• Dobré ráno, dámy a páni, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať siedmym rokovacím dňom 16. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Viktor Stromček.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítanío

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284).

    Prosím podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcov, ako vidím, Dostál.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci: pani Belousovová, pán Rafaj, Matejička a pán Solymos.

    Pani Belousovová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem vás uistiť, že moje vystúpenie nebude o útokoch, urážkach kolegov ani o výkrikoch, budem sa snažiť vás osloviť silou svojich argumentov. Myslím si, že tento zákon je taký dôležitý, možno si jeho dôležitosť niektorí ani neuvedomujeme, že by sme mali rokovať vo veľmi pokojnej atmosfére a že skutočne by sme mali chcieť počúvať argumenty, ktoré tu zaznejú a ktoré sú vlastne proti tomuto zákonu. A existujú veľmi pádne. Ja budem hovoriť hlavne o týchto argumentoch. Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je nielen zlý, ale hlavne, a to chcem zdôrazniť, je veľmi nebezpečný. V prvom rade chcem, aby jednoznačne zaznelo, že je to návrh čisto politický a jeho prijatie, prijatie tohto zákona bude tiež čisto politické rozhodnutie. Chcem sa preto vo svojom vystúpení sústrediť práve na tieto, nazvime ich, politické súradnice zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Možno sa tu potom otvoria oči aspoň niektorým poslancom vládnej koalície, chcela by som tomu veriť, a zabrániť jej prijatie tohto nebezpečného zákona. Nuž teda, aká je pravda? Pravda je taká, že dnes na Slovensku neexistujú reálne, objektívne dôvody na zmenu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Občania Slovenskej republiky i tí, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín, majú podstatne iné, skutočné starosti. Obyvatelia Slovenskej republiky, obyvateľa - či už je to Slovák, Maďar, Rusín alebo príslušník hociktorej národnostnej menšiny - rovnako trápi zúfalá ekonomická situácia s obrovskými sociálnymi dopadmi, nezamestnanosť, často bezvýchodiskovosť života a doslova existenčné problémy.

    Mnohých trápi to, že súčasná vláda nielenže nevie riešiť tieto problémy, ale nevie dať ani žiadnu perspektívu. A to si myslím, že je horšie. Táto vláda nevie ukázať nádej, nevie ukázať svetielko v tuneli. Východiskom určite nie je rozpredaj posledného majetku tohto štátu - pripravovaná privatizácia teplární, o ktorej verím, že ešte budeme na tejto schôdzi hovoriť, privatizácia Slovenskej autobusovej dopravy, 49 % SPP atď. Proste vyzametanie posledných "šuflíkov" a zbavenie sa všetkého štátneho majetku. Spomínam to tu aj preto, lebo spoločným menovateľom s týmto zákonom je, viete čo? Je oslabovanie funkcií štátu, vytváranie štátu, ktorý bude veľmi slabý. Dôvodom na zmenu zákona je účasť strany HÍD vo vládnej koalícii a potreba v súťaží s SMK dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Dôvodom nie je, tak ako to predkladatelia argumentujú v dôvodovej správe, nejaká dojemná starostlivosť o iné národnostné menšiny. Tieto menšiny si HÍD, predtým to bol Egytteles, predtým to bolo SMK, vždy berie len ako štít svojej politiky. Vládna koalícia je krehká, programovo nesúrodá, partneri sa presto doslova držia pod krkom. V prípade ústupkov MOST-u - HÍD pri zákone o používaní jazyka národnostných menšín je však, vážení, cena príliš veľká. To je po prvé. A po druhé, si musíte uvedomiť, že cenu, ktorú platíte za udržanie koalície v tomto prípade, neplatíte zo svojho. Platíte deštrukciou slovenskej štátnosti a tá vám nepatrí, tá nie je ničím majetkom. Toto tvrdenie nie je prehnané a dá sa dokázať. Predkladaná novela totiž ide nad rámec Ústavy Slovenskej republiky a prakticky ruší slovenčinu ako štátny jazyk. A za tým si stojím.

    Predkladatelia argumentujú ústavným právom príslušníkov národnostných menšín v čl. 34. Článok ústavy 34 o. i. hovorí, a to som našla aj v dôvodovej správe, že príslušníci národnostných menšín majú právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Nikto toto právo nesporí. Toto ustanovenie ústavy však ešte neznamená, že všetky informácie, podčiarkujem, všetky informácie pre národnostné menšiny sa budú rozširovať a prijímať v materinskom jazyku. A novela zákona je práve o tom, že sa ide nad rámec ústavy. Pretože ústava hovorí, že môžu prijímať, a tu sa prakticky zavádza, že všetky informácie na všetkých úrovniach rovnako rovnocenne so štátnym jazykom budú šírené a prijímané v jazyku národnostnej menšiny. Prosím vás, o akom štátnom jazyku, slovenčine, potom ešte budeme v tomto štáte hovoriť? Veď bude na úrovni vlastne jazyka hociktorej národnostnej menšiny. Slovenčina bude štátnym jazykom len na papieri, ak tento zákon Národná rada prijme. A chcete ďalší dôkaz? Zoberme z tohto zákona paragraf 2 a paragraf 4. Paragraf 2, ja to nebudem celé čítať, hovorí o. i., že majú právo príslušníci národnostných menšín komunikovať v písomnom a ústnom styku pred orgánom štátnej správy, územnej samosprávy, proste pred každým orgánom verejnej správy, predkladať listiny, prijímať rozhodnutie týchto orgánov vo svojom jazyku. Rodné listy, sobášne listy, úmrtné listy, označenie orgánov verejnej správy, úradné formuláre budú vydávané v jazyku národnostných menšín. Ďalej označenia v obci sa budú uvádzať, dopravné značky, označenie železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska, prístavov, ulice, miestne geografické názvy. A teraz by som vás chcela upozorniť, možno ste si to ani nevšimli, na jedno zvlášť, doslova zákerné ustanovenie, je to paragraf 4 odsek 5. Pozorne počúvajte: V odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu používať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny. Aj v jazyku menšiny. Tu sa nehovorí o tom, že to platí v obciach podľa § 2, čiže do pätnásť percent príslušníkov národnostných menšín. Tu sa hovorí o všetkých odborných publikáciách, tlači a hlavne úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Úradný orgán verejnej správy je aj ministerstvo. Viete si predstaviť, ako budú vyzerať ministerstvá, na ktorých sú nominanti HÍD? Dvojjazyčne. V lepšom prípade, ak sa nebude úradovať po maďarsky. Ďalej ešte, označované budú, ja som dala, pamätníky, pomníky, pamätné tabule a všetko, proste všetko. Dokonca, ak je v takej obci aj reštauračné zariadenie, obchod, predajne, športoviská, proste všetko musí byť na rovnosť postavený jazyk menšiny a štátny jazyk.

    Nielen to, zákon myslí ďalej, aj na budúcnosť. Presne v zmysle známeho: Podaj prst a odtrhnú ti celú ruku. Paragraf 4 odsek "a", ktorý hovorí o miestnom referende, o zmene označenia obce. Teraz to prečítam: Obec podľa § 2 odsek 1, to znamená taká obec, kde je do pätnásť percent príslušníkov národnostnej menšiny, môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky. Viete čo to znamená? V nariadení vlády Slovenskej republiky sú uvedené obce tak, ako sú uvedené v slovenčine. Čiže môžu miestnym referendom, tu sa im dáva možnosť, rozhodnúť o zmene obce alebo mesta. Aby sme nechodili ďaleko. Ja ten príklad ešte raz spomeniem. Čo si myslíte, že ako bude sa volať Komárno po prijatí tohto zákona? Šesť celé nula jedna je príslušníkov národnostnej menšiny maďarskej. Miestne referendum sa uskutoční a z Komárna bude Komárom. Myslime na praktické veci, ktoré sa stanú na základe tohto zákona. Zákon dôsledne rieši úplne detaily. Aj otázky bežného života. Napr. v tom paragrafe 4 v odseku 11 hovorí aj o zariadeniach sociálnej, zdravotnej starostlivosti, pri ochrane detí a tak ďalej, kde sa hovorí, že zariadenie na tieto účely umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny.

    Nepovažujete, vážení kolegovia, toto za obrovskú nehoráznosť a diskrimináciu? Kde sa detailne dáva zamestnávateľovi návod alebo príkaz, lebo tam sa nehovorí, že môže, tam je povedané umožní, to znamená, že musí zamestnať proste niekoho, kto vie, hovorme otvorene, maďarčinu. Však o ostatné národnostné menšiny ani nejde. Čiže je to diskriminácia a diktát, ako majú postupovať. Myslím, že sú tu porušené aj ústavné práva.

    A čo je nehoráznosť, čo ja považujem zvlášť za nehoráznosť, je § 5b odsek 18, kde sa hovorí o ozbrojených zložkách. Za nehoráznosť považujem dôsledné vymetanie štátneho jazyka aj zo silových zložiek, ktoré slúžia, mimochodom, vážení parlamentní kolegovia, na ochranu vnútornej bezpečnosti a vonkajšej suverenity štátu. Predstavte si, chlapi, ktorí ste boli na vojne, ako bude fungovať armáda, ako bude fungovať polícia, keď vlastne maďarčina bude rovnocenným jazykom. Keď sa tam hovorí priamo, že môže nadriadený komunikovať s vojakom po maďarsky. A čo tí ostatní? Ako môže mať armáda takéto velenie, keď bude vyzerať ako Babylon, pomätenie jazykov?! Myslíte si, že je to funkčné? Alebo myslíte si, že je to náhoda? V ktorom štáte by vôbec dopustil parlament, v časoch, keď svet prijíma a musí prijímať mnohé bezpečnostné výzvy, hovorím o terorizme, extrémizme a tak ďalej, a sú tieto reálne bezpečnostné riziká, ktorý štát by si dovolil takýto hazard a oslabil bezpečnosť štátu, do vnútra aj navonok? Myslím si, že z toho, čo som povedala, ten, kto chcel, pochopil už základné nebezpečenstvá prijatia tohto zákona.

    Všetky javy je potrebné chápať vo svete, v súvislostiach. Ďalšie preto objavíme, ďalšie nebezpečenstvá, ak si diskutovanú novelu dáme do súvislosti s politikou a konkrétnym postupom nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nikto sa nemôže na to urážať a obviňovať ma, že vyťahujem Maďarov, pretože celá Európska únia dosť so znepokojením pozerá na nárast extrémizmu v Maďarsku. To je fakt. Uvediem len dva, v tomto kontexte veľmi nebezpečné kroky, ktoré Maďarská republika urobila. Prvý krok je založenie Združenia poslancov Karpatskej kotliny. Druhý krok je zákon o dvojitom občianstve. Vidíte už ten obraz, ktorý nám z toho všetkého sa skladá? Ak nie, dovolím si uviesť konkrétny príklad. Zapojme fantáziu. Predstavme si ten najhorší scenár, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín bude prijatý tak, ako je predložený. Teda tú najhoršiu variantu maximum. Ako bude vyzerať obraz, dnes povedané, Slovensko deň "po". Ja nemyslím presne deň "po", ale nejaký čas "po". Možno si pamätáte ten film, hoci to bol ďaleko katastrofickejší scenár, Deň po. Obraz bude nasledovný. Predstavme si Slovensko, napr., aby sme boli konkrétni, poďme sa pozrieť po prijatí tohto zákona do Komárna. Takých miest a obcí bude ale veľa na Slovensku. Šesťdesiat percent obyvateľov Komárna je maďarskej národnosti. V prvom rade s veľkou pravdepodobnosťou už neprídeme do Komárna, ale prídeme do mesta, ktoré sa bude volať Komárom, pretože obyvatelia využijú miestne referendum a zmenu označenia obce na zmenu označenia obce, pretože tento zákon, ako som pred chvíľočkou vám dokázala, im túto možnosť dáva, čiže prídeme do mesta, ktoré sa volá Komárom. Pretože, ak 60 % je Maďarov, čo si myslíte, ako dopadne miestne referendum? V meste, kde sú také nálady, že Cyril a Metod nenájdu normálnych na slovenskej zemi pár metrov štvorcových, aby nemuseli stáť na hanbu na streche matičného domu. Ale kráľovi Štefanovi sa s veľkými fanfárami na čestnom mieste postaví, a samospráva nájde teda miesto. Čo si myslíte, ako vlastne sa zachovajú pri miestnom referende? Veď nebuďme naivní, ani hlúpi! Čiže mesto sa bude volať Komárom. Všetky názvy, tak ako som citovala, tie označenia budú po maďarsky. Budú aj po slovensky, ale budú po maďarsky. To znamená obchody, kiná, proste všetko bude po maďarsky. Maďarská menšina v tomto prípade bude tak, ako im to zákon dovoľuje, šíriť a prijímať všetky informácie v maďarčine. To znamená, ten paragraf 2 až 4. Ak sa budeme vracať napr. z maďarského Komárom, t. j. z toho Komárom, ktoré leží na území Maďarska, do Komárom, ktoré leží na území Slovenka, po prvé žiadny rozdiel ani nezbadáme. Ani ten rozdiel na hraniciach, pretože vlastne hranice, sme v Európskej únii, sme v Schengene, už neexistujú. Čiže možno zbadáme len jeden rozdiel, a to bude označenie na štátnej hranici. Viete, kde v Komárne je? Že tam má byť označenie Slovensko? Len podľa tohoto zákona to bude vyzerať, viete ako? Presne tak, že hore bude napísané Slovensko a pod tým bude napísané, hádajte čo? Felvidék.

    Možno sa pán podpredseda Národnej rady usmieva, ale ja som povedala, že ja mám rada dôkazy a konkrétnu diskusiu. Pán podpredseda, zbytočne sa usmievate, trochu nervózne, keď vás niekto odhalí.

    Paragraf 4 odsek 5, ktorý hovorí, že v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, tam sa nehovorí o tých obciach, ktoré budú mať do 15 %, môžu používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité. A vžitý je aj názov pre Maďarov Slovenska Felvidék. V preklade to znamená Horná zem. Čiže takto bude vyzerať. To, že tento názov je vžitý, dokazuje, nie je tu minulý minister školstva, pán Mikolaj, ktorý poukazoval, že v čase, keď mala priestor Strana maďarskej koalície, na ministerstve školstva sa vydávali učebné texty, kde nebolo pre žiakov, teda občanov Slovenskej republiky budúcich maďarskej národnosti, maďarské deti žijúce na území Slovenska v štátnych školách, kde nebolo označenie Slovensko, ale kde bolo označenie Felvidék. Argumentovali tým, že pre nich je toto označenie vžité a zaužívané. Čiže takto to naozaj bude vyzerať. Komárom - jeden aj druhý.

    Ale ideme ďalej. Väčšina obyvateľov tohto mesta bude mať maďarské občianstvo, pretože možnosť im dáva Orbánov zákon o dvojitom občianstve. Čiže bude to vlastne väčšinové mesto občanov maďarského štátu. Poslanci mestského zastupiteľstva, poslanci VÚC sa budú podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Áno, bude to tak, lebo o tom je Fórum poslancov maďarskej kotliny, ktoré je financované z peňazí maďarského parlamentu. Je, ako sa píše, jeho inštitucionálnou zložkou a je, to je pravda, podriadené predsedovi maďarského parlamentu. Čiže vlastne, čo tu budeme mať? Uvedomte si, skutočne budeme mať akoby dve mestá - jedno bude Komárom, druhé bude Komárom. Tam budú občania maďarskej národnosti vo väčšine, tu budú občania, pardon, s maďarským občianstvom vo väčšine. Bude to len nejaká pomyselná hranica, ktorú nikto rešpektovať nebude. Chápete, o čo ide? A títo občania budú cez svojich volených zástupcov sa podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti.

    Otvorte, konečne, oči! O akom, o akej suverenite, o akej vnútornej integrite Slovenska ešte v tomto prípade môžeme hovoriť? Toto nebude len jedno Komárno. Pozdĺž južnej hranice to bude tak. Chápete, aký nebezpečný návrh vlastne táto vládna koalícia do parlamentu predložila?! Chápete, o čo tu vlastne ide?! Alebo to nechcete vidieť? Právom je označovaný tento zákon ako deštrukčný voči slovenskej štátnosti, deštrukčný, proti vnútornej integrite štátu a proti územnej celistvosti nášho štátu. Naviac, tento zákon nielenže Slovensko ohrozuje, ale najviac i v chápaní menšinovej politiky ho posúva do obdobia a stavu, ktorý vyspelé štáty západnej Európy dávno opúšťajú a odmietajú. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti citovala slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal v tomto roku na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Premiér Veľkej Británie hovorí, že multikulturalizmus v štátoch, on hovorí západnej Európy, zlyhal. Hovorí doslova: "Európa, zobuď sa! Pod záštitou doktríny štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali jednotlivé kultúry, aby žili svoj vlastný život, oddeľované, separované od ostatných." Hovorí o tom, aby sa Európa zobudila. A hovorí o cieľoch novej politiky, ktorú navrhuje, citujem, "pomôže táto nová politika vybudovať silnejšiu hrdosť na miestnu príslušnosť, aby ľudia hovorili: Áno, som moslim, hinduista, kresťan, ale som aj Londýnčan alebo Berlínčan. Tento pocit spolupatričnosti je kľúčom k dosiahnutiu skutočnej súdržnosti". Aj ja si myslím, že je to tak, že ľudia majú byť hrdí na korene, ktoré majú. Nikomu nebránime, pretože Veľká Británia má iný problém, oni majú národnostné menšiny, ktoré sú vytvorené z prisťahovalcov. Ale každý štát v oblasti národnostných menšín má svoje špecifiká. Ale niečo je podobné. Teda nebráňme národnostným menšinám, nech sú hocijaké a majú hocijaké historické korene, aby mali to svoje, tú svoju identitu, ale naozaj cieľom štátov a politikov, ktorí rozmýšľajú štátnicky, je vytvárať pocit spolupatričnosti medzi občanmi a dosiahnuť súdržnosť v tomto štáte. O akej súdržnosti však môžme hovoriť a spolupatričnosti občanov Slovenskej republiky, ak týmto zákonom doslova proti tomu ideme?

    Ďalej by som ešte chcela, pretože sme veľmi poplatní a dáme sa poúčať vyspelým západom Európy, ak nám to vyhovuje, dať vám ešte na zváženie ďalšie slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal, že "Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu, aby zabránila šíreniu rôznych druhov extrémizmu". Ja sa podpisujem pod tieto slová. Určite. A vymenila by som namiesto Veľkej Británie len Slovensko. Kto z nás by sa pod tieto slová nepodpísal? Pýtam sa, Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu? Starý štát, ktorého korene siahajú niekoľko stoviek rokov dozadu, a slovenská mladá republika, ktorej štátnosť musíme chrániť a utvrdzovať, národnú identitu a súdržnosť nepotrebuje? Alebo o čo vlastne ide? Takisto by som chcela dať na zváženie slová, ktoré síce sú o rok staršie ako slová britského premiéra. Povedala ich Angela Merkelová, britská, pardon, nemecká kancelárka, ktorá hovorí o tom tiež, že "multikulturalizmus absolútne zlyhal" a rezolútne vyhlásila, že všetci prisťahovalci sa musia naučiť plynne nemecky. Už som povedala, že my nedávame národnostné menšiny na úroveň prisťahovalcov. Ale chcem len povedať, že Nemci majú, prakticky nemajú iné národnostné menšiny, pretože oni majú najväčšie menšiny, početne najväčšie, práve z prisťahovalcov. Ale je to jedno. Prakticky ide o postavenie menšiny a jeho vnímanie v majoritnej spoločnosti. Ak nemecká kancelárka hovorí o tom, že sa musia naučiť nemecky, tak prečo občania, u nás im politici vytvárajú, pre občanov národnostných menšín vlastne prekážky, aby sa nemuseli učiť slovenčinu? Aby tá slovenčina nebola pre občanov tohto štátu tým zjednocujúcim pojivkom. Ďalej ešte hovorí pani Merkelová, že "bez schopnosti hovoriť nemecky, nemôže integrácia v Nemecku fungovať". Ja si myslím, že stačí len obrátiť to, aby sme hovorili o Slovensku, a tiež sa podpíšeme pod tieto slová, nie? Bez schopnosti hovoriť slovensky nemôže integrácia na Slovensku fungovať. Mimochodom, hovorí to kancelárka štátu, to je Nemecko, ktorí majú históriu, históriu takisto svojej štátnosti. A keď to nemôže fungovať v Nemecku pri tradíciách štátnosti a jeho vývoji, ako to môže fungovať práve v slovenskom mladom štáte, kde je prvoradé posilňovanie štátnosti? Mimochodom, sú tu nejaké pozostatky kresťanských demokratov, dávam vám na zváženie, že to povedala pani Merkelová, ktorá stojí v čele kresťanských demokratov, ktorí robia úplne inú politiku, pretože si už uvedomili, že najdôležitejšie je ochrana práve toho národného. To je trend západnej Európy.

    Každý štát má právo aj povinnosť starať sa o menšiny. Ja túto vetu nikdy nebudem sporiť. Myslím si, že súčasný stav práv národnostných menšín na Slovensku je taký, že môžeme ísť všetkým štátom Európy príkladom a mnohé majú čo robiť, aby nás dobehli. Nechcem byť, teda ukazovať, o kom všetci vieme, napríklad nášho južného suseda, kde práva národnostných menšín nie sú žiadne, lebo pomaly po tých rokoch doslova genocídy národnostných menšín Maďari ani nemajú komu tie práva dať, pretože asimilovali národnostné menšiny. Práva národnostných menšín však nemôžu byť politickým kapitálom, politickým vlastníctvom strán, nemôžu byť objektom politického kupčenia či vydierania. Súhlasím s tvrdením, a určite každý z nás, s tvrdením, že moje práva končia tam, kde sa začínajú práva druhého človeka. Rovnako potom ale musíme prijať platnosť axiómy, že práva národnostných menšín končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. A základným životným, existenčným právom Slovákov ako národa je mať vlastný štát. Tam, kde začína ohrozenie alebo obmedzenie tohto práva, sa končia všetky práva všetkých národnostných menšín. Ešte raz, to znamená, že tam, kde sa začne ohrozovať právo štátotvorného národa, základné existenčné právo na vlastnú štátnosť, je stop pre ďalšie práva národnostných menšín.

    Tento zákon je práve týmto príkladom. Návrh tohto zákona z dielne súčasnej vládnej koalície ohrozuje slovenskú štátnosť, vnútornú integritu Slovenska, oslabuje štát, ohrozuje jeho územnú celistvosť, t. j. ide proti štátu a tým ohrozuje a obmedzuje práva štátotvorného národa. Logicky z tohto pohľadu je tento zákon neprijateľný a je doslova politickým hazardom. Ja preto určite nepodporím tento zákon a myslím si, že sa nedá ani vylepšiť, ani zmeniť žiadnymi pozmeňovacími návrhmi.

    Vážení kolegovia, snažila som sa uviesť argumenty, ktoré to, podľa mňa, jasne dokumentujú. Chcem apelovať na poslancov vládnej koalície, zvlášť na poslancov KDH a Obyčajných ľudí, buďte štátnikmi v tomto prípade. Nepodporte tento zákon, pretože táto koalícia a vaša účasť v nej nie je hodná takej ceny. Cena je totiž príliš veľká, cena, ktorou by ste platili, je osud Slovenska, slovenská štátnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť, piati poslanci. A čo, nemáte kartičku, či? Aha, dobre. Piati poslanci. Uzatváram možnosť a poslanec Bugár má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vy ste sa už pred uzavretím? Som vás nevidel, nemal som okuliare. Takže šiesti.

  • Takže šiesti poslanci sa prihlásili. Posledný je pán poslanec Zelník. No, nech sa páči. A nový čas, poprosím, pre pána Bugára. Čerstvý čas.

  • Ďakujem, dnešný som už čítal. Vážená pani poslankyňa, ľutujem, že vaše vystúpenie bolo fakticky prešpikované samými klamstvami a strašením. Nakoľko mám len dve minúty, dovoľte, aby som citoval len niektoré veci. Hovoríte, že ruší sa slovenčina ako štátny jazyk, že slovenčina bude fakticky štátnym jazykom na papieri. Čítam paragraf 7: Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny. Takže, prosím vás, o čom hovoríte? Ale takisto tu ste strašili s nejakým Komárovom namiesto Komárna, lebo vraj miestne referendum čo dovoľuje, čo nie. No, tak treba vedieť čítať. Ja, občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti ešte po slovensky čítať viem. Paragraf 4a miestne referendum o zmene označenia obce: Obec podľa § 2 ods. 1, to znamená nad 15 %, môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády. To znamená, že môže miestnym referendom zmeniť len označenie obce v menšinovom jazyku. V štátnom jazyku nemá ani možnosť, to naše zákony takto nedovoľujú.

    Takže, viete, pani poslankyňa, ja by som bol veľmi rád, keby ste sa držali faktov a keby ste zbytočne nestrašili. Verte mi, jednak to nie je dobré ani pre parlament a hlavne pre občanov Slovenskej republiky.

  • Vážená pani poslankyňa Belousovová, ja som teda s napätím očakával vaše vystúpenie, pretože som nevedel celkom, či to bude viac vystúpenie predsedníčky výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, alebo vystúpenie bývalej podpredsedníčky Slovenskej národnej strany. Po vypočutí vášho vystúpenia je mi jasné, že som bol trochu naivný, keď som mal takéto očakávania. A je to teda úplne jasné, že teda ste stále viac bývalou podpredsedníčkou SNS ako predsedníčkou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Strašiť tu nejakými jazykovými getami a neovládaním slovenčiny je dosť zvláštne, keď teraz pred chvíľou tu pán poslanec Bugár predviedol, že ovláda slovenčinu lepšie ako vy, pretože vy ste si zobrali argument, ktorý svedčí buď o tom, že ste účelovo klamali, čo sa týka zmeny názvu Komárna na Komárom, alebo neovládate celkom dobre slovenčinu, keďže v tom návrhu zákona sa hovorí o označení obce, nie o názve obce. O názve obce hovorí zákon o obecnom zriadení a ten uvádza, že obec a jej časť má svoj názov, názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. Takže nemyslím si, že by to boli zrovna príslušníci národnostných menšín, ktorí majú nejaký problém s ovládaním štátneho jazyka, pokiaľ to teda nebol iný úmysel. A tiež opakovane chcem vyjadriť, že nechápem akým spôsobom používanie iných jazykov ohrozuje slovenský jazyk a nemusí ísť iba o menšinové jazyky. Ak orgány verejnej správy budú všetky informácie poskytovať napríklad aj anglickom jazyku, nijako to nebude ohrozovať postavenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka.

    Ďakujem.

  • Vážená pani kolegyňa, ja oceňujem ten pokoj, ktorý ste vopred avizovali a úprimne som čakal, že kedy sa začne hlas zvyšovať. Nezačal sa, takže ak by vám to vydržalo aj naďalej, tak si myslím, že budete mať ešte slušnú politickú kariéru. Hovorili ste o privatizácii a o tom, že štát je slabý, to bolo trošku úplne mimo témy. Ale, áno, my si myslíme, že v niektorých štát silný jednoducho byť nemusí a už stokrát sa potvrdilo, že súkromné vlastníctvo je omnoho efektívnejšie, menej sa rozkráda, menej mizne pod rukami, ako keď je vlastníctvo štátne. Takže, áno, privatizáciu schvaľujeme a budeme radi, ak štát bude vlastniť čo najmenej.

    Predkladaný zákon je kompromisom, sme koalícia, kompromisy robiť musíme. Ja rozumiem tomu, že je to agenda dvoch strán, ktoré sú v parlamente, ale neprikladám tomu až taký význam. Ja si myslím, že naozaj sú omnoho dôležitejšie veci, ktoré máme na riešení, a o tomto jednom bode by sme toľko nemuseli asi diskutovať. Čo sa týka využívanie jazyka v praxi, tak ja téme sa nevenujem, ale nepočul som teda nikdy o tom, že by sa bolo stalo, že niekto niekam prišiel na úrad a nebol by sa dohodol. Ja si myslím, že tá situácia samotná, medziľudské vzťahy to vyriešia. Ak sú nejaké antagonistické nálady napríklad v Komárne, ktoré ste popisovali, tak tie sú naozaj generované politikmi. Ale myslím si, že bežní ľudia majú od týchto sporov strašne ďaleko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ja by som chcel upozorniť na znenie § 4 ods. 5, a síce používania geografických názvov, zaužívaných geografických názvov v jazyku menšín. V súvislosti s týmto by som chcel upozorniť, že formulácia práva na názvy miest a geografických názvov v jazyku menšín je spojená s rekordným počtom obmedzujúcich klauzúl v niektorých štátoch Európskej únie, nakoľko je toto právo v členských krajinách Rady Európy sporné. Niektoré zmluvné strany dokonca považujú, ktoré pristúpili ku charte, považujú umiestnenie geografických názvov v jazyku národnostných menšín ako predstupeň národnej autonómie regiónu. Podľa výkladovej správy Rady Európy k rámcovému dohovoru ustanovenie čl. 11 ods. 3 nezakladá právo na oficiálne uznanie miestnych názvov v jazyku menšiny.

  • Vážená pani poslankyňa Belousovová, ja by som vám ešte chcel možno pomôcť a dodať k tomu, čo ste rozanalyzovali v tom zákone, tú najzásadnejšiu otázku, a to je, načo je tento zákon potrebný. Kvôli čomu sa dnes v parlamente musíme baviť o takomto zákone, ktorý neprináša, mám na mysli ten pôvodný, žiadne ťažkosti. Dôležité je ale povedať to, že v čase, kedy vládna koalícia nie je schopná prijať zákon, ktorý by reagoval, alebo novelu zákona, ktorý by reagoval na dvojité občianstvo, v čase, keď Orbánova administratíva sa na žiadosť, aby zmenili zákon o dvojakom občianstve, vysmiala, že to urobia až vtedy, keď prejde zákon u nás, no tak prichádza tento zákon, ktorý ani nepočká na základnú vec, ktorá by mohla otvoriť legitímnu možno diskusiu, a to je sčítanie obyvateľstva. Aby sme videli, že či naozaj dôjde v tých obciach a mestách, kde dnes je nad 20 % žijúcich národnostných menšín, ktoré povedzme po sčítaní budú mať túto ťažkosť. Čiže ja to hodnotím, ako odpútanie pozornosť, ja to hodnotím ako predovšetkým plnenie požiadavky jednej z politických strán, ktorá neustále zneužíva problém národnostných menšín pre svoje politické ciele na úkor toho, aby riešila ich sociálne problémy, ktoré ich určite kvária viac ako možno na severe Slovenska. Pretože vieme, že nezamestnanosť práve aj v tejto oblasti je veľmi vysoká.

  • Ďakujem za slovo. Myslím, že pani poslankyňa vystihla súčasnú situáciu. Návrh predloženého zákona treba chápať aj v kontexte prijímanej ústavy v Maďarsku a vyhlásení čelných predstaviteľov Maďarska. Nakoniec maďarský parlament má o chvíľku prijať ústavu, v ktorej sa hovorí, že Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť. Teda už nie ctí zodpovednosť za osudy Maďarov, žijúcich za hranicami. Aj tu v parlamente už zazneli falošné odôvodnenia, že ústretovosť voči požiadavkám menšín zabezpečí lojalitu príslušníkov národnostnej menšiny na Slovensku voči Slovenskej republike, v ktorej sa aj oni musia cítiť doma. Áno, cieľom maďarskej iredenty je realizovať čo najväčšiu jazykovú izoláciu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného obyvateľstva Slovenska, a to pomocou legislatívy vytvorenej Národnou radou Slovenskej republiky, paradoxne, aj na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska hoci aj tvoria väčšinu obyvateľstva, ale stanú sa tam cudzincami. Ďakujem.

