• Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na štvrtom rokovacom dni 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte pred začatím rokovania chcem informovať, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadala pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Dušan Švantner.

    Včerajšie rokovanie sme prerušili pri prerokovávaní návrhu zákona o obchodných reťazcoch a obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorý prerokovávame ako tlač 210.

    Poprosím, aby za navrhovateľa a vládu Slovenskej republiky zaujal svoje miesto pán minister Miškov, ktorý zákon odôvodnil.

    A udeľujem slovo pánovi poslancovi Záhumenskému, ktorý včera nedokončil svoje vystúpenie a ktorý bol do rozpravy prihlásený ako jeden z dvoch rečníkov. Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 210.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dobré ráno, ctené dámy, vážení páni, budem pokračovať vo včerajšom nedokončenom vystúpení. Niektorí ma nabádajú, aby som začal od začiatku, lebo myslím si, že niektorým treba niekoľkokrát zopakovať, čo tento zákon rieši a zrušením tohto zákona vlastne pod čo sa podpíšete, lebo vzťah v reťazci potravinár - obchod je nevyvážený a myslím si, že s týmto sa stotožňujete asi všetci, že postavenie obchodníkov je skutočne vo veľmi, veľmi zlej pozícii a že dominantné postavenie, ktoré obchod má, si dokáže do svojich zmlúv zapracovávať tie praktiky a tie podmienky, ktoré sa nedejú pri žiadnom inom tovare.

    Aby som nadviazal tam, kde som skončil, tak vlastne som chcel poukázať na to, že v médiách je veľmi veľa prezentácií, ktoré zavádzajú a hovoria nepravdy o tom, čo tento zákon vlastne zakazuje. Je to určitá platená kampaň obchodných reťazcov Zväzu obchodu, si dovolím úplne rovno povedať, lebo im nevyhovuje to, aby nejaký zákon určitým spôsobom zakazoval neprimerané praktiky, ktoré sa do zmlúv dostávajú.

    Ja som si vybral len dva články, ktoré nedávno boli publikované povedzme v týždenníku Trend pod názvom "Potravinové pobláznenie", kde sa píše, v odstavci za Maďarov sa doslova píše: "Nový zákon je striktnejší. Reťazcom napríklad zakazuje pýtať od dodávateľov peniaze za to, že rozvezú tovar dodaný do centrálneho skladu a nenútia ich voziť ho do predajní." Nenútia obchodné reťazce voziť tovar do predajní, lebo v zmluve jasne požadujú, aby dodávatelia dodávali tovar do veľkoskladov. To znamená, že ak toto je negatívum tohto zákona, tak obchodné reťazce vyslovene žiadajú dodávať tovar do veľkoskladov, aj keď veľakrát potravinári majú bližšie doviezť tovar do toho konkrétneho obchodného reťazca a považovať to za negatívum je minimálne úsmevné. A keďže miestom dodania je veľkosklad, tak ďalšia distribúcia tohto tovaru musí byť na náklady obchodného reťazcu. Je predsa jeho vec, kam ten tovar zavezie, ako ho zavezie, ako ho rozdistribuuje, predsa nemôže znášať náklady potravinár, ktorý dodá tovar na dohodnuté miesto, ešte aj to, aby ten tovar vyložil do regálu, čo sa často deje, a nebodaj ešte aby ho aj vyložil zákazníkovi do košíka.

    Ďalej sa napríklad konštatuje rozhovor s predstaviteľom Zväzu obchodu, kde hovorí, že nie je pravdou, že obchodné reťazce si pýtajú poplatky za budovanie nových predajní alebo za remodeling predajní. Tento predstaviteľ je aj zároveň predstaviteľom COOP Jednoty. Je pravda, že COOP Jednota túto praktiku nevyužíva. Ale ak to hovorí ako vysoký predstaviteľ Zväzu obchodu, tak nie je pravda, že tú praktiku nevyužíva povedzme TESCO alebo BILLA. Čiže ak hovorí za Zväz obchodu, kde vlastne TESCO je súčasťou zväzu, BILLA nie je súčasťou Zväzu obchodu, tak tieto obchodné reťazce využívajú praktiku, kde si nechávajú platiť za vybudovanie nových predajní alebo za remodeling starých predajní.

    Ďalšia veta, ďalší nezmysel. "Ak majú reťazce na nejaký tovar akciu, nesmú ho predávať za vyššiu cenu, ako ho kúpili." Čiže sa im nezakazuje len zisk z akciového tovaru, ale aj marža. "Nedodržanie spornej formulácie sa potrestá pokutou do 300-tisíc eur." Pozrime sa, čo hovorí zákon. K tomuto bodu zákon hovorí: "Predaj tovaru odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodaného tovaru v konkrétnej časovo vymedzenej propagačnej akcii." Aby sme to rozložili na drobné, čo to znamená. Ak sa dohodne akcia medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, tak býva praktika, že táto cena býva na pulte vyššia, ako bola dohodnutá cena. To znamená, že tento zákon zakazuje a toto je v záujme spotrebiteľa, ak je dohodnutá akcia, ktorú z veľkej časti znáša dodávateľ potravín a v drvivej väčšine plnú časť znáša dodávateľ potravín tak, aby to nebolo zdrojom mimoriadneho zisku, že hovoríme o akciovej cene, ale na pulte sa tá akcia nepremietne pre zákazníka, tak toto zákon zakazuje.

    To znamená, že nie je pravda, že mu zakazuje maržu, a nie je pravda, že mu zakazuje z marží aj zisk. Drvivá väčšina akcií, ktoré sa dejú v obchodných reťazcoch, idú nad nákupnú cenu. Drvivá väčšina akcií. A tieto akcie idú na úkor dodávateľa potravín.

    Čiže ak chceme informovať verejnosť prostredníctvom médií, tak by som poprosil, aby sme povedali aj B, čo to vlastne je, aby sme nepovedali, že zakazujú sa akcie. Tento zákon nezakazuje žiadne akcie. Ale ak hovoríme o akciách a akciových cenách, tak po prvé je v zákone stanovený limit 3 %, do ktorého sa musí zmestiť, a to, čo znáša dodávateľ potravín, a všetky ďalšie akcie sú dovolené každému obchodnému reťazcu, len sa na nich musí finančne podieľať. Len tie akcie musí znášať. Ak chce vykonávať ďalšie akcie, musí to finančne znášať. Nie je možné robiť bezbrehé akcie na úkor dodávateľa potravín, lebo to vedie k jeho likvidácii.

    Ďalšia veta v odstavci proti spotrebiteľovi. "Obchodník po novom nebude môcť žiadať výrobcu, aby na vlastné náklady vykonával rozbor dodávaných potravín. No ak príde kontrola k obchodníkovi a zistí, že tovar v záručnej lehote je pokazený, majiteľ obchodu si nebude môcť škodu vymáhať u dodávateľa." Absolútny nezmysel. Absolútny nezmysel. Aby sme sa pozreli, ako to vlastne s kontrolou potravín je. Tento zákon nezakazuje kontrolu potravín. V bežnej praxi sa stáva, že obchodný reťazec predtým, než zalistuje dodávateľa do zoznamu dodávateľov, pošle svojich inšpektorov, aby skontrolovali prevádzku. To znamená, či je na primeranej technologickej výbave, či je na primeranej hygienickej výbave, či je čistota v prevádzke, či sú dodržané všetky zásady kontroly kvality, aký stupeň ISA má vo svojej prevádzke, aká je vystopovateľnosť dodávateľov, jeho surovín, aká je vystopovateľnosť rôznych tých šarží, ktoré sú atď. To znamená, robí si certifikáciu dodávateľa a častokrát túto certifikáciu znáša dodávateľ potravín. Ale v zmluve je stanovená kvalita, akú kvalitu musia spĺňať potraviny, ktoré dodávateľ dáva do obchodného reťazca. To znamená, že dodávateľ má všetky tie atribúty kontroly kvality, ktorú si už raz zaplatil, a čo zákon zakazuje, je, že ďalšie skúmanie kvality obchodníkom na náklady dodávateľa. Obchod má právo si kontrolovať kvalitu dodávaných tovarov, má právo vrátiť tovar, pokiaľ nespĺňa požadované parametre, a tieto všetky musí znášať dodávateľ, ale ak si chce kontrolovať, či to, čo je v zmluve dohodnuté, spĺňa náležité parametre, musí to robiť za svoje peniaze.

    To znamená, že ak my povieme verejnosti, že zákon zakazuje kontrolu kvality a, nedajbože, ohrozuje ich zdravie, toto nie je pravda. Je to hrubé zavádzanie. Zákon nezakazuje kontrolu kvality, vykonáva sa kontrola kvality, každý dodávateľ potravín má svoj zoštandardizovaný spôsob kontroly kvality, certifikácií a tak ďalej, je dohodnuté, čo všetko musia potraviny obsahovať, a ak si to chce obchodník kontrolovať, tak si to musí zaplatiť. Lebo takúto kontrolu si dodávateľ potravín neobjednal, nejednal o cene, nejednal, kde tá kontrola bude vykonávaná.

    To je presne to, jak keby ste si kúpili nové auto, kde výrobca áut má presne stanovené štandardy kvality, má celý systém vypracovaný až do finálneho výrobku. Vy si ho kúpite a necháte si skontrolovať, či tie parametre, ktoré sú deklarované, to auto spĺňa. A necháte to zaplatiť výrobcovi auta. Nikoho to z nás ani nenapadne. Prečo to vykonávame v potravinách?

    A prečo sa čudujeme a hovoríme verejnosti, že zakazujeme kontrolu kvality. Je to presne to isté, len v inom tovare a pri predaji áut nie je dominantné postavenie žiadneho výrobcu v takom postavení, ako je pri potravinách.

  • Pán Záhumenský, pokračujete? Nech sa páči.

  • Áno.

    Nestratil som niť, pán minister, len chcem povedať, že čo všetko vlastne je v médiách prezentované - a nepravdivo prezentované - a je korektné, ak hovoríme verejnosti, čo zákon zakazuje, aby sme citovali zákon a aby sme povedali, čo ten bod konkrétny v tom zákone hovorí a či je pravda to, čo sa v zákone píše.

    Snáď ešte jeden časopis Profit, to je týždenník alebo mesačník, vydáva ho Trend Holding, sa uvádza napríklad: "Je nenormálne", a toto je v článku "Zákon ešte žije, ale kar sa už pripravuje". "Je nenormálne, aby norma zakazovala obchodníkovi znižovať ceny, ako potrebuje, aby dokázal reagovať na situáciu. Podľa zákona musí stále dodržiavať lehotu, v ktorej nesmie cenu znížiť. Je to proti spotrebiteľovi. Zákon zakázal obchodníkom robiť kontroly u dodávateľov. Do pripravovaných prevádzok nesmie vstúpiť ani vtedy, ak výrobca súhlasí."

    Teraz som o tom hovoril, že to je absolútny nezmysel. Nie je to pravda, ale je to publikované v mnohých, v mnohých časopisoch, v mnohých denníkoch, je to neviem či platená reklama, alebo akým spôsobom sa dostáva do médií, ale podsúva sa verejnosti, že takým spôsobom sa zamedzuje kontrola, kvalita. Nie je to absolútne pravda.

    Čiže aby som to zhrnul. Na záver by som chcel povedať, vážený pán minister, rušíte zákon, o ktorom si myslím, že aj vaši kolegovia z koalície sú presvedčení, že určitým spôsobom musia byť regulované vzťahy, aby sa to dominantné postavenie, ja si myslím, že monopolné postavenie, ktoré obchodné reťazce ako celok majú, sa zamedzilo ich zneužívaniu voči dodávateľom potravín. Tým pádom voči aj poľnohospodárom a dopláca na to celá verejnosť. Rušíte ho bez toho, aby ste predkladali alternatívu, akým spôsobom tento vzťah chcete riešiť. Ak si myslíte, že to bude dostačujúce, že bude fungovať samoregulácia, tak za krátku dobu prídete na to, že samoregulácia v tomto prípade nebude postačujúca a že to bude presne v tých istých dimenziách bez možnosti kontroly a sankcií.

    Vo svojom programovom vyhlásení vlády hovoríte, že to chcete riešiť na úrovni Európskej únie. Bol by som ja veľmi rád, keby Európska únia vo veľmi krátkej dobe, aj keď už veľa procesov v Európskej únii beží a uvedomujú si, že v akom silnom postavení sú obchodné reťazce voči dodávateľom potravín, si myslím, že ešte dlhú dobu sa nič neudeje, že ešte veľa vody pretečie Dunajom, kým Európska únia prijme nejakú legislatívu, ktorá by tieto praktiky zakazovala. Aj z toho dôvodu, že veľké krajiny, ako je Francúzsko, ktoré má veľmi účinnú legislatívu, to má vo svojich zákonoch upravené na vnútornom trhu a aj preto, že domovské krajiny veľkých obchodných reťazcov sú práve v takých krajinách, ako je Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko. Čiže ony nemajú nejakú enormnú snahu urýchlene prijímať legislatívu voči svojim národným spoločnostiam, ktoré vlastne majú otvorený priestor na vytváranie takéhoto zisku. Ak si myslíte, že prijatím tohto zákona a účinnosťou tohto zákona dochádzalo k rýchlemu rastu cien potravín, tak práve opačne. Na to tiež prídete, že ak sa pustí samoregulácia, dôjde k ďalšej likvidácii domácej výroby, dôjde k ďalšej likvidácii domácich potravín, k zvýšeniu závislosti na dovoze a následnému zvýšeniu cien, ktoré pôjde do niekoľko násobkov toho, tak ako sme boli svedkami v ovocí, zelenine, tak ako sme dneska svedkami pri cene bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a podobne.

    Ak chceme hovoriť o zákone a informovať o tom, čo je zlé, hovorme o konkrétnych bodoch a povedzme, čo tento bod hovorí. Ja som sa venoval v tých praktikách, čo je v tých zmluvách uvedené a čo sú nekalé praktiky. To znamená, že tento zákon nezakazuje voľné pôsobenie reťazcov na trhu, ale zakazuje im, aby dominantne zneužívali svoje postavenie. Rušením tohto zákona si dávate gól do vlastnej bránky. Prídete na to a ja si myslím, že v krátkej dobe budete musieť prijať obdobnú legislatívu, ktorá tento problém bude musieť riešiť.

    Čo vás chcem poprosiť, je to, ctené dámy a páni najmä z koalície, aby ste tento zákon nechali v platnosti do doby, kým prijmete alternatívne riešenie. Ak predložíte niečo lepšie ako to, čo v tomto zákone je. Vy ste bez diskusie o tom, aby sme sa bavili, čo v zákone si myslíte, že je zlé a bolo by ho treba upraviť alebo nejakým spôsobom zamedzuje obchodom v podnikaní, aby sme upravili tie ustanovenia tohto zákona. Vždy je možné nájsť lepšiu úpravu. Vždy je možné nájsť lepšie znenie a vždy je možné vychytať určité muchy, ktoré v zákone sú. Ja chcem povedať, že obchodné reťazce by privítali, keby došlo k dohode naprieč koalíciou a opozíciou, aby tu bola stabilná legislatíva. Pri prijímaní tohto zákona som mal niekoľko rokovaní aj so zástupcami COOP Jednota, aj so zástupcami TESCO. Naposledy ma navštívili najvyšší predstavitelia TESCO Slovensko, aby sa rozprávali o zákone o obchodných reťazcoch. Na moje prekvapenie, lebo tak mňa považujú za odporcu obchodných reťazcov. To nie je pravda. A oni mi hovoria, že my vieme, o čo vám ide. Ide vám o to, aby boli korektné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinách. Áno, o to mi ide a sú ochotní rokovať. Bavili sme sa o mnohých otázkach. Napríklad aj o tom, akým spôsobom zvýšiť podiel domáceho ovocia a zeleniny na pultoch veľkých obchodných reťazcoch. Bohužiaľ, táto výroba bola zlikvidovaná, to znamená, je treba nájsť najprv dopytovú cestu, aby došlo k dopytu, a to bude znamenať aj tlak na to, aby sa aj tie potraviny na Slovensku znovu začali vyrábať, a tá cesta od vytvorenia dopytu až po naštartovanie výroby niečo trvá a bude to stáť aj nemálo peňazí.

    Takisto za krátku dobu, 7. apríla, by som mal mať pracovné raňajky s najvyššími predstaviteľmi TESCO z materskej krajiny, z Anglicka, ktorí chcú rokovať o tomto zákone. Chcú, aby mali stabilnú legislatívu, aby presne vedeli, aké podmienky budú platiť, či bude taká koalícia, alebo onaká koalícia. Je jasné, že vy sami budete musieť prijať nejakú inú legislatívu, a je jasné, že ak dôjde k zmene koalície, že znovu sa bude tento problém znovu riešiť a nerobí to dobre ani pre obchodné reťazce, ak je nestabilné prostredie. To znamená, že len politické zrušenie zákona ako také neprináša ani stabilitu ani pre obchodníkov, a myslím si, že nie je to ani v záujme spotrebiteľa.

    Bohužiaľ, tá diskusia neprebehla ani na úrovni všetkých samosprávnych organizácií, čo si myslím, že je na škodu veci ako takej. Deklarovali ste vo svojom vystúpení a myslím si, že aj pán poslanec Chren povedal, že pripravujete rôzne propagácie podpory slovenských výrobkov. Áno, to je cesta a vysoko to vítam. Myslím si, že Slovensko má veľký deficit práve v tom, aby sme viac vychovávali ľudí k vlastenectvu, aby sme vysvetľovali už deťom od základnej školy, čo to znamená spotrebovávať domáce výrobky. Čo to znamená spotrebovávať domáce potraviny, že každú korunu, ktorú zaplatia za doma vyrobený výrobok, sa im ešte vráti v ďalšom zhodnotení povedzme cez služby poskytované štátom, že to tvorí zamestnanosť a čím bude viac pracovných miest na Slovensku, tým bude vyššia životná úroveň všetkých občanov na Slovensku.

    Áno, na Slovensku sme v plienkach v otázke uvedomovania si výhod uprednostňovania domácich výrobkov pred dovozovými. Je to spôsobené aj finančnou situáciou občanov, ale myslím si, že ale aj osveta v tejto oblasti by mohla urobiť veľa a už osveta už od základných škôl. Plne vám v tom držím palce a budem vás podporovať všetkými prostriedkami, aby ste takúto osvetu robili a aby sa zavádzali rôzne programy kontroly kvality, programy kvality a tak ďalej. Toto určite pomôže spotrebe domácich výrobkov, ale nemyslím si, že to pohne svedomím veľkých obchodných reťazcov, ktoré sú v dominantnom postavení, aby si neuplatňovali mimoriadny zisk alebo veľký zisk, ktorý im toto ich postavenie zabezpečuje.

    Čiže, ctené dámy a páni, bol by som rád, keby vám viacej záležalo, ležal na srdci osud Slovenska ako možno rating obchodných reťazcov. Pán minister, rating obchodných reťazcov nie je to, čím by malo Slovensko žiť. Nie je to ani v záujme spracovateľov, poľnohospodárov, ale v prvom rade nie je to v záujme občanov.

    Preto vás chcem, ctené dámy a páni, poprosiť, aby ste zvážili svoje rozhodnutie a tento krok prehodnotili.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Záhumenský, ja vám chcem poďakovať za obsiahly exkurz do problematiky tohto zákona a myslím si, že napriek tomu, že ten rozsah bol značný, je to užitočné, aby aj poslanci, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, sa dostali do obrazu, ale aby aj verejnosť, ktorá sleduje vystúpenia z parlamentu, vedela, o čom tento zákon je.

    Ak dovolíte, ja by som nadviazal na vaše slová a chcel by som sa týmto spôsobom alebo rozšíriť tie vaše slová o otázku na pána ministra, ktorý je pri rokovaní o tomto zákone na výbore povedal, že v zásade nevie, koľko bolo vykonaných kontrol v uplynulom období, aký bol výsledok. To sa mi zdá, že ak ideme rušiť zákon bez nejakej analýzy, zdá sa mi to ako neprístojné, pokiaľ to nemá byť iba holý politický akt, že všetko, čo prijala predchádzajúca vládna garnitúra, je zlé a treba to zrušiť.

    Ja osobne si myslím, že riešenie, ktoré bolo prezentované u nás na výbore v podobe nahradenia zákona etickým kódexom, ktorý je nevynútiteľný a aj tým, že v zákone záväznosť etického kódexu bola zavedená a zrušením zákona sa zruší aj jeho záväznosť, je to riešenie, ktoré je niekde mimo reality.

    Vy ste, pán poslanec, povedali vo svojom vystúpení, že pre obchod tento krok znamená nestabilné prostredie, lebo či chceme, alebo nechceme, musí byť prijatý nový zákon, o ktorom nikto nevie, ako bude vyzerať a v zásade môže byť pre všetky strany horší. Ja chcem odkázať poľnohospodárom a potravinárom, že ich príjmy sa budú vplyvom odstránenia tohto zákona znižovať, náklady vplyvom radu opatrení rásť a toto, ak by niekto nevedel, ako sa na Slovensku volá, tak toto sa volá zlepšovanie podnikateľského prostredia.

  • Ďakujem. Pán kolega, váš nekonečný prejav mi pripomenul tú takú socialistickú éru, keď sa dlhé hodiny rečnilo o tom, ako všelijakými príkazmi, zákazmi, nariadeniami vylepšíme ekonomiku a dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Samozrejme, nič sa nepodarilo. Vieme, jak to dopadlo, lebo sa ani nedalo.

    Ja som si bol pozrieť v jednom reťazci, v jednom z najväčších supermarket(supermaketov), ako to vyzerá so slovenskými výrobkami. Myslím si, že som dobre hľadal a nenašiel som ani jediný slovenský výrobok. Ale aj prečo? Keď oni si môžu z celej Európy alebo sveta doviezť bez nejakých obmedzení, nariadení vášho zákona výrobky a urobiť si zmluvy, aké chcú, s tisícmi odberateľov, cudzí, prečo by vozili naše výrobky? Keď oni majú na 90 % ústredne, ktoré robia zmluvy v zahraničí, konkrétne väčšinou v Prahe. A tam tieto zákony, ktoré vy ste prijali, neplatia a tam si môžu urobiť zmluvu, akú chcú, a potom už si to len medzi sebou doviezť, prečo by sa podriaďovali takémuto zákonu.

    Nehnevajte sa, ale ja by som tento zákon, pán kolega, čo vy ste prijali, nazval veľmi trefne: "zákon na čistenie slovenských obchodov od slovenských výrobkov". Lebo jeho úlohou nebolo nič iné, len sťažiť našim dodávateľom ich vzťahy oproti zahraničným, lebo nič z toho neplatí, keď sa zmluvy uzavrú so zahraničným dovozcom v centrále v zahraničí obchodu a oni si to dovezú. Choďte si skutočne pozrieť výsledok vášho zákona a hľadajte slovenský výrobok...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec...

  • Prepáčte mi. Pán poslanec Podmanický, prosím vás, nevykrikujte bez mikrofónu. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán Ondruš, veď nič vám nebránilo sa prihlásiť do faktickej poznámky, tak pokiaľ...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Ondruš, pokiaľ nebudeme dodržiavať pravidlá, to, predpokladám, pochopíte aj vy, tak nebude to tu dobre fungovať, tak prosím vás o to, aby ste bez mikrofónu nehovorili. Ďakujem pekne.

    A pani poslankyňa Košútová s novým časom, nech sa páči.

  • Ešte raz ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec, máte pravdu. Možno preto, že sa zákon stal vykonateľný, treba ho rýchlo zrušiť. Odhalilo by sa totiž v plnej miere, koľko, kto, ako prerozdeľuje, aby bolo jasné, komu aká marža zostáva. Zákon nereguloval zisk ani marže, len by ich bol objasnil. A o to tu dnes asi nikto nemá záujem.

    Ďakujem vám za vaše vystúpenie a myslím si, že mnohí nemali ani tušenia, ako to v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi chodí. Ak vás vypočuli, možno sa im aspoň trošku objasnilo.

    A celkom na záver, keďže je dneska Mariána, dovoľte mi, aby som vám zablahoželala k meninám, ale blahoželám aj všetkým Mariánom, ktorí sa v tejto sále zúčastňujú rokovania.

    Ďakujem.

  • Tak k blahoželaniu sa pripája aj predsedajúci.

    A slovo má pán poslanec Droba.

  • Ja tiež blahoželám všetkým Mariánom aj vám, pán Záhumenský. Škoda, že ten prejav včera bol až taký dlhý, lebo ja som viac-menej stratil celkom niť, teraz ráno už som sa do toho až tak nedostal. Asi základná vec, ktorú chcem povedať, je, že oceňujem, že sa tej problematike venujete, vyzerá, že jej rozumiete do hĺbky. Dokonca musím povedať, že mnohé z vecí, ktoré ste včera pomenovali takým dlhým výpočtom vecí alebo krokov, ktoré podnikajú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom hlavne, niekedy voči zákazníkom, tak s mnohými z nich súhlasím, áno, naozaj je to tak. A myslím si, že toto by malo byť omnoho tvrdšie postihované, dajme tomu tie predátorské cenové praktiky a podobne.

    Na druhej strane ale chcem povedať, že z tohto dlhého zoznamu a výpočtu, ktorý ste včera uviedli, si myslím, že váš zákon vyriešil pramálo. Takže krok jedna je zrušiť ten zákon, krok dva by, samozrejme, malo byť prijať taký zákon, ktorý odstráni hlavne nespravodlivosti voči slovenským dodávateľom. Regulácia by sa mala zameriavať primárne na otázky hygieny v obchodných reťazcoch, na otázky pracovného práva a už spomínané predátorské cenové praktiky, avšak nemala by zásadne zasahovať do podnikania.

    Postavenie slovenských dodávateľov považujem, samozrejme, za veľmi dôležité, takisto sa rád budem pozerať na to, aké percento slovenských výrobkov sa nachádza na pultoch obchodných reťazcov. Ale viem, že sú slovenskí výrobcovia, ktorí jednoducho dokázali zvládnuť ten boj a aj napriek tomu, že mali omnoho menšiu ekonómiu rozsahu, tak sa im podarilo presadiť sa v reťazcoch a dnes sa ich výrobky predávajú aj v okolitých krajinách, hlavne vo V4.

    Reťazce majú medzi sebou konkurenčné prostredie, navzájom sa bijú, ja si myslím, že samoregulácia mnohé z tých problémov vyrieši. A regulujme naozaj iba tam, kde jednoducho tí dodávatelia sú v nevýhode.

    Ďakujem za pozornosť. A ešte raz vám ďakujem za veľmi fundovaný príspevok.

  • Pán poslanec Záhumenský reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za všetkých Mariánov k blahoželaniu k meninám.

    Takisto by som chcel pár slov k pánovi poslancovi Kužmovi. Pán poslanec, vy máte predstavu tú, že najlepšie je nehovoriť o problémoch ako takých, ak sa definujú problémy a rozdiskutujú, čo nechcete, tak proti tomu hovoríte, že to je socialistická éra. Najradšej máte, ak sa politicky zruší to, čo určitým spôsobom by malo regulovať vzťahy, najradšej by ste zrušili Zákonník práce, nech si pracovník dohodne so zamestnávateľom na voľnom trhu podmienky, za akých bude pracovať, to je jedno, že je úplne v inom postavení, ako je zamestnávateľ, to isté platí od dodávateľa potravín k obchodnému reťazcu. Ak chcete hovoriť o tom, prečo ste nenašli slovenské výrobky, tak na to vám odpoviem, keď sa prihlásim ústne do rozpravy, lebo na to dve minúty, bohužiaľ, nestačia.

    Pán poslanec Droba, chcel by som poďakovať za ocenenie, že ste pochopili, že mnohé praktiky sú skutočne neprijateľné. Ak hovoríte, že zákon vyriešil pramálo, bohužiaľ, tento zákon vykonateľný sa stal až po poslednom prijatí, to znamená platnosti od 1. mája 2010. Vy ste už v júni ako koalícia oznámili obchodným reťazcom, že tento zákon nebudete kontrolovať, že ho nemusia dodržiavať napriek tomu, že dodneska platí, tak povedať, že nepriniesol svoje ovocie, tak tento zákon nedostal žiadnu šancu, aby mohol preukázať svoju silu, lebo v tejto podobe, ako je dneska prijatý, je skutočne účinný a je vykonateľný, kontrolovateľný, sankcionovateľný, len musí exekúcia chcieť tento zákon používať.

