• Dobré ráno, dámy a páni, poprosím dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať šiestym dňom 16. schôdze Národnej rady.

    Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec Národnej rady.

    Pristúpime k

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 263 a spoločná správa je tlač 263a.

    Vzhľadom na to, že nasledujúcim bodom programu je aj

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 (tlač 262),

    kde spoločná správa je tlač 262a, gestorsky výbor odporúča Národnej rade zlúčiť rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom materiáli sa bude hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s odporúčaním gestorského výboru.

  • Súhlasná reakcia pléne.

  • Áno, ďakujem.

    Obidva materiály uvedie minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Nech sa páni, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, teším sa, že to slnečné pekné dopoludnie venujeme spolu zahraničnej politike a že máte o ňu záujem. To, čo už je menej radostné, sú možno také širšie spoločensko-politické okolnosti, za ktorých sa budeme spolu nad našou zahraničnou politikou zamýšľať. Tie okolnosti majú tri dimenzie, politickú, ekonomickú, ale aj, povedal by som, prírodovednú alebo environmentálnu.

    Je každému známe na Slovensku, že sa stále boríme s dôsledkami finančnej krízy, že stále gniavi ekonomiky nielen členských štátov Európskej únie, ale aj Spojených štátov a najväčších mocností na svete. Práve v tomto roku v Európe budeme prijímať nevídané opatrenia na to, aby sme minimálne ďalším krízam predchádzali a aby sme tej, s ktorou sa boríme, dôsledky minimalizovali. Žijeme ale aj dobu, keď dochádza k nevídaným pohybom v arabskom svete v severnej Afrike. Ako sme kedysi mali v Česko-Slovensku Pražskú jar, tak vidíme v arabskom svete ako keby jar arabskú, keď sa do pohybu dali ľudové hnutia vo veľkom počte krajín, aby sa aj tam ľudia mohli viac podieľať na verejnom živote a spravovať svoje krajiny. Tento vývoj tiež nepochybne kladie zvýšené nároky na nás všetkých a predovšetkým na slovenskú zahraničnú alebo diplomatickú službu. No ale v neposlednom rade sú to aj prírodné katastrofy, ktoré dnes vyľakali svet, nikoho nenechávajú ľahostajným. Za všetky spomeniem živelnú pohromu v Japonsku s obrovskými a ďalekosiahlymi dôsledkami nepochybne aj na Európu a nepochybne aj na Slovenskú republiku. Toto je, myslím, veľmi vážny rámec, v rámci ktorého sa dnes pohybujeme a ktorý determinuje aj kroky a aktivity zahraničnej služby, zahraničnej politiky.

    Rok 2010 bol nepochybne na Slovensku poznamenaný parlamentnými voľbami, došlo v polovičke roku ku striedaniu stráží. Myslím, že čo len trošku pozorný divák alebo fanúšik, alebo pozorovateľ zahraničnej politiky mohol v nej pobadať to, čo sa dalo pobadať v politike ako takej na Slovensku, a síce zmenu alebo obrat politiky od politiky, povedal by som, ľahko populistickej niekedy aj menej ľahko populistickej k politike zodpovednej, k politike hodnôt. Toto by som chcel, a myslím si, že to aj viem, ilustrovať na celom rade príbehov, či je to vzťah k našim susedom, či je to spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, či to je postoj k prenasledovaným ľuďom či možno v najbližšom Bielorusku alebo v najvzdialenejšej Kube, naša politika sa opierala o jasnú, tradičnú, hodnotovú škálu. Zrejme aj preto som pomenoval program zahraničnej politiky pre volebné obdobie politickým desatorom, aby bolo evidentné, že naša politika nie je politikou štyroch svetových strán, pretože taká môže byť každá politika, ale že v rámci týchto svetových strán dokážeme aj rozlišovať, kde ktorý vektor zahraničnej politiky sa nachádza. Myslím si, že práve táto skutočnosť najvýraznejšie charakterizovala zahraničnú politiku v roku 2010.

    A teraz celkom konkrétne by som vypichol niektoré kľúčové ťažiskové atribúty tejto zahraničnej politiky v minulom roku.

    Začal by som konštatovaním, že platí, myslím, všeobecná zásada, že zahraničná politika je iba odrazom politiky vnútornej. A preto sme sa snažili správať nielen ako samostatný rezort, rezort zahraničnej služby, rezort diplomacie, ale aj ako organická súčasť vlády Slovenskej republiky.

    Vo vzťahu k našej ústavnej a zákonnej kompetencii sme za základ považovali rozvinúť aktívnu, priateľskú a perspektívnu susedskú politiku. Myslím, že je všeobecne známe, že keď človek má dobrého suseda, že tak aj hodnota jeho príbytku narastá. A záujmom normálneho človeka je, aby mal suseda dobrého, stabilného, pevného, slušného, priateľského. Tomu zodpovedala aj naša politika voči susedom. Myslím, že nemusím siahodlho hovoriť, že Česká republika je krajinou, s ktorou máme, chvalabohu, nadštandardné a, verím, aj trvalo udržateľne nadštandardné susedské vzťahy. Poľsko vnímame ako strategického partnera. Je to krajina, ktorá je nielen veľká, ale aj politicky nesmierne významná a je súčasťou Weimarskej trojky, má veľmi významné postavenie nielen v európskom, ale aj v omnoho širšom meradle. Nikdy sme s Poľskom nemali žiaden konflikt, rozumieme si jazykovo, sme si ľudsky veľmi blízki. Myslím, že ten potenciál aj pre rozvoj ekonomiky, obchodu, ale aj cestovného ruchu je stále ešte ohromný a nie dostatočne využitý. Myslím si, že naším tradičným dobrým spojencom v Európe môže byť, je a bude Rakúska republika. Nová Dunajská stratégia, ktorá bola iniciovaná Rakúskou republikou, nám ponúka ďalšie konkrétne možnosti na dobrú spoluprácu. Ukrajina je naším najväčším susedom. Je to krajina, ktorá sa usiluje o modernizáciu, transformáciu, v konečnom dôsledku o európsku integráciu. Preto jej venujeme, začali sme jej venovať a budeme jej venovať veľmi výraznú pozornosť. Myslím, že sa k tomu vrátim. Neurobím žiadne prekvapujúce vyhlásenie, keď poviem, že Maďarská republika je najcitlivejší element našej susedskej politiky. Ale aj tu sme mohli zaznamenať po nástupe novej vlády zmenu kurzu od trápnej konfrontácie, ktorá k ničomu nevedie, k sebavedomému, ale kultivovanému presadzovaniu našich záujmov vrátane princípov dobrej, normálnej, znášanlivej a perspektívnej susedskej politiky. Prvého júla sme prevzali predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke. Tomu sme podriadili aj intenzitu našej regionálnej spolupráce. Vždy je dôležitý výsledok pre naozaj fanúšikov zahraničnej politiky. Pripomeniem výrok ministra zahraničných vecí Českej republiky Karla Schwarzenberga, naposledy bol v Bratislave, keď sme mali rozšírené ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s krajinami Východného partnerstva, ktoré poctil svojou návštevou aj nemecký minister zahraničných vecí aj šéfka európskej diplomacie Baronesa Ashton a komisár pre rozšírenie Štefan Füle, keď Karel Schwarzenberg povedal, že na takom hodnotnom podujatí Vyšehradskej štvorky ešte nebol. To bol jeho citát, ktorý myslím, hovorí za všetko. A iste nemusím pripomínať politické skúsenosti môjho českého kolegu. Autorita Vyšehradskej štvorky sa prejavila v celom rade konkrétnych hodnotných projektov, od projektov environmentálnych cez infraštruktúrne až po projekty ekonomickej bezpečnosti. Mali sme jasnú agendu a túto sme aj intenzívne rozvíjali. Vlani dôkazom aj rešpektu slovenského predsedníctva bolo ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s našimi kolegami západného Balkánu. Nie je to náhoda, viete, že sme sa sústredili na dva vektory zahraničnej politiky. A to je vektor východný, krajiny Východného partnerstva, a vektor juhozápadnej Európy alebo západného Balkánu. Toto stretnutie bolo veľmi významné aj preto, že viaceré krajiny západného Balkánu, bývalej Juhoslávie, urobili práve v minulom roku výrazný obrat smerom k Európe. A myslím, že bez zveličenia môžem prehlásiť, že nie zanedbateľný prínos v tomto obrate má aj Slovenská republika. Pripomínam náš príspevok k tomu, že Srbsko napokon prispôsobilo, upravilo obsah textu rezolúcie k poradnému posudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý sa týkal jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Aj vplyvom našich aktivít napokon Srbsko upravilo text tak, že sme mohli za rezolúciu hlasovať všetci, nielen členovia Európskej únie, ale aj Spojené štáty americké. Výrazom veľkej autority samotnej regionálnej spolupráce, ale aj slovenského predsedníctva podľa môjho názoru, a to sú opäť fakty, bola skutočnosť, že pred tromi európskymi summitmi Európskej rady v druhej polovici minulého roku sa stretli premiéri Vyšehradskej štvorky s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie, tak s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom ako aj s predsedom Európskej rady Van Rompuyom, ako aj s predsedom Európskeho parlamentu pánom Buzekom.

    Druhý rozmer, ktorý chcem zdôrazniť vo svojom expozé, je naša angažovanosť ako člena Európskej únie, ale aj eurozóny. Aj tu sme zaznamenali po parlamentných voľbách výraznú zmenu. Poviem to rovno, aby som nestrácal veľa času. Po voľbách sme realizovali to, čo sme vyhlasovali alebo, ak chcete, sľubovali občanom pred voľbami. Nepodieľame sa na pôžičke Grécku. A dovolím si to trošku brutálnejšie a menej diplomaticky povedať, že len slepý nevidí dnes, že to bolo rozhodnutie správne, principiálne. Vychádzalo z našich hodnotových skúseností. Vychádzalo z toho, čo pretrpeli občania Slovenskej republiky v období, keď sme riešili 20-percentnú mieru nezamestnanosti, keď sme riešili obrovskú biedu po celom Slovensku, biedu, ktorá súvisela s prechodom našej ekonomiky starej, neperspektívnej na slobodnú, perspektívnu ekonomiku. Všetci si veľmi dobre pamätáme, aké to bolo bolestivé, ale nikomu nie sme do dnešného dňa ani jeden jediný cent dlžní. Dokázali sme to vydržať, aj keď sme boli veľmi dole a veľmi to bolelo. Preto sme sa vzpriečili morálnemu hazardu iných, ktorí si dokázali vylepšovať životné pomery na úkor budúcich generácií. A takto, sa domnievam, nie je možné interpretovať solidaritu, pretože solidarita je jav, kedy sa tí, ktorí vládzu a sú bohatší, solidarizujú s tými, ktorí sú chorí, nevládzu alebo sú chudobnejší. Bez toho, že krajiny a aj politici nebudú znášať dôsledky za svoje nezodpovedné správanie, v Európe v konečnom dôsledku sa z problémov nedostaneme. Toto bolo naše principiálne stanovisko, ktoré sme dokázali obhájiť na všetkých relevantných európskych fórach. Nechce sa mi dnes vám pripomínať, kto len trošku sleduje, ako sa vyvíjajú ratingy jednotlivých ekonomík, vie, o čom hovorím, a vie, že tie riešenia, ktoré sme ponúkali, áno, vrátane bankrotu nezodpovednej krajiny, v Európe to neradi počúvajú, tak hovoria o reštrukturalizácii dlhov, nech sa páči. Bez reštrukturalizácie dlhov, bez toho, že za to nezodpovedné správanie budú pykať všetci, aj komerčné banky, tučné, bohaté, súkromné komerčné banky, nielenže sa nevyhrabeme zo súčasných problémov, ale aj prídu problémy nové. Myslím si, že aj toto bol dôkaz vernosti našej politiky vrátane politiky zahraničnej v oblasti pôsobenia ako európskeho spojenca alebo partnera.

    Spomeniem v treťom bode dva kľúčové zásadné vektory, na ktoré sa Slovenská zahraničná politika orientuje. A to je západný Balkán a Východné partnerstvo. Myslím, že som spomenul niektoré aktivity, ktoré sme venovali obom zoskupeniam vo formáte Vyšehradskej štvorky, ale chcem doplniť túto informáciu aj tým, že sme veľmi aktívni bilaterálne. Významnú časť oficiálnej rozvojovej pomoci, spoluprácu so slovenskými mimovládkami, ale aj aktivity ministerstva zahraničných vecí venujeme týmto dvom dimenziám našej susedskej politiky alebo zahraničnopolitickej orientácie. Spomeniem len námatkovo, aby to bolo hmatateľné, že v Moldavsku a na Ukrajine sme otvorili tzv. národné konventy. Možno si pamätáte, keď sa Slovensko rozhodlo o vstupe do Európskej únie. Bolo vtedy treba spájať ľudí rôznej farby, rôzneho zmýšľania, poviem to vulgárne, bývalých komunistov, bývalých disidentov, prizvať mládežnícke organizácie, prizvať cirkev, mimovládky. A tak sa zrodil nápad Národného konventu. Myslím si, že to bol dobrý nápad, lebo len za rokovacím stolom sa dajú hľadať východiská. A tak ponúkame transfer našich skúseností. Na ministerstve zahraničných vecí sme vlani zriadili Centrum pre zdieľanie skúseností. Výsledkom našich aktivít je, že sám som otvoril takýto konvent v Moldavsku pred ostatnými parlamentnými voľbami v novembri. Kolega Ježovica ho otvoril na Ukrajine. Teraz 4. apríla ho otvárame v Čiernej Hore. Významná časť prostriedkov našej rozvojovej pomoci smeruje do týchto krajín na obnovu škôl, ale aj napr. v Moldavsku aj do obcí na zabezpečenie pitnej vody. Veľmi sme aktívni v krajinách bývalej Juhoslávie. Spomenul som veľmi pozitívny obrat a jednoznačný príklon Srbska k Európskej únii. Rovnako sme aktívni aj voči Čiernej Hore. A zvyšujeme svoje aktivity, budeme zvyšovať svoje aktivity voči Bosne a Hercegovine. Chorváti potrebujú urobiť do Únie posledný krok, ale k tomu sa ešte vrátim. Boli sme veľmi aktívni v Bielorusku. Boli tam prezidentské voľby na sklonku uplynulého roku, preto sa k tomu potom vrátim v tej druhej časti, ale boli sme veľmi aktívni v Bielorusku pred voľbami, počas volieb naším monitoringom, spoluprácou s mimovládkami.

    Štvrtý element, ktorý chcem zdôrazniť, je ekonomický rozmer našej zahraničnej služby. Myslím si, že aj vďaka porozumeniu koaličných partnerov, najmä SaS, sa nám podaril krok, ktorý sa nám dlho nedaril urobiť. A to je znovu integrovať obchodné zastúpenia pod jeden rezort. Bolo nenormálne, že sme mali dva druhy ambasád v zahraničí. Bolo nenormálne, že obchodní zástupcovia si robili, čo chceli, alebo nerobili, pretože boli ďaleko spod dozoru. Je úplne normálne, že nielenže budú v rámci našich misií fungovať títo obchodní zástupcovia, ale je úplne normálne, že ekonomizácia našej zahraničnej služby sa stáva úplnou prioritou našej politiky. To vám hovorím otvorene. Chcem vám povedať dopredu, že v júli na výročnom stretnutí s našim diplomatickým zborom toto bude priorita číslo jeden. Opäť sa k tomu vrátim krátko v druhej časti, ale to, že sme sa dokázali politicky dohodnúť v rámci koalície, to, že sme to technicky zabezpečili, to, že od 1. januára tohto roku sú obchodné zastúpenia integrálnou súčasťou našich ambasád alebo zahraničnej služby, považujem za významný prínos.

    Piata zastávka bude venovaná energetickej bezpečnosti. Už som sa zmienil o našom stretnutí s kolegami západného Balkánu. Pripomeniem, že moji kolegovia z V-4 v rámci tohto stretnutia sa zúčastnili sprievodnej konferencie GLOBSEC, ktorá je venovaná otázkam globálnej bezpečnosti. Vtedy sme vyjadrovali viacero želaní. Niektoré z nich sa medzi tým stali skutočnosťou. Počas návštevy maďarského premiéra bola podpísaná zmluva o plynovom prepojení medzi Veľkým Krtíšom a obcou Vecsés na druhej strane. Za krátky čas, verím, bude toto plynové prepojenie realitou. Rovnako som informovaný, že sú pripravené zmluvy o budúcich zmluvách o prepojení plynových sústav, slovenskej a poľskej. Takže verím, že do niekoľkých málo rokov bude severojužné plynové prepojenie realitou, čo nepochybne prispeje k diverzifikácii, a teda k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Rovnako vám chcem pripomenúť, že tesne pred Vianocami som sa s kolegom Miškovom zúčastnil v Baumgartene otvorenia tzv. reverzného spätného chodu. Teda bude možné v prípade, že by, nedajbože, došlo k podobným problémom ako začiatkom roku 2009, ťahať plyn aj zo západu na Slovensko, a nie tak, že budeme o to bojovať niekoľko dlhých dní alebo týždňov, ale, ľudovo povedané, otočením jednej páky.

    No a napokon spomeniem ešte ďalší rozmer, ktorý nie je tak viditeľný. Ale keď sa človek dostane do núdzovej pozície, je veľmi vážny. A to sú naše konzulárne služby. Vo svete je veľa nešťastia, žiaľ. Vždy sa snažíme ľuďom pomáhať, či to bol incident na letisku v Moskve alebo to bola evakuácia ľudí z Egypta, kde náš špeciál zviezol nielen Slovákov, ale aj Čechov, Maďarov a príslušníkov iných krajín. Alebo to bolo potom v Líbyi. Ale je to ešte stále v Japonsku. Všade tam sa snažíme poskytovať konzulárne služby zo všetkých síl. Spomeniem aj príbeh chlapca, ktorý je unesený do Egypta, ktorého matka, starí rodičia sú veľmi nešťastní, lebo súdy rozhodli, že patrí matke na Slovensko, ale úrady ho nevedia alebo nechcú z Egypta vydať. Vyvíjame enormné úsilie aj na politickom poli, aby sme dokázali zabezpečiť či už využiteľnosť práva alebo takých štandardov, aby ľudské práva boli dodržiavané a aby záujmy občanov Európskej únie, a teda aj Slovenskej republiky boli chránené.

    Pán predseda, spomeniem v druhej časti teda už len niekoľko aktivít, ktoré vlastne budú kontinuitou alebo pokračovaním aktivít, ktoré sme rozbehli minulého roku, lebo domnievam sa, že aj preto výbor odporučil, aby sme to spojili. Mnoho z toho, čo sme rozbehli v druhej polovici minulého roku, sa stalo prioritou pre rok aktuálny.

    Veľmi intenzívne rozvíjame a budeme rozvíjať naše susedské vzťahy. Rok 2011 je a mal by byť rokom strednej Európy. Prvého júla odovzdáme predsednícku štafetu Vyšehradskej štvorky Českej republike. Viete, že Maďarsko predsedá Európskej únii, viete, že priority maďarského predsedníctva sú veľmi významné. Mnohé sú kľúčové aj pre Slovenskú republiku. Niektoré sú nové, ale veľmi dôležité, ako je riešenie rómskej problematiky. Maďarsko v polovici roka odovzdá štafetu predsedníctva Európskej únie Poľskej republike. Viem, že Poliaci chcú zorganizovať podobný summit s východnými partnermi, s krajinami Východného partnerstva, ale na vyššej úrovni premiérskej, čo bude nadväzovať na aktivity rozbehnuté počas slovenského predsedníctva. Budeme rozvíjať novú oblasť, oblasť Dunajskej stratégie. V júni na summite by formálne mala byť schválená. Viete, že sú tam konkrétne oblasti, viete, že tieto konkrétne oblasti, ktoré majú dopad, môžu mať, verím, že to tak bude, dopad na ľudí. Majú svojich sponzorov, aj Slovensko sponzoruje dve oblasti. Verím, že Dunajská stratégia bude ďalším hnacím motorom rozvoja nášho regiónu. Čo sa týka susedov, budeme pokračovať v tom, aby sme si naozaj udržali s Čechmi to nadštandardné partnerstvo, s Poliakmi zase partnerstvo strategické. Budeme sa usilovať, aby s Maďarskom bolo menej nedorozumení a viacej principiálnych riešení, ktoré sú a budú na prospech občanov Slovenskej republiky. Veľmi intenzívne sa budeme venovať Ukrajine. Na výbore som bol poctený a potešený záujmom poslancov o tento vektor. Máme veľmi konkrétne predstavy, ako aktívne na Ukrajine pôsobiť či už ďalším zvoľňovaním vízovej povinnosti alebo, ak chcete, vízovou liberalizáciou až po veľmi konkrétne projekty reformné, modernizačné, ktoré potrebuje Ukrajina v jednotlivých rezortoch, v jednotlivých segmentoch. V rámci našich priorít budeme, samozrejme, dbať o krajiny Východného partnerstva a o krajiny západného Balkánu. Špecifickú pozornosť venujeme a budeme venovať Bielorusku. Mohli ste si prečítať, všimnúť, že pred stretnutím V-4 plus Východné partnerstvo som prijal šiestich predstaviteľov bieloruskej opozície, bývalých prezidentských kandidátov, politických väzňov. Mohli ste si všimnúť, že sme zorganizovali verejné zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí na podporu väznených bieloruských aktivistov. Môžem vám prezradiť, že som pred mesiacom napísal Baronese Ashton žiadosť, aby sme sa k Bielorusku vrátili na marcovom summite Európskej rady, na Rade pre zahraničnú politiku. A chcem vás informovať, že pracujeme na našej predstave, ako sa správať voči bieloruskému režimu tak, aby prepustil politických väzňov. Hovorím o tom preto, aby ste mali konkrétnu informáciu o tom, že to nie sú len reči, ale aj konkrétne aktivity, ktoré budeme tohto roku na prospech občanov Bieloruska rozvíjať. Rovnako chcem vás informovať, že máme konkrétnu predstavu o pomoci nielen Bielorusku, o aktivitách na Ukrajine, ale aj Moldavsku, že máme veľké plány, ako tejto krajine, ktorá by mohla byť prvou európskou vlajkou v krajinách Východného partnerstva, naďalej tak konkrétne pomáhať, ako sme pomáhali doposiaľ. No a chceme byť aktívnejší aj v takých citlivých témach, ako je vzťah Azerbajdžanu a Arménska, kde hlavne Náhorný Karabach je veľmi nepríjemným problémom. A chceme byť aktívnejší aj v Gruzínsku. Čo sa týka krajín bývalej Juhoslávie, veríme, že rok 2011 bude nesmierne významný pre tri krajiny minimálne. Po prvé, veríme, že Chorváti dokončia svoje prístupové rokovania. Bolo by dobré, keby to bolo ešte pod maďarským predsedníctvom. Dňa 26. apríla cestujem do Záhrebu. Pozval som rakúskeho kolegu, aby sme boli hlasnejší, možno silnejší. Chceme veľmi silno podporiť Chorvátov a presviedčať aj Komisiu aj partnerov v Európskej únii, aby sa Chorvátov nebáli, aby sme prekonali únavu z rozšírenia a aby Chorváti dostali teda zelenú, ako som povedal, schválením záverečnej kapitoly a ukončením prístupových rokovaní. Druhou a treťou krajinou, ktorá tohto roku môže zaznamenať významný úspech, je Čierna Hora a Srbsko. Rok 2011 by mal byť rokom začatia negociačných rozhovorov, Čierna Hora už má pozitívne avis, Srbi zažiadali, verím, že pozitívne hodnotenie dostanú. Na Bruselskom fóre cez víkend som si dovolil, lebo na jednom z panelov sedel prezident Tadič a predseda vlády Lukšič, takú metaforu, že mi to pripomína Česko-Slovensko po roku 1992, keď sme sa mierovo rozdelili, aby sme sa o 12 rokov znovu reintegrovali, alebo, keď chcete, zišli v jednej rodine v Európskej únii. Bolo to veľmi, veľmi povzbudzujúce vidieť vedľa seba prezidenta Srbska, predsedu vlády Čiernej Hory s plánmi, ktoré boli veľmi podobné tým našim po roku 1992. A, samozrejme, nezabudol som im pripomenúť, že mám pocit, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nikdy neboli lepšie, ako sú dnes.

    Čo sa týka druhej, možno ťažko to vážiť, možno aj prvej priority, tá je úplne jasná, ochrana našej spoločnej meny a nášho spoločného Európskeho partnerstva. Máme eminentný záujem na stabilnej spoločnej mene, na dynamike a konkurencieschopnosti jednak členských štátov Európskej únie, ale EÚ aj ako celku. Preto sa veľmi aktívne správame, veľmi aktívne. Viete, že významné veci sa už udiali, že prebieha takzvaný ekonomický semester po prvýkrát, kolega Mikloš musí v apríli predložiť prvú predstavu o štátnom rozpočte, ktorá bude verifikovaná, konzultovaná na európskej úrovni, aby bola dôvera, aby sme si plnili záväzky znižovať deficity verejných financií. Viete, že sa pripravuje schválenie významného legislatívneho balíka šiestich zákonov, tak aby sme boli disciplinovanejší, zodpovednejší a aj trestaní, keď nebudeme zodpovední. Viete, že sa pripravuje inštitúcia o tri roky, aby mohla poslúžiť pre výkyvy jednotlivých ekonomik, ale za prísnych podmienok a presných transparentných pravidiel. Ale zároveň chcem vás informovať, čo pozorní pozorovatelia zahraničnej politiky vedia, že najmä kolegovi Miklošovi, ale viacerí sme mu pomáhali, sa podarilo presadiť spravodlivejší distribučný kľúč, ktorý na druhej strane šetrí aj veľké peniaze Slovákov, pretože Slovensko bude prispievať na tú budúcu inštitúciu známu pod názvom ESM alebo, ak chceme, Európsky stabilizačný mechanizmus podstatne menej peňazí, pretože sme dokázali, že ten kľúč by mal byť spravodlivejší.

    Nebudem sa už veľmi vracať k ďalším témam, ktoré som rozvíjal v predchádzajúcej časti, len pripomeniem, že nesmierne dôležitou prioritou aktuálneho roku bude ekonomická dimenzia našej zahraničnej služby. Vrcholí verejná súťaž o prvého obchoďáka v rezorte, poviem to tak ľudovo, na generálneho riaditeľa príslušnej sekcie. Doslova v týchto dňoch bude vymenovaný. A potom budeme reformovať celú sieť našich obchodných zastúpení tak, aby tam boli ľudia kvalitní a aby pokrývala tie regióny, tie územia, kde máme veľký potenciál umiestňovať naše výrobky, získavať investície, rozvíjať obchod a cestovný ruch, cestovný ruch obojsmerný, nielen zo Slovenska von, ale aj zo sveta na Slovensko, lebo aj Slovensko má v oblasti cestovného ruchu nielen čo ponúknuť dnes, lebo som presvedčený, že má aj ohromný potenciál. Spomeniem vnútornú reformu rezortu. K 30. júnu ju pripravujeme bez veľkého kriku. Chcem vás informovať, že ku koncu roku sme znížili stavy o 9,2 %. Súčasťou reformy k 30. júnu bude nielen zoštíhlenie rezortu, ale, som hlboko presvedčený, aj jeho zásadné skvalitnenie. Aj my potrebujeme novú krv, aj my chceme dosiahnuť viacej muziky za menej peňazí. Som o tom hlboko presvedčený, že to sa dá. Ako behám po svete, tak stále sa presviedčam, koľko máme veľa kvalitných mladých talentovaných ľudí, ktorým je potrebné dať šancu aj na našich misiách, ale aj v našej centrále.

    Panie poslankyne, páni poslanci chcem ešte spomenúť dve skutočnosti, skôr ako sa pokúsim o záverečný odsek. Tou prvou skutočnosťou je fakt, že súčasťou zahraničnej služby je nielen pôsobenie ministerstva zahraničných vecí, naše aktivity, ale, samozrejme, aj pôsobenie vrcholných ústavných činiteľov. Ja som sa zmienil o niektorých aktivitách predsedníčky vlády. Chcem doplniť túto informáciu aj o tri nesmierne vážne misie, ktoré vykonal prezident Slovenskej republiky v minulom roku, na ktorých som mal česť ho aj sprevádzať a ktoré boli významné. Po prvé to bolo úspešné vystúpenie pána prezidenta na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku. Po druhé to bolo nemenej úspešné vystúpenie a pôsobenie na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej členovia sa po dlhých, dlhých rokoch stretli, a to v Kazachstane s nádejou oživiť dialóg o riešení zmrazených konfliktov, ktorých, žiaľ, aj v našej blízkosti je ešte veľmi veľa. No a napokon sa zmienim o misii pána prezidenta Gašparoviča na summite Severoatlantickej aliancie, kde aj vďaka aktívnemu príspevku Slovenska bol schválený Nový strategický koncept. Samozrejme, tak pán prezident, ako aj pani premiérka, ako aj predseda Národnej rady absolvovali viaceré významné zahraničné cesty. Prijali viacerých významných zahraničných hostí. Slovensko je krajinou vyhľadávanou, je krajinou, ktorú najmä v tých oblastiach, ktoré som spomenul ako naše priority, zahraničie načúva a zaujíma sa o naše skúsenosti. Možno doplním tú informáciu aj o to, že ja som navštívil všetky susedné krajiny, ale bol som aj v Amerike, v Paríži a v Berlíne. A druhá vec, ktorú som chcel ešte doplniť, je fakt, že sme si plnili, a, myslím, celkom úspešne, svoje záväzky v mierových misiách, tak na Cypre, kde pôsobíme pod zástavou OSN, tak v Afganistane, kde pôsobíme pod zástavou aliancie ako aj v Bosne a Hercegovine, kde pôsobíme pod zástavou Európskej únie.

    Takže, dámy a páni, pokúsil som sa o taký komplexnejší pohľad na naše aktivity v roku predchádzajúcom, pokúsil som sa vás informovať, ako vnímame svoje priority v roku aktuálnom. Chcel by som to zhrnúť do ubezpečenia, že veľmi dobre si uvedomujeme, že našou povinnosťou je presadzovať, obhajovať naše slovenské záujmy a zároveň že je našou povinnosťou, aby sme boli prínosní pre dobrú susedskú politiku, pre regionálne zoskupenie, pre Vyšehradskú štvorku, samozrejme, aj v širšom priestore, a že je našou povinnosťou byť platným prínosným partnerom tak v rodine Európskej únie, ako aj v transatlantickom spoločenstve. Tomu sa budeme v roku 2011 venovať zo všetkých síl. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Juraja Drobu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania materiálov vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 257 z 23. februára 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práv a národnostné menšiny. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2011 č. 83, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 21. marca 2011 č. 37 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 47 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.

    Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.

    Gestorský výbor zároveň odporučil zlúčiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky rozpravu k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, čo je tlač 262, a Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 (tlač 263).

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, čo je tlač 263a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 61 z 22. marca 2011. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne, pán predseda. Otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania, resp. asi by som mal ešte predniesť aj druhú správu zároveň, keďže sme zlúčili obidva body.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Dobre. Takže tým, že sme zlúčili rozpravu k obidvom bodom programu, tak prednesiem aj druhú správu.

    Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 vo výboroch Národnej rady.

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, čo je tlač 262, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 257 zo dňa 23. februára 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2011 č. 82, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 21. marca 2011 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 17. marca 2011 odporučili Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011.

    Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011.

    Gestorský výbor zároveň odporučil zlúčiť na schôdzi Národnej rady rozpravu k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 a k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 62 dňa 22. marca 2011. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohu spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, od kolegu Drobu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť pár postrehmi k hodnoteniu zahraničnej politiky a jej zameraniu na najbližšie obdobie. Mojou ambíciou nie je venovať sa všetkým oblastiam a témam, ktoré sú v diskutovanom materiáli obsiahnuté. Vo svojom vystúpení spomeniem niekoľko okruhov, ktoré považujem za najdôležitejšie.

    Je potrebné oceniť zásadnú zmenu paradigmy zahraničnej politiky zo 4-vektorovej na jasne hodnotovo orientovanú. Predchádzajúca vláda urobila v zahraničnej politike niekoľko neuvážených rozhodnutí a krokov. Odštartovala to, samozrejme, účasť Jána Slotu a jeho strany vo vláde. Na toto netreba zabúdať. Okrem množstva domácich problémov to spôsobilo niekoľko zásadných zahraničnopolitických problémov. So Slovenskou národnou stranu vedenou Jánom Slotom ako súčasťou vládnej koalície sa úspešná diplomacia robí ťažko.

    Ďalšími krokmi minulej vlády, ktoré som vnímal so zdvihnutými brvami, bolo ostentatívne bratanie sa s kubánskym komunistickým režimom či priateľská návšteva u diktátora Mu’ammara Kaddáfího.

    Hodnotami, ktoré súčasná vláda zastáva a presadzuje aj v zahraničnej politike, sú sloboda, zodpovednosť, zásadovosť, podpora demokracie a ochrana ľudských práv. Mali by sme byť principiálni a pre partnerov spoľahliví a čitateľní.

    Susedské vzťahy považujem za nesmierne dôležité. Vzájomné spory a napätia vo vzťahoch s Maďarskom nás v zahraničí oslabovali a viazali personálne a zdrojové kapacity našej zahraničnej služby. Mnohé z tém a otázok z našich vzájomných vzťahov nie sú jednoznačné a jednoduché. Maďarsko nie je jednoduchý partner a tieto témy nemajú jednoduché riešenia. Silné gestá nepomáhajú, skôr naopak, som rád, že podľa toho začala konať aj naša diplomacia. Oceňujem celkové upokojenie atmosféry a sústredenie sa na dialóg a konštruktívnu spoluprácu. Slovensko a Maďarsko sú partneri a spojenci. A tak by mali vyzerať aj naše vzťahy.

    Za seba a za kolegov v zahraničnom výbore vás, pán minister, môžem uistiť, že poslanci Národnej rady sú pripravení vláde aj vám pomôcť tam, kde cítite, že parlamentná diplomacia môže byť na osoh. Koncom apríla ide veľká časť nášho zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na oficiálnu návštevu zahraničného výboru maďarského parlamentu v Budapešti. Je to v poradí už druhé stretnutie tohto druhu, čo len dokumentuje dôležitosť, ktorú slovensko-maďarským vzťahom venujeme aj my poslanci. Môžem vás uistiť, že s maďarskými kolegami budeme otvorene diskutovať o hlavných problémoch medzi našimi krajinami a vecnosť a obsah pôjdu na úkor diplomacie a politickej korektnosti. Často sú poslanci tí, ktorí dokážu vo veľkej miere ovplyvniť oficiálne stanovisko štátu.

    K ďalšej téme. Som zástancom názoru, že V-4 je unikátny model úspešnej regionálnej spolupráce a ako taký je zaujímavý a atraktívny aj pre iné regióny. V-4 má perspektívu ďalšieho zbližovania. Mojím cieľom je vytvorenie solídneho a koherentného bloku, ktorý bude mať svoju silu aj v rámci NATO, aj v rámci Európskej únie. Som rád, že V-4 je takto čoraz intenzívnejšie aj vnímaná. V tejto súvislosti by som rád ocenil mimoriadne aktívne predsedníctvo Slovenskej republiky vo V-4. Podarilo sa realizovať niekoľko veľmi úspešných podujatí a Slovenská republika a značka V-4 tým kvalitatívne boli posilnené. Za kľúčové považujem predovšetkým aktívne angažmán Poľska, ktoré je svojou váhou síce silnejšie ako zvyšné tri krajiny dohromady, ale malo by vidieť prínos svojich partnerov v celkovej pozícii tohto jedinečného stredoeurópskeho bloku. Je v našom záujme, aby celková sila hlasu V-4 v rámci Európskej únie bola ešte posilnená.

    Čo sa týka posilnenia Slovenska v Európskej únii, potrebujeme sa zamerať na to, aby sa viac schopných slovenských diplomatov dostalo na kľúčové posty v rámci Únie. Našim kandidátom poskytneme maximálnu podporu. Pri rozmýšľaní o Európskej únii si musíme klásť zásadné otázky: Kto sú naši partneri. Kto v spoločných inštitúciách stojí na našej strane? Ako si kultivovať koalície? Ako budovať značku alebo brand ako krajina, ktorá je všeobecne známa tým, že má veľmi jasné priority a je čitateľná? Schvaľujem orientáciu našej zahraničnej politiky na západný Balkán. S krajinami regiónu nás spájajú mnohé väzby, disponujeme kreditom, expertízou a o naše skúsenosti z procesu transformácie spoločnosti je veľký záujem. Západný Balkán a Východné partnerstvo sú zároveň oblasti, v ktorých našu unikátnu znalosť oceňujú aj naši partneri v západnej Európe a v NATO. Vieme prinášať konkrétnu pridanú hodnotu, a preto verím, že naše aktívne pôsobenie a spolupráca s krajinami regiónu budú pokračovať aj naďalej.

    So znepokojením pozorujem vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Problémy týchto dvoch krajín sa nás bezprostredne týkajú. Ukrajina sa posúva smerom k autoritárskemu režimu, Lukašenko pritvrdil na všetkých frontoch. Iba Moldavsko je na tom s demokraciou trošku lepšie ako pred piatimi rokmi. Pokiaľ bude v Kyjeve vládnuť kleptokratická elita, nepomôže to hospodárskemu rastu na východe Slovenska. Región by mal potenciál vyzerať úplne inak. Stačilo by, aby Ukrajina rástla aspoň tak, ako rástlo Slovensko v nie úplne najšťastnejších deväťdesiatych rokoch. Pán minister, veľmi oceňujem odvahu a správnosť rozhodnutia podporiť aktivity Bieloruska aj aktivitami priamo tu na Slovensku a poukázať na obrovský problém s demokraciou, ktorý táto krajina v súčasnosti zažíva. Myslím si, že to bolo odvážne gesto a presne takéto gestá sa nám vyplatia a slovenská zahraničná politika bude mať jasné profilovanie, jasné formovanie.

    Bol som hrdý na Slovensko, keď sme v parlamente odmietli pôžičku Grécku. Ako ukazuje ďalší vývoj, problémy Grécka sú natoľko závažné, že analytici sú skeptickí ohľadom schopnosti Grécka prekonať túto dlhovú krízu aj napriek pomoci európskych záchranných mechanizmov. Zachraňovať nezachrániteľné by bola najhoršia možná politika. Som hrdý na to, že predovšetkým dve strany vládnej koalície našli odvahu ísť proti stále dominantnejšej politickej korektnosti Európskej únie a rozhodli sa verejne prezentovať a obhájiť to, čo sa najprv stretlo s vlnou nevôle na strane predstaviteľov eurozóny, avšak postupom času dochádzalo k lepšiemu porozumeniu našej pozície. Rozhodnutie nebolo ľahké, ale potvrdilo zásadovosť a principiálnosť nášho postoja a nášho správania. Chcem vyjadriť presvedčenie, že ak bude téma znovu nastolená, možnosťou riadeného štátneho bankrotu Grécka sa budeme vážne zaoberať, takisto ako možnosťou riadeného bankrotu iných štátov, ktoré si dlhodobo nebudú plniť svoje povinnosti a záväzky.

    Neodpustím si pár slov k poslednému vývoju na Blízkom východe a postojom Slovenska v týchto otázkach. Vývoj v Líbyi, Egypte, Libanone, Jemene a ďalších krajinách musíme pozorne sledovať a musíme podporovať úsilie o nastolenie demokracie v týchto krajinách. Zároveň sa ale s istou mierou skepticizmu musím pýtať, čo sa v tomto regióne vlastne deje, kto je dnes opozíciou a akú novú tvár regiónu predstavitelia súčasného odboja ponúkajú po tom, ako sa im podarí zbúrať existujúce režimy a zvrhnúť existujúcich diktátorov. Obávam sa, aby ďalší vývoj nesmeroval k posilňovaniu islamského radikalizmu. Európa by sa mala mať na pozore. Mám pocit, akoby náš kontinent trošku zaspal dobu a ocitol sa v situácii, kde čoraz viac rezonujú slová o zlyhaní multikulturalizmu a vznikajú nové bašty radikálneho islamu priamo pred našimi očami v európskych metropolách. Tí, čo chodievate do Berlína, do Paríža alebo do Londýna, presne viete, o čom hovorím.

    Po deviatich mesiacoch pôsobenia v parlamente musím povedať, že oceňujem kolegov z opozície, ktorí s nami pracujú v zahraničnom výbore. Nepatrím medzi tých, ktorí budú tvrdiť, že všetko, čo vykonala predchádzajúca vláda v zahraničnej politike, bolo zlé. Na rozdiel od prebiehajúcich žabomyších vojen v iných výboroch zahraničný výbor často hlasuje jednotne. Nie na všetko máme rovnaký názor, ale dokážeme konštruktívne diskutovať a hľadať tie najlepšie a najsprávnejšie rozhodnutia. A tak by to aj malo byť. Zahraničná politika tradične bola a mala by ostať oblasťou, v ktorej panuje najširšia možná miera konsenzu napriek celým politickým spektrom.

