• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím, keby ste sa mohli usadiť, pán podpredseda Hrušovský.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 16. schôdze Národnej rady. Na úvod schôdze poprosím, aby sme sa prezentovali a zistili prítomnosť poslancov. Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že prítomných je 132 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať a môžeme pokračovať v rokovaní.

    Na 16. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Peter Muránsky a Andrej Kolesík. Náhradníkmi budú poslanci Jana Kiššová a Mikuláš Krajkovič.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Solymos z dôvodu nedávnej operácie.

    Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Skôr ako pristúpime k jeho schvaľovaniu, chcem vás informovať, že vláda odvolala Martina Chrena na jeho vlastnú žiadosť z funkcie štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva dňom 21. marca. Pán Martin Chren si dnešným dňom, 22. marca, začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady zanikol mandát jeho náhradníka Ľuboša Majera, ktorý nastúpil ako náhradník strany Sloboda a Solidarita na neuplatňovaný mandát poslanca Chrena. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada na vedomie.

    Ďalej vás chcem informovať, že na schôdzu som pozval podpredsedu Európskej komisie pána Maroša Šefčoviča. Pán podpredseda moje pozvanie prijal s tým, že vystúpi v utorok 29. marca o 10.15 hodine. Čiže budúci utorok vystúpi podpredseda Európskej komisie u nás v parlamente. Schválením programu vyslovíme súhlas s jeho vystúpením.

    Teraz pristúpime k

    schvaľovaniu návrhu programu 16. schôdze.

    Pýtam sa, či niekto má návrhy na zmenu alebo doplnenie programu. Dva návrhy.

    Pán poslanec Dostál.

  • Mám návrh na zmenu programu. Navrhujem vypustenie bodu č. 24 - návrh poslancov Národnej rady Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. SMER tento problém spôsobil, myslím si, že by sa teraz nemal tváriť, že je to on, ktorý ten problém ide riešiť. Je to ako keď podpaľač ide robiť požiarnika a snaží sa uhasiť požiar tým, že do ohňa prilieva olej.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pán predseda, mám návrh na doplnenie programu o návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ochrane demokratických zásad a uplatňovania suverenity pri osadzovaní kultúrnych artefaktov na území Slovenskej republiky a pri oslavách cudzích štátnych sviatkov na území Slovenskej republiky. Mala by to byť reakcia na nedávno odhalenú sochu Jánosa Esterházyho a ďalších kontroverzných osobností a navrhujem, aby gestorským výborom v tomto prípade bol výbor pre kultúru a médiá.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam, aby sme v prípade, ak prejde návrh pána poslanca Dostála, opätovne hlasovali o ponechaní bodu 24 ako súčasť programu tejto schôdze. Chcem vás upozorniť, aj pána kolegu Dostála na to, že ide o štandardnú, ústavou zaručenú legislatívnu iniciatívu poslanca Národnej rady a vyňatie programu a bránenie je porušovanie ústavy, na ktoré si síce pomaly už deviaty mesiac u vás ako základný štandard vášho fungovania zvykáme, ale nehodláme ho rešpektovať a akceptovať. Ešte raz vás žiadam, vážený pán predseda, aby ste napĺňali zákon o rokovacom poriadku a ústavu. Každý riadne zvolený poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má ústavou garantovanú legislatívnu iniciatívu a akékoľvek zneužívanie procedurálnych návrhov je porušením ústavy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál.

  • Minulý rok navrhli poslanci OKS novelu zákona o komunálnych voľbách.

  • Reakcie z pléna.

  • SMER takisto, takisto navrhol stiahnutie tohto bodu z programu...

  • Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Dostál, prosím vás pekne, minútku.

  • Ruch v sále.

  • Pán Kaliňák, ja vás žiadam, aby ste nevykrikovali, v poriadku?

  • Výkriky v sále.

  • Pán Kaliňák, žiadam vás, aby ste nevykrikovali po sieni.

  • Výkriky z pléna.

  • Pán Kaliňák, venujem sa riadeniu schôdze a žiadam vás v rámci riadenia schôdze, aby ste nevykrikovali bez mikrofónu.

    Pán Dostál, predpokladám, vaša posledná, váš posledný príspevok nebol procedurálny návrh.

    Ideme teraz hlasovať o troch procedurálnych návrhoch, teda o dvoch. A po prvé o návrhu poslanca Dostála vypustiť bod 24 z programu. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 144 poslancov hlasovalo 27 za, 73 proti, 39 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Tento pozmeňovací návrh nebol schválený.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rafaja, a to zaradiť do programu návrh uznesenia ku... A teraz vás poprosím, pán Rafaj, keby ste to ešte raz mohli zopakovať. Prosím, zapnite mikrofón. Poprosím mikrofón pre pána poslanca Rafaja, aby nám zopakoval návrh uznesenia, ktorý chce zaradiť do programu.

  • Uznesenie k ochrane demokratických zásad a uplatňovaniu suverenity pri osadzovaní kultúrnych artefaktov na území Slovenskej republiky, to by bolo po a) a po b) k oslavám cudzích štátnych sviatkov na území Slovenskej republiky bez zásad štátneho diplomatického protokolu.

  • Uf, takže prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 73 za, 19 proti, 50 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Ani tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Paška, o vašom návrhu hlasovať nebudeme.

    Teraz budeme hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prosím, prezentujte sa a hlasujete.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 87 za, 0 proti, 60 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme program 16. schôdze Národnej rady schválili.

    O prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať o 11.30 hod., a to presne do 12. hod. a následne o 17. hod., dokedy nebudú odhlasované všetky body, samozrejme, dnes už iba o 17. hod.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady za člena výborov a stálej delegácie.

    Návrh má parlamentnú tlač 300 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov klubu poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí navrhujú, aby poslanec Martin Chren bol zvolený za člena zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Stálej delegácie v Zhromaždení Západoeurópskej únie. Dávam na vedomie, že poslanec, ktorého nahradil Ľuboš Majer, bol členom presne týchto troch zoskupení.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálej delegácie, tlač 300.

  • Pýtam sa, či sa niekto chce vyjadriť k tomuto návrhu. Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    zákone z 9. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je uverejnený ako tlač 266.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Jarmile Tkáčovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Príjemný dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Tento zákon bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky 9. februára 2011 a pán prezident využil svoje ústavné právo a tento zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom neschváliť ho ako celok.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil zákon vrátený pánom prezidentom dvom výborom a to ústavnoprávnemu výboru a parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, nepredložili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko a výbory, ktorým bol zákon pridelený, rokovali o ňom v lehotách určených uznesením Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zákon prerokoval na svojom zasadnutí a odporúča zákon...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím kolegov, keby mohli byť tichšie, resp. riešiť si mimo tejto sály svoje rozhovory. Prosím vás pekne, venujte pozornosť pani poslankyni.

    Nech sa páči.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zákon prerokoval a odporučil zákon neprijať ako celok. Druhý výbor, ktorému bol zákon pridelený, parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, prerokoval zákon a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon opätovne schváliť s pripomienkou pána prezidenta. Táto pripomienka je uvedená v spoločnej správe v bode č. 4.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie schváliť s pripomienkou.

    Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    zákone z 11. februára 2011, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál má parlamentnú tlač 267.

    Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Dubovcovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ako splnomocnená spravodajkyňa výboru predkladám túto informáciu o prerokovaní zákona z 11. februára 2011, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 267, v druhom čítaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. februára 2011 č. 259 pridelil tento zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.

    S pripomienkou prezidenta republiky § 151u, znie:

    ""§ 151u

    (1) Na právne vzťahy justičného čakateľa, ktorý sa stal justičným čakateľom podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011 sa vzťahujú tieto predpisy.

    (2) Voľné miesto sudcu určené podľa osobitného zákona možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011. Na tohto justičného čakateľa sa nepoužije § 28 ods. 1, ak voľné miesto možno obsadiť viacerými justičnými čakateľmi, ktorí sa stali justičnými čakateľmi podľa predpisov účinných pred 1. májom 2011, predseda súdu vyhlasuje výberové konanie iba pre týchto justičných čakateľov."

    Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uznesením poveril mňa, Janu Dubovcovú, aby som podala a informovala o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru a navrhovala ďalší postup na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnému zákonu, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Dovoľujem si pripomenúť, že opäť ide o zákon, ktorý napráva nepodarok, ktorý bol schválený Národnou radou na návrh vlády Slovenskej republiky z dielne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keď týždeň...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, preruším vás. Poprosím opätovne kolegov, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi. Prosím vás, choďte diskutovať von. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán Madej.

  • Ďakujem pekne. Keď týždeň po tom, ako Národná rada schválila veľkú novelu, ministerka spravodlivosti posunula do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý má opravovať jej schválený zákon v Národnej rade. Aj tento zákon vzhľadom k tomu, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky podľa nášho názoru, ktorý verím, že môžme vysloviť, upravuje právne postavenie justičných čakateľov, vrátil opätovne aj túto malú novelu prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie do Národnej rady.

    Dámy a páni, ale nemôžme pozerať na tento malý zákon, na túto malú novelu cez prizmu len tých paragrafov, ktoré vidíte na stole. Musíme sa na túto novelu pozerať aj cestou schváleného zákona č. 33/2011 Z. z., kde Národná rada Slovenskej republiky prijala vážne rozhodnutia, ktoré zasahujú do nezávislosti súdnej moci.

    Faktom je, dámy a páni, že ste, hlavne kolegovia z koalície, prijali zákon, ktorý od 1. mája zasiahne vážnym spôsobom do nezávislosti súdnictva. V Slovenskej republike, tak ako v každom inom demokratickom a právnom štáte, platí princíp trojdelenia moci na moc zákonodarnú, moc výkonnú a moc súdnu. Tieto moci navzájom v rámci systému bŕzd a protiváh sa majú kontrolovať, dopĺňať, ale na druhej strane majú byť od seba nezávislé a mať osobitné postavenie. Bohužiaľ, predstavitelia vládnej koalície a vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, asi aj svojím rozhodnutím väčšina parlamentu rozhodla, že tieto rozdiely, tieto osobitosti a toto oddelenie troch mocí v štáte sa bude stmeľovať a výkonná a zákonodarná moc budú zasahovať do moci súdnej. To je výsledok novelizácií právnych predpisov v tejto oblasti.

    Tento návrh zákona opravuje tie nepodarky, ale iba sčasti, aby nedochádzalo k zjavnej protiústavnosti, keď prechodné ustanovenie týkajúce sa justičných čakateľov sa týka účinnosti od 1. januára a účinnosť zákona je až 1. mája. To znamená, spätne prechodné účinné ustanovenie účinnosť nadobúdať nemôže.

    Týmito právnymi úpravami, dámy a páni, ste spolitizovali a chcete spolitizovať súdnictvo ako také. Chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. V zákonoch, v zákone o sudcoch a prísediacich a následne aj v ďalšom článku v zákone o súdoch ustanovujete výberové komisie na sudcov a na predsedov súdov, ktoré nemajú nič s právnym štátom spoločné. Vo výberových komisiách budú mať väčšinu zástupcovia iných mocí ako moci súdnej. Budú napríklad v 5-členných výberových komisiách na sudcov traja členovia, ktorí nepochádzajú zo súdnej moci, dvaja menovaní pani ministerkou a jeden menovaný, volený Národnou radou Slovenskej republiky. Keď si zoberiete do úvahy politickú realitu, aká na Slovensku existuje, tak traja zástupcovia vo výberovej komisii na sudcu, to znamená traja z piatich ľudí, ktorí rozhodujú o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku sudcom, budú menovaní politicky na základe väčšinovej vôle konkrétnej politickej garnitúry, ktorá na Slovensku bude vládnuť, pretože väčšina v parlamente predstavuje aj väčšinu vo vláde Slovenskej republiky.

    To, že iné moci, a to moc zákonodarná a moc výkonná, budú rozhodovať o tom kto bude a kto nebude sudcom, dáva alebo spochybňuje legitimitu súdnej moci ako takej, ktorej vznik a postavenie a jednotlivé právne postavenie by malo byť odvodené od tejto moci. Spolupráca moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej nie je vec, ktorú si môžme zamieňať s tým, ako iná moc bude zasahovať v rámci kreácie moci druhej. Politické výberové komisie pokračujú aj v rámci správy súdov. Ministerstvo bude mať väčšinu pri menovaní, väčšinu zástupcov v komisiach, ktoré budú rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude predsedom konkrétneho súdu. V tomto prípade sa už ministerstvo spravodlivosti ničím netajilo a predložilo návrh, ktorý bol schválený v Národnej rade, ktorý obsahuje možnosť a v tomto prípade už aj právnu povinnosť menovať troch členov výberovej komisie na predsedov súdov zo strany ministerstva spravodlivosti. To znamená konkrétneho ministra, ministerku spravodlivosti.

    Dámy a páni, ide o nepredstaviteľné zásahy do súdnej moci, ktorá by mala byť oddelená od moci zákonodarnej a od moci výkonnej. Ale čo je ešte horšie, mala by byť oddelená od politických vplyvov. Vy sa po viac ako dvadsiatich rokoch od nežnej revolúcie, kde sa mnohí chválite, že ste mnohí štrngali kľúčmi, netajíte tým, že popierate základné princípy demokratického a právneho štátu a snažíte sa moc, ktorá pochádza od občanov, koncentrovať vo svojich rukách. Nepripúšťate žiadne brzdy a protiváhy proti tomu, aby moc v rukách politikov nebola zneužitá, pretože pokiaľ politici budú mať moc aj nad súdnictvom, môže dochádzať a bude dochádzať a v súčasnej dobe vidíme, že dochádza k zneužitiu moci, ktoré už nebude ani kontrolovateľné a sankcionované.

    Ďalší neduh tohto návrhu zákona je o tom, že, predpokladám, vládna koalícia ako červené súkno sa chce zbaviť všetkých ľudí, ktorých vidí a ktorých môže akýmkoľvek spôsobom, či už legálnym, legitímnym alebo nelegálnym, neústavným a nelegitímnym, sa zbaviť. Takýmto spôsobom, dámy a páni, pristupujete aj k právnemu postaveniu justičných čakateľov. Práve justičných čakateľov sa osobitne táto novela zákona, ktorá bola vrátená prezidentom Slovenskej republiky, týka. Prechodné ustanovenie, ktoré má riešiť právne postavenie justičných čakateľov, prezident Slovenskej republiky navrhol v znení, ktoré by riešilo ich právne postavenie ústavným spôsobom. Už aj v minulosti, myslím, že to bolo v roku 2002, sa pri novelizácii zákonov, ktoré sa týkali právneho postavenia justičných čakateľov, ich právne postavenie riešilo tak a presne v obdobnom prípade, že justičný čakateľ, ktorý bol vymenovaný, ktorý bol výberovou komisiou vymenovaný do tejto funkcie, zostáva, jeho právne postavenie zostáva podľa doterajších právnych predpisov a nárok na obsadenie funkcie sudcu sa posudzuje a zostáva zachovaný tiež podľa doterajších právnych predpisov. Vy ste sa potrebovali niekoľkých desiatok ľudí zbaviť bez relevantného dôvodu. A bez relevantného dôkazu, ktorý by ste predložili verejnosti, ste možno s červeným súknom na očiach jednoducho videli, že toto sú ľudia, ktorých môžete akýmkoľvek spôsobom z justície vyhodiť, obmedziť ich práva, ktoré nadobudli verejnými výberovými konaniami.

    Právne postavenie čakateľov, justičných čakateľov bolo dané výberovým konaním, na základe ktorého nastúpili na príslušný súd. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o sudcoch im týmto spôsobom vznikol nárok obsadiť voľné miesto sudcu na súde, v ktorom vykonávali prax justičného čakateľa. Vzhľadom k tomu, že sa funkcia justičného čakateľa ruší, justiční čakatelia sa stávajú vyššími súdnymi úradníkmi zo zákona odo dňa účinnosti tejto právnej úpravy a bez ich súhlasu. Rušia sa aj ich legálne nadobudnuté práva, a to právo obsadiť voľné miesto sudcu na základe výberového konania, ktoré absolvovali, a vzniká im nová povinnosť splniť ďalšiu podmienku, obsadiť toto miesto sudcu druhým dodatočným novým výberovým konaním, ktoré zavádzate podľa zákona pre túto skupinu ľudí.

    V tomto tiež vidno určitú protiústavnosť tejto právnej úpravy. Namiesto toho teda, aby ste rešpektovali pripomienky prezidenta, ktoré pán prezident navrhoval už pri prvom vrátení zákona č. 33/2011 Z. z. z roku 2011, vtedy ste prijali zjavne protiústavný zákon, ktorý lepíte a opravujete touto novelou. Ja pevne verím, že budete ochotní rešpektovať opätovné pripomienky prezidenta, ktoré v tom istom znení pán prezident navrhol Národnej rade Slovenskej republiky. Pokiaľ tomu tak nie je, tak už neviem, akým spôsobom pomôcť kolegom z vládnej koalície pochopiť, aké návrhy zákonov schvaľujú, ako majú návrhy zákonov schvaľovať tak, aby neboli tieto návrhy zákonov podľa nášho názoru, je to náš názor, protiústavné.

    Vo veci tvorby výberových komisií na sudcov, to znamená vo veci rozhodovania o tom, kto bude alebo nebude sudcom, čo si vládna koalícia v súčasnosti vymienila ako svoju kompetenciu na rozhodovanie, vo veci rozhodovania o funkciách predsedov súdov na Slovensku, kde bude mať politická moc, to znamená zákonodarná a výkonná moc, tiež väčšinové rozhodovacie práva, ako aj vo veciach týkajúcich sa právneho postavenia justičných čakateľov, zrušenia ich funkcií a nárokov vyplývajúcich z už absolvovaných výberových konaní, nárokov na obsadenie funkcie sudcu, v prípade, ak je takéto miesto voľné na príslušnom súde, kde vykonávajú prax, môžete, kolegyne, kolegovia, očakávať vo veľmi krátkom čase podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.

    V predmetnej veci ja očakávam, že Ústavný súd bude posudzovať súlad tohto právneho predpisu, ako aj prechodného ustanovenia, ktoré schvaľujete teraz, a obávam sa, že nie ste ochotní akceptovať pripomienku prezidenta, ktorý by tento nesúlad odstraňoval, bude rozhodovať o súlade alebo nesúlade týchto právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a to konkrétne s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovujú a zavádzajú do praxe princípy nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti. Vo veciach, ktoré sa týkajú právneho postavenia justičných čakateľov, dámy a páni, môžete okrem toho očakávať aj namietaný nesúlad s rovnosťou právneho postavenia justičných čakateľov vo vzťahu k základným princípom právneho štátu, a to k zákazu retroaktivity, pretože zákon spätne odníma legálne nadobudnuté práva týmto osobám.

    V tejto súvislosti, dámy a páni, si vás dovoľujem požiadať, aby ste aspoň tie pripomienky prezidenta, ktoré prezident Slovenskej republiky navrhol, schválili, aby ste tak dali zadosť aspoň v tejto časti jemnej úprave, ktorá aspoň sčasti odstráni neústavnosť prijímanej právnej úpravy. Tento zákon, ako aj zákony, ktoré prídu na rokovanie ďalej, sú dôkazom o tom, že vládna koalícia vypustila zo slovníka slovo demokracia, vládna koalícia vypustila zo svojho slovníka slová a pojmy, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva a zákaz zneužívania moci, politickej moci na osobné alebo iné, ako aj politické ciele. Správanie vládnej koalície cestou predkladaných návrhov zákonov, ale možno aj spôsobom, akým súčasní ministri sa vyjadrujú ohľadne aktuálnych tém, napr. odposluchov, je nevídané v histórii Slovenskej republiky a hovorí o tom, že politická moc od júnových volieb v roku 2010 je zneužívaná. Ja som presvedčený, kolegovia a kolegyne aj z vládnej koalície, že mnohým z vás to vadí a že postupom času príde aj ten čas, keď pretečie váš pohár trpezlivosti. Ja sa len obávam toho, aby to nebolo neskoro, keď už budú zdevastované všetky základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, keď hovoríme o vypúšťaní pojmov z nášho slovníka, keď hovorím teda za koalíciu, tak skôr by som hovoril o vypúšťaní pojmov ako zneužitie moci, keď niekto plynule prejde z pozície ministra do pozície šéfa Najvyššieho súdu, hovoríme o vypúšťaní pojmov ako rodinkárstvo, keď sa nám klonujú tie isté mená na miestach justičných čakateľov, aké vídame medzi sudcami, a zavádzanie pojmov ako rovnosť šancí, keď ľudia, ktorí na začiatku v legislatíve boli v pozícii, že mohli sa stať sudcami, a to aj vaším pozmeňovákom, teda vyšší súdni úradníci, tak o túto možnosť prišli. To znamená, my nikomu neberieme ani nadobudnutú kvalifikáciu, ani jeho skúsenosti, neberieme mu roky strávené na súde, má rovnakú šancu stať sa sudcom ako iní, ktorí takisto poctivo na tých súdoch pracujú. A v prípade, že budú mať záujem sa stať sudcami, tak budú musieť takisto zvyšovať svoju kvalifikáciu a preukázať svoje schopnosti, aby nakoniec v tých sudcovských skúškach obstáli. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec Madej, pred pár týždňami sme boli svedkami divadla vládnej koalície na tému politických nominantov v štátnych podnikoch. A výsledky, samozrejme, boli sporné, ale, a líderkou v tom bola pani premiérka a politickí nominanti v štátnych podnikoch, to bol proste hrôzostrašný problém. Pod rúškom tejto témy a takýmito návrhmi zákonov je tu však zámer ďaleko obludnejší - politizácia súdnictva. Donedávna sme počúvali, že princípom a pilierom demokracie je nezávislosť súdnictva. Najnovšie počúvame, že problémom slovenského súdnictva je až prílišná nezávislosť. A takéto návrhy zákonov, aké predkladá vládna koalícia, politizujú súdnictvo, odstraňujú, demontujú demokraciu.

    A poznámka na okraj. Rodinkárstvo z úst pána poslanca Poliačika, to znie vtipne.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím kľud v miestnosti, páni.

    Pán poslanec Krnáč.

  • Pán kolega, sám dobre viete, prečo tento zákon musí byť znova prerokovávaný. Nestala sa chyba v Národnej rade Slovenskej republiky, ale v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, vďaka čomu musíme znova naprávať určité problémy, ktoré vznikli z pohľadu tých časových a terminologických záležitostí. Chcel by som vás vyzvať, aby ste nezamieňali neustále nezávislosť súdnictva so svojvôľou súdnictva. Justícia na Slovensku je, žiaľbohu, v pozícii teenagera, ktorého sme pustili na párty a on nám urobil hanbu. Žiaľbohu, naša justícia, je smutné, že to musím konštatovať, nedozrela na samosprávu. Jediné, čo sa stalo za uplynulých ix rokov, bolo to, že sudcovia a justícia si vytvorila akúsi zónu bezpečia, do ktorej nikto nesmie zasahovať vrátane verejnosti. A namiesto toho, aby justícia slúžila spoločnosti, teda nám všetkým, tak začala slúžiť iba sama sebe. To, že sudcovia rozhodujú o tom, kto bude novým sudcom, tak to len podčiarkuje tento moment, kde tento systém, ktorý vlastne začína pôsobiť vyslovene iba samoreplikatívne, nie je nijakým spôsobom ovplyvniteľný z vonkajšieho prostredia, a to vrátane verejnosti, ktorá je dlhodobo nespokojná s výkonom súdnej moci.

    Takže k justičným čakateľom. Nie je normálne, aby justičný čakateľ, ktorého jeho táto pozícia nevznikla na základe žiadnych objektívnych kritérií, ale iba na základe takýchto, tak ako bolo povedané rodinkárskych a rôznych klientelistických náležitostí, aby tento človek sa domáhal práv ústavných. Pretože ústavné práva žiadnu takúto pozíciu nezaručujú. Ak má ktorýkoľvek človek záujem byť sudcom, tak má splniť oficiálne kritériá na základe kontroly verejnosti a v tom prípade, keď sa stane sudcom, už žiadne jeho práva nebudú upierané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Ešte možno na margo k vystúpeniu pána poslanca Madeja na tému justiční čakatelia. Ja neviem, nerozumiem tomu. Inštitút justičného čakateľa má históriu nielen na území Slovenska, ale v iných krajinách Európy. Napríklad v Česku. Táto tradícia je historicky dlhodobo overená. A mne zo strany ministerstva spravodlivosti chýbal, nevidel som žiaden jediný predložený rozumný dôvod, prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú budúcich nástupcov. Prokuratúra má čakateľov prokuratúry, advokáti, exekútori, notári majú svojich koncipientov. Všetci musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, ktorú je možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí v ekonomickom prostredí. Nezdá sa vám to zvláštne? Ja si myslím, že dôvod na takéto zákonom zrušenie pozícií justičných čakateľov je kádrovanie, politické kádrovanie á la päťdesiate roky. Môžte byť hrdá, pani ministerka.

  • Ďakujem. To boli všetky faktické poznámky. Pán poslanec Madej by chcel reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. Ten procedurálny návrh bol zrejme omyl. Hej?

  • Áno. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Poliačik. O výberových konaniach a o rodinkárstve choďte presviedčať, že sa vám nepáči, na Krajský pozemkový úrad do Trenčína. Tam vám určite uveria.

  • Vtedy mi prichádza na um taká myšlienka, večné pravidlo: "Hoď kameňom, kto si bez viny."

    Pán poslanec Krnáč, hovoríte o tom, že tento zákon je tu v Národnej rade kvôli chybe pána prezidenta. Ja by som si dovolil polemizovať s týmto názorom, pretože pán prezident predložil pripomienku, ktorá zásadne bude rešpektovať a rešpektuje súlad s ústavou a snaží sa tento zákon dostať do takého postavenia s ústavou, aby tento zákon rešpektoval všetky články ústavy. Aj postavenie justičných čakateľov. To, že vy chcete odstrániť mladých ľudí z justície pod zámienkou zlúčenia s vyššími súdnymi úradníkmi, zrušiť ich nárok, ktorý im vznikol podľa doterajších právnych predpisov, čo je podľa nášho názoru v rozpore s ústavou, je síce váš legitímny cieľ, ale pevne verím, že Ústavný súd dá za pravdu nám.

    Ďakujem pekne aj za slová podpory a ja si dovolím zhrnúť, že skutočne zákony v oblasti súdnictva a justície z dielne tejto vládnej koalície prísne a výlučne porušujú princípy právneho štátu, nezávislosti súdnictva, zasahujú do sudcovskej nezávislosti, a to všetko za účelom politizácie súdnej moci, a to všetko za účelom získania kontroly vládnej koalície nad súdnictvom. Žiaľ.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Pani ministerka nechcela vystúpiť v tejto rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné upozorniť kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne tohto prezidentského veta, že sú tu problémy v tom, akým spôsobom pán prezident použil svoje oprávnenie dané mu ústavou v čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s touto novelou. Dôvody, ktoré pán prezident uvádza ako dôvody, pre ktoré tento zákon Národnej rade vrátil, sú dôvody, o ktorých Národná rada už viackrát rokovala. Svoje stanovisko ku nim zaujala hlasovaním o právnej úprave, ktorú prijala o zákone, ktorý bol schválený a je zverejnený predpísaným spôsobom v Zbierke zákonov pod č. 33 /2011 Z. z.. Pán prezident si je tejto skutočnosti vedomý. Vo svojom stanovisku na túto skutočnosť sám poukazuje a na ňu sa aj odvoláva.

    V tom vete, ktorým nám vrátil predmetnú novelu na opätovné prerokovanie, uvádza, napr. v čl. II bod 1 druhá veta, ako aj vo všetkých nasledujúcich vetách a neskôr aj na strane 2 ods. 2 a poukazuje na to, že už v rozhodnutí z 23. decembra 2010 č. 3297/2010/BA o vrátení zákona z decembra 2010, ktorým sa menil zákon č. 385/2000 Z. z., teda ten neskôr zverejnený pod č. 33/2011 Z. z., svoje pripomienky už vzniesol. Vzniesol ich voči návrhu v čl. I bod 47 v prechodných ustanoveniach k § 151u, uviedol aj jeho znenie a uvádza v tomto stanovisku, ktorým nám vrátil túto novelu na opätovné prerokovanie, že s riešením postavenia justičných čakateľov a so zmenou ich postavenia z justičných čakateľov na vyšších súdnych úradníkov nemôže súhlasiť.

    Tieto argumenty uviedol v tom zákone, ktorý bol schválený 23. 12. 2010. Je teda zrejmé, že o rovnakej pripomienke a tejto pripomienke pána prezidenta už rozprava prebehla. Národná rada vyjadrila svoju vôľu hlasovaním a aj pán prezident to sám konštatuje.

    Predmetom tejto vetovanej právnej úpravy ustanovenia § 151u je iba zmena už neaktuálneho dátumu, ktorý pôvodné znenie tohto ustanovenia obsahovalo, na iný aktuálny dátum. Ku žiadnej inej zmene textu novým návrhom nedošlo.

    Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky prezident môže Národnej rade vrátiť zákon s pripomienkami do 15 dní od schválenia zákona. Ako vyplýva z ústavnej úpravy, pripomienky pána prezidenta sa môžu týkať iba navrhovanej zmeny, ktorú Národná rada schválila, a teda v tomto prípade iba dátumu. Pán prezident Národnej rade postupom podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky mohol tento zákon vrátiť, iba ak by mal pripomienku k dátumu. Pretože to sme prejednávali touto novelou. A mohol by tak urobiť v lehote do 15 dní od schválenia.

    Pán prezident zákon vrátil v ústavou stanovenej lehote 15 dní. Jeho pripomienky uvedené v časti II sa však netýkajú tej zmeny, ktorú Národná rada schvaľovala 11. 2. 2011, teda zmeny dátumu. Jeho pripomienky idú nad rámec schválenej novely zákona a týkajú sa obsahu už predtým schváleného zákona č. 33/2011 Z. z a tomu zodpovedá aj prezidentom navrhovaná zmena znenia ustanovenia § 151u. Pán prezident navrhol zmeniť znenie § 151u z doterajšieho obsahu na znenie, ktoré neprešlo legislatívnym konaním v Národnej rade touto novelou, ktorú schvaľujeme a nebolo predmetom tejto novely, ktorú Národná rada schválila a prezident ju vrátil na opätovné prerokovanie. Za týchto okolností Národná rada po opätovnom prerokovaní nemôže postupovať tak, ako to navrhuje pán prezident. Nemôže schváliť zákon so zmenou ním navrhovanou, ale naopak, v záujme zachovania riadneho legislatívneho postupu zákon s prezidentom navrhovanou zmenou schváliť nemôže.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračujeme druhým čítaním o zákone z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Tento zákon bol tiež vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál má tlač 268.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ondrejovi Matejovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

    (Rokovaniae o zákone z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 268.)

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet predkladám túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 11. februára 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 o štátnej pomoci. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 957/2011 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 260 z 25. februára 2011 pridelil predmetný zákon týmto výborom Národnej rady, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začiatku rokovania o zákone žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami tak, ako sú uvedené v tomto bode.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory nasledujúce stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenou uvedenou v časti III pod bodom č. 3 rozhodnutia prezidenta z 24. februára 2011 a v časti III tejto správy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami uvedenými v časti III pod bodom č. 1, 2, 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a v časti III tejto správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky takto: po prvé o zmenách zo správy pod bodom č. 1, 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť, o zmene zo správy pod bodom č. 3 hlasovať s odporúčaním schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému zákonu o štátnej pomoci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 11. februára 2011 (tlač 268) schváliť so zmenou uvedenej v časti III pod bodom č. 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 zo 16. marca 2011.

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pani poslankyni Sabolovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k zákonu, ktorý vrátil prezident o štátnej pomoci, prečo až dnes a nie počas prerokovania v skrátenom konaní. Vzhľadom na to, že celá novela prebehla na rokovaní parlamentu veľmi rýchlo a aj spätné informácie od subjektu, ktorý vlastne touto novelou je priamo, by som povedala, zasiahnutý, nebolo možné niektoré fakty predniesť Národnej rade. Nie som človek, ktorý sa venuje v Národnej rade ekonomickým a finančným záležitostiam, ale žijem v regióne a v kraji, kde tento subjekt pôsobí. Nikdy som nejak do detailov nepátrala po veciach, ktoré sa týkali Frucony Košice, akciovej spoločnosti. Chcem sa ale dotknúť a urobiť krátky exkurz pre túto Národnú radu o niektorých skutočnostiach, ktoré mňa ako poslanca presvedčujú a ubezpečujú, že predložená novela zákona, ktorá bola predložená v skrátenom konaní, má v jednom bode retroaktívny charakter. Vyvoláva vo mne otázku, prečo exekučným súdom by mal byť len súd v Malackách a zároveň pán prezident vracia termín účinnosti zákona. Dovolím si krátky exkurz a prosím o trpezlivosť pánov poslancov, ak bude možno moje vystúpenie dlhšie.

    Frucona Košice v roku 2003 využila podľa zákona 511 inštitút odkladu daní. Keďže inštitút odkladu daní umožňoval len jeden mesačný odklad po prijatí novely chcela spločnosť sa dohodnúť so správcom daní a aj s ministerstvom financií na splátkovom kalendári na vysporiadanie pohľadávok na 5 rokov. Návrh Frucony bol ministerstvom a správcom dane zamietnutý. Teda Frucona nemohla využiť vlastne od 1. 1. 2004 zákonný inštitút odkladu daní a ani sa nemohla dohodnúť na splátkovom kalendári. Tu chcem upozorniť ale na jednu skutočnosť, ktorá vyplýva z podkladov a dokladov, ktoré sa mi dostali, že v tom istom čase, keď Frucona nemohla dostať splátkový kalendár, existuje zoznam príjemcov štátnej pomoci za druhý polrok 2003, kde práve úľavou na dani z príjmov boli odpustené dosť vysoké čiastky.

    Dovolím si spomenúť hlavne dve pod položkami 45 a 46, ktoré veľmi úzko súvisia vo svojom, teda vo vlastníckom vzťahu k príslušným inštitúciám, a sú to Slovenské pramene a žriedla, kde bola úľava na dani 217 044 640, a Slovenské liehovary a likérky, a. s., Leopoldov, úľava na dani z príjmov 207 518 400. Sú tu aj ďalšie, lebo ich bolo oveľa viac. Dovolím si povedať, že je tu aj úľava na dani z príjmov v tom období Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok 3 173 700 000. Ak v tomto čase bolo možné odpustiť úľavou na dani financie, ktorým dlžila Frucona Košice, iné inštitúcie, takéto čiastky, zdá sa mi, že splátkový kalendár, ktorý by zaplatil celú položku daňových nedoplatkov, by bol namieste. To je jedna vec, ktorá ma na tomto zákone vyrušuje.

    Neskoršie vzhľadom na to, že Frucona Košice nebola schopná zaplatiť daňový dlh 8. marca 2004, teda ešte pred vstupom do Európskej únie Slovenskej republiky, podala návrh na Krajský súd v Košiciach v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a podala návrh na vyrovnanie, nie o štátnu pomoc podľa zákona č. 231/1999. Návrh na vyrovnanie a samotné vyrovnanie prebehlo v zmysle zákona. Vyrovnanie potvrdil aj Najvyšší súd uznesením ešte z 25. 10. 2004, nemusím čítať číslo. Čiže v marci 2004 podali návrh na vyrovnanie, vyrovnacie konanie prebehlo v priebehu roku 2004 s veriteľmi, medzi ktorých patril aj daňový úrad, sa Frucona vysporiadala, a teda na základe jeho súhlasu uhradila 35 % dlhu vo výške 224 mil. korún. A podotýkam ešte raz, proces sa začal pred začatím, pred vstupom do Európskej únie a prebehol v zmysle vtedy platných predpisov o konkurze a vyrovnaní, teda 30. 12. 2004 je vyhlásené vyrovnanie za skončené a Frucona uhradila tých 35 % dlhu vo výške 224 277 841.

    V tom čase Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie, ktoré ale Najvyšší súd dňa 27. 4. 2006 odmietol prokurátorské dovolanie a opätovne potvrdil vyrovnanie za právoplatne ukončené a to je tu rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu, čiže druhýkrát Najvyšší súd rozhodol, že nešlo o štátnu pomoc. V tom čase bez vedomia Frucony, a tu začína asi zrejme konkurenčný zápas, podala spoločnosť St. Nicolaus asi za podpory štátu, lebo asi inak by to nešlo, sťažnosť na Európsku komisiu, že vyrovnanie Frucony je zakázaná štátna pomoc. Európska komisia, bez prítomnosti a možnosti brániť sa, vyhlásila, že Frucona dostala nedovolenú štátnu pomoc a štát musí vymáhať od Frucony viac ako 416 mil. V tom čase štát podal žalobu na vymáhanie. Žalobu štátu zamietol okresný súd, krajský súd a opäť po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora aj Najvyšší súd 26. 11. 2009. Čiže Najvyšší súd opäť po druhýkrát potvrdil, že Frucona nedostala štátnu pomoc, ale podľa slovenskej legislatívy prešla vyrovnaním v zmysle platného zákona. Štát dovtedy nemal upravenú legislatívu, a preto Frucona nemôže niesť dôsledky nedostatočnej legislatívy Slovenskej republiky. Čiže aby bolo jasné, Frucona nedostala nikdy žiadnu štátnu pomoc, ani o ňu nežiadala, a preto po rozhodnutiach Najvyššieho súdu by dnes nemala byť za to prijatým zákonom postihovaná.

    Venujem sa ďalej tejto téme, pretože ani tú vec neskončila. Tu možno len jednu takú vsuvku, tak ako som na začiatku povedala, nikdy to nebola moja parketa v parlamente a nejaká väzba na tieto finančné kruhy, ale logika veci a zodpovednosť a aj akýsi morálny efekt alebo morálna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí v prípade exekučného titulu, ktorý je vyšší ako majetok Frucony, nielenže prídu o prácu, ale aj zanikne jedna dnes už postupne vyvíjajúca sa, prosperujúca firma na východnom Slovensku. A ide nám aj o zamestnanosť.

    Teraz sa vrátim ešte k Európskemu súdu a k Európskej komisii. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora proti slovenskému štátu znie, a toto je veľmi dôležité, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 249 ods. 4. písm. s) a čl. 2 uvedeného rozhodnutia. Slovenská republika je povinná uhradiť trovy konania. Nič iné. V rozhodnutí rozsudok Súdneho dvora, 4. komora, z 22. 12. 2010 nie je žiadna zmienka o vymáhaní od Frucony 416 mil. korún. Novým zákonom schváleným 11. februára o štátnej pomoci a exekútoroch opätovne spätne retroaktívne vymáhame priamym exekučným titulom 416 mil. a úroky od Frucony napriek tomu, že slovenské súdy a Najvyšší súd v troch konaniach rozhodol o tom, že nešlo o štátnu pomoc. V zákone je ustanovenie § 30d, ktoré umožňuje vymáhať aj pred účinnosťou tohto zákona financie a považujem toto za retroaktivitu nezlučiteľnú s ústavou každého demokratického štátu, čo namieta aj prezident republiky.

    Zdá sa mi, že celá vec a celá táto kauza je záujmom konkurenčných liehovarníckych firiem a že sú možno aj nie priame dôkazy, ktoré hovoria o nie najlepšom záujme niektorých firiem. O tom svedčí aj podnet, ktorý vlastne na Fruconu na Európsky súdny dvor, na Komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus, ktorá sa stala aj vedľajším účastníkom konania. Dovolím si ešte na podporu dnes prosperujúcej alebo dnes fungujúcej akciovej spoločnosti povedať, že si plní všetky daňové povinnosti voči štátnym inštitúciám a poisťovniam a nemá nedoplatky a všetky doterajšie daňové a iné kontroly nenašli žiadne pochybenia.

    Dnes prebieha vo Frucone daňová aj colná kontrola. Myslím si, že niektoré úkony idú nad rámec bežnej kontroly, pretože sa ide na podstatu a majetok akciovej spoločnosti a neviem, či je to celkom zlučiteľné so zákonmi o finančnej kontrole. Je tu vážna otázka, ktorá sa snaží do verejnosti preniknúť, že Frucona môže v krátkom čase v prípade, že tento návrh zákona, ktorý musíme prijať, lebo nespĺňame smernice a mali by sme ho prijať aj s účinnosťou od 1. júna, že preleje majetok na inú firmu. Mala na to šesť rokov od ukončenia vyrovnania z roku 2004, ale snažila sa skôr oživiť firmu, oživiť prácu, a preto si myslím, že nejaká obava, pokiaľ by sme ju nevyrobili politicky, tu by nemusela vzniknúť.

    Ešte snáď poznámka, lebo reakciou môže byť aj to, že kryjem nejaké nekalé konania bývalého správcu dane, na ktorého bolo podané trestné oznámenie v tom čase, kedy prebiehal súd, že kryjem majiteľa, riaditeľa spoločnosti. Ak je preukázateľné a je dokázateľné, že v tom čase urobili podvod, na to máme orgány činné v trestnom konaní, ktoré by mali ich brať na osobnú a hmotnú zodpovednosť a nepostihovať spoločnosť, ktorá v priebehu šiestich rokov preukázala životaschopnosť. Nebrať na zodpovednosť spoločnosť, ktorá v čase, keď sa mnohým odpúšťali veľké milióny a miliardy, žiadala o splátkový kalendár a tých 416 mil. by bola postupne uhradila.

    Pýtam sa, či ideme na podstatu, alebo ideme rozhodnúť len politicky. Čiže ak je niekto zodpovedný za nejaký daňový podvod, nech je braný na osobnú zodpovednosť. Ak sa, a to nemám tu dokumenty, ak sa preukázalo alebo preukáže, že Daňový úrad Košice IV v tom čase - a viem, že boli tam súdne konania - vydal potvrdenie o Frucone, že nemá záväzky voči štátu, ale v tom čase vlastne mohol konať štát, bol to rok 2003, 2004, 2005, 2006 do rozhodnutí Najvyššieho súdu po žalobe štátu, tak sa pýtam, prečo ideme postihovať dnes nielen subjekt, ale aj ľudí, ktorí v tejto firme pracujú, za to, že je tu nejaká pochybnosť, že niekto porušil zákon?

    Preto aj dnes, a to už sú teda záverečné moje veci, dnes Európsky súdny dvor neukončil svoje konanie, preto nie je ani pravda, ak na výbore pre financie a rozpočet zaznela informácia, že všeobecné, že Európsky súdny dvor ukončil konanie. Súd nie je ukončený, pokračuje, pretože Frucona sa odvolala a dodnes nie je rozhodnutie. Je tu ešte návrh na Ústavnom súde, ktorý tiež do dnešného dňa nerozhodol, preto by bolo dobré, aby Slovenská republika neprijala také legislatívne opatrenia, ktoré budú v rozpore, ktoré budú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a, poviem, aj s dobrými mravmi, ak chceme dodržiavať legislatívu a rozhodnutia súdov v Slovenskej republike.

    A ešte jedna poznámka. Z doterajšieho rozsudku Súdneho dvora nevyplývajú žiadne finančné sankcie Slovenskej republike, len má zaplatiť úhrady a trovy konania.

    A záverečná poznámka. Stáva sa, že reakcia je na to aj, že sa na to všetci pozbierame. Ak si štát ako taký zastúpený svojimi výkonnými zložkami a po rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky neustrážil niektoré rozhodnutia a to je možno napadnuteľné zo štátu vyrovnanie Frucony, nech sa páči, budeme musieť za to znášať všetci zodpovednosť. Ale tu Slovenská republika skôr, tak ako som na začiatku povedala, by mala brániť Slovenskú republiku s tým, že nešlo o štátnu pomoc, išlo o vyrovnanie v zmysle zákona, aj keď o vyrovnanie len 35 %, ale v porovnaní s miliardami niektorých firiem v tom istom období, sa mi zdá, že toto je neprimeraný zásah do fungovania a práce ľudí, ktorí v danom regióne žijú.

    Ďakujem za pozornosť.

    A ešte možno procedurálny návrh. Odporúčam, aby sme prvú a druhú pripomienku pána prezidenta schválili, jednak retroaktivitu. A nevidím, aby jeden súd v Malackách robil len exekúcie štátnej pomoci. A podstatná je tá prvá. A odporúčam, aby sme vládny návrh zákona schválili. A ak vytvoríme pokojné legislatívne prostredie, nemusíme sa obávať o žiadne majetkové presuny.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A o vystúpenie požiadala pani ministerka spravodlivosti.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, neprišla som do parlamentu dnes kvôli tomuto bodu, ale vzhľadom na to, čo tu odznelo, niektoré tie informácie sa dotýkajú aj pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, pretože ministerstvo spravodlivosti má aj právomoc zastupovať prostredníctvom agenta Slovenskú republiku pred Európskym súdnym dvorom, preto, pochopiteľne, pokiaľ ide o predovšetkým tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa týka rozhodnutí Komisie a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, cítim za potrebné uviesť niektoré veci na pravú mieru.

    V prvom rade chcem povedať, že za ministerstvo spravodlivosti, že zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom dôsledne háji záujmy Slovenskej republiky a Slovenská republika dnes nemá žiaden priestor obhajovať Fruconu v tom zmysle, že nebola poskytnutá štátna pomoc. V tomto zmysle už existuje totiž rozhodnutie Európskej komisie, ktorá konštatovala porušenie primárneho práva Európskej únie, konštatovala, že benefity, ktoré boli priznané Frucone v zmysle primárneho európskeho práva, boli porušením pravidiel štátnej pomoci platnými v Európskej únii. Ja naschvál zdôrazňujem slová porušením primárneho práva Európskej únie, pretože primárne právo Európskej únie je priamo platným právom v rámci všetkých členských štátov Európskej únie a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Čiže máme tu rozhodnutie Komisie, ktorá konštatovala porušenie primárneho práva a, áno, máme tu rozsudok Európskeho súdneho dvora z 22. decembra predchádzajúceho roku, ktorým Európsky súdny dvor odsúdil Slovenskú republiku, že nevykonala toto rozhodnutie Komisie, to znamená, že nevymohla neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc.

    Áno, pani poslankyňa Sabolová má pravdu, toto rozhodnutie samo o sebe nemá finančné dopady pre Slovenskú republiku, áno, vyplýva z neho len to, že Slovenská republika je povinná platiť trovy konania, ale zároveň treba povedať, čo sa deje ďalej. Pretože keď je rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorým bola takýmto spôsobom "odsúdená" Slovenská republika, znamená to ďalej, že Slovenská republika podľa čl. 260 Zmlúv je povinná vykonať tento rozsudok. A Komisia dozoruje to, či Slovenská republika vykoná tento rozsudok, tak sa aj deje, pretože komisia sa začína pýtať a už sa obrátila listom aj na ministerstvo financií, čo urobila Slovenská republika na vykonanie tohto rozhodnutia, a v prípade, že nedokáže Slovenská republika vykonať tento rozsudok, tak potom jej hrozí tá sankcia, o ktorej bola reč aj v predkladacej správe, a síce paušálna pokuta od 896-tisíc eur, ako aj denné penále od 1 037 do 62 220 eur až do vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci.

    To znamená, proces zo strany Komisie voči Slovenskej republike stále pokračuje, pretože Slovenská republika stále nesplnila rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Toto musím uviesť na pravú mieru, pretože toto povedané v plnom rozsahu nebolo.

    Možno jednu malú poznámku, pretože padla aj otázka - prečo Malacky? Ja som tú otázku očakávala už v druhom čítaní, keď bol prerokovávaný tento návrh preto, pretože takýchto vecí nie je veľa, v ktorých by sa malo rozhodovať podľa tohto zákona, a je dobré, aby sa na to špecializoval jeden súd. Môže to byť, samozrejme, ktorýkoľvek súd Slovenskej republiky. Zvolili sme Malacky preto, pretože Malacky majú už špecializáciu na príbuznú agendu, pretože Malacky sú dnes špecializovaným súdom na konanie vo veciach určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, teda zákona o verejnom obstarávaní. V týchto veciach sú Malacky súdom, pre ktorého obvodom je celé územie Slovenskej republiky, tak sa nám zdalo logické aj štátnu pomoc zveriť Malackám, keď by to bolo ktorémukoľvek inému súdu, je to rovnako v poriadku, ale myslím si, že je dobré túto agendu špecializovať na jednom súde, pretože je špecifická.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela položiť dve otázky pani ministerke. Hovoríte o porušení primárneho práva Európskej únie, ale pýtam sa, ak Frucona Košice dňa 8. 3. 2004 podala návrh na krajský súd v zmysle zákona 328 o konkurze o vyrovnaní o vyrovnanie a nie o štátnu pomoc podľa zákona 231, prečo, a v tom čase Slovenská republika nebola ešte členom Európskej únie, prečo máme vymáhať od nej niečo, na čo sa vzťahovali vtedy platné zákony? To je jedna otázka.

    A prečo Slovenská republika odkedy vedela, že bolo ukončené právoplatné rozhodnutie, sa začala zaujímať o daný spor až vtedy, keď podanie na Európsku komisiu podala spoločnosť St. Nicolaus a žiadala o vyrovnanie Frucony ako zakázanej štátnej pomoci, pričom Frucona nepožadovala štátnu pomoc?

    Toto sú dve vážne otázky k tomuto právnemu sporu a prečo dnes by mal byť zákon šitý na predchádzajúce rozhodnutia. Mal by byť, má byť retroaktívny. Prečo sme ho za obdobie, odkedy, od roku 2004, keď bolo právoplatné rozhodnutie, keď sme vstúpili do Európskej únie, prečo sme vtedy túto povinnosť porušenia primárneho práva v Európskej únii nezakomponovali do legislatívy a vtedy sme neprijali novelu zákona o štátnej pomoci a exekútoroch? Novelu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, myslím, že troška sa otáčajú alebo troška sa prekrucujú fakta. A ja prečítam rozhodnutie Komisie z 8. 6. 2006, ktorá vo svojom výroku hovorí o tom, že štátna pomoc poskytnutá v prospech Frucony, a súhlasím s názorom pani Sabolovej, ktorá hovorí, že Frucona nikdy nežiadala o štátnu pomoc, ďalej sa cituje, poskytla v prospech Frucony, tá čiastka 416 mil. nie je zlučiteľná so spoločným trhom, ale zároveň ukladá Slovenskej republike prijať opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej pomoci späť, pričom vymáhanie sa má uskutočniť v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Ešte raz zopakujem, vo vnútroštátnych právnych predpisoch pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie, vy sama viete, a tu pani poslankyňa Sabolová prezentovala, že dvakrát bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu. Ak chcete zvrátiť tento stav, zvráťte ho legitímnymi prostriedkami, nie retroaktívnym zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tak poprosím faktickú poznámku ako reakciu na pani poslankyňu Sabolovú a pána poslanca Buriana.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Za prvé chcem povedať, že ja nie som zodpovedná za celú dobu nečinnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky a za to, že za celú dobu, teda aj za predchádzajúce štyri roky, nebola zmenená táto právna úprava. V každom prípade v prvom rade treba povedať, že táto právna úprava platí primárne do budúcnosti, ale áno, vzťahuje sa aj na prípad Frucona.

    Pokiaľ ide o neoprávnenú štátnu pomoc, tú som nekonštatovala ja, ale tú konštatovala Komisia, čiže na tieto otázky ja vám neviem odpovedať. V každom prípade ale platí, že v zmysle európskeho práva, primárneho európskeho práva sa za štátnu pomoc nepovažuje len nejaká priama dotácia, ale aj odpustenie dlhu atď. Aj iné formy štátnej pomoci. V každom prípade treba povedať, že tú neprípustnosť štátnej pomoci konštatovala Komisia.

    Áno, pán poslanec Burian, máte pravdu, my sme povinní, štát má záväzok vymáhať v zmysle vnútroštátneho práva. Áno, súčasná právna úprava, ako sa ukazuje, je absolútne neefektívna, pokiaľ ide o vymožiteľnosť rozhodnutí Komisie a vláda v tomto smere robí nápravu.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem, no ešte nevyhlasujem... Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy, pán Burian? Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a vážení páni, ak žijeme v právnom štáte a existuje právo, o ktoré sa môže občan v tejto republike oprieť, tak po tomto prijatí tohto zákona neverím, že existuje nejaký stav právny, keď dovoľuje retroaktívne doslova postihovať, retroaktívne, znova opakujem, postihovať práva či už konkrétnych občanov, či už konkrétnych podnikateľských subjektov. Ja vám prečítam niečo, čo teda hovorí Ústavný súd a Ústavný súd hovorí o tom, že jednoducho takáto retroaktivita je neprípustná a už niekoľkokrát o takejto retroaktivite Ústavný súd rozhodol a rozhodol v prospech toho subjektu, ktorý takouto retroaktivitou bol postihovaný. Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát, všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení v ústavnom poriadku Slovenskej republiky konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Imani...(pozn.: nejasne vyslovesné) K zákonom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka - princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v poriadok, čoho súčasťou je zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, ešte raz upozorňujem, subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Je to rozhodnutie Ústavného súdu č. 36 z roku 1995.

    Ja môžem poďakovať pani poslankyni Sabolovej, lebo urobila chronológiu problematiky Frucony, a myslím si, že už nikto z ľudí alebo z vlády, alebo z tých predkladateľov tohto zákona sa vôbec, vôbec neštíti tým, že ide o Fruconu a my sme vytvorili právny precedens pre jednu spoločnosť v Slovenskej republike. Už nehovoriac o tom, že sme odpustili, odpustili v roku 2003 obrovské čiastky dokonca pre konkurenciu. Kdežto toto, tento záväzok, ktorý vznikol Frucone voči Daňovému úradu č. IV, vznikol ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Dokonca žiadosť o vyrovnanie, teda o konkurz a vyrovnanie bola podaná pred vstupom do Európskej únie, teda myslím, že - pokiaľ si dobre pamätám - 8. 3. Myslím, že nie je tu dôležité, aby sme robili retrospektívu znovu celej právnej problematiky, čo sa týka Frucony, ale myslím, že všetkým nanajvýš je jasné, že tu nejde o nejaký systémový krok, nejde tu o klasickú ukážku právnej, právneho riešenia veci, ale je tu jednoducho iba o to, že my takýmto zákonom urobíme doslova vládny banditizmus a jednoducho dnes nie sú ochránené práva žiadneho občana Slovenskej republiky voči retroaktivite.

    Môžme sa dožiť roku 1948 alebo rôznych iných konfiškácií na báze toho, že povieme, že môj subjektívny názor je taký, že jednoducho toto právo môžeme pošliapať, my môžme dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pošliapať, povedať, že to nie je právne relevantné, ale dnes dáme zákon a dáme tú právnu silu zákonu dozadu.

    Tak ak hovoríme o primárnom práve, a hovorí pani ministerka, tak potom prečo dávate právnu silu tohto zákona dozadu, veď keď hovoríte, že primárnym právom je právo Európskej únie? Ja vám znovu zopakujem to, čo je právny citát, čo Európska únia alebo Európska komisia prijala. A tá stále konštatuje, že, áno, štát má právo alebo povinnosť vymáhať, ale zákonnými postupmi, zákonnými postupmi platnými v danom štáte. Veď nemôžte dnes prísť a už exekútori sú nastavení, myslím, že pani Sabolová to dosť presne definovala, exekútori sú nastavení a len čakajú, že kedy vy poslanci schválite tento paškvil a už na druhý deň tam nabehnú a idú lynčovať spoločnosť Frucona. Vy chcete potrieť týmito exekútormi dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu, lebo títo sú pre vás prednejší. Ešte sa vymyslí Malacky, kde už sú pripravení ľudia, ktorí vedia, čo majú urobiť v prospech konkurenčnej firmy. Ak toto, páni a dámy, prijmete, ja už neviem, či na Slovensku existuje právny stav a právny štát.

    Tu môžme jednoducho konštatovať to, že ak zasadá Národná rada, sú ohrozené majetky. Ale, bohužiaľ, myslím, že to nebudú ohrozené majetky nielen, len v tomto prípade, ale môže sa stať v hocijakom ďalšom prípade. A znovu opakujem, to nie je otázka alebo žiadna predošlá vláda, žiadna. Predpokladám, že po týchto voľbách ani budúca vláda neurobí taký precedens, ako vy ste urobili v tomto paškvile. Ak toto chcete, vážené dámy a páni, schváliť, tak potom zbohom, zdravý rozum. Potom môžme každý z vás, ktorý povedzme mal nejakú podnikateľskú činnosť, prípadne má nejakú živnosť, môže sa strachovať o to, že na ďalší deň niekto príde a povie: tak tento právny stav je iný, my posielame exekútorov, neexistujú žiadne rozhodnutia súdov, lebo tu bolo rozhodnutie súdu, Okresného súdu č. II v Košiciach, bolo Krajského súdu v Košiciach, bolo dvakrát rozhodnutie Najvyššieho súdu.

    Vážené dámy a páni, a vážená pani ministerka, ak chcete tento právny stav nastaviť nikto z nás nemá s tým problém. Vy ste dali dožiadanie na Najvyšší súd. Najvyšší súd je inštitúcia, ktorá má právo, má právo dať právny názor na danú vec a môže žiadať Najvyšší súd o zmenu tohto rozhodnutia, ale nie takýmto zákonom, ktorý ide dozadu a ide natvrdo nejakých exekútorov poslať a ešte dokonca špecializovaných z Malaciek. Aby sme sa teda nemýlili, ja som sa divil, že prečo nie zo Sniny napríklad alebo zo Stropkova alebo z nejakej inej dediny možno, aby sme vytvorili nejakú špeciálnu stránku. Takže ešte raz opakujem, ak chcete riešiť tento problém, nikto z nás nebude mať problém, riešte to tak, ako ste dali dovolanie na Najvyšší súd, Najvyšší súd určí, alebo dá nejaké smerovanie pre Najvyšší súd a Najvyšší súd potom môže zmeniť rozhodnutie, ktoré urobil pred, teda v minulom období.

    Ale, vážené dámy a páni, toto sa tu robí na báze doslova poviem štátneho banditizmu, lebo znovu opakujem, ak by vám záležalo na právnej čistote tohto zákona, právnej čistote, tá právna čistota je to, čo som povedal, ale vám nezáleží na tom, ja vám poviem, aký bude scenár najbližší. Najbližší scenár bude taký, vy prijmete tento paškvil, tento zákon, druhý deň po tomto zákone nabehnú exekútori do Frucony, zlynčujú celú Frukconu, Frukcona zanikne, zanikne asi 250 pracovných miest plus nikto nehovorí o subdodávateľoch, lebo tí subdodávatelia vytvárajú ďalší objem ľudí minimálne dvoj, trojnásobný, čiže východné Slovensko príde o ďalších 700, 800 zamestnaneckých miest. Fantastický úspech. Potom sa dá určite, tí, ktorí budú poškodení dajú na Najvyšší súd tento návrh zákona, tento návrh zákona sa vráti, lebo Najvyšší súd určite, určite bude konštatovať retroaktivitu, čiže vráti sa naspäť a viete kde vznikne škoda, škoda vznikne v tom momente, v tom momente, keď budete vy všetkým vlastníkom Frucony vracať peniaze za to, že ste ich nezákonnou formou potrestali. Ak chcete toto dosiahnuť, ste na najlepšej ceste, aby ste toto urobili a klasickým spôsobom lynčovania, by som povedal ľudí, ale nie ľudí, alebo akcionárov, ktorí sú už ďalší akcionári, zhodou okolností už nie sú identickí tí, ktorí nastúpili, alebo ktorí boli v minulých obdobiach. Takýmto spôsobom ich vytrestáte, toto sa nedeje podľa môjho názoru v žiadnej krajine a nedialo sa ani pred touto vládou a predpokladám že sa nebude do budúcna. Vy si privlastníte dnes prívlastok, že to bude parlament, ktorý keď zasadá, táto koalícia alebo toto koaličné zoskupenie, sú ohrozené pozemky nie parlament, ale toto koaličné zoskupenie, ak takýmto spôsobom toto schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová, uzatváram možnosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja by som len chcela ešte doplniť z jedného materiálu z roku 2005 z 2. 8., kedy štátny tajomník ministerstva píše, kde hovorí, že Európska komisia z dôvodu pochybností, či predstavuje štátnu pomoc Frucona, si pýta nejaké vyžiadania, kde konštatuje, že či je alebo nie je kompatibilné so spoločným trhom. V tomto liste sa aj píše, že a to možno len budem citovať z toho konečného, kde pán štátny tajomník už, dá sa povedať, ako keby prejudikoval, že z uvedeného všetkého čo tam popísal, že správca dane nebral do úvahy inštitút štátnej pomoci pri hlasovaní o vyrovnaní, že vyplýva, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne o právoplatnosti vyrovnania v neprospech spoločnosti, štátna pomoc stratí svoje opodstatnenie. Mňa tu trošku prekvapilo, že úradník ministerstva v tom čase, keď beží dovolanie cez generálneho prokurátora na Najvyšší súd si dovolí hovoriť, že môže dopadnúť niečo v prospech alebo neprospech spoločnosti a to, že správca dane nebral do úvahy to ako inštitút štátnej pomoci, ak porušil zákon, ak porušil nejaké pravidlá, nech je za to stíhaný správca dane. A nie sme včerajší, všetci dobre vieme, že v tom je iste aj kus politiky, aj kus konkurenčného zápasu a tam asi si každý v tom období kto sa podieľal na daných veciach či už písomne, či už v rozhodovaní, musí niesť osobnú zodpovednosť aj politickú, aj osobnú, aj vecnú zodpovednosť. A preto sa pýtam, ak mám ešte čas, už nemám čas, tak...

  • Opýtate sa nabudúce, pani poslankyňa. Ďakujem pekne. Uzatváram... Pani ministerka sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda, ale musím, pretože niektoré veci nemôžu odznieť bez toho, aby aspoň pre záznam nezaznela korekcia. V prvom rade, pán poslanec, ja si vyprosím, aby ste takýmto spôsobom spochybňovali súd v Malackách. Ako ministerka spravodlivosti si to vyprosím. Súd v Malackách zriadila vaša vláda a sudcovia boli obsadení výberovými konaniami za vašej vlády a predsedá mu sudca, ktorý bol vymenovaný na základe výberového konania za vašej vlády. A priori sa musím ohradiť, keď ktokoľvek z poslancov spochybňuje samostatnosť a nezávislosť rozhodovania ktoréhokoľvek súdu napriek mojej kritickej, napriek môjmu kritickému pohľadu voči fungovaniu súdneho systému na Slovensku, musím sa ohradiť voči akýmkoľvek vyjadreniam tohto typu, pán poslanec. Musím. A snáď zase pre záznam, a zase aj mimo témy Frucona, pretože ja naozaj sa zaoberám celým prípadom od momentu rozhodnutia Európskeho súdu z decembra minulého roku, pretože od vtedy je to niečo, čo sa dotýka svojím spôsobom aj Slovenskej republiky. A ako hovorím, zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom je na ministerstve spravodlivosti.

    Ale keď už hovoríme o retroaktivite, tak zase myslím aj menej emotívne, musia zaznieť určité fakty. A teda ja si dovolím odcitovať tiež rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí: "Ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy ustanovuje všeobecný princíp právneho štátu, ktorého znakom je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky aj požiadavka, princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Zákaz retroaktivity, ako súčasť princípu právnej istoty je etablovanou súčasťou ustanovenej judikatúry ústavného súdu. Rovnako to platí aj vo vzťahu k deleniu retroaktivity na priamo a nepriamo." Preto na ilustráciu stále citujem: "Pravá retroaktivita zákona predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých, do právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov, práv a povinností, hovoríme o hmotnom práve. Nepravá retroaktivita znamená, že neskorší zákon pôsobí na ešte neuzavreté vecné stavy a právne vzťahy. Neskorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia."

    Pravá retroaktivita je absolútne zakázaná, nepravá retroaktivita sa pripúšťa a vždy je to na posúdení proporcionality záujmov v danom konkrétnom prípade, ktorý ten daný zákon rieši. To len na margo. Ja teraz nechcem posudzovať tú právnu úpravu, ale mali ste tu plamenný prejav, tak treba, treba hovoriť, aj keď chcete hovoriť o práve, tak potom so všetkými uhlami pohľadu.

    Zároveň chcem povedať, že úplne inak je vnímané použitie retroaktivity či už priamej alebo nepriamej. Pokiaľ ide o hmotné právo, ktoré zakladá práva a povinnosti a úplne inak je vnímaný princíp nepravej retroaktivity v procesnom práve, kde štandardne a platí to vždy, a keď si pozriete prechodné ustanovenia nového Občianskeho súdneho poriadku, tak pokiaľ ide o procesno-právne predpisy, tak štandardne od momentu účinnosti sa vzťahujú na všetky prebiehajúce procesy. Podľa mojej mienky, v tomto prípade nemeníme hmotné právo, lebo to je dané. To je dané primárnym právom Európskej únie, ale riešime procesnú právnu úpravu. Bola by to nespochybniteľne zaujímavá právna debata a nespochybniteľne táto téma má aj svoj politický kontext. Ale zazneli tu veľmi plamenné slová a myslím si, že práve preto je dôležité aj trošku s chladnou hlavou a vecne povedať aj iné argumenty, pretože naozaj je to téma vážna, citlivá, v ktorej možno je na mieste si naozaj sadnúť na tie právne argumenty a rozprávať sa o nej iným spôsobom ako cez plamenné politické prejavy. To je tá potom, tá iná rovina.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Traja rečníci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Pani ministerka, vy ste otvorili znovu rozpravu, ja veľmi rád, lebo myslím si, že asi bude málo času na to, aby som reagoval na to, čo ste tu povedali. Najprv sa ohradzujete voči Malackám, ale vy, vo svojej úvodnej reči, nenazvem ju plamennou, ale hovoríte o tom, že jednoducho vláda sa nevie domôcť práv na súde, tak musíme jednoducho zmeniť zákon a urobiť ho retroaktívnym. Čiže na jednej strane obhajujete a na druhej strane hovoríte o tom, že jednoducho toto právo nie je funkčné.

    Druhá vec, ak ideme o hmotnom práve hovoriť, tak podľa môjho názoru, ak dvakrát Najvyšší súd rozhodol, že je to vyrovnanie, že je to vyrovnanie, že to nie je štátna pomoc a my teraz hovoríme o tom, že touto retroaktivitou ideme, bojujeme teda proti Frucone, tak potom nerozumiem, nerozumiem potom, kde je tá hmotná stránka, kde je tá procesná. Veď v tej hmotnej stránke bolo rozhodnuté a vy znovu otáčate a znovu deklarujete niečo, čo nie je pravda.

    Ešte, mimochodom, môžem niekoľko argumentov, pokiaľ bude rozprava, možno dať na stôl práve tým, že vlastne Frucona sa dostala tým spôsobom, že niekto pokútne dal doklad, ktorý nebol právne relevantný. Frucona totižto nemala záväzok voči daňovému úradu č. IV a jednoducho to, že niekto to podstrčil z ministerstva financií a podpísal doklad o tom, že niekde v podsúvahe existuje nejaká pohľadávka štátu, to proste nemôže byť právne relevantný stav. A ten právne relevantný stav, bohužiaľ, nie je aj na tej Európskej komisii a práve preto sa odvolala Frucona voči konaniu Európskej komisie a predpokladám, že ak sa dajú na stôl všetky procesné veci, myslím, že Frucona bude mať tú šancu sa obhájiť. Len, bohužiaľ, nebude mať dostatok času, lebo vy ju zlikvidujete v podstate do mesiaca, zlikvidujete práve takýmto retroaktívnym zákonom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, na záver ste povedali, že mali by sme sa iným spôsobom zhovárať o tomto zákone a možno viac v tej právnej rovine a s čím ja s vami súhlasím, ale štátny tajomník vašej vlády na výbore pre financie, rozpočet a menu obvinil prezidenta Slovenskej republiky, že vrátil zákon do parlamentu preto, aby oddialil jeho účinnosť a aby tak on, ako prezident, umožnil prevody majetku a podvody ešte predtým, ako nadobudne zákon účinnosť. Takže tak, ako ste sa vy ohradzovala, tak sa ja chcem ohradiť, aby ste si s členmi vlády urobili poriadky a nech sa štátni tajomníci, keď prídu na výbor, nevyjadrovali o hlave štátu takýmto spôsobom a nespochybňovali jeho právo vracať v rámci legislatívneho procesu zákony Národnej rade späť na prerokovanie.

  • Ďakujem pekne. Ešte také dve poznámky, že ak doterajšia právna úprava je nedostatočná, tak ju upravme pre budúcnosť, ale prečo máme ju upravovať retroaktívne? A ešte možno aj v tom čase, keď bolo podanie na komisiu, bolo by veľmi zaujímavé, aké podklady Slovenská republika poskytla na Európsku komisiu a na Európsky súdny dvor.

    A druhá poznámočka je k materiálu, ktorý som dostala ako výklad k tomuto zákonu a je to výklad alebo stanovisko profesora Ľuboša Tichého, vedúceho Katedry európskeho práva Karlovej univerzity na Právnickej fakulte v Prahe, kde hovorí priamo k zákonu, že súčasťou tohto základného princípu je, čo teda Európska komisia namieta, je ale aj zákaz spätného pôsobenia zákonov, zákaz retroaktivity. Návrh je, tohto zákona, pre návrh je príznačné, že... ačkolik

  • Pousmiatie. Číta z listu.

  • európske právo je v priamom protiklade s princípom právneho štátu, lebo výslovne porušuje zákaz retroaktivity v tom § 30. Ďalej hovorí aj o rešpektovaní základných ľudských práv podľa čl. 6 Zmluvy Európskej únie a konštatuje v tom treťom následky vydania zákona na základe návrhu, hovorí, že sa Slovenská republika vystavuje ďalšiemu stíhaniu pre porušenie základných ľudských práv, podľa čl. 7 Zmluvy s Európskou úniou môže členský štát, ktorý porušuje základné ľudské právo, byť odňaté jeho právo hlasovať v Rade Európskej únie a on vlastne hovorí, že sa tu takýmto rozhodnutím odoberie základné právo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za, ešte, pani ministerka, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Vyhlasujem rozpravu...

  • Hlasy v sále.

  • no veď, a ty by si chcel? Ale čo teraz? Ale už bola, nie, nie, veď už bola uzatvorená možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Paragraf, paragraf, ktorý paragraf?

  • Smiech v sále.

  • Poprosím, podľa ktorého paragrafu by bola možnosť...

  • Hlasy v sále.

  • Veď ja tvrdím, ja tvrdím, že keď raz bola uzatvorená možnosť sa prihlásiť do rozpravy, pani ministerka môže kedykoľvek vystúpiť.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Áno, ale to neznamená, že je možnosť sa do nej prihlásiť, ale otvára ju tým, že napríklad máte faktické poznámky. No dobre, tak skúsme sa nejako posunúť. Pán poslanec Burian, podľa ktorého paragrafu by ste sa chceli prihlásiť do rozpravy?

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz, 58? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce prihlásiť. Nech sa páči, môžete sa vyjadriť. Rozprava je ukončená. Pán poslanec Burian, rozpravu som vyhlásil za skončenú a spoločný spravodajca sa teraz vyjadrí k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovolím si zaujať ako spravodajca stanovisko k predmetnému zákonu. Hneď na úvod mi jedna vec nesedí. Keď sme vo februári o tomto zákone rokovali, tak sme ho viac-menej skoro prešli bez diskusie. O žiadnej Frucone tu nebola ani reč. Bavili sme sa o tom, že je to zákon o štátnej pomoci. Mám za to, resp. pozerám sa na to tak, že čo sa udialo medzitým? Spoliehal sa niekto, že ten zákon nebude prijatý tak, ako sme ho prijali? Alebo nastali nejaké procesy, pohyby a spôsoby na to, aby sme ho znova tu mali? Lebo všetko to, čo tu odznelo, podľa môjho názoru malo odznieť, keď sme to tu mali v riadnom programe schôdze vo februári, a preto mi dovoľte ešte raz, aby som k tým rozporom, ktoré pán prezident nám vrátil, povedal nasledovné. Hneď na úvod chcem povedať, že v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o tomto zákone nebol žiadny rozbor negatívneho vplyvu schváleného zákona na tie práva, ktorých ochranu má na mysli čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, najmä v čom spočíva negatívny vplyv schváleného zákona na princíp právnej istoty. Toto tam nie je.

    K samotnej retroaktivite si dovolím skonštatovať, schváleným zákonom sa nemení a bolo to tu už povedané z úst ministerky spravodlivosti, sa nemení hmotno-právna povinnosť vymáhať, resp. vrátiť neoprávnenú štátnu pomoc, pretože existovala aj pred účinnosťou tohto zákona a nezmenená bude existovať aj po jeho účinnosti, a to až do úplného vymoženia, tak ako bolo skonštatované, že ten prípad je otvorený, až do úplného vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci. Ustanovenia novely nemenia obsah práv a povinností, ktoré mali dotknuté subjekty, čiže príjemca neoprávnenej štátnej pomoci a poskytovateľ takejto pomoci podľa doterajších predpisov, a to chcem zdôrazniť, nijako nezasahujú do práv, ktoré vznikli v minulosti.

    Táto hmotno-právna povinnosť vyplýva priamo z práva Európskej únie, a preto v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť ovplyvnená žiadnym vnútroštátnym právnym predpisom. Žiadnym vnútroštátnym predpisom. Ešte raz citujem čl. 7 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky: "Právo Európskej únie má podľa tohto článku ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Prosím vás, sme tu najvyšší zákonodarný zbor, uvedomme si nadradenosť zákonov Európskej únie. Mali by sme mať všetci, bez ohľadu na to, či sme právnici, ekonómovia, lekári, mali by sme mať o tomto základnú právnu elementárnu vedomosť.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som nevykrikoval, pani poslankyňa, ďakujem pekne za slovo.

    Novelou zákona, o ktorom sme sa bavili vo februári, a znova zdôrazňujem, prečo tam nebola, neboli vznesené tieto pripomienky? Kvôli čomu? Kvôli tomu, že medzitým sa niekto dozvedel, že sa jedná aj o Fruconu? My sme rokovali o zákone štátnej pomoci, čiže o nových procesoch vymáhania štátnej pomoci, ktoré budú platiť aj pre iné prípady. A preto novela zákona o štátnej pomoci sa na vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci budú uplatňovať len účinnejšie, účinnejšie procesné prostriedky čo nepredstavuje zásah do práv príjemcu štátnej pomoci. Čiže z tohto dôvodu nemôže byť ani reč o zásahu do princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok Slovenskej republiky, preto musím výrazne odmietnuť slová pána poslanca Buriana.

    Záverom nebudem sa ďalej dotýkať, bolo to tu dobre vysvetlené, prečo sa za súd, príslušný súd konať v tejto veci určil súd v Malackách, opakoval by som sa. Dávam za pravdu pani poslankyni Sabolovej v tej veci, že áno, hrozia nám len budúce hospodárske škody. Hrozia nám. A tieto škody nám hrozia a to, ako bolo už spomínané, vo výške, a to najmenej, chcem zdôrazniť nie najviac, ale najmenej 896 000 eur ako paušálna pokuta a jednak ako penále, ktoré môžu sa pohybovať od výšky 1 037 eur až do 62 000 eur. Až do jeho úplného vymoženia. Ja si myslím a mám za to, že my všetci, ktorí sme členmi tohto orgánu máme prijímať také právne normy a všetky právne normy tak, aby sme zabránili budúcim škodám Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvými čítaniami, ktoré uvádza ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ide o päť vládnych návrhov zákonov. Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 243. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 253.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 uznesením č. 63 z roku 2011.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady č. 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy komisie Európskej únie na zjednodušenie únijného práva a je vecne zameraná na úpravu otázok súvisiacich tak s vnútroštátnym, ako aj cezhraničným procesom zlúčenia, splynutia a rozdelenia akciových spoločností.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne a kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj zákonmi a právom EÚ. Vyplýva z nej, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Neovplyvní životné prostredie, zamestnanosť ani podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve EÚ a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára 2011 č. 253 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, a to do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 277. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 276.

    Pani ministerka, nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2002 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 277).

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. V súlade s týmto rámcovým rozhodnutím členské štáty majú chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na súkromie, ak sa na účely predchádzania trestným činom ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhanie, alebo výkonu trestov ich osobné údaje prenášajú, alebo poskytujú medzi členskými štátmi, alebo prenášajú, alebo poskytujú členskými štátmi orgánom alebo do informačných systémov zriadených na základe hlavy VI. Zmluvy o Európskej únii, alebo prenášajú, alebo poskytujú príslušným orgánom členských štátov orgánmi alebo z informačných systémov zriadených na základe Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Transpozícia rámcového rozhodnutia sa vykonáva priamou novelizáciou viacerých zákonov, zohľadňujúc pritom pôsobnosť dotknutých orgánov verejnej moci, ktoré participujú v trestnom konaní, či už v pozícii orgánu činného v trestnom konaní alebo v pozícii súdu. Vzhľadom na prierezový charakter problematiky bol predkladaný návrh zákona vypracovaný v úzkej spolupráci s príslušnými rezortmi, resp. jednotlivé rezorty priamo vypracovali príslušné novelizačné články návrhu zákona zohľadňujúc pritom ich vecnú pôsobnosť a úlohu, ktorých výkon v trestnom konaní zabezpečujú.

    Návrhom zákona sú dotknuté tieto zákony v poradí podľa návrhu zákona tak, ako je predložený: zákon č. 757/2004 o súdoch, zákon č. 24/1992 o vojenskej polícii, zákon č. 46/1993 o Slovenskej informačnej službe, zákon č. 171/1993 o Policajnom zbore, zákon č. 4/2001 o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákon č. 153/2001 o prokuratúre, zákon č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a zákon č. 652/2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Vážené dámy a páni, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pani poslankyni Dubovcovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podávam túto informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote 15-dňovej pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona ako uvádza dôvodová správa je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Podľa predkladateľa navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Ja si pri tejto príležitosti dovolím upozorniť poslancov, že okrem zákona č. 757/2004 Z. z. je dôležité, aby sme si všimli, že sa menia týmto návrhom, alebo teda je predložený návrh aj na zmenu iných pripojených zákonov. Okrem zákona o súdoch, zákona o Vojenskej polícii, o Slovenskej informačnej službe, o Policajnom zbore, o Zbore väzenskej a justičnej stráže, o prokuratúre a tiež zákona o ochrane utajovaných skutočností a tiež zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011, gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 278. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 277.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady č. 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie v platnom znení. Na návrh zákona v súlade s uvedeným rámcovým rozhodnutím zabezpečuje aplikáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných a správnych orgánov členských štátov Európskej únie na rozhodnutia, ktorými bola uložená peňažná sankcia v trestnom alebo správnom konaní na účely ich uznania a výkonu v inom členskom štáte, v ktorom má povinná osoba bydlisko, majetok, príjem alebo, ak sa jedná o právnickú osobu, sídlo. V čl. 2 návrhu zákona sa navrhuje novelizácia zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V záujme vytvorenia predpokladov pre osobitnú úpravu uznávania a výkonu cudzích správnych rozhodnutí. V rámci novelizácie Občianskeho súdneho poriadku sa prehlbuje úroveň právnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb v prípadoch, kedy dovolací súd odmietol účastníkom konania poskytnúť právnu ochranu.

    Aplikačná prax ukázala, že v prípadoch, keď dovolací súd odmietne dovolanie a súčasne sudca dovolacieho senátu k rozhodnutiu pripojí svoje odlišné stanovisko, vzniká potreba umožniť účastníkom konania dovolať sa právnej ochrany pomocu nového právneho prostriedku pre skúmanie dovolania. Odlišné stanovisko sudcu dovolacieho senátu možno považovať za vážnu skutočnosť, ktorá by mala byť v rovine praktickej ochrany práv osôb náležite reflektovaná. V čl. 3 sa vykonávajú zásahy do zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Tieto zmeny súvisia s mechanizmom platenia súdnych poplatkov za podanie novonavrhovaného opravného prostriedku. V čl. 4 návrhu zákona sa navrhuje novelizácia zákona zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa doplnenie zákona v tom zmysle, aby súdnu pohľadávku mohol za súdnu pohľadávku mohol byť ustanovený aj iný nárok, o ktorom to tak ustanoví osobitný zákon, konkrétne návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii.

    Pán predseda, ďakujem veľmi pekne, poprosím o prerokovanie uvedeného návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, aby zaujala stanovisko. Pani poslankyňa Vitteková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani ministerka, dámy, páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno–právnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe informuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Ďalej sa uvádza, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá ani nároky na pracovné sily či organizačné zabezpečenie. Neovplyvní zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež osobitná časť dôvodovej správy obsahuje riadne odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011 pod č. 277 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Ďakujem pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Tiež nie. Ďakujem vám dámy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 279. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 278.

    Poprosím pani ministerku Žitňanskú, aby vládny návrh uviedla a pani poslankyňu Pfundtner, aby zaujala miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred nedávnom ste tu v tejto snemovni schválili naozaj dôležité zmeny v justícii a dali ste svojím hlasovaním zelenú najväčšiemu otvoreniu justície verejnej kontrole. Dali sme tým spolu ľuďom jasný signál, že konečne svitá na lepšie časy aj pre súdnictvo, pre poctivých sudcov, pre bežných ľudí, ktorí sa dennodenne na súdy obracajú. Chcem povedať, že dôveryhodný a efektívny justičný systém je pre túto vládu jednoznačnou prioritou. Avšak preto, aby sa ľudia domohli spravodlivosti, mohli veriť spravodlivosti a dôverovali nášmu justičnému systému ako celku, je treba zmeniť nielen pomery na súdoch, ale trúfam si povedať po dvadsiatich rokoch pustiť aj trošku čerstvého vzduchu a svetla aj do prostredia prokuratúry. Preto vláda predkladá návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je otvorenosť a transparentnosť prokuratúry, ako aj zvyšovanie jej dôveryhodnosti v očiach verejnosti. Prichádzame s návrhom, ktorý vytvára legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania prokuratúry, vrátane zvýšenia procesnej nezávislosti prokurátorov.

    Nie náhodou som spomínala zmeny v súdnictve, pretože návrh, ktorý predkladám dnes, má so zmenami v súdnictve veľa spoločné. Aj prokuratúru rovnako ako súdy otvárame kontrole verejnosti. Ja som presvedčená o tom, že je naozaj najvyšší čas, aby nielen súdy, ale aj prokuratúra skladala účty verejnosti, komu inému, keď nie verejnej kontrole.

    Som presvedčená o tom, že rovnako ako pri súdoch, aj na prokuratúre je potrebné odstrániť priestor a popretŕhať lokálne väzby, preto navrhujeme zaviesť funkčné obdobie pre vedúcich prokurátorov krajských a okresných prokuratúr. Zároveň, tak ako na súdoch, títo prokurátori, vedúci prokurátori budú do týchto pozícií vyberaní na základe výberových konaní.

    Rovnako ako v súdnictve nastal čas aj na prokuratúre pre otvorené výberové konania na prokurátorov. Tak ako pri výbere sudcov, aj pri výbere prokurátorov by, myslím, sme mali skončiť s tajnosťami, špekuláciami, pochybnosťami pri obsadzovaní miest prokurátorov, preto navrhujeme obdobným modelom ako na súdoch, aby prokurátorov nevyberali len prokurátori, aby celý proces bol otvorený, verejný a transparentný.

    Nielen rozhodnutia súdov, ale som presvedčená, že aj rozhodnutia prokuratúry, najmä, ak ide o konečné rozhodnutia vo veci, si zaslúžia, aby boli verejne prístupné a aby sme si ich mohli prečítať. Preto navrhujeme zverejňovanie rozhodnutí aj prokurátorov a myslím si, že je to dôležité pre možno niekedy rozptýlenie pochybností, ale aj, aby sme mohli vidieť aj dobrú prácu prokurátorov. V rámci posilnenia procesnej nezávislosti prokurátorov navrhujeme zákaz tzv. negatívnych pokynov. Z návrhu novej právnej úpravy je zrejmé, že takýto postup, či už formálnej alebo neformálnej povahy, bude protizákonný, ak bude mať priamo nadriadený prokurátor názor, že je náležité napr. zastaviť nejaké trestné stíhanie, nepodať obžalobu, nevzniesť obvinenie, bude sa musieť pod danú vec podpísať sám a nie nechať to na podriadeného prokurátora.

    S cieľom zaviesť transparentné disciplinárne konania proti prokurátorom sa tiež zavádza nová právna úprava disciplinárnych konaní, predovšetkým nanovo sa upravuje zloženie disciplinárnych komisií. Rovnako ako u sudcov prenášame túto skúsenosť aj do prokuratúry, chcem už na úvod poznamenať, že prakticky identická právna úprava pokiaľ ide o disciplinárne komisie na prokuratúre platí a funguje už niekoľko rokov v súdnictve. Okrem uznesení prokuratúry, navrhujeme aj zverejňovať majetkové priznania prokurátorov. Musím spomenúť aj to, že zavádzame nový inštitút, tzv. asistentov prokurátorov a že návrh predpokladá aj zrušenie vojenskej prokuratúry, ktorá podľa názoru vlády po zrušení vojenských súdov stratila svoje opodstatnenie. Vojenskí prokurátori aj zamestnanci vojenských prokuratúr v systéme zostávajú, navrhuje sa, aby sa stali prokurátormi, resp. zamestnancami civilnej prokuratúry.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že naozaj nastal čas aj na zmenu na prokuratúre. Návrh, ktorý predkladám má jednoznačný cieľ, aby naozaj tak ako na súdoch, aj na prokuratúre zavládla otvorenosť, aby aj prokuratúra tak ako súdy, podliehali verejnej kontrole. Ja verím vo verejnú kontrolu, pretože verejná kontrola na jednej strane obmedzuje priestor pre zneužitie moci a na druhej strane dáva priestor na to, aby sa ukázala aj dobrá práca tam, kde je čo ukázať. Ja verím, že táto snemovňa po zmenách v justícii, schváli aj tie tak veľmi potrebné zmeny v prokuratúre. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, pani poslankyni Pfundtner, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 8. marca 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona je iniciatívnej povahy a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky. Poslancom bol doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Informuje, že predkladaný návrh bude mať dopad na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu ako sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Neovplyvní sociálne, životné, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. marca 2011 pod č. 278 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to za poslanecký klub strany SMER, jej predseda pán Fico a potom ešte rečník pán poslanec Beblavý. Predtým, ako dôjdeme k rozprave, by som ešte chcel oznámiť, že aj prvý námestník Generálnej prokuratúry pán Dr. Tichý, ktorý je tu prítomný, požiadal o vystúpenie v rozprave. Rokovací poriadok a zákon o prokuratúre si tu trochu protirečia, preto lebo rokovací poriadok vraví, že o slovo môže požiadať generálny prokurátor, pán Tichý je len prvý námestník. Na druhej strane zákon o prokuratúre vraví, že zastupuje ho, no nie je to úplne jednoduché, je tam rozpor, čiže preto moja prvá otázka, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme hlasovali o tom, že pán Tichý vystúpi.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, takže je všeobecný súhlas. A teraz druhá otázka je, že či je všeobecný súhlas na to, aby vystúpil.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže, pán poslanec, pán podpredseda Fico, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, pamätám si jeden prípad zo súdnej praxe, kedy v sťažnosti podanej proti Slovenskej republike, Európska komisia pre ľudské práva aj Európsky súd pre ľudské práva konštatovali, že zbytočne je niečo nazývať bielym len z formálneho hľadiska, keď z obsahového hľadiska je zrejmé, že vec je čierna. Podstatu v práve a v politike len veľmi ťažko prekryjete, vážená pani ministerka spravodlivosti, akoukoľvek formou. Prekvapuje ma, ako sa vytrvalo držíte pomenovávaniu javov a rozhodnutí, ktoré štartujete v súdnictve a na prokuratúre. Bol by som však nemilo prekvapený, vážená pani ministerka, keby som zistil, že tomu, čo o vašich návrhoch zákonov hovoríte, aj naozaj veríte, pretože všetkým a dúfam, že aj vám, pani ministerka, je nadovšetko jasné, že nerobíte nič iné, len plníte politické zadanie. Dostať prokuratúru a súdy pod plnú politickú kontrolu súčasnej vládnej koalície.

  • Nič iné nie je podstatou vašich návrhov zákonov a môžete hovoriť o zlepšovaní práce súdov a prokuratúry, zdokonaľovaní podmienok pre ich činnosť, čo len chcete. To, čo robíte, vážená pani ministerka, na súdoch a na prokuratúre, je obyčajná normalizácia v štýle 70. rokov minulého storočia, lebo keď to vyzerá ako normalizácia, chodí to ako normalizácia a kváka to ako normalizácia, je to normalizácia a nie demokratizácia súdnictva a prokuratúry.

  • Celú vašu činnosť v súdnictve ste sústredili do hľadania odpovede na jednu jedinú otázku. Čo s Harabinom? Alebo obrazne na vašu činnosť platí názov vynikajúceho českého filmu Je třeba zabít Sekala. Len namiesto Sekala si tam dajte meno Štefana Harabina.

    Likvidácia justičných čakateľov, úplná kontrola výberu nových sudcov vládnou koalíciou, to sú javy, ktoré do roku 2011 nepatria a ktoré sú úplnou negáciou komplikovaného demokratizačného procesu v justícii a v systéme vzdelávania sudcov a justičných čakateľov, ktorý začal, resp. vznikol na Slovensku v roku 1990. Bol to, pani ministerka, vy to určite viete, lebo predpokladám, že o histórii vášho ministerstva ste informovaná. Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti, veľká rozpočtová organizácia ministerstva spravodlivosti, v ktorej som na začiatku 90. rokov pracoval v riadiacej pozícii, inštitúcia, ktorá nielen pripravovala a organizovala systém justičného vzdelávania, ale ktorá v úzkej spolupráci so združením sudcov a veľkým počtom partnerov zo zahraničia, robila krok za krokom k približovaniu sa slovenskej justície, ale aj prokuratúry k určitým zaužívaným demokratickým štandardom.

    Osobitne to bola spolupráca s holandským združením sudcov, americkou a kanadskou advokátskou komorou a ďalšími, ktorá priniesla do slovenského súdnictva a prokuratúry nové a nové pohľady, postupne pretavované do schválených návrhov zákonov, upravujúcich status sudcov, status prokurátorov a vzťah súdnictva a prokuratúry k iným zložkám štátnej moci.

    V roku 2006, keď sa SMER - sociálna demokracia stal súčasťou vládnej koalície, plne sme rešpektovali dosiahnutý stav, ako aj pravidlá, ktoré boli prijaté predchádzajúcimi vládami a bolo nám úplne jedno, pani ministerka, či tieto pravidlá nastavila vláda pána Mečiara alebo vláda pána Dzurindu. Minister spravodlivosti, v tom období Štefan Harabin, dostal jasnú politickú úlohu. Nezaoberať sa statusovými otázkami a vzťahom súdnictva a prokuratúry k výkonnej a zákonodarnej moci, ale mal sa zaoberať najpálčivejšou slabinou slovenskej justície, súdnymi prieťahmi. Popri tom, kde to bolo možné, sme prijímali aj rozhodnutia vylepšujúce postavenie sudcov a prokurátorov. Bola to predchádzajúca pravicová vláda, ktorá prijala protiústavný zákon a odobrala sudcom a prokurátorom 13. a 14. plat. Bola to naša vláda, ktorá zaviedla sudcom a prokurátorom 13. a 14. plat. My sme nenormalizovali.

    Pýtam sa vás, pani ministerka, a žiadam vás o odpoveď na túto otázku. Keď už vediete taký džihád proti sudcom, prokurátorom a predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, prečo ste zatajili pred celou verejnosťou rezolúciu výborov ministrov spravodlivosti Rady Európy z 2. decembra 2010? To ste už boli ministerka spravodlivosti, ktorá, citujem: "privítala početné súdne reformy na Slovensku v rokoch 2007 - 2009." Rezolúciu, ktorá ocenila opatrenia prijaté ministrom spravodlivosti Harabinom, majúce za následok skrátenie priemernej dĺžky občiansko-právnych konaní v roku 2009, na trinásť mesiacov, v porovnaní so sedemnásť a pol mesiacmi v roku 2004. Toto sú výsledky, pani ministerka spravodlivosti. A v opozícii s ľútosťou musíme konštatovať, že doteraz ste v riešení skutočných problémov súdnictva neurobili nič.

  • Naopak, súdnictvo a prokuratúru ste za desať mesiacov dostali politikárčením do strašného stavu. Nestabilita, neistota, znižovanie platov, politické nominácie sudcov a prokurátorov. Toto je zreteľný výsledok vášho desaťmesačného pôsobenia. Nezávislosť súdnictva a prokuratúry, vážená pani ministerka, od výkonnej moci je väčšia pochvala ako od koaličnej rady za dobre vykonanú normalizačnú prácu. V opozícii predpokladáme, že ste už zálohu na pochvalu pred nastúpenou koaličnou radou dostali za to, aké zákony ste predložili v súdnictve, ako ste zlikvidovali, doslova zlikvidovali justičných čakateľov a dostali pod politickú kontrolu vládnej koalície kto bude a kto nebude sudcom a za atmosféru strachu pred politickými čistkami, ktorá dnes v justícii vládne. Rovnako predpokladáme, že definitívnu pochvalu dostanete, ak vám prejde aj teraz prerokovávaný návrh zákona týkajúci sa prokurátorov. To, čo vládna koalícia predvádza na prokuratúre v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora a úplným podriadením prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti, dostalo podobne ako súdnictvo aj prokuratúru do strašného stavu. Ak bude vystupovať prvý námestník Generálnej prokuratúry, ja ho žiadam, nech popíše stav, v akom sa dnes nachádzajú ľudia pracujúci na prokuratúrach.

    Škody napáchané na stabilite súdnictva a prokuratúry sú obrovské a bude trvať veľmi dlho, kedy sa opäť dostanú do normálu. Aj v prípade tohto návrhu zákona, môžete, pani ministerka, používať akékoľvek farby, akékoľvek farby. Faktom je, že ide o návrh zákona, ktorý likviduje ústavnú podstatu nezávislého postavenia prokuratúry. Je to návrh zákona, ktorý ministrovi spravodlivosti dáva právomoci oprávňujúceho priamo riadiť generálneho prokurátora a prokurátorov. Je to protiústavné vytvorenie štátneho zastupiteľstva. Opakujem, je to protiústavné vytvorenie štátneho zastupiteľstva.

  • Prečo protiústavné? Ak používame takéto silné slová, že je to protiústavné, mám aj povinnosť na túto otázku odpovedať. Vážená pani ministerka, na prstoch možno dvoch rúk, by som zrátal poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí tu teraz sedia, ktorí boli pri vzniku a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky. Pamätám si pána Hrušovského, pána Bugára, pána Slotu, možno ešte dvaja, traja. Mal som tú česť v roku 1992 sedieť aj ja v Slovenskej národnej rade. Aký bol, vážená pani ministerka, úmysel zákonodarcu, keď do Ústavy Slovenskej republiky, priamo zaradil články 149 až 151. Vy ste ich asi nečítali, dovoľte, je to veľmi stručné, ja si ich dovolím tu prečítať.

    Prokuratúra Slovenskej republiky čl. 149. Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Čl. 150. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. A čl. 151. Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.

    Pamätám si to veľmi presne, bolo to v roku 1992, lebo sme jasne definovali, aby nikto nespochybňoval nezávislé postavenie prokuratúry, ako prokuratúra bude zaradená v Ústave Slovenskej republiky a aby prokuratúra nemohla byť obyčajným zákonom podriadená výkonnej moci.

    Ak by mal zákonodarca iný úmysel, nikdy by do Ústavy Slovenskej republiky nedával citované ustanovenia a nechal by úpravu prokuratúry na obyčajný zákon. Potom by som povedal, máte právo obyčajným zákonom meniť postavenie prokuratúry, ale ak je to v ústave tak napísané, ako je to napísané, iná možnosť ako ústavným zákonom postupovať nemôžete. Vy sa však neštítite ničoho. Je vám úplne jedno, vážené dámy a páni, čo mal zákonodarca na mysli v roku 1992, ale úplne jedno. Nakoniec, veď ani jeden z poslancov súčasnej vládnej koalície, ktorý sedel v Slovenskej národnej rade v septembri 1992 za Ústavu nehlasoval. Tak sa nečudujem, že máte k Ústave Slovenskej republiky vo vládnej koalícii taký postoj, aký preukazujete pravidelne.

    Ale to vás neoprávňuje, vážená pani ministerka, znásilňovať ústavu. Ak máte mocenské chúťky a o nič iné vám vo vládnej koalícii nejde, ak chcete riadiť prokuratúru ministrom spravodlivosti, predložte návrh ústavného zákona a legitímnou ústavnou cestou zmeňte charakter nezávislej prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, iná cesta na zmeny, ktoré predkladáte, neexistuje.

    Vážená pani ministerka, o nič iné vám nejde vo vládnej koalícii len vymeniť všetkých okresných a krajských prokurátorov a ich námestníkov, zrušiť inštitút prokurátorských čakateľov, dávať záväzné pokyny prokurátorom, návrhy na ich disciplinárne stíhanie, aby ste dosiahli stavy, kedy podobne ako na súdoch, aj na prokuratúre robili len vaši politickí nominanti. Aby sa uzatvoril kruh. Polícia riadená vládnou koalíciou, prokuratúra riadená vládnou koalíciou, súdy riadené vládnou koalíciou. Táto normalizácia má slúžiť len a len na škandalizovanie a kriminalizáciu opozície a to je jediné o čo vám naozaj ide.

  • A na úspešnú kriminalizáciu jej opozície je potrebné mať všetky tri zložky trestného systému plne pod politickou kontrolou.

    Vy si vôbec uvedomujete, pani ministerka, čo robíte? Uvedomujete si, čo vytvárate, aký pekelný nástroj, ktorý bude môcť byť v budúcnosti zneužitý? A robíte to ešte aj nekultúrne.

    Predkladáte návrh zákona, ktorý neponecháva na prokuratúre kameň na kameni. Dovoľte mi, aby som zacitoval z jedného listu. Ja predpokladám, že ten list ste dostali všetci, vážené dámy a páni, ako tu sedíte, lebo tento list prišiel z Generálnej prokuratúry od prvého námestníka, pána doktora Tichého. Citujem to, čo je neuveriteľné, predkladáte zákon, ktorý je protiústavný, lebo riešite ústavné postavenie prokuratúry obyčajným zákonom. Nenechávate kameň na kameni na prokuratúre a ja teraz zacitujem, čo píše o tomto návrhu zákona Generálna prokuratúra: "Označený návrh zákona pripravilo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra bez účasti Generálnej prokuratúry." Vy riešite postavenie generálnej prokuratúry a prokuratúry a len v spolupráci s pánom Lipšicom predkladáte návrh zákona. Citujem ďalej: "Generálna prokuratúra nebola požiadaná o účasť v pracovnej skupine a ani jeden prokurátor nebol poverený podieľať sa na tvorbe tohto návrhu zákona. Napriek tomu, že rozpory k pripomienkam zásadného charakteru uplatneným v medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli odstránené, nebol som," hovorí pán doktor Tichý, "prizvaný na rokovanie Legislatívnej rady vlády, ani na rokovanie vlády Slovenskej republiky."

    Toto je kultúrny spôsob predkladania návrhu zákona, ktorý ide proti ústave, ktorý likviduje prokuratúru a ktorý vedie len a len k politickému ovládnutiu prokuratúry ako mocenského nástroja.

    Vy ste odsúdili, vážená pani ministerka, a pravdepodobne tak urobia aj poslanci vládnej koalície, nezávislú prokuratúru na trest zániku v jej neprítomnosti, v jej neprítomnosti. To sa niekedy robilo, že páchateľ nebol, lebo bol niekde v zahraničí, no tak ho súdy odsúdili v neprítomnosti a bol pokoj. Nemal šancu ani len pol slova k tomu povedať. Aké príznačné pre vás, pretože sa bojíte argumentov. Keby sedel tam prokurátor a by argumentoval, nikdy by ste takýto paškvil nepredložili do Národnej rady Slovenskej republiky. A teraz povedzme verejnosti, čo idete urobiť na prokuratúre. Môžete hovoriť čokoľvek, že ako chcete vylepšiť prácu prokuratúry, ja vám teraz presne poviem, čo idete urobiť na nezávislej prokuratúre chránenej Ústavou Slovenskej republlky. Čo idete urobiť obyčajným zákonom bez toho, aby ste sa spýtali prokuratúry na názor.

    Takže, vážené dámy a páni, po prvé idete priznať ministrovi spravodlivosti, čiže sebe samej právo vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností a súčasne odňať takéto poterajšie zákonné oprávnenie generálnemu prokurátorovi. Vynikajúce, zavoláte si...

  • Zavoláte si jednoducho prokurátora a poviete mu: toto budeš robiť.

    Idem ďalej. Chcete založiť povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov v rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny a bez možnosti reálne zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ústavného práva, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ústavného práva na ochranu pred inak neoprávneným zverejňovaním údajov. Veď máme prezumpciu neviny. A čo keď príde rozhodnutie, ktoré povie, že sa zastavuje trestné stíhanie, lebo sa nepreukázalo, že osoba podozrivá z trestného činu tento trestný čin spáchala. To sa má celá verejnosť dozvedieť, že voči tejto osobe bolo vedené trestné stíhanie? Veď je to jasné porušenie ústavného práva na prezumpciu neviny a teším sa na tie stovky rôznych žalôb, ktoré budú podávať dotknuté osoby na civilné súdy.

    Ďalej. Chcete priznať oprávnenie sebe samej a Národnej rade Slovenskej republiky, čiže vládnej koalícii, samozrejme, podieľať sa na kreovaní výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora rozhodujúcim počtom členov takejto komisie. Rovnako chcete priznať ministerke spravodlivosti právo podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania voči ktorémukoľvek prokurátorovi, vrátane generálneho prokurátora. Pýtam sa, ako môže mať člen exekutívy právo podávať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora, ktorého postavenie je upravené v Ústave Slovenskej republiky. Absolútne nemožné. A ešte by som chcel zacitovať, zrušiť chcete doterajšiu trojročnú prípravnú prax na výkon funkcie prokurátora a nahradiť doterajších právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátorov, ktorí po vykonaní odbornej a justičnej skúšky sa budú môcť stať prokurátormi bez akejkoľvek prípravy na výkon tohto povolania, ak budú úspešní vo výberovom konaní. A na toto výberové konanie budete mať, samozrejme, rozhodujúci politický vplyv. Dáte si tam toho, koho budete chcieť. Zbytočne sa ľudia pripravovali tri, štyri, päť rokov na prokuratúre, aby sa stali potom prokurátormi. Poviete: tento bude, tento bude, ale tento nebude, pretože sa nám nepáči a je z nejakého iného politického tábora.

    Vážené dámy a páni, ak vládna koalícia schváli túto nehoráznosť bude potrebovať na čele Generálnej prokuratúry podriadeného úradníka, ktorý si bude chodiť ministerke pre pokyny, hoci ústava hovorí o nezávislom postavení prokuratúry. Všetci vieme, čo bolo teraz spojené s voľbou generálneho prokurátora a čo nás ešte čaká. Strašidelná kontrola tajného hlasovania, označovanie poslancov, ktorí slobodne vykonávali svoj mandát a mali iný názor ako koaličná rada, za zradcov, hľadanie zradcov. Neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na jednom mene podriadeného úradníka, hoci po každej koaličnej rade šesť politických subjektov tohto zlepenca hovorí, že máme vzájomnú dôveru 79 hlasov a spoločného kandidáta. Panebože, prečo potom nevolíte generálneho prokurátora, keď máte 79 hlasov, obnovenú dôveru a ešte máte aj spoločného kandidáta. Lebo si neveríte, lebo sa navzájom vydierate v tomto zlepenci.

    Tak ste rozparcelovali Generálnu prokuratúru medzi jednotlivé strany, ako napríklad je dnes zrejmé, že nominant na generálneho prokurátora, ktorý bude v postavení podriadeného úradníka je za SDKÚ, dvaja námestníci pán Lauko za KDH a druhý pán Szabó za MOST - HÍD. Ešte ani nie je zvolený generálny prokurátor, už dobre vieme, kto bude námestníkom generálneho prokurátora, lebo už o tom čvirikajú aj vrabce na streche. A keď sa spýtam predstaviteľov KDH, alebo sa spýtam predstaviteľov MOST-u - HÍD, či to je pravda, tak len cudne mlčia. Maximálne povedia, že uvidíme koho si vyberie pán Lauko, no vyberie si týchto dvoch, o ktorých som teraz hovoril.

    Rovnako si podelíte všetkých okresných prokurátorov a krajských prokurátorov. Rovnako si podelíte ich námestníkov, pretože ich v jeden deň, ako počas francúzskej revolúcie, všetkých odvoláte z funkcie. To tu ešte nikdy nebolo. To sa nedialo ani v sedemdesiatych rokoch. Táto vaša politická normalizácia má ešte horšie črty ako to čo urobili po roku 1969 v súvislosti s prokuratúrou a so súdmi ešte v bývalej Československej republike. A, samozrejme, voľbu generálneho prokurátora v rozpore so všetkými pravidlami urobíte verejne, aby ste mohli kontrolovať správanie sa každého individuálneho poslanca. Všetko čo robíte na prokuratúre je nedemokratické a robíte to len preto, aby ste ju politicky kontrolovali a riadili a používali v boji proti opozícii.

    Nikdy by som neveril, že niečo takéto sa môže v roku 2011 alebo 2010 stať. Kladiem si legitímnu otázku. S čím všetkým musel kandidát na generálneho prokurátora za vládnu koalíciu súhlasiť, že urobí? Čo podpísal vlastnou krvou? Kto má zaujať stať sa treťotriednym úradníkom, ktorého bude riadiť ministerka spravodlivosti?

    Ešte počas opozičného pôsobenia v rokoch 2002 až 2006 mal SMER - sociálna demokracia jasné stanoviská k mnohým závažným témam. Vyhlásili sme, že stiahneme vojakov z Iraku, nikto nám neveril, stalo sa, že zastavíme privatizáciu bratislavského letiska, vraj to nepôjde, išlo. Viete, je jedna veľká istota v politike, že je to kruh, ktorý sa stále otáča, raz ste dole a raz ste hore. Dopredu jasne vyhlasujem a môžete si to všetci napísať, že nebudeme rešpektovať generálneho prokurátora zvoleného vo verejnej voľbe, ak SMER - sociálna demokracia bude súčasťou novej vládnej koalície po ďalších voľbách. Nebudeme rešpektovať degradáciu a podriadenie prokuratúry pod Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Návrat k právnemu stavu a nezávislosti prokuratúry ako je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky musí byť jedno z prvých rozhodnutí po nasledujúcich voľbách a bude, samozrejme, spojený s demokratickou tajnou, nie verejnou, tajnou voľbou nového generálneho prokurátora a nie s politickým cirkusom, ktorý teraz predvádzate a čas vám plynie veľmi rýchlo.

  • A čas vám plynie veľmi rýchlo, jeden rok už máte pomaly za sebou.

    Vážené dámy a páni, na záver, polícia je dnes pod plnou kontrolou vládnej koalície, súdy a prokuratúra budú o chvíľu. V tomto normalizačnou ošiali už chýbali len informácie o využívaní odpočúvania politikov. Nepoviem asi nič nové, ale už v decembri minulého roku sa šírili zvesti, že sa hľadajú zradcovia z radov vládnej koalície, ktorí sa odvážili voliť pri voľbe generálneho prokurátora inak, ako prikázala koaličná rada, a že pri hľadaní zradcov treba použiť aj mimoriadne prostriedky, pretože vláde išlo o politický zadok. A šírili sa aj informácie, že ministerstvo vnútra požiadalo mimo prokuratúry Krajský súd v Nitre o schválenie odpočúvania viacerých osôb. Medzi týmito osobami mali byť aj verejní činitelia.

    My sme zostali v nemom úžase, keď sme si vypočuli oficiálne stanoviská ministerstva vnútra a Krajského súdu v Nitre po tlačovej konferencii pána poslanca Štefanova. Na otázku, že či mohlo dôjsť k odpočúvaniu politikov v decembri alebo v tomto vládnom období, sme dostali odpovede, že aj politici si musia zvyknúť na to, že môže fungovať legálne odpočúvanie verejných činiteľov. To znamená, nič nepopreli. Vážené dámy a páni, obávam sa, že ste otvorili Pandorinu skrinku. Ja vítam všetky iniciatívy, myslím, že to bol ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý žiadajú ministra vnútra, aby odpovedal na otázku, že či došlo, alebo nedošlo k legálnemu odpočúvaniu, nikto nehovorí o nelegálnom odpočúvaní, hovoríme k legálnemu odpočúvaniu verejných činiteľov v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora, alebo v inej súvislosti a akéže to bolo podozrenie z trestnej činnosti, pre ktoré sa odvážila polícia mimo prokuratúry pristúpiť k odpočúvaniu verejných činiteľov.

    Toto, vážené dámy a páni, ak je pravda, je vrchol pyramídy. Je to vrchol nedemokratických tendencií vo vládnej koalícii. Vážené dámy a páni, už ide o podstatu Slovenska. To čo robíte v poslednom období nemá s demokraciou absolútne nič spoločné.

  • A preto máme všetky dôvody, máme všetky dôvody na to, aby SMER - sociálna demokracia nikdy nepodporil takéto šialenstvo, takúto nehoráznosť, ktorú predkladáte, pani ministerka spravodlivosti, a máme všetky dôvody, ak sa nám podarí byť súčasťou vládnej koalície, aby sme postupovali tak, ako som dnes oznámil v mojom vystúpení.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu Fica dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán poslanec Fico, ja verím, že sa vám nepodarí byť súčasťou vládnej koalície tak skoro. Zdá sa mi, že ste dosť nervózny, ale na vašom mieste by som bol tiež nervózny kedy existovala nahrávka tak podobná vášmu hlasu, kde sa hovorí o tom, že ste zabezpečili 35, na budúci rok až 40 na ďalší rok, plus teda ďalšie veci. A najviac sa mi páčilo, aký ste vy odporca proti normalizácii, aj proti tej normalizácii, ktorá bola v sedemdesiatych rokoch. A chcel by som sa vás spýtať, prečo vám to nevadilo, keď ste liezli do tej strany, ktorá tú normalizáciu robila? Kedy ste tam išli do tej strany, pred tou normalizáciou alebo po tej normalizácii?

  • Hlasy a smiech v sále.

  • Pán poslanec Kaliňák. Kľud, páni poslanci.

  • Ja chcem, samozrejme, hovoriť smerom k môjmu predrečníkovi. Áno, je tam množstvo mimoriadne nebezpečných, mimoriadne nebezpečných ustanovení, ktoré sú motivované veľmi zlým politickým odhadom situácie. A čo je najpodstatnejšie, ešte aj veľmi zlým, zjavne zlým právnickým vzdelaním. Som naozaj šokovaný, že takáto vec sa vôbec mohla z vlády objaviť v parlamente, pretože priamo ohrozuje výkon napríklad policajtov, ktorí sú v určitej forme v prikrytí a pracujú v organizovaných skupinách. Čiže týmto vy priamo, čo aj v tomto zákone píšete, chcete bojovať proti tomu, aby sa rozkladali organizované skupiny, lebo všetko o stíhaniach chcete zverejňovať, aj o tých, ktoré budú zastavené, práve tých policajtov, ktorí pomáhali túto skupinu rozkryť. Ale vo vašom diletantizme už je všetko naozaj veľmi dobre známe a predpokladám, že vás nezastaví ani vecná kritika takéhoto návrhu. Ale na to sme si už, bohužiaľ, museli spoločne zvyknúť.

    A pán poslanec Přidal, tiež si myslím, že si z toho nervózny, pán poslanec, lebo aj tvoj hlas je v tejto chvíli niekde ukrytý, uvidíme ako si si ty zabezpečil veci.

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • Kľud, páni poslanci. Pán poslanec Kaliňák. O vystúpenie požiadala pani ministerka spravodlivosti.

    Nech sa páči, pani ministerka Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, poslanci, vážení páni poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • No, zdá sa, že triafame do čierneho, však, páni poslanci. Zasiahli sme citlivé miesto.

  • Veľký ruch v sále. Výkriky v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani ministerka, nediskutujte s plénom, ale...

  • To som rada, že ideme po podstate problému.

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kľud, páni poslanci. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ja rozumiem prejavu pána poslanca Fica, rozumiem mu a ako predseda opozičnej strany musí robiť predovšetkým politiku, preto ja na niektoré tie politické vyjadrenia aj odpoviem, ale prijmem aj tú hru, hrať sa na vecnú diskusiu a dám aj argumenty na každú polopravdivú tézu, ktorú ste vo svojom vyjadrení uviedli.

    Veľmi krátko k tej téze normalizácie. Viete, pán poslanec, normalizácia v sedemdesiatych rokoch prišla po Pražskej jari, po určitom obrodnom procese v bývalom Československu, ale ja musím povedať, že predchádzajúce štyri roky pre justičný systém neboli obrodným procesom. Je mi veľmi ľúto, že po tých demokratizačných procesoch, ako vy ste to nazvali, začiatku deväťdesiatych rokov, ste dopustili to a boli ste to vy, ktorý ste to dopustili a zverili ste ministerstvo spravodlivosti do rúk Mečiarovi a áno, ministrovi Harabinovi. A môžte hovoriť čokoľvek, ale voliči na to dali jasnú odpoveď, pán Kaliňák, pretože

  • Hlasy z pléna.

  • práve a som presvedčená to, že práve to, že ste zverili spravodlivosť Mečiarovi a Harabinovi, vám prehralo voľby. Je mi ľúto. Voliči vám dali jasnú odpoveď a ja cítim silný mandát.

  • Ja cítim silný mandát práve od voličov, práve od ľudí, urobiť zásadné zmeny v justícii a na prokuratúre tak, aby konečne sa na nich mohli obracať ľudia s dôverou, pretože na to je justícia a prokuratúra.

    Je mi veľmi ľúto, ale vy hovoríte o politických čistkách, ale ja som ešte žiadneho predsedu súdu neodvolala. Bol to prvý krok vášho ministra spravodlivosti, ktorý to urobil. Naozaj veľmi ľúto, je mi veľmi ľúto, že počas ministrovania vášho ministra spravodlivosti sa začal šíriť strach v justícii a veľmi mi je ľúto, že dnes musíme takto náročne tento stav meniť. Ale opakujem, máme na to veľmi silný mandát od ľudí, je to priorita vlády a politické reči, politické reči nás neodradia.

    Takže normalizácia nastala po obrodných procesoch v sedemdesiatych rokoch. Žiaľ, obrodné procesy za vašej vlády v justícii a prokuratúre neboli. Naopak. Možno ešte k jednému mýtu. Ja rozumiem ústavnému postaveniu prokuratúry, ale zároveň si dovolím aj zacitovať z nálezu Ústavného súdu, predpokladám, že ho poznáte, pán poslanec, z roku 1998, č. 17/1996, lebo toľko sa tu hovorí o tej nezávislosti. Tak si dovolím citovať Ústavný súd: "Prokuratúra ako orgán presadzujúci ochranu práv a zákonom chránených záujmov má svoje miesto v systéme štátnych orgánov a má svoju nezastupiteľnú funkciu. Túto funkciu s kompetenciami, ktorý jej dáva zákon, môže plniť bez toho, aby sa jej pridával prívlastok nezávislosť. Ústavodarca nezávislosť prisúdi len určitým orgánom a výslovne to ustanovil v ústave. U orgánov, kde nezávislosť nechce priznať, v ústave ju neuvádza. Odporovalo by to ústave priznať ju prokuratúre." Nález Ústavného súdu.

  • Ctím si ústavné postavenie prokuratúry a som pripravená na vecnej báze, argumentačnej báze, kedykoľvek sa rozprávať o tom, ako návrh zákona vylepšiť, upraviť tak, aby všetky pochybnosti boli rozptýlené.

    Ku konkrétnym pripomienkam, ktoré ste uviedli. Nie, prokuratúra nebola v pracovnej skupine. S prokuratúrou sme sa ale niekoľkokrát rozprávali, oficiálnou delegáciou prokuratúry, na ministerstve spravodlivosti, pred pripomienkovým konaním, počas pripomienkového konania, vypočuli sme ju a korigovali náš návrh aj na základe týchto debát. Nie, v pracovnej skupine nebola. V tejto pracovnej skupine nebola, pretože poznáte ten prímer, o tých kaproch, ktorí si idú vypustiť vlastný rybník. Poznáte.

  • Hlasy z pléna.

  • Presne tak.

    Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov vo všetkých oblastiach prokurátorských činností a súčasne odňatie takéhoto doterajšieho zákonného oprávnenia generálnemu prokurátorovi. Zabudli ste povedať, pán poslanec, na návrh komisie, ktorá sa zriaďuje zo zákona, ktorá je zložená z troch zástupcov ministerstva spravodlivosti, troch zástupcov prokuratúry a na návrh sú potrebné štyri hlasy. To znamená, vyžaduje sa dohoda prokuratúry a ministra spravodlivosti.

    Povinnosť zverejňovať a sprístupňovať rozhodnutia prokurátorov v rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny a bez možnosti reálne zabezpečiť primeranú ochranu ústavného práva za zachovanie ľudskej dôstojnosti.

    Pán poslanec, rozhodnutia, ktoré majú byť zverejnené podľa návrhu sa majú anonymizovať, tak ako súdne rozhodnutia a zároveň zákon ustanovuje konkrétne v § 55m, že sa nesprístupňujú a nezverejňujú rozhodnutia, pokiaľ to vyžaduje ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade podieľať sa na kreovaní výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Áno, zabudli ste povedať, že na prijatie rozhodnutia výberovej komisie, či na výber prokurátorov alebo na výber vedúcich prokurátorov sa vyžadujú štyri hlasy z piatich, pričom v komisii má zastúpenie prokuratúra v počte dvoch, to znamená, bez súhlasu zástupcov prokuratúry nebude vybratý prokurátor, ani vedúci prokurátor.

    Priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti a Národnej rade Slovenskej republiky podieľať sa na kreovaní disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie rozhodujúcim počtom členov takejto komisie. Pán poslanec, právna úprava, ktorú zavádzame pre prokuratúru zloženia disciplinárnych komisií, aj toho, kto má oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárne konanie proti prokurátorovi je identická s právnou úpravou, ktorá roky, roky platí pre sudcov. A sudcovská moc má v tej ústave to slovíčko "nezávislý", na rozdiel od prokuratúry.

  • Takže ja by som veľmi pekne poprosila, ak sa chceme tváriť na to, že je záujem viesť vecnú debatu, tak potom treba hovoriť všetky argumenty, aj tie argumenty, ktoré možno spochybňujú tú základnú tézu, ktorú ste pomenovali.

    A ja sa vrátim veľmi jednoducho len k tomu, čím som začala. Pán poslanec Fico, nemôžete sa zbaviť zodpovednosti za to, že ste zverili ministerstvo spravodlivosti Mečiarovi. Je to vaša zodpovednosť. My máme mandát od voličov toto zlo, čo ste napáchali, práve tým, že ste zverili spravodlivosť Mečiarovi, napraviť. A ja cítim za toto veľkú zodpovednosť a urobím všetko preto, aby sme tieto zmeny aj dosiahli.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky sa prihlásili ôsmi páni poslanci, posledný pán poslanec, deviaty. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, napriek vášmu obrovskému entuziazmu zo začiatku vášho vystúpenia o triafaní do čierneho, ktorým ste nám to oznámila s veľkou radosťou, si vás dovolím upozorniť, že triafanie do čierneho, ako vy nazývate, je len výstrelom do tmy. A tá čierna farba tam je, ale to je jediné, čo to má spoločného. Obrovská túžba po moci, bezuzdná túžba po moci vás vedie na predloženie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Vážená pani ministerka, hoci na úvod ste spomenula, že chcete byť pragmatická, konštruktívna, prepáčte, ste žena a ministerka, ale toľko všeobecných hlúpostí už som dávno nepočul. Ak to nevadí vašim kolegom z koalície, tak nám to vadí, že z nás robíte strašných hlupákov. My sme váš návrh čítali a vieme aj o tom, ako budú obsadzované vaše komisie. Tesne po tom, ak prejdú všetky vaše iné legislatívne návrhy a obsadíte si prokuratúru, tak si obsadíte aj tieto komisie. Nerobte z nás hlupákov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, je typické pre vládnu koalíciu, že na všetky nedemokratické rozhodnutia, ktoré ide urobiť, používajú argumentáciu zla, zločinov a všetkého zlého, čo napáchala vláda, ktorej som bol predsedom.

    Znovu vám chcem pripomenúť, pani ministerka, že kým vy ste sudcom a prokurátorom brali platy, my sme im ich dávali. V čase, keď nerobíte nič, len politikárčite, a nie je za vami žiadny výsledok, pokiaľ ide o prokuratúru a súdy, som sa vás pýtal, prečo ste zatajili rezolúciu Výboru ministrov spravodlivosti v rámci Rady Európy, ktorá ocenila to, čo robil Štefan Harabin ako minister spravodlivosti v boji proti súdnym prieťahom? Pochváľte sa aj vy, niečím takýmto. Všetci vám zatlieskame a povieme, áno, aj pani ministerka spravodlivosti niečo robí v tejto oblasti. Ale vy nerobíte nič. Len chodíte pre pokyny na Koaličnú radu, organizujete tlačové konferencie a oznamujete každý deň jeden krok za druhým k nedomokratizácii súdnictva a prokuratúry.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať. Na jednej strane priznáte, pani ministerka, že nikto z prokuratúry nesedel v pracovnej skupine. Priznáte aj to, že nebol pozvaný prokurátor, v danom prípade prvý námestník, na vládu ani do Legislatívnej rady. Týchto ľudí ste vylúčili, ale že ste rokovali s prokurátormi. Tak teda oznámme slovenskej verejnosti, s kým ste rokovali. Rokovali ste s pánom Čentéšom, s vaším kandidátom na generálneho prokurátora, ktorý v mene zvolenia vám odsúhlasí všetko na svete. Všetko, všetko na svete.

    Povedzte mi, čo je na tom objektívne, ak rokujete o tomto šialenom návrhu zákona s človekom, ktorého ste si vybrali za generálneho prokurátora?! Prosím vás, nerobte z nás hlupákov!

  • Pani ministerka, ja chcem vám poďakovať za to, že ste vniesli trochu svetla do tejto diskusie, lebo to, čo sme si vypočuli predtým, tak to bolo iba pokračovanie tmy, ktorá na prokuratúre, aj na súdoch tam bola v podstate za posledné štyri roky. Lebo to, že na prokuratúre a na súdoch vládne atmosféra strachu z nadriadených, tak to v podstate je tak verejným tajomstvom, že sa to odráža už dokonca aj v dôveryhodnosti, ktorú prokuratúra a hlavne súdy teda majú u občanov.

    A to, že všetky zmeny, ktoré sa teraz chystajú, sú na strane občanov, ktorí túto dôveru k týmto inštitúciam majú mať, a nie je na strane prokurátorov a sudcov, ktorým pán poslanec Fico ako hovoril, skôr si ich teda uplácal trinástymi a štrnástymi platmi, než by niečo robil pre to, aby tento strach tam zmizol, tak je veľmi pekné, že sa konečne smer otáča a robí sa niečo v prospech občanov tejto krajiny.

    Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj vám, pani ministerka, za jasné uvedenie, že to čo tu predvádzate, je podľa vás hra na vecnú diskusiu. Ja sa na tejto vašej hre zúčastňovať nebudem, pretože ja mám záujem o reálnu vecnú diskusiu, a nie o hru alebo teda ten paškvil, ktorý nám ponúkate vy. A z tohto dôvodu si ja dovolím uviesť teda reálne fakty, ktoré patria do vecnej diskusie. A jedným z nich je posudok Rady Európy z roku 2001, ktorý hodnotí našu právnu úpravu a legislatívu týkajúcu sa postavenia prokuratúry ako legislatívu, ktorá je v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nej nič, čo by odporovalo ľudským právam a tak ďalej, v tomto zmysle ten posudok pokračuje.

    Ja, pani ministerka, síce kvitujem, že ste priznali, a že ste jasne teda povedali, že podľa vášho názoru je správne, ak vláda, politická, stranícka, výkonná moc si chce podriadiť prokuratúru a urobiť si z prokuratúry svoju vlastnú slúžku, ale v tejto súvislosti vás musím upozorniť, že Benátska komisia iba pred nedávnom, v decembri minulého roka, skonštatovala, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, alebo s ňou bola spojená.

    A na základe tohto konštatovania Benátskej komsie si teda dovolím povedať, že trend, ktorý presadzujete v našej legislatíve vy, ide proti aktuálnemu trendu vo svete alebo minimálne v Európe. A napokon, vy si demokraciu predstavujete v štýle národného frontu, pani ministerka, ale podľa môjho názoru...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, pani ministerka, ja sa na to pozerám tak veľmi neprávnicky a vidím to tak, že je to z vašej strany všetko strašne osobné. Nemohli by ste si to s doktorom Harabinom všetko povedať súkromne? Ja si naozaj myslím, že váš vzťah by ste mohli aj menej medializovať. Mňa osobne vôbec nezaujíma. Hovoríte o justícii, a buďte menej osobná. Pani ministerka, ja už som vám to raz povedal, máte naozaj krvavé oči. Veď vy sa už naozaj neviete ani normálne usmiať, pani ministerka. Ide z vás len zlosť, arogancia a nenávisť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani ministerka, usmejte sa na pána poslanca.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Očakával som od pani ministerky profesionálne odpovede na otázky, ktoré predložil pán podpredseda Národnej rady Robert Fico. Vy ste na ne vôbec neodpovedali, po prvé. Po druhé, viete, takéto zákony, ktoré vy predkladáte a ja sa na to pozerám trošku aj z historického hľadiska, v dvadsiatom storočí predkladali režimy, ktoré sa tlačili do totality, či sa vám to páči, lebo nepáči, ovládnuť prokuratúru a súdnu moc, je to cesta k totalite.

    Po tretie, pýtam sa vás, vy ste boli na stáži zrejme u podpredsedu Európskej ľudovej strany a predsedu maďarskej vlády pána Viktora Orbána, ktorý takéto isté veci, samozrejme, zavádza a viete čo to vyvoláva v maďarskej spoločnosti a v Európe. A samozrejme, keďže má ústavnú väčšinu, tak sa to snaží aj ústavou posvätiť a zmeniť. Čiže, skutočne siaha na skutočné ústavné práva občanov Maďarskej republiky. A vy tu siahate na práva občanov Slovenskej republiky.

    A napokon, čo je pre mňa podstatné, ten verejný prístup. Ja sa naozaj obávam, že najbližšie minister zdravotníctva vystúpi, že občania budú hodnotiť lekárske konzíliá, chirurgické zákroky a podobne, podobne ako majú hodnotiť prácu prokuratúry. To je skutočne proti profesionalite a odmietam ísť touto cestou a nebudem nikdy za takéto návrhy zákonov z vyšej strany hlasovať, pretože je to cesta do bludiska, je to cesta k totalite. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • 10ani ministerka, dvakrát ste povedali, že cítite veľmi silný mandát. Vy neviete čo je to silný mandát. Na také hlboké a závažné zmeny máte mandát veľmi slabý. Mandát koalície v polčase rozpadu.

    Povedali ste tiež, že rozumiete tomu, čo povedal pán podpredseda parlamentu Fico. Neviem, či naozaj rozumiete, ale ja vám to teda inými slovami zopakujem. Tie škodlivé a nedemokratické zmeny budú veľmi rýchlo aj s osobami zmenené. A veľmi plamenne ste nám vyčítali zlo Mečiara. Predstaviteľka tej politickej strany, ktorá pred piatimi rokmi, po voľbách v roku 2006, veľmi, veľmi, veľmi chcela ísť do koalície s HZDS a s Mečiarom, aj s jeho krvavými paprčami. Asi máte v SDKÚ presvedčenie, keď tak hovoríte o zle a dobre, že vy viete aj tie krvavé paprče meniť na krištáľovo čisté. A vám je dovolené všetko. Takže nezabúdajte, kto chcel ísť do koalície s Mečiarom.

  • Ďakujem pekne. Áno, pani ministerka, musím vám povedať, samozrejme, na právnickej fakulte sme nemali matematiku, a preto zrejme to bude z toho, že máme s tým problém, že čo je silný a čo je slabý mandát. Po prvé vaša politická strana má pätnásť percent, ak toto je nejaký silný mandát, tak sa o tom naozaj dobre bavím. A viete, silný mandát je vtedy, ak by ste mohli zmeniť ústavu. Vtedy by ste mali deväťdesiat hlasov, vtedy by to bol možno silnejší mandát. Keď chcete hlasy od občanov, tak v rámci prednostného hlasovania ste mali sedemdesiatštyritisíc a to je v podstate naozaj zlomok tých preferenčných hlasov priamo od ľudí, ktorí dávali mandát nám.

    A pravda je aj tá, že naozaj Rada Európy a Výbor ministrov Rady Európy ohodnotli našu prácu. Vy už ste štyri roky viedli ministerstvo, pani ministerka. A vaša chuť na moc sa predsa ukázala v závere, kedy ste z radov KDH, aby ste mohli byť ministerka, prestúpili do radov SDKÚ, ale to nechcem ako osobne, veď to je vaše rozhodnutie, samozrejme, prirodzene demokratické a slobodné, ale to je poznačené aj tým, že štyri roky ste to ministerstvo viedli a nepohla sa ďalej otázka dlhých súdnych konaní.

    Obchodný register, to je vec, ktorú sme vám vždycky kvitovali, veď vidíte, my sme objektívni a vecní. My sme objektívni a vecní, ale v ostatných veciach ste zlyhali, tak ako zlyhávate teraz. Ak vy poviete, že aby si kapri nevypustili rybník, preto nezavoláte prokuratúru na rokovania, tak len priznávate to, že im ten rybník chcete vypustiť, že chcete prokuratúru zničiť a podriadiť ju priamo sebe. Veď ste to priamo priznali. Tým, že hovoríte o Štefanovi Harabinovi, len priznávate, že vám ide len o to, aby ste všetko zničili len v rámci boja pod heslom: boj proti Štefanovi Harabinovi.

    Veď naozaj má pravdu Dušan Jarjabek, že choďte si sadnúť, dajte si kávičku, dajte mu tri facky, možno sa vám uľaví.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ale neničte celý sytém, ktorý je tu, ktorý nenastavoval Štefan Harabin, ktorý nenastavoval nikto, ale ktorý sa tu dvadsať rokov vyvíja, za ktorý sme v osemdesiatomdeviatom viacerí bojovali. Boli sme vtedy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Potlesk. Ruch v rokovacej sále.

  • Už vám vypli mikrofón, pán poslanec. Ďalší v poradí prihlásený.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Pani ministerka chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Musím uviesť na pravú mieru, máte dezinformácie, pán poslanec Fico. Oslovila som listom generálneho prokurátora, vtedy ešte generálneho prokurátora pán Trnku a rokovali sme ním poverenou delegáciou vedenou námestníkom Košťálom. Môžem povedať aj ďalšie mená v delegácii, niekoľkokrát.

    Ja som rada, že správne uvádzate údaje, že tie súdne konania sa začali skracovať v roku 2005, presne tak. Potom čo sme naliali do systému osemsto vyšších súdnych úradníkov. Samozrejme, to by bolo, aby sa neskracovali súdne konania od tohto obdobia. A nevyhrážajte sa, pán poslanec Fico a pán poslanec Maďarič. Nevyhrážajte sa ľuďom, ktorí budú v tejto snemovni legitímne zvolení.

    Cítim silný mandát, páni poslanci, pretože cítim silný mandát od ľudí. Od voličov. A zároveň veľmi, veľmi cítim ako táto reforma bolí, pretože vy veľmi dobre viete, že keď raz niekde zavedieme verejnú kontrolu, tú len tak ľahko nezrušíte, pretože by ste išli proti ľuďom a brali by ste práva konkrétnym ľuďom, ktorí si už ich nenechajú vziať, pretože čo sa raz začne zverejňovať, to sa ťažko z webu sťahuje. A tam, kde je raz verejná kontrola, tá sa veľmi ťažko ruší. Preto vám to vadí.

  • Pán poslanec Beblavý je ďalším poslancom prihláseným písomne do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o prokuratúre.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Na úvod by som chcel povedať, že je pomerne ťažké vystupovať k tomuto návrhu zákona z jedného dôvodu, že v tejto snemovni, samozrejme, sme z rôznych politických strán a stojíme na rôznych stranách opozično-vládneho spektra a je prirodzené, keď padajú niekedy možno aj ostré slová, je prirodzené, keď spolu ostro nesúhlasíme, ale pomerne ťažko sa diskutuje v atmosfére, kde sa otvorene a bezostižne klame. To je niečo, čo by sa nemalo ani v takto rozdelenej snemovni. A dovoľte mi, aby som to hneď na úvod ilustroval konkrétne pánom poslancom Ficom.

    Budem hovoriť o niečom, čo nepovedal raz, kde sa každý človek môže pomýliť, ale dvakrát, kde už ani pán poslanec Fico sa nemôže pomýliť, a dovoľte mi hovoriť, kde on osobne požiadal teda o vysvetlenie, tak ja mu to vysvetlenie poskytnem. Odvolával sa na stanovisko Výboru ministrov Rady Európy z decembra 2010 zjavne sa spoliehajúc na to, že kto to tu v tejto chvíli vytiahne, zistí a nájde. No, ale v dobe internetu a v dobe dlhých prejavov, sa to dá stihnúť. A preto, pán poslanec Fico, musím konštatovať, že klamete a nie ste tu. Dúfam, že to aspoň počujete, aj keď viem, že na iné názory, najmä tie, ktoré vás usvedčujú zo lži, nie ste zvedavý. Rada ministrov Rady Európy konštatovala, že uznáva práve opatrenia realizované postupne od roku 2001, počínajúc novelou ústavy, pokračujúc opatreniami, ktoré spravila pani ministerka a pokračujúc aj niektorými opatreniami, ktoré boli realizované za vlády Roberta Fica. To znamená, kontinuálne zmeny smerujúce ku skracovaniu konania. Takisto Rada výboru ministrov konštatovala, že dĺžka konania sa skracuje od roku 2004. Je to tam napísané. Môžem vám to odcitovať. A takisto na druhej strane táto Rada Európy konštatovala nespokojnosť s dĺžkou konania a povedala, že tento trend treba konsolidovať, pretože je naozaj len na začiatku.

    Takže, pán poslanec Fico, ak niekto bezostyšne klame takto o takej drobnej veci, čo si asi máme myslieť o tom, čo hovorí o veciach väčších. Klame tiež. To ako ste klamali o tomto návrhu už ilustrovala pani ministerka, preto dovoľte, aby som ja ďalej nepokračoval, ale vyjadril sa už len k jednej veci a to je naozaj, že vyhrážať sa nepatrí. Existuje taký bloger, volá sa Boris Kačáni, priznám sa, nikdy som ho osobne nestretol, ktorý má niekoľko dobrých blogov, kde analyzuje komunikačnú stratégiu strany SMER. A jednu vec, ktorú tam hovorí je, že vašou základnou komunikačnou výbavou je hovoriť: to tu nikdy nebolo, katastrofálne, absolútne, bezprecedentne, a to najmä vo veciach, ktoré sú aj precedentné, aj opakované, aj často úplne normálne. Ale ja musím konštatovať, a ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte. Veľmi sa na to teším a rád sa verejne opravím, že ešte nikdy v tejto snemovni sa predseda parlamentnej politickej strany nevyhrážal generálnemu prokurátorovi, že ho odvolá v prípade, že preberie moc. To sa tu ešte nikdy nestalo, až dnes. Takže, ak vám môžem v tomto niečo odporučiť, tak opatrne s tými bezprecedentnými, lebo vy ste ten, kto bezprecedentné veci tu používa.

    Teraz už k samotnému návrhu zákona. Mal som pripravené citáty z ústavy o postavení prokuratúry, ale boli tu už opakovane spomínané. Spolieham sa na pamäť svojich kolegov, nemusím vás zaťažovať tým, že to budem znovu čítať. A dovoľte mi teda len povedať, že ústava nehovorí nič o tom, že prokuratúra by mala byť monokratická, s absolútnou voľnosťou v rozhodovaní, že by mala byť netransparentná, uzavretá a bez procesov garantujúcich kvalitu práce a kvalitu ľudských zdrojov. Takéto vety v ústave nie sú. A zákon práve smeruje k tomu, aby tieto vety tam, chvalabohu, ani neplatili.

    Dovoľte mi konkrétne vysvetliť štyri princípy, ktoré ja vnímam ako najdôležitejšie v tom návrhu. Prvý je, že návrh obmedzuje voľnosť v rozhodovaní jedného človeka. Čo tu zatiaľ nezaznelo je, že generálny prokurátor má dnes kompetencie, aké nemá voči svojim úradom a ľuďom ani prezident, ani premiér, ani minister, ani predseda Najvyššieho súdu, keď už sa o tom Harabinovi toľko hovorí, ani predsedníčka Ústavného súdu. Je úplne bezprecedentne monokraticky v našom politickom demokratickom systéme. To je niečo, čo naozaj nie je vhodné. Tento návrh zavádza určité brzdy a vyvažovania v rámci systému prokuratúry a medzi systémom prokuratúry a zvyškom politického a štátneho organizmu, k čomu sa ešte dostanem. To ja považujem za veľmi dobré bez ohľadu na to, kto bude osobou generálneho prokurátora, keby to rovno mal byť doktor Trnka, ktorého sme tu nezvolili, tak je to lepšie tak. Keď to bude pán doktor Čentéš, ktorého sme zatiaľ tiež nezvolili, je to tiež dobré. Bez ohľadu na osobu je vhodné, aby jeden človek nemal takúto monokratickú moc. A keby rovno ste sa ním stali, pán predseda Fico vy, tiež si myslím, že to bude dobré, že taká moc nie je v rukách jedného človeka. Priznám sa, že táto myšlienka ma občas po nociach láka, ale potom sa vždy toho radšej zľaknem.

    Druhá vec, ktorú ten zákon zavádza je, že kultivuje prostredie rozhodovania. Kultivované prostredie rozhodovania v parlamentnej liberálnej demokracii je práve o tom, že opäť ľudia nerozhodujú pod nátlakom a naopak nerozhodujú si úplne svojvoľne. Tá záväznosť všeobecných pokynov, ktorá je tam daná, je opäť niečo, čo v iných sférach, v iných mociach funguje bez problémov. Koniec koncov zákonodarca v zákonoch, resp. výkonná moc v rámci podzákonných noriem reguluje ako majú postupovať jednotlivé orgány. Ako už spomenula pani ministerka, tá záväznosť všeobecných pokynov bude viazaná na súhlas zástupcov prokuratúry. Tak, že ak chce niekto tvrdiť, že dôjde k nejakému prevzatiu všeobecnej rozhodovacej moci prokurátorovi, tak nehovorí pravdu. Tak isto ten zákon zabezpečuje konečne slobodu individuálneho výkonu prokurátorskej práce s tým, že zabezpečuje aj schopnosť prokuratúry toto vykonávať, by som povedal bez vnútorných rozporov, ale s jasnou zodpovednosťou.

    Tretia vec, ktorá je pre mňa osobitne dôležitá, je snaha o skvalitnenie a kultiváciu prostredia na personálne rozhodnutia bez mocenského ovládnutia. Tu treba povedať, a to ja úplne chápem, že k tomu sa ešte dostanem, že to nie je niečo, čo by najmä zástupcovia strany SMER asi boli vôbec schopní pochopiť, takže myslím, že v tomto je ich prístup a odpor úplne úprimný a nehraný, na rozdiel od niektorých iných bodov. A dovoľte mi vysvetliť o čo ide. Návrh zavádza, nielenže zavádza výberové konania na všetky posty v prokuratúre, čo ako sme už zistili za posledných desať rokov, je síce nevyhnutná, ale nie postačujúca podmienka kvalitnej personálnej práce vo verejnej inštitúcii. Návrh pomerne jasne upravuje proces toho výberu tak, aby nebol manipulovateľný opäť, a to nielen tým, že ho zverejňuje, ale aj tým, že hovorí rôzne časti toho procesu, zveruje do rúk rôznych ľudí a orgánov tak, aby nikto opäť nemal moc nad tým, kto bude vybraný ako prokurátor na rozdiel od dnešného stavu.

    Keď sa chceme na chvíľku zastaviť pri dnešnom stave, dovoľte mi prečítať úryvok z denníka Sme, ktorý hovorí o tom, že kto všetko uspel v narýchlo vypísanom konkurze na právnych čakateľov na prokuratúre. Takže, Ondej Kováčik, otec je špeciálny prokurátor. Alexandra Tužinská, mama je okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom. Peter Hatala, otec je sudca Najvyššieho súdu. Viera Muríňová, mama je námestníčka Krajskej prokurátorky v Trenčíne. Milan Filičko, otec je hovorca a prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach. Kristína Bedlovičová, otec je krajský prokurátor v Banskej Bystrici. Viktor Laifer, nevlastná mama je riaditeľka kancelárie generálneho prokurátora. Boris Benčič, synovec riaditeľa sekcie vnútornej správy na generálnej prokuratúre. Eva Fulcová, mama je sudkyňa okresného súdu a otec bývalý riaditeľ kancelárie generálneho prokurