisiu a rokujme o tých problémoch, ktoré vznikli a ktoré sa vyskytli v tejto ohnivej diskusii. Prosím vás, zamyslite sa nad tým a takto hlasujte. Ja osobne navrhujem vrátiť tento zákon a neschváliť ho.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Nech sa páči.

  • Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, je veľmi dobré, že ste vystúpili pred týmto plénom, pretože ste vo svojom príspevku, nazvime to príspevkom, vlastne absolútne obnažene vyslovili to, prečo treba prijať novelu zákona o generálnej prokuratúre. Všetko to, čo ste hovorili, bolo len o tom, ako treba generálnu prokuratúru zabetónovať, ako má byť generálne prokuratúra svetom, ktorý je sám osebe, ktorý nikomu a ničomu nepodlieha. Všetko to, čo ste povedali, išlo v podstate týmto smerom. To je to uvažovanie, ktoré hovorí to, čo si vy neviete predstaviť a čo pokladáte za neprijateľné. Lenže my žijeme v normálnom, demokratickom štáte a žijeme v ňom už dvadsaťdva rokov. Možno, že ste na to iba zabudli v tejto chvíli. Už bolo dávno na čase, aby sa zmenil zákon o generálnej prokuratúre. My sme vychádzali z istej tradície, československej tradície, Česká republika išla iným smerom ako Slovenská republika. Ja neviem v tejto chvíli posúdiť, ktorý smer bol lepší, ale viem posúdiť to, že na základe skúsenosti sa dá povedať, že tak ako sa vyvíjala generálna prokuratúra za posledné roky, tak ďalej v normálnom, demokratickom štáte existovať nemôže.

  • Pán Tichý, chcete reagovať?

    Ďalší rečník v poradí pán, poslanec Muránsky, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, neviem, či nebudete musieť ešte raz vystúpiť po tom vystúpení, ale verím, že vás zaujmem. Dlho som uvažoval, či mám vystúpiť v rozprave k predmetnému návrhu vládneho návrhu zákona a, pravdupovediac, aj akým spôsobom k nemu vystúpiť.

    Po prvé preto, že nezvyknem vystupovať k odborným témam, v ktorých sa nepochybujem, a teda k veciam odborným, ktorým sa ja nevenujem. A po druhé, akým spôsobom vystúpiť, nakoľko ide o vládny návrh zákona a ja som koaličným poslancom. Myslím si však, že v tomto prípade, pani ministerka, je tento zákon príliš šitý horúcou ihlou a je to kombinácia odborného s vysoko politickým kontextom.

  • A k tomu už ako poslanec si myslím, že by som mal vystúpiť a mrzelo by ma práve, keby som k tomuto zákonu nevystúpil.

    V prvom rade chcem konštatovať, že takto koncipovaný zákon si, bohužiaľ, myslím, že sa nemal objaviť v Národnej rade. V čase, keď je verejnosť traumatizovaná voľbou hlavy prokuratúry, generálnym prokurátorom, keď sa navzájom obviňujeme, že tajná, verejná voľba, čo je správne, kto háji nestrannosť, nezávislosť, transparentnosť prokuratúry, keď je toto absolútne nejasné a neviem ešte aká "stnosť" prokuratúry sa tu objavuje, objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy naozaj podriadenia prokuratúry výkonnej moci. Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý, si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov, sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania.

    Pani ministerka, nebudem sa vyjadrovať k porušeniu nezávislosti prokuratúry v zmysle platnej Ústavy Slovenskej republiky. Nebudem sa vyjadrovať ani k porušeniu princípu monokratičnosti prokuratúry, ani k zverejňovaniu, sprístupňovaniu rozhodnutí, aj keď tieto idú niekde až do absolútnej krajnosti, minimálne v pôvodnom návrhu zákona, ani k asistentom. Vyjadrím sa však k otázke výberových komisií, ktoré vo mne vzbudzujú v pôvodnej minimálnej forme, bez tých návrhov, pozmeňujúcich, v ústavnoprávnom výbore, naozaj veľké obavy. Je tu, podľa týchto komisií, evidentná snaha podriadenia prokuratúry výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti.

  • Vymenujem... Nemáte čomu tlieskať. Vymenujem pôvodné koncipovanie komisií. Na vydávanie stanovísk, ktoré mali byť záväzné, a to ministrom spravodlivosti, napriek tomu, že generálny prokurátor má zodpovednosť, traja ministerstvo spravodlivosti, traja generálny prokurátor. No tak podľa tohoto jednoducho nie je možné bez človeka, ktorý je menovaný ministerstvom spravodlivosti, vydať záväzné stanovisko. Viem, že dochádza k zmene, ale takto to bolo pôvodne koncipované. Vadí mi aj výber. Je tam napísané najmä kandidáti, ktorí sú z vysokých škôl, neziskového sektora alebo, a to len, alebo, ktorí vykonávajú právnické povolanie. No, tak ja si myslím, že predovšetkým by to mali byť prokurátori a už keď, tak tí, ktorí vykonávajú právnické povolanie, a nie z neziskového sektora, vysokých škôl atď., lebo tu potom o odbornosti je vážna pochybnosť.

    V bode dva, výberové komisie, ktoré rozhodujú o tom, kto bude krajský prokurátor, okresný prokurátor, kto bude jeho námestník - krajského, okresného prokurátora. Pôvodný návrh - jeden generálny prokurátor, jeden prokurátorská rada, jeden Národná rada, dvaja ministerstvo spravodlivosti. No podľa tohoto je jednoznačné, že pokiaľ by bol človek volený cez parlament, pravdepodobne by to bol človek cez vládnu koalíciu, dvaja ministerstvo spravodlivosti, to znamená tri na dva. To nemusím byť na to právnického vzdelania, aby som pochopil, že jednoducho je to podriadenie menovania krajských a okresných prokurátorov výkonnej moci. To je absolútne jednoznačné z tohoto, z tejto dikcie takto postaveného zákona. A opäť kandidáti najmä vysokých škôl, neziskového sektora alebo vykonávajúcich právnické povolania.

    Tretia komisia - disciplinárna komisia, ktorá zostáva bezo zmien. V súčasnosti aj to, čo navrhuje ústavnoprávny výbor, tak k tomuto sa nevyjadruje. Disciplinárna komisia je zložená - jeden Národná rada, jeden ministerstvo spravodlivosti, jeden rada prokurátorov. No pod tlakom takto zloženej disciplinárnej komisie ja si nemyslím, že môže fungovať - nezávislo a opakovane transparentne - prokuratúra. Podľa mňa, určite nie a k tomuto sa ani ústavnoprávny výbor, bohužiaľ, nevyjadruje a nezaoberá sa týmto.

    Návrh na disciplinárne konanie takisto ústavného činiteľa, generálneho prokurátora môže dávať minister spravodlivosti a dokonca verejný ochranca práv. Takisto nie je mi to jasné a zdá sa mi to príliš zvláštne. Odvolacie disciplinárne komisie, odvolacia disciplinárna komisia, to je štvrtá komisia, ktorú navrhuje ústavnoprávny výbor, aby som bol teda spravodlivý a aby som presne povedal, ako zrušiť, ale pomenujem, ako to bolo pôvodne koncipované v návrhu zákona. Päťčlenná, dvaja ministerstvo spravodlivosti, dvaja parlament - no tak opäť možná vládna väčšina, však ? - a jeden rada prokurátorov. Teda štyri na jeden. No, ja si myslím, že toto takto šitou ihlou ad hoc, proste účelovo vytvorené komisie jednoducho nemôžu prispieť k nezávislému rozhodovaniu ani k transparentnosti rozhodovania prokuratúry. Čo nás k tomuto vedie? A vôbec pýtam sa, čo toto má znamenať? Takto koncipovaný zákon, opakujem, bez pozmeňujúcich návrhov minimálne, ktoré prešli v ústavnoprávnom výbore, si myslím, že každej aktuálnej vládnej moci sa musia vrátiť ako bumerang. Jednoducho toto takýmto spôsobom riešiť nie je možné, napriek tomu, že sme si do vládneho návrhu, do programového vyhlásenia vlády dali aj zmeny v štruktúre a fungovaní, teda generálnej prokuratúry.

    Na základe tohto môjho vystúpenia, chcem povedať, že pokiaľ nebudú minimálne tieto pozmeňujúce návrhy zapracované do tohto vládneho návrhu zákona, ja tento zákon nepodporím a nemôžem zaňho zahlasovať. Ale aj všeobecne si myslím, že je takto koncipovaný zákon, vládny návrh zákona o prokuratúre, zrelý na podanie na Ústavný súd, prípadne na vrátenie prezidentom republiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, budem reagovať na vás, hlavne na vaše posledné vety, že kým nebudú zapracované tieto vaše návrhy do novely zákona o prokuratúre, nebudete za to hlasovať. Ale my sme ich nepredložili. Ja som tiež vystupoval veľmi ostro proti tejto novele. Nerobím to už teraz, lebo, keď poviem A, mal by som povedať aj B. Mám naďalej výhrady. Reagovali ste na poslancov SMER-u, že tlieskajú, že nemajú za čo tlieskať, no majú, lebo keď sa dostanú nedajbože do vlády, tak takéto kompetencie budúcemu ministrovi spravodlivosti prídu celkom vhod. Ale hovorím, že keďže neviem, nemám také riešenie, ktoré ste aj vy tiež navrhli, že bolo by dobré, nejako to vyriešiť, že aby aj koza, aj kapusta, tak nemôžem vystúpiť. Nemôžem vystúpiť, lebo nemám riešenie na to, ktoré ste sám predostreli, že bolo by dobré. Ale aké? Spolupracoval som s prokuratúrou a tiež rezignovali na to, že navrhli riešenie, ktoré naďalej by zabetónoval terajší stav. A viem, že terajší stav dobrý nie je. Takže tiež som na vážkach, ako ďalej s týmto zákonom, viacerí sme takí, no, lebo vidíme v tomto predostrenom riešení určité riziká, hlavne do budúcna.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, po tomto vašom odhaľujúcom vystúpení by pani ministerka mala vziať návrh zákona pekne pod pazuchu, odpochodovať na ministerstvo spravodlivosti, trošku sa tam vydýchať, ísť do prezidentského paláca a podať demisiu.

  • Budem miernejší. Zobrať tento zákon a skúsiť to prepracovať a skúsiť naozaj kvôli tým rizikám, ktoré aj my sme hovorili, aj kolega predrečník,aj pán poslanec Gál so svojou faktickou. Myslím si, že tento zákon nesie so sebou aj do budúcnosti, aj v blízkej, aj v ďalekej, veľké riziká zneužitia, ďaleko väčšie ako súčasný stav.

    Ďakujem.

  • O vystúpenie požiadala pani ministerka. Aha, prepáčte mi.

    Pán poslanec Muránsky chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja akurát na pána poslanca Gála. Práve preto, že vidím tieto riziká, preto som k tomu vystúpil. Práve k tomu, čo ste hovorili, že pri striedaní vládnej moci dôjde k pingpongovaniu menovania krajských, okresných prokurátorov. A proste k takýmto silovým riešeniam. A k tomuto práve tento zákon v pôvodnej minimálnej forme veľmi, veľmi by napomáhal. A jednoducho mal som za potrebu k tomuto vystúpiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka Žiťňanská požiadala o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rada by som, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, sa krátko vyjadrila. Nadviažem trošku na to, čo hovoril pán zastupujúci generálny prokurátor a prejdem vlastne aj k vystúpeniu pána poslanca Muránskeho.

    Opakovane musím povedať, že diskusia o tom, ako by mala vyzerať novelizácia právnej úpravy, ktorá sa týka prokuratúry, prebieha od začiatku. Ako som povedala, bola vytvorená, bola oslovená generálna prokuratúra a vtedajší pán generálny prokurátor Trnka menoval tím, ktorý chodil na stretnutia na ministerstvo spravodlivosti pod vedením pána námestníka Košťála. A sedeli sme hodiny a diskutovali sme. Najskôr pracovnú verziu, ešte pred pripomienkovým konaním. A potom finálnu verziu. Opakujem, spolupráca a diskusia neznamená akceptovanie všetkých zmien. Tak, ako som povedala už vo svojom úvodnom vstupe, a tak opakujem aj teraz, že som veľmi rada, že tá diskusia pokračovala pred prvým čítaním, počas prvého čítania tohto návrhu zákona a v priebehu druhého čítania a bola zavŕšená po viacerých stretnutiach poslancov, ktorí formulovali tieto obavy. A bola zavŕšená tým, že sme spoločne skoncipovali balík pozmeňovacích návrhov. Musím povedať, že obavy zo zneužitia pozícií vo výberových komisiách, a teraz je to jedno, či výkonnej moci alebo zákonodárnej moci, ja nezdieľam z jedného dôvodu, a síce z toho, ako je nastavená právna úprava výberových konaní. Tak ako v zákone o súdoch, kde ten model sme zobrali zo zákona o súdoch, ktorý prešiel týmto parlamentom, hej, preto bola tá pôvodne navrhovaná právna úprava tak, ako bola navrhovaná. To znamená v takom zložení výberové komisie, ako boli navrhované. Áno, vývojom diskusie tie komisie dnes, pokiaľ prejdú pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru a ja očakávam, že prejdú, lebo to je dohoda koaličných poslancov, je to dohodnuté riešenie, nebude tam zástupca výkonnej moci, budú tam zástupcovia alebo nominanti zákonodárnej moci. Ale to kľúčové, podľa mňa, pri tých všetkých výberových konaniach, je tá miera otvorenosti.

    To znamená, budú zverejnené databázy ľudí, z ktorých sa budú kreovať výberové komisie. Výberové komisie bude menovať prokurátor, z tejto databázy ľudí, čiže konkrétnu výberovú komisiu si ovplyvní samotný generálny prokurátor a zverejní konkrétnu výberovú komisiu. To znamená budú vopred známe mená. Budú vopred známe životopisy kandidátov a ich motivačné listy a bude vopred známe, kedy sa výberové konanie bude uskutočňovať. Výberové konanie bude otvorené, to znamená, budú sa môcť zúčastniť toho výberového konania ľudia a prísť sa naňho pozrieť a zápisnica z výberového konania bude zverejnená.

    Tam ja vidím záruku toho, že tieto konania budú, prípadné manipulácie, alebo zneužívanie v rámci týchto konaní, bude limitované. Dnes sa výbery uskutočňujú za zatvorenými dverami. Áno, nominantmi prokuratúry, resp. generálneho prokurátora, za zatvorenými dverami. V čom vidím to zlé? Vidím v tom zlé to, že všetci máme deti, aj prokurátori majú deti, aj sudcovia majú deti, zhodou okolností chodia mnohí z nich na právnické fakulty, s garantovanou pozíciou a garantovaným platom ústavného činiteľa, pre mnohých z nich je to atraktívna pozícia. Všetci, ktorí máme deti, vieme, že pre svoje deti urobíme všetko, nemusím pokračovať ďalej. Preto je dôležité, aby tie konania boli transparentné. A preto ja hovorím, že v dnešnom uzatvorenom systéme výberových konaní existuje potenciál pre vnútornú korupciu. A preto tú otvorenosť vnímam ako garanciu toho, že sa zužuje priestor pre manipulácie. A jak bola tá diskusia otvorená, tak sme boli absolútne otvorení akýmkoľvek ďalším vylepšujúcim návrhom.

    Pán poslanec, keď prídete s lepším riešením, ako je to, ktoré je navrhnuté v ústavnoprávnom výbore, ja budem všetkými desiatimi za. Ale tvrdím, dnešné riešenie je zlé. Tvrdím, že naše riešenie, ktoré otvára, naozaj otvára výberové konania verejnej kontrole, výrazne zmenšuje priestor pre manipulácie. Okrem toho si dovolím tvrdiť, že politická moc je pod kontrolou a pod kontrolou volebného cyklu. Pokiaľ budú nominanti výkonnej alebo zákonodárnej moci túto rolu vykonávať zle, tak to spočíta volič tým parlamentným stranám, ktoré to týmto ľuďom tam dali. Čiže, paradoxne, dnes politická moc je pod väčšou kontrolou a hlavne skladá každé štyri roky účty, čo ani prokurátorská, ani sudcovská moc dnes nerobí. Tvrdím, že riešenie, ktoré sa našlo na ústavnoprávnom výbore, je riešením, ktoré posúva aj procesy výberov prokurátorov a vedúcich prokurátorov naozaj výrazne dopredu oproti dnešnému stavu.

    Neobávam sa toho, že po každej výmene vlády alebo parlamentu sa budú meniť pozície vedúcich prokurátorov. Skôr sa obávam toho, že dnes sú v pozíciách vedúcich prokurátorov ľudia, ktorí sú v v nich 10, 12, 14 rokov a sú pánmi trestného konania v regióne. A to je podľa mňa dnes väčšie ohrozenie spravodlivosti ako návrh, ktorý predkladám.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci.Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Dubovcová.

  • Pri prerokovaní tohoto zákona ja stále budem odporúčať, aby sme sa oboznamovali so závermi Benátskej komisie, čo sa týka prokuratúry, napr. ona upozorňuje, že existuje nebezpečenstvo, že sa prokuratúra s nadmernými právomocami stane štvrtou zložkou moci bez zodpovednosti s tým, že existuje veľmi silný argument pre obmedzenie právomoci prokuratúry na oblasť trestného stíhania a pre neudelenie akýchsi všeobecných kontrolných právomocí. Komisia hovorí v bode 34, že je dôležité, aký bude výber prokurátorov a v bode 34 záverov hovorí pod písm. e) - želanie vlády mať určitú kontrolu nad vymenovaním prokurátorov a prokurátora je opodstatnené z dôvodu významu stíhania trestných činov pre usporiadané a efektívne fungovanie štátu. Nie je žiaduce dať akémukoľvek orgánu plnú moc vo výberovom procese. Preto komisia navrhuje zvážiť vytvorenie výberovej komisie, ktorá by pozostávala z osôb, ktoré by verejnosť rešpektovala a ktoré by mali dôveru vlády. Tým len chcem povedať, že otvárať otázku výberového procesu vo vzťahu k obsadzovaniu funkcie prokurátorov je úplne legitímne, je to potrebné a treba sa k tomu vracať.

  • Ďakujem pekne. Ja sa znova vrátim k transparentnému výberovému konaniu a znova spomeniem prípad zo Zvolena, kde transparentná výberová komisia transparentne vyberala z uchádzačov a pani ministerka nerešpektovala odporúčanie výberovej komisie a vybrala druhú v poradí kandidátku za predsedníčku Okresného súdu vo Zvolene. Na čo sú nám takéto výberové komisie? Na čo robíme nejaké divadlo? Jednoducho, keď si potom minister spravodlivosti môže vybrať toho, koho chce, bez ohľadu na to, aké bolo stanovené poradie. Takže skutočne nehrajme sa tu na nejakú transparentnosť, nehrajme sa tu na demokratov. Aj výsledky tohto výberového konania poukázali na to, že minister rozhoduje podľa svojej vôle.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky chce pani ministerka reagovať, nech sa páči.

  • Som rada, že pani poslankyňa spomenula výberové konanie na obsadenie pozície predsedu Okresného súdu Zvolen, pretože ide o výberové konanie, ktoré prebiehalo ešte podľa starej právnej úpravy, čiže výberové konanie, ktorej komisiu skladal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Aj pod jeho kuratelou toto výberové konanie prebiehalo. Áno, podľa starej právnej úpravy prislúchalo ministrovi spravodlivosti právo vybrať za predsedu súdu jedného z troch vybratých výberovou komisiou a toto právo som využila. Zároveň upozorňujem na to, že podľa novej právnej úpravy toto právo ministerka spravodlivosti mať nebude. Podľa novej právnej úpravy, ktorú som presadila. Zároveň chcem povedať, tak ako sme sa včera rozprávali, pani poslankyňa, uprednostnila som pani doktorku Snobčokovú z druhej pozície preto, pretože je dlhoročnou sudkyňou Okresného súdu Zvolen. Pozná situáciu v okresnom súde Zvolen, kolektívom je akceptovaná a myslím si, že kolektívu a dobrej funkčnosti Okresného súdu Zvolen toto riešenie je prospešnejšie, ako keby prišiel sudca z Banskej Bystrice, ktorý situáciu na zvolenskom krajskom súde nepozná. Za týmto rozhodnutím si stojím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí pán poslanec Rafaj.

    Pretým ešte by som sa chcel spýtať, máme štyri body na hlasovanie, ale máme veľmi dlhú rozpravu, ktorá nás čaká. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas na to, aby sme rokovali do 12.00 hod. bez hlasovania a hlasovali potom o 17.00 hod. o všetkých bodoch. Áno.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Rafaj, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, dámy a páni, predovšetkým kolegovia, dobrá správa adresovaná pre vás, bude to krátke. Zlá správa pre pani ministerku, bude to, žiaľ, trefné. Prečo som sa rozhodol vystúpiť z klubu SNS k tejto zmene. Pretože máme pocit, že váhy sú na vážkach. Vládna moc sa totiž k nezávislosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som kolegov, keby mohli trocha tichšie, poťažne vonku sa zhovárať a venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Takže zopakujem to. Nezbavíte nás pocitu, že vládna moc sa k nezávislým inštitútom štátu v poslednej dobe správa ako bájny Kronos, ten sa tak obával svojich detí, že ich začal jesť a likvidovať. Tento kronov komplex teda vyčíňa vo vláde, ktorá silovými a vyváženosť moci v štáte likvidačnými inštitútmi popiera aj samostatnosť prokuratúry a aj ústavou priznanú funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. To sú zjavné fakty.

    V demokratickom štáte je neprípustné, aby si výkonná moc uzurpovala oprávnenia, či už vo vzťahu k súdom, alebo, ako sa teraz realizuje ďalší atak na nezávislú inštitúciu v štáte, keď nenesie ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry. Vláda a predovšetkým ministerstvo spravodlivosti neberie do úvahy nielen platnú Ústavu Slovenskej republiky, ale ignoruje aj odporúčanie č. 19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry z roku 2000 v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté výborom rady ministrov 6. októbra 2000, kde v bode 11. je doslovne uvedené, citujem: "Štáty by mali zabezpečiť, aby prokurátori mohli vykonávať svoju funkciu bez neoprávneného zasahovania," zopakujem, bez neoprávneného zasahovania, a pokračuje to ďalej, " a bez vystavenia riziku, že im hrozí aj občianske, trestné alebo iné trestné stíhanie." Návrh vlády teda smeruje k paralyzovaniu činnosti prokuratúry v mnohých oblastiach.

    Okrem týchto zásahov do statiky prokuratúry zneprehľadňujete a byrokratizujete systém, pani ministerka. Napríklad zavádzaním už tu toľko namietanej, podľa môjho názoru posudkovej, podľa vás komisie pre vydávanie stanovísk, ktorá má pôsobiť ako akýsi návrhový, politický a možno aj ideologický filter pre generálneho prokurátora. Pani ministerka, mám pocit, že pôsobíte nie ako ústavný činiteľ, ale ako žiarlivý úradník, ktorý žiarli na iného úradníka štátu, ale aj súčasne ako haker, ktorého úlohou je nabúrať prirodzený hierarchický systém prokuratúry, keď ste napr. ubrali aj nadriadeným prokurátorom ich právomoci voči podriadeným. Zhrniem to. Teda nie občianske, nie transparentné, ani iné kvetné dôvody, ale politické motívy, ktoré dokazuje aj sekundárny jav s voľbou generálneho prokurátora. Preto Slovenská národná strana takýto odstrel prokuratúry nepodporí. Nuž, a keďže dneska máme Medzinárodný deň detí, tak ja im osobne želám, aby keď dospejú a stanú sa plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky, tento zákon už nebol platný a aby žili v slobodnom štáte. Ďakujem.

  • Ďakujeme.

    Ďalší rečník v poradí, pani poslankyňa Vitteková.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán zastupujúci generálny prokurátor, k dnešnej téme, ako pozeráme naprieč politickým spektrom, začína už svitať nejaké svetlo alebo spoločná snaha, že by sme snáď tento návrh zákona pani ministerke vrátili s tým, že by mohol na tom participovať aj generálny prokurátor.

    O potrebe zmien na prokuratúre, resp. v justícii sa pohovorilo veľmi veľa, ale dnes možno konštatovať, že to, čo navrhuje táto vláda, sú skôr kroky späť vedúce k víťazstvu pravicových politických vplyvov nad nezávislosťou súdov a prokurátorov. Predloženú novelu zákona o prokuratúre nie je možné ani inak nazvať, ako pokusom ovládnuť prokuratúru mocou výkonnou, teda koalíciou, a čisto politicky. Ústava jasne hovorí, že medzi prokuratúrou a vládou neexistujú žiadne väzby. Vláda nemôže svojimi uzneseniami zaväzovať generálneho prokurátora, najviac môže dávať odporúčania. Všetky ustanovenia novely, ktoré hovoria, že ministerstvo či Národná rada bude môcť zasahovať do jej činnosti prostredníctvom stanovísk, obsadzovaním komisií svojimi kandidátmi a pod., sú snahou zmeniť samostatnú a nezávislú prokuratúru na štátne zastupiteľstvo podriadené ministrovi spravodlivosti bez toho, že by došlo k zmene ústavy. Nielen ja som presvedčená o potrebe zmien vo fungovaní prokuratúry, ale najmä tí, ktorých sa novela týka, sú si vedomí toho, že je potrebné skutočne reagovať v istom stupni vývoja aj na zmeny prebiehajúce v celej spoločnosti. Avšak bez dostatočného množstva informácií, analýzy, bez komunikácie so zainteresovanými subjektmi, bez komunikácie so širokou odbornou verejnosťou, bez prijímania odlišných názorov založených na štúdiu, poznaní, skúsenostiach, sa skúmaná problematika sotva dostane na vyššiu úroveň a tým, samozrejme, aj novela zákona. Podľa vyjadrenia predstaviteľov prokuratúry aj prokuratúra mala pripravených množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné zmeniť zohľadňujúc odborné poznatky a praktické skúsenosti prokuratúry, ale z hľadiska časového bolo vhodné zmeny načasovať tak, aby sa na ich príprave mohol aktívne podieľať aj budúci generálny prokurátor, ktorý v zmysle ústavy nesie aj ústavnú zodpovednosť za rezort, ktorý riadi. Všetci zainteresovaní predstavitelia, bez ohľadu na to, či pracujú na ministerstve spravodlivosti alebo generálnej prokuratúre, sú súčasťou toho istého systému štátnej moci, ktorý má rozumne a v súlade s platnými pravidlami, či už právnymi alebo etickými, riadiť a vykonávať správu veci verejných na úseku, ktorý mu je zverený do pôsobnosti. Je preto dôležité, aby všetky zainteresované osoby spolu komunikovali slušne, čoho neoddeliteľnou súčasťou je aj spôsobnosť, resp. dodržiavanie obvyklej štábnej kultúry a protokolu. To je aj jedným zo základných predpokladov na zvládnutie procesu prijatia tak závažného zákona, o ktorom teraz diskutujeme.

    Priebeh reformy zatiaľ nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe, nie na báze osobnej reciprocity, k čomu sa vlastne posunul aj obraz reformy prezentovaný médiami. Reforma prokuratúry je tak závažná zmena v systéme verejnej moci, že je potrebné konať s rozvahou, so znalosťou veci, bez predčasných záverov, emócií, a to platí nielen pre zainteresovaných na legislatívnom procese, ale aj pre médiá, ktoré majú veľkú moc a nesú časť zodpovednosti za výsledok. Je dôležité čo a ako predostrú verejnosti, či sa venujú podpore poctivej vecnej informovanosti, alebo skôr šíria povrchné narýchlo pripravené informácie, nehľadiac na možné dôsledky. Z doterajšieho priebehu legislatívneho procesu je zrejmé, že navrhovateľ zákona je rozhodnutý pokúsiť sa o jeho schválenie v Národnej rade, a to aj napriek mnohým zásadným pripomienkam, ktoré v rámci pripomienkového konania neboli vyriešené. Navrhovateľ by mal predložiť parlamentu návrh v takom znení, aby parlamentom schválený zákon nebol predmetom konania na Ústavnom súde. Návrh, ktorý bude zrozumiteľný, logický nielen pre bežných občanov, ale najmä pre tých, ktorí s nim pracujú, teda pre prokurátorov. Na otázku ústavnosti si môžeme urobiť svoj vlastný názor. S konečnou platnosťou však túto otázku iste posúdi len Ústavný súd.