    Ďakujem.

  • Tak to boli písomne prihlásení rečníci, no a teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Piati rečníci. Pán poslanec Ondruš, pán poslanec Podmanický, nič? Mali by ste príležitosť dosýta. Takže piati rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemné dobré ráno, skôr ako začnem s tým, čo som si pripravila do rozpravy, pripájam sa ku gratulantom, pán kolega Záhumenský, a využijem tento priestor, aj aby som zareagovala na vaše vystúpenie.

    Kolega, zhodneme sa v tom, že obchodné správanie sa obchodných reťazcov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, poviem to diplomaticky, nie je slušné. Máte úplnú pravdu v tom, ako vypočítavate obchodné praktiky, ktoré reťazce používajú. Hovorili ste dlho o týchto praktikách a potrebovali by ste ešte oveľa viac času, aby ste ich obsiahli aspoň väčšinu. Len viete, to je ako s dračími hlavami, jednu zotnete a tri ďalšie narastú. A vy ste povedali to A, hovorili ste o praktikách, ale ste nepovedali B, nepovedali ste to, čo my už od roku 2003 počas diskusií o obchodných reťazcoch týmto zákonom vyčítame. A to, že nedokážu eliminovať tento druh správania obchodných reťazcov. A zhodneme sa, je to správanie ako na dobytom území. Povedzte mi, pán kolega, načo je dobrý zákon, ktorý nefunguje? Tak ho jednoducho vyhoďme z právneho poriadku.

    Ale situácia nie je ani taká čiernobiela alebo taká plochá, ako to včera vyznelo z vystúpenia kolegu Chrena. V tejto poslaneckej snemovni o probléme s obchodnými praktikami reťazcov diskutujeme už od roku 2003. Počas diskusií padali aj silné slová, silné vyhlásenia, jedni vraj bojujú za slovenských poľnohospodárov, prvovýrobcov a potravinárov, tí druhí vraj obhajujú obchodné reťazce. Ale, dámy a páni, jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. To je najslabší článok tohto reťazca a je to jasné aj z právnych krokov a právnych noriem, ktoré prijíma Európska únia, ktorá chráni práva spotrebiteľa. On je rozhodujúcim prvkom v súboji a v konečnom dôsledku sa spotrebiteľ rozhoduje podľa obľúbenosti, podľa kvality, ceny, podľa tradície o tom, čo si kúpi. A spotrebiteľ podľa môjho názoru je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Pretože v dôsledku konkurencie aj medzi reťazcami platí - nižšie ceny. To, na čí úkor sú tie nižšie ceny, to už je druhá otázka.

    O záujmoch a potrebách spotrebiteľa by sme mali hovoriť v prvom rade, pretože aj obchodníci, aj výrobcovia sú tu v prvom rade pre zákazníkov a naším základným záujmom, záujmom zákonodarcov slovenského parlamentu je presadiť, aby sa na pulty dostávali zdravé a nefalšované potraviny.

    Dámy a páni, je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, takto dlho sa tento zákon nazýva, je tento zákon takou normou, ktorá spĺňa zadefinovaný účel? Priznám sa, neviem skutočne, prešiel krátky čas, aby sme mohli vyhodnotiť účinky tohto konkrétneho zákona.

    Na našom stretnutí s predstaviteľmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory jej predstavitelia tvrdili, že máme dať šancu tomuto zákonu, že on bude fungovať. Len, viete, mali sme tu aj iné zákony, ktoré mali chrániť slovenských výrobcov a dodávateľov, pán kolega Chren ich včera tu, myslím si, že podrobne uviedol, od roku 2003 platil poslanecký návrh kolegov zo SMER-u, za Ficovej vlády tu boli ďalšie dva zákony v roku 2008 a 2010 a bol to stále ten istý príbeh. Deklarovanie toho, čo sa nesmie, čo je zakázané, taxatívne sa vymenovali zakázané praktiky, určili sa splatnosti faktúr, ale zákon nebol vymožiteľný. A my sme vždy upozorňovali na negatívne účinky tohto zákona, a to, že zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov, do zmluvných vzťahov, že zákon chráni vybranú skupinu podnikateľov, čím diskriminuje iné skupiny, že zákon v konečnom dôsledku oslabuje tých, ktorých má chrániť, že jedným z dôsledkov prijatia zákona môže byť aj vytlačenie slovenských výrobkov z pultov v týchto obchodných reťazcoch a v konečnom dôsledku, že zákon je nevykonateľný. Povedzte mi, kto bude podnikať právne kroky voči niekomu, s kým má potom uzatvoriť obchodnú zmluvu? No nikto so zdravým rozumom.

    Dámy a páni, jedno viem určite, že od roku 2006 do dnešných dní narástlo saldo obchodnej bilancie z 500 mil. na takmer na miliardu eur. Koľko z toho môžeme pripísať slabej konkurencieschopnosti výrobcov, koľko obchodnej politike reťazcov a koľko tichému škodeniu tohto ochranárskeho zákona?

    Nechcem a ani sa nejdem zastávať obchodných reťazcov, problém tu je a problém je veľký, stále je to o tom istom: exkluzívne postavenie národných a nadnárodných korporácií, obrovská, obrovská sila a rozmery predajných pultov určujú, kto predávať bude a kto nie, a za akú cenu a za aké zľavy a pri akých akciách. A komu sa podmienky nepáčia, môže ísť, môže si hľadať predajné miesto, kde chce. Mnohé centrály obchodných reťazcov sa presunuli do Prahy a vyjednávajú mimo dosahu pôsobnosti slovenského práva. V prvom rade podľa môjho názoru sa ale s touto legislatívou začalo neskoro, keď už tu reťazce boli, boli etablované a boli už vytvorené základné podmienky fungovania obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi a až keď problémy sa stali také vypuklé, že začali ohrozovať domácich výrobcov.

    Je pravda, že napriek tomu, že sústavne sme v právnom poriadku od roku 2003 mali zákon proti zneužívaniu sily reťazcov, faktický stav bol, že kto chcel svoj tovar dostať na predajné pulty, musel strpieť zalistovacie poplatky, dlhé doby splatnosti faktúr vrátane lehoty, počas ktorej dodávateľ nesmel penalizovať omeškané platby. Ďalej poplatky za umiestnenie v pulte, prenesenie sankcií na dodávateľa, bonusy, storná, poplatky aj dva roky dozadu a ďalšie a ďalšie. Skutočne kreativita právnických oddelení obchodných reťazcov je ďaleko väčšia ako našej legislatívy.

    Čo s tým? Je to už nielen problémom nových členských štátov Európskej únie, ale už aj tých starých, pôvodnej pätnástky. Napríklad Francúzi, kolega hovoril o francúzskom práve ako o svetlom príklade, ale musíme uznať, že ani Francúzom tá legislatíva príliš nefunguje a problém je už na stole aj Európskej komisie. Zodpovedná komisárka v predposlednej komisii cestovala po jednotlivých členských štátoch, mapovala situáciu a pripravovala reguláciu obchodných praktík. Nuž, ale pýtam sa, dámy a páni, ako to zmestíme do jednej z prioritných politík Európskej únie, a to ochrany voľnosti hospodárskej súťaže?

    Súhlasím aj s tými názormi, že musíme nájsť mechanizmy, ktoré účinne zabránia monopolistickým manierom veľkých obchodníkov, lebo to sú monopolistické maniere, a od nich sa už naučili aj majitelia menších obchodných sietí týmto praktikám. Ja som sa osobne dokonca stretla už aj s tým, že množstevné zľavy si vyžadujú napríklad materské školy.

    No, nuž kráčajú s dobou, ale čo s tým?

    Myslím si, že zákonmi nedokážeme prinútiť obchodníkov k zvyšovaniu podielu slovenského tovaru, ani slovenských zákazníkov, aby kupovali slovenské výrobky. Ale my by sme mohli vyžadovať, aby sa dôsledne dodržiavali tie zákony, ktoré máme: ustanovenia ochrany hospodárskej súťaže o nekalých obchodných praktikách a kľúčové, kľúčové je nájsť arbitra, ktorý bude kontrolu robiť miesto dodávateľov, niečo ako verejný ombudsman slušných obchodných vzťahov, ale ktorý bude vybavený aj silnými kompetenciami, napríklad ako je subjekt Slovenskej obchodnej inšpekcie. Čiže kľúčová je kontrola.

    Keďže som poslankyňa vládnej koalície, hlasovala som za programové vyhlásenie vlády a nehlasovala som v treťom ani v štvrtom volebnom období za tieto ochranárske zákony, je logické a je konzistentné, že vládny návrh zákona podporím, ale očakávam od ministra hospodárstva, aj od ministra poľnohospodárstva konečne účinné opatrenia, ktoré zavedú slušnosť do dodávateľsko-odberateľských vzťahov. A, páni ministri, očakávam ich rýchlo.

    Dámy a páni, ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne. Dvaja poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem oceniť to, že uznávate, že ten nepomer medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcom je veľký. Že uznávate, že tých praktík je oveľa, oveľa viacej, ako som ich vymenoval. Ja tu mám zmluvu, videl som všetky zmluvy takmer so všetkými reťazcami a môžem vycitovať, koľko je tam všetkých tých praktík, je to na dve strany. Ale ak sa vám zdá byť, že názov zákona je dlhý, kľudne ste ho mohli skrátiť, mohli sme hovoriť o novele tohto zákona. A ak hovoríte, že tento zákon je nevykonateľný a že zákonom nie sme schopní obmedziť dominantné postavenie, nielen dominantné postavenie, ale hlavne zneužívanie dominantného postavenia, k čomu tento zákon má slúžiť, tak skúsenosti zo zahraničia hovoria, že jedine účinná legislatíva dokáže narovnať tieto vzťahy. Jedine účinná legislatíva. A to, že tento zákon je tu dlho a že nepreukázal svoju silu, nuž musím povedať, bohužiaľ, sa vždy podarilo lobistickým skupinám presadiť do zákona povedzme takú maličkosť, ako je ekonomická závislosť. Preukazovanie ekonomickej závislosti paralyzovalo účinnosť každého jedného zákona až do mája 2010. Od tohto momentu tento zákon sa stal vykonateľný, kontrolovateľný, ale vládna moc musí chcieť, exekutíva musí chcieť zákon využívať, zákon kontrolovať.

    Ak hovoríte a máte obavu, že kto z dodávateľov pôjde sa súdiť s jeho odberateľom, nuž máte pravdu, a preto tento zákon dával túto možnosť samosprávnym organizáciám, ktoré nie sú zaťažené vzťahmi navzájom, dával túto možnosť zväzom, profesným zväzom, obchodným zväzom, dával tú možnosť kontrolórovi, to je ministerstvo pôdohospodárstva, ktorý tento inštitút mohol využívať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mnohé, čo som chcela povedať, povedal už môj predrečník Marian Záhumenský, ja by som sa chcela len pripojiť a oceniť, pani kolegyňa, že ste dokázali priznať niektoré veci, ktoré sa v obchodných vzťahoch dejú. Ale je mi ľúto, že konštatovaním, že od roku 2003 nedokážeme upraviť zákon tak, aby bol vykonateľný alebo aby bol dobrý, tak ho teda zrušme, to považujem prinajmenšom za nelogické. Pretože vieme, aké obchodné vzťahy sú v obchodných reťazcoch, o tom sa vedelo už dávno, keď začali obchodné reťazce prenikať na Slovensko, aj keď začali pôsobiť. Len, bohužiaľ, až teraz sa podarilo ako tak spraviť zákon, ktorý by tieto vzťahy upravoval, a nedali sme mu skutočne ani šancu, aby sa mohol prejaviť, aby sa mohli prejaviť jeho účinky, a už ho jednoduchým politickým rozhodnutím rušíme.

    Váš argument, že si spotrebiteľ vyberie, áno, vyberie si, ale len z toho, čo sa mu dostane do ponuky. A tie slovenské výrobky jednoducho nemajú šancu, aby sa do tejto ponuky vôbec dostali. Takže treba zvážiť, čo, ako ďalej a skutočne treba tieto vzťahy upraviť, lebo pokiaľ sa budeme spoliehať len na etické kódexy, som o tom hlboko presvedčená, že jednoducho nebude ich nikto rešpektovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Chren sa prihlásil až po tom, ako bola uzavretá možnosť sa prihlásiť, čiže mrzí ma, po ďalšom rečníkovi.

    A teraz reaguje na faktické poznámky pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za uznanlivé slová.

    Rada by som nadviazala na takú symbiózu, na taký súhlasný postoj k tomu, čo sa deje v obchodnom, v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi.

    Pán kolega Záhumenský, zákon je účinný od mája 2010, viete mi povedať, koľko konaní začalo na základe tohto zákona? To by som rada vedela, však budete mať vystúpenie, budete mi môcť odpovedať.

    Súhlasím, najdôležitejšia je kontrola, lebo môžte mať aj 20 zákonov, keď sa nekontroluje ich dodržiavanie, vy ste včera vo svojom vystúpení hovorili, že vo Francúzku prebiehajú tieto spory na súdoch. Nepoznám do dôsledkov procesné poriadky slovenských súdov, ale neviem si predstaviť, že by súd ako dôkaz prijal napríklad vadnú zmluvu, kde by bolo začiernené meno toho odberateľa, ktorý je zmluvnou stranou, čiže neviem si predstaviť, že tade cesta vedie.

    Ale teda ponúkam vám priateľskú ruku v záujme slovenských výrobcov, navrhujem teda, vytvorme poslanci všetkých politických strán, ktoré sú členmi slovenského parlamentu v tomto volebnom období, vytvorme pracovnú skupinu, pripravme legislatívu, ktorú cez novelizáciu potravinárskeho zákona by sme ústavnou väčšinou dokázali prijať vo vzájomnej zhode s tým, že to skutočne po právnej aj po vecnej stránke dobre odkomunikujeme.

    A k pani kolegyni Košútovej, viete, všetko je pravda, ale zákonom nikdy nikoho nedonútite, aby na svoj obchodný pult zaradil slovenské výrobky, to jednoducho v moci zákona ani legislatívy nie je.

  • Pán poslanec Radošovský vystúpi ako ďalší rečník v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dalo sa očakávať, že téma obchodných reťazcov bude dlhšia a že vystúpenia, ktoré k nej budú, budú aj rozmanité, budú aj rozporuplné.

    Myslím si, že čo sa týka situácie v našich obchodoch a situácie následne v agropotravinárskom sektore, za veľa vecí si môžme sami. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to už pomaly ako papagáj, to znamená, že za to môže nešťastne urobená privatizácia, následne výpredaj slovenských podnikov zahraničným firmám, to znamená, že mnohé skončili tým, že uzatvorili svoje prevádzky, mnohé skončili v tlaku, keď sme dokázali potom urobiť ústupky takým veciam, ako je napríklad pasterizácia bryndze, pýchy slovenského mliekarstva, ktorú nám závideli iní, tak my sme z nej dokázali urobiť neškodný bezbakteriálny puding, napríklad.

    No, po takto zmachlanej privatizácii prišli na rad obchodné reťazce. Obchodné reťazce nás zaskočili a našli nás absolútne nepripravených. Nepripravené legislatívne prostredie, nepripraveného spotrebiteľa a nepripravených potravinárov, samozrejme, teda v tom myslím aj agropotravinársky komplex ako taký. Pamätám si na tie štatistiky z Hospodárskych novín, keď som videl bilancie jednotlivých obchodných reťazcov, keď som čítal články o rekordných tržbách na jednotku plochy predajnej, nikde nedosiahli také tržby ako na Slovensku. Nikde. A to zjavne ukazuje na to, že slovenský spotrebiteľ pachtil po takomto spôsobe nákupu, ale zároveň my sme dopustili takýto spôsob predaja a nákupu, pretože s tým súvisí jedna veľmi vážna situácia, ktorá bude mať dlhosiahle následky, že reklamné kampane, v ktorých cena sa stála jediným fetišom, vymyli absolútne mozog nášmu spotrebiteľovi. My v tejto chvíli musíme znova začať vychovávať domáceho spotrebiteľa. Nielen k tomu, aby si kupoval slovenské výrobky, samozrejme, musia byť kvalitné, ale aby vôbec rozlišoval to, čo kupuje. Pretože to, čo sa začalo v istých chvíľach, v istých dobách predávať v obchodných reťazcoch, bolo na hranici požívateľnosti, konzumovateľnosti a až na hranici mnohokrát ohrozenia zdravia.

    Ja som patril k tým, ktorí o obchodných reťazcoch nerozprávali, ja som im šiel rovno po krku ako štátny tajomník a viem, čo som všetko spravil, a nemienim to tu dneska vypočítavať ani vyrátavať, ale to, čo sa, čo sme dokázali spolu s Veterinárnou inšpekciou, nebolo týmto pánom jedno a dokázali sme jednoducho dosadiť aj, aj dotlačiť k predaju slovenských výrobkov. To znamená, že nie je pravda, všetko to, čo sa tu aj dneska povedalo. Ak chceli a boli dotlačení, predávali aj slovenské výrobky.

    Na druhú stranu mnohokrát a práve tu chýba inštitúcia, ktorá, ktorá mala zastrešiť potravinárov, a to je ich komora, ktorá mala rokovať a ktorá mala poukazovať veľmi ráznym a razantným spôsobom na praktiky a mala ísť do súdnych sporov namiesto tých spotrebiteľov, tých dodávateľov potravinárskych výrobkov, ktorí boli ohrození. Pretože oni, to je ako pani poslankyňa Tkáčová, nemohli do takéhoto sporu ísť, na to sú takéto inštitúcie, ako je komora, na to máme Protimonopolný úrad, ktorý máme v tejto chvíli, s prepáčením, na dve veci, tá druhá je na nič. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože Protimonopolný úrad v týchto veciach nekonal ani raz.

    Čiže mne z toho vychádza niekoľko úloh, ktoré je treba, aby boli vystavené, aby sme ich požadovali, tak ako to aj moja predrečníčka povedala, pre ministerstvo pôdohospodárstva, pre ministerstvo hospodárstva a sčasti aj pre ministerstvo zahraničia, ktoré v tejto chvíli prevzalo zodpovednosť za obchodné zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Pretože ani naši obchodní zástupcovia v zahraničí neurobili nič pre slovenských producentov, ktorých - je zaujímavé, že doma kvalitné potraviny sa nevedeli uplatniť, ale v zahraničí ich akceptovali a akceptujú a mnohokrát ich pod značkou iných výrobcov úspešne predávajú. Vieme o produkcii syrov kvalitných, aj talianskych typov, kadejakých, ktoré sú veľmi drahé, ale predávajú sa už u nás zabalené pod inými zahraničnými značkami.

    Čiže ministerskí si musia splniť úlohu voči sektorom, ale musíme začať aj s kampaňou pre výchovu, ktorá musí smerovať výchovou spotrebiteľa. Nie nadarmo sa v Nemecku volá ministerstvo, ktoré riadi sektor agropotravinárstva, tak sa volá ministerstvo ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, potravinárstva a tak ďalej. Ministerstvo ochrany spotrebiteľa. Odtadiaľ treba začať.

    Je zaujímavé, ako si s touto otázkou nedokázala vysporiadať "pružná" mašinéria Európskej únie, ktorá dokázala uregulovať krivosť banánov, dĺžku uhoriek, farbu rajčín a podobné hlúposti, ale doteraz si nedokázala poradiť s reguláciou obchodných reťazcov. Ja som o tejto téme začal hovoriť v 2003. roku na ministerskej rade, získal som súhlas všetkých prítomných a aj prísľub, že sa začne pripravovať legislatíva. Dneska je rok 2011. Pani komisárka, ktorá dlho pôsobila a ktorá, dovolím si povedať, že podľahla lobistickým tlakom, nespravila v tomto smere nič. Nič. Podieľala sa na deštrukcii poľnohospodárstva v nových členských krajinách. Na jeho diskriminácii a aj na diskriminácii slovenských výrobkov. Čiže tu treba takisto tlači na ministerských radách v Bruseli na to, aby sa táto legislatíva plošne v rámci Únie vytvorila a aby jednoducho bola funkčná.

    Po prísľube, ktorý som dostal včera pri rokovaní s ministrom hospodárstva, keď prvým krokom bude príprava samoregulačných opatrení, ktoré vlastne by mali prijať obchodníci, beriem, nehovorím, že ste ma presvedčili, ale beriem tento argument, dávame tu šancu, ale na druhú stranu beriem aj váš prísľub - a v tejto chvíli to tu opakujem ako druhý v poradí -, že ak toto nebude fungovať, musíme prijať ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú ozaj potom tvrdo regulovať po vzore ostatných krajín.

    Som rád, že tu vo faktickej pán poslanec Droba spomenul aj taký rozmer obchodných reťazcov, ako je kultúra pracovných, pracovnoprávnych vzťahov. Ja som sa veľakrát pýtal predavačiek a predavačov, po prvé koľko zarábajú, sú na úrovni minimálnych miezd, to po prvé. A po druhé na spôsob, akým sa organizuje doba, otváracie hodiny. A keď matky nevideli svoje deti a svojich manželov týždeň, tak vidím, že kdesi je problém. Včera som len trošku povedal a moji kolegovia zo SaS zareagovali veľmi príkro, keď som povedal, že na Slovensku by bolo treba obmedziť aj otváracie doby obchodných reťazcov a nedele v tomto smere vymedziť pre, aby sa ľudia mohli venovať rodinám. Nebolo to prijaté so súhlasom ani s nadšením, ale sú štáty v Európskej únii, ktoré sa s týmto bez problémov vysporiadali. Bezproblémovo sa vysporiadali a sú liberálnejší, ako je Slovensko v tejto chvíli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Radošovský, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, lebo si v plnom rozsahu potvrdil to, o čom som tu hovoril včera, o čom hovorím dneska, že tento problém, ktorý tu je, a to, čo som povedal, že si myslím, že si to uvedomuje aj vládna koalícia a treba ho riešiť, si v plnom rozsahu odhalil, že áno, treba tento problém riešiť. Ale riešením nie je zrušenie zákona. Privítal by som, keby ste pri rušení zákona predkladali lepšiu alternatívu, keby ste čosi povedali, takýmto spôsobom to chceme robiť. Lebo sám ste povedali, že samoregulácia nefunguje. A fungovať nebude, aj keď ju znovu zavedieme. A ak budete očakávať, že vaša vláda prijme v krátkej dobe nejaké účinné opatrenie, tak je úsmevné si to myslieť, keď dneska s veľkou horlivosťou tento zákon rušíte.

    Veľmi presne ste poukázali nielen na praktiky, ale aj na to, prečo nie sú vlastne na slovenských pultoch slovenské výrobky. Tento zákon nijakým spôsobom nemal zabezpečiť to, aby na pultoch boli domáce výrobky. Tento zákon ale mal zabezpečiť korektnosť obchodných vzťahov, ktoré by zamedzovalo likvidáciu slovenských výrobcov. A myslím si, že sa môžeme na tom zhodnúť, ak nájdeme spoločnú reč, akým spôsobom vytvoriť naprieč politickým spektrom rozumnú reguláciu, aby nebolo možné zneužívať dominantné postavenie. Tento zákon nič iné nerieši. A pokiaľ by mu bola daná šanca a pokiaľ by ste ho nechali pôsobiť a využívali inštitúty tohto zákona, ktoré bude nutné neustále novelizovať.

    Aj v zahraničí ten zákon, vo Francúzsku veľakrát novelizovali, lebo obchodné reťazce sú kreatívne, tak ako ste veľakrát povedali, sú kreatívne a obchádzajú a stále hľadajú nové a nové praktiky, akým spôsobom obísť ustanovenia zákona. Preto sú nutné novelizácie. A treba na to reagovať.

    Ďakujem.

  • Áno, a faktická poznámka je na rečníka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem len fakticky poznamenať, že naozaj všetci rečníci potvrdzujú presne to, čo sa hovorí aj v predkladacej správe. Osem rokov máme zákony, ktoré sa snažia regulovať tento vzťah, a osem rokov žiaden z týchto zákonov nefungoval.

    Pán Záhumenský tiež priznal vo vystúpení na výbore aj v rozprave, že tento zákon, ktorý rušíme, mal jeden jediný účinok. Zrušil síce zadné marže a stransparentnil trošku cenotvorbu, ale na druhej strane viedol k zníženiu cien, a teda k nižším tržbám pre prvovýrobcov. Ak je to, čo chcel dosiahnuť, fajn. Ja len fakticky chcem doplniť, od roku 2008, ako platili predchádzajúci zákon a tento zákon, absolútne neboli využité. Celkovo bolo podaných presne osem podnetov na porušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a všetkých týchto osem podnetov podali hypermarkety, resp. obchodné reťazce samotné. Ani jeden z podnetov nepodali potravinári alebo dodávatelia, všetko bolo využívané len na konkurenčný boj medzi obchodnými reťazcami samotnými. Takto fungoval tento zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, budem reagovať len na vašu poslednú poznámku o tom, že by bolo fajn pristúpiť k obmedzeniu otváracích hodín a že mnohé krajiny sa s tým v pohode vysporiadali. No možno sa s tým vysporiadali, ale stretnite Rakúšana alebo Nemca, povie vám, že veľa nám toho na Slovensku naozaj nezávidia, ale možnosť denne nakupovať, mať denne otvorené obchody, to by s nami určite menili. Ďakujem pekne.

  • Bola mi sympatická, pán poslanec, aj istá kritika Európskej únie, ktorá okrem iného zlikvidovala kvalitné slovenské technické potravinové normy. Správne ste postrehli, že Európska únia sa zaujíma o mnohé technické detaily, ale predovšetkým faktom je, že sme ustupovali aj za vašich bývalých vlád tlaku Európskej únie v tom, aby mohli importovať predovšetkým ich potravinári na Slovensko ich menej kvalitné výrobky.

    Po dvadsiatich rokoch na druhej strane s nadšením počúvam konečne volania po kúpe slovenských výrobkov. S touto kampaňou prišla Slovenská národná strana, ak si pamätáte, ešte v roku 1991 a teraz mi a teraz mi chýba (reakcia z pléna), teraz mi chýba možno tlak na vládu, pán koaličný poslanec, aby vláda cez niektoré ministerstvo urobila takúto kampaň pre občanov, aby sme nemuseli riešiť naozaj veci len v zákonoch, ale aj cez správanie sa spotrebiteľov.

    Mám tu zaujímavé grafy, ale asi nebudem stíhať v časovom limite, ale dokazujú napríklad od roku 2006 do roku 2009 nárast importu v sektore masla z 34 na 53 % dovozu a syrov z 38 na 58 % - len za tri roky. Toto sú alarmujúce čísla. A našou úlohou je teraz asi sa pýtať, či môže za to zákon alebo či zákon dokáže upraviť aj takéto správanie spotrebiteľov.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som pánu poslancovi poďakovať za vecné, odborné a nie konfrontačné vystúpenie. Jasne ukázal, že ak zákony sa prijímajú a aj tento zákon bol prijatý politicky a nie vecne, vyvoláva účinnosť alebo neúčinnosť.

    Na druhej strane chcem povedať, že jeho zrušením nič nezmeníme, a preto by bolo dobré, tak ako tu zaznelo vo vystúpeniach, vyčkať s jeho zrušením do predloženia objektívnej novej normy, ktorá stanoví jasné pravidlá aj s možnými sankciami. Čiže čo vyriešime tým, ak zrušíme zákon a čo získame tým, ak zrušíme zákon, ak tu - a myslím si, že v tej diskusii už zaznelo - sa pripravuje novela, ktorou alebo nový zákon, ktorý by ovplyvnil toto vzájomné správanie.

    Čiže legislatíva by mala byť, a preto si myslím, že bolo by treba počkať jeden alebo dva mesiace a pripraviť takú legislatívu do Národnej rady, že jednu zlú zrušíme, ak je zlá, a pripravíme objektívnejšiu.

    A zároveň sa chcem poďakovať pánu poslancovi aj za otvorenie širšej témy a na rozdiel od niektorých kolegov si myslím, že téma nepredávania v hypermarketoch jedného dňa je témou nie preto, aby sme my mohli chodiť kupovať každý deň, ale aby aj tí, ktorí tam musia pre nás pracovať, mali možnosť, tak ako my, oddychovať a mať voľný čas. Preto si myslím, že aj toto je jedna z tém, ktorými by sme sa mali venovať ľuďom, ktorí v tých hypermarketoch pôsobia.