  • Pani Belousovová reaguje na faktické pozvánky.

  • Ďakujem. Tak v prvom rade by som chcela reagovať v jednom balíku na pána podpredsedu Bugára a pána Dostála. Vy ste neuviedli argumenty, na rozdiel odo mňa, a postupujete tak, ako niekto, koho kritizujete, že keď je nedostatok argumentov, tak pracujú nervy a urážate. Hovoriť o tom, či ovládam slovenčinu, či rozumiem a podobne. Neučte ma slovenčine, dajte prečítať právnikom ten článok o miestnom referende, ktoré sa dá vysvetliť aj tak, ako som povedala. Ja si za tým stojím.

    Vy ste hovorili, pán Bugár, aj o tej, aj o dôvere, ešte vo svojom vystúpení. Viete, ale platí: Dôveruj, ale preveruj. Maďara tri razy! Skúsenosti historické na Slovensku. Takže ...

  • A ďakujem pánovi Senkovi, že pripomenul geografické názvy, lebo skutočne v tých učebniciach, však vám ich donesiem, bolo Felvidék, a učili sa to deti slovenských občanov, budúci slovenskí občania. To nechcete vidieť? A povedali, že pre nich je vžité a zaužívané, že Slovensko je Felvidék. Ale to znamená Horná zem. A ja nežijem na žiadnej Hornej zemi, ja žijem na Slovensku. Ak niekoho straší, ako Maďarov, fantómové bolesti za nejakým odrezaným Horným Uhorskom, tak nech si dajú lieky na hlavu, aby ich to prestalo bolieť, pretože nikdy Horné Uhorsko nemali, nikdy to nebolo ich.

    A politika Budapešti, na ktorú poukázal pán Zelník, aj na to, na čo je zákon potrebný. No presne na to, aby v koalícii dokázalo politické víťazstvo, dokázala strana HÍD. Ten zákon nie je potrebný na nič iné. Choďte sa opýtať tých vašich Maďarov, pán Bugár, že či ten zákon potrebujú. Viete, čo potrebujú? Prácu, vám povedia. Dones nám, Bugár, prácu, lebo tu je nezamestnanosť. A to podľa toho vás budú hodnotiť, vaše výsledky vo vládnej koalícii. Nie podľa tých šovinistických všelijakých rečí.

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Rafaj.

  • Ja mám takéto nástenky... Vážený pán predsedajúci a predseda Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, ctené kolegyne a kolegovia, máme tu opäť vyvolaný zákon alebo návrh, ktorý podľa mňa nemusel byť, pretože určite spoločnosť v tejto oblasti topánka netlačí. V skutočnosti rokujeme o návrhu nového zákona, pán navrhovateľ, takže možno by bolo lepšie, ak ste mali takúto ambíciu nejakého generálneho zastrešenia, aby ste dodržiavali aj legislatívne pravidlá a aby ste teda predložili úplne nový návrh zákona, a nie novelu, ktorá sa dotýka a zahŕňa nielen dve medzinárodné dohody, ale aj ďalších x zákonov. Myslím, že minimálne ďalších deväť, ja sa k tomu dostanem, ktoré to sú. Takže vidíme, že nerokujeme len o návrhu samotného zákona o používaní jazykov menšín. Má to oveľa širší spoločenský a multiplikačný efekt a dopad.

    V skutočnosti teda rokujeme o návrhu zákona o reslovakizácii spoločnosti, čo pripomína novelu uhorského zákona z roku 1867 o násilnom pomaďarčovaní obcí a miest Slovenska. Pravdepodobne aj tu bola inšpirácia vžitej historickej skúsenosti, ktorá, samozrejme, sa odvíja aj od rozdielnej interpretácie predovšetkým na existenciu, genézu a práva dvoch komunít - jedného národného, slovenského, a jedného menšinového, alebo jednej menšinovej, v tomto prípade predovšetkým menšiny maďarskej.

    Teda rokujeme o zákone zavádzajúcom de iure povinnú dvojjazyčnosť na konkrétne vymedzenom území, ktoré však sa zväčšuje. A dokonca sa rozširujú aj možnosti na používanie jazyka menšiny tam, kde zákon explicitne neurčuje takúto možnosť, ale dáva fakultatívny výber subjektom, ktoré sú oprávnené, čo je ďalší legislatívny lapsus, pretože zákony by mali byť predovšetkým jasné, jednoznačné, zrozumiteľné tak, aby nedochádzalo k rozdielnemu výkladu a najmä ku kolízii. A ku kolízii určite dôjde. Môžem povedať hneď príklad, hoci som ho chcel povedať až neskôr. Predstavte si, že sa na južnom Slovensku zrazia dvaja účastníci cestnej premávky, jeden občan Slovenskej republiky, ktorý ovláda slovenčinu, jeden občan Slovenskej republiky, ktorý ovláda maďarčinu, a príde tam polícia, ktorá má práva komunikovať v jazyku menšiny. A toto nie je prípad budúcnosti, toto hovorím o prípade, ktorý sa už stal, k takejto udalosti došlo. Policajt odmietol komunikovať v štátnom jazyku, v podstate celú agendu vybavoval v maďarčine. Momentálne účastník premávky, vlastne ani nie priamy, ale nepriamy, otec, ktorý sa dostavil neskôr, je momentálne vo väzení. Takto končí uplatňovanie práv, pretože bránil svojho syna a dožadoval sa, dožadoval sa zrozumiteľného výkladu a zápisu udalostí a bol obvinený z útoku na verejného činiteľa. No, ďakujem pekne. Preto hovoríme Na Slovensku po slovensky! Práve kvôli takýmto prípadom, aby sme chránili takýchto ľudí pred neprávosťou.

    Takže pokiaľ vyťahujete takúto, takúto normu, o ktorej viete že vzbudí všeobecný rozruch, mali by ste ju predovšetkým dať aj do istej kontextovej súvislosti.

    Čudujem sa, že s tým prichádzate priamo po zákone o dvojakom občianstve, ktoré prijalo Maďarsko. Čudujem sa, že s ním prichádzate v čase, keď v utorok maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil volebné právo, citujem, "pre nových maďarských občanov v zahraničí". Hovoril o tom, ako o hotovej veci. Potvrdili sa opäť tie slová. Pán kolega z výboru vie, že sme boli v diskusii, spochybnil si, že či v apríli naozaj bude prijatá nová maďarská ústava, no, je to tu, čierne na bielom. Bude toho 18. apríla, jak som hovoril. A v tejto, v tejto ústave, ako sa môžem dočítať zo správy tlačovej agentúry, hovorí predseda maďarského parlamentu z Fideszu László Kövér, že do pol roka po prijatí novej maďarskej ústavy, teda niekedy na jeseň ešte tohto roka, bude volebné právo pre krajanov ako prirodzený prostriedok spolupatričnosti Maďarov spoza hraníc. No čo si máme o tom myslieť? V takomto, v takejto situácii vzájomnej nedôvery kradnutia občanov, spochybňovania mierových povojnových zmlúv, ako je Trianonská alebo Parížske mierové. Spochybňovanie histórie, ako napríklad pred necelým mesiacom urobil generálny konzul pán Farkas, že Cyril a Metod vraj neexistovali. Vy ste začínali, pán podpredseda vlády, s akousi mytológiou alebo s mýtusmi o nadštandardnosti, ale ja si myslím, že so spochybňovaním historických faktov, teda s mytologizáciou a s urážkami prišiel konzul Maďarskej republiky, ktorý povedal, že Svätý Cyril a Metod, áno, kolegovia z KDH, dúfam, že to máte v rešeršoch, že v podstate ani neexistovali. Že to je výmysel slovenskej historiografie, pretože oni vraj museli predsa cez to Maďarsko preskočiť. No, ale kedy bola bitka pri Bratislave, preboha? V roku 907. A kedy prišiel Cyrila a Metod? Tisíc osemsto šesťdesiat tri. No, pardon, 863, áno. A Matica slovenská vznikla v roku 1863, áno, na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda.

    Takže vidíme, že aká je vlastne napätá situácia, že na južnom Slovensku, na našom území si občania dovolia na obydlia, konkrétne použijem príklad okres Komárno, pri obci Moča, máme to zdokumentované. Slovenská národná strana podala trestné oznámenie na generálnu prokuratúru. Tuná vidíme vyvesené dve zástavy. Jedna je Maďarského kráľovstva, ktorá sa používala v rokoch 1920 až 1946, teda za obdobia fašistického horthyovského Maďarska. Toto nie je zástava súčasnej Maďarskej republiky, aby bolo jasné, je to na úrovni zástavy tretej ríše. Tá druhá zástava, tzv. arpádovské brvná, túto symboliku používali ,,niašilovské" gardy, tzv. "niašilovské" šípy, ultrafašistická organizácia, ktorá, ešte keď boli Rusi vo východnej časti Budapešti, tak oni Židov strieľali do Dunaja priamo v západnej časti. A toto je vlajka aj extrémistickej organizácie Jobbik. Bielo-červená symbolika, pokiaľ ste videli fotografie z prísahy Maďarskej gardy, tak je súčasťou vlastne ich šatky. Akú máme mať dôveru, ak občan Slovenskej republiky, ktorý na svojej nehnuteľnosti si vyvesí takúto symboliku?! Prečo je k tomu povzbudzovaný? Čo ho k tomu vedie? Myslíte si, pán podpredseda, že po prijatí tohto zákona dotyčný človek zvesí tieto zástavy?

    Myslíte si, že bývalý kolega náš v parlamente Miklós Duray povie, že Maďari slovenské územie po Viedenskej arbitráži neokupovali? Čierne na bielom. Myslíte si, že tu nebudú ďalšie požiadavky na vznik územnej autonómie? Ako napríklad, tu je projekt autonómie. Autonómia-tervezet, návrh preambuly a celých ustanovení. Myslíte si, že po prijatí tohto zákona časť občanov nebude presvedčená o týchto aktivitách? Skúmajme, prečo. No určite nie preto, že by nemohli používať maďarčinu.

    Myslíte si, že po tomto návrhu zákona, napr., keď sa budú vydávať obecné monografie obcí z južného Slovenska, ako je táto napr. o meste Šaľa z roku 2004, nebude uvedené v texte, citujem, „druhá časť obyvateľstva vyslovila odpor proti okupantom“? Všetci by sme si mysleli, že to niekedy z roku 1968. Mýlite sa, je to z roku 1919. A tí okupanti podľa historických záznamov a vedomia, tí, ktorí písali kroniku obce, to boli legionári, československí legionári, ktorí robili poriadok alebo nastoľovali ústavný poriadok, aj keď ústava bola prijatá až v roku 1920 v bývalej novovzniknutej Československej republike, rok po vzniku Československej republiky, tí sú nazývaní okupanti.

    Takže môžeme k tomu pridať oslavu cudzích štátnych sviatkov, ako bolo teraz nedávno, 15. marec. Ako sa môžu cítiť Slováci, príslušníci väčšinového národa, keď na zvrchovanom území Slovenskej republiky sa oslavuje cudzí štátny sviatok, tzv. uhorská revolúcia, ktorú ale interpretujú väčšinou ako len maďarskú, oslavujú Kossutha, ktorý vypísal odmenu 50 zlatých za dolapenie Štúra, Hurbana a Hodžu, a navyše, boli odsúdení na trest smrti? To je historická skúsenosť tzv. maďarskej revolúcie 1848 pre Slovákov.

    Ako sa máme tváriť a vysporiadať sa s maďarskou nadradenosťou, keď si prečítate na vlastnom území, v e-mailoch, ktoré dostávate, v publikáciách, že sme okupanti a dočasní držitelia tohto územia? Ako máme ako ústavní činitelia reagovať na ataky, spochybňovania hraníc potrianonského usporiadania? Bola tu už reč, samozrejme, o Fóre poslancov Karpatskej kotliny. Ako máme reagovať na provokácie ďalšieho typu, ako bolo osadenie sochy Jánosa Esterházyho? Opäť nedávno, 14. marca, človeka, ktorý bol vodcom iredenty, ktorý sa usiloval o odtrhnutie južných území Slovenska. Osobne sa zasadil na Viedenskej arbitráži, že Košice boli odtrhnuté od okupovaného územia. To bola jeho osobná zásluha. A to mu nestačilo. On ešte aj vítal okupanta Horthyho v Košiciach, ktorý tam víťazoslávne vchádzal na bielom koni.

    V takejto atmosfére, pán podpredseda, vy idete prinášať zákon, ktorým sa dožadoval pán podpredseda parlamentu Bugár ústretovosti alebo demokratičnosti väčšinových Slovákov tu žijúcich vo vlastnom štáte? Pozrite sa na ďalšie aktuálne aktivity. Včera v správach sme sa mohli dozvedieť, že Slovenská poľnohospodárska komora sa rozdelila a vyčlenila sa z nej akási Maďarská poľnohospodárska komora, ktorú založili okresy Dunajská Streda, Galanta a Nové Zámky, ako nejaké zakladajúce okresy, a vytvorila sa na etnickom územnom princípe. Tu sú konkrétne kroky, ktoré vzbudzujú nedôveru ostatného obyvateľstva a predovšetkým aj politikov. Takže toto je spoločensko-historická situácia, ale aj aktuálny stav, v ktorom prichádza podpredseda vlády s návrhom na nielen zníženie kvóra, ale to je, myslím si, že len, to je to barančie rúcho na tom vlkovi. Podstata je, že tu dochádza k úplnej zmene obsahovej a filozofickej zákona. Dokonca tvrdím, že toto je úplne nový typ zákona.

    Keďže sme v prvom čítaní, je dôležité si pozrieť a bolo tu spochybnené zo strany tých, ktorí obhajujú tento návrh zákona, údajná nadštandardnosť. Že vraj na Slovensku nemôžeme hovoriť o nadštandardnosti pre menšiny. Tí, ktorí pozorne sledujú vývoj od roku 1990, 1991, aké práva postupne nastoľovali predstavitelia menšín, tak si pamätáme, že vytrhávali sa vždy iné, iné skúsenosti. Raz bolo dobré Fínsko, Švédsko, raz bolo dobré Tirolsko, v Maďarsku, kde menšiny neexistujú, zasa niečo z Maďarska. A takto sme implementovali vlastne rôzne situácie, rôzne legislatívne úpravy z rôznych štátov, a preto môžeme hovoriť o nadštandardnosti, ústretovosti k našim občanom, ktorí sa hlásia k niektorej z menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Je úplne prirodzené, že štáty v Európe sú nie prevažne monoetnické. Podľa Tove Skutnabb-Kangasovej z Dánska len štyri štáty môžeme považovať za monolingválne. Je to Island, Lichtenštajnsko, Portugalsko a San Maríno. Monako je otázne, pretože je frankofónne. Takže vidíme, štyri štáty len v Európe sú. Slovensko nie je nijaká výnimka. Ale nerobme zase zo Slovenska nejaký pupok multietnickej, mnohonárodnostnej spoločnosti. Na druhej strane, pokiaľ porovnávame, Francúzsko alebo Holandsko doteraz nemajú legislatívu riešiacu úroveň jazykových práv svojich národnostných menšín. Mnohé štáty dokonca ani len neuznávajú alebo nemajú zakodifikované postavenie alebo štatút menšiny. Jednoducho platí tam občiansky princíp. Každý občan, každý štátny občan je súčasne politickým občanom, napr. občan Francúzska je Francúz, občan Španielska je Španiel. Španielsko, ktoré by sme možno mohli porovnávať, aj to asi len z kozmickej vzdialenosti so Slovenskom, vieme, aká je tam situácia v rámci Baskitska alebo Katalánska. V ústave je napísané, od hora dole, vo všetkých právach a ustanoveniach len o Španieloch. Je tam dokonca zadefinovaná povinnosť ovládať všetkými Španielmi oficiálny úradný štátny jazyk Španielska. Bez ohľadu na to, či Katalánci majú autonómiu a či raz ju majú, alebo nemajú v Baskitsku. Takýto je tam prístup. A preto sa čudujem tým argumentom o medzinárodných nejakých arbitroch, o skenovaní Slovenska, paradoxne tými, ktorí, menoval som trebárs Španielsko, Francúzsko, tými, ktorí v podstate menšiny ani neuznávajú. Takíto politici, takíto predstavitelia rôznych inštitúcií majú morálne právo posudzovať nás? No tak nech si najskôr vyberú to brvno z vlastného oka, a potom nech poukazujú, že, aha, na Slovensku máte nejakú smietku v oku. Je to smiešne a trápne.

    Ďalej sa opýtajme, keďže sa odvolávate, pán predkladateľ, na medzinárodné dohody a povinnosti, ktoré má Slovenská republika voči ich plneniu, kde stojí maďarčina či iné jazyky u nás? Podľa systemizácie Juana Cobarubjasa z roku 1983, špecifikoval päť rôznych škál postavenia jazykov v spoločnosti. Preskočím tú prvú, druhú, tretiu, štvrtú, ale tá posledná je, že majú postavenie úradného jazyka, to znamená, že konkrétne maďarčina na Slovensku má najsilnejšiu Cobarubjasovu stupnicu, piatu. Má štatút úradného jazyka. A čo ešte chcete viac, kristepane?!

    Čo je na Slovensku, aký je stav? Z približne 2 930 obcí 650 je dvojjazyčných. Veď to je celá štvrtina. A vám sa to máli? Vy argumentujete, že veď ešte o nejakých sto cigánskych osád sa to zvýši a možno nejakých desať, dvadsať na východnom Slovensku rusínskych a možno jedna, dve nejaké nemecké budú sa môcť označovať v jazyku menšín. Štvrtina obcí na Slovensku má dvojjazyčné označovanie a vám sa to máli. Dobre viete, aký bol pôvodný návrh, ale po hromadnej pripomienke, ktorá bola naozaj právne kvalifikovaná, ste upustili od celoslovenského používania menšinových jazykov a v podstate od totálnej dvojjazyčnosti. Ale to, čo zostalo, to je neprípustné, neprijateľné, rovnako.

    Otázne je tiež, že pristupujete k právu národnostných menšín ako ku kolektívnemu právu, hoci veľmi dobre viete, že medzinárodné zákony alebo medzinárodné právo medzinárodného spoločenstva uznáva len individuálny výkon práv. Pozrite sa na ten chaos, dostanem sa k tomu neskôr, samotnej textácie. Raz je to občan, raz sú to občania. No tak sa musíte zjednotiť v nejakej terminológii. Ale podstatná je opäť tá filozofia. Toto sa dá ľahko opraviť, ale tá filozofia, ktorá hovorí o kolektívnom výkone práv, tá je neprípustná. S touto prišli a uspeli Albánci v Kosove, a preto je našou povinnosťou ju odmietnuť a zmietnuť zo stola, pán podpredseda vlády.

    Tento návrh je zmyslom deštrukčný, občiansky dezintegračný, spoločensky nebezpečný a zavádzajúci na ceste kosovskej cesty do pekla dezintegrácie a napätia, odvádzajúci pozornosť od podstaty. Je to klonovací zákon, ktorý znásilňuje a klonuje ďalších trinásť právnych noriem a zákonov. Máte ich uvedené v odkaze k § 1. Dobre viete, o ktoré ide.

    Takže nehovoríme, dámy a páni, len o jednom zákone, ktorý by upravoval používanie jazykov menšín. Súčasne otvárame a dotýkame sa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, zákona o slobode náboženskej viery a postaveni cirkví. K tomu sa ešte dostanem, to je naozaj veľká perlička, toto, čo ste si dovolili. Ďalej o mene a priezvisku, o matrikách, o povinných výtlačkoch periodických publikácií, o slobodnom prístupe k informáciám, o Rozhlase a televízii Slovenska. Trinásť noriem sa s touto otvárajú.

    Takže, toto je ten vlk, legislatívny, ktorý klope slovenským kozliatkam na vrátka, otvorte mi, ja tu mám jeden návrh zákona a hneď za mnou stojí ďalších trinásť vĺčikov, ktorí samozrejme nebudú iba zavýjať ako tuto, pán neprítomný podpredseda parlamentu Bugár, ale ktorí budú chcieť brúsiť tesáky tak, ako ich brúsili Albánci v Kosove. Pretože aj oni si mysleli a vychádzali z filozofie, že patria k Veľkému Albánsku. Veď Veľké Albánsko, dobre viete, to je nie aktuálny, vyrobený politický a nastolený nejaký problém alebo požiadavka. Veľké Albánsko, tak ako Veľké Maďarsko, Veľké Rumunsko, dokonca sa niekde dočítate o snahách o Veľké Bulharsko, to jednoducho žije v hlavách mnohých ľudí, ktorí sa usilujú realizovať takéto etnické predstavy, monoetnické, čisto etnické, ktoré zaváňajú duchom tridsiatych rokov minulého storočia.

    Tento návrh, pán podpredseda vlády, je zmätočný, pretože zavádza rôzne právne ustanovenia, napríklad zahrnutím časti obcí tzv. mestských časti Bratislavy a Košíc. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je jedna obec. To, že sa ono vnútorne delí na mestské časti, to súvisí s úplne iným zákonom, špeciálne zákonom o hlavnom meste Bratislave. Ale vy nemôžete vstupovať, takýmto spôsobom využívať špeciálne štatút hlavného mesta Bratislavy a dať, že využijeme štyri mestské časti v hlavnom meste, kde sa bude hovoriť po maďarsky, myslím, že v jednej snáď aj po chorvátsky, a bude, samozrejme, aj označenie pri vstupe do hlavného mesta. Tento zákon je podľa môjho názoru šitý horúcou ihlou. Príliš ste sa ponáhľali. A už mnohí tu povedali, že dôvodom môže byť sčítanie obyvateľstva v máji, pretože v zákone samotnom sa odvolávate a priznávate, že dané práva a kvóra, ktoré sa stanovujú, priamo súvisia s posledným sčítaním obyvateľstva.

    Čiže, ak by sa prijal tento návrh zákona ešte pred výsledkami sčítania, malo by platiť ostatné sčítanie, čiže z roku 2001. Čiže je tento zákon aj rozporuplný. Nielen v tom, že spoločnosť rozdeľuje, povedie k zbytočnému byrokratickému nárastu administratívnych úkonov. Vy ste vo svojom odôvodnení povedali, a vyčíslili to na niekoľko tisíc eur, pokiaľ sa týka tabúľ novozriadených na označenie obcí. No, ale kde sú ďalšie čísla?! Množstvo formulárov, ktoré musia byť povinne dvojjazyčné, či ich použijete, alebo nepoužijete.

    Ďalšia byrokratizácia a zaťažovanie a dokonca diskriminácia na to, aby sa predpokladalo, že úradník, pretože inštitúcia, orgán, právnická osoba ako jedna z povinných osôb, čiže zavádzate, je tam uvedená ako verejná správa, je povinná predsa zabezpečiť plnenie tohto zákona. Samozrejme, že vy tam dáte, že zamestnanci nemusia ovládať, no ale povinnou osobou v tomto prípade je právnická osoba, a tá už je povinná zabezpečiť, aby príslušník menšiny mohol komunikovať s konkrétnym úradníkom. A ako to dosiahnete? Buď prijatím pravidelného tlmočníka, ktorý bude behať z jedného oddelenia na druhé, a to nielen na úradoch, ale aj v nemocniciach a v domovoch sociálnych služieb, alebo tam budete uprednostňovať ľudí, ktorí ovládajú maďarčinu.

    Čiže tu dochádzame k diskriminácii Slovákov, ktorí tam žijú a ktorí nemajú povinnosť ovládať maďarský jazyk, ale majú právo byť zamestnaní na úradoch verejnej správy takisto ako každý iný. Nemôžu byť znevýhodnení len tým, že oni sú len Slováci žijúci na zmiešanom území, jazykovo zmiešanom, ale maďarsky ešte našťastie neovládajú. Takže vidíte, že tento zákon je aj protiústavný. Spôsobí aplikačné problémy. Je diskriminačný. Je nejasný a problémový. Napríklad, už tu bolo spomínané, vžité a zaužívané geografické názvy v jazyku menšiny. Viete, čo je podľa mňa jeden z najväčších problémov tohto zákona? Že ide zrušiť en bloc zákon z roku 1994 č. 191 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.. Tento zákon nie je veľký. Myslím, že má iba štyri paragrafy a nejaké záverečné alebo prechodné ustanovenia. Ale viete, čo je podstatné? Podstatný je tam § 3, ktorý hovorí, že pri referende, ktoré umožňuje zmenu názvu obce, a tu sme už pri koreni veci, že je tu inštitút a nástroj priamo v tomto zákone, ktorý umožňuje meniť názov obce cez miestne referendum. Bola tu doteraz blokácia, že to nebolo možné urobiť tak, aby takýmto novým názvom v tomto referende bol názov z obdobia 1867 až 1918 a z rokov 1938 až 1945, čiže z čias násilnej maďarizácie a pomaďarčovania. Nielenže v roku 1867 vydal nitriansky župan nariadenie na konkrétne premenovanie všetkých obcí v danej župe, teda všetkých tých, ktoré sa nachádzajú, takmer všetkých na južnom Slovensku, na nové maďarské názvy, ale bol prijatý neskôr aj konkrétny zákon, ktorý určil povinné pomaďarčenie v celom Uhorsku. A nielen obcí, ale aj mien. A preto mi pripadá naozaj smiešne a trapné, keď chcete opäť umožniť, po ixkrát už otvárate možnosť upraviť meno a priezvisko do mutácie príslušnej národnostnej menšiny. Skúste si prečítať niektoré skutočné pikošky, akým spôsobom dochádzalo k z menám, keď v jednej rodine počas dvoch generácií ste mali štyri rôzne mená. Ani jedno už nebolo, samozrejme, slovenské.

    To sú, to sú naozaj skutočnosti, ktoré, nad ktorými sa proste rozum zastaví.

    Tak sa pýtam, prečo zrazu takáto anomália? Prečo, prečo je tu? Nemôžete vyvrátiť pochybnosti, že tu ide opäť o akési kolíkovanie južného Slovenska, o vytváranie jazykového geta. Od narodenia až po smrť po maďarsky. Štátny jazyk nepotrebuješ, toto je odkaz tohto zákona. Narodíš sa, pôrodník sa ti prvýkrát prihovorí, aj keď nerozumieš, po maďarsky. Sestrička, zdravotná, takisto. Prídeš, do čoho? Do maďarskej škôlky. Najskôr jaslí, potom škôlky. Potom sa dostaneš do maďarsky, síce štátnej alebo teda obecnej školy, ale v maďarskom vyučovacom jazyku. Potom sa dostaneš na strednú školu, potom môžeš ísť dokonca na vysokú školu len v maďarčine, potom sa zamestnáš u súkromníka alebo u spoločnosti, alebo hocijako, ako vy hovoríte, aj na úrade verejnej správy, lebo budeš vedieť po maďarsky. Budeš tam proste prijímať svojich spolubratov a komunikovať s nimi v maďarčine, budeš im vydávať dvojjazyčné formuláre. Prídeš domov, prepneš si televíziu MTV1 alebo teraz už aj nedabovanú a netitulkovanú nejakú reláciu rozhlasu a televízie Slovenska, kúpiš si ráno maďarské noviny, potom zrazu príde dôchodok, dostaneš sa do domova dôchodcov. V poriadku, opäť personál vybavený v maďarčine. Potom ti to Pán Boh strihne. Nevadí, príde farár, v maďarčine ťa odprevadí. No a podľa niektorých, prídeš dokonca aj do maďarského neba. Punktum. Úžasný život! Že som sa ja narodil ako Slovák! Juj, ako by som sa mal dobre.

    Takže, pán podpredseda vlády, vráťme sa teraz k podstate. Prečo oživujete revizionizmus priamo v legislatívnom návrhu? Prečo urážate tento slovutný parlament umožnením návratu pomaďarčených, násilne pomaďarčených názvov miest a obcí? Prečo ste tam nenechali, keď ste teda už rušili zákon č. 191, tzv. tabuľový, a implementujete časti do tohto zákona, ktorý sa tvári, že je akýmsi generálnym zákonom, prečo ste to tam, túto výnimku neimplementovali? Keď sme pri samotnom obsahu, tak pozrite si, čo sa nám stalo na výpovednom grafe. Táto maličká časť grafu, to je súčasne platný zákon o používaní jazykov menšín. Šesťstošesťdesiatšesť slov, číslo šelmy pre kresťansko orientovaných. Toto veľké, aby aj pán Dostál videl, ako spravodajca, graf nepopustí, že to je nová podoba zákona, ktorý navrhuje pán podpredseda vlády Chmel. Pozrime sa, ako sa nám to nafúklo. Z takéhoto ustanovenia tu máme zrazu takéto. Obsahovo mi to vychádza 8-násobný nárast textu. Ale vidíte, a keby ste tam ešte mali tu implementáciu znemožňujúcu pomaďarčovanie obcí, ešte by to bolo o trošku väčšie. A pozrime sa teraz, keďže kolegovia, najmä kolegyňa Pfundtner neustále hovorí o právnej terminológii lex generalis a lex species a ako by to malo a ako by nemalo byť, nuž teda, pozrime si radšej graf, dobre? Občania viac rozumejú grafom ako latinským slovám, ale možnože sa dostaneme k tomu. Takže, prvý stĺpec tohto grafu, to je obsahová stránka zákona o používaní jazykov menšín. Menší stĺpec, je obsahová stránka zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Čo z toho vyplýva, ktorí by, nie sú teda sem dovidiaci, že sú krátkozrakí...? Nuž, že zákon o používaní jazykov menšín je opäť obsahovo väčší. Je dôležitejší. Takže to sa týka niektorých porovnaní, ktoré vzbudzujú vážne obavy a pochybnosti o opodstatnenosti a vôbec aj pripravenosti, obsahovej pripravenosti tejto normy. Pokiaľ by niekto pochyboval o tom, čo som hovoril, ten príbeh od narodenia až po smrť Maďarov a v maďarčine, no tak nech si pozrie novo zavedený ods. 3 § 5, ktorý garantuje komunikáciu s personálom v zdravotníckych zariadeniach v jazyku menšinovom, samozrejme zamestnancom, ktorý ovláda tento jazyk. Ale verte, že budú uprednostňovaní takíto zamestnanci, či to máme v zákone, alebo nemáme uvedené.

    Zákon je farizejský v tom, že absolútne sa tvári, že problematika menšiny alebo menšín na Slovensku sa netýka problematiky menšín u nášho južného suseda. Na druhej strane ale veľmi zdôrazňuje dve medzinárodné normy, a to je rámcový dohovor a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. Odvolávate sa na povinnosť implementovať ďalšie ustanovenia charty. Včera tu už pán predseda Slota citoval predsa z nálezu Výboru ministrov Rady Európy, ktorý takisto prerokoval hodnotiacu správu Maďarska k uplatňovaniu európskej charty, kde došlo ku konštatovaniu, že je tu taký žalostný stav, ktorý vlastne už nepomôže zachrániť menšinové jazyky pred zásadným úpadkom.

