• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 270).

    Poprosím poslanca Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre hospodárstvo, pána poslanca Janiša, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásená poslankyňa Jana Vaľová, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Príjemné dobré ráno. Milí kolegovia, kolegyne, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojila k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podporila návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, a podporila tento návrh nielen svojimi argumentmi, ale, samozrejme, aj hlasovaním za tento návrh.

    Chcela by som povedať taký úvod, pretože včera predo mnou, pred skončením schôdze, mal slovo kolega Lazár a keď porovnáte s tým môj príspevok, aj keď musím povedať, že sme si ho určite spolu nepripravovali, tak vidno, že nadväzuje, pretože ja budem práve porovnávať Tepláreň Teko, ktorú hodnotil za obdobia, kedy za bývalej vlády Roberta Fica a za bývalých nominantov v akých ziskoch hospodárila, do akých momentálne nie ešte strát, ale už o chvíľu sa táto tepláreň bude rútiť. A práve podľa toho ja budem porovnávať, pretože v Humennom je tepláreň sprivatizovaná, aby sme si porovnali tepláreň, ktorú teraz ideme predávať, ja tomu hovorím zlaté vajce, a tepláreň, ktorá už je dávno v Humennom sprivatizovaná. Pán Janiš sa smeje. Ale neprekvapuje ma to, že akonáhle SDKÚ prichádza do vlády, že okamžite dochádza k rozpredaju majetku, ktorý postavili naši dedovia a otcovia. Je to nehorázne, že si dajú do svojho volebného programu privatizáciu, pretože sú pravičiari, a to, čo tu urobili naši rodičia, dedovia, otcovia za 30 a 50 rokov, rozpredajú. Ak by naakumulovali akýkoľvek majetok za 8 rokov vlády Mikuláša Dzurindu a tento by predávali, tak nech mi ukážu jeden majetok, ktorý oni dokázali v tejto republike postaviť, nech mi ho ukážu, a ktorý tento teraz dokážu predať.

  • Ďakujem.

    Jeden z argumentov, ktorý zaznel. Ivan Mikloš vyhlásil v diskusnej relácii STV O 5 minút dvanásť, že predajom šiestich teplárenských spoločností cena tepla nestúpne. Myslím si, že sám neverí týmto slovám. A určite im neveria tisícky ľudí, ktorí podpisujú petíciu proti privatizácii teplárenských spoločností a výpredaju nášho národného majetku. Nemôžem tomu veriť ani ja, pretože ako primátorka mesta Humenné už dva mesiace od svojho nástupu do funkcie sa borím s cenou tepla. A práve ako príklad nižších ziskov a lepšieho hospodárenia porovnávam systém cien tepla pre domácnosť takzvanej spoločnosti HES, to je Humenská energetická, ktorá pozostáva z privatizéra, ktorý ju sprivatizoval, alebo z firmy CHEMES, ktorá je sprivatizovaná, a zo spoločnosti, kde má podiel mesto, kde taký pán, ako som predtým povedala, bývalý primátor, robil takúto súkromnú spoločnosť a prenajal ešte aj mestské potrubia. Určite ich nebudeme predávať. A ja keď som vstúpila do funkcie, tak som sa zaviazala, že v živote tieto potrubia nebudú predané a nebudú sprivatizované. Ale momentálne na súkromnej báze funguje asi takto takáto spoločnosť, ktorej súčasťou je aj tepláreň, ktorá je sprivatizovaná. To som povedala. Tieto ceny porovnávam s cenami dodávateľa tepla, Teplárne Teko, ktorá je práve na zozname výpredaja. Ceny tepla pre domácnosť v Košiciach sú omnoho nižšie v porovnaní s cenami tepla mesta Humenné. Nárast celkovej ceny tepla za minulý rok v Humennom bol o 4,68 %, z toho 1 % tvorí navýšenie DPH, ktoré ste, táto vláda, rovnako darovali ako darček občanom nielen mesta Humenného, ale celého Slovenska, všetkým občanom. Čiže v priemere na domácnosť mesta Humenné stúpa teplo v priemere o 50 eur ročne a zisky v porovnaní s Košicami sú vyššie o 2,4 eura na jeden gigajoule, ako je to v Košiciach. A pritom košická tepláreň distribuuje päťkrát viac tepla ako tepláreň v Humennom, pretože je omnoho väčšia, kde sa ten zisk dá na tom množstve naakumulovať. Nikto ma nepresvedčí, kto žije v realite medzi ľuďmi, že po privatizácii cena tepla sa nezvýši.

    Pozrime sa nielen do miest, ako je Humenné, ale i do iných miest, kde boli predané teplárne. A pochopíme, že každý rok sa ceny zvyšujú, a nie znižujú. A preto hovorím, že je mi často veľmi ľúto takej demagógie, ktorá kedykoľvek zaznieva za týmto pultom, že v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme primátorov, v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme starostov, v tejto poslaneckej snemovni nepotrebujeme predsedov vyšších územných celkov. Asi prečo mi je to ľúto? Pretože žijú v realite, pretože žijú s občanmi, pretože vedia, aké sú konkrétne problémy, čo ľudí trápi. Tuná potrebujeme ľudí, ktorí možno v živote nikdy nerobili, ktorí vyšli zo školských lavíc, ktorí sú dneska ministrami, ktorí nikdy neboli v realite a ktorí tuná od tohto pultu dokážu meniť život týmto ľuďom, a, samozrejme, primátori a starostovia nám prekážajú, pretože títo žijú s ľuďmi, títo žijú s realitou a títo vedia prísť z reálneho sveta do tohto parlamentu a snažia sa riešiť problémy reálne

    A by som aj teraz udala príklad, pretože stále rozprávame o tom, že nevieme dosadiť manažment. Tak nepôjdem ďaleko, ale pôjdem len za hranice našej republiky, tuná na skok. Ďalej sa uvádza, že teplárenské spoločnosti podľa fondu nie sú v súčasnosti schopné pokrývať svoje prevádzkové náklady a sú nútené pre svoju existenciu čerpať finančné zdroje a, samozrejme, že štát nie je dobrým hospodárom a nevie dosadiť dobrých manažérov, ani mestá ním nie sú. Tak na toto vám budem argumentovať Hospodárskymi novinami Českej republiky, kde sa píše, že mesto Brno zvádzalo obrovský boj o predaj teplární, kde v týchto novinách sa píše, v 10. mesiaci roku 2008 sa uvádza: „Hlasité nie zaznieva z Brna na privatizáciu teplární. Tohto roku začal fungovať teplárenský gigant zlúčením dvoch mestských spoločností vyrábajúcich a rozvádzajúcich teplo, to znamená, že mesto Brno je stopercentným vlastníkom a jasne zaznieva z Brna, teplárne v Brne v žiadnom prípade nie sú na predaj.“ A následne v článku z 8. 1. 2010 sa píše: „Ceny tepla v Brne sa nemenia. Výsledky hospodárenia spoločnosti v minulom roku sa ukázali ako priaznivé. Vďaka tomu je možné zachovať ceny tepla v Brne platné ešte od roku 2009.“ Vážení kolegovia, kolegyne, v Brne sa to zlúčilo, dve teplárne zobralo mesto z roku 2008. Roku 2009 nemenili ceny tepla, v roku 2010 nemenili ceny tepla, v roku 2011 nemenili ceny tepla. Tak nech mi nikto nerozpráva, že ak to dokážu v Českej republike, ak tam dokáže primátor dať schopných ľudí a manažment, nie takých ľudí, ako sa vystriedali v Teplárni Teko, kde, ako povedal môj kolega, je už piaty riaditeľ za vašej garnitúry, tak potom mi nehovorte, že štát a mesto, ak sú ľudia zodpovední, nie sú schopné riadiť takéto teplárne. Myslím, že toto je jasný príklad toho, že dobrý manažment dokáže dosadiť aj mesto, aj štát a nemusí to ísť nutne do súkromných rúk, pretože, ako zaznievajú argumenty, štát a mesto nevedia hospodáriť. Primátor Brna Roman Onderka ďalej uvádza, že vďaka stopercentnému vlastníctvu teplárenskej spoločnosti má vedenie mesta možnosť ovplyvňovať činnosť spoločnosti a stanoviť ďalšiu stratégiu spoločnosti, je samozrejmé, že o takúto spoločnosť je na trhu veľký záujem, mesto ale nemá záujem spoločnosť predať, pretože krátkodobý zisk z predaja spoločnosti nemôže vyvážiť výhody a možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti kvôli naplneniu cieľa občanov. áno, vážení kolegovia, kolegyne, krátkodobý zisk. Akonáhle prídete do vlády, okamžite predávate.

    Ešte raz hovorím, nepredávate majetok, ktorý ste naakumulovali za Mikuláša Dzurindu, za 8 rokov vlády, ale predávate majetok, ktorí tu vlastnými rukami urobili naši otcovia a dedovia. Okamžite vám ide o krátkodobý zisk. A teraz nastáva otázka: Ide vláde predajom teplární fakt o krátkodobý zisk alebo dlhodobú spokojnosť občanov v predaji tepla? A ak sa k tomuto pridruží ešte monopolnosť dodávateľa, tak si myslím, že je naivné sa domnievať, že jeden majiteľ, ktorý má výhradne monopolné postavenie na trhu v danom meste, sa nebude chovať ako zlatokop, ktorý narazil na ojedinelú zlatú žilu, z ktorej môže ťažiť iba on sám.

    Milí kolegovia z koalície, ktorí pravidelne sedíte a prispievate na sociálne siete, aj počas zasadania parlamentu, verím, že vám neunikol článok z blogu SME od pána Rastislava Chudíka, verím, že niektorým áno, tak vám ho zacitujem. A toto, si myslím, je určitý občiansky hlas: "Privatizácia teplární? Áno, ale až keď vláda predtým urobí jednu dôležitú vec. Umožní mi vybrať si dodávateľa tepla z viacerých hráčov. Nech teda vláda najprv vytvorí konkurenčné prostredie a pomôže rozbehnúť trh s teplom. Jedna z kľúčových úloh štátu podľa mňa je zabezpečiť konkurenciu všade tam, kde to má zmysel. Ak dnes vláda argumentuje, že sú teplárne v strate, tak nech ich zo straty vytiahne, veď je to vláda „odborníkov“. Nemusíme sa hrať na zisk, stačí že budú vybilancované, aspoň dočasne. Keď dokážu šetriť rezorty, tak nech šetria aj teplárne. Že teplárne stoja pred zásadnými investíciami, sa dá dočasne riešiť rozumným manažérskym prístupom, zmysluplným obstarávaním, prípadne menšinovým vstupom súkromného kapitálu do miest. Strata a nutnosť investícií nie sú seriózne argumenty pre privatizáciu. A čo ja, občan? Nie som žiaden ficovec, ale pokiaľ teplárne sprivatizujeme dnes, tak odovzdáme niekomu do rúk zaujímavý biznis, časť ľudí z teplárni príde o miesto, skomplikuje sa odber tepla a pôjdu ceny hore.“ Verím, že tento pisateľ má stopercentnú pravdu, pretože, ako hovorím, ako primátorka, ak by som tam nemala aspoň 33-percentný podiel. V Humennom teplo stúpa každým rokom, každým rokom. Keď som teraz do toho zaťala, neviete si predstaviť, čo sa spustilo voči mne v médiách, neviete si predstaviť, čo sa deje. Ale ja som vstúpila do toho s tým, že ľudia nemôžu byť vydieraní, pretože služby sa nemerajú ziskom, ale služby sa merajú spokojnosťou občanov, vážení. Ešte raz prečítam z blogu SME od pána Rastislava Chudíka: „Nie som žiaden ficovec, ale pokiaľ teplárne sprivatizujeme dnes, tak odovzdáme niekomu do rúk zaujímavý biznis, časť ľudí z teplárne príde o miesto, skomplikuje sa odber tepla a ceny tepla pôjdu hore.“ Ďalej citujem: „Pre mňa by bolo lepšie (nie pre štát, čo je vlastne kto), ak by sme kvalitnou legislatívou i motivačnými opatreniami prilákali najprv ďalších dodávateľov tepla a zabezpečili unbundling. Teda oddeľme prenosové sústavy od obchodníkov s teplom. Potom privatizujme teplárne. Týmito opatreniami zabezpečíme tlak na cenu i relatívne vysokú kvalitu služby pre koncového zákazníka. Akurát bude problém, že kto tie „vyplienené“ teplárne potom kúpi a za aké peniaze. Dôležitejšia ako suma za privatizáciu je podľa mňa spokojnosť pracujúceho človeka.“ A ja dodávam, že ide o človeka, ktorý robí aj na naše dane, a človeka, za ktorého dane tu dnes sedíme, alebo niektorí, ako tu na ľavej strane, z SDKÚ tu nesedia, za dnešné dane, ktoré nám títo ľudia platia, okrem pána Janiša, ktorý tu musí sedieť, lebo je spravodajca. „Milá vláda, robte niečo pre mňa, a nie pre obchodníkov s teplom,“ dodáva pán Chudík. A ja sa k tomu pripájam, milí poslanci Národnej rady, začnite robiť už konečne niečo pre ľudí od vášho nástupu, neschvaľujte zákony, ktoré ľudí doslova zdierajú z kože, a zamyslite sa nad tým, či privatizácia bude to, čo pomáha, alebo to, čo bude iba urýchľovať jednorazový zisk. Pre koho to má byť? Nie pre mňa, ale možno pre niektorých, ktorí tu sedia v laviciach, nie pre občanov, ale možno aj pre tých, ktorí tu nesedia, lebo je tu iba jeden poslanec z SDKÚ a pán Janiš, ale pán Janiš sa k tomu určite vyjadrí.

    Takže ďakujem veľmi pekne.

  • Hlas spravodajcu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno, ja vidím iba jedného za SDKÚ. Vy vidíte koho, pán Janiš?

  • Odpoveď spravodajcu.

  • Vy ste zo SMER-u? No my by sme vás v SMER-e nechceli, pán Janiš, s vašou demagógiou a s vašimi privatizačnými myšlienkami, prosím vás pekne, to snáď nemyslíte vážne. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    A slovo má pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mňa zaujala vaša jedna časť vašej rozpravy, a síce, že hovoríte, že ste proti tomu, aby tu neboli starostovia, primátori a župani. No ja to hovorím tak, že som síce nový poslanec, ale neviem si predstaviť sedieť na dvoch-troch stoličkách, a neviem si predstaviť rozdelenie času keď sa chcete všetkému venovať na 100 %. Ja to nestíham, možnože, neviem, som iba obyčajný človek, možnože vy ste niečo nad, ale ja to nestíham. Tak sa pýtam, ako je to možné sedieť na dvoch stoličkách, alebo na troch.

    A, áno, som za, aby to boli tí odborníci, aby to bola politika nie politikov, ale politika odborníkov, ale aby ten odborník bol profík vo svojej oblasti, aby fungoval tak, ako sa má fungovať. Takže, áno, súhlasím s vami, dáme tu profíkov a nech to robia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, je nesporné a myslím si, že to vedia všetci občania Slovenska, že každou privatizáciou prišlo k nárastom cien, či to bola elektrina, či to bol plyn, či to bude teplo. A preto sa občania zákonne obávajú toho, že táto privatizácia povedie opäť k zvýšeniu cien a pôjde to na ich úkor. Hlavným dôvodom alebo hlavným argumentom privatizérov je, že štát je zlý vlastník. Kto to je vlastne, ten štát, kto zastupuje štát? Štát zastupuje vláda. Kto zastupuje a reprezentuje vo vláde konkrétny rezort? Konkrétny minister. Ak minister hovorí, že štát je zlý vlastník, tak zároveň hovorí, že je zlý minister. Ak to hovorí vláda, tak zároveň hovorí, že je vládou, ktorá je neschopná a ktorá nie je schopná riadiť tento konkrétny sektor alebo tento konkrétny štátny podnik. To znamená, že je otázka, či takýto minister alebo takáto vláda má oprávnenie od občanov, aby vládla.

    Pozrime sa na privatizáciu plynární a elektrární. Komu sme to predali? Ak je štát zlý vlastník, tak sme to predali štátu nemeckému, štátu francúzskemu, aby sme povedali, že tento štát má lepšiu vládu, má lepších ministrov, je schopný z týchto podnikov profitovať. To znamená, že jednoznačne sa preukazuje, že klamete, že štát je zlý vlastník. Sú len zlí ministri a zlé vlády. Tak sa nad tým zamyslite. A ak to neviete, tak od toho choďte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani kolegyňa, hovorili ste o tom, aké výroky tuná padli od členov terajšej vlády. Ja musím povedať, že tá rétorika je presne taká, aká bola vo volebnom období 1998 až 2002, keď sa pripravovala a aj zrealizovala privatizácia strategických firiem. Ako tá privatizácia dopadla? No dopadla takým spôsobom, že vlastne mne to vychádza, že my sme boli najmúdrejší, lebo sme vymysleli, že treba všetko rozpredať, že všetky okolité štáty, Nemci, Francúzi sú práve tí hlupáci, ktorí kúpili tie naše firmy, ktorých sme sa my tak ľahkovážne zbavili. A viete, ako to pokračovalo ďalej? Pokračovalo to tak, že tí, ktorí mali byť tí najlepší manažéri, ktorí mali spravovať SPP, tak si objednali svoje dve dcérske spoločnosti, ktoré mali robiť pre nich servis a ktoré vlastne vyviezli zo Slovenska 1,2 mld. korún za túto smiešnu službu, ktorá vlastne nebola službou, ale ktorá vlastne bola len na to, aby sa znížil zisk tejto firmy (Ruhrgas, Gaz de France), ktorá kúpila SPP. Čiže ja očakávam, že presne takto to skončí aj teraz s našimi teplárňami, znova to kúpi niekto taký, ktorý príde sem len veľmi dobre zarobiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám veľmi pekne všetkým, ktorí ste sa zapojili do diskusie, pánu Švantnerovi a pánu Záhumenskému za doplnenie môjho vystúpenia.

    A na pána Fecka. Očakávala som, že z tej druhej strany sa málokto ozve k odborným veciam, ale pán Fecko sa ozval. Čo sa týka tej stoličky, týka sa to aj mňa, že sedím na stoličke primátorky a som aj poslankyňa Národnej rady. Pozrite sa na pravú stranu, teraz tam pribudol jeden poslanec z SDKÚ. Čiže už neúrekom sú tu traja, musím im zatlieskať. Nie sú to ani primátori ani starostovia, majú tam pani Rosovú, ale primátori, starostovia a predsedovia vyššieho územného celku za SMER tu sedia. Ja tam pán primátor zo Žiliny, pozrite sa, my tu sedíme aj keď sme primátori. Takže, viete, nie je to o sedení na dvoch stoličkách, ale o schopnosti riadiť, pán Fecko. A keďže vy ste nedokázali riadiť ani teplárne, pretože ste tam mali piatich riaditeľov, toľko, koľko ich tam bolo za ostatné roky, my dokážeme riadiť a nemyslíme si, že sme nadľudia, ale skutočne vieme vybrať dobrý manažment. A ak si vyberiete dobrý manažment a ste primátorom v meste, tak jednoznačne nemusíte tam sedieť, na tejto stoličke. Ale sú ľudia, ktorí sú schopní a ktorí dokážu riadiť. A vy jednoducho s nimi dokážete v tejto veci komunikovať. Čiže nemusíte 24 hodín sedieť na nejakej stoličke. Nie je to o tom, že sedíte na stoličke, je to o tom, že používate rozum, že viete riadiť a že sa viete spoľahnúť na ľudí.

    Takže jednoducho, opäť poviem to, čo som povedala vo svojich slovách, ak štát, ak mesto, ako je to v prípade Brna, ktoré má obrovský gigant ako teplárne, ktoré nezvyšuje cenu tepla už tretí rok, ak mesto dokáže riadiť takéto teplárne, tak je to o tom, že nie je problém riadiť, ak máte schopných ľudí, ak si dokážete dať schopný manažment. Takže vidím, že chápem, prečo privatizujete teplárne. Je to preto, že vy nie ste schopní ani pochopiť, ako sa dá riadiť mesto, nieto aby ste boli schopní ešte pochopiť, ako sa dajú riadiť teplárne. A preto tie teplárne tak vyzerajú. A chcete sa ich zbaviť a chcete ich predať, ale hlavne so ziskom pre seba. Ďakujem.

  • To bol posledný písomne prihlásený rečník. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Šuca.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dlho som rozmýšľal, či vystúpim v tejto diskusii, keď bolo absolútne všetko presne povedané, kedy boli demaskované vaše chúťky, o čo vám ide vlastne pri privatizácii. Sľúbil som to svojim voličom, sľúbil som to ľuďom, ktorí prišli ku mne, a preto dodržím svoj sľub.

    Vážené dámy, vážení páni, privatizácia teplární je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Veľmi často v tejto snemovni používate slová ako slušnosť, čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť a transparentnosť. No ja som presvedčený, že tieto slová z vašich úst znejú ako šum padajúceho lístia a stávajú sa pre vás neprekonateľným mýtom. Ja som presvedčený, že váš volič vám tieto slová pripomenie, keď príde čas volieb. Ak sa teda snažíte presvedčiť samých seba, vašich voličov, že predaj štátnych teplární je nutnosť, že je jediným východiskom a riešením problému, že privatizáciou teplární sa zvýši konkurencieschopnosť teplárenského biznisu, stabilizuje sa cena a, nedajboh, to hovoríte vy, dôjde k zníženiu ceny za teplo, tak ja budem rozprávať našim voličom, že je to absolútne blud a klamstvo, že pokračuje iba to, čo začalo za prvej a druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, a to výpredaj národného majetku a vyberanie čerešničiek z torty, tých najpodstatnejších, ktorí každodenne ovplyvňujú náš život.

    Na ilustráciu toho, čo som povedal, prednesiem pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla v meste Levoča. Do roku 1996 bolo stopercentným vlastníkom Levočskej teplárenskej akciovej spoločnosti mesto Levoča. Po roku 1996 sem vstúpil strategický zahraničný investor. A teraz by som povedal pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla za gigajoule. Uvádzam ju v slovenských korunách. Bolo to v roku 2000 vo výške 315,5, roku 2001 vo výške 392, roku 2002 vo výške 392, roku 2003 vo výške 530,7, roku 2004 vo výške 576,2, roku 2005 vo výške 635,5, roku 2006 vo výške 741,6, roku 2007 vo výške 720,9, roku 2008 vo výške 832,7. Čiže to je k toľko sľubovanej stabilizácii ceny, vami deklarovanej možnosti, že sa možno zníži cena tepla. Na týchto číslach vidíte, že po vstupe strategického investora došlo k tomu, že cena za teplo išlo v meste Levoča rapídne hore. Čiže trvám na tom, čo som povedal, že privatizácia je blud a klamstvo, ktorá neprospeje občanom Slovenskej republiky.

    Pán kolega Janiš, vy ste sa včera dotkli bratislavského letiska. A vo vašom veľmi emotívnom diskusnom príspevku a prejave ste rozprávali, aké ohromné škody vznikli tým, že keď sme prišli k moci, sme nedovolili sprivatizovať bratislavské letisko. Viete, ja som presvedčený, že k nijakým škodám tam nedošlo. Ja som presvedčený, že vstup zahraničného investora, ako tomu príkladom bolo na košickom letisku, neznamená zákonite rozlietanie letiska, neznamená zákonite prílev nových leteckých dopravcov a nové letecké destinácie. Niečo o tom viem, pretože uplynulé obdobie som mal tú česť byť predsedom predstavenstva na letisku v Poprade.

    A teraz poviem niečo, možno s tým nebudete súhlasiť, som hrdý na to, že som bol predseda predstavenstva na letisku v Poprade za éry, kedy slovenskej vláde šéfoval predseda vlády Robert Fico, som hrdý na to, že to bolo za éry, kedy bol na ministerstve dopravy pán minister Ľubomír Vážny, pretože za 4 roky vlády Roberta Fica došlo na popradskom letisku k nebývalému rozvoju. Na popradskom letisku sme postavili novú príletovú halu, zrekonštruovali sme svetelnú približovaciu sústavu dráhy 27, kúpili sme nové schodíky, ktoré ste pochválili aj vy, že to tam je, keď pán minister dopravy a podpredseda vlády Slovenskej republiky sa obťažoval prísť na pracovnú návštevu na popradské letisko.

    Len mám taký pocit, že vy si neuvedomujete jednu zásadnú vec, že na Slovensku nie je iba bratislavské letisko, ale že sú tu aj malé letiská, o ktorých nevedia, čo s nimi bude, pretože vo vašom vládnom programe, ku ktorému som sa včera vrátil, som sa nič konkrétne o tom nedočítal, iba to, že bratislavské letisko je dôležitým uzlom leteckej dopravy, a iba to, že už vo vládnom programe píšete, že hlavným vaším cieľom je nájsť strategického partnera pre bratislavské letisko. A keď raz dá Boh, že sa dožijem dôchodkového veku, budem mať svojich vnukov, tak im poviem, to za 4 roky Ficovej vlády došlo k nebývalému rozvoju popradského letiska a za 8 rokov Dzurindovej vlády na popradskom letisku nebolo urobené absolútne nič. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť sa prihlásiť, pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Áno, tie ceny v tej Levoči rástli, ale zoberme si zopár informácií k tomu, ktoré sú potrebné, alebo dodajme ich. Tam určite rástli ceny vstupov, či teda suroviny, z ktorej sa vyrába teplo, určite rástli ceny dodávok, náhradných dielov, investičných celkov, určite chcete, aby stúpali mzdy zamestnancov, ale nechcete, aby stúpala cena výsledného produktu. Ja neviem, dá sa to vôbec? Jednoducho to neexistuje. To, že tá cena je 837, ak som dobre počul, pripúšťam, že je vysoká. Na môj vkus je vysoká.

