• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    Budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 309, výsledky rokovania výborov sú v tlači 309a.

    Chcem uviesť, že vo štvrtok 31. marca vládny návrh zákona odôvodňoval minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ktorý na to nemal poverenie od vlády, preto teraz poprosím prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, aby z poverenia vlády tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Poprosím aj spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctená snemovňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov do druhého čítania. Vláda pripravila predložený návrh vzhľadom na potrebu upresniť proces predlžovania individuálnych povolení na používanie frekvencií vydávaných Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky. Táto novela dopĺňa explicitné ustanovenie o možnosti spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia jednorazovou úhradou. Doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je nevyhnutné z dôvodu predídenia rôznorodým výkladom, či telekomunikačný úrad má alebo nemá právomoc spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní a následné postúpenie do tretieho čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 394 z 30. marca 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, je to tlač 309, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 31. marca 2011 a svojím uznesením č. 163 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s jedinou zmenou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 31. marca a uznesením výboru č. 103 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. V časti IV v spoločnej správe je uvedený teda pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru, a to je taký, že v článku 1 v prvom bode v § 33 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť v znení už spomínaného schváleného pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden rečník, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Vážny.

  • 6.

    Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v stručnosti predniesol môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh s tým, že širšie som ho uviedol na minulej rozprave, ktorá k tomuto istému zákonu, ktorá ale bola vyhlásená za neplatnú, a teraz to tu opakujeme. Čiže len v stručnosti chcem povedať pár slov na úvod. Ja som upozorňoval už v novembri 2010, že končí platnosť licencií a je potrebné buď zabezpečiť súťažou nové licencie alebo riešiť režim predĺženia vrátane spoplatnenia, hoci predĺženie je v zákone súčasnom, ako tak je. Následne som upozorňoval v januári na konferencii o elektronických komunikáciách, kde bol predstavený alebo prerokúvaný, prerokúvaná riadna novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorá momentálne má pomerne veľa rozporov a ho zrejme ministerstvo už nestihlo doriešiť tak, aby mohla byť predložená do Národnej rady bez rozporov, a následne do toho vstúpila poslanecká iniciatíva, kde poslanci zavádzali svojou novelou úplne nový režim, čo tiež nie je vhodné. Následne, a to som nechápal, prečo tá doba taká dlhá od toho upozornenia viacnásobného bola, či sa hľadal nejaký iný režim, ale ministerstvo následne predložilo legislatívne pomerne čistú novelu, ktorá už rieši spoplatnenie predloženia licencií v zásade tak, ako má. A tú dnes prerokúvame. Jediné, čo som tomu vytýkal, je to, že keby boli promptne z ministerstva dopravy riešili tú problematiku vtedy, keby nehľadali iné spôsoby, o ktorých som iba počul a o ktorých sa tu nechcem zmieňovať, mohol byť stihnutý riadny legislatívny proces a neriešiť takúto vec skráteným legislatívnym konaním.

    Samozrejme, už je na zvážení ministerstva dopravy a pána ministra, že či nabudúce budú reagovať promptnejšie, aby nemuseli využívať režim skráteného legislatívneho konania a počúvať tu o tom, že takýto režim naozaj na takýto zákon asi nepatrí, takúto novelu zákona. V zásade je, ako som už povedal, ten proces, ktorý predložil alebo tú novelu, ktorú predložilo ministerstvo dopravy, legislatívne čistý. Dodržuje líniu pôvodného zákona o elektronických komunikáciách, nezavádza absolútne iné postupy, jediné, čo k tomu ja mám ako výhradu, je tá, ktorú riešim týmto doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám teraz predostriem.

    Čiže doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 309.

    Po prvé k článku 1. V článku 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. V § 33 sa na konci vkladá nový odsek 4, ktorý znie: (4) Výšku úhrady za predĺženie individuálneho povolenia určí úrad podľa metodiky stanovenej najmä v závislosti od počtu koncových užívateľov k 31. 12. posledného roka v platnosti individuálneho povolenia a odpočtu frekvencií. Metodika zohľadňuje aj hodnotu frekvencii z hľadiska možností pre ďalšie poskytovanie služieb pri zachovaní rozvoja konkurencie na trhu. Doterajší bod 2 sa následne prečísluje."

    Odôvodnenie: Výška úhrady by mala byť odvodená od niektorého z výkonových parametrov, ktoré sú exaktne preukázateľné práve v záujme transparentnosti a objektívnosti. Navrhované znenie jednoznačne špecifikuje ukazovatele, resp. rámce, ktoré musí zohľadniť nezávislý telekomunikačný úrad v metodike výpočtu výšky úhrady za predloženie individuálneho povolenia.

    Bez určenia pravidiel pre stanovenie výšky úhrady pre mobilných operátorov dochádzalo a tiež môže prísť k rozdielnym podmienkam na trhu. Iste všetci viete, že pred 10 rokmi boli licencie pridelené Orangeu alebo pred 12 rokmi T-Mobileu, resp. ich predchodcovi, a tam boli za tieto licencie platené obrovské peniaze. A pred štyrmi rokmi myslím, že bola licencia pridelená operátorovi O2, ktorý mal zase trošku iné parametre, a tiež bola licencia pridelená, ale trošku v inej cene alebo výrazne v inej cene. Najmä, aby k tomuto nedochádzalo, je potrebné stanoviť nejaké rámce, v ktorých sa bude telekomunikačný úrad pohybovať. Samozrejme, musí zohľadniť aj hodnotu frekvencie z hľadiska možnosti pre poskytovanie služieb a tak isto musí zohľadniť zachovanie konkurencieschopnosti a rozvoja konkurencie na trhu mobilných operátorov.

    Preto tam dávam a navrhujem dať aj počet, počet koncových užívateľov, pretože na slovenskom trhu mobilných operátorov je počet koncových užívateľov u jednotlivých operátorov veľmi rozdielny a bolo by nespravodlivé, keby tá cena bola rovnaká, napr. Orange má skoro 2,8 milióna zákazníkov, T-mobile má 2,4 milióna zákazníkov, O2 má 700 tisíc zákazníkov a potom nasledujú tí malí, napr. Wimax, ktorý má necelých 20 tisíc zákazníkov. A bolo by ozaj nevhodné, keby rovnaký poplatok za licenciu dostal Orange a tak isto aj Wimax, ktorému licencia končí cca za rok a pol. Ďalej sú potom Alcatel a rôzni iní operátori. Čiže musí tam byť zohľadnený aj ten počet licencií, pretože pri nevôli telekomunikačného úradu by to mohlo byť, napríklad pre ten Wimax, likvidačné, keby mu dal cenu za licenciu rovnakú, napr. ako Orangeu, pretože musí sa svojim spôsobom zohľadniť aj počet koncových užívateľov. Tiež takto definujem v tom návrhu, ako sa má tá cena stanoviť, pretože už tu zazneli v parlamente nejaké absolútne čísla od 5 miliónov do 10 miliónov eur za jednu licenciu, za spoplatnenie frekvencií, za pridelenie, predĺženie platnosti frekvencie. A tak isto tu zaznelo, že sa má spoplatniť licencia s ohľadom na zisk spoločnosti, resp. na aktíva spoločnosti, čo som toho názoru, že to je nezmysel, pretože nemôžme trestať spoplatnením za licenciu firmu za to, že dosahuje zisk. To je predsa aj základná ambícia podľa Obchodného zákonníka alebo jedna zo základných ambícií nielen poskytovať služby, ale aj dosahovať zisk. A keby sme spoplatňovali v závislosti na zisku alebo na aktívach, vytvorili by sme tým taký precedens, že by tie firmy sa snažili netvoriť zisk, čo je pre štát takisto nevýhodné. Respektíve netvoriť zisk a vytvárať si nejaké iné nákladové položky, čo pre štát takisto môže byť nevýhodné. Preto som v tomto pozmeňujúcom návrhu definoval pravidlá hry alebo rámce, v ktorých sa musí telekomunikačný úrad pohybovať. A v zásade je to rozdiel medzi veľkými a malými operátormi a vylúčenie zisku alebo aktív, podľa ktorých by sa mal stanoviť, podľa ktorého by sa mala stanoviť cena za pridelenie licencie.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem aj na úvod tohto záverečného slova vyjadriť ospravedlnenie za minulotýždňové nedorozumenie, ktoré tu nastalo, keďže ja som bol na zahraničnej pracovnej ceste na rokovaniach v Bruseli, ale zároveň aj poďakovanie, že to môžeme skompletizovať dnes ako prvý bod programu v tomto týždni.

    K téme. Doplniť alebo pozmeniť ešte ďalej samotný návrh by som vyjadril skôr to, že samotný zákon tak, ako je s touto novelou, ktorá upresňuje podmienky pre predĺženie individuálneho povolenia, resp. uisťuje, že toto oprávnenie úrad má, je návrh plne postačujúci a chcem len tlmočiť, že úrad, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky má všetky kompetencie, ktoré sú potrebné pre takéto konanie. Tak isto sa môže opierať aj o expertízu a znalectvo tak, ako to zákon upravuje. Neodporúčal by som rozširovať novelu o ďalšie zmeny. Skôr vyjadriť, že aj tieto očakávané rozhodnutia budú realizované vo verejnom záujme, samozrejme, tak ako aj odznelo, resp. potvrdzujem s tým, aby na Slovensku dochádzalo k ďalšiemu rozvoju telekomunikačných služieb i z hľadiska kvality, z hľadiska rozsahu alebo inovácií. Aby to znamenalo podporu konkurencieschopnosti slovenského trhu v rámci európskeho jednotného prostredia, ktoré sa ďalej mení a rozvíja. V tomto duchu ďakujem aj pôvodnej iniciatíve, resp. atmosfére, ktorá umožňuje konštruktívne o tejto téme rokovať, a predpokladám schválenie novely tak, ako bola predložená.

    Ďakujem, všetko dobré.

  • 9

    Chce zaujať stanovisko spravodajca ? Nech sa páči.

  • No ja by som len chcel poprosiť pána predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, že keby mi ho mohol odovzdať ako spravodajcovi, lebo ho nemám. A teda ja by som neodporúčal prijať ten pozmeňujúci návrh, aj keď verím, že bol podaný v nejakej dobrej snahe stanoviť nejaký rámec, ale sa mi zdá, že aj sám pán navrhovateľ cíti, že možno, že to nie je úplne presné. Pretože, keď si dobre pamätám, je tam slovíčko "najmä". Hej, je tam slovíčko "najmä", takže ten rámec by sme presne nevymedzili. A ja nemôžem zahlasovať za ten pozmeňujúci návrh. Tak, ako pán minister hovoril, sa mi zdá, že teda ten úrad telekomunikačný má všetky kompetencie a tá cena bude stanovená transparentne, spravodlivo a zodpovedne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Procedurálny návrh pána poslanca Vážneho, nech sa páči.

  • Ja len stručne, že pozmeňujúci návrh bol rozdaný v piatok minulý týždeň a je predložený v identickej podobe. Čiže myslím, že nechceme míňať lesy, aby sme tlačili tú istú vec znovu. A tak isto bol oficiálne odovzdaný na organizačnom odbore Národnej rady. Čiže všetci ho máte v laviciach a, pán spravodajca, tak isto ste ho obdržali. Ak máte pocit, že ho treba znovu rozmnožiť stopäťdesiatkrát, ja s tým absolútne nemám problém. Takže vy si povedzte, že či to má byť tak alebo tak. A určite, verte mi, že som presvedčený, že ten pozmeňujúci návrh, že nemám o ňom pochybnosti a takto by mal byť aj schválený v Národnej rade. A určite mi verte, že ak nebude, tak spôsobí to tie problémy a tak isto aj možnú korupciu, ktorá môže z toho vzniknúť, a dehonestáciu trhu, pretože v tom trhovom prostredí ten malý operátor môže byť znevýhodnený veľmi oproti veľkým pri cene licencie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Beriem teda na vedomie, že pozmeňovací návrh bol rozdaný a poprosím vás, pán Vážny, keby ste jednu kópiu mohli dať pánovi spravodajcovi.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 228.

    Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ poslanec Pavol Abrhan, ktorému odovzdávam slovo.

    A poprosím spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Edit Pfundtner, aby... Už je tu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci. Požiadal som o vystúpenie v rámci rozpravy, aby ste mohli reagovať potom faktickými poznámkami. Chcel by som sa vyjadriť k rozprave. V prvom rade by som chcel povedať, že nami predložená novela rokovacieho poriadku podľa mňa nie je ani nedemokratická, ani protiústavná. Pán poslanec Kaliňák tvrdil opak. Tvrdil, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou. Vyzývam teda pána poslanca Kaliňáka, aby podal podnet na Ústavný súd, aby nazbieral dostatočný počet podpisov, je vás dosť, a aby takýmto spôsobom Ústavný súd definitívne rozhodol tento náš spor. Mnohokrát v diskusii ste diskutovali o tom, že táto predložená novela búra, brutálne porušuje kľúčový pilier demokracie, ktorou je tajná voľba. Podľa môjho názoru to tak nie je, lebo v tejto novele stále zachovávame, stále zachovávame možnosť tajnej voľby. Ako iste všetci dobre viete a ste to zbytočne prehliadali, na návrh pätnástich poslancov môže Národná rada rozhodnúť o spôsobe, o spôsobe voľby. Aj to porovnanie, že demokratická voľba je len tajná voľba a nedemokratická voľba je verejná voľba, podľa mňa kríva, o čo ste sa snažili. A to sú dôkazy toho aj inde vo svete, že bežne v demokratických parlamentoch je používaný aj spôsob verejnej voľby. Dolná snemovňa britského parlamentu hlasuje tzv. rozdelením, kde sa poslanci hlasujú prechádzaním cez chodbu. Čiže je to verejné hlasovanie. Tak isto v Kongrese v Spojených štátoch amerických, verejné hlasovanie. Teda hlasovania prebiehajú verejne. Tak isto tajné hlasovanie sa vôbec nepoužíva napr. v dánskom parlamente, ani v jednej komore írskeho parlamentu sa nevyužíva tajné hlasovanie. Čiže týmto túto argumentáciu odmietam a táto argumentácia nie je podľa môjho názoru pravdivá. Nie je opodstatnené ju používať v tejto diskusii.

    Pán poslanec Maďarič spomenul jedného z tradičných teoretikov politiky pána Mila. Je zaujímavé, že nespomenul jeho známy citát, ktorý hovorí, že verejné hlasovanie smeruje k zodpovednejšiemu správaniu hlasujúceho, nakoľko tajné hlasovanie môže byť ovplyvnené vydieraním alebo korupciou. Tieto diskusie o verejnom a tajnom hlasovaní prebiehajú, sú rôzne, ale v žiadnom prípade by som ich neposúval do tej polohy, v ktorej sa snažila súčasná opozícia to posunúť.

    A ešte krátke poznámky k vystúpeniu pána predsedu Fica. Neviem, ako súvisí hlasovanie o zvrchovanosti a ústave s touto novelou rokovacieho poriadku, ale keď už hovoril o ústave, tak je dôležité ústavu, ktorá je schválená, ktorá je platná, aj dodržiavať. A nie porušovať tak, ako počas vašej vlády ste ju porušovali nie jedným, napr. pri diaľniciach, rozhodnutím o možnosti výstavby diaľníc bez súhlasu vlastníka pozemkov. Chcel by som sa vyjadriť ešte k vyhláseniu, ktoré pán predseda Fico povedal. Po prvé, podľa mňa je nenáležité a nečasové. Hovoril o tom, že ak prídete do vlády, tak zmeníte nielen spôsob hlasovania, ale aj zákon o generálnej prokuratúre. Musím povedať, že tento zákon zatiaľ prešiel prvým čítaním a ešte sami neviete, v akej podobe bude schválený. Čiže z toho dôvodu sa mi zdá toto vyhlásenie vôbec predčasné a nenáležité. A v druhom, bol by som rád, aby ste si uvedomili, že to je prvé vaše vyhlásenie, ktoré hovorí o tom, čo bude po voľbách, akým spôsobom sa bude môcť vyvíjať politická situácia. A na základe vášho vlastného rozhodnutia vlastne sú možné pre SMER len tri cesty, pre ktoré ste sa sami slobodne a dobrovoľne rozhodli. A to prvá, že získate nadpolovičnú väčšinu a budete vládnuť sami. Druhá, že ste odsúdení na večnú spoluprácu s pánom Slotom. A tretia, a to je cesta HZDS, že môžete víťaziť, ale vo vláde nebudete, že nebudete mať nadpolovičnú väčšinu. Preto som bol prekvapený z takéhoto vášho vyhlásenia. Posledná poznámka, ktorá sa týka porušovania demokratických pravidiel proti nenávidenej opozícii. Verte mi, priatelia, že ja vôbec v politike takýmto spôsobom s emóciami nepracujem. Ja vás mám celkom rád, hlavne kým ste v opozícii.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • 16.

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, nechajme volebné preferencie o tom, kto má koho rád, preto, lebo ja si myslím, že v tejto chvíli by som mohol povedať, že ja vás budem mať rád v budúcom volebnom období, len aby ste boli aspoň v opozícii s tými vašimi percentami a pri tej vašej politike, ktorú robíte v poslednom čase. To je jedna vec. A druhá vec. Povedzte konečne ľuďom, že tento zákon navrhujete kvôli vám, koaličným poslancom. Preto, lebo si neveríte, lebo si nedôverujete, lebo si pozeráte na prsty ešte aj v noci, počas dňa, kedykoľvek. Preto, lebo tá nedôvera, ktorá je v tomto parlamente, taká ešte nebola v rámci koalície. Preto potrebujete prijať tento zákon. Nie kvôli verejnosti, kvôli opozícii. Kvôli vám samotným. Preto, lebo naozaj tá nedôvera je bezhraničná. Vy sa nemáte viacej radi, ako nemáte radi súčasnú opozíciu. Taká je pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, priznám sa, že som čakal od teba, že povieš viac. Čakal som, že budeš trošku inak obhajovať, zdôvodňovať, ale v podstate to, čo som reagoval na teba pri prvom čítaní, platí. A ja si to dovolím zopakovať. Sám tomu neveríš, čo momentálne obhajuješ. A preto len veľmi stručne zopakujem to, čo som povedal aj v rozprave. Akokoľvek obhajuješ, nedá sa obhájiť jedna vec, že táto novela je účelová. Je výsledkom neschopnosti vás, koalície, zvoliť v tajnej voľbe kandidáta, ktorého určila pani premiérka, resp. koaličná rada. Táto Národná rada mala v minulosti až doteraz schopnosť voliť a zvoliť v tajnej voľbe kandidáta. Prišli ste vy, koaličný zlepenec, a táto forma tajnej voľby skončila, pretože nie ste schopní voliť a zvoliť kandidáta v tajnej voľbe. Preto prichádzate s touto novelou, ktorá je vyslovene účelová a je výsledkom vašej rozhádanosti a neschopnosti.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky reaguje pán Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Richter, ja som nečakal viac, čakal som presne to, že poviete, čo ste povedali. Som rád, že už po tom mojom vystúpení ste neopakovali, že tá novela je nedemokratická a protiústavná a že ste zobrali moje argumenty na vedomie. A že je účelová? Každý návrh zákona je účelový, čiže v tom sa s vami dohodnem, zhodnem, lebo chce riešiť niektoré problémy. A my tu rozširujeme spôsob voľby, ktorý je zapísaný v rokovacom poriadku.

    Pán poslanec Jarjabek, ja by som sa nerád vyjadroval o tom, kto, ako, koho má rád. Ja sa pamätám, že v tom minulom volebnom období, to bol váš koaličný partner, ktorý stupňoval nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner a takýmto spôsobom vás označoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave odznelo veľmi veľa argumentov, prečo je tajná voľba vhodnejšia a demokratickejšia ako tá verejná. Vypočuli sme si však aj argumenty opačné. Rozprava bola naozaj dlhá a bohatá na argumenty, kde ste sa snažili nás presvedčiť práve o správnosti toho vášho názoru. Vážení kolegovia, myslím si však, že sme zabudli na jednu veľmi závažnú vec a zabudli sme na cieľ. Cieľom totiž nie je samotná voľba, alebo cieľom totiž nie je samotný spôsob voľby, ale cieľom je samotná voľba, voľba generálneho prokurátora. Či už budeme voliť tajne alebo budeme voliť verejne, tak chcem vás poprosiť, aby sme nezabudli na to, že chceme zvoliť naozaj toho najvhodnejšieho kandidáta na post generálneho prokurátora. Kandidáta, ktorý tak odborne ako aj osobnostne bude spĺňať predpoklady na zastávanie tejto veľmi dôležitej pozície, a jeho osoba bude naozaj dostatočnou garanciou a zabezpečením tých základných artribútov právneho štátu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Szilárda Smogyiho a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 187 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 187a.

    V tejto súvislosti chcem uviesť, že navrhovateľom bol aj Ľuboš Majer. Vzhľadom na to, že jeho mandát poslanca zanikol, navrhovateľmi zostávajú už iba Somogyi a Krnáč. Návrh zákona bude odôvodňovať pán poslanec Somogyi, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Poprosím spoločného spravodajcu poslanca Tomču, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, prerokovávame v druhom čítaní zákon, ktorý sa týka prvotne zhruba troch tisíc ľudí. Je to počet obcí, resp. tým pádom aj starostov aj primátorov na Slovensku. Napriek tomu, že sa to týka prvotne, a ešte raz zopakujem prvotne, takého malého okruhu ľudí na Slovensku, predsa tento návrh aj samotný fakt terajšej podoby existujúceho zákona, vyvolal dostatok diskusií. To bolo aj prvotným cieľom predkladateľov, aby sa utvorila spoločenská rozprava k tejto téme. Od podania návrhu ešte z konca minulého roka táto diskusia svojim prirodzeným spôsobom sa otvorila na každej možnej úrovni, či už v médiách, či už u odbornej verejnosti, resp. u voličov. My počas našich konzultácií sme viedli tieto diskusie aj s kolegami z koalície, aj s kolegami z opozície, a snažili sme sa aj do neskorších pozmeňujúcich návrhov zapracovať tie body, ktoré obojstranne získali určitú formu akceptovateľnosti. Najdôležitejším bodom protichodných názorov bolo to, že pri tejto otázke, ktorý princíp je vyšší, či ten princíp samosprávnosti, alebo princíp solidárnosti. Už ako z vlastného slova samospráva to vyplýva, veci spravujú títo občania sami, či už sa jedna o územnú samosprávu alebo samosprávu nejakú inú.

    Ak uznávame len tento princíp, samozrejme z toho vychádza, že všetky veci, ktoré sa týkajú samosprávy, mali by byť v gescii tejto obce alebo tohoto okruhu ľudí. Na druhej strane však stojí princíp solidárnosti, že pri tomto konkrétnom návrhu alebo konkrétne pri platoch starostov a ostatných nákladových položkách jednotlivých obecných samospráv celá spoločnosť sa skladá na tieto výdaje. Do akej miery je možné túto solidárnosť používať a v niektorých prípadoch zneužívať? Môžeme si priznať, že, žiaľ, v nie malom počte (sa) možnosti, ktoré plynuli z terajšej podoby zákona, boli zneužité. Boli zneužité najmä z toho dôvodu alebo z toho aspektu, že tento zákon, ktorý upravuje platové pomery starostov a primátorov na Slovensku, dáva dostatočnú mieru a dostatočný rozsah na pružné stanovenie (si) platových pomerov. Zákonodarca pred sedemnástimi rokmi, kedy sa tento zákon prijal, zrejme vychádzal z toho, že táto pružnosť musí eliminovať rozdiely medzi jednotlivými obcami, či už vychádzajúc z ich prirodzených možností, alebo podľa veľkosti. Ako sme asi všetci svedkovia toho, že práve táto tzv. pohyblivá časť platov už dávno nevyjadruje rozdielnosti medzi obcami, ale skôr sa šplhá až na maximum zákonom daných možností. Čiže v tomto prípade navrhovatelia sú za to, aby princíp solidárnosti z hľadiska celej spoločnosti musí pri tejto konkrétnej otázke zvíťaziť nad otázkou samosprávnosti alebo samosprávy.

    Samozrejme, keď spomíname starostov a primátorov, musíme ešte s väčším dôrazom poznamenať, že netýka sa táto iniciatíva, alebo nebola vyvodedná táto iniciatíva z praxe, ktoré sa praktizujú na každej samospráve. Musíme spomenúť väčšinu tých starostov, ktorých my považujeme teraz ako jednoducho za korektných a ktorí nenanútili alebo nevytvorili takú atmosféru a situáciu vo vlastných samosprávach, aby k takýmto zneužitiam mohlo dôjsť. Tento návrh, ktorý predkladáme, týchto korektných starostov sa ani nedotkne. Títo ľudia navrhované zmeny, ak ctená snemovňa to príjme, navrhované zmeny ani nepocítia. Pocítia však tieto zmeny tie obce, tie miestne zastupiteľstvá a najmä tí starostovia, ktorí si dovolili také, jemne povedané, neštandardné spôsoby, že hneď po nástupe si dali odsúhlasiť nielen navýšenie, alebo maximálne možné navýšenie platov, ale hneď aj odmeny. Ak hovoríme o úrovniach platových pomerov, musíme poukázať aj na ďalšiu anomáliu, ktorá sa vytvárala alebo sa vytvorila v našej spoločnosti. Či už predchádzajúci pán premié, alebo terajšia pani premiérka povedzme v krátkom rozhovore, alebo interview za päť minút musí reagovať niekedy až na 4 až 5 tém, ktoré sú od seba veľmi vzdialené. Títo ľudia musia byť v obraze v každom obore, ktorý sa týka nášho spoločenského, hospodárskeho, priemyselného, finančného, ekonomického života, a títo ľudia majú zhruba platové ohodnotenie na úrovni obce s 1200 obyvateľmi. Takže nezabúdajme na to, že keď hovoríme o negatívnych príkladoch, aby sme si spomenuli aj na to, že anomálie sú aj na ostatných úrovniach nášho verejného života.

    Ako som spomínal, teraz platný zákon pochádza ešte z roku 1994, čiže spred sedemnástich rokov. Tí, ktorí poznajú štruktúru tohto zákona, vedia, že vo veľkej miere platové pomery ovplyvňuje priemerný mesačný zárobok v našom národnom hospodárstve. Vtedy, keď sa pôvodný zákon prijal, priemerný plat na Slovensku bol zhruba 4-krát nižší, ako je tomu teraz. Vtedy to bolo na úrovni o niečo viac ako 200 eur, teraz sa to približuje k 800 eurám. Zrejme sme zabúdali aj ako občania, aj ako voliči, aj niektorí z nás ako členovia samospráv, alebo zastupiteľstiev, že táto časť zabezpečovala najmä to, aby došlo v absolútnych hodnotách k takým platom a k takým číslam, ako sme v posledných mesiacoch toho boli svedkami. Náš návrh ráta aj s tým, aby tie samosprávy, ktoré sa dostali, či už vlastnou, alebo nie vlastnou vinou, do nútenej správy, aby nemohli rátať pre svojho prvého človeka s navýšením týchto platov, resp. zavádzame tú možnosť, aby občania sa mohli konkrétne sa oboznámiť s konkrétnou výškou platu svojho starostu. Ako sami viete, v niektorých prípadoch sa uvádzajú len percentá, odvolávky na zákony a málokedy sa vyčísľuje v konkrétnej sume.

    Z tohto miesta by som chcel poďakovať všetkým z vás, ktorí ste prispeli k našej práci alebo do našej práce a k nášmu návrhu, a, ako som spomínal, či sedíte už na ľavej alebo pravej strane tejto snemovne. Prosím vás o podporu tohto návrhu a budem rád, keď po prijatí tohoto návrhu, sa posilní dôvera u občanov či skôr voličov v politikoch, či už na úrovni miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, alebo na najvyššej úrovni.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil jeden poslanec písomne, a to pán poslanec Bublavý. Máte slovo.

    Tieto dve mená sú predpokladám hlásenia ústne, keď skončí pán Bublavý, po tom.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladatelia návrhu zákona. Po intenzívnej mediálnej kampani sa máme možnosť vyjadriť k legislatívne ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte mi, zabudol som dať slovo spravodajcovi pri uvádzaní, mrzí ma to, poprosím ešte pár minút strpenia.

    Pán poslanec Tomčo je teraz na rade a hneď potom začnete.

    Takže slovo má spoločný spravodajca pán poslanec Tomčo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho a Kamila Krnáča, keďže pán Majer už nie je poslancom, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktoré máte, máme v tlači 187, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením 263 z 15. decembra 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom III.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 15. schôdzi dňa 1. februára 2011. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov.

    Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    A poprosím pána poslanca Bublavého, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, nech sa páči.

  • Takže, ďakujem ešte raz. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, po intenzívnej mediálnej kampani sa máme možnosť vyjadriť k legislatívnej iniciatívne, ku ktorej mám niekoľko zásadných a principiálnych postojov.

    Predkladatelia o. i. uvádzajú, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa kolegov poslancov je tiež v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná, najmä s Európskou chartou miestnej samosprávy. To ale nie je pravda. Novela zákona je zásahom do princípov Európskej charty miestnej samosprávy. A dovolím si konštatovať, že úplne likviduje samosprávnu funkciu samosprávy.

    Ak mali predkladatelia úprimný záujem riešiť otázku platových pomerov, mohli ju načasovať vhodnejšie, na vhodnejšie obdobie. Keby bola prerokovaná pred komunálnymi voľbami, kandidáti by vedeli do čoho idú. Napokon zákon o obecnom zriadení 369 hovorí o tom, že poslanci zastupiteľstva 90 dní pred voľbami rozhodujú o výške úväzku starostu a tomuto záväzku zodpovedalo aj finančné ohodnotenie práce. Samostatnosť a samosprávnosť pri rozhodovaní o odmeňovaní ako jedna zo základných kompetencií samosprávy bude touto novelou potieraná.

    Každé zastupiteľstvo musí mať možnosť slobodne rozhodnúť o plate svojho starostu či primátora. Táto sloboda v rozhodovaní je podstatou samosprávy, na ktorú sa teraz útočí.

    V situácii, kedy bolo potrebné riešiť ťažké, nepopulárne či nepríjemné úlohy, vtedy sa nikto nepýtal samosprávy, či a ako to zvládne. Teraz pri otázke platových pomerov sa umelo natíska téza, že samosprávy nedokážu rozhodovať zodpovedne a samostatne.

    Tu musím povedať, že boli aj samosprávy, ktoré nezodpovedne pristúpili k výške platov. To sa týka tých starostov, ktorí skutočne boli nejaké štyri, päť týždňov, boli vo funkcii, a boli im schválené platy, ktoré mali kolegovia, ktorí boli štyri, osem, dvanásť rokov vo funkcii, ale to bolo nejaké percentíčko. A nejaké percentíčko bolo starostov a primátorov, ktorí mali schválený plat taký, ktorý skoro išiel na doraz, zákon čo povoľoval. Ale to tiež bolo len jedno percento zo sto. A zároveň sa stalo i to, že boli zvolení kolegovia, ktorí kandidovali, a, žiaľ, nevedeli čítať, písať. A to sa stalo v nejakých dvoch, troch prípadoch z tri tisíc starostov a primátorov. A hneď nás, starostov a primátorov, či už médiá alebo aj kolegovia nás napadli, že sme nenažraní a prežierame svoje obecné rozpočty a že sme negramotní. To tiež nebolo férové voči samospráve sa takto postaviť.

    A keď sa tak nad tým zamýšľam, tak v podstate tí kolegovia, ktorí nevedeli čítať a písať, ani sa asi nebudú musieť snažiť, lebo jazykový zákon ich k tomu, aby po slovensky vedeli, možno ani nepritlačí. Veď im pomôže.

    Osvojil som si stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom dalo jasne najavo, že sa nestotožňuje s postupom tých samospráv, ktoré konali nezodpovedne pri učení platov svojich volených predstaviteľov. Združenie miest a obcí Slovenska je za taký systém, ktorý bude môcť adekvátne ohodnotiť aktívnych, úspešných a zodpovedných predstaviteľov územných samospráv.

    Dnes máme na rokovacích stoloch návrh takého systému, ktorý útočí na dôveryhodnosť samospráv a základné princípy fungovania tohto modelu. Rétorika a celkový spôsob komunikácie kolegov v ničom nepripomínajú úprimnú snahu riešiť problém. Skôr ich môžeme považovať za zámer vyvolať ďalšie problémy, deštruovať dobre fungujúcu miestnu územnú samosprávu, ktorá je garantom výkonu prenesených úloh štátu. Mestá a obce sa stali kulisou na odpútanie pozornosti od iných krokov vlády.

    Ako človek s bohatými skúsenosti zo samosprávy, tvrdím, že mestá a obce nesmú byť terčom politického boja. Ak niekto v samospráve zle rozhodne, určite mu to občania vo voľbách pripomínajú a pripomenú a spočítajú. Aj o tom je samospráva, ktorú najlepšie chápu len tí, ktorí s ňou majú osobné skúsenosti. Predkladatelia v dôvodovej správe tvrdia, že zákon môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na rozpočet obcí. Ale túto skutočnosť treba kvantifikovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, o tom, že návrh tohto zákona nie je dobre pripravený, svedčí aj skutočnosť, že od prvého návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie v parlamente, tento pozmeňovací návrh je diametrálne odlišný a spochybňuje vo mne vieru, že predkladatelia zákona poznajú problematiku samosprávy a samotnú problematiku odmeňovania starostov a primátorov.

    Dámy a páni, zákon o platových pomeroch z roku 1994 je potrebné novelizovať. Jeho zmeny ale by mali akceptovať spoločenské trendy a musia rešpektovať nedotknuteľné princípy samosprávy.

    Kolegyne, kolegovia, začnime diskutovať, pripravme nový, lepší, zodpovednejší zákon, ktorý bude produktom všeobecnej zhody a širokého dialógu všetkých zainteresovaných. Len takáto norma sa bude tešiť rešpektu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme. S faktickými poznámkami vystúpi, sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Pán poslanec Bublavý, vo svojom príspevku ste hovoril, že tento návrh zákona je protiústavný a dokonca proti nejakej európskej smernici. A spomínal ste fakt, že už 90 dní pred voľbami zastupiteľstvo určuje úväzok starostu alebo primátora a tým pádom aj vlastne počíta s nejakým jeho platom. To však nemôže byť pravdou už len z toho dôvodu, že tých 90 dní pred voľbami určuje len úväzok starostu zastupiteľstva, ale je to to staré zastupiteľstvo, a predsa plat starostu určuje nové zastupiteľstvo, ktoré vôbec nemusí počítať s tým, čo malo na mysli staré zastupiteľstvo.

    Takže spojenie týchto dvoch faktov mi akosi nesedí v tej vašej reči.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste otvorili tuná možná viacero tém, ktorých v budúcnosti, ktorým by sme sa mali venovať v rámci tohto parlamentu.

    Vy ste tam spomínali nielen platové pomery, ale ste spomínali, samozrejme, aj gramotnosť, alebo negramotnosť niektorých starostov a primátorov.

    Treba si uvedomiť, že zákon 369, ktorý bol určujúci pre samosprávu na začiatku celého fungovania nášho štátu v týchto nových slobodných podmienkach, stanovili jasné pravidlá. Tieto pravidlá sa postupne menili v rôznych oblastiach. Je potrebné, aby táto vláda a spoločne tento parlament bez ohľadu na to, či je koalícia alebo opozícia, ale spoločne sme sa zaoberali novými podmienkami.

    V iných krajinách totižto starosta alebo primátor, keď si chce sadnúť na svoju stoličku, musí okrem toho, že bol priamo zvolený v priamych voľbách, mať k dispozícii aj dokument, ktorý potvrdzuje jeho vzdelanie v danej oblasti, to znamená, musí mať vyštudovanú špeciálnu školu v tejto oblasti. Rovnako musí mať glejt ešte v tom prípade i od kráľovnej, ktorá súhlasí s tým, aby nastúpil na toto miesto ako primátor, ako starosta.

    To, samozrejme, u nás nie. Chcem tým ale naznačiť, že je nevyhnutné a potrebné zaoberať sa podstatne širším spektrom problémov v rámci samosprávy a istým spôsobom apelujem týmto spôsobom aj na dotknuté ministerstvo, aby sme sa začali zaoberať opäť, či fiškálnou decentralizáciou, alebo otvorili reformu tejto verejnej správy aj v tejto oblasti.

    A na to využívam práve túto príležitosť. Kolegom sa chcem poďakovať za to, že možná toto je práve prvý krok k takejto reforme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nebudem sa namáhať s vecnými argumentmi, ktoré som v prevažnej miere povedal na našom výbore gestorskom. Len niektoré výrazné skutočnosti sa pokúsim znovu predostrieť. Súhlasím s tým, že v celej verejnej správe a tak aj v miestnej samospráve je množstvo problémov. Súhlasím aj s tým, že je nevyhnutné asi urobiť aj kompletnú revíziu výkonu kompetencií a ich financovania, pretože je desať rokov, fakticky, po prenesení kompetencií a takú inventúru treba urobiť z rôznych dôvodov.

    Súhlasím aj s tým, že je právo poslancov predkladať návrhy zákonov, je to nesporné, ale, myslím si, že tento návrh zákona sa vymyká z tohoto rámca, pretože po prvýkrát v histórii v tomto parlamente je tu návrh, za ktorý, samozrejme, si preberá zodpovednosť vládna koalícia, ktorá je v ostrom rozpore s miestnou samosprávou a ktorá vlastne ako keby chcela negovať tie piliere, na ktorom je demokracia stavaná, tá miestna demokracia.

    A druhá a možno podstatnejšia súvislosť, a poviem to tak ako na výbore, je to znovu pokus a omyl. Prvý pokus, v štyroch bodoch návrh zákona. Druhý pokus, vo výbore pre verejnú správu v desiatich bodoch zmena toho, čo bolo predložené. A teraz som dozvedel, že bude znovu v desiatich bodoch predložená zmena. No, ďakujem pekne za takýto legislatívny rámec.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, keďže máme veľmi podobné meno a občas si nás mýlia, dovolím si vyjadriť sa k vášmu prejavu, aby náhodou nedošlo k zámene, že tie názory, ktoré reprezentujete, náhodou by som reprezentoval aj ja, keďže už sa to v parlamente stalo. Tak, dovoľte mi, len uviesť, že povedali ste vetu, týmto zákonom dôjde k likvidácii základnej funkcie samosprávy. No priznám sa, že ja za základnú funkciu samosprávy považujem poskytovanie služieb občanom obce. A stanovovanie platu starostu a jeho požitky a úžitky považujem za sekundárnu funkciu samosprávy, samozrejme nevyhnutnú preto, aby samospráva fungovala, ale stotožniť si postavenie a životnú úroveň starostu so základnou funkciou samosprávy, sa mi zdá, dokonca aj od starostu, nie úplne vhodné.

    A druhá vec, ktorú mi dovoľte povedať, že legislatíva aj dnešná obmedzuje platové pomery starostu. Legislatíva aj dnešná obmedzuje obstarávanie zo strany obce. Legislatíva aj dnešná obmedzuje, koľko si môže obec požičať. To znamená, že máme komplexný legislatívny rámec, ktorý upravuje, čo môže samospráva robiť, ktorý vychádza z našich vlastných a zahraničných skúseností. Za tých okolností môžeme, samozrejme, debatovať, či návrh kolegov je vhodný alebo nevhodný. Určite by som nechcel povedať, že bezchybný a čiastočne sa stotožňujem s tým, čo povedal aj pán poslanec Faič o tom, že bolo by lepšie, keby sa niektoré veci dojednali dopredu, než až v druhom čítaní. Ale a priori odmietnuť a by som povedal s takým možno až hysterickým výkrikom, sa mi zdá, priznám sa, trochu nevhodné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bublavý, chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Takže chcel by som povedať, že zákon 369, ktorý jasne určuje a definuje, že o plate 90 dní staré zastupiteľstvo rozhoduje, nie nové. Treba si ten zákon naštudovať. To bolo na pána Laurenčíka.

    Pán kolega Ďurkovský, tí kolegovia, čo nevedeli čítať a písať, ktorí sú tu spomínaní, je určite na mieste a je potrebné sa s týmto problémom zaoberať, aby sa to nikdy už neopakovalo. To určite súhlasím aj ja. Lebo ja neviem si predstaviť tých ľudí, ktorí nevedia čítať, písať, aby rozhodovali a viedli obec alebo mesto v takýchto ťažkých podmienkach, kde treba ozaj študovať aj zákony, aj je náročná legislatíva. Takže tu je skutočne namieste, aby títo ľudia boli zdatní.