  • Ďakujem. No, vážený pán poslanec, naozaj oceňujem vašu určite úprimnú snahu o dobro občanov. Je skutočne zaujímavé, ale nedá mi zareagovať na tú otváraciu dobu - aj keď nepriamo to bude vlastne aj na predrečníčku moju - a jej reguláciu s tým, s reguláciou otváracej doby ja osobne nikdy nemôžem súhlasiť, pretože nikto a nič nebráni človeku venovať sa svojej rodine napriek tomu, že sú tie obchody otvorené.

    A možno vám išlo o zamestnancov týchto otvorených reťazcov, teda najmä o to, aby nepracovali cez víkend alebo jeden deň do týždňa, ale ako k tomu potom prídu ďalšie profesie? Napríklad môžeme regulovať pracovnú dobu hasičov alebo lekárov, pracovníkov elektrární a všetkých ďalších ľudí, ktorí sú v službe a strážia našu bezpečnosť alebo verejné služby, pretože ani oni cez víkend sa nemôžu venovať rodine.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím kľud v miestnosti a keby ste venovali pozornosť pánovi poslancovi Radošovskému.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne o pätnásť sekúnd straty, ale dobre, kolegovia.

  • Máte čas úplne od nuly, pozrite.

  • Pani poslankyňa Kiššová, ak denné predaje, ktoré u nás, uuu, chýbajú Rakúšanom, znamenajú to, že dvojmiliónová Viedeň vyhodí dvojdňového chleba toľko, koľko Gratz spotrebuje denne, tak potom sú Rakúšania tiež takí chudáci ako my, keď si nevedia urobiť nákup, ktorý je prináležiaci ich dennej spotrebe, a takisto potom majú problém asi s kvalitou, keď dvojdňový chlieb musia vyhodiť ako nepožívateľný.

    Čo sa týka podpory predaja. Bolo už niekoľko aktivít, ktoré smerovali k podpore predaja. Jednou z nich, a výraznou, bolo zavedenie značky kvality "SK kvalita". Len je problémom, keď každý nový minister si myslí, že to predchádzajúce riešenie bolo hlúpe a to jeho riešenie je múdrejšie. Namiesto toho, aby sa držala jedna lajna, tak ako sa drží v ostatných členských krajinách napríklad Európskej únie. Rakúšania, Nemci, Francúzi, všetci majú svoje značky a jednoducho držia si svoju líniu dlhé, dlhé roky, a to je to, čo vychováva spotrebiteľa. Pozerajme sa na spotrebiteľa, nie na politikov.

    Pán Kalist, je to veľmi zjednodušený pohľad, tak ako je váš pohľad veľmi zjednodušený na legalizáciu napríklad marihuany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Muránsky.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil v rozprave o zákone o zrušení neprimeraných podmienok v obchodných reťazcoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru.

    Vystupujem nerád v tejto diskusii, musím to povedať dopredu, pretože som si naozaj vedomý toho, že je určitá klauzulka v programovom vyhlásení vlády, ktorá hovorí o tom, že vláda bude sa snažiť o zrušenie niektorých regulatívnych a trh deformovaných opatreniach, ktoré boli zavedené v minulej vláde, ale dovoľte mi povedať, že nemohol by som byť ani poslancom ďalej, pokiaľ by som v diskusii, ktorá sa týka tohto opatrenia alebo tohto legislatívneho návrhu na zrušenie tohto zákona bez akejkoľvek náhrady, nevystúpil.

    Chcem povedať, že, v prvom rade, že dopady tohto zákona ešte nie je možné hodnotiť, pretože tento zákon prakticky mohol byť vykonateľný až za vlády, ktorá nastúpila po novom volebnom období, to znamená za vlády, ktorej som aj ja členom a ktorej som aj ja vládnym poslancom. A takáto analýza dopadov odberateľsko-dodávateľských vzťahov v súčasnosti neexistuje. Keby bol tento zákon tak bezzubý, ako hovorí navrhovateľ, no tak v tom prípade by nebol taký tlak niektorých skupín Zväzu obchodu na jeho zrušenie. Ten zákon má síce mladé zuby, ale zuby má.

    Musím to naozaj nerád konštatovať, ale musím to konštatovať. Chcem hovoriť aj o takzvaných dobrovoľných dohodách. Ja hovorím o nedobrovoľne dobrovoľných dohodách, ktoré sú medzi odberateľmi a dodávateľmi. Prosím vás, súčasný zákon v § 4 o neprimeraných podmienkach, o ktorých vlastne tento zákon je, o neprimeraných podmienkach a ich kontrole hovorí napríklad, že "neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie dodávateľa za jeho zaradenie do registra dodávateľov, časovo obmedzené umiestnenie tovaru, realizácia obchodnej propagácie odberateľa, zvýšený predaj tovaru dodávateľa, spotrebiteľský trhový prieskum vykonávaný odberateľom" a tak ďalej.

    Čo myslíte, prečo tieto veci sú v tomto zákone, ktorý bol prijatý za minulého volebného obdobia? No preto, lebo tieto neprimerané podmienky naozaj existujú. Ony sú. Ony sú medzi odberateľom a dodávateľom a dodávateľ núti, núti tých, ktorí dodávajú, aby tieto, takéto podmienky podpisoval v zmluve. Preto to je. A preto to je postihnuté aj v tomto zákone. Či on je bezzubý, alebo má mladé zuby, alebo vyzretejšie zuby, to je druhá vec. Bohužiaľ, tieto veci naďalej existujú.

    Nadnárodné obchodné systémy ovládajú v súčasnosti rozhodujúcu časť maloobchodu s potravinami a jednoducho majú okolo 80 % veškerého trhu, ktorý existuje, kde potraviny sa dodávajú. A v takýchto podmienkach sa jednoducho tieto obchodné reťazce správajú ako monopol. To slovíčko "ako" je veľmi dôležité, pretože nedá sa dokázať monopol, ale je to ako monopol. A, bohužiaľ, je to tak.

    A z hľadiska toho, že nahradiť tento zákon len nejakým etickým, hovorím už doteraz dopredu, nevykonateľným etickým kódexom, no tak to je, prosím vás, logický nezmysel. Jednoducho bez zákonnej úpravy, a to nielen u nás, všade na svete, aj v tom vyspelejšom, ako sme my, jednoducho to nie je možné.

    Z tohto dôvodu, z tohto dôvodu, aký je stav dneska medzi dodávateľmi - a hovorím a podotýkam - nie slovenskými, všetkými dodávateľmi na Slovensku, to není o slovenských len potravinách, slovenských potravinároch, slovenských poľnohospodároch, a teda dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi, ktoré existujú v týchto podmienkach, aké existujú na Slovensku, teda ja tento zákon podporiť, alebo zrušenie tohto zákona, tohto opatrenia ako nemôžem a ani zrušenie tohto zákona nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Ďurkovský.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, keď počúvam túto diskusiu, tak vystúpili ste viacerí, ktorí ste poukázali na pozitíva, negatíva, skôr na negatíva, a zašli ste do oblastí, ktoré podľa môjho názoru sa vymykajú tomuto zákonu. Predovšetkým hovorím práve o podpore predaja slovenských výrobkov a pod. To možná nie je ani predmetom tohto návrhu zákona. Ale musím súčasne dať jedným dychom za pravdu všetkým vám, ktorí ste hovorili, že tejto problematike sa treba venovať. Rovnako teraz pán poslanec Muránsky, ktorý hovoril a upozornil na tzv. neprimerané podmienky. To sú záležitosti, ktoré v rámci obchodných reťazcov je potrebné istým spôsobom regulovať a, samozrejme, kontrolovať, sankcionovať a vstupovať do toho.

    Rovnakým spôsobom to, čo upozorňovala pani poslankyňa Sabolová a rovnako ďalší kolegovia, je tu ďalšia problematika otváracích hodín nespadajúca pod tento zákon. V iných krajinách je to riešené, pokiaľ ja mám informácie, v rámci obchodných komôr, ale opäť je to jedna z tých tém, ktorej sa treba venovať.

    Ja osobne sa domnievam, že zrušenie tohto zákona nie je dobrým krokom. Zrušenie by bolo dobrým krokom vtedy, keby sme ho nahradili iným legislatívnymi predpisom, ktorý by možná riešil aj tieto témy, ktoré v rámci tejto schôdze boli otvorené. Čiže rovnako sa neprihováram za jeho prijatie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja znovu chcem upozorniť a veľmi jednoducho na jeden problém. Ono mnohokrát dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. Problém tohto zákona je, že sa týka len slovenských dodávateľov, ktorí pôsobia na trhu, kde sú možno menšinoví. My keď ochránime jednu skupinu malú, tým ju doslova znevýhodníme, lebo všetci títo obchodníci si môžu s kýmkoľvek uzavrieť zmluvu bez tohto zákona. To je celý problém. Buď tento zákon bude platiť na celom trhu pre všetkých dodávateľov do týchto reťazcov, alebo ho radšej nemajme. Lebo keď má dodať Poliak bez obmedzení, príde Poliak do centrálny obchodného reťazca a taký istý tovar, v tej istej cene, ale bez obmedzení ponúkne. Príde slovenský výrobca, pre ktorého tento zákon platí, ja chcem vidieť ten reťazec, ktorý objedná ten tovar u Slováka. To je celý problém.

    Takýto zákon musí platiť buď pre všetkých, alebo pre nikoho. Inak v skutočnosti tých, pre ktorých platí, nechráni, ale ešte ich znevýhodňuje pri jednaniach s tými. Lebo možno by sa i v niektorých prípadoch tí Slováci radi dohodli aj ináč, ako je v tomto zákone, hlavne keď im konkuruje zahraničie a keď vedia, že na stole je ponuka od zahraničného dodávateľa rovnaká, ale nebudú môcť a budú znevýhodnení oproti tomu zahraničnému dodávateľovi.

    Čiže znovu opakujem, buď celý trh sa bude takto chovať, alebo potom je to nevýhodné pre tých, ktorých si myslíme, že chránime.

  • Ďakujem. Pán kolega Muránsky, chcem oceniť tvoje vystúpenie, ako aj chcem mimoriadne oceniť tvoju odvahu povedať a použiť zdravý rozum pri argumentácii pri rušení tohto zákona.

    Veľa vládnych poslancov, ktorí vystúpili k problému tohto zákona, potvrdili potrebnosť tohto zákona a myslím si, že si veľmi presne pomenoval, prečo je potrebné, aby zákon zostal. A očakával som takisto, že ak sa bude rušiť, že sa bude nahrádzať novou normou, že čímsi lepším, vylepšeným. Lebo toto je proces, ktorý bude nekonečný. Sú tu skúsenosti zo zahraničia, dlhoročné skúsenosti zo zahraničia.

    Ja ti len chcem popriať, aby ti odvaha zostala, aby si mal trpezlivosť vysvetľovať kolegom z vládnej koalície, že nevyvážený vzťah, ktorý je medzi dodávateľom a odberateľom pri potravinách, je enormný a že samoregulácia nefunguje a akýkoľvek iný nástroj, ktorý nebude právne vymožiteľný, neprinesie žiadny efekt.

    Takže skláňam, dávam klobúk dole, myslím si, že pokiaľ by aj tí poslanci, ktorí hovoria, že je potrebné tento zákon zachovať minimálne do doby, kým nepríde nová, účinnejšia, lepšia norma, aby zostal v platnosti, aby takúto odvahu našli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Muránsky, ja tiež chcem povedať, že ste ma príjemne prekvapil s vašou argumentáciou k tomuto zákonu. Pán poslanec, nikto netvrdí, že súčasne platný zákon o obchodných reťazcoch je dokonalý. Je na ňom čo zlepšovať a vývoj vždy donesie nové prvky, ktoré treba implementovať do legislatívy, aby sa skutočne tá rozpínavosť a tá neférová hra, ktorá zo strany reťazcov funguje, aby sa obmedzovala, aby sa utlmovala.

    Tak ako ste povedal, keby bolo prišlo ministerstvo hospodárstva s novým zákonom, s vylepšeným, alebo s doplňujúcim zákonom, alebo s novelou zákona, nemám žiadny problém podporiť takýto vládny návrh, ale musela by byť nejaká norma na stole. Len ministerstvo hospodárstva a strana SaS prišla len s jedným - odstrániť, zrušiť, zničiť, nepoužiť. To je zlá taktika. Keď niečo chcem zrušiť, musím priniesť nejakú alternatívu, na základe ktorej to vylepším.

    Nenechajte sa mýliť takýmito názormi, ako tu pred chvíľou odzneli napríklad zo strany SDKÚ, že viaže sa to len na slovenských výrobcov. Ten zákon hovorí o všetkých dodávateľoch, o všetkých. To je jedno, či je to poľský, rakúsky, z Malty alebo z Južnej Kórey. Na všetkých platia tie ochranné opatrenia a ten obchodný reťazec ich nemôže vydierať za listovanie, za uloženie tovaru, za rôzne promotion akcie a podobné veci. Čiže je to ochrana všetkých dodávateľov a nielen slovenských. Samozrejme, je tam podtón aj na slovenských výrobcov, ale a priori tento zákon rieši problematiku obchodných reťazcov bez rozdielu na to, odkiaľ ten dodávateľ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Muránsky, chcem sa poďakovať za vystúpenie, aj keď som vaše názory poznala z diskusie na výbore, som veľmi rada, že ste aj vy uviedol tie isté argumenty alebo v podstate obdobné argumenty, ktoré sa tu uvádzali aj pred vami, a to, že nemožno dopady súčasného zákona vyhodnotiť.

    Ja som takisto za to, že ak treba nápravu, napravme ho alebo prijmime iný predpis tak, aby sa upravili vzťahy v obchodných reťazcoch, aby boli vyhovujúce pre všetkých, nielen pre obchodné reťazce, ale aj pre dodávateľa. Znova opakujem, hovorím to ako človek, ktorý má skúsenosti s týmito reťazcami, a verím, že všetci ostatní, ktorí sú v takom postavení, aké im neprináleží ako dodávateľom, že nám dávajú za pravdu.

    Ešte raz ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Muránsky reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem iba tým kolegom bez menovania, ktorí hovorili o dodávateľoch, povedať, že, prosím vás pekne, kolegovia, nehovorte vy o dodávateľoch. Aj Poľnohospodárska a potravinárska komora nie je za zrušenie tohto zákona. Prečo? Preto, pretože pozná tie vzťahy, ktoré sú s odberateľmi - s obchodnými reťazcami. Proste, keď by tie vzťahy boli kóšer a boli by férové, tak jednoducho by nebolo potrebné takýto zákon mať, zachovať, príp. vymyslieť jeho alternatívu. To znamená, kolegovia, nehovorte za niekoho, za koho hovoriť nemôžete.

    A pánovi kolegovi Záhumenskému chcem iba povedať, že odvaha mi zostane.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj za vašu výzvu, aby som bol krátky, ale tento zákon si vyžaduje, myslím si, hovoriť detailne o problémoch, ktoré sú nastolené, a myslím si, že aj vaši kolegovia z vládnej koalície, ktorí vystúpili unissimo všetci okrem pána poslanca Chrena, jasne uznávajú, že tie praktiky, ktoré sa na slovenskom trhu uplatňujú, sa neuplatňujú takmer v žiadnej inej krajine v takomto rozsahu, ako sme ich nechali prísť na Slovensko.

    Ja by som skôr než budem reagovať na to všetko, čo aj v rámci rozpravy a faktických poznámok odznelo, predsa len chcem najmä predstaviteľom vládnej koalície, tým dámam a pánom poslancom z vládnej koalície, prečítať z jednej konkrétnej zmluvy, čo všetko sa nachádza v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom. Táto zmluva je na jednej strane so spoločnosťou BILLA a druhú stranu nebudem menovať. Nebudem ju menovať z toho dôvodu, aby som neohrozil jeho existenciu. Keby som povedal len náznakom, odkiaľ takúto zmluvu mám, tak by to bol trest smrti pre tú spoločnosť. A ja vám chcem povedať, že všetko to, čo som vo svojich vystúpeniach prezentoval, vyplývalo z poznania zo zmlúv.

    Mal som možnosť nahliadnuť do obchodných zmlúv takmer so všetkými obchodnými reťazcami a tie zadné marže v rôznych modifikáciách sa pohybujú na úrovni 17 až 24 % mimo predných marží. To znamená, že je normálna marža, za akú cenu sa nakupuje tovar, za akú cenu sa dodáva na pult, medzi tým sú spojené nejaké náklady. A o čom hovoríme, o tých 17 až 24 %, je to, čo je vzadu, na čo nie je vidno. A to, proti čomu tento zákon, ktorý chcete zrušiť, práve mal pôsobiť, to znamená, že jedným z cieľov bolo presunúť zadné marže dopredu, aby bolo vidno, aký je vlastne zisk alebo s akou maržou pracujú obchodné reťazce a z čoho vlastne ony potom si vytvárajú ten zisk, ktorý spôsobuje tie negatíva, ktoré na Slovensku, a najmä na Slovensku, máme.

    Takže by som sa začal venovať v krátkosti tejto zmluve, ktorá hovorí:

    "Obchodné podmienky

    Časť III

    Kondície

    1. zľavy priamo vo faktúrach za dodávky tovaru.

    Fakturačný rabat je nezávislý od dosiahnutia obratu, stanovuje sa v percentách a priamo sa odpočítava z dodávateľskej faktúry. Rabat sa týka všetkých artiklov dodávateľa. Akciový rabat, časovo obmedzený rabat, ktorý je možno zadať percentuálne alebo pevnou finančnou čiastkou na artikel, ktorý je predmetom akcie. V prípade pevnej finančnej čiastky je suma predmetom samotného dobropisu. V prípade percentuálnej zľavy sa táto zadáva priamo do faktúry a je platná dva týždne pred začiatkom akcie.

    Zavádzací rabat za nový tovar", ďalšia praktika.

    "Rabat poskytovaný dodávateľom v prípade zalistovania nového tovaru. Rabat je poskytovaný na vopred dohodnuté obdobia a zadáva sa priamo do faktúry za dodávku tovaru. Slúži na podporu predaja nového výrobku v systéme.

    Sortimentový rabat. Rabat stanovený za odber dohodnutého množstva tovarových položiek v danom sortimente. Stanovuje sa percentuálne z tovaru artikla a odpočítava sa z ceny priamo vo faktúre. V prípade dohody ako percentuálna hodnota dobropisom z celého netto obratu.

    Rabat DMC. Zľava poskytnutá odberateľovi slúžiaca na podporu tovaru, ktorý je predávaný ako tovar s označením "Dlhodobo nízka cena". Jedná sa o zľavu poskytnutú priamo do faktúry na obdobie jedného až troch mesiacov.

    Kondície II

    Doklad, faktúra a dobropis vystavený dodávateľom, resp. odberateľom po vzájomnej dohode."

    Všetko je po vzájomnej dohode, pochopiteľne, keď to je v zmluve.

    "Základom pre výpočet bonusov je vzájomne dosiahnutý obrat za dohodnuté obdobie. Obrat predstavuje celkovú hodnotu dodaného tovaru vo faktúrach v nakúpených cenách bez DPH, ako aj tým priamo súvisiace opravy základu dane. Tento obrat nie je ponížený o bonusy a skonto.

    Základný bonus, finančný B1, obratový V1, mimoriadny obratový A1, rewe partner bonus EÚ, BILLA klub. Pevný finančný bonus odpočítaný z dosiahnutého obratu všetkých artiklov dodávateľa. Bonus sa odpočítava pravidelne mesačne alebo štvrťročne. Vzhľadom na interné potreby odberateľa je rozdelený na finančný bonus B1, obratový, mimoriadny, rewe partner, BILLA klub.

    Vkladový bonus určuje sa percentuálne z hodnoty tovaru za dodávku, preskladnenie a manipuláciu s tovarom dodaným dodávateľom do centrálneho skladu BILLA.

    Hopy bonus určuje sa percentuálne z hodnoty mrazeného tovaru za dodávku.

    Cross-doking bonus určuje sa percentuálne z hodnoty tovaru za dodávku a manipuláciu s tovarom dodávateľa typu cross-doking.

    Odpisový bonus. Bonus vyjadrený percentuálne vo vzťahu k obratu za celý sortiment tovaru ako kompenzácia za skryté vady na tovare."

    Ďalší bod. "Doklad upravujúci základ dane vystavený dodávateľom.

    Finančný obratový bonus S1, finančný obratový bonus S2, finančný obratový bonus S3, finančný obratový bonus S4."

    Za ďalšie. "Služby fakturované odberateľom. K nižšie uvedeným službám bude faktúrová DPH" a tak ďalej, "logistické úpravy u artiklov", ďalej "rozhlas predajný, rádio Max, podpora predaja, ochutnávky."

    Čiže to je len stručný výpis rabatov a bonusov zadných marží z jednej zmluvy.

    Ďalej sa uvádza: "Kontrola zdravotnej bezpečnosti a kvality dodávaných produktov. Dodávateľ uhradí paušálnu náhradu za kontrolu zdravotnej bezpečnosti a kvality každého dodávaného produktu, potraviny päťtisíc korún," dneska v eurách, "ovocie, zelenina pätnásťtisíc korún, vykonávaného akreditovaným laboratóriom jedenkrát ročne."

    To je to, ak ste argumentovali, že tento zákon zakazuje kontroly, ctené dámy a páni, nezakazuje kontroly. Každý potravinár má systém kontroly, kvality kontroly, má zavedené ISO kontroly kvality, vystopovateľnosti, ale toto je ustanovenie, ktoré paušálne dáva ďalší poplatok za možnú kontrolu, ktorú má zaplatiť dodávateľ, ktorú si chce vykonávať odberateľ. Pritom tú kontrolu ani nemusí urobiť, lebo si je vedomý, že tovar, ktorý dodáva dodávateľ, je kvalitný a je to vlastne len zdrojom mimoriadneho zisku.

    Za ďalšie. "Pozáručný servis. Dodávateľ bude riešiť pozáručný servis nasledujúcou formou," tam sa píšu formy, v tomto prípade je to "odpisový bonus."

    To znamená, že miesto vracania tovaru sa bude automaticky paušálne fakturovať určitá časť tovaru, ktorá by sa akože vrátila, ktorá sa nepredá v tom predaji.

    "Vystavovanie bonusov. Doklady vystavené dodávateľom na základe kondície 2, 2A, 2B predstavujú bonusy, nepovažuje dodávateľ za doklady znižujúce pôvodnú cenu dodávaných tovarov." Nepovažuje dodávateľ za doklady znižujúce pôvodnú cenu dodávaných tovarov.

    Ctené dámy a páni, čo to vlastne je? Nie je to zníženie ceny?

    A nebudú znižovať základ dane.

    K ďalším ustanoveniam tej zmluvy snáď stojí za povšimnutie lehota splatnosti 55 dní. Ale lehota splatnosti, ktorú musí platiť dodávateľ potravín za tie všetky bonusy a skontá, je 14 dní. Samozrejmá vec, ak mu nezaplatí, tak aj s patričným úrokom z omeškania. No a nechýba ani skonto vo výške jedného percenta. To je čiastka, ktorú je odberateľ oprávnený si odpočítať od celkovej fakturácie na základe uhradenia ceny za dodaný tovar pred centrálne stanovenou dobou lehoty splatnosti. To znamená, že ak uhradí na 54. deň plus si pripočíta jedno percento z ceny, lebo o jeden deň uhradil skôr faktúru, ako bola dohodnutá v zmluve.

    Dovolil som si prečítať tieto podmienky z jednej konkrétnej zmluvy. Mohol by som hovoriť o iných zmluvách, o každom jednom reťazci. Nechcem poškodiť tejto spoločnosti, lebo sú obdobné. Úplne obdobné v iných konšteláciách, ale spĺňajú to isté: robia zadný bonus, zadné marže, ktoré majú za cieľ navyšovať zisk.

    Jedny navyšujú zisk za neprimerane predražené aktivity, či za letákové akcie, či to je logistika a tak ďalej. Iné rôzne bonusy za nič. Za zaregistrovanie do registra dodávateľov, za zaregistrovanie výrobku do registra výrobkov a tak ďalej atď. Všetko, čo som tu hovoril, je v zmluvách a vyplýva to len a len z toho a je možné tie praktiky dostať do zmlúv len preto, že postavenie dodávateľov oproti odberateľom, to znamená veľkým obchodným reťazcom, je neprimerané. Sú v dominantnom postavení.

    A ak tu odznelo v rozprave, že zlyháva Protimonopolný úrad, nezlyháva. Toto nespadá do kategórie Protimonopolného úradu, pokiaľ by sme nebrali obchodné reťazce ako celok. Čo nie je možné, lebo každý má svoje IČO a sú samostatné právne subjekty a ich percento na trhu nespĺňa kritériá monopolného postavenia. Ale celok obchodných reťazcov má výraznejšie postavenie ako monopolné a jednoznačne by mal spadať pod kontrolu Protimonopolného úradu.

    A ak hovoríme, a v rozprave ste argumentovali tým, že prečo dodneska vlastne neboli vykonávané kontroly, tak myslím si, že som povedal veľakrát a zopakujem to, ctené dámy a páni, tento zákon sa stal vykonateľný 1. mája 2010. Vždy vo všetkých normách od roku 2003, keď tento zákon prvýkrát vzišiel na svetlo sveta, sa tam dostala klauzula, ktorá ten zákon znefunkčňovala. Ak sa tam dostane podmienka preukazovania ekonomickej závislosti, tak táto jedna veta paralyzuje celý zákon a nie je možné vykonať žiadnu kontrolu, lebo žiadny dodávateľ nie je ekonomicky závislý na konkrétnom jednom odberateľovi. Je závislý na systéme, na obchodných reťazcoch ako celku. Deväť obchodných reťazcov má absolútny monopol na predaj potravín na Slovensku, ale nie jeden konkrétny monopol, nie jeden konkrétny reťazec. To znamená, že nie je možné preukázať ekonomickú závislosť.

    A ak tam je postavená podmienka, že najprv sa musí skúmať, či je dodávateľ ekonomicky závislý od odberateľa, to znamená, že nie je možné ju preukázať, keďže on nie je na ňom de facto ekonomicky závislý. Tak ten zákon vlastne nemá žiadnu silu, nemá žiadnu schopnosť čosi vykonať.

    Pani kolegyňa Tkáčová, keď ste sa ma pýtali, že koľko takýchto kontrol bolo vykonaných, nuž bolo tam dané prechodné obdobie, aby bolo možné upraviť zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom do konca septembra 2010. Vy ste už v júni 2010 oznámili obchodným reťazcom, že tento zákon zrušíte, že ho nebudete uplatňovať, nebudete kontrolovať. To znamená, že nikto nemohol podať žiadny podnet na to, aby sa podľa tohto zákona mohlo konať. To znamená, že hneď po nástupe do vlády ste tento zákon paralyzovali vyhlásením, a tým pádom nemohol preukázať svoju silu. Nedali ste mu žiadnu šancu, aby preukázal, že tento zákon má aj zuby, ako tu hovoril pán poslanec z KDH Radošovský alebo, myslím, Muránsky, ktorý povedal, že áno, má zúbky. Má zúbky, ktoré dokážu byť účinné, len sme museli mu nechať šancu. Nechať mu čas na to, aby mohol preukázať svoju silu.

    Argumentovali ste tým, že tento zákon prišiel neskoro, že prišli obchodné reťazce a našiel nás nepripravených, že Slovensko, slovenskí poľnohospodári, potravinári neboli pripravení na príchod veľkých obchodných reťazcov. Áno, to je pravda. Neboli pripravení na tak silný tlak a konkurenciu, ale tento zákon bol prvýkrát prijatý v roku 2003. Dneska je rok 2011. Ak by sme boli odolali tlaku lobistických skupín a tento zákon by sme urobili vykonateľným už v roku 2003, tak sme mohli mnohým škodám predísť.