    Osobne som presvedčená o tom, že doposiaľ platný ústavný a zákonný rámec vytváral dostatočné predpoklady pre dobré fungovanie prokuratúry a že prokuratúra bola fungujúcou apolitickou sústavou štátnych orgánov. Potvrdzujú to desiatky tisíc vecí, ktoré každoročne vybavil rezort prokuratúry. Napriek dosiahnutým výsledkom sa ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra rozhodli spochybniť prokuratúru. Pod zámienkou, že je nevyhnutné odstrániť pochybnosti o transparentnosti procesov na prokuratúre, vytvorili návrh zákona, ktorý umožňuje koncentráciu moci v rukách exekutívy. V prípade schválenia tohto návrhu zákona by exekutíva mohla významným spôsobom ovplyvňovať pomery na prokuratúre a výsledky rozhodovacej činnosti prokurátorov. Vláda totiž predložila na ústavné prerokovanie návrh zákona, ktorý, ak bude prijatý parlamentom, prizná ministrovi spravodlivosti oprávnenie vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností a súčasne odníme takéto doterajšie zákonné oprávnenie generálnemu prokurátorovi vo vzťahu k podriadeným. Zakáže nadriadeným prokurátorom vydávať podriadeným prokurátorom negatívne pokyny. Za ďalšie tento zákon ustanoví povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov, prizná ministrovi spravodlivosti, parlamentu, podieľať sa na kreovaní výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora rozhodujúcim počtom členov v takejto komisii. Taktiež prizná ministrovi oprávnenie podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania, voči ktorémukoľvek prokurátorovi vrátane generálneho, prizná oprávnenie ministrovi a parlamentu podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie rozhodujúcim počtom členov. Zruší doterajšiu trojročnú prípravnú prax na výkon funkcie prokurátora a nahradí doterajších právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátorov, ktorí po vykonaní odbornej justičnej skúšky sa budú môcť stať prokurátormi bez akejkoľvek prípravy na výkon tohto povolania, ak budú úspešní vo výberovom konaní. Pritom na toto výberové konanie bude mať rozhodujúci vplyv politická moc.

    Na záver, vážené poslankyne, poslanci, prokuratúra v Slovenskej republike sa nachádza v zložitej situácii, nemá generálneho prokurátora a na prerokovaní v parlamente sa nachádza návrh zákona, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do doterajšieho právneho postavenia prokuratúry a prokurátorov. Voľba generálneho prokurátora je skutočnou traumou dnešnej slovenskej politickej moderny. Vládna koalícia sa tvári, že chce voľbu transparentnú, preto žiada voľbu verejnú, a my v opozícii, ktorí poznáme skutočný stav dôvery v útrobách koaličných partnerov, chceme voľbu tajnú. Všetci dobre pritom vieme, o čo ide, a len tí pri moci nás nepresvedčivo presviedčajú o potrebe zmien pravidiel počas hry.

    K uvedenému vládnemu návrhu zákona o prokuratúre preto si dovoľujem navrhnúť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona až dokedy nebude zvolený nový generálny prokurátor, ktorý, pevne verím, bude mať dôveru aj nás z opozície. Ďakujem.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatku chcem povedať, že my poslanci za OKS podporíme, v plnej miere podporujeme novelu zákona o prokuratúre, ako ju predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a ako to vychádza aj z diskusie na ústavnoprávnom výbore, pretože vychádza v ústrety verejnému záujmu. To po prvé. A po druhé, obmedzuje v rámci postavenia, základného postavenia prokuratúry autokratické postavenie generálneho prokurátora. To sú dva základné predpoklady a dva základné dôvody, pre ktoré túto novelu podporíme. Nechcem tu viesť akademickú debatu o tom, či by bolo v dnešnej situácii pre Slovenskú republiku výhodnejšie prejsť na systém štátneho zastupiteľstva, tak ako sa to stalo v Českej republike, čo vychádzalo z diskusie na začiatku deväťdesiatych rokov, pretože vždy je základná otázka, aký je štát, o ktorý ide. Teda tá otázka je dnes taká, či je dnes Slovenská republika štátom, ktorý je schopný zastupovať naozaj verejné záujmy, ako by to predpokladalo vznik štátneho zastupiteľstva.

    Dôvod transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo - a o tom má zmysel hovoriť - bol však po roku 1989 jasný. Prokuratúra mala postavenie samostatného orgánu, ktorý nebol podriadený žiadnej z troch sústav štátnej moci, pokým inštitúcia štátneho zastupiteľstva je upravená v kapitole výkonnej moci, čo predznamenáva jej postavenie, lebo v tomto prípade štátne zastupiteľstvo predstavuje sústavu úradov štátu pri zastupovaní štátu pri ochrane verejných záujmov. Generálna prokuratúra, tak ako bola kreovaná za komunistického režimu, predstavovala teda v štáte štvrtú moc, bola akýmsi štátom v štáte, nebola zodpovedná nikomu, len komunistickej strane a jej vedúcej úlohe, to treba jasne povedať, čo sa notoricky zneužívalo. A ako ukazuje skúsenosť, postavenie prokuratúry, tak ako doteraz fungovala, sa politicky zneužíva aj dnes, ako o tom svedčia všetky kauzy, ku ktorým došlo za dvadsať rokov, a najmä za Ficovho režimu, ktorý sa správal tak, akoby v demokratickom štáte, v demokratickej Slovenskej republike ešte stále platil princíp vedúcej vôle jednej strany v štáte.

    Skúsme si vymeniť základné rozdiely v postavení prokuratúry a štátneho zastupiteľstva, je to všeobecne známe, ale oplatí sa to urobiť pre povahu dnešnej diskusie tunak v pléne. Po prvé, na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na funkčné obdobie sedem rokov. Odvolať generálneho prokurátora môže prezident na návrh Národnej rady len v prípade, ak nastane niektorý z taxatívne určených dôvodov. Vedúcich prokurátorov, krajského, okresného, vymenúva a odvoláva generálny prokurátor, všetkých ostatných prokurátorov vymenúva generálny prokurátor. Generálny prokurátor je zodpovedný výlučne voči Národnej rade Slovenskej republiky tým, že jej podáva správu o činnosti prokuratúry. Oproti tomu najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti, odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov - vrchný krajský a okresný - menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti a na návrh najvyššieho štátneho zástupcu, najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha nijakým dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov, vrchných krajských a okresných, menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Všetkých ostatných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh najvyššieho štátneho zástupcu. Najvyššieho štátneho zástupcu menuje a odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti. Odvolanie najvyššieho štátneho zástupcu vládou na návrh ministra spravodlivosti nepodlieha žiadnym dôvodom. Nižšie postavených štátnych zástupcov menuje a odvoláva minister spravodlivosti. To už iba opakujem.

    Po druhé, generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských, na plnenie úloh využíva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Oproti tomu, najvyšší štátny zástupca vydáva k zjednoteniu a usmerneniu postupu štátnych zástupcov a k jednotnému výkladu zákonov pokyny všeobecnej povahy. Najvyšší štátny zástupca je oprávnený vykonávať dohľad a odňať vecného vzťahu k najbližšie nižšiemu postavenému štátnemu zástupcovi.

    Po tretie, samostatnosť a nezávislosť prokuratúry v celom rozsahu činností je od iných orgánov verejnej moci. Je daná podriadenosť orgánov štátneho zastupiteľstva na druhej strane pod orgány výkonnej moci.

    A po štvrté, daný princíp centralizmu a monokracie zo strany generálnej prokuratúry k podriadeným prokurátorom. A na druhej strane platí princíp kontroly dohľadu najvyššieho štátneho zástupcu vo vzťahu k nižšie postaveným štátnym zástupcom. Hovorím to tu tak rozsiahlo len preto, že keď si porovnávame oba tie systémy, nemôžeme povedať, že jeden z nich je demokratický a druhý je nedemokratický, ako sa tu ozýva vlastne stále v rozprave a vo faktických pripomienkach zo strany opozície. Nie je to jednoducho tak. Štátne zastupiteľstvo je normálny, legitímny orgán, legitímny inštitút v mnohých demokratických krajinách a nemožno ho chápať ako nedemokratický. Z tohto porovnania je úplne evidentné a zrejmé, že systém štátneho zastupiteľstva je prirodzenou a samozrejmou súčasťou právneho poriadku najvyspelejších demokratických krajín, nie je na ňom nič nedemokratické, naopak, jasne formuluje, že zástupca verejného záujmu má byť štát. Preto sú argumenty opozície, ktorá plače nad údajnou nedemokratickosťou novely zákona o prokuratúre, celkom liché. Novela sa pohybuje striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry, teda nemení nijakým spôsobom charakter prokuratúry na charakter štátneho zastupiteľstva, ani nemôže, ani nesmie.

    Som presvedčený o tom, že novela sa pohybuje teda striktne v hraniciach dnešného systémového nastavenia prokuratúry a ide dvoma správnymi smermi. Po a) smerom do vnútra prokuratúry, obmedzuje autokratickú moc generálneho prokurátora voči prokurátorom vrátane zrušenia možnosti odobrať z moci generálneho prokurátora prokurátorom ich prípady. Tento prvok novely podporujeme. Po b) smerom k verejnosti posilňuje najmä v informovanosti verejný záujem byť o činnosti prokuratúry informovaný, čo tiež rovnako plne podporujeme.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý ten problém, o ktorom tu hovoríme, však má aj svoju politickú stránku. Tou politickou stránkou je dnešný stav súdnictva na Slovensku, dnešný stav spravodlivosti na Slovensku. Ak tuná pán poslanec Jarjabek žongluje s pojmami spravodlivosti, nespravodlivosti, musel by povedať, že tá, ten stav absolútnej nedôveryhodnosti spravodlivosti na Slovensku je výsledkom činnosti predovšetkým predchádzajúcej vlády Roberta Fica. Teda ten, kto je zodpovedný za to, že súdnictvo, spravodlivosť je absolútne nedôveryhodné, je na najnižšom možnom stupni nedôveryhodnosti, dnes tuná rozpráva o tom, že ministerka spravodlivosti, ktorá sa pokúša vlastne o nápravu, je ministerkou nespravodlivosti. Nehnevajte sa, pán poslanec Jarjabek, ale jednoducho niečo také proste nie je, nie je možné. Ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, ako vy dokážete normálne obrátiť veci proste úplne na hlavu. Ale dobre, to je vaša vec.

    OKS v plnej miere práve preto, že si uvedomujeme, že stav spravodlivosti a právny štát na Slovensku je v takom biednom stave, v takom biednom stave, že si spomíname na to, ako vtedajší opozičný poslanec Robert Fico hovoril, v stave, keď právo, právny štát na Slovensku sa začali ako tak zmáhať, hovoril o tom, že tu je stav úplného bezprávia, ku ktorému potom Slovensko doviedol. Tak, ak si uvedomujeme, že stav je dneska na úplnom dne, podporujeme v plnej miere úsilie vlády a menovite ministerky spravodlivosti urobiť všetky dostupné kroky k obnoveniu spravodlivosti a dôveryhodnosti súdnictva, lebo je to naozaj otázka bytia a nebytia spravodlivej spoločnosti a otázka bytia a nebytia demokratického slobodného štátu. Pokladáme to za kľúčový bod vládneho programu. A dovolím si upozorniť aj niektorých svojich koaličných poslancov, aby na toto nezabúdali, aby nezabúdali na to, že kľúčovou súčasťou vládneho programu, bez čoho sa vládny program nedá splniť, je obnova spravodlivosti na Slovensku.

    Preto podporujeme aj úsilie ministerstva vnútra skvalitniť prácu polície a v rámci toho aj vyšetrovania. Rovnako podporujeme úsilie skvalitniť prácu prokuratúry a súdnictva. Bez súčinnosti týchto orgánov, ktoré sú garantmi spravodlivosti v každom štáte, nie je možné nastoliť v Slovenskej republike skutočne a fakticky, a nielen deklaratívne, právny štát.

    Moja otázka v tejto súvislosti je napokon celkom jednoduchá. Prečo vlastne ficovská opozícia tak zúrivo a doslova nenávistne bráni všetkému, čo chce nastoliť spravodlivosť na Slovensku? Prečo bráni tak zúrivo predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý sa na verejnosti stal doslova stelesnením toho, prečo na Slovensku nemôže fungovať normálne súdnictvo? Prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni ex-generálneho prokurátora Trnku, ktorý zaviedol generálnu prokuratúru na totálne scestie? Ak sa to argumentuje tým, kto hlasoval za zvolenie generálneho prokurátora Trnku pred siedmimi rokmi, musí si odpovedať aj na otázku, čo všetko sa za tých sedem rokov udialo. A akým spôsobom sa dostala za tých sedem rokov generálna prokuratúra do područia politickej moci a hovorím to rovno, do područia Ficovej politickej moci. Ak dneska tunak zastupujúci generálny prokurátor hovorí o tom, že sa obáva, ako sa dostane generálna prokurátora do područia politickej moci, generálna prokuratúra sa už nemôže dostať do područia nijakej politickej moci, lebo je a bola v područí politickej moci. A aj jeho osobnou zásluhou.

    Pýtam sa teda, prečo jeho zástupca, ktorý tu dnes sedí, pán Ladislav Tichý, v jeho činnosti pokračuje? A moja otázka nie je vôbec rétorická.

    Uvediem len dva notorické, známe príklady. Prvým je kauza Hedvigy Malinovej, ktorú možno svojou povahou porovnať s Mečiarovou kauzou amnestie únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Preto sa ináč vôbec nečudujem tomu, že poslanci za SMER nehlasovali za posunutie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií do druhého čítania, hoci nejde o nič iné len o elementárne nastolenie spravodlivosti brutálne porušené Mečiarovou autokratickou svojvôľou a hrubým zneužitím práva štátnych orgánov, ktoré majú dohliadať na zabezpečenie práva. A je len smutné, že generálna prokuratúra sa dala za vedenia Dobroslava Trnku zneužiť mocou do takej absurdnej miery, ako predstavuje dnes tvrdenie pána Labaša, že krv na perách Hedvigy Malinovej spôsobila zlá zrážanlivosť krvi, hoci je to čistý, ničím nepodložený výmysel a nezmysel. A je smutné, že Trnkov nástupca Ladislav Tichý v tomto absurdnom divadle pokračuje.

    Rovnako je nehorázne správanie generálnej prokuratúry, a to aj dnešné správanie v kauze Pezinskej skládky. O tom by čosi vedel pán poslanec Glváč, ktorý sa tu tak domáha spravodlivosti. Áno, ja tomu rozumiem, prečo bráni dnešný stav generálnej prokuratúry. Preto, že mal aj svoje vlastné záujmy v kauze, ktorá ovplyvnila celé Slovensko, možno najviac za obdobie 2006 až 2010.

    Pán poslanec Glváč, vy sa nehanbíte s tým pozadím, ktoré máte, dneska vystupovať ako obranca spravodlivosti a demokracie? Ja tomu nerozumiem. Je to výsmech činnosti generálnej prokuratúry a je to výsmech spravodlivosti. Ešte raz opakujem svoju otázku, generálna prokuratúra dnes ešte tvrdí, že krajská prokuratúra, ktorá vymenila zadnú stranu vlastného stanoviska pre ministerstvo životného prostredia, pričom od základu zmenila svoje pôvodné stanovisko, ktoré bolo v prospech občanov mesta Pezinok, a zmenila ho tajne a pod rukou, podvodne v prospech majiteľov skládky - však, pán Glváč? - čo bol doložiteľný, doložiteľný podvod. A ešte aj dnes ho pán Tichý obhajuje tým, že išlo o dve stanoviská, ktoré sa dopĺňajú. To je naozaj výsmech akéhokoľvek práva, výsmech akejkoľvek spravodlivosti.

    Preto ešte raz opakujem svoju otázku, prečo ficovská opozícia tak zúrivo bráni takúto prokuratúru, takéhoto generálneho prokurátora a jeho zástupcu? Odpoveď je jednoduchá, lebo jej vyhovuje dnešný stav, v ktorom o tom, čo je spravodlivosť, rozhoduje politická moc podporovaná generálnou prokuratúrou, ktorá má byť pritom najvyšším garantom práva v štáte, ale stala sa slúžkou v rukách politickej moci. A dnes opoziční poslanci rozprávajú o svojich obavách z toho, ako by sa zmena postavenia generálnej prokuratúry mohla odraziť na tom, že sa generálna prokuratúra stane slúžkou v rukách moci. To je naprosto smiešne a nehorázne.

    Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, pýtam sa, ako si poslanec Fico vôbec môže dovoliť vetu, že predsedníčka vlády Iveta Radičová je najväčšou podvodníčkou v slovenskej ponovembrovej politike? Bola to Iveta Radičová, kto verejne posvätil stranícky klientelizmus a korupciu? Bola to Iveta Radičová, ktorej hlas zvestoval spolustraníkom, ako treba politicky zobchodovať finančnú podporu politickej strane výmenou za mastné fleky? Krúži to jej hlas Slovenskom? Vyvinila ju špeciálna prokuratúra pod gesciou generálnej prokuratúry, bez toho, aby preskúmala, k akému telu ten hlas patrí? Zúrivé útoky ficovskej opozície proti predsedníčke vlády, proti ministerke spravodlivosti nevyplývajú, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z ničoho iného ako zo strachu, z toho, že obe trafili svojím zápasom proti korupcii nerv tejto spoločnosti, ale že trafili aj jadro činnosti dnešnej opozície. A pýtam sa, prečo sa zrazu akosi opozícia stiahla a už nechce tak veľmi odvolávať predsedníčku vlády? Ja si dovolím povedať, že to je z čírej zbabelosti, pretože sa bojí, že diskusia na túto tému by ju obnažila v plnej nahote.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, povedať, že práve pre tieto dôvody podporujeme novelu zákona o prokuratúre, aby sa prokuratúra stala nástrojom spravodlivosti, a neostala záložňou bezprávia.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec Zajac, ja naozaj nechápem, prečo musíte byť takýto agresívny. Prečo, skutočne, keď vám dochádzajú argumenty, tak tou agresívnosťou nahradzujete fakty. Ja sa vás pýtam ešte raz, a odpovedzte mi na túto otázku, ak máte kúsok cti v sebe, kto navrhol pána doktora Trnku, o ktorom vy stále hovoríte, a ktorý, to je pre vás dnes nadávka? Pána doktora Trnku ste navrhli vy. Mám to ešte raz opakovať? A my sme sa k tomu pridali. Potom sa niečo udialo, čosi ste si uvedomili, možno ste sa na niečom nedohodli, a teraz robíte z bieleho čierne. Nanešťastie, ste v tomto parlamente iba náhodou. A dúfam, že tieto vaše pseudoargumenty už v takomto zložení, v ktorom je tento parlament, nikdy nebudú zaznievať.

  • Chcel som reagovať, zatiaľ sa vyhýbam reakciám na týchto štyroch pseudopolitikov, ktorí nemali odvahu ísť samostatne a normálne sa priznať k svojej značke do volieb, ale neviem, o čom rozprával, o akom pozadí, ale keby chcel, tak naozaj ešte raz mu ho môžem ukázať. Ale, ospravedlňujem sa všetkým ostatným za tento vulgarizmus, ale s takouto nehoráznosťou, ako som počul teraz od pána kolegu, som sa už dlho nestretol.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcela zopakovať v rámci faktickej pripomienky k vystúpeniu predchádzajúceho rečníka, že ho podporujem.

    A opakujem, že podľa záverov Benátskej komisie, bod 86, nezávislosť prokurátorov nemá tu istú povahu ako nezávislosť sudcov. Podľa bodu 84 dôvod pre nezávislosť sudcov je jasný, je to deľba moci a právo na spravodlivý proces. A podľa Benátskej komisie, pokiaľ ide o nezávislosť prokurátorov, tak tá tu nie je len tak sama pre seba. Je všeobecná tendencia zabezpečiť prokuratúre nezávislosť, ale nemôže to byť nezávislosť, ktorá nemá žiadny účel. Musí byť opodstatnená. Benátska komisia vyzdvihuje, že rozhodnutie, či začať, alebo nezačať trestné stíhanie, je na prokuratúre. Z tohoto rozhodnutia sa nezodpovedá parlamentu ani výkonnej moci, ale poukazuje sa na to, že pokiaľ ide o pokyn, ktorý by mal zvrátiť stanovisko prokurátora na nižšom stupni, tento pokyn by mal byť odôvodnený a preskúmavať by ho mal nezávislý orgán, ktorým je súd.

    Taktiež sa ďalej hovorí v záveroch Benátskej komisie, že rozhodnutie, či začať, alebo nezačať trestné stíhanie, ktoré je len na prokuratúre. V prípade, ak prokurátor rozhodne, že nezačne trestné stíhanie, mal by proti nemu existovať opravný prostriedok a takisto by ho mal preskúmavať súd, čo sa v Slovenskej republike nedeje.

    Komisia doporučuje, aby prokuratúra sa zameriavala predovšetkým na oblasť trestného práva. Táto novela sa netýka pôsobnosti prokuratúry. Nijakým spôsobom do nej nezasahuje, iba zväčšuje transparentnosť. A preto nevidím dôvod, prečo sami prokurátori neprišli s takýmito návrhmi na zlepšenie transparentnosti a nepodporujú ich.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, niekoľkokrát ste použili slovný zvrat, že zúrivé útoky ficovskej opozície. No, pán poslanec, ak je tu niekto zúrivý, tak ste to zrejme vy, lebo musím povedať, že trocha ma prebudilo to vaše vystúpenie, ako ste tu nadskakovali a vykrikovali.

    Pán poslanec, je to už troška anachronizmus. Nie sme ani v roku 1968, ani v roku 1989, ani v roku 1998. Sme v demokratickej spoločnosti, kde ľudia v demokratických voľbách nejako rozhodujú. Ja chápem, že ste nervózny z toho vývoja, aj ľudskej obľúbenosti a priazne, a ste možno nervózny z toho, že už dvadsať rokov neviete nejakým legitímnym spôsobom získať si verejnú priazeň a uspieť vo voľbách. A tak ste sa uchýlili k takému malému podvodíku, že na chrbte inej strany ste sa dostali do parlamentu.

    Takže, ak náš predseda hovorí o tom, že vláda Ivety Radičovej a konkrétne Iveta Radičová podviedla ľudí, no tak myslel napr. jej vehementné slová pred voľbami o tom, že nebude privatizovať, a jej obhajovanie privatizácie po voľbách. Ale napokon, nie je to nič nové. Už v roku 1998 Mikuláš Dzurinda veľmi vehementne sľuboval dvojnásobné platy, potom, samozrejme, svoj sľub nedodržal a tváril sa, že je všetko v poriadku.

    Ale vy, pán poslanec, ak sa tvárite, že ste čistý, slušný, demokratický, tak vysvetlite ľuďom ten podvod vo voľbách, keď ste sa naozaj na chrbte inej strany dostali do parlamentu. Ja na vašom mieste, ak by som mal akú-takú česť, tak by som tíško sedel na svojom mieste a hanbil by som sa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Zajac, opozícia nebráni zmenám, ktoré by boli na prospech veci a systému. My tie veci, ktoré navrhujeme, navrhujeme len z jedného dôvodu, a to, že chceme vás uchrániť, aby ste v budúcnosti nemuseli jačať, že sa opätovne ruší demokracia v Slovenskej republike.

    Veď tento systém, ktorý je dneska platný, zavádzal pán minister Lipšic a pani štátna tajomníčka Žitňanská. Čo sa v tom systéme zmenilo? Zmenili sa osoby a obsadenie. Zmenili sa osoby a obsadenie, a to je všetko. To znamená, že ak sú tam vami menovaní ľudia, ten systém je dobrý a funkčný. Ak sú tam iní ľudia, ako si predstavujete vy, ten systém zrazu je nefunkčný, zlý, zhnitý a treba ho jednoducho celý zbúrať a vymeniť.

    Výberová komisia, výberová komisia je vec, o ktorej sa môžeme, samozrejme, baviť, ale skúsim dať aj iný pohľad. Čo je lepšie z hľadiska transparentnosti, ak výberová komisia navrhne jedného, dvoch, troch kandidátov, z ktorého si minister transparentne vyberie a nesie politickú zodpovednosť? Alebo minister, veľmi v úvodzovkách, transparentne navrhne výberovú komisiu, kde navrhne vládna koalícia drvivú väčšinu, táto drvivá väčšina, v úvodzovkách, transparentne vyberie nejakého kandidáta a minister sa opätovne, už bez úvodzoviek, transparentne schová za rozhodnutie výberovej komisie? Toto považujete za vrchol demokracie v tejto krajine? Toto považujem za jeden obyčajný podvod a slabošstvo, lebo sa nechcete postaviť za svoje rozhodnutia.

    A ešte jednu otázku, pokiaľ ide o tretí sektor. Poprosím vás, nepovyšujte svoj umelý odchov na vrchol odbornosti v tejto krajine.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Zajac.

  • Vážení páni poslanci, ja nebudem reagovať na jednotlivé faktické poznámky, lebo to nemá žiadny zmysel.

    Pán poslanec Glváč, veď to je smiešne, čo hovoríte, pretože všeobecne je známe vaše spojenie s celou kauzou skládky v Pezinku. O čom to tu rozprávate? To je prvá vec.

    Druhá vec, ja nehovorím nič iné, iba chcem zdôrazniť, a chcem to možno zopakovať viacej pre nás poslancov vládnej koalície, aký je neuveriteľne dôležitý zápas za obnovu spravodlivosti a boj proti korupcii.

    Naozaj som presvedčený o tom, že je to jeden z kľúčov úspešnosti tejto vládnej koalície. A preto, vážení páni poslanci z opozície, na to tak zúrivo reagujete, lebo vy tomu rozumiete. A niekedy mám pocit, že tomu rozumiete skoro lepšie ako my poslanci vládnej koalície.

    A ešte jednu poznámku k vám, pán poslanec Podmanický. Skúste si prečítať zákon predtým, než hovoríte o tom, že ako my sme sa dostali do parlamentu. Vo volebnom zákone existuje ako legitímny nástroj a legitímny prostriedok účasť na kandidátke inej politickej strany. O čom to vy rozprávate, že sme sa dostali do parlamentu omylom alebo náhodne. My sme sa dostali do parlamentu na základe toho, že MOST - HÍD mal záujem nás zobrať na kandidátku a dostali sme sa do parlamentu na základe toho, že sme mali taký počet krúžkov, ktorý nám to umožnil. Bodka. K tomu nieto čo dodať. Tak si to nabudúce dobre rozmyslíte, než budete šíriť také naprosté ako nezmysly, aké tu šírite.

  • Z rokovacej sály: Hotovo.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Fedor. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v doterajšej diskusii o novele zákona o prokuratúre sa často spomínajú slová ako demokracia, právny štát a dokonca som od kritikov tejto reformy započul aj čosi o novembrových ideáloch, ktoré vraj navrhovaná novela má spochybňovať. Kým teda prejdem k detailom prerokovanej novely, len niekoľko slov k tým ideálom.

    Osobne si myslím, že jedným z najväčších omylov alebo chybných odhadov, ktorých sme sa dopustili po páde komunistického režimu, bol predpoklad, že v celom justičnom systéme bude stačiť, ak sudcovia dostanú nezávislosť. Že takto sa zo sudcov stanú autority právneho štátu a súdny systém chrbtovou kosťou našej demokracie. Nezávislosť sudcov sme zapísali do ústavy a celého právneho poriadku, potom sme pridali sudcovskú samosprávu. Ich nedotknuteľnosť sme ďalej vystužili záväzkami pri vstupe do Európskej únie. A potom sme zistili, že zo súdnictva sa stal nepreniknuteľný, uzavretý systém. Po dvadsiatich rokoch teda konštatujeme, že fungovanie, presnejšie nefungovanie súdnictva sa stalo jedným z najväčších problémov našej krajiny. Pre občanov, pre ekonomiku, pre dôveru ľudí v právny štát.

    Ale prečo vlastne hovorím o súdnictve, keď rokujeme o prokuratúre? Pretože chcem pri tejto príležitosti povedať, že ak sa súdnictvo a sudcovia stali najvykričanejším symbolom našich pochybností o efektívnom fungovaní celého justičné systému, do istej miery to bolo nespravodlivé. Žiaľ, zrejme každý z nás aspoň raz v živote počul o zvláštnych väzbách na osi policajt - vyšetrovateľ - prokurátor - sudca alebo aspoň na časti tejto osi. Najviac o tom vedia povedať práve tí, ktorí pracovali vo vnútri tohto systému. Povedzme, ako bývalí policajti alebo sudcovia a dnes ako advokáti. Tento stav nevznikol ani včera, ani za štyri či osem rokov. Viacerí zainteresovaní tvrdia, že niektoré prejavy a prax systému sú dokonca aj horšie ako pred tými dvadsiatimi rokmi. Preto považujem za správne, že ministerka spravodlivosti nevidí problém izolovane. Že v krátkom čase predložila svoje reformy ako v systéme súdnictva, tak teraz aj v prokuratúre. Rozumiem a plne podporujem, že rozmýšľa a hovorí o justičnom systéme ako o celku. Že rozmýšľa a hovorí o spoločných princípoch, ktoré vo svojich riešeniach aj uplatňuje, a že ich navrhuje v konkrétnych ustanoveniach návrhu novely zákona, o ktorej práve hovoríme. Pretože darmo budeme hovoriť o pekných, funkčných princípoch, jeho izolovaných častí, keď nebude justičný systém fungovať ako celok a nesplní úlohu, pre ktorú si ho vytvorili daňoví poplatníci a pre ktorú tento systém platia.

    Konkrétne. Základným princípom, ktorý pani ministerka presadzuje, je otvorenosť verejnej kontrole. Tu si môžeme klásť len otáznik, že či to bude stačiť. Či verejná kontrola naozaj vytvorí dostatočne silný tlak, aby sme k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému kráčali rýchlo a efektívne. Toto s istotou dnes povedať nevieme, ale som si istý, že v nijakom prípade nemôžeme spochybniť tento princíp. Aj justičný systém je totižto istý typ služby občanom, ktorí si ho zriadili v ústave svojho štátu, platia si ho zo svojich daní a teda majú právo tento systém a aj jednotlivcov kontrolovať. Rozumieť, ako pracujú, a vedieť, ako pracujú.

    Niekedy mám pocit, že pri všelijakých odborných, kváziodborných a politických diskusiách sme na tento základný pohľad úplne zabudli. A pravdepodobne naň zabudli aj niektorí ľudia vo vnútri, ktorí sú presvedčení, že justičný systém je štát v štáte a že takto to má byť.

    Takto rozumiem otvorenosti. A preto podporujem a považujem povinnosť zverejňovať rozhodnutia prokurátorov za samozrejmosť. Isteže pri ochrane práv dotknutých osôb a zabezpečení účelu trestného konania si myslím, že túto povinnosť by mali privítať aj samotní prokurátori, pretože ich môže na verejnosti chrániť pred neodôvodneným škandalizovaním v médiách, povedzme na základe neúplných informácií, ako sa to, ako sa na to dnes mnohí sťažujú. Keď musí sudca zverejniť svoje konečné rozhodnutie, a dnes musí, nevidím dôvod, prečo by takéhoto, takéto definitívne rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nemal zverejniť aj prokurátor. V takomto prípade sa jemu samému vytvorí možnosť verejne a otvorene obhájiť svoje rozhodnutie v prípade akýchkoľvek pochybností.

    Výberové konania na prokurátorov. Podľa môjho názoru, také riešenie, ktoré navrhol ústavnoprávny výbor, musí otupiť politické obvinenia, že ministerka spravodlivosti novelou sleduje ovládnutie prokuratúry. Považujem to za systémové riešenie, ktoré musí byť trvalé. A dokonca si myslím, že tento druh híringov nemusí splniť iba bezprostredný zámer, teda otvorené výberové konania na prokurátorov pod verejnou kontrolou, ale že sa v praxi možno ukáže byť dobrou inšpiráciou aj pre niektoré iné oblasti menovaných funkcií.

    Obmedzenie funkčného obdobia funkcionárov. Viem si predstaviť kvalifikovanú logickú oponentúru tohto návrhu. Napríklad, prečo dobrý, kvalitný, skúsený prokurátor nemôže funkcionárčiť aj pätnásť alebo dvadsať rokov na jednom mieste? Odpoveď je, podľa môjho názoru, jednoduchá. Netvoríme zákony a pravidlá pre hermeticky uzavreté čisté podmienky, tvoríme ich pre reálne pomery. Zatiaľ v našich reálnych pomeroch uzavretosť systému a zabarikádované pozície vždy vytvárali a vytvárajú spoločensky škodlivé, dokonca nebezpečné väzby. Dá sa povedať, že v každom režime a v každom čase. Takže otázka by skôr mala znieť, aký iný a lepší spôsob poznáme, aby tieto škodlivé väzby nemohli fungovať a aby sa vôbec nevytvárali?

    Vážené kolegyne, kolegovia, naši politickí oponenti v predchádzajúcej diskusii ešte v prvom čítaní tvrdili, že pani ministerka svojimi návrhmi ohrozuje postavenie prokuratúry, tak ako postavenie prokuratúry definuje ústava. Aj keď niektoré zmeny, ktoré vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru robia tieto obvinenia zjavne bezpredmetnými, nemám pochybnosti, že sa budú tieto politické obvinenia opakovať. Ak nejaké pochybnosti vo veci tejto novely zákona o prokuratúre mám, potom sú iného druhu. Ústavné postavenie prokuratúry sa nemení. Preto môžeme hovoriť, obrazne povedané, o zámere dosiahnuť pokrok v rámci zákona. O zámere dosiahnuť dôveryhodný a efektívny justičný systém bez zmeny ústavného postavenia prokuratúry. Tie zmeny, ktoré sa navrhujú v tejto novele, možnože znejú pre mnohých dotknutých ako radikálne. Som si však istý, že väčšina verejnosti, pre väčšinu verejnosti znejú takéto opatrenia, ako zverejňovanie rozhodnutí, výberové konania, rotácia funkcionárov, riadne disciplinárne konania, odpisy z registra trestov a nulová tolerancia k trestným činom, úplne normálne a prirodzené postupy v právnej spoločnosti. Verejnosť od nás očakáva v oblasti justičného systému zásadný pokrok. Preto verím, že sa po niekoľkých rokoch fungovania týchto opatrení ukáže, že ide o pokrok smerom k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému, aj keď ide iba o pokrok, a to hovorím v úvodzovkách, v rámcoch súčasne platných zákonov.

    Záverom chcem poďakovať pani ministerke, že sa o takýto zásadný pokrok touto novelou usiluje. Je vôbec prvou ministerkou, ktorá sa oň snaží. A, samozrejme, vďaka aj všetkým kolegyniam, kolegom, ktorí sa oň na tejto práci podieľali pred druhým čítaním.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovcová.

  • Ja ešte považujem za potrebné, aj na, ako reakciu na prednesené stanovisko v rozprave môjho kolegu, pána poslanca Fedora, pripomenúť, že pokiaľ ide o predložený návrh zákona, novelu návrhu zákona, tak táto nijakým spôsobom skutočne nezasahuje do terajších kompetencií a právomocí prokuratúry, iba vylepšuje prostredie, v ktorom prokuratúra spolupracuje a pracuje, tak ako to vyplýva zo záverov Benátskej komisie, ktoré sa zaoberajú aj vhodným postupom výberu prokurátorov. Napríklad hovoria v bode, myslím 46 záverov Benátskej komisie, že výber prokurátorov má byť uskutočňovaný nielen vo vnútri samotnej prokuratúry a v jej hierarchii vzhľadom na to, že by to mohlo spôsobiť vlastne určitú dávku až nezodpovednosti tohoto systému. A taktiež sa zvyšuje touto novelou transparentnosť konania prokuratúry, zverejňovanie rozhodnutí, čo je, podľa mňa, na prospech aj prokuratúre samotnej. Preto z tohto dôvodu opakovane poukazujem na to, že nie je správne, že prokurátori pristupujú takto negatívne k návrhom, pretože vylepšuje vlastne táto novela ich postavenie v spoločnosti.

  • Ďalší ešte v poradí je pán poslanec Beblavý. Chcem sa vás spýtať, viete odhadnúť, na koľko to budete mať?

  • Reakcia z pléna.

  • Desať až dvanásť minút. Navrhujem teda, že budeme pokračovať o 14.00 hodine, po prestávke.

    Ďakujem vám.

    Tak, poprosím ešte o pozornosť.

    Pán poslanec Procházka má procedurálny návrh. Nech sa páči. Poprosím mikrofón pre pána Procházku. Už idete. Rýchlo.

  • Ospravedlňujem sa, o 12.00 hod. máme zvolaný ústavnoprávny výbor, tak som len chcel kolegom pripomenúť. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v

    druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, tlač 279.

    Dávam slovo ďalšiemu ústne prihlásenému poslancovi v poradí, je to pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrh zákona v druhom čítaní. Dovoľte mi povedať, že na úvod tá debata, aj v prvom čítaní som tiež vystúpil, je pomerne obsiahla. Bolo v nej veľa povedané, nemá to asi význam až tak opakovať. Pokúsim sa možno povedať veci, ktoré buď nezazneli, alebo zazneli menej často. To vyplýva aj z toho, že v politike často platí pravidlo, že pravda je tam, kde je väčšina. A najmä poslanci strany SMER sa dnes pokúšajú toto pravidlo využiť v rozprave v tom, že hoci väčšinu v tejto snemovni nemajú, nazdávajú sa, myslím si, že ak budú mať väčšinu v rozprave, tak vytvoria dojem, že ide vlastne v tejto debate o výber medzi, povedzme, dobrým a vhodným status quo a nejakou radikálnou, politizujúcou novelou z dielne pani ministerky. Skúsme teda, hoci ja neprevážim všetky tie plamenné prejavy a faktické poznámky, chvíľu hovoriť o tom, ako to je to naozaj a čo tento zákon prinesie a čo neprinesie.

    Začnem však všeobecnou otázkou, že či prokuratúra potrebuje zmenu. Odpoveďou tejto vlády už v samotnom programovom vyhlásení bolo, že áno. A treba však povedať, že tento návrh, ktorý je na stole, ide nad rámec toho, čo bolo obsiahnuté v programovom vyhlásení, svojou mierou komplexnosti a ucelenosti, ale nejde ďalej z hľadiska hodnôt a celkových cieľov. Ale táto vládna koalícia aj v programovom vyhlásení, aj v tomto návrhu, ktorý schválila vláda, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania, povedala, že áno, prokuratúra potrebuje komplexnú zmenu, nielen personálnu zmenu, ktorej sme teraz, dúfajme, že v najbližších týždňoch svedkami. Poslanci strany SMER, alebo teda opozícia ako celkovo, ale SNS k tomu veľmi nevystupuje, najprv zastávali opačné stanovisko, kde hovorili, že status quo je dobré. Maximálne možno nejaké úplné maličkosti treba doladiť. Keď si spomenieme na vystúpenie pána podpredsedu Fica v prvom čítaní v rozprave, takisto aj k samotnej zmene voľby prokurátora, ale aj k zákonu o prokuratúre, keď si spomeniem na iné vystúpenia zástupcov opozície, tak dlho tá odpoveď bola, že vlastne všetko je v poriadku a jediný, ktorý tu vymýšľa nejaké problémy s prokuratúrou, je koalícia, resp. pani ministerka, ako jej zámienka na obsadenie prokuratúry a jej politizáciu. Takáto interpretácia reality však zjavne nezodpovedá realite a nezodpovedá dokonca ani vnímaniu voličov naprieč politickým spektrom a občanov. A preto aj opozícia pociťovala a pociťuje potrebu zrazu zmeniť svoju rétoriku. A už sme boli svedkami toho, že v tomto parlamente bola zrazu predložená z dielne SMER-u tiež novela zákona o prokuratúre, ktorá zrazu pocítila potrebu rôzne ustanovenia novelizovať, to ešte mesiac predtým boli úplne v poriadku. A keď sa to nepodarilo, tak pán poslanec Madej tu plánuje predložiť, aspoň teda podľa toho, čo bolo rozdané, 18-stranový pozmeňovací návrh, čo je niečo, čo mu len s radosťou pripomeniem najbližšie, keď sa bude rozčuľovať nad právnou kultúrou tejto snemovne a nad tým, ako sa tu na poslednú chvíľu prerokovávajú rozsiahle a vec zásadne meniace návrhy. Ale to len taká poznámka bokom.

    Čo je podstatné, je teda, zdá sa v tejto chvíli, že na rozdiel povedzme podľa stavu ešte pre mesiacom, pred dvoma mesiacmi, existuje zhoda na potrebe reformy prokuratúry. Zhoda neexistuje na podobe. Ja by som v tej súvislosti chcel vás dnes sa pokúsiť presvedčiť o troch zdanlivo protichodných záveroch. Prvý ten záver je, že to, čo nám ponúka vláda zosobnená pani ministerkou, je razantná reforma prokuratúry. Druhý záver však je, že tá reforma je nedostatočne radikálna z hľadiska výsledku, ku ktorému povedie. A ten tretí záver je, že, a to je ale dobré, lebo, lebo jednorázovým skokom sa zem zasľúbená dosiahnuť nedá, minimálne nie v našich podmienkach. Takže, o tom by som chcel dnes hovoriť a na tom postaviť aj svoj postoj k tejto novele ako takej.

    Bod prvý, o tom, že je to naozaj razantná reforma, o tom netreba asi veľa hovoriť. To tu bolo povedané, ale naozaj zavádzanie základných prvkov transparentnosti a verejnej kontroly do rôznych procesov, zavádzanie štandardného procesu kariérneho manažmentu do prokuratúry, nie založeného na moci a vôli jedného človeka. Zavádzanie štandardného procesného manažmentu do práce prokuratúry, opäť nie je založené do nejakých tieňových, do nejakej práce tieňov. To sú všetko veci, ktoré, si myslím, sú úplne základné a štandardné, ale zároveň zásadne a významne zmenia fungovanie prokuratúry, ak sa stanú zákonom, ak ich táto snemovňa schváli. Možno viac treba hovoriť o tom, prečo je to reforma, ktorá je nedostatočne radikálna z hľadiska k výsledku, ku ktorému povedie. Vo vzťahu k justícii máme dnes na Slovensku, a teraz justíciou myslím teda vymáhanie zákona, či už políciu, prokuratúru alebo súdy. Dnes panuje všeobecná atmosféra veľmi výraznej nedôvery medzi ľuďmi tejto krajiny a akokoľvek môže byť táto nedôvera nespravodlivá voči konkrétnym policajtom, prokurátorom alebo sudcom, ktorí si vykonávajú svoju prácu čestne a s najlepším vedomím a svedomím, je to nedôvera, ktorá je oprávnená z hľadiska systému ako takého, ako funguje, aké výsledky vykazuje.

    Zároveň však to aj znamená, že zmena sa z definície nemôže udiať, by som povedal, jednorazovo, skokovo a s optimálnym výsledkom. A to jednoducho preto, že vymáhanie spravodlivosti vrátane prokuratúry pre ne je kľúčová práca jednotlivých ľudí: A je to práca špecialistov, ktorí sa vyvíjajú, kariérne roky, ak nie desaťročia v rámci toho systému. Nehľadiac o tom, že celý systém prokuratúry je na Slovensku usadený z hľadiska ľudského v právnickej profesii, z ktorej čerpá všetkých svojich, teda zamestnancov alebo členov, a ktorá ako taká mnohé problematické procesy a hodnoty s týmto systémom aspoň čiastočne zdieľa. Za tých okolností si myslieť, že akýkoľvek zákon, ale najmä takýto zákon, akého sme svedkami, môže zásadné zmeniť situáciu a že už sa nikdy nebudú môcť stať určité excesy, ktorými sme boli svedkami, že sa spravodlivosť nebude dať kúpiť, že všetky vysoko postavené osoby, ktoré niečo popáchajú, budú odhalené a budú aj po zásluhe potrestané, je pomerne naivné. A hlavne sa takéto zmeny nedajú dosiahnuť len samotnými inštitucionálnymi zmenami. Ak sa pozrieme na Českú republiku, kde zaviedli systém štátneho zastupiteľstva, robili pomerne rozsiahlu reformu, tak sme zároveň svedkami, toho, že v Českej republike zažívajú takmer identické problémy s tými na Slovensku, a to napriek úplne odlišnému inštitucionálnemu riešeniu vymáhania spravodlivosti. To by nám malo naznačiť, že ten problém nie je vo vhodnom riešení vzťahov, ktorý, keď sa správne, by som povedal, postaví z hlavy na nohy, tak zrazu bude všetko v poriadku. Ale naozaj je založený aj na obsadení prokuratúry a celej právnickej profesie, na vzťahoch, na vzorcoch správania, na povahe spoločenského a politického systému v krajine ako takej. Preto ten optimistický scénar, ktorý si dovolím prezentovať, ktorý, myslím si, ak sa táto reforma podarí, ju teda nielen schváliť, ale aj dobre zaviesť a usadiť, čo je podmienené aj generálnym prokurátorom, ktorý bude mať záujem ju implementovať, budú dva pozitívne výsledky. Jedno bude to, čo by som nazval pomalou personálnou kultiváciou prokuratúry. Tú budeme môcť pozorovať jednak na nových prokurátoroch, ktorí budú prijímaní, ale aj na kariérnej ceste existujúcich prokurátorov, kde budeme ju môcť pozorovať aj rýchlejšie, v tom optimistickom scénari. To znamená na ľuďoch, že zo systému budú vyberaní tí pracovitejší, čestnejší a schopnejší na úlohy okresných, krajských alebo teda v rámci systému vedúcich prokurátorov v miere väčšej ako v minulosti. To je jedna výhoda, ktorú, ak sa to podarí, získame. A druhá výhoda je, že vďaka väčšej verejnej kontrole, aj teda tej personálnej kultivácii sa budú pomerne rýchlo eliminovať najväčšie deviácie v činnosti prokuratúry, ktorých sme svedkami a aby som povedal, až také nepochopiteľné konania niektorých jej činovníkov. Ale viac pravdepodobne z krátkeho hľadiska nezískame. Mysliac si teda naozaj, že sa zo slovenskej prokuratúry stane, nechcem tu teraz menovať, ani nemám žiadne vzory, ale niečo, čo je razantne zásadne ďaleko od dnešného stavu, je nielen naivné, ale v zásade asi aj nesprávne. A to preto, že snaha o takúto skutočnú radikálnu zmenu, ktorá by sa dala napísať, by vytvorila možno oveľa viac rizík, ako by vyriešila týchto problémov. Pretože, ako som už povedal, nebudem to teda opakovať, tie základné problémy prokuratúry sú naozaj v celkovom personálnom nastavení prokuratúry, v celkovom, ale aj v personáliách a vzorcoch profesie, právnickej profesie ako takej a ale aj v celkových charakteristikách našej krajiny v jej momentálnom vývoji.

    Pesimistický scenár, ktorý bohužiaľ je tiež pravdepodobný, je, že dokonca aj takúto ambicióznu a pomerne zásadnú zmenu ten systém dokáže absorbovať a vyrovnať sa s ňou bez výraznejšej zmeny. V tej súvislosti si dovolím odcitovať môj obľúbený výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý možno citovať naozaj pri mnohých veciach a dnes obzvlášť, kde on povedal: Chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to ako vždy. Za tých okolností je možné, že o tri roky si povieme aj toto, to je osobitne pravdepodobné, ak by bol zvolený generálny prokurátor, ktorý by nemal záujem napĺňať ducha takejto reformy, ale ho torpédovať, alebo teda mal úplne zásadne inú predstavu o fungovaní prokuratúry. Preto tá voľba je minimálne rovnako dôležitá ako táto reforma. Toto je podľa mňa dnešné reálne riziko tej reformy, nie politizácia prokuratúry. Obzvlášť po tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli schválené v ústavnoprávnom výbore vďaka našim kolegom, si myslím, že tie riziká sú extrémne obmedzené a určite nižšie ako dnes. Ale riziko je v tom, že sa podarí túto reformu povedal by som absorbovať bez úhony zo strany existujúceho systému. A to je riziko, voči ktorému sa treba brániť.

    Takisto si neviem celkom vysvetliť tie argumenty nejakých zbytočných zmien alebo politizácie v tom, keď každý, kto sa pozrie na tie navrhované zmeny v širších súvislostiach zmien na Slovensku aj vo verejnej, aj v súkromnej sfére za posledných 20 rokov, tak to, čo vidíme, je, že toto je oneskorená modernizácia prokuratúry a toto je v podstate dobiehanie stavu v mnohých iných súčastiach spoločnosti v tom, ako sú v nich organizované vzťahy. Je to naozaj zavedenie základných pravidiel normálneho sveta, nie je to nejaký skok k líderstvu. Nie je to niečo, na základe čoho by sa prokuratúra stala najlepšie fungujúcou verejnou inštitúciou, alebo teda z hľadiska najmä nastavenia pravidiel, keďže na to tu sme. To znamená, priznám sa, že neviem si celkom vysvetliť ten, to, čo niekto tu nazval zúrivé útoky, môžeme to nazvať vášnivé útoky, to je asi jedno, a teda v každom prípade razantné útoky opozície na tento návrh ako na niečo, čo zásadne otvorí cestu politizácii prokuratúry, resp. ju to zabezpečí. Pretože naozaj nevidím tam ustanovenia, ktoré by k tomu speli. Ale hovorím, vidím tam naozaj skôr riziko toho, že o štyri roky v dobrom scenári budeme hovoriť, že áno, prokuratúra sa vydala na inú cestu, než na akú bola v minulosti a je to dobré, ale tak isto je tam nenulová šanca, že o štyri roky povieme, že prokuratúra sa síce, pokúsili sme sa zmeniť tú cestu, ale spojenectvo časti prokuratúry a časti politikov pri implementácii takejto reformy zabezpečila to, že skutočná zmena nastala v oveľa menšej miere. Za tých okolností sa môžeme spoliehať aspoň na to, čo pani ministerka tiež zakomponovala do reformy, a to je to zvýšenie transparentnosti, to znamená, ak sa nezmení vnútorná schopnosť prokuratúry byť iná, tak aspoň vďaka tej vonkajšej kontrole nejaká zmena nastane. To je niečo, čo koniec koncov môžeme pozorovať aj slovenskej politike. Ja si nedovolím tvrdiť, že slovenskí politici sú v priemere mravnejší ako slovenskí prokurátori, ale chovajú sa inak dneska v mnohých ohľadoch práve preto, že sú pod neustálou verejnou kontrolou a neustálym verejným prefackávaním, ak teda, či už predpisy alebo iné normy správania porušujú.

    To znamená, že to by som povedal, že to je ten, nazvime to základný variant, ten pesimistický variant, je tlak cez verejnú kontrolu. A optimistický variant je, že sa spojí s vnútornou zmenou prokuratúry. Ten pesimistický variant neznie zle, koniec koncov aj slovenská politika sa vyvinula v mnohom k lepšiemu, aj mnohé iné súčasti práva len na základe toho verejného tlaku. Ja si však začínam uvedomovať v posledných mesiacoch, že to má veľké limity.

    Práve na Slovensku môžeme pozorovať, že máme často nefunkčné verejné inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať práve takéto sofistikovanejšie vymáhanie pravidiel aj voči politikom, či hovorím o NKÚ alebo úrade pre verejné obstarávanie. A tak isto môžeme pozorovať, že tieto úrady často neplnia túto úlohu v takej miere, v akej by to bolo vhodné a ich činnosť je potom nahrádzaná najmä médiami.

    To má výhodu v tom, že zlo nezostane by som povedal neodhalené a má to tú nevýhodu, že médiá nie sú štrukturálne stavané na to, aby vedeli posudzovať komplexné veci, osobitne povedzme v trestnoprávnej rovine. To znamená, denník SME nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o nástenku. A Týždeň nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru pri Hedvige Malinovej, o ktorom hovoril predseda Zajac. Nielen teda v tom, že nemá tú vynucovaciu právomoc, čo je jasné, že teda nemôže nič spraviť, ale aj v tom, že naozaj posúdenie týchto otázok je aj technicky a časovo veľmi náročné. Z tohto dôvodu len chcem povedať, že ak výsledkom tejto reformy bude väčšia miera verejnej kontroly prokuratúry, bude to dobre, bude to lepšie ako dnes, ale nebude to stačiť na to, čo potrebujeme. Preto ja veľmi dúfam, jednak nielenže sa nám podarí túto reformu schváliť, ale že sa podarí naplniť aj tie ustanovenia reformy, ktoré tam osobne vniesla pani ministerka, a to sú tie, ktoré sa týkajú naozaj personálnej kultivácie prokuratúry a zmeny jej pôsobenia tak, aby sme nemuseli závisieť len na tom extrémnom tlaku. Nemám rád tie floskule typu že väčšina sudcov, väčšina prokurátorov sú čestní a poctiví ľudia. Nie preto, že by neboli pravdivé. Ja osobne o tom nepochybujem, ale preto, že máme skúsenosť, aj napr. z obdobia pána ministra vtedajšieho Harabina, že väčšina ľudí v akejkoľvek nejakej mocou ovládanej profesii sa nakoniec prispôsobí tej vyššej moci, pokiaľ nemá proti tomu účinnú ochranu.

    A to je druhá a možno posledný bod, v ktorom vidím význam tejto reformy, je, že on, povedzme si to úprimne, otvára dvere pre väčšiu občiansku statočnosť jednotlivých účastníkov toho celého reťazca, práve preto, že zexplicitňuje tie vzťahy a teda chráni lepšie ľudí pred tým, jednotlivých ľudí v tých rôznych skupinách a tých rôznych úrovniach, pred tlakom zhora, či už formálnym alebo neformálnym. Takže je väčšia šanca, že sa dožijeme, by som povedal, väčšej občianskej statočnosti jednotlivých prokurátorov. To znamená, to je zásadná vec, pretože ak sa pozrieme opäť na Českú republiku, aby sme neboli izolovaní a obsesovaní sami sebou, v Českej republike pri kauze Čunek sa našli štátni zástupcovia, ktorí išli proti vláde, ale boli zhora v podstate postupne vytlačení zo systému. Dnes po výmene najvyššieho štátneho zástupcu sa tam niektorí z nich vracajú a ten, naopak, sa snaží odstrániť zo systému práve tých ľudí, ktorí ten systém najviac deformovali v prospech politikov, treba povedať, alebo v prospech tých, tej nečestnej časti politikov, aby som bol presnejší, nie politikov ako celku.

    Takže tu preto skončím, tam skoro, kde som začal. A to je tým, že naozaj táto reforma bez zvolenia generálneho prokurátora, ktorý iste nemusí byť dokonalý, ale splní základné nároky nielen na kompetentnosť, ale aj na integritu, sa obávam, že bude len polovičkou cesty. A preto nám všetkým držím palce, aby sme nielen dnes schválili túto novelu, ale aby sme aj v priebehu niekoľkých týždňov takého generálneho prokurátora dokázali zvoliť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Jurčík.

  • Ja by som chcel povedať kolegovi Beblavému, že tá veta, ktorú teda pán Černomyrdin povedal, znie trošku ináč. A konkrétne: Chceli sme to urobiť čo najlepšie, ale podarilo sa nám to ako vždycky. Presne toto povedal. Takže len to by som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja sledujem vždycky vaše vystúpenia, vy máte takú smolu. Asi trikrát sa mi stalo, že ako keby ste hovorili do prázdnej, do prázdneho pléna. Napriek tomu si myslím, že zaznelo viacero trefných poznámok. A jednu by som chcel zvlášť zdôrazniť, že, ako ste spomínali, dané status quo, niekedy úplne na začiatku prejavu, že komu to dané status quo vyhovuje a komu nie. Veľmi mi v tej debate chýba niečo také, presné pomenovanie toho, že niektoré veci, ktoré sa výrazne neriešia, a neriešia sa preto, že práve toto status quo niekomu vyhovuje. A vyhovuje mu možno preto, aby vplyvní, bohatí a možno mocní neboli prenasledovaní, lebo si to vedia vybaviť. Tak práve preto by sme mali čím ďalej viacej o tom hovoriť a možno snažiť sa, aj napriek výraznému nesúhlasu z opozičných radov, do toho strieľať, páliť a hovoriť teda, že treba zmenu. Takže napriek tomu, že počúvalo veľmi málo kolegov, oceňujem, že ste sa dostali k tomu, že ste to pomenovali.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

  • 10.

    Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.

    Včera pani ministerka ohlásila, že SMER hodlá robiť len politické divadlo, že nemienime vôbec konštruktívne diskutovať, čím v zásade predpokladám, že sa vyjadrovala k diskusii, ktorá ešte vôbec ani neprebehla. Dúfam, že v týchto vyjadreniach, ktoré uviedla pani ministerka, pani ministerku vážne sklamem, pretože máme veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, ktorými chceme presvedčiť aj túto Národnú radu Slovenskej republiky, že pokiaľ má byť vôbec nejaký dopyt po zmene v justícii, tento dopyt sa dá uspokojiť inak, a dá sa uspokojiť tak, že sa nebude zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry a že prokuratúra, ktorá je jeden z najvýznamnejších ústavných orgánov, ktorý v rámci svojej štruktúry rozhoduje o živote ľudí, o osudoch ľudí, o ich slobode, o ich súkromí a mnohých ďalších aspektoch života, nebude spolitizovaná. Pretože z vašich zákonov, ktoré v oblasti justície, dámy a páni z koalície, robíte, z vašich zákonov cítiť a je jasný vplyv politickej moci do súdnictva, do prokuratúry a do polície. Návrh zákona o prokuratúre mal do istej miery aj svoje zrkadlo, ktoré sme predložili my poslaneckým návrhom zákona. Ten bol tiež veľmi rozsiahly a mnoho z tých zmien, ktoré sme uvádzali tam, budem uvádzať aj v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní. Máme rôzne názory, dámy a páni, na niekoľko najzávažnejších bodov v rámci tohto návrhu zákona. Máme rôzne názory na predkladanie záväzných stanovísk, ktoré nemôže predkladať minister, pri ktorých nemôže výraznou mierou participovať výkonná moc, tak ako sa o to snažíte. Máme iné názory aj na vytváranie výberových komisií, kde väčšinu, väčšinu členov výberových komisií alebo rozhodujúce množstvo bude práve ovplyvnené zástupcami výkonnej moci a zákonodarnej moci. Teda politikmi, ktorí asi majú ambíciu bojovať proti iným politikom, nepriateľom, využiť a zneužiť svoju moc, a neváhajú využiť na to aj trestné konanie. Výber prokurátorov, to znamená rozhodovanie o tom, kto má byť a kto nemá byť prokurátorom, nemá byť, dámy a páni, na vládnej koalícii a nemá byť určite na vás. Výber prokurátora, človeka, ktorý by mal byť mimoriadne nadaný, vzdelaný, má mať jedno z najlepších vzdelaní odborov, tak tento, tento výber by mal byť na odborníkoch, ktorí by nemali pochádzať, podľa môjho názoru, z prostredia politiky a ľudí na základe spoločenskej objednávky - vládna koalícia, obsaďme si všetko posledné, nezávislé, čo v štáte zostalo. Ďalšie zasahovanie do prokuratúry sú disciplinárne konania, kde, samozrejme, možnosť návrhové opatrenie pre ministra až po kreáciu disciplinárnych komisií, hovorí všetko o tom, ako zase bude vládna koalícia tlačiť a zasahovať do prokuratúry, ktorej, pripomínam, nezávislé postavenie vyplýva z ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Množstvo ďalších a ďalších pozmeňovacích návrhov a vecí, ktoré chcete zmeniť, môžeme diskutovať dopodrobna. Ja by som si ale dovolil povedať ešte jednu pripomienku k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené v rozprave, pardon, nie v rozprave, vo výbore, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktoré sa dostali do spoločnej správy. A predpokladám, že ako nejaký kompromis koalície, ktorý by mal byť dosiahnutý aj pár tými poslancami vládnej koalície, ktorí úplne s týmto návrhom zákona nesúhlasia, by malo byť považované za veľké víťazstvo. Ja to za veľké víťazstvo nevidím a dovolím si odôvodniť, prečo.

    Ôsmy pozmeňovací návrh zo spoločnej správy, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, upravuje tvorbu výberovej komisie po novom, lebo pani ministerka už oprávnene bude môcť hovoriť o tom, že však to chceme zmeniť, bude to inak. Po novom by teda asi vládna koalícia mala záujem, aby výberové konanie na prokurátorov uskutočňovala šesťčlenná výberová komisia. Tá komisia by sa mala skladať na šesť mesiacov na určitú lehotu žrebom tak, že po troch členoch výberovej komisie bude určených, budú určovať troch ústavnoprávny výbor a troch rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Čo je na tomto veľmi zaujímavé, je to, že na účely vytvorenia databázy týchto kandidátov, samozrejme, sa bude vyberať, sa bude vyberať z databázy, ktorá bude zostavená v Národnej rade podľa pomeru politických síl. Zaznejú argumenty, že veď žrebom, keď sa určí, môže tam mať niekedy väčšinu opozícia, niekedy väčšinu koalícia. K tomu si dovolím povedať niekoľko poznámok. V demokracii by sme mali hľadať najlepšieho kandidáta aj za člena výberovej komisie. Zostavovať nejakú výberovú komisiu žrebom je už neschopnosť, možno vyjadruje neschopnosť demokracie vybrať najvhodnejšiu osobu, aj tú osobu, ktorá by mala vyberať potom v rámci personálnych oprávnení prokurátora, ktorý by mal nastúpiť na voľné miesto prokurátora. To znamená, žreb ako taký nie je garancia kvality.

    Ale to nie je jediný problém, pretože súčasné obdobie deviatich mesiacov vlády Ivety Radičovej preukázalo, že pani ministerka Žitňanská je deväť mesiacov napr. schopná nevypísať výberové konanie na sudcu. Jednoducho, nepáčia sa nám právne predpisy, na základe ktorých by sme mali určovať počet voľných miest na súdoch, tak si nevypíšeme deväť mesiacov výberové konania. Keď si zmeníme zákony, tak, ako nám vyhovujú, pod rúškom transparentnosti spolitizujeme všetko a už si budeme môcť vyberať sudcoch podľa farby. Modrých áno, zelených nie, oranžových tiež nie. Tak následne už výberové konania sa rozbehnú. A keď si zoberieme tú paralelu, že ministerstvo je schopné využiť svoje oprávnenia vtedy, keď je potrebné, dávam na zváženie, že či niekto takým istým spôsobom, dámy a páni, nerozmýšľal o tom, že výber prokurátorov sa bude robiť rovnako. No jednoducho, keď nad tých šesť mesiacov vyžrebujete alebo vyžrebuje vládna koalícia členov výberovej komisie, ktorí nie sú vhodní, tak tých šesť mesiacov sa voľné miesta prokurátorov obsadzovať nebudú. A keď sa vyžrebuje väčšina členov takých, ktorí vhodní sú, tak zrazu sa otvoria voľné miesta prokurátorov a tie sa budú obsadzovať. Táto účelovosť vychádza z doterajších skúseností, ako sa správa ministerstvo spravodlivosti a to je dôkazom toho, že zjavne, zjavne posun, ktorý sa prezentoval, že má byť posun k lepšiemu, k menšiemu ovplyvňovaniu, politickému ovplyvňovaniu a výberu v rámci výberových komisií to až tak stransparentnenie a odpolitizovanie nie je, ako sa na prvý pohľad zdá.

    Nehovoriac o tom, že samotný výber generálneho prokurátora, ktorý ste, dámy a páni, urýchlili tak, ako sa už pomaly nikde nedalo. Novela zákona o rokovacom poriadku nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Dneska, včera ohlásil pán predseda Národnej rady, že ide vyhlásiť voľbu, dneska už sedel ústavnoprávny výbor prvýkrát k volebnému poriadku, ale aj na naše výhrady, že sa všetko šije horúcou ihlou, sa tento bod odložil na neskôr. Jednoducho stoj čo stoj. Neviem, či sa, dámy a páni, bojíte Ústavného súdu, aby sme stihli zvoliť verejnou voľbou generálneho prokurátora pred tým, než ústavný súd o niečom rozhodne, a nedajme mu šancu. Tak si chcete takýmto spôsobom zabezpečiť politický vplyv v prokuratúre. A po voľbe generálneho prokurátora nebudem mať pochybnosť, dámy a páni, ani o tom, že si takýmto spôsobom poriešite aj druhú časť, druhú časť výberových komisií, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe. Dovoľte mi, nakoľko v zásade už v rámci rozpravy bolo toho povedané dosť, kolegovia sa vyjadrili, a stále zotrvávame na tom, že predmetný návrh zákona zjavne spolitizováva nezávislé postavenie prokuratúry. Je absolútne iba zámienkou na to, aby prokuratúra bola ďalším štátnym orgánom, ktorý si koaličná rada bude rozdeľovať po okresoch, po krajoch aj na generálnej prokuratúre. Je to smutné o to viac, pretože moc je v každom štáte zneužiteľná, trestné konania a oprávnenia prokuratúry aj v civilných veciach sú mimoriadne dôležité a závažné a nemali by o nich rozhodovať politici. Doposiaľ, pri každom jednom predkladaní výročnej správy generálnej prokuratúry, žiaden z vás, dámy a páni, nikto z politikov nevzniesol námietky a pochybnosti k výročným správam generálnej prokuratúry. Každý rok, či to bol doktor Hanzel, alebo doktor Trnka, pripomínam, že zvolený viac ako stodvadsiatimi hlasmi každého tohto parlamentu v minulých volebných obdobiach, každý jeden rok predkladali výročné správy a zrazu sa niečo malo udiať, čo sa vám nepáči. Je to len obyčajné pozlátko, ktoré ste si vymysleli na to, aby ste chytili pod kontrolu ďalšiu inštitúciu. Zatiaľ sa vám to so súdmi darí. Žiaľ, pretože aj v rámci justície je podaný návrh na Ústavný súd, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ja pevne verím, že sa vám to nepodarí pri prokuratúre, že už čím ďalej tým viac poslancov aj z vládnej koalície, a o tom hovorí aj dnešná rozprava, cíti, že to vládna koalícia začína preháňať. Že jednoducho zmeny, ktoré sa robia, nie sú jemné a citlivé a premyslené, ale sú šité horúcou ihlou, ktoré sa vám kedykoľvek môžu vrátiť ako bumerang späť vo veľmi zlom.

    Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré sú alternatívou k vládnemu návrhu zákona. V mnohých týchto bodoch reagujeme na veci, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky. A myslíme si, že v prípade ich schválenia by to riešenie zachovalo nezávislé postavenie generálnej prokuratúry a prokuratúry ako takej. A možno by naplnilo aj ten dopyt verejnosti, ktorý, či už je prirodzene alebo umelo vyvolaný, ale jednoznačne by tie procesy v rámci prokuratúry mohol zmeniť.

    Prvý pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený na samostatnej listine a samostatne podpísaný, sa týka § 12 ods. 7 zákona o prokurátoroch. Tento pozmeňovací si dovolím odôvodniť najskôr, ako ho prednesiem, pretože v zákone o sudcoch ste sa, dámy a páni, rozhodli, že budete obmedzovať tých, ktorí odídu z politiky naspäť do justície, po dobu piatich rokov budete obmedzovať, obsadzovať vedúce funkcie. Tam vám to vyhovovalo, pretože tam ste našli nepriateľov, ale na to, aby ste boli principiálni, aby ste rovnako pristupovali k zákonu o prokuratúre, na to už nestačilo, lebo to vám už nebolo treba. V rámci prokuratúry, možno okrem jedného, viacej nepriateľov nemáte. Práve kvôli tomu ako pripomenutie si dovolím predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorým poukazujem na to, že pokiaľ chcete byť vo vládnej koalícii principiálni, tak rovnaké obmedzenie, ktoré ste obmedzili v zákone o sudcoch, by ste mali zaviesť aj do zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.

    Za 15 bod sa vkladá nový 16 bod, ktorý znie:

    "16. Paragraf 12 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

    "(7) Ak bol prokurátorovi prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo štátneho tajomníka ministerstva, po dobu piatich rokov od skončenia prerušenia výkonu funkcie prokurátora nesmie byť vymenovaný do funkcie okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora a do funkcie námestníka generálneho prokurátora.". Odôvodnenie bolo uvedené a myslím si, že v rámci tohto pozabudnutia, verím, že len pozabudnutia vládnej koalície, máte možnosť sa k tomuto vyjadriť hlasovaním.

    Dovoľte mi, aby som ďalej predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v samostatnej, na samostatných listoch, celkom je to 18 strán, takže, prosím, všetkých aj o trpezlivosť, ale nerád by som to čítal podľa skúseností dvakrát.

    Bod 1. V článku I. navrhujeme pred doterajší bod 1 doplniť nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    "1. V § 4 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

    c) zabezpečením vykonávania úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,.

    Doterajšie písmená c) až i) sa označujú ako písmená d) až j).

    Bod 2. V § 4 ods. 1 písmeno j) znie:

    j) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.".

    Odôvodnenie: V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa posilnila pôsobnosť prokuratúry a prokurátorov v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o trestné stíhanie. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že rozsah tejto spolupráce je vymedzený osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré sú alebo budú vyhlásené

    zákonným spôsobom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ako aj to, že prokurátor je

    povinný ich uplatňovať.

    Novelizačný bod 2. V článku I. sa doterajší bod 4 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré malo za cieľ politické ovládnutie prokuratúry Slovenskej republiky výkonnou mocou a umožnenie vydávania účelových a svojvoľných záväzných stanovísk určených prokurátorom a asistentom prokurátorov.

    Bod 3. V článku I. doterajší bod 8 znie:

    "8. Paragraf 10 ods. 2 znie:

    (2) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady, vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") alebo ministerstiev stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov."

    Dámy a páni, vlastnými slovami odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje, aby záväzné stanoviská vydával minister. Spoločná správa navrhuje, aby záväzné stanoviská vydal generálny prokurátor za veľkej pôsobnosti ministra, čo je tiež zásahom do nezávislého postavenia prokuratúry. V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme rozšíriť možnosti na podávanie podnetov na vydávanie záväzných stanovísk, avšak záväzné stanoviská vydáva generálny prokurátor, ktorý podľa ústavy jediný riadi prokuratúru.

    Bod 4. V článku I. doterajší bod 9 znie:

    "9. V § 10 ods. 3 sa slová "organizačné akty, poznámka pod čiarou, odkaz číslo 3)" nahrádzajú slovami "organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis."

    Odkaz pod číslom 3.

    Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 3 znie: Paragraf 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona Č. 275/2002 Z. z..".

    Verím, že pani spravodajkyňa to pozorne kontroluje.

    Odôvodnenie: Ide o spresnenie platného znenia § 10 ods. 3 tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že ide o také právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Bod 5. V článku I. doterajší bod 10 znie:

    "Bod 10. Paragraf 11 ods. 1 znie:

    (1) Generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis správy zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde. Generálny prokurátor predkladá Národnej rade správu o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry aj na základe požiadania Národnej rady pri výkone jej kontrolnej činnosti."

    Odôvodnenie: Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti činnosti prokuratúry sa rozširuje obsah tejto správy o štatistické údaje zo všetkých prokuratúr. Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť generálnemu prokurátori zasielať túto správu aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

    Bod 6. V článku I za doterajší bod 10 sa vkladajú nové body 11 až 15, ktoré znejú:

    "11. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 3a a3b znejú:

    (2) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady, ak poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz číslo 3a).

    (3) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz 3b).

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3a): Paragraf 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3b) znie: Paragraf 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.".

    "Bod 12. V § 13 ods. 1 písm. b) sa slová "ústavných zákonov" nahrádzajú slovami "Ústavy

    Slovenskej republiky alebo ústavného zákona".

    Bod 13. V § 13 ods. 1 písm. c) sa za slová "do Národnej rady" vkladá čiarka a slová "do Európskeho parlamentu".

    Bod 14. V § 13 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a odvolania".

    Bod 15. V § 13 ods. l písm. e) sa vypúšťajú slová "alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky".".

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 11 ods. 2 nadväzuje na právnu úpravu § 140 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na podanie žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady v prípade, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady o podaní takejto žiadosti je tiež generálny prokurátor.

    Navrhovaná právna úprava v § 11 ods. 3 nadväzuje na právnu úpravu § 141 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - tiež expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby, je generálny prokurátor Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. b) dáva do súladu platné znenie s čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky. Tak isto ako navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. c) s čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako tak s týmto článkom aj úprava § 13 ods. 1 písm. d)

    V § 13 odsek 1 písm. e) sa dáva do súladu platné znenie s článkom 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.

    Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. e) dáva do súladu platné znenie s čl. 129 ods. 2 v spojení s čl.130 ods. 2 ústavy.

    Po siedme. V článku I. za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:

    "Bod 12 v § 18 odsek 1 znie:

    (1) Prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva umiestnenie zaistených cudzincov pred ich administratívnym vyhostením a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie, výchovné opatrenie alebo opatrenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy.".

    Odôvodnenie: Ide o aktualizáciu právnej úpravy § 18 ods. 1, ktorá reaguje na novú právnu úpravu ustanovenú zákonom o pobyte cudzincov, Trestným poriadkom a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ako aj zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Bod 8. V článku I za doterajší bod 17 sa vkladá nový bod 18, ktorý znie:

    "18. Paragraf 40 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    (3) Generálna prokuratúra vykonáva funkciu zriaďovateľa na účely správy majetku štátu podľa osobitného zákona, odkaz pod číslom 28), voči rozpočtovým organizáciám zapojeným finančnými vzťahmi na jej rozpočet, ktorým zverila do správy majetok štátu (ďalej len "správca v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry"). Na dispozičné oprávnenia správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry pri nakladaní s majetkom štátu sa vzťahujú rovnaké obmedzenia, aké vyplývajú pre generálnu prokuratúru zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Odkaz pod číslom 28b) Generálna prokuratúra a správca v zriad'ovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry spravuje majetok štátu podľa osobitného zákona. Odkaz 28a)

    Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú:

    Poznámka pod čiarkou k odkazu 28a) Zákon č. 273/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 28b) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 442/2006 Z. z.".

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 40 ods. 3 zohľadňuje právne postavenie prokuratúry Slovenskej republiky ako samostatne hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, a tým súčasne reaguje na právnu úpravu ustanovenú v zákone o správe majetku štátu a v ňom vymedzené oprávnenie správcu štátneho majetku. Táto dikcia bola navrhnutá po predchádzajúcej konzultácii s ministerstvom financií pre riešenie problémov, ktoré nastali po novelizácii zákona o správe majetku štátu.

    Bod 9. V článku I. za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 a 29, ktoré znejú:

    "Bod 28. V § 42 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie:

    e) prekladá zastupiteľstvo samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti v kraji.

    Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f).

    "Bod 29. Paragraf 43 vrátane nadpisu znie: "§ 43. Okresná prokuratúra.

    (1) Okresná prokuratúra:

    a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,

    b) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a zabezpečuje ich vybavenie,

    c) informuje verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v okrese,

    d) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.

    (2) Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, odkaz č. 29), určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.".

    Odôvodnenie: V § 42 je upravená pôsobnosť krajskej prokuratúry. Toto ustanovenie sa navrhuje doplniť o úlohu raz za rok predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja informáciu o stave zákonnosti v kraji. Cieľom je posilniť ochranu práv a prostredníctvom zvýšenia úrovne zverejňovania a sprístupňovania informácií o činnosti krajskej prokuratúry. V § 43 sa navrhuje doterajšia pôsobnosť okresnej prokuratúry rozšíriť a to doplnením o úlohu informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy v okrese o stave zákonnosti v tomto okrese.

    Bod 10. V článku I. doterajší bod 39 znie:

    "39. Za § 56a sa vkladá § 56b, ktorý vrátane nadpisu nad § 56b znie:

    "Paragraf 56b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.

    (1)Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu, práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov, zo štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov prechádzajú k 1. septembru 2011 z

    a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,

    b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,

    c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,

    d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,

    e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.

    (2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol do 31. augusta 2011 v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu kompetencií vojenských prokuratúr, prechádza k 1. septembru 2011 z

    a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,

    b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,

    c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,

    d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,

    e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.

    (3) Pomerná časť rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr prechádza z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Podrobnosti o prechode rozpočtových prostriedkov sa upravia v delimitačnom protokole medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a generálnou prokuratúrou.

    (4) Generálny prokurátor môže do 30. novembra 2011 preložiť prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry, ktorí vykonávali k 31. augustu 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre, na inú prokuratúru, ako je uvedená v ods. 1, a to aj bez ich súhlasu.

    (5) V konaniach vo veciach podľa ods. 1 začatých pred 1. septembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v ods. 1.

    (6) V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. septembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.".

    Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia do § 56b. V ods. 1 sa ustanovujú orgány, ktoré budú právnymi nástupcami zrušených vojenských prokuratúr. V ods. 2 sa navrhuje upraviť prechod hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany, ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu v kompetencii vojenských prokuratúr, na generálnu prokuratúru a ostatné prokuratúry tak, ako je uvedené. V ods. 3 sa navrhuje upraviť prechod pomernej časti rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Rovnako sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť spôsob pokračovania vo veciach začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona, ako aj ďalšie skutočnosti.

    Dovoľte mi, aby som teraz uviedol pozmeňovacie návrhy k článku VI. Tie sú uvádzané v poradí, ktoré začína opäť bodom 1. K článku VI.

    Po prvé: V článku VI za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:

    "8. Paragraf 6 ods. 3 znie:

    (3) Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie

    a) vysokoškolským diplomom a vysvedčením o štátnej skúške vydanými vysokou školou podľa osobitného zákona, odkaz č. 4), po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike;

    b) dokladom o vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike alebo Ministerstvom školstva Slovenskej republiky rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 5), alebo

    c) dokladom o vysokoškolskom vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú dohodu o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 6).

    Poznámky pod čiarou k odkazom č. 4 až 6 znejú:

    "Odkaz č. 4, poznámka pod čiarou: Paragraf 68 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Poznámka pod čiarou k odkazu č. 5: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Poznámka pod čiarou k odkazu č. 6: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: Platné a účinné znenie § 6 ods. 3 o preukazovaní právnického vzdelania uchádzačom o funkciu prokurátora sa spresňuje podľa právnej úpravy ustanovenej v zákone o vysokých školách. Súčasne sa na účely tohto zákona ustanovuje osobitný postup pri uznávaní dokladov o získaní vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa v zahraničí.

    Bod 2 k článku VI.

    "Bod 2. V článku VI doterajšie body 9 a 10 sa vypúšťajú."

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na iné riešenie navrhnuté v ďalších nasledujúcich bodoch.

    Bod 3. V článku VI doterajší bod 11 znie:

    "11. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú tieto slová: "na základe výberového konania; bez výberového konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon.".

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava v § 8 ods. 1 nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry.

    Bod 4. V článku VI za doterajší bod 10 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, pardon. V článku VI, ďakujem pekne za kontrolu, v článku VI za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:

    "12. Za § 8 sa vkladajú § 8a až § 8d, ktoré vrátane spoločného nadpisu nad § 8a znejú: Nadpis - Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Paragraf 8a.

    (1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.

    (2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.

    (3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý:

    a) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,

    b) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

    c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,

    d) je bezúhonný,

    e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    f) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani politického hnutia,

    g) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky a spĺňa podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené v § 6 ods. 6,

    h) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.

    (4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora predloží

    a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 24f ods. 1,

    b) životopis,

    c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenie o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8),

    d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 6 ods. 3.,

    e) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu o zložení odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku, dokladu o uznaní inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu o odpustení vykonania odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej právnickej skúšky, ak súčasne žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku, § 6 ods. 4, alebo dokladu preukazujúceho splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, ak súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, § 6 ods. 5,

    f) vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany alebo politického hnutia,

    g) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

    h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora,

    i) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,

    j) originály alebo úradne overené kópie dokladov k započítateľnej praxi,

    k) súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru,

    l) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.

    § 8b

    (1) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. Odkaz č. 9) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

    (2) Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa sa musia dodržať zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len "rada prokurátorov").

    § 8c

    (1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č.10), jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej sa obsadzuje miesto prokurátora a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.

    (2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

    a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

    b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,

    c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",

    d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,

    e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,

    f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    g) súhlasí s vymenovaním za člena výberovej komisie.

    (3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena výberovej komisie.

    (4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.

    (5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.

    § 8d

    (1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.

    (2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie prítomní na výberovom konaní.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:

    Poznámka pod čiarou pod č. 8) § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

    Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10) znie: § 107 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava ustanovení § 8a až § 8d nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry. Dámy a páni, kde na jednej strane my navrhujeme úpravu súčasného zákona tak, aby bola naplnená podmienka odbornosti, nezávislosti člena výberovej komisie, na druhej strane máme vládny návrh, ktorý je buď neštandardný ohľadne výberovej komisie, poukazujem na spoločnú správu, alebo politizujúci prokuratúru, a to je pôvodný návrh, ktorý je obsiahnutý v zákone. Som presvedčený, že kreácia výberových komisií, tak ako sa nachádza tu a navrhuje v tomto pozmeňujúcom návrhu je oveľa lepšia, zachová sa nestrannosť, zachováva odbornosť členov výberových komisií, ktorí by mali v rámci výberových komisií vyberať budúcich prokurátorov.

    Bod 5.V článku VI. doterajšie body 51 a 52 sa nahrádzajú novým bodom 51, ktorý znie:

    "51. Paragraf 192 znie:

    § 192

    (1) Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.

    (2)Disciplinárna komisia má päť členov. Členov disciplinárnej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10) jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej má sídlo služobný úrad prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu disciplinárnej komisie volia členovia disciplinárnej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie disciplinárnej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.

    (3) Za člena disciplinárnej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

    a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

    b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,

    c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku, alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",

    d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena disciplinárnej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,

    e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.

    f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

    g) súhlasí s vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.

    (4) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena disciplinárnej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.

    (5) Člen disciplinárnej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena disciplinárnej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena disciplinárnej komisie.

    (6) Člena disciplinárnej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena disciplinárnej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.

    (7) Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa vzťahujú aj na náhradníka člena disciplinárnej komisie.

    (8) Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.

    (9) Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.

    (10) Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.".

    Odôvodnenie: Právna úprava § 192 ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie, ktorá koná a rozhoduje v prvom stupni o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, spôsob jej kreovania a postup pri uznášaní. Účelom navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanovuje nové zloženie a nový spôsob kreovania disciplinárnej komisie je odstrániť ničím nepodložené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti konania a rozhodovania disciplinárnych komisií na prokuratúre a eliminovať jeho zámer podriadiť disciplinárne konanie na prokuratúre záujmom výkonnej moci.

    Bod 6.V článku VI. za doterajší bod 69 sa vkladajú nové body 70 a 71, ktoré znejú:

    "Bod 70. § 234 vrátane spoločného nadpisu nad § 234 znie:

    Nadpis: Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry

    § 234

    (1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor.

    (2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.

    Pardon. To je odsek (3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry ustanovené v § 231 ods. 2 písm. a) až e).

    Prosím, zobrať na vedomie preklep pri označení čísla odseku. Rovnako aj tuná odsek 4.

    (4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predloží

    a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 251a ods. 1,

    b) životopis,

    c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8)

    Po

    d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 231 ods. 3.,

    Písm. e) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, to bolo písm. e).

    Písm. f) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

    Písm. g) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,

    Písm. h) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne."

    "Bod 71. Za § 234 sa vkladajú § 234a až § 234c, ktoré znejú:

    Paragraf 234a. Výberovým konaním sa overujú schopnosti odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť, vzhľadom na povahu povinnosti právneho čakateľa prokuratúry. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, ustanovená osobitným zákonom, odkaz č. 9). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského vzťahu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

    Paragraf 234b.

    (1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10. Jedného člena na návrh rady prokurátorov. Jedného člena na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry a jedného člena má právo vybrať sám. Ja len, či tu máme aj predkladateľa. Verím, že to zaujme, samozrejme. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.

    (2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

    a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

    b) je najmenej desať rokov činný v právnickom povolaní,

    po c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul docent alebo profesor,

    po d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.

    Písm. e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.

    Písm. f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

    Písm. g) súhlasí s vymenovaní za člena výberovej komisie.

    (3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra, pred vymenovaním za člena výberovej komisie.

    (4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.

    (5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.

    § 234c

    (1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci, po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.

    (2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie, prítomní na výberovom konaní."

    Odôvodnenie. Právnou úpravou ustanovenia § 234 sa zabezpečuje súlad tohto ustanovenia s navrhovaným znením ustanovenia § 8a, ktoré upravuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Navrhuje sa, aby výberové konanie na voľné miesto prokurátora vyhlasoval generálny prokurátor, a to najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením. Ustanovujú sa podmienky účasti vo výberovom konaní v rozsahu podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora, zloženie výberovej komisie, spôsob jej kreovania a postup pri výberovom konaní. Zloženie výberovej komisie, spôsob jej hlasovania a postup pri výberovom konaní sa navrhuje tak, aby boli odstránené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti výberových konaní na prokuratúre a súčasne, aby boli vylúčené snahy získať rozhodujúci vplyv na výberové konanie na prokuratúre, a tým aj snahy o tom, kto sa na Slovensku prokurátorom stane a kto sa na Slovensku prokurátorom nestane.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona zobrali do úvahy aj tieto pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Brali ich ako alternatívu na diskusiu k tým návrhom, ktoré zo strany vlády Slovenskej republiky, spolitizovávajú prokuratúru a zavádzajú politické vplyvy. Je jedno, kto je vo vládnej koalícii, ale na prokuratúre, ktorá je jedným z účastníkov trestného konania, na prokuratúre, ktorá rozhoduje o osude ľudí, o živote ľudí, súkromí, slobode a neslobode, svojím spôsobom rozhoduje a spolurozhoduje, by nemali zasahovať politici do takýchto rozhodnutí.

    Pevne verím, že tieto pozmeňovacie návrhy sú námetom na diskusiu, a že predkladateľ, prípadne poslanci Národnej rady aj za vládnu koalíciu uznajú a niektoré podporia práve kvôli tomu, aby zásahy do prokuratúry zo strany politickej moci, tak ako to hovorili predrečníci, boli čo najviac obmedzené. Prosím o podporu pozmeňovacích návrhov a ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem tu opakovať to, čo hovoril Peter Zajac, ktorý zhrnul, aký je postoj štvorice poslancov OKS k návrhu zákona. A ten je, samozrejme, jednoznačne podporný, lebo si uvedomujeme dôležitosť zmeny v oblasti spravodlivosti, v oblasti boja proti korupcii a nie sme spokojní so súčasným stavom prokuratúry a sme hlboko presvedčení o tom, že si vyžaduje zásadné zmeny.

    Chcel by som sa vo svojom príspevku venovať jednej parciálnej časti, konkrétne novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu. Chcel by som ju prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu doplniť o ďalšie slová, o ďalšie ustanovenie, keďže sa mení príslušné ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a bude tam obsahovať odkaz na osobitné predpisy. Čiže sprístupňovanie rozhodnutí prokurátora bude pokryté osobitným predpisom, sprístupňovanie rozhodnutí polície má byť riešené priamo v infozákone, lebo nie je pokryté osobitným predpisom. A ten návrh, tak ako je predložený, neobsahuje istý typ rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania. Sú tam pokryté už v tom súčasnom návrhu sprístupňovanie rozhodnutí policajta o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania, ale nie je tým súčasným návrhom pokryté to, že odmietnutie veci alebo postúpenie veci na prejednanie v priestupkovom konaní alebo v disciplinárnom konaní, teda postup pred začatím trestného stíhania.

    Vzhľadom na to predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

    V čl. IV v bode 1 sa za slová "podľa osobitného predpisu" vkladajú slová "rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku,". Zdôvodnenie: Novela vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zavádza taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sa sprístupňujú, sprístupňovať sa majú rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, čiže rozhodnutia o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania. Navrhuje sa doplniť, aby sa sprístupňovali aj rozhodnutia policajta v konaní pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku.

    Tento návrh je prerokovaný a dohodnutý aj s predkladateľom. A aby som teda ilustroval, že je dôležité, aby boli podľa infozákona sprístupniteľné aj rozhodnutia tohto typu, dovolím si len zopár prípadov, keď bola vec odmietnutá vyšetrovateľom, nie zastavené trestné stíhanie alebo nie odmietnuté prokurátorom.

    Kauza nákupu sanitiek Záchrannou a dopravnou zdravotnou službou Bratislava v roku 2009. Predaj emisií Žilinskou teplárenskou spoločnosťou v roku 2008. Trestné oznámenie bývalého vysokého policajného funkcionára Jozefa Šáteka na Roberta Fica, Roberta Kaliňáka v kauze Hedviga Malinová v súvislosti s tým, že nazreli do spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačovej konferencii. Trestné oznámenie sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Trestné oznámenie Novej Generácie v súvislosti s falšovaním podpisov poslanca Národnej rady Jána Slotu na prezenčných listinách Národnej rady. Trestné oznámenie v súvislosti s postupom polície počas návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave v roku 2009. Trestné oznámenie v súvislosti s vývozom policajnej výbušniny z Popradu do Írska v januári 2010. Teraz nechcem rozoberať tie jednotlivé kauzy, či bolo to opodstatnené, alebo nebolo opodstatnené, ani to, aký tam bol ďalší postup, či tam boli použité nejaké opravné prostriedky, alebo nie. Chcem tým len ilustrovať, že aj takéto závažné, spoločensky závažné kauzy boli riešené tým, že bola tá vec odmietnutá. A preto si myslím, že je dôležité, aby aj tento typ rozhodnutí bolo možné sprístupňovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ešte spôsob hlasovania.

  • Veľmi pekne ďakujem. Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, lebo ste mi ešte k tomuto dopomohli, aby som sa mohol vyjadriť, čo sa týka spôsobu hlasovania. Sklamem, ale veľmi pekne prosím o hlasovanie o každom jednotlivom bode zvlášť, to znamená osobitne každý jeden pozmeňovací návrh. Súčasne by som sa rád vyjadril k bodom zo spoločnej správy, nakoľko tieto body, ktoré som predložil v pléne, kolidujú s bodmi zo spoločnej správy. Preto by som poprosil vyňať na osobitné hlasovanie a aby som to zjednodušil, poviem to v negatívnom vymedzení. Prosím vyňať na osobitné hlasovanie všetky body, okrem bodov 7, 14 a 19, o ktorých, prosím, aby zostalo spoločné hlasovanie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, nesklamali ste nás. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Kaník tu nie je.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja sa musím priznať, že ani z vášho prejavu som sa nedozvedel to, čo je kľúčová otázka voči strane SMER v tomto zákone, a to je to, že či prokuratúra potrebuje zmenu alebo nepotrebuje zmenu. Lebo vy tak kľučkujete, ako som už vo svojom prejave povedal. Najprv hovorili ste, že nepotrebuje, teraz vám je jasné, že to je politicky neudržateľný postoj, tak hovoríte, že aj niečo by sa hádam dalo, ale vlastne ani hádam netreba. Tak možno by bolo dobré zaujať jasné stanovisko aj politické z vašej strany. Potrebuje prokuratúra výraznú zmenu alebo nie? Nech si aj občania môžu urobiť o vás svoj obraz na základe toho. Vy ste hovorili o tom, aký má byť prokurátor. Musí byť nadaný, pracovitý, čestný, len ste nespomenuli, že v tom dnešnom systéme musí mať najmä správny pôvod, a to sa zdá byť takým tiež pozostatkom zvláštneho typu feudalizmu v našom systéme. Možno aj k tomu, keby ste mohli niečo povedať. A potom som si všimol určité rozpory vo vašom vyjadrení, ktoré pri vašej inteligencii neviem pripísať inému, ako priznám sa, zlému úmyslu. A dúfam, že mi to vyvrátite. Jeden je ten, kde hovoríte o tom, že ako sa tu bezhlavo naháňame zvoliť prokurátora a všetko urobiť. Ale jednak sa tak bezhlavo naháňame, že už šesť mesiacov nie je zvolený. A jednak sa tak bezhlavo naháňame, že pokiaľ teda viem, ústavnoprávny výbor dneska rozhodol, že teda ani tak nebude okamžite zvolený, kým sa neusporiadajú tie technické veci. Takže naozaj tá koalícia je tak bezhlavá až teda postupuje rozumne. A druhá vec, čo sa chcem spýtať, alebo čo mi celkom nesedelo, je, že vy hovoríte stále o politickom schvaľovaní aj pri tých rôznych výberových komisiách, no ale bez nominantov generálneho prokurátora, nebude možné schváliť žiadny výsledok žiadneho výberového konania. To tam bude úplne jedno, či budú v tej komisii sedieť takí alebo makoví, podstatné je, že bez zástupcu generálneho prokurátora sa s tým nebude dať nič spraviť.

    Ďakujem.

  • Tak mňa neprekvapil návrh pána poslanca Madeja. Nepodporím ani jeden z jeho návrhov, ktoré predniesol v rozprave, a to z toho dôvodu, že sami poslanci vládnej opozície uvádzali, že podľa opozície tu nie je spoločenská objednávka na akúkoľvek zmenu v prokuratúre. My si to nemyslíme, my si myslíme, že tu spoločenská objednávka je. A preto bola predložená vládna novela.

    Pokiaľ ide o samotnú rozpravu, aj vystúpenie pána poslanca, tanec okolo predloženej vládnej novely, ma presvedčil a ubezpečil o tom, že by sme sa nad prokuratúrou mali ešte hlbšie zamyslieť, pretože vládna novela nijakým spôsobom nezasahuje do jej kompetencií, a tie sa podstatne líšia od kompetencií prokuratúry v demokratických štátoch. Napriek tomu, že do nich nezasahuje a rieši iba otázky transparentnosti na činnosť prokuratúry, napriek tomu je tu taký veľký odpor voči tejto vládnej novele. Najmä zo strany prokuratúry. Preto si myslím, že je dôležité znova prehodnotiť aj vecné kompetencie prokuratúry. Aj podľa Benátskej komisie existuje nebezpečenstvo, že prokuratúra s nadmernými právomocami - a medzi takú patrí aj naša, lebo tá sa nevenuje iba otázkam z oblasti trestného práva - tak prokuratúra s nadmernými kompetenciami sa stane štvrtou zložkou moci bez zodpovednosti. Pritom jedným z cieľov správy Benátskej komisie bolo predchádzať a vyvarovať sa aj tomuto riziku. Ja si myslím, že naša prokuratúra už ako keby sa stala tou štvrtou zložkou moci bez zodpovednosti. Naozaj to vyplýva aj z tejto rozpravy, aj z toho, že to, čo uvádza opozícia, to, čo uvádza prokuratúra, akoby písal jeden muž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja chcem veľmi oceniť tvoju snahu a to, že si sa naozaj podujal na ťažkú prácu a týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom si sa snažil upraviť zákon o prokuratúre, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky. Ako som ťa pozorne počúvala, myslím, že aj kreovanie výberových komisií aj postavenie prokurátora plne zohľadňuje odporúčania a závery Benátskej komisie, ako niekoľkokrát už tu bolo v priebehu doobedia povedané, že je treba a návrh zákona predložený vládou,je v súlade s touto komisiou, so závermi Benátskej komisie. Ja chcem potvrdiť to, že to, čo si navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je plne v súlade so závermi. Ale som naozaj realistická a myslím si, že tvoj rozsiahly pozmeňujúci návrh, nebude mať žiadnu podporu zo strany koaličných poslancov, aj keď treba povedať, že dnes v priebehu doobedia, v rozprave zazneli určité výhrady. A dokonca tento návrh zákona bol označený ako návrh, ktorý bol šitý horúcou ihlou.

    Možno by bolo dobré, aby sme pri hlasovaní prijali uznesenie, že vrátime návrh pani ministerke na dopracovanie. Pani ministerka sedí tu, počúva našu rozpravu a určite načerpala dostatok podnetov, aby návrh zákona o prokuratúre opravila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Madej, ak by ste to myslel úprimne, s tým vaším pozmeňovacím návrhom a seriózne, tak by ste ho mal podať na rokovaní výboru, aby sa s nim mohli poslanci dôkladne zoznámiť a v spoločnej správe si ho prečítať, ak by bol teda prijatý, samozrejme. Môžem len zodpovedne povedať to, že do hlasovania, ktoré bude o 17.00 hod. k tomuto zákonu, si určite nedokážem preštudovať to, čo ste nám tu predniesol a budem teda hlasovať proti tomuto pozmeňovaciemu návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem ti poďakovať za predložený pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre. Ja osobne sa domnievam, že pozmeňujúci návrh tak, ako si ho predložil, nie je len výmyslom tvojim alebo výmyslom opozície, ale v plnej miere reflektuje obsiahlu debatu o tomto návrhu zákona v odborných právnických kruhoch aj v kruhoch prokurátorov. Tak isto sa domnievam, že tým, že tento návrh reflektuje aj názory, ktoré sú z radov prokurátorov, nie je zlý a myslím si, že čas ukáže, že ten návrh tak, ako bol predložený, ide správnym smerom a bude potrebné, ak vládna koalícia neumožní prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov, bude v budúcnosti potrebné vládny návrh opätovne korigovať. Ja si takisto myslím, že ten návrh, ktorý bol predložený predovšetkým v časti kreovania výberových komisií ide dobrou cestou tým, že odpolitizováva kreovanie komisií vládnou väčšinou. A myslím si, že pokiaľ máme zbytok zdravého rozumu, tak sa mi to žiada povedať, tak musíme podporiť tento návrh v tej forme, ako bol predložený.

  • Nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem všetkým predrečníkom, ktorí reagovali faktickými poznámkami k môjmu vystúpeniu. Len konkrétne by som sa dotkol niektorých vystúpení.

    Pán poslanec Beblavý sa ma opýtal, že či je potrebná zmena. Ja si myslím, pán poslanec, keď, bolo to neskoro, v neskorých hodinách, vo štvrtok minulý týždeň, ale som predkladal alternatívny návrh zákona o prokuratúre, ktorý možno reagoval na niektoré zmeny, možno vylepšoval ten proces na prokuratúre, ale, pán poslanec, nezavádzal modré úderky do prokuratúry, spolitizované výberové komisie a nezasahoval do nezávislosti prokuratúry. Keď sa bavíme o tom, či sú potrebné zmeny. Žiaľ, s vami máme úplne odlišné názory, pretože my si, na rozdiel od vás, ctíme nezávislé postavenie prokuratúry. A v tom, keď hovoríte, že to bezhlavé nevyberanie kandidátov, tak ja si dovolím tvrdiť, pán poslanec, bezhlavo sa snaží vládna koalícia uchopiť moc, ale nedokáže ani vládnuť.

    Pán poslanec Laurenčík, vy ste uviedli, že keby som bol úprimný, bol by som pozmeňovacie návrhy podal aj na ústavnoprávnom výbore. Keďže nie ste členom ústavnoprávneho výboru, tak nemôžete vedieť, lebo ste tam neboli, že som mal množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré neboli prijaté. Tak som ďalšie dopracoval a predložil znova. Veľké množstvo sme dávali aj na ústavnoprávnom výbore a dávame aj tu v pléne, pán poslanec, je to naše právo a aspoň tieto posledné práva, ktoré opozícii zostali, nám neberte, prosím pekne.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by som k tejto rozsiahlej rozprave zaujať stanovisko.

    A začnem možno od konca a nebudem reagovať na všetko, čo bolo povedané v časti vystúpenia pána poslanca Madeja predtým, ako začal čítať ten rozsiahly pozmeňovací návrh. Pretože v zásade k tým všetkým politickým fabuláciám som sa vyjadrila, keď som reagovala na vystúpenie pána poslanca Glvača v dopoludňajších hodinách. Ale možno len jednu poznámku, pretože pán poslanec ako argument pre politické zneužívanie pozície ministra spravodlivosti uviedol fakty, ktoré nie sú pravdivé. Tak preto cítim za potrebné sa k tomu vyjadriť. Nie je pravda, že som do novej právnej úpravy nevypísala žiadne výberové konania. Vypísala som na začiatku tohto roka výberové konania na pozície sudcov krajských súdov. Tieto výberové konania prebehli štandardným spôsobom podľa vtedy platnej právnej úpravy a treba sa spýtať súdnej rady, prečo nie všetkých sudcov, ktoré vznikli z týchto výberových konaní podľa pôvodnej právnej úpravy, nepreložila a prečo trestá práve niektoré krajské súdy nepreložením sudcov. A ďalšie výberové konania štandardne budú prebiehať tak ako vždy podľa platnej právnej úpravy, ktorá je v tom čase, kedy prebieha výberové konanie práve platné. Takže tu som sa musela ohradiť voči nie pravdivej informácii.

    A snáď na margo niektorých argumentov. Žreb možno nie je tá najlepšia garancia kvality, ale keď máme porovnať žreb a rozhodovanie jednej jedinej osoby v monokratickom systéme, tak dávam prednosť žrebu, pretože mi dáva šancu na rozdiel od tej jednej osoby v monokratickom systéme.

    Chcem sa poďakovať všetkým poslancom za diskusiu, pretože je to naozaj zavŕšenie tejto dlhšie trvajúcej diskusie na tému, ako má vyzerať naša prokuratúra v budúcnosti. A chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Beblavému za veľmi racionálne zhodnotenie tejto právnej úpravy. Chcela by som k tomu povedať, že, áno, ja pri všetkých obmedzeniach, ktoré verejná kontrola má v tom zmysle, že nemôže suplovať funkčnosť orgánov kontrolných, ako je napr. prokuratúra, ale aj iných, napriek tomu chcem povedať, že ja verím vo verejnú kontrolu. A verím, napriek tomu, že musím súhlasiť s vetou, že médiá nikdy nebudú môcť nahradiť fungujúce štátne orgány, ale zároveň som presvedčená, že verejná kontrola dokáže okrem odhaľovania toho, čo nedokážu odhaliť nefungujúce orgány, dokáže vytvoriť aj významný tlak na politikov, aby v budúcnosti nefungujúce orgány zmenili postupne do podoby fungujúcich orgánov. Pretože jedno, čo naozaj funguje v tomto štáte, je, že politici na verejný tlak počúvajú. To znamená, je to trošku taká možno metóda krok za krokom, ale myslím si, že keď, možno že niekedy efektívnejšia ako revolúcia ako taká samotná. Takže ja verím vo verejnú kontrolu.

    Myslím si, že na závere tejto otázky je dôležité zodpovedať na otázku, ktorú položil pán poslanec Beblavý, komu vyhovuje status quo. Pretože o tom je táto debata podľa mojej mienky. A musím povedať, áno, status quo vyhovuje všetkým tým, ktorí v týchto neprehľadných a netransparentných vodách dokážu maximalizovať svoje zisky práve vďaka tomu netransparentnému prostrediu. A voči tomuto som pripravená sa postaviť kedykoľvek a voči tomuto smeruje aj tento návrh zákona a v záujme toho, aby neprofitovala z týchto netransparentných vôd len úzka skupina ľudí. A ale naozaj, aby sme sa mohli aj ako vláda, ako koalícia zoči-voči voličom postaviť čelom a povedať, že sme urobili maximum preto, aby ten princíp rovnakého metra naozaj platil na Slovensku. Myslím, že s touto vierou alebo víziou môžem požiadať snemovňu o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete vystúpiť na záver.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja si dovolím upozorniť ctených kolegov na platné znenie rokovacieho poriadku, konkrétne na § 83 ods. 4. Predmetné ustanovenie hovorí, ak v druhom čítaní boli na schôdzi Národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. O nedoručení pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov alebo o skrátení lehoty rozhodne Národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca. Pre vysvetlenie udávam, že v rozprave odzneli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetci sme si mohli všimnúť, že tie pripomienky boli dosť rozsiahle, a napriek tomu, že mám poverenie gestorského výboru dať návrh na skrátenie tejto lehoty, napriek tomu, ja navrhujem, aby sme v tomto prípade dodržali rokovací poriadok a o tomto vládnom návrhu zákona hlasovali až zajtra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).

    Znovu dávam slovo pani ministerke spravodlivosti, aby slávny návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný v súvislosti s plnením plánu legislatívnych úloh vlády na prvý štvrťrok roku 2011 a v súlade s programovým vyhlásením vlády zameraným na rozvoj podnikateľského prostredia formou zefektívnenia procesov elektronickej komunikácia podnikateľov s obchodným vestníkom ako orgánom verejnej správy. Veľmi zjednodušene, po schválení tejto právnej úpravy bude Obchodný vestník vydávaný len v elektronickej podobe. Do Obchodného vestníka sa budú nechávať zapisovať údaje na základe elektronických formulárov. Elektronický Obchodný vestník na internete bude právne záväzný a bude prístupný s fulltextovým vyhľadávaním textovým vyhľadávaním. To znamená s komfortom pre užívateľa, aký prináleží 21. storočiu.

    Chcela by som sa vyjadriť k spoločnej správe. Stotožňujem sa so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy a takisto s hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy, tak ako je uvedené v spoločnej správe. Poprosím o podporu malého, ale možno celkom príjemného zlepšenia podnikateľského prostredia v podobe novely, v podobe nového zákona o Obchodnom vestníku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Laššákovej, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Predtým, ako poviem spravodajskú informáciu, asi pani poslankyňa Pfundtner si zabudla mobily tuto v stolíku, tak aj zvonia, aby ich potom nehľadala. Ďakujem pekne.

    A teraz dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene doplnení niektorých zákonov, ktoré máte ako tlač 280 v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca t. r. č. 349 pridelila vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. mája tohto roku č. 167, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 11. mája 2011 č. 162 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 10. mája 2011 pod č. 73.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV. Celkom sa jedná o 8 pozmeňujúcich návrhov, ku ktorým sa už aj vyjadrila pani ministerka, s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že návrhy pod bodom 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8 budeme hlasovať spoločne s návrhom schváliť a osobitne o návrhu pod bodom 7 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedených pod bodom III tejto správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 16. mája 2011 pod č. 189. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, informovala som o spoločnej správe, prosím, otvorte rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pani navrhovateľke a pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu pri prerokovávaní tohto návrhu.

    Budeme pokračovať v rokovaní

    o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie o tomto bode programu sme prerušili na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz poprosím pána ministra hospodárstva, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Prerokovávame ho pod tlačou 244.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorého cieľom je splniť predpoklad zákonnej úpravy poskytovania dotácií, ktoré ministerstvo doposiaľ poskytovalo na základe výnosov č. 1/2005 a č. 1/2008. Pri vypracovaní tohto návrhu zákona ministerstvo vychádzalo práve z týchto výnosov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako správca rozpočtovej kapitoly poskytuje dotácie na podporu baníctva a odstránenie následkov banskej činnosti, ďalej na rozvoj malého a stredného podnikania, na využívanie biomasy a slnečnej energie, ochrany spotrebiteľa a rozvoja priemyselnej výroby a služieb. Predloženým návrhom zákona ministerstvo vymedzuje okruh subjektov, ktorým možno dotácie poskytnúť, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií, upravuje tiež okruh oblastí, na ktoré dotáciu nie je možné poskytnúť. Návrhom zákona sa tiež stanovuje pôsobnosť ministerstva v otázke poskytovania dotácií a upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom. Zároveň sa zavádza povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s odôvodnením ich zamietnutia, ako aj evidenciu uzatvorených zmlúv.

    Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pretože dotácie budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Jurčíkovi a prosím ho, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona ako aj o stanovisku k predloženým pozmeňovacím návrhom z iných výborov, ktorým bol návrh na prerokovanie pridelený. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač č. 244, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 č. 351 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. mája 2011 č. 183 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 5. mája 2011 č. 107. Z uznesení Výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča vo všetkých bodoch schváliť a hlasovať spoločne s týmto odporúčaním.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. mája 2011 č. 127.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Áno. Pán poslanec Droba, pani poslankyňa Vitteková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a udeľujem slovo pánovi poslancovi Drobovi. Pán poslanec? Chybne stlačil, takže nevystúpi.

    Pani poslankyňa Vitteková.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja pozitívne hodnotím, že ste na dnešné rokovanie už predložili vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ja sa chcem však venovať jednej časti a to je občianskym združeniam na ochranu spotrebiteľa. Právo Európskej únie totiž venuje veľkú pozornosť ochrane spotrebiteľa vychádzajúc už zo smernice Rady č. 93/17 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä čl. 7 o neprijateľných zmluvných podmienkach, kde sa hovorí, že štát je povinný zabezpečiť podmienky na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov v zmysle čl. 169 zmluvy o fungovaní Európskej únie.

    Ministerstvo hospodárstva a ministerstvo spravodlivosti v predchádzajúcom období v rámci implementácie smerníc či už Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ako som už uviedla 93/13 alebo 98/27 Európskeho spoločenstva alebo 2005/29 Európskeho spoločenstva túto úlohu zverilo spotrebiteľským združeniam a právny rámec uvedenému dal zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 v spojení s Občianskym súdnym poriadkom.

    V období rokov 2008 - 2009 vstúpili mnohé spotrebiteľské združenia do súdnych sporov, aby chránili spotrebiteľské práva poškodených. Podotýkam, že na druhej strane proti nim stoja často silné nadnárodné spoločnosti s odborníkmi, najlepšími advokátmi. V súčasnej dobe je však situácia taká, že advokáti, ktorí zastupovali spotrebiteľské združenia a teda jednotlivých občanov-spotrebiteľov, vracajú poverenia na zastupovanie, takže mnohé združenia bez finančných zdrojov nevedia samé skončiť súdne spory, resp. v nich pokračovať. Chcem poukázať totiž na tú skutočnosť, že osobne si myslím, že poskytovanie dotácií pre tieto združenia je nerovnomerné či netransparentné. Ako vyplýva zo správy, ktorá sa mi dostala do rúk, ministerstvo hospodárstva navrhuje v tomto návrhu zákona znížiť objem dotácii o 50 %, 159 000 eur v roku 2010, dnes sa znižuje na 80 000 a takto je to aj na rok 2011, 2012, 2013, ako vyplýva z doložky finančných vplyvov

    Výzva na podávanie projektov na rok 2011 určuje na zastupovanie spotrebiteľov na súdoch z celkovej čiastky 80 tisíc eur iba 10 tisíc. V tejto súvislosti poukazujem práve na netransparentnosť ministerstva hospodárstva, ktoré vlastne na zastupovanie na súdoch vyčlenilo v roku 2010, čiže v predchádzajúcej polovici roka čiastku 16 200, ale na projekt mediácie 80 000. Predložený projekt mediácie mal byť realizovaný s účasťou spotrebiteľských združení, ale realizovali ho pracovníci samosprávnych krajov a dokonca aj úradu vlády. Koncom roku 2010 bolo z tohto projektu vrátených späť do štátneho rozpočtu skoro 25 000 eur, ktoré neboli vyčerpané, hoci tieto peniaze skutočne by využili spotrebiteľské združenia.

    Návrh zákona ďalej obmedzuje použitie dotácie na úhradu miezd a odvodov spotrebiteľským združeniam. Týmto obmedzením sa zabraňuje v profesionalizácii činností v spotrebiteľských združeniach. Treba mať však na zreteli aj účasť na európskych projektoch, ktorá vyžaduje, aby v spotrebiteľských združeniach pracovali zamestnanci a nie iba dobrovoľníci, ktorí tam pracujú, iba ak im to umožní čas, prípadne vlastné finančné možnosti. Lisabonská zmluva garantuje všetkým občanom Európskej únie vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, podporu práva na združovanie, aby si spotrebitelia spoločne mohli chrániť svoje práva a záujmy.

    Pred sebou teda máme vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý tieto záväzky popiera. Hoci spotrebiteľské združenia predložili pripomienky k návrhu zákona, zostali nevypočutí. Z toho dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Gabániovej, Jahnátka, Liškovej, Roškovej, Vittekovej k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, parlamentná tlač 244.

    Po prvé, § 12 ods. 2 písm. d) sa dopĺňa o slová, "a 5", takže bude celkove znieť: "Úhradu miezd, platov, služobných príjmov a iných náhrad a osobných vyrovnaní s výnimkou dotácie podľa § 2 ods. 3 a 5."

    Odôvodnenie: Návrh zákona obmedzuje použitie dotácie na úhradu miezd a odvodov spotrebiteľskými združeniami, pričom to isté obmedzenie nemá platiť pre rozvoj malého stredného podnikania. Týmto obmedzením sa zabraňuje profesionalizácii činnosti v spotrebiteľských združeniach. Okrem toho účasť na európskych projektoch vyžaduje, aby v spotrebiteľských združeniach pracovali zamestnanci, nie iba dobrovoľníci.

    Za ďalšie - Doložka vybraných vplyvov. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

    Bod 2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu; Vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Bod 07L02 Podpora rozvoja činnosti občianskych združení na ochranu práv spotrebiteľa. Vplyv na rozpočet verejnej správy, rok 2011 čiastku 200 tis., rok 2012 čiastka 200 tis.eur, rok 2013 čiastka 200 tis..

    Odôvodnenie: Lisabonská zmluva, najmä čl. 169, garantuje všetkým občanom Európskej únie vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a podporu práva na združovanie, aby spotrebitelia spoločne mohli si chrániť svoje práva a záujmy. Na realizáciu projektov, na zvýšenie spotrebiteľského vedomia, ako aj na zastupovanie spotrebiteľov na súdoch.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vitteková bola prihlásená do rozpravy ako jediná.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie sa hlási pán poslanec Chren. Ďalší sa nehlásia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len veľmi rád upozornil na fakt k pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne, že výška finančných prostriedkov sa alokuje v zákone o štátnom rozpočte a v rozpočtoch jednotlivých inštitúcií. Zákon o dotáciách upravuje len pravidlá a typy dotácií, ktoré sa poskytujú. A nedá sa ním stanoviť konkrétna suma toho, koľko peňazí mať byť poskytnuté na nejaký konkrétny účel. Čiže z tohto pohľadu, ten návrh, ktorý predniesla, prinajmenšom v druhom bode, je v podstate legislatívny nezmysel, pretože do, úpravou súm v doložke vplyvov nevzniká žiaden nejaký záväzný nárok na to vyčleniť viac peňazí na konkrétny účel.

    Ďakujem.

  • Ja som čakala na reakciu pána poslanca, pretože ten ako štátny tajomník sa vyjadril, že politika spotrebiteľská je vlastne len výmysel Európskej únie a dotácie nebudú. Okrem iného, je mi známe, pán poslanec, že jestvuje, alebo bola podaná žaloba na nepriznanie dotácie. A v rámci diskusie vyznelo aj také niečo, že ak žalobu stiahnete, dotácie dostanete.

    A ja som povedala, len navrhujeme 200 tis. s tým, že v doložke vybraných vplyvov je predsa návrh na 80 tisíc.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko k pani poslankyni. Ten zákon, ktorý predkladám, umožňuje aj naďalej udeľovať dotácie aj občianskym združeniam, ktoré majú potrebu chrániť spotrebiteľa.

    Tento zákon akurát zavádza oveľa väčšiu transparentnosť a kontrolu pri dotáciách, tak ako bolo tomu doteraz. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s navrhnutým pozmeňovákom, alebo pozmeňujúcim návrhom, aby štát financoval každé občianske združenie, ktoré sa rozhodne chrániť spotrebiteľa. Keď tak chcú robiť, nech tak robia a nech spotrebiteľa chránia, ale naozaj si nemyslím, že ministerstvo hospodárstva alebo štátny rozpočet je tu na to, aby platil mzdy a nejaké osobné výdavky týmto občianskym združeniam.

    Takže chcel by som ešte raz požiadať poslancov o podporu predloženého návrhu zákona a s predloženým pozmeňovákom v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť rovnako ako pán minister? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložil a odôvodnil návrh zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

    Vládny návrh zákona prerokovávame ako tlač 253. Spoločnú správu výborov máte v laviciach ako tlač 253a.

    Pán minister, prosím o odôvodnenie návrhu zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 253.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám v druhom čítaní návrh zákona o hospodárskej mobilizácii o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Potreba novelizácie zákona o hospodárskej mobilizácii vyplynula z nezrovnalostí zistených pri aplikácii zákona v praxi týkajúcich sa zosúladenia činností obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v otázke spolupráce pri plnení opatrení "pracovná povinnosť" a "vecné plnenie".

    Nadväzne na to sa spresňujú úlohy pre obvodné úrady, obce, ako aj úlohy pre vyššie územné celky, ktoré boli určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

    Návrhom zákona sa ďalej spresňujú povinnosti a práva určeným subjektom, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie tak, aby bola zabezpečená kontinuita plnenia jednotlivých úloh.

    Niektoré úpravy obsiahnuté v predloženom návrhu súvisia s potrebou definovania, resp. upravenia pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s požiadavkami subjektov hospodárskej mobilizácie.

    Okrem toho sa s návrhom upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie ako aj úlohy niektorým ústredným orgánom štátnej správy.

    Predložený návrh zákona zároveň odstraňuje niektoré legislatívno-technické chyby. Návrh zákona tiež rieši úpravu zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Konkrétne ide o zosúladenie činnosti orgánov územnej samosprávy s orgánmi krízového riadenia určenými podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zároveň upravuje oprávnenie na ukladanie povinností orgánov krízového riadenia pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 414/2002 Z. z. v krízových situáciách definovaných v zákone č. 387/2002 Z. z..

    Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť, zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Finančné prostriedky potrebné na plnenie úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitol dotknutých subjektov verejnej správy a limitov ich počtu zamestnancov na príslušný rozpočtový rok.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona.

    A poprosím vás opäť, pán poslanec, z poverenia výboru, aby ste Národnú radu informovali o stanovisku k predloženému vládnemu návrhu zákona, ako aj o postoji gestorského výboru k predloženým pozmeňovacím návrhom vo výboroch, ktoré návrh prerokovali, a s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 č. 352 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. mája 2011 č. 182. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 160 z 11. mája 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 108 z 5. mája 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 75 z 10 mája 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 56 z 12. mája 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 54 z 10 mája 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 60 z 3. mája 2011.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva spolu dvadsaťdva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhom, tak ako sú predložené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedený pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade slovenskej republiky vládny návrh zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 19. mája 2011 pod č. 135. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky. Ústne... Pardon, mám jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Drobu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši prechodné ustanovenie pre subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa pôvodného zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Keďže sa zákon č. 414/2002 Z. z. prijatím nového zákona o hospodárskej mobilizácii ruší a určenie organizácii ako subjektov hospodárskej mobilizácie sa dotýka širokého spektra organizácii rôznych ústredných orgánov štátnej správy, je po právnej stránke potrebné takéto prechodné ustanovenie do vládneho návrhu zákona ešte zapracovať. Predkladateľ takto predíde prípadným otázkam, či organizácia určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 414/2002 je týmto subjektom aj podľa nového zákona a rovnako sa vyrieši aj možný problém so zmluvami uzatvorenými so subjektami hospodárskej mobilizácie na základe rozhodnutia vydaného v čase platnosti pôvodného zákona č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som teraz prečítal presné znenie pozmeňujúceho návrhu. Je priložený ako parlamentná tlač číslo 253.

    Na zdravie, pán minister.

  • Reakcia na kýchnutie v rokovacej sále.

  • V čl. I sa za § 40 vkladá § 41, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Paragraf 41. Prechodné ustanovenie. Subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa doterajších predpisov sa považujú za subjekty hospodárskej mobilizácie určené podľa tohto zákona.". Doterajší § č. 41 sa označuje ako § č. 42.

    Ide o úpravu právnych vzťahov vyplývajúcich zo zrušenia doteraz účinného zákona a nadobudnutia účinku, účinnosti nového zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Droba bol písomne prihlásený do rozpravy.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A odporúčam prerušiť rokovanie a pokračovať o ďalšom návrhu zákona, ktorý z poverenia vlády Slovenskej republiky je oprávnený predložiť Národnej rade návrh pán minister hospodárstva Miškov. A to je návrh

    o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 265.

    Poprosím vás, pán minister, o predloženie a zdôvodnenie návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je upraviť formu a spôsob informovania spotrebiteľov a konečných užívateľov výrobkov majúcich významný vplyv na spotrebu energií. Ide o komplementárnu úpravu k zákonu č. 529/2010 o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, tzv. zákon o ekodizajne, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. decembra 2010 a ktorý okrem iného ukladá povinnosť začleniť do navrhovania výrobkov aj environmentálne aspekty. Na túto povinnosť reaguje predložený návrh tak, že ukladá povinnosť informovať o tejto skutočnosti konečných užívateľov a to transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

    Návrh zákona predstavuje úplnú transpozíciu smernice 2010/30 Európskej únie, ktorá je prepracovaným znením Rámcovej smernice Rady 92/75 Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 22. decembra 1992 o udávaní spotreby energie iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, pričom rozširuje jej rozsah pôsobnosti v súčasnosti obmedzený na domáce spotrebiče.

    Nový legislatívny rámec umožní formou prijatia delegovaných, právne záväzných aktov Európskej únie rozšíriť označovanie všetkých energeticky významných výrobkov v domácnostiach ako aj v obchodnom a priemyselnom sektore a niektorých výrobkov, ktoré síce nevyužívajú energiu, ako napr. okná, ale môžu významne prispieť k úspore energie, ak sa používajú alebo inštalujú v súlade s postupom navrhnutým výrobcom.

    Predložený návrh tiež upravuje nástroje umožňujúce konečnému užívateľovi transparentnú voľbu, či už ide o spotrebiteľa alebo podnikateľský subjekt, čím prispieva k lepšiemu odhadu nákladov prevádzkovania, prípadne k zníženiu nákladov pri používaní energeticky úsporných výrobkov. Napriek zvýšenej administratívnej náročnosti pre výrobcov, ktorá je spôsobená povinnosťou zabezpečiť výrobky štítkami a informačnými listami, dôjde takto k zlepšeniu podnikateľského prostredia v dôsledku úspory, resp. v dôsledku predvídateľnej spotreby energií. Predložený návrh zákona môže takisto prispieť k rozvoju podnikateľských aktivít v dôsledku lepšej trhovej realizácie environmentálne priaznivých výrobkov, najmä pokiaľ ide o uprednostňovanie týchto výrobkov pri verejnom obstarávaní. V dôsledku navrhovaných zmien sa z dlhodobého hľadiska očakáva úspora verejných zdrojov a lepšie vymáhanie zákonom stanovených podmienok na ekodizajn, za rešpektovania zásady spravodlivej hospodárskej súťaže, čo prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ako u malých, tak aj u stredných podnikateľov.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a na zamestnanosť, ani na rozpočty obcí samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a má pozitívny dopad na životné prostredie. Napriek povinnosti energetického značenia, bude mať aj pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia, najmä v prípade využívania environmentálne úsporných výrobkov a nových trhov vo väzbe na ciele Európa 2020.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie aj tohto návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz povereného spravodajcu výborom pre hospodárstvo pána poslanca Přidala, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovávania návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o postoji gestorského výboru k predloženým pozmeňovacím návrhom k vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štít kovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 265, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. marca 2011 č. 354 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 3. mája 2011 č. 175, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 12. mája 2011 č. 111 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 12. mája 2011 č. 76.

    V časti IV spoločnej správy môžete vidieť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je 14. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne, o všetkých teda bodoch, o bodoch 1 až 14. Jeho odporúčanie je tieto body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom tri tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štít kovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov ústne, žiaden, písomne som nedostal prihlášku, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    A poprosím teraz pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého rokovanie sme prerušili na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že k nej zaujal stanovisko navrhovateľ, aj spoločný spravodajca.

    Pán navrhovateľ poverený vládou, pán minister hospodárstva ma požiadal o možnosť vystúpiť, uvedomujúc si, že ak v rámci uzavretej rozpravy člen vlády vystúpi, otvára tým rozpravu znovu. Pán minister, vedomý si tohoto rizika, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 210.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda parlamentu, panie poslankyne, páni poslanci, požiadal som o opätovné otvorenie rozpravy k tomuto bodu vzhľadom na to, že hlasovanie k predmetnému návrhu zákona bolo preložené zo 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a medzitým účinnosť tohto zákona, ktorá bola navrhovaná od 1. apríla 2011, je už neaktuálna. A preto je potrebné ju ešte pred hlasovaním zmeniť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu, pán poslanec Chren a pán poslanec Záhumenský ústne prihlásení.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, v nadväznosti na zdôvodnenie, ktoré uviedol pán minister, si dovoľujem predložiť pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 210, v nasledujúcom znení:

    "V § 2 sa slová "1. apríla 2011" nahrádzajú slovami "1. augusta 2011"."

    Odôvodnenie: Ide o úpravu termínu účinnosti zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, navrhovaná účinnosť sa teda odkladá z 1. apríla na 1. augusta tohto roku.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, očakával som v tomto bode, tak ako to bolo prisľúbené, že o tomto budete hlasovať, o zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch až vtedy, podľa požiadaviek niektorých koaličných poslancov, že vládna koalícia predloží alternatívu riešenia vzťahov medzi dodávateľmi potravín a hlavne veľkými obchodnými reťazcami. Ako vieme, ten čas medzi dvomi Národnými radami, ktorý ubehol, sa neudialo nič. Nepredložili ste nič, len v tichosti sme minuli čas, to znamená, že kľudne sme mohli hlasovať na minulej schôdzi o tomto zákone, lebo neviem načo sme odložili hlasovanie. Lebo to bolo len o tom, že či tento zákon odpálite a zrušíte ho a necháte voľný priestor pre obchodné reťazce, aby mohli robiť to, čo robia na Slovensku, to, čo sa nedeje na žiadnom inom trhu, relevantnom trhu Európskej únie. Alebo ste to len chceli zamaskovať, že odložíme hlasovanie, povieme, že čosi pripravíme, ale nepripravíme nič a príde ďalšia Národná rada a dáme ten zákon, že ideme odhlasovať a zrušíte ho akoby potichu.

    Zrušiť ho môžte, ale ten dosah a dopad na potraviny a na obyvateľov vás dobehne. Veľmi dobre vnímate, ako sa vyvíjajú ceny potravín na Slovensku a ich rast nie je už na tej úrovni, ako ste prognózovali na začiatku roku, aj keď sme vás na to upozorňovali, že ten rast potravín bude ďaleko, ďaleko vyšší, lebo ste založili predpoklad pre to, aby ceny potravín rástli v štátnom rozpočte a v zákonoch súvisiacich so štátnym rozpočtom, ignorujúc fakty predchádzajúceho, veľmi neúspešného mokrého roku a ignorujúc aj fakty vývoja tohto roku, ale nielen na Slovensku, ale vôbec v globálnom poľnohospodárstve. To znamená sucho v Nemecku, sucho vo Francúzsku, problémy s počasím v Spojených štátoch amerických a podobne. To znamená že ten ďalší fenomén, ktorý do toho príde, a môžme, očakávam na jeseň podstatne ešte vyšší rast potravín, ktorý budú mať problém zaplatiť naši občania, ktorí majú v pomere priemerného príjmu v národnom hospodárstve v pomere aj k DPH-čke na potraviny jeden z najhorších pomerov v rámci Európskej únie, nie jeden z najhorších, najhorší pomerov v rámci Európskej únie. A do toho ešte idete so zákonom, ktorý rušíte a ktorý nejakým spôsobom má regulovať tieto vzťahy a mohol účinne regulovať, lebo tento zákon, ktorý dneska rušíte, je účinný a mohol byť účinným nástrojom vás, vlády, aby ste mohli zamedziť takémuto dominantnému zneužívaniu, zneužívaniu dominantného postavenia. A prekvapuje ma to, že napriek tomu, že ste odložili hlasovanie po aj dosť dlhej diskusii na minulej schôdzi Národnej rady a bez toho, aby ste čokoľvek predložili, akou alternatívou chcete riešiť tento vzťah, keď drvivá väčšina vystupujúcich poslancov povedala aj z vládnej koalície, že tento problém tu je, že je vážny a že treba ho riešiť a že je treba nájsť nejaké lepšie riešenie. Ale do dnešného dňa ste nepredložili nič. Žiadne lepšie riešenie nie je, len ideme pristupovať k hlasovaniu. Tak chcem vyzvať zodpovedných poslancov vládnej koalície, aby ste tento návrh dotiaľ neschválili, pokiaľ vládna koalícia nepredloží lepšie riešenie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Záhumenského pán poslanec Chren. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem upozorniť na to, že kolega predrečník, jemnými slovami - nehovorí pravdu, úplne napriamo - klame, luže a zavádza. Neviem, či z toho hovorí za neho jeho nevedomosť, alebo to, že nebol ochotný a nijakým spôsobom aktívne neprejavil záujem s inými kolegami poslancami participovať na tvorbe etického kódexu, ktorý dnes je pripravený, dokonca obsahuje drvivú väčšinu aj podmienok, ku ktorým sa obchodníci dobrovoľne zaviazali, že ich nebudú vyžadovať. A etický kódex je momentálne pred podpisom na ministerstve hospodárstva. Spolupracovali sme s mnohými zodpovednými koaličnými poslancami, rád by som vyzdvihol určite spoluprácu s kolegom, poslancom pánom Radošovským z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. A to druhé hovorenie, nepravda, klamstiev, bolo hovorenie o zdražovaní. Pán kolega, veľmi dobre vie, Záhumenský, a veľakrát sme si to povedali aj v rozpravách, že práve jeho zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch viedol k zníženiu podielu slovenských výrobkov na pultoch slovenských predajní. Práve jeho zákon, ktorý sa týmto zákonom ruší, viedol teda aj k zdražovaniu potravín na Slovensku. A keď ideme liečiť chorý stav, ktorý tu zanechala predchádzajúca vláda, tak zrejme niektorým poslancom nevadí aj obrátiť realitu a skutočnosť naruby, avšak nemalo by to zas len tak zostať odoznievať bez toho, aby nezaznela skutočnosť a pravda.

    Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).

  • Pán poslanec Chren, vyprosím si od vás, aby ste ma osočovali, že klamem. Ak vy pripravujete niekde v pivnici nejaký návrh etického kódexu, ktorý inak sa nachádza a etický kódex aj v tom návrhu zákona, ktorý rušíte, tak nehnevajte sa na to, ale opoziční poslanci, bohužiaľ, ten materiál nemajú. Nemám ho ani ja, ani neviem o tom. Počul som niekde šumy, že chcete riešiť niečo etickým kódexom, čo nevyriešite a to vám povedali aj vaši koaliční kolegovia. Žiadny etický kódex tento problém nevyrieši. To je možno vaša utopistická predstava, ale možná to liečenie voľačo stálo, a možná že ste boli nejakým spôsobom honorovaný tými, ktorým to vyhovuje, že tento návrh zákona zrušíte a že dostanete nejakú slušnú odmenu alebo poďakovanie za to, že vytvoríte im tzv. etický kódex. Tento etický kódex v zákone je už niekoľko rokov a dodneska ho nikto neriešil, neurobil nič v etickom kódexe. Ani jedna spoločnosť, ani jeden obchodný systém, ani jeden obchodný reťazec. To znamená, že ak si myslíte naivne, že etický kódex niečo vyrieši na dobrovoľnej báze, tak potom sa nečudujem vašej naivite, ale aj spôsobu vládnutia aj prístupu k problému, ktorý je tak vážny a ktorý občanov zasahuje.

    Ak si myslíte, že tento zákon vyhnal domáce potraviny z pultov, ste na hlbokom omyle. A na hlbokom omyle je aj skutočnosť, to, čo vy tvrdíte, kde obchodné reťazce dneska zháňajú domáce potraviny, už nie sú. Nie sú, lebo systém, ktorý tu bol nastavený, ich zlikvidoval. Zlikvidoval domácu produkciu a dneska by obchodné reťazce rady nakupovali domácu zeleninu, nie španielske uhorky, ale nie sú. Rady by chceli slovenský cesnak, nie čínsky, ale nie je. Nie je. Preto aj vaša podpora, predchádzajúcich Dzurindových vlád do poľnohospodárstva, ale aj dnešný prístup k poľnohospodárstvu, spôsobuje to, že nie sú domáce produkty pomaly a nie je čo dať z domácej produkcie na pulty. Ak sa takto budete správať k poľnohospodárstvu, tak tu nebudú žiadne domáce potraviny. A som zvedavý, z čoho budú slovenskí občania platiť drahé dovozové potraviny na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu, k návrhu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

    Prosím, aby za skupinu poslancov, ktorí sú členmi hospodárskeho výboru, návrh zákona predložil jeho predseda, pán poslanec Janiš.

  • Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 245.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní predložil návrh výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, novelu zákona 657/2004 o tepelnej energetike. Dnes riešia celú energetickú sféru tri zákony. Zákon o energetike, zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví a zákon o teple. Z dôvodu implementácie smernice Európskeho spoločenstva bol prijatý zákon 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch a podpore vysoko účinnej kombinovanej výroby energie. A druhým takýmto dôvodom na túto novelu bolo to, že novela reaguje na potreby aplikačnej praxe pri uplatňovaní pôvodného zákona o tepelnej energetike. V tejto novele jednoznačne špecifikujeme predmet podnikania v tepelnej energetike, definíciu kombinovanej výroby elektriky nahrádzame odkazom na zákon 309, ktorý hovorí presnejšie o obnoviteľných zdrojoch a podpore obnoviteľných zdrojoch energie, zavádza sa v tejto novele definícia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím o pokoj. Pán navrhovateľ, prosím, prerušte svoje vystúpenie. Poprosím o kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, chvíľku strpenia, rád by som, aby sme do 17.00 hodiny možno stihli aj novelu tohto zákona. Zavádzame definíciu centralizovaného zásobovania teplom atď., atď.. Rozširujú sa dôvody na rozhodnutie o zrušení povolenia v podnikaní, čo sa týka tepelnej energetiky, a viac technických a legislatívnych vecí, ktoré reagujú na aplikačnú prax. Chcem podotknúť, že predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Jurčíka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a stanovisku gestorského výboru k návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    A poprosím, páni poslanci, poprosím vás o dodržiavanie poriadku a rešpektovanie sa navzájom.

    Nech sa páči, pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania Návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, v druhom čítaní, pardon.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorsky výbor k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 24. marca 2011 pod č. 362 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetného návrhu podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. mája 2011 pod č. 178, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo výstavbu a dopravu uznesením z 5. mája 2011 pod č. 117, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 10. mája 2011 pod č. 74.

    Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorsky výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: O bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výboru k predmetnému zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Panie poslankyne, páni poslanci! Viem, že napätie vrcholí pred hlasovaním.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. mája 2011 pod č. 131. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne? Dávam možnosť sa teraz prihlásiť. Túto možnosť nevyužíva žiaden z prítomných pánovi poslancov. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pristúpime teraz k hlasovaniu o bodoch, ktoré sme prerokovali na dnešnom dopoludňajšom a odpoludňajšom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás, páni poslanci, o účasť na hlasovaní.

  • Prerušené rokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní v rozprave vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, procedurálny návrh nebol podaný žiaden. Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 31. Nech sa páči.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 31 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 74 za, 66 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Dostál.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dostála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 75 za, 31 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňovací návrh poslanca Dostála sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte o tom, uvedený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 76 za, 4 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s doporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní.

    Nasleduje hlasovanie o

    návrhu uznesenia k Programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 (tlač 337).

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, k Programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Jozef Burian, v ktorom navrhol vrátiť tento materiál vláde Slovenskej republiky na dopracovanie. Prosím vás, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 68 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie predložený materiál na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 54 proti, 13 sa zdržali.

    Navrhované uznesenie sme schválili.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 243).

    Poprosím poslankyňu pani Laššákovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 69 sa zdržalo.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 3 proti, 66 sa zdržali.

    Tento návrh sme postúpili do tretieho čítania a otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely Obchodného zákonníka.

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Janu Dubovcovú, aby uviedla hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch (tlač 277).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorý zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 277.

  • Ďakujem za slovo. Procedurálne návrhy v rozprave prednesené neboli. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Glváč, navrhol na osobitné hlasovanie bod 9 spoločnej správy. Ja poukazujem na to, že body 5 a 6 sú v kolízii, preto tieto obidva body navrhujem tiež na osobitné hlasovanie. V druhom čítaní podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku nie je potrebné hlasovať o skrátení lehoty vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy odzneli včera.

    Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne okrem bodov 5, 6 a 9 s návrhom gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 7, 8, 10, 11, 12 a 13 spoločne s návrhom výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o uvedených bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 75 za, 2 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Uvedené body spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 zo spoločnej správy s návrhom schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 71 proti, 74 sa zdržalo.

    Bod č. 5 spoločnej správy sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode č. 6 spoločnej správy s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 75 za, 69 sa zdržalo.

    Bod č. 6 spoločnej správy sme chválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 143 za, 2 sa zdržali.

    Tento bod spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 27 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania a otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil... Pán poslanec Záhumenský? Neprihlásil, ani nik iný. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Po prerušenom rokovaní.

  • Vážené dámy, vážení páni, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Pred tým by som rád oznámil, že som obdržal list od ministra hospodárstva so žiadosťou o stiahnutie bodu č. 8, to je ten bod o ÚRSO, čiže je z tejto schôdze stiahnutý, bude predložený až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov.

    A taktiež sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes hlasovali, teraz hlasovali aj o bodoch 65, 66 a 67. To sú body, ktoré boli prerokované na minulej schôdzi, už by sme ich mali iba odhlasovať.

  • Podporné hlasy z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 276).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 64 proti, 5 sa zdržali.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 757/2004 o súdoch.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 278.

    Pani poslankyňa Vitteková, spoločná spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • Pán predseda, v rozprave k vládnemu návrhu o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii nikto nevystúpil. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich doplňujúcich návrhov tak, ako vyplýva zo spoločnej správy, to znamená spoločne pod bodom 1 a 3 s návrhom schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovali 2 za, 71 proti, 72 sa zdržalo.

    Bod 2 spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 74 za, 6 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania a otváram rozpravu. V rámci tretieho čítania neprihlásil sa nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku, tlač 280.

    Poprosím pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 280.

  • Pán predseda, po rozprave v treťom čítaní dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených bod bodom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte o uvedených bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 75 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Uvedené body spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 7 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovali 2 za, 71 proti, 72 sa zdržalo.

    Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania, do tretieho čítania.

  • 118

    Prosím, hlasujte teraz. Do tretieho čítania, áno?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada schválila, že tento zákon prerokuje v treťom čítaní. A otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač 244.

    Poprosím pána poslanca Jurčíka, člena výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá predložila pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je ale potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý odznel dnes v rámci dnešnej rozpravy.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 140 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.,

    Lehotu sme skrátili.

    Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 69 sa zdržalo.

    Tieto uvedené body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy, ktorý predložila pani poslankyňa Vitteková. Návrh pozostáva z dvoch bodov. O druhom bode hlasovať nemôžeme preto, lebo hlasovať možno iba o návrhoch, ktoré upravujú normatívny text návrhu. A keďže predmetom úpravy v tomto bode je doložka vybratých vplyvov, tak to nie je možné. Tak dajte, prosím, hlasovať o prvom bode návrhu pani poslankyne Vittekovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 69 za, 67 proti, 9 sa zdržali.

    Pozmeňovací návrh pani poslankyne Vittekovej bod 1 sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 63 proti, 6 sa zdržali.

    Schválili sme, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní a otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie, nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 74 za, 63 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní, pán kolega Jurčík, ostaňte, prosím vás, tu. Budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, tlač 253.

    Pán poslanec Jurčík, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 253.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil poslanec Droba, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je ale potrebné, aby poslanci podľa § 83 odsek 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rámci dnešnej rozpravy.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty k pozmeňovaciemu návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Skrátenie lehoty sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 22 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 22 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, hlasovalo 74 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca pána Drobu.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Drobu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 4 proti, 60 sa zdržali,1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh poslanca Drobu bol schválený.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme, že tento zákon prerokujeme v treťom čítaní.

    A otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť? Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s...

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch jeden a tri.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 sa zdržal, 60, prepáčte. Z prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 1 a 3 spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode dva s návrhom neschváliť.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci, čiže nemohli predložiť žiadne pozmeňujúce návrhy. A teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 140 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Uvedené body spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prorokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 141 za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme prerokovanie zákona v treťom čítaní ihneď a otváram rozpravu, do ktorej sa neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s...

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 140 za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike.

    Posledné dve hlasovania uvedie Radoslav Procházka. A to druhé čítanie o

    návrhu výboru pre Európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, tlač 194.

    Pán poslanec Procházka, máte slovo.

  • 162

    Ďakujem, pán predseda. V rozprave žiadne procedurálne ani doplňujúce, ani pozmeňovacie návrhy neboli, ale z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je spolu šesť, takže vás prosím, aby ste o nich dali spolu hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o šiestich pozmeňujúcich návrhoch súčasne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 75 za, 70 sa zdržalo.

    Tieto návrhy spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne a teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu na postúpenie návrhu ústavného zákona do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujte teraz o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo 76 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme postúpenie návrhu tohto návrhu zákona do tretieho čítania. A otváram rozpravu, prepáčte, toto bol omyl, otváram rozpravu v treťom čítaní. Môžete to...? Tak, otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť? Neprihlásil sa nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona ako o celku. S odporúčaním gestorského výboru?

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu poslanca Chrena.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 75 za, 54 proti, 15 sa zdržali.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o štít kovaní energeticky významných výrobkov.

    Poprosím pána poslanca Jurčíka, spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o

    zrušení zákona č. 140/2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 210.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili deviati poslanci, poslanec Chren predložil pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Bod 1 až 14 spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, hlasujte o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo za 75, 1 proti, 64 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada schválila, že prerokuje tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď a otváram rozpravu, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty k pozmeňovaciemu návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov, hlasovalo 75 za, 7 proti, 62 sa zdržalo.

    Schválili sme skrátenie lehoty.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý upravuje účinnosť. Tento návrh by sme nemali schváliť, nakoľko tento termín účinnosti nie je reálny a v znovuotvorenej rozprave odznel nový návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasoval 1 za, 136 proti, 7 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Chrena.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 75 za , 1 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o hospodárskej mobilizácii.

    Poprosím poslanca Alojza Pŕídala,ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre hospodárstvo, výstavbu dopravu, aby uviedol hlasovanie o vládnom, v druhom čítaní, o

    vládnom návrhu zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 265.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pristúpme teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • To som dopadol! Dobre. Takže nebudeme o tomto bode hlasovať. Ďakujem spravodajcovi.

  • Ja si nemyslím, že proste, ale už, keď ste sa pýtali, pán predseda, tak, ako z procesného hľadiska podľa mňa nie je prekážka pre to, aby sme o tom hlasovali. Ale možno že by sme mali hlasovať proti, aby sa nedostali do rozporu ústavná úprava so zákonom. Ale prekážka pre to, aby sme vykonali hlasovanie o tom, podľa mňa tam nie je.

  • Keď také dve autority, ako vy a pán podpredseda Fico, si myslia, že nie, tak, tak, neviem že či...

  • Pán predseda, keď neprešiel návrh ústavného zákona, nemáme o čom hlasovať.

  • Tohto názoru som aj ja. Pán Procházka, vy to vidíte ako?

  • Poprosím, zapnite mikrofón pánovi podpredsedovi Ficovi, nech nám oznámi.

  • No dobre, takže dajte, prosím...

  • Áno, nie je žiadna prekážka. Vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúceho návrhy z uznesení výborov. Tých je spolu 17. Dávam návrh, aby sme o všetkých 17 hlasovali naraz, pán predseda.

  • Áno, pán predseda, ďakujem pekne. Je tu teraz tlač 195, ktorým je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. A napriek neschváleniu ústavného zákona, ja teda splním svoju spravodajskú povinnosť a dám hlasovať o týchto návrhoch, lebo myslím si, že... No, dobre, ale myslím si, že... nie je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, hlasujte o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 73 za, 66 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme, že návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť? Nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s...?

  • Schváliť. Chcel by som pripomenúť, že na toto hlasovanie je potrebných 90 hlasov na schválenie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 proti, 66 sa zdržalo,.

    Národná rada neschválila Návrh novely ústavného zákona číslo 397/2004 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie.

    Pán Procházka.

  • Odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 143 poslancov, hlasovalo 75 za, 65 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada schválila vládny návrh zákona o zrušení zákona číslo 140/2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon číslo 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 245.

  • Voľbu sme na základe odporúčania Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá mali vykonať v tajnom hlasovaní. Vzhľadom na to, že od štvrtka 26. mája nadobudla účinnosť novela zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorej sa všetky voľby, okrem prípadov ustanovených ústavou, konajú verejne, požiadal som výbor pre kultúru a médiá, aby sa návrhom na spôsob voľby opäť zaoberal. O bode budeme rokovať až po zaujatí stanoviska gestorského výboru. Toľko na dnes, vyhlasujem päť minút prestávku a budeme pokračovať v rokovaní do 19.00 hodiny. Zajtra ráno začneme o 9.00 hodine a o 11.30 hodine odhlasujeme, je predpoklad, že by sme schôdzu mohli skončiť. Ďakujem vám.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím, keby ste zaujali miesta, tí, ktorí majú záujem ostať v sále. Ďakujem vám pekne. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 367, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 359.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Zároveň poprosím ešte raz kolegov, keby sa mohli usadiť. Pán poslanec Galbavý, odchádza, dobre. Pán poslanec Marcinčin, páni, pán poslanec Maďarič. Ďakujem vám pekne.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Milé dámy, milí páni, dovolím si predložiť spolu s mojimi kolegami návrh ústavného zákona, alebo zmeny teda ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako ste si sami mohli pozrieť v tomto návrhu, ak ste si ho náhodou pozerali, tak ide o veľmi obšírnu zmenu ústavy a pozostáva vlastne zo zmeny jedného číselka v našej ústave. A to čísla 150 na číslo 79. Čo to znamená? Možno niektorí viete, niektorí nie. Navrhujeme, aby sa počet poslancov Národnej rady znížil zo 150 kusov na 79 kusov.

    Kým som nebol súčasťou parlamentu, tak som, priznám sa, veľmi často tým pocitom trpel, keď som videl záznam z rokovania v televízii, alebo teda záznam z rokovania Národnej rady v televízii, kedy poloprázdna sála rozhodovala o osude ľudí a kedy som videl vlastne, ako naši zástupcovia ľudu "veľmi aktívne" sa zúčastňujú týchto rokovaní. Myslím si, že každý z nás minimálne na mítingoch, volebných, sa tvári pred svojimi budúcimi voličmi, ako chce zastupovať vôľu ľudí a keď ho potom ľudia zvolia do parlamentu, tak s týmto pocitom veľakrát vstáva a líha do postele, že on je vlastne reprezentantom vôle ľudí a tvári sa, že teda v tomto duchu sa aj naozaj správa.

    Ja si však myslím a som, aj teda s mojimi kolegami, presvedčený, že vôľa ľudí je takisto aj tá, aby sme zabezpečili efektívnu správu štátu. A efektívna správa štátu znamená, aby sme na jednej strane efektívne vyberali peniaze od tých, ktorí peniaze do štátneho rozpočtu majú platiť, a na druhej strane postrážili ich efektívne míňanie. A medzi efektívne míňanie vybraných peňazí znamená, alebo teda patrí aj platiť to, čo naozaj je nevyhnutné, a neplatiť to, čo nevyhnutné nie je. A dupľom v tejto dobe, kedy ľudí presviedčame a hlavne naša koalícia, keď ľudí presviedča o tom, že musíme šetriť na každom jednom mieste a veľakrát aj na úkor životnej úrovne ľudí, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je naozaj efektívne platiť v Národnej rade sedemdesiat, či stopäťdesiat poslancov. Vtedy, keď som súčasťou parlamentu nebol, myslel som si, že nie je to efektívne. A dnes, kedy súčasťou parlamentu už nejaký ten mesiac som, som o tom presvedčený, že to nie je efektívne. Vidíme to aj teraz, keď sa pozrieme do tejto rokovacej sály, kedy tu je z opozície prítomných, momentálne traja poslanci a z koalície odhadom možno dvadsiati poslanci. Jasné, videl som v médiách názory také, že čo tam ten Matovič, to je populizmus. Veď, myslím si, že aj predseda Národnej rady to povedal, že poslanci pracujú v kanceláriách. Som presvedčený, že keby teraz sa idem pozrieť do garáže, tak autíčka z garáže vybiehajú von a v kanceláriách žiadni poslanci teraz momentálne nepracujú. A keď, tak možno pár, ktorých by sme narátali na prstoch možno dvoch rúk. Každopádne, v tejto sále momentálne sa nachádza maximálne tridsať ľudí, ľudia platia stopäťdesiat, prišiel tridsiaty prvý. A toto, si myslíme, že nie je zastupovanie záujmov našich voličov, ak my dovolíme takúto neefektivitu.

    Samozrejme, hovorí sa, taká stará ľudová múdrosť, že kapry si samy rybník nevypustia. Takže je to taká trošku paradoxná úloha pre tento zákonodarný zbor, aby si, aby pri tomto hlasovaní alebo pri postavení sa k tejto otázke v prvom rade bral do úvahy záujem voliča, a nie záujem svoj vlastný alebo svojich kolegov. Myslím si a dopredu predpokladám podľa tých vašich reakcií, ktoré som mal možnosť vidieť ako reakciu na nami predložený návrh zákona, že tá falošná nejaká kolegialita alebo strach o vlastné miestečko v parlamente zvíťazí a väčšina ľudí v tomto parlamente bude hlasovať proti tomuto nášmu návrhu. Samozrejme, budete si vymýšľať výhovorky, nehovorím vás, ako spolieham sa aspoň na vás, ktorí tu ste, že budete hlasovať za. Ale myslím si, že práve tí, ktorí už teraz dávno sú niekde v autíčku a cestujú domov, či už za svojou rodinou alebo za svojimi inými záľubami, miesto toho, aby boli tu v sále a možno sa na túto otázku bavili, tak myslím si, že záujem týchto ľudí je ten, aby aj nabudúce v tejto rokovacej sále sedeli a uvedomujú si, že ak by sa ten počet poslancov plus - mínus znížil na polovičku, tak pravdepodobnosť, že tu budú, tak sa dramaticky znižuje.

    Ja osobne napriek tomu, že ak by sa počet poslancov výrazne znížil a tá pravdepodobnosť toho, že ja by som sa tu vyskytol, sa týmto zníži, budem hlasovať v tomto prípade za. Lebo naozaj som presvedčený, že ľudia nám dali mandát na to, aby sme spravovali veci verejné efektívne. A ak chceme na ľuďoch šetriť, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je nevyhnutné, alebo sme ich presviedčali, že je nevyhnutné zvýšiť DPH-áčku o percento, že sú nevyhnutné iné kroky, ktorými ich zaťažujeme, priamo ich peňaženky, tak mali by sme v prvom rade začať od seba. A začať od seba znamená začať, alebo byť príkladom, čiže začať šetriť od seba.

    Samozrejme, ľudia nás volili na štyri roky, tak ten náš návrh nehovorí o znížení počtu poslancov dnes alebo v tomto volebnom období. Hovoríme o znížení počtu poslancov od nasledujúceho volebného obdobia. Tam bolo, celkom úsmevnú reakciu som videl, neviem, ktorý opozičný poslanec to už bol, ale keď sa ho médiá pýtali, že čo si o tomto návrhu myslí, že znížiť počet poslancov na sedemdesiat deväť, tak sa začal rozčuľovať, že teda tým sledujeme, že chceme vlastne sedemdesiat jeden opozičných poslancov postaviť mimo parlament. Zhodou okolností číslo sedemdesiat deväť zodpovedá počtu poslancov koalície. Ale tam to bolo vcelku, teda pre mňa úsmevné, keď som videl, že ten opozičný poslanec si nebol schopný ani prečítať návrh zákona a nebol ho schopný pochopiť, čo tým vlastne myslíme. A naozaj, ten návrh zákona je veľmi jednoduchý, je to o zmene jedného jediného čísla, zo 150 na 79.

    Čiže tie výhovorky budú určite z vašej strany, ak nejaké budú, alebo ak sa budete obhajovať pred svojimi voličmi alebo pred ľuďmi, že prečo ste nehlasovali za tento návrh, tak budete ich používať rozličné. Taká najčastejšia sa objavuje, že ak tu bude menej poslancov, potom bude ľahšie si kúpiť tú väčšinu v parlamente, potom bude ľahšie, skorej si nejaká záujmová skupina alebo finančná skupina alebo nejakí finanční žraloci - už tu máme iba dvoch opozičných poslancov - tak si ľahšie kúpia vlastne väčšinu a zabezpečia si takýmto spôsobom priechodnosť v parlamente. Osobne som presvedčený, že to je hlúposť, poriadna, a obyčajná trápna výhovorka. Naozaj si myslím, že ak by sa počet poslancov znížil a nebojím sa povedať, že by sme zabezpečili odchod možno tých darmožráčov, ako to zvyknem hovoriť, alebo teda tých ľudí, ktorí nepracujú alebo ktorí sem prídu päť minút pred hlasovaním, narýchlo sa zapíšu v prezentačnej listine, odhlasujú si, idú preč a potom pred piatou, zase päť minút, prídu, znovu si odhlasujú a idú preč, tak títo ľudia by tu vôbec v tej rokovacej sále nechýbali. A ak by sme takýmto spôsobom týchto ľudí dostali preč a tých menej poslancov by tu bolo, tak by boli tí zostávajúci poslanci omnoho viac na očiach, omnoho viac by si ľudia vedeli stotožniť možno toho svojho poslanca, ktorý zastupuje ich záujmy, a nebola by to taká nejaká veľká anonymná, zbytočne veľká anonymná masa. Možno ďalšia výhovorka, taká najčastejšia, s ktorou som sa zatiaľ stretol, odkedy sme ten návrh zákona podali, bolo to, že akú hlúposť navrhujeme, aby každý okres mal jedného poslanca. Takisto tu je obrovské nepochopenie a vlastne neschopnosť prečítať si aspoň ten návrh zákona, ktorý predkladáme. My nenavrhujeme zmenu volebného systému, my navrhujeme jedného jediného čísla, ktoré zhodou okolností - 79 - zodpovedná počtu okresov, ale to zhodou okolností. Do budúcna nám to teoreticky umožňuje možno rozmýšľať nad takým niečím, že by počet poslancov, alebo sa zmenil aj ten volebný systém, že by možno nejaké okresy alebo obvody, ktoré by lepšie zodpovedali alebo mali lepšie rozložený počet obyvateľov, tak by mali každý svojho vlastného poslanca. Osobne som presvedčený, že by to bol najideálnejší systém pre Slovenskú republiku, ale vopred uznávam, že nie je žiadne politická vôľa v takomto duchu volebný systém zmeniť. Takže takúto nádej nemám, že by takáto zmena prešla v najbližšom období. Ale, teda, každopádne, ešte raz. My nenavrhujem zmenu volebného systému, nenavrhujeme systém, aby mal každý okres jedného poslanca. Navrhujeme iba, aby počet poslancov volebných na základe súčasného volebného systému bol 79. Prečo 79? Každopádne si myslíme, že je preventívne dobre, ak by sa znižoval počet poslancov, znížiť počet poslancov na nepárne číslo, aby sme sa prípadne vyhli nejakému volebnému patu alebo nejakým nerozhodným zbytočným situáciám. Z toho dôvodu nepárne číslo.

    A 79 preto, lebo to je z našej strany taký kompromis. Keď sme si pozerali počty poslancov v ostatných krajinách a na Slovensku, tak možno Slovensku by stačilo aj dvadsať päť poslancov, možno tridsať, možno štyridsať. Ale dobre, dali sme sedemdesiat deväť, aby sa to podobalo počtu okresov a je to približne polovička. Sme otvorení v tejto otázke, ak by sme mali tú vôľu posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, sme otvorení v tejto otázke sa dohodnúť a dohadovať na čomkoľvek. Ako ide nám o to, nie na čomkoľvek, na stopäťdesiatke určite nie. Ale ide nám o to, aby sme sa vydali touto cestou a nabrali odvahu a dokázali ľuďom, že si dokážeme aj sami sebe, kapry, vypustiť ten rybníček. Že dokážeme viac pozerať na vôľu ľudí ako na svoj vlastný záujem, na svoj vlastný sebecký záujem. Pozerať sa na to, či na budúce si tu zabezpečíme miestečko a neznižovať si šancu a sa do parlamentu dostať. Čiže, ak by toto mala byť otázka, ak s týmto by ste mali niekto psychický problém, že tu navrhujeme 79 a práve toto číslo sa vám nepáči. Úplne v pohode, poďme sa baviť, či teda to nemôžeme, to číslo prípadne zvýšiť na stovku, ktorú presadzovala SaS v referende. Možno, ak by ani to nestačilo, tak možno stodesať. Ale jednoducho, samozrejme, tá vôľa je taká, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že dokážeme znížiť počet poslancov a sme presvedčení, že, teda, toto číslo by bolo správne. Samozrejme, sme otvorení sa o ňom baviť. Môže byť aj sedemdesiatpäť. A keď sa dokážeme dohodnúť na päťdesiatich, ja budem najšťastnejší.

    Čiže, ak by som to zhrnul. Kým som bol v parlamente, som si myslel, že tých veľa poslancov je tu úplne zbytočných. A po tých x-mesiacoch v parlamente som naozaj o tom úprimne presvedčený, že minimálne polovička z nás je tu úplne zbytočných. Hlavne tých, ak, teda, by ste si dávali otázku, ktorých, tak hlavne tých, ktorí sa správajú v tom duchu, že naozaj chodia na hlasovanie alebo na schôdzu Národnej rady, v tom duchu, že prichádzajú o tri štvrte na jedenásť, keď už sa, alebo ešte možno aj neskôr, k tej pol dvanástej, rýchlo sa zapíšu, odhlasujú, odchádzajú, potom znova prídu pred piatou, odhlasujú a odchádzajú preč. V tom medziobdobí sa nevenujú ani voličom, robia si svoje vlastné kšeftíky a týchto ľudí považujem, tak ako som x-krát povedal, za darmožráčov, ktorí tu nemajú čo robiť. A myslím si, že ak od ľudí, ešte raz, keď chceme, aby sme, ľudia pochopili, že musíme šetriť, tak v prvom rade my musíme ukázať, že sme schopní šetriť tam, kde šetriť môžme. A na počte poslancov určite šetriť môžeme.

    Pevne verím, že pri hlasovaní o tomto zákone nevyhrá nejaká taká ješitnosť a falošná kolegialita a posuniete tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz opakujem. Sme otvorení dohode, ak by ste sa zmilovali nad tým zákonom a posunuli ho do druhého čítania, vieme sa dohodnúť na počte, aj na tom počte, ktorý navrhovala SaS-ka. A ak by ste aj teda tento zákon nepredložili, či neposunuli do druhého čítania, môžem vám na tomto mieste sľúbiť, že znova ho predložíme za polroka, aby sme splnili zákonnú podmienky. A ak za polroka sa znova sa tak zachováte, tak ho predložíme aj za rok, aj za tri polroky, aj za štyri polroky. A predložíme ho toľkokrát, koľko počas trvania tohto volebného obdobia predložiť budeme môcť. Keď si kladiete otázku, prečo takýto zákon predkladáme a prečo ho nepredkladáme až po dohode nejako v koalícii, alebo teda, vlastne medzi koalíciou a opozíciou? Predkladáme ho preto, lebo si myslíme, že na tejto veci sa netreba vopred nejako kuloárne dohodovať. A druhá vec je, že nie je žiadna a vôľa medzi vami, aby sme sa na tejto otázke dohodli. A ľuďom musíme opakovane ukazovať alebo vám nadstavovať zrkadlo a ľuďom ukazovať, ktorí poslanci v Národnej rade sledujú záujem svojich voličov a ktorým poslancom v Národnej rade ide v prvom rade o záujem svoj vlastný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prítomný novinár, jeden novinár, novinárka, prepáčte, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe charakterizuje navrhovaný ústavný zákona ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Poukazuje na pozitívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a konštatuje, že nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie a odôvodnenie potom uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. V prípade, že by návrh neprešiel, tak v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor tým pádom navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Opakujem, do rozpravy sa hlásim ako prvý a týmto svoju spravodajskú informáciu končím.

    Vďaka.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Máme jedného prihláseného. Písomne sa neprihlásil nik. Ústne máme prihláseného jedného rečníka. Tak, no teraz, troch rečníkov, dobre, štyroch rečníkov. Uzatváram možnosť a spravodajca je prvý. Chceš? Takže po spravodajcovi. Do rozpravy sa prihlásil ešte aj navrhovateľ, ktorý bude nasledovať hneď po spravodajcovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja vítam snahu o diskusiu o tom, či stopäťdesiat poslancov je veľa alebo málo v slovenskej Národnej rade. Vítam ju z toho dôvodu, že s rovnakou otázkou sme aj my v strane SaS prichádzali do politického zápolenia s ostatnými subjektmi a bola súčasťou nášho referenda, pod ktoré sa podpísalo štyristotisíc občanov tejto republiky. Avšak ako zákonodarca zároveň by som mal dbať na to, aby každý zákon - a pri ústavnom zákone to musí platiť dvojnásobne - bol na Slovensku vykonateľný, aby z neho bola jasné, o čo ide a aby bol spojený s celým systémom legislatívy, ktorý už na Slovenskej existuje. Tým, že by sme iba znížili počet poslancov, je jedno, či zo stopäťdesiatich na sedemdesiatdeväť alebo na sto, v momente, keď by malo prísť k naplneniu v podstate takejto zmeny ústavy a nebola by s tým v náležitosti upravený aj volebný zákon a neboli by upravené v podstate mechanizmy voľby poslancov do Národnej rady, sa dostávame do situácie, kedy zákony a ústava stoja v protiklade. Podľa zákonov, podľa volebných zákonov by sme volili stopäťdesiat poslancov a podľa určitých pravidiel by sme ich dávali do Národnej rady, ale zároveň ústava by nám hovorila o tom, že tých poslancov nemá byť stopäťdesiat, ale má ich byť sedemdesiatdeväť. Dostali by sme sa do situácie, kedy v podstate každé voľby, do ktorých by nebolo splnené to, že by sa upravili zákony a zároveň aj ústava, dostali by sme sa do situácie, že vlastne takáto zmena ústavy je nesplniteľná a v podstate sa podľa nej nedá fungovať. A toto si myslím, že nikto z nás nechce a ani navrhovatelia to nechcú.

    Preto si myslím, keď máme byť poctiví a naozaj sa zamyslieť nad tým, či takúto zmenu na Slovensku vôbec vieme navrhnúť v podobe, ktorá sa dá uskutočniť, tak by bolo dobré nadviazať na ňu aj zmenu volebného zákona. Možno sa zamyslieť nad tým, či naozaj nevoliť jedného poslanca na každý okres. Treba sa zamyslieť nad tým, či nám viac vyhovuje väčšinový systém alebo pomerný systém, alebo nejaká kombinácia, a toto by malo byť súčasťou širšej diskusie k tomu, aby sme sa dopracovali k nejakej idei, že ako by vlastne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky malo vyzerať. Takže ja vítam predloženie tohto zákona. Myslím si, že je sľubným prvým krokom k otvoreniu tejto diskusie, ale z toho dôvodu, že si nemyslím, že táto zmena je prospešná pre stabilitu právneho systému, opätovne navrhujem vrátiť tento návrh predkladateľom na prepracovanie. A v prípade, že v budúcnosti prídu s niečím, s nejakým návrhom, v ktorom spoja zmenu ústavy so zmenou príslušnej legislatívy, tak budem prvý, ktorý potom nemá problém za to aj zahlasovať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Martin, ja sa teraz spýtam jednu vec. Som, teda, potešený, že vítaš to, že budeme alebo teda že sme predložili a otvárame týmto tému na diskusiu. Skôr by som aj ja privítal, keď po referende, kde vy ste prišli s touto témou, zníženiu počtu poslancov, dokonca ste ju kvantifikovali, a vtedy som nepočul o tom, že by ste sa zamýšľali nad nejakým mechanizmom a ústavnoprávnou čistotou. Máme máj 2011 a od referenda je dosť dlhá doba na to, aby ste túto tému otvorili. Preto ja vítam, že ty vítaš, že tú tému predkladáme a dúfam, že nebudeme tu sledovať možno už teraz alebo o pol roka, keď s tou témou budeme nútení prísť znova, ironické úsmevy cez celú poslaneckú sálu, nad témou, ktorá profilovala v určitom momente aj vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, ja by som chcel vás poprosiť, aby to odznelo zrozumiteľne, že strana Sloboda a Solidarita naďalej trvá na tom, to, čo si predsavzala v referende, že sme za redukciu počtu poslancov, nielen ostatných volených zborov, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky. A ak som dobre pochopil z vášho vystúpenia, tento návrh, tento poslanecký návrh predložený pánom Matovičom považujeme skôr za nepripravený z legislatívneho hľadiska.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik reaguje na faktické poznámky.

  • No, čo sa týka výsledku referenda, tak, keďže ten v podstate by bol iba, ten by iba prikázal Národnej rade, akým spôsobom treba zmeniť ústavu a zákony, tak v podstate čokoľvek by potom z Národnej rady vyšlo, by muselo presne spĺňať tie kritériá, o ktorých som rozprával v mojom príspevku. To znamená, že muselo by byť konzistentne spojené zmenenie ústavy so zákonom tak, aby klesol počet poslancov na sto. Takže, tam by som také isté kritériá kládol, ako kladiem na návrh, ktorý máme teraz na stole. A čo sa týka faktickej poznámky kolegu Somogyiho. Samozrejme, SAS stále trvá na tom, že by bolo dobré, aby sme znížili počet poslancov na sto, ale musíme to urobiť spôsobom, ktorý nevytvára rozpor medzi ústavou a zákonmi tejto krajiny.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Fecko.

    Prepáčte, Igor Matovič požiadal o slovo, nech sa páči.

  • Chcel som vlastne reagovať cez faktickú, ale keď som bol už prihlásený, tak idem tu. Ale mrzí ma to. Mrzí ma tento prístup strany SAS, lebo to je naozaj vyslovene takým dôkazom toho, ako sa hovorí, ten kto chce, hľadá spôsoby, ten kto nechce, hľadá dôvody. A sami dobre viete, že ak by toto bol skutočný dôvod a skutočný problém, není problém ho odstrániť v druhom čítaní alebo na nasledujúcej schôdzi by sme predložili pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil aj problém v ostatných zákonoch. Ale, Martin, škoda, že strana SAS alebo teda možno iba tvoj názor to je, ale predpokladám, že celej strany SAS, zvolila tento nekonštruktívny podľa mňa prístup v tejto veci a taký ješitný. Ak je problém, že treba zmeniť aj nejaký iný zákon, od toho je druhé čítanie, od toho sú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní a nie je najmenší problém, ak posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, v druhom čítaní zákon upraviť tak, aby bol právne konzistentný.

    Spájať alebo rozvíjať tu, že teda mali sme prísť zároveň aj s návrhom zmeny volebného systému a ak by sa Národná rada nejako v kuloároch dohodla na tom, že áno, zmeníme volebný systém a že každý okres bude mať svojho vlastného poslanca alebo niečo podobné, sú taľafatky. Sú zbytočné hľadanie výhovoriek a úplne nereálne podmienky, ktoré sám vieš o tom, že nie je možné splniť. A práve preto sme prišli s touto dielčou vecou. S dielčou vecou, ktorej sme očakávali najväčšiu podporu práve zo strany SAS, lebo ste to mali v tomto duchu napísané v referende, a to referendum naozaj bola nosná vaša téma. Ešte poprosím, ak by ste dokázali sa správať v tejto veci konštruktívne a zmenili ten svoj názor, a nesnažili sa nájsť výhovorky, ako ten zákon nepodporiť, ale snažili sa konštruktívne zákon podporiť a spoločne v pohode môžeme vypracovať pozmeňovák v druhom čítaní a môžme naplniť to, čo by ste od toho zákona očakávali. Ale utopiť tento zákon s výhovorkou typu, lebo nebol dobre spracovaný, tak bude svedčiť iba o tom, že vám neišlo v skutočnosti o zníženie počtu poslancov, ale bol to iba marketing. A ja som presvedčený - a stále som ešte napriek tvojmu vystúpeniu presvedčený - že to nebol marketing a v skutočnosti vám išlo o zníženie počtu poslancov. A ak vám naozaj o zníženie počtu poslancov naozaj ide, tak poďme hľadať spôsoby. Nie, hľadať dôvody, prečo to nepodporiť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo sedem poslancov. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Ja som za zníženie počtu poslancov, a preto tento návrh podporím a súhlasím s tým, že ďalšie legislatívno-technické detaily sa dajú doriešiť v druhom čítaní. Ďakujem.

  • No, u mňa pozmeňovák je to, že sa k niečomu, čo sme tu mali predložené, pridá pár detailov a spraví sa to dokonalým. Pozmeňovaná nie je to, že ku jednému riadku, zmene číslice na číslicu, sa komplexne prinesie novela niekoľkých zákonov. To je, podľa mňa, technicky nepoctivé v legislatíve. Takže z toho dôvodu som dal ten návrh, ktorý som dal. Nijak to nesúvisí s tým, či podporujem alebo nepodporujem zníženie počtu poslancov v Národnej rade.

  • Asi myslím, že aj v mene ostatných kolegov môžem povedať, že nesmierne nás teší, že pán Matovič, resp. predkladatelia si osvojili iniciatívu strany Sloboda a solidarita na zníženie počtu poslancov v parlamente. Takže tiež si myslím, že ďalšia podpora tohoto nášho návrhu, ktorý naďalej hlásame, je veľmi užitočná, potrebná. A súhlasím s pánom Matovičom, že fakt, musíme vyslať, či už signál, rozhodnutie alebo zmenu voči voličom, že aj my to v skutočnosti myslíme to vážne. Takže len pridružujem sa k tomu, čo kolega Krnáč povedal, že je treba rozmýšľať o ďalšom skvalitnení pôvodného návrhu strany Sloboda a solidarita.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Veľmi ma neteší táto debata teraz, lebo asi to nazvem tak, ako to cítim. Pripadám si tu ako trošička, nazvem to možno emotívne, ako bratovražedný boj. Nespomínal si, Igor, teraz pri tejto poznámke, že sme si nič neosvojovali. My sme aj počet, ktorý teraz navrhujeme, sedemdesiatdeväť mali v našich návrhoch, v našich prioritách. Sľúbili sme to vo voľbách a myslím si, že tým, že sme vytvorili dostatočný čas na to, aby sme sa dohodli v klube a prišla nejaká iniciatíva na to, aby sme to možno aj spoločne predložili. Čas sa teda naplnil a predložili sme to samostatne. Napriek tomu si myslím, že je otvorená, tak ako si to tu deklaroval, otvorená cesta k tomu, aby sme sa dohodli. A preto aj množstvo faktických poznámok, aj ľudí, ktorých vidím prihlásených v rozprave, sme mohli túto debatu absolvovať mimo pléna. Ale teraz pred kamerami, teraz internými, tuná si vyjasňujeme postoje, či príde k podpore, alebo nepríde a koho je to téma a prečo je to jeho téma, je to škoda. A myslím si, že táto otázka, ktorá nás spájala, by nás nemala teraz rozdeľovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. No, ja, ťažko povedať, na čiu stranu sa chcem pridať alebo nepridať. V každom prípade vítam iniciatívu predkladateľov, ktorí, či už je to prvý nápad, druhý nápad, je to asi jedno. Iniciatívu vítam v tom, že skutočne je potrebné sa zamyslieť nad tým, či a koľko poslancov má byť v Národnej rade Slovenskej republiky. Sú zbytočné asi žabomyšie vojny, kto to vymyslel, kto to nevymyslel, čo bolo prvé, vajce, alebo sliepka a pod. To je skutočne, neprospieva vôbec meritu veci. Tým vlastne tej základnej veci, ktorú chápem alebo pokiaľ dobre chápem, je, že predložený návrh zákona alebo predkladatelia sa snažia o nejakú zmenu alebo aspoň vyvolanie nejakého spoločenského pohybu v smere tejto zmeny. A túto zmenu já rozhodne vítam.

    Na druhej strane sa však musím takisto k predrečníkom trošičku pridať, že aj ja chápem pozmeňujúci návrh ako snahu o dopilovanie, a nie ako snahu o pridanie päťdesiatich strán, čo tu ináč opakovane bolo kritizované zo strany jak opozície, tak aj určite iných kolegov, keď sa takéto veci robia a realizujú. A ja si nemyslím, že táto téma rozdeľuje SaS a Obyčajných ľudí. Už len jedna vec svedčí o tom, že koľko poslancov za SaS aktuálne sedí práve v tomto parlamente a koľko, či už opozičných alebo aj koaličných, samozrejme, to hovorím všetkých z iných koaličných strán, tu sedí. Takže toto, myslím, práve jednoznačne svojou prítomnosťou dokazujeme, že nás práve táto téma zaujíma, a nie rozdeľuje, ale spája.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Zaujímavo sa to počúva, že naozaj všetci vítame túto debatu, čo aj ja vítam, ale vrátim sa k tomu, čo si, Igor, ty vravel, že ťa mrzí, že sme nenašli podporu práve v strane SaS. No a ako sa tu pozerám do pléna, tak vlastne tým, že tu sedia, tým prejavili, že vlastne nám dávajú tú podporu, aj keď s určitými výhradami. Ale teda naozaj by som rada podporiť tú myšlienku, aby sme sa možno nebáli začať s niečim iným, a potom tie ostatné novely, ktoré možnože sme pozabudli alebo nedotiahli, postupne by sa dotvorili. Možnože nie postupne, potom už naraz, ale predsa predpokladáme, že do troch mesiacov voľby nebudú.

    Ďakujem.

  • Jeden nikdy nevie, to som iba po kolegovi povedal.

    Pán poslanec Dostál.

  • Ja sa ospravedlňujem, že tu vstupujem do toho bratovražedného boja. A ja tiež sa tu cítim ako na nejakom zasadnutí klubu SaS, poslaneckého, ale teda neodpustím si poznámku k tomu, čo hovorí Igor Matovič, že možno zmeniť v druhom čítaní. No určite nemožno, jednak vzhľadom na rozsah zmien, ktoré by boli potrebné, a jednak vzhľadom na to, že teraz sa zaoberáme návrhom ústavného zákona.Kdežto volebný zákon napr. je normálny zákon a neviem o tom, že by bolo možné jedným ťahom zmeniť zároveň aj ústavu aj normálny zákon. Normálny legislatívny postup by bol zrejme taký, ako sme tu pred chvíľou videli pokus oň, keď Národná rada mala najprv schváliť novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a zároveň bola predložená novela rokovacieho poriadku, ktorá priamo nadväzovala na príslušnú novelu. Tiež to ale nevidím ako zásadné, ak by mal parlament vôľu zmeniť to, tak je možné, samozrejme, dodatočne upravovať iné zákony, ak by parlament teraz schválil, že sa má meniť počet poslancov. Z mojej strany je toto iba taká akademická poznámka, keďže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu. Nemyslím si, že sa má znižovať počet poslancov. Nemyslím si, že by sme mali o tom debatovať spôsobom, že si vycucáme z prsta nejaké číslo. A nemyslím si, že platí, že menej je vždy lepšie, lebo potom, samozrejme, sedemdesiatdeväť je lepšie ako sto, alebo potom aj päťdesiatsedem je lepšie ako sedemdesiatdeväť a tridsaťsedem je lepšie ako päťdesiatosem. Mňa žiadny z tých argumentov, ktorý tu zaznel a ktorý tu zaznieval aj predtým, nijako nepresvedčil, že by bolo potrebné meniť počet poslancov Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič reaguje na faktické poznámky. A nie je možné sa už prihlásiť. Bolo uzavreté, čiže k ďalšiemu rečníkovi.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Poliačik, myslím si aj niekto druhý to tu otvoril, že, čo je pozmeňovák a vlastne pozmeňovák by mal byť iba na také vycibrenie alebo možno na také opravenie nejakých maličkostí v návrhu zákona. Odporúčal by som pozrieť sa na návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z ministerstva hospodárstva. Je to váš minister a som na výbore, hospodárskom, a vidím, akým spôsobom tam to funguje. Príde jednoducho návrh zákona, ktorý má dve strany, a potom 15-stranové pozmeňovaná, ktoré predkladá zvyčajne Ľudo Jurčík. A je to úplná zmena, úplné prekopanie toho zákona. Takže myslím si, že nie je správne počúvať akurát z vašich úst o tom, že pozmeňovák by mal byť iba na také nejaké vycibrenie maličkostí a opravu nejakých nezmyselných chýb. Čiže, ak váš minister a vy samotní predkladáte pozmeňovaná, ktoré sú veľakrát omnoho rozsiahlejšie ako samotný zákon, tak myslím si, že nie je správne, aby vy ste práve poučovali ostatných, že pozmeňovák nemôže byť aj obsiahlejší, ako je samotný zákon.

    Ondrej Dostál, trochu som sklamaný z postoja, že nie si presvedčený o tom, že by počet poslancov sa mal znížiť alebo, že si presvedčený o tom, že stopäťdesiat je správne alebo, že si presvedčený o tom, že živiť tu možno polovičku ľudí, ktorí naozaj chodia sem iba preto, aby si tu odhlasovali a aby dostali na účet tritisíc eur. Myslel som si, že práve vy budete možno takí zástancovia, že naozaj správajme sa efektívne, a efektívneho štátu a nemíňajme peniaze na niečo, čo nie je rozumné. To je asi všetko.

  • Ďalší rečník v poradí, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, predkladáme tu zákon týkajúci sa zníženia počtu volených poslancov v Národnej rade, Pričom po necelých jedenástich mesiacoch výkonu môjho reálneho mandátu poslanca Národnej rady som o potrebnosti tohto zákona stopercentne presvedčený. Nikdy, pokiaľ tu budem pracovať, si nezvyknem na skutočnosť, že prednášajúceho od rečníckeho pultu počúva poloprázdna sála. Podľa mňa je to neúcta ku kolegovi a k jeho práci, ku kolegyni a k jej práci, ktorú odviedla, aby mohla vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, stačí sa nám podpísať o 9.00 hodine, o 14.00 hodine, odhlasovať a ste v ten deň v práci. Plat vám ide, no poslanca nenájdete. O účasti poslancov v rokovacej sále pred skončením schôdze, ktoré je zvyčajne o 19.00 hodine, nebudem sa ani vyjadrovať. Pokiaľ ich je viacej ako dvadsať, je to veľký úspech. Viem sa vžiť do kože všetkých pracujúcich ľudí, ktorí sa musia - a berú to ako samozrejmosť - odpísať až po uplynutí pracovnej doby a po odchode z práce, aby sa im daný deň započítal. Musí to byť pre nich frustrujúce. Nie, nesúhlasím a nikdy nebudem súhlasiť s takouto ponímanou dochádzkou poslanca Národnej rady do práce. Je to zbytočné čerpanie verejných financií. A aj preto je prijatie tohto zákona dôvodné.

    Ako to vyzerá v iných parlamentoch, čo sa týka počtu poslancov a počtu osôb v Európskej únii? Vycitujem iba niektoré. Keď si vezmeme pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov, tak v Taliansku na jedného poslanca pripadá 60 887 obyvateľov krajiny. Veľká Británia - jeden poslanec 88 922 obyvateľov. Ideme ďalej, máme tu Nemecko - na jedného poslanca 132 000 obyvateľov, máme tu Francúzsko - na jedného poslanca 105 000 obyvateľov. Prídeme ku Slovensku - na jedného poslanca nám vychádza 36 000 obyvateľov. Dúfam, že sme schopní ako poslanci Národnej rady sa pri výkone svojho mandátu rovnať aj francúzskemu, nemeckému poslancovi a dúfam, že nikto nepochybuje, že tieto krajiny patria medzi ťahúňov v Európskej únii. A teda máme sa od koho učiť aj v tejto oblasti. Ak by sme vzali nemecký vzor, tak prakticky do slovenského parlamentu by postačilo štyridsaťjeden poslancov. My navrhujeme sedemdesiatdeväť, čo je zhruba dvojnásobok. Aby som, vážení prítomní, tento názor, ktorý tu teraz tlmočím a tlmočíme spoločne, musím povedať, že nie je náš alebo môj iba subjektívny názor, je to názor voličov. Takto vnímajú nás naši voliči, je to mienka z terénu, do ktorého dúfam, že všetci chodíte tiež. Neverím, že sa s takýmto názorom nestretávate medzi voličmi, ale na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa to ako doteraz nijako vôbec neprinieslo. A pýtam sa, prečo? Žiaľ, takto vníma počas našej necelej dvadsaťročnej pôsobnosti poslancov v Národnej rade. K tomu sme sa vlastne dopracovali. Mnohí často hovoríte o tom, že zastupujete svojich voličov a ste ich hlasom v parlamente. A teda sa pýtam, kde je ten hlas? Poďme sa pozrieť k tejto problematike.

    U mňa je hlas ľudu vtedy, keď máme referendum. Tak sa pozrime, ako sme dopadli v referende. Ako iste viete, oživíme si, že sme ho mali 18. 9. 2010. Bola to sobota od 7.00 - 22.00 hodiny, hoci nebolo úspešné, mali sme iba 22,84 %, tak opýtajme sa ľudí, čo nám povedali - a to je jedno, či sme boli opozícia, koalícia alebo kto sme boli, či sme boli obyčajní ľudia alebo neobyčajní í ľudia - opýtajme sa, ako odpovedali na otázku č. 3, ktorá znela: "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?" Ako sme na tento hlas ľudu reagovali? Ako reagoval na to ľud? Tak tu vám to teraz prečítam. Ideme podľa krajov, aby to bolo jasné. Bratislavský kraj - budem hovoriť iba v percentách - 91,5 povedalo áno, Trnavský kraj - 92,85 áno, Trenčiansky kraji - 93,3 áno, Nitriansky kraj - 92,77 áno, Žilinský kraj - 93,10 áno, Banskobystrický - 93,04 áno, Prešovský kraj - 92,67 áno, Košický kraj - 93,17 áno. Za celé Slovensko to vychádza 92,76 áno.

  • Je to hlas ľudu, alebo nie je to hlas ľudu? - pýtam sa ja, poslanec Národnej rady, ako obyčajný človek. S tým áno, že celkový počet, ktorý sa zúčastnil na referende a ktorý povedal áno, bolo 925 888 osôb, občanov Slovenskej republiky.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, preto ukážme, že hlas ľudu vieme brať vážne. A preto dovolím si za celé politické spektrum, to je jedno, či sme koalícia alebo opozícia, požiadať o podporu tohto zákona. Bol by som veľmi rád, keby nám išlo o vec a hlavne o dobrú vec pre občanov, a nie o politikárčenie. Politika má spájať, nie rozdeľovať. Dúfam, že si o tom nebudeme iba snívať.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem kolegovi Feckovi za tento príhovor. A kľudne povedzte to, že referendum bolo úspešné, len bolo neplatné. Čiže z tých čísiel, ktoré ste prečítali, vidieť, že aj táto otázka bola úspešne komunikovaná, úspešne odreagovaná, zodpovedaná voličmi. A na začiatku vášho príhovoru ste povedali, že tieto prázdne rady môžu slúžiť ako neúcta k našim kolegom. Je to prvotne neúcta k našim voličom, že toto sa stáva. A veľmi súhlasíme s tým, že ste to nazvali, že naše pracovisko v ničom sa nelíši od ostatných pracovísk v tejto republike. Som veľmi hrdý na to, že pán Fecko je členom poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita a ten potlesk, ktorý odznel pri tých číslach, vyjadruje aj to, ako naďalej táto strana pristupuje k tejto otázke.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem veľmi pekne za ten príhovor, pretože naozaj nám tu asi všetkým hovoríš z duše a zo srdca. A myslím si, že nikto tu u nás, aspoň na tejto strane zasadacej miestnosti, nepochybuje o opodstatnenosti tohto návrhu. Úprimná poklona piatim konkrétnym kolegom zo Smeru, ktorí vydržali dnes sedieť na tomto zasadnutí, dvom ďalším z KDH a štvrtine OKS, že počúvajú túto diskusiu. Už aj tá debata, ktorá tu bola, o tom, že kde vznikol nápad na zníženie počtu poslancov, či SaS presadilo referendum alebo, či s tým prišli obyčajní ľudia, svedčí len o tom, že sme na jednej lodi, že rozmýšľame rovnako, že nám ide o úplne presne ten istý cieľ. Avšak jednoznačne je treba povedať, že ani sledovanie spoločného cieľa nemôže byť ospravedlnením toho, keď vecne správna záležitosť je formálne nesprávnym spôsobom podaná. Keď jednoducho je podané niečo, je podaný návrh zákona, ktorý je doslova odfláknutý. A jednoducho súhlasíme s tým, máme ešte tri roky času na to, aby sme schválili tento zákon. Netreba si polámať nohy jeho predkladaním len preto, aby bol niekto prvý pred televíznymi kamerami a aby sa mohol chváliť. Navrhujem, akceptujte procedurálny návrh Martina Poliačika. Poďme spolu prepracovať tento návrh. Ukážme, že všetci držíme spolu, že ťaháme za jeden povraz a predložme ho ako vládna koalícia, tak ako sa správne, podľa správneho legislatívneho postupu má pri takýchto zásadných veciach, ako je ústava a jej zmeny a ústavné zákony, postupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dovolím si len pripomenúť, predtým, ako sa to zmení, v tomto momente má SaS dvojtretinovú väčšinu v slovenskom parlamente.

    Pán poslanec Kalist.

  • Ďakujem. Áno, očividne sa to viac podobá na náš klub. No, ja len chcel som Martinovi, predrečníkovi, poďakovať skutočne za taký náhľad. Aj za to, že tu spomenul ľudí, ktorí musia pracovať, ktorí majú štikačky, či už je to montážny závod zahraničného investora alebo je to upratovačka v nemocnici. Všetci musia plne dodržiavať pracovnú dobu. A myslím si, že SaS, tak členovia za hnutie Obyčajní ľudia, aj Igor Matovič, v tomto sme skutočne na jednej lodi a nám nezostáva nič iné, len sa snažiť nejakým spôsobom pokračovať. A naozaj treba si niekedy uvedomiť tie technické detaily, technické úskalia, ktoré však, keď budeme spolu chcieť, tak dokážeme prekonať. Či už je to návrh, ktorý navrhuje Martin Poliačik, alebo je to, čo navrhuje Igor Matovič. Je to v princípe jedno. Pokiaľ sa nám podarí dosiahnuť cieľ, ktorý chceme, alebo ktorý teda vyjadrili, aj také obrovské množstvo voličov, či už bolo alebo nebolo úspešné, alebo platné to referendum, tak to určite bude správne. A SaS zníženie počtu poslancov podporuje. Poďme sa len dohodnúť na tom, že ako.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Maťo, viem, že si človek čísel a presných tabuliek a viem, že s touto témou si mal úžasnú trpezlivosť, odkedy sme tu ako poslanci, pretože tak, ako si ľudsky nastavený, tak chodíš všade presne a myslím, že budeš mať asi najväčšiu účasť vôbec tu v pléne. Myslím si, že si bol veľmi stotožnený s tým, keď vtedy predseda poslaneckého klubu SaS, teraz predseda parlamentu, hovoril o tom, že by sme mali dostať tým predstavám o práci v pléne. Ja som s tým mal problém, kedy som hovoril, že poslanec zastáva aj iné veci a účasť v pléne nemusí byť len tou jedinou činnosťou. Preto si myslím, že od septembra, ktorý si spomínal, bol dostatočný čas a myslím si, keďže je to tvoja téma a vnímam ju tak, dostatočne dlho a trpezlivo čakal, že niekto s ňou príde. Predložili sme niečo, čo by mohlo teda otvoriť diskusiu, aj otvorilo a myslím si, že nesúhlasíš takisto s tým, ako sa postavil k tejto problematike kolega z klubu, poslanec Poliačik. Takže ja ďakujem za tie čísla, bolo to asi evidentné. A myslím si, že žiadna politická strana tohto parlamentu na základe týchto čísel, keďže myslím, že SMER tam mal 880 tisíc, získal hlasov, nemá mandát spochybniť to, ako sa vyjadrili podľa tých čísel, ktoré si prezentoval po jednotlivých krajoch a vôbec za celé Slovensko k tejto otázke.

    Ďakujem.

  • Mrzí ma, teraz pardon, asi som sa pomýlil. Ty si reagoval na Martina, takže ja idem von.

  • Pán poslanec Fecko reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Kolegovia, sme tu na to, aby sme robili normálne dobré veci. To znamená, ďakujem za vašu podporu a myslím, že keď sa nájde v správnom čase mnoho správnych ľudí, dajú sa robiť aj správne veci. Takže, ideme do toho a hotovo.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa?

    Navrhovateľ chce opäť vystúpiť. Nech sa páči.

  • Aby to bolo v kontexte, a teda som sa zle prihlásil s faktickou na Martina Fecka, ale chcel som reagovať na Martina Chrena. Naozaj, veľmi ma mrzí, ak niekto a vážne beriem poslancov z klubu SaS za tých bratov alebo najbližších ľudí v tejto sále, keď niekto použije slovné spojenie "odfláknutý návrh zákona". Ja sa, som sa vždy vyvaroval takto nazvať zákony, ktoré práve ty ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva si predkladal aj na výbore, hospodárskom, a stačí sa opýtať poslancov, koaličných poslancov, aj koaličných poslancov, nielen opozičných, aký názor mali na to, že ste donekonečna dávali všetky zákony s takým systémom, naozaj, ja si nepamätám ani výnimku, že by po predložení zákona cez Ľuda Jurčíka ste nedávali päťkrát, desaťkrát väčší pozmeňovák, ako bol samotný zákon. Jednoducho to boli odfláknuté návrhy zákonov. To, čo vychádzalo z armády ľudí, z ministerstva hospodárstva, kde ty si bol druhý najvyšší človek, to bol odfláknutý zákon. Na tomto zákone nie je nič odfláknuté. Je úplne normálne posunúť zákon do prvého čítania, ak prejde cez prvé čítanie, bez problémov vieme na tú istú schôdzu predložiť novelu súvisiacich zákonov a ak tu raz bude vôľa deväťdesiatich ľudí odsúhlasiť tento zákon, tak určite bude vôľa sedemdesiatich ľudí odsúhlasiť vykonávacie, súvisiace zákony, ktoré s tým súvisia. Takže postaviť všetko na argumentácii, že my sme museli predložiť zároveň aj s týmto návrhom zákona aj zmenu všetkých tých zákonov, na ktoré treba obyčajnú väčšinu v parlamente, je pokrytecké a je naozaj o hľadaní dôvodov, prečo to nepodporiť, a nie je o hľadaní spôsobu, prečo to podporiť. A veľmi som sklamaný z toho, ak používaš naozaj ten výraz "odfláknutý návrh zákona". Ja som si to nikdy nedovolil v tomto duchu prezentovať a dnes prvýkrát tu o tom hovorím, že práve takto alebo chodia návrhy zákonov z ministerstva hospodárstva. A aj v tom čase, keď ty si bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, čiže, sorry, že to hovorím, ale reagujem iba na to, čo si presne ty povedal a opakujem iba tvoje slová.

    To, čo si povedal, že nejakú takú výzvu, že tak dobre, súhlasíme s tým, predložme, citujem, predložme ho ako vládna koalícia, tak ako sa to správne má v takýchto dôležitých zmenách. Ústava Slovenskej republiky dáva každému jednému poslancovi, aj individuálne, v tomto prípade my sme štyria, zákonodarné právo, má zákonodarnú iniciatívu každý z nás. Aj jeden jediný má možnosť predložiť návrh zákona, ak považuje tú zmenu, ktorú tým zákonom sleduje, za správnu. Čiže tlačiť nás do pozície, že nie, nie, nie, my nemáme právo štyria predložiť návrh zákona, keďže nikto druhý sa tu nenašiel, ktorý by to predložil, nie je správne, nie je v súlade s ústavou a snažiť sa nám takýmto spôsobom brániť výkonu nášho práva, si myslím, že nie je šťastné. A tiež som to neočakával. To je všetko.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na tom sme sa asi už dohodli, že nemôžeme sa správať ako farizeji. A teraz by sme sa mali pozrieť na to, že či môžeme sa správať ako zákonníci. Pozrime sa, zákonníci. Vychádzajme z textu, ktorý ja asi najviac uznávam, čo hovorí o uzdravení v sobotu.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Podmanický má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám procedurálny návrh, keďže ide o nepochybne veľmi zaujímavé zasadnutie poslaneckého klubu Slobody a solidarity a všetkých ostatných poslancov nepochybne zaujíma, lebo majú výnimočnú príležitosť byť svedkami vnútorného života jednej politickej strany, tak ja by som, pán predseda, navrhoval, aby sme mohli v tomto zasadnutí pokračovať aj po 19.00 hodine.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Je všeobecný súhlas s návrhom? Nie.

  • Hlasy z pléna - súhlasné i nesúhlasné.

  • No tak. No, nie sme uznášaniaschopní, čiže hlasovať sa nebude. Minimálne ja vravím nie a počul som aj ďalšie nie, čiže nie je všeobecný súhlas.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som chcela dať procedurálny návrh, kolega ma predbehol. A ja by som chcela poprosiť, ale teraz celkom vážne, poprosiť, aby sme rokovali o tomto bode aj po 19.00 hodine, pretože ani zajtra ráno tu nebude viac poslancov a bolo by na škodu veci, aby sme pretrhli niť tejto rozprave. Chcem, ja to skutočne myslím vážne, pretože táto sála, páni poslanci zo SaS, je prázdna aj preto, lebo mnohí poslanci odišli na protest, že sa tu rieši skutočne téma poslaneckého klubu SaS. Čiže, ak by bol súhlas sály, bola by som rada, keby sme po 19.00 hod. skutočne rokovali a dotiahli tú tému tohto bodu programu veľmi vážne dokonca.

  • Dobre. Počúvam, že všeobecný súhlas nie je.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, mrzí ma, že si sa musel znížiť k takému osobnému útoku, pretože naozaj sme v tomto na jednej lodi a nemá zmysel na seba nejakým spôsobom útočiť ako, dovoľ mi použiť taký vtip, ako keď Igorovi Matovičovi v Tescu vypnú priemyselnú kameru.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • A každopádne dovoľ mi dať ti jedno také vysvetlenie. Ústava a ústavné zákony sú niečím úplne zásadným. Sú to základné zákony, ktoré riadia fungovanie štátu. Pre mňa osobne sú niečím až takmer posvätným. Nemôžu sa meniť ako trhací kalendár a každá jedna zmena v nich musí byť riadne zdôvodnená. Samozrejme, v minulosti sme x-krát a nespočetnekrát videli, ako bola ústava pošliapaná. Napríklad, jeden príklad - vyvlastňovanie súkromných pozemkov. Avšak to neznamená, že sa máme správať neúctivo k týmto zákonom a zmeny nemáme poriadne prebrať. Aj keď ministerstvo hospodárstva alebo ktorýkoľvek iný rezort predkladá akýkoľvek vládny návrh zákona, tento návrh je vypracovaný odborníkmi, následne mieri na legislatívnu radu vlády, kde sú právnici, tí najlepší z najlepších, na legislatívu, ktorí ho odobria a schvália. Následne ho schvaľuje vláda na svojom rokovaní a až potom ide do Národnej rady. Áno, veľmi často sa stane, že vyvstane potreba niečo v takých zákonoch zmeniť. Určite nie z ministerstva hospodárstva, vo väčšine prípadoch boli tie zmeny obsiahlejšie než samotný zákon, veľmi často aj poslanci prispejú svojou legislatívnou iniciatívou. Ale celá pointa je, že také významné zákony, ako sú ústavné zákony, by sa mali meniť v celom legislatívnom procese.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Matovič, zase som v trochu v bizarnej situácii. Nejdem obhajovať legislatívnu prácu ministerstva hospodárstva a ďalších ministerstiev, ja súhlasím, že častokrát je problém, ak prichádzajú návrhy v takom stave, že je potrebné ich tu upravovať nie preto, že parlament má iný názor ako vláda, vtedy je to úplne v poriadku, ale z dôvodu, že sú tam veci, na ktoré sa nemyslelo a ktoré je potrebné legislatívno-technicky ošetriť.

    Napriek tomu a napriek tomu, že tie zmeny sú častokrát veľmi rozsiahle, predsa len si dovolím upozorniť na to, že je dosť dramatický rozdiel medzi tým, keď sa upravuje nejaký zákon, ktorý sa práve vtedy novelizuje a tie zmeny sa dejú v rámci toho zákona, čo môže byť problém, ale je to zrejme bežná legislatívna prax, a medzi tým, keď ideme novelizovať, alebo meniť jeden zákon a zrazu si v druhom čítaní zmyslíme, že zmeníme ešte tento zákon, tento zákon a henten zákon, to už je trošku väčší problém. Dokonca tá prax je najmä v prípade, že tie zmeny nie sú bezprostredne súvisiace s tými zmenami, ktoré sa robia, českým Ústavným súdom označená za protiústavnú. U nás Ústavný súd ešte takto sa na to nepozrel.

    Ale opakujem, ešte aj toto sa robí, aj keď to asi nie je správne, ale naozaj si neviem predstaviť, ako by sa jedným zákonom v rámci druhého čítania k novele ústavného zákona dali pripojiť nejaké novely normálnych zákonov. Toto je myslím si úplne nemožné, nie že nesprávne, pochybné, ale úplne nesprávne. Ale myslím si, že toto iba odvádza tú diskusiu od hlavnej témy, lebo toto spraviť nemôžete ani v rámci druhého čítania. Takže treba sa asi venovať tým podstatným veciam.

  • No, ja som chcel k tomu povedať iba toľko, že podľa mňa už tu je zhoda na tom, že minimálne čo sa týka klubu SaS, tak my nemáme problém so znížením počtu poslancov. Ja by som iba proste rád videl poctivú legislatívnu prácu, preto som dal ten návrh, ktorý som dal. A nesúhlasím v tomto prípade, že to písmo je nepodstatné, pretože zle vykonaná zmena v dobrom úmysle môže viacej uškodiť, ako by pomohla a všetci budeme za babrákov, keď odtiaľto odídeme so zle schváleným zákonom. Takže, poviem to ešte raz. Keby som nesúhlasil vecne s tým, čo Igor, Erika, Martin a Jozef tu predkladajú, tak by som ako spravodajca odporučil a mám na to právo celej snemovni vlastne tento zákon neschváliť, ale ja som odporučil iba vrátiť ho na prepracovanie, pretože viem, že keby sme ho dostali v lepšie spravenej podobe, tak máme oveľa menšie zábrany zaň potom zahlasovať, poprípade sa rozprávať o tom, či to číslo má byť sedemdesiatdeväť alebo sto.

  • Ďakujem. Ja len toľko, bol som viackrát spomenutý, tak mám taký pocit, že by som mal zareagovať, pokiaľ ide o tie pozmeňujúce návrhy. Áno, je pravdou, že niekedy je ich hodne, ale z hľadiska veľkosti si nemyslím, že ani jeden z tých pozmeňujúcich návrhov bol tri- alebo štyrikrát väčší, ako si povedal, ako samotný návrh zákona, to nie. Tam bolo vždy len veľa odôvodnení, to znamená, že ja neviem z piatich strán, zo šiestich, bolo dajme tomu 75-80 % odôvodnenia, takže toto celkom nesedí. No a druhá vec je potom tá, že neviem, prečo je tu spomenuté len ministerstvo hospodárstva, lebo myslím si, že aj iné ministerstvá majú podobné

  • Ruch v rokovacej sále.

  • , majú podobné, nie že problémy, podobné skúsenosti, že veľa poslancov podáva pozmeňujúce návrhy aj k práci ostatných ministerstiev. Takže len asi toľko. A ja si myslím, že je dobré, keď sa poslanci snažia nejakou iniciatívou doplniť tú prácu toho ministerstva. Nemá to byť nejakým nedostatkom. A hlavne keď si myslím, že tí poslanci niekedy majú aj k tomu z vlastných osobných skúseností naozaj čo povedať. A chcem len povedať to, že zákon nie je diplomová práca. Takže je dôležité to k tomu návrhu konkrétnemu, tomuto, aby nielen obsah, ale aj forma zodpovedala tomu, aby sme sa v budúcnosti nemuseli stať terčom posmechu opozičných partnerov.

    Ďakujem.

  • Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. Tam bol človek s ovisnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdravieť?" Na to im odpovedal: "Teda v sobotu slobodno dobre robiť." Čo je dôležitejšie: písmo zákona, alebo duch zákona? A v tomto prípade musíme súhlasiť s tým, že duch tohto zákona je dôležitý, nie to, že aké písmo a v akej forme budeme používať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič reaguje na faktické poznámky.

  • Citácia z Biblie kolegu Somogyiho ma veľmi pozitívne prekvapila, hlavne to, že bol schopný tak rýchlo nájsť možno tú správnu stať. Dúfam, že to mi potom osobne vysvetlí, alebo teda som naozaj pozitívne prekvapený, ak by sa naozaj takto osobne vyznal v Biblii, čo priznám sa, že ja by som teda, by mi to trvalo určite trochu dlhšie a myslím, že aj niektorým poslancom KDH a...

  • Hlasy z pléna.

  • Myslím si, že táto myšlienka nebola iba tak kdekoľvek, tá bola naozaj akože trefná.

    Čo sa týka osobného útoku, alebo teda, že ma Martin Chren obvinil z nejakého osobného útoku a mrzí ho, že ja som skĺzol k osobnému útoku. Ja som sa práveže bránil voči tvojmu osobnému útoku, kde si nazval ten návrh zákona ako odfláknutý návrh zákona. A to je podľa mňa osobný útok a som sa ti snažil vysvetliť. A myslím si, že ty by si bol veľmi rád, keby ti aspoň tú bezpečnostnú kameru v tom Tescu zapali, ale vieš ako, keď

  • Smiech v rokovacej sále.

  • nenavrhneš žiadnu rozumnú vec, ani tá bezpečnostná kamera o teba nemá záujem.

    Čo sa týka reakcie Ondra Dostála, tak, samozrejme, popri druhom čítaní tohto zákona my môžeme do prvého čítania predložiť návrhy súvisiacich zákonov alebo zmien zákonov, ktoré teda súvisia s touto zmenou. Ešte raz hovorím, ten, kto hľadá spôsoby, nájde ich. Ten, kto hľadá dôvody, prečo nepodporiť, tak ich hľadá. Pripadá mi to naozaj, že stále hľadáte tie dôvody, prečo to nepodporiť.

    Martin Poliačik, ide o poctivú legislatívnu prácu. Naozaj, ak teda toto teraz bude merítko, že všetko sem musí prísť v dokonalej podobe, my sa môžme odteraz začať stavať k všetkým návrhom SaS tak, že keď neprídu v dokonalej podobe a nebudú vystavené žiadnym pozmeňovákom, tak budeme dávať návrhy na dopracovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Procedurálny návrh poprosím, pán poslanec. Procedurálny návrh poprosím, toto nie je faktická poznámka.

  • Tak. A ani ďalší nie. Dobre. Ukončujem na dnes.

    Pokračujeme zajtra o 09.00 hodine. A na rade sú traja rečníci k tomuto bodu.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.

  • Dal by som procedurálny návrh, aby sme o tejto veci nehlasovali. Síce, to sa asi nesmie, ale nemyslím si, že teda ľudia v tejto sále chýbajú preto, lebo odišli na protest. To je hlúpa výhovorka.