    Určite súhlasím, to, čo pán Faič vo svojej faktickej pripomienke povedal, vo všetkom mal pravdu.

    Pán kolega Beblavý, aby si nás nemýlili, aj teraz naše priezvisko, hovorím, všetko, čo som povedal, je určite skutočnosťou a nič som si nevymyslel a nevymýšľam si v tomto, lebo skutočne mám s tým skúsenosti, bohaté za tých deväť rokov, ktorých som starostom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Šiesti rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A slovo má pán poslanec Jakab.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, všetci poznáme staroslovenskú rozprávku O troch grošoch a všetci sme už v detstve obdivovali múdrosť posolstva, ktoré sa skrýva v jej pointe. Rozdeliť tri groše tak, aby sme zachovali kontinuitu s minulosťou, neohrozili súčasnosť a odložili si niečo, lepšie povedané, investovali niečo aj do budúcnosti.

    Čiže prvý groš dať našim rodičom za to, že nás vychovali. Druhý groš dať našim deťom na výchovu, aby sa raz postarali aj oni o nás. A len ten tretí je na to, aby sme ho správne a účelne minuli. V rodine je to väčšinou úloha hlavy rodiny, v štáte je to na pleciach vlády a parlamentu, v mestách a obciach je to úlohou primátorov a starostov.

    Možno si poviete, že toto prirovnanie je vo vzťahu k niektorým zástupcom samospráv, ktorým od komunálnych volieb rýchlo pribúdajú na konte eurá, prisilné. Prečo by sme však mali konať práve tak, ako samospráva, ktorá spustila túto lavínu, teda bezhlavo a nepremyslene.

    Momentálna situácia je taká, že podľa § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 v znení neskorších predpisov, o ktorom je reč, napríklad starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci rok a (nezrozumiteľné slovo - následne?) podľa § 4 ods. 1 pertraktovaného zákona na základe počtu obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Poslanci môžu navyše k platu navrhnúť ešte odmeny od nula do 50 %.

    Zákon má už sedemnásť rokov. V mnohých smeroch sú jeho paragrafy a ustanovenia prekonané, je potrebné sa k nemu opäť vrátiť, analyzovať ho a opraviť, resp. doplniť. Bolo by to, podľa môjho názoru, nutné aj bez toho, aby nás k tomu prinútili kroky niektorých samospráv na Slovensku po posledných komunálnych voľbách, resp. následné návrhy kolegov z koalície.

    Pozorne som si preštudoval i návrh poslancov Národnej rady Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 o právnom postavení platových pomerov starostov obce, primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktorý by mal začať platiť od 1. marca tohto roku. A musím povedať, že súhlasíme s úpravou platov starostov a primátorov za presne vyšpecifikovaných podmienok a v úzkej súčinnosti s ostatnými zložkami fungovania samospráv, napr. poslancami, nie však s novelou samotnou.

    Poslanecký návrh nevytvára dostatočný časový priestor na pripomienkovanie a na pohľad širšieho spektra spoločnosti. Požadujeme hlbšiu analýzu a selekciu. V MOST-e napríklad navrhujeme vzhľadom na hospodársku krízu zníženie koeficientu na základe, ktorého sa starostom vypočítavané platy o 10 %, aj keď, priznajme si, že napriek hospodárskej kríze platy v národnom hospodárstve vzrastú.

    Súhlasíme so znížením odstupného z piatich na tri mesiace, to znamená na trojnásobok priemerného mesačnému platu. Vychádzame pritom zo zosúladenia daného stavu s poslancami parlamentu. Ak by som mal ďalej hovoriť o zmenách, ktoré sú potrebné, viem si predstaviť zrušenie odmien, ktoré môžu byť potenciálnou príčinou polemík, keďže nie sú verejnosťou jasne kontrolovateľné. Na druhej strane obecné zastupiteľstvo by nemalo odsúhlasovať plat starostovi každý mesiac, ale iba raz ročne, a to podľa výsledkov hospodárenia. Starostovia a primátori sú volení ako zástupcovia ľudu a mali by byť adekvátne ohodnotení. Je však pritom potrebné zohľadniť výsledky ich hospodárenia, a tak isto špecifické podmienky každého sídla.

    Ako človek z praxe, ako človek, ktorý získaval ostrohy v komunálnej politike, upozorňujem predovšetkým na to, že by sme si mali dať veľký pozor na zavádzanie princípu kolektívnej viny. Je potrebné dôsledne oddeľovať to povestné zrno od pliev. Väčšina starostov a primátorov možnosti zákona, o ktorom hovoríme, nezneužíva. Naopak, jeho motivačné zložky slúžia na reálnu motiváciu starostov a primátorov. Mnohí starostovia a primátori sú manažérmi, ktorí priniesli do obcí a miest reálne výsledky. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať, starostovia nemôžu byť prezentovaní len ako tí, ktorí zneužívajú svoje postavenie, vykrádajú samosprávy, či ešte emotívnejšie, ako tí, ktorí ich vyciciavajú. Starostovia a primátori sú vo väčšine prípadoch vo svojich obciach a mestách skutočnými osobnosťami. Všetci dobre vieme, že v komunálnych voľbách voliči vo väčšej miere prihliadajú na to, koho volia, a nie na to, koho nominovala tá-ktorá politická strana. Musíme preto rešpektovať fakt, že to nie sú dosadení štátni úradníci a že do svojich úradov neboli nominovaní, ale zvolili ich voliči v demokratických voľbách, ktorí im takto vyjadrili svoju dôveru, že účty za svoju prácu im skladajú najmä v menších sídlach každý deň na ulici, v obchode, v úrade, v kostole, či na futbalovom štadióne. Miestni vedia najlepšie, koho zvolili a čo od neho očakávajú. Nemôžeme im striktne určiť výšku platov. Nie sú štátnymi zamestnancami. Navyše, v obciach do 500 obyvateľov je už samotným problémom plat starostu, nie jeho výška.

    Nedevalvujme preto aj pozície starostov a primátorov. Ak im zoberieme všetky výhody a podstatne znížime platové ohodnotenie, náhle zistíme, že ich miesta zaujali nekvalifikovaní karieristi bez morálnej autority, ktorí vnímajú svoj post ako rýchly spôsob na obohatenie. To, že sa to v týchto voľbách v niektorých prípadoch naozaj udialo, neznamená, že tento stav je sympatický pre celé Slovensku. Kvôli nedostatočnému ohodnoteniu pri množstve náročných a zodpovedných úloh, ktoré sú kladené na našich starostov a primátorov, stratia o túto funkciu záujem šikovní a kvalitní ľudia. V tom by sme sa mali teraz spojiť všetci, aby sme nekonali unáhlene s cieľom paušálne trestať.

    Navrhujem vytvoriť priestor na pripomienkovanie aj zo strany primátorov miest, Združenia miest a obcí Slovenska, odborníkov z koaličných i opozičných strán, aj zo strany ľudí, ktorí majú s prácou samospráv dlhoročné skúsenosti. Aby sme tie naše tri samosprávne slovenské groše dokázali rozdeliť naozaj spravodlivo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, začali ste tak romanticky, rozprávkovo O troch grošoch. V mnohom, čo ste povedali, sa s vami dá súhlasiť a ťažko je protirečiť, ale ten život, v tej vašej koalícii, je o niečom inom, a pripomína mi inú rozprávku O vlkovi a Červenej Karkuľke. Len vy v koalícii ste sa ešte nedohodli, kto bude vlk a kto Červená Karkuľka. Inými slovami, aby to naozaj všetci pochopili, kto koho zožerie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, ja oceňujem vaše vystúpenie. Oceňujem ho z dvoch dôvodov, že ste veľmi objektívne zhodnotili, že o čom vlastne rokujeme, pretože určite ani vy, ani ja neviete, ktorá predloha a ktorý obsah tejto novely vlastne platí, pretože sa menil na gestorskom výbore a viem, že sa absolútne má zmeniť aj dnes. Po druhé, vy ste tu povedali, že starosta nie je žiaden úradník. Samozrejme, že nie. Starosta v obci na základe volieb sú konštituované dva orgány. Je to zastupiteľstvo a starosta. To znamená, starosta je orgánom obce, nie je nejaký úradník, s ktorým môže zametať hocikto a podľa toho, ako si rozmyslí, ho ja neviem zo strany štátu nejakým spôsobom dirigovať, a, samozrejme, so všetkými dôsledkami, čo s tým súvisia.

    Princíp miestnej a samosprávnej demokracie a princíp decentralizácie je napr. aj v tom, že budú a sú veľké rozdiely v obciach. A budú bez ohľadu na to, či sú malé alebo veľké. A bude to vždy závisieť od toho, akú kvalitu majú samotní voliči a koho spomedzi seba vyberú a ako budú títo manažovať celú obec. Nebude to žiadnym dirigizmom, nebude to žiadnymi inými nástrojmi. To znamená, že všetko, čo s tým súvisí, aj z hľadiska ohodnotenia a platov, súvisí s postavením obce. Jedny budú pekné, prekvitajúce, a iné nebudú, pretože nebudú mať schopných ľudí. Ale o tom asi štát nerozhoduje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, veľmi oceňujem vaše vystúpenie, ktoré bolo naozaj veľmi pragmatické a so znalosťou problematiky. A z vášho vystúpenia vyplýva to, čo tvrdíme už viac-menej od začiatku, keď to kolegovia predložili do tohto parlamentu, že toto je taká vážna problematika, tak vážne zasahujúca do samosprávy, že by naozaj bolo vhodné, keby bola k tejto problematike vyvolaná oveľa širšia a odbornejšia diskusia, než tomu tak bolo doteraz.

    Ja sa znova obraciam na kolegov, zvážte, či budete ďalej pokračovať v tomto návrhu zákona a či to radšej nestiahnete a nedáte to znova na prediskutovanie, pretože je ešte dosť času na to, aby sme sa tým oveľa lepšie a kvalitnejšie a podrobnejšie zaoberali, a potom sa predložil jeden možno väčší zákon, ale určite, určite kvalitnejší, než je tomu tak teraz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník vystúpi, pán poslanec Kubánek.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, otázky spojené s platmi a odmenami sú pochopiteľne veľmi citlivou témou. Hlavne ak sa týkajú volených reprezentantov a úradníkov. V tomto prípade dvojnásobne platí, že akákoľvek snaha o bulvarizáciu viac škodí, ako reálne pomáha riešiť problémy.

    Poslanci koaličnej Slobody a Solidarity sa rozhodli predložiť vlastnú novelu zákona, ktorou prvotne chceli zabrániť zadlžovaniu malých obcí. Vybrali sa cestou úpravy platových pomerov starostov a primátorov. Vhod im padli aj rozhodnutia niektorých zastupiteľstiev, ktoré bez súdnosti a zodpovednosti schválili starostom a primátorom ozaj kráľovskú výplatu.

    Médiá na to poukázali, no pozabudli na skutočnosť, že poslancov dvíhajúcich ruky, si dobrovoľne zvolili občania v nedávnych všeobecných slobodných, tajných a rovných komunálnych voľbách. Nikto ich k tomu nenútil, chceli, a tak sa aj rozhodli. Vzniknutá situácia je preto ich problémom a výpadok financií na verejné služby v dôsledku astronomického zvyšovania starostovského platu je ich spoločnosť starosťou. S takou razanciou, s akou našli dôvody na schválenie vysokého platu, minimálne s rovnakou by mali hľadať spôsoby na nápravu. Toto sú základné, pre mňa nedotknuteľné princípy samosprávnosti. Každé mesto, každá obec musí mať možnosti slobodne rozhodovať a niesť si za rozhodnutia aj plnú mieru zodpovednosti.

    Dlhodobo pôsobím aj v prostredí samosprávy a mám úctu k tomuto systému. Napriek tomu ma znepokojuje, že platové pomery starostov a primátorov sa opierajú o zákon z roku 1994. Ten je podľa môjho názoru prekonaný a nedostatočne reaguje na nové trendy.

    Územná samospráva sa za posledných desať rokov výrazne zmenila. Reforma verejnej správy ju koncepčne posilnila. Zriadením samosprávnych krajov sa jej pozícia v rámci systému verejnej správy výrazne upevnila. Na to všetko musí reagovať aj otázka platových pomerov.

    Nesmie byť zásahom do suverenity, ale do filozofie odmeňovania volených verejných funkcionárov. Starostovia a primátori idú do volebného súboja na štvorročné volebné obdobie, tak ako aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, rovnako ako predsedovia vyšších územných celkov. Vedia, že volebný úspech sa o štyri roky môže, ale aj nemusí zopakovať. Toho si musí byť vedomý aj každý v tejto sále, aj každý z ôsmych županov. Pri úvahách o platových pomeroch by sa na to nemalo zabúdať. Mestá, obce, samosprávne kraje a Slovenská republika sú rôzne ihriská, ale na každom z nich sa musí hrať podľa rovnakých pravidiel. Preto považujem selektívne skloňovanie platov iba niektorých priamo volených politikov za nesystémové, nespravodlivé a odkláňajúce sa od základnej myšlienky. Slovenská republika pre túto oblasť bytostne potrebuje jediné a univerzálne pravidlá. Také, ktoré budú rovnakým metrom pre všetkých. Zákon z dielne troch poslancov bol od prvopočiatku sprevádzaný viac chaosom, ako jasnou predstavou riešiť problémy. Veď si spomeňme na to, ako títo odborníci na samosprávu chceli zrušiť strop pre odmeňovanie. Po tom, čo boli z viacerých strán upozornení na nezmyselnosť svojho návrhu, začali pôvodný text upravovať, škrtať a dopisovať. Robili čokoľvek, ale márne. Nepresvedčili vládu. sklamali odborníkov. Zdiskreditovali myšlienky samosprávnosti. Načo to bolo dobré? Asi iba na to, aby strana s mizivým zastúpením v samospráve ukázala, ako veľmi tomu nerozumie.

    Už v úvode príspevku som načrtol cestu, ktorou by bolo potrebné ísť. Cesta štandardizácie a pravidlo rovnakého metra je zárukou toho, že samospráva si udrží dôveryhodnosť a v samospráve sa udržia kvalitní ľudia. Tak ako drvivá väčšina z vás, som presvedčený, že terajší historický zaužívaný systém odmeňovania od buka do buka, je legalizáciou chaosu a neporiadku. Jeho pokračovanie vidím aj v tomto návrhu vládnych poslancov.

    Dámy a páni, je potrebné stanoviť jasné pravidlá tak pri platoch, ako aj pri odmenách, pričom zákon musí zohľadňovať aj miestne špecifiká. Počet obyvateľov, ani vôľa či nevôľa zastupiteľstva nemôžu byť jediným kritériom.

    Treba si všímať aj výšku ročného rozpočtu samosprávy, hodnotu majetku obce a jej zadlženosť. Tieto skutočnosti veľa napovedajú o ekonomickej sile, poskytovaní služieb a spoločenskej stabilite obce. Preto by mali zohrať úlohu pri rozhodovaní o plate aj odmenách.

    Ak sa obec nachádza na hranici maximálnej zadlženosti a starosta, obrazne povedané, drží kľučku od dverí k nútenej správe, potom by nemali existovať nielen úvahy o jeho odmenách, ale ani zákonné možnosti, ktoré by to teoreticky umožňovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Slovo má pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Ku všetkým, ktorí sa dožadujú dlhšej doby na diskusie a na konzultácie ohľadne tohto zákona, chcem povedať len jedno, s postupujúcim časom a s pribúdajúcimi diskusiami tie návrhy, ktoré padali, boli čím ďalej tým katastrofálnejšie. Dokonca sa objavil návrh na to, aby dlhoroční starostovia alebo primátori dostávali doživotnú rentu. Takže to len ilustruje, v akom štádiu by nakoniec ten návrh skončil, keby tá diskusia bola príliš dlhá.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kubánek, chce reagovať, nech sa páči.

  • Súhlasím s vami, ale ešte, nedá mi, aby som nemal k tomuto návrhu jednu poznámku, že máme kopec obcí, kde plat starostu a pracovníčky obecného úradu dosahuje viac ako 60 % z rozpočtu obce. Ale sú aj také obce, kde plat starostu je vyšší, ako je ročný rozpočet obce. A ja som zvedavý, ako s týmto problémom sa chce vysporiadať vláda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Radošovský je prihlásený ako ďalší rečník v poradí, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj sa trošku zapojil do rozpravy k tomuto zákonu, k tejto novele zákona. Tiež ako človek, ktorý samosprávu pozná, ktorý v nej pracoval nie ako líder, ako starosta alebo primátor, ale ako poslanec, dlhoročný poslanec. A pracoval som v zastupiteľstve, ktoré sa dá povedať, že je úspešné alebo bolo úspešné, ale nie vždy bolo úspešné. Vždy záležalo od toho, aká skupina ľudí sa dostala do zastupiteľstva voľbami, ako vlastne boli vybavení, či sa im chcelo alebo nechcelo obec rozvíjať.

    Návrh našich kolegov rozbúril také stojaté hladiny samosprávy. Ja som tiež nebol ten, ktorý bol nadšený spôsobom, že vlastne išlo to návrhom poslancom mojich kolegov. Očakával som diskusiu, ktorá vlastne bude na úrovni vlády, tak ako to zvyčajne bývalo.

    Podarilo sa vlastne, ale časom, skorigovať komunikáciou vzájomnou názory, padli aj ako návrhy, ja ich tiež budem predkladať ako pozmeňovák. A je potrebné povedať, že touto diskusiou sa vlastne začala znovu dostávať verejná správa do nášho zorného poľa. A myslím si, že je po dlhých rokoch, kedy vlastne prešla reforma verejnej správy, ktorú nám svojím spôsobom závidia aj okolité štáty, pretože sme jednoducho urobili kus kroku dopredu, to znamená, že sme sa veľmi posunuli v kvalite samosprávy, ale že v tejto chvíli by bolo načase začať novú diskusiu o ďalšom kroku, o ďalšom posune v samospráve, o ďalšom skvalitnení , zracionálnení, zrentabilnení. A to je to, po čom tu mnohí voláte, a ono sa to mnohokrát len pretavuje len do toho jedného cieleného, a to je plat starostu a prípadne odmena poslancom.

    Čiže to je výzva aj pre nás, ale je to aj výzva pre samosprávne organizácie, ktoré združujú takto volených funkcionárov, aby takáto diskusia začala. Vzorov okolo seba máme, myslím si, že bárskoľko dosť. Kvalitných vzorov, kde sa dá mnohé veci odpozerať, odkukať.

    Ešte k tomu, čo sa vlastne udialo za posledné roky a k čomu vlastne došlo a čo sa tu vlastne aj v návrhoch ošetruje, a to je taký nový fenomén, nútená správa. Viete, kedysi dávno v deväťdesiatych rokoch ma oči boleli, keď som videl mnohé obce, ktoré nemali základnú infraštruktúru, boli veľkými znečisťovateľmi. Nemali kanalizáciu, a nemajú ju do dnes, ale prvé čo spravili, vybudovali káblové televízie.

    To bolo najkrajšie a najpodstatnejšie a najlepšie riešenie pre obec, ktorá sa tým pádom dostala do desaťročia dlhov, ktoré dodneska možno mnohé splácajú. Tým pádom vlastne zastupovali akýkoľvek rozvoj.

    Ďalším fenoménom bola vlastne príprava na vstup do Európskej únie. To znamená, predvstupové fondy, a v tejto chvíli sú to fondy, ktoré sú štandardným nástrojom európskych krajín. To znamená, rozvojové fondy, ktoré sú v rozličných ministerstvách, v ich gescii.

    A tu je mi, tu sa mi žiada, a je to potrebné povedať, že samospráva v mnohých opatreniach nebola dostatočne vypočutá. A to znamená, že tie opatrenia nesmerujú správnym spôsobom, nesmerujú v správnej koordinácii. A to je to, čo bolo tiež porušené. Ak kolegovia tu hovoria o nejakom narušení samosprávy, čiže samospráva, ja si ju ctím, pretože samospráva najlepšie vie, by mala vedieť, čo treba rozvíjať, čo treba robiť v postupnosti krokov, ale takýmito opatreniami, ako sa mnohé predpísali aj ako sa potom robili výzvy, sa toto všetko porušilo.

    A poviem príklad, ako sa mohla dostať do obce investícia na opravu cesty alebo asfaltového koberca skôr, ako sa položila kanalizácia alebo vodovod. Napr., ako sa mohli mnohé iné veci urobiť skôr, mnohé obce teraz budú sankcionované za nedodržanie nariadenia ohľadom vybavenosti, to znamená, kanalizácie. Rozpočty budú zaťažené. Ale, prepáčte, páni kolegovia, neboli ste mnohí pri tom, keď sa namiesto logického nasmerovania investície, máme Slovensko, máme vynikajúce spádové pomery, máme doliny, že bolo treba odkanalizovať celú dolinu a na konci doliny postaviť čističku. Nie, my sme postavili v prostred doliny, pretože tam sme mali spriazneného starostu.

    Takýchto hlúposti by som vedel povedať desiatky. Čiže aj z tých najvyšších kruhov vstupujeme do samosprávy, ovplyvníme ju a negatívne ju ovplyvníme. Čiže tu treba ozaj začať debatu o tom, ako samospráva by mala ďalej fungovať vo svojej ozaj samostatnosti, aby ten princíp nebol len na papieri, ale aby bol ozaj princípom, ktorý si bude ctiť a vážiť aj ministerstvá a vláda. Čiže také resumé k tomu, čo sa tu doteraz odohralo.

    A teraz mi dovoľte vlastne predniesť Vám výsledok rokovaní, ktoré vyústili do pozmeňujúceho návrhu, ktorý je síce podpísaný mojim menom a kolegom Jakabom, ale v podstate je návrhom koaličným, pretože sme sa na ňom takto dohodli a takto sme rokovali. Bol prerokovaný aj s predsedníctvom ZMOS-u. Nie so všetkými vecami musím povedať, že súhlasili, ale, myslím si, že v istej chvíli to bolo ako kompromis celkom prijateľné riešenie, a uvidíme, ako teda bude reagovať aj samotná samospráva.

    Dopredu upozorňujem na jednu chybu, ktorú zvýrazním, a preto ja prečítam, prečítam opravené znenie, ktoré vám následne bude potom rozdané v laviciach, aby sme pred hlasovaním mali jasno, o čom budeme hlasovať.

    Čiže dovoľte mi, aby som vám teraz prečítal text pozmeňujúceho návrhu.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Mariána Radošovského, Eleméra Jakaba k poslaneckému návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho a Kamila Krnáča, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

    K čl. I. Po prvé, k bodu 2, v čl. I bod 2 znie: ,,V § 4 ods. 2 bude text nasledovný: ,,Plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 odst. 1. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť," a tu je tá úprava, ,,až o 70 percent."."

    Tam došlo k preklepu. Bolo tam napísané až do výšky 70, čo by bolo znamenalo poníženie. To je preklepová chyba, ktorú opravíme novým rozdaním návrhu. Možnosť zvyšovať plat starostu zo súčasného platného stavu až na dvojnásobok sa navrhuje obmedziť možnosťou zvyšovať plat len do výšky 70 percent platu ustanoveného v § 3 odst. 1, aby sme sa vyhli tým excesom, ktoré, ktorých sme boli svedkami a ktoré tu aj dneska v rozprave boli spomínané, aj vo faktických pripomienkach, takisto boli spomínané.

    Druhá časť pozmeňovacieho návrhu k bodu 2, v čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: ,,Paragraf 4 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: ,,Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 odst. 1."

    Nový bod 4: ,,Obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne prerokuje."

    Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 5 a 6."." Ostatné body sa prečíslujú. Odôvodnenie k tomuto bodu. Ide o to, aby sme sa vyhli situáciám, ktorých sme boli svedkami na jeseň tohto roku, že zastupiteľstvá nerozhodli o plate, pritom plat je povinnosť schváliť, a na druhú stranu, aby tento plat vlastne bol schvaľovaný každoročne podľa kvality, výkonu, funkcie starostu alebo primátora.

    Bod 3 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa pred doterajší bod 4 vkladá nový bod 4, ktorý znie: ,,§ 4 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie: ,,Počas ozdravného režimu alebo nútenej správy obce podľa osobitného predpisu patrí starostovi plat podľa § 3 odst. 1. Obecné zastupiteľstvo počas tejto doby nemôže starostovi zvýšiť podľa § 4 odst. 2. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: ,,§ 19 zákona č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".". Ostatné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie je myslím, že veľmi jednoduché. Ide o to, aby sme ozaj pri nútených správach, to znamená počas ozdravného režimu, limitovali plat starostu, aby vlastne nezaťažoval ďalšími nákladovými položkami rozpočet obce a tak sa zamedzilo ďalšiemu zadlžovaniu obce.

    Bod 4, to znamená, štvrtý návrh na zmenu. V čl. I sa pred doterajší bod 4 vkladá nový bod 4, ktorý znie: ,,§ 4 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: ,,Plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa § 3 odst. 1 alebo podľa § 4 odst. 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený v presnej výške stanovenej v eurách."." Ostatné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa uvádzanie výšky odsúhlaseného platu starostu v konečnej sume, aby nedochádzalo k zavádzaniu alebo nejasnému informovaniu o výške platu starostu. To je to, čo tu bolo spomínané, že percentá, ktoré si niektorí občania nevedia vypočítať, to znamená, aby bola konečná suma.

    Piaty bod pozmeňovacieho návrhu k bodu 5 v čl. I bod 5 znie: ,,V § 5 ods. 2 znie: ,,Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako 6 mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise."." Tam je, deviatka, to znamená, že pod čiarou je odkaz deviatka, ten zostáva.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zjednotiť výška dostupného podľa dĺžky výkonu funkcie len na trojnásobok priemerného mesačného platu.

    Bod 6 pozmeňovacieho návrhu; v čl. I sa doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: ,,Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 8a. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011. Starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 20 kalendárnych dní odo dňa účinnosti tohto zákona a rozhodlo o plate starostu v súlade s týmto zákonom. Inak platí, že od 1. mája 2011 patrí starostovi plat stanovený podľa § 3 odst. 1."."

    Odôvodnenie: Prechodné ustanovenie v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov umožňuje obecnému zastupiteľstvu upraviť plat starostu. Lehota 20 kalendárnych dní má za cieľ umožniť úpravu platov starostov podľa tohto zákona už za obdobie máj 2011. Ak obecné zastupiteľstvo tak neučiní v danej lehote, zmena nastáva zo zákona.

    Siedmy bod pozmeňovacieho návrhu; ,,V čl. II sa slová ,,1. marca 2011" nahrádzajú slovami ,,1. mája 2011". V súvislosti so zmenou účinnosti sa vykonávajú zmeny v súvisiacich ustanoveniach v návrhu zákona."."

    V súvislosti s posunom rokovania a hlasovania v Národnej rade o návrhu zákona je potrebné upraviť účinnosť zákona na 1. mája 2011. Ak by Národná rada schválila prechodné ustanovenia, je potrebné túto zmenu účinnosti premietnuť aj do nich. Súčasne je potrebné. To už nie je potrebné.

    Ďakujem pekne za pozornosť. A ešte raz, bude vám predložený ten text, ako som ho upravil v prvom článku pozmeňovacieho návrhu.

  • 57.

    Ďakujem, s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Ďurkovský.

  • 58.

    Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si svojím vystúpením jednoznačne poukázal na to, že je opäť potrebné vrátiť sa k niektorým veciam tak, ako to spomínali kolegovia v tých predchádzajúcich vystúpeniach alebo faktických pripomienkach. Je nevyhnutné opäť otvoriť otázku fiškálnej decentralizácie, je opäť nevyhnutné vrátiť sa k niektorým zákonom. Celý systém samosprávy je potrebné prehodnotiť z hľadiska vstupov i výstupov, to znamená z hľadiska finančných nákladov, z hľadiska povinností, ktoré tieto samosprávy majú. Spomínal si rovnako nútenú správu, najväčší postrach asi každého primátora alebo starostu. Ale treba jasne povedať, že tento systém z hľadiska ministerstva financií vôbec nie je doriešený. To znamená, tu sa povie A, že obec alebo mesto ide do nútenej správy, ale nepovie sa B, ako napr. z tohto celého procesu von. Čiže toto všetko len poukazuje na to, že platy, tak ako sú tu predložené, sú len zlomkom celého toho puzzle, celej tejto skladačky, ktorú treba opätovne dať dohromady.

    Ďakujem pekne.

  • 60.

    Vážený pán poslanec, oceňujem ten úvod vášho vystúpenia, kde ste sám priznal, citujem: "Očakával som, že táto diskusia bude na úrovni vlády Slovenskej republiky.". Ja vám len pripomeniem, vážené dámy a páni z koalície, že sama premiérka pani Radičová prisľúbila, že jednoducho všetkých tých, ktorých sa týkajú tieto plánové pomery, zvolá a bude sa o tom diskutovať a predloží sa nový zákon, ktorý bude prediskutovaný. A dala to v uznesení vlády, pokiaľ sa nemýlim, na starosť pánovi ministrovi Lipšicovi. Čo vy tu robíte? Vy tu robíte populistické kroky, aby ste sa jednoducho predvádzali, namiesto toho, aby ste počkali na diskusiu na tejto úrovni, ak vôbec nejaká je. Hovorili ste, pán poslanec, o reforme verejnej správy, tak vám musím pripomenúť, verejná správa je aj štátna správa. Čiže samospráva aj štátna správa. A musím Vám aj pripomenúť, že za vlády, ktorej ste vy boli štátnym tajomníkom, tu rozbujnela práve štátna správa na úrovni krajských špecializovaných úradov a tak ďalej. Prečo sa tomu nevenujete? Aby ste tam ušetrili peniaze, ktoré v skutočnosti zbytočne vyhadzujeme, a zjednodušili život ľuďom, pretože chodia z jedného úradu na druhý. A pevne verím, že sa tomu budete venovať. Ako som povedal, je to naozaj populistický krok, ktorý robíte, a len pripomeniem, že to robí problémy samosprávnym krajom, obciam, mestám, všetko to, čo tu prijímate. Ja len pripomeniem novelu zákona, ktorú predložil pán Beblavý, ktorý zároveň dal pozmeňujúci návrh k svojej novele zákona, kde vlastne tých zvolených poslancov, ktorí išli do predčasného dôchodku, zbavil mandátu, ktorým boli zvolení priamo vo voľbách. Bolo to protiústavné riešenie. A toto robíte aj teraz.

  • 62.

    Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vaše vystúpenie ma len utvrdilo v tom, že tento predložený návrh zákona nie je dobrý. A len akási, nazval by som to, taká koaličná tvrdohlavosť vám nedovolí vrátiť tento zákon na dopracovanie a možno na absolútne komplexné prepracovanie. A prikláňam sa k tým názorom, ktoré tu odzneli, a naznačili ste to vo svojom vystúpení aj vy, že by bolo dobré, keby tento návrh zákona bol prerokovaný v akejsi súčinnosti možno aj s takou veľkou novelou alebo možno s novým zákonom o obecnom zriadení, ktorý bol už mimochodom 40-krát novelizovaný, pretože to úzko súvisí. Vy ste tu naznačovali problémy, ktoré naozaj úzko súvisia s jedným aj s druhým zákonom. A nedá mi, samozrejme, aby som nepovedal aj to, že zajtra možno príde ďalší koaličný poslanec s nejakým ďalším dielčím problémom, napozajtra ďalší a takto salámovou metódou pekne budeme upravovať zákon po čiastkach. Skúsme sa vrátiť, skúste to vrátiť a zaoberajme sa naozaj komplexne, lebo tých problémov je oveľa, oveľa viac, než len jeden plat. A s jeho zvyšovaním, či znižovaním súvisia ďalšie činnosti obce. Veď to tu jeden, druhý, tretí, všetci to naznačovali. Prosím vás, naozaj, ak chcete urobiť niečo dobré pre samosprávu, vráťte to, a poďme sa baviť znova od začiatku o všetkom.

    Ďakujem.

  • 64.

    Ďakujem za slovo. Pán poslanec Radošovský, mne utkvela v pamäti pasáž, v ktorej ste spomínali, že niektoré obce uprostred doliny si postavili čističku odpadových vôd namiesto toho, aby sa postavila niekde spádovo, kde by to bolo vyhovujúcejšie. Viete, niektoré obce sú aktívnejšie, niektorí funkcionári už 10 - 15 rokov naspäť realizovali a riešili čističky odpadových vôd, aj kanalizáciu, a tí za to, že boli aktívni a že pracovali vtedy, teraz ich kritizovať, si myslím, je nemiestne. Určite, keď sa takéto čističky organizujú teraz, je niečo iné, keď by sa to komplexne riešilo, nejaká tá spádová oblasť.

    A musím sa vrátiť ešte k predkladaniu zákona vašej novely. Myslím si, že tí kolegovia, ktorí vám radia, aby ste si tú novelu vrátili naspäť a stiahli ju, vám skutočne dobre radia. Lebo je potrebné komplexne aj z vládnej úrovne zorganizovať stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska. A tých problémov, ktoré sa nahromadili, a zákonov, ktoré sa schválili za posledných päť mesiacov aj v neprospech obcí, je ich strašne veľa. Skutočne je potrebné to stretnutie zorganizovať na vládnej úrovni.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Radošovský.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, len krátka reakcia v takom zmysle, že trošku ste premárnili štyri roky, kedy ste mohli veci posunúť. Pretože poznáte problematiku verejnej správy, máte tam najviac zastupiteľov, najviac zvolených starostov a primátorov. To znamená, kto bol kompetentnejší ako vy, keď ste boli v koalícii, aby ste tieto veci mohli kvalifikovane a, predpokladám, že aj kvalitne poriešiť.

    Pán poslanec Ďurkovský, ďakujem pekne za prejavený názor a podporu, pretože predpokladám a teda viem, že ste dlhodobo a celý život vlastne fungovali, od roku 1990, v samospráve. To znamená, že ste kvalifikovaný a poznáte tieto veci. A bolo by dobré, aby ste boli prípadne v tom nejakom tíme, ktorý sa bude takouto vecou zaoberať.

    A už len na dôvažok, pán poslanec Bublavý, všetci vieme, ako sa schvaľovali mnohé projekty, ako boli vyberané. Takže ja to tu nebudem rozpitvávať, nebudem to rozpitvávať. Len toľko k tomu, že všetci vieme, čo som medzi riadkami nepovedal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som svojím vystúpením podporil predložený návrh zákona a na rozdiel od niektorých predrečníkov by som chcel oceniť iniciatívu svojich kolegov, troch poslancov Národnej rady, pána Somogyiho, pána Majera a pána Krnáča. Myslím si, že je dobré a správne, že s touto iniciatívou prišli. Vôbec nie je nevyhnutné, aby všetky návrhy zákonov boli predložené vládou Slovenskej republiky. Predpokladám, že keby kolegovia s takouto iniciatívou nevyšli, tento problém by sme ešte možno niekoľko rokov neotvorili.

    Chcel by som sa vo svojom vystúpení vyjadriť k trom princípom, o ktorých sa tu hovorí a o ktorých je potrebné hovoriť v súvislosti s touto témou. Sú to princíp samosprávnosti, princíp participácie a princíp efektívnej správy veci verejných. Princíp samosprávnosti je tu častokrát omieľaný a tvrdí sa, že tento návrh zákona je zásahom do princípu samosprávnosti. No, áno, je, ale každý zákon je istým zásahom do princípu samosprávnosti. Princíp samosprávnosti totiž neznamená, že samospráva o všetkom rozhoduje úplne sama, svojvoľne, bez akýchkoľvek pravidiel. Každý zákon, ktorý stanovuje spôsob a pravidlá akými samospráva rozhoduje, je istým zásahom do princípu samosprávnosti, ale pokiaľ je to vyvážené, pokiaľ je to proporčné, jednak princípu samosprávnosti a jednak verejnému záujmu na tom, aby aj samospráva bola upravená pravidlami, tak je to úplne legitímne a je to úplne v poriadku. Ja si veľmi dobre pamätám, že predstavitelia samosprávy mali problém aj s tým, keď zákon alebo keď zákonodarca zákonom o majetku obcí zasiahol do ich princípu samosprávnosti, do toho, ako samosprávy nakladajú so svojím majetkom a stanovil im, že keď predávajú nehnuteľný majetok, tak musia postupovať verejnými súťažami alebo dražbami alebo to predávať prinajmenšom za cenu znaleckého posudku. Áno, aj to bol zásah do princípu samosprávnosti, ale bol legitímny a správny, pretože samospráva nemá svojvoľne nakladať s majetkom, samospráva sa má riadiť pravidlami a pokiaľ si ich nie je schopná stanoviť sama, tak je adekvátne a správne, že tak spraví parlament. Ak by sme chceli doviesť ad absurdum princíp samosprávnosti, tak potom by sme nemali mať žiadny zákon o platových pomeroch starostov a mali sme to nechať úplne na obce, či celý rozpočet obce minú na plat starostu alebo iba nejakú jeho časť. Ale to, že tu dnes máme nejaký zákon o platových pomeroch starostov, myslím, že nikto nespochybňuje. Takže je úplne v poriadku, ak tento zákon ideme upraviť, nič zásadné tým nenarúšame, nijako nezasahujeme do základného princípu fungovania samosprávy.

    Druhý princíp je princíp participácie. A ten hovorí o tom, že pokiaľ niekto, kto rozhoduje, tak má rozhodovať tak, aby bral do úvahy toho, o kom rozhoduje. To znamená, že keď parlament prijíma nejaký zákon, tak by mal brať do úvahy a vypočuť aj tých, ktorých sa ten zákon týka. Tu sa veľmi často hovorí o tom, že nebol ten zákon dostatočne prerokovaný, o tom, aké problémy s ním má Združenie miest a obcí Slovenska. Chcel by som ale poukázať na to, že tento zákon sa netýka iba starostov a primátorov, hoci je o ich platoch. Tento zákon sa týka aj samospráv celých, ale týka sa predovšetkým občanov žijúcich v obciach a mestách, z ktorých daní sú platy starostov a primátorov platené. Máme tu organizáciu Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré združuje starostov a primátorov predovšetkým a zastupuje ich záujmy, aj keď sa hovorí, že záujmy samospráv, ale je to skôr starostovská organizácia ako organizácia celej samosprávy. Ale máme tu aj inú organizáciu s podobným názvom a s podobnou skratkou, a síce Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré združuje jednak časť komunálnych poslancov a jednak občanov, občianskych aktivistov, ktorí sledujú, čo sa v ich obciach deje, sledujú, akým spôsobom sa ich samosprávy, starostovia a primátori správajú a poukazujú na mnohé nekalosti. A Združenie občanov, miest a obcí Slovenska na rozdiel od ZMOS-u vyzýva na schválenie tejto novely, podporuje princípy, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, dokonca je do istej miery nespokojné, pretože by si jeho predstavitelia mysleli, že by tá novela mala ísť ešte ďalej, že by to šetrenie malo byť ešte výraznejšie, že by tie pravidlá mali byť ešte tiež striktnejšie. Pretože problémy tu sú. Problémy tu sú nielen pokiaľ ide o nejakú svojvôľu v rozhodovaní, ale problémy tu sú aj pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, pokiaľ ide o klientelizmus v samospráve, pokiaľ ide o rešpektovanie práva na informácie a podobne.

    Tretí princíp je princíp efektívnosti správy vecí verejných. A tu sa už dostávame nad rámec prerokovávanej novely, aj keď aj táto novela s tým princípom súhlasí a má k nemu čo povedať. Myslím si, že nie je možné dosiahnuť tento princíp alebo naplnenie tohto princípu, pokiaľ sa na Slovensku nezrealizuje komunálna reforma, pokiaľ máme na Slovensku 2 900 obcí, kde, najmä v tých menších obciach, veľmi významnú časť rozpočtu tvoria náklady na platy starostov, kde máme obrovské množstvo nielen starostov, veľmi malých, maličkých obcí, ale aj veľké množstvo komunálnych poslancov, ktorí tiež majú odmeny nijako neupravené zákonom. Je potrebné, aby sme sa zaoberali aj touto otázkou, aby sme vytvorili vhodné prostredie na efektívnejší výkon správy vecí verejných, ktorý môže spočívať v tomto prípade jedine v komunálnej reforme a v združovaní obcí tak, aby mohli efektívnejšie slúžiť svojim občanom a aby boli obce pre svojich obyvateľov, nielen pre svojich samosprávnych činiteľov.

    Samozrejme, že je potrebné zasiahnuť aj do zákona o obecnom zriadení, smerom k väčšej transparentnosti, smerom k väčšej verejnej kontrole, smerom k efektívnejšiemu nakladaniu so všetkými prostriedkami samosprávy. Pokiaľ ide o prerokovávanú novelu, áno, aj ja si viem predstaviť dôraznejšie riešenie, aj ja si viem predstaviť systematickejšie riešenie a možno sa k nemu ešte v priebehu tohto volebného obdobia vrátime. Aj v diskusii to tu už zaznelo, že by sa základný plat nemusel odvíjať iba od počtu obyvateľov, ale povedzme aj od rozpočtu obce, od hospodárenia obce, od zadlženosti obce a podobne. Okrem ekonomických ukazovateľov by tam mohlo byť zohľadnené aj to, či obec dodržiava alebo nedodržiava zákon. Systémovým riešením by, podľa môjho názoru, bolo, že by si samosprávy, povedzme zastupiteľstvá, stanovili pravidlá odmeňovania vo vzťahu k starostom, a teda odmeňovali by ich na základe toho, akým spôsobom sa starostovia reálne správajú, ale nie svojvoľne, že za dobrý výkon funkcie, ale na základe pravidiel, ktoré by boli vopred dané a vopred stanovené zastupiteľstvami.

    V tejto chvíli však máme na stole istý návrh, ktorý bude zrejme pozmenený pozmeňujúcim návrhom. Ten je výsledkom istého kompromisu v rámci koalície. Nie je to ideálny návrh, viem si predstaviť aj systémovejšie riešenie, ale je to kompromis, ktorý je v tejto chvíli, zdá sa, akceptovateľný v rámci koalície. Je akceptovateľný aj pre mňa a som pripravený ho podporiť a budem hlasovať aj za celý návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    A slovo má ďalší rečník, pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, milé dámy, milí páni, som rád, že koalícia nabrala odvahu si rypnúť aj tak trošku do osieho hniezda, čo považuje vždy, otázku platov kohokoľvek, a teda v tomto prípade otázku platov starostov a primátorov. Druhá moja radosť spočíva v tom, že žiadna koaličná a dupľom nie opozičná strana nemala vo vládnom programe ani len úmysel sa touto otázkou zaoberať a zaoberať sa teda otázkou rušenia odmien starostov a primátorov. A len štyria ľudia v tejto sále sľubovali svojim voličom, že odmeny starostov a primátorom raz zrušíme, a to boli štyria ľudia z hnutia Obyčajní ľudia. Takže som v podstate rád, že aj koaličné strany sa podujali nám pomôcť v napĺňaní našich sľubov voličom. Teda tým vlastne chcem aj zároveň teda poďakovať Kamilovi Krnáčovi, že sa podujal túto tému otvoriť a aj so Szilárdom, pravdepodobne, a že teda, ešte raz hovorím, že sa podujali napĺňať náš volebný program. Z tohto dôvodu, samozrejme, teda túto iniciatívu vítam, a dopredu hovorím teda, že aj podporím. Hoci na druhej strane som očakával trošku viacej možno ešte odvahy, lebo sníval som o tom, aby sme naozaj nedali žiadnu možnosť zvyšovať plat starostom a primátorom bez preukázania konkrétnych výsledkov. Tak, ako je návrh predložený, aj s pozmeňujúcim návrhom, v podstate naďalej umožňuje obecnému zastupiteľstvu, starostovi a primátorovi plat zdvihnúť v podstate bez preukázania nejakého prínosu pre obec a mesto. Tak, ako to je predložené, v podstate na začiatku volebného obdobia, obecné zastupiteľstvo zasadne, určí starostovi, primátorovi o 70 % zvýšenie platu bez toho, aby bol starosta, primátor donútený predložiť nejaké konkrétne výsledky a niečo pre obec urobiť. Toto považujem za chybu. Hoci, samozrejme, na druhej strane veľmi vítam to, že v podstate z možného až navýšenia platu a odmien, čo pôvodne alebo podľa súčasného právneho znenia je možnosť navýšiť plat starostu až na trojnásobok cez zvýšenie platu a odmeny. Takýmto spôsobom sa vlastne toto navýšenie znižuje na 1,53-násobok, lebo vlastne o 10 % sa znižuje ten základný, nazvime ho tarifný plat a možno 70 % tých odmien je vlastne 0,9 x 1,7, čo znamená 1,53-násobok platu. Čiže je to dosť zásadné, ba až dramatické zníženie toho maxima. To vítam, ale hovorím, aj do budúcna sa určite pokúsim presvedčiť túto Národnú radu, aby sme zaviedli pri odmeňovaní starostov a primátorov taký trochu tržný mechanizmus, aby starosta, primátor bol odmeňovaný v závislosti od toho, koľko vytvoril nových alebo umožnil vytvoriť nových pracovných miezd, koľko získal fondov pre rozvoj obce a aby tam naozaj mali možno ten základný tarifný plat a percentuálne, aby boli motivovaní od takýchto rôznych dobrých krokov, ktoré vykonajú pre svoju obec a mesto. Takže, opakujem, súhlasíme s návrhom, lebo je to krok správnym smerom. A aj keď nie úplne spokojní, tento návrh podporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden rečník.

    A slovo má posledný ústne prihlásený rečník, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najskôr, tak ako mi ukladá zákon, oznámil, že na základe toho, že som súčasne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky aj starostom obce, že som v konflikte záujmov. A prosím to uviesť aj do záznamu z tejto schôdze a úmerne k tomu sa budem správať pri hlasovaní.

  • Vážené kolegyne, teda, vážení kolegovia - predkladatelia, pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove povedal, že svoj návrh široko diskutoval aj s predstaviteľmi obcí a miest, s predstaviteľmi opozície. Ja chcem potvrdiť, že sme viedli dlhú, takmer štvorhodinovú diskusiu o tomto návrhu zákona ale chcem súčasne povedať, že z tej diskusie a v tých bodoch, ktoré sme namietali pri tomto návrhu zákona, sa ani jeden nedostal do konečného znenia. Takže v zásade môžem povedať, že môžem považovať stretnutie s predkladateľmi zákona za štátny sviatok a budem sa k nemu pravidelne každoročne vracať. Čo je však horšie, je to, že tento návrh zákona, tak ako je predložený a tak ako je prezentovaný, sa dá považovať za dehonestáciu samosprávy ako jedného z pilierov fungovania tohto štátu. A toto považujem, že je zvlášť nebezpečné a považujem to za veľký problém. Ak dovolíte, ja by som fakticky pomenoval niektoré veci, s ktorými mám ako osoba problém. A sú tu veci, s ktorými určite aj súhlasíme. Ja ako starosta, ale ani Združenie miest a obcí Slovenska ako predstaviteľ samosprávy na Slovensku nemá problémy s tým, aby sa diskutovalo o platoch starostov a volených zástupcov. Opakujem, nikto zo starostov a primátorov, ani volených zástupcov, nemá problém s tým, aby sa diskutovalo o platoch starostov, aby sa znížili platy starostov úmerne hospodárskej situácii v tomto štáte, ale má problém s tým, že sa podávajú návrhy, ktoré sú nevyvážené, nedokonalé a majú rad svojich nedostatkov. Ja chcem podotknúť, a zaznievali tu v rozprave rôzne argumentácie, pokiaľ ide o pomer platu starostu a obecného rozpočtu, áno, pri malých obciach môže tvoriť plat starostu 30, 40, 50, 60 % obecného rozpočtu, pokiaľ si ten starosta zoberie plný plat a je na plný úväzok. Ale ak hovoríme toto tvrdenie, tak musíme povedať aj B. V tomto prípade väčšinou buď tam má pracovníčku na polovičný úväzok, v niektorých prípadoch tam ani nemá inú pracovníčku obecného úradu alebo pracovníka. Ak chceme hovoriť o platových pomeroch, tak do tohoto budžetu musíme jednoducho zarátať celú administratívu. Ak by ste zarátali v prípade veľkých krajských miest, veľkých okresných miest, Bratislavy, celú administratívu, ktorá sa podieľa na spravovaní mesta, tak nebude plat primátora veľkého mesta 1 % z rozpočtu, ale možno bude predstavovať 40- alebo 50-percentné náklady na všetky platy a všetky služby, ale je to úplne porovnateľné číslo. Takže, nevytrhávajme z kontextu veci a neporovnávajme hrušky s jablkami, lebo toto sa v skutočnosti nedá racionálne urobiť. Ak to predkladáte v tomto znení a takto argumentujete, tak je to len holý populizmus, buď bez znalosti veci alebo účelový, ale v obidvoch prípadoch je to škodlivé.

    Dámy a páni, namietali sme, že ta novela zákona má problém, ktorý sa čiastočne rieši možno pozmeňujúcim návrhom, ale ja upozorním na niekoľko takých vážnejších problémov. Prvý - kontrolór. Plat kontrolóra sa v zásade nemal meniť, plat starostu sa mal meniť. Povedzme, aká je funkcia, majetkovo-právna zodpovednosť starostu, trestnoprávna zodpovednosť starostu, zodpovednosť za chod celého úradu, celého mesta, zastupovanie ako štatutára; povinnosti kontrolóra - kontrolovať funkcie výkonu obecnej samosprávy; s platom, ktorý po znížení platu starostu začína byť porovnateľný s platom starostu. To znamená, jeden nesie celú zodpovednosť vrátane trestno-právnej zodpovednosti a má mať porovnateľný plat s tým, ktorý ho len kontroluje a nemá žiadnu zodpovednosť. Aká je tu logika, prosím vás? A to je kritika tohto návrhu zákona, že ak hovoríme o problémoch, tak ich pomenujme v celej šírke. Poďme hovoriť o platoch starostov, teda o platoch starostov verzus platy poslancov obecných zastupiteľstiev. Áno, v malých obciach vo väčšine prípadoch alebo v mnohých prípadoch nie sú vôbec odmeny zastupiteľstiev. Ja tu mám prehľad z roku 2008 a dovolím si ho odcitovať: "Priemerná odmena poslanca obecného zastupiteľstva pri obciach do 500 obyvateľov - 710 Sk. Obce do 1 000 obyvateľov - priemerná odmena 475 Sk. Aby som príliš nezdržiaval, tak skúsim povedať aj extrémy, ktoré sa v týchto veciach vyskytujú a ktoré napríklad nikomu nevadia. Hlavné mesto Bratislava, priemerná odmena poslanca mestského zastupiteľstva 12.992 Sk ,,krát" štyridsaťpäť poslancov, podotýkam, bez akejkoľvek zodpovednosti, len na to, že zdvihne ruku, lebo je členom kolektívneho orgánu. Celkové náklady vynaložené na poslancov mestského zastupiteľstva takmer 585 tisíc korún verzus plat primátora, ktorý je tretinový. Možno menej ako tretinový. Tak, teraz sa vás spýtam, aký je tu pomer? Tak ideme riešiť populisticky toho, ktorý nesie celú ťarchu zodpovednosti na svojich pleciach, a kolektívny orgán, kde máme svojich politických nominantov, ktorí berú koľkokrát nehorázne odmeny, a toto je jeden vypichnutý prípad, ale takých prípadov sú desiatky na Slovensku, tak to nám zrazu nevadí?! Tak tu sa pýtam, akú to má logiku? Ak ideme predkladať návrh, ktorý má riešiť verejné financie obcí a miest, tak poďme diskutovať o týchto otázkach. Ale nemôžeme oddeliť a vyňať starostu a primátora ako jediného, ktorý je tou škodnou zverou, ktorú treba jednoducho zlikvidovať, a všetci tí ostatní, ktorí mnohokrát sú v opozícií, robia zle, robia obštrukcie a všetko možné, tak to sú tí dobrí, ktorým treba za to zaplatiť, lebo idú do konfliktu so starostom a primátorom, a koľkokrát je to proti záujmom obcí a miest! Jednoducho takto sa na problém nedá pozerať a ten problém treba riešiť komplexne. Dámy a páni, ja by som sa ešte dotkol jednej veci, možno dvoch. Pán kolega Dostál vystúpil, povedal, že okrem Združenia miest a obcí Slovenska je tu aj Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Čarokrásne porovnanie, obe sa volajú takmer rovnako. Jedna organizácia tu existuje takmer dvadsať rokov, jedna organizácia s 2.890 zhruba obcí a miest má takmer 2. 800 svojich členov a dá sa povedať, že je reprezentatívnym predstaviteľom miestnej samosprávy na Slovensku, t. j. Združenie miest a obcí Slovenska, verzus Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré má pár desiatok členov, ktoré má síce podporu na facebooku a internetových médiách, ale svojim spôsobom vzniklo ani nie rok dozadu, pokiaľ sa dobre pamätám. Nedá sa porovnávať a nedá sa povedať, že len tieto názory sú správne a nedá sa povyšovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegu Záhumenského, keby netelefonoval v tejto miestnosti. Pán poslanec Záhumenský, prosím vás, mohli by ste prestať telefonovať? Počkáme chvíľku, dokým pán poslanec prestane. Ďakujem, pán kolega.

    Nech sa páči.

  • Chcem povedať, že nedá sa takto zovšeobecňovať a takto zrovnávať názory dvoch nezrovnateľných organizácií. Ak by ste to povedali v kontexte, že existujú tieto názory a ktoré nie sú menšinové, že existujú problémy na úrovni samospráv, ktoré iritujú občanov, s čím sa dá opätovne mnohokrát súhlasiť, nemám voči tomuto tvrdeniu žiadnu námietku. Ale nesúhlasím s tým, aby sa porovnávala adekvátnosť a reprezentatívnosť dvoch absolútne neporovnateľných organizácií.

    Dámy a páni, bolo tu veľa povedané o tom, kde sú problémy obcí a miest aj z hľadiska účelného vynakladania financií. Ja sa plne prikláňam k tomu, že dane, ktoré prídu zo štátu, dane a poplatky, ktoré vyberú obce a mestá, sú predovšetkým príjmy, ktoré majú slúžiť na uspokojovanie potrieb obyvateľov obcí, a nie úzkeho okruhu funkcionárov samospráv. S týmto súhlasím a hocikedy sa pod toto tvrdenie podpíšem. Ale skúsme si povedať, ako postupuje štát pri niektorých veciach. Ja som starostom šieste volebné obdobie, takže mám spätný pohľad od roku 1990 na túto problematiku. Ja si pamätám doby, keď štát pôsobil metodicky a zadarmo, podotýkam, zadarmo vzdelával predstaviteľov miestnych samospráv. Dnes je to jeden bohapustý biznis v rukách súkromných organizácií, kde často krát prednášajú pracovníci ministerstiev, ktorí kreujú a tvoria zákony. Ja sa vás pýtam: A toto je efektívne vynakladanie prostriedkov obyvateľov?

  • Ja si pamätám časy, keď orgány, ktoré vykonávajú kontrolu, a aby som sa niekoho nedotkol úplne adresne, na úrovni štátnej správy dávali metodické pokyny tak, že boli vypracované, kde sa dopísali alebo mohli sa dopísať mená, zmenili sa názvy obcí a miest, zmenili sa dátumy, a bolo to v súlade so zákonom. Mnohokrát poviem, že tí úradníci v štátnej správe nemajú okrem tejto kontroly veľa iných povinností. Nemajú. Ale v čom je problém? Problém je v tom, že dôležitosť úradníka nerastie tým, koľkým ľuďom pomôže, ale koľkým ľuďom môže ukázať, že tuto je ten veľký úradník, ktorý tam dá nejakú pečiatku a môže uložiť nejakú sankciu. V tomto je problém, aj tu je efektívnosť štátu. A keď hovoríme o efektívnosti fungovania miestnych samospráv, tak to musíme dať do súvisu a musíme hľadať aj aký je rozsah kompetencií, aká je efektivita výkonu štátnej správy, aké je bremeno prenášaných kompetencií zo štátu a vynucovania rôznymi prostriedkami voči samosprávam. A potom hovorme, či tým samosprávam stačia peniaze a aký podiel sa má vynaložiť aj na platy. Lebo, ak v jednom prípade nie je problémom to, že cez súkromné organizácie odmeňujeme štátnych zamestnancov, ale je problémom za metodiku, školenia a ďalšie veci, ale je problémom, že ten, ktorý nesie ťarchu rozhodovania a osobnej zodpovednosti za veci, aby mal za to adekvátny plat, tak to považujem za nesprávne. Rovnako považujem za veľmi zvláštne, ak vláda umožní, aby boli nedostatočne vzdelaní starostovia, aj keď môžeme hovoriť o tom, čo je ešte v rámci ústavy a čo nie je v rámci ústavy, a nájde prostriedky na financovanie dovzdelávania, aby vedeli si niektoré veci vôbec vyložiť. Ale na druhej strane, široký okruh samospráv, ktoré dokonale a dobre vykonávajú svoje funkcie, si musí tieto veci hradiť zo svojich prostriedkov. Absolútne neadekvátne. To najhoršie, ktoré považujem pri tomto návrhu zákona, je, že neplatia dohody. Neplatia dohody, lebo, pamätám si, nie veľmi dozadu, týždeň naspäť sa zúčastnila pani premiérka Slovenskej republiky, pani Radičová, zasadnutia Rady združenia miest a obcí Slovenska na Štrbskom plese. Bol prerokovaný úplne iný návrh pozmeňujúceho návrhu, aký je predložený dnes. Podotýkam, bol prerokovaný a našla sa zhoda na úplne inom pozmeňujúcom návrhu. Chcem povedať, že nie veľmi dávno dozadu, poviem rok dozadu, slovo premiéra v tejto republike platilo. Dnes musím konštatovať, že slovo premiéra nič neznamená v tejto republike.

  • Chcem ďalej povedať, že vo všetkých vyjadreniach sa hovorí, že sa uskutočnil okrúhly stôl, kde sa rokovalo o tejto problematike. Áno, uskutočnil sa okrúhly stôl, uskutočnili sa konzultácie predkladateľov aj s opozíciou, aj s niektorými starostami a primátormi, ale žiaden z týchto názorov sa nepremietol do konečného znenia. Ja sa pýtam, sme všetci pomätení, ktorí sme z opozície, sme všetci starostovia, primátori, ktorí vykonávame, niektorí niekoľko rokov alebo viac rokov, tieto funkcie, tí, ktorí sú neznalí problematiky? Existuje tu len nová skupina ľudí, ktorí prišli z prostredia, ktorí nepracovali nikdy v tomto prostredí a majú patent na rozum?

    Dámy a páni, ja sa domnievam, že určite nie, a pokiaľ budeme k zásadným veciam v tomto štáte pristupovať tak, ako pristupujeme, tak tento štát nemá šancu sa vyvíjať dopredu. Ak niekto pred 20 rokmi, v roku 1989, hovoril, že do dvadsiatich rokov dobehneme vyspelé západné krajiny, tak pri takomto postupe, nielen v otázkach samosprávy, ale aj pri otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, voľby predstaviteľov štátu, myslím tým v tejto chvíli predovšetkým prokuratúry, nedosiahneme úroveň vyspelých demokratických krajín, ani keď nám pobežia oproti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili desiati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a slovo má pán poslanec Raši.

  • Dobrý deň prajem, ja by som chcel, tak ako pán poslanec Petrák, vysloviť informáciu alebo námietku, že keďže som poslancom Národnej rady a zároveň primátorom mesta, mám istý, cítim istý konflikt záujmov pri tomto zákone a podľa toho budem aj hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ja by som len využil faktickú poznámku na jednu faktickú poznámku. Pán kolega Petrák spomínal, že platy hlavných kontrolórov po tejto novele sa priblížia k platom starostov. Chcel by som to dať na pravú mieru, že toto tvrdenie obstojí jedine v tom, že koeficienty na výpočet základných platov sa približujú pri niektorých kategóriách k platom hlavných kontrolórov. Toľko by som chcel k tomu dodať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák ma priamo oslovil ohľadom toho porovnania Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia občanov miest a obcí Slovenska. Ja som netvrdil vo svojom vystúpení, že majú za sebou rovnakú dĺžku života, že majú rovnakú reprezentatívnosť alebo rovnaký počet členov. Napriek tomu si myslím, že je potrebné počúvať nielen to, čo hovorí ZMOS, ale aj to, čo hovorí ZOMOS. Pretože to, čo hovorí ZMOS, reprezentuje status quo s jeho pozitívami, ale aj mnohými negatívami a nešvármi, kdežto Združenie občanov miest a obcí Slovenska združuje občanov, ktorí poskytujú kritickú spätnú väzbu k súčasnému fungovaniu samosprávy. To tiež nie sú neznalí ľudia, to sú ľudia, ktorí žijú samosprávou, častokrát sú to komunálni poslanci, častokrát sú to miestni aktivisti, sú to ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú problematike samosprávy a vidia všetky tie problémy, ktoré my tu z Bratislavy, z Národnej rady, ťažko vidíme, pokiaľ s tým nežijeme. A tie problémy nielen vidia, ale aj na ne dlhodobo upozorňujú, snažia sa ich riešiť vo svojich obciach a mestách. A teraz, minulý rok, si založili organizáciu, aby sa ich snažili riešiť aj celoslovensky. Lebo mnohé z tých problémov nie sú riešiteľné iba v rámci miest a obcí. Aj keď oni napr. dlhodobo upozorňujú na porušovanie zákona alebo nerešpektovanie nejakého práva v rámci obce, nič sa s tým nedeje, nič s tým nerobí prokuratúra, nič sa s tým nerobí na úrovni obce. Preto niektoré veci je potrebné ošetriť aj z pozície zákona. A teraz sme v podobnej situácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Petrák, ja by som ťa chcela podporiť v tvojom pragmatickom vystúpení, a to z toho dôvodu, že som toho istého názoru, že tento zákon je vytvorený účelovo a aby sme niečo urobili. Podporím ťa aj v tej veci, pretože myslím si, že poslanci, ktorí tento zákon predkladajú, absolútne nerozumejú platovým podmienkam. Pretože kontrolór má základný fixný plat a rovnako mu zastupiteľstvo môže dať odmenu až do výšky 100 %. A vtedy skutočne ten plat kontrolóra prerastie plat primátora. A musíme si zobrať do úvahy, že kontrolór je volený iba desiatimi, pätnástimi poslancami, nemá trestnoprávnu zodpovednosť, a primátor alebo starosta je volený celou obcou alebo celým mestom. Čiže túto medzeru by si mali poslanci, ktorí tento zákon predkladajú, doplniť vo vzdelaní. Pretože ozaj nejde tam o koeficienty u kontrolóra, ale ide o percentuálne navýšenie odmeny a platu, a vtedy skutočne plat kontrolóra presiahne plat primátora.

    Ďalej by som chcela povedať, že tento zákon je ešte v jednej veci veľmi nekopendentný, a to v tom, že existujú mestské časti, kde tento zákon to absolútne nerozdeľuje. Ak je primátor, ktorý má kopu škôl, kopu zariadení, mestských zariadení, starosta mestskej časti, ktorý je napr. v Bratislave. Alebo uvediem príklad, ja ako primátorka mesta, v ktorom mám porovnateľný počet obyvateľov ako Košice a jej mestská časť, alebo tam, kde je pani starostka Rosová, ona má 4 tisíc plat, ja mám 2 300 eur. Tak, vážení, kto má akú zodpovednosť? Vy vôbec viete rozlišovať, čo je zodpovednosť primátora a zodpovednosť mestskej časti? A akú nesie na sebe zodpovednosť? Takže chcela by som povedať, že ja vôbec nemám problém o týchto veciach rozprávať, lebo mám skutočne jeden z najnižších platov a mňa sa možno táto novela nedotkne, ale ublížite toľkým ľuďom svojou nekompetenciou a urobíte takýto chaos. A ešte chcem povedať, že sa zdržím alebo vôbec nebudem hlasovať, pretože som ako primátorka v konflikte záujmov. Ale, prosím vás, naštudujte si veci zo samosprávy, naštudujte si platy kontrolórov, lebo tí skutočne presiahnu platy primátorov a sú volení desiatimi poslancami, a nie ako primátor, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Áno, pán poslanec Petrák, máte pravdu, pred rokom platilo slovo premiéra, rozumej Fica, lebo bol premiérom. A dnes už neplatí, lebo už nie je premiérom. Tak, ako máte pravdu, čo bolo minulý rok, to už dnes nie je. A viete, pán poslanec, hovorili ste veľmi veľa, ale k podstate veci ste nepovedali dokopy nič. A keď, tak úboho málo. Mali ste štyri roky na to, aby ste sa zaoberali problémami verejnej správy, reformou verejnej správy, reformou samosprávy. Neurobili ste nič, ani ste o tom nehovorili, ani ste neriešili problémy, a teraz viete len kritizovať. Mali ste s niečím prísť, vy viete dobre, tak ako aj ja, že nie všetko v tom dobre funguje, a vedia o tom ďaleko viac ľudia, ktorí sú pravidelne dennodenne v tom, ale neprišli ste s ničím. Len s obyčajnou kritikou a táraním a rozprávaním o tom, čo všetko chceme urobiť zle a ako je to teraz dobre.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Petrák, dúfam, že po tvojom vystúpení si aj tí, ktorí nikdy v samospráve nerobili, urobili jasno, o čom je tento zákon. A dúfam, že ak predkladateľov doteraz nikto nepresvedčil o tom, že ich návrh novely nie je dobrý, tak po tvojom vystúpení si to uvedomili. A ak si to neuvedomili, tak naozaj veci dokonale nerozumejú a mali by si to preštudovať nielen v zákone, ale hlavne by mali vypočuť tých, ktorí už niekoľko rokov v samospráve robia. A znova sa na nich obraciam, možno v tvojom mene, že si im mal ty navrhnúť, aby to stiahli, aby sa to znova vrátilo na veľmi širokú diskusiu. Lebo touto salámovou metódou nevyriešite, páni kolegovia zo "Sas-ky", nič. A vôbec samospráve, žiaľ, ani nerozumiete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Zareagujem ku niektorým bodom, ktoré odzneli v rozprave. Na margo kontrolórov. Jedna sa o zákon o obecnom zriadení, ktorý určite bude novelizovaný, pretože je to v legislatívnom pláne. To znamená, že neriešili sme to nepriamou novelou v tomto zákone. Ďalšia vec, čo sa týka faktu, že či tí kontrolóri budú alebo nebudú viac platení. Tak nebudú. To, že u kontrolóra sa dá navýšiť plat a u primátora nie, tak to platilo aj doteraz. Čiže tá situácia mohla nastať kedykoľvek aj teraz, aj v pôvodnom znení. Ku ZMOS-u. Ak je to reprezentatívny orgán, potom ma veľmi prekvapuje, že na stretnutí, ktoré sme mali, nezaznela z ich strany ani jedna konštruktívna pripomienka, ani jeden konštruktívny návrh. Zúžilo sa to vlastne, to rokovanie, iba na to, že s návrhom nesúhlasia. A s tým vládnym návrhom, ktorý vlastne ani nebol predložený, ktorý vlastne len figuroval na stránkach "rokovanie.sk" v nezaradených materiáloch, tak k tomu mali ešte zamietavejší postoj.

    Čo sa týka kompetentnosti predkladateľov, ako to už bolo viackrát spomenuté, mali sme rokovania s viacerými zúčastnenými, aj s tými, ktorí vlastne dlhodobo pracujú v samosprávach, či už čo sa týka poslancov, starostov, predstaviteľov ZMOS-u, zároveň poslancov koaličných strán, aj opozičných strán, ktorí priamo pôsobia v štruktúrach samospráv ako napr. starostovia. Čiže ten pozmeňovák, ktorý vlastne vznikol, nebol otázkou nejakých našich vlastných ambícií, ale všeobecných dohôd a všeobecne akceptovateľných návrhov na zmeny. Takže...

    Ešte k jednej veci, čo ma veľmi zaujalo, pán poslanec Petrák, ak poslanci ako kolektívny orgán nemajú žiadnu zodpovednosť, potom som veľmi prekvapený, ako beriete svoju zodpovednosť v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Petrák, ja iba na jednu vašu pasáž by som chcel zareagovať, a síce, že ste povedali, že v roku 1989 mnohí politickí predstavitelia hovorili, že do dvadsiatich rokov sa priblížime úrovňou západoeurópskym krajinám. Ja si z tohto obdobia, resp. z obdobia, keď sa delila naša republika, pamätám sľub pána Mečiara, ktorý jednou z výhod povedal, že do piatich rokov Slovensko dobehne Švajčiarsko, a to je tá výhoda, ktorú získame rozdelením Česko-Slovenskej republiky. Žiaľ, musím konštatovať a často si spomínam na môjho bývalého kolegu, teraz už nebohého pána Bechera, ktorý celý život pracoval v štátnej správe, zomrel v roku 2000, a povedal, že: ,,Martin, budeš pamätať moje slová, že Slováci si niekedy nebudú vedieť sami vládnuť tak, aby Slovák sa mal tu dobre na Slovensku." Žiaľ, je to podľa mojich úvah doterajších a skutočnosti pravda. Takže dúfam, že to zmeníme a budeme si vládnuť tak, ako tu máme na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Košútová. Poprosím kolegov, keby mohli venovať viac pozornosti faktickým poznámkam. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, vo svojom vystúpení si prejavil hlbokú znalosť veci a dlhodobú osobnú skúsenosť na poste starostu, jasne si pomenoval problémy s verejným financovaním obcí a miest a účelným vynakladaním financií. Som presvedčená, že táto novela zákona je opätovne šitá horúcou ihlou systémom pokus - omyl. Posudzovať všetkých starostov podľa niekoľkých absurdných prípadov je podľa mňa úplne scestné a znehodnocuje prácu ostatných starostov a primátorov, ktorí si svoju prácu vykonávajú zodpovedne v prospech všetkých obyvateľov a občanov. Podporiť takúto novelu zákona považujem v tejto chvíli za nezodpovedné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Petrák, ja ti ďakujem, že si skutočne objektívne postavil pozíciu miestnej samosprávy vo vzťahu k tejto novele zákona. A súhlasím s tebou aj s tým, že miestna samospráva, samospráva miest a obcí má množstvo problémov súvisiacich s výkonom kompetencií, s ich financovaním a, samozrejme. so samotným rozvojom miest a obcí. A preto znovu zopakujem, že táto novela vo vzťahu k tejto objektívnej situácii nie je systémová. Je nesystémová v tom, že neberie do úvahy oveľa zložitejšie problémy, ktoré momentálne miestna samospráva má, ale rieši len parciálny problém, ktorý naozaj by si zaslúžil veľmi jasnú zhodu naprieč politickým spektrom koalície aj opozície a, samozrejme, aj s miestnou samosprávou, pretože tak sa veci diali aj v súvislosti s decentralizáciou kompetencií. A hovorím z duše určite aj mojim kolegom, ktorí tu stoja a sa usmievajú. Samozrejme, ak hovorím o princípoch miestnej demokracie, je naozaj výsmechom, ak je to v rozpore s pozíciou miest a obcí. Nikdy takto ešte neboli predložené žiadne návrhy zákonov v tomto parlamente. A o tom, akú úroveň má celý legislatívny rámec predkladania tohto zákona, zopakujem to znovu, je to pokus a omyl, ktorý naozaj má výraz v tom, že ani teraz, ak končíme prerokovávanie, nevieme vlastne, akú podobu má táto novela. Dúfam, že ju podporíte, vážení predstavitelia vládnej koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne, váženým kolegom za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Som rád, že moje vystúpenie vzbudilo takú širokú odozvu. Ak dovolíte, ja by som sa dotkol dvoch faktických poznámok a chcel by som k nim niečo povedať.

    Pán poslanec Dostál, áno, ja súhlasím s tým, že je potrebné si vypočuť všetky názory, ktoré sa k danej problematike objavujú. Ale keď ste spomínali napríklad zákon o majetku obcí aj zákon o majetku vyšších územných celkov, tak tam tá verejná diskusia pokračovala takým spôsobom, že sme sa stretli koalícia, opozícia, tretí sektor. Sadli sme si za jeden rokovací stôl a našli sme zhodu. Našli sme zhodu takú, že pri nástupe novej vládnej garnitúre nie potrebné tento zákon meniť, lebo sú tam premietnuté názory a objektívne pripomienky všetkých. Toto je ten rozdiel postupu v predchádzajúcom období a v tomto období. A to je ten problém, na ktorý poukazujem.

    Pán poslanec Pado, ja si myslím, že vo svojom vystúpení som dostatočne vysvetlil všetky problémy predovšetkým nevyváženosti tohto návrhu zákona. Uvedomujem si, že ste poradcom pani premiérky, a preto som ani neočakával, že vaše vystúpenie bude iné. Avšak, to, čo som očakával, predovšetkým od bývalého ministra vnútra, že bude uvažovať aj v širších súvislostiach, a tobôž v tom prípade, ak rezort verejnej správy bol vo vašej gescii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem teraz prestávku z dôvodu, že v sále už je pomerne vysoký hluk a ešte navrhovateľ bude chcieť vystúpiť. Čiže vyhlasujem teraz prestávku do 11.36 hodiny. Budeme pokračovať hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch. Zatiaľ ďakujem.

  • Prestávka.

  • Tak ešte jedna informácia a najmä pre protokol, je, že vyhlasujem rozpravu za skončenú. A potom o 14.00 hod. k tomuto bodu bude stanovisko navrhovateľa, tak. Ďakujem.

    Pán poslanec Podmanický má procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže ste ešte vystúpili k tlači 187, dovoľte aj mne. V zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. čl. 6, ods. 1 a 3 vám oznamujem, že som starosta obce Stará Bystrica, okres Čadca - Žilinský kraj a žiadam o zápis tejto informácie do análov Národnej rady Slovenskej republiky. A zároveň ohlasujem, že z tohto dôvodu nebudem o tomto zákone hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosím tento zápis. No, a teraz už tá prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

    Ale ešte predtým, ako pristúpime k tomuto hlasovaniu, dám hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré v piatok ku koncu rokovania predniesol pán podpredseda Fico. Budeme hlasovať o každom návrhu samostatne.

    Prvý návrh znie, aby pán Jurčík znovu predniesol tieto návrhy za prítomnosti príslušného ministra vlády, ktorý za vládu Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona. By som len chcel doplniť, že pán Jurčík už zopakoval toto prečítanie, Národná rada sa na tom uzniesla. Toto sa stalo už v piatok. Čiže, páni poslanci, hlasujte, prosím, teraz o tomto. Nech sa páči.

  • Dobre. Takže procedurálny návrh znie takto, počuli ste to práve. A teraz, prosím vás pekne, hlasujte o tomto návrhu. O tom návrhu, ktorý práve predniesol pán Fico.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 69 za, 55 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

    Druhý procedurálny návrh. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ako som už povedal, č. 180, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo dvadsaťjeden poslancov, z toho šesť poslancov prednieslo procedurálne návrhy. Páni poslanci Marek Maďarič, Ján Slota, Dušan Čaplovič, Rafael Rafaj a Ján Senko navrhli, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 150 poslancov, hlasovalo 71 za, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Ľubomír Želiezka navrhol, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov, hlasovalo 71 za, 75 proti, 4 sa zdržali.

    Ani tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Keďže neboli schválené procedurálne návrhy poslancov z rozpravy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona prerokuje druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že tento návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 78 za, 71 proti.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby Národná rada za gestorský výbor určila výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú do 11. mája a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 80 za, 16 proti, 53 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (tlač 220).

    Poprosím spoločného spravodajcu poslanca Ivan Chabana, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 85 za, 7 boli proti, 58 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, neposkytli ste presnú informáciu poslancom Národnej rady. Celý problém spočíva v tom, že pán poslanec predložil...

  • Hluk v sále.

  • Vydržte, vydržte! Pán poslanec predložil návrh v neprítomnosti predkladateľa, hoci bola rozprava. V tomto je porušenie rokovacieho poriadku. Ešte raz, nebol tu predkladateľ, preto nemohol predkladať pán poslanec Jurčík pozmeňujúci návrh. To je dôvod, pre ktorý žiadam o opätovné predloženie tohto návrhu za prítomnosti predkladateľa, pána ministra hospodárstva.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Prosím, hlasujte, teraz o tom, že návrh pôjde do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 82 za, 52 proti, 16 sa zdržalo.

    Schválili sme, že tento návrh postúpi do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako celku.

  • Prosím, hlasujte teraz o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo 81 za, 59 proti, 10 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o zrušení Protidrogového fondu.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslankyne Kataríne Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 226.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Markovič. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Najprv budeme... Jeden pozmeňujúci návrh bol podaný. Najprv budeme však hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy - o bodoch 1 a 36 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Sme si všetci istí, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo 80 za, 2 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme schválili všetky body spoločnej správy, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, pána poslanca Kalista, spoločne o všetkých bodoch jeho pozmeňujúceho návrhu.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za, 3 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám splnomocnenie gestorského výboru dať hlasovať o tom, aby sme posunuli zákon do tretieho čítania.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov. Hlasovalo 79 za a 70 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu v tomto návrhu zákona.

    Poprosím hlásenie sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči. Dajte, prosím vás, mikrofón pre pani poslankyňu.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásila s procedurálnym návrhom. Chcem povedať, že sme opätovne porušili rokovací poriadok, pretože sme pri hlasovaní o spoločnej správe hlasovali o bodoch 1 a 36. Čiže sme schválili len dva body zo spoločnej správy.

  • Určite nie, 1 a 36, vypočujte si záznam.

  • Nie, určite som povedal až 36. Určite som povedal až 36. Určite. Určite.

  • Poprosím, poprosím o kľud v sále. Keď čítal navrhovateľ zákon, povedal body 1 a 36. Súhlasím v tomto s pani poslankyňou Košútovou. Nie, úplne vážne. Teraz nájdeme spôsob, akým odhlasujeme body 2 až 35.

  • Prerušujeme toto hlasovanie. Budeme o tomto bode hlasovať poobede, a to tridsiatimi poslancami sa vrátime do druhého čítania a tam odhlasujeme zvyšné body spoločnej správy.

    Pani poslankyňa Košútová, ďakujem za upozornenie.

    Pokračujeme hlasovaním o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady na vymenovanie vedúceho a členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tlač 221.

    Poprosím o kľud, kolegovia, poprosím o kľud v miestnosti. Ďakujem.

    Dávam slovo poverenému členovi zahraničného výboru poslancovi Jurajovi Drobovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa o vymenovaní členov a vedúceho delegácie hlasovalo verejne a naraz.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vymenúva za vedúceho Stálej delegácie...

  • Moment, moment, pán poslanec, najprv budeme hlasovať o tom prvom. Čiže poprosím teraz hlasovať o tom, že hlasovanie bude verejné a o všetkých kandidátoch naraz. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo 148 za, 2 boli proti.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Dajte, prosím ,hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vymenúva za vedúceho Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v OECD poslanca Maroša Kondróta a za jej členov poslancov Ivana Štefanca, Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Lászlóa Solymosa a Jána Mikolaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 148 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k vymenovaniu vedúceho a členov stálej delegácie.

    Pristúpime k hlasovaniu o skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona ktorým s a mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 309.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárstvo pán poslanec Alojz Přidal, ktorého prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec s pozmeňujúcim návrhom.

    Prosím však, pán predseda, najprv dajme hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o jedinom bode spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 121 za, 29 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Vážený pán predseda, teraz pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predniesol poslanec Ľubomír Vážny. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujte o pozmeňovacom návrhu poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 73 za, 24 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Keďže rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu bez hlasovania a otváram rozpravu v rámci tohto čítania.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 70 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách.

    Pristúpime k poslednému hlasovaniu, a to je hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 228.

    Spoločnou spravodajkyňou, ktorá uvedie hlasovanie, je členka ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa Pfundtner. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 228.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili siedmi poslanci, a to, pán podpredseda parlamentu, pán Fico, poslanci pán Maďarič, Paška, Ondruš, Poliačik, Richter a Kaliňák. Pán poslanec Ondruš predniesol tri procedurálne návrhy podľa § 83 odsek 1 rokovacieho poriadku a pán poslanec Robert Kaliňák jeden.

    Pán poslanec Maďarič predniesol doplňujúci návrh k prvému bodu návrhu zákona a navrhol v § 39 ods. 8 pripojiť na konci vetu: "O tomto návrhu sa hlasuje tajne."

    Dovoľte mi, vážení kolegovia, aby som predsa len prečítala toto doplnenie, tento návrh pána poslanca Maďariča. A po navrhovanom doplnení by tento bod 1 návrhu zákona znel nasledovne: ,,Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených Ústavou, alebo ak sa na tom na návrh najmenej pätnástich poslancov bez rozpravy uznesie Národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady. O tomto návrhu sa hlasuje tajne." Ďakujem za pozornosť.

    A teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o procedurálnych návrhoch v nasledovnom poradí. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Ondruša odložiť rokovanie o návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu rokovanie odložiť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 72 za, 78 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, teraz dajte hlasovať o návrhoch pánov poslancov Ondruša a Kaliňáka nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 71 za, 79 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o poslednom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondruša, a to, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 71 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Nakoľko neschválili sme ani jeden procedurálny návrh, pokračujeme v hlasovaní o spoločnej správe. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1, 3, 4, 10, 11, 12, 13 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz, o bodoch spoločnej správy, 1, 3, 4, 10, 11, 12 a 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za, 71 proti.

    Tento návrh sme schválili.

  • Nakoľko predmetné body boli schválené, tak upozorňujem na skutočnosť, že nemusíme v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 spoločnej správy, nakoľko v zmysle § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylúčil, vylúči vlastne tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, a tým sa o nich nehlasuje.

    Pán predseda, teraz, prosím, dajte osobitne hlasovať o bode 2 spoločnej správy s návrhom schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 78 za, 17 proti, 55 sa zdržalo.

    Bod 2 spoločnej správy sme schválili.

  • Obedňajšia prestávka.

  • Prerušenie rokovania o12.12 hodine.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem upozorniť na to, že pri tom zmätku, ktorý bol pri hlasovaní o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania, ste hlasovanie, ktoré bolo otvorené, nevyhlásili za neplatné alebo zmätočné a mám pochybnosti, či tento zákon bol schválený v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Ja len chcem uviesť do protokolu, pri hlasovaní č. 180 som hlasoval proti a som mylne vykázaný ako hlasoval som za.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím členov Zahraničného výboru Národnej rady, aby prišli na schôdzu zahraničného výboru teraz, do miestnosti 183. Ďakujem.

  • Informácia pre poslancov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorí idú na poslanecký prieskum do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odchod mikrobusu bude o 12.20 hod. spod schodov Národnej rady, o 12.20 hod. odchod mikrobusu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s návrhom gestorského výboru schváliť. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za

  • , 71 proti.

    NR SR schválila novelu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem obednú prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine.

    S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za, 71 proti.

    Tento návrh sme schválili.

    A teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, nakoľko sme, nakoľko Národná rada Slovenskej republiky sa platne uzniesla na skrátení lehoty podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona pôjde do tretieho čítania.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Šum v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Maďariča, a to konkrétne o doplnení vety na konci § 39 ods. 8 a "o tomto návrhu sa hlasuje tajne".

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 72 za, 71 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Nakoľko v druhom čítaní boli schválené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, na návrh gestorského výboru ako spoločný spravodajca, resp. na základe splnomocnenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca podávam návrh na hlasovanie o skrátenom konaní, aby sa tretie konanie mohlo konať vzápätí. Takže, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby sa tretie konanie mohlo konať vzápätí. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných poslancov, hlasovalo 75 za, 46 proti, 16 sa zdržalo, 10 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Traja poslanci. Uzatváram možnosť... A slovo má, traja poslanci, a slovo má pán poslanec Raši. Raši, potom pán poslanec Maďarič, potom pán poslanec Galis.

  • Šum v sále.

  • Dobre. Poprosím, keby ste dali do protokolu, že do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Pán poslanec Raši, pán poslanec Maďarič a pán poslanec...

  • Šum v sále.

  • Nehlásili ste sa do rozpravy. Dobre. Tak, prosím vás, zmažte celú tabuľu. A pýtam sa ešte raz, kto sa chce prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní tohto zákona? Nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. S odporúčaním?

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, srdečne vás vítam na popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 16. schôdze Národnej rady. Poprosím všetkých, aby sa upokojili.

    Na úvod popoludňajšieho rokovania vás chcem informovať, že v súvislosti so schválením vládneho návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý sme prerokovávali ako tlač 309, páni poslanci Zajac, Osuský a Šebej ako navrhovatelia vzali späť ich poslanecký návrh pod tlačou 292. Bol to bod 27 schváleného programu. Čiže poprosím, aby ste túto zmenu zaregistrovali.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Szilárda Somogyiho, Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

    Prerokovávame ho ako tlač 187.

    Rozprava k tomuto bodu programu bola dnes dopoludnia vyhlásená za skončenú.

    Preto sa pýtam navrhovateľa, ktorým je pán poslanec Somogyi, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán navrhovateľ, je tu priestor pre vás.

    Súčasne prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Štefana Tomča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím, naozaj, o pokoj v rokovacej sále. Otvorili sme popoludňajšie rokovanie a rešpektujme, že vystupuje pán Szilárd Somogyi ako navrhovateľ tohto zákona v záverečnom slove po skončení rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, najmä by som sa chcel poďakovať kolegom z obidvoch táborov, že v takom hojnom počte sa vyjadrili k nášmu návrhu, ktorým sa zmenia platové podmienky starostov a primátorov. V žiadnom prípade by som nechcel využiť túto možnosť na to, aby skôr odmietavé stanoviská zo strany opozície som považoval za záchranu terajšieho aktuálneho stavu. Súhlasím s tým, že sa jedna o citlivú tému. Napriek tomu však musím povedať, že sa jedná o veľmi úzky okruh občanov alebo ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka. A chcel by som hneď prejsť k niektorým dôležitým pojmom z jednotlivých vystúpení.

    Hneď by som začal s tým väčším, tým teoreticky vážnejším alebo dôraznejším bodom, ktorý niektorí kolegovia namietali, a to údajná protiústavnosť nášho návrhu. Preto sa trocha s počudovaním pozastavujem nad touto výhradou, nakoľko dotknutie princípu samosprávnosti nepovažujem za opodstatnené, nakoľko úplne na začiatku, ešte v novembri, keď sme tento návrh predkladali, sme dali až na 100 % voľnú ruku samosprávam, aby si sami stanovovali platové podmienky a úroveň platov svojich prvých ľudí. Táto jedna podmienka alebo táto jedna predstava vyvolala až 100-percentný odpor na všetkých dotknutých stranách, že, ako si to môže predstaviť, že by samospráva samospravovala aj platy svojich primátorov a starostov. Čiže toto bol jeden z tých bodov, kde sme zapracovali návrhy a komentáre našich kolegov, priateľov alebo aj ten odbornej verejnosti, s ktorou sa nám podarilo tieto konzultácie viesť. Takže chcel by som konštatovať, že prvý návrh vychádzal z toho, že 100-percentne stojíme na strane princípu samosprávnosti a aj túto citlivú otázku, ako sú platy, necháme v úplnej a výlučnej kompetencii zastupiteľstiev. Čiže, vtedy sa zrušil ten strop, ku ktorému sme sa následne vrátili.

    Ďalšou výhradou bolo časovanie. To časovanie môžem chápať z dvoch aspektov. Jednak z toho krátkodobého, že sme tento návrh predkladali ešte pred samosprávnymi voľbami, resp. tú výhradu, ktorú by sme mohli vzniesť skôr my, že tento zákon od roku 1994 nebol ani raz novelizovaný. A podľa nás to právom dráždilo, celkovú a najširšiu verejnosť našej republiky. Verili sme tomu, že ak tento návrh podáme ešte pred ostatnými samosprávnymi voľbami, že kandidáti na pozície starostov a primátorov sa vyjadria k tomu, že ak v prípade, že budú zvolení, ako sa budú stavať k svojim platom. Žiaľ, niekoľkomesačná skúsenosť po týchto voľbách, nám ukázala, že práve tá časť zodpovednosti a práve v tejto otázke niektorým starostom a primátorom zrejme chýba. Zrejme chýba nielen v individuálnej podobe, ale aj v inštitucionálnej, nakoľko záujmové združenia obcí alebo záujmové združenie obcí a miest Slovenska tiež sa prikláňalo k tomu, že tento zákon nie je treba zmeniť, nakoľko tak isto, ako niektorí naši kolegovia politici, nepovažovali za dôležité, aby došlo tu k zmene. Zrejme ináč by túto zmenu aj sami iniciovali. V žiadnom prípade však nechcem ubrať na váhe Združeniu miest a obcí Slovenska, považujeme to za veľmi dôležitú a veľmi váženú inštitúciu a mená, ako Sýkora, Krakovská či Oravec, určite budú ako so zlatými písmenami zapísané do histórie slovenských samospráv. V tomto, v tejto jedinej otázke sme však toto združenie chápali skôr ako odborový zväz starostov a primátorov, a nie ako záujmové združenie miest a obcí. Čo sa týka samotnej samosprávy na Slovensku, a to tiež niekoľkokrát odznelo vo vašich príspevkoch, čaká na reformu, či to nazývame komunálnou reformou alebo reformou samosprávy. V každom prípade je niekoľko stránok, kde tá reforma je nutná, žiadaná alebo prinajmenšom vítaná. Samozrejme, nechcel by som ako tento, túto svoju časť venovať potrebám reformy samosprávy, ale asi bude najvhodnejšie a najaktuálnejšie, ak na tomto mieste, na mieste zákonodarného zboru si pripomeniem, že samosprávy a najmä obecné samosprávy majú veľmi slabé právne postavenie.

    Okrem taxatívneho vymedzenia samosprávnych úrovní naša ústava žiadne kompetencie nepripisuje samosprávam a všetko sa rieši formou zákonov, čiže vždy je tá obava alebo to riziko, že keď sa zmenia pomery tu v parlamente, môže mať to za následok aj zmenu zákonov, ktoré upravujú chod a prevádzku jednotlivých samospráv. Čiže, podľa môjho osobného, osobnej predstavy najmä tá reforma sa má týkať právneho postavenia samospráv, najmä obecných samospráv, ale aj územných samospráv. Kolega Radošovský predkladal pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu a vo vystúpení vás oboznámil s tým, že napriek tomu, napriek tomu, že predkladateľmi sú oni, pán Radošovský a pán Jakab, ten pozmeňujúci návrh de facto predstavuje koaličnú vôľu, akým smerom by sa mala minimálne v tomto období uberať zmena v tomto zákone. Jednotlivé body, ktoré on sám ako prečítal, považujem aj samostatne za veľmi dôležité. Nielen tú časť, ktorá opravuje konkrétne finančné záležitosti, ale aj tie, ktoré otvárajú alebo rozšíria transparentnosť práce samosprávy. Také maličkosti, ako napr. povinnosť ročne raz prerokovať plat starostu alebo primátora alebo uviesť tento plat v konkrétnej podobe, čiže nie nejakými percentami alebo odvolávaním sa na zákon, ale v presnej výške uverejniť tieto platy, dopomôžu k tomu, aby občania či voliči postupne získali späť čiastočne stratenú dôveru v politikoch, či už na miestnej úrovni, na vyššej územnej alebo aj celoštátnej. Čo sa týka tohto, môžeme to nazvať koaličného pozmeňujúceho návrhu, zrejme tie konkrétne finančné časti sú vám známe, ale predsa, dovoľte mi, aby som tie najdôležitejšie zopakoval.

    Koeficienty, ktorými sa stanovujú v jednotlivých triedach základné platy primátorov, sa znížia o 10 %. Navýšenie, ktoré mala vo vlastnej a výlučnej kompetencii samospráva, môže byť do 70 % z tohoto základného platu. Zrušia sa odmeny, nakoľko považujeme prácu starostov za dostatočne ohodnotenú z ich platov. A okrem nejakých neželaných prírodných katastrof, katastrof alebo nepredvídateľných javov ťažko si vieme predstaviť také úkony a práce, ktoré by nemohli byť odmenené platom, ktorý prislúcha za výkon tejto práce. Zmena nastáva aj v tom, že zmena nastáva aj v odstupnom, kde tí starostovia, ktorí slúžili alebo vykonávali svoju prácu do šiestich mesiacov, nemajú nárok na odstupné, a tí, ktorí presiahli túto časovú úroveň, majú nárok na trojmesačné odstupné. Ak sa samospráva dostane do núteného ozdravného režimu, nemá ani jeden zo starostov nárok na to, aby okrem základného platu poberal aj navýšenú časť svojho platu. Toto sú asi tie najdôležitejšie časti z tohto pozmeňujúceho návrhu. A je tu otázka, že v čom môže byť problém. V čom môže byť problém, ktorý vyvolal túto kritiku tohoto návrhu? Kto by z vás nesúhlasil s týmito pokynmi z tohto zákona, ktoré zabezpečujú transparentnosť? A zrejme nie každý sa stotožňuje s tým, že to rozpätie, ktoré až takým veľkým rozdielom nie je voči pôvodnému zákonu alebo pôvodnému zneniu, nedáva dostatočný priestor na to, aby mestské zastupiteľstvá ohodnotili svojich starostov a primátorov.

    Ďakujem vám ešte raz za vaše vystúpenia, teda za pozornosť a za predpokladanú podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, to bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Máte ho ako tlač 214.

    V piatok 1. apríla bola rozprava vyhlásená za skončenú. Poprosím teraz, videl som tu v sále pána ministra Miškova... Ak niekto vie, kde sa nachádza pán minister Miškov, skúste mu povedať, že už ide jeho bod.

    Pán minister, skúste venovať viacej pozornosti rokovaniu Národnej rady . Bola rozprava vyhlásená za skončenú, chcem sa vás spýtať, či chcete ako navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 214.

  • Ďakujem za slovo a predpokladám, že toto už je nejaké posledné vystúpenie k novele, k 309, lebo táto telenovela by už mohla skončiť a mohli by sme sa venovať podstatnejším veciam. Je to veľmi, je to veľmi vážny návrh zákona, ja len zhrniem rozpravu a hlavne ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel dvakrát. Ten pozmeňujúci návrh tu je od utorka. Teda pred týždňom tu zaznel. V stredu bola otvorená rozprava, zaznel tu ten pozmeňujúci návrh znova, opäť boli vznesené pripomienky. K obidvom týmto návrhom v prvej časti v utorok, keď tu bol pán minister, sa vyjadril, že s nimi súhlasí. To značí, že predkladateľ nemal k nim žiadne pripomienky. V piatok sme to definitívne uzatvorili, boli námietky, že pán minister napriek tomu, že sa vyjadril k tomu, že nemá problémy s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, takto sedieť dnes, aby povedal, že nemá žiadne pripomienky k celej rozprave, ktorá tu odznela. My sme na výbore pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, keďže Národná rada väčšinou hlasov chcela, aby sme sa zaoberali, takže sme splnili aj toto prianie. Rokovali sme o uznesení č. 105, sme prijali uznesenie k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Vecne k tomuto návrhu nie sú pripomienky, boli len pripomienky, čo sa týka procedúry jeho prijímania. Ja som presvedčený, že toto dnes definitívne skončí a návrh zákona keďže je potrebný pre energetiku, obnoviteľné zdroje, ceny energií, veľmi potrebný, že čím skôr uzrie svetlo sveta a čím skôr vyjde po podpise pánom prezidentom v Zbierke zákonov. Všetko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. To bolo záverečné slovo spravodajcu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je uverejnený pod tlačou 270 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 261.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, predkladám návrh novely zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia na zamedzenie a zastavenie privatizácie šiestich teplárenských spoločností, ktorých privatizačný proces bol začatý v roku 2000 a 2001. Predložený návrh zákona navrhuje vytvorenie takých právnych nástrojov, aby 100-percentný podiel akcií týchto obchodných spoločností zostal vo vlastníctve Fondu národného majetku, v jeho trvalej majetkovej účasti, a aby došlo k zrušeniu vydaných privatizačných rozhodnutí. Fond národného majetku Slovenskej republiky v súčasnosti vlastní 100-percentný majetkový podiel na podnikaní nasledovných teplárenských obchodných spoločností. Jedná sa o: Bratislavská teplárenská akciová spoločnosť s počtom akcií 1 038 270 kusov v hodnote 34 470 561 eur; ďalej Trnavská teplárenská, akciová spoločnosť Trnava, s počtom akcií 530 587, hodnota akcií 17 615 488, 4 eur; Martinská teplárenská, akciová spoločnosť Martin, 1 246 857 akcií v hodnote 34 637 687, 46 eura; Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť Zvolen, 787 625 kusov akcií v hodnote 18 832 113,75 eura; Žilinská teplárenská, akciová spoločnosť Žilina, s počtom akcií 689 601 kusov v nominálnej hodnote 22 894 753,2 eura a Tepláreň Košice, akciová spoločnosť Košice, s počtom akcií 3 237 kusov v hodnote nominálu 38 210 898 eur. Vzhľadom k tomu, že tieto spoločnosti sú významné z regionálneho hľadiska, z pohľadu dodávky elektrickej energie z celoslovenského hľadiska predstavujú rozhodujúce spoločnosti z hľadiska zabezpečovania tepla a teplej úžitkovej vody v príslušných regiónoch a takisto z hľadiska podporných služieb v rámci prenosovej a distribučnej elektrizačnej sústavy. Zároveň sú významnými zamestnávateľmi. Preto navrhujem, aby ich akcie zostali v 100-percentnom vlastníctve Fondu národného majetku a aby neboli predmetom ďalšieho predaja. Akcie by mali tvoriť súčasť trvalej majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Nezanedbateľný je aj prínos teplárenských spoločností pre štátny rozpočet, kam sú na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky odvádzané dividendy z týchto spoločností. Aj keď som si vedomý, že doterajšie vlády túto možnosť nevyužívali dostatočne, ale skôr orientovali zisk do investícií v daných spoločnostiach. Predložený návrh uvažuje s tým, že na 100-percentnú majetkovú účasť Fondu národného majetku v týchto teplárenských spoločnostiach sa nebudú aplikovať ustanovenia zákona o veľkej privatizácii upravujúce jednotlivé spôsoby privatizácie a tieto účasti zostanú na Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Navrhuje sa tiež, aby boli zrušené rozhodnutia o privatizácii dotknutých teplárenských spoločností. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu zákona, jeho aplikácia v praxi nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť a bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby nás v prvom čítaní oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tlmočil plénu Národnej rady ako spravodajca k poslaneckému návrhu zákonov, ktorými sa mení zákon č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Čo sa týka môjho stanoviska, budem odporúčať, aby sme to prerokovali v druhom čítaní, ale hlasovať budem opačne. A toto odporúčanie zaznie iba preto, aby neboli zmätky pri hlasovaní, aby sme vždy hlasovali o kladnom návrhu. A preto z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, že po rozprave Národná rada odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej odporúčam, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý navrhujem, aby bol aj gestorský výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Konštatujem, že som dostal, pardon, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal za poslanecký klub strany SMER prihlášku pána poslanca Žigu. A ďalej sa písomne prihlásili okrem pána Žigu ešte páni poslanci Ďurkovský, Belousovová, Lazar a Jana Vaľová. Pred, teda po ich vystúpení, bude potom sa možné prihlásiť ústne, ale v súlade s rokovacím poriadkom § 28 odsek 1 prvý sa prihlásil o slovo pán podpredseda parlamentu, pán Robert Fico. Po prípadných faktických poznámkach potom dostane slovo pán poslanec Žiga.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, postoj politickej strany SMER - sociálna demokracia k privatizácii významných štátnych spoločností stojí na dvoch základných pilieroch.

    Prvým je presvedčenie, že v globalizujúcom sa svete je pre štát dôležité držať vlastníctvo energetických spoločností. Výroba elektrickej energie, jej rozvod, výroba a rozvod tepla, preprava plynu či ropy, ale aj výroba pitnej vody a jej distribúcia sú ekonomické aktivity, ktoré by podľa nás mal kontrolovať štát, aby uspel v prehlbujúcom sa súperení štátov. Slovensko je zvláštna krajina, vážené dámy a páni, pretože na Slovensku platíme za plyn prepravený cez našu krajinu Nemcom a Francúzom. Za elektrinu, ktorú vyrábame v štátom postavených elektrárňach a ktorú rozvádzame cez rozvodné siete postavené štátom, platíme Talianom. A dokonca v niektorých častiach Slovenska platíme aj za pitnú vodu, ktorá je pod našou zemou. A platíme nie slovenským spoločnostiam, ale zahraničným spoločnostiam. Do tohto marazmu, vytvoreného dvoma vládami Mikuláša Dzurindu, má prísť ešte aj rozhodnutie vlády Ivety Radičovej, na základe ktorého budú ľudia za teplo vyrobené v teplárňach postavených štátom platiť cudzím majiteľom. Do takéhoto stavu ste, vážení priatelia z vládnej koalície, dostali Slovensko. Do postavenia poníženého služobníka voči zahraničným vlastníkom na vlastnom území.

    Druhým dôvodom, prečo SMER-sociálna demokracia odmieta privatizáciu, sú skúsenosti s privatizačnými kauzami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Nízke kúpne ceny, priklepnutie privatizácie jednému uchádzačovi zo zoznamu uchádzačov, na ktorom bol samozrejme iba jeden uchádzač. Sedemmiliardová kurzová strata pri privatizácii SPP, nehorázne odmeny poradcom za to, že poradili vybrať jedného z jedného, toto všetko nás vedie k pretrvávajúcemu presvedčeniu, že naše rozhodnutie neprivatizovať významný štátny majetok v rokoch 2006 až 2010 bolo strategické a správne. A opätovne v mene politickej strany SMER - sociálna demokracia oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať. Podčiarkujem, nebudeme nič privatizovať. Naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme, ako sme to urobili v prípade bratislavského letiska, alebo pristúpime k reprivatizácii, ako sme to urobili v prípade Transpetrolu. Otázne zostáva však, že čo po tomto pravicovom cunami, ešte niečo bude v rukách Slovenskej republiky, čo sa bude dať chrániť.

    Vážené dámy a páni, rozhodnutie vlády Ivety Radičovej sprivatizovať 100 % akcií šiestich teplární, teda totálna privatizácia, je najväčší volebný podvod v histórii moderného Slovenska.

  • Potlesk v sále.

  • Nepamätám sa, a to pôsobím v slovenskej politike už dvadsať rokov, kedy by si politický líder dovolil opakovane a pár dní pred parlamentnými voľbami urobiť vyhlásenie v zásadnej otázke. A potom po voľbách, po voľbách prijíma rozhodnutie, ktoré je v diametrálnom rozpore so zásadným predvolebným sľubom. Porovnajme si, prosím, dva porovnateľné prípady. Pred voľbami v roku 2006 SMER jasne vyhlásil, že v prípade účasti vo vláde nebude privatizovať významný štátny majetok. A my sme sľub dodržali do bodky, ba čo viac, vrátili sme do rúk štátu aj bratislavské letisko aj Transpetrol. V tejto istej zásadnej otázke týkajúcej sa sily štátu a ochrany ekonomických záujmov občanov, premiérka Iveta Radičová niekoľko dní pred voľbami v roku 2010 vyhlásila nasledovné:

  • Hlas z nahrávky.

  • "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať." "Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť. My nemáme v pláne privatizovať."

  • Potlesk v sále.

  • Takže, ak dovolíte, dovoľte, citujem ešte raz pani premiérku: "My nemáme v pláne privatizovať. Toto chcem prehlásiť a vyhlásiť." Toto povedala 3. júna 2010 v predvolebnej diskusii v Slovenskej televízii priamo do mojich očí. Jednoducho oklamala hrubým spôsobom voličov na Slovensku. Vyhlásenie volebného lídra vládnej koalície v podobe predvolebného sľubu pár dní pred voľbami je vážny politický záväzok. Ako s ním Iveta Radičová naložila, je už dnes známe. Vykašľala sa naň. Voličov hrubo podviedla a oklamala.

  • Potlesk v sále.

  • Iveta Radičová spáchala hrubý volebný podvod.

    Aby si niekto nemyslel, že išlo o ojedinelý prípad totálneho politického zlyhania Ivety Radičovej, dovoľte mi ďalšiu perlu v podobe oficiálneho predvolebného sľubu z úst Ivety Radičovej. Píše sa 30. máj 2010, pár dní pred voľbami a volebná líderka pravicovej vládnej koalície vyhlasuje mne do očí v Slovenskej televízii nasledovné:

  • Hlas z nahrávky.

  • "Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní. Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní."

  • Potlesk v sále.

  • Že premiérka opäť klamala v priamom prenose, pretože povedala, že "nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní", po voľbách jej vláda nepredkladala nič iné, len bezmocné návrhy na zvyšovanie daní. Pani premiérka Radičová má, zdá sa, blízko k politickým podvodom. Veď pre jeden sa musela vzdať aj poslaneckého mandátu, keď podvodne hlasovala v Národnej rade Slovenskej republiky za iného poslanca Národnej rady. Podvodom smrdí aj tlačová konferencia Ivety Radičovej po stretnutí s predsedom Európskej komisie Barrosom vo veci realokácie operačných programov na výstavbu diaľnic, kedy mávala s akýmsi papierom, ktorý mal byť podpísanou dohodou medzi ňou a Barrosom. V skutočnosti premiérka nedosiahla nič. Nič nevyrokovala, mávala len poznámkami Barrosa. Či jej ich Barroso dal, alebo mu ich vzala bez jeho vedomia, aby som bol slušný, sa nám už nepodarilo zistiť.

    Vážené dámy a páni, zamyslime sa chvíľku nad podstatou politiky. Máme pluralitný politický systém založený na súťaži politických strán, ktoré pred voľbami prezentujú svoje programy a sľuby. Na ich základe získavajú podporu verejnosti a potom podľa veľkosti podpory participujú na vládnej moci alebo opozície. Zásadné predvolebné vyhlásenie typu - "nebudeme privatizovať, nebudeme zvyšovať dane" - ovplyvňujú mienku voličov. O čo nakoniec pri sľuboch aj ide. Ako však niekto môže byť premiérom, kto takto podviedol ľudí? Iveta Radičová sa ani raz neospravedlnila ľuďom za tento podvod. Ani raz nezabojovala, aby dala zadosť svojim zásadným predvolebným vyhláseniam. Veď to boli jej vyhlásenia ako volebnej líderky, ktorá sa uchádzala o pozíciu predsedu vlády Slovenskej republiky. A dnes sa tvári, že všetko je v poriadku. Obhajuje privatizáciu a zvyšovanie daní, ako keby niekedy nebolo 3. júna 2010 alebo 30. mája 2010. Kde sme sa to vlastne na Slovensku dostali? Pýtam sa médií a vládnej koalície, čo by robili, keby som ja takto priamo do očí oklamal verejnosť, keby som pár dní pred voľbami vyhlásil, že nebudeme privatizovať ani zvyšovať dane a hneď po voľbách v tónoch známeho - "zvykajte si, je po voľbách" - sa pustil do totálneho výpredaja štátneho majetku a zvyšovania DPH, spotrebných daní a bohvie čoho všetkého? A to nejde vláda Ivety Radičovej privatizovať len teplárne, ale aj Cargo, Telecom a v podstate aj bratislavské letisko, pretože prenájom letiska na tridsať rokov nie je ničím iným, ako zbavenie sa kontroly nad vlastníctvom. Podľa nás premiérka Iveta Radičová spáchala politické hriechy. Bez hanby podviedla ľudí a ešte sa chce hrať aj na spravodlivú. Ale božie mlyny melú pomaly, hoci spravodlivo. Spomeňme si na vyjadrenie jedného z kandidátov na amerického prezidenta Georga Busha staršieho, ktorý povedal v predvolebnej diskusii niekoľko dní pred voľbami: "Read my lips, no new taxes." - "Čítajte mi z pier, žiadne ďalšie dane". Samozrejme, že oklamal voličov, lebo dane zaviedol, ale potom druhýkrát už zvolený nebol. Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody, ktorých sme svedkami na každodennej báze.

  • Vážené dámy a páni, v duchu našeho trvalého postoja k privatizácii, ktorý si dlhodobo ctíme a dodržiavame, predkladáme návrh zákona znemožňujúci privatizáciu teplární, do ktorých sa vládna koalícia pustila ako svorka vlkov hladujúcich päť rokov. Chceme pomôcť Ivete Radičovej splniť jej predvolebný sľub, že nebude podporovať privatizáciu. Chceme zastaviť nezmyselnú privatizáciu šiestich teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu, zásobujúcich strategickým teplom okolo osemstotisíc ľudí. Chceme zastaviť privatizáciu štátnych teplární a ich odovzdanie do rúk cudzím vlastníkom, pretože ide o životaschopné obchodné spoločnosti, ktoré v našom volebnom období 2006 až 2010 dodávali slovenským domácnostiam bezpečné a cenovo stabilné dodávky tepla. To, že ide o dobré a perspektívne spoločnosti, potvrdzuje aj fakt, že v roku 2006, a teraz dobre počúvajte, kolegovia z vládnej koalície, v roku 2006, keď sa pravicová vláda prvýkrát pokúšala teplárne sprivatizovať, o ich kúpu podľa Fondu národného majetku prejavil záujem, ešte raz, dobre počúvajte, šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií. Približne rovnaký záujem bude aj teraz. Čo to už teda je za kvalitný štátny majetok, keď sa prihlási do privatizácie šesťdesiatštyri subjektov vrátane konzorcií? Alebo nám chcete nahovoriť, že šesťdesiatštyri záujemcov, ktorí chceli kúpiť majetok, chcelo kúpiť neperspektívne majetok, že nemajú robiť čo s peniazmi, tak teda budú investovať do nezaujímavých a zlých slovenských teplární? Záujem trhu o kúpu je najlepším ukazovateľom kvality teplární. Prečo teda predávate takéto kvalitné veci? To už naozaj vám vidina provízií úplne zatemňuje mozog? Už neviete čo máte robiť, tak ste si povedali, že za každú cenu musíte predať, aby ste z toho niečo mali? Prečo balamutíte národ ako napr. Kresťanskodemokratické hnutie, že príjmy z predaja teplární majú ísť na zdravotníctvo? Ak si zoberieme, že objem peňazí v zdravotníctve je niekde na úrovni 120 mld.slovenských korún, tak plánovaný maximálny príjem z predaja teplární má byť niekde na úrovni 200 mil. eur, čo je pre zdravotníctvo ako mucha pre psa. Ako mucha pre psa. Nebalamuťte teda tuná ľudí! Nedávajte mŕtvolám obklady, už mŕtvole žiadne obklady nepomôžu. Privatizujete len a len kvôli tomu, že potrebujete lepidlo, aby ste boli pohromade vo vládnej koalícii. Privatizujete len a len kvôli províziam. Iný zmysel privatizácia kvalitných vecí jednoducho nemá.

  • Aby som ilustroval aspoň na jednom príklade, čo vlastne idete predávať, dovoľte mi použiť príklad teplárne v Martine. Ja som túto tepláreň podobne ako ďalšie iné, osobne navštívil, či už ako predseda vlády alebo ako opozičný poslanec. Mimochodom, chcem sa spýtať, a to by bola tiež zaujímavá otázka pre členov vlády, keby tu sedeli, a pýtam sa verejne: Kto do dnešného dňa z členov vlády Slovenskej republiky vrátane premiérky navštívil čo len jednu jedinú tepláreň, ktorú idete privatizovať? Ja mám informáciu, že žiadny člen vlády, ani premiérka, nenavštívili ani jednu z teplární, ktorú idete privatizovať. Čo to je za vzťah k štátnemu majetku? Čo to je za vzťah k štátu? To, že premiérka štát nikdy nechcela, to dobre vieme. Organizovala petičnú akciu proti vzniku Slovenskej republiky, ale zato, že niekto nechce Slovenskú republiku

  • , nech sa jednoducho nestavia proti štátnemu vlastníctvu tak, že vedia od stola rozhodnúť, že toto sa ide predať, toto sa ide predať, ale nemajú ani toľko úcty k štátnemu vlastníctvu, ani toľko úcty nemajú k ľuďom, ktorí tam pracujú, aby tam prišli medzi tých ľudí a povedali im, toto, na čom tu robíte, čo ste postavili vlastnými rukami sa teraz predá, lebo my potrebujeme provízie a potrebujeme 200 mil. eur do štátneho rozpočtu.

    Pokiaľ ide o tepláreň v Martine, ktorú som spomínal, dovoľte mi, aby som vám ju trošku priblížil, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, pretože nič o týchto teplárňach neviete, lebo ste tam neboli, ani sa o to nezaujímate. Pokiaľ ide o martinskú tepláreň, chcel by som vás informovať, že v rámci rokov 2006 až 2010 došlo len v tejto teplárni k obrovskej investícii a modernizácii, predovšetkým k uvedeniu do prevádzky nového kotla na spracovanie biomasy v hodnote 16 mil. eur. A to hovorím o štátnej akciovej spoločnosti, kde je 100-percentný vlastník Fond národného majetku. Hovorím o rokoch 2006 až 2010. Teda ukazovali sme veľmi jasne, že sa dá investovať a že sa dajú rozvíjať aj štátne akciové spoločnosti. Na tejto teplárni vzhľadom na túto obrovskú investíciu je dnes zaujímavé to, že v období od apríla až do októbra nemusí spaľovať uhlie, čo mimoriadne pomáha životnému prostrediu, ale rovnako má to aj pozitívny vplyv na slovenské lesy, pretože spracovávajú a spaľujú drevotriesku prakticky bez akýchkoľvek emisií. Až potom v najťažších mesiacoch, počnúc októbrom, povedzme, až po marec, používajú hnedé uhlie, aby dodávali stabilné úrovne ceny, teplo za dobré ceny do domácností. Táto istá tepláreň, vážené dámy a páni, investovala ďalšie 2 mil. eur do toho, aby napojila veľké sídlisko, ktoré sa nazýva Priekopa v Martine, aby ďalší ľudia mohli profitovať z toho, že môžu brať teplo za primerané ceny. Môžem povedať aj to, že táto tepláreň, vážené dámy a páni, dodávala štyri roky teplo bez toho, aby sa zvyšovali jeho ceny. Teda nebolo vôbec potrebné napriek obrovským investíciám pristupovať k zvyšovaniu cien tejto energie.

    Zaujímavé je aj to, že tri roky, pokiaľ ide o roky 2006, 2007, 2008 a 2009, teda štyri roky, táto tepláreň bola vždy v zisku, vždy v zisku. Až na konci roka 2010, keď tam v júli 2010 vstupujú predstavitelia pravicovej koalície, zrazu ohlasujú na konci roku 2010 stratu. Ako to je možné? Ako je možné, že v roku 2006, 2007, 2008 a 2009 je táto tepláreň v zisku a až po nástupe predstaviteľov pravicovej koalície táto spoločnosť stráca na svojej hodnote a vykazuje stratu? Myslím si, že pokiaľ ide o túto stratu, môžeme vysloviť podozrenie, že je tu záujem umelo znižovať hodnotu týchto spoločností pre privatizáciu. Veď si spomeňme na to, aký pokus bol v trnavskej teplárni. Prenajať pozemky, ktoré sú v areáli teplárne, čo by znamenalo po prenájme na tridsať rokov že by úplne iná cena bola takejto teplárne pri privatizácii ako teraz.

    Ďalej, vážené dámy a páni, zaviedli ste 80-percentnú daň na základe zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdá sa, že táto daň, ktorú ste zaviedli, spôsobí a môže spôsobiť platobný kolaps pred zimným predzásobením palivom. Opäť to môže byť tlak na to, aby hodnota týchto spoločností pred privatizáciou bola čo najnižšia a aby sa naozaj potešili mnohí, ktorí majú záujem sa k tomuto majetku dostať.

    Aký bude, vážené dámy a páni, vývoj po privatizácii teplární? Predovšetkým sa stane to, čo sme hovorili s elektrinou, plynom a s ďalšími energiami, že už aj za teplo, ktoré je vyrobené na Slovensku, v podnikoch, ktoré boli postavené štátom, budú ľudia platiť cudzincom. A som presvedčený, že tých smiešnych 200 mil. eur, ktoré ste si naplánovali ako príjem z privatizácie šiestich teplární, zaplatia ľudia novým zahraničným majiteľom vo vyšších cenách, pretože o tomto je celá privatizácia. Ak niekto za 200 mil. kúpi šesť teplární, bude chcieť tieto peniaze okamžite naspäť. A podľa mňa do piatich rokov to aj má naspäť, pretože to je priemerná návratnosť peňazí pri privatizácii, ktorú ste vy organizovali, či už išlo o taký alebo onaký podnik. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, či už to bolo pri plyne alebo to bolo pri vode. Nie je žiadny dôvod sa domnievať, že to bude inak pri privatizácii teplární.

    Keď avizujeme pred slovenskou verejnosťou, vážené dámy a páni, že po privatizácii dôjde k zvýšeniu ceny tepla, všetci kričíte, že to nie je pravda, pretože vraj je tu regulačná politika štátu, ktorá zabráni tomu, aby ceny tepla išli hore. Som presvedčený, ako tu sedím a stojím v parlamente, som presvedčený, že ani jeden z vás, ako tu sedíte teraz, neviete, čo ste schválili, keď ste schválili zrušenie zákona č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov u obchodných spoločností. Ja som o tom presvedčený. A urobil by som teraz normálne súťaž, za každým z vás, ako tu sedíte, by som išiel a by som sa spýtal: čo ste to vlastne prijali? Nemáte ani "dunctu" o tom, čo ste urobili. Tak vám teraz poviem, čo ste urobili a prečo pôjde cena tepla hore po privatizácii.

    Vážené dámy a páni, vy ste, samozrejme, ako skupina ľudí, ktorá nevie, o čom hlasuje, to sa ukazuje už pravidelne, schválili zákon, ktorým ste zrušili zákon, ktorý dával možnosť akciovým spoločnostiam a eseročkám podávať návrhy na zvýšenie cien len vtedy, ak to schválilo valné zhromaždenie spoločnosti, a vy ste to jednoducho zrušili. Hanbite sa! Ja vám to teraz dobre vysvetlím, čo ste urobili v prospech privatizérov. A poďme na SPP, pán poslanec, keď sa tak trpko usmievate. V SPP má štát 51 % a Nemci a Francúzi majú 49 %. My sme povedali zo zákona, že valné zhromaždenie musí o tom rozhodnúť, či pôjde cenový návrh na zvýšenie ceny plynu, alebo nepôjde. A keďže štát má 51 %, mohli sme kontrolovať, či tieto cenové návrhy pôjdu, alebo nepôjdu. Čo ste urobili vy? Toto ste zrušili a povedali ste, že o tom budú rozhodovať v predstavenstve, ale už ste nepovedali B, že v SPP v predstavenstve má minoritný vlastník štyroch a štát ako väčšinový vlastník má troch. Čiže dnes Nemci a Francúzi majú suverénne právo rozhodovať o tom, či budú alebo nebudú podávať cenové návrhy. To ste čo urobili? Veď je to vlastizrada! Vy vlastne ohrozujete Slovenskú republiku, vy jej beriete ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii.

  • To ste čo urobili?! Ani jeden z vás, ako tu sedíte, o tom neviete, som presvedčený, lebo ste zahlasovali, zahlasovali ste za ten zákon len preto, lebo vám tu takto niekto ukázal, keď sa hlasovalo o konkrétnom zákone. Nikto z vás o tom nevie. A obávam sa, že takto to dopadne aj pri privatizácii teplární, pretože dnes to už bude predstavenstvo, ktoré rozhodne o tom, že či cenový návrh podá alebo nepodá na zvýšenie cien tepla. Už ani nechcem hovoriť o tom, že ste vylúčili ministerstvo hospodárstva z cenovej regulácie, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré môže naozaj podávať veľmi kvalitné pripomienky k cenovým návrhom, ktoré tu prichádzajú. Máme preto právo tvrdiť a tvrdíme, že po privatizácii teplární pôjdu ceny tepla prudko hore, lebo noví majitelia budú chcieť okamžite tieto peniaze vrátiť naspäť.

    Vážené dámy a páni, pri privatizácii teplární ide o jeden z najväčších podvodov aké sa kedy udiali v slovenskej politike. My si pomaly na to zvykáme, ale určite budeme neustále pripomínať tieto veci slovenskej verejnosti a budeme robiť všetko pre to. Ja verím, že tento zákon sa nám podarí možno v inej forme, inokedy, presadiť, pretože je zrejmé, že máte zalepené oči províziami, ale verím, že príde obdobie, kedy ľudia na Slovensku nebudú za všetky energie, ktoré sa vyrábajú u nás, platiť cudzincom, pretože to je móda, ktorú ste vy zaviedli. Ale my takejto móde neveríme a takéto šaty nosiť nebudeme. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Pretože to je zákon, ktorý pomáha ľuďom, pomáha ľuďom a nepomáha cudzím vlastníkom. Pretože vy nič iné nerobíte, iba chcete pomáhať niekomu inému okrem Slovenskej republiky a vlastných ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie predrečníka sa hlásia páni poslanci Kaník, Golian, Čaplovič, Matovič, Rafaj, Jahnátek, Viskupič, Senko. Pán spravodajca, vy do rozpravy alebo s faktickou? Do rozpravy. Celkom osem poslancov. Aha, pardon. Pán kolega, skúste mi tam nahodiť aj tých ďalších, aby som to dočítal a uzatvoril možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Senko bol posledný na tejto strane, ôsmy. Deviaty pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Celkom deväť pánov poslancov.

    Slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • No, zaznel tu po trošku dlhšom čase opäť hlas podobný Ficovi, aby bez hanby a počítajúc s absolútnou stratou pamäte sa nás tu pokúsil poučovať o tom, akým spôsobom sa má privatizovať alebo neprivatizovať a akým spôsobom a kto je zodpovedný za to, čo sa v tejto krajine urobilo. Pán poslanec Fico, vám vadí, že tu existujú zahraničné spoločnosti, ktoré platia tejto krajine dane, ktoré spravujú majetok tak, aby dosahovali zisk a odvádzali z toho dane do štátneho rozpočtu. Ale hovoríte o privatizácii pre zisk, pretože pre vás je lepšie, radšej keď sa tu platí domácim zlodejom, ktorí tu privatizujú zisky štátnych spoločností. Pretože vy ste toto robili počas celého minulého obdobia. Preto vy potrebujete štátne vlastníctvo, aby cez politických nominantov sa tunelovalo, privatizovali zisky týchto spoločností, privádzali sa spoločnosti ku krachu tým, že sa predražujú všetky nákupy. A počítate s absolútnou stratou pamäte, tak ja vám to trošku pripomeniem a znova pripomeniem, že tu existuje stránka "ukradli.sk", každý si ju môže nalistovať, kde za vašeho pôsobenia táto krajina prišla o 91 mld. 662 mil. slovenských korún na predražených tendroch, na dotáciách pre sociálne podniky, na pochybných dohodách v kauze Tipos napríklad, na tendre na elektronické mýto a takto by sme pokračovali, nie, takto by sme mohli pokračovať ďalej.

    Takže ten pravý dôvod, prečo nechcete privatizáciu, je to, že chcete sa opäť dostať to podnikov a privatizovať ich zisky a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Golian, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fico, škoda že ste vo svojom vystúpení nepovedali aj niekoľko podrobností k tým teplárňam, ktoré sa majú privatizovať. Napr. to, že po roku 2015 ani jedna z nich nebude spĺňať emisné kritériá a vlastne, keď nepodstúpia rozsiahlu rekonštrukciu, ani jedna nebude môcť vyrábať. Napr. Zvolenská tepláreň bude musieť investovať 1,5 mld. korún po roku 2015, aby vôbec mohla vyrábať.

    S veľkou hrdosťou ste hovorili o kotli za 16 mil. eur. Škoda, že ste nepovedali, ako je to s efektivitou tohto zariadenia. Škoda, že ste nepovedali, s akou účinnosťou toto zariadenie pracuje. Hovorili ste so zanietením o pomoci slovenským lesom, pretože vraj sa zbiera nepotrebné drevo v štátnych lesoch. Viete vy vôbec, aká je situácia na Slovensku na trhu so štiepkou? Možno by ste mohli odpovedať na otázku, že aká výhradná zmluva na dodávku štiepky do Martina je podpísaná s jednou českou spoločnosťou a kto stojí za touto českou spoločnosťou, ktorá vlastne jedine výhradne nevypovedateľnou zmluvou môže dodávať štiepku do týchto zariadení. Možnože to by niektorých ľudí zaujímalo a potom by sme sa na problém celej privatizácie pozreli asi trochu z iného uhla pohľadu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pozrime sa rozumom na túto problematiku. Predovšetkým si treba uvedomiť, a vy ste to pán Golian tiež povedali, že je tam environmentálna záťaž. Boli tam prostriedky z Európskej komisie dané do mnohých teplární v rámci environmentálnych programov, ktoré potom, akonáhle ich sprivatizujete, budete musieť vrátiť, ako sa mali vrátiť peniaze z vodární. Ja som dva a pol roka rokoval v Európskej komisii, aby 2,5 mld. slovenských korún pre Podtatranskú spoločnosť, keď tam išla "Veolia" a pre Stredoslovenskú spoločnosť, aby sa tie peniaze Slovensku nezobrali. A po ďalšie, pokiaľ to bude privátne, tak tam peniaze, zdroje z Európskej komisie nedostanete. Naopak, keby to bolo spoločné, štátne a samospráva, tak by ste sa o tieto peniaze v rámci tej environmentálnej záťaže mohli uchádzať. A toto je podstatné. Preto si myslím, že skoro nič za tieto teplárne nezískate, pretože nikto nepôjde do takéhoto rizikového projektu.

    A pánovi poslancovi Kaníkovi, len otázka: kto stojí za teplárňou, za teplárňou v Martine? Priznajte sa vy, kto stojí za tou teplárňou v Martine.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, skúste reagovať na predrečníka. Pán Čaplovič, ste skúsený borec, skúste reagovať na predrečníka. No veď hádam vás tu nebudem, vás, starých psov, napomínať? Ďakujem pekne.

    Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Fico, chválili ste sa o tom, ako ste zabránili privatizácii letiska. Nerozumiem, prečo ste sa ani raz nepochválili s tým, ako ste zabránili privatizácii Carga? Ako podnik, do ktorého ste len za jeden rok naliali 5 mld. korún z daní a odvodov ľudí tejto krajiny. Každý jeden obyvateľ tejto krajiny kvôli vašej ješitnosti, kvôli hlúposti zaplatil tisíc korún v jednom jedinom roku zo svojich vlastných peňazí na to, aby sme umelo držali zamestnanosť v podniku, lebo vy ste si povedali, nie, nebudeme privatizovať. Ak by sme to sprivatizovali vtedy, kedy bol správny čas, tí ľudia, ktorí tam robia, jasné, robilo by ich tam menej, ale by možno o 20, 30, 40 % vyššie mzdy, ako majú teraz tí chudáci, ktorí sa obávajú o svoje miesto.

    Ixkrát ste povedali, že nám privatizácia, provízie z privatizácie zalepujú oči, že máme doslova zalepené oči s províziami. Ja si myslím, že nie.

    Máme zalepené oči so zodpovednosťou a s povinnosťou splácať dlhy po vás, ktoré vy ste tu narobili. Vy ste zadlžili túto krajinu o stovky miliárd korún, ktoré ste rozflákali a dovolili ste ich rozkradnúť. O stovky miliárd korún, ktoré naše deti a vnúčatá budú musieť splácať. Vy ste ich na to bezcitne odsúdili.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

  • K tomu všetkému obsiahlemu, čo pán podpredseda parlamentu povedal, je naozaj zaujímavé, že už pred šiestimi rokmi v podstate tá istá politická garnitúra chystala privatizáciu týchto šiestich teplární. Podozrivé je, že v podstate za tú istú cenu - 165 až 200 mil., keď hovoríme v eurách. Ak zohľadníme investície, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili, ak zohľadníme povedzme infláciu a uvedomíme si, že ročný výnos z dividendy je cca 4 mil., tak naozaj neviem, kde nájdeme takého úžasného investora, ktorému sa návratnosť cez dividendy vráti až po päťdesiatich rokoch. Čiže tá trojčlenka a rovnica sa veľmi jednoducho vyrieši tým, že bude musieť pristúpiť k dramatickému zvýšeniu cenotvorby tepla. Aj keď SNS už v predstihu poukázala, že máme vážne podozrenie z podhodnotenia celkovej, celkovej ceny a optimálne riešenie vidíme v spoluúčasti miest, dotknutých miest a ich občanov.

    A pokiaľ ide o zahraničných investorov, ukážkou sú najnovšie stimuly pre istú americkú firmu, kde štát, čiže všetci daňoví poplatníci sa zozbierajú na celú polovicu nákladov na vytvorenie tristo pracovných miest. Takto v praxi asi vyznieva presilovka v prospech zahraničných investorov a diskriminácia tých slovenských. Ale pri tejto vláde, zdá sa, nič nové.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jahnátek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda parlamentu Fico, je veľmi dôležité, aby sa pravda na pôde tohto parlamentu hovorila a samozrejme veľmi nepríjemné pre tých, ktorí spôsobili krivdy, aby ich aj počúvali. Preto sa nenechajte ani v ďalších diskusných príspevkoch nejak miasť ľuďmi typu pána Kaníka, ktorý len za chvíľu, čo pôsobil na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, spôsobil ústavný problém, že zobral dôchodky invalidom, doslova im zobral barle, štát to prehral na Ústavnom súde a museli sme to doplatiť počas našej vlády.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemôže vás uraziť taký človek, ktorý nevie predložiť ani návrh na hlasovanie v tomto parlamente

  • , ktorý spôsobí taký zmätok, že ho bude musieť riešiť Ústavný súd. A tak sto vás nemôže uraziť ani človek, ktorý pri riešení štrukturálnych fondov urobil podvod za 150 mil. korún, vzhľadom na, teda pri prideľovaní svojmu bratovi a jemu a prehral ešte aj druhý odstupňujúci súd.

  • Hlasy z pléna.

  • Čiže takíto ľudia vás nemôžu uraziť.

  • Hlasy z pléna.

  • Takisto vás nemôžu uraziť ani politické brojleri, ktorí došli do parlamentu a sú múdri.

    Nemôžu vás uraziť ľudia, ktorí ani nevedia, že pri odchode vašej vlády bola zadlženosť Slovenska 36 % a teraz je 48 %. Takže pán Matovič vás nemôže takisto uraziť.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, reagujúc na predrečníka sa vyhnem tomu, že skomentujem politického brojlera. Neviem, či to malo byť, keďže to bolo množné číslo. Pán podpredseda parlamentu, hovorili ste tu, až v jednom momente až tak školiaco, že by ste dali nejakým spôsobom test alebo prieskum, či vieme, o čom sme hlasovali.

    Ja vás chcem ubezpečiť, že ja viem. Dlho sme nad tým rozmýšľali, pri tom, ako ste nám to chceli následne vysvetliť, ste sa nakoniec predsa len nedostali k tomu vysvetleniu, lebo ste uhli k nejakému zase tomu vášmu evergreenu o SPP. Chcel by som vás teda poprosiť, že ak nabudúce sa odhodláte k nejakému školeniu, tak si to teda aj vy pozrite a potom sa spýtajte, či vy viete, ale možno vaši poslanci, o čom hlasujú a čo vlastne to školenie nám malo priniesť. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Áno, pán podpredseda, koalícia sa potrebuje zlepiť, zlepiť sa pevnejšie, použiť dobré lepidlo. Čo tam po predvolebných sľuboch o tom, že nebude privatizovať. Treba uspokojiť Matoviča a Viskupiča, aby mohli držať transparenty pred rečníckym pultom.

  • Čo si myslíte, že ich budú držať len tak? Veď aj v Trnave je tepláreň, snáď.

    Aby

  • Hlasy z pléna.

  • , aby pritvorili ústa poslancom z OKS, lebo ich začínajú príliš otvárať. Vedia, že aj Bugár im to umožní, lebo potrebuje zoslabiť používanie štátneho slovenského jazyka na národnostne zmiešanom území a doriešiť dvojaké občianstvo v prospech slovenských Maďarov tu žijúcich.

    KDH si možno pod pánom Figeľom takisto príde na svoje a SDKÚ má z privatizácie veľmi dobré skúsenosti, nakoniec pán Kaník začínal s privatizáciou formou holandských dražieb. Dokonca sa mu podarilo sprivatizovať aj celý dôchodkový systém a teraz sa usmieva, ako si dôchodcovské správcovské spoločnosti za jeho prispenia tu na našom slovenskom trhu žijú.

  • Pán poslanec Kaliňák s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Áno, vážený pán podpredseda parlamentu, je to pravda, koalícia je mimoriadne nervózna. Vždy, keď koaličným stranám po ich volebných podvodoch padnú preferencie o 50 %, aj mne by sa možno zle spávalo.

    Nám ale voliči dali po štyroch rokoch vládnutia vysvedčenie, že sme mali nárast nielen preferencií, ale aj hlasov, ktoré nám odovzdali. A tak voliči povedali, takmer milión, že boli veľmi spokojní s tým, ako sme vládli. A chápem, že tým ostatným sa ťažko počúva pravda. Áno, je veľmi jednoduché riešenie, nech pán Mikloš vráti 7 mld. kurzovej straty a nemusíme privatizovať teplárne, lebo plánovaný výnos je zhruba na úrovni do 6 mld. korún. Úplne stačí, keď to, čo v podstate týmto spôsobom ukradol, môže vrátiť a je vymaľované.

    Stačí, samozrejme, aby sa zmenšil deficit, keď pán Kaník vráti peniaze, ktoré si dal do svojho lyžiarskeho strediska zo štátnych peňazí. To, samozrejme, ale ľuďom, ako je pán Matovič a Viskupič, nevadí. Lebo s nimi kujú vlastne jednu bandu a tam im nevadí, že vlastne sedia so zlodejmi. Iste by možno stačilo, keby sám pán Matovič vrátil daňový únik, ktorý urobil pri tom stroji, ktorý dovážal z Nemecka.

  • A vtedy by sme opäť, vtedy by sme opäť, pán predseda, pán predseda Fico, nemuseli, nemuseli tieto veci nijakým spôsobom privatizovať. A v zásade, aj keby pán predseda KDH Figeľ vrátil byt, tak určite by sa situácia niektorým z rodín, ktoré sú tak ťažko skúšané touto vládnou koalíciou, zlepšila, pretože samozrejme už trištvrte roka veľmi intenzívne zrejme vyberá, komu ten byt dá, keď už trištvrte roka ho nikomu v skutočnosti dať nechce. A samozrejme, nikomu nevadí, ani pánovi Matovičovi, Viskupičovi, že straníckych nominantov, ktorých chceli zverejniť a musíme platiť z tých našich, našich daní, samozrejme tí tiež prispievajú k tomu, že nejakým spôsobom musíme privatizovať teplárne.

    Takže opak je pravdou a naozaj stojí tu len preto, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať bude pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem reagovať iba na pána poslanca Viskupiča, ktorý povedal, že nie celkom rozumel školeniu ohľadne zmeny zákona, ktorým ste zrušili mimoriadne dôležitý zákon číslo 429/2008. Tak ešte raz a sústreďte sa, pán poslanec, lebo už tretíkrát vám to už nebudem hovoriť.

    Chcem vám teda povedať, že keď sme boli vo vláde, tak sme prijali zákon, že spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, keď podávajú návrh ceny na regulačný úrad, mohli tento návrh podať iba vtedy, ak mali platné uznesenie valného zhromaždenia, a nestačilo len rozhodnutie predstavenstva. Vy ste toto zrušili a právo podávať cenové návrhy ste opäť dali naspäť predstavenstvu. A použil som absolútne lapidárny príklad Slovenského plynárenského priemyslu. Takže ešte raz, štát má 51 %, Francúzi a Nemci majú 49 %. My sme prijali zákon, že keď SPP chce podať návrh na cenu, tak štát ako väčšinový vlastník, 51-percentný, mal možnosť zablokovať podanie návrhu na zvýšenie ceny vo valnej hromade, pretože bolo potrebné platné uznesenie valnej hromady.

    Vy ste to zrušili a povedali ste, že nie valná hromada, ale predstavenstvo. A dobre viete, že v tom predstavenstve, ktoré má sedem členov, majú štyroch predstaviteľov Francúzi a Nemci a troch predstaviteľov štát, pretože v predstavenstve Dzurindova vláda odovzdala kontrolu nad celým SPP Nemcom a Francúzom.

    Pán poslanec Viskupič, vy ste prijali zákon na prospech nemeckých a francúzskych vlastníkov proti Slovenskej republike. Toto je váš celý problém, ktorý ste jednoducho urobili.

  • A nemôžete tu hovoriť, že neviete, o čom to je. Ja som presvedčený, že ste nevedeli o tom, o čom hlasujete, pretože takúto hlúposť, pomôcť francúzskym a nemeckým vlastníkom proti záujmom Slovenskej republiky, môže len ten, kto nečíta zákony.

  • V súlade s rokovacím poriadkom s § 27 ods. 8 sa teraz hlási do rozpravy pán spravodajca, pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Prepáčte, pán kolega, niekto tu pred chvíľou hovoril, že o nervozite inej strany. Poprosím tých, čo sú nervózni, nech vyčkajú na faktické poznámky. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • A hlavne by sa z Bratislavy lietalo nielen tie dva-tri mesiace, keď sú dovolenky. A hlavne by ste cestujúcich nevybavovali v stanoch. Pamätáte sa, keď sa cestujúci vybavovali v stanoch na bratislavskom letisku? To bol krásny vstup, letecký vstup do Slovenskej republiky. Keď už to vyzeralo totálne blbo, tak ste sa pustili, ale, samozrejme, za požičané peniaze, rýchle postaviť tu oceľovú odbavovaciu halu. Toto je vaše štvorročné manažovanie letiska.

    Kde by bolo dnes Cargo, keby ste nezastavili jeho predaj? Keď ste zastavili jeho predaj v roku 2006, tak ste o Cargu hovorili ako o zlatom vajci slovenskej ekonomiky. Tomuto zlatému vajcu, čo malo prinášať peniaze štátu, ste museli dať zo štátu 5 mld. korún, aby ste jeho krach oddialili, lebo bolo pred voľbami. Ak by ste jeho predaj nezastavili, tak v štátnej pokladnici by občania mali 13 mld. korún a východno-západné smerovanie tovaru by sa neprenieslo na maďarské koľajnice. Lebo ten, čo chcel kúpiť slovenské Cargo, potom kúpil maďarské Cargo a svoje tovarové toky presmeroval na maďarské koľajnice vrátane zadávania opráv sprivatizovaných maďarských vagónov maďarským ŽOS-kám. A čo dnes slovenské koľajnice? Zívajú prázdnotou, málo a málo ton tovarov nákladné Carga po nich prepravujú. A výsledok pre štát? Cargo na pokraji krachu, štátne železnice, ktoré vlastnia koľajnice, na pokraji krachu. Teda, čo majú občania z toho, tí, občania, nad ktorými akože teraz roníte socialistické krokodílie slzy? Čo majú z toho občania? Straty, straty, lebo štátne koľajnice musia byť v bezpečnom, prevádzky schopnom stave vždy, či po nich prejde cez deň jeden vlak alebo sto vlakov. Teda, čím menej vlakov, tým menej tovarov na koľajniciach, tým menší príjem Železníc Slovenskej republiky za koľajovú cestu a tým väčší výdavok štátu, teda nás všetkých občanov, do Železníc Slovenskej republiky.

    Vaše štyri roky trvajúce mediálne marketingové hry, raz na české Cargo, potom na východné Cargo, potom na poľské Cargo, potom na širokorozchodnú a potom odznova a odznova, priviedli slovenské železnice, slovenské Cargo na pokraj bankrotu.

    Dámy a páni, dvadsaťsedemtisíc ľudí, dvadsaťsedemtisíc ľudí, ktorí pracujú v železniciach, ste ohrozili. Toľkoto ľudí, toľkoto rodín ste ohrozili vašou politikou, tzv. proľudovou politikou. Títo ľudia dnes majú oprávnený strach o svoju prácu a o živenie svojich rodín. Štyri roky ste neriešili nič, len ste tam pumpovali peniaze, ktoré ste si požičiavali a tým zadlžovali všetkých a hneď ste si ich aj profesionálne zo železníc odpumpovávali. Hrozilo prepúšťanie, lebo štátne Cargo išlo dole vodou? Tu máš, Cargo, 5 mld. korún pod podmienkou, že nebudete prepúšťať, lebo ako by to vyzeralo, kebyže vláda Roberta Fica prepúšťa. Komu ste zobrali týchto 5 mld. korún? Občanom. Zobrali ste ich občanom. Peniaze zo zdravotníctva, školstva, z dôchodkov. Zobrali ste ich ľuďom. A nezobrali ste im len tie peniaze, ktoré vám ekonomika dala, zobrali ste im aj tie, ktoré ste nemali, lebo ste si na toto všetko požičiavali.

    Teda, vy ste im nebrali len reálne peniaze, vy ste im brali aj budúce peniaze, peniaze ich detí. Vy ste išli do šialeného debetu ako v Grécku. A toto vy všetko považujete za víťazstvo. Toto je lúpež na občanoch. Toto nie je žiadne víťazstvo, toto je prasprostá lúpež.

    A dnes nemáte hanbu prísť do Carga, do toho Carga, ktoré ste dostali na kolená, a trieskať do médií hlúposti, aké máte dobré úmysly, ako chcete ľuďom pomôcť, ako vás mrzí prepúšťanie. To snáď nie je normálne! A čo ste robili štyri roky? Čo ste robili štyri roky?

    A dnes sa tvárite, akoby ste prileteli z Marsu. Ja nič, ja muzikant, ja som tu štyri roky nevládol, to nejaký E. T. mimozemšťan tu bol štyri roky, nie my, kto tu vládol štyri roky? Kto dostal Cargo na kolená, železnice na kolená?

    Dámy a páni, je pravda, že štátne firmy hospodária horšie ako súkromné a horšie hospodárenie štátnych firiem významne zaťažuje verejné financie. Veď to vy viete. Možno, že preto to nechcete financovať skrz tie verejné financie, ktoré tam idú. To, že všetky teplárne ešte dnes nie sú v strate, nie je žiadne víťazstvo a ani dôvod na ich neprivatizáciu. Štátne vlastníctvo vytvára konflikty záujmov. Na jednej strane je štát vlastník, chce úplne normálne dividendy, dane do rozpočtu. Na druhej strane, ten istý štát sa bráni prijímať nepopulárne opatrenia, ale potrebné opatrenia, lebo štát a štátne firmy sú riadené politicky. Pokiaľ budú štátne, vždy budú riadené politikou. Vládou, ktorá je politická, lebo vzišla z vôle Národnej rady, kde sú politické strany. Vždy budú riadené politicky.

    A tak štát ako podnikateľ zaostáva za privátnym sektorom. A ak tomu pridáme, že ten istý štát chce ešte aj ceny určovať. Tak toto už nie je konflikt záujmov, toto je hotová anarchia. A toto sme zdedili po vašej vláde. Teplárne v šiestich mestách pôsobia a budú pôsobiť ešte v tvrdšom konkurenčnom prostredí. A ja som presvedčený, že úlohou štátu nie je súperiť v podnikaní so súkromným sektorom. Štát, aby nezostal potom v hanbe, v tomto súperení s privátnym sektorom, tak peniaze občanov, ktoré majú ísť do zdravotníctva, školstva, sociálneho systému a neviem kde, natankuje do týchto firiem. Viď krachujúce Cargo. Svetlým príkladom, čo urobí štát, keď jeho firma krachuje. Posunie mu peniaze. Peniaze ľudí. A výsledok? Peniaze sa minuli a Cargo je na kolenách opäť. Preto spoločnosti, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí, nie je zo strany štátu potrebné vlastniť. A preto treba tieto spoločnosti predať.

    Mestá okrem iného dostali v minulosti od štátu do majetku aj tepelné hospodárstva. Niekde kotolne, niekde výmenníkové stanice, niekde sekundárne rozvody, niekde všetko. Tieto tepelné hospodárstva prešli z mesta následne do súkromných rúk alebo sa vytvorili spoločnosti so súkromným kapitálom, alebo sa hospodárstvo prenajalo. Prečo? Prečo mestá k tomuto pristupovali? Preto, lebo bolo treba urobiť v tepelnom hospodárstve poriadok a zafinancovať nutné modernizácie starých deravých kotlov, výmenníkových staníc, nezaizolovaných rozvodov, aby teplo, za ktoré platia, nefučalo do luftu. Očakávať dnes od miest, že sa budú finančne podieľať na modernizácii teplární, je asi nenáležité.

    Dámy a páni zo SMER-u, taká maličká otázka. Prečo boli tieto tepelné hospodárstva, dovtedy spravované štátnymi firmami, odovzdané mestám v takomto dezolátnom stave?Prečo neprekvitali hospodárnosťou, efektívnosťou a modernosťou, keď boli štátne? Prečo? Prečo ich štát odovzdal v dezolátnom stave? Ako je možné, že keď to prešlo do súkromných rúk alebo polosúkromných rúk, tak sa to zmodernizovalo, opravilo a dnes kúria a dokonca títo ľudia majú aj teplú vodu? Ako je to možné?!

    Prečo toto všetko neurobil pre ľudí všeobjímajúci štát na čele so SMER-om? Prečo ste to neurobili? Dnes sú na Slovensku desiatky a desiatky miest, kde nie sú štátne teplárne, kde mestá a komunálnu sféru, a privátnu sféru vykurujú súkromné spoločnosti. A pozrite sa, ľudia tam vôbec nemrznú. Majú aj teplo, aj teplú vodu za cenu, ktorú im stanoví regulačný úrad. Čo taký Prešov, Trenčín, Nitra, Poprad, ako je možné, že tam kúria, keď tam nemajú štátne teplárne? Ak by to tam bolo tak katastrofálne, prečo tieto mestá nežiadajú od štátu, aby aj im postavil štátnu tepláreň a všetkých tých zlých súkromníkov poslal z ich mesta preč.

    Dámy a páni zo SMER-u, prestaňte sa hrať na dobrý všeobjímajúci štát, ktorého ste akože vy reprezentantmi. Do budúcna bude v teplárňach veľmi veľa potrebné investovať. Potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí nový investor. Nebudú priamo zaťažené verejné financie, nebudeme musieť brať ani zdravotníkom, ani školákom, ani dôchodcom. Na to, aby sa dnes predimenzované teplárne dokázali pretvoriť na moderné, efektívne a ekologické podniky, produkujúce efektívne teplo a elektrickú energiu, je treba predať celý balík akcií. Štát nebude môcť donekonečna držať ochrannú nad teplárňami, či už cez prideľovanie emisií alebo nákup podporných služieb elektriny, alebo všelijakými inými dotáciami, ktoré peniazmi, ktoré berie všetkým občanom.

    Dámy a páni, o trh s teplom a elektrinou sa treba pobiť a konkurencia je veľká. Dnes cenu tepla určuje ÚRSO tak pre štátne teplárne, ako aj pre súkromné spoločnosti. A tak tomu bude aj v budúcnosti. A nezávisle na tom, či je vlastník štát alebo súkromník, či je vlastníkom Jano alebo Fero. Tak, prosím vás pekne, nestrašte ľudí, aj dnes to už takto funguje.

    Dámy a páni, všetko čo prešlo v konkurencii, čo je v konkurencii a prešlo zo štátnych rúk do súkromných, prosperuje a je tam poriadok. Za všetko len jeden príklad, ktorý sa týka státisícov a státisícov občanov. Celý bytový fond, štátny bytový fond prešiel do rúk obecných a následne predajom do rúk súkromných, do rúk občanov. Státisíce bytov a nebytových priestorov prešli privatizáciou. A pozrite sa, čo sa stalo s tými šedými, doslovne dieravými panelákmi, s oknami, ktoré ste nemuseli ani otvárať, lebo cez ne fučalo viac, ako keď boli otvorené. Drvivá väčšina bytového fondu na Slovensku je zateplená. Fasády doslovne spievajú. Okná vymenené. Interiéry prerobené. Ak by zostali tieto byty v štátnom vlastníctve, a o ich údržbu by sa starali štátne bytové podniky, tak by do týchto bytov dodnes fúkalo. Aj toto bola privatizácia. Aj na ňu nadávate, kolegyne a kolegovia zo SMER-u?

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úvodom poviem, že neplánoval som vystúpiť, úprimne poviem, aj keď som si v duchu asi tak vedel predstaviť, ale napriek tomu. Rozdiel medzi nami a vami je jeden podstatný. Zatiaľ, čo my predaj voláme privatizáciou, vy predaj privatizáciou nevoláte, vy to nazývate ináč. Zatiaľ čo my otvorene povieme, že chceme zlepšiť ekonomiku, chceme zabezpečiť stabilitu teplární, chceme ju odpolitizovať, chceme zabrániť tunelovaniu, tak to nazveme pravým menom. A vy jedno vravíte a druhé konáte.

    Úvodom pár slov k tomu, čo tu zaznelo. Tepláreň Martin, bola daná ako vzor. Štyri roky tepláreň Martin ozaj investovala. Privádzač do Priekopy, nový kotol, rádovo 400, 600 mil. korún. Aký je výsledok dnes? Na výplaty pre ľudí si tepláreň Martin musí v banke požičiavať. A viete prečo? Preto, lebo vy ste urobili ekonomické perpetuum mobile. Spoločnosť zainvestuje 500, 600 mil. korún a vy ste zabránili tomu, aby si to tepláreň mohla premietnuť do svojich nákladov, čiastočne. Toto je váš výsledok, vášho perpetuum mobile, ekonomického.

  • Aký je výsledok dnes, keď tam príde normálny ekonóm? Musí to zapracovať do ceny. Musí. A dnes kričíte, že sme nastúpili a zdvihli sa máličko ceny. Áno, ale to, že na výplaty ľudí si tá tepláreň musí požičiavať, to ste tu, pán Fico, nepovedali. A za aký úrok si požičiava, aby dala chlieb rodinám, ktoré pracujú v teplárni? Toto je váš výsledok v teplárni v Martine. Tak mlčte!

    Zákon 429. O tých dôvodoch, že valná hromada musí schvaľovať návrhy na ceny, ktoré idú na ÚRSO. Na rozdiel od pána Fica, ja viem, prečo som hlasoval za zrušenie tohto zákona. On nevie, prečo hlasoval za tento zákon, lebo je ďaleko od pravdy.

    Zamieril si cieľ na SPP. Ale pritom, že všetky energetické spoločnosti, ktoré dodávajú teplo, či kilojoule alebo megajoule, do toho navliekol, že ľudia nemali k 1.1. v kalendárnom roku ceny tepla, lebo ich nemohli mať, lebo to nešlo, preto, lebo do 31.10. musí byť žiadosť na ÚRSO o cenu. Ale do 31. 10. ÚRSO ani predbežne nestanovilo ceny plynu na budúci rok, to je 70, 80 % komodity z ceny tepla. Keď to dalo, tak potom toto mohlo ísť do valnej hromady. Viete koľko trvá zvolanie valnej hromady? Tridsať dní. V spoločnostiach, kde je mesto, valnú hromadu zastupuje zastupiteľstvo. Zvolať zastupiteľstvo, vyjadriť sa k tomuto, vrátiť to späť na ÚRSO. V januári neboli ceny tepla, preto ľudia mali potom vysoké zálohy, preto, lebo zvýšenie ceny sa im nemohlo premietnuť 1. 1., ale sa im premietali od 1. 4., 1. 5., lebo sa to nestihlo. Toto je váš výsledok, preto lebo ste chceli a prijali zákon proti SPP. A pritom ste si v roku 2007 sprivatizovali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To ste mu nedôverovali? Jediný, kto má právo vstúpiť do nákladov spoločnosti a povedať, toto "áno" a toto "nie", to uznávam a toto len v takej čiastke, je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten s konečnou platnosťou rozhoduje. Bolo vám to málo, tak ešte aj ceny ste si zobrali pod seba na ministerstvo hospodárstva. Toto je vaše ekonomické perpetuum mobile.

    Roky tu hráte marketingovú hru, privatizácia - nepriateľ ľudstva, súkromné vlastníctvo -nepriateľ ľudstva. A stále dookola. Ale, kolegyne, kolegovia zo SMER-u, naoko pred ľuďmi brojíte proti súkromnému, ale sami, mnohí z vás v súkromní ste súkromí podnikatelia, podnikatelia ako vyšití a funguje vám to a funguje vám to dobre. Ak by ste to mysleli vážne s týmto návrhom a nechceli len oblbovať ľudí a nehrať politiku, tak by ste všetky svoje súkromné podniky a aktivity podarovali štátu alebo by ste sa nechali znárodniť, lebo súkromníkom to podnikanie nepatrí a s radosťou a úľavou by ste sa zamestnali v štátnych akciovkách, v Cargu, v teplárňach alebo v letisku.

    Dámy a páni, treba povedať otvorenie, že s privatizáciou teplární ste začali vy, vláda Roberta Fica. Privatizáciu doteraz nedotknuteľného štátneho majetku pred voľbami posvätil premiér Robert Fico. Ten, ktorý tu rečnil predo mnou. Ten odobril predaj časti Teplárne Košice, po ktorom môže rakúsky investor získať kontrolu nad výrobou tepla v meste Prešov. To bolo čo? Ten predaj, to nebola privatizácia? Čo to bolo? Tepláreň Košice, výrok pred privatizáciou Roberta Fica: "Tepláreň Košice je strategickým, plne štátnym podnikom a privatizáciu moja vláda nepripustí." Po predaji, po privatizácii časti Teplárne Košice, ten istý Robert Fico povedal: "V predaji daného majetku teplárne nevidím problém." Tak, ako to je? Tak, čo to tu hráte za divadlo? Nazvite veci pravými menami.

    V médiách zaznelo, že my nie sme schopní a nevieme nájsť manažérov do čela štátnych spoločností, a preto ich privatizujeme. Z toho vyplýva, že vy ste manažérov mali, štyri roky ste to úspešne manažovali, a preto ste vraj nemuseli privatizovať. Tak sa teda na to pozrime. Kde by bolo dnes bratislavské letisko, ak by ste nezastavili jeho predaj? Dnes by boli zrealizované investície na letisku za 320 mil. eur, teda 10 mld. korún, nová pristávacia dráha, prístupové komunikácie, terminál, hotely, parkovacie domy, menší Schwechat a hlavne by sa z Bratislavy lietalo a aj pristávalo, a nielen dva-tri mesiace cez dovolenky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo celkom desať poslancov. Posledný je pán Matovič Igor. Jahnátek.

  • Výkriky z rokovacej sály.

  • No, nevykrikujte, chlapci, dievčence, veď to sa tam objaví. Celkom trinásť. Je ešte niekto za pánom Kaníkom, koho nezobral stroj? Pani Vaľová, vy ste tam, na nejakom ôsmom mieste, aj vo faktickej. Takže, poprosím teraz, už sa ďalší nehláste, zaevidovali sme posledného pána Kaníka. A prečítam poradie - Počiatek, Jarjabek, Maďarič, Žiga, Lazár, Pavlis, Martinák, Vaľová, Kažimír, Matovič, Jahnátek... Pán Kaliňák, dvakrát? A posledný pán poslanec Kaník.

    Slovo má pán poslanec Počiatek. Uzatvoril som možnosť, pán kolega. Pán kolega, dve minúty to trvalo, po vystúpení predrečníka. Uzatvoril som možnosť. Posledný je pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči, pán poslanec Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Pán Janiš, musím uznať, že stále si u mňa držíte čelnú priečku medzi kráľmi demagógov, pretože vy čo viete posplietať dokopy. A také polopravdy a zavádzania. Ale idem k niektorým konkrétnostiam.

    Základom toho celého vášho vystúpenia bolo, že treba teplárne odpolitizovať. Odpolitizovať, čo je podľa mňa v duchu jednoduchej logiky, jednoznačné potvrdenie toho, že ste ich spolitizovali, že máte politických, šmatlavých manažérov, nominantov, ktorí nie sú schopní efektívne tieto teplárne riadiť. Vy ste to sami povedali.

  • Teraz, je to vaša zásluha, že ste ich spolitizovali, lebo teraz ich ako hlavnú nosnú tému idete odpolitizovať. Čiže odpolitizovanie teplární, to je fakt vtipné. Teraz ste ďalej povedali, že sa musia ceny zvýšiť, a to som rád, že ste to povedali, pretože sa tak zamyslím všeobecne, že chcem vidieť toho, kto si tieto teplárne za svoje vlastné peniaze, súkromné investície, ide kúpiť, keď sú také strašne neperspektívne a v podstate nemá zmysel ich ani vlastniť. To je hlavná vaša téza, že sú nanič, tie teplárne. Ale ten, kto si ich kúpi, určite bude chcieť na nich zarobiť, čo je úplne zrejmé. A ešte tvrdíte, že do nich musí a musí v rámci toho podnikania aj veľa investovať kvôli ekológii.

    Takže to je asi nejaké perpetuum mobile, podľa mňa. Pretože niekto si kúpi tie teplárne, vy tvrdíte, že náklady sa nedajú znížiť, čo je čiastočne dané aj tým, že má šmatlavý, spolitizovaný manažment, ale keď nejdú znížiť náklady, tak potom jediná šanca, ako zarobiť a získať z toho peniaze naspäť ešte pri tom, že musí investovať, je, že sa zvýšia ceny.

    Tak, ako to teda vlastne je? Lebo už tu zlyháva tá základná logika. Podľa mňa to jasné je, ceny sa proste zdvihnú. Zdvihnú sa napriek tomu, že sa tu oháňate ÚRSO-m a čímkoľvek, pretože oni vykážu tie náklady tak, že im to bude ÚRSO aj akceptovať.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán poslanec Janiš, poriadne ste pritvrdili. Podľa tej vašej teórie, štát to prežije, len jeho občania to akosi neprežijú.

    Pán poslanec Janiš, ja vám ten váš názor naozaj neberiem, ale presne tieto isté argumenty ste používali pri privatizácii Slovenského národného divadla. O tom, ako zlý vlastník, neoplatí sa a tak ďalej a tak ďalej. Proste demagógia na demagógiu. Hovoríte čosi o socialistických krokodílych slzách, no tak občania skutočne nad vami ronia zatiaľ tie kapitalistické slzy, krokodílie. A okrem toho, viete, môžete byť radi, že ešte neprišlo k defenestrácii, ale keď to takto ďalej budete robiť, tak aj tohoto sa dožijete.

    No, viete, a hovoríte, že vy ste kapitalisti. Vy nie ste kapitalisti, pán Janiš. A vy vôbec nie ste kapitalista. A vôbec to celé vaše osadenstvo. Vy nie ste kapitalisti. To, čo tuná vyvádzate zatiaľ, to je podľa mňa skôr taká obyčajná "zlodejina". A okrádanie, napríklad živnostníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Marek Maďarič., nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy ste sa pokúsili o trápnu demagógiu, že ak my kritizujeme vašu privatizáciu strategických podnikov, tak sme proti podnikaniu. My uznávame podnikanie. Uznávame trh, ale súčasne uznávame aj prítomnosť štátu na tomto trhu. A kritizujeme konkrétne privatizácie, pán poslanec. Keby ste, pán Jurčík, nevyrušovali, aby mohol pán poslanec počúvať. Kritizujeme konkrétnu privatizáciu hlboko pod cenu, ktoré boli skutočným okradnutím tohto štátu o stovky miliárd korún, ale nielen to. Priniesli tieto privatizácie za vašej aktívnej pomoci astronomický nárast cien plynu, elektriny a ďalších komodít, čo už musia každý mesiac platiť bežní ľudia.

    A to už nehovorím o životnej potrebe každého normálneho štátu v čase energetických kríz mať rozhodujúce energetické podniky pod kontrolou. To by ste si mali tiež uvedomiť, pán poslanec, pretože riadiť štát, jeho výpredajom, dokáže každý hlupák.

    A možnože pani premiérka myslela aj vážne tie svoje sľuby pred voľbami, neprivatizovať, ale potom zistila, že inak to nevie. A je zaujímavé, že tejto kľúčovej otázke ste sa vo svojom siahodlhom a rozmanitom vystúpení vyhli. Zareagujte na to, pán spravodajca, ako sa staviate k tomu vášmu sľubu neprivatizovať. Neprivatizovať, že to prehlasujete a vyhlasujete, nato zareagujte.

  • Pán poslanec Žiga, nech sa páči, ďalší s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Janiš, vy ste vo svojom vystúpení povedali alebo pýtali ste sa pána podpredsedu Fica, kde už mohlo byť bratislavské letisko, keby bolo sprivatizované. A že Ficova vláda ho nesprivatizovala.

    Viete, ja som z Košíc a v rámci privatizácie letísk bolo privatizované bratislavské letisko a bolo privatizované aj košické letisko, pričom bratislavské letisko neprešlo cez protimonopolný úrad a pôvodnému privatizérovi ostalo košické letisko.

    Viete čo sa zmenilo za tie štyri roky, čo ho vlastní zahraničný investor, a tým je letisko Schwechat a spoločnosť Penta? Nič sa nezmenilo. Chodia odtiaľ tri lietadlá denne a parkovisko stojí euro osemdesiat od prvej sekundy parkovania. To je všetko.

  • Pán poslanec Ladislav Lazár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Janiš, ja som si myslel, že keď ste šéf výboru pre hospodárstvo, tak tam koalícia robila výber, ale vidím, že tam sa robil praobyčajný zber.

  • A, bohužiaľ, ja zareagujem na niektoré veci, ktoré ste tu uviedli.

  • Vy ste povedali, že je tam konkurenčné prostredie. Tak vám to vysvetlím takto jednoducho. Vy ste dospelý chlap. Viete, keď šíri demagógiu dvadsaťpäťročná slečna, tak to chápem, lebo nemá životné skúsenosti, ale keď to robíte vy, tak je to na zamyslenie.

    Ak tam funguje ÚRSO, tak to znamená, že to je regulovaný biznis. A keď je regulovaný biznis, tak nefunguje klasické konkurenčné prostredie. To je úplne jednoduché. A to pochopí aj malé decko.

    Pýtali ste sa, že prečo a ako je to možné, že fungujú tie teplárenské spoločnosti v jednotlivých mestách. No, je na to veľmi jednoduchá odpoveď. Napr. v Levoči je cena tepla o 100 % väčšia. A takto to je vo väčšine mestách. Absolútne, v absolútnej väčšine.

    A hovorím ešte raz, ja sa tomu strašne čudujem, pretože tých nominantov, ktorých dávate dnes, vy nehľadáte nominantov do štátnych firiem, vy hľadáte papagájov, ktorí to opakujú. Ja sa čudujem, že ste sa k tomu pridal aj vy.

    A spomeniem ešte Prešov, lebo to je taká špecialita vaša. V Prešove TEKO vlastnilo jednu z päťdesiatich, napíšte si, lebo ja vás poprosím, aby ste si písal, jednu z päťdesiatich teplární, ktorá desať rokov bola v strate a predali sme ju mestskej firme, ktorú vlastní mesto Prešov a mesto Viedeň. Desať rokov tá tepláreň bola v strate. Ak týmto chcete zdôvodniť privatizáciu, pán Janiš, tak je to trápne. A od vás, ešte raz opakujem, keďže ste šéf výboru pre hospodárstvo, by som očakával niečo viac.

    Vy ste tam uviedli viac vecí, na ktoré ja chcem reagovať, ale vzhľadom na to, že budem vystupovať, vás chcem poprosiť, zoberte si pero a papier, budete mať čo písať, keď začnem rozprávať. Fakt, budete mať čo písať. A zapisujte si presne. Vy kvôli privatizácii, kvôli tomu mamonu privatizácie, ste schopní pošpiniť všetko a všetkých, len aby ste to zdôvodnili. Len ja nechápem, ako to chcete predať takéto pošpinené? Kto to kúpi, keď je to také zlé? Píšte si, ja budem ešte rozprávať dosť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pavlis s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Janiš, veľkú časť vášho vystúpenia ste venovali manažérom v štátnych podnikoch za našej vlády. Neboli ste to náhodou vy, ktorí ste počas nášho vládnutia vyhlasovali, že máte odborníkov na všetko, že viete všetko riadiť. Tak to teraz dokážte, že viete tieto podniky riadiť. Lebo naozaj, tak ako povedal pán Maďarič, predať vie skoro každý blbec.

    A hovorili ste aj o bratislavskom letisku. Je mi asi naozaj ľúto, že chodíte do Martina vlakom, ale tie stany sme zdedili po vás. A keď dnes prídete na letisko, tak je tam vybudovaná moderná hala. A je zarážajúce a na počudovanie, že vy pokračujete vo výstavbe ďalšej haly. Takže, keby to bolo také zlé rozhodnutie, asi v tom nepokračujete.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martinák Ľuboš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Stanislav Janiš, svojím demagogickým výrokom, že vraj jedno vravíme a iné robíme, zavádzate celú slovenskú verejnosť, tak ako obyčajne. Všetci sme tu pred chvíľou videli, ako terajšia premiérka pani Radičová sľubovala - privatizovať nebudeme, dane nezvýšime.

    Podobne, ako terajší predseda parlamentu Sulík si zrobil trhací kalendár z rokovacieho poriadku, tak terajšia premiérka pani Radičová si zrobila trhací kalendár nielen z predvolebných sľubov, ale v podaní terajšej vlády aj z programového vyhlásenia vlády. Divadlo skutočne hráte vy, taká je pravda. Veď o tom veľmi dobre viete, len si to nechcete, ale ani nemôžete priznať pred voličmi. Výsledkom sú aj preferencie, ktoré hovoria za všetko.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, asi sa zrejme už udomácnilo v tomto parlamente, že sú tu rôzne transparenty, nálepky. Ja asi v najbližšom období možno na ten tzv. pult, kde sa rozpráva, by som vysadila trávu, pretože mnohí rozprávate od zeleného stola, aby si to ľudia uvedomili. Pretože absolútne nemáte, pán Janiš, pragmatické skúsenost. A chápem aj v tejto veci, prečo vám vadia v tomto parlamente primátori, prečo vám vadia župani, čiže predsedovia vyšších územných celkov. Lebo sú to ľudia z praxe, nie ako vy. Pretože takúto debatu, akú ste predviedol, že desiatky miest majú sprivatizované teplárne a nemrznú. No viete, ja o chvíľočku vo svojej rozprave budem rozprávať konkrétne o meste Humenné, ktoré má sprivatizovanú tepláreň, a Košice, ako sa tam strašne zvyšujú ceny. A tak isto porovnám našich susedov - Brno, kde je 100-percentný akcionár mesto a toto mesto nezvyšovalo už tri roky ceny. Ako tam dokážu dať ľudí, ktorí tieto teplárne dokážu viesť. Tak viete, pán Janiš, ak ste v živote nepôsobil v samospráve, ak chodíte alebo lietate nad povrchom a rozprávate o tom, ako sa v niektorých mestách žije, ako tam ľudia nemrznú, tak ja vám poviem. Ja sa borím s cenou tepla v Humennom, odkedy som nastúpila, je cena tepla vysoká, kde si takí múdri páni takisto zmysleli, že sprivatizujú. Kedysi štát sprivatizoval tepláreň za vášho obdobia, a kde takisto rozvody patria mestu, ale jeden múdry pán predo mnou, vtedy bol primátor, ich dal tak isto do prenájmu súkromníkovi. A viete čo sa deje? Že keď chceme znížiť cenu tepla, tak máme aj také vyhrážky, že nám tie kohútiky zavrú a že budeme mrznúť. Tak nerozprávajte o tom, či niekto mrzne alebo nemrzne. A keď nemrzne, tak neviete, za akú cenu. Tak buďte taký láskavý, skúste ísť do samosprávy, skúste byť poslancom, skúste kandidovať a nerozprávajte tu od zeleného stola, lebo skutočne tam nasadím trávu, aby ľudia videli, akí zelenáči, ktorí, ako sa povie, už sú, už sú v parlamente dlhodobo, ale ešte stále sú zelenáči, rozprávajú veci, o ktorých nemajú ani šajn.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Peter Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, privatizácia je v podstate normálny ekonomický jav. Je to, je to výsledok istého typu ekonomickej politiky, ale, bohužiaľ, v krajine ako, v krajine ako Slovensko sa z privatizácie stalo neslušné slovo. A to, že to neslušným slovom je a to, že sa mu snažíte vy vyhýbať a nazývate ho vstup strategického investora, je zapríčinené tým, že ste sami boli pri veľkom výpredaji štátneho majetku po roku 2000. A keď tu niekto rád pracuje a pripomína a pracuje tu s pamäťou, tak treba, treba opäť pripomenúť, že tu boli podpísané utajené privatizačné zmluvy, nevýhodné dodatky, že sa tu vyprodukovala 7-miliardová babrácka kurzová strata pri predaji SPP, že sa privatizovalo s právnymi vadami, v prípade Transpetrolu alebo pri Slovenských elektrárňach. Je už jasné, aký je doplatok štátu? Alebo či privatizér vracia niečo z ceny? Lebo tak sa sprivatizovali elektrárne, že päť rokov nebolo jasné, kto komu má doplatiť. Alebo vám pripomeniem stámiliónové odmeny privatizačných poradcov. Vy hovoríte, základná mantra vaša je, že štát je zlý vlastník. Ale naozaj, zlým, dôkazom toho, že niekto je zlý vlastník, je to, keď sa zbaví vlastného majetku za každú cenu, v každom okamihu. A naozaj aj študenti na ekonomickej škole vedia, že sa nachádzame v takom, v takej časti ekonomického cyklu, keď sa zle predáva a dobre sa nakupuje. To platí v malom a to platí aj, aj vo veľkom. Ak chcete niečo pripomenúť, váš kolega, cukrár Prokopovič, minister dopravy, utajený, utajený dodatok Slovenským aerolíniám. Výsledok? Arbitráž, ktorá, chvalabohu, pre Slovensko dopadla pozitívne. Z SPP ste mali klenotník...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Janiš, oceňujem, že ste pomenovali správne, napr. pri predaji tej prešovskej teplárne, že sa tu niekto tvári, že neprivatizoval a v skutočnosti privatizoval. Ale trošku vám teda vyčítam, že ste zabudli napr. na takú kauzu Kovošrot, ktorá, si myslím, že dosť jednoznačne hovorí o tom, akých kvalitných ľudí máme v opozícii. Pripomeniem vám ju a stačí si ju pozrieť na googlei, zadať Kaliňák a Kovošrot, a v momente to máte. To bola taká kauzička, kde bol nejaký podnik Kovošrot s majetkom 158 mil. a ktorú nejako záhadne pán Kaliňák alias Kovošrot kúpil za 25 mil., hoci ponuka v konkurze bola vyššia na 51 mil. A potom nejako záhadne túto firmu predal znovu pôvodnému majiteľovi a štát prišiel o 58 mil. korún, ktorý bol dlh tejto firmy vo Fonde národného majetku. Jednoducho minister vnútra predošlej vlády, čiže človek postavený na piedestál, bol schopný sa podujať za bieleho koňa a vykonávať robotu, špinavú robotu bieleho koňa na to, aby vytuneloval firmu a okradol štát o 58 mil. korún. Potom sa nečudujme, že jednoducho sme v takej ekonomickej situácii, ako sme a že musíme splácať dlhy po týchto ľuďoch.

  • Reagovať s faktickou poznámkou teraz bude na predrečníka pán poslanec Ľubomír Jahnátek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, za predchádzajúce obdobie štyroch rokov, čo som bol minister hospodárstva, bol ste často mojím sparring partnerom pri televíznych diskusiách a v podstate nenašiel sa nikdy žiadny odvážny, vtedy opozičný poslanec alebo minister. Ja som vždy volal, aby prišiel nejaký minister na diskusiu, nenašiel sa. Ale dávali vás a skúsenosť moja z tých diskusií bola, že aj som chápal, prečo vás dávajú. Lebo vy ste hocijakú demagógiu, hocijakú lož bez mihnutia oka strelil pred kamery a bolo vám jedno, aký bude dôsledok, lebo bol ste opozičný politik. A ja som to aj tak chápal, že ako opozičný politik máte možnosť si prilepšovať argumenty a bral som to ako politickú súťaž. Čiže, bolo to v poriadku.

    Ale dnes, pán kolega, vy ste predseda hospodárskeho klubu a od vás by sa, hospodárskeho výboru, a od vás by sa vyžadovalo už hovoriť minimálne pravdu. Už len kvôli tomu, že už ste v koalícii a už máte všetky argumenty v rukách, alebo si ich môžete získať. Preto vám verejne vyhlasujem, že tu klamete v parlamente a klamete alebo ste klamal vo vašom vystúpení v niektorých konkrétnych faktoch. Povedal ste, že za to sa teplárne dostávali do straty, lebo sme im neumožnili odpisovať investície. Veľký omyl, pán kolega. My sme práve zmenili regulačnú politiku za vlády Roberta Fica, kedy sa práve len odpisy z investícií na technologické celky, ktoré súvisia s reguláciou, mohli odpisovať a dávali sa do výšky odpisov. Čiže toto mohlo ísť do oprávnených nákladov, to, čo má každý normálny podnik. Čiže odpisy investícií do oprávnených nákladov boli zavedené za našej éry.

    Pre ozrejmenie pamäti, za vašej éry sa tam mohli dávať chaty, "auťáky", byty a domy, ktoré sa kupovali pre zahraničných manažérov, dokonca aj náklady na kúpu.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, pán poslanec, vypršal vám čas, poprosím, dodržujme rokovací poriadok.

    Slovo má teraz pán poslanec Robert Kaliňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Naozaj, vážený pán spravodajca, je veľkou pravdou, že keď sa človek raz narodí bez chrbtice, tak sa s tým fungovať naozaj nedá. Áno, bol som šokovaný tým, ako ste povedali, že ste si neplánovali vystúpenie a zrazu ste čítali 10-stranový prejav. Ale to len svedčí o tom, aký vy máte vážne problém so svojou vlastnou osobnosťou. Tak poďme k tým drobnostiam, ako je napr. TEKO. Viete, skúste si naštudovať, aj pán Matovič, ekonomické pravidlá, že privatizácia je vtedy, keď niečo predávate do súkromných rúk. Ak niečo predávate mestu, to znamená v tomto prípade mestu Prešov a mestu Viedeň, tak to nie je privatizácia. Aby sme si teda vedeli, že keď sa chceme hrať na múdrych, tak, aby sme neboli za hlupákov, lebo takto za hlupákov ste. Aj jeden, aj druhý. Preto sa to predalo mestu Prešov a mestu Viedeň. A hlavne sa predala, čo je najpodstatnejšie, kotolňa, kotolňa, jedna z päťdesiatich kotolní, ktoré v Prešove sú, čiže a, samozrejme, mestu Prešov.

    Čo sa týka stanov na letisku, to bolo skvelé, že ste to spomenuli, to je úplne perfektné, pretože stany na letisku boli preto, lebo ste sa úplne vykašlali na prípravu Slovenska na vstup do Schengenu. A preto boli stany na Slovensku, lebo sme museli zachraňovať vstup do Schengenu a prestavovať letisko na to, aby vôbec splnilo predpoklady na vstup do Schengenu. Presne preto, lebo jediné, o čo ste sa zaujímali, boli peniaze z privatizácie. Čo už tam po ľuďoch, že nebudú môcť slobodne cestovať. To je presne vaša vizitka. Tak sám seba ste sa usvedčili. A keď ste taký kvalitný, tak vám ešte poviem, že január tohto roku je pokles cestujúcich o 20 % oproti januáru, kedy sme letisko riadili my. To je preto, že ste neschopní. Čiže nielen hlúpi, ale ešte aj neschopní.

    To isté platí, že štát...Čo si myslíte, prepustení ľudia z Carga nebudú štát stáť vôbec nič? Ľudia, áno, majú oprávnený strach, ale majú strach z vás a z tejto strašnej pravicovej vlády. A nezabúdajte, že peniaze, ktoré požičia štát z aktív, nemôžete dať do zdravotníctva, ani do žiadnych sociálnych...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Ľudovít Kaník s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán Janiš to vystihol, myslím že veľmi obsiahlo a veľmi dobre, kde tento problém tkvie, prečo je opozícia taká hysterická v reakciách na vystúpenia, prečo sa bez akýchkoľvek škrupúľ uchyľuje k tým najpodlejším a k tým najprimitívnejším klamstvám. Úplne korunu všetkému naozaj nasadili tí, ktorí zrejme v zmysle hesla Podľa seba, súdim teba, ako bolo povedané v kauze Kovošrot, tak si myslia, že robia všetci. Pretože, keď niekto vie o tom, že klame, vie o tom, že to nie je pravda, ale napriek tomu to povie a povie to opakovane, tak nie je len klamár, ale je podlý a zákerný klamár, ako pán Kaliňák, keď hovoril niečo na margo toho, že 150 mil. išlo do nejakého lyžiarskeho strediska, pričom, keď to prvý raz povedal, som ho upozornil osobne na to, že to nie je pravda, že ani cent tam nešiel. Pán Kaliňák vie, že to nie je pravda, napriek tomu to povie, to znamená, je podlý a zákerný

  • Reakcie z pléna.

  • klamár a podvodník. O pánovi Jahnátkovi by som nemohol povedať, že je podlý a zákerný, aj keď takisto to vie, je len klamár a podvodník, ale keď to povie znova, tak znova zopakujem, že to je podlý klamár a podvodník.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, pán kolega, pán kolega Kaník, skúste reagovať na pána Janiša, nenapodobňujme tých, čo pred nami to robili.

  • Pán podpredseda Hort, keď to robili oni, tak ste ich na to neupozornili a nechal ste ich to robiť ďalej, takže to isté právo mám aj ja.

  • Reakcie z pléna.

  • Reagovať na faktické poznámky, reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni zo SMER-u, vaša agresivita, hystéria, urážky ma iba utvrdzujú v tom, že som trafil.

  • Pán poslanec Blanár, procedurálny? Nech sa páči.

  • 65.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku § 23 ods. 1, aby predseda Národnej rady vymenil súčasného podpredsedu, ktorý vedie túto schôdzu, pretože hrubým spôsobom ignoruje poslancov, ako sa to stalo teraz, keď som sa hlásil do faktickej poznámky a mal som problém s technickým zariadením, čo som aj u technika si osvedčil. Hlásil som sa, všetci to videli, rovnako aj vy ste to, pán podpredseda, videli a ste ma ignorovali. Čiže dávam procedurálny návrh, aby predseda Národnej rady vymenil súčasného podpredsedu, ktorý vedie túto schôdzu.

    Ďakujem.

  • Musím dať hlasovať, ale je zjavne nedostatok poslancov v sále. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Pán kolega, keď nás bude dosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je všeobecný súhlas a nie je dostatok poslancov. Ale už poprosím, tak sa upokojte! A keďže ma oslovil pán kolega Blanár, tak, pán kolega, skôr sa počítam medzi tých, ktorí, aj keď sa niekto prihlási neskôr alebo nefunguje, tak mu slovo dám. Ja som 3- alebo 4-krát upozorňoval na to, že posledný je pán poslanec Kaník zaevidovaný a až vtedy, keď som uzatvoril možnosť prihlásiť sa s faktickou, tak ste zdvihli ruku. Pán kolega, pokiaľ budem viesť schôdzu, tak ju budem viesť v súlade s rokovacím poriadkom a poprosím vás...

  • Reakcia z pléna.

  • Skúste, no však trvať môžete, ale procedurálny návrh nemôže byť hlasovaný, lebo je tu málo poslancov.

  • Reakcie z pléna.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Žiga.

    Pán kolega, ak nabudúce pustím niekoho do rozpravy a prihlásite sa, potom. Tak si doštudujte poriadok. Máte priestor na procedurálny, ale skúste sa prihlásiť skôr.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči. Dajte priestor na procedurálny návrh pánovi poslancovi Podmanickému.

  • Pán podpredseda, opäť ste porušili rokovací poriadok, ja tiež namietam vaše vedenie schôdze, keď ste nezískali všeobecný súhlas, mali ste dať hlasovať. Vvš subjektívny názor, že je tu málo poslancov, jednoducho neobstojí, vy ste mali dať hlasovať o tomto návrhu. Dnes, pán podpredseda, sústavne porušujete rokovací poriadok, vstupujete poslancom, komentujete, nerešpektujete zákon o rokovacom poriadku. Vo vlastnom záujme požiadajte pána predsedu, nech vás vymení. Dnes robíte hanbu tomuto parlamentu.

  • Pán poslanec Žiga, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavne vážení občania Slovenskej republiky, obraciam sa na vás s výzvou, pretože strana SMER podala, a práve v tejto chvíli sa prerokováva zákon o neprivatizácii šiestich štátnych teplární, možno posledného kvalitného majetku, ktorý štát vlastní. Žiaľ, musím konštatovať, že v tejto poslaneckej snemovni za KDH sa nachádzajú dvaja, za MOST-HÍD traja, za SDKÚ piati, za SaS dvanásti. Žiaľ, asi to nie je to, čo sľubovali svojim voličom pred voľbami a asi si neplnia sľuby, ktoré svojim voličom dávali. Nie je to tak dávno, ani nie celý rok, keď prebiehala volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom čase bolo počuť rôzne heslá. "Nebudeme zvyšovať dane." "Budeme robiť transparentnú politiku." "Do funkcií budeme nominovať len odborníkov na základe výberových konaní." A, dokonca, pani premiérka, mali sme to možnosť vidieť aj na televíznych obrazovkách teraz, v Slovenskej televízii sľubovala a vyhlasovala a prehlasovala, že "nebudeme privatizovať". Prečo vlastne títo čestní, spravodliví a pravdovravní zástupcovia občanov dokážu za taký krátky čas zmeniť názor? Je to preto, že to nemysleli a nemyslia úprimne, klamú a zavádzajú v priamom prenose.

    Vláda Ivety Radičovej na svojom zasadnutí 23. marca, teda pred dvoma týždňami, vzala na vedomie materiál, ktorý sa volal "Analýza alternatívnych možností privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností a návrh postupu ich privatizácie". To je tento materiál (ukázal ho). Tento materiál má deväť strán, nadväzuje na iný materiál, ktorý tá istá vláda zobrala na vedomie 9. februára tohto roku, a má názov "Analýza ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií". Je to tento materiál (ukázal ho). Tiež má deväť strán. Všimli ste si? Za dva mesiace dva analytické materiály, ktoré sa ani nezaoberajú možnosťou neprivatizovať alebo ponechať vo vlastníctve štátu. Nikde nie je urobená analýza, že keby si štát nechal teplárne, tak čo sa stane v takom prípade. Rozoberá sa len alternatíva, akú veľkú časť štát predá, ale nikdy sa neuvažuje o tom, že si môže nechať väčšinu. To je ten hlavný "leit" motív celého. Vláda a vládna koalícia nehľadá najlepšie riešenie pre krajinu a jej obyvateľov, ale už dvakrát zobrala na vedomie, že ide privatizovať. Dokonca sa ani neradí s mestami a obcami, kde sa tieto teplárne nachádzajú a obyvatelia ktorých sú odberateľmi a spotrebiteľmi. Poďme sa pozrieť, ako tieto teplárne hospodárili v minulosti. Ja poprosím technikov, aby mi zapli monitor. Dúfam, že to uvidíte. Máme tu hospodárenie šiestich teplárenských štátnych spoločností, a to Teplárne Košice, Bratislavskej teplárenskej, Žilinskej teplárenskej, Martinskej teplárenskej, Zvolenskej teplárenskej a Trnavskej teplárenskej. Sú tam - obdobie hospodárenia od 2002 do 2006 a obdobie od 2007 do 2009. To znamená posledná vláda Mikuláša Dzurindu a vláda Roberta Fica, bez roku 2010, pretože daňové priznania sa podávali len minulý týždeň a nebolo možné ešte zohnať výsledky hospodárenia. Celkové výnosy za týchto deväť rokov v týchto spoločnostiach boli 1 870 000 eur. Hodnota aktív na konci roka 2009 bola 378 mil. eur...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím všetkých, ktorí sú v sále a nevenujú pozornosť vystúpeniu rečníka, aby si to, čo si chcú povedať, povedali inde. Páni kolegovia, kolegyne, vystupuje z vášho poslaneckého klubu človek, tak skúste byť voči nemu zhovievaví. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hodnota aktív ku koncu roku 2009 bola 378 mil. eur. Chcem podotknúť pri tomto čísle, že vláda uvažuje pri príjme z privatizácie o sume 160 až 200 mil. eur. Hodnota aktív v týchto spoločnostiach sa nachádza na úrovni 378 mil. eur. Hospodársky výsledok po zdanení - za obdobia druhej Dzurindovej vlády, za štyri roky, bol 9 mil. 200 tisíc eur; za tri roky Ficovej vlády - 36 mil. eur, štyrikrát viac. Dokopy za deväť rokov 45 mil. eur. Vyplatené dividendy - za druhej Dzurindovej vlády 5 mil. 800 tisíc eur; za Ficovej vlády za tri roky dividendy 20 mil. eur, štyrikrát viac. Investície do opráv - za druhej Dzurindovej vlády 100 mil. eur; za Ficovej vlády za tri roky 155 mil. eur. Dokopy 255 mil. eur. Znova by som chcel dať do pozornosti toto číslo, investície za posledných sedem rokov sú na úrovni 255 mil. eur, Radičovej vláda chce privatizovať teplárne od 160 do 200 mil. eur. Ani nie na úrovni investícií za posledných sedem rokov.

    Viete, aký má plán alebo hospodársky výsledok TEKO za minulý rok? TEKO je Tepláreň Košice, pre kolegov, ktorí nerozumejú. Keď odchádzali nominanti Ficovej vlády v lete m. r., bol prevádzkový zisk a hospodársky výsledok k 30. 6. na úrovni 2,5 mil. eur. Stav ku koncu roka je 500 tis. eur., dva mil. eur sa stratili. Viete, aký má plán TEKO Košice na tento rok? Predstavenstvo, dozorná rada a následne aj Fond národného majetku schválili Teplárni Košice stratu 1,5 mil. eur. Stratu 1,5 mil. eur Teplárni Košice, podniku, ktorý funguje v rámci sieťových odvetví, jedinému dodávateľovi tepla v meste Košice. Strata 1,5 mil. eur.

    V tejto súvislosti ma napadá zaujímavá paralela s privatizáciou SPP v roku 2002. Podnik dlhodobo dosahujúci zisky sa po prechode manažmentu nominovaného stranou pravicovej vládnej koalície zrazu stáva nehospodárnym a v červených číslach, a preto ho treba privatizovať. A potom po príchode zahraničného investora po jednom roku dosahuje opäť 100-percentné nárasty.

    Čo sa týka tých šiestich teplární, dovolil som si ešte pripraviť pre vás, kolegyne a kolegovia, takúto tabuľku, ktorá hovorí o prehľade cien tepla dvadsiatich piatich najväčších miest na Slovensku. Pokiaľ to nevidíte, ja vám som ochotný dať k dispozícii aj tieto tabuľky, ktoré mám tu pripravené. A treba povedať, že väčšina distribútorov tepla v ostatných mestách, kde nie sú štátne teplárne, má akcionára zahraničného investora a ceny tepla sú vyššie ako u dodávateľov tepla vo vlastníctve slovenských subjektov a štátnych teplární. Priemerná domácnosť vo vybranej vzorke zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev vody cca tisíc eur. Priemerná domácnosť, ktorá odoberá teplo od štátnej teplárne, zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev teplej vody cca 700 eur. Je to rozdiel 300 eur ročne na domácnosti. Priemerná cena tepla pre domácnosti v roku 2011 je u štátnych teplární cca o 7 eur za GJ (giga joule), t. j. o 30 % nižšia než cena u dodávateľov vo vybranej vzorke.

    Ešte tu mám jednu tabuľku pre vás. Treba povedať, že týchto šesť teplární, o ktorých hovoríme, zásobuje teplom dvesto tisíc domácností, dokopy deväťstodvadsaťdeväťtisíc obyvateľov. Keď toto nie je strategický podnik, tak potom už neviem, čo chcete prehlásiť - alebo to nie sú strategické podniky? - neviem, čo chcete prehlásiť za strategické podniky. Treba povedať, že asi po privatizácii aj na základe týchto údajov dôjde k zvýšeniu cien tepla. Pán kolega, keď chcete tie tabuľky, môžete si prísť zobrať.

    Ako sa hospodári v teplárňach dnes, keď sú tam nominanti vládnej koalície? Zoberme si najväčšiu slovenskú tepláreň, a to košickú tepláreň, v ktorej od augusta 2010 je dnes už štvrté vedenie. Bol tam najprv po pánovi Lazárovi pán Podhorský, potom tam bol pán Zich, potom tam bol nejaký pán zo Zvolena alebo z Banskej Bystrice, ktorý ani nenastúpil, teraz je tam nejaký pán Nosál. Viete, v Košiciach sa hovorí taký vtip, kedy sa stretnú dvaja členovia SMER-u a jeden sa sťažuje druhému: Viete, u nás je teraz také ťažké obdobie, lebo sa prepúšťa, pravicová koalícia prepúšťa. A ja som robil v štátnej správe a tiež ma prepustili. A ten druhý mu hovorí: No vieš, ja tiež pracujem v teplárňach, štátnych, a ja som už prežil piate vedenie. A ten mu hovorí: To tam musíš už dlho pracovať. No nie, ja som ešte v skúšobnej dobe. Za posledný polrok sme mali päť vedení košickej teplárne. Neviem, či je to na smiech, ale v každom prípade je to realita politických nominácií tejto vládnej koalície.

    Čo stihli títo nominanti, tieto štyri vedenia, za tých posledných deväť mesiacov urobiť? Treba povedať, že tie vedenia sú nominácie poväčšine strany SDKÚ-DS a strany SaS. Prvé vedenie - pán Podhorský za SDKÚ stihol najať SBS-ku bez výberového konania o 20 % drahšiu a zhodou okolností to bola SBS-ka, ktorá patrí jeho susedovi vo vedľajšom dome. Vymenil ľudí, ktorí pracovali na oddelení marketingu, a najal si externú píár agentúru. A vyplatil si odstupné 90 tisíc eur. Druhé vedenie, ktoré nominovala strana SaS, bol pán Zich a treba povedať, že toto vedenie to zobralo od podlahy. Jednak treba povedať, že vedenie nebolo z Košíc, boli to krízoví manažéri, ktorí pôsobili v Košiciach z Bratislavy, do Košíc chodili na jeden a pol dňa v týždni. TEKO Košice im preplácalo letenky z Košíc, preplácalo im letenky z Košíc nato, aby sa oni mohli dostaviť do práce, z miesta svojho bydliska do práce. Preplácalo im drahé hotely. V Košiciach je niekoľko hotelov, hotel Jazmín je jeden z najdrahších hotelov v Košiciach, kde noc stojí 99 eur. Títo manažéri majú na rok predplatené nocľahy v tomto hoteli bez toho, či tam sú jeden deň, dva, tri, štyri dni v týždni. TEKO Košice, štátna firma, im prepláca drahé hotely. A, samozrejme, keď nastúpili, tak prehlásili o vedení, ktoré bolo nominované za pána predsedu vlády Fica, že ohrozil Košičanov preto, že nenakúpil uhlie. Teda, nenakúpili uhlie. V tom čase bolo na sklade v teplárňach 90 000 ton uhlia, keď nebolo nakúpené uhlie, a to bolo niekedy v septembri 2010. Choďte sa pozrieť dnes, ako vyzerá sklad uhlia v Košiciach, v košickej teplárni. Pracovníci hrabú hrabľami na trávniku posledné kúsky uhlia, pretože uhlie nebolo nakúpené odvtedy, odkedy opustil manažment pán Lazar s kolektívom. Odvtedy nebolo schopné nové vedenie, ani jedno, ani druhé, ani štvrté, nakúpiť uhlie. V košickej teplárni museli zmeniť palivový mix, pretože 70 % sa vykuruje z uhlia a 30 % z plynu. A momentálne sú Košice vykurované na 100 % z plynu a tým pádom môžu Košičania očakávať na konci sezóny zvýšenie tepla o 20 %. Tretie vedenie, ktoré nastúpilo na prelome rokov, ani nenastúpilo. A preto som ani nestačil zachytiť meno nového vedenia, pretože nominácia strany SaS bola taká, že človek bol menovaný Fondom národného majetku a odmietol nastúpiť do vedenia. Toto vedenie bolo zhodou okolnosti zo Zvolena. Tak znova nie z Košíc. A štvrté vedenie, ktoré máme teraz, je pán Nosáľ z Prahy. A tiež by som sa chcel opýtať jeho, aký má stav zásob uhlia a kedy očakáva, že nejaké uhlie do košickej teplárne dôjde. Lebo koniec vykurovacej sezóny je koncom apríla a, žiaľ, doteraz sa im to nepodarilo.

    Čo sa stane, keď vládna koalícia svojim mechanizmom automatického schvaľovania návrhov vlády odsúhlasí privatizáciu? Vznikajú rôzne otázky. V prvom rade, ako ustráži vláda súkromných investorov po privatizácii teplární, keď cieľom podnikania je maximalizácia efektívnosti podnikateľského zámeru a indikátorom toho, je zisk. Podľa našich skúseností z privatizácie štátnych teplárenských spoločností, by mala vzrásť cena minimálne o 20 %. To sú skúsenosti aj z privatizácie vodárenských, plynárenských spoločností, distribučných plynárenských spoločnosti, distribučných elektrárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu. Je to daň, ktorú zaplatia občania za to, aby sa investorom vrátilo to, čo vložili do privatizácie. Myslíme si, že privatizácia teplární by nemala nasledovať predchádzajúce privatizácie, kedy sa financie vložené pri kúpe investorom vrátili v krátkom čase. Oprávnené obdobie jej návratnosti investícii do utilít, alebo ak chcete do spoločnosti podnikajúcich v sieťových odvetviach, je minimálne pätnásť rokov. Opýtajte sa, kolegyne, kolegovia, zahraničných investorov, napr. v SPP alebo v distribučných spoločnostiach, za aké obdobie sa im ich investícia vrátila. Podotýkam, že väčšina z nich bola privatizovaná v roku 2002 a po ôsmych rokoch majú všetci títo privatizéri svoje peniaze už vrátené späť. Po ôsmych rokoch.

    Viete, nie je pravdou, že štát nemôže byť dobrým vlastníkom. Ja si myslím, že už aj pred týmto mojim vystúpením tu bola dlhá debata o tom, či môže alebo nemôže. Pán predseda Fico hovoril o hospodárení podniku Martinskej teplárenskej. Myslím si, že hospodárenia všetkých teplárenských spoločností za posledné štyri roky sú dôkazom toho, že aj štát môže byť dobrým vlastníkom. Ako sa zhodujú predvolebné sľuby súčasnej vládnej koalície s predajom teplárni, keď programové vyhlásenie vlády deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky a podporí kroky k zefektívneniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární. Predvolebné sľuby jasne deklarovali presun akcií na mestá, na tie mestá, ktorým bola uložená zodpovednosť za koncepcie tepelnej energetiky. Prečo by si nemali spravovať teplárne občania, ktorí majú vo svojich samosprávach volených zástupcov a tým priamo môžu ovplyvňovať cenovú politiku tepla? Občanom Slovenska sa vláda zaviazala na poskytovanie cenovo dostupných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, a nie na podporu výnosného podnikania zahraničných investorov. Treba sa poučiť zo skúsenosti susedných krajín, kde tieto služby poskytujú verejnoprospešné alebo neziskové spoločnosti. Privatizáciu štátnych teplární zdôvodňuje vláda nízkymi príjmami, dividendami do štátneho rozpočtu, pričom, ako som už spomínal a bolo to tu viackrát povedané, z predaja predpokladá výnos medzi 160 až 200 mil. eur. Zahraničný, ale aj domáci investor, naopak, očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že sa zvýšia ceny tepla. A tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť všeobecné pravidlo, že povinnosťou každého vlastníka je majetok zveľaďovať a nie pri momentálnom nedostatku financií sa ho zbavovať. My s privatizáciou máme historickú skúsenosť. A to nie tak dávnu. Neprešlo ani desať rokov a ľudia sa pýtajú, čím sa skvalitnili služby a produkty pre obyvateľov Slovenska potom, ako prostredníctvom štátu stratili občania tejto krajiny rozhodujúci vplyv v bývalých štátnych strategických podnikoch. Nevnímajú tento rozmer aj v prípadoch, ak nejaký existuje. Ak aj existuje, nebýva adekvátne okomunikovaný. Takže občania Slovenska majú oprávnený pocit, že žiadne výhody z privatizácie pôvodne štátneho majetku oni ako ľudia, ktorým vlastne nepriamo patril, tento osoh nemajú. Naopak, vnímajú ako krivdu, že štát nedokáže efektívne implementovať regulačné nástroje a ovplyvňovať ceny, mieru zisku a investícií. Akoby sa privatizáciou štát, obrazne povedané, dobrovoľne vzdal dirigentskej taktovky a nechal si tu vyhrávať nielen serióznych, stabilných a dlhodobých investorov, ale aj tých druhých, ktorí prišli na Slovensko len kvôli profitu, lacnej pracovnej sile, ktorú pri využití nahradia ešte lacnejšou. Ako môže štát garantovať svojim občanom, že vybral investora z tejto prvej skupiny? Nijako. Pán predsedajúci, poprosím vás, keby ma tu nevyrušovali, lebo sa nemôžem sústrediť. Ďakujem.

    Je pre verejnosť nepochopiteľné, že štát má síce svojich zástupcov v orgánoch veľkých sprivatizovaných spoločností, ale tí nemajú reálny vplyv na to, čo je pre občanov Slovenska podstatné. Ďalším podvodom na občanoch je také postavenie privatizačných zmlúv, že aj v podnikoch, v ktorých má štát 51-percentný podiel, manažérsky rozhoduje zahraničný investor s minoritným 49-percentným podielom. Štát v procese privatizácie strategických podnikov nepreukázal doteraz schopnosť vierohodným a transparentným spôsobom vysvetliť občanom Slovenska, za akých podmienok sa dostali bývalé štátne podniky do vlastníctva nadnárodných korporácií. Neobhájil dostatočne zrozumiteľne a dôveryhodne nevyhnutnosť predaja štátneho majetku a výber strategických investorov. Teplárne sú v daných mestách nepochybne strategickými podnikmi a neexistujú žiadne garancie štátu, že v ich prípade by po privatizácii mohla verejnosť vnímať tento proces inak. Odôvodnene pochybujeme, že by zahraniční investori po prevzatí prevádzok s odôvodnením ich modernizácie a rekonštrukcie nezvýšili ceny tepla. Nikto občanom Slovenska a odberateľom tepla nezaručí zmrazenie cien tepla. Ak by aj malo dôjsť z nejakého dôvodu k privatizácii teplární, tak rozhodujúci majetkový podiel v nich majú mať mestá, pretože ich občanom tieto technológie slúžia a musia im slúžiť aj naďalej. Na základe toho sme sa rozhodli ako poslanci, ktorí sme organizovaní v hospodárskom výbore, pretože nie je jasné, akým spôsobom vláda ide privatizovať tieto teplárne a zatiaľ sa rozhodla len na základe dvoch deväťstránkových materiálov, že ich privatizovať ide, iniciovať poslanecký prieskum na Fonde národného majetku, kde budeme chcieť sa podrobne oboznámiť s procesom celej privatizácie teplární. Minulý týždeň, alebo to bolo ešte predminulý týždeň, som tu počul vystúpenie pani ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila o silnom mandáte. O silnom mandáte tejto vlády robiť zásadné zmeny. Myslím si, že táto vláda nemá silný mandát na také zmeny, akými sú privatizácia a odštátňovanie podnikov. Voliči, ani občania vám tento mandát nedali a vy ste im sľúbili v priamom prenose, že privatizovať nebudete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Žigu sa hlásia štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Jasaň. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Žigu.