    Ak sa pán poslanec Kužma pýta, že kde sú slovenské výrobky zo slovenských pultov, tak jedným z dôvodov je nielen to, že tento zákon bol nevykonateľný, ale aj to, že tlak a sila obchodných reťazcov postupne spôsoboval zánik slovenských výrobcov. Ak sa pýtate, že kde sú tie výrobky, tak vám na to odpoviem. Musíte to brať v kontexte celom. Pozrite si osem rokov vlády vašich predchádzajúcich vlád a váš postoj k poľnohospodárstvu, kde ste deklarovali, že je ďaleko výhodnejšie potraviny dovážať, ako ich na Slovensku vyrábať. S každým kilom dovezenej potraviny dovážame prácu. Nechcem opakovať známu frázu Márie Terézie, ktorá hovorila, že je výhodnejšie domáci tovar kúpiť za štyri koruny, ako doviezť za tri. A práve je to v tom kontexte kolobehu peňazí v rámci vlastnej ekonomiky, kde podporou spotreby domácich výrobkov podporujeme vlastnú ekonomiku. A túto vec ste osem rokov odignorovali.

    Je to aj spôsobené tým, že do intenzívnej výroby, do intenzívnej výroby ste investovali veľmi, veľmi málo. Len do živočíšnej výroby ste v predchádzajúcom volebnom období investovali 6 až 9 % z celkového objemu podpory. Nuž, čo si myslíte, čo to spôsobilo s touto výrobou? Likvidáciu tejto výroby, zánik fariem, zánik produkcie, zánik pracovných miest, zvyšovanie nezamestnanosti.

    Ctené dámy a páni, musím povedať, že v prvom rade zánik pracovných príležitostí väčšinou pre málo kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá si nedokáže nájsť relevantné uplatnenie na tomto trhu. Bohužiaľ, dneska sú mnohí z nich na úradoch práce a stojí to Sociálnu poisťovňu a nás všetkých daňových poplatníkov nemalé peniaze, ktoré musíme vynakladať na to, aby sme týmto ľuďom cez úrad práce zaistili aspoň akú-takú životnú istotu, že môžu existovať. Zrušili sme im prácu, vytvorili sme podporu mulčovania a podporu ničoho a dneska sa pýtame, kde sú naše domáce výrobky?

    Neurobili sme nič preto, aby sme určitým spôsobom regulovali likvidáciu domácej produkcie dumpingovým dovozom tovarov. Tak ako pred štyrmi rokmi sme zaorávali kapustu, ktorú nikto nechcel za jednu korunu, dneska stojí v obchode dvanásť korún, v prepočte na koruny. Štyri eurá, tuším, áno?

    Čiže takto sme postupovali k likvidácii a takto sme postupne prispeli k tomu, že aj v segmentoch, v ktorých sme boli hlboko, hlboko prebytkoví. Pamätáte si porevolučné roky, keď zo Slovenska sa vyvážalo obrovské množstvo zeleniny do Čiech. Česko bolo takmer unissimo zásobované z juhu Slovenska, kde denne odchádzali kamióny zeleniny, kde mnoho ľudí z tejto zeleniny žilo a zvyšovalo svoju životnú úroveň. Dneska sú na úrade práce, sú nezamestnaní, lebo sme im zlikvidovali odbytové možnosti. Lebo aj toto prispieva k likvidácii odbytových možností. Nepodporili sme ich v tom čase, aby sme zvýšili ich konkurencieschopnosť, ich úroveň, ich technickú vybavenosť, aby sme riešili spôsob odbytu a ponuky, aby sme boli schopní aj obchodným reťazcom ponúknuť široký sortiment a v primeranom množstve, ktoré požadujú.

    Toto sú všetky kroky, pre ktoré sa nenachádzajú dneska na slovenských pultoch slovenské výrobky. A ak tomu ešte prispejeme aj zrušením tohto zákona, ctené dámy a páni, tak tento proces sa bude naďalej zrýchľovať.

    Nuž a nedá mi, aby som vám nepripomenul prijímanie zákona o štátnom rozpočte na jeseň 2010. Keď ste poľnohospodárstvu ubrali 40 mil. eur na priamych podporách, keď ste znížili štátnu pomoc, keď ste zrušili červenú naftu, keď ste zaviedli vyššie DPH na potraviny, na potraviny, na všetko a tak ďalej atď. To sú opatrenia, ktoré následne, následne budú prinášať ešte nižšiu ponuku domácich potravín na slovenských pultoch.

    Aj vďaka takýmto opatreniam nemôžu slovenskí producenti potravín obstáť v konkurencii okolitých krajín, ktoré majú podstatne vyššie podpory, ktorí dostávajú podstatne viacej peňazí a v neposlednom rade, aj ak sa pozriete na dépeháčky na potraviny, tak Slovensko ako jedna z chudobných krajín Európskej únie má najvyššiu dépeháčku na potraviny. Na základné potraviny má Slovensko najvyššiu dépeháčku. To tiež je prínos, ktorý pomáha k tomu, aby sa poľnohospodárstvo ako také dostávalo do závesu.

    Čiže, pán poslanec Kužma, ak hovoríte, že dlhé prejavy sú prejavom komunizmu alebo socializmu, ja mám ďaleko ku komunizmu. Verte mi, moja rodina bola dosť postihnutá komunizmom a obidvaja starí rodičia boli gazdovia, ktorí hospodárili na pôde a počas tohto obdobia prišli o všetko. Prišli o všetko. A ja chcem ale v tomto kontexte povedať, že na krivde päťdesiatych rokov, na krivde našich starých otcov Slovensko si vytvorilo veľký potenciál veľkých fariem, veľkých celkov, veľkej konkurenčnej výhody oproti celej Európskej únii. A my ju úspešne likvidujeme. Nevyužívame tento potenciál Slovenska. Slovensko mohlo byť lídrom aj na svoju malosť v svojej efektívnosti výroby potravín. Dneska je Slovensko na tom horšie, ako je Malta. 53 % potravín, ktoré dokážeme na Slovensku vyrábať, dovážame. Kým pred tromi rokmi sme boli povedzme prebytkoví vo výrobe mlieka, dneska sme v obchodnej bilancii mínusoví. Nie je to dôsledok aj dominantného postavenia obchodných reťazcov? Nie je to dôsledok aj vašich osem rokov nepodporovania intenzívnej živočíšnej výroby? Nie je to dôsledok takéhoto správania sa voči domácim poľnohospodárom? Treba si na tieto otázky odpovedať bez nejakého politického podfarbenia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, ak ma necháte hovoriť, áno. Chcem sa nadýchnuť.

  • Smiech v sále.

  • Hovoríte, že zákon nepriniesol svoje ovocie. Povedal som, že nedostal šancu na to, aby ukázal svoju silu, a že tých pár podnetov, ktoré boli dané na ministerstvo hospodárstva na kontrolu, je vlastne len súčasťou boja medzi obchodnými reťazcami. Chcel by som poukázať na príklade ceny a vlastne to, ak deklarujeme, že obchodné reťazce svojou politikou vlastne nahrávajú spotrebiteľovi a že mu ponúkajú nižšie ceny, áno, obchodné reťazce majú svoje opodstatnenie, majú svoje opodstatnenie na domácom trhu. Robia dosť veľký tlak na to, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť aj dodávateľov, ale pozrime sa, akým spôsobom tá konkurencia prebieha.

    Obchodné reťazce sa strážia navzájom. To znamená, ak jeden zníži cenu, snaží sa aj druhý znížiť cenu, ale unissimo sa neponáhľajú tie ceny znižovať.

    Chcem poukázať na vývoj ceny rohlíku. To je taký nosič zákazníkov do obchodu, ak povieme, že rohlík stojí toľko a toľko. V roku 2007, keď pšenica sa pohybovala niekde na úrovni 4,5-tisíc korún, budem hovoriť v korunách, veľa ľudí to ľahšie prepočítava cez koruny, stál rohlík v obchode korunu dvadsať. Prišiel ale neúrodný rok 2008, ktorý spôsobil, že sa vyhnala cena múky a cena pšenice na 8-tisíc korún za tonu a, pochopiteľne, že musel narásť aj tento výrobok a narástol na hodnotu dve koruny desať. Ale hneď ďalší rok bol vysoko úrodný a prebytkový a prepadli sa ceny pšeníc aj v dôsledku nadúrody, aj v dôsledku krízy na 3-tisíc korún za tonu, to znamená, že o viac ako 125 %, ale cena v obchode klesla na korunu deväťdesiat. Prečo neklesla na korunu? Prečo klesla len na korunu deväťdesiat a celý ten čas, keď múka stála osem korún a pšenica stála tri koruny 50 halierov kilo, neklesol v týchto reťazcoch rohlík na korunu, tak ako mal klesnúť, alebo korunu dvadsať, aby sa vrátil na pôvodnú hodnotu, ale zostal na úrovni dve koruny desať?

    A dneska prichádza ďalší krízový rok neúrody vo svete, cena pšenice rastie, nedosiahla ešte cena pšenice úroveň roku 2008 a už nám rohlík stúpa. Ja vám garantujem, že za chvíľku bude stáť v obchode dve koruny štyridsať, to znamená osem centov, alebo bude stáť osem päťdesiat, osem a pol centu. Za krátku dobu napriek tomu, že cena vstupov nebola o toľko vyššia, ako bude narastať cena rohlíku.

    Toto by som mohol hovoriť o mlieku. V krízovom roku, ak poľnohospodári dostávali za mlieko štyri koruny päťdesiat, tak cena v obchode mlieka sa nepohla. Dlho sa nepohla cena v obchode, stále držala si svoju cenu na úrovni eura, eura desať, a až keď začala vláda Roberta Fica robiť opatrenia, začala monitorovať, kde sa vlastne tvorí aká marža, ak sa došlo na to, že vlastne ani nie je možné zistiť, aká marža vlastne pri mlieku je a kto vlastne koľko z toho mlieka získava, tak znížili cenu UHT mlieka až pod týmto tlakom s ročným sklzom. S ročným sklzom.

    Prečo konkurencia obchodných reťazcov nespôsobila, že ak klesla nákupná cena mlieka na historicky najnižšiu úroveň, neklesla táto cena aj historicky na najnižšiu úroveň v obchode? Okamžite. S krátkym sklzom, mesačným povedzme. Nie s ročným sklzom a nie pod tlakom.

    Čiže tieto skúsenosti aj z minulosti jasne hovoria, že je potrebné určitým spôsobom regulovať dominantné postavenie, ktoré je zneužívané na nekalé praktiky. Je jasné, že nikto nemá záujem regulovať množstvo obchodných reťazcov na Slovensku, nie je to možné. Ale celý zákon, ktorý dneska rušíte, má za cieľ len a len zamedziť nezákonným alebo nekalým praktikám. Nič iné. Aby nebolo možné zneužívať dominantné postavenie na relevantnom trhu na získavanie mimoriadnych výhod, ktoré by inak nikdy do svojich zmlúv nikto nezapracoval, pokiaľ by nebol nútený pod obrovským tlakom prežitia, aby na takéto podmienky pristúpil.

    Svedčí o tom aj fakt, že v žiadnom inom segmente sa takéto praktiky nevyskytujú, ako sa vyskytujú pri potravinách. Každému je jasné, že potraviny sa jesť budú, nech bude vojna alebo akákoľvek kríza, nie je ale jedno, za akých podmienok sa dostanú naši spotrebitelia k potravinám. Nie je ale ani jedno, akej nutričnej hodnoty tie potraviny budú.

    Dôsledok tohto tlaku obchodných reťazcov na ceny spôsobil to, že významne klesla nutričná hodnota potravín na slovenskom trhu. Kvalitné slovenské potraviny sa vyvážajú do zahraničia, častokrát - ako to bolo povedané - pod inou značkou zahraničného výrobcu, pod inou značkou reťazca, ktoré sa predávajú a uplatňujú na zahraničnom trhu a na Slovensku sme nútení konzumovať rôzne náhradky, hydinový separát, sójovú múku alebo inú múku v párku miesto mäsa. Ak povieme, že je treba zákazníkovi pomôcť a rozdeliť nemäsové výrobky od mäsových výrobkov, aby sa ľahšie orientoval, aby vedel, že nutričná hodnota z mäsa je iná ako nutričná hodnota z hydinového separátu, aby vedel, že mliečny tuk má inú nutričnú hodnotu a kvalitu, ako má náhražka z rastlinného nekvalitného tuku, ktorý je rovnako zabalený, rovnako vonia a dokonca bielym písmom napísané, nekontrolovateľne napísané zloženie tohto výrobku, že dochádza k určitému zavádzaniu spotrebiteľa, že si kupuje maslo, že si kupuje mäso. Pomôžme spotrebiteľovi a ukážme mu, že mäso je mäso, tuk je tuk a náhradka je náhradka. Ak táto náhradka spĺňa hygienické normy, má svoje opodstatnenie na trhu, má svojich zákazníkov, ale pomôžme všetkým tým, ktorí nechcú žiť na náhradách, aby mali možnosť na trhu sa ľahšie zorientovať, aby na pulte videli, čo je mäso, čo nie je mäso. Aby videli, čo je tuk a čo nie je tuk a tak ďalej atď.

    Ak hovoríte, že tento zákon prešiel častými novelami, tak naposledy bol tento zákon, myslím, novelizovaný 172-kou a následne 55-kou v roku 2009, keď sa prijímal zákon v roku 2008, tak som vo svojom vystúpení povedal, že ja som presvedčený o tom, že tento zákon budeme nútení po 1. januári 2009, to je čas, dokedy mali obchodné reťazce čas na to, aby si zosúladili svoje obchodné zmluvy s týmto zákonom, novelizovať a vyslovil som takú nádej, že pevne verím, že tento čas obchodné reťazce nepýtajú preto, aby nenašli spôsob, ako tento zákon obísť. Dobre viete, že sme v tom čase prijímali euro a vyšla vláda v ústrety obchodným reťazcom, aby dostali dlhší čas, keďže bolo treba robiť dvojité ocenenie potravín, keď boli dvojité cenovky, bolo treba zaviesť a prejsť plynule na euro a do toho keď sme im chceli nechať väčší priestor na to, aby zosúladili obchodné zmluvy s novým zákonom, tak sa im vytvorí dlhý časový priestor. Bohužiaľ, ten dlhý časový priestor aj slúžil na to, aby sa určité ustanovenia zákona obišli. Napríklad letákové akcie sa začali robiť cez tretiu osobu. Prestali ich vykonávať napriamo, ale jednoducho sa vytvorili nové spoločnosti, ktorým bolo treba urobiť zalistovacie poplatky, letákové akcie, obišli zákon platný, a preto bolo nutné novelizovať 55-kou tento zákon, aby sa tie praktiky, ktoré medzitým znovu sa vymysleli a vytvorili, sa mohli zaviesť do legislatívy.

    Tieto časté novely sú aj vo Francúzsku a budú, ak budeme chcieť účinne vytvoriť nástroj na zamedzenie dominantného zneužívania, dominantného postavenia obchodnými reťazcami, tak bude nutné neustále reagovať na nové kreatívne spôsoby obchádzania zákona. Bohužiaľ, ak chceme účinne postaviť korektné prostredie medzi odberateľom a dodávateľom potravín, tak to bude nutné urobiť. Žiadny obchodný reťazec nemusí mať žiadnu obavu z tohto zákona, pokiaľ takéto praktiky nevyužíva. Nemusí sa vôbec obávať ničoho. Pokiaľ sú jasné a korektné vzťahy. Ale pokiaľ vo svojich zmluvách má praktiky, ktoré považujeme za neprimerané, ktoré sú dostané do zmlúv len preto, že toto postavenie na trhu majú, tak potom má obavu, a preto nastal ten obrovský tlak, ten obrovský lobing po voľbách 2010, aby tento zákon bol zrušený, lebo konečne sa stal zákon aj vykonateľný.

    Ak hovoríte, pán poslanec Kužma, že si obchodné reťazce presúvajú a tvoria zmluvy v zahraničí, najmä v českých centrálach, tak vám chcem povedať, že napríklad TESCO od 1. januára 2011 presunulo svoje centrum do Bratislavy. Čiže dneska máme TESCO Slovensko, ktoré má svoje zastúpenie v Bratislave napriek tomu, že tento zákon platil, a musím povedať, že TESCO je aj jeden z reťazcov, ktorý, samozrejme, tiež využíva všetky tie praktiky, ktoré v zákonoch sú, ale ktorý chce rokovať. A ak ste tu povedali, že vytvorme nejakú spoločnú komisiu koalično-opozičnú, prijmime ústavný zákon, aby sme nejakým spôsobom bránili tomu, aby neustále sa menila legislatíva, ktorá ale bude musieť reagovať na nové a nové praktiky, tak sa plne za to prihováram. Prihovárajú sa za to aj obchodníci. Aj obchodné reťazce chcú, aby tu bola stabilná legislatíva. To znamená, že ak vládna koalícia, ak pán minister Miškov zvolá takúto pracovnú skupinu a budem do nej pozvaný, určite sa toho zúčastním a veľmi rád budem sa na takejto legislatíve podieľať.

    Čo ale mňa mrzí a čo aj vaši kolegovia z koalície tuná prezentovali, je to, že napriek tomu, že súhlasíte s tým, že vzťah medzi dodávateľom a odberateľom s potravinami je nevyvážený a že je v ňom problém, napriek tomu zákon rušíte bez toho, aby ste predložili inú, lepšiu alternatívu. Etický kódex, o ktorom sa tu rozpráva, je dneska v zákone zakotvený, mohol sa zákon novelizovať, mohli ste ho posilniť, mohli sme zaviesť ombudsmana, mohli sme urobiť čokoľvek, čo je odskúšané v zahraničí, len samotné zrušenie zákona ako také a považované je to za jediné riešenie a konečne, hurá, padol kameň zo slovenského trhu s potravinami a konečne sa objavia slovenské potraviny na slovenských pultoch, je holý nezmysel. Je to veľmi zlé vyhodnotenie situácie. Je to presne tak, ako keď v tom výskumnom ústave skúmali tú blchu.

    Ak kritizujete to, že bolo málo podaní a že sa vlastne neobjavil žiadny súdny spor medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, ani sa nikdy neobjaví, lebo by sa rovnal trestu smrti pre tohto dodávateľa, ale preto bola dopracovaná do zákona možnosť pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, pre všetky zväzy, výrobcov potravín, pre samotné ministerstvo pôdohospodárstva, aby oni boli tí arbitri alebo aby oni dávali podnety na súd, aby sa skúmali aj žaloby, aby sa vymáhalo zamedzenie toho dominantného postavenia, ale nielen dominantného postavenia, to je zlé povedané, ale zamedzenie zneužívania dominantného postavenia. Toto je primárny problém - zneužívanie dominantného postavenia. To, že majú obchodné reťazce dominantné postavenie, mne nijakým spôsobom nevadí, čo mi vlastne, o čo ide, len aby boli korektné vzťahy. Korektné vzťahy medzi odberateľom a dodávateľom, aby bolo jasne vidno, aká je marža pre poľnohospodára, pre potravinára, pre obchod, aby sa vedelo, že pri tom alebo onom výrobku je marža 200 % alebo 100 %, alebo je tam marža 5 %. To je celý problém, ktorý hovorí o zadných maržiach a ktorý hovorí a druhý problém, ktorý je, je, aby neboli vytvorené podmienky na to, aby sa mohli dostávať do zmlúv aj podmienky, ktoré sú vynútené len z tej sily, ktoré ten zákon umožňuje.

    Ctené dámy a vážení páni, mnohí mi naznačujete, že mám končiť, myslím si, že tento zákon si vyžaduje hlbokú analýzu, povedali ste aj vo svojom vystúpení, že vás mrzí, že bez analýzy dopadov tento zákon sa ruší. Bohužiaľ, bol by som rád, keby ste všetky tie slová vašich kolegov z koalície zobrali a prehodnotili a keby ste nechali priestor na to, aby sa mohol tento zákon uplatniť v praxi, aby mohol ukázať svoju silu, svoju účinnosť a po nejakom čase, ak sa urobí analýza a vyhodnotí sa, ak prídete s lepším riešením, ja budem prvý, ktorý to podporí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo, teraz neviem presne, 8 alebo 9 rečníkov. Vyzerá to na 9. Deväť rečníkov. Uzatváram možnosť. Predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Golianovi, by som chcel oznámiť, že hlasovanie o 11.30 hod. nebude a schôdza ide bez prerušenia do 14.00 hodiny.

    Pán poslanec Golian.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mrzí ma, že som sa neprihlásil do rozpravy, pretože vo faktickej nebudem môcť reagovať na veci, ktoré sa tu povedali, a možno by si to vyžadovalo oveľa viac času, zjavne tu ide z vystúpenia kolegu Záhumenského na povrch to, že ide o nedorozumenie. Ja si myslím, že v tejto sále nesedí ani jediný poslanec vrátane ministra, ktorý by bol šťastný z tej situácie, aká je v tých obchodných reťazcoch. Určite, že sa to ťažko počúva o tých podmienkach, ktoré hovoril pán kolega Záhumenský. Ale povedal jednu podstatnú vec, že vždy to musí byť dohoda, že sa musia podpísať, že musia podpísať tú zmluvu dve strany, nehovorím o okolnostiach.

    Čo môže byť dôsledkom? Častokrát je lepšia nejaká zmluva, ako je žiadna zmluva, pretože každý sa musí rozhodnúť slobodne. Ten zákon už vo svojej podstate bol zlý, už svojím názvom sa negatívne vymedzoval voči niečomu, teda obchodným reťazcom, a preto zastávam názor, že ho treba zrušiť.

    Argumentácia, že nemáme skúsenosti s jeho aplikáciou pre krátkosť času, je len hypotetická. Ja si myslím, že ponechanie tohto zákona v platnosti bude mať opačný účinok, dúfam, že moje tušenie sa nesplní. Ale môže sa nám stať, že v obchodných reťazcoch už v septembri nenájdeme žiadne slovenské potraviny. Jednoducho ich obchodníci dovezú do zahraničia.

    Nikto nemôže žiadnym zákonom niekoho nanútiť povinne kúpiť len slovenský výrobok a argumentovať anonymitou organizáciou, napr. komora v konaní. Môže to dopadnúť ľahko tak, že postihnutí budú všetci členovia komory, aj tí, ktorí nebudú, ktorí budú chcieť dodávať.

    Európska únia aj ministerstvo robilo množstvo krokov v minulosti, aby sa zmenili účinky tohto zákona. Mne len nehrá jedna vec, vy ste ten zákon prečo neprijali v prvom roku svojho vládnutia?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Záhumenský, keďže všetci vieme, kto vládol v tejto republike v poslednom volebnom období, váš príspevok bol skutočne zásadnou kritikou vašej vlastnej práce. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, páčilo sa mi, keď ste hovorili nejako v množnom čísle, v prvej osobe množného čísla "nič sme neurobili pre domácich výrobcov", nič sme tento, akože brali ste to kolektívne, však ten problém je všetkých vlád, potom odrazu ste povedali, že my sme to celé skazili. Napriek tomu ste priznali, že chvíľu po skončení našej vlády sme boli vývozcami mlieka, teraz chvíľu po vašich štyroch rokoch vládnutia sme dovozcami, hej, čiže vlastne sami ste priznali, že skutočnosť a propaganda sú dosť odlišné.

    Ale znovu, tu nie je o to, nie je problém v tom, že či zregulujeme, alebo nezregulujeme tieto veci, či sú správne alebo či sú zlé praktiky. Celý problém je v tom, že nemôže mať na otvorenom európskom trhu princíp, že jedni musia hrať podľa jedných prísnejších pravidiel a druhí to majú úplne voľné. Nedá sa súťažiť so súperom vo futbale, keď ten súper môže hrať rukami a ja nesmiem. Čiže ten zákon skutočne nebude robiť problémy našim výrobcom vtedy, keď bude platiť pre všetkých ich konkurentov, ale keď bude platiť len u nás a pre nikoho v zahraničí, keď pre Poliaka platiť nebude, ale pre Slováka áno, tak skutočne to dopadne tak, že sa nám budú ešte viac strácať tieto výrobky. Však to je najväčší problém tohto zákona, že obmedzuje výrobcov jednej krajiny na spoločnom európskom trhu, a toto si vlastne nechcete nechať vysvetliť. Skutočne mnohokrát je cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami a toto je vyslovene tento prípad.

  • Ďakujem. Áno, vážení, či si to uvedomujeme, alebo nie, sme poľnohospodárskou krajinou a súhlasím s vami, pán Záhumenský, že poľnohospodárstvo je na kolenách. Žiaľ, ja to vidím ako neúctu k dedičstvu našich predkov a musím konštatovať, že je to asi z tej celej koncepcie, že prakticky my nevieme, čo chceme v jednotlivých rezortoch, nemáme cieľ, kam sa chceme dostať, a takto dopadlo aj naše poľnohospodárstvo. Každé štyri roky sa niečo iné deklaruje a potom nevieme kudy-kam.

    Som za a dúfam, že sa to aj splní, že pokiaľ zrušíme tento zákon, následne budú prijaté kvalitatívne lepšie legislatívne opatrenia na zlepšenie podmienok v obchodných vzťahoch medzi odberom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, a tvrdím, že Slovensko si nemôže dovoliť, aby sme neboli sebestační, aby sme boli závislí na cudzích potravinách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Záhumenský veľmi jasne definoval tú problematiku tohto zákona a aj veci, ktoré sú predmetom, ktorý rieši tento zákon, a to nevyváženého vzťahu medzi dodávateľmi a odberateľmi, teda výrobcami a obchodnými reťazcami.

    Vnímam aj diskusiu kolegov poslancov z koalície, ktorí podobne ako my v opozícii, ktorí máme skúsenosť s obchodovaním s obchodnými reťazcami, vnímame túto nevyváženosť vzťahu a vnímame aj to, že obchodné reťazce gniavia slovenských prvovýrobcov aj výrobcov komerčného tovaru.

    Nerozumiem komentáru pána bývalého štátneho tajomníka Chrena, ktorý od akademického stola, bez akýchkoľvek skúseností s touto problematikou z praxe komentuje spoza zeleného stola analyticky, ako tieto vzťahy fungujú. Choďte si to vyskúšať na trh, uvidíte, ako to funguje, a potom môžte komentovať.

    Pán minister, vyzývam vás, máte všetky legislatívne aj výkonné nástroje moci k tomu, aby ste chránili slovenských prvovýrobcov poľnohospodárskeho a komerčného charakteru, aby ich obchodné reťazce nelikvidovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Záhumenský, ja som pozorne počúval vaše vystúpenia a chcem zareagovať, a tým pádom ale aj apelovať na tých poslancov z vládnej koalície, ktorí povedali, že nechcú podporiť zrušenie tohto zákona. Vy totižto ste vo svojom príspevku citovali zmluvu konkrétneho dodávateľa, samozrejme, ste ho nemenovali, s konkrétnym odberateľom. Ale mňa by zaujímalo, prečo ste necitovali porovnanie tej zmluvy pred účinnosťou tohto zákona a po. A ja vám poviem, prečo ste to necitovali. Lebo tá zmluva je úplne identická a rovnaká. Lebo by ste dokázali to, že ten zákon sa absolútne minul účinkom, lebo jednoznačne reťazce využívajú konkurenciu a spústa dodávateľov v segmente potravín. Veď sa pozrite v oblasti minerálnych vôd, máte tam tridsať, štyridsať druhov minerálnych vôd a takto by sme mohli prejsť jednotlivé druhy dodávaných tovarov.

    Keby ste urobili toto porovnanie, tak by ste sám museli konštatovať, že tento zákon nie je uplatňovaný v praxi. Proste reťazce jednoznačne využívajú len to, že je tu veľká konkurencia v oblasti tovarov dodávaných do reťazcov. A zasahovať do zmluvného vzťahu dvoch partnerov sa nikdy neoplatí.

    Preto chcem apelovať aj na tých poslancov vládnej koalície, aby prehodnotili ešte svoje stanovisko.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Záhumenský, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, v ktorom si jasne ukázal, že komu o čo ide. Kto chce zdierať prvovýrobcov a kto sa ich snaží uchrániť pred naozaj mnohokrát likvidačnými podmienkami obchodných reťazcov.

    Počul som tu poznámky, že hovoríš dlho, možno, že dlho, ale hovoril si jasne a konkrétne, dokonca až tak, že som tam videl, a to iba nadľahčene, že kolega Jurčík ťa chcel odstreliť, tam od dverí, ale to som iba tak videl, to nič, to len tak pomimo.

    Samozrejme, že takéto vystúpenia by si mal možno hovoriť, častejšie vystupovať, aby si jasne ukázať, že komu o čo ide. Komu ide o naháňanie zisku a komu ide o likvidáciu prvovýrobcov.

    Samozrejme, že spomenul si 55-dňovú lehotu splatnosti. Ja poznám prípady, kde je 90-dňová lehota splatnosti, veď to je likvidačné, to je absolútne likvidačné pre prvovýrobcov.

    Samozrejme, že je možné povedať, že ak je nevýhodná zmluva, tak ju neprijmi. No áno, ja ju neprijmem, ale, samozrejme, tým skončím a som v likvidácii.

    Čiže ešte raz by som ti chcel poďakovať a upozorniť všetkých kolegov, aby si uvedomili, že tu naozaj ide o záchranu tých, ktorí musia, musia takéto podmienky prijať, aby aspoň prežili, aby živorili, aby neboli zlikvidovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Záhumenský, znovu ste dokázal vo svojom vystúpení, že problematike obchodných reťazcov a problematike slovenských výrobcov potravín sa rozumiete ako málo kto z tejto ctenej sály a skutočne patríte k špičkovým odborníkom v tejto problematike. Je len škoda, že si váš príhovor nevypočuli vedúci predstavitelia rezortu poľnohospodárstva a rezortu hospodárstva, lebo myslím si, že tie argumenty, ktoré ste uviedli, boli tak dôležité a tak relevantné, že na základe takýchto dôkazov a takýchto argumentov sa dá skutočne veľmi ľahko rozhodnúť, či daný zákon je potrebné, alebo nie je potrebné zrušiť.

    Ja vám doporučujem, aby ste si vyžiadal záznam, videozáznam z vášho vystúpenia a poslal ho vedúcim predstaviteľom oboch rezortov, teda aj poľnohospodárstvu, aj hospodárstvu, a pribaľte im, prosím vás, k tomu aj nejaké pero a poznámkový blok, aby si vedeli urobiť z toho vystúpenia aj nejaké poznámky, lebo skutočne tie argumenty boli absolútne relevantné.

    A nedajte sa mýliť opakovanou lžou, ktorá tu odznieva, lebo myslím si, že veľa rečníkov, ktorí vystúpili, hlavne zo súčasnej koalície na pravej strane, nemajú žiadne skúsenosti z obchodných reťazcov. Ja som do obchodných reťazcov dodával a viem, aké zmluvy boli a aké podmienky boli. Takže, páni, najprv si to vyskúšajte a potom kritizujte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Záhumenský, po tvojom vystúpení si myslím a chcem veriť, že sa otvoria oči niektorým vládnym poslancom, ktorí uvažujú nad takou nezmyselnosťou, ako zrušiť tento zákon.

    Aj ja mám osobné skúsenosti s obchodnými reťazcami a keby som bol len tušil, že dnes budem sedieť v tejto ctenej snemovni, tak by som si bol odložil tú zmluvu a bol by som vás tiež informoval o nezmyselnostiach, ktoré táto zmluva obsahovala. Napr. umiestnenie tovaru do výšky jedného metra, do meter päťdesiat a nad meter päťdesiat, čiže aj za to sa platilo.

    Čiže som veľmi rád, že si prečítal niektoré veci z tých zmlúv a samozrejme, že začnú vládni poslanci nad tým vôbec uvažovať.

    A na margo, pán poslanec Kužma, rovnaká ponuka neznamená rovnaké podmienky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Záhumenský reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým cteným kolegom a kolegyniam, ktorí reagovali na mňa, na moje vystúpenie. Nebudem sa vracať detailne k tomu, o čom som hovoril, myslím si, že dosť obšírne.

    Možná jednu poznámku k pánovi poslancovi Matejovi. Hovoríte a stále uvádzate to, že zákon nie je využívaný v praxi. Myslím si, že veľakrát som to povedal, tento zákon nedostal šancu a prvýkrát tento zákon sa stal vykonateľným po odstránení tej podmienky preukazovania ekonomickej závislosti, ktorá sa tiahne od roku 2003 až do schválenia tohto posledného zákona.

    Že nie je rozumné zasahovať do vzťahov, aj keď sú tieto vzťahy významne nevyvážené. Povedal som to tiež vo svojom vystúpení, tak potom zrušme Zákonník práce a nevstupujme do vzťahu medzi pracovníka a zamestnávateľa, lebo ten vzťah je podobný, podobne nevyvážený a asi by si ťažko dokázal zamestnanec uhájiť nejakú pozíciu, ak by mu to negarantoval Zákonník práce.

    Mohol by som reagovať na všetky iné, nebudem na to reagovať, snáď len jednu takú poznámku k dĺžke vystúpenia.

    Použijem anekdotu, ktorá je známa s Albertom Einsteinom. Po jednej jeho prednáške prišla za ním jedna krásna slečinka a hovorí mu, že: "Majstre, vaše vystúpenie, vaša prednáška bola obdivuhodná, bola úchvatná, len bola veľmi dlhá." A pán Einstein jej odpovedal: "Slečna, moja prednáška nebola dlhá, len vy ste bola na ňu krátka."

    Ďakujem.

  • Oceňujem toto milé porovnanie vás a pána Einsteina, pán Záhumenský.

  • Smiech v sále.

  • Chcel by som pre protokol povedať, že som nijak... Pán Záhumenský, prosím vás, keby ste mi mohli venovať desať sekúnd pozornosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Keby ste mi mohli trošku pozornosti venovať, lebo predpokladám, že ste nejak narážali na tú poznámku. Ja som nijak nechcel ovplyvňovať alebo obmedzovať váš rečnícky čas. Nakoniec, veď mali ste toľko, koľko ste uznali za vhodné. Len mal som skrátka dojem, že ste prestali, lebo došlo k pomerne dlhej prestávke. Dobre.

    Posledný rečník ústne prihlásený - pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom predosielam, že nebudem taký dlhý ako Albert Einstein ani iní géniovia, pokúsim sa byť oveľa stručnejší.

    Pán minister, vypočuli ste si tu dosť veľké množstvo kritiky na adresu predkladaného zákona, ktorým sa má zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorými sú potraviny.

    Pokúsim sa trochu vyrovnať tú bilanciu, keďže tá kritika nezaznievala iba z radov opozície, ale aj z radov vládnej koalície. Ja by som chcel, práve naopak, vyjadriť tomuto návrhu zákona plnú podporu.

    Národná rada Slovenskej republiky je zákonodarný orgán. Národná rada zákony prijíma, Národná rada zákony mení, mení ich veľmi často, možno až príliš často a občas Národná rada aj nejaké zákony ruší. Ale keď ich ruší, tak ich obvykle ruší tak, že prijme nejaký iný zákon, ktorý príslušnú problematiku upraví, a teda zruší tú prechádzajúcu úpravu. Len celkom výnimočne prijíma Národná rada zákon, ktorým nejaký iný zákon zruší úplne bez náhrady.

    Som hlboko presvedčený, že slovenský parlament by mal takéto zákony, ktorými ruší bez náhrady iné už existujúce zákony, prijímať oveľa častejšie. Slovensko má príliš veľa zákonov, príliš veľa zákonov, ktorými štát zasahuje do životov ľudí, ktorými štát zasahuje do ich slobodného konania, ktorými štát zasahuje do podnikania, do trhu, do slobodných zmluvných vzťahov. A aj tam, kde na to nie sú dôvody alebo kde tie dôvody sú iba domnelé. Asi nikto nebude spochybňovať, že existujú problémy vo vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Problémy, samozrejme, existujú. Nie je však pravda, že na každý problém musí existovať zákon, na každý problém musí existovať nejaká štátna regulácia, ktorá sa bude tento problém snažiť riešiť. Pretože štátne regulácie obvykle problémy iba zväčšujú a komplikujú, nie ich riešia.

    Takýmto zákonom, ktorý problém nerieši, iba ho komplikuje alebo iba sa tvári, že ho rieši, sú aj všetky doterajšie legislatívne úpravy a pokusy regulovať vzťahy medzi obchodníkmi a ich dodávateľmi. Takýmito zákonmi alebo zákonmi tohto typu je slovenský právny poriadok preplnený. Nie je to špecifikum Slovenska, majú s tým problém aj iné krajiny, ale to neznamená, že to nie je problém. Nechcem tým, pochopiteľne, povedať, že nepotrebujeme vôbec žiadne zákony. Zákony potrebujeme, ale som presvedčený, že Slovensko by mohlo dobre fungovať aj s oveľa menším počtom, oveľa stručnejších, jednoduchších a ľuďom zrozumiteľnejších zákonov, ako máme dnes.

    Preto napriek kritike dúfam, že ten návrh, tak ako je predložený, prejde, že ho tento parlament schváli. A vítam ho ako prvú lastovičku a verím, že budú nasledovať aj ďalšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden rečník. Uzatváram možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa: "Krátko.") Krátko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán poslanec Záhumenský, hrozne dlho ste rozprávali, detailne ste opísali nekalé obchodné praktiky a pomaly aj nesmrteľnosť chrústa. Ale neodpovedali ste na jednu kardinálnu otázku, aký efekt malo prijatie vášho zákona. Dovolím si tvrdiť, že z cieľov, ktoré ste ešte včera vymenovali, zákon nesplnil ani jeden.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento zákon je čisté sociálne inžinierstvo. Tento zákon nemá žiadny efekt na zlepšenie vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi, tento zákon nezlepšil postavenie dodávateľov voči odberateľom. Tento zákon neoslabil nijako obchodné reťazce. Tento zákon nezvýšil podiel slovenských výrobkov na pultoch reťazcov. Tento zákon nijako neprispel k lacnejším potravinám pre občanov. Ak áno, dajte mi o tom dôkaz.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento zákon má jediný efekt a to je zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku a je najvyšší čas tento zákon zrušiť.

    Dovoľte mi, vážení koaliční poslanci, pripomenúť vám, že ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády, v ktorom je explicitne uvedený zámer vlády tento zlý zákon zrušiť. Preto si vás dovoľujem požiadať o zodpovednosť a pri hlasovaní o podporu predkladaného návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Stanovisko chce zaujať aj spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Rozprava k tomuto zákonu bola skutočne dlhá, zložitá a vyčerpávajúca.

    Ja by som sa pánovi Záhumenskému chcel poďakovať, pretože to, čo, s čím nás tu oboznámil, bolo skutočne podrobné a rozsiahle. Tie názory na riešenie tohto problému, ktorý problémom určite je, môžu byť rôzne.

    Ja si myslím, že jednou z úloh štátu, ktorá je, je zabezpečiť férové podmienky. Nie vždy sa to dá, nie vždy je to jednoduché, nie vždy k tomu máme nástroje. Ale hľadať cesty a snažiť sa o to, aby sa vytvorili rámce podnikania, zmluvných vzťahov, ktoré sú férové, kde nedochádza k zneužívaniu postavenia, je úplne prirodzenou úlohou, ktorú by sme sa mali snažiť dosiahnuť.

    Na druhej strane faktom je, že ako sa zdá, tento zákon, tak ako bol napísaný, nepriniesol očakávané výsledky. A preto verím, že sa týmto problémom budeme zaoberať. Ja osobne tu ochotu mám a cítim potrebu zaoberať sa týmito problémami a hľadať lepšie cesty na ich vyriešenie.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 211 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 211a.

    Pán minister, prosím, uveďte vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým ministerstvo hospodárstva zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122 Európskeho spoločenstva o ochrane spotrebiteľov do právneho poriadku Slovenskej republiky, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv s časovo vymedzeným užívaním ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene. Rieši požiadavky praxe v oblasti cestovného ruchu a vytvára spoločný právny rámec na jednotnom trhu Európskej únie.

    Tento návrh zákona ruší doteraz existujúcu právnu úpravu v § 55 a § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúcu len zmluvu o striedavom užívaní nehnuteľností, ktorá nedokázala reagovať na všetky novovzniknuté situácie v rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti cestovného ruchu.

    Zároveň tento zákon ustanovuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona.

    Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Európskej únie, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a predávajúcich najmä v oblasti cestovného ruchu.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči.

  • Prepáčte, pán poslanec Kaník.

    Ctení kolegovia, poprosím o kľud v miestnosti. Pre vašu informáciu, o 11.30 hod. sa nebude hlasovať, rokovanie bude trvať do 14.00 hodiny bez prestávky, prosím vás, keď ste došli len kvôli hlasovaniu, tak netreba tu byť a... (smiech v sále) ... keby ste venovali pozornosť rečníkovi.

    Nech sa páči.

  • ... že odporúča schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením zo 17. marca č. 96.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a tak ďalej rokovacieho poriadku Národnej republiky(? rady).

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2011 č. 284 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 10. marca č. 87, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 16. marca 2011 č. 66. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 9. marca a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe aj s príslušnými odporúčaniami.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedený pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, milé dámy, milí páni, chcel by som k tomuto zákonu dať pozmeňujúci návrh, ktorý rieši takú situáciu z, myslím si, že z bežného života obyčajných ľudí, aj teda keď vás môžem za to považovať. A ide o taký problém, keď vlastne si chcete kúpiť zájazd, ktorý je letecký, niekam do zahraničia, tak v tomto prípade zvyčajne tú prvotnú informáciu, ktorú od cestovky dostanete, tak je taká trochu skreslená. Čiže napíšu cestovky, že cena od 290 eur, potom je tam hviezdička, potom niekde na nejakej ďalšej strane alebo niekde inde je už udané, že sú tam aj plus nejaké povinné príplatky a tie povinné príplatky sú buď nejaké palivové, alebo bezpečnostné taxi, letiskové taxi, alebo poistenie proti insolventnosti. Čiže potom nastávajú situácie typu, že keď si človek otvorí možno nejaký katalóg cestovnej kancelárie, tak vidí, že týždeň v Tatrách stojí 290 eur, týždeň v Turecku stojí 290 eur s hviezdičkou. A pri tom prvom rozhodovaní, kedy sa rozhoduje, že kam pôjdeme, že či pôjdeme do tých Tatier, alebo pôjdeme do Turecka, tak rozhodne táto informácia a logicky si povie, že však keď tie Tatry stoja toľko isto ako Turecko, tak pôjdeme do Turecka. Potom sa vyberie už de facto rozhodnutý do cestovnej kancelárie a nakoniec odchádza z cestovnej kancelárie s účtom možno za 590 eur, možno za dvakrát vyššiu sumu, ale to už nie je podstatné, lebo to, samozrejme, to sú nejaké tie povinné, palivové a neviem aké poplatky.

    Preto predkladáme tento pozmeňujúci návrh, ktorý zaväzuje cestovnú kanceláriu, aby uvádzala cenu komplet. Znamená, že keď v reklame bude reklama zájazdu napríklad do Tatier 290, tak už nebude Turecko za 290, ale bude napísané 490, napríklad, aby už aj v tomto momente ten človek dostal informáciu kompletnú a mohol sa tým pádom zodpovedne a naozaj slobodne rozhodnúť.

    Dovolím si prečítať ten pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Za čl. II sa vkladá čl. III, ktorý znie: Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 525/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 102/2007 Z. z., zákona č. 648/2007 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátanie nadpisu znie:

    "§ 9a

    Reklama zájazdu

    (1) Ak predávajúci pri reklame zájazdu19a) uvádza cenu za zájazd, musí uviesť konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí, vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu.

    (2) Ak nie je možné vopred určiť konečnú cenu podľa odseku 1, predávajúci v reklame uvedie reprezentatívny príklad zájazdu, ktorý obsahuje popis všetkých služieb, ktoré sú súčasťou zájazdu, a konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí, vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 19a) znie: "19a) § 2 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov."

    2. V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová "§ 3 ods. 6 a § 8 ods. 8, 9 a 24" nahrádzajú slovami "§ 3 ods. 6, § 8 ods. 8, 9 a 24 a § 9a".

    3. V § 11 ods. 3 písm. e) sa na konci pripájajú slová "a § 9a". Za § 11a sa vkladá § 11b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 11b

    Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2001. Ustanovenie § 9a sa nevzťahuje na katalógy a iné propagačné materiály v tlačenej forme, ktoré boli vydané pred 1. májom 2011."

    Doterajšie čl. III a IV sa označujú ako čl. IV a V.

    Zdôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby, aby pri reklame uvádzal celkovú konečnú cenu spomínaných služieb, ktorú spotrebiteľ skutočne zaplatí. V praxi totiž často dochádzalo k situáciám, že spotrebiteľ bol reklamou uvedený do omylu, resp. cena uvádzaná v reklame vzbudzovala dojem, že je nižšia, ako bola následná a konečná cena, ktorú mal spotrebiteľ za zájazd a s ním súvisiace služby poskytované predávajúcim uhradiť.

    Súčasťou návrhu je aj zabezpečenie výkonu dohľadu nad predmetným ustanovením. Prechodné ustanovenie zabezpečuje, aby sa § 9a nevzťahoval na propagačné materiály, ktoré boli objednané a zadané do tlače pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

    Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, aby ste, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Na prvý pohľad možno ide o maličkosť, na druhý pohľad ide o maličkosť, ktorá veľmi zjednoduší život aj všetkým vám, keď si budete v budúcnosti chceť(chcieť) porovnať ponuky rôznych cestovných kancelárií. V praxi sa často stávalo, že práve cestovné kancelárie umelo navyšovali cenu povinných príplatkov, ktoré neuvádzali v tej prvotnej reklamnej informácii, a takýmto spôsobom vlastne sa snažili trochu a trochu viac spotrebiteľov alebo ľudí, ktorí chceli cestovať do zahraničia, zavádzať.

    Urobíme malinkú zmenu, veľmi podobnú urobili Česi v roku 2009, Rakúšania takto fungujú už skoro 25 rokov. Je to štandardná zmena, štandardný postup, ako sa pri reklame zájazdov vo svete a v Európe postupuje.

    Zároveň dovoľte mi pri príležitosti dnešného pamätného dňa, Dňa zápasu za ľudské práva, pripomenúť, že aj dnes máme výročie sviečkovej demonštrácie, ktorá teda pred 23 rokmi bola taký, taký prvý silný a prvé silné verejné vystúpenie ľudí proti komunistickému režimu a bol to taký predvoj následne 17. novembra. Takže aby ste na tento pamätný deň pamätali.

    Nehnevajte sa, že hovorím nesúvisiac s predkladaným zákonom, ale aj možno ešte dve minútky.

    Zároveň tento deň je Dňom počatého dieťaťa, alebo teda možno ako niekto druhý hovorí, jak Den(Deň) nenarodených detí alebo Den(Deň) úcty k životu. A práve z tohto dôvodu sme sa my dvaja s Erikou Jurinovou dnes rozhodli prísť do parlamentu možno na prvý pohľad dehonestujúco oblečení, ale s podstatným odkazom, ktorý by sme chceli vyslať, a to je to, myslíme si, že sme veľkí pokrytci, lebo ženu, ktorá by sa rozhodla svoje dieťa nezabiť alebo dať mu šancu na život a ktorá si zároveň uvedomuje, že nie je schopná ho vychovávať a rozhodla by sa toto dieťa dať následne na adopciu, tak celá spoločnosť, celá ulica, celá dedina by na ňu celý život ukazovala prstom, že to je tá, tá krkavčia mater, ktorá si dovolila dať svoje dieťa na adopciu. Sme pokrytci, lebo táto žena urobila tisíckrát lepšie rozhodnutie alebo urobila by tisíckrát lepšie rozhodnutie, ale my ju jednoducho dopredu odsudzujeme, lebo dovolila by si dať svoje dieťa na adopciu.

    Radšej tolerujeme to, že druhé ženy podstúpia interrupciu a nikto sa o nich to nedozvie, alebo aj keď sa dozvie, tak povieme si, že podstúpili medicínsky zákrok. Naozaj si myslím, že toto je veľké naše pokrytectvo, a práve preto sme tieto tričká si obliekli.

    Chceme dať možnosť alebo chceli by sme zvrátiť a chcel by som všetkých vás poprosiť, že či z opozície, či z koalície, aby sme takisto, ako sa vytvorila skupina na ochranu práv zvierat, aby sme takisto vytvorili skupinu na ochranu práv nenarodených detí. Myslím si, že keď si to zaslúžia zvieratá, takisto si to zaslúžia deti. A skúsme, máme to napísané takisto v ústave, že ľudský život je hodný ochrany od počatia, skúsme spoločne urobiť všetko pre to, aby sme vytvorili ženám také podmienky, aby ani len nerozmýšľali nad tým, že by chceli podstúpiť interrupciu. Skúsme im zlepšiť život tak, aby vedeli, že keď to dieťa donosia, tak budú ho môcť v kľude vychovávať a nebudú musieť rozmýšľať nad tým, či si budú môcť potom dovoliť kúpiť jedlo, alebo nebudú si ho môcť dovoliť kúpiť.

    Chcem zároveň každému z vás, možno nie každému, to by som moc zovšeobecňoval, ale tým z vás, ktorí ste dovolili v minulosti Slovensko rozkrádať, rozkrádať verejné zdroje alebo ktorí ste nad tým prižmurovali oči a tvárili sa, že tieto zlodejiny nevidíte, chcel by som vám povedať, že ste zodpovední za životy tisícky detí, ktoré možno práve preto zomreli, lebo tie peniaze, ktoré ste, prepáčte, trasie sa mi hlas...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Táto prestávka je celkom vhodná, pán Matovič, sme sa bavili o nejakých dvoch minútach, tak skúste to, prosím vás, nejako ukončiť. Ďakujem pekne.

  • Ešte dvadsať sekúnd a končím.

    Tie peniaze, ktoré ste buď rozkradli, alebo ste dovolili rozkradnúť, následne chýbali na lepšiu podporu matiek, na lepšiu podporu rodín a na základe toho sa tisícky žien v tejto republike rozhodli pre interrupcie. Za toto konanie ste zodpovední vy.

    Ďakujem.

  • Máme prihlásených šesť rečníkov s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A prvý na rade je pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som sa dotkol iba predloženého pozmeňovacieho návrhu. Chcel by som vyjadriť podporu v tomto bode, keďže je dosť veľký tlak používateľov alebo cestujúcich, ktorí cestovkami cestujú, takže vítam tento nápad, tak ako ho Igor predkladá. A chcel by som koaličných aj opozičných poslancov poprosiť o podporu.

    A všimol som si tu ďalej zaujímavé tričká, takže k oslave 25. alebo k dňu 25. marca celkom dobrý nápad.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jurinová, tiež nositeľka trička, nech sa páči.

  • Ďakujem. Som rada a budem dúfať, že, a práve preto sme sa rozhodli pre takýto pozmeňovák, že i táto malá zmena môže prispieť k vylepšeniu nejakého podnikateľského prostredia v oblasti cestovného ruchu. Aj keď určite len veľmi malou mierou, nebude to o 100 %, ale aj to málo určite prispeje k tomu zlepšeniu.

    Ja by som sa rada dotkla i tej druhej témy, som rada, že môžem byť aj súčasťou demonštrácie toho nášho úmyslu, otvoriť verejnú diskusiu na tému ochrany práv nenarodených detí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj keď je to zákon o cestovnom ruchu, tak predsa tá teatrálnosť pánovi Matovičovi nechýbala, lebo on je teatrálny, to je známe. Ale ja by som sa chcela ozvať k tým tričkám.

    Pán Matovič, viete, s jednou vecou budem súhlasiť, že ste prišli dehonestujúco oblečený, prišli ste. Prišli ste vo vyťahanom tričku a predstavte si teraz, že všetky ženy začneme tuná nosiť nápisy na prsiach a budeme tu demonštrovať, pán predseda parlamentu, každý deň nejaké iné výročie. Ja sa pýtam, akú vážnosť bude mať tento parlament?

    Ja si myslím, že stačilo, že ste dostal slovo od pána predsedu, vôbec že ste mohol vyjadriť svoje slová, nieto aby ste mal tričko, lebo ja si myslím, že v parlamente sa vyjadrujeme slovne. A nebudeme sa vyjadrovať nápisami na prsiach, pretože ozaj toto nepatrí do parlamentu. Keby ste si zobral aspoň sako, bolo by to skutočne nedehonestujúce, ako ste povedal.

    A, pán Matovič, chcem sa vás spýtať: Vy vôbec viete, čo to je donosiť dieťa? Vaša kolegyňa Jurinová to vie, lebo je žena.

  • Hlasy z pléna a potlesk.

  • Vy to vôbec neviete, aspoň dúfam, že má dieťa. Vaša kolegyňa to vie, vy to neviete. Prosím vás pekne, nechajte to na ženy, či tie deti donosia, alebo nedonosia, sme v demokracii, to je po prvé.

    A po druhé sa vás chcem spýtať: Čo ste vy urobil pre tie deti, keď rozprávate o nejakom rozkrádaní peňazí? Vy podporujete detské domovy? Vy ste dal peniaze na nemocnice? Čo ste urobil? Máte dosť tých peňazí, ktoré ste všetky previedol na svoju manželku, ako ste povedal. Nie preto z charity, že svoju ženu podľa mňa, ako ste povedal, teda aby ste sa k nej slušne správal. Skúste tie peniaze previesť na detské domovy a do nemocníc, aby tie ženy mali v tých nemocniciach možno lepšie podmienky, a potom rozprávajte a noste tuná vyťahané tričká.

    Ale viete, ako sa hovorí, o chlapovi svedčia činy a nie to, čo rozpráva. Keď budem vedieť, že niečo činíte, tak vám aj budem veriť. A prosím vás pekne, ani tie vyťahané tričká nikoho nepresvedčia. Ale, pán Matovič, už buďte chlap a urobte niečo pre túto spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Čaplovičovi, rád by som sa k jednej veci vyjadril, pani poslankyňa, a to sú tie tričká. Nie je to tak dávno, čo váš kolega Ondruš tu bol v odborárskej veste, nikto mu nič nepovedal. Si myslím, že takto...

  • Reakcie z pléna.

  • Počkajte, počkajte, no povedali vám vaši kolegovia, ale nemám na mysli, žeby vám niekto zabránil rečniť alebo žeby vás niekto vykázal zo sály.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, dobre. Dobre, no je to skrátka tiež nejaká forma prejavu, pokiaľ to nie je na dennom poriadku, tak si myslím, že môžme. Vo vašom prípade by sa to pomerne ťažko čítalo kvôli tomu silnému...

  • Smiech v rokovacej sále. Potlesk.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si doplniť historické vedomosti pána Matoviča. Dnešný deň 25. marca popri iných o 20.20 v roku 1942 odišiel prvý vlak do koncentračného tábora s tisíckami žien a detí. Aj na toto by sme si mali spomínať a pripomínať, tak ako si spomenuli občania včera v Poprade.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj keď nie k téme, ktorú prerokujeme, ale chcem sa poďakovať kolegovi Matovičovi za pripomenutie si dnešného dňa pripomienky počatého dieťaťa a za ochranu práv nenarodených detí.

    Ja si myslím, že mnohokrát v parlamente aj pri iných zákonoch prídeme s témami, ktoré nepriamo súvisia, ale ak si to už nevieme pripomenúť nejak samostatným bodom alebo samostatnou témou, tak si myslím, že využil vhodne tento priestor na to, aby sme dnes, nielen 25. marca, hovorili aj o sviečkovej manifestácii, kde sa za práva a za ľudské práva ľudia postavili a nebáli sa odporu, tak je to aj za práva nenarodeného dieťaťa, lebo matka žena sa brániť vie, lebo je dospelá, ale to dieťa nemá obranu.

    A preto vám chcem ešte raz poďakovať, že radšej takto protestovať alebo manifestovať v tričku, ako mnohokrát sa stáva, že v tomto parlamente či muži, či ženy chodia veľmi nevhodne oblečení.

  • Ja najprv poviem veľmi stručnú pripomienku k navrhovanému pozmeňovaciemu návrhu. Myslím si, že sám som ho podpísal, s jeho obsahom plne súhlasím, len dávam na zváženie procesné hľadisko, lebo ide podľa všetkého o nepriamu novelu. Jedná sa, hovoríme o zákone o ochrane spotrebiteľa, ale to, čo adresujeme v tomto pozmeňovacom návrhu, sa viac týka zákona o reklame. Takže aby sme na to dbali.

    No a čo sa týka potom tej druhej časti vystúpenia kolegu Matoviča, tak ja budem súhlasiť s pani kolegyňou Vaľovou, je to naozaj len a len právo ženy, aby sa rozhodovala. Je to veľmi citlivá téma a mohli by sme a mali by sme o nej hovoriť. Myslím si, že je to jedna z tém, kde sa práve hľadá tá hranica medzi liberalizmom, konzervatizmom. A dá sa o tom dlho polemizovať. Každopádne stanovisko, pozícia našej strany bude vždy taká, že je to autonómne a samostatné rozhodnutie ženy.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Matovič.

