• Dámy a páni, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať 16. schôdzou Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 2. rokovací deň 16. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tlač 279.

    Poprosím ministerku spravodlivosti, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu, ako vidím už je na mieste pre spravodajcov. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení pani poslankyňa Dubovcová, pán poslanec Číž a pán poslanec Mamojka. Dávam slovo pani poslankyni Dubovcovej. Nie je tu. Stráca poradie. Pán poslanec Číž. Pán poslanec Číž tiež nie je, stráca poradie. Pán poslanec Mamojka už raz poradie stratil, opätovne tu nie sú. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 280, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 279. Odovzdávam slovo pani ministerke spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedla. Poprosím, pani poslankyňu Laššákovú.

  • Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona bol vypracovaný v súvislosti s plnením Legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky na I. štvrťrok roku 2011 v súlade s programovým vyhlásením vlády v časti podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky zameraný na rozvoj podnikateľského prostredia formou zefektívnenia procesov elektronickej komunikácie podnikateľov s Obchodným vestníkom ako orgánom verejnej správy.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je nahradiť doterajšiu právnu úpravu Obchodného vestníka obsiahnutú v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov a poskytnúť koncovému užívateľovi, podnikateľom, ľahko dostupné informácie týkajúce sa určitého subjektu alebo určitej činnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie a konanie koncového užívateľa výlučne v elektronickej podobe.

    Proces elektronizácie sa pritom nedotkne len podoby zverejňovaných údajov v Obchodnom vestníku, ale rovnako aj podoby, v ktorej budú údaje zasielané Obchodnému vestníku na zverejnenie. Výnimkou zo zákonnej povinnosti elektronickej komunikácie povinnej osoby s vydavateľom Obchodného vestníka je skupina osôb podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a ktoré sú oprávnené zasielať žiadosť o zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku v písomnej podobe.

    Ja veľmi zjednoduším to, čo som teraz povedala. Ministerstvo spravodlivosti vydáva Obchodný vestník, v ktorom sa povinne zverejňujú údaje potrebné pre podnikateľov z Obchodného registra o stave a vývoji konkurzného konania a ďalšie informácie, ktoré podnikatelia potrebujú pre svoju podnikateľskú činnosť vedieť o svojich obchodných partneroch. Elektronický Obchodný vestník, ktorý pripravujeme, bude znamenať, že poviem to tak z jednej dnes možno nie veľmi užitočnej formy tlačeného Obchodného vestníka a síce na internete Ministerstva spravodlivosti zverejneného Obchodného vestníka, ale s veľmi náročným vyhľadávaním údajov, pripravujeme jednu veľmi efektívnu formu Obchodného vestníka s fulltextovým vyhľadávaním tak, aby podnikatelia, keď sa budú chcieť niečo dozvedieť o svojom obchodnom partnerovi, tak veľmi jednoducho si našli všetky verejne dostupné informácie na jednom mieste v elektronickej podobe, ako som povedala s fulltextovým vyhľadávaním.

    Verím, že je to taký krôčik alebo jeden z viacerých krôčikov, ktorý môže prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte ako tlač 280.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona sa predkladá na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Poslancom bol doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy možno usudzovať, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doložka vybraných vplyvov obsahuje informácie o predpokladaných dopadoch na verejné financie, pozitívne charakterizuje očakávané vplyvy na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Konštatuje, že návrh zákona nevyvoláva sociálne a ani vplyvy na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku rozhodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. marca tohto roku č. 279 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011. Podala som spravodajskú informáciu.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka, pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúce štyri body, pri nasledujúcich štyroch bodoch je navrhovateľ minister hospodárstva Juraj Miškov, ktorý v tomto momente má stretnutie s premiérkou a jedným potenciálnym investorom, kde je nezastupiteľný aj z toho dôvodu, že nový štátny tajomník nastúpi až 1. apríla. Dúfam, že pán minister Miškov sa čoskoro dostaví. Hneď po ňom nasleduje, je navrhovateľ pán minister Figeľ, ktorý je na ceste sem, z tohto dôvodu vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Pokračujeme ďalej o 9.26 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať po prestávke. Medzičasom dorazil minister dopravy a pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz pokračovali s bodom 14.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Pre vašu informáciu body 10 až 13, kde je navrhovateľ minister Miškov budeme riešiť o 9.45 hodine, kedy by sa on mal dostaviť.

    Pristúpime teda k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 283, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 271.

    Prosím, prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Čísla sedia. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú predložené ako tlač 283.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 2. marca 2011 a prijala k nemu uznesenie č. 151. Týmto predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.

    Cieľom návrhu zákona je podporovať uvádzanie čistých a energeticky úsporných motorových vozidiel na trh, čím sa prispeje k energetickej účinnosti vozidiel cestnej dopravy znížením spotreby paliva, ochrane klímy znížením emisií CO2 a k zlepšeniu kvality ovzdušia znížením emisií ďalších znečisťujúcich látok.

    Návrh zákona ukladá povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa a dopravcu poskytujúceho služby vo verejnom záujme pri nákupe určitých kategórií motorových vozidiel nad ustanovenými finančnými prahmi zohľadniť energetické a environmentálne dopady prevádzky motorového vozidla počas jeho životnosti. Súčasne sa ustanovuje metodika výpočtu takýchto nákladov z prevádzky motorových vozidiel počas ich životnosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona môže mať pozitívny dopad samozrejme na životné prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona, ktorý predkladá vláda a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 283.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej je jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša Slovenská republika viazaná. O tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, vyšších územných celkov, nebude mať ani finančný, ani ekonomický vplyv, ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské a živote prostredie. Na životné prostredie bude mať vplyv pozitívny. Osobitnú časť dôvodovej správy, tá obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnej s právom Európske únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora EÚ.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011, bolo to rozhodnutie č. 271 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenska republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom do 13. mája 2011.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie.

    Ďakujem vám pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme bodom č. 10. Medzičasom dorazil aj minister hospodárstva. Pokračujeme bodom č. 10 a pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhom zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 244, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 244. Nech sa páči, pán minister, uveďte, prosím, návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný v súlade s ustanoveniami § 8a a § 37d) zákona č. 383/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa citovaných ustanovení sa dotácie vo vecnej pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy môžu poskytovať len na základe osobitého zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok nim ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie.

    Predloženým návrhom zákona ministerstvo vymedzuje okruh subjektov, ktorým možno dotáciu poskytnúť, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácie, upravuje tiež okruh oblastí, na ktoré dotáciu nie je možné poskytnúť.

    Návrhom zákona sa tiež stanovuje pôsobnosť ministerstva v otázke poskytovania dotácií a upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom. Zároveň sa zavádza povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s odôvodnením ich zamietnutia, ako aj evidenciu uzavretých zmlúv. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pretože dotácie budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Jurčíkovi, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v paragrafe 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými predpismi, o tom, že návrh nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, ani rozpočty iných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európske únie, podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2011 č. 244 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom do 13. mája.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa chce prihlásiť pán poslanec Jahnátek. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, páni, môj diskusný príspevok nebude, nebude dlhý, len nie je iná možnosť ako sa k nemu, k nemu vyjadriť. Predloženým návrhom zákona ministerstvo hospodárstva rieši akútny problém, ktorý treba riešiť, a to znamená stanoviť rámce, podľa ktorých sa majú poskytovať dotácie pre rôzne účely vzhľadom na to, že ministerstvo hospodárstvo má veľmi široký rozsah pôsobnosti, a preto musí nastaviť aj nejaký rámec.

    Doteraz tento problém bol riešený v podstate vyhláškou ministerstva hospodárstva 1/2005 a dodatkami k tejto vyhláške.

    Vzhľadom na to, že v takejto forme tento materiál bol veľmi pružný a flexibilný a mohol veľmi operatívne reagovať na vzniknutú situáciu, napríklad v čase hospodárskej krízy, keď sa rozhodovalo o šrotovnom, nemusel sa robiť zákon, ale urobil sa dodatok k vyhláške a boli sme veľmi pružní a Európska komisia v podstate kladne hodnotila v tom čase pružnosť Slovenska ako zareagovalo na šrotovné. Obdobne v prípade povodní, znovu boli možnosti, kde ministerstvo hospodárstva môže cez vyhlášku 1/2005 veľmi operatívne zareagovať. Preto sa mi zdá, že tento systém vyhlášky bol oveľa flexibilnejší a efektívnejší a vedel skutočne veľmi operatívne reagovať na vzniknuté situácie.

    Vy ste dnes povýšili túto problematiku na zákon. Je to v poriadku. Nemám s tým nejaký vážnejší problém, ale ešte raz vás upozorňujem, že každú zmenu, ktorú budete chcieť robiť v rámci zákona, ktorú vám môže priniesť život a môžu priniesť určité nové skutočnosti, ktoré ste nevedeli a nemohli ani vlastne dnes ešte z dnešného stupňa poznania tých vonkajších vplyvov vcelku dobre odhadnúť, preto sa mi zdalo, že ten systém vyhlášky bol a je efektívnejší ako zákon. Ale rešpektujem, ste na čele rezortu, máte tento názor, navrhli ste vyššiu právnu formu ako je vyhláška, len musel som vystúpiť a upozorniť vás, že si trošku komplikujete život a bude vám to oveľa niekedy ťažšie realizovateľné ako to bolo cez formu vyhlášky.

    Jednu konkrétnu vec alebo otázku na pána ministra. V tej časti, v ktorej pojednávate o dotáciách na nové investície, ste vyčlenili limit 15 % z celkovej investície, to je pre v investičných stimuloch je tam 15 %, doteraz v zákone o investíciách bolo 50 %. Nikdy sa tento limit nevyčerpal, ale bol dobrým lákadlom pre zahraničných investorov a potom bolo vecou šikovnosti ľudí na ministerstve hospodárstva, poprípade na SARIU, aby zdôvodnili, prečo tých 50 % pre daný konkrétny projekt nemôže byť a v podstate sa pohybovali tieto dotácie zhruba v priemere, keď som si ja rátal tie investičné projekty, ktoré boli cez štátnu pomoc poskytované, zhruba na úrovni 20 % a gro bolo nepriamou formou cez daňové úľavy, čiže neboli to kešové peniaze a bolo to v celku atraktívne pre tých investorov.

    Moja otázka znie: Či ste si dobre premyslel tú maximálnu hranicu 15 %, resp. nemáte tam zdôvodnenie, aká je hranica v okolitých štátoch, lebo Slovensko treba brať ako súčasť stredoeurópskeho regiónu a tí investori si vyberajú medzi Poľskom, Maďarskom, Českom, Slovenskom a potom baltskými krajinami, čiže nemáme tam nejaké zrovnanie, či došlo k úpravám týchto maximálnych limitov aj v okolitých štátoch, aby sme sa zbytočne nediskvalifikovali hneď v úvode, keď si bude investor vyberať destináciu a povie, no Slovensko dáva len 15 %, tak ani sa tu nezastavím, idem ďalej.

    Čiže, skôr je to taká praktická otázka na vás, pán minister, a skutočne tá úvaha, či ste teda skutočne presvedčený, že povýšite vyhlášku nad zákon a oveľa viac zadministratujete celý ten proces poskytovania dotácií. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jahnátek, pán exminister Jahnátek, to, čo vy vytýkate tomu kroku alebo tejto legislatívnej zmene, že zavádza určitú komplikovanosť alebo nepružnosť do budúcnosti, že povyšuje dotačnú politiku na úroveň zákona a nie na vyhlášku, práve vychádza z toho, že napriek tomu, že to určite bude ako komplikovanejší spôsob alebo prácnejší, ale upozornil by som vás na ďalšiu časť tohto návrhu, ktorá hovorí o tom, že zároveň zavádza povinnosť zverejňovať zoznam žiadostí o poskytnuté dotácie, zoznam poskytnutých dotácií, ktoré boli odmietnuté, ich dôvod odmietnutia, čiže to, aby každá zmena, ktorá sa týka dotačnej politiky, ktorá si myslím, že je jednou najcitlivejšou stránkou verejnej správy a veľmi to zaujíma aj laickú obec, nielen tých ľudí, ktorí ako s tým sa dostanú do kontaktu bezprostredne. Ja si práve preto ako chválim túto iniciatívu ministerstva, že nechce túto politiku robiť len medzi múrmi ministerstva spôsobom vyhlášok, ale práve všetky zmeny prinesie sem do parlamentu, aby sa takto transparentne konala každá zmena.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Jahnátek, ja si vás vážim ako odborníka, preto jedna vec ma zarazila vo vašom prejave. Potom, čo spätne sa vieme pozrieť, že akým spôsobom šrotovné rozkývalo vlastne trh hlavne s ojazdenými vozidlami, ako sa nám potom spätne bazáre naplnili autami, ktoré ľudia po šrotovnom vlastne nedokázali splácať a pozbavovali sa svojich starých aut a nové si nemohli dovoliť zaplatiť, tak by ma zaujímalo, keď sa spätne pozriete na tú situáciu a objektívne zhodnotíte, či ešte stále šrotovné považujete za tak dobrý krok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na diskutujúcich, samozrejme, ja so zverejňovaním neúspešných projektov, ale aj úspešných, nemám absolútne žiadny problém. A napríklad aj v šrotovnom sa zverejňovali aj úspešné, aj neúspešné, aj dôvody, prečo to nebolo. Čiže s týmto nie je problém. Ešte raz. Ja som hovoril len o flexibilite. Flexibilita je ten základný nástroj, že ministerstvo si trošku skomplikuje život. To je všetko. Minister sa rozhodol pre zákon. Bude zákon, veď si ho odhlasujete. Ja som len upozornil. Vyhláška bola efektívnejšia a bola, veď vyhlášku musí schvaľovať vláda, nemôže minister, čiže vláda. Ale vláda je oveľa flexibilnejšia ako je parlament. Čiže v tom je celá pointa toho problému.

    Čo sa týka šrotovného, vôbec to neľutujem. Myslím si, že to bola prospešná vec. Nezabúdajte, to nebola iniciatíva slovenskej vlády. To bola iniciatíva Európskej komisie, kde bolo zapojených dvanásť štátov.

    A pán kolega, konkrétny efekt zo šrotovného nebol len vo výmene áut, ale viete v čom, že sme dostali nové vozidlá typu Ap pre Volkswagen. A keď sme boli na rokovaní s premiérom Ficom vo Volkswagene a rokovali sme s prezidentom Volkswagenu, vtedy povedal, to bolo v časovom horizonte, kedy sa rozhodovalo, či nové vozidlo Ap pôjde do Českej republiky alebo pôjde do Slovenskej republiky. Vtedy prezident Volkswagenu prehlásil: Česká republika sa zachovala ako čierny cestujúci v oblasti automobilového priemyslu. Slovensko prijalo iniciatívu, lebo vtedy sa pomáhalo hlavne Francúzom a Nemcom, to si všetci veľmi dobre uvedomujeme, ale Nemci rozhodli vzhľadom na to, že ste boli ústretovejší a zapojili ste do celoeurópskeho ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Myslím, že keď necháme ešte pár sekúnd mikrofón zapnutý, že bude s tým všeobecný súhlas. Tak pán Jahnátek, keby ste dokončili myšlienku.

  • Ja som chcel len dokončiť, že vtedy sa rozhodlo a povedali, že vzhľadom na to, že ste boli ústretoví voči našim problémom a ústretoví voči rozhodnutiu Európskej komisie, rozhodli sme sa dať celú investíciu do Volkswagenu Bratislava, čo znamená 2 700 nových pracovných miest. Čiže v tomto malo ten efekt, ale ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám pekne. Ďakujem vám. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, máte absolútnu pravdu, nič nie je čierne alebo biele. To znamená, že na jednej strane sa možno pripravujeme o istú flexibilitu tým, že to bude riešené zákonom a nebude to riešené vyhláškou ako nižšou právnou formou. Na druhej strane je to plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a s prioritami tejto vlády, ktoré sa týkajú sprehľadňovania, stransparentnenia a zavedenia kontroly nad verejnými výdavkami. Takže, keby sme si mali zvoliť na jednej strane možno flexibilnosť a na druhej strane prioritu tejto vlády, tak pochopiteľne uprednostníme prioritu transparentnosti.

    Ja verím, že keď sa vyskytne ad hoc nejaká situácia, kde budeme musieť postupovať veľmi rýchlo a flexibilne, tak táto vláda nájde riešenie.

    Možno ešte, čo sa týka tej výšky, tej dotácie. No áno, mohli by sme diskutovať, či to má byť 20 alebo 15 %. Sami ste povedali, že väčšina tých dotácií, ktoré boli poskytnuté obciam, neprekročila 20 %. Ja si myslím, že 50-percentná hranica je úplne zbytočná, pretože toto, a to by som si dovolil zdôrazniť, nie je jediná štátna pomoc, ktorú ten investor dostáva, to znamená, že je to dodatočná štátna pomoc, ktorá je poskytnutá obci na budovanie a teraz ja môžem citovať zo zákona: "vybudovanie prístupovej komunikácie, vybudovanie kanalizácie, vybudovanie prípojky vody, vybudovanie prípojky plynu, vrátane hlavného uzáveru plynu, preložky plynárenského zariadenia, vybudovanie elektrickej prípojky, terénne úpravy, výstavbu čistiarne odpadových a tak ďalej a tak ďalej", to znamená, že je to príspevok na investíciu. Pokiaľ by mal tento príspevok obci tvoriť 50 % z celkovej výšky investície, neviem si predstaviť, čo všetko by v tej obci malo byť vybudované. Takže ja som presvedčený o tom, že 15 % ako hranica z celkovej výšky investície poskytnutá obci, je dostatočná hranica.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Ja len krátko. Pán Jahnátek, my sme deklarovali, že budeme teda minimalizovať podporu investorom, nemyslím z hľadiska finančného, z hľadiska toho, že aby sme sem dostali takých investorov, ktorí nepôjdu za desať rokov preč alebo za sedem, alebo za osem, kedy im táto pomoc nejakým spôsobom odíde. To je jeden moment.

    Druhý moment je ten, že vidíte sami alebo viete určite veľmi dobre, sami máte dobré informácie, skúsenosti, že veľa parkov, do ktorých sa investovali tieto štátne peniaze sú prázdne. Sú prázdne a tí, ktorí investovali a investovali aj zo zákona, myslím tým energetické podniky, dnes to majú v nákladoch a nevedia to vykompenzovať. Takže v tom je trošku taký problém. Preto tých 15 % a preto takýto spôsob. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 253, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 255.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Potreba novelizácie zákona o hospodárskej mobilizácii vyplynula z nezrovnalostí zistených pri aplikácii zákona v praxi týkajúcich sa zosúladenia činností obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v otázke spolupráce pri plnení opatrení "pracovná povinnosť" a "vecné plnenie". Nadväzne na to sa spresňujú úlohy pre obvodné úrady a obce, ako aj úlohy pre vyššie územné celky, ktoré boli určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

    Návrhom zákona sa ďalej spresňujú povinnosti a práva určeným subjektom, fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie tak, aby bola zabezpečená kontinuita plnenia jednotlivých úloh.

    Niektoré úpravy obsiahnuté v predloženom návrhu súvisia s potrebou definovania, resp. upravenia pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s požiadavkami subjektov hospodárskej mobilizácie. Okrem toho sa návrhom upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, ako aj úlohy niektorým ústredným orgánom štátnej správy.

    Predložený návrh zároveň odstraňuje niektoré legislatívno-technické chyby. Návrh zákona tiež rieši úpravu zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Konkrétne ide o zosúladenie činnosti orgánov územnej samosprávy s orgánmi krízového riadenia určenými podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zároveň upravuje oprávnenie na ukladanie povinností orgánov krízového riadenia pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 414/2002 Z. z. v krízových situáciách, definovaných v zákone č. 387/2002 Z. z..

    Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Finančné prostriedky potrebné na plnenie úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitol dotknutých subjektov verejnej správy a limitov ich počtu zamestnancov na príslušný rozpočtový rok. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jurčík ako spravodajca z výboru pre hospodárstvo, má slovo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Podľa príslušného paragrafu o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel predloženej novely, navrhovanej úpravy, pardon.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými predpismi, a o tom, že návrh bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, a že nebude mať vplyv na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Spravodajca? Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 286, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 272.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte, prosím, vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám s cieľom zmeniť spôsob menovania predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby zákonné oprávnenie na ich menovanie mala Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a nie ako doposiaľ vláda Slovenskej republiky.

    Dôvodom navrhovanej zmeny je základný princíp, na ktorom je postavená filozofia štátnej regulácie sieťových odvetví v krajinách Európskej únie, a to, že národný regulátor je nezávislý od politickej moci a od regulovaných subjektov.

    Zákonom č. 107/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 15. marca 2007, bola Rada pre reguláciu splnomocnená predložiť návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do tridsať dní od dňa vymenovania jej členov. Tento postup, ustanovený zákonom, však do dnešného dňa nezabezpečil vymenovanie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. S cieľom dosiahnuť adekvátny právny stav v tejto oblasti, pristúpilo teda ministerstvo hospodárstva k vypracovaniu predloženého návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Prihlásili sa traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A slovo má pán poslanec Glváč. Jasné, so súhlasom pána poslanca Glváča. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Jurčík, prosím, podajte spravodajskú informáciu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 3 a 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh bol doručený poslancom zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2011 č. 272 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady, za ústretovosť. Za to sľubujem, že budem veľmi, veľmi stručný.

    Pán minister, celý zákon, o ktorom teraz ideme rokovať je táto jedna strana. Jedna strana, tretia etapa pokusu o odvolanie pána Holjenčíka z funkcií. Už tu bol váš návrh ministerský, teda nie tu, ale prišiel po vládu. Vláda ho zastavila v septembri, kde ste chcel vy osobne menovať na prechodnú dobu šéfa ÚRSO. Potom tu bol dosť nepodarený pokus pána kolegu Jurčíka vo februári alebo v marci, ktorý znovu hovoril len o personálnych zmenách. Dnes tu máme vládny návrh, jedna strana, ktorá hovorí znovu a znovu len o odvolaní Holjenčíka z funkcií.

    Je to skutočne veľmi biedna vizitka vlády Slovenskej republiky vzhľadom na to, že do 3. 3. 2011, to znamená do 3. marca tohto roku už sme mali mať v legislatívnom procese zákon o implementácii tretieho energetického balíčka. Toto nám vyplýva z Európskej komisie. Vláda, ani ministerstvo hospodárstva nevenujete sa tomuto problému, resp. ste nič nepredložili, čo sa týka toho, ale celý problém regulácie vzťahujete len na osobu pána Holjenčíka. Ešte raz opakujem, je to skutočne chudobné vysvedčenie tejto vlády. A je to otázka nejakej bezmocnosti, pritom súčasná právna úprava postavenia predsedu regulačného úradu vám umožňuje, pokiaľ si dobre prečítate ten zákon, odvolať pána Holjenčíka z funkcie a nepotrebujete k tomu ani zmenu zákona.

    Zrejme vaši právnici ešte na to neprišli, a o to je to žalostnejšie, že sa uchyľujete len k takýmto lacným ťahom. V bode 25. tejto Národnej rade budeme prerokovávať môj návrh, teda poslanecký návrh o implementácii tretieho energetického balíčka, ktorý som predložil spolu so svojimi kolegami, ktorý komplexne rieši problematiku tretieho energetického balíka.

    Dámy, páni, pred nami stoja oveľa vážnejšie úlohy z hľadiska regulácie a vôbec úpravy legislatívy pre energetiku a skutočne tam treba riešiť úplne nové postavenie z hľadiska štruktúry štátnych orgánov, nové postavenie ÚRSO a regulačnej rady, treba zvýrazniť, doplniť a vylepšiť oblasť cenovej regulácie, treba posilniť a inovovať systém kontroly. Nehovoríte vôbec o problematike certifikácie a nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej sústavy. Nehovoríte nič o desaťročných plánoch rozvoja. To sú tie dôležité momenty, ktoré vyplývajú pre každý členský štát z hľadiska tretieho energetického balíčka. O tomto ani slovko, ale tretí pokus odvolať Holjenčíka z funkcií.

    Ešte raz opakujem, mrzí ma to, ale ja som si myslel na základe predvolebných sľubov, že skutočne vo vláde budú odborníci, a že politické strany, ktoré sú dnes v koalícii budú mať schopných odborníkov, ale vidím, že si nedokážete poradiť ani s takým problémom, ako je zmena predsedu regulačného úradu a riešite to komplikovane už na tretí pokus.

    Ja si osobne myslím, dámy a páni, v mojom vládnom návrhu zákona je doslova napísané, najneskôr do 31. augusta vláda navrhne prezidentovi republiky nového predsedu regulačného úradu. Čiže, už to tam máte. Už to tam bude legálne, ale bude tam zahrnutý aj celý ten komplex problémov, ktoré vyplývajú z tretieho energetického balíčka. Tak poďme riešiť problém komplexne a nerobme, s prepáčením za výraz, takúto šaškáreň z toho, že už tretíkrát ideme riešiť len Holjenčíka.

    Myslím to skutočne úprimne a myslím to dobre a riešme aj problém Európskej komisii. Samozrejme ten zákon môže byť doplnený, môže byť, môže byť upravený, čiže je otvorený, môžu tam byť aj lepšie, lepšie návrhy, ale poďme riešiť problém komplexne a pri tom riešme aj predsedu regulačného úradu, ale nerobme takéto lacné ťahy a divadlo pred verejnosťou.

    Dámy a páni, z tohto dôvodu predkladám procedurálny návrh, aby sa ďalej v rokovaní tohto vládneho návrhu zákona nepokračovalo. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja len chcem fakticky zareagovať. Myslím si, že vy veľmi dobre viete, že cieľom tohto zákona, tohto návrhu nie je robiť žiadne divadlo. Divadlo a ako ste to nazvali šaškáreň sa uskutočnila v roku 2007, kedy ste po politickej línii vymenili celé vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bol dovtedy nezávislým úradom a nezávislým regulátorom energetiky a po ňom sa stal politicky závislým od vládnej moci.

    Cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť tento stav, odstrániť protiprávny stav, kedy štyri roky vykonáva predseda regulačnej rady aj funkciu predsedu úradu, hoci je to priamo v zákone zakázané a dovolené len prechodným ustanovením na dočasné obdobie. A cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť politické vplyvy a politickú moc posilnením úlohy parlamentu pri menovaní predsedu úradu. Toto sú tie základné ciele a všetko ostatné okolo toho, je len a len politizovanie. Ďakujem.

  • Pán Jahnátek, ja len to, súhlasím, že vy môžte mať názor, že môj návrh bol nepodarený, no tak to je vec diskusie. A určite len nebol len kvôli tomu, aby sme odvolali predsedu, teda zastupujúceho predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tam bolo oveľa viac vecí, tam sa to dotýkalo aj iných personálnych záležitostí. Vy to veľmi dobre viete, ale v poriadku, však teda ako, keď ste to nazvali nezmyslom, tak nedá sa nič robiť. Išlo hlavne o to a ide hlavne o to vždy, že na vrchu, vrcholový zodpovedný je, či predseda dozornej rady, či predseda predstavenstva, či predseda nejakého úradu alebo regulačnej rady, a keď chceme urobiť poriadok v tej, v tom systéme, tak musíme začať odtiaľ. A je pravdou, že aj tí druhí, ktorí spoluprácu alebo ktorí sú podriadení majú nejakú zodpovednosť, ale systém zavádza alebo je zodpovedný za zavedenie ten, ktorý je na vrchu.

    Prirodzene, že nemožno ho odvolať tak, ako vy hovoríte, lebo nie je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, len predsedom regulačnej rady alebo rady pre reguláciu. Nechceli sme to robiť takým spôsobom ako vy, ako už kolega Chren povedal, že ste dokázali za pár dní zlikvidovať celé, celý úrad a celú radu a nasadili ste si tam týchto ľudí.

    Pokiaľ ide o to, že tam nie je niečo ďalšie v tomto zákone, predsa energetická koncepcia bola vypracovaná na x-rokov dopredu a je na ministerstve hospodárstva. Určitá modifikácia samozrejme je na mieste a pokiaľ to bude cez váš zákon, môžme sa o tom baviť. To, či sú tam odborníci, alebo či teda riadia tieto veci odborníci, necháme na posúdenie inej verejnosti. Myslím si, že to bude na inú debatu a úprimne povedané, aj ja to myslím úprimne, to čo som povedal, nielen vy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jahnátek reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Chren, musím vás upozorniť, šaškáreň nebola vtedy, keď sa menilo ÚRSO, ale keď ste si pridelil dotácie aj svojej kolegyni, to bola skutočná šaškáreň pre celé Slovensko a myslím si, že to bol aj jeden z dôvodov, prečo dnes sedíte tu a nie na ministerstve hospodárstva.

    Pán kolega Jurčík, doteraz tu nebola povedaná jedna vec, čo sa týka predsedu regulačného úradu. Regulačná rada už predložila nové meno na predsedu regulačného úradu po voľbách, to znamená vašej vláde, ale vláda tento návrh ani neprerokovala. Pritom je to odborník, zamestnanec ÚRSO, ale vláda si nedala ani tú námahu, aby tento zákon, aby tento návrh personálny prerokovala. Čiže ja chápem, že máte už nachystaného svojho kandidáta, potrebujete ho tam osadiť, uvidíme, či to bude pán Studenec z SPP alebo už máte nového kandidáta, ale vy jednoducho nechcete odborníka, vy máte už dopredu pripraveného človeka. Ďakujem.

  • Pán poslanec Glváč, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Myslím, že ciele novely tohto zákona slušne vysvetlil kolega Jahnátek a ja by som sa chcel len v malej chvíle venovať len spôsobu prijatia alebo prijímania tohto zákona.

    V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa konštatuje, že návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Materiál nebol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Obdobne sa vyjadrila aj sekcia vládnej legislatívy a pri predkladaní tohto materiálu do vlády Slovenskej republiky. Takže neviem, či sme sa naozaj dožili toho, že legislatívny proces a jeho úprava sú už iba zdrapom papiera, ale uvedomte si, prosím, pán minister, že porušujete články 12, 13 a 18 vašich vlastných legislatívnych pravidiel vlády. Aj keby návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní, s čím ste pôvodne rátali, aj tak vám to nedáva právo kompletne ignorovať pravidlá legislatívneho procesu.

    Preto sa chcem opýtať, že či vláda Ivety Radičovej bude pokračovať aj naďalej v takomto legislatívnom procese, lebo tu už nie je prvýkrát, zažili sme to aj pri iných novelách zákonov, a či vám to ako poslanci, hlavne koalície nijakým spôsobom nevadí, že proste zákony sa prijímajú inde ako v Národnej rade Slovenskej republiky. Preto podporujem procedurálny návrh pána kolegu Jahnátka o vrátení tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Faič vystúpi ako posledný rečník. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, nazdávam sa a som presvedčený dokonca, že regulácia sieťových odvetví, odvetviach už teraz, ale najmä po implementácii tretieho energetického balíčka presahuje a bude presahovať rámec a celkové kompetencie ministerstva hospodárstva. Myslím, že to bude tak objektívne, pretože sú veľmi silné veci, ktoré bude treba do celého systému pri tej implementácii zaviesť.

    Musím zareagovať na pána, nášho nového kolegu, Chrena, no o tej nezávislosti toho zloženia rady svedčí alebo svedčia rozhodnutia z roku 2005 pri zvýšení cien, ktoré súdy zrušili. A to zvýšenie bolo preto, že ten, tá rada alebo úrad nezávislým nebol.

    Ako tu už povedal kolega Jahnátek, aj kolega Glváč, už od septembra minulého roka sa tu deje mimoriadne dôležitá snaha o personálne ovládnutie národného energetického regulátora. Hovorilo sa o tom v návrhu, ktorý bol daný 10. alebo predložený 10. septembra vtedy do medzirezortného pripomienkového konania, ktorého obsahom malo byť vlastne zrušenie rady a uľahčené dosadenie vlastného človeka do vedenia regulačného úradu. Návrh neprešiel. Oproti tomuto návrhu, ale má jednu prednosť vo vzťahu k legislatívnemu procesu, že bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a možno preto, že bol takto zastavený, potom tento dnešný nebol.

    Bolo tu hovorené aj o tom, že na minulej schôdzi nasledoval ďalší návrh v takej istej filozofii, predložený prostredníctvom poslanca Jurčíka. Len pripomeniem, že po búrlivej rozprave a výhradách nielen nás z opozície, ale aj z koalície, návrh neprešiel. Pozoruhodná, ale bola snaha pretlačiť tento návrh do druhého čítania. Asi to bola silná káva pre tú časť koalície, ktorá pochopila, čo sa asi deje na pozadí týchto zámerov a aké sú ciele.

    Chcem vám dať do pozornosti, vážené kolegyne, kolegovia, že každý, kto si dôsledne preštuduje spomínaný návrh pod tlačou 227 a tiež predkladaný návrh zákona, ten dnešný, dôjde k záveru, že oba pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z tej istej dielne. Okrem iného tomu nasvedčuje úplná totožnosť podstatnej časti doložky zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Do poslednej bodky je opísaná problematika úpravy návrhu právneho predpisu v práve Európskej únie. A na 100 % sa kryje aj základná taktika pod rúškom potreby prebratia novej energetickej legislatívy Európskej únie, vytvoriť cestu k personálnym zmenám a ovládnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako sa kryje oddelené riešenie personálnych súvislostí a naopak, ignorovanie prevažnej väčšiny zmien vyplývajúcich z tzv. tretieho energetického balíčka, ktorý som už spomenul. Takže pri uvedení tohto návrhu sme si vlastne vypočuli druhý diel v podaní pána ministra na tú istú tému.

    A čo je paradox, novelizácia zákona o regulácii sieťových odvetví nie je vôbec v pláne legislatívnych úloh vlády pre rok 2011, napriek povinnosti implementovať novú energetickú legislatívu únie a samozrejme z toho vyplývajúceho aj postavenia úloh národného regulátora. Preto aj tento návrh je označený ako iniciatívny.

    Položím otázku. Nikoho netrápi, že v súčasnosti nie je možné na Slovensku uskutočňovať cenovú reguláciu v súlade s právom Európskej únie, pretože do 3. marca nebola prebratá nová energetická legislatíva únie? Zdá sa, že nikoho netrápi ani splnenie podmienok pre začatie konania proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa jej čl. 258 až 260. A naopak, od jesene prebieha boj aj nelegislatívnymi aktivitami. Média v danej súvislosti priniesli veľa informácií a niektoré sme v citáciách uviedli aj na minulej schôdzi.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, čo sa udialo v predmetnej oblasti po neschválení návrhu zákona predloženého kolegom Jurčíkom? Podľa mojich informácií a potvrdil to dnes môj kolega Jahnátek, regulačná rada, tak ako jej vyplýva zo zákona, predložila na vládu alebo vláde návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví. Návrhy si môžte pozrieť, sú zavesené na internete.

    Dovoľujem si poznamenať, že najväčšia oficiálna kritika, tak to bolo povedané aj pri predložení tejto novely, bola smerovaná práve proti nepredloženiu takéhoto návrhu a výkonu funkcie predsedu úradu, predsedov Rady pre reguláciu sieťových odvetví a o takéto tvrdenia sa opieral na minulej schôdzi aj kolega Jurčík. V prekladacej správe k tomu návrhu je možné takisto sa zoznámiť so skutočnosťami. Návrhy neboli do dnešného dňa zaradené na rokovanie vlády, reakcia však prišla v podobe tohto prerokovávaného návrhu, teda nie väčšia nezávislosť energetického regulátora, ako to vyžaduje právo Európskej únie, ale väčšia závislosť od parlamentnej väčšiny a nepriamo aj od vlády.

    Ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, návrh zákona je bez medzirezortného pripomienkového konania, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády, ale s návrhom bol predložený na skrátené konanie, ktoré vláda neprijala. Problém asi spočíva v tom, že v tých predložených návrhoch, ktoré sú na vláde, nie je podaný návrh na tú správnu osobu. A z toho dôvodu je potrebné aj meniť zákon. Ak berieme do úvahy smernicu Európskeho parlamentu a Rady pod č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, môžeme urobiť záver, že návrh zákona je v rozpore s právom Európskej únie, a to s týmito menovanými smernicami.

    Návrh nezohľadňuje podmienky kladené pre regulačný úrad z uvedených smerníc, resp. je v priamom rozpore s ich zásadnými ustanoveniami. Ako som už uviedol, a tak to bolo tu aj povedané, návrh reaguje alebo navrhuje len nový spôsob vymenovania predsedu úradu a podpredsedu úradu. Navyše vzhľadom na politické zastúpenie vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, ktorý má navrhovať predsedu, nemožno zaručiť nestrannosť a politickú nezávislosť kandidáta na predsedu úradu. Ale to sme zažili aj pri prerokovávaní zákona o prokuratúre.

    Je teda zrejmé, že by post predsedu a podpredsedu úradu sa stal predmetom politických dohôd s následným politickým vplyvom na činnosť a rozhodovanie úradu, možno do toho stavu, ktorý tu bol v roku 2005. Pokiaľ ide o predsedu úradu, smernice jednoznačne ustanovujú dĺžku jeho funkčného obdobia, a to v rozsahu 5 až 7 rokov s možnosťou jedného predĺženia, taktiež taxatívne vymedzujú aj podmienky pre odvolanie predsedu úradu. Nakoľko ide v zmysle práva Európskej únie o novú úpravu, súčasne platný zákon o regulácii tieto ustanovenia smerníc samozrejme nezohľadňuje. Je preto podľa môjho názoru v rozpore s týmito smernicami, keď novela zákona o regulácii rieši len zmenu v spôsobe menovania predsedu úradu, ale vôbec netransponuje ustanovenie smerníc týkajúcich sa k dĺžke jeho funkčného obdobia a dôvody pre jeho odvolanie z funkcie. Opakujem, že neberú do úvahy tieto ustanovenia.

    Dovolím si tu podotknúť ešte jeden fakt. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 129/96, je členský štát povinný zdržať sa prijatia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou, a to už počas plynutia transpozičnej lehoty. Keďže lehota na transpozíciu smerníc už uplynula 3. marca 2011 a nikto o tom tu nehovorí okrem nás, zákonodarca by sa mal v súčasnosti zamerať predovšetkým na zabezpečenie ich právne perfektnej transpozície a zdržať sa takých legislatívnych riešení, ktoré s ustanoveniami smerníc nesúvisia alebo sú s nimi dokonca v priamom konflikte.

    Zo základnej teórie komunitárneho práva a z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva priamy účinok a priama použiteľnosť smerníc v rámci právneho poriadku členského štátu v prípade, že členský štát neimplementuje smernicu včas alebo, ak ju implementuje, nesprávne.

    Celkove zvolený postup, a to, čo sa tu odohráva už od septembra minulého roka, predsa len dáva určitú logiku. Zdá sa, že veľkosť témy transpozície tretieho energetického balíčka prerástla vedenie ministerstva hospodárstva a vzhľadom k tomu asi aj preto nebol splnený záväzný termín transpozície do 3. marca 2011 a možno aj preto je na funkciu štátneho tajomníka ministerstva navrhnutý človek z energetických štruktúr Európskej komisie. Možno aj to je dôvod pozitívny.

    Dovolím si tu povedať aj niektoré alebo poukázať na niektoré riziká. Možno, že všetci aktéri ohľadne regulácie v sieťových odvetviach si zároveň uvedomujú i veľké možnosti, ktoré pri novom usporiadaní sektora energetiky môžu byť viac-menej výhodné pre štát alebo naopak pre zahraničných akcionárov, prípadne rôznych sprostredkovateľov a medzičlánkov.

    Hovorím to tu celkom otvorene, pretože vždy pri takýchto veľkých zmenách si každý, ako sa hovorí, hľadí svojho. Ja chcem podotknúť, že my, čo sedíme v tejto sále, aj vy, pán kolega nový, ktorý sa tu stále škeríte, by sme asi pravdepodobne mali stáť na strane toho verejného záujmu, pretože tie svoje záujmy si monopoly samozrejme riešia po svojom a pre seba.

    Chcem upozorniť, že v krajnom prípade je pri rešpektovaní a uplatnení tretieho energetického balíčka možná aj doprivatizácia s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie a nemaľujme si to, ako sa hovorí na bielo. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov možno budú predstavovať najväčšie ohrozenie verejných záujmov, pretože bude existovať riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie obchodných, dodávateľských a výrobných činností od sieťových, predovšetkým vo vzťahu k plynárenskému priemyslu, ale aj iným.

    Dovolím si tiež podotknúť, že ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energetických distribučných podnikov, v druhej Dzurindovej vláde privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej môže byť tým hrozienkom práve, alebo to hrozienko práve výber spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka. Myslím to úprimne, pretože každý bude hájiť samozrejme svoje záujmy. Netreba tajiť ani to, že existujú už také náznaky informácií, že sa už dejú tieto zámery.

    Ak sa, ak ste sa, pán minister, na ministerstve, alebo ak ste, pán minister, na ministerstve zistili, že nezávislejší a autonómnejší národný regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci a bude viac vidieť do ekonomických tokov, pretože bude mať skutočne veľmi široké právomoci, tak možno aj tieto zámery, ktoré sú v súvislosti s pokusom alebo zámerom ovládnutia národného regulátora personálne, možno vychádzajú aj z tohto.

    V závere chcem zvýrazniť, že tento posledný polrok predstavuje podľa nášho názoru veľmi nešťastný zásah do existujúceho regulačného rámca, ktorý sa v Slovenskej republike tvoril postupne. V tomto kontexte a chcem sa ospravedlniť, že budem dosť expresívny, doteraz z uvedeného doslovne komicky zaznieva cieľ vládneho programu vyvinúť úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu na Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a zabezpečenie odbornej profesionality. Nazdávam sa, že tento návrh alebo táto novela je krokom späť.

    Záverom, realite biznisu pravdepodobne ustupuje a je to všetko pred nami, možno ustúpi aj ilúzia o novej politickej kultúre. A čo sa týka transpozície energetickej legislatívy Európskej únie, nazdávam sa a vidieť to aj podľa toho, čo je dnes predložené, tiež musela ustúpiť z tejto cesty, zatiaľ.

    Vzhľadom k uvedenému dávam dva návrhy, pripájam sa k tomu procedurálnemu nepokračovať v prerokovávaní predmetného bodu programu a po druhé, dovolím si, odovzdám potom spravodajcovi.

    Po druhé, návrh na prijatie uznesenia podľa § 128 zákona o rokovacom poriadku, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o neodkladné predloženie správy o transpozícii a vykonaní opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka Európskej únie s dôrazom na

    za a) základné otázky a termín transponovania a vykonania smerníc tvoriacich tretí energetický balíček Európskej únie,

    po b) navrhovaný spôsob oddelenia dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností vertikálne integrovaných podnikov a

    po c) navrhovaný spôsob riešenia vlastníctva prepravnej siete zemného plynu a prenosovej sústavy.

    Tento návrh uznesenia podávam z toho dôvodu, že do 3. marca mala Slovenská republika implementovať alebo uskutočniť transpozíciu smerníc a vlastne aj obsahu tretieho energetického balíčka do našej legislatívy. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Už nemáte. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa...

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Prepáčte, prepáčte pán poslanec, nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Preruším vás, prepáčte, dve minúty poprosím pre pána poslanca Faiča. Vy reagujete na faktické poznámky. Tak nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No po tomto príhovore ani neviem, že na čo skôr reagovať, pretože je evidentné, že keď kolegom dôjdu argumenty, tak buď miešajú piate cez deviate alebo sa dokonca znížia k úplne zákerným a nezmyselným osobným útokom, ako pred tým pán poslanec Jahnátek.

    Každopádne, vážený pán Faič, myslím si, že hovoriť o politickom ovládnutí ÚRSO môže zo strany SMER len ten, kto má pamäť ako akváriová rybička. Pretože politické ovládnutie sa v skutočnosti udialo pred štyrmi rokmi, bola to doslova noc dlhých nožov, kedy ste vymenili všetkých reprezentantov. Tento návrh zákona hovorí len o tom, že predsedu úradu má vymenovať parlament na rozdiel od menovania vládou. Nie je to ani v nesúlade so smernicou, ani v nesúlade s účelom smernice, tak ako ste sa nás snažili presvedčiť.

    Tento návrh zákona dokonca tam ponecháva tých vašich politických nominantov spred štyroch rokov, ktorí tam boli dosadení do týchto pozícii naozaj v najlepších tradíciách Mečiarovým spôsobom.

    Čo sa týka tretieho balíčka, vážený pán Faič, som rád, že vám transpozícia leží na srdci. Škoda, že vám súlad s požiadavkami EÚ a s ústavou neležal na srdci napríklad pri prijímaní protiústavných zákonov ako zákaz zisku zdravotných poisťovní, za ktoré budeme musieť platiť desať milióny eur a slovenskí občania, slovenskí daňoví poplatníci, dokonca vaši voliči, budú sa musieť skladať. Uisťujem vás, že návrh tretieho balíčka už je v legislatívnom procese. Uisťujem vás, že Slovensko nebude medzi poslednými krajinami, ktoré ho príjmu. Dnes ho nemá implementovaná podľa mojich vedomostí žiadna krajina, určite nie ani tie najväčšie ako Nemecko, Francúzsko, žiadna z okolitých krajín. Mám tu strašne veľa ďalších poznámok.

  • Pán kolega, som presvedčený o tom, že budete mať dosť priestoru na to, vyčerpať všetky svoje možnosti v budúcom období, takže nebuďte z toho smutný. Pozrite sa, ja som ešte nikdy v tomto parlamente nevystupoval s vecami, ktoré by sa nejakým spôsobom osobne dotýkali kolegov. Vždy som sa snažil a vždy sa budem snažiť vecne reagovať, a tak isto som sa snažil aj teraz. Vy, samozrejme, môžete odvádzať pozornosť akýmkoľvek spôsobom, môžete robiť všetko, čo je, samozrejme možné v tomto parlamente, pri vystúpeniach, ale jednu vec nemôžete urobiť, že presvedčíte všetkých, že to, čo malo byť uskutočnené do 3. marca, teda transpozícia smerníc Európskej únie, podľa ktorých sa má už všetka legislatíva uskutočňovať, to znamená aj táto novela už má byť v zmysle týchto smerníc, tak samozrejme, ak sa budete snažiť odviesť pozornosť, ten samotný fakt, že ste to neurobili, a že tu máme veľkú medzeru, ktorá sa nám môže vypomstiť a ktorá možno je aj protizákonná v istom zmysle, tak to tým neuskutočníte. Môžete robiť čo chcete, môžete sa na rečníka, ktorý je tu smiať oveľa širšie a možno aj nahlas, ale nič tým z hľadiska faktov a vecných argumentov a vecného hľadiska nedosiahnete. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Krátko. Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni poslanci zo SMER-u, vaša starostlivosť o vášho nominanta pána Holjenčíka je skutočne dojemná, ale musím vás sklamať, legitímnym cieľom ministerstva hospodárstva a vlády Ivety Radičovej je odstránenie protiprávneho stavu, kedy predseda Rady pre reguláciu pán Holjenčík, dočasne, v tomto prípade dočasne znamená štyri roky, zastáva funkciu predsedu regulačnej rady. Je to protiprávny stav, keď je v zákone jasne napísané, že člen regulačnej rady nesmie byť predsedom regulačného úradu. Tento stav trvá štyri roky, nikomu to nevadí. Preto, pán poslanec Glváč, už tu nie je, skôr ako začnete kritizovať kvalitu legislatívy tejto vlády, pozrite sa prosím na kvalitu prijímanej legislatívy v minulom období, a to naozaj nebudem spomínať perfídnu legislatívnu prax vašej vlády, kedy ste novelizovali zákony cez nepriame novely.

    Tento zákon, vážení poslanci, nerobí nič iné, iba napravuje, opravuje nedostatky zákonov, ktoré prijímala minulá vláda. Preto možno odporúčam aj opozícii, zahlasovať za tento zákon, pokiaľ im leží na srdci kvalita legislatívy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Ja by som k tomu chcel len zopár takých drobných poznámok. Pán Faič, môj mladý kolega Chren si nepamätá veľa vecí. Nemôže si ich pamätať, lebo vtedy nežil. A ja si pamätám trošku viac. Nebudem osobný voči vám. Samozrejme, že nie, vy ste zástancom v minulosti ideológie, ktorá zásadným spôsobom prispela k tomu ako tento štát vyzerá. To je v poriadku, takže ja reagujem a reagujem na pripomienku pána Faiča. Môžem si to dovoliť.

    Pán Číž, neskáčte mi prosím, do reči, ja si to nedovolím voči vám. To je jeden moment. Druhý moment je ten, že tá situácia ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Číž, prosím vás pekne, nevykrikujte do sály. V poriadku, potom sa hláste.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie. Áno, prepáčte, pán Číž, nech sa páči, počúvam.

  • Tá situácia sa nezmenila, nezmenila, tak preto nie je treba meniť dôvody v správe. To zostáva stále rovnaké. Ten dôvod sa nemôže zmeniť len preto, lebo to napíšem o dva týždne neskôr, takže pozor na to.

    Pokiaľ ide o transpozíciu, ktorá končila 3. marca, sa skúsim opýtať. Páni, veď predsa tie dve smernice sú z roku 2009, čo ste robili na tom ministerstve, keď na tom ministerstve nebolo nič rozpracované v tomto smere? Prečo ste si to vtedy nejakým spôsobom nezobrali za svoje, keď teraz to kritizujete. Však ste to mohli rozpracovať, za rok ste to mohli bez problémov urobiť alebo za pol roka, keď si myslíte, že je to také veľmi jednoduché. Takže to je k tomu.

    No, samozrejme, otázka nezávislosti predsedu, to už bolo spomenuté aj vo faktickej poznámke, k tomu sa vyjadrovať nebudem. Myslím, že to, že bolo spomenuté, že to bolo v súlade s filozofiou, pardon, nejakej tej dlhej noci, či ako sa to volá, už ani neviem, je to jedno, ale fungovalo to tak, za 24 hodín ste zlikvidovali všetkých a vymenili všetkých, takže to by sme mohli nechať.

    No na invektívy, samozrejme reagovať sa nedá, ale nie je možné nespomenúť to, že špeciálne niektorí rečníci, ktorí nerozumejú tej problematike a tu vystupujú len ako ideológovia, si nedokážu odpustiť posmešok. Čiže je to vrcholne neprofesionálne a možno ani neetické, ale nebudem to ďalej rozvádzať. Takže myslia si, že nejak sa nezmenila doba, ona sa zmenila.

    A to, že či si monopoly budú riešiť po svojom, no monopoly si to práve riešili po svojom za minulej vlády. Za minulej vlády, keď sa robili tu veci, ktoré evidentne nahrávali týmto monopolom a nikomu to neprekážalo, treba sa opýtať, prečo to tak bolo. A spôsob realizácie opatrenia tretieho energetického balíčka, že bude ako najväčší biznis tejto vlády nechávam na posúdenie ctenému publiku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, ja vás chcem iba poprosiť v rámci procedurálneho návrhu, aby ste sledovali fakt, že zneužíva spravodajca záverečné slovo na to, aby vystúpil s politickým prejavom. Odôvodnenie. Prosím, pán predseda, v rokovacom poriadku má oprávnenie spravodajca kedykoľvek požiadať o slovo, to znamená, nie je viazaný prihlasovaním sa do rozpravy na to, aby si prípadne prezentoval tu svoje politické stanoviská, prípadne osobné útoky vo vzťahu k svojim kolegom, ako vo svojom záverečnom vystúpení. Ako spravodajca má zhodnotiť diskusiu z pohľadu takého, ktorým nám dá informácie ako plénu, ktoré sú potrebné pre záverečné hlasovanie. To je celé, pán predseda. Bude veľmi dobré, ak v tomto smere upravíme svoju prax aj do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem za váš procedurálny návrh. Pán Číž, existuje nejaké ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že čo smie a čo nesmie povedať spravodajca v záverečnom prejave? Lebo také ustanovenie v rokovacom poriadku som nenašiel.

    Poprosím, aby ste zapli, pán Číž, nechám zapnúť mikrofón, keď mi sľúbite, že sa budeme navzájom počúvať. Takže ja dokončím moju otázku, prosím vás. Existuje ustanovenie v rokovacom poriadku, ktoré vraví, čo smie a čo nesmie povedať spravodajca? Lebo ja som také nenašiel.

  • Pán predseda, pokiaľ teda ideme diskutovať o rokovacom poriadku, ani to nechcem, ani nechcem žiadnu konfrontáciu v tomto zmysle. Ide mi predovšetkým o to, aby sme sa správali podľa zmyslu rokovacieho poriadku. Explicitné ustanovenie nie je z toho dôvodu, že má logiku práve to, že má spravodajca právo, na rozdiel od nás všetkých ostatných, vystúpiť kedykoľvek v priebehu rozpravy, kedykoľvek, ale pokiaľ vystupuje v záverečnom slove, tak plní úlohu reprezentanta nás ako poslancov vo vzťahu k navrhovateľovi a z tej logiky toho aká je jeho úloha myslím, vyznie aj to, ako treba postupovať v danom prípade. Myslím, že to je nad slnko jasnejšie.

  • Ďakujem. Ja nezdieľam váš názor, uvidíme ako bude táto prax fungovať do budúcna, našťastie nestáva sa to až tak často. A teraz poprosím, prídeme k ďalšiemu bodu programu. Pán Přidal, môžem vás poprosiť? Ďakujem.

    Prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 265, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 275.

    Pán minister, prosím, uveďte vládny návrh zákona. Poprosím pána poslanca Přidala, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám do prvého čítania s cieľom upraviť formu a spôsob informovania spotrebiteľov a konečných užívateľov výrobkov majúcich významný vplyv na spotrebu energií. Ide o komplementárnu úpravu k zákonu č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, tzv. zákon o ekodizajne, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. decembra 2010.

    Zákon o ekodizajne ukladá hlavne povinnosť začleniť do navrhovania výrobkov environmentálne aspekty. Komplementárne k tejto úprave návrh zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov ukladá povinnosť informovať o tejto skutočnosti konečných užívateľov, a to transparentným a zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona predstavuje úplnú transpozíciu smernice 2010/30 Európskej únie, ktorá je prepracovaným znením rámcovej smernice Rady 92/75 Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, pričom rozširuje jej rozsah pôsobnosti v súčasnosti obmedzený na domáce spotrebiče.

    Nový legislatívny rámec umožní formou prijatia delegovaných právne záväzných aktov Európskej únie rozšíriť označovanie všetkých energeticky významných výrobkov v domácnostiach, ako aj v obchodnom a priemyselnom sektore a niektorých výrobkov, ktoré síce nevyužívajú energiu ako napr. okná, ale môžu významne prispieť k úspore energie, ak sa používajú alebo inštalujú v súlade s postupom navrhnutým výrobcom.

    Transpozíciou tejto smernice sa sleduje celkový cieľ zabezpečiť voľný pohyb výrobkov pri zlepšení ich výkonnosti v oblasti energetickej účinnosti, čím sa, samozrejme, prispeje k dosiahnutiu cieľov únie, týkajúcich sa posilnenia vnútorného trhu, inovácií, konkurencieschopnosti v rámci EÚ, ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy. Dochádza tiež k vytvoreniu rámca na naplnenie environmentálnych cieľov Európy 2020.

    Predložený návrh tiež upravuje nástroje umožňujúce konečnému užívateľovi transparentnú voľbu, či už ide o spotrebiteľa alebo podnikateľský subjekt, čím prispieva k lepšiemu odhadu nákladov prevádzkovania, prípadne k zníženiu nákladov pri používaní energeticky úsporných výrobkov. Napriek zvýšenej administratívnej náročnosti pre výrobcov, ide o povinnosť zabezpečiť výrobky štítkami a informačnými listami, dôjde takto k zlepšeniu podnikateľského prostredia v dôsledku úspory, resp. v dôsledku predvídateľnej spotreby energií.

    Predložený návrh zákona môže tiež prispieť k rozvoju podnikateľských aktivít v dôsledku lepšej trhovej realizácie environmentálne priaznivých výrobkov, najmä pokiaľ ide o uprednostňovanie týchto výrobkov pri verejnom obstarávaní. V dôsledku navrhovaných zmien sa z dlhodobého hľadiska očakáva aj úspora verejných zdrojov a lepšie vymáhanie zákonom stanovených požiadaviek na ekodizajn za rešpektovania zásady spravodlivej hospodárskej súťaže, čo prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ako u malých, tak i u stredných podnikateľov. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a na zamestnanosť, ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a má pozitívny dopad na životné prostredie. Napriek povinnosti energetického označenia bude mať pozitívny vplyv aj na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia, najmä v prípade využívania environmentálne úsporných výrobkov a nových trhov vo väzbe na ciele Európa 2020.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, poslancovi Přidalovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 265.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predmetného návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša Slovenská republika viazaná. O vplyve na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, o tom, že nebude mať dopad na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Preto, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2011, bolo to rozhodnutie č. 275 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výbor ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Prosím, pán predseda parlamentu, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa písomne nikto. Ústne tiež nie. Uzatváram rozpravu. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Pán poslanec Přidal, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Vládny návrh zákona má tlač 281, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 270.

    Pán minister kultúry, máte slovo, uveďte, prosím, vládny návrh zákona. Dobrý deň prajem, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281.)

  • Želám pekný deň, dámy a páni. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a ktorým sa mení zákon č. 308 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona o telekomunikáciách sa predkladá na základe uznesenia vlády o návrhu krátkodobých štrukturálnych opatrení, ktoré bolo prijaté na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Zásadnou zmenou, ktorú tento zákon prináša je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiaceho s výkonom ich funkcie. Vychádzame pritom aj zo samotného programového vyhlásenia vlády, kde sa uvádza, že táto koalícia sa rozhodla, že obmedzí právo na odpoveď pre verejných funkcionárov a toto presne tento zákon rešpektuje a napĺňa.

    Právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá ani právnická osoba, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára, predsedu politickej strany alebo politického hnutia, podpredsedu politickej strany, pôsobiaceho v dotknutej právnickej osobe. To znamená, že nie je možné ani to, o čom niektorí začali uvažovať, že právo na odpoveď konkrétneho verejného funkcionára by sa dalo "schovať" pod právo na odpoveď politickej strany. Vychádzame pritom z toho, že verejní funkcionári majú k dispozícii dostatočné množstvo foriem prezentácie, dennodenne sú tu predsa tlačové konferencie, o vystúpeniach v parlamente ani nehovoriac.

    Ďalej vychádzame z toho, že dokumenty Rady Európy a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzujú, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Inými slovami, aj európska judikatúra potvrdzuje, že právo na ochranu pre verejných činiteľov je nižšie ako v prípade súkromných osôb. Ďalej to, čo meníme a to, čo ja považujem za mimoriadne významný fakt, ktorý naozaj napráva doterajšie znenie, doterajší stav mediálnej legislatívy je to, že odpoveď je možné uplatniť iba voči nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa zároveň dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby.

    Podotýkam, že táto zmena je naozaj významná vzhľadom na to, že doteraz a ešte stále, kým nenadobudne účinnosť predložená legislatívna zmena alebo predložený návrh, je možné uplatňovať si právo na odpoveď aj voči pravdivému skutkového tvrdeniu, čo naozaj nepovažujem za správne a racionálne. V dôsledku navrhovanej právnej úpravy dochádza aj k ďalším viacerým zmenám, okrem iného ide aj o ustanovenia upravujúce zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah alebo pravdivosť zverejnenej informácie a zároveň sa vypúšťa povinnosť vydavateľa periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou uverejniť v prvom čísle periodickej tlače informáciu o štruktúre vlastníckych vzťahov, ďalej rozširujú sa dôvody, kedy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie aj na prípady, ak by boli uverejnením spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. A ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo správami a právom chránenými záujmami tretej osoby. Opäť považujem to za významnú a pozitívnu zmenu. Zároveň sa zavádza možnosť vydavateľa zverejňovať opravy, odpovede a dodatočné oznámenia na vopred vyhradenom mieste vo vydaní periodickej tlače alebo v agentúrnom spravodajstve, čo si tiež myslím, že zracionalizuje uplatňovanie tohto inštitútu.

    Dámy a páni, tento návrh ruší alebo mení viaceré ustanovenia, kvôli ktorým sme čelili aj kritike zo zahraničia. Tento návrh jednoducho vylepšuje legislatívne prostredie pre fungovanie médií. Je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a aj s názorom tejto vládnej koalície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Cibulkovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o potrebe novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a zároveň ako spravodajkyňa konštatujem, že návrh zákona obsahuje i doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2011 č. 270 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája toho istého roku.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to za poslanecký klub SMER pán poslanec Maďarič a za poslanecký klub SNS pán poslanec Rafaj. Pán Maďarič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pripadá mi priam až komické, ako sa v poslednom čase pán minister, ale aj pani premiérka, pretože k tejto téme sa vyjadruje, priam nadúvajú takým uspokojením, akoby predkladané zmeny v tlačovom zákone mali spasiť svet. Štafáž v tomto divadielku im veľmi vďačne robia slovenskí vydavatelia, pretože tie zmeny sú urobené pre nich a výlučne pre nich.

    Návrh novely tlačového zákona nie je pre ľudí, je proti nim, pretože prakticky znemožňuje právo na odpoveď a opravu nepravdivých informácií všetkým, resp. rozhodnutie ponecháva na ľubovôli redakcii. Vláda zdôrazňuje a dôkazom toho je aj terajšie vystúpenie pána ministra, pretože tým začal, že tou zásadnou zmenou v návrhu je údajne obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov. Pán minister s obľubou používa aj také spojenie, že politici už nebudú chránenou zverou a túto zmenu podsúva ako víťazstvo ľudí nad neprimeranými právami politikov.

    Pán minister, vy sa naozaj o svoju ochranu starať nemusíte, podriadené média vám ju vďačne zabezpečujú. Príklad nám poskytla Slovenská televízia v hlavnej spravodajskej relácii v sobotu, kedy vysielala príspevok na tému tlačového zákona. Účinkujúci v tomto príspevku boli pán minister Krajcer, pani premiérka Radičová a zástupca vydavateľov, samozrejme unisono velebiaci zmeny v tlačovom zákone. V tomto príspevku nebola ani sekunda priestoru pre nejaký iný názor, pre nejakú oponentúru, pre niekoho iného. Takže, v tomto zmysle naozaj vy žiadnu ochranu nepotrebujete. Vidíme tu súčasne aj ten akože ekonomický efekt zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A naozaj máte pravdu potom, že táto vláda sa novinárov nebojí. Kto by sa aj bál, keď sa správy STV menia na piár vládnej politiky.

    Vrátim sa pár slovami aj k platnému tlačového zákonu, ktorý bol prijatý v r. 2008 a vystriedal tak vyše štyridsať rokov platný tlačový zákon z čias bývalého režimu. Tento dnes platný tlačový zákon bol kritizovaný práve kvôli právu na odpoveď. Kritikom prekážalo, že pre právo človeka reagovať odpoveďou je podstatný zásah uverejneného skutkového tvrdenia do jeho osobnostných práv. A nie to, či je skutkové tvrdenie pravdivé alebo nepravdivé. Kvôli tomuto priam s hororovou rétorikou, najmä SDKÚ bolo ochotné blokovať ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, kvôli tomu vyšli v tom čase schvaľovania tohto zákona noviny s protestujúcimi titulnými stranami. A to napriek tomu, že čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach zaručuje právo na odpoveď aj voči názorom, osobitne vo veci literárnej a politickej diskusie, a to nielen pre účely opravy nepravdivých údajov.

    Takmer po troch rokoch platnosti tohto hrôzostrašného tlačového zákona je myslím si, práve dnes na mieste otázka, ako teda tento zákon obmedzil slobodu slovenskej tlače. Každý pravidelný čitateľ slovenských novín si dokáže tu odpoveď dať aj sám. Ani vtedy, ani dnes netrápilo vydavateľov a už vôbec nie vtedajších opozičných politikov právo na odpoveď.

    Opozícia si jednoducho v tejto veci veľmi rada kopla do vlády o to viac, že si tým ešte tuhšie zaväzovala tlač ako politického spojenca. To, čo v skutočnosti vydavateľom prekážalo, bolo niečo iné.

    Nový tlačový zákon totiž dával verejnosti reálne vymožiteľné právo na uverejnenie opravy nepravdivých informácií alebo odpovede, a to nie po rokoch, keď už každý zabudne, čo sa opravuje, alebo na čo sa reaguje, ale v lehote niekoľkých dní a na rovnocennom mieste. Túto reálnu vymožiteľnosť zabezpečuje aj stále ešte v zákone platné ustanovenie o práve na primeranú peňažnú náhradu pre tú osobu, ktorej žiadosti o opravu, či odpoveď vydavateľ nevyhovel, hoci bola oprávnená a spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje ... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som, dámy, trocha tichšie, keby ste mohli diskutovať. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán, šiesti poslanci, uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Aby neprišlo k omylu, nemám tuná teraz na mysli žalobu podľa Občianskeho zákonníka, resp. nejaké pokuty alebo sankcie podľa žalôb na základe Občianskeho zákonníka. Hovorím o práve na primeranú a limitovanú peňažnú náhradu, ktorú ustanovuje tlačový zákon a je výlučne naviazaná na neuverejnenie opravy alebo odpovede.

    Po jej zrušení vydavateľovi nebude nič hroziť za to, že opodstatnenú opravu neuverejní. Zo súdu, ktorý mu možno po rokoch prikáže príslušnú opravu uverejniť, nemôže mať žiadnu obavu. Ale hlavne, aký to bude mať význam pre človeka, ktorý sa nápravy domôže v čase, keď bude jeho problém dávno zabudnutý. Je zrejmé, že vypustenie primeranej náhrady za porušenie podmienok uverejňovania opravy odpovede a dodatočného oznámenia, zníži účinnosť zabezpečenia pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť uplatnenie týchto práv a špeciálne z aspektu, ku ktorému sa vyjadril mimochodom aj nemecký ústavný súd a síce, že uverejnenie odpovede musí byť rýchle, a to je predsa úplne logické, a to je racionálne, pán minister.

    Takže, nie obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov, ale zrušenie práva na primeranú peňažnú náhradu za neuverejnenie opravy, či odpovede je kľúčovou zmenou v tlačovom zákone. Kvôli tomu vydavatelia výskajú od radosti a do neba chvália súčasnú vládu. A dnešní koaliční politici, tým vracajú vydavateľom svoj dlh z opozičných čias. A vydavateľom sa vracajú staré zlaté časy, ktoré im zabezpečoval ešte komunistický tlačový zákon. Zlaté časy preto, lebo sa opäť nebudú musieť trápiť s opravovaním nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií, a už vôbec nie v aktuálnom čase, kedy je ešte nepravdivá informácia ako tak v pamäti čitateľov.

    A musím teda tu povedať aj to, že dnes platný tlačový zákon významne prispel k posilneniu práva verejnosti na pravdivé informácie a na ochranu súkromia. Vydavatelia sú dnes totiž nútení zodpovednejšie posudzovať žiadosti o opravu a odpoveď a šanca na uverejnenie opravy do niekoľkých dní významne stúpla. Avšak po zmenách, ktoré navrhuje vláda, budú práva verejnosti oproti právam vydavateľom významne poškodené. A nejde tu samozrejme len o osoby, ktorých sa nepravdivé skutkové tvrdenie priamo dotýka. Ide o všetkých čitateľov, pretože všetci majú právo na pravdivé informácie a na opravu nepravdivých.

    Súčasná vláda sa však postavila len na stranu vydavateľov, a aby bolo jej dielo v tom dokonalé, rozšírila aj okruh dôvodov, kedy vydavateľ vôbec nie je povinný uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, a aby túto najpodstatnejšiu zmenu a jej dopad prekryla, a aby sa populisticky zapáčila ľuďom, bude dokola tvrdiť, že tou zásadnou zmenou novely je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov.

    Zastavme sa teda aj pri tom. Nikde v Európe, pán minister, nie sú určité skupiny fyzických osôb znevýhodnené oproti iným pri práve na odpoveď. Nikde v Európe. Výslovným vylúčením právnických osôb, v ktorých pôsobia verejní funkcionári, tak isto dochádza k obmedzeniu základného práva, ktoré môže byť posúdené ako neprimerané. Účelom práva na odpoveď je podporovať verejnú diskusiu nielen k súkromným záležitostiam, ale práve k tým verejným. Výslovne zaručené právo na odpoveď majú orgány verejnej moci v Nemecku, Rakúsku a Portugalsku. Vylúčenie obvinených osôb je jednoznačne diskriminačné, pretože tu úplne absentuje dôvod takéhoto postupu a dôvodová správa ho ani nemá. Osoba si svoje postavenie totiž nevybrala sama a úplne je pozbavená práva na odpoveď. Dôjde tým k porušeniu čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach v spojitosti s čl. 14 tohto dohovoru, zákaz diskriminácie pri požívaní práv zaručených dohovorom. V mnohých európskych štátoch sa teda právo na odpoveď verejným činiteľom a verejným orgánom priznáva a odôvodňuje sa to tým, že sú kritizovanejší vo verejnom priestore ako iné osoby. A nehnevajte sa, dôvodiť tým alebo klásť ako argument, že veď máme tlačové konferencie a máme vystúpenia v parlamente, to ako neponižujte tak, alebo nepodceňujte tak poslancov Národnej rady, aby ste toto dávali ako náhradu práva na odpoveď a práva na opravu v médiách. Akým, akou zárukou je tlačová konferencia toho, že sa napraví nejaká nepravdivá informácia? Akou zárukou je vystúpenie v parlamente? To je, povedal by som, až trápny argument.

    Bol by som možno ochotný aj prijať nejaké obmedzenia pre verejných činiteľov v takom prípade, ak by sa potvrdili tie obavy, že politici budú právo na odpoveď zneužívať. Prax však ukázala, že oni ho takmer ani nevyužívajú v porovnaní s inými osobami. Doložím to výsledkom zaujímavého publikovaného prieskumu, ktorý urobili študenti Paneurópskej vysokej školy v redakcii denníka Sme za prvých desať mesiacov platnosti tlačového zákona. Za toto obdobie prišlo do redakcie tohto denníka tridsať žiadostí o odpoveď. Z toho len jednu žiadosť adresoval politik. Takže jeden politik a dvadsaťdeväť iných osôb. Pred kým chce teda súčasná vláda chrániť našu tlač?

    Ide tu len o fiktívne víťazstvo nad politikmi, lebo právo, ktoré sa im obmedzí, zatiaľ veľmi ani nevyužívajú. No pôjde o faktickú porážku širokej verejnosti, pretože jej právo na opravu a odpoveď bude touto zmenou tlačového zákona výrazne ponížené. A tu sa spoliehate na to, že ľudia nepochopia, že to čo sa mení v prospech vydavateľov je na úkor práv verejnosti, a že tlačový zákon, ktorý tak veľmi vyhovuje vydavateľom sa z hľadiska práva na opravu a odpoveď stane pre ľudí len prázdnym zdrapom papiera. A dôkazom je aj to, že napokon ste sa ani len nepokúsili o žiadne zmysluplné zmeny tlačového zákona, na ktoré by poukázala jeho aplikačná prax a určite také sú. Určite po takmer troch rokoch fungovania tlačového zákona je viacero vecí, ktoré by som pokojne na ňom menil alebo vylepšoval, ale o toto ste sa nepokúsili a takmer ste odignorovali aj požiadavky Syndikátu slovenských novinárov. To vás nezaujímalo.

    Vy ste nikdy nemali záujem o dobrý tlačový zákon. Mali ste len starosť o záujmy vydavateľov, aby ste im vrátili dlh za ich politickú nadprácu a zaviazali ste si ich, aby ste si ich zaviazali k spolupráci aj v tomto období. To, že zmenený tlačový zákon budú unisono chváliť vydavatelia, či už naši alebo zahraniční ešte neznamená, že bude dobrý aj pre čitateľov a svoje by možno k tomu povedali aj novinári, ak by práve vydavatelia neboli ich zamestnávateľmi.

    Takže na jednej strane, akože významné zmeny, ktoré možno sú aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A verím, pán minister, že niektorí opatrní úradníci ministerstva kultúry vám to aspoň medzi štyrmi očami naznačili a na druhej strane zmeny, ktoré veľmi poškodia právo verejnosti na opravu nepravdivých, pravdu skresľujúcich informácií a samozrejme aj právo na odpoveď, ktoré je legitímnym právom vychádzajúcim z princípu, že v prípade zásahu do osobnostných práv má byť vypočutá aj druhá strana. Ale vám, veľkým zástancom demokratického dialógu a transparentnosti, také niečo zjavne nič nehovorí.

    Takže v tej symbióze s vydavateľmi pokračujte a verím, že na obrazovkách Slovenskej televízie budem sledovať ešte viacero piár príspevkov, kde si budete navzájom s pani premiérkou vymieňať pochvalné uznanie za to, o koľko akože priečok v tom nejakom zahraničnom hodnotení vzrástla sloboda tlače na Slovensku. Sloboda tlače a najmä práva verejnosti týmto zákonom budú výrazne ponížené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Maďarič, opäť ste nesklamali vo svojom vystúpení a zaujala ma vaša poznámka v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Áno, je to pravda, že mediálny zákon - tlačový zákon bol spojený s Lisabonskou zmluvou v minulom volebnom období a bol právom s ňou spojený. Chcem vám pripomenúť, že uplatnenie Lisabonskej zmluvy na Slovensku ešte v praxi stále nie je realizované v našom právnom poriadku a je to práve vaša strana, ktorá sa hrdila tým, že ju presadzuje. Tak je to vaša strana, ktorá v súčasnosti blokuje realizáciu Lisabonskej zmluvy v praxi. Takže na jednej strane hovoríte, a to je podobné, tak ako s tlačovým zákonom, že chcete niečo urobiť, ale na druhej strane v realite robíte úplne niečo iné. Pán poslanec, je to falošné a je to pokrytecké. Ďakujem.

  • Kolega Maďarič, tretí sektor a médiá by mali byť strážnymi psami demokracie, ale strážny pes na to, aby mohol strážiť, potrebuje zuby a potrebuje hlas. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí pod hrozbou, že im zoberieme žrádlo a budú existenčne ohrození, sa boja štekať. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí si musia trikrát rozmyslieť, či na niekoho zavrčia, pretože budú musieť obrovský priestor svojej vlastnej existencie venovať tomu, aby potom takéto zavrčanie museli kvôli vášmu zákonu naprávať. My potrebujeme strážneho psa, ktorý každého meria rovnakým metrom a politikovi nič nedaruje presne tak, ako v tej politickej nadpráci médiá nedarovali napríklad našej strane Hájekovcov a Liberálny dom. Takže, toľko k politickej nadpráci mediálnych kolegov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem plne podporiť, to čo hovoril exminister kultúry Maďarič a dokonca by som začal tam, kde on skončil. Som o tom presvedčený, že niektorí predstavitelia ministerstva kultúry, niektoré generálne riaditeľky nás budú presne tak isto horlivo presviedčať o tejto novele zákona, ktorú predkladá súčasné ministerstvo kultúry ako nás horlivo presviedčali za bývalého ministra, že čo všetko teda treba prijať, aké je to veľmi nutné, zásadné a neviem ešte aké. Takže o tejto horlivosti som skutočne presvedčený.

    No, aby som sa vrátil k tomu zákonu v súvislosti s tým, čo aj hovoril pán exminister kultúry Maďarič, pán minister mne vadí v rámci tohto, keď nehovoríme o konkrétnych veciach, jedna úplne triviálna záležitosť. Predsa pred platnosťou tohto zákona, vtedy vo veľmi takom búrlivom období a po ňom sme si povedali, že po čase vyhodnotíme z hľadiska vydavateľov, z hľadiska novinárov, z hľadiska všetkých tých, ktorých sa to týka, fungovanie tohto zákona a myslím si, že naozaj mala, či už na pôde syndikátu alebo na pôde ministerstva kultúry prebehnúť jedna normálna konferencia o tomto návrhu, kde by sme si povedali, čo všetko je za, čo všetko vyšlo eventuálne nevyšlo a na základe toho ešte predtým, ako tento zákon prišiel do parlamentu o týchto veciach sme mali hovoriť. Toto sa nestalo, je tu názor ministra kultúry, ktorý je zhodný s názorom vydavateľov, len bohužiaľ sú tu ešte minimálne ďalšie dve strany, to znamená občania a samotní novinári, ktorí by sa k tomuto zákonu mali vyjadriť, preto lebo tento tlačový zákon je okrem iného aj na ochranu novinárov. A to si treba uvedomiť asi v prvom rade. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Maďarič, spomínali ste, že týmto zákonom, resp. týmto návrhom zákona koalícia spláca akýsi dlh médiám. Ja mám pocit, že návrh zákona predkladá minister kultúry Daniel Krajcer a ja sa pýtam, súčasťou akej predchádzajúcej koalície, kedy bol a aký dlh potrebuje komu splatiť, lebo mňa by to celkom zaujímalo.

    Ďalej tu padla myšlienka, že poslanci a verejní činitelia sú ponižovaní tým, že ako argument, prečo sa obmedzuje ich právo na odpoveď je, že majú dostatočný mediálny priestor. Ja si myslím, že toto je absolútne logický, transparentný a rozumný dôvod na to, pretože verejní činitelia pokiaľ sa rozhodnú ísť do politiky a rozhodnú sa týmto spôsobom zmeniť svoj život, musia predpokladať a vedieť, že budú vystavení medializácii, že budú o nich písať, že to bude aj zásah do ich fungovania. Čiže ja si myslím, že je absolútne v poriadku, že tento priestor majú obmedzený voči fyzickým osobám, súkromným osobám, ktoré ten priestor samozrejme na odpoveď majú. Ďakujem.

  • Ďakujem, poprosil by som kolegov o kľud v miestnosti. Prosím vás pekne, ešte posledné dve minúty pred prestávkou. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Maďarič reaguje na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Máme 11.32 hodiny, takže budeme pokračovať o päť minút, o 11.40 hodiny budeme pokračovať hlasovaním, prosím vás pekne, buďte presní. Stíhame, nebojte.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti a zaujali svoje miesto, ideme hlasovať o ôsmich návrhoch, o ôsmich bodoch, ktoré boli doteraz prerokované.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Najskôr pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o zákone z 11. februára tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Tento zákon bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Má tlač 268. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Matejovi, aby hlasovanie uviedol podľa pripomienok prezidenta. Nech sa páči.

    (Hlasovanie o zákone z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 268.)

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa obmedzím len na jednu poznámku, lebo prihlásim sa potom radšej do rozpravy. Pán kolega Maďarič, vy ste tak okrajovo spomenuli, že vlastne toto je zákon, ktorý má nejako chrániť aj novinárov. Ja som hlboko presvedčený, že tlačový zákon má chrániť predovšetkým záujmy príjemcov informácií z médií, a to sú občania. A nemám žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpoveď je práve nástrojom ako chrániť záujmy občanov, pretože záujmom občanov je byť informovaný pravdivo, objektívne a celistne a práve právo na odpoveď je nástrojom, ktorý by mal zaručiť práve takúto celostnú, objektívnu a pravdivú informovanosť verejnosti. A toto je podľa môjho názoru kľúčový argument, prečo by právo na odpoveď malo zostať aj v tomto zákone a malo by slúžiť predovšetkým tým, ktorí teda sú prijímateľmi informácií z médií.

  • Ďakujem pekne. Veľakrát sa v tomto parlamente používa pri diskusiách o médiách jeden bonmot, ktorý tu dnes zaznel, že médiá sú strážne psy demokracie.

    Dámy a páni, ale kto stráži strážcov, kto stráži tie strážne psy. A práve preto, že dnes žijeme v období naozaj v podstate mediokracie, už možno ani nie tak demokracie ako mediokracie, tak musia platiť určité pravidlá aj pre médiá, lebo významným spôsobom ovplyvňujú politiku, významným spôsobom ovplyvňujú politický život. Tak ako živnostník nesie zodpovednosť za svoju stavbu, ktorú postaví alebo projektant za projekt, ktorý urobí alebo lekár za operáciu, ktorú urobí, no tak bohužiaľ aj médiá, novinári a vydavatelia tiež musia niesť určitú zodpovednosť za porušovanie zákonov, za obmedzovanie slobody iných, za zásah do osobnostných práv a tak ďalej. A práve tento návrh zákona, ktorý je predložený, tak opäť zavádza alebo podporuje anarchiu v tomto priestore.

    Bežný človek a obyčajný človek, lebo tento termín je dnes populárny, keď sa bude chcieť dovolať nejakej opravy, nepravdivého tvrdenia v médiách alebo bude sa chcieť dovolať nejakého nejakej objektivity pri zásahu do jeho osobnostných práv, tak sa pravdy nedovolá, pretože médiá dnes tento nový zákon, ktorý predkladá pán minister Krajcer, tak berie médiám povinnosť uverejňovať opravu a odpoveď, no pretože nie sú sankcionovaní, nebudú sankcionovaní ani, keď rozhodne o porušení týchto práv súd. A to je podľa môjho názoru krok späť, a to je to splácanie dlhu médiám, ktoré tvorili ďalšiu politickú stranu pred voľbami a v podstate tvoria ju stále. Takže, ide len a len o splácanie nejakého dlhu médiám a zaliečanie sa vydavateľom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, keby ste hlasovali za Lisabonskú zmluvu, vtedy by som vašu starosť o jej implementáciu bral vážne, takže vyčítajte samému sebe niečo. Pán poslanec Poliačik, strážny pes, váš strážny pes rovná sa RTVS aj s príbuznými poslancov koaličných v Rade RTVS aj s človekom blízkym pánovi predsedovi parlamentu vo výkone STV pánom Ondrom, aj nakoniec takými príspevkami spravodajstva STV, kde opozícia nemá žiadny priestor a kde si vymieňajú komplimenty na svoju vynikajúcu prácu, pán minister kultúry s pani premiérkou.

    A čo sa týka vášho názoru pani poslankyňa Kiššová, je to aj čiastočne vec názoru, ja sa staviam skôr k tým, dá sa povedať všetkým európskym štátom, ktoré nevylučujú žiadnu určitú skupinu fyzických osôb z práva na odpoveď a staviam sa na stranu tých, ako je Nemecko, Rakúsko, kde práve pri politikoch sa zdôrazňuje to právo a jeho význam v tom zmysle, že sú to kritizovanejšie osoby ako akékoľvek iné. A naozaj, je to, čo vy mienite obmedziť, ja vyslovujem podozrenie, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pani poslankyňa Sabolová podala procedurálny návrh, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch samostatne, preto vás, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke č. 1 pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 69 za, 49 proti, 28 sa zdržalo.

    Táto pripomienka pána prezidenta nebola schválená.

  • Prosím, dajte hlasovať o pripomienke č. 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 68 za, 40 proti, 39 sa zdržalo.

    Ani táto pripomienka nebola schválená.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke č. 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 146 za, 0 proti, 1 sa zdržal.

    Túto pripomienku sme schválili.

    Keď nie sú ďalšie pripomienky, pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Do rozpravy sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 76 za, 68 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 231/1999 o štátnej pomoci a exekučného poriadku vrátenú prezidentom Slovenskej republiky.

    Poprosím poslankyňu Editu Pfundtner, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Dajte tiež hlasovať o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 82 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácii v pôsobností ministerstva hospodárstva, tlač 244.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač 244.

  • Prosím, pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil okrem pána Jahnátka žiaden poslanec a pán Jahnátek nepodal žiadny procedurálny návrh. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 79 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 0 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a za gestorský výbor, aby určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája tohto roku. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 80 za, 0 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 283. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pánovi poslancovi Přidalovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 283.

  • Ďakujem. Pán predseda, pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov, z toho dvaja písomne požiadali o vystúpenie, štyria ústne a taktiež v rozprave vystúpil prvý námestník generálneho prokurátora pán Tichý. V rozprave pán poslanec Madej dal dva procedurálne návrhy.

    V prvom rade, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, a to v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 68 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh poslanca Madeja nebol schválený.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, a to v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 69 za, 79 proti.

    Druhý návrh poslanca Madeja nebol schválený.

  • Ďakujem. Teraz, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 80 za, 67 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 80 za, 11 proti, 56 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Prosím, spravodajkyňu, ktorú určil gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 280.

    Áno, predtým ako príde pani Laššáková, nech sa páči, pán Paška. Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Paškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh, aby Národná rada dala hlasovať o prijatí uznesenia, ktorým zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby v čo najkratšom možnom termíne vypracovala vládny návrh zákona, ktorým povýši koaličnú radu na najvyšší revolučný orgán, ktorého rozhodnutia budú nad Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Odôvodňujem to tým, že predchádzajúce dve hlasovania, či už v zákone o štátnej pomoci alebo posunutie zákona o prokuratúre do druhého čítania preukázalo, že vládnej väčšine ústava a právny poriadok Slovenskej republiky nehovorí nič. Ďakujem.

  • Pán Paška, o vašom procedurálnom návrhu budeme hlasovať po skončení hlasovania, chcem len teda povedať, parlament nevie vládu zaviazať, vie iba odporučiť.

    Pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 280.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 81 za, 2 proti, 65 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 253.

    Pán spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 253.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto zákonu, návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, a preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 4 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 80 za, 0 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pán poslanec Jurčík, prosím, uveďte hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 286. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 286.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, odznel procedurálny návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Navrhujem, aby sme najskôr hlasovali o návrhu nepokračovať v rokovaní a potom o mojom návrhu pokračovať v rokovaní, prideleniu výborom a určeniu lehoty.

    Prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 68 za, 79 proti.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Keďže sa tento návrh neschválil, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ruch v sále.

  • Pardon, pardon, áno, pokračovanie, áno.

  • Dobre, takže ja vás teraz poprosím hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 77 za, 60 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 59 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Ďakujem pekne. A poprosím, s procedurálnymi návrhmi, pán poslanec Goga.

  • Dobre, tak poprosím, zaznamenať tento jav. Pán poslanec Hladký.

  • Ďakujem za slovo. Ja mám podobný problém pri hlasovaní č. 20 zákona č. 231 a 233 pre tlač 268 ma hlasovacie zariadenie uvádza ako neprítomného, pričom som hlasoval "za".

  • Poprosím, zaznamenať aj toto, tento jav. Pani poslankyňa Lišková. Nie. Pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som upozorniť kolegov a kolegyne, ktorí majú záujem zúčastniť sa rokovania pracovnej skupiny na tvorbu legislatívy na ochranu zvierat, že to stretnutie bude v miestnosti č. 76. Viacerí sa ma pýtali totiž, kde to bude. Takže miestnosť č. 76.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jurčík.

  • Pán predseda, ja by som chcel korigovať svoje hlasovanie. Ja som hlasoval "za", ale neviem, asi som to zle stlačil, takže som vedený ako nehlasujúci.

  • Obávam sa, že toto nie je možné, ale zaznamenajte, prosím vás, aj to, že, a pri ktorom hlasovaní?

  • Pri poslednom hlasovaní pán Jurčík chcel hlasovať "za". Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja len pripomínam členom výboru pre zdravotníctvo, že rokovanie výboru pre zdravotníctvo ako gestorského výboru sa uskutoční hneď po ukončení hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Mám procedurálny návrh. Kolegovia, ktorí idete na obed s americkými senátormi, berte do úvahy, že sa dosť ťažko parkuje, takže prosím vás, choďte štyria v autách. Ja idem, moje auto je už plné, ešte sme tam asi ďalší, ďalší ôsmi, takže sa zorganizujte a musíme ísť pomaly. Ďakujem.

  • Ja mám, k svojmu údivu som zistil, že zariadenie ma registrovalo ako niekoho, kto hlasoval proti zákonu o štátnej pomoci. Ja som hlasoval "za". Nechápem to.

  • Aj tento jav, prosím vás, zaznačte.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, no. Pokračujeme o 14.00 hodine. Ďakujem vám pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o prokuratúre išlo o hlasovanie č. 23, ma zrejme nevyhodnotilo, ja som hlasoval "za", pričom som hlasoval "proti". Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači.

    Pán minister je navrhovateľ, pani spravodajkyňa tiež, takže budeme pokračovať vo všeobecnej rozprave. Písomne je prihlásený ešte pán poslanec Rafaj. Nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281)

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vyjadril k návrhu novelizovať tlačový zákon, pričom položil by som niekoľko zásadných otázok, prečo ísť len takouto malou alebo potemkinovskou novelou, prečo neisť do problematiky hlbšie a možno aj pýtať sa v mene občanov, ako je garantované vlastne ich právo na informácie, pretože mám presvedčenie osobné, aj profesionálne, že právo na informácie patrí občanom tejto republiky a nie majiteľom alebo vydavateľom médií.

    Podobne ako éter je národným bohatstvom, v ktorom sa šíria rozhlasové a televízne vlny a štát len na istý čas udeľuje licencie, tak podobne mám zato, že právo na informácie je v modernom vývine spoločnosti už v predstihu pred zastaraným právom na slobodu prejavu alebo ako sa to zovšeobecňuje, slobodu médií, pretože toto je skôr otázka v západnej Európe 17. storočie vyššie, na Slovensku niekedy od Slovenských národných novín 1845 a vyššie a možno otázka v totalitných systémoch, čo sme tiež zažili, ale nakoľko sme v demokratickej spoločnosti, myslím si, pán minister, že zámer vlády, ktorý sa objavil aj v programovom vyhlásení opäť urobiť populisticky škodnou len verejných funkcionárov a takto si odfajknúť ďalší zákon, nepovažujem za šťastné a nemyslím si, že takáto úprava prinesie zlepšenie mediálneho prostredia. Predovšetkým myslím, že nikto z kolegov nemá problém osobne ako ústavný činiteľ strpieť istú prirodzenú vyššiu mieru kritiky.

    Rovnako tak som nezaznamenal, že by ústavní činitelia, či ide o poslancov, ministrov, ale podľa tohto zákona, na ktorý sa vzťahuje tá vaša úprava, ide podstatne hlbšie. Má sa týkať aj sudcov, prokurátorov a tak ďalej a tak ďalej nevyužívajú hromadne, povedal by som len v mizivom množstve. Ja si ani nepamätám, sledujem pozorne tlač, nejakú opravu. To je skôr ozaj ojedinelý jav asi ako, keď kométa raz za uhorský rok preletí planétou, aby naše médiá uverejnili opravu verejnému činiteľovi.

    Napríklad, môžem hneď začať od seba. Mám tu jeden článok z nedávneho obdobia, ktorý znie: SNS: Za pretáčanie tachometrov chceme päť rokov basy. Takto asi vyzerá titulok, článok na internete, kde ako viete sa predovšetkým čítajú tie titulky alebo nadpisy. Môžeme polemizovať. Je tento údaj pravdivý? Nesporne je. Týka sa to našej legislatívnej iniciatívy, kde v septembri sme predložili novelu trestného zákona, kde sme chceli riešiť otázku nelegálneho pretáčania tachometrov, pričom ten rozsah trestného činu v miernejšej forme, prirodzene, je jeden až päť rokov. Záleží, samozrejme, na posúdení predovšetkým sudcu, aký trest vymeria, ale toto je jednoznačne strašenie. Päť rokov basy chcú niekomu dať. Dokonca iný titulok som čítal, že osem rokov basy za nejaké pretočenie tachometra. To sa, samozrejme, týkalo už časti dva tohto zákona, keď ide o organizovanú činnosť recidivistu alebo páchateľa, ktorý to opakovane páchal alebo spôsobil škodu v značnom rozsahu.

    Ako vidíte, nemal som potrebu reagovať na takúto, síce pravdivú, ale skresľujúcu informáciu. A to jeden príklad za mnohé, akým spôsobom dokážu možno neseriózne médiá, možno neseriózni novinári manipulovať s verejnosťou.

    Nám by malo ísť predovšetkým o to, aby verejnosť nebola manipulovaná, a aby ten, kto cíti a má právo dať verejnosti širší diapazón informácií, tzv. background, do vysvetlenie o čo išlo. Aj pokiaľ ide o ústavného činiteľa, ktorý má alebo mal by mať kvantum, isté penzum možno nad informácií, aby ich poskytol verejnosti. Neviem, prečo sa pozeráme na osobu, prečo zosobňujeme verejného funkcionára, že on sa prezentuje. Veď on informuje verejnosť predovšetkým.

    Áno, ďalší takýto titulok presne k tej istej veci znel: Sláva, Slota s Rafajom pracujú! Zobudili sa po 10 týždňoch. To vyzerá akože sme tu spali. Mám tu harmonogram práce, kedy začal pracovať tento parlament. My sme to predložili na septembrovú schôdzu, pričom na augustovej schôdzi bola tzv. ustanovujúca schôdza. Je evidentné, že skôr sa v novom volebnom období ani nedal predložiť, v podstate. Ale opäť verejnosť je zavádzaná. Nemal som potrebu, ani pán Slota reagovať na takýchto pisálkov, ktorí v podstate si kompenzujú zrejme svoj nejaký názorový hendikep na isté politické spektrum alebo politickú stranu.

    Takže vidíte, aj na tomto príklade a tých by sme mohli uviesť podstatne viac, že necítia potrebu páni poslanci ani iní verejní funkcionári reagovať, aj keď by reagovať mohli, pretože ústava zaručuje rovnosť práv a povinnosti všetkým.

    Tu si myslím, pán minister, že vláda šliapla už mimo hranicu ústavy, pretože nikde v ústave nie je napísané, že verejný funkcionár má menej práv a povinností ako akýkoľvek iný občan. Má presne také isté práva a také isté povinnosti. Ak je teda nejaká judikatúra, či už Európskeho súdu alebo povedzme aj nález nášho Ústavného súdu, to už sa týka potom konkrétnych orgánov, ktoré riešia využitie tohto práva. A tam už pripúšťam, že sudca má právo posúdiť iným spôsobom žiadosť, ale my nemôžeme dať do zákona obmedzenie rovnosti práv a povinností len na základe vyčlenenia akéhosi statusu alebo príslušnosti, že časť ľudí zastupuje väčšiu časť ľudí na isté časové obdobie, povedzme v tomto volebnom období.

    Takže mám za to, že v tomto ste šliapli vedľa a myslím, že už to aj povedal exminister Maďarič, že je to na hrane ústavnosti a je možné, že práve toto opatrenie skončí aj na Ústavnom súde, ak sa nájde dostatok podpisov.

    To je asi jediné, čo sa má teda meniť, okrem toho, že sa redukujú možnosti, okrem toho, že sa prichádza s benevolenciou vo vzťahu k vydavateľom. Je tu teda zjavný nepomer, nepomer možností povedzme brániť sa v tých prípadoch, keď je to opodstatnené a náležité. Uvediem ďalší príklad možnej manipulácie aj s faktami alebo so skutkovými tvrdeniami, ktoré obsahuje aj náš návrh zákona, ktoré by sa mali vždy opierať o fakty.

    Je taký príbeh. Myslím, že už som to spomínal niekde, keď redaktor New York Times videl ako pitbull zaútočil na ulici na malé dievčatko, správny okoloidúci ho zachránil, spacifikoval psa, dobehol za ním, cítil veľkú príležitosť. Chcem si vás odfotiť, len vaše meno, titulok bude Newyorčan zachránil na ulici americké dievčatko pred zúrivým psom. On mu povedal, ale ja nie som z New Yorku. Nevadí, napíšeme Američan zachránil americké dievčatko pred zúrivým psom. Ale je nie som ani Američan, ja som z Afganistanu. Na druhý deň vyšiel titulok: Moslimský terorista brutálne zavraždil amerického psa na ulici. Takže vidíme, aké sú možné posuny. Ono to nie je vtip, ono to bola totiž, bohužiaľ, pravda.

    Takže, pokiaľ hovoríme o skutkových tvrdeniach je každému zrejmé, že sa musia opierať vždy o fakty. Ústavní činitelia už tak, či tak strpia skutočnosť, že nemajú nijakú výnimku od ostatných občanov. Práve naopak, že sú hendikepovaní v tom, že musia strpieť úsudok, čiže hodnotové tvrdenie, názor. Väčšinou v komentároch, glosách a iných žurnalistických žánroch, ktoré publicistika a najmä tá slovenská rada využíva a je to legitímne opodstatnené, vrátane napríklad karikatúry a podobne. Čiže už tu vidíme, že nevzťahuje sa na nás nijaká ochrana v rámci názorového úsudku. Takže mám za to, že v podstate ide o privilegovaný zákon, ale nie pre ústavných činiteľov, ale je to privilegovanie majiteľov a vydavateľov novín.

    Ja som kritizoval už v minulosti našich koaličných partnerov, sme si to vydiskutovávali, keď právo na slobodu sme postavili alebo dali do rúk vydavateľom. Ak už chceme niečo meniť v tlačovom zákone, tak prijmime konečne veľký generálny mediálny zákon, ktorý právo na slobodu a právo na informácie dá do rúk tým, ktorým patria a ktorým ich aj ústava garantuje. V prvom prípade novinár, v druhom prípade verejnosť. Žiadny vydavateľ, častokrát skrytý anonymne za nejakou eseročkou alebo zahraničnou spoločnosťou, alebo akciovou spoločnosťou. Pretože tento návrh obsahuje okrem iného, neviem prečo, zas len je to zrejme nátlak lobingu vydavateľov, teda tých, ktorí keď zdvihnú telefón, tak zrejme nemajú problém povedať šéfredaktorovi, čo si želajú na prvej stránke alebo koho si tam neželajú. Tak som sa pozrel, prečo vlastne by verejnosť nemala vedieť, keď si kúpi nejakú tlač, či je to denník, týždenník, mesačník v podstate nerozhoduje, aká je štruktúra vlastníckych vzťahov. Iba pri prvom vydaní v roku sa dostalo v roku 2008 toto právo verejnosti a povinnosť vydavateľa.

    Pán minister, v dôvodovej správe sa odkazuje, že na ministerstve kultúry je zoznam. Áno, asi po polhodine som sa k nemu dopracoval, tak som si náhodne vybral denník SME. Štruktúra vlastníckych vzťahov pod bodom jedenásť Rainiš, Bergiše a tak ďalej MBH. Nedopracujete sa, kto je za tým. Samozrejme, je to veľký vydavateľský dom, ale to je všetko. Neviete, kto je ďalej. Druhým je Prvá slovenská investičná skupina. A opäť, nič vám to nehovorí, pokiaľ nepôjdete ďalej pátrať na Obchodný register alebo si to nevygúglite cez iné vyhľadávače. Zistíte, že je to v podstate holding istého miliardára slovenského pôvodu s českým pasom, ktorý okrem iného vlastní holding Proxi finance, ktorý napríklad v roku 2007 vyrobil, teda zarobil, pardon, 808 mil. po zdanení, v ktorého portfóliu mimochodom bola aj dosť veľká kauza, ktorá bola spojená s investičným fondom Psips, kde mnoho slovenských občanov stratilo svoje peniaze. Ale to nie je všetko. To zasa sa dostanete len k jednému človeku a tam sú skrytí ďalší a ďalší ľudia, ktorí sú majitelia, vlastníci tohto média a majú obrovskú moc určovať charakter tohto média.

    Neviem, prečo slovenskej verejnosti, slovenským občanom chceme zobrať právo priamo uvedenia vlastníckych vzťahov. A to ešte nehovoríme o ďalšej povinnosti, ktorú by sme mali rešpektovať, a to je zákaz krížového vlastníctva v médiách. Čo je jedno z európskych opatrení práve na to, aby sa zabránilo unifikovanému obsahu, čo vlastne, každý, kto si prečíta jedny, druhé alebo tretie noviny, v podstate nie je ich veľa. Ešte v roku 2000 vychádzalo myslím šestnásť denníkov. Dnes ich spočítate na jednej ruke, z toho tam máte už dva regionálne, nie tzv. celorepublikové. Takže tá unifikácia obsahových posolstiev je už väčšia, ako keď ste si pred 89 rokom kúpili Pravdu, Prácu alebo Smenu a v podstate ste zistili, že stále sa tam píše to isté, či to bolo na športovej strane alebo na tej prvej politickej. Stále to isté. Dnes máme to isté. Dnes nemáme odvahu riešiť ďalšie právo občana na pluralitné informácie.

    V podstate sa potvrdzuje to, čo povedal Gore Vidal, ktorý nemá problém kritizovať aj americkú vládu, že sa tu uplatňuje, už nie zásada, ktorá sa vyučovala možno sto rokov, či sú informácie, články, komunikáty objektívne alebo neobjektívne. Čiže, pravdivé alebo nepravdivé. Vôbec to už nikoho nezaujíma. V podstate existuje tretí spôsob informovania a možno aj navigovania na takéto informácie. Verejnosti podľa Vidala treba podsúvať také informácie alebo robí sa to, koho majú nenávidieť respondenti.

    Teda, pán kolega, môžem vás poprosiť, pán kolega Ondruš, ďakujem. Počujem až sem vás, takže, ďakujem pekne. Takže ide o tzv. tretí spôsob informovania, ktorý sa zrejme má uplatniť aj tu, pretože absolútna moc sa dá do rúk jednému subjektu, ktorým je vydavateľ.

    Obráťme list ďalej, pán minister. Prečo, prečo neriešime novinárov, ktorí sú medzi dvomi mlynskými kameňmi. Buď chce byť podľa svojho svedomia a profesionálnej cti seriózny novinár, chce odhaľovať pravdu, písať vecne a tak, ako mu to povedzme svedomie a vedomie káže, ale z druhej strany má zasa nejakého zamestnávateľa, ktorý má úplne iné predstavy, možno o písaní. Nie je nijakým tajomstvom, potvrdia vám to hore. Teraz ich je tam trošku poredšie tých novinárov, že im redakcia, šéfredaktor, vedúci vydania si vyhradzuje právo, aby on im napísal titulok, nie on ako autor komunikátu. Prečo neriešime novinársku obec? Prečo negarantujeme novinárom slobodu? Prečo tam nedáme etickú samoreguláciu alebo ochranu cez tzv. redakčný štatút, aby redaktor nedostal odpoveď, no buď to tak napíšeš alebo vyletíš von. Nemyslíte si, že práve toto by mohlo prispieť k zlepšeniu mediálneho prostredia na Slovensku v tom marazme, v ktorom sa nachádzame, že ten bulvár a tá žumpa sa už dnes nedajú ani čítať. V podstate len na záchode, lebo hneď tú dosku aj použijete. No, nielen bulvárne.

    Nemáme tam definíciu práva na informácie. Nemáme tam zadefinované, že verejnosť je naozaj ten nositeľ práva na informácie. Neriešime tu vôbec poslanie médií v spoločnosti, vzťah médií k verejnosti. Hovoril som o pluralite a vyváženosti médií. Poviete mi, že no buď si kúpiš tie noviny alebo si ich nekúp. A to z tých troch novín teraz čo si mám vybrať. Ktoré? Keď jedno vajce, ako by jedna mater mala. Verejnosť má právo na tieto informácie a nielen na akékoľvek informácie, ale predovšetkým na pravdivé, čiže overené, overené fakty.

    Dnes, častokrát sa vám novinár vyhovorí, možno v dobrom. Nemám čas, jednoducho mám uzávierku, chcel som to dať zajtra, overiť si to z iného zdroja, ale bohužiaľ, prinútili ma, musel som to napísať, lebo môjmu zamestnávateľovi sa to zdalo bombastické, aby to nemala konkurencia, riskol som to, radšej som dal takýto plagiát alebo polovičný poloprodukt do éteru. A druhý deň už vás to nezaujíma. Informácia žije dvadsaťštyri hodín na Slovensku, pokiaľ sa nepoužíva manipulačná technika, tzv. pokazená platňa, čo tiež vieme dokázať množstvo príkladov, keď opakujete stále tú istú bez nejakej novej súvislosti, nového backgroundu, nových informácií alebo vstupov, stále to isté, lebo potrebujete niekoho poškodiť. Preto asi bolo treba obmedziť nielen ústavných činiteľov, ale pokiaľ som sa dočítal, dokonca aj predstaviteľov politických strán, predsedov a podpredsedov. Tam je presne uvedené, nielen teda štatutárov. Čo opäť nechápem, akým spôsobom môžme takto vydeľovať a rozdeľovať spoločnosť a občanov, ktorí majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

    Ja osobne by som si vedel predstaviť v tom, tzv. veľkom kvalitnom mediálnom zákone aj zriadenie tlačovej komory alebo registra novinárov, aby sme skvalitnili prácu žurnalistov, ich profesionalizáciu, veď máme tu predsa Komoru advokátov, dokonca živnostníci majú svoje kvázi malé komory, ešte aj kominári musia byť niekde organizovaní, aby dostali pečiatku na povolenie, a aby niekto garantoval, že sú naozaj schopní vykonávať svoju prácu.

    Neviem, prečo keď hovoríme o informáciách, informácie, počuli ste ten príklad z New Yorku, ako sa dá posunúť informácia. Ak máme taký záujem, aby vám niekto neposunul komín o centimeter, prečo by sme my nemali mať rovnaký záujem, aby niekto informáciu posunul o kilometer ďalej, aby sa skvalitnila tá práca novinárov. Prečo neuvažujeme, to nie je novinka, hovorilo sa už v minulosti o tzv. mediálnom arbitrážnom súde. Prečo nechceme upraviť podmienky akreditácie?

    Kolega, veď viete veľmi dobre, ako to funguje. Päť hodín, zazvoní vám telefón, dobrý deň, som z toho a toho médiá, potrebujem takúto odpoveď, už vás nahrávam, ďakujem. A poviete, ja si to pozriem, alebo, nie, nie to mi stačí, povedzte mi niečo, potrebujem to do skladačky. Takýmto spôsobom sa bežne pracuje.

    A sme pri ďalšom probléme, a to sa netýka len akreditácie. To sa týka aj práva na ucelenú výpoveď. Mám za to, že ktokoľvek dáva verejnosti, a to vôbec nejde len o verejných funkcionárov, ktokoľvek dáva, poskytuje v interview odpoveď, má právo na ucelenú výpoveď, aby vás nesekol vpredu a vzadu a verejnosť dostane taký typ odpovede, že si urobí takto s čelom, že preboha, to čo je za debila, to čo povedal. No len preto, lebo vás niekto strihol buď vpredu alebo vzadu a nepovedal aj to B, čo vy ste chceli povedať. A prečo to urobil, alebo prečo to neurobil tak, ako to mal urobiť.

    Ak sa nevieme dopracovať teda ku zvýšenej kvalite informácií, aby verejnosť mala kvalitné informácie, mám za to, že by to mal riešiť práve tlačový zákon veľmi jednoduchým opatrením práva na akreditáciu a ucelenú výpoveď respondenta. Pritom je úplne jedno, čo si ten novinár vyberie, či prvú, druhú alebo desiatu vašu vetu. Je to na ňom, len aby to malo zmysel, aby to nebolo strihnuté.

    Čiže, ja osobne som očakával od nového pána ministra, že to, že som sledoval jeho snahy v oblasti reformy elektronických médií, tak predpokladal som, že s rovnakou hĺbkou, razanciou ministerstvo pristúpi aj k reforme tlačových médií, ale bohužiaľ, zrejme jediným motívom bolo podhodiť verejnosti, máte tú zlú cieľovú skupinu, je ich 150, sedia v tejto sále a jednoducho im zoberieme právo na odpoveď alebo právo na opravu bez ohľadu na to, či v ústave sú alebo nie sú si všetci rovní, bez ohľadu na to, ako som vám len v krátkosti ilustroval, ako je možné posunúť výpovede, ako je možné, dať aj síce pravdivé, ale tendenčne posunuté výpovede. Možno, že niekto má záujem, možno, že ten vydavateľ má záujem, aby niekto o nejakej konkrétnej strane, názorovej skupine, subjekte, alebo hoci aj situácii, alebo zahraničnej situácii, ja neviem, v Líbyi Kadáfiho alebo hocikoho iného vykreslil v takýchto farbách a udržiaval verejnosť v takomto rámci.

    Len sa pýtam, že či ten vydavateľ, ktorý má, jeden má 800 mil., druhý má pol miliardy, tretí má neviem koľko, akú guču peňazí, či ten má zrovna na to právo, takýmto spôsobom rozhodovať. Ja si myslím, že nemá. Pri všetkej úcte k jeho pracovitosti a k jeho miliardám si myslím, že bohužiaľ, nemá to právo. Ak niekto má takéto právo, tak je to novinár a novinár by mal zasa mať právo garantovanej ochrany pred takýmito zásahmi a bohužiaľ to vôbec neriešime.

    Takže ja som z tohto dôvodu dosť sklamaný len takýmto povrchným riešením tlačového zákona, pretože veľmi dlho sme čakali, kým sa vôbec zmenil pôvodný tlačový zákon ešte z roku 1966, v podstate sa tam vypustila len cenzúra a myslím, že ešte jeden paragraf, ktorý naozaj bol z čias dávno minulých a dávno obsoletný aj politicky, aj spoločensky neprijateľný a potom sa zaviedol európsky štandard v roku 2008, zavedenie inštitútu práva na odpoveď, práva na opravu a právo na dodatočné oznámenie, pretože mnohí naozaj aj kvôli liknavosti súdov nevedeli sa domôcť svojho práva. Priemerný čas na odpoveď v médiách je päť až osem rokov na Slovensku. Prosím vás, o päť alebo o osem rokov si verejnosť už ani na niektoré mená nespomenie, alebo na niektoré situácie, či to bolo tak, alebo to bolo onak a povedzme si úprimne, to už ani nikoho nezaujíma. Takže takto my narábame s informáciami. Takto niekomu vyhovuje manipulovanie verejnosti. Či nosíme také alebo onaké tričko, malo by nám záležať, aby boli tie informácie naozaj férové, pravdivé, vyvážené, pluralitné, nestranné a kvalitné a urobiť všetko pre to, aby tí, ktorí ich zisťujú a ktorí o nich píšu, mali rovnako garantovanú slobodu bez zásahu toho, kto má v šuplíku ich pracovnú zmluvu alebo kto ich platí. To ani verejnosť, ani nás by nemalo zaujímať.

    Ďalšia oblasť je verejnosť súkromia alebo ochrana súkromia osôb. Naozaj je treba sa zamyslieť, či rôzni paparazovia, bulvárni novinári, a to sa netýka ani tak politikov, to sa skôr týka ľudí z tzv. šoubiznisu, nerád používam tento termín, ale šokovalo ma, keď som videl snímky istej herečky v obnaženej podobe, zdravotne ťažko zranenej po incidente v istom meste, kde teroristi spáchali teroristický útok a nebol som si istý, že či ja alebo mnoho iných slušných ľudí má záujem o takúto fotografiu v médiách.

    Tak sa vás pýtam. Vy máte záujem na takomto priživovaní sa jednak na nešťastí druhých? Asi nie. No, tak to poďme riešiť. Prečo to neriešime v zákone? My sme predsa zákonodarcovia. Alebo sa dozviem, že vznikne nejaká pracovná skupina a povedzme do konca tohto volebného obdobia, ale aj, keď bude asi kratšie, to nestihneme, pripravíme takýto kvalitný návrh zákona alebo môžem prísť s ním ja. Môžete sa pridať, nech sa páči, ja v zásuvke mám nejaké podklady, len ako tak pozerám, keď tu nie je vôľa na presadenie takých jednoduchých vecí, nekonfliktných ako sú tachometre, tak si nemyslím, že tu bude politická vôľa na to, aby niekto schválil, ježišmaria, opozičný návrh tlačového zákona, ktorý by riešil možno cez tridsať paragrafov komplexne celú túto oblasť.

    Takže z tohto dôvodu som naozaj sklamaný a môžem povedať, že budem veľmi pozorne sledovať, aké budú tendencie v druhom čítaní opravovať, dopĺňať, či predkladateľ bude mať vôbec záujem ísť tým smerom, aký som naznačil alebo či povie, že je to nad rámec zákona, možno aj programového vyhlásenia vlády, ale to pre mňa nie je záväzný zase dokument, to je len pre členov koalície, takže nedám teraz nijaký pozmeňujúci návrh, aby sa nerokovalo ďalej. To nechám na iných, ja som len potreboval venovať sa obsahovej, vecnej, argumentačnej stránke problematiky v prvom čítaní, ktorú sme otvorili tým, že ministerstvo kultúry cez vládu na základe programového vyhlásenia predložilo do parlamentu riešenie tejto problematiky.

    Ja si myslím, že čas dozrel na to, aby sme sa nehrali na piesočku, že postavíme malý kýbliček s piesočkom, že je čas na to, aby sme upravili tak tlačový alebo mediálny zákon, aby keď zaprší alebo niekto fukne, aby sa nám ten piesoček toho hradu, ktorý nazývame tlačový zákon, nerozpadol pri prvom zakývaní.

    Asi o to by nám malo všetkým ísť, pretože určite verím, že všetci si ctíme verejnosť, ktorej patrí právo na informácie a vám patrí právo na primeranú dĺžku rozprávania, takže myslím, že už rozprávam dlho a rešpektujem toto právo a preto končím a ďakujem za vašu trpezlivosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Rafaj, ja tiež som teda mal tú skúsenosť, že som niekedy povedal príliš dlhú vetu a ustrihli mi z nej začiatok alebo koniec a neodznelo v nej úplne to, čo som povedať chcel. Ale na rozdiel od vás, nevidím chybu v tom, že sa snaží novinár niečo manipulovať. Skôr som hľadal chybu v sebe, akým spôsobom by som to mal povedať, aby tam odznelo presne to, čo som tam chcel.

    Kolega Fico alebo kolega Maďarič majú vždycky v médiách presne tú vetičku, ktorú tam chcú a tým pádom sa učím od tých, ktorých považujem za lepších, a ako debatný tréner sa snažím na sebe pracovať a odporúčam to isté aj vám. Keď dokážete v parlamente rečniť tridsaťdva minút, tak predpokladám, že ani tá veta, ktorú hovoríte tomu novinárovi, nebude zrovna krátka a keď nechce zabrať príspevkom s vašim vyjadrením polovicu večerných správ, tak zrejme bude musieť z toho niečo vystrihnúť.

    Takže ja vám poviem za seba, ja sa snažím učiť sa od ľudí, ktorí s médiami pracovať vedia a zobrať si od nich to najlepšie a možno by stálo za to, zamyslieť sa aj na vašom mieste, že či by sa nedalo tie vyjadrenia trošku skrátiť, ale súhlasím s tou časťou, v ktorej ste hodnotili tak ako všeobecne úroveň slovenskej žurnalistiky. Ja takisto mám svoje výhrady, myslím si, že v hĺbke analýzy mnohých problémov by novinári mohli ísť oveľa ďalej, že by mali venovať niektorým témam viacej času, ale bohužiaľ som presvedčený o tom, že toto nie je niečo, čo dokážeme kontrolovať zákonom, to dokáže regulovať len samotný mediálny trh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ťažko sa v dvoch minútach dá reagovať na polhodinový výstup, ale rada by som reagovala aspoň na jednu časť. V jednom svojom bloku ste sa vyjadrili, že nie je možné takýmto spôsobom, ako to definuje tento zákon, pristupovať k právam, konkrétne k právu na odpoveď pre jednotlivé skupiny ľudí, pretože je tu ústava, ktorá garantuje občanom rovnaké práva.

    Ja si myslím, že toto prirovnanie je absolútne nepríslušné, pretože rôzni ľudia, rôzni občania pracujú, konajú, žijú v rôznych tomu príslušných limitných situáciách a tieto zodpovedajú tej konkrétnej situácii. A to nie preto, že by niektorá z týchto skupín bola nadradená alebo podradená, tak ako ste to povedali, že prečo teda jedna skupina má právo na odpoveď a druhá nemá, ale naozaj tie jednotlivé životné situácie limitujú rôzne skupiny ľudí a dávajú im aj rôzne možnosti.

    Napríklad nie každý má právo 24 hodín denne na ochranku, a to nie preto, že by teraz sme si všetci išli dupať za svojimi právami, ktoré nám dáva ústava, lebo keď ich má jeden, tak prečo ich nemáme aj my všetci. Jednoducho tieto veci sú pre niektoré skupiny ľudí rôzne.

    Toto je presne tá istá situácia, kedy si myslím, že určitá skupina ľudí, konkrétne verejní funkcionári, prirodzene vstupujú do prostredia, ktoré ich vo svojom fungovaní nejakým spôsobom limitujú, a to je napríklad aj v tom, že tak ako bolo povedané, majú rôzne možnosti prezentovať sa v médiách. Na druhej strane je prirodzene z môjho pohľadu logické, že zase v určitých možnostiach ich majú limitované. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Kolega Poliačik ma predbehol v jednej z tých poznámok, ktorú som aj ja chcela povedať. Viete, právo na ucelenú výpoveď, no niekomu nestačí ani polhodina, aby to, čo chce povedať, aby to dávalo zmysel, aby to malo zmysel. Niekomu stačí na to možno minúta, niekomu tých pätnásť sekúnd, to je ten čas, ktorý novinári väčšinou využívajú na to, aby použili nejakú výpoveď. Čiže naozaj je to možno skôr problém politikov alebo teda ľudí, ktorí vystupujú, ktorí nevedia vystihnúť tú podstatu za kratší čas. Čiže rovnako ako kolega Poliačik, naozaj treba v tomto trénovať.

    A druhá poznámka je na margo médií ako takých. No, médiá sú len zrkadlom našej spoločnosti. Čiže, keď idú nejakým smerom médiá a venujú sa viac niektorým témam aj bulvárnejšie, no tak je to preto, že to verejnosť tak chce. Keby, že to verejnosť nechce, nekupuje tie médiá, nesleduje tie relácie, takže samozrejme tá ponuka by bola iná, čiže je to skôr možno problém aj spoločnosti, vlastné aké informácie chce, ako ich chce vidieť spracované, či chce fotografie obnažené, neobnažené. Čiže, je to skôr možno opäť apel na nás politikov a možno na verejnosť, aby žiadali iný typ informácií. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, používali ste tu také príklady, také školské príklady z masmediálnej teórie, kedy sa hovorí o oblasti mediálnej skratky a o tom, čo médiá dokážu už len nadpisom ako atmosféru navodiť. Mne pri počúvaní napadol jeden taký úplne nad všetky myslím, že v prvom semestri sa spomína, kedy denník ARI napíše, keby my dvaja sme napr. utekali na sto metrov a vy by ste ma porazili, tak napíše, že ste ma porazili a druhý denník s názvom LOZ napíše, že ja som bol druhý a vy ste skončili predposledný.

    Takže, myslím si, že toto, že tieto dva denníky môžu takto napísať, je celou podstatou fungovania médií a myslím si, že my nie sme kompetentní na to, aby tuná odtiaľto sme poslúchali tie vaše výzvy, ktoré ste hovorili ako keby my, zákonodarci máme siahať až do redakcií a v podstate, tu by som sa dovolil aj opýtať, že o čo vám vlastne teda ide, lebo mne pri tých tridsaťdva minútach, čo som vás veľmi pozorne počúval, nebolo jasné, či stojíte teda na, kto je teda ten, kto vám vadí, či sú to vydavatelia alebo to, že funguje ten mediálny trh a všetky organizácie okolo tak, ako fungujú.

    Predkladateľ ide presne podľa programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí, že vláda vykoná potrebné legislatívne zmeny, najmä zrušenie práva na odpoveď verejného činiteľa. A teraz ja si myslím, že tento váš z väčšej časti plamenný výstup bol o tom, že niekto tu dodržiava svoje slovo, ktoré dá voličom a hovorí, že chránenému živočíchovi, politikovi ruší.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Toľko slov treba na obhajobu veľmi nepríjemnej a Slovensku veľmi poškodzujúcej novely zákona, tlačového zákona, ktorú prijala predošlá koalícia. Tlačový zákon je skrátka jedným z najsledovanejších indikátorov kvality demokracie. Tak to je prvé, lebo pretože prvé, čo urobí autoritárska alebo k autoritatizmu smerujúca vláda, prvý krok, ktorý urobí je, že sa snaží obmedziť slobodu slova a zastrašiť novinárov, zastrašiť vydavateľov. Nakoniec, vidíme to dnes a denne na východ od nás, dostatočne.

    Ja by som sa veľmi divila, keby Rada Európy, OBSE, demokratické vlády členských štátov Európskej únie a Spojených štátov, Kanady tak zle prečítali tú novelu a vôbec nepochopili, keď protestovali proti nej, o čo ide. Myslím si, že tieto vlády a tieto organizácie veľmi dobre pochopili o čom v tejto novele, za ktorú ste vy, pán kolega, hlasovali, ide.

    Nakoniec, ak ste chceli ten veľký tlačový zákon, mohli ste ho pripraviť, bolo dostatok, štyri roky, času. Ja si myslím, že pre mňa je jedna vec dôležitá, (hoci viem si predstaviť, že by sme mali tlačový zákon aj bez práva na odpoveď, lebo mne oprava stačí, tak ako v mnohých iných zákonoch európskych krajín), že už predmetom práva nebude odpoveď na akékoľvek skutkové tvrdenie. Aj nepravdivé. To, čo bolo a proti čomu som protestovala v minulom období pri prijímaní tohto zákona.

    Áno, my budeme potrebovať ešte modernizovať tento zákon, pretože budeme potrebovať sa vysporiadať s novými médiami a ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Rafaj, prekvapím vás, možno, že ani ja, mám malé vecné výhrady voči zákonu, ktorý predkladá pán minister kultúry, ale musím otvorene povedať, že tento zákon je kvalitnejší ako je súčasne platný a z viacerých dôvodov.

    Pán minister mení v práve na odpoveď a veľmi dôležitú vec, ako tu už viacerí spomenuli, aby ktokoľvek mal právo na odpoveď, právo reagovať a brániť svoju dôstojnosť, česť, len v prípade, že pôjde o nepravdivé informácie. To je veľmi podstatné.

    Pán kolega, vystúpili ste v niektorých pasážach vecne, nakoniec ste žurnalista vyštudovaný. Prevažnú časť vášho vystúpenia, ale ste venovali kritike médií, ich kvalite, ich neobjektivite, ich závislosti v úvodzovkách. No, ale pani Magda už spomenula, že štyri roky ste mali dosť času na to, nakoniec keď pán exminister kultúry Maďarič predkladal tento návrh zákona, tzv. tlačový zákon, jedným slovom ste sa nezmienili, že by ste chceli túto právnu normu rozšíriť o paragrafy, ktoré by zabezpečili objektivitu, nestrannosť a slobodu médií.

    No, nemohli ste, poviem vám celkom otvorene, ono sa to ani celkom dobre nedá. Sloboda, objektivita a nestrannosť týchto médií je naozaj v záujme samostatných médií a v rámci samoregulácii ich môžu dosiahnuť.

    Pán kolega, tento zákon je naozaj obrovským posunom k tomu, aby médiá boli slobodné. A keď budú médiá slobodné, môžeme od nich očakávať, že aj informácie budú objektívnejšie, pravdivejšie a nestranné. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Takže, aby bolo zrejmé, ide mi o slobodu novinára. Ide mi o pravdu žurnalistického komunikátu a ide mi o právo verejnosti a akým spôsobom zákonodarný zbor upravuje šírenie tohto práva na informácie, pretože mám za to, že nie majiteľ médií, ale ak, tak verejnosť, a ak, tak novinár majú právo slobodne šíriť a slobodne prijímať takéto informácie. Vôbec nemám pocit, že by som bol ja alebo niektorý z nás, nejaký chránený živočích, pretože som povedal, že musíme strpieť tzv. úsudky, ktoré sú častokrát, povedzme, za hranicou nečitateľnosti, ale dobre, išli sme do boja, musíme si na to zvyknúť.

    Čudujem sa KDH, takejto liberálnej interpretácii, pretože ľudia chcú aj porno, pani kolegyňa, pozrite sa tam. Veď máte to tam plné. Choďte na benzínku a tam toho máte na mraky, takže som dosť sklamaný aj z postoja KDH, že o mravnosti asi kážete iba niekde v uzatvorených priestoroch a bojíte sa poukázať tam, kde rôzne nemravnosti sú páchané v žurnalistických komunikátoch, pretože je treba vytvoriť iba podmienky.

    Ak my tieto podmienky nevytvárame a tvrdíme, že vraj trh vyrieši také hodnoty ako je sloboda, ako je pravda, ako je posun spoločnosti k nejakým víziám, motivovanie spoločnosti alebo tzv. spoločné alebo spoločenské dobro, no tak potom sme asi z rozprávky alebo z minulého storočia, pretože ja som toto vedomie stratil asi tak v desiatich rokoch.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil, preto otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že sa hlásia piati. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Číž sa prehodil, ale v poriadku. Takže, pán poslanec Senko, Ondruš, Viskupič, Podmanický a Číž.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Ondruš.

  • Vážené panie kolegyne, kolegovia, pán minister, s dosť veľkým záujmom som očakával, k akým navrhovaným zásadným zmenám príde k zneniu súčasne platného tlačového zákona a hlavne, aká bude argumentácia a snáď aj, o aké štatistické údaje bude podopretá. A to najmä, že bude podopretá štatistickými údajmi, ktoré by dali predkladateľovi za pravdu, že právo na odpoveď a jeho uplatňovanie, ktoré bolo pri schvaľovaní súčasne platného zákona tak kritizované predovšetkým zo strany vydavateľov, bude mať oporu pre jeho návrh a potvrdí, že v praxi bolo zneužívané.

    Právo na odpoveď, ktorého cieľom je chránenie osobnostných práv, sebaobrana, určuje aj povinnosti vydavateľov, ktoré z jeho uplatňovania vyplývajú. Právo na odpoveď vychádza zo zásady, nech je vypočutá aj druhá strana, a to najmä vtedy, keď sa skutkové tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby.

    Predmetom tohto práva je len skutkové tvrdenie, ktoré vylučuje odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď vzniklo pôvodne ako súčasť európskej mediálnej legislatívy. V minulom storočí sa začalo postupne zavádzať takmer vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Zaujímavé je, že najväčšími odporcami týchto zmien boli práve novinárske organizácie, vydavatelia a ich zväzy. Svojím spôsobom sa dá povedať, že išlo aj o boj záujmových skupín, ktorý bol celkom účelovo maskovaný obavami o slobodu tlače. Argumenty podobného charakteru ako u nás, používali novinári takmer všade, kde sa toto opatrenie zavádzalo, a kde už dnes úspešne funguje. Horúca láva slov na toto právo v období prijímania súčasne platného zákona sa spájala s argumentáciou, že aj na Slovensku bude ohrozená sloboda slova, že to bude znamenať aj koniec slobodnej tlače. Bola to téma, ktorú za účinnej podpory tlače a jej vydavateľov, využívali politici vtedajšej opozície.

    Dnes s odstupom času môžeme posúdiť, čo sa vlastne stalo so slovenskou tlačou, či naozaj bola ohrozená sloboda tlače a slova, či je naozaj táto hodnota ohrozená súčasne platným zákonom. Sami to môžete posúdiť, posúdiť, čo sa vlastne stalo a urobiť si vlastný názor. Očakával som, že potvrdenie potreby novelizácie zákona tu bude zdôvodnené hlavne v dôvodovej správe, na základe zdokumentovaných konkrétnych prípadov žiadostí o opravu, či odpoveď v zmysle platného tlačového zákona, možno snáď na základe nejakej evidencie konkrétnych prípadov, žiadostí o odpoveď, či opravu, či opravu nepravdivých údajov.

    Nič také sa však nestalo, a tak bezargumentačné zdôvodnenie tohto návrhu smeruje skôr do kategórie subjektívneho zhodnotenia alebo hodnotenia súčasne platného zákona viac-menej v prospech nejakého subjektu, subjektu, ktorý je skrytý za slovom vydavateľ.

    Niečo sme sa však predsa dnes dozvedeli, ale bolo to z úst bývalého ministra kultúry, súčasného poslanca pána Maďariča a nepotvrdzovalo, že by tento zákon napríklad drvivo využívali, alebo zneužívali politici, a že by jeho znenie a právo nevyužívali dotknuté osoby. Opak je pravdou.

    Konkrétne prípady by mohli zdokumentovať možno jednotlivé redakcie printových periodík, vy ste ich mohli využiť, ale tie sa v prípade, že zrejme žiadosti o opravu a odpoveď boli oprávnené, istotne nebudú chváliť svojimi vlastnými chybami. V celom tom virvare slov a tlaku vydavateľov unikala a zaniká jedna z možností, kto tu dáva zákon dotknutej verejnosti, a to právo na odpoveď v aktuálnom čase, v období, keď sa o tom píše, keď je téma živá a žije aj vo vedomí čitateľov, a vtedy má dotknutá osoba právo pod možnosťou primeranej finančnej náhrady v prípade neodôvodneného neuverejnenia žiadať uverejnenie opravy alebo odpovede.

    Podotýkam, že o tom, ak náhodou printové médiá túto žiadosť zamietli, môže rozhodovať príslušný súd a príslušný súd rozhoduje aj o sankcii, aj výške. Práve táto možnosť zrejme naháňa zimomriavky na tele vydavateľov, a preto neustále hľadali, ako túto možnosť dostať von zo zákona. Dnes sa ako ústredná a zásadná zmena tohto návrhu zákona uvádza obmedzenie práva na odpoveď pre verejného funkcionára, čelných predstaviteľov politických strán vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiaceho s výkonom ich funkcie.

    Chcem však upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že návrhom zákona sa ruší právo na uplatnenie primeranej finančnej náhrady v prípade neuverejnenia opravy, odpovede, alebo dodatočného oznámenia, a toto je ústredná zmena navrhovaného zákona. Toto je zmena, ktorú vítajú vydavatelia, toto je zmena, ktorej odstránenie a schválenie odstráni z ich tela zimomriavky. Toto ustanovenie v zákone nútilo vydavateľov, aby naozaj seriózne pracovali, aby zverejňovali overené informácie, aby zbytočne nepoškodzovali dotknuté osoby a ich česť pred verejnosťou. Táto zmena v prípade schválenia im uvoľní ruky, posilní ich možnosti voči verejnosti a možno aj možnosti s jej manipuláciou.

    Cez túto zmenu, ako aj cez rozšírenie okruhu dôvodov, kedy nebude povinný vydavateľ uverejniť opravu, odpoveď, či dodatočné oznámenie sa treba dívať na tento návrh zákona a nenechať sa oklamať proklamovanou zásadnou zmenou, ako sa ju snaží prezentovať predkladateľ. Preto tento návrh nie je v prospech verejnosti, ochranou pred neoverenými informáciami, aj v prospech záujmov vydavateľov a posilňovania ich postavenia voči verejnosti. Práve preto nemôžem tento návrh zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Senka s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja si myslím, že ad jedna, v dôvodovej správe, ad dva v paragrafovom znení je predsa jasne napísané, že sme chceli odstrániť zásadné výhrady voči uplatňovaniu práva na odpoveď verejných činiteľov. Vy ste tu možno aj správne definovali niektoré časti práva na odpoveď, ale stále zabúdate na to, že sme chceli a aj úmyslom, teda zákonodarcu v tomto momente je to, aby nebol tento inštitút zneužívaný na možno, sa dá až nadnesene alebo s určitou mierou hyperboly povedať zárobkovej činnosti, kedy sa tento inštitút dá zneužívať voči tým záhadným, alebo ako ste ich nazývali vydavateľom, ktorí boli častokrát stavaní do polohy tej, že či uverejňovať pravdu alebo pravdu neuverejňovať, pretože by mohli byť postavení do úlohy tej, že niekto dokáže využiť tento inštitút práv na odpovede ako zárobkovú činnosť a dokonca týchto vydavateľov likvidovať.

    Túto vec ste ani raz nespomenuli a myslím si, že tým, že medzinárodné spoločenstvo aj vôbec zainteresovaní ľudia v tejto novinárskej brandži vedia, že jediným a možným momentom pri uplatňovaní tohto práva bola likvidácia nepohodlných vydavateľstiev a nepohodlných novinárov. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja si pamätám, keď ste predkladali tlačový zákon v minulom volebnom období, naša politická strana a nakoniec celá opozícia ho zablokovala. Je to pravda, zablokovali sme Lisabonskú zmluvu a vôbec toho neľutujem, malo to predovšetkým veľký význam, pretože ten pôvodný návrh, ktorý pripravoval pán exminister Maďarič bol likvidačný pre médiá, eliminoval slobodu, skresľoval objektivitu informácií a tak ďalej, čiže bol veľkým bičom a zastrašoval existenciu médií ako takých.

    Potom ste ustúpili, zákon ste upravili, čo je chvályhodné, ale my stále tvrdíme, že ten zákon je nedostatočný a má svoje chyby a samozrejme, pán minister predkladá návrh zákona, ktorý by mal tieto chyby opraviť.

    Čo sa týka verejných činiteľov, rovnako si myslím, že by nemali byť vyňatí, poviem celkom otvorene, nemali by byť vyňatí z práva v prípade, že média o nich poskytnú informácie alebo skutkové tvrdenie bude mať nepravdivý charakter. To nie je správne, ale isteže som o tom presvedčený, že sa ešte zhodneme v druhom čítaní a nájdeme spoločný prienik, ale nie je to z mojej strany žiadna podmienka. Za zákon v každom prípade zahlasujem, lebo je to obrovský posun a krok dopredu.

    Pán kolega, ďalej čo vám môžem vyčítať, hovoriť o zákone, o súčasnom platnom zákone, ktorý dáva možnosť zneužívania, že nie je zlý len na základe štatistických údajov, pretože sa zriedka kedy využil doteraz, je argument iracionálny. Sám dobre viete, že štatistika sa kedykoľvek môže meniť. Dnes sa nezneužíva, zajtra sa zneužívať môže. Takže z tohto argumentu by som nevychádzal. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Hlas z pléna.

  • Podľa rokovacieho poriadku musí sa prihlásiť, dá sa povedať zavčasu a už som vám dal slovo, ale keď počkáte pri mikrofóne, pán poslanec sa naučí, na budúce sa prihlási zavčasu. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Senkovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Zapisoval som si poslednú poznámku zo strany pána poslanca Galbavého, takže sa ospravedlňujem. Nabudúce si dám pozor.

    Pán poslanec Viskupič, ja som sa nedotkol v nejakej výraznej miere práva na odpoveď verejných funkcionárov, ale predsa, ak náhodou malo dôjsť k zneužívaniu tohto práva, ktoré im zákon umožňoval, tak ozaj sa mohlo vychádzať z nejakých údajov, ktoré by, to čo vy tvrdíte a to, čo snáď tvrdí aj predkladateľ bolo podopreté číslami. V tomto prípade je to iba taká svojím spôsobom fantázia a úsudok, ktorý sa môže opierať o nejaké údaje, ale on sa neopiera o žiadne údaje a svojím spôsobom nepotvrdil alebo zdôvodnenie nepotvrdzuje, že by došlo k nejakému zneužívaniu verejných funkcionárov. V tomto prípade som za to, čo hovoril aj pán poslanec Galbavý a súhlasím aj s tým jeho názorom.

    A čo sa týka toho vášho tvrdenia, že my sme likvidovali vydavateľstvá alebo my sme vyhadzovali novinárov, no tak to snáď nemyslíte vážne. My sme na to dosah nemali, žiadne páky sme na to nemali a povedzte mi aspoň jedno vydavateľstvo, ktoré pod vplyvom tohto zákona bolo zlikvidované alebo povedzte pod vplyvom tohto zákona, že bol nami vyhodený nejaký novinár z práce. Skôr opak mohol byť pravdou, práve preto, že chcel dôsledne upravovať, poskytovať informácie a nepodliehal tlaku vydavateľa, tak mohol byť vyhodený skôr vydavateľom. Ďakujem.

  • Teraz, nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne sa priznám, že moja predstava o práci parlamentu bola vždy taká, že by sme tu mali riešiť reálne existujúce problémy a nie problémy, ktoré sú vymyslené a ktoré v skutočnosti vôbec neexistujú.

    Priznám sa, že ani po prečítaní dôvodovej správy k tomuto zákonu som naozaj nepochopil, aké vážne problémy v praxi s uplatňovaním dnes platného zákona alebo teda dvoch zákonov, keďže tu ide o novelizáciu viacerých zákonov, nútia predkladateľa alebo nútili predkladateľa vypracovať túto novelu zákona a predložiť ju do parlamentu.

    V každom prípade mi dovoľte, aby som sa vyjadril k jednej, tak povediac k filozofickej otázke, keďže toto je prvé čítanie a vlastne na základe, ktorej som hlboko presvedčený, že zaoberať sa ďalej touto novelou zákona v parlamente mená absolútne žiadny zmysel.

    A tou základnou otázkou je, koho v skutočnosti alebo čo v skutočnosti ohrozuje dnes platné znenie príslušných zákonov. Ja som hlboko presvedčený, že neohrozuje nikoho a nič, maximálne tak záujmy úplne konkrétne a vystopovateľné záujmy vydavateľov periodickej tlače. Ale ja sa na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov, a to aj teda kolegov z môjho poslaneckého klubu nedomnievam, že by zákon o periodickej tlači mal chrániť vydavateľov. Dokonca ja sa domnievam, že nie je ani na to, aby chránil novinárov, ale mal by chrániť záujmy občanov vo vzťahu k médiám. A priznám sa, že stále nedokážem pochopiť jeden kľúčový moment. Ako je možné, že niečo, čo rozširuje priestor pre vyjadrovanie sa, čo rozširuje priestor pre uplatnenie slobody prejavu a rozširuje priestor pre uplatnenie slobody vyjadrovania názorov, môže byť označované za niečo, čo ohrozuje demokraciu.

    Ja som hlboko presvedčený, že ak chcete niekoho umlčať, ak chcete niekomu nedať priestor, aby sa vyjadril, to je skutočne dôvod, aby sme sa obávali o demokraciu. Ale, ak v zákone ustanovujete, že teda ustanovujete niečo, čím vytvárate priestor pre slobodné vyjadrenie názorov, skutočne neviem si predstaviť, ako toto môže viesť k ohrozeniu demokracie. Myslím si, že právo na odpoveď aj pre ústavných činiteľov alebo poviem to zjednodušene, politikov, je v tomto zmysle práve naopak, na rozdiel od toho, čo hovorí vládna koalícia, nástrojom na rozšírenie demokratického práva na vyjadrenie svojho názoru. A dokonca sa domnievam, že toto právo v skutočnosti nie je právom, ktoré by nejakým spôsobom ochraňovalo politikov. Toto je právo, ktoré je nástrojom realizácie práva na dostatočné, slobodné a úplne pravdivé informácie v prospech občanov. Politici totižto majú slúžiť občanom, občanom majú poskytovať informácie o svojej činnosti, občanom sa majú zodpovedať. Právo na odpoveď vytvára práve takýto mechanizmus, ktorý umožňuje politikom komunikovať s verejnosťou a umožňuje verejnosti dozvedieť sa v dostatočnej miere objektívne a pravdivo, čo ten-ktorý politik zamýšľa, čo ten-ktorý politik robí.

    Úprimne povedané, skutočne nechápem, nechápem, aký problém tu vlastne riešime, lebo ja to, čo odznelo v rozprave v rámci faktickej poznámky z úst pani poslankyne Vášáryovej, beriem ako taký povinný politický folklór, teda vyjadrenie, že tlačový zákon nejakým spôsobom poškodil Slovensko. Prepáčte, ale na toto by ste naozaj museli nájsť jeden konkrétny fakt a jeden konkrétny argument a taký neexistuje. Ja nehovorím, že niekoho záujmy takéto ustanovenie v zákone nepoškodzuje. Ale rozhodne to nie je Slovensko, ak za Slovensko považujeme radových občanov, obyvateľov tejto krajiny.

    A v tejto súvislosti by som chcel ešte, dovoľte mi, teda ešte jednu poznámku, a to na margo toho, čo už reagoval pán poslanec Podmanický v jednej svojej faktickej poznámke a čo vyjadril pán poslanec Poliačik v jednej svojej tiež faktickej poznámke, a to tvrdenie o tom, že médiá majú akúsi úlohu, alebo že médiá sú strážnym psom demokracie.

    Tak, vážení kolegovia, toto možnože niekedy naozaj v istom štádiu vývoja demokratickej spoločnosti platilo, ale niet žiadnych pochýb o tom, že dnes to neplatí. Médiá skutočne nie sú strážnym psom demokracie, a ak, tak iba psom, povedzme vykastrovaným, uviazaným na reťazi a ešte aj s náhubkom podľa želania jeho majiteľa. A kľúče od tej reťaze alebo od toho remienka, od náhubku určite nemajú novinári a už vôbec nemá verejnosť.

    Médiá sú dnes jedným zo spôsobov ako podnikať a ako dosahovať zisk. Totižto, ak hovoríte, že médiá sú strážnym psom demokracie, tak a zhodneme sa teda, že podľa toho názvu démos a krátos, že demokracia je teda vláda ľudu, a teda spôsob spravovania veci verejných v záujme alebo prostredníctvom občanov, alebo vychádzajú z moci danej od občanov, tak by sme museli povedať, že občania ovplyvňujú to, o čom médiá a ako médiá informujú, to, o čom médiá píšu, hovoria, ukazujú a ako to robia.

    Ale myslím si, že nikto z nás v tejto sále si nemyslí, že závisí od čitateľov, o čom píšu noviny, že závisí od divákov, o čom vysiela televízia alebo závisí od poslucháčov, o čom a ako hovoria redaktori alebo proste ľudia v rozhlase. Nezáleží, nezáleží.

    My v skutočnosti ako recipienti, ako prijímatelia tých informácií, nemáme absolútne žiadny vplyv na to, čo si prečítame zajtra v novinách a hlavne, akým spôsobom budú interpretované alebo dezinterpretované rôzne udalosti alebo rôzne súvislosti a podobne. Z tohto jednoducho vyplýva, že médiá v skutočnosti neplnia nejakú službu pre verejnosť, ak samozrejme, ich pôsobenie nejakým spôsobom neovplyvňujeme alebo neregulujeme zákonmi. A robíme to práve preto, lebo v skutočnosti médiá nie sú v rukách občanov a občania nemajú žiadny vplyv na médiá. Na médiá vplývajú predovšetkým ich majitelia, čiastočne povedzme ľudia, ktorí v tých médiách pracujú.

    Takže táto téza je skutočne falošná a práve preto sa domnievam, že ak je našou úlohou brániť demokraciu, a ak je našou úlohou vytvárať alebo regulovať prostredníctvom zákonov aj pôsobenie médií tak, aby poskytovali naozaj priestor na vyjadrovanie názorov, a aby poskytovali občanom objektívne a úplné pravdivé informácie, tak si myslím, že právo na odpoveď pre kohokoľvek, pre kohokoľvek je takýmto nástrojom, ktorý skôr posúva médiá k tej úlohe, ktorú ste naznačili, a teda k úlohe byť strážnym psom demokracie.

    A posledná poznámka, vážené kolegyne a kolegovia, pán kolega Viskupič ma ubezpečil, že v jeho vystúpení budeme počuť teda nejaký konkrétny príklad, ktorý svedčí o tom, že dnešné znenie zákona ohrozuje alebo obmedzuje slobodu médií.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pravda je taká, že právo na odpoveď nezasahuje nijakým spôsobom do práv ani majiteľov médií a ani novinárov. Právo na odpoveď nijakým spôsobom neupiera komukoľvek inému, aby zverejnil v novinách svoj vlastný názor, svoj komentár, svoj pohľad na nejaké udalosti, na nejakú vec, na nejakého človeka. Naopak, právo na odpoveď rozširuje možnosti, ako som už povedal na začiatku, zverejňovať aj ďalšie názory, ďalšie pohľady.

    A z tohto hľadiska skutočne nerozumiem, prečo by malo byť v prospech občanov alebo dokonca v prospech demokracie obmedzovanie priestoru na vyjadrovanie svojich názorov.

    Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, si skôr myslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa vydať nemali, ktorá v skutočnosti ohrozuje demokraciu, pretože obmedzuje slobodu slova a obmedzuje slobodu prejavu. A z toho dôvodu sa aj ja pripájam k svojim kolegom, ktorí tu už deklarovali, že takúto novelu zákona podporiť nemôžu a nepodporia.

    A nadväzujúc na to, čím som začal, keďže považujem takúto novelu zákona navyše za zbytočnú, tak podávam aj dva procedurálne návrhy. V súlade s § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby parlament ďalej nepokračoval v rokovaní o tomto návrhu zákona, a ak tento procedurálny návrh neprejde, navrhujem ešte, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, len za rok 2009 výpovede o korupcii vo futbale, prípad Hedvigy Malinovej, rodinkárstvo pri nomináciách Fondu národného majetku, arcibiskup Sokol, Slovenský štát a ŠtB, pochybné obstarávanie v zdravotníctve, zákazky pre darcu SMER-u firmu Ikores, Pozemkový fond, upratovacie tendre u Kašického, tender na mýto, stravné lístky, skládka v Pezinku, majetok pána Slotu, Tipos, prehraté 2 mld., Istrokapitál, utajovanie zmluvy o mýte, Transpetrol a Iliščin, predaj emisných kvót pre Interblue, tunelovanie štátnych lesov, tender na sanitky, majetok pána Mečiara, Slotov let do Chorvátska. Témy a témy a témy, ktoré otvárali práve novinári v tejto krajine.

    Myslíte si, naozaj, že pravdou o týchto témach neprispievajú médiá k obhajobe demokratizačných procesov na Slovensku? Lebo ja som presvedčený o tom, že áno.

  • Ďakujem pekne. Ja by som možno zopakovala aj to, čo som pred chvíľočkou povedala. Naozaj, médiá sú zrkadlom spoločnosti a nesúhlasím s vami pán poslanec, že nezáleží na tom, čo si ľudia myslia, že vlastne tie televízie si vysielajú čokoľvek bez ohľadu na to, čo ľudia chcú. No máme také niečo ako sú peoplemetre, ktoré merajú sledovanosť. A podľa peoplemetrov sa aj televízie riadia, to predpokladám, že viete. Čiže ľudia môžu ovplyvniť obsah vysielania, to, čo televízie vysielajú a čo nevysielajú. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, vyslovili ste celú sériu tvrdení, o ktorých sa domnievam, že sú v úplnom rozpore so skutočnosťou. Jedno z nich je, že médiá sa nijako neriadia tým, čo ľudia očakávajú, čo chcú vidieť. Ja vám musím povedať, že ak by to tak bolo, tak bulvárne médiá jednoducho neexistujú. Bulvárne médiá vyslovene žijú z toho, že nadbiehajú tomu najnižšiemu vkusu a najnižším potrebám publika. Bohužiaľ, ale toto nie je tá najzávažnejšia vec, ktorú som chcel komentovať.

    Povedali ste, že právo na odpoveď nijako nezasahuje do práv majiteľov médií. No, ja som až do júla minulého roku pracoval v médiu, v súkromne vlastnenom médiu ako novinár. A domnievam sa, že to, že moje médium muselo niekoľkokrát zverejniť trojstranový inkoherentný blábol politika, ktorý odpovedal na oprávnené obvinenie, sakramentsky zasiahol do práv majiteľa toho média, pretože taká novinová strana niečo stojí. To nie je zadarmo. To je priestor, ktorý ten majiteľ média musí zaplatiť. Ten papier musí kúpiť, tú tlačiareň musí zaplatiť a to je priestor, ktorý v tom časopise chýba na iné veci, na publicistiku, na články, na inzerciu. Ten priestor chýba, lebo ten časopis sa nedá donekonečna naťahovať. A to platí o všetkých iných médiách. Takže, zasahuje to do práv majiteľov médií, aby bolo jasné.

    A tiež ste povedali, že médiá nie sú vlastnené ľuďmi. A kým sú vlastnené? Majitelia médií nie sú ľudia? Oni nemajú práva, to je nejaká skupina darebákov, ktorí sa z pozadia sprisahali proti ostatným ľuďom? Veď to je nezmysel. Majitelia médií sú podnikatelia ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja by som, keďže pán predrečník, pán poslanec Šebej ma trošička predbehol v tej argumentácii a nestihol dopovedať, ja by som možno už len nadviazal. Presne tak, my si myslíme, že vydavateľ práve chráni a tým, že teda pôsobí na mediálnom trhu, tak je jedným z tých, ktorý v súkolí celého vytvárania obrazu môže legitímne pôsobiť. To znamená, zamestnáva ľudí, ktorí mediálny obraz vytvárajú a on môže byť z rôzneho názorového poľa a môže reprezentovať rôzne myšlienkové prúdy, a preto si myslím, že by nebolo dobré zasahovať do slobody jeho podnikania a nie je dobré, aby musel zverejňovať, ako bolo predo mnou spomenuté nejaké bláboly, keď si niekto myslí na základe nejakého subjektívneho, že mu bolo uškodené a je politikom alebo nejakým chráneným živočíchom.

    Ja si myslím, že my sme tu mali už predtým, sme tu riešili nejaké kresby a niekto sa cítil urazený tým, že niekto ho nakreslil inak, ako si myslel a dokonca sa chcel súdiť za to, že ho niekto nakreslil inak. Ako malo to byť niečo vtipné, s čím sa spoločnosť zabáva. A práve preto tu je riziko, že tieto ustanovenia môžu byť zneužívané a je teda naším záväzkom ich z právneho poriadku dať preč. Ja, ako som sľúbil, sa pripravím na to a dám vám možné riziká v budúcej rozprave spísané a môžeme sa o tom pobaviť. Ďakujem.

  • Ja by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi Ondrušovi, že som teda konečne pochopil motiváciu a dôvody toho, prečo tá predchádzajúca vládna garnitúra zaviedla právo na odpoveď v tej podobe, ako ho zaviedla. Je samozrejmé, že keď nechápete médiá ako priestor slobodného šírenia nástrojov, ale ako akúsi zavrhnutia hodnú aktivitu zlých kapitalistov, majiteľov médií, ktorí sa snažia manipulovať verejnou mienkou, tak je jasné, že vo vašom chápaní právo na odpoveď, právo na to, že si môžete publikovať niečo len tak v médiu, ktoré vám nepatrí, vnímate ako rozšírenie slobody prejavu. To však nie je sloboda prejavu, to je obmedzenie slobody prejavu, tak ako sú obmedzeniami slobody prejavu akékoľvek alebo veľká väčšina toho, keď sa štát snaží médiá regulovať. Vo väčšine prípadov to slobode prejavu a demokracii neprospieva, ale práve naopak, škodí.

    Ak sa dá niečo vyčítať tomu návrhu z môjho pohľadu, tak nie to, že obmedzuje právo na odpoveď, ale to, že ho úplne neruší. Ja by som bez práva na odpoveď v tlačovom zákone bol oveľa spokojnejší než teraz.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš, vaše vystúpenie nebolo vecné, bolo skôr politické a ideologické. Ale to by som vám ani nevyčítal. Na to sme si zvykli, ste opozičný politik, to je absolútne v poriadku. Ale čo ma na vás prekvapuje, vy sám osobne, všetci to dobre vieme, máte niekoľko rokov odrobených v médiách. A pre mňa je zarážajúce, že vy ste nepochopili poslanie médií. To je neuveriteľné.

    Zosmiešňovali ste a spochybňovali ste tézu, že médiá by mali byť strážnym psom demokracie. Táto téza je celkom jednoduchá, podľa môjho názoru výstižná, rešpektujú ju v celom demokratickom svete v mediálnej oblasti. Teda, keď ste to nepochopili, pokúsim sa vám vysvetliť v malom a v krátkom kontexte, ako je povedzme táto veta myslená. Napríklad aj preto, aby médiá boli predĺženou rukou sprostredkovateľom medzi verejnosťou a politikmi ako takými.

    Čiže, médiá majú byť predĺženou rukou a kontrolovať ako politici narábajú s mocou. Pozerať im na prsty a dávať informácie voličom, ktorí ich poslali do parlamentu, poslali ich do vlády. Čiže, toto je len v krátkosti ukázané, že médiá majú svoj zmysel.

    Isteže, môžeme sa o tom baviť, že sú aj médiá menej slušné, menej profesionálne, menej etické, ale to nevyrieši ani právo na odpoveď. To nevyrieši žiadny zákon, žiadna regulácia. To musí byť záležitosť občanov a médií samotných.

    A tiež nesúhlasím s vetou, ktorú ste uviedli v krátkosti, že občania nerozhodujú o obsahu médií. Kolegyňa to ilustrovala na elektronických médiách, ale rozhodujú, buď si tieto printové médiá kupujú, alebo práve naopak, ich ignorujú. Čiže, to je ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pokúsim sa len veľmi stručne. Musím povedať, že väčšina z kolegov a vrátane teda kolegyne, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami úplne prekrútili to, čo som ja povedal. Takže skúsim do tej minúty a trištvrte ešte raz vysvetliť alebo zhrnúť.

    Ja s vami absolútne, s väčšinou toho, čo tu odznelo, ja súhlasím. A väčšinu toho, že ste nereagovali na čo som ja hovoril, pretože ja po prvé, uznávam aj úlohu médií pokiaľ ide o politický systém. Uznávam, že majú kontrolovať aj politikov, nech píšu čokoľvek chcú. Právo na odpoveď, opakujem, a to som povedal vo svojom vystúpení, nijakým spôsobom neobmedzuje novinárov alebo médiá, aby uverejňovali to, čo oni chcú. Ja som za to, nech novinári uverejňujú to čo chcú, ale nech aj iní majú právo, aby na to zareagovali. To je podstata toho môjho postoja.

    A mňa trošku mrzí, pán predseda Šebej, že vám vypli mikrofón, keďže sa vám minuli tie dve minúty tesne predtým než ste dohovorili, aby teda bolo aj na mikrofóne počuť tú vašu záverečnú vetu. A ja by som teda spojil dve vaše vety, právo na odpoveď zasahuje do práva majiteľa. Majitelia médií sú podnikatelia, ktorí chcú zarábať peniaze. No, ale veď áno, veď ja som nič iné nehovoril. Ja viem, že právo na odpoveď zasahuje do práva majiteľa, s tým ja súhlasím, s touto tézou, to som naozaj aj hovoril, ale ja si myslím, že je to správne, že zasahujú do práva majiteľa. To, čo ja hovorím, že do čoho nezasahuje, to je, že nezasahuje do práva majiteľa ani nikoho iného šíriť slobodne jeho názory. To je to, čo hovorím. Naopak, rozširuje priestor pre šírenie slobodných názorov aj pre iných ľudí. A toto si myslím, že je správne. Médiá majú byť priestor na slobodné šírenie názorov nielen ich majiteľov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, ak dovolíte, aj ja chcem niekoľkými poznámkami prispieť k diskusii o novele tlačového zákona a nadviažem na niektoré slová a vety, ktoré zazneli počas diskusie.

    Predovšetkým chcem znova zopakovať, že ak sa často používa to vyjadrenie alebo ten bonmot, že médiá sú strážne psi demokracie, tak si treba vzápätí na to položiť ďalšiu otázku, pán poslanec Galbavý, kto stráži strážcov. Ak tu nechceme mať anarchiu, musia platiť určité pravidlá aj pre mediálne prostredie. Je to tak pri elektronických médiách, malo by to tak byť aj pri tlačových médiách.

    Nikto samozrejme nemôže zasahovať do obsahu, ale určité pravidlá musia platiť, pretože v zásade sa nám tu stretávajú dve základné práva. Je to právo na slobodné šírenie informácií. A je tu zasa, sú tu osobnostné práva ako napríklad právo na ochranu dobrého mena, cti a tak ďalej. A práve určenie tej hranice, kde končí jedno právo a začína druhé právo, by mala byť úlohou zákonodarcu.

    Nesúhlasím s vami, pán poslanec Galbavý, že nechajme to na ľudí. No, tak nechajme všetko na ľudí. Zrušme trestné zákony, zrušme všetky, zrušme Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a nechajme všetko na ľudí. No, možno to raz bude, ak bude stupeň ľudskej uvedomelosti a zodpovednosti taký vysoký, tak zákony nebudeme potrebovať, ale zatiaľ ich potrebujeme.

    A ak platia slová, pána poslanca Šebeja, že majitelia médií sú podnikatelia, ktorí chcú zarobiť peniaze, to je v poriadku, tak si potom nerobme ilúzie, že médiá sú nezávislé a hľadajú pravdu. Médiá v duchu týchto slov, ktoré povedal pán poslanec Šebej, ktoré sú podľa môjho názoru pravdivé, nehľadajú pravdu, ale hľadajú zisk a zárobok. A v tom prípade novinári sú len zamestnanci toho vydavateľa.

    A práve tlačový zákon by mal pomôcť tým novinárom, aby mohli slobodne písať, aby neboli vydavateľmi tlačení len v záujme zisku a možno presadzovanie nejakých úzkych politických záujmov. Čiže, ak platia pravidlá hry pre každú profesiu, ktorú na Slovensku máme, ak nesie zodpovednosť za svoj výkon živnostník, ktorý muruje dom, projektant, ktorý ten dom nakreslí alebo lekár, ktorý operuje, tak musia platiť určité zodpovedné pravidlá aj pre novinára, ktorý napíše článok, ktorý zasahuje do osobnostných práv iného človeka. Podľa môjho názoru to je úplne v poriadku.

    Ak sa tu hovorilo niekoľkokrát o slobode tlače na Slovensku, tak viete, nemôžeme sa tu hrať na to, že nevieme o čom je reč, veď tie rebríčky slobody tlače zostavujú organizácie novinárske. Čiže, samotní novinári hodnotia stav slobody, novinári alebo vydavatelia hodnotia stav slobody tlače, tak nemôžeme očakávať, že títo novinári budú jednoducho objektívni. Keby zostavovala mafia napríklad rebríček slobody zločineckej činnosti, no tak samozrejme, keď oni budú zostavovať ten rebríček, tak čím bude prísnejší trestný zákon, tak tým budeme podľa nich nedemokratickejšia krajina.

    Takže, ak tu jednoducho organizácia, ktorá je, ktorá participuje na tom zákone, zostavuje zároveň rebríček nejakej slobody tlače, no tak to je absolútne nevierohodné. A operovať tu na tomto fóre je úplne nenáležité. Môžete používať tieto rebríčky alebo môžu používať tieto rebríčky novinári, ktorí tým chránia sami seba, ale nie je to objektívne, nie je to náležité.

    Spomeňte si, čo sa dialo v Českej republike pri prijímaní tlačového zákona. Aká tam bola búrka nevôle. Rad za radom, keď pôjdeme tými európskymi krajinami, kde sa prijímali tlačové zákony, tak vždy novinári a vydavatelia protestovali, lebo sa stanovovali určité pravidlá, ktoré mali vniesť normálny poriadok do mediálneho prostredia.

    No a úplne, teda prinajmenšom zvláštne vyznieva, keď jedna poslankyňa koalície, pani poslankyňa Žitňanská vy nie, nebojte sa, jedna poslankyňa koalície začne rozprávať, že tu v minulosti, teda pred touto vládou vládol autoritatívny režim a za čo nás kritizovali všade vo svete a hovorí to poslankyňa, ktorá v inom autoritatívnom režime pred rokom 1989 urobila kariéru. Profitovala z toho systému, podpisovala anti chartu a môže sa z toho vyviňovať ako chce, jednoducho podpisovala anti chartu a dodnes presvedčivo nedokázala, že by ju nepodpisovala. Podpisovala s radom ďalších umelcov, ale tí sú aspoň ticho. Ale, viete je neuveriteľné farizejstvo, že ja do roku 1989 využívam ten systém, potom sa systém zmení a ja som potom jeho najväčší kritik. Ja jej nezazlievam, že ten systém využívala, lebo neprišli sme aspoň o niektoré pekné filmy, to je v poriadku, ale nech sa teraz netvári, že ona bola obeťou toho systému, keď z toho systému profitovala. To je vrchol farizejstva a ja ju chcem poprosiť, nech váži svoje slová, lebo vyznieva to minimálne trápne.

    Dámy a páni, ak dovolíte, teraz by som chcel k samotnému návrhu zákona. Ak si spomenieme, čo sa dialo v roku 2008 pri prijímaní pôvodného tlačového zákona, tak vytvoril sa na Slovensku pomaly katastrofický scenár, že ide spadnúť demokracia, že sa rozsype celý systém a budú sa tu pomaly zatvárať ľudia s iným názorom a tak ďalej a tak ďalej. Celá tá kritika sa sústredila na právo na odpoveď. Čiže, nebola to kritika tlačového zákona, ale práve inštitútu právo na odpoveď. Vtedy dokonca SDKÚ nepodporilo Lisabonskú zmluvu v mene nejakého boja za spravodlivý tlačový zákon. Vyšli vybielené noviny a tak ďalej a tak ďalej.

    Ja som veľmi rád, že tá aplikačná prax dokázala, že žiadne obmedzenie slobody tlače sa na Slovensku nekonalo.

  • Čiže, celá tá mediálna bublina spľasla. Naopak, na Slovensku platí štandardný mediálny zákon s dvoma základnými inštitútmi, právo na odpoveď, právo na opravu. Tieto inštitúty majú viaceré členské štáty Európskej únie, napríklad Francúzsko, Nemecko a tak ďalej a tak ďalej. Ak teda, celá tá kritika bola vedená proti právu na odpoveď a vtedajšia vláda sa zaviazala, že právo na odpoveď zruší, tak som prekvapený týmto návrhom, pretože právo na odpoveď sa neruší. Dokonca, dnes aj niektorí predstavitelia médií, napríklad Pavol Múdry z Medzinárodného tlačového inštitútu povedal, že podľa neho nie je možné ani úplné vypustenie práva na odpoveď, lebo ide o štandardný nástroj v zmysle európskej legislatívy.

    Myslím si, že je to veľmi dobré, že už dnes aj samotní zástupcovia vydavateľskej alebo novinársko-mediálnej obce dokazujú, že právo na odpoveď patrí medzi štandardné inštitúty a som veľmi rád, že vláda neruší úplne tento inštitút, aj keď ho značne obmedzuje, k čomu sa ešte vyjadrím.

    To je opäť ďalší dôkaz toho, že celá tá bublina, ktorá sa tu v roku 2008 viedla, celá tá mediálna presilovka, kde sa právo na odpoveď kritizovalo ako nehorázny inštitút, ktorý nemá čo robiť v mediálnom práve, jednoducho bola vymyslená, bola účelová, mala slúžiť len na diskreditáciu vlády.

    Dámy a páni, pán minister často v médiách používa také vyjadrenie, že politik je chránený živočích a táto novela zákona má zrušiť tú jeho chránenosť. No, pán minister, ja som neporozumel dodnes tomuto vášmu bonmotu, pretože ak by mal byť, čo sú chránené živočíchy. Chránené živočíchy sú, je určitá vybratá skupina živočíchov, z určitých dôvodov, ktoré majú osobitné práva. Súčasný tlačový zákon, pán minister, nedáva osobitné práva politikom. Politici sú, majú také isté práva a povinnosti ako všetci ostatní občania. Neboli politici chránené živočíchy. Neboli. A tento bonmot používate, pán minister, účelovo. Jednoducho, vy nerušíte nejakú chránenosť politikov, lebo mali také isté práva a slobody ako iní ľudia a využívali tento inštitút úplne normálne, resp. nevyužívali, lebo myslím, že jedno percento politikov možno sa pokúsilo o podanie odpovede.

    Takže nepoužívajte, pán minister, v záujme nejakej logickosti vašich vyjadrení tento pojem, pretože na Slovensku si myslím, že žije veľa ľudí, ktorí rozumejú tomuto rozdielu a nepodceňujte ich prosím týmto spôsobom.

    Ja sa však pýtam na inú vec. Ak chceme zobrať politikom možnosť podávať odpovede, ja s tým problém nemám osobný, pretože ja som ani raz odpoveď nepoužil alebo právo na odpoveď nevyužil, ale chcem sa spýtať, kde potom skončíme? Ak vy chcete priamo v zákone uprieť nejaké právo, ktoré majú všetci ostatní občania, jednak je to podľa môjho názoru protiústavné, lebo nedá sa to spájať so strpením vyššej kritiky pri aplikácii súdnej. Samozrejme, že súdy ináč sa pozerajú na politikov, ktorí musia strpieť väčšiu mieru kritiky, ako na iných ľudí, ktorí nie sú politici, ale dať priamo do zákona, že teda oni nebudú tieto práva mať alebo budú mať menšiu právnu ochranu, to je podľa môjho názoru protiústavné, lebo pred zákonom sme si všetci rovní. Takže myslím si, že ani tá argumentácia, ktorú ste mali v dôvodovej správe, celkom neobstojí.

    A chcem teda dokončiť ad absurdum, to znamená, na budúcu schôdzu prídete s tým, že dnes musia politici strpieť zásah do svojich osobnostných práv. Nabudúce prídete s tým, že politici budú musieť strpieť krádeže na svojom majetku, lebo sú politici. To znamená, nech sa páči, milí občania, môžete si zobrať moje auto, ktoré tu mám zaparkované, povoziť sa na ňom, predať ho a tak ďalej, lebo som politik, musím to strpieť. Alebo môžete mi rozbiť okno na dome, lebo som chránený živočích, lebo som politik, mne tieto práva nepatria.

    Čiže, ideme vyčleňovať zo všetkých zákonov politikov a nebudeme mať ani tie práva, ktoré majú všetci ostatní občania. A to je vaša argumentácia, pán minister, privedená do absurdna. No tak to hádam, takto sa nechceme nejakým spôsobom, takto sa nechceme rozvíjať na Slovensku.

    Veľmi často ste používali v argumentácii to, že právo na odpoveď by sa nemalo týkať pravdivých vyjadrení. Pán minister, máme dva inštitúty. Preto sú dva, lebo sú odlišne koncipované. Právo na opravu dáva možnosť domáhať sa opravenia nepravdivého alebo nepresného údaja, čiže to je právo na opravu. Právo na odpoveď, dáva vám právo ako druhej strane, vyjadriť sa vo veci, ktorá sa dotýka vašej cti, teda ktorá vás nejakým spôsobom dehonestuje. To sú dve, dva úplne odlišné inštitúty, ktoré nemôžeme spájať. Nemôžeme spájať kúpnu s nájomnou zmluvou, sú úplne iné a nemôžeme spájať právo na opravu a právo na odpoveď. A ja vám poviem jeden príklad, taký plastický, ktorý vám dokáže, že právo na odpoveď sa môže týkať aj pravdivého tvrdenia a napriek tomu je opodstatnené.

    Zoberiem si ako príklad pána podpredsedu parlamentu Bugára. V Novom čase vyjde (Reakcia podpredsedu Bugára), preto lebo ste šťastne ženatý, tak preto som si vás vybral. V Novom čase vyjde titulok, že Béla Bugár bol vo večerných hodinách prichytený s neznámou blondínkou, hoci je šťastne ženatý.

  • Reakcia z pléna.

  • No, tak ale vyjde to v Novom čase.

  • Smiech v sále.

  • A povedzme naozaj, Béla Bugár bol vtedy v nejakom bare s nejakou pre ostatných neznámou blondínkou, bola to pravda. Toto uvedie Nový čas.

  • Reakcie z pléna.

  • A tak chcel som niekoho zo sály, chcel som niekoho zo sály.

  • Smiech v pléne.

  • Napriek tomu, napriek tomu, poprosím pokoj, kolegyne, kolegovia, ja viem, že je to zábavná téma, ale chcem to doviesť do konca. Napriek tomu, že v Novom čase vyjde titulok, ktorý je pravdivý, lebo Béla Bugár naozaj vtedy bol v bare s nejakou blondínkou, jeho meno to poškodilo pred verejnosťou, lebo Nový čas neuviedol, že tá neznáma blondínka bola jeho sestra, čo zásadne mení, čo zásadne mení ponímanie v očiach verejnosti. Béla Bugár bol predstaviteľ Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, je predpoklad, že má okruh voličov, ktorí sú z tohto prostredia, ktorí sú na takéto veci citliví a jemu to uškodilo. A práve praheľná odpoveď mu umožňuje uviesť toto skutkové tvrdenie, lebo právo na odpoveď sa týka len skutkových tvrdení, teda objektívnych faktov, nie nejakých jeho úvah. On jednoducho uvedie, že to bola moja sestra. A týmto zásadne celá mediálna bublina spľasne a jeho meno je očistené. A práve preto, právo na odpoveď má význam aj v takýchto prípadoch, lebo jednak slúži na rozšírenie informovanosti, čiže pomáha šíreniu informácii a na druhej strane chráni jeho osobnostné práva, napríklad právo na dobré meno a česť.

    Takže, preto právo na odpoveď je dobrý inštitút a netreba ho meniť, a to alebo tá zmena, ktorá sa ide urobiť v tomto zákona úplne tento inštitút v podstate vymaže a bude síce názvom zostane v zákone evidovaný, ale nebude mať žiadnu, nebude mať žiadny účel, žiaden význam.

    No, a to zrušenie vlastne primeranej peňažnej náhrady, no tak to už je koruna všetkého, pretože potom zrušme celý zákon, lebo zákon bez sankcie naozaj nemá význam. Ktorý vydavateľ, ktorý vydavateľ bude nejako seriózne posudzovať žiadosť o opravu alebo žiadosť o odpoveď, keď mu nič za to nehrozí. Jednoducho odmietne všetky žiadosti o opravu, odmietne všetky žiadosti o odpovede, lebo ak to aj príde na súd, tak maximálny výsledok bude taký, že súd ho zaviaže tú odpoveď alebo tú opravu uverejniť. Tak potom to pán minister zrušme, lebo to nemá naozaj žiadny význam. Ak prijmeme ten zákon v tejto podobe ako ste ho navrhli, tak sa nebude ani právo na opravu, ani právo na odpoveď v médiách objavovať, lebo nehrozí žiadna sankcia, lebo nie je sankcia, keď po roku súd rozhodne, že dané médium má povinnosť uverejniť opravu alebo odpoveď.

    Ja skôr sebakriticky chcem povedať, že čo sme my ešte v zákone možno nedotiahli, to sú procesné ustanovenia, aby sa zrýchlil ten proces vymáhania toho práva na odpoveď alebo práva na opravu, pretože nemá význam, keď sa to právo na opravu alebo odpoveď objaví v médiách po roku alebo po dvoch, keď už dávno tá vec je zabudnutá a už nikto nevie, o čo vtedy išlo, ale účel to splnilo, daného človeka to poškodilo.

    Takže, pán minister, ja vás chcem poprosiť, že ja som sa snažil teda argumentovať odborne a vecne, chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste možno sa minimálne zamysleli nad týmito pripomienkami. Ak sa zákon dostane do druhého čítania, tak možno sa ešte nad týmito návrhmi zamyslieť.

    Ja, pán minister chápem, že máte, vy osobne teda, máte ťažkú pozíciu, lebo vy musíte plniť tie nejaké urýchlené sľuby, ktoré dali vaši kolegovia vo vládnej koalícii. Museli ste podľa môjho názoru so zaťatými zubami plniť sľub, že sa bude meniť zákon o štátnom občianstve a hľadali ste nejaký spôsob, ako aj ten sľub splniť a ako zasa ten zákon úplne nepokaziť, lebo ten zákon bol naozaj dobrý a uvedomovali ste si jeho význam, nechceli ste ho úplne, úplne zmeniť. O štátnom jazyku, áno, o štátnom jazyku, ospravedlňujem sa a tak ďalej by som mohol pokračovať. Takže chápem, že aj toto je pre vás povinná úloha, hoci už aj samotní vydavatelia, ako som čítal vyjadrenie pána Arpáša, teda pána Múdreho, vám do určitej miery hovoria, že právo na odpoveď patrí do slovenského mediálneho práva, čiže máte naozaj ťažkú pozíciu. Na jednej strane je tu vládny sľub, na druhej strane, reálne tu problém neexistuje, ako neexistoval problém ani pri zákone o štátnom jazyku, ako neexistuje ani problém pri tlačovom zákone. Musíte jednoducho túto povinnú jazdu nejakým spôsobom zvládnuť, len chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste úplne tie zákony nepokazili, aby ste teda sa naozaj snažili v rámci vládnej koalície urobiť minimálne zmeny v tom zákone. Choďte radšej do sprísnenia procesných ustanovení, ktoré môžu zlepšiť vymáhateľnosti práva na odpoveď a práva na úpravu, a to bude ten lepší prípad zmeny tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, siedmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Ľutujem, že ja nemôžem reagovať na blondínku, ale snáď nabudúce. Takže, pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, tak ja na tú blondínku reagovať budem, lebo sa mi zdá, že pán poslanec Podmanický udrel klinec po hlavičke. To je presne dôvod, prečo ja napríklad chodím na prechádzky so psom a nie s neznámymi blondínkami.

    Ale povedali ste, že, povedali ste jednu vetu, ktorá ma v sebe obsiahnutý logický lapsus. Áno, povedal som, že majitelia médií sú podnikatelia, ktorí sa snažia vytvoriť zisk, lebo inak by to nemalo zmysel robiť. Ale to sa nevylučuje s tým, že novinári nemôžu byť tí, ktorí hľadajú pravdu. Aj hľadaním pravdy sa dá vytvoriť za istých okolností zisk. Celá veda napríklad je ľudským snažením, ktoré hľadá pravdu a pritom vytvára zisk a nie malý. Ja som dlhé roky strávil v novinárskom prostredí medzi ľuďmi, ktorí neboli nestranní, neboli nezaujatí, nesnažili sa byť objektívni na obe strany, ale hľadali pravdu. V mnohých prípadoch. A samozrejme, že to médium malo ambíciu, aby prežilo, aby teda vytvorilo aspoň nejaký zisk, aby nebolo v dlhoch, aby sa finančne nezrútilo. Opakujem znovu, medzi hľadaním pravdy a vytváraním zisku neexistuje žiadny logický rozpor. Ďakujem.

  • Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Podmanický, kolega Šebej v podstate povedal presne to, čo som mal pripravené, takže ja už ani veľmi nemám viac, čo povedať. Čo sa týka fungovania médií, tak oni fungujú naozaj na tom, že existuje dôvera. To je to, čo predávajú, to je to, čo majú. Ak ľudia stratia dôveru v obsahu toho média, tak ho prestanú kupovať. Ak inzerenti stratia dôveru v obsah toho média, tak tiež nebudú v ňom inzerovať, čiže to médium zbankrotuje. Tie média sú samozrejme biznisom, je to podnikateľský subjekt, ich cieľom je maximalizácia profitu, ale ten profit idú dosahovať a dosahujú práve prostredníctvom toho, že hľadajú pravdu, poskytujú buď kvalitné informácie alebo kvalitnú zábavu.

    No a potom ešte, trochu sa mi nepáčil ten osobný útok na našu kolegyňu, poslankyňu, myslím si, že v tejto vecnej debate to nebolo celkom primerané a nemalo to tu miesto. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, rovnako sa pridávam k Ďurovi Drobovi, áno, nebolo to džentlmenské, že ste osobne zaútočili na pani poslankyňu Vášáryovú a v nepravdivých informáciách, doslova nepravdivých, takže poprosím vás v budúcnosti, aby ste sa vyhli takýmto invektívam. Ale teraz vecne.

    Hovorili ste, že zákon, tlačový zákon a printový zákon má byť vyváženou normou medzi právom na ochranu osobnosti dobrého mena, cti a právom na informácie. Súhlasím s vami, plne s vami súhlasím. Práve tento zákon to robí. Právo na odpoveď zostáva a každý má, predsa mi nechcete povedať, že vaša česť, dôstojnosť a dobré meno bude naštrbené v prípade, že o vás média napíšu pravdu. No bude, isteže bude, ale pravda a pravdivá informácia musí byť povýšená nad vašu, vaše právo osobnosti, ochrany osobnosti a dôstojnosti.

    A vrátim sa teraz v krátkosti k tomu príkladu Bugárovej blondínky. Vy ste hovorili a vyčítate, vyčítate ministrovi, že využíva inštitút, vypúšťa z inštitútu práva na odpoveď možnosť reagovať, povedzme aj na pravdivo informácie. A dávali ste ten Bugárov príklad do kontextu. Zmýlili ste sa. Vy ste zrejme ten zákon nečítali alebo ste ho nepochopili. Práveže dáva. Béla Bugár bude môcť využiť právo na odpoveď, dokonca aj ako politik, pretože váš príklad by bol zásahom do súkromného života Béla Bugára a týkalo by sa to kategórie, informácie, ktoré spadajú alebo skutkové tvrdenie, ktoré spadá do informácii pravdu skresľujúcich, ktoré pravdu skresľujú. Sú pravdivé alebo pravdu skresľujúce. Čiže, tam by kľudne mohol využiť tento inštitút. To je moja a už končím, ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, ak vás môžem využiť, už nepoužívajte to spojenie nejaká blondínka Bélu Bugára, lebo takto, takto vznikajú mýty

  • Smiech v sále.

