• Dobré ráno, dámy a páni. Poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, o chvíľu budeme pokračovať tretím dňom 16. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 16. schôdze Národnej rady .

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Šebej, z dôvodu zahraničnej cesty.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 291).

    Včera neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ pán poslanec Jahnátek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. 3. energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tzv. 3. energetického balíčka, uskutočňované medzirezortnou odbornou komisiou, v pokročilom štádiu rozpracovania.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podceňuje skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tzv. 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých, časovo termínovaných systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny možno druhé najväčšie od privatizácie.

    Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novo prijatých predpisov Európskej únie, tzv. 3. energetického balíčka, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.

    Takzvaný 3. energetický balíček obsahuje implementáciu nasledovných predpisov, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ďalej, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, ďalej, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003, a takisto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.

    Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

    Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami Európskej únie.

    Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii z dôvodu zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

    V návrhu zákona sa upravujú niektoré ustanovenia z hľadiska legislatívnotechnickej úpravy.

    Z hľadiska aplikačných poznatkov návrh zákona jednoznačne definuje regulovanú činnosť a spresňuje definíciu regulovaného subjektu. Reguláciu vymedzuje z pohľadu odberateľa, ako aj z pohľadu trhového hospodárstva so zreteľom na oprávnené záujmy regulovaných subjektov.

    Navrhovanou právnou úpravou zákona č. 656/2004 Z. z. sa dopĺňa výpočet pojmov pre oblasť elektroenergetiky, ako aj plynárenstva a zároveň sa preberajú nové pojmy. V súlade s transponovanými smernicami sa zjednodušuje prístup zahraničných dodávateľov elektriny a plynu, ako aj obchodníkov s elektrinou a plynom.

    Navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou a plynom, ustanovuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny a plynu a výrazne skracuje lehoty na uskutočnenie zmeny dodávateľa elektriny a plynu.

    V návrhu zákona sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ak je vlastníkom prenosovej sústavy alebo prepravnej siete.

    Po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá uskutočnenie zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení zákona č. 309/2009 Z. z., a nariadení vlády č. 211/2010 Z. z., ako aj nariadení vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je koncipovaný tak, aby podnikanie v sieťových odvetviach bolo spojené s akceptovaním požiadaviek na ochranu životného prostredia.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, páni, ja som si absolútne vedomý, že takúto rozsiahlu novelu, ktorá sa týka implementácie európskej legislatívy do štátnej legislatívy členského štátu, nie je úlohou opozičného politika predkladať. Zároveň však z pozície predchádzajúceho ministra hospodárstva mi nedá, aby sme neurobili ústretový krok voči Európskej komisii. A sám osobne sa hanbím za to, že súčasná vláda si nesplnila svoju povinnosť do 3. marca tohto roku. Sami ste svedkami, že už sme trikrát prerokovávali zákony o regulácii, kde autori z vládnej koalície odkazovali na implementáciu tzv. 3. energetického balíčka, ale v skutočnosti vždy išlo len o personálne zmeny na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto som si ja dal za úlohu, že zachránim minimálne reputáciu Slovenskej republiky v Bruseli tým, že predložím legislatívny návrh. Čakal som poctivo do 4. marca. Opakujem ešte raz, 3. marca bol konečný termín, kedy vláda mala predložiť do legislatívneho procesu implementáciu tzv. 3. energetického balíčka. Pokiaľ som zistil, že do 3. marca sa to neudialo, 4. marca spolu so svojimi kolegami sme predložili návrh o implementácii tzv. 3. energetického balíčka, aby sme aspoň udržali určitú reputáciu Slovenska v Bruseli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Jurčíkovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo výstavbu a dopravu. Pán poslanec Jurčík, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Faiča, Jahnátka, Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalej o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS, a to pána poslanca Chrena. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem nepodporiť, a to z dvoch hlavných dôvodov.

    Po prvé. Ide o komplexnú legislatívnu zmenu. Ide o legislatívnu zmenu, tak ako pán predkladateľ veľmi správne uviedol, ktorá patrí k najvýznamnejším zmenám v úprave legislatívy týkajúcej sa energetiky na Slovensku zrejme od čias prvého handballingu, ktorý predchádzal privatizácii energetických podnikov na Slovensku. Takýto návrh by rozhodne nemal byť predložený ako poslanecký návrh. Ale ide o návrh, ktorý musí komplexne spracovať a predložiť vláda Slovenskej republiky. Vieme, že dnes už má ministerstvo hospodárstva pripravený návrh tohto zákona a implementácie smerníc a nariadení Európskej únie, ktorý už je pripravený do prvých fáz legislatívneho procesu.

    Omnoho dôležitejším je však druhý dôvod, a to dôvod, že predložený poslanecký návrh má viacero nedostatkov a vo viacerých prípadoch je v rozpore s transponovanými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Ak by bol takýto predložený poslanecký návrh prijatý, bolo by ho potrebné veľmi skoro opravovať, novelizovať a Slovensko by si veľmi pravdepodobne mohlo vyslúžiť infringement z Európskej komisie.

    Nechcem rozoberať všetky legislatívnotechnické nedostatky tohto zákona. Dovoľte mi však prezentovať vám aspoň 15 základných systémových chýb a nedostatkov v predloženom poslaneckom návrhu zákona.

    Prvým problémom je nedostatočné upravenie garancií nezávislého konania predsedu, resp. podpredsedu úradu a nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc vyplývajúcu z čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73, v zmysle ktorej osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného úradu nesmú požadovať a ani prijímať pokyny od iných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. Poslanecký návrh zároveň prakticky neumožňuje vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi úradu, ak nepostupuje v súlade s požiadavkami na nezávislosť úradu, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie pripúšťa len v prípade, že predseda úradu je právoplatne odsúdený za trestný čin. Dnes už vieme, že pripravovaný návrh ministerstva hospodárstva výslovne požaduje, aby úrad vykonával svoju pôsobnosť nezávisle, nestranne a transparentne. Zároveň zakazuje akékoľvek pokyny od tretích strán vo vzťahu k vedeniu úradu, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie predsedu, resp. podpredsedu úradu. A rovnako môže byť vedenie úradu odvolané, ak úrad postupoval v rozpore s pravidlami nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti. Toto je prvým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu.

    Druhým nedostatkom je nedostatočná úprava konfliktu záujmov v prípade predsedu, resp. podpredsedu úradu a členov rady. Podľa § 9 ods. 10 poslaneckého návrhu členom rady nemôže byť ten, koho blízka osoba je vedúcim zamestnancom úradu, má majetkovú účasť v regulovaných subjektoch a podobne. Nesplnenie tejto podmienky počas doby výkonu funkcie člena rady ale nie je dôvodom na odvolanie člena rady prezidentom Slovenskej republiky, keďže § 9 ods. 18 písm. c) poslaneckého návrhu, resp. § 7 ods. 10 písm. c) poslaneckého návrhu vo vzťahu k predsedovi úradu hovorí o odvolaní, len ak člen rady začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Pripravovaný návrh z dielne ministerstva hospodárstva rieši vo vzťahu tak k predsedovi, podpredsedovi, ako aj vo vzťahu k členom rady tento problém konfliktu záujmov. Ak počas pôsobenia vo funkcii vedenia úradu alebo člena rady začne im blízka osoba vykonávať jednu z činností alebo zamestnanie uvedené, je to dôvod na odvolanie z funkcie predsedu, podpredsedu alebo člena rady.

    Tretím nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je obmedzenie prístupu k výkonu funkcie predsedu úradu. Podľa § 7 ods. 12 poslaneckého návrhu po uplynutí funkčného obdobia predsedu úradu navrhne vláda na uvoľnené miesto predsedu úradu kandidáta z členov rady alebo predsedu úradu. Takýmto ustanovením však poslanecký návrh obmedzuje možnosť iných, kvalifikovaných kandidátov byť zvolenými do funkcie predsedu úradu, keďže podľa poslaneckého návrhu môže byť za predsedu úradu vymenovaný len člen rady alebo súčasný predseda úradu. Vecne však neexistuje žiadny dôvod, prečo by iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria na predsedu úradu, nemohla byť pripustená ako kandidát na predsedu úradu.

    Štvrtým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúce vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom. Poslanecký návrh v rozpore s článkom 36 smernice 2009/72/ES a v rozpore s článkom 40 smernice 2009/73/ES neuvádza základné ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom. Vymedzenie cieľov je z kriteriálneho hľadiska dôležité pre nastavenie základných parametrov regulačného rámca, ktoré majú byť dosahované úradom za účelom naplnenia cieľov smerníc. Vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom má zároveň dôležitý normatívny význam, keďže stanovuje limity pre uplatnenie správneho uváženia úradu. V zmysle poslaneckého návrhu podľa § 4 ods. 3 má byť účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb za primerané ceny a v určenej kvalite s prihliadnutím na oprávnené záujmy regulovaného subjektu. Takéto vymedzenie účelu regulácie je však z hľadiska požiadaviek transponovaných smerníc vecne nesprávne.

    Piatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná transpozícia ustanovení smerníc o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti. Poslanecký návrh nedostatočne transponuje ustanovenia o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti vrátane podrobnejšej úpravy spolupráce úradu s regulačnými orgánmi iných členských štátov. Tieto povinnosti sú upravené v článku 38 smernice 2009/72/ES a v článku 42 smernice 2009/73/ES.

    Šiestym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia ustanovení smerníc o preskúmavaní súladu rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie. Poslanecký návrh netransponuje ustanovenia smerníc o preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie, ktoré sú upravené v článku 39 smernice 2009/72 a v článku 43 smernice 2009/73/ES.

    Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná úprava procesu zavádzania inteligentných meracích systémov. Predložený poslanecký návrh nedostatočným spôsobom upravuje proces zavádzania inteligentných meracích systémov, pričom absentuje najmä podrobnejšie vymedzenie zodpovednosti za vyhodnotenie analýzy ekonomickej výhodnosti, určenie kategórií odberateľov, u ktorých budú inteligentné meracie systémy inštalované, požiadaviek na funkcionalitu inteligentných meracích systémov a podrobností o postupe ich zavádzania.

    Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia povinnosti úradu zabezpečiť pri cenovej regulácii stimuly na zvyšovanie efektívnosti na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc, v zmysle ktorých je regulačný orgán pri cenovej regulácii povinný poskytnúť prevádzkovateľovi sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Tieto požiadavky sú pritom upravené v čl. 37 ods. 8 smernice 2009/72 Európskeho spoločenstva a v čl. 41 ods. 8 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.

    Deviatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia požiadavky určovať režim prístupu do zásobníka v súlade s vopred zverejnenými kritériami. V poslaneckom návrhu chýba úprava určovania režimu prístupu do zásobníka, čo môže byť regulovaný alebo dohodnutý prístup, v nadväznosti na vopred zverejnené kritériá. A chýba tam aj právomoc úradu sledovať uplatňovanie týchto kritérií. Tieto povinnosti sú pritom upravené v čl. 33 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 písm. s) smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.

    Desiatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia právomoci ministerstva vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu energetickej politiky. Poslanecký návrh neumožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu jej súladu s energetickou politikou, a to vrátane otázok súvisiacich s politikou podpory obnoviteľných zdrojov alebo napr. energetickej efektívnosti či bezpečnosti dodávok. Takýto postup je v existujúcom právnom rámci zabezpečený. Je to jediný spôsob, akým sa exekutíva môže vyjadrovať k nastaveniu regulačného rámca, a smernice v tomto ohľade pôsobnosť ministerstva hospodárstva žiadnym spôsobom neobmedzujú.

    Jedenástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu je nejasná úprava certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh nesprávne stanovuje povinnosť podať návrh na začatie konania o certifikácii najneskôr do 3. marca 2013. Z pohľadu požiadaviek smerníc prichádza do úvahy ako najneskorší termín na podanie návrhu na začatie konania o certifikácii 3. marec 2012. Termín 3. marec 2013 sa vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľa, nad ktorým vykonávajú kontrolu osoby z tretích štátov. Poslanecký návrh v § 13a, odsekoch 3 až 5, nedostatočným spôsobom vymedzuje rozsah podkladov potrebných na posúdenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh vecne neodôvodneným spôsobom viaže oprávnenie prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť na rozhodnutie o certifikácii a určenie za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete v rámci konania o certifikácii. Vzhľadom na veľký ekonomický význam činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prenosovej siete musí byť pre existenciu oprávnenia prevádzkovať prenosovú sústavu alebo sieť rozhodujúce len povolenie. Ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete nespĺňa požiadavky týkajúce sa certifikácie, oveľa vhodnejším mechanizmom je uplatnenie sankčného mechanizmu formou pokút.

    Dvanástym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia jednoznačnej voľby modelu oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prenosovej siete. Tu ide o kľúčovú súčasť vôbec celého tzv. 3. energetického balíčka. Poslanecký návrh umožňuje, aby vláda na návrh ministerstva rozhodla o neuplatňovaní požiadaviek modelu vlastníckeho oddelenia. V takomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete povinný dodržiavať požiadavky modelu nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO modelu. Až do takéhoto rozhodnutia vlády sa na prevádzkovateľa vzťahuje povinnosť uskutočniť požiadavky modelu vlastníckeho oddelenia. Takáto konštrukcia však vyvoláva viaceré otázky jej ústavnoprávnej prípustnosti. Z praktického hľadiska však najmä vnáša neprípustnú mieru právnej neistoty do situácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Vzhľadom na požiadavku smerníc, v zmysle ktorej musia členské štáty zabezpečiť oddelenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v súlade s jedným z prípustných modelov oddelenia do 3. marca 2012, je nevyhnutné, aby zo zákona jednoznačne vyplývala nutnosť implementácie modelu buď vlastníckeho oddelenia, alebo možnosť realizovať ITO model alebo model nezávislého systémového operátora, tzv. ISO model. Procesy, ktoré sú potrebné na realizáciu jednotlivých modelov oddelenia sú časovo náročné a nie je možné ich odkladať do budúcnosti v rámci nejakého arbitrárneho rozhodnutia vlády. Neistotu pritom vytvára aj prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prenosovej siete nie je povinný spĺňať podmienky ITO modelu, ak vláda k 3. marcu 2012 nerozhodne o neuplatňovaní ustanovení o vlastníckom oddelení.

    Trinástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu sú nesprávne a v rozpore so smernicou nastavené pravidlá pre dozorný orgán ITO prevádzkovateľa. Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie, ako to predpokladá poslanecký návrh. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári, resp. zástupcovia akcionárov, na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva na členov dozorného orgánu. Konkrétne v zmysle smernice čl. 20 ods. 3 sa na polovicu mínus jeden člen dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2, prvého pododseku, a čl. 19 ods. 3 až 7, teda právo regulátora vetovať menovanie člena dozorného orgánu a podmienky výkonu jeho funkcie, trojročné cooling-off obdobie ex ante, štvorročné cooling-off obdobie ex post, zákaz súbežného pôsobenia vo vertikálne integrovanom podniku, zákaz vlastníctva podielu vo vertikálne integrovanom podniku, resp. prijímania finančných výhod od vertikálne integrovaného podniku, účinné práva namietať proti odvolaniu z funkcie a podobne. Na všetkých členov dozorného orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2, druhý pododsek, písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dôvodmi tohto predčasného ukončenia. Je zrejmé, že uvedené požiadavky smernice smerujú k vytvoreniu inštitútu nezávislých členov dozorného orgánu ITO prevádzkovateľa. Zástupcovia akcionárov na valnom zhromaždení takýmito nezávislými členmi v zmysle slovenskej úpravy práv akcionára zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemôžu byť. Akcionár sa na valnom zhromaždení totiž má právo zúčastňovať buď osobne, v prípade právnickej osoby prostredníctvom svojho štatutára, alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, pričom právo akcionára zvoliť si svojho zástupcu je neobmedzené.

    Štrnástym dôvodom proti predloženému poslaneckému návrhu sú nedostatky navrhovanej úpravy poslancami pri ochrane odberateľov v domácnosti. V rozpore s požiadavkami smerníc (príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES) poslanecký návrh neupravuje právo odberateľov v domácnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, že nesúhlasia so zmenou ceny alebo zmluvných podmienok. Poslanecký návrh taktiež neodôvodnene limituje možnosť zmeny dodávateľa termínov na prvý deň kalendárneho mesiaca.

    Pätnástym zásadným dôvodom proti prijatiu poslaneckého návrhu zákona sú nedostatky v súvislosti s koncepciou zraniteľných odberateľov. Poslanecký návrh vymedzuje koncepciu zraniteľných odberateľov mimoriadne široko, pričom za zraniteľného odberateľa sa považuje prakticky každý odberateľ, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou alebo s plynom. V kontexte čoraz intenzívnejšej liberalizácie na trhoch s elektrinou a s plynom je takéto široké vymedzenie neodôvodnené. V poslaneckom návrhu zároveň absentuje vymedzenie konkrétnych práv zraniteľných odberateľov.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, uvedomujem si, že dnes už uplynul termín na transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Zároveň si vás však dovoľujem upozorniť, že do dnešného dňa nie som si vedomý jedného jediného členského štátu Európskej únie, ktorý by mal takúto transpozíciu plne zavedenú. Ani najväčšie krajiny, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, ani žiadna z okolitých krajín Slovenskej republiky dodnes transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka neukončila. Vláda Slovenskej republiky má pripravenú legislatívu a dá sa očakávať, že bez chýb po riadnych pripomienkových konaniach, po riadnych konzultáciách, po riadnom a skutočnom spracovaní a diskusiách so všetkými stakeholdermi predloží túto legislatívu do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch.

    Preto z dôvodu komplexnosti tejto právnej úpravy a z dôvodu všetkých vymenovaných nedostatkov poslaneckého návrhu zákona vás dôrazne žiadam o nepodporenie tohto návrhu zákona. A zároveň, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh nerokovať ďalej o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Jahnátek, hlásite sa do rozpravy alebo s faktickou?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že tu bol dosť široký prejav 20-minútový. A aby sme si tu objasnili niektoré veci, je dobré reagovať okamžite, dokiaľ to majú ctené panie poslankyne a páni poslanci ešte v čerstvej pamäti.

    Pán kolega, ja absolútne súhlasím s vaším výrokom, že je to komplexná legislatívna zmena. A ja som vo svojom úvodnom slove povedal, toto nie je úloha opozičného politika, opozičného poslanca, túto úlohu si mala splniť vláda prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Do včera alebo dokedy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Čiže máte maslo na hlave vy. A, samozrejme, nič iné som nečakal, len že napadnete túto novelu a znegociujete ju tak, aby ste sa vlastne vyvinili z toho, že ste nesplnili termín voči Bruselu. Pán kolega, dneska je 24. 3. Nečudoval by som sa, keby ste odôvodňovali tento proces tým, že nič nebolo pripravené. Na ministerstve hospodárstva robilo niekoľko tímov na tejto transpozícii. A boli najatí aj vonkajší poradcovia, ktorí analyzovali jednotlivé postupy. A mali ste možnosť získať ich závery. A takisto už tá transpozícia bola postúpená do rôznych odborných skupín, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Čiže ten proces rozpracovania bol tak ďaleko, že ste ho kľudne mohli pustiť do medzirezortného pripomienkového konania alebo ho zmeniť podľa vašich predstáv. Veď ste vo vláde. A náš návrh ste mohli kľudne zmeniť. Ale vedeli ste to podstatné. Poznali ste názor odbornej verejnosti na tento zákon. Čiže argument, že opozičný poslanec sa nemá do takejto komplexnej úpravy nejakým spôsobom miešať, tentoraz neobstojí. A ja ešte raz opakujem, hanbím sa za vás ako predchádzajúci minister hospodárstva, že ste spali na vavrínoch a že ste nepredložili túto komplexnú novelu. To je jediný účel, prečo sme to s kolegami Faičom, Žigom predložili, aby sme zachránili aspoň trošku reputáciu Slovenska, lebo, pán kolega, mne je úplne jasné, že systém mačety bude fungovať aj pri hlasovaní tohto zákona. Ale to podstatné, čo z celého tohto predkladania zákona vyplýva, je, že môžeme v Bruseli povedať, že sme začali legislatívny proces, budeme ho modifikovať a budeme v ňom pokračovať. Čiže sme vám minimálne zachránili impeachment. Takže aspoň to si vážte.

  • Druhá poznámka k tomu. Pracovali ste na ministerstve hospodárstva. Boli ste tam veľmi krátko. Preto, prirodzene, beriem, že ste sa nemohli ešte komplexne oboznámiť s celou šírkou problematiky regulácie a energetiky ako takej, lebo je to mnoho právnych predpisov, často novelizovaných. Čiže ja chápem, že to potrebuje určitý čas. A preto niektoré tie vaše vyjadrenia, ktoré ste dali vo vašom stanovisku, sú postavené na vode, lebo sú zakotvené v iných právnych predpisoch. Mohli ste sa nejako informovať, či tieto problematiky sú alebo nie sú niekde rozpracované. Ale vy ste jednoducho skonštatoval, že absentuje to a poďme hurá na zajaca.

    Tretia pripomienka, všeobecná k vášmu vystúpeniu. Toto nie je nový zákon o regulácii. A nie je to nový zákon o energetike. Ja som mal ambíciu, keď som bol minister hospodárstva, že vzhľadom na to, že zákon č. 656/2004 Z. z. má už toľko noviel, my sme pripravovali aj variant nového zákona o energetike, kde by sa bol aj vklinil ten legislatívne nutný proces z hľadiska tzv. 3. energetického balíka. Na ministerstve hospodárstva máte komplexne tento zákon pripravený. On je pripravený. Čiže mohli ste ho použiť, mohli ste ho zmodifikovať. Ale vzhľadom na to, že ja som dnes v opozícii, je nezmysel, aby opozičný politik robil návrh nového tak komplikovaného a komplexného zákona, ako je zákon o energetike alebo o regulácii. To je skutočne úlohou vlády a ministerstva hospodárstva. A nič vám v tom nebráni, urobte úplne nový, komplexný zákon o regulácii, úplne nový komplexný zákon o energetike. Veď tento parlament sa len poteší, keď zjednodušíte užívateľom používanie týchto zákonov, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú. Ale dnes naháňame termín, lebo dnes je, pán kolega, dvadsiateho štvrtého a do tretieho to už malo byť urobené. Čiže mali ste na to čas.

    Teraz, ja som si stihol urobiť niekoľko poznámok k tým vašim konkrétnym veciam, ktoré ste povedali.

    Nezávislosť predsedu ÚRSO. Pán kolega, práve nezávislosť predsedu ÚRSO je definovaná tým, že ho menuje prezident republiky. To je najvyššia autorita štátu, prezident republiky. Môžete sa usmievať, môžete mať na to názor akýkoľvek, ale najvyššia nestranná autorita v tomto štáte je prezident republiky, ktorý je vo volený vo všeobecných voľbách a má všeobecnú úctu. Čiže keď spochybňujete najvyššieho ústavného činiteľa, prezidenta republiky, že ten by nejakým spôsobom začal ovplyvňovať závislosť alebo nezávislosť predsedu ÚRSO, myslím si, že je to nezrelosť v politike. A myslím si, že takýto argument absolútne neobstojí. Čiže práve nezávislosť tohto predsedu ÚRSO je definovaná cez kontrolu, ktorú si urobí prezidentský úrad, ktorý to predloží prezidentovi republiky na podpis. A aby ste sa nebáli toho momentu, že znovu to bude Holjenčík alebo kto to bude, tak vám poviem, že veď v tom paragrafovom znení máte napísané, že vláda Slovenskej republiky, teda vaša vlády, má do konca augusta najneskôr predložiť pánovi prezidentovi návrh na predsedu ÚRSO. Čiže máte to tam napísané. Tak to urobte alebo nech to vláda urobí. A pán prezident posúdi, či tento odborník je nezávislý a bude zárukou nezávislosti výkonu funkcie, alebo nebude. A potom môžeme polemizovať s názorom pána prezidenta, resp. pán prezident sa musí vyjadriť, pokiaľ by neodsúhlasil nominanta vlády. A musel by to veľmi vecne a veľmi kvalifikovane zdôvodniť, prečo s takýmto kandidátom nesúhlasí. Čiže vláda má možnosť si konečne vymenovať predsedu ÚRSO.

    Druhá poznámka, tam ešte k tým orgánom. Pán kolega, v novej smernici Európskeho parlamentu ste si nevšimli, že už nemôžu byť dva samostatné orgány štátnej správy v oblasti regulácie, teda nezávislý štátny orgán, regulačná rada, a nezávislý štátny orgán, regulačný úrad. Dnes už musí existovať len regulačný úrad. A regulačná rada sa stáva orgánom regulačného úradu. To je tá podstatná zmena, ktorá v tej právnej úprave je.

    Ďalšia poznámka, nevyvodenie dostatočnej zodpovednosti voči predsedovi úradu, keď koná proti záujmom úradu alebo regulačnej politiky. Nemám tu paragrafové znenie, ale pozrite si tú časť Predseda úradu, kde máte v jednej odrážke napísané, že ak predseda úradu koná proti záujmom úradu, prezident republiky ho môže odvolať z funkcie. Čiže tam to máte. Neviem, či ste si to dobre neprečítali, ale predseda úradu, pokiaľ by nespĺňal podmienky nezávislosti, tam je.

    Ďalšia poznámka, nedostatočné zamedzenie konfliktu záujmov. Pán kolega, k tomu len krátku vetu. Opakujem, nie je to nový zákon o regulácii, je to novela zákona o regulácii. Čiže niektoré časti v existujúcej legislatíve platia a nové časti, ktoré je potrebné tam ešte doplniť, sa dopĺňajú. Čiže spárujte si to ešte s tým, čo platí zo starého zákona. A zistíte, že táto vaša pripomienka bola nerelevantná.

    Ďalej, obmedzenie prístupu k funkcii predsedu úradu, tak ste to vy nazvali. Áno, je tam úmyselne dané, že mal by to byť člen regulačnej rady, ale zároveň sa dopĺňa člen regulačnej rady. Čiže z toho kvóra, lebo vlastne by sa malo ísť odznova, 2, 4, 6 rokov, a podľa starej úpravy navrhuje polovicu parlament a polovicu vláda, musí dať dvojnásobný počet. A prezident si vyberá z toho, z dvoch jedného. Čiže z ktorej skupiny by vzišiel predseda úradu, tá skupina navrhuje nového kandidáta. A tam musí byť kontinuita, jednoducho kontinuita v regulačnej politike, v cenovej politike, vzhľadom na to, že sa už jedná len o jeden nezávislý orgán v oblasti regulácie. To je tá podstatná zmena oproti existujúcemu stavu.

    Vymedzenie cieľov regulácie. Pán kolega, ale toto nerieši zákon. Ciele regulácie nerieši zákon. To rieši regulačná politika. A regulačná politika je tam jasne definovaná, dokedy má byť vypracovaná. A ciele regulačnej politiky sa budú spresňovať podľa potreby. A musia v prvom rade nadväzovať aj na desaťročné rozvojové plány prenosovej sústavy alebo prepravnej siete a na záujmy okolitých členských štátov Európskej únie. A tam máte tú podmienku, že tieto zásadné veci sa musia koordinovať s medzinárodnou regulačnou agentúrou, ktorá bude sídliť v Slovinsku. Pamätáte sa, že sme chceli, aby tá medzinárodná agentúra sídlila v Bratislave, nepodarilo sa nám to presadiť, ale tam to máte explicitne napísané. Čiže ciele sa budú stanovovať v regulačnej politike, a nie v zákone.

    Cezhraničné záležitosti. Som prekvapený, že ste naformulovali takýto nedostatok, keď pomaly v každom úkone, či v cenovej politike, či v desaťročnom rozvojovom pláne, máte napísané doslova, že to musí byť v súlade so záujmami okolitých štátov Európskej únie. A sú tam dokonca aj definované podmienky, pokiaľ ideme do krajín tretieho štátu čiže do krajín mimo Európskej únie. Čiže absolútne tento váš argument je postavený na vode.

    Ďalej, nedostatočná úprava inteligentných meracích systémov. Pán kolega, znovu opakujem, toto musí byť riešené cez vyhlášku. Takéto technické detaily sa nedávajú do zákona. To sa dáva do vyhlášky, ktorú musí ministerstvo hospodárstva pripraviť v spolupráci s regulačným úradom a v spolupráci s nezávislými prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a prepravnej siete.

    Ďalšia poznámka, stimuly na posilnenie efektívnosti trhu. Znovu, to nerieši zákon, to rieši regulačná politika. Pletiete si pozície jednotlivých právnych aktov, ktoré v tejto oblasti fungujú. Veď nemôžete dať stimul do zákona, ten môžete mať v nejakom vykonávacom predpise. To vám mohli právnici poradiť.

    Ďalej, určujúci prístup do nejakej zásoby, prístup podľa zásobníka. Tu presne platí ten môj úvod, že nemáte zoštudovanú dostatočne legislatívu v tejto oblasti. Pán kolega, po plynovej kríze v roku 2009 bol preoraný systém prístupu do zásobníkov vzhľadom na to, že počas plynovej krízy sme zistili, že pokiaľ nám na Slovensku chýbalo 25 mil. kubíkov denne do sústavy, naši vzácni zahraniční akcionári v SPP nám 8,5 mil. kubíkov denne a vo výkyvoch až 15 mil. kubíkov denne predávali do Rakúska. Preto sme skočili do zásobníkov a upravili sme systém tak, že jednoducho už takýto model sa nemôže zopakovať. Ale systém prístupu do zásobníkov, systém evidencie, voľných kapacít, je definovaný v existujúcej právnej úprave, ktorú nemeníme, lebo je vyhovujúca. Preto je to len novela, a nie nový zákon o regulácii. A tam to máte presne napísané. Tam sa dokonca musia denne vyhadzovať voľné kapacity a musia sa vyhadzovať tarify, ceny, poplatky, všetko. Čiže dnes je systém, či v elektrine, či v plyne, absolútne priezračný a čistý. A môžeme sa naň absolútne spoľahnúť, lebo funguje. Čiže znovu táto výčitka z vašej strany jednoducho nie je relevantná.

    Absencia ministerstva hospodárstva k energetickej politike. No, bohužiaľ, vy môžete robiť v programovom vyhlásení, vy môžete robiť cez zákon o energetike, vy si môžete absolútne robiť svoju energetickú politiku a energetická politika štátu je záväzná aj pre ÚRSO. Veď to právny predpis jasne definuje. Čiže vy si robte to, čo si robiť máte. A čo sa týka zasahovania do regulačnej politiky, no, bohužiaľ, podľa implementácie novej už to nie je možné cez ministerstvo hospodárstva. Mňa to štve osobne. Lenže ja som bol veľmi rád, keď som mohol do regulačnej politiky zasahovať a mať k nej pripomienky. Ale, bohužiaľ, nie je to. A trošku mi znie čudne tento váš argument, pán bývalý štátny tajomník, lebo zatiaľ máte stále, v tomto parlamente už odpálite ten zákon, doteraz máte stále možnosť vstupovať ako účastník cenového konania do rozhodovania ÚRSO a nevyužívate tento argument. Miesto toho vy idete, s prepáčením, s takou hlúposťou do médií, že za ceny potravín je zodpovedná vysoká cena energií. Nehnevajte sa za expresívny výraz, ale väčšiu kravinu som ešte od politikov v oblasti energetiky nepočul.

  • Čiže mali ste možnosť vstupovať do konania ÚRSO. Nevyužívali ste ho, púšťali ste akcionárom cenové návrhy ako na bežiacom páse. A teraz keď vám európska smernica už reálne obmedzuje vaše zasahovanie do ÚRSO, zrazu vám to vadí. Tak čo ste robili, prosím vás, tých 7 mesiacov? Mali ste to využívať. A hlavne ste mali hľadať model, ako by ste tam zostali za tých 7 mesiacov, kedy ste implementáciu tzv. 3. balíka mali robiť.

    Čo sa týka tej problematiky certifikácie, to je úplne nový problém. Neviem, či som to dobre pochopil, tu ste niečo dali, že radšej sankcie uprednostňujete, alebo ja som to aspoň tak pochopil, pokiaľ niekto nezíska certifikát na nezávislého prevádzkovateľa prepravnej sústavy alebo prenosovej siete. Ale nehnevajte sa na mňa: Aká sankcia? Spĺňaš kritériá, ktoré máš? Tie kritériá musí odsúhlasiť medzinárodný regulátor so sídlom v Slovinsku, lebo tam to v paragrafovom znení tak je. Čiže musí to kvázi orgán Európskej komisie schváliť. A keď to schváli, jednoducho ten prevádzkovateľ musí všetky podmienky splniť, a ja nesúhlasím so žiadnymi sankciami, musí presne napĺňať to, čo mu zákon ukladá.

    Model vlastníckeho oddelenia. Máte absolútnu pravdu, sú tri možnosti, ale vzhľadom na krátkosť času nehovorte mi, že dokážete za dva týždne vyriešiť problém vlastníckeho oddelenia. Týka sa to len SPP, lebo v oblasti elektriny je to vyriešené. Pán kolega, ja som s plynármi rokoval tri štvrte roka na túto tému. Môžem vám povedať také perličky. Oni sa pripravovali na systém ITO. Ale v rezerve mali aj systém. A vedeli, že ja budem tlačiť na nich. A poviem otvorene, ja osobne v čase, keď som pripravoval túto smernicu, keby som bol pokračoval vo funkcii ministra, pretláčam model vlastníckeho oddelenia. To tu hovorím verejne. Ale to je veľmi komplikovaný proces. Viete, ako sa oceňoval majetok Eustreamu, ktorý by mal vlastne vstúpiť do majetku nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy? No prvý nástrel bol 190 mld. korún čiže o 12 mld. vyšší, ako bola kúpa celého SPP, keď nám ho existujúci pán slávny minister financií Mikloš predal. Predal nám ho lacnejšie, ako si dneska ohodnotilo SPP len jednu zložku, jednu tretinu z celého majetku SPP. Čiže možno to vytvára otáznik. Predal to ten Mikloš vlastne teda za tretinu?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale 119 mld. Potom keď som do nich tlačil, viete, kde sme skončili, na akej cene, pokiaľ som ich dotlačil z tých 119 mld.? Na 89 mld. A ešte bola pre mňa stále vysoká. Čiže takto robilo vlastnícke oddelenie. A plus na to fungovala poradenská firma. Veď ste ju zdedili. Asi ste s ňou komunikovali. Bola to tá istá firma, ktorá kupovala pre Slovensko Transpetrol. Čiže boli to overení ľudia, schopní ľudia. A dokázali ten Transpetrol kúpiť naspäť. Ale počúvam šumy, že vy idete Transpetrol znovu predať. Takže uvidíme, čo zas vládna kuchyňa donesie. Ale jednoducho títo ľudia už robili na úplnom vlastníckom oddelení. No ale, bohužiaľ, pre krátkosť času, veď na to potrebujete minimálne rok a pol, aby ste urobili model úplného vlastníckeho oddelenia. Na to už nemáte čas. Načo sa tu hráme? V čom sa tvárime? Že budeme unikátni, svetoví a urobíme vlastnícke oddelenie? Viete, čo by urobila Merkelová so Sarkozym, keby ste vyštartovali s modelom úplného vlastníckeho oddelenia? Veď tu treba mať aj určité súvislosti na zreteli. Čiže ja pokladám dneska za skutočne reálny model aj ITO.

    Dozorné orgány nezávislého prevádzkovateľa, valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie má tam svoje bežné funkcie. Ale potom má tam svoje špeciálne funkcie, ktoré jednoducho vrátane ľudí, ktorí sú menovaní do orgánov, či do predstavenstva alebo dozornej rady, podliehajú schváleniu ÚRSO. To ÚRSO bude garantom toho, že nie sú to lobisti, že nie sú to ľudia úzko spätí s energetickými monopolmi. A je tam presne definované, čo kedy nesmú a akú dobu nesmú robiť. A tie ostatné požiadavky na odbornosť sú definované v pôvodnom zákone. Čiže vždy to musíte kombinovať s tým, čo je, a s tým, čo sa dopĺňa.

    Ochrana požiadaviek odberateľa, možnosť odstúpenia zo zmluvy. Ale, pán kolega, tam to je, že do 21 dní je možnosť odstúpiť od zmluvy. Ale tá doba sa ráta od prvého nasledujúceho mesiaca, je to z jediného dôvodu, kvôli účtovaniu. To je celé. To je jediný dôvod, aby sa to účtovníctvo tam nejakým spôsobom nekomplikovalo. Či už ten odberateľ o týždeň alebo o dva týždne neskôr od pôvodného dodávateľa odstúpi alebo nie, myslím si, že to už taký problém nie je. Bol pred poslednou úpravou problém odstúpiť od dodávateľa energie, lebo tam boli za to aj finančné sankcie.