  • Pani poslankyňa Vaľová, vadí vám nejaké moje vyťahané tričko. To tričko včera som si bol kúpiť v Auparku aj s Erikou, tak dobre, trikrát ste to povedali, ale evidentne som trafil klinček po hlavičke. Všímal som si vás, keď som hovoril o tom, že ľudia, ktorí buď rozkrádali, alebo tolerovali rozkrádanie tejto republiky, v podstate zabíjali nenarodené deti. Áno, robili ste to. A vy ste jedna z nich, ktorá ste toto tolerovali. A preto videl som, ako ste sa mrvila ako nejaká hlísta, ktorá vedela, že som ju trafil, a z toho ste bola nervózna. Jednoducho povedal som vám to a trafil som vás po hlavičke, lebo vy ste tá, ktorá ste tolerovali rozkrádanie v tejto republike a týmto sa zabíjali nenarodené deti, lebo tie peniaze, ktoré sa rozkradli, chýbali na podporu matiek a detí, ktoré mohli žiť. Ste za to zodpovedná, akýmkoľvek teatrálnym vystúpením túto vinu zo seba nezmyjete, ani vaši kolegovia.

    Čo sa týka toho, čo mám napísané na tričku, poprosím všetkých, aj liberálne zmýšľajúcich v tejto sále, každopádne ľudí, všetkých, ktorí majú zdravý rozum a to IQ im nechýba, aby pochopili, že nám tu teraz nejde a priori o odsudzovanie žien, ktoré podstúpia interrupciu, iba hovoríme, že vytvorme týmto ženám podmienky iné, aby mali odvahu donosiť svoje deti a dať ich na adopciu, lebo existujú stovky rodín, ktoré sú bezdetné a ktoré by boli veľmi radi(rady), aby si mohli deti osvojiť.

    Ak my ich budeme, tieto deti, zabíjať a tým ženám nebudeme dávať možnosť voľby, lebo dnes tú možnosť, reálnu možnosť voľby nemajú, lebo spoločnosť by ich odsúdila, tak sme neurobili všetko pre to, aby tie ženy sa naozaj slobodne mohli rozhodnúť. A to rozhodnutie, ktoré prijímajú pod tlakom okolností, pod hrozbou odsúdenia spoločnosti, nie je slobodné. Tak urobme všetko pre to, aby ich spoločnosť neodsudzovala, ak dajú deti na adopciu.

  • No, ďakujeme pekne. To boli, to bol ústne prihlásený rečník na faktické poznámky. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť, prepáčte, to bol písomne prihlásený a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Szomogyi. Uzatváram možnosť. Navyše požiadal pán minister o vystúpenie v rozprave teraz. A ešte sa predbehnem pred neho aj ja tiež s krátkym vystúpením.

    Odovzdám vedenie schôdze kolegovi Hrušovskému.

  • Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ja by som chcel pár slov povedať k tomuto zákonu, ktorý ideme prijať, ktorý musíme prijať preto, lebo je transpozícia európskej smernice, ako sa tak zvykne hovoriť, a tieto moje slová chcem najmä adresovať mojim kolegom z nášho klubu. Nečakám, samozrejme, že s takou základnou ideológiou sa stotožnia napríklad kolegovia z opozície.

    Treba si uvedomiť, že čo všetko Európska únia sa snaží regulovať, aké nezmysly. Kvôli tomu, že nejaký úradník v Európskej únii alebo nejaká skupina úradníkov, ktorí, samozrejme, musia obhájiť svoju existenciu, musia preukázať, načo ich vlastne tam, načo sú vlastne platení, kvôli nim ideme prijať jeden celý zákon. Jeden celý zákon, ktorý má desať paragrafov. Neviem či vôbec, zrejme to nebude v rozpore s pravidlami, ale či vôbec má zmysel prijímať zákon, ktorý má desať paragrafov, a teraz vám prečítam dva odseky z tohto zákona.

    "Zmluvou o účasti vo výmennom systéme sa predávajúci zaväzuje, že spotrebiteľovi umožní účasť vo výmennom systéme." Tak kto by bol toto povedal. Pokračovanie: "Spotrebiteľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú odmenu."

    Iný príklad. "Zmluva podľa odsekov 1 a 4 musí mať písomnú formu. Predávajúci je pri uzavretí zmluvy povinný spotrebiteľovi odovzdať vyhotovenie zmluvy."

    Tak takéto banality my ideme schváliť, ktoré sa dávno nachádzajú, samozrejme, že v Obchodnom zákonníku, a musíme to, bohužiaľ, schváliť preto, lebo je to transpozícia nejakej smernice. Európska únia má dnes stotisíc strán smerníc. Stotisíc strán. A potom sa netreba čudovať, že my tu musíme takéto nezmysly schvaľovať. Už len chýba, aby sme napísali do tohto zákona: "Keď spotrebiteľ ide na veľkú potrebu, nech si nezabudne utrieť zadok."

    Je to hanba, že Národná rada sa musí s týmito nezmyslami zaoberať, ale to sú len nezmysly. Tu sa dá povedať dobre, prijmeme to a skrátka, veď na Slovensku, neviem, kolega mi vravel, nejakých sedem prípadov doteraz bolo, lebo to sú nejaké špeciálne time sharingové dovolenkové pobyty, ktoré skrátka na Slovensku nie sú, no tak v poriadku, tak akože mávnime nad tým rukou. Ale takýchto vecí v našej legislatíve nájdeme desiatky a desiatky a v podstate už aj my sami sme z toho zblbnutí a schvaľujeme to tu, lebo transpozícia smernice Európskej únie, to je skrátka nejaký svätý grál. A minimálne by bolo dobré sa veľmi nad tým zamýšľať, aké hlúposti, doslova hlúposti schvaľujeme.

    Prečo je tento zákon hlúposť? V hospodárskom svete máme tisícky rôznych zmlúv, doslova tisícky máme. Toto sú time sharingové dovolenkové pobyty, ale dovolenkových pobytov môže byť dvadsať rôznych. Takisto môžem mať zmluvu na predaj kopírovacích služieb, môžem mať zmluvu na prenájom svadobných šiat. No poďme schváliť zákon na zmluvu na prenájom svadobných šiat, kde budeme písať: "Spotrebiteľka sa zaväzuje svadobné šaty po použití vrátiť."

    Najmä teda chcem apelovať sa dobre vždy nad tým zamyslieť, že či je naozaj nutné akýkoľvek nezmysel z Európskej únie preberať. Tu sme toho priamymi svedkami. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

    Predtým ako opustím toto miesto, ja ako liberál by som, najprv by som chcel, keďže v tom čase som viedol schôdzu, chcel by som pre ostatných oznámiť, že Igor Matovič ma požiadal o dve minúty v rámci svojho vystúpenia, keďže rokovací poriadok nepredpokladá nijakú inú možnosť, tak som s týmto výnimočne súhlasil. Samozrejme, keď niekto iný s tým príde a je to v rámci nejakej normy, myslím si, že takáto vec má všeobecný súhlas. Pokiaľ sa to obmedzí na nejaké dve, možnože tri minúty, si myslím, že je to v poriadku. To teda len pre informáciu.

    Druhá vec, ktorú by som rád povedal. Ja ako liberál sa tiež s tým stotožňujem. To, že sme liberáli, neznamená, že sme za potraty. To je úplná hlúposť. Sme proti nim. Ja sám mám štyri deti a považoval by som to za veľkú životnú prehru, keby moja partnerka na potrat išla. A stále je lepšie to, čo Igor má na svojom síce novom, ale vyťahanom, či síce vyťahanom, ale novom tričku, a tiež sa k tomu chcem prikláňať.

    No úplne na záver, dnes máme nejaký výnimočný deň, lebo pani Sabolová spomenula, čo to bolo?

  • Reakcia z pléna.

  • Sviečková demonštrácia, potom ešte máme tento deň, čo Igor má tričko kvôli nemu, potom máme ešte, tá deportácia bola. A ešte aj Mariána máme, čiže krásny víkend začína.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami deviati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Páni poslanci, prosím vás, nehrajte sa. To znamená, že ôsmi, posledný pán Osuský.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž ako prvý.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, teraz vaše vystúpenie, samozrejme, vnímam ako vystúpenie predsedu politickej strany a sledoval som teda, ako vnímate celý proces transpozície európskeho práva do nášho vnútorného poriadku, kde nie som celkom presvedčený, že takéto vnímanie patrí predsedovi politickej strany. Skúsim vám povedať prečo.

    Je nesporným faktom, že tvorba smerníc pre celú Európu občas ukazuje aj zrejme nezmysly, ktoré sa tam objavujú, len je úplne logické, že v tých smerniciach sa zovšeobecňujú skúsenosti celej Európy. Hľadá sa poriadok pre celú Európu, kde je úplne prirodzené a každý vie o rizikách takejto normotvorby, že tie skúsenosti v tých krajinách sú rozdielne a že logicky implementácia týchto noriem môže robiť problém.

    Ale to je jasné, keď vy hovoríte o tom dosť jednoducho a dávate signál a zľahčujete tento fenomén takýmto spôsobom, sa mi to nezdá vhodné.

    Ale je tu ešte ďalší jeden moment, že ten moment transpozície práva je dosť výrazne v dispozícii národných štátov. Tento zákon a spôsob implementácie ukazuje aj na kvalitu práce nášho ministerstva. Vy, pán predseda, môžte na svojom ministrovi trvať a garantujem vám, že keď jeho pracovníci budú dôslednejší, tak 50 až 70 % problémov, o ktorých ste hovorili, v tom predpise nebudú.

    Takže naozaj, keď ideme zovšeobecňovať a ideme vysielať aj signály nášho vnímania niektorých faktorov, tak očakávam od vás úplne prirodzene, pán predseda strany, lebo ste aj predseda parlamentu, že pôjdete hlbšie do tej problematiky a tie výstupy budú mať väčšiu vypovedajúcu hodnotu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel upozorniť na dve veci. Po prvé. V prípade tohto zákona naozaj ide o čistú transpozíciu smernice, ktorá naozaj nedáva v podmienkach Slovenskej republiky, nemá veľkú dôležitosť. Na druhej strane chcem upozorniť, že tá transpozícia bola urobená tak, aby kládla minimálne nároky. Sú tam napríklad príklady zmlúv, je tam vzor dotazníka. To znamená, aby podnikatelia mali čo najmenej práce, ak budú musieť s týmto zákonom pracovať.

    No a tých takých možno nie úplne pochopiteľných príkladov budeme mať aj na tejto schôdzi viac. Budeme rokovať o novele zákona č. 309 o obnoviteľných zdrojoch energie a KVET. A tam sa museli transponovať napríklad také požiadavky, aby dodávatelia všetkých zložiek do biopalív museli preukazovať, že povedzme dopestovaná kukurica nebola dopestovaná detskou prácou v dažďových pralesoch. Čo je čisto len ochranárske opatrenie na úrovni EÚ, aby sa zabránilo dovozu z tretích krajín a ministerstvo hospodárstva našlo taký spôsob, ktorý by úplne minimálne zaťažil slovenské podnikateľské subjekty.

    Podobným príkladom je povinnosť pre všetkých montérov fotovoltaických panelov, čo je naozaj veľmi často len o zašróbovávaní nejakých skrutiek, mať školenie, skúšku a certifikát a je to ďalšia povinnosť európskej smernice a opäť v novele 309 ministerstvo hospodárstva rieši vo svojom návrhu túto administratívnu povinnosť tak, aby bola čo najmenej, najmenej náročná a zároveň aby boli dodržané všetky podmienky, ktoré k nám prišli z Bruselu.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel ako konzervatívec zatlieskať tomu, čo pán predseda Sulík povedal ako liberál, pretože v pohľade na mnohé nezmysly a hlúposti prichádzajúce k nám z Bruselu sa normálny a slobodu ctiaci si liberáli a konzervatívci nesporne zhodujú.

    Ale nejde len o veci, ktoré sú očividné hlúposti, ide o snahu z pozície Európskej únie, ale aj z pozície štátov do najmenších detailov regulovať všetko, čo sa regulovať dá, zasahovať do všetkého, do čoho sa zasahovať dá. Je to, je to problém z pohľadu liberálneho, teda že sa zasahuje do slobodného konania. Ale keď sa bavíme o Európskej únii, tak je to problém aj z takého konzervatívnejšieho pohľadu, pretože sa nerešpektujú skúsenosti jednotlivých krajín, ktoré sú odlišné, ale všetko sa snažíme natesnať do jedného vzorca, ktorý si niekto niekde vymyslel a snaží sa ho vnútiť všetkým ostatným. Vo vzťahu k budúcnosti, myslím si, že bude správny prístup, ak sa vláda a parlament budú snažiť, ak niečo musíme prevziať do svojej legislatívy, lebo EÚ, tak aby sme to prevzali naozaj len v nevyhnutnej miere, v takej, aby to čo najmenej komplikovalo život slovenským občanom a ekonomickým subjektom pôsobiacim na slovenskom trhu.

    A ešte jedna prosba, aby sme k tým nezmyslom a hlúpostiam, ktoré k nám prichádzajú odinakadiaľ, nepridávali ešte vlastné slovenské nezmysly a hlúposti, ale práve naopak, snažili sa tie, ktoré v našej legislatíve existujú, rušiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda parlamentu a predseda strany SaS, ja ako liberál v konzervatívnom krídle liberálnej strany vám chcem povedať na otázku ohľadom transpozície, ktorú som riešil aj, aj na európskom výbore, mám na to len jedno slovo, keďže vidím, že je veľa rečníkov prihlásených, z tohoto pohľadu, tak ako ste to opísali, mám fakt jedno slovo a poviem bravó. Je to tak, nemalo by to pôsobiť v našom právnom systéme a myslím si, že je absolútne legitímne vyjadriť aj z pozície predsedu parlamentu a predsedu liberálnej strany postoj, aký ste vyjadrili.

    Zároveň chcem povedať, že si veľmi vážim to, že ste ako liberál umožnili prejav aj formou možno trošku nad rámec tejto rokovacej sály tým, že na tričkách a aj vystúpením Igora Matoviča ste mu dali to dvoj-, trojminútové slovo vyjadriť vlastný názor.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, veľmi dobre ste vystihli takú frustráciu, ktorú liberál cíti v tejto rokovacej sále, pretože kým pri zákonoch, ktoré sa týkajú tejto krajiny, máme možnosť zasiahnuť do toho, že ako je definovaná, aj ako je definovaný rozsah regulácie štátu v mnohých odvetviach, tak pri tom, čo nám sem prichádza od tej obrovskej masy úradníkov z obrovskej Únie, túto možnosť častokrát nemáme a dokonca môžme byť postihnutí pokutami za neprijatie akéhokoľvek nezmyslu, ktorý nám sem zvrchu príde. Takže vyjadrujem podporu tomu, čo ste povedali.

    No a ešte k 25. marcu, keď už teda sme pri tom, tak moja mama má dnes narodeniny, tak jej týmto gratulujem.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, napriek tomu, že uznávam, že treba vytvárať priestor na vecnú a serióznu diskusiu a nechcem povedať, že aspoň časť toho, čo ste povedali, nemá hlavu a pätu a nie je súčasťou takejto vecnej diskusie, tak musím sa priznať, že zatiaľ čo teda vy pravoverní liberáli ste, ako to povedal pán poslanec Poliačik, frustrovaní preberaním európskej legislatívy do našej národnej, tak ja sa musím priznať, že ja som čoraz viac frustrovaný vašimi vystúpeniami ohľadom Európskej únie. A som hlboko presvedčený o tom, pán predseda, že tie vyjadrenia, ktoré vy ako predseda parlamentu a predseda druhej najsilnejšej vládnej strany máte na túto tému, sú veľmi nebezpečné a veľmi poškodzujú obraz Slovenskej republiky v zahraničí. Rozhodne mnohonásobne viac ako mnoho z toho, čo nám, našej strane v čase, keď bola vo vláde, ste vyčítali ako poškodzujúce obraz Slovenska v zahraničí.

    A opakujem, napriek tomu, že som pripravený vždy na vecnú diskusiu pri konkrétnych právnych aktoch a pri preberaní konkrétnej európskej legislatívy do právneho systému Slovenskej republiky, tak vás chcem naozaj vyzvať, aby ste v budúcnosti čoraz viac vážili svoje slová a svoje vyjadrenia na adresu Európskej únie a jej predstaviteľov, lebo v konečnom dôsledku si jednoducho nemyslím, že takéto vystúpenia sa hodia predsedovi parlamentu členskej krajiny Európskej únie, a myslím si, že v konečnom dôsledku narobia oveľa viac škody ako osohu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, ja osobne si myslím, že je jedno, či je človek zmýšľaním liberál, konzervatívec, sociálny demokrat, každý by mal ctiť uzavreté dohody. A my sme sa, my sme svojím vstupom do Európskej únie prijali celú škálu rôznych dohôd, ktoré sa nás týkajú a na základe ktorých prebiehajú aj takéto transpozície európskych smerníc do našej legislatívy. A pokiaľ, a môžem mať na to ľudsky rôzny názor a ja sčasti s vaším vystúpením aj ľudsky, osobne súhlasím, ale jeden zo základných právnych pilierov je "pacta sunt servanda" - uzavreté zmluvy sa musia rešpektovať. Bez ohľadu na to, či sa nám páčia, alebo nepáčia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že čokoľvek, čo prichádza z Európskej únie alebo odkiaľkoľvek, má byť podrobené kritickému posúdeniu. To, čo prichádza dobré, má byť prijímané, a to, čo prichádza nerozumné alebo absurdné, má byť kritizované a odmietnuté. To, čo plodia veľmi často aktívni sociálni inžinieri a byrokrati Európskej únie, tí, ktorí vedia, čo je lepšie pre každého občana Európy, nemusí byť posvätnou kravou. Tak ako nie sú posvätnou kravou ani oni sami, byrokrati, ani predstavitelia Európskej únie. Podliehajú rovnakému posúdeniu zdravým rozumom a na tomto mieste musím povedať, že občan Sulík má rovnaké právo používať zdravý rozum, či je toho času predsedom parlamentu alebo predsedom strany, ako každý iný občan Slovenskej republiky.

    A k tej druhej téme, ktorá zaznela i vo vystúpení predsedu Sulíka. Ja nechodievam do Auparku, bol som tam snáď raz v živote a neviem, že také tričká existujú, ale musím povedať, že ja ako konzervatívec hlboko súhlasím s posolstvom toho trička a keby som o ňom vedel, tak si ho oblečiem. Takto vďaka tomu, že mi Fórum života poslalo túto bielu stužku, dal som si túto bielu stužku, pretože súhlasím s posolstvom Fóra života a myslím si, že tak ako tie vlaky z Popradu boli vlaky smrti, tak i rozhodnutia zabíjať nenarodené zdravé deti sú filozofiou smrti a vonkoncom nie tak jednoznačne slobodou jednotlivca.

  • Nech sa páči. Pán predseda, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať kolegom Osuskému a Dostálovi. No začnem reakciou na pána Kolesíka.

    Pán Kolesík, ja som ani raz nepovedal, že neschváľme tento zákon. Samozrejme, "pacta sunt servanda", to ste sa celkom dobre naučili od predsedu a to platí. By som si v živote nedovolil povedať, že nie, že jednoducho poďme do toho len tak naslepo. Čiže áno, my tú smernicu musíme schváliť, teda tento zákon na základe tej smernice, ale je dobré, keď si všetci uvedomíme, že čo sú tam popísané za nezmysly, a teda oceňujem, že aj vy to vidíte pomerne triezvymi očami.

    Chcel som reagovať potom ešte najmä na pána Číža, ale ako vidím, je to tak jeho zvyk tunák narozprávať a potom opustiť miestnosť, ale dúfam, že ma počúva.

    No to, čo ja tej Európskej únii vyčítam, to je to, že my by sme, fakt by sme sa mali prestať na ňu pozerať ako na nejakú posvätnú kravu a že všetko, čo odtiaľ príde, je svätá pravda a byť aj kritickí k tomu a niekedy skrátka tie slová možnože musia byť aj šťavnatejšie, aby zaujali pozornosť aj niekde inde ako tu na Slovensku. To hovorím ako reakciu na vás, pán Ondruš. Je pravda, že občas dôjde k nejakému pomýleniu, nebol to zámer. To, čo ste narážali, bolo zrejme slovo marxista, pritom mal som povedať maoista, tam došlo k omylu. To ma, samozrejme, mrzí.

    No ale teraz, čo je podstatný problém tej Európskej únie, to je tá regulačná zúrivosť. Oni by chceli vyregulovať, doregulovať do poslednej, do poslednej kvapky života, všetko dať na papier a presne stanoviť pravidlá. Toto je problém a v tomto duchu, samozrejme, rovnaký nezmysel aj ten pozmeňujúci návrh, za ktorý síce súhlasiť budem, lebo je taký neškodný, nevinný, ale vo svojej podstate je úplne zbytočný. Štát by, veľa vecí by štát jednoducho regulovať nemal.

    Ďakujem.

  • O slovo sa hlási pán spravodajca poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ďakujem. No využijem, keď sa nám téma takto zaujímavým spôsobom posunula vďaka pánovi predsedovi a pridám sa k tým hlasom, ktorí podporia a podčiarknu to, čo pánom predsedom bolo odštartované a čo viacerí rečníci potvrdili.

    Áno, máme náš legislatívny systém, náš legislatívny, našu legislatívu zaplienenú vyslovene hlúpymi regulačnými nezmyslami, ktorú potrebujeme, ktoré potrebujeme odstrániť a očistiť. Preto naozaj tu bude treba veľa práce vykonať na drobných, možno na prvý pohľad, ale dôležitých očisťujúcich aktoch, škrtaní zákonov, škrtaní a rušení vyhlášok. A všetci členovia vlády by mali ako pravidlo číslo jedna pre všetkých svojich legislatívcov veľkými a červenými písmenami napísať, že každú vyhlášku alebo každú normu, ktorá prichádza z Európskej únie, majú tak kriticky preštudovať, že do našej legislatívy by nemalo preniknúť ani o písmenko viac, ako je nevyhnutne nutné. Pretože, žiaľbohu, bol presne opačný zvyk, že naši úradníci sa pretekali v tom, kto je pápežskejší od pápeža, a ako ešte predbehnúť to, čo úradníci z Európskej únie v svojom sebazáchovnom pude vytvorili, a ešte znásobiť tieto regulatívy, obmedzenia, príkazy a nutnosti, ktoré podnikateľské prostredie, ale aj iné bude treba vykonať.

    Takže ja ctených pánov poslancov poprosím a vyzvem, že keď tu budeme prichádzať s takýmito normami, aby naozaj bez ohľadu na politickú príslušnosť takéto veci podporovali.

    A zakončím to tým, že naozaj bolo príznačné vystúpenie pána Ondruša a aj pána Kolesíka, že keď sa jedná o to, ako bojovať proti byrokracii, administratíve, ktorá prichádza z EÚ, ale ktorá je naozaj živená aj našimi úradníkmi, tak práve ľavica v tomto stojí, žiaľbohu, vždy na strane byrokracie, na strane rozširovania rôznych obmedzení a podpory toho, čo neslúži a nie je v záujme slovenských národných záujmov. A preto sa mať treba veľmi na pozore. Takým posledným dokladom je práve Euroval, Euroval 2, podmienky boli pôvodne vyrokované, úplne pasívne prijaté, bez kritického posúdenia zo strany pôvodnej vlády a teraz ten ťažký a veľmi náročný boj vylepšiť tie podmienky a pozíciu Slovenska zabezpečiť tak, aby na ňu naši občania nedoplácali.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána Kaníka s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Plne súhlasím s mojím predrečníkom, s tým, čo odznelo. Ten náš legislatívny systém a právne normy sú naozaj zaplienené rôznymi ustanoveniami, ktoré častokrát sú už obsolétne alebo zbytočné, alebo niekedy aj kontraproduktívne. Chcem na túto tému vlastne povedať, že už dlhšie sa zapodievam myšlienkou, či by sme nemohli do dopadov, ktoré vlastne my musíme stále uvádzať pri tých zákonoch, dopadov napríklad na štátny rozpočet, resp. financie, verejné financie, či by sme tam nemohli doplniť aj jednu kolónku: dopady na odbyrokratizovávanie našej legislatívy. Bol by som veľmi rád, keby každý zákon, ktorý prejde cez túto snemovňu, tam mal kolónku vyplnenú, že pozitívne.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť Ľuda Kaníka. Európska únia dnes má 80-tisíc, možno že až 100-tisíc trans smerníc, ja si nemyslím, že to bezpodmienečne prispieva k lepšiemu životu na Slovensku, ale každopádne to zamestnáva nepredstaviteľné množstvo ľudí jednak v Bruseli, no a potom, samozrejme, v tých členských krajinách, ktoré to musia aplikovať, aj tento parlament sa tu tým zaoberá. Povie sa síce, no veď to je iba 7 zmlúv o nejakom time sharingu na dovolenkové pobyty, ale aby to, skrátka, sa stalo, taká smernica, aby sa stala zákonom, najprv nejaký, najprv vláda, predtým ešte ľudia na ministerstve, potom parlament, nejaký legislatívny odbor, potom na ŠOI-ke, ktorá to má kontrolovať, musia byť ľudia vyškolení atď., to sú skrátka milióny korún alebo státisíce eur, alebo nejaké takéto sumy. A v jednotlivom prípade, samozrejme, zo žiadneho jednotlivého takéhoto prípadu sa nezrúti svet. Ale keď to nasčítame, ja som presvedčený, v našej legislatíve nájdeme stovky, možnože aj tisíce, stovky určite, nezmyselných opatrení. A áno, tiež sa prikláňam k tej požiadavke, že je najvyšší čas to začať plieniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, milí hostia, ja by som chcel využiť príležitosť, že hovoríme o cestovnom ruchu a asi nie je lepšej možnosti alebo lepšieho motívu, aby som tu vás neinformoval o tom, že včera na jednej medzinárodnej konferencii v Budapešti, ktorá sa konala na tému cestovného ruchu, odznela informácia, že trend prílevu turistov z Maďarska na Slovensko znova vykazuje pozitívne čísla, síce sú to len niekoľko percentá, ale sa to navyšuje. A keď si to porovnávame s údajmi nášho úradu pre cestovný ruch, tak ten opačným smerom, ten trend je tiež v porovnaní s ostatnými rokmi vyšší. A pritom musíme povedať, že sa nejedná o tzv. nákupnú turistiku, že síce cieľom obojstranných turistických ciest sú prihraničné oblasti, ale väčšinou sú to z maďarskej strany ako kúpele, z našej strany je potešujúco stredné Slovensko a západná časť východného Slovenska.

    Čiže ja verím tomu, že napriek tomu, čo odzneje(odznie) tu na našom pracovisku na tému maďarsko-slovenských vzťahov, existuje tu aj ďalší svet ponímania týchto dvoch destinácií, a síce možno, že to znie ako "jedni o voze a druhí o koze", ale momentálne ten voz, ktorým tí turisti sa pohybujú, je dôležitejším prostriedkom. Máme tu ešte v budove návštevníkov zo škôl, zo strednej školy z Námestova, ja pevne verím, že ich generácia už bude sa venovať skôr týmto kontaktom a nie tým, ktoré ako nám dávajú viacej tej práce.

    V krátkosti by som chcel reagovať aj na vystúpenie kolegu Matoviča, ani nie z obsahovej, ale skôr z procedurálnej stránky. To bolo jasným príkladom toho, že náš rokovací poriadok je zrejme ako zastaraný alebo nesleduje dobu a nedáva priestor na tzv. politické diskusie, že kolega Matovič musel požiadať predsedu parlamentu o to, aby sa mohol vyjadrovať k nejakým iným, napriek tomu k aktuálnym témam, ktoré zrejme budú mať určité reakcie aj v spoločnosti. Alebo druhým príkladom bola včerajšia hodina otázok, ktorá ako vo vyspelých demokraciách je považovaná asi za najzaujímavejší nástroj opozície na to, aby si nejakým spôsobom dotazovala vládu. A boli sme svedkami toho, že opoziční kolegovia, či už z obštrukcie, alebo skôr ako z nezáujmu, sa nezúčastnili tej hodiny. Ale predsa tá vypovedacia hodnota je o tom, že tento inštitút nie je moderný aspoň v tom ponímaní, ako to je v našom rokovacom poriadku. Takže vyzývam kolegov, resp. aj grémium Národnej rady, aby začínala alebo pokračovala v úvahe o modernizácii a reforme rokovacieho poriadku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Takže chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča. Súhlasím ako predkladateľ s pozmeňujúcim návrhom.