    Pán minister, ako kvalitnú hodnotím aj spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí. Predstavitelia z ministerstva prichádzajú na zasadania nášho výboru dokonale pripravení a my sa snažíme činnosť ministerstva v plnej miere podporovať. Za veľmi prínosné som považoval neformálne obedové stretnutie výboru a ministra na pôde vašej inštitúcie a myslím si, že by sa mohlo konať pravidelne. Ocenil by som lepšiu koordináciu a efektívnejšiu spoluprácu medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obrany. Bezpečnostné otázky ako naša účasť v misiách NATO a EÚ, pripravenosť ozbrojených síl sa týkajú oboch rezortov rovnako. Je dôležité s verejnosťou veľmi citlivo a dôsledne komunikovať o význame účasti slovenských ozbrojených síl v zahraničných misiách. Je to síce sizyfovská práca, lebo ťažko vysvetlíte bežnému človeku, prečo riskujeme životy slovenských vojakov, ale má to svoj obrovský význam. Myslím si, že je veľmi potrebné podporiť reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Momentálne máme slabú a nereformovanú armádu a na obranu míňame hlboko pod priemernou úrovňou míňania štátov NATO. Malo by byť snahou nás všetkých vybudovať poctivé ozbrojené sily, ktoré naberú na vážnosti predovšetkým v rámci našich partnerov NATO.

    A ešte mi dovoľte pár poznámok orientovaných na budúcnosť.

    S materiálom v plnej miere súhlasím a verím, že našej diplomacii sa podarí dosiahnuť to, čo je v ňom vytýčené. Od zahraničnej politiky budem očakávať zásadovosť, profesionalitu, dôsledné obhajovanie a presadzovanie politických, bezpečnostných a ekonomických záujmov Slovenskej republiky, spoľahlivosť vo vzťahu k našim partnerom a spojencom a nekompromisnú kritiku nedemokratických režimov, kde z mnohých spomeniem režimy Bieloruska, Kuby, Líbye a Iránu.

    Zmenou kompetenčného zákona získalo ministerstvo zahraničných vecí do svojej kompetencie riadenie obchodno-ekonomických oddelení našich zastupiteľských úradov. Verím, že ministerstvu sa podarí naplno využiť ich potenciál a synergiu jednotnej reprezentácie Slovenska pre konkrétny a merateľný rozvoj obchodu a investícií.

    Ministerstvo zahraničných vecí by malo začať intenzívnejšie pôsobiť aj smerom k podpore cestovného ruchu. A to ste, pán minister, naozaj spomínali. Ja si tiež myslím, že ten potenciál tu stále je napriek skepticizmu a napriek tomu, že už 20 rokov tvrdíme, aké je Slovensko úžasné a že doteraz sa nám ho ešte nepodarilo predať. Ja si naozaj myslím, že toto robíme zle a je šanca a potenciál, aby sa to zmenilo. Myslím, že zo Slovenska vieme vybudovať atraktívnu destináciu. Je to možné a dá sa to robiť. V tomto sú naše priority jednoznačne úplne rovnaké.

    Na nedávnom stretnutí s predstaviteľmi špičkových nemeckých think-tankov v Berlíne nás viacerí poprední nemeckí analytici a komentátori vyzvali k väčšej odvahe pri prezentovaní a presadzovaní našich názorov. Zhodli sa v tom, že ťažko je možné očakávať nový vietor od starých členov Únie. Často sa s nádejou obracajú na pozície nových členov a dúfajú, že štáty ako Slovensko prídu s nekonformnými názormi na vybrané problémy, s takými názormi, ktoré si v starých členských krajinách politické elity nedovolia kvôli politickej korektnosti ani vysloviť. Ja dúfam, že sa napriek svojej veľkosti nebudeme báť a budeme odvážni. Verím v silu myšlienok a verím, že keď budeme o nich presvedčení, je možné niekedy niektoré z nich presadiť aj napriek odporu veľkých hráčov.

    Na záver by som chcel oceniť všetkých zodpovedných a kvalifikovaných pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Na mojich pracovných cestách som sa v absolútnej väčšine prípadov stretol s fundovanými profesionálmi, ktorí svoju prácu v prospech Slovenskej republiky vykonávajú s hrdosťou a cťou. Je potrebné si ich za to vážiť a ich prácu oceniť. Na toto možno v návale povinností niekedy zabúdame, a pritom stačí povedať obyčajné ďakujem. Je to výzva predovšetkým do vlastných radov medzi poslancov, aby sme nezabudli vyjadriť vďaku tým kolegom zo slovenských veľvyslanectiev, ktorí nám vo väčšine prípadov výrazne pomáhajú a zabezpečujú hladký priebeh našich zahraničných pracovných ciest, často ďaleko nad rámec svojich pracovných povinností. Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, ja si myslím, že vzhľadom na váš vek ste ten referát prečítali bez toho, aby ste hlbšie uvažovali nad tým, o čom hovoríte. Ja spomeniem len dve také pasáže.

    Prvá pasáž bola tá, kde ste obvinili Slovenskú národnú stranu, že robila veľké problémy v zahraničnej politike. No už mi len povedzte, aké problémy robila. My sme, povedal by som, ešte veľmi jemne a slabo reagovali na to, čo sa robilo na južnom území Slovenska, keď tam pochodovali ľudia zo 64 žúp a gardy z Jobbiku. To bolo zlé pre Slovenskú republiku, že sme na to reagovali?

    A ďalšia vec. S obavami sledujete vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Viete, ja s obavami sledujem vývoj v Maďarsku pod vedením Orbána. Zamyslite sa nad tým, čo ste hovorili, čo ste prečítali, a na budúce viacej uvažujte nad tým, čo idete povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi kolegovi Drobovi za to, že ocenil dobrú spoluprácu, ktorú má koalícia s opozíciou v zahraničnom výbore, ale musím aj kriticky sa vyjadriť k pasáži, kde bol spomínaný Kaddáfí a návšteva Líbye z našej republiky. Ja si myslím, že na návštevu do Líbye chodili všetky vyspelé štáty sveta vrátane Ameriky, Anglicka, Francúzska, kde chodili hlavne kvôli obchodom. Takže určite aj my sme tam boli len kvôli týmto záležitostiam.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Želiezka sa prihlásil po uzavretí možnosti, takže na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Droba.

  • Pán Švantner, možno som nebol dobre porozumený. Ja som hovoril o Slovenskej národnej strane vedenej Jánom Slotom, nehovoril som paušálne o vašej strane. Takže ak to bolo tak pochopené, tak sa ospravedlňujem. Myslím si, že tá rétorika, ktorú hlavne pán Slota prezentoval konzistentne niekoľko rokov za sebou, tie vzťahy s Maďarskom určite nevylepšila, práve naopak, pohoršila ich. Myslím si, že mnohé z tých vyjadrení boli nevyvážené a zbytočné a boli natoľko agresívne, že potom sme sa nemohli čudovať niektorým reakciám z maďarskej strany. Môžeme sa dohadovať, samozrejme, či bolo skôr vajce alebo sliepka a že kto začal skôr provokovať, ale myslím si, že vôbec existencia Jána Slotu v slovenskej politike výrazne zhoršila vzťahy s Maďarskom. Čo sa týka súčasnej situácie v Maďarsku, samozrejme, sme veľmi opatrní a pozorujeme a sledujeme, čo sa tam deje. Moja kritika voči Ukrajine a Bielorusku smerovala k tomu, že sa tam podkopávajú základy demokracie. V Maďarsku sa to zatiaľ ešte nedeje. Tá parlamentná demokracia tam stále funguje. Takže to je k tomu asi toľko.

    Ináč, príhovor som si písal sám. A za to, že som ho čítal, sa ospravedlňujem, ešte nie som natoľko zručný asi rétoricky, aby som hovoril z hlavy.

    Čo sa týka návštevy u Kaddáfího, že bola to obchodná cesta. Na to poviem toľko, že ak niečo robí zle Francúzsko alebo Británia, alebo USA, nemusíme po nich opakovať. Ja si myslím, že stretnutie s Kaddáfím bolo chybou a nebolo správne. A ak sa bavíme o tom, aké benefity a prínos táto obchodná cesta mala, tak vám poviem, že nikde som sa nedočítal o žiadnom kontrakte veľkej slovenskej firmy s Líbyou. Takže predpokladám, že aj keď možno ten zámer bol dobrý, tak sa minimálne nevydaril. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Sú to šiesti poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som pár poznámkami takisto spomenul najmä spoluprácu pána ministra, ministerstva zahraničných vecí s výborom pre európske záležitosti.

    Chcel by som aj využiť túto príležitosť, aby som ocenil veľmi dobrú a intenzívnu spoluprácu osobne pána ministra s výborom pre európske záležitosti. Skutočne to funguje veľmi dobre. Pred každým summitom Európskej rady sa stretávame. Boli prípady, keď to nevyšlo, ale v tých prípadoch sme dostali informáciu ex post. A všetko čo je potrebné tak na pôde výboru je preberané.

    Dovoľte mi spomenúť tri oblasti, ktoré považujem za dôležité v súvislosti so zameraním našej zahraničnej politiky. Oblasť prvá je V-4, druhá je Východné partnerstvo a k tretej oblasti mám pár poznámok o aktuálnych európskych veciach.

    Čo sa týka V-4, považujem túto spoluprácu za kľúčovú v rámci našich susedských vzťahov, preto si myslím, že je veľmi dobré, že ministerstvo zahraničných vecí kladie dôraz na spoluprácu v oblasti V-4. Pán minister, myslím, len z dôvodu skromnosti nespomenul jeden významný akt, ktorý ja považujem za veľmi významný v rámci zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. A to je jeho účasť na Budapeštianskom maratóne. Ja keď sa stretávam s kolegami z Maďarska, tak to spomínajú vždy na prvom mieste. Takže to bola udalosť, ktorú si všetci zapamätali. A urobila viac ako niekedy mnohé politické rokovania. Takže treba oceniť tento krok, ktorý takisto pomohol zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov.

    Z hľadiska Východného partnerstva osobne sme boli v Moldavsku na otvorení Národného konventu. Tento projekt je úspešne akceptovaný takisto na Ukrajine, kde som nedávno bol. Dovoľte mi len doplniť informáciu aj pre vás, dámy a páni, že nedávno som sa stretol s predsedom výboru pre európske záležitosti pánom Tarasjukom na Ukrajine. A takisto pripravujeme stretnutie výborov pre európske záležitosti Slovenska a Ukrajiny. To miesto by malo byť na slovensko-ukrajinskej hranici. A chcem tam práve aktuálne rozoberať otázky, ktoré pán minister rozoberal aj vo svojej správe. A to je najmä vízová liberalizácia a zlepšenie vzťahov, ktoré práve najviac trápia slovenských občanov z východného Slovenska, ktorých riešenie môže pomôcť takisto k zintenzívneniu obchodných, spoločenských kontaktov medzi občanmi Slovenska a Ukrajiny.

    V rámci Východného partnerstva by som chcel zdôrazniť, dámy a páni, ešte jednu vec. A to je otázka, pred ktorou by sme nemali zatvárať oči. Je to otázka teritoriálnej integrity, najmä čo sa týka Gruzínska. Takisto v našej krajine sme mali tú skúsenosť, keď cudzie vojská tu zostali. A takúto skúsenosť majú v súčasnosti občania Gruzínska. Preto si myslím, že aj do budúcna bude dobré, ak budeme veľmi jasne pomenovávať tieto veci. A otázka ďalšieho pokroku v rámci spolupráce vo Východnom partnerstve podľa môjho názoru nemôže byť riešená bez toho, aby nebola riešená otázka teritoriálnej integrity, najmä čo sa týka Gruzínska.

    A do tretice pár poznámok ohľadom aktuálnych európskych vecí. Chcel by som oceniť to, čo bolo spomínané. A to je zmena kľúča v Európskom stabilizačnom mechanizme. Dámy a páni, na prvý pohľad sú to možno bezvýznamné percentá. Tých 17 % urobilo v celkovom hodnotení 1,17 mld. eur, 1,17 mld. eur z toho čo bude úspora pre Slovensko, to budú menšie záruky a čiastočne menší vklad v hotovosti, čo bola práca nielen ministra financií, nielen premiérky, ale aj pána ministra zahraničných vecí. To je konkrétny výsledok toho, že si budeme môcť menej požičiavať. Myslím si, že to je najviditeľnejší krok, čo sa podarilo na európskej pôde dosiahnuť. A dovoľte mi teda, našej exekutíve aj z tohto miesta zaň poďakovať.

    A teším sa na ďalšiu spoluprácu na pôde výboru pre európske záležitosti aj na parlamentnej pôde s ministerstvom zahraničných vecí. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja mám so sebou desaťstranový husto písaný materiál, ale to nie je môj prejav, takže ho tu neprednesiem. Ale keďže ja nie som v zahraničnom výbore, tak som si vytlačil ten dokument, ten druhý, ktorý teraz prerokúvame v spoločnej rozprave o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, aby som si pomohol k tomu, čo chcem povedať.

    Priatelia, dámy a páni, pán minister, dve úlohy chcem pripomenúť vám.

    Jedna úloha je tá, ktorá mohla byť v tom materiáli, ale nebola v ňom preto, lebo je nová. A to je tá úloha, ktorá vyplýva z včerajšieho hlasovania, alebo isté odporúčanie Národnej rady vo vzťahu k exekutíve, k vláde, ministerstvu zahraničných vecí, aby sa angažovalo v otázke obrany prenasledovaných kresťanov alebo príslušníkov komunít náboženských, aby sa viac v tejto otázke angažovalo ako napr. iní v Európe. Ja si tu len pomôžem príkladom Angely Merkelovej, nemeckej kancelárky, ktorá sa k tejto téme vyjadrila, že je to jedna zo zahraničných priorít nemeckej vlády obraňovať tých, ktorí sú ohrození genocídou. To vyhlásenie, pán minister, poznáte zo včerajška, viac by som k nemu už nemusel hovoriť.

    A teraz tá druhá úloha, ktorú som hľadal v tom materiáli, a podrobne som to teda čítal, týka sa susedských vzťahov. Týka sa to Slovenska a Maďarska. A myslel som, že v tom texte tam nájdem tú úlohu pre ministra zahraničných vecí alebo pre ministerstvo. A nenašiel som to tam. Je tam veľmi nesmelo a okrajovo spomenutý problém dvojakého občianstva, ale nič viac tam spomenuté nie je, ako, že bolo by príslušným riešením prijatie medzištátnej zmluvy. Ale my vieme, že druhá strana na iniciatívu slovenskej strany, slovenského ministerstva zahraničných vecí vlastne nijako nereagovala a čaká, ignoruje to. Chcem povedať, že tu je namieste teraz uplatniť, nebojte sa toho, princíp subsidiarity. Princíp subsidiarity je všeobecne známy v demokratických krajinách. To je, keď si človek nevie pomôcť sám, tak je na to rodina, aby mu pomohla, keď si rodina nevie pomôcť, tak je na to obec alebo komunita bližšia, ak si obec nevie pomôcť, tak je na to pomoc štátu, keď si štát nevie pomôcť, tak sú tu na to iné štáty. A my sme členmi Európskej únie. A keďže Slovensko v otázke dvojakého občianstva si nevie pomôcť, my sme nevyrobili tento problém, vyrobila ho Maďarská republika, jednoducho v tejto veci treba uplatniť princíp subsidiarity. A som presvedčený, že toto je riešenie. Tento problém musí preniesť slovenská diplomacia, slovenská vláda do Bruselu na európsku úroveň, na európsku pôdu, minister do Rady ministrov. Spomínate si napr. z nedávnej minulosti, pár týždňov dozadu na medializovaný mediálny zákon v Maďarsku, neprijateľný, nedemokratický. Európsky parlament sa touto témou zaoberal a vyvinuli na maďarskú stranu tlak, že maďarská strana musela urobiť isté zmeny. A medzi nami prepáčte za osobný názor, ak teda Maďarom v Maďarsku je jedno, aký majú mediálny zákon, čo ma je do toho. Nie? Ale problém dvojakého občianstva, to neuveriteľné zasahovanie v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami zo strany Maďarskej republiky je typický príklad na využitie princípu subsidiarity. A ja som presvedčený, že musíme v tejto veci niečo urobiť. Je to úloha aj pre tento rok v zahraničnej politike. A ja som presvedčený, že náš minister na to má našu podporu. A jednoducho je to aj o maratóne, ako hovoril môj predrečník, ale v prvom rade proste musíme rokovať na tej úrovni, aby aj iní vedeli, že to je vážny problém a že nie je v tejto chvíli v našich silách to riešiť, ak nechceme použiť iné nástroje. Ale sme v Európskej únii, sme partneri, toto som hľadal v tom materiáli. Nenašiel som to tam, ale chcel by som na to inšpirovať pána ministra. Predpokladám, že možno väčšia kompetencia je na tých kolegoch, čo budú rečniť po mne, že by to mohla byť nejaká iniciatíva výboru pre zahraničné veci, aby sme napr. rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady, aby to malo väčšiu váhu, aby sa pán minister mohol oprieť o to. Napr. keď bude s kolegami v Bruseli rokovať, tak môže mať iný mandát, aj premiérka, keď to bude názor Národnej rady.

    Toto som považoval za dôležité povedať, aj keď nie som v zahraničnom výbore. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v drvivej väčšine z toho, čo ste povedali, môžem s vami súhlasiť. Naozaj, súčasné ministerstvo zahraničných vecí je práve v otázke dvojakého občianstva úplne neaktívne. Pán minister sa schováva, nezúčastnil sa rozpravy o zákone o štátnom občianstve. Ja osobne sa domnievam, že pán minister Dzurinda je najslabší minister zahraničných vecí za posledných 12 rokov. Tíško spinká na svojej stoličke a čaká na chyby Ivety Radičovej, aby mohol prevziať vládne žezlo. To je jeho celá aktivita.

  • Pán Podmanický, mne je ľúto, že ste nereagovali na mňa. Keby ste hovorili možno dlhšie v reakcii na moje vystúpenie. Mňa veľmi mrzí, že ste sa znížili k takej primitívnej urážke ministra zahraničných vecí.

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Fronc.

    Pokým pán poslanec Fronc začne hovoriť, by som do protokolu rád poznamenal, že pán poslanec Podmanický nereagoval na predrečníka v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Moje vystúpenie bude krátke. A nedohodli sme sa kolegom Brockom. A istým spôsobom tiež budem plédovať za nejakú úlohu pre pána ministra. A nebude to školská úloha.

    Ale prvé, čo by som rád povedať, je, že chcem oceniť zmenu filozofie, ktorú pokladám za dôležitú. A to je, ako aj už bolo spomenuté v entrée pána ministra, o budovaní dobrých susedských vzťahov, ja by som to zdôraznil dokonca, o budovaní dobrých vzťahov nielen susedských, pretože si myslím, že na tomto je postavená dobrá zahraničná politika. A tá zmena je v tom, že v minulom období sme to mali opakované ako mantru, akože ekonomický rozmer zahraničnej politiky. A pod tým sa skrývalo všetko možné. Ja si myslím, že dobré vzťahy prinášajú viac. A Slovensku sa to ukázalo napr. vtedy, keď potrebovalo pomoc pri vstupe do Európskej únie. Čiže chcem naozaj túto zmenu základnú oceniť.

    A druhé. Chcem nabádať k istej aktivite pána ministra. Takpovediac odkedy som v politike, nabádal som na to všetkých ministrov zahraničných vecí, teda počnúc pánom ministrom Kukanom. Slovensko je 20 rokov už demokratickou krajinou, a tak si myslím, že už dospelo. A tak dospelo by sa mohlo prejaviť aj v niektorých veciach. A to je oblasť zahraničnej politiky zvlášť. Viete, vyspelé demokratické krajiny majú čosi ako zahraničnopolitickú doktrínu alebo teda istý základný materiál, ktorý je takpovediac dohodnutý v tom celom širokom politickom spektre odľava doprava. A to je vec, ktorá má dlhodobú hodnotu, nie je predmetom politických zápasov. Ja si myslím, že také veci sú. Minulosť markantne ukázala, že pri vstupe do Európskej únie ten názor, tá podpora išla cez celé politické spektrum na Slovensku. A myslím si, že tu by som ocenil keby pán minister zahraničných vecí bol aj iniciatívny a istým spôsobom sa pokúsil vytvoriť takéto čosi. Ja som si vedomý toho, že v mnohých veciach sa budeme líšiť v zahraničnej politike, pravica a ľavica, ale sú veci, ktoré sú spoločné a ktoré by sme takto mohli mať. Uvedomoval som si veľmi citlivo, musím povedať, túto vec v období, keď sa ratifikovala Lisabonská zmluva. Anglicko sa pokojne oprelo o takýto dokument, ktorý malo. A na základe toho dokumentu nakoniec aj pri ratifikácii bez problémov celá krajina mala isté podmienky, ktoré pri ratifikácii si vyrokovala. A toto sa mi zdá dôležité. Čiže opakujem to už tak trošku ako kedysi rímsky senátor Cato donekonečna, ale keďže mám príležitosť z toho povedať novému pánovi ministrovi zahraničných vecí, tak by som plédoval za túto vec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec a na rade je pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, dámy a páni, v poslednom Economiste, v jednom z najvplyvnejších časopisov, ktorý píše o zahraničnej politike sveta, vyšiel článok, a ja sa opriem oň, keď mám dať názov tomuto môjmu vystúpeniu. „From Laggard to Leader“ je jedna veta tohto článku. A v tomto článku, pán minister, ste menovaný ako „the big beasts of Slovak politics“. Doteraz sa stále hovorilo o vás ako o maratóncovi. Teraz máte nový titul v tomto článku, ktorý sa venuje vlastne zmene slovenskej zahraničnej politiky.

    Máme pred sebou dva štandardné materiály. A ja pravidelne tiež k nim vystupujem. A predsa by som chcela upozorniť, že sú v niečom nové. Obvykle sa robili spôsobom vyprázdňovania počítačov jednotlivých referentov na ministerstve zahraničných vecí, čomu som rozumela. Ale odrážalo sa to na jazyku, na hrúbke materiálu. Dnes keď si prelistujete tieto materiály, odporúčam, nenájdete v nich obvyklé floskuly. Vidieť, ba priam cítiť, že sú napísané originálnym jazykom a s citom pre skutočné priority. A nie všetko je potom deklarované ako priorita, čo je pre takýto materiál pre parlament veľmi dôležité, je to zlepšovanie vzťahov so susedmi, intenzívnejšia spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, silnejší hlas sebavedomého Slovenska v Európskej únii, energetická bezpečnosť, rozvojová pomoc, to sú tie priority sebavedomého štátu, ktorý patrí do rodiny vyspelých demokratických európskych štátov.

    A predsa nám k tomuto ambicióznemu, a pritom tak samozrejmému plánu dnes po dvadsiatich rokoch niečo chýba. A ja som veľmi rada, že pán poslanec Fronc o tom začal hovoriť predo mnou, pretože to je jedna z vecí, o ktorých som tu chcela hovoriť. Chýba nám to tu doma. A to niečo sa volá základný dohovor, konsenzus hlavných politických síl, aktérov o prioritách v našej zahraničnopolitickej orientácii a hlavných cieľov v horizonte aspoň desiatich rokov. Pán Fronc to nazval doktrínou, ja by som tu hovorila o konsenze.

    V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme totižto k tomuto konsenzu dospeli pomaly, ale predsa. Pravicovo a stredo orientované politické sily spolu so stranou maďarskej menšiny, transformovanou Komunistickou stranou, pod názvom Slovenská demokratická ľavica, všetky tieto zodpovedné politické elity sa vtedy spojili nad jediným cieľom, zaradiť Slovensko medzi vyspelé demokratické európske štáty. Áno, samozrejme, na politickej scéne tu bolo HZDS a inak orientovaná Slovenská národná strana. Tie sa týchto rozhovorov vôbec nezúčastňovali, hoci musím sa priznať, že na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vtedajší predseda Slovenskej národnej strany pán Prokeš dostal priestor, aby sme s ním mohli diskutovať o tom, ako si Slovenská národná strana predstavuje neutralitu Slovenska. A pamätám sa, ako vtedy pán Prokeš argumentoval , že to nie je priorita Slovenskej národnej strany, ale že keby náhodou sa Slovensko nedostalo do NATO, aby sme boli s takýmto konceptom pripravení, čím nás veľmi prekvapil. Obávam sa, že HZDS, ktoré dnes už nesedí v parlamente a ktoré dnes všetci považujú za typickú populistickú stranu, nikdy nezáležalo na zahraničnej politike. A potom, jej orientácia bola na Ruskú federáciu hlavne po návšteve pána Mečiara v Rusku jasná, a tým aj jasne nastavená proti európskemu smerovaniu aj našich susedov. A tak sa to aj skončilo. V roku 1997 nás vyradili v Madride z čakateľov na členstvo v NATO. A keďže to bola aj podmienka pre náš vstup do Európskej únie, tak aj náš vstup do Európskej únie sa oddialil. Našťastie potom v roku 1998 nastúpili tieto elity, ktoré si už predtým vydiskutovali tie skutočné priority v zahraničnej politike. A v tomto základnom konsenze doviedli Slovensko k vytúženému cieľu mnohých generácií, najmenej 200 rokov zápasu našich dejateľov.

    Aj dnes môžeme byť dlhodobo úspešní, ak časť zodpovedného politického spektra sa zhodne na základných zahraničnopolitických cieľoch. V posledných štyroch rokoch sme sa presvedčili, že výkyvy v našom základnom smerovaní nie sú prospešné. Každému racionálne uvažujúcemu politikovi aktivistovi, ale aj občanovi by mohlo byť jasné, že tadiaľto už cesta nevedie. O Slovenskej národnej strane sa nezmieňujem, lebo táto strana sa dlhodobo veľmi programovo zaštíťuje slovanským sentimentom, ktorý má korene v 19. storočí. A podľa mňa touto poškodenou šablónou kopírujú všetko a škodia slovenským záujmom v tomto zmysle. Ale možnože pod vplyvom plynárenskej krízy a pod vplyvom nášho úspešného členstva v Európskej únii a v NATO prehodnotia a pretnú tento bludný kruh zahraničnopolitického uvažovania.

    Pamätám sa, bola som osobne svedkom tvorby konsenzu napr. na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, kde sa stretávali pravidelne politici zaoberajúci sa zahraničnou politikou. A vydiskutovali si tam, pretože tam je asi na to najvhodnejšia pôda, myslím, v mimovládnych organizáciách, svoje prípadné pochybnosti. Tam, samozrejme, sa, aj v mnohých iných think-tankoch, debatuje aj dnes. Ale nevidela som tam predstaviteľov najsilnejšej politickej strany, strany SMER. A pritom tam si možno vyskúšať svoje skutočné argumentačné schopnosti a pokúsiť sa presvedčiť, že v niečom majú pravdu a že ich intencie sú minimálne počúvaniahodné. Problémom je asi fakt, že táto strana politického spektra nemá kvalitný think-tank, think-tank, kde by sme aj my mohli chodiť na diskusie, bez pozvania príp., a kde by sme diskutovali tak, ako sa to sluší a patrí a ako to prebieha v každej demokratickej krajine. Viem, že ASA dostávala posledné štyri roky pomerne veľké finančné prostriedky na svoje aktivity, ale že jej produkcia a schopnosť zorganizovať niečo pozoruhodné bola, bohužiaľ, skoro nulová. Pýtam sa: Prečo? Určite to nebude len z dôvodu nedostatku odborníkov na zahraničnú politiku, aj keď aj v zahraničí, a tento článok v Economiste na to upozorňuje, najsilnejšia strana SMER zatiaľ neprofilovala politikov, ktorí by sa zaoberali zahraničnou politikou. Dôkazom toho je aj to, že obsadzovala posty ministerstiev, ministra zahraničných vecí diplomatmi, čo asi pravdepodobne tiež vzbudzovalo otázky u našich kolegov. Dúfam, že to nesignalizuje nedostatok vôle a chuti venovať sa tejto starobylej disciplíne čiže medzinárodným vzťahom a potrebe pestovania kultivovaných a racionálne vedených medzinárodných vzťahov.

    Znovu musím zopakovať, že sme sa presvedčili, že akýkoľvek voluntarizmus a amatérstvo v zmenách zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky nielen veľmi škodí imidžu našej vlasti, ale aj stojí enormné finančné prostriedky a hlavne čas, ktorý sa nedá vyhodnotiť v peniazoch.

    Aby sa tak v budúcnosti nestávalo, chcem z tohto miesta apelovať, že potrebujeme mať priestor na diskusie a pokúsiť sa dospieť k spoločným pozíciám, aspoň k tým základným, ktoré by potom nemali podliehať vnútropolitickým turbulenciám, ktoré sú normálne a pochopiteľné. To je naša zodpovednosť a nikto z nás sa jej nemôže zbaviť. Ide predsa o úspechy a dobrú povesť Slovenskej republiky v našej vlasti, a tak musia ísť krátkodobé politické kalkulácie alebo osobné animozity bokom, tak ako sa to podarilo s úspechom v roku 1998. V tomto zmysle vystupoval aj pán komisár a podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič včera na našich spoločných zasadaniach výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru.

    Chcela by som sa pristaviť ešte krátko pri Vyšehradskej štvorke. Dôstojne sme oslávili jej 20. výročie napriek tomu, že od prvého roku existencie Vyšehradskej štvorky sa všetci novinári pretekali v tom, kto skôr ohlási smrť tejto iniciatívy. A tu máme zrazu 20 rokov. Možno to pripísať aj tomu, že spolupráca, kde sa nemanifestovalo natoľko odlišností, ale práve spoločné postoje vo Vyšehradskej štvorke, bola pre novinárov jednoducho nudná. Inštitucionálne perfektne pripravené rokovania jednoducho privádzajú našu novinársku mládež akurát tak k zívaniu. A napriek tejto ospalosti vydržala a stala sa prioritou zahraničnopolitických programov všetkých štyroch krajín. Vítam preto ďalšiu deklaráciu priority Vyšehradskej štvorky ako zásadný program regionálnej spolupráce Slovenskej republiky. Som však naďalej, pán minister, presvedčená, že, a toto je moje dlhodobé presvedčenie, bez určitej základnej inštitucionalizácie tejto spolupráce bude Vyšehradská štvorka stále príliš závislá od vnútropolitických nálad a kultivovanosti jednotlivých predstaviteľov, a tak sa bude prezentovať aj príslušný imidž bez ohľadu na potrebnosť a výsledky tejto spolupráce, a to nielen ako konzultačného nástroja, ktorý umožňuje čas od času vypracovať aj spoločnú pozíciu riešenia nejakého problému, ale aj vo vedomí skutočnej sily Vyšehradskej štvorky na pôde európskych inštitúcií a schopnosti presadiť sa ako jeden z kľúčových hráčov na európskom parkete. Slovensko má svojím vstupom do eurozóny vo Vyšehradskej štvorke výnimočné postavenie. Nehrozí mu, že pri prípadnom vzniku Európy dvojrýchlosti zostane bokom. Aj preto som s potešením zaregistrovala prihlásenie sa Poľska do konzultačného mechanizmu ESM, teda European Stability Mechanism, čo naznačuje, že si uvedomili význam eurozóny. Uvidíme, kedy si to uvedomia aj naši ostatní partneri vo Vyšehradskej štvorke. Ale pri všetkej možnej spolupráci na pôde EÚ a NATO si stále musíme uvedomovať, že najdôležitejším cieľom spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky je historicky unikátna spolupráca našich štyroch národov, ktoré si v minulosti, najmä v 20. storočí tak závideli, a dokonca sa nenávideli a pohŕdali jeden druhým, že to mávalo aj fatálne zahraničnopolitické dôsledky. Schopnosť potlačiť svoje egoistické chúťky v mene udržania nielen mieru a stability stredoeurópskeho priestoru, ale aj jeho udržateľného rozvoja bude meradlom vyspelosti nás všetkých a meradlom a základom sily nášho vystupovania v Európskej únii. Umiernenosť, táto opomínaná grécka bohyňa, nech je nám príkladom.

    Chcela by som tiež aj vyjadriť potešenie, pán minister, že energetická bezpečnosť sa dnes už pravidelne objavuje ako priorita ministerstva zahraničných vecí a staré argumenty, že toto všetko patrí pod ministerstvo hospodárstva, už konečne stratili svoju opodstatnenosť. Ale riešením diverzifikácie zdrojov, príp. zmlúv na Slovensku pre dodávky plynu a ropy nekončí naša povinnosť každodenne prehodnocovať problém nielen bezpečnosti, ale aj výkonnosti dodávok plynu, ropy a ostatných surovín, hlavne plynu, ktorý prechádza našou tranzitnou sústavou, ktorú by sme veľmi neradi zaradili medzi veci do skanzenu. Dokončenie prvej rúry z projektu Nord Stream teraz v apríli tohto roku popod Baltské more medzi Vyborgom a Greifswaldom za pomoci Rusko-európskeho konzorcia dvadsiatich štyroch bánk pod finančnými poradcami spoločnosti Commerzbank, Société Générale plus UniCredit a zároveň odsúhlasenie začatia kladenia druhej rúry od mája tohto roku, teda mája 2011, čo zvýši kapacitu tohto plynového potrubia na 55 mld. kubických metrov plynu ročne bezprostredne medzi Nemeckom a Ruskom, vzbudzuje mnoho otáznikov. Projekt počíta so znižovaním ťažby plynu na európskom území, čo možno pochopiť, tomu asi pomôže aj súčasné dianie v Japonsku a strach pred používaním atómovej energie a prechod niektorých krajín na paroplynový cyklus. Ale problém naplnenia tejto kapacity baltského plynovodu bez toho, aby sa znížila hodnota prepravy naším tranzitným plynovodom, zostáva. Problémom, samozrejme, naplnenia tohto baltského plynovodu môžu byť aj oveľa nižšie ceny na spotovom trhu s plynom ako tie ceny, ktoré sú v dlhodobých kontraktoch s Gazpromom, na ktorých Gazprom trvá a čo znemožňuje vytvorenie skutočného trhu s plynom na európskom území. Pritom upozorňujem, že súčasné dodávky plynu poklesli, len tak pre zaujímavosť, v Nemecku o 25 % a vo Francúzsku až o 50 % .

    Ruskí analytici Gazpromu naďalej predpokladajú, že k zvýšeniu dodávok via Baltská cesta prispejú nepokoje v severnej Afrike, pričom ale konštatujú, že konkurenčný boj medzi South Streamom a Nabuccom, teda európskym projektom a ruským projektom, zostáva neistý vo výsledku. A sú si istí, že napriek určitým problémom k otváraniu nových zdrojov na poli Štokman dokážu tento Nord Stream zaplniť len svojím plynom, pričom podotýkam, že my sme dostávali väčšinou nie ruský plyn, ale turkménsky, a že ho zaplnia z ďalšieho ložiska, južnoruského, ale, a čo je pre nás dôležité, a to som zachytila v správach Gazpromu, aj z jamalského ložiska, ako to potvrdil Andrej Kruglov z Gazpromu 4. marca v Berlíne. Takže plynu by pre vraj pre Nord Stream malo byť dosť, otázka však zostáva, ktorá európska krajina chce ešte zvýšiť svoju závislosť výlučne od ruského plynu, kde sa zoberú naň nové objednávky. A pod tým tlakom týchto informácií si musíme položiť otázku, prečo bola reakcia v Nemecku na problémy fukušimskej elektrárne taká hysterická pred regionálnymi voľbami a kto všetko za ňou stojí. Nepochybne, ak sa má naplniť nový baltský plynovod, bude treba zrušiť niekoľko uhoľných a minimálne dvadsať atómových elektrární. Reakcia krajín Vyšehradskej štvorky a diskusie o tom, ako sa prejaví tento zahraničnopolitický intenzívny plynárenský dialóg Nemecka a Ruska s našimi stále prázdnejšími tranzitnými rúrami, bude výzvou do budúcnosti.

    A ako obvykle, chcela by som sa pristaviť ešte pri rozvojovej pomoci. O tom sa tu ešte nehovorilo. A ODA, ktorá bola v plienkach ešte pred pár rokmi, začína byť v plánoch ministerstva zahraničných na rok 2011 reálnym programom s reálnymi kontúrami. Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, len jedným z hráčov pri uskutočňovaní účinnej a efektívnej rozvojovej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Chcem vyjadriť potešenie, že z materiálu jasne vyplýva vedomie vedenia ministerstva, že bez spolupráce s mimovládnymi rozvojovými organizáciami a súkromným sektorom nemôžeme mať efektívnu ODA. Veľmi vítam vytvorenie Centra transferu skúseností z integrácie a tranzitného obdobia. V posledných dvadsiatich rokoch je to mimoriadne dôležitý krok. A myslím si, že sa to od nás očakáva.

    Medzi výrazné skúsenosti, ako ste o tom hovorili, pán minister, patrila činnosť Národného konventu na území Slovenskej republiky. Dnes túto skúsenosť s úspechom vyvážame. Ale musíme si byť, priatelia, vedomí, že nástupom minulej vlády bol tento inštitút všeobecnej diskusie občianskej spoločnosti a predstaviteľov verejnosti, expertov a odborníkov na slovenskom území o európskej integrácii, o jej výhodách a problémoch zlikvidovaný. To je ďalší moment, ktorý si potrebujeme uvedomiť. A potrebujeme mať aj túto skúsenosť, ktorú budeme odovzdávať našim partnerom v Ukrajine, Moldavsku, v Srbsku a teraz aj v Čiernej Hore. A znovu sa vraciam k tomu, o čom hovoril pán Fronc a ja na začiatku, aby sme sa dopredu dohodli a pokúsili sa o zhodu v zásadných zahraničnopolitických cieľoch.

    Vo februári tohto roku sa podľa čínskeho horoskopu začal rok králika v znamení kovu, čo znamená pokoj a rozvahu, ak teda majú Číňania pravdu. Dúfam, že tento pokoj a rozvaha sa prenesie aj do našich zahraničnopolitických debát či už v parlamente alebo na verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Vášáryovej.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Pani Vášáryová, úprimne, nemám záujem o akúkoľvek formu konfrontácie na verejnosti s vami z rôznych dôvodov, ale toto, čo ste zase predniesla, no z jedného pohľadu je to štandardné. V prvej časti teda ste sa prezentovali ako dôsledná antikomunistka, ktorej pohľad má už až nadplanetárny rozmer s tým, že teda časť tých Slovákov, osobitne tých nacionalistických, absolútne tomu nerozumie, čo vy ste už vedeli celý čas, jedine teda Prokeš, a hlavne teda tá „úbohosť“ SMER-u intelektuálna, ktorú vy už len sama osebe teda prekonávate tak, že si musíme vážiť, že vôbec ste takto pekne vystúpili tu a mali sme možnosť počúvať tieto úvahy. Je to nekorektné, pani Vášáryová. Viete, hodnoty, ktoré vy prezentujete, sa dajú vnímať všelijako. Ja si napr. všímam ako teda hodnoty politiky Spojených štátov vy viete dokonale oceniť. No my si všímame aj tú diskusiu, ako vyzerá v Spojených štátoch, ako nositeľa Nobelovej ceny, aké zdrvujúce kritiky na túto politiku prednášajú. Teraz vyšla jedna kniha, volá sa Zadný dvor Ameriky. Je veľmi zaujímavá preto, že obsahuje celý rad dokumentov o vývoji zahraničnej politiky Spojených štátov od päťdesiatych rokov po Kubu, Chile, Argentínu, Salvádor a tak ďalej a tak ďalej, kde sú autentické dokumenty, lebo oceňujem to v Amerike, skutočne demokracia je a máme možnosť čítať stanoviská vtedajších aktérov tohto procesu. Pravdepodobne hľadanie skutočných humanitných ideálov a dobrej politiky ja osobne napr. vidím v tej pre mňa nesmierne príťažlivej takzvanej idealistickej politike z konca osemdesiatych a ešte zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa ešte rozprávalo o rešpektovaní národných suverenít, keď sa ešte rozprávalo o tom, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám pekne, pán poslanec Číž.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som svojej kolegyni pani Vášáryovej poďakovať za vecné, pokojné a zásadné vystúpenie. Pani poslankyňa hovorila vo svojom vystúpení aj o potrebe diskusie v záujme spoločných cieľov Slovenskej republiky. Aj včera pri rozprave o novele rokovacieho poriadku hovorili o potrebe diskusie mnohí poslanci na čele s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom. Súhlasím, konsenzus, diskusia sú kľúčové v záujme Slovenska, jej zahraničnej politiky a rastu životnej úrovne jej občanov. Viete, kolegovia, keby som trpela zábudlivosťou alebo keby som nebodaj nasedela v minulom volebnom období v tomto parlamente, možno by som aj pánu Robertovi Ficovi uverila, že toto volanie po dialógu je úprimné. Ale, prosím vás, ako môže vyznieť úprimne ponuka na dialóg od bývalého premiéra, ktorý svoju opozíciu posielal do väzenia, ktorý sa pýtal, „o čom, prosím vás, mám sa s nimi baviť,“ ktorý nás nepozval k rokovaciemu stolu ani v tak zásadnej veci, ako bola ratifikácia Lisabonskej zmluvy?