    A poslednú poznámku som si zaznamenal, že je veľmi široký rozsah tých zraniteľných odberateľov. Pán kolega, ale ja som si nevymyslel zraniteľných odberateľov. Oni sú zraniteľní, lebo smernica hovorí jednoznačne, že zraniteľný odberateľ je ten, kto by mal neúmerne vysoké náklady na dojednávanie ceny od dodávateľa. Preto je zraniteľný. A je to tam taxatívne definované. Máte problém so školami, s nemocnicami, so sociálnymi zariadeniami, so živnostníkmi alebo s radovými občanmi? Kde si radový občan vie porovnať nejaké cenové relácie a vie nejako ísť dílovať cenu, keď to nevedia dneska podniky spraviť? Preto sú takto jasne definovaní ako zraniteľná skupina. A preto je na nich zvýšená ochrana voči dodávateľom energie. Zatiaľ z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, my sme sa včera rozprávali na chodbe a skúsim rešpektovať ja našu dohodu, že nebudem vôbec osobný a nebudem používať argumenty ad hominem, pretože som vybavený vecnými argumentmi. Nebudem hovoriť, kto aký dlhý čas strávil na príprave zákona. Predpokladám, že aj vaša novela vychádza z toho, čo ste priniesli z ministerstva hospodárstva. Odráža to, čo nám zostalo, keď sme tam nastúpili po posledných parlamentných voľbách. O mnohých vašich argumentoch určite sa dá polemizovať.

    Každopádne upozorňujem, že vo svojom vystúpení v rozprave som poukázal na konkrétne články a konkrétne ustanovenia európskych smerníc, ktoré sú vo vašom návrhu nesprávne transponované, nesprávne prijaté. Poviem pár príkladov pre krátkosť času. Problémom je to, že ste príliš široko definovali zraniteľných odberateľov, ale aj to, že vo vašom návrhu napriek tomu, že ich definujete široko, im nepripisujete žiadne konkrétne práva. Problémom je to, že váš návrh explicitne netransponuje požiadavku smernice, že regulačný úrad musí pôsobiť nezávisle, nestranne a transparentne. Problémom je nezávislosť predsedu v tomto ohľade, ktorý naozaj nemôže byť spojený so žiadnymi záujmami existujúcimi v energetike. Problémom nie je to, že regulačná politika môže stanoviť ciele regulácie, ale to, že zákon nedáva rámec, v ktorom sa má pohybovať. To sa tu každé štyri roky má meniť celá koncepcia regulácie energetiky? Preto si cením vašu snahu, naozaj. Dúfam, že tak ako ste sa pokúsili pohaniť vládu pohaníte, aj Angelu Merkelovú alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nechcem ísť k meritu veci, keďže to nie je nejaká moja odborná záležitosť, ale dovolím si len upozorniť, že vo svojom vystúpení ste uviedli, že ste chceli zabrániť impeachmentu Slovenskej republiky. Tak dovolím si vám v tejto súvislosti povedať že impeachment je slovo, ktoré sa používa v súvislosti s odvolaním vysokých štátnych funkcionárov z pozície za zneužitie moci. To, čo ste mali asi na mysli, sa volá infringement. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež sa neradím medzi odborníkov v tejto oblasti, tak preto možno budem tromi poznámkami reagovať, síce k tomu, čo bolo vo vystúpení, ale aj k tomu, čo sa dialo okolo.

    Ja ďakujem pánovi kolegovi poslancovi za jeho vystúpenie, ktoré podľa môjho názoru bolo dosť jasné a zrozumiteľné. Len ma mrzí, že tí ktorí ho mali počúvať, sa medzitým zabávali ako jeden minister, tak i druhý minister, ako aj predseda parlamentu sa tam bavili a nepočúvali vás. Ale už som si zvykol na to, že keď hovorí opozičný politik, tak ostatných to asi nezaujíma. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. dotknem sa toho, kde ste, pán poslanec, hovorili na adresu pána bývalého štátneho tajomníka. No on sa vyvinil asi spôsobom ako malý žiačik v škole, že keď neurobil domácu úlohu, no tak si povedal, že ja ju síce nemám, ale nemajú ju ani moji susedia. No to tiež svedčí o jeho prístupe k tým úlohám, za ktoré bol ako štátny tajomník zodpovedný.

    moja tretia poznámka. Tu si dovolím použiť slová pána podpredsedu Horta, ktorý v minulom volebnom období často na adresu vtedajších koaličných poslancov hovoril, a teraz sa to naozaj hodí na vašu adresu, že nekritizujte a nespomínajte to, čo bolo, ale vládnite. Už ste vo vláde. Takže páni, vládnite, už ste vo vláde. A vládnite tak, aby ľudia na Slovensku sa mali podľa vašich predvolebných sľubov lepšie. Žiaľ, opak je pravdou. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Predtým ako dostane slovo pán poslanec Somogyi, pán poslanec Jasaň, dovoľte mi reagovať na vašu poznámku. Po prvé, z rokovacieho poriadku predsedajúci, ten, kto vedie schôdzu, sa nemá zapájať do diskusie ani do rozpravy...

  • Reakcia z pléna.

  • A veď, v poriadku, a čo teraz je to zakázané? Ale nemá sa do nej zapájať. Keď som to minule spravil, tak váš kolega Richter a všetci vaši tu spustili okamžite že bububu a neviem čo. Tak sa skrátka nezapájam a vediem schôdzu. A to snáď neznamená, že teraz musím každé jedno slovo počúvať. Možnože nabudúce by som ocenil korektnejšiu argumentáciu.

    Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predseda. Mrzí ma, že z tejto vysoko odbornej otázky sa znova stala téma hlboko politická. Preto som si dovolil požiadať o slovo a zdôrazniť, že strana Sloboda a Solidarita nikdy neskúmala, od koho pochádza dobrá myšlienka, či to pochádza z pravej strany alebo z ľavej strany parlamentu. Aj preto nás nazývajú voliči stranou zdravého rozumu. Jasným príkladom tohto postoja zdravého rozumu bolo aj včerajšie hlasovanie o zákone o vyznamenaniach, ktorý bol iniciovaný kolegami z radov strany SMER. A naša strana bola jediná, ktorá aj verejne si dovolila vysloviť svoj kladný postoj k tomuto návrhu. Čiže určite nie je problém podporiť rozumné myšlienky. Mrzí ma však fakt, že vo vašom návrhu je až 15 takých principiálnych nedostatkov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Jahnátek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Chrena. Pán kolega, ja som tie slová, že ste krátko boli na ministerstve hospodárstva...

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte. Ja som skutočne tie slová, ktoré som hovoril, že ste tam boli krátko a nestihli ste zaregistrovať celú tú legislatívnu šírku problematiky energetiky, myslel v dobrom. Pokiaľ sa vás to dotklo, verejne sa vám ospravedlňujem.

    Čo sa týka odborných záležitostí, samozrejme, my dvaja asi budeme dlho nad rôznymi nuansami rozprávať, lebo sme asi z tej skupiny poslancov, ktorí vedia o tej problematike aj niečo povedať a vedia, o čom to tam je. Čiže tá vecná diskusia je v poriadku. Viete, problém je základný. To, čo ste dneska vy nastolili, čo by sa malo všetko urobiť, tak to bolo treba urobiť. Dneska sme v nejakom štádiu a ten čas nám ušiel. A skutočne ja si myslím dneska, keď sa vám podarí model vlastníckeho ambandlingu, ja vám osobne zatlieskam. Vážne vám zatlieskam, keď urobíte vlastnícky ambandling. Len ja si myslím, že je už časovo nereálny. To je tak náročný proces, že si myslím, že je to už len labutia pieseň. Čiže buďme skutočne tuto realisti.

    A čo sa týka už tej vypnutej poznámky, že budem kritizovať Nemcov a Francúzov, teda Sarkozyho a Merkelovú , iné by som vám povedal na adresu Francúzov a Nemcov. Francúzi a Nemci idú v rámci implementácie tzv. 3. energetického balíka skopírovať slovenský model, kde orgány nezávislého regulačného úradu bude menovať prezident republiky, tak ako je to na Slovensku.

  • Ďakujem pekne.

    To bol jeden písomne prihlásený rečník. No a teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť...

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V tejto rozprave alebo v tejto diskusii odznelo teraz už deväť cudzích výrazov. A ja viem, že táto téma vyžaduje to, že tá internacionalizácia jazyka zrejme v každej krajine rovnako používa rovnaké najmä anglické výrazy. Voliči majú ako možnosť sledovať naše rokovania v priamom prenose, takže poprosil by som rečníkov, keby príp. použili aj ekvivalenty jednotlivých cudzích výrazov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán Kolesík, máte slovo.

  • Tak to bola procedurálna výzva a teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 181).

    Rokovanie o tomto bode sme prerušili na 12. schôdzi v druhom čítaní po rozprave s tým, že k nej zaujal stanovisko navrhovateľ poslanec Martin Fronc aj spoločný spravodajca poslanec Miroslav Beblavý. Obidvoch prosím, aby zaujali miesta pre nich určené.

    O slovo sa hlási minister školstva, čím je opätovne otvorená rozprava. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky som požiadal o otvorenie rozpravy, aby som umožnil podať pozmeňujúci návrh riešiaci posunutie účinnosti návrhu novely zákona o vysokých školách, keďže vzhľadom na presun prerokovania tlače 181 na túto schôdzu je pôvodne navrhovaná účinnosť neaktuálna.

    Zároveň by som vás chcel požiadať o podporu ďalších troch pozmeňujúcich návrhov z radov koaličných poslancov, ktoré budú predložené v rozprave po dohode a v spolupráci s ministerstvom.

    Taktiež by som vás chcel požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Beblavého, ktorý svoj pozmeňujúci návrh predložil už v predchádzajúcej schôdzi parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    A keďže je rozprava opätovne otvorená, štyria poslanci sa prihlásili, písomne za klub SaS Martin Poliačik, za klub SMER-u pán Čaplovič a dvaja poslanci písomne, Igor Matovič a Tatiana Rosová. Poprosil by som ich uviesť na tabuľu. Ďakujem.

    A slovo má pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že k obsahovej stránke tohto zákona už väčšina vecí bola povedaná na predchádzajúcej schôdzi. Ja teda iba zhrniem stanovisko SaS k tomu, že sa vyjadril Ústavný súd o tom, že nemôžeme vytvárať dve skupiny externých študentov, medzi ktorými nie je žiadny objektívny rozdiel, a tým pádom nemôžeme spoplatňovať štúdium iba u jednej z nich, už tiež bolo povedané všetko, a že treba toto legislatívne vákuum, ktoré rozhodnutím Ústavného súdu vzniklo, nejakým spôsobom vyplniť a napraviť. To je nám, dúfam, ako zákonodarnému orgánu všetkým jasné.

    Keď sa pozriem na tú skôr ideologickú stránku veci, ja veľmi vítam, že síce v neštandardnom prostredí a nie úplne rovnocenne pre všetkých študentov, ale predsa len legislatíva začína okľukou nejakým spôsobom zohľadňovať fakt, že vysokoškolské vzdelanie naozaj je niečo, čím si mladí ľudia zvyšujú svoju kvalifikáciu, zvyšujú svoju cenu práce na pracovnom trhu. A tým pádom je logické, že by mali nejakým spôsobom prispievať na zvyšovanie svojej kvalifikácie aj z vlastných peňazí. Dúfam, že tento trend na Slovensku nebude zastavený. Naopak, dúfam, že nie v tomto volebnom období, ale neskôr, jedného pekného dňa bude zohľadnený aj pre všetkých vysokoškolských študentov. Pomôže to školám a pomôže to aj študentom samotným.

    Mám tiež dva pozmeňujúce návrhy spolu s kolegami, ktoré, ak dovolíte, teraz prečítam.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rad Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).

    Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 102 ods. 2 sa na konci pripája písmeno x), ktoré znie: „x) poskytuje dotácie na podporu prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh“.“ Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 4.

    Odôvodnenie. Návrh umožňuje poskytnutie dotácie združeniu SANET, ktorého členmi sú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho a verejného sektora a ktoré zabezpečuje prevádzku akademickej dátovej siete, ktorá je jedna z najšpičkovejších sietí v medzinárodnom meradle. Znefunkčnenie tejto siete by okamžite paralyzovalo činnosť vysokoškolského a časti výskumného systému Slovenska. V podstate nezavádzame nič nové, iba sa dotácia, ktorá bola doteraz poskytovaná výnosom ministerstva školstva, prenáša na úroveň zákona.

    Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. Za bod 2 sa vkladajú nové body 3 až 9, ktoré znejú:

    3. V § 43 ods. 5 sa vypúšťa písmeno s).

    4. V § 43 ods. 15 sa vypúšťajú slová „§ 92 ods. 4 druhá veta“.

    5. V § 89 sa doterajšie odseky 6 až 12 označujú ako odseky 5 až 11.

    6. V § 91 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 3 až 12“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 3 až 11“.

    7. V § 92 odseky 3 a 4 znejú:

    Odsek 3: „Rektor vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo opatrením. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov (§ 89 ods. 4).“

    Odsek 4: „Študent na verejnej vysokej škole v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne povinnosť uhradiť ročné školné podľa odseku 5 alebo odseku 6. Študent verejnej vysokej školy v externej formy štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štádia.“

    8. V § 98 ods. 4 sa slová „§ 89 ods. 2 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 2 a 7“.

    9. Za § 113ac sa vkladá § 113aca, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. mája 2011“ znie: „Študent verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na bezplatný študijný program v externej forme štúdia podľa doterajších predpisov, dokončí toto štúdium bezplatne; to neplatí, ak mu počas štúdia vznikne povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 alebo ods. 6.

    Po druhé. Doterajší 3. bod sa označuje ako článok II, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2011.“

    Zrejme ak ste ma počúvali, pochopili ste, že väčšinou ide o technickolegislatívne zmeny a tieto súvisia s tým, že sa nám posunula účinnosť zákona, tým pádom bolo potrebné niektoré technické detaily prispôsobiť novej účinnosti a povinnostiam, ktoré z toho vyplývajú pre ministerstvo školstva aj jednotlivé vysoké školy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, keď som ešte na minulej schôdzi, z ktorej je presunutý tento bod programu, predkladal pozmeňujúci návrh týkajúci sa dovoľovania členov akademických senátov, tak mi bola vznesená, uznávam, vecná pripomienka ako zo strany pána poslanca Fronca, tak zo strany poslankyne Tkáčovej, že je to síce dobrý pozmeňujúci návrh, vecný, ale aby sme ho zaradili do veľkej pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Ja sa chcem teda spýtať: Prečo vaše pozmeňujúce návrhy nie sú zaradené do novely pripravovaného vysokoškolského zákona? To tam potrebujete narýchlo niečo takéto povkladať? Opozičný poslanec nemôže dať dobrý vecný návrh, je mu odkázané, že nech počká na veľkú novelu, ale koaliční poslanci na poslednú chvíľu popchajú tam rôzne veci. Môžeme o nich diskutovať, či sú dobré alebo zlé, ale ide mi skôr o procedúru. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Poliačik chce reagovať. Nech sa páči.

  • Pán kolega, tá poslanecká novela, ktorú máme v druhom čítaní, je v podstate už teraz zrkadlovým obrazom toho vládneho návrhu, ktorý máme v programe v prvom čítaní. No a ak máme obidvaja záujem, aby sa proste niektoré veci vyriešili, na ktoré sa počas procesu príde, a videl si, že väčšina z tých vecí sú naozaj technické veci, kde v jednej, dvoch vetičkách proste treba niečo došperkovať a zmeniť, tak ja nechápem, prečo by sme to mali preháňať troma čítaniami, keď to máme teraz v prvom čítaní v tom vládnom zákone, keď už máme zrkadlový obraz proste v niečom, čo už máme na programe. Je to čisto pragmatická vec. Ja nechápem, čo sa ti na tom nepáči. Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený rečník je pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, vážený pán minister, nechcem dovysvetľovať v tom svojom úvodnom vystúpení pánu Poliačikovi, o čo išlo pánu kolegovi Kolesíkovi, lebo on povedal A, vy ste odpovedali na B. Vôbec ste neodpovedali na jeho otázku. Principiálna vec je dôležitá pre mňa, aby sme ju aj povedali si na tomto zasadnutí, pretože ak som včera predkladal alebo skupina poslancov predkladala novelu zákona o štátnom občianstve, tak nám bolo vyčítané, že prečo to my predkladáme. A na základe istých analýz, ku ktorým sme dospeli, máme právo takýto návrh novely predložiť. Iste, po mesiaci na výbore sme o tých veciach hovorili. Aj SANET sa tam spomínal, pán spravodajca. A tam sa potom nanášali nové a nové návrhy, ktoré boli potom v spoločnej správe predložené, že niektoré veci nebudú z hľadiska prevádzky pokryté a sú veľmi dôležité. Ja chápem aktuálnosť týchto niektorých návrhov, ale ak vy dospejete po mesiaci k tomu, že treba tieto veci riešiť, veľmi akútne, už toho zákona poslancov pána Fronca, pána Hrušovského, a tretieho si už nepamätám, pána Abrhana v druhom čítaní, tak dovoľte aj nám niekedy, keď prichádzame s nejakými návrhmi, nespochybňovať naše úsilie veci meniť k lepšiemu a, samozrejme, sa sebakriticky pozrieť na to, čo sa neurobilo dobre. Vy ste sa sebakriticky tiež pozreli na to, že niektoré veci, ktoré sa prijali aj na predchádzajúcom výbore Národnej rady, kde sme o týchto veciach rokovali a dali sme ich do spoločnej správy, neboli dotiahnuté do ad finále. A preto ste predložili tento návrh. Čiže nerozlišujme tieto veci a buďme principiálni k jedným aj druhým stanoviskám. To znamená, ak ste principiálni, a my hovoríme o vašich návrhoch, že tieto návrhy, ja hovorím teraz z hľadiska akcieschopnosti a zachovania, povedzme, režimu SANET-u, ktorý sa budoval desiatky rokov, a na ne sa zabudlo, že to máte právo predložiť, tak rovnaké právo bolo treba možné akceptovať, návrh môjho kolegu a nášho kolegu pána poslanca Kolesíka.

    No a teraz budem hovoriť, samozrejme, k tej novele, ktorú predložili páni poslanci. Samozrejme, pôvodný návrh tejto novely spočíval predovšetkým v tom, aby sa reagovalo na rozhodnutie Ústavného súdu. To znamená rozhodnutie Ústavného súdu v tom, že tie príslušné ustanovenia, ktoré boli Ústavným súdom spochybnené, a nie je možné ich realizovať v zákone, ktorý bol prijatý, teda v novele zákona o vysokých školách, stratili 14. 8. 2010 svoju účinnosť a 14. 2., to znamená minulý mesiac, stratili platnosť. To je tá prvá časť, to treba povedať. Druhá časť, čo treba povedať, je, že, prosím, treba riešiť toto rozhodnutie Ústavného súdu. A sú tu dve možnosti. A hovoríme o jednej možnosti. Tou cestou ste išli vy, spoplatniť en bloc všetko externé vzdelávanie, lebo jedna forma externého vzdelávania spoplatnená na jednej škole môže byť a na druhej nemôže byť. V poriadku, ale je aj druhá cesta. A tú zastávam ja. A som presvedčený, že Fínsko je mi príkladom. A vo Fínsku to funguje, nespoplatnenie externej formy. Aj tá možnosť bola. A tak bolo možné v novele zákona na to reagovať. Samozrejme, potom musí štát konečne urobiť to, čo musí urobiť, a rozhodnúť, že vzdelávanie je priorita priorít, okrem vody na Slovensku. Ak chce byť táto spoločnosť kultivovaná, úspešná, konkurencieschopná, tak sa oplatí štátu investovať, môžeme to nazvať investičný stimul, ako sa to uvádza v iných oblastiach, do vzdelávania každého občana, ktorý chce absolvovať jednu vysokú školu v Slovenskej republike, či už v dennej alebo v externej forme. Túto cestu ste nezvolili. Samozrejme, je to vaše legitímne právo. Ja stále a rovnako budem o tom hovoriť. Presadzujem šancu pre každého, aby každý jeden mohol absolvovať jednu dennú a jednu externú formu bezplatne. Po druhé, samozrejme chápem, a zákon č. 131/2002 Z. z. o tom hovorí, tam treba tie niektoré veci dotiahnuť. Prirodzene, sú tieto reakcie na to, čo tam je uvedené, že poprípade, že študent si úmyselne predlžuje štúdium alebo z iných dôvodov pokiaľ dekan alebo rektor vysokej školy nerozhodne, že to bolo zo zdravotných dôvodov alebo študentka bola na materskej ap., treba tie veci spoplatniť. A to platí aj doteraz a treba nájsť v podstate nejaký rámec, aby to bolo realizované. Znamená to aj, že aj teraz platí to, že keď niekto ide na druhú vysokú školu, tak si ju musí platiť. Je to v zákone. A myslím si, že nič sme v tejto veci neurobili zlé v minulosti. Od roku 2002 sa vlastne len vysokoškolský zákon menil v tom, kde bolo potrebné odpovedať na výzvy doby a niektoré z nich kreovať.

    Druhá moja pripomienka je v tom, ak sa pripravuje aj, povedzme, veľká novela vysokoškolského zákona. Je tu pán minister školstva. Obraciam sa na neho. Počkám, kým dohovorí s pani Rosovou. Je tu šanca, to, čo sa dialo aj za pána ministra Fronca. A my sme vo výbore pod vedením pána Devínskeho, kde som bol aj ja v predchádzajúcom období, teda v rokoch 2002 až 2006, zriaďovali komisie, kde boli prijatí a delegovaní zástupcovia aj opozície. Tam sa naozaj v predpríprave o týchto veciach hovorilo. Dnes je to tak, že je to jednofarebné. Sú tam len koaliční zástupcovia, ktorých tam navrhli koaliční poslanci. A zase je to jednofarebné. Ak robíme novely v oblasti vzdelávania, v oblasti vedy, v oblasti výskumu, v oblasti vysokoškolského vzdelávania, tam treba nájsť konsenzus tak ako v iných oblastiach, teraz nechcem nehovoriť o sociálnych veciach a nechcem hovoriť o niektorých oblastiach, ktoré zachovávajú istú stabilitu v tejto spoločnosti. Žiaľ, išli ste cestou, pán minister, inou, že v týchto komisiách, samozrejme, nemôžu byť zastúpení alebo navrhnutí niektorí experti, ktorých by, povedzme, navrhli aj opoziční poslanci. Bolo by to, myslím si, prospešné aj pre kvalitu veci a pre vydiskutovanie mnohých problémov, ktoré potom vznikajú v parlamente.

    Po ďalšie, to je pre mňa najpodstatnejšie, a preto nemôžem zahlasovať za tento návrh, žiaľ, nemôžem zahlasovať ani za návrhy, ktoré sú tam teraz dané v súvislosti so SANET-om. Ale keďže je to dané do vašej novely, pán poslanec, tak, žiaľ, nemôžem za to ja. Bolo to v osobitnom bode. A o celom zákone nemôžem zahlasovať, lebo v podstate som a priori proti tomu, aby sa spoplatnilo externé vzdelávanie, čo už nie je o tom, čo hovoril tu pán Poliačik, Abélard, známy francúzsky filozof, povedal krásnu vetu: „Pochybnosť prináša skúšku a skúška prináša pravdu.“ A pravda je taká teraz, že váš cieľ, a vy sa tomu ani nebránite, je spoplatniť vysokoškolské vzdelávanie en bloc, možnože v období štyroch, piatich, šiestich, siedmich rokov na Slovensku. Choďte do Fínska, choďte do Švédska, tam si naštudujte, prečo je vysoké školstvo hlavne vo Fínsku také kvalitné a také špičkové, v podstate čo sa týka nielen základného a stredného školstva, ale aj vysokého školstva, sú vytvorené všetky podmienky, aby mal každý šancu absolvovať jednu vysokú školu zadarmo. A to sa oplatí investovať, pretože v pridanej hodnote dostanete naspäť dvojnásobne, trojnásobne, štvornásobne, pokiaľ sa vytvoria na Slovensku podmienky, že tí ľudia tu môžu pracovať, čo je ďalší problém, ktorý sa nedarilo ani nám riešiť. A, samozrejme, nedarí sa to ani vám riešiť, aby títo ľudia tu mohli pracovať, tu mohli uplatniť svoje schopnosti a aby títo ľudia v podstate mohli vrátiť tomuto štátu alebo tejto spoločnosti tie zdroje, ktoré do toho idú. Čiže nehovorím, že zakliate to je takýmto spôsobom, že keď niečo spoplatníme, tak automaticky to bude kvalitné. Nie je to pravda, lebo naliate peniaze tam sú, ale musia byť peniaze určené na konkrétne aktivity vysokých škôl. Musí to byť viazané s tými aktivitami, ktoré budú prinášať viacej zapojenia študentov do vedeckého a vedeckovýskumného procesu. To je o kvalite. A to je o kvalite mnohých vysokých škôl aj na Západe, nie všetkých. Je to menšina vysokých škôl, ktoré využívajú predovšetkým vedu a výskum v oblasti vzdelávania. A preto, pán minister, mám ďalšiu otázku. A to je to, že my tu na jednej strane ideme spoplatniť en bloc externé vzdelávanie a nezaoberáme sa, pán minister, tým, ako skvalitniť externú formu vzdelávania. To nie je tak, aby to vzniklo tak, že niekto to zaplatí a zaplatí si aj ten diplom. To nám teraz prebieha v niektorých odboroch. A my sme s pánom exministrom Froncom o tom hovorili, že sú také odbory, kde to niekto zaplatí a ani tam poriadne nebude chodiť a v podstate dostane diplom v externej forme. Takže o tomto sa poďme baviť, akým spôsobom by sa mala zlepšovať a skvalitňovať externá forma a ako dostať do externej formy vzdelávania aj vedu, aj výskum, nielen do dennej formy vzdelávania, akým spôsobom, povedzme, tí študenti, ktorí chodia na blokové stretnutia, mohli by aj v tejto oblasti byť úspešní.

    A napokon je tu výzva aj pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My na Slovensku musíme jasne už konečne zadefinovať, že bakalárske štúdium je plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie pre prax. Keď to neurobíme na Slovensku, potom, samozrejme, tie čísla budú úplne rozdielne. Keď ideme do sveta, hovoria nám, že máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ale u nás je to tak, že máme trojstupňové vzdelávanie, bakalárske, magisterské alebo inžinierske, PhD., doktorandské. Ale každý, kto ide na to bakalárske, z veľkej väčšiny ide na to magisterské. A dnes mnohé profesie v západnej civilizovanej spoločnosti sú bakalármi obsadzované, kvalitnými bakalármi. A viem, keď idem do niektorých významných podnikov, ktoré pôsobia na Slovensku, či už v oblasti elektrotechnického alebo automobilového priemyslu alebo v oblasti informačných technológií, že práve takéto profesie vyžadujú. Čiže je tu ďalšia výzva, ďalšia úloha, pokiaľ tieto veci nesplníme, tak je podľa mňa zbytočné uvažovať o spoplatnení vysokoškolského štúdia, teda v dennej forme. A preto študenti dávajte si pozor na tie konkrétne kroky, ktoré sa dejú, a či sa plní programové vyhlásenie vlády a vyhlásenie pani premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala, že spoplatnená denná forma štúdia nebude v tomto období. A, po ďalšie, pýtajte sa, či je to najlepšia cesta, spoplatniť externé vzdelávanie en bloc, či nebola lepšia cesta vytvárať lepšie podmienky pre externé vzdelávanie po tej stránke obsahovej, kvalitatívnej, efektívnej a, samozrejme, vytvoriť šancu aj pre tých, ktorí sa nedostanú na dennú formu štúdia, aby mohli externú formu jednej vysokej školy absolvovať zadarmo.

    Čiže na samotný záver dovoľte mi konštatovať, že za tento návrh, pretože tam ide o spoplatnenie externej formy vysokoškolského vzdelávania, poslanci strany SMER – sociálna demokracia nezahlasujú. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Čaplovič, vy viete, že v našom výbore sa snažíme o konsenzus, kde je to len možné, a nie sme v zásade pri práci konfrontační. Samozrejme, hovoriť o konsenze v tak, by som povedal, binárnom stave, ako je spoplatnenie alebo nespoplatnenie, sa nedá, lebo konsenzus týchto dvoch protikladov možný nie je. A, samozrejme, vaše volanie po bezplatnom štúdiu je jednou z alternatív. Na druhej strane sám hovoríte o tom, že okrem bezplatného štúdia kohokoľvek jedenkrát za života sa ešte má riešiť aj to, aby tu tí vyštudovaní mohli pracovať. A tu je problém v tom, že to v každej normálnej fungujúcej spoločnosti rieši trh. Teda ak sa niekto rozhodne vyštudovať organ a stať sa organistom alebo filmovým režisérom, neexistuje v normálnej spoločnosti úloha štátu umožniť mu natáčať filmy a nájsť mu publikum, ktoré ho bude pri hre na organe počúvať. A tu sme pri tom, že každý človek si môže vybrať to, či chce študovať a čo chce študovať. Je to sloboda voľby. A bol by som posledný, ktorý by tomu bránil. Na druhej strane každý človek po prijatí tohto rozhodnutia musí niesť zodpovednosť za rozhodnutie ako také a za to, čo z neho vyplynie. A v tomto zmysle musím povedať, že ak hovoríme o tom, že by to mal robiť štát bezplatne, domnievam sa, že ten záujem je minimálne pol na pol. A ja už som pri predchádzajúcich debatách o tom vo výbore povedal, že ten pojem spoplatnenie nie je fér, išlo by o spríspevkovanie, pretože by neplatil plnú hodnotu, aby sa na tom so štátom podieľali obidvaja rovnocenne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Čaplovič, no keby ste vedeli o nejakom nálezisku ropy v rukách štátu na Slovensku, tak aj keď možno ideologicky by som bol proti, tak, dajme tomu, už teda nech štát externé vzdelanie zaplatí aj pre tých externistov. Ale obaja veľmi dobre vieme, keby sme nechali externé vzdelávanie vysokoškolské úplne v rukách štátu a keby ho platil iba štát, akú dieru by to spravilo v rozpočte. To je prvá vec.

    Čo sa týka brania si vzoru zo zahraničných univerzít, no tak ja si zoberiem vzor z takých zadarmo univerzít ako Harvard, Oxford, Cambridge, kde štát platí v plnej miere aj internistom, aj externistom vzdelanie a podľa toho sa to ukazuje na kvalite tejto školy.

    Určite súhlasím s vami v tom , že naliatie peňazí do systému neznamená okamžite zvýšenie kvality vysokého školstva. Som ochotný kedykoľvek podpísať to a určite urobiť všetko preto, aby kvalita bola vyžadovaná hlavne zavedením viacej informácií do systému vzdelávania a zvýšením konkurencie medzi jednotlivými školami tak, aby tie, ktoré sú naozaj najslabšie, z toho trhového prostredia čo najskôr išli tam, odkiaľ sa tam dostali.

    Čo sa týka bakalárskeho vzdelávania, my nemáme v rukách, akým spôsobom môžeme vyhlásiť alebo nevyhlásiť bakalárske vzdelanie za plnohodnotné alebo za menej plnohodnotné, pretože o tom, aká je kvalita dosiahnutého vzdelania nerozhoduje štát, o tom rozhoduje trh. Samotní zamestnávatelia sa rozhodujú, či človeka s bakalárskym titulom zoberú alebo či namiesto neho uprednostnia radšej niekoho s magisterským alebo inžinierskym titulom. Takže opäť zbytočne zvyšujeme zásah štátu v tejto veci.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Čaplovič neviem, kedy ste na ten názor prišli, ktorý ste povedali. Citujem: „Som a priori proti tomu, aby sa spoplatnilo externé vysokoškolské štúdium.“ Je veľmi zaujímavé, že tento názor odrazu prezentujete a v minulom volebnom období ste boli pevnou súčasťou koalície, ktorá práve zlegalizovala platenie externého vysokoškolského štúdia, a na základe vášho zákona, ktorý vy ste podporovali, ktorý vy ste prezentovali a pretláčali v parlamente, viac ako 70 % externistov dnes platí. Je naozaj farizejské raz to u externistov spoplatniť a potom sa tváriť ako ich najväčší ochranca.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda výboru, ja si osobne myslím, že vo svojom vystúpení si pomenoval všetky dôležité znaky tejto novely, ktorá zavádza spoplatnenie (všetkých študentov) externého štúdia a absolútne vynechala alternatívu číslo dva, nespoplatnenie externého štúdia. Osobne sa domnievam, že spoplatnenie externého štúdia v plnom rozsahu je akousi predprípravou a testom na spoplatnenie denného štúdia. Veď v konečnom dôsledku to pán minister aj takpovediac šplechol na ostatnom zasadnutí výboru pre vzdelanie. Ja mám pocit, že pán minister testuje, ako sa k tomu postaví slovenská spoločnosť, ako sa k tomu postavia študenti najmä, a dláždi si pomalými istými krôčikmi aj touto novelou cestu k absolútnemu, celkovému spoplatneniu denného štúdia, čo je pre mňa absolútne neprijateľné. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Čaplovič, bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    K prvej poznámke, pána Osuského. Áno, všetko rieši trh, samozrejme, kvalita vzdelávania vysokých škôl, táto odráža predovšetkým, či je to Harvard, Cambridge, Oxford, Sorbona alebo Bolonská univerzita a tak ďalej, môžem menovať ďalšie špičkové univerzity. Ja hovorím o univerzitách, nehovorím o niektorých technologických inštitútoch, ktoré sú tiež kvalitné. Ale, samozrejme, keď niekto si tam platí, tak má adekvátne miesto, dostane ho, oňho sa trhajú na to miesto. U nás z vysokých škôl v podstate je jedno často, ktorú školu skončím a čo som skončil, a robím úplne niečo iné, len v podstate mám skončené štúdium na vysokej škole. O tomto to je. A treba vytvárať pre to podmienky aby to nebolo. To nie je len úloha ministerstva školstva, to je úloha vlády a, povedzme, aj rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme tieto veci zmenili aj vo vzťahu k bakalárskemu štúdiu. Ja vždy tvrdím, že štát tu nie je pre to, aby vesloval, ale aby kormidloval. A to kormidlo je vytváranie podmienok pre to, aby to bakalárske štúdium sa oplatilo hodnotiť ako plnohodnotné aj na trhu práce. To nič nemení na mnohých poznámkach pána Poliačika.

    A, pán Poliačik, ja viem o nálezisku na Slovensku, ako je ropa. A to, či bude strategická surovina pre budúcnosť, to je voda...

  • Reakcia poslanca.

  • No len nezdvíhajte oči k nebu, bude to voda v budúcnosti, ktorá bude strategická surovina. A tú si musíme šetriť a tú si musíme vážiť. A, žiaľ, mnohými aktivitami aj v súčasnosti ideme proti tomu. Ale ak by sme v tom pokračovali, to by sme hovorili vo vzťahu k inému rezortu.

    A napokon čo je podstatné. My sme nespoplatnili, pán Matovič, celé externé štúdium, rozhodovala vysoká škola, pri ktorých odboroch spoplatniť, nespoplatniť externú formu. Ale, samozrejme, keď Ústavný súd rozhodol, že je to diskriminačné, tak som za tú druhú cestu, za to, aby vysokoškoláci študovali v externej forme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Ďalší písomne prihlásený rečník je pán Matovič. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dámy a páni poslanci, dovolím si rovno reagovať ešte na koment, ktorý tu mal pán poslanec Čaplovič a vytváranie ilúzie, že SMER nespoplatnil externé štúdium. SMER spoplatnil externé štúdium. Už iba tým, že vytvorím možnosť, aby vysoká škola mohla spoplatniť štúdium externých študentov, spoplatňujem externé štúdium. Čiže nech si budete akokoľvek umývať ruky a budete sa tváriť, že to ste neboli vy, tak vám poviem, to ste boli práve vy. Vy osobne, pán Čaplovič, ste toto presadzovali. A umožnili ste, aby vysoké školy spoplatňovali externé štúdium. Výsledok je taký, že dnes viac ako 70 % študentov externého štúdia za externé štúdium platí. A je to čisto vaše maslo, vaša vina. Naozaj je to farizejské, keď toto ste urobili a dnes sa tvárite, že externí študenti by nemali platiť a každému patrí jedná vysoká škola bez ohľadu na to, akou formou na nej študuje. Od vás je to farizejské, odo mňa je to úprimné. Ja si naozaj myslím, že na Slovensku by každý študent vysokej školy alebo každý občan, ktorý sa rozhodne študovať na vysokej škole, mal mať možnosť študovať na jednej vysokej škole bezplatne. A je úplne jedno, akou formou sa na tejto vysokej škole rozhodne študovať. Veľmi ma mrzí, že vy ste tento názor nezdieľali v minulosti a keď ste vy vládli, ste zaviedli spoplatnenie externého štúdia.

    To, ako rozhodol Ústavný súd, ma tiež v podstate mrzí. Omnoho radšej by som bol takému nálezu, ktorý by hovoril, že externé štúdium má byť bezplatné. Ale dobre, no možno sa musíme vydať touto cestou. Každopádne sme sa my štyria z hnutia Obyčajní ľudia postavili proti plošnému spoplatneniu externého štúdia. A som veľmi rád, že sa nám podarilo na základe tohto nášho postoja vybojovať pre študentov externého štúdia, práve pre tých, ktorých štúdium vy, poslanci strany SMER a SNS, ste minulom volebnom období spoplatnili, ústupok, veľký ústupok, že najlepší študenti študujúci formou externého štúdia dostanú prospechové štipendiá také isté, aké dostávajú študenti denného štúdia. Čiže ešte raz hovorím, tým ľuďom, ktorým vy ste vlastne prikázali, aby platili poplatky za externé štúdium, ideme dávať prospechové štipendium. Čiže SMER to spoplatnil a táto koalícia ide zaviesť týmto ľuďom prospechové štipendiá, takáto je pravda.

    Prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Poliačika, Martina Fronca, Igora Matoviča a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).

    Prvý bod. Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie: „V § 96 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a to tak, aby motivačné štipendium bolo poskytnuté desiatim percentám študentov v študijných programoch v dennej forme štúdia okrem študijných programov tretieho stupňa a desiatim percentám študentov v študijných programoch v externej forme štúdia okrem študijných programov tretieho stupňa.“ Doterajší bod 3 sa označuje ako bod 4.

    Odôvodnenie. Ide o zavedenie nástroja, ktorý motivuje aj študentov vysokej školy v externej forme štúdia k dosahovaniu čo najlepších študijných výsledkov.

  • Doteraz v praxi dostávali motivačné štipendium len študenti v dennej forme štúdia.

  • Je to zároveň vytvorenie nepriameho tlaku na skvalitňovanie vzdelávania poskytovaného externou formou. Ustanovením sa na rozdiel od doterajšieho stavu zabezpečuje určenie konkrétneho počtu študentov osobitne pre študentov v dennej forme štúdia a osobitne pre študentov v externej forme štúdia, ktorým bude motivačné štipendium poskytnuté. Určenie jeho výšky v rámci vymedzených 10 % a v rámci poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu bude naďalej v pôsobnosti vysokej školy.

    Bod 2. Ustanovenia v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.

  • V tejto súvislosti bude potrebné primerane upraviť ustanovenie o účinnosti celého návrhu zákona, ktoré sa vykoná v čistopise.

  • Čiže ešte raz. Týmto pozmeňujúcim návrhom a tým, že ho schválime a že zaň zahlasujeme, zavedieme aj pre študentov externého štúdia, ktorých štúdium poslanci strany SMER a SNS, samozrejme, ešte s prispením HZDS v minulom volebnom období spoplatnili, pre tých najlepších 10 %, odmenu, prospechové štipendium, za to, že sa v škole snažia, že majú dobré študijné výsledky.

    Samozrejme, bol by som najradšej, aby toto bol taký prvý krôčik k tomu, aby sme do budúcna dosiahli to najpodstatnejšie, čo by sme pri vysokoškolskom vzdelávaní mali dosiahnuť. A to je rovnaká kvalita externého a interného alebo teda denného vysokoškolského štúdia a to, aby za rovnaké vedomosti dostávali rovnaké hodnotenia žiaci jedného aj druhého štúdia. Ak toto dosiahneme a budeme rovnako pristupovať aj pri možno spoplatnení štúdia a odmeňovaní za prospech jedných aj druhých, vtedy si myslím, že dosiahneme naozaj rovnoprávne postavenie študentov denného a externého štúdia.

    Na záver si dovolím ešte raz zopakovať, týmto zavedením prospechového štipendia zmenšujeme krivdu, ktorú spôsobili poslanci strany SMER, SNS a HZDS tým, že spoplatnili štúdium študentov externého štúdia v minulom volebnom období. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť. Pán Čaplovič máte slovo.

  • Na úvod. Alexander Sergejevič Puškin povedal peknú vetu, že s hlupákmi sa nehádaj. Tak si hryziem do jazyka, aby som nereagoval na tieto invektívy pána Matoviča.

  • Po ďalšie. My sme nespoplatnili en bloc celé externé štúdium, tu je prítomný pán exminister Fronc, vie, aké boli problémy vždy, za nelegitímne, nelegálne vyberanie poplatkov. Dali sme možnosť rektorom a vysokým školám, dekanom, aby rozhodli, pri ktorých odboroch chcú štúdium spoplatniť alebo nechcú spoplatniť. Keďže Ústavný súd rozhodol, že nie je možné takouto formou diskriminovať jedných a zvýhodňovať druhých, tak vy ste pristúpili k forme komplexného en bloc spoplatnenia. My sme jednoznačne za to, ak takto Ústavný súd rozhodol a keby sme boli vo vláde, že by sme nespoplatnili externé vzdelávanie.

    A napokon, čo je dôležité. Tými 10 %, ktoré ste si vymodlikali na kolenách u pána ministra školstva, nevyriešite tento problém, pretože problém sa dá riešiť len tak, že sa bude uplatňovať európska norma, šanca pre každého, pre každého vysokoškoláka mať štúdium na jednej vysokej škole grátis, zadarmo. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán Matovič chce reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Zvyčajne na takéto primitívne narážky reagujem a ja ten zvyk dodržím. Viete hovorí sa, hovoril to aj Forrest Gump, pre hlupáka je každý hlupák. A naozaj nedokážem na vás reagovať. A myslím si, že vo vašom veku by bolo určite vhodnejšie, aby ste radšej boli už niekde doma, opatrovali vnúčatá a nekazili život študentom na vysokých školách tým, že ste im spoplatnili štúdium. Vy ste im ho spoplatnili. To, že idete hovoriť, že vy ste len umožnili vysokým školám spoplatniť štúdium externistov a tým vlastne vy ste ho nespoplatnili, je úplná lož. To je to isté, ako keď viete, že niekto je zlodej, a mu otvoríte špajzu a poviete mu, že ja to nevidím, že však ja som ti iba otvoril dvere. Nie, vy ste otvorili dvere, aby vysoké školy spoplatňovali štúdium externistov. Vy nesiete za to zodpovednosť. A ešte raz vám na konci zopakujem jedno, pre hlupáka je každý hlupák.

  • Posledný písomne prihlásený rečník je pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, skôr než prečítam môj pozmeňujúci návrh, dovoľte mi vyjadriť sa k predchádzajúcej debate, ale najprv aj zásadne sa dištancovať od formy, akou bola vedená diskusia.

    Pri vystúpení pána Čaploviča mi tiež prišlo dosť paradoxné, na čo upozornil aj môj predrečník, že to bola práve koalícia strany SMER a jej partnerov, ktorá zaviedla do zákona spoplatnenie externého štúdia. Nechcem to ale nazývať farizejstvom, tak ako nechcem inými značkami značkovať to, čo tu povedal pán Matovič, nazvem to len stratou pamäti. Faktom totiž je, že za externé štúdium sa tu platilo celých tých x rokov, sedemnásť alebo koľko to bolo, ktoré predchádzali prijatiu tohto zákona. Platilo sa bez toho, že by tie vysoké školy z toho čokoľvek mali. Platilo sa do vreciek všelijakých pokútnych súkromných firiem, ktoré si zakladali často aj pracovníci škôl, ktoré pod rúškom všelijakého doučovania alebo teda vyučovania priamo, alebo na základe rôznych pochybných zmlúv, viď Trenčianska univerzita, inkasovali veľké milióny. Tento štát prišiel o obrovské peniaze. Vysoké školy mohli byť dneska v úplne inom stave. A prichádzali o veľké peniaze aj samotní študenti. Takže bolo to len isté zavedenie poriadku, veľmi nešikovné, veľmi nespravodlivé. A preto aj tak skonštatoval Ústavný súd. A preto tu predkladatelia tohto návrhu zákona sa postavili pred Národnú radu s nápravou tohto stavu. Takže hovoriť o tom, že keby bolo teraz externé štúdium zadarmo, je čistá fikcia, pretože by jednoducho zadarmo určite nebolo. Znovu by sa naň našli prísavníci, príživníci, ktorí by to robili tak ako predtým, a veľmi ťažko by sme hľadali spôsoby, ako tomu zabrániť, rovnako, ako sa úprimne, ale ťažko hľadali predtým a neporadilo sa to.

    Takže k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ten sa týka zjednodušenia procesu uzatvárania licenčných zmlúv pred zverejnením záverečných, rigoróznych a habilitačných prác na internete.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).

    Po prvé. Za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    Bod 2: V § 63 ods. 9 sa v prvej vete slová „príslušnej licenčnej zmluvy ministerstvu; za správne a včasné doručenie takejto licenčnej zmluvy zodpovedá príslušná vysoká škola“ nahrádzajú slovami „úplnej informácie o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy prevádzkovateľovi registra; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva ju ministerstvu riadne a včas doručiť“, a vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Za sprístupnenie záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá vysoká škola.“ Zároveň sa v tretej vete slová „v zastúpení ministerstvom“ nahrádzajú slovami „v zastúpení príslušnou vysokou školou“; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola“.

    Bod 3. V § 63 ods. 12 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom Slovenská republika, ministerstvo, prevádzkovateľ registra ani príslušná vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takýmto zverejnením alebo sprístupnením verejnosti“.

    Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 4 a 5.

    Odôvodnenie. Systém uzatvárania licenčných zmlúv sa podriaďuje princípu subsidiarity tak, aby sa ešte viac zjednodušil pre študentov, resp. absolventov a uchádzačov, a to najmä zákonným poverením vysokých škôl uzatvárať v mene štátu licenčné zmluvy. Zároveň sa vytvára pre vysoké školy jednoduchý mechanizmus kontroly splnenia podmienok pre pripustenie k štátnym skúškam, resp. k rigoróznym a habilitačným konaniam. Tiež sa precizujú ustanovenia o zodpovednosti tak, aby štát, ministerstvo, prevádzkovateľ registra ani vysoká škola nemali zodpovednosť za zverejnenie a sprístupnenie práce ani za prípadnú škodu, ak sprístupnená práca svojím obsahom porušuje príslušné ustanovenia zákona, napr. neoprávnene nakladá s obchodným tajomstvom tretej osoby. Vysoká škola však zodpovedá za škodu, ak opomenie uzatvoriť licenčnú zmluvu.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. Ustanovenia v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2011.

  • V tejto súvislosti bude potrebné primerane upraviť ustanovenia o účinnosti celého návrhu zákona, ktoré sa vykoná v čistopise.

  • Odôvodnenie. Zákon č. 6/2011 Z. z., ktorým sa sprístupňovanie prác zavádza, nadobudne účinnosť 1. septembra 2011. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby navrhované ustanovenia nadobudli účinok v rovnakom čase. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pani Vitteková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len pani poslankyňu upozorniť, že to bolo práve za vašich predchádzajúcich vlád, kedy ste umožnili vznik neziskových organizácií, ktoré skutočne „nejapným“ spôsobom zarábali na vzdelávaní. A opäť je to teraz za vašej vlády, kedy ministerstvo vnútra nie je schopné za rok uzavrieť veci, kde boli podané trestné oznámenia vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Rosovej za tú úvodnú časť vystúpenia, kde vlastne skonštatovala, že to bol jeden z pokusov, a to neúspešných pokusov, ako zamedziť vyberaniu tých nelegálnych poplatkov na vysokých školách, s ktorými sa boríme desiatky rokov, teda od roku 1993. A, samozrejme, sú tu dve ďalšie možnosti. Je tu možnosť A, je tu možnosť B. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu ja presadzujem možnosť A, teda nespoplatnenie vôbec, samozrejme, nájsť všetky formy pre to, aby sme mohli tie veci odstraňovať, pokiaľ by tam boli nelegitímne a nelegálne vyberané poplatky. A, po druhé, je tu možnosť B. S tou možnosťou ste išli vy. A to je spoplatnenie externého štúdia. To, samozrejme, na druhej strane tiež nezamedzuje tomu, že sa poplatky na niektorých vysokých školách nelegitímne a nelegálne budú znovu vyberať. A mali sme skúsenosti napr. s tým, čo sa dialo na právnickej fakulte, aj keď sme toto ustanovenie prijali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Rosová, trošku ma mrzí, že nepoviete pánovi Čaplovičovi, že je to farizejské. Je to farizejské, naozaj, iba ten Pilát, keď toho Ježiša odsudzoval, si potom umýval ruky a...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Matovič, poprosím vás...

  • Výkriky v sále.

  • Reagujem na to, čo povedala pani poslankyňa Rosová.

  • Vypnite najprv teraz mikrofón pánovi poslancovi Matovičovi, nemôžem v kľude rozprávať, to je ako prvé.

    Ako druhé by som chcel poprosiť kolegov nevykrikovať do toho.

    No a ako tretie. Pán poslanec Matovič, vy máte reagovať na rečníka. To, čo ste spravili, síce je, že tvárite sa, že reagujete na rečníka, ale máte reagovať na pána poslanca Čaploviča. Som trošku sklamaný, že ste nedokázali oceniť, že on sa povzniesol nad vašou poslednou faktickou poznámkou a reagoval na pani Rosovú. Vy ste to nedokázali. A na vašu faktickú poznámku medzičasom už uplynul čas.

    A slovo má pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vitteková, naozaj som neporozumela vašej pripomienke. Znamená to, že neziskové organizácie sú akýmsi zlom? To, že niekto zneužíva zákon, nie je chybou zákona, ale toho, kto ho zneužíva. A v žiadnom prípade žiadna z tých predchádzajúcich vlád, teda vlád Mikuláša Dzurindu žiadne takéto neziskové organizácie nezakladala.

    Pán kolega Čaplovič, je veľmi pekné hovoriť populárne vety, ale sám dobre viete, že je pravda, ako som to predniesla aj v mojom vystúpení, že to štúdium by jednoducho zadarmo nebolo. Takže niet k tomu čo dodať. Ďakujem pekne.

  • No to by boli písomne prihlásení rečníci. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Jeden rečník. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne.

    A slovo má pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, téma spoplatnenia vysokoškolského štúdia sa ako úvaha, ako polorealita, ako ilegálna realita, ako čiastočne riešená realita tiahne dejinami vysokoškolského vzdelávania od pádu totality. V predchádzajúcej debate zazneli rôzne obvinenia na adresu ministra, ktorý vraj púšťa šplechy a dláždi cestu k plošnému zavedeniu spoplatnenia. Znova zdôrazňujem, že si sotva viem predstaviť situáciu, že by uchádzač o titul stomatológa, teda doktora dentálnych vied, mal platiť skutočné náklady na štúdium, ktoré obnášajú zhruba 200 000 bývalých Sk ročne. Iste by sa v drvivej väčšine, ak nie v každom jednalo len o spríspevkovanie, ktoré by podľa mňa bolo spravodlivým vyjadrením faktu, že záujem na vzdelanej spoločnosti má spoločnosť ako taká, ale zároveň na tom má, verme tomu, tiež záujem ten, ktorý sa o takto spotrebované peniaze daňových poplatníkov uchádza. A tu sa dostávame k tomu, že snemovňa má tvoriť zákony, ktoré, pokiaľ ide o ekonomické fakty, majú byť zákonmi umožňujúcimi urobiť tak s pocitom dobrého hospodára.

    A tu sa dostávame k jednému bodu, ktorý v tejto diskusii opakovane zaznel, potrebe zabezpečiť každému občanovi tejto republiky jedno bezplatné vysokoškolské štúdium za života. Možno je to nepopulárne, možno to nevzbudí sympatie a možno som staromilský a konzervatívny, také slovo je i v názve mojej strany. Ale domnievam sa, že vysokoškolské vzdelávanie nie je o pokuse, že to skúsim a uvidíme, ale je to vzdelávanie výberové. Tak ako nemôže existovať občianske právo hrať za národné mužstvo futbal u každého aspoň raz v živote aspoň jeden polčas, tak sa domnievam, nemôže existovať celkom zodpovednému hospodárovi ťažko pochopiteľné právo zaručiť každému bezplatne jedno štúdium. Chcem povedať, že dnes existuje príklad, keď sa neumožní každému uchádzačovi jedno štúdium. A, samozrejme, tých príkladov je viacej, pretože numerus clausus tu reálne je. Je možno veľmi veľa, vieme o tom štatisticky, uchádzačov o štúdium na policajnej akadémii. Tie čísla sú tam výrazne prevyšujúce možnosti a kapacity tejto inštitúcie. Ale tam s tými peniazmi nakladá štát. Je to jeho akadémia. A celkom briskne limituje počet tých, ktorým túto slobodu umožní. Domnievam sa, že keďže v každom podporovaní vysokoškolského vzdelávania sa jedná o peniaze daňových poplatníkov, majú byť tieto vynaložené, ešte raz hovorím, s pocitom dobrého hospodára. A my sme vo výbore nedávno dostali štatistické výsledky, ktoré sa venovali, myslím, dvom univerzitám na Slovensku a počtu ich nezamestnaných absolventov. Musím povedať, že je desivý pocit, že peniaze daňových poplatníkov odišli na využitie tohto práva, keď 20, 18 či 26 % absolventov je po roku nezamestnaných. Samozrejme, už vo faktickej poznámke som hovoril o slobode voľby. Som skutočne zástancom toho, že si mladý človek, alebo ktokoľvek, môže zvoliť, že chce študovať. Ale domnievam sa, že i míňanie peňazí daňových poplatníkov na túto slobodu by malo mať svoje limity. A vysoké školy, a hovoríme teraz o vrcholných vysokých školách, sú takými, to je Harvard, MIT, Oxford, Cambridge a Eidgenossische Technische Hochschule v Zürichu, ktoré nie sú vynikajúce len tým, že majú vynikajúci pedagogický zbor, že tam učia laureáti Nobelovej ceny. Sú vynikajúce, a to vždy musíme povedať, tiež tým, že majú vynikajúcich študentov. Veľký Harvard má možno niečo nad tretinu študentov ako Univerzita Komenského, ale tí študenti predstavujú absolútny výkvet mladých mozgov nielen v Spojených štátoch. To môže robiť univerzitu veľmi dobrou. A plošné bezplatné vzdelávanie, to som už kedysi, tobôž pri prepočte na hlavu platby z peňazí daňových poplatníkov na študenta, spomenul, je vlastne tou cestou toho rovnomerného sypania v hydinárni. A ja sa znova domnievam, že je síce sloboda voľby študenta, ale na druhej strane, a štát nemá zasahovať do jeho slobody voľby, ale on by mal i cestou príspevku svojho na svoje vlastné štúdium niesť akýmsi spôsobom spoluzodpovednosť, že peniaze daňových poplatníkov, ktoré budú zrejme tvoriť ďaleko väčšiu časť sumy potrebnej na jeho štúdium, budú využívané rozumne. A domnievam sa, že jednou z ciest k tomu je práve tu ako šplech označené podľa mňa i z hľadiska ústavnej rovnosti férové spríspevkovanie štúdia na vysokých školách ako takého. Viem, že sa okamžite vynoria hlasy, že géniovia ostanú na polceste. K tomu hovorím jedno. Tak ako štát limituje počet študujúcich na policajnej akadémii, na vojenských školách, proste, tam, kde má priamu ingerenciu, považujem za absolútne primerané, aby sa štát rozhodol, koľko potrebuje, s tým, že nieže im to prikazuje a nanúti, ale že sa rozhodne podporiť študentov v jednotlivých oblastiach. Samozrejme, musí zostať absolútna sloboda voľby, aby u nás japonistiku študovalo i viacej ľudí, ako vyráta múdry štát, že japonistov potrebuje. Ale je absolútne rozumné, aby sa štát rozhodol podporovať ďaleko lepšie než plošným sypaním práve tých, ktorí sú očividne najlepší a ktorí predstavujú jeho reálnu budúcnosť ďaleko viac ako tí, ktorí si na školách rôznej úrovne získavajú rôznymi spôsobmi rôzne tituly. Domnievam sa teda, že akokoľvek sa to označuje za šplech, že konečné férové riešenie je práve toto.

    A pokiaľ ide o niektoré prvky v tom, čo je predložené, domnievam sa teda, že ak sa necháva aj študentom denného, aj študentom externého štúdia ako podpora ich motivácie – tým 10 % najlepším – finančná podpora z peňazí daňových poplatníkov, považujem za veľmi cenné, že v pozmeňujúcom návrhu je uvedené, že to závisí od rozhodnutia vysokej školy. Prečo to hovorím? Pretože existujú ako na stredných školách, tak i na vysokých študenti, ktorí sú vynikajúci, ktorí prechádzajú drvivo ťažkým štúdiom, a študenti, ktorí i vtedy, keď majú B-čka, predstavujú vážnu vrstvu budúcej elity vo svojom odbore. Existujú, samozrejme, nebudeme si klamať, i ľahšie školy, i také, kde sú takí, ktorí môžu mať, ak sa neflákajú, Á-čka od vrchu dole. I také sú. Ako promótor univerzity na 200 promóciách za 8 rokov som zažil promócie, kde celý vrchný rad diplomov bol v tej univerzitnej, mojej, fialovočervenej farbe. A pod ním boli "obyčajné" "modré" diplomy. Samozrejme, často na fakultách, ktoré sú pýchou Univerzity Komenského, na tých fakultách, ktoré nám môže závidieť Európa, bol počet tých "červených" diplomov oveľa menší. Prečo? Lebo je to veľmi ťažké štúdium. A považujem za absolútne férové a primerané, aby vysoká škola, a verme, že tak urobí, dobre uvažujúc ako dobrý hospodár o podpore a peniazoch daňového poplatníka, skutočne podporovala tých najlepších, ktorí študujú to najnáročnejšie a v rámci toho dosahujú veľmi dobré výsledky, pretože ak sa bude sypať po fakultách 10 %, tak je to opäť, žiaľbohu, skĺznutie do princípu hydinárne.

    A ešte raz. Samozrejme, je svätým právom kohokoľvek chcieť študovať, ale povedzme si otvorene, kým náš trh zatiaľ, aj keď, chvalabohu, prvé lastovičky sú už tu, sa nie veľmi zaujíma o to, z akej univerzity, z akej fakulty pochádza diplom, verím tomu, že sa to zmení a že to bude tak, ako je to dnes v Amerike alebo v Japonsku, tak zatiaľ aspoň štát, ktorý má k dispozícii Akreditačnú komisiu, ktorý môže vyhodnocovať úroveň svojich verejných univerzít, bude bedliť na to, aby sa i tieto peniaze rozdeľovali nie hydinárskym princípom, ale aby ich dostávali tí, čo niečo obetujú, tí, ktorí do toho vkladajú viac ako povinné odchodenie si, lebo len tí budú soľou zeme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Osuský, ja by som iba jednej veci sa chcel chytiť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste nepodliehali takému určitému klamu, ktorému som podľahol, priznám sa, aj ja, keď som videl ten rebríček hodnotenia vysokých škôl podľa percenta úspešnosti absolventov na trhu práce. Naozaj si pri tomto rebríčku treba zároveň aj uvedomiť, kde ktorá vysoká škola sa nachádza. A je veľmi veľký rozdiel, ak napr. vysoká škola v Prešove, kde je nezamestnanosť päť-šesť razy vyššia ako v Bratislave, má aj výrazne vyššie percento neúspešných absolventov na trhu práce.

  • Vážený pán kolega, ak hovoríte, že vaším cieľom je plošné zavedenie spoplatnenia celého vysokého školstva, tak si musíte uvedomiť aj to B, čo to môže spôsobiť. No môže to spôsobiť to, že naozaj žiaci, mladí ľudia, ktorí sú schopní absolvovať vysokú školu, vzhľadom na to, že nie sú schopní si zabezpečiť finančné prostriedky, tak sa k tomuto vzdelaniu nedostanú. A to je najhoršie, čo môže byť. Pokiaľ sa toto neodstráni, tak nemôžeme si dovoliť spoplatniť školstvo, pretože inak narobíme také škody, ktoré tu nikto nedá dohromady.

    Hovoríte o férovosti. Ja sa vás chce opýtať, čo je férové na tom, že na jednej univerzite, na jednej fakulte, na jednom študijnom odbore, na jednom študijnom programe jeden študent bude platiť a druhý študent platiť nebude za ten istý obsah, za tú istú úroveň prednášok. Čo je na tom korektné? Čo je na tom spravodlivé? Takže nie je to spravodlivé a zavádzame diskrimináciu. A to 10 % prospechových štipendií nevyrieši. Čo tých 90 %? Prospechové štipendiá aj dnes si predsa alokovali jednotlivé vysoké školy. To je na úrovni vysokých škôl. Ale ak teraz rozširujeme aj túto možnosť na externé štúdium, tak povedzme, že nech je to tých 10 % ako-tak, pretože nepokryje celé štipendium celé náklady, čo tých 90 %? Hovorí sa, že áno, že keď sa spoplatní, že musí byť vyššia kvalita. Externé štúdium má vyššiu kvalitu? Toto rozhodnutie zabezpečí vyššiu kvalitu externého štúdia? A vyhovárate sa na to, že Ústavný súd toto zakázal. To nie je pravda. Ústavný súd nepovedal, že externé štúdium nesmie byť dotované štátom. To nepovedal. Čiže podľa mňa ide jednoducho o zneužitie rozhodnutia Ústavného súdu. A tých 10 % považujem za P. R. riešenie, ktoré nerieši podstatu problému.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Osuský, vždy ma mierne zamrazí, keď počujem slovné spojenie konečné riešenie. Vy ste jasne prezentovali, že konečným riešením tejto vlády je plošné spoplatnenie nielen externého štúdia, ale aj štúdia denného. Dovoľte mi uviesť taký citát z programového vyhlásenia, za ktoré ste hlasovali: „Za hlavný princíp vzdelávacej politiky vláda Slovenskej republiky považuje rovnosť šancí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na sociálnu situáciu, región či etnicitu.“ Toto je tá rovnosť šancí? Presne ako povedal pán kolega Mikolaj, týmto spoplatnením priamo zamedzíte rovnosti šancí. To je konečné riešenie tejto vlády, spoplatniť denné i externé vysokoškolské štúdium a podliehať tej téze, že spoplatnením sa zvýši kvalita. Viete, čo sa zvýši spoplatnením, pán kolega? Nekvalita. (

  • Ďakujem veľmi pekne. Reagujem na pána poslanca Osuského ohľadom toho jeho návrhu na konečný cieľ. Nebudem to nazývať konečným riešením, lebo to slovíčko malo v histórii iný význam. My ho poznáme. Viete, mňa len prekvapuje to, že všetci tí, čo tu sedíme v parlamente, sme absolvovali vysokú školu bezplatne v Slovenskej republike, všetci. Samozrejme, mnohí si urobili ešte postgraduály vonku v zahraničí alebo štúdium na druhej vysokej škole, ale to už je vecou, samozrejme, ich rozhodnutia, a teraz tuná rozhodujeme do budúcnosti o mladej generácii, či spoplatniť alebo nespoplatniť vysokoškolské štúdium. Čiže, znovu opakujem, som proti spoplatneniu. Treba nájsť iné cesty a treba skvalitniť naše vysoké školstvo a najmä vedu na vysokých školách, aby sa skutočne vysoké školy mohli popýšiť vedeckými konkrétnymi výsledkami a zapojením študentov do vedeckej oblasti. A napokon, viete, mal som možnosť sa stretnúť aj s absolventmi Harvardu v Spojených štátoch amerických a musím povedať, že kým oni nevedeli o Európe takmer nič, ja som vedel o Amerike ďaleko viac. A vy to iste poznáte, keď sa takto stretávate v zahraničí. Jediný handicap som mal v tom, že ja som Európan a oni sú Američania. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Osuský bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Znova a znova tu zaznieva, že zavádzame niečo, čo tu nebolo takmer a čo neexistuje. Je zvláštne, že sa nehlásite ozaj všetci k tomu tí, ktorí ste teraz hovorili, pán kolega Mikolaj a pán kolega Čaplovič, že ste to boli vy, keď už nehovoríme, že ste priam dláždili cestu, tak to, čo ste vykonali, boli veľmi dobré terénne práce pre tento stav. A musím povedať, že ani by som vám to v zásade, v duchu toho, o čo som hovoril, nemal za zlé, len vy sa od toho teraz dištancujete. A v tom je kus pravdy kolegu Matoviča.

    A pokiaľ ide o to riešenie tejto otázky, chcem povedať jedno, toto nie je riešenie tejto vlády. V tomto parlamente hovorím za seba. Programové vyhlásenie nič takéto nehovorí. Ja som o tom hovoril ako o vyriešení, ktoré je férové a spravodlivé pre všetkých.

    A nebolo by to tak, že niekto by platil a niekto by neplatil, pretože tí, ktorí by študovali vynikajúcim spôsobom, by boli celkom oprávnene podporovaní ešte vo väčšej miere z peňazí daňových poplatníkov ako tí ostatní, lebo ani tí všetci ostatní by si neplatili kompletné náklady na štúdium, to som predoslal, tak mi nepodsúvajte opak.

    Ešte raz, tí, ktorých vyštudovanie je vďaka ich kvalite výrazne záujmom tejto spoločnosti, by mali evidentnú podporu od tejto spoločnosti, tí ostatní, ktorých osobným záujmom je mať vzdelanie a mať lepšie spoločenské postavenie a lepšie ekonomické zabezpečenie, by sa na dosiahnutí tohto cieľa podieľali.

    Ešte raz hovorím, je to názor poslanca Petra Osuského. Nehovorím za vládu, hovorím za seba a domnievam sa, že to, čo hovorím, je správne.

  • Pán poslanec Matovič, čo, procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • Chcel by som nadviazať v duchu, ako včera vy, pán predseda, ste tu viedli diskusiu, podľa mňa mimo pravidiel uvedených v rokovacom poriadku, s pánom poslancom Čížom. Tá diskusia trvala asi päť minút a nikde v rokovacom poriadku nie je podchytené, že takáto diskusia so zapnutými mikrofónmi v tejto sále môže zaznieť. Preto v tejto súvislosti, ja som vás včera na to neupozornil a toleroval som to, v tejto súvislosti ma mrzí váš dnešný postoj ku mne, kedy ste po vyslovení polovičky vety mňa odsúdili a automaticky ste povedali, že nereagujem na predrečníka. Reagoval som na predrečníčku pani poslankyňu Rosovú a máte možnosť si to pozrieť v prepise. Ďakujem za pochopenie a do budúcna ten procedurálny návrh je taký, že chcel by som vedieť, kto tu má dodržiavať rokovací poriadok, či iba poslanci alebo aj pán predseda.

  • Ďakujem za upozornenie. Pán poslanec, samozrejme, mám snahu dodržiavať rokovací poriadok. A budem dbať na to, aby som mal mikrofóny vždy poctivo vypnuté. Ale ďakujem za upozornenie, no.

    Pán Beblavý ako spravodajca sa prihlásil v rámci rozpravy. Takže máte slovo. Chcete sa aj vy vyjadriť v rámci rozpravy?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie. A, pán minister, chcete sa vyjadriť v rámci rozpravy?

  • Reakcia ministra Jurzycu.

  • Áno.

    Takže pán Beblavý a potom pán Jurzyca.

  • Ďakujem pekne. Ja, ak dovolíte, sa v rámci rozpravy vyjadrím, lebo potrebujem aj jeden návrh podať. A potom už, samozrejme, nebudem vystupovať v záverečnom slove, aby som nezdržiaval. Takže dovoľte mi len najprv teda podať ten samotný návrh ako spravodajcu. Keďže pozmeňujúce návrhy podané pánom poslancom Poliačikom sa prekrývajú s bodmi 4 a 5 v spoločnej správe výborov, tak je nevyhnutné navrhnúť, aby sa o týchto bodoch 4 a 5 hlasovalo osobitne, aby teda nedošlo ku kolízii.

    No a dovoľte mi, keď už mám slovo, povedať len jednu vec, lebo pán minister Jurzyca aj pán exminister Fronc boli a sú asi príliš skromní a, povedal by som, politicky, no v prípade pána Fronca to nemôžem povedať, neskúsení. Ale možno charakterní je to správne slovo. A nepovedali tu niektoré veci, ktoré by mali zaznieť, pretože stokrát opakovaná lož sa naozaj nemôže stať pravdou, minimálne nie v tejto snemovni. Takže dovoľte mi citovať veľkého mysliteľa a člena tejto snemovne pána predsedu Fica, ktorý sa v inej súvislosti spýtal, citoval, myslím, že to bolo včera, že ak niečo vyzerá ako kačka, kváka to ako kačka, kráča to ako kačka, či to je kačka. A on povedal, že je to kačka. Tak dovoľte mi položiť trošku zložitejšie otázku, že ak niečo na dve tretiny až tri štvrtiny vyzerá ako kačka, kráča ako kačka a kváka ako kačka, či to je kačka alebo či to je Miss Universe, lebo zástupcovia strany SMER sa dnes tvária, že je to Miss Universe, teda bezplatné školstvo. Ale oni zaviedli to, že dve tretiny až tri štvrtiny externých študentov platia za externé štúdium. Ale dnes sa tvária úplne, úplne inak. Tento fakt sa dá všelijako zahmliť, ale z kačky Miss Universe tým, že jej prilepím dlhšie nohy, nespravím. To, čo robí táto koalícia, je, že zavádza spoplatnenie pre približne 20 % externých študentov. To je zhruba o niečo menej ako tretina, ktorá dnes neplatí, mínus tých 10 %, ktorá nebude platiť do veľkej miery školné na základe prospechových štipendií. Takže keď by sme chceli byť korektní, mali by sme povedať to, že toto je zákon o spoplatnení pätiny externého štúdia a ten váš zákon by sme mali spätne nazvať zákon o spoplatnení dvoch tretín externého štúdia. Potom by to bolo naozaj férové. Ale keďže asi sme príliš korektní, tak sme tam tieto nálepky nedali.

    A druhý bod, ktorý si dovolím povedať, je, že keď tu niekto opäť hovorí o prístupnosti vysokoškolského štúdia, tak dovolím si povedať, že motivačné štipendiá zaviedol pán minister Fronc a sociálne štipendiá v dnešnej, pomerne štedrej výške tiež zaviedol pán minister Fronc v rámci druhej Dzurindovej vlády. Pán minister Mikolaj ani pán podpredseda vlády nezaviedli žiadne opatrenie výrazne zvyšujúce prístupnosť vysokoškolského štúdia pre akúkoľvek skupinu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, že vás prerušujem, pán poslanec. Poprosil by som kolegov o kľud v miestnosti, po prvé. A po druhé sa pýtam, ako dlho plánujete ešte...

  • Reakcia poslanca: „30 sekúnd.“

  • Tridsať sekúnd, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže ja by som naozaj poprosil všetkých, čo tu sedia, aby aspoň trochu sa držali faktov, aj keď sa im to nehodí. Ďakujem pekne.

  • Dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Tri faktické poznámky.

    Poprosím mikrofón pre pána poslanca Mikolaja. Nech sa páči.

  • Pán kolega poslanec Beblavý, hovoríte o jednej pätine, o jednej štvrtine, ale veď ústava jasne definuje, že štát poskytuje dotácie na štúdium v rámci svojich možností. To, čo sme spravili my, bolo to, že my sme definovali tieto možnosti, podľa ktorých mohlo byť spoplatnené štúdium ľubovoľne. Ústavný súd povedal, že nieže súbeh byť nesmie. Ale aj keby ste tú jednu pätinu diskriminovali, aj tak ju diskriminujete, pretože to, že hovorím na tej istej univerzite, na tej istej fakulte, na tom istom študijnom odbore, na tom istom študijnom programe jeden študent musí platiť a druhý študent platiť nemusí, pričom obsah a to, čo dostanú, je to isté, tam nie je žiadny rozdiel. Ten zákon nedefinuje žiadne rozdiely, že by teraz tá forma, ktorá bude spoplatnená, bola v nejakej vyššej kvalite. To tu nie je povedané. Takže si myslím, že tá podstata veci, samozrejme, aj to, že páni poslanci podávajú jeden pozmeňujúci návrh za druhým, a je tu aj vládny návrh, ktorý nás čaká o desať bodov neskôr, podľa môjho názoru svedčí o chaose, akým sa celý tento zákon predkladá. To, čo predložil pôvodne pán poslanec Fronc, to je jedna štvrtina z toho, čo je teraz predložené tu. Pritom je to poslanecký návrh, ktorý, povedzme, v dobrej viere chcel vyriešiť to, čo napadol Ústavný súd. No ale teraz sa tu prilepujú ďalšie a ďalšie veci, a to, dovolím si povedať, dosť zásadné, ktoré menia aj názor možno celej filozofie, ako pristupovať k vysokoškolskému vzdelávaniu. A to sa nedá urobiť, nehnevajte sa, pán kolega Beblavý, jedným pozmeňujúcim návrhom, druhým, tak, potom ho zrušíme, lebo je súbežný. Potom vy dáte pozmeňujúci, ktorý je uznesením vlády na 100 % to isté. Tiež to tu je ako pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúce návrhy sú o 90 % možno vyššie, ako bol pôvodný poslanecký návrh. No takto sa robí zásadná legislatíva?

  • Ruch v sále.

  • Opätovne poprosím kolegov o kľud v miestnosti. Ďakujem vám pekne. Máme ešte dve faktické poznámky, tak dúfam, že dokážete venovať pozornosť svojim kolegom.

    Nech sa páči, pán Fronc.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Beblavému, ale nie je to tak, že som taký skromný. Takže musím zareagovať v tejto chvíli na celú vec, pretože tvrdiť, že my ho ideme spoplatniť je vyslovene lož. Spoplatnili ste to. Áno, priznám, ja som ho chcel spoplatniť, čiastočne s kompenzáciami, ale vám sa to absolútne podarilo. Takže ak niekto si chce dláždiť cestu, tak musí povedať, že základné kamene ste postavili vy, a to veľmi dobre.

