• Pozdravujem ctených kolegov, otváram ôsmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal predseda parlamentu Richard Sulík, to bol akože vtip, prvý apríl, hej, požiadal pán poslanec Martinák.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 284).

    Poprosím podpredsedu vlády Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto pre navrhovateľa, a poslanca Ondreja Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Do rozpravy sú ústne prihlásení dvanásti poslanci, ktorých teraz prečítam: Jarjabek, Matovič, Švantner, Fronc, Somogyi, Kaník, Maďarič, Viskupič, Senko, Podmanický, Želiezka a Galbavý.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

    Pokiaľ pán poslanec Jarjabek príde k rečníckemu pultu, rád by som teda ešte zopakoval, že dnes budeme rokovať bez prestávky do 16.00 hodiny a bez hlasovania.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 284.

  • Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, v duchu úvodného slova pána predsedu parlamentu dovoľte, aby som poprial cteným kolegom všetko najlepšie ku Dňu vtáctva, ktorý je dnes.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže príjemný dobrý deň, príjemné dobré ráno a teraz, dámy a páni, vážne k vážnej téme.

    Priznám sa, že, priznám sa, že som si neplánoval toto vystúpenie v prvom čítaní, ale až v druhom čítaní, kde som chcel hovoriť o konkrétnych zákonoch a kde som chcel hovoriť o tom, ako sa konkrétne zákony dajú vysvetliť, ako sa konkrétne zákony dotýkajú napríklad financií, ktoré sú určite spojené s týmto zákonom, ale dve čiernobiele vystúpenia v tomto parlamente ma v podstate donútili, aby som k tomuto návrhu zákona vystúpil v prvom čítaní.

    Prvé vystúpenie bolo vystúpenie pána podpredsedu vlády, pána Rudolfa Chmela, a druhé vystúpenie bolo vystúpenie pani poslankyne Dubovcovej s istým právnym názorom. Tieto vystúpenia mali pre mňa jednu spoločnú vec. Obidve boli príliš čiernobiele na to, príliš absolútne na to, aby som na ne nezareagoval preto, lebo si myslím, že určite na tento návrh zákona sa dá pozerať minimálne z dvoch pohľadov.

    Dopredu sa ospravedlňujem, pán podpredseda vlády, že budem musieť byť trošku osobný aj vzhľadom na to, o čo v tomto zákone ide, kto tento zákon predkladá, aké reakcie v tomto pléne sú na tento návrh zákona a čo všetko tuná odznieva vlastne bez toho, aby sme si uvedomovali prečo.

    Ja som presvedčený, že tento návrh zákona - tak ako je predložený, aj s tými reakciami, ktoré jednotliví kolegovia v tomto parlamente majú - súvisí, stále súvisí s rokom ´93, keď vznikla Slovenská republika, a súvisí to, samozrejme, aj s postojmi jednotlivých kolegov, ctených, ktorí vtedy tieto postoje mali a dodnes sa akosi vnútorne nezmierili s tým, že prešlo skoro dvadsať rokov a by sme sa mali pozerať aj na túto časť našej histórie objektívne, ak sa dá.

    Myslím si, že tento návrh zákona je aj dôkazom istej traumy z roku ´93, keď vznikla Slovenská republika, a táto trauma nie je u istých kolegov zažehnaná. Súvisí to, samozrejme, pán podpredseda vlády, aj s tým, že vy tento zákon predkladáte.

    Ja si spomínam na rok ´92 - a ešte raz sa ospravedlňujem, že budem trošku osobný, nie je to nič kritizujúce, je to len konštatujúce preto, lebo ja si pána podpredsedu vlády vážim ako literáta, ako jedného šarmantného človeka, ale isté postoje, istý vývoj udalostí v konkrétnom období bol predsa len diametrálne odlišný. Možno aj na isté iné súvislosti, ktorým sme každý prežili.

    Kým v roku ´92 pán podpredseda vlády bol signatárom istej iniciatívy za spoločný štát spolu s pani Radičovou a s pani Rosovou napríklad spolupodpísaný. Na Donovaloch vznikala v roku ´92 iná iniciatíva, a to bol Kongres slovenskej inteligencie. Hovorím ešte raz, bolo to v roku ´92, kde som mal tú česť takisto byť popri ľuďoch, ako boli pán Valach, pán Kaliský, pán Mináč, to boli asi tí prví traja hlavní signatári tohto celého stretnutia, no a, samozrejme, ďalších vyše osemdesiat členov, kým tí na tých Donovaloch hovorili o tom, hovorím ešte raz, išlo o rok ´92, kým tí na tých Donovaloch hovorili o tom, že chcú samostatnú armádu, samostatnú menu, chcú samostatnú ústavu a všetko, čo súvisí so samostatným štátom, tí z tej iniciatívy pre spoločný štát, naopak, hovorili o tom, ako ten slovenský štát neprežije, ako po piatich rokoch padne mena, ako bude celosvetovo neuznaný a tak ďalej atď.

    Dnes vlastne, pán podpredseda vlády, ste podpredsedom vlády štátu, ktorý ste nechceli. Ste podpredsedom vlády štátu, mohol by som pokračovať takto ďalej aj pri, samozrejme, iných kolegoch, ktorí dnes sú vo vysokých funkciách štátu, ktorý nechceli, ktorí predkladajú iniciatívne návrhy zákonov, ktoré sa dajú vyložiť ako aj istá deštrukcia toho systému, ktorý funguje doteraz. Deštrukcia, ktorá bude mať vážny zásah do chodu štátu. Vážny zásah možno finančný, proste bude jednoducho istým spôsobom nezvládnuteľné.

    Hovorím to z toho dôvodu, hovorím to z toho dôvodu, že stále sa hovorí len o jednom aspekte a nespomína sa fungovanie, resp. tá situácia, ktorá panuje dnes. Ja som dodnes, doteraz nedostal odpoveď, prečo vlastne takýto návrh zákona existuje? Prečo tento návrh zákona existuje v tejto dobe, keď sme pred sčítaním ľudu? A v tomto tento zákon hovorí jasne aj okrem iného o nejakých percentách, ktoré sa opierajú o sčítanie ľudu. Prečo tak rýchlo sa ponáhľate s týmto zákonom, pán podpredseda vlády? Z akého dôvodu?

    Nuž a aby som ešte doklepol to, čo hovorím z hľadiska istého poznania veci a z hľadiska istej histórie priebehu tohto našeho štátu aj v inej oblasti, ja vždy musím v takejto situácii spomenúť, pán podpredseda vlády, váš postoj, ktorý bol pri novostavbe Slovenského národného divadla, keď ten postoj bol neuverene laxný a keď takisto, ako by ste boli súhlasili s predajom novostavby Národného divadla, takisto ste súhlasili vlastne s jeho dostavbou. Vy ste prišli vtedy ako minister kultúry o kompetencie ministra kultúry, čo sa týka Národného divadla, vlastne bez toho, aby ste o tom vedeli, alebo bez toho, aby ste sa o nich nejakým spôsobom vyjadrili. A môžem to dokladovať aj spolu s mojimi kolegami, s pánom Čaplovičom a ďalšími dvomi, ktorí sme robili poslanecký prieskum na vláde a chceli sme vedieť, ako sa dostali kompetencie od ministra kultúry k ministrovi hospodárstva. No, vzhľadom na to, že sme nedostali zápis - preto, lebo ten zápis neexistoval -, pozreli sme si záznam, vypočuli sme si záznam a ešte raz, kolega Čaplovič je živý svedok v tomto parlamente, preto, lebo v tom zázname sme iba počuli jednu vetu od vtedajšieho premiéra a tá veta znela: "Tak, chlapci, ktorí z vás si to zoberie?" A pretože pán Rusko vtedy povedal, že já a pán minister kultúry za celý čas toho zasadania vlády, ktorý sme mali možnosť počuť, nepovedal jedno jediné slovo, dostali sa z ničoho nič kompetencie ohľadne Národného divadla na ministra hospodárstva a ten ďalší priebeh už všetci poznáme. Musela byť mimoriadna schôdza už k dohodnutým zmluvám, ktoré mali súčasnú novostavbu Národného divadla riešiť ako ďalší komplex nejakého obchodného domu, ako ďalší komplex, kde mali byť kinosály, výstavy, možno nejaké prenájmové priestory, len určite nie Národné divadlo.

    Za toto všetko, pán minister kultúry, to k tomuto ste sa nikdy nevyjadrili. Jednoducho ste zmenili názor na isté veci a proste Národné divadlo sa dostavalo. Hovorím, toto v tejto chvíli len konštatujem, že to tak bolo a je to pre mňa istým spôsobom doba, ktorú som vtedy s vami strávil ako opozičný poslanec, ako doba nevysvetliteľná pre mňa. Nuž ale hovorím to len tak na okraj, čo sa týka týchto postojov.

    Spomenul som pani poslankyňu Dubovcovú, ktorá vystúpila takisto veľmi čiernobielo a hovorila o istých právnych zásadách tohto zákona. Nuž, pani Dubovcová, ja sa poznám s inými právnikmi, ktorí mi predložili inú analýzu tohto zákona a ja túto analýzu predkladám v tejto chvíli len kvôli tomu, skutočne len kvôli tomu, aby zaznel v tejto sále aj iný názor a, pochopiteľne, budeme sa o tom baviť v druhom čítaní, či patričné paragrafy spĺňajú alebo nespĺňajú kritériá ústavnosti, protiústavnosti, tak ako o tom vy právnici radi čiernobielo hovoríte. Čiže, prosím vás pekne, berte to ako iný právnický názor k tomuto návrhu zákona a budem veľmi rád, keď právnici, dvaja právnici, hovorí sa dosť komicky, že dvaja právnici - tri názory, dúfam, že to tak nebude a v tomto prípade sa na niečom aj dohodnete skôr, ako sa celý návrh zákona dostane na Ústavný súd.

    Citujem: "Návrh zákona v predloženom znení prináša niekoľkonásobné neúmerné a neopodstatnené navýšenie povinností vo vzťahu k menšinovým jazykom v porovnaní so súčasnou platnou úpravou. V návrhu sa dostatočne nerešpektuje rozdielny právny stav štátneho jazyka a menšinových jazykov a zásadným spôsobom sa menia doterajšie pravidlá používania týchto jazykov zakotvené v slovenskom právnom systéme. Povinné používanie jazyka v takom rozsahu, ako ho nastoľuje predložený návrh, môže štát vyžadovať len pri jazyku, ktorý je jeho štátnym jazykom a ktorému postavenie štátneho jazyka garantuje ústava štátu. Prikazovanie používania iného ako štátneho jazyka, tak ako ho formuluje predložený návrh, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky totiž nestanovuje nijaký ďalší štátny jazyk okrem slovenského jazyka. Uplatňovanie menšinových jazykov vo verejnom styku vymedzujú medzinárodné dohovory, ktoré jasne hovoria o potrebe umožnenia použitia menšinových jazykov, ale nie o nariadení ich používania a už vôbec nie vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú príslušníkmi menšín. Štát, ak chcete, svojich občanov vystaví diskriminácii, nemôže nijakému svojmu občanovi prikázať používanie menšinového jazyka, ak tento občan k menšine nepatrí. Prijatie takéhoto návrhu nemá oporu v nijakých medzinárodných dokumentoch, pretože v medzinárodnom práve je zakotvené len individuálne právo príslušníka menšiny, ktorý si ho môže uplatniť v istých konkrétnych situáciách. Nastolenie povinnej dvojjazyčnosti verejnej správy, tak ako to zavádza predložený návrh, nemá v Slovenskej republike ústavný základ. Také niečo by bolo možné až po zmene Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by umožnila vznik autonómneho územia, na ktorom by bol zavedený druhý úradný jazyk. V súčasnom právnom prostredí Slovenskej republiky sú viaceré ustanovenia predloženého návrhu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj v rozpore so slobodou podnikania, voľného pohybu tovaru a ďalšími slobodami zakotvenými v práve Európskej únie. Celý návrh je navyše koncipovaný tak, aby sa príslušník menšiny, ktorý žije na území Slovenskej republiky, "nemusel" takmer vôbec dostať do kontaktu so štátnym jazykom, čím sa namiesto začlenenia do štátneho spoločenstva národnostná menšina ešte viac izoluje a dostáva sa do takzvaného, vulgárne povedané, jazykového geta."

    Toľko právnici. Nie ja, ja som není právnik. Toľko právnici, nasleduje, samozrejme, ďalší rozbor tých paragrafov, ktoré sú konkrétne menované v danom návrhu zákona, aj s istými dôsledkami výkladu.

    Takže, pani poslankyňa Dubovcová, nie je to len jeden váš návrh, pri všetkej úcte, a váš výklad, sú tu aj iné výklady a to bude práve tá polemika, kde vy budete musieť obstáť. A bol by som rád, keby to nebojovalo demagogicky právom väčšiny, ktorá v tomto parlamente existuje, ale právom práva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria rečníci. Slovo má, uzatváram možnosť.

    A slovo má pani poslankyňa Dubovcová.

  • Ja iba stručne chcem kolegu poslanca Jarjabka upozorniť na to, že ja som žiadny právny rozbor tejto predkladanej novely nerobila. Podľa môjho názoru tu nebol priestor na právne analýzy, takže aby toto láskavo zobral na vedomie. A ak by bol taký dobrý, nech si prečíta môj príspevok a uvidí, že môj príspevok sa netýkal právnej analýzy, ale bol to názor, akým spôsobom by sme mali pristupovať a ako by sme mali uvažovať nad obsahom tejto právnej úpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec, že si ozrejmil aj to prostredie a začiatky, ktoré sú veľmi dôležité. Ja by som ťa chcel iba doplniť a upozorniť aj na program sebaurčenia maďarskej menšiny z 27. februára 1992, ktorý je v rozpore, a ďalšie aktivity pokračujú, v právnom rozpore s jedine uznávaným kolektívnym právom národa na sebaurčenie, na ktoré sa nemôže vzťahovať aplikovanie práv menšín. Bohužiaľ, aj pri tejto norme, aj pri obhajovaní tejto neprijateľnej normy sa argumentuje s právom, ktoré medzinárodné spoločenstvo a Charta OSN priznáva len národom, nie národnostiam.

    Potom by som ešte doplnil január 1995, tzv. komárňanské protestné zhromaždenie, o ktorom sa Ján Čarnogurský vyjadril, škoda, že tu nesedia kolegovia z KDH, že ide o pokus alebo išlo o pokus vyňať časť občanov spod pôsobnosti Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, ja si myslím a dúfam a pevne verím, že nepríde k druhému čítaniu, že Národná rada neodporučí tento návrh do druhého čítania, ako si chcel meniť, pretože mám ten názor, že čo je choré a chybne postavené na plávajúcich pieskoch, jednoducho nemožno opravovať. Pretože tento zákon nie je len likvidátor slovenskej suverenity na juhu, toto je zákon inkubátor, ktorých chce postaviť akýsi obrovský fóliovník, v ktorom a pod ktorým sa bude hovoriť len po maďarsky.

  • Pán poslanec Jarjabek, ja nevychádzam z úžasu, s čím všetkým súvisí tento návrh zákona. S postojmi ľudí v roku 1992 k zachovaniu alebo rozdeleniu Československa a vzniku samostatného Slovenska, s postojmi ľudí k dostavbe novostavby Slovenského národného divadla, no, neviem.

    Ale k tomu, čo ste povedali k zákonu, lebo toto predchádzajúce k zákonu nijako nesmerovalo. Je fajn, že zrazu vám leží na srdci sloboda podnikania a zasahovanie do slobodného pohybu tovaru, len škoda, že rovnako vám to neležalo na srdci aj pri zákone o štátnom jazyku, ktorý do slobody podnikania zasahuje podstatne viac. Pretože tento zákon niečo umožňuje, kdežto zákon o štátnom jazyku niečo nariaďuje, a netýka sa to len verejnej sféry, nedotýka sa to len orgánov verejnej správy, týka sa to aj súkromných podnikateľských subjektov.

    A teda to, čo ste prečítali, no neviem, čo to má spoločné s právnym názorom, lebo povedať, že niečo je v rozpore s ústavou alebo nad rámec ústavy a neargumentovať pritom, s ktorým článkom konkrétne a ako konkrétne je ktoré ustanovenie v rozpore, tak to je také, že názor môže mať každý, na to nemusí byť, na to nemusí byť právnik a nemusíme sa tváriť, že je to právny názor.

    Len chcem upozorniť, že v slovenskej ústave je napríklad ustanovenie, že, samozrejme, štátnym jazykom je slovenský jazyk a používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Rovnako sa občanom patriacim k národnostným menšinám zaručuje aj právo za podmienok stanovených zákonom používať ich jazyk v úradnom styku. Čiže zákon môže stanoviť, akým spôsobom sa bude používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dnes som si ráno prečítal správu agentúry MTI, kde maďarská vláda a parlament prijali stanovisko, že akceptujú Trianon, Benešove dekréty, odmietajú Viedenskú arbitráž, sťahujú či rušia zákon o dvojakom občianstve, sťahujú rokovanie ústavy, výrazne posilňujú finančné prostriedky pre národnostné menšiny v Maďarsku pre školstvo, kultúru, tlač a knižnú tvorbu, a potom som si pozrel na dátum a uvedomil som si, že je 1. apríl.

  • Pán poslanec Jarjabek reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem všetkým prítomným, ktorí ma poctili svojimi faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Dubovcová, beriem to, čo ste povedali. Určite v druhom čítaní budete konkrétnejšia a aj tí moji právnici už sú teraz konkrétnejší, pretože ja som sa striktne držal rokovacieho poriadku, preto som nehovoril o konkrétnych paragrafoch, budem o nich hovoriť, ak teda príde čas, v druhom čítaní, to aj k pánovi Dostálovi.

    No a, pán poslanec Dostál, ja vašu iróniu jednoducho neberiem, je to nepatričné. Ja by som takisto mohol byť ironický a mohol by som minimálne legitímne polemizovať o vašom postavení, resp. o vašom mandáte poslanca, ktorý sem prišiel na základe inej politickej strany. A vy ste predtým, keď ste boli v rámci volieb v predvolebnej kampani, nikdy nespomínali vašu OKS, lebo keby ste ju boli spomínali, museli by ste mať iné percentá na to, aby ste sa dostali do parlamentu, preto, lebo by ste museli ísť v koalícii. Toto sa nestalo. Vy ste o vašej strane začali hovoriť až vtedy, keď už bolo po voľbách a keď ste boli v prvej televíznej diskusnej relácii v TA3. Vtedy ste si zrazu spomenuli na to, že ste z nejakej inej strany a nie z tej, za ktorú ste kandidovali.

    Čiže mohol by som byť v tomto zmysle ironický niekoľko ďalších minút a určite by to bola debata, z ktorej by ste nevyšli ako víťaz, to vám garantujem, preto, lebo jednoducho existuje aj iný názor, ako máte vy, to znamená OKS alebo iná strana.

  • Ďalší rečník, pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, milé dámy, milé(milí) páni, môj názor k občianstvu, keď začnem cez občianstvo, je verejne známy. Možno bol trochu prekvapivý pre poslancov vládnej koalície, pre mňa minimálne nie. Každopádne môj cieľ ísť do politiky bol ten, aby sme zo Slovenka takým krôčikom za krôčikom urobili taký rozumný a ľudský štát. Rozumný pre každého občana, ľudský pre každého občana, ktorý nám na Slovensku býva.

    Rozumný z pohľadu toho, že nadstaví nejaké správne pravidlá, podľa ktorých sa bude dať čestne hrať, a ľudsky z toho pohľadu, že každému bude vytvárať podmienky na život tak, aby sa cítil príjemne, aby sa necítil v tlaku neprimeranom zo žiadnej strany. Jednoducho, aby sa tu cítil na Slovensku ako doma. Čiže môj cieľ zároveň je naozaj vytvoriť podmienky na Slovensku postupne pre všetkých občanov, ktorí sa cítia občanmi Slovenskej republiky, také, aby sa na Slovensku cítili ako doma. Z toho môžme dedukovať zároveň také, aby sa tu nikto necítil ako v cudzine.

    Keď prejdem rovno k veci, myslím si, že predkladaná novela zákona v niektorých bodoch vytvára také podmienky pre občanov Slovenskej republiky, že zrazu by sa začali cítiť ako v cudzine. Jednoducho neviem si predstaviť, že by v takej nejakej malebnej podtatranskej obci so sto domami a so sto obyvateľmi, v takej, kde sa vrany otáčajú a kde doteraz po stovky rokov nebývala žiadna národnostná menšina, zrazu sa prisťahovala jedna mnohopočetná rodina, vzhľadom na to, že tie domy v tej malebnej dedine sú veľmi lacné, a zhodou okolností ich bude 15 a dokopy počet obyvateľov v tej obci bude 100. Čo by nastalo, ak by sme prijali takto navrhnutú novelu zákona o jazykových menšinách, by bolo veľmi jednoduché. Táto menšina by si povedala, že si bude chcieť uplatniť svoje práva a príde na ten úrad za starostom, ktorý tam už je možno štvrté, piate volebné obdobie a jeho otec a jeho dedo, jeden bol predseda MNV, ďalší bol richtárom niekedy za prvej republiky a ani nechyruje o jazyku národnostnej menšiny, ale zrazu príde ten, ten nový občan, ktorý tam možno býva pár mesiacov, a bude chcieť si uplatniť svoje práva na základe takto prijatej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

    Vzhľadom na to, že rozpočet tejto obce by bol tak nízky, že si nemôže dovoliť tlmočníka a že vlastne jediným zamestnancom obce je sám starosta, ktorý si ani nevypláca sám sebe plat, lebo jednoducho je natoľko nízky rozpočet, že radšej ten plat obetuje v prospech obce, nebolo by iné východisko, ako ten starosta by musel abdikovať na svoju funkciu a vlastne by tam boli nové voľby a v tých voľbách by robil kampaň niekomu z tejto mnohopočetnej, 15-člennej rodiny, ktorá už má práva národnostnej menšiny v danej obci. Jednoducho robil by kampaň, aby sa starostom stal príslušník tejto národnostnej menšiny.

    Jasné, narážam tu na rómsku menšinu. A poviete si, že však v zákone sa hovorí o štandardizovanej a kodifikovanej podobe. A v dnešnej situácii alebo dnes rómsky jazyk nie je štandardizovaný, nie je kodifikovaný, takže toto nehrozí. Ale my vytvárame zákon nie na rok, nie na dva, ale pravdepodobne na desiatky rokov dopredu a raz k tejto kodifikácii a štandardizácii rómskeho jazyka príde. Takže nezamýšľajme sa nad tým, že v súčasnej dobe rómsky jazyk nie je kodifikovaný, ale v budúcnosti určite, alebo bude štandardizovaný.

    Jednoducho ten príbeh alebo opis situácie v tej obci, ktorý som popísal, je úplne reálny. Sami vieme, že toto etnikum sa nám postupne sťahuje z miest do práve takýchto malých dedín, v ktorých následne majú problém s týmto etnikom, ale v týchto dedinách by nám na základe tohto zákona mohli spôsobiť veľmi veľký problém. Či už finančný, že tie obce by to neutiahli, alebo naozaj existenčný, že vlastne by sa tam nedalo takýmto spôsobom zabezpečiť naplnenie tohto zákona vzhľadom na to, že obec by si nemohla dovoliť platiť tlmočníka alebo zaplatiť ďalšieho zamestnanca na obci, ktorý by trebárs vedel rozprávať rómskym jazykom.

    A keď si myslíme, že toto je možno fikcia, ktorá možno nastane v jednom, v dvoch prípadoch, nie, ako dedín, ktoré majú, alebo obcí, ktoré majú možno sto domov a sto obyvateľov, takých tých vymierajúcich obcí, takých sú na Slovensku stovky. A práve to týchto obcí sa nám budú sťahovať príslušníci tohto etnika.

    Z tohto pohľadu by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že možno najväčší problém osobne mám s nejakým percentom. Myslím si, že nie. Práve pre toto etnikum nie je problém byť mnohopočetná rodina v jednom dome pätnásti alebo dvadsiati, takže ako myslím si, že to percento nehrá až takú veľkú rolu. Omnoho dôležitejšie pre mňa sa javí napríklad to ustanovenie, kedy by verejný orgán mal povinnosť zabezpečiť buď tlmočenie, alebo zamestnanca, ktorý ovláda jazyk tejto národnostnej menšiny.

    Preto chcem povedať, že z tohto pohľadu navrhovanú novelu zákona považujem za nie práve šťastné riešenie. Beriem to, samozrejme, ako, že to je výsledok kompromisu medzi koaličnými stranami, ale či sa to niekomu páči, alebo nie, mne a takisto mojim štyrom, alebo teda nám štyrom poslancom z hnutia Obyčajní ľudia tento kompromis nepripadá správny.

    Na druhej strane chceme vytvárať naozaj, ako som povedal na začiatok, chceme vytvárať také podmienky na život na Slovensku, aby sa tu ľudia cítili doma a aby - v súvislosti s tým chcete dať priestor na to, aby sme prehodnotili práva národnostných menšín. A ak by sme v jazykových právach národnostných menšín im v súčasnosti niekde krivdili, nemám najmenší problém túto krivdu odstrániť. Čiže chceme dať priestor na to, aby sme našli naozaj také riešenie a taký kompromis, a ani nechcem hovoriť o kompromise, ale také riešenie, ktoré odstráni krivdy, ale nebude zavádzať nové krivdy.

    Naozaj by som nechcel prispieť svojím hlasom k tomu, aby sa zrazu pri napĺňaní práv národnostných menšín začala, keď tak môžem povedať, národnostná väčšina cítiť na Slovensku ako v cudzine. Toto by sme, myslím si, nemali dopustiť žiadny z nás. A ak si to niektorí koaliční poslanci zatiaľ neuvedomujú, poprosil by som, aby si to začali uvedomovať.

    Chceme preto dať priestor na tú ďalšiu diskusiu a my štyria budeme v prvom čítaní hlasovať za postúpenie tohto zákona cez prvé čítanie. Vzhľadom na to, že v prvom čítaní alebo týmto krokom, tento krok v podstate nič iné neznamená, iba že dávame priestor, aby sa parlament rozprával ďalej a hľadal riešenie. Parlament je od slova "parlé", čiže hovoriť. Čiže je priestor na to, aby sme sa tu o tom rozprávali, aby sme to správne riešenie našli. Máme na to možno mesiac a pol. Pevne verím, že to riešenie nájdeme a že bude aj strana MOST, aj koalícia voči nám ústretová a nájdeme také riešenie, ktoré dokážeme v druhom čítaní podporiť.

    Taktiež prosím koaličných poslancov, a teda konkrétne aj stranu MOST, aby sme si uvedomili všetci, že pri takto závažných zákonoch, ako bol zákon o štátnom občianstve a taktiež tento zákon o používaní jazykov národnostných menšín, by sme mali hľadať také znenie zákona, s ktorým sa dokáže viac-menej stotožniť, aj keď nie úplne, koalícia aj opozícia.

    Nemyslím si, že je správne, aby sme prijímali zákony takéto závažné iba z pozície sily. Iba preto, že máme 79 hlasov, tak si ho pretlačíme a v podstate po nás potopa. Myslím si, že takto, takýto prístup by nám mohol spôsobiť do budúcna, keď nie ani nám, nám by možno pomohol alebo niektorým politickým úmyslom politických strán by ten prístup pomohol, ale ublížili by sme samotným príslušníkom národnostných menšín.

    Ak týchto ľudí to budúcna vystavíme pravdepodobnej zmene prijatého zákona, lepšie povedané, postavenie zákona z nôh na hlavu alebo z hlavy na nohy, tak týchto ľudí by sme vlastne, by sme zbytočne vystavili do budúcna stresu. Teraz by sme im z pozície sily dali nejaké práva a pri najbližšej zmene garnitúry, ktorú si, samozrejme, neprajem, aby boli veci jasné, by sme týchto ľudí vystavili tomu, že tieto práva by im mohli byť odobraté. Ako by ste sa vy cítili, naozaj skúste sa vžiť do pozície príslušníka národnostnej menšiny, ktorí si zvyknete na to, že budete chodiť na úrad a budete môcť tam hovoriť svojím jazykom v úradom styku a zrazu po zmene vlády toto právo vám niekto odoberie? Narobíme viacej škody ako osohu.

    Čiže postupujme, prosím vás, citlivo. Nechcime zrazu všetko, skúsme ísť naozaj na to tak, aby sa na Slovensku všetci cítili ako doma a nikto sa tu necítil v cudzine alebo ako v cudzine.

    Čiže verím tomu, že ste nerozmýšľali z tohto uhla pohľadu nad tým, ale prosím vás, zamyslime sa nad tým, že či v tomto prípade nie je menej viac. Lebo naozaj, keď do budúcna tých ľudí vystavíme riziku, že im niekto tie práva, ktoré im by sme v týchto mesiacoch dali, im niekto odoberie, tým ľuďom ublížime stokrát viac, jako keď teraz im niektoré práva nedáme.

    Pri tejto príležitosti ešte by som si dovolil trošku vstúpiť do svedomia kolegu, ktorý tu nesedí napriek tomu, vzhľadom na to, že toto je jeho práca a mal by v práci sa vyskytovať, nemám problém sa mu prihovoriť. Hovorím k Jánovi Slotovi.

    Pri tom prejave, ktorý tu mal v stredu, som si tak uvedomoval, že prečo som sa vlastne tešil na ten prejav. Prečo som taký bol nejaký plný očakávaní, že čo nám tu povie. Zle som pochopil, že asi to bude pravdepodobne preto, že naposledy som ho počul niekedy v lete s tou faktickou poznámkou, čo tu povedal. Potom som si pozrel na stránku Národnej rady, áno, bola to pravda, 6. 8. tu vystúpil naposledy a ďalšíkrát potom, alebo prvýkrát potom tu vystúpil teraz túto stredu. Čiže osem mesiacov ticha. Za osem mesiacov ticha tento človek zinkasoval od tohto štátu, od ľudí tejto krajiny skoro milión korún na svojej výplate a paušálnych náhradách a za to sme tu mali možnosť počuť desaťminútový plamenný, vulgárny prejav. A ja už konečne viem, čo to znemená prejav za milión. Jednoducho tento prejav stál daňových poplatníkov Slovenskej republiky milión korún.

    Dozvedeli sme sa čokoľvek o mongoloidných ľuďoch, ktoré by som si v živote nedovolil takéto výrazy použiť, a myslím si, že je to nehodné človeka, ktorý sa tvári, že je vlastencom a že mu záleží na Slovenskej republike. Ak by mu záležalo, v prvom rade si myslím, že by tu sedel a nebol by to človek, ktorý má najväčšiu absenciu pri hlasovaniach.

    Ak by mu záležalo, v živote by neopľul slovenský parlament tak, ako to urobil v stredu večer. Jednoducho parlament, aj v samotnej ústave je napísané, že to je ústavodarný orgán. A to znamená, že tento parlament prijíma ústavu. Ak Slota opľul parlament, opľul ústavu, opľul základný kameň existencie tohto štátu.

    Ak toto má byť predstaviteľ vlastenectva na Slovensku, národnej nejakej hrdosti a obhajca, tak ďakujem pekne. Jednoducho pre mňa je to predstaviteľ, ktorý je nehodný naozaj sedieť v tejto sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán podpredseda SNS, hovorím k veci. Hovorím k človeku, ktorý sa...

  • Pokračujeme ďalej v rozprave. Dúfam, že emócie sa trochu ukľudnili. Ako predsedajúci, ktorý túto schôdzu teraz v tomto momente vedie, nemám dojem, že by sa Igor Matovič príliš odchýlil alebo vôbec odchýlil od témy, čiže nesúhlasím s výhradou pána poslanca Rafaja. Na druhej strane, pán Matovič, skúste zohľadniť aj to, že hovoríte o človeku, ktorý tu nie je.

    A nech sa páči, pokračujte ďalej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Tam bol čas. Prepáčte, viete tam dať čas, či to vie iba začať od nuly? Od nuly. Nech sa páči, pokračujte ďalej.