    Ešte k tej prvej vete. Mňa sa nedotýka cena tepla z teplární, čiže nie všetkých občanov Slovenska, ani zďaleka nie všetkých. Viac ako polovica občanov si kúri sama. Takže nie je to celkom o tom. A tí vedia, ako efektívne fungovať. Ja osobne si myslím, že tá cena tepla by sa mohla iným spôsobom regulovať, alebo mala by sa regulovať aj v hlavách ľudí, resp. spotreba toho tepla, lebo často vidíme pootvárané okná, celé dni sa vetrá, jednoducho ľudia si neuvedomujú, čo to stojí. Keď bola možnosť zavádzať merače tepla, nikto nemal o ne záujem. Pred pätnástimi rokmi sa to rozbehlo, neuveriteľné problémy s tým boli, nikto to nechcel, neboli na to páky, legislatívne a tak ďalej. Dneska sú byty vyregulované a tie platia výrazne menej za teplo ako tie, ktoré nie sú vyregulované. Vedia si to v nich odkontrolovať. Ja neviem, no myslím si osobne, že treba všetky tieto veci brať do úvahy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šuca chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jurčík, ja som povedal, že privatizácia teplární sa dotýka bytostne každého z nás. Vy ste to pochopili po svojom, nechcel som tam dávať dodatok, keď som bol pred tým kecpultom, že sa dotýka aj tých, ktorí sú odkázaní na teplo z bytoviek, ale aj tých, ktorí bývajú v rodinných domoch. Práve z úst vašich kolegov z vašej politickej strany vždy zaznievajú slová o zodpovednosti o slušnosti, o transparentnosti, váš volič má právo. Tak ja som vychádzal z toho, že síce tu sedíme v tomto ctenom pléne, ale sme sa sem dostali cez ľudí, cez hlasy voličov, ktorí si vybrali svojich zástupcov v Národnej rade. Myslel som to teda tak, že táto téma sa bezprostredne týka všetkých nás, ktorí tu sedíme v poslaneckej snemovni. Ale zjavne ste to nepochopili, o nič nejde. Ďakujem.

  • Posledný ústne prihlásený rečník pán poslanec Pavlis, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ešte ako koaličný poslanec v minulom volebnom období som mnohokrát počul z úst vtedajších opozičných a dnešných koaličných politikov slová o našej nekompetentnosti alebo neodbornosti riadenia našej spoločnosti, že všetky naše riešenia problémov boli nekoncepčné, skoro ohrozujúce stabilitu Slovenska. Spomeniem len toľko kritizovaný vtedajšou opozičnou poslankyňou, dnešnou premiérkou, Ivetou Radičovou vianočný balíček dôchodcom. Slová ako skrivodlivosť, nesystémovosť boli dennodenne citované v médiách. Pýtam sa, a čo navrhuje dnes vláda Ivety Radičovej v súvislosti s vianočnými dôchodkami? Alebo iný príklad je toľko kritizovaná výstavba širokorozchodnej železnice z dielne super ministra Figeľa. Aký je jej stav dnes? To ani nehovoríme o diaľniciach a rýchlostnom rekorde 5 kilometrov výstavby diaľnice za rok. Vystúpenie pána ministra Figeľa sú čo slovo, to perla, čo veta, to „průser“. A môžem pokračovať daňovými odvodmi z dielne ministra financií. A takto by som mohol prejsť všetkými ministerstvami.

    Ale poďme späť k meritu a to je privatizácia a konkrétne privatizácia šiestich teplárenských spoločností. Nebola to náhodou premiérka Iveta Radičová ktorá tri dni pred voľbami v priamom prenose povedala, že privatizácia nebude? Tu platí, premiérka mieni, Mikloš mení. Celá tá privatizácia je založená na chabom materiáli vypracovanom Fondom národného majetku. Po tom, čo Fond národného majetku päťkrát predložil do vlády materiál o privatizácii teplární a vláda ho trikrát stiahla z rokovania vlády a vrátila ho Fondu národného majetku na prepracovanie, tak ho naposledy zobral do rúk privatizačný majster, minister financií, Ivan Mikloš. Premenoval správu o fungovaní spoločnosti s majetkovou účasťou Fondu národného majetku na analýzu ekonomickej výhodnosti držania akcií a analýzu alternatívnych možností privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností. Správa je vyčačkaná tabuľkami, grafmi. A, samozrejme, hovorí o výhodnosti a nutnosti predaja. Ale nič iné sme od vás ani nečakali. Len hľadáte zámienku, ako zakryť vlastnú neschopnosť riadiť túto spoločnosť. Myslím, že za všetko hovorí Teplárenská spoločnosť Košice, kde ste za pol roka vymenili viac riaditeľov ako za posledných desať rokov. Nejako vám to s tými vašimi odborníkmi, páni z koalície, nevychádza. Čakáme, čo bude ďalej po nových výberových konaniach, ktorými majú prejsť vaši nominanti v štátom riadených spoločnostiach. A to ani nehovoríme o zlatých padákoch. Alebo je naozaj normálne, že tí, ktorí majú tieto spoločnosti riadiť, ako je Fond národného majetku, si sami navrhnú pre svojich členov a nominantov odmeny až do výšky 150 %? Tomu vy hovoríte hospodárenie? V tomto prípade naozaj platí miklošovské, že štát je najhorší vlastník. A vaši nominanti to len potvrdzujú.

    V poslaneckých laviciach sedí mnoho podnikateľov alebo poslancov ktorí majú skúsenosti s podnikaním. Určite so mnou budú súhlasiť, že predaj akéhokoľvek podniku, resp. spoločnosti je tou poslednou možnosťou a ani nehovorím o tom, ako je to, ak sme túto spoločnosť sami aj vybudovali. Je mi ľúto, že necítite, že aj vaši rodičia, resp. starí rodičia možno prispeli k vybudovaniu napr. aj spomínaných teplární. Dnes keď doznieva svetová finančná a hospodárska kríza, keď vôbec nie sú podmienky na predaj čohokoľvek, kedy ponuky sú veľmi nízke, ideme opačnou cestou ako celý svet. Každý štát si posilňuje svoje pozície v riadení spoločnosti, nehovoriac o energetike, a my ideme rozpredať aj to posledné, čo zostalo. Nestačí vám príklad z minulosti, keď sme hovorili o privatizácii SPP alebo Slovenských elektrárňach? Kto ich kúpil? No zahraničné spoločnosti. A aké sú to spoločnosti? No predsa s majetkovou účasťou štátu. Čím sa líšia zahraniční manažéri v týchto štátnych spoločnostiach od našich? Snáď nechcete povedať, že sme hlúpejší od nich? Kde je naša povestná pracovitosť? Kde sú vaši odborníci na všetko? Prinesú do týchto spoločností iné eurá, ako si môžeme požičať my? Prinesú noví majitelia iné technológie, ako sa bežne používajú v praxi? Prinesú iné teplo pre viac ako 600 000 domácností? Nie, prídu s tým, čo vieme spraviť aj my. Odpovedzte mi: Čo nové, aké nové technológie, aké nové investície urobili zahraniční investori v SPP alebo v Slovenských elektrárňach? Žiadne, ak nepovažujeme okamžité zvýšenie cien po privatizácii alebo tunelovanie cez poradenské firmy za nejaké výnimočné know-how. Preto vás prosím, prestaňte sa konečne hrabať v minulosti, prestaňte buzerovať s dochádzkami a inými nezmyslami a začnite konečne niečo zmysluplné robiť. A tým robením myslím napr. riadenie aj týchto spoločností. Apelujem na zdravý rozum, zdravé myslenie a verím, že prehodnotíte svoje rozhodnutie a poučíte sa z chýb minulosti a zastavíte túto cestu privatizácie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, hovoril si o tom, že vlastne bola robená analýza na účelnosť privatizácie teplární. Ako si povedal, bola robená dvakrát, na Fonde národného majetku, pričom posledná verzia bola spracovaná na ministerstve financií. Ja sa vôbec tomu nečudujem, lebo produkt, ktorý mal vyjsť z Fondu národného majetku, mal jednoznačne hovoriť o tom, aká potrebná je táto privatizácia. A zrejme tam bolo asi viacej takých ľudí, ktorí s týmto nesúhlasili. A preto tú analýzu spravili nedostatočne pre ministerstvo financií.

    A ešte by som povedal jednu takú príhodu, ktorá sa udiala pred dvoma volebnými obdobiami, keď sa privatizovali banky. Vtedy ste tiež nasypali žeravé uhlíky na nevýhodnosť a zlý chod uvedených bánk. Viete, vrazili sme tam 106 mld. korún na oddlženie. Predali sme ich za 36 mld., 70 mld. sme spravili šmahom ruky.

    A ešte vám poviem k tomu jednu zaujímavosť. Viete, vtedy pred privatizáciou bánk boli platy manažérov, prezidentov týchto bánk okolo 100 000 až 150 000 korún mesačne. Viete, aké sú teraz? Zhruba štvornásobná výška odmien je teraz u týchto prezidentov. Môžete si to zistiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavlis, vy ste vo svojom vystúpení hovorili veľmi všeobecne. Témou je privatizácia teplární a tej ste sa nejako prioritne nevenovali. Z vášho vystúpenia vyplynula kritika všetkého, čo vôbec pravicová vláda urobila počínajúc letiskom, diaľnicami, železnicami. A spomenuli ste tam jednou vetou aj tie teplárne.

    Ja by som rád povedal jednu vec, naše vnímanie tej privatizácie je trochu iné. Spomeňte si na to, keď ste taký dlhý exkurz urobili do prvej a druhej vlny privatizácie, čo mali daňoví poplatníci z privatizácie veľkých štátnych podnikov. Môžem ich menovať. Sú to napr. Duslo Šaľa, Nafta Gbely, Slovnaft. Čo z toho mali daňoví poplatníci. Nám vyčítate permanentne Slovenský plynárenský priemysel. Táto krajina za to zinkasovala 120 mld. korún, z ktorých 40 mld. použili sme na splácanie dlhu a 80 mld. sa rozdalo ľuďom v dôchodkoch. Každý z toho niečo mal. Vy nechápete, ako je to s privatizáciou teplární. Napr. v Košiciach, ja nepoznám ten presný stav, možno polovica ľudí má vlastné kúrenie. Ale prečo sa všetci ostatní majú skladať na výhody, na nízku cenu tepla, všetci ostatní daňoví poplatníci, pre úzku skupinu ľudí? Totiž o tom sa bavíme. Prečo nemôžu mať všetci daňoví poplatníci z toho nejaký osoh, nejaký úžitok? To je ale politická otázka. Ja vám toto právo reagovať tak, ako reagujete, neupieram, pretože populizmus, to je hlavná črta politiky, ktorú strana SMER vedie. A je ľahké ľuďom rozprávať nezmysly, ktoré sa im navyše páčia. A toto ste aj vy vo svojom vystúpení predviedli. Takže ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Pavlis chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Golian, hovoril som všeobecne, ale vo vašej reakcii som takisto nič nezaznamenal o tom, že by ste konkrétne hovorili o teplárňach. Vaše vystúpenie bolo všeobecne k vášmu postoju k privatizácii. Náš postoj k privatizácii je úplne inakší, ako je ten váš. My len stále upozorňujeme na to, aké konkrétne skúsenosti máte vy s vašou privatizáciou a aké máme my skúsenosti naše s vašou privatizáciou. Náš pohľad na to je úplne inakší. My hovoríme o tom, že tá privatizácia nie je nutná a že tie provízie, ktoré boli v minulosti získané z SPP, naozaj mohli ísť radšej do zdravotníctva alebo na sociálny systém. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pavlis bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    A teraz ešte v rozprave na záver požiadal v súlade s § 28 o slovo pán predseda parlamentu pán Richard Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň, dámy a páni. Ja by som tiež rád pár slov chcel povedať k privatizácii všeobecne. Nejde teraz konkrétne o teplárne. A, samozrejme, tá veta, že štát je zlý vlastník, nemusí platiť vždy. V máji 2005 som nastúpil do OLO. A podľa najlepšieho vedomia a svedomia som tento podnik viedol rok aj trištvrte. Kto si pozrie čísla, tak zistí napr., že sme splatili z 500 mil. korún, ktoré malo OLO požičané od mesta, vyše 400 mil., zisk sa približne zdesaťnásobil a tak ďalej, znížili sme počet zamestnancov zo 400 na 320. Ja som odchádzal z OLO s mimoriadne dobrým pocitom. OLO prvýkrát v histórii svojej existencie znížilo poplatky za smeti. Ja keď som odtiaľ odchádzal, odovzdal som vyčistenú firmu s mimoriadne dobrou finančnou pozíciou. A ide mi srdce roztrhnúť, keď som videl, kto tam nastúpil po mne a čo tam urobili. Kúpili za niekoľko 100 mil. korún úplne zbytočný pozemok, ktorý by nemohli kúpiť, keby tá firma nebola v takom dobrom stave, v akom ju našli. Toto je to, čo ja pokladám za veľké zlo.

    Neviem, kto to vravel, pán Záhumenský to bol, že veď keď je zlý manažér, tak logicky je aj zlý minister. Áno, ja s tým súhlasím. Dobrý minister vie dosadiť dobrých manažérov, ktorí to vedia robiť poctivo. A potom dôjde k zmene, akejkoľvek, jednoducho sa vymení garnitúra a bum, už to ide dolu vodou. Už je skrátka veľa peňazí na účtoch a možnože veľa zisku, treba s tým niečo robiť. A neútočím teraz na SMER. Veď nakoniec tie čísla povedia veľa.

    Ale zoberme si ako príklad vodárne. Neviem, kto videl takú tabuľku, za posledných 7 rokov kontinuálne išiel zisk dole a kontinuálne išla cena vody hore. A toto je tým myslené, keď sa povie, štát je zlý vlastník. Štát nie je zlý vlastník v nejakom parciálnom momente, kde jednoducho treba niečo urobiť. Nakoniec, viem, že naši ľudia, naši nominanti, ktorých sme do viacerých podnikov dosadili, robia poctivú prácu a že tie čísla sa zlepšujú. Ale už teraz mám obavy a zimomriavky z toho, čo sa stane, keď dôjde k nejakej zmene a príde tam nejaký buľo. Toto je problém, ktorý treba vidieť nie iba v rámci jedného krátkeho obdobia, ale skrátka v oveľa širších časových súvislostiach.

    No na druhej strane súhlasím aj s tým, čo vravela pani Vaľová, alebo aj pán poslanec Šuca, čo sa týka tej Levoče, ceny tepla rastú. Samozrejme, keď rastú vstupy, musia rásť aj výstupy, ale otázka je, či to primerané je alebo nie je. No ale na to je tu ÚRSO. To ÚRSO keď bude riadne vykonávať svoju funkciu, tak potom práve tomuto by malo zabrániť, aby k tým excesom cenovým jednoducho nedochádzalo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci, pán poslanec Maďarič, Švantner, Glváč, Senko. Pýtam sa pre pokoj všetkých duší, či všetkým funguje zariadenie?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Funguje, ďakujem. Čiže štyria sa hlásia.

    Slovo má pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Pán predseda, na chvíľu teda prijmem vašu rétoriku. A ak teda problém spravovania štátnych podnikov spočíva v tom, či v nich alebo na ich čele nejaký buľo je alebo nie je, tak vzhľadom na to, že si myslím, že v SaS snáď nemáte núdzu o takých geniálnych manažérov, ako ste vy, tak teda sa postarajte o to, miesto privatizácie obsaďte vašimi geniálnymi manažérmi štátne podniky a spravujte ich teda tak, ako ste ich spravovali vy. To je jedna poznámka.

    A druhá poznámka. V OLO vás nevystriedali nominanti strany SMER - sociálna demokracia, ale nominanti tých koaličných strán, s ktorými ste dnes v jednej koalícii. Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, už tu bolo povedané, že, samozrejme, so ziskom sa dá narábať rôznym spôsobom. A keď je dobrý manažment, tak spraví to, čo spravil Ruhrgas s Gaz de France, o čom som tu už raz hovoril. Objednali si svoje dve dcérske spoločnosti, ktoré mali radiť týmto dvom veľkým firmám. A objednali si ich len z toho dôvodu, aby mohli ukradnúť zisk, ktorý sa vytváral tu na Slovensku, 1,3 mld. korún odišlo zo Slovenska, aby znížili zisk, aby to nezostalo v našom rozpočte. Ďakujem.

  • Pán poslanec Glváč, nech sa páči.

  • Pán predseda, myslím, že gro vystihol Marek Maďarič, ale takisto chcem podotknúť, že vás vystriedal v OLO a v iných bratislavských podnikoch politický zástupca iných strán, s tými, s ktorými sedíte vo vláde. Konkrétne v OLO to bol krajský predseda SDKÚ myslím. Takže týmto by som sa neoháňal.

    A to, ako ste vy hospodárili v OLO, tak to určite bude téma, ako ste ho vyčistili, to ste správne podotkli. A myslím si, že pri takýchto podnikoch, ktoré sú komunálneho významu, nie je vždy najdôležitejšie, aký je zisk, ale to, za aké prostriedky sú tieto služby poskytované a koľko nás to stojí a koľko to stojí tých obyčajných ľudí. A rátať zisk pri vodárenských a v OLO, ja si myslím, to ste nám ukázali za posledné 4 roky. A naozaj ani jeden nominant strany SMER tam v týchto firmách nebol. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Pán predseda, veľká škoda, že ste tu včera nesedeli po 18.00 hodine, v pléne alebo na vašej stoličke, a nevypočuli ste si vystúpenie pána poslanca Lazára, ktorý veľmi jasne hovoril o tom, akým spôsobom bude prebiehať privatizácia teplární. A veľmi jasne nám priblížil, ako sa hospodárilo, akým spôsobom sa rozvíjala košická tepláreň a ako sa hospodári teraz, keď ste tam nominovali vašich ľudí, vašich, ako to vy hovoríte, buľov, do tejto spoločnosti. Spoločnosť vaši buľovia vedú ku krachu tak, aby táto spoločnosť mohla byť veľmi lacno a za lacné peniaze sprivatizovaná, podľa všetkého vašim blízkym firmám alebo ľuďom, alebo spoločnostiam, ktoré budete chcieť, aby túto tepláreň v budúcnosti viedli.

    Naznačil aj to, akým spôsobom sa bude správať v budúcnosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aj to, akým spôsobom bude rásť cena tepla vo všetkých mestách, ktoré v súčasnom období spravujú, alebo na území ktorých funguje tých 6 teplární. Takže my upozorňujeme len na to, že tu ide iba o to, aby ste sa nabalili, a nie o to, aby ste vytvorili lepšie podmienky pre život ľudí v dotknutých mestách.

  • Reagovať na faktické poznámky chce teraz predseda parlamentu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na primitívne poznámky reagovať nebudem, ale rád by som chcel odpovedať, pán Maďarič, veď to sa práve vám snažím vysvetliť. Odhliadnem teraz od tej vašej irónie. Vy vravíte: „No veď keď ste takí múdri, dajte tam schopných ľudí.“ Len moja obava je taká, že my ich tam dáme a už dnes sa desím z toho, kto príde po nás. Viete, veď to je to. A keď si pozriete tie výsledky hospodárenia, tak myslím si, veľmi dobre to vidieť.

    A okrem toho ešte si treba uvedomiť, keď sa už bavíme konkrétne o tých teplárňach, neviem, koľko ich je na Slovensku, ale to budú desiatky, možnože 50 teplární alebo koľko je to, z toho 6 je takto nejako zvláštne vlastnených, prečo tie ostatné nie, prečo práve tieto áno.

    No potom by som ešte chcel reagovať na pána Švantnera. Áno, máte pravdu, aj ja to pokladám za nedobrú vec. A tiež som zachytil, obávam sa, že aj bude to pravda, že skrátka zahraniční vlastníci na úkor slovenského štátu doslova tunelujú firmy. A predpokladám, že tomu sa podarí zamedziť. Ale to sa teda dialo aj za minulej vlády. A tam naozaj je čo robiť. To len ukazuje, že tie zmiešané vlastníctva jednoducho môžu byť problematické, a opäť sa len ukazuje, že je lepšie teda regulovať tú cenu konečnú a potom už nech si vlastník hospodári, ako to uzná za vhodné. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda Sulík bol posledný v rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána Jahnátka ako navrhovateľa, či chce reagovať v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, páni, skutočne veľmi som rozmýšľal, čo povedať v záverečnom slove na túto tému, lebo tá diskusia bola veľmi rozpačitá, rozpačitá v tom, že z jednej strany, zo strany predstaviteľov strany SMER boli podávané konkrétne údaje, fakty, auditované výsledky, ktoré jasne hovorili, v akom stave, v akej kondícii týchto 6 teplární je. Na druhej strane boli chabé pokusy niektorých predstaviteľov súčasnej vládnej koalície obhajovať niečo, čo sa vlastne obhájiť nedalo, lebo nepadol jeden relevantný dôkaz alebo dôvod na to, aby nás presvedčili alebo aby dali dostatočný argument na to, aby sa ozaj pristúpilo k privatizácii teplární. Čiže miestami som až obdivoval ten pokus silou-mocou zdvihnúť tú zástavu v útoku za privatizáciu zo strany súčasnej vládnej koalície. Ale musím povedať, ťažko sa im bojovalo, lebo nebol jediný dostatočný argument, prečo by sa tam privatizovať malo.

    Pokiaľ si zhrnieme tie fakty, tie ukazovatele, ktoré tu boli prezentované rôznymi aktérmi, aj bývalými manažérmi teplární, dá sa povedať, že kumulovane v žiadnom prípade, ale ani individuálne žiadna tepláreň za roky 2008, 2009 nebola v strate, za rok 2010 nemáme ešte auditované výsledky, ale tam už polovicu obdobia z roku 2010 vládnete vy. Takže tam už budú asi určite iné výsledky. Ale za roky 2008, 2009 žiadna tepláreň nie je v strate, každá tepláreň vytvárala zisk, vytvárala prídavnú hodnotu a prekonala v roku 2009 aj také ťažké obdobie, ako bola svetová hospodárska kríza a dopad priemyselného sektora na ich služby, na odber tepla, ktorý bol znížený, lebo poklesla výroba. Čiže nebolo treba toľko tepla do výrobného procesu, ako to bolo pred hospodárskou krízou. Ale aj tak v globále možno povedať, že za rok 2009 vo všetkých šiestich spomínaných teplárňach výnosy predstavovali 283,825 mil. eur, náklady za rok 2009 predstavovali pokles oproti roku 2008, 13,4 %, a v absolútnom vyjadrení predstavovali čiastku 267,77 mil. korún. Pridaná hodnota v týchto teplárňach vzrástla len v roku 2009 na úroveň 68,566 mil. korún, čo je 124-percentný nárast.

    Pokiaľ ste sledovali vývoj pohľadávok a likviditu spoločností, ktoré prezentoval pán Žiga, jasne ste mali dokázané, že vývoj krátkodobých a dlhodobých záväzkov má pozitívny efekt a obe spoločnosti sú likviditné či v krátkodobej likvidite alebo v likvidite pre dlhšie obdobie.

    Takisto nie je zanedbateľný ani fakt, že tieto teplárne momentálne zamestnávajú 1 650 zamestnancov.

    Čiže nenašiel sa jeden ekonomický dôvod, ktorý by zdôrazňoval potrebu privatizácie teplární. Preto, vážené dámy, páni, ja som si vlastne položil niekoľko otázok na túto diskusiu, vlastne prečo ideme privatizovať, ako ideme privatizovať a za akú cenu ideme privatizovať. Môžte so mnou súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale na otázku, prečo ideme privatizovať, som si dal jednoduchú odpoveď: Lebo o tom rozhodlo politbyro, politbyro, ktoré sa nazýva aj Koaličná rada. Šestnásti ľudia dneska rozhodujú o Slovensku, majú v rukách absolútnu právomoc a vy koaliční poslanci ste viazaní tým, že musíte odmávať, odsúhlasiť to, čo toto politbyro pred vás prednesie. Pokiaľ vás náhodou napadne, že nesúhlasíte s rozhodnutím politbyra, a pokiaľ to nakoniec aj poviete niekoľkokrát do médií, no tak sa vám stane to, čo sa stalo poslancovi Matovičovi, že postúpi o 3 rady vyššie do trestaneckej lavice a je vylúčený z klubu poslancov strany SaS, hoci po včerajšku si myslím, že už tá poslušnosť sa mu vracia.

  • Smiech v sále.

  • Pokiaľ ale sa nevyjadríte verejne, ale prejavíte počas hlasovania svoju vôľu, no tak ste prinútení vaším politbyrom, že si musíte fotiť to, ako tajne hlasujete. A pokiaľ ani toto nepomôže a ani nie všetci ukážete tie fotografie a nemá politbyro kontrolu ani nad vaším tajným hlasovaním, tak znásilníte ústavu, znásilníte demokraciu a odhlasujete si, že tam, kde od roku 1989 bolo zavedené tajné hlasovanie, toto hlasovanie jednoducho premeníte na verejné. A takýmto spôsobom vás dostáva vaše politbyro do kontroly, do procesu absolútneho prehľadu a vy jednoducho vykonávate a budete vykonávať to, čo vám vaše politbyro prikáže. Dámy a páni, Stalin by mal z takejto metódy práce obrovskú radosť. Určite by ste ho potešili. Teraz, prečo môže politbyro takto rozhodovať? No lebo má na čele vlády toho, koho tam má. Na čele vlády je dáma, ktorá v priamom prenose podvádzala, klamala a je nekompetentná. Podvádzala pri hlasovaní za svoju kolegyňu, obhajovala sa niekoľko dní po tomto hlasovaní a pod tlakom médií musela nakoniec rezignovať na svoju poslaneckú funkciu a musela odísť z parlamentu. Klamala pri privatizácii, pri zvyšovaní daní. Včera sme to mali možnosť in natura vidieť v prenose, ktorý tu zabezpečili technici parlamentu počas vystúpenia pána podpredsedu parlamentu Fica. A že je nekompetentná? Možno si pamätáte ešte na kauzu NADSME, kde veľmi účinne trafila po hlave Ivana Mikloša, vtedajšieho ministra financií, aj súčasného ministra financií, ktorý spôsobil kauzu NADSME. A garantujem vám, dámy a páni, veľa ľudí z obdobia druhej Dzurindovej vlády bude v súvislosti s NADSME trestne obvinených. Ale táto dáma dokáže robiť aj iné vývrtky vo svojej nekompetentnosti, dokáže namočiť aj vlastných ľudí. Pomôžem si výrokom z 13. 3. 2011, ktorý použila v rozhovore pre SME. Bude to o diaľnicach, trošku odbočím, len chcem poukázať na jej vysokú odbornosť a kvalifikáciu. Citujem z jej vyjadrenia: "Pripravený projekt PPP, tzv., po šiestom či siedmom predĺžení investor oznámil, že nemá financie na tento projekt, nehovoriac o tom, že tieto projekty boli aj doposiaľ neuveriteľne predražené. Ja sa tu potrebujem ozvať a ohradiť, pretože vety typu, „no, nevídané, drahšie o 1 alebo 5 %, nie je pravda, len námatkovo viaceré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady niekoľkonásobne, D1 Ladce – Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 %, obchvat Čadce mal 157 dodatkov, navýšená cena na 265 % pôvodnej ceny,...“

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán poslanec, že vás prerušujem, ja by som vás chcel...

  • Ja sa už dostanem k meritu veci, ja hovorím o nekompetentnosti.

  • Pán predsedajúci, hovoril som o nekompetentnosti. Chcem to dokončiť ešte jednou vetou a dostanem sa k meritu. „... ja nemám rada, keď niekto tu pripúšťa takéto nezodpovedné lživé klamstvá a oznamuje veci, ktoré nie sú pravdivé, musím sa už ohradiť".“ Teraz si dáte viacerí otázku, čo som vlastne tým chcel povedať. No celé to má jednu chybu lávky, lebo, ešte raz opakujem, kritizovala D1 Ladce – Sverepec a povedala „mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 %“. Viete, kedy bola spustená do trvalej prevádzky táto diaľnica, tento úsek diaľnice? Bolo to v decembri 2005. Čiže kritizovala svojho ministra dopravy Prokopoviča, svojho podpredsedu vlády...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nechajte ma dohovoriť. Prosím vás pekne držať sa témy, ktorou je privatizácia teplární, podľa § 32 ods. 1. Pekne vás o to poprosím, pán Jahnátek. Ďakujem.

  • Pán predseda, už si na to, samozrejme, zvykáme. Vy zneužívate zákon len vtedy, keď vám to vyhovuje. Pán navrhovateľ reprezentuje skupinu poslancov, ktorí sa podieľali na tvorbe legislatívnej normy, a považuje za úplne normálne, že vysvetľuje súvislosti nášho politického opozičného postoja. Ja vás žiadam, aby ste nám prestali brať slovo, aby ste nechali slovenskej verejnosti možnosť dozvedieť sa aj iný názor, ako je ten váš. Nezneužívajte svoje postavenie predsedu Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ja vo svojej záverečnej veci som zdôraznil, že chcem hovoriť o spôsoboch, prečo sa rozhodlo o privatizácii. A používam názorné príklady, prečo tento proces vôbec nastal. Neviem, v čom je problém.

  • No rozumiem tomu, ale ja vám poviem, v čom je problém.

  • Reakcia poslanca.

  • Ruch v sále.

  • Pán Kužma, prosím vás pekne o kľud. Ešte raz, pán Jahnátek, ako navrhovateľ máte možnosť kedykoľvek vystúpiť v rozprave, teraz by ste mali podľa § 27 ods. 9 zaujať stanovisko k výsledkom rozpravy.

    Pán poslanec Paška procedurálny návrh.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás opätovne prerušujem. Rád by som vám prečítal § 27 ods. 9, ktorý znie: „Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ.“ Prosím vás pekne, rozprava je o privatizácii teplární. Držte sa témy. Poprosím vás o to. Témou teraz nie sú diaľnice. Ďakujem vám.

  • Pán Sulík, to, čo si už vy dovoľujete, ako zneužívate svoje postavenia a zapnutý mikrofón, to už presahuje všetky hranice. Jednoducho ja vás žiadam, pán predseda, aby ste sa riadili rokovacím poriadkom, aby ste ctili dobré tradície tohto parlamentu, lebo zatiaľ mu robíte len hanbu. Pán poslanec Jahnátek zhrnuje rozpravu, pretože v rozprave zaznievalo jedno za druhým, aká je nekompetentná táto vláda a ako klame pani premiérka. On na toto reaguje. Tak mu do toho nezasahujte a láskavo si vypočujte, čo chce povedať. Ja viem, že je vám to nepríjemné počúvať, ale toto si nedovoľujte, že z pozície predsedu Národnej rady takto hrubo zneužívate rokovací poriadok a to, že vediete schôdzu.

  • No tak ešte raz. Snažím sa o dodržanie rokovacieho poriadku. Pán Jahnátek, dovoľte mi prečítať vám ešte raz tie dva odseky a potom prosím vás pokračovať tak, že sa budete držať témy, § 32 ods. 1, hovorí, ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci..., § 27 ods. 9 hovorí, po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ. Pán Jahnátek, téma je privatizácia teplární. Pán Jahnátek, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dúfam, že ste už spokojný. Podarilo sa vám prerušiť môj rozhovor, urobiť trhlinu, aby som ďalej nepoukazoval na nekompetentnosť pani predsedníčky vlády a politbyra, ktoré rozhodovalo o privatizácii teplární a ktoré bude rozhodovať o ďalšom osude Slovenska.

  • Ale pokiaľ trváte na tom, aby som sa vrátil k téme, vrátim sa k téme. Vyhoviem vám, aj keď ste vy mňa niekoľkokrát prerušili. Čiže vyhoviem vám a poviem vám ďalšie argumenty v súvislosti s privatizáciou teplární.

    Teplárne, ako z diskusii vyplynulo, nemajú logicky základ na to, aby sa privatizovali, lebo ekonomicky sú zdravé, sú likviditné. Niektoré použili už investície zo štrukturálnych fondov na svoju obnovu, niektoré majú pripravené projekty. Ale toto už nie je záujem súčasnej vlády ani súčasnej koalície v parlamente. A preto sa robí príprava na to, aby sa ukázalo, aké sú teplárne zlé. Ešte raz zopakujem, zazneli v diskusii auditované výsledky z rokov 2008 a 2009, ktoré jasne ukázali, že všetkých 6 teplární je v zdravej kondícii.

    Ako sa dá, dámy a páni, urobiť zo zdravého podniku chorý podnik, neschopný podnik, podnik určený na likvidáciu alebo privatizáciu. No je na to jednoduchá metóda, ktorú pán Ivan Mikloš má už osvedčenú, overenú. A použil ju pri privatizácii SPP, Slovenských elektrární, distribučiek a podobne. Ten recept je veľmi jednoduchý. V priebehu jedného-dvoch rokov sa musia vytvoriť také podmienky na podnikanie daného subjektu, aby sa tento subjekt dostal do straty, aby sa zadĺžil a aby sa potom mohol za dobrú cenu, teda lacnú cenu predať. Udialo sa tak v SPP. Ľudia, ktorí si pamätajú vtedy ten vývoj, vedia, že dva roky pred privatizáciou SPP došiel pokyn vlády na zníženie zhruba o 30 % predajnej ceny plynu pre domácnosti, čím za dva roky SPP vygeneroval neuveriteľnú stratu. No muselo ju vygenerovať, lebo mal takto prikázanú cenu z vlády Slovenskej republiky, z vlády, v ktorej šéfoval pán Mikuláš Dzurinda. Prišla privatizácia ako celok, prišla privatizačná cena a SPP sa predal osemkrát lacnejšie, ako bola účtovná hodnota samotného majetku, účtovná hodnota, ktorú vyčíslil SPP. Tých 9 mld., ktoré tu boli včera spomínané, to bolo len kvôli hedgeingu. To je nič proti tomu, čo sa stratilo pri predajnej cene voči účtovníctvu. Podobná metóda sa teraz použije aj pri teplárňach. Ako sa to použije? Tak, po prvé, bude to dodanením 80 % emisií. Dámy a páni, bolo niekoľko realizovaných projektov, napr. vo Zvolene, v Martine, kde práve tieto ekologické projekty, ktoré majú zabezpečiť výšku emisií po roku 2015 na úrovni stanovenej Európskou komisiou, boli založené na predaji emisií. Viete, dámy, páni, ktorí ste pracovali vo výrobnom podniku, ja som si tam odkrútil 20 rokov, takže viem o čom hovorím, ekologické projekty boli vždy stratové, alebo boli ziskové len vtedy, keď ste si narátali nejakú pokutu alebo, neskôr po roku 2002 už bolo možné robiť aj predaj emisií, keď ste vedeli predať emisie. Vtedy ste vedeli aj z ekologického projektu urobiť projekt ziskový. Práve investície v Martine a vo Zvolene boli postavené na predaji emisií. Dneska keď musia tieto podniky dodaniť 80 % z predaja týchto emisií, automaticky sú tieto ekologické projekty stratové. Keby boli len stratové. Ale zároveň sa odčerpáva obrovské množstvo kešu z účtov týchto spoločností, ktorý im bude chýbať napr. pri nákupe uhlia pre zimné obdobie. Jednoducho táto spoločnosť nielenže bude vykazovať účtovnú stratu, ale ani nebude mať likviditu. A o to bude podľa súčasnej vlády alebo podľa pripraveného scenára tejto vlády urgentnejšie, lebo zrazu sa zistí, že nebude ani na výplaty v týchto spoločnostiach, urýchliť spôsob privatizácie, a to len jedným krokom, dodanením 80 % výnosu z emisií. Keby sa emisie viazali len na kotly, ktoré sú v stopercentnom výkone, čiže v trvalej prevádzke, možno by sa ešte nejakým spôsobom tie teplárne vedeli revitalizovať. Len čo sa stalo? Podľa najnovšej metodiky sa do absolútnej čiastky výšky emisií nedávajú len kotly, ktoré sú určené primárne na výrobu tepla, ale aj tzv. záložné kotly, ktoré majú pracovať len v čase, keď príde k výpadku hlavného kotla alebo je tak chladné obdobie, že treba zapnúť ešte aj náhradný kotol. V energetike je tento proces známy. Uplatňuje sa napr. pri výrobe elektroenergie, kde sú takisto záložné kotly, ale na rozdiel od elektroenergetiky tu sa použila metodika úmyselne v druhom polroku 2010, hovorím to, aby som bol konkrétny, že výška emisií sa viaže aj na tieto záložné kotly, ako keby pracovali celý rok permanentne v plnej prevádzke. Dámy a páni, v elektroenergetike sa výška emisií stanovuje pre záložné kotly len na základe odsúhlasených hodín maximálnej dĺžky prevádzky, počas ktorej tieto kotly môžu pracovať. A jednoducho viac nemôžu pracovať. Ale vy im tam šupnete celé emisie. No jednoducho robiť projekt na ekologizáciu náhradných kotlov, ktorými nebudú vyrábať teplo celé obdobie vykurovacie, jednoducho to je nemožné, to je nenávratné. A úmyselne takýmto spôsobom budete vytvárať stratu pre tieto spoločnosti.

    Ďalší problém je vzťah súčasného vlastníka k týmto kotolniam. Je to štát, ktorý riadi tieto spoločnosti prostredníctvom Fondu národného majetku. Ja sa vôbec nečudujem, že Fond národného majetku predložil také správy na rokovanie vlády, aké ich predložil, lebo tie správy boli urobené jednoducho na objednávku. A pani predsedníčka Fondu národného majetku je veľmi dôverná priateľka pána ministra financií Mikloša. Čiže splnilo to účel. A čo sa stalo? Teplárne totiž nevyrábajú len teplo. Tieto teplárne boli ešte za čias Česko-Slovenska postavené úmyselne tam a tak, aby nielen dodávali teplo, ale aby dodávali aj takzvané podporné služby pre elektroenergetiku. Niektoré teplárne sú určené na vykrývanie podporných služieb pre Slovenskú energetickú prenosovú sústavu (SEPS), ostatné sú určené pre distribučné siete, čiže idú do 22-kilovoltového vedenia. Za našej éry, ale aj éry predtým boli vždy kvóty na určenie podporných služieb pre elektroenergetiku stanovené pred podávaním cenových návrhov, to znamená, manažment tepelní vedel, aký podiel, koľko bude predávať elektrickej energie, alebo koľko bude mať rezervovaného výkonu pre podporné služby. A na základe tohto výkonu si vedel narátať náklady, ale aj výnosy, ktoré potom zahrnul do oprávnených nákladov pre cenové výmery, ktoré stanovoval ÚRSO. Bola dohodnutá za našej éry určitá časová postupnosť aukcií vzhľadom na to, že Slovenské elektrárne keď už nevedeli, akým spôsobom navýšiť cenu silovej energie, zaviedli takzvané aukcie. Najprv išli podľa lipskej burzy, potom si vytvorili vlastnú aukciu. A my sme na základe aukcií elektrární urobili aukcie SEPS-u, teda na prenosové profily, aby sme teda obmedzili nejakým spôsobom tú neobmedzenú rozpínavosť Slovenských elektrárni. A tie aukcie museli prebehnúť do 31. augusta, aby tieto spoločnosti stihli potom dať cenové návrhy na ÚRSO. Čuduj sa svete, toto všetko fungovalo, bolo to v poriadku, len v druhom polroku 2010 sa urobil presný opak, najprv spoločnosti museli predložiť cenové návrhy, kde si, samozrejme, zakalkulovali výšku podporných služieb a rezervovaného výkonu pre elektroenergetiku vo výške predchádzajúcich rokov, logicky z toho vychádzali. A takto dali cenový návrh, takto si rozpočítali fixy, takto si rozpočítali výkony. Ale v skutočnosti dostali niektoré teplárne nula a maximálne 40 %. Čiže automaticky z aktu cenových návrhov sa teplárne v roku 2011 dostávajú do straty od 1. januára 2011. Automaticky sa všetky dostávajú do straty len z toho titulu, že nemajú naplnené objemy na podporné služby a nemajú naplnené objemy na rezervované výkony. Jednoducho je to úmyselný ťah zo strany vlády, zo strany Fondu národného majetku. A ja sa veľmi čudujem tejto vláde a fondu, že tie podporné služby, ktoré jednoducho SEPS musí nakúpiť, ale musí ich nakúpiť aj každá distribučka, sa dneska nakupujú zo súkromného sektora. A štát nemôže predať svoje druhej štátnej spoločnosti, lebo fond rozhodol, že sa to predá alebo že tá kapacita sa pustí súkromnému podnikateľov. Veď to je nehorázne, to je plytvanie verejným majetkom, to je zlé spravovanie verejného majetku a toto hraničí s trestným činom.

    Posledný problém, ktorý súvisí s privatizáciou a ktorý sa musí naplniť, a dovtedy nemôže prebehnúť privatizácia, kým sa tak nestane, je výmena vedenia na ÚRSO. O to sa tu pokúšate permanentne, zdôvodňujete to rôznymi bonbónikmi a neschopnosťou ap., len celý proces odvolania predsedu ÚRSO bol spustený hlavne kvôli teplárni. Dneska vám to vyhovuje aj z iných dôvodov, hlavne kvôli tretiemu balíku. Ale pri privatizácii distribučiek, elektrární a SPP čiže za vlády Mikuláša Dzurindu bola regulačná politika postavená tak, že tieto náklady, náklady za kúpu akcií, sa dostávali do nákladových cien a jednoducho spoločnosti, tí takzvaní strategickí partneri si mohli vo veľmi krátkom čase za 4 roky odpísať túto svoju investíciu. Keď nastúpilo nové vedenie ÚRSO za našej éry, povedalo dosť, žiadne podvody nebudú, do odpisov budú môcť ísť len investície na hmotný majetok alebo investície, ktoré priamo súvisia s core businessom danej spoločnosti, či s výrobou tepla, či s výrobou elektrickej energie alebo s inými službami, ktoré tieto spoločnosti, ktoré podnikajú v sieťových odvetviach, vôbec majú. My sme zamedzili chaty, autá, rodinné domy pre manažérov strategických partnerov, zmenili to tak, že sa budú rátať do nákladov spoločností a do oprávnených nákladov pre výpočet konečnej ceny pre odberateľa. To bolo za našej éry. My sme zmenili túto regulačnú politiku. Len vy keď chcete teraz privatizovať, musíte stav vrátiť naspäť pred rok 2007. Vy znovu musíte zmeniť regulačnú politiku. A podľa tretieho energetického balíka už bude o tom rozhodovať len ÚRSO. Čiže vy zato musíte personálne vymeniť celé ÚRSO, vy musíte tam vymeniť predsedu, aby tam bol človek, ktorý vám to znovu umožní pre budúcich investorov, lebo tými investormi budete viacerí z vás, budete síce schovaní niekde, budete to nepriamo niekde ovplyvňovať, ale v konečnom dôsledku to budete vy. A, samozrejme, nechcete mať dlho vložené prostriedky v takýchto spoločnostiach. Ale hlavne budete chcieť mať zisk z týchto spoločností. Čiže preto budete potrebovať zmeniť regulačnú politiku. A viete, že za súčasného predsedu Holjenčíka by ste takúto zmenu nikdy nedosiahli. Čiže preto potrebujete rozbiť aj ÚRSO, aby ste si celý tento scenár pekne naplánovali a pekne zrealizovali.

    Mňa veľmi udivuje, dámy, páni, že v predvolebných sľuboch ste sa všetci hlásili k ľuďom a hlásali ste tézy, že všetko budete robiť len v prospech občana Slovenskej republiky, v prospech skupín občanov určitými špecifickými vlastnosťami, činnosťami a podobne. Dneska idete rozhodovať o privatizácii šiestich teplární, ktoré zásobujú zhruba milión občanov Slovenskej republiky, je to jedna pätina populácie Slovenskej republiky, a nikto z vás sa ani neopýtal týchto občanov, či majú záujem o privatizáciu teplární alebo nemajú záujem o privatizáciu teplární. Ani jeden z vás sa nebol spýtať samospráv, aký má názor na to samospráva, či má záujem vôbec podieľať sa na tých teplárňach a či má prostriedky na rozvoj týchto teplární.

    Dámy a páni, ak si myslíte, že vstupom investora strategického alebo takého, ako si ho nazvete, jednoducho privatizéra subjektu, ktorý sem dôjde zarábať ťažké peniaze, za to, že vy mu takto ponúknete milión odberateľov cez šesť teplární, ak si myslíte, že tento tu bude robiť nejakú sociálnu službu, tak ste na veľkom omyle. Tento subjekt príde a bude robiť všetky kroky pre to, aby čo najrýchlejšie mal zisk, a je mu úplne jedno, akým spôsobom to dosiahne. On bude potrebovať zisk. Vy si zmeníte ÚRSO, dostane nohy, dostane krídla, dostane možnosť, akým spôsobom sa vie inak správať, ako to bolo za našej éry. A jednoducho toto aj dosiahne.

    Bohužiaľ, mrzí ma, že, už tu nie je pán kolega z SDKÚ, v rozprave sa často miešali pojmy ako privatizácia podnikov a privatizácia podnikov v sieťových odvetviach. Dámy a páni, to je obrovský rozdiel práve preto, že v sieťových odvetviach, či v plyne, či v elektrine, či v teple, či vo vode, neexistuje prirodzená konkurencia. Preto musela Európska komisia robiť špeciálnu legislatívu pre sieťové odvetvia, ktorá je absolútne odlišná od legislatívy pre bežné podnikateľské prostredie. Zazneli tu slová, že neboli sme proti privatizácii Slovnaftu, neboli sme proti privatizácii neviem Dusla Šaľa ap., ale veď to sú podniky, ktoré sa pohybujú v riadnom podnikateľskom prostredí, majú konkurenciu na každom kroku, kedykoľvek sú nahraditeľné, ale distribučku nenahradíte. Existuje o. i. na Slovensku zákon, ktorý neumožňuje budovať duplicitné prepravné, prenosové a distribučné siete. Čiže nemôže to nikto iný robiť, nikto iný realizovať, len ten, kto to dneska vlastní. A preto sa vytvoril aj tzv. tretí energetický balík, preto otvorila špeciálna legislatíva, preto sa vytvoril nový medzinárodný regulačný úrad, lebo špecifiká, ktoré vyplývajú z podnikania v sieťových odvetviach, sú diametrálne odlišné oproti podnikaniu, ktoré je v bežných podnikoch.

    Nádejal som sa trošku pred rokovaním tohto zákona, že si vypočujeme rukolapné dôkazy a argumenty z vašej strany, prečo ste sa vôbec rozhodli o privatizácii týchto podnikov. Mňa veľmi mrzí, že sa tak nestalo. Ešte raz musím skonštatovať, v diskusii nebolo povedané nič, ale o výsledku som hlboko presvedčený, nezostane jedna ruka dolu pri hlasovaní zo strany koaličných poslancov. Takýto nezmysel, takúto vec, ktorá smeruje proti ich vlastným voličom, ktorá smeruje proti občanom a vôli občanov Slovenskej republiky, vy si jednoducho zvalcujete, odsúhlasíte, lebo vy máte dneska moc, vy máte dneska silu a pre vás je Slovensko, vy máte nad sebou svoje politbyro a politbyro rozhodlo, že sa to urobí tak, ako sa to urobí. Nepoznám z vás jedného odvážlivca, do včerajška som ešte mal takú nádej, že taký je, ktorý by sa dokázal vzoprieť rozhodnutiam vašich politických centrál. Ale po včerajšku už aj táto posledná nádej zhasla. Trhajte Slovensko, rozkrádajte Slovensko, privatizujte, nabaľte si svoje vrecká.

  • Smiech v sále.

  • Hlas poslanca.

  • Z mojich úst to tak môže vyzerať, viete, lebo ja nechodím na svoje obľúbené vychádzky nedeľné do Himalájí ani si nenajmem helikoptéru pri lyžovaní na Aljaške.

  • Reakcia poslanca.

  • Ani na jachty nechodím, veru nie. Ale vaši ministri, ktorí sú dneska vo vláde, myslím si, po doprivatizovaní energetického sektora nebudú ozaj musieť chodiť do Himalájí, lebo si budú môcť Himaláje presťahovať na Slovensko, a nebudú musieť ani cez zimu chodiť na lyžovačku na Aljašku, lebo si budú môcť cez leto dať zasnežiť celú Aljašku. To je, bohužiaľ, pravda a k tomuto to celé smeruje. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • K rozprave chce zaujať stanovisko aj spravodajca. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, bez mikrofónu keby ste nevykrikovali. Nech sa páči, pán Janiš.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Včera popoludní, keď začala rozprava, ako prvý vystúpil v rozprave podpredseda parlamentu Robert Fico, tak som vedel, ktorým smerom sa to bude uberať. Tušil som to, ale muziku v rozprave začal tvrdiť prvý vystupujúci v rozprave, ktorý nebol do nej ani zapísaný. A je zaujímavé, že svoj podpredsednícky post v Národnej rade zásadne využíva iba vtedy, keď potrebuje vystúpiť.

  • Toto je, myslím, celá práca podpredsedu Národnej rady Roberta Fica. To, ako bola rozprava...

  • Výkriky v sále.

  • Páni poslanci, nevykrikujte, prosím vás bez mikrofónu, nechajte hovoriť pána spravodajcu. Nevykrikujte, vám vravím.

    Päť minút prestávka, o 10.33 hodine budeme pokračovať ďalej, keď sa kolegovia upokoja.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, ctení kolegovia, budeme pokračovať.

    Pán spravodajca, aj vás poprosím držať sa témy. A nevykrikujte mi tu bez mikrofónu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku mám právo zhodnotiť rozpravu. Pán podpredseda Národnej rady Robert Fico vystúpil v rozprave ako prvý, mám úplné právo zaujať k tomu, čo povedal, aj k tomu, ako vystúpil, postoj. A mám právo aj povedať, ako ja vnímam jeho podpredsednícky post v Národnej rade, keďže ho využíva len na to, aby mohol vystúpiť v Národnej rade vtedy, keď sa mu to hodí, a potom odísť.

    Téma, ktorú ste tu vy dali svojím bodom programu, je z vašej strany rýdzo politická. Toto, čo ste tu predviedli ôsmi či deviati vystupujúci za SMER, ste tu robili celé štyri roky v rokoch 2002 až 2006. Potom ste sa ujali vlády a štyri roky ste žili z toho, čo sme my vám pripravili. A keď ste to všetko minuli, tak ste si začali požičiavať a zdvihli ste dlh o plus 2 000 eur na každú osobu Slovenskej republiky, od nemluvňaťa až po dôchodcu. Teraz keď to dávame po vás dokopy, opäť kričíte ako v rokoch 2002 až 2006.

    To, že ste vyplienili štátny rozpočet, zadlžili deti aj našich detí, je fakt. To, že my po vás nachádzame samé skryté sekery, je fakt. Naposledy to bola sekera vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorej hrozil bankrot.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Janiš, poprosím vás tiež držať sa témy.

  • A vy si dovoľujete v rozprave kritizovať predsedníčku vlády Ivetu Radičovú, že po vás zapcháva teda vaše tunely. Vy si dovoľujete kritizovať to, že sme zaviedli jednopercentnú Ficovu daň. Ak by ste odovzdali Slovensko v roku 2010 nám v takom stave, ako sme ho odovzdali my vám v roku 2006, nemusela by byť žiadna jednopercentná Ficova daň. A kritizujete predsedníčku vlády Ivetu Radičovú, dovoľujete si tu premietať nejaké filmy. A dovolí si to ten...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Janiš, prepáčte, že vás prerušujem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Janiš, prosím vás, počúvajte ma chvíľku. Nakoniec síce po trochu peripetiách, ale nakoniec aj pán poslanec Jahnátek sa ďalej držal témy. Prosím vás, zhodnoťte rozpravu a držte sa privatizácií teplární, nech môžeme tento bod ukončiť. Ďakujem vám pekne.

  • Presne tak, držím sa toho, čo odznelo v rozprave. Kritizujete predsedníčku vlády, premietate tu nejaké šoty. A dovolí si to ten, ktorý tu v podstate ani nie je, Robert Fico. Ja vám niečo zacitujem: „Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či štyri roky alebo osem rokov, potom sa vráti do parlamentu, vykrikoval z lavice opozície: „Nikdy nesadnem do lavice ako opozičný politik a nebudem vykrikovať na vládu.".“ A včera to tu kto vykrikoval? Bol to Robert Fico alebo jeho duch?

  • A tento človek si tu dovolí premietať niečo a kritizovať predsedníčku vlády, ktorá akurát pláta to, čo ste tu vy zanechali, a zapcháva tunely, ktoré ste tu nechali. Toto je fakt, môžete hovoriť, čo chcete.

    Hovorili ste o hodnote teplární. Hodnota teplární bude taká, akú ju vygeneruje súťaž, medzinárodná súťaž, nie taká ako košická v Prešove, kde ste to zadali bez súťaže, len tak, priamo, v podstate tak, ako to vygeneruje trh.

    To, že vy ste investovali do teplární, a to, že ste, samozrejme, robili za tristo eur to, čo normálne sa robí za sto eur, je fakt. Ale ak si myslíte, že každý normálny, vážny investor vám toto účtovníctvo vaše zožerie a dá vám za Škodu Octaviu, ktorú napr. budete mať v účtovníctve za dva milióny eur, ozaj dva milióny eur, no tak ste na veľkom omyle.

    K tomu, čo priniesla táto rozprava. Pre mňa nepriniesla nič nové a všeobecne známe.

    To, na čo chcem upriamiť pozornosť, je to, že prečo SMER ako strana plná biznismenov bráni štátne podniky. Biznismeni bránia štátne podniky. To je neskutočné? Je to tak. Bránite ich preto, lebo súkromným biznismenom sa výborne uzatvárajú zmluvy, obchodné zmluvy a dodávateľské zmluvy so štátnymi spoločnosťami. Vy nutne potrebujete štátne spoločnosti, páni biznismeni zo strany SMER, nutne ich potrebujete. Toto je pravá príčina obhajoby štátnych podnikov zo strany SMER. Nič iné za tým nie je, nič iné za tým nehľadajte, aj keď vystúpite celý komplet poslanecký klub. Potrebujete štátne podniky pre svoj biznis.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 271, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 262.

    Návrh zákona uvedie pán poslanec Kažimír.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, účelom predloženého návrhu zákona je zmeniť sadzby dane z pridanej hodnoty tak, aby došlo k návratu právneho stavu pred poslednou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Návrh zákona sleduje dva základné ciele, opätovne zaviesť základnú sadzbu dane na tovary a služby na úrovni 19 % zo základu dane, opätovne zaviesť zníženú sadzbu dane na úrovni 6 % na takzvaný predaj potravín z dvora.

    Cieľom navrhovaných zmien je zmierniť negatívne dopady rastu cien potravín a iných tovarov a služieb na obyvateľstvo Slovenskej republiky. Tento vývoj je spôsobený predovšetkým rastom cien potravín a energetických surovín na svetových trhoch, ale aj úspornými opatreniami vlády, ktoré sa negatívne prejavujú v zdražovaní tovarov a služieb každodennej spotreby.

    Od zavedenia zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na vlastnú produkciu a predaj niektorých potravinárskych produktov možno očakávať podporu potravinárskych prvovýrobcov a pozitívny dopad na spotrebiteľa.

    Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie domácností. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

    Toľko na úvod.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Stromčekovi.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Peťa Kažimíra na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 16. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie príslušného ustanovenia návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 262 z 1. marca 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, na úvod chcem povedať, že Slovensko sa znovu objavilo v rebríčku ekonomických ukazovateľov na prvom mieste, pokiaľ to bolo za predošlej vlády a v rokoch 2009 a 2010, sme sa objavili na rebríčku najväčšieho rastu hrubého domáceho produktu, nielen teda v Európskej únii, ale, dá sa povedať, v krajinách OECD. Na rozdiel od tohto rebríčka, bohužiaľ, takého nelichotivého, sa objavujeme ako krajina s najväčšou infláciou. A tým priamym dôsledkom toho, čo zapríčinilo túto infláciu, je nielen vonkajší stav svetových cien, ale hlavne balíček opatrení, ktoré prijala táto vláda. Ono sa hovorilo, že privatizáciu zvládne každý blbec, predať štátny majetok dokáže každý blbec. Netvrdím, že každý blbec dokáže zvýšiť dane. Ale nie je to, by som povedal, vec, ktorá, by som povedal, dáva nejaký návod, by som povedal, na to, ako živiť ekonomiku. A jednoduchým spôsobom len zvýšiť dane a takýmto spôsobom zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu, myslím, to je veľmi jednoduchá matematika. Bohužiaľ, táto matematika má aj svoje úskalia a tými úskaliami je práve to, čo som na začiatku hodnotil. Hodnotím to tak, že Slovensko sa objavuje na prvom mieste v raste inflácie v rámci eurozóny. A v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien sme v rámci Európskej únie takisto v prechode rokov 2010 a 2011, sme krajina s najvyššou mierou inflácie.

    Ak by sme odvíjali od tejto skutočnosti ďalšie, by som povedal, náležitosti, tak musíme spomenúť to, že vo veľkej miere sa tu prezentovalo a často z úst vládnych predstaviteľov koalície je prezentované, že tento dopad je hlavne rastom svetových cien. Áno, je to rast svetových cien. Určite nikto z nás to nebude nejakým spôsobom zahmlievať. Ale veľkou pravdou a veľkou skutočnosťou je, že minimálne viac ako tretinou na tomto raste sa práve podieľajú opatrenia alebo zvyšovania spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty a rôznych poplatkov. A to je vlastne tým dôvodom, prečo aj skupina poslancov strany SMER – sociálna demokracia dala návrh na to, aby sa nejakým spôsobom kompenzovali tieto náklady. Myslím si, že dokonca tento zákon mal byť až druhým v poradí, najprv mal byť zákon o bankových odvodoch, aby sa jasne zadefinovalo, že strana SMER nemá záujem zvyšovať ďalšie zadlženie Slovenska, ale hľadať možnosti, kde sa dajú získať tieto peniaze, čo, dá sa povedať, táto vláda vôbec nevyužila alebo nevyužíva. A ak to využije, tak je to veľmi jednoduchým spôsobom, a to tým, že zvýši daň z pridanej hodnoty a nazve ju tzv. Ficovou daňou.

    Vážené dámy a páni, vy z toho rastu ekonomiky len profitujete a posúvate to len nejakým spôsobom dopredu. To, že ste nič neurobili, dáva aj fakt, že sa zvyšuje enormne nezamestnanosť a Slovensko začína byť lídrom v nezamestnanosti v rámci Európskej únie. A tu je len taký malý fakt alebo malá vsuvka, to, o čom bola diskusia v predchádzajúcom bode pri privatizácii alebo neprivatizácii teplárenských spoločností. Myslím si, že tá nezamestnanosť porastie ďalej práve aj touto privatizáciou, lebo zahraničný investor bude dbať na to, aby zabezpečil čo najväčšiu profitabilnosť pre seba. A my takýmto spôsobom zvýšime ďalšiu nezamestnanosť, čo ostro kontrastuje s tým, že sa vraciame asi osem rokov dozadu, a to v súvislosti s tým, že dnes hľadáme investorov, ktorí prídu na Slovensko nie s tou „vyššou“ pridanou hodnotou, lebo hľadáme vôbec investorov, ktorí prídu na Slovensko, pričom zaplatíme im v prepočte asi 1,5 mil. Sk, asi 50 000 eur na jedno pracovné miesto. Ak je toto budúcnosť Slovenska o tom, že budeme takýmto spôsobom uplácať zahraničných investorov a na jedno pracovné miesto nás vyjde náklad až na 50 000 eur, myslím si, že je to veľmi nebezpečná hra. Chvalabohu, tá investícia príde, ale je to nebezpečná hra s nákladmi, ktoré súvisia vôbec so získaním takéhoto investora. Som rád, že aspoň to príde na východ. Ale pred nejakými dňami ste schválili zákon, kde v rámci retroaktivity zrušíme jeden podnik, ktorý zamestnával asi 300 ľudí. V ďalšom synergickým efektom možno ďalších 300 miest vlastne zničíme tým, že vlastne tých subdodávateľov tejto firmy v konečnom dôsledku tiež položíme na lopatky. Ale ihneď o necelé dva týždne dáme na to pracovné miesto asi 1,5 mil. korún. Ja neviem, kde je tá logika toho celého, k čomu toto vedie, ale jednoducho to nie je nejaká ekonomická vízia. A práve pre to vlastne chcem to zdokumentovať na tom príklade, že jednoducho aj zvyšovanie daní, poplatkov, spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty je len veľmi chabou náplasťou na to, akým spôsobom konsolidovať verejné financie. Je to jednorazové riešenie, ktoré v konečnom dôsledku do budúcna nemusí prinášať tú hodnotu, ktorú jednoducho očakávame.

    Chcem povedať, že na Slovensku dnes posledná hodnota inflácie bola zaznamenaná na úrovni 3,3 %. Jej priemer Európskej únie vo februári sa pohyboval niekde na úrovni cez 2 %. Myslím, že ten viac ako tretinový dopad je práve dopad týchto opatrení, ktoré vláda prijala. A nemala záujem hľadať iné spôsoby, kde tieto príjmy nájde. Určite by sme neplnili ani maastrichtské kritériá, je jasné, že krajiny, ktoré sú s výškou inflácie niekde na úrovni 1,5 %, teda ten súčet tých troch krajín s najvyššou infláciou, určite by sme jednak ani neplnili maastrichtské kritériá. Ale to už nie je dnes asi dôležité pre túto vládu. Faktom je, že občania to pocítili hlavne v oblasti potravín, v oblasti cien, zvyšovania cien základných náležitostí. A ten spotrebný kôš, ktorý je tvorený hlavne regulovanými cenami alebo cenami, o ktoré teda sú zvyšované, alebo zvyšované DPH, výrazne zasiahne do súkromných peňazí každého občana Slovenskej republiky. Tá výška sa odhaduje viac ako 400 eur na rok. Myslím, že to je veľmi významná čiastka, aj keď je teda časť týchto nákladov poznamenaná aj rastom svetových cien. Určite čo môžu očakávať občania Slovenskej republiky, je určite znehodnotenie peňazí na účte v bankách vzhľadom na to, že inflácia dnes je na úrovni niečo nad 3 %. Ja predpokladám, že ten účinok všetkých opatrení vlády naďalej bude rásť v tej cenovej oblasti. Očakávame, že všetky dopady jednak spotrebných daní, jednak zrušenia červenej nafty, jednak poplatkových náležitostí určite v nadchádzajúcej sezóne, ktorá sa očakáva, teda v sezóne jednak tej potravinárskej, určite budú mať ďalší dopad na rast cien týchto komodít. A ja očakávam, že rast inflácie na Slovensku výrazne prekročí hranicu 4 % a nebude pravda to, čo sme deklarovali aj v štátnom rozpočte v očakávaní toho, že tento rast inflácie bude naďalej rásť. Myslím, že peniaze ľudí, ktorí ich majú uložené v bankách, jednoducho umelo stratia na svojej hodnote. A je pravdou, že dnes, myslím, tento odhad bol niekde na 1,8 %. Je to rozdiel úrokových sadzieb a hodnoty inflácie. Myslím, že tieto nožnice sa budú naďalej otvárať.

    Faktom je, že v histórii Slovenska málokedy sa opakuje alebo opakoval jav, keď rast reálnych miezd bol mínusový alebo bol záporný. Myslím, že v tomto období určite môžu čakať občania Slovenskej republiky, že rast reálnych miezd bude mínusový, a teda že nebude žiadny rast reálnych miezd, čo teda kontrastuje s tým oproti predchádzajúcemu obdobiu aj v čase krízy, keď síce inflácia bola na nižšej úrovni, ten rast reálnych miezd stále bol zachovaný a jednoducho rast miezd bol vyšší ako hodnota inflácie. Dnes môžeme určite očakávať, že občania a pracovníci alebo pracujúci občania určite budú týmto spôsobom ovplyvnení.

    Ja som sa už vyjadroval v tej rozprave, keď ešte bol prvýkrát tento zákon v Národnej rade, zákon o dani z pridanej hodnoty, akým spôsobom sa prijala klauzula, doslova poviem, politická klauzula o zvýšení dane z pridanej hodnoty o 1 % z 19 na 20 %, teda zrušenie 6-percentnej dane predaja z dvora. Myslím si, že tak ako to bolo nadefinované, je, by som povedal v legislatívnej histórii nebývalým úkazom, aby sme do zákona deklarovali ukazovateľ, ak vláda naplní status trojpercentného schodku verejných financií, zníži na daň z pridanej hodnoty. To, si myslím, je v histórii slovenského zákonodarstva veľkou raritou, nehovoriac o tom, že my naplníme schodok verejných financií. Teoreticky to môžeme splniť v roku 2013, ak teda to bude reálne, ale zníženie dane z pridanej hodnoty bude mať nejaký časový posun, teda ten časový posun o rok. To nakoniec nemusí byť pravda, lebo v roku 2014 príde, povedzme, nie konjunkturálne obdobie, ale nejaká depresia. A jednoducho v čase depresií možno zase bude otázka, či znižovanie daní je diskutabilné. A už v tom období, myslím, táto vláda nebude mať dôvod na to, aby nejako vstupovala do procesu. Možnože to bude robiť ako nejaké opatrenie predvolebné, možno to bude nejaký predvolebný tanec, ale podľa môjho názoru asi nebude to realitou.

    Na záver chcem povedať, že vláda nielenže nevyužila možnosti, povedzme, v oblasti zodvodovania bánk alebo zvýšenia poplatkov pre banky, ale nevyužila možnosti aj iné, ale jednoducho len použila takéto kladivo.

    Faktom je, že ja vidím obrovské rezervy aj v tom, že sa umelo zneužíva daň z pridanej hodnoty pre organizované skupiny tých, ktorí takýmto spôsobom si nekalým spôsobom privyrábajú. A jednoducho zamedzenie plytvania s daňou z pridanej hodnoty, zamedzenie vôbec machinácií s daňou z pridanej hodnoty už bolo viackrát prezentované. Ale, bohužiaľ, táto vláda pri nástupe, a aj v programovom vyhlásení to bolo deklarované, deklarovala, že vláda zabezpečí transparentnosť v tejto oblasti. Zatiaľ po roku vlády nevidím žiadne opatrenia, ktoré by práve zamedzilo práve takýmto nekalým praktikám v oblasti dane z pridanej hodnoty, čo nie je iba problémom Slovenska, ale problémom aj celoeurópskym. Ale jednoducho nebolo v tom žiadne opatrenia. A len naväzuje na jednotný výber daní a odvodov a systém, ktorý rozbiehala predchádzajúca vláda. Faktom je, že nevidím ani legislatívne opatrenie, ani technické, ani elektronické opatrenie, aby sa voči karuselovým hrám a rôznym ďalším veciam riešili, by som povedal, tvrdé opatrenia, jediným opatrením, čo som videl, je to, aby sa zakryli, povedzme, nejaké prešľapy tejto vlády. Tak sa jednoducho to, čo bolo rozpracované, tie problémy niektorých podnikateľov, dnes dali na stôl, že toto je prototyp toho, ako vláda bojuje proti dani z pridanej hodnoty alebo akým spôsobom zabezpečí čistotu tohto trhu. Myslím, že to bol pán Vareha alebo nejaký takýto podnikateľ. Toto je iba jediné opatrenie. Zatiaľ ani to nebolo realizované za tejto vlády. Táto vláda len zdedila vôbec nejaký proces, s ktorým začala predchádzajúca vláda.

    Takže summa summarum myslím si, že vláda vôbec nevyužila žiadnu možnosť alebo žiadne možnosti, ktoré má, legislatívne, príp. sú to právne kroky, ktoré by viedli k tomu, aby sa získali zdroje financií nielen tým, že sa zdaní teda vyššou spotrebnou daňou, príp. daňou z pridanej hodnoty, lebo iba takýmto spôsobom zabezpečiť si príjem do štátneho rozpočtu, zvyšovaním dane z pridanej hodnoty, príp. ďalších daní, toto, si myslím, nie je koncepčné a do budúcna určite neobstojí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, hovorili ste tu o nejakých rebríčkoch, o inflácii, o nezamestnanosti, len, pán poslanec, nezabudnite na iné rebríčky, rebríček najvyššieho nárastu miery vnímania korupcie za vašej vlády, rebríček najnižšej vymožiteľnosti práva za vašej vlády, ako aj najvyššej miery zadlžovania štátu za vašej vlády v európskom priestore. A ak zoberiete do úvahy práve tieto rebríčky, ktoré ste zabudli spomenúť, tak dostanete aj dôvod, prečo sa deje to, čo sa deje, a vlastne máte odpoveď na všetky vaše otázky. Takže do úvahy berte rebríčky, len berte aj tie, ktoré vám nevyhovujú.

  • Pán poslanec Burian bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím si, že ja som jasne zadeklaroval, že v rebríčku Slovensko bolo v predchádzajúcom období na prvom mieste v raste hrubého domáceho produktu. A myslím, že žiadna relevantná inštitúcia, ako je Medzinárodný menový fond alebo Európska centrálna banka, nemala výhrady voči opatreniam, ktoré prijala predchádzajúca vláda v čase krízy. Naopak, deklarovali to tieto inštitúcie ako primeranú reakciu vlády Slovenskej republiky na vzniknutú situáciu hospodárskej krízy. A v každom prípade musím povedať, že, a to je zase vizitka toho, v čase krízy musím povedať, práve vaša strana sa predbiehala v tom, aby dala čím lepšie opatrenie, aké lepšie opatrenie prijme táto slovenská vláda, a teda že ste vyčítali vláde, že prijíma neskoro tieto opatrenia, ktoré, je jasné, zvyšovali deficit verejných financií. A musím povedať, že práve pri týchto opatreniach, ktoré pripravila predchádzajúca vláda, ste hlasovali za ne, bolo toho asi 90 %. Čiže dnes sa vyhovárať na to, že v čase krízy zvyšovala vláda dlh, nie je teda, by som povedal, správne alebo nie je korektné. A v každom prípade pokiaľ ide o dlh Slovenskej republiky, ten bol v priemere Európskej únii. To si môžete zistiť aj v štatistických tabuľkách. Vaše rétorické cvičenie je nejakým spôsobom naštudované, ale nie je naštudované na báze efektívnych dát, ktoré sú relevantné a sú k dispozícii na každej stránke Eurostatu. Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, keď hovorí kolega pán poslanec Burian o rebríčkoch, ja by som doplnil ešte jeden rebríček, práve ten, ktorý sa týka aj zákona, ktorý navrhujeme, Slovensko je na poslednom mieste alebo prvom odzadu, ak zoberieme pomer DPH, najmä na potraviny, k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ja sa ale vo svojom vystúpení skôr chcem zamerať na oblasť potravín a poľnohospodárstva a dopad zvýšenej DPH na potraviny, ako aj zrušenie šesťpercentnej dane na potraviny, na tzv. predaj z dvora.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorý o. i. navrhuje zníženú sadzbu DPH, čo je 6 %, na tzv. predaj vlastných produktov poľnohospodárskej prvovýroby z dvora, má na rozdiel od drvivej väčšiny na tejto schôdzi prejednávaných koaličných návrhov, ktoré len zvyšujú mieru a komfort odlivu zisku zo Slovenskej republiky zahraničným vlastníkom, a to dokonca prostredníctvom daňových rajov, svoje jednoznačné, efektívnostné, národohospodárske a sociálne rácio.

    V prvom rade netreba hádam nikomu vysvetľovať, že poľnohospodárstvo je všeobecne najzdecimovanejším výsledkom tzv. reformných úsilí, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, ako aj súčasnej vlády v procese transformácie. V tomto zmysle narastajúci zahraničnoobchodný deficit sektora je najmä výsledkom charakteru prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, kde odborné zdroje už dávno konštatovali, že takmer tretina asymetrického nárastu dovozu poľnohospodárskych produktov z Európskej únie do Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 bola spôsobená diskriminačným charakterom otvorenia domáceho trhu zo strany Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov, keby mohli byť trochu tichšie a venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

  • Pán poslanec, prepáčte mi, že vás prerušujem, lebo chcem sa vás opýtať, na ako dlho odhadujete ešte vaše vystúpenie.

  • Čiže by som sa k tomu vrátil. Tak zníženie DPH na predaj z dvora nijakým spôsobom neohrozuje veľkoobchod, to si, myslím, všetci, ktorí tu sedíme, uvedomujeme. A práve to pomôže tejto skupine ľudí, ktorá by tak mohla nájsť nové pôsobenie, keďže v priemysle nie je dosť miesta na to, aby sme dokázali zamestnať obrovské množstvo nezamestnaných, a ktorá by aj touto formou mohla byť prospešná nielen pre svoje rodiny, ale najmä aj pre ekonomiku Slovenska.

    Ctené dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím v mene všetkých tých malých, ale aj všetkých občanov, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Máme dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ako si povedal, aj zvýšená DPH na potraviny, ale aj zrušenie šesťpercentnej DPH na predaj z dvora spôsobuje, že, to čo dnes konzumujeme, sa už len ťažko dá nazvať zdravé a chutné jedlo. Nechcem nikomu brať ilúzie, ale pokiaľ sa podívam na kvalitu potravín, niekedy si hovorím, že by som chcela dať svojim deťom ochutnať to, čo sa pred 20 rokmi jedlo. Ponuka potravín, ktorá je v obchodoch, je skutočne rozmanitá. Na jednej strane za túto rozmanitosť sa skrýva to, že sú to len rôzne farebné obaly a krabičky, ktoré obsahujú prakticky to isté. Mnohé potraviny, ktoré by sme si dokázali vyrobiť sami, sa vozia cez polovičku Európy. A zaťažovanie exhalátmi a znečisťovanie životného prostredia je väčšie, ako je ich samotná úžitková hodnota a vplyv na zdravie. Do roku 1994 platili v Česko-Slovensku, ešte z minulého režimu, zákonné normy, ktoré nedovoľovali, aby klobásy obsahovali múku, aby jogurty obsahovali škrob a podobne. Tieto normy boli zrušené a začala sa doslova džungľa. Potraviny sú dnes samá náhradka, kravský tuk je nahradzovaný tukom rastlinným, mlieko sa nezrazí, nedá sa z neho urobiť domáci jogurt, jogurty nie sú jogurty, sú to nejaké hatlaniny, do ktorých je natrepaný škrob alebo želatína, aby bolo toho ešte viac. Obávam sa, že príde doba, kedy budeme jesť potraviny, ktoré sú známe z francúzskeho filmu Krídelko alebo stehienko.

  • Tento trend naďalej akceleruje.

    Po druhé. Slovensko má v súčasnosti najväčší podiel tzv. SAPS, to je platba na plochu, čo je 18 % z príjmov aktívne nehospodáriacich poľnohospodárov spomedzi poľnohospodárov všetkých transformačných krajín, pričom tento sa v období rokov 2005 až 2013 prakticky zoštvornásobuje, v hodnote platby na jeden hektár. Inak vyjadrené, platíme najviac za neprodukovanie a, prirodzene, následne rastúci dovoz. Ak to porovnávame s inými krajinami, ktoré vstupovali s nami do Európskej únie, tak vidno, že napr. Poľsko alebo Lotyšsko má tento podiel iba 13 %.

    Po tretie. Dovoz i vývoz poľnohospodárskych produktov do a zo Slovenskej republiky vykazuje dlhodobo najvyšší podiel faktora príjmu kapitálu, cez 60 %, čo je spôsobované bezprecedentnou koncentráciou spracovateľského, potravinárskeho priemyslu a váhy obchodných reťazcov na strane maloobchodu. Napokon toto na celoeurópskej úrovni konštatuje aj Európska komisia vo svojej pozícii voči poľnohospodárstvu, v krízovom období z roku 2009, keď uvádza, že síce 99 % podnikov potravinárskeho priemyslu patrí do kategórie malých a stredných podnikov, no z toho takmer 53 % extrahovanej pridanej hodnoty pripadá na oligopolne koncentrované holdingy v jednotlivých produktových skupinách. Situácia v Slovenskej republike je v tomto smere ešte dramatickejšia, často so štruktúrou úplného monopolu.

    Po štvrté. Dlhodobo je evidentná pretrvávajúca koncentrácia vysokej miery nezamestnanosti, infraštruktúrneho zaostávania a nízkeho kúpyschopného dopytu v mnohých hraničných regiónoch Slovenskej republiky. Práve tu, no nielen tu, prijatie predmetného návrhu jednoznačne podporí domácu produkciu a odbyt, ktorá je dnes často konfrontovaná s výrazne lacnejšími cezhraničnými alternatívami, navyše zaťaženými nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v stanovisku ministerstva financií k tomuto návrhu uvádzané odhady výpadkov príjmov Slovenskej republiky vo výške 93,4 mil. eur v roku 2011, ako aj 211,8 mil. eur v roku 2013 sú úplne absurdné v konfrontácii s dvomi nasledujúcimi faktmi. V prvom rade z 21 členských krajín Európskej únie má dnes 18 členských krajín nejakú formu zníženej alebo nižšej všeobecnej sadzby DPH na potraviny a 15 krajín nižšiu sadzbu DPH na vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby ako Slovenská republika.

    A ďalej sa žiada kvalifikované vysvetlenie od Ministerstva financií Slovenskej republiky, prečo k 29. marcu tohto roku je sumárna hodnota priebežného výnosu spotrebných daní o viac ako 1 % nižšia než k rovnakému dňu v roku 2010, a to napriek zásadnému zvýšeniu tejto dane a aspoň štatisticky výrazne lepšej konjunktúre ekonomiky v tomto medziročnom porovnaní. Kde sa podel benefit zo zrušenia červenej nafty? Vieme, že dopad na Železnice, zrušenia červenej nafty, je zhruba 400 mil. eur a pre poľnohospodárov je tento dopad okolo 18 mil. až 20 mil. eur. Spolu za kvartál je to 105 mil. eur, ktoré mali byť akože vyšším výberom dane z minerálneho oleja. Ale za prvý kvartál je tento výber nižší o 56 mil. eur. Jednoznačne sa potvrdzuje, že škrtať neznamená šetriť, zvyšovať dane neznamená automaticky zlepšovanie verejných financií, tak ako sme toho boli svedkami pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na jeseň minulého roku, tak ako sme boli svedkami všetkých tých škrtaní, ktoré majú negatívny dopad pre poľnohospodárstvo, a multiplikačný efekt tohto škrtania sa ešte len dostaví, v druhom polroku tohto roku.

    Ak sa pozrieme na pomer dane z pridanej hodnoty v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, v porovnaní s daňami s DPH na potraviny, tak zistíme, že napr. má Belgicko priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 221 eur, ale DPH na potraviny iba 12 %, Francúzsko takúto mzdu 2 661 eur, ale DPH na potraviny iba 6 %, Holandsko, vyspelé krajiny takúto mzdu 3 500 eur, DPH na potraviny 6 %. Nemecko tiež takúto mzdu 3 350 eur, DPH na potraviny 7 %. Írsko, ktorému celá Európa pomáha, aby zachránilo svoju ekonomiku, má priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 367 eur, ale DPH na potraviny 14 %. Pýtam sa, prečo Írsko napr. nepristúpi k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny a ostatnej dane na úroveň 20 %, ako ste to urobili vy, napriek tomu, že sa celá Európa musí skladať na záchranu ekonomiky Írska. Môžeme ísť do iných krajín. Vieme dobre, aký je váš postoj k pomoci Grécku, je tam priemerná hrubá mesačná mzda 1 394 eur, DPH na potraviny 11 %. A keď sa pozrieme k našim susedom, vidíme, že Česká republika má priemernú hrubú mesačnú mzdu 840 eur a DPH na potraviny 10 % a Poľská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu 697 eur a DPH na potraviny 7 %. A čo na to hovorí Slovensko? Slovenská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu v národnom hospodárstve 750 eur a DPH na potraviny 20 %. Ak zoberieme pomer priemernej mesačnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve k pomeru DPH, tak Slovensko jednoznačne je prvé od konca, máme jednoznačne najvyššiu DPH na potraviny a základné potreby ako energie a bývanie, to hovorím, aj keď sa chcem primárne venovať potravinám v rámci celej Európskej únie.

    Ctené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť, že takýto postoj nielen k zvýšeniu DPH na potraviny a základné potreby pre obyvateľov, ktoré významným spôsobom zhoršuje životnú úroveň, najmä najslabších sociálnych skupín, pre ktorých má najvážnejší dopad práve takéto zvyšovanie DPH, dane z pridanej hodnoty, bude mať ďalší dopad pre sektor poľnohospodárstva v tom, že sa bude znižovať produkcia, o čom svedčí aj nižší výber spotrebných daní na motorovú naftu. Nižšia spotreba nafty v poľnohospodárstve znamená nižšiu produkciu. Nižšia produkcia na Slovensku znamená menšie množstvo zamestnaných ľudí najmä v okrajových oblastiach Slovenska, prechádza sa od výroby k nevýrobe. To bude znamenať ďalšie zhoršovanie obchodnej bilancie. A najmä ten dopad bude fatálny pre tieto marginálne oblasti, ak ich nazveme marginálnymi okrajovými oblasťami, kde priemysel dlho nebude, kde dlho sa nepodarí vybudovať infraštruktúru, najmä tým tempom, akým ste sa pustili budovať diaľnice. Myslím si, že tieto oblasti, ak nebudú môcť profitovať z poľnohospodárstva, tak dostávame do tak ťažkej ekonomickej situácie, že v nich robíme vysídlencov z vlastnej krajiny, ktorí si musia hľadať prácu v zahraničí, prinajmenšom musia cestovať do Bratislavy, do Košíc alebo do Žiliny, aby si mohli nájsť prácu a nejakým spôsobom uživili svoju rodinu.

    Ja by som použil ako príklad to, ako sa vlastne rozkladá cena jedného produktu základnej potraviny, napr. 3,5-percentného UHT mlieka, ktoré kupuje u nás väčšina občanov. To patrí k základným potravinám. Porovnám to s decembrom 2010 a januárom 2011, to znamená v prechode, keď bola 19-percentná DPH a keď sa od 1. januára DPH upravila na 20 %. Vzhľadom na to, že padla produkcia a kríza, ktorá nastala, tak začína sa zotavovať cena z hlbokej krízy v rokoch 2010, 2009, tak prvovýrobcovia mlieka dostávali v decembri 2010 cenu 30,57 eura za 100 litrov mlieka. V januári tá cena sa zvýšila na 30,86 eura, to znamená, že veľmi pomaly tá cena pre producentov mlieka stúpa, keďže na trhu je stále mlieka menej. Mliekareň za svoju produkciu dostala z tejto ceny 15,87 eura v decembri a iba 14 eur dostala od obchodu v januári.

    Tu chcem povedať pár súvislostí aj s ohľadom pripravovaného návrhu zrušenia zákona o obchodných reťazcoch, že práve to zníženie ceny pre mliekarov má aj tento zákon na dosah, keďže sa aj spätná marža znížila z 8,19 eura na 7,92 eura na sto litrov, čo znamená, že nákupná cena pre spracovateľov mlieka sa znížila, ale zároveň sa znížila aj spätná marža, ale zvýšila sa marža obchodných reťazcov, kým v decembri bola 18,96 eura už v januári bola 21,49 eura.

    A, samozrejme, zvýšila sa aj DPH, tak ako to bolo deklarované Zväzom obchodu, že zvýšenie DPH znesie obchod na vlastné náklady a že to občania nijakým spôsobom nepocítia, tak DPH pri tomto produkte sa zvýšila z 13,98 eura na 14,85 eura. Toto je jeden produkt. Mohli by sme o akomkoľvek základnom produkte v základných potravinách, či je to je chlieb, či to je mäso, či sú to vajíčka, nejakým podobným spôsobom by sa preukázal dopad na ceny práve vďaka zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. Ak porovnáme daň z pridanej hodnoty na vstupy do poľnohospodárstva, povedzme na hnojivá, ktoré sú intenzifikačným faktorom a hovoria o intenzite výroby, tak vidno, že napr. má zníženú sadzbu Taliansko 4 %, Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko 6 %, Španielsko 8 %, Nemecko 7 % (zníženú sadzbu), 19 % (normálnu sadzbu). Poľsko ju má 8 %, Česká republika a Slovensko ju majú 20 %. To je porovnanie DPH na základný vstup do intenzívnej poľnohospodárskej výroby, ak nehovoríme o tom, že budeme len pestovať lúky a pasienky, ktoré netreba hnojiť, a nebudeme produkovať potraviny, ale budeme ich radšej dovážať.

    Pozrime sa na porovnanie DPH na pesticídy. To je druhý jeden veľký náklad pre poľnohospodárov, hlavne v intenzívnych oblastiach, kde musia pestovať. Je to, pokiaľ ide o Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko, 6 %, Španielsko, 8 %, Poľsko, 8 %, Slovensko, 20 %. Čiže ak porovnáme celkovo vstupy DPH do poľnohospodárstva a celkové vstupy, tak napr. sú na úrovni vo Francúzsku 5,5 %, v Španielsku 8 %, v Nemecku 7 %, v Taliansku sú rozložené na 4 % pri určitých vstupoch, 10 % a 20 %, v Poľsku väčšina má 5 %, zvyšok 23 %, Slovensko má 20 %.

    Toto má, ctené dámy a páni, významný vplyv na to, akým spôsobom sa bude ďalej uberať poľnohospodárstvo na Slovensku. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien potravín Slovenskej republiky spomedzi všetkých krajín Európskej únie so všetkými sprievodnými sociálnymi a fiškálnymi dopadmi sa podarí dosiahnuť nadmerným daňovým zaťažením spotreby potravín čoraz nekompetentnejšou politikou terajšej exekutívy a pretrvávajúcou totálnou nečinnosťou protimonopolných a regulačných autorít, patrí do kategórie psychiatrických diagnóz. Toto je možno aj potenciálne riešenie pre súčasnú koalíciu. Možno by sa v tejto súvislosti jej poslanci mohli seriózne zaoberať diskrimináciou marihuany pre účely liečby niektorých diagnóz, napr. sklerózy multiplex, čím by sa vytvorili podmienky na rozvoj v Kalifornii momentálne najviac expandujúceho odvetvia rizikového kapitálu ako pestovanie, distribúcia, sadenie tejto rastliny, kde podľa posledných informácií miera zisku dosahuje 60 až 70 % a to aj pri klesajúcej cene za dopestovanú produkciu. Spolu s čoraz rastúcou plánovanou výmerou repky olejnej by táto inovácia konečne zdynamizovala naše poľnohospodárstvo, a to v neobvykle harmonickej symbióze poslancov a hlavných sponzorov vybraných koaličných parlamentných strán.

    A sa pozrieme v tejto súvislosti na ceny potravín, ktoré boli zverejnené v správe Európskej komisie za február v roku 2011, kde sa spomína priemerná zmena spotrebiteľských cien potravín v porovnaní decembra roku 2009 s decembrom 2010, v Európskej únii narástli celkom o 2,8 %, no v Slovenskej republike to narástlo celkom o 6,7 %, ak si zoberieme niektoré základné komodity, je to Európska únia, múka a chleba o 2,1 %, Slovenská republika, základná potravina, chlieb a múka o 2,8 %, Európska únia, mlieko, syry, vajcia o 1,4 %, Slovenská republika, táto istá komodita o 5,3 %, v ďalších komoditách, ako sú dôležité oleje a tuky, Európska únia o 2,6 %, Slovensko o 7,1 %, ovocie, Európska únia o 4,8 % , Slovenská republika o 14,1 %, zelenina, ctené dámy a páni , Európskej únia o 11,2 % Slovenská republika o 36,6 %. K týmto číslam sa patrí aj povedať, že toto je aj dosah likvidácie intenzívnej produkcie.

    A ak sa pozrieme na vývoj od vstupu do Európskej únie, tak prvá padla zelenina, dneska je najvyšší nárast ceny tej komodity, v ktorej nie sme absolútne sebestační a sme odkázaní na dovoz z iných krajín Európskej únie. A práve pestovanie zeleniny je sektor, ktorý je schopný zamestnávať najviac pracovníkov na jeden hektár, jeden hektár zamestná v priemere jedného pracovníka na rok. Druhým sektorom, ktorý prešiel takouto likvidáciou, ak nerátam ešte pestovanie kvetov, ktoré nepatria k základným potravinám, bolo u nás pestovanie ovocie. A práve aj pri ovocí sa prejavuje tento nárast. A toto má aj súvis so zrušovaním zákona o obchodných reťazcoch a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kde práve aj tento zákon pôsobí na to, aby sa táto produkcia likvidovala. Ak sa pozrieme na tieto súvislosti a ceny, tak vidíme, že Slovensko pri takto koncipovanom ponímaní vlády aj z hľadiska daní, aj z hľadiska narábania s daňami bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad nielen na obyvateľstvo, ale aj na tak dôležitý sektor národného hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo, je vedené do záhuby.

    Ak porovnáme niektoré základné komodity v rámci V-4, tak napr. v kategórii A kým stojí na Slovensku desať vajec 1,13 , je to v Českej republike 0,98, v Maďarsku 1,11 a v Poľsku 0,97, stojí na Slovensku kurča celé v množstve jedného kilogramu 2,26 eura, je to v Českej republika 2,15 eura, Poľskej republike 1,64 eura, stojí na Slovensku bravčové mäso, na Slovensku je tradícia viac konzumovať bravčové mäso ako hovädzie mäso, pre slovenského spotrebiteľa 4,21 eura, je to v Českej republike 4,13 eura, v Poľskej republike 3,05 eura. Nuž nečudujme sa, že bude kvitnúť cezhraničná obchodná turistika, že budú slovenskí občania hlavne prihraničných v oblastiach cestovať opäť za lacnejšími potravinami aj z titulu nižšej DPH, aj z titulu iného inej výšky podpory pre svojich farmárov. A snáď najzaujímavejší je biely chlieb, ktorý patrí k neodmysliteľnej dennej požívatine. Kilo bieleho chleba stojí na Slovensku 1,27 eura, v Českej republike 0,73 eura, v Maďarsku 0,88 eura a v Poľsku 0,83 eura.

    Myslím si, že tieto čísla, ctené kolegyne, kolegovia, najmä z koalície, by vás mali presvedčiť o tom, že vaša politika vo vzťahu k DPH na základné ľudské potreby a najmä na potraviny by sa mala určite prehodnotiť, ak vám aspoň trochu leží na srdci životná úroveň občanov Slovenskej republiky. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien spomedzi všetkých krajín Európskej únie je možné riešiť zvyšovaním DPH a znižovaním podpory v poľnohospodárstve, je mylná.

    Ctené dámy, vážení páni, na rozdiel od posledne uvedeného, čo sa týka pestovania marihuany v Kalifornii, síce úsmevného no nie úplne nereálneho podnetu vás, naopak, v záujme zdravého rozumu hospodárstva a občanov Slovenskej republiky dôrazne žiadam o čo najširšiu podporu predmetného návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Čo sa týka zníženia dane na základné potreby z 20 % na 19 %. Tento návrh zákona hovorí aj o tom, aby sme sa naspäť vrátili k zníženej šesťpercentnej dani z pridanej hodnoty na predaj z dvora. Pozrime sa, čo sa píše o tom vo vašom programovom vyhlásení: „Vláda Slovenskej republiky prispôsobí legislatívu pre priamy predaj farmárskych výrobkov podmienkam v iných členských štátoch Európskej únie, a to rozšírením na všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a ich priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti. Vláda Slovenskej republiky podporí výrobu a predaj regionálnych potravinárskych špecialít, ako aj udržanie a rozvoj regionálnych špecialít.“ Je to pekne napísaná téza. Aká bola ale realita hneď po voľbách? No bola tá, že ste okamžite zrušili zníženú zvýhodnenú sadzbu na predaj z dvora. A práve predaj z dvora bol nástroj pre začínajúcich malých farmárov na vidieku, malých roľníkov, ktorí prišli o prácu, aby mohli nájsť nejaké svoje pole pôsobnosti, aby sa mohli presadiť na trhu v konkurencii s obchodnými reťazcami. Vieme dobre, aký bol postoj a krik zo stany Zväzu obchodu, ako aj zo strany obchodných reťazcov, keď sa zavádzala znížená sadzba na predaj z dvora, ako sa rozprávalo o tom, ako táto položka ohrozí doslova veľkoobchod. Pripadá mi to ako súboj mravca so slonom, lebo inak sa nedá nazvať pomer výrobkov predaných z dvora v porovnaní s objemom potravín predávaných v obchodných reťazcoch. Z titulu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora došlo k zanedbateľnému a k nejakému merateľnému zníženiu odbytu tých potravín, ktoré je možné predávať z dvora so zníženou sadzbou. Ak hovoríte, že chcete rozvíjať regionálne špeciality, že chcete podporiť malých a stredných podnikateľov, ale najmä tých najmenších farmárov, ktorí začínajú, ktorí hospodária na malej výmere, ktorí robia svoje regionálne špeciality, tak im zároveň druhou rukou hovoríte, že im neumožníte konkurenčný vstup na trh. Je to určitý nástroj, ktorý práve má pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta na vidieku pre ľudí, ktorí by sa mohli živiť touto výrobou. A v nedávnej minulosti sa na Slovensku mnoho takýchto špecialít vyrábalo, mnoho našich občanov je schopných produkovať rôzne špeciality v malom množstve. A aby boli schopní svoje výrobky predávať okoliu a občanom v okolitých krajinách, ale aj turistom, tak bolo potrebné zaviesť práve takýto inštitút zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. A budem rád, ak tento inštitút príde znovu do života. A ja verím, že si uvedomíte to, že takýto inštitút pomôže tvoriť pracovné miesta práve pre tých najslabších na odľahlých vidiekoch, že pomôže vytvoriť pridanú hodnotu a tvoriť pridanú hodnotu týmito ľuďmi a že to bude mať ďaleko lepší dosah pre slovenskú ekonomiku ako to, keď ich dneska evidujeme na úrade práce, vyplácame im podpory v nezamestnanosti, štát za nich platí nemocenské dávky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Stanko.

  • Pán poslanec Záhumenský, s mnohými vecami naozaj možno súhlasiť.

    Globálne hodnotenie, ktoré ste spomenuli, tak boli to prvky, ktoré máme spoločné v rámci celého agrosektora. A ten názor je rovnaký. Avšak s jedným súhlasiť nemožno, s tým, čo je vlastne gro vami navrhovaného opatrenia. A to je predaj z dvora. Predaj z dvora totižto nie je systémový krok. Ten nás historicky vracia naspäť. Podporuje tých výrobcov, ktorí vyrábajú všetko a všetko spracúvajú. A ešte to aj predávajú. Čiže to je krok, ktorý nie je intenzifikačný. Práve naopak, my by sme mali podporovať intenzifikáciu, špecializáciu. Tam vlastne by bolo treba vopred globálnejšie uvažovať celkovo o vízii zníženia DPH na potraviny ako takej, ale nie vyberať predaj z dvora, ktorý historicky už do 21. storočia kvôli svojej malej intenzite nepatrí. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Stanko, ja by som vám chcel len pripomenúť, máte tu napísané „podpora regionálnych špecialít a malých producentov“, že ich budete podporovať. To znamená, že ak ich chcete podporovať, musí byť podporený aj predaj z dvora. A ak sledujete agendu súčasného ministerstva pôdohospodárstva, tak viete, že sa pripravuje zákon, ktorý bude umožňovať takzvaný predaj konečnému spotrebiteľovi vlastných produktov z fariem. To znamená, že bude tam podpora malých, stredných farmárov, ale aj veľkých farmárov do určitej miery, aby mohli priamo predávať nielen okoliu, okolitým spotrebiteľom, ale aby mohli zásobovať aj reštaurácie kdekoľvek na území Slovenskej republiky, aby mohli zásobovať turistické centrá ap. špeciálnymi výrobkami, ktoré budú v týchto dvoroch produkovať. Čiže podpora zníženou sadzbou DPH je práve naštartovanie tých malých farmárov, aby sa im umožnilo preraziť na trh s ich kvalitnými výrobkami, špecialitami, ktoré vyrábajú, ktoré majú iné zloženie ako tie, na ktoré sme často zvyknutí, v obchodným reťazcoch, kde sú samé náhradky, ako konštatovala pani poslankyňa Košútová, že dneska kvalitné potraviny ak chceme, tak ich musíme hľadať niekde v regionálnych dvoroch. A im nechceme pomôcť vlastne. Tým, že sme ich zdanili vysokou sadzbou, a pri ich malej výrobe je, samozrejme, tá cena podstatne vyššia. A keďže slovenský spotrebiteľ nie je tak bohatý, ako je bohatý spotrebiteľ v Holandsku, no tak potom uprednostní radšej náhradky a miesto mäsa si kupuje múku a hydinový separát miesto toho, aby si kúpil kvalitnú klobásu alebo šunku urobenú práve u nejakého malého farmára vo dvore. Takže si myslím, že znížená sadzba práve by mala slúžiť tomuto efektu, aby sme naštartovali týchto malých a stredných producentov, aby takúto výrobu začali vyrábať a uplatnili sa na trhu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Posledný prihlásený rečník v tejto rozprave vystúpi až poobede, teraz budeme mať niekoľko minút prestávku.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o priebehu dnešnej schôdze. Teraz po prestávke, ktorá skončí 11.40 hodine budeme hlasovať, máme jedno hlasovanie, a potom budeme pokračovať o 14.00 hodine, a to tak, že dokončíme tento bod a po ňom posledný bod, kde je navrhovateľ pán poslanec Počiatek a spravodajca Viktor Stromček. Potom bude prestávka. Keď ten posledný bod dokončíme, bude prestávka do 17.00 hodiny a o 17.00 bude hlasovanie o týchto dvoch bodoch. A hneď po tomto hlasovaní ukončíme túto schôdzu a otvoríme mimoriadnu schôdzu, o ktorú požiadala strana SMER, s tým, že bude sa rokovať najdlhšie do 19.00 hodiny. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rokovaní o 11.40 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené kolegyne, ctení kolegovia, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 270).

    Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi pánovi Janišovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ruch v sále.

  • A poprosím kolegov, keby sa mohli usadiť a utíšiť. Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo desať poslancov, nezaznel žiadny návrh, čo sa týka rokovacieho poriadku, § 73, preto vás prosím, pán predseda Národnej rady, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo za 69, proti 70, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že tento návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Tak to je všetko, máme obedňajšiu prestávku.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Stanko má procedurálny návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to chyba.

    Pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Chcem ohlásiť do zápisu, že napriek tomu, že som bola presvedčená, že hlasujem „proti“, hlasovacie zariadenie vykázalo hlasovanie „za“.

  • Ja chcem uviesť do zápisu k včerajšiemu hlasovaniu č. 192. Neviem, čo sa stalo, chcel som hlasovať „proti“, bol som vykázaný, že som hlasoval „za“.

  • Ďakujem pekne za slovo. Informácia pre členov výboru pre zdravotníctvo. Poslanecký prieskum vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bude pokračovať budúci týždeň 13. apríla v stredu o 9.30 hodine u nás na výbore hearingom predstavenstva. Potom o 11.30 hodine by sme sa na ich žiadosť stretli so zástupcami Slovenskej lekárskej komory a o 13.30 hodine by sme vykonali poslanecký prieskum v zdravotnej poisťovni Dôvera. Všetky informácie dostanete e-mailom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja si dovolím predsa len navrhnúť iné riešenie na priebeh tejto schôdze. Vzhľadom na to, že nám zostal jeden bod na celé prerokovanie a vy ste oznámili, že hlasovanie bude až o 17.00 hodine, dovoľujem si navrhnúť, aby sme od 14.00 hodiny prerokovali posledné vystúpenie kolegu, ktorý je prihlásený do rozpravy, a aby sme hlasovali o prerokovaných bodoch 16. schôdze po ukončení prerokovania posledného bodu programu schôdze. Je vysoko pravdepodobné, že to bude oveľa skôr ako vami stanovená 17.00 hodina.

  • Myslím si, že návrh je zrozumiteľný. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku. Páni poslanci, pani poslankyne, poprosím vás hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku, ktorý znie, aby sme poobede o prerokovaných bodoch hlasovali ihneď, a nie až o 17.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 127 poslancov hlasovalo za 74, proti 13, zdržalo sa 31, nehlasovalo 9.

    Tento návrh sme schválili.

    Konkrétne to znamená, že o 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní bodom, kde ešte je posledný prihlásený rečník Igor Matovič, následne posledným bodom tejto schôdze, po ktorom hneď budeme hlasovať. Dobre.

    Dobrú chuť vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na začiatok by som si tak dovolil parafrázovať zo včerajšieho dňa kolegu Žigu. Teoretizoval nad tým, koľko poslancov tu sedí z opozície. Teraz som práve narátal 13 poslancov strany SMER, ktorí sedia v tejto rokovacej sále.

  • Hlasy z pléna.

  • Super, sú štrnásti. Každopádne je to ani nie štvrtina zo 62 či 61, koľko vás je, 62. Takže tým by som chcel iba poukázať, že si myslím, že hráte iba divadlo. Predložili ste návrh zákona, ľúbivý, populistický, chcete ľuďom znížiť DPH o 1 % a nie ste schopní si ani sadnúť do lavíc a naozaj tento zákon tu obhajovať.

  • Keď sa pozriete teraz momentálne do lavíc opozície, uvidíte, že opozícia tu má dramaticky vyššiu účasť pri vašom populistickom zákone ako vy. Ešte raz hovorím, ani štvrtina vás tu nie je, alebo, inak povedané, tri štvrtiny z vás kašlú na ľudí, lebo tri štvrtiny z vás nie sú schopné ani prísť do tejto sály a obhajovať váš zákon, váš populistický zákon. V tejto súvislosti chcem povedať, že je mi ľúto, že postupujete takýmto spôsobom a naďalej sa hráte na takú slepú babu s vašimi voličmi. Jednoducho vašich voličov od začiatku držíte v nevedomostnej pasci. A ani raz za štyri roky, kedy vy ste boli pri vláde a kedy jeden z predkladateľov tohto návrhu Robert Fico bol premiérom Slovenskej republiky, som nepostrehol, že by urobil tlačovú konferenciu a povedal, áno, ľudia, nemáme peniaze, jednoducho štátny rozpočet vybral o 150 mld. korún menej, ako míňa, a tieto peniaze raz budú splácať naše deti a vnúčatá. Jednoducho ani raz ste k tomuto nepristúpili. A neurobili ste to preto, lebo ste vedeli, že ak by ste svojim voličom povedali pravdu čo očí a naučili by ste ich vnímať, že čo to znamená, keď štát spraví za rok 150-miliardovú sekeru ako vy, tak vy ste si dobre uvedomovali a si to uvedomujete, že odrazu tí vaši voliči by boli v rozpakoch a pravdepodobne by vás tak húfne nevolili. Ale vzhľadom na to, že vy ich nechcete vzdelávať a vy potrebujete mať ovečky, ktoré nebudú mať informácie a ktoré budú podliehať iba nejakým ľúbivým populistickým krokom, ako je napr. tento, tak vy vašim voličom pravdu ste nehovorili a, predpokladám, ani v živote im pravdu hovoriť nebudete. Ak by ste im tú pravdu hovorili, tí vaši voliči by vás odsúdili dnes, že dávate návrh na zníženie DPH o 1 %, lebo vyznali by sa a by sa vás spýtali, kde tie peniaze chcete vziať, keď tento rok, aj keď sa snažíme šetriť a robíme nepopulárne kroky, ako politici robíme sami proti sebe kroky, lebo šetríme, nerobíme to, čo ste robili vy, keď máme sekeru 120 mld. korún, prečo chcete urobiť ďalšiu v sume 6 mld. korún. Kto tých 6 mld. bude splácať? Budú to naše deti, vnúčatá, tak ako ste zadĺžili ich doteraz. Ak by ste ich vzdelávali, tak vaši voliči by vedeli, že ste mali o 755 mld. korún za štyri roky viacej ako druhá Dzurindova vláda k dispozícii. Ja sa pýtam, kde sú tie peniaze. Rozkradli ste ich, tam sú. A v tejto situácii sa nehanbíte teraz tu hrať populistické divadlo, akí vy ste záchrancovia Slovenska, ako vám záleží na ľuďoch. Vám figu záleží na ľuďoch. Vy ste tých ľudí buď okrádali priamo, alebo ste dovolili, aby boli okrádaní.

    Mýtny tender, jeden jediný vám spomeniem. Vybrali ste z ponúk, ktoré ste mali na stole, tú najdrahšiu, na ktorej všetci ľudia tejto krajiny prerobili 7 mld. korún, čo je viac ako to vaše 1 % DPH. Na 1 % DPH vyberieme 170 mld. – 180 mld. korún či eur, to znamená 5 mld. korún. Vy ste 7 mld. korún prešustrovali na jednom jedinom mýtnom tendri, lebo ste potrebovali tú zákazku dať svojim známym. A bez hanby sa teraz tu idete tváriť ako záchrancovia tých, ktorí tu navrhujú zákon v prospech ľudí a idú im ušetriť 1 % z peňaženky. Sa môžete hanbiť, že robíte populistické kroky a zneužívate nevedomosť svojich vlastných voličov.

    Priznám sa, najviac čo mi na vás vadí a čo mi najviac vadí na Robertovi Ficovi, je práve toto, to, že je dostatočne inteligentný na to, aby ľudom povedal pravdu, ale on ju povedať nechce. On radšej tých ľudí drží v nevedomosti preto, aby mu slepo verili a verili tým báchorkám, že on dnes zachraňuje ľuďom nejaké peniaze v peňaženke. Nerobí to. Ak by im ich zachraňoval, tak sem naštartuje všetkých 62 svojich poslancov a budete dávať argumenty, odkiaľ tie peniaze zobrať, odkiaľ a akým spôsobom znížiť obrovské zadlženie, ktoré ste tu nechali. Nerobíte to. A preto si myslím, že to je z vašej strany obyčajné, bohapusté a nezodpovedné divadlo. Ja pevne verím, že naši voliči, ktorí nás vo voľbách volili, nehovorím iba teda o nás štyroch, ale o všetkých voličoch koalície, si uvedomujú, že sa správame na rozdiel od vás zodpovedne. Bolo by veľmi ľahké robiť naďalej politiku spôsobom, ako ju robil Slota, Fico, Mečiar, jednoducho rozdávať a nepozerať sa na to, kto to bude splácať. Ale tie peniaze budú splácať naše deti a vnúčatá. Vám to bolo jedno, vám to bolo ukradnuté. Jednoducho potrebovali ste si nahnať percentá, tak ste znížili DPH na predaj z dvora tesne pred voľbami na 6 %. Potrebovali ste si nahnať dôchodcov, dali ste im vianočné dôchodky. Ale ani raz ste si pred nich nesadli a nepovedali im, že robíme to na úkor vašich detí a vnúčat. Verte tomu, že ak by ste pri tých vianočných dôchodkoch vašim ľuďom alebo tým dôchodcom povedali, že tu vám dáme vianočné dôchodky, ale že vaše vnúčatá to budú splácať, tak tí dôchodcovia by vám to o hlavy ohádzali a kašlali by na vaše vianočné dôchodky. Ale vy ste ich nechali v nevedomosti a nechali ste si ich myslieť, že ten Robert Fico, to je ten správny človek, ktorý povie niekde v Národnej banke, aby vytlačili ďalšie peniaze, a bude dosť peňazí na všetko. Toto mi na vás vadí, že sa správate nezodpovedne a zneužívate nevedomosť vašich voličov. Naučte vašich voličov, a potom to bude fér hra, medzi nami, medzi koalíciou a opozíciou, ekonomickým základom. Naučte ich, že keď raz štát nemá peniaze, tak si ich musí požičať, a keď si ich musí požičať, znamená to, že to budú splácať naše detí a vnúčatá. Keď naberiete odvahu a toto budete hovoriť vašim voličom, potom vás budem považovať za naozaj serióznu opozíciu, serióznych partnerov v politickom boji. Kým tú odvahu nenaberiete a ani raz nepoviete vašim ľuďom, že ich zadlžujete, tak dovtedy ste pre mňa nie seriózna opozícia. A budem veľmi rád, ak sa v živote k vláde už nedostanete.

    Povedali ste niekedy vašim voličom, že počas vašej vlády bolo celkové zadlženie Slovenskej republiky 28 % z HDP a v momente, keď ste ju odovzdávali, bolo 41 % z HDP? Povedali ste im, že ste zvýšili zadlženie o 13 % HDP, čo znamená 360 mld. korún? To ste im ani raz nepovedali. Ak vy by ste im to povedali a premietli by ste toto číslo do čísiel, ktoré oni poznajú, a premietli by ste im to napr. na počet trojizbových nových bytov, z ktorých približne jeden môže stáť milión korún v stavebných nákladoch, tak by ste museli vašim ľuďom priznať alebo svojim voličom priznať, že za štyri roky ste dokázali Slovensko zadlžiť tak, že tie peniaze ak by ste si zachránili a by ste ich vlastne nerozflákali, tak sme z 360 000 rodín na Slovensku mohli dať každej jednej nový trojizbový byt. Ale vy ste tieto peniaze jednoducho zobrali, vyzbierali z daní, odvodov a rozflákali. A tieto peniaze sú nadobro preč. A naše deti a vnúčatá ich budú splácať. A vy sa nehanbíte v tejto situácii, že ste takto bačovali, teraz dávať populistický návrh na znižovanie DPH. Samozrejme, ja by som bol najradšej, keby sme ju znížili na 0 %. Poďte, podpíšte mi ten pozmeňujúci návrh. Ale má byť politika takáto, má byť o nezodpovednom správaní, o rozhadzovaní peňazí a nehovoriť ľuďom pravdu? Nemá byť taká. A my ju preto práve chceme robiť zodpovednú. A práve preto budeme proti vášmu návrhu znížiť umelo populisticky DPH a byť za dobrých. Nebudeme to robiť, jednoducho robíme nepopulárne opatrenia, šetríme. Každý populista politik v živote také opatrenia by nerobil. Ale to je ten rozdiel medzi nami a vami, vám nezáleží na tom, aké budú mať dopady vaše kroky, nám na tých našich krokoch a dopadoch záleží. Ak by sme boli takí ako vy, populisti, tak nezvyšujeme DPH. Znížime ju na 15 % a nech je po nás potopa. My sme ju zvýšili so slzami v očiach, možno voči ľuďom so strachom ako to tí ľudia prijmú, ale urobili sme to preto, lebo to bolo zodpovedné, nie z rozmaru, preto, lebo to je zodpovedné. A zodpovedná politika je o zodpovednosti, nie o populizme, primitívnom populizme, aký predvádzate.

    A preto sa pýtam, na čo je dobré toto divadlo. Baví vás naďalej robiť divadielko pre ľudí, ktorí nemajú informácie? Mňa na vašom mieste by to nebavilo, lebo by som sa hanbil, že by som ho robil. Preto vás chcem z tohto miesta poprosiť, naozaj vašim voličom miesto vtipov na stretnutiach, ktoré s nimi máte, kedy Robert Fico a spol. dokážu prasacinky rozprávať, aby sa tie tetušky tam smiali, vysvetľujte, že keď sa štát zadlží, tak to budú splácať naše deti a vnúčatá, a preto sa tá DPH o to percento znížiť nemôže. Naozaj si vás začnem vtedy vážiť, ak sa vy začnete správať zodpovedne.

    Tiež mi pripadá z vašej strany, to vám, nehnevajte sa, musím vytknúť v tejto súvislosti, to tak, ako vy ste prezentovali zvýšenie DPH o 1 % voči verejnosti. Odkedy iba ten úmysel sa povedal a ako ste to zrealizovali, tak odvtedy už pol roka, keď nie dlhšie viac ľudí strašíte tým, aké je obrovské zdražovanie, ako všetko sa zdražuje kvôli jednopercentnej DPH. Od vás rečník tu bol predo mnou, ktorý hovoril o tom, že dopad zvýšenia DPH podľa jeho odhadu bol možno 1 %. Ale Robert Fico a niektorí z vás bez problémov priznávajú a hovoria o 10-, 15-, 20-percentnom zvyšovaní kvôli zvýšeniu DPH. Tomu môže veriť len človek naozaj so štyrmi ľudovými. A pevne verím, že o takýchto voličov nestojíte. A ak si to myslia, tak mali by ste ich vzdelávať, že to jednoducho nie je matematicky možné. Áno, dopad DPH možno bol niekde do 1 %, ale to 1 % bolo naozaj v prospech toho, aby sme sanovali štátny rozpočet, aby sme ušetrili peniaze, aby ich nemuseli splácať po nás naše deti a vnúčatá. Pevne verím, že nie ste tak bezcitní, že vám nezáleží na vašich deťoch a vnúčatách. Ak my teraz ušetríme nejaké peniaze, nič iné to neznamená, to je jednoduché znamienko rovnosti. Tie peniaze, čo my teraz ušetríme, nebudú musieť naše deti a vnúčatá splácať. Prosím vás, preto v záujme svojich vlastných detí a vnúčat, nesprávajte sa bohapusto populisticky a pozerajte sa na veci z tejto optiky, z optiky vašich detí a vnúčat, nie z optiky vašich krátkodobých politických záujmov.

    Ešte k tomu strašeniu ľudí, k tomu, čo ste hovorili o zvyšovaní DPH, o drahote a podobne. Týmto priamo úmerne vaším strašením ľudí odrádzate od toho, aby si kupovali tovar, aby následne z tohto tovaru sa vybrala DPH do štátneho rozpočtu, a prehlbujete deficit štátneho rozpočtu. Vy si to možno neuvedomujete, ale neustálym vytváraním atmosféry strachu a vytváraním pocitu obrovského zdražovania ľudí odrádzate od toho, aby si kúpili tovar alebo kúpili službu. A týmto spôsobom umelo zastavujete ekonomiku a ubližujete veľmi ekonomike, ubližujete štátnemu rozpočtu a tým pádom ubližujete všetkým občanom tejto krajiny a ubližujete takisto aj vašim voličom. Je iba veľká smola, že vaši voliči si túto jednoduchú matematiku nevedia uvedomiť a vám to nevyčítajú. Ale, ešte raz hovorím, to je to, čo práve ja vám vyčítam, že vy zneužívate nevedomosť svojich vlastných voličov. To ma veľmi na vás mrzí. A, ešte raz opakujem, ak to prestanete robiť, ja si vás naozaj začnem ako opozíciu vážiť.

    Možno už iba k tomu zadlženiu. Mám tu jednu poznámku. Som hovoril o 360 mld. korún. To je suma, o ktorú ste zvýšili zadlženie Slovenskej republiky. To je bremeno, ktoré tie naše deti a vnúčatá majú na krku. Vy ste im ten mlynský kameň na krk zavesili, povedal som to, že to je 360 000 trojizbových bytov. Môžem to povedať aj inak, že každého jedného občana Slovenskej republiky ste zadlžili približne 60 000 alebo 70 000 korún, ktoré bude musieť ten občan do budúcna nejakou formou splatiť, áno, možno aj tým, že bude zbytočne dlhšie o 1 % vyššia DPH. A nemuselo to tak byť. A by som to premietol možno do iných čísiel. Ak by ste vy nezadlžili Slovensko 360 mld. korún, a 1 % v DPH je, zjednodušene, 5 mld. korún, 360 mld. vydelených piatimi je tu 70 % DPH, 70 % vydelených 4 rokmi je, keď dobre rátam, 17,5 %. Inak povedané, ak by ste nezadlžili Slovensko 360 mld. korún, tak by sme mohli nieže o 1 % zvýšiť DPH, ale z 19 % ju znížiť o 17,5 %. Čiže DPH na Slovensku mohla by byť takto 1,5 % a boli by sme na tom istom.

  • Smiech v sále.

  • Ak by ste nerozflákali 360 mld. korún počas svojej predošlej vlády, ešte raz to opakujem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúci.

  • Páni poslanci, môžete reagovať vo faktických, ale nechajte ho dohovoriť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ešte raz vám to zopakujem, aby ste si to zapamätali. Zvýšili ste hrubé zadlženie Slovenskej republiky o 13 % HDP, vzhľadom na to, že HDP je, hovorím, v korunách, je 2 000 mld. korún, 13 % z toho je 360 mld. korún. Zadlženie Slovenskej republiky, teda všetkých obyvateľov Slovenskej republiky ste za štyri roky zvýšili o 360 mld. korún. Keďže 1 % DPH je približne 5 mld. korún, 360 mld. delených 5 je 70 percentuálnych bodov a to delených štyrmi rokmi je 17,5 % DPH na jeden rok. Ešte inak povedané, ak vy by ste nerozflákali 360 mld. korún, na Slovensku táto vláda by mohla znížiť DPH o 17,5 % na štyri roky a na Slovensku by bolo 1,5 % DPH. Čiže to, že je DPH o 1 % symbolicky vyššia, je naozaj Ficova daň, je daň za vaše šafárenie.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pätnásti sa hlásia. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán Martinák je posledný prihlásený.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Valocký, no, bohužiaľ, ja som uzavrel možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán kolega, neviem, či vás nie je škoda v slovenskom parlamente, Gréci, Portugalci, celá možno Európska komisia by s úžasom vašu matematiku prijala ako univerzálnu metódu a možno celý svet by sa vyhol globálnej finančnej katastrofe.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa len rád vyjadril k tomu mýtu, ktorý tu sústavne niekto pertraktuje. Dámy a páni, znovu dávam do pozornosti, pretože už dvakrát som to v parlamente urobil, tú skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť pri súťaži nevybrala najdrahšieho, ale ostali v súťaži dvaja, najlacnejší a najdrahší, Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého šéfom bol vtedajší nominant opozície pán Angyal, vylúčil najlacnejšieho uchádzača zo súťaže, ostal tak v súťaži najdrahší uchádzač. To je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste začali svoje vystúpenie tým, že ste povedali, že doteraz tu bolo bohapusté divadlo. No ja musím povedať, že také bohapusté divadlo, ako počúvame od vás, nepočujeme ani od jedného z poslancov. Vy ste odborník na všetko, vy ste Vasilisa Premúdra. A ja len žasnem, že vôbec ešte zostávate tu v tomto parlamente.

    A už keď ste začali hovoriť o tom všetkom, čo sa tu udialo. Viete, mali by ste začať úplne od začiatku. Mali by ste začať od malej privatizácie, od holandských dražieb, od prvej vlny privatizácie, od privatizácie strategických firiem. A potom o týchto veciach by ste mohli hovoriť s vašimi kolegami, ktorí túto problematiku poznajú veľmi dobre, lebo sa na tom všetkom zúčastňovali.

    Viete, ja som už raz povedal, že by sme sa mali poučiť z toho, čo sme spravili zle, koalícia aj opozícia, a mali by sme spoločne pripraviť stratégiu vývoja, rozvoja Slovenskej republiky. Ste teraz vo vláde, môžete spraviť iniciatívu a ja som presvedčený, že opozícia sa pridá. A myslím si, že je tu dosť ľudí takých, ktorí budú vedieť k tomu pridať naozaj veľmi významné prínosy, a spoločne môžeme spraviť stratégiu do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dojemná starostlivosť o našich voličov a obviňovanie z rozkrádania Ficovej vlády vám trvalo šestnásť minút. Predkladanému návrhu zákona o DPH v znení neskorších predpisov ste venovali maximálne pár slov, možno tých zvyšných 30 sekúnd z vášho vystúpenia. Chcem vás poprosiť, aby ste sa neobávali o vzdelávanie našich voličov, aby vás to tak hlboko netrápilo. Vaša optika spasiteľa našich voličov vám jednoducho neprislúcha. Naši voliči vedia, kto hrá komu aké divadlo. Netrápte sa, prosím vás.

  • Ďakujem za slovo. No nejdem komentovať tie ekonomické nezmysly, ktoré tu boli prednesené, ale zareagujem na niekoľko vecí.

    Jednou z vecí, ktoré ste tu vytkli, že vianočné dôchodky sú akýsi populistický akt. Tak vás potom vyzývam, aby ste sa skúsili v koalícii dohodnúť, ako tento inštrument vnímate, pretože všimol som si v rozpočte, že to plánujete nielen na tento rok, ale aj na ďalšie roky. Takže som zvedavý, ako na to zareagujete pri zostavovaní rozpočtu.

    Ďalšia vec, čo sa týka toho zadlženia. Neviem, či si vy úplne uvedomujete, že keby ste nezvýšili dane, odvody a poplatky, čo ste vy sami vyčíslili, že má zhruba prínos na príjmovej stránke rozpočtu 770 mil. eur, tak by deficit v tomto roku bol ešte vyšší, ako bol ten v minulom roku. Čiže jediné, o čo ste vy znížili deficit oproti nám, je to, že ste to vybrali od ľudí. To znamená, že zadlženie, ktoré by narástlo v tomto roku, by bolo ešte vyššie, keby ste to neboli vybrali od ľudí, o čo ste im, samozrejme, znížili disponibilné príjmy.

    Ďalšia poznámka, korektúra. Nezačínali sme s 28 % v pomere k HDP dlhu. Pozrite si štatistiku Eurostatu. Dostali sme sa my práve za našej vlády na historicky najnižšiu úroveň zadlženia, na úroveň 28 %, ale to bolo až v druhom alebo treťom roku vládnutia.

    Z čoho financovať zníženie DPH, to sa dozviete veľmi rýchlo, pretože prichádzame s jasnou a korektnou a zmysluplnou alternatívou. A to je dodanenie bánk.

    A ešte jedna zaujímavá vec. Keď vy hovoríte, že my sme zadlžili Slovensko o tie stovky miliárd, tak vám hovorím, že vy, vaša vláda zadlží Slovensko len v tomto roku o ďalších 100 mld. A je predpoklad podľa toho, čo máte v rozpočtoch, že to bude za súhrnné štyri roky 400 mld. Takže tu nerobte chytrého, pretože vy budete na tom ešte horšie.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán Matovič, my sme si všetci zvykli, že vy odborne absolútne tápate a odborne nikdy ste nevystúpili. Je to vždy len o urážkach a proste o nejakom osočovaní. To je vaša agenda.

    Po druhé by som chcela povedať, že ráno keďže ja som prvá vystúpila, som povedala, že tu z SDKÚ nikto nesedí. Bol tu jeden poslanec. Tak ste teraz všetci sem prišli, dohodli sa a vy ste vystúpili s tým ako malý chlapec, keď ráno my vám, tak poobede vy zase nám, viete, to je taká chlapčenská hra, lebo vy ste ozaj ešte nevyrástli z chlapčenských nohavíc. Takže vy potrebujete takéto divadielka cirkusy.

    A ďalšia vec, čo vám chcem povedať, je, že, prosím vás pekne, vy neurážajte obyčajných ľudí. Nemyslím vás štyroch, čo tam sedíte, lebo o vás už neviem, či ste obyčajní, či už v akej strane ste, či ste v SaS. Ľudia sú súdni, keď prídu do obchodu a uvidia, ako ste zvýšili ceny. Veď my im to nemusíme rozprávať. Normálni ľudia sú súdni a vedia posúdiť a povedať, ktorá strana podľa nich pre Slovensko robí dobre. A tejto strane v preferenciách odovzdajú aj terajší svoj hlas.

    A ďalšiu vec aby ste vedeli, ja vám poviem odborne, viete, keď som dnes ráno rozprávala o teplárňach, som povedala, na jednu domácnosť o jedno percento zvýšite DPH v Humennom, na 43 gigajoulov to je pre ľudí 21,5 eur, o ktoré sa im ročne zvýšia peniaze, aby zaplatili za svoju domácnosť. Samozrejme, pre vás je to nič, pretože pri vašich 20 mil., ktoré chcete zarobiť v tomto parlamente a s ktorými ste vystúpili na začiatku, že vám niekto núkal 20 mil., dneska vidíme, že sa idú privatizovať teplárne, je na jednu domácnosť 21,50 nič. Takže vás vôbec netrápi to jedno percento. My sme nenavýšili ani jedno percento DPH, navýšili ste ho vy. A keby ste ho nenavýšili, tak tu dneska nesedíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, ja vám nechcem brať vaše dymové videnie sveta. Ani vás nechcem učiť, aby ste chápali veci v súvislostiach. Chcem vám ale povedať, že škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daní nie je automaticky pozitívny dopad na štátny rozpočet.

    Ja by som bol rád, keby ste mi odpovedali na otázku. V minulom roku so splatnosťou od 1. januára ste zvýšili spotrebnú daň z minerálneho oleja. To znamená, že zvýšili ste náklad dopravcom alebo železničiarom o 400 mil. eur a poľnohospodárom o 20 mil. eur. Ak to zoberieme kvartálne, tak za prvý kvartál ste mali mať plus v príjme 105 mil. eur. Ale, bohužiaľ, ste za prvý kvartál vybrali oproti minulému roku o 56 mil. eur menej. Môžete mi povedať, kde táto vláda prešustrovala tých 56 mil., keď ste zvýšili spotrebné dane pre poľnohospodárov a dopravcov, ktorí musia zvýšiť cestovné? To je prvá otázka.

    Zároveň ste povedali vo vašom vystúpení, že podpredseda Národnej rady Robert Fico straší, že DPH spôsobí zvýšenie cien potravín o 10 %. To nepovedal tu nikto. A to sú tie vaše súvislosti možno v dymovej clone. Ale je fakt, že DPH sa podieľa na zvýšení cien potravín, a je fakt, že vašimi opatreniami ceny potravín napriek svetovej potravinovej kríze budú rásť vo všetkých krajinách, na Slovensku budú rásť oveľa rýchlejšie, už rastú oveľa rýchlejšie, ako rastú v iných krajinách. A rastú vďaka vašim šetriacim opatreniam, ktoré majú totálny katastrofálny dopad na verejné financie. Ja som to povedal vo svojom vystúpení. Len keď zoberieme trebárs sektor zeleniny, tak vidno, že kým v Európskej únii narástla cena zeleniny o 11 %, na Slovensku je to 36 %, keď zoberieme sektor ovocia, v Európskej únii sú 4 %, na Slovensku je to 14 %.

    Toto je dopad vašich opatrení a vašich šetriacich rozpočtových opatrení, o ktorých hovoríte, že vy tým šetríte. Nie, vy nešetríte, vy zadlžujete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, vaša bohapustá populistická rétorika, ktorou sa snažíte urážať stranu SMER – sociálna demokracia a hlavne nášho predsedu, skutočne to sa už nedá niekedy ani počúvať. A, mimochodom, vám poviem, že vy mu nesiahate ani po päty.

    A teraz odborne k téme, ktorú ste spomínali, výstavbe bytov. My v obciach a mestách tie byty sme stavali, staviame, ale vy nám hádžete polená pod nohy, lebo nám zvyšujete ešte aj DPH o 1 %, a tým my budeme ešte viacej splácať a zadlžovať sa. Tak za takúto pomoc vám veľmi pekne ďakujeme.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Matovič, bola to spŕška nezmyslov, na ktorú sa asi nedá korektne reagovať. Ale mám takýto návrh, nad ktorým by sa mohla uzniesť celá Národná rada. Myslím si, že za tú predvedenú ekonomickú logiku, ktorú ste nám tu predviedli v takom žiarivom predstavení, by bolo vhodné, aby Národná rada vás mohla nominovať na Nobelovu cenu za ekonómiu na rok 2011. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, nič nové pod slnkom, nie som konfliktný typ, ale včerajšie a dnešné vystúpenie ma utvrdilo v tom, aký nenahraditeľný skvost sedí v tomto pléne. Skutočne vy ste odborník na financie, na sociálne veci, zdravotníctvo, skrátka na všetko. Nech nás Boh chráni, kebyže náhodou, a to si neviem ani predstaviť, mám zavolať z nejakej slovenskej nemocnice, že si nevedia dať rady s nejakou operáciou, tak vy ste schopný zobrať skalpel, postaviť sa k operačnému stolu a operovať.

  • Jednoducho vy ste taký odborník. Samozrejme, operácia sa podarila, pacient zomrel, to by bol výsledok vašej operácie.

    Pán kolega, to neustále osočovanie a jednostranné videnie, hlavne strany SMER – sociálna demokracia a nášho predsedu, by som bral od človeka, ktorý má morálne právo takto hovoriť, ale vám morálka zrejme nič nehovorí. A hovorím vám to preto, že už dávno ste mali tomuto plénu vysvetliť a občanom Slovenska vysvetliť, kto bol ten tajuplný sponzor, ktorý vám sľúbil tých dvadsať miliónov. Preto ste u mňa nedôveryhodný, a preto sú to pre mňa len samé táraniny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Matovič, počas svojho vystúpenia ste sa niekoľkokrát obtreli o obyčajných ľudí, že sú proste hlúpi, že si to nevedia spočítať, že neovládajú jednoduchú matematiku. Ako sa potom môžete volať Obyčajní ľudia. To je populizmus?

  • To je definícia populizmu, keď vám títo ľudia vadia v tom, aby ste mohli uplatňovať všetky svoje extrémne pravicové ekonomické názory na svet. Viete, v Eurostate nie sú Obyčajní ľudia, ale odborníci. A tí povedali, že na Slovensku rastú po zavedení jednopercentnej DPH najviac ceny v celej Európe. To povedali oni, nie my. A to nie sú Obyčajní ľudia.

    Viete, to, ako ste vy získali moc, to je volebný podvod. Vy ste predsa sľúbili, že budete znižovať, nie zvyšovať dane. A celý čas do volieb ste hovorili o katastrofálnej hospodárskej situácii na Slovensku, ako sa zadlžoval štát. Toto všetko, čo hovoríte dnes, ste predsa hovorili pred voľbami. Tak ako je to, že ste sľúbili, že budete znižovať dane a teraz ich zvyšujete. To je klamstvo. To nie je dobré hospodárenie, to je klamstvo a podvod. A títo podvodníci, tak ako vás tu je 79, tak tu všetci proste sedia.

    A posledná vec. Viete, je to veľmi jednoduché, keď začne ekonomická kríza, tak proste dvetisíc podnikateľom, ktorí financujú zo svojich daní dvesto ľudí, ktorí sa liečia na rakovinu, klesnú dane o 20, 30, 40 %. Tak povedzte mi pán Matovič, keď ste taký majster sveta, ktorých ľudí vylúčite z toho, aby sme ich neliečili na tú rakovinu. No je jasné, že to musí zatiahnuť štát, pretože vtedy sa to neplatí z daní a tak vzniká zadlženie napr., keby ste to chceli vedieť. Ale, samozrejme, vy asi prídete s návrhom, keďže ľudia vo veku nad 65 rokov už neplatia dane, tak ich netreba liečiť, lebo zbytočne zaťažujú rozpočet a naše vnúčatá. Keď budete takto pristupovať pravicovou politikou k tomuto štátu, tak žiadne vnúčatá nebudú, pán Matovič, nebude koho zadlžovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, dočkali sme sa. Počuli sme slovo, slovo Matoviča

  • Smiech v sále.

  • , Matoviča vševedka, populistu, Narcisa. Viete, kolega poslanec, ja som minule sľúbil, že už vás nebudem oslovovať pán, tak poviem slovo kolega. Aj to veľmi ťažko zo mňa vychádza. Našich voličov nemôže poučovať človek, ktorý sa sám priznal, že bol korumpovaný, a do dnešného dňa to nevysvetlil nielen tejto ctenej snemovni, ale ani voličom, ani tým vašim. Skúste konečne byť chlapom a povedať naozaj, ako to bolo, neotáčať to na vtip. A keď poviete pravdu, tak možno aj my si vás budeme za to vážiť, že ju poviete. Nemôže nás poučovať a našich voličov človek, ktorý veľmi často niečo povie a potom to zmení, lebo vycíti, keď médiá o jeho vyjadrenie majú záujem, tak to povie ináč, než to pôvodne myslel. A naozaj keď som občas prečítal to, čo píšete, alebo vaše vyjadrenia v tých inzertných novinách, tak som si myslel, že už ma nemôže nič prekvapiť, že už nemôžem nič horšie prečítať. Ale každé vaše vystúpenie je ešte horšie a trápnejšie, než to, čo píšete. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, nebudem vás urážať, ale chcel by som vám podať len nejaké fakty ako rozpočet 2006, pokračovanie Dzurindovej vlády, rozpočet 2007, reformy, ktoré ste predviedli, penzijná reforma, to, koľko mala nárast, pričom Dzurindova vláda nemala Sociálnu poisťovňu vo verejných financiách, zdravotnícka reforma, takisto je to nanič, daňová reforma, musíme si povedať, čo bolo decentralizované a čo prešlo na vyššie územné celky a na samosprávu o čo bol výpadok. Môžeme si prebrať každú jednu kapitolu, či to je o doprave, viac výstavbe diaľnic, ciest, proste kde jednotlivé finančné prostriedky išli. Dá sa to zdokumentovať, každý jeden rezort, či to je doprava, či je to hospodárstvo, či je to kultúra, či je to poľnohospodárstvo, 12 mld. za tie štyri roky. A môžeme tieto čísla vám všetky povedať.

    Podstata veci je ale iná, jednak hospodárska kríza, jednak veci, ktoré v tom období v roku 2008 zohrali úlohu. Ale pokiaľ máte problémy s číslami, ktoré sú dané, a tie sú dané v každom jednom rozpočte, každý jeden štátny rozpočet je odsúhlasený, tak máte možnosť si pozrieť, ktoré čísla a ktorý rezort čo dostal, či to bolo zdravotníctvo, o koľko išlo hore, pretože skôr či neskôr sa budeme musieť vrátiť, vážená snemovňa, jednak k daňovej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k penzijnej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k reforme verejnej správy a samosprávy a budeme sa musieť vrátiť aj k zdravotníckej reforme, či to je naľavo alebo napravo. A potom sme keby spravili tieto veci, pokiaľ sa týka tých troch reforiem, zdravotníckej, penzijnej a verejnej správy, predpokladám, že by sme mohli ušetriť 2 mld. eur a mohli by sme sa pohnúť ďalej. Ale tieto kozmetické úpravy, ktoré sú tuná, či to bolo za predchádzajúcej vlády, kedy ste navrhovali zvýšenie alebo zníženie spotrebných daní olejov, proste jednoducho, a premietnutie vecí hlavne, keď sa týka to nepriamych daní, tak to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Matovič, permanentne urážate nielen našich voličov, ako by tí vaši boli najsprávnejší, ale to je váš omyl. A možno aj vaši voliči zistili, že spravili vo voľbách omyl. Všeobecne používate slová, ktoré majú narábať s citmi ľudí. Cez meno predsedu našej strany si chcete budovať svoju kariéru. Predovšetkým si musíte vy priznať, že vy ste ten obyčajný populista a vy rozprávate tu na pôde parlamentu rôzne prasacinky. To je výraz, ktorý používate predovšetkým vy. A jednoducho zavádzate.

    Pán poslanec, ten váš politický postoj k rôznym témam je účelový a všeobecne tárate a účelovo, ako som už hovoril, zavádzate. Ten postoj nie je zásadový. Jasne sa to ukazuje aj vo vzťahu k privatizácii teplární. Obyčajní ľudia po privatizácii teplárne aj v Trnave a po tom, ako zistia na svojich peňaženkách, o čo išlo vám, vám to určite radi spočítajú. Lenže vám nejde o takzvaných obyčajných ľudí, vám ide o vašu politickú kariéru, o budovanie si imidžu človeka, ktorý je na ich strane. Ale zatiaľ ste v ich prospech veľa neurobili. Mútite síce vodu, ale zdá sa, že vaši kolegovia už vedia, aký filter na vás treba použiť. Skúste sa silou svojho proklamovaného politického vplyvu zasadiť za zníženie DPH na potraviny alebo na cenu energií. To by ste naozaj pomohli takzvaným obyčajným ľuďom, ale na to sa vy vôbec nezmôžete.

  • Pán poslanec Matovič, zareagujem na váš názor, že sa jedná o takzvaný populistický zákon, ale aj na ostatné nezmysly, ktoré len dokazujú, že skutočne v tejto oblasti nie ste doma. Preto vám pripomeniem, ale hlavne vášmu politbyru, vaše programové vyhlásenie vlády v oblasti pôdohospodárstva a rozvoj vidieka. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, preto bude klásť veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku v snahe udržať osídlenie a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov vo vidieckych regiónoch.“ Vaša vládna novela opätovne zaviedla predaj z dvora na 20-percentnú DPH. To znamená, zvýšila ju zo 6 na 20 %, t. j. o 14 %. A aký bol výsledok? Postihlo to v prvom rade samostatne hospodáriacich roľníkov. Zaviedlo sa to, že výrobky z dvora sa stali práve kvôli tej vyššej DPH nepredajné. Ale hlavne postihlo to sociálnu oblasť, kde bolo prepúšťanie zamestnancov z malých podnikov. Samostatne hospodáriaci roľníci takisto museli prepustiť svojich zamestnancov. To bolo konštatované na stretnutí nášho výboru so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Šenkviciach pred necelými tromi týždňami. Podľa môjho názoru vo vládnom vyhlásení nastal preklep. Správne znenie by tam bolo: „Vláda Slovenskej republiky si neuvedomuje, že 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, a preto nebude klásť veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku v snahe neudržať osídlenie a nezvýšiť životnú úroveň obyvateľov...“

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Valocký, vy ste sa už nestihli prihlásiť do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pán poslanec, nevyhovárajte sa, prosím, so zlodejmi v mýtnom tendri. Ak tam zostali dvaja súťažiaci a vám sa to nepáčilo, mali ste možnosť súťaž zrušiť a nemuseli ste do vrecka svojím kamarátom napchať 7 mld. korún z daní ľudí.

    Pán poslanec Počiatek, áno, máte pravdu, ten dlh keď ste preberali vládu bol trošku vyšší. Ale práve o to horšie je to číslo, že ste ho za dva roky zvýšili z 28 na 41 %.

    Pani poslankyňu Vaľovú nemá vo všeobecnosti nejaký veľký zmysel komentovať, lebo ona je dosť špecialistka v tom inom odbore, ktorý robila vlastne predtým, ako prišla do parlamentu. Myslím to veštenie. Ale minimálne by som poprosil o vyveštenie, kedy sa konečne vzdáte platu primátorky mesta Humenné, keďže nehanebne beriete vyše 200 000 korún plat za prácu akože primátorky mesta Humenné a akože poslankyne parlamentu. Ja sa pýtam, či ste dvojjediná, či sedíte aj tu, aj tam. Jednoducho 3 týždne ste akože tu, 3 týždne nie ste v Humennom a nehanebne beriete plat za prácu primátorky mesta Humenné. Hanba vám.

    Pán poslanec Kaliňák, nikdy som nehovoril, že obyčajní ľudia sú hlúpi. Povedal som len, že hlúpi sú tí ľudia, ktorí vám veria vaše bohapusté klamstvá.

    Súdruh Jasaň, chápem, že sa vám nedá hovoriť pán, lebo po vašom červenom jazyku sa kotúľa vždy iba jedno slovo a to je súdruh, súdruh, súdruh, čo je úplne v pohode, to chápem.

    A nakoniec opakujem, ak by ste nezvýšili zadĺženie Slovenskej republiky o 360 mld. korún počas posledných štyroch rokov, kedy ste boli pri koryte, mohli sme znížiť za tie peniaze DPH z 19 % na 1,5 %. To, že sme to museli zvýšiť o percento, to je vaša hanba.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. S radosťou sa vyjadrím k rozprave. No čo dodať? Ja tiež niečo priložím ku kolegom v odpovedi na rozcítenú spoveď dobrého hospodára Igora Matoviča, lebo počuli sme veľa čísel. Veľa detí a vnukov aj starých materí sa spomenulo. Ale naozaj tá ekonomická teória, ktorú predložil pán Matovič, bola zaujímavá. Ale ja by som aj z hľadiska precítenia podstaty ekonomických cyklov protikrízových stimulácií ekonomiky ap., odporučil, pán Matovič, ešte niečo dopíliť, možno navštíviť nejaký kurz katolíckej univerzity v Trnave, možno aj v miestnom nárečí. A bolo by to určite lepšie. Ja už som vám raz odporúčal pozrieť si jeden film. Ja už ten titul nebudem spomínať, aby sme sa obaja necítili trápne. Ale teraz mám pre vás iný titul knižky: Lesk a bieda kurtizán. Je to veľmi dobrá kniha. A na to, ako Obyčajní ľudia hopsajú medzi koalíciou a opozíciou v tých svojich názoroch, myslím, tento titul je celkovo priliehavý. Lesk a bieda kurtizán sa to volá.

  • Alebo je ešte iná moja obľúbená knižka: Opice z police. Rád to čítam deťom. A najbližšie keď pán Matovič donesiem nejakú plyšovú opicu domov, ja už viem, ako ju pomenujem.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Daň z pridanej hodnoty je veľmi efektívny druh dane. Naozaj príjem z nej má štát skoro ihneď. Naozaj sa ľahko vyberá aj oveľa ľahšie kontroluje jej výber ako pri daniach priamych. Všade vo svete platí, že daň z pridanej hodnoty je pre štáty takým v podstate zariadením rýchleho stravovania, DPH je de facto taký fiškálny fast food alebo, ak to chcete po slovensky, ak sa štát potrebuje rýchlo a dobre nažrať, tak zvýši DPH. No ale všetci vieme, že z takého stravovania občas bolí brucho. A ja vám o niekoľkých príkladoch takéhoto bolenia brucha chcem povedať.

    Hospodársky rast. Vo vlastnom programovom vyhlásení máte napísané zlatým písmom, že najprirodzenejším spôsobom konsolidácie znižovania deficitu a zadlženia je zdravý ekonomický rast a rast zamestnanosti. No tak sa pozrime na čísla, čo sa udialo za posledné 3 štvrťroky. Rast HDP vo štvrtom kvartáli minulého roku klesol na 3,5 %, odhadovaný rast na rok 2011 sú len 3 %. Čiže je tu odhad na základe údajov Eurostatu, dochádza k poklesu HDP zo 4,1 % v minulom roku na 3 % v roku tomto, kde sa vlastne plne má prejaviť negatívny dopad úsporného balíka vlády najmä na konečnú spotrebu domácností. Pokles rastu HDP v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 je podľa Eurostatu v Európskej únii, v EÚ 27, len o 0,1 %. V eurozóne je to 0,2 %, ale na Slovensku, tu, pozor, sa predpokladá pokles rastu až o 1,1 %. Počas prvého kvartálu 2010, to sme boli pri kormidle ešte my, boli sme na 1. mieste v raste HDP v EÚ 27, chvalabohu. Počas druhého kvartálu 2010 bolo Slovensko na 3. mieste v EÚ 27 a na 2. mieste v eurozóne, štvrtého kvartálu 2010 sme už boli na 8. mieste v HDP, v EÚ 27. A v tomto roku sa prognózuje ďalší rast. Prečo sa tak deje? No máme problém s domácou spotrebou. A to je základný problém, o ktorom vie určite aj minister financií Mikloš. A veľmi dobre vieme, že síce máme rast, chvalabohu, rast po vyvrcholení krízy, ale ten je založený na zahraničnom dopyte. A to ešte tu máme signály poklesu v posledných dňoch, posledné analýzy, pokles ekonomického sentimentu. To znamená, aj tam už dochádza k nižšiemu počtu zákaziek. Ale to čo, čo gniavi náš ekonomický rast, a tým pádom obmedzuje aj naštartovanie zamestnanosti, ktorý naozaj všetci potrebujeme, bez ohľadu na to, aké politické farby na sebe nesieme, to je brzdené domácou spotrebou. A domáca spotreba je gniavená, bohužiaľ, zvyšovaním cien.

    Tak poďme na nejaké čísla. Nemôžete mi jednu vec vyčítať, keď sme tu debatovali o zvyšovaní DPH na jeseň alebo v decembri, to bolo vlastne v druhom čítaní, jasne sme vás upozorňovali na to, že sú signály z oficiálnych inštitúcií, ako je napr. FAO, špecializovaná agentúra OSN, ktorá vlastne potvrdzovala to, že svetové indexy cien potravín sa dostávajú na predkrízové úrovne, to znamená úrovne roku 2008, keď vlastne vznikol aj taký nový fenomén, ktorý sa nazval agflácia. Tieto signály tu už boli jednoznačne po odznení vrcholu krízy koncom minulého roka. A je úplne jasné, že nárast DPH a ďalšie opatrenia, o ktorých by sme mohli hovoriť, pridajú k tomu efektu, čo sa aj jednoznačne stalo.

    Čísla. Aj napriek výraznému rastu cien v januári tohto roku vo februári došlo k ich ešte výraznejšiemu rastu. A tak Slovensko zaznamenalo najrýchlejší rast cien od februára roku 2009. To znamená, ceny vo februári tohto roku rástli najrýchlejšie za posledné dva roky. Medziročná inflácia vo februári 2011 opäť zaznamenala nárast z 3 % v januári na 3,3 % vo februári tohto roku. Medziročný rast cien je spôsobený najmä vyššími cenami potravín, ktoré vzrástli z januárových 6,1 na 6,6 %, vyššími cenami na bývanie, vodu, elektrinu, plyn, ktoré vzrástli z januárových 3,7 na 4,1 % vo februári, a vyššími cenami dopravy, ktoré vzrástli z januárových 4,0 na 5,5 % vo februári. Nielen my, ale aj bankoví analytici sa domnievajú, že toto navyšovanie cien bude pokračovať, a to z jednoduchého dôvodu, pretože navyšovanie cien hlavne v oblasti energií a v prípade poľnohospodárskych komodít, naozaj aj zrušenie červenej nafty a nárast cien nafty v korunovom vyjadrení o 10 korún na jeden liter nafty oproti minulému roku, tento efekt sa prenesie do cien potravín až v druhom polroku tohto roku.

    Čoho sme sa teda dožili, je, a to je naozaj veľmi podstatný fakt, na ktorý vás chcem upozorniť, medzimesačná inflácia medzi decembrom 2010 a januárom 2011. Je to v podstate fotografia, pretože všetci vieme, že od 1. 1. 2011 boli zavedené a do účinnosti vstúpili zákony, inak povedané, váš konsolidačný balíček vrátane zvýšenia DPH. Takže v januári sme dosiahli najvyššiu medzimesačnú infláciu v celej Európe, a to 2,1 %, priemer Európskej únie bol záporný, bol mínus 0,4 %, priemer eurozóny bol mínus 0,7 %. Čiže tu naozaj neplatia výhovorky na to, že to zdražovanie bolo minimálne v čase tej fotografie, medzi decembrom a januárom, spôsobené nárastom svetových cien, pretože raketovo museli, samozrejme, rásť ceny aj v iných krajinách. Pritom najvyššie, opakujem, rástli na Slovensku. Podobne je to s cenami týkajúcimi sa bývania, teda vody, elektriny, plynu a iných palív. Tam máme zase absolútny prím európsky, sme prví v Európe. Medzimesačná inflácia v porovnaní januára a decembra v potravinách znamená pre nás druhé miesto. Tam by sme sa mohli teda týmto spôsobom snáď tešiť, ale to je teda naozaj taký smiech cez slzy.

    Takže ak sa vrátime k celkovým ekonomickým fundamentom, tak vidno, že naozaj máme problémy s ekonomickým rastom a máme problém s nezamestnanosťou. Nemusím vám pripomínať to, čo určite nebudete radi počuť, že máme harmonizovanú nezamestnanosť 14,5 %, najvyššiu nezamestnanosť v tejto krajine od januára roku 2005. A toto je fakt, nad ktorým sa musí určite každý pozastaviť, lebo to je nielen o osudoch tých ľudí, to je aj o stave verejných financií, pretože tí ľudia štát niečo stoja namiesto toho, aby tí ľudia v pracovnom procese štátu niečo zaplatili. A my sme nikdy nemali spor v tom, že sa deficit má znižovať a že sa majú sústreďovať sily na znižovanie dlhu, ale mali sme spor v tom, akým spôsobom to urobiť. A viete veľmi dobre, že po tomto zákone nasleduje zákon o mimoriadnom solidárnom odvode z pasív bánk. A to by mal byť spôsob, akým by malo byť nahradené zvýšenie DPH, pretože je pravdou, že zníženie o 1 % nespôsobí zázrak, ale bude to efekt niečoho ako vypustenie pary z hrnca, keď ten nárast, ktorý hrozí kvôli efektom svetového zvyšovania cien, tu bude pokračovať, by ten tlak mohol zmierniť.

    Ja, samozrejme, som realista. Mne je úplne jasné, asi ako sa k tomuto návrhu postavíte, aj keď hneď za mnou pôjde kolega Počiatek, ktorý sa bude u vás uchádzať o podporu zákona na zavedenie takzvanej bankovej dane, ktorou by sa dal v plnej alebo aspoň čiastočnej miere saturovať výpadok DPH a zníženia DPH z 20 na 19 %. Čiže som realistom.

    Ale chcem vás úplne v závere upozorniť na jednu vec. Rozpočet na tento rok sa nejako vyvíja. A my máme ako krajina isté záväzky, pevné záväzky vo veľmi vážnej dobe. A musíme znížiť deficit do roku 2013 pod 3 %. My ako opozícia máme prístup k takým informáciám, už len podľa ktorých to bude naozaj veľmi zložité, pretože ministrovi financií na roky 2012 a 2013 chýbajú peniaze. A ja budem teraz veľmi nedobrým vedcom, ale myslím si, že sa tu na jeseň tohto roku stretneme pri veľmi búrlivej diskusii o tom, ako sa možno aj vy prekvapene dozviete to, že tu bude plánovaný ďalší nárast daní. A obávam sa, aby sme neskončili opäť pri tom fiškálnom fast foode, to znamená zvyšovaní DPH. Takže aj toho sa môžeme dožiť na jeseň, obzvlášť ak budete chcieť dostať slovo, ktoré Slovenská republika dala, to znamená deficit znížiť do roku 2013. Toto je jedna zo šancí, aby ste to možno nemuseli robiť. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 272).

    Pán poslanec Počiatek, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie alebo aj bankové subjekty ako jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala kľúčový vplyv o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách, teda taktiež na nárast deficitu verejných financií prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.

    Tu treba pripomenúť, že predstavitelia súčasnej vlády dlhodobo a zámerne ignorujú existenciu krízy, ktorá tu bola, a marketingovo ju taktiež veľmi šikovne využili. Našťastie existujú aj dokumenty, ktoré už pochádzajú z dielne súčasnej vlády, ktoré hovoria jasnejšou rečou, ako je napr. dokumentácia k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, kde sa píše, že nárast deficitu v roku 2010 bol zapríčinený najmä horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, a horším hospodárením ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC. Čiže nebolo to plytvaním, ako vy tu neustále skloňujete a vám obvyklým spôsobom aj zavádzate verejnosť. Nárast deficitu, ako aj verejného dlhu je navyše úplne porovnateľný s priemerným nárastom v rámci všetkých krajín Európskej únie.

    K tomu by som doplnil, na základe toho, čo som tu počul v predchádzajúcich diskusiách. A je to relevantné aj v súvislosti s týmto zákonom, ako kto koho zadlžil. Tak po prvé dá sa to úplne presne vyhodnotiť, keď sa vrátime aj k zadlženiu za dve Dzurindove vlády, o koľko narástol teda verejný dlh, k čomu treba ale pripočítať všetky príjmy z privatizácie, pretože onedlho nás čaká reforma fiškálnych pravidiel, ktoré máte nakoniec zakotvené v programovom vyhlásení. A jeden jeho veľmi dôležitý komponent je koncept čistého bohatstva. A to čisté bohatstvo znamená, že tie peniaze, ktoré boli z privatizácie, sú len zmenou charakteru tých aktív, ktoré štát predtým mal. Inými slovami, keď niečo predáte, je to v skutočnosti tak, ako keby ste krajinu zadlžili. Čiže keď sa pozriete v prizme takéhoto porovnania tak zistíte, že oveľa viac túto krajinu zadlžili dve Dzurindove vlády. A to navyše vôbec nebola kríza. A keď sa pozrieme na to, aké vyhliadky čakajú vás, bohužiaľ, teda aj nás všetkých, a si pozriete podrobne ten trojročný rozpočet, a teraz už aj východiská na ďalší ten rok, čiže za celé obdobie vládnutia, tak uvidíte, pán Matovič, že sa tu konkrétne nebavíme o tom, že by tu nenarastal dlh. Ten dlh bude narastať ešte viac a pravdepodobne, bohužiaľ, narastie ešte viac ako za bývalej vlády. A to tu nemáme krízu, aká postihla bývalú vládu. Prečo si to myslím? Treba sa totižto dívať, a to plytvanie, ktoré tu vy neustále skloňujete, by sa muselo totižto odzrkadľovať vo výdavkoch. A keď sa pozerám na vami plánované výdavky na tento rok, tak vidno, že výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku sú rozpočtované na vyššej úrovni, ako boli v roku 2010. A už aj aktuálny vývoj rozpočtu tomu nasvedčuje. Momentálne ešte tie výdavky sú len porovnateľné, ale nie sú zásadne nižšie. To znamená, že na výdavkovej strane sa nič nedeje. Všetko, čo sa deje, je totiž na príjmovej strane. A keď si pozriete súhrnne deficit, ktorý je naplánovaný na tento rok, a pripočítate k nemu tých 770 mil. eur, ktoré vyberáte od občanov cez vyššie dane, poplatky a odvody, tak uvidíte, že ten deficit v tomto roku by bol v skutočnosti vyšší ako deficit v minulom roku, čiže zadlženie v tomto roku by bolo väčšie, ako bolo za nás v minulom roku. To je nespochybniteľná matematická realita.

    Ale naspäť k zákonu.

    Predložený návrh zákona zohľadňuje jednak skutočnosť, že v súčasnosti už značná časť členských štátov Európskej únie zaviedla obdobné osobitné odvody alebo špeciálnu bankovú daň. Ale zároveň tiež zohľadňuje tento zákon závery Európskej rady zo dňa 17. 6. 2010. Tu a vtedy sa Európska rada uzniesla na novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada výslovne súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík. Európska rada tiež konštatovala, že takéto odvody alebo dane by boli súčasťou dôveryhodného rámca na riešenie vzniknutých problémov. Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, krízu nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnutým zákonom ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, konkrétne bankové subjekty, a to s cieľom prispieť k vytvoreniu a zabezpečeniu fungovania systému stimulovania finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziko a predovšetkým dosiahnuť podieľanie sa finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozloženie záťaže z dôsledkov finančných kríz na stabilitu finančného systému a hospodárstvo Slovenska vrátane čiastočného podieľania sa na zmiernení dôsledkov už vzniknutej krízy na rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku, špeciálne na štátny rozpočet. V tejto súvislosti možno poznamenať, že síce Slovenská republika doteraz nemusela vynakladať priame výdavky na sanáciu finančných inštitúcií v dôsledku globálnej finančnej krízy, ale zároveň si treba uvedomiť, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, pričom finančnú krízu zapríčinili predovšetkým takto globálne prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty. Pritom vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku sa svojimi ziskami podieľajú na tvorbe finančných zdrojov v rámci nadnárodných finančných skupín či finančných konglomerátov, ktoré podliehajú už dnes v niektorých krajinách osobitným odvodom zavedeným v týchto iných členských štátoch. Keďže vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv aj na rozpočtové hospodárenie verejnej správy, to je práve to, o čom hovorím, čo vy ignorujete, a osobitne na slovenský štátny rozpočet, tak je opodstatnené ustanoviť navrhované osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na Slovensku.

    Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhovanou sadzbou 0,73 % budú slúžiť perspektívne na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazne negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie verejnej správy a osobitne na štátny rozpočet, tak príjmy z navrhnutých osobitných odvodov iba spočiatku budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu. Pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %.

    Toto dočasné riešenie na krátkodobé využitie výnosov z navrhnutých osobitných odvodov na podporu príjmov štátneho rozpočtu je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty vykonané podľa kalkulácií ministerstva financií, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2011, teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a tiež zrušenie pôvodne zníženej sadzby tejto dane na tzv. predaj potravín z dvora. To by inak malo, samozrejme, pozitívny prínos pre občanov Slovenskej republiky a výrazne by to pomohlo prispieť k eliminovaniu negatívneho vplyvu zvýšenej dane z pridanej hodnoty na výrazný nárast cien tovarov dennej spotreby a osobitne cien potravín. Budem síce v tejto pasáži opakovať slová kolegu Kažimíra, ale je to fakt dôležité si pripomenúť, že podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v Európskej únii ceny priemerne klesli o 0,4 %. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 1,9 %, čo je najvyšší medzimesačný nárast v rámci Európskej únie. A to je naozaj veľmi dôležitý signál. A vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, najmä v arabskom svete, keď už cena ropy je nad 100 dolárov za barel, ako aj index Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo v januári zaznamenal historické maximá, a keďže u nás sa vplyv týchto cien prejavuje s oneskorením, je úplne jasné čo nás v budúcnosti čaká najmä s cenami potravín. Vo februári rástli medziročne ceny potravín, už 6,6 %, čo je štatistický údaj CPI. Treba si tiež uvedomiť, že toto je priemerná inflácia, existuje pojem inflácia nízkopríjmových skupín, ktorá je vyššia ako priemerná, pretože nízkopríjmové skupiny majú vo svojom spotrebnom koši väčšiu váhu práve tých najdynamickejšie rastúcich položiek. Čiže ten dopad na nízkopríjmové skupiny bude o to dramatickejší. Často alebo nejaká taká jednoduchá obrana zo strany súčasnej vlády je, že tie ceny rástli aj v minulosti, áno, to je pravda, ale čo je úplne najzásadnejší rozdiel, je, že v tomto roku v prípade, že tá inflácia bude vyššia, ako ju dnes odhaduje ministerstvo financií, čo si myslia aj mnohí analytici, aj niektoré bankové domy, v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd, čo je veľký a zásadný rozdiel oproti minulosti a najmä štyrom rokom našej vlády. Takže neplatí ten argument, lebo v minulosti bola inflácia síce vyššia, ale bola kompenzovaná rastom reálnych miezd. Dnes, v tomto roku sa môže stať, že reálne mzdy poklesnú. A je to veľmi pravdepodobné.

    Návrh na zavedenie osobitných odvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie so sadzbou odvodov vo výške 0,73 % vychádza zo zverejnených informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a o jednotlivých finančných inštitúciách. Pritom z informácií uvedených v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2010 vyplýva, že podľa stavu k 30. 6. 2010 bola celková výška pasív bankového sektora 54,8 mld. eur, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených slovenským systémom ochrany vkladov a na rozsah vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bola časť pasív bankových subjektov, ktorá dosahovala objem 26,78 mld. eur. To pri navrhnutej sadzbe ročného odvodu 0,73 % znamená, že navrhnutým zavedením osobitných odvodov pre vybrané finančné inštitúcie s účinnosťou od 1. 7. 2011 sa zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v druhom polroku 2011 o 94 mil. eur. Čiže prepočet na celý rok 2011 by tak bol 188 mil. eur, čo je rovnocenná alternatíva v porovnaní s dôsledkami vykonaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, ktoré by podľa pôvodných odhadov ministerstva financií mali byť na úrovni 185,5 mil. eur. Pripomínam, že tento model sme priniesli už v decembri. Čiže už takto strácame pol roka. A hovorím to preto, že sa ešte k tomu vrátim, najmä v súvislosti s tým, že vieme, že takúto daň budete zavádzať jedného dňa aj vy a nebude to ani tak dlho trvať, tak som zvedavý, čo potom budete hovoriť, že sme zbytočne stratili rok.

    Vzhľadom na realistické očakávania postupného medziročného mierneho nárastu pasív bankového sektora, teda zdrojov majetku a financovania bankového sektora, sú navrhnuté osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie rovnocennou alternatívou, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, aj z hľadiska zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, teda v rokoch 2012 až 2014.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným efektom spravodlivého rozloženia záťaže dôsledkov finančnej krízy.

    Keby niekto chcel tvrdiť, ako to tým bankám ublíži, tak sa na to pozrime na to, ako banky na tom sú. Čiže v roku 2005 banky vykázali zisk 461 mil. eur. V roku 2006 už to bolo 590 mil. eur, v roku 2007 to bolo 575 mil. eur, v roku 2008 to bolo 509 mil. Pre ne rok 2009 bol ťažší, ale stál len 250 mil. a roku 2010 medziročný nárast ziskovosti bol o 105 %, v absolútnom čísle 514 mil. eur. Počuli ste dobre, o 105 % bol ten nárast. A to ešte vôbec nie je všetko. Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roku zisk 108,4 mil. eur. A v medziročnom porovnaní, čiže oproti roku 2010, ktorý už bol dobrý, sa zvýšil o 31 %. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, čisté úrokové výnosy predstavovali 284 mil. čiže nárast o 7,5 %, čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 10 %, žiadna daň sa nezaviedla. Čiže zvýšila sa výnosnosť poplatkov a provízií o 10 %. Takže je úplne zrejmé, že v tomto roku môže dosiahnuť zisk bánk banka až závratných a zároveň rekordných zhruba 650 mil. eur. Už veľakrát sme počuli argument vládnej koalície, že akékoľvek dodanenie aj tak banky prenesú do poplatkov. Nuž banky si prenesú do poplatkov zjavne v tomto systéme úplne to, čo chcú, a vôbec nemá na to vplyv táto daň. Pritom je namieste otázka, aká by mala byť primeraná ziskovosť bánk. Ale to je na širokú diskusiu. Ja len poviem pár čísiel, ktoré vyplývajú z našich analýz. A to je, že napr. Slovenská sporiteľňa, odkedy ju vlastnia zahraniční vlastníci, dosahuje ROE čiže return on equity v priemere 20 % ročne počas celého obdobia, čo tu podnikajú. To samo osebe ukazuje, že ekonomické prostredie na Slovensku veľmi praje bankovému sektoru a praje mu dosahovať nadpriemerné zisky v porovnaní s bankovým sektorom v iných štátoch Európy. Toto možno konštatovať v princípe za všetky banky, ktoré fungujú na Slovensku. Potom sú namieste otázky, prečo tomu tak je, prečo je to tak, či je to konkurenčné prostredie nedostatočné, tradícia, ochrana klientov, kartel. Je zaujímavé, že na jednej strane je vysoko konkurenčné prostredie, kde na malom slovenskom trhu pôsobí možno až veľa bánk, a na druhej strane sú marže a poplatky určite vyššie, ako sú bežné v iných štátoch. Keby sme si úplne podrobne pozreli napr. Slovenskú sporiteľňu, tak by sme zistili, a to je tiež opäť namieste otázka, či je úplne normálne alebo či bola tá privatizácia naozaj taká výhodná, keď tá návratnosť investície bola do siedmich rokov v prípade takéhoto obrovského kolosu, ako bola Slovenská sporiteľňa. A myslím si, že sedem rokov, to je naozaj veľmi zaujímavé číslo, ako aj to, že ROE je 20 % v priemere. A to ešte sa budeme môcť pozrieť budúci rok, aké to ROE bolo v tomto roku, aké bude v roku 2011.

    Potom sú namieste ďalšie otázky, ktoré si už dnes kladie aj súčasná vláda, prečo máme úroky na hypotéky naozaj najvyššie v celej eurozóne alebo, ako v dokumente tvrdí samotné ministerstvo financií, že je podozrenie, že sa banky neodôvodnene obohatili na štátnej bonifikácii o 76 mil. eur, čo s tým všetkým idete robiť. Jediné totižto, na čo ste sa zatiaľ zmohli, bolo expresne zrušiť základný bankový produkt, ktorý mal jedinú ambíciu, a to napomôcť spotrebiteľovi na finančnom trhu lepšie sa orientovať v pomerne a veľmi komplikovanej zložitej politike bankových poplatkov. A neujal sa preto, veľmi radi tvrdíte, že to bol zbytočný balíček, v skutočnosti, lebo ste to chceli vy a banky. Ako ináč mohol chudák balík dopadnúť, keď ho nikto vlastne z týchto dôležitých nechcel. A druhá odvážna, priam heroická vec, na ktorú ste sa zmohli, bolo zrušenie, môžete si to načítať, keby ste chceli spochybňovať, čo hovorím, v úlohe B. 2 uznesenia vlády č. 734 zo 14. 10. 2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií, v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpečovať plnenie úloh z akčných plánov, uvedených v prílohe Implementačnej správy 2009, v opatrení „Zvýšenie úrovne finančného vzdelávania všeobecnej finančnej osvety“ úlohu 2 „Predložiť na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpečenia systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu“ a úlohu 3 „Vytvorenie akadémie vzdelávania finančného. Odôvodnenie je tu úlohu zrušiť z dôvodu neaktuálnosti. Tak ak táto úloha nie je aktuálna, zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva a snažiť sa chrániť spotrebiteľa na finančnom trhu, tak potom už neviem, čo je dôležité. Takže takto na to idete vy.

    My sme presvedčení, že náš návrh je úplne legitímny a je taktiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    No a teraz sa pozrime na to, čo ste už natárali vy a vlastne vaši vládni predstavitelia o tomto našom návrhu. Najprv to bola taktika, že to je úplný nezmysel. Potom, že je to úplne nekvalifikovaný návrh, to bola fáza dva. Potom to bola tretia replika, že tá sadzba je 37,5-krát vyššia, ako je vo Švédsku. Vôbec ináč nechápem, prečo ste si vybrali práve Švédsko, i keď to tuším, aby vyšiel ten násobok čo najviac, aby to tak opticky vyzeralo, aký je to obludný návrh. A natárali ste toho ešte mnoho a zrazu je všetko ináč. Mikloš oznámil, že teda aj súčasná vláda bankovú daň zavedie. Nuž nebude to prvá zásadná zmena postoja od volieb či predvolebných sľubov. Mali ste tam napr. to, že žiadne dane sa zvyšovať nebudú, privatizovať nebudeme, zavedieme odvodový bonus, euroval nepodporíme, v hotovosti do eurovalu dávať nebudeme, a celý rad zásadných ďalších vyhlásení, ktoré dnes už nikto z vás neskloňuje. Práve naopak, tvárite sa, že nič také ste ani nesľubovali. Tak je to aj s bankovou daňou, ale faktom je, že banková daň bude. Zjavne to nebude tá, ktorú predkladám ja, ale bude onedlho predložená vaším ministrom a vy ju veľmi poslušne schválite, lebo tak to robíte. A teraz zaujímavé je, že ministerstvo financií už totižto s ňou ráta v rozpočte. Čiže tá banková daň určite bude. A ráta, že príjem, alebo výnos z tejto dane bude do rozpočtu 40 mil. eur. Takže, ako to bude? Zjavne nepôjde teda o sadzbu podobnú sadzbe vo Švédsku, ktoré sa tu toľko skloňovalo. Skúsme uviesť len takú rýchlu matematiku, výnos nami navrhnutej dane 186 mil. eur, pri Miklošovej dani 40 mil., to znamená 4,65-násobok, nie 37,5-násobok alebo to, čo tu bolo avizované v minulosti. Čiže sa dosť teším na to, ako sa toto tu bude uvádzať, lebo ste si tu vychutnávali tie desaťtisícinky percent v iných krajinách, aby ste zvýraznili tú obludnosť toho nášho návrhu, ale pritom vidíme, že to už tak konverguje k niečomu podobnému. Možnože ta korekcia nastala len preto, že myslím si, že došlo k nejakému už stretnutiu medzi ministerstvom financií a bankami, kde už banky pochopili, že sa tomu nevyhnú, tak sa dohodol nejaký kompromisný návrh. Ale to je len čistá špekulácia. Čiže bude veľmi vtipné sledovať aj to, ako budete potom argumentovať, pretože to bol jeden z vašich ďalších taktických argumentačných ťahov, ako sa táto banková daň prejaví v poplatkoch. A predpokladám, že sa nás tu budete snažiť presviedčať, že ta vaša daň, ktorá je v základe to isté, sa do tých poplatkov neprenesie. A na to som tiež zvedavý, čo z toho vznikne.

    Takže na záver. Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť existujúce zmeny dane z pridanej hodnoty, ktoré boli zavedené s účinnosťou od 1. 1., teda môže nahradiť a zvrátiť zavedené zvýšenie sadzby z dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, a má to konkrétne finančné krytie, je to v súlade s tým, čo si o tom myslí Európa a v princípe aj všetky štúdie, ktoré na svete existujú k tomu, a aspoň takto čiastočne zmierniť narastajúci tlak na ceny a tlak, ktorý je týmto vytváraný na obyvateľstvo.

    A chcem vám pripomenúť, a to je úplne na záver, že našťastie si to už začali všímať aj nejakí novinári, a myslím si, že si to budú uvedomovať čoraz viac a viac, že vaša kreativita a nekompromisnosť na príjmovej strane nepozná hraníc. Ale na výdavkovej, strane, tam, čo stále kritizujete, že ako sa tu plytvalo, tak tam ste úplne čajoví. A je na to nespočetne veľa dôkazov. Napr. jeden taký aktuálny máte napr. v tom všetkom veľkom šetrení, ktoré vy tu stále avizujete, kde ste všade ušetrili, neviete nájsť ani 80 mil. na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú pritom tiež zlatým písmom vyryté ako jednoznačný záväzok v programovom vyhlásení vlády, čiže na strane príjmov čokoľvek a kohokoľvek dodaniť, viď živnostníkov, dohodárov. Nezastavíte sa pred ničím. Ale to, čo ste tu vy celý čas tvrdili, ako vy budete super efektívne šetriť, to sa tu nedeje. A budem vám to stále pripomínať aj v číslach, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 1. 2010 3 vo výške 49 mld., skutočnosť k 31. 3. 2011 vo výške 3,407 mld. A uvidíte, že tie čísla ešte pôjdu hore. To je len začiatok. A uvidíte, že výdavky štátneho rozpočtu ak nebudú vyššie, tak budú určite porovnateľné s výdavkami v minulom roku. Čiže všetko sa to udeje prenesením záťaže cez príjmovú stranu. Čiže keďže ste takí slabí na tej výdavkovej strane a viete byť veľmi kreatívni vo všetkom inom na strane príjmov, ak nepodporíte tento návrh, ktorý je naozaj plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou k zvýšeniu DPH, tak by ste mali prestať hovoriť o tom, že vám záleží na ľuďoch a je zjavné, že vám ide o niečo iné, zjavne vám ide o to, aby ste chránili banky, radšej prenesiete záťaž na ľudí, a to na všetkých a najmä na tých nízkopríjmových. Som zvedavý, ako im to budete vysvetľovať, keď naozaj ja predpokladám, že v horizonte pol roka budete prijímať veľmi podobný zákon, bude veľmi, veľmi podobný, pretože tie princípy, na ktorých bude postavený, budú veľmi podobné, možnože bude trošku iná sadzba, ako tým ľuďom vysvetlíte, že toto tu už mohlo byť od 1. 1. 2011, nie od 1. 1. 2012. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 272) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 263 z 1. marca 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom je, samozrejme, pán poslanec Stromček, ako aj k predchádzajúcemu zákonu, to pre zápis musím povedať.

    Otváram rozpravu. A pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kažimír.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ja viem, raz povedal „vládny návrh zákona“, ale x razy zas povedal „poslanecký návrh zákona“. Pán poslanec Osuský, takže vy sa nehlásite do rozpravy?

  • Reakcia poslanca.

  • Výborne.

    Takže, pán poslanec Kažimír, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Niekoľko viet. Už ste počuli a určite viete, že nárast čistého zisku bankového sektora v roku 2010 oproti roku 2009 je skoro 105 %. Chcem vás len informovať o tom, o čom ste sa asi možno aj mohli dočítať v médiách. A to je tzv. repatriácia dividend. Tri banky vám spomeniem. Tatra banka zaplatí svojej matke tento rok 75 mil. eur, Všeobecná úverová banka to má v sume 60 mil. eur, Slovenská sporiteľňa to má 54 mil. alebo 56 mil. eur. Zhodou okolností je to suma okolo 180 mil. eur, taká suma, ktorú navrhujeme vybrať v tomto odvode. No ale tieto dividendy skončia v Miláne a vo Viedni. A v prípade Viedne a rakúskych bánk keďže pravicový vicekancelár a minister financií Josef Pröll zaviedol od tohto roka takýto istý typ dane, tak časť týchto dividend skončí v rakúskom štátnom rozpočte. Aj to je jeden z argumentov, ktorý chceme uviesť na podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ale vás upozorňujem, ak tu nebude kľud, tak preruším rokovanie na 15 minút. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, milé dámy a milí páni, chcem z tohto miesta povedať, že som všetkými desiatimi za zavedenie bankovej dane. Na druhej strane poslanci strany SMER tento návrh dávali už niekedy v decembri. A vtedy som vás verejne vyzval, aby ste zabezpečili alebo pozmenili ten návrh tak, aby sa nedotkol ľudí, lebo tak ako ste to navrhli v decembri, jednoznačne banky by tým následne zvýšené svoje daňové zaťaženie premietli na ľudí, to znamená, zvýšili by poplatky, zvýšili by si marže z úverov. Čiže to, čo by sme naoko vybrali a boli by sme za dobrých pred ľuďmi na bankovej dani, následne by zaplatili v podstate všetci občania Slovenskej republiky, ktorí majú bankové účty alebo si berú z bánk úvery alebo pôžičky. Ešte raz opakujem, vlastne v decembri keď ste podávali tento návrh viac-menej totožný, som vás vyzval, aj vtedy som vám hovoril, že by som ten návrh podporil, keby ste ho zmenili tak, aby sa zavedenie bankovej dane nedotklo ľudí. Dnes predkladáte v podstate to isté bez opatrenia, ktoré by zabezpečilo, aby sa váš návrh nedotkol ľudí, to znamená, aby vybratie bankovej dane od bánk de facto nezaplatili obyčajní ľudia, jednoducho klienti bánk, ktorí tam majú účty alebo majú odtiaľ úvery. Vzhľadom na to je to znova paškvil a nemôžem váš návrh podporiť, hoci za zavedenie bankovej dane jednoznačne som. Ďakujem za pochopenie.

  • Na vystúpenie pána poslanca Matoviča s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Hlásil som sa s faktickou ešte na pána predrečníka Kažimíra, bohužiaľ, nebolo mi umožnené reagovať. Faktom je, že mi je veľmi, by som povedal, ľúto, veľmi teda paradoxne a pozerám na to, že asi to vyzerá ako nielen Lesk a bieda kurtizán, ale aj ako lesk a bieda ekonómov v koalícii, lebo za koalíciu k týmto zákonom vystupuje jediný pán Matovič. A zase so zdesením musím konštatovať, že neviem si predstaviť, a moja otázka je namieste, či bude za zavedenie bankovej dane vo výške 40 mil. eur alebo vo výške 180 mil., lebo to už je len technika, či sa to premietne do poplatkovej časti bánk, lebo aj jedno, aj druhé podľa ekonomickej teórie, ktorú tu predviedol pán Matovič, jednoducho aj jedna aj druhá čiastka, sa prevedie do poplatkov alebo poplatkovej časti sporiteľov alebo tých, ktorí sú klientmi bánk. Takže nerozumiem tomu, že chce podporiť 40 mil., ale nepodporí niečo, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu viac peňazí.

    Ešte malá poznámka. Ak štát zavedie túto daň, a jednoducho v predchádzajúcom období k tomuto zákonu veľmi vystupoval vehementne zástanca, ochranca bánk pán poslanec Kollár, moja otázka je na mieste, vtedy kritizoval to, že návrh z dielne strany SMER smeruje do štátneho rozpočtu, teda príjmy z odvodu bánk alebo z dodatočného zodvodovania bánk by mali smerovať do štátneho rozpočtu a mali by ísť na zníženie dane z pridanej hodnoty, nový návrh pod gesciou ministra Mikloša tiež predpokladá príjem do štátneho rozpočtu, ja očakávam, že o tento príjem sa zníži schodok verejných financií a že nebude 4,9 %, ale že sa zníži o pomernú časť, ktorá sa vyberie od bánk. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, problém, ktorý vyplýva z vášho vystúpenia, je v tom, že vy ste presne, tak ako ste to spomenuli, tak ako teraz vystupovali aj v decembri, keď sme navrhovali zaviesť bankovú daň. Ani vtedy to neprešlo a pozrite sa, čo sa stalo. Podľa oficiálnych výkazov za prvé dva mesiace tohto roka niektoré banky zvýšili poplatky na niektorých službách až o 20 %, pri niektorých to bolo až o vyše 20 %. Takže napriek tomu, že my sme bankovú daň nezaviedli, poplatky v bankách rastú naďalej. A neurobili ste nič proti tomu, aby ste ochránili občanov pred rastúcimi poplatkami v bankách, ktoré si banky zvyšujú bez ohľadu na to, či my ich obrovské zisky, o ktorých hovoril pán poslanec Kažimír, zdaňujeme alebo nezdaňujeme.

    A ak skutočne máte predstavu, akým spôsobom by sme to mohli vyriešiť, alebo ak skutočne ste ochotní spolupracovať s nami na tom, aby sme zaviedli bankovú daň a zároveň dali do zákona nejaké opatrenia na to, aby banky nemohli preniesť výdavky na túto bankovú daň na svojich klientov, tak ja vás pred všetkými vyzývam, aby ste podporili náš návrh zákona, aby ste spoločne s nami ho posunuli do druhého čítania. A ako dobre viete, potom máme mesiac čas na to, aby sme vo výboroch alebo aj tu priamo v pléne podali pozmeňujúci návrh. My sme už spoločne podávali jeden pozmeňujúci návrh, sme pripravení opäť s vami podať spoločne pozmeňujúci návrh, ktorým zariadime, aby banková daň bola a aby ľudia boli ochránení, ak takýto systém dokážeme spoločne vymyslieť. Takže chcem vás len upozorniť, že ak máte skutočne záujem zaviesť bankovú daň, máte možnosť to urobiť tak, že posuniete tento zákon do druhého čítania aj vaším hlasom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Chcel by som teda reagovať v tom duchu, že skúsim zopakovať, v decembri bola táto istá situácia. Predkladali ste ten návrh, ja som vás vtedy prosil, hovoril som vám, podporím to, len vymyslite spôsob, aby ľudia na to nedoplatili, aby na tento dobrý krok, zavedenie bankovej dane, ľudia nedoplatili. Vychádzam z toho, že keďže ste to za 3 či 4 mesiace neurobili a znova ste predložili viac-menej to isté, že vám v skutočnosti nejde o zavedenie bankovej dane, lebo ste vedeli, že ak by ste túto podmienku splnili, tak potom by sme za to hlasovali. A preto mi to naozaj nepripadá úprimné a radšej dám priestor koalícii, nech spoločne vymyslíme v koalícii to riešenie, ale také, aby ľudia naň nedoplatili.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo. Je to naozaj vtipné počúvať, že my sme niečo neopravili. Všetci poslanci vrátane vás, pán Matovič, máte absolútnu legislatívnu voľnosť. Nikto tu nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, čo je úplne najtriviálnejšia vec. Vy dnes dokážete cez pozmeňujúce návrhy zmeniť celý zákon, nieže nejakú maličkosť v zákone. Boli sme tu svedkami, čo tu čítali vaši kolegovia na niekoľko pokusov. Naozaj boli to hodinové pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v princípe novými novelami zákonov. Takže vyhovárate sa na to, že my sme niečo nezmenili, že toto je naše videnie sveta. A boli by sme aj ochotní o tom diskutovať, ale vy ste už tak arogantní, že nikto s vami o tom nediskutuje. A preto som veľmi zvedavý, ako sa budete všetci vy tu tváriť, keď tu budete takýto istý zákon prijímať o niekoľko mesiacov, aký budete hrdina potom, či tam je niečo, čo teda má alebo nemá chrániť spotrebiteľa. Ja som vám tu jasne dokázal, že celá vaša ochrana spotrebiteľa na finančnom trhu, to je len prázdne gesto. Veci, ktoré už boli pripravené a rozpracované, ste zmietli zo stola. A nepokračovali ste v nich, neviem, z dôvodov mne pochopiteľných, pretože zjavne banky sú pre vás dôležitejšie. Čiže všetci poslanci, ako tu sedíte, mali ste úplnú legislatívnu voľnosť vstúpiť aj do tohto zákona pozmeňujúcimi návrhmi. A keby boli vylepšujúce, určite my by sme ich akceptovali. Takže to je na margo toho.

    A čo je druhé, druhá vec, čo ma zaujala, je, že nie je žiadna kritika. To už začínam cítiť, že už viete, že raz takúto bankovú daň budete zavádzať aj vy, tak radšej teraz už veľmi opatrne kritizujete. A vy už to vlastne musíte vedieť, pretože už je to napísané v rozpočte, lebo keď niekto bude sa moc krútiť, ako som už hovoril, vy ste kreatívni len na príjmovej strane, na výdavkovej nie, čiže keby vypadlo tých 40 mil., ktoré už v rozpočte alebo vo východiskách v rozpočte sú napočítané, museli by sa vziať, samozrejme, odniekiaľ zinakadiaľ. A to už bude niektorú z týchto strán, ktorú tu reprezentujete, veľmi bolieť na tej výdavkovej strane.

    Čiže už len na záver. A ešte raz to zopakujem, ak teraz nepodporíte tento návrh zákona, hneď teraz, počas tohto hlasovania, ktoré príde o chvíľku, tak všetky vaše reči o tom, že vám ide o ľudí, sú absolútne prázdne reči, doslova „drísty“.

  • Búrlivý potlesk.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 63, proti 74, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh nebol do druhého čítania schválený.

    Budeme hlasovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 272).

    Znovu prosím pána spravodajcu Viktora Stromčeka, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 64, proti 54, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol do druhého čítania schválený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 16. schôdzu za skončenú.

    Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku a potom budeme pokračovať ďalšou schôdzou, ktorú na žiadosť 30 poslancov zvolal pán predseda Národnej rady.

  • Rokovanie 16. schôdze NR SR sa skončilo o 15.55 hodine.

  • Po skončení rokovania 16. schôdze NR SR sa začala 17. schôdza NR SR.

  • Čiže len to zopakujem, ak nepodporíte tento zákon teraz, tak to už ani nie sú reči, ale „drísty“ o tom, že vám ide o ľudí, pričom v skutočnosti vám ide o niečo iné. A to je o tom, čo som tu tiež jasne vyčíslil, že banky majú naozaj privilegované postavenie. A je oveľa jednoduchšie preniesť tú záťaž na ľudí. A to je presne to, čo sa stalo, nie reforma výdavkovej strany, ale reforma príjmovej strany. Všetku konsolidačnú záťaž ste preniesli na ľudí. Zaplatia to ľudia. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme hlasovať o 15.50 hodine, takže vyhlasujem do 15.50 hodiny prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať hlasovaním.

    Najprv budeme hlasovať v prerušenom prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Jána Počiatka a Petra Kažimíra na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271).

    Prosím teraz spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Viktora Stromčeka, aby uviedol prvé hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, môžete pokračovať alebo končiť. Nech sa páči.