    Ale podstatné je, prečo som celé toto tlačil. To najpodstatnejšie potrebujem povedať. Celé to súvisí s tým, že keby to takto zostalo po rozhodnutí Ústavného súdu, ako to bolo schválené v novele zákona pána ministra Mikolaja, tak by boli veľké problémy. A ten hlavný problém je, prečítam vám to, čo tu sa musí vyriešiť: „Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo opatrením.“ Prosím vás, keby to zostalo, zostalo by absolútne divoké, neregulované vyberanie školného. Nemáte žiadne garancie. Toto je kľúčové ustanovenie, a preto pokladám za dôležitú túto novelu. Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Pán poslanec Čaplovič s poslednou faktickou poznámkou.

  • Reagujem na pána poslanca a spravodajcu pána Beblavého. Ja len by som chcel poprosiť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste nezabudli na to, že ste vyštudovali najmenej jednu vysokú školu na Slovensku bezplatne, pri tomto vašom rozhodovaní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto končia faktické poznámky a vyhlasujem prestávku. No a v rámci rozpravy o tomto bode vystúpi po hodine otázok ešte pán minister Jurzyca a aj navrhovateľ pán poslanec Fronc.

    Máme 11.33 hodín, budeme pokračovať o 11.36 hodine hlasovaním a potom obedom.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som predniesla uznesenie, o ktorom budeme hlasovať, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení a B. rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz.

    Chcel by som upozorniť, že sa jedná o medzinárodnú zmluvu a na schválenie je potrebných 76 hlasov.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 145 za, 2 sa zdržali.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Poprosím pani poslankyňu Blahovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení (tlač 232).

    Nech sa páči.

  • V uznesení Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení a B. rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz.

    Opäť je potrebných 76 hlasov na schválenie.

    Dokým dobehnú hodiny, rád by som chcel cteným kolegom fotografom nejako trošku priblížiť myšlienku sa vhodnejšie obliekať, predsa len je tu Národná rada.

  • A vidím, že keď nie je problém prísť s fotoaparátom a v saku, tak nemalo by to byť problémom ani pre ostatných. Nemusíte vždy chodiť na Sulíka oblečený. Že? Ďakujem vám, páni.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 139 poslancov hlasovalo 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Pani Blahová, nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých.

    Nech sa páči.

  • Takže, pán predseda, dovoľte, aby som uviedla hlasovanie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých (tlač 234) A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých a B. rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz. Aj na túto zmluvu je potrebných (na schválenie) 76 hlasov.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 hlasov bolo 143 za, 1 sa zdržal.

    Národná rada vyslovila súhlas aj s touto zmluvou.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 235).

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Kvasničku, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle patričnej legislatívy prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 74 za, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 82 za, 66 proti.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Prosím spravodajcu z výboru pre hospodárstvo pána poslanca Jahnátka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (tlač 245).

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 74 za, 67 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 85 za, 62 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 288).

    Pán poslanec Federič, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 70 za, 22 proti, 56 sa zdržalo.

    Tento návrh zákona sme do druhého čítania neschválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov(tlač 289).

    Nech sa páči, pán poslanec Glenda, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil pán poslanec Faič, ktorý nepodal žiadny návrh, preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 68 za, 43 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Národná rada neschválila posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárstvo poslanca Ľudovíta Jurčíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 291).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o postúpení tohto návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo 79 za, 1 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pridelení návrhu týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň navrhujem, aby gestorským výborom bol výbor pre sociálne veci. A odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh pridelený, v termíne do 11. mája a gestorský výbor do 13. mája. Pán predseda, nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 81 za, 66 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení.

    Poprosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, aby hlasovanie uviedla.

  • Panie poslankyne, páni poslanca, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme hlasovať. Poprosím pánov poslancov, keby sa mohli usadiť, aj pánov ministrov poprosím. Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, prosím vás, najprv pár slov vo vlastnej veci. Dňa 6. marca som o kolegovi Lazárovi povedal v TV Markíza nepravdivú vec. Nechcem to rozoberať do detailov. Ale potom sa ukázalo, že táto vec nebola pravdivá. Ja som sa ospravedlnil. Bolo to z mojej strany úprimné ospravedlnenie. Bolo aj v tlači, kde bola napísaný informácia, ktorú som predtým dostal. Bola nesprávna. Mrzí ma to. Dnes som dostal list od kolegu Lazára, že táto forma mu nepostačuje a že ma žiada, aby som to spravil osobne, i keď tam som to osobne robil, tak teraz osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi za to, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Nebol to určite žiaden úmysel. Prepáčte mi, mrzí ma to.

  • Až budete naďalej požadovať ospravedlnenie priamo v tej relácii Markízy, dajte mi to, prosím vás, vedieť, spravím to opäť. To je po prvé.

    Po druhé, chcem vás poprosiť o vyslovenie súhlasu k dvom zmenám programu.

    Prvá zmena je, že pán Dzurinda, minister zahraničných vecí, má na schôdzi na prerokovávanie dve správy a dve medzinárodné zmluvy. Vzhľadom na neodkladné povinnosti, a to stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Londýne, požiadal o presun týchto bodov, 61 až 64 sú to body, na stredu 30. marca o 9.00 hodine ráno. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ja vám pekne ďakujem.

    A je druhá vec. Bol som požiadaný výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý neukončil bod 36, aby sa tento bod prejednal v utorok 29. marca o 14.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám aj za tento súhlas.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím predsedu navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci Júliusa Brocku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 282).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Odznel procedurálny návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Navrhujem, aby sme najskôr hlasovali o návrhu nepokračovať v rokovaní a potom, aby sme...

  • Poďme hlasovať o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu. Prosím, hlasujte teraz o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Zo 148 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 70 proti.

    Tento návrh sme schválili a v rokovaní o návrhu zákona nebudeme pokračovať.

    Páni poslanci, teraz je obedňajšia prestávka, o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní hodinou otázok. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Jedno oznámenie od kolegu Fedora. Nech sa páči.

  • Chcem pripomenúť všetkým poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, že odchod na výjazdové zasadnutie výboru je spred budovy Národnej rady, spoločný odchod, hneď po hlasovaní. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, máte procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasy v sále.

  • A ostatných kolegov poprosím venovať pozornosť.

  • Pri poslednom hlasovaní, alebo predposlednom, o štátnom občianstve som vykázaný, že som hlasoval za. Aj som v skutočnosti hlasoval za. Ale moje podvedomie pravdepodobne chcelo hlasovať za. Ale v skutočnosti som chcel hlasovať proti.

  • Smiech v sále.

  • No tak tento jav sme tu ešte nemali.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia, prosím vás pekne, ešte keby ste chvíľku mohli venovať pozornosť.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ja len chcem oznámiť poslancom z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby v predstihu vedeli, že zajtra o 8.30 hodine ráno budeme vo výbore pokračovať v rokovaní k prerušenému bodu.

  • Ďakujem.

    Schôdza bude pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto zároveň otváram.

    Písomne predložili poslanci do včera do 12.00 hodiny 20 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 35 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, pani predsedníčka Iveta Radičová sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnila. Svojím zastupovaním poverila podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedníčky vlády Slovenskej republiky a podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok nasledovných neprítomných členov vlády: ministra životného prostredia Józsefa Nagya, je neprítomný zo zdravotných dôvodov, zastúpi ho minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, je na pracovnej ceste v Košiciach a v Prešove, zastúpi ho minister hospodárstva Juraj Miškov, a podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela, je na zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, nemá žiadne otázky.

  • Ďakujem pekne pán podpredseda.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedníčke vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá je od poslanca Ľubomíra Želiezku, ten ale v sále sa nenachádza.

    Budeme pokračovať otázkou č. 2, to je otázka, ktorú položil pán poslanec Richard Oravec. A znie: „Pani premiérka, ako vnímate mimoriadne zasadnutie Európskej rady z 11. 3. 2011?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako viete, rokovanie sa uskutočnilo v dvoch formátoch, a to vo formáte všetkých členských krajín Európskej únie a aj vo formáte eurozóny. Európska rada za účasti všetkých členských krajín sa zaoberala predovšetkým otázkami situácie v Japonsku po ničivom zemetrasení a situáciou v Líbyi. Hlavnou časťou mimoriadneho rokovania Európskej rady za účasti predsedov vlád a hláv štátov členských krajín eurozóny bola diskusia o posilnení koordinácie národných hospodárskych politík v eurozóne, prijatie tzv. komplexného hospodárskeho balíka, ako aj diskusia o Pakte pre euro. Pakt pre euro predstavuje silný signál eurozóny na realizáciu záväzkov smerujúcich k vyššej konkurencieschopnosti eurozóny a väčšej konvergencii jej politík. Pre Slovenskú republiky je najdôležitejšie, že v pakte je explicitne zmienené zotrvanie otázky priamych daní v kompetencii národnej úrovne. Európska komisia ale nezávisle ohlásila zámer predstaviť legislatívny návrh na vytvorenie spoločného vymeriavacieho základu podnikovej dane. Zároveň sa Slovenskej republike podarilo presadiť, že pri tvorbe penzijných systémov a v snahe o harmonizáciu spoločného veku odchodu do dôchodku bude do úvahy braná aj miera spoluúčasti v dôchodkovom systéme. Stanovenie veku odchodu do dôchodku bude závislé od demografického vývoja v krajine.

    Európska rada apelovala aj na potrebu dodržania stanovených termínov pre prijatie balíka legislatívnych návrhov na posilnenie hospodárskej koordinácie. Boli vyriešenie viaceré technické aspekty navýšenia európskeho nástroja finančnej stability a bola rozdiskutované potreba nového nástroja európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pozornosť bola venovaná aj ekonomickej situácii Grécka, Írska a Portugalska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte právo dať aj doplňujúcu otázku.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Budeme pokračovať teda ďalšou otázkou, je opäť od poslanca Richarda Oravca: „Pani premiérka, v čom je návrh Európskeho stabilizačného mechanizmu výhodnejší oproti pôvodnej gréckej pôžičke?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za otázku. Dovoľte mi využiť túto otázku na to, aby som teda informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aké zmeny sa podarilo vyrokovať na pondelkovom zasadnutí rozšírenej euroskupiny, teda zasadnutí ministrov financií členských krajín eurozóny, plus tam boli ministri nečlenských krajín menovej únie.

    Toto rokovanie prinieslo výrazné a pozitívne výsledky pre Slovenskú republiku, a to v tom zmysle, že sa nám podarilo presadiť obidve zásadné podmienky a požiadavky, ktoré Slovenská republika mala. Tou prvou bola potreba zahrnutia aj súkromného sektora, teda bánk, do riešenia situácie problémových krajín, aby teda účet za problémy, ktoré vznikali v minulosti, neniesli len daňoví poplatníci, ale aj banky. Toto sa podarilo presadiť už predtým, aj preto, že to požadovali aj niektoré veľké krajiny, napr. Nemecko. Oveľa ťažšie bolo presadiť zníženie distribučného kľúča, teda zníženie podielu Slovenska, ale aj iných nových členských krajín eurozóny, chudobnejších členských krajín eurozóny, zníženie ich podielu na Európskom stabilizačnom mechanizme. Toto vôbec nebolo jednoduché, najmä preto, že vlastne sme to požadovali najskôr len my sami. Túto otázku som otvoril prvýkrát 14. februára na rokovaní euroskupiny, najskôr bez nejakej výraznejšej podpory iných krajín, potom pred zhruba dvoma týždňami na ďalšom zasadaní euroskupiny sa už ku mne pridali všetky nové členské krajiny eurozóny a aj Európskej únie, na tom rozšírenom zasadnutí. Ten zásadný rozdiel popri gréckej pôžičke je teda dvojaký, ale aj oproti ochrannému valu. Po prvé, v gréckej pôžičke vtedajší minister financií Ján Počiatek, a neskôr to bolo potvrdené, s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom akceptovali distribučný kľúč v gréckej pôžičke aj v ochrannom vale, ktorý bol veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, ja vás na chvíľu vyruším. Páni kolegovia, pán Brocka a spol., poprosím vás, skúste si to niekde inde vyriešiť. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Takže ešte raz, ten zásadný rozdiel medzi gréckou pôžičkou, ale aj podmienkami, ktoré v ochrannom vale (EFSF) vyrokovala vláda Roberta Fica oproti podmienkam, ktoré sme vyrokovali my, je vo výraznom znížení príspevku Slovenska do tohto nového mechanizmu. Ten príspevok Slovenska sa znižuje až o 17 %, teda je to výrazné zníženie. Pôvodné rozdelenie a schválené rozdelenie podielu krajín v gréckej pôžičke aj pri ochrannom vale bolo podľa kľúča, podľa podielu krajín na kapitáli Európskej centrálnej banky. Kapitál Európskej centrálnej banky sa skladá podľa kľúča, ktorý má dve kritériá, z 50 % podľa výšky HDP, teda podľa ekonomickej sily krajiny, čo je v poriadku, ale v 50 % ďalších percentách sa tento kľúč vytvára podľa počtu obyvateľov. To potom znamená, ak by sme sa mali skladať na tieto stabilizačné mechanizmy podľa počtu obyvateľov, vo vzťahu k ekonomickej sile svojej krajiny by chudobnejšie krajiny platili omnoho viac ako krajiny bohaté. Takže prvý zásadný rozdiel je v tomto. A budem to ilustrovať na príklade najchudobnejšej a najbohatšej krajiny eurozóny. V eurozóne je dnes najchudobnejšou krajinou Estónsko a najbohatšou Luxembursko. Ak by platil pôvodný distribučný kľúč, ktorý sa ale nám podarilo zmeniť, tak potom by do nového Európskeho stabilizačného mechanizmu prispelo Estónsko vo výške 9,2 % HDP a Írsko vo výške 3,1 % HDP. Čiže je to evidentne zásadný rozdiel, dokonca trojnásobný. Je to tak nelogické, nespravodlivé a zlé, tento kľúč, ktorý akceptoval Robert Fico a Ján Počiatek, je tak zlý, že vlastne je to analogická situácia, ako keby ste dali zaplatiť daň z príjmu chudobnému človeku trojnásobne vyššiu ako človeku bohatému. To je to isté, ako keby ste nasadili chudobnému človeku 30-percentnú daň z príjmu a bohatému 10-percentnú daň z príjmu. Pre Slovensko, len na ilustráciu, by to znamenalo 7,9 % z hrubého domáceho produktu oproti 3,1 % v prípade Luxemburska. Aj týmto sme argumentovali. Ako som spomínal, tento problém otvorilo Slovensko. Slovensko ho vznieslo ako zásadnú podmienku. A podarilo sa nám dosiahnuť výrazne iný kľúč. Nakoniec sa nám nepodarilo presadiť úplne taký, aký sme chceli, pretože ja som presadzoval aj s mojimi kolegami, aby počet obyvateľov vôbec nebol obsiahnutý v tom distribučnom kľúči, aby to bolo len podľa ekonomickej sily hrubého domáceho produktu, príp. ak by tam boli iné zložky, v tom kľúči, aby tam mohla byť sila finančného sektora alebo dlh. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý nakoniec predložilo Estónsko, ktorý znamená, že ten podiel, tá váha počtu obyvateľstva sa znížila z 50 % na 12,5 %. Čiže je to výrazné zníženie tej váhy. Teda prvý rozdiel, ešte keď to vyčíslim finančne, je ten, že ak by sme neboli grécku pôžičku odmietli, tak by sme boli poslali do Grécka peniaze vo viacerých tranžiach v objeme 800 mil. eur. To bolo podľa starého distribučného kľúča to takmer 1 % z celkovej sumy 80 mld. eur. Teraz zhodou okolností suma, ktorá bude platená v hotovosti, pre tento Európsky stabilizačný mechanizmus, má tú istú výšku, akú mala celková pôžička Grécku. Čiže bude to tiež celkovo 80 mld. dolárov. Ale náš podiel sa znižuje o 133 mil. oproti situácii, ktorá by nastala, keby sme nevyrokovali a nepresadili zníženie distribučného kľúča. Čiže dá sa povedať, že priama úspora, okamžitá, je a v hotovosti vyjadriteľná je 133 mil. eur. Samozrejme, na tom celkovom balíku, ktorý je daný nielen kešovou platbou, ale aj garanciami a kapitálom na zavolanie, sa táto suma vyšplhá dokonca do výšky až takmer 1,2 mld. eur. Čiže je to obrovská úspora oproti situácii, ktorú vyrokovala bývalá vláda.

    Ďalší zásadný rozdiel je v tom, že pri gréckej pôžičke išli peniaze jednotlivých krajín, ktoré sa na nej zúčastňujú, priamo do Grécka gréckej vláde. Tu sa ideme skladať aj hotovosťou na kapitál medzinárodnej inštitúcie, na kapitál Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý bude akýmsi európskym menovým fondom čiže niečo ako Medzinárodný menový fond, ale s pôsobnosťou pre krajiny eurozóny, pre krajiny Európskej menovej únie, pričom tieto peniaze teda nebudú priamo použité na pôžičky, lebo idú na kapitál inštitúcie, ktorá má byť silná a stabilná, a kapitál inštitúcie, ktorá si potom bude požičiavať v prípade potreby na trhu. A ona môže potom poskytnúť preklenovacie úvery krajinám, ktoré by sa príp. mohli ocitnúť v problémoch. Takže aj toto je zásadný rozdiel, nejde o priamu pôžičku krajine, ide o podiel na kapitáli, na vytvorení tohto Európskeho stabilizačného mechanizmu, o ktorom, mimochodom, už bolo rozhodnuté na decembrovom summite a o ktorom vlastne sme vždy pred tými rokovaniami informovali aj členov vlády, aj členov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.

    Takže toto sú tie hlavné a zásadné rozdiely.

  • Ďakujem pekne.

    Treba doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Vzhľadom na skutočnosť, že opozícia má dnes zjavne iné priority, nie je tu prítomný ani pán Vladimír Matejička. Takže ani jeho otázka nebude prečítaná.

    Budeme pokračovať opäť otázkou pána poslanca Richarda Oravca. Je obdobná: "Pani premiérka, v čom je súčasný návrh Európskeho stabilizačného mechanizmu spravodlivejší oproti pôvodným návrhom."

  • Áno, Ďakujem pekne. Je spravodlivejší teda nielen v distribučnom kľúči, ktorý som už vysvetlil, ale aj v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus obsahuje aj účasť privátneho sektora. Čiže to je tá druhá požiadavka, ktorú sme mali. Spomenul som, že mali sme dve zásadné požiadavky: zmenu distribučného kľúča a účasť privátneho sektora. Tá väčšia spravodlivosť spočíta v tom, že grécka pôžička, ale aj EFSF, teda ochranný val, neobsahovali účasť privátneho sektora, čo v konečnom dôsledku znamená, že prípadné náklady z pomoci krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch, ako je Grécko a Írsko, zatiaľ by znášali v plnej miere daňoví poplatníci krajín, ktoré sa podieľajú na tomto mechanizme, ale vôbec nie banky, ktoré týmto krajinám v minulosti požičiavali. Toto považujeme za nielen nespravodlivé, ale aj nebezpečné, nespravodlivé jednoducho preto, že keď tieto banky, ale nielen banky, ale aj všetci tí, ktorí kupovali dlhopisy týchto krajín, do nich investovali, tak za to brali úroky, brali za to zisk. Teraz keď prišli problémy, tak cenu, ten účet má zaplatiť niekto úplne iný, daňoví poplatníci iných krajín. To vytvára situáciu, ktorej ekonómovia hovoria morálny hazard, kedy sa vlastne privatizujú zisky, ale nacionalizujú, zoštátňujú straty. Morálny hazard je nebezpečný v tom, že takéto správanie, ktoré vlastne znamená, že keď subjekt, banka, fond riskuje, lebo požičiavanie problémovým krajinám je spojené, samozrejme, s rizikom, pokiaľ z toho pramenia zisky a výnosy, tak tie zisky a výnosy sú tej banky, toho fondu, ktorý riskuje, ale keď sa situácia zhorší tak, že krajina je neschopná splácať, tak potom náklady takéhoto riskantného správania banka vôbec nenesie. A nesú ich len daňoví poplatníci. Toto je aj výsostne nespravodlivé, na čom sa iste zhodneme. Ale vytvára to aj nebezpečenstvo precedensu a opakovania takéhoto nezodpovedného správania aj vlád, ktoré si požičiavajú, ale aj bánk alebo fondov, ktoré takýmto nezodpovedným vládam požičiavajú. Takže z tohto pohľadu je nový Európsky stabilizačný mechanizmus omnoho spravodlivejší, pretože tento mechanizmus má v sebe zahrnutú účasť privátneho sektora. Takže v tých bondoch, ktoré budú vydávané, a v tom programe, ktorý bude vlastne riešiť tento Európsky stabilizačný mechanizmus, už budú zahrnuté presné podmienky, podľa ktorých ak dôjde k platobnej neschopnosti krajiny a ak situácia bude vyhodnotená tak, že túto platobnú neschopnosť je potrebné riešiť aj reštrukturalizáciou dlhu, tak potom sa na platení toho účtu budú podieľať aj veritelia, teda aj banky, aj súkromné subjekty. Takže aj v tomto je zásadná odlišnosť, kvalitatívne je to iné. A je to aj omnoho, omnoho spravodlivejšie, ako bola grécka pôžička a ako bol ochranný val.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pätnásť minút určených na odpovede premiérky uplynulo.

    Ďakujem vám za vaše odpovede.

    A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Richarda Švihuru, vidím ho tu. A tá otázka je na prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa a otázka znie: „Audit Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva na Leteckom úrade Slovenskej republiky poukázal počas predchádzajúcej vlády na viaceré nedostatky, z ktorých mohli vzísť pochybnosti o našom civilnom letectve. Pán minister, v akom stave je fungovanie Leteckého úradu Slovenskej republiky?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ctená snemovňa, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva vykonáva pravidelne tzv. štandardizačné audity v ročných až dvojročných intervaloch a robí to vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Z každého auditu je vypracovaná záverečná správa, ktorá obsahuje aj nálezy, ktorými sú nezhody s právnymi predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky v civilnom letectve. Náš Letecký úrad Slovenskej republiky musí na základe záverov takéhoto auditu vypracovať návrh nápravných opatrení, ktoré je povinný po schválení Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva aj splniť. Slovenský letecký úrad má schválené nápravné opatrenia vo všetkých oblastiach z posledného štandardizačného auditu Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva z roku 2010. Plnenie nápravných opatrení je kontrolované aj následným auditom alebo follow-up auditom, ktorý má potvrdiť, že schválené opatrenia sú aj plnené. A práve v týchto dňoch 23. až 25. marca prebieha na Leteckom úrade Slovenskej republiky takýto následný follow-up audit, plnenie nápravných opatrení v oblasti licencovania letového personálu. Výsledky auditu budú známe do dvoch mesiacov. Letecký úrad Slovenskej republiky funguje ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Postavenie a činnosť Leteckého úradu sú vymedzené leteckým zákonom a zároveň aj právnymi predpismi Európskej únie. Toľko, pán podpredseda, na zmienenú otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Máte právo ešte položiť ešte doplňujúcu.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    A teraz budeme odpovedať na ďalšiu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, ktorá je v sále. A je na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Józsefa Nagya. Bolo už avizované, že zo zdravotných dôvodov nie je prítomný a zastupovať ho bude pán minister Uhliarik. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké opatrenia prijmete v súvislosti so zdedenými zmluvami, ktoré plytvajú prostriedkami určenými na ochranu životného prostredia?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Tkáčová, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť ospravedlnenie pre pána ministra životného prostredia Józsefa Nagya, ktorý dnes pre zdravotné problémy sa nemohol zúčastniť osobne na hodine otázok. Takže prečítam jeho odpoveď ja, ak dovolíte.

    Čo sa týka zdedených zmlúv, konalo sa ihneď po nástupe novej vlády. Opatrenia sa prijali už pod vedením súčasného pána ministra Zsolta Simona a pokračovali následne po vzniku samostatného ministerstva životného prostredia. Vykonal sa audit zmlúv. Kontrolovali sa podozrivé prípady. A ak bol dôvod na ich zrušenie, dali sa zrušiť. Ministerstvo životného prostredia zvolilo vo veci posudzovania uzavretých zmlúv individuálny prístup, pretože každá zo zmlúv je iná a posudzujú sa predovšetkým z hľadiska výhodnosti pre Slovenskú republiku a z hľadiska hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Ak sa, samozrejme, zmluva javí ako nevýhodná, ministerstvo preskúma jej platnosť a analyzuje možnosti jej ukončenia. Ak je posudzovaná zmluva platná a nie je možné ju predčasne ukončiť, ministerstvo rokuje s príslušným dodávateľom v snahe upraviť zmluvu tak, aby verejné prostriedky boli vynakladané hospodárne a efektívne. V niektorých prípadoch ide ministerstvo aj do rizika, že bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu za neplnenie zmluvy. Ide o nedávno aj medializované prípady, keď zmluva je s dobrými mravmi alebo filozofiou súčasnej vlády. Napr. to bola zmluva na monitoring pätnásť kusov medveďov za 1,1 mil. eur alebo zmluva so spoločnosťou Interblue, pokračovanie, zastupovanie Slovenska v predaji emisií a podobne. Ministerstvo buď tieto zmluvy nepovažuje za platné, alebo minimalizuje možnosť čerpania prostriedkov ako napr. v prípade zmluvy so spoločnosťou B. R. O. S., ktorá bola v lete 2010 vyčerpaná na 90 %. Išlo o reklamné služby pre ministerstvo za 11 mil. eur. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nech sa páči. Máte dve minúty priestor na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Samozrejme, keďže odpovedáte za neprítomného pána ministra, nebudem sa vás pýtať, skôr by som niekoľko poznámok k tomu, čo bolo medializované aj čo ste vy vo svojej odpovedi spomenuli, tie dve najviac známe vyciciavacie zmluvy, tak by som ich nazvala, ohľadom lykožrúta a ohľadom medveďov.

    Obe zmluvy spája to, že ich uzatvorila Štátna ochrana prírody a že ich uzatvorila s tou istou firmou z Bardejova, čo je teda nanajvýš alarmujúce. A vzbudzuje to v nás oprávnené otázky o transparentnosti a efektívnosti používania verejných prostriedkov zo zdrojov určených na ochranu prírody. Podľa môjho názoru tu zlyháva Štátna ochrana prírody, pretože nie je problém len v tých zmluvách, je problém aj v samotnom fungovaní Štátnej ochrany prírody, že principiálne Štátna ochrana prírody by sama mohla vykonávať tieto činnosti a tieto prostriedky by mohli byť použité napr. v spolupráci s vysokými školami v rámci vedeckej činnosti pri zapojení do nej aj študentov, ktorí sa pripravujú na povolanie ochranárov. Čiže tu zlyháva systém. A podľa môjho názoru by Štátna ochrana prírody mala byť pretransformovaná na nezávislý úrad pod kontrolou verejnosti.

    Ja otázku ďalšiu vám nebudem dávať. Potom keď pán minister Nagy vyzdravie, tak s ním budeme viesť ďalej diskusiu o tom, čo zamýšľa so štátnou ochranou prírody, ktorá evidentne v týchto prípadoch zlyhala. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja len veľmi krátko zareagujem. Pani poslankyňa, tieto otázky a doplňujúce pripomienky ešte dnes pánovi ministrovi oznámim, zavolám mu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila tiež pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Opätovne je na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Józsefa Nagya. Čiže, pán minister, ktorý ho zastupujete, budete mať priestor teraz na odpoveď na otázku: „Vážený pán minister, aká je efektivita prostriedkov vyplácaných z Environmentálneho fondu.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Čiže čo sa týka otázky efektivity, Environmentálny fond je dobrým a systémovým finančným nástrojom, ktorý motivuje k ekologickému správaniu. Je zároveň zdrojom na zlepšenie stavu životného prostredia, kde nie je iná možnosť podpory. Efektivita schválených dotácií z tohto fondu, na ktorú sa pýtate, je závislá jedine od kvality verejného obstarávania, ktoré vykonávajú prijímatelia. V drvivej väčšine sú to obce. Znamená to, že fond poskytuje financie, ale o použití rozhoduje prijímateľ čiže väčšinou obec. Keď obec alebo prijímateľ vysúťaží drahú firmu, efektivita je logicky nižšia a naopak.

    Treba zdôrazniť, že fond je napĺňaný poplatkami a pokutami od subjektov, najmä za chýbajúcu infraštruktúru čistenia odpadových vôd, ktorým fond ale na druhej strane prispieva k zlepšeniu situácie. Poskytnutá podpora z tohto fondu je dobre merateľná. Jasným dôkazom sú kauzy, ktoré ministerstvo životného prostredia odhaľuje aj v týchto dňoch.

    Politikou ministerstva je tento rok podporiť malé obce do 2 000 obyvateľov, ktoré nemajú inú možnosť získať financie na infraštruktúru, ako sú čistiarne odpadových vôd, kanalizácia, vodovod, príp. na zatepľovanie škôl či slnečné kolektory a podobne. Odhliadnuc však od veľkosti obcí v pôsobnosti environmentálneho rezortu prakticky existuje len tento jediný nástroj na motiváciu a podporu investícií, okrem dočasných fondov Európskej únie. Ak považujeme za dôležité vytvárať motivačný systém pre 1 900 malých obcí, nejaký mechanizmus bude treba udržiavať aj v budúcnosti. Vzhľadom na znížený rozpočet nebude ministerstvo podporovať iné ako vzdelávacie a propagačné aktivity. Takisto nebude prispievať na samotný chod organizácií pod vedením ministerstva životného prostredia. Rovnako nebude priorizovať súkromné osoby a podnikateľov. Pre zvýšenie transparentnosti bude v Rade Environmentálneho fondu nominovaný zástupca ZMOS-u a mimovládnej organizácie, ktorá nie je žiadateľom prostriedkov z fondu. Na budúci rok fond pripraví regrantový systém na podporu mimovládnych organizácií, v ktorom si samy budú môcť určiť prerozdelenie financií. Fond je jediným nástrojom pre použitie účelovo viazaných prostriedkov z predaja emisných kreditov na zníženie emisií, ako je podpora zatepľovania, slnečné kolektory a podobne. Tak sa zároveň vytvárajú úspory pre občanov a tiež aj pre verejné financie. V neposlednom rade zvyšujú energetickú nezávislosť a zdrojovú efektivitu, ku ktorým sme sa zaviazali voči Európskej komisii. Od roku 2006 do roku 2010 Environmentálny fond poskytol pre 1 837 obcí celkovo 214 mil. eur na budovanie kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a vodovodov. Dotklo sa to približne 1,5 mil. občanov. Fond je zároveň nástrojom ministerstva pre mimoriadne udalosti ako napr. v minulom roku protipovodňové zabezpečovacie práce či pomoc pri zosuvoch pôdy.

    Chcel by som zrekapitulovať základné údaje o rozpočtových možnostiach fondu. Plán výdavkov na tento rok je 30 mil. eur pri plánovaných príjmoch 206 mil. eur. Pre porovnanie, na rok 2010 boli schválené výdavky na úrovni 103 mil. pri plánovaných príjmoch 196 mil. Čiže medziročne výdavky klesli na 28 % a príjmy sú navýšené na 105 %. Z tohoročných celkových príjmov 206 mil. je plánovaných 44 mil. ako vlastné príjmy z poplatkov a pokút, 61,5 mil. sú nerozdelené zostatky a 100 mil. sa počíta ako príjem z predaja emisných kvót.

    Tu treba poznamenať, že možnosť predaja emisií bude dramaticky ovplyvnená nešťastnými udalosťami v Japonsku. Ak sa Japonsko vzdá nukleárnej energie a bude sa držať Kjótskeho protokolu, je to možné vnímať ako posilnenie trhu s emisiami. Naopak ale, ak prehodnotí svoje záväzky k nákupu emisií po tejto tragédii, tak trh s kvótami prakticky zanikne. Treba si spomenúť, že Japonsko bolo už v Cancúne skeptické k pokračovaniu realizácie tohto systému bez zapojenia sa veľkých rozvojových ekonomík, ako je Čína, India či Brazília. Akokoľvek, Environmentálny fond bude mať aj bez predaja emisií tohtoročné čisté vlastné príjmy 44 mil. čiže o 50 % viac ako sú plánované výdaje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, máte záujem o doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nech sa páči. Taktiež sú dve minúty pre vás.

  • Ďakujem za slovo. A ďakujem aj vám, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Zhodneme sa v jednom určite, že Environmentálny fond je veľmi vzácnym zdrojom financií pre obce, ktoré z toho financujú výstavbu kanalizácie. A nesmieme zabúdať aj na tú skutočnosť, že naša vláda sa zaviazala 10 % z príjmov Environmentálneho fondu venovať na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, kde nás veľmi tlačí topánka. Preto tá moja otázka smerovala k efektívnosti, pretože aj Environmentálny fond je príkladom mrhania prostriedkami v rezorte, ktorý tých peňazí by potreboval oveľa viac. Aj v tomto fonde boli uzatvorené pračudesné zmluvy na rôzne projekty s garážovými firmami, ktoré odborná obec ako ochranárov prírody vôbec nepozná. A potvrdzuje nám to, že všetko, čo môže byť zneužité, sa aj zneužije. A čo sa týka fondov, ich šéfovia sa klonia alebo majú tendenciu k nejasnému prerozdeľovaniu prostriedkov, nech je to už Recyklačný fond, nech je to Environmentálny fond. Podľa môjho názoru by bolo lacnejšie tieto fondy zrušiť a ich právomoci zveriť ministerstvu životného prostredia. A tým by sa odstránila duplicita v riadení aj vo financovaní.

    Keď som hovorila o obciach, ktoré majú úžitok z príjmov z Environmentálneho fondu. V tejto súvislosti je jedna otázka, na ktorú mi zrejme nebudete vedieť odpovedať. Ja som sa to dozvedela tiež iba dnes, že údajne bolo poskytovanie dotácií z Environmentálneho fondu pozastavené. Tak by ma zaujímalo, či je to tak, pretože práve na to doplatia, na nečestnosť iných doplatia obce, ktoré tie peniaze životne dôležito potrebujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pán minister?

  • Nie. Akurát takisto ako na predchádzajúcu otázku odpoviem, všetky tieto pripomienky oznámim pánovi ministrovi, zatelefonujem mu. A on vám potom spätne dá odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka je otázka od pána poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorého srdečne vítam na hodine otázok. Je adresovaná 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi a znie: „V médiách ste prezentovali vašu ambíciu výrazne modernizovať cesty I. triedy začatím obstarávania tejto akcie v predpokladanej cene približne 16 mil. eur s tým, že predchádzajúca vláda túto oblasť zanedbávala. V čom sa líši vami prezentovaný tender na modernizáciu ciest I. triedy od tendra z marca 2010, ktorý zastavil Úrad pre verejné obstarávanie, resp. nie je predmet obstarávania absolútne rovnaký?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, aj teraz keď som prišiel sem, tak prichádzam z výročnej konferencie Slovenskej cestnej spoločnosti 2011, kde som potvrdil, resp. prezentoval aj niektoré zámery, a to osobitne dotýkajúce sa ciest I. triedy, lebo som presvedčený, že aj menom, aj významom by to mali byť "jednotky", cesty, ktoré reprezentujú veľký podiel nielen dopravnej infraštruktúry, ale súčasného a možného ďalšieho rozvoja ekonomického, regionálneho a celkového v rámci Slovenska.

    Čo sa týka tendra, no, vážený pán Vážny, v prezentovanom tendri boli upravené podmienky tak, aby to vyhovovalo pripomienkam Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý poznáte a ktorý zastavil tender kvôli zlej príprave za vášho ministrovania. V tom máte pravdu. V samotnom projekte však boli vykonané aj ďalšie zmeny, pretože medzitým stav vozovky sa výrazne zhoršil, a to na mnohých miestach, na mnohých úsekoch aj v tomto prípade, aj celkovo na Slovensku.

    Rád by som však zdôraznil, že okrem tohto tendra, a to je podstatné, je pripravovaný v tomto roku aj ďalší v niekoľkých balíkoch, približne v trojnásobnom objeme, zameraný najmä na obnovu mostov, ktoré sú v kritickom alebo v nevyhovujúcom stave na cestách I. triedy a takisto na jednotlivých úsekoch. Výsledkom by mal byť zámer v priebehu rokov 2011 a 2012 obnoviť vyše 500 kilometrov, presnejšie, 570 kilometrov ciest I. triedy a 40 mostov na takýchto cestách. Takýto projekt v takomto rozsahu nebol na Slovensku realizovaný za 20 rokov. Množstvo prostriedkov v minulých rokoch bolo tlačených do často predražených tendrov.

    Áno, výstavba diaľnic, výstavba rýchlostných ciest je dôležitá a pokračujeme v nej, ale nebudeme ju predražovať ani kvôli sponzorom, ani kvôli nejakým nezodpovedným prístupom. A pritom, opakujem, práve cesty I. triedy nemôžu byť v tieni tohto záujmu, ale naopak, v centre, pretože sa na nich realizuje 48 % prepravy na cestách na Slovensku. Sú najbližšie k ľuďom, sú aj vo veľkých mestách, ale aj v malých obciach. Preto ich nechceme naďalej zanedbávať, ale naopak, rozvíjať aj obnovovať, aj budovať ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem, pán minister. V zásade zámer rekonštruovať a modernizovať cesty I. triedy je určite správny, to nikdy nespochybňujem, len mňa sa dotkla tá prezentácia toho projektu, lebo ste ho prezentovali tak, že naša vláda zanedbávala cesty I. triedy. Priznám, že nie vždy bolo optimálne financovanie ciest I. triedy. A určite si tieto cesty zaslúžia viac, pokiaľ nie je dobudovaná diaľničná sieť. Ale napr. naša vláda dala v roku 2009 na cesty I. triedy vyše 52 mil. eur a, naopak, vaša vláda v rozpočte na rok 2011 uvažuje na to len s 37 mil. eur. Takže nemyslíte si, že je trochu pokrytecké, keď hovoríte, že naša vláda zanedbávala cesty I. triedy a vy ich financujete v menšom objeme? Čiže myslím si, že minimálne ich zanedbávate trochu viac.

    K tomu vlastnému projektu chcem povedať to, že s tým projektom sme začali my, ja osobne som sa do toho vložil, pretože naozaj sme nevedeli získať viacej zdrojov, a preto sme s týmto projektom začali v siedmom mesiaci 2009, kde sme urobili monitoring tých najhorších a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy, kde sme spracovali projekty a zabezpečili sme zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme ju s Európskou komisiou. A na procesnej chybe stroskotala tá súťaž v marci 2010. Čiže ten projekt ste prakticky odkopírovali.

    A tiež je možno trošku pokrytecké, keď hovoríte, že my sme to zanedbávali, keď vy ten istý projekt riešite. Naopak, si myslím, že ste to mali spustiť skôr, pokiaľ ide o tento projekt, aby ste už teraz na jar mohli po zime robiť modernizáciu tam alebo nad rámec tej údržby, ktorá sa teraz robí.

    Pevne chcem veriť, že ste nerezignovali na výstavbu diaľnic, ale, samozrejme, je potrebné rekonštruovať aj cesty I. triedy, ktoré sa momentálne dejú. A držím vám palce, aby ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, chcete reagovať?

  • Áno. Ja tiež držím palce pri mnohých dôležitých rozhodnutiach, teraz, myslím, tak celoslovensky, ale, ale aj tu v parlamente. Veľa sme o tom diskutovali. Je to aj pravidelná téma. Považujem ju za jednu z kľúčových pre celkový rozvoj, pre modernizáciu aj pre zamestnanosť. Aj o tom by mali byť tie najbližšie rozhodnutia alebo balíky, ktoré som popísal pri odpovedi. Na budúci týždeň alebo v horizonte desiatich dní by mali ísť do verejného obstarávania ďalšie dva veľké investičné líniové zámery na Slovensku. Nechcem to predbiehať, ale budú popísané. A veľmi si želám, aby to boli aj kvalitné, aj cenovo zodpovedné stavby a výsledky.

    Čo sa týka údržby, tento rok nejde pod úroveň minulého roku. A zároveň, poviem, injekcia investičná na cestách I. triedy je výrazná, ešte posilnená zhruba na úrovni 270 mil. eur pre tento a budúci rok. Určite to bude viditeľné. To nie sú ani malé prostriedky, ani malé úseky, ale skôr rozsiahle.

    Takže ďakujem za či držanie palcov alebo podporu. Myslím, že to potrebujú všetky regióny. Opakujem, že „jednotky“ sa neprávom dostávali ako keby do tieňa aj celospoločenskej diskusie. Aj z hľadiska zavedenia mýta mnohé úseky vyžadujú pri novom prístupe oveľa viac starostlivosti. Chceme to robiť. Takže každá podpora v tomto zmysle je cenená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďakujem aj vám, pán podpredseda vlády, za odpovede.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou. A to je otázka od pána poslanca Richarda Oravca. Je adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucii Žitňanskej a znie: „Pani ministerka, nedávno ste predstavili pripravované zmeny v Trestnom poriadku. Ktoré ustanovenia tejto novely by mali slúžiť ako nástroje na vyhnutie sa častým prieťahom a odročeniam súdnych procesov?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, áno, predstavila som novely Trestného poriadku a Trestného zákona, máme ambiciózne plány v programovom vyhlásení vlády aj v Pláne legislatívnych úloh. Ideme podľa nich. Zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, majú jeden jasný cieľ. A to je zrýchlenie trestného konania, zefektívnenie trestného konania, obmedzenie priestoru na obštrukcie obvinených a taktiež zlepšenie možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní závažnej kriminality.

    Než pôjdem podrobnejšie k zmenám, tak chcem povedať, že som naozaj veľmi rada, že návrhy týchto zmien vznikli po širokej odbornej diskusii, v rámci ktorej sa nám podarilo nájsť zhodu na mnohých dôležitých opatreniach, a to tak medzi sudcami, prokurátormi, ministerstvom vnútra, ako aj medzi advokátmi. A to považujem naozaj za veľmi kľúčové. A možnože aj po tohtotýždňovej debate, ktorú som tu absolvovala kvôli novele zákona o prokuratúre, musím povedať, že v pracovnej rovine tá komunikácia s Generálnou prokuratúrou a so zástupcami prokuratúry na takýchto predpisoch, ako je novela Trestného poriadku, kontinuálne prebieha a tá spolupráca je úplne štandardná.

    K zrýchleniu trestného konania a obmedzeniu obštrukcií sa vyjadrím príkladmi, pretože ide o súbor zmien, ktoré v celej tej celistvosti by mali dosiahnuť zefektívnenie trestného konania. Napr. novela výslovne stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj včasnosť podania žiadosti o jeho ustanovenie. V praxi bude toto ustanovenie znamenať, že súd nebude musieť odročiť pojednávanie napr. kvôli rýchlej zmene advokáta a odvolávaniu na to, že si potrebuje naštudovať spis, keď si obvinený zmenil advokáta napr. deň pred pojednávaním. V záujme zrýchlenia konania sa posúva hranica trestnej sadzby trestných činov pre vykonanie hlavného pojednávania bez prítomnosti obvineného z piatich na desať rokov, čo citeľne rozšíri okruh osôb, na ktoré sa táto možnosť bude môcť vzťahovať. Z ďalších zmien v Trestnom poriadku je potrebné spomenúť napr. zavedenie tzv. fikcie doručenia písomnosti v prípadoch, ak sa zásielka vráti z miesta adresy, ktorú uviedol obžalovaný s tým, že adresát je neznámy. To znamená, ak obžalovaný uvedie do spisu adresu na doručovanie, tak pokiaľ tam si nepreberá zásielky, tak bude platiť fikcia doručovania. Týmto opatrením sa dosiahne zjednodušenie doručovania, ako aj rozšírenie možnosti konania v neprítomnosti, ak je zásielka nepreberaná. Okrem ďalších zmien k zrýchleniu konania prispeje aj možnosť uzavretia dohody o vine a treste priamo v konaní pred súdom na začiatku hlavného pojednávania bez toho, aby sudca musel vec vrátiť prokurátorovi, ale napr. aj možnosť ustanoviť náhradného obhajcu už v prípravnom konaní. Rýchlejšiemu konaniu môže tiež pomôcť aj zrušenie povinného predbežného prerokovania obžaloby na verejnom zasadnutí.

    Na pojednávaniach sa ďalej stanovuje možnosť čítania listinných dôkazov len v rozsahu relevantnom pre účely trestného konania.

    Chcela by som povedať na záver, že zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, vnímam ako dôležité pokračovanie v budovaní dôveryhodnosti a efektívnosti justície, v tomto prípade trestnej justície, zrýchlenie trestného konania je podstatným a dôležitým krokom v záujme štátu, v záujme spravodlivosti ako takej a pocitu spravodlivosti, neposlednom rade v záujme poškodeného a nakoniec aj v záujme obvineného, pretože je dôležité, aby všetci sme sa čo najskôr v prípade trestného činu dopracovali ku konečnému rozhodnutiu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, netreba položiť otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Bolo to naozaj vyčerpávajúce.

    Takže, pani ministerka, ďakujem aj vám.

    A budeme teraz pokračovať šiestou otázkou, ktorá je opäť od pána poslanca Richarda Oravca. A je na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša a znie: „Pán minister, pred pár dňami ste v Bruseli pre Slovensko vyrokovali o 17 % nižší príspevok do eurovalu, než sa podarilo predchádzajúcej vláde. Aké dôsledky bude mať táto úspora v konkrétnych číslach?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celková hodnota eurovalu, ktorá vznikne sčítaním kešovej platby, teda platby v hotovosti, kapitálu na požiadanie a garancií bude 700 mld. eur tak, aby efektívna úverová kapacita bola najmenej 500 mld. eur. A zároveň 80 mld. eur bude zložených v hotovosti.

    Čo sa týka distribučného kľúča, bola vyrokovaná zľava, resp. nový kľúč, ktorý znamená zľavu 17 %, teda viac ako šestina, takmer pätina z toho pôvodného kľúča. Čiže ak to prepočítame, tak vlastne to znamená nasledovné úspory.

    Čo sa týka kešovej platby, je to úspora 133,6 mil. eur. A zaplatiť by sme v tých štyroch rokoch mali 659 mil. eur. Keby sme brali celú sumu, tých 700 mld. eur, teda celý ten súčet hotovostných platieb kapitálu na zavolanie a garancií, tak potom dosiahnutá úspora tým, že sme vyrokovali lepší kľúč, je 1,169 mld. eur, úspora Slovenskej republiky v súčte týchto vecí. Takže naozaj ide o zásadnú úsporu. A nebolo to jednoduché. Nebolo to jednoduché aj preto, že ostatné, najmä pôvodné členské krajiny eurozóny argumentovali tým, že ten kľúč, ktorý sa použil pri gréckej pôžičke a ktorý sa použil aj pri ochrannom vale, bol predsa dohodnutý predtým. Bol dohodnutý aj Slovenskou republikou, pretože vtedy ho Ján Počiatek a Robert Fico akceptovali. Takže o to ťažšie bolo dosiahnuť túto zmenu. Ale dosiahli sme ju práve preto, že sme na to upozorňovali, že sme argumentovali, že sme predkladali návrhy. Ja som o. i. napísal list predsedovi Eurogroup Jeanovi-Claudovi Junckerovi a všetkým ministrom financií a opakovane sme túto otázku otvárali. Neskôr sme získali aj ďalších spojencov v členských ďalších krajinách, nových krajinách eurozóny, ale aj nečlenských krajinách eurozóny a nakoniec sa podarilo dosiahnuť výraznú zľavu vo výške 17 %. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Treba doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    A teraz pristúpime k otázke č. 7, ktorá je od pána poslanca Ivana Štefanca, ktorého vidím v sále. A je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi. Otázka znie: „Pán minister, plánujete zmeny v porozchodovej starostlivosti o dieťa medzi matkou a otcom?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Štefanec, je zrejmé, že otázka smeruje primárne k striedavej starostlivosti a že je to otázka mimoriadne aktuálna, o čom svedčí aj práve prebiehajúca aktivita Ligy otcov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je jedným z rezortov, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Opatrenia, ktoré realizujeme, sa dajú rozdeliť do dvoch rovín.

    V prvom rade je to legislatívna rovina, kde bolo potrebné zareagovať na novelu zákona o rodine, účinnú od 1. júla 2010, ktorou bol do nášho právneho poriadku zavedený inštitút striedavej starostlivosti. Nakoľko systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezprostredne nadväzuje na oblasť rodinného práva, je potrebné urobiť legislatívnu zmenu aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, konkrétne v časti výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Práve včera som uviedol na tejto pôde v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou tohto návrhu zákona je v článku VI aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Navrhujeme o. i., je to bod 1 k § 20 ods. 2, doplnenie súčasnej právnej úpravy výkonu funkcie kolízneho opatrovníka tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, na zisťovanie akých skutočností sa musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zamerať, a to ako pri zisťovaní rodinných pomerov na účely rozhodnutia súdu, tak pre formulovanie vlastného návrhu v konaní pred súdom. Tu je potrebné zdôrazniť, že kolízny opatrovník zastupuje v postavení účastníka konania v konaní pred súdom dieťaťa nie matku a nie otca, ale samotné dieťa. Konkrétne navrhujeme, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov na účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa zákona o rodine zisťoval informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa. Ďalej sa zisťuje záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, zisťujú sa názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi. A ďalej navrhujeme, aby sa posudzovala aj možnosť osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

    Druhou rovinou je rovina výkonu. Tu veľkú pozornosť o. i. venujeme mediácii ako odbornej metóde na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Podľa právnej úpravy ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine alebo konflikty v rodine či nie sú schopní prispôsobiť sa novej situácii v rodine vrátane konfliktov spojených s rozchodom rodičov, tak tento orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení mediáciu. Táto možnosť tu je už od roku 2009. Avšak kolegovia z úradov práce sociálnych vecí a rodiny nemali akreditovanú odbornú prípravu mediátora. Totižto výkon mediácie si vyžaduje istú odbornú prípravu. Zároveň treba povedať, že externé zabezpečovanie mediácie sa vzhľadom na to, že sa vyžaduje úhrada od klientov v praxi, neosvedčilo. Je preto potrebné zabezpečiť sebestačnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vykonávanie mediácie. Preto aktuálne prebieha akreditované vzdelávanie zamestnancov, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sú tu konkrétne čísla, 36 kolegov prípravu už absolvovalo a ďalších 37 sa vzdelávacej aktivity aktuálne zúčastňuje. V súčasnosti tiež prebiehajú krajské pracovné stretnutia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sudcov, psychológov a súdnych znalcov z jednotlivých regiónov Slovenska na tému porozchodová starostlivosť pre dieťa, na ktorých si vymieňajú a porovnávajú skúsenosti a riešia problémy v tejto oblasti.

    Téma striedavej starostlivosti bude podľa našich informácií aj jednou z hlavných tém pravidelného spoločného pracovného stretnutia zástupcov rezortu spravodlivosti, sudcov a zástupcov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto stretnutie organizuje ministerstvo spravodlivosti.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku jedná o pomerne aktuálnu tému, je tiež od 1. januára tohto roku zavedený monitoring vývoja situácie. Sledujú sa základné ukazovatele, ktoré budú pravidelne štvrťročne komplexne hodnotené. A zistenia budú využité pri príprave návrhov zmien a doplnení právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorú plánuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť v roku 2012.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa, či je doplňujúca otázka.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďakujem pekne za odpoveď.

    Budeme pokračovať otázkou č. 8. A je od pána poslanca Igora Chomu, ktorý je v sále. Otázka je na 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Figeľa. Otázka znie: „Pán minister, prečo musí Slovenská republika trpieť vaším nezmyselným rozhodnutím zastaviť výstavbu diaľnic? Robíte tomuto štátu a jeho obyvateľom zle. Kedy s tým chcete prestať?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctená snemovňa, no tieto otázky s týmto wordingom alebo slovnými spojeniami boli používané v tejto snemovni v posledných mesiacoch často. Dokonca boli osobitné rokovania, osobitná schôdza. Pán poslanec, viete, čo sme zastavili? Megakšefty, megakšefty niektorých, niekoho, mecenášov. Môžete sa k tomu hlásiť, ja vám v tom nebránim. A zastavil by som to aj dnes, keby to dnes bolo aktuálne. Na Slovensku sa nedá takto gazdovať, lebo naozaj to bola cesta do neudržateľného stavu alebo, inak vyjadrené, maďarská cesta do Grécka. Poviem príklad, ktorý je zaujímavý a aktuálny, lebo budujeme cestu pod číslom R4. Nazýva sa aj Via Carpatia. Smeruje z Litvy dole do Solúna, do mesta Thessaloníki. Iba Gréci majú vybudovanú svoju časť, my ostatní sa o to snažíme. Momentálne Košice – Milhosť je súčasťou Via Carpatie budovaná ďalej, pôjde aj o obchvat Prešova. Gréci to už majú hotové a štát kolabuje. Toto bol scenár, ktorý som zastavil alebo sme zastavili. Alebo keď chcete, opakujte tieto zvraty aj s vaším pánom predsedom. To, čo sa deje, je nie hľadanie alternatívy, ale rozvíjanie tejto alternatívy. Ak sme začali možno menej, než by sme si želali, tak je to preto, lebo pripraveného toho nebolo dosť, resp. bolo to zdanlivo pripravené, ale v tých balíkoch. Prvý balík napr. ani dodnes by nebol spustený, lebo povolenie na jeden z úsekov spomedzi piatich doteraz Európska komisia nedala. A tým pádom by nebola dala ani financovanie Európska investičná banka. Bolo potrebné vykonať aj revíziu projektov, aj ich prevzatie, a pripraviť dokumentáciu pre ponuky, čo sa teraz deje a postupne prebieha. V tomto čase už prebiehajú súťaže na dva úseky, pri Levoči, teda Jablonov – Jánovce, v priebehu nasledujúcich týždňov príde do súťaže ďalší úsek pri Prešove a následne ďalšie úseky na diaľnici D1.

    Vyjadrím sa však k výstavbe. My sme od volieb dali do výstavby plný profil na juh od Košíc, smerom na maďarské hranice, Košice – Milhosť, kde po prvýkrát vyhrala najlacnejšia ponuka zo súťaže, a nie tie predražené. Začali sme v novembri výstavbu druhého profilu alebo ľavej strany diaľnice D1 pri Studenci na Spiši, kde sme znížili predtým podpísanú cenu o 10 %. To znamená viac než 3 mil. eur. Je to na krátky úsek, vyše 5 kilometrov, ale aj to sú cenné a významné peniaze. Opravili sme viaceré úseky, napr. pri Svidníku, ale aj ten pri Studenci na pravej strane, ktorý bol najrýchlejšie otvorený, aj najrýchlejšie zavretý, na Slovensku.

    Takže keď porovnávame realitu. Tak za tejto vlády sme za pol roka, pán poslanec, za pol roka, zahájili výstavbu vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka, za pol roka vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka. Pán Choma, nie slová, ale skutky rozhodujú. A dajte nám aj čas, aby sme porovnávali väčšie obdobia, než je obdobie pol roka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Čas, ktorý bol určený pre hodinu otázok, vypršal. A pretože treba prepnutie nahrávacieho systému, vyhlasujem teraz technickú prestávku do 15.15 hodiny. O 15.15 hodine budeme pokračovať prerušeným rokovaním o návrhu poslancov pána Fronca, Hrušovského, Abrhana, ktorý máte ako tlač 181. Je tam prihlásený v rámci rozpravy pán minister Jurzyca a potom ešte pán poslanec Fronc. Vyhlasujem prestávku do 15.15 hodiny.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 16. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 181.

    Prosím teraz navrhovateľa Martina Fronca a spoločného spravodajcu Miroslava Beblavého, aby zaujali miesta pre nich určené.

    Pôvodne v prerušenej rozprave chcel v zmysle § 28 ods. 3 vystúpiť pán minister Jurzyca, ale vzdal sa svojho vystúpenia.

    Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, chcete v rozprave alebo v záverečnom slove vystúpiť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre.

    Takže vyhlasujem rozpravu v tejto chvíli za skončenú.

    A pán navrhovateľ pán poslanec Fronc chce vystúpiť v záverečnom slove, kde chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím na začiatok povedať, že pán kolega Čaplovič ma toľkokrát citoval, že niektorí si už možno mysleli, že som prestúpil k SMER-u. Ja viem, že by to bola bomba, ale vo svojom vystúpení, ako to ukážem, to predsa len tak nie je.

    Hlavný dialóg sa tu rozbiehal stále o tom, že kto zaviedol spoplatnenie. No ja vôbec nemienim prevracať históriu. A nemienim hovoriť, že som nechcel dať čiastočné spoplatnenie maximálne do 20 % nákladov, tak to bolo v zákone, s kompenzáciami, ktoré boli sociálne štipendiá, prospechové štipendiá, štátom garantované nízko úročené pôžičky, ktoré, keď by bol niekto chudobný celý život, tak ani by nemusel splatiť. Takto to bolo nastavené. A myslím, že to život ukázal, že to nebolo zle nastavené. Ale vec je, že keď Ústavný súd 26. mája rozhodol, tak ako rozhodol, že pozastavil tie jednotlivé články a ten jeden, ktorý sa týka práve platenia externých študentov, tak vlastne situácia, ktorá zostala, je taká, že zostalo spoplatnenie externého štúdia. Preto nedá mi trošku takisto nepoužiť bonmot, ak ste hovorili, že chceme to spoplatniť. Tak musím povedať, že vy ste to urobili.

    A druhá vec je, a to by som rád predsa len povedal, pretože stretol som sa s novinármi, ktorí sa na viaceré veci pýtali, a musím povedať, že kolega exminister Mikolaj dokáže veci tak povedať, že ich naozaj zmätie. A to predsa nie je tak, ako to zaznelo, ako mi hovorili. Teda reprodukujem to, čo som počul a na čo sa ma pýtali, že však vysoké školy podľa toho zákona, podľa tej tvojej novely nemusia vyberať poplatky. Veď nikto im to neprikazuje v zákone. No tak to je taká argumentácia, ako keď pôjdeš ráno, predpokladám, ako vzorný manžel na nákup, rožky čerstvé a tak ďalej a tiež v obchode nemusia pýtať od teba peniaze. Nikto to nemusí zobrať, ale majú to uzákonené a jednoducho o tom to je. Nikdy v zákone nikto nehovoril, že musia vysoké školy vyberať poplatky. Nikde to tak nebolo. A to sa tak ani nerobí. Akurát v zákone bolo povedané, že sa nevyberá to, že sa im v tom zatiaľ bránilo. Tak len touto tvojou novelou sa to zaviedlo.

    A k tomu, kde som ja mal výhrady, a to veľké výhrady, že to bolo nespravodlivé, však mohol by som citovať, nespravodlivé voči mnohým a hlavne nespravodlivé v tom, že tí chudobní sa ocitli často, aj keď boli talentovaní, v situácii, že na niektoré študijné odbory, ktoré sú lukratívne, nechcem povedať, že je to zamestnaním, že potom veľa zarábajú, to nemusí byť len to, ale spoločensky lukratívne, farmácia, medicína, architektúra a z vysokej školy dopravy a spojov, terajšej Žilinskej univerzity pilotný smer ap., tak podľa týchto poplatkov nemali tú šancu, pretože tam boli povolenia hraníc, stotisícročne ročne, pol milióna minimálne za štúdium len na poplatkoch. Kto z chudobných by si to mohol dovoliť? Touto úpravou sa zaviedla podľa mňa vtedy veľká nespravodlivosť. Ústavný súd, chvalabohu, rozhodol, ako rozhodol.

    Ale teraz, prečo ja som sa tak usiloval o túto novelu, a to pomerne rýchlo.

    No to, čo pokladám za dôležité, ak už sú tam zavedené tie externé poplatky, lebo môžete povedať, že však ich zrušte, zákonnú novelu dáme a tak ďalej, no tak ich zrušme, keď dnes to znamená okolo 20 mil. až 25 mil. eur, to znamená, že minimálne okolo 600 mil. korún, ktoré dnes majú vysoké školy v príjmoch z tohto, kto im nahradí, pýtam sa, znamenalo by to len to, že by si to nahrádzali s veľkou pravdepodobnosťou v ešte väčšej miere tými škaredými, hnusnými, neviem to inak nazvať, a darebnými spôsobmi vyberania poplatkov cez rôzne inštitúcie, cez rôzne darovacie zmluvy, nechutné darovacie zmluvy a podobným spôsobom, no tak to hádam nikto z nás nechce, ja nepodozrievam, že to by niekto chcel aj zo súčasnej opozície, to, si myslím, nik nechce, za kľúčové v tejto úprave, je to, čo tu je urobené po dohode s ministerstvom, že ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanoví ministerstvo opatrením. Čiže to je legislatívny krok.

    A ďalej, maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov. Ja si myslím, že toto je kľúčové, aby sa nestalo, ja nechcem povedať, že všetky vysoké školy to urobia, ale viete za tie roky, čo sa všetko dialo na vysokých školách, že by sa zase, keby toto tu nebolo, niekde stalo naozaj, poviem neuveriteľné, bezbrehé obohacovanie sa niektorých.

    Takže toto pokladám za kľúčové. A preto si myslím, že to bolo dôležité čím prv. Žiaľbohu, to nie je včas už teraz. Podľa mňa to nie je včas, pretože vieme dobre, že prijímacie konanie keď sa koná, musia byť vopred stanovené podmienky. A súčasťou je tu aj výška poplatku. A akademický rok, ktorý teraz nasleduje, 2011/2012, to už dobre nechytí. No ale, žiaľbohu, ten legislatívny proces bol predsa len trochu dlhší, ako je to štandardne.

    Čiže to je k tejto veci, nechcem sa ďalej o nej rozširovať.

    Druhá vec je, ktorú pokladám za dôležitú, povedať, v tých zmenách, ktoré sme tam doplnili. A nevidím tu kolegu Kolesíka, lebo mal nejaké výhrady. No ale poviem, ja to rešpektujem. A som mu aj vtedy povedal, že to, čo navrhuje, pokladám za rozumné a že v tej veľkej novele vysokoškolského zákona by sme to urobili. Ale toto je akútna záležitosť. Stala sa chyba, niekde sa stala chyba. A jednoducho SANET sme krvopotne budovali. Budovali sme to z peňazí rezortu školstva. Nikdy to nebol bohatý rezort. On mal veľa hladných krkov. Možnože sa z vás niekomu zdá, že má veľký rozpočet. Ale na tie krky to je veľmi málo často. Ale po 50 mil., 100 mil. korún vtedy, 2 mil., 3 mil., 4 mil. eur ročne sme dávali na SANET. A vybudovala sa sieť, ktorá nie na Slovensku bola hodnotená. Akademická sieť SANET bola hodnotená ako jedna z desiatich najlepších akademických sietí na svete, a to sieť, ktorá bola budovaná už vtedy na nasvietených optokábloch. Nemá žiadne problémy s prenosovou rýchlosťou. Viete čo? Poviem, že je to sieť, kde poplatky, ktoré za to platia tí, ktorí sú do toho zapojení, sú desaťnásobne menšie ako tie, ktoré platia a platíme cez iné oficiálne inštitúcie, podniky, nechcem ich menovať tuná. Takže to nie je žiaden podnik, ktorý by bol takpovediac podnik na nejaký tunel peňazí. SANET bola založená na základe občianskeho združenia nadšencov, naozaj nadšencov, ako sú prof. Horváth a aj niektorí ďalší. A tento SANET by sa inak ocitol v situácii, že by nemohol dostať dotáciu priamo, musel by dostať financie iným spôsobom. Mohlo by sa nám stať, že v apríli jednoducho prestane fungovať, vypne. A to je celouniverzitný sektor. To znamená všetky vysoké školy, verejné určite. To je ministerstvo. To sú, prosím vás, stovky už dneska základných škôl. To sú dneska mestá, ktoré sú na to napojené. A tento SANET, myslím si, je vec, kde by bolo treba, aby nemala problémy, nič viac, nič menej. O tejto zmene je tam navyše doložené, o ktorej sme sa tu bavili. A si myslím, že je naozaj urgentné, aby sme to urobili. Nakoniec, takto dotácie dostávajú, viete, všetci športovci a podobne. A SANET tieto veci si zaslúži, celkom iste, aj svojou minulosťou. Čiže to je druhá poznámka.

    Tretia poznámka je k tým štipendiám, ktoré sú tam. No ja už nebudem hovoriť, pretože kolega Beblavý sa k tomu vyjadril. A istým spôsobom pochválil, že to existuje. Ja pokladám za dôležité a pre mňa je uspokojujúce to, že keď niečo prežilo už niekoľko vlád a že to funguje ďalej, tie motivačné štipendiá majú svoj zmysel. A nemám s tým problém, že ich budú dostávať aj externisti, pokiaľ budú dosahovať dobré výsledky.

  • Ruch v sále.

  • Ja viem, že krútiš hlavou. S týmto, či externé štúdium rovnocenné je alebo nie je, no mám dlhodobo problém. Ja si myslím, že to tak nie je. A nie je ani tak dôležitá tá forma, ale ten spôsob, čo sa tam deje, koľko je tam kontaktnej výučby. Externé štúdium dnes na Slovensku je niečo unikátne, externé inde je tzv. čiastočný študent, part-time, že si postupne zapíše tento študent normálnym spôsobom všetko ostatné ako denný študent, akurát si to nerozloží na 5 rokov, povedzme, ale na 7 či 8 rokov, ale všetko normálne absolvuje. V tom je rozdiel. A v tomto externé štúdium dneska je na Slovensku, vnímam, veľký problém, ale dobre, nech aj oni to dostanú.

    Čo pokladám za dôležité v tejto veci? Aby ministerstvo následne potom urobilo usmernenie. Však to môže robiť, pretože ono vlastne robí dotačné zmluvy, istým spôsobom znovu s vysokou školou, o tom, akým spôsobom tie peniaze na čo použije vysoká škola. A to usmernenie musí byť také, aby tie čiastky išli podľa študijných programov. No, viete, keď to bude len podľa výsledkov A, B ap., ohodnotenia tých študentov, tak na jednej vysokej škole, konkrétne na fakulte, sa stane s veľkou pravdepodobnosťou, že tam majú študentov, na takej pôsobil som aj ja a som tam materský pracovník, informatikov, kde je to mimoriadne náročné štúdium, nie veľké, a potom sú tam študujúci, poviem to tak, aby som sa nedotkol niektorého študijného programu, verbálne disciplíny študujúci. A určite by to skončilo inak tak s veľkou pravdepodobnosťou, že tie verbálne disciplíny by získali len tí študenti, v podstate to ohodnotenie. To by neplnilo tú funkciu. Tá funkcia je, aby to študenta motivovalo dosahovať výsledky, aby to nebolo len o tom, že áno, s odretými ušami skončil štúdium, ale skončil ho, že však to nie je podstatné. Žiaľbohu, často to takto funguje. A motivačné štipendium v tomto smere, myslím si, svoj účel plní a musí byť takto nastavené. To ja očakávam od ministerstva školstva, že toto urobí. A budem to sledovať.

    Čiže to sú moje vyjadrenia k rozprave.

    Na záver ja som pokladal aj za povinnosť, aby som sa k celej veci vyjadril, pretože podľa legislatívnych pravidiel pokiaľ sa dejú zmeny v novele zákona, týkajú sa iných paragrafov ako predkladateľom otvorených, tak to má byť so súhlasom predkladateľov. A teda tuná deklarujem, že všetky tieto návrhy sú so súhlasom predkladateľov, prekonzultované s tými, ktorí to položili. A je to po dohode a na základe konzultácií s ministerstvom školstva. Čiže všetky tieto zmeny odobrujem ako jeden z predkladateľov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Chcem sa teraz spýtať pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    No a bude nasledovať v súlade so schváleným programom druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 166 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 166a.

    Prosím teraz ministra obrany Ľubomíra Galka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

    Spravodajcom k tomu návrhu zákona je pán poslanec Martin Fronc, ktorý sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládnu novelu zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti. Jej cieľom je vytvoriť pre územné vojenské správy možnosť vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu týchto občanov.

    Navrhuje sa upraviť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, aby územnej vojenskej správe oznamovali údaje o zdravotne ťažko postihnutých občanoch a invalidných občanoch.

    Ďalej sa navrhuje upraviť rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh tak, aby bola zohľadnená vojenská odbornosť týchto vojakov.

    Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť aj o iné správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Pripomienky zo spoločnej správy výborov akceptujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste Národnej rade odporučili schváliť predložený návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Martinovi Froncovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor ma poveril za spravodajcu pre návrh tohto zákona, a teda na základe tohto splnomocnenia podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 254 z 15. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa aj zákon č.569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý súčasne určila za gestorský výbor.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov príslušného výboru, a to v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu, pre informáciu, 13 poslancov výboru bolo prítomných 12 poslancov, hlasovanie skončilo 6 : 6.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ostatné teda, ktoré rokovali o tomto uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Tie pripomienky nebudem rozvádzať, sú dve. A poviem len toľko, že v podstate ide o účinnosť a ide o viac-menej legislatívnotechnickú úpravu.

    Na základe toho gestorský výbor, ktorý odporúča tento zákon schváliť, odporúča, aby o pripomienkach uvedených v bodoch 1 a 2 sme hlasovali spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Takže gestorský výbor na základe stanovísk a na základe rokovania odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pripomienok a v tej úprave.

    Spoločná správa výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o alternatívnej službe v čase vojny, to je zákon č. 569/2005 Z. z. tiež v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktoré má číslo, toto uznesenie, 55, na 15. schôdzi výboru.

    Toľko spravodajská správa. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Jaroslav Baška, pán poslanec Pavol Hladký, pán poslanec Milan Laurenčík. Ďalšieho pána poslanca neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Jaroslav Baška.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Nebudem sa vyjadrovať k paragrafovému zneniu tohto zákona. Táto novela bola nachystaná, ešte keď som ja bol ministrom obrany a nemám nič proti rezervám ani aktívnym zálohám, aby boli vytvorené. Ale my sme toto všetko vlastne posunuli preto, pretože rozpočet rezortu obrany na to nemal. A podľa mňa rozpočet obrany na to nemá ani teraz v súčasnosti. Ani v tých ďalších rokoch nebude na to mať, ako hovorí dôvodová správa, ktorú tam máte. Ten náklad je budúci rok viac ako milión eur, ďalší rok tiež viac ako milión eur. A ten ďalší tretí rok je to tiež okolo milióna eur. Podľa mňa by sme tie finančné prostriedky mali dať profesionálnym vojakom. A možno do tej prípravy aj u tých vojakov, ktorých teraz vysielate, na jeseň do Afganistanu, idete navyšovať tie počty. No a tieto finančné prostriedky by bolo potrebné dať na túto profesionálnu armádu v súčasnosti. A keď budete mať v budúcnosti viac finančných prostriedkov, rezort obrany, tak potom ich môžete dať aj do aktívnych záloh rezervistov. V Českej republike fungujú tiež tieto aktívne zálohy, rezervistov majú okolo 1 000, samozrejme, musia dostávať aj tie naturálne potreby, ktoré tam majú. Toto rieši aj táto novela zákona. A myslím si, že keď sa schváli tento zákon, ja by som s tými rezervami, s tými aktívnymi zálohami ešte počkal, pokiaľ nebudú na to finančné prostriedky. Je to, spomínal som, ročne viac ako milión eur. Tam máte možno 30 % na to, o čom ste hovorili aj o čom ste mali ten spor s ministrom zahraničných vecí ohľadom stiahnutia vojakov z Cypru. Tých 30 %, tieto náklady na rezervy na vybudovanie aktívnych záloh, vám práve toto vykryje. Potom ešte tých ďalších 60 – 70 % určite niekde nájdete.

    Čiže ja si myslím, dajme tie finančné prostriedky skôr na podporu profesionálnych vojakov a v budúcnosti, keď bude mať rezort obrany viac finančných prostriedkov, určite sa nájdu aj financie na budovanie týchto aktívnych záloh čiže týchto rezervistov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky neevidujem, a preto teraz má slovo ďalší pán poslanec, Pavol Hladký. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok priamo nesúvisí s predkladanou novelou zákona, ale má veľký vplyv na samotné fungovanie rezortu ako takého.

    Ja by som chcel povedať pár slov o rozpočte ministerstva obrany, rezortu obrany a o kritickej finančnej situácii rezortu obrany. Všetci zainteresovaní so mnou budú určite súhlasiť, keď poviem, že rezort obrany je dlhodobo vo veľmi zlom stave. A prehlbovanie tohto stavu vážne ohrozuje riadne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na dokreslenie tohto tvrdenia by som uviedol pár čísiel, nebudem vás zaťažovať mnohými údajmi, ale pár základných čísel. Za posledné dva roky klesol rozpočet tohto rezortu o viac ako 200 mil. eur, čo pri súčasnej výške rozpočtu zhruba 760 mil. eur je obrovská suma, o ktorú sa museli znížiť výdavky v tomto rezorte. Samozrejme, pracovníci ministerstva musia byť hospodárni, ktorí nejakým spôsobom sa prispôsobia tejto situácii. A jediným prispôsobením je znižovať stavy zamestnancov, znižovať stavy vojakov, civilných zamestnancov rezortu, redukovať výdavky na výcvik, škrtať investície alebo odkladať investície na neskoršie obdobie, redukovať nákupy výzbroje, výstroja, čo spôsobuje zastaranie techniky celého rezortu. Samozrejme, ďalšími negatívami sú spomaľovanie tempa dosahovania spôsobilosti, kde sme sa zaviazali našim partnerom v NATO. A v neposlednom rade, ako sme v poslednej dobe mali možno aj medializovaný prípad snahy pána ministra zrušiť zahraničnú misiu na Cypre, v podstate aj toto bol dôvod tej kritickej finančnej situácie rezortu.