  • Ešte raz opakujem. Myslím si, že povinnosťou poslanca Národnej rady je byť tu prítomný a hlavne povinnosťou predsedu Slovenskej národnej rady(strany) je povinnosťou byť tu prítomný každú jednu minútu počas prerokovania zákona o jazykoch národnostných menšín. Vzhľadom na to, že tu nie je, alebo ho tu nevidím, tak úplne bez problémov budem hovoriť na jeho adresu, lebo mal by tu byť a za to je platený.

    Ale poviem to, teda dobre, poviem to trošku inak. Bol by som veľmi rád, ak by do budúcna nám neprijímali na Slovensku zákony strany jako SMK a SNS. Jednoducho SMK tu už nie je. To sa nám podarilo. Do budúcna, keď sa nám podarí, aby tu nebolo SNS, bude to veľmi dobré a...

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím, páni, poprosím kľud v miestnosti. Pokračujte, pán Matovič.

  • A priznám sa, že ak by súčasťou tejto vládnej koalície bola strana SMK a sedel by tu pán Berényi namiesto pána Bugára, určite by som nebol ochotný sa tu baviť a dávať priestor na to, že poďme sa niečo dohadovať. Jednoducho nemám rád ľudí, ktorý sa bije do hrude, aký on je veľký Maďar, a povie, ako on ide prijať maďarské občianstvo, lebo vie, že ideme zrušiť ten zákon. Ale v momente, ako zistí, že nejaký Matovič, že nejakí Obyčajní ľudia mu jeho chúťky stopli, tak sa stane z neho najväčší zbabelec. Z tohto pohľadu sa mi politika MOST-u a pána Bélu Bugára páči omnoho viacej, keď aj sami už dnes priznávajú a osvojili si v podstate aj moje argumenty pri argumentácii pri zákone o štátnom občianstve, kde už hovoria o tom, že naozaj je pravdepodobne pre nás nebezpečné, aby si maďarské strany robili na Slovensku volebnú kampaň. Toto si myslím, že strana SMK by nikdy nebola schopná povedať a prejsť k takýmto nejakým, k takýmto nejakým myšlienkovým pochodom.

    Čiže práve preto, že si myslím, že strana MOST a samotný Béla Bugár je v tejto veci konštruktívny a nebude, a pevne verím, že sa bude snažiť nájsť naozaj rozumné riešenie, tak chceme tomu dať priestor, a preto v prvom čítaní, ako som povedal, štyria poslanci hnutia Obyčajní ľudia tento zákon podporia s tým, že ak bude ochota hľadať dobré riešenie, podporíme aj v druhom čítaní. Ale ak by koalícia a strana MOST trvala na tom, že zákon zostane v tejto podobe, tak môže mi niekto položiť hlavu na koľaje(koľajnice), za tento zákon v živote nezahlasujem.

    Ešte raz hovorím: urobíme to preto, lebo naozaj chceme, aby zo Slovenska bol rozumný a ľudský štát, aby sa na Slovensku ľudia cítili doma, ale zároveň preto, aby sa tu nikto nezačal zrazu cítiť po prijatí takéhoto zákona ako v cudzine.

    To je viac-menej všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami je prihlásených osem poslancov. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Šuca. Nech sa páči.

  • Rečníkovi nefunguje mikrofón.

  • Poprosím čerstvý čas pre pána poslanca. Skúste hovoriť, prosím vás. Nejde mikrofón.

  • Reakcie z pléna. Rečník prešiel k inému mikrofónu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážený pán kolega Matovič, no snažil som sa pozorne...

  • Vypol sa mikrofón. Smiech v sále.

  • To je spôsobené tým časom. Tak aj, nie, počkajte.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosíme si taký, že dvojminútový čas.

  • Rečník prešiel k svojmu mikrofónu.

  • Nejde. Nie. Ten mikrofón je zrejme pokazený. Celkom dobre ste sedeli, len treba vám dať dve minúty, jednoducho. Takže ešte raz, prosím vás, sadnite si vedľa, mrzí ma to.

  • Rečník znova prešiel k inému mikrofónu.

  • A teraz tam dajte - a idete, máte čas.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ani Prozreteľnosť nechcela, aby som zrejme vystúpil, keď ten mikrofón nefunguje, ale pokúsim sa byť pragmatický a krátky.

    Pán kolega Matovič, niet k čomu reagovať, k tomu, čo ste povedali, pretože ja som presvedčený, že kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia presne rozobrali, prečo ten zákon nie, kde sú chyby, absolútne presne popísali, prečo zaňho my hlasovať nebudeme. Ja som rád, že ste verejne povedali, že za tento zákon hlasovať nebudete.

    Ale postrehol som vo vývoji vašej osobnosti jednu zásadnú vec: pomalinky sa meníte z komika v Národnej rade na dramatického herca a vy veľmi dobre viete, že pútate pozornosť všetkých médií a robíte to preto tak, ako to robíte, aby ste boli vždy na obrazovke.

    V tom vašom diskusnom príspevku ste povedali, že viete si predstaviť malebnú obec v podtatranskom regióne, kde sa otáčajú vrany. Verte mi, pán poslanec, že v tom podtatranskom regióne je strašne veľa malebných obcí, ale nie je ani jedna, kde sa otáčajú vrany, takže nabudúce buďte taký láskavý, skúste použiť slovné spojenie, že viete si predstaviť malebnú obec v trnavskom regióne, kde sa tie vrany otáčajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, žiaľbohu, musím reagovať negatívne na vašu rozpravu z hľadiska toho, že ste povedal, že je to zlý zákon. Ako môžete podporiť zlý zákon, čo myslíte, že príde zázrak a v tom druhom čítaní bude celý prerobený? Keď je niečo zlé, tak je zlé.

    Spomínali ste tu rómske komunity, ja s týmito rómskymi komunitami sa stretávam dennodenne a riešim túto situáciu. A, žiaľbohu, tento zákon im nahráva, lebo ja za deväť rokov pôsobenia v samospráve sa snažím týchto rómskych spoluobčanov od malého malinka v škôlke učiť držať príbor, lebo to nevedia, učíme ich chodiť do školy, aby sa učili slovenčinu. A, žiaľbohu, tento zákon im ponúka to, že sa ani po slovensky nemusia učiť, že stačí im štandardizovaná rómčina, ktorej ani oni sami nerozumejú, lebo moji Rómovia sa nedohovoria s Rómami z východného Slovenska.

    A tuná, čo rokovanie, to rokovanie v Národnej rade, sa hádžu polená samospráve pod nohy. A tento zákon, to by som povedal, že to je čerešnička, lebo to už nie je ani poleno, ale to je strom. Lebo viete si predstaviť s úradom práce, keď podpisujeme zmluvy a ktoré by mali byť v rómčine, to som sám zvedavý, kto pripraví takéto zmluvy, a som zvedavý sám, ktorý starosta alebo aj ten Róm im porozumie.

    Včera som zaznamenal, že tu bolo doporučované psychologické vyšetrenie jednému nášmu kolegovi, ktorý je psychológ. Ja doporučujem na toto vyšetrenie cez víkend ísť celej vládnej koalícii, možnože tento zákon potom stiahnu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec použil okrem invektív aj pojem a hodnotu domova. Domov je miesto tam, kde nám rozumejú. Lenže problém je v tom, že Slováci ako štátotvorný národ vo svojom vlastnom štáte sa už nevedia dohovoriť na celom zvrchovanom území Slovenskej republiky v štátnom jazyku. To je tragédia, pretože tento zákon ešte posilní takéto roztváranie nožníc. Práve tí obyčajní Slováci na juhu plačú a necítia sa ako doma, podobne ako ja sa necítim, keď vidím niektorého člena vlády alebo počujem niektorého poslanca v tejto sále, necítim sa ako doma, necítim sa ako v slovenskom parlamente. Bohužiaľ.

    Na tie vaše invektívy, pán poslanec, vám odpoviem nie svojou rečou, ale filozofa, ktorého si nesmierne vážim. Pytagoras vám odkazuje: "Mlč, Matovič, alebo povedz niečo, čo je múdrejšie ako mlčanie."

    Ale keďže to, pán kolega Matovič, neviete, tak len tliapete. A ja stále rozmýšľam, prečo vaše hodnotové postoje idú ako po nejakej sínusoide. No a nie náhodou, zhoda náhod, že ste z Trnavy a že medzi privatizovanými teplárňami má byť aj tá trnavská?

  • Ďakujem veľmi pekne. Najprv poznámku k tým vranám. Vrany sa otáčajú okolo Košíc, preto sa im hovorí aj v Košiciach "Vraňare", kone sa točia okolo Prešova, preto sa im hovorí "Koňare". A Bratislavákom sa hovorí "Paštikáre", pretože odhadzujú konzervy z pašték, keď chodia na huby na Záhorie.

    Ale vráťme sa teraz k veci, teda konkrétne k tomu, čo ste vraveli. Ja by som chcel dovysvetliť, čo ste začali vysvetľovať a ste nevysvetlili, a preto sa to týka aj pána podpredsedu vlády. Ak v jednej obci bude 15 % Rómov a 15 % Maďarov alebo 15 % Rusínov a 15 % Rómov, to sa týka východného Slovenska, 70 % bude Slovákov, tak mestský policajt, ktorý je zamestnanec samosprávy, bude musieť komunikovať s nimi buď v rómčine, v maďarčine aj v slovenčine, teda bude musieť ovládať tri jazyky. A naozaj sa chcem opýtať pána podpredsedu vlády súčasne, však on bude vystupovať v závere, ako to chce zabezpečiť s tou rómčinou alebo s rusínčinou, pretože Rómovia a Rusíni vôbec o toto nestoja. Ja sa s nimi stretávam, s tými organizáciami, a rozprávam o tom, pre nich to nie je potrebné. Čiže je to potrebné pre jednu národnostnú menšinu a ciele veľmi dobre vieme a vieme ich aj odhadnúť, kam to smeruje.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, doteraz bolo už strašne veľa vystúpení, už či v rozprave, alebo s faktickými. A vždy, keď niektorý z poslancov vystupoval, som vedel, či je za, alebo proti tomuto zákonu. Žiaľbohu, u vás som sa to nedozvedel. A mne vychádza z toho jediné to, že sa snažíte zvyšovať svoju hodnotu. Čakáte na to, čo vám kto ponúkne, aby ste potom v druhom čítaní mohli hlasovať tak, ako to bude pre vás najvýhodnejšie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, ten príklad s početnou rodinou, ktorá sa prisťahovala do obce so sto obyvateľmi, môže mať čosi do seba. Na druhej strane, ak teda hovoríme o Rómoch, tak práve Rómovia sa veľmi často nehlásia k rómskej národnosti, ale hlásia sa k slovenskej, maďarskej. To znamená, že keď sa podiel príslušníkov národnostnej menšiny má určovať podľa sčítania obyvateľstva, tak je veľmi pravdepodobné, že aj v mnohých obciach, kde reálne Rómovia dosahujú dvadsať alebo aj viacej percent, tak nie je to tak vykázané, lebo sa neprihlásia k rómskej národnosti. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, a to myslím, že je tiež jasné, toto nie je argument proti zníženiu z dvadsať na pätnásť, pretože rodina, keď je početná, tak môže mať nielen pätnásť, ale aj dvadsať členov, prípadne to môžu byť dve rodiny a podobne.

    Ale teda hlavne sa chcem spýtať, pretože toto mi, toto mi nie je jasné, že nie je problém so znížením z dvadsať na pätnásť, ale je problém s tým, že to má obec, alebo teda úrad zabezpečiť buď prostredníctvom zamestnancov, ktorí ovládajú ten jazyk, alebo prostredníctvo tlmočníka. Už v súčasnom zákone, ak teraz nebudeme nič meniť, tak je, že občania v tých obciach, kde je ich aspoň dvadsať percent, príslušníkov menšín, majú možnosť používať v takýchto obciach v úradnom styku svoj jazyk a môžu ho používať aj v písomných podaniach a orgán verejnej správy je potom im povinný písomne odpovedať.

    No a akým spôsobom sa to dá zabezpečiť? Jeden spôsob je, že bude mať zamestnanca, ktorý ovláda jazyk tej menšiny. Druhý spôsob je, že bude mať tlmočníka, ktorého si prizve, alebo teda prekladateľa. Poznáš nejaký tretí spôsob? Lebo mňa žiadny tretí spôsob nenapadá. A to hovoríme o súčasnom znení zákona.

  • Pán poslanec, nemáte mikrofón, takže nekričte. Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči. Pardon, preskočil som vás, pán poslanec Mikolaj. Stáva sa to aj nám. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikolajovi. A potom až pani poslankyni Jurinovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, vy sa tu snažíte moralizovať Slovenskú národnú stranu, pána Slota, ale čo keby ste sa tak trošičku pozreli aj na seba. Zatiaľ ste takisto nemali veľa vystúpení. Prvé, ktoré som si všimol, bolo k zákonu o vysokých školách, kde ste tvrdili, že externé štúdium, externí študenti musia mať také isté podmienky ako denní. Ale čo sa stalo? Predali ste svoj názor, predali ste svoje presvedčenie za 10-percentné motivačné štúdium a na 90 % študentov ste sa vykašľali. Jednoducho ste sa vykašľali a hlasovali ste s vládnou koalíciou.

    Pokiaľ ide o tento návrh zákona, takisto som si nevšimol nič, čo by ste povedali vecného alebo odborného, ale povedali ste, áno, Slováci by sa cítili ako cudzinci, nepripadá mi správny, ale zase budete hlasovať za. Ale veď prvé kolo je práve na to, aby sa išlo do podstaty zákona, či zákon je dobrý, či je správny, či je filozofia nastavená správne. A vy tvrdíte, že nie, ale pritom budete hlasovať za.

    Samozrejme, aby to malo nejakú šťavu, tak si beriete do úst pána Slotu, pretože s vlastným odborným prejavom ste zaujať nemohli. Ale škoda, pán poslanec, že ste naozaj nepočúvali to, čo v skutočnosti pán Slota hovoril, pretože on trafil, on presne povedal to, čo v tom zákone, o čo v tom zákone ide, aké budú ďalšie postupy. A to, že možnože nemáte určitý rozhľad, aby ste dokázali naozaj pochopiť, a vyťahujete, by som povedal, rôzne detaily, tak to je škoda, pretože ak by ste to pochopili, tak by ste určite opäť, už po tretíkrát, nezmenili názor, neprispôsobili sa vlastnej koalícii a nemohli by ste za tento zákon zahlasovať, pretože on v tom druhom čítaní sa môže zjemniť, ale sa môže aj pritvrdiť. Môže byť ešte horší, ako v skutočnosti je.

  • A teraz pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Len v krátkosti. V čase, keď sa rozdeľovala Československá republika, som bola študentkou na českej vysokej škole. V tom období som dosť ťažko pociťovala, že sa ideme rozdeliť, hej, aj keď som možno nepociťovala to, že som tam nejakou menšinou, ale predsa tie pocity boli také dosť emotívne.

    Som občiankou Slovenskej republiky, som na to hrdá. Takisto mám za svoj cieľ naozaj pomôcť Slovenskej republike, mám záujem hájiť záujmy našej republiky. Týmto som chcela vlastne len naznačiť, že ten vývoj, ktorý prebieha v spoločnosti, prebieha aj v každom človeku z nás. Takže pripájam sa k myšlienke pokračovať v hľadaní spoločných riešení aj pri tomto zákone.

    Ako som povedala, rozumiem možno aj tým pocitom národnostných menšín, aj keď nie úplne, ale bolo by dobré, ak by sme sa naozaj snažili podmienky trochu prilepšiť aj v prospech Slovákov, lebo mám pocit, že prijatím práve takéhoto zákona sa môžeme Slováci cítiť mierne zneistení.

    Takže verím, že táto debata vyprovokovala množstvo námetov, niektoré sú dobré, niektoré sú scestné, ale dôležité je prebrať ich všetky a zákon nejakým spôsobom doupraviť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ondrej, jasné, aj v dnešnej právnej úprave je právo podávať písomné podnety orgánom verejnej správy, ale je to písomné podnety. Čiže to si občan národnostnej menšiny príde, dá podnet v svojom jazyku, orgán verejnej správy má priestor na to časový, aby zabezpečil si tlmočenie, keď už teda. Ale ide, v tejto navrhovanej právnej úprave ide o to, aby sme dali ďalšie právo a to je podávať aj ústne podnety, alebo teda ústne komunikovať na úrade. A to je okamžitá potreba na tom úrade zabezpečiť človeka, ktorý ten jazyk ovláda, alebo zabezpečiť okamžite tlmočníka.

    Pán Rafaj, bol by som naozaj veľmi zvedavý, čo vám pán Slota platí za to smiešne poskokovanie Slotovi, ktoré predvádzate.

    Pán Mikolaj, hovoríte, že nemal som, že ste nepostrehli žiadne nejaké moje vystúpenia, keď si pozriete do štatistík stránky Národnej rady, tak nejaký poslanec Igor Matovič je ten, ktorý mal najviac vystúpení v tejto Národnej rade. Takže trošičku to je v rozpore s tým vaším tvrdením.

    A to, že pristupujeme možno napríklad pri zákone o spoplatnení externistov, že sme pristúpili tak, ako sme pristúpili, tak výsledok práve našeho(vášho) prístupu bolo to, že sme zabezpečili štipendium týmto ľuďom, že sme zabezpečili štipendium ľuďom, ktorých vy ste spoplatnili. Vy ste spoplatnili, vy ste boli pán minister školstva a vy ste spoplatnili študentov na externých školách a my sme tým najlepším z nich dali, desiatim percentám, prospechové štipendiá.

    A to, že keď sa niekto zaoberá tým, že vlastne, ako teda vlastne budem hlasovať, presne tak, ako sme povedali, v prvom posunieme ďalej, lebo chceme hľadať cestu, spoločnú cestu, nájsť kompromis. A keď ten kompromis nájdeme, vtedy budeme hlasovať v druhom čítaní za. Keď nie, tak nie.

  • Ďalej do rozpravy sa hlási pán spravodajca Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.

  • Chcem reagovať teda mimo faktickej poznámky ako spravodajca, aby sme tu ďalej nerozvíjali nejaké mýty. A chcem teda zareagovať k tomu, čo povedal pán poslanec Matovič, že doteraz je možnosť podávať podnety v písomnom styku a odteraz to chceme rozšíriť aj na ústny styk.

    Nie je to tak. Už v súčasnom zákone je možnosť používať jazyk príslušníkov národnostných menšín v obci nad 20 % obyvateľstva v úradnom styku v jazyku menšín. Hovorí o tom § 2 ods. 1. O písomných podaniach hovorí § 2 ods. 3. Čiže je to iné ustanovenie. Ale v tom ustanovení § 2 ods. 1 je obsiahnutá aj možnosť komunikovať v ústnom styku.

    Takže aby sme, aby sme nezavádzali. A ak je toto nejaká podstatná výhrada, tak tá výhrada je postavená na vode.

  • S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • V § 2 ods. 1 súčasného právneho znenia je napísané, že v tých predmetných obciach môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. V úradnom styku jazyk menšiny.

    V tom navrhovanom znení sa hovorí: "komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy". Je rozdiel komunikovať v ústnom styku pred úradníkom štátnej správy, ako úradný styk. Jednoducho úradný styk nemusí byť komunikovať v ústnom styku s orgánom verejnej správy.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Naozaj netuším, akým spôsobom by sa úradný styk mohol zúžiť iba na komunikáciu v písomnom styku. Ak by to tak bolo, tak potom, potom tam nie je tá formulácia o tom, že môžu používať v úradnom styku, ale bola by tam iba formulácia o tom, že môžu dávať písomné podania a môžu na ne dostávať písomnú odpoveď.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, spravím všetko pre to, aby som dnes tu nikoho neurážal, lebo mám taký dojem, že začína to skĺzavať k urážkam. Urážať sa dá už či hrubým slovom, ale dá sa urážať aj vtipom, ako to včera spravil pán podpredseda Hort. A to ma veľmi prekvapilo, lebo od neho som to vôbec nečakal. To bola tá poznámka na Rafaja.

    No a teraz k veci. Už tu bolo povedané veľa o tom, ako je tento zákon nepotrebný. Ja by som chcel hovoriť o mojich skúsenostiach, ktoré mám z ciest po južnom Slovensku. Viete, stretávam sa, dá sa povedať, s troma skupinami ľudí.

    Prvá skupina je taká, ako ste aj vy tuná kolegovia z MOST-u, s ktorými sa dá komunikovať a veľa razy(ráz) ani nevieme, že majú inú národnosť ako slovenskú.

    Je aj druhá skupina ľudí, ktorá je taká, že naším, dá sa povedať, deformovaným školstvom sme spravili to, že ten človek na tom južnom území začal chodiť do materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským, pokračoval na základnej škole, niekedy aj na strednej škole. A potom bol len v tej svojej obci, kde naozaj nemal vôbec potrebu učiť sa jazyku, ktorý je vlastne spojovacím článkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Často sa stretávam s tým, že na juhu Slovenska vytýkajú, aká je tam veľká nezamestnanosť. No ale tá nezamestnanosť je aj z toho dôvodu, že ľudia z južného Slovenska, ktorí neovládajú slovenčinu, majú problém sa zamestnať, čo ja viem, napríklad v automobilkách, ktoré jedného času potrebovali tých ľudí veľké množstvo, a pritom títo ľudia nemohli tam pracovať, lebo nevedeli vôbec komunikovať.

    Je tu ale aj tretia skupina ľudí. A to sú takí, ako tu spomínal už aj pán poslanec Čaplovič. Bol to policajt v Dunajskej Strede. Podobný prípad sa stal aj v Rimavskej Sobote, kde som bol nedávno na jednom stretnutí s občanmi a predavačka sa mi sťažovala, že v obchode v Rimavskej Sobote prišla zákazníčka, ktorá na ňu hovorila po maďarsky. Ona jej povedala, že maďarsky nevie, lebo vyrástla na inom území a do Rimavskej Soboty sa len presťahovala. No a, čuduj sa svete, táto občianka, ktorá prišla, jej pohrozila a povedala, no tak ak chcete byť v Rimavskej Sobote, tak sa musíte naučiť po maďarsky. To si myslím, že je práve tá situácia, ktorá nás varuje, že my vytvárame alebo vytvorili by sme týmto zákonom živnú pôdu pre tých občanov, ktorí nie že nevedia, ale nechcú hovoriť po slovensky. Sú, je v nich zakorenený taký šovinizmus, že odmietajú komunikovať so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi.

    Načo je potom tento zákon? Posilňuje jednak tento šovinizmus a ja si myslím, že tento zákon je hlavne na to, aby mohol predseda politickej strany MOST dokázať Orbánovi, že je lepší, ako je Csáky, a že on dokáže spraviť viacej pre maďarských spoluobčanov na južnom Slovensku.

    Ale čo je smutné v tomto prípade, že vládna koalícia, politické strany z vládnej koalície sú ochotné podporiť tento zákon za cenu, aby sa udržali pri moci, a dúfajú, že za tri a pol roka občan zabudne, ako sa dnes zachovali, a pred ďalšími voľbami sa znova budú tváriť ako národne orientované strany, ktoré chcú pre všetkých Slovákov len to najlepšie.

    Ja si myslím, že by sme práve dneska mali hovoriť o inom zákone, o zákone na ochranu Slovákov na južnom území. A poviem aj prečo. Ono nie je to len záležitosťou politikov alebo tí politici už tak vypestovali takú atmosféru medzi našimi občanmi na južnom Slovensku, že sa stávajú také prípady, ako sa stal pred niekoľkými rokmi nášmu prezidentovi Kováčovi, ktorý prišiel na stretnutie starostov a primátorov do Komárna za SMK, vtedy bol predsedom SMK práve tu prítomný Béla Bugár. No a, čuduj sa svete, na slovenskom území slovenský prezident počúval prejavy starostov a primátorov prostredníctvom tlmočníka cez sluchátka. Bola to maximálna neúcta k prezidentovi Slovenskej republiky.

    Ale to nebol jeden prípad. Podobný prípad sa udial tiež pri stretnutí mládežníkov, kde prišiel týchto mládežníkov privítať Béla Bugár a prišiel tam aj predseda vlády Dzurinda. No predstavte si, že ten príhovor, ktorý tam mal, tak on hovoril takisto po maďarsky a Dzurinda si tiež nasadil sluchátka a počúval tento príhovor cez tlmočníka.

    To sú podľa môjho názoru zvrátenosti. Ak je tam druhý najvyšší predstaviteľ štátu alebo prvý predstaviteľ štátu, tak je neúcta od tých ľudí, ktorí sú tam občania Slovenskej republiky, že hovoria nie po slovensky, ale iným jazykom.

    Milé dámy, vážení páni, ja budem trocha aj osobný. A chcel by som sa spýtať pána podpredsedu vlády Chmela, viete, história sa zamýšľa nad činmi politikov, kto ako sa v ťažkých chvíľach zachoval, a teraz tá otázka: Pán podpredseda, nemyslíte si, že v budúcnosti vytknú vašim deťom, vašim vnukom, vašim pravnukom to, že ste za politickú kariéru zapredali záujmy našich občanov na južnom Slovensku?

    Len toľko. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Počkám, kým si sadne pán kolega, aby to mohol počuť. Ja to len zhrniem. Pán kolega Švantner, ako som včera spomínal, 20 rokov to bola predavačka, včera to bol policajt a dneska je to zákazník, ktorý neovláda slovenčinu. Čiže máme tam tú komerčnú sféru, verejnú sféru a dneska aj tú súkromnú sféru sme zahrnuli do týchto ľudí.

    Tie prvé dve sa dajú zákonom upravovať, čo a ktorý jazyk by sa mal používať, ale ak chceme aj tú súkromnú sféru, tak určite by sme mali ako znova zaviesť nejaký etický a morálny kódex občana Slovenskej republiky. Ja si myslím, že tá súkromná sféra je skôr záležitosťou slušnosti alebo etiky, ktorý každý občan má taký, aký má. A z toho vychádza to, že nie sme rovnakí. Nie sme rovnakí ani my Maďari a zrejme, ako vidíme, nie ste rovnakí ani vy Slováci.

    Takže keď máte jeden zlý príklad, ktorý si viem predstaviť, že môže byť, tak je škoda, keď z toho zovšeobecňujete na každého člena tej skupiny. A to najdôležitejšie, ktoré som aj včera doporučil aj pánovi Čaplovičovi, že keď niečo také sa vám stane, hneď to riešte. Hneď to riešte, aby sa vytvoril precedens, aby podľa čoho by sa mali aj tí ostatní sa držať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja, toto bude moja posledná faktická poznámka k tejto téme, lebo v tomto zákone naozaj nejde o národnostné menšiny. V tomto zákone ide o niekoľkých politikov, ktorí sa teraz budú niekoľko týždňov do ďalšieho zasadnutia skutočne predbiehať v tom, kto prinesie väčší alebo menší kompromis, ktorého riešenie bude horšie alebo lepšie, tu vôbec nejde o žiadne národnostné menšiny. Národnostné menšiny ani o takomto návrhu zákona nevedia, že sa vôbec pripravuje, a jednoducho im to iba skomplikuje život.

    Tento návrh zákona je len pre zviditeľnenie istej časti politického koaličného spektra, aby tuná mohlo prichádzať stále k nejakému politickému národnostnému dusnu, ktoré prekrýva tie normálne problémy, ktoré v tomto štáte existujú. Toto je skutočne hra, v tejto chvíli, na slepú babu a na zviditeľnenie politikov vládnej koalície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríte o urážkach, súhlasím s vami, absolútne súhlasím, nemali by sme sa urážať navzájom. Je to však troška nedôveryhodné z vašich úst, keďže váš predseda bol prvý, ktorý hneď na začiatku pourážal podpredsedu parlamentu. A ja ako člen strany, ja by som sa veľmi hanbil za to, keby môj kolega používal také výrazy a tak pourážal slovenský národ, ako to spravil váš predseda s národom maďarským. Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem, ja budem reagovať odzadu.

    Pán poslanec Solymos, viete, celý čas vašou faktickou poznámkou ste hovorili len o predsedovi Slotovi. Ja som tu dnes vystúpil a reagujte na to, čo som povedal ja, nie na to, čo hovoril Jano Slota pred dvoma dňami. Ale zrejme je to tak, že ste nemali pádnu odpoveď na tie argumenty, ktoré som tu povedal. Čiže skúste nabudúce reagovať na tie veci, ktoré sú naozaj problematické. Tu teraz nejde o urážky, teraz tu ide o veľmi dôležitú a základnú vec, o to, či bude tento zákon prijatý, alebo nie. A ak bude prijatý, ja vám garantujem, že vnesie taký nepokoj medzi obyvateľstvo na južnom Slovensku, že budeme prekvapení.

    Mimo toho chcel by som vám povedať ešte toľko, že, viete, keď vznikla politická strana MOST, tak veľa ľudí na južnom Slovensku sa tešilo, že konečne prišla politická strana, ktorá bude spájať Slovákov a Maďarov. Žiaľbohu, vykľulo sa šidlo z vreca, ako sa u nás hovorí, a ukázalo sa to, že je to presne to isté, čo bolo, keď tu bolo SMK. A vy, ak získate voličov z SMK, tak ja vám garantujem, že stratíte voličov, ktorí sa tešili na to, že budete prínosom v tejto spoločnosti a že títo, títo voliči nebudú za vás v budúcich voľbách hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tretí deň, pokiaľ dobre počítam, rokujeme o tejto téme. Aj to svedčí o tom, že to je mimoriadne citlivá téma, a aj to, že tu padli viaceré tvrdé slová, veľmi emotívne, ale chcem veriť, že príliš táto emócia sa neprenesie aj von z tejto sály, pri ďalšom pokračovaní o rokovaniach a priebehu udalostí ohľadom tohto zákona. Naozaj chcem v to veriť.

    Pravdupovediac, zazneli tu veci, na ktoré by som veľmi rád reagoval a povedal, ale jednoducho dám si, takpovediac dal som si bobríka mlčania, pretože nie je mojím cieľom priliať olej do ohňa. Naozaj toto nie je mojím cieľom. Chcem povedať, že snažím sa vžiť a mať empatiu aj s menšinami. Ja viem, že celkom sa to nikdy nedá, aj preto sa to nedá, že nie som príslušníkom tej menšiny, ale tú snahu mám. A ako politik som celý čas konal, myslím si, že som konal tak, aby Slovensko, táto krajina, bolo pevnejšie. A moje presvedčenie je, že pevnejšie je vtedy, keď sa aj menšina, nie všetci, to sa nikdy nedá dosiahnuť, ale aj menšina cíti, že toto je ich domov. Chcem, aby tak aj to zostalo, to poviem veľmi otvorene, a aj preto nechcem, aby krehké veci, ktoré sa dosiahli, sa nabúrali. Určite nechcem, aby kvôli tomu, že prebehne jedno sčítanie a v obci, kde to funguje, kde sú percentá, nebude 20, ale 19,8, bude tam pár Slovákov menej alebo pár obyvateľov inej národnosti viacej a sa to má hýbať. Nemyslím si, že to je dobré.

    A vnímam tento pocit menšín, ale chcem povedať aj niečo iné, že táto téma je naozaj veľmi citlivá aj pre väčšinu. Ja viem, že je to viac ako sto rokov od 19. storočia, a viem, že dnes už nie sú živí pamätníci, čo sa dialo vtedy, ale nezabráni nikto tomu, že aj po sto rokoch to intenzívne žije v historickej pamäti obyvateľov Slovenska. Veľmi intenzívne to žije, môžeme povedať, a ja beriem, viacerí z vás vyslovili nad tým ľútosť, beriem, že už bezprostrednú zodpovednosť nemôže z nás mať za to nikto, čo sa udialo pred sto rokmi, ale napriek tomu je fakt, že to žije.

    A použijem aj príklad jeden, možnože príklady lepšie ilustrujú veci, a dúfam, že nebude zneužitý. Už je to viac rokov, čo pri rovnakej téme rozbúrených emotívnych vzťahov prišiel som, ešte som nebol vo vrcholnej politike vtedy, prišiel som autobusom domov, do dediny, vystúpim a tam som videl, že ma jeden z mojich susedov, už je dnes nebohý, vyslovene očakával a chcel so mnou hovoriť. A v tej rozbúrenej atmosfére hovorí mi: "Ja to už nemôžem vydržať, ja som taký Slovák, že ja pôjdem na ten juh a vezmem samopal." A tak som mu vtedy povedal: "Kamil," lebo to bol normálny človek, vzdelaný, rodinu mal, v nedeľu chodieval do kostola, tak som mu povedal, "Kamil," hovorím, že "čo blbneš. Stretol si ty živého príslušníka tejto národnostnej menšiny?" pretože žije na severe. Vraví: "No nie." Hovorím, že: "Ty máš dom?" "No." Hovorím: "Aj on obyčajne má dom. Ty máš rodinu? Aj on má rodinu, má synov. Pomáhaš svojim deťom? Aj on pomáha." Hovorím, že: "Čo blbneš." Neviem, či som ho presvedčil, to nechcem si toľko nahovárať, ale určite sa upokojil a istým spôsobom aj zahanbil, pretože to bol normálny, slušný človek.

    Chcem to, hovorím to preto, že kde môžu viesť naozaj vybičované emócie. Preto - a tu sa obraciam k vám takpovediac s prosbou, aby ste aj vy istým spôsobom pokúsili sa vnímať to, čo možno sa vám zdá byť neracionálne, ale potrebuje aj z vašej strany istú empatiu k tomu, ako túto citlivú vec vníma značné množstvo obyvateľstva na Slovensku. Nič viac a nič menej.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fronca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Milé, ale falošné. Milé v tom, že sa snažíte istou idealistickou, rozprávkovou, čiže nereálnou, z reálneho života vytrhnutého kontextu, vnímať spolunažívanie dvoch etník, ktoré sú poznačené značnou historickou traumou.

    Pán poslanec z KDH, takýto prejav by som ocenil po tom, keby sa predstavitelia Maďarskej republiky ospravedlnili Slovákom za historické traumy a krivdy v minulosti napáchané. Potom by sme možno mohli urobiť akúsi hrubú čiaru za minulosťou a mohli by sme pristúpiť aj k takýmto kazateľným rečiam.

    Ale spomínali ste diferenciu, prísnosť zákona, čo keď niekomu chýba 0,2 % pod kvórum? No ale nebolo vám ľúto rovnako tak dôchodcov, ktorým možno pre výpočet dôchodku chýbalo pár dní odpracovaných alebo týždňov a uplatnila sa rovnako prísnosť zákona? Alebo vám nechýba tiež pri tejto odkázanej skupine, podľa mňa určite viac odkázanej ako príslušníci menšín k tomu, že pár centov ich možno delilo od vyplatenia rôzneho stropu vianočného dôchodku?

    Keď už chcete byť spravodliví, tak buďme spravodliví všade a za všetkých okolností a nielen vo vzťahu k etnickým menšinám. Máme tu iné spoločenské menšiny, voči ktorým sa správame veľmi zle.

  • Pán poslanec Martin Fronc, bolo vidieť z tvojho prejavu, že si mimoriadne, mimoriadne opatrný, vážil si slová ako na lekárnickej váhe, čo napr. pri školstve od teba nikdy nebolo zvykom, tam, naopak, si používal príliš expresívne slová a teraz len aby si niečo nebodaj nepokazil. Aj si to naznačil, že tvojím cieľom nie priliať olej do ohňa.

    Ale povedal si, i keď veľmi nesmelo a neisto, že nesúhlasíš s tým, aby sa to percento znižovalo, bolo to, myslím, aj v tlači, tak si myslím, že by si mohol nájsť trošku viacej odvahy a povedať to zreteľnejšie. Ale chcel by som ťa vyzvať, že pokiaľ naozaj nesúhlasíš s tým, aby to kvórum šlo dole, tak nájdi odvahu a zahlasuj proti tomuto zákonu. Zahlasuj proti, nájdi odvahu a nesnaž sa, pretože tebe je jasné, musíš vedieť, už si v politike, si povedal, dosť dlho, že tých 15 % tam zostane. Tých 15 % tam bude. Takisto pán Matovič nevyrokuje absolútne nič, pretože nemáte šancu, pokiaľ chcete vo vládnej koalícii zostať.

    Takže ešte raz, nájdi odvahu, pán poslanec, som presvedčený, tak ako ťa poznám, že, o tom, že ty máš pravdu, tak zahlasuj proti tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Fronc, v úvode som tak trošku cítil také zneváženie tejto diskusie, keď ste hovorili, že sa už tretí deň o tejto téme, veľmi citlivej diskusie, veľmi citlivej téme diskutuje. Ja by som možno pripomenul, že rád by som privítal diskusiu takú podrobnejšiu, ako aj teraz vedieme, pri takých zákonoch, ktoré ste tu odsúhlasili v tomto parlamente a v priebehu pár mesiacov ich idete meniť. Aj vy ste dvíhali ruku alebo svoj hlas za zákon, ktorý napríklad spoplatňuje alebo dáva povinnosť odvody platiť zdravotné za to, že prenajíma niekto byt. Vy ste boli tiež tu prítomný a ste za to hlasovali. Tak ste to mohli spomenúť a povedať o tom, že aj pri tomto je potrebné robiť dlhšiu diskusiu.

    Ale čo je dôležité, očakával som, ako som už viackrát vyzýval v tejto diskusii, aby ste konečne povedali, načo je tento zákon potrebný. A opäť som sa nedozvedel načo. Iba ste len naznačili, že keď niekde bude po sčítaní menej ako 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, kde to doteraz používali, tak prečo im to neumožniť. Nuž ale nepovedali ste pritom to ďalšie, že ďalších desať obcí, ktoré to doteraz nemali, to budú mať. A toto je práve to skryté, ktoré to tam je, a vy ste im na túto rétoriku, na rétoriku jednej politickej strany, ktorá neustále zneužíva túto národnostnú menšinu maďarskú vo svoj politický prospech, skočili a mrzí ma to. Vy, ktorí by ste sa mali z tej traumy, ako KDH mám na mysli, konečne vyliečiť, ktorí ste nehlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, mohli by ste aspoň teraz vidieť, že o čo tu ide.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fronc, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som povedal, že nebudem komentovať a nebudem reagovať, pretože nechcem prilievať olej do ohňa. Musím povedať, že je to oveľa ťažšie aj po týchto faktických poznámkach, ale dodržím to.

    Len chcem jednu vec vysvetliť a povedať v súvislosti s tým, čo tu zaznelo, ja som si nikdy pre žiadne médium nevyjadril o tom, ako budem hlasovať. Ako píšu médiá, to, samozrejme, vy všetci viete, ja som sa k tomuto nikdy nevyjadroval do verejnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení voliči, ešte predtým, ako by som začal svoju krátku reč, toľko by som ako chcel dodať, že stále sa tu skloňuje Maďarská republika, ale zrejme ako váš pohľad, ktorý tu ako stále opakujete, by ste mali uprieť zhruba ako tým smerom do južného rohu rokovacej sály, lebo tu asi nikto nezastupuje Maďarskú republiky, takže nerád by som bol, keby sa tieto dve podstatné mená, že byť Maďarom a Maďarská republika, sa do 100 % prelínajú. Asi ste (si) všimli, že z našej strany, zo strany Sloboda a solidarita, nikto k tejto téme nevystúpil, je to znakom, Matovič nie je členom Slobody a solidarity, a je to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nevyrušujte pána poslanca, nehnevajte sa.

  • Ďakujem.

    Nie je to určite náhodou. Musím povedať, že táto téma pre našu stranu je druhoradou. Naďalej vyznávame tú myšlienku, že ak hospodársky, ekonomicky či finančne na tom ľudia sa budú cítiť istejšie a lepšie, že tým menej ich budú oslovovať témy, ktoré môžu mať niekedy ani nie radikálny, ale skôr extrémistický podtón.

    Vystupujem v rozprave z dôvodu, že som maďarskej národnosti a jednotlivé fakty alebo niektoré riešenia sú mi známe, mám s nimi skúsenosť a rád by som sa s nimi ako s vami podelil. Určite by som si mohol priniesť aj na jednu stranu, aj na druhú stranu tucet kníh alebo zdrojov, ktorými by som chcel podložiť moje argumenty, či už v prospech, alebo proti niektorého zákona, v tomto prípade tohoto návrhu. Samozrejme, vždy môžeme zmapovať alebo nejako sa zorientovať v tom, ako sa to robí alebo ako sa to nerobí v iných krajinách, čo hovoria vedci a znalci tejto témy z cudziny, ale musíme vychádzať z toho, o čom sme sami presvedčení a čo je pre našu konkrétnu situáciu dané.

    Preto vítam aj to, čo načal pán kolega Fronc, že krivdy sú na obidvoch stranách. Ja naďalej, síce už možnože netrpezlivo, ale čakám na to, kedy dôjde k takej katartickej skúsenosti, ako tomu bolo ešte v bývalom rozdelenom Nemecku, kde sa otvárali archívy Štátnej bezpečnosti, možnože to bolelo pol roka alebo rok, kým sa medzi ľuďmi vyjasnilo, čo komu napáchal, ale odvtedy je kľud a táto téma sa neotvára. Určite by som privítal, ba tobôž volám po tom, aby ten symbolický múr alebo ten obojstranný múr nárekov sa otvoril, aby sme raz a navždy aspoň v našej histórii uzavreli tento nekonečný príbeh.

    Hlavným dôvodom môjho vystúpenia je to, aby som ozrejmil alebo objasnil niektoré pojmy a nielen dojmy, ale najmä ako pojmy, ktoré tu odzneli či už dneska, alebo včera. Samozrejme, nikoho nechcem presviedčať, že to moje ponímanie je to správne, chcem len konštatovať, čo si ja myslím a ako to myslím ja.

    Dnes pán kolega Rafaj hovoril o národnosti ako o podstatnom mene a už nie ako prídavnom mene. Musím vám povedať alebo aj ostatným kolegom, že určite sa necítim byť súčasťou nejakej národnosti. Som občanom tejto krajiny, ktorý možnože sa v tom líši od vás, že hovoríme iným jazykom alebo tá naša socializácia prebiehala v inom kultúrnom prostredí, ale v ničom inom sa necítim byť iný, nie že menší, iný od vás. A takisto ma teší pojem, ktorý používal kolega Matovič, ktorý možnože prvýkrát v tejto sále použil slovné spojenie národnostná väčšina. Ak nás Maďarov v bežnej reči nazývam národnostnou menšinou, tak určite opak toho je národnostná väčšina, čo si tiež nemyslím, že by bolo vám blízke vyjadrenie alebo vám blízke spojenie. Ja najradšej by som z tohoto hľadiska alebo z tohoto aspektu sa považoval za jazykovú menšinu, nakoľko si myslím, že pri tejto téme sa rozlišujeme len v tejto jedinej veci.

    Čo sa týka samotnej menšiny, dosť často, najmä včera sa splietli dva(dve) ponímania pojmu menšín. Jeden z rečníkov ako príklad uvádzal situáciu alebo riešenie v Nemecku, v Spojených štátoch alebo vo Francúzsku, kde tie menšiny, či už národné, kultúrne alebo jazykové, používajú jednotný štátny jazyk. Rozdiel asi je v tom, že rozoznávam menšiny, cudzím slovom povedané, autochtónne, ktorí nepricestovali vlakom alebo neprišli ako lietadlom, ale ich ten bocian priniesol, ktorého súčasťou som aj ja, že som sa tu narodil a moji predkovia tu tiež žili, sa tu narodili, len vždy v nejakých sínusových dráh(drahách) tie hranice nad ich hlavou sa posúvali. Takže nie som migrujúca menšina, ktorá raz v živote musela urobiť to rozhodnutie, že sa vzdáva svojej domoviny, svojej vlasti a svojej krajiny a sa prispôsobí, v lepšom prípade sa integruje, v horšom prípade sa asimiluje, do prostriedkov alebo spomedzi prostriedkov tej krajiny novej.

    Ďalším dôležitým pojmom je národ. Možnože viacerým z nás, teraz hovorím ako Maďarov tu na Slovensku, vadí napríklad tento nápis, že sa jedná o Národnú radu Slovenskej republiky napriek tomu, že sa nejedná len o zastúpenie jedného národa. Mne tento pojem alebo toto spojenie problém nerobí, nakoľko rozoznávam národ v politickom ponímaní, čo pre mňa znamená súhrn voličov alebo občanov daného politického segmentu, a národ kultúrny, ktorý možnože tuná viacej rezonuje v tejto sále, kde už môžem hovoriť o odlišnostiach. Čiže je to zastupiteľským orgánom politického národa.

    Veľmi mi vadí, keď o výuke(výučbe) slovenského jazyka tu na Slovensku na menšinových školách sa hovorí ako o cudzom jazyku alebo cudzej reči. Viem si predstaviť, ako to môže píliť vaše uši, keď to píli aj tie moje. Ja slovenčinu za cudziu reč nepovažujem. Považujem to jednoducho za svoju nematerinskú reč a určite že v budúcnosti budem skôr používať tento výraz ako ten predchádzajúci. Kľudne si to môžem dovoliť, nakoľko, zopakujem to, čo som povedal ešte v rozprave o štátnom jazyku, že Slovensko považujem za viacjazyčný štát. Za viacjazyčný štát, samozrejme, nie v Kysuciach alebo v Liptove, ale v určitých regiónoch Slovenska. Ja tento návrh, ktorý dneska prerokujeme, považujem možnože trocha za predbiehanie doby, ktorá by mala tento zákon upravovať, používanie jednotlivých jazykov toho istého štátu v týchto regiónoch.

    Veľmi ma prekvapilo nepríjemne a trocha ma aj mrzí včerajšie vyjadrenie pána Maďariča, ktorý asi ako jediný si dovolil povedať, že Slovenská republika je štátom Slovákov. Ja, samozrejme, ako nezdieľam tento názor a budem rád, ak kolega Maďarič si prehodnotí tento svoj názor, a určite ho nebudem za to považovať za revizionistu.

    Dovolil som si ten môj vzťah k Slovenskej republike vyjadriť práve opačným spôsobom, čiže ja Slovenskú republiku považujem takisto za svoju krajinu, republiku, štát alebo domovinu. To som si dovolil odzrkadliť aj v mojom majetkovom priznaní, čo som symbolicky odovzdával včera, kde Slovenskú republiku som uviedol tiež ako svoj majetok.

  • Reakcie z pléna.

  • Majetok. Je to môj. Tiež tak, ako je to vás. Slovenskú republiku, hej.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný pán poslanec Jasaň.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám na rečníka iba jednu otázku. Hovorili ste o tom, že pán Matovič má nejaký iný názor ako vy a nie je členom strany SaS. Chcel by som sa spýtať, že či v strane SaS je treba mať iba nejaký monotematický názor alebo máte ich tam viacej a aký mechanizmus používate pri hľadaní dohody. Či je to ten mechanizmus, že ak má niekto iný názor, tak si zažíva vylučovanie z klubu. Ďakujem.

  • Možno budete, pán poslanec, prekvapený, ale ja vám v podstate dám za pravdu. Ale hneď vám aj vysvetlím prečo.

    Máte pravdu, sme všetci prevažne kresťania. Tisíc rokov sme budovali jedno kresťanské kráľovstvo. Ako uviedol včera Ján Slota, geneticky sme v podstate tiež to isté. Ten rozdiel, že autochtónni Slováci majú 80 % pôvodných slovenských génov a prišlí Maďari len niečo cez 50 % slovenských génov, nie je až taká veľká diferencia, aby sme sa tu hádali.

    A poďme teda spolu budovať našu krásnu vlasť Slovensko bez toho, aby ste museli neustále zvýrazňovať svoju rozdielnu jazykovú zdatnosť alebo príslušnosť. Sám ste povedali, že sa cítite byť teda občanom Slovenskej republiky. Ja možno na rozdiel od vás by som rozlíšil ten pojem, ktorý zaviedol ešte Sládkovič: majeť a svojeť. Ale to už sú detaily, k tomu sa určite dostaneme.

    Takže súhlasím s vami, že robiť nejaké veľké rozdiely medzi slovensky hovoriacimi Slovákmi a Slovákmi hovoriacimi po maďarsky je asi zbytočné. Takže dajte návrh, nech pán podpredseda vlády Chmel stiahne tento zbytočný návrh zákona a poďme sa venovať nejakým kvalitnejším a kvalifikovanejším zákonom. V tom s vami súhlasím.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebudem reagovať na niektoré pasáže pána poslanca. Predovšetkým hovoril o vzájomnom odpúšťaní a vyjasnení si tých slovensko-maďarských či maďarsko-slovenských vzťahov. Za našej vlády sme urobili konkrétne kroky a vlastne spoločné pohľady na slovenské a maďarské dejiny, slovenských a maďarských historikov sú viac-menej pripravené. Len zamrzli teraz, poviem otvorene. Pretože s pánom Szarkom som hovoril, zamrzli, pretože Orbánova vláda nemá o to záujem, aby takáto spoločná kniha pohľadov tých dvojičiek slovenských a maďarských historikov na tieto dejiny vyšla. My ju vydávame aj v angličtine, a vyjde aj v angličtine.

    Čiže by som požiadal aj tuná prítomného pána podpredsedu vlády, aby do tohto výrazne vstúpil, aktívne, aby sa to posledné redakčné stretnutie uskutočnilo, aby táto publikácia vyšla.

    Po ďalšie. Viete, to vzájomné odpúšťanie. Tento problém, ako je slovensko-maďarský, je aj írsko-anglický. Historicky. Vieme, čo zobrali Angličania Írom. My sme sa učili o spisovateľoch anglických a nevedeli sme často, že sú to Íri, a mnohí boli, alebo Škóti. Alebo iných národov, ktoré tam žili a mali svoju históriu. Prekrývavalo sa to predovšetkým britským impériom. Ale predovšetkým musí urobiť ten väčší národ, ten konkrétny, tu svoj krok. Angličania voči Írom to doteraz neurobili. Tuto je znak od pána Aherna, od bývalého írskeho premiéra, s ktorým som hodinu rozprával o týchto vzťahoch, o tolerancii piatich svetadielov. A znovu chcem zopakovať, doteraz to nevyriešil ani vo vzťahu k Severnému Írsku. Čiže oni nám dávajú príklady, ako to máme riešiť tu, a oni to sami neriešia.

    Teda znovu opakujem, som za mnohé, za dialóg, aj v súvislosti o týchto veciach, o ktorých hovoríte, ale považujem za nepotrebné, aby sme schvaľovali tento zákon, pretože na slovensko-maďarskom prostredí na juhu Slovenska...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Somogyi, začali ste s tým, že by sme sa mali pozrieť na juhovýchod a že to, čo my tu riešime, nesúvisí so štátom slovenským a s Maďarskou republikou. Ale skúste sa vy teda pozrieť na juh od Slovenska, čo sa tam deje, a napríklad to, čo je najčerstvejšie, volebné právo, keď naši občania, naši ľudia budú voliť predstaviteľov cudzieho štátu, keď volebná kampaň cudzieho štátu bude prebiehať na území Slovenska, to nie sú súvislosti? To nie sú nadväznosti? Toto nás nečaká?

    Takže skúste aj vy sa trošku zamyslieť, že čo je podstatou celého tohoto zákona a že aké bude ďalšie pokračovanie. Vy si myslíte, že toto je koniec? Toto nie je koniec. Je to určitý systém a toto je len jedna súčiastka z toho, aby sa veci posunuli trošičku ďalej. Takže existujú tu aj súvislosti, aj nadväznosti.

    Pokiaľ ide o to, že vám vadí, že je Národná rada, a napádali ste pána poslanca Maďariča. Ale áno, slovenský národ má svoj štát - Slovenskú republiku. A sme šťastní, že ju máme. A žijú tu spolu s nami aj národnostné menšiny. Tak čo vám na tom vadí? Ale z tých menšín nemôžte urobiť ďalší národ. To už potom nie sú národnostné menšiny. Takže toto je trošku nebezpečné, čo ste povedali.

    Ten cudzí jazyk. No ale veď to boli oficiálne prehlásenia, že slovenčina v školách sa bude učiť ako cudzí jazyk. No povedal to pán Bugár. Slovenčina ako cudzí jazyk. A takto mali byť nastavené aj študijné osnovy, to bolo oficiálne prehlásenie, že materinský, ja si na to dobre pamätám. Takže takisto sú to oficiálne prehlásenia, na ktoré my musíme reagovať a ktoré sme museli nejakým spôsobom riešiť.

  • Pán poslanec, viete, ja by som nemal reagovať, ale v kuse zneužívate, že predsedajúci nemá reagovať. Ja som vždy hovoril o tom a musím teraz povedať, že slovenčina ako druhý jazyk, nie cudzí jazyk. Mýliť sa je ľudské.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem. Vážený predrečník, dovoľte, aby som doplnila vaše vystúpenie. Zamýšľam sa nad tým, komu osoží táto novela. V roku 1991, posledné sčítanie ľudu na Slovensku za bývalého režimu ma vyprovokovalo k tomu, aby som tu ponúkla nejaké čísla. Vtedy bolo dvojmiestnym číslom číslo obcí, ktoré vykazovali viac ako 50 % obyvateľov s inou národnosťou ako slovenskou. Sklamanie? Preto, aby bolo červeno-bielo-zelené územie väčšie, potrebovalo sa prejsť na 20 % a teraz je potrebných 15 %, aby mohli politici plávajúci v nosnej národnostnej téme, teda títo politici, aby mohli lepšie imponovať Orbánovi a ponúkať mu, možno aj v medzinárodnom priestore, väčšie červeno-bielo-zelené šrafované územie. Možno tým chcú mať v jeho očiach väčšiu vážnosť.

    Alebo stále sa snažia uskutočňovať sen dvojjazyčného štátu? Len preto, že 300-tisíc občanov sa cítia byť Maďarmi? Verte mi, obyvateľom južného Slovenska - a nielen im - to nijako neosoží. Ako som už v minulosti povedala, ide o uzavretie sa týchto národnostných menšín do jazykového geta. Ale nielen občanov s maďarskou národnosťou, ale najmä Rómov. Nemajú vďaka slabej znalosti štátneho jazyka prístup na vysoké školy a univerzity. Mnohí, možno práve maďarskej národnosti, možno práve preto študujú v Maďarsku, lenže sa nevracajú späť. A to je ten problém. Ovládanie štátneho jazyka dovoľuje obyvateľovi zúčastňovať sa v plnohod...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Somogyi, oceňujem váš kultivovaný prejav, ktorý ste tu predniesli, ale musím konštatovať, že vaše vystúpenie bolo skôr zahmlievaním a odvádzanie pozornosti od skutočnosti tohto zákona, od reality, kde chcete dostať novelou tohto zákona súčasnosť.

    Hovorili ste, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia je vyjasnenie pojmov a dojmov, ktoré tu odzneli. Ja si myslím, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia malo byť vysvetliť, prečo tento zákon je potrebný. A toto som sa, bohužiaľ, z vášho vystúpenia nedozvedel.

    Ale, samozrejme, dozvedel som sa o tom, že ako v Nemecku riešili problém, ako riešili problémy inde, kde majú možno nejaké dedičstvo z minulosti. Nuž ale musím vám povedať, že to všetko, čo ste spomínali, tu Slovenská republika už dávno má vyriešené. Má to vyriešené aj priamo v preambule ústavy, kde priamo hovorí o tom, že národnostné menšiny sú integrálnom súčasťou, v tom voľnom preklade z Ústavy Slovenskej republiky. To všetko tu už máme. A hovorím to preto, aby náhodou niekto, kto nás bude pozerať, si nemyslel, že my sme úplne kdesi inde. Nie, my sme moderná Slovenská republika, ktorá na toto všetko myslí.

    Hovoríte o národe, o výuke(výučbe) na školách. To všetko už dnes majú národnostné menšiny a tobôž maďarská menšina vyriešené, dokonca má vysokú školu v Komárne, čo máloktoré krajiny vôbec majú.

    A preto si myslím, že je potrebné, aby ste skôr vysvetlili, načo tento zákon je dobrý. Len pre jednu politickú stranu, aby ste udržali koalíciu pohromade? Alebo vyhnať peniaze samosprávam z ich rozpočtov?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, spomenuli ste taký pojem "hospodársky istejšie". Tak ja sa pýtam, a doteraz som to tu nepočul, myslíte si, že ak sa tento zákon prijme, tak sa bude mať napríklad rómska menšina na Slovensku hospodársky istejšie? Myslíte si, že keď sa budú môcť na obecných úradoch a úradoch verejnej štátnej správy dohovoriť svojím materinským jazykom a pred obcou, napríklad v Jasove bude aj rómsky, aj maďarský, aj slovenský, v Medzeve aj rómsky, aj nemecký, aj slovenský, že sa tam tieto menšiny budú mať hospodársky istejšie, že nájdu zamestnanie, že sa zlepší ich sociálne postavenie? Ak ma presvedčíte, že týmto zákonom sa to dosiahne, tak možno budem uvažovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj kolegom a kolegyni, že v takom hojnom počte reagovali.

    Pán kolega Viskupič, ste členom poslaneckého klubu SaS, takže zrejme ovládate, ako prebieha rozhodovací proces alebo to, že ako si vytvárame ako stanoviská k jednotlivým zákonom. Takže to by som tu v pléne ako nepokladal za potrebné zopakovať.

    Pán kolega Rafaj, ja si myslím, že to moje vystúpenie vôbec nebolo agresívne alebo útočné. Vy po minúte a pol ste sa vrátili do pôvodných koľají, keď ste začínali hovoriť o Slovákoch hovoriacich po maďarsky. Preto hovorím o občanoch, ktorí jednu ako národnosť slovenskú, jednu maďarskú a určite by som ako nechcel spliesť tým, ktorým to snažíte vy urobiť.

    Pán Čaplovič, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sledovali aj tú pasáž, kde som hovoril o vzájomnej diskusii, ale ja nevolám po odpustení, ja volám najmä ako o priznaní sa k niektorým veciam. Takisto ako mi chýba, že maďarská strana nepriznáva tie krivdy, ktoré spáchala na svojich menšinách ešte za Uhorska na jednej strane, na druhej strane mi chýba priznanie sa k tým veciam, ktoré sa tu diali po roku 1945.

    Pán Mikolaj, ja som ako, ja len čisto ako technicky, ja som nepoužíval o výuke(výučbe) slovenčiny ako o cudzej reči, takže ako tuná necítim sa byť adresátom. A v žiadnom prípade sa nepovažujem za zástupcu maďarskej menšiny tu v Slovensku, sú na to strany, ktoré ako to majú vo vlastnom programe.

    A to je asi všetko. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, zákon, ktorý tu prejednávame, je z môjho pohľadu zákon, ktorý má mať za cieľ to, aby sa všetkým občanom, ktorí žijú v tejto krajine bez ohľadu na to, či patria k väčšine, menšine akejkoľvek národnostnej, žilo dobre, aby každý mal pocit, že je tu doma, že jeho cit k rodnej reči, ku komunite, z ktorej pochádza, nie je nikým narušovaný, ale zároveň, že sa cíti ako súčasť tejto krajiny, že sa snažíme vytvárať homogénny celok, ktorý umožní každému realizovať svoje súkromné, kolektívne a bytostné pocity tak, aby posilňovalo lojalitu a posilňovalo spolupatričnosť občanov tejto krajiny s touto krajinou a sebe navzájom. Aby každý, či pôjde z východu na juh Slovenska, mal rovnaký pocit, že je stále vo svojej krajine, tak ako keď pôjde z juhu Slovenska na sever Slovenska, aby sme proste boli občania Slovenska, ktorí sa v tejto krajine naozaj cítia dobre a sú na ňu hrdí.

    Je to veľmi citlivá téma. To je úplne jasné a tradične je to téma, ktorá vyvoláva búrlivé diskusie, ktoré ubiehajú, čo je logické, sem-tam do bočných smerov. Musíme si uvedomiť, že keď chceme spraviť dobrý zákon, tak musíme veľmi pozorne sledovať, aby bol férový voči všetkým. Pretože každý vidí nejakú menšinu pred sebou, keď hovorí o zákone o jazyku národnostných menšín, ale tých menšín je jednak viac a jednak aj príslušníci väčšinového národa v niektorých dedinách a obciach sú sami menšinou. Ten zákon musí byť vyvážený, aby pre každého, kto, keď hovoríme o individualite, bez ohľadu na to, ku ktorej národnostnej menšine alebo ku ktorému a či patrí k väčšinovému národu, aby vytváral úplne rovnaké podmienky pre sebarealizáciu, pre prácu, pre život, pre spolunažívanie.

    Čo sa samotného, tohoto samotného návrhu týka, ktorý tu máme, máme ho v prvom čítaní, takže toto je naozaj všeobecné debatovanie a určite ho treba posunúť do druhého čítania, o tom niet pochýb. Ale zároveň by som chcel povedať, že je treba ešte doladiť v druhom čítaní niektoré záležitosti tak, aby naozaj nevznikali pochybnosti, aby nevznikali dvojité interpretácie. Musíme si uvedomiť to, že aj keď tento jazyk je len akousi nadstavbou, tento zákon je akousi nadstavbou nad zákonom o štátnom jazyku, v bežnom prostredí v malých obciach kdekoľvek na Slovensku budú s tým zákonom pracovať nie právnici vyškolení v tejto oblasti, budú ho brať do rúk obyčajní ľudia, starostovia, zamestnanci obecných úradov alebo aj bežní ľudia a budú v prvom rade vidieť to, čo je v tomto zákone napísané. Nebudú študovať následne ďalší zákon a odvolávky a porovnávať si, ako je to myslené.

    Preto keď chceme predísť možným nezrovnalostiam, musíme byť interpretačne veľmi jasní. Napríklad musí byť úplne jasné všade, pri každej zmienke o použití jazyka národnostných menšín, že je to myslené tak, že popri štátnom jazyku je možné použiť aj štátny jazyk. V tejto predlohe to na niektorých miestach, nie všade, na niektorých miestach tak jasné nie je a mohlo by to vyvolať dvojité interpretácie.

    A tu nejde o to, že keď by prišlo na spor, tak, samozrejme, sa to vyjasní, pretože je tam jasná linka na zákon o štátnom jazyku. Ale chceme spory? Chceme, aby mal niekto dôvod na základe tohoto vyrábať problémy v spolunažívaní? Je predsa snáď každému jasné, že ľudia sú rôzni, že nacionalisti a extrémisti sú na všetkých stranách, nielen na strane väčšinového národa, ale aj menšinových národnostných skupín. A nie je dobrý zákon, keď dávame šancu, aby sa extrémistické názory mohli šíriť aj tým, že budú dezinterpretovať to, čo je v zákone napísané svojím spôsobom. Preto musíme sa snažiť v tej najlepšej viere napísať veci tak, aby nevznikali pochybnosti. Aby sa nezavdávali príčiny na vytváranie nejakých nedorozumení, napätí, aj keď by to bolo veľmi účelovo myslené.

    Takisto by sme mali mať na pamäti to, že každý občan tejto krajiny by mal mať napríklad úplne rovnaké šance na zamestnanie. Na zamestnanie vo verejnej správe, v zdravotníctve, vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýka aj tento zákon, a nemalo by to byť podmieňované nejakými jeho dodatočnými znalosťami - jazykovými. Pretože pokiaľ by to tak bolo, tak okamžite nám vypadáva skupina ľudí, ktorá neovláda v danom území menšinový jazyk, a teraz hovoríme o ktoromkoľvek území, aj o východnom Slovensku, v správe z oblasti pôsobenia v takýchto službách. Nie sú to veľké, nie sú to veľké zmeny alebo potreba nejakých zásadných opráv tohto zákona, jedná sa naozaj o jemné cizelovanie a jemné dolaďovanie toho, aby to bolo jasné.