    Pán podpredseda, keď už teda používate a zneužívate a toľko znásilňujete tieto medzinárodné normy, buďte aspoň tak korektný, že uvediete, za akým účelom boli prijímané. Aj v preambule, aj v ďalšej textácii je jasne uvedené, boli prijímané pre vymierajúce a ohrozené jazyky. Vy si naozaj myslíte, že maďarčina konkrétne je vymierajúcim a ohrozeným jazykom? To je podľa mňa lužická srbčina v Nemecku, to je podľa mňa okcitánčina alebo bretónčina vo Francúzsku. Ale určite nie maďarčina na Slovensku. Niekto iný zariadil, rôznu, rôzny stupeň náročnosti uplatňovania, kde, čudujme sa svete, bol úplne uplatnený iný princíp. Nie tie menšiny, ktoré by si zaslúžili ochranu, ako je napr. chorvátska, nemecká a iné na Slovensku, ale maďarská mala najväčšie, najväčšie garancie práv a ochrany pri prijímaní alebo pri implementácii a podpise charty. Nie je to zvláštne? Vy sa skrývate za ostatné menšiny. Ak ste taký korektný a seriózny a demokrat, aj predstavitelia MOST-u - HÍD, no tak povedzte, keďže maďarská menšina je, má štatút vyspelého spoločenstva, niektorí dokonca píšete, že je a tvrdíte, že ide o národné spoločenstvo, má politické zastúpenie, viď myslím trinásť poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, ovláda, ovláda a riadi samosprávu, zúčastňuje sa na štátnej správe, čiže je to politický a, a absolútne vyspelé spoločenstvo, ktoré nepotrebuje ochranu, tak sa vzdajte týchto práv a povedzte, že všetky tieto ustanovenia sa týkajú všetkých okrem menšiny maďarskej. Možno získate podporu, nielen, nielen koalície. Urobte to! Určite by vám zatlieskali aj v Európe, lebo je to naozaj korektný prístup, presne v duchu európskej charty. Pre ohrozené a vymierajúce jazyky. Nech sa páči, budete chránení. Ale nie pre tých, ktorí v podstate to nepotrebujú a ktorí to možno len zneužívajú. Nie je to nejaká novinka. Aj sociálny systém tohto štátu mnohí a mnohé skupiny zneužívajú, bohužiaľ.

    Pýtam sa teda, prečo chcete rozdeliť spoločnosť a prečo tvrdíte, že samotné menšiny sa toho dožadujú. Bol nejaký, bol nejaký prieskum? Alebo prečo ste nespravili najskôr nejaké referendum na túto tému? Ja som sa dočítal, že 8. februára 2010 vyhlásil vysoký komisár Knut Vollebaek, teda, pardon, Knut Vollebaek z OBSE, že on chce tento zákon. Tak kto chce vlastne tento zákon? Knut Vollebaek, s ktorým ste, s ktorým ste možno, možno rokovali a predostreli mu takúto predstavu? Alebo kto ho chce? Samozrejme, okrem strany MOST-HÍD. To vieme, že títo chcú, všetkými desiatimi. A ešte aj OKS, pardon. Ale nerád používam, nerád používam názvy strán, ktoré sa oficiálnou zákonnou cestou nedostali do parlamentu. Takže preto zostaneme len pri MOST-e - HÍD.

    Polemizujeme tu a diskutujeme o tom najdôležitejšom, a to je o ohrození štátneho jazyka. O jeho ústavnej prednosti a zákonnej prednosti pred ostatnými jazykmi. Pretože najskôr musela prísť pitva zákona o štátnom jazyku, kde ste najskôr povyhadzovali všetky povinnosti, všetky, všetky povinné osoby, kde ste v podstate nechali len jeden deklaratívny paragraf, že úradným jazykom, teda štátnym jazykom a úradným jazykom na území Slovenska je jazyk slovenský, pretože to je v ústave. Ústavu ste nemohli porušiť, to je logické. Ale štátny jazyk v podstate stratil v mnohých oblastiach svoje postavenie. A to nehovorím ja, ani Slovenská národná strana len, ale to konštatoval právny názor legislatívneho odboru tohto parlamentu, keď sme ho prijímali. A vy teraz prichádzate so zákonom, ktorý priamo bude rozporuplný so zákonom o štátnom jazyku.

    Konkrétne rozpor s § 1 ods. 2: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Nikto nezbavil nijaký zákon, ani ústava, ani medzinárodná norma, odporúčanie kohokoľvek, nikoho sem neprivediete, ktorý by vám povedal, že štátny jazyk, ktorý má podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva status ústavnej hodnoty a nemožno ho spochybniť nijakým iným zákonom, ani na tom území, ktoré v súčasnosti alebo v tých obciach, ktoré spĺňajú kvórum. On má prednosť aj tam, aj dnes a musí mať aj do budúcnosti. Toto ignorujete. Ignorujete to, že preambula charty hovorí, že podpora a ochrana menšinových jazykov by sa nemala diať na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. Potreba učenia, to už dávno nespĺňame. To slovenčinu, pozrite si tie, tie niektoré ankety, ktoré robia televízie na južnom Slovensku, aký je stav v umožnení práva ovládať slovenský jazyk. Ale zacitujem vám aj čl. 5 Charty OSN: Nič v charte sa nesmie vykladať, čo je v rozpore s chartou vrátane princípov suverenity a územnej celistvosti štátov. Už sme tu hovorili o negatívnej skúsenosti z Kosova. Všade, kde sa menšine, ktorá má ambície na tzv. veľkú etnickú príslušnosť, kde existujú aj iné sily, konkrétne spoza hraníc, nie je to len Hnutie 64 žúp, nie je to len Svetový zväz Maďarov, sú to aj oficiálne výroky oficiálnych verejných štátnych činiteľov a predstaviteľov cudzieho štátu o podpore autonómie a o tom, že zahrnú dokonca aj všetky svoje menšiny do svojej ústavy, že im dajú dokonca občianstvo, a teraz najnovšie, už je potvrdené, že aj volebné právo. Nuž teda, nemáme legitímne právo sa obávať, že tu dochádza k ohrozeniu princípov suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky?! Áno, máme toto právo, a preto ho aj verejne tlmočíme. My nestrašíme, my len porovnávame a argumentujeme.

    Rovnako tak sa cituje čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje práva príslušníkov menšín, ale opäť sa už zamlčiava to B. Čiže ods. 3, ktorý opäť zdôrazňuje, že nesmie dôjsť k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Čiže okrem toho, že tento návrh je, je protiústavný v tom, že iné, iné jazyky, ktorým sa snažíte dať takéto, takéto postavenie, ho nemôžu ani ohroziť, ani nahradiť. Je diskriminačný, pretože vo Vyhlásení Slovenskej republiky k prijatiu charty k čl. 12 bolo konštatovanie o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky. Všade tam, kde umožňujete hromadné, voľné používanie maďarčiny, a tu už dochádza nielen z pasívneho práva, že môžem sa obracať na orgán územnej samosprávy, vy to rozširujete na celú verejnú správu, teda aj na štátnu správu, ale súčasne idete ďalej a zaväzujete povinne tieto orgány komunikovať so subjektom práva a dokonca pod hrozbou sankcií a prikazujete im, že sú povinní prednostne informovať, že táto osoba by sa mala vyjadrovať v jazyku menšiny alebo žiadať o takúto komunikáciu. Načo takáto nadbytočnosť? Myslíte si, že príslušníci menšín sú menej inteligentní alebo rozhľadení? Nečítajú dennú tlač? Že nevedia, aké sú ich práva? Ešte to musí byť povinne zavesené na tabuli, musí ten úradník ho povinne informovať, lebo čo keď náhodou v strese zabudne, má tam tridsať stránok niekde na úrade práce, príde niekto, on povie, prosím, a ten: Ho-ho-ho, fešák, ty zaplatíš pokutu, lebo ty si sa ma neopýtal "tessék". A už sme doma. Diskriminácia obyvateľstva, opäť neústavný princíp. Podľa mňa...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Aha, chcel som sa spýtať, že či pokračujete.

  • Pokračujem ďalej, áno, ja sa potrebujem občas, pán predseda, nadýchnuť. Lebo jednak je tu vydýchaný vzduch, aj keď je tu málo poslancov, ale chápete. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne solidarite za spravodlivosť vo vystúpeniach.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kolegov, aby nevykrikovali. Pán Gál, prosím vás nevykrikujte

  • Reakcie z pléna.

  • a neprerušujte. Pán Gál, nevykrikujte prosím vás. Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predseda. Návrh nemôže byť podkladom pre rokovanie Národnej rady, pretože obracia, pán podpredseda vlády, naruby platnú legislatívu Slovenskej republiky, keďže, ako som už povedal, nejde o novelizáciu platného zákona, ale o úplne novú konštrukciu novej a dokonca protiústavnej normy. Sú tam vsunuté celé nové paragrafy 4a, 5a, 5b, 7a, 7b, nové, nové, samostatné nové, nové odseky a vety. To je taký zásadný zásah do konštrukcie zákona. A tu vidíte, na tom grafe, že je to šesťnásobok toho pôvodného, že aj podľa legislatívnych pravidiel vlády by vám to museli vrátiť. Keby to bol poslanecký návrh zákona, tak vám ho vrátia. Ide nad rámec zákona, aby vám prešlo odôvodnenie. Prijmite úplne novú normu. Nemôžete novelizovať toto na takéto. Toto by platilo, keby išlo o niektorý z poslaneckých návrhov. A tak sa pýtam, platí tu nejaká ústavná rovnosť? Má vláda väčšie práva ako poslanci, ktorí vládu kontrolujú? Ale vám to bude jedno, kolega z koalície, vy to schválite, či to bude takéto, či to bude takéto, vám to bude jedno. No...

    Je to podmienka, ako som sa dočítal, je to vlajková loď programu MOST-u - HÍD, ale opýtam sa ešte jednu zásadnú otázku a poprosil by som, pán podpredseda vlády, nie, nie mne, ale pre, pre občanov, ktorí nás sledujú, počúvajú. Viete - v mene toho, že ste aj podľa samotného návrhu zákona v § 7 samotným garantom s mnohými právami v tejto oblasti, že si budete dožadovať správy a kontrolovať v podstate plnenie tohto zákona - viete garantovať, keďže ste nominant MOST - HÍD, že toto je posledná norma, s ktorou prichádzate? A punktum? Stačilo? Viete to garantovať, alebo, alebo nie a v tom prípade budú ešte ďalšie, čakajú nás nejaké ďalšie legislatívne kúsky? Poprosil by som o odpoveď, lebo toto je tiež kľúčové pre, pre, pre rozhodovanie a posúdenie tohto návrhu.

    Keďže sme v prvom čítaní, v podstate mám tu aj pripravené, ale skrátim to. Naozaj, netreba. Bude to... Občania a verejnosť, novinári, si to môžu prečítať aj na webovej stránke Slovenskej národnej strany. Sú to konkrétne, konkrétne textácie, analýzy od paragrafu, od § 1... Ale toto spomeniem. Toto musím. Akým spôsobom ste si dovolili otvoriť zákon o slobode náboženskej viery tým, že dokonca zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky má ustanovenie, že tento zákon neupravuje používanie jazykov cirkvi a náboženských spoločností. A tu v jazyku o používaní jazykov menšín otvárate tento zákon. Zaraďujete tam, že agenda cirkvi a náboženských spoločností môže sa viesť aj v jazyku menšín. Ak to nie je v generálnom zákone o štátnom jazyku, akým dôvodom je, že vy otvárate samostatný zákon, ktorý rešpektoval ešte aj zákon o štátnom jazyku, že nevstupoval do tejto autonómnej právomoci cirkvi a náboženských spoločností, a vy to implementujete do tohto, pani kolegyňa Pfundtner by povedala lex specialis zákona? Takže vidíme, že predstavy, zvrátené predstavy sú nekonečné. Sú nekonečné a vedú na konci tunela nie svetlo, tam budú svietiť dve mačacie oči. A tie oči budú hovoriť, že vstupujete na územie, ktoré sa kedysi volalo Slovensko, volalo sa to kedysi Slovenská republika. A to jedno svietiace oko, to je jazyk Tótov, ktorí tu ešte zostali. A to druhé oko, to je maďarčina, čiže to je jazyk pôvodného obyvateľstva, ktoré tu vraj dlhodobo žilo. A tí Tóti boli tak ústretoví, že oni dali taký ústretový zákon, ktorý pomaďarčil všetkých tu žijúcich Tótov na dvojjazyčných občanov Slovenskej republiky.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • To je úžasné, toto.

    Teda ja myslím, že Ferko Mikloško tu nesedí, ten dostal medailu Jánosa Esterházyho, ale pán podpredseda vlády, vy určite nejakú podobnú medailu dostanete. A keď nie, tak vám ju Orbán vymyslí. To bude honosná, honosná, naozaj. A keď už kvôli ničomu inému, tak len kvôli tomu, že vy, nie, ako povedal Bugár, že chceli sme len 80 % a dali sme si 150, vám normálne tú medailu dajú za 500 %, ktoré, ak vám to, samozrejme, tuto kolegovia aj zo solidarity a spravodlivosti, ale ja si v tomto prípade myslím, že by vám to nemuseli schváliť. Pretože v tomto prípade by som ja osobne, byť ich členom, uprednostnil spravodlivosť pred slobodou, pretože sloboda zvádza k anarchii, ale spravodlivosť zväčša nie.

    Takže poprosím vás, dámy a páni, berme vážne všetky výhrady, všetky argumenty, ktoré zaznievajú počas tejto rozpravy vrátane listu Slovákov z južného Slovenska. Neobetujme ich, prosím vás, kvôli politickým cieľom a akejsi programovej fajke, ktorú si chce odškrtnúť Bugár a spol. Neobetujme tých osemstotisíc Slovákov, ktorí už teraz sa na južnom Slovensku cítia ako druhoradí občania. Tie príklady, ktoré tu mnohí spomínali a ktoré ste spochybňovali, aj ty, Gábor, tak poviem jeden z vlastnej skúsenosti, hej? Deväťročný chlapec sa vybral s rodičmi na Balaton a v Komárne mi otec chcel kúpiť taký slamený širák, lebo išli sme zo severu, zo Žiliny na juh, tak vieš, my tam máme menej slnka hore. Takže svietilo poriadne, takže taký slamený širák, normálne. No: Nem tudom. Ja sa pýtam otca, to sme už v Maďarsku? Nie, to sme ešte v poslednom meste na Slovensku. Takže to je skúsenosť deväťročného chlapca, vieš? Moja vlastná. Takže, aby tu neboli ďalšie takéto skúsenosti. A ja viem, že istý psychológ tvrdí, že keď počujú maďarské deti slovenčinu, že sa počurávajú, hej... Aj takého tam máte. Ale toho pošlime radšej teda na prekvalifikovanie, lebo teda väčšinou viete, keď ste v tom prostredí psychiatrickom, tak už potom to na vás začne pôsobiť.

    Takže tým, ktorí by pochybovali, ukážem už len túto etnickú mapu Slovákov v 9. storočí. A to je posledný etnický vstup a možno, že aj prvý. Je to z diela Jána Stanislava Slováci a stredoveký juh. A tu sme došli na juh, nielen Blatnohrad, my sme už dokonca aj v Kluži, už sme aj na Zakarpatskej Ukrajine a dokonca aj bratia Moravania sú tu. Čiže toto je pôvodná etnická mapa Slovákov v 9. storočí. Toto je realita. Túto mapu vypracoval profesor Ján Stanislav a prečítajte si dve jeho veľmi podnetné publikácie, kde na základe etymológie, čiže tvorby slov, princípov tvorby slov, názvov, pomenovaní, dokazuje slovenský pôvod. A teraz sme sa, nie Maďarsko sa scvrklo, Slovensko sa scvrklo.

  • Ďakujem, pán predseda, ešte chcem dať návrh, procedurálny, aby v zmysle § 73 rokovacieho poriadku sa Národná rada uzniesla, že vzhľadom na uvedené fakty, argumenty, skutočnosti a spoločenskú nebezpečnosť prijatia tohto zákona ďalej nepokračovala o tomto návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Aj my ďakujeme.

    Prihlásili sa šiesti, siedmi, ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. No, pán poslanec Krajkovič je s procedurálnym návrhom? Alebo ako? S faktickou. Poprosím, no ale vy ste sa teraz predbehli pred ostatných rečníkov. Takže dajte, prosím vás pekne, pána poslanca Krajkoviča na piate miesto. A teraz má slovo pán poslanec Švantner.

  • Pán Rafaj, prepáčte, že vás prerušujem...

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, myslím si, že si naozaj veľmi dobre rozanalyzoval celý tento zákon. A čuduj sa svete, vo verejnosti sa presadzuje taký názor a nie je to len od politikov, ale, žiaľbohu, je to aj od médií, že sa vlastne jedná len o zmenu zákona v tom, že to nebude 20 %, ale 15 %. Skutočnosť je ale celkom iná. Skutočnosť je taká, že sa zakamuflovalo do tohto zákona spústu vecí, ktoré sú veľmi nebezpečné. Mimo tých, ktoré si uvádzal, by som prečítal jeden bod, v ktorom sa hovorí: "V § číslo 3, ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: Ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva. Čiže vieme veľmi dobre, že niektoré obecné zastupiteľstvá, aj keď je tam veľké množstvo občanov slovenskej národnosti, majú majoritu a môžu odsúhlasiť to, že napriek tomu, že sú na zastupiteľstve občania, ktorí neovládajú maďarčinu, budú jednať len v maďarskom jazyku. Takto ste pripravili tento zákon. Veď je to hrôza! Zamyslite sa nad tým a stiahnite ho! Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, kebyže mám, kebyže je faktická poznámka, by mala smerovať k tomu, že taký...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, páni poslanci, veď venujte, pán Rafaj, vám sme pozornosť všetci venovali, dvakrát som pána Gála napomenul, tak skúsme sa navzájom počúvať. Poprosím dve minúty pre pána Gála a nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, kebyže faktická poznámka by mala smerovať k tomu, aký zákon prerokovávame, tak by som nemohol rečniť, lebo vy ste sa toho zákona ledva dotkli, ale mám podľa rokovacieho poriadku reagovať na predrečníka.

    Pán poslanec, vy ste s tým zákonom asi tak, ako by som bol ja s nejakým španielskym zákonom. Prečítať by som ho ešte asi vedel, ale porozumieť tomu zákonu by som asi neporozumel alebo nepochopil by som ten zákon, ako vy ste nepochopili ten, ktorý je predkladaný, lebo ste hovorili o všetkom inom. Pán poslanec, ale chcem vám dať do pozornosti, že ešte ide zákon o zdravotných poisťovniach, ide zákon o elektrických komunikáciách. Skúste aj tam sa prihlásiť do tých rozpráv a tie bludy budete možno zopakovať aj tam a.. Lebo toľko to súviselo s tým prerokovávaným návrhom, čo ste povedali. Lebo keď dochádzajú argumenty, tak mix idiotín, do ktorého ste zahádzali všetko - zástavu, Jobbik, sochy, nadštandardnosť, Štúra, Horthyho, Duraya, potom nakoniec tie mačacie oči, tak fakt, to vždy zaberie, bohužiaľ, aspoň u časti vašich voličov. Ale spomenul ste nejaké čísla zaujímavé, že ten prapôvodný zákon mal 666 slov? No, na to vás bolo, aby ste to zrátali, ale aby ste zrátali koľko, o koľko miliónov prišla Slovenská republika pri predaji emisií, to by vás asi bolo ťažšie.

    A čo sa týka celého vášho vystúpenia, obrali ste nás o neviem koľko, hodinu života, s tým vaším vystúpením. Mali ste povedať len to vaše záverečné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si, naopak, myslím, že pán poslanec Rafaj hovoril k veci a celkom rozumne. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z vládnej koalície, uvedomte si, že zbytočne prebúdzate háklivú tému, ktorú si presadila vlastne strana MOST - HÍD. A teraz drží za golier vládnu koalíciu a ak koalícia nepodporí zníženie kvóra, tak môže prísť k zablokovaniu parlamentu alebo k vládnej kríze. A to sa deje ešte pred sčítaním obyvateľstva, čo je skutočne hanba a takáto účelová historická chyba by sa nemala uskutočniť. Prečo sa vládna koalícia nenaučí vládnuť bez ubližovania vlastnému národu? Takéto vládnutie skomplikuje a možno aj znemožní normálny život orgánom v štátnej správe, aj orgánom územnej samosprávy.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Bublavý, poprosím tu, kolegov po mojej ľavici, keby po tichšie mohli byť. Ďakujem.

  • Dúfam, že mi pridáte zopár sekúnd.

  • V § 7b by som si dovolil povedať, kde sú správne delikty a kde chcem podložiť tie predošlé slová. V bode 1 správneho deliktu sa v úseku používanie jazykov menšín dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1 neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, komunikovať v ústnom alebo písomnom styku v jazyku menšín alebo ho o takejto možnosti neinformuje. V bode d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti a v jazyku menšiny. V bode h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady, tomu nerozumiem.

    A v bode 4: Ak úrad zistí porušenie povinnosti, môže úrad uložiť pokutu 50 až 2 500 eur. To je myslím, že hanba.

  • Desať, desať sekúnd dostane pán Bublavý.

  • Pán poslanec Rafaj, ja som mal pochybnosti o tomto zákone, ale vy ste boli tak presvedčivý, že po hodine vášho vystúpenia ste ma úplne zlomili. Chcem vám povedať, že ja budem hlasovať za ten zákon.

  • Smiech v sále.

  • To je všetko, pán Brocka? Pán Poslanec Krajkovič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Z tohto rozsiahleho vystúpenia mňa zaujala jedna vec, že kto sa dožaduje prijatia tohto zákona. Nuž, možno Knut Vollebaek, možno maďarská národnostná menšina, to skoro určite, ale nezaznamenal som nikde, aby sa toho dožadovala napr. rusínska alebo ukrajinská národnostná menšina, kde žijem, kde sa s nimi stretávam a nikde som takúto požiadavku nezaznamenal. Dokonca si myslím, že tento návrh zákona by sa mohol meniť, kľudne, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 174 o používaní jazykov maďarskej národnostnej menšiny. Pretože rusínska alebo ukrajinská národnostná menšina, tam, kde žijem a hovorím rusínskym nárečím, je so súčasnou normou alebo so súčasnou úrovňou národnostných práv spokojná. My možno môžeme diskutovať o tom, že možno by sme mohli mať viac priestoru, možno niekde v rádiu, v televízii, v rozhlase, ale to už je vec, ktorú si musí národnostná, predstavitelia národnostnej menšiny možno odkonzultovať s kompetentnými.

    Ja by som sa ešte chcel zmieniť o tom, že keď sa prerokoval zákon o štátnom jazyku a v tej hystérii predstavitelia rusínskej národnostnej menšiny vydali vyhlásenia, myslím, že to bolo dané aj na ministerstvo kultúry a bolo to dané v tlači, kde sa predstavitelia ostro ohradili voči tomu, aby národnostná menšina, maďarská národnostná menšina, alebo teda presnejšie predstavitelia národnostnej menšiny hovorili aj v mene ďalších národnostných menšín, teda konkrétne rusínskej. Predstavitelia ukrajinskej a rusínskej národnostnej menšiny si tieto veci určite vedia vybaviť aj sami.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel reagovať na tú časť, kde pán poslanec Rafaj hovoril o Španielsku a o tom, ako v španielskej ústave sa hovorí o Španieloch. No na druhej strane, v Španielsku existujú autonómne oblasti a v tých autonómnych oblastiach sú aj iné jazyky ako španielčina, popri španielčine, úradnými jazykmi. Neviem, či s tým majú Španieli problém. Asi nie. Ale podobne, ako kolega Brocka, by som tiež chcel oceniť presvedčivosť vášho vystúpenia, teda v tých zvyšných častiach. Tie argumenty typu, že Maďari v roku 1848 odsúdili Štúra a Hurbana na trest smrti alebo v obci Moča si niekto vyvesil na dom vlajku Maďarska a Jobbiku, a teda presvedčivé porovnanie modrých a červených stĺpcov, naozaj, naozaj, myslím, že to musí presvedčiť každého o tom, že mali ste pravdu vo svojej argumentácii týkajúcej sa tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Rafaj, urobil si rozsiahlu analýzu predkladaného zákona. Argumentačne si dokázal, že prijatie zákona má obrovské riziká a môže urobiť rozvrat verejnej správy. Ako si správne povedal, návrh zákona ide proti suverenite Slovenskej republiky. Cieľom tohto návrhu zákona je umožniť príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka takmer vo všetkých oblastiach verejného života. Tým dosiahnuť, aby sa osvojovanie si štátneho jazyka v už existujúcom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom stalo pre nich bezpredmetné. Súhlasím s tebou, pán kolega Rafaj, pri tomto zákone nejde o boj za práva menšín, pretože na Slovensku majú menšiny práva dostatočne zabezpečené a uplatňované. Politickí predstavitelia maďarskej národnosti a ich horliví prisluhovači odmietajú uznať Ústavou Slovenskej republiky uzákonenú platnosť slovenského jazyka ako štátneho jazyka a pokúšajú sa v tomto návrhu zákona presadiť uplatňovanie maďarčiny v úlohe štátneho jazyka. Tým zabezpečiť dôslednú jazykovú izoláciu obyvateľstva. Ak si ľudia pre jazykovú bariéru nerozumejú, napätie bude narastať. A o to asi ide predkladateľovi. Maďarsko sa chystá na prijatie novej ústavy, v ktorej sa o. i. hovorí, základný zákon môže rozhodnúť o nadobudnutí maďarského štátneho občianstva aj okrem prípadu narodenia, čím v podstate deklaruje, že žiadosť o dvojité občianstvo a súvisiace volebné právo podlieha politickému rozhodnutiu. Schválenie návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín by bolo významným krokom pri napĺňaní cieľov maďarskej iredenty. Čudujem sa podpredsedovi vlády, pán podpredseda, to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, čakal som všeličo, ale to, že tu vy, podpredseda strany SNS, poviete, že je vám ľúto, že ste sa nenarodili ako Maďar, tak to ma naozaj prekvapilo. Lebo, ako ste to povedali, keby ste sa boli narodili ako Maďar, to by vám bolo hej. Vôbec som teda ani neporozumel ani tomu životnému príbehu - od toho dieťaťa až po to maďarské nebo. Ja verím, že v nebi si všetci budú rozumieť. A som rád, že som syn slovenskej matky, teda na rozdiel od vás, a som rád, že sa mi prihovára po slovensky. A, prosím vás, dovoľte, aby sa maďarská matka mohla svojmu dieťaťu prihovárať po maďarsky. To verím, že na to právo má. A to, keď ste si kupovali to sombrero, ja by som vám tiež chcel povedať svoj príbeh. Ja som bol za socializmu ešte, v Györi a nevedel som po maďarsky ani slovo a bez problémov som sa dohovoril a kúpil som si to, čo som potreboval.

    Chcem vám povedať, že ten váš prejav mi pripomínal taký guláš, bolo tam všetko, ale taký slabý guláš, nie taký pravý, maďarský. A ešte by som vám chcel povedať, že mne to tak pripadalo, ako keď mačička so psíčkom tortu piekli, dali ste tam všetko.

  • Ja sa ospravedlňujem pánovi Rafajovi, nebol som na celom jeho vystúpení. Niektorí poslanci ma upozorňovali, že to je asi rekord. Nie je to rekord, pán Rafaj, napriek tomu, že ste sa snažili. Pri zelených správach v minulosti sme tu mali aj dvojhodinové vystúpenia. Ale keď som sem došiel, tak som bol svedkom jednej peknej diskusie. My máme jedného poslanca v našom poslaneckom klube, ktorý je psychiater, volá sa Ivan Chaban, ktorý tu sedí. A on vždy pri niektorých vystúpeniach sa chytá za hlavu a hovorí: To je snáď diagnóza. A jeden iný poslanec mu dnes povedal, že: Ivan, prestaň diagnostikovať, a začni ordinovať.

  • Tak, pán poslanec, poprosím, druhýkrát trošku skrátiť a trošku vecnejšie. S úprimným srdom to hovorím. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj reaguje na faktické poznámky.

  • Takže tým, ktorým chýbali fakty. V § 1 znenie je v rozpore s ods. 5 ústavy, pretože mení zmysel tohto ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže a spôsobí chaos v aplikačnej praxi. Paragraf 2 má za následok prebudovanie veľkej časti právneho poriadku Slovenskej republiky, § 8a dokonca zrušuje samotný tzv. tabuľový zákon. Paragraf 2 ods. 3 zavádza povinnosť orgánov verejnej správy upozorňovať príslušníkov menšiny, že majú právo používať svoj materinský jazyk. Paragraf 3, pokiaľ tu už namietal aj kolega Švantner, nie jedna osoba môže zastaviť rokovanie samosprávy v maďarskom jazyku. Je treba si pozrieť dôvodovú správu, čo je tam uvedené od predkladateľa, ako ostatných účastníkov konania tam uvádza starostu a hlavného kontrolóra podľa môjho názoru rovnako budú Maďari ako aj starosta. Paragraf 4 má neprípustnú nadregionálnu platnosť. Paragraf 6a v podstate si nárokuje používanie maďarského jazyka nad rámec, ktorý vymedzuje dané kvórum. Paragrafy 7c a 7d zavádzajú ako povinné orgány verejné správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú absolútne nijaké iné povinnosti, len a len práva. Tento návrh je preto, ako vidíte, plný nejasností a je treba si podrobne čítať ďalšie obludnosti, ktoré tu sú. Napr. umožňuje používať jazyk menšiny aj v ozbrojených zložkách, keď údajne tomu rozumejú. No tí, ktorí neporozumeli, tak neporozumejú nikdy, pretože ani Slováci nie ste.

  • Predtým, ako ďalší písomne prihlásený rečník, pán poslanec Matejička, vystúpi, prihlásil sa a dostáva slovo podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda a predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja na rozdiel od viacerých predrečníkov sa budem snažiť držať ustanovení rokovacieho poriadku a diskutovať politicky o predloženom návrhu zákona viacej, ako by som mal vstupovať do normatívnej podoby, ktorú vláda predložila a pán podpredseda vlády odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Skôr k historickému ako aj aktuálnemu postoju Kresťanskodemokratického hnutia, resp. mňa ako poslanca Národnej rady a ústavného činiteľa k problematike, ktorú momentálne prerokovávame. A čiastočne ma k takémuto postoju včera podnietil aj pán kolega, predseda výboru pre kultúru, pán poslanec Čaplovič, a čiastočne aj svojím vystúpením pán predseda poslaneckého klubu Rafaj. Už viackrát som z tohto miesta hovoril o citlivosti tejto politiky, ktorú ja považujem za osobne náročnú pre všetkých nás, ktorí musíme prijímať rozhodnutia, ktoré slovensko-maďarské vzťahy buď zlepšujú, alebo slovensko-maďarské vzťahy zhoršujú. Aj dnes sme konfrontovaní s rôznymi postojmi a názormi na riešenie tejto citlivej politiky. A chcel by som zodpovedne aj ja pristúpiť k hľadaniu riešenia, ktoré nebude vyvolávať skôr emóciu, ale bude skutočne sa snažiť riešiť problém trošku inak, ako by si želali možno niektorí poslanci alebo predstavitelia jednej politickej strany a inak by si to želali predstavitelia druhej politickej strany. Ja som osobne presvedčený, že bez spomenutia našej histórie a minulosti, ktoré poznačili slovensko-maďarské vzťahy, nemožno tento problém riešiť.

    Preto mi dovoľte krátky historický exkurz do slovensko-maďarských vzťahov, kde Slováci a Maďari už viac ako tisíc sto rokov žijú spoločne v strednej Európe. V histórii nás veľa spája, Slovákov aj Maďarov , pri vytváraní národnej identity, a hlboko toto poznačilo aj prijatie kresťanstva. Práve preto sú od počiatku histórie našich národov uctievaní svätý Cyril a Metód, svätý Vojtech a svätý Štefan. Dlhé stáročia sme žili v spoločnom štáte a ako súčasť západnej civilizácie sme zdieľali všetky historické trendy a civilizačné zlomy. Naše stredoveké mestá boli centrami obchodu vtedajšej Európy. Zlatá bula Ondreja II. tvorí základ ústavnej tradície strednej Európy. Naša tradícia vzdelanosti sa spája s Akadémiou Istropolitanou, Univerzitou v Pätikostolí a Trnavskou univerzitou. Slováci a Maďari viac ako 150 rokov bránili Európu tým, že odolávali tlaku Osmanskej ríše. Viaceré slová máme spoločné. Naše hlavné mestá Bratislava a Budapešť boli v rôznych obdobiach hlavnými mestami Uhorska. V Bratislave aj v Budapešti sa schádzal uhorský snem. V Bratislave aj v Budapešti boli korunovaní uhorskí králi. Ako to už u nás národov žijúcich vedľa seba býva, nevyhli sme sa ani nedorozumeniam a konfliktom. V 19. a v 20. storočí sa stali aj udalosti, ktoré Slováci a Maďari považujú za tragické. A oprávnene. Ani tieto stránky histórie nemôžeme zo svojej minulosti však vytrhnúť. Minulosť však nemôžeme meniť, ale môžeme ju navzájom prijať a spoločne hľadať riešenia a tak otvoriť cestu do nezaťaženej budúcnosti. My, Slováci a Maďari, sme už viackrát v histórii takúto odvahu dokázali preukázať.

    Milé kolegyne, kolegovia, všetci vieme, ale treba to zrejme neustále opakovať, že súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov v podstatnej miere určuje úroveň spolužitia nielen dvoch susedných štátov, ale i priestor strednej Európy, prinajmenšom ten višegrádsky. V skutočnosti však ide najmä o vzťah Slovákov a Maďarov, občanov Slovenskej republiky, teda slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Ak by sa našla primeraná a zodpovedná terapia tohto problému, mala by nepochybne pozitívny vplyv tak na stabilitu vnútropolitickej situácie na Slovensku, ako na neuspokojivú úroveň vzťahov dvoch susedných členských štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, na stabilitu a bezproblémovú spoluprácu v strednej Európe a vlastne v celej Európskej únii vôbec. Kladiem si otázku, prečo to tak v období 20-ročnej demokracie nie je? Je otázka nielen pre politológov, historikov súčasnosti, ale najmä možno pre nás, politikov, lebo v konečnom dôsledku my vytvárame úroveň týchto vzťahov a do značnej miery určujeme verejnú mienku. Konštatovanie, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú predovšetkým na tej našej úrovni, teda politickej, dobré, naopak, že sú neuspokojivé, je chtiac-nechtiac vizitkou našej zodpovednosti, delenej i spoločnej, nedeliteľnej koalično-opozičnej i slovensko-maďarskej, tak domácej ako aj medzištátnej. Pojmy ako empatia, kooperácia, dialóg nahradili pojmy konfrontácia, konflikt, ultimáta, nehovoriac o vulgárnosti, ktorou prispela k znepokojivej úrovni slovensko-maďarských vzťahov.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, my politici sme síce platení občanmi za obranu našich národno-štátnych záujmov, čo však neznamená, že sme platení za vyvolávanie extrémizmu, vášní tam, kde by mal mať hlavné slovo rozum. Ukazuje sa, že sme rezignovali na podstatný element politiky - vyjednávanie, rokovanie, dialóg, že sme rezignovali na racionálne posudzovanie reality a naše uvažovanie ide mimo nej, resp. ju prispôsobujeme častokrát svojim účelovým potrebám. Kresťanskodemokratické hnutie, za ktorého klub poslanecký vystupujem, hádam nikto nemôže obviniť z nezáujmu o záujmy národa, ale nikto nás nemôže za tých dvadsať rokov obviniť ani z extrémizmu, radikalizácie národnostných vášní, zo zneužívania tejto nanajvýš citlivej témy. V mene národa hovoriť vari nemajú vyárendované jedna či dve strany. Navyše, keď si celý národný záujem redukujú na boj proti maďarskému nepriateľovi, teraz zradikalizovanému na prízrak Viktora Orbana, ktorý nás má zničiť, pohltiť, nebodaj anektovať a zmaďarizovať. Čo ako nesúhlasím so všetkými jeho postojmi v tzv. národnej a menšinovej agende, nemyslím si, že ultimáta sú riešením problému. Zmeny hraníc, v strednej Európe osobitne, napriek nedávnej kosovskej traume, ktorú aj my prežívame, neprichádzajú do úvahy. Ani žiadne politické integrovanie či reintegrovanie národov a národnostných menšín ponad štátne hranice. Ak máme takú prehnanú fóbiu z týchto nereálnych snov, svedčí to, dámy a páni, prinajmenšom o našom slabom sebavedomí i o nedôvere v zjednotenú a demokratickú Európu. Ale potom si všetko nahlas musíme priznať. Ak však chceme prejaviť svoje ozajstné sebavedomie, nerobme to vykrikovaním, vulgárnosťou a ani kladením si ultimát, či už z jednej alebo druhej strany Dunaja, alebo z jednej alebo druhej strany politického spektra na Slovensku. Na každú dieru sa predsa nájde záplata, ale nemusí to byť vždy tá najhrubšia. Výroky a postoje, ktoré odznievajú aj tu, ale ktoré odznievajú aj z úst Viktora Orbana, netreba zľahčovať, ani preceňovať. Treba ich kritizovať aj odmietať a niekedy, keď sú oprávnené, aj takúto kritiku dokázať vedieť prijímať. Chcel by som požiadať, rozmýšľať o tom, ako vytvárať mosty porozumenia. Duchovné i reálne. Napríklad v tých reálnych taký, ktorý by odklonil kamiónovú dopravu cez nový most v Komárne či zlepšil celkovú dopravnú infraštruktúru na južnom i severojužnom ťahu. Ale rozmýšľajme aj o tých mostoch duchovných, kultúrnych, umeleckých a vedeckých, spájajúcich najmä nastupujúce pokolenia, ktoré sú často možno dôležitejšie pre spolužitie a spoluprácu v tomto dejinami aj tak ťažko skúšanom priestore.

    Dámy a páni, prepáčte mi, že som použil možno iný spôsob a štýl vystúpenia k tejto citlivej téme, ktorá už od včerajška vyvoláva, prepáčte mi, nechcem sa dotknúť nikoho osobne, vášne. Väčšie, ako by si aj tento parlamentný priestor zaslúžil. Skôr mi záleží na tom, a Kresťanskodemokratické hnutie bude diskutovať o finálnej podobe, ktorú príjmeme v Národnej rade s navrhovateľom, ale aj s ostatnými koaličnými, ale, vyhlasujem to zodpovedne, aj s opozičnými politických stranami, aká bude konečná podoba tohoto zákona. Áno, viditeľným znakom a jediným, ktorý tu viacerí komunikovali, je znížené kvórum na používanie jazyka národnostných menšín na územiach, kde počet obyvateľov národnostných menšín bude spĺňať takéto právo. Ten zákon, priatelia, je treba otvoriť aj v iných ustanoveniach. Aj o tých je treba diskutovať. Ja len na dôkaz, že tá diskusia už čiastočne prebehla a ten zámer navrhovateľa sa už zredukoval do takej miery, že dnes oproti pätnástim stranám pôvodného návrhu, má ich päť. Preto by som prosil, aby sme sa tu neupodozrievali z nejakej zrady na národe alebo zrady na národnoštátnych záujmoch. Pristupujme zodpovedne, ako občania Slovenskej republiky, ako ústavní činitelia, ktorí jediní máme oprávnenie v tomto parlamente prijímať rozhodnutie aj v tejto citlivej politike, aby sme aj pri hlasovaní a rokovaní o vládnom návrhu zákona takto k nemu pristupovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prihlásili sa šiesti poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda Hrušovský, v tom tvojom príhovore zaznelo také obvinenie Slovenskej národnej strany, že má len túto jednu tému. Ty vieš veľmi dobre, že nie je to pravda a že každý z nás má určitú oblasť, ktorej sa venuje. Mimo toho by som chcel povedať, že čo sa týka susedských vzťahov, však vieš veľmi dobre, že v Paríži bola podpísaná zmluva o dobrých susedských vzťahoch. Sú tie susedské vzťahy naozaj dobré z tej druhej strany? Z Maďarskej republiky? Myslím si, že nie. Z našej strany musím povedať, že sú naozaj nadštandardné. Určite vieš o tom, že staviame mosty na južnej hranici s Maďarskom pre možnosť dobrého styku našich občanov s občanmi Maďarskej republiky. Čiže, tá situácia, treba ju naozaj hodnotiť objektívne. A už keď si za to, aby sa táto situácia riešila pokojne, prečo si nevyužil svoj vplyv na to, aby sa vôbec tento zákon teraz nezačínal otvárať? Aby sa počkalo, kým naozaj bude tá situácia zrelá a kým budeme mať jasno o tom, že či je potrebný alebo nie je. Ja osobne si myslím, že nie je potrebný. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maďarič. Prepáčte, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, všetko alebo skoro všetko, čo si povedal, s tým sa nedá nejako polemizovať. S tým sa dá skutočne súhlasiť a boli to také filozofické sentencie na tému, na tému medzištátnych vzťahov, na tému istého spolužitia. Ale ja si myslím, že v tejto chvíli nie je čas na hladkanie problémov, ako si to spravil ty vo svojom príhovore. A apeloval si na akési všeobecné všeobjímanie, ktoré naozaj z hľadiska pragmatického nemá opodstatnenie. Prečo robiť kompromisy tam, kde tie kompromisy sú úplne zbytočné? Prečo hovoriť o zákone, ktorý je zlý, a robiť z neho zákon, ktorý bude zlý iba na polovicu? Prečo sa vyhýbať hovoriť priamo o tých problémoch, ktoré sa tuná umelo nastoľujú. A doteraz ja som nedostal odpoveď od predkladateľa, pre koho je tento zákon, pre koho sa tento zákon píše, komu bude tento zákon prospešný a prečo vlastne v tomto čase? Skutočne je to také hladkanie problémov a KDH sa nemôže v tejto chvíľu vyčleniť z tohto deštrukčného mlyna, v ktorom stále je. A bez toho, na akej podobe tohto zákona sa vy dohodnete, alebo nedohodnete, tento zákon je neopodstatnený. A to si treba tuná povedať. Tento zákon rieši problém, ktorý vlastne je umelo imputovaný do Slovenskej republiky. Bavme sa o tomto zákone. Nie, o ničom inom, nebavme sa o medziľudských vzťahoch. Preto, lebo nikto medziľudské vzťahy ani na základe tohto zákona nechce a, predpokladám, že ani nesmie spochybňovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Hrušovský, nepochybne je pekné a užitočné dívať sa do minulosti, ako ste to urobili, ale je veľmi dôležité vedieť aj sledovať súčasnosť a dokázať ju presne čítať. Včera Viktor Orban potvrdil rozhodnutie Maďarska prideliť zahraničným Maďarom volebné právo. Čo je jasný nástroj na zmocňovanie sa občanov susedných štátov, to znamená, aj občanov Slovenskej republiky. A do tohto strategického cieľa orbanovskej politiky veľmi jasne zapadá aj dnes prejednávaný zákon o jazykoch menšín. Pretože on na jednej strane posilňuje uzatváranie maďarskej menšiny do jazykového geta a súčasne posilňuje aj odtŕhanie sa tejto menšiny od Slovenskej republiky. Je to veľmi vážne, pán podpredseda Hrušovský, táto súvislosť a veľmi ľahkovážne v KDH narábate s podporou tohto zákona, ako to pred pár minútami predviedol aj pán poslanec Brocka tu v pléne. Vy ste sa tak rečnícky opýtali, že hádam KDH nikto nemôže podozrievať zo zrady národných záujmov. Ja vám poviem, že ja vás z toho obviním veľmi zodpovedne, ak podporíte tento zákon. Pretože vy ste vlastenci v takom prípade len na papieri, ale v skutočnosti budete spojenci Viktora Orbana.

  • Pán podpredseda Hrušovský, vaše vystúpenie ma prekvapilo, pretože vôbec ste nezaujali zásadné stanovisko k tomu, prečo tento zákon je potrebný. Namiesto toho ste sa uchýlili k takým filozofickým debatám, ktoré som ani nepochopil, keď ste hovorili o extrémizme, o ultimátach, či z jednej alebo z druhej strany Dunaja. O akých ultimátach môžete hovoriť zo slovenskej strany? Azda Slovenská republika je tá, ktorá exteritoriálne ide kradnúť obyvateľov alebo občanov Maďarskej republiky? Slovenská republika je tá, ktorá odmieta jasné výzvy na to, aby bol zrušený zákon, ktorý porušuje všetky európske pravidlá? Slovenská strana je tá, ktorá narušuje priateľské vzťahy? Ba, práve naopak, myslím si, že sme veľmi tolerantní. Zoberte si aj otázku, napr. Gabčíkova, ktorá dodnes nie je vyriešená zo strany Maďarskej republiky napriek tomu, že Slovenská republika vyhrala súdny spor. Čiže my sme zo slovenskej strany naozaj ústretoví. Ale nebuďme poklonkári a kolenačkoví presadzovatelia zahraničnej politik tak, ako som to povedal včera. A vy ste sa k tej kolenačkovej zahraničnej politike, bohužiaľ, pán podpredseda, pridali. Je mi to ľúto, ale chápem to predovšetkým v kontexte, že KDH sa opäť nachádza na rozcestí, ako sa rozhodne. Už veľakrát ste mali problém, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. Spomeňte si na to. Dnes hovoríte v obhajobe Slovenskej republiky, ale vtedy bol problém. Dnes sa k Slovenskej republike hlásite a ústavu ste mali problém schváliť. A dnes, ak budete pomáhať pri takýchto témach, tak sa opäť prihlásite k tomu, čo ste predtým urobili.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda, chcel by som oceniť váš prejav ako štátnicky prístup k tejto citlivej otázke. A dokonca poviem, že po vašom vystúpení právom očakávame, že toto môže mať a malo by malo mať aj pozitívny ohlas aj zo strany Maďarskej republiky. Bohužiaľ, sme svedkami práve opačných reakcií, zatiaľ. Ale predpokladám, že my by sme sa nemali pozerať len na to, čo robí maďarská strana a, dá sa povedať, maďarská vláda, maďarský parlament. My žijeme tu, na Slovensku, tu sa musíme dohodnúť. A ja si myslím, že musíme prijať také zákony, aby aj menšiny sa tu cítili doma a aby sa nepozerali na to, čo robí Viktor Orbán, poprípade, aké práva chce ponúknuť, či volebné alebo aj iné. Menšiny musia sa cítiť komfortne. Tu, na Slovensku, musia byť a predpokladám a ja pevne verím, že sú aj pevným článkom Slovenskej republiky. A ja si myslím, že naša snaha, úprimná vôľa tu robiť politiku, ktorá bude osožná pre všetkých občanov Slovenskej republiky, je nespochybniteľná. Tu niektoré výkriky, že kto zradí alebo nezradí štátne záujmy, stačí sa pozrieť na to, ako v minulom volebnom období bačovali tí, ktorí momentálne majú plné ústa štátnických krokov. Ja si myslím, že naša vláda je absolútne iná a ponúka každému možnosť, aby robil v prospech všetkých a toto chceme.

  • Pán podpredseda, netreba zľahčovať situáciu, vy si ju asi aj plne uvedomujete, ale asi vaše politické dohody vám nedovoľujú, aby ste rozprávali a správali sa inak. Konanie KDH, vašej strany, slovenská verejnosť ostro sleduje. Aj vaši voliči sa obracajú na nás, poslancov za stranu SMER, aby sme s vami rozprávali a nejako vás usmernili na tej ceste, na ktorú ste sa vybrali. Mrzí ich, že vám vo voľbách odovzdali hlas a strácate ich dôveru. Obávajú sa, že opäť budete stáť na tej strane, ktorá nebude stáť za národno-štátnymi záujmami Slovenskej republiky. Máte možnosť svoje chyby z minulosti napraviť. V zákone sú stále také ustanovenia, ktoré nie sú pre štátnosť Slovenska, nazvem to, vhodné. Ale nielen to. Celá koncepcia tohto zákona, jeho jednotlivé ustanovenia, sú zlé. Nahrávate rozpínavosti maďarstva a podporujete ho. Či si to chcete uvedomiť, alebo nie. A v tejto chvíli máte šancu, aby ste dokázali opak. Je to len na vás, dokážte to.

  • Na faktické poznámky reaguje rečník pán podpredseda Hrušovský. Poprosím mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Naozaj krátko. Keby som chcel vyratúvať, kde všade Kresťansko-demokratické hnutie dokázalo osvedčiť svoj vlastenecký vzťah, tak by som potreboval druhé vystúpenie, ale neurobím to. Ale mnohí si iste pamätáte, priatelia, na zápas, ktorý sme mali s Viktorom Orbánom v čase, kedy prijal zákon o preukazoch zahraničných Maďarov, a vtedy, keď chcel financovať tie rodiny, detí, ktoré chodia do menšinových škôl. Ale aj z vystúpenia niektorých ďalších poslancov cítim, že došlo a dochádza k zásadnému neporozumeniu o tom, o čom tu rokujeme, čo je vyslovene vnútroštátny problém Slovenskej republiky. A ja som spomenul, že Kresťanskodemokratické hnutie nedovolí nikdy, aby bola narušená územná integrita a celistvosť našich hraníc. Preto nespájajte dohromady Viktorom Orbánom pripravovanú zmenu ústavy a zmenu volebného práva pre občanov a všetkých Maďarov. Chcem vás poprosiť, aby ste nás neškolili, pán poslanec Senko, akú politiku my máme robiť. Nikdy nepodľahneme bohapustému populizmu tak, ako to dokážete vy v situáciách, kedy chcete a vidíte len percentá a neriešite problém.

  • Ďakujem. Jedna informácia o 11.30 h hlasovanie nebude z dôvodu, že nie je o čom hlasovať. Budeme pokračovať v rozprave. Na rade sú dvaja poslední písomne prihlásení rečníci, pán poslanec Matejička a pán poslanec Solymos. Nech sa páči, máte slovo. Ja vás poprosím o dve minútky, keby ste dali čas našim kolegom. Tí, ktorí nemajú záujem tu byť, aby stihli odísť, aby nebol váš prejav rušený. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení kolegovia poslanci, život na národnostne zmiešanom území je určite v mnohom odlišný od života na ostatnom území Slovenskej republiky. Môžem ale s potešením a pokojom v duši konštatovať, že samotné používanie rôznych jazykov v osobnej komunikácii medzi príslušníkmi jednej či druhej národnosti nie je príčinou konfliktov a problémov tohto regiónu, kde žijem. A taktiež mi z mojej doterajšej politickej praxe nie je známy ani jeden prípad z obce s národnostnou menšinou rómskou, rusínskou, ukrajinskou, či nemeckou, v ktorej by boli problémy s komunikáciou na úradoch. Rovnako nemám vedomosť, že by niektorá obec žiadala o zníženie percenta príslušníkov národnostných menšín na používanie svojho jazyka v úradnom styku. Problém z toho na juhu Slovenska vyrábajú maďarskí politici zo strany Most a SMK a predháňajú sa v tom, kto nasľubuje viac voličom. Akékoľvek skutočnosti, ktoré sú spojené s národnosťou a jazykom, sú dotknutými vnímané veľmi citlivo. Preto je potrebné pristupovať k nim s týmto vedomím. Prijatie takéhoto znenia zákona bude mať na mnoho rokov dosah na rôzne oblasti života našej spoločnosti. Preto musíme pri rokovaní o používaní jazykov národnostných menšín vychádzať z racionálnych a vecných argumentov. Vážení koaliční poslanci, nenechajte sa pri rozhodovaní ovplyvňovať výlučne len príkazmi koaličnej rady. Ešte raz vám zopakujem, nenechajte sa pri rozhodovaní ovplyvňovať výlučne len príkazmi koaličnej rady. Zdôrazňujem to preto, lebo je zjavné, že vláda pri príprave tohto zákona racionálne neuvažovala. Je evidentné, že na rozdiel od nás, ktorí na zmiešanom území žijeme, nemajú vládni predstavitelia ani potuchy o problémoch tu žijúcich ľudí, s ktorými som v každodennom styku. Nehovoriac ani o finančných dopadoch takéhoto zákona na samosprávy alebo o zvýšení administratívnej náročnosti činnosti samosprávy. Tento návrh zákona je ďalším dôkazom chaotického fungovania terajšej vládnej koalície, ktorá nerieši reálne problémy obyvateľov južného Slovenska, ale vymýšľa si fiktívne problémy, potom predkladá fiktívne riešenia s jediným cieľom - za každú cenu udržať po kope tento vládny zlepenec nezmyselnými ústupkami maďarskej strane MOST. Jej predstavitelia na čele s podpredsedom vlády pánom Chmelom znova a znova rozohrávajú nebezpečné národnostné hry. Občania Slovenskej republiky v prvom rade potrebujú nové pracovné miesta, a nie nezmyselné zákony. Vy ste nedokázali zabrániť ani tomu, páni z MOST-u, aby Radičovej vláda nezrušila dotáciu na vybudovanie priemyselného parku v Chotíne v okrese Komárno, ktorú schválil kabinet Roberta Fica. Pritom práve táto investícia by mohla zvýšiť zamestnanosť v našom regióne a dať prácu všetkým ľuďom, ktorí tam žijú bez ohľadu na ich národnosť, aby nemuseli dochádzať za prácou do Maďarska. Kam sa stratil tak deklarovaný záujem MOST-u o obyvateľov južného Slovenska?

    Dámy a páni, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť ochranu a rozvoj štátneho jazyka. Zaviazala sa dbať o posilnenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie spoločnosti v súlade so zásadami nediskriminácie tak, aby sa zabezpečili práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006. Predkladaná novela však úplne odporuje tomuto záväzku. Samotný fakt, že prijatím novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín sú, navyše, ovplyvnené viaceré zákony Slovenskej republiky, je dôvodom na to, aby sa pozorne analyzovali dôsledky schválenia predkladanej novely na tieto zákony.

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ak sa nad tým pozornejšie zamyslíte, sami zistíte, že mnohé paragrafové formulácie predkladaného návrhu sú absolútne neprijateľné a nesú neklamné známky toho, že ich autori pri nich pristupovali k formuláciám veľmi povrchne, a teda nezodpovedne. Ak ste pozorne počúvali vystúpenia mojich straníckych kolegov, pána Maďariča a pána Čaploviča, tak vám musí byť zrejmé, že v Slovenskej republike majú menšiny nadštandardné postavenie. Jediným cieľom tejto novely, čiže ešte raz vám to zopakujem, je len za každú cenu udržať pokope tento vládny zlepenec. Dámy a páni, verím a budem rád, ak sa nájdu koaliční poslanci, ktorým podvedomie prikáže hlasovať v duchu cyrilometodejského dedičstva a nepodporia tento návrh zákona, ktorý je deštrukčný voči slovenskej štátnosti. Ja budem proti. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Ja ďakujem pánovi poslancovi Matejičkovi, že nám podal obraz človeka žijúceho na zmiešanom území, dokonca v srdci zmiešaného územia v meste Komárno, ktorý od malička pozná vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. A ak takýto poslanec povie, ktorý tam žije, ktorý reálne a detailne pozná vzájomné vzťahy, povie, že nie je potrebné prijímať predložený návrh zákona, tak ja si myslím, že jeho svedectvo má naozaj veľkú váhu. A verím, že aspoň niektorí poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia sa spamätajú a nenaskočia na maďarizačný návrh zákona z dielne MOST-u-HÍD. Ja si myslím, že pán poslanec Matejička naozaj verne a detailne dokázal, že neexistuje dôvod podporovať tento návrh zákona. A môžeme používať neviem aké ľúbivé reči, môžeme používať, neviem aké ľúbivé argumenty, že nám ide o dobré vzťahy medzi menšinami, medzi menšinou a väčšinovým národom. Jednoducho tento zákon nie je potrebné prijímať. Naopak jeho prijímanie, jeho prijatie je nebezpečným krokom v politike budapeštianskej vlády. Takže, ja vás vyzývam, páni poslanci, nepodporme tento návrh zákona. Je zlý a nebezpečný.

  • Pán poslanec Matejička, ja chcem rovnako nadviazať na vystúpenie, v ktorom si hovoril o dopadoch na rozpočty obcí, štátnych úradov. V čase, keď je potrebné možno riešiť otázku zamestnanosti a dopadov, ktoré prijímala táto koalícia na ľudí, sa prijíma zákon, ktorý ma opäť zobrať z rozpočtov, čo i len možno pár eur, ale predsa len každé euro je dôležité. Ale v tom, že je škodlivý a nepotrebný tento zákon alebo novela, je aj stále nezodpovedaná otázka, ktorú si, pán poslanec, položil aj koaličným poslancom. A ja ju opäť, tú otázku položím všetkým poslancom koaličným za SDKÚ, SaS, ale predovšetkým za KDH: Povedzte, prosím vás, na čo je potrebná táto novela? Čo je zlé v súčasnom zákone, ktorý upravuje tieto vzťahy, ktoré sú mimochodom nadštandardné riešené aj v rámci Európskej únie? Ak je to len dôvod, aby ste udržali v koalícii alebo vôbec, aby ste koalíciu udržali pri živote a v nej aj MOST-HÍD, ktorý potrebuje presadiť túto pre nich dôležitú novelu, tak berte do úvahy jednu vec, že toto je krátkozraké pozeranie sa na budúcnosť Slovenskej republiky, pretože ju nemôžete merať len existenciou tejto koalície, ale záujmami, národnoštátnymi záujmami Slovenska ako takého Vyzývam preto poslancov za KDH, aby veľmi zvážili čo urobia, aby sa opäť nemuseli hanbiť tak, ako sa hanbili pri hlasovaní za ústavu. (Potlesk)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený kolega, som veľmi rád, že si vystúpil k tomuto vládnemu návrhu. Hovorím to preto, že kto už iný vie najlepšie posúdiť fundovane, nestranne kvalitu, resp. nekvalitu tohto vládneho návrhu, ako človek, ktorý tam žije, ktorý najlepšie pozná problémy ľudí, ktoré ich trápia na južnom Slovensku. Pevne verím, že po tvojom vystúpení sa začnú niektorí vládni poslanci zamýšľať nad silou argumentov, ktoré v tomto pléne zazneli. Ja, na rozdiel od vládnych poslancov, nezdieľam optimizmus niektorých vládnych poslancov, že vlastne nič sa nedeje, že sú iné, dôležitejšie problémy. Áno, dá sa súhlasiť, že sú aj iné problémy, ale podľa môjho názoru tento návrh zákona patrí medzi tie problémy, ktoré treba riešiť, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matejička, chce reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, ja sa len chcem poďakovať mojim kolegom, že ma podporili a vedia, veď som s nimi často, a vedia vôbec reálny život, aký funguje v tom regióne, v ktorom žijem, v tom okrese Komárno a v okolí Nové Zámky. Ale ja by som len chcel poprosiť naozaj aj predstaviteľov strany MOST-u, že ak sú naozaj takí vlastenci k tej Slovenskej republike, ako hlásajú, nech to aj povedia nahlas. Nech neučia svoje deti tam, v Komárne, keď, vidím, básničky Piros-fehér-zöld, ez a magyar föld! - preložím to, aby to aj Slováci rozumeli: Je to biela, červená, zelená a je to zem maďarská. Toto tam sa učí. Vysvetlíte svojim deťom, ako mne vysvetľovali, že pre anyaország to je akože materská zem maďarská. Nehnevajte sa, že používam aj tento maďarský jazyk, pretože, keď tu bolo SMK, tak ma napadli, že či nebudem postihnutý v klube, že hovorím po maďarsky. Nie, u nás to také neexistuje. Ale to pospomínajte, vážení, že pre anyaország - pre materskú zem ste Horné Uhorsko. Ako my voláme Slovensko, vy ho voláte Felvidék, volali Maďari stále. Felvidéky, mocskos, parasztok - takto nás nazývajú. Ďakujem pekne za slovo.

  • Vystúpi posledný písomne prihlásený rečník, pán poslanec Solymos. Pán poslanec, momentík, dokým si kolegovia vydiskutujú. Už? Dôkaz bol predostretý. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona číslo 318/2009 Z. z. by som rád povedal niekoľko dôležitých vecí. Možno trochu iným spôsobom a možno trochu z iného uhla. Nie každému v tejto sále sa zrejme budú páčiť, ale o tom je nakoniec parlament. Najprv by som chcel ku kolegom z opozície. Žijeme na Slovensku a poznáme sa. Zrejme si len čiastočne viem predstaviť spŕšku plamenných prejavov opozície o katastrofických scenárov o maďarskej hrozbe, ktoré v tejto sále dnes ešte zaznejú. Mnohé už, nakoniec, aj zazneli. Viem, že budem počúvať - a už sme aj počuli - všetky možné výpady a útoky o tom, ako približujeme túto krajinu ku odtrhnutiu južných území, útočíme na suverenitu, šliapeme po slovenskom jazyku, národe a jeho záujmoch. Viem si naozaj predstaviť prakticky čokoľvek. A to som, prosím pekne, v parlamente ešte iba nováčik. Napriek tomu všetkému, čo si viem, aj neviem predstaviť, by som rád povedal jednu zásadnú vec: tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne súlade s programovým vyhlásením tejto vlády. Povedané jazykom zákona tento zákon prináša zosúladenie úprav v používaní štátneho jazyka a v používaní jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky a predstavuje aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv, národnostných menšín a etnických skupín. V tomto zmysle sa odvoláva na všetky medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná, čiže najmä na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Povedané jazykom normálnych ľudí, ktorí žijú na národnostne zmiešaných územiach, je to zákon, ktorý zabezpečuje príslušníkom deviatich menšín právo používať svoj materinský jazyk, vytvára podmienky pre uplatnenie tohto ich práva a poskytuje im viac možností na normálne a bezproblémové používanie svojho materinského jazyka v úradnom styku. Nebudem vám tu čítať, kde všade a prečo tento zákon umožňuje popri informáciach v štátnom jazyku použiť aj jazyk národnostnej menšiny. Máte to pred sebou napísané. V kocke sa dá povedať, že všade tam, kde to zdravý rozum a princípy normálneho ľudského spolunažívania vyžadujú a potrebujú. Pretože tento zákon je najmä a predovšetkým o ľuďoch a pre ľudí. Pre Slovákov, Maďarov, Poliakov, Rusínov, Bulharov, Rómov, Nemcov, Čechov a Chorvátov. Je pre občanov tejto republiky, ktorí tu žijú, pracujú, vychovávajú deti a platia dane. Pre nich a pre nikoho iného. Najväčšia bitka sa tu nepochybne strhne okolo známeho percenta. Áno, tento zákon posúva možnosť používať jazyk národnostnej menšiny ďalej. Môže sa tak diať v obciach, kde tvorí menšina 15 % a viac percent z celkového počtu obyvateľstva. Doteraz to bolo 20 %. Tento bod je pre celkový duch zákona veľmi dôležitý a príznačný. Celý zákon totiž sleduje predovšetkým občiansky komfort a snaží sa, čo sa zákonom nie vždy a úplne darí, aplikovať do života ľudí normálne princípy zdravého rozumu. Ku prijatiu tohto zákona nás však nevedie iba zdravý rozum. Je faktom že medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú Slovenskú republiku na pretrvávajúci nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Ak to nevadilo členom bývalej vládnej koalície, táto koalícia sa chce a rozhodla tento nesúlad riešiť.