    Čo ja považujem za veľmi negatívne a za závažný problém, je, že z návrhu východísk pri plánovaní rozpočtu verejnej správy ministerstva financií na roky 2012 až 2014 sa počíta ešte z nižším rozpočtom v týchto rokoch, ako je rozpočet na tento rok. Čiže toto, si myslím, je pre dlhodobé riadne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, by som povedal, takmer likvidačný problém. Nemám vedomosť, že by iný rezort prišiel o takú významnú časť svojho rozpočtu za tak krátke obdobie. Zoberme si, že v priebehu troch rokov, od roku 2008, keď bol rozpočtovaný príjem ministerstva financií zo štátneho rozpočtu zhruba na úrovni 1 mld. eur, tak 250 mil. mínus v porovnaní s plánovaným rozpočtom roku 2011 je štvrtina rozpočtu, o ktorú sa znížili výdavky rezortu.

    V neposlednom rade by som chcel pripomenúť ešte jednu vec, ktorá sa týka našich záväzkov voči partnerom v Severoatlantickej aliancii. Zhodou okolností budúci týždeň uplynie 7 rokov od nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie. A chcem pripomenúť cteným kolegom, že pred siedmimi rokmi pri prístupových rokovaniach sme ako Slovenská republika súhlasili s tým, že budeme vyčleňovať z rozpočtu 2 % hrubého domáceho produktu. Javí sa mi z dnešného pohľadu tento záväzok ako výsmech dobrým mravom. A pripomína mi to staré známe, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Po vstupe jednoducho tento záväzok sme hodili za hlavu a riešime si veci, ktoré nás pália, a nedívame sa na záväzky, ktoré máme voči našim partnerom.

    Kritický stav v rezorte ministerstva obrany potvrdzujú aj závery obranných plánov Slovenskej republiky a ich finančného zabezpečenia hodnotiacim tímom Severoatlantickej aliancie. Jeho predstavitelia zdôraznili, že súčasný kritický stav predovšetkým v rozvoji ozbrojených síl sa najvýraznejšie prejavuje na úrovni ich modernizácie, na úrovni zastarávania techniky, podstatná časť bojovej a inej techniky je zastaraná, nespĺňa požadované parametre, postupne klesá jej prevádzkyschopnosť, čo v kombinácii so spomalenou úrovňou výcviku vojakov zásadne limituje schopnosť Slovenska plniť ciele požadovaných spôsobilostí v požadovaných termínoch. Podľa hodnotenia odborníkov NATO je hlavnú príčinu uvedeného stavu potrebné hľadať v dlhodobo poddimenzovanom obrannom rozpočte a v jeho nestabilite predvídateľnosti.

    V závere by som zacitoval z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa v článku 25, myslím, odseku 1 hovorí: „Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov.“ Na to, aby sme v minimálnej požadovanej miere dokázali zabezpečiť obranyschopnosť Slovenska, na to, aby sme v minimálnej miere dokázali plniť naše záväzky voči partnerom v NATO a v Európskej únii, na to, aby sme dokázali prispieť k riešeniu krízových situácii doma aj v zahraničí, je potrebné nevyhnutne navýšiť rozpočet rezortu obrany v najbližších rokoch postupne minimálne na úroveň okolo 1,5 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje sumu okolo 1,2 mld. až 1,3 mld. eur. Pevne verím, že rezort financií prehodnotí navrhovaný príspevok pre kapitolu ministerstva obrany, že nájde rezervy, resp. možnosti, aby došlo k navýšeniu rozpočtu rezortu obrany v najbližších rokoch do tej mieri, že nebude ohrozené jeho riadne fungovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hladkého sa prihlásil pán poslanec Ján Richter, pán poslanec Jaroslav Suja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hladký, ja tak trošku keď som tu vystupoval, keď sme schvaľovali rozpočet, som si tak sám pre seba povedal jednu takú biblickú tézu „do roka a do dňa“. A ono to nie je ani do roka a do dňa. Bol som jediný, ktorý kriticky vystúpil a poukázal na riziká rozpočtu obrany, keď sme schvaľovali štátny rozpočet. Na moje vystúpenie tu boli repliky hlavne z poslancov SaS, dokonca od pána predsedu parlamentu a predsedu SaS, ktorí povedali, že hovoríte, ako keby ste boli jeden z nás. Ale veľmi rýchlo sme sa rozišli, keď bolo treba hlasovať. Ja som hlasoval proti takému rozpočtu a vy ste hlasovali za takýto rozpočet. Pán poslanec Hladký, je to aj vaša zodpovednosť. Vy ste za takýto rozpočet hlasovali, vy ste prijali tú zodpovednosť na seba a na pána ministra a jednoducho teraz tie dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, budete znášať. Ja som tu vtedy citoval a hovoril, pýtal som sa ministra: Vie garantovať s takýmto rozpočtom plnenie úloh obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády? Vie garantovať to, čo je tam obsiahnuté, že dokáže naplniť cielenú modernizáciu ozbrojených síl, modernizáciu organických jednotiek, dokonca využitie systému aktívnych záloh? Tie riziká boli jasné. Dokonca som vtedy povedal, že ten stav ekonomiky je taký, že trvať na tých 2 %, ktorými sme sa zaviazali voči aliancii, je nereálne, ale ísť nižšie, ako bol ten predchádzajúci rozpočet, bolo smrteľné, a to, čo je rozpísané na ďalšie roky tohto volebného obdobia, je absolútne podľa mňa neprijateľné. To znamená, chcem len povedať, je to vaša politická zodpovednosť. Vtedy, keď bolo treba konať, ste nekonali. Dnes tú politickú zodpovednosť nesiete. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jaslova Suja, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Hladký, súhlasím s vami, že ministerstvo obrany a naša armáda je v zlom stave a je poddimenzovaná, čo sa týka financií. Preto vyzývam vládu a ministerstvo financií, aby navýšili finančné prostriedky pre rezort obrany, lebo myslím, že nikto z nás nechce, aby ministerstvo obrany muselo redukovať svoje stavy zamestnancov a dôsledne by si nemohlo plniť svoje úlohy kvôli financiám. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hladký, budete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia poslanca.

  • Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Richter, no áno, zahlasovali sme, samozrejme, za rozpočet, ale musím povedať, že sme hlasovali za to, aby sme napravili niečo, čo tu posledné štyri roky sa nejakým spôsobom nabúravalo. A jednoducho hľadali sme možnosti, ako vyjsť z tej zlej finančnej situácie, v ktorej bol štát ako taký.

    To, že máme politickú zodpovednosť, je zrejmé. A nikto sa tejto politickej zodpovednosti nechce zbaviť. To, čo som ja vlastne kritizoval a čo bol zmysel tohto môjho príspevku, je, že do budúcna je potrebné rezort obrany finančne podporiť, a nie ho držať na tých nízkych číslach, na akých momentálne je. Jednoducho na tento rok, na rok 2011, sa v rozpočte nenašli zdroje na navýšenie pre rezort obrany. Taká bola realita. A myslím si, že aj pán minister, aj všetci zainteresovaní hľadajú rezervy tak v rezorte, ako aj možno na iných ministerstvách, ako zrušiť nevýhodné tendre, nevýhodné zmluvy, ktoré boli podpísané napr. aj za vašej vlády. Takže tá politická zodpovednosť za tohtoročný rozpočet je aj na SaS, ale politická zodpovednosť za ten stav, v akom rezort je a kam ste ho za posledné štyri roky dostali, je v prvom rade na strane SMER-u – sociálnej demokracie.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Milan Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na začiatok skúsim aj ja zareagovať na faktickú poznámku pána poslanca Richtera. Keď sme schvaľovali rozpočet, my sme ešte nemohli rozprávať tak ako naši kolegovia, že pamätáme si z minulých období, ako to bolo. Ale teraz si takisto môžem toto povedať. A môžem povedať, že si pamätám, že ste presne takto argumentovali ako teraz. A ja som vám na váš príhovor vo faktickej poznámke povedal, že škoda, že ste o tom nepresvedčili vašich kolegov zo strany SMER. Myslím, že to bol pán Záhumenský a pán Čaplovič, ktorí pri schvaľovaní toho rozpočtu ešte chceli, neviem presne koľko to bolo, tuším 350 mil. eur vyčleniť do iných rezortov. Takže to je len toľko k tomu, že do roka a do dňa čo si pamätáme.

    Ale teraz sa vrátim k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne zaujal stanovisko k predloženej novele zákona, cieľom ktorej je na základe aplikačnej praxe územných vojenských správ upraviť niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti a v nadväznosti na to upraviť aj zákon o alternatívnej službe. Oceňujem novo navrhovaný spôsob úpravy týkajúci sa povinnosti oznamovať územnej vojenskej správe údaje o invalidných občanoch a občanoch ťažko zdravotne postihnutých. Platný zákon o brannej povinnosti ustanovuje občanovi povinnosť oznámiť územnej vojenskej správe, že bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Predložený návrh túto povinnosť pre uvedený okruh občanov ruší a ukladá povinnosť územnej vojenskej správe vyžiadať si od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o občanoch, ktorí boli uznaní za invalidných alebo sú ťažko zdravotne postihnutí. S cieľom zohľadniť požiadavku na dlhšiu odbornú prípravu pre niektoré vojenské odbornosti, napr. pre chemické alebo ženijné odbornosti, sa navrhuje diferencovane upraviť aj odbornú prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Dávam do vašej pozornosti, že sa navrhuje aj zjednodušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľov týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby. Súčasne sa však navrhuje doplniť návrh zákona aj o správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie uvedenej povinnosti.

    V krátkosti, vážené kolegyne, kolegovia, by som chcel poprosiť a odporučiť vám, aby sme predložený návrh zákona podporili a schválili. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktickú poznámku má opäť pán poslanec Richter. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou prihlásiť sa na vystúpenie predrečníka. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja by som chcel aj snemovni povedať odpoveď, ktorú som od pána ministra dostal na výbore pre obranu a bezpečnosť, keď som postavil otázku, či tento návrh novely zákona rieši aj obsah programového vyhlásenia vlády, ktorý rieši sfunkčnenie aktívnych záloh. Odpoveď pána ministra bola: „Nie“. To ma trošku upokojilo, lebo ja si osobne myslím, že ani zďaleka nemôže táto novela riešiť všetko to, čo od toho očakávame. A tu možno aj na rozdiel od svojho kolegu poslanca pána Bašku by som bol skôr toho názoru, že v prvom rade je potrebná pre potreby riešenia aktívnych záloh legislatíva a zákon. Tie finančné prostriedky sú, samozrejmá vec, veľmi dôležité. Ja osobne som presvedčený o tom, že v nejakom reálnom čase a dobe budú. Avšak to, čo nám momentálne chýba, je legislatívna norma, ktorá by tieto veci riešila . Ja som v rámci prípravy, by som povedal, na riešenie tejto novely požiadal parlamentný inštitút Národnej rady o urobenie prehľadu, ako je táto zákonná norma riešená v 14 štátoch krajín NATO. V podstate všetky majú minimálne legislatívu otázku financií. Samozrejmá vec, to rieši bezprostredne každý jeden štátny rozpočet. Ale my nemáme riešenú ani tú legislatívu. A to by som videl zatiaľ ako jeden zo základných problémov, pretože napr. Česi majú presne určené vojenské útvary, ktorých sa to dotýka: Aká forma aktívnych záloh? Tieto veci z hľadiska konkrétnej formy a aplikácie nie na profesionálnych vojakov, ale všeobecne zálohy, si osobne myslím, u nás ešte chýbajú.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Laurenčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V podstate nemám ani moc na čo reagovať, pretože pán poslanec Richter reagoval na pána ministra, na svojho kolegu pána Bašku, mňa teda v tej svojej faktickej poznámke ani nespomenul. Takže ďakujem za slovo.

  • Vidíte, že tolerantnosť predsedajúceho je nadštandardná smerom k rokovaciemu poriadku.

    Pán poslanec Laurenčík bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja len v krátkosti, aby som vás nezdržiaval.

    Ja potvrdzujem slová pána poslanca Bašku, že naozaj táto novela zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti má za úlohu niečo iné, ako riešiť primárne aktívne zálohy. Nebudem sa už opakovať, že tu ide o možnosť vykonávania odvodov registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste, o nové oznamovacie povinnosti u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a boli uznaní za invalidných alebo sú zdravotne ťažko postihnutí a tie ďalšie záležitosti, o ktorých už som rozprával. A tie aktívne záležitosti sú tu skutočne spomenuté len preto, lebo upravujeme rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh, a to tak, aby bola zohľadnená tá vojenská odbornosť týchto vojakov. Toto nám priniesla prax. Je predpoklad, že na plnenie úloh ozbrojených síl v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu nebudú postačovať mierové počty ozbrojených síl pre špecifické odbornosti, najmä pre chemické a pre ženijné odbornosti. A práve tieto chýbajúce odbornosti majú byť doplnené práve z aktívnych záloh.

    Mohol by som sa tu púšťať do debaty o tej legislatíve. To je to, čo spomínal pán poslanec Richter. Ale vidím, že pán poslanec Baška už mu to pravdepodobne vysvetlí. Takže toto nie je pôda na to, o tom sa môžeme porozprávať niekde inde.

    V krátkosti by som teda ale zareagoval na pána poslanca Bašku, napriek tomu, že tie aktívne zálohy primárne nerieši tento zákon. Mali ste naplánované financie na aktívne zálohy. Bolo to vo výške zhruba okolo milióna eur. A využili ste ich na niečo iné. My tie financie, ktoré na aktívne zálohy máme naplánované, využijeme presne na tento účel. Je to opäť asi odborná debata, ktorú nerozsekneme tu, môžeme sa o tom porozprávať niekde na nejakom inom fóre. Ale vzhľadom na relatívnu korektnosť alebo teda korektnosť vášho príspevku tak nebudem to, že na čo iné ste tie peniaze použili, ktoré boli vyčlenené na tie aktívne zálohy.

    To je jedna časť.

    V druhej časti by som rád poďakoval pánovi poslancovi Hladkému aj ostatným poslancom, ktorí vyjadrili určitú podporu financovaniu rezortu obrany.

    Ja by som chcel povedať len jednu veľmi dôležitú vec. Toto, čo my teraz robíme a o čo sa snažíme, tak to nerobíme ani pre Ľubomíra Galka, možno to nerobíme ani pre ďalšieho ministra, ktorý možno bude potom ďalšie štyri roky. Ale my sa snažíme upozorniť na to, že jednoducho ozbrojené sily Slovenskej republiky budú potrebovať od budúceho roka vážny zásah. Tu sa nejedná o rok 2011, ako sme sľúbili, tak to, čo je v programovom vyhlásení vlády, tak to naozaj dodržíme, ale tu sa jedná o dlhodobý proces. A pokiaľ jednoducho my sa k tomu nepostavíme zodpovedne, a toto musí ísť alebo malo by ísť naprieč celým politickým spektrom, naprieč spektrom poslancov koalície, opozície a takisto aj externej bezpečnostnej verejnosti, tak jednoducho ak sa nepostavíme čelom k tým problémom, ktoré rezort obrany čakajú v najbližších rokoch, tak tie spôsobilosti, ktoré pochováme, tak už nikdy nevybudujeme. My v júni predložíme skutočne korektný materiál Strategické hodnotenie obrany, ktoré je už dnes rozpracované a kde teda som dnes bol veľmi smutný z toho a sklamaný, že napriek dohode s poslancami výboru pre obranu a bezpečnosť sme boli dohodnutí, že prídu k nám na rezort obrany a tam to rozdiskutujeme a budeme informovať o prvých výsledkoch tohto Strategického hodnotenia obrany, pretože nám záleží na našom odbornom názore. A napriek tomu, že tam ten prísľub bol, účasti, tak nakoniec poslanci opozície sa rozhodli, že sa toho stretnutia nezúčastnia, z čoho som, samozrejme, bol sklamaný, pretože sme mohli určitým spôsobom dať najavo aj verejnosti, že sa ideme všetci s tým spoločne popasovať a, opakujem, nie pre jedného ministra, lebo skutočne sa tu jedná o možno desiatky najbližších rokov. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. V podstate toto moje vystúpenie vyvolalo vystúpenie kolegu Bašku. Ja by som si nedovolil spochybniť vás ako exministra. A určite viete o tom, o čom hovorím, keď ste hovorili, že treba minimálne nejaký ten milión eur na aktívne zálohy. Ale na druhej strane si myslím, že napriek akémukoľvek napätému rozpočtu sa čosi dá robiť, že milión eur, aj keď nie celých, sa na ministerstve dá naškrabať. A hovorím to z toho dôvodu, že si uvedomujem jednu vec, že pomaly to už bude jedna generácia, čo nemá v podstate s branným výcvikom takmer žiadnu skúsenosť. A ja viem, že si povieme, že žijeme v mierových časoch, že Slovensku nič nehrozí. Napriek tomu si myslím, že keď aj to nebude minimálne až také skvelé vycvičenie odborné, istého ducha obrany krajiny treba pestovať. A z toho pohľadu som presvedčený, že tá práca s tými aktívnymi zálohami je veľmi dôležitá. V tom, si myslím, aspoň sa zhodneme, pán kolega Richter. Toto som chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako tlač 191 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 191a.

    Prosím teraz ministra vnútra Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu novely zákona je predovšetkým dokončenie transpozície smerníc vodičských preukazov. A v súvislosti s touto transpozíciou sa navrhuje obmedziť platnosť vodičských preukazov vydaných na skupiny A a B na 15 rokov a platnosť vodičských preukazov na skupiny C a D na 5 rokov, čo sú maximálne doby platnosti, ktoré umožňuje uvedená smernica.

    Smernica o vodičských preukazoch nariaďuje aj povinnú výmenu všetkých súčasných vodičských preukazov s neobmedzenou platnosťou do januára 2033. Na základe toho sa vodičské preukazy vydané pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie budú musieť vymeniť do konca roku 2023 a vodičské preukazy vydané od vstupu do januára 2013 sa budú musieť vymeniť do konca roku 2032. Týmto rozdeľovaním povinnej výmeny sa má zabezpečiť plynulá výmena približne 3 mil. vodičských preukazov.

    Návrh novely takisto zahŕňa viaceré drobné zmeny. Takisto v prípade vodičských preukazov, ktoré sa budú vydávať nanovo, sa zavádza znížený správny poplatok, ktorý by mal zahŕňať len financie nutné na vyhotovenie vodičského preukazu. Čiže štát z toho nebude mať žiaden zisk, bude nižší správny poplatok. A chcem v tejto súvislosti možno povedať len jednu poznámku. V roku 2007 sme požiadali, ústavnoprávny výbor, v tom čase, ministerstvo spravodlivosti o analýzu, koľko zákonov, ktoré prijme Národná rada, prijmeme len kvôli harmonizácii s právom Európskej únie. Na Slovensku ich je približne polovica. Tento zákon tiež prijímame kvôli transpozícii konkrétnej smernice. Čiže v princípe tuná má parlament povinnosť novelu zákona schváliť. A preto si myslím, že, a to je moja posledná poznámka, by bolo vhodné, keby aj Národná rada, ale, samozrejme, je to kompetencia konkrétnych ministrov, sa aktívnejšie zúčastňovala diskusií na Rade ministrov, keď sa prijímajú právne nástroje Európskej únie, najmä smernice v tomto okamihu, lebo potom už rozhodovanie národných parlamentov je, samozrejme, výrazne limitované. A v Európskej únii sme na to, aby sme, samozrejme, s mnohými dobrými vecami súhlasili a povedali na ne áno. Ale niekedy môžeme povedať aj nie, čo sa v minulosti až tak často nestávalo. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Slovo teraz dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Pavlovi Hladkému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 191) v prvom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 307 z 8. februára 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoja a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor ich odporúča schváliť.

    Gestorský výbor ďalej odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 56 na svojej 15. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostál písomnú prihlášku pána poslanca Ľubomíra Vážneho ako jediného. A po jeho vystúpení, príp. faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy aj ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa nijako nedotýka základného účelu predkladanej novely zákona, ktorú predkladá pán minister vnútra. A to je platnosť vodičských preukazov, ale priamo súvisí so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Jeho súvis je v tom, že rieši cesty, ktoré sú spoplatňované elektronickým mýtom, ktorých užívanie je spoplatňované elektronickým mýtom. A najmä jeho ambíciou je obmedziť premávku na cestách II. a III. triedy.

    Začnem citátom zo záveru materiálu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý je schválený predmetným ministerstvom a predložený na rokovanie vlády. Ten citát znie: „Elektronický výber mýta funguje na Slovensku jeden rok a môžeme konštatovať, že je funkčný.“ Tým som chcel len naznačiť, že po tých všetkých politických ťahaniciach priznalo aj ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, že systém je funkčný, funguje a zrejme bude aj naďalej fungovať. Čo je však horšie, je, že po zavedení elektronického mýta obchádzajú dopravcovia spoplatnené úseky, pričom zodpovednosť za vznikajúce škody je podľa môjho názoru priamo na rezorte dopravy. A ten by ich mal riešiť. A je zarážajúce, že po roku fungovania do dnešného dňa rezort dopravy ani vláda nekonala v tejto veci, naopak, rezort dopravy schvaľuje rôzne nič nehovoriace správy bez konkrétnych úloh. Celý čas však upozorňujem na to, že je potrebné prijať úpravy, ktoré doniesol život, ktoré doniesla prax po roku fungovania elektronického mýtneho systému. A jednou z nich je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    V systéme dodnes neboli urobené žiadne zmeny, resp. jedinou zmenou v systéme bolo zníženie pokút, ktoré podľa môjho názoru môžu pôsobiť až kontraproduktívne. Ale to tiež ukáže život. A preto je potrebné, aby sa zabránilo odklonu dopravy od spoplatnenej infraštruktúry s ciest I. triedy na cesty II. a III. triedy, pretože týmto vznikajú výrazné škody na majetku občanov pozdĺž ciest II. a III. triedy. Tak na nejakú obranu nás ako tvorcov tohto elektronického mýtneho systému chcem povedať, že keď sme tvorili elektronický mýtny systém, tak sme vychádzali zo skúseností z iných krajín, ktoré ukazovali a ukazujú, že takéto odklony majú len dočasný charakter, najmä z dôvodu straty času a z dôvodov zvýšených nárokov na PHM. A tie tranzitujúce nákladné vozidlá sa z tých dôvodov straty času a zvýšených nárokov na PHM naspäť vrátia na spoplatnenú infraštruktúru a nebudú využívať na svoj tranzit cesty II. a III. triedy. Na Slovensku sme zrejme nejaká výnimka, pretože tento stav odklonu kamiónovej dopravy na vybrané cesty II. a III. triedy naďalej trvá. Keďže doteraz nemáme zabezpečený odklon tranzitnej dopravy z ciest II. a III. triedy štandardnými dopravno-inžinierskymi nástrojmi za viac ako 8 mesiacov a takisto za viac ako rok fungovania elektronického mýtneho systému, predkladám doplňujúci návrh k zákonu o cestnej premávke, ktorým obmedzíme tranzit cez kritické úseky ciest II. a III triedy. V súčasnosti, ako som už povedal, je naozaj nevyhovujúca situácia v dopravnej zaťaženosti obcí, čoho dôsledkom sú nielen praskajúce domy pri cestách II. a III. triedy, ale aj zhoršená bezpečnostná situácia na týchto cestách, najmä v obciach.

    Znovu pripomeniem, že dnes v štandardom dopravnom prúde prevažujú ťažké nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou výrazne vyššou ako 7 500 kilogramov. A nie je to ako prechodný jav alebo počiatočný jav pri zavedení mýta, ale zatiaľ vyzerá byť trvalý. Čiže vodiči sa naďalej snažia vyhnúť plateniu mýtnych poplatkov. A preto vo zvýšenej miere používajú na svoj tranzit nespoplatnené úseky ciest II. a III. triedy. Prejazd takýchto vozidiel spôsobuje na nedostatočne únosných vozovkách ciest II. a III. triedy za veľmi krátky čas veľmi veľké a, dovolím si tvrdiť, aj trvalé poškodenie tejto infraštruktúry ciest II. a III. triedy. Jedná sa najmä o medzinárodnú dopravu nad 7,5 tony, ktorá tranzituje cez Slovensko.

    Ďalším dôvodom, ktorý je dôležitý na to, aby sme takúto zmenu prijali, je smerové a výškové usporiadanie ciest II. a III. triedy, ktoré nevyhovuje prejazdu ťažkých a dlhých nákladných súprav. Tieto súpravy upchávajú tieto cesty. A aj napriek nevyhovujúcim parametrom takýchto ciest často jazdia tieto jazdné súpravy nad 7,5 tony neprimeraným spôsobom, a tým tiež neúmerne zvyšujú nielen upchatie týchto vozoviek, ale zvyšujú riziko vzniku vážnych dopravných nehôd.

    Preto s ohľadom na konštrukciu vozoviek ciest II. a III. triedy, ktoré naozaj nie sú stavané na takúto ťažkú kamiónovú dopravu, a s ohľadom na bezpečnosť cestnej premávky je nevyhnutné zabrániť pravidelnej tranzitujúcej premávke takýchto vozidiel po cestách II. a III. triedy.

    Dovoľte mi, dámy a páni, aby som predniesol doplňujúci a pozmeňujúci návrh k tejto veci poslanca Vážneho, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste obdržali ako tlač 191.

    Po prvé, k článku I. V článku I sa vkladajú nové body 1, 2 a 3 ktoré znejú:

    1. V § 39 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Na cestách II. a III. triedy je zakázaná jazda motorovým vozidlám s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kilogramov. Tento zákaz jazdy neplatí pre vozidlá uvedené v odseku 3 a pre vozidlá, ktoré nakladajú alebo skladajú náklad na mieste, ku ktorému je prístup len po ceste II. alebo III. triedy. Vodič vozidla je povinný na príjazd na miesto nakládky alebo vykládky a rovnako na odjazd z tohto miesta použiť len nevyhnutný úsek cesty II. alebo III. triedy.“ Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.

    2. V § 39 sa v odseku 5 na konci pripájajú slová „alebo 4“.

    3. V § 57 ods. 5 sa slová „§ 39 ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 7“.

    Doterajšie body 1 až 35 sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vozovky ciest II. a III. triedy sa dajú zaradiť podľa únosnosti k ľahkým, alebo k stredne ľahkým vozovkám a v minimálnej miere k vozovkám so strednou únosnosťou. Takéto vozovky sú určené najmä na pravidelnú premávku osobných vozidiel s hmotnosťou do 3 500 kilogramov, čiastočne na premávku vozidiel s hmotnosťou do 7 500 kilogramov a len výnimočne sú spôsobilé na premávku vozidiel na nad 7 500 kilogramov.

    V súčasnosti v dopravnom prúde, ako som už spomínal prevažujú vozidlá ťažké nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou výrazne vyššou, ako je 7 500 kilogramov. A tým, že sa vodiči snažia vyhnúť plateniu mýtnych poplatkov, vo zvýšenej miere používajú na jazdu nespoplatnené cesty II. a III. triedy, čím ich výrazne devastujú.

    Ďalším dôvodom je to smerové a výškové usporiadanie, kde dochádza k problémom plynulosti premávky a takisto aj k problémom súvisiacim s bezpečnosťou premávky.

    Chcem ešte zdôrazniť to, že to, čom som citoval predtým, ten odsek 3, netýka sa vozidiel, ktoré sú v štátnej správe. Myslím tým policajné vozidlá, hasičské vozidlá, všetky tie ostatné, ktoré slúžia na výkon štátnej a verejne správy.

    To je po prvé.

    Po druhé, k článku I. V článku I sa za pod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 140 ods. 1 písm. a) sa slová „5 a 6“ nahrádzajú slovami „6 a 7“.“ Doterajšie body 32 až 45 sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou podľa bodu 1.

    Toľko k predloženému doplňujúcemu a pozmeňujúcemu návrhu.

    Dámy a páni, pevne verím, že podporíte tento pozmeňujúci návrh a odstránite takú traumu, ktorú zažívajú obyvatelia obcí ciest II. a niekedy aj III. triedy tým, že ťažká kamiónová doprava nielen im devastuje cesty, ale zabraňuje aj plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky na tých cestách, ktoré na tento účel nie sú prispôsobené. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Vážneho sa hlási pán poslanec Blanár, nech sa páči, ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Vážny, chcem naozaj poďakovať za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a zároveň aj podporiť ho z pohľadu samosprávy vyšších územných celkov, pretože okrem tých vecí, ktoré ste z technického hľadiska menovali, únosnosti nedokonalých alebo nedostatočných výškových a smerových pomerov na cestách II. a III. triedy, kde takáto ťažká kamiónová doprava robí veľký problém z hľadiska nielen bezpečnosti, ale aj poškodzovania týchto ciest, ktoré sú v správe vyšších územných celkov, a tie sú potom povinné ich udržiavať v dobrom technickom stave, je to aj v súvislosti s tým, že v mnohých úsekoch, ktoré sú paralelné, dochádza dnes k obchádzaniu mýtneho systému ciest I. triedy a rovnako aj diaľnic či rýchlostných komunikácií práve použitím ciest II. triedy, kde v mnohých týchto úsekoch je niekoľkonásobný nárast dopravy. A to nielen spôsobuje únik z mýta, ktoré je, myslím si, veľmi dôležité z hľadiska prevádzkovania a budovania diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale samozrejme, aj poškodzuje tieto cesty, kedy samosprávne kraje ani z európskych fondov, ani z vlastných, nie sú schopné ich udržiavať v dostatočnom stave. Takže myslím si, že aj takouto zmenou sa môže zlepšiť situácia.

    A chcel by som požiadať aj predkladateľa pána ministra Lipšica, aby si osvojil túto filozofiu a možno si vypočul aj názory ostatných predstaviteľov samospráv, pretože je to naozaj veľmi, veľmi vážny problém. Ďakujem.

  • Pán poslanec Vážny bol prihlásený do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Pani poslankyňa Anna Vitteková ako jediná sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo má pani poslankyňa Vitteková. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, k uvedenému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 191), predkladám pozmeňujúci návrh. A jeho znenie citujem:

    Po prvé. V bode 16 § 94 ods. 5 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „päť rokov“, celá veta znie: „Platnosť vodičského preukazu osoby staršej ako 63 rokov je päť rokov, ak predloží platný doklad o zdravotnej spôsobilosti.“

    2. V bode 32 § 143b ods. 4 sa posledná veta končí slovami „päť rokov“, vypúšťajú sa slová „ak ide o vodičov starších ako 65 rokov, nesmú byť staršie ako dva roky“, celá veta znie: „Doklady podľa prvej vety nesmú byť staršie ako päť rokov.“

    3. V bode 32 § 143b ods. 5 sa v prvej vete slová „každé dva roky“ nahrádzajú slovami „každých päť rokov“, v druhej vete sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „päť rokov“, celý odsek 5 znie: „Vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičských preukazov vydaných pred 19. januárom 2013, sú povinní podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadke najskôr dva mesiace pred dosiahnutím veku 65 rokov a najneskôr do dvoch mesiacov po dosiahnutí veku 65 rokov a následne každých päť rokov. Títo vodiči sú povinní mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti podľa § 89 ods. 2 nie starší ako päť rokov; na výzvu policajta sú povinní takýmto dokladom sa preukázať.“

    Odôvodnenie. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o cestnej premávke je potrebné obmedziť platnosť vodičských preukazov kvôli smernici 2006/126 Európskeho spoločenstva. Táto smernica ukladá členským štátom obmedziť platnosť vodičských preukazov na desať, resp. pätnásť rokov. Avšak vo vzťahu k starším osobám sa v nej uvádza len toľko, že členské štáty môžu skrátiť dobu platnosti držiteľom vodičských preukazov, ktorí dosiahli vek 50 rokov s cieľom uplatňovať častejšie lekárske prehliadky alebo iné osobitné opatrenia, ako sú doškoľovacie kurzy. V smernici sa nehovorí o skrátení platnosti vodičských preukazov na dva roky. Dvojročný cyklus platnosti vodičských preukazov považujem za neodôvodnený a krátky. Preto navrhujem, aby sa platnosť vodičských preukazov predĺžila na päť rokov u osôb vo veku nad 65 rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať teraz pána ministra, či chce reagovať v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, budem reagovať pomerne stručne. Budem sa snažiť reagovať vecne, aj keď si viem predstaviť, čo by bolo pred rokom, lebo jednak mýtny systém nezaviedla dnešná vláda a ani dvojročnú periodicitu zdravotnej spôsobilosti pre starších občanov nezaviedla dnešná vláda, ale vaša vláda. Ale, samozrejme, každý sa nieže môže len mýliť, lebo vec sa vyvíja a tak ďalej. Čiže to nie je problém. Ale viem si predstaviť, keby tu stál môj predchodca, ako plamenne tu bude búchať po stole a hovoriť, že však proste akí ste diletanti všetci. Dobre, to nebudem robiť, budem sa snažiť byť vecný.

    Po prvé si myslím, že návrh pána poslanca Vážneho stojí za diskusiu, ale nesúvisí s touto novelou zákona. My máme otvorený teraz zákon č. 8/2009 Z. z., ktorý sa bude týkať, a bude na májovej schôdzi, aj pravidiel cestnej premávky. A rokujeme s ministerstvom dopravy o tom, že podobný, ale zrejme asi inak formulovaný vykonateľnejší návrh do návrhu zakotvíme, pretože tento návrh sa naozaj týka čisto aproximácie smernice a návrh, ktorý predložil pán poslanec Vážny, ide nad rámec tohto návrhu. On sa nijako toho nedotýka.

    Návrh pani poslankyne Vittekovej sa dotýka vecného zámeru, teda novely samotnej, ale nie je kompletný. Chýba tam úprava päťročnej periodicity v bode 10 a v článku II novely. My máme vlastne správne poplatky pre dvojročnú periodicitu znížené a vy to neupravujete vôbec. Čiže vlastne by potom mali drahšie obnovovanie vodičských preukazov dôchodcovia, lebo vy do článku II novely nejdete. Proste váš pozmeňujúci návrh nie je kompletne urobený, nejde do všetkých ustanovení zákona aj súvisiacich predpisov, ktoré upravujú túto periodicitu. Čiže proste nie je kompletne, tak to poviem, urobený, ten pozmeňujúci návrh.

    No ak bude konsenzus, tak my ho môžeme zakomponovať do navrhovanej novely, ktorá príde na májovú schôdzu. Ale v tomto znení, samozrejme, by to znamenalo, že by sme vytvorili legislatívny proste guláš, že by boli odporujúce si ustanovenia v jednom zákone a nesúvisiace v zákone o správnych poplatkoch. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 116.

    Rokovanie o tomto bode sme prerušili na 12. schôdzi v druhom čítaní po rozprave. Prosím navrhovateľa pána ministra vnútra Daniela Lipšica, aj spoločného spravodajcu Martina Pada, aby zaujali miesto určené pre nich.

    A o slovo sa prihlásil pán minister Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čas, ktorý bol od minulej schôdze, sme využili na rokovanie, ktoré prinieslo návrh, ktorý je kompromisný a môže byť pomerne konsenzuálne schválený. Takže využívam túto príležitosť, aby som otvoril rozpravu, aby o tomto kompromisnom návrhu sme mohli rokovať a parlament následne mohol hlasovať.

  • Ďakujem pekne.

    Áno, v súlade s § 35 ods. 6 rokovacieho poriadku pán minister práve otvoril rozpravu, a preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov chce prihlásiť do rozpravy. Pán spravodajca je prvý, ešte evidujem pána poslanca Jaroslava Suju. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú poslanci Pado, Suja, Přidal a Gál. Je to, ako povedal pán minister, kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý by mal vyriešiť problémy, ktoré v priebehu celého toho času sa objavili.

    Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada, Jaroslava Suju, Alojza Přidala a Gábora Gála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 116). Poprosím vás, máte v laviciach tento pozmeňujúci návrh, len je tam zabudnutý, nie je uvedený bod 1. A tak vás poprosím, aby ste prečíslovali súčasné body 1 až 5 na body 1 až 6.

    Takže prvý bod je návrh v článku I vypustiť body 2, 9, 10, 11, 12 a 18.

    Odôvodnenie. Ponecháva sa možnosť nadobudnúť a držať samočinnú zbraň na zberateľské účely na základe výnimky, teda tak ako je tomu doteraz. Takisto sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samonabíjaciu palnú zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane na športové a zberateľské účely. Navrhuje sa však, aby sa držitelia týchto zbraní podrobovali každých desať rokov psychologickému vyšetreniu.

    Druhý bod je v článku I navrhovaný bod 6 nahradiť bodom 6, ktorý znie: „V § 23 sa na konci pripája táto veta: „Platnosť zbrojného preukazu držiteľa, ktorý si podal v lehote podľa § 24 ods. 1 žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu, o ktorej nebolo rozhodnuté do uplynutia doby platnosti predchádzajúceho zbrojného preukazu, sa predlžuje až do právoplatného rozhodnutia o vydaní nového zbrojného preukazu.“.“

    Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou sa ponecháva platnosť zbrojného preukazu na desať rokov.