    Pretože keď máme v našej krajine viac národnostných menšín, ktoré naozaj majú plné právo používať svoj jazyk, mne určite nebude vadiť 15-percentná hranica. Ale chcem, aby sme nevytvárali spôsob, ktorý by smeroval k tomu, že aplikáciou aj dobre mysleného zákona sťažíme prístup k dokonalému aplikovaniu zjednocujúceho jazyka, ktorým na území tejto krajiny je slovenčina, ktorá umožní realizáciu, pohyb, uplatnenie sa každému občanovi kdekoľvek v tejto krajine. Nechceme predsa izolovať ľudí. Chceme naozaj, aby každý, ktorý tu žije, sa cítil dobre, aby sa cítil dobre ako vo svojej domovine, nech je naozaj príslušníkom kohokoľvek.

    Takže teším sa na debatu a na odbornú prácu s tou najlepšou mienkou, s tým najlepším úmyslom v druhom čítaní, aby sme tieto veci docizelovali, doladili a aby sme verejnosti ponúkli skutočne dobrý zákon o jazyku národnostných menšín, ktorý nikoho nebude zvýhodňovať, nikoho nebude znevýhodňovať, bude férový voči všetkým a bude vytvárať skutočne dobré podmienky na život v tejto krajine pre všetkých občanov tejto krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť. Pán poslanec, nabudúce rýchlejšie, však ste boli so mnou v branno-bezpečnostnom výbore. Takže siedmy, posledný pán poslanec Jasaň. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nepochopil som, prečo chcete tento návrh zákona posunúť do druhého čítania a prečo chcete za tento návrh zákona hlasovať. Citlivo ste zvažovali slová, snažili ste sa byť diplomatický a nepohnevať si možno svojich politických partnerov.

    Pán poslanec, ja si myslím, že tento návrh zákona je celou svojou koncepciou zlý a minimálne si vyžaduje celkové prepracovanie. Vôbec si nemyslím, že sa dá v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť. Dokonca my tu nemáme aj záruku v tejto vládnej koalícii, že sa jej to podarí vylepšiť, pretože vidíme, ako počas rokovania konáte, aké návrhy na poslednú chvíľu predkladáte a aké zmätky vytvárate. Preto si nemyslím, že by návrh zákona v takejto podobe mal prejsť do druhého čítania.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, sympatická snaha, ale obávam sa, že nebude dotiahnutá do konca, pretože minimálne skončí na vyhrážke vášho koaličného partnera zablokovaním parlamentu, tak ako sme to zažili na februárovej schôdzi. Pokiaľ obsah zákona nebude v súlade s ich predstavami, ostatne navrhovateľom je predstaviteľ MOST - HÍD, podpredseda vlády Rudolf Chmel.

    Pokiaľ ste spomínali zvýhodňovania, tak naozaj to nie je možné, pretože je tu nález Ústavného súdu zakazujúci pozitívnu diskrimináciu. Oceňujem na druhej strane, že cítite potrebu ochraňovať aj nedefinované menšiny, ktorými je paradoxne, ktorými sú Slováci žijúci na južnom Slovensku, ale to nielen v etnických porovnaniach, tam je to možno markantné v okrese Dunajská Streda. Ale poďme sa pozrieť na problém aj politický, politickú menšinu, a preto si myslím, že je potrebné prikročiť aj k zmene zákona o voľbách do samosprávy obcí na tzv. jazykovo zmiešanom území tak, aby sa zmenil diskriminačný systém väčšinový, diskriminačný pre Slovákov, na systém pomerný, ktorý by bol pravdepodobne - iste všetci súhlasíte - aj najspravodlivejší. Pretože nehovoríme len o etnickej diskriminácii Slovákov, ale otvorene už začnime hovoriť aj o politickej diskriminácii, pretože z ústavy majú právo zúčastňovať sa na veciach verených, ale nie je to možné momentálne v praxi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Po prvé by som chcel opraviť pojem "krajina", ktorý používal pán poslanec a používajú to, žiaľ, aj mnohí poslanci v tejto Národnej rade. Krajina je Burgenland, Sasko, Bádensko-Wintembersko, Burgundsko, Lombardia, ale my sme od 1. januára 1993 štát. Krajinou sme boli za prvej Československej republiky, keď bolo krajinské zriadenie, bolo Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko, Podkarpatská Rus.

    Čiže naučme sa skutočne používať tento termín ako expressis verbis, ako "štát", lebo sme naozaj od 1. januára 1993, keď sme získali štátnosť, sme štát.

    A dovolím si v súvislosti s tým, čo tu bolo povedané, tým nádejam, ktoré sa tu zo strany koalície, že keď to posunú do druhého čítania, že sa im podarí mnohé veci zmeniť. Prečítam vám doslovný preklad, čo povedal predseda MOST - HÍD v novinách Új Szó k tomuto zákonu, citujem: "Aj pri zákone o používaní jazykov menšín očakávam tvrdé diskusie. Viem, na čo sa budú zameriavať. Ale ak to nebudeme požadovať, budú sa zameriavať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 %, musíme žiadať 150 % s tým, že musíme dosiahnuť kompromis. Lenže tento kompromis nesmie presiahnuť rámec principiálnych vecí."

    Čiže už teraz dosiahli 80 %. A veľmi nepočítam s tým, že nejaké zmeny budú, ďalšie, v druhom čítaní.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, že tento treba zákon v miernom duchu upraviť v druhom čítaní, to je naivná predstava. Ja si dovolím prečítať správne delikty v § 7b.

    "(1) Správneho deliktu na úseku používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1

    a) neumožní občanovi republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, komunikovať v ústnom a písomnom styku v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti neinformuje,

    b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, nevydá rovnopis rozhodnutia a rodný list, sobášny list alebo úmrtný aj v jazyku menšiny,

    c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny, vo svojej pôsobnosti aj v jazyku menšiny,

    d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jej pôsobnosti aj v jazyku menšiny,

    g) nezabezpečí na požiadanie informáciu o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny,

    h) neposkytuje podpredsedovi vlády informáciu a písomné podklady."

    A v bode 4: "Ak úrad zistí porušenie povinnosti, ktorá je správnym deliktom podľa odseku 1 a 2 a ani po písomnom upozornení nedôjde ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže úrad uložiť pokutu 50 až 2 500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."

    Tak si myslím, že na takéto umiernenie toho zákona je potrebné celé prerobiť, tento zákon. To doporučujem určite.

  • Ďakujem. Pán poslanec, udivujú ma vaše posledné vety. Pán poslanec, nejde predsa o novelu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ale máte pravdu, verejné prostriedky, ktoré majú zlepšiť postavenie národnostných menšín, by mali byť použité na lepšiu znalosť štátneho jazyka a odborné predmety by sa mali vyučovať v štátnom jazyku, aby bola odborná terminológia vžitá, normálna, používateľná, aby sa im umožnilo získať kvalitné vzdelanie na našich vysokých školách a univerzitách. A opäť zdôrazňujem, že ovládanie štátneho jazyka kdekoľvek vo svete dovoľuje obyvateľovi zúčastňovať sa plnohodnotne spoločenského a verejného života bez pocitu hendikepu a podobného zachádzania do takýchto iracionálnych, extrémnych nuansí. Lebo ináč neviem nazvať túto novelu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Kaník, ja by som aj to vaše úsilie o ochranu národnostných menšín bral celkom úprimne, keby som nežil na južnom Slovensku a nevedel by som, ako to tam chodí, a keby sme vedeli, a tým by som chcel dať do pozornosti aj Obyčajným ľuďom, tento zákon nie je o 15 %. Tento zákon je skoro celý prepracovaný a tento zákon smeruje úplne niekam inam. Podľa môjho názoru tento zákon sleduje postupnú, pomalú likvidáciu slovenčiny na južnom území. Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale kto tam žije, vie, o čom hovorím.

    Pán poslanec Kaník, pokiaľ tento zákon bude prijatý a budete sa starať potom o slovenskú menšinu na južnom území, budem veľmi rád. A dúfam, že sa pozerajú a pozorne sledujú túto rozpravu aj voliči slovenskí strany MOST - HÍD a pochopia do budúcnosti, o čo tejto strane ide a čo sa vlastne tu deje.

    Predpokladám ešte, že pán Chmel ako predkladateľ tohoto zákona bude raz zapísaný v nejakej historickej knihe Slovenskej republiky ako prvý postupne likvidátor slovenčiny na južnom území.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán kolega, použili ste dva také výrazy, ktoré ma veľmi zaujali a ktoré veľmi dobre znejú, a to je, že dáva si za cieľ, aby sa všetkým žilo dobre a aby bol férový voči všetkým. Akože veľmi dobre to znie a ja sa vás preto veľmi férovo spýtam na to isté, čo som sa pýtal pána Somogyiho, myslíte si, že prijatím tejto právnej normy sa život národnostných menšín, všetkých národnostných menšín na Slovensku zlepší? Že sa zlepší ich možnosť zamestnať sa? Myslíte si, že tie tabule a to, že v úradnom styku budú môcť hovoriť svojou rodnou rečou, čo si myslím, že môžu aj doteraz, že sa zlepší ich sociálne postavenie? Vážne si to myslíte?

    Poprosím vás o odpoveď, lebo pán Somogyi mi neodpovedal, aj keď súkromne mi to povedal, ale je lepšie, keď to vyznie, vyznie takto na verejnosť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaník, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Reakcia poslanca.

  • Páni kolegovia z SaS urobili prvého apríla, žart z vás, pán poslanec, a ukradli vám mikrofón. Skúste vedľa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Bol to nejaký pokus ma umlčať, zrejme. Čo sa nepodarí ani prvého apríla. Takže skúsim reagovať v krátkosti.

    No, tento zákon určite treba posunúť do druhého čítania preto, lebo ja som úplne presvedčený, tým odpovedám aj pánovi Rafajovi, že náš koaličný partner má rovnaký záujem, ako som ja definoval spoza toho rečníckeho pultu, nie vytvoriť nejaké podmienky na nerovnoprávne postavenie na nejakých územiach Slovenska, ale hľadať cestu pre férový zákon. A verím, že keď budeme takto pristupovať k tejto záležitosti, že to porozumenie nastane, že prinesieme zákon, ktorý naozaj bude podporený všetkým, a teda vládnou koalíciou, predpokladám, ale bol by som rád, keby aj opozíciou, ktorý naozaj bude vyvážený a nikoho nebude vystavovať do nejakej pozície, ktorú by nechcel mať.

    Zaujímavé bolo vystúpenie pána Čaploviča v tej poznámke o krajine, ja veľmi pekne ďakujem za upresnenie, pre mňa krajina, štát, to je len inak povedané, ale, viete, máme teraz ten informačný vek, tak hneď som si to zagooglil trošku a spojil som si "pán Čaplovič a krajina" a vyskočilo mi niekoľko tisíc výsledkov, kde vy ste povedali spojitosti so Slovenskom, kde ste používali v kombináciách krajina, že to už mám tak ďaleko. Takže napríklad podľa Čaploviča suverénna krajina, Dušan Čaplovič, no a tak ďalej, musel by som, ale skúste si hodiť do Googlu, koľkokrát ten pojem, hovoríte o Slovensku ako o krajine. Je to synonymum, takže je to, myslím, že je to v pohode.

    Teraz už len, keďže času je málo, poviem pánovi Jasaňovi, to nie je o zlepšovaní sociálnych podmienok, tento zákon, ale môže zlepšiť pocit človeka, ktorý sa cíti príslušníkom národnostnej menšiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Maďarič, nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. Pán poslanec Viskupič, nechcete vystúpiť? Nech sa páči, lebo pán poslanec Maďarič tu nie je a stráca poradie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja na rozdiel od kolegu mikrofóny mám, tak môžem začať. Chcel som úvodom môjho príspevku do tejto dlhej, z môjho pohľadu možno aj celkom zaujímavej rozpravy prispieť jedným veľkým vzdychom. V tejto fáze zamýšľania sa, alebo teda v prvom čítaní o novele, ktorú niektorí opoziční kolegovia považujú za nepotrebnú, niektorí dokonca za likvidačnú z hľadiska slovenskej štátnosti, niektorí kolegovia z koalície ju berú ako záväzok z programového vyhlásenia vlády a niektorí kolegovia z koalície ju považujú za životne dôležitú. Životne dôležitú hlavne preto, lebo zastupujú hlas národnostných menšín alebo vôbec menšín. Myslím, že ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, tak je to celkom slušné názorové spektrum na to, aby sme sa dobrali nejakého kompromisu. Zdá sa, že je takmer neriešiteľným problémom tento kompromis alebo dohodu nájsť.

    Každopádne, tak ako ja, viacerí máme v laviciach, možno v kanceláriách paragrafové znenie novely, ktorá nás núti zamýšľať sa nad tým ako zodpovedných zástupcov ľudu a dospieť k riešeniu, ktoré od nás ako zástupcov čakajú. A myslím si, že práve pri tomto momente je dôležité sa vysporiadať s tým umením politiky, teda vydupať kompromis aj tam, kde na prvý pohľad nie je. Momentálne absolvujeme prvé čítanie a môžeme si teda dovoliť hľadať odpoveď na otázky zmyslu a filozofie predkladaného návrhu.

    Dlho som rozmýšľal, či je, existuje obhájiteľný postoj voči občanom Slovenska, prečo súčasne platný zákon meniť. Môže sa zdať, že neexistuje a že nie je. Môže sa zdať ale z pohľadu väčšinového, ktorý robia, štátotvorného národa, ale zástupcovia menšín, ako aj kolegovia, ktorí zastupujú priam v parlamente prevažne maďarskú menšinu, sedia tu, hovoria, že zmena je potrebná. Niekedy na gymnáziu nás učili pri demokracii o tom, že vôľa väčšiny pri zachovaní práv menšín je základným pilierom demokracie, načúvania si navzájom, ak chceme, aj základným kameňom. No a myslím si, že práve tu sme doma. Často počúvam od kolegov aj tuná a všade o nejakom dvadsaťročnom stavaní a budovaní demokracie. Niekam sme sa dostali, niečo je dobré, niečo treba zachovať, niečo treba zmeniť. Otvoriť debatu o jazyku a používania jazyku národnostných menší je teda legitímne a otvárajú ju kolegovia, ktorí sa cítia ako zástupcovia tejto národnostnej menšiny. Minimálne my a v parlamente vôbec, kde je našou prácou o veciach rozprávať a hľadať vôľu alebo hľadať väčšinu, máme povinnosť tento hlas počúvať. Práve preto si myslím, že sme v prvom čítaní o tejto novele.

    Dlho som rozmýšľal o tom, či priamo v prvom čítaní vystúpiť, a mal som tu jedného predrečníka, myslím, že vystupoval predvčerom a z hľadiska demokracie a vôbec parlamentu ma jeho vystúpenie naozaj zarazilo. Hovorím o človeku, ktorý rečnil z tohto miesta predvčerom o 16.12 hodine a je to človek, ktorý vedie stranu, ktorá sa tvári ako strana obhajoby národnoštátnych záujmov, človek, ktorý sa tu medzi nami v pléne často nevyskytuje, myslím, že tu ani dnes nie je, človek... Pardon. Človek, ktorý ako keby nepoznal základ, základný kameň demokracie. Chce bezhlavo presadzovať práva väčšiny a ako keby ho menšina nezaujímala a respektíve často z jazyku počúvam, že proti nej bojuje, len ako môže. Pravdou však je, že na základe toho vystúpenia, ktoré som počul tu, tento človek robí hanbu mandátu poslanca Národnej rade, ústave, slovenskému dvojkrížu aj trojvršiu, aj hrdému symbolu orlice, ktorú používa strana ako svoj vlastný symbol. Videl som často zobrazený tento symbol namiesto orlice ako straku, ktorá sa vyváža na požičanom medveďovi na trojvrší s ukradnutým dvojkrížom v kufri, a tento človek sa včera, som videl fotky, ako pľuje na Národnú radu, ktorá je podľa čl. 72 ústavy jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, a tým pádom, keďže nám ústavu daruje, aj zákony, pľuje na ústavu, na našu slovenskú ústavu.

    Hovorím, pán kolega, o vás. Pán kolega, poslanec Národnej rady, Slota, ja som tu ešte nezažil prejav, som tu teda krátko, o tom, kto je vrahúň, kto je chrapúň. Tento prejav, podotýkam, bol na mikrofón a myslím si, že dôveru, ktorú vám zvolil slovenský občan volič, ste tak trošička pošliapali. Pán poslanec, tak ako som sa dozvedel, že pľuvanie na základe toho, že nesúhlasíte s nejakým názorom poslanca, je pre mňa neakceptovateľným prejavom niekoho, kto by mal reprezentovať nás a túto Národnú radu. Myslím si, že tým ste ako keby tento prejav napľul voličovi rovno medzi oči. Nech je to s parlamentom akokoľvek, človek, ktorý má plné ústa obhajoby národnoštátnych záujmov, by mal Národnú radu chrániť a prejavovať jej náležitú úctu. Myslím si, že to, ako ste sa tu prejavili, nebudem teraz zachádzať do nejakých trestnoprávnych, ale myslím si, že nebolo to ďaleko od toho, keď ste nazýval starých Maďarov vrahúňmi zo starej Ázie, že ste hanobili rasu či národ, a dokonca ste hovorili, že starí Maďari nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu. Myslím si, že je dostatok historických kníh na to, aby ste si mohli prečítať, porozmýšľať, študovať a zamyslieť sa a potom sformulovať stanovisko zodpovedajúce historickej pravde, majestátu poslanca a mandátu a vo vašom prípade už pomaly aj veku.

    Snáď ešte na záver chcem iba na margo poznamenať, že tento človek asi dobre vie, prečo zámerne obchádza aj naše slovenské dejiny počas trvania Uhorska. V stredovekom Uhorsku sa totižto uplatňovala zásada: "Kradol? Aby viac nekradol, odťať."

    A teraz ešte raz k obhajobe národnoštátneho záujmu. Pri štúdiu paragrafového znenia predkladanej novely, ktorému som venoval náležitú pozornosť, musím povedať, že predložená prvá úprava mi priniesla taký postoj, že toto nemôžem podporiť, ani keby traktory padali. Myslím si, že následne, keďže sme oznámili naše výhrady, sme otvorili rokovanie a snažíme sa dopracovať k nejakému riešeniu. My sme tu stáli s transparentmi, keď túto inštitúciu navštívil premiér Orbán, a zo srdca a na srdciach sme mu odkázali, že máme radi našich Maďarov a nechceme, aby nám ich kradol, že chceme žiť v demokratickej krajine, ktorá síce je spravovaná vôľou menšiny(???), ale kde sú rešpektované práva akejkoľvek menšiny, aj tej národnostnej. Najlepšou obhajobou národnoštátneho záujmu je, aby v krajine, v ktorej žijeme, sa všetci cítili ako slušní občania a všetci sa tu mohli cítiť ako doma.

    Chcem povedať a kolegom odkázať, že pri kuloárnych rozhovoroch ma raz nazývajú "maďarónom" a raz "hejslovákom" slotovského typu. Totižto, keď som predkladal pozmeňujúce návrhy k zákonu o štátnom jazyku, ktoré rušili nezmyselné ustanovenia, bol som kolegami priamo označovaný za "maďaróna", pri zákone o dvojitom občianstve zase, naopak, iní poslaneckí kolegovia mi nadávali do "hejslovákov". Chcel som iba, aby vyhral zdravý rozum tak ako teraz, aby sa mohli občania Slovenska rozprávajúci iným ako slovenským jazykom cítiť skutočne doma, a zároveň som chcel, aby reálne nebezpečenstvo, ktoré by mohlo spôsobiť to, že si bude na našom území niekto robiť inú politickú kampaň alebo, ak chcete, aby sa nám tu nerozťahoval Orbán, je zámerom, ktorý sledujem pri tom, aby sme uplatnili aj pri tejto diskusii, čo do možnej, najväčšej možnej miery zdravý rozum.

    Hovorím, že mal som problém s podporou tejto novely a vôbec jej posúvanie do ďalšieho čítania. Pri diskusii, ktorá je skutočne dlhá, si myslím, že aj vzhľadom na povedané má právo táto diskusia v parlamente byť, chcem, aby pokračovala, chcem, aby teda na stôl padli všetky argumenty, a do druhého čítania posúvam alebo posuniem túto novelu preto, aby som počul všetky možné argumenty, ktoré na stole budú, aby som mohol byť práve pri tom, že sa, že urobíme skutočne dobré rozhodnutie, ktoré bude vyhovovať väčšinovému národu a takisto všetkým národnostným menšinám.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Slota.

  • Mladý muž, musím reagovať na tie vaše uvážlivé, múdre slová, v úvodzovkách, samozrejme, hovorím "múdre", pretože neviem, čo ste vy dokázali v doterajšom živote s tým vaším poučovaním. Ja, samozrejme, som v Národnej rade vystúpil, rozprával som minimálne 20 minút. To, čo som povedal za tých 20 minút, na verejnosti možno odznelo z toho ja neviem dve-tri vety.

    To, že som symbolicky napľul na tento parlament, to len z toho dôvodu, že chcem zdôrazniť to, že táto Národná rada, ktorá sa aj hanbila za názov, že je slovenská, pretože to vymazala, sa stala skutočne nejakou internacionálnou Národnou radou, internacionálnym parlamentom, pretože zrádza záujmy slovenského národa a slovenskej štátnosti.

    To, čo tu prekrúcate o nejakých Maďaroch alebo tak, alebo onak, by som vám doporučil, aby ste si trošku vy viacej preštudoval dejepis a históriu, aby ste vedeli, že skade pochádzajú starí Maďari a čo robili a jak vraždili. A to, že boli Mongoli alebo boli bližšie k Mongolom jako k Európanom, o tom nepochybujem a za tým si stále stojím. To som zase ja nepovedal, to povedali historici.

    A úplne na koniec. Nemuseli by sme tu vôbec sedieť tretí deň, keby táto Národná rada a táto vláda počúvala Slovenskú národnú stranu, ktorá predpokladala tento vývoj udalostí už pred 15 rokmi, jaký bude vývoj v Maďarsku, jaký bude vývoj z titulu prístupu maďarskej politickej špičky a jej piatej kolóny na Slovensku. Nemuseli by sme tu sedieť. Určite...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, no tak vy ste naozaj predviedli obyčajnosť, neviem, či to mala byť reklama obyčajnosti na obyčajných ľudí z obyčajnej nevedomosti a komu bola vlastne určená, pretože podobne ako váš kolega Matovič opäť ste sa odklonili od predmetu prerokovávaného návrhu zákona. Možno keby ste povedali občanom nejakú analýzu, tak ako napríklad vystupujú poslanci za Slovenskú národnú stranu a poslanci za SMER, že máme tu konkrétne analýzy paragrafov, ktoré sú v rozpore so zákonmi, to, že vám ukazujeme grafy, to, že vám môžeme ukázať tuná stĺp Trianonu a opäť ďalšiu maďarskú fašistickú zástavu v Komárne, to vás, samozrejme, netrápi. Vy z titulu toho, že chcete oslovovať obyčajných ľudí a zavádzať ich v ich jednoduchom povedzme prijímaní politiky, tak tu vnášate nevraživosť, ktorú vyčítate niekomu inému.

    Ale ako povedal správne pán predseda Slota, asi by bolo dobré a ja vám nabudúce na výbor pre kultúru a médiá donesiem presne, z ktorej kroniky a análov bolo čerpané, ako starí Maďari, keď sem prišli, tak párali bruchá tehotným ženám a ďalšie veci, ktoré opísal tam miestne žijúci kňaz - a tuto pán Přidal sa opäť rehoce, ako keby práve dostal vychádzku niekde z blázinca, čo ma ani neprekvapuje.

  • Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nehnevajte sa, neurážajte iných, to ste celý vy.

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, pán poslanec Somogyi.

  • Reakcia z pléna a potlesk.

  • Poprosil by som znovu nastaviť čas.

  • Nech sa páči, dve minúty pre pána poslanca Somogyiho.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, ja viem, že napriek vášmu nízkemu alebo mladému veku ste toho ako veľa odviedli a nenechajte sa vyviesť z miery ako s tými poznámkami.

    Ja do toho svojho symbolického majetkového priznania som uviedol aj Slovenskú republiku, ktorú cítim aj za svoju v alikvótnej časti podielu a som si istý, že aj ostatné menšiny alebo občania hlásiaci sa k menšinám by to vyplnili podobne.

    Moja otázka na vás je tá, že či by ste vedeli namodelovať zhruba, ako by vyzerala tá situácia a najmä reakcie, keby ten včerajší alebo predvčerajší čin, o ktorom ste hovorili v rozprave, keby urobil nejaký Poliak, Rusín alebo Ukrajinec?

    Ďakujem.

  • Pán kolega Viskupič, ďakujem vám za tie slová, ktoré ste tu predniesli. V mnohých veciach s vami súhlasím. Je mi veľmi ľúto, že v parlamente ešte stále máme ľudí, ktorí namiesto argumentov používajú žlč a stále vnášajú zbytočne veľa napätia do tém, ktoré by mali byť viacej pragmatické a menej emotívne.

    Veľkosť národného parlamentu by mala byť pomeriavaná aj tým, ako je schopný zastať sa hlasu tých, ktorí nikdy nedosiahnu väčšinu. Väčšinu nikdy nedosiahnu národnostné menšiny, väčšinu nikdy nedosiahnu sexuálne inak orientovaní ľudia, väčšinu nikdy nedosiahnu napríklad zvieratá. A deti. To znamená, skúsme začať pomeriavať veľkosť tohto parlamentu napríklad tým, ako si v budúcnosti budeme schopní zastať ľudí, ktorí nikdy v tomto parlamente väčšinu mať nebudú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Chcel som reagovať, mal som pocit, že pán, ktorý odišiel, sa držal chvíľku vecne, nie, on nehovoril o žlči, ako spomínal pán kolega Poliačik, ale tuším povedal niečo, že by niekoho tu opľul takým veľkým pľuvancom, že by sa v ňom utopil, no tak toto nechávam bez komentára.

    Pán kolega Rafaj, možnože vám bude robiť problém pochopiť definíciu obyčajnosti z pohľadu toho, že ako ju vnímam ja, ktorá znamená nevyvyšovať sa nad nikoho a nadať sa nikým ponižovať, ak máte z tohto pohľadu pocit, že musíte niečo hovoriť a navážať sa do pojmu obyčajný, myslím, že strácate pôdu pod nohami. Mám historické vzdelanie, mám pedagogické vzdelanie, takže to, čo vy rozprávate o starých Maďaroch, panebože, začnite si, prosím vás, pozerať a hlavne zasaďte to, o čom rozprávate, do historickej doby. Porovnajte si, kde kto žil, a až potom, prosím vás, ja už vás prosím, lebo dvadsať rokov tu ja počúvam takéto nezmysly a vy nemôžete tú knižku otvoriť, lebo keby ste ju otvorili, viete, v akej historickej dobe tí ľudia žili, čo robili, prečo to tak robili a kam sme sa historickým vývojom dostali. To, že vy to sem vťahujete, sem do súčasnej doby a nášho parlamentu, tak robíte to, ako keby ste žili v tej dobe. Ste proste nezodpovedný politik.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, hneď na úvod chcem povedať, že som za seriózne spolužitie národností a etnických menšín s väčšinovým slovenským národom, aj za uplatňovanie a realizovanie ich práv. Ozaj s tým nemám problém a som otvorený o týchto právach diskutovať.

    Ale zároveň som aj za to, aby sa vyjadrila istá lojalita k našej republike, pretože to je základ, od ktorého sa rozvíja stabilita republiky a spolunažívanie občanov v tejto republike. Vybočenie z tohto rámca, samozrejme, vyvoláva nedôveru, ale aj napätie. Napätie vyvoláva aj vtedy, keď sa niekto iný starie a zasadzuje za uplatňovanie si práv niekoho na území, ktoré nie je pod jeho, ktoré nepatrí pod jeho právny poriadok.

    Hneď na úvod by som tiež chcel povedať, že pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom slove povedal, čo povedal niekedy, myslím, to bolo v októbri či novembri, tuším, na konferencii "Jazyk a identita" a odhalil tým aj svoju taktiku, akým spôsobom bude presadzovať tento návrh zákona pred verejnosťou aj tu v parlamente. Vo svojom úvodnom slove to aj opäť zopakoval a z tohto, z tejto svojej premisy potom neskôr aj ďalej pokračoval v celom svojom úvodnom slove. A síce to, že konečne už musíme zrušiť mýtus o zabezpečovaní nadštandardných práv menšín na Slovensku. Toto je ten celý, to je to motto, s ktorým on prichádza, na základe ktorého chce aj odôvodňovať tento návrh zákona a s ktorým zrejme bude končiť aj svoju reč a zrejme bude poukazovať, čo všetko sa v rámci Slovenskej republiky vo vzťahu k národnostným menšinám nedodržiava alebo čo všetko v rámci Slovenskej republiky nie sme schopní k svojim medzinárodným záväzkom aj splniť.

    V tejto súvislosti by som rád upozornil a oboznámil vás s jedným názorom, a síce názorom jedného pána Nóra, ktorý sa zaoberá aj právami národnostných menšín a volá sa Egil Lejon, a tento pán hovorí, že Slovensko, ktoré praktizovalo jednu z najliberálnejších politík k menšinám, aká vôbec existuje v nejakej európskej krajine v rámci vrátane Nórska, je krajina, ktorú predsa len kritizujú európske organizácie, medzi nimi aj Európska únia, za menšinovú politiku. Pod takúto paľbu kritiky však nespadá napríklad Maďarsko, Poľsko, Španielsko, prípadne škandinávske krajiny. Všetci vieme, že do paľby kritiky sa dostávala a stále dostáva tá krajina, ktorá má jednu z najliberálnejších menšinových politík v Európe. Toľko z jeho názoru.

    Poďme k návrhu zákona. Z celého návrhu zákona pod rúškom posilňovania jazykových práv národnostných menšín je evidentné predovšetkým, a to zdôrazňujem, zoslabenie postavenia štátneho jazyka, t. j. slovenského jazyka, predovšetkým na južnom, národnostne zmiešanom Slovensku. Eliminovanie jeho používania príslušníkmi menšín v styku s orgánmi verejnej správy môže dokonca viesť aj k jeho faktickému nepoužívaniu. Tento cieľ sa dosahuje aj zmenou znenia ďalších 13 zákonov, medzi nimi napríklad správneho poriadku, volieb do orgánov samosprávy obcí, obecného zriadenia či zákona o geodézii a kartografii. Ruší sa zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Tým prestanú platiť ustanovenia tohto zákona napríklad o tom, že budú môcť byť použité názvy obcí, ktoré boli zmenené v rokoch 1867 až 1918 či v rokoch 1938 až 1945. Zákon zároveň umožňuje, aby v odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie, ako aj v úradnej činnosti sa mohli používať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny.

    Prečo spomínam toto znenie § 4 ods. 5? Týmto ustanovením sa rozširuje používanie takýchto názvov, možno aj pseudohistorických a nie zaužívaných, viď napríklad menný zoznam obcí v maďarskom jazyku, ktorý pred časom zverejnil denník Új Szó, kde sú napríklad pomenované obce na Slovensku, ktoré nie sú na národnostne zmiešanom území, nie sú to vžité názvy, ale jednoducho s týmito názvami sa bude môcť narábať a budú sa môcť v publikáciách na území Slovenskej republiky používať. S týmito názvami nie je stotožnené ani samotné domáce obyvateľstvo alebo ľudia, ktorí žijú v príslušných obciach alebo mestách, a zrejme je mätúce aj vo vzťahu k príslušníkom národnostných menšín, predovšetkým maďarskej, v súvislosti s tým, že ľudia, ktorí sa stotožnia s týmito názvami, sa v podstate na území Slovenskej republiky, teda na území Slovenskej republiky môžu byť dezorientovaní, pretože totožnosť názov v maďarskom jazyku s totožnosťou názvu v slovenskom jazyku takmer nie je.