    Toľko ku kolegom z opozície. A teraz ešte pár slov ku kolegom z vládnej koalície. Sami najlepšie viete, že tento návrh a zákon sa nezrodil ľahko. V MOST - HÍD sme si vedeli predstaviť aj ešte jeho lepšiu podobu a ešte viac princípov zabezpečujúcich normálne ľudské spolunažívanie. Avšak práve v mene týchto princípov sme sa dohodli a dosiahli kompromis, ktorý nás posúva vpred. Nebudem vám hovoriť nič viac iba to, čo som povedal aj kolegom z opozície už na začiatku. Tento zákon je dobrým zákonom a posúva našu krajinu tam, kde by sme ju všetci mali chcieť vidieť, bližšie ku rozvinutej, modernej, nezakomplexovanej a demokratickej Európe. A je v plne v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády, za ktoré sme ako poslanci vládnej koalície všetci zahlasovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, prihlásili sa piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, opäť som nedostal odpoveď na otázku, prečo je tento zákon alebo novela tohto zákona dôležitá. Napriek argumentom, ktoré ste tam vychrlili, ktorými zakrývate niečo všeobecné, niečo, čo v podstate už máme. Ak by ste, pán poslanec, vedeli, tak ja vám trošku pripomeniem, až tu nedôjde k nejakému nedorozumeniu. Slovenská republika je modernou krajinou, demokratickou, uznávajúca parlamentnú demokraciu, rozvíjajúcou, uznanou krajinami všetkých v podstate členov organizácie OSN. A vôbec je to medzinárodne uznaná demokracia, ktorá nemusí mať žiadne doporučenia od vás, aby sa posúvala niekde ďalej. A vy ju nemusíte posúvať tam, kde už je. Dnešné pravidlá, ktoré upravujú používanie jazykov národnostných menšín, dostatočne, ba, by som povedal, aj nadštandardne dávajú možnosti rozvíjať sa všetkým národnostným menšinám, ktoré tu tak plamenne vy obhajujete. Okrem tej maďarskej hovoríte o Rusínoch, ktorí sa k tomu vôbec nehlásia, hovoríte o ďalších, ktorí absolútne tento problém nemajú. Takže pán poslanec, ešte raz vám podotýkam, Slovenská republika je moderná, rozvíjajúca sa krajina, ktorá ctí všetky medzinárodné dohody a pravidlá ako hocijaká iná a vy ju nemusíte tlačiť touto novelou tam, kde už dávno je. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Solymos, tak isto ako pán Blanár vám spomínal, že sa tu odvolávate na tuším, že ste to aj v prejave spomenuli, na deväť národnostných menšín, ktorých sa to má týkať, dosť často sa tu spomínanú Rusíni. Vzhľadom na to, že mám k ním veľmi blízko, dám vám jednu konkrétnu otázku a vy mi dáte jednu konkrétnu odpoveď: Koľkokrát ste boli v okresoch, ako je Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Svidník, Stropkov? Koľkokrát ste sa s ľuďmi na túto tému bavili? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec vy hovoríte, že tento zákon je dobrý. Ja si ale myslím, že tento zákon je úplne zbytočný. Už som tu raz povedal a budem vám to opakovať znovu a keď chcete, tak aj tisíckrát, že vy jednoducho nemáte mandát hovoriť za iné národnostné menšiny ako za tú, ktorej ste reprezentantom. To jednoducho, to hovorím úplne vážne, a keď chcete, budem vám to opakovať vždy. Čo sa týka života konkrétnej národnostnej menšiny, v mojom prípade Rusínov, bol som starostom osem rokov jednej čisto rusínskej obce a tam občania Rusíni, podotýkam, že ich tam bolo, boli tam takmer všetci, nikdy odo mňa nechceli, aby som aplikoval nejaké rozhodnutia, úradné rozhodnutia v inom jazyku ako v slovenskom jazyku, pritom každý z nich ovláda slovom a písmom aj jazyk ukrajinský. Takže ešte raz vám to pripomínam, skúste hovoriť len za jednu národnostnú menšinu.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, pán poslanec Zajac,...

  • Pán poslanec Solymos bol posledný, ktorý bol prihlásený v písomnej rozprave, takže v podstate sa dá čosi povedať nielen k jeho príspevku, ale aj k celej písomnej rozprave. Mňa prekvapuje najviac tá naprostá oplzlosť niektorých opozičných poslancov, s ktorou vôbec diskutujú. Ako chcete brániť akékoľvek záujmy kohokoľvek s takou formou vulgárností, akej sme tu boli včera svedkami, to je úplne nepochopiteľné.

    Ale vy vlastne škodíte sami sebe, vy neprospievate tej diskusii, škodíte sami sebe. Jednoducho ste sa obliekli do takého barančieho rúcha, ale vždy sa nejakým spôsobom prezradíte. A prezradíte sa práve v takýchto typoch diskusií, kde zrazu všetko to, čo sa z vás proste vyleje, je vlastne len to, čím vy v skutočnosti ste.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosil by som reagovať na predrečníka, to bol pán poslanec Solymos. Mali ste možnosť sa prihlásiť s faktickými na ostatných rečníkov. Ďakujem. Skončili ste teda. A pán poslanec Mikolaj,či...? Moment, pýtam sa, vy ste skončili už, pán Zajac. Áno? Áno.

    Tak, pán poslanec Mikolaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, pán kolega, stále ste nám tu rozprávali o zdravom rozume, ale ja neviem, ja nie som si istý, či ste si ten zákon podrobne preštudovali a či aj vidíte, to, čo tam je medzi riadkami, lebo to je podstatne dôležitejšie, ako to, čo je napísané tuto priamo. Okrem toho hovoríte stále o Slovensku ako o krajine. Slovensko nie je žiadna krajina. Slovensko je štát. Slovensko je suverénny štát a bolo by dobré, keby ste v rámci svojich, aspoň sem tam, toto slovo použili. V tom zákone je písané, že názvy geografické na železničnej stanici a tak ďalej. Pýtam sa, to si naozaj myslíte, že ten, kto cestuje tým vlakom, tak pokiaľ ten maďarský nadpis tam neuvidí, tak nevie, kde má vystúpiť? Nie je to tam kvôli niečomu inému? Napríklad kvôli tomu, aby každý videl, kto v tom vlaku sedí, že je tam ten maďarský názov? Ale ich máte aj na autobusovej stanici, v prístavoch, v letiskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, čiže všade, kde sa človek len pohne, všade budú názvy. Ale to, čo je, podľa mňa, vážnejšie, je to, že aké vlastne tie názvy budú používané, pretože ste tu veľmi šikovne opäť vsunuli tie vaše vžité a zaužívané v jazyku menšiny, čiže nie štandardizované tak, ako je to na celom svete. Veď aj OSN má svoje pravidlá, ktoré hovoria o tom, že ktoré to tie názvy môžu byť. A vy si tu vsuniete takú vsuvku, vsunuli ste nám to aj do učebníc, no ale tak, ešte ako tak. Ale teraz, keď to má byť oficiálne a takéto názvy majú byť nikým nekontrolované, nikým neschvaľované, nie je register, pán podpredseda vlády, nie je nič a zrazu...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Solymos chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Takže na konkrétnu otázku konkrétna odpoveď. Keďže my v strane máme Rusínov a keďže aj ja osobne viackrát som bol na výjazdoch v tých oblastiach, tak dovolím si mať to právo hovoriť aj pri tomto prejave, použiť aj národnostnú menšinu Rusínov. A pán kolega, vy, ktorý ste hovorili, aby som nehovoril v mene Rusínov, len v mene Maďarov, neviem, prečo si vy, vy proste si osvojujete to právo hovoriť za rusínsku menšinu, keď vy vlastne sa k nim ani k tej menšine sa nehlásite. To je jedna vec.

    Druhá vec, čo sa týka tých nadpisov, nápisov, to znamená, že nie preto sa takýto zákon prijíma, lebo by tí ľudia nevedeli prečítať a porozumieť tým nápisom po slovensky. Tento zákon je práve preto, aby sa tu, aby ten svoj občiansky a národnostný komfort našli v tomto štáte, ako ste vy hovorili. To znamená, že ani na úradoch nie preto by sa malo alebo môže použiť svoj jazyk menšinový, lebo by sa nevedel dohodnúť po slovensky. Len toľko k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Sedem, desať rečníkov. Pán poslanec Zajac? Nechce? Dobre. Deväť? Deväť rečníkov. Končím s možnosťou sa prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Hlasy v sále.

  • Tak čo teraz? Ukončená možnosť. A budeme pokračovať poobede. Čiže zopakujem teraz rečníkov. Pán poslanec Fronc. Poprosím vyhodiť aj pána Fronca, aj pána Kaníka teraz z tohto zoznamu, aby sme mohli

  • Hlasy v sále.

  • . S procedurálnym? Dobre. Pán Somogyi? Prosím?

  • Hlasy v sále.

  • Do rozpravy. Áno, áno, áno. Takže prvý je pán Jarjabek, po ňom pán Matovič, potom bude pán Fronc, pán Somogyi, potom páni Švantner, Maďarič, Viskupič, Senko, Podmanický, Želiezka a pán poslanec Galbavý uzatvára rozpravu. Tak. Teda nie rozpravu, ale možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • No, ja som videl, že ani karta nebola dobre. Poprosím, na miesto č. 6 dáme pána poslanca Kaníka. Máme desať rečníkov do rozpravy.

    Budeme pokračovať, teraz nasledovne ide obedná prestávka, o 14.00 hodine bude hodina otázok, o 15.00 hodine budú Interpelácie.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, hneď. O 16.00 hodine budeme mať dva skrátené legislatívne návrhy preto, lebo budeme o nich o 17.00 hodine hlasovať a potom na dnes skončíme z titulu, že pán prezident má narodeniny a sú pozvaní všetci štyria podpredsedovia Národnej rady a takisto aj ja, čiže s touto rozpravou, aj pán Jarjabek je pozvaný, s touto rozpravou pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    No, a teraz procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja by som sa chcel len uistiť, že som na tom zozname, lebo nevidel som potom, čo ste ma čítali.

  • Áno, poprosím doplniť pána, veď som to prečítal. Čiže zostavte, prosím vás, to poradie, ako bolo čítané.

    Pán poslanec Jarjabek, máte procedurálny návrh? Poprosím mikrofón pre pána poslanca.

  • Krátka informácia ohľadne výboru pre kultúru a médiá. Prosím ctených kolegov, autobus bude o desať minút pristavený tuná pod schodmi. Nech sa páči, všetci tí, ktorí sme sa prihlásili do PKO, buďte takí dobrí, presní, aby sme mohli skoro odísť, aj sa skoro vrátiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc. Nemá?

    Pán poslanec Procházka, s procedurálnym návrhom? Poprosím mikrofón pre pána poslanca Procházku.

  • Ďakujem, pán predseda, ja len chcem pripomenúť kolegom z ústavnoprávneho výboru, že o krátku chvíľu začína jeho 28. schôdza v tomto volebnom období. Ďakujem pekne.

  • A s posledným procedurálnym návrhom pán poslanec Švantner.

  • Pán predseda, ja sa len chcem uistiť, že či platí poradie to, ktoré je na tabuli, alebo ktoré ste čítali vy, lebo ste čítali iné poradie.

  • Platí poradie, ktoré som prečítal ja a ktoré je v zázname, a podľa tohto poradia to zajtra ráno...

  • A z akého dôvodu ste ho zmenili? Ja som bol na treťom mieste prihlásený a vy ste ho zmenili.

  • No nie, Jarjabek, Matovič, Švantner, Maďarič, tak bolo čítané.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Prosím vás, určite nezabudnite na to, aby pán Švantner bol na presne treťom mieste a pán poslanec Somogyi je tiež medzi rečníkmi, tak toho doplníme na miesto č. 6.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ešte treba aj pána kolegu Kaníka doplniť. Zajtra ráno pokračujeme v tejto rozprave. O 15.00 hodine je Interpelácia. Nie, o 14.00 hodine je hodina otázok, o 15.00 hodine sú Interpelácie, o 16.00 hodine sú skrátené legislatívne konania, o 17.00 hodine je hlasovanie a potom prezident má narodeniny. Tam bude zrejme prestávka preto, aby hlasovanie nebolo skôr o 17.00 hodine a, samozrejme, keď kolegovia z opozície budú s tým súhlasiť, vieme hlasovať aj skôr. Áno.

  • Na žiadosť viacerých poslancov mohol by som vás poprosiť, pán predseda, že by ste prečítali ten ústne prezentovaný zoznam, že v akom to bude poradí?

  • Musíme pozrieť, čo bolo v zázname, ale bude to tak, ako to bolo čítané, je to v protokole, čiže tak bude ráno zoradený zoznam.

  • Prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13. 57 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štvrtok je popoludní vždy vyhradený na

    hodinu otázok.

    V tejto chvíli ju otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady, vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie všeobecne.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 38 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 30 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani predsedníčka vlády, srdečne vás vítam na rokovaní Národnej rady a chcem vás teraz požiadať, aby ste nás oboznámili, kto z členov bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Dovoľte, aby som ospravedlnila prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Figeľa, je v Bruseli, zastupovať ho bude minister vnútra pán Lipšic. Ospravedlňujem pána ministra hospodárstva Miškova, je tiež mimo Bratislavy, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca, pre pracovné neodkladné povinnosti, zastupuje ho pani ministerka spravodlivosti, pani Žitňanská. A ospravedlňuje sa aj pán minister financií Ivan Mikloš. Nie sú naňho otázky.

  • Ďakujem pekne. Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Marka Vargovčáka a znie: Pani premiérka, aké má vláda možnosti reagovať na svetové zvyšovanie cien? Nech sa páči, pani premiérka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážená Národná rada Slovenskej republiky, zvyšovanie cien potravín je celosvetový jav a Slovensko nie je izolovaný ostrov. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN vo februári tohto roka dosiahol ich index cien potravín rekordne vysokú úroveň. Najvyššiu od roku 1990, odkedy organizácia ceny sleduje týmto spôsobom. Na svetových trhoch sa ceny potravín nepretržite zvyšujú už ôsmy mesiac. Je to dôsledok zlej úrody, ale aj vysokých cien pohonných hmôt. Je to obrovský celosvetový problém, ktorý vplýva aj na globálnu politiku. Veď jedným zo spúšťačov nepokojov a politických zmien v severnej Afrike bolo okrem túžby po demokracii práve zdražovanie cien základných potravín, ktoré sa bytostne dotýka najmä obyvateľov chudobných krajín. Neexistuje spôsob, ako by proti tomuto vývoju mohla byť Európa imúnna. Týka sa to všetkých štátov. V nových členských krajinách v strednej a východnej Európe sa za posledný rok zvýšili ceny potravín v rozmedzí od 4% v Slovinsku až po takmer 13 % v Estónsku, čo je dvakrát toľko ako na Slovensku. Od roku 2005 sa na Slovensku zvýšili ceny potravín o 17 %, ale opäť, bohužiaľ, nie sme žiadna výnimka. V celej Európskej únii rástli ceny potravín v priemere rovnakým tempom, teda o 17 %. Tvrdenie strany SMER-SD, že napriek zvyšovaniu svetových cien vraj udržali cenovú stabilitu, sa preto nezakladá na pravde. V roku 2008 bola inflácia na úrovni 4,4 %. V peňažnom vyjadrení to znamená, že kvôli cenovému cenovému rastu priemerná domácnosť siahla v roku 2008 hlbšie do vrecka o 100 eur. Keď v júni 2008 bol medziročný rast cien potravín až na úrovni 10,5 %, vtedajší premiér Robert Fico to nevnímal s toľkým znepokojením.

    Dokonca cez boj proti obchodným reťazcom bránil konkurenčnému tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien. Jediné, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch prechodne zabrzdilo tento trend, bola, žiaľ, svetová hospodárska kríza. Áno, rast cien sa na čas spomalil, pretože spotrebitelia na celom svete vrátane Slovenska výrazne znížili dopyt a spotrebu. Chváliť sa s niečím takým je poriadne cynické. Najmä, ak cena za takúto stabilitu bolo prepúšťanie, rastúca nezamestnanosť a hospodárske problémy. Ignorovať vývoj vo svete, keď sa to hodí, je presne pracovná metóda, ktorú pán poslanec Fico neustále používa. V roku 2009 počas jeho vlády sa slovenská ekonomika prepadla o 4,7 % a začala prudko rásť nezamestnanosť. Vtedy sa odvolával na svetovú hospodársku krízu, aj keď pár mesiacov predtým tvrdil, že nás kríza minie, ale bolo by z mojej strany absurdné, keby som ju ignorovala a dopady hospodárskej krízy ignorovala a všetku vinu zato, že množstvo rodín zostalo bez živiteľa, hádzala na vládu Roberta Fica. Lenže rovnako absurdné je, keď dnes poslanec Fico ignoruje prudký celosvetový rast cien potravín a snaží sa občanom nahovoriť, že zato môže terajšia slovenská vláda. Sú veci, ktoré vláda môže a musí ovplyvniť. Jednou z nich je chrániť tých, ktorí sú voči tomuto vývoju najviac zraniteľní. A presne to súčasná vláda aj robí a urobila. Príspevok na starostlivosť o dieťa stúpol zo 164 na 230 eur, materské sa zvýšilo z 55 na 60 % vymeriavacieho základu a základná materská dovolenka sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. Celkové výdavky na rodinnú politiku tento rok rastú o vyše 100 miliónov eur. Popritom sa upravuje spôsob výpočtu tzv. vianočného dôchodku, aby najviac ohrození penzisti dostali najvyšší príspevok, vyše 66 eur. Od apríla sa zavádzajú stropy na doplatky za lieky, takže dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí nezaplatia štvrťročne viac ako 30, resp. 45 eur.

    V parlamente už čaká na schválenie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, dúfam, že panie poslankyne a páni poslanci túto novelu schvália, ktorá uľahčuje situáciu osobným asistentom a opatrovateľom zdravotne postihnutých osôb. Nezabúda sa ani na nezamestnaných a ľudia, ktorí prídu o prácu, získajú ľahšie dávku v nezamestnanosti. Nárok na vyššiu podporu v prípade straty zamestnania majú aj rodičia, ktorí prišli o prácu počas rodičovskej dovolenky. A ešte ďalšiu veľmi podstatnú vec dokáže vláda ovplyvniť. Nesmie dopustiť plytvanie a rozkrádanie. Svetová kríza určite ovplyvnila aj vývoj vo verejných financiách a prispela k zvýšeniu deficitu a dlhu. Ale zodpovedná vláda na to zareaguje a snaží sa šetriť všade, kde je to aspoň trochu možné. Lebo nie je jedno, či sa výška dlhu zvýši o 2 000 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska, ako sa to stalo počas posledných dvoch rokov predchádzajúcej vlády alebo je tento nárast pomalší a menší. Každé jedno ušetrené euro sa počíta. Preto musela súčasná vláda prijať ozdravné opatrenia vrátane dočasného zvýšenia DPH o jedno percento, presne ako všetky ostatné krajiny Európskej únie museli prijímať úsporné opatrenia vrátane zvyšovania daní. Nuž, najhoršie na tom je, že aj keď urobíme potrebné opatrenia, tak v zápätí objavíme po predchádzajúcej vláde ďalšiu skrytú mínu. Jeden príklad za všetky. Novému vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa podarilo zabezpečiť, aby v tomto roku začal na mesačnej báze hospodáriť vyrovnane. A hneď v zápätí, pri ročnej uzávierke sme objavili ďalší skrytý dlh za 50 miliónov eur, pretože bývalé vedenie poisťovne maskovalo skutočné hospodárenie. Ďalší kostlivec v skrini.

    Nepopieram, že dočasné zvýšenie DPH malo a má prechodný vplyv na ceny. V januári bol tento vplyv nepriamych daní na infláciu 0,54 percentuálneho bodu, vo februári jedna stotina percentuálneho bodu. To sú údaje štatistického úradu. A zdôrazniť treba aj to, že hoci ceny potravín kvôli vývoju vo svete výrazne rastú, celkový rast cien na Slovensku zatiaľ dosahuje za prvé dva mesiace 3,2 %, čo je tretia najnižšia inflácia za šestnásť rokov. Navyše, najnovšie údaje signalizujú, že vládne opatrenia postupne prispievajú k stabilizácii a k zlepšovaniu situácie v slovenskej ekonomike. Priemerné mzdy rástli v januári vo väčšine odvetví. Zamestnanosť v priemysle sa zvýšila v januári najrýchlejšie od jari 2007, medziročne o 4,3 %. Priemyselná produkcia na Slovensku medziročne vzrástla o 17,1 %, čo bol druhý najvyšší rast v rámci Európskej únie. Priemer Európskej únie bol 6,8 %.

    Posledné dva, tri mesiace nepočúvame zo strany opozície nič, len útoky, klamstvá a obviňovanie. Ja nebudem robiť tento typ politiky, aj keď mi to už mnohí občania vyčítajú. Aj preto, že je to úplne rovnaká politika, akú robil poslanec Fico od roku 1999 do roku 2006. Aj vtedy všetko kritizoval. Veštil, že vládna politika povedie ku pádu ekonomiky a krachu štátu. A poslanec Fico mal v minulosti aj veľmi pozoruhodné výroky. V júli 99 povedal, že s SDĽ môžem odísť iba do politického dôchodku. Pár mesiacov na to založil vlastnú politickú stranu. V roku 2001 bol pripravený plniť funkciu predsedu vlády a v prípade, že sa SMER nestane vládnou stranou, ponúknuť svoju rezignáciu. Neponúkol. Spoluprácu s HZDS pripúšťal len bez účasti pána Mečiara a v roku 2006 bez mihnutia oka zostavil koalíciu s pánom Mečiarom a označil ju za najlepšie možné riešenie. V januári 2009 povedal: "Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, sa potom vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice. A potom dodal, "že si nikdy nesadne do lavice ako opozičný poslanec a nebude vykrikovať na novú vládu". Ja si myslím, že sa tak nedeje. Hoci sa tak malo, podľa vyjadrení poslanca Fica, stať.

    A takto by som mohla rozprávať celé hodiny, na tom vozíku by som si mohla priniesť zaliate výroky a takto ich predostierať a viesť tento typ politikárčenia, útokov a k ničomu nevedúcich takzvaných dialógov. Nespravím to, pretože verím občanom, verím, že vedia odlíšiť a rozlíšiť klamstvo a fakty, že vedia odlíšiť sľuby, silácke reči a skutočné skutky. A nedajú sa zmiasť zastrašovaním. Takým zastrašovaním, ako keď ešte donedávna pán poslanec Fico strašil ľudí tým, že táto vláda bude privatizovať strategické podniky. A nevšimol si, že súčasná vláda sa v programovom vyhlásení jasne zaviazala, že nebude privatizovať strategické podniky. Veď aj sedliacky rozum hovorí, že teplárne nemôžu byť strategickým podnikom. Vodu vám cez potrubia dodajú len vodárne, elektrinu len elektrárne, plyn len plynárne, ale stačí, aby ste si kúpili kotol a teplo si vyrábate sami. Ako by sme teda mohli pri teplárňach, ktoré dodávajú teplo len jednému z desiatich občanov, hovoriť o strategických podnikoch? A to nehovorím o zákone, ktorý to jasne definuje. Ako môžeme pri šiestich teplárňach hovoriť o strategických podnikoch, keď na Slovensku máme viac ako tristo výrobcov tepla? Nemôžeme. Áno, v jednej predvolebnej diskusii som povedala, že nebudeme privatizovať, lenže poslanec Fico si nevšimol, tak ako si nevšimol november 89, že to bolo v nadväznosti na to, keď som hovorila, že citujem, "privatizácia nie je sama pre seba, že privatizácia sama o sebe nie je diabol, že privatizácia má ten zmysel, že ak potrebujeme zahraničné investície, ak potrebujeme nové technológie a nemáme na to dostatok zdrojov, vtedy má zmysel a pomáha naštartovať podnik a pracovné miesta".

    Pán Fico si nevšimol ani to, že pred parlamentnými voľbami v roku 2010 som povedala, že štyri roky vlády Roberta Fica ukázali, že štát nedokáže bratislavské letisko a Cargo dobre riadiť, a ak budeme vo vláde, získame pre tieto firmy strategických partnerov a zachránime ich. Presne tak, ako to robíme. Navyše, ako viete, železničné spoločnosti po ozdravujúcom programe podpísali kolektívne zmluvy s odbormi.

    A presne takto sme to mali vymedzené aj vo volebnom programe SDKÚ-DS. Takže žiaden volebný podvod, žiadne klamárske sľuby, ako sa to snaží podsúvať občanom pán poslanec Fico. Ako však vidieť, pán poslanec rád vytrháva vety z kontextu. Ale keď napríklad sám v diskusnej relácii v septembri 1999 citoval jemu redaktor jeho vetu, pán Fico sa ohradil, vy ste vytrhli vetu z kontextu, tam bola ešte veta predtým. Robert Fico predvádza dnes to isté, voči čomu sa kedysi on sám ohradil. Nehovoríme o volebnom podvode, zachraňujeme teplárne, ktoré pred sebou tlačia investičný dlh vo výške 760 miliónov eur. Napriek predaju nehnuteľností, napriek tichej privatizácii v Prešove, napriek predaju emisií, dokonca niekde podvodnom, teplárne potrebujú investora.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hlasy z pléna.

  • Strašenie, že privatizácia povedie k rastu cien je úplný nezmysel. Dokázali to vodárenské spoločnosti, kde po privatizácii naopak klesli ceny. Dokázali to mnohé teplárenské spoločnosti, kde v súkromných sú nižšie ceny ako v štátnych. Nezáleží na vlastníkovi, záleží na tom, aká je súťaž a aké kvalitné služby tá ktorá spoločnosť dokáže ponúknuť. Na konci volebného obdobia budeme môcť porovnať, kto koho, kedy ako klamal a zavádzal. Kto napĺňa to, čo sľúbil občanom, a kto robí zodpovednú politiku. Od parlamentných volieb uplynulo osem mesiacov. Prebrali sme krajinu dva roky po sebe s obrovskými deficitmi, rastúcim dlhom štátu, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod päťsto eur, s vyše desať percentnou hranicou rizika chudoby, s podnikmi v dlhoch. Zaviazali sme sa, že to vyriešime, že naštartujeme ekonomiku, že naštartujeme zamestnanosť, že budeme vytvárať nové pracovné miesta. A ja tvrdím, že to bude pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pani premiérka, za vaše vystúpenie v rámci hodiny otázok. Pán poslanec, už priestor na dodatkovú otázku nie je. A budeme preto pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Pavlisa na ministra hospodárstva, ktorý už nie je prítomný v sále. To sa presunieme na otázku číslo dva, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Je to otázka adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Lucii Žitňanskej a znie:

    Vážená pani ministerka, pripravuje ministerstvo legislatívu k efektívnemu využívaniu alternatívnych trestov?

  • Pani premiérka, chcem vás len upozorniť, samozrejme môžete dokončiť myšlienku alebo myšlienky, ale čas vyhradený už máme za sebou pätnásť minút.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, chcem poďakovať za otázku pani poslankyni Tkáčovej, pretože je to otázka, na ktorú sa pýtajú aj občania, a myslím si, že na úvod treba povedať, že pri rekodifikácii Trestného zákona v roku 2005 sme podľa mojej mienky vytvorili celkom dobrý legislatívny priestor na častejšie ukladanie alternatívnych trestov, keď sme zaviedli aj trest domáceho väzenia, trest povinnej práce a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom v rámci rekodifikácie trestného zákona. To, čo je asi problém, je, že legislatíva existuje, ale sú isté problémy pri efektívnom využívaní týchto inštitútov v praxi. Do veľkej miery je to asi dôsledok aj toho, že sú to nové inštitúty. To znamená, tak ako každý nový inštitút, potrebujú aj súdy určitú skúsenosť, ako funguje realizácia týchto alternatívnych trestov. Ale na druhej strane treba povedať, že napríklad nepodporilo uvádzanie týchto spôsobov alebo týchto zmien do praxe v posledných rokoch niektoré zmeny. Napríklad, že sa znižovali v roku 2007 výrazne počty probačných a mediačných úradníkov, ktorí sú práve na zabezpečenie dohľadu pri týchto alternatívnych trestoch potrební. Ale predsa len treba povedať, že ten trend je postupne pozitívny. Keď porovnám roky 2008 až po rok 2010, tak v roku 2008 uložili trest domáceho väzenia súdy v počte 28 a trest povinnej práce 578. V roku 2009 to už bol nárast pri treste domáceho väzenia na 51 a pri treste povinnej práce na 830. V roku 2009 bolo 59 trestov domáceho väzenia a 1 352 trestov povinnej práce. Takže ten trend je stúpajúci. Možno pre vašu informáciu, aj keď to nie je v pravom slova zmysle, nie je to alternatívny trest, ale, povedzme, alternatívny spôsob takzvaných odklonov v trestnom konaní. Ďalší nový inštitút z roku 2005, z rekodifikácií dohoda o vine a treste, tak tam už máme v roku 2010 ukončených konaní dohodou o vine a treste v počte 7 091. Čiže tieto nové inštitúty nových trestných kódexov sa postupne etablujú v praxi.