    Tretí bod je v článku I navrhovaný bod 7 nahradiť bodom 7, ktorý znie: „V § 24 odsek 2 znie: „Na konanie o vydaní nového zbrojného preukazu sa primerane vzťahujú § 16 až 20 s tým, že sa preukázanie odbornej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti nevyžaduje, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní o vydaní nového zbrojného preukazu policajný útvar hodnotí zdravotnú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo, bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o vydanie nového zbrojného preukazu a odôvodnenie potreby naďalej držať alebo nosiť zbraň a strelivo. V konaní o vydaní nového zbrojného preukazu držiteľovi skupiny A zbrojného preukazu alebo držiteľovi skupiny C zbrojného preukazu, ktorý má vydaný zbrojný preukaz na výkon zamestnania, policajný útvar hodnotí aj psychickú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo.“.“

    Odôvodnenie. U držiteľov skupiny A zbrojného preukazu alebo držiteľov skupiny C zbrojného preukazu, ktorí majú vydaný zbrojný preukaz na výkon zamestnania, sa navrhuje posudzovanie psychickej spôsobilosti aj pri vydávaní nového zbrojného preukazu.

    Štvrtý bod je v článku I za navrhovaný bod 12 vložiť nové body 13 a 14, ktoré znejú:

    Bod 13: „V § 28 ods. 1 písm. d) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „a držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) aj doklad o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň alebo strelivo nie starší ako desať rokov“."

    Bod 14: „V § 28 ods. 1 písm. f) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „a držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) aj doklad o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo nie starší ako desať rokov“.“

    Odôvodnenie. Navrhované povinnosti súvisia s úpravou v pozmeňujúcom návrhu v bode 5.

    Piaty bod je v článku I navrhovaný bod 16 nahradiť bodom 16, ktorý znie: „§ 28 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný každých desať rokov podrobiť sa posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3; nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“

    Odôvodnenie. Ustanovuje sa povinnosť pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, podrobiť sa psychologického vyšetreniu každých desať rokov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť pre športových strelcov mať zbraň kategórie B uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f) v úschove.

    Šiesty bod je v čl. I navrhovaný bod 21 nahradiť bodom 21, ktorý znie: „Za § 72c sa vkladá § 72d, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011“ znie:

    Odsek 1: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný prvýkrát podrobiť sa posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3 do 30. apríla 2012; nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“

    Odsek 2: „Držiteľ skupiny B, D, E alebo F zbrojného preukazu alebo držiteľ skupiny C zbrojného preukazu, ktorý má vydaný zbrojný preukaz na výkon oprávnenia podľa osobitného predpisu, ktorý sa do 30. apríla 201 nepodrobil psychologickému vyšetreniu v súvislosti s vydaním zbrojného preukazu, nového zbrojného preukazu alebo v súvislosti s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo, je povinný pri vydaní nového zbrojného preukazu podrobiť sa posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3; to neplatí pre osobu, ktorá v čase podania žiadosti dosiahla 62 rokov.“.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane každých desať rokov, ustanovuje sa lehota, kedy si majú túto povinnosť splniť prvýkrát.

    Taktiež sa ustanovuje povinnosť pre držiteľov zbrojných preukazov skupiny B, D, E alebo F alebo držiteľov skupiny C zbrojného preukazu, ktorí majú vydaný zbrojný preukaz na výkon oprávnenia podľa osobitného predpisu, podrobiť sa preskúmaniu psychickej spôsobilosti, ak sa jej v súvislosti s držaním alebo nosením zbrane doteraz nepodrobili. Výnimku tvoria osoby nad 62 rokov, pre ktoré by bola takáto povinnosť vzhľadom na vek neprimeraná. Pre držiteľov skupiny A zbrojného preukazu a držiteľov skupiny C zbrojného preukazu, ktorí majú vydaný zbrojný preukaz na výkon zamestnania, platí navrhovaná povinnosť podrobiť sa preskúmaniu psychickej spôsobilosti pri každom obnovovaní zbrojného preukazu.

    Siedmy bod je vypustiť článok II a v súvislosti s vypustením článku II upraviť názov zákona a prečíslovať článok III na článok II.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na ponechanie platnosti zbrojného preukazu na desať rokov je navrhovaný článok II nadbytočný.

    A ôsmy bod je v navrhovanom článku III slová „1. januára 2011“ nahradiť slovami „1. mája 2011“.

    Odôvodnenie. Upravuje sa účinnosť zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Suja ako posledný. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, k navrhovanej novele o zbraniach a strelive už bolo toho povedané dosť. Patrím ku kritikom predkladanej novely z dielne ministerstva, tak ako bola predstavená v prvom čítaní. Ale po pracovných stretnutiach na ministerstve vnútra sme dospeli k spoločnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by mohol byť prijatý. A túto tému by sme mohli týmto uzavrieť. Ja v tejto rozprave sa chcem venovať inej téme. A to je súčasné obmedzenie obchodu na diaľku so zbraňami kategórie D. Ako poslanec liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita som za predaj a nákup zbraní a streliva kategórie D cez internet. Dnes tieto zbrane a strelivo sa predávajú len v kamenných obchodoch a nie je možné ich kúpiť cez internet. Medzi tieto zbrane kategórie D patria zbrane napr. historické, paintballové, airsoftové a iné. A preto predkladám doplňujúci návrh, ktorý umožní predaj zbraní a streliva kategórie D cez internet a zrovnoprávni možnosti podnikania v kamenných obchodoch a internetovom predaji. Tento doplňujúci návrh odstráni tiež diskrimináciu slovenských internetových obchodníkov voči ich zahraničným kolegom.

    Predkladám doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Suju, Milana Laurenčíka a Pavla Hladkého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 116).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:

    Bod 1: „V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie: „§ 14a znie: „Nesmie sa uzatvárať zmluva na diaľku, ktorej predmetom je nákup a predaj zbrane alebo streliva inej ako zbrane kategórie D, streliva pre zbraň kategórie D, hlavných častí a súčasti zbrane kategórie D, ak tento zákon neustanovuje inak.“.“.“ Nasledujúce body a primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Súčasné obmedzenie obchodu na diaľku so zbraňami kategórie D, ako sú napr. airsoftové alebo znehodnotené zbrane, neprimerane a nad rámec príslušnej zákonom prevzatej smernice obmedzuje výkon podnikateľskej činnosti na úseku zbraní a streliva. Ďakujem za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem.

    Je tu ešte faktická poznámka, jediná. Pán poslanec Milan Laurenčík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Suja, ďakujem za prednesenie uvedeného pozmeňujúceho návrhu, ktorý určite podporím. Zrušíme tým vlastne diskrimináciu slovenských podnikateľov, ktorí obchodujú so zbraňami kategórie D, tak ako si to poznamenal. Neexistuje dôvod, pre ktorý by nemohli obchodovať s uvedenými zbraňami prostredníctvom internetového obchodu. V rámci Európskej únie sa poštové zásielky aj tak nekontrolujú, a tak záujemcovia o tieto zbrane kľudne mohli aj teraz si nakupovať tieto zbrane v zahraničných internetových obchodoch. A slovenskí predajcovia vlastne takúto možnosť nemali a boli diskriminovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Suja chce reagovať.

  • Ja len chcem poďakovať kolegovi Laurenčíkovi za podporu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána ministra, či chce reagovať na rozpravu?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem. Ja chcem povedať len pár slov na záver. V predchádzajúcom rokovaní vzhľadom na to, že došlo k dohode, som sa už k ďalším veciam nevyjadroval. Nebudem to robiť ani teraz veľmi.

    Chcem poprosiť, aby sme, pán predsedajúci, o tomto návrhu zákona hlasovali zajtra o 11.00 hodine, nie dnes, ale zajtra, aby sme si dali dokopy pozmeňujúce návrhy, ktoré sú z minulého obdobia, s týmto novým.

    A som veľmi rád, že sme dospeli ku kompromisu.

    A chcem povedať pár slov na adresu tých, ktorí boli priamo alebo nepriamo označení za potenciálnych páchateľov. Myslím si, že všetci slušní občania by sa nemali z akýchkoľvek dôvodov stávať terčmi čo i len slovných útokov. Verím, že čas, ktorý sme strávili rokovaním o podmienkach držania a nadobúdania zbraní a streliva, nebol čas premárnený a že to bude čas, ktorý prinesie prospech pre celú spoločnosť. Ďakujem pekne, aj za spoluprácu pánovi ministrovi, aj za ústretovosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že máme ešte 8 minút a predpokladám, že ten ďalší zákon bude mať rýchlejší posun, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 183).

    Aj v tomto prípade sme prerušili rokovanie na 12. schôdzi v druhom čítaní po rozprave s tým, že k nej zaujal stanovisko navrhovateľ pán poslanec Pado, aj spoločný spravodajca Szilárd Somogyi, ktorých prosím, aby teraz zaujali miesta.

    A o slovo sa hlási pán minister Lipšic. Pán minister Lipšic, hlásili ste sa o slovo aj v tomto príbehu. Nech sa páči.

  • Áno, chcel som sa prihlásiť, aby sa mohli prihlásiť ďalší.

  • Ďakujem, pán minister.

    V súlade s § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvoril rozpravu pán minister, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy. Pán navrhovateľ ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi za pomoc pri zmene účinnosti zákona. Vzhľadom na to, že sa hlasovanie o zákone posunulo o mesiac, tak aby sme stihli termín účinnosti, treba ho zmeniť.

    Takže predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada k návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 183).

    Článok II. Mení sa termín účinnosti zákona z 1. 4. 2011 na 1. 5. 2011.

    Odôvodnenie. Ako som už povedal, je posunutý termín hlasovania, teda ak by tam bol ten termín účinnosti, ktorý sme dali v návrhu zákona, tak by to nebolo možné stihnúť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, pán navrhovateľ, aj pán spravodajca, že netreba zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa a spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať vedením schôdze pod taktovkou pána podpredsedu Hrušovského.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ za vládu Slovenskej republiky k prvému návrhu na hlasovanie bol určený pán minister Miškov, ktorý je na ceste do Národnej rady. Nepredpokladám, že stihne 17.00 hodinu, preto odporúčam pred hlasovaním, aby sa poslanecké kluby poradili, kvôli čomu vyhlasujem päťminútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v poradí tak, ako sme ich prerokovali po hodine otázok.

    O prvom návrhu budeme hlasovať o tlači 181, pod ktorou je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Beblavého, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil Národnej rade hlasovania k prerokovávanému návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k tlači 181. V rozprave na predchádzajúcej schôdzi, kde sme prvýkrát rokovali v druhom čítaní o tomto zákone, vystúpili traja poslanci, pán Kolesík, pán Mikolaj a ja. Dvaja podali pozmeňujúce návrhy, pán Kolesík a ja. Dnes keď bola opäť otvorená rozprava k tomuto návrhu zákona, vystúpili šiesti poslanci, Poliačik, Matovič, Čaplovič, Rosová, Osuský a moja osoba. Z toho traja poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, konkrétne poslanec Poliačik, poslanec Matovič a poslankyňa Rosová. S týmito návrhmi vyjadril dnes súhlas aj zástupca navrhovateľov pán poslanec Fronc. Takže môžeme o nich hlasovať.

    Keďže dnes boli v rozprave podané ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, budeme najprv hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o nich. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Kolesík. Pán poslanec, chcem sa spýtať: Môžeme o nich hlasovať spoločne?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem veľmi pekne za ústretovosť. Takže so súhlasom pána poslanca, pán predsedajúci, dajte hlasovať o všetkých bodoch návrhu spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Kolesíka.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 62 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Kolesíka sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 7 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor síce odporúčal Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 5 vo IV. časti spoločnej správy spoločne, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Poliačik podal pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v konflikte s niektorými bodmi, som ja vo svojom vystúpení požiadal o vyňatie bodov 4 a 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Preto, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za návrh, 65 proti, 16 sa zdržalo.

    Body 4 a 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

  • Pôjdeme v poradí, v akom boli návrhy predložené. Takže nie je to výrazom nejakého egocentrizmu, ale prvý som vystúpil v rozprave ja, takže dovolím sa dať hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch ako o prvých. Žiadam vás, pán predseda, aby ste o nich dali hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 8 proti, 59 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 7 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 136 za návrh, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o zostávajúcich bodoch 4 a 5 zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Opätovne upozorňujem, že v rozprave boli podané iné návrhy, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

  • Ďalšie dva návrhy podal dnes pán poslanec Poliačik, ktorý predniesol aj úpravy týkajúce sa účinnosti návrhu zákona. Pán poslanec, môžeme hlasovať spoločne o vašich návrhoch?

  • Reakcia poslanca.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, pričom gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 69 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • V zmysle § 94 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku nedávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Vážneho z toho dôvodu, že s ním navrhovateľ nevyjadril súhlas.

  • Žiadam o hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán predkladateľ vyjadruje nesúhlas s postojom navrhovateľa, preto o jeho námietke Národná rada musí rozhodnúť hlasovaním.

  • Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o...

  • Už som tak urobil, pán poslanec. Hlasujeme o námietke pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 67 za, 33 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada námietku pána poslanca neschválila.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vittekovej.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vittekovej.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 80 za návrh, 34 proti, 33 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vittekovej, ktorý podala za skupinu poslancov, sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy a pozmeňujúci návrh z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovanie o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 67 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Pán poslanec Pado ako spoločný spravodajca požiadal vzhľadom na podané pozmeňujúce návrhy, aby ešte gestorský výbor sa mohol nimi zaoberať, o hlasovanie na zajtrajší deň. Má na to ako spravodajca oprávnenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Somogyi, o predloženie návrhov hlasovaní k prerokovávanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 183.

    Pán poslanec, prosím o návrhy.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci v rozprave vystúpil poslanec Andrej Kolesík, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ďalej v rozprave vystúpil poslanec Juraj Droba a Milan Gaľa, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A dnes po opätovnom otvorení rozpravy vystúpil poslanec Pado a podal jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti zákona.

    Najprv, pán predsedajúci, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Pada, ktorý odznel dnes.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 66 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada návrh skupiny poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, schválila.

    Teraz poprosím, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Fronc predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 166.

    Pán poslanec, nech sa páči, prosím o návrhy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 67 proti.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa z prítomných poslancov neprihlásil nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za návrh, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Hladký predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 191.

    Nech sa páči, pán poslanec, o predloženie návrhov.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu .

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 81 za, 2 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz o ďalšie návrhy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili pán poslanec Vážny a pani poslankyňa Vitteková. Predložili pozmeňujúce návrhy. Najskôr, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu, ktorým rozhodneme o možnosti hlasovať o predložených pozmeňujúcich návrhoch ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 140 za návrh, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o predloženie ďalšieho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 3 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Matovič.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 76 za, 57 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rosová. Predniesla pozmeňujúce návrhy o sprístupňovaní prác v centrálnom registri. Pán poslanec, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Rosovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiaden pozmeňujúci návrh, takže budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy uvedených pod bodom 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru hlasovať spoločne a schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako navrhol pán spoločný spravodajca. A gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme predmetný návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Keďže boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, dajte, prosím, pán predsedajúci hlasovať o tom, aby sa konalo tretie čítanie o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 63 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov ako celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Matovič. Obsahuje dva novelizačné body a týkajú sa prospechových štipendií. Je nutné o nich hlasovať spolu aj z technických dôvodov. Predpokladám, že pán poslanec nemá voči tomu námietky.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, dobre. Takže poprosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za návrh, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kolesíka.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kolesík.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 68 za, 56 proti, 20 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kolesíka sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gaľu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 55 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 88 za, 2 proti, 53 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, sú ďalšie návrhy?

  • Nie. Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali skrátenie lehoty, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a body zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 83 za, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, ak by sa niekto z poslancov chcel prihlásiť a namietnuť, príp. navrhnúť legislatívnotechnické zmeny alebo odstrániť chyby, ak by sme sa ich boli dopustili.

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru a pána spoločného spravodajcu...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 za, 5 proti, 58 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 17.45 hodiny, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov zaradených na program rokovania 16. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Gaľu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aj vás pod chórusom...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Glenda, rozpustite diskusný krúžok.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 16. schôdze Národnej rady rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Návrh prerokovávame ako tlač 210.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil pán minister vlády Slovenskej republiky a minister hospodárstva Juraj Miškov. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a ktorým sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie, a tak ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd.

    Cieľom zákona č. 140/2010 Z. z. bola snaha dosiahnuť vyváženie obchodných vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, a tak odstrániť diskriminačný prístup a neprimerané obchodné praktiky v týchto vzťahoch. Očakávaný cieľ však predmetný zákon nenaplnil z dôvodu širokej dispozitívnosti v normatívnej úprave obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku a právnych úkonov v obchodnom záväzkovom práve vôbec. Na základe faktu, že jedným z nosných princípov normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je aj princíp zmluvnej slobody, ktorý sa opiera o všeobecnú zásadu, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení, sa predmetný zákon javí ako neefektívny. I keď pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je sloboda v určení obsahu zmluvy daná, platia isté zákonné obmedzenia, ktorá neumožňujú, aby dohodnutý obsah zmluvy bol v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nedovolený, najmä ak by obsahom záväzku malo byť zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.

    Na základe uvedených faktov ministerstvo hospodárstva predkladá návrh na zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A poprosím povereného poslanca výborom pre hospodárstvo výstavbu a dopravu, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým návrhom, ktoré podali poslanci na rokovaniach výborov. Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, Národná rada svojím uznesením z 2. februára pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, uznesením z 9. marca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, uznesením z 10. marca č. 86.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 16. marca 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu tohto zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Ústne otváram možnosť poslancov prihlásiť sa do rozpravy. Štyria poslanci sa hlásia. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Posledný je pán poslanec Záhumenský, prvý je pán poslanec Muránsky.

  • Hlas v sále.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ viem, sa prihlasovalo aj písomne do rozpravy. A bol tam prihlásený aj pán poslanec Chren, ak som si dobre všimol.

  • Pokiaľ nie je menej poslancov prihlásených do rozpravy ústne, ako by ešte boli poslanci prihlásení písomne, tak považujme túto vec za vybavenú. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Hlasy z pléna.

  • Rešpektujem námietku. Poprosím, aby tak dôsledne vždy poslanci aplikovali ustanovenia rokovacieho poriadku aj v iných prípadoch.

    Písomne prihlásený do rozpravy je za poslanecký klub SaS pán poslanec Chren a za klub poslancov SMER-u pán poslanec Záhumenský. Preto v tejto chvíli ruším procedurálnu možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Túto možnosť môžu poslanci využiť až potom, ako vystúpia poslanci prihlásení písomne.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 až 2014 v časti 2.2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podnikanie sa zaviazala, že vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než jednu štvrtinu. Rovnako sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd, akým je zákon o obchodných reťazcoch, konkrétne zákon č. 140/2010 Z. z. zo 4. marca 2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. A zaviazala sa snažiť sa o stabilizáciu právneho prostredia pre podnikanie.

    Ak mám vyhodnotiť doterajší účinok predmetného zákona, ktorý sa navrhuje zrušiť, na obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, stručne sa dotknem vývoja legislatívy v tejto oblasti. Zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch zo 4. júla 2003 bol prijatý ako poslanecký návrh, ktorého spracovateľmi a predkladateľmi boli pán poslanec Fico a pán poslanec Faič. K uvedenému zákonu vyjadrila veľké výhrady Európska komisia, a to najmä k definícii ekonomickej sily v § 2 písm. e) a k celému § 3 „Zneužívanie ekonomickej sily“ zákona č. 358/2003 Z. z., ako aj k zákonu ako celku s tým, že zákon reguluje len časť podnikateľských subjektov, a to obchodné reťazce. Všeobecne bolo konštatované, že legislatívnou úpravou zmluvných vzťahov ide o obmedzenie zmluvnej voľnosti a o favorizovanie jedného z účastníkov zmluvného vzťahu, o narušenie podnikateľského prostredia, o zníženie konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku o vytváranie deformácií podnikateľského prostredia. Na základe výhrad Európskej komisie a po konzultáciách s ňou bol zákon č. 358/2003 Z. z. novelizovaný zákonom č. 543/2004 Z. z. z 9. septembra 2004. Problematické ustanovenia boli zo zákona vypustené, čím zákon stratil svoj pôvodný zámer a zmysel, pre ktorý bol prijatý. Je potrebné konštatovať, že za celé obdobie platnosti zákona č. 358/2003 Z. z. ministerstvo hospodárstva neobdržalo od podnikateľských subjektov čiže výrobcov, spracovateľov či dodávateľov žiaden podnet na zneužívanie hospodárskej sily obchodných reťazcov. V roku 2008 bol zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch v znení nasledujúceho zákona č. 543/2004 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 172/2008 Z. z. z 11. apríla 2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009, ale už 17. februára 2009 bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 55/2009 Z. z. Ku dňu účinnosti zákona čiže k 1. 1. 2009 boli účastníci obchodných vzťahov povinní uzatvoriť zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z. Na základe zákona č. 55/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 172/2008 Z. z., boli účastníci obchodných vzťahov do 31. mája 2009 povinní uviesť zmluvy uzatvorené pred 1. aprílom 2009 do súladu so zákonom č. 55/2009 Z. z. čiže v zmysle novely. Dňa 4.marca 2010 bol prijatý zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, s účinnosťou od 1. mája 2010. Uvedeným zákonom bol zrušený zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v znení zákona č. 55/2009 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 140/2010 Z. z. „Prechodné ustanovenia“ boli účastníci obchodných vzťahov do 30. septembra 2010 povinní uviesť zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 do súladu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľské subjekty od roku 2010 čiže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 172/2008 Z. z. boli povinní meniť dodávateľsko-odberateľské zmluvy celkom trikrát, a to uzatvoriť k 1. 1. 2009 úplne nové zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z., následne uviesť zmluvy uzatvorené na rok 2009 do súladu s novelou zákona č. 55/2009 Z. z. v termíne k 1. aprílu 2009, čo prakticky znamenalo prekopať všetky zmluvy uzatvorené k 1. 1. 2009 a následne uviesť zmluvy do súladu s novým zákonom č. 140/2010 Z. z. do 30. septembra 2010, čo v praxi znamenalo uzatvoriť prakticky nanovo celé dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Len posledné zosúladenie dodávateľsko-odberateľských zmlúv v zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý dnes ministerstvo hospodárstva predkladá na zrušenie, znamenalo len pre dva obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu dodatočné a úplne zbytočné náklady vo výške približne 350 000 eur. Ak tieto náklady vezmeme ako priemerné aj ku dvom predchádzajúcim povinnostiam meniť zmluvnú základňu medzi dodávateľom a odberateľom, tak vidno, že len pre dva obchodné reťazce, a na slovenskom trhu ich pôsobí omnoho viac, to za obdobie od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010 znamenalo dodatočné náklady, úplne zbytočné, v celkovej výške viac ako 1 mil. eur. Teoreticky ak by sme to spriemerovali len za desať kľúčových obchodných reťazcov so sortimentom potravinárskych výrobkov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tak by vyšlo, že náklady na zmenu dodávateľsko-odberateľských zmlúv od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010, opäť úplne zbytočné náklady, predstavovali čiastku viac ako 10 mil. eur. Takúto sumu by sme v podstate mohli považovať za nepriame dodatočné zdanenie obchodných reťazcov.

    Všetky menované zákony mali dva spoločné znaky. Po prvé, prejavili sa ako úplne neúčinné. A po druhé, zasahovali do svätého práva zmluvnej slobody medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Aj zákon č. 140/2010 Z. z., teda zákon, o ktorom prijaté programové vyhlásenie vlády konštatuje, že je ho potrebné zrušiť, je takým predpisom, ktorý diskriminuje jedného účastníka vzťahu čiže obchod na úkor druhého účastníka vzťahu, potravinovej výroby. Doterajší príbeh zákona z roku 2010, ale aj jeho predchodcov ukazuje, že tieto zákony nielenže neboli účinné k dôvodom, pre ktoré boli prijaté, práve naopak, ich existencia sa mimoriadne nepríjemným spôsobom dotkla nielen výrobcov potravín, ale aj spotrebiteľov. Aj preto jedna z dvoch inštitúcií zastupujúcich potravinársky sektor na Slovensku, Slovenská potravinárska komora, jednoznačne podporuje zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Tými hlavnými dôvodmi, pre ktoré je tento zákon potrebné zrušiť, sú, po prvé, regulácia vzťahu, kde neexistuje reálny dôvod alebo potreba, aby tento vzťah bol regulovaný, po druhé, a toto je naozaj dôležité, oslabenie pozície slovenských výrobcov potravín, pretože mnohí obchodníci v snahe zbaviť sa diskriminácie z tohto zákona vyplývajúcej hľadajú svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky. My sme o tejto téme diskutovali aj s pánom Záhumenským, ktorý bol autorom zákona č. 140/2010 Z. z. Na pôde poľnohospodárskeho výboru som musel jasne povedať, že zákon č. 140/2010 Z. z. je v tomto ohľade protislovenský, pretože jeho účinkom je de facto zníženie podielu slovenských výrobkov a slovenských potravín na pultoch predajní. Ďalším dôvodom pre zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. je, že nemal žiaden priaznivý dopad na riešenie cenovej úrovne, ba práve naopak, ak by bol vymožiteľný, čo nie je, viedol by zjavne k zvýšeniu cien potravín, k zvýšeniu cien tej komodity, ktorej nárast cien globálne naši opoziční kolegovia v uplynulých dňoch veľmi intenzívne kritizovali. Ďalším dôvodom zrušenia je obmedzenie možnosti vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov. Zákon č. 140/2010 Z. z. sa tým de facto prejavil na možnom znižovaní kvality potravín, ktoré sú dostupné pre slovenských spotrebiteľov. Ďalším dôvodom zrušenia je zákaz pre obchodníka pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi. Ide teda o jednoznačný postih spotrebiteľa, keďže obchod môže iba v prísne zákonom vymedzených dôvodoch upravovať ceny potravín smerom nadol, smerom, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľov.

    Dovoľte mi uviesť niekoľko priam groteskných prípadov toho, čo sa v zmysle zákona považuje za neprimeranú podmienku. V zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý ministerstvo hospodárstva navrhuje zrušiť, sa za neprimeranú podmienku považuje peňažné plnenie aj za poskytnutie zľavy (§ 2 písm. d) zákona), čiže v podstate akákoľvek zľava zo strany dodávateľa je považovaná za neprimeranú, za neprimeranú podmienku sa považuje podpora predaja (§ 4 ods. 1 písm. e), f) zákona). Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Akákoľvek podpora je pritom vždy v prospech dodávateľa aj odberateľa. Čiže nedá sa presne určiť, v koho je to prospech. Preto je takáto neprimeraná podmienka zjavne nezmyselná. Uvedené ustanovenia obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však oveľa viac. Ad absurdum, dalo by sa povedať, je, že dočasne znížená cena z letákovej položky je považovaná týmto zákonom za zakázanú. Za neprimeranú podmienku sa v zákone č. 140/2010 Z. z. považuje predaj (§ 4 ods. 3 písm. n) zákona) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá, pričom aj toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie však takúto cenu priamo určuje. A za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu (§ 4 ods. 2 písm. p) zákona). Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Podľa tohto zákona, by nemalo byť možné robiť akcie typu kúp si dva výrobky a dostaneš tretí výrobok zadarmo. Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi v skutočnosti vyhľadávané. Všetky uvádzané príklady sú pritom súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách.

    Záverom si dovoľujem uviesť ešte nasledovné.

    Páni poslanci, ktorí tento zákon v roku 2010 predložili Národnej rade Slovenskej republiky, sa pravdepodobne nechali inšpirovať českou právnou úpravou, konkrétne zákonom č. 395/2009 Sb. o významné tržní síle při prodeji zemědělských a potravinářských produktů a jejím zneužití. Český zákon však na rozdiel od slovenského zákona je predpisom z oblasti súťažného práva. A použije sa iba v prípade, ak je preukázaná významná trhová sila odberateľa. Český zákon tiež uvádza hodnotu obratu odberateľa aspoň vo výške 5 mld. českých korún. Rovnako český zákon neustanovuje žiadnu arbitrážnu hodnotu percenta ročných tržieb dodávateľa ako hranicu pre neprijateľnú podmienku. Vôbec, český zákon neoznačuje žiadne peňažné plnenie za neprijateľnú podmienku.

    Poslaním zákona malo byť v čase, keď ho predkladatelia vypracovali, zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či zákon tento cieľ naplnil, počas svojej ročnej existencie, podotýkam. Nie je potrebné ani skúmať štatistiky, aby sme mohli vysloviť presvedčenie, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvyšovaniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti, a hlavne tí najmenší, sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné vzťahy nie sú zaťažené konštrukciami nedokonalého, kontraproduktívneho zákona. Vôbec, obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv cez zahraničné pobočky obchodných reťazcov sa stalo veľmi často využívanou a v praxi osvedčenou formou, ako obísť účinky tohto nepodareného zákona, ktorý navrhujeme zrušiť. Netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú žiadne problémy.

    Verím, že existujú lepšie a oveľa efektívnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie. Od zmeny vedenia na ministerstve hospodárstva sa intenzívne rokuje so všetkými zainteresovanými stranami, podčiarkujem, so všetkými zainteresovanými stranami a nielen s tou, ktorej záujmy sú bližšie k vládnej ideológii. Po dlhých rokoch vzájomného obviňovania sa začalo konečne komunikovať. Podarilo sa posadiť k jednému stolu zástupcov producentov aj zástupcov obchodníkov. Pracuje sa na etickom kódexe, ktorý zakotví základné zásady čestného obchodného styku medzi odberateľom a dodávateľom potravín a ktorý bude dodržiavaný nie kvôli tomu, že je vynútený pod hrozbou sankcie zákona, ale z toho titulu, že zmluvné strany ho chcú dodržiavať, lebo je to niečo, na čom sa spoločne dohodli. Svoju činnosť zahájila pracovná skupina na sledovanie podielu slovenských potravinárskych výrobkov v maloobchodnom predaji. Je zložená zo zástupcov všetkých významných zväzov v tejto oblasti. Rozbieha sa projekt „Kvalita z našich regiónov“ s podporou ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého cieľom je spropagovať domáce výrobky a dlhodobo pôsobiť na nákupné správanie spotrebiteľov, aby pochopili, prečo je dôležité nakupovať lokálnu produkciu, slovenské výrobky. Sú to aktivity, s ktorými súhlasia aj zástupcovia výrobcov potravín, ba dokonca sa na nich aktívne spolupodieľajú. Súčasná vláda im jednoducho ponúkla alternatívu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo som uviedol, to sú konkrétne a nevyvrátiteľné dôkazy o nefunkčnosti zákona č.140/2010 Z. z. a o jeho neaplikovateľnosti v praxi. Predmetný zákon navyše výrazne zasahuje do zmluvnej slobody účastníkov konania a výrazne zhoršuje nielen konkurenčné, ale aj podnikateľské prostredie na slovenskom vnútornom trhu. A preto je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády. A preto programové vyhlásenie vlády obsahuje jasnú a konkrétnu zmienku o jeho zrušení. Neexistuje dôvod na ďalšiu existenciu tejto právnej úpravy v Slovenskej republike. Pri všetkých svojich doterajších vyjadreniach, že na kvalite podnikateľského prostredia mi naozaj záleží, som pritom mal na mysli najmä podmienky pre malé a stredné podniky. Som presvedčený, že zrušenie tohto zákona a dotiahnutie uvedených alternatív do úspešného konca významne prospeje slovenskej ekonomike, ako aj právnemu prostrediu na Slovensku. Dovoľujem si vás preto všetkých požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa ruší zákon č. 140/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, ten, kto nikdy neobchodoval s obchodnými reťazcami, nemôže pochopiť, ako je možné, aby obchodné reťazce prinútili dodávateľa uhrádzať dodatočné poplatky vo výške 4 až 18 % z hodnoty realizovaného tovaru, ako je možné, aby mu odberateľ vrátil tovar, ktorý nie je jeho, keď ho nepredáva, keď mu prešla záručná lehota, nepochopí, ako je možné, aby boli vynucované peňažné plnenia v čoraz rôznorodejšej podobe, až po takzvané poplatky za stabilnú spoluprácu. Podľa mojich poznatkov poľnohospodári aj potravinári oceňovali prijatie zákona o neprijateľných podmienkach. Vaše zdôvodnenie, prečo sa zákon ruší, že obchodné reťazce mali dodatočné náklady na nové zmluvy, určite slovenskí výrobcovia a dodávatelia nepochopia.

    To, že zrušenie podporuje aj Slovenská potravinárska komora, sa dozvedám až z vášho vystúpenia. V tomto prípade určite platí pravidlo, že záleží na uhle pohľadu. „Kúp si dva výrobky za cenu jedného výrobku“ je super, pokiaľ tieto náklady nemusí znášať dodávateľ.

    Etickému kódexu, ktorý tu tak veľmi propagujete ako nástroj na slušné obchodné vzťahy, jednoducho po svojich skúsenostiach s obchodnými reťazcami neverím. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ešte predtým pán poslanec Chren chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, to, čo ste uviedli, sú síce veľmi citovo založené tvrdenia, avšak fakty sú úplne iné. Faktom je, že jedna z dvoch potravinárskych asociácií podporuje zrušenie zákona. Faktom je, že zakazovať cenové zľavy a cenové akcie, ktoré sú obľúbené spotrebiteľmi, je úplný nezmysel. Faktom je, že mať drahšie potraviny na Slovensku, zrejme nie je cieľom strany SMER – SD a ak áno, tak by ste sa k tomu mali priznať. Faktom je, že ubíjať a zabíjať slovenských výrobcov potravín, čo bol jeden z účinkov tohto zákona, zrejme nie je cieľom a zámerom strany SMER – SD a ak áno, mali by ste sa k tomu verejne priznať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán poslanec, je mi ľúto, ale čas určený na dnešné rokovanie 16. schôdze Národnej rady práve uplynul, preto prerušujem rokovanie o tomto bode a aj vystúpenie vaše k návrhu vlády. Nech sa páči, zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný večer, dovidenia zajtra o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod snáď len jednu poznámku k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Chrenovi. Pán poslanec, možná keby ste ukázali papier, z ktorého to čítate, tak by bolo vidno, že vám to pripravili asi z obchodu. Presne je to ako cez kopírovací papier, to, čo prezentujú zástupcovia veľkých obchodných reťazcov. A prajem vám veľa úspechov vo vašej naivnej predstave o samoregulácii trhu s potravinami.

    Ctené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, čo tu odznelo, som hlboko presvedčený, že nie je nikto okrem pána poslanca Chrena a možno pána ministra v tejto sále, kto nebude súhlasiť s tým, že postavenie dodávateľov potravín k veľkým obchodným reťazcom je nevyvážené, je nevýhodné a že veľké obchodné reťazce sú vo veľkom dominantnom postavení. Až 80 % potravín, ktoré sa dostávajú na trh a k spotrebiteľom, tečie na Slovensku prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov. A toto percento sa bude naďalej zvyšovať, keďže veľké obchodné reťazce začali budovať sieť malopredajní a stredných predajní. Dneska je veľký investičný zámer dostať svoje predajne do všetkých väčších obcí a stredných obcí na Slovensku. To znamená, že to dominantné postavenie sa významným spôsobom bude veľmi rýchlo ešte viac posilňovať. To, čo s tým bude spojené, bude aj to, že ak sa dostanú tieto reťazce aj do týchto malých obcí, bude zlikvidovaný aj ten zvyšok malých predajní a predajní potravín, ktoré sú v obciach, bude sa zvyšovať ďalšia nezamestnanosť v týchto regiónoch. Boli sme tomu svedkami aj pri nástupe veľkých obchodných reťazcov, množstva novo vytvorených pracovných miest za podstatne nižších mzdových ohodnotení, ako to bolo pri tých, ktoré boli zlikvidované pri likvidácii malopredajní potravín. A, samozrejmá vec, ľudia, ktorí prevádzkovali predaj potravín na Slovensku, nedostali príležitosť a šancu na to, aby mohli rozšíriť a vybudovať a skvalitniť ponuku od revolúcie. A veľmi rýchly nástup reťazcov, ktorý nebol nijakým spôsobom regulovaný, spôsobil to, že došlo k veľmi rýchlej likvidácii týchto predajcov, a tým aj k zvýšeniu nezamestnanosti.