    Kto bude mať záujem, nech sa páči, poskytnem, jednoducho sú tu názvy všetkých obcí na území Slovenskej republiky, aj tých, ktoré sa nachádzajú v okrese Stará Ľubovňa, Svidník, Čadca alebo Námestovo.

    Takže do používania sa tak ozaj môžu dostať geografické názvy a pomenovania, ktoré nie sú zaužívanými, ale umelo vytvorené a aj tie, ktoré sa dostali do života ako následok maďarizácie v spomínaných rokoch, keď mnohé obce dostali nový umelý, vymyslený maďarský úradný názov v období rokov, ktoré som spomínal. Aj k tejto možnosti používania týchto názvov smeruje práve ustanovenie § 4 a zrušenie zákona o označovaní obcí.

    Zákon zároveň nestanovuje poradie jazyka pri označovaní obce pri železničnej stanici, autobusovej stanici, letiska či prístavu, pri označovaní ulíc a iných miestnych geografických označení. Zrovnoprávňuje tým názvy a označenia v štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín bez toho, že by rešpektoval, keď už, tak aspoň minimálne percentuálne zloženie obyvateľstva v príslušnej obci.

    Ruší titulkovanie v televíznom vysielaní určené pre národnostné menšiny, ktoré je, či si to chce, alebo nechce niekto uvedomiť, jedným zo zdrojov možného bližšieho pochopenia a porozumenia sa medzi väčšinovým národom a národnosťou žijúcou na území Slovenskej republiky. Aj toto ustanovenie má za možný cieľ izolovanie sa, uzatváranie sa pred ostatným obyvateľstvom od zvyšného územia Slovenskej republiky.

    Chcem zároveň upozorniť na to, že slovo "môže", už som to aj v jednej z faktických poznámok na to upozornil, sa môže takto v kontexte znenia celého zákona a znenia jednotlivých paragrafov zmeniť doslova na povinnosť a nie na možnosť používať jazyk menšiny. K tomu smerujú vlastne aj sankcie za jeho nedodržiavanie vrátane neposkytnutia informácií podpredsedovi vlády podľa § 7a. V tejto súvislosti by sme sa ozaj mohli zamyslieť aj nad možnosťou, či by takéto informácie nemal dostávať asi pod možnosťou pokuty aj minister kultúry v súvislosti s uplatňovaním zákona o štátnom jazyku na území národnostne zmiešanom.

    Dochádza k ďalšiemu zaťažovaniu miestnej samosprávy a možnej diskriminácii obyvateľstva nepoužívajúcej jazyk menšiny pri pracovnoprávnom uplatnení sa v jej úradoch či zriadených organizáciách. V tejto súvislosti treba spomenúť, že už predchádzajúcim zákonom o štátnom jazyku bola zrušená požiadavka, aby zamestnanci verejnoprávnych orgánov preukazovali znalosť štátneho jazyka slovom a písmom pred prijatím do pracovného pomeru. Myslím si, že toto ustanovenie bolo legitímne v súvislosti so zákonným postavením a úloh štátneho jazyka v spoločnosti. Aj toto ustanovenie bolo zo strany menšín kritizované ako diskriminačné a vyšlo sa im v tom období v ústrety. Je zaujímavé, že v tomto prípade, v prípade možnosti používania jazyka národnostnej menšiny, sa mohlo nahlas hovoriť a malo by sa možno aj nahlas hovoriť o možnosti diskriminácie a o tom, čo môže takto formulovaný návrh zákona v praxi spôsobiť.

    Na základe toho, čo bolo povedané, aj na základe celého návrhu zákona si dovolím tvrdiť, že návrh zákona, ak nie je prípadne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi, pretože v § 34 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí aj o tom, budem citovať: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám, etnickým skupinám, atď. "zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."

    Ak sa deklaruje na základe ústavy, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk, znamená to, že nejaké zákony o právach menšín a o používaní menšinových jazykov nemôžu spochybňovať a meniť toto jeho postavenie. Túto základnú východiskovú skutočnosť spočiatku, aj všetky príslušné medzinárodné dohody. Štátny jazyk totiž nemá rovnaký právny štatút ako jazyky menšín a nie je jedným z jazykov, ktoré všetky bez rozdielu majú v štáte rovnaké právne postavenie. To znamená, že ani v tých oblastiach, kde žije 20 %, či podľa návrhu 15 %, hoci, ako to konštatuje aj vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín, stanovenie, a teraz by som to chcel prízvukovať a ešte zdôrazniť, stanovenie 20-percentného prahu je v súlade s medzinárodnými štandardami, keďže je považované za primerané obmedzenie vo väčšine prípadov, ktorých sa týka tzv. nenormatívna jurisprudencia poradného výboru pre rámcový dohovor na ochranu menšín. Aj pokiaľ ide o Slovensko, čiže tam, kde žije 20 % príslušníkov menšiny, nestráca a nemal by strácať štátny jazyk svoje prioritné postavenie.

    V týchto oblastiach neprestáva byť základným jazykom verejného styku, len sa tu príslušníkom menšiny umožňuje popri štátnom jazyku uplatniť aj svoj jazyk v zákonom vymedzených situáciách, čo však neznamená, že toto právo môžu menšiny uplatňovať na úkor štátneho jazyka, že sa môžu diskriminovať používatelia štátneho jazyka alebo sám štátny jazyk alebo že sa bude od príslušníkov Slovenskej republiky vyžadovať ovládanie jazykov menšín.

    Štátny jazyk mnohé štáty aj v rámci Európskej únie pokladajú za znak suverenity štátu, v dôsledku čoho sa táto otázka pokladá za nedotknuteľnú, pretože princíp medzinárodného práva o rešpektovaní suverenity štátu a o nezasahovaní spolu so zvrchovanou rovnosťou štátov zaraďuje túto otázku medzi princípy zvrchovanosti. A tento návrh zákona aj vplyvom vonkajších vplyvov vytvára možnosti na postupné strácanie suverenity, zoslabovanie postavenia štátneho jazyka a plnenia jeho sociálno-integratívnej a štátno-integračnej funkcie.

    Povinnosť orgánov verejnej správy upozorňovať príslušníkov menšiny, že majú právo používať svoj jazyk pod hrozbou pokuty, ide nad rámec akejkoľvek aj medzinárodnej ústretovosti voči menšinám. Nabádaním na používanie menšinového jazyka zo strany týchto orgánov sa vlastne nepokladá za primerané, aby príslušník menšiny používal štátny jazyk aj napriek tomu, že štát je povinný zabezpečiť svojim občanom ovládanie štátneho jazyka na primeranej úrovni. Logicky by orgány štátnej správy mali privítať skutočnosť, že príslušník menšiny ovláda štátny jazyk a chce ho používať a nemali by ho od používania štátneho jazyka odrádzať. V tomto prípade by sa zrejme malo upozorniť aj na to, že zákonne platným je vydanie len v štátnom jazyku a nazvime to napríklad ako osvedčenie vydané v jazyku menšiny, je len pomocným, nemôže mať a nemalo by mať podľa môjho názoru rovnakú právnu silu.

    Slovenská republika v roku 2001 ratifikovala Európsku chartu regionálnych a menšinových práv a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 1. januárom 2001. Pristúpila k nej naozaj veľkorysým spôsobom, prijala, treba povedať, že veľmi ambiciózne záväzky z minimálne potrebného počtu 35 ustanovení v jej tretej časti "Opatrenia na podporu používania regionálnych alebo menšinových jazykov vo verejnom živote" vybrala od 49 do 53 ustanovení z celkového počtu ustanovení pre 9 menšinových jazykov, ktoré sú z hľadiska vybraných ustanovení rozdelené do troch skupín: na maďarský, rusínsky a ukrajinský a tretí ako ostatné jazyky. Ak mám správne informácie, k ratifikácii charty pristúpilo zatiaľ 23 štátov Európskej únie.

    Vo všetkých odsekoch a písmenách z jednotlivých článkov charty, ktoré sa Slovenská republika zaviazala uplatňovať, sa dôsledne dbá o to, aby sa v nijakom prípade nespochybňovalo alebo neohrozovalo postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka, ktoré mu zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti by som ale ešte si dovolil pripomenúť, že charta bola vytvorená predovšetkým na ochranu a podporu regionálnych a menšinových jazykov, a to chcem zdôrazniť, ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Jej prijatím išlo predovšetkým o ochranu tých európskych jazykov, ktorým hrozí zánik. Cieľom charty je ochrana a podpora regionálnych a menšinových jazykov, ale nie jazykových menšín. Prvotný účel charty je predovšetkým jej kultúrny rozmer. Charta neustanovuje individuálne alebo kolektívne práva užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov. Jej cieľom je podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka a potreby jeho učenia. Slovenská republika, opakujem, sa zaviazala, že sa štátny jazyk bude používať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a prijaté ustanovenia charty by nemali odporovať iným ustanoveniam právneho poriadku Slovenskej republiky o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky. Znenie tohto návrhu zákona to istým spôsobom môže umožňovať.

    Stojí minimálne za zamyslenie sa nad tým, že prečo sa niekedy Slovensko ozaj dostáva do paľby kritiky spoza hraníc Európskej únie aj spoza hraníc nášho suseda, suseda Maďarskej republiky. Prispievajú určite k tomu aj nie najideálnejšie vyhlásenia niektorých predstaviteľov, ale na druhej strane aj realizácia, akým spôsobom niektorí naši politici reprezentujú na území niektorých krajín Slovenskú republiku v súvislosti s prezentovaním práv národnostných menšín. V tomto prípade sa jedná predovšetkým o niektorých predstaviteľov z tábora Strany maďarskej koalície, ktorí v podstate sa snažia poukazovať na to, že na území Slovenskej republiky, tak ako to povedal vo svojom úvode pán podpredseda, sú porušované menšinové práva národnostných práv a národnostných menšín.

    Predkladané historické fakty, historická skúsenosť, dlhodobá snaha slovenského národa po emancipácii v stredoeurópskom priestore, uchovanie si vlastnej kultúry a identity, jazyka aj pod tlakom istej tvrdej maďarizácie v niektorých historických obdobiach sú určite veľkým príspevkom do deklarovaného multikulturalizmu na tomto kontinente hlavne v jeho stredoeurópskom priestore s cieľom posilňovania menšinových kultúr v celom európskom priestore. A v rámci neho práve slovenský jazyk by mal patriť možno pod zvýšený ochranný režim. Pod kritiku sa nedostávajú zákony napríklad, ktoré sú používané v susedných štátoch a majú takmer totožné, ak nie prísnejšie znenie v ustanoveniach, ktoré je vo vzťahu k nám kritizované.

    Pozrime sa napríklad na tento zákon v Poľsku z roku 2005 aj na ich 20-percentný prah pre používanie jazyka menšiny, podotýkam, ako pomocného jazyka, pričom odvolacia procedúra sa vždy musí konať len v ich štátnom jazyku. Procedúra vrátane možnosti odmietnutia zapísania do registra obcí aj na možnosť používania geografických názvov, tzv. dodatočných názvov, ktoré sa vždy umiestňujú po pomenovaní v poľskom jazyku a nemôžu sa používať samostatne, podlieha dosť náročnému posudzovaniu, do ktorého, podotýkam, okrem tzv. ich ministra pre náboženské vyznania, národnostné a etnické menšiny vstupuje aj ministerstvo vnútra a nemôžu tieto názvy nadväzovať na obdobie rokov 1933 až 1945.

    U nás po schválení tohto návrhu zákona je tu možnosť, že sa môžu do našej bežnej praxe dostávať pomenovania obcí historických objektov z rokov tvrdej maďarizácie od roku 1867 alebo z rokov v období druhej svetovej vojny, nebudem hovoriť za prítomnosti ktorých vojsk a pod režimom ktorého pána.

    Toto, takže to, čo som povedal, by som stručne zhrnul, aj to vlastne, čo odznelo počas celej rozpravy v rámci rokovania o tomto návrhu zákona:

    1. V návrhu sa nerešpektuje rozdielny právny štatút štátneho jazyka a menšinových jazykov a zásadným spôsobom sa menia či rušia doterajšie pravidlá používania týchto jazykov zakotvené v slovenskom právnom systéme.

    2. Návrhom sa mení celá doterajšia legislatíva, novelizuje sa trinásť zákonov, týkajúca sa používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, čo znamená zásadnú zmenu pravidiel v rozpore s medzinárodným právom a platným medzinárodným štandardom zakotvených v dohovoroch.

    3. Návrh neodôvodnene prekročuje rámec záväzkov vyplývajúcich z Európskej charty pre Slovenskú republiku a vnáša do zákona záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika nezaviazala a vôbec nepristúpila.

    4. Návrh nerešpektuje zákon o štátnom jazyku, ani jeho poslednú novelizáciu, viaceré navrhované zmeny sú v priamom rozpore s ustanoveniami zákona o štátnom jazyku a de facto tento návrh zákona tento zákon zruší.

    5. Neoprávnene ukladá povinnosti orgánom verejnej správy, ale aj ďalším právnickým a fyzickým osobám používať menšinový jazyk dokonca pod hrozbou pokút, čím nastoľuje neprípustné šikanovanie zamestnancov verejnej správy a diskrimináciu väčšinového obyvateľstva, ako aj potláčanie používania štátneho jazyka v styku s verejnou správou.

    6. Návrh zabezpečuje, aby príslušník menšiny takmer nikde nemusel pri vybavovaní na úradoch použiť štátny jazyk a aby všetky informácie dostal vo svojom jazyku, čím sa príslušníci menšín, ako aj veľká časť územia Slovenskej republiky dostáva do izolácie od ostatných oblastí Slovenska. Návrh zákona neoprávnene zavádza povinnú dvojjazyčnosť najmä na území južného Slovenska a bez akéhokoľvek ústavného základu nastoľuje jazykovú autonómiu tým, že zavádza kolektívne práva menšín, čo však Ústava Slovenskej republiky ani nijaký medzinárodný právny dokument neumožňuje.

    Návrh zákona v takejto podobe je z hľadiska štátnych záujmov Slovenskej republiky škodlivý, zlý, vážne ohrozuje základy Slovenskej republiky ako jednotného štátneho útvaru.

    V súvislosti s tým takto koncipovaný návrh zákona nemôžem podporiť a pridávam sa k tým mojim predrečníkom, ktorí žiadajú, aby sa o návrhu tohto zákona ďalej nerokovalo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Senka sa prihlásili pán poslanec, pardon, pani poslankyňa Darina Gabániová a pán poslanec Dušan Bublavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi, že veľmi jasne zdôraznil, o čo v tomto zákone, o čo týmto počinom predkladateľom ide, a že nejde o úpravu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ale ide o celé to politikum, ktoré za tým je a ktorý tam poslanec veľmi detailne predniesol. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Aj ja ďakujem kolegovi pánovi poslancovi Senkovi za to, že faktami podložil svoju rozpravu, ktorá jednoznačne dokázala, že i starý zákon postačuje pre národnostné menšiny a je akceptovaný aj medzinárodne zahraničím.

    Preto, vážené kolegyne, kolegovia vládnej koalície, navrhnutú novelu zákona, vás prosím, nepodporte. Lebo podporujete rozpínavosť maďarskej politiky a terajšej vládnej strany MOST-u - HÍD. Čo vás môže v blízkej budúcnosti veľmi mrzieť, ale už bude neskoro.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Senko nechce reagovať. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Podmanický. V sále nie je, preto stráca poradie. A nasleduje pán poslanec Ľubomír Želiezka, ktorý v sále je prítomný.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, keďže je piatok, sila argumentov vám nič asi nehovorí, ja budem veľmi stručný.

    Preto podávam procedurálny návrh k vládnemu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1990 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Krátko to aj zdôvodním prečo. Napriek tomu, že materiál bol predložený z tzv. časových dôvodov, pýtam sa, z akých časových dôvodov na skrátené pripomienkové konanie bolo voči nemu vznesených až 225 pripomienok, z toho 36 zásadných? Naďalej zostalo neakceptovaných 95 pripomienok, z toho 14 zásadných.

    Ďalej sa pýtam, prečo sa na príprave tak dôležitého zákona hneď od samého začiatku nepodieľali aj jednotlivé ministerstvá, hlavne tie ministerstvá, ktorých sa to bytostne týka? A som presvedčený, že keby to tak bolo, nebol by vznikol, prepáčte mi za výraz, takto zle pripravený zákon a môžem povedať takýto paškvil. Skutočne návrh zákona bol šitý horúcou ihlou. Navyše aj vysoký počet pripomienok poukazuje na nízku kvalitu predkladaného materiálu.

    Pre úplnosť je potrebné uviesť, že väčšia časť pripomienok bola vznesená zo strany ministerstiev, na čele ktorých stoja vaši nominanti. A to tiež o niečom hovorí.

    A nedá mi pár viet povedať tu na pána spravodajcu. Pán poslanec Dostál, vy s takou vervou, ako obhajujete tento vládny návrh zákona, už sa mi to začína byť trošičku podozrivé. Ale hlavne vy sám viete, prečo to robíte, a hlavne viete, za čo to robíte.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Andrej Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Vážený pán poslanec Želiezka, tak ako iné veci, ktoré verejne obhajujem alebo verejne kritizujem, alebo sa k nim verejne vyjadrujem, robím tak preto, lebo som presvedčený, že o tom, že niečo je správne alebo je niečo nesprávne, nerozumiem, čo je vám na tom podozrivé, čo by som mal za to dostať a prečo by som to mal robiť. Ak máte nejaké podozrenie, no tak ho verejne vyslovte, inakšie sú to také ako prázdne bubliny, ktoré tu vypúšťate.

  • Pán poslanec Andrej Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja si len dovolím doplniť jednu vec. Nielen ma oblievala hrôza a strach, keď som čítal návrh zákona, ale aj teraz, keď počúvam rozpravu. Celé toto, čo sa tu deje, definuje jedno cudzie slovo, páni, a to slovo je iredenta.

    Pre tých, čo nerozumejú, prečítam definíciu zo Slovníka cudzích slov: "Iredenta je šovinistické hnutie za pripojenie časti štátneho územia obývaného národnostnou menšinou ku štátu, ktorého štátotvorným národom je národ, ku ktorému sa menšina hlási."

    Tento návrh zákona z dielne MOST - HÍD je iredentistický.

  • Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tomáš Galbavý, ktorého v tejto chvíli v sále nevidím, to znamená, prepadá mu poradie. Pán poslanec Marek Maďarič, pokiaľ viem, už jedenkrát stratil poradie dnes a v tejto chvíli nie je prítomný, to znamená, už nemôže vystúpiť. Pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému už raz prepadlo poradie, taktiež nemôže vystúpiť. Tak sa pýtam, či pán...

  • Reakcie z pléna.

  • Moment, moment. Pán poslanec Galbavý je prítomný v sále, nech sa páči, pán poslanec. Pardon, ešte, pán spravodajca, chcete v rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takže po poslancovi Tomášovi Galbavom, ktorý raz stratil poradie a teraz už ho nestratil. Pán poslanec je z ústne prihlásených posledným, ktorý vystúpi v rozprave. A ďalej sa ešte hlási v súlade s rokovacím poriadkom do rozpravy aj pán, do rozpravy, pán Dostál. Áno? Pán spravodajca, nie v záverečnom slove, ale do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa aj ja veľmi krátko vystúpiť v rozprave, ktorá bola veľmi dlhá, únavná a na môj vkus až príliš silnou kávou.

    Začnem neobvykle citáciou Ústavy SR, jej Preambuly konkrétne: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..." Ďalej nebudem pokračovať v citácii, pretože to najdôležitejšie, čo som chcel zdôrazniť z tejto Preambuly, je, že "spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku", my spolu, nie my a oni, ale my všetci budeme rozhodovať, ako tento štát bude vyzerať.

    Ani teraz nerobíme nič iné, ctené kolegyne, kolegovia, než že len napĺňame text a ducha ústavy. Posilňujeme práva našich spoluobčanov spôsobom, ktorý neohrozuje práva iných občanov. Neohrozuje ani neoslabuje našu štátnosť, jej integritu, ani slovenský jazyk ako spoločný a hlavný dorozumievací prostriedok. Robíme len jedno: umožníme našim občanom príslušníkom národnostných menšín, aby mohli v širšom rozsahu využívať svoj vlastný materinský jazyk. Zároveň treba povedať, že nezavádzame nič nové, len legalizujeme aktuálny stav.

    Kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý má potenciál na vyvolávanie vášní a sporov. Pritom nejde o spory, ktoré by vychádzali z racionálnej úvahy, ale o spory vyplývajúce z emócií. Prevažná časť diskutérov kalkuluje s národným cítením a chce si takto vyrobiť politické body.

    Bohužiaľ, som zhrozený z toho, ako je vôbec možné, že jeden text zákona je možné interpretovať tak diametrálne odlišným spôsobom, ako sa tu teraz deje. Už táto rozprava poškodzuje vzťahy majority s menšinami, je negatívnym signálom voči nim, ale aj pre všetkých slušných ľudí, ktorí sa tu narodili a majú túto krajinu radi. Pretože to, čo z mnohých príspevkov počúvam, je podozrievanie, obavy, strach. Strach z toho, že naši občania príslušníci maďarskej menšiny nemajú iné prianie, len sa stať občanmi Maďarska, že na nič iné nemyslia, ako poškodiť túto republiku, že do jedného sú iredentistami, ba priamo zradcami. Je to nešťastný spôsob, ako z tejto slovenskej menšiny vyrobiť verejného nepriateľa číslo jeden.

    Tento strach sa snažíte vyvolávať v občanoch slovenskej národnosti. Lenže akcia vyvoláva reakciu. Ak my budeme pristupovať k našim spoluobčanom maďarskej národnosti ako k potencionálnym nepriateľom, budeme ich tlačiť do obranného postoja, preto oni logicky budú hľadať ochranu. Alebo ináč. Ja si veľmi vážim, že doteraz Orbánove výzvy nenašli u našich slovenských Maďarov odozvu. Obávam sa ale, že niektorí z vás robia všetko pre to, aby sa tento stav zmenil.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja a rozhodne si nemyslím, že jeho obyvatelia príslušníci menšín majú záujem o to, stať sa občanmi iného štátu. Sú to občania Slovenskej republiky, rešpektujú jej záujmy a riadia sa jej zákonmi. Za akékoľvek výkriky spoza Dunaja nenesú zodpovednosť a je nezmyselné ich za ne akokoľvek trestať. Čo má trebárs učiteľka z Komárna spoločné s Orbánovými výrokmi alebo názormi? Pre ňu je to predsa predseda vlády cudzieho štátu, rovnako ako aj pre vás a pre nás všetkých. Táto učiteľka sa riadi našimi zákonmi a pevne verím, že minimálne v tomto období budú nami prijímané zákony lepšie, ústretovejšie voči menšinám žijúcim na Slovensku.

    Kolegyne, kolegovia, práve teraz rokujeme o zákone, ktorý považujem za dobrý. Povedzte mi, čo je na tom zlé a nebezpečné pre spoločnosť, keď chceme rozšíriť práva príslušníkov menšín, aby mohli svoj materinský jazyk používať v úradnom styku viac ako doteraz? Povedzte mi, čo je zlé a nebezpečné na tom, ak znížime kvórum na využívanie menšinových jazykov zo súčasných 20 % na 15? Najviac sa pritom upozorňuje a útočí na maďarskú menšinu, ale tento návrh pomôže hlavne iným menšinám, ktoré žijú na Slovensku, rusínskej, rómskej menšine a tak ďalej.

    Áno, aj ja mám voči predloženému textu určité vecné výhrady, ale nie tak zásadného charakteru, že by som nemohol tento zákon s mojím hlasom posunúť do druhého čítania. Myslím si, že v niektorých oblastiach môže predložený návrh spôsobiť aplikačné problémy, napríklad v menších obciach, ktoré majú problémy s rozpočtom, prípadne v obciach, kde žije niekoľko menšín. Podobne môže vzniknúť problém preto, lebo niektoré menšinové jazyky nie sú kodifikované. Áno, tieto argumenty prijímam. Ale veď sme len v prvom čítaní a celý legislatívny proces je o tom, aby sme tieto nuansy dali do poriadku, aby sme našli spoločný prienik. Ale nepáči sa mi, keď a priori celý tento zákon z pohľadu filozofie odmietate a považujete za nebezpečenstvo.

    Naozaj nerozumiem obavám z toho, že po prijatí tejto právnej normy na Slovensku vznikne jazykový babylon. Prečo? Veď kto číta text návrhu, ten predsa vie, že slovenský jazyk aj po jeho prijatí ostáva hlavným dorozumievacím prostriedkom, že všetky informácie budú dostupné v slovenčine, že všetky úradné listiny sa budú musieť vydávať v slovenskom, teda štátnom jazyku. Tu predsa nedochádza k žiadnej zmene v porovnaní so súčasnosťou. Ak bude vydaná nejaká listina aj v jazyku menšiny, v prípade sporov bude rozhodujúce slovenské znenie. Takže k žiadnym problémom, k žiadnemu oslabeniu postavenia slovenčiny nedôjde. To, k čomu dôjde, je umožnenie, aby príslušníci menšín mali právo dostávať informácie aj v svojom materinskom jazyku, teda v jazyku, ktorému najlepšie rozumejú. To sa týka predovšetkým informácií týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany zdravia a podobne. Je predsa v celospoločenskom záujme, aby týmto informáciám dobre rozumeli a vedeli sa chrániť. Zároveň je pozitívne, že príslušníci menšín dostanú informácie, ktoré sa týkajú nášho spoločného štátu, o krokoch, ktoré sa ich všetkých týkajú. Veď to je integračný prvok, po ktorom sa tu stále volá. Lebo uvedomte si, ak niekto, kto nerozumie celkom dobre po slovensky, nedostane informácie o dianí na Slovensku, obráti sa k informáciám v jazyku, ktorému rozumie, a miesto krokov našej vlády bude sledovať dianie v Budapešti. Je toto žiaduce? Vari toto chceme dosiahnuť?

    Kolegyne, kolegovia, ja si uvedomujem, že niektorí obyvatelia Slovenska neovládajú slovenčinu celkom dobre. Ako som už povedal, žijem v Nitrianskom kraji, kde je maďarská menšina veľmi početná. Aj ja som sa stretol s tým, že hlavne starší ľudia majú problém sa dohovoriť v slovenskom jazyku. To je pravda. Ale to, že mi niekedy nerozumejú, nevnímam ako útok na mňa ako na Slováka, na štátnosť, nie je to prejav nelojálnosti voči Slovensku, on jednoducho po slovensky nevie a nerozumie. Je to jeho hendikep. On bude mať problémy s tým, aby sa uplatnil kvalitne ako tí ostatní, ktorí po slovensky alebo slovenčinu ovládajú.

    Tu by sme sa mali zamyslieť nad reformou školstva, či kvalita, metodika, spôsob vyučovania slovenčiny na južných územiach je dostatočná, o tomto sa bavme, ale cieľom zákona o používaní jazykov menšín nie je naučiť niekoho po slovensky. To, že aj príslušníci menšín tento hendikep si uvedomujú, sa odráža v realite. Tretina rodín maďarskej národnosti dáva svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom slovenským, to sú pozitíva.

    Ako som už povedal, často sa uvádzajú príklady, ktoré sú tendenčné v tejto súvislosti, nedôveryhodné, pritiahnuté za vlasy. Tu niekomu nerozumie predavač klobúkov, tam policajt. No tieto príklady slúžia na vyvolávanie paušálneho pohľadu na príslušníkov menšín a útočia na emócie slovenskej verejnosti. Prepáčte, ale ide o falošné argumenty.

    Napríklad uvediem jeden príklad, ktorý použil pán poslanec Čaplovič. Úprimne povedané, aj ja ako Slovák by som nerozumel, prečo sa evidentne vysoko vzdelaný pán, ktorý vystúpil z bavoráku, pýta, kdeže je futbalový štadión, teda miesto, kam 20 minút pred zápasom priamo pred jeho očami prúdia davy so zástavami, fanúšikovskými pokrikmi. To je to isté, ako keby ste, to tejto otázke by som nerozumel ani ja, naozaj. Myslel by som si, že ten pán si robí zo mňa žarty. Veď to je to isté, ako keby ste sa trebárs v Terchovej pýtali o 10. hodine dopoludnia v nedeľu, kde je kostol.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že predložená norma neohrozuje slovenčinu ako štátny jazyk, nevytvára jazykové getá, neoslabuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky a nie je nebezpečná pre Slovensko. Naopak, ak je niekto a niečo nebezpečné pre Slovensko, tak sú to politici, (potlesk), ktorí zneužívajú emócie a šíria nenávisť len preto, aby sedeli v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, upútali ste celkom piatich poslancov, ktorí sa chcú prihlásiť s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a prihlásení sú v poradí: Marián Saloň, Rafael Rafaj, Edita Pfundtner, Miroslav Číž a Darina Gabániová.

    Nech sa páči, pán poslanec Marián Saloň.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, asi máme jednu spoločnú vlastnosť, že obidvaja žijeme na zmiešanom území. Ja žijem na severe Slovenska, tu som hore, žijem na severe Slovenska, kde majú hojné zastúpenie Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, Nemci, a za pomerne krátky čas svojho života, 34 rokov, som doteraz nezaznamenal žiadny problém s používaním jazyka národnostných menšín. Zrazu nejaký problém vznikol. A keď už toľko sa v týchto príspevkoch hovorí o Rusínoch, lebo podľa mňa z vás asi každý spomenul minimálne raz Rusínov, tak viete, kedy bola Ústredná rada zväzu Rusínov a Ukrajincov Slovenska požiadaná o podporné stanovisko zo strany MOST - HÍD? Vám to poviem, dnes ráno. Ktovie prečo. Ja som si myslel, že títo ľudia, ktorí zastupujú národnostné menšiny, sa vyjadrili s podpornými stanoviskami už pred uvedením tohto zákona vôbec v parlamente. Ale nevadí.

    Alebo vám prečítam z návrhu štatútu Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, aké je zastúpenie členov jednotlivých národnostných menšín: 5 zástupcov za maďarskú, 2 zástupcovia za rómsku, 2 za českú, 2 za rusínsku, 2 za ukrajinskú, 1 za nemeckú, 1 za poľskú, 1 za moravskú, 1 za ruskú, 1 za bulharskú, 1 za chorvátsku, 1 za židovskú, 1 za srbskú. Čo si myslíte, je to objektívne alebo neobjektívne zastúpenie? Ale to už nechám na vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

  • Áno, pán poslanec ma upútal, ale nepripútal k svojej argumentácii. Na dobro veci mu chcem povedať, že verím všetkým občanom Slovenska, dokonca som náchylný veriť aj občanom menšín vrátane maďarskej, ale neverím a nebudem veriť menšinovej politike, najmä takej, akú teraz predvádza strana MOST - HÍD.

    A teraz k tým niektorým iným veciam. Chápem, že obhajca musí z titulu svojej profesie obhajovať aj vraha, veď to je jednoducho jeho povinnosť. A ty sa, pán poslanec, dal teraz do obhajoby niečoho, s čím začal pred 20 rokmi Ferko Mikloško tou povestnou 70-ročnou babičkou, voči ktorej by sme mali byť ústretoví, lebo sa narodila niekedy v roku 1918 a ešte hold za tých 70 rokov života na Slovensku sa nenaučila po slovensky. Ty si prišiel teraz s nejakou ikonou komárňanskej učiteľky.

    Mám tu zhodou okolností fotografiu z udalosti zo 4. júna 2010 v Komárne v záhrade farského úradu reformovanej cirkvi. Je to tzv. pamätný stĺp k Trianonu, ktorý, bohužiaľ, Slováci vnímajú úplne inak ako niektorí politici a organizátori tohto stretnutia. Neviem, možnože tá pani učiteľka je medzi tými 300 zúčastnenými, možnože nad ňou visí, možnože nevisí zástava, ktorá evokuje Veľké Maďarsko a možno, že sa zúčastnila pri odhalení tohto stĺpu. Väčšina Slovákov ďakuje Trianonu, že bola stanovená hranica a mier. Týchto 300 ľudí tomu, bohužiaľ, neverilo.

  • S faktickou poznámkou vystúpi teraz pani poslankyňa Edita Pfundtner, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja vám ďakujem za vaše slová. Za slová politika s triezvym a zdravým úsudkom.

    Dovoľte mi však váš prejav doplniť možno o stručné vysvetlenie. Možno z mojich úst ako z úst právnika znie trošku paradoxne tvrdenie, že áno, sú oblasti, kde netreba prijímať právne normy a netreba nasilu všetko upravovať zákonom. Možno je to čiastočne aj odpoveď na tak často kladené otázky opozície, prečo tento zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pre koho sa tento zákon prijíma, je tu taká potreba? Ja si to dovolím vysvetliť.

    Jazyk je základný komunikačný a dorozumievací prostriedok a tvrdím, že aj potreba. A nemôžem sa zbaviť takého pocitu, že túto potrebu sa tu niektorí kolegovia snažia neustále spochybňovať práve u(pri) tých menšinách. Stáročia tu bol nejaký prirodzený vývoj, nejaký stav, stav, kde ľudia tu, v strednej Európe, hovorili síce rôznymi jazykmi, ale predsa si rozumeli. A akékoľvek prípadné nedorozumenia, ktoré vznikali, tak rozhodne neboli kvôli používaniu iného jazyka. Ľudia tu rozprávali, rozprávajú aj budú rozprávať jazykom, ktorý ovládajú, ak tomu druhá strana aj porozumie, tak je to na prospech veci. A na tom by nemal nič zmeniť ani zákon. A mali sme to nechať logicky na ten prirodzený stav, na dohodu ľudí. Myslím si, že takto to fungovalo do roku 1995 úplne bez problémov, a preto neviem, či v roku 1995 tu naozaj vznikla skutočná spoločenská potreba tento stav zmeniť a tak necitlivo do toho zasiahnuť. Začať regulovať stav, ktorý bol prirodzený, ktorý tu doteraz bol a ktorý bol založený na normálnom ľudskom prístupe. Ukážte mi, prosím, že na koľkých úradoch, inštitúciách...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Predposledný s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Miroslav Číž, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, jeden taký malý problém. Ja mám taký pocit, že osobne súhlasím možno aj so 70 % toho, čo ste povedali, len neviem dobre vyrozumieť z vášho vystúpenia, o čom ste hovorili v tom zmysle, že u nás je predsa tá hranica 20 % fixovaná ako samozrejmá a teraz sa bavíme o znížení na 15 %. Pravdepodobne diskusia o základnom význame menšinovej politiky v štáte je relatívne zbytočná, nikto nepredložil ani z opozície, dokonca ani zo SNS návrh, aby sa tento návrh zmenil. Fungoval celý čas za predchádzajúcej vlády, tak pravdepodobne treba zdôvodniť prečo 15. Potom sa bude treba pravdepodobne, a tam asi je podstata tej diskusie, ktorá tu je, politické vnímanie kontextov toho, o čom sa bavíme.

    Pán poslanec, o tej tolerancii, samozrejme, treba hovoriť, len si pamätám, v predchádzajúcej vláde najväčší problém bol, že či bude v štátnom jazyku na prvom mieste geografický názov, alebo bude geografický názov v materinskom jazyku. To bol základný problém. Keď si pozriete tú diskusiu a vyhodnotíte mieru tolerancie tej druhej strany, už je to trošku problémové. Problém je aj to, či naozaj dobre a korektne vnímame všetky medzinárodné zmluvy, ktoré ochraňujú menšiny, ktorých obsah my, pokiaľ viem, všetci v tejto sále rešpektujeme. Ale aj s otázkami faktickej lojality a nie tej zbytočnej diskusie okolo toho. A nepochybne ďakujem aj príslušníkom, ktorí sa hlásia k menšinám, že demonštrujú, že sa cítia Slovákmi a podobne, lebo naozaj tam je cesta. Ak toto má byť budovanie spoločného štátu pre nás všetkých, to je naozaj jediná cesta a tá diskusia má zmysel. Konfrontačné tóny celkom nie. A, samozrejme, mnoho ďalších problémov, ktoré tu sú.

    Štátny jazyk, vážený pán kolega, ako sa vnímal, ako sa diskutovali a ako sa vnímali otázky menšiny na zmiešaných územiach, keď sa väčšina stáva menšinou, o tom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poslednou, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, je pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo veľmi pekné a najmä sa mi páčil záver, aj som vám zatlieskala, pretože sám máte pocit, že skutočne je tam nadmieru použité, teda je za tým politikum.

    Ponúknem vám takú zaujímavú myšlienku. Viete, nevzbudilo by to až také pobúrenie, respektíve toto, tých 15 % a podobne, u mňa pobúrenie vzbudí vždy, pretože ja mám tendenciu racionálne vnímať veci, pragmaticky a tak, aby prospeli skutočne tým ľuďom a všetkým tým, ktorí tam žijú.

    Ale iné chcem povedať. Neviem o tom, viete, nikto by, teda keby som nevidela za tým politikum, tak by som sa nepriklonila k takémuto prirovnaniu. Viete, vláda alebo kráľovná Veľkej Británie nebude ponúkať občanom, ktorí žijú v Bratislave v Starom Meste, na ulici, ktorá má pod názvom ulice napísaný anglický názov a ktorý obyvateľ tejto ulice rozpráva po anglicky, nebude mu ponúkať volebné právo. To je to politikum. To je to politikum, že sú politici okolo nášho štátu, ktorí to politikum podsúvajú neustále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galbavý sa hlási s možnosťou alebo snahou reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako ďakujem všetkým tým, ktorí ma poctili faktickou poznámkou. Len stručne.

    Pán poslanec Saloň, vy argumentujete tým, že súčasne aktuálny stav, čiže jazyka o používaní národnostných menšín nerobí žiadne problémy. Nerobí, samozrejme. Je to zákon, ktorý všetci rešpektujú. Ale ja sa môžem spýtať práve naopak, a čo, aký problém zavedie nový zákon, ktorý o nejakých pár centimetrov rozširuje tieto práva našich spoluobčanov? Veď na tom nevidím tiež rovnako nič zlé. Ten vývoj ide stále dopredu.

    Pán poslanec Rafaj, ja som politik, poslanec, nie som profesionál obhajca a prirovnať moje vystúpenie k obhajobe vraha je dosť nenáležité, ale prosím, nech si každý urobí úsudok o tom sám, čiže to si ani nezaslúži komentár.

    Pán poslanec Číž, ďakujem za tých 70 %, isteže aj druhé čítanie bude o tom, aby sme odpovedali na otázky charakteru, že prečo napríklad zníženie kvóra a tak ďalej a tak ďalej, iste sme otvorení a budeme musieť diskutovať.

    Pani poslankyňa Gabániová, pri všetkej úcte, som naozaj nerozumel vašej faktickej poznámke, ale možno, že ste chceli zrejme poukázať na to, že Orbán je ten zlý a nebezpečný, ktorý dáva volebné právo slovenským Maďarom. Nevšimli ste si, že vôbec slovenskí Maďari na to nereagujú? Čo s tým majú spoločné? Čo my máme spoločné s Orbánom? To je ich politika, ktorú považujem za zvrátenú a zlú. Vážte si, že tí naši spoluobčania si vážia Slovensko a krajinu, kde žijú, a nereagujú na Orbánove politikárčenie. To je to podstatné.

  • Pán poslanec, ďakujem za vaše záverečné slovo vo vzťahu k vášmu vystúpeniu v rozprave. A teraz ešte v rámci rozpravy požiadal o slovo pán spravodajca, pán poslanec Dostál.

    Pán spravodajca, nech sa páči. Upozorňujem, že je to vystúpenie v rozprave, bude možné naň reagovať s faktickými poznámkami. Veľké hrdinstvo, pán kolega, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, robím to práve s tým úmyslom, aby kolegovia mohli prípadne reagovať, keďže moje vystúpenie bude mať viac charakter vystúpenia v rozprave ako nejakého zhrnutia spravodajcu.

    Zazneli tu otázky od viacerých opozičných poslancov, prečo vôbec je potrebná takáto právna úprava, prečo prichádza vládna koalícia s týmto návrhom. Vidím prinajmenšom dva vážne dôvody. Ten prvý je symbolický, druhý je praktický.

    Symbolický rozmer alebo symbolický dôvod spočíva v tom, že je potrebné, aby sa štát správal ku svojim občanom, ku všetkým svojim občanom tak, aby sa tu cítili ako doma. A príslušníci národnostných menšín z toho, čo sa tu dialo v tejto krajine, v tomto štáte v minulosti, častokrát mali dôvod cítiť sa nejako inak. Cítiť sa tu ako nevítaní hostia, ako niekto, kto je tu len trpený, ako niekto, o koho lojalite k Slovenskej republike neustále pochybujeme. Bolo to už úplne na začiatku, pán poslanec Galbavý tu čítal preambulu slovenskej ústavy, ktorá začína "My, národ slovenský," až potom postupne sa prepracujeme k tým príslušníkom národnostných menšín, aby sme na záver konštatovali, že "my, občania Slovenskej republiky", čiže už tam sú príslušníci národnostných menšín symbolicky vystrčení niekde ďalej ako, ako národ slovenský, ale sú tam, áno, sú tam, ale, ale v akomsi symbolicky druhoradom postavení.

    Mali sme tu v deväťdesiatych rokoch Mečiarove vlády, ktoré sa správali konfrontačne k príslušníkom národnostných menšín a nielen rétoricky, ale aj prakticky sa snažili práva príslušníkov národnostných menšín obmedzovať. Rovnako počas období vlády Roberta Fica nebolo práve ústretové nastavenie vládnej moci voči národnostným menšinám, predovšetkým voči menšine maďarskej. Maďarská karta bola veľmi obľúbenou výbavou v repertoári predchádzajúcej vlády.

    Preto považujem za dôležité, aby v časoch, keď Slovensku nevládnu vlády tvorené nacionalistickými alebo s nacionalizmom sympatizujúcimi a s nacionalizmom sa pohrávajúcimi politickými silami, sa vládna garnitúra správala k menšinám ústretovo, aj symbolickým dávala najavo, že ich berie ako rovnocenných občanov, že ich berie ako štátotvorný prvok, že k nim neprechováva apriórne podozrenia, že nie sú lojálni občania tejto krajiny.

    Druhý dôvod, pre ktorý je podľa môjho názoru potrebné a správne prijať navrhovaný zákon, je dôvod praktický. Ak schválime tento návrh zákona, tak vytvoríme lepšie podmienky pre reálne uplatňovanie práva, ktoré je zakotvené v ústave, práva, ktoré už dnes je zakotvené v zákone. Vychádzam z toho, a teraz nejde o to, že to sú príslušníci národnostných menšín, vychádzam z občianskeho princípu, vychádzam z toho, že štát tu je pre občanov, že nie občania majú slúžiť štátu, ale štát má slúžiť svojim občanom, štát má vytvárať pre nich dobré podmienky, najmä podmienky pre to, aby si mohli oni sami uplatňovať svojej práva.

    Môj, podľa môjho presvedčenia v dokonalom svete by každý, úplne každý, nielen príslušník národnostnej menšiny, mohol komunikovať, kde chce, v jazyku, v akom uzná za vhodné, vrátane komunikácie s úradmi. Nežijeme v dokonalom svete, tak to možné nie je a musíme stanoviť nejaké limity a obmedzenia. Okrem štátneho jazyka, ktorý sa celkom prirodzene používa aj v komunikácii s úradmi, sme stanovili obmedzenie alebo limit, že pri 20 percentách sa môžu používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Teraz ideme tú hranicu niekde posunúť, teraz ideme nejako inak upraviť, možno trochu rozšíriť, možno trochu ústretovejšie nastaviť tie pravidlá, keď sa jazyky príslušníkov národnostných menšín môžu používať aj v úradnom styku.

    Ak rozšírime túto možnosť aj pre ďalších, je to dobré. Ak zachováme túto možnosť pre obyvateľov obcí, kde možno podiel príslušníkov národnostných menšín klesne pod tých 20 %, bude to len dobré. Ak jasnejšie upravíme pravidlá pre používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín a rozšírime podmienky pre ich uplatňovanie, bude to len dobré.

    Pani poslankyňa Edita Pfundtner tu hovorila o tom, že nie je potrebné všetko dopodrobna regulovať. Ja tiež zdieľam ten názor, že mnohé problémy umelo vyvolávajú politici, ale problém toho, že sa tu bavíme dnes aj o používaní jazykov národnostných menšín v takej atmosfére a v takejto podobe je naozaj spôsobený tým, že v roku ´95 bol prijatý zákon o štátnom jazyku, ktorý sa snažil zadefinovať do zákona aj veci, ktoré sa celkom prirodzene, normálne uplatňovali, nebol s nimi žiadny reálny problém, kým sa z nich nestala politická otázka.

    Napriek tomu je rozdiel medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a ten podstatný rozdiel je práve v tom, akým spôsobom jeden zákon alebo navrhovaný druhý zákon po novelizácii zasahuje do súkromnej sféry. Je úplne v poriadku, ak si štát upraví zákonom, ako sa má komunikovať vo verejnej sfére pred orgánmi verejnej moci, pred orgánmi verejnej správy. To je asi úplne normálne. Už menej normálne je, ak sa štát snaží regulovať, akým spôsobom medzi sebou komunikujú súkromné subjekty, nech už to robia úplne v súkromí, doma alebo nech to robia na verejnosti. Do komunikácie súkromných subjektov by štát mal zasahovať naozaj len v minimálnej nevyhnutnej miere, pričom zákon o štátnom jazyku je ďaleko nad tú minimálnu nevyhnutnú mieru, kdežto tento zákon sa toho dotýka len okrajovo. A tam, kde zákon o štátnom jazyku hovorí, že tá komunikácia sa musí uskutočňovať v štátnom jazyku, tak tento zákon dodáva, že sa môže v niektorých prípadoch uskutočňovať aj v jazyku národnostných menšín.

    Zaznelo tu neuveriteľné množstvo kritiky o tom, aký je ten návrh zákona protislovenský, ohrozujúcu suverenitu, obmedzujúci práva Slovákov, dokonca protiústavný, ale naozaj som nepočul jediný konkrétny argument, v čom napríklad je konkrétne, ale konkrétne ten návrh zákona v rozpore s ústavou. Nie je argument, keď niekto povie, že je to protiústavné. A je to protiústavné, lebo to narúša postavenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka. To nie je konkrétny argument. Uplatňovanie práv menšín neohrozuje väčšinu, neohrozuje práva väčšiny, to sa tu iba niektorí politici snažia umelo takto podsúvať.

    Už tu nie je pán poslanec Kolesík, ktorý k dokonalosti doviedol tú argumentáciu, ktorú som tu pred chvíľou kritizoval, keď povedal, že návrh zákona je iredentistický, bodka. Nepovedal prečo. Ale argumenty zrejme, zrejme netreba.

    Zareagoval by som aj na tu už tiež neprítomného poslanca Matoviča, ktorý hovoril o tom, že by bolo dobré, keby sa na tomto návrhu zákona dokázala zhodnúť nielen koalícia, ale aj opozícia, no považujem toto za dosť naivné želanie.

    Samozrejme, že sa bavíme o veľmi citlivej téme, bavíme sa o téme, ktorá vyvoláva vášne, a nehovorím tu len o tom, čo tu predvčera(predvčerom) predviedla hanba slovenského národa, hovorím tu o vystúpeniach väčšiny opozičných poslancov na túto tému.

    Považujem za absolútne nereálne, aby sa v tejto veci našla dohoda medzi koalíciou a opozíciou. Považujem za vylúčené, aby opozícia hlasovala za akýkoľvek návrh, ktorý by mal ambíciu rozšíriť a lepšie upraviť podmienky pre uplatňovanie menšinových jazykov. Opozícia veľmi rada využije túto tému na politické hrátky s maďarskou kartou, ale myslím si, že my v rámci vládnej koalície by sme nemali naskakovať na túto hru, ale mali by sme sa snažiť nájsť vecnú dohodu o tých veciach, ktoré sú v tom zákone ešte otvorené a ktoré, s ktorými môžu mať aj niektorí koaliční poslanci problém. Mali by sme sa snažiť si to vyjasniť, lebo aj z tej rozpravy som mal dojem, že častokrát ide iba o nedorozumenia, nie o reálne existujúce problémy.

    A pri tej diskusii by sme sa nemali baviť o tom, čo je nadštandardné a čo je podštandardné a ako je to inde. Nepochybne nájdeme ix príkladov krajín, kde sú práva príslušníkov národnostných menšín na nižšej úrovni ako na Slovensku, napriek tomu ide o demokratické krajiny, ktorých demokratickosť nikto nespochybňuje. Na druhej strane nájdeme aj príklady krajín, kde sú práva príslušníkov národnostných menšín na vyššej úrovni ako v Slovenskej republike. Keď hovoríme teraz o používaní menšinových jazykov, tak výborným príkladom je Fínsko, ktoré je prakticky dvojjazyčné, hoci podiel príslušníkov švédskej menšiny je tam menší, ako je trebárs podiel príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Napriek tomu je švédčina prakticky druhým úradným jazykom vo Fínsku.

    To ale nie je, samozrejme, argument pre to, aby aj Slovensko bolo plne dvojjazyčné. My máme vychádzať z toho, akým spôsobom sa vyvinula situácia na Slovensku, čo zodpovedá našej tradícii, čo zodpovedá tomu, čo my považujeme za prirodzené, dobré a správne pre našich vlastných občanov, nie z toho, čo sa uplatňuje v tej alebo onej inej krajine. Môžeme sa, samozrejme, inšpirovať dobrými príkladmi, ale nemali by sme používať ako argument to, že niekde inde je to ešte horšie, tak vlastne máme byť radi, že u nás je to tak, ako to je.

    Myslím si, že ten zákon rešpektuje slovenskú realitu, rešpektuje to, ako sa doteraz vyvíjalo postavenie národnostných menšín na Slovensku, a mali by sme ho podporiť, posunúť do druhého čítania a tam doriešiť jeho definitívnu podobu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, predpokladám, že s faktickou poznámkou sa hlásite, lebo ste tam aj s procedúrou. Procedúra nie.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ja som to povedal viackrát, že to je vystúpenie v rozprave. Aha. Dobre a procedurálny sťahujete, čiže faktická poznámka: pán poslanec Miroslav Číž, Rafael Rafaj, Dušan Čaplovič, Dušan Bublavý, Szilárd Somogyi. Celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Pán poslanec, toto vaše vystúpenie už politickejšie nemohlo byť. Na jednej strane navlieknete si rúško človeka, ktorý je konsenzuálny, má nesmiernu empatiu k menšinám a k čomukoľvek inému, na druhej strane okamžite vyslovíte hodnotenie nemilosrdne všetkých ostatných, tým pádom jedine vy máte nejakú vysokú mieru a štruktúru nádhernú humanistických pravidiel a my všetci ostatní trpíme nejakými zásadnými civilizačnými deficitmi - a toto má byť váš vklad a ponuka na diskusiu a na riešenie čohosi? Práve tento typ vystúpení je zásadným nepriateľom zmysluplnej diskusie na Slovensku. Absolútne jednostranné, kde ani v náznaku nevnímate celý kontext, ktorý tu je, s tým, že permanentne hovoríte o nejakej nechuti rešpektovať nejaké menšinové práva, pričom je to absolútny nezmysel. Len máloktoré národy majú takú vysokú mieru empatie k tomu, aby sa správali k menšinám korektne, pretože sami boli veľmi dlho menšinou.

    Len kontexty menšinovej politiky dané u nás sú trošičku iné. My máme na juhu jeden národ, ktorý, kde teda Maďari ako národ majú svoj národný štát a ten robí nejakú politiku. Problém to trianonskej traumy je známy už 80 rokov a má rôzne typy výrazov a zaujímavý spôsob je aj pre uplatňovanie menšinových práv u nás, kde zhodou okolností veľmi silne znie ten drobný moment, ktorý v maďarskom parlamente dosť často sa zvýrazňuje, "čo si nevybojuješ, nemáš". Preto treba maximalizovať požiadavky, preto treba okamžite internacionalizovať všetky problémy a permanentne vytvárať vnútorne atmosféru napätia a nátlaku a to má byť čosi, z čoho vy, pán poslanec, pričom na tejto politike sa aktívne zúčastňujete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán spravodajca, bohužiaľ, musím skonštatovať, že si veľmi zle plníte svoje povinnosti určené ako spravodajcovi, pretože nepočúvate to, čo ostatní kolegovia už tri dni rozprávajú, ale interpretujete to, čo vám prešlo cez váš názorový filter. Takže, ak dovolíte, zopakujem to opäť na záznam, to, čo uviedlo už ix kolegov vrátane mňa.

    Tento zákon je protiústavný, pán Dostál, v tom, že čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky definuje jednoznačne, kto a čo je štátnym jazykom Slovenskej republiky a ním je jazyk slovenský. Čiže nijaký iný jazyk nemôže nahrádzať toto jeho postavenie, ktoré § 1 zákona o štátnom jazyku navyše definuje ako prednostné používanie pred ostatnými jazykmi. Ak nerozumiete veľmi tejto jednoduchej konštrukcii, ja neviem, čo robíte na mieste nielen poslanca, ale súčasne aj spravodajcu k tomuto dôležitému zákonu.

    Povedzte mi ďalej, ste známy z minulosti ako obhajca čechoslovakizmu. Ako to bolo, keď ste napadli, teda alebo spochybnili súčasnú Preambulu Ústavy Slovenskej republiky, ako to bolo tam uvedené? Kde tam boli uvedení konkrétne Slováci? Toto by ma zaujímalo.

    Potom prečo multietnické Maďarsko ide teraz meniť dokonca text preambuly, čo je univerzálny jazykový výraz, za akúsi národnú modlitbu k nejakému mýtu tisícročného kráľovstva, keď vieme, resp. štátnosti, keď vieme, že maďarská štátnosť začala v roku 1918.

    A tu by sme mohli hovoriť o iných príkladoch z írskej ústavy a z iných, kde sa bojíte, ale prosím vás, buďte objektívny aspoň, keď máte určenú funkciu spravodajcu. Pokiaľ sedíte v lavici, môžete byť neobjektívny, ja vám to neupieram.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pána poslanca Dostála opýtať, koľkokrát bol na južnom Slovensku a ako sa tam stretával s občanmi, či už Slovákmi, alebo príslušníkmi národnostnej menšiny maďarskej. Ja som tam chodil, aj keď som bol poslanec v rokoch 2002 až 2006, kedy mnohí členovia vlády, vtedajšej, tam vôbec nechodili, ani minister Fronc ako minister školstva. Chodil tam len pán podpredseda vlády Csáky. A mal som záujem, aby som nadviazal slušný dialóg a poznal som tie problémy. A poznal som ich tak, že naozaj tie problémy, ktoré sa tu teraz cez ten zákon pertraktujú, tú novelu zákona, tam nie sú.

    Po druhé, čo chcem povedať, je otázka novej ústavy v Maďarskej republike, pretože tá ústava sa vždy prijíma v každom štáte suverénnom ako ústava tej republiky, teda Maďarskej republiky. Ale táto ústava hovorí o ústave Maďarov, to je doslovný preklad a dal som si to, samozrejme, analyzovať bývalým veľvyslancom Štefanom Markušom, ktorý tam pôsobil a ktorý ovláda perfektne maďarčinu.

    A po tretie, Fínsko, model. Ja som teda bol ako podpredseda Akadémie vied vo Fínsku na pozvanie Helsinskej univerzity a Fínskej akadémie vied a mnohé veci som tam študoval aj z tohto hľadiska. Potom som už ako podpredseda vlády bol vo Švédsku a v Nórsku a to je celkom iný problém. Švédska národnostná menšina, to je časť monokultúrna, ktorá žije uzavretá na tom území, na tej časti smerom bližšie k Švédsku. To nie je mnohokultúrna, mnohojazyčná, akú poznáme na južnom Slovensku, aká v minulosti bola aj na severe Maďarska, kde sa vďaka zákonom a návrhom maďarských vlád v minulosti zlikvidovala.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, spomínali ste, že štát má slúžiť občanovi. To je pravda. A teraz viete, komu obhajobou tejto novely zákona, komu slúžite vy? Ak neviete, ja vám poviem. Strane MOST - HÍD. Ďakujem.

  • Pán poslanec Szilárd Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem pánovi Dostálovi, ale nielen jemu, ale aj ostatným rečníkom, možnože okrem jedných, dvoch. Ďakujem aj kolegom z opozície, že táto rozprava prebiehala v takomto kultivovanom duchu. Ak to porovnávame s udalosťami spred koľkými?, dvadsiatimi rokmi, tak určite posun vidíme, posun, aspoň čo sa týka v komunikácii, k tomu pozitívnemu. A veľmi sa teším z toho, že môžem byť súčasťou tohto snemu, síce s vedomím, že takým osobnostiam, akých máme na jednej strane alebo na druhej strane, či už vyššie, alebo nižšie, ktorým ani ako šnúru na topánkach by som nemohol ako v tejto téme uviazať, ale predsa prispieva to.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Číž, neviem teda, čo ste tým chceli povedať, ja som hovoril iba o tom, že nedôjdeme v tejto veci k dohode, koalícia a opozícia. Ak niekto v koalícii má snahu v tejto konkrétnej veci sa dohodnúť s opozíciu, tak iba stráca čas. Ak ste s tým mali nejaký problém, tak sa čudujem, lebo svojím vystúpením ste to potvrdili, že k žiadnej dohode v tejto veci, veci nemôže, nemôže dôjsť.

    Pán poslanec Rafaj, ja som úmyselne vystúpil v rozprave, nevystúpil som v záverečnej reči ako spravodajca, pretože moje vystúpenie bolo politické, nebolo zhrňujúce diskusiu nejako objektívne, ja nemám ambíciu byť objektívny, ja som vyslovil, vyslovil svoj názor.

    Pokiaľ ide o československú ústavu, neviem, či ste mysleli komunistickú ústavu, alebo, alebo pôvodnú československú ústavu, tak neviem, či sa máme vracať do obdobia dávnej histórie, alebo, alebo treba baviť sa o tom, čo je v súčasnosti. Pokiaľ ide o maďarskú ústavu, to tu zaznelo viackrát, ja keby som bol poslancom maďarského parlamentu, akože nie som, tak by som za taký návrh ústavy, samozrejme, že nehlasoval.

    A, pán poslanec Čaplovič, koľkokrát som bol na južnom Slovensku? No bol som mnohokrát na južnom Slovensku, mám tam známych, mám tam priateľov, mám tam dokonca rodinu a, samozrejme, že jedným zákonom nemožno vyriešiť všetky problémy, ktoré ľudia majú, ale to nemožno vyriešiť žiadnym zákonom.

    Ďakujem.

  • Vďaka. Pán poslanec Dostál bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    V záverečnom slove požiadal o vystúpenie pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády Rudolf Chmel. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na záver povedal niekoľko slov, ktoré by ešte možno mohli dopovedať moje úvodné slovo, ale nerád by som reagoval na osobné invektívy a konfabulácie, ktoré tu odzneli, aj keď sa tomu asi celkom nevyhnem.

    Bol som už do roku 1994 zopár razy dočasne členom tohto parlamentu, ale za tých niekoľko mesiacov som sa zrejme celkom nestihol ešte adaptovať na túto štylistiku. Trocha sa však o to predsa len asi pokúsim. Škoda, že nemám taký vytríbený bernolákovský jazyk, ktorým by som tu možno ešte osviežil túto diskusiu, ale od čias, kedy Ľudovít Štúr kodifikoval slovenčinu, tak sa pokúšame hovoriť v tejto kodifikácii aj v parlamente.

    Nechcem preto odpovedať na niektoré konfabulácie pána poslanca Jarjabka vo veci Slovenského národného divadla, lebo to sú, aj keď sa dovolával svedectiev, trošku mylné obvinenia. Takisto ako by som nerád odpovedal na obvinenia nebodaj zo zrady záujmov či priamo z vlastizrady.

    Keď si viacerí z vás ešte na čestnom mieste svojej vitríny ukazovali komunistické legitimácie, keď ešte boli vernými proletárskymi internacionalistami a svoje národné ego vystavovali tak maximálne v kúpeľni, ja som pripravoval a vydal diela Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra, Mikuláša Dohnányho, Alexandra Matúšku, Antológiu myslenia o slovenskej otázke v 20. storočí a mohol by som uvádzať donekonečna, lebo som už predsa len takpovediac autorsky na dôchodku. Nemyslím si, že som vo svojom živote, že som sa nevyvíjal, ale myslím si, že som vo svojom vývoji nemusel absolvovať také zmeny, také ruptúry, za ktoré by som sa dnes musel tu hanbiť. Poldruha desiatky mojich kníh mi snáď dovolí za tých štyridsať rokov, čo som ich popísal a povydával, mi snáď dovolí povedať, že sa nemám za čo hanbiť a že nemám čo odvolávať. Takže na vyučovanie o tom, čo kto urobil pre slovenský národ či jeho kultúru, by som od viacerých poprosil, ak už nie väčšiu skromnosť, tak aspoň toleranciu.

    Je mi to ľúto, najmä keď vidím to trápenie poslancov SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí sa na môj vkus trošku prehnane pretekajú s poslancami, ktorí vytiahli do boja svoj obľúbený nacionalistický arzenál, a vytiahla sa zase obľúbená maďarská karta, ktorá, samozrejme, má vždy zabrať. Nikdy však neboli tradície sociálnej demokracie, pokiaľ sa pamätám, ani národnosocialistické, či nacionalistické, skôr boli komunistické a za prvej republiky, samozrejme, ešte aj čechoslovakistické. A tak mi je naozaj dvojnásobne ľúto, že sociálni demokrati nastúpili do už i tak plného kupé vlaku, ktorého strojvodca, ako je známe, je často dosť veľkou hrozbou premávky. Preto sa trochu čudujem, že ste sa stali hovorcami menšín, ktorí takýto zákon podľa mnohých z vás nepotrebujú. Aj to ma utvrdzuje v mojom presvedčení, že vo veciach identity národnostných menšín by nemala byť prípustná majorizácia. Keďže však Ústava Slovenskej republiky neaplikuje princíp, princíp, ktorý by ho zakazoval, teda neuplatňuje princíp zákazu majorizácie, príslušníci menšín sú takpovediac odkázaní na väčšinu, potrebujú pri schvaľovaní zákonov, ktoré upravujú ich práva, dobrú vôľu väčšiny. Ignorovanie podpory zo strany väčšiny môže totiž ďalej iba prehlbovať nedôveru zo strany príslušníkov národnostných menšín.

    Na potreby príslušníkov národnostných menšín sa totiž treba pýtať predovšetkým ich samých. Ja vás ubezpečujem, že som sa v posledných mesiacoch stretol s predstaviteľmi vyše stovky občianskych združení, spolkov, kultúrnych združení všetkých národnostní, s rusínskou stranou Náš kraj dokonca a nemám vedomosti o jednom takomto združení či o jednom občanovi príslušníkovi menšiny, ktorý by nesúhlasil či ktorý by nechcel zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Všetci, všetci vyslovili tejto novele podporu. Táto novela je totiž pre nich, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, a my im tu neudeľujeme niečo veľkorysé, my im tu nedávame niečo navyše, my im blahosklonne neudeľujeme nejaké veľké vymoženosti, mimoriadne, sú to naši občania, ktorí platia tu dane, ktorí sa sem neprisťahovali, ktorí tu žijú so svojimi predkami už po stáročia a aj tu žiť chcú.