    V koncepcii väzenstva, ktorá je momentálne v pripomienkovom konaní alebo po pripomienkovom konaní, počítame napr. s možnosťou elektronického monitoringu pohybu osôb, čo by napr. mohlo umožniť, že pokiaľ ide o trest domáceho väzenia, aj tie súdy by mali väčšiu dôveru vo vzťahu k tomuto trestu. A takou väčšou odvahou by napr. ukladali tieto tresty. To znamená, vieme podporiť alternatívne tresty tým, že vytvoríme pre nich podmienky, či už je to elektronickým monitoringom alebo zase znásobením počtu probačných mediačných úradníkov. V konečnom dôsledku ale o tom pochopiteľne rozhoduje súd. Ale, ako naznačuje ten trend, sú to nové inštitúty, postupne sa etablujú a keď s nimi bude dobrá skúsenosť, ja som presvedčená, že ten trend bude zase, bude naďalej narastajúci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pýtam sa, pani poslankyňa, či máte záujem položiť doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ďakujem pekne za odpoveď na otázku. Ja som sa pôvodne v doplňujúcej otázke chcela práve pýtať na to technické monitorovacie zariadenie, ktoré všetci poznáme z filmov, na ten známy obojok. Dôvod, prečo sa pýtam na využívanie alternatívnych trestov, je hlavne ten, že tie princípy ukladania trestov hovoria o zásade personality, čiže trest by mala dostať alebo by mala byť ním postihnutá len osoba, ktorá spáchala trestný čin, a nie jeho rodina. A pri využívaní alternatívnych trestov, hlavne pri prečinoch, sa ten dopad na rodinu odsúdeného podstatne znižuje. Čiže to je taká tá sociálna stránka používania alternatívnych trestov. A potom je to aj prínos pre štátny rozpočet. Dnes všetci hovoríme o šetrení, čiže ten ekonomický prínos výkonu trestu v domácom prostredí určite nie je zanedbateľný. Takže ja budem všetkými desiatimi prstami podporovať, keď bude treba aj legislatívne zmeny v tomto smere. A na záver chcem všetkým nám, ktorí sme vodiči, povedať, že musíme si uvedomiť, to som si ja nedávno uvedomila, že vlastne keď nastupujeme do auta, tak sme v podstate, tak ľudovo to poviem, všetci jednou nohou v base, lebo stať sa môže hocičo. Napríklad naposledy medializovaný prípad košickej vodičky, ktorá išla na zelenú, na červenú jej na priechod vstúpil chodec, ktorý bol pri nehode usmrtený, a súd vyhlásil rozsudok o vine tejto vodičky. Čiže ozaj musíme si byť vedomí, že môže nás to hocikoho postihnúť. Našťastie tam trest potom bol iba peňažný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec. V rozsahu dvoch minút, maximálne.

  • Netreba. To bolo konštatovanie. Ďakujem pekne.

    Treťou vylosovanou otázkou je otázka od pána poslanca Andreja Kolesíka. Otázka smeruje na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Euguena Jurzycu. Vzhľadom na skutočnosť, že ho dnes zastupuje pani ministerka Žitňanská, bude odpovedať ona.

    Otázka znie: "Pán minister, viacerí pedagógovia z Univerzity Komenského sú toho názoru, že ocenenie určené pedagógom na ich prácu bolo hrubo zdevalvované ocenením novinára, ktorý ich a univerzitu očiernil bez toho, aby vyčkal na výsledky trestného stíhania alebo kontrol. Aký prínos pre vedu, vzdelávanie alebo výchovu má osoba, keď ste ju ako neučiteľa ocenili?" Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď pána ministra školstva, ale možno k nej aj niečo dodám z vlastnej skúsenosti, pretože v oblasti školstva som veľmi dlho robila a Právnická fakulta Univerzity Komenského je moja pôvodná materská fakulta a aj dlhoročné pracovisko.

    Vážený pán poslanec, v rezorte školstva minister udeľuje ocenenia pedagógom ako i iným osobám, občanom Slovenskej republiky i občanom iných štátnych príslušností za prínos pre rezort, čo jednoznačne publicistickou prácou pán Glovičko splnil. Dlhodobo sa venoval veľmi vážnemu problému vysokého školstva, ako investigatívny reportér napomohol k zmenám vnútorných predpisov v prijímacom konaní na Právnickú fakultu UK v súlade so zákonom o vysokých školách a tým napomohol k transparentnosti vysokého školstva.

    Pán minister postupoval plne v súlade s platnou legislatívou a využil možnosť rozhodnúť o výnimke a udeliť ocenenie aj nepedagógovi. Ja si dovolím k tejto otázke dodať toľko, že osobne som presvedčená o tom, že treba si ceniť ľudí, ktorí poukážu na chyby alebo medzery v systéme vrátane netransparentnosti prijímania študentov na vysoké školy, pretože pokiaľ proces prijímania na vysoké školy nie je dostatočne transparentný a je možné spochybniť, že na vysokú školu sa niekto môže dostať inak ako štandardným spôsobom, tak to, pochopiteľne, hneď pri vstupe do vysokoškolského vzdelávacieho systému robí rozdiely medzi študentami na jednej strane a na druhej strane to má silný etický rozmer. Pretože, ako chceme od budúcich právnikov, aby dodržiavali etiku právnického povolania, keď už na vstupe do právnickej kariéry, keď vstupujú na vysokú školu, existujú vážne pochybnosti, že vlastne sami participovali na tom neetickom a akceptovali neetické pravidlá prijímania na vysokú školu? Myslím si, že málokedy sa zaoberáme týmito otázkami až tak ďaleko, ale pokiaľ sú pochybnosti, či na školu sa dostane naozaj človek len podľa zásluh, tak vlastne deformujeme toho mladého človeka už na začiatku, keď vstupuje do vysokoškolského systému.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pani ministerka, za sprostredkovanú odpoveď. S tým, čo ste dodali, vy osobne sa nedá nič iné len súhlasiť a ja s vami súhlasím. Len škoda, že tu nie je pán minister, na ktorého bola otázka prioritne smerovaná. Nepochybujem o tom, že v tom procesnom výbere nominácií na ocenenie určite nebol porušený zákon ani ostatné predpisy alebo vnútorné pravidlá tohto výberu, ale chcel som sa ho skôr spýtať, či sa mu to zdá v tomto čase správne, keďže aj kontrola, ktorú tam poslal ako minister školstva, nepreukázala žiadne závažné pochybenia zo strany právnickej fakulty. Takisto, pokiaľ viem, a vy ste ministerka spravodlivosti, nie je skončené trestné stíhanie v tejto veci, či nie je predčasné oceňovať...

  • Ukončenie vystúpenia časomierou.

  • K trestnému konaniu sa neviem vyjadriť, pán poslanec, pretože o ňom nemám informácie a ani nemám mať odkiaľ ako ministerka spravodlivosti, ku kontrole detto. Na vašu doplňujúcu otázku môžem len odpovedať zase sprostredkovane, že asi sa to pánovi ministrovi školstva zdalo správne, keď tak urobil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, že ste odpovedali aj na vám adresovanú otázku aj na otázku, ktorá bola adresovaná ministrovi školstva.

    Teraz pokračujeme otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Katarína Cibulková, je adresovaná ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a otázka znie: "Pán minister, ako hodnotíte závery mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Londýne"? Pán minister, je tu priestor pre vašu odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne poslankyni Cibulkovej za otázku, ktorá je, naozaj si myslím, vysoko aktuálnou. To stretnutie v utorok v Londýne bolo svojim spôsobom výnimočné, jednak témou a jednak aj zložením. Výnimočnosť témy definovala skutočnosť, že niekoľko dní už boli vojenské zariadenia, ktoré sú hrozbou pre civilné obyvateľstvo v Líbyi, bombardované skupinou koaličných krajín. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že bolo potrebné rozhodnúť, ako bude organizované aj vojenské velenie, ale ako bude organizovaný proces alebo ďalší vývoj v Líbyi tak, aby ubúdalo násilia a aby sme hľadali spoločne cesty, ako pomôcť Líbyjčanom usporiadať si svoje vlastné veci. Výnimočnosť tejto schôdzky spočívala v tom, že sa jej zúčastnilo 45 subjektov. Konkrétne tridsať šesť štátov, päť organizácií a štyria pozorovatelia. Dôležitý je výsledok, vlastne otázka smeruje aj k samotnému výsledku. Skôr, ako ho zadefinujem, tak poviem, že to kľúčové, o čo nám všetkým išlo a čo bolo aj podstatou môjho príspevku, môjho vystúpenia, je ochrana civilného obyvateľstva, aby neboli zabíjaní bezbranní ľudia, ľudia, ktorí chcú ako kdekoľvek inde na svete, pokojne žiť. Po asi 5 - hodinovej diskusii, aj na moju radosť, prevládol celkom jednoznačne záver, že prichádza doba, keď môžme konštatovať, že ten základný cieľ chrániť civilné obyvateľstvo sa podaril, resp. relatívne dobre darí plniť. A že teda prichádza doba pre politický proces. Sám generálny tajomník NATO zmienil, že žiadna vojenská operácia nerozhodne budúcnosť Líbye, jediné, čo rozhodnúť môže, je politický proces, ktorého podstatou bude snaha doviesť za rokovací stôl všetky elementy takpovediac líbyjského života. Všetkých tých, ktorí si myslia, že môžu a hlavne chcú prispieť k tomu, aby sa dosiahol široký národný dohovor, dohoda, zhoda, ako si Líbya usporiada veci po novom. Samozrejme, všetci, ktorí sme tam boli, sme cítili, vyjadrovali alebo chápali, že tá budúcnosť s Muammarom Kaddáfim je prakticky nemožná. Líder, ktorý zabíja vlastných ľudí, líder, ktorý vraždí vlastné obyvateľstvo, môžme hľadať také alebo onaké slová, prosto legitimitu stráca.

    Mal som z toho dobrý dojem, pretože to poznanie prišlo pomerne rýchlo a teraz bude záležať, samozrejme, aj od jednotlivých krajín, ktoré sa dlhodobejšie, hlbšie, lepšie alebo menej detailne pohybujú v samotnom priestoreLíbye, aby sme kontaktovali v segmentoch líbyiskej spoločnosti, obrazne povedané od Benghází až po Tripolis tých lídrov, tie entity, ktoré majú rešpekt medzi svojimi spoluobyvateľmi vo svojich kmeňoch alebo klanoch, a priniesť tých ľudí za spoločný rokovací stôl. Toto je aj podstata záverov, ktoré potom tlmočil organizátor, teda britský kolega William Hague. Vo svojom vystúpení som teda zdôraznil to kľúčové, o čom pojednávajú aj príslušné dve rezolúcie bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1970 a 1973, a to je civilná ochrana obyvateľov. Generálny tajomník NATO povedal to celkom jasne, že ich úlohou nie je nič menej, ale ani nič viac. Zrejme ste zachytili, že od stredy Severoatlantická aliancia prevzala velenie nad vojenskými operáciami. Tie operácie, ktoré sa odohrávajú v Líbyi, majú trojaký charakter. Po prvé, je to humanitárna pomoc, ktorá je dostupnejšia skôr do východnej časti krajiny, než do tej časti, ktorú ešte ovláda Muhammar Kaddáfi. Druhý druh operácií je vynucovanie zbrojného embarga a tretí druh operácie je zabezpečenie bezletovej zóny a, ako som už povedal, aj vojenské operácie, ktorých zmyslom je chrániť civilných obyvateľov. Od rána v stredu tohto týždňa Severoatlantická aliancia nahradila tú spojeneckú koalíciu, ktorá začala vojenské operácie na samom začiatku.

    Celkom na záver by som chcel dodať, že súčasťou viacerých príspevkov, nie mnohých, ale aj môjho, bola ponuka Slovenska zdieľať skúsenosti s možno nie celkom identickým, ale aj nie nepodobným procesom, lebo my sme prešli od totality ku slobode. Po druhé som pripomenul, že máme skúsenosti ešte z vtedajšieho Československa z pôsobenia mnohých našich ľudí v Líbyi, či to boli lekári, zdravotnícky personál, ale aj obchodné spoločnosti SEZ Tlmače a mnohé ďalšie, ktoré mali a majú kontakty v Líbyi. A preto, keď nadíde čas a verím, že ten čas nadíde čoskoro, Slovensko je pripravené sa podieľať na obnove Líbye. No, otázka znela tak, že aké sú konkrétne výsledky, ako hodnotím závery? Tak celkom na záver poviem, že takým záverečným výsledkom bolo rozhodnutie naše spoločné, že ustanovíme tzv. kontaktnú skupinu. To znamená tých, ktorí sa v Líbyi pohybujú lepšie, ako som pred chvíľou zmienil. Majú tam dlhodobé kontakty, vedia rozoznať ten terén omnoho lepšie ako krajiny, ktoré sú, povedzme, aj geograficky vzdialenejšie. Vzniká, doslova teraz vzniká, kreuje sa, konzultuje sa vznik takejto kontaktnej skupiny. Bude pozostávať asi z 12-15-ch krajín, je dosť možné, že tam budú aj niektoré organizácie prizvané, najmä reprezentujúce arabský svet, Liga arabských štátov alebo to môže byť Organizácia islamskej konferencie alebo Africká únia. Kolega Šikorský vyjadril želanie, aby členom kontaktnej skupiny bola aj krajina strednej Európy, čo som porozumel, koniec koncov, o tom som sám hovoril aj ja vo svojom vystúpení. Jednak vzhľadom na skúsenosti z tranzície, ale aj vzhľadom na to, čo môžme Líbyi, ale nielen Líbyi, ale aj Egyptu, Tunisku, prípadne ďalším krajinám, poskytnúť pri obnove ich krajín, pri budovaní demokratických inštitúcií a pri, ako sa ľudovo hovorí, organizovaní správy veci verejných. Pani poslankyňa, myslím, že to bolo dobré stretnutie, veľmi, veľmi zaujímavé, ale hlavne dobré preto, lebo tie závery boli jednotné a myslím si, že aj vcelku konkrétne vzhľadom na tému, ktorá takú alebo onakú mieru konkrétnosti ponúka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za otázku.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, je záujem o doplňujúcu otázku? Zapnite, prosím vás, mikrofón pani poslankyni Cibulkovej.

  • Ďakujem za odpoveď. Pán minister, ako ste sám povedali, je to otázka, resp. vojenská operácia v Líbyi je to otázka, ktorá sa v súčasnosti aj na Slovensku vo verejnosti dosť a živo diskutuje. Boli ste osobný, účastný na rokovaní a tlmočili ste svoje vyjadrenie, že sme pripravení podieľať sa na obnove Líbye.

    Mňa by zaujímal váš názor, či predpokladáte, že môžeme byť požiadaní Severoatlantickou alianciou o zapojenie našich ozbrojených síl do uvedenej operácie a možno by ma zaujímal aj váš osobný názor na túto otázku.

    Ďakujem.

  • Áno, myslím si, že každý občan, ktorý o tom premýšľa a ktorého táto téma trápi, si skôr alebo neskôr takúto otázku musí položiť.

    Od prvej chvíle, čestne vyhlasujem, sme dali najavo, že sa vojenskej operácie v Líbyi nezúčastníme. Nie preto, že by sme mali politicky odlišný postoj. Ja som veľmi silno podporil, aj politicky, pôsobenie Severoatlantickej aliancie a, poviem to tak ľudovo, aj mi odľahlo konečne, že sme sa dohodli, od stredu rána sa aliancia na tých operácií zúčastnila.

    Ale dva limity vidím. Jeden limit vidím v tom, že sme pomerne vyčerpaní. Aj personálne, aj finančne. Kolega Galko by povedal, že sú to vojenské spôsobilosti, ktorými disponuje taká alebo onaká obrana. Zjavne by to charakterizoval lepšie.

    Ale pointa spočíva v tom, že my sme v rámci Severoatlantickej aliancie ukotvení vo veliteľských štruktúrach a potom môže prísť niekedy otázka, že čo ponúkame.

    V rámci štruktúr máme vojakov, už som informovaný, že zrejme dochádza k ich presídleniu z doterajšieho mierového, alebo pokojového pôsobenia do tých štruktúr, ktoré začali v stredu veliť operáciám. Ale nie sú, samozrejme, zaradení do ostrých operácií, ale sú, nachádzajú sa vo veliteľských štruktúrach.

    No, a čo sa týka toho druhého, nemyslím si, že to poviem sto percentne presne, ale ani nie veľmi nepresne. V rámci vynútenia ozbrojeného embarga existuje segment, ktorému sa hovorí jednotky rýchleho nasadenia. A tam sa počíta s istými tabuľkovými počtami, ak sa nemýlim so šiestimi vojakmi armády Slovenskej republiky, so štyrmi do zdravotníckeho personálu a s dvomi do logistického podporného pôsobenia. Ale tento segment aktivovaný nebol. Ja verím, že ani nebude, že nebudú potrebné takého jednotky rýchleho nasadzovania, že aj tie kapacity, ktoré dnes v aliancii pôsobia na vynucovanie a dodržiavanie embarga vojenského ozbrojeného, že budú postačovať.

    Teda zhrniem a podčiarknem, naši spojenci vedia, že sme navýšili vojakov v Afganistane koncom minulého roka, veľmi dobre vedia, že máme vojakov v Eur-Lex-e, Bosne a Hercegovine, veľmi dobre vedia, že máme vojakov na Cypre, veľmi dobre vedia, že máme limitované finančné prostriedky, hráme veľmi čistú, korektnú, otvorenú hru. Nepredpokladám, že prídeme s kolegom Galkom do parlamentu vás žiadať o súhlas s vyslaním ďalších vojakov kvôli operácii v Líbyi. Toto nepredpokladám.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, aby ste sa vrátili na svoje miesto, lebo ďalšia otázka už nie je na vás.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Viliama Jasaňa, ktorého som registroval v sále. Ďakujem pekne. Je adresovaná ministrovi obrany Slovenskej republiky Ľubomírovi Galkovi a otázka znie: Vážený pán minister, nemáte pocit, že ste vašim vyhlásením o stiahnutí našich vojsk z Cypru zahranično-politicky Slovensku uškodili? Aspoň minister zahraničných vecí Dzurinda si to podľa jeho vyjadrení myslí.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec. No, ja si nemyslím, že by som svojim vyhlásením poškodil zahranično-politické renomé Slovenska. Ja som presvedčený, že pre OSN, ale aj pre našich spojencov je lepšie, ak s nimi hovoríme o našich úmysloch otvorene a s dostatočným predstihom. Stiahnutie takéhoto kontingentu predsa nie je otázka ani niekoľkých dní, ani niekoľkých týždňov a ak by sme niekedy v budúcnosti takéto rozhodnutie spoločné prijali, tak to bude predstavovať niekoľkomesačné náročné rokovania s našimi partnermi.

    Ale vráťme sa k podstate môjho vyhlásenia. Rezort obrany sa dlhodobo nachádza v zložitej finančnej situácii a preto sme začali proces strategického hodnotenia obrany. Jeho prvé odborné výsledky ma viedli k tomuto vyhláseniu. Ja chcem zdôrazniť, že vo svojom vyhlásení som ukončenie pôsobenia ozbrojených síl na Cypre v horizonte cca dvoch rokov uviedol ako jednu z viacerých alternatív, ktoré podľa názoru civilných aj vojenských odborníkov prichádzajú do úvahy pri riešení dlhodobej a prehlbujúcej sa nerovnováhy zdrojov vyčleňovaných pre rezort obrany a narastajúcich úloh, ktoré rezort plní.

    Som si plne vedomý zahranično-politického významu misie na Cypre a prínosu pre Slovensko z nej vyplývajúceho, ale na druhej strane nižšia pridaná hodnota pre transformáciu ozbrojených síl a narastajúca ekonomická záťaž viedla odborníkov rezortu k sformulovaniu odporúčania, a nie rozhodnutia, urobiť diskusiu o pôsobení ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii.

    Teda dôvody na toto vyhlásenie boli a, podľa môjho názoru, sú relevantné a zasluhujú si, aby sme o nich otvorene diskutovali.

    Ako iste viete, konečné rozhodnutie v takýchto prípadoch je v rukách vlády Slovenskej republiky a následne Národnej rady Slovenskej republiky a je ho nutné prijať na základe vecnej diskusie a po dôslednom posúdení všetkých politických, ale aj ekonomických a odborných aspektov.

    V dnešnej zložitej situácii, v ktorej sa nachádza Slovensko, a najmä jeho ozbrojené sily, musíme dôsledne posudzovať pridanú hodnotu každej úlohy na prípravu ozbrojených síl, na plnenie ich rozhodujúcej úlohy, zaručenia bezpečnosti obrany, zaručenia bezpečnosti občanov a obrany štátu v systéme kolektívnej ochrany.

    Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že možnosť udržania pôsobenia ozbrojených síl, resp. výška našich príspevkov v nich, a teda nielen na Cypre, ale aj vo všetkých ostatných zahraničných operáciách v Afganistane, aj na Balkáne, budú podrobené diskusii.

    Existujúce rezervy v rámci rezortu obranu už nie sú schopné pokryť finančný deficit našej rozpočtovej kapitoly. Kritická úroveň na zaručenie ochrany vzdušného priestoru, schopnosti ozbrojených síl podieľať sa na riešení prípadných prírodných alebo technických havárií na území Slovenskej republiky, ako aj ich udržaní v prebiehajúcich operáciách je už realitou.

    V nadchádzajúcich dňoch, týždňoch aj mesiacoch budeme musieť prijať zásadné rozhodnutia, aby sme odstránili existujúcu nerovnováhu medzi pridelenými zdrojmi a stanovenými úlohami. V rámci tohto procesu budeme musieť posudzovať všetky naše operačné, ale aj spojenecké záväzky a budeme musieť hľadať také riešenia, ktoré v čo najmenšej miere ohrozia zahranično-politické postavenie Slovenska.

    Ja vás chcem ubezpečiť, vážený pán poslanec, že aj mne, aj všetkým zamestnancom rezortu veľmi záleží na udržaní zahranično-politického kreditu Slovenska, ktorý sme získali aj našim pôsobením na Cypre. A práve preto je povinnosťou ministra obrany upozorniť na skutočnosť, že ozbrojené sily sú vo veľmi zložitej situácii a sú na pokraji svojich možností a schopností plniť úlohy vyplývajúce zo strategických dokumentov schválených Národnou radou Slovenskej republiky v podmienkach dlhodobého nedostatočného financovania.

    Dnes sa už nemôžeme skrývať za sľubmi, ktoré nie sú finančne kryté, ako tomu napríklad bolo pri sľube o dvojnásobnom navŕšení nášho kontingentu v operácii ISAF v minulosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, doplňujúca otázka? Nech sa páči. V rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj vám pán minister za odpoveď. Viete, mňa ako opozičného poslanca môže tešiť v úvodzovkách to, keď jeden minister povie to a iný minister povie niečo iné. Preto si myslím, že aj do budúcna by bolo vhodnejšie, si to vydiskutujte medzi sebou a na verejnosť potom neprichádzajte s takýmito vyhláseniami, aj keď ste to týmto vašim vystúpením korigoval, že to je dlhodobo, dlhodobá budúcnosť. A moja otázka preto znie, že či naozaj trváte na tých dvoch rokoch, alebo to bude dlhodobá výhľadová budúcnosť toho, že tam možno niekedy ich stiahneme. Pretože myslím si, že mnohé, mnohé zahranično-politické vzťahy sa nedajú hodnotiť podľa toho, či je tam nejaký ekonomický prínos, alebo či sú tam nejaké zvýšené ekonomické náklady. Ale to už nechám, samozrejme, na vás, vy ste minister, vy budete rozhodovať čo na ministerstve bude.

    Ďakujem pekne.

  • Budete odpovedať pán minister? Nech sa páči.

  • Odpoviem, áno. Ďakujem pekne za konštruktívnu otázku. No, viete, k tým vyjadreniam, ono my sme taká trošku iná vláda, aj trošku iná koalícia, pretože my jednoducho medzi sebou diskutujeme. Diskutujeme medzi sebou ministri, diskutujeme navzájom aj jednotliví ministri a pani predsedníčka vlády. Takže ja si nemyslím, že by to malo byť tak, ako to bolo v minulosti, že viete, ono v tom je ten rozdiel, že u nás niekedy možno stane, že v záujme dobrej veci na seba aj zdvihneme hlas, a potom, ako na seba zdvihneme hlas a si to vydiskutujeme, tak ideme spolu na obed a ďalej ako dobrí kolegovia spolupracujeme. Kdežto v minulosti to bolo tak, že váš bývalý alebo teda dnešný tieňový pán predseda vlády zdvihol obočie a všetci ste zasalutovali a zrazili ste opätky. Takže, ja si myslím, že nie je to nejaký veľký problém a čo sa týka toho rozhodnutia, ja trvám na tom, čo som povedal aj predtým. Jednoducho my zahájime diskusiu o tom, aké ozbrojené sily chceme mať v budúcnosti s nadväznosťou na finančné limity, ktoré nám budú pridelené, a, samozrejme, že si budeme musieť stanoviť priority. Viete, ja som nikdy nepovedal, že by tie priority my sme si stanovili len v tom zmysle, že čo koľko peňazí stojí.

    To znamená, že my budeme musieť jednoducho diskutovať o tom, v prípade, že ten rozpočet nebude pokrývať všetky tie priority, a ja už dnes to vidím, že v prípade, že ten rozpočet bude na úrovni, na tej, na akej sa predpokladá, tak jednoducho nebudeme my schopní zabezpečiť všetko to, čo nám vyplýva z našich medzinárodných záväzkov a čo nám vyplýva aj z vnútornej legislatívy a čo sme sa v minulosti len tvárili, že zabezpečujeme. Že jednoducho otvorene budeme musieť diskutovať o tom, čo je pre nás väčšou prioritou a budeme musieť zvážiť všetky aspekty, nielen ten ekonomický, ale, povedzme, aj ten politický, ten zahranično-politický.

    Ja si myslím, že určite nájdeme dobré riešenie a budem veľmi rád, keď aj opoziční poslanci, aj opozícia, konštruktívne pristúpia k tej diskusii. My sme vás pozvali aj na prvé výsledky strategického hodnotenia obrany, tam sa to celkom nepodarilo. Ale pozvem vás znova, opätovne, a budem veľmi rád, keď dáme spoločne hlavy dokopy a spoločne urobíme to a dokážeme, že práve rezort obrany bude ten, kde dokážeme prekonať politikárčenie a dokážeme prijať také riešenia, ktoré budú dlhodobo v prospech nielen ozbrojených síl, ale aj v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. O to by nám malo všetkým ísť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšou otázkou je otázka číslo šesť, ktorú položil pán poslanec Rafael Rafaj a je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi. Otázka znie: Ako polícia zabezpečí, aby pred a pri sčítaní obyvateľstva 2011 nedošlo k tzv. kupovaniu národností, najmä medzi rómskym obyvateľstvom v prospech maďarskej národnosti. O takýchto ich aktivitách už informovali predstavitelia Rómov.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, podľa relevantných zákonov samozrejme sčítanie obyvateľstva riadi, usmerňuje, koordinuje štatistický úrad, ktorý koná v súčinnosti s ostatnými orgánmi štátnej správy, obvodnými úradmi, obcami a vyššími územnými celkami. Čiže dozor nad prípravou, priebehom, vykonaním sčítania uskutočňuje podľa zákona štatistický úrad.

    Samotné sčítanie vykonávajú sčítací komisári, ich výber a výkon činnosti majú na starosti obce, čiže je to vlastne delegované na starostov obcí, ktorí vyberajú a dohliadajú nad výkonom činnosti sčítacích komisárov.

    Zároveň vám chcem dať do pozornosti, že samozrejme každý, kto je povinný poskytnúť údaje na účely sčítania, je povinný zo zákona poskytnúť tieto údaje úplne, správne, pravdivo a včas. Zároveň každý podľa našej ústavy v článku 12, odsek 3 sa má právo slobodne rozhodnúť o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Policajný zbor si bude aj pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 plniť úlohy v zmysle zákona o Policajnom zbore a v rámci svojej pôsobnosti Policajný zbor bude pôsobiť na predchádzanie a zamedzovanie akéhokoľvek protiprávneho konania, pričom zistené protiprávne konania bude riešiť zákonným postupom v zmysle platnej právnej úpravy.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, maximálne v rozmedzí dvoch minút. Nech sa páči.

  • Ďakujem za učebnicové informácie, ktoré samozrejme ako poslanci máme, pán minister, ale ja som poukázal na skutočnosť, ktorá bola zverejnená predsedom strany Rómskej únie Františkom Tankom, že približne v strede marca zaznamenali už takéto aktivity, a teda bolo to verejné oznámenie. A mám za to, že polícia by mala priebežne vyhodnocovať možné protiprávne konania. A pýtal som sa skôr na nejaké metodické pokyny. Vy ste mi odpovedali príliš všeobecne, to, čo je v zákone a na čo sa vás ja ako poslanec nemusím pýtať, pretože vieme, že takýto negatívny spoločenský jav sa deje aj pri tzv. veľkých voľbách, kde dochádzalo ku kupovaniu predovšetkým rómskych hlasov. A mám za to, že bez ohľadu na to, či jeden člen vládnej koalície zastupuje maďarskú menšinu a bez ohľadu na to, že pán Tanko uviedol, že zdroje smerujú údajne k niektorým dvom stranám, ktoré, samozrejme, nemenoval. Ja neviem, o aké ide, ale predpokladám, že polícia a ďalšie príslušné orgány monitorujúce tento stav majú zabezpečiť, samozrejme, aj predchádzanie možných takýchto nezákonných konaní. Pretože ja už som interpeloval aj štatistický úrad, oni, samozrejme, metodicky konajú presne podľa zákona a ďalších noriem. Mňa špeciálne však zaujíma takáto miera ovplyvňovania a či budete na ňu dopredu pripravený, pretože upozorňujem na ňu dopredu. Ešte stále je približne šesť týždňov k danému aktu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Budete reagovať, pán minister?

  • Áno, stručne. Pán poslanec, polícia vždy, keď pôjde o protiprávnu činnosť, reagovať bude, nech sa jedná o kohokoľvek. Ešte raz hovorím, u nás ústava zakazuje akýkoľvek spôsob nátlaku, ktorý by smeroval k zmene národnosti. Spomenuli ste voľby a kupovanie hlasov. Ale viete, aký bol problém tam pri kupovaní hlasov? Že kupovanie hlasov u nás doteraz nie je trestným činom. Napriek tomu to teraz pani ministerka spravodlivosti ide riešiť v Trestnom zákone, dúfam, že ho podporíte. Ja som rád, že to prejde naprieč politickým spektrom. A to sa naozaj teším, pretože kupovanie hlasov začalo masívne pred dvomi-tromi rokmi, možno, alebo štyrmi, pred regionálnymi voľbami a štyri roky vládna koalícia nezmenila Trestný zákon, aby vôbec bolo možné niekoho trestne stíhať za kupovanie hlasov. To je proste fakt.

    Takže, bolo by možnože dobré sa zamyslieť aj nad tým, či dnešná legislatíva aj v tejto oblasti je taká dokonalá, akú má polícia k dispozícii.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou otázkou je otázka č. 7 od pána poslanca Andreja Kolesíka, ale nevidím ho v sále, takže preskočíme. Štefan Tomčo je prítomný. Je adresovaná Jánovi Figeľovi, namiesto Jána Figeľa bude odpovedať Daniel Lipšic, a otázka znie: "Koľko plánuje ministerstvo použiť z eurofondov na cestovný ruch na tento rok? Koľko z toho percent v Košickom kraji?"

    Pán minister, ako človek, ktorý ste bol premiérkou určený, že zastupujete dnes pána podpredsedu vlády, nech sa páči, je tu priestor pre vašu odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Slovenská agentúra pre cestovný ruch plánuje v rámci opatrení A3.2 rozvoj informačných služieb cestovného ruchu v prezentácii regiónov Slovenska, operačný program konkurencieschopnosť hospodársky rast, realizáciu marketingových a propagačných aktivít na domácom a zahraničných trhoch vo výške 7,4 mil. eur. V rámci tohto opatrenia 3.2 sú marketingové a propagačné podujatia realizované v rozdelení na aktivity - stratégie, prieskumy a analýzy, tlač, grafika, audio a multimediálna tvorba, mediálne kampane a inzercia, manažment, marketing podujatí, prezentácie, veľtrhy, výstavy, konferencie, infocesty zahraničných novinárov a tour operátorov, medzinárodná spolupráca a Národný informačný systém Slovenska NUTIS.