    V čom sú ale hlavné problémy nástupu veľkých obchodných reťazcov a čomu má slúžiť vlastne aj zákon, ktorý sa chystáte zrušiť. Hlavný problém je v tom, že dosiahli veľmi významné dominantné postavenie na trhu, z ktorého pramení, že si dokážu vynucovať aj také podmienky v obchodných zmluvách, ktoré by za iných okolnosti nepodpísal žiadny dodávateľ, pokiaľ by mal inú možnosť umiestniť svoj tovar na trh. S týmto nástupom je spojená aj zvyšujúca nezamestnanosť, tak ako som uviedol, likvidáciou malých predajní. A, samozrejmá vec, tlakom na ceny došlo k významnému zhoršeniu nutričnej hodnoty a kvality potravín. Treba povedať, že príchod veľkých obchodných reťazcov priniesol aj pozitíva. Veľkým pozitívom je to, že priniesol konkurenciu v obchode. A konkurencia je hybnou silou rozvoja, len ak dosiahne tie rozmery, tak si myslím, že je potrebné vytvoriť určitý regulačný rámec podmienok, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto dominantného postavenia. Určite nástupom reťazcov došlo aj k zvýšeniu kultúry predaja, keďže malé predajne, ktoré tu predtým boli, nedostali šancu, aby dokázali zlepšiť svoju ponuku. Taktiež došlo k rozšíreniu sortimentu predaja, k zlepšeniu parkovacích miest a tak ďalej. Určite sú pozitíva. A myslím si, že príchod veľkých obchodných reťazcov na územie Slovenskej republiky bol plne opodstatnený. Problém bol, že už pri nástupe týchto reťazcov sme nestanovili pravidlá a podmienky tak, ako to je v mnohých iných krajinách Európskej únie. Veľké obchodné reťazce sa dostali nielen do silného dominantného postavenia, ale deväť obchodných systémov, ktoré pôsobia na Slovensku, je v ďaleko silnejšom postavení ako mnohé monopolné podniky. A ak by sme ich zobrali ako celok, tak by sme videli, že spĺňajú všetky kritériá monopolného postavenia. Dovolím si povedať, že žiadny dodávateľ nemá tak silné postavenie ako veľké obchodné reťazce pri potravinách ako celku. Tieto praktiky, ktoré sa využívajú pri obchodovaní s potravinami, sa nedejú pri žiadnom inom tovare. Pri žiadnom inom tovare nedochádza k takému významnému zneužívaniu dominantného postavenia, ako je to práve pri veľkých obchodných reťazcoch. Prečo je vlastne potrebné regulovať správanie ak má niekto tak silné postavenie na trhu? Nuž je to preto, aby nemohlo byť zneužívané, aby sa nemohli vynucovať neprimerané podmienky vyplývajúce z tohto postavenia.

    Ctené kolegyne, kolegovia, každá spoločnosť sa snaží upraviť vo svojich právnych predpisoch a určitým spôsobom regulovať vzťahy, ak sú výrazne nevyvážené. Ak by všetko dokázal vyriešiť trh, tak potom sa pýtam, načo máme Zákonník práce, prečo nenecháme na voľnú slobodu dohodnúť sa zamestnancovi so zamestnávateľom, aby si dohodol podmienky, za akých bude pracovať. Ja nepochybujem o tom, že na našom trhu je veľa zamestnávateľov, ktorí poskytujú svojim zamestnancom podstatne lepšie podmienky, ako sú minimálne garantované v Zákonníku práce. Veď predsa nie je problém, ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom, nájsť si iného zamestnávateľa. A je ich tu podstatne viacej, ako je veľkých obchodných reťazcov, cez ktoré dodávatelia potravín môžu predať svoje potraviny na našom trhu. Prečo potom chránime postavenie slabších, ako sú dôchodcovia, ako sú chorí, invalidi, deti, prečo ich chránime a prečo regulujeme tie vzťahy a prečo im vytvárame určité vyvážené postavenie v spoločnosti, prečo to nenecháme na samoreguláciu? Myslíte si, že by fungovalo to, ak by sme nechali na samoreguláciu vzťah zamestnanca a zamestnávateľa? Myslím si, že by to dopadlo asi veľmi zle. A asi nikto z nás s tým nesúhlasí, že pri takto nevyváženom postavení zamestnancov voči zamestnávateľovi ak by nebol účinný Zákonník práce, asi by to dopadlo zle.

    Počúvam často argumenty, že tieto vzťahy sú iné a že v ekonomike nemôže vystupovať žiadny regulátor. Potom prečo regulujeme dodávateľov energií, elektrickej energie, plynu, prečo máme Úrad na reguláciu sieťových odvetví, prečo to nenecháme na voľný trh? Je to preto, lebo veľké obchodné reťazce v obchodovaní s potravinami majú dominantnejšie postavenie ako dneska mnohí dodávatelia energií. Bohužiaľ, nespĺňajú podmienky monopolu. Povedali ste, pán poslanec Chren, že za to celé obdobie pokiaľ boli tieto zákony v platnosti, neprišiel žiadny podnet na ministerstvo hospodárstva. Bolo to preto, lebo všetky zákony, ktoré platili až do platnosti zákona č. 140/2010 Z. z., mali tam vsunutú podmienku, ktorá ten zákon robila nevykonateľným, aj zákony, ktoré boli prijaté v roku 2003 za vlády pána Dzurindu, aj zákon, ktorý bol prijatý v roku 2008. Tam bolo zakomponované, aby sa preukázala ekonomická závislosť. Tak nikto nie je závislý od jedného reťazca, ale každý je závislý od systému ako celku, a preto ich postavenie, ak ho hodnotíme individuálne, nie je monopolné, ale len dominantné.

    Argumentácia, ktorú tiež často počúvame, že zákon narúša vzťahy medzi obchodom a potravinami, že dokonca zapríčiňuje zhoršenie obchodnej bilancie s potravinami a že likviduje domácich spracovateľov, je úsmevná. Pán kolega, mne to pripadá tak, ako keď v jednom výskumnom ústave skúmali blchu a amputovali blche nohu, jednu odamputovali a prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. Odamputovali jej druhú nohu, prikázali, aby blcha skočila. A blcha skočila. A keď jej odamputovali poslednú nohu a povedali jej, že blcha skoč, blcha neskočila. A záver z tejto vedeckej práce bol, že ak blcha nemá nohy, nepočuje. Tak presne tento záver je, ak to hodnotíte, že tento zákon spôsobil zníženie predaja domácich potravín na slovenskom trhu, že tento zákon spôsobil zníženie výroby domácich potravín. Tak to je presne z kategórie tohto hodnotenia, tak ako to urobili v tomto nemenovanom výskumnom ústave.

  • Hlas z pléna.

  • Keď nemá nohy, nepočuje.

    Bohužiaľ, tento návrh zákona, ktorý dávate na zrušenie, rušíte bez širokej diskusie. Neberiete do úvahy stanoviská samosprávnych organizácii, Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komory, profesijných zväzov, zväzov spracovateľov, nediskutujete s poľnohospodármi, ako vnímajú tento dosah, iba politicky jednoducho navrhujete ten zákon zrušiť bez toho, aby ste ponúkli určitú alternatívu, akým spôsobom chcete vlastne regulovať alebo vyvážiť vzťah veľmi nerovnoprávny alebo v zlom postavení dodávateľov voči obrovskej sile obchodných reťazcov. Keď som sa vás na to pýtal na výbore pre poľnohospodárstvo, ktorý, mimochodom, neprijal uznesenie k tomuto návrhu zákona, tak ste mi odpovedali, ešte vtedy ste boli v pozícii pána štátneho tajomníka, že to necháte na samoreguláciu, že trh to vyrieši. Bohužiaľ, musím povedať, že vaša samoregulácia a naivná predstava o tom, že trh to vyrieši, fungovať nebude. A nieže dôjde k zníženiu cien a zvýšeniu podielu domácich potravín na pultoch vďaka zrušeniu tohto zákona, ale ten efekt bude práve opačný. A ja som o tom presvedčený, že za krátku dobu na to prídete sám.

    V predkladacej a dôvodovej správe pán minister uviedol, že zákon sa javí ako neefektívny a neplní účel, na ktorý bol prijatý. Dovolím si povedať, že, bohužiaľ, až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal plne vykonateľným. Bola tým odstránená podmienka, ktorá zákon paralyzovala, aby sa preukazovala ekonomická závislosť dodávateľa od obchodného reťazca alebo odberateľa. A keďže tento zákon vstúpil do platnosti iba 1. mája a do konca septembra bol termín, dokedy mali upraviť veľké obchodné reťazce vzťahy v súlade s týmto zákonom, a hneď po voľbách v roku 2010 v júni ste oznámili a zakotvili aj do programového vyhlásenia vlády, že tento zákon budete rušiť, tak, pochopiteľne, tieto ustanovenia obchodné reťazce prestali brať vážne. Napriek tomu musím povedať, že niektoré reťazce začali pracovať s týmto zákonom a začali presúvať zadnú maržu dopredu. To bol jeden z cieľov tohto zákona. Každý zákon ak má byť uplatnený a má priniesť svoje ovocie, musí byť aj kontrolovateľný a exekutívou vymáhaný. Ak ste hneď po nástupe do vlády oznámili, že tento zákon nebudete kontrolovať, tak, pochopiteľne, nemohol preukázať svoje opodstatnenie. A konštatovanie, že tento zákon nesplnil svoj účel, na ktorý bol prijatý, je skutočne predčasné. Bohužiaľ, zákon platí už dlho. Ale až poslednou novelou alebo posledným prijatím tohto zákona sa stal tento zákon plne sankcionovateľný, vymožiteľný, kontrolovateľný, jasný, zrozumiteľný.

    Aké však boli ciele tohto zákona o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ktorým sú potraviny. Prvým z cieľov bolo sprehľadnenie, stransparentnenie toku peňazí v celej vertikále od poľnohospodára cez potravinára až po obchod a presun zadných marží dopredu. Ak bola kríza najväčšia zatiaľ v mlieku v roku 2008 a ministerstvo financií sa pokúšalo zistiť, kde vlastne je aká marža a koľko dostávajú poľnohospodári, bolo jasných 4,50 Sk za liter mlieka, za to nezabalíte ani vodu do plastovej fľašky, a koľko vlastne mali spracovatelia, čo sa dalo preukázať, a koľko zostalo v obchode vzhľadom na zadné marže, všetky tie bonusy, poplatky, rôzne časové termíny, skontá a tak ďalej, nebolo možné sa dorátať vlastne, koľko z tej celej marže a toku peňazí pri tejto komodite zostáva kde. Preto je nutné posunúť zadné marže dopredu. A preto je potrebné, aby bolo na ne vidno. Tento zákon nestanovuje, aká má byť marža, ale aby bolo na ňu vidno, aby bolo jasné, kde vlastne aká marža zostáva, a aby bolo možné aj s týmto nástrojom pracovať. Druhým cieľom bolo zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s potravinami a vynucovaniu si neprimeraných podmienok v zmluvách, ktoré by inak dodávateľ nikdy nepodpísal, pokiaľ by nebol nútený spolupracovať s obchodným reťazcom, lebo pokiaľ 80 % potravín sa predáva práve cez veľké obchodné reťazce a akýkoľvek dodávateľ nebude obchodovať s veľkými reťazcami, tak nemá šancu na relevantnom trhu uspieť. A tretím z cieľov bolo zamedzenie vytvárania mimoriadneho zisku, ktorý nemá nič spoločné s obchodom a s predajom potravín, ale tvorí sa napr. za letáky, za logistiku a podobne. Tento zákon, tak ako som povedal, nerieši ani výšku zisku, nereguluje ani nákupné ceny. Ani nebolo nikdy jeho cieľom, aby reguloval výšku zisku, aby zvyšoval podiel domácich potravín na trhu, ani to, za aké ceny, za aké marže by to malo byť. Ciele boli tie, ktoré som povedal.

    A taktiež tento zákon nenarúša voľný pohyb tovaru, ani kapitálu, nie je v rozpore so žiadnymi pravidlami Európskej únie, nezvýhodňuje domácich dodávateľov oproti zahraničným. Na druhej strane si ani nemyslím, že veľké obchodné reťazce kvôli tomuto zákonu nakupovali potraviny v zahraničí, tak ako ste to povedali. Ciele a úloha tohto zákona je a bola len zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov na trhu. K argumentom typu, a to citujem z jedného časopisu, že zákonu sa nepodaril zámer napriek enormnému tlaku určitých lobistických skupín zvýhodniť jednu stranu zo vzťahu dodávateľa a obchodu, musím povedať, že, práve opačne, podarilo sa určitým lobistickým skupinám udržať neregulované dominantné postavenie obchodu voči potravinárom, ktorý sa môže beztrestne zneužívať. Nikdy neboli dodávatelia potravín v takom postavení, aby si mohli diktovať podmienky, a ani v rovnovážnom postavení. Vždy boli na tej slabšej strane. A čím ďalej, tým viac sú na ešte viac slabšej strane. To znamená, že ak sa prezentuje v médiách, že tento zákon vytváral nerovnovážne postavenie dodávateľov potravín voči reťazcom, tak je to minimálne na úsmev.

    Čo sú to vlastne neprimerané praktiky niektorých obchodných reťazcov. Dovoľujem si niektoré z nich spomenúť, aby aj koaliční poslanci, ktorí sa nevenujú tejto problematike, vedeli, že zrušením tohto zákona, pod čo sa podpíšu, samozrejme, zoberú aj za to zodpovednosť. Obchodné reťazce, ktoré by neprimerané podmienky nevyužívali, by sa vlastne nemali čoho obávať. Ale ten obrovský tlak a krik zo strany veľkých obchodných reťazcov nasvedčuje tomu, že všetky reťazce, ktoré na Slovensku pôsobia, určitým spôsobom toto svoje postavenie využívali a, dovolím si povedať, aj zneužívali.

    Je to napr. platba za zaradenie dodávateľa do registra dodávateľov. To znamená, že len za to, že váš podnik spracovateľa zaradí do zoznamu dodávateľov potravín, zaplatíte okolo 1 600 až 2 000 eur, keď ešte ste nepredali ani jeden výrobok, neurobili ste obrat za ani jeden cent, len za to, že ste ako potenciálne možný dodávateľ tovaru. Ctené kolegyne a kolegovia, rád by som počul, v ktorom inom segmente obchodu takéto čosi existuje.

    A je ďalší rad týchto podmienok, platba za zaradenie tovaru do evidencie výrobkov, tzv. zalistovacie poplatky, za každý jeden výrobok. To je presne to isté ako pri zozname dodávateľov, za každý výrobok, o ktorom uvažujete, že budete v danom reťazci predávať, musíte zaplatiť listing. Pohybuje sa niekde rádovo okolo 170 eur. Každý reťazec má nejako inak postavené podmienky, listing používajú takmer všetci. Napr. mliekareň ak má 20 druhov jogurtov a uvažuje o tom, že ich bude predávať na trhu, tak musí dvadsaťkrát zaplatiť 170 eur. Tieto tzv. zadné marže, ktoré musí dodávateľ rôznych poplatkov vrátiť veľkoobchodu, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 17 % a slúžia na získanie mimoriadneho zisku. Na rôznych poplatkoch zaplatí stredne veľký dodávateľ aj niekoľko stotisíc až miliónov eur ročne. To, čo ste povedali, že koľko museli vynaložiť veľké obchodné reťazce na prerobenie zmlúv, nemyslíte vážne, tomu hádam neveríte, že zaplatili milión eur za úpravu zmlúv. To vám asi nadiktovali obchodné reťazce alebo Zväz obchodu. Ale to určite nie je pravda.

    Ďalšie neprimerané podmienky, prenášanie sankcií na dodávateľa. Aj keď nie je za sankciu zodpovedný, napr. príde kontrola a nájde vo veľkom reťazci pokazené potraviny, po lehote spotreby, porušený obal, čokoľvek, za čo dodávateľ nemôže, lebo dodal tovar v plnej kvalite, a dostane obchod pokutu, túto pokutu automaticky presunie na dodávateľa. V ktorom segmente je to možné urobiť? V ktorom obchodnom vzťahu to je možné urobiť? Je to len pri potravinách a len pri veľkých obchodných reťazcoch.

    Ďalej, vylúčenie nároku na úhradu z omeškania za úhradu faktúry. Ak náhodou si nevšimne obchodný reťazec, že nezaplatil faktúru po 50 dňoch, čo je bežná lehota splatnosti, a omeškal sa o ďalších 30 dní, tak sa dodávateľ zaväzuje, že si nebude uplatňovať náhradu úrokov z omeškania.

    Poplatok za otvorenie novej predajne alebo remodeling starej predajne. Jeho výška sa pohybuje niekde okolo 166 až 170 eur za každý jeden výrobok. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť takýto poplatok, tak bude vylúčený zo zoznamu dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda okolo 20 % trhu, pre dodávateľa to znamená status značného podielu na trhu, si to nevie dovoliť.

    Spoplatnenie účasti na promočných akciách. Tam je podmienka v zákone do 3 % obratu. Ak si premietnete veľkosť obratu a z toho 3 %, koľkými sa podieľajú dodávatelia na všetkých týchto promočných akciách, letákových a podobných uložením materiálov v regáli na výhodných miestach, tak je to obrovská suma peňazí. Ide do miliónov eur pre stredného dodávateľa.

    Zavádzacie ceny novo zavedeného tovaru. Ak dodávateľ potravín chce uviesť nový výrobok na trh, tak musí poskytnúť dodatočnú zľavu nad rámec všetkých dohodnutých tých bonusov a zliav, ktoré sú v zmluve.

    Poplatky za letáky. Sú v rozmedzí od 3 300 eur za položku až po 7 300 eur za položku. Dodávateľ môže mať v letáku aj viacero položiek, povedzme, 10, 20, potom sa poplatok blíži k desiatkam až státisícom eur. Problém je nie to, že sa podieľa dodávateľ na letákovej akcii, ale to, že letákové akcie sú zdrojom mimoriadneho zisku. Ceny letákov sú niekoľkonásobne drahšie oproti tomu, ak by sa objednali tieto letáky na relevantnom trhu. Nikdy nie sú prizvaní dodávatelia potravín na výberové konanie dodávateľa letákov, kto ich bude tlačiť. To znamená, že je to ďalší zdroj zisku. Celé tlačenie letákov je zdrojom zisku. A ja hovorím a myslím si, že je správne, nech si letáky tlačia obchodné reťazce samy, nech znížia nákupné ceny a myslím si, že podstatne výhodnejšie a efektívnejšie budú tlačené letáky a nebude ich toľko lietať po uliciach a smetných košoch.

    Ďalšie praktiky, ktoré sa používajú, provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 % z objemu nákupu, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 % z objemu nákupu, provízie za rozvoj maloobchodnej siete 0,5 % z príslušného objemu, z ročného obratu fixný bonus vo výške 4 až 11 %, rastový bonus vo výške 0,5 až 4 %, logistický bonus vo výške 4 až 5 %. Logistický bonus alebo logistika presne je v tej istej dimenzii ako letáky. Ak by si objednávali logistiku na relevantnom trhu, tak je to za podstatne lacnejšie peniaze, ako si to musia realizovať cez obchodné reťazce, cez ich logistické centrá. Podpora predaja sa pohybuje niekde rádovo od 1 650 eur až po 3 300 eur za rok. Pri marketingu je to 3,5 až 5,5 % ročného obratu.

    Spätné odobratie tovaru dodávateľom alebo tzv. odpisový bonus. Často sme svedkami, že poľnohospodár prinesie v piatok jablká do veľkého obchodného reťazca, ktoré sa nepredajú a sa mu vrátia naspäť. Pekár prinesie objednaný počet chlebov alebo rohlíkov, ktoré sa nepredajú, a reťazec mu ich vráti naspäť. Nikoho nezaujíma, čo spraví s tými nákladmi a kto ich zaplatí. Samozrejme, boli obchodné reťazce kreatívne a vymysleli si odpisový bonus. To znamená, že vyrátali si, koľko im robili vratky tovaru. A povedali: „Nebudeme vám vracať tovar, ale budeme vám fakturovať tzv. spätný bonus.“ Čiže nebolo treba nič iné urobiť, len zlepšiť systém objednávania, spresniť systém objednávania, a ten odpisový bonus sa stal zdrojom ďalšieho príjmu, ďalšieho zisku.

    Poplatok za podnikovú oslavu. Nedávno oslavovala BILLA 15. výročie vstupu na slovenský trh. No tak sa patrilo prispieť 15 % nad rámec dohodnutých poplatkov, lebo také výročie je predsa, malé zľavy sa neakceptujú.

    Poplatok za vystavenie faktúry. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, kto platí z dodávateľov za to, že vystavíte faktúru? Kto za to platí? Veď to je štandard a súčasť obchodu. Ale pri predaji potravín sa vystavujú poplatky za vystavenie faktúry, 1 % za to, že sa zaplatí skôr, ako je to dohodnuté vo faktúre. Ak je splatnosť 50 dní, zaplatí to obchodný reťazec na 49. deň, tak si zníži cenu o 1 %.

    Bežnou praxou sú tiež nanútené retroaktívne zmeny v základnej zmluve, bohužiaľ, vždy v prospech odberateľa.

    Dlhodobý predaj za nižšiu cenu ako je nákupná cena. O tom tu bola zmienka, že to je v neprospech spotrebiteľov. Dovolím sa pri tomto bode zastaviť sa trošku dlhšie.

    Zákon zakazuje dlhodobý predaj potravinárskeho produktu za cenu, ktorá je nižšia ako nákupná cena obchodného reťazca, od výrobcu. Výnimkou môžu byť zriedkavé, časovo obmedzené akcie, výrobky, ak sa blíži dátum spotreby, ak je výrobok pokazený alebo ak sa robí prestavba predajne alebo sa mení sortiment a tak ďalej. Ale čomu to slúži, prečo vlastne obchodné reťazce chcú predávať iba niektoré výrobky pod nákupné ceny? Tieto výrobky, ktoré sa takýmto spôsobom snažia predávať, a predávajú ich, sú tzv. pôvodcovia premávky. Sú to výrobky, na ktoré sa lákajú zákazníci s tým, že sa navýšia ceny iných výrobkov. Keď sa nalákajú zákazníci do obchodu, si zákazník ani nevšimne, že aj iné výrobky, ktoré popri tom kupuje, sú podstatne drahšie, ako sú títo pôvodcovia premávky. Sú to napr. pivo, rohlíky, mlieko, banány. To sú tie, o ktorých často počujeme v rozhlase, že ten a ten obchodný reťazec má vynikajúcu akciu, predáva za takúto cenu.

    Ďalším negatívom tohto javu je, že ak jeden reťazec ponúka takúto akciu, okamžite nastúpi druhý reťazec a tomu dodávateľovi povie: „Aj ja chcem takúto cenu, ale, samozrejme, aj so ziskom.“ Takže je enormný tlak vytváraný na dodávateľa takejto potraviny, aby znížil svoju cenu, keďže iný reťazec ju predáva už za oveľa nižšiu cenu, ako je jeho nákupná cena. V niektorých členských štátoch Európskej únie obchodné reťazce už tradične vykonávajú najagresívnejšie propagácie na základné potraviny, ktoré pôsobia ako tzv. tí pôvodcovia premávky, pretože treba kupovať často, pričom sa dvíhajú rozpätia pri iných výrobkoch, o ktorých spotrebitelia veľa nevedia. Títo tzv. pôvodcovia premávky sa často predávajú hlboko pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, ako aj Španielsku, Grécku je za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu zakázaný. Celkovo tento zákaz platí v 12 krajinách Európskej únie. Uvedená praktika zákaz predaja pod výrobné náklady vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L442-2 Obchodného zákonníka: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako ho nadobudol, za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur. Táto pokuta môže dosiahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak reklamná informácia, bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L. 121-3 zákonníka o spotrebe. Skutočná nákupná cena je NETTO jednotková cena uvedená na nákupnej faktúre, znížená o všetky ostatné finančné príjmy odsúhlasené predajcom, vyjadrené v percentách jednotkovej ceny výrobku a zvýšená o dane z obratu, príp. spotrebnej dane a o cenu dopravy...“ Čiže nie je to len výmysel slovenského zákona. Tento jav je negatívny a 12 krajín v Európskej únii ho má zakotvený vo svojej legislatíve.

    Celý rad ďalších nanajvýš pochybných praktík, ktoré si obchodné reťazce môžu presadiť vďaka svojmu dominantnému postaveniu, má viacero závažných dôsledkov.

    Dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú malé a stredné podniky, pričom podpora malého a stredného podnikania je jednou z deklarovaných priorít Európskej únie.

    Likvidácia menších predajní, ktoré sa nachádzajú v blízkosti bydlísk občanov, ale nemôžu uniesť konkurenčnú prevahu veľkých obchodných systémov dosiahnutú vďaka možnosti uplatňovať krajne neetické praktiky. I v tomto prípade ide o zníženie konkurencie. Vo Francúzsku sa takto medzi rokmi 1966 až 1998 znížil počet menších obchodov s potravinami z 200 000 na 60 000, čo je viac ako 70 %. Doplácajú na to slabšie sociálne vrstvy.

    Ďalšie závažné dôsledky sú sociálne dopady. Zánik časti dodávateľských firiem a menších predajní je zdrojom nezamestnanosti. Podľa odhadu európskej poľnohospodárskej organizácie COPA-COGECA každoročne zaniká v Európskej únii 450 000 pracovných príležitostí iba z dôvodu neskorších platieb. Obchodné reťazce orientujú svoj dopyt na dodávky väčších množstiev potravín, ktoré majú stále nemenné vlastnosti a akosť, hoci bezprostredný ekonomický záujem takéhoto prístupu je evidentný, je v rozpore s niektorými deklarovanými prioritami Európskej únie, ktorými sú podpora regionálnej typickosti a trasability potravín, ktorá v konečnom dôsledku prispieva aj ku kultivovaniu spotrebiteľa. Nositeľmi regionálnych vlastností a vystopovateľnosti sú ale malé a stredné podniky, ktoré zanikajú. Máme záujem o rozmanitosť chutí, a nie o unifikáciu chutí,

    Dopad na spotrebiteľov, zníženie sortimentu a stagnácia kvality potravín, výsledok permanentného tlaku na znižovanie cien a nedostatku prostriedkov na inovácie, pretože disponibilné prostriedky sa musia odovzdávať obchodným reťazcom formou zadných marží. V zložení niektorých základných potravín stále viac dominujú náhradné zložky, ako je sója, hydinový separát, namiesto mäsa. A spracovatelia sú otvorene zavádzaní spôsobom označovania a miestom predaja určitých výrobkov, výrobok z rastlinných tukov podobajúci sa syru alebo maslu je predávaný medzi syrmi alebo maslom. Nakoniec dochádza k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je priamym dôsledkom odstránenia konkurencie. Na Slovensku sme boli toho svedkami. V nedávnej minulosti sme zažili to, za aké ceny sa predávali zemiaky, za aké ceny pred 4 rokmi sa zaorávala kapusta, za 1 korunu ju nemal kto kúpiť, dneska stojí na pultoch 12 korún, nie preto, že sa cena zvýšila vo všetkých krajinách Európskej únie, ale preto, že na Slovensku ten nárast cien bol podstatne vyšší. Ale k tomu sa dostaneme.

    Novým prvkom je tzv. rastový bonus. Pre rok 2011 je nastavený, povedzme, v obchodnom reťazci TESCO na 7 %.

    A na záver som si nechal takú pikantnú podmienku, ktorá sa dostala do obchodných zmlúv v spoločnosti METRO, ktorou je záloha za pokutu za nedodanie tovaru. Pán bývalý štátny tajomník Chren, presne je to tak, ako by vám dopravná polícia každý mesiac vystavila faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti, pričom na konci kvartálu by vám tie peniaze vrátili, keďže neprekročili ste rýchlosť, a znovu vystavili novú faktúru, zálohu, za pokutu za prekročenie rýchlosti. O nič nejde, len o užívanie cudzích peňazí.

    Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov, samozrejme, neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich. A sadzba je rozdielna. Väčšinou býva praktika, keď je nižšia sadzba inde, navýši sa pri inej praktike. Všeobecne, výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa dosahuje od 17 po 27 % z tržieb. Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a dodržiavania etiky v obchodných vzťahoch. Toto bol cieľ zákona, ktorý sa chystáte zrušiť.

    Návrh zákona neprikazuje, akú majú mať obchodné reťazce maržu. Nech ju majú, akú ju chcú mať, nech je na ňu vidieť. Preto je prehľadnejšie, ak by sa zadná vynucovaná marža posunula dopredu. Toto je tiež jeden z cieľov tohto zákona. A začalo sa to po prijatí tohto zákona aj realizovať. Povedzme, obchodný reťazec TESCO začal odstraňovať zadné marže, znížil nákupné ceny, pochopiteľne, a presunul svoju maržu dopredu. Je to transparentné a je to cieľom, aby bolo vidno na tieto marže, aby sa letákové akcie realizovali vpredu. A ak to je nákladom podpory predaja, prosím, nech sa páči, nech je to vpredu, nech na to vidno, nech sa transparentne robia verejné obstarávania a nech sú súčasťou týchto obstarávaní tlačenia letákov a logistiky aj tí, ktorí to majú platiť. To sú dodávatelia potravín, ktorí sú z tohto vynechaní.

    V programovom vyhlásení vlády uvádzate, že vláda Slovenskej republiky bude riešiť nerovnosti v reťazci prvovýrobca a spracovateľ – obchod aj na úrovni Európskej únie, teda aj na domácej scéne. Bohužiaľ, nepredkladáte nič. Rušíte zákon, navrhujete zrušiť zákon, ale nepredkladáte žiadne iné riešenie. Akým spôsobom sa bude tento nevyvážený vzťah regulovať? Jediné, o čom hovoríte, je, že nastúpi samoregulácia.

    Ako je to v zahraničí. Po tom, ako niektoré obchodné praktiky reťazcov presiahli únosnú hranicu, prikročila väčšina štátov k prijímaniu regulačných opatrení. Zákony upravujúce obchodné vzťahy existujú vo väčšine európskych krajín, pre ilustráciu uvediem Francúzsko, Veľkú Britániu a Maďarsko.

    Francúzsko je jedinou európskou krajinou, kde je legislatíva skutočne účinná, kde funguje kontrola a kde už boli za porušenia zákona vynesené súdne rozhodnutia a vysoké pokuty. Francúzsko sa touto problematikou začalo zaoberať začiatkom deväťdesiatych rokov. A predmetné texty Obchodného zákonníka boli odvtedy niekoľkokrát novelizované. V novelách boli zakaždým upravované nové aspekty obchodných vzťahov, pretože veľkodistribúcia tam vždy našla spôsob, ako platnú legislatívu obchádzať. Významné novely upravuje najmä stanovenie platobných lehôt pre poľnohospodárske produkty, zákaz predaja za stratu a sankcionovanie neprimerane nízkych cien, v súvislosti s rôznymi poplatkami bolo stanovené, že obchodník, ktorý požaduje v rámci tzv. obchodnej spolupráce finančné podieľanie sa na marketingu, musí s dodávateľom vopred uzatvoriť príslušnú zmluvu a dokázať, že služba (propagačná akcia, uvedenie v katalógu ap.), ktorú fakturuje, bola skutočne poskytnutá a že fakturačná cena jej zodpovedá. A rôzne zľavy a ani obchodná spolupráca nemôžu byť retroaktívne, nemôže dôjsť k náhlemu ukončeniu obchodných vzťahov bez vypovedacej lehoty, čo sa často deje. Ďalej sú to možnosť so súhlasom štátu zablokovať marže obchodníkov, stanovenie rámcových podmienok pre rôzne propagačné akcie, sankcie za jednostranné a neodôvodnené vrátenie tovaru, zákaz holandských dražieb poľnohospodárskych výrobkov a sprísnenie sankcií. Práve Francúzsko je príkladom toho, že po dlhodobejšom úsilí je možné dosiahnuť aspoň čiastočné zlepšenie situácie najmä tým, že situácia sa stane transparentnejšia. Všetky inkriminované poplatky totiž z väčšej časti predstavujú čistú zadnú maržu obchodníka a nefigurujú tak v žiadnej štatistike, čo umožňuje obchodným reťazcom oficiálne deklarovať svoj zisk na výrazne nižšej úrovni, než v skutočnosti je.

    Zaujímavá je napr. skutočnosť, že v zákone zadefinované formy zneužitia ako zákaz predaja pod výrobné náklady, stanovenie lehoty splatnosti, represie z neskorých platieb, zákaz vracania čerstvého tovaru, náhle ukončenie objednávok a podobne sú vnímané ako ohrozenie všeobecných hospodárskych záujmov štátu, a nie ako vydieranie slabšieho zo strany silnejšieho. Je tu garantovaná anonymita obetí na súde, pretože nemusia vystupovať v úlohe žalobcov. Rovnako je to i s ponímaním zmluvnej slobody, zmluvné strany sa jednoducho nemôžu dohodnúť v rozpore so zákonom, celý systém je založený na úzkej spolupráci medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi. Pritom súd vstupuje do hry nielen v prípade odvolania proti správnej sankcii, ale hneď na jej začiatku. Anonymita dodávateľov zaručuje aj tento zákon, ktorý sa chystáte zrušiť, keďže zákon umožňuje, aby do tohto vzťahu vstúpili samosprávne organizácie, ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré bolo poverené vykonávaním kontroly. Ak zistí, porušovanie zákona, môže samo vstúpiť do tohto procesu. A súčasne chráni dodávateľa potravín voči reťazcom, lebo je známe, že ak ktorýkoľvek dodávateľ potravín vystúpi proti obchodným reťazcom, je vylistovaný, je vylúčený z dodávateľov. Preto ste nedostali žiadny podnet od žiadneho dodávateľa potravín.

    Vo Veľkej Británii viedla veľká nespokojnosť dodávateľov koncom deväťdesiatych rokov k dôležitému vyšetrovaniu komisie pre konkurenciu. Po odhalení závažných problémov sa štyri najväčšie britské obchodné reťazce zaviazali dodržiavať tzv. supermarket Code of Practice, kódex, ktorý v 25 bodoch uvádza neprimerané podmienky a povinnosti supermarketu a má právnu účinnosť. V súčasnosti je snahou tohto kódexu sprísňovať a zaviesť funkciu ombudsmana na dozor nad predmetnými vzťahmi, ktorý bude mať právomoc ukladať supermarketom vysoké pokuty.

    Taktiež je v návrhu zákona alebo v zákone, ktorý chcete zrušiť, upravený aj kódex, etický kódex, ktorý si môžu účastníci obchodných vzťahov medzi sebou upraviť. Ak ste ho nečítali, v § 5, vám ho prečítam: „Na účely zamedzenia neprimeraných podmienok sa môžu účastníci obchodných vzťahov dohodnúť na prijatí etického kódexu, ktorý v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnejšie ustanoví kritériá čestných a transparentných obchodných vzťahov.“ A bod dva tu hovorí ďalej: „Dňom pristúpenia účastníka obchodného vzťahu k etickému kódexu sa etický kódex stáva pre tohto účastníka záväzným. Kontrolu neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch podľa etického kódexu vykoná osoba poverená signatármi etického kódexu.“ Čiže ak chcete zaviesť etický kódex, upozorňujem, je v tomto zákone, myslím si, dostatočne upravený. Podobné riešenie majú v Maďarsku.

    Ak sa pozrieme na to, čo ste povedali, že tento zákon spôsobuje zvýšenie cien potravín, tak vám chcem povedať práve, akým spôsobom sa formulovali ceny potravín na Slovensku. Prvé prišli kvety a boli sme svedkami, keď sa predávali ruže za 8 korún v tržniciach a slovenské kvety boli zlikvidované. Dnes ruže u nás 8 korún nestoja, 90 % týchto kvetov pochádza zo zahraničia, Slovensko je úplne závislé od ich dovozu. A zlikvidovali sme všetkých producentov kvetov. Nedali sme im šancu, aby dokázali zlepšiť svoje podmienky na to, aby boli schopní konkurovať aj kvalitou, aj cenou. Dumpingové ceny zlikvidovali výrobu, nasledovala zelenina, potom ovocie a postupne ďalšie a ďalšie produkty. A Slovensko týmto tempom bude naďalej strácať produkciu potravín a bude ďalej viac a viac závislé od dovozu potravín.

    Uvediem iba pár cien, ktoré uviedla Európska komisia vo februári tohto roku, percento zmeny spotrebiteľských cien potravín v porovnaní s decembrom 2009 a decembrom 2010. Ak sa pozrieme na práve spomínané komodity, ktoré boli prvé zlikvidované na Slovensku, vidno aj pomer nárastu cien pri zelenine. Kým v Európskej únii narástla jej cena o 11 %, na Slovensku to bolo 36,6 %. A k tým 11 % prispelo aj tých slovenských 36,6 %. Toto je dôsledok nárastu cien. A toto je dopad na slovenských občanov práve aj správaním sa a vymáhaním si dominantného postavenia a neprimeraných podmienok voči dodávateľom, ktorí sú postupne likvidovaní, vytláčaní z trhu. A ceny potravín, ktoré potom následne dovážame, sú iné ako tie, za ktoré sú likvidovaní. Pri ovocí kým v Európskej únii narástli jeho ceny o 4,8 %, na Slovensku to bolo 14,1 %, pri olejoch, tukoch to je 2,6 % v Európskej únii, 7,1 % na Slovensku, pri potravinách celkom to je v Európskej únii 2,8 %, na Slovensku 6,7 %. A k tým 2,8 % znovu prispieva aj Slovensko tými 6,7 %.

    O tomto zákone bolo popísaných veľa neprávd, aj v médiách. Aj boli prezentované, a nakoniec aj pánom poslancom Chrenom tuná v priamom prenose, čo všetko spôsobuje negatívne tento zákon, že napr. zláka z akciových cien. To nie je pravda. Na akciách sa podieľajú dodávatelia potravín v 3 %, len, bohužiaľ, ak niekto chce predávať a znižovať ceny, tak by to mal robiť za svoje peniaze. Veľmi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.