    Dovoľte mi teda ešte, aby som krátko možno tiež reagoval vzhľadom na to, že je piatok a vyjadrujú sa tu poslanci aj k iným veciam, tiež by som chcel veľmi pekne poďakovať poslancovi Igorovi Matovičovi ani nie tak za exkurziu do svedomia iných ľudí, lebo to si podľa mňa musí spytovať každý človek, ale za taký hodnotový comming out v jeho prípade. Naozaj ja sa osobne stotožňujem takisto s tým poslaním, ktoré má na tričku, a som veľmi rád, zrejme pobyt alebo miesto, kam si presadol do poslaneckého klubu KDH, mu naozaj robí veľmi dobre (smiech v sále) a prichádza s podnetnými návrhmi a ja som veľmi rád.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 212).

    Pán minister Miškov, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností, vám predkladám do druhého čítania s cieľom upraviť postup pri podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach tak, že po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. bude možné pri podávaní cenových návrhov postupovať bez podmienky schváliť návrh valným zhromaždením spoločnosti.

    Doposiaľ platný zákon č. 429/2008 Z. z. totiž podanie cenového návrhu uskutočnením valného zhromaždenia podmieňuje. Nový postup pri podávaní cenových návrhov, po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z., umožní obchodným spoločnostiam pri podávaní cenových návrhov postupovať v súlade s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti, čím dôjde k odstráneniu zvýšenej administratívnej záťaže pre tieto podnikateľské subjekty. Tiež dôjde k zníženiu nákladov obchodných spoločností v prípade, že disponujú väčším množstvom minoritných akcionárov. A v konečnom dôsledku dôjde k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na zamestnanie ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a dopad na životné prostredie. Materiál bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého, o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2011 č. 285 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote, ktorá bola určená.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, tak ako je v časti IV uvedený. Je to legislatívna úprava a gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jediného pána poslanca Ondruša. Nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec, naučte sa rokovací poriadok, naučte sa, rokovací poriadok jednoznačne hovorí, najprv písomne prihlásení, po vystúpení písomne prihlásených otváram možnosť pre ústne prihlásených. Dobre?

    Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Solymos je už preč? Dobre, tak sorry.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nadväzujúc na tú predošlú debatu, musím povedať, že zákon, o ktorom teraz diskutujeme, dokazuje, že nielen z Bruselu môžu prísť hlúposti, ale hlúposti vznikajú aj na ministerstvách na Slovensku.

    Musím povedať, že nepáči sa mi, a dal som to teda aj najavo, nepáči sa mi ten pohľad na aproximáciu európskeho práva najmä z toho dôvodu, lebo tu tá debata vyzerala tak, ako keby nám pri aproximácii Brusel niečo diktoval a niečo nakazoval. A ja musím povedať, že ten proces prípravy legislatívy Európskej únie je taký, že členské štáty sú od začiatku zapojené do tohto procesu a my skôr, než v Bruseli definitívne prijmú nejakú legislatívu, máme možnosť, dokonca aj my prostredníctvom výboru pre európske záležitosti na úrovni nášho parlamentu, vstupovať do toho legislatívneho procesu, a teda už vopred zasahovať do toho, čo z Bruselu k nám v konečnom dôsledku príde alebo nepríde.

    A pokiaľ máte tieto výhrady, tak vás ešte musím upozorniť, že je tu jedna veľmi, je tu jeden veľmi dôležitý moment. Slovenská republika sa podpisom k prístupovej zmluve zaviazala, že bude aproximovať európske právo, a to teda bez ohľadu na to, či sa nám v tej chvíli zdá alebo nezdá užitočné. A musím povedať, že aj naši ministri zavše mali s týmto problém, resp. sa usilovali riešiť, keď takýto problém vznikol, za všetky spomeniem pána ministra Vážneho, ktorý musel aproximovať legislatívu ohľadom námornej plavby napriek tomu, že teda na Slovensku je zjavné, že žiadna námorná plavba nielen nie je a pravdepodobne ani nebude.

    Prístupová zmluva je ale záväzok Slovenskej republiky, ktorý platí, aj keď sa nám to páči alebo nepáči, a z tohto hľadiska si myslím, že je správne, ak postupujeme tak, že európsku legislatívu aproximujeme.

    Ale ako som povedal, tento návrh zákona dokazuje, že veci, ktoré sú buď nezmyslené, alebo dokonca zlé, vyslovene zlé a škodlivé, vznikajú aj na našich ministerstvách a predmetný návrh zákona je toho jasným dôkazom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa priznať, že by ma vôbec neprekvapilo, ak by dôvodová správa k tomuto návrhu zákona začala oným štepkovským oslovením z hry Človečina "milí debili", prenesené na pôdu Národnej rady. Totižto ja som sa ako človek, ktorý nie je špecialista na problematiku energetiky, ale treba povedať, že tento zákon nemá s problematikou samotnej energetiky nič spoločné, niekoľkokrát pokúšal v dôvodovej správe nájsť dôvody, pre ktoré ministerstvo hospodárstva, resp. vláda Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona do parlamentu. A našiel som síce naozaj ako pre debilov popísaný obsah tých jednotlivých ustanovení, napokon tá novela je úplne kratučká, ale nenašiel som žiadne relevantné dôvody, prečo je nevyhnutné zrušiť zákon č. 429/2008 Z. z.

    Áno, v dôvodovej správe som si našiel alebo v doložke som si našiel, že to zlepší podnikateľské prostredie a že to zníži administratívnu záťaž, ale, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že toto je veľmi chabý dôvod na to, aby sme tento zákon prijali, lebo aj keby to bola naozaj pravda, tak musím povedať, že tieto prínosy tohto zákona sú oveľa, oveľa menšie ako negatíva, ktoré tento zákon so sebou prináša.

    Problém totiž vidím to, že v dôvodovej správe som teda nenašiel, koľkých podnikateľských subjektov, koľkým podnikateľským subjektom sa týmto zrušením zákona č. 429/2008 Z. z. zlepší ich podnikanie a zníži sa ich administratívna záťaž. Áno, uvádza sa tam nejaký príklad, že ak má akciová spoločnosť stovky či tisíce akcionárov, tak zvolávať valné zhromaždenie je problém. Ale skutočne si myslím, že ak takýto zákon navrhujeme, tak dôvodová správa by napr. mala obsahovať analýzu, koľko teda je u nás negatívne dotknutých podnikateľských subjektov, ktoré sú negatívne dotknuté zvýšením administratívnej záťaže z hľadiska povinnosti, ktorú ukladá zákon č. 429/2008 Z. z.

    Naopak, som presvedčený, že zákony - a tu v tomto pléne som to už niekoľkokrát povedal - majú reagovať na problémy a toto je presne ten príklad, kedy na jednej strane zákon, o ktorom teraz hovoríme, na problémy nereaguje, naopak, reakciou na konkrétne, zjavné a inak neriešiteľné problémy bol zákon č. 429/2008 Z. z.

    Ja si myslím, že všetci si dobre pamätáte, prečo tento návrh zákona vznikol a prečo tento zákon vtedajšia vládna koalícia v parlamente schválila. Vtedajšia vládna koalícia jednoducho bola nútená reagovať na situáciu, v ktorej sa ocitla nie vlastnou vinou, v ktorej sa štát ocitáva nie vlastnou vinou, a to je, že sme v neprimeranej pozícii pri podávaní cenových návrhov vo veľkých energetických podnikoch. Skutočne je zarážajúce, že štát vo veľkých energetických podnikoch, ktoré majú strategický význam pre celú spoločnosť aj ekonomiku, nemá postavenie, aké mu prislúcha podľa jeho majetkového podielu. Nie naša vláda zariadila to, že Slovenská republika sprivatizovala významné podniky spôsobom, ktorým si síce ponechala formálne väčšinové postavenie z hľadiska majetkového podielu, ale odovzdala manažérske riadenie týchto podnikov do rúk menšinových akcionárov, čím sme sa dostali do situácie, že vlastne cez predstavenstvá štát ako väčšinový vlastník podnikov nedokáže ovplyvňovať cenové návrhy, ktoré z týchto podnikov vychádzajú.

    Musím zdôrazniť, že tento zákon nebol výsledkom akéhosi propagandistického voluntarizmu. Veď si spomeňte, kedy ten zákon prišiel do parlamentu. Nebolo to krátko po voľbách v roku 2006, bolo to 6. novembra 2008, kedy parlament schválil zákon č. 429 a bolo to na základe praktických skúseností. Na základe toho, že štát opakovane nedokázal prostredníctvom orgánov spoločnosti presadiť svoje záujmy ako akcionára pri cenových návrhoch, ktoré boli predkladané Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Vážené dámy, vážení páni, som hlboko presvedčený o tom, že zákon č. 429/2008 Z. z. práve z toho dôvodu, že je veľmi dôležité, aby v strategických oblastiach, ako je napr. energetika a ako sú sieťové odvetvia, štát mal skutočne kľúčové postavenie a vzhľadom na to, že tak ako prebehla privatizácia týchto podnikov, tak štát toto kľúčové postavenie stratil, bolo úplne logické a normálne, že sa vláda v roku 2008 rozhodla prinavrátiť toto postavenie štátu prostredníctvom zákona č. 429. Naopak, nepovažujem za normálne, ak sa teraz pravicová vláda snaží takéto postavenie štátu oslabiť, aj keď súhlasím s tým, že tento zákon zapadá do tej línie, ktorú táto vláda presadzuje, a to je privatizácia v energetike, kam sa len človek pozrie, všetko odovzdať do súkromných rúk, najlepšie priamo do zahraničných, a to napriek tomu, že tri dni pred voľbami súčasná predsedníčka vlády v Slovenskej televízii povedala: "Nebudeme privatizovať, toto tu prehlasujem a vyhlasujem."

    Vážené kolegyne a kolegovia, rozhodnutie vlády, ktoré urobila tento týždeň o tom, že bude privatizovať 100-percentný podiel štátu v teplárňach, je podľa mňa jasným dôkazom toho, nielenže klamete a podvádzate verejnosť a že nemáte mandát, žiadny mandát na takéto konanie, ale aj dôkazom toho, že robíte všetko pre to, aby štát nemal žiadny, podľa možnosti aspoň žiadny významný a dôležitý vplyv pri určovaní cenových návrhov. Ja, samozrejme, poznám ten proces a viem, že v konečnom dôsledku rozhoduje o cenových návrhoch Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ale opakujem, návrh alebo zákon, ktorý chcete teraz zrušiť, zabezpečuje niečo, čo je úplne normálne: adekvátne postavenie väčšinového vlastníka v podnikoch a navyše v takej dôležitej oblasti, ako je oblasť energetiky, ktorá sa dotýka všetkých občanov.

    Preto som presvedčený, že zrušenie zákona č. 429 bude mať negatívne dopady, možnože čiastočne v prípade niektorých konkrétnych podnikov môže zlepšiť podnikateľské prostredie, ale vo všeobecnosti na spoločnosť a na občanov Slovenskej republiky bude mať negatívne dopady.

    Preto, vážené kolegyne a kolegovia, podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku chcem dať tri procedurálne návrhy. V prvom rade navrhujem, aby Národná rada už v ďalšom čítaní nepokračovala v rokovaní o tomto zákone. Ak by tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada rozhodla v druhom čítaní o vrátení zákona na dopracovanie. A ak by ani tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada odložila rokovanie o tomto zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Chren.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som zareagovať na dve časti vystúpenia pána kolegu Ondruša. V prvej časti, kde hovoril o tom, ako sa Slovensko môže zapájať do tvorby legislatívy na úrovni Európskej únie. Dúfam, že to znamená, pán poslanec Ondruš, že teda podporíte možnosť, aby sa Slovensko mohlo širšie zapájať do tvorby európskej legislatívy a budete hlasovať za tlač 194 - novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady v európskych záležitostiach, kde sa konečne zavádza možnosť podľa čl. 263 Lisabonskej zmluvy obrátiť sa pre slovenský parlament so žalobou na Európsky súdny dvor, ak bola porušená zásada subsidiarity v európskej legislatíve. Pretože ak nepodporíte ako SMER tento zákon, tak to, čo ste tu vy a vaši kolegovia povedali, bolo pokrytectvo.

    Druhá časť, pán Ondruš, chcem sa spýtať, či ste ochotný v prípade, že aplikácia zákona, o ktorom teraz rokujeme, povedie k nejakým medzinárodným arbitrážam a žalobám na Slovenskú republiku za znemožnenie nezávislej regulácie, či ste ochotný prevziať na seba osobne finančné dôsledky takýchto prípadných súdnych sporov a osobnú hmotnú zodpovednosť z tohto zákona, ktorý presadila vaša vláda.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný, čoby jediný, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Žiga a potom bude pokračovať pán poslanec Jurčík v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa v rámci rozpravy dotknúť toho, prečo vlastne tento zákon vznikol a čo vytvoril pozitívne pre fungovanie štátu a vlády ako rozhodujúceho akcionára v privatizovaných sieťových spoločnostiach, čo predchádzajúca Dzurindova vláda štátu zobrala.

    V rámci privatizácie sieťových monopolov došlo k zvláštnej situácii, o ktorej hovoril aj môj kolega Braňo Ondruš, a síce to, že bolo sprivatizovaných 49 % majetku a akcií strategických spoločností, štát si ponechal 51 % a v týchto spoločnostiach je štatistom. Je štatistom, pretože nemá výkon manažérskych práv. Byť štatistom z pohľadu štátu je nedôstojné a byť štatistom z pohľadu štátu v sieťových odvetviach je pre štát niekedy zničujúce.

    V rámci fungovania týchto spoločností, kde štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva vykonáva svoje akcionárske práva prenesené z Fondu národného majetku, sedia zástupcovia štátu v predstavenstve a v dozorných radách. Hovorím o spoločnostiach typu SPP, distribučné podniky ZSE, SSE, VSE, Slovenské elektrárne a pod. V týchto spoločnostiach sa rozhoduje o tom, či plyn pre obyvateľstvo bude stáť ix alebo ix plus 10 %, či elektrika bude pre obyvateľstvo drahšia alebo lacnejšia. Rozumiem tomu, keď sa návrhy spoločností k ÚRSO dostávajú na základe štandardných klasických výpočtov, kalkulačných vzorcov. Nerozumiem tomu, keď sa výpočty z týchto spoločností menia ako trhací kalendár každý mesiac, čoho sme boli svedkom v roku 2008, kedy jeden mesiac prišiel návrh na zvýšenie plynu o 17 %, druhý mesiac prišiel návrh na zvýšenie plynu o 23 %, potom si to akcionári zahraniční rozmysleli, dali len 11-percentné zvýšenie na ďalší mesiac, dosť nepochopiteľné veci.

    Ale čo je na tom nepochopiteľnejšie, štát ako rozhodujúci a majoritný akcionár sa k týmto návrhom ani nevyjadroval, ani sa k nim nedostal. Pochybujem o tom, že pri súčasnej kvalite nominantov štátu v týchto spoločnostiach sa bude mať možnosť pri zrušení tohto zákona vôbec vyjadriť a vôbec do nich zasiahnuť. Práve preto si myslím, že návrhom vlády na zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. môže dôjsť k situácii, kedy štát sa bude znova len prizerať na to, ako energetické monopoly budú podávať cenové návrhy, o ktorých štát ako majoritný akcionár ani nebude vedieť. A práve preto vznikol tento zákon, aby štát mal prehľad o tom, čo manažmenty spoločností dávajú na ÚRSO, aby sa k nim mohol aspoň vyjadriť. A keď to nebolo zabezpečené prostredníctvom znemožnenia sa vyjadrovania členov predstavenstiev a dozorných rád, tak to bolo vymyslené tak, aby sa k tomu vyjadrovala valná hromada, kde už štát má rozhodujúce právo sa k týmto veciam vyjadriť.

    A vzhľadom na to, že poslanci za stranu SMER nesúhlasia s týmto návrhom zákona, za skupinu poslancov Ľubomíra Jahnátka, Petra Žigu a Ladislava Lazára podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309 a o zmene zákona č. 276 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov, my to máme ako tlač 212.

    Pozmeňujúci návrh k čl. I znie: Čl. I: Zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309 sa dopĺňa takto: za § 1 sa vkladá § 2, ktorý znie:

    "§ 2

    Uznesenie valného zhromaždenia podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak má obchodná spoločnosť viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov."

    Odôvodnenie: Navrhovaným znením čl. I sa zákon č. 429/2008 Z. z. zrušuje. Doterajšie znenie čl. I sa preto navrhuje nahradiť úplne novým znením, podľa ktorého sa tento zákon nezruší, ale sa jeho text doplní o nový § 2. Obsahom § 2 bude ustanovenie pravidla, že povinnosť predkladať na ÚRSO uznesenie valného zhromaždenia sa nevzťahuje na obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov. Tým sa aplikácia zákona zjednoduší a odpadne dôvod jeho zrušenia.

    2. Čl. II sa vypúšťa. Doterajší čl. III sa označí ako čl. II.

    Odôvodnenie: Ide o úpravu, ktorá nadväzuje na zmenu v čl. I, ak sa nenavrhuje zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z., tak úprava v čl. II nie je potrebná.

    Tento pozmeňujúci návrh ešte v rámci rozpravy doplním o to, keďže predkladateľ hovoril o tom, že to zníži administratívne náklady, ten vládny návrh zákona, tak myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom skupiny opozičných poslancov vyjdeme v ústrety myšlienke, s ktorou navrhovateľ prišiel, aby spoločnosti, ktoré majú viac ako päť akcionárov, nemuseli zvolávať valné zhromaždenia pri podávaní cenových návrhov. A myslím si, že tým pádom bude aj zabezpečená možnosť hovoriť pre štátnych zástupcov, resp. pre štát ako hlavného akcionára do cenových návrhov spomínaných spoločností.

    Náš pozmeňujúci návrh slávnostne odovzdávam spravodajcovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Chren.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Len opäť znova jedna a tá istá veľmi stručná otázka na pána poslanca Žigu. Či je v prípade, že by existencia tohto zákona viedla k nejakým medzinárodným súdnym sporom a arbitrážam, v ktorých by Slovensko prípadne neuspelo, ochotne prevziať osobnú hmotnú zodpovednosť za výsledky týchto súdnych sporov a uhradiť všetky vzniknuté škody Slovenskej republike z vlastných peňazí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Žiga, môžte reagovať.

  • Pán kolega Chren, my sme tento zákon aplikovali počas dvoch rokov pôsobenia u nás vo vláde a vy ste ho tiež aplikovali počas vášho deväťmesačného pôsobenia vo vláde, myslím, že trikrát. Nemám pocit, že počas vlády Roberta Fica bola vznesená nejaká arbitráž. Myslím si, že je to možno, len ak by prípadná vznikla, je to len uplatňovaním tohto zákona v praxi vami a vaším nedôsledným uplatňovaním tohto zákona a v tom prípade by ste mali zodpovednosť niesť vy. V každom prípade si myslím, že keď si akcionár vykonáva svoje akcionárske práva riadne podľa zákona, žiadna arbitráž akcionárovi nehrozí, len to treba dôsledne uplatňovať.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jurčík ako posledný ústne prihlásený, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam za skupinu poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý má skutočne veľmi jednoduchú formuláciu. Nebudem tu nikoho zaťažovať rôznymi úvahami, úletmi.

    Čiže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2007 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V čl. III sa nahrádzajú slová "15. apríla" slovami "1. mája".

    Ide o úplne jednoduchú legislatívnu úpravu, teda vlastne úpravu, ktorá sa musí udiať alebo má udiať z dôvodu legislatívneho procesu a dodržania podmienok, teda požiadaviek našou ústavou a príslušnými jej článkami.

    To je všetko. Verím, že som vás príliš nezaťažil.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len krátko reagoval na pána poslanca Žigu.

    Vážený pán poslanec, veď vy ste vo vašom prejave úplne otvorene priznali, že jediným cieľom, prečo ste tento zákon, túto legislatívnu normu prijali, bola vaša snaha zabrániť podávaniu cenových návrhov na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a brániť tak manažmentu týchto podnikov spravovať zodpovedne tieto podniky. Vy ste týmto zákonom jednoducho poškodzovali tieto podniky alebo mali ste snahu poškodzovať tieto podniky, pretože ste neumožnili využiť právo, ktoré tie podniky majú podávať cenové návrhy na ÚRSO.

    Veď máme nezávislého regulátora, koniec koncov je tam váš nominant pán Holjenčík, ktorý tie návrhy mohol kedykoľvek odmietnuť, ak neboli odôvodnené. Čoho ste sa báli potom, pán poslanec? Čoho? Kvôli čomu ste to robili?

    Ja vám poviem, kvôli čomu ste to robili. Toto všetko bol obyčajný marketing, aby ste mohli voličom tvrdiť, že za vás ceny nerastú, za vás sú ceny stabilné a my možno budeme za tieto vaše hlúpe rozhodnutia platiť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ja by som sa vyjadril k tým dvom vystúpeniam, ktoré tu boli.

    Pán Ondruš, ja vám neberiem váš názor, vaše vystúpenie. Je to vec vašej životnej filozofie a beriem ten váš názor ako taký, že je v súlade s tou ideológiou, ktorú vyznávate, v poriadku ako. Tu stále zaznievalo štát, štát, štát. No my si nemyslíme, že je to najsprávnejšie, a ja som presvedčený, že jednoducho štát má robiť sociálnu politiku, ale cez sociálne zákony a nie robiť politiku aj cez tento zákon. A prakticky som presvedčený, že keď štát je niekde vlastníkom, dokonca je jeho povinnosť, aby ten cenový návrh bol taký, že rieši nejaké opodstatnené náklady a primeraný zisk.

    A jednoducho to mi vadí, že vy ste chceli už na tomto prvom stupni nejak cenu, ktorá je menšia, ako je oprávnená cena. A tu správne bolo povedané, ten, kto v konečnom dôsledku rozhoduje, je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A ja podporím tento zákon v tom znení, ako bol navrhnutý.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií (tlač 213).

    Pán minister hospodárstva, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Přidalovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý ministerstvo hospodárstva vypracovalo v súvislosti s požiadavkou Európskej komisie a Európskeho združenia boja proti nelegálnym príjmom terorizmu a za dodržiavanie európskych práv, tzv. moneval.

    Návrh zákona upravuje vykonávanie medzinárodnej sankcie zabezpečujúcej medzinárodný mier a bezpečnosť vrátane povinností fyzických osôb a právnických osôb pri jej vykonávaní, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ukladaní sankcií za účelom ochrany základných ľudských práv a boja proti terorizmu, a to v oblasti obchodu a nefinančných služieb, finančných služieb, dopravy, pôšt a elektronických komunikácií. Ďalej v oblasti vedecko-technických, kultúrnych a športových stykov.

    Predložené znenie zákona je v súlade s čl. 30 Zmluvy o Európskej únii a jeho schválením bude zrušený doposiaľ platný zákon upravujúci vykonávanie medzinárodných sankcií č. 460/2002 Z. z. v znení zákona č. 127/2005 Z. z., ktorého znenie už k požiadavkám Európskej únie nevyhovuje.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj spravodajcovi, aj pánovi ministrovi.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 276).

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2011 č. 286 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom, ktoré sú v spoločnej správe uvedené v časti I. Nebudem ich všetky čítať. Tie výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iní poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a pre kultúru a médiá. Uznesenia, ich číslo a dátumy, kedy boli prijaté, sú v časti III spoločnej správy.

    V časti IV sú uvedené dva pozmeňovacie návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a odporúča, aby sa o nich hlasovalo spoločne.

    Takisto v časti V gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento predmetný vládny návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ.

    Vzhľadom na veľký rozsah právnej úpravy Európskej únie implementovanej do návrhu zákona o kolektívnom investovaní, ako aj potrebu novelizovať platný zákon o kolektívnom investovaní ministerstvo financií pristúpilo namiesto novely zákona o kolektívnom investovaní k rekodifikácii tohto zákona.

    Smernica, ktorá je implementovaná, prináša nasledujúce hlavné zmeny, ktoré sa premietajú do vládneho návrhu zákona:

    - v rámci podielových fondov umožňuje vytváranie podfondov,

    - zavádza podrobnejšiu úpravu organizačných požiadaviek na správcovskú spoločnosť,

    - zavádza úplné cezhraničné vykonávanie činnosti správcovskou spoločnosťou a zahraničnou správcovskou spoločnosťou,

    - posilňuje konsolidáciu v oblasti podnikania tzv. štandardných podielových fondov kolektívneho investovania,

    - zavádza štruktúru hlavný, zberný, ako aj ďalšie formy asset poolingu,

    - zavádza inštitút uverejňovania kľúčových informácií pre investorov, ktorého podstatou je odstrániť nedostatky doterajšieho zjednodušeného predajného prospektu a ktorého hlavným cieľom je informovať investorov o rizikách, nákladoch a očakávaných výsledkoch pri investovaní do štandardných podielových fondov.

    Z ďalších zmien oproti platnému zneniu je významné uviesť, že výška základného imania pre správcovské spoločnosti sa zo súčasnej platnej výšky milión eur znižuje na 730-tisíc eur.

    Vládny návrh zákona bol schválený vládou 2. 3. a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi, o, pardon, z gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Ondrejovi Matejovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 276) ako spravodajca Výboru NR SR pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doporučený(doručený) poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený vládny návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrh zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu v prvom čítaní a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (tlač 515).

    Pán minister financií, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica o dohodách o finančných zárukách. Z dôvodu zvyšujúceho sa počtu prepojení medzi jednotlivými systémami, ktoré donedávna fungovali výhradne na vnútroštátnom a nezávislom základe, bolo potrebné objasniť koncepciu prepojeného systému a vymedziť práva a zodpovednosti prevádzkovateľov.

    Návrh zákona zavádza definíciu prepojeného systému a ustanovuje pravidlá prepojeného systému s dôrazom na potrebu koordinácie pravidiel v okamihu prijatia príkazu jednotlivými systémami, ktoré tvoria prepojený systém v súvislosti neodvolateľnou a neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu.

    Návrh zákona sa zaoberá aj ochranou platobných systémov a systémov vyrovnania pred rizikami, ktoré pre ne vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka systému.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, bol predmetom medzirezortného konania, predkladá sa bez rozporov a bol vládou prerokovaný a schválený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Znovu dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, nech sa páči.

  • Znova ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet dovoľte mi predložiť túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 292 z 3. februára 2011 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovaní o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 136, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, uznesenie č. 91. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie.

    V bode IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkový počet týchto návrhov je osem. Preto navrhuje gestorský výbor o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, čiže o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. (tlač 215), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

  • Áno, ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalšími bodmi sú štyri medzinárodné zmluvy, ktoré bude z poverenia vlády odôvodňovať znovu pán minister financií Ivan Mikloš. Ide o tlače 255, 257, 258 a 259.

    Podávam návrh, aby sme rozpravu k týmto štyrom medzinárodným zmluvám zlúčili. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime teraz k druhému čítaniu o návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady s medzinárodnými zmluvami s Vietnamskou republikou, Kanadou, Macedónskou republikou a Tureckou republikou.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiy so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 255;

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiy so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 257;

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiy so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 258;

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiy so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 259.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na prerokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvami o podpore a vzájomnej ochrane investícií s Vietnamskou socialistickou republikou, Kanadou, Macedónskou republikou a Tureckou republikou.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je účelné, aby Slovenská republika uzatvárala dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce s uvedenými krajinami uzavretie týchto zmlúv prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských aktivít obidvoch zmluvných strán.