  • Výkriky v sále.

  • Pani Tkáčová, prepáčte, preruším vás, na chvíľočku. Hneď vás to nechám dokončiť, zastavte ten čas.

    Pán Podmanický, vy sám ste nereagovali na predrečníka, nechal som vás vyrozprávať sa a potom som to povedal pre protokol. Prečo vy tu práve teraz vykrikujete bez mikrofónu, keď vy sám to isté robíte?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Podmanický, prerušil som vás? Vy ste dokončili vašu faktickú poznámku. Aký je tu nerovnaký meter?

  • Výkriky v sále.

  • Prosím vás, nevykrikujte, pán Podmanický, teraz, už buďte ticho, nemáte mikrofón.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Dajte jej ešte jednu minútu času. Prosím vás, dokončite to a reagujte na predrečníka. Ďakujem vám.

  • Áno, pani kolegyňa Vášáryová aj ďalší kolegovia volajú po dialógu a ja sa k nim z celého srdca pripájam. Keď ide o našu vlasť zabudnime na hašterenie, na urážanie oponentov a spojme sily, rozum aj srdcia za naše Slovensko.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som na úvod povedal tú zásadnú pozíciu, na ktorej sa určite zhodneme, tak opozícia, ako aj koalícia. A to je, že som presvedčený, že nikto v tejto snemovni nesedí taký, ktorý by chcel škodiť Slovensku. A tým chcem povedať, že náš pohľad na zahraničnú politiku by mal byť naozaj navonok spoločný. Môžeme si tu povedať rôzne veci, tu si môžeme vysvetliť rôzne postoje, ale postup v zahraničnej politike navonok by mal byť rovnaký. A tak to vnímam aj ako zástupca najsilnejšej opozičnej strany strana SMER – sociálna demokracia, aj ako podpredseda zahraničného výboru. A som rád, že aj môj kolega pán Droba to takto ohodnotil. Nechcem začať môj príhovor tým, že mám pripravených tridsať strán, ale poviem iba zopár vecí, aby to nevyzeralo moc nabubrelo, ale chcem ukázať, že náš pohľad na zahraničnú politiku je výsostne pragmatický, bez akýchkoľvek „kudrliniek“, ktoré sa tu snažia niektorí politici predvádzať a ukazovať pritom, ako veľmi dobre rozumejú zahraničnej politike. To už dnes málokoho zaujíma z obyčajných ľudí. Verte mi, každého zaujíma, ako budeme naozaj reálne postupovať v zahraničnej politike. Preto sa aj v krátkosti vyjadrím aj k tomu, keďže je to rozprava, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová. Pripomeniem, že prerokúvame Správu o zahraničnej politike v roku 2010. Ale v jej vystúpení som počul hlboko ešte pomaly spred roka 1989 a potom ešte po roku 1989 mnohé informácie. Možno je to preto, že práve je nedostatok reálnych vecí z roku 2010 spomínať a že preto sa treba vracať neustále dozadu. To je len taká poznámka o tej pragmatickej zahraničnej politike a pohľad na ňu a pohľad, ktorý hovorí len o „kudrlinkách“ a o všelijakých veciach, ktoré s tým nesúvisia. Ja by som bol opatrný, pani poslankyňa, v súvislosti aj s tým možno chválením sa, akí vy ste zahraniční politici, akí vy ste odborníci. Skúste radšej povedať a vysvetliť obyvateľom a voličom to, čo napr. znamená think-tank, ktorý tu neustále spomínate, lebo tomu nikto nerozumie.

    Ale poďme teraz k správe ako takej.

    V správe sa hneď na úvod hovorí, že poskytuje ucelený prehľad a hodnotenie pôsobenia Slovenskej republiky v širšom kontexte medzinárodných vzťahov a zahraničných priorít Slovenska v roku 2010. No ale hneď v ďalšom odseku sa hovorí, že správa sústreďuje svoju pozornosť na ťažiskové body zahraničnej politiky v roku 2010. Ja to vnímam trošku ako protirečenie. Ja som to aj na zahraničnom výbore hovoril, že je to správa, ktorá je naozaj veľmi, by som povedal, taká až zhutnená, ak to mám tak povedať presnejšie, a chýbajú tam niektoré podrobnosti v zásadných veciach, ktoré, si myslím, je potrebné urobiť. A ak hovoríme o spolupráci v rámci susedských vzťahov, je nepochybné, že iba dobré vzťahy nám môžu vytvárať priestor na to, aby sme mohli spolupracovať vo všetkých možných oblastiach spoločenských, hospodárskych, ekonomických, kultúrnych a tak ďalej.

    Vy ste spomínali v tej správe v úvode, pán minister, že Slovensko v roku 2010 zásadne z pohľadu zahraničnej politiky zmenilo akcent. Akokoľvek sa pozriem do tejto správy a hlbšie sa snažím aj hľadať medzi riadkami to, čo nebolo napísané, ja tam nevidím zásadný rozdiel až na jeden, ktorý budem popisovať. Práve naopak, domnievam sa, že nepokračovaním toho, čo tu bolo aj predtým, a potvrdením mojich slov, čo som hovoril, je, že v zahraničnej politike by sme mali byť naozaj jednotní. A my sme to prezentovali aj dvoma, by som povedal uznávanými medzinárodnými diplomatmi, ktorí reprezentovali rezort diplomacie za posledné obdobie. Takže ja naozaj tu nevidím zásadnú zmenu akcentu až možno na jednu zmenu, ktorú chcem spomenúť k tomu, čo budem spomínať.

    Ešte chcem spomenúť to, čo hovorila pani Vášáryová, že v časopise The Economist bol pán minister spomínaný ako športovec. Viete, ja som rovnako atlét. A v tomto sme kolegovia. Budem veľmi rád, pokiaľ sa bude aj rozmer športový viac odrážať práve v takejto správe, hoci šport, ktorý tu robíme, bohužiaľ, možno je len v inkubátore, pretože tu na to nie sú podmienky ako v iných krajinách, aby sa odrazil aj v zahraničnej politike, v jeho reprezentácii, pretože dobrý športový výkon je niekedy viac ako 10 misií ministra zahraničných vecí. Ale zároveň chcem povedať, že zahraničná politika nie je len o atletike alebo o maratónskom behu, hoci v tomto prípade absolútne sympatizujem s pánom ministrom a som veľmi rád, že takto reprezentuje Slovensko aj z hľadiska športu.

    Bola tu veľakrát spomínaná spolupráca V-4. Veľmi dobre si pamätám na spoluprácu V-4 ešte od začiatku, keď sa začala tvoriť. A to, predovšetkým na čo bola určená, a mnohé aktivity som ozaj vítal, vytvorenie napr. fondu V4, ktorý mal práve slúžiť na to, aby sa podporovala medzivyšehradská výmena, podporovali sa rôzne aktivity v rámci štúdií a tak ďalej. Mnohé organizácie to ja využili, spomeniem školy, ktoré z toho boli podporované aj v Žilinskom kraji, v Čadci. Gymnázium Miloslava Hodžu dostalo takto finančné prostriedky. Toto sú podľa mňa naozaj výsledky, ktoré treba vnímať a hodnotiť ako pozitívum.

    Avšak z dnešného pohľadu musím konštatovať, že akokoľvek môžeme hodnotiť V-4, ktorá bola naozaj dôstojne zorganizovaná, aj zasadnutie na pôde Slovenskej republiky, mám pocit, že sa dostáva skôr do formálnych pozícii ako do tých reálnych. A poviem, prečo si to myslím. Dnes už nevystačíme s tým, o čom sa hovorilo na začiatku o spolupráci V-4, dnes už musíme prichádzať s niečím reálnym. A to reálne je podľa môjho názoru predovšetkým diskusia o tom v rámci V-4, ako budeme napr. postupovať pri presadzovaní podmienok v rámci pripravovaného nového programovacieho obdobia Európskej komisie. Tam je obrovská sila naša. Tam je potrebné, aby sme sa koordinovali, aby sme sa nepredbiehali jeden pred druhým.

    Rovnako mi tam chýba, pán minister, jedna závažná vec, pretože aj vy vo svojich príhovoroch hovoríte o tom, že Európa je aj Európa regiónov. Európa je o spolupráci a tak ďalej. Ak máme teda v Európe 344 regiónov, medzi ktoré patria aj regióny, ktoré boli vytvorené na území Slovenskej republiky a sú plnoprávnymi členmi, tak je potrebné aj v takejto pozícii ako V-4 o tom rozprávať, ako je napr. legislatíva, ktorá je už dnes platná. A to je takzvaná legislatíva o vytváraní európskej územnej spolupráce. To sú tak vážne veci, ktoré sa tam dajú získať, ktoré nám môžu pomôcť v rámci V-4 pri rozvoji, že ani si to nevieme predstaviť. A, bohužiaľ, o tomto sa nediskutovalo. A chýba mi to rovnako aj v správe o budúcej zahraničnej politike v rámci V-4, pretože tu je potrebné, aby ministerstvo zahraničných vecí bolo veľmi potrebné alebo aby bolo užitočné pri týchto rokovaniach a vytváraní týchto európskych územných spoluprác susediacich regiónov, ktoré majú neskutočne veľký potenciál v rámci rozvoja. A toto je tá pragmatická politika zahraničná, ktorú je potrebné presadzovať.

    V tejto súvislosti spomeniem aj Poľskú republiku. Mne práve chýbal vo vystúpení pani poslankyne Vášáryovej, ktorá pôsobila ako veľvyslankyňa v Poľskej republike, kritický pohľad na časť, ktorá sa týka spolupráce s Poľskou republikou. Vážené dámy, vážení páni, pozrite si do správy, ktorú máme za minulý rok, aby ste videli, koľko sa tam venuje priestoru Poľskej republike. Poľská republika je najväčší náš spojenec, ktorý nám môže pomôcť vo všetkých možných oblastiach. Je to 38-miliónový národ, ktorý má významné postavenie v rámci Európskej únie. Má predsedu Európskeho parlamentu. A môžem menovať množstvo iných vecí. Vyrokovalo výborné pozície pre poľnohospodárov a aj pre seba v rámci fondov Európskej únie. A my im tu venujeme 12 riadkov. Toto som očakával od pani Vášáryovej ako bývalej veľvyslankyne v Poľsku, že predsa len viacej sa bude venovať tomuto fenoménu, ktorý ja pokladám za veľmi dôležitý, a rovnako aj strana SMER – sociálna demokracia. A ešte aj môžem povedať, že tých pár riadkov, ktoré sú venované Poľskej republike, tak je neúplných a možno nedostatočných a možno aj trošku zavádzajúcich, lebo napr. sa tu spomína, že výzvou naďalej zostáva dobudovanie cezhraničnej cestnej infraštruktúry v pohraničí na trase rýchlostnej komunikácie medzi Prešovom a Rzeszówom a modernizácia železničnej infraštruktúry. Pán minister, ako ja si rovnako vážim prácu všetkých tých profesionálov, ktorí sú na ministerstve zahraničných vecí, rovnako vám mali pridať k tomuto odseku aj to, že existuje medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou Memorandum o vybudovaní a prepojení diaľničného spojenia D3 smerom na Poľskú republiku, ktoré sa, mimochodom, nenapĺňa z rôznych dôvodov. Ale chcem povedať, že tuto to chýba. Prečo sa takéto niečo, čo je neskutočne dôležité pre rozvoj medziregiónov aj v rámci spomínaného európskeho územného spoločenstva, vôbec nespomína. Ale asi je to preto, že európske územné spolupráce pre vás neznamenajú nič a možno že ste ešte ani sa nedozvedeli, že také niečo existuje.

    Pôjdem ďalej a opriem sa predovšetkým o to, čo som povedal na začiatku ako výhradu, že v zahraničnej politike musíme byť naozaj spoločne za všetko, čo pôjde navonok. A tu vnútri si musíme povedať všetko, aby sme to mohli potom presadzovať, a že nevidím žiadnu zásadnú zmenu akcentov v tej zahraničnej politike, ktorá bola predtým, počas bývalej vlády, a teraz, až na jednu zmenu. A to je prístup k vzťahu s Maďarskou republikou. Tu sa píše, že je konfrontačný a neproduktívny, neproduktívne obdobie sa zamenilo za produktívne a nekonfrontačné a dobré obdobie. Nuž ja si myslím, že slovenská diplomacia za ostatné obdobie, predovšetkým minulej vlády, v politike s Maďarskou republikou chce mať dobré vzťahy, o tom nikto nepochybuje. A myslím si, že to dokumentujeme vo viacerých prípadoch, ktoré napr. neotvárame. Ale dúfam, že sa riešia. A je to aj napr. rozhodnutie Európskeho súdu v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo – Nagymaros. Nikto tu nezneužíva túto pôdu, aj keď vieme, že Maďarská republika dodnes nedodržiava toto rozhodnutie Európskeho súdu a je tam mnoho vecí, ktoré by sme mali možno riešiť.

    Ale čo sa týka riešenia problematiky dvojakého občianstva, riešenia politiky pohľadu, ako zasahuje maďarská diplomacia do politiky Slovenskej republiky, tak tam si myslím, že slovenská diplomacia robila sebavedomú, pragmatickú politiku, ktorú, myslím si, nikto nemôže spochybniť. Sme robili tak, že bola podložená všetkými faktmi, ktoré medzinárodné právo umožňuje. Bezprecedentný zákon o dvojakom občianstve, ktorý zavádza exteritoriálne účinky, si zaslúžil pozornosť slovenského parlamentu a našej diplomacie. A prijatím zákona, si myslím, jednoznačne odpovedal na to, čo v Maďarsku v súčasnosti prebieha. Zhodneme sa na tom, že rozhodnutie, ktoré vtedajší parlament prijal v súvislosti s Maďarskou republikou a zákonom o dvojakom občianstve, bolo naozaj jediné a dobré riešenie v tej dobe, kedy to bolo potrebné urobiť. A svedčí o tom aj súčasnosť, že nie ste schopní v tomto parlamente ani len zmeniť ten zákon, o ktorom ste rozprávali, že je taký zlý a neviem ešte čo všetko mu chýba, pretože ste sami zistili, že skutočnosť je úplne iná. A keď chceme odstrániť nejaké deformácie, o ktorých neustále rozprávate, tak zrazu nie je tu podpora a všetko, čo predkladáme, je zamietané.

    Dovoľte mi ale, pán minister, aby som nehovoril len o vlastných názoroch, ale aj o názoroch strany SMER – sociálna demokracia, lebo som trošku zalovil aj v myšlienkach iných, ktorí sa pozerajú na zahraničnú politiku v súvislosti s Maďarskou republikou trošku inými očami. V rozhovore pre SITA poznamenal Dzurindov bývalý stranícky šéf a tiež bývalý premiér Ján Čarnogurský, pokiaľ mám informáciu, citujem, tak Maďarsko zatiaľ žiadne ústretové kroky voči Slovensku nerobí a z rôznych vyjadrení politikov súčasnej maďarskej vlády, vládnej koalície sa javí, že Maďarsko si vybralo Slovensko ako cieľ číslo jeden svojej zahraničnopolitickej ofenzívy. Toto hovorí pán Čarnogurský, to nehovorím ja. A myslím si, že veľmi výstižne pomenoval to, čo v súčasnosti robí vláda Ivety Radičovej a pán minister zahraničných vecí. Dokonca aj v Lidových novinách v Českej republike, ktorá si, myslím, tradične je náš dobrý partner, a si myslím, že bolo dobré, že sa spomína o tom aj v tejto správe, a možno je potrebné aj tento vzťah lepšie využívať, lebo máme spoločnú históriu, ktorá súvisí aj práve možno s maďarským problémom, to si povedzme, pretože všetky tieto veci sa začali rodiť práve počas Česko-slovenskej republiky, bolo napísané: "Maďarská strana zaujíma voči slovenským ústretovým krokom zatiaľ minimálny, ak nie negatívny postoj. Budapešť zatiaľ ani nenaznačila, že by eventuálne začala uvažovať o nejakom zmiernení zákona či príp. o obmedzení náborovej kampane, ktorá má zaistiť, aby v budúcom roku o maďarské občianstvo požiadalo najmenej niekoľko stotisíc Maďarov žijúcich za hranicami svojej krajiny. Naopak, zdá sa, že vláda Viktora Orbána, ktorá v parlamente disponuje dvojtretinovou väčšinou a môže tak ľubovoľne zmeniť zákony a dokonca aj ústavu, chce ešte pritvrdiť.“ Toto je rovnako citát, ako sa na nás pozerajú spoza hraníc, ako sa pozerajú na politiku súčasného rezortu ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky. Ja si myslím, že to neznesie žiaden iný komentár, obraz si môžete urobiť sami. Naznačuje to už aj pani premiérky Radičovej rozhovor v Denníku Új Szó, podľa ktorého chce premiérka s Orbánom rokovať len o tom, na čom sa obe strany zhodnú, je to najmä riešenie ekonomickej krízy, to ostatné ponechávajú bilaterálnym komisiám. Samozrejme, komisie sú potrebné, ale ja som očakával, že zahraničná politika bude robená tak, že ak niekto bezprecedentne zasiahne do celistvosti susedného štátu, tak ten štát sebavedomo bude postupovať tak, že bude žiadať ten druhý štát prostredníctvom práve ministerstva zahraničných vecí listom, oficiálnymi nótami, aby zmenil tento zákon, ktorý exteritoriálne zasahuje bezprecedentne do celistvosti Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte, aby som sa venoval maličkým veciam, ktoré v tejto správe sú, a potom zhrnul moje celé vystúpenie v tej základnej charakteristike.

    Hovorí sa tu o Balkáne a o politike na Balkáne. Veľmi dobre si pamätám, keď bývalá vláda dávala jasné stanovisko k otázke Kosova a mnohí renomovaní zahraniční politici, o ktorých tak sebavedomo hovorila pani poslankyňa Vášáryová, boli vtedy ticho. A vieme veľmi dobre, že v Kosove sa stalo niečo, čo bude v budúcnosti vytvárať precedens, o ktorom ešte nevieme dodnes, ako dopadne a čo môže spôsobiť z hľadiska zahraničnej politiky a celosvetovo v zahraničnej politike. A preto mi aj v tejto správe okrem tých všeobecných vecí, že sme aktívni, čo všetko podporujeme, chýba Srbsko, Chorvátsko evidentne, pretože s Chorvátskom, mimochodom, pán minister, a to musíte potvrdiť, boli ústretové a podporné stanoviská už za predchádzajúcej diplomacie, kedy sme veľmi významne podporovali vstup Chorvátka do Európske únie. Slovenská republika bola tá, ktorá bola na čele podpory, aby sa začali negociačné rokovania s Chorvátskom. To je dôkazom toho, že sa tu nezmenila žiadne akcentovanie v zahraničnej politike medzi predchádzajúcou vládou a súčasnou vládou. A veľmi ma potešilo, pán minister, aj vaše konštatovanie, keď ste spomínali Srbsko a Čiernu Horu, ako ste im v tejto súvislosti povedali príklad rozdelenia Česko-Slovenska ako príkladnú vec, z čoho ťažíme. Nuž to ma naozaj potešilo, hlavne po tom, ako si pamätám, keď sa Česko-Slovensko rozdeľovalo, aké boli vaše postoje. Ale dnes to hodnotíte pozitívne a to ma teší, že to používate aj ako príklad pri zahraničnej politike. Ale čo sa týka Kosova, bohužiaľ, musím konštatovať, že pri Kosove tu nie je jasná definícia toho, aký je postoj Slovenskej republiky z hľadiska toho, že tu je naše stanovisko, že sme neuznali Kosovo zatiaľ a prečo sme tak neurobili a čo chceme v tej veci urobiť do budúcnosti. Treba napísať jasne, v budúcnosti ideme uznať Kosovo alebo budeme čakať, čo sa bude diať okolo toho, ako sa to celé vyvinie. Mám na to svoj názor, nechcem to teraz hovoriť, ale veľmi by som ocenil, keby bolo to tu napísané, pán minister, pretože to je naozaj sebavedomá politika, keď to viete nadefinovať, ako chcete postupovať v otázke Kosova do budúcnosti.

    No už a na záver mi dovoľte, ešte predtým, ako to zhodnotím, spomenúť záležitosť týkajúcu sa ľudských práv a tak ďalej. Áno, so všetkým, čo tu bolo o tom povedané, súhlasím. Dokonca sme boli aj ako strana SMER – sociálna demokracia, poslanci, za prijatie uznesenia, ktoré sme odporučili v zahraničnom výbore, stanoviska k súčasnému dianiu v Bielorusku a tomu, čo sa tam deje voči opozícii. Myslím si, že v tomto sme naozaj absolútne konzistentní, aj v mnohých iných postojoch. Ale myslím si, že zaoberať sa iba touto problematikou, takto úzko, ľudských práv a nezaoberať sa ňou v širšom kontexte svetovom je podľa mňa dosť slabé a nesebavedomé v kontexte toho, že Slovenská republika, to už nie je len maličká Slovenská republika, ktorá je v strede Európy, ale je to aj člen Európskej únie, ktorá dnes už začína aj na základe Lisabonskej zmluvy robiť vlastnú zahraničnú politiku, a preto je potrebné sa vyjadrovať aj k iným nedodržiavaniam alebo problematike ľudských práv, ako sa to vyvíja napr. v Dárfúre, ale v Sierre Leone alebo Pobreží Slonoviny, Rovníkovej Guiney, a mnohým iným veciam, kde sú omnoho katastrofálnejšie dopady na ľudské práva, o akých sa hovorí pri krajinách, ktoré sú susedské. Samozrejme, treba ich spomínať, ale toto takisto chýba.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som na záver zhrnul aký je pohľad strany SMER – sociálna demokracia na Správu o zahraničnej politike Slovenskej republiky v roku 2010, opakujem, za rok 2010, a nie za obdobia, ktoré tu boli podľa mňa nie celkom v kontexte dobre spomínané. Myslíme si, že zahraničná politika nemá nejaký zásadný výkyv voči tomu, čo sa robilo v predchádzajúcom období, nedošlo k zásadnej zmene akcentov v zahraničnej politike, ba práve naopak v mnohých veciach sa nadväzuje na to, čo robíme, až na jeden prípad. To je bezprecedentné postupovanie v pozícii voči Maďarskej republike, kde hodnotím našu zahraničnú politiku ako kolenačkovú, poklonkovaciu, nesebavedomú politiku, ktorá nám neprospieva, ale práve naopak, ktorá škodí celej spoločnosti, pretože dáva do neistoty nielen obyvateľov, ktorí nežijú na juhu Slovenska, ale aj tých, ktorí sú v zmiešaných územiach, ale aj tých, ktorí sú národnosti inej ako slovenskej, predovšetkým maďarskej, a vytvára naozaj pre nich len veľkú traumu. Z tohto pohľadu nebudeme môcť podporiť túto správu, ktorú ste, pán minister, predložili. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo 7 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Blanár, najprv k jednej z vašich otázok. Pokúsim sa ju zodpovedať. Think-tank je tank, ktorý rozmýšľa.

    A teraz niečo k niektorým bodom vášho vystúpenia. Máte pravdu, ten zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala Maďarská republika, naozaj teda, povedané diplomatickou rečou, nepomáha našim vzájomným vzťahom. Je to zákon absurdný, udeľuje občianstvo krajiny bez toho, aby ten dotyčný, ktorý o to žiada, mal nejaký trvalý pobyt tam, vzťah alebo podobne. Ten zákon robí všetko možné zle. Ale jednu vec nerobí. Vy ste povedali, že narúša celistvosť Slovenska. Tak to teda ju nenarúša, celistvosť určite nenarúša.

    No a teraz ešte čosi k tomu, že v podaní terajšej vlády a terajšieho ministra zahraničných vecí je naša politika voči Maďarsku kolenačková, akási neasertívna. To nie je pravda. Ja práve oceňujem, že nie je hysterická. Ja oceňujem, že nerobí svalnaté gestá a nie je to politika vymieňania si silných vyhlásení a je to pokojná a pragmatická politika. To je lepšie ako vykrikovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že na vaše zahraničnopolitické pochybnosti zareaguje pán minister.

    Venovala by som sa jednej veci. Vy ste hovorili niekoľkokrát, pán podpredseda zahraničného výboru, že by sme mali byť jednotní. To som vôbec nemala na mysli. Aby sme boli jednotní a dohovoriť sa v rámci, dajme tomu, desaťročného výhľadu na určitých základných cieľoch, to sú dve rozličné veci. Keby sme boli jednotní, to by znamenalo kráčať jednotne v šíkoch. To sme už mali. To hádam nechceme. Nejde tu o jednotu, ale o to, aby sme sa v konštruktívnom dialógu dohodli na určitých základných zahraničnopolitických cieľoch tak, aby sa pri výmene vlád nemenilo základné zahraničné smerovanie Slovenska. To by som vám chcela zdôrazniť, pán kolega. O jednotu tu v žiadnom prípade nejde.

    Čo sa týka Poľska, to len tak na margo. Viete, pán župan, najväčším problémom je spojenie Skalité – Zwardoň, teda Bielsko-Biala – Žilina. Je to vo vašich rukách, pán župan, aby ste vytvárali tlak, aby konečne tam prestali stáť tie stĺpy a aby sme viacej sa venovali vytvoreniu skutočného rýchleho prepojenia cestného. Ja som urobila ako veľvyslankyňa, čo som mohla urobiť. Podľa správ, ktoré posiela generálny konzulát v Krakove, chystá sa veľká konferencia, ktorá bude pokračovaním konferencie, ktorú som nazvala vtedy Úzke hrdlá. Takže snáď tam sa dospeje k niečomu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Blanár, hovorili ste k toľkým témam, že ťažko sa dá na všetko reagovať, ale aspoň dve poznámky poviem.

    Po prvé. Hovorili ste o tom, že by sme mali robiť sebavedomú politiku, že nie sme len malá krajina, ale že sme súčasť Európskej únie. Ja sa domnievam, že máme robiť sebavedomú politiku, ale primerane. Nie je dobré, keď niekto príliš nafukuje svaly a nemá na to.

    Po druhé, podstatnejšie. Tvrdili ste, že nedošlo k žiadnej zásadnej zmene. To je teda okrem toho Maďarska. No ja vnímam, že došlo, a som to povedal, k zásadnej zmene v štýle zahraničnej politiky. Znova to zopakujem, vy ste kryli pod termín ekonomický rozmer v zahraničnej politike všeličo, čo nebolo podľa mnohých z nás v poriadku a kóšer, či to bola Líbya, či to boli vzťahy Bieloruskom, Kuba a podobne. A, mimochodom, keď sa tu už tá Líbya otvárala, ekonomický rozmer, viete, 130 mil. Sk zostalo Česko-Slovensku ako dlh, ktorý nikdy sme nedostali nazad. A nie je nevymožiteľný, takže ten ekonomický rozmer je veľmi sporný. Ale čo sa tu zmenilo, to je snaha o budovanie dobrých vzťahov. A to neznamená, ako to vy hovoríte, že budeme robiť kolenačkovú politiku vo vzťahu k Maďarsku alebo niečo podobné. Jednoducho dobré snahy sú, že nebudem chodiť a búchať päsťou a vykrikovať, ale jednoducho budem sa snažiť sadnúť si za rokovací stôl a rokovať. A môžem byť tak oveľa tvrdší a dosiahnuť oveľa viac ako len gestami. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Blanár, popísal si našu zahraničnú politiku vecne a presne. Ona je taká vyčkávajúca a zakríknutá smerom navonok. A o to chválenkárskejšia je smerom dovnútra. Z hľadiska jednej z tých priorít našej zahraničnej politiky, čo sú určite vzťahy s Maďarskou republikou, sa tu vydáva za vrchol diplomacie nekritizovanie, mlčanie a neobhajovanie slovenských záujmov. A tak sa stalo, že v čase, kedy sa celá Európa odvracala od Viktora Orbána za jeho nedemokratickú politiku, tak tu na Slovensku sme mu pripravili priam triumfálne privítanie, aby si tu aspoň na Slovensku mohol urobiť aké také P. R. A odpoveďou tejto slabošskej zahraničnej politiky boli urážky maďarského konzula, boli dni vojnového zločinca Esterházyho spoluorganizované maďarským veľvyslanectvom na Slovensku. A odpoveďou bolo aj to, že maďarská strana ani len neodpovie na náš návrh medzištátnej zmluvy týkajúcej sa štátneho občianstva. Takže z tohto hľadiska naša zahraničná politika je mimoriadne chybná a je krachom. Je krachom a darmo tu budete vydávať akúsi diplomaciu a slušnosť za niečo úspešné, čím niečo dosiahnete. Ukazuje sa, že ste zatiaľ nedosiahli v tej kľúčovej otázke našich vzťahov s Maďarskom absolútne nič. Je to vaša prehra, pán minister Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, súhlasím s vami a súhlasím aj s hodnotením vášho vystúpenia ako vystúpenia, ktoré reprezentuje základné kontúry nášho zahraničnopolitického vnímania reality a, samozrejme, aj prostriedkov, ktoré má k dispozícii diplomacia.

    Nepochybne ma zaujala tá časť, kde ste popisovali úspechy a mechanizmy a nástroje, ktoré používa naša diplomacia aj vo vzťahu k problému, ktorý vzniká na juhu našej krajiny v Maďarsku. V tomto smere, samozrejme, tie základné kontúry aj sporu politického, ktoré máme, sú známe, problém je, že v súčasnosti dochádza k mimoriadnej eskalácii revizionistických snáh v Maďarsku, čo je súčasťou dlhodobej iniciatívy niekoľko desiatok rokov, problém totiž je, že začína sa prijímať už staré znenie úpravy postavenia alebo vzťahu maďarskej vlády k svojim akože občanom v zahraničí, vzbudzovali zásadné pochybnosti o tom, či je v súlade s európskymi hodnotami. Problém ale ďalší je, že teraz prichádza k výraznej eskalácii záujmov v tom zmysle, že sa prijíma ústava, prijíma sa zákon o vlastenectve. A, samozrejme, pre tvorcov takejto politiky je nesmierne dôležitá legitimizácia týchto snáh v medzinárodnom prostredí a, samozrejme, aj v bilaterálnych vzťahoch k iným krajinám, pretože do budúcnosti už budú predstavitelia Maďarska hovoriť o tom, že oni nemajú inú možnosť, pretože realizujú ústavné opatrenia, že realizujú zákon maďarský, ktorý tam je. Ak ustane u Maďarov, možno očakávať veľmi výraznú ďalšiu sériu rôzneho typu požiadaviek. Je nepochopiteľné, ak tieto riziká nevníma naša zahraničná politika. Pokiaľ sa tvári naopak a vydáva pasivitu za čosi, čo má v danom prípade priniesť väčší úspech pre rešpektovanie našich záujmov, tam, myslím si, že pri...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len reagovať na tú časť, v ktorej pán poslanec spomínal, že mu chýba jasné stanovisko k otázke Kosova. Pán poslanec, vy ste tu v minulom volebnom období nesedeli, ale táto Národná rada na návrh terajšieho ministra zahraničných vecí prijala jasné uznesenie, za akých podmienok a kedy je Slovensko vôbec ochotné rozmýšľať nad uznaním Kosova. A to uznesenie hovorilo o tom, že keď Belehrad k takémuto kroku pristúpi, tak budeme túto skutočnosť zvažovať. Mrzí ma, že ste si to nepozreli. A možno by ste potom nemuseli takéto otázky klásť, pretože som presvedčený o tom, že minister zahraničných vecí vie, že pri tomto uznesení mu neostáva nič iné, len, tak ako ho predložil a bolo schválené, ho plniť.

    Na druhej strane vo vašom vystúpení som mal pocit vašich možno nenaplnených ambícií ako župana, ktoré sa práve týkali európskej spolupráce v rámci regiónov, kde ste hlavne poukazovali na problémy vášho regiónu, ktorého ste županom. A ste jeho županom už druhé volebné obdobie, teda máte tam štyri roky za sebou aj počas vlády vášho predsedu Roberta Fica. A pripadá mi to tak, že to, čo ste si s ním nedokázali vyriešiť za štyri roky, teraz chcete posúvať ako problém pre riešenie ministerstva zahraničných vecí v súčasnosti. Takže jednoducho ma to trápi, prečo takéto problémy, ktoré ste nedokázali vyriešiť, dokonca vnútri vlastnej strany, chcete posúvať na pôdu niekomu inému.

  • Vážený pán kolega, podpredseda zahraničného výboru Blanár, ďakujem za váš príspevok. Bol z môjho pohľadu možno až zbytočne polarizujúci alebo snažil sa pomenovať skôr rozdiely ako tie veci, ktoré nás spájajú. Pritom myslím si, že v tých zásadných otázkach a zásadných pohľadoch na vec sa naozaj až tak nerozchádzame. Ja si všímam napr. aktivity vás a vašich kolegov zo strany SMER a verte, že oceňujeme veľakrát, keď nás tam nie je väčšina, že aj keď chcete vyjadriť politický postoj, tak vždy aspoň jeden z vás nám pomôže a odhlasuje, aby sa neblokovala práca výboru. Takže, myslím si, že aj týmto dávate najavo, že vám ide o dobrú vec a máme spoločný záujem.

    Čo sa týka smerovania zahraničnej politiky, vy ste tú svoju nazvali pragmatickou. Ja si myslím, že máte pravdu, pragmatizmus keď je dotiahnutý do dôsledkov, tak sa dá pomenovať aj ako oportunizmus. Myslím si, že súčasné nastavenie našej zahraničnej politiky je naozaj viac o hodnotách, a nie o pragmatizme za každú cenu.

    Ešte taká lingvistická vsuvka. Myslím, že kolegyňa Vášáryová hovorila o ministrovi zahraničných vecí ako o ministrovi big beast čiže nie ako o športovcovi, ale ako o niekom, z koho sa stalo veľké zviera zahraničnej politiky. Tak to je len na vyjasnenie.

    Čo sa týka vašej zahraničnej politiky, tak aj kvitujem a oceňujem, že namiesto nejakého straníckeho nominanta, ste akceptovali dvoch ministrov zahraničných vecí, ktorí dokonca ani neboli vašimi členmi, ale adoptovali ste si dvoch veľmi skúsených diplomatov. Takže to je, myslím, veľmi dôležité, aj pán Kubiš, aj pán Lajčák, to ukázalo, že to myslíte vážne so zahraničnou politikou.

    No a nesúhlasím s tým, že by naše ministerstvo v súčasnosti robilo kolenačkovú politiku voči Maďarsku. Ja si myslím, že tá politika je vecná. Hovoril som aj s premiérkou Radičovou a som plne presvedčený, že ona sa dokáže Orbánovi postaviť na jeho roveň vo všetkých dôležitých veciach. Dala mi to veľmi jasne najavo. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem sa snažiť rad za radom odpovedať.

    Takže, pán predseda zahraničného výboru Šebej, ak je teda taký absurdný ten zákon o dvojakom občianstve, tak prečo už ste neprijali protizákon, ktorým by sa to upravilo? Ak rovnako hovoríte o tom, že tu nejde o ohrozenie celistvosti Slovenskej republiky, tak ja vám pripomeniem, že celistvosť znamená aj to, že keď napr. v maďarskej ústave bude schválené volebné právo pre týchto obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí budú mať maďarské občianstvo, tak tým je významne narušená celistvosť Slovenskej republiky. A to by ste podľa môjho názoru ako predseda zahraničného výboru mali vedieť.

    Pani poslankyňa Vášáryová, už som povedal na vašu adresu všetky veci, čo som mal, len nehnevajte sa, v tej správe chýbalo Skalité – Zwardoň na dokončenie. To je zásadná vec. A mrzí ma, že vy neviete, že kompetenčne toto patrí ministerstvu dopravy. Nie my, Žilinský samosprávny kraj stavia diaľnice, ale ministerstvo dopravy. A vy ste tam boli veľvyslankyňou.

    Pán Fronc, nuž budeme čakať na tú politiku diplomacie, ktorú bude robiť táto vláda, pretože zatiaľ si myslím, že ju nerobí žiadnu.

    Pán Kubovič, aby ste vedeli, tak EZÚS už máme rozbehnutý, Žilinský samosprávny kraj bude prvý, ktorý podpíše zmluvy so susediacimi krajmi, Moravskosliezskym, Opolským a vojvodstvom Sliezskym, ale môžem vám povedať, že zahraničie a ministerstvo zahraničia nám vôbec nepomáhalo. Ale ide o to, v kontexte všetkých regiónov takéto niečo urobiť.

    Nuž a, pán poslanec Droba, ďakujem, že vnímate našu pozíciu ako ústretovú a naozaj že je pragmatická, ale verte, že je založená aj na hodnotách. A my sa snažíme robiť tú politiku práve...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kubovič mi oznámil, že sa zrieka svojho vystúpenia v rozprave a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, potešil ma záujem o zahraničnú politiku. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí sa snažili tú rozpravu obohatiť. Pozorne som si ju zaznamenal.

    Pán podpredseda výboru Droba, nechcem to všetko komentovať, lebo by som ťahal veľa času, ale veľmi si vážim spoluprácu aj so zahraničným výborom, aj s výborom pre európske záležitosti a budem v tejto spolupráci pokračovať.

    Pán poslanec Fronc, je to pekný nápad, ťažký nápad. Doktríny sa rodili v mocnostiach. Ku kolóniám zrejme nejaké roky mali blízko aj vládnuci, aj opozičníci. Ale ja by som to vedel urobiť, len nie som si istý, akú životnosť by tá doktrína v podmienkach slovenskej politiky mala. Ale mám predstavu národa vzdelaného, slušného, ktorý dokáže byť konkurencieschopný aj v rámci Európskej únie a prispievať aj celku. Ale porozmýšľam ešte.

    Kolega Brocka, chcel by som vám povedať, že nejde ani tak o princíp subsidiarity ako o problém kompetencií. A rád by som položil rečnícku otázku, či chceme odovzdať kompetencie v oblasti občianstva na európsku úroveň. Ale som ochotný o tom tiež popremýšľať a porozprávať sa.

    No nechcem komentovať všetky vystúpenia, pretože by som hovoril zbytočne dlho. Bolo tam mnoho racionálneho, ale tušil som tri veci. A chcem sa k nim vyjadriť.

    Prvú vec som tušil, že sa pokúsi opozícia vyvolávať nacionalistické vášne. Poviem to veľmi jednoducho. Ak Budapešť prijala zákon o občianstve v rozpore s právom a zásadami slušnosti medzinárodného práva, o čom som ja hlboko presvedčený, nerozumiem, ako na tomto bezpráví vy chcete budovať právo. Záležitosť občianstva nie je záležitosťou môjho rezortu, ale ja som riešenie ponúkol, odmietnuť účinky. My rozumieme, že Budapešť sa snaží provokovať, v tom si rozumieme, len vy uznávate dôsledky ich zákona a ja ich uznávať nechcem. Vy uznáte takéto pasy, ktoré bude vydávať Budapešť na Slovensku, ja by som ich neuznal. To je celé. A nerozumiem celkom dobre nacionalistom, ktorých to tak dráždi. A hovoria, že Budapešť prijala zákon v rozpore s medzinárodným právom. Nerozumiem tomu. Totiž títo nacionalisti na bezpráví budujú právo a snažia sa za každú cenu vyvolávať nacionalistické vášne, lebo inak v zahraničnej politike na nič lepšieho nemajú. Toto je celý problém. Nenaskočíme na túto strunu. Pýtali ste sa na tie výsledky. No sú nimi pokoj a normálne vzťahy a ľudia na Slovensku sa cítia dobre bez ohľadu na to, akej sú národnosti. A to je, myslím, veľmi dôležité. Čiže nenechajme sa zlákať touto nacionalistickou líniou, niekedy aj trošku primitívnou.

    Keď sa odvolávame na Čarnogurského, pán poslanec Blanár, no prečo si Maďarsko začalo dovoľovať, za ktorej vlády si začalo dovoľovať. Asi sme boli vtedy oslabení nerozumnou politikou. Spolu nad tým porozmýšľajme.

    Prvá vec, ktorú som predpokladal, bola, že sa bude hrať s nacionalistickou kartou. Druhá vec, ktorú som tak trošku predpokladal, bola, že niektorí nevidia rozdiely v politike, ktorá tu bola do volieb minulého roku a ktorá tu je teraz. A to spojím s tým tretím predpokladom, a síce, že budem mať pomerne málo času o tých rozdieloch a akcentoch hovoriť, a preto som sa rozhodol, že vám ten rozdiel názorne ukážem, ktorý dá inšpiráciu na to, aby sme porozmýšľali. Ja by som ten rozdiel ilustroval na týchto dvoch obrázkoch.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Mohol by som o tom hovoriť minútu, mohol by som o tom hovoriť aj dve minúty a možno by som o tom mohol hovoriť aj celé hodiny. Ale kto chce, panie poslankyne, páni poslanci, pokojne nad tým porozmýšľať, tak nech nad tým porozmýšľa. Ďakujem vám za podporu zahraničnej politiky.

  • Ďakujem pekne.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať o 11.30 hodine hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať hlasovaním o troch bodoch, a to o jednom zákone a o dvoch správach.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 214).

    O slovo sa hlási pán minister Dzurinda.

  • Ďakujem.

    Vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce v rozprave vystúpiť. Máme jedného poslanca prihláseného. Ďakujem. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A slovo má pán poslanec Jurčík.

  • Vážení kolegovia, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že včera som neprečítal celý pozmeňujúci návrh, tak dovoľte, aby som to urobil ešte raz s tým, že vás skúsim požiadať o to, aby som nemusel čítať odôvodnenia, lebo tie sú zhruba dvakrát toľko väčšie ako samotné znenie zákona. Je všeobecný súhlas s tým? Môžem poprosiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prečítajte to, prosím vás, celé, ako to prečítať máte.

  • Dobre. Ďakujem.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energií a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 214).

    V súlade s ustanovením zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.

    K článku I.

    Po prvé. Za bod 36 sa vkladajú nové body 37 až 39, ktoré znejú:

    Bod 37: V § 14a ods. 2 písm. a) sa za slovami „osobitného predpisu“ vypúšťa odkaz 17b.

    Bod 38: V § 14a ods. 2 písmeno d) znie: „d) je iná ako podľa osobitného predpisu17b), ak uvádza na trh pohonné látky iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až c)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie: „17b) § 19 až 20 a 25 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a § 18 a 22 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.“

    Bod 39: V § 14a ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Na účely prílohy č. 1 sa biodieselom rozumie metylester mastných kyselín vyrobený z čistého rastlinného oleja, zo živočíšneho tuku a z opotrebovaných kuchynských olejov a tukov, alebo z ich...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte pán poslanec, poprosím kolegov keby mohli venovať pozornosť vystúpeniu. Ďakujem.

  • ... zmesí, ak spĺňa požiadavky na jeho kvalitu špecifikované v § 2 ods. 4 písm. b) tohto zákona.“

    Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k bodu 37. Uvedené ustanovenie definuje osoby, ktoré majú plniť povinnosť primiešavania biopalív a zároveň ostatné súvisiace povinnosti. Podľa §14a ods. 2 písm. a) je takouto osobou osoba podľa osobitného predpisu s odkazom 17b uvádzajúca pohonné látky do daňového voľného obehu. Odkaz 17b sa odvoláva na ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenia § 19, 19a, 20 a 25. Z takéhoto znenia potom vyplýva, že predmetné povinnosti majú len osoby so špecifickým postavením. Do daňového voľného obehu však pohonné látky môžu uvádzať aj iné osoby, ktoré tiež majú mať rovnaké povinnosti, a preto sa navrhuje uvedená zmena, ktorá spôsobí, že každá osoba uvádzajúca pohonné látky do daňového voľného obehu na území Slovenskej republiky bude musieť plniť všetky uvedené povinnosti.

    Odôvodnenie k bodu 38. Uvedené ustanovenie definuje osoby, ktoré majú plniť povinnosť primiešavania biopalív a zároveň ostatné súvisiace povinnosti. Podľa tohto ustanovenia je takouto osobou okrem osôb uvedených v písmenách a) až c) osoba, ktorá uvádza na trh pohonné látky iným spôsobom, ako je uvedený v písmenách a) až c). Podľa takéhoto znenia je osoba, ktorá predáva pohonné látky v pozastavení dane, je povinná plniť povinnosti podľa ustanovenia § 14a. Takáto situácia je nevyhovujúca, nakoľko pohonné látky vrátane biopalív dodávané v pozastavení dane ešte nemusia byť určené na konečnú spotrebu, a teda ešte môžu prejsť výrobným cyklom, v ktorom budú upravené. Z uvedeného dôvodu navrhujeme uvedenú zmenu, ktorá spôsobí, že písmeno d) sa neuplatní na osoby, ktoré môžu dodávať pohonné látky vrátane bioetanolu podľa zákona o spotrebnej dani z liehu v pozastavení dane.

    Odôvodnenie k bodu 39. V praxi sa biodiesel (FAME) vyrába zo zmesi rastlinných olejov a opotrebovaných kuchynských olejov, ktoré sú v článkoch 19 a 21 v smernici o OZE č. 2009/28/ES osobitne uvedené. Súčasné znenie zákona diskriminuje použitie opotrebovaných kuchynských olejov pre účely plnenia cieľovej hodnoty obsahu biozložiek podľa prílohy č. 1 zákona o. OZE č. 309/2009 Z. z.

    Po druhé. Za bod 40 (pôvodne 37) sa vkladá nový bod 41, ktorý znie: „§ 14a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Povinnosti podľa odsekov 1, 2, 3, 5, 6 a 8 sa nevzťahujú na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá uvádza na trh pohonnú látku, ktorá je stopercentným biopalivom.“.“ Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Je nadbytočné zavádzať pre výrobcov stopercentného biopaliva povinnosť spĺňať referenčné hodnoty minimálneho podielu biopaliva, keď stopercentné biopalivo túto povinnosť v každom ohľade spĺňa, a zároveň je nadbytočné zaťažovať výrobcov stopercentného biopaliva administratívnymi povinnosťami súvisiacimi s kontrolou plnenia referenčnej hodnoty povinného primiešavania biopalív.

    Po tretie. V bode 42 (pôvodne 38) § 14b odseky 3 a 4 znejú:

    Odsek 3: „Prílohou potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny na účely jeho overenia podľa odseku 4 je vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy o splnení podmienok určených na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny.“

  • Smiech v sále.

  • Odsek 4: „Potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny overuje odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu biopalív a biokvapalín (ďalej len „odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu“). Po overení sa potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny používa bez prílohy podľa odseku 3, ktorú archivuje právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2. Na účely tohto zákona sa uznávajú potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny overené právnickými osobami alebo fyzickými osobami uznanými na tieto účely v členských štátoch alebo dobrovoľné certifikačné systémy uznané niektorým členským štátom.“

    Odôvodnenie. Podľa navrhovaného znenia ustanovenia § 14b ods. 3 je prílohou potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy o splnení podmienok určených na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny. Uvedené je extrémne administratívne zaťažujúce, a to z dôvodu, že môže ísť až o 11 000 až 13 000 prehlásení pestovateľa za rok pri veľkokapacitných výrobách biopaliva. Na základe uvedeného sa navrhuje ukladať povinnosť prikladať vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy k potvrdeniam o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny na účely jeho kontroly odborne spôsobilou osobou a ďalej používať potvrdenia už bez tejto prílohy.

    Po štvrté. V bode 42 (pôvodne 38) sa v § 14c vypúšťa odsek 2 a ďalšie odseky sa primerane prečíslujú. V nasledujúcich ustanoveniach sa primerane prečíslujú vnútorné odkazy.

    Odôvodnenie. Ustanovenie v pôvodnom znení zavádza možnosť uviesť na trh Slovenskej republiky biopalivo alebo biokvapalinu, ktoré nespĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti. Smernice EPaR č. 2009/30/ES a 2009/28/ES upravujú podmienky uvádzania biopalív a biokvapalín na trh pre účely plnenia cieľových hodnôt znižovania emisií skleníkových plynov. Neplnenie podmienok trvalej udržateľnosti má za následok nezapočítavanie takýchto biozložiek do plnenia národných cieľov úspor emisií CHG a energetického podielu OZE.

    Po piate. V bode 42 (pôvodne 38) § 14e písmeno e) znie: „e) vykonáva dohľad nad plnením povinností právnických osôb alebo fyzických osôb pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ktoré uvádzajú pohonnú látku inú ako biopalivo na trh Slovenskej republiky a dodávateľov elektriny využívanej v cestných vozidlách“.

    Odôvodnenie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ukladá právnickým a fyzickým osobám povinnosť pridávať minimálne množstvo biozložiek do fosílnych motorových palív a riadi ich povinnosti a vykonáva dohľad nad plnením uvedených povinností v súlade s nariadením vlády SR č. 246/2006 Z. z. Z tohto dôvodu je potrebné upresnenie pojmu „dohľad nad plnením povinností osôb, ktoré uvádzajú na trh pohonné látky iné ako biopalivo“. Ide o upresnenie povinností podľa článku 19 smernice 2009/28/ES a článkov 7a a 7d smernice 2009/30/ES.

    Po šieste. V bode 45 (pôvodne 41) § 16 ods. 1 písmeno w) znie: „w) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uvedie nepravdivé údaje v potvrdení o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny podľa § 14c ods. 1 písm. a) s výnimkou, ak k tomu dôjde na základe porušenia povinností podľa § 14c ods. 6 písm. a) a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou“.

    Po siedme. V bode 45 (pôvodne 41) § 16 ods. 1 sa dopĺňa písmeno aa), ktoré znie: „aa) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 14c ods. 6 písm. a)“.

    Po ôsme. Bod 46 (pôvodne 42)...

  • Neustály ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanca, prepáčte, pán spoločný spravodajca, poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... znie: V § 16 ods. 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie: „c) od 500 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa ods. 1 písm. w) až aa)“.

    Odôvodnenie. Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom zaviesť zodpovednosť za správnosť uvádzaných údajov v priebehu životného cyklu biopaliva na každého účastníka životného cyklu biopaliva a biokvapaliny počnúc pestovateľom.

    Po deviate. Za bod 47 (pôvodne 43) sa vkladá nový bod 48, ktorý znie: „V § 17 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Doterajší odsek 1 sa označuje ako odsek 2. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ustanovenie sa dopĺňa vzhľadom na potrebu upraviť konanie vo veciach upravených týmto zákonom.

    Po desiate. Bod 49 (pôvodne 44) znie: „Za § 18b sa vkladá § 18c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2011“ znie:

    Odsek 1: „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. májom 2011, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“

    Odsek 2: „Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. májom 2011 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa osobitného predpisu20) pred 1. októbrom 2012, sa ustanovenie § 3 ods. 9 nevzťahuje.“

    Odsek 3: „Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. h) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. mája 2011 do 31. decembra 2014.“

    Odsek 4: „Ministerstvo Európskej komisii predloží do 31. decembra 2011 a následne každé dva roky do roku 2021 správu o pokroku pri presadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie.“

    Odsek 5: „Ministerstvo do 31. decembra 2011 na svojom webovom sídle zverejní informácie a) o podporných opatreniach pre spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov energie, b) o výhodách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, c) o optimálnej kombinácii obnoviteľných zdrojov energie, vysoko efektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré sú použiteľné pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných alebo obytných oblastí, d) o opatreniach na zvyšovanie povedomia a odbornú prípravu pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy s cieľom informovať o výhodách využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.“

    Odsek 6: „Všetky biopalivá a biokvapaliny vyrobené na území Slovenskej republiky, ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby vo svojich zásobách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za biopalivá a biokvapaliny spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti.“

    Odsek 7: „Všetky suroviny vzniknuté alebo vypestované na území Európskej únie do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby vo svojich zásobách ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za suroviny spĺňajúce podmienky určené na výrobu základnej suroviny pre výrobu biopaliva alebo biokvapaliny.“

    Odsek 8: „Všetky biopalivá, ktoré sa nachádzajú v pohonných látkach uvedených na trh v období od 1. 1. 2011 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za biopalivá spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti.“

    Odsek 9: „Potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vydané a overené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za potvrdenia o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny vydané a overené podľa tohto zákona.“.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie: „20) § 82 až 84 zákona č. 50/1976 Zb."

    Odôvodnenie. Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2011. Navrhuje sa, aby podmienky podpory výroby...

  • Neustály ruch v sále.

  • Vážený pán predseda parlamentu, panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa celkom otvorene, poviem, priateľsky, preto, lebo máme záujem, vládna koalícia, tento zákon ešte trošku skvalitniť a požiadal ma o to môj kolega Miškov. Takže prijmite to, prosím, v dobrom úmysle, že vystúpi ešte jeden či dvaja páni poslanci, ktorí chcú predložiť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali viesť ku skvalitneniu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Páni kolegovia, poprosím vás trošku o kľud v miestnosti, už sme pri poslednej poznámke pod čiarou, kým toto čítanie skončí. Nech sa páči.

  • ... elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. februárom 2011, zostali zachované podľa doterajších predpisov. Zároveň sa navrhuje, aby na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. februárom 2011 a na ktoré bolo vydané rozhodnutie o povolení užívania pred 1. júlom 2011, sa podpora podľa § 3 ods. 1 písm. d) vyťahovala na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 4 MW a ustanovenia § 3 ods. 8 sa naň nevzťahovali.

    Za účelom zabezpečenia kontinuity a zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona sa v rámci prechodných ustanovení zavádza predpoklad, že všetky suroviny, ktoré pochádzajú z Európskej únie, a všetky biopalivá a biokvapaliny, ktoré už existujú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti. Zároveň sa v tejto súvislosti zavádza aj predpoklad, že všetky biopalivá, ktoré sú obsiahnuté v pohonných látkach uvedených na trh v roku 2011, do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa tiež považujú za biopalivá spĺňajúce kritériá trvalej udržateľnosti. Zároveň je potrebné zabezpečiť, že potvrdenia o pôvode biopaliva a biokvapaliny, ktoré boli už vydané a potvrdené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, budú akceptované na účely tohto zákona. Ďakujem.

    V súvislosti s mojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom chcel by som požiadať o vyňatie bodu 31 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože môj desiaty bod z pozmeňujúceho návrhu toto rieši. V mojich návrhoch odporúčam hlasovať takto: o bodoch 1 až 9 spoločne, o bode 10 osobitne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Máme 12 faktických poznámok.

    Predtým, ako dôjdeme k faktickým poznámkam, by som chcel oznámiť, že keďže tento poslanecký návrh je takto rozsiahly, že o ňom nebudeme hlasovať teraz, ale až poobede, návrh vám bol rozdaný, je v laviciach, skrátka, aby sa mohol s ním každý dostatočne oboznámiť.

    Ideme k faktickým poznámkam.

  • Reakcia poslanca.

  • No, pán Matovič, máte procedurálny návrh, poprosím v zmysle rokovacieho poriadku začať s týmto návrhom.

  • Čiže navrhujem, aby kolega Jurčík dnes všetkých poslancov a poslankyne pozval na pivo.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Vážení, tak toto je ale veľká hanba. Toto nie je parlament, toto je veľká koaličná vládna hanba.

  • Pán poslanec Jurčík, čo toto bolo? Vás tu takmer nikto nepočúval. Ja som sa vás snažil počúvať, ale nič som nepočul. Už keď ste teda sa podujali na to, že ste tu čítali 5,5-stránkový pozmeňujúci návrh, a keď už teda rátate, že tí koaliční poslanci sú takí nesvojprávni, že vám za to zahlasujú automaticky, čokoľvek by ste tu prečítali, aspoň nás si uctite a prečítajte to zrozumiteľne.

    A po ďalšie. Za čo vy nás máte? Vy tu deň po dni pri hlasovaní otvárate vaše pobabrané vládne zákony a chcete, aby počas doby určenia hlasovania sa tu viedla rozprava. Začnite tento parlament riadiť normálnym spôsobom, ak je hlasovanie, tak je hlasovanie a nemá byť rozprava. A robte zákony tak, aby tuná ste nemuseli strápňovať vlastných poslancov.

  • Naozaj je to veľká neúcta, veľká nekvalita, ale predovšetkým vaša vládna a koaličná vizitka.

  • Ďakujem.

    Chcel by som len upozorniť, že tento postup je podľa § 35 ods. 6.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, naozaj treba rešpektovať aspoň v minimálnom rámci rokovací poriadok, aj keď slovo minimálny asi nebude celkom tiež dostačujúce, pretože nepochybne v procese tvorby zákonov môžu byť isté veci, kde je potrebné vzhľadom na výnimočnosť situácie čosi dotvoriť. Ale tu v žiadnom prípade nejde o výnimočnú situáciu, tu ide o pravidelne sa opakujúci jav. V tejto súvislosti treba povedať, že je potrebné, že nielen o takto rozsiahlom návrhu sa nemôže hlasovať, ale ho vrátiť do výboru, aby sa s ním mohli relevantne poslanci zoznámiť. A rovnako, a to je poznámka pre pána predsedu, je predsa nevyhnutné, aby sa k takto rozsiahlemu pozmeňujúcemu návrhu vyhlásil aj člen vlády. Je v poriadku tento návrh z hľadiska toho, ako vyzerá predložený vládny návrh? Veď tento pozmeňujúci návrh, ktorý je, nebol opäť v pripomienkovom konaní. A môže vyplynúť z neho obrovské množstvo dôsledkov. Minimálne čo si všímam, zakladá zásadným spôsobom práva a povinnosti tak fyzických, ako aj právnických subjektov. Veď to takýmto spôsobom naozaj nejde.

    A pre vás, pán predseda, v tejto súvislosti. Je potrebné dodržiavať základnú procedúru. Aj včera bol problém. Keby ste dodržali znenie rokovacieho poriadku, museli by ste uviesť celý návrh vládny, alebo poslanecký, vrátane celého názvu. A po skončení hlasovania musíte oznámiť snemovni, že bol schválený alebo neschválený vládny alebo poslanecký návrh zákona s menom celým uvedeným. A nemôžu vznikať takéto problémy.

    Takže, vážení páni zo SaS, už nemáte oprávnenie na to, aby sme vám tolerovali tieto veci vo väzbe na nejakú neskúsenosť. Už je jednoducho potrebné prejsť k základným štandardom a neznevažovať týmto spôsobom parlament a neukazovať jeho neschopnosť, ale normálnym spôsobom viesť parlamentné procedúry a neznevažovať obraz parlamentu vo verejnosti. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Jurčík, ja som chodil do tohto parlamentu 4 roky v predchádzajúcom volebnom období, ale čoho sme svedkom od júla minulého roka, hlavne čo sa týka predkladania legislatívnych zámerov a noviel a zákonov z ministerstva hospodárstva, to táto snemovňa nepamätá. Ani jeden zákon, ktorý bol predložený ministerstvom hospodárstva, nebol v takej podobe aj schválený, ako bol predložený. Prechádza množstvom noviel, poslaneckých návrhov. A je veľmi smutné, pán kolega Jurčík, že vy ste tým pajácom, ktorý predkladá všetky tieto legislatívne zmeny. A myslím, že sme o tom hovorili aj na poslednom hospodárskom výbore, už aj vaši kolegovia z vládnej koalície toho majú po krk. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán predseda. Pán Jurčík, z vášho vystúpenia vyplývajú dva závery, prvý záver, že navštívite po tomto vystúpení logopéda, a druhý záver, že zapisovateľka asi spácha rituálnu samovraždu po vašom vystúpení, lebo neverím, že to vie zaznamenať, vaše vystúpenie.

    A, vážená pani koalícia, myslím si, že je tu aj predseda výboru a bolo by nanajvýš rozumné, aby predseda výboru zvolal rokovanie výboru, aby tento pozmeňujúci návrh dokázali prebrať si vo výbore a jednoducho potom predstúpili pred túto vážnu snemovňu a nerobili z toho cirkus Humberto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Jurčík, ja som konečne v tejto chvíli pochopil, prečo vaša vládna koalícia predkladá aj novelu rokovacieho poriadku prostredníctvom poslancov. Jednoducho ste sa naozaj dohodli, že poslanci Národnej rady budú už úplne špinavé handry, s ktorými budete zametať, ako to jednoducho vyhovuje vláde alebo Koaličnej rade. Skutočne takéto brutálne poníženie, takáto „šaškáreň“, akú ste teraz tu predviedli, to si táto Národná rada nepamätá. A ja mám, bohužiaľ, obavy, že takéto niečo tu budeme zažívať úplne pravidelne. Ja vás žiadam, aby ste ako poslanec Národnej rady mali aspoň trošku hrdosti a trošku sebavedomia a nepredvádzali takéto divadlo len preto, lebo niekto si luskne prstami. Skutočne toto je niečo, čo my z dôvodu, že máme úctu k Národnej rade Slovenskej republiky ako k zákonodarnému zboru a k vážnej ústavnej inštitúcii, jednoducho nemôžeme akceptovať. Takýto cirkus, ako to povedal môj predrečník, je ďalším znevažovaním a urážaním všetkých poslancov.

    Na záver. Pán kolega Jurčík, ja vás na kolenách prosím, majte úctu aspoň sám k sebe, keď už nemáte vôbec žiadnu úctu k Národnej rade a k jej poslancom.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nedávno pani premiérka Radičová vyhlásila, že ten spôsob predkladania legislatívnych návrhov, ktorý bol charakterizovaný ako pokus a omyl, skončil. Pán poslanec Jurčík nás ale presviedča o tom, že neskončil. Dokonca nám povedal, že on neprečítal celý pozmeňujúci návrh včera a že dnes ho dočíta. Ja si neviem predstaviť, akým spôsobom vedel rozlíšiť, čo prečítal včera a čo dočítal dnes.

  • A ďalšia vec. Pri všetkej úcte, pán kolega, ja som presvedčený o tom, že by ste nám nevedeli pri takej panelovej diskusii ani vysvetliť, v tomto prípade čo je pokus a čo je omyl. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Bol tu šum, takže som vôbec nerozumel pánovi Jurčíkovi, tak som si ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítal. Objavil som tam nejaké chyby. Možno je to preklep, ale významovo to dosť mení to, čo tam je napísané. Ja vám nepoviem, kde sa to nachádza, očakávam, že aj poslanci vládnej koalície si to prečítali a prídu na to sami.

    Druhá poznámka. Pán kolega Jurčík, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ja organizujem detské tábory, kde si deti vytvárajú detské parlamenty. Ja vás chcem vyzvať, na moje náklady príďte tým deťom ukázať, ako funguje a pracuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SaS. Ďakujem pekne.

  • Dobre, je 12.00 hodín. Máme dva...

  • Smiech v sále.

  • No budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine ďalej a teraz máme štyri procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem. Len krátko. Poprosil by som členov výboru pre kultúru a médiá, aby hneď po rokovaní sme sa stretli v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, podobne ako ďalší poslanci za SMER sme sledovali to, čo hovoril pán poslanec. A ja som porovnával jeho vystúpenie s tým, čo je napísané v písomnom vyhotovení tohto návrhu. Tak...

  • Prepáčte mi, že vás prerušujem...

  • ... je to procedurálny návrh, už ide.

  • Môžem potvrdiť, že napr. pri § 18c neprečítal niekoľko slov, neprečítal poznámky pod čiarou. Čiže jeho ústny prejav vôbec nezodpovedá písomnému prejavu. A keďže mu nikto nerozumel, dávam procedurálny návrh, aby pán poslanec ešte raz vystúpil a zrozumiteľne a pomaly prečítal celý pozmeňujúci návrh. A žiadam o tomto hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes je zasadnutie výboru o 12.30 hodine. Autobus spod schodov budovy nám ide o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Takisto pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, o 12.15 hodine je odchod spred budovy parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na dnes na 12.30 hodinu do našej zasadacej miestnosti vzhľadom na niektoré nové legislatívne zámery, ktoré prišli do Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Dobre, budeme teraz hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fica, a to, aby bol príslušný pozmeňujúci návrh poslanca Jurčíka prečítaný ešte raz. Prosím, hlasujte teraz, kto je za tento návrh.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 137 poslancov hlasovalo za 69, proti 15, zdržalo sa 45, nehlasovalo 8.

  • Tento návrh bol schválený.

    Vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku, po nej budeme rokovať o bodoch, ktoré sú ohlásené na 14.00 hodinu, a potom budeme pokračovať faktickými poznámkami a čítaním návrhu.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme popoludňajším rokovaním šiesteho dňa 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade so schváleným programom pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh máte ako tlač 284, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 281.

    Vítam na rokovaní podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny pána Rudolfa Chmela a prosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Skôr ako mu dám slovo, vás chcem len informovať, že vzhľadom na ten schválený program po prípadnom dokončení prerokovávania tohto zákona bude nasledovať ďalší zákon pána podpredsedu vlády, myslím, že to je o rušení Protidrogového fondu, to je tlač 220, a po týchto prerokovaných zákonoch by mali nasledovať body, ktoré má nedorokované z dnešného dopoludňajšieho rokovania pán minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda.

    Takže dávam slovo teraz pánovi podpredsedovi vlády, aby vládny návrh zákona uviedol, a súčasne žiadam pána Ondreja Dostála, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako spravodajcu, aby sa potom ujal aj on svojho miesta. Nech sa páči.

    Pán podpredseda vlády, poprosím ešte o chvíľu strpenia, chcel som len informovať ctených poslancov, že o 15.00 hodine na 20 alebo 30 minút prerušíme rokovanie Národnej rady, lebo pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium a tam netreba, aby sme boli všetci, vy ostatní viete, o čo sa jedná. Takže poprosím, aby sme s tým počítali, že od 15.00 hodiny na 20 minút prerušíme rokovanie Národnej rady a bude zvolané poslanecké grémium.

    V tejto chvíli, pán podpredseda, už môžete uviesť zákon.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín odvolávajúc sa pritom na programové vyhlásenie vlády a vychádzajúc z potreby zosúladenia tohto zákona s nedávno novelizovaným zákonom o štátnom jazyku, takisto ako z potreby plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila.

    Všetci sme tu, v strednej Európe osobitne, od čias národného obrodenia, teda prinajmenšom dve storočia určovaní výnimočnou dôležitosťou jazyka. V jazyku žije národ, platilo od romantizmu. A dnes platí i to, že v jazyku žije aj národnostná menšina. Keď k tomu prirátame, že Slovenská republika je v strednej Európe etnicky najheterogénnejším štátom, v ktorom menšiny tvoria viac ako 15 %, nie je to zanedbateľný fakt. V Slovenskej republike z 13 menšín ich 10 žije roztrúsene, 3 z nich sú zastúpené silnejšie aj historicky, aj regionálne a majú špecifiká, ktoré iné nemajú. Nielen preto, ale aj pre často zdôrazňované historické predsudky a stereotypy trpíme však neraz prehnane syndrómom ohrozenia, v našom prípade i ohrozenia jazyka slovenského, štátneho jazyka, hoci ho nikto okrem nás samých neohrozuje. V konečnom dôsledku sme túto úpravu a ochranu napokon legislatívne ošetrili aj zákonom o štátnom jazyku.

    Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú dnes predkladám, je tiež legislatívna úprava, celkom pochopiteľne prispôsobená zákonu o štátnom jazyku, ktorá má chrániť jazyk našich občanov patriacich k národnostným menšinám. Prijatím či neprijatím tejto novely sa rozhodujeme, či buď prijmeme novelu, s ktorou budú spokojní tí, ktorých sa dotýka životne, a dokážeme tak, že vnímame menšiny ako faktor súdržnosti spoločnosti, jej obohatenie, alebo zatvoríme menšiny do geta či vyženieme ich hľadať si zastatie inde a budeme ich chápať ako faktor dezintegrácie. My, občania väčšinového národa neraz zabúdame, ako stojí v článku 34 Ústavy Slovenskej republiky, že "občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa zaručuje aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín", že teda títo občania musia sami vedieť, nakoľko sú so svojím statusom spokojní. Oni sami by totiž predovšetkým mali byť spokojní so svojím postavením zodpovedajúcim všetkým právnym predpisom. O tom je návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, o podporu ktorej sa dnes v tejto snemovni uchádzam.

    Pri príprave predkladanej novely o používaní jazykov národnostných menšín sme vychádzali zo skutočnosti, že práva národnostných menšín tvoria organickú súčasť všeobecného systému ľudských práv a že príslušníci národnostných menšín sú v tomto zmysle podobne zraniteľnými skupinami spoločnosti ako napr. osoby zdravotne postihnuté, deti či starší ľudia, aj keď ich zraniteľnosť spočíva v iných znakoch, ako je zraniteľnosť spomínaných spoločenských skupín. Lenže v konečnom dôsledku ide o znak inakosti. Každý kto je iný ako väčšina, je bezmocný voči stereotypom a svojvôli väčšiny. Ochranu národnostných menšín nemožno oddeliť od skúmania historických či politických súvislostí. Platí však, že príslušníci národnostných menšín sú spravidla tí, ktorí najsilnejšie pociťujú negatívne dôsledky medzinárodných či vnútroštátnych politických pohybov, neraz skôr otrasov.

    Cieľom novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je stlmiť negatívne vplyvy vyplývajúce z postavenia národnostných menšín a uľahčiť každodenný život príslušníkom národnostných menšín ako potenciálne znevýhodnenej skupine občanov. Sústreďovali sme sa v nej predovšetkým na tie praktické otázky, ktoré súčasné znenie zákona a ďalších súvisiacich zákonov rieši nedostatočne. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol schválený touto Národnou radou Slovenskej republiky v roku 1999 v skrátenom legislatívnom konaní. Schválenie tohto zákona bolo, ako sa isto viacerí pamätáte, nevyhnutnou podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Od schválenia tohto zákona uplynulo 12 rokov. A Slovenská republika v tomto období ratifikovala viacero významných medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Nazdávam sa preto, že záväzky vyplývajúce z týchto medzinárodných dohovorov, ako aj zmenené podmienky každodenného života posilňujú argumenty na potrebu zmeny tohto zákona.

    Najpodstatnejšie obsahové zmeny navrhované predkladanou novelou sú nasledovné: zníženie kvóra na používanie jazykov národnostných menšín zo súčasných 20 % na 15 %, umožnenie vydávania dvojjazyčných rodných listov, sobášnych listov, úmrtných listov, vydávanie dvojjazyčných rozhodnutí v správnom konaní aj v tom prípade, ak podanie bolo napísané v jazyku národnostnej menšiny, poskytovanie úradných formulárov orgánmi verejnej správy a nielen orgánmi územnej samosprávy, umožnenie používania jazyka národnostnej menšiny popri štátnom jazyku aj v úradnej agende orgánov verejnej správy (napr. zápisnice, evidencie), uvádzanie označení obcí v jazyku národnostnej menšiny na budovách orgánov verejnej správy a na dvojjazyčných rozhodnutiach, zverejňovanie vybraných informácií obcou aj v jazyku národnostnej menšiny, umožnenie používania jazyka menšiny v styku s príslušníkmi ozbrojených zborov, zabezpečenie vymožiteľnosti práva používať jazyk národnostnej menšiny prostredníctvom sankčného mechanizmu, zasielanie informácií o voľbách aj v jazyku národnostnej menšiny, umožnenie používania geografických označení aj v jazyku národnostnej menšiny, umožnenie bezplatnej zmeny priezviska do pravopisnej podoby jazyka národnostnej menšiny, umožnenie televíznych vysielaní v jazyku národnostnej menšiny bez povinnosti titulkovania alebo následného odvysielania v štátnom jazyku.

    Úprava používania jazykov národnostných menšín je, ako je známe, obľúbenou témou aj v kruhoch verejnosti, žiaľ, veľmi často v podobe deformovanej, zjednodušenej či čiernobielej ignorujúcej fakty historické, právne, medzinárodné a iné. Práve preto je to vďačná pôda pre najrôznejšie mýty a legendy, pričom odborné, vecné argumenty zavážia len výnimočne zriedkavo, lebo mýtus, ako je známe, nie je vec rozumu, ale viery. Jedným z takýchto už vo verejnej mienke zafixovaných je aj mýtus o nadštandardnosti úrovne ochrany práv národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak sa však pozrieme na túto problematiku výlučne cez fakty, vecne, nie emocionálne, zistíme, že o nadštandardnosti ťažko môže byť reč. Nadštandardnosť slovenskej úpravy práv národnostných menšín sa spomína spravidla pri medzinárodnom porovnaní. Samotný tento prístup nastoľuje dosť veľa otáznikov, keďže postavenie národnostných menšín je, prirodzene, v každej krajine úplne iné, špecifické, závislé od historického vývoja príslušného regiónu. Aj v prípade štátov strednej a východnej Európy môžeme hovoriť o úplne odlišnej situácií v jednotlivých krajinách. Porovnanie úpravy používania jazyku národnostných menšín v okolitých štátoch však potvrdzuje, že nadštandardnosť v prípade Slovenskej republiky je v tejto súvislosti trochu silný pojem. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje viacero právnych predpisov upravujúcich postavenie národnostných menšín, ale žiaden komplexný zákon, ktorý by jednoznačne stanovil rámec ochrany práv národnostných menšín nemáme. Poľská republika, Česká republika, Rakúska republika, Maďarská republika majú všeobecný zákon o právach národnostných menšín, čo znamená, že právna istota v oblasti týchto práv je v týchto krajinách garantovaná oveľa silnejšie. Všeobecný menšinový zákon existuje dokonca i na Ukrajine. Parlament v Rumunsku v súčasnosti má tiež pred sebou zákon, ktorý by garantoval kultúrnu autonómiu pre autonómne menšiny žijúce v tomto štáte. Právny poriadok Estónskej republiky alebo srbskej Vojvodiny tiež pozná inštitút kultúrnej autonómie, ktorý je úzko spätý aj s jazykovými právami menšín. Aj z tohto krátkeho prehľadu vari vidno, že považovať za prehnané požiadavky národnostných menšín žijúcich na Slovensku, pretože snahy o rozšírenie úpravy používania jazykov národnostných menšín podporujú všetky organizácie menšín na Slovensku, ktoré reprezentujú 800 000 občanov nášho štátu, znamená nie celkom dostatočné poznanie faktov v tejto oblasti.

    Jednou z najdiskutovanejších, nie vždy znalosťami faktov podložených otázok je už bleskove zmýtizovaná pätnásťpercentná hranica pre používanie jazyka národnostnej menšiny. Dovoľte, aby som sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pri tejto téme pristavil podrobnejšie.

    Čo sa týka samotnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín, nemožno hovoriť, že 20-percentná hranica by bola vyslovene štandardnou. V súčasnosti sa takáto hranica uplatňuje okrem Slovenska len v Poľsku a Rumunsku. V Českej republike v § 29 ods. 2 zákona o obciach sa hovorí, že v obci obývanej príslušníkmi národnostných menšín sa názov obce, jej častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a označenia budov štátnych orgánov a územných samosprávnych celkov uvádzajú tiež v jazyku národnostnej menšiny, ak sa podľa posledného sčítania ľudu hlásilo k príslušnej národnosti aspoň 10 % občanov obce, pokiaľ o to požiadajú zástupcovia príslušnej národnostnej menšiny prostredníctvom výboru pre národnostné menšiny. Uplatňuje sa teda 10-percentná hranica. V Maďarskej republike je garantované právo používania jazyka národnostnej menšiny v obciach, kde bol zriadený orgán samosprávy národnostnej menšiny, teda neaplikuje sa žiadna hranica. V Srbsku sa tiež neuplatňuje takáto hranica, v obciach, kde príslušníci národnostných menšín žijú tradične, ich jazyky sú rovnoprávne so srbským jazykom. V Slovinsku sa takisto táto hranica neuplatňuje. Príslušníci talianskej a maďarskej národnostnej menšiny môžu používať svoj jazyk na územiach, ktoré tradične obývajú. Rakúsko takisto nepozná žiadnu striktnú hranicu na používanie jazykov národnostných menšín, obce, v ktorých sa jazyk menšiny môže používať, sú určené spolkovými krajinami. V podmienkach Slovenskej republiky znamená príslušná 20-percentná hranica spochybnenie ústavou garantovaného práva národnostných menšín používať ich jazyk v úradnom styku, chorvátska alebo nemecká menšina pri striktnej 20-percetnnej hranici nemôže tieto práva dostatočne uplatňovať. Znížením hranice preto približujeme túto úpravu Ústave Slovenskej republiky, čo je hádam dostatočne silný dôvod na takéto opatrenie. V našej ústave sa predsa jasne a nespochybniteľne v článku 34 občanom tvoriacim národnostné menšiny garantuje právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a právo na vzdelanie v ich materinskom jazyku, právo používať ich materinský jazyk v úradnom styku. Benátska komisia, veľmi prestížne uznávaný poradný orgán Rady Európy, vo svojom stanovisku k nášmu zákonu o štátnom jazyku tiež spomína, že nemožnosť používania jazyka národnostných menšín v obciach, kde podiel príslušníkov národnostnej menšiny nedosahuje 20 % obyvateľstva, nie je v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Pritom Benátska komisia nežiada zníženie hranice na 10 %, ale riešenie, kde zníženie hranice je jedným z takýchto možných riešení.

    Ani obsah samotných jazykových práv národnostných menšín nie je jednotný v okolitých krajinách. Platí však, že väčšina týchto štátov si uvedomila, že efektívna rovnoprávnosť príslušníkov národnostných menšín sa nemôže dosiahnuť bez toho, že by štátu prináležali v tejto oblasti určité povinnosti. Uplatnenie jazykových práv národnostných menšín nemôže byť prenechané náhode, či príslušník národnostnej menšiny má šťastie a na daňovom úrade stretne niekoho, kto jeho jazyk ovláda alebo neovláda. Ak štát cíti zodpovednosť za príslušníkov národnostných menšín, má plniť povinnosti, ktoré z nej vyplývajú. Takýto prístup vyplýva aj z medzinárodnej praxe. V Českej republike ten, kto obmedzuje alebo znemožňuje príslušníkovi národnostnej menšiny výkon práv príslušníka národnostnej menšiny, dopúšťa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa priestupkového zákona a môže sa mu uložiť pokuta do 20 000 českých korún. V Maďarskej republike zákon o právach národnostných a etnických menšín ustanovuje, že v obciach, kde žijú príslušníci národnostnej menšiny, treba zabezpečiť, aby bola zamestnaná vo verejnej alebo štátnej službe aj osoba, ktorá ovláda aj jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Poľský menšinový zákon ustanovuje, že v obciach, kde sa môže používať jazyk národnostnej menšiny, zamestnancom obecného úradu ovládajúcim jazyk príslušnej národnostnej menšiny prináleží jazykový príplatok. Chorvátsky zákon o používaní jazykov národnostných menšín tiež ustanovuje, aby príslušné orgány zabezpečili potrebný počet zamestnancov ovládajúcich jazyk národnostnej menšiny. Návrh novely nášho zákona o používaní jazykov národnostných menšín neobsahuje povinnosť, podľa ktorej by zamestnanci orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy boli povinní ovládať jazyk menšiny. Tento návrh prenecháva jednotlivým orgánom široký priestor. Neumožňuje však obchádzanie alebo porušovanie zákona a zavádza sankcie, ktorých ukladanie je však presne vymedzené, a rozhoduje sa o nich v štandardnom správnom konaní.

    Náš návrh neprináša nič nové ani v ďalších oblastiach, dvojjazyčné úradné formuláre sa používajú vo všetkých okolitých krajinách. A to isté sa vzťahuje na dvojjazyčné rozhodnutia alebo dvojjazyčné výpisy z matriky (t. j. rodný list, sobášny list či úmrtný list). V srbskej Vojvodine sa vydávajú dvojjazyčné výpisy z matriky už od roku 2000, napr. aj v slovenskom jazyku.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v tejto súvislosti ešte malý historický exkurz, keďže si myslím, že tento návrh nemôžeme považovať za nadštandardný ani v porovnaní s historickými tradíciami na území Slovenskej republiky. V období Prvej, Česko-slovenskej, republiky sa uplatňoval celý rad právnych predpisov, ktoré zabezpečovali práva príslušníkom národnostných menšín v oblasti používania ich jazykov, dokonca v určitých prípadoch aj bez povinnosti používať paralelne aj úradný, resp. štátny jazyk. Náš návrh pritom v každom prípade vychádza z dvojjazyčnosti, z paralelného používania štátneho jazyka a jazyka národnostnej menšiny s tým, že v prípade pochybnosti je rozhodujúce znenie dokumentu v štátnom jazyku. Medzivojnová česko-slovenská právna úprava o používaní jazykov národnostných menšín patrila naozaj medzi najmodernejšie vo vtedajšej Európe. Umožnila napr. oficiálne používanie názvov obcí a miest v jazykoch národnostných menšín, používanie ich jazykov na úradných pečiatkach. Menšinové jazyky sa objavili dokonca na bankovkách. Príslušníci menšín, ktorí boli zvolení za poslancov, mohli vtedy používať svoje jazyky v Pražskom parlamente, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy sa zverejňovali v Zbierke zákonov aj v menšinových jazykoch. A dokonca aj prezident vydával svoje správy vo viacerých jazykoch. Samozrejme, uvedomujem si, že súčasnú právnu úpravu nemožno zakladať na týchto historických skutočnostiach. Úprava z medzivojnového demokratického Česko-Slovenska by však predsa len mohla slúžiť ako vzor, ktorý prispôsobujeme súčasným podmienkam. Slovenská republika sa vo viacerých medzinárodných zmluvách zaviazala urobiť opatrenia proti asimilácii národnostných menšín aj v zmysle spomínaných domácich historických tradícií, aj v zmysle medzinárodných záväzkov, ktoré podpísala. Predkladaný návrh je preto krokom moderného právneho a demokratického štátu na ceste k zabezpečovaniu potrebných práv pre jeho občanov.

    Dovoľte mi, vážené pani poslankyne a páni poslanci, zmieniť sa v súvislosti s návrhom novely o tom, čo súvisí s finančnou stránkou zmeny a jazykovou logistikou, lebo aj v tejto oblasti je viacero nedorozumení.

    Viacerí odporcovia novelizácie zákona o používaní jazykov národnostných menšín totiž argumentujú vysokými nákladmi pri aplikácii nami navrhovaných zmien. Nemôžem potvrdiť pravdivosť týchto argumentov. Navrhnuté zmeny, prirodzene, prinášajú určité náklady, ale ich výška je v podstate zanedbateľná.

    Pri znížení hranice na používanie jazyka národnostnej menšiny zo súčasných 20 % na 15 % bude treba osadiť dopravné značky s označením obce v jazyku národnostnej menšiny v 127 obciach. Približná cena jednej takejto dopravnej značky je okolo 50 eur. Celý tento proces teda nemôže stáť viac než 30 000 eur. Práve tieto dopravné značky môžu znamenať najnáročnejšiu časť zmeny z hľadiska nákladov.

    Preklad úradných formulárov do jazykov národnostných menšín je jednorazová záležitosť, pričom tieto náklady budú hradiť jednotlivé rezorty, ktoré úradné formuláre vydávajú. Postupným zavádzaním elektronického vybavovania úradných záležitostí, samozrejme, budú aj tieto náklady ešte nižšie. Náklady pri vydávaní rodných listov, sobášnych listov a úmrtných listov v jazykoch národnostných menšín sú určené množstvom údajov na týchto listinách. A keďže ide o minimálne množstvo údajov, preklady budú viac ako jednoduché a nenáročné. Z uvedeného teda vyplýva, že o negatívnom dopade na verejný rozpočet pri tomto zákone vôbec nemôžeme hovoriť.

    Treba ďalej v tejto súvislosti poznamenať, že Slovenská republika financuje rozsiahlu sieť národnostných škôl, od materských až po univerzity, v ktorých, v spomínanom v súlade s ústavou, príslušníci národnostných menšín sa vzdelávajú v jazykoch národnostným menšín. Je v záujme Slovenskej republiky, aby občania, ktorí absolvujú školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, mohli uplatniť svoje vedomosti aj na pracovnom trhu. Maturita získaná aj z jazyka národnostnej menšiny je dostatočnou kvalifikáciou na to, aby príslušný občan tento jazyk používal, nielen v súkromnej sfére, ale aj v úradnom styku. Pokiaľ by štát neumožnil používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku, národnostné školstvo by bolo fakticky zbytočné. Keďže ale národnostné školstvo máme, a vari ho chceme mať aj v budúcnosti, musíme umožniť, aby ním poskytované vzdelanie bolo využiteľné v praxi. Môžem uviesť dobrý príklad: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre otvára v tomto roku nový študijný program, ktorý sa zameriava na slovensko-maďarskú odbornú úradnú terminológiu. Stačí však trochu pouvažovať nad funkciou ďalších inštitúcií, ktoré poskytujú vzdelanie v jazyku maďarskom, rómskom či rusínskom. Ak Slovenská republika neumožní pre ich absolventov uplatnenie doma, budú hľadať svoje šťastie v zahraničí. To by však iba ťažko bolo možné považovať za perspektívnu štátnu stratégiu.

    V roku 2010 bol novelizovaný tzv. kompetenčný zákon, ktorý v súčasnosti ustanovuje právomoci podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Medzi tieto právomoci patrí napr. presadzovanie ľudských práv a podpora kultúry národnostných menšín. Vychádzajúc z týchto všeobecne koncipovaných právomocí podpredseda vlády sa bude podieľať aj na výkone zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Návrh novely predpokladá aktívnu súčinnosť podpredsedu vlády, ktorá spočíva napr. v poskytovaní metodickej a odbornej pomoci. Útvar podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, zabezpečený cez Úrad vlády Slovenskej republiky, bude vykonávať aktívnu činnosť, aby sme poskytovali pomoc pri aplikácii tohto zákona nielen orgánom verejnej správy, ale aj samotným občanom príslušníkom národnostných menšín, ktorí boli dlho zneisťovaní, a preto váhali pri uplatňovaní svojich práv.

    Návrh, ktorý vám, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám, je prvým pozitívnym, uceleným a systémovým legislatívnym opatrením Slovenskej republiky v oblasti ochrany práv národnostných menšín za posledných 12 rokov. Preto považujem jeho schválenie Národnou radou za mimoriadne dôležité z pohľadu vývoja a skvalitnenia a trvalej udržateľnosti našej demokracie.

    Náš väčšinový, slovenský národ dospel ku skutočnej štátnej suverenite pomerne neskoro, navyše v čase tvrdej globalizácie. Tejto hrozbe však čelí rovnako väčšinový národ, ako aj menšiny, hoci tie pravdepodobne zúfalejšie. Ak im nepriznáme práva, aj jazykové, môžeme prísť o našich hlavných spojencov, o našich občanov, ktorí sa tu dovtedy nebudú cítiť doma, kým budú ich práva obmedzované. Keď sa v tom hviezdnom lete v roku 1968, v tých krátkych chvíľach záblesku slobody, zakladateľ slovenskej modernej profesionálnej historiografie Daniel Rapant, ktorý sa po roku 1948 dožil už len ústrkov a ponižovania, keď v tom lete vo svojej v úvahe nazvanej Logika dejín sa zamýšľal, bolo to tesne pár mesiacov pred vyhlásením federácie, aj nad novou podobou ústavy, sformuloval problematiku, ktorou sa tu zaoberáme, inšpiratívne aj pre nás. A profesora Rapanta, autora o. i. fundamentálnych diel K počiatkom maďarizácie, Slovenské povstanie z rokov 1848 – 1849, hádam nikto nebude podozrievať z neobjektívnosti. V tej úvahe vtedy napísal: „Otázku úradnej (nie štátnej) reči vo vzťahu k národnostným menšinám by som konečne navrhoval riešiť čo najliberálnejšie bez zbytočných (ale z oboch strán) prestížnických tendencií zhruba v tom zmysle, aby sa každý mohol dovolať práva a úradnej moci vo svojej reči. Teda v obciach reč príslušnej národnosti, v okresoch, ktoré prichodia s občanmi ešte do styku či už priamo alebo sprostredkujúco smerom nadol, smerom nahor reč úradná, smerom nadol reč obcí a obyvateľstva.“ A zapamätaniahodná je i záverečná pasáž úvahy, ktorá je vlastne jej ideovým sukusom: „Zásada, z ktorej treba vychodiť,“ priklincúva Daniel Rapant v tom roku 1968, „má byť, že nie ľud sa má učiť reči úradov, ale naopak. Neslovenským štátnym občanom má byť síce daná možnosť (v školách) naučiť sa slovenčine, nemajú byť však k tomu priamo ani nepriamo nejako nútení“ Aj takto rozmýšľala slovenská elita v čase, keď sa lámal chlieb slobody a demokracie a na dvadsaťročie sa veci s ním súvisiace zmietli zo stola. Je dobré, ak sa môžeme v našej nie veľmi bohatej demokratickej tradícii odvolávať na osobnosti, ktoré by si naozaj zaslúžili sochy, ale možno by bolo lepšie ich jednoducho poznať, teda čítať o nich.

    Dovoľte mi preto ešte na záver, vážené pani poslankyne a páni poslanci, pripomenúť slová jedného z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov minulého storočia, profesora Ľudovíta Nováka, ktorý v roku 1943 zakladal Slovenskú akadémiu vied a umení a po roku 1948 tiež dlho nemohol vykonávať svoju prácu. Tento zakladateľ modernej slovenskej jazykovedy vo svojom dodnes aktuálnom diele Jazykovedné glosy k československej otázke roku 1935 plédoval za povinné zavedenie maďarčiny na niektorých slovenských stredných školách v prihraničnom pásme, inde aspoň za vyučovanie nepovinné. A upozorňoval, v tom roku 1935, na čosi, čo stále platí, že totiž strach z Maďarov nemôže tu mať rozhodujúce slovo, lebo tento strach, presne jeho slovami povedané, umelo živený, narobil už na Slovensku viacej kultúrnych a iných škôd ako osohu. Toto je trištvrtestoročný odkaz nespochybniteľného slovenského národovca, ktorý si práve preto musel vypiť svoj kalich horkosti do dna, odkaz jedného z najväčších slovenských jazykovedcov a intelektuálov i nasledovníkom, ktorí ešte živia ním spomínaný strach.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nemalý čas našej vyše dvadsaťročnej slobody a demokracie strávili menšiny naozaj v atmosfére neistoty, občas aj strachu a nedôvery. Winston Curchill kedysi povedal, že civilizovanosť každého národa sa pozná podľa toho, ako sa správa k menšinám. Dodajme, že to svedčí aj o kvalite demokracie, o kvalite sociálneho kapitálu nášho štátu. Verím, že práve predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín by mohla byť garantom toho, že vo vzťahu k menšinám naša demokracia už Curchillom spomínanú civilizovanosť napĺňa. S touto nádejou sa uchádzam, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o vašu podporu. Kľúč k porozumeniu, kľúč k zmiereniu je u nás doma, aj, a možno najmä, v tejto váženej snemovni. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi Ondrejovi Dostálovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284).

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, o jeho účele a o jeho obsahu tu pred chvíľou hovoril predkladateľ pomerne podrobne.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode novej právnej úpravy.

    V doložke vybraných vplyvov sú uvedené predpokladané dopady návrhu na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie ako, aj na sociálnu inklúziu a rovnosť príležitostí.

    Podľa doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 281 zo 7. marca 2011 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy za poslanecké kluby sa písomnou formou prihlásili pán poslanec Béla Bugár za Most – Híd, ďalej, pán poslanec Marek Maďarič za SMER – sociálna demokracia, pán poslanec Ján Slota za Slovenskú národnú stranu. A ďalej písomne sú prihlásení pani poslankyne a páni poslanci v poradí pani poslankyňa Jana Dubovcová, Dušan Čaplovič, Anna Belousovová, Rafael Rafaj, Vladimír Matejička a László Solymos, celkom teda 9 poslancov ústnou formou prihlásených do rozpravy.

    Slovo má podpredseda Národnej rady pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, priznám sa, že pre mňa je tento deň, keď prerokovávame vládny návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín veľmi dôležitý, na jednej strane preto, lebo všetci prítomní tu v sále sme našim voličom sľúbili, že budeme tvoriť a prijímať zákony, ktoré budú o nich a pre nich, že tieto zákony budú uľahčovať a skvalitňovať ich život a budú prispievať k tomu, aby všetci občania na Slovensku sa cítili dôstojne a doma. A my, v strane Most – Híd, sme to sľúbili občanom aj s ohľadom na ich príslušnosť k národnostným menšinám, ktoré v našom programe majú také isté významné miesto ako ekonomické reformy, alebo skvalitnenie demokracie. Pre nás je zaväzujúca dôstojnosť národnej a ľudskej identity všetkých občanov Slovenskej republiky. Dnes ale rokujeme o právach na používanie materinského jazyka tých našich občanov, ktorí tvoria skoro 15 % obyvateľov Slovenska.

    Pre mňa je tento deň dôležitý aj preto, lebo som presvedčený, že prijímame zákon, ktorý nás posunie bližšie k pozitívnym európskym príkladom a, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie, aj k jasnejším pravidlám používania menšinových jazykov. Verím, že s týmto vedomím sme ho schvaľovali aj v rámci vládneho programu.

    Kolegyne a kolegovia, som v parlamente už dlho a zažil som veľa. Ale musím povedať, že som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde Národnej rady predloženie návrhu hoci aj zákona s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií červeného súkna a výpadov. Ale to sú veci, ktorým sa nechcem venovať, lebo nestoja za reakciu. Veď je veľa ľudí, ktorí sú presvedčení, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny rozumejú. Venovať sa ale musím neskutočne silnej nedôvere, ktorá u nás panuje nielen voči maďarskej, ale aj iným národnostným menšinám. Bolo by osožné ešte predtým, ako vystúpite k tomuto návrhu zákona, aby sme skúsili prekonať túto nedôveru. Som si vedomý toho, že pri zákonoch dotýkajúcich sa národnostných menšín, pri ich prerokovávaní a pri ich schvaľovaní potrebujeme dobrú vôľu väčšiny vás, poslancov, potrebujeme vaše porozumenie a pochopenie. Ale ešte raz podčiarkujem, potrebujeme predovšetkým prekonať nedôveru. Nie náhodou používam toto pomerne silné slovo. Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame veľmi často, práve tu na pôde Národnej rady. Medzeru, ktorá vzniká medzi skúsenosťami a zdravým rozumom na jednej strane a politickými cieľmi na strane druhej, nevypĺňame vždy dobrou vierou, ale podozreniami vychádzajúcimi z nedôvery. Táto skutočnosť veľmi často ohraničuje naše činy. Skúsme, kolegyne a kolegovia, dať tú istotu občanom patriacim k národnostným menšinám, že bez ohľadu na to, kto je vo vláde, ich jazykové práva budú lepšie garantované zákonom. A tomuto slúži táto dnes prerokúvaná novela.

    A takisto, ako pri rokovaní o štátnom jazyku, by som rád podčiarkol fakt, že je potrebné odstrániť aj pocit strachu, či oprávneného alebo fiktívneho. To z hľadiska dopadu na používanie materinského jazyka nemá význam skúmať. Na toto poukazuje o. i. aj analýza, ktorú pripravila Benátska komisia ale aj posudok Vysokého komisára pána Vollebaeka z 22. 7. 2009, ktorý hovorí: „Interakcia medzi dvoma zákonmi (o štátnom jazyku a o menšinových jazykoch) bola vždy rozhodujúca pri zabezpečení správnej rovnováhy medzi podporou štátneho jazyka a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám na Slovensku.“ Musím podčiarknuť, že novelizácia tohto zákona neposkytuje práva nad rámec. Teda neposkytuje niečo nadštandardné, iba fixuje súčasnú prax používania jazyka a upresňuje jeho právny rámec, a to tak, že berie zreteľ aj na platný zákon o štátnom jazyku. Predložená novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa prispôsobuje jazykovému zákonu v deviatich paragrafoch dvadsaťtrikrát.

    Napriek zastrašovaniu a dezinformáciám, ktoré odzneli v médiách, nie je pravdou, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že tento zákon núti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či ovládať ho. Posúďte sami, jedenásťkrát upresňuje, že okrem štátneho jazyka je možné používať aj jazyk menšín, alebo v ďalších paragrafoch deväťkrát dovoľuje použiť a využiť určité práva aj v jazyku menšín, zdôrazňujem, aj v jazyku menšín, z čoho vyplýva, samozrejme, že jazyk štátny tým pádom dotknutý nie je. Tento zákon ani naďalej nebude mať celoštátnu plošnú pôsobnosť, takže to ani nie je pravdou, že tento návrh zákona zavádza na území celého Slovenska dvojjazyčnosť. Dohodli sme sa na tom, že hranica na právo používania jazyka národnostnej menšiny vo verejnom styku bude naďalej viazaná na percentuálne zastúpenie medzi obyvateľmi obcí a miest, a nie okresov či krajov. Predkladaná novela rozširuje záväzky iba v oblasti štátnej a verejnej správy, vo sfére súkromného sektora naďalej platí dnešný stav.

    Tu by som chcel tiež upozorniť na to, že nie je pravda tvrdenie, že v reštauráciách by mali minimálne jedálne lístky vydávať dvojjazyčne. To v zákone nenájdete. Príslušníci menšín vedia, že izoláciou a uzatváraním sa do seba sa nemôžu mať dobre. Ja verím, že politická reprezentácia v tejto sále takisto nadobudne presvedčenie, že spolu dosiahneme viac a bude sa nám dariť lepšie. V otázkach týkajúcich sa národnostných menšín sa to však nepodarí bez ich opýtania, zapojenia a rešpektovania. Ale musíte si, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomiť, že napokon vy ste tou väčšinou, v rukách ktorej je osud menšín. Vychádza to zo suverenity väčšinového národa, zakotvenej v našej ústave. Žiadam vás preto dnes o dobrú vôľu pri prerokovaní predmetnej novely zákona. A môžete sa opýtať, prečo je to tak. Je to z niekoľkých dôvodov. Dovoľte mi z nich aspoň jeden pomenovať. Z celej plejády zákonov, ktoré ovplyvňujú život, budúcnosť, sebavedomie a vzťah k štátu u príslušníkov národnostných menšín, sú najdôležitejšie zákon o používaní ich materinského jazyka a zákon o podpore a rozvoji ich kultúry, ktoré, inač, máme v legislatívnom pláne, preto, lebo sa dotýkajú ich každodenného života, a tým im pomáhajú dôstojne si zachovať, ale aj rozvíjať svoju identitu. Ak uznávame, že menšiny svojou kultúrou a svojím jazykom obohacujú Slovensko, tak by to malo byť v záujme nás všetkých. Ak ich existenciu chápeme ako zbytočnú ťarchu, odsudzujeme ich na izoláciu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver môjho vystúpenia byť trošku osobnejším. Viem, že mnohým ľuďom, a to nielen v tejto sále, ako prvé napadne, keď uvidia mňa a mojich kolegov, že sme Maďari a že stále niečo chceme pre Maďarov. To je dnešný stav. Ale bolo by dobré, keby si pomysleli, keď ma uvidia, že Béla Bugár a niektorí poslanci Mostu – Híd sú Maďari, ale že sú demokrati a že chcú, aby sa každý občan na Slovensku cítil dôstojne a doma, v pokoji, v pohode bez ohľadu na národnosť. A zdôraznili by pri tom, že nám, väčšinovému národu, to nevadí, lebo že aj národnostné menšiny sú naši spoluobčania. Uvedomujeme si, že občania s inou ako slovenskou národnosťou takisto tu platia dane, obohacujú túto krajinu, nielen materiálne, ale aj kultúrne. Tak prečo sa na nich pozerať s nedôverou?

    Vážené kolegyne a kolegovia, bol by som rád, keby ste pri hlasovaní o predloženom návrhu novely zákona o používaní jazykov menšín dokázali, že ste demokrati, ktorí vidia potreby menšín v širších súvislostiach. Ak to tak bude, tak vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi krátky, môj zhrnujúci dojem je, a neviem, prečo, prihováral sa nám vlk v barančom rúchu.

  • Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si dovolil uviesť citát pána Daniela Moška, ktorý napísal v utorok 8. marca do blogu SME: „Môj osobný názor je, že hranica 15 % je smiešna. Predpokladám, že v obci, kde žije 1 000 ľudí a z toho 155 používa jazyk menšiny, doteraz aj tak medzi sebou komunikovali v rodnej reči a slovenčina na úrade im problém nerobila. Po novom však oných 155 občanov bude tvoriť vyše 15 % podiel v obci. A toto novo nadobudnuté právo nijako nezlepší ich jazykovú obratnosť v štátnom jazyku. Naopak, ide proti nemu.“ A ďalej autor pokračuje: „Obvyklé kupčenie, chceme 15 %, prepiskneme to na 10 % a nakoniec dostaneme to, čo sme chceli, pôvodne 15 %, takže proklamovaný dôvod nie je v pomoci Rusínom, Chorvátom, Čechom či Rómom, to sú drobné mince, aj keď oficiálne prezentované ako hlavný klad.“

  • S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásil pán podpredseda parlamentu Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi tiež veľmi krátko. Pán poslanec Zelník, viete, samozrejme, môžeme o tom debatovať, či má ísť o 15, 10, 20, 30 % alebo vôbec o percentá, pri sčítaní ľudu klesá počet obyvateľov, ktorí patria k národnostnej menšine. A tým pádom, samozrejme, chcete tým, ktorí používali svoj jazyk na úradoch, spôsobiť, že zrazu to nemôžu urobiť? Rozumiete, o čo sa jedná. Ak to klesne niekomu z 20 % na 18 %, tak už takéto, to dá sa povedať, práva nemajú. A že Rusínom to nepomôže? Kým, povedzme, pre obyvateľov maďarskej národnosti z obyvateľov Slovenska by to znamenalo 12 až 16 obcí naviac, pre nemeckú z jednej by to skočilo na štyri, samozrejme, u Rómov by to tiež vyskočilo, ale by to narástlo dvojnásobne u Rusínov, zo 68 na 121, u Ukrajincoch z 18 na 32. Takže, viete, tie tvrdenia treba aj podložiť.

    A k pánovi kolegovi Rafajovi. Viete, tak ma hodnotíte buď na základe práce alebo na základe mojich postojov, alebo na základe vašich snov. Ale tie už ja ovplyvniť nemôžem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, je 14.57 hodín, na 15.00 hodinu zvolal pán predseda parlamentu aj za účasti vašich zástupcov poslanecké grémium. Vyhlasujem prestávku do 15.20 hodiny a prosím oslovených, ktorých sa týka rokovanie poslaneckého grémia, aby čo najskôr prišli do kancelárie predsedu parlamentu, aby sme mohli s tým včas začať, aby sme nepredlžovali rokovanie Národnej rady. Čiže je prestávka do 15.20 hodiny, potom budeme pokračovať vystúpením ďalšieho prihláseného do rozpravy, ktorým je pán poslanec Marek Maďarič.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

    Prosím teraz podpredsedu vlády Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako aj pána poslanca Ondreja Dostála, ktorý plní funkciu spravodajca.

    A ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Marek Maďarič, ktorý vystúpi za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Nech sa páči, pán poslanec.

    Poprosím všetkých ostatných poslancov, ktorí či už telefonujú alebo majú iné diskusné krúžky, aby venovali pozornosť vystupujúcemu, prestávka je skončená, pokračujeme v rokovaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, keď pán podpredseda parlamentu prečítal zoznam písomne prihlásených, všimol som si, pán podpredseda, že ste tak zosmutneli, ste si uvedomili, že tu budete sedieť ešte aj asi zajtra. No ale keď predkladáte taký kontroverzný zákon, tak si to treba potom asi aj odsedieť.

    Pán podpredseda vlády sa rád venuje mýtom či už ako literárny vedec, ale aj v politike. A neodolal tomu ani dnes. A ponúkol nám zase jeden poľutovaniahodný mýtus o tom, že národnostné menšiny na Slovensku žijú 20 rokov v neistote a že sú zatvorené v nejakom gete. Možnože predstavitelia jednej menšiny si to želajú, aby bola tá menšina zatvorená v gete. My si to určite neželáme. Ale takéto mýty považujem za nepatričné, aby sa tuná predostierali.

    Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je veľmi dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike. Je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. A toto si dovolím tvrdiť aj vzhľadom na to, že spomínaný zákon sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej z menšín a etnických skupín s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie povedané, jej politickej reprezentácie. Mimochodom, pán podpredseda vlády, najčastejšie ste hovorili práve o maďarskej menšine vo svojom úvodnom vystúpení, čím ste tiež do istej miery vyvrátili tie pekné slová, že tento zákon predkladáte kvôli všetkým ostatným menšinám, len nie kvôli maďarskej. Nie je ani prekvapujúce, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany odôvodňuje novelu zákona falošne, a to údajným znevýhodnením príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009. Tento návrh má podľa neho stlmiť negatívne vplyvy na život národnostných menšín. Odvolával sa pritom aj na Benátsku komisiu a jej posudok. V stanovisku Benátskej komisie sa však konštatuje aj to, že Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv. Takže ona ani nemohla žiadať nejaké riešenie. A vôbec Benátska komisia nemôže žiadať, ak, tak môže niečo nanajvýš odporúčať. A takisto v tomto stanovisku Benátskej komisie sa uvádza, že niekoľko ustanovení zákona o štátnom jazyku rozširuje ochranu menšín zavádzaním zmien v prospech menšinových jazykov, a dokonca že Benátska komisia víta tento ďalší rozvoj záruk na ochranu práv menšín. Toto pán podpredseda vlády ignoroval a ignoruje, pretože potrebuje nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Samozrejme, ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich tútorov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín. Toto sa deje a opakuje už od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Preto je dôležité pripomenúť si, že Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale, čo je ešte dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd. Špeciálne maďarská menšina, ktorú ste tu tak často skloňovali a ktorej predstavitelia sú notorickými sťažovateľmi, má právo na vzdelávanie v maďarskom jazyku garantované celým školským systémom, 378 predškolských zariadení, 259 základných škôl, 20 stredných škôl a univerzitu v Komárne. Má umožnené právo na ochranu kultúrnej identity prostredníctvom skutočných kultúrnych inštitúcií, stále divadlá a múzeá. A právo na šírenie informácií v tomto menšinovom jazyku má garantované konkrétnymi vydavateľstvami. Dokonca okrem týchto reálne garantovaných menšinových práv sa maďarská menšina kontinuálne podieľa na politickej moci v Slovenskej republike na úrovni samosprávy a často aj na vládnej úrovni.

    Jazyková politika Slovenska sa za posledné obdobie vyvíjala nasledovne, za posledné obdobie tých 20 rokov, kedy údajne menšiny teda podľa pána podpredsedu vlády žili a žijú v neistote. Po vstupe do Rady Európy v roku 1993 prijalo Slovensko dva dôležité zákony, jeden umožňoval príslušníkom menšín používať ich meno a priezvisko vo vlastnom jazyku a druhý zaviedol dvojjazyčné názvy miest a obcí na etnicky zmiešaných územiach. V roku 1995 Slovensko ratifikovalo Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín a uzavrelo dvojstrannú zmluvu s Maďarskom. Táto legislatíva, ako aj medzinárodné dokumenty výrazne posilnili ochranu menšinových jazykov, dokonca tak, že na národnostne zmiešaných územiach dochádzalo k situáciám, keď boli diskriminovaní Slováci. Javilo sa teda ako žiaduce kodifikovať používanie štátneho jazyka najmä v komunikácii medzi úradmi a občanmi. V novembri 1995 bol prijatý zákon o štátnom jazyku, a to napriek masívnej medzinárodnej kampani spustenej Budapešťou. Zámerom kampane bolo obviniť Slovensko z poškodzovania jazykov menšín. Rada Európy však pri monitorovaní záväzkov prevzatých Slovenskom opakovane konštatovala, že realizácia zákona o štátnom jazyku z roku 1995 nemala negatívny účinok na používanie jazykov menšín. Následne v roku 1999 prijalo Slovensko zákon o používaní menšinových jazykov v úradnom styku a v roku 2001 pristúpilo k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Táto charta poskytuje možnosť tomu štátu, ktorý ju ratifikuje, aby akceptoval takú kombináciu záväzkov, ktorá mu vyhovuje, a takto si stanovil svoju úroveň ochrany menšinových jazykov. Verím, že nikoho z vás neprekvapí skutočnosť, že akceptovala Slovenská republika najvyššiu možnú úroveň ochrany jazykov národnostných menšín vo vzťahu k maďarskému jazyku, Maďarská republika najnižšiu možnú úroveň záväzkov vo vzťahu k slovenskému jazyku. Aj Rada Európy na jednej strane uznáva, že Slovensko prijalo veľmi ambiciózne záväzky, na strane druhej kritizuje Maďarsko za slabú implementáciu už aj tak minimálnych záväzkov. Ale pán podpredseda vlády nám tu vo svojom vystúpení dával za vzor Maďarskú republiku. Mohli by sme si možno pripomenúť dnes už mýtický výrok jazykového ombudsmana Jenő Kaltenbacha o tom, ako dopadli menšiny v Maďarsku, v tom Maďarsku, ktoré ste nám aj dnes dali za vzor v otázke jazykového kvóra. V priebehu posledného desaťročia sa situácia na južnom Slovensku, kde sa používa viac jazykov, vyvíjala tým smerom, že osoby neovládajúce menšinový jazyk nemali vo verejnom styku záruku, že dostanú potrebné informácie v štátnom jazyku. Je to tak? Z tohto dôvodu bola v júli 2009 prijatá novela zákona o štátnom jazyku s cieľom zabezpečiť občanom právo na informácie aj v štátnom jazyku. V žiadnom prípade teda nebolo cieľom novely obmedzovať používanie menšinových jazykov. A prax potvrdila, že sa tak ani nestalo. A ešte raz pripomeniem, že Benátska komisia uvítala zmeny v prospech menšinových jazykov. Napokon text zákona bol viackrát konzultovaný aj v Rade vlády pre menšiny, kedy zástupcovia všetkých menšín s výnimkou jednej novelu podporili. A Maďarsko, podobne ako pred 14 rokmi, spustilo medzinárodnú kampaň používajúc tie isté argumenty ako v roku 1995. Lži, zavádzajúce argumenty a dezinterpretácie boli hlavnou esenciou kampane. Vrcholom bolo, keď niektorí predstavitelia Maďarska obvinili Slovensko z páchania jazykovej genocídy, a to zhodou okolnosti v čase, keď promovalo približne 450 študentov na univerzite v Komárne. Mimochodom, s výnimkou Maďarska neexistuje iný štát ako Slovensko, kde by etnickí Maďari mohli získať univerzitné vzdelanie vo svojom materinskom jazyku hradené zo štátneho rozpočtu.

    Dnes predkladá pán podpredseda vlády tento návrh aj s odôvodnením, že má byť akýmsi zrkadlovým doplnením zákona o štátnom jazyku, ktorý bol navyše touto vládnou garnitúrou zmenený, a to spôsobom, že štátny jazyk opäť stratil svoje prioritné postavenie vo verejnom styku a vymožiteľnosť jeho používania, a teda práva na informácie v štátnom jazyku boli zásadne oslabené. Pravdou je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka. My sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o politiku či filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších požiadaviek. My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou, práve naopak, má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.

    Existuje rad vecných, obsahových, logických, ale aj politických dôvodov, aby sme novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tomto čase a v tomto znení odmietli.

    Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. O tomto ste sa, pán podpredseda, vlády vôbec nezmienili. A pýtam sa, kam sa ponáhľate. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé nepočkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav spoločnosti. Prečo nie je možné, keď teda chcete, meniť zákon o používaní jazykov národnostných menšín aj vo vzťahu k počtu obyvateľstva a počtu zastúpenia menšín v jednotlivých obciach a mestách, prečo nechcete počkať na relevantné podklady a prečo nepredložíte tento zákon na jeseň tohto roka? Diskusia o tomto návrhu sa však zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny.

    Tento návrh viacerými ustanoveniami vytláča štátny jazyk z jeho pozície, či už fakticky alebo symbolicky. Napr. sa do viacerých paragrafov nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku.

    Tento návrh zákona bude diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, pretože komunikovať v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa má umožniť prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Taká istá povinnosť sa ukladá orgánom verejnej správy. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí, ktorí maďarčinu ovládajú. A ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. Myslím, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa obracia v hrobe, ale od spokojnosti. Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. Pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov.

    Návrh kladie aj bariéry medzi menšiny a väčšinový národ, napr. zmenou, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. A prečo chceme izolovať Slovákov od menšinového života, prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť, čo je obsahom vysielania pre menšiny? To mi vysvetlite.

    Tento zákon by po jeho schválení viedol aj k maďarizácii obcí zmenou ich označení, a to tým, že otvára cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a medzi rokmi 1938 – 1945, kedy mnohé obce dostali nový umelý, často vymyslený maďarský názov.

    Zákon umožňuje šikanovanie úradníkov, a to tým, že za delikt sa považuje aj to, keď príslušný orgán nebude informovať o možnosti komunikovať v jazyku menšiny. A to už nebude zákon o právach menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie.

    Zákon, samozrejme, prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom.

    A v praxi môže spôsobiť v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon, pretože napr. k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takého orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko pretlmočí, alebo budú hovoriť všetci naraz? Bude to vlastne už jedno.

    Dôležité, samozrejme, okrem toho, čo v tomto návrhu je, je aj to, čo nenápadne z toho návrhu vypadlo, ale čo strašilo celé mesiace na stránke internetovej podpredsedu vlády, čo bol ten pôvodný návrh, on to tu spomínal, aj pán podpredseda parlamentu Bugár, že nie je pravdou, že to používanie menšinových jazykov bude možné na celoštátnej úrovni. Ono to tam bolo, ale to v tichosti vypadlo. Ale ukazuje to, aký zámer mali predkladatelia tohto zákona. To je tiež veľmi dôležité.

    Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale je aj vo svojich dôsledkoch deštrukčný voči slovenskej štátnosti. A nemôže ani prospieť príslušníkom menšín, ktorí sa cítia plnohodnotnými a lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich jazykové práva dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.

    Som nejako veľmi zvedavý, ako sa k tomuto návrhu postavia niektoré slovenské koaličné strany, špeciálne Kresťanskodemokratické hnutie, KDH, ktoré skloňuje slová národný a vlastenecký pri každej príležitosti, no súčasne nepremešká jedinú príležitosť, aby podporilo politiku a ciele maďarských strán. Slovenskí voliči nie sú ani slepí, ani hluchí. A vidia aj to, že v poslednom čase zásadné stanovisko jedného koaličného poslanca má väčšiu váhu ako celé KDH. Tak sa s tým nejako vyrovnajte. Nezavádzajte a nezatvárajte menšiny do geta, do jazykového geta, nediskriminujte Slovákov v ich vlastnom štáte.

    Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Edita Pfundtner, Ondrej Dostál, Szilárd Somogyi, Ján Senko, Pavol Goga, Dušan Jarjabek, uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou, čiže celkom šesť poslancov a poslankýň.

    Slovo má pani poslankyňa Edita Pfundtner. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, keďže nemáte rád mýty, tak držme sa faktov. Ja som vždy úprimne rada, keď na pôde nášho zákonodarného orgánu počujem bez ohľadu na stranícku príslušnosť, že je úprimná snaha o dodržiavanie a zachovanie základných zásad práva. O to väčšie je moje sklamanie vtedy, keď pri tvorbe právnych predpisov dochádza k účelovým zmenám. Konkrétne aj vy, pán poslanec Maďarič, ešte ako minister kultúry ste urobili naozaj všetko pre to, aby súčasne platný a existujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa čo najviac oslabil. A v tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť na jednu zmenu, ktorú ste zabezpečili pri novelizácii zákona o štátnom jazyku v roku 2009 v gescii vášho ministerstva. Je to zmena, ktorá je evidentne v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali. To znamená, že konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon. Je to jeden základný zásadný princíp, ktorý pochádza ešte z rímskeho práva. A znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, tak vždy prednosť má ten špeciálny právny predpis pred všeobecným. V našom prípade v praxi by to znamenalo, že špeciálny zákon, teda zákon o používaní jazykov národnostných menšín, by mal mať prednosť pred zákonom všeobecným, teda pred zákonom o štátnom jazyku. To sa však nedeje. Nedeje sa to práve kvôli tomu, lebo vám sa podarilo touto zmenou dosiahnuť to, že do § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku ste zabetónovali ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak tento zákon, teda zákon o štátnom jazyku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Maďarič, dozvedeli sme sa, že situácia národnostných menšín na Slovensku nie je tragická. A s tým sa dá len súhlasiť. Ja myslím, že tu nikto neoperuje tým, že by podstata problému bola snáď v tom, že by sme nespĺňali nejaké formálne záväzky vyplývajúce pre nás z medzinárodných zmlúv. Ak je tu niečo problém, tak je tu problém prístupu slovenských vládnych garnitúr, niektorých viac, druhých menej k národnostným menšinám, ten a priori podozrievavý postoj, ktorý vníma menšiny ako akési riziko, ako akési nebezpečenstvo.

    Ochrana menšín má svoje limity. Povedali ste, že tento návrh prekračuje záväzky, ktoré máme, a je deštrukčný voči slovenskej štátnosti. No práve o toto ide. Ide o to, že ak chceme garantovať, alebo príp. rozšíriť práva národnostných menšín, napr. v legislatíve, tak je to vnímané ako niečo, čo je protislovenské, čo je proti záujmom slovenského štátu, slovenského obyvateľstva, slovenského národa. Ale tak to nie je. Je to práve naopak. Menšiny sú súčasťou našej spoločnosti, patria k nej. A nie je dôvod takýmto spôsobom ich vnímať.

    Strašili ste napr., ak som dobre porozumel, o čom ste hovorili, nejakými pokutami pre chudákov prevádzkovateľov reštauračných zariadení. Ale ten zákon hovorí iba o tom, že všetky nápisy, oznamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach, železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny. Môžu, nemusia sa tak uvádzať. Za to nikoho pokutovať nemožno.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Szilárd Somogyi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič, len k tej poslednej vete vášho príhovoru, kde ste spomínali, že Slovenská republika je štátom Slovákov. Ja túto krajinu takisto považujem za svoju, napriek tomu, že vami určenú podmienku aspoň v tomto faktore nespĺňam. Potom ako mám postupovať? Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Ján Senko je ďalší s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Maďarič ja by som chcel doplniť tú časť tvojho vystúpenia, v ktorej si sa zmienil o taktike, s ktorou pristupuje Most – Híd pri presadzovaní národnostných požiadaviek cez svojho podpredsedu, predsedu svojho úradu vo vláde. Už niekedy koncom minulého roka na jednej konferencii otvorene povedal, že musíme rušiť mýtus o zabezpečovaní nadštandardných práv pre menšiny na Slovensku. To sa odvtedy zopakovalo v jeho vystúpení niekoľkokrát. A dnes pri zdôvodňovaní tohto návrhu zákona to opätovne povedal. Povedal to ako podpredseda vlády Slovenskej republiky, povedal to ako podpredseda vlády pre národnostné menšiny.

    Myslím si, že si celkom presne hovoril o tom, akým spôsobom sú tu na území Slovenskej republiky zabezpečované požiadavky národnostných menšín, tak na úrovni školskej výchovy, tak na úrovni kultúrnej, tak na úrovni televízneho aj rozhlasového vysielania. Myslím si, že aj zákon, ktorý bol minulou novelou zákona zoslabený, bolo zoslabené jeho postavenie, nijakým spôsobom nezasahoval do práv národnostných menšín. A práve dnes tento návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady zasahuje do postavenia slovenského jazyka ako jazyka štátneho na území Slovenskej republiky. A totálne ho zoslabuje.

  • Pán poslanec Pavol Goga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Maďaričovi za podrobnú analýzu dopadu tohto zákona na spoločnosť. A takisto s tým súhlasím, že pribudnú nové povinnosti obciam. A to nie sú iba spomínané tabule na cestách či v obciach, ktoré stoja nejakých päťdesiat eur. Nebola urobená žiadna analýza dopadu finančného na obce, či mestá. A určite dôjde aj k nárastu administratívnych nárokov na orgány štátnej správy, samosprávy, čo môže viesť aj k dezintegrácii občanov Slovenskej republiky.

    Neviem sa stotožniť s uvedeným návrhom zákona o používaní jazykových menším vo viacerých bodoch, ale úplne ma zarazila povinnosť vysielania televíznych programov určených pre národnostné menšiny iba v jazyku bez slovenských titulkov. To si mám doma platiť tlmočníka, ak budem chcieť pozerať uvedený program? Nemám právo vedieť, čo sa v uvedenom programe hovorí?

    Myslím si, že predkladaný zákon nedostatočne rešpektuje existujúci zákon o slovenčine ako štátnom jazyku, že občania na zmiešaných územiach nebudú cítiť potrebu zvyšovať si úroveň poznania slovenského jazyka, čím sa len prehĺbia rozdiely medzi občanmi na týchto územiach.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. V náväznosti na slová pána poslanca Maďariča ja by som chcel, aj vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní, položiť jednu, možno absurdnú, ale základnú otázku pánovi podpredsedovi vlády. No aký je skutočný dôvod, že sa vlastne takýto zákon prijíma, pre koho je tento zákon dobrý, prečo vôbec táto nová norma legislatívna, kto ju potrebuje? Z mojich skúseností, ktoré ja mám s mojimi priateľmi, ktorí sú inej národnosti ako slovenskej, viem, že v živote sme sa o tom nebavili, že by niečo takéhoto oni chceli. Kto potrebuje okrem pár ambicióznych politikov alebo nejakej takej skrytej ambície podpredsedu vlády niečím zaujať v tomto parlamente? Ja si to skutočne neviem vysvetliť. Ja to považujem za absolútne zbytočné, preto, lebo ten život si tieto veci, ktoré chce tento zákon riešiť nejakými prikázaniami, rieši úplne sám. Čiže moja otázka ešte raz je: Pre koho, načo, komu je to? A nepoznám niekoho kto by mal o takýto návrh zákona vôbec záujem. Aspoň v mojom blízkom okolí nikto taký nie je. Možnože vy máte iné skúsenosti. Určite tá debata bude, najmä v druhom čítaní, veľmi emotívna, keď si budeme tuná hovoriť vlastné skúsenosti, vlastné postoje. Ale podľa môjho názoru tento návrh zákona je úplne zbytočný a je to norma, ktorá je mimo a ktorá v súčasnosti nemá na Slovensku čo hľadať. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou teraz pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Pani poslankyne, je mám mýty rád v literatúre a mýty o pôvode sveta, ale k veci. Vy ste nestihli dopovedať, čím to je, že zákon o štátnom jazyku poškodil práva menšín jazykové. Takže neviem presne, k čomu ste smerovali. Každopádne viem, že Benátska komisia konštatovala, že zákon o štátnom jazyku zaviedol zmeny v prospech jazykov menšín.

    Pán poslanec Dostál, Charta menšinových alebo regionálnych jazykov hovorí aj o tom, a je to jeden zo zásadných princípov, že ochrana jazykov menšín nesmie ísť na úkor oficiálnych čiže štátnych jazykov. Takže ja hovorím o takýchto nadprávach a takéto veci konštatujem. Myslím, že by ste mali tento princíp uznávať aj vy.

    A čo sa týka tých prevádzkovateľov, ktorí teda podľa vás nemôžu byť sankcionovaní, ak neuvedú niektoré nápisy a informácie v jazyku menšiny, tak si to pozrite, tie sankcie. V prípade takých informácií, ktoré by mohli ohrozovať životy alebo majetky, tak tie sankcie môžu byť udelené aj týmto prevádzkovateľom. Preto som aj hovoril o pomerne nejasných pravidlách udelenia týchto sankcií, pretože ja neviem, ako si to pán podpredseda vlády, ktorý bude mať tú kompetenciu, vysvetlí, či taký jedálny lístok s cenami ak nie je v tom jazyku menšiny, majetok toho človeka ohrozuje alebo neohrozuje. Čiže sú to pomerne nejasne napísané pravidlá a hrozia tam teoreticky aj sankcie takýmto prevádzkovateľom. Darmo pokyvujete hlavou, proste je to tak, je to zle napísané. A láskavo si ten zákon vráťte znovu na prerokovanie a zmeňte ho. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi v rozprave za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Slota.

  • Hlas v sále.

  • Chcem sa spýtať, či mi môže niekto prečítať, čo tam je napísané, lebo ja som zodpovedný za kultivovanosť tejto schôdze. No a nevidím na to. Janko, prečítaj mi to.

  • Reakcia poslanca.

  • Presne tak, malo by to byť podstatne tvrdšie.

    Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, hovoríme tu o téme, ktorá je sama osebe taká zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente zbytoční niektorí poslanci maďarskej strany, strany Híd, ktorí obchodujú s ostatnými koaličnými stranami, aj napr. o tom, že pomaďarčíme na Slovensku ešte aj to, kam zatiaľ žiadne maďarské záujmy nedosiahli a nedočiahli. Vystihol to aj pán Béla Bugár, po slovensky to poviem, alias, Vojtech Čmeliak, aby som to preložil, ako sa po slovensky volá, ktorý 14. januára 2011 pre noviny Új Szó ozrejmil ich taktiku na ktorú sa, ako sa lep lepí, ako na lep lepí tento vládny zlepenec: „Ak chceme dosiahnuť 80 %, musíme žiadať 150 %. A viete, čo je na plač ? To, že vy Maďarom aj tých 150 % splníte do bodky, lebo, povedzme si na rovinu, tento zákon nebude o iných menšinách, bude len o tej maďarskej a rozpínaním chápadiel Budapešti na čoraz širšie slovenské územie. A povedzme si ďalšiu pravdu. Tu ani nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva totálna zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo. Slovenská národná strana bude v druhom čítaní poukazovať na všetky zvrátenosti, napr. aj na neprípustne hroziace oblasti diskriminácie Slovákov napr. v pracovných vzťahoch, ale aj pri výkone práv v oblasti samosprávy, ktorá sa totálne pomaďarčuje. Vážení kolegovia, ak to takto pôjde ďalej, tak o chvíľu tu všetci skončíme so slúchadlami na ušiach a zo Slovenska sa stane jazykové kocúrkovo.

    Tento návrh provokatívneho a drzého zákona je protiústavný, je proti národným a štátnym záujmom Slovenskej republiky. Preto ho podobne ako iné normy Slovenská národná strana považuje za dočasný do času, keď sa Slovenská národná strana dostane opäť do vlády a zruší všetky protislovenské novelizácie, ako je táto novelizácia. Protiústavnosť a farizejskosť tohto návrhu je v tom, že podľa článku 6 Ústavy Slovenskej republiky je na celom území štátnym jazykom Slovenskej republiky jazyk slovenský. To znamená, že iné zákony nemôžu ani nahrádzať, ani ohrozovať toto jeho výlučné a celoslovenské pôsobenie.

    Ešte aj Európska charta menšinových jazykov v svojej preambule upozorňuje: „Ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia.“ Táto maďarizačná novela ide jednoznačne na úkor štátneho jazyka, lebo jej schválením už nikto nebude potrebovať učiť sa či používať slovenčinu ako štátny jazyk. Slovenská národná strana sa ozýva aj preto, lebo aj táto charta, ktorú tak títo farizeji zneužívajú, upozorňuje: „Uplatňovanie práv menšín musí byť v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity.“ Tak si konečne odpovedzme na otázku: Kde to vlastne žijeme, v Maďarsku či na Slovensku? Ja si myslím, že žijeme na Slovensku. A tak by sme sa tu mali aj cítiť, nie ako chudáci na nejakom maďarskom území, na Felvidéku, kde nám extrémisti odkazujú, že si všetko zoberú späť. Žijeme v Slovenskej republike. A na Slovensku sa hovoriť bude po slovensky, tak ako sa hovorí v Spojených štátoch amerických po anglicky, resp. v Nemecku po nemecky.

    Rokujeme o znížení kvóra jazykov menšín v našich slovenských mestách a obciach z 20 % na 15 %. Už tých 20 % je hranica trpezlivosti každého človeka. Veď inde sú vyššie kvóra. Niekde, napr. vo Francúzsku, na to nie je nijaké kvórum, nie sú schválené nijaké iné jazyky v úradnom styku, dnes len štátny jazyk. A tým je francúzština. A žije tam obrovské množstvo inojazyčných národnostných menšín, ako je napr. arabská menšina, z ktorej majú Francúzi už teraz skutočne hlavu v smútku. Napr. Poľsko malo donedávna, pokiaľ ide o kvórum, päťdesiatpercentnú hranicu a nikto ani okom nemihol. Nikomu to nevadilo. Požiadavky strany Híd sú dávno nad rámcom Charty menšinových práv, dávno nad rámcom trpezlivosti každého Slováka.

    Je bezprecedentné až nebezpečné, ako tento vládny šesťzlepenec vzájomne kooperuje v protištátnych záujmoch, ako koaličné strany sedia na lopate maďarskej strane Híd a naletia každej ich nezmyselnej požiadavke. Najskôr to bolo len školstvo, potom kultúra, potom samospráva, tabuľový zákon, neskôr univerzita, naposledy sme totálne ostrihali jazykový zákon a teraz už iredenta siaha aj na štátnu správu, ide na ulice, stanice, dokonca nadpisy prevádzok a obchodov, chce sa vrátiť k premenovaniu miest a obcí, ktoré boli pomaďarčené v rokoch 1867 až 1918.

    My sa tu hádame, či de iure a kedy bude politická autonómia južného Slovenska. De facto táto už je, len my, benevolentní Slováci, skutočne ktorí stále sme tým holubičím národom, nechceme vidieť, že v podstate ekonomika, hospodárstvo južného Slovenska je v rukách Maďarov, a nielen Maďarov tu žijúcich, slovenských Maďarov, ale Maďarov žijúcich za hranicami, v Maďarskej republike. Sú vydávané pokyny, sú dávané dotácie z maďarských bánk a tak ďalej a tak ďalej a my tu stále len rozprávame a kňučíme, ako takí kňučiaci, zdochýnajúci pes a strkáme sa niekomu, s prepáčením, do zadku a nechceme vidieť skutočnosť, ktorá je tu skutočná. De facto politická autonómia na južnom Slovensku existuje a nie je rok 1938, ale sme v roku 2011, bohužiaľ. Čo tu stvárate? To je to, že Slovák hovoriaci po maďarsky na Slovensku od narodenia po smrť nebude vôbec potrebovať a ovládať slovenčinu ako štátny jazyk. Choďte sa pozrieť na maturity na gymnáziá, maďarské gymnáziá alebo stredné školy na južnom Slovensku. Veď niektorí tí študenti absolútne nerozumejú po slovensky a keď skončia s maturitou, tak ani sa nenamáhajú ísť do slovenskej školy, lebo by tam ani nemohli ísť, lebo by zase nerozumeli po slovensky. Idú na vysoké školy do Maďarska. A kvôli čomu to robia tak? Je to od začiatku až po koniec stále len v maďarskom jazyku.

    A tie takzvané slovenské školy v Maďarsku aké sú? Prosím vás, dve hodiny vyučovania v týždni sa vyučuje v slovenskom jazyku a aj to vyučuje maďarský učiteľ. Samozrejme, zo 470-tisícovej slovenskej menšiny v Maďarsku sčítanej v roku 1947 je toho času štatisticky vedených len 15 000 Slovákov. Kde sa vyparilo tých 455 000 Slovákov? No pomaďarčili sa. A my tu stále spievame dookola o nejakých právach maďarskej menšiny.

    Ja musím zacitovať, i keď zase budem obviňovaný, aký som rasista, ale nepovedal som to ja, ale povedal to pán profesor Cavalli-Sforza, ktorý sa vyjadril, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou, používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie etnicky maďarské, ono je prevažne slovanské, definitívne európske. Áno, tí starí Maďari, ktorí prišli na tých malých škaredých huňatých koníkoch, čo už hovorím možno tristo päťdesiaty raz, áno, to boli Mongoli, to boli mongoloidné kmene zo stredu Ázie.

  • Smiech v sále.

  • No veď sa smejte, smejete sa nad svojou vlastnou hlúposťou a úbohosťou. Keď on skonštatoval, že u obyvateľov Maďarska, ale aj tých takzvaných slovenských Maďarov na južnom Slovensku koluje len asi tak 5 % genetickej krvi starých Maďarov, aziatov, tak potom neviem, z koho sa smejete. Je to z toho, že tí vrahúni zo strednej Ázie, ktorí vyvraždili nás všetkých, alebo povraždiť chceli nás všetkých, nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu? A my tu akože zatvárame oči nad touto skutočnosťou, ale to nie je podstata, hlásia sa teda k tým aziatom, tak sa k nim hlásia, o tom tu nechcem hovoriť, ale chcel som povedať, že skutočne Slovenská národná strana nerobila tento vedecký výskum, robil to americký vedec, profesor, tak asi na tom niečo bude pravdy.

    Článok 34 Ústavy Slovenskej republiky má aj odsek 2, ktorý hovorí o práve na osvojenie si štátneho jazyka. Ale tu sa štátny jazyk úplne vytláča na perifériu. Ktorá krajina na svete by niečo také dovolila? V tomto je Slovensko výnimočné, má výnimočnú vládu, dobrých kolaborantov, ktorí zradcom z rôznych sorosovských nadácií, napr. aj pani premiérka Iveta Radičová nahráva premiérovi Orbánovi, nahrávajú v ich záujmoch. A nezaujíma ich, že sa tým vlastne stávajú zradcami vlastnej štátnosti, štátnosti, ktorú navyše nikdy nechceli. Už len rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom. Veď čo nám táto novela prinesie? Je to splnenie všetkých snov v Budapešti poznačených trianonskou traumou? Od narodenia až po smrť sa slovenský občan bude stretávať s maďarčinou na každom kroku, na autobusovej zastávke, na tabuli pred obcou či mestom, na tabuli pri obchode, u predavačky v obchode, aj formuláre dostane vyplniť v maďarskom jazyku. Obecné zastupiteľstvá budú rokovať v maďarčine, na dedinskú zábavu či hody vás budú na plagátoch pozývať v maďarskom jazyku. Že tomu nerozumiete? Zaujíma to niekoho? Ako som už povedal, budeme sa pýtať, kde to vlastne žijeme, či žijeme v Maďarsku. Takéto precedensy sa nedejú nikde na svete. Každý štát si chráni a váži svoj štátny jazyk.

    Pred niekoľkými rokmi bolo v americkej Kalifornii referendum o používaní jazykov na území tohto štátu. Napriek tomu, že takmer polovicu obyvateľov Kalifornie tvoria Hispánci, v referende sa rozhodli používať jednoznačne angličtinu ako štátny jazyk. Že sa nehanbíte všetci tí, čo tu sedíte v parlamentných laviciach, podplácaní Budapešťou a smejete sa do rukáva na tom, ako vám prisluhuje súčasná slovenská vláda a otvorene spolupracuje na pričlenení južného Slovenska k Maďarsku. Nehanbíte sa, však. Veď koho z vás by zaujímal Slovák alebo národ. Veď vy týmto pojmom v podstate ani nerozumiete alebo nechcete rozumieť. A koho z vás by zaujímal fakt, ako sme sa veľmi usilovali o suverenitu, samostatnosť Slovenska, keď si ju ani jeden z vás neželal? Zrejme preto takto nehanebne ustupujete záujmom maďarskej iredenty a pred vlastným občanom sa vôbec nehanbíte. Pospávajúci ujo v kresle podpredsedu vlády príde s pokynmi z Budapešti a vy všetci sa idete pretrhnúť, aby ste si ich želanie splnili. Prečo je to tak? Čo vám za to Budapešť prisľúbila? Alebo vás Orbánovci niečím vydierajú? Sme skutočne neštandardný štát? Maďari v parlamente, Maďari vo vláde, Maďar na čele Policajného zboru, ďalší Maďar bude možno šéfovať Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Čo bude nasledovať? Bude to povinná maďarčina na základných školách, povinné preberanie si maďarského občianskeho preukazu každým slovenským občanom? To nie je utópia, to sú reálne hrozby. Podobnými reálnymi hrozbami a indíciami sa začal aj príbeh Kosova. A videli sme sami, ako to všetko dopadlo. Alebo chceme situáciu a záujmy maďarskej iredenty v každej ich susednej krajine, najmä na vždy ustupujúcom Slovensku podceňovať? To neodporúčam. A Slovenská národná strana to nikdy nedopustí, aj keby sme mali položiť svoje životy na oltár vlasti, určite.

  • Smiech v sále.

  • Uvedomte si jeden dôležitý fakt. Slovenská republika je krajinou, ktorá všetkým národnostným menšinám ponúka a garantuje všetky práva, ktoré majú mať, v niektorých prípadoch až nadštandardne. U nás od roku 1990 je permanentne nespokojná len jediná menšina, všetkým ostatným podmienky vyhovujú, aj to verejne deklarujú. Urobte si sami názor, čo z toho vyplýva. Bude veľkou hanbou a veľmi zlým signálom demokratickej Európe, ale aj celému svetu, aby prešlo týmto parlamentom zníženie kvóra na používanie menšinových jazykov na 15 %. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu vo všetkom, čo tu my ponúkame Maďarom, i keď je veľmi problematická tá reciprocita, pretože v Maďarsku vlastne už národnostné menšiny skoro neexistujú. A to nepovedal zase Jano Slota, to nepovedala Slovenská národná strana, to hovoria oficiálni ombudsmani pre národnostné menšiny Maďarskej republiky, oficiálni ombudsmani. A to povedala aj Komisia, Rady ministrov, Rady Európy, ktorí jednoznačne konštatovali, že v Maďarsku boli zlikvidované menšinové jazyky, zlikvidované. To nepovedala Slovenská národná strana, to povedala Komisia Rady Európy, Rada ministrov. Takže berme toto ako skutočnosť a ako fakt. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu. Ale tá v podstate už nie je možná, nie je možná, im sa podarilo zlikvidovať úplne všetky menšiny. Žiadajme si to, veď nič nie je nemožné.

    Na Slovensku vďaka tejto vláde a najmä strane Híd Policajný zbor riadi, resp. skúša riadiť Maďar ako repa a ešte k tomu neschopný, totálne neschopný, policajt, ktorý vytvára v polícii totálny chaos. Ja osobne si myslím, že to je programovo nastavené, že to sa nedá robiť náhodou len kvôli hlúposti a neschopnosti človeka, že to robí úmyselne a možnože aj je riadený z Budapešti, policajný prezident Slovenskej republiky, kristepane, ochraňuj Slovenskú republiku.

  • Smiech v sále.

  • Vážení, spamätajme sa, Slovenská národná strana, jej poslanci a predstavitelia dlhé roky varujú pred nebezpečenstvom, ktoré nám číha z Budapešti. Čas ukázal, že sú naše predpoklady a varovania, žiaľ, správne. Vďaka tejto vláde sa pomaly stávame kolóniou Maďarska. A je najvyšší čas povedať aj na parlamentnej pôde dosť. Poslanci Slovenskej národnej strany a, verím, aj každý rozumný človek v tejto rokovacej sále bude hlasovať proti tejto nehanebnej novele zákona o menšinových jazykoch. A zhodíme ju jednoznačne zo stola, dúfam. Pripájame sa, samozrejme, aj k svojmu predrečníkovi pánovi Maďaričovi a žiadame, aby tento zákon nebol prejednávaný a bol zhodený zo stola.

    Vážené dámy, vážení páni, na Slovensku po slovensky. Ďakujem.

  • Ty by si sa mal zobudiť a menej smiať a viacej konať, hej.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Ďakujem.

    Skôr ako dám priestor na faktické poznámky, poprosím tých dvoch poslancov, ktorí tu nalepili ten plagát, keby ho teraz zase zobrali preč, pretože bude vystupovať ďalší rečník a údajne sa pripravuje plagát o nie rozkladaní, ale o rozkrádaní.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Osuský, Dostál, Rafaj, Zelník, Podmanický, Matovič, Viskupič, Abrhan, celkom 8. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No toto nepochybné osvieženie, ktoré vyvolalo u bývalého koaličného partnera pána poslanca Slotu celkom evidentné záchvaty veselosti, ako som to tak sprava videl, ukazuje zaujímavý rozvoj tradícií SNS. Teda okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva. Samozrejme, toto je možno menej výnosná nástenka ako tie, ktorými zahájila SNS túto tradíciu rozkrádania. Ale bolo mi cťou, že som podfarboval tento prejav i tým, že tam bola na čestnom druhom mieste spomenutá OKS. Myslím si, že takáto nástenka, nech už je akokoľvek nepravdivá a blbá, každopádne aspoň stojí daňového poplatníka menej peňazí.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Slota, je to úplne príznačné, že je to iba druhýkrát, čo v tomto volebnom období vystupujete na pôde slovenského parlamentu, prvýkrát ste tu vystúpili 6. augusta minulého roku a povedali ste, aby sme to už rýchlo schválili a mohli ísť domov, druhýkrát vystupujete teraz k návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Je to pochopiteľné preto, lebo odbavovanie sa na protimaďarských výpadoch je hlavnou agendou vašej politickej strany, povedal by som, takmer jedinou, ale teda občas sa odbavujete aj na protirómskych výpadoch. Takže nechcem zavádzať.

    Chcem sa dodatočne ospravedlniť pánu poslancovi Maďaričovi, ak som si niečo zle myslel o jeho prejave, že miestami hovoril od témy. Po tom, čo ste predviedli vy, tak musím konštatovať, že to jeho vystúpenie bolo úplne vecné a k téme. Spomenuli ste slová ako „pomaďarčovanie, autonómia, kňučania, zvrátenosti, diabolská salámová metóda, iredenta, návrh je protiústavný, protinárodný, protislovenský, sme kolónia maďarská, nebezpečenstvo z Budapešti, zradcovia vlastnej štátnosti“. No toto ak má byť nejaká vecná diskusia, tak neviem, chcel som teda zostať iba pri tom porovnaní s vaším predrečníkom, ale po tom, čo ste sa opäť aj za pobavenia tu prítomného publika pustili do svojich tradičných rečí o Mongoloch a vrahúňoch, mne to teda na rozdiel od kolegov nepripadalo vôbec smiešne. Konštatoval som to už viackrát. A teraz som rád, že môžem povedať aj teraz priamo tu vám: Pán Slota, vy ste hanba slovenského národa.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja si o hanbe slovenského národa myslím, že je to pán Dostál. Vôbec to, že sa sem dostal, je hanba.

  • Smiech v sále.

  • Ale na pána poslanca Slotu, pokiaľ použil argument, čo si asi niektorí tí, ktorí majú hluché uši a slepé oči, nevšimli. Tak v skutočnosti európska charta má zámer ochraňovať takzvané vymierajúce a ohrozené jazyky. No vo Francúzsku predsa nemáme len veľa migrantov, ale sú tam také staré jazyky ako okcitánčina, bretónčina, rétorománčina. Tak kultúrnemu francúzskemu národu vôbec neprekáža, že potiera vrátane baskičtiny v niektorých oblastiach severozápadných používanie skutočne vymierajúcich jazykov. A keď si porovnáme maďarčinu v rádiu, v novinách, v televízii, na tabuliach, jednoducho všade, kde otvoríte ešte aj chladničku, odtiaľ vám vyskočí maďarčina, tak ja naozaj nemám pocit, že by tu niekto vymieral, alebo bol niekto, prepáčte, tak ohrozený, že by sme museli s takouto vážnosťou a razantnosťou prichádzať s ochranou vymierajúcej maďarčiny. Práve toto je to farizejstvo, na ktoré pán Slota poukázal.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Štefan Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Slota trafil do čierneho. Ja by som len doplnil zase citát pána Daniela Moška. Pán Moško hovorí v jednom z blogov: „Treba si uvedomiť nasledujúci fakt, v obci, kde po novom vznikne právo používať jazyk národnostnej menšiny, vzniká vopred tlak na obsadenie istých úradníckych miest práve obyvateľmi tejto menšiny, pokiaľ nebudeme považovať za samozrejmé, že Slováci sa bežne dohovoria po chorvátsky, rómsky, maďarsky či rusínsky, čiže je to pozitívna diskriminácia ako vyšitá.“ A pán Daniel Moško ďalej pokračuje: „V obciach, kde táto nová situácia vznikne, bude podporovaná ešte väčšia diverzita. Náklady spojené s tým, že Česi či Chorváti sa budú môcť prvý raz v histórii dohovoriť na úrade v materinskej reči, presiahnu klady tohoto aktu. V prípade Čechov, je to dokonca úsmevné.“ Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Podmanický ako posledný a potom bude reagovať pán poslanec Slota. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Slotu a možno spomenúť, že naozaj možno sme sa podľa jeho vystúpenia párkrát aj zasmiali, ale tento zákon je naozaj vážny a veľmi záleží na tom, ako sa slovenský parlament k nemu postaví, pretože, či sa nám to páči, alebo nie, tak ide predovšetkým o agendu strany Most – Híd v súlade so stratégiou, ako to povedal aj pán poslanec Slota, Bélu Bugára žiadať 150 %, aby sme získali aspoň 80 %. Ja verím, že aj viacerí osvietení poslanci vládnej koalície túto taktiku prehliadnu a nepodporia tento návrh zákona. A špeciálne teda dúfam, že nabudúce už na tejto nástenke, ktorá tu bola zavesená, nebude sa vynímať Kresťanskodemokratické hnutie, lebo myslím si, že do určitej miery sa rehabilitovali pri zákone o štátnom občianstve z minulého roka. A ja by som bol veľmi rád, keby nenaskočili na túto vydieračskú taktiku strany Most – Híd. A bol by som veľmi rád, keby sa rehabilitovali aj v súvislosti s tými nešťastnými rozhodnutiami pri vzniku Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Slota, nech sa páči, priestor pre vašu reakciu.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ani nečudujem, že páni z OKS, ktorí sa dostali len po chrbtoch maďarského Hídu do tohto parlamentu, tu majú také veľké reči o tom, kto je hanbou, kto nie je hanbou.

    Pán Dostál, vy ani hanbou nemôžete byť, vy ste doslovný odpad tohto národa, odpad. A taký chrapúň a gauner, ako ste vy, ma nemôže uraziť. Po prvé...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, doteraz ste si udržiavali celkom naozaj...

  • No nehnevajte sa, ja odpovedám tak, čo si o tom myslím a ako to cítim.

  • Reakcia z pléna.

  • No ja si myslím, že to je ešte veľmi mierne slovo.

    V každom prípade by som chcel povedať aj v reakcii na pána Osuského, viete, na rozdiel od vás, ja sa v koňoch trošku vyznám a mám tých štvornohých koňov veľmi rád, dvojnohých už menej, teda viete, asi koho tými dvojnohými myslím.

    A úplne na záver by som chcel povedať jedno, že táto bagatelizácia, zosmiešňovanie toho, že niekto bráni slovenské záujmy, skončila v rokoch 1938, 1939 za účinnej pomoci hitlerovského Nemecka a fašistického Talianska. A skončilo to tak, že sme mali zabraté južné územie, o ktorom teraz je reč. A skončili tisíce a tisíce ľudí zavesených a obesených na stromoch, postrieľaných na fronte a ďalším ponižovaním a ponižovaním a ponižovaním. Kvôli tomu Slovenská národná strana vystupuje a bude vystupovať a môže sa hocikto smiať, koľko chce. Ale sa smejete všetci zo svojej vlastnej hlúposti. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásenou do rozpravy pani poslankyňa Jana Dubovcová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ja si myslím, že po tom, čo sa pred chvíľkou udialo, by bolo príhodné, aby som nám pripomenula, o čom práve prebieha rozprava. Táto rozprava prebieha o vládnom návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon o používaní jazykov národnostných menšín. A sme v prvom čítaní. Podľa legislatívnych pravidiel máme sa rozhodnúť o tom, či tento zákon posunieme do druhého čítania.

    Ja vítam ako človek s právnickým vzdelaním, že tento zákon v § 1 ods. 2 definuje pojem jazyk menšiny. Hovorí o ňom, že jazyk je kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka, jazykom menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.

    Celkove obsah zákona potom dopĺňa a rozširuje doterajšie podmienky a rozsah práva používať jazyk menšiny, jeho používanie, najmä v ústnom a písomnom styku pred orgánmi štátnej správy a samosprávy. Podľa tohto zákona si práva môžu uplatniť občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine, ktorá podľa posledného sčítania ľudu tvorí v obci najmenej 15 % jej obyvateľov. Zoznam takýchto obcí bude uvedený v nariadení vlády Slovenskej republiky.

    Ja som ešte predtým, ako sa začala rozprava v Národnej rade Slovenskej republiky, k tomuto zákonu zachytila rôzne stanoviská, vyjadrenia politikov našich politických strán. Napr. predseda istej politickej strany v nedeľu vo verejnej televíznej diskusii označil ten limit 15 % za akýsi nešťastný kompromis. Takisto položil sugestívnu otázku priamo do kamery: „Chceme, aby sa naši ľudia učili na obecných úradoch po rómsky, podčiarkujem, aby sa naši ľudia učili na našich obecných úradoch po rómsky?“ Iný predseda politickej strany v inej televíznej relácii uviedol, že navrhovaná právna úprava je protiústavná, a to z toho dôvodu, že naša ústava hovorí, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk a nič nehovorí o jeho obmedzovaní alebo obmedzovaní jeho používania. Pokiaľ viem, aj koaliční poslanci v diskusiách uvažujú o tých 15 %, či to je dobrá alebo vysoká hranica. Niektorí uvažujú o tom, že treba vylepšiť v rámci druhého čítania text tohto zákona.

    Ja som sa do dnešnej rozpravy neprihlásila preto, aby som polemizovala s už vyslovenými názormi na obsah tejto právnej úpravy alebo s politickými postojmi, ale preto, lebo mám veľký záujem na tom, aby odznel v rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky k tomuto zákonu aj môj názor.

    Ja si uvedomujem, rovnako ako mnohí z nás si uvedomujú, že obsah tejto právnej úpravy je dôležitý, pretože v dlhodobom časovom horizonte rovnako ako iné zákony, ktoré upravujú podobné práva, napr. o jazykoch nielen menšín, ale aj o štátnom jazyku, o občianstve, sú citlivé témy a môžu mať vplyv na celkovú stabilitu nášho štátu.

    Z doterajších vystúpení politikov nielen k tomuto zákonu, ale aj predtým som si všimla, že najčastejšie slovenskí politici posúvajú tieto veci do takej polohy, ako keby, ak priznáme určité práva menšinám, sme tým zároveň uberali právo väčšinovému národu. A často to stavajú do roviny, že ak menšine priznáme alebo rozšírime nejaké právo, tak tým ohrozíme stabilitu a bezpečnosť nášho štátu. Dokonca niektorí to považujú za také nebezpečné, že spomínajú v tejto súvislosti napr. autonómiu. Dávajú poskytnutie práva národnostnej menšine do akejsi úmery k právu väčšinového národa a do roviny, ako keby išlo o kolíziu práv. Ja takýto postoj odmietam. A myslím si, že je nesprávny, že to je nesprávne východisko. Myslím si, že ak by sme mali posudzovať právnu úpravu, či je vhodná a potrebná a účelná, tak by sme mali vychádzať z iného posúdenia. Naše posúdenie podľa mňa by malo vychádzať z odpovede na klasickú otázku, komu právna úprava prospeje, čiže v koho záujme by jej prijatie bolo. Ja som si preto položila takú otázku napr., či z hľadiska vnútornej sily nášho štátu by bolo dobré, aby sme takúto právnu úpravu prijali a aby sme rozšírili práva menšiny. V histórii sa opakovane potvrdzuje, že ak sa štát skladá z dvoch alebo viacerých národov alebo z národa a národností a nemá dobre usporiadané vnútorne tieto vzťahy, tak skôr či neskôr v určitých historických situáciách bez ohľadu na to, či to je alebo nie je ekonomicky výhodné, sa takýto štát otriasa v základoch, spravidla sa aj rozpadne alebo sa minimálne zmenia jeho hranice. Preto odpoveď na otázku je, že pre každý štát je životne dôležité, aby si vzťahy s iným národom alebo s menšinami usporiadal čo najlepšie.

    A teraz otázka, čo to je dobré usporiadanie vzťahov. Aj na to máme z histórie veľa odpovedí. História jasne dáva odpoveď na to, že nestačí, ak si ten väčšinový národ alebo silnejší národ myslí, že svojim menšinám alebo inému slabšiemu národu poskytol veľké práva. Často to označuje ako nadštandardné práva. To totiž vôbec nie je podstatné, čo si o tom myslí ten väčšinový národ. Pre bezpečnosť a stabilitu štátu a jeho vnútorných pomerov je rozhodujúce, vždy je to rozhodujúce, čo si o tom myslí ten slabší, ako sa tam cíti ten slabší a akým spôsobom ten slabší potom vníma toto svoje postavenie. Čiže ja opakujem, že pre stabilitu vnútorných vzťahov v každom štáte, nielen v Slovenskej republike, je podstatné, ako sa v tom štáte cíti buď ten slabší národ, alebo tá menšina. A, ešte raz, nie je vôbec dôležité, či si väčšinový národ myslí a má pocit, že menšina má nadštandardné práva. Takže moja odpoveď na to, či potrebujeme takúto právnu úpravu, ktorou rozšírime práva pre národnostné menšiny, v tejto chvíli ohľadne používania jej jazyka, ak odpoveď na otázku, či predkladaný zákon môže zvýšiť komfort života menšiny, či môže posilniť jej dôveru v náš štát a v orgány štátu, ak odpoveď na takúto otázku je kladná, tak potom je v najvyššom záujme Slovenskej republiky, aby sme takýto zákon prijali, pretože ním posilníme vnútornú stabilitu nášho štátu.

    Ďalej, podľa môjho názoru je veľmi dôležité a podstatné pre Slovenskú republiku a pre každý iný štát, ktorý sa skladá z viacerých národov alebo má národnostné menšiny, aby sa vzťahy medzi väčšinovým národom a menšinami budovali korektne a aby boli vybudované tak, že budú mať medzi sebou vzájomnú dôveru. To sa dá vybudovať jedine tak, že obidve strany budú pristupovať k týmto vzťahom na základe zásady bona fidae, teda dobrej viery, dobrého úmyslu a dobrej vôle. Ja si myslím, že ak si menšina v nejakom štáte uplatňuje svoje práva verejne prostredníctvom svojich politických zástupcov, ktorí sa zúčastňujú riadnej politickej súťaže, tak je to veľký prejav, po prvé, dôvery menšiny k tomu štátu, po druhé, lojality tejto menšiny k štátu. A, po tretie, je to dobrá vizitka toho štátu, pretože nemusia skrývať svoje pocity a svoje potreby. Skrývanie tých pocitov a potrieb naozaj je veľmi nebezpečné. Ja som preto rada, že naše menšiny si môžu takýmto spôsobom uplatňovať svoje práva. Myslím si, že to je aj dobrá vizitka Slovenskej republiky.

    Ak si položím otázku, či táto konkrétna právna úprava, ktorú tu teraz máme, a podotýkam, že je len v prvom čítaní, v druhom čítaní sa ešte môže zmeniť jej obsah na základe pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich zhodneme, vzbudí dôveru menšiny v náš štát a v jeho orgány, a tým aj dôveru k nám, väčšinovému národu, tak potom opäť je to len ďalší dôvod na to, aby sme túto právnu úpravu prijali.

    Okrem toho ak rozmýšľam nad tým, či máme túto právnu úpravu posunúť do druhého čítania, a chcela by som za ňu hlasovať, tak som zvažovala aj iné okolnosti právnej úpravy, to znamená, v akej sa súčasne nachádzame etape vývoja. A musím konštatovať, že v súčasnosti sa mnohí občania Slovenskej republiky ocitajú vo veľmi ťažkých životných situáciách, pretože prežívame ekonomickú krízu, vláda robí naozaj, ja by som to nenazvala len nepopulárne opatrenia, ale aj tvrdé opatrenia, ktoré dopadajú na ľudí. A preto moja otázka aj v súvislosti s týmto zákonom je: Ak sa veľa ľuďom žije ťažko v ekonomickej oblasti a ak my máme v rukách zákon, ktorý časti týchto našich občanov môže v niektorom aspekte ich života ich život uľahčiť, tak aký je racionálny dôvod, aby sme im nevyšli v ústrety a neuľahčili im život? Nevidím proste na to žiadny racionálny argument, prečo im neuľahčiť život, napr. v administratívnom vybavovaní.

    No a potom, veľkým otáznikom je aj rómska menšina, ktorú máme v Slovenskej republike. Je to obrovský problém. To, myslím si, cítime všetci. A vieme o ňom. A vieme aj to, že si s tým nevieme poradiť alebo nám to ide veľmi ťažko v tejto oblasti. Tak sa pýtam: Ak tento zákon rozširuje možnosti pre obce a štátne orgány, aby si vytvorili podmienky na to, aby mohli s touto komunitou komunikovať v jej jazyku, teda aby lepšie rozumela, tak potom prečo by sme im nemohli vytvoriť takýto priestor? Jednak časť tých Rómov, ktorí sú vzdelanejší, by sme mohli pracovne využiť v rámci týchto služieb, budú lepšie rozumieť fungovaniu štátu, a, po druhé, aspoň otvoríme potenciál štátu aj samosprávy, aby na rómsku komunitu možno mohli vplývať, lebo si myslím, že sa nám to nedarí. Takže myslím si, že aj v tomto smere tento zákon môže priniesť pozitíva.

    No ak prihliadnem na všetky tieto veci, ak si odpoviem na všetky tieto otázky, tak potom si myslím, že v záujme poslancov Slovenskej republiky je, aby posunuli tento zákon do druhého čítania a aby sme sa skôr snažili, ak máme nejaký problém s niektorými ustanoveniami vylepšiť jeho znenie. A som presvedčená o tom, že tento zákon môže iba prospieť k tomu, že sa posilní vnútorná stabilita nášho štátu a že, ak sa posilní vnútorná stabilita a vzťahy v našom štáte, tak je to najlepšou odpoveďou aj na politiku iných štátov, ktorá sa nám môže javiť z ich strany ako expanzívna. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Dubovcovej sa prihlásili celkom ôsmi poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou, posledný je pán László Solymos.

  • Reakcia poslankyne.

  • Pani poslankyňa, ale na budúce poprosím lepšie stláčať tlačidlo.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak ešte dvom dávam priestor. Sú to pani Pfundtner a pán Ondruš. Poprosím ešte raz to nahodiť na tú tabuľu, čiže celkom desať poslancov sa hlási, pán poslanec Blanár, Švantner, Podmanický, Maďarič, Mikolaj, Dostál, Senko, Solymos, pani Pfundtner a pán Ondruš.

    Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani poslankyňa, neviem, o akej stabilite alebo resp. nestabilite ste hovorili, pretože ak je tu nejaká nestabilita, a vy ste to aj vo svojom vystúpení potvrdili, ťažké dopady, ktoré tu vaša koalícia prijíma na občanov, tvrdé opatrenia, tak tuto je možno nestabilita sociálna. Ale ukážte mi, prosím vás, aká je nestabilita z hľadiska používania všetkých tých právnych pravidiel, ktoré dnes upravujú používanie jazyka národnostných menšín, všetkých pravidiel z hľadiska medzinárodného tu na Slovensku. Sú tu nejaké nepokoje? Sú tu nejaké zhromaždenia ľudí, ktorí potrebujú si uplatniť svoje právo na použitie národného jazyka, svojho rodného? Ja o ničom takom neviem. Tento zákon je prosto zbytočný.

    Vy ste hovorili, že ak to prejde do druhého čítania, tak môžeme niečo zmeniť. Hovorte za seba. Nám je jasné, že tento zákon je absolútne zbytočný. A mohli ste povedať, čo tam teda vy chcete v tom druhom čítaní zmeniť. Poďte radšej riešiť situáciu ľudí, riešiť to, čo bolo potrebné riešiť, keď sme predkladali napr. zákon o zdanení bánk, aby naozaj to nedopadalo na ľudí, to, čo prijímate, ale nevyberajte, prosím vás, niečo podružné, ako je napr. používanie kvóra pre národnostné menšiny.

    Dnes sa hovorí o tom, keď bude spočítavanie ľudu, že keď náhodou klesne tá hranica počtu obyvateľov pod 18 %, že nemajú právo to používať. No tak potom otvorene povedzte, že treba dať 0 %, lebo pri tom ďalšom sčítaní, ktoré bude, klesne to ešte nižšie.

  • No tak potom už načo sa budeme k tomu vracať. Urobme to teraz a je to jasné.

  • Pán poslanec Dušan Švantner s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, počúval som pozorne. A zo začiatku som nevedel, či ste za návrh alebo proti nemu. Pomiešali ste ekonomiku s politikou. A až keď ste povedali, že štát sa rozpadne, ak nemá vysporiadané vzťahy s menšinami, tak som sa zhrozil.

    A druhá, veľmi zaujímavá myšlienka bola tá, keď ste začali hovoriť o Cigánoch. Viete, ja si myslím, že keď aj my všetci tu budeme hovoriť po cigánsky, tak situácia, čo sa týka tohto etnika, sa nezmení. Tam treba robiť niečo celkom iné, dať im robotu, aby nemohli hovoriť o tom, že si nemajú kde zarobiť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, možno to, čo ste hovorili, ste mysleli dobre. Ale ak ste to mysleli vážne, tak ste úplne naivná. Bagatelizovať vyjadrenia alebo možnosť autonómie maďarskej menšiny, tak to je úplná neznalosť, pretože stačí si to pozrieť a vy máte na to možnosť, keď si požiadate od vášho predsedu, ministra zahraničných vecí, nech vám dá nahliadnuť do telegramov, ktoré prichádzajú v reči otvorenej od našich ambasád v okolitých štátoch Maďarskej republiky a priamo v Maďarsku, uvidíte, že v Maďarsku sa na vysokej úrovni celkom seriózne uvažuje o možnosti získania autonómie ich menšín v okolitých štátoch. Niekde je tento proces ďalej, niekde je tento proces ešte len v začiatkoch, ale na týchto rokovaniach sa zúčastňujú vysokí predstavitelia maďarskej vlády. Takže nebagatelizujte túto možnosť, lebo je celkom vážna, celkom reálna. Za slovenskú stranu alebo za slovenských Maďarov sa týchto rokovaní veľmi intenzívne zúčastňuje Strana maďarskej koalície. A tento zákon, ktorý predkladá predstaviteľ strany Most – Híd do parlamentu, tak má len nejakým spôsobom zabrániť získavaniu bodov Strany maďarskej koalície na južnom Slovensku a ukázať, že aj Most sa bije o slovenských Maďarov.

    Pani poslankyňa, krásne ste povedali jednu vetu, že tento zákon rozširuje možnosti obciam vytvoriť lepšie podmienky menšinám. No tak to ste naozaj veľmi pekne povedali, teraz s veľkou dávkou eufemizmu, lebo to sa nerozširujú možnosti, ale stanovujú sa povinnosti, ktoré budú znamenať vážne finančné náklady, a významne sa tým obmedzuje právomoc samospráv, pretože budú musieť napr. prijímať úradníkov, ktorí budú ovládať reč menšiny a tak ďalej a tak ďalej.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, prepáčte za výraz, ale vy ste vedľa ako tá jedľa, vy mnohým občanom nieže život neuľahčíte týmto zákonom, vy mnohým občanom život sťažíte, od tých občanov Slovenskej republiky zamestnaných v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach a na úradoch, ktorí neovládajú jazyk menšiny, cez podnikateľov až po starostov v obciach s neprispôsobivým obyvateľstvom, ak mám byť teda politicky korektný. Ale vy ste aj typickým príkladom prístupu SDKÚ k jazykovým právam. Ak sa rokuje a debatuje o práve na informácie v štátnom jazyku, tak mlčíte alebo ste proti tomu bez ohľadu na to, či už tomu rozumiete alebo nie, ak sa jedná o práva jazykových menšín, tak ste za ne bez ohľadu na to, či už tomu rozumiete alebo nie. Takže tak, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste tak emotívne s citom hovorili o podpore menšiny, o podpore slabšiemu, aby sa slabší cítil lepšie, uľahčiť život. Ale ja sa chcem opýtať: Ak bude teraz po novom názov obce uverejnený na železničnej stanici v maďarskom jazyku, to uľahčí život? Ak toto bude na autobusovej stanici, ak bude na letisku, dokonca v prístave, tak toto uľahčí život? Nie je za tým, pani poslankyňa, niečo iné? Skúste trošku porozmýšľať a zamyslite sa, aby ste pochopili, o čo vlastne ide.

    A, po druhé. A to sa pýtam aj pána podpredsedu vlády, pokiaľ teda sa ho môžem opýtať: Aké sú to vlastne tie názvy, ktoré budú na tej železničnej stanici a v tom prístave uverejnené? Uvedomujete si, že meníte súčasný stav, súčasnú legislatívu, ktorá hovorí, to nesmú byť tie názvy, ktoré boli ešte v 19. storočí počas maďarizácie vymyslené, alebo počas obdobia druhej svetovej vojny, kedy boli južné územia priradené k Maďarsku, že tieto názvy nesmú byť uverejnené? A vy teraz, neviem, či nevedomky alebo vedomky umožňujete, že aj také, nazvali ste to vžité, názvy pomaďarčené budú teraz visieť na železničných staniciach.

    Takže, pani poslankyňa, skôr by som odporúčal, choďte sa tam pozrieť a skúste tak nejako sa zamyslieť, o čo vlastne týmto zákonom ide, na rozdiel od toho, čo ste spomenuli. Ďakujem.

  • Páni poslanci, dúfam že ste si všimli, že som neprerušil pána poslanca z opozície, hoci sa nedržal rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec, pán exminister, keď budete chcieť klásť otázky pánovi ministrovi, tak budeme mať ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vtedy poprosím tak urobiť. Takže skúsme to rešpektovať, lebo pán minister nemôže teraz vo faktickej poznámke hovoriť, lebo nie je na tabuli.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pani poslankyňa Dubovcová, zdieľam váš názor, že uplatňovanie a rešpektovanie práv príslušníkov národnostných menšín v žiadnom prípade nie je v rozpore so záujmami či právami príslušníkov väčšinového národa. Ak tam niekto ten rozpor vnáša, robí tak umelo, robí tak účelovo, robí tak preto, aby vyvolával konfrontáciu, aby hral s maďarskou kartou.

    Súhlasím s tým, že vzťahy medzi väčšinou a menšinami sa majú budovať korektne a že korektná politika väčšiny voči menšinám je najlepšou odpoveďou. Aj voči konfrontačnej politike, ktorá sa presadzuje v susednom štáte, nie je dobrou odpoveďou konfrontácia, a už vôbec nie konfrontácia voči vlastným občanom. Tuto sa tiež prejavuje rozdielny prístup, na jednej strane občiansky prístup, ktorý berie do úvahy práva vlastných občanov a nerobí z vlastných občanov rukojemníkov v nejakom zápase s vládou inej krajiny, na druhej strane konfrontácia, konfrontácia vnútri krajiny proti príslušníkom menšín, konfrontácia cezhraničná.

    Som rád, že ste poukázali na to, že sme v prvom čítaní. A v prvom čítaní sa máme zaoberať tým, či sa tým zákonom vôbec budeme zaoberať, budeme o ňom rokovať. To, akú bude mať definitívnu podobu, ak ho posunieme do druhého čítania, závisí práve od druhého čítania. Je možné v tom zákone robiť zmeny, ale keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak budeme hlasovať vôbec o tom, či si myslíme, že takýto zákon má alebo nemá byť prerokovaný a schválený. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko.

  • Pani poslankyňa, tento predmetný návrh zákona zasahuje do trinástich zákonov a medzi nimi aj do zákona o štátnom jazyku. A zoslabuje postavenie štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Samozrejme, predkladateľ to bude hodnotiť úplne ináč, ale fakt je taký, že zoslabuje postavenie slovenského jazyka na území Slovenskej republiky, zvlášť na území etnicky zmiešanom.

    Postavenie jazyka a zákona, ktorý je v súlade s medzinárodnými štandardmi, jeho ustanovenia sú zlučiteľné so záväzkami, ktoré Slovensko urobilo pri ratifikácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. To povedal Vysoký komisár OBSE vo svojom posudku po prijatí zákona o štátnom jazyku, myslím si, niekedy v júli 2009. Takže nechápem, prečo sa zoslabuje postavenie štátneho jazyka slovenského jazyka.

    A nakoniec, viete, veci musíte chápať aj v súvislostiach, aj v súvislostiach v tom, čo sa deje za našimi južnými hranicami. A dokonca aj tu ústami konzula Maďarskej republiky sa hovorí, že tisícročný štát sa nikam neponáhľa alebo napr. že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom.

    Viete, takže treba si dávať na tie veci pozor a treba ich chápať aj trošku v súvislostiach.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec László Solymos. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Náš predseda pán Bugár keď vystupoval za klub, Most – Híd, používal často jedno slovíčko. A to bolo slovo nedôvera. A prvýkrát som počul vo vašom prejave, pani poslankyňa, dôveru voči národnostnej menšine. A ja ako člen takejto národnostnej menšiny, ako príslušník národnostnej menšiny si vysoko vážim ten váš postoj. Viete, ten zákon, ktorý tu máme na stole, nevznikal ľahko a vznikal po širokej diskusii s predstaviteľmi národnostných menšín na Slovensku. A my sme si vedeli predstaviť aj troška iný zákon, ale to, čo tu máme na stole, je kompromis. A veľmi dôležité je si uvedomiť jednu vec, že s tým kompromisom a s tým zákonom súhlasia aj predstavitelia týchto národnostných menšín. Ja si myslím, že v normálnej a vyspelej spoločnosti tento posledný argument by stačil na to, aby parlament s podporou úplnej väčšiny prijal takýto zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Edita Pfundtner. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu odvahu a statočnosť za vami prezentovaný názor, aj za to, že ste dali možno iný...

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Páni kolegovia, no tak už trošku sa hádam skúsime ovládať. Pán poslanec Paška nám dnes rozprával na grémiu, že by bolo dobré vrátiť sa k politickej kultúre, tak poprosím naozaj rešpektovať aj takéto názory. Ďakujem pekne. Môžete pokračovať.

  • ... pohľad ako a priori odmietavý na prejednávanú vec. Keď ste svoj príhovor začali tak, že ste právnička a posudzujete predložený návrh zákona po tej právnej stránke, tak tajne som dúfala, že vyplníte ten priestor, ktorý mne unikol, a nemohla som pánovi poslancovi Maďaričovi vysvetliť, o čo mi išlo. Mne je ľúto, že ste nepokračovali možno trošku viac v tej právnej analýze a nepoukázali ste napr. na to, že aj Benátska komisia upozornila na ten problém, ktorý vznikol v roku 2009 tým, že tu naozaj pre účelovosť došlo k neakceptácii zásady lex specialis derogat legi generali. To znamená, že špeciálny zákon nemá väčšiu sily, vyššiu silu ako všeobecný zákon. Ja pevne verím, že týmto návrhom, tak ako je predložený, zjemníme tú silu, ktorú nadobudla právna úprava, ktorú presadzovala terajšia opozícia. Ďakujem vám veľmi pekne ešte, pani poslankyňa.

  • Poprosím teraz o poslednú faktickú poznámku, pán poslanec Ondruš, ostatných, aby nerušili prácu podpredsedu parlamentu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, je mi to ľúto, ale ste vedľa ako tá jedľa. Musel som si požičať tento úvod od pána poslanca Maďariča, pretože platí, čo povedal, že tento zákon viac poškodzuje, ako pomáha, alebo poškodzuje, a nie pomáha aj v inej veci. A to je v tej časti, keď ste rozprávali o používaní rómskeho jazyka. Musím povedať, že to je vec, ktorá je na dlhšiu debatu. Ale vzhľadom na to, koľko Rómov na Slovensku reálne ovláda kodifikovanú rómčinu, by zavádzanie používania kodifikovanej rómčiny výrazne zhoršilo život a možnosti uplatnenia sa Rómov v tejto spoločnosti. Musím vám povedať, že mám v tejto oblasti dosť skúseností, lebo som spolupracoval na projekte rómskych asistentov učiteľa pred viacerými rokmi. A hlavný problém, ktorý rómski asistenti učiteľa označovali v prípade jazykových znalostí rómskych detí bol ten, že neovládajú slovenčinu, a to ani spisovnú, ani nespisovnú. A títo ľudia, rómski asistenti učiteľa, varovali pred snahou zavádzať alebo rozširovať nejako používanie akejsi kodifikovanej podoby rómčiny do života, napr. aj do komunikácie s úradmi, pretože upozorňovali, že v takom prípade sa rómske deti na školách budú musieť učiť ďalší cudzí jazyk, okrem slovenčiny a príp. angličtiny sa budú musieť učiť aj pre nich absolútne cudziu kodifikovanú rómčinu.

  • S reakciou teraz na faktické poznámky sa prihlásila pani poslankyňa Dubovcová Jana. Nech sa páči.

  • Ja by som stručne zareagovala na všetky faktické naraz. Vytiahnutím podstaty zo všetkých som skonštatovala, že v podstate zaznieva najmä obava o to, či používanie štátneho jazyka na zmiešaných územiach je alebo nie je dotknuté touto navrhovanou právnou úpravou. Tu musím jednoznačne skonštatovať, že dotknuté ňou nie je. Ak niektorí poslanci sa domnievajú, že áno, je ňou dotknuté, tak aspoň z právneho rozboru zákonov to nevyplýva. A zo zákona, ktorý máme teraz na stole, z § 2, jasne vyplýva, že používanie jazyka menšín je možnosť, ktorú si môžu uplatniť, a táto možnosť nemá vplyv na povinnosť používať v úradoch štátny jazyk. Takže myslím si, že to môže byť nedorozumenie pri výklade týchto ustanovení a že sa dá vysvetliť.

    Iné také vážnejšie výhrady nezazneli.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sú tri minúty aj niečo pred 17.00 hodinou a predpokladám, že pán poslanec Čaplovič, ktorý nasleduje v rozprave, chce rozprávať dlhšie ako tri minúty, tak vyhlasujem teraz prestávku do 17.00 hodiny. A prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály, tých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania. Prestávka je do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, zaujali svoje miesta, a pristúpime k hlasovaniam.

    Ešte pred hlasovaniami pán predseda Národnej rady, podľa rokovacieho poriadku, žiada o slovo. Nech sa páči, pán predseda.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Ctené kolegyne a kolegovia, v snahe doriešiť ten včerajší zmätok s tým hlasovaním, čo, samozrejme, mrzí vedenie Národnej rady, tak snáď, aby sme to nejako slušne doriešili, chcem vás poprosiť o to, aby sme hlasovali, že ten problém zo včera priradíme alebo posunieme ústavnoprávnemu výboru so žiadosťou o vyjadrenie sa. A dovoľte mi, prosím vás, prečítať, čo vlastne navrhujem.

    Predkladám návrh uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku požiadala ústavnoprávny výboru o zaujatie stanoviska k ďalšiemu postupu predsedu Národnej rady vo veci prerokovania tlače 211, vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Chcem vás poprosiť za takýto návrh zahlasovať. Ďakujem pekne.

    Ešte by som na záver rád uviedol jednu informáciu. Padali včera aj otázky, či nebol prerokovaný bod 210. Tak nebol prerokovaný, po prvé, preto, lebo predtým ešte bol vyradený z programu všeobecným súhlasom, a, po druhé, preto, lebo predsedajúci, to som bol ja, uviedol na začiatku hlasovania, že sa jedná o tlač 211, a na konci som to ešte raz zopakoval. Čiže toto, si myslím, je mimo akýchkoľvek pochybností. Ďakujem vám pekne.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Paška a s faktickou pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja by som chcel faktickú, prepáčte, ja som sa omylom prihlásil na procedurálny návrh. Pán predseda, nie celkom rozumiem tomuto návrhu, pretože som považoval výsledky rokovania poslaneckého grémia za konečné. A tam ste hovorili o niečom inom. A nie celkom som presvedčený, že toto je situácia, ktorou sa má zaoberať ústavnoprávny výbor, aj keď, samozrejme, má na to mandát, ale nepochybujem, aj na základe skúseností uplynulých mesiacov, že pre vás ústava a rokovací poriadok neznamená nič, a vzhľadom na to, že máte väčšinu v ústavnoprávnom výbore, že prijmete také stanovisko, aké chcete, tak nám povedzte dopredu, čo chcete, a nemusí zasadať ústavnoprávny výbor a budeme brať na vedomie toto vaše riešenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

  • Chcem povedať niečo v podobnom duchu. Ústavnoprávny výbor má riešiť veci, keď je nejasný výklad nejakého predpisu, konkrétne najviac rokovacieho. Tu bol zákon prerokovaný a riadne schválený a riadne odhlasovaný. Ja viem, za čo som hlasoval. A viem presne, ako som hlasoval. Neviem, o čom by chcel ústavnoprávny výbor hovoriť, iba o tom, že máte proste vo svojich radoch proste ľudí, ktorí sa svojej práci nevenujú, venujú sa niečomu úplne inému. A rovnako tak platí, že proste zákony, ktoré neustále sa pred hlasovaním upravujú, po hlasovaní, cez hlasovanie, kedykoľvek, vám proste poriadok a stabilita vôbec nič nehovorí. Čiže vás pekne poprosím, ja ako poslanec Národnej rady som hlasoval, vedel som, o čom hlasujem, a vedel som presne, ako hlasujem, ak to niekto nevie, nech si zloží mandát a nech sa ide venovať nejakej inej práci.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán predseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • No ďakujem za kvalifikované poznámky, páni kolegovia. Pán Kaliňák, keď viete presne, o čom hlasujete, teda predpokladám, že ste to vedeli, tak potom skúste si to prečítať, aký nezmysel ste odhlasovali. Ja by som sa moc tým nechválil na vašom mieste, že ste vedeli...

  • Hlasy z pléna.

  • Výkriky v sále.

  • No dovoľte mi prečítať § 146, ktorý znie: „Ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci.“ A teraz nasleduje druhá veta: „Na návrh poslanca,“ ja som to hovoril teda ako poslanec, „Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.“ Tak ja si, skrátka, idem vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru. To je všetko. Tak keď s tým máte problém, nemusíte za to hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 79, proti 60, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním...

  • Reakcie poslancov.

  • Predtým ešte pán poslanec Paška procedurálny. Nech sa páči.

  • Pán predseda, toto nie je súťaž Milionár, kde máte priateľa na telefóne. Všetky procedúry, ktoré ste čítali, vyžadujú, aby boli použité v procese, ktorého sa to týka. Vy ako predsedajúci ste tieto procedúry nevyužili počas vedenia schôdze. Takže nezavádzajte a nezneužívajte rokovací poriadok. Ďakujem.

  • Páni poslanci, procedurálny návrh začína podaním procedurálneho návrhu.

    Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Dávam procedurálny návrh, aby to pán predseda parlamentu fakt zabalil, pretože naozaj to je ukončený proces...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vypnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ruch v sále.

  • Prosím teraz spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Juraja Drobu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 (tlač 263).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec s pozmeňujúcim návrh. Dajte preto, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 86 poslancov, za 78, proti 8.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte hlasovanie k návrhu uznesenia k

    Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011(tlač 262).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, v rozprave vystúpilo 8 poslancov, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87, za 79, proti 8.

    Konštatujem, že návrh uznesenia bol schválený.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda na dnešnom rokovaní schválila dva návrhy zákonov, ktoré by Národná mala prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. A preto v mene poslaneckých klubov, sú to SDKÚ – DS, SaS, Most – Híd a KDH, podávam návrh zaradiť do programu body.

    Dávam hlasovať o zaradení návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 306). Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zaradení tohto bodu do programu nášho rokovania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87, za 86, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme zaradili do nášho rokovania.

    Teraz dávam hlasovať o zaradení návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 308). Prezentujme sa a hlasujme o zaradení toho bodu do rokovania nášho programu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87 poslancov, za 78, zdržalo sa 9.

    Konštatujem, že aj tento bod sme zaradili do rokovania.

    Keďže ide o skrátené konania, navrhujem, aby sme ich prerokovali ihneď s tým, že zároveň navrhujem, aby sme vždy po prerokovaní skráteného konania okamžite hlasovali a potom aby sme prerokovali, samozrejme, aj daný návrh v prvom čítaní s hlasovaním, a ďalší postup, to znamená druhé a tretie čítanie, podľa toho, ako prerokujú návrhy jednotlivé výbory.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 34/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 306).

    Teraz prosím pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona odôvodnil, a hlavne skrátené konanie.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť aj návrh na skrátené legislatívne konanie z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody. V súvislosti s prebiehajúcou ekonomickou a finančnou krízou si dovoľujem podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložiť návrh, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    Novela zákona č. 581/2004 Z. z. zaviedla doplňujúce kritériá na výpočet a posudzovanie platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne. Podľa týchto nových kritérií zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť. Platobnou schopnosťou sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť úhradu záväzkov voči zdravotníckym zariadeniam.

    Doterajšou analýzou VšZP z vymáhania pohľadávok sa ukázalo, že príčinou súčasného stavu bola zmena metodiky účtovania opravných položiek, ktorá mala kladný vplyv na hospodársky výsledok. No podklad, ktorý by odôvodnil takýto kladný efekt, neexistoval.

    Celkový objem zdrojov, ktorý by bol potrebný na dostatočné pokrytie týchto pohľadávok, je zhruba 65 mil. eur. O túto sumu, samozrejme, by sa musela zvýšiť strata Všeobecnej zdravotnej za rok 2010. A celková strata by potom bola 135 mil. eur. Po zúčtovaní tejto straty by vlastné imanie poisťovne kleslo na 27 mil. eur, čo by znamenalo, že VšZP by po 1. 4. nebola schopná plniť kritérium stanovené práve v tom zákone, § 14, podľa ktorého podiel vlastných zdrojov za predchádzajúcich 12 mesiacov by mal byť väčší ako 3 %. Je nutné konštatovať, že by Úrad pre dohľad bol povinný Všeobecnej zdravotnej poisťovni zrušiť povolenie v prípade, keby táto nezabezpečovala toto plnenie 5 po sebe nasledujúcich mesiacov. Samozrejme, takýto stav pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá predstavuje 70 % trhu zdravotného poistenia a platí zdravotnú starostlivosť pre 3,5 mil. ľudí v Slovenskej republike, tie dôsledky by boli naozaj nesmierne. A hovoria doterajšie skúsenosti, ktoré máme s poisťovňami ako Perspektíva, Európska zdravotná poisťovňa, ktorým takisto bolo zrušené povolenie, že tie škody by boli ešte väčšie, ako sa odhadujú.

    Vzhľadom na uvedené je potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor na to, aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa v záujme stabilizácie dostala do takej hospodárskej kondície, aby nebola vystavená hrozbe zrušenia kvôli týmto prísnym podmienkam. Preto navrhujeme nezrušiť tieto podmienky, samozrejme, ale posunúť ich účinnosť na 1. 1. 2013, kedy predpokladáme stabilizáciu finančnej situácie. Ďakujem pekne za podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Mariánovi Kvasničkovi, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania predmetného návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie. Ide o tlač 306.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 298 z 30. marca 2011 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona (tlač 306) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 11. schôdzi dňa 30. marca 2011 a uznesením č. 45 z 30. marca 2011 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh vlády (tlač 306) v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon a tak ďalej, ako to bolo citované, sa uskutoční na prebiehajúcej, teda 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, prerokujeme v prvom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82, za 81, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokujeme v prvom čítaní.

    Takže teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ako som na úvod povedal, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Dôvodom predloženia tohto materiálu sú hroziace značné hospodárske škody štátu.

    Kritickým faktorom tejto situácie je výpadok príjmov zdravotnej poisťovne oproti schválenému rozpočtu na rok 2011. Novela zákona č. 581/2004 Z. z. zaviedla doplňujúce kritériá na výpočet a posudzovanie, podľa ktorých je povinná zdravotná poisťovňa po celý čas svojej činnosti zabezpečiť platobnú schopnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné vytvoriť dostatočný priestor na to, aby sa zdravotná poisťovňa v záujme jej stabilizácie a následného skvalitnenia zdravotnej starostlivosti dostala do takej kondície, aby nebola vystavená možným sankciám kvôli výsledkom hospodárenia z minulého obdobia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre zdravotníctvo, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k prvému čítaniu tlače 307 na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 46 z 30. marca 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 34/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 307). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 2011.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce z § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o vplyve na podnikateľské prostredie a zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z náležitých paragrafov rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 2011 č. 299 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Sabolová ako prvá, potom pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, len kratučko sa chcem vyjadriť k predloženej novele. Ak ste mali možnosť si prečítať návrh na skrátené konanie a zároveň aj návrh, ktorý je predložený, a dôvodovú správu, viete, že vystihuje objektívne príčiny a dôvody, prečo sa môže dostať do platobnej neschopnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Ale chcela by som upozorniť na holý fakt a trošku aj teda pripomenúť aj včerajšiu tlačovú konferenciu pána ministra a pána riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde jasne pomenovali aj druhý moment. A to je nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako aj staré dlhy, ktoré sa z prípadného zlého účtovania preukážu a preukázali a preukazujú, postupom vychádzajú na povrch za predchádzajúce roky bývalej vlády a bývalého ministrovania pána poslanca Rašiho a generálnej riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Sú tu kolegovia, ktorí tu sedeli aj v minulom období. A veľmi dobre a dlhodobo sledovali vývoj a hospodárenie v tejto poisťovni.

    Chcem upozorniť na dve veci. Jednou z nich je spojenie a spájanie Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Toto spojenie bolo dotované 67 mil. z ministerstva zdravotníctva alebo z rozpočtu Slovenskej republiky do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tento vklad sa, bohužiaľ, pri hospodárení v roku 2010 nepreukázal. A zároveň až dnes vidíme, že spojením poisťovní sa neušetrilo nič, pretože bývalé vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne už ako jednej spojenej nemalo odvahu urobiť poriadok v poisťovni, znížiť aj personálne stavy a začať hospodáriť efektívne. Čiže spojením poisťovní nezískali, skôr sme nabalili dlh.

    A druhá poznámka. Dlhy, ktoré sa vytvárajú tohto roku alebo sa vytvárali v minulom roku, roku 2010, ktoré sa podarilo v tomto roku už eliminovať cez efektívne opatrenia vnútri poisťovne, boli vyrobené aj tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvňovala v minulom roku poskytovateľov, ktorí mali vydané licencie na keš platby, a nie na uzavreté zmluvy s poisťovňami. A tu vlastne sa vytvárali a vytvárajú aj dodnes dlhy práve preto, že nad sieť, nad rámec bývalé vedenie poisťovne, určite v súčinnosti aj s rezortným ministrom, podporovalo takéto rozširovanie siete a navyšovanie výdavkov Všeobecnej poisťovne nad rámec jej možných príjmov a disponibilných zdrojov.

    Toto sú aj dve skutočnosti, ktoré jasne hovoria, že nielen hospodárska a ekonomická kríza, globálna kríza, ale aj nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátu a Všeobecnej zdravotnej poisťovne spôsobili to, že dnes potrebujeme sanovať najväčšiu poisťovňu práve preto, že v nej je najviac poistencov, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, pretože tam je najviac poistencov, ktorí majú zlý poistný kmeň, pretože sú to dôchodcovia, deti, nezamestnaní. Poväčšine sú práve vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    A preto vás chcem požiadať o podporu tohto skráteného konania, aby sme mali vlastne čas na to, aby sme vedeli túto poisťovňu dostať do ažurity a nevystaviť ju možnej nútenej správe. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ospravedlňujem sa kolegom poslancom, že som sa prihlásil do rozpravy, ale na to, čo chcem povedať, mi stačia možno dve minúty vo faktickej poznámke. Aj keď rokujeme o tomto návrhu zákona v skrátenom konaní, bol by som nerád, aby to zaniklo v tých problémoch, ktorými sa niektorí z nás zaoberajú, pretože ide o mimoriadne vážny dôvod, pre ktorý musíme novelizovať zákon. Proste objavili sme ďalšiu mínu, ktorá tu vybuchuje pod našimi nohami. A je to ďalší účet, ktorý nám vystavila Ficova vláda, ide o stovky miliónov korún, za to, ako falšovali vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni účtovníctvo v rokoch 2007, 2008, 2009. Ak by sme to neurobili, tak o týždeň alebo o dva dni by Robert Fico hovoril o našej neschopnosti, o tom, ako my zle hospodárime s verejnými zdrojmi. Dámy a páni, toto je dôvod na skrátené konanie, pretože naozaj tejto krajine hrozia veľké národohospodárske škody.

  • Ďakujem pekne. No ja sa pridám na stranu kolegov. Ako tu už odznelo, skutočne predchádzajúca vláda pripravila vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni podľa všetkého rozsiahlu nášľapnú mínu, ktorej hrozí, že vybuchne.

    Len nedá mi neupozorniť na jednu vec. Navrhované skrátené legislatívne konanie novelizuje bod, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2011. A ja sa obávam, že my to nestihneme, že pokiaľ to zajtra aj prejde všetkým, celou štandardnou procedúrou, tak to nestihne vyjsť v Zbierke zákonov a k 1. 4. to stále nebude platné. Tak si dovolím upozorniť kolegov na tento právny problém, neviem, akým spôsobom sa k nemu postavíme.

    Ale ešte by som chcel trošičku sa vyjadriť k tým dôvodom, ktoré už tu aj odzneli. Nesmieme pri všetkých tých snahách o záchranu zdravotnej poisťovne zabudnúť na jedno, na tých, ktorí reálne tú zdravotnú starostlivosť poskytujú, t. j. poskytovateľov, od najmenších praktických lekárov, ktorí fakt sú v dennom kontakte s pacientmi, až po veľké fakultné alebo univerzitné nemocnice, pretože súčasným nedostatkom prostriedkov veľmi výrazne trpia a postupom času, ja nehovorím, že to bude teraz a v súvislosti s týmto zákonom, môže dôjsť k, reálne napriek všetkým našim snahám, redukcii zdravotnej starostlivosti a k redukcii dostupnosti tejto starostlivosti. A na toto len upozorňujem preto, aby sme si dávali pozor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vznikol práve z dôvodu nedofinancovania alebo z dôvodu toho, že štát si nesplnil svoju odvodovú povinnosť a miesto 5 % vymeriavacieho základu bolo aj pre rok 2010 iba 4,78 %. Naše zdravotnícke zariadenie, v ktorom pracujem, je poliklinika. A za rok 2010 nemáme uhradených 230 000 eur. Odliečili sme totižto viac pacientov, ako bol zmluvne zdravotnými poisťovňami určený mesačný finančný limit. My však nie sme sami, aj ďalšie zdravotnícke zariadenia sa správali podobne, nenechali pacientov pred bránami nemocníc alebo pred ambulanciami. Odliečili ich a vystavili faktúru. Nedá sa predsa povedať, že dám limit a tým, že som dal limit, bude aj limit chorých pacientov. Miesto toho ale, aby sa využila táto skúsenosť pri rozpočte pre rok 2011, čo sa urobilo? Dal sa ešte menší odvodový koeficient za poistencov štátu. Zdravotná poisťovňa, áno, má hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Ale ako? Nuž zníži všetkým poskytovateľom limity alebo niektorých poskytovateľov nezazmluvní. Ale to neznamená, že keď ich nezazmluvní alebo zníži im limity, že tým pádom aj odstráni chorých. Tí chorí tu budú a nebude mať ich kto odliečiť. Chcete, aby tu vznikla takáto eutanázia? Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dve poznámky k vystúpeniam kolegov.

    Pán poslanec Kalist, samozrejme, šetrením vlastne vyrábame aj problémy poskytovateľom. A tu je úplne jasné, ak sa nastavia dobré pravidlá, budú transparentné a čisté a nebude to umelé nafukovanie účtovníctva, tak ako sme to mali možnosť vidieť za roky 2007 až 2009, na to, aby sa výška pohľadávok nejakým spôsobom zakryla, budeme možno musieť pristúpiť aj k tomu, že bude to treba dofinancovať a pozrieť sa na výšku za poistencov štátu.

    Zároveň odpovedám aj pánovi kolegovi Zelníkovi. Ficova vláda sľúbila vo svojom programovom vyhlásení vlády 5-percentné navýšenie. Bohužiaľ, za celé obdobie to bolo také vajatanie, raz niečo viac, raz niečo menej, raz 5 %, potom už sme to znížili. Čiže ja beriem aj tú vašu pripomienku, že ak sa vyčistia podmienky a ak bude úplne jasné a transparentné, ako sa bude správať poisťovňa voči poskytovateľom, budeme môcť aj jasne povedať, koľko tam treba dofinancovať a o koľko to treba zvýšiť za poistencov štátu, aby po transformácii zdravotníckych zariadení nemuseli ísť po troch mesiacoch do konkurzu. V tom s vami plne súhlasím.

    Ale chcem vám aj pripomenúť zároveň, pán kolega Zelník, že za obdobie vašej vlády sa do zdravotníctva vo všetkých zdrojoch nalialo viac ako 40 % navyše prostriedkov. Pýtam sa, kde skončili tie prostriedky. Skončili zrejme asi v poskytovaní a v uzatváraní zmlúv s tými, ktorí boli priateľmi a, nechcem to povedať, možno niekedy aj mecenášmi tých, ktorí rozhodovali o týchto zdrojoch. A preto si myslím, hľadajme objektívny spôsob.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • V rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83, za 82, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej, aby za gestorský výbor hlasovaním určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83 poslancov, za 81, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu.

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov(tlač 308).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, môžete vládny návrh a skrátené legislatívne konanie odôvodniť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 219 zo dňa 30. marca 2011, ktorým bol tento návrh schválený.

    Návrh zákona, ktorého sa týka tento návrh na skrátené legislatívne konanie, má za cieľ konkretizovať podmienky rozhodovania o predĺžení individuálneho povolenia najmä z hľadiska úhrad za právo používať frekvencie.

    Podľa § 32 ods. 21 spomínaného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je oprávnený individuálne povolenie predĺžiť. Platné znenie zákona však neupravuje úhradu za predĺženie takéhoto individuálneho povolenia.

    Skrátené konanie predkladám preto, že môže dôjsť k značnej hospodárskej škode, ak by nedošlo k rozhodnutiu, ktorým bude takéto predĺženie za úhradu.

    V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o návrhu prerokovania. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Vážny ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ku skrátenému konaniu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že myšlienka spoplatniť licencie je správna.

    Chcem sa ale vyjadriť k procedúre skráteného legislatívneho konania. Chcem aj pár slovami popísať tú genézu, ktorá sa okolo tohto udiala.

    V novembri 2010 som upozorňoval na to, že končí platnosť licencií dvom najväčším mobilným operátorom pôsobiacim na Slovensku, nič sa nedialo. No následne a momentálne je aj v konaní novela zákona o elektronických komunikáciách, riadna novela celého zákona. A tam už prebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie od 29. 12. do 20. 1. 2011.

    Naposledy som ja k tomuto vystupoval na konferencii k zákonu o elektronických komunikáciách 19. 1. 2011, kde bol zastúpený aj Telekomunikačný úrad, aj rezort dopravy, aj operátori, kde som zase upozorňoval, že neriešený je tento stav, riešte to, lebo bude neskoro.

    Takisto je, ako som už povedal, medzirezortné pripomienkové konanie ukončené k tomuto zákonu, k riadnemu zákonu. Bolo to 20. 1. 2011. Od 20. 1. 2011 dodnes nebol schopný rezort dopravy predložiť tento návrh zákona do Národnej rady, odstrániť rozpory, predložiť ho vláde a do Národnej rady a dnes sme tu svedkami skráteného legislatívneho konania.

    Aby sa ten stav ako-tak zachránil, tak pripravili štyria poslanci z OKS zase svoju verziu novely zákona, ktorá má ambíciu spoplatniť licencie. Tento návrh je ale nezrozumiteľný, zmätočný a podľa môjho názoru aj v rozpore s príslušnými smernicami Európskeho parlamentu a Rady.

    Následne ministerstvo dopravy pripravilo už čistú novelu zákona ohľadne spoplatnenia licencií, ktorá rieši aj tieto všetky veci. Samozrejme, mám k nej aj určitú výhradu. A k tej sa vyjadrím v druhom čítaní svojím pozmeňujúcim návrhom.

    Len chcem poukázať na to, že podľa rokovacieho poriadku sa môže skrátené legislatívne konanie uplatňovať za mimoriadnych okolností, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Neviem to inak zhodnotiť, iba tak, že vedenie rezortu dopravy je nepripravené zvládnuť tento rezort.

    A, samozrejme, môžeme polemizovať o tom, či hrozia značné hospodárske škody, možno áno, možno nie, ale chcem len zdôrazniť to, že značné hospodárske škody už sú v rezorte dopravy a hrozia a budú aj ďalej hroziť, ak nedôjde k akcelerácii tohoto rezortu. A toto je naozaj príklad toho, kde som ja na to upozorňoval, značné hospodárske škody budú naďalej hroziť pod súčasným vedením rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Čiže zamyslime sa nad tým.

    Opakujem, tá ambícia je správna, treba licencie spoplatniť, ale nemôže rezort dopravy od januára 2011 čakať. Teraz, keď už je zle, hoci som ich viackrát upozorňoval, tak ideme na to skráteným legislatívnym konaním. A využiť takýto režim, myslím si, je minimálne otázne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu bol pridelený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. (tlač 308). Výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 21. schôdzi a uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán poslanec Vážny, ja oceňujem to, na akých všetkých fórach pán poslanec Vážny upozorňoval rezort dopravy na to, že je tu tento problém a treba ho riešiť, že sa blíži koniec tých licencií a že vypršia tie licencie. Otázkou pre mňa ale zostáva, prečo pán minister Vážny neriešil ako minister tento problém v čase, keď on sám stál na čele rezortu.

  • Tento problém som riešil, nemajte obavu. A bol aj predložený určitý časový postup, ktorým sme chceli tento problém riešiť. Avšak došli voľby, došlo k výmene vedenia rezortu a tento problém zostal ďalej v útlme a neriešený.

  • Nech sa páči, pán poslanec Vážny, vidím, že sa hlásite, môžete reagovať.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, značné hospodárske škody rezort dopravy už utrpel. A teraz to treba riešiť tak, aby napr. Železnice Slovenskej republiky nezbankrotovali. Ale nechcem o tom hovoriť, skôr rezort naozaj rozpracoval rozsiahlu novelu zákona o elektronických komunikáciách. Sú tam viaceré medzirezortné výrazné nové otázky. A preto malá novela alebo táto veľmi konkrétna novela má svoj zmysel. Ja som bol otvorený aj pre riešenie na pôde parlamentu cez iniciatívu, ale práve po dohode na tejto pôde sme sa rozhodli pre takéto konanie. Považujem ho za korektné, zamerané práve na vyjasnenie, resp. právne uistenie, že tento proces aj časovo, aj vecne vieme zvládnuť k spokojnosti aj operátorov, aj, samozrejme, verejnosti, pretože ide o verejný záujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nechcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 81, za 78, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona, tým pádom prerokujeme ho v prvom čítaní.

    Takže teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Pán poslanec Tóth, netelefonujte v rokovačke.

  • Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky dňa 30. marca tohto roku, teda dnes.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu v prvom čítaní a jeho následné postúpenie do čítania druhého. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo navrhnutému spravodajcovi predsedovi výboru pánovi Janišovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ústavnoprávny výbor. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a súčasne navrhujem, aby výbory prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore tento návrh ihneď.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na rokovaní Národnej rady uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vláda pripravila predložený návrh zákona vzhľadom na potrebu upresniť proces predlžovania individuálnych povolení na používanie frekvencií vydávaných Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky.

    Novela dopĺňa explicitne ustanovenie o možnosti spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia jednorazovou úhradou.

    Doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je nevyhnutné z dôvodu predídenia rôznorodým výkladom, či Telekomunikačný úrad má alebo nemá právomoc spoplatniť predĺženie individuálneho povolenia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Na vystúpenie pán poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Vážny. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril v rozprave k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z.

    Nechcem tu opakovať celú argumentáciu, chcem povedať len toto. Poslanci za OKS dali do parlamentu návrh novely zákona, ktorá je v podstate totožná z obsahovej stránky s tým, čo dnes ide v skrátenom konaní. Ak teda pán poslanec Vážny hovorí čosi o nejakej nezrozumiteľnosti, tak možno to bolo nezrozumiteľné pre neho, ale pre právnikov bol ten návrh zrozumiteľný, jasný a jednoduchý.

    V podstate v tom návrhu zákona nejde o nič iné, iba o to, aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti, ktoré by sa týkali predlžovania licencií, najmä spoplatnenia licencií, čo je dôležité, pretože môže ísť o značný finančný prínos pre štátny rozpočet. To treba povedať.

    V podstate preto, že sa okolo tohto návrhu zákona vyrojilo množstvo všelijakých dohadov, si dovolím povedať asi toto. Tým, kto bude rozhodovať, a tým jediným, kto bude rozhodovať o sume, bude Telekomunikačný úrad. Niekedy sa najmä zo strany médií ozvali také námietky, že Telekomunikačný úrad môže rozhodnúť voluntárne. Nemôže rozhodnúť voluntárne, pretože musí rozhodovať podľa zákona. Zákon hovorí o tom, že ide o rozhodovanie objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom. Keby Telekomunikačný úrad takýmto spôsobom nerozhodoval, tak by sa mohol dostať do situácie, že bude konať v rozpore so zákonom. To treba povedať jasne.

    Druhá vec, o ktorej sa hovorilo, bola otázka, či sa to týka obidvoch veľkých operátorov. Týka sa to obidvoch. Ta novela zákona to rieši aj v tejto podobe. A rieši to aj v našom pôvodnom návrhu.

    Na pôde médií vznikla otázka, či ten návrh zákona nejakým spôsobom nechce spoplatňovať navyše rádiá. Nie, nič také, či to bolo v našej novele alebo či to je v tejto novele, ktorú pripravila vláda, proste neexistuje.

    My sme vstúpili do rokovania s ministerstvom dopravy, dohodli sme sa na spoločnom prieniku, spoločnej verzii návrhu. Ten výsledok je výsledkom tohto spoločného prieniku. Z tohto hľadiska pokladáme tento návrh za návrh, ktorý je v poriadku a ktorý môžeme so spokojným svedomím podporiť. Chcem to povedať celkom nahlas, pretože je to dôležitý návrh zákona.

    Prečo sme pristúpili k tejto dohode. To skrátené pokračovanie má naozaj význam, pretože účinnosť toho zákona môže byť o mesiac skôr, čo je v tejto situácii veľmi dôležité. A dá to väčší priestor pre Telekomunikačný úrad na komunikáciu s Európskou komisiou, a teda aj na vytváranie podmienok na spoplatnenie. Neviem, hovoria sa tu všelijaké výšky. Myslím si, že to bolo všetko predčasné, rozhodovať má Telekomunikačný úrad. A má rozhodovať nezávisle. Ale možno očakávať, že to bude nemalý prínos do štátneho rozpočtu.

    Hovorím to tu všetko ešte z jedného dôvodu alebo z dvoch dôvodov. Jednak to hovorím aj preto, že niekedy sa ukazuje, že poslanecké novely vedia niekedy vychytať aj také veci, ktoré je dôležité vychytať. To sa stáva, je to prirodzené. A práve preto sú poslanecké zákonodarné iniciatívy niekedy dôležité. Niekedy nie sú dôležité, ale niekedy sú dôležité. V tomto prípade sme presvedčení o tom, že naša zákonodarná iniciatíva dôležitá bola.

    V podstate môžem len zaželať, aby tento vládny návrh zákona v skrátenom pokračovaní prešiel a aby sa všetky tie šumy, ktoré okolo toho vznikli, aj v dôsledku toho, že prejde v skrátenom pokračovaní, jednoducho skončili, aby sa pozornosť venovala naozaj tomu, čomu ju treba venovať, teda rozhodovaniu Telekomunikačného úradu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zajac, súčasný zákon jasne hovorí, aký je postup pri povoľovaní, t. j. predĺženie licencie znamená nové povolenie. Je to jedno, či vám to právnici posudzovali, ale musia posúdiť aj súčasný právny stav, ktorý je platný. A vy touto svojou novelou poslaneckou zavádzate úplne nové postupy v rozpore s konštrukciou súčasného zákona, pretože zákon rieši predĺženie individuálnych povolení inak. Čiže to je tá moja výhrada, že je zmätočný a zavádzate nejaké nové právne systémy do súčasného právneho stavu.