    Pán poslanec Matovič. Nie je prítomný v sále, preto stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Chren. Zapnite pána poslanca Chrena. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vážený pán poslanec, povedali ste veľa o hospodárení v košickej teplárenskej. Ja by som chcel uviesť len jeden fakt, ktorý vykreslí, ako to v skutočnosti je. TEKO Košice zvýšilo v druhom polroku minulého roka svoj zisk o viac než 2 milióny eur oproti rozpočtovanému. Tie neschopné manažmenty, o ktorých ste tu tak dlho a pútavo hovorili, zvýšili a zarobili viac než o 2 milióny eur. Áno, niektoré tie manažmenty neboli z Košíc, pretože nám naozaj dalo obrovskú prácu rozpletať tú sieť až takmer mafiánskych vzťahov, ktoré v tomto podniku existovali. Vypovedať nevýhodné zmluvy a nevýhodné kontrakty z predchádzajúceho obdobia, zabezpečiť napr. aj to uhlie, ktoré naozaj predchádzajúci manažment už nenakúpil, pretože si povedal, že po voľbách ho to už nemusí zaujímať. Ale ten dôležitý ukazovateľ, to nie je informácia o tom, či niekto býval v hoteli alebo nebýval v hoteli. Dva milióny eur zarobených navyše novými manažmentmi TEKO oproti tomu, ako hospodáril manažment politicky dosadený vašou stranou a vami. To hovorí úplne za všetko a viac k tomu netreba dodávať.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, myslím si, že naozaj si trafil s tým, keď si povedal o podrobnosti po sprivatizovaní SPP, že to bude podobné aj pri sprivatizovaní teplární. Len možno je jedna chyba, že zvýšenie ceny nebude len o 20 %, ale bude podstatne vyššie. Bude vyššie z toho dôvodu, že už teraz signalizuje terajšia vláda, ako je treba upravovať technológiu, ako je treba zlepšovať technológiu. Všetky tieto veci si ten, kto to sprivatizuje, kto to kúpi, určite započíta do svojich nákladov, a tým pádom sa bude zvyšovať aj cena dodávky tepla. A ešte jedno, čo treba povedať. A bolo by dobré, keby obyvatelia pozorne počúvali tieto vyjadrenia, že vlastne samozrejme, že každá tepláreň je monopolom v tom-ktorom meste. A práve tí ľudia, ktorí bývajú v činžiakoch, ktorí sú odkázaní na odber tohto tepla, práve tí majú asi najhlbšie do tohto vrecka. A z týchto ľudí vy idete spraviť rukojemníkov, ktorí nebudú môcť spraviť nič iné, len buď naozaj byť pri studených radiátoroch, alebo potom všetok príjem, ktorý dostanú z dôchodku, dať na zaplatenie vykurovania svojho bytu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ďakujem, pán poslanec, že si nádherným spôsobom ukázal zrkadlo tým, ktorí chcú privatizovať elektrárne a teplárne. A to, že výroba, distribúcia tepla je strategickou verejnou službou, si myslia mnohí. A okrem iného aj primátor Trnavy pán Butko, ktorý je nominantom KDH, ktorý na adresu privatizácie teplární povedal, že, citujem, "Mikloš si jednorazovo vyrieši svoj problém a cenu za privatizáciu neskôr zaplatia občania cenou, zvýšenou cenou za teplo". To nepovedal nikto z opozície, ale to povedal primátor Trnavy a myslím si, že vie, čo hovorí, tento pán.

    A Trnavčania si asi myslia, že ich tepláreň je strategickým podnikom pre Trnavčanov. Ibaže, a to ma len tak napadlo, keď som počul stanovisko pána Matoviča, ktorý 16. 3. 2011 v TA3, kde sa vyjadroval na adresu privatizácie, teraz už hovorí niečo iné. Možnože práve jemu sľúbili trnavskú tepláreň a možno Trnavčanom bude on dodávať teplo za nulu. Možno, ak to tak urobí, tak ja mu to vrele odporučím a schválim.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Žiga chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov vo faktických poznámkach. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili faktickými poznámkami do diskusie.

    Pán kolega Chren, beriem to, tú vašu reakciu na moje vystúpenie ako takú vašu labutiu pieseň, pretože účinkovanie vašich nominantov v košickej teplárni a ich všetky prechmaty vám vykrútili krk na ministerstve hospodárstva. A preto ste znova medzi nami v poslaneckých laviciach.

    Ďakujem.

  • Ďalším poslancom písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ďurkovský. Pán poslanec, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, som nesmierne rád, že tu môžem teraz vystúpiť, lebo paradoxne som sa do rozpravy prihlásil ako prvý ešte pred týždňom, ale vystupujem teraz asi ako tridsiaty šiesty.

    Dovoľte mi pri tomto materiáli upozorniť možno na niečo, čo mne špeciálne pri tomto napadlo. Napadlo ma práve porovnanie dvoch vlád, vlád súčasnej a tej predchádzajúcej. Ale keď sa domnievate, že budem hovoriť o predchádzajúcej vláde pána Fica, tak ste na omyle. Mám na mysli predchádzajúce vlády pána Dzurindu. Prečo toto porovnanie? Dôvod je veľmi jednoduchý a prozaický. Minulé Dzurindove vlády mali spolu s ďalšími partnermi jasne vytýčený cieľ. Chceli uskutočniť množstvo reforiem, dosiahnuť to, aby sa dostala naša krajina na istý stupeň rozvoja, aby v rámci súťaži európskych krajín sme veľmi dobre obstáli. Súčasná vláda sa síce snaží rovnako ísť po správnej ceste, ale občas sa na tejto ceste trochu aj potkne. Jednou z takýchto potknutí pre mňa je 100-percentná privatizácia teplárenských zariadení.

    Dámy a páni, nevolám po tom, aby privatizácie zostali v rukách štátu. To znamená, súčasne nesúhlasím ani s návrhom opozičných poslancov na zastavenie privatizácie. Prečo? Pripomeňme si trochu históriu. V roku 1999 predstavitelia únie miest predložili návrh vyčlenenia teplárenských zariadení v rámci transformácie rozvodových energetických podnikov s cieľom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzali, vzhľadom na skutočnosť, že ide o zariadenia miestneho významu, ktoré sa môžu úspešne rozvíjať, len ak sú majetkovo prepojené s miestnou samosprávou a zrovnoprávnilo sa ich tak postavenie v rámci slovenských miest.

    Uvediem niekoľko dôvodov, prečo by mali dotknuté mestá získať podiel v teplárenských zariadeniach. Trvalým záujmom všetkých mestských samospráv je zachovať a rozvíjať centrálne systémy zásobovania teplom a teplou vodou a pritom udržať ceny tepla, najmä pre domácnosti na úrovni príjmu obyvateľov.

    Jeden z druhých dôvodov by mohol byť i to, že vďaka privatizácii bytového fondu postupne dochádzalo a dochádza k odpájaniu koncových spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla a predovšetkým snaha o vytváranie malých zdrojov znečistenia vo forme etážových kúrení. Predovšetkým v rámci Bratislavy tento problém je veľmi vypuklý. Nemusím vám hovoriť, že z environmentálneho hľadiska tento krok považujem za veľmi nevhodný. Ďalším z dôvodov je vytvorenie dobrých podmienok na realizovanie programu 20-percentných úspor energie, ktorý sa dá najlepšie realizovať práve prostredníctvom centrálnych zdrojov.

    Mohol by som takto, dámy a páni, pokračovať, napr. i tým, že sekundárne rozvody, to tu zatiaľ nikto nespomínal, v mnohých prípadoch - či priamo alebo nepriamo - zostali v majetku jednotlivých miest. Vďaka trvalému úsiliu Únie miest Slovenska sa z pôvodného počtu jedenástich vyčlenených teplárenských zariadení postupne previedlo päť teplární na dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich šiestich teplárenských zariadení na území Bratislavy, Trnavy, Košíc, Žilina, Martin a vo Zvolene sa mal uskutočniť ešte v júli roku 2006. Vzhľadom na demisiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa tento prevod neuskutočnil. Súčasná vláda do programového vyhlásenia zaradila aj tzv. odštátnenie uvedených teplárenských zariadení. Prezídium únie miest vo svojom vyhlásení ešte z 28. 7. 2010 tento zámer privítalo, ale s tým, že zároveň poukázalo na nerealizovaný záväzok druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Túto požiadavku únie miest na bezplatný prevod minimálne istého podielu akcií na dotknuté mestá jednoznačne, dámy a páni, podporujem. Či to má byť 49 % alebo iné percento, je samozrejme vecou dohody. Správnosť takéhoto prístupu potvrdili aj analýzy ministerstva hospodárstva v predošlých rokoch. Ako to ale, že súčasné analýzy zrazu tvrdia niečo iné a treba urýchlene predať teplárenské spoločnosti bez účasti miest? Bez toho, aby sme ich postavili na nohy, a keď už predávali, možno o dva roky, kedy budú mať výrazne vyššiu hodnotu. V hre je majetok s celkovým základným imaním takmer 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že aké obrovské prostriedky už boli investované do ich modernizácie, ale samozrejme i to, čo všetko ešte do tej modernizácie je potrebné investovať. Predávať preto teplárne v súčasnosti v takomto rozsahu ja osobne považujem za nie šťastné načasovanie. Aj keď plne rozumiem, že vláde ide predovšetkým o získanie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Treba si tak isto pripomenúť nasledovné. V roku 2000 bola vládou schválená koncepcia transformácie, ktorá uvažovala, citujem, s vytvorením samostatných teplárenských spoločností so zámerom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá a tým sa zrovnoprávnilo ich postavenie s ostatnými slovenskými mestami. Tak isto ďalej, teplárenstvo je jednoznačne podnikanie miestneho významu, to znamená, že nejde o strategický majetok a úspešne sa môže rozvíjať, len ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou. Koniec citácie. Dámy a páni, toto sú práve vyjadrenia, ktoré sa v tých pôvodných analýzach jednoznačne nachádzali. Existuje samozrejme obava, že v prípade kladného rozhodnutia mestá v budúcnosti svoj podiel odpredajú a tak si jednoducho vylepšia príjmovú časť rozpočtu. Aby sa to nestalo, existuje rad opatrení, ktoré v prípade kladného rozhodnutia štátu, to znamená, zveriť istý podiel tohto majetku do rúk samosprávam, aby sa takéto kroky nestali, je možné prijať rad opatrení.

    A ešte mi dovoľte citovať niečo práve tak isto zo stanoviska únie miest. Najabsurdnejším, doslova na hlavu postaveným konštatovaním v uvedenej analýze Fondu národného majetku je konštatovanie, že 100-percentný predaj akcie je najspravodlivejším riešením z pohľadu miest, v ktorých predávané teplárenské spoločnosti nesídlia a boli vybudované pred rokom 1989 z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zrejme spracovatelia analýzy zistili, že ostatné zdroje v ostatných mestách, ktoré majú rovnako miestny charakter ako uvedené teplárenské spoločnosti a sú v majetku od roku 1991, majetkom miest, neboli vybudované pred rokom 1989 za štátne peniaze?

    Dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Privatizáciu teplárenských zariadení považujem za správnu len v takom prípade, ak je súčasťou budú i dotknuté samosprávy. Ja nebudem, predkladať teraz žiaden pozmeňujúci návrh, predložím ho v prípade toho, že návrh prejde do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Traja páni poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ďurkovského. Posledný pán poslanec Muňko. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o privatizácii rôznych firiem za predchádzajúcich alebo za dvoch vlád, v ktorých bol predseda vlády Dzurinda. No mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, že ako tá privatizácia dopadla. Každá z tých privatizácií bola taká, že Slovensko na to doplatilo. V poslednom čase som hovoril s ľuďmi, ktorí robia v elektrárňach. Viete, aký je tam názor na predaj elektrární? Taliani sa tešia, že v živote firma taký dobrý obchod nespravila, ako spravila na Slovensku. O čom to hovorí? Hovorí to buď o našej neschopnosti, buď o našej hlúposti. A ja sa bojím, že takto to bude pokračovať ďalej aj s teplárňami.

    Čo ste hovorili o tom, že by mali prejsť aspoň čiastočne teplárne na mestá. No ja k tomu len toľko, ak by mali tak prejsť, že predáme 49 % a budú mať majoritu v rozhodovaní, bude mať majoritu v rozhodovaní ten, kto tú tepláreň kúpi, tak to bude presne to isté, čo sa stalo v SPP. Aj keď už by to malo prejsť na mesto, tak potom so 100-percentnou účasťou miest, lebo len tak by sa do určitej miery dala ochrániť cena dodávky tepla v tom-ktorom meste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Medzi tými teplárňami, ktoré by sa mali sprivatizovať, je aj tepláreň vo Zvolene A preto aj občania mesta Zvolen s veľkým napätím sledujú, ako sa bude ďalej pokračovať ohľadom možnej privatizácie tejto teplárne. Mesto Zvolen po roku 2000 schválilo strategický dokument - komunálnu energetickú koncepciu, ktorou deklarovalo preferovanie centrálneho zdroja teplárne pri zásobovaní teplom a teplou vodou pre jedenásťtisícpäťsto domácností, mnohých priemyselných parkov, podnikov a inštitúcií pri zachovaní prijateľnej ceny. Na základe tejto koncepcie vedenie zvolenskej teplárne realizovalo racionalizačné a modernizačné opatrenia vrátane projektu ekologizácie a zdroja tepla, financovaného z fondov Európskej únie, v rámci ktorého boli v teplárni inštalované nové kogeneračné jednotky, umožňujúce okrem spaľovania tradičných fosílnych palív plynu a uhlia spaľovať aj biomasu a spĺňať tak prísne európske emisné limity. Možnou privatizáciou teplárne sa občania obávajú, že môže dôjsť k zvýšenej cene tepla, ktoré zaplatia oni, a budú možno musieť hľadať aj iné spôsoby, ako vykurovať svoje domácnosti. V tom prípade sa celá tá koncepcia, ktorá bola pred niekoľkými rokmi schválená, stane iba obyčajným zdrapom papiera. V podstate môže hroziť aj to, že v meste Zvolen postupne bude vybudovaných mnoho malých komínov, pretože veľké...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Úplne sa stotožňujem s pánom poslancom Ďurkovským, ktorý tuná povedal, že nie v tejto dobe privatizovať. Povedzte mi, ktorá privatizácia, ktorá sa uskutočnila na Slovensku, bola dobrá. Chcem ďalej podotknúť, že každý, kto ide privatizovať, ide preto, aby zarobil. Pokiaľ sa týka, aby teplárne prešli na mesto, nevidím žiaden problém. Pokiaľ tam bude blokačný mechanizmus, ktorý bude zaručovať, že keď sa bude chcieť mesto teplárne predať, bude o tom rozhodovať spolu s vládami. Pokiaľ sa týka predaja teplární, uvedomte si jednu vec, ak sa teplárne predajú a cena za energiu pôjde hore, tak sa začnú jednotlivé domy odpájať. Začnú sa odpájať preto, pretože budú mať lacnejšie, keď si vybudujú malé kotolne. Za prvé. Za druhé, uvedomujete si, že milión tristotisíc dôchodcov, ďalší nezamestnaní, zruba dva milióny ľudí je sociálne odkázaných? A pokiaľ akékoľvek zvýšenie tepla alebo energií alebo vody bude mať ďalší dopad na samosprávu, pretože nebudú platiť a nebude mať z čoho platiť. Je to ďaleko citlivejšia otázka a ďaleko väčší problém, ako sú trebárs dnes nájomné byty.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi stručne. Páni, vy ste si odpovedali sami v podstate svojimi pripomienkami. Tým spôsobom, že sa jedná o problém, ktorý je potrebné vyriešiť v dvoch rovinách. Na jednej strane sa nám jedná o to, aby sme do štátneho rozpočtu získali čo najviac finančných prostriedkov. To sa zrejme bez privatizácie jednoducho nedá. Na druhej strane ale chceme mať kontrolu nad týmito zariadeniami, a to sa, podľa môjho názoru, bez účasti miest tak isto nedá. Najideálnejšia forma, to, čo už tu bolo povedané, samozrejme, by bola, keby tieto zariadenia získali mestá. Neverím, že by sa vláda v tomto prípade rozhodla, že by 100 % dala do rúk miest. V niektorých prípadoch existujú i projekty, aj keď síce sú len v podobe istých štúdií, že si mesto vybuduje samostatné teplárenské zariadenie, keď jednoducho nebude spokojné s tou cenovou politikou alebo s tou kvalitou služieb, ktoré tieto zariadenia dodávajú. Ja viem, že to nie je jednoduché, že to je samozrejme podmienené množstvom rôznych súhlasov a, samozrejme, predovšetkým investícií. Chcem tým len naznačiť, možno na to tvrdenie, čo už bolo povedané v Trnave, práve tam bola táto situácia veľmi, veľmi vypuklá. Preto ja volám po tom, aby sa vláda rozhodla, aby súčasne získala peniaza do štátneho rozpočtu a súčasne i umožnila vstup týchto miest. Lebo podľa mňa, aj keď isté percento odovzdajú mestám, sumu, ktorú chcú za to zo strany vlády získať, jednoznačne získajú. Ten záujem tu bude.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo pani predsedníčke výboru a poslankyni, pani poslankyni Belousovovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri argumentácii predstaviteľov vládnej koalície za privatizáciu, predaj alebo pre citlivé duše odštátnenie, tento výraz sa špeciálne uvádza v programovom vyhlásení vlády, som zažívala akýsi pocit, ktorý by sa dal nazvať déja vu, akoby sa opakovala už raz prežitá situácia, a neskôr som pochopila prečo. Keď som si spomenula na privatizáciu, rovná sa znovu predaj, rovná sa odštátnenie slovenskej energetiky. Tie isté argumenty, tí istí hlavní aktéri. Dalo by sa skoro povedať, tá istá rozprávka. Rozprávka však toto nie je, pretože rozprávky majú šťastné konce. Dobro zvíťazí nad zlom. Rozprávka o privatizácii slovenskej energetiky, ktorú vám za chvíľočku porozprávam, však šťastný koniec nemala. A v tom mi dá za pravdu určite väčšia časť obyvateľov Slovenska.

    Takže, vážení kolegovia, vráťme sa trošku do minulosti a podrobne k privatizácii slovenskej energetiky a budem sa snažiť oživiť vaše spomienky preto, lebo táto má priamy súvis so snahou alebo už vlastne s rozhodnutím vlády a politickým rozhodnutím vládnej koalície predať šesť slovenských teplární. Tak teda.

    Dúfam, že vás neruším v diskusii. Vy ma trochu rušíte, páni kolegovia.

    Na prelome rokov 2002 - 2003 vláda Slovenskej republiky v podobnom ideologickom zložení ako dnes, to bolo SDKÚ, KDH, SMK a ÁNO, predala, uvediem teraz len dva príklady, ale veľmi konkrétne - Stredoslovenskú energetiku a Východoslovenskú energetiku. To prvé získal francúzsky majiteľ, to druhé získal nemecký majiteľ. Za 49 % akcií plus získanie aj manažérskej kontroly, to znamená, že v orgánoch spoločnosti vlastne troch ľudí z piatich, títo noví majitelia ovládli tieto spoločnosti. Získali noví majitelia približne - a, a tie informácie o cenách a vôbec číslach mám z verejne dostupných zdrojov, takže si ich môžete odkontrolovať - získali teda 49 % plus celú kontrolu nad spoločnosťami po približne 150 mil. eur. Čiže spolu Slovenská republika predajom týchto dvoch podnikov získala 30 mil. eur z obidvoch spoločností. A teraz ďalšie konkrétne čísla. Dividendy, ktoré boli vyplatené za roky 2004 a 2008 z obidvoch spoločností, boli spolu 305 mil. eur. Dobre počujete. Zo Slovenska takto po piatich rokoch odišlo na dividendách viac, ako Slovenská republika dostala pri predaji. Čiže taký je koniec rozprávky o výhodnosti predaja.

    Viete, keď hodnotíte aj z pohľadu, už ste sa tu viacerí prekárali, kto je aký biznismen, tak mi povedzte, urobiť za päť rokov, že sa vám splatí vlastne to, čo ste zaplatili a už vám to ďalej prináša len peniaze, je podľa hodnotenia zdravého rozumu asi super biznis. Pán Mikloš a ďalší nás vtedy tiež upokojovali, že to nebude tak bolieť, lebo bolo sľúbené, že po privatizácii cena elektrickej energie výrazne neporastie. Teraz znovu tu mám vyjadrenie z týchto dní, kde pán Mikloš hovorí o tom, podpredseda vlády, tá istá rozprávka, predajom šiestich teplárenských spoločností cena tepla nestúpne. Aká bola ale skutočnosť? V roku 2001, znovu pri týchto konkrétnych príkladoch ostaňme, to znamená pred privatizáciou, cena elektrickej energie koncovým zákazníkom bola okolo dvoch korún za kilowat hodinu. V tom bola, samozrejme, cena elektrickej energie, poplatky a všetko, čo sa do ceny započítava. A zase, dobre počúvajte. Cena za osem rokov, teda v roku 2009, po privatizácii, bola na úrovni 4,8 Sk. To znamená, že cena za osem rokov na kilowat hodine po tejto privatizácii, geniálnej, vzrástla 2,4-násobne. To znamená, že vlastne, odkiaľ zobral peniaze na zaplatenie, teda toho, čo sprivatizoval, čo kúpil nový majiteľ? Päť rokov. A zaplatili to ľudia zo svojich peňaženiek, pretože skoro 2,5-násobne vzrástla cena elektrickej energie. A za to zahraničný, v úvodzovkách, investor dostal 49 %, ale to je rovnako, keďže má manažérsku kontrolu, ako keby mal 100 % v týchto spoločnostiach. A pýtam sa, vtedy, čo bolo vtedy zo strany vtedajšej vlády a čo je to teraz zo strany súčasnej vlády, ktorá nám tu opäť rozpráva podobnú rozprávku o potrebe predaja teplární? Tak sa pýtam znovu vás, aj vládnych poslancov, keď to máte ideologicky vysvetlené v kluboch, čo to bolo vtedy, čo je to teraz? Za čo vlastne vy budete niesť zodpovednosť? Lebo ju niesť určite budete, ale to ešte do konca tohto vládneho obdobia. Mne vychádzajú len dve alternatívy. Aj vtedy, aj teraz je to buď hlúposť a nekompetentnosť vašej vlády pri správe štátneho majetku, alebo zrada. Zrada záujmov štátu, ktorá zaváňa potom, nehnevajte sa, korupciou. Iné vysvetlenie nie je. Buď to neviete, alebo to robíte naschvál a niečo z toho musíte mať.

    Čo si máme myslieť napr. o toľko spomínaných zmenách stanoviska pani premiérky Radičovej? Ona nie už že o 180 stupňov mení svoje vyjadrenia, raz áno, raz nie, videli ste to tu, dokonca na obraze, ona pri tých vyjadreniach už sa krúti ako vrtuľa, dokola. Pretože nevie, na čom sa jej za chrbtom koaliční partneri dohodli a čo má prezentovať.

    A ešte niekoľko podobností s vtedajším predajom energie a s terajším pripravovaným teplární. Osoby a obsadenia sú tie isté. Hlavným nejakým strážcom pokladu je v tomto prípade tiež osvedčený pán Mikloš. Aj teraz sa hovorí o výhodnosti predaja, o tom, že nebude mať privatizácia negatívne dopady na zvýšenie tepla, a ešte to, čo sa tu veľmi dlho diskutovalo, že teplárne potrebujú investora. A chcem teraz sa znovu vrátiť k tej energetike, o ktorej som hovorila.

    Pre vašu informovanosť, vážení poslanci vládnej koalície, po privatizácii energetiky ani do jednej spoločnosti nový vlastník nepriniesol ani jednu "Sk" alebo cent neskôr, ak chcete, investícií. Na rozvoj spoločnosti boli buď použité vlastné finančné zdroje spoločnosti, alebo úverové zdroje. Ale tieto úverové zdroje, mi vysvetlite niekto, kto ste takí super experti, prečo by nemohol priniesť manažment, ktorý tam dosadí štát? Prečo by si tá spoločnosť, aj keď bude štátna, nemohla zobrať úverové zdroje? Prečo by nemohla požiadať o európske fondové zdroje? Prečo by to nemohla robiť? Tu sa snažil pán Janiš hovoriť o tom, že len investor, investor je ten, ktorý prinesie nejaké investície. Podľa mňa, už sme sa mohli presvedčiť od tých prelomových deväťdesiatych rokoch, že žiadny zahraničný investor, a táto téza platí a je osvedčená životom, nie je dedo mráz. Mikuláši nám tu chodili síce do privatizácie zo zahraničia, ale nakoniec sme zistili, že im išlo len o biznis. Oni neprídu tu ako páchatelia nejakej dobročinnosti na našom národnom hospodárstve a na osudoch našich ľudí. Tuná pán Janiš hovoril o tom, že štátne firmy hospodária zle. Ja som si to zapísala, keď ste to hovorili. Ale ja hovorím iné na to, pán Janiš. Neschopná vláda dáva neschopný manažment do štátnych firiem, aby zle hospodáril. Buď to robí preto, že je sama neschopná

  • , alebo logicky to robí preto, lebo chce, aby ten podnik bol v červených číslach, aby sa potom mohlo argumentovať tým, že my to musíme predať. Inak sa nedá. Keď sme už hovorili, že neboli použité ani v tých energetických konkrétnych príkladoch, tak rozsah opráv údržby aj investícií vrátane nových investícií nie je väčší, ako keď bol štát 100-percentný vlastník. Ani vtedy, ani teraz zahraničný investor nepriniesol a neprinesie vlastné zdroje. Znovu opakujem, buď to budú úverové bankové zdroje, alebo fondové. To znamená, keď by som mala reagovať aj na pána Kaníka, lebo tiež ste hovorili o tom, že proste čo, kedy, kde, ako vy ste privatizovali, ale teraz už ste vy na tých vládnych stoličkách. Nemyslím, chvalabohu, konkrétne, vy, nie ste na žiadnej, ale vaša koalícia vládne. Tak sa prestaňte vyhovárať, že kto - čo - kedy ukradol, kto ako zle spravoval. Robte! Dajte tam dobrý manažment! Čo si myslíte, že ten dobrý manažment nenájdete?

    Vždy sa argumentovalo tým, že to musí mať zahraničný vlastník, dokonca sa predávalo aj cudzím štátom. Tak cudzí štát bol dobrý vlastník, a náš nie je, že si donesie dobrý manažment. Ale ak sa pozriete bližšie do tých sprivatizovaných podnikov, zistíte jednu zaujímavú vec. Na manažérskych vysokých pozíciách sú Slováci, občania Slovenska. A ten nový zahraničný investor, ten si tam dal len na kontrolu finančných tokoch svojich kontrolórov. To znamená, že sú na Slovensku dobré manažmenty. To, že ich vy neviete nájsť ako vláda, na to ešte nemôžu doplácať všetci občania republiky. Ale aspoň tí, ktorí sú zásobovaní teplárňami. Už som hovorila o tom, že naozaj to robíte buď naschvál, alebo jednoducho je to neschopnosť.

    Ešte niekoľko poznámok k privatizácii teplárni a aj ďalších. Znova opakujem, to, čo som povedala pri diskusií o zmene zákona o používaní jazyka menšín. Vtedy som hovorila, že je to výlučne politické rozhodnutie súčasnej vládnej koalície. A myslím si, že toto je tiež výlučne politické rozhodnutie vašej vládnej koalície, ktorá má trvanie však ohraničené na štyri roky. Ale rozhodnutia, ktoré robíte, ktoré prijímate, ich následky siahajú za horizont štyroch rokov a zasiahnu, ak si spočítate, aké je spádové územie týchto teplárni, niekoľko stotisíc ľudí. Mali by ste si uvedomiť, ak rozmýšľate politicky, pri tomto politickom rozhodnutí, ako to môže dopadnúť. Keď som sa pripravovala na toto vystúpenie a premietala som si za tých pár mesiacov necelý rok vašu súčasnú vládnu politiku, ja naozaj už neviem, pomôžte mi, ak viete, ktorú sociálnu skupinu ste vy ešte nenaštvali, poviem mierne. Existuje na Slovensku taká sociálna skupina, ktorú ste nepostavili proti sebe? Od lekárov, poľnohospodárov a tak ďalej. Veď to, že zdražie cena tepla, bude mať obrovské následky. Vy sa nebojíte toho, že tí ľudia pod tlakom ešte dôsledkov ekonomickej krízy pôjdu do ulíc? Ale potom naozaj tá vláda nebude mať trvanie, chvalabohu, ani štyri roky.

    A ešte jedna veľmi dôležitá vec v súvislosti s teplárňami. Podľa mňa je toto rozhodnutie veľmi nedemokratické. Pretože, nehnevajte sa, čo vás je vo vláde v Bratislave do toho, akým spôsobom bude riešené teplo v Žiline, v Košiciach, vo Zvolene a tak ďalej? Každý máte v názve svojej strany slovo demokratické alebo to máte vo svojich programoch. Pán Janiš, vy ste spomínali príklad, že ako to skvelo funguje s vlastníctvom bytov. Že ľudia proste si vytvorili spoločenstvo. Ale najprv ten byt získali. Ten kúsok, ktorým prispeli do toho spoločenstva. Prečo sa bojíte dať im podiel na moci, alebo na majetku? Prečo sa bojíte toho, že by vlastne bolo rozhodnuté o osude týchto teplární v miestnom referende, opakujem, v miestnom referende, to je najvyšší nástroj demokracie. Nech rozhodnú ľudia, ktorých sa týka zásobovanie, napr. v Žiline, zo žilinskej teplárne, či chcú predať, alebo nepredať, aký osud vlastne si oni predstavujú. Čo je Mikloša do toho, aby rozhodoval o tom, kto bude dodávateľom tepla v Žiline?! Nech sa stará do toho, kto dodáva do jeho bytu, ktorý získal veľmi výhodne.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prerušujem vaše vystúpenie.

  • Ja ho veľmi rada dokončím po hlasovaní.

  • No veď ja som to tak myslel, že po hlasovaní budete pokračovať ďalej.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako o prvom bode, ktorý sme prerokovali a prerušili po hlasovaní, o odporúčaní spoločného spravodajcu prerokovať zákon v treťom čítaní. Budeme hlasovať o

    návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej, páni poslanci, poprosím vás v prvom rade o kľud a o prítomnosť na rokovaní Národnej rady, Kataríny Cibulkovej na vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade na zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení zákona 580/2004 o zdravotnom poistení.

    Tak, ako som informoval, panie poslankyne, páni poslanci! Pán poslanec Kužma, pán poslanec Kaník, pán poslanec Jurčík, pán poslanec Záhumenský...

    Procesne sme zákon odsúhlasili prerokovať v treťom čítaní hlasovaním o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k predloženému návrhu poslankyne Cibulkovej, pýtam sa, či sa hlási v rámci tretieho čítania z prítomných pánov poslancov niekto a chce vystúpiť. Pán poslanec Jakab, pán poslanec Paška a pán poslanec Markovič. Končím možnosť. Pán poslanec Kaník. Pán poslanec, dávajte pozor a sústreďte sa na prebiehajúce rokovanie schôdze. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Písomne som nemal žiadne prihlášky. Ešte, pán poslanec, pred tým, ako vystúpite, mal by som dať možnosť prihlásiť sa do rozpravy poslancom písomne. Panie poslankyne, ak teda chceme byť navzájom voči sebe veľkorysí, pýtam sa, či môžeme prelomiť isté ustanovenia rokovacieho poriadku a považovať možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj za vyčerpanie možnosti prihlásiť sa písomne. A tým by som uzavrel možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom, okrem pána poslanca Pašku a Markoviča, do rozpravy ústne. Je s takýmto postupom súhlas? Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Paška.

  • Pán poslanec a expredseda Paška, ja som bol teraz až nadmieru veľkorysý preto, lebo ste vystupovali k veci, o ktorej nerokujeme. No, ale aj dôvody, ktoré ste uviedli, nie sú a nemajú oporu v rokovacom poriadku,. Ale nechcem, aby sme tu teraz na rokovaní Národnej rady a zvlášť pri bode hlasovanie si robili výklad rokovacieho poriadku. Ja potom vyjadrím svoj názor, keď budeme rokovať o zákone, ktorý je tým sporným zákonom 309/2009 o obnoviteľných zdrojoch.

    Teraz, panie poslankyne a páni poslanci, pán poslanec Markovič je ďalší prihlásený do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som sa hlásil len vzhľadom na to, že bol podaný návrh na opätovné otvorenie v druhom čítaní tohto zákona, aby sme mohli upraviť tú nezrovnalosť ohľadom hlasovania. Takže ja som len toľko chcel.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, poslanci, máte v laviciach rozdaný návrh skupiny tridsiatich poslancov, pardon tridsiatich troch poslancov, ktorí v súlade s § 85 ods. 3 navrhli, aby Národná rada prerokovala zákon v druhom čítaní a na návrh pána predsedu odporúčam, aby opakovane v druhom čítaní sme prerokovali návrh len na schôdzi Národnej rady. Teda, aby nebol zákon pridelený na opätovné prerokovanie do výborov, resp. na rokovanie gesčného výboru, ktorému bol pridelený. O tomto návrhu dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu, poprosím vás, pani navrhovateľka, nevyrušujte, pristúpime k druhému čítaniu o návrhu pani poslankyni Cibulkovej. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási z poslancov do rozpravy niekto.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Neuveríte, ale išiel som sem s tým úmyslom, vám to môžem povedať, lebo vy tomu rozumiete., skutočne niekedy máme taký drobný pocit ,že tá veľkorysosť by sem-tam mohla byť paritná, ale ja už som to niekoľkokrát za klub SMER -u -sociálnej demokracie deklaroval, že v takýchto procedurálnych veciach sa, samozrejme, niekedy tá chybička dostane do tej procedúry a v danom prípade, nech je to odpustené, ale, a súhlasíme a budeme súhlasiť aj s riešením, ktoré navrhnete. Len chcem povedať, že aj tak si myslím, že tam boli aj iné chybičky. A využijem túto príležitosť - a vy mi teraz a buďte veľkorysý, lebo viem, že to nie je celkom v súlade, keď vystupujem - ale príde jedno hlasovanie, kedy jednoducho som presvedčený, že opäť už nepôjde o chybičku, ale pôjde o zásadný procedurálny problém.

    Ja osobne si myslím, že tá rozprava k tomuto návrhu bola otvorená, aj keď vy ste povedali, že otváram rozpravu a vy ste prerušili rozpravu v treťom čítaní. Ak chcete riešiť tento problém tridsiatimi podpismi, tak vám hovorím za klub SMERu, že áno, v poriadku, ale nie je to celkom v súlade s procedúrou rokováku, pretože ste tak mali učiniť, keď bola rozprava otvorená a niekto sa mal prihlásiť. A prerušenie rozpravy v treťom čítaní z procedurálnych dôvodov tiež nie je celkom štandardný spôsob. Ale teraz buďte veľkorysý vy a vypočujte si ma, aspoň budem mať trošku viacej času, a nielen tú minútku na procedurálny návrh. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý sa, alebo o zákone, do ktorého sa úporne snaží navrhnúť pán poslanec Jurčík pozmeňujúci návrh. A zdá sa mi, že smerujete opäť k riešeniu, ktoré nie je celkom štandardné. My sme už pred obedom pri hlasovaní hovorili o tom v podobe procedurálneho návrhu pána podpredsedu Národnej rady Roberta Fica, že namietame spôsob, akým tento opakovaný postup, alebo snaha podať tento návrh, nebol v súlade, pretože nebol navrhovateľ. Ja som presvedčený, že ak chcete byť nielen veľkorysý, ale ak nechcete potvrdiť, že budete lámať procedúry, lebo máte tu väčšinu, ja to rešpektujem, poznáte môj názor, tá je nevyhnutná pre to, aby ste vládli takýmto spôsobom, tak sa na to vykašlime. To potom kde-kto si tu bude podávať návrhy, vy si dáte odhlasovať čokoľvek a urobíte to. A nespochybniteľneéje, že je málo častí v zákone o rokovacom poriadku, ktoré sú tak veľmi taxatívne, ktoré sú tak jednoznačne popísané a ktoré sú tak zrozumiteľné, ako je rozprava a hlasovanie a s tým súvisiace podávanie pozmeňujúcich návrhov, ako aj hlasovanie o návrhoch zákonov.

    A okrem toho, že opäť to pán predseda Sulík pojal tak, ako to pojal, možno, keby sa venoval viac procedúram ako cenám v bufete, tak by sa to nestávalo, ale som presvedčený

  • , že jednoducho niet iného spôsobu, ak to má byť procedurálne čisté, uzatvoriť v tomto návrhu rozpravu, opätovne ju otvoriť za účasti člena vlády, lebo rokovák jasne hovorí, že člen vlády môže otvoriť rozpravu, opäť dáte možnosť prihlásiť sa do rozpravy, pán Jurčík sa opäť prihlási, prečíta po tretíkrát tento návrh zákona za účasti navrhovateľa, za účasti spravodajcu a potom môžete dať hlasovať o tomto návrhu. Jednoducho, pán Jurčík, opakovanie je matka múdrosti, nič s tým neurobíte. A ak naozaj nechcete ignorovať aspoň takéto bazálne veci, ktoré sú veľmi jasne popísané ako procedúry v zákone o rokovacom poriadku, ak nechcete prejaviť svoju aroganciu, tak to urobíte týmto, pán podpredseda, veľkorysým spôsobom.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale teda pre čistotu a opravu hlasovania, vzhľadom na to, že sme hlasovali o bodoch 1 a 36 zo spoločnej správy, ako aj o poslaneckom návrhu pána poslanca Kalista z rozpravy, preto navrhujem, aby sme v hlasovaní hlasovali o bodoch 2 až 35 spoločnej správy spoločne. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie k prerokovávanému... Vy neodchádzajte ešte, pani poslankyňa.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, keďže sme v pôvodnom hlasovaní hlasovali o bodoch 1 a 36 zo spoločnej správy a zároveň sme hlasovali už aj o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pána poslanca Kalista, teraz navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 2 až 35 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci o bodoch zo spoločnej správy 1 až...?

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Tomča, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Somogyiho a Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ktorý prerokovávame ako tlač 187.

    Ešte predtým dávam slovo s faktickými poznámkami pánovi poslancovi

  • Hlasy v sále.

  • , s procedurálnymi návrhmi - Jakab, Bublavý, Rosová.

    Nech sa páči, pán poslanec Jakab.

  • Pardon. Vyhlasujem hlasovanie za zmätočné.

  • Smiech a šum v sále.

  • Ešte raz, páni poslanci. Ale venujme trošku vážnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec, ešte raz uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz budeme hlasovať len o bodoch 2 až 35 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Takže, keďže sme pri opätovnom prerokovaní v druhom čítaní odhlasovali aj zostávajúce body spoločnej správy, aj v predchádzajúcom pozmeňovacie návrhy z rozpravy, teda jeden, mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme návrh prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru.

  • Vážení kolegovia, pred hlasovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, oznamujem, že ako starosta obce som v konflikte záujmov. Ďakujem.

  • Aj ja si dovolím oznámiť, aby neprišlo ku konfliktu záujmov, lebo tiež som starostom obce, tak nebudem hlasovať. A poprosím to do zápisu.

  • Ďakujem pekne. Podobne ako moji predrečníci aj ja ako starostka oznamujem parlamentu, že v tomto hlasovaní budem v konflikte záujmov.

  • Pýtam sa, či sa ešte niekto cíti byť v konflikte záujmov. Pán poslanec Tóth.

  • Hlasy v sále.

  • Tiež oznamujem, že som v konflikte záujmov v tomto hlasovaní.

  • Takisto, pán predseda, v zmysle ustanovenia...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec Stanko, prestaňte telefonovať!

  • ...zákona oznamujem, že som primátorom mesta Žilina a žiadam o zaznamenanie tejto skutočnosti a zároveň oznamujem, že nebudem o tomto návrhu zákona hlasovať. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem len pre poriadok sa opýtať, či sú tu aj nejakí poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, lebo pokiaľ ma pamäť neklame, tak tí stanovujú, resp. hlasujú o platoch primátorov a starostov.

  • Šum v sále.

  • Pán predsedajúci, som poslanec obecného zastupiteľstva a som asi v konflikte záujmov.

  • Veľmi pekne ďakujem. Chcem dať do záznamu, že ja nebudem hlasovať o tom zákone preto, lebo je nekvalitný. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Ja som už vo faktickej sa vyjadrila takisto, že ako primátorka mesta Humenné som v konflikte záujmov. Prosím to zaznamenať. Nebudem o tomto zákone hlasovať.

  • Pán predsedajúci, ja tiež dám oznámenie, ja som poslancom mestského zastupiteľstva aj viceprimátorom mesta Košice, takže hlasovať nebudem o tomto zákone. Ďakujem.

  • Pridávam sa, čo povedal pán poslanec Kaliňák, keďže som poslancom mestského zastupiteľstva, tento zákon je nekvalitný, nebudem hlasovať.

  • Ako poslanec obecného zastupiteľstva som v konflikte záujmov.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • ...poznamenal aj skutočnosť, že aj poslanci obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, aj zastupiteľstiev mestských častí by mohli byť v konflikte záujmov, tak tiež oznamujem tento konflikt záujmov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Som poslanec miestneho zastupiteľstva, ale nemyslím si, že je to konflikt záujmov.