    K niektorým dezinterpretáciám by som sa však predsa len chcel vyjadriť, aby sme sa vyhli aj neskorším možným nedorozumeniam. Predkladaný návrh zákona zachováva princíp jednosmernej dvojjazyčnosti, čiže neukladá za povinnosť príslušníkom väčšinového národa ovládať jazyk menšiny. Predkladaný návrh teda len upresňuje a rozširuje rámec používania jazykov národnostných menšín a nie podmienky dvojjazyčnosti. S problémov ovplyvňujúcich osud, budúcnosť, vzťah ku štátu príslušníkov menšín sú v súčasnosti pre nich isto najdôležitejšie jazykové práva a podmienky podpory, teda financovania kultúry menšín. Kým používanie jazykov menšín nie je dostatočne upravené, vedie to, samozrejme, k zbytočným konfliktom.

    Chcem podčiarknuť, že podporiť tento zákon by nemalo byť také ťažké, lebo táto novela k obmedzeniu práva používania štátneho jazyka vôbec, vôbec nesmeruje. Ak vychádzame z praxe, zákon o používaní jazykov národnostných menšín v tejto podobe garantuje ešte menej práv, koľko sa ich fakticky uplatňuje v praxi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiaľ, vedomie našej spoločnosti je paradoxne v tom čase demokracie a slobody, teda najmä v tom dvadsaťročí, ktoré sme tu odžili, deformované. Deformované najmä v slovensko-maďarských vzťahoch takým množstvom predsudkov historických tráum, často priam iracionálnych, že ich ťažko možno čo i vyrátať.

    Dovolím si uviesť jeden príklad. Asi pred pätnástimi rokmi mi jeden môj dobrý priateľ dal základnú otázku, takpovediac existenciálnu: Prečo sa tí Maďari chcú odtrhnúť? Ja som sa ho opýtal, že ako na to prišiel. A on mi povedal: Cítim to v kostiach. Tak asi takto je to s nami aj dnes.

    Istý významný americký politológ, ktorý sa narodil v medzivojnovej Prahe, má také pekné meno Karl Deutsch, hovorí, že "národ je spoločenstvo ľudí založené na averzii voči susedom a na úplne odlišnom chápaní vlastných spoločných dejín". Nuž slovensko-maďarské vzťahy sú pre takéto pochopenie priamo modelovým príkladom.

    Inak, keď sme už pri tých Maďaroch, lebo samozrejme, že na ostatné menšiny nezvýšilo, odporúčal by som opatrnejšie v súvislosti so stranou MOST - HÍD zaobchádzať s pojmami ako Budapešť, FIDESZ či Viktor Orbán. Ak by vás to uspokojilo...

  • Prinesenie rečníkovi pohára s džúsom.

  • Vďaka. Ak by vás to uspokojilo, nemáme s Budapešťou ani s FIDESZ-om, či s Viktorom Orbánom žiadny kontakt. Žiadny doslova. O príčinách, samozrejme, teraz tu nebudem hovoriť, ale my sme ešte zatiaľ suverénna strana, a ak dovolíte, naša hrdosť, ak to tak pateticky poviem, nie je založená na etnickej báze, ale na univerzálnejšom a hlbšom humánnom pocite. To len na margo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, sú naozaj dve možnosti aj v prístupe k tomuto predkladanému zákonu. Buď ten osvedčený, vždy zaberajúci konfrontačný, konfliktný, alebo empatický, tolerantný. Buď budeme tento zákon chápať ako nástroj porozumenia, dorozumenia, ak chcete, aj zmierenia, alebo ako prostriedok na vedenie ľúteho boja.

    Cítim v kostiach, napriek depresii, ktorú môže mať človek, ktorý strávi tri dni v tejto snemovni váženej, že by mohol zvíťaziť napokon zdravý rozum.

    Ďakujem vám.

  • Pán podpredseda vlády, ďakujem. To bolo záverečné vystúpenie po rozprave. Ruším rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať schváleným ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 220 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 220a.

    Pán podpredseda vlády, opäť vás prosím, aby ste ako navrhovateľ uviedli aj tento bod programu. Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím pána Kaliňáka, keby vypočul aj toto úvodné slovo. Pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 12. januára tohto roku.

    Protidrogový fond bol zriadený zákonom č. 381/1996 Z. z. ako finančný nástroj realizácie protidrogovej politiky. Od jeho vzniku bola činnosť fondu z 95 % dotovaná štátom, a to aj napriek tomu, že dotácia zo štátneho rozpočtu je len jeden zo zdrojov fondu.

    Dnešným dňom nemá fond zamestnancov, keďže aj riaditeľ dal k 31. marcu okamžitú výpoveď. Naviac je neefektívne, aby štát podporoval neštátny subjekt na to, aby prerozdeľoval finančné prostriedky štátneho rozpočtu. Takáto činnosť Protidrogového fondu je duplicitná preto, keďže dotačná politika v protidrogovej oblasti je zabezpečovaná Úradom vlády, odborom koordinácie protidrogovej stratégie.

    Dovoľujem si vás ubezpečiť, že zrušenie tohto fondu, ktorý fungoval na základe podpory štátneho rozpočtu, nebude ohrozovať plnenie úloh v oblasti protidrogovej politiky štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi za uvedenie tohto návrhu zákona.

    A poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Ivana Chabana, aby nás informoval o výsledku rokovaní výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru preto, lebo sme v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (tlač 220) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 290 z 3. februára 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (tlač 220) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.). Všetkých menovaných päť výborov zhodne prerokovalo vládny návrh zákona a takisto zhodne odporučili zákon schváliť s pozmeňujúcimi dvoma návrhmi.

    Z uznesení výborov vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    Po prvé. V § 1 ods. 1 sa slová "k 1. aprílu 2011" nahrádzajú slovami "k 1. máju 2011". Uvedená pripomienka súvisí s navrhovanou zmenou účinnosti zákona.

    Zmena v bode 2. V § 5 sa slová "1. apríla 2011" nahrádzajú slovami "1. mája 2011".

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (tlač 220) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Po prvé súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať v bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Poveril mňa ako spravodajcu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, predniesť a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 355/1996 Z. z.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústnou formou? Nikto. Neevidujem žiadneho poslanca ani poslankyňu, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem v tejto chvíli za nás všetkých úprimne poďakovať pánovi podpredsedovi vlády za jeho nadštandardnú trpezlivosť a pracovitosť a želám mu pekný víkend.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 226 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 226a.

    Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby návrh zákona odôvodnila. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 226.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám.

    Predkladaný návrh zákona má zabezpečiť vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia príslušnou zdravotnou poisťovňou. V súčasnosti, ako vieme, vykonávajú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnancov zamestnávatelia. Ak sa však zamestnanec rozhodne, môže vykonať ročné zúčtovanie sám.

    Samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. podnikatelia, robia ročné zúčtovanie taktiež sami. Súčasný systém je pre zamestnávateľov zaťažujúci, lebo zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie, ktoré sú potrebné pre výpočet zdravotného poistenia. Často sú údaje podané zamestnancom neúplné najmä z dôvodu, že niektorí zamestnanci sa nedostatočne orientujú v systéme zdravotného poistenia. Odborná terminológia, ktorá je uvádzaná v tlačivách na vykonanie ročného zúčtovania, je pre občanov často nezrozumiteľná a dochádza k neúmyselným chybám pri samotnom výpočte poistného.

    Podnikatelia dlhodobo označujú systém zdravotného poistenia za zložitý a predstavuje pre nich vysokú administratívnu záťaž. Spôsob vykonávania ročného zúčtovania bol nastavený v roku 2004. Spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a prax nám ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preniesť i na zdravotné poisťovne. Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne všetky informácie o príjmoch, a teda i o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný zákon ukladá povinnosť Daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach.

    Zdravotné poistenie majú aj v súčasnosti informačné systémy, ktoré sú schopné spracovať príslušné údaje, a nepredpokladá sa potreba ich zásadnej úpravy na základe dnes predloženého zákona.

    Samotný spôsob výpočtu poistného sa oproti súčasnému stavu vôbec nemení. V novele sa navrhuje, aby zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného do šiestich mesiacov od termínu na podanie daňového priznania. V budúcnosti sa predpokladá, že sa táto lehota ešte skráti. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sa navrhuje vykonať najneskôr do 31. októbra príslušného roku, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.

    Zákon, ktorý dnes máme v druhom čítaní, predkladám už po tretíkrát. Prvýkrát to bolo v roku 2009 a minulá vláda sa mojím návrhom ani nezaoberala napriek tomu, že zdravotné poisťovne vyjadrili kladný postoj k navrhovanej zmene, ministerstvo, vtedajšie ministerstvo zdravotníctva malo názor opačný. A je to naozaj veľmi paradoxné, pretože keby sa vtedajšia vláda Roberta Fica mojím poslaneckým návrhom zaoberala seriózne, už dnes by naši občania boli ušetrení zbytočného stresovania z podávania ročného zdravotného zúčtovania, ktorého sme boli svedkami i tento rok.

    Druhýkrát som zákon predkladala na konci roku 2010. Aj keď pred prerokovaním materiálu vo vláde ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že má voči môjmu návrhu výhrady, všetky otázniky sme si nakoniec vysvetlili a skonštatovali, že návrh preniesť ročné zdravotné zúčtovanie na zdravotné poisťovne je správne riešenie. Súčasne však bola na tej istej schôdzi predložená novela zákona o zdravotnom poistení z dielne ministerstva zdravotníctva a aby sa legislatívny proces súčasného schvaľovania dvoch noviel k jednému zákonu s rovnakou účinnosťou zbytočne nekomplikoval, rozhodla som sa po dohode s ministerstvom zdravotníctva tento materiál stiahnuť.

    Takže do tretice všetko dobré. Novela prešla v rámci druhého čítania vo výboroch určitými zmenami, základný princíp však ostal zachovaný. Legislatívnotechnické úpravy navrhované Legislatívnou radou vlády a odborom legislatívy a aproximácie práva, ktoré som akceptovala, nezasahujú do základnej filozofie novely zákona. Kolegovia predkladali návrhy, ktoré odstraňovali aj niektoré aplikačné problémy, napríklad s nastavením pojmu zamestnanca na celý mesiac, ak zamestnanec skončí pracovný pomer.

    Osobitne sa chcem zastaviť pri zmenách, ktoré navrhol vo výbore pán poslanec Kvasnička. Reaguje na v poslednom čase hojne diskutovaný problém platenia odvodov študentami vysokých škôl. Aj ja som vnímala tento problém, ale objektívne poviem, že jednoduché a spravodlivé riešenie, s ktorým by som sa mohla na 100 % stotožniť, som sama nenašla. To, čo gestorský výbor v prípade tohto problému odporučil schváliť, je určité riešenie, čo rozhodne kvitujem ako pozitívny krok.

    Vo výbore bol predložený obzvlášť rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý však nezmenil princíp ročného zúčtovania tak, ako som ho navrhla ja a výsledkom je vlastne rovnaké riešenie. Napríklad v zákone o správe daní a poplatkov bolo rozšírené ustanovenie, ktoré hovorí, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Doteraz sa údaje poskytované Daňovým riaditeľstvom zdravotným poisťovniam nepovažovalo za porušenie daňového tajomstva. To sa navrhuje rozšíriť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Chcem len podotknúť, že aj bez tejto úpravy by vedeli poisťovne aj úrad riešiť problematiku získavania údajov z Daňového riaditeľstva, ale uznávam, že takto je to pružnejšie. Úrad sa môže v prípade pochybnosti obrátiť na Daňové riaditeľstvo priamo a zrejme túto možnosť využije aj pri riešení iných úloh a nielen pri ročnom zúčtovaní.

    K ďalším prijatým zmenám patrí napríklad zmena inštitútu námietky, ktorý som navrhla, sa zmenila na inštitút nesúhlasného stanoviska. Zmenou označenia sa našťastie nenavrhuje žiadna zásadná zmena vo vzťahu k občanom. Tí môžu namietať, resp. vysloviť nesúhlasné stanovisko v prípade, že zistia nezrovnalosti v údajoch, ktoré má zdravotná poisťovňa a ktoré má poistenec.

    Ďalej došlo k rozdeleniu mnou navrhovaného oznámenia poisťovne o výške nedoplatku alebo preplatku poistencovi. Ja som navrhovala, aby sa toto oznámenie aj pre preplatok, aj pre nedoplatok robilo rovnakou formou. Pozmeňujúci návrh túto formu rozdelil na dve. V prípade preplatku by sa malo posielať písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania a v prípade nedoplatku sa pošle výkaz nedoplatkov. Ak to takto zdravotným poisťovniam vyhovuje lepšie a zabezpečí to prehľadnejšie spracovanie ročného zúčtovania, myslím, že v tom nie je žiadny problém.

    Tie doplnenia, ktoré zlepšujú komfort zdravotnej poisťovne v prípade, že nedisponujú všetkými potrebnými údajmi, taktiež akceptujem vzhľadom k tomu, že si uvedomujem, že prenesenie povinnosti robiť zdravotné zúčtovanie na poisťovne nie je úplne jednoduchý proces. Ak im vznikajú povinnosti, je dobré, nech majú i adekvátne práva. To, čo je pre mňa rozhodujúce, je však fakt, že základný princíp sa nezmenil.

    Dúfam, že prijatím novely zákona o zdravotnom poistení sa situácia pre našich občanov, podnikateľov a zamestnávateľov výrazne zlepší. Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale i ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zdravotné zúčtovanie. Odbúra sa veľká časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou už označovaná dlhé roky ako mimoriadne komplikovaná. Zverením vykonania ročného zúčtovania odborným útvarom zdravotných poisťovní sa predíde chybným výpočtom poistného, ktoré v súčasnosti zdravotné poisťovne i tak kontrolovali a nie raz ho i odstraňovali napriek tomu, že im to v súčasnosti zákon neukladal.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia z vládnej koalície, kolegovia z vládnej(???) opozície, keďže i naša vláda má vo svojom programovom vyhlásení presadenie zásadného odbyrokratizovania verejnej správy, zrušenia zbytočných administratívnych úkonov a duplicitného vyžadovania údajov od občanov, hoci ich má iný štátny orgán k dispozícii, verím, že predkladanú novelu zákona podporíte naprieč politickým spektrom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre zdravotníctvo, pána poslanca Petra Markoviča, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, poprosím vás, dajte pozor tam na ten džús, ktorý tam zanechal pán podpredseda vlády, aby ste si neublížili, ak je možné ho niekde odložiť, skôr ako začnete svoju spravodajskú informáciu.

  • Áno, pán podpredseda. Takže myslel som, že sa ho ani nedotknem, ale odložím ho.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto, ktoré je pre vás určené.

    Konštatujem, pardon, otváram rozpravu, konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, ktorým je Andrej Kolesík. Po jeho vystúpení bude potom možné prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Kalist, potom, keď skončí pán Kolesík a po prípadných faktických poznámkach.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručné bude moje vystúpenie, pani navrhovateľka.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Veľmi stručné, tak, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moje stručné vystúpenie by som začal ruským príslovím: "Keď jeden hlupák hodí do mora kameň, ani sto múdrych ho nevytiahne." Kameň, ktorý, ten pomyselný kameň, ktorý, myslím, bol hodený do vody a je to novela zákona č. 499/2010, ktorá mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení, je to presne tá novela, na základe ktorej dnes musia študenti nad 26 rokov a doktorandi nad 30 rokov platiť odvody do zdravotných poisťovní.

    Dnes, po krátkom čase, je tu znova na prerokovaní jej zmena, ktorá sa primárne týka ročného zúčtovania, ale mohli by sme sa pokúsiť ten hodený kameň z tej vody aj vytiahnuť. Spomínanú novelu ako zlú vyhodnotila aj predsedníčka vlády Iveta Radičová, ktorá preto študentom už 20. januára sľúbila, že nezmyselnú novelu zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorej si musia vysokoškoláci nad 26 rokov a doktorandi nad 30 rokov sami platiť zdravotné odvody, zruší. Po tom, ako sa premiérka stretla so zástupcami Študentskej rady vysokých škôl, jej predseda Juraj Tíleš informoval verejnosť a nepríjemne zaskočených študentov, citujem: "Prisľúbila nám novelu zákona, ktorá už v apríli môže vrátiť situáciu do stavu pred novelizáciou. Informáciu agentúre SITA potvrdil aj hovorca predsedníčky vlády Rado Baťo s tým, že zmeny by mohla priniesť už februárová schôdza parlamentu."

    Február je dávno za nami, aj marec je už dávno za nami a zmeny sme sa nedočkali. Vláda odignorovala verejný prísľub premiérky Radičovej a opravu nezmyselnej novely nepredložila. Zákon medzitým nadobudol účinnosť a vysoké školy začali upozorňovať študentov starších ako 26 rokov a doktorandov starších ako 30 rokov na ich novú povinnosť. Zdravotné poisťovne, ktoré - podobne ako študenti - očakávali skorú nápravu tohto zlého stavu, oznámili, že neplatičov z radov študentov nebudú trestať.

    Dnes nám tu leží na stole návrh z dielne poslankyne SDKÚ Kataríny Cibulkovej, ktorý prichádza takmer dva mesiace po sľúbenom termíne. Tento návrh však vôbec nevracia situáciu do pôvodného stavu. Jedinou zmenou je zvýšenie veku študentov, ktorých sa má platenie odvodov týkať nad 30 rokov, čím znižuje ich počet na zhruba 1 300. Na doktorandov novela úplne zabudla, aj spomínaný pozmeňujúci návrh. Počet postihnutých doktorandov teda ostáva cca na 300.

    Mám pocit, že novela si dala za úlohu, resp. nie novela, ale pozmeňujúci návrh v spoločnej správe si dal za úlohu znížiť počet odporcov zhruba z 8 300 na 1 600. Tieto počty sú však len približné, lebo ako sme už zvyknutí, analýzu nikto nepripravil. Ušetrené náklady pre štát sa pohybujú ročne cca vo výške 800-tisíc euro. Pre porovnanie: podľa informácií Slovenskej bankovej asociácie, keby Slovensko zaviedlo bankovú daň napríklad na úrovni Švédska, získalo by 9,3 mil. euro, tieto peniaze chce však použiť vláda na prípadnú pomoc bankám v budúcnosti, čím nám jasne ukazuje svoje priority.

    Všetky argumenty, ktoré existovali pri pôvodnej novele, zostávajú zachované aj teraz. Novela trestá študentov, ktorí sa z akýchkoľvek príčin rozhodli študovať neskôr ako bezprostredne po strednej škole, a doktorandov, ktorí pred štúdiom pôsobili v praxi. Ohraničenie platenia odvodov študentami podľa veku je nelogické. Ak štát garantuje jedno bezplatné vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke a všetko navyše spoplatňuje, je diskriminačné trestať ľudí za to, že sa z rôznych dôvodov rozhodli ísť na vysokú školu neskôr.

    Zacitujem dôvody z analýzy Študentskej rady vysokých škôl, ktorá cituje Ústav informácií a prognóz školstva: "25,5 % študentov, ktorí nezačali študovať na vysokej škole hneď po maturite, uvádza, že chceli získať skúsenosti na trhu práce a zarobiť si peniaze, 14 % uvádza osobné alebo rodinné dôvody, 13,4 % nedostatok peňazí."

    Namiesto prisľúbenej zmeny nám pani poslankyňa predkladá kozmetickú zmenu, ktorá podstatu problému ignoruje. Buď táto novela teda nie je novelou prisľúbenou premiérkou Ivetou Radičovou, alebo premiérka študentov od začiatku vedome klamala a zavádzala. 1 300 študentov a 300 doktorandov, ktorí sa spoľahli na to, že predsedníčka vlády dodrží svoje slovo, teraz čaká nepríjemné prekvapenie o to horšie, ak sa v očakávaní skorej nápravy rozhodli odvody nezaplatiť. Tento podraz je o to zákernejší, že v médiách premiérka slávnostne vyhlasovala, že požiadavky študentov prijíma a teraz ich koalícia potichu zrádza. Lož sa stáva jej obvyklou pracovnou metódou.

    Návrh pani poslankyne Cibulkovej, pomyselný kameň, ktorý hlupák hodil do mora, nevyťahuje. Práve naopak, pridáva k nemu ďalší, na ktorý nemusí stačiť ani 200 múdrych.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu zákona pani poslankyne Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, v zmysle rokovacieho poriadku prijal túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 303 z 3. februára 2001(? 2011) po prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a pridelila návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uvedených uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pod bodmi 1 až 36 spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 36 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec Kalist, pán poslanec Markovič a pán poslanec Peter Zajac sú tí, ktorí chcú reagovať na vystúpenie pána poslanca v rozprave. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, som nevedel, že ste odborník na zdravotné odvody, ale ja osobne nepovažujem novelu zákona za úplne nezmyselnú a je mi naozaj, naozaj ľúto, že sa téma zdravotných odvodov používa ako politikum. Nikto, ale naozaj nikto nemá za cieľ trestať študentov, to používať v situácii alebo v slovnom spojení zdravotné odvody a trest, to by sme mohli akúkoľvek daň alebo akýkoľvek odvod štátu nazývať trestom, to nepovažujem to za šťastné.

    Ale len na jednu vec chcem upozorniť. Pokiaľ študent denného štúdia nemá žiaden príjem, môže požiadať štát o dávku v hmotnej núdzi. A pokiaľ skutočne nemá príjem, tak dostane, budú zaňho zaplatené odvody a ešte dostane, síce malú, určite tá dávka nestačí, ale dostane ešte nejaké peniaze od štátu navyše. Otázka znie, prečo sa niektorí študenti denného štúdia nechcú prihlásiť? Pokiaľ skutočne nemajú peniaze, pokiaľ skutočne nemajú žiaden príjem, tak prečo sa nezaradia do sociálneho systému, tak ako všetci ostatní?

    A, samozrejme, sú veci, ktoré sa pri prijímaní tejto novely možno neúplne domysleli. Problematika zdravotných odvodov v tomto súčasnom systéme je strašne komplexná a komplikovaná a určite, určite mohlo dôjsť k nejakým chybám alebo nezrovnalostiam, v tom s vami môžem súhlasiť, ale minimálne treba oceniť snahu tejto vlády, že pokiaľ už urobila niekde chybu alebo nesprávny krok, tak sa snaží ten krok vrátiť späť.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Markovič, pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie bolo čisto politické, a preto ja budem naň aj tak reagovať. Mnoho z toho povedal už pán poslanec Kalist, naozaj dá sa to riešiť cez hmotnú núdzu, a preto nie je dôvod vytvárať žiadnu paniku, pokiaľ niekto naozaj nechce, aby sa táto panika medzi študentmi vytvárala, ale to je potom opäť čisto politická a, dokonca by som sa nebál povedať, stranícka úloha.

    Čo sa týka vášho vystúpenia, no preukázali ste síce znalosť kalendára a jednotlivých mesiacov, ale nie veľmi legislatívneho procesu, pretože by ste pochopili, prečo táto novela prichádza až teraz a prečo prichádza práve v rámci novely zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach, a potom by ste nemohli hovoriť to, čo ste povedali. Ale myslím si, že to dokazuje ten váš výrok, že ak niekto hodí kameň do vody, urobí to čľup, tak aj vaše vystúpenie urobilo iba čľup.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Kolesík, ja sa nechcem vyjadrovať k vecnej stránke vášho príspevku, ale k jednej vetičke, ktorú ste povedali tak nevdojak. Tá veta znela asi tak, že pani premiérka Radičová používa lož ako pracovnú metódu. V slovenskej politike má toto úslovie nejakú tradíciu a týka sa menovite Vladimíra Mečiara. Porovnanie Ivety Radičovej ako predsedníčky vlády s Vladimírom Mečiarom pokladám za absolútne nevhodné a neprimerané, a teda neviem, aká forma politickej kultúry má za týmto výrokom stáť, skôr si myslím, že za tým stojí vaša hlboká neznalosť a nejaká popletená rétorika. Ďakujem.

  • Teraz sa prihlásil... Pán poslanec, skúste skôr. Skúste skôr, aby sme nemuseli porušovať rokovací poriadok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa ešte raz, pán predsedajúci. Počúval som pozorne faktické poznámky kolegov, preto som zabudol.

    K pánu poslancovi Kalistovi a možno aj k pánu poslancovi Markovičovi. Ja som vytrhol iba úzku problematiku, ktorá sa týka študentov vysokých škôl, ostatným veciam som sa nevenoval, pokiaľ ste si všimli. A zásadný problém mám s tým, že novela zaviedla platenie zdravotných odvodov pre študentov nad 26 rokov a doktorandov nad 30 rokov. Pani premiérka sľúbila, že stav bude odstránený, resp. bude to uvedené do takého stavu, ako to bolo predtým, sľúbila to zástupcom študentov, Študentskej rade vysokých škôl, a svoj sľub nedodržala. Kozmetická zmena v pozmeňujúcom návrhu posúva ten vek z 26 na 30 a na doktorandov úplne sa zabudlo. Takže to bolo podstatou môjho vystúpenia.

    A ako inak to mám nazvať ako zavádzanie študentov a, pán poslanec Zajac, klamstvo. A, mimochodom, ja som žiadne porovnanie, pán poslanec Zajac, neurobil, urobili ste ho za mňa.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalist ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou.

    Slovo má pán poslanec Peter Kalist.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, pani predkladateľka, dámy a páni, pán spravodajca, uvedomujem si, že je piatok a aj osadenstvo v sále, takže budem skutočne, budem sa snažiť byť maximálne stručný a chcem privítať návrh pani poslankyne Cibulkovej, ktorý skutočne zjednodušuje život mnohým občanom, zjednodušuje im to hlavne v odstraňovaní komplikovaného vypĺňania zdravotných odvodov, teda z ročného zúčtovania zdravotných odvodov, je to vec, v ktorej sa mnohí, v úvodzovkách, keď to tak prirovnám, "topia", majú nechuť k vypĺňaniu najrozličnejších papierov. Takže pokiaľ to za nich urobí zdravotná poisťovňa, tak to môžme iba kvitovať. Ona, zdravotná poisťovňa tieto výpočty realizovala tak či tak, porovnávala ich s tým, čo občan odovzdal, a de facto, de facto tak sme robili prácu dvakrát.

    K samotným zdravotným odvodom. Zdravotné odvody sú solidárnou platbou, preto by bolo úplne teoreticky skutočne žiaduce, aby sa platili z akéhokoľvek príjmu. No problémom je len, že by sme v súčasnom, v súčasnom nastavení sa žiada aj nastavenie nejakého stropu alebo nastavenie nejakých rozumných pravidiel, ktoré, ktoré, bohužiaľ, musím povedať a možno tým ženiem vodu na mlyn aj kolegom z opozície, niektoré časti spomínanej novely nespĺňali.

    Takže ja si dovolím podať pozmeňujúci k návrhu, teda pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kalista a Stanislava Fořta k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 226.

    Bod 1. V čl. II sa pred 1. bod vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 10b ods. 1 písm. b) znie: "b) dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta21)".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 20) znie: "20) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    2. bod. Čl. II v 11. bode sa v § 37 za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

    "(3) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) podľa doterajšieho predpisu považuje za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) podľa tohto zákona. Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 u fyzických osôb, ktoré platili z príjmu z prenájmu preddavky podľa doterajšieho predpisu. Ak je výsledkom takéhoto ročného zúčtovania preplatok, je zdravotná poisťovňa povinná tento preplatok vrátiť podľa § 19 ods. 16.

    (4) Fyzická osoba, ktorá sa do 30. apríla 2011 považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa doterajšieho predpisu a od 1. mája 2011 sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona, je povinná splniť povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. b) do 31. mája 2011." Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

    Odôvodnenie: Z dôvodu nemožnosti zistiť, či osoba bude povinná na konci roka podávať daňové priznanie, napr. oslobodenia od dane do výšky 500 eur, je problematické platenie preddavkov na poistné v režime samostatne zárobkovo činnej osoby, preto sa ruší povinnosť platenia zdravotného poistenia z prenájmu.

    Tento krok sa do istej miery dá považovať za nesystémový nie pre samotnú svoju funkciu, ale preto, že tieto príjmy, tieto príjmy, proste tento krok deformuje tieto príjmy. Rovnako ako u vysokoškolských študentov do 30 rokov sa navrhuje, aby aj preddavky z titulu prenájmu zaplatené do 1. mája, to je dátum účinnosti tohto zákona, predpokladaný, sa nepovažovali za príjmy, z ktorých je povinnosť platiť odvody na zdravotné poistenie. Už zaplatené preddavky sa v rámci ročného zúčtovania týmto osobám vrátia.

    Prechodným ustanovením sa osobám, ktoré majú príjmy z prenájmu, predlžuje lehota odhlásiť sa zo zdravotnej poisťovne na jeden mesiac, inak by boli povinní to tak urobiť do 8 dní.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa za 2. bod vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    3. V § 17a ods. 4 v prvej vete sa slovo "ôsmich" nahrádza číslom "15".

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    To by bol pozmeňujúci návrh.

    Ja len také kratučké odôvodnenie: Týmto návrhom chceme zrušiť povinnosť platiť zdravotné odvody z príjmu z prenájmu, to sú bod č. 1 a 2. A bod č. 3 upravuje lehotu, lehotu na podanie námietok, pokiaľ podľa novely nového právneho predpisu zdravotná poisťovňa pripraví alebo doručí občanovi výkaz nedoplatkov, tento občan by mal podľa súčasne navrhovanej verzie iba 8 dní na to, aby podal námietku voči zdravotnej poisťovni, toto ustanovenie to predlžuje na 15 dní.

    To je všecko, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky, celkom jedna, pán poslanec Peter Zajac. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Zajac.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chceme v mene poslancov za OKS poďakovať obom pánom poslancom Kalistovi aj Fořtovi za tento pozmeňovací návrh. A pretože odstraňuje niečo, čo sme spôsobili sami, teda my poslanci vládnej koalície, a to sú zdravotné odvody z prenájmu nehnuteľností, čo dosť ľudí, a právom, pobúrilo. Ja si myslím, že v takejto situácii, ktorá sa nám prihodila, lebo sme to neustrážili, sa treba verejne ospravedlniť a tým toto činím. Zároveň sľubujeme všetkým tým, ktorých sa budú týkať problémy odvodov a budú sa týkať kdekoho, napríklad dohodárov a živnostníkov, že nedáme sa nakriaknuť na žiadne sociálne experimenty. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kalist bol posledným, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Áno.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Takže ja by som naozaj už veľmi krátko reagovala na aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli pred chvíľkou prednesené v pléne, ale i na vystúpenie pána poslanca Kolesíka.

    Pán poslanec Kalist, platenie preddavkov na zdravotné poistenie z príjmov z nájomného sa podľa reakcie odborníkov, ale aj širokej verejnosti javí ako veľmi problematické a vyvolalo presne opačnú reakciu, ako sa očakávalo. A tak si myslím, že naozaj je niekedy dobre urobiť mierny ústupok, aby sa vytvoril priestor pre konštruktívnu diskusiu a následne aj pre hľadanie systémového riešenia. Chápem, že je niekedy ťažké odhadnúť, aká bude reakcia na zmysel zákona. Verím však, že vami predkladaná novela je dobrá, lebo nezatvára dvere a je vlastne prejavom dobrej vôle. To isté platí aj o riešení, ktoré bolo navrhnuté pre študentov. Je to prejav dobrej vôle a podpory vzdelávania súčasnej vlády. Ja len dúfam, že tí študenti, ktorí nebudú musieť platiť zdravotné poistné, nebudú systém zneužívať neúmerným predlžovaním dĺžky denného štúdia, lebo v konečnom dôsledku sa im na to zdravotné poistenie skladáme my všetci.

    A k vám, pán poslanec Kolesík, podľa mňa ste zjavne nepochopil zmysel mnou predkladanej novely zákona, ktorej účelom je odstrániť neprimeranú administratívnu záťaž a odbúranie demokracie, uuu, byrokracie (reakcia pléna) a prenesenie - byrokracie - a prenesenie tejto povinnosti na zdravotné poistenie. Vaše vystúpenie považujem čisto za politicko-rétorické cvičenie, na ktoré vlastne ani nemá zmysel reagovať. Ale nedá mi to, aby som na okraj nepovedala, že vlastne táto vláda môže poskytovať občanom len také sociálne výhody, do takej výšky a do takej miery, v akom stave vaša vláda nechala verejné financie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu, či chce reagovať v záverečnom slove. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime pravdepodobne k poslednému bodu, ktorý ešte stihneme prerokovať na tejto schôdzi dnes, a to je návrh zahraničného výboru na vymenovanie vedúceho a členov Stálej delegácie Národnej rady v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Tento návrh má parlamentnú tlač 221.

    A prosím teraz povereného člena zahraničného výboru pána poslanca Juraja Drobu, aby nám ho uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie vedúceho a členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tlač 221.

  • Ďakujem. Prajem všetkým kolegom pekný 1. apríl a tento bod nebude, samozrejme, vtip, ale bude myslený úplne vážne.

    Vážení kolegovia, predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie vedúceho a členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Je to tlač 221.

    Návrh zahraničného výboru vychádza z iniciatívy Stálej misie Slovenskej republiky pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá bola adresovaná Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh výboru je výsledkom rokovaní politického grémia Národnej rady, na základe ktorého zahraničný výbor navrhuje vymenovať za vedúceho tejto delegácie poslanca Maroša Kondróta a za jej členov poslancov Ivana Štefanca, Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Lászlóa Solymosa a Jána Mikolaja.

    Dovoľte mi zároveň, aby som v túto chvíľu ako spravodajca odporučil, aby sa o vymenovaní členov a vedúceho delegácie hlasovalo verejne a naraz po schválení prípadných pozmeňujúcich návrhov z diskusie.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto v tejto chvíli určené pre navrhovateľov. V tomto bode plníte aj funkciu spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    V tejto chvíli, pretože vás chce ešte osloviť aj predseda parlamentu na záver, tak vyhlasujem päťminútovú prestávku a po päťminútovej prestávke zaujme toto miesto predseda parlamentu.

    Ja za seba vám želám pekný víkend a ďakujem za spoluprácu. Päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Kolegovia, dovoľte mi, aby som vás takto počas prestávky informoval. Máme tu jeden otvorený bod, kde teda sme si spoločne odhlasovali, že navrhovateľ, teda poslanec Jurčík, ktorý navrhuje pozmeňovací návrh, údajne nebol zrozumiteľne čítaný a že teda sme si odhlasovali, že ho prečítame ešte raz a v kľude. Myslím, že toto je teraz tá správna doba. Spravodajca pán poslanec Janiš príde sem do desať minút, pätnásť. Čiže tá prestávka bude trochu dlhšia a potom uzavrieme schôdzu týmto bodom, kedy pán Jurčík dočíta, prečíta tento návrh. Môže byť k nemu ešte aj rozprava, aj faktické poznámky, aj sa môže ešte niekto prihlásiť a potom nadnes skončíme, predpokladám o 15.00 hodine. Takže zatiaľ vám ďakujem a prestávku poprosil by som zatiaľ napísať do 14.20 hod.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pokračujeme v schôdzi, a to v rozprave k bodu o... Pokračujeme bodom, ktorý je uvedený v programe pod bodom č. 36 - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 214).

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Janiša, aby zaujal miesto pre spravodajcu, a poprosím pána poslanca Jurčíka, aby predniesol svoj pozmeňovací návrh pre protokol. Opakujem, že jedná sa o návrh, ktorý už raz bol prednesený a kde sa Národná rada uzniesla na opakovaní tohto návrhu z dôvodu vysokého šumu v sále a tým spôsobenej nízkej zrozumiteľnosti, tak teraz to tu máme kľudnejšie.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 214.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnovitel'ných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, pardon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 214).

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:

    K čl. l:

    Bod č. 1. Za bod 36 sa vkladajú nové body 37 až 39, ktoré znejú:

    37. V § 14a ods. 2 písm. a) sa za slovami "osobitného predpisu" vypúšťa odkaz "17b)".

    38. V § 14a ods. 2 písm. d) znie: "d) je iná ako podľa osobitného predpisu, ak uvádza na trh pohonné látky iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až c)."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 17b) znie: "17b) § 19 a 20 a 25 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho olej v znení neskorších predpisov a § 18 a 22 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov."

    39. V §14a ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Na účely prílohy č. 1 sa biodieselom rozumie metylester mastných kyselín vyrobený z čistého rastlinného oleja, zo živočíšneho tuku a z opotrebovaných kuchynských olejov a tukov alebo z ich zmesí, ak spĺňa požiadavky na jeho kvalitu špecifikované v § 2 ods. 4 písm. b) tohto zákona."

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodu 37: Uvedené ustanovenie definuje osoby, ktoré majú plniť povinnosť primiešavania biopalív a zároveň ostatné súvisiace povinnosti. Podľa § 14a ods. 2 písm. a) je takouto osobou osoba podľa osobitného predpisu s odvolávkou 17b) uvádzajúca pohonné látky do daňového voľného obehu. Odkaz 17b) sa odvoláva na ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenia § 19 (podnik na výrobu minerálneho oleja), § 19a (výrobca biogénnej látky), § 20 (sklad minerálneho oleja) a § 25 (oprávnený príjemca). Z takéhoto znenia potom vyplýva, že predmetné povinnosti majú len osoby so špecifickým postavením. Do daňového voľného obehu však pohonné látky môžu uvádzať aj iné osoby, ktoré tiež majú mať rovnaké povinnosti, a preto sa navrhuje vyššie uvedená zmena, ktorá spôsobí, že každá osoba uvádzajúca pohonné látky do daňového voľného obehu na území Slovenskej republiky bude musieť plniť všetky uvedené povinnosti.

    Odôvodnenie k bodu 38: Uvedené ustanovenie definuje osoby, ktoré majú plniť povinnosť primiešavania biopalív a zároveň ostatné súvisiace povinnosti. Podľa tohto ustanovenia je takouto osobou /okrem osôb uvedených v písm. a) až c)/ osoba, ktorá uvádza na trh pohonné látky iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až c). Podľa takéhoto znenia aj osoba, ktorá predáva pohonné látky v pozastavení dane, je povinná plniť povinnosti podľa ustanovenia § 14a. Takáto situácia je nevyhovujúca, nakoľko pohonné látky vrátane biopalív dodávané v pozastavení dane ešte nemusia byť určené na konečnú spotrebu, a teda ešte môžu prejsť výrobným cyklom, v ktorom budú upravené. Z uvedeného dôvodu navrhujeme vyššie uvedenú zmenu, ktorá spôsobí, že písmeno d) sa neuplatní na osoby, ktoré môžu dodávať pohonné látky vrátane bioetanolu podľa zákona o spotrebnej dani z liehu v pozastavení dane.

    Odôvodnenie k bodu 39: V praxi sa biodiesel (FAME) vyrába zo zmesi rastlinných olejov a opotrebovaných kuchynských olejov, ktoré sú v čl. 19 a 21 v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie č. 2009/28/ES osobitne uvedené. Súčasné znenie zákona diskriminuje použitie opotrebovaných kuchynských olejov pre účely plnenia cieľovej hodnoty obsahu biozložiek podľa prílohy č. 1 zákona o OZE č. 309/2009 Z. z.

    Druhý bod. Za bod 40 (pôvodne 37) sa vkladá nový bod 41, ktorý znie:

    41. § 14a sa dopÍňa odsekom 10, ktorý znie: "(10) Povinnosti podľa odsekov 1, 2, 3, 5, 6 a 8 sa nevzťahujú na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá uvádza na trh pohonnú látku, ktorá je 100-percentným biopalivom.''

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Je nadbytočné zavádzať pre výrobcov 100-percentného biopaliva povinnosť spÍňať referenčné hodnoty minimálneho podielu biopaliva, keď 100-percentné biopalivo túto povinnosť v každom ohľade spÍňa, a zároveň je nadbytočné zaťažovať výrobcov 100-percentného biopaliva administratívnymi povinnosťami súvisiacimi s kontrolou plnenia referenčnej hodnoty povinného primiešavania biopalív.

    3. V bode 42 (pôvodne 38) v § 14 b) odseky 3 až 4 znejú:

    "(3) Prílohou potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny na účely jeho overenia podľa odseku 4 je vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy o splnení podmienok určených na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny.

    (4) Potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny overuje odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu biopalív a biokvapalín (ďalej len "odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu"). Po overení sa potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny používa bez prílohy podľa odseku 3, ktorú archivuje právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2. Na účely tohto zákona sa uznávajú potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny overené právnickými osobami alebo fyzickými osobami uznanými na tieto účely v členských štátoch alebo dobrovoľné certifikačné systémy uznané niektorým členským štátom."

    Odôvodnenie: Podľa navrhovaného znenia ustanovenia § 14b ods. 3 je prílohou potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy o splnení podmienok určených na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny. Uvedené je extrémne administratívne zaťažujúce, a to z dôvodu, že môže ísť až o 11 000 - 13 000 prehlásení pestovateľa za rok pri veľkokapacitných výrobách biopaliva. Na základe uvedeného sa navrhuje ukladať povinnosť prikladať vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy k potvrdeniam o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny len na účely jeho kontroly odborne spôsobilou osobou a ďalej používať potvrdenia už bez tejto prílohy.

    4. V bode 42 (pôvodne 38) sa v § 14c) vypúšťa odsek 2 a ďalšie odseky sa primerane prečíslujú. V nasledujúcich ustanoveniach sa primerane prečíslujú vnútorné odkazy.

    Odôvodnenie: Ustanovenie v pôvodnom znení zavádza možnosť uviesť na trh Slovenskej republiky biopalivo alebo biokvapalinu, ktoré nespÍňajú kritériá trvalej udržateľnosti. Smernice EPaR č. 2009/30/ES a 2009/28/ES upravujú podmienky uvádzania biopalív a biokvapalín na trh pre účely plnenia cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov. Neplnenie podmienok trvalej udržateľnosti má za následok nezapočítavanie takýchto biozložiek do plnenia národných cieľov úspor emisií GHG a energetického podielu OZE.

    5. V bode 42 (pôvodne 38) v § 14e písm. e) znie: "e) vykonáva dohľad nad plnením povinností právnických osôb a fyzických osôb pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ktoré uvádzajú pohonnú látku inú ako biopalivo na trh v Slovenskej republike a dodávateľov elektriny využívanej v cestných vozidlách."

    Odôvodnenie: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ukladá právnickým a fyzickým osobám povinnosť pridávať minimálne množstvo biozložiek do fosílnych motorových palív a riadi ich povinnosti a vykonáva dohľad nad plnením uvedených povinností v súlade s nariadením vlády č. 246/2006 Z. z. Z tohto dôvodu je potrebné upresnenie pojmu "dohľad nad plnením povinností osôb, ktoré uvádzajú na trh

    pohonné látky iné ako biopalivo". Ide o upresnenie povinností

    podľa čl. 19 smernice 2009/28/ES a čl. 7a) a 7d) smernice

    2009/30/ES.

    6. V bode 45 (pôvodne 41) písmeno w) znie: "w) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uvedie nepravdivé údaje v potvrdení o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny podľa § 14c ods. 1 písm. a) s výnimkou, ak k tomu dôjde na základe porušenia povinností podľa § 14c ods. 5 písm. a) inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou."

    7. V bode 45 (pôvodne 41) sa dopÍňa písmeno aa), ktoré znie: "aa) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 14c ods. 5 písm. a)."

    8. Bod 46 (pôvodne 42) znie:

    46. V § 16 sa odsek 2 dopÍňa písmenom c), ktoré znie: "c) od 500 do 20 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. w) až aa)."

    Odôvodnenie: Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom zaviesť zodpovednosť za správnosť uvádzaných údajov v priebehu životného cyklu biopaliva na každého účastníka životného cyklu biopaliva a biokvapaliny počnúc pestovateľom.

    9. Za bod 47 (pôvodne 43) sa vkladá nový bod 48, ktorý znie:

    48. V § 17 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie: "(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak."

    A doterajší text sa označuje ako odsek 2.

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa dopÍňa vzhľadom na potrebu upraviť konanie vo veciach upravených týmto zákonom.

    10. Bod 49 (pôvodne 44) znie:

    49. Za § 18b sa vkladá § 18c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 18c

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2011

    (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. májom 2011, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

    (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. májom 2011 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa osobitného predpisu pred 1. októbrom 2012, sa ustanovenie § 3 ods. 9 nevzťahuje.

    (3) Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. h) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. mája 2011 do 31. decembra 2014.

    (4) Ministerstvo Európskej komisii predloží do 31. decembra 2011 a následne každé dva roky do roku 2021 správu o pokroku pri presadzovaní vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie.

    (5) Ministerstvo do 31. decembra 2011 na svojom webovom sídle zverejní informácie

    a) o podporných opatreniach pre spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a odávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov energie,

    b) o výhodách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,

    c) o optimálnej kombinácii obnoviteľných zdrojov energie, vysoko efektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré sú použiteľné pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných alebo obytných oblastí,

    d) o opatreniach na zvyšovanie povedomia a odbornú prípravu pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy s cieľom informovať o výhodách využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

    (6) Všetky biopalivá a biokvapaliny vyrobené na území Slovenskej republiky, ktoré majú právnické osoby a fyzické osoby vo svojich zásobách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za biopalivá a biokvapaliny spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti.

    (7) Všetky suroviny vzniknuté alebo vypestované na území Európskej únie do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktoré majú právnické osoby a fyzické osoby vo svojich zásobách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za suroviny spÍňajúce podmienky určené na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny.

    (8) Všetky biopalivá, ktoré sa nachádzajú v pohonných látkach uvedených na trh v období od 1. 1. 2011 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za biopalivá spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti.

    (9) Potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vydané a overené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vydané a overené podľa tohto zákona."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 20) znie: "20) § 82 až 84 zákona č. 50/1976 Zb."

    Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2011. Navrhuje sa, aby podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení

    výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. februárom 2011, zostali zachované podľa doterajších predpisov.

    Zároveň sa navrhuje, aby na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. februárom 2011 a na ktoré bolo vydané rozhodnutie o povolení užívania pred 1. júlom 2011, sa podpora podľa § 3 ods. 1 písm. d) vzťahovala na zariadenia výrobcu elektrickej energie s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 4 MW a ustanovenie § 3 ods. 8 sa naň nevzťahovali.

    Za účelom zabezpečenia kontinuity a zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona sa v rámci prechodných ustanovení zavádza predpoklad, že všetky suroviny, ktoré pochádzajú z Európskej únie, a všetky biopalivá a biokvapaliny, ktoré už existujú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za spÍňajúce kritériá trvalej udržateľnosti.

    Zároveň sa v tejto súvislosti zavádza aj predpoklad, že všetky biopalivá, ktoré sú obsiahnuté v pohonných látkach uvedených na trh v roku 2011 do nadobudnutia účinnosti, sa tiež považujú za biopalivá spÍňajúce kritériá trvalej udržateľnosti. Zároveň je potrebné zabezpečiť, že potvrdenia o pôvode biopaliva a biokvapaliny, ktoré už boli vydané a potvrdené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, budú akceptované na účely tohto zákona (viď aj odôvodnenie k nasledujúcim bodom).

    Urobím ctenému plénu ešte jednu informáciu o jednej oprave, ktorú som už všetkým tým, čo to podpisovali, oznámil. Ide o bod číslo 6, kde je omylom uvedená 6 v treťom riadku, má tam byť 5. Takisto v bode 7 v tom riadkom jedinom, ktorý tam je, má byť miesto odseku 6 odsek 5.

    Prosím, aby ste tieto opravy akceptovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa teraz prihlásili traja poslanci: pán poslanec Pelegrini, pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Somogyi. A ešte ostali prihlásení traja poslanci: pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Počiatek a Kaliňák. No a máme procedurálny návrh od pána poslanca. Chcete sa do faktickej poznámky prihlásiť?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Pán Počiatek sa chce prihlásiť do faktickej? Nie. Pani Laššáková tu nie je.

    Takže nech sa páči procedurálny návrh.

  • Pán predseda, predovšetkým opätovne došlo k zásadnému porušeniu rokovacieho poriadku predovšetkým tým, že tu nie je prítomný navrhovateľ vôbec, čo tým pádom znemožňuje rokovanie o zákone ako o takom.

    Po druhé úplne z nepochopiteľných dôvodov bol pán Jurčík za rečníckym pultom, pretože nebol prihlásený v rozprave. Čiže neurobili ste tie opatrenia, ktoré vyžaduje rokovací poriadok, aby bol prihlásený do rozpravy, tým pádom to, ako prečítal pozmeňujúci návrh, nemá žiadnu účinnosť, lebo nevystupoval v rozprave, nebol do nej prihlásený a nijakým iným spôsobom ste neurobili žiadne procesné úkony k tomu, aby mohol v rozprave byť prihlásený, to znamená, bude to musieť pán poslanec Jurčík ešte raz zopakovať v termíne, ktorý určíte. Pretože zákon hovorí jasne, ani žiadne uznesenie Národnej rady, ani také, ktoré sa schváli a prijme, nie je silnejšie ako samotný rokovací poriadok, ktorý hovorí o prihlasovaní do rozpravy jasným spôsobom, a pán Jurčík nebol prihlásený do rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • No, pán Jurčík teraz prihlásený nebol preto, lebo rozprava k tomuto bodu bola otvorená a počas rozpravy k tomuto bodu sa Národná rada uzniesla na návrh vášho pána predsedu, že to má pán poslanec Jurčík prečítať ešte raz. Čiže počas rozpravy došlo takéto uznesenie Národnej rady, v rámci tejto rozpravy som pána Jurčíka poveril tým, aby to predniesol teraz.

    Pán poslanec Somogyi, procedurálny návrh alebo faktická poznámka? Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte ešte. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Navrhujem to, aby sme postupovali podľa toho, ako sme, čo sme odhlasovali. Totiž toto teraz nebola(nebolo) ako otvorenie znova rozpravy, ale plnila Národná rada tú povinnosť, ktorá(ktorú) im(jej) ukladalo to rozhodnutie, že pán Jurčík musí zopakovať svoj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Čiže tu nebola otvorená, to nebola teraz ako časť rozpravy, ale plnil len tú povinnosť, ktorú mu prikázala Národná rada...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • To, že aby sme navrhovali podľa toho, čo sme ako prijali.

  • Pán poslanec Kaliňák, máte procedurálny návrh?

  • Mám. Pán predseda, nemôžeme ignorovať, že tu nebol navrhovateľ. To, že sa budeme sporiť o tom, či vystúpil v rozprave, nemôže poslanec vystupovať inak ako v rozprave bez toho, aby na to nebol poverený, a môže vystúpiť, ale nemôže podať pozmeňovací návrh bez rozpravy, to sa, bez rozpravy k zákonu sa to nedá. Kľudne si schváľte, čo chcete, ale ten zákon nebude účinný. Ako nemusíte sa so mnou hádať o právnickom význame, len vám hovorím, že nepodal pozmeňovací návrh k zákonu. A keď sa o tom rozhodne, tak ho proste nepodal, on ho prečítal, nepodal. Nebolo v rozprave a nebol tu navrhovateľ a to je najpodstatnejšie. Navrhovateľ tu nie je, pretože bude chcieť teraz uzavrieť rozpravu pán predseda, tak navrhovateľ nemá vystúpiť, lebo tu ani nesedí. To znamená, nie je možné v tom pokračovať bez navrhovateľa.

    Už prestaňme robiť z tohto parlamentu, prosím vás, holubník! Vážne vám to hovorím, nechcem sa s vami hádať, má to nejaké svoje pravidlá, minister tu musí byť, bez toho nie je možné pokračovať. Ani v uplynulých štyroch rokoch nebolo možné predkladať zákon bez toho, aby len na WC odbehol minister, okamžite bola prerušená schôdza. Tak z toho nerobme fakt srandu! Lebo to už za tento týždeň je ôsmykrát, a vážne hovorím, má vystúpiť v rozprave bez toho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pelegrini.

  • Pán poslanec Somogyi, váš procedurálny návrh je tak dôležitý, že treba ho teraz predniesť? Alebo mohli by sme ísť k faktickým poznámkam?

  • Ďakujem pekne. Ja na úvod by som chcel tentokrát oceniť vystúpenie pána poslanca, pretože to bolo zrozumiteľné, miestami až precítené.

    Ale tiež mi nie je jasné, akým spôsobom a vlastne v akom režime za tým rečníckym pultom dnes vystupoval, pretože ak - a spomínal to už pán poslanec Kaliňák - ak pán predseda parlamentu tvrdí, že je otvorená rozprava, tak nie je možné, aby sme rokovali v rozprave o zákone, pokiaľ nie je prítomný predkladateľ. Takže tiež som toho názoru, že vami prečítaný pozmeňujúci návrh nemá momentálne žiadnu relevantnú váhu a nezaznel v riadnej rozprave tak, ako to predpisuje rokovací poriadok.

    Takže myslím si, že do tretice to prečítate ešte krajšie, a veľmi rád si to vypočujem ešte raz budúci týždeň na rokovaní a riadnom rokovaní v rozprave o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som vás veľmi pozorne počúvala a robila som si poznámky, nepodarilo sa vám presne prečítať to, čo je v tom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu skupiny poslancov. Nakoniec ste opravili 6. a 7. bod, v poriadku.

    Ale ja sa chcem len spýtať, prečo tak široký pozmeňujúci návrh, ktorý tak hlboko zasahuje do tohto zákona, je podávaný až v parlamente, prečo sa týmto návrhom nezaoberali výbory, ktoré boli na to určené? Pretože výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody bol jeden z nich z výborov, ktorý tento zákon prerokovával, a tieto zmeny, ktoré tu navrhujete v tomto pozmeňovacom návrhu cez pätnástku, sú veľmi dôležité, ja si myslím, že by mali prejsť aj rokovaniami výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Obnoviteľné zdroje, na ktorú tému ste hovorili, pán Jurčík, sú mimoriadne dôležité a aj z tohto dôvodu považujem za veľmi dobré, že ste plnili ten príkaz, ktorým vás zaviazala Národná rada, aby ste to zrozumiteľne znova prečítali po tom, čo ste podali tento pozmeňujúci návrh v rozprave, ktorá bola ako riadne otvorená a teraz tú komunikačnú časť sme znova mohli ako vypočuť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák s poslednou faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec Jurčík, takisto som vás pozorne počúval, ale naozaj ma hrozne mrzí, že nemáte seriózny záujem na tom, aby sa tento pozmeňovací návrh stál serióznou súčasťou samotného zákona.

    Po prvé takýto rozsiahly pozmeňovací návrh by mal byť jednoznačne opätovne prejednaný výborom, pretože na to vlastne ten legislatívny poriadok je, a ak chcete aspoň trošku si ctiť, že ten legislatívny proces má mať nejakú úroveň, tak by ste zároveň mali navrhnúť, aby to išlo do výboru.

    Po druhé mali by ste mať záujem na tom, aby bol tento pozmeňovací návrh platný, pretože z môjho pohľadu platný nie je a rozhodne veľmi jednoduchým spôsobom by o tom rozhodol Ústavný súd. Mali by ste sám mať záujem na tom, aby ste neboli za šaša tejto parlamentnej sály, pretože to, čo predvádzate, že proste plníte pokyny, kto na vás čo zakričí, a nie ste poslancom samým sebou, to je proste naozaj veľmi mrzuté.

    Ja si myslím, že sa rozumiete niektorým veciam v oblasti hospodárstva, tak si to naštudujte, skúste podať ešte raz pozmeňovací návrh, ktorý bude platný, a ak aj pánovi poslancovi Somogyimu záleží na tom, že je to dôležitý pozmeňovací návrh, tak musí byť podaný v riadnej rozprave. Nemôže poslanec vystupovať v rozprave dvakrát, nedá sa to, ani keby sa na tom uzniesol ktokoľvek, musí byť jedna rozprava zavretá, otvorená nová a v nej sa môže znovu prihlásiť, aby splnil uznesenie Národnej rady.

    A ja som naozaj rád, ste tu chvíľu, páni poslanci, nechcem vás poúčať, ste tu trištvrte roka, ale toto sa nikdy nestalo za žiadnej vlády, za žiadnej opozície a za žiadnej koalície. Jednoducho rešpektujte, veľmi pekne vás prosím, rokovací poriadok, pretože zavediete precedens, že už potom už bude úplne zbytočne táto sála. Zhodnite sa vy, čo chcete si prijímať ako zákon, a prijmite si to. Ale ak máme rešpektovať zákon, máme rešpektovať, že sú tu nejaké pravidlá tohto parlamentu, tak rešpektujme procedúry, rešpektujme to, že toto nebola riadna rozprava, do nej sa pán Jurčík neprihlásil, lebo zákon hovorí jasne: v rozprave len prihlásený poslanec a len raz.

  • Pán poslanec Jurčík nereaguje na faktické poznámky.

    S procedurálny návrhom pán podpredseda Fico.

  • Ďakujem pekne. Mám procedurálny návrh, pán predseda. Napriek tomu, že súhlasím s tým, čo povedal pred chvíľkou pán poslanec Kaliňák, beriem na vedomie vaše vyhlásenie, že rozprava nebola uzatvorená, tak som rozumel vašim slovám, pán predseda, čiže vlastne vystúpil v rámci rozpravy pán poslanec Jurčík. Pán poslanec Jurčík nemôže vystúpiť, ak aj vystupuje podľa vás v rozprave, k návrhu zákona, ak tu nie je prítomný člen vlády, ktorý návrh zákona predkladá. Preto je porušený rokovací poriadok a dávam procedurálny návrh, aby pán Jurčík znovu predniesol tento návrh za prítomnosti príslušného ministra vlády, ktorý za vládu Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona, vtedy bude dané zadosť rokovaciemu poriadku Národnej rady. Nie je možné rokovať bez príslušného ministra, v tomto je porušený rokovací poriadok. A žiadam, aby sa o tomto procedurálnom návrhu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No, ďakujem vám pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Takisto končíme dnes.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Momentík, veď ja len rozpravu ukončujem, nič viac.

    O slovo požiadal spoločný spravodajca pán Janiš, nech sa páči.

  • Ako spravodajca sa chcem vyjadriť k rozprave. Rozprava bola ukončená, ako spravodajca sa chcem vyjadriť k rozprave a uviesť na pravú mieru to, čo ste tu rozpútali v stredu naobed.

    Pozmeňovací, tento, ktorý tu čítal pán poslanec Jurčík, bol do lavíc rozdaný v utorok o štrnástej, keď tento bod sa prerokovával. Bol rozdaný do lavíc, pán kolega Jurčík ho neprečítal celý, iba ho veľmi podrobne v nejakých 20 minútach zdôvodnil. Nebola naplnená litera rokovacieho poriadku. Ale od utorka 14.00 hod. alebo 14.15 ho všetci máme v lavici. V stredu, ja som mal v utorok taký istý jeden ďalší pozmeňovací návrh, sedel tú predkladateľ minister hospodárstva a s obidvoma predloženými pozmeňovacími návrhmi predkladateľ súhlasil. Iné pozmeňujúce návrhy v tomto bode a v tomto pléne nezazneli.

    V stredu naobed v rámci hlasovania, keď tu bolo veľa ľudí, bol tento pozmeňovací návrh pánom kolegom Jurčíkom prečítaný, keďže bola otvorená rozprava pánom ministrom zahraničných vecí.

    Môžeme viesť polemiku, ja som nevidel ani prepis, ani zápis, či pán kolega Jurčík sa pomýlil raz, dva v písmenku alebo vo vete, ale dovolím si tvrdiť, že rozhodne nejaké časti z tohto asi ťažko vynechal. Nečítal som, ale myslím, že komplet celý bol prečítaný. To, že mu nebolo rozumieť, že čítal rýchlejšie, a to, že tu bol úľ, že tu bolo nedôstojné prostredie, to je tiež pravda.

  • Prepáčte mi, že vás prerušujem, ja by som v tomto momente rád pre protokol uviedol, ja som vtedy viedol schôdzu, som sledoval podľa toho návrhu, čo pán poslanec Jurčík čítal, a návrh bol prečítaný celý.

    Nech sa páči.

  • Vtedy, vtedy ste začali tu robiť z toho politiku a prešiel návrh, aby kolega Jurčík prečítal ešte raz ten pozmeňujúci, aby teda bolo úplne jasné, že to, čo tu je, bolo prečítané aj tu, to sa udialo dnes. Môžeme viesť polemiku o tom, že či v súlade s 350-kou, alebo v nesúlade s 350-kou, páni, aj tak, aj tak ten pozmeňovací návrh tu zaznel. Zaznel v rozprave utorok, zaznel tu v stredu, v utorok na písme, v stredu ústne, dnes znova ústne. Toľko (reakcie z pléna), toľko k tomuto.

    Čo sa týka, čo sa týka tých návrhov, ktoré zazneli vo faktických, aby tento návrh pozmeňovací prišiel do výboru, vo výbore hospodárskom včera bol prerokovaný. Ja mám tu uznesenie č. 105 ako predseda výboru, v rámci rokovania sme tento návrh vo výbore prerokovali. Uznesenie č. 105 z 29. marca.

    Je to veľmi vážny návrh zákona a ja nie som rád, že sa z toho tu urobilo politikum, ktoré je veľmi ďaleko od podstaty riešenia obnoviteľných zdrojov energetiky. To mňa, to mňa mrzí, že sa tu z toho urobilo trošku také politické teátro, to politické teátro vzhľadom na obnoviteľné zdroje, vzhľadom na to, čo sa ľudia skladajú, vzhľadom na to, že musíme splniť určité kritériá, vzhľadom na to, že meníme systém podpory obnoviteľných zdrojov, meníme váš systém, ktorý nebol nastavený dobre, a poviem otvorene, bol nastavený biznisovo, meníme ho na to, aby sme ozaj využívali s obnoviteľných zdrojov komplet celú energiu, ktoré nám môžu poskytnúť.

    Preto by som vás chcel požiadať alebo poprosiť, aby sme skončili s týmito tanečkami, a ja ako spravodajca považujem celý priebeh - napriek tomu, že bol taký - ako prínosný pre celú novelu tohto zákona.

    Veľmi pekne vám ďakujem a prajem príjemný víkend.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Somogyi má procedurálny návrh.

  • Veľmi si vážime slovo pána predsedu, ale napriek tomu ako nemá väčšiu právomoc sila ako uznesenie Národnej rady. A Národná rada sa na tom uzniesla, že poslanec Jurčík má znova prečítať svoj pozmeňujúci návrh. A neuzniesla sa na tom, aby sa otvorila znova rozprava.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh poprosím. Ako znie váš návrh?

  • Aby sme postupovali podľa uznesenia Národnej rady.

  • Pán poslanec Fico má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám procedurálny návrh a chcem povedať, že mi z tohto teátro nerobíme, pretože ako vidíte, tí, čo žiadali opätovné čítanie pozmeňujúceho návrhu, tu sedia a pozorne počúvajú pána poslanca Jurčíka.

    Beriem však na vedomie, že pán poslanec Janiš povedal, že sa chce vyjadriť k rozprave podľa § 27 ods. 9. Opäť bol porušený rokovací poriadok a žiadam, aby sa jeho vystúpenie zopakovalo za prítomnosti navrhovateľa, pretože podľa § 27 ods. 9 po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ a spravodajca. Je presne stanovený postup: prvý navrhovateľ, druhý spravodajca. Čiže nemal právo spravodajca vystúpiť, ak nebol prítomný navrhovateľ. Je to hrubé porušenie rokovacieho poriadku.

    Preto, preto navrhujem - a to je procedurálny návrh -, aby pán poslanec Janiš, až chce vystúpiť ako spravodajca, môže tak urobiť len v prítomnosti navrhovateľa. A až potom, ak navrhovateľ povie, že či chce, alebo nechce.

    Teda mám dva procedurálne návrhy, prvý, ktorý som už predniesol...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Končíme nadnes schôdzu Národnej rady a pokračujeme v pondelok o 9.00 hodine. Prepáčte, prepáčte mi, v utorok o 9.00 hodine ráno.

  • Prerušenie rokovania o 15.03 hodine.