  • a ja potom ako to budem vysvetľovať. Žiadnu blondínku nemám, ani dcérku dokonca.

  • Reakcie z pléna.

  • S čiernou mohol. Pán poslanec Rafaj. To bola právo na odpoveď teraz.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Áno, tak ja vám sľubujem, že nebudem hovoriť o blondínke spojenej s vaším menom.

  • Smiech v sále.

  • Ale budem hovoriť o pravde, čo si o nej myslí známy psychiater Zucha, ktorý hovorí, že každá pravda je zmesou skutočnej rýdzej pravdy, pravdy obrany, omylu a lži. Teda je právom verejnosti neustále prehodnocovať pravdu, tak ako je aj právom, právom občanov a štátov podľa IV. európskej ministerskej konferencie o fungovaní médií neustále prehodnocovať postavenie médií. Takže média nie sú nejaký zakonzervovaný druh a pokiaľ hovoril pán poslanec Podmanický o chránenom živočíchovi, so všetkým súhlasím okrem tejto definície, pretože ja si myslím, že chránený živočích v civilizovanej spoločnosti je ohrozený druh. Nie je to nejaké privilégium, to je jednoducho druh určený na vyhynutie, aj keď verím tomu, že niektorí novinári by radi odstrelili v dobrom svojím perom niekoľkých politikov, tak nie sme až tak ohrozený druh, ale oslovilo ma apel na zodpovednosť. A opäť zacitujem čl. 19 Medzinárodného paktu OSN o ľudských a politických právach, ktorý hovorí, že využívanie práv, vrátane toho, o ktorom rozprávame, nesie zvláštne povinnosti a zodpovednosť. Takže kvitujem, že ste sa venovali tiež zodpovednosti, aj že ste sa pridali k tomu, že je v tlačovom zákone treba ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Pardon, zle vidím, ale nevadí, nech sa páči

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si skutočne myslím, že je najvyšší čas, aby kolega Bugár vysvetlil tento románik s blondínkou

  • Smiech v sále.

  • , lebo je tu isté podozrenie a mne toto vysvetlenie jednoducho nestačilo a myslím si, že naozaj by mal dostať priestor, aby vysvetlil celú túto situáciu, aby sme si teda boli skutočne všetci, aby sme v tomto mali jasno.

    Ale ak dovolíte, hovorilo sa tu veľmi veľa o slobode médií. K slobode médií patrí aj sloboda novinárov, lebo je tu isté podozrenie a mne toto vysvetlenie jednoducho nestačilo a myslím si, že naozaj by mal dostať priestor, aby vysvetlil celú túto situáciu, aby sme si teda boli, skutočne, všetci aby sme v tomto mali jasno. Ale ak dovolíte, hovorilo sa tu veľmi veľa o slobode médií. K slobode médií patrí aj sloboda novinárov a ja len tak jednu poznámku na okraj, že som veľmi zvedavý, napríklad, ako sa kedysi slobodní, nezávislí novinári, dnes politickí hovorcovia politických strán, politických ministerstiev a politických iných organizácií vrátia opäť do polohy slobodných a nezávislých novinárov, do slobodných a nezávislých médií. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Dostál, ospravedlňujem sa.

  • Pán poslanec Podmanický, ja by som tiež chcel reagovať ako niektorý z mojich predrečníkov na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala toho, že ste dávali do protikladu snahu o zisk majiteľov médií a snahu o hľadanie pravdy v médiách alebo u novinárov a potiahol by som to ešte trochu ďalej, pretože snaha o zisk je úplne legitímna v slobodnej spoločnosti. Je v slobodnej trhovej spoločnosti hnacím motorom všetkých ľudských alebo väčšiny ľudských aktivít a podnikatelia nerobia svoje aktivity preto, lebo sú nejakí autoristi, chcú dosiahnuť zisk, ale tým v slobodnej trhovej spoločnosti nakoniec produkujú podmienky, ktoré vedú k prosperite celej spoločnosti a k zlepšeniu životných podmienok všetkých ľudí alebo veľkej väčšiny ľudí, ktorí v tej spoločnosti žijú. A tak je to aj v médiách, snaha majiteľov o zisk sa nijako nebije so snahou, principiálne sa nebije so snahou o hľadanie pravdy. Môžu nastať individuálne prípady, keď tomu tak je, ale principiálne tieto dve veci vôbec nie sú v rozpore.

    V jednej veci však musím súhlasiť, v zásade súhlasiť s tým, čo ste hovorili, keď ste poukazovali na to, že po tej kritike, ktorú opozícia v predchádzajúcom volebnom období venovala právu na odpoveď, by teraz bolo logické, keby sme právo na odpoveď nenavrhovali iba modifikovať alebo obmedziť pre verejných činiteľov, ale keby sme ho navrhli úplne zrušiť. To by som aj ja považoval za dôsledný a konzekventný postoj. A tiež mi trochu pripomína tú situáciu ohľadom zákona o štátnom jazyku, kde zase išlo o tie pokuty, kde súčasná koalícia napriek kritike, ktorú im venovala ešte ako opozícia, nenabrala odvahu tie pokuty zrušiť. Tak je to aj s právom na odpoveď teraz.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, ja sa vám chcem pán kolega Podmanický verejne poďakovať. Urobím to aj osobne, ale chcem, aby to aj všetci počuli, za ten príklad, ktorý ste povedali a tá reakcia pána podpredsedu, nebudem hovoriť konkrétne o čo ide, skutočne svedčí o tom, že presne ste trafili klinec po hlavičke, lebo toto bol excelentný príklad toho, ako sa má využívať a prečo má existovať právo na odpoveď. A mohol to byť pokojne aj iný príklad, napríklad keby napísali, že podpredseda parlamentu Bugár nedovolil dohovoriť Ondrušovi a už nenapíšu, že mi uplynuli dve minúty faktickej poznámky. Aj to by sa ho mohlo dotknúť a mohlo by ho vykresľovať ako nejakého nedemokratického politika, ale skutočnosť by bola úplne iná, jednoducho mne uplynuli dve minúty a o tom by sa už tí čitatelia nedozvedeli. A to je presne príklad, ktorý sa teda týka jeho práce ako politika a mal by aj v takom prípade mať možnosť využiť právo na odpoveď.

    A rovnako ako ostatných kolegov, aj mňa teda zaujalo ako ste postavili, teda do protikladu, alebo ako ste spomenuli ten, to dosiahnutie zisku a hľadanie pravdy a samozrejme, že nevyhnutne to nemusí ísť proti, ale niekedy to môže ísť proti a práve preto my sme povinní dať do zákona takú reguláciu, aby sme v takých situáciách umožnili, aby to hľadanie pravdy malo navrch pred dosahovaním zisku.

    A ja musím povedať, pán kolega, že som rád, že ste to spomenuli preto, lebo tu sa to neustále, opäť sa tu vytvára dojem, že vlastne to právo na odpoveď nejakým spôsobom obmedzuje dokonca aj dosahovanie zisku alebo podnikanie. Nie. Neobmedzuje, jednoducho to len vytvára nové právo. Neobmedzuje práva jedného, naopak dáva práva niekomu ďalšiemu.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nechcel som vám uškodiť, ale ak nezahlasujete za tento zákon, zostane vám právo na odpoveď, ktorým budete môcť verejnosti vysvetliť ako to je s tou blondínkou.

    Ja chcem zareagovať na pána poslanca Dostála a na pána poslanca Šebeja. Ja som netvrdil, že podnikanie a snaha o zisk je principiálne rozporná s hľadaním pravdy, ale nie je to pravidlo. Nevyplýva z podnikania automaticky ako atribút, že podnikanie je hľadanie pravdy, ale niekedy to môže byť. Takže to ja som do protikladu nestaval, len som povedal, že prioritne pri podnikaní, a teda aj pri povedzme vydávaní novín ide o zisk a môže sekundárne tam ísť aj o hľadanie pravdy, ale nemusí. Bohužiaľ, častokrát sme práve svedkami tej druhej alternatívy.

    Každopádne sloboda podnikania je sloboda garantovaná ústavou, ale žiadna sloboda nesmie zasahovať do inej slobody. A na druhej strane máme práve tú slobodu a právo na ochranu dobrého mena, cti a tak ďalej, ktorá u politikov je inde posunutá, ale zostáva aj tam v určitých hraniciach. No a tú hranicu treba nájsť. Nesmieme jedno právo presadzovať na úkor druhého práva.

    Nechcel som sa dotknúť ani pani poslankyne Vášáryovej, ale ona myslím, že jediná z diskutujúcich tu použila absolútne nenáležitý útok a výpad a potom odišla, tak zas počítajte s tým, pán Galbavý, že vždy budeme reagovať na takéto jej výpady, kde nás obviňuje z nejakého autoritatizmu.

    Ja si myslím, že autorita alebo autoritatívny režim vzniká vtedy, keď vláda začne zasahovať a manipulovať so súdmi, s prokuratúrou, s médiami, keď ovládne verejnoprávne médiá a tak ďalej, ale keď to už je druhá téma, ktorá vám je blízka. Takže nemusím ju do detailov rozoberať.

    No a ešte na upresnenie práve to, čo pán poslanec Galbavý hovoril, nie je pravda, lebo zákon práve neumožňuje reagovať na pravdivé. A to, čo ste povedali, že súkromný a politický život ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • ... pokiaľ vnímame túto žiadosť, ale dovoľujem si pokračovať, takže ešte ...

  • Výkriky v sále.

  • jedna veta. Politicky angažovaný novinársky systém má v demokratickej spoločnosti veľa čo ponúknuť, pokiaľ existuje množstvo dobre subvencovaných médií, ktoré zaisťujú širokú škálu názorov.

    Takže, pán minister, dovoľte mi, minimálne z tohto pohľadu samozrejme, odpustite mi drobné zjednodušenia ...

  • Výkriky v sále.

  • Na Slovensku máme hrubo deformované mediálne prostredie, ktoré ani z ďaleka nevyjadruje potrebu slobodne a pluralisticky vyjadriť a sprostredkovať občanom informácie podľa štruktúry, vstup, ktorý napríklad aj politických strán, pretože tie v danom prípade sú pravdepodobne najlepšie stelesnením predstáv ľudu o tom, akým spôsobom treba spravovať štát a v akom pomere, ktoré názory, potom sa dostávajú, pravda aj do vlastného výkonu vlády. To je prvý zásadný problém, pán minister, s tým, že tuto si dovolím pripomenúť, že bohužiaľ, identifikovať tieto problémy týmto spôsobom alebo vôbec úlohu štátu som nenašiel v programovom vyhlásení vlády, nie je tam vôbec nič. A keďže toto je váš prvý prejav toho, ako vnímate mediálny priestor, tak dostáva to, že dochádzate s obmedzením, aj toho absolútne ničotného a v podstate nepoužiteľného práva na odpoveď, pretože tá prax je tragická. Tá prax je tragická, o tom opäť v druhom čítaní, pán minister, keď bude treba, vieme dať veľké množstvo veľmi konkrétnych názorov, ako to vyzerá reálne v praxi.

    Mimochodom pre tých, pán kolega vie, že sme tu strávili tri mesiace v predchádzajúcom volebnom období, keď si skúsim rozdeliť tú diskusiu, jedna tretina bola spätá s tým, ako zaniknú demokratické médiá, ako zásadným spôsobom zahltia právom na odpovede a právom na opravu, že zásadným spôsobom médiá, vlastne zrušíme mediálny systém, politický prienik do médií politikov bude mať nevídanú intenzitu a pod.

    Vážení kolegovia, dúfam, že aspoň v tomto by v normálnej spoločnosti alebo v normálnej diskusii nemohlo dôjsť ako k ničomu. Napriek tomu napr. stanovisko váženej krajanky pani Vášáryovej, ale čiastočne aj vás, pán kolega, o tom, akým spôsobom štrukturujete problém a čo považujete za dôležité, napriek tomu, že táto realita je nespochybniteľná, napriek tomu to tam, to naučené, to scenáristické, zostáva. U kolegyni bez dešpektu tomu rozumiem, u vás relatívne menej alebo, druhá vec je, chápem, že v politike je nevyhnutná istá účelovosť, že.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to je jeden zo zásadných problémov, do akej miery má štát a akým spôsobom a akými nástrojmi vstúpiť do prostredia tak, aby zabezpečil základnú otázku, skutočnú a reálnu pluralitu médií. Čo a prečo nemáme k dispozícii jednu serióznu komparatívnu štúdiu, že nepoznáme, ako to naozaj v štátoch, pokiaľ sa jedinec o to nezaujíma, v mediálnom prostredí o tom, akým spôsobom by mal byť štrukturovaný mediálny priestor pre reálny politický zápas ani slovo.

    Prečo to tak je, pán minister, vyriešime v tretej otázke, kde sa budeme zaoberať vzťahom ekonomickej moci a politickej moci, ako to teraz vyzerá, ako vyzerá skutočná pluralita súčasnosti. Ako to vyzeralo kedysi, v čase, keď sme teda formulovali obrovskú potrebu slobody tlače, lebo ten štát kedykoľvek vedel tým a oným spôsobom, cenzorským a neviem akým zasiahnuť do médií. Kto je skutočným pánom v našej spoločnosti? Ostaňme už pri tejto téme.

    Budem hovoriť o tej ekonomickej. Existuje obrovské množstvo kníh, už nie štúdií, pán minister, obrovské množstvo kníh, ktoré o tom hovorili, že ekonomická moc zásadným spôsobom pohlcuje moc politickú. Ak to táto ekonomická moc robí, tak zásadným spôsobom je nejakým spôsobom okresať autentických, volených predstaviteľov ľudí a umožniť to, aby nevolené subjekty, nevolené objekty dokonca, takto by som to povedal, mohli bez akýchkoľvek problémov vstupovať do procesov tvorby štátnej vôle a zásadným spôsobom ju obmedzovať.

    Jedna z nich, pán minister, pre mňa je práve, lebo to je jediný pandant ekonomickej moci čo na Slovensku máme, to sme my tu. Prakticky nikto iný to nemôže urobiť a my sme reprezentanti vôle ľudí tohto štátu. To znamená permanentná dehonestácia poslancov, oslabovanie ich významu, oslabovanie významu štátu pre mňa znamená len jedno. Šumpeter napísal kedysi takú krásnu knižku o kapitalizme a socializme a jedna z vecí, ktorá tam bola, ktorý hovoril akonáhle niekde odíde moc, ktorá je volená a seriózna, okamžite ju zaplní moc iná, ale už nie moc volená a tam je trošku problém, až niekedy zásadný problém. Takže to je ďalšia vec, ktorú potrebujeme pri týchto diskusiách, keď teda ideme rozprávať prvýkrát v tomto volebnom období o médiách a chceme sa baviť o korektnom riešení.

    Skrátim to a nechcem vás unavovať, idem ďalej, ale ešte to musím urobiť. Pán minister, tretí zásadný problém, ktorý tu máme. Máme našu ústavu, ktorú si všetci vážime, považujeme ju za základné východisko pre organizáciu nášho štátu, považujeme ju za akúsi spoločenskú zmluvu nás všetkých, toto je mandát od ľudí, ktorý sme dostali, aby sme ju v praxi realizovali. Článok 26 - politické práva, aby som začal vaším priestorom, pán minister, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Obmedzenia iba podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu, podmienky ustanoví zákon. Ale ešte predtým, predtým čl. 26 máme aj jeden článok, ktorý sa volá čl. 19. A tento článok obsahuje v ods. 1 nasledovné: každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

    Zoberme si nástroje mediálneho prostredia, pán minister, zoberme si teda tú interpretáciu práva žurnalistov a skúsme ju aj vo väzbe na zákon, ktorý ste sem predložili, posúdiť ako to vlastne vyzerá s takto štruktúrovanými osobnými a individuálnymi právami. Nepochybne kdesi, a to už sú ústavné problémy, je aj právo na to, aby zákonom bolo pre konkrétny určený cieľ možno obmedziť aj takéto práva, ale musia byť vyvážené a tak ďalej a tak ďalej. O dôvodoch pravda niekedy inokedy.

    V zásade máme dve základné kolízie, už iba pri tejto interpretácii, s ktorou ja nesúhlasím, ale rešpektujem ju, že teda na jednej strane majú novinári, napriek tomu, že sú obchodnými spoločnosťami, ktoré sú určené z ASSIS a tak ďalej, tak napriek tomu majú neobmedzené právo na šírenie informácií s tým, že ďalšou tragédiou je, aj podľa znenia ústavy pre mňa, že jednoducho oni, čo sa týka povinnosti hovoriť pravdu, nemajú ju zákonom stanovenú. To si málokto uvedomuje u nás a túto povinnosť sme stanovili len pre elektronické médiá, pre rozhlas a pre televíziu. Preto sa mne stalo, že keď som diskutoval so šéfredaktorom SME pred asi rokom v Slovenskom rozhlase, tak ako s veľmi úprimným úsmevom sa na mňa pozrel a povedal, pán poslanec a odkiaľ vy beriete, že ja mám právo písať objektívnu nejakú pravdu, o ktorej vy tu hovoríte, však si kúpte médium, tlačte si vy, čo chcete a vydávajte si.

    Takže aj tu je zásadný priestor k tomu, aby sme sa znovu vrátili k diskusiám o jednom základnom pojme, ktorý sme za posledných dvadsať rokov výrazným spôsobom obmedzili. Ide o intenzitu a kapacitu. Tu je problém verejný záujem. Veď predsa, ak chceme povedať, že naozaj, že súčasťou slobody je to, že niekto môže bezbreho súdiť, môže šíriť názory aké chce, pričom ten, ktorý má médiá, z tohto pohľadu má v rukách pištoľ. Jožo Šipka z našej dediny, ten bohužiaľ môže šíriť ako chce záujmy, môže uraziť akurát svojho suseda, nikto jeho urážku nikdy nebude počuť. Ten, kto má médiá a má v rukách zbraň a možno to nie je pištoľ, možno je to ...... Takže spoločnosť asi musí rozmýšľať nad tým, akým spôsobom korektne udržať obidve hodnoty živé. Aj právo na to, aby naozaj, čo z minulosti bolo veľmi časté a my, ktorí sme žili do roku 1980 vieme, čo to je regulované médiá. Nikto z nás, pán minister, také médiá nechce. Chce slobodné médiá, ale chce médiá, ktoré korektne zohľadňujú aj ten problém, že ľudia u nás existujú, majú právo na súkromie a je ústavne fixované a základné, majú právo na to žiť dôstojne, to je ďalší výrazný rozmer. Keď budú o mojom predsedovi alebo vašom predsedovi strany vypisovať, že je tajtrlík, neviem a to všetko, čo sa tam stalo, bude sa zneužívať novinárska robota na to, aby ho evidentne mentálne narušovali, vstupovali do najcitlivejších osobných vecí a toto všetko vyhlásime za niečo, že to je daň za slobodu, je to nezmysel. Lebo, pán minister, ja viem, že v iných krajinách to tak celkom nie je, že to tak celkom nie je. Je úplne napr. zaujímavé, málokto tu pozná a nikto nesprostredkoval ako vyzerá v tomto smere právne obmedzenie v Spojených štátoch.

    Ak niekde nie je takéto obmedzenie, vo Veľkej Británii, a je veľmi zaujímavé, že to tak nie je, aj keď na druhej strane, lebo zase vo Veľkej Británii existuje ten krásny kódex, všetci ho napodobňujeme, BBC, morálny kódex BBC. Etický, ďakujem veľmi pekne, pán minister. Etický kódex. Inak, mimochodom ten potom ten štvrtý a posledný bod, aby som vás dlho neotravoval, vážený pán minister.

    Takže tento návrh zákona, ktorý ste dali, nerešpektuje to, že existujú dve proti sebe veľmi zásadné hodnoty, ktoré spoločnosť musí bezpodmienečne chrániť. A musí hľadať jedno korektné východisko s tým, že, pán minister, ešte chcem povedať jednu vec, ktorá je charakteristickým znakom ľudských práv. Oni majú dve stránky, formálnu a materiálnu. Formálnou stránkou je iba to, že deklarujete právo niekoho, ale druhou, materiálnou je, že to právo niekto musí aj zabezpečovať, chrániť a musí pre ňu vytvárať priestor. A tu si myslím, pán minister, že veľmi dôležitý priestor je pre vládu Slovenskej republiky. Tu je to, čo sme aj v minulosti hovorili, že vláda v tomto smere má povinnosti, musí vyhodnocovať stav, vyhodnocovať jej jednej, druhej hodnoty, musí ich zvažovať tieto hodnoty a musí vychádzať s regulatívmi, ktoré jednoducho obidve hodnoty v primeranej možnosti, pokiaľ je to najlepšie možné, chrániť. To je morálny imperatív pre nás všetkých alebo aj etický, keď chcete, pán minister. Takže toto sú dve také základné veci, ktoré som chcel povedať.

    A tretiu, ktorú som chcel, pán minister, som sa chcel vrátiť, do akej miery máte vy vzťah, ako bývalý novinár k novinárskej etike. V kódexe je veľmi vo všetkých publikáciách veľmi podrobne rozobratá. Ja som si pozrel a vybral zas po dlhom čase etický kódex Slovenského syndikátu novinárov, lebo ten sa mi zdá, že je taký najvšeobecnejší, je najmenej kontaminovaný politickými aktivitami novinárov, ktoré sú zreteľné a viditeľné a tento kódex vám len pripomenúť.

    Viete čo je, vážení kolegovia, mnohí, v tomto kódexe napísané? A skúste si to porovnať s vašimi osobnými skúsenosťami s médiami. Pre prácu novinára základné hodnoty čl. 2. Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci sú: nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Novinár a verejnosť navzájom nezávislé fakty, hodnotenie od nezávislých zdrojov. Nemá o tom význam hovoriť, ale dovoľte mi, v tomto smere, čo hovorí a tomu budú rozumieť aj kolegovia na ľavej strane, teda v danom prípade tohto nášho váženého fóra poslaneckého, čo napísal taký Fedor Gál o tomto v istom časopise, aby som ho 28. júla 2008: slobodné médiá neexistujú rovnako ako neexistujú nezávislé médiá, nepoznám azda jediného človeka z médií a od médií, ktorý by nepoznal pravidlá svojej roboty. Poznám však súčasne iba naozaj veľmi málo takých, ktorých berú vážne. Drvivá väčšina na ne zvysoka kašle. Obeťou sú diváci, poslucháči a čitateľ. Takže z nášho prostredia, ale netreba, myslím si, že toto svojím spôsobom stačí.

    Pán minister, nechcem rozprávať o tom, aké mám sám vlastné skúsenosti s médiami, ale mal som tú česť a veľmi ďakujem za tú možnosť váženým kolegom byť predsedom klubu štyri roky, aj podpredsedom Národnej rady. Koľkokrát sa mi stalo, že jeden telefonát v čase plnenia svojich pracovných povinností a občas boli aj dosť turbulentné situácie, jeden telefonát kde bez predstavenia, bez všetkého som dostal otázky, korektne som odpovedal, čiže som povedal svoj názor momentálne a toto sa objavilo ako rozhovor, tri, štyrikrát a vo všetkých tzv. serióznych novinách, v Pravde, v Hospodárskych novinách aj v SME. Je to v súlade s týmto kódexom? Čo s tým sa dá robiť? Kto to má sledovať? Nikto? Je to voľná hra síl? Vy?

    Môj priestor, ktorý bol doteraz do toho nášho pokusu začať niečo s týmto priestorom robiť, pretože ten zákon, ktorý sme prijali, bol symbolický, sám o sebe neznamenal nič, všetci sme to vedeli, aj vy, vážení kolegovia, ale vyrobili ste ten obrovský cirkus, dokonca ste dávali do hazardu Lisabonskú zmluvu. Nepochopiteľné pre mňa doteraz, myslím si, že ale aj v tomto smere, uznám, ste si sami uvedomili, že to bola nebotyčná hlúposť, ale na druhej strane výhodnosť pridať sa na ochranu vydavateľov, aby mali politickú zbraň, politickú pištoľ, politickú bazuku, ktorú ale nikto nemôže zásadným spôsobom oslabiť, ani len oslabiť trošku a aby oni mohli byť hlavnými hráčmi slovenského politického života. Aká bola úloha médií podľa vás, poniektorých, pri voľbách, ktoré sme teraz urobili. SMER mal 47 % - 49 % v druhom alebo v treťom roku, v druhom roku vlády, ak si pamätáte, v prieskumoch verejnej mienky, čo také náhle sa stalo? Bola to taká dramaticky dobrá práca, váženého kolegu Galbavého a iných? No nepochybne, že áno, pán minister. Bolo to to a niektorí aj nezávislí pozorovatelia, pán minister, hovoria, no médiá zistili, že by to bolo tragické, keby to tak zostalo a začala sa práca, ktorú sme vnímali. Nemá to ani význam popisovať, môj osobný názor dokonca je, že čiastočne, že tá voľná hra politických síl má istý výraz v spoločnosti. To znamená, naozaj nielen štát musí niečo urobiť pre to, aby nositelia, aby boli nosiče nezávislé pre jednotlivé pluralistické názory, ale že musí niekto aj ten, ktorý chce niesť tie názory, musí niečo pre to urobiť. Toto ja jedno uznávam, pán minister, a v tomto smere naozaj, minimálne to, že o týchto veciach treba hovoriť a vytvoriť priestor pre ozajstnú pluralitu.

    V čom je ešte posledný problém, pán minister, takže čítal som vám ten etický kódex, čo tam všetko má byť: nestrannosť a tak ďalej a tak ďalej. Pán minister, toto vystúpenie by som možno nebol ani absolvoval, lebo tak, ako aj ostatní podlieham pocitu márnosti, že do týchto vecí prakticky nemá význam nič hovoriť a keď, jednoducho. No a po druhé, ešte je tu taký drobný rozmer, že nesmierne nám pomáha, nesmierne nám pomáhajú nové technické prostriedky. Ako som bol úplne v beznádeji, že jednoducho ľudia ako Hríb a Schutz a podobní ľudia, ktorých si pamätám, ich publicistickú činnosť z rokov 1990 až 1993 v Ľudových novinách, kde taký obrovský dešpekt voči Slovensku a také veci, myslím si, že bol extrémny, že som niečo také podobne aj v polohách, kde kritizoval niekto populáciu, z ktorej vyšiel, tak intenzívnej a tak extrémnej polohe som nikdy nevidel. Úplne náhodou sa títo ľudia stali dominantnými v politickom živote na Slovensku, pričom zas pri voľnej hre rešpektujem, že áno, len úplne mi nejde dokopy, že títo ľudia sa stali dominantnými vo verejnoprávnych médiách. Vo verejnoprávnych médiách, pán minister, nebudem opakovať znovu, čo tu je napísané o nestrannosti a pod., podľa môjho názoru sa nikto neodváži v tomto parlamente, vážne povedať, že pán Hríb je nestranný novinár. Ja nespochybňujem jeho novinársky talent. Ale tak demonštratívne vyjadrovať jednostrannosť, ako to robí on a jeho posledné vyhlásenia o tom, že je americkým vlastencom, čítal som to v tom týždni, a to hovorí veľmi zásadné, a je tu len preto, že nemôže nikde inde ísť a tak ďalej a zrazu zisťujem, že tento pán má sprostredkovávať politický zápas na Slovensku, dokonca vo formáte, ktorý na Slovensku ešte nebol. Má to trvať celý večer v stredu a tento človek pri jeho známej objektivite, kde si pamätám, že ten pomer štyri a jedna nemá význam. V druhom čítaní, vám pán minister, budeme citovať a predstavíme pána Hríba, ako teda hlavného sprostredkovateľa a moderátora, korektného politického slovenského života, budeme o tom rozprávať, predvedieme vám ho v plnej kráse so všetkým čo k tomu patrí. Pre tieto účely, pán minister, len jedno, poprosím, berme aj tú vašu funkciu vážne, aj my svoju poslaneckú funkciu vážne, pričiňujme sa naozaj o to, nech aspoň trošku vidíme tendencie rastu v politickej kultúre, v etike, aby to, čo ja vám neberiem, máte tak isto rád, ako ja túto krajinu, ktorú chcem, aby rástla, aby sa skvalitňovala, a aby sa čo najviac podobala tým štandardom toho optima, ktorý samozrejme nikdy nedosiahneme ako je to len možné. Toto je neuveriteľný krok späť. Je urážka vmetená do tváre ľudí, ktorí si naozaj želajú objektívny a korektný priestor pre sprostredkovanie politického zápasu na Slovensku. A ja si to osobne veľmi želám.

    Nikdy by som verejne nič nepovedal proti tomu, veď je kýbeľ súkromných médií, ktorý si predsa všimnú obrovský talent pána Hríba, ale jeho s jeho chápaním korektnosti, tolerancie a neviem čoho všetkého, s jeho obrovskou jednostrannosťou urobiť hlavným moderátorom je výsmech, pán minister a bude veľkou hanbou aj na vašom štíte, s ktorým predpokladám za štyri roky budete odchádzať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a pevne verím, že kolegovia z koalície, že odložíte rokovanie o tomto návrhu zákona, že pán minister naozaj zváži niektoré aspoň základné nuansy, ktoré neumožňujú, aby sme mohli náš mediálny priestor, náš verejný priestor, pán minister, vyhlásiť za korektný, že pripravíte aspoň náznak nejakých riešení, že ho vnímate tento problém a že chcete s tým niečo robiť. Ak toto schválite, v podstate sa nič nestane, lebo ten existujúci mechanizmus, aj opravy, aj nároku na opravu, aj na odpoveď je v podstate nefunkčný. Nič sa nestane, ale, ale. Veľmi pekne ďakujem.

  • Chlapci, ešteže máte červené tričká. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame relatívne malý a svojím spôsobom povedzme na jeho dopady relatívne nepodstatný zákon, nemá sám o sebe okrem niektorých posolstiev, ktoré v sebe nesie, žiadny zásadný obsah.

    Ja samozrejme dôvod, prečo sa takýto návrh zákona dáva sem, chápem. Sledoval som teda mechanizmus vnímania mediálneho prostredia u našich kolegov v SaS, čo všetko na túto tému narozprávali. Dokonca si myslím z istého pohľadu, že o to bol niečo neskorší príchod pána ministra do tohto prostredia, znamenal, že aspoň čiastočne sa to dostalo do vôbec zmysluplnej podoby a dokonca aj to tragické, čo je podľa mňa v programovom vyhlásení vlády, opäť má povahu takú, že okresal pán minister, je opäť moja dedukcia, môže to vyvrátiť, do relatívne normálnej podoby, pretože nedá sa nič robiť, pán minister, ani na sekundu vám neupieram znalosť tak aj teoretických a východísk, kde východiskový z predpokladov toho, asi ako má v normálnom štáte vyzerať mediálne prostredie.

    Myslím si, že máme na Slovensku dostatok literatúry, pán minister, ja som si teda, pretože môj vzťah k médiám, priznám sa dopredu a k ich stavu na Slovensku je veľmi negativistický. Som dokonca presvedčený, že súčasný stav na Slovensku zásadným spôsobom obmedzuje možnosť hovoriť o Slovensku ako o demokratickom štáte, pretože existuje čosi ako verejný priestor. Je to jeden z termínov, ktorý je jeden zo základných pri tzv. pluralistických teóriách o postavení tlače v spoločnosti a tento názor je v západných štátoch dominujúci. Budem sa snažiť o tom niečo aj v ďalšom priebehu povedať.

    Pán minister, ak hovorím o týchto politických náležitostiach, predovšetkým je zásadná otázka. Je politický zápas na Slovensku sprostredkovaný našej verejnosti v potrebnej štruktúre a v potrebných proporciách? Mne srdce jednoznačne kvičí, že ani v náznaku nie. Ani v náznaku nie. Druhá otázka samozrejme potom je taká, že či spôsoby modernej kapitalistickej spoločnosti, voľný trh, záujmy vlastníkov a spravovanie svojho majetku vlastne v konečnom dôsledku zásadne znemožňuje takéto posudzovanie, posúvajme to niekde do nejakých socialistických alebo do nejakej takejto sféry s tým, že tá voľná hra síl je absolútne samozrejmá aj vo verejnom priestore a vlastne akákoľvek regulácia je vlastne spoločnosti škodlivá.

    Teraz opäť by asi, vy viete, podľa môjho názoru, veľmi dobre, že ako asi prebieha diskusia vo vyspelých krajinách na túto tému a že tá téza, ktorú máme my v našej ústave a všetci ostatní, že vlastný výkon politiky je v rukách iba len volených predstaviteľov. Sociológovia, filozofi, politológovia vnímajú do akej miery napríklad tak výrazné médium ako je, ako sú médiá, akým spôsobom ovplyvňujú politický život, vyvažujú slobodné hľadanie dobrých riešení v spoločnosti, sú podkladom pre to, aby spoločnosť vo svojich procesoch dokázala kolektívne prijímať dobré riešenia. Do akej miery môžu médiá ovplyvňovať toto slobodné a korektné hľadanie dobrých riešení kolektívnych spoločností a výrazom tohto všetkého sú potom ustanovenia v ústavách, aj v americkej, v dodatku č. 1 o nevyhnutnej pluralite médií. Nevyhnutnej pluralite médií.

    Nepochybne na Slovensku je nejaká situácia, máme nejaký mechanizmus transformácie, v roku 1990 v podstate skúpili jednotliví investori noviny, zhodou okolností SME má doteraz, ktorý je teda asi nespochybniteľne pravicové periodikum, tam je aj taký malý, že Práca, čo všetci máme zafixované ako denník odborárov. Aký to malo dôvod a tak vzbudzuje to rôzne asociácie, ale asi presahuje tieto možnosti, tak sa tomuto ďalej venovať nebudem.

    V každom prípade si asi myslím, že slušný politik by mal mať záujem o to, aby pre verejnosť, ktorá má právo na informácie dokonca až tak, že vieme, že nedávno prijal Európsky parlament uznesenie, že právo verejnosti na informácie je tak silné, že dokonca sa dostáva do inštrumentálu ľudských práv ako tých základných. Takže pravdepodobne asi ide o sledovanú hodnotu, v tej pluralistickej hodnote, že chceme občanom sprostredkovať vyvážené informácie.