    Prostriedky z opatrenia 3.2 sú určené na marketingové a propagačné aktivity, nie na investičné projekty do cestovného ruchu. K otázke, koľko z toho percent v Košickom kraji, tak na marketingové aktivity plánované pre prezentáciu Košického kraja alebo, na ktorej sa subjekty na území kraja môžu zúčastňovať, je z celkovej sumy 7,4 mil. eur naplánovaných 880 tis. eur, čo predstavuje 12 %.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán minister, ďakujem za vašu vyčerpávajúcu odpoveď. Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto tento bod programu končím. Teraz vyhlasujem 5-minútovú prestávku na prepnutie nahrávacieho systému, od 15.10 hodiny budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým sú interpelácie poslancov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a žiadam technikov, aby zvládli veci, ktoré sú im pre túto chvíľu určené.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem. Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie. Ešte máme 44 sekúnd, preto poprosím ešte pána ministra zahraničných vecí, pána Mikuláša Dzurindu, je to posledná otázka od Rafaela Rafaja: "Bol, vážený pán minister, rezort ministerstva zahraničných vecí informovaný o aktivite maďarského veľvyslanca pri inštalovaní sochy kontroverznej persóny Jánosa Esterházyho v Košiciach, ktorý sa osobne zasadil za odtrhnutie Košíc po Viedenskej arbitráži?"

    No, pán minister, pri všetkej úcte, máte 11 sekúnd.

  • My východniari hovoríme "nedaše", ale som ochotný vám to, pán poslanec Rafaj, prísť povedať. Zásadne nemali sme tú informáciu. Nemali. Súkromná aktivita. Na súkromnom pozemku.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady, tlač 260.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k písomným odpovediam. Preto sa pýtam, to znamená, k písomným odpovediam, pán poslanec Jarjabek? Nie.

    Pán poslanec Blanár? Áno.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár, bol by som rád, keby ste uviedli, samozrejme, aj číslo, pod akým číslom je odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na interpeláciu, ktorú som podal na ostatnej schôdzi 10. 2. 2011 a dostal som odpoveď pod č. 101.100 z roku 2011 ministerstva zahraničných vecí, pretože interpelácia bola adresovaná na pána ministra zahraničných vecí Dzurindu.

    O čom bola interpelácia? V krátkosti, aby som osviežil pamäť kolegom aj kolegyniam. Uznesenie vlády č. 653 z 24. septembra 2010, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky k zvýšeniu transparentnosti verejného obstarávania, hovorilo o tom, že s účinnosťou od 1. januára 2011 sa budú všetky štátne organizácie vrátane ministerstiev zaoberať obstarávaním iba tzv. elektronickou akciou pri zadávaní zákaziek na tovary, služby a práce.

    Avšak 16. decembra 2010, to znamená 16. decembra, to je pätnásť dní pred účinnosťou tohoto uznesenia, ktoré schválila vláda Ivety Radičovej, 653, ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo súťaž vo vestníku na obstarávanie leteniek pre viacero ministerstiev vrátane aj orgánov štátnej správy, medzi ktorými boliNárodný inšpektorát práce, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Štatistický úrad a Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky s predpokladanou hodnotou zákazky 7,5 až 8,5 mil. eur na obdobie troch rokov.

    Dámy a páni, čiže toto je merito, prečo som interpeloval pána ministra, a chcel som poznať odpoveď. Nuž, a musím konštatovať, že odpoveď je, ako som predpokladal, hovoriaca o tom, že všetko bolo urobené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a dokonca ešte v závere odpovede bolo spomenuté, že v podstate, aký je to problém, keďže všetko bolo urobené v zmysle aj uznesenia vlády č. 653, a dokonca obstarávanie kopíruje takzvaný spôsob elektronickej aukcie.

    Čiže ja som to pochopil, už to tam len chýbalo dopísať, že toto je nový spôsob tzv. generálky elektronickej aukcie, ktorý sa urobí pätnásť dní pred tým, ako má účinnosť uznesenia vlády prísť do platnosti, na sumu, ktorá je naozaj nezvyčajne vysoká. Čiže toto je prejav, podľa môjho názoru, prejav toho, ako v skutočnosti reálne chcú pristupovať k elektronickým aukciám, pretože takúto veľkú zákazku niežeby počkali pätnásť dni a urobili by ju elektronickou aukciou, ako uznesenie vlády ukladalo všetkým ministerstvám a orgánom ústrednej štátnej správy, ale pätnásť dní predtým urobili generálku.

    Ja konštatujem, že to bolo naoko urobené a ministerstvo zahraničných vecí nemalo záujem urobiť elektronickú aukciu, lebo keby malo záujem ukázať a malo by záujem ukázať, že chce postupovať v zmysle toho, čo deklarovali na vláde, keď to schvaľovali v septembri, tak by tu elektronickú aukciu urobili, pretože im stačilo iba pätnásť dní na to, aby počkali. Čiže konštatujem, že táto vláda, ministerstvo, ako sa hovorí, vodu kážu a víno pijú.

    Ďakujem, vážené panie kolegyne, páni kolegovia.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy k odpovediam.

    Pán minister, pokiaľ máte záujem, môžete, samozrejme, odpovedať.

  • Nech sa páči, môžte reagovať, pán poslanec Blanár.

  • Pán minister, akokoľvek budete obhajovať váš postup a tváriť sa, že ste urobili elektronickú aukciu, to, čo ste urobili a obstarávali, má ďaleko od elektronickej aukcie, pretože elektronická aukcia sa robí iným spôsobom, ako ste vy predviedli na ministerstve. A keby ste vy chceli, tak vám to môžem niekedy ukázať, ako to robíme u nás, napr. na úrade, elektronickú aukciu.

    Čiže ja konštatujem, že to elektronická aukcia nebola tak, ako ukladá uznesenie vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem tento bod za skončený, lebo viac poslancov sa k tomuto neprihlásilo.

    Budeme pokračovať interpeláciami poslancov.

    Chcem pripomenúť, že, samozrejme, podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nestačí a nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne do interpelácie je prihlásená ako jediná, pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, máte slovo.

    A potom otvorím možnosť sa ústne prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, chcela by som interpelovať pána ministra zahraničných vecí.

    Vážený pán minister, ministri šiestich krajín Európskej únie sa v decembri 2010 obrátili na eurokomisárku pre spravodlivosť a základné práva a vyzvali ju, aby Európska komisia pripravila legislatívu zakazujúcu popieranie zločinov komunizmu.

    Tým by sa popieranie zločinov komunizmu postavilo na rovnakú úroveň, ako popieranie zločinov nacizmu, čo je vzhľadom na neporovnateľne vyšší počet obetí komunizmu v celosvetovom meradle nanajvýš opodstatnené.

    Výzvu podpísali ministri zahraničných vecí Bulharska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Maďarska a Rumunska. Ide výlučne o krajiny, ktoré po dlhé desaťročia stonali pod jarmom komunizmu.

    Slovenská republika mi v tomto zozname štátov chýba. Preto vás interpelujem a pýtam sa, čo je príčinou toho, že Slovenská republika sa k tejto iniciatíve nepripojila? A akým spôsobom hodláte iniciatívu ministrov zahraničných vecí šiestich krajín Európskej únie podporiť?

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec, keď ste mi napísali interpeláciu, som jej porozumel. Keby ste boli prečítali moju odpoveď, myslím, že poslanci by porozumeli. Ale tu si dovolím povedať a verím, že sa neurazíte, lebo nechcem sa vás dotknúť, že vám nikto nerozumel.

    Pán poslanec Blanár, doteraz sa letenky obstarávali jedinou firmou. Nechcem špekulovať komu blízkou. A teraz, ja keď chcem robiť a začal som robiť aukcie, keď sme vybrali alebo vyberáme osem firiem, a pri každom obstarávaní každá z tých ôsmych bude mať šancu, je to k lepšiemu, či je to k horšiemu? Pán Blanár, to je nie veľká násobilka. To je jedna a jedna.

    Ešte raz to poviem, aby kolegyne, kolegovia, rozumeli. Doteraz sa na ministerstve pre všetky ústredné orgány štátnej správy obstarávali letenky, a to sú dosť veľké sumy, jednou jedinou firmou. Svrbí ma jazyk, ale nepoviem, čo si myslím, že ku komu tá firma mala a má blízko. A teraz moji ľudia, počúvajte dobre ešte, dirigovaní špeciálnou firmou, ktorá tomu naozaj dokonale rozumie, vymysleli aukciu tak, že permanentne bude do tejto aukcie pripustených osem firiem. A ceny sa stláčajú dole. Pán Blanár, donesiem vám za pol roka ako krásne sa stláčajú ceny leteniek dole. Nerozumiem, čo ste interpelovali. V tomto procese budeme pokračovať, lebo aukcie vedú k niekoľko desiatok percent nižším cenám. A to je na prospech občanov Slovenskej republiky, voličov SDKÚ - DS, SaS, ale aj SMER-u. Budeme v tom pokračovať.

  • Ďakujem. Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do interpelácií.

    Piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Máte slovo.

  • Vážená pani premiérka, vážený pán minister, dámy a páni, interpelujem pána ministra kultúry vo veci výpredaja lukratívnych budov v centre Bratislavy, ktoré chystá minister kultúry Slovenskej republiky.

    Osem kultúrnych inštitúcií chce presťahovať ministerstvo kultúry do bývalých Hurbanových kasární, kde má vzniknúť nové multifunkčné kultúrne centrum. Na opravu a celkovú úpravu bude ministerstvo potrebovať niekoľko miliónov eur.

    Podľa odhadu ministerstva obrany by si len bežná rekonštrukcia vyžiadala finančné náklady do výšky 6,6 mil. eur.

    Otázka pre pána ministra. Má ministerstvo kultúry v rozpočte vyčlenené prostriedky na tento účel? Budovy inštitúcií - Dom umenia Národného osvetového centra, dom Ústredia ľudovej a umeleckej tvorby, budovy hudobného centra folklórneho súboru Lúčnica a prvého sídla rozhlasu sa nachádzajú v lukratívnej a v najdrahšej zóne na Slovensku. V zmysle zákona č.378/1993 Z. z. § 8 ods. 1 majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, je správca povinný ponúknuť štátnej, rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii na plnenie úloh, ktorej by majetok štátu mohol účelne slúžiť.

    Ak o ponúknutý majetok nie je záujem, správca postupuje v zmysle § 9 až § 11 zákona, je to prevod správy alebo prevod vlastníctva, odpredaj prebytočného majetku štátu.

    Budovy inštitúcií plánuje ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zmien a doplnkov vyhlásiť za prebytočný majetok štátu a následne ponúknuť na predaj.

    Otázka na pána ministra kultúry: Plánuje ministerstvo kultúry prevod správy majetku z jednotlivých inštitúcií na ministerstvo kultúry, nakoľko v zmysle zákona prebytočnosť majetku štátu vyhlasuje správca majetku štátu, zákon č. 278 a 93 v znení zmien a doplnkov?

    Po druhé, plánuje ministerstvo kultúry budovy najskôr predať a potom uskutočniť rekonštrukciu priestorov bývalých Hurbanových kasární? Ak áno, v akých priestoroch budú dotknuté organizácie vykonávať svoju činnosť v zmysle svojich zriaďovacích listín?

    Po tretie, ak zostanú dočasne, na akú dobu vo svojich priestoroch budú platiť okrem prevádzkových nákladov aj nájomné? A z akých prostriedkov?

    Má ministerstvo kultúry na tie účely vyčlenené v rozpočte prostriedky? Predpokladaná novelizácia bývalých, resp. predpokladaná renovácia bývalých Hurbanových kasární by sa mala začať až v roku 2014. Otázka na ministra kultúry: Kedy ministerstvo kultúry plánuje vyhlásiť ponukové konanie na prebytočný majetok štátu?

    Ďalšia otázka: Kedy plánuje minister kultúry vyhlásiť verejnú súťaž na rekonštrukciu bývalých Hurbanových kasární?

  • Pán poslanec Žiga, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcel by som interpelovať ministra hospodárstva. A síce využívam túto formu, lebo pôvodne som sa ho pýtal na hospodárskom výbore, lenže pán minister sa hospodárskych výborov nezúčastňuje a na moje otázky mi neodpovedá, tak som využil procedúru interpelácie.

    Vážený pán minister, v období od 28. februára do 7. marca ste sa zúčastnil zahraničnej pracovnej cesty v Spojených štátoch amerických. Tejto vašej iniciatíve rozumiem a podporujem akékoľvek aktivity ktoréhokoľvek ministra pri prezentácii Slovenska v zahraničí. Podľa kompetenčného zákona ministra v jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Vo vašom prípade máte, teraz momentálne nemáte žiadneho, ale mali ste v tom období jedného štátneho tajomníka, ktorý v čase od 3. marca do 7. marca sa tiež nenachádzal na území Slovenska, ale bol s vami na služobnej ceste v Spojených štátoch amerických. Je to zvláštne, pretože väčšinou ministri nepotrebujú štátnych tajomníkov na svoje služobné cesty a väčšinou sa takéto cesty nedupľujú. Ale treba povedať, že ministerstvo hospodárstva je jeden veľmi dôležitý rezort v prípade nejakej mimoriadnej situácie, v prípade alebo pri riadení subjektov hospodárskej mobilizácie, v prípade nejakej jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, riadi a zodpovedá za riešenie krízovej situácie.

    Vážený pán minister, chcem vás interpelovať, akým spôsobom bolo v čase 3. marca až 7. marca zabezpečené riadenie ministerstva hospodárstva v prípade nejakej mimoriadnej udalosti, napr. jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, keďže v tom čas nebol žiaden predstaviteľ ministerstva hospodárstva v dosahu Slovenskej republiky minimálne 12 hodín?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedníčka vlády, vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil v zmysle rokovacieho poriadku interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Uhliarika.

    Vážený pán minister, táto vláda tvrdí, že je transparentná, predpisuje pravidlá iným, ale seba chráni a dáva si výnimky. Príkladom je aj zverejňovanie zmlúv podľa zákona o zverejňovaní objednávok a faktúr vyplývajúce z čísla zákona č. 546/2010, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Čiže podľa zákona, ktoré vraj nastavilo rovnaké pravidlá pre verejnú správu. Netýka sa to ale všetkých zmlúv, lebo zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami dostali 7- mesačný odklad na základe tohto istého zákona,

    paragraf 22 písm. c) ods. 2. Povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a nie je do 31. júla 2011 zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Dochádza tak k netransparentnému rozdeľovaniu financií v čase transformácie nemocníc, ktoré koalícia schválila po tom, ako bola vetovaná, opätovne schválila ešte tu v parlamente. Dochádza tak k vytváraniu druhotriednych nemocníc pred nemocnicami štátnymi, inými privátnymi neziskovými organizáciami, ktoré sú nemocnicami a štátnymi nemocnicami. A domnievame sa, že je to so zámerom zvýhodňovať len štátne nemocnice pred ostatnými nemocnicami, ktoré sú v systéme zdravotného poistenia. Avšak musím konštatovať, že všetky nemocnice v zmysle zákona fungujú v Slovenskej republike bez rozdielu na to, kto je ich zriaďovateľom na základe jediného zdravotného poistenia, ktoré vytvára vláda Slovenskej republiky a schvaľuje parlament Slovenskej republiky. Čiže nie je žiadny dôvod, aby boli pravidlá pre nemocnice štátne iné a pre nemocnice povedzme "VÚC - kárske" iné. Preto sa pýtam, prečo ministerstvo zdravotníctva zatajuje zmluvy o poskytovateľoch, s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti? Prečo ministerstvo zdravotníctva nepostupuje transparentne, aby neboli zvýhodňovaní vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti? A na záver, prečo vláda už v septembri minulého roka avizovala obmedzenie klientelizmu zverejňovaním všetkých zmlúv, ale reálne tak neučinila k 1. januáru 2011 ako pri ostatných zmluvách?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som interpeloval pána Jána Figeľa, ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom možnosti obmedzenia vstupu kamiónov do obcí. Zavedením mýta stúpol počet kamiónov, ktoré vstupujú do obcí, lebo vyhľadávajú lacnejšie alternatívy k zaplateniu mýta. Týmto sa zvyšuje jednak opotrebovanie ciest, znižuje sa bezpečnosť priamo v obciach, ako aj kvalita života dotknutých obyvateľov. Preto sa chcem spýtať, aké riešenie pripravuje ministerstvo v tejto oblasti?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani premiérka, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, podávam interpeláciu na Jána Figeľa, 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, kedy a akým spôsobom bude riešený katastrofálny stav cesty 1/77 v úseku Spišská Belá, Stará Ľubovňa, Bardejov? Nachádza sa tento úsek v prvej etape rekonštrukcie ciest prvej triedy, ktorú ste pred časom avizovali? Túto interpeláciu podávam, pretože jednak som z toho regiónu, a tí, ktorí poznajú tento kút Slovenska, tak dobre vedia, o čom hovorím, a bolo by aj načase, aby ľudia žijúci v tomto regióne sa už dozvedeli, že kedy konečne budú jazdiť po ceste.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa Vás opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz prerokovali dve zmluvy, ktoré má pán minister zahraničných vecí na starosti, a potom by sme pokračovali dvoma bodmi v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno? Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k druhému čítaniu

    o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, tlač 208.

    Nech sa páči, pán minister zahraničných vecí, môžete odôvodniť návrh vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne, panie poslankyne, páni poslanci, že ste mi umožnili uviesť v druhom a treťom čítaní zmluvy, ktoré už poznáte.

    Tou prvou je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej. Je to dohoda, ktorou sa dopĺňa, mení predchádzajúca dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci. Bola podpísaná 11. septembra 2009 v Kleinmonde, na okraji summitu Európska únia - Juhoafrická republika. Cieľom je prijať zmeny pôvodnej dohody o obchode, rozvoji a spolupráci. Platí od 1. mája 2004, a to najmä v oblastiach, kde tie zmeny potrebné si vynútil život, migrácia, energetická politika, životné prostredie, veda, technika, rozvojová spolupráca, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Vzájomná ekonomická spolupráca a obchodná výmena medzi Slovenskom a Juhoafrickou republikou sa vyvíja pozitívne. Celkový objem obchodnej výmeny medzi nami narástol 7-násobne z 21 mil. dolárov v roku 2003 na 134 v roku 2007, ale z čoho je vidno, že tam ešte perspektíva obrovská je. Európska únia ako celok je najväčším obchodným partnerom Juhoafrickej republiky a členské krajiny EÚ sú najsilnejšími investormi v krajine.

    Nebudem vás zdržiavať schvaľovacím procesom, lebo je štandardný, poznáte ho z podobných zmlúv z minulosti. Možno by som už iba dodal, že doposiaľ uložili ratifikačné dohody u depozitára Bulharsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Slovinsko. Teda šesť štátov. Chcem vás poprosiť o vyjadrenie súhlasu s touto zmluvou. Váš súhlas je potrebný preto, aby mohla byť zmluva ratifikovaná a listiny uložené u depozitára.

    Môžem aj druhú, pán predsedajúci?

  • Nie, najprv prvú, potom druhú. Ďakujem pekne. Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru, pani poslankyňu Ivetu Liškovú, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci, tlač č. 208.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 237 z 28. januára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 133 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 49 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 56.

    Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie

    o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej, tlač 261.

    Pán minister, nech sa páči, môžete rečniť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, je to podobná dohoda, len rozdiel je v tom, že je základnou, novou, rámcovou. Ešte sme takto zmluvný vzťah medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej upravený nemali. Bola podpísaná v Bruseli 10. mája. Nemusím vám, samozrejme, hovoriť, že my Kórejcov veľmi dobre poznáme, veľmi výrazne na Slovensku investovali, či v Galante Samsung alebo v Tepličke pri Žiline Hundai Kia. Myslím si, že zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou povedie k ešte výraznejšiemu záujmu o investície a povedie aj k posilneniu vzájomného obchodu. Pochopiteľne, táto zmluva vytvorí, vytvára a bude vytvárať aj predpoklady pre spoluprácu aj v ďalších oblastiach, ako je životné prostredie, klíma, energetika, doprava a ďalšie. Ratifikačné dohody uložili u depozitára doposiaľ Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Maďarsko a Lotyšsko. To znamená šesť krajín. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, podľa čl. 7 ods. 4 ústavy ide o medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, ktorá pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás o tento súhlas poprosiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 256 z 23. februára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 134 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 50 a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 8 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 57.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne do rozpravy niekto. Pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ministri, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto medzinárodnej zmluve za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia. Ako už pán minister spomenul, Kórejská republika je významným partnerom obchodným a záujem o investovanie do slovenskej ekonomiky pretrváva a, ba by som povedal, je príkladný. A myslím si, že schválením a ratifikáciou tejto zmluvy preukážeme tým aj investorom, ktorí sem prišli a významne napomohli ekonomike, nezamestnanosti v regiónoch, kde sa nachádzajú, a zároveň vytvoríme priestor na to, aby tie investície mohli prúdiť bez väčších problémov, ako to bolo práve v prípade Kia v Tepličke nad Váhom alebo Samsung tu na Slovensku. Takže my túto zmluvu jednoznačne podporíme a myslíme si, že je to konečne dobrý krok zo strany Európskeho spoločenstva, pretože to bude mať pre Slovenskú republiku v rámci Európskeho spoločenstva jeden z najväčších efektov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom konaní, a to

    druhým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., tlač 307.

    Prosím, pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákona, cieľom tejto novely je situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kedy je potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor na to, aby sa najväčšia zdravotná poisťovňa v záujme stabilizácie a následného skvalitnenia poskytovania zdravotnej starostlivosti dostala do takej hospodárskej kondície, aby nebola vystavená možným sankciám kvôli výsledkom hospodárenia z minulého obdobia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi prejaviť žiadosť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Mariánovi Kvasničkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 307 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu predmetného zákona, tlač 307 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 392 z 30. marca 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 307 v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Po druhé, gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Po tretie, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona prerokoval dňa 31. marca 2011 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 31. marca 2011 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Po štvrté, z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vyplývali štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať v bodoch 1 až 4 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. To je všetko, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť krátko, vecne k spoločnej správe. Vzhľadom na to, že spravodajca odporúčal hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne, navrhujem, aby sme o každom bode spoločnej správy hlasovali samostatne s odporúčaním, aby o bode 3 Národná rada rozhodla a nesúhlasila so skrátením lehoty. Som za to, aby tak, ako vládny návrh zákona v skrátenom konaní bol predložený vládou Slovenskej republiky, bol aj v tejto Národnej rade schválený. Preto žiadam aj samostatné hlasovanie o jednotlivých bodoch, ktoré výbor gestorský prijal.

    Ďakujem pekne, toľko. O všetkých bodoch samostatne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ako jediná, mýliť sa je ľudské, traja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová ako prvá, potom pán poslanec Novotný a pán poslanec Raši. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja som nevystupoval v skrátenom konaní ani v prvom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ale myslím, že by sme sa mali krátko pristaviť pri situácii, v ktorej sa momentálne nachádza Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Musím povedať, že pán minister veľmi džentlmensky a veľmi kulantne uviedol aj v prvom aj v druhom čítaní tento návrh, všeobecne informujúc, že sú tam nejaké problémy, a preto treba posunúť termín prísnejších pravidiel pre platobnú schopnosť, pre vykazovanie platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak dovolíte, rád by som sa venoval problému, prečo to musí súčasná vláda urobiť trošku podrobnejšie. Príbeh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kvôli ktorej tu teraz rokujeme o novelizácii zákona o zdravotných poisťovaniach, je totiž príbeh veľmi poučný. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa po transformácii na akciovú spoločnosť v roku 2005 stala stabilným prvkom slovenského zdravotného systému. Všeobecná zdravotná bola zdravým partnerom pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, faktúry platila načas a dokázala hospodáriť vyrovnane. Splnil sa preto jeden zo zámerov reformy, ktorú realizovala pred-predchádzajúca vláda v roku 2004, urobiť z verejného zdravotného poistenia štandardný, fungujúci a trvalo udržateľný systém. Dohľad nad týmto systémom vykonával nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vybavený silnými kompetenciami. K 30. júnu 2006 dosahovala Všeobecná zdravotná poisťovňa zisk v prepočte na eurá 9 mil. eur. Čiže v čase parlamentných volieb v roku 2006 bol vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni zisk plus 9 mil. eur.

    Tak prevzala Všeobecnú zdravotnú predchádzajúca Ficova vláda. Nemocnice boli v tom čase fakticky oddlžené, ich dlh voči sociálnej poisťovni sa znižoval každý mesiac až do volieb v roku 2006. A potom prišla k moci predchádzajúca vláda, ktorá tvrdila, že zdravie nie je tovar, že trh do zdravotníctva nepatrí, že štát sa dokáže postarať o efektívne fungovanie inštitúcii a že vraj pacient je pre nich na prvom mieste. Ako prvé, akože systémové opatrenie zrušila predchádzajúca vláda nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vymenili jeho predsedu Jána Gajdoša za zakladajúceho člena strany SMER pána Richarda Demoviča. A politicky ovládnutý úrad začal zatvárať oči pred deformáciou trhu zdravotného poistenia, pred deformáciou trhu poskytovateľov, pred deformáciou zdravotníckej legislatívy. Začal plniť politickú objednávku ľudí, ktorým vonkoncom nezáležalo na udržateľnosti systému, na dostupnosti zdravotnej starostlivosti, na pacientoch a ich zdraví. Premrhané peniaze za nákupy, predraženej a často nepotrebnej zdravotníckej techniky, stratený zostatok z veriteľa akciovej spoločnosti vo výške bezmála 700 mil. korún, spackaný tender na záchranky, nákup predražených sanitiek, vyše 20 mil. korún na komunikačnú kampaň, z ktorej si pamätáme najmä originálny slogan "Pite zdravú vodu, vodu z vodovodu!" a tak ďalej. Úrad pre dohlaď sa presťahoval do nových priestorov, dámy a páni, z ktorých nemôže dať pätnásť rokov výpoveď. Na prevádzku musí platiť o 300 % viac než predtým. Nájomné je vyššie každý rok o 330 tis. eur. Čo myslíte, v čí prospech? V prospech toho, kto túto budovu prenajíma, a zistite si, kto to je. Nie je to veľmi komplikované. Všeobecná zdravotná poisťovňa však začala okrem toho všetkého aj skresľovať účtovníctvo a prifarbovať hospodárske výsledky, aby situácia nevyzerala tak dramaticky. Úrad sa tomu nečinne prizeral a venoval sa zatiaľ zariaďovaniu kancelárií v štýle Feng Shui. Naozaj nesrandujem, zariaďovali kancelárie v štýle Feng Shui na úrade pre dohľad. Predchádzajúca vláda pritom zmiernila kritériá platobnej schopnosti zdravotných poisťovní tak, aby mohli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu naďalej ľubovoľne zadlžovať. Nová vláda v roku 2010 prebrala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zo stratou 54 mil. eur. Koncom roku 2009 pritom Všeobecná zdravotná poisťovňa ešte stihla skonzumovať 65 mil. eur tzv. návratnej finančnej výpomoci z peňazí nás všetkých daňových poplatníkov, ktorá v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne by sa mohla volať skôr nenávratnou finančnou výpomocou, lebo neviem kedy ju uvidí štátny rozpočet. Asi nikdy. Takže tieto čísla by som rád podčiarkol aby bolo jasno v ďalšej komunikácii ktorá tu prebieha, kde rozprávame o tom, či má štát platiť viac za poistencov, nemá, a čo vlastne spôsobilo problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Najprv by sme mali zhodnotiť jej hospodárenie. A jej hospodárenie vyzeralo nasledovne. Zopakujem čísla. Ku koncu júnu 2006 mala hospodársky výsledok plus 9 mil. eur. Takto prevzala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu predchádzajúca vláda. Koncom roku 2009 predchádzajúca vláda vložila do Všeobecnej zdravotnej poisťovni 65 mil. eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov a napriek tomu v júli 2010 mala táto stratu 54 mil. euro. To sú fakty, to nie sú pocity ani dojmy, ani domnienky, ale fakty o hospodárení v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Faktom je aj to, že strata kvôli nedobre uzatvoreným zmluvám sa na konci roka 2010 prehĺbila na mínus 70 mil. eur. Dneska nás pán generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne informoval na výbore pre zdravotníctvo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bola nastavená tak, že každý mesiac vyrábala stranu 7 mil. eur Tak prevzala súčasná vláda túto poisťovňu. A k tomu musíme ešte prirátať aj kostlivcov, ktorých audítor objavil v skriniach Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a teraz nebudem špekulovať o záväzkoch a pohľadávkach, ale premietnutie týchto kostlivcov z účtovníctva, ktorí boli objavení v skriniach Všeobecnej zdravotnej poisťovne, znamená ďalších mínus 65 mil. eur pre účtovníctvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tak teda v súčasnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa stojí. Keby tieto peniaze boli bývali poslúžili pacientom, k zlepšovaniu ich zdravotného stavu, skracovaniu čakacích zoznamov, znižovaniu doplatkov, dokázal by som to ako lekár pochopiť. Ale skutočnosť je opačná. Tieto peniaze neskončili u pacientov, tí počas vlády SMER-u totižto platili za zdravotnú starostlivosť stále viac a čakali stále dlhšie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Nemocnice vyzerajú dezolátne, ich dlh prevyšuje niekoľko stoviek miliónov eur. Dlh voči sociálnej poisťovni narástol na 48 mil. eur.

    Takto dopadlo zdravotníctvo pod vedením strany SMER. A je mi niekedy ľúto, že o tom pomerne málo rozprávame. Pretože vystaviť vysvedčenie po štyroch rokoch vládnutia, je našou povinnosťou. A držme sa len čísiel a faktov! Pocity si nechajme na politické diskusné relácie. Držme sa čísiel a faktov. Tieto som sa vám snažil, dámy a páni, dnes predložiť. Dnes teda stojíme pred neľahkou úlohou zabezpečiť elementárne fungovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože nám na bezpečnosti pacientov a poistencov naozaj záleží. Nechceme doviesť túto poisťovňu do krachu. Napriek všetkým tým špekuláciám, ktoré som počul, aj mimo, aj na výbore pre zdravotníctvo, o tom, ako to vlastne bolo pripravené celé, aby skrachovala Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Táto novela zákona prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní je dôkazom toho, že súčasnej vláde záleží na záchrane Všeobecnej zdravotnej poisťovni a záleží na tom, aby vedela dodržať svoje záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj voči pacientom. Oceňujem ozdravné opatrenia, ktoré vykonáva nový manažment poisťovne, a chcem a budem podporovať, aby ich mohol úspešne zrealizovať. Nechcem, aby im v tom teraz zabránili kostlivci v skriniach Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorých im bývalé vedenie zanechalo. Príbeh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kvôli ktorej tu teraz rokujeme o novelizácii v zdravotných poisťovaniach, je, dámy a páni, naozaj veľmi poučný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni. Chcel by som vás poprosiť, aby ste si aspoň vy na rozdiel od predrečníka prečítali vládny návrh zákona a vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. Pretože tento vládny návrh zákona nie je o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A nepredkladá sa preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v neriešiteľnej situácii. Keď si vezmete prvú stranu vládneho návrhu zákona, tlač 306, v druhom odstavci sa hovorí: Kritickým faktom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovní oproti schváleným rozpočtom na rok 2011. Ani slovo o zdravotnej poisťovni.

    Vážená pani poslankyňa, trošku ma rušíte, ospravedlňujem sa. Prepáčte, počkám, kým pani poslankyňa dorozpráva.

    Na druhej strane vidíte, najzásadnejšími faktormi, ktorými sa prejavuje dopad hospodárskej krízy na finančnú situáciu v zdravotných poisťovniach, sú: zmena štruktúry poistného kmeňa, zvýšenie počtu nezamestnaných poistencov, pokles HDP. Ďalším zdôvodnením predkladania tohto zákona, je pokles priemernej nominálnej mzdy, zhoršenie platobnej disciplíny platiteľov pri odvádzaní poistného, zvýšenie priemernej miery dočasnej práceneschopnosti, zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť z titulu nárastu nezamestnanosti. Ani slovo o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ani zmienka o šafárení, pretože tento vládny návrh zákona, keby tá situácia naozaj bola taká, bol by predkladaný kvôli Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak by to bolo základným motívom celého zdôvodnenia.

    Ale čo sa stalo? Stali sa dva základné momenty. V decembri 2010 bol schválený zákon s týmito podmienkami pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu preto, aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala do platobnej neschopnosti a mohol byť poistný kmeň prevedený na súkromné zdravotné poisťovne. Vedeli sme to v decembri, vedela to vládna koalícia, napriek tomu sa tento zákon schválil. Samozrejme, situácia sa medzitým zmenila a pravdepodobne na pokyn premiérky sa musela táto skrátená novela urobiť, pretože faktom je, že keby sme túto novelu, toto skrátené legislatívne konanie neschválili, Všeobecná zdravotná poisťovňa by padla.

    Druhým momentom, ktorý je veľmi vážny, je, že prvýkrát v histórii boli schválené za poistencov štátu, bola schválená nižšia platba za poistencov štátu, ako tomu bolo v predchádzajúcom roku. Kým v roku 2010 platil štát za svojich poistencov 4,78 %, toho roku je to 4, 32 %. Pokiaľ by štát zachoval platbu na úrovni minulého roku, bolo by v systéme o 127 mil. eur viac a nemuseli by sa rušiť zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a nebola by ohrozená zdravotná starostlivosť o podľa lekárov viac ako 150 tis. pacientov.

    Po tretie, Všeobecná zdravotná poisťovňa akciová spoločnosť mala robené audity, bola kontrolovaná úradom pre dohľad, a teda domnienky o nejakých kostlivcoch alebo nejakých nášľapných mínach sú čisto v teoretickej rovine, pretože audit a účtovná uzávierka prebehla úplne štandardným spôsobom a neboli tam zistené žiadne pochybenia, a nie, nedajbože, nejaké falšovanie. Takže, ešte raz, táto novela je naozaj potrebná preto, aby sme zabránili tomu, aby sa k Všeobecnej zdravotnej poisťovni dostali súkromné zdravotné poisťovne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Novotný, pán poslanec Zelník. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Novotný.

  • V prvej polovici vystúpenia pána poslanca Rašiho chcem povedať len toľko, že naozaj v odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie sa nepíše nič o kostlivcoch v skriniach Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Dneska však na rokovaní výboru pre zdravotníctvo pán generálny riaditeľ všeobecnej zdravotnej informoval práve o týchto skutočnostiach a upozorňoval na to, že práve problém starých pohľadávok všeobecnej zdravotnej a ich nekorektného účtovania v predchádzajúcich obdobiach robí problémy so splnením prísnejších kritérií platobnej schopnosti všeobecnej zdravotnej. Preto využijem tento priestor a rád by som počul aj názor pána ministra, že teda, kde je problém vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, keďže dneska hovoril o tom, že výber poistného je dokonca nad očakávania dobrý vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    A moja druhá reakcia na pána poslanca Rašiho je taká, aby sme zbytočne nešpekulovali o tom, čo nie je pravda. Ja som to povedal aj na výbore pre zdravotníctvo. Ak by dneska skrachovala Všeobecná zdravotná poisťovňa, nedá sa predať, ani poistný kmeň, ani táto poisťovňa. Súčasná vláda nezmenila legislatívu tak, aby bolo možné Všeobecnú zdravotnú poisťovňu predať. V prípade, že by úrad pre dohľad rozhodol o prevode poistného kmeňa v zmysle platného zákona môže rozhodnúť iba o bezodplatnom prevode na štátnu zdravotnú poisťovňu. Problém je, že žiadnu inú štátnu zdravotnú poisťovňu okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovni nemáme na Slovensku, keďže ste zlúčili všeobecnú so Spoločnou zdravotnou poisťovňou. To znamená, že špekulácia o tom, že sa pripravoval predaj všeobecnej zdravotnej a jej umelý krach, je nepravdivá.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem doplniť pána kolegu Rašiho a chcem povedať, že dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovni vznikol preto, lebo bolo nedostatočné financovanie, t. j. platba štátu ani v roku 2010 nedosahovala úroveň 5 %, ale len 4,78. Objem finančných zdrojov takto pridelených cez zdravotné poisťovne nepokrýva rozsah zo zákona garantovanej zdravotnej starostlivosti. Všetky zdravotnícke zariadenia odliečili viac pacientov, ako mali zmluvne uzatvorený limit. Napriek tomu, že bolo jasné, že zdroje nestačia, v zákone o štátnom rozpočte pre rok 2011 štát si upravil vymeriavací základ, ale ešte nižší, ako bol v roku 2010, na sumu 4,32 %. Je to obrovský výpadok. My sa môžeme spolu všetci tešiť, že všeobecná zdravotná už ide do vyrovnaného rozpočtu, ale musím to otvorene povedať, za akú cenu. Za cenu zníženia objemov, za cenu nezazmluvnenia niektorých zdravotníckych zariadení. Je úplne jasné, že tento stav je dlhodobo neudržateľný, pretože na jednej strane znižujú sa príjmy zdravotníckych zariadení, ale na druhej strane, pretože stúpajú ceny energií, stúpajú ceny pohonných hmôt, stúpajú ceny potravín, špeciálneho zdravotného materiálu, čím narastajú vyššie výdavky pre zdravotnícke zariadenia. Páni a dámy, musíme očakávať, že dlh a zadlžovanie sa zdravotníckych zariadení bude pokračovať.

  • Pán poslanec Raši, nech sa páči. Môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Naozaj je pravda, že sa nám zvyšujú každoročne nároky na zdravotnú starostlivosť, sú stále nové lieky a medicína sa výrazne vyvíja. Ja by som len veľmi krátko chcel pre budúcnosť poprosiť pána predsedu zdravotníckeho výboru, aby hovoril v mene svojom, a nie v mene investičných skupín, ktoré sa pohybujú na zdravotníckom trhu a ktoré týmito vystúpeniami reprezentuje.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 309).

    Prosím pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby v zastúpení ministra dopravy vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť vládny návrh zákon č. 610/2003 Z. z. v druhom čítaní v zastúpení pána ministra dopravy. Vláda pripravila predložený vládny návrh zákona vzhľadom na potrebu upresniť proces predlžovania individuálnych povolení na používanie frekvencií vydávaných Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky. Novela dopĺňa explicitné ustanovenie o možnosti spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia jednorázovou úhradou. Doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je nevyhnutné z dôvodu predídenia rôznorodým výkladom, či telekomunikačný úrad má, alebo nemá právomoc spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Janišovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhu dnes a uznesením 163 odporučil Národnej rade tento schváliť s jednou zmenou. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval tiež dnes a odporúčal vládny návrh zákona schváliť. V časti IV je uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča gestorský výbor schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v tejto spoločnej správe odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Konštatujem, že dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nebudem hovoriť k meritu veci. Chcem sa opýtať na číslo uznesenia vlády, ktorým je kompetencia pána ministra zdravotníctva vo veciach konania v zastúpení pána podpredsedu vlády. My už sme si zvykli, že si robíte z nás srandu, že na výbory chodia riaditelia odborov, ani nie štátni tajomníci, že do parlamentu chodí kde - kto. Pán podpredseda, číslo uznesenia vlády, ktoré má pán, alebo, ktoré oprávňuje pána ministra zastupovať pána Figeľa.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, už som informoval predsedu Národnej rady, za chvíľočku, dúfam, že vás budem môcť informovať aj o tom, aké číslo to uznesenie má. Nech sa páči, pán poslanec Vážny, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžem na úvod skonštatovať len to, že škoda, že tu nie je minister dopravy, ktorý práve v očiach svojej neschopnosti predtým riešiť a voči veľkej kritike povrchového variantu ,,D 1" išiel lobovať za ten istý povrchový variant "D - jednotky" na úseku Turany - Hubová, ktorý pred ôsmimi mesiacmi zmietol zo stola. A tá iniciatíva by mala byť smerovaná úplne inde, ale to je od veci. Uvidíme, čo, v úvodzovkách, vylobuje.

    Vráťme sa ale k novele zákona o elektronických komunikáciách. Ja som včera povedal, že som upozorňoval už novembri na ukončenie platnosti licencií. Tiež to bolo nepovšimnuté. V januári som tak isto upozorňoval, a zrazu sme sa tu prebrali a ideme riešiť skrátené legislatívne konanie. Ale to som už dostatočne skomentoval, že značné hospodárske škody Slovensku budú hroziť ďalej, ak zostane vo vedení ministerstva také vedenie ministerstva dopravy, aké v súčasnosti je. A o tom svedčí aj tento proces, ktorý tu teraz preberáme. Cesto všetko a bez irónie by som chcel, aby sme doplnili ten vládny návrh zákona o ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali rozdaný do lavíc. S tým, že vláda tam vsunula, keď tú genézu spomeniem, vláda pri svojom... Neviem kde, ale mali by ste ho mať každú chvíľu.... S tým, že vláda Slovenskej republiky tam vsunula ešte jednu formuláciu ohľadne transparentnosti a ohľadne objektívnosti konania a ústavnoprávny výbor túto klauzulu z toho vylúčil a je to aj v spoločnej správe. Pretože táto klauzula bola v zákone nadbytočná a stotožňuje sa s tým stanoviskom ústavnoprávneho výboru. Pretože § 7 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách rieši to, že úrad musí konať objektívne, nediskriminačne, transparentne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže netreba to tam znovu vsúvať. Chcem vás len poinformovať o tom, že naďalej ale ostáva tá ambícia, ktorá tu podľa môjho názoru legitímna je, aby nebolo len na absolútnej ľubovôli úradu, ako určí výšku úhrady za predĺženie frekvencií, pretože mali by sme mu stanoviť určitý rámec, určité mantinely postupu pri stanovení výšky úhrady za predĺženie licencie na frekvenciu. A ambíciou tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám, je práve stanovenie takýchto rámcov.

    Čiže dovoľte mi, aby som predniesol môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tlači 309. Po prvé, v čl. I. sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: "Bod dva. V § 33 sa na konci vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Odsek štyri. Výšku úhrady za predloženie individuálneho povolenia určí úrad podľa metodiky stanovenej najmä v závislosti od počtu koncových užívateľov k 31. 12. posledného roka platnosti individuálneho povolenia a odpočtu frekvencií. Metodika zohľadňuje aj hodnotu frekvencie z hľadiska možnosti pre ďalšie poskytovanie služieb pri zachovaní rozvoja konkurencie na trhu. Doterajší bod 2 sa následne prečísluje."." Odôvodnenie: Úrad je povinný podľa § 6 ods. 7 zákona, čo som už pred chvíľou spomenul, zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách vykonávať svoje rozhodnutia a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Určenie spôsobu úhrady všeobecným, opisným spôsobom, takým, ako tam bol predtým vsunutý, je samozrejmé a tiež je jednoznačne nevykonateľné. Výška úhrady by mala byť odôvodnená od niektorého z výkonových parametrov, ktoré sú exaktne preukázateľne práve v záujme transparentnosti a objektívnosti. Navrhované znenie jednoznačne špecifikuje ukazovatele, resp. rámce, ktoré musí zohľadniť telekomunikačný úrad v metodike výpočtu výšky úhrady za predloženie individuálneho povolenia. Bez určenia pravidiel pre stanovenie výšky úhrady pre mobilných operátorov dochádzalo a tiež môže prísť k rozdielnym podmienkam na trhu. Čiže ambíciou tohto pozmeňujúceho návrhu je rast a navždy zadefinovať určité pravidlá pre spôsob stanovenia výšky úhrady. Je tam spomenutý počet alebo množstvo koncových užívateľov v príslušnom roku, pretože zas by sa tá cena za výšku úhrady mala rozlišovať podľa počtu účastníkov. Dajme tomu Vimax má možno 40 tisíc, Orange má 2 mil. 200 tis., takže mal by tam byť zobratý tento ukazovateľ na posúdenie. To slovíčko "najmä" je tam práve preto, lebo sú operátori, ktorí využívajú frekvencie aj na dátové služby, kde ten počet koncových užívateľov nemá taký vplyv a nemusí byť potom zobraný do plnohodnotného posudzovania. Samozrejme, musí byť pri stanovení výšky ceny zobratý do úvahy aj počet frekvencií a takisto metodika má zohľadniť aj hodnotu frekvencie z hľadiska možnosti jej budúceho využitia a musí dbať na to, aby zachoval podmienky rozvoja a konkurencie na trhu. Čiže tento návrh definuje určité pravidlá alebo rámce, ktorými by sa telekomunikačný úrad mal uberať pri stanovení ceny za alebo poplatku za používanie frekvencií, pričom odznelo tu veľakrát, aj som cez média zistil, že aj pán minister dopravy to doporučoval, aby to bolo stanovené v závislosti od zisku. Tento ukazovateľ, podľa mňa, nie je vhodný, pretože zisk je vlastne základný atribút podnikania a vlastne každá spoločnosť robí prekážky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovačke, však nepočuť vôbec, čo hovorí pán poslanec Vážny. Pán poslanec Galbavý! Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem, každá spoločnosť obchodná robí na to, aby dosahovala zisk a vlastne nemali by sme ju trestať za to, že ten zisk chce dosiahnuť, aby sa v závislosti od zisku spoplatňovali licencie. Ale zároveň mali by sme a vlastne by sme jej umožnili, aby sa venovala aj iným formám podnikania, ako tvoreniu a iným formám vytvárania nákladov, čo je v podstate pre štát nevýhodné. Takže si myslím, že zisk nie je. Takisto tu odzneli nejaké taxatívne sumy, to je tiež nezmysel. Taxatívne zmluvy, koľko by mala byť úhrada, či päť miliónov, či dvadsať miliónov. Som presvedčený o tom, že na to tu máme telekomunikačný úrad, ktorý má na to rôzne nástroje, ako určiť túto výšku, ako sa k nej sa dopracovať, ale my stanovme tieto rámce, aby vedel, v akých mantineloch sa má úrad pohybovať a, samozrejme, túto výšku určiť.

    Na záver chcem vás požiadať o podporu tohto doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu, pretože v praxi sa stalo naozaj to, že pred dvanástimi rokmi bol poplatok za využívanie frekvencie neúmerne vysoký a následne neboli zobraté všetky ukazovatele, ktoré boli pred desiatimi rokmi. Pred tromi rokmi zase ten poplatok bol podstatne nižší. Aby sa nám nestalo to, že každý, každé určité obdobie budú využívané iné nástroje na stanovenie výšky poplatku alebo výšky ceny za pridelenie licencií. A preto ten základný rámec, v ktorom sa môže telekomunikačný úrad pohybovať, je túto jednoznačne vymedzený.

    To je všetko, pán podpredseda, skončil som a ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Jasaň, procedurálny? Povedzte kolegovi, že nech vám nestláča tlačítko, lebo mu stlačíme niečo iné. Takže pán poslanec Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len krátko musím skonštatovať, že predložený pozmeňujúci návrh vo svoje samotnej podstate nie je zlý. Treba mať stanovenú metodiku, treba mať stanovené nejaké rámce a pravidlá, aby cena bola stanovená. Mohli by sme o tom debatovať, pán poslanec Vážny, že či počet koncových užívateľov je ten správny parameter alebo nájsť iné parametre. Možno keby ten pozmeňovák bol len tá posledná veta, metodika zohľadňuje aj hodnotu frekvencií a tak ďalej, tak by bol pozmeňovák dobrý a riešil by túto problematiku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že pán poslanec Vážny konečne povedal, že vlastne ten, kto má rozhodovať, je telekomunikačný úrad, ktorý je na to zriadený ako nezávislý úrad, a telekomunikačný úrad určuje poplatky o všetkých prípadoch na základe sadzobníka. Jedinou výnimkou sú práve poplatky na predĺženie licencií mobilných operátorov. Čo sa týka tej vypustenej vety, je reálny fakt, že ona v zákone je. Dali sme ju tam len preto, že sme ju chceli mať potvrdenú v tejto novele, ale keď tam nebude, nič také hrozné sa nestane. Napokon nás k tomu zaväzuje aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí v tejto dikcii. To rozhodnutie telekomunikačného úradu je preskúmateľné súdom.

    Jednou vetou by som sa chcel dotknúť iba toho pozmeňujúceho návrhu. To je presný dôkaz toho, že rozhodovať má telekomunikačný úrad, a nie subjektívne náhľady poslancov. Pretože takýchto a podobných nápadov by mohol mať každý poslanec. Aj tento nápad je jeden z možných. Svojím spôsobom je veľmi otázny, pretože v podstate vytvára istú nerovnováhu medzi oboma operátormi. Myslím si, že bude správne tento pozmeňovací návrh jednoducho neschváliť.

  • Sme sa aj na hospodárskom výbore bavili o tom, že tá metodika alebo to, ako sa cena stanoví, je dôležité. Ja plne uznávam, že telekomunikačný úrad je nezávislý orgán a že v zmysle zákona by mal stanoviť tú cenu čo najobjektívnejšie. Na druhej strane som presvedčený o tom, že nech tá cena bude akokoľvek vygenerovaná, bude veľmi podrobne komentovaná a skúmaná a je veľmi ťažko určiť, čo je to objektívna cena. Preto pokus o to stanoviť nejaké rámcové kritéria, ktoré nie sú striktné, ale nejakým spôsobom to usmerňujú, určite na mieste sú. Ide o to, že či tie kritéria, ktoré boli zvolené, sú vyčerpávajúce, či by sa nedali dať aj lepšie. Ale nejaké vodítko by som aj ja privítal. Určite budem, keď sa tá cena stanoví, tak určite budem veľmi podrobne žiadať od telekomunikačného úradu, aby veľmi dôsledne a podrobne vysvetlil, ako dospel k cene, ku ktorej dospel. Neviem, aká tá cena bude. A čo sa týka tohto pozmeňovacieho návrhu, no budem mať ťažké rozmýšľanie, ako sa s ním vysporiadať.

  • Pán poslanec Vážny, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Čo sa týka pána poslanca Mateja, to som už povedal aj vo svojej reči, že som presvedčený o tom, že úrad musí inak prihliadať na toho, kto má desaťtisíc koncových účastníkov a na toho, kto má 2,2 mil. koncových účastníkov. Nič menej a nič viac tam nie je povedané, len aby aj tento fakt zobral do úvahy. Tak neviem, prečo si myslí, že takéto kritérium je zlé, hoci to kritérium je podmienené najmä tým slovíčkom "najmä" a najmä v prípade, keď sú koncoví užívatelia tí, ktorí využívajú dátové služby, kde tento ukazovateľ nemusí byť braný až tak hlboko do úvahy. Samozrejme, je na vás, ja len som chcel, aby sme zamedzili korupcií, ktorej stále, o ktorej stále doteraz vykrikujete, aby ste stanovili nejaké základné rámce, do ktorých sa úrad musí zmestiť a bez ktorých nemôže stanoviť výšku ceny. Pretože naozaj sa môže stať to, čo som včera povedal, že skutočná cena za licenciu je možno 5 mil. a niekto povie: Stačí, keď zaplatíš dva a ostatné, skúsme deliť. A toto ho už obmedzí, že to bude rovnaká tá cena, dnes, zajtra. Za päť, za desať rokov možno si ju budú môcť vedieť aj operátori, ktorí chcú pôsobiť na slovenskom trhu elektronických komunikácií, aj štandardne vypočítať, samozrejme, rámcovo.

    Ale mám tu ešte jeden problém, pán podpredseda Národnej rady, a považujte to za taký môj procedurálny návrh, pretože sme sa nevysporiadali s tým, čo tu bolo odznené. A otázka znie, má alebo nemá kompetenciu pán minister Uhliarik predkladať tento zákon za ministra Figeľa? Čiže chcem požiadať v rámci procedurálneho návrhu, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode a vysporiadali sa najprv s týmto návrhom. A potom pokračovali. Alebo nepokračovali v ňom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, rozprava je ukončená fakticky, vy ste len reagovali na poznámky faktické, takže tým pádom ja končím rozpravu. Samozrejme, už som informoval aj vášho kolegu, že som pýtal to uznesenie a pred hlasovaním určite s tým uznesením vás budeme musieť oboznámiť. Číslo uznesenia a tak ďalej.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Príliš komplikovaná a vážna téma na to, aby sme to riešili v nejakom takom časovom strese. A rozprúdila sa tá debata hlavne preto, že sa jedná o novelu zákona, ktorá ukladá telekomunikačnému úradu spoplatniť predĺženie licencie. To, čo dnes nebolo, a telekomunikačný úrad mohol aj spoplatniť, ale aj nemusel spoplatniť. Toto je gro tejto novely, že telekomunikačný úrad predĺženie tejto licencie musí spoplatniť. Ten, kto bol, je a bude zodpovedný za to, aká je hodnota tejto, tohto predĺženia, je telekomunikačný úrad. Ja chápem kolegu Vážneho v tom zmysle, že ako sa vysporiadať s tým, že by sme nejak mantinely telekomunikačného úradu dali do nejakých pravidiel zo zákona, aby sa teda vygenerovala objektívna cena. My sa dnes bavíme v podstate o dvoch licenciách, ktoré sú skoro rovnaké, jedného a druhého operátora. Ale ten úrad robí aj iné, iné licencie, aj tie, ktoré vôbec nepoužívajú koncových účastníkov, ktoré nemajú čísla, ktoré robia len dátové služby. Pri výpočte a stanovení hodnoty týchto frekvencií a tohto predĺženia telekomunikačný úrad musí prihliadať zo zákona, musí prihliadať, bude prihliadať na viacero kritérií, ktoré on bude musieť vyhodnotiť. Od pokrytia územia operátorom, od investovania do budúcna, porovnávania aktuálnej hodnoty týchto frekvencií a hlavne od možnosti využitia týchto frekvencií do budúcna, teda, aké služby, aké služby bude používať, alebo mu táto frekvencia umožní používať a ocenenie týchto služieb. A to bude mať vplyv aj toto bude mať vplyv na hodnotu predĺženia tejto licencie. Počet tých kritérií, na základe ktorých bude telekomunikačný úrad postupovať, dnes nie je známy a nepozná ich ani telekomunikačný úrad. Dnes, aby vychrlil, že to budú takéto a takéto kritéria a nič viac a nič menej. Je si treba ale uvedomiť, že o celom priebehu rozsahu určovania ceny týchto licencií, ceny hodnoty týchto licencií, tohto predĺženia, bude verejnosť informovaná. Úrad musí zo zákona absolvovať tzv. verejné konzultácie. To značí, že on návrh tých svojich kritérií a postup, akým bude postupovať pri tomto procese, zavesí na web. Verejnosť odborná, trhová budú môcť sa k tomu vyjadriť. Na základe tejto verejnej konzultácie telekomunikačný úrad vyhodnotí a na základe potom definitívne stanoví kritéria, na základe ktorých určí a stanoví hodnotu predĺženia týchto frekvencií. To značí, že nebude to svojvôla telekomunikačného úradu. A preto ja nedoporučujem nejak zužovať dnes mantinely, aj keď tam to slovíčko "najmä" v tom pozmeňovacom návrhu, "najmä". Aj keď vieme, že dnes sa prideľujú bloky čísiel operátorom, nielen čísla jednotlivé, bloky. A tie bloky má aj jeden aj druhý operátor úplne rovnaké. Ten počet tých čísiel, ktoré má pridelené v bloku. Ja som si takmer istý, že telekomunikačný úrad nebude môcť tú verejnú diskusiu nejak hodiť do koša a vyhodnotiť si to akokoľvek. Bude pod obrovským tlakom a dohľadom jednak obrovskej verejnosti, jednak aj Národnej rady, jednak aj vlády a jednak všetkých tých, ktorí sú do tohto procesu zapojení. To značí, že aby to nebolo súdne napadnuteľné, aby tá cena bola ozaj objektívna a obhájiteľná aj prípadne v súdnom spore, tak jednoducho bude musieť postupovať maximálne obozretne, objektívne, transparentne a otvorene. A to je myslím, že účel, účel aj tohto zákona. A preto neprikláňam sa ku schváleniu toho pozmeňovacieho návrhu pána kolegu Vážneho, aby tie definitívne kritéria boli stanovené vo verejnej diskusii na základe verejných konzultácii, aby ich bolo čo najviac a čo najobjektívnejších, aby sa vygenerovala cena dobrá aj pre štát, ale cena aj taká, aby bola motivácia ľuďom služby poskytovať čím ďalej tým lepšie, aby bola motivácia aj investovať.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Na vystúpenie... Chcel som povedať, že na vystúpenie pána spravodajcu nie je možné, ale vidím, že ste sa pomýlili. Takže teraz prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 17.00 hod. hlasovaním o prerokovaných návrhoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali... Kde mám kartu? Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Panie poslankyne, páni poslanci, v poradí, ako ich odporučím o nich hlasovať. Ešte z predchádzajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky nám zostalo hlasovanie

    o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, ktorú tlač máte v lavici ako tlač 196. Dávam hlasovať

    o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie písomne odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktorým Národná rada zoberie odpovede na vedomie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 20 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam

    návrh uznesenia o písomných odpovediach členov vlády na interepelácie poslancov,

    ktoré sme prerokovali dnes po hodine otázok a ktoré uznesenie máte v tlači 260.

    Pán poslanec Blanár nesúhlasil s odpoveďou ministra zahraničných vecí, preto osobitne dám hlasovať o námietke pána poslanca Blanára, ktorý nesúhlasí s odpoveďou, tak ako ju dostal od interpelovaného ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu. Teda mimo tejto odpovede hlasujeme o uznesení, ktorým zoberieme ostatné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov na vedomie.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za, 25 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili.

    Teraz dám hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada na požiadanie pána poslanca Blanára, ktorý interpeloval pána ministra zahraničných vecí, buď zoberie, alebo nezoberie na vedomie odpoveď, ktorú dostal pán poslanec.

    Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o odpovedi berie na vedomie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 61 proti. Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Líškovú, aby z poverenia zahraničného výboru predložila Národnej rade Návrh uznesenia, ktorým vyslovujeme súhlas medzi Dohodou Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci, ktorú prerokovávame ako tlač 208.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť zákonmi.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ako ho predložila pani poslankyňa Lišková.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 2 nehlasovali. Národná rada návrh uznesenia na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou schválila.

    Poprosím teraz, pána poslanca Krajkoviča, aby z poverenia zahraničného výboru predložil Národnej rade Návrh uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas Národnej rady s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej. Tlač prerokovávame pod číslom 261.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Moment, pán poslanec,

    o prerokovanom vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prerokovávame ako tlač 307 v skrátenom legislatívnom konaní, aby na základe prerokovania návrhu zákona vo výboroch ako aj stanoviska gestorského výboru uvádzal jednotlivé hlasovania k návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom jeden z nich, poslankyňa Sabolová podala procedurálny návrh, aby sme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy hlasovali osobitne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme, nie... Dajte hlasovať o bode č. 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy na návrh pána spoločného spravodajcu o bode č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali. Bod 3 zo spoločnej správy sme schválili. Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal. Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili. Tým sme, panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali všetky pozmeňovacie návrhy, v rozprave nebol podaný žiadny, v normatívnej podobe, iba procedurálny, ktorému sme vyhoveli. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a dopĺňajú zákony o zdravotných poisťovniach, ktorý prerokovávame ako tlač 307 ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Hlasujeme páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 105 za návrh, 35 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o ďalšom priebehu rokovania a postupe 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako rozhodol pán predseda. Už pred prerušením dopoludňajšieho rokovania vzhľadom na protokolárne povinnosti viacerých poslancov by sme dnes po odhlasovaní prerokovaných bodov prerušili rokovanie, zajtra pokračovali v rozprave o zákone o používaní jazyka národnostných menšín. Zajtra budeme rokovať do 16.00 hodiny. Toľko, panie poslankyne, páni poslanci... Panie poslankyne, páni poslanci, hlasovanie, ja viem, že je to pre nás všetkých dôležité, ale predpoklad toho, že rozprava k tomuto bodu programu bude rovnako dlhá ako tá, ktorá už prebehla podľa výsledku dĺžky času písomne prihlásených poslancov do rozpravy, tak je malý predpoklad, že zajtra o pol dvanástej, kedy sme si stanovili čas na hlasovanie, budeme mať o čom hlasovať. Takže, odporúčam, aby sme sa dohodli vzhľadom na to, že sme dnes a teraz odhlasovali všetky prerokované body, že hlasovať o zajtra prerokovaných bodoch budeme v utorok v dohodnutý termín o pol dvanástej, ako býva zvykom aj pri ostatných rokovacích dňoch, ak je s takýmto názorom a, pán predseda súhlasí, všeobecný súhlas poslancov.

  • Súhlasné výkriky z pléna.

  • Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie, zajtra o 9.00 hod. budeme pokračovať. Prepáčte, páni poslanci, ešte prosím o pozornosť, pán poslanec Glváč.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia tak, ako ho predložil spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali hlasovať

    o vládnom návrhu zákona, ktorým prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní zákon 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Keďže počas rokovania o tomto návrhu zákona došlo k pochybnostiam, či poverený, resp. člen vlády, ktorý uviedol v Národnej rade predložený vládny návrh zákona, má alebo nemá poverenie na zastupovanie neprítomného člena vlády, nedám hlasovať dnes o tomto návrhu. Už aj preto, lebo uznesenie vlády, ktorým Národná rada určila svojich alternátorov na prípadné zastupovanie neprítomných členov vlády, je zrejmé, že poverenie zastupovať pána podpredsedu vlády a ministra dopravy nemal pán minister, ktorý návrh zákona uviedol. Preto zajtra...

  • alebo v čase, kedy pán predseda rozhodne, pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu. Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále.

    A poprosím teraz pána poslanca Kvasničku, aby z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil Národnej rade hlasovanie o prerokovávanom návrhu.

  • Chcel by som vzhľadom na to, čo sa tu deje, podať procedurálny návrh, aby pred ďalšou schôdzou, aby sme zaviazali hlasovaním predsedu Národnej rady pred ďalšou schôdzou urobil školenie všetkým poslancom aj spolu s predkladateľmi zákonov, aby si nacvičili na nečisto jeden deň predtým tak, ako bude vyzerať rokovanie Národnej rady, aby sme nemuseli trikrát preberať jednotlivé body. A tak, ako bolo školenie poslancov, aby si to oni vždycky vyskúšali a potom zavolali ostatných.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, prerušujem rokovanie, zajtra o 9.00 hod. budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 17.27 hodine.