    Ambíciu nespochybňujem, len opakujem, že preto je tento vládny návrh čistejší, ktorý to rieši v súlade so súčasným zákonom. Ale, samozrejme, jeho dikcia je takisto. To bude mať pri merite zákona riešiť, pretože ste tam dnes vsunuli, že výšku úhrady pre predĺženie individuálneho povolenia určí úrad objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom. No aký je ten objektívny, transparentný a primeraný spôsob? A o to tu práveže ide. Vy ste to, pán poslanec Zajac, pochválili, že toto už odstráni všetky nedostatky takéhoto prideľovania licencií. Ja sa pýtam a to otvorím aj zajtra, keď bude druhé čítanie, a pokúsim sa to zmeniť pozmeňujúcim návrhom poslaneckým, pretože tuto z toho zaváňa korupcia ako bič, pretože, dajme tomu, licencia má hodnotu 4 mil., 5 mil., 7 mil. Ale niekto sa dohodne s operátorom a povie mu: „Licencia má hodnotu 10 miliónov, niekto príde, ja ti ju dám podľa vášho zákona objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom za 2 milióny a zvyšok si rozdelíme.“ Čiže tu musí byť určený spôsob stanovenia tej ceny. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Iba drobná poznámka. To, čo táto novela rieši, už bez ohľadu na to, či je poslanecká alebo vládna, je otázka spoplatnenia pri predlžovaní licencií, a nie samotného predlžovania licencií. Čiže jednoducho vo vašom vystúpení išlo o vecný omyl. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len rád uistil, že aj tá veta, ktorá potvrdzuje dôležitosť objektívneho, transparentného, primeraného spôsobu, je potvrdená aj v samotnom zákone, ktorý v § 6 hovorí o tom, že úrad prijíma rozhodnutia na princípoch efektívnosti, transparentnosti, objektívnosti, nediskriminácie, primeranosti plus možno ešte jeden, ktoré sú základom pre celé a celkové rozhodovanie Telekomunikačného úradu. Budem rád, ak práve v tomto porozumení novela bude prijatá, pretože naozaj aj vecne, aj časovo uisťuje alebo spresňuje celý proces. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, nech sa páči, uveďte prvé hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vstúpil jeden pán poslanec, nepredložil žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83 poslancov, za 79, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83 poslancov, za 79, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, lehotu na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284)

    Prosím pána navrhovateľa pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, takisto aj pána spravodajcu poslanca Dostála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia poslankyne.

  • Ešte pred vystúpením pani poslankyňa ako predsedníčka výboru Sabolová, nech sa páči, procedurálny.

  • Ešte by som rada poprosila pánov poslancov z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, zajtra o 12.00 hodine by sme mohli mať rokovanie výboru, tak keby ste si mohli rezervovať pol hodinu zajtra cez obed. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, keď sa pripravovalo toto prerokovanie medzi dvanástou a štrnástou hodinou, začnem trošku netradične, som sa zúčastnil ako člen komisie pre veľké doktoráty na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied zaujímavej obhajoby Vladimíra Goněca z Masarykovej univerzity v Brne, ktorá sa týkala diela Huberta Ripku Jedna Európa. Je to skutočne podnetná monografia, podnetná práca, ktorá hovorí o strednej Európe ako o celku pri zachovávaní istých národných špecifík. A my všetci dobre vieme, že Hubert Ripka žil predovšetkým v medzivojnovom období a po roku 1945 bol ministrom zahraničného obchodu vo vláde do roku 1948. A on práve hovoril o tom, aby sme aj túto strednú Európu, a to sa týka aj tohto návrhu zákona, vnímali ako istý celok, ktorý prijíma vyvážené návrhy zákonov a vníma aj susedné štáty, ako sa v podstate tá legislatíva vyvíja, ako sa tam, povedzme, v tejto oblasti venovali a venujú národnostným menšinám, preto nemôžem súhlasiť s podpredsedom vlády, keď povedal, že v Českej republike a v Maďarskej republike nemajú to 20-percentné kvórum, ale majú tam legislatívu tak upravenú, ako ju majú upravenú. Ale praktická skúsenosť, a ja mám skúsenosti s príbuzenskými menšinami, či už v Českej republike alebo Maďarskej republike, je viac-menej v tej národnostnej politike nulová, až na pár tých aktivít, ktoré sa tam dejú. A vy, pán podpredseda vlády, keďže aj učíte na Karlovej univerzite, viete, ako toto tam je, čo sa týka Českej republiky, samozrejme, aj Maďarskej republiky, netreba si ju brať za príklad, hoci majú iný systém pripravený, o ktorom budem hovoriť sčasti, lebo som mal možnosť nedávno navštíviť Maďarskú republiku a Rumunskú republiku a stretnúť sa s učiteľmi slovenského jazyka na národnostných školách v Maďarskej republike a v Rumunskej republike. Osobitne to hovorím aj preto, že ste často spomínali roky 1918 až 1938, ako sa kreovala menšinová politika v predmníchovskom Česko-Slovensku, ktorá z veľkej časti bola reakciou na vtedy a v tom období, teraz to nezrovnávam, iredentistické snahy či už nemeckej národnostnej menšiny a ich politických strán na čele s Konrádom Henleinom alebo maďarských politických strán kresťanských, ktoré pôsobili na území Slovenska, najmä pod vedením Esterházyho. A, samozrejme, tie reakcie boli také, aké potom aj odzneli v známom príspevku.

    A vy, pán podpredseda, viete, že som osobne dobre poznal aj pána profesora Nováka, aj pána profesora Rapanta, ktorý žil do roku 1987, kedy zomrel. A viete, že som sa týmto osobám a osobnostiam venoval ako podpredseda akadémie vied a som sa im snažil vrátiť to, čo im bolo v minulosti po roku 1948 zobrané. Žiaľ, akademik Daniel Rapant sa tejto rehabilitácie nedožil. Novák písal v súvislosti s tým známym matičným sporom, lebo to bola jeho štúdia v súvislosti s tým, čo sa odohrávalo v Matici slovenskej, k tendencii čechoslovakizmu a tak ďalej a tak ďalej. A musím znovu povedať, že si veľmi cením pracovníkov Historického ústavu, ktorí na otázky čechoslovakizmu, do tej známej cambridgeskej publikácie, pribrali nórsku vedeckú pracovníčku, ktorá zhodnotila vyslovene vyvážene čechoslovakizmus z tohto obdobia a tie reakcie slovenskej strany ako adekvátne. Tú štúdiu budete mať možnosť, samozrejme, si prečítať aj interpretovať. Treba povedať, že pán profesor Ľudovít Novák nevedel o tom, ako sa bude vyvíjať ďalej vývoj. A neočakával, že tá tendencia, to tendovanie na južnom Slovensku bude smerovať nielen k iredente, nielen k revizionizmu hraníc, ale definitívnej jednej z okupácií južného Slovenska po Viedenskej arbitráži, ktorý plnil teda v podstate, a to chcem tu podčiarknuť, ciele mníchovského diktátu, ktorý tu bol v roku 1938. A znovu musím tiež zopakovať to, že podobne aj pán profesor Rapant, ja som sa potom s ním veľmi často stretal aj v tých sedemdesiatych rokoch, chodieval do Perličky na obed pred Univerzitnou knižnicou. A mal som možnosti ho navštíviť aj v jeho dome s pani Hanou Meličkovou v Avióne. A o veľa veciach sme diskutovali. A diskutovali sme aj o tom, čo napísal v roku 1968. To bola reakcia pána profesora Rapanta. Tiež videl trošku ten ideálny svet a neočakával, že po 21. auguste 1968 sem na Slovensko so „spojeneckými vojskami“ vtrhnú okupanti. Maďarská armáda bola medzi nimi. A okupovala južné Slovensko v tej línii Viedenskej arbitráže. Čiže aj jeden, aj druhý v podstate mali krásne idey. O nich hovorila tuná aj pani poslankyňa Dubovská. Ale výsledky sa vyvinuli celkom inak aj vďaka politike strán alebo resp. v politike vlád Maďarskej republiky. A ja si teraz naozaj neidealizujem situáciu v Maďarskej republike, najmä pod vedením FIDESZ-u, a za jeho asistencie, aj keď nie priamej. Ale tomuto všetkému nahráva existencia Jobbiku, i keď je v opozícii. Musia reagovať často na veci, ktoré Jobbik predkladá, predovšetkým pod vedením podpredsedu Európskej ľudovej strany Viktora Orbána. A znovu musím zopakovať, že to je veľmi dôležité, aj z tých vašich úvah, ktoré ste tu povedali, resp. hovorili ste o istých mýtoch.

    Ja chcem skutočne tento problém vidieť s chladnou hlavou a s ráciom, pretože netreba vyberať niektoré čiastkové detaily, ale treba to vidieť v tom komplexnom, celostnom videní týchto problémov a vnímať to naozaj, to južné Slovensko, ani nie tak pulzujúce, ako sa to tuná často prezentuje predstaviteľmi maďarských menšinových strán, či už to bolo zo strany SMK alebo teraz zo strany Most – Híd. Ja som veľmi často chodil na južné Slovensko a stretal som sa s príslušníkmi tak maďarskej národnostnej menšiny, ako aj rómskej národnostnej menšiny, aj so Slovákmi, ktorí tam žijú. A oni nikdy tieto problémy, o ktorých sa často hovorilo v parlamente, nepociťovali. Ich jediný a najvážnejší problém bol v podstate sociálny a ekonomický problém, ktorý na nich doliehal rovnako, tak na príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ako aj na Slovákov, ktorí tam žijú. Preto si stále myslím, že tento návrh, ktorý ste pripravili, nie je potrebný, z toho dôvodu, že doterajší zákon o používaní jazykov národnostných menšín je štandardný a vytvára všetky podmienky pre maďarskú národnostnú menšinu a ďalšie menšiny na Slovensku, aby sa mohli realizovať. Naviac, o kodifikovanom

  • Hlasy v sále.

  • a štandardizovanom – pani Sabolová, pani Vášáryová, bol by som rád, keby ste nevyrušovali, – rómskom jazyku ťažko hovoriť. Pod záštitou mojou sa táto štandardizácia uskutočnila v budove starej Národnej rady v roku 2008. Takže ja si naozaj neviem predstaviť, akým kodifikovaným, resp. štandardizovaným jazykom rómskym oficiálne sa bude komunikovať. To je po prvé. A, po druhé, viem, že medzi „elitou“ rómskej národnostnej menšiny, tam sa hľadajú nejaké spojenia, ale nijakým spôsobom to nefunguje. A možnože by ste boli pre mňa vzorom, keby ste na svojej webovej stránke, ktorú máte trojjazyčnú, teda v slovenčine, maďarčine a v angličtine, umiestnili aj webovú stránku v rómčine. Akým jazykom by sa v podstate rómska národnostná menšina mala tuná dorozumievať, keď Rómovia z východného Slovenska nerozumejú Rómom zo stredného Slovenska a zo stredného Slovenska Rómovia nerozumejú Rómom, keď hovoria v rómčine, tým svojím dialektom, na západnom Slovensku. Čiže tuto vidím istý nielen zlý krok, ale aj absolútne nevyvážený krok, ktorý bude vyvolávať najmä v samospráve a v týchto oblastiach veľké problémy.

    Ďalej by som chcel, samozrejme, využijúc túto situáciu a moje vystúpenie, aby som dal možnosť aj mojej kolegyni, ktorá bude vystupovať po mne, požiadať vás, keďže som bol v tom Maďarsku mnohokrát, teraz som ho navštívil ako predseda Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že teda ak prijímame na Slovensku zákony, tak musíme ich prijímať v istej reciprocite a vyváženosti, aby ste navštívili, z vlády Slovenskej republiky pod vedením pani Ivety Radičovej, ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, samozrejme, aj vy ako podpredseda vlády Maďarskú republiku a Slovákov, ktorí tam žijú, nadovšetko učiteľov slovenčiny alebo známej slovakistiky v Budapešti alebo v Segedíne, vy viete, o kom ja hovorím, a oni vám povedia, že situácia je veľmi vážna, nielen čo sa týka ústavy. Nie je možné, aby mimoparlamentná strana, aj keď to legitímne robí pod vedením pána Berényiho, vyjednávala s maďarskou stranou o ústave, či tam budú väčšie právomoci pre národnostné menšiny vrátane slovenskej národnostnej menšiny. Ale v tejto oblasti musí vyjednávať slovenská vláda, musí vyjednávať predsedníčka vlády a musí vyjednávať podpredseda vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva, ktorý nemá na starosti len domáce národnostné menšiny, ale ja príbuzenské národnostné menšiny, teda aj menšiny v zahraničí. A toto v podstate sa mi zdá, že z vašej strany je momentálne zanedbávané alebo tomu nevenujete natoľko pozornosť, aby sme aj v tejto oblasti rázne vystúpili aj spolu s ministrom školstva, pretože zákon o vysokých školách, ktorý sa pripravuje v Maďarsku, ja som ho mal možnosť vidieť a bol mi preložený, ako aj zákon o takzvanom malom školstve alebo regionálnom školstve absolútne potláčajú slovenský jazyk na minimum z minima, ktoré je tam možné. Čiže poďme na to. A keďže budeme hovoriť o tomto zákone, najprv riešme problematiku, aby sme to povedali aj druhej strane v rámci bilaterálnych vzťahov, aby sme tieto veci očistili a nesedeli doma ako na prípecku a vo vzťahu k maďarskej republike jasne, nekompromisne a otvorene rokovali a obhajovali záujmy aj slovenskej národnostnej menšiny v Maďarskej republike.

    A teraz niekoľko poznámok ešte. A budem skutočne vecný. A budem sa držať kritérií, tak Európskej charty, ako aj Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákona, ktorý doteraz platí o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike.

    V Ústave Slovenskej republiky, v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ba i teraz v predkladanom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa konštatuje, že štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Toto treba priznať, čo sa tam konštatujete niekoľkokrát. To znamená, že tento jazyk je na území Slovenskej republiky jazykom používaným vo verejnom styku a iné zákony nemôžu ohrozovať toto jeho postavenie. Túto základnú východiskovú skutočnosť podčiarkujú aj všetky príslušné medzinárodné dohody, teda aj často citovaná Charta menšinových, alebo regionálnych jazykov. Toto svoje postavenie nestráca štátny, úradný či oficiálny jazyk, ani v tých oblastiach, kde žijú príslušníci menšiny.

    V záujme presnosti a konštruktívneho vystúpenia uvediem niektoré fakty z vyhlásenia, ktoré urobila Slovenská republika pri uložení Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

    Slovenská republika vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť, s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy – a to podčiarkujem –, bez ujmy na používaní štátneho jazyka.

    Slovenská republika vyhlasuje podľa čl. 1 písm. b) charty, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.

    Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 8 ods. 1 písm. e) body i až iii sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva.

    V tejto oblasti, musím povedať, sme príkladom pre Európu. A bol som vo Švédsku, kde som rokoval s pánom Hallerbym. To bol štátny tajomník pre národnostné menšiny, ktorý mi jasne povedal, že ich národnostné menšiny vo Švédsku majú, povedzme, 3 až 4 hodiny výučby týždenne v jazyku národnostnej menšiny, ostatné predmety sa tam vyučujú v jazyku oficiálnom, teda vo švédčine, alebo v angličtine, pokiaľ sa tu rozhodnú pre ňu rodičia. Čiže toto je základný princíp. My sme skutočne v tejto oblasti nadštandardní. A nemáme sa za čo teda hanbiť. A nemôžem teda v podstate hovoriť, že sa tu národnostným menšinám v oblasti vzdelávania dejú skrivodlivosti, od materskej školy až po vysokú školu, až po univerzitu Jánosa Selyeho alebo Fakultu európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa, čo je ďalšia fakulta, o ktorej sa nehovorí, ktorá vychováva v tejto oblasti ďaleko kvalitnejších pedagógov, ako to robia v Komárne, pretože títo pedagógovia v Nitre ovládajú perfektne tak slovenský, ako aj maďarský jazyk, zatiaľ čo pedagógovia, ktorí končia štúdium v Komárne, neovládajú slovenský jazyk absolútne. Toto je ten problém, s ktorým sa stretávame a s ktorým sa musíme boriť. A my naozaj vnímame to tak, aby sme občanom národnostnej menšiny, či sú to príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, nemeckej, chorvátskej, rusínskej, ukrajinskej a iných národnostných menšín, či rómskej, nepoškodili, aby sme ich neuzavierali do uzavretého geta jazykového, ale aby sme im vytvorili všetky podmienky pre to, aby sa mohli uplatniť, a aby sa Slováci, ktorí žijú na „jazykovo zmiešanom území južného Slovenska", keď sa budem dotýkať teraz konkrétne tejto oblasti, mohli na tomto území dohovoriť v jazyku oficiálnom na úradoch, v samospráve a kdekoľvek inde, aby mohli byť informovaní rovnako ako občania tam prítomnej národnostnej menšiny.

    Poviem vám dve skúsenosti. V Dunajskej Strede som bol na futbale, keď tam hral Slovan s Dunajskou Stredou. A s mojím vodičom vtedy ako podpredseda vlády sme sa pýtali policajta, teda miestnej polície po slovensky, kde sa nachádza futbalový štadión. Dotyčný policajt povedal, že nám nerozumie. A museli sme preto behať okolo, aby sme našli niekoho, kto by nám vysvetlil v slovenskom jazyku, kde sa nachádza futbalový štadión. Bol som na oslavách významného hvezdára Konkolyho v Hurbanove, kde už teraz nebohý, ktorý bol zavraždený, pán Bastrnák mi absolútne neumožnil ako podpredsedovi vlády vystúpiť na tomto zhromaždení. Toto sú problémy, s ktorými sa stretávame v tomto prostredí. A to som už bol vtedy podpredseda vlády. A potom čo očakávate od ľudí, občanov, ktorí tam v tomto prostredí žijú? Ako žijú, ako sa môžu realizovať? Ako sa môžu uplatňovať? Preto si myslím, že tieto jednotlivé články, resp. odseky a paragrafy, ktoré sú uvedené v tomto návrhu novely zákona o jazyku národnostných menšín a používaní jazyka národnostných menšín, sú zbytočné, pretože my máme štandardné prijaté zákony.

    Tento zákon, ktorý tu platí, má 20-percentné kvórum. Nepovažujem za potrebné, aby sa táto hranica znižovala. A kladiem si stále otázku, možnože s mnohými inými aj nezainteresovanými, prečo sa tak strašne s tým ponáhľate do 20. mája tohto roku, prečo nepočkáte na výsledky sčítania ľudu, ktoré sa odohrajú v noci, teda z 20. na 21. mája. A na základe týchto výsledkov sa vec zhodnotí, samozrejme, aj racionálne a, myslím si, aj prirodzene, aj múdro posúdi. Prečo sa vy s týmto zákonom takto rýchlo ponáhľate? Najprv ste išli s tými 10 % a teraz ste sa koalične dohodli na nejakých kompromisných 15 %. A nie je pravda, že tu ide o rómsku národnostnú menšinu alebo rusínsku národnostnú menšinu. Vy, pán podpredseda, veľmi dobre viete, že mám dobré kontakty s predstaviteľmi Rusínov. A nebudem uvádzať mená tých, ktorí mi telefonujú, že je to pre nich úplne zbytočné a že až na pár ľudí, ktorí to tvrdia a snažia sa takto prezentovať, je pre nich absolútne takáto novela zákona nepotrebná. A to už nehovorím o rómskej národnostnej menšine, čo nám to urobí, to ani nechcem v tejto sále váženej Národnej rady Slovenskej republiky tvrdiť, aké problémy nám z tohto hľadiska vzniknú.

    V predloženom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, opakujem, z dielne strany Most – Híd sa ignoruje už spomínaná všeobecná rešpektovaná skutočnosť. Treba upozorniť, že garancia práv národnostných menší pri používaní jazykov v istých oblastiach verejného styku neznamená, že sa tieto jazyky stávajú takými štátnymi jazykmi ako slovenský jazyk. Vo všetkých medzinárodných dokumentoch, ktoré sa zaoberajú danou jazykovou problematikou, sa osobitne podčiarkuje podmienka, že používanie jazykov národnostných menšín v istých oblastiach verejného styku sa nesmie uskutočňovať na úkor štátneho jazyka, ktorý má na rozdiel od územne vymedzenej platnosti používania jazykov národnostných menšín celoštátnu pôsobnosť ako spoločný jazyk verejného styku všetkých občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Preto sa Slovenská republika zaväzuje utvoriť vo svojom vzdelávacom systéme podmienky na to, aby všetci občania, opakujem, všetci občania mohli v primeranej miere si osvojiť kodifikovanú podobu štátneho jazyka, čo sa, žiaľ, nedarí najmä na južnom Slovensku. Viete, pýtam sa archivárov, ktorí chodia po obciach, kde má väčšinu maďarská národnostná menšina, v akom jazyku sa píšu kroniky. Nuž ja vám spomeniem pár obcí, môžem vám ich vymenovať, už som ich vymenoval do roku 2006, koľko ich bolo, kde sa kronika obecná píše len v maďarskom jazyku. Ja som skutočne za to, aby sa používala dvojjazyčnosť, kde je to potrebné, kde nám to ukladá zákon, do tých 20 %, ale sa to aj tak nerealizuje. Absolútne sa tieto veci aj v takýchto obciach ignorujú. A očakával by som od vás, pán podpredseda vlády, v súvislosti s vašimi aktivitami, aby ste navštívili takéto obce a spolu s ministrom vnútra v tejto veci podnikli nápravu.

    Nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, že v dnešnom štátoprávnom usporiadaní strednej Európy, keď sa vraciam k Hubertovi Ripkovi, ktorý vo svojich prácach o strednej Európe aj počas vojny, keď bol v exilovej vláde v Londýne, ale aj, samozrejme, v rokoch 1945 až 1948 uvažoval o tom, ako sa to vyvíja v Maďarsku, že Maďarsko nebolo v tom období vôbec pripravené na kooperáciu v tejto oblasti, a, žiaľ, tento fenomén sa nám znovu opakuje aj v tomto období, nástup vlády FIDESZ-u, ústavnej väčšiny jednotlivých návrhov zákonov, nielen samotnej ústavy, to vyvoláva skutočne reminiscencie a nebezpečenstvá, ktoré sa tam odohrávali.

    A vy veľmi dobre o tom viete, poznáte prácu Štefana Markuša, bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku, za predchádzajúcej Orbánovej vlády čo sa tam dialo, aké aktivity boli za tejto vlády a akým spôsobom v podstate to postupne naberá tento smer aj v súčasnom období, naviac, prirodzene, to vplýva na susedov, čo je celkom prirodzené, či už Rakúsko, či už Slovensko, teraz hovorím o strednej Európe, lebo sú juhovýchodné krajiny, ako je Rumunsko a Bulharsko, ktoré považujem za oblasť juhovýchodnej Európy, ktorých sa to dotýka osobitne, pretože sme žili v minulosti v jednom celku za Rakúsko-Uhorska, a aké nároky, resp. aké záujmy tieto konkrétne akty, ktoré sú často skryté, o ktorých tu nechcem hovoriť, to sleduje. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste naozaj zvážili návrh tejto novely, pretože nepovažujem ju za potrebnú, pretože novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá bola prijatá za prvej Dzurindovej vlády, vyslovene postačuje.

    A neviem, prečo sa tak ponáhľate aj v súčasnosti a prečo koalícia je k vám tak ústretová, keďže ani druhá Dzurindova vláda absolútne nechcela a nerealizovala tento projekt, hoci sa pán Csáky a pán Bugár v minulosti o to usilovali. To nebolo potrebné, pretože Slovensko bolo štandardnou krajinou, štátom, ktorý si plnil v tejto oblasti svoje záväzky. A ja som mohol byť hrdý pri výročí od nadobudnutia platnosti Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, keď som bol v Štrasburgu vystúpiť ako podpredseda vlády, keď pán Hammarberg, ktorý je Vysoký komisár pre národnostné menšiny Rady Európy, pochválil Slovensko na tomto seminári, že Slovensko si plní zodpovedne svoje úlohy v tejto oblasti. A myslím si, že moji predrečníci, najmä pán Marek Maďarič mnohé veci jasne ozrejmil a jasne povedal, že tie aktivity, ktoré tu sa snažíte realizovať, sú viac-menej nepotrebné.

    Teda z toho hľadiska doteraz platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a kritériá, je organickou súčasťou celej legislatívy Slovenskej republiky. Národnostné menšiny okrem niektorých politických lídrov, ktorí ich reprezentujú, sa cítia na Slovensku dobre a majú jediné problémy, keď prídete na južné Slovensko, problémy sociálne a ekonomické, tak ako tam žijúci Slováci. A nie je potrebné prijímať ďalšie a ďalšie normy, ktoré vlastne len skomplikujú túto situáciu, obrazne povedané, vo vzťahu väčšiny k menšine. A to som často pánovi predsedovi strany Most – Híd a podpredsedovi Národnej rady vysvetľoval, že ten celonárodný pohľad na vzťah väčšiny a menšiny sa v regionálnom pohľade, resp. v mikroregionálnom pohľade obcí, mesta mení a že tam takisto musí tá väčšina, teda maďarská národnostná menšina, nájsť taký istý konsenzus, ako vyžaduje z celonárodného hľadiska, čo sa, žiaľ, nestáva, pričom Slováci v tomto prostredí veľmi trpia.

    Teda na základe toho sa pripájam k mojim predrečníkom, ktorí povedali a navrhli, aby sme o tomto zákone nehlasovali, aby sme tento zákon, nehovorím obrazne, poslali zo stola dolu, aby sme ho zamietli a aby sa o tomto zákone nerokovalo. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, posledný je pán poslanec Somogyi.

    Pán poslanec Maďarič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čaplovič, tvoje vystúpenie bolo rozhľadené, bolo to vystúpenie človeka skúseného a znalého problematiky, ale to len na okraj, pretože to sa u teba, samozrejme, aj očakáva.

    Ja chcem poznamenať k tomu vystúpeniu, je veľmi dôležité, ako sú napísané paragrafy, ako sa vykladajú, ale niekedy použitie konkrétnych príkladov osvetlí tú skutočnosť oveľa lepšie. Ty si použil dva príklady o tom, ako si nevedel nájsť človeka, ktorý by ti po slovensky povedal, kde je štadión v Dunajskej Strede, alebo ako ti predstaviteľ menšiny nedovolil vystúpiť na podujatí. A to veľmi jasne hovorí o tom, či majú na slovenskom juhu problém tí, ktorí chcú komunikovať v menšinovom jazyku, alebo tam majú problém tí, ktorí chcú komunikovať v štátnom jazyku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, z toho, čo sme tu teraz počuli, je jednoznačne jasné, že sa veľmi benevolentne staviame k tejto problematike. A ja teraz mám na teba jednu priamu otázku: Ako si riešil tú záležitosť, že ti policajt odmietol povedať, kde je štadión, že ti povedal, že ti nerozumie. Totiž predsa na to máme zákon. Bol by som veľmi rád, keby sa takéto záležitosti vždy dotiahli do konca. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Čaplovičovi za skutočne v prvom čítaní veľmi korektné pomenovanie problémov tohto návrhu zákona a v prvom čítaní hlavne pomenovania tej filozofie, ktorú tento zákon sleduje aj v rámci istých súvislostí. Naozaj stále vyčnieva otázka, na ktorú, predpokladám, dostaneme odpoveď aj v nejakom slove, ktoré si pán podpredseda vlády zoberie, prečo je tento zákon a vlastne kto o takýto zákon vlastne stojí, aby v tejto podobe, tak ako to prezentuje podpredseda vlády, zaznieval v tomto parlamente. Ja som presvedčený, že v druhom čítaní, kde sa tento návrh zákona dostane, rozoberieme to paragrafové znenie a presne poukážeme na tie súvislosti, napr. aj s Ústavou Slovenskej republiky, kde teda podľa vyjadrenia právnikov nie je všetko v poriadku, hoci právnici tuná môžu rozprávať, čo chcú. Proste sú iní právnici, ktorí to spochybňujú.

    Už len ten samotný fakt. Stále hovoríme o nejakých 10 %, 15 %. Pán podpredseda, prečo tu nehovoríme o 13 %, 7 %? Kedy ste si spravili nejaký hĺbkový prieskum? Kde ste prišli vlastne na tie percentá, na tie čísla, o ktorých tam hovoríte? Je to absolútne nedôveryhodné, čo v tomto návrhu zákona ste napísali.

    A pýtam sa ešte raz: Kto vám o takto koncipovaný zákon stojí, pán podpredseda?

  • Ďakujem za slovo. A tiež chcem poďakovať pánovi poslancovi Čaplovičovi, ktorý určite aj zo skúseností bývalého podpredsedu vlády pre ľudské práva a pre menšiny čerpal svoje znalosti predovšetkým z oblasti upravovania tejto problematiky medzinárodnými dohovormi, predovšetkým Európskou chartou o regionálnych a menšinových jazykoch, pretože táto nielen v preambule, ale ja v konkrétnom paragrafe poukazuje na dôležitý rámec udržania suverenity a štátnej integrity, rovnako ako o tom hovorí čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, že výkon práv občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z menšín, sa nesmie diať na úkor týchto celointegračných, celospoločenských hodnôt.

    Mám za to, tak ako povedal aj pán poslanec Čaplovič, že tento návrh ide ďaleko nad rámec a únosnosť, aj keby sme ho hodnotili len z pohľadu Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. A preto je to nielen nekvalitná, ale aj celospoločensky nebezpečná norma.

    A rovnako sa pripájam k tomu, vítam zapájanie sa kolegov, ktorí odmietajú zúčastňovať sa na hlasovaní o takto spolitizovanej a na politickú objednávku pripravenej normy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v tomto prípade musím súhlasiť s pánom Maďaričom. A ako on, rovnako vás vnímam ako skúseného a znalého tejto problematiky. Vo vašom vystúpení mi však chýba trošku viac objektivity. Veľmi živo si totiž pamätám minulotýždňovú rozpravu k návrhu zákona o prokuratúre. A tiež si pamätám argumenty poslancov z opozície, keď na podporu svojich tvrdení si pomohli aj stanoviskom Benátskej komisie, tej Benátskej komisie, ktorú súčasná opozícia aj pri novele zákona o štátnom jazyku požiadala o stanovisko, Benátskej komisie, ktorá pôsobí ako poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti, pričom veru identifikuje nesúlad a možné riziká, právne anomálie a neurčité ustanovenia v právnych predpisoch.

    Upozorňujem, že predmetným návrhom zákona sa snažíme plniť záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ale máme k dispozícii aj iné názory a stanoviská, či je to správa Rady Európy o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín alebo stanovisko Vysokého komisára OBSE pána Knuta Vollebaeka. Pýtam sa, prečo pri národnostných otázkach nevieme akceptovať nezávislé odborné stanoviská týchto orgánov, prečo po ich stanoviskách raz siahneme a inokedy nesiahneme. Nie je to účelové? Vážení kolegovia, nebuďme pokrytci, skúsme byť občas objektívnejší, aj keď je to možno v rozpore s hlboko zakorenenými pocitmi a možným presvedčením, a pokúsme sa rešpektovať odporúčania týchto orgánov. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, priznám sa, že nerozumiem celkom, keď sa hovorí o nadštandardnosti, podštandardnosti. A nerozumiem tomu, na základe čoho odvodzujete vy a teda aj ďalší, ktorí hovoria o nadštandardnom postavení národnostných menšín, ten štandard. Existujú nejaké medzinárodné štandardy, ktoré definujú minimálnu úroveň, ktorú musia rešpektovať všetky krajiny, ktoré k nim pristúpia, ale to, myslím, nie je predmetom sporu. Tam sa môžeme baviť o nejakých detailoch. Ale porovnávať sa s inými krajinami je obvykle veľmi účelové.

    Ak vy poviete príklad národnostných menšín vo Švédsku, ktoré majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku na školách tri alebo štyri hodiny, no dobre, no nemusíme ísť ani tak veľmi ďaleko z toho Švédska, stačí, keď sa presunieme do Fínska, vo Fínsku je švédčina druhým úradným jazykom oficiálne používaným na území celej krajiny. Potom sa pýtam: Budeme sa porovnávať s Fínskom alebo so Švédskom? Ja si myslím, že je to nezmysel, jedno aj druhé, máme tu nejaké historické východiská, máme tu nejakú konkrétnu situáciu, tie riešenia máme posudzovať podľa toho, či sú dobré alebo zlé pre občanov Slovenskej republiky, nie podľa toho, či vo Švédsku alebo Fínsku majú takú alebo onakú úpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, rovnako chcem oceniť ten odborný prístup, ktorý ste predstavili vo svojom vystúpení aj ako historik. A dokázali ste to faktograficky zdôvodniť aj na príkladoch, čo je naozaj veľmi cenné a porozumiteľné tým, ktorí nechcú rozumieť.

    A aj vystúpenia, ktoré sú na vás ako reakcie, svedčia to o tom, že keď budete hovoriť akékoľvek argumenty, tak jednoducho nebudú vypočuté, pretože tu je už jednoznačne rozhodnuté, že tento zákon táto vláda musí prijať, že tento zákon je zákonom veľmi dôležitým pre jedného koaličného partnera, ktorým je Most – Híd. A v prípade, že nebude prijatý, tak jednoducho bude problém v koalícii. To, samozrejme, nahlas nepovedia. Rovnako, kládol som otázku pani Dubovcovej, keď som sa jej pýtal, aké katastrofy tu hrozia. Veď predsa ja neviem o tom, že by niekde nejaká menšina, teraz nebudem hovoriť, či je to maďarská, sa dožadovala toho, že potrebuje mať 15-percentné kvórum a nebodaj ešte ďalšie veci, ktoré sú v tom zákone paragrafovo riešené. Samozrejme, ale viem, že to chce politická reprezentácia strany Most – Híd, ktorá dlhodobo zneužíva túto národnostnú menšinu pre svoje politické ciele. A to je pravda.

  • Pán poslanci, ja som nevidel, nakoľko sa prihlásilo veľa poslancov, pána poslanca Senka a pána poslanca Zajaca. Takže im umožním ešte vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som ešte upozorniť na to, že slovíčko „môže“, ktoré sa tak často vyskytuje v návrhu zákona, na ktoré upozorňoval pán podpredseda Bugár, ako aj pán podpredseda vlády, sa môže v celom kontexte zákona, tak ako je napísaný, a v znení jeho jednotlivých paragrafov meniť doslova na povinnosť, a nie na možnosť používať jazyk menšiny. K tomu smerujú vlastne aj sankcie za jeho nedodržiavanie vrátane neposkytnutia informácií podpredsedovi vlády podľa § 7a. V tejto súvislosti by bolo asi potrebné upriamiť pozornosť aj na zákon o štátnom jazyku a povinnosť predkladania obdobných informácií, zrejme pod sankciami, po uplatňovaní postavenia štátneho jazyka na zmiešanom území.

    A ešte čo sa týka toho 20-percentného kvóra, chcel by som rád upozorniť, že stanovisko Benátskej komisie pod č. 136 je v rozpore napr. so stanoviskom Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, ktorý hovorí, že stanovenie 20-percentného prahu je v súlade s medzinárodnými štandardmi, keďže je považované za primerané obmedzenie vo väčšine prípadov, ktorých sa týka tzv. nenormatívna jurisprudencia Poradného výboru pre Rámcový dohovor na ochranu menšín, aj pokiaľ ide o Slovensko, je to v tomto prípade v súčasnom stave v poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dvadsať rokov to bola predavačka, ktorá nevedela po slovensky, teraz je to mestský policajt z Dunajskej Stredy, ktorý nevie po slovensky. Rozdiel je zrejme v tom, že teraz sa už jedná o zamestnanca samosprávy vrátane verejnej správy. Ja 42 rokov žijem v Dunajskej Strede, tých chlapcov poznám a neviem si predstaviť, že by nehovorili po slovensky. Ale ani to nechcem teraz riešiť. Ale skôr sa pýtam, čo tu aj odznelo, prečo ste to neriešili, pán podpredseda. Takisto si viem predstaviť, že aj v tom Hurbanove nebolo vám dané slovo, ale viem si aj opak predstaviť, lebo to sa stalo v Komárne, že tam nemohol niekto prehovoriť.

    A čo sa týka riešenia alebo protestovania, tak sa vás pýtam, v predchádzajúcom volebnom období prečo ste neriešili stav alebo situáciu slovenskej národnostnej menšiny v ostatnom zahraničí, napriek tomu, že mali ste posilu vo vláde ako Slovenskú národnú stranu. A nepamätám si, že by ste na nejakých medzinárodných fórach nejaký dôraz tejto téme venovali. Ja momentálne som trocha v takom stave, že na jednej strane extrémne vysoko alebo s veľkým dôrazom sa valí táto téma a na druhej strane tuná na Slovensku ako keby ste chápali slovenské menšiny ako nejakého vzdialeného príbuzného. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, myslím, že jadrom vášho príspevku bola veta, kto zákon o jazyku považuje za potrebný. Vy ste povedali: „Ja to nepovažujem za potrebné.“ A pán poslanec Jarjabek sa priamo opýtal, kto o to stojí. Ja by som sa opýtal trošku ináč: Kto pokladal za potrebné a kto stál o to, keď vznikal v 19. storočí moderný slovenský politický národ? No okrem samotných Slovákov nebolo veľmi veľa takých, ale ten, kto to podkladal za potrebné, a ten, kto o to stál, to bola hŕstka slovenských intelektuálov. A neskôr k tomu pribúdali stále väčšie a väčšie vrstvy. To je len tak na pripomenutie.

    A keď sa pýtame dneska na to, kto tento zákon potrebuje a kto o to stojí, tak tá najjednoduchšia odpoveď je, že o to stoja menšiny samotné. Tak ak o to stoja, ak to pokladajú za potrebné, je to dostatočný dôvod, aby sme na túto tému vôbec hovorili.

    Ale chcem povedať ešte jednu inú vec. Mali by sme o to stáť a mali by sme to pokladať za potrebné aj my, Slováci, z jednoduchého dôvodu, aby sme boli všetci dobrí spoluobčania, aby sme sa tu všetci cítili dobre, ja to neviem povedať ináč, teda odpovedám na to, tak, my, Slováci, ktorí pokladáme za potrebné, aby sme tu spolunažívali dobre, o takýto zákon stojíme a takýto zákon potrebujeme. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Belousovová ma informovala, že tých deväť minút jej stačiť nebude, takže navrhujem, aby sme zajtra pokračovali v rozprave o 9.00 hodine. Ako prvá má vystúpiť pani poslankyňa Belousovová, potom majú vystúpiť poslanci Rafaj, Matejička a Solymos. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať, tak ako som povedal, zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť odpovedať telegraficky.

    Dunajská Streda. Áno, hovoril som s vtedajším primátorom, to bol pán Pázmány vtedy, keď som tam bol. To bolo na tom futbale. On si pozval náčelníka mestskej polície a veci riešil. Samozrejme, na základe toho z hľadiska právneho tam ďalej posúvať sa nedalo, lebo to bolo v rámci samosprávy. A z toho dôvodu, samozrejme, som aj sa tešil tomu, že sa prijme novela zákona o štátnom jazyku, kde by som mohol ďaleko prísnejšie veci vyvodzovať v tejto oblasti, že tá informácia mi nebola poskytnutá.

    Ja vám musím naozaj povedať k rokovaniam s Benátskou komisiou, však ja som s ňou rokoval trikrát, s predsedom Európskeho parlamentu Jerzy Buzekom, s ktorým mám osobne veľmi dobré vzťahy, aj keď je príslušník iného politického zamerania, inej politickej frakcie, ale máme aj konfesionálne veľmi blízko k sebe. Tak sme o mnohých veciach hovorili. Samozrejme, to boli veľké diskusie, hovorím otvorene veľké diskusie, kde sa o tom hovorilo. Snažil som sa a dokázal som aj príslušníkov Benátskej komisie na týchto rokovaniach, aj predsedu parlamentu so svojím tímom presvedčiť, že toto, čo robíme na Slovensku, je štandardné a je v poriadku. A, samozrejme, on si povedal len jednu vetu: „Keby to tak bolo v Poľsku.“

    A potom čo sa týka Fínska a Švédska, toho modelu. Len si musíme uvedomiť, že vo Fínsku to bolo monokultúrne a monojazyčné zloženie Švédov, ktoré tam bolo, zatiaľ čo to južné Slovensko a severné Maďarsko v minulosti bolo viackultúrne a viacjazyčné. Dnes už máme len viackultúrne a viacjazyčné južné Slovensko. Severné Maďarsko už vlastne také nemáme.

    A napokon čo sme urobili pre slovenské školstvo, však ja som tam chodil skoro každý mesiac, nielen Mlynky, povedzme, Tótkomlós, škôlka slovenská, vybavili sme vo vláde, aby tam tie peniaze išli, Szarvas, Békéscsaba, teraz je tam skutočne už obnovená škola, celkom nové okná dostali, majú to zateplené, a, samozrejme, aj ďalšie školy. My sme naozaj v tejto oblasti konali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.