    V zmluvách akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnaké postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Týmto odporúčam, aby plénum Národnej rady vyslovilo súhlas so zmluvami o podpore a vzájomnej ochrane investícií, pričom každá z týchto zmlúv je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na svojom zasadnutí dňa 16. marca 2011 prerokoval a schválil návrhy na vyslovenie súhlasu s príslušnou zmluvou a zároveň ako gestorský výbor aj jednotlivé správy k

    - návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 255a) uznesením výboru č. 146,

    - návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republiku a Kanadou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 257a) uznesením výboru č. 147,

    - návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 258a), uznesenie výboru č. 148,

    - návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 259a), uznesenie výboru č. 149.

    Uvedené návrhy na vyslovenie súhlasu s príslušnou zmluvou pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 267 zo dňa 3. marca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru. Výbory predmetné návrhy prerokovali v stanovenom termíne.

    K predmetným zmluvám zaujali výbory jednotné stanovisko s tým, že odporučili Národnej rade so zmluvami vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Následne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor schválil správy o výsledku prerokovania uvedených návrhov a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade podľa čl. 68 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvami vysloviť súhlas a aby rozhodla, že príslušné uvedené medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 ústavy majú prednosť pred zákonmi.

    Návrh uznesenia je súčasťou príslušnej správy.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k týmto štyrom zmluvám a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu alebo k týmto bodom. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajkyni.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz rokovať o bode 43 - o návrhu poslancov Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov. Vzhľadom k tomu, že tu nemáme ani, teda nemáme spravodajcu, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme tento bod predložili na budúci týždeň.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže pán minister je proti.

  • Smiech v pléne.

  • Takže mali by sme pokračovať ďalším návrhom a ďalšími, kde navrhovateľom je pán poslanec Ivan Štefanec. Vraj pán Procházka, pán poslanec Procházka je v Národnej rade, takže skúsime.

    Takže nasledujúcim bodom teda bude rokovanie o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 194).

    Návrh ústavného zákona odôvodní predseda výboru Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, ctení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh ústavného zákona č. 397/1994 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Lisabonská zmluva, ktorú schválila táto snemovňa, je v platnosti od 1. decembra 2009, avšak naše národné predpisy doteraz neumožňovali jej plnú realizáciu a práva, ktoré Lisabonská zmluva dáva aj Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom tohto zákona je teda využiť právomoci Národnej rady v súlade s dohodnutou Lisabonskou zmluvou tak, aby Národná rada mohla trebárs zažalovať európske inštitúcie v prípade, že dôjde k názoru, že tie nekonajú napríklad v princípe s pravidlom subsidiarity. Z hľadiska postavenia Národnej rady ako národného parlamentu je teda predmetom úpravy v rovine ústavného vzťahu a spolupráce Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie nasledovná oblasť: výkon politickej kontroly dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnych aktoch Európskej únie, ako aj možnosť podania žaloby v prípade porušenia tohto princípu legislatívnym aktom Európskej únie a v neposlednom rade možnosť prijatia stanoviska vo forme záväzného mandátu pre predsedu vlády pri návrhu na použitie prechodovej klauzuly.

    Teda tak ako som sa zmienil, v prvej vete úpravou týchto okruhov v ústavnom zákone získa Národná rada ako národný parlament postavenie, ktoré jej patrí na základe Lisabonskej zmluvy.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu ústavného zákona.

    Ďakujem.

  • Máte poverenie, pán poslanec, namiesto pána poslanca Procházku? Dobre, nech sa páči.

    Takže dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru ústavnoprávneho, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, nech sa páči.

  • Vystupujem s informáciou o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady. Podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku ako zastupujúci spoločný spravodajca predkladám informáciu o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady o návrhu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 194) v druhom čítaní, nakoľko spoločná správa, o ktorej gestorský výbor rokoval 21. marca 2011, nespĺňa náležitosti § 70 ods. 4 citovaného zákona z dôvodu, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy určených výborov a návrh zákona ako celok nezískali v gestorskom výbore súhlas požadovanej ústavnej väčšiny.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2011 č. 294 pridelila návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie predmetného zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. marca 2011 č. 142 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 45. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti rokoval 17. marca 2011, neprijal platné uznesenie, nakoľko uznesenie nezískalo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

    Z uznesení výbor Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III a z tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV informácie, a ide o celkovo šesť pozmeňujúcich návrhov.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Aj k tomu druhému? Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu Výboru pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 195).

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ktorý súvisí s predchádzajúcim zákonom. Jedná sa takisto aj v tomto prípade o implementáciu Lisabonskej zmluvy v praxi.

    Presnejšie sa jedná o pravidlá pre konanie vo veci politickej kontroly dodržiavania princípu subsidiarity v návrhoch právnych aktov Európskej únie, ako aj iniciovania žaloby vo veci porušenia princípu subsidiarity právnym aktom Európskej únie za podmienok stanovených v ústavnom zákone č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, ako aj o posudzovaní návrhu na použitie prechodovej klauzuly podľa čl. 48 ods. 7 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Aj v tomto prípade, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu uvedeného návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Znovu dávam slovo členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Dostálovi, nech sa páči.

  • Predkladám spoločnú správu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady pre Európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2011 č. 295 pridelila návrh predmetného zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. marca 2011 č. 143, Zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 17. marca 2011 č. 46 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 17. marca 2011 č. 89.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré majú predovšetkým legislatívnotechnický charakter. Ide o 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 až 16 a 17 spoločne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu predmetného zákona, ktoré sú uvedené v bode III tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu predmetného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. marca 2011 č. 159. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 82, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať návrhom poslanca, teda rokovaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 224).

    Nech sa páči, pán predseda výboru, poslanec Štefanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovolím si vám uviesť návrh zákona, ktorého podstatou je väčšia transparentnosť a poskytovanie informácií o čerpaní eurofondov v prípade, že sa vyskytli nejaké nezrovnalosti.

    Doterajší zákon o slobode informácií zároveň stanovuje, že informácia sa nesprístupní, ak by to bolo v rozpore s právnymi aktmi Európskej únie, pokiaľ teda nebude udelený výslovný súhlas Slovenskej republiky so sprístupňovaním informácií v správach o zistených nezrovnalostiach. Tieto správy nie je možné na základe zákona o slobode informácií tretím osobám sprístupniť.

    Vzhľadom ku skutočnosti, že správy o zistených nezrovnalostiach by mali byť sprístupňované zo strany štátnych orgánov, ktoré môžu v zmysle ústavy konať len na základe zákona, je teda potrebné súhlas so sprístupňovaním informácií upraviť aj zákonne.

    Účelom teda predkladaného zákona je vyslovenie súhlasu Slovenskej republiky so sprístupňovaním informácií v správach o zistených nezrovnalostiach a stanovení podmienok, za ktorých budú tieto správy sprístupnené.

    Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie či informatizáciu.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Janišovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k návrhu poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 528 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením pridelila predmetný návrh zákona prerokovať ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory návrh zákona prerokovali. Výsledky prerokovania výborov sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Všetky tri výbory doporučili predmetný návrh zákona schváliť v zmysle pripomienok uvedenej(uvedených) v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca pána Ivana Štefanca schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má záujem niekto vystúpiť v rozprave k tomu bodu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 225.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, zmyslom predloženého návrhu zákona o dani z príjmov je možnosť realizovať za Slovensko zmluvy o ochrane investícií či zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia aj s krajinami, s ktorými nemá Slovenská republika diplomatické styky. Som teda presvedčený, že pri prijatí tejto novely sa to odrazí pozitívne aj nielen na slovenskom podnikateľskom prostredí, ale aj priamo na zlepšení úrovne zamestnanosti u nás, čo považujem za veľmi podstatné, preto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženej novely. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dovoľte mi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 225), v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 301 z 3. februára pridelila návrh poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca stanoviská poslancov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 142 zo dňa 16. marca, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 145 zo dňa 9. marca.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti IV spoločnej správy. K čl. I pozmeňujúcich návrhov Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča schváliť. A k čl. II výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov o návrhu poslanca bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 zo 16. marca. Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem pekne. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Prepáčte.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Pán poslanec Matej. Matej, lebo vždy hovorím Matej (pozn.: predsedajúci vyslovil "te" tvrdo), Matej, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky predniesol doplňujúci návrh.

    K bodu 1 k názvu návrhu zákona. Na konci názvu návrhu zákona je potrebné doplniť tieto slová: "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".

    Ide o legislatívny návrh v nadväznosti na doplnenie nového čl. II.

    Bod 2. K čl. I: Za doterajší bod 4 sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: v § 51b ods. 7 sa slová "daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie" nahrádzajú slovami "ak sa daňovník počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca".

    Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 6.

    Navrhovanou úpravou sa spresňuje povinnosť podania daňového priznania na daň z emisných kvót u daňovníka, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie. Za daňovníka, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu povinný podať daňové priznanie tento daňovník alebo jeho právny nástupca.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, chcete sa vyjadriť? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež sa nechce vyjadriť k rozprave. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme, nakoľko ten bod patrí výboru pre európske záležitosti a predseda výboru Ivan Štefanec je tu, aby sme prerokovali bod 54,

    Správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2010.

    Je?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj kolegom za ústretovosť.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, výbor pre európske záležitosti predkladá Národnej rade v súlade s § 58a ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku každoročne správy o svojej činnosti za uplynulý rok. Správa o činnosti výboru za druhý polrok 2010 obsahuje informáciu o prerokovaných návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a o počte schválených stanovísk Slovenskej republiky.

    Výbor aj počas druhého polroka 2010 aktívne uplatňoval kontrolné právomoci voči vláde Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Schôdze výboru boli podľa možnosti zvolávané tak, aby mal príslušný minister vždy pred rokovaním v Bruseli výborom schválený mandát. Okrem toho aktívne využíval oprávnenie dané rokovacím poriadkom a požiadal o vyjadrenie k prioritným legislatívnym návrhom Európskej komisie vecne príslušné výbory Národnej rady.

    Výbor pre európske záležitosti v sledovanom období prerokoval 182 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a schválil 259 návrhov stanovísk Slovenskej republiky pre jednotlivých ministrov pred rokovaním príslušnej formácie Rady Európskej únie.

    Správa takisto ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch a súvisiacich kľúčových témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach za uplynulý rok, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu, ktorú teraz otváram. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A posledná moja požiadavka, či je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali ešte dva návrhy, a to bod 56, 57, návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít a návrh zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia k politickej situácii v Bielorusku.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno? Ďakujem pekne.

    Takže teraz budeme, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete (tlač 241).

    Slovo má pán podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, dôvod, ktorý skupinu navrhovateľov poslancov viedol k predloženiu tohto vyhlásenia, je narastajúci počet násilných aktov a perzekúcií voči príslušníkom kresťanských komunít rôznych vyznaní na viacerých miestach vo svete. Takmer nie je deň, kedy nepočujeme o tragických prípadoch takýchto útokov súvisiacich s pribúdajúcim množstvom mŕtvych, zranených a násilím, ktoré sa odohrávajú vo svete, narastajúcom počte agresívnych aktov voči príslušníkom, tak ako som povedal, kresťanských, ale aj iných náboženských komunít.

    Znepokojivou súčasťou, ktorá sa faktu perzekúcií a násilia voči kresťanom pridáva, je, že počty prípadov takéhoto konania v poslednom čase výrazne narastajú a zdá sa, že narastá takisto aj zoznam počtu regiónov, ktorým k takýmto aktom dochádza, má tendenciu sa rozširovať.

    Tento trend naznačuje širšie problémy. Naznačuje všeobecný vzostup sklonu riešiť nezhody a napätia, ktorým sa žiadna spoločnosť nevyhne násilím. Naznačuje rezignáciu na politické prostriedky, diplomaciu a rozumnú argumentáciu. Extrémisti akoby čoraz viac ani nepokladali za potrebné svoje kauzy zdôvodňovať ináč než demonštráciou sily a odhodlanosti k brutalite.

    Dôvody sú rôzne. Niekedy zlyháva štát a jeho silové zložky, ktoré by mali chrániť občanov na danom území. V iných prípadoch sú to, naopak, štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za perzekúciu. V každom prípade však platí, že sa tu hádžu, obrazne povedané, cez palubu základné princípy politickej kultúry, ktorá obsahuje Charta Organizácie Spojených národov, univerzálna Deklarácia ľudských práv aj zakladajúce dokumenty Európskej únie. Sú to princípy, ku ktorým sa naša krajina prihlásila vtedy, keď pred 21 rokmi zo seba striasla jarmo totalitného režimu a opätovne potom, čo sa pred 18 rokmi stala samostatnou republikou.

    Niekto sa môže oprávnene spýtať: Prečo práve kresťania? Prečo nás nezaujímajú aj iné náboženské skupiny? Na to chcem odpovedať stručne. Áno, a vyjadrujem to úprimne a zodpovedne, zaujímajú nás práva všetkých náboženských skupín, ale akty proti kresťanom až doposiaľ sprevádzalo na medzinárodnej úrovni mlčanie vo zvýšenej miere. Niekedy to vyzerá, akoby sa predpokladalo, že kresťania sú jedinou náboženskou komunitou, ktorá nie je ohrozená, zatiaľ čo všetky ostatné sú aktuálne alebo potenciálne obeťami kresťanskej neznášanlivosti.

    Ďalší dôvod je ešte závažnejší a už som sa ho snažil naznačiť. Kresťania akiste nie sú jedinou prenasledovanou skupinou, ale zvýšený počet násilných aktov voči kresťanom v poslednom období poukazuje na šírku krízy v rozsiahlych oblastiach sveta. Je to jeden z príznakov globálne sa šíriaceho extrémizmu vo svete, ktorý rezignuje na pokojné spôsoby riešenia konfliktov a stráca schopnosť racionálneho dialógu. Pokiaľ sa tomuto trendu nepostavíme na odpor, doplatíme na to všetci, bez ohľadu na vyznávanú či nevyznávanú vieru nejakého náboženstva.

    Otázka slobody pre kresťanov sa dnes stáva otázkou slobody pre všetkých. A vysloviť protest proti spomínaným násilným aktom dnes znamená postaviť sa na odpor silám, ktoré ohrozujú slobodu a, dámy a páni, s tým aj mier vo svete.

    Viem, že otázka vzťahu viery a verejného života je chúlostivá. Nerád by som teraz vnášal do toho silné politikum. Ale aj napriek tomu nie je dôvodom na tiché tolerovanie alebo dokonca hlasnú podporu postupnej erózie všetkých hodnôt, ktoré si kresťania cenia. Rovnako nepokladám za príznak zdravého vývoja, ak je kresťanské presvedčenie vytláčané do čisto súkromnej sféry s odôvodnením, že nemá miesto vo verejnom živote. Kresťan má právo vyjadriť sa k verejným problémom ako kresťan a z tejto pozície má právo navrhovať riešenia a vznášať aj požiadavky.

    Dámy a páni, chcel by som naozaj apelovať na nás, na všetkých, aby sme dokázali vyjadriť istú lojalitu voči demokratickým ústavným poriadkom, aby sme si zachovali pozitívny postoj k občianskej slobode, ktorá je ich slobodou, a vytrvali v tvorivej spolupráci so spoluobčanmi na upevňovaní a obrane základov tejto slobody.

    Pán predsedajúci, ďakujem za možnosť odôvodniť ešte dnes a v tak významný deň, milí priatelia, preto, lebo dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej manifestácie tu v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí.

    Z tohto miesta chcem vyjadriť aj môj osobný postoj, osobný názor, že november ´89 nezačal v Prahe. November ´89 začal na Slovensku v marci 25., kedy sa naozaj nebojácne, odvážne, v konfrontácii so štátnou mocou dokázali ľudia, veriaci kresťania, ale aj iní, neveriaci, tí, ktorí si vážili, ctili a túžili po slobode, vzoprieť tejto arogantnej moci a dokázali odvážne aj seba osobne vystaviť istému riziku násilia a osobných perzekúcií po násilnom a brutálnom akte mocenských zložiek práve 25. marca pre 23 rokmi.

    Preto by som chcel požiadať aj z tohto miesta, aby sme s odstupom času a s istou bolesťou prijali toto vyhlásenie, ktoré je len vyjadrením istých obáv, že násilie vo svete neprestáva, že násilie naozaj čím ďalej, tak tým viacej sa stáva akýmsi nástrojom riešenia problémov. A nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť aj inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s takýmito prízrakmi, ktoré aj dnes na začiatku 21. storočia sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy sa prihlásili šiesti, teda piati, lebo pán Brocka nejak je dvakrát, tomu sa čudujem, ale len raz môžete vystúpiť. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže šesť, páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán Poliačik, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, lebo ty si sa... Pán predseda výboru, ty si sa prihlásil s procedurálnym návrhom. S procedurálnym. Pýtam sa kolegov, či majú s tým problém, aby pán poslanec Brocka vystúpil ako prvý. (Reakcia z pléna: "Nie.")

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ďakujem pekne za vaše gesto.

    Počnúc dnešným dňom sú všetky kostoly a kresťanské organizácie a ich predstavitelia legitímnymi terčmi pre mudžahedínov. Dámy a páni, toto je časť oficiálneho vyhlásenia niekoľko týždňov dozadu tzv. vojenského oddelenia irackej pobočky Al-Káidy, ktoré smutne dotvára obraz o situácii kresťanov v mnohých moslimských krajinách. Kristianofóbia, fóbia alebo nenávisť voči kresťanom a kresťanstvu ako takému je jednou z najstarších fóbii na svete. Je stará ako kresťanstvo samotné. V rôznych formách a intenzite ho sprevádza nepretržite počas celých jeho dejín. Aj samotný zakladateľ kresťanstva Ježiš Kristus nakoniec bol pre svoje učenie perzekvovaný, mučený a zabitý. Rovnako perzekvovaní, mučení a zabití boli aj všetci jeho prví učeníci. Od tej doby bolo perzekvovaných, mučených či zabitých stovky tisíc kresťanov. Stovky tisíc ľudí po celom svete v rôznych dobách a na rozličných miestach platili za svoje náboženské presvedčenie najvyššiu cenu.

    Aj dnes sú najviac perzekvovaní, mučení či zabíjaní nepochybne kresťania. Svetový index náboženskej diskriminácie, ktorý zverejnila organizácia Open Doors, uvádza, že dnes je prenasledovaných 200 mil. kresťanov v 60 krajinách sveta. Takmer osem z desiatich obetí nábožensky motivovaných útokov minulý rok boli kresťania. Títo ôsmi kresťania z desiatich zabitých boli zabití nie náhodou. Boli zabití práve preto, že sú kresťania. A citát "kresťania sú najviac ohrozenou náboženskou skupinou na svete" povedal známy francúzsky publicista, politológ a filozof Bernard-Henri Lévy, ktorý je inak agnostik, ktorý sa dlhodobo venuje tejto téme a on sám bije na poplach. A hovorí, že: "Úlohou demokratických národov je zvýšiť úroveň debaty. Nemali by sme ustúpiť argumentom zbabelcov, že nesmieme robiť priveľa, aby sme na seba neupozornili barbarov alebo hrdlorezov. Naopak, musíme protestovať, prejavovať rozhorčenie, a pokiaľ môžeme, aj modliť sa." To hovorí Bernard-Henri Lévy, agnostik.

    Útlak kresťanov v dnešnom svete má mnohé podoby. Od tzv. soft, "mäkkej" formy útlaku, ktorá spočíva v politickej, spoločenskej či ekonomickej diskriminácii, tejto formy sme svedkami prakticky vo všetkých tzv. umiernených islamských režimoch. Tou druhou formou útlaku je genocída, snaha o systematické vyčistenie krajín od kresťanov. Totálna vojna proti kresťanom prebieha v takmer 50 krajinách sveta. Jej iniciátormi sú zväčša radikálne islamské hnutia. Ich praktiky sú založené na terorizme, vraždách, únosoch, mučení či programovom znásilňovaní.

    Dámy a páni, obrana prenasledovaných kresťanov je vecou spravodlivosti aj ľudskosti i solidarity. Kresťanov je dobré brániť aj z praktického hľadiska, pretože sú požehnaním pre prostredie, v ktorom žijú. Svojím postojom k životu, k spoločnosti aj k životnému prostrediu. Kresťania sú totiž presvedčení, že každý jeden človek na tejto Zemi bol stvorený na Boží obraz, a preto každý ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu. Každý jeden ľudský život je cennejší ako všetky poklady sveta. Nie je možné zabiť nevinného človeka. To hlása kresťanská viera už 2000 rokov.

    Kresťanstvo ponúklo už od svojho vzniku nový revolučný pohľad na človeka. Pohľad, ktorý priniesol milosrdenstvo do barbarského a brutálneho sveta. Pohľad, ktorý spochybnil dovtedy po celom svete samozrejmé praktiky, akými bolo napríklad zotročovanie iných či zabíjanie nevinných z rôznych dôvodov. Kresťanstvo prinieslo pohľad, ktorý odstraňuje všetky formy neľudského správania. Kresťanstvo tento svet výrazne zmenilo k lepšiemu, ale tieto hodnoty ľudskosti sú samozrejmé iba v krajinách, ktoré sú ohraničené historickými hranicami západného kresťanstva, pretože sú jeho dedičstvom. Pred príchodom kresťanstva neboli samozrejmé ani v týchto končinách. A za hranicami západného kresťanstva samozrejmými nie sú dodnes.

    Dámy a páni, žiaľ, tieto hodnoty sú ohrozené aj u nás, na Západe. A deje sa to ruka v ruke s postupným vytláčaním kresťanstva z verejného života. Aj to je smutným dôkazom inherentnej spätosti hodnôt ľudskosti s kresťanstvom. Bez kresťanstva nemajú šancu na prežitie. Kresťanstvo bolo a je veľkou nádejou aj pre Blízky východ. Práve kresťanstvo môže priniesť ľudskosť do tohto krutého a krvavého regiónu tak, ako prinieslo ľudskosť aj do nášho, kedysi tiež barbarského regiónu. Aj preto je doslova "hrozbou" pre tých, ktorí si želajú krutosť a potoky krvi.

    Dámy a páni, dnes rokujeme o vyhlásení Národnej rady, ktorým sa odsudzuje násilie páchané na kresťanoch v rôznych častiach sveta. Myslím si, že samotné vyhlásenie nestačí. Jeho prijatie je dôležitým krokom, ale nestačí. Pokiaľ sme svedkami neprávostí, potom nestačí onen fakt iba konštatovať, je potrebné v rámci svojich možností aj konať. Preto je súčasťou aj výzva na konkrétne kroky. Výzva k vláde Slovenskej republiky, aby podnikla aj konkrétne kroky na pomoc prenasledovaným kresťanom. Inšpiráciou nám môže byť napríklad postoj talianskej alebo francúzskej vlády, ktoré poskytli napríklad obetiam teroristických útokov irackým kresťanom lekársku pomoc alebo ich rodinám politický azyl. Čiže namieste je konkrétna humanitárna pomoc, lekárska, materiálna, poradenská či právna. Na pomoc prenasledovaným kresťanom by sa viac mala zamerať aj naša zahraničná politika. Neboja sa to povedať otvorene nemecká vláda, aby sa Slovensko na medzinárodnom poli bez váhania zapojilo do iniciatív, ktoré majú za cieľ koordinovanú pomoc medzinárodného spoločenstva prenasledovaným kresťanom.

    Dámy a páni, uvedomujem si, že možnosti Slovenska sú v tomto smere obmedzené. Ale aj nie veľká pomoc má častokrát cenu zlata. Svojou kvapkou možno inšpirujeme ďalších a možno sa viacero takýchto kvapiek časom zleje v jeden spoločný prúd pomoci ľuďom, ktorí zúfalo prosia o pomoc.

    Dámy a páni, pápež Benedikt XVI. povedal: "Skutočný pokoj vo svete je potrebné vytvárať obranou náboženskej slobody." A v duchu týchto slov vás prosím o podporu predloženého vyhlásenia.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja by som možno nepoužil pre zdôvodnenie tohto návrhu vyhlásenia niektoré tie emotívne argumenty, ale samotné vyhlásenie považujem za dôležité, ten obsah, ktorý je predložený, pre našu civilizáciu, pre našu kultúru v širšom slova zmysle, ktoré jedným z pilierov je aj kresťanstvo a, samozrejme, náboženská sloboda.

    Neviem, ako budú o tomto hlasovať moji kolegovia v poslaneckom klube strany SMER, lebo sme sa o tom ešte nerozprávali, ale ja chcem vyjadriť svoju osobnú podporu k tomuto návrhu vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Podobne sa pridávam k môjmu predrečníkovi. Chcel by som zvýrazniť niektoré fakty, ktoré sa dejú aj v neoliberálnej Európe.

    Keď horeli kostolíky v Kosove, boli to pravoslávne, tak Európa mlčala. A keď horí jedna mešita, tak Európa je v pohybe. Áno, tak treba chrániť kresťanské kostoly, ako aj kostoly iných náboženstiev. To je, myslím si, princíp, ktorý uplatňujú kresťania v celom svete.

    Ja som sa mal možnosť zúčastniť jednej medzinárodnej konferencie v Ochride, ktorá mala názov "Je možný mier vo svete bez mieru medzi náboženstvami?". Zúčastnili sa to mnohé osobnosti zo Svätej Stolice, zástupcovia iných náboženstiev a naozaj sa tam dospelo k zásadnej veci: hľadať to, čo nás spája, tú toleranciu na jednej aj druhej strane.

    Aby sa neopakoval nielen Veľký piatok 25. marec tu v Slovenskej republike, v bývalom prednovembrovom totalitnom režime, ale aby sa neopakovali ani javy, ktoré sa odohrali tiež v tento deň 25. marca o 20. hodine 20. minúte, keď z Popradu odišiel prvý vlak transportu židovských žien a židovských detí do koncentračného tábora.

    O toto nám predovšetkým ide a myslím si, že toto vyhlásenie spĺňa aj akt tolerancie a hľadania toho, čo nás spája: pokoja a mieru vo svete.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, plne sa stotožňujem so všeckými slovami, ktoré ste povedal. A áno, aj Európa bola na kresťanských tradíciách založená proste, máme to tu. To už nám nikto neodškriepi. A hovorím, že pokiaľ by aj na Slovensku sme sa riadili Desatorom, tak máme tu raj na zemi. Žiaľ, máme tak, ako sa máme, ale to už je na každého osobnom svedomí. Pretože ja hovorím, že nieže nepokradneš iba toľko, nepokradneš, nie že nezosmilníš iba toľko, nezosmilníš atď. Takže plne podporujem a nemám s tým problém. Ďakujem za vašu rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takisto považujem kresťanské hodnoty za také, ktoré naozaj sformovali a doteraz formujú jednak myšlienkový pohyb, ale aj vlastne aj také technické myslenie alebo pohyb celej spoločnosti. Ja mám pocit, že tým, že sa bavíme o takejto téme, tak dávame tejto téme väčší výraz a dôraz, a tým prejavujeme snahu, že tie myšlienky, aj keď ich mnoho ľudí považuje za veľmi staré, možno staromódne, tak stále majú svoje miesto v našej spoločnosti. A budeme sa snažiť pomáhať, aby hodnoty, ktoré kresťanstvo presadzuje, aby naozaj v našej spoločnosti boli natrvalo usadené. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, môžte reagovať. Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, ktorí ste ešte zostali v sále, je to, vyzerá to ako nedorozumenie, že dnes rokujeme o vyhlásení, ktoré bolo zaradené na rokovanie schôdze ako neviem päťdesiaty šiesty bod, ale vychádza to tak symbolicky, ako aj pán Čaplovič povedal, na zaujímavé výročia alebo dni v histórii nášho národa. Dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej demonštrácie, keď spontánne ľudia, prostí, jednoduchí, demonštrovali za dodržiavanie ľudských práv v bývalom Československu a za náboženskú slobodu. A že to vyšlo práve dnes, že Národná rada otvorila inú dôležitú tému, ktorá dnes hýbe celým svetom, tak podľa môjho názoru tým Slovensko výrazne zvyšuje svoju prestíž medzi ostatnými európskymi krajinami.

    Týmto vyhlásením, podobným vyhlásením sa už zaoberali Európsky parlament, Európska rada, také parlamenty, ako je parlament Nemecka alebo Poľska. Čiže som veľmi rád, že Slovensko je v skupine tých, ktorí si uvedomujú a majú jasný, majú jasný postoj k témam, ktoré sú vážne, dôležité a hýbu dnešným svetom.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie. Budeme pokračovať budúci týždeň v utorok ráno, tak ako vždy.

    Takže príjemný víkend vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.