    Teraz samozrejme ideme ďalej a ideme zistiť, že do akej miery štát má vstupovať do tohto prostredia. Čo vlastne štát v podmienkach moderného kapitalizmu, v štruktúrach hodnotových, ktoré nám vyjadrila Lisabonská zmluva, môžme hľadať asi ako by to malo vo vnútri vyzerať. Ukazuje sa, že priestor na intervenciu je, pán minister, a nie malý. Dokonca v Nemecku sú vyčlenené peniaze v štátnom rozpočte, kde štát, pokiaľ zistí, že existuje skupinový názor, ktorý má istú intenzitu a prejavuje isté znaky, že je potrebné, aby sa dostal do toho celého vejára spoločenských názorov, aby sa posudzovali názory takto vyslovené v kontexte iných záujmov, veľkých, malých spoločností a platí ho. Dokonca som sa dočítal v knižke tuším Roberta McChesneyho, ktorý hovorí, že klauzulou teda o slobode tlače v prvom dodatku ústavou bola považovaná za spôsob ochrany odlišných politických stanovísk, pretože väčšina novín bola úplne spätá s politickými stranami. Ale ešte tu je ďalšia veta, ktorá ma zaujala. Málo Američanov vie, že vláda aktívne finančne prispievala na tlač novín do neskorého 19. storočia a na distribúciu prispieva dodnes. To znamená, že v demokratickej spoločnosti ochrana skutočne pluralistického prostredia a pre skutočný slobodný boj, povedzme že politických síl, je chránenou hodnotou. V danom prípade, pán minister, samozrejme mám pre vás otázku, ako vy vnímate úlohu štátu v tomto procese, či vnímate to, že samopohyb, ktorý vznikol po revolúcii sám o sebe je dostatočným spôsobom pre to, aby občania ...

  • Výkriky v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža, sedem pánov poslancov. Posledný pán poslanec Zajac. Pán poslanec Rafaj.

  • Oceňujem, že pán poslanec rozprával a dotkol sa problematiky etiky v médiách, čo skôr, ale patrí do oblasti samoregulácie a nie je možné to upravovať samozrejme v zákone, ale súvisí to s danou problematikou, pretože už prieskum Medzinárodnej asociácie Publick Relatioun z Ipra dokázal z tohto prieskumu, že neetické postupy v médiách sa často vyskytujú, a preto aj odporúčal chartu o transparentnosti v médiách.

    U nás funguje okrem tohto kódexu aj inštitút tzv. tlačovej rady. Prečo hovorím tzv., pretože, keď budem citovať redakciu Média portál a v publikácii pani Môcikovej z r. 2002, tak tlačová rada má len vymedzený priestor, nemá nástroje relevantných trestov, ktoré by vzbudzovali rešpekt a v niektorých prípadoch dokonca akoby nemala ani autoritu. A ja som si pozrel výročné správy tejto agentúry, teda tlačovej rady. V roku 2007 riešila pätnásť podnetov, z toho boli štyri sankcie upozornenia a štyrikrát pokarhanie, o rok na to v r. 2008 dvadsaťjeden podnetov, z toho dvakrát pokarhanie a štyrikrát znepokojenie. Ten priemer riešených podnetov je asi deväť za rok.

    Dámy a páni, naozaj si myslíme, že pri 365 vydaniach približne denníkov krát samozrejme ich počet, množstvo týždenníkov, bulváru, mesačníkov, naozaj bolo len deväť prípadov porušenia etiky v médiách? A pozrime sa, ako to vlastne skončilo. Takže, je to relevantný problém, s ktorým sa nevie, bohužiaľ, žurnalistická obec relevantne vysporiadať.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, opätovne som sa pokúšal extrahovať súvislý obsah z toho, čo ste hovorili. Nepodarilo sa mi to, tak budem hovoriť len k jednej veci a tou je to, ako ste pomenovali Štefana Hríba vo vašom prejave. Štefan Hríb je, priznávam, môj priateľ a kolega bývalý a Štefan Hríb naozaj nikdy nepredstieral ani na sekundu vo svojom živote, že je nestranný pozorovateľ politického a spoločenského života. On bol vždy na strane toho, v čo veril. On veril v pravdu, on veril v spravodlivosť, a to aj robil.

    A musím vás ubezpečiť, že teda, prosím, pripočítajte ma k nemu, ale ubezpečujem vás, že náš rešpekt je vzájomný. Teda myslím, že medzi vami a mnou. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, počúval som veľmi pozorne, snažil som si robiť poznámky. To vystúpenie bolo veľmi dlhé a tým, že máte dosť vysokú kadenciu slov, tak ste sa snažili otvoriť niekoľko problémov. Podobne ako kolega, pán poslanec Rafaj, poviem teda, keďže ste hovorili o etike a my sa v tejto oblasti tuná pri tvorbe tohto zákona nepohybujeme. Má to byť v oblasti samoregulácie a možno nejakých mechanizmov, ktoré sú medzi novinármi, tak na tento tenký ľad by som nešiel.

    Pre mňa, možno vás to ukľudní, dôležité je to, že na tejto novele, ako som sa dočítal, kdesi ide o novelu, pretože, ak prax ukáže, že bude potrebné urobiť celkom nový zákon, kdesi som zaznamenal, že minister hovoril, že sa bude môcť v nejakom rozmedzí dvoch rokov otvoriť táto otázka nanovo a ma ukľudňuje teda jedna vec, že pracovná skupina, kde boli združení vydavatelia periodickej tlače, tlačové agentúry, predstavitelia akademickej obce, mediálni analytici, zástupcovia Slovenského syndikátu novinárov a ďalší odborníci pracovali na tejto novele a myslím si, že je dobré, že máme túto novelu v parlamente a môžme odstrániť to, aby vôbec existovala v našom právnom systéme vec, kedy je možné zarábať na tom, že niekto chce písať pravdu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja vnímam, že táto debata je ťažká v tom, že nie je jednoduché sa skoro žiadnemu politikovi odosobniť, pretože ten, ktorý v tej politike dlhšie je, tak buď domnelú alebo aj skutočne zažil istú v tých médiách krivdu alebo napísanie niečoho, čo vníma ako, že nebolo v poriadku, nebolo to košer. Ale viete, ja si myslím, že napriek tomu tá istá sloboda médií je dôležitejšia, i keď tie pocity máme a keď môžu byť aj dokonca úplne pravdivé. Ale jedna vec mi nedá, aby som povedal.

    Keď toľko hovoríme o tom, ako sa neraz tie médiá správajú neeticky a pod., tak by som rád si položil tu verejne otázku, že v rámci politických zápasov, koľko tých takých informácií v médiách sa objaví na základe povedaného verejne alebo neverejne, podsunutej informácie od politikov k médiám, ktorá istým spôsobom zaútočí na tých druhých a nie celkom korektne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vitajte, ste tu dlho neboli. Vyjadril by som sa a reagoval by som na pána poslanca Číža. Spomenuli ste minulosť, veľmi sme kričali a robili sme strašidelné scenáre z návrhu zákona, ktorý ste predkladali. Ale už ste zabudli povedať, že pôvodný návrh, nástrel, ktorý ste mali pripravený na predloženie do parlamentu, mal celkom inú podobu. Bol likvidačný, bol pomstou médiám. Doslova a do písmena. Zaoberali sa s ním medzinárodné inštitúcie. Vy ste už na to zabudli. Aj vďaka tomu, že sme zablokovali parlament a opozícia sa nepostavila na stranu vydavateľov, ale na stranu ľudí, pretože len slobodné médiá môžu pravdivo informovať. To je moja prvá poznámka. Na to ste, pán kolega, zabudli, a to ma mrzí.

    Vo vašom vystúpení ste opomenuli a neviem, ako to súvisí s tlačovým zákonom, meno novinára Štefana Hríba. Ja nie som kompetentný ani ho obhajovať, ja neviem a nerozhodujeme my politici o tom, či pán Hríb bude mať reláciu vo verejnoprávnej inštitúcií. Kritizovali ste ho, že je to novinár závislý a zaujatý. Štefan Hríb má predsa len nejakú chybu. Podľa môjho názoru je slobodný, neoblomný a naozaj nezávislý. Prečo ste nekritizovali napríklad reláciu, ktorá má a mala podobný charakter, nemyslím kvalitu a častokrát ste boli sám účastníkom tejto diskusnej relácií a volala sa Večer na tému s pánom Blahom. To bola objektivita? Spomeňte si. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Číž, ďakujem za to vystúpenie, jednak tým, že bolo také obsiahle, tak to naznačuje, že toto je naozaj problematika, ku ktorej by sme potrebovali väčší priestor, aby sme ju prediskutovali, pretože má naozaj aj taký širší zásah, aj väčšie súvislosti, než máme možnosť diskutovať pri tomto zákone, ale aby som sa teda vecne držal len toho návrhu zákona, tak ja chcem opäť oceniť aj vo vašom vystúpení skutočne to, že na jednej strane je tu snaha o zachovanie slobody novinárov, čo je úplne v poriadku, ale na druhej strane je tu snaha, a to si myslím, že musí byť záujem zákonodarcu, o vytvorenie priestoru pre objektívne, úplné a pravdivé informovanie. A tieto dve úsilia jednoducho sú niekedy v protiklade.

    Ja nepochybujem o tom, a to, čo ste hovorili, myslím, že to aj dokresľuje, že tak, ako to aj povedal pán Šebej, že pán Hríb je nepochybne slobodný novinár, ale to neznamená, že je objektívny, nezaujatý, a že dáva priestor pre skutočne slobodné vyjadrenie názorov aj druhých. A to je práve to, čo by mal tlačový zákon zabezpečovať.

    A ešte, ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, čo ste povedali a za veľmi dôležité považujem uviesť, že áno, tento zákon má okrem iného aj regulovať. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Tak, ako sú povedzme lekári bežní podnikatelia, sú teda aj podnikateľmi, tak tak isto existujú zákony, ktoré ale regulujú ich pôsobenie a regulujú ich dosahovanie zisku. A práve preto aj tlačový zákon má byť regulačný a má regulovať podnikanie v oblasti médií.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste veľmi dlho, ale k samotnému zákonu ste povedali veľmi málo. Vaša reč bola plná všelijakých rétorických girlánd. Ja by som sa venoval iba dvom z nich.

    Spomenuli ste môjho priateľa Fedora Gála a citovali ste z neho. Ja s tým, čo Fedor Gál povedal na margo médií, absolútne súhlasím. Ale keby ste sa Fedora Gála opýtali na to, či je za akékoľvek právo na odpoveď v zákone, tak by vám určite povedal, že nie, že to nie je potrebné a nemá tu existovať nejaká regulácia, lebo je dosť iných nástrojov, ktoré sú dostatočne účinné.

    Zmienili ste sa o novinárovi Štefanovi Hríbovi. Nechcem tu opakovať argumenty svojich kolegov, iba poviem, že Štefan Hríb dostal významnú medzinárodnú novinársku cenu a práve za svoju novinársku činnosť a za svoju ochranu slobody. Pre mňa je to dostatočným dôkazom a väčším dôkazom toho, kto to je Štefan Hríb, ako vaša nevraživosť voči nemu.

    A na záver iba toľko, že niet nijakého dôvodu, nijakého dôvodu nebolo, po roku 1989 nikdy a nebolo ani po prijatí tohto zákona na to, aby akékoľvek právo na odpoveď v akejkoľvek forme v tlačovom zákone bolo ukotvené. Existuje dostatočné nástroje na to, aby sa verejnosť, občan, politik mohol brániť a mohol verejne vystúpiť a pokiaľ mu to niekto znemožní v médiách, aby sa mohol brániť až po súdnu cestu.

  • Pán poslanec Číž, chce reagovať na vystúpenia poslancov na jeho vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ ten čas mi neumožní reagovať na každého, takže skúsim tak všeobecne povedať niečo, čo si myslím, že je dôležité.

    Pánovi Hríbovi, ešte raz o ňom ako o novinárovi som sa nevyjadroval. Vyjadroval som sa o tom, že ide o modelovanie najdôležitejšej a výrazne mienkotvornej relácie vo verejnoprávnom médiu. Môj problém je, že verejno-právne médium má v sebe taký jeden, taký drobný problém, pán poslanec. Ja by som vám nikdy nevnucoval svoje predstavy o niekom, kto je dobrý, ale by som sa s vami škriepil o tom, koho príjme spoločnosť a spoločnosť ho bude vnímať ako nositeľa objektivity. Vôbec by som nikoho neotravoval mojimi názormi v tomto smere, a keď som ponúkol svoj názor, ale pýtal by som sa iných a nie môj názor by bol určujúci. To je nosná časť toho, čo som chcel povedať.

    Pánovi Šebejovi, no mrzí ma, že nezaregistroval, o čo mi išlo a nepochybne tá miera zjednodušení, pretože som chcel otvoriť otázky, ktoré sa vo verejnom priestore takto nediskutovali možno pätnásť rokov, pán Šebej, a mal som predsa len priestor, ktorý som cítil, že treba obmedziť na najmenšiu možnú mieru, ale veľmi jednoducho. Ak teda hovoríme o tej teórii liberálneho pluralizmu v médiách, tak také základné nosné momenty. Novinár je služobník verejného záujmu. Služobník verejného záujmu. Takže konštruovaný novinár, ako služobník verejného záujmu má isté predpoklady. Rozhodne to nie je v tom, aby sme si naše ideológiou šmrncnuté pohľady vnucovali ako primárne pre celú spoločnosť. Ešte raz, je tam kritérium všeobecného vnímania, aby sme videli, keďže ide o politické otázky a otázky spravodlivého vnímania, v danom prípade sprostredkovania politického zápasu, kto je prijateľný pre všetkých. A to je kritérium, ktoré tu chýba, a o tom som tu hovoril. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž bol posledný rečník prihlásený do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, o vystúpenie som požiadal z toho dôvodu, aby bolo možné zohľadniť nový termín účinnosti zákona, takže o tomto je moje vystúpenie v rozprave. Koniec-koncov môžem povedať aj toľko, že tento opozičný, teda návrh z dielne opozičných poslancov odsúhlasila aj vláda, takže to len postoj a stanovisko vo vzťahu ku koaličným poslancom. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte sa opýtam pani spoločnej spravodajkyni, kýva hlavou, že nie. Hodnotím ako nesúhlas, resp. nezáujem zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Áno, veď ja som to tak pochopil. Takže, pani poslankyňa v súlade s vami. Odporúčam prerušiť rokovanie a pokračovať ďalším návrhom zákona, ktorým je návrh poslancov pána poslanca Jarjabka a Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vyznamenaniach Slovenskej republiky 522/2008, ktorý prerokovávame ako tlač 177.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu, pán poslanec Senko, zaujmite miesto pre spravodajcov, pán poslanec Jarjabek, pre navrhovateľov. Pán minister kultúry požiadal o vystúpenie, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky, tlač 177.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, opäť želám pekný deň. Pokúsim sa v tom časovom limite reagovať na vystúpenia kolegov poslancov. Naozaj táto novela priniesla veľmi živú diskusiu, ale musím povedať, že v zásade korektnú, ale niektoré z tých nepravdivých a pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení musím poopraviť a samozrejme aj reagovať na niektoré názory.

    Pán poslanec Rafaj, musím povedať, že ma naozaj dojala vaša starostlivosť o novinárov, najmä keď ich prácu porovnávate so žumpou, tak je to také jemne paradoxné, ale to, čo ste vy hovorili zväčša sa netýka tohto zákona. To sú naozaj skôr pracovno-právne vzťahy a otázky súvisiace s vnútorným chodom redakcií, vrátane samoregulácie, redakčného štatútu a podobne. Čiže, naozaj nie je to primárne predmetom tlačového zákona to, na čo ste upriamovali pozornosť.

    Zároveň otvorene treba povedať, že to, čo predkladám je naozaj len malá novela alebo nie rozsiahla novela. Je to naozaj len snaha napraviť niektoré z tých ustanovení zo zákona, ktorý stále platí, ktorý teda schválila vaša vládna koalícia, a nie je to zásadný, rozsiahly zákon, ktorý by upravoval mediálne prostredie ako také.

    To, čo je ale dôležité a čo možno naozaj chcem adresovať viacerým rečníkom, my naozaj nerušíme inštitút práva na odpoveď. Naozaj v žiadnom prípade, ten jednoducho v zákone ostáva, tak isto ako zostáva ďalší inštitút, právo na opravu. A ja si myslím, že je to správne napriek tomu, že sú poslanci aj v koalícii, ktorí majú iný názor.

    Pán poslanec Senko, opäť presne táto poznámka, že nikto neruší inštitút práva na odpoveď, a keď hovoríte o zoznamoch, že som ich nepredkladal, zoznamoch jednotlivých médií, ktorým boli adresované žiadosti o odpoveď, no tak tuto je len jeden denník. A verte mi, to je jeden denník a verte mi, že je to viacero verejných funkcionárov a viacero špičkových politikov a viacero politikov z vašej politickej strany. Ale asi nie je predmetom legislatívnej iniciatívy, aby som vás tu zahlcoval s oznamami jednotlivých denníkov.

    Pán poslanec Ondruš, keď teda nevidíte dôvod na predloženie tejto novely zákona, tak ja sa potom pýtam, aký bol dôvod vášho vystúpenia, ktoré je teda opakované a ešte poznámka. Potvrdzujem to, čo hovorili niektorí kolegovia, no samozrejme, že komerčné alebo súkromné médiá jednoducho reagujú na dopyt, resp. sú odkázané na čitateľský alebo divácky dopyt. O tom sú naozaj aj štatistiky, či už na základe peoplemetrov, to sa týka sledovanosti alebo iných údajov, kde jednoducho médiá reagujú, aký je dopyt, a po akom type informácií. Čiže toto naozaj funguje. Ja chcem zároveň povedať, že možno to je aj dôvod na to, aby v našom mediálnom priestore sme zachránili médiá verejnej služby, o čo sa táto koalícia aj snaží.

    Pán poslanec Podmanický, no, kto stráži strážcov? Zákony strážia strážcov. Zákony, ktoré platia pre každého. No a opäť, keď predstaviteľ SMER-u hovorí o tom, že chce chrániť novinárov, tak sa mi to zdá trošku jemne úsmevné alebo možno trochu podozrivé.

    Čo sa týka tých chránených živočíchov. Tento výraz ako metaforicky som použil naozaj len v súvislosti s tým, že politici ako takí majú aj na základe judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva v celom európskom priestore znížené právo na ochranu. To znamená, že preto sa mi zdá logické, že aj v našom právnom poriadku a v tlačovom zákone sa znižuje priamo pre politikov alebo vo vzťahu k širšej skupine verejných funkcionárov takéto právo na ochranu. Čiže vysvetlenie pre vás. No, a čo sa týka toho vášho šarmantného príbehu s blondínkou.

    Pán poslanec, bol to síce zaujímavý príbeh, ale musím povedať, že neadekvátny, pretože a z dvoch dôvodov. Po prvé, politik má právo na predloženie žiadosti na odpoveď, pokiaľ sa netýka výkonu jeho funkcie. Predpokladám, že v tomto prípade nešlo o výkon funkcie dotyčného podpredsedu Národnej rady. To je prvá vec. A druhá vec, politikovi naďalej verejnému funkcionárovi ostáva právo žiadať o odpoveď v prípade, že ide o pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, čo možno hovoriť alebo možno takéto charakterizovať čiastočne aj v tomto prípade. Ale naozaj, čo je podstatné, politikovi ako súkromnej osobe sa žiadne právo na odpoveď neupiera. Takže podčiarknuté, môžem povedať a odkázať Bélovi, že pokojne môže ísť s nejakou neznámou blondínkou na večeru.

    Ondro Dostál, áno poznám tvoje názory. V tomto prípade, ale chcem povedať len jedno. Toto nie je naozaj o odvahe niečo zo zákona vyškrtnúť. Inštitút práva na odpoveď je úplne štandardný inštitút v právnych poriadkoch väčšiny európskych krajín. To nie je žiadne špecifikum Slovenska a dokonca to nie je ani špecifikum predchádzajúcej garnitúry. Áno, to akým spôsobom ten inštitút bol v zákone ešte stále platnom upravený, to v poriadku nie je, ale to predsa meníme, ale samotný inštitút je úplne normálny vo väčšine európskych krajín. Čiže preto ja hovorím, že nevidím najmenší dôvod, aby sme tento inštitút rušili. Má svoje opodstatnenie podľa môjho názoru v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže prosím, nerobme takýchto strašiakov zbytočne, lebo naozaj je to inštitút, ktorý funguje vo väčšine európskych krajín. To je čiastočná reakcia na pána poslanca Zajaca. Samozrejme, že meníme jeho využívanie vo vzťahu k verejným funkcionárom.

    Vystúpenie pána Číža bolo veľmi, veľmi zaujímavé. Musím povedať, naozaj otvoril niekoľko nových myšlienok, nových pohľadov, naozaj na veľmi širokú problematiku, ale myslím si, že ťažko na niektoré veci reagovať v spojitosti s týmto zákonom. Takže naozaj len v súvislosti s tým, že nastolil otázku, že prečo niekto prepísal rozhovor, ktorý poskytol. No práve preto, že ho poskytol. Ale beriem do úvahy naozaj to, že je správne klásť aj takéto širšie otázky, akurát že v tomto zákone ich jednoducho riešiť nedokážeme.

    Ešte si dovolím reagovať na niektoré tvrdenia pána poslanca Maďariča, lebo ten mal také najširšie vystúpenie, koniec-koncov je autorom ešte stále platného zákona. Ja samozrejme preto aj chápem to určité nasadenie, ale musím na niektoré vyjadrenia reagovať, pretože nemožno o nich hovoriť ako o pravdivých skutkových tvrdeniach, aby som teda citoval znenie zákona. Predovšetkým k tým vyjadreniam, ktoré naozaj sú v rozpore s pravdou alebo sú naozaj nepravdivé.

    Argument, že sa nejakým spôsobom znižujú práva občanov. Práva občanov sa navrhovanou novelou nijako nemenia. Ostávajú zachované a platí to aj v súvislosti s tou peňažnou náhradou, o ktorej ste hovorili, pretože, tak či tak, o peňažnej náhrade aj podľa tohto zákona rozhoduje súd. A súd môže rozhodnúť o sume, ktorú musí vydavateľ zaplatiť v prípade, keď sa akákoľvek osoba domáha práva na ochranu svojej osobnosti. Čiže inými slovami, my len v zákone odstraňujeme istú formu duplicity. Tak, či tak rozhoduje súd aj o uložení primeranej peňažnej náhrady. Vždy je to súd, ktorý o tom rozhoduje.

    Ďalšia vec. A toto je naozaj, tu ste trošku vstúpili vedľa, úplne slušne a korektne vám musím povedať, lebo hovoríte o tom, že neexistuje v Európe krajina, kde by sa takýmto spôsobom obmedzovalo právo na odpoveď pre verejných funkcionárov. Tak musím vás opraviť, ak dovolíte, vo Fínsku verejní činitelia nemajú právo na odpoveď a právo na odpoveď je dané len súkromným osobám aj na Cypre a v Grécku. Takže upresnenie toho, čo hovoríte.

    No, a asi takým najvýraznejším argumentom, ktorý ste spomínali vo vašom vystúpení je štatistika, keď ste povedali, že v prípade denníka SME bola adresovaná len jedna žiadosť o odpoveď zo strany politika. No, realita je nasledovná. Konkrétne tento denník eviduje okolo päťdesiat žiadostí, okolo päťdesiat žiadostí, pán poslanec, ktoré sa týkajú inštitúcií, v ktorých pôsobia verejní funkcionári, ktorých jednoducho zaraďujeme ako kategóriu v tomto zákone a je medzi nimi aj niekoľko verejných funkcionárov, konkrétne špičkových politikov, najmä z vašej politickej strany. Čiže to, čo ste hovorili, je nepravdivé tvrdenie a ja ho môžem doložiť len jedným už posledným faktom, že jedným z politikov, ktorý si požiadal o odpoveď v tomto konkrétnom denníku bol 4. augusta 2009 aj vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Otváram rozpravu. Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Jarjabek, máte slovo. Pán poslanec Galbavý, nevyrušujte pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi kultúry, ďakujem pekne za otvorenie rozpravy. Dámy a páni, to otvorenie rozpravy nastalo z toho dôvodu, že prerokovaný vlastne zákon, ktorý čakal na to, aby mohol ísť do pléna, bohužiaľ stratil tým, že sa dostal až na hlasovanie do tohto pléna, stratil účinnosť. Preto teda stratil termín pôsobnosti.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, o kľud v rokovacej sále, páni poslanci. Nech sa páči.

  • Poprosil by som, aby sme podľa § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám znenie, teda novelu, resp. doplnenie.

    Čl. I znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

    Odôvodnenie. Návrh zákona uvažuje s účinnosťou od 1. marca 2011, nakoľko tento termín už nie je aktuálny, je potrebné ho zmeniť.

    Kópiu môjho návrhu máte na stole. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy sa nehlási, hlási sa, pán poslanec Somogyi, nech sa páči. Pán poslanec, chcete, či nechcete vystúpiť. Tak prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni ministri! páni ministri! Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi v krátkosti by som chcel len prezentovať stanovisko poslaneckého klubu strany Sloboda a solidarita, ktorá vychádza z toho, že vyznamenania možno, že nie až tak v frekventovanej miere, ale tak isto sú symbolmi národa, tak isto ako zástava, erb, či pečiatka, pričom pod národom používam ponímanie v politickom, že je to súhrn voličov tohto štátu a nie v tom kultúrnom ponímaní. Čiže posilnenie pozície vyznamenaní považujeme za veľmi vítaný prvok pri budovaní občianskej spoločnosti, a preto vyjadrujeme podporu k tomuto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Pán spoločný spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím spravodajcov k jednotlivým prerokovaným bodom programu, pána poslanca Přidala, pani poslankyňu Cibulkovú a pána poslanca Senka, aby si pripravili návrhy na hlasovanie k jednotlivým prerokovaným bodom. O päť minút budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    O prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 265. Spoločným spravodajcom výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu bol určený pán poslanec Přidal, ktorého prosím, aby predložil návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec, predložte návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorom majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 81 za návrh, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Cibulkovú, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá predložila Národnej rade návrh k prerokovávanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o periodickej tlači, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii a ktorým sa menia a dopĺňa zákon o telekomunikáciách, ktorý prerokovávame ako tlač 281. Pani poslankyňa, máte návrh.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 281.)

  • Chcem sa poďakovať za všeobecnú podporu. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 144 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Môžeme teraz hlasovať o predloženom pozmeňovacom návrhu.

  • Pán podpredseda, teraz dajte hlasovať o predloženom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek. Návrh sa týka zmeny lehoty účinnosti.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za návrh, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán podpredseda, keďže spoločná správa neobsahuje žiaden pozmeňujúci návrh, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s preradením bodu 26 za bod 36, to je návrh poslancov Národnej rady Zajaca, Osuského a Šebej, ktorý by sme mali prerokovať ako bod uvedený pod poradovým číslom 26. Na požiadanie navrhovateľov odporúčam, aby sme zaradili rokovanie o tomto bode za bod 36. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body programu, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 282.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pre konsolidáciu pomerov v rokovacej sále, navrhujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 17.30 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem diskusiu poslancov v rokovacej sále. Páni poslanci, Matej, Mikuš, ideme. Editka.

    Poprosím vás, pán minister, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 551/2010 a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony, ktorú tlač prerokovávame pod č. 282.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 282.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave pomerne rozsiahlej s nádychom bulvárnosti vystúpilo šesť pánov poslancov, pričom len jeden z nich, pán poslanec Ondruš, podal dva procedurálne návrhy.

    Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o prvom z nich, a to je návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 65 za návrh, 76 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže neprešiel prvý procedurálny návrh, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o druhom, ktorý znel, vrátiť prejednávaný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 74 proti, 4 sa zdržali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 67 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 11. mája a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Senka, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá Národnej rade predložil návrhy, o ktorých budeme hlasovať k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov Jarjabka a Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vyznamenaniach Slovenskej republiky, tlač 177. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky, tlač 177.

  • Vážený pán podpredseda, dnes bola opätovne otvorená rozprava k predmetnému návrhu zákona a dnes bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mení účinnosť zákona v súvislosti s preložením hlasovania z minulej schôdze na dnešnú schôdzu. Vzhľadom k tomu, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je plnenie niektorých úloh programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, ja vás na chvíľočku ešte preruším. Poprosím všetkých, skúsme tolerovať jeden druhého, rešpektovať to, že vystupuje minister a podpredseda vlády a predkladá vážny návrh zákona. Páni poslanci, ktorí naozaj si potrebujete niečo povedať, žiadam vás, aby ste opustili miestnosť, ak vás to nezaujíma. Pán poslanec Marcinčin a pán poslanec ďalší, poprosím. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zvýšiť mieru integrácie a inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím. Jedným z opatrení na plnenie tohto záväzku je v čl. I v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia navrhované zvýšenie ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu. Zároveň sa navrhuje umožniť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené úkony osobnej asistencie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému vo zvýšenej miere a navrhuje sa vypustiť limitujúce podmienky osobnej asistencie a vypustiť povinnosť vykazovať vykonané činnosti osobnej asistencie.

    Vzhľadom na dlhodobé znižovanie peňažného príspevku na opatrovanie pre fyzické osoby v produktívnom veku je súčasťou predkladaného návrhu aj návrh na zvýšenie ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 1,3 na 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V záujme znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu sa navrhuje nevydávať z dôvodu úpravy sumy životného minima rozhodnutia o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažného príspevku na opatrovanie.

    Súčasťou návrhu zákona je v článkoch II, IV, V a VII aj návrh na utvorenie podmienok pre plnenie ďalšieho záväzku vlády Slovenskej republiky, a to na zavedenie projektu elektronických platobných kariet.

    V tejto súvislosti je potrebné v zákone o pomoci v hmotnej núdzi a ďalších súvisiacich zákonoch umožniť, aby sa popri forme mohol určiť aj spôsob výplaty dávok. V čl. III sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Navrhuje sa upraviť postavenie a úlohy orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny na všetkých úrovniach, na účely výkonu príslušných právnych aktov Európskej únie, ako aj aktualizovať právnu úpravu v súvislosti s už účinnými a aj navrhovanými zmenami právnych predpisov.

    Cieľom zmien a doplnení zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele obsiahnutých v čl. VI je zosúladenie tejto právnej úpravy s právnou úpravou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a odstránenie aplikačných problémov vo verifikovaní potreby osobitnej starostlivosti v organizačných zložkách detských domovov.

    V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala k vykonaniu rozsiahlych zmien v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa navrhuje utvoriť podmienky na realizáciu niektorých úloh už v predkladanom návrhu zákona. Návrhom zákona sa utvárajú právne podmienky na plnenie záväzku zlepšiť podmienky detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti.

    Jedným z opatrení smerujúcich k plneniu tejto úlohy je navrhované zefektívnenie procesov riadenia, inštitucionálneho zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí, okrem iného zvýšením zodpovednosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za zabezpečenie vykonávania súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Súčasne sa navrhujú zmeny smerujúce k zvýšeniu kvality života detí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a k zvýšeniu vekovej hranice detí na šesť rokov, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí. Na tento účel sa navrhujú zmeny smerujúce ku kvalite vykonávania profesionálneho rodičovstva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím pána poslanca Júliusa Brocku, ktorý je spravodajcom určeným gestorským výborom pre sociálne veci, aby nás informoval o vhodnej spravodajskej informácii.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Keďže pán minister podrobne uviedol, čo je obsahom tohto návrhu, budem ja stručný.

    Možno len doplním, že z prijatia navrhovaných opatrení vyplývajú aj negatívne dopady pre verejné financie. Z prijatia viacerých opatrení bude dopad v tomto roku 2,25 mil. eur, čiže v slovenských korunách je to asi 70 mil. a v budúcom roku 6,76 mil. eur, čo je rádovo asi 200 mil. slovenských korún. V tomto roku sú všetky prostriedky kryté v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ako spravodajca gestorského výboru odporúčam Národnej rade, aby prerokovala predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne vecí a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený ho prerokovali v termíne do 11. mája a gestorský výbor do 13. mája.

    Vážený pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy formou ústnou? Neevidujem ani jedného pána poslanca, ani pani poslankyňu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať tromi bodmi programu, ktorými sú medzinárodné zmluvy, ktoré bude z poverenia vlády odôvodňovať pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny a pán podpredseda vlády, pán Jozef Mihál. Ide o tlače 231, 232 a 234.

    Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby bola k týmto bodom zlúčená rozprava s tým, že o každej zmluve by sa hlasovalo samostatne. Pýtam sa teraz, či je všeobecný súhlas s týmto odporúčaním výboru.

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne za porozumenie.

    A pristúpime teda k druhému a tretiemu čítaniu o návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárodnými zmluvami so štátom Izrael, Austráliou a Kanadou o sociálnom zabezpečení a o mobilite mladých. Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení, tlač 231,

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení, tlač 232 a

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, tlač 234.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr k zmluve medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael o sociálnom zabezpečení. Ide o prvý zmluvný dokument v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael. V štáte Izrael žije a pracuje pomerne značne zastúpená komunita slovenských občanov, ktorí časť obdobia svojho života pracovali aj na Slovensku, resp. sa po ukončení zamestnania v Izraeli vracajú späť do vlasti. Naopak, na území Slovenskej republiky pracuje len zanedbateľný počet izraelských občanov. Je to podľa posledných štatistík 20 ľudí.

    Izraelské právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia neumožňujú vyplácať dôchodok do nezmluvného štátu a z toho dôvodu bude vhodné, ak Národná rada podporí zmluvu, ktorá bola podpísaná dňa 15. 6. 2010 v Bratislave. Za Slovenskú republiku zmluvu podpísala pani Viera Tomanová, vtedajšia ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a za Štát Izrael zmluvu podpísal pán Zeev Boker, veľvyslanec v Slovenskej republike.

    Pripomínam, že zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Dopĺňam ešte, že podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Ďalšou zmluvou je zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení. Ide tak isto o prvý zmluvný dokument medzi našimi krajinami v oblasti sociálneho zabezpečenia. Podľa našich informácií v Austrálii žije približne 7 000 osôb, ktoré časť produktívneho obdobia života pracovali a boli dôchodkovo poistené na území Slovenskej republiky s tým, že väčšia časť z nich sa chce vrátiť naspäť na naše územie. Naopak, na Slovensku pracovalo k 31. 12. 2010 29 austrálskych občanov.

    Znova ide o riešenie hlavne nárokov na dôchodok, ktoré sú problematické v prípade, že takáto zmluva zatiaľ neexistuje. Znova by som pripomenul históriu. Táto zmluva bola už podpísaná v New Yorku 21. 9. 2010. Za Slovenskú republiku zmluvu podpísal Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky a za Austráliu minister zahraničných vecí Kevin Rudd. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva s tým, že záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

    A takisto ako pri predošlej zmluve podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky s odporúčaním Národnej rade rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Tretie, zmluva je zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých. Znova. Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Kanadou v oblasti zamestnávania neboli doteraz upravené žiadnym zmluvným dokumentom. Tu ide o taký návrh zmluvy, ktorej účelom je zjednodušenie a uľahčenie správnych postupov pre občanov zmluvných štátov, ktorí spĺňajú podmienky podľa zmluvy pre vstup a pobyt na území druhého zmluvného štátu na účely doplnenia si svojho univerzitného vzdelania alebo odbornej prípravy so stážou, alebo pracovných pobytov, získania pracovných skúseností a tak ďalej.

    Z hľadiska osobného rozsahu sa zmluva vzťahuje na štátnych občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, na štátnych občanov Kanady s trvalým pobytom na území Kanady vo veku od 18 do 35 rokov, ktorí spĺňajú ďalšie požiadavky ustanovené v čl. 3 zmluvy. Podľa čl. 9 ods. 1 si zmluvné štátny každoročne recipročne určia výmenou diplomatických nót počet občanov, ktorí môžu využiť túto zmluvu počas daného kalendárneho roka.

    Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva a záväzky pre obidva štáty sú vzájomne vyvážené. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky aj s touto zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Odporúčame preto Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Zmluva bola podpísaná v Bratislave 20. júla 2010 s tým, že za slovenskú stranu som zmluvu podpisoval ja a za Kanadu pán Peter Van Loan, minister medzinárodného obchodu Kanady. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dám slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, ktorú určil výbor pre sociálne veci ako spoločnú spravodajkyňu k týmto trom bodom, aby nás informovala o výsledku rokovania výboru o týchto návrhoch vlády. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú informáciu ku všetkým trom prerokovávaným bodom, čiže k zmluvám.

    K tlači 231a - Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení (ďalej len „návrh“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. februára 2011 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor nedostal do 10. marca 2011 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 10. marca 2011 č. 46, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 135. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskom a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, poslankyňu Natáliu Blahovú, informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci z 10. marca 2011 č. 49 .

    Spoločná správa k tlači 232a - Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „návrh“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. februára 2011 č. 243 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor nedostal do 10. marca 2011 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 10. marca 2011 č. 47, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 136. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborom k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci z 10. marca 2011 č. 50.

    K tretiemu prerokovanému bodu, tlač 234a - Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, tlač 234 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, (ďalej len "návrh"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. februára 2011 č. 243 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor nedostal do 10. marca 2011 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 10. marca 2011 č. 48 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 137. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci z dňa 10. marca 2011 č. 51. Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem pani poslankyňa za obšírne informovanie o výsledkoch rokovania vo výboroch. Teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neevidujem nikoho, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o týchto troch bodoch programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním, pán podpredseda vlády, ďakujem aj vám, za účasť a aktívny prístup.

    Pokračujeme teraz prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh máte pod tlačou č. 235 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 239. Prosím, pána ministra zdravotníctva, Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona uviedol a rovnako prosím, poslanca Mariána Kvasničku, aby sa pripravil ako určený spravodajca. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vzájomné prepojenie medzi zákonom 355 z roku 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 42 z roku 1994 o civilnej ochrane obyvateľstva spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu života, zdravia, životného prostredia a majetku pri ohrození verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi aj s medzinárodným dosahom v prípade, ak stupeň ohrozenia si bude vyžadovať zapojenie zložiek civilnej ochrany.

    Podľa tejto úpravy sa v čl. 1 v zákone 355 dopĺňa pojem "mimoriadna udalosť" a nahrádza sa pojmom "ohrozenie verejného zdravia" a v čl. 2 zákona 42 z roku 1994 sa definícia "mimoriadna udalosť" rozširuje o "ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa". Tento návrh zákona ustanovuje opatrenia, ktoré nariaďuje ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, preruším vás na chvíľu. Páni poslanci, blíži sa záver rokovania dnešného dňa, poprosím, buďme k sebe ešte chvíľu tolerantní a akceptujme to, že rokovanie Národnej rady stále ešte prebieha. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. V návrhu zákona sa ustanovujú aj opatrenia, ktoré nariaďujú orgány verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia a súčasne sa upravuje ich postup pri ohrození verejného zdravia druhého stupňa.

    V zmysle tejto úpravy orgány verejného zdravotníctva podávajú orgánom príslušným na úseku civilnej ochrany návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie. Túto úpravu si vyžiadala implementácia medzinárodných zdravotných predpisov schválených Svetovou zdravotníckou organizáciou dňa 23. mája 2005. V súvislosti s tým sa v čl. 3 navrhuje doplnenie definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zákone 576, pretože prax ukázala, že súčasná definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti je z hľadiska prevencie šírenia nákazy nie dostatočná.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, požiadať o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Mariánovi Kvasničkovi, aby nás informoval o tom, čo hovorí spravodajská informácia úvodná. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa dopĺňajú niektoré zákony. Ide o tlač 235.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani životné prostredie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z už citovaného § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle tohto § ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 239 z 31. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor následne do 13. mája 2011. To je všetko. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som ani v tomto prípade žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Ani v tomto prípade neevidujem žiadneho záujemcu, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A bude teraz nasledovať prvé čítanie o

    návrhu Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

    Návrh má tlač 245 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 254. Dávam slovo poslancovi a predsedovi tohto výboru Stanislavovi Janišovi, aby návrh zákona uviedol. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil návrh novely zákona 657 z roku 2004, zákon o tepelnej energetike. Možno pár slov k histórii tejto novely.

    V marci 2010 Národná rada túto novelu schválila, prezident republiky ju vrátil s pripomienkou jedného bodu, ktorý sa týkal Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a pri opätovnom prerokovaní v Národnej rade na prelomenie prezidentovho veta chýbal jeden jediný hlas a poviem aj prečo, preto lebo bývalý predseda Národnej rady spustil hlasovanie skôr ako poslanci stihli prísť do sály, a tak zostal tento zákon visieť.

    Keďže tento zákon nie je politický, ale technický a keďže je pre tepelnú energetiku potrebný, a keďže na výbore nie sme žiadni plagiátori a autorom zákona bolo bývalé ministerstvo hospodárstva, tak sme sa rozhodli, že tento návrh zákona, túto istú novelu so zapracovaním pripomienky pána prezidenta, po súhlase súčasného pána ministra Miškova predloží Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Pár slov k tejto novele. Základný legislatívny rámec čo sa týka tepelnej energetiky, pokrýva tento zákon. V zmysle smernice Európskeho parlamentu bol prijatý zákon 309 o obnoviteľných zdrojoch a táto novela 657 reaguje aj na tento zákon. Táto novela reaguje aj na potreby, ktoré sa objavili v aplikačnej praxi tohto platného zákona. V zákone sa napríklad jednoznačne špecifikuje predmet podnikania v tepelnej energetike, zavádza sa definícia centrálneho zásobovania teplom, zosúlaďujú sa aj výšky pokút. Konečne sa to tam prepočítava už aj na eurá a tak ďalej a tak ďalej.

    Chcem povedať, že predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a inými zákonmi. Je v súlade s medzinárodnými zmluvami a s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty, nemá dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

    Kolegyne, kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 245.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2011 č. 254 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Neevidujem žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Petra Kažimíra a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 288, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 282. Dávam slovo pánovi poslancovi Petrákovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. Spravodajcom bude pán poslanec Federič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 548/2010, ktorý sme schválili niekedy na jeseň minulého roku, ktorým sa dopĺňal zákon o dani z príjmov, zrušil oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj ich rozpočtových organizácií. Uvedená zmena má negatívny dopad na výšku nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, ktorého poskytovateľmi sú predovšetkým obce, mestá a vyššie územné celky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmierniť negatívny dopad zákona na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla v mnohých prípadoch aj daň z príjmu za príjmy z prenájmov v priestoroch, v ktorých bývajú.

    Predkladaný návrh zákona bude mať aj pozitívne vplyvy na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov, a to v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného, teda nechali si ich na svojich pleciach a hradia ich z rozpočtu. Považujem tento návrh zákona nie za politický návrh zákona, ale za vecný návrh zákona, aby sme odľahčili sociálne najslabším vrstvám obyvateľov a týka sa o oslobodenie príjmov z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie.

    V dôvodovej správe uvádzame, že ide predovšetkým o mestá a obce a vyššie územné celky, ale tak, ako sme naformulovali znenie tohto zákona, bude sa dotýkať aj neziskových organizácií a ďalších organizácií, ktoré poskytujú sociálne bývanie.

    Pre tých, ktorí ste v tejto chvíli v sále, dovoľte, aby som si dovolil zadefinovať ako je definované sociálne bývanie. Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na dôstojné bývanie tých osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky zákona. Po druhé, bývanie, resp. ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci sociálnej starostlivosti, teda podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Sociálne bývanie nie je žiaden nadštandard, sú to väčšinou byty, ktoré neprevyšujú 80 metrov štvorcových alebo 60 metrov štvorcových úžitkovej plochy, to znamená, byty nie veľké a majú právo na ne osoby, ktoré žijú v domácnosti s príjmom vo výške maximálne trojnásobku životného minima, čo v súčasnosti predstavuje zhruba 556 eur.

    Ak si dnes povieme, že priemerná mzda na Slovensku je zhruba 769 euro, teda za rok 2010, medián je asi niekde okolo 630 euro, tak môžeme povedať, že z hľadiska príjmu, pokiaľ je jediným prijímateľom z práce jedna osoba, živiteľ rodiny, tak sa môže dotýkať až 40 % obyvateľov Slovenska, čo nie je zanedbateľná čiastka.

    Chcem ctených kolegov upozorniť aj na to, že vláda prijala koncepciu rozvoja bývania do roku 2015 a v zmysle tejto koncepcie je cieľom štátnej politiky postupné zvyšovanie celkovej úrovne bývania tak, aby bolo bývanie pre obyvateľstvo dostupné, a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť primerané bývanie. Dôstojné bývanie je základnou životnou potrebou, ale zároveň nákladnou záležitosťou, ktorá často presahuje možnosti obyvateľov. Preto je potrebné vytvárať podmienky, najmä pre bývanie príjmovo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Toľko sa hovorí v koncepcii. Ja to chcem podoprieť len čiastkami, ktoré sú dnes bežné v bytoch, vrátane energií a nájomného za bývanie, ktoré sa pohybujú až vo výške 200 až 250 euro. Chcem to dať do súvisu napríklad so skupinami obyvateľov, pre ktoré je tento zákon určený, to znamená, mladé rodiny, dôchodcovia, kde výška priemerného dôchodku sa pohybuje možno na úrovni 300 euro, tak, ak povieme, že 300 euro má dať dôchodca, 200 až 250 euro na bývanie, je úplne jasné, že z 50 alebo 100 euro je len veľmi, veľmi ťažko predstaviteľné dôstojné prežitie týchto ľudí, ktorí mnohokrát celý život poctivo pracovali a majú problémy so svojim prežitím v starobe.

    Dámy a páni, mohol by som o týchto veciach hovoriť viacej, vzhľadom na neskorú hodinu si vás dovolím v úvodnom slove už podporiť, teda požiadať len o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dám slovo pánovi poslancovi Igorovi Federičovi, aby nás oboznámil s úvodnou informáciou ako spravodajca, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 288, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno–právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona rieši závažnú problematiku a z jeho podania je zrejmý aj jeho účel.

    Vo všeobecnej časti dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie príslušného ustanovenia návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 282 zo 7. marca 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Dušana Bublavého ako jediného. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Choma potom, keď skončí vystúpenie pána poslanca Bublavého. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vlastné daňové príjmy samospráv sú 80 % tvorené podielovými daňami, čo výrazne obmedzuje možnosti miest a obcí realizovať svoju vlastnú daňovú politiku. Ďalším limitujúcim faktorom je legislatíva, ktorá nastavuje úroveň služieb poskytovaných samosprávou. Schopnosť miest a obcí autonómne reagovať na súčasný vývoj v ich rozpočtoch je teda značne obmedzená.

    Z pohľadu samospráv najväčším rizikom v súčasnosti je pokles výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí najväčšiu zložku príjmov miest a obcí. Aktuálny vývoj ekonomickej situácie a makroekonomické prognózy naznačujú pokles výnosu tejto dane a nebude len krátkodobého charakteru, ale bude mať trvalejší charakter. Súvisí to hlavne so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a stagnujúcou úrovňou platov, ktoré tvoria základ pre výnosy z tejto dane.

    Samosprávy v tomto ohľade nedokážu urobiť nič, nakoľko daň z príjmov fyzických osôb je určovaná a spracovaná centrálne.

    Štát zároveň na samosprávu preniesol nové zodpovednosti. Môžem spomenúť zopár, napr. o sociálnych službách zákon, školský zákon, zákon 546/2010 o zverejnení zmlúv a faktúr. Obciam samozrejme nepomohlo ani zvýšenie dépeháčky, a to už nehovorím o ďalších zákonoch, ktoré sú teraz, ktoré prebiehajú rokovania, zákon jazykový alebo o občianstve. To tiež len skomplikuje život samosprávam, ale najväčšie vrásky spôsobil samospráve zákon 548/2010, ktorý zrušil oslobodenie o dani z príjmu prenájmu majetku. A je ešte veľa prenesených kompetencií bez finančného pokrytia od štátu, ktoré musí samospráva plniť.

    Tieto zákony spôsobujú to, že obce pri tvorbe rozpočtu tieto zvýšené náklady museli kompenzovať zvýšením cien, napr. aj zvýšením ceny nájmu, zvýšením poplatkov za odvoz komunálneho odpadu, odpadov všeobecne a ďalšími opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku určite si odniesli len a len občania.

    Vážené kolegyne a kolegovia, našou povinnosťou je, aby sme chránili najslabšie skupiny obyvateľov, ktoré sú odkázané na pomoc. Návrh zákona, ktorý máme na stole, chce eliminovať nepriaznivé dopady, ktoré vznikajú práve z toho dôvodu, že obce musia platiť daň z príjmu aj z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie. A tu musím ešte pripomenúť, že obce a mestá splácajú úvery, ktoré boli potrebné na výstavbu infraštruktúry alebo aj samotných príbytkov.

    Predkladaný návrh zákona zmierni negatívny dopad zákona 548/2010 na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa do ceny nájomného premietla i daň z príjmu za príjmy z prenájmu priestorov, v ktorých bývajú. Predkladaný návrh zákona bude mať určite pozitívny dopad na rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov v prípadoch, ak tieto nepremietli daň z príjmu do nájomného z prenájmu priestorov určených na sociálne bývanie, tak ako to už tu povedal aj pán predkladateľ.

    Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím, pomôžme najslabším vrstvám našich občanov a prijmime tento zákon, ktorý navrhujú páni poslanci Petrák a Kažimír. Prejavme tak dobrú vôľu a snahu, že osud tejto skupiny obyvateľstva nám nie je ľahostajný. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Choma, bavíme sa o faktickej? Tak prepáčte, ja som myslel, že sa hlásite do rozpravy. Takže s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Igor Choma, ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Faktom je, že predkladateľ zákona 548/2010 sa nevysporiadal so žiadnou kompenzáciou výpadkov príjmov obcí a VÚC, z titulu zrušenia oslobodenia od dane, čo bude mať predovšetkým dopad, po prvé na sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré bývajú v obecných sociálnych nájomných bytoch, kde si obce nebudú môcť dovoliť dotovať toto nájomné, ale budú ho musieť navýšiť, samozrejme bez reálneho príjmu do vlastnej pokladnice.

    Za druhé, je to dopad na podnikateľskú činnosť v obciach a mestách, kde ide najmä o prenájom pozemkov pod letnými terasami, predajnými stánkami a tak ďalej.

    Za tretie, môže dochádzať k zbytočnému obchádzaniu zákona tým, že pozemky nebudú obce a mestá prenajímať, ale budú z nich vyberať miestnu daň za užívanie verejného priestranstva. Tým pádom ten efekt pre štát úplne zaniká.

    Navyše treba poukázať na skutočnosť, že samosprávy nie sú podnikateľskými subjektmi, ale každá ich aktivita na zvýšenie vlastných výnosov znamená menšie nároky na finančné prostriedky z rozpočtu štátu. No a je tiež na úvahu, či uvedeným krokom nedošlo k zásahu do ústavného práva obcí a VÚC, na výkon samosprávy, pretože ako skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, rešpektovanie územnej samosprávy je rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd nevyhnutným komponentom právneho štátu.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, v prípade, že sa plénum Národnej rady nestotožní s opätovným navrátením oslobodenia obcí a VÚC od dane z príjmov z prenájmu a predaja ich majetku, vzhľadom na potrebu ochrany sociálne najodkázanejších skupín, žiadam aspoň o podporu zmeny v intenciách návrhu poslancov Kažimíra a Petráka. Ďakujem.

  • Ďakujem. Neevidujem, že by chcel predrečník reagovať. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Ján Podmanický ako jediný. Nech sa páči, pán poslanec. Uzatváram samozrejme možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým kolegyne, kolegovia z koalície, obraciam sa na vás s prosbou o podporu predloženého návrhu zákona. Ide o, by som povedal, taký minimalistický variant, ktorý kompenzuje tú najviac poškodenú skupinu, ktorá bola poškodená práve tou zmenou dane z príjmov fyzických a právnických osôb, takže ak dovolíte, rád by som aspoň v krátkosti vysvetlil vlastne, v čom ten problém vznikol.

    V podstate tie obce a mestá, ktoré boli aktívne pri výstavbe bytov a práve tá výstavba bytov bola téma, ktorá prechádzala bezbolestne každou vládou, či to bola vláda Vladimíra Mečiara, alebo to boli vlády Mikuláša Dzurindu, alebo vláda Roberta Fica, politika výstavby bytov sa v podstate v zásade nemenila, bola financovaná hlavne cez Štátny fond rozvoja bývania a cez ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, vtedy. A vďaka tomuto sa za tých posledných, ja neviem pätnásť rokov, postavili tisíce nových bytov a zvýšila sa aj kvalita bývania. Naši občania dnes bývajú naozaj mnohí v solídnych nájomných bytoch a mnohé obce práve týmto spôsobom vďaka tomu, vhodne nastavenému spôsobu financovania išli do výstavby bytov, aj keď nesú tridsať rokov určité riziko, že musia tieto byty splácať, pretože sú samozrejme tieto objekty alebo tieto nové bytové domy zaťažené záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania a v prospech ministerstva výstavby, čiže tá obec do určitej miery je v riziku, že tridsať rokov musí ten úver splácať, aj keď je samozrejme výhodný. No a predpoklad, aby tá obec ho mohla splácať, je práve dostatok záujemcov o prideľovanie bytov.

    Zatiaľ tá finančná politika alebo tá politika bytová bola taká, že tých záujemcov je zatiaľ viac ako je bytov, takže tie obce môžu ďalej ísť do výstavby a v podstate nejdú do žiadneho rizika. Ak sa však zvýši nájomné v týchto bytoch, ktoré je momentálne prijateľné, ale tiež nie je najlacnejšie, lebo sa vám napočíta cena stavby, napočíta sa vám tam fond údržby a opráv, počítajú sa tam aj ďalšie poplatky, tak ak my zvýšime tú cenu nájomného možno až o 20 %, v mnohých prípadoch, tak to bývanie bude nedostupné. Potom zostáva otázka, kto, potom je možnosť, že nezvýšime to nájomné, ale ten výpadok budú niesť práve tie obce, ktoré išli do tej výstavby bytov. Takže my trestáme práve tie obce, ktoré boli aktívne.

    Takže, to je jeden taký moment, kde vás chcem poprosiť, aby sme možno aspoň v prípade týchto sociálnych nájomných bytov urobili túto výnimku. Je tam vykalkulovaná na sumu 884 tis. euro, čo nie je podľa môjho názoru tak zásadný problém pre štátny rozpočet. Na druhej strane ide naozaj o to, aby ten program výstavby bytov a vôbec, aby ten systém financovania bytovej politiky na Slovensku bol sebestačný.

    Nehovorím o tých ďalších prípadoch, kde obce sú poškodené, obce a mestá. Ide predovšetkým o nebytové priestory. Opäť tie obce a tie mestá, ktoré zhodnocovali svoj majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory, z ktorých im plynie určitý príjem do rozpočtu obce a je to, by som povedal, taký ako vytvára sa určitý samostatný ekonomický cyklus v tej obci, ktorý nie je závislý na výkyvoch štátneho rozpočtu a plní určitú stabilizačnú funkciu v tom rozpočte obce, tak práve tie obce a mestá, ktoré v predchádzajúcich rokoch zhodnocovali majetok tým, že vytvárali nové nájomné priestory a zvyšovali si príjmy do svojho rozpočtu, tak tie budú opäť teraz najviac poškodené. Čiže opäť je teraz na rozhodnutí obce, či zvýšia prenájmy o 20 %, aby sa vykompenzovala strata na dani alebo tú stratu budú znášať samé obce.

    V tejto súvislosti chcem ešte dať na pravú mieru ten stav financovania obcí v tomto roku. Je pravda, že sa zvýšil príjem obcí z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, to je pravda, ale reálne obce nemajú ani o korunu viac oproti minulému roku, pretože minulý rok dostali obce a mestá dve kompenzácie. Jedna bola jarná za Ficovej vlády, väčšia a potom bola druhá za vlády Radičovej, na jeseň. Takže, ak sa aj teraz zvýšili príjmy do rozpočtu obcí, tak nie sú v absolútnom poňatí vyššie, pretože nedostali sme tento rok žiadne kompenzácie, čo je v poriadku, ale obce tento rok nedostali vyššie príjmy.

    No, a tie obce, ktoré sú zapojené do eurofondov, tak im to samozrejme spôsobuje veľké problémy, pretože hlavne pri systéme refundácií sa im kumuluje ten momentálny nedostatok, keš flou, požičiavajú si peniaze a tak ďalej a tak ďalej a teraz tu príde ešte v podstate 20-percentné zdanenie nájmov, či už bytových alebo nebytových priestorov, takže sa nám kumulujú tie výpadky obcí už niekedy naozaj dosť v radikálnej miere, čo spôsobuje naozaj vážne problémy obciam a mestám.

    Takže ja chápem, že je nepriechodné, aby sme povedzme žiadali vyňať z tohto zákona aj nebytové priestory, hoci by to dosť pomohlo obciam a mestám, ale na druhej strane aspoň ten minimalistický variant, to znamená vyňať z pôsobnosti zákona práve to sociálne bývanie, to by mohlo byť priechodné a mohli by sa nájsť aj medzi vami, páni poslanci z vládnej koalície, niektorí, ktorí by to podporili. Ak sa takí medzi vami nájdu, tak ja vám chcem v mene obcí a miest, ale hlavne tých občanov poďakovať, pretože by to bolo veľmi racionálne a rozumné riešenie. Každopádne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento zákon aspoň do druhého čítania a v druhom čítaní sa môžeme pobaviť aj o prípadných vašich návrhoch na zmeny.

    Takže, páni poslanci z vládnej koalície, je nás tu síce málo, ale aspoň niektorí, vás prosím o podporu, aspoň do druhého zákona posuňme toto čítanie, aby sme mohli aj o tejto problematike rokovať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, je nás tu asi dva a pol krát toľko ako vás.

  • Smiech v sále.

  • Ale teraz sa pýtam, kto sa hlási s faktickou poznámkou? Nikto. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem za podporné stanoviská k tomuto návrhu zákona. Ako povedali kolegovia, rozšírili ten obzor informácií. Je pravdou, je to minimalistický variant, o ktorý sme sa pokúsili v tomto návrhu zákona, aby vôbec bol priechodný a myslím si, že ak bude formulovaný alebo je formulovaný ako podpora sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva, mohol by nájsť podporu, naprieč politickým spektrom.

    Ja by som doplnil možno ešte také dva základné údaje. Na Slovensku je v súčasnosti vo vlastníctve obcí a miest zhruba 50 až 55 tisíc nájomných bytov, čo je veľmi málo, ak si to porovnáme napr. s mestom Viedeň, iba s mestom Viedeň, ktoré vlastní 220 tisíc nájomných bytov a ročne prideľuje 10 tisíc nájomných bytov. Čiže, ak to dáme do tohto pomeru, tak myslím si, že je to aj priestor na otvorenie tohto segmentu, ktorý v konečnom dôsledku môže zvýšiť aj mobilitu pracovnej sily, ak budú peniaze pre Štátny fond rozvoja a bývania a vytvoria sa stavebné kapacity na stavanie nových bytov a bude rozumné nájomné a bude záujem o tieto nájomné byty tým, že je dostupná cena, tak ten multiplikačný efekt, ktorý sa všeobecne uvádza v literatúre hovorí, že jedno miesto v stavebníctve na takéto účely znamená šesť až sedem pracovných miest v ostatných odvetviach. A myslím si, že to je v záujme každej vlády, a teda myslím si, že by to mohlo v záujme aj u súčasnej vlády.

    Preto vás opätovne prosím, o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pýtam sa pána spravodajcu, či chce sa vyjadriť k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh má parlamentnú tlač 289 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 283.

    Dávam slovo teraz poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len v úvode krátke, by som to nazval zdelenie za predkladateľov.

    Chcem sa vyjadriť aj k návrhu, ktorý odznel včera v rámci schvaľovania programu schôdze Národnej rady, a to k návrhu pána poslanca Dostála na vypustenie tohto podaného návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nuž, tak buďme naozaj demokratmi a dodržujme, pokiaľ nič iné, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Každý poslanec má právo zákonodarnej iniciatívy podľa Ústavy Slovenskej republiky a súčasne v rámci rokovacieho poriadku, ak je v prvom čítaní, potom sa po prvom čítaní môžu poslanci vyjadriť.

    Samozrejme o tom hovoril aj pán predseda nášho poslaneckého klubu a napriek tomu, keď som si prečítal, ako kto hlasoval, tak ma šokovalo, že 27 poslancov hlasovalo v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, nechcelo umožniť toto vystúpenie a ja ich musím pre históriu Národnej rady vymenovať, Bastrnák, Jakab, Vörös, Bugár, Nagy, Zajac, Dostál, Osuský, Šebej, Gál, Pfundtner, Švejna, Chren, Somogyi, Beblavý, Gaľa, Markovič, Oravec, Tkáčová, Matej, Pado, Tóth, Kubovič, Vargovčák, Chaban, Kužma a Vášáryová.

    Konkrétne nemôže iný poslanec, v tomto prípade, či to už je z koalície alebo v inom garde obmedziť zákonodarnú iniciatívu poslanca, resp. poslancov z opozície tým, že podá návrh na vypustenie návrhu zákona z programu schôdze Národnej rady, keďže tento návrh spĺňal všetky predpoklady od 15-dňového limitu a bol zaradený grémiom Národnej rady a predsedom Národnej rady na toto rokovanie.

    Teraz niekoľko, skutočne len pár poznámok, nebudem sa opakovať, my sme to už hovorili aj minule, ale chcem znovu zaklincovať, že účelom predloženého návrhu zákona je riešiť otvorené otázky súvisiace s problematikou dvojitého štátneho občianstva aj vo väzbe, teda k Maďarskej republike, ale aj v súvislosti so štátnym občianstvom. A znovu opakujem, škoda, že tu nie je prítomný pán poslanec Dostál, ktorý rád vedie tieto diskusie, že nie je hanba, ak poslanci rozhodnú už teraz v opozícii, alebo predtým v koalícii o tom, že zákon má v podstate, v tom spoločenskom laboratóriu riešiť problémy a treba ich riešiť, že sa v podstate prikláňame k novele a túto novelu predkladáme.

    Napokon, aj z vašej strany často sú prijaté zákony, pred mesiacom, a už na tejto schôdzi budú pozmeňovacie návrhy niektoré nielen k novele, ale od poslancov k niektorým zákonom, keďže ste zistili, že ten dopad, ktorý ten zákon mal, treba v podstate novelizovať. A je to normálna zákonodarná iniciatíva každého poslanca alebo poslancov, aby v takomto duchu vystupovali a riešili problémy, ktoré sa dotýkajú našich občanov.

    Návrh zákona sleduje základný cieľ umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo za skutočne dôležitých, za skutočne dôležitých dôvodov, kedy je opodstatnené vstupovať do trvalého právneho zväzku s dvoma štátmi súčasne. Zväzku, dôsledkom ktorého je komplex práv a povinností občanov aj štátu.

    Na naplnenie uvedeného cieľa sa navrhuje umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, ktorého štátne občianstvo má aspoň jeden ich príbuzný v priamom rade, v prvom alebo v druhom stupni. Umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom po dobe najmenej jedného roka nepretržitého oprávneného pobytu študovali, vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, podnikali, vykonávali vrcholnú športovú činnosť, vykonávali charitatívnu alebo inú misijnú činnosť.

    V podstate to je v kocke zhrnutý náš návrh. Hlásime sa k nemu a skutočne, keďže sa rozhodlo o tom, že sa má čakať s novelou zákona o štátnom občianstve až na jeseň, treba naozaj pripraviť taký inštitút, ktorý pomôže už v prvom polroku tohto roku riešiť problémy pre našich občanov, ktorí chcú legitímne v zmysle všetkých predpokladov, ako som tu aj konštatoval, získať štátne občianstvo iného štátu. Aby sme nečakali a vytvorili podmienky pre tých, ktorí naozaj v tomto štáte buď majú trvalý pobyt alebo majú nejaké väzby a nie takým spôsobom, že štátni občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku a nemajú žiadne väzby k inému štátu, konkrétne k Maďarskej republike, aby takéto občianstvo dostávali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač č. 289.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomuto návrhu skupiny poslancov hlási ústne. Nikto. Pán poslanec Faič? Pán poslanec, nech sa páči. Ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pri prerokovávaní predchádzajúceho návrhu novely zákona o dvojitom občianstve som v rozprave uviedol mnohé súvislosti, ktoré bolo podľa môjho názoru tu potrebné prezentovať. Chcel by som do vašej pozornosti teraz niekoľko momentov nových, ktoré sa udiali od neprijatia tejto novely zákona, neprijatia alebo stiahnutia z rokovania koaličného návrhu a stiahnutia z rokovania návrhu KDH.

    Chcel by som zvýrazniť, že mnohí odborníci, ktorí sa predmetným otázkam venujú, sa zúčastnili rôznych diskusií alebo rôznych relácií, ktoré boli. Takto aj Slovenský rozhlas priniesol diskusiu odborníkov na predmetnú tému, ktorej sa zúčastnil aj Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu, bývalý predseda ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu a mimochodom aj človek, ktorý sa zúčastnil referendovej kampane jednej z koaličných strán Sloboda a Solidarita. K tejto novele alebo k tým návrhom, ktoré boli, tak ma skutočne milo prekvapilo toto jeho vyjadrenie, ktoré vysvetlí podstatu ústavného splnomocnenia na zákonnú úpravu nadobudnutia a straty štátneho občianstva, kde zaujal stanovisko k vplyvu neexistencie ústavnej úpravy dvojakého občianstva.

    Samozrejme, že uplynul istý priestor, istý čas, v ktorom sa udiali veci, ktoré priamo súviseli s neprijatím týchto návrhov, ale ktoré priamo súviseli aj s hlasovaním jednotlivých členov parlamentu. Netreba hádam zvýrazňovať, že sa udialo na základe týchto rokovaní vylúčenie poslanca Matoviča z poslaneckého klubu SaS, ďalej nedeľné relácie, ktoré po tomto rokovaní boli, poodkryli do istej miery dvere do zákulisia koaličnej politiky a aj k tomu, aké vyjadrenia boli k niektorým poslancom, ktorí pravdepodobne nesprávne stláčali tlačítka.

    Dovolím si tu a iste sa pán poslanec Matovič na mňa nenahnevá, chcel by som tu zacitovať z jedných reklamných novín, nebudem hovoriť ich meno, v ktorom sa pán Matovič vyjadril a ja si myslím, že úprimne sa vyjadril. Bol by som rád, keby to tu v snemovni zaznelo, ja to urobím. Môžem, pán Matovič? Citujem: "Určite to poznáte, niekto vám strašne lezie na nervy, ale nemôžete mu to povedať a niekedy sa pritom ešte musíte tváriť ako ho radi máte. Taká láska cez zuby. Strojená, škaredá, neúprimná. Asi tak ma majú radi moji koaliční bratia a sestry. Ležím im hlboko v žalúdku, ale nemôžu mi to povedať, lebo celá ich koalícia stojí a padá na našich štyroch hlasoch. Preto, aj keď by ma najradšej nakopali do zadnice, musia sa aspoň tváriť, akí sú kamaráti, ako ich mrzí ako sa SaS-ka ku mne zachovala", toľko citát. Asi som nikoho nenahneval, pretože je to fakt.

    Chcel by som tu dve veci ešte zvýrazniť. Pamätám si ten odmietajúci výraz tváre mnohých koaličných poslancov, keď som tu prezentoval, aký bude postoj maďarskej strany k tej dohode alebo zmluve, ktorá by sa mala uzavrieť. No a čuduj sa svete, ja som vtedy povedal, máte pravdu vy a možno budem mať pravdu ja. Asi nikto z vás, aj keď nás tu sedí málo, ma nebudete teraz presviedčať o tom, že maďarská strana myslela zmluvu vážne. Vtedy som to postavil tu ako otázku. Dosť vyjadrení, či už od štátneho tajomníka Zsolta Németha alebo postoj, že Maďarsko sa nebude zaoberať problematikou, pokiaľ Slovensko nezmení zákon a samozrejme aj ostatné veci.

    Keď som položil otázku, že komu záleží na tom, aby sa prerokovávali tieto veci pred prijatím alebo predložením Ústavy Maďarskej republiky, tiež tu boli odmietavé postoje. V dnešnej dobe je návrh ústavy predložený a môj asistent mi vybral len jednu časť z tohto návrhu, zacitujem: "Maďarsko je vedené ideou jednotného maďarského národa a nesie zodpovednosť za osudy Maďarov žijúcich za hranicami." A ďalej pokračuje: "Zákonom môže rozhodnúť o udelení maďarského štátneho občianstva aj ľuďom mimo prípadu narodenia." To znamená potvrdenie všetkého, o čom sa hovorilo. Toľko asi v mojom vystúpení.

    Pri predložení návrhu zákona, pán kolega Čaplovič, zdôvodnil všetky aspekty, ktoré bolo potrebné v súvislosti s prerokovávaním tohto návrhu zákona. Ďakujem za vašu trpezlivosť pri vypočutí môjho návrhu.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol jediný, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nepotrebujete zhodnotiť rozpravu? Ani pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Máme ešte päť minút, a preto dám priestor na prvé čítanie o

    návrhu poslancov Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 291, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 285. Dávam slovo, poslancovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, vidíte, dočkali ste sa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, bohvie aké víťazstvo to nebolo, že som sa dočkal. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novoprijaté predpisy Európskej únie, tzv. tretí energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkovacie konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tretieho energetického balíčka uskutočňované medzirezortnou odborovou komisiou v pokročilom štádiu rozpracovania.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo a termínovo systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny, možno druhé najväčšie po privatizácii.

    Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novoprijatých predpisov Európskej únie, tzv. tretí energetický balík, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka, vzhľadom na to, že tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.

    Tzv. tretí energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy: smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES, termín tejto novej smernice je zo 14. 8. 2009. Ďalej smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 ES. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ďalej nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorými sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003 Európskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.

    Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89 ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami.

    Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky.

    Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii ...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Pán kolega, prepáčte, na koľko ešte máte to vaše úvodné slovo, lebo je 19.01 hodina. No, chcem vás požiadať o pochopenie, že by sme to prerušili, zajtra by ste dokončili ráno svoje vystúpenie, lebo veď aj tak sme v parlamente, je schôdza. Potom by išiel pán Jurčík. Ja už tu mám prihlášku jedného pána poslanca písomnou formou do rozpravy a s tým, že po ňom by sa potom bolo možné prihlásiť ústne. Ale je naozaj 19.01 hodina a ja sa vám priznám, že viem byť tolerantný v týchto veciach, niekedy aj potiahnuť, ale dnes je deň, keď musím odtiaľto už odísť, lebo mám iné povinnosti. Ďakujem za porozumenie.

    Zajtra budeme pokračovať ráno prerušeným úvodným slovom pána poslanca Jahnátka k tomuto návrhu zákona. Potom bude rozprávať pán spravodajca. Je zatiaľ prihlásený písomne pán Martin Chren do rozpravy a po jeho vystúpení bude potom možnosť prihlásiť sa ústne.

    Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Prajem všetkým príjemný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.