  • Pán poslanec Raši.

    Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne. Nakoľko som primátor mesta, mám konflikt záujmov. Nebudem o tomto zákone hlasovať. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som platca dane, z ktorých sú platení starostovia a primátori, preto nebudem za to hlasovať.

  • Smiech v sále.

  • Ja som poslanec a vicestarosta a napriek tomu za ten zákon hlasovať budem.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Som poslancom mestského zastupiteľstva v Košiciach.

  • Som poslancom mestského zastupiteľstva, zástupca primátora, nemôžem hlasovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský...

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Matovič? Nie, neboli ste, už vám neudelím slovo.

    Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi, aby uvádzal hlasovanie k prerokovávanému návrhu zákona. Prosím o kľud a pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili siedmi poslanci a bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vzhľadom k tomu, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol podaný dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty v súlade s § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o skrátení lehoty na prerokovanie pozmeňovacieho návrhu, ktorý podali poslanci dnes pri rokovaní o návrhu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 76 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch z predloženej informácie, a to o bodoch 1, 2 a 4 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.

    (Hlasovanie) 79 prítomných, 78 za, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy tak, ako o nich odporučil hlasovať pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať, o bodoch 3, 5 6, 7, 8, 9...

  • 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 z informácie spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, tak ako o nich odporučil hlasovať pán spoločný spravodajca.

    (Hlasovanie) 78 prítomných, 1 za, 70 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrhy sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov pána Mariána Radošovského a pána Jakaba, ktoré predložil pán Radošovský v novom znení. Hlasujeme o všetkých bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu poslanca Radošovského a Jakaba a skupiny poslancov podpísaných pod návrhom.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 77 za, 1 sa zdržal.

    Pozmeňovací návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ako aj body z informácie, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu spoločného spravodajcu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 78 za.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslancov Somogyiho a Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platových pomeroch starostov obcí.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto k prerokovávanému návrhu do rozpravy prihlásiť. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním spoločného spravodajcu.

  • Bez odporúčania. Išla informácia.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 77 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    A teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby ako predseda výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 276/2001 o regulácii sieťových odvetví, ktorý prerokovávame ako tlač 214.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 214)

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Vystúpil som ja a pán kolega Jurčík. Predložili sme pozmeňujúce návrhy a pán kolega Jurčík ešte požiadal vyňatie bodu 31 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pán podpredseda, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 29, 32 až 35 spoločnej správy, spoločne hlasovať s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil spoločný spravodajca, zo spoločnej správy 1 až 29, 32 až 35.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných 79 za, 2 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy 1 až 29, 32 až 35 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o bode 30 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 30 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 77 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte, hlasovať o bode 31 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Dávam však kolegom do pozornosti, že tento bod, prechodné ustanovenie, komplexnejšie upravuje pozmeňujúci návrh kolegu Jurčíka.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 31.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 4 za, 74 proti, 68 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ja svoj pozmeňujúci návrh sťahujem z toho dôvodu, že pozmeňujúci návrh kolegu Jurčíka komplexne rieši prechodné ustanovenia. Teda o ňom hlasovať nebudeme.

    Pán podpredseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu kolegu Jurčíka, a to o bodoch 1 až 9 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave za skupinu poslancov predložil pán poslanec Jurčík.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 79 za, 1 proti, 5 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte, hlasovať o bode 10 pozmeňujúceho návrhu kolegu Jurčíka.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 79 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, hlasovali sme o spoločnej správe aj o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 79 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, ktorý prerokovávame ako tlač 214. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci. Nie. Jeden? Kaliňák, kde si? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 79 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 309/2009 a zákon 276/2001, ktorý sme prerokovávali ako tlač 214, schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že na poslaneckom grémiu došlo k dohode všetkých predsedov poslaneckých klubov, že na rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nebudeme hlasovať o bodoch programu, ktoré sú zaradené ako tlač 194 a 195. A preto aj z poverenia poslaneckého grémia všetkých predsedov poslaneckých klubov sa pýtam, či je súhlas s tým, aby sme body, ktoré sú zaradené pod poradovým číslom 44 a 45, poviem zjednodušene, ústavný zákon o vzťahu Národnej rady a vlády Slovenskej republiky a novela rokovacieho poriadku, ktoré navzájom súvisia, sme vyradili z programu 16. schôdze Národnej rady s tým, že budú zaradené na májovú schôdzu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Paška s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam procedurálny návrh, aby vláda budúcu stredu pri svojom zasadnutí urýchlene prijala novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorú zašle na prerokovanie Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní ,a táto novela zruší druhé, tretie čítanie, nechá nepretržité jedno čítanie, počas ktorého sa budú môcť poslanci vládnej koalície kedykoľvek, akokoľvek a s čímkoľvek prihlásiť. Tieto ich návrhy budú automaticky považované za prijaté. Prípadne navrhujem, aby súčasťou návrhu bolo, že koaličná rada prejedná všetky návrhy, pozmeňujúce, vládnych návrhov zákona a tieto bez rozpravy a bez hlasovania budú považované za súčasť slovenského právneho poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som chcel pôvodne len dať návrh, že som sa hlásil, že to hlasovanie je neplatné, pretože pán poslanec Jurčík naozaj nevystúpil v riadnej rozprave. Vo všetkých svojich vystúpeniach menil ten svoj pozmeňujúci návrh. Aj v poslednom vystúpení, ktoré nebolo súčasťou rozpravy, dal pozmeňujúce návrhy k tomu, čo prednášal. To znamená, ani jedno z jeho vystúpení nebolo rovnaké, jednotné a ešte k tomu to posledné, ktoré považujete za to, o ktorom ste hlasovali, nebolo v riadnej rozprave. Z toho dôvodu si myslím, že aj toto hlasovanie nemôže byť považované za korektné.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorý sme prerušili. Budeme pokračovať o 17.50 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Muránsky, pán poslanec Muránsky...! Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zachovali kľud a rozvahu. A pokoj, páni poslanci, pod balkónom, páni poslanci koalície aj opozície. Pán poslanec Muránsky, urobte tam poriadok!

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktoré sme prerušili, páni poslanci, prerušili pri vystúpení pani poslankyne Belousovovej, ktorej teraz udeľujem slovo, aby mohla pokračovať v prerušenom vystúpení k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 270.

  • Ďalší... Ešte predtým, pán poslanec Matovič s faktickou. Nie.

    Pán poslanec Lazár, nech sa páči, je prihlásený v poradí písomných poslancov do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Lazár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, je pravda, že nie som zvyknutý rečniť do takéhoto prázdneho pléna, ale asi táto téma už nikoho nezaujíma a prejavila sa tu aj neskoršia nočná hodina. Ale napriek tomu som rád, že je tu pán Janiš, pretože som avizoval, že zopár informácií mu dám, aby si to poznamenal do budúcna. Takže predsa len ma počúvate, mám poslucháča aspoň jedného. Môžete na mňa reagovať, pán Janiš, potom, kľudne. Kľudne si píšte, bude toho viac. Ja to zhrniem, ja som proti privatizácii týchto šiestich teplární. Nechcem tu z toho robiť politický míting, chcem uviesť zopár faktov tak, aby si všetci z vás mohli urobiť obraz o tom, či to je dobré alebo to je zlé, alebo, ako by to malo byť.

    Treba povedať, že privatizácia ako taká, samozrejme nie je nijaký strašiak. Je to úplne normálna, legitímna vec, každý máme na to rozličný názor. Pravica, resp. ťažko to nazvať, nazvime to pravica pre zjednodušenie, tá navrhuje, že privatizovať to treba. Ľavica je proti privatizácii. Je to normálny a legitímny nárok každého politického zoskupenia prísť a presadzovať svoje myšlienky, svoje názory, svoje teórie a je, samozrejme, na voličovi a na občanoch, či tieto teórie príjmu, resp. tieto myšlienky príjmu ,alebo nie. Čo mi však na tom prekáža je forma a spôsob, akým sa to deje. Pretože presadzovať privatizáciu spôsobom demagógie, šírenia nepravdy, poloprávd, ohovárania, špinenia, pošpiňovania absolútne každého a všetkého dookola, to mi príde nepraktické. Možno si niekto povie, že je to politické. Ja si poviem, že mne to príde nepraktické. A poviem aj prečo. Ja si neviem predstaviť, aby vy, pán kolega, alebo ktokoľvek tu z vás išiel dnes predať dom a začal predávať dom tým, že ten dom je zlý, ten dom má zlú statiku, má zlých susedov, v tom dome sú veľké náklady na kúrenie. Alebo keby ktokoľvek z vás predával pozemok, neviem si predstaviť, že by začal hovoriť, že tam je voda na jar alebo, že ten pozemok bude v blízkosti cesty. Alebo auto. To sú normálne úkony, ktoré dennodenne bežia a realizujú sa v našej spoločnosti. A vy to robíte presne takouto formou. No, asi akú cenu za to môžeme dostať, keď predaj začínam tým, že to začnem ohovárať, špiniť a kritizovať? Veď predsa, keď predávam dom, tak som o tom presvedčený, že ten dom je dobrý a chcem ho predať. A som presvedčený, že zaňho dostanem čím vyššiu cenu. Aspoň si myslím, že normálny človek, normálny obyvateľ Slovenskej republiky, keď niečo predáva, tak to predáva preto, aby dostal čím viac peňazí.

    A preto hovorím, ja len pozerám s otvorenými očami, že akým spôsobom my predávame. My najskôr všetko ideme pošpiniť, a potom to dáme na predaj niekomu. Samozrejme, ťažko nám potom uprieť náš názor, že to je v nádeji, že to niekto kúpi, ale veľmi lacno. A v tom je ten zámer. Keď je to také dobré a také vynikajúce, a tá privatizácia jednoducho je nevyhnutný krok, ktorý sa musí zrealizovať, tak potom, prečo o tom toľko musíme rozprávať? Prečo musíme, hovorím ešte raz, šíriť demagógiu, nepravdy, osočovať úplne všetkých, ktorí sú proti samotnej privatizácii? Veď predsa ľudia vás pochvália, ľudia vás ocenia, že ste to sprivatizovali. Veď na to tu všetci čakali, aby sa to sprivatizovalo. Tak neviem, prečo si musíte takýmto spôsobom pomáhať? Pretože mne potom z toho vychádza, keď niečo ohováram, špiním, tak asi ťažko za to dostanem nejakú normálnu cenu. A keď som ja presvedčený, teda vy konkrétne, lebo ja o tom určite nie som presvedčený, a poviem vám, že aj prečo, že tá privatizácia je dobrá a správna, tak prečo potom musíte takto ľudí takto prácne presviedčať a tlačiť im do hlavy nepravdy, polopravdy a lži. Viete, je veľmi jednoduché ohovoriť a pošpiniť človeka. Ja sám s tým mám skúsenosť. Nedávno sa mi tu pán predseda svojim spôsobom ospravedlnil.

    Viete, je veľmi jednoduché, keď je veľká sledovanosť, prísť a povedať - tam sa deje to, tam sa, neviem, kradlo, tam sa predávali emisné kvóty. Ale už potom nikto nepovie to B. Pretože už tá sledovanosť nie je taká, už sa to hovorí úplne na inom fóre. A keď vás niekto požiada o ospravedlnenie, tak sa tu kolo toho robia "caviky", kým sa k tomu dopracujeme. Ja chcem reagovať presne na to. Budem reagovať na úplne konkrétne veci, ktorými sa, podľa mňa, dnes snažíte presvedčiť ľudí o tom, že privatizácia je dobrá. A ja sa vás stále budem pýtať: Keď je taká dobrá, je taká vynikajúca, a tí ľudia na to čakajú, pretože, veď my to predsa nepredávame kvôli vám, kvôli mne, kvôli niekomu inému, veď mi to predsa predávame kvôli ľuďom, myslím, že to všetci robia preto, aby z toho mali úžitok ľudia, tak prečo to takýmto spôsobom musíte predávať? Ale odpoviem vám na to úplne jednoducho. A ja vám dám úplne jasnú odpoveď a konkrétnu. Robíte to preto, aby tá cena bola čím nižšia.

    A začnem trošku zovšeobecna. Lietajú tu ,samozrejme, takého ceny, že bude to stáť od 160 do 200 mil. eur, plus-mínus. Je to jedno. Viete vy, aká je dnes zostatková hodnota aktív v týchto teplárňach? Je 370 mil. eur. To je normálne, to je účtovná hodnota. Samozrejme, tá reálna hodnota je tam omnoho, omnoho vyššia. Viete, aká tá hodnota bola, keď sme ich preberali v roku 2006? Tristodesať mil. eur. Za vlády Roberta Fica, za nášho vedenia, keď ja som riadil tiež jednu z týchto teplární... Počkám na pána Janiša? A, či tu ste, dobre. Už som sa zľakol, že ste mi odišiel. Boli tristo.. O 62 miliónov, to sú dve miliardy korún, sa zhodnotila hodnota aktív. Viete, tu počúvam, je tragédiou tohto národa, pretože ja si napr. osobne nedovolím vystupovať k témam, ktorým absolútne nerozumiem, ale tu sú mnohí, ktorí vystupujú úplne ku všetkému a majú na všetko odpoveď. Keď najvyšší, najvyšší predstavitelia tohto štátu, ktorí, povedzme si, reálne v živote nič neriadili, resp. nemajú žiadnu reálnu skúsenosť s prevádzkou akejkoľvek fabriky, nehovoriac už o energetike. Pretože ja v tomto vystúpení, a to by som vás poprosil, budem rád, keď budete na mňa reagovať k teplárňam, ja nechcem riešiť problémy celého sveta dnes a celého Slovenska. My tu dnes hovoríme o zákone, o privatizácii v šiestich teplárňach. Kľudne na mňa reagujte na týchto šesť teplární. Ja by som bol veľmi rád, keď to bude vecná a konštruktívna debata na konci. Keď najvyšší predstavitelia, vrátim sa k tomu, tohto štátu začnú rozprávať, začnú šíriť demagógiu typu, že teplárne potrebujú 700 mil. eur, majú investičný dlh. Po prvé, dáma, ktorá o tom rozpráva, ani nevie, čo je investičný dlh. Bez urážky, ale, bohužiaľ, je to tak. Pretože, hovorím ešte raz, v živote v takejto oblasti nepracovala, rozpráva len to, čo jej podsunú a dajú na papier.

    Druhý moment je, že Tepláreň Košice, keď mám dobrú informáciu, lebo ja som to počul a čítal len, nevidel som to na vlastné oči v správach, má investičný dlh 36 mil. eur a že aké to je strašné, že myslím, že v januári v roku 2010 tepláreň si dovolila podporiť ples nominanta HZDS v Košiciach. No ja som to tu už viackrát vysvetľoval, veľmi rád to vysvetlím ešte raz. Celý tento problém šiestich teplární ja vnímam tak, že ak zdôvodníme privatizáciu košickej teplárne, o to ľahšie sa nám bude zdôvodňovať privatizácia všetkých ostatných teplární. Čiže, ak zničíme, pošliapeme, ohovoríme košickú tepláreň, bude to úplne v poriadku, pretože tie ostatné sú až... Áno, košická tepláreň je najväčšia tepláreň na Slovensku a jedna z najlepších teplární na Slovensku. A bola to aj jedna z najlepších teplární v rámci Československa, ktorí z vás si to ešte pamätajú. Myslím, že väčšina z nás to zažila ešte. Čiže, na jednej strane to pochopiteľne chápem, takýto postup, pretože veľmi ťažko sa vysvetľuje privatizácia niečoho, na čo nie sú relevantné podklady a pracujeme s vymyslenými číslami.

    Takže prejdem teraz k faktom. Použijem príklady za celé Slovensko a potom konkrétne za košickú tepláreň, ktorá, chudera košická tepláreň, môže asi za všetko. A keď tú obhájime, tak asi obhájime, tak asi obhájime asi všetky teplárne. A keď táto padne a ukáže sa, že táto bola zlá, tak potom si zdôvodníme privatizáciu všetkých ostatných teplární, týchto šesť štátnych teplární, vy to nazývate. Začnem jedným údajom. Lebo tu sa pýtal pán kolega, že ako je to možné, že tie teplárne, ktoré prevzali - alebo teplárenské spoločnosti - súkromné firmy, zrazu robia zisk. No, veľmi jednoducho je to možné, lebo navýšili ceny. Úplne všetci, všetci do jedného. Pán Jurčík krúti hlavou, môžete na to reagovať. Za štyri roky štátne teplárne vo svojej podstate nezvyšovali cenu tepla. Viete o koľko sa zvyšovala cena tepla za, pán Jurčík, som rád, že reagujete, že mám aspoň s kým komunikovať. Môžete si pozrieť, o koľko sa navyšovala cena od roku 2000 do roku 2006 a koľko od roku, povedzme, 2007 do roku 2010. Je to úplne minimálne, minimálne. A viete prečo? Lebo je najjednoduchšie, a to je úplne, úplne hocikto z nás môže ísť riadiť tepláreň, hocikto z nás, nielen tu, ale čo sedia vonku, ak príde a povie: ak sú vo firme problémy, povieme, však dvihneme cenu tepla. My sme boli nie raz na Fonde národného majetku a zakaždým bolo povedené - musíme nájsť riešenie, ako stabilizovať ceny. Lebo ja na to, viete, aby som pozvyšoval ceny tepla, na to mi netreba riaditeľov, na to mi tam netreba manažment, na to mi tam stačí jeden referent, ktorý príde na fond a povie: Páni, treba zdvihnúť cenu tepla. A fond povie, áno, on ju dvihne a všetko je vyriešené. Viete, vy takýmto spôsobom chcete spravovať majetok, pretože v živote ste nič nespravovali. Pretože vaša filozofia podnikania je v tom: všetko rozbiť, zničiť, zlikvidovať a, samozrejme, rozpredať. To je najjednoduchší model, takto to zovšeobecňovať, ako vy to zovšeobecňujete. Čiže, ešte raz opakujem, nenavyšovali sa ceny tepla.

    Bolo spomenuté, že sa neinvestovalo a že je to na úkor investícií. Za štyri roky Dzurindovej vlády sa investovalo 100 mil. eur v priemere. Za tejto vlády - a teda za predchádzajúcej vlády do roku 2000 - to bolo 155 mil. eur. Je to o 55 % viac. To je jeden a pol miliardy, 1,6 miliardy korún. To nám nespadlo z neba. To trebalo dennodenne sa tejto spoločnosti venovať a dennodenne s ňou pracovať. A vtedy sa k tomuto môžete dopracovať. Ale, pochopiteľne, ak táto vôľa tu nie je, ak tu nie je snaha hľadať riešenie, a jediným riešením je to sprivatizovať, tak pochopiteľne, že nikoho takého ani nenájdete. O čom svedčí aj spôsob vašich nominácií. A tu by som sa veľmi rád pozastavil.

    Všetci ste mali plné ústa toho, že tam sú politickí nominanti, takí, hentakí, v správnych radách, dozorných radách. No, pozrite sa, čo tam máte dnes. Pán Matovič, vy ste sa na to pýtal. Vy ste jediný, možno, kto to nevie, kto tam sedí. Ináč o tom vedia všetci. A možno o tom viete aj vy, ale nechcete o tom radšej vedieť, pretože by vám bolo z toho zle. Ja znovu uvediem košickú tepláreň, úplne jasný príklad. Áno, za vlády Roberta Fica tam sedeli nominanti, politickí. Viete, koľko ich je tam teraz? Myslím, politických, takých, ktorí sú priamo v politických štruktúrach strán a zastávali funkcie buď okresný predseda, krajský predseda. No, budem úplne konkrétny. Teraz budem hovoriť vám, pán Matovič, lebo ste tu a ja vám ďakujem, že ste tu. V košickej teplárni je krajský predseda strany SAS, zhodou náhod okresný predseda SAS, tiež (nezrozumiteľné slovo...) Bol to odborník. Ja viem, že sa to ťažko počúva, ale, viete, to je také nahranie na smeč, no nedajte ten volej. Pochopiteľne za každú stranu okresný predseda strany, myslím, že MOST-HÍD. Dnes je tam dvakrát toľko funkcionárov, ktorí fungujú v politických štruktúrach, ako tomu bolo predtým. Predtým to bolo, to ste boli.... Plné noviny toho, aké to je strašné. Veď robíte to isté. Nieže to isté, vy to robíte ešte horšie. Však aspoň tú úctu majte k sebe samým, že už keď to robíte, tak buď poviem, že, áno, je to nevyhnutné, ale ste ticho ako voš pod chrastou, a robíte to takto. A keď sa vás na to spýta obyčajný človek, tak mu do dnes nikto neodpovedal. Tak ja vám odpoviem, pán Matovič. Máte tam plno politických nominantov, neschopných. Pretože táto vláda nehľadá odborníkov, táto vláda hľadá papagájov, ktorí budú opakovať to, čo im, teraz to nazvem tak slušne, v Bratislave veľký Jerry Lumen, ktorý tu prišiel všetko privatizovať, nadiktuje, nariadi a oni to čítajú. Oni ani nevedia, o čom rozprávajú, mnohokrát. A ja poviem presne vety, ktoré používajú a presne vám ich vysvetlím, že ako títo ľudia rozprávajú. A to je výsledok toho. KDH tu plakalo a hovorilo - jeden mandát. Tak ja vám potom poviem, pán Fronc, nie v zlom, veď my sme spolu vo výbore. Vy viete o tom, čo máte v košickej teplárni? Viete, prečo to takto funguje, ako to funguje? Lebo vy nie že len ste podchytili, že ste vymenili predstavenstvo a dozornú radu a dali ste tam nominantov, čo je z môjho pohľadu úplne normálne a legálne, pretože každá vláda si za to zodpovedá. Vy ste išli ešte ďalej. Vy máte nominantov priamo v manažmente. To tam nebolo, od kedy funguje tepláreň. Poviem, budem úplne konkrétny, najväčší expert na personálne veci, nie je tu už pán Hrušovský, najväčší expert na personálne v teplárni v Košiciach je bývalý šéf obstarávania v Košiciach. Skutočne je to nominácia odborná, profesionálna, musím vám povedať, v ktorej, keď dával pánovi Hrušovskému informáciu o mojom odstupnom, tak mu zabudol povedať, že ja nemám žiadne odstupné, nemal som žiaden nárok, a ten údaj, ktorý mu dal, patril úplne niekomu inému. Potom som pána Hrušovského o tomto informoval. Aj som mu to vysvetlil, že prečo to je. To nie je preto, že ten človek mi chcel zle, ten človek proste na to odborne nemá. Pretože on urobil obstarávanie na magistráte. Viete, ako dopadlo obstaranie na magistráte? Že primátor mesta, a teraz budem menovať a kľudne, nech ma nahrajú všetci, pán František Knapík okradol mesto Košice o 433 tis. eur, pretože urobil súťaž, samozrejme, tento pán, o ktorom hovorím, mu bol hlavný poradca, kde očakávaná cena bola 60 tis. eur, čo oznámil aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Ale následne tá firma, ktorá vyhrala, dala najlepšiu ponuku, bola to cena do 60 tis. eur, podpísala návrh zmluvy už z jej strany podpísaný. To znamená, že už stačilo, už len zo strany mesta to podpísať, ale pán Knapík tam dopísal ďalší bod, na základe ktorého vyplatil ďalších 433 tis. eur. Ja sa nečudujem, že tam nie sú peniaze, ja sa nečudujem, že takto fungovalo mesto a ja sa nečudujem, že takto fungujú teplárne dnes. Pretože hovorím, ešte raz to zopakujem, a tí, ktorých to zaujíma, vy ste neobsadili len politické funkcie v predstavenstvách a dozorných radách, vy ste išli ešte omnoho ďalej. Vy obsadzujete po politickej linke manažment, šéfa personálneho úseku a nebudem menovať ďalšie.

    Toto je konkrétna skúsenosť z Košíc. Keď hovorím o tých papagájoch, nechcem sa ich dotknúť, pochopiteľne, lebo je to asi sto ľudí, ktorí sú v týchto šiestich teplárňach nominovaní. A vidím to napríklad v Košiciach. Tam ste dokázali, musím povedať, že zázrak. Tepláreň má štyridsať rokov. Za štyridsať rokov, keď mi dobre slúži pamäť, táto tepláreň mala asi piatich riaditeľov. Päť. Päť je na jednej ruke číslo päť. Viete, koľko mala za polroka? No, tiež päť. Päť. No, ako chcete riadiť teplárne? Kto ma tu chce presvedčiť o tom, že niekto má záujem na tom, aby sa teplárne rozvíjali? Koho chcete presvedčiť? Mňa nemusíte presviedčať. Choďte a presvedčte ľudí vonku! Myslíte si, že niekto vám verí?Niekto verí tomu, čo vy tu rozprávate? Niektorých ste odvolali, pretože sa chovali ako chovali, niektorí, ktorí pochopili, že tam majú ísť robiť papagájovanie, ani nenastúpili. Lebo aj takýto prípad tam máme. To ináč nebolo, asi takýto prípad, môže mi pomôcť, pán bývalý minister, ja neviem, či vôbec bol v štátnej firme, že niekde niekoho Fond národného majetku vymenoval a ten tam ani nedošiel a už sa aj vzdal. No v košickej teplárni to je. A poviem pravdu, nepoznám toho pána osobne, ale keď som si, samozrejme, pripravoval reč, tak som si to trošku zisťoval. Asi prišiel na to, čo od neho chcú. Oni od neho nechcú, aby rozvíjal spoločnosť, oni od neho nechcú, aby investoval, oni od neho nechcú, aby niečo urobil. Oni od neho chceli, aby to pripravil na privatizáciu. Dnes tam máte ďalšieho manažéra, ten v tom má úplne jasno.

    A teraz budem úplne konkrétny, čo vám poviem. Keď som odchádzal v júli, tak sme aktualizovali hospodársky plán za rok 2010, pretože robí sa to raz polročne, je to úplne normálna legitímna vec, robí to každá firma.

    Očakávaný výsledok bol dva a pol milióna euro. Keď odchádzali, manažment, ktorý myslím, že viedol inžinier Zich, ktorý tam bol ako druhý alebo tretí už v poradí, tak viete čo, viete aký zisk oni očakávali? Teraz by ste čakali, že poviem, že 500 tisíc euro. Nie, Zich čakal tiež 2,5 mil. euro. Viete, čo sa stalo za mesiac, keď prišiel, teda neprišiel ten ďalší nominant, ale medzitým prišiel už ten, ktorý je tam dnes.? Viete, aký je zisk dnes v košickej teplárni za rok 2010? V decembri váš nominant, a teraz konkrétne na vás hovorím tuná, dolu, čo sedíte za SaS, očakával 2,5 mil. euro. Nový už mal len pol milióna euro. Musím povedať, je to fakt kvalitný manažér. Takto ja si predstavujem manažéra, keby som chcel niečo zničiť, dodrbať, zlikvidovať a ľudí presvedčiť, že to je úplne zle. Ale ľuďom už nikto nepovedal, že ten istý nominant za koalíciu, ktorý bol pred ním, ten mal jasne napočítaný výsledok. Veď v decembri už vieme veľmi presne, že ako skončí rok, veľmi presne to vieme už odhadnúť, na plus, mínus 5 %. Zrazu je len 500 tisíc euro. A viete prečo? Lebo zrazu sa začali robiť také účtovné operácie, aby sme ten zisk v maximálnej možnej miere stiahli. Takže takto vy si predstavujete privatizáciu, že skôr, kým začne, zničme, zlikvidujme, ohovorme, pošpiňme, ale hlavne začnime robiť také účtovné operácie, aby nás nikto nemohol napadnúť, že ako to je možné, že predávame fabriku, ktorá má zisk 2,5 mil. eur.

  • No, ale pôjdem ďalej, aby sme si vysvetlili, lebo v tom je rozdiel nášho chápania. Za vlády SMER-u, samozrejme, kto nerobil, len ten, kto nerobí, nerobí chyby, ale všetci, a neraz som sa zúčastnil rokovania Fondu národného majetku a v čase, keď došlo k výraznému nárastu vstupu energií, sme všetci plakali, že musíme dvihnúť ceny. Bolo asi päť kôl rokovaní a postupne všetci povedali: áno, urobíme toto, toto a nakoniec ten dopad bol úplne minimálny. Tá cena sa viac-menej nikdy nemenila, niekde menila úplne minimálne. Pretože to je práca. Takto my si predstavujeme normálnu, reálnu prácu. Pretože štátne teplárne nie sú spoločnosti, ktoré pôsobia na úplne voľnom trhu, pretože, a to som už vysvetľoval, ak vás reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to znamená, že to nie je biznis a podnikanie, do ktorého môže každý vstúpiť. Veď predsa ÚRSO to robí preto, lebo máte regulovaný zisk, máte regulované podnikanie. A takisto aj konkurencia pre týchto šesť teplární, viete, čo je pán Janiš? To nie sú ďalší zahraniční partneri, ktorí by tam mohli prísť. To je úplná demagógia. Tam nikto nemôže prísť. Viete, kto je najväčšou konkurenciou teplární v tých šiestich mestách? Obyčajné, malé kotolne v bytovkách. Toto je jedna jediná konkurencia týchto veľkých teplární. Pán Jurčík je expert. Dobre, potom môžete povedať. Pán Jurčík, nechcem vás, ja si vás patričnou formou ctím a nechcem vám zle, takže zbytočne mi nenahrávajte.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte niekoľko slov k prerokovanému zákonu. Podľa mňa je vyslovene nedemokratické, ak vláda tuná v Bratislave chce rozhodovať o osude teplární tých, teplární, ktoré sú nielen v Bratislave, v Trnave, v Martine, vo Zvolene, v Žiline a v Košiciach. Osobujete si právo takto rozhodovať o zabezpečovaní jednej zo základných životných potrieb pre obyvateľov týchto miest. Myslím si, že v otázkach takéhoto významu by mali rozhodovať obyvatelia, ktorých sa to týka, v miestnych referendách. A chcem zdôrazniť význam miestneho referenda a v tejto súvislosti sa obrátiť napríklad aj na koaličnú stranu SaS, pretože vy ste tiež vo volebnej kampani, vtedy, keď ste boli ešte pred bránami parlamentu, využívali referendum alebo chceli ste ľudí, ako sa hovorí, vtiahnuť do hry, aby mohli rozhodovať. Teraz vlastne, keď ste vo vláde, máte možnosť naplniť to, čo ste sľubovali. A tým skôr, že nejde o nejaké otázky celoštátneho významu, ale ide, znovu opakujem, o zabezpečenie základných životných potrieb ľudí, ktorých sa to týka. Pýtam sa preto pozostatkov vládnej koalície tuná v sále, prečo sa bojíte miestneho referenda? To znamená, že by si ľudia rozhodli o tom, aký bude osud vlastne týchto teplární, pretože na ne je priamo naviazaný ich život.

    A ešte raz k politickým rozhodnutiam podobným tomuto rozhodnutiu, myslím k privatizácii teplární tejto vlády. Snahou je privatizovať už posledné objekty, nielen teplárne, ale vôbec posledné objekty štátneho vlastníctva a zrieknuť sa tak akejkoľvek priamej kontroly ekonomiky štátu. Štátu potom ostanú len nepriame nástroje, ako je dane alebo nejaké iné mechanizmy regulácie. Vašou snahou je - a z programového vyhlásenia vlády sa to dá jasne aj vyčítať, lebo je to tam uvedené doslovne - budovať a mať štíhly štát. Vy to, vážená vládna koalícia, aj nazývate zaujímavým termínom štíhly štát. Obávam sa však, že ste takýmito a podobnými rozhodnutiami tak zoštíhlili a zoštíhľujete tento štát a oslabujete, že budeme pomaly hovoriť nie o štíhlom štáte, ale o anorektickom štáte. A takýto anorektický štát nebude schopný ani základných životných prejavov a potrieb pre svojich občanov, ani dovnútra, ani navonok. Neúmerne a nemúdro oslabujete funkciu štátu, kde sa len dá, nie je to len ten spomínaný zákon o jazyku menšín, ale aj tento v oblasti ekonomiky. A mne sa už zdá, že to priamo speje k deštrukcii štátu. Áno, dá sa aj tak v ekonomike. Aj tak, že štát rozpredá všetko svoje vlastníctvo. Príkladom sú napr. Spojené štáty americké. No tie majú inú tradíciu a iný vývoj. My žijeme v Európe, civilizačne, historicky je Slovensko ukotvené. A v Európe, vás uisťujem, že tak, ako to vy pripravujete, nežije ani jeden národ. Ani jeden národ takto nefunguje, ani štát. Ak si slovenská vláda, táto, vážne myslí, že Slovensko je alebo bude v tomto smere v Európe výnimkou, treba povedať, že sa vláda mýli a zhodnúť sa s klasikom, ktorý povedal, že "omyly vlády sú horšie ako zločiny". V tomto prípade je to skoro zločin.

    Vôbec na Slovensku každé roky, každé štyri roky dochádza väčšinou k takým politickým aj celospoločenským zemetraseniam. Od sociálneho štátu, ktorý sme mali v období minulej vlády s tvrdou ochranou národných záujmov, ku zasa tvrdému kapitalizmu, kde človek človeku je pomaly vlkom a každý by mal byť odkázaný podľa niektorých liberálov sám na seba. Myslím si, že sú to ohromné politické aj spoločenské otrasy a je pre mňa a ostáva záhadou, že ešte to Slovensko ako-tak vždy rozdycháva a zvláda. Myslím si, že je načase začať sa zamýšľať a určovať základné súradnice tohto štátu, obsah tohto štátu, a nie zametať s ním každé štyri roky tak, ako sa práve niekomu politicky, ktorý je pri moci, pri kormidle, uzmyslí. Aj zákon, o ktorom teraz diskutujeme, presne do tohto scenáru zapadá a pre mňa je neprijateľný, pretože ide v línii upevňovania... Pardon, tento zákon, o ktorom hovoríme, tá poslanecká novela, je prijateľný, pretože ide v línii upevňovania a posilňovania štátu, ktorý je prostriedkom na to, aby štát mohol plniť základnú funkciu, a tá funkcia je - ochranu svojich občanov. Zato je základná a mala by byť základná vlastne služba štátu voči občanom. Chrániť ho, ich a uľahčovať im život. Preto tento zákon bude mať moju podporu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci, nedebatujte jeden medzi sebou. Však môžete potom vystúpiť aj s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ale mne, ako predsedajúcemu, to musí.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Dobre. Prídeme za chvíľu aj na Trnavu. Dobre.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pre mňa za mňa aj do Šamorína môžete prísť. Budem rád.

  • Tam som ešte nebol. Dobre, aby sme sa sústredili.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Aby sme sa sústredili na podstatu veci. Jedinou konkurenciou teplární sú miestne lokálne zdroje a jedinou motiváciou v štátnych teplárňach, aby udržali cenu tepla, je to, že tlačí na to majiteľ, čomu tak bolo posledné štyri roky, pretože bola jasná úloha. Na to, a to nám jasne povedali na fonde, na to, aby ste tam dvíhali ceny tepla, nepotrebujeme manažérov. To ešte raz hovorím, to mi stačí, manažment v druhom rade, ktorý zabezpečí operatívne veci, aby sa tam niečo nestratilo, aby kotle fungovali, na to netreba, tomu sa netreba absolútne venovať. A príde a povie, treba zvýšiť cenu tepla, oni to zdvihnú a tým je to vybavené. Nie, keď sa týmto firmám chcete venovať a keď ich nechcete zlikvidovať, tak sa o to musíte biť dennodenne, o tieto firmy sa aj patričným spôsobom starať.

    Teraz mi unikla myšlienka, ale použijem ďalšiu, ktorú som chcel povedať. Ako som už spomenul, niekto to tu organizuje celé. A ja nechápem, ešte raz, a ja to nepochopím možno nikdy, že keď je to taká vynikajúca vec a celý národ na to čaká, kedy sa to sprivatizuje, prečo okolo toho treba toľko rozprávať. Prečo nehľadáme spôsob, ako zdvihnúť cenu týmto teplárňam? Ale to som už naznačil, prečo. Lebo už odhad je len 200 mil., zatiaľ čo účtovná cena je dnes 378 mil. euro, účtovná, to znamená, že reálna je omnoho vyššia. A v rámci tejto demagógie boli také tézy vymyslené, ktoré vymyslelo zopár ľudí, aby nejakým spôsobom presvedčili národ, že, ako to je zlé. A jedna z tých téz je, ja som sa na tom strašne bavil a mám to strašne rád, keď sa to otvára . Pretože, ak vy chcete tuná všetci, ktorí aj sedíte, aj nesedíte a ktorí by tu mali dnes sedieť a ktorým, podľa mňa, to národ nakoniec aj tak spočíta, čiže je jedno, kde sa dneska schovávajú, na konci ich ten národ nájde. Ak chcete privatizáciu zdôvodňovať tým, že v Prešove TEKO - lebo ešte raz poviem, že TEKO je taký etalón a keď TEKO presvedčíme, že treba privatizovať, tak sa nám to, automaticky to možno aplikovať na všetky ostatné spoločnosti - že TEKO predalo v Prešove, privatizovalo, pardon, zle som povedal, privatizovalo v Prešove časť majetku. Ešte raz tu vysvetlím. Po prvé, som veľmi rád, keď túto tému otvárate a strašne sa na tom bavím. A musím vám povedať, že ja mám 9-ročného syna, aj ten to už chápe. Ale tí, ktorí to nechápu, bohužiaľ, buď to nechcú chápať, alebo už sa dostávajú do role papagája a plnia si úlohu a rozprávajú už len to, čo sa po nich chce. Tak to zopakujem ešte raz a veľmi rád. V Prešove funguje päťdesiat takýchto kotolní. TEKO malo kotolňu, ktorá desať rokov vykazovala stratu, nielen za nás, ale aj za predchádzajúceho vedenia. Bola to zastaraná kotolňa, ktorá fungovala na plyn, ktorá - a tu to dávam do pozornosti - celá stála na pozemkoch, ktoré patrili mestu Prešov, kde prístupovú cestu, celú, vlastnili súkromné osoby z Prešova, kde sme sa mali problém dostať. A túto kotolňu, túto veľkú privatizáciu, kúpilo nakoniec mesto Prešov, keďže mu patria pozemky a mesto Viedeň, ktoré spolu vlastnia komunálnu spoločnosť. Mesto tam má - Prešov 45 a Viedeň 55 %. Poviem vám to preto, lebo ja som to už avizoval. Keď o tom hovorí dievčina, ktorá, neviem, má asi dvadsaťpäť rokov, tak to chápem, pretože nemá tú základnú životnú skúsenosť, ani nemá to odkiaľ vedieť, nemá na to čas. Ale my dnes máme čas a ja vám to pekne vysvetlím celé. Pozemky patrili mestu Prešov, prístupové cesty mali fyzické osoby, ktoré nás vydierali, čiže je pochopiteľné, že mesto Prešov to kúpilo. Je zázrak, že nám za to dalo milión euro, pretože nás mali takto v rukách. Nemali sme ani pozemky, ani prístupovú cestu a kotolňa desať rokov vykazovala stratu. Tá kotolňa je jedna z päťdesiatich v Prešove. A hovorím, budem veľmi rád, keď túto tému budete živiť ďalej.

    To bola takáto téma, ktorú použila pani premiérka, ktorá, hovorím, neviem či už v živote riadila, nechcem ju spochybňovať, jej politické skúsenosti, ja sa budem vyjadrovať k jej energetickým. Ja si myslím, že energetike nerozumie. A keď sa k tomu vyjadruje, tak mala by si požiadať aspoň niekoho o korektúru toho, čo jej podsúvajú, aby rozprávala aspoň z časti pravdu. Veľký problém - TEKO si dovolilo sponzorovať ples v Hiltone. No, ja som na to pyšný, že sme ho sponzorovali, pretože sme na tom zarobili 90 tis. euro. A zas to ešte raz vysvetlím. V energetike, viete, to funguje tak, že máte rozvody a na konci je odberateľ. Ten odberateľ, aby z toho rozvodu, lebo rozvod je váš, mohol odoberať teplo, potrebuje tzv. výmenníkovú stanicu. OST sa to volá v skratke, že Odovzdávacia stanica tepla. Samozrejme, my, keďže si budujeme trh a TEKO sa správalo veľmi trhovo, z čoho boli niektoré nadnárodné firmy, ktoré dneska TEKO chcú privatizovať, strašne nervózne, a to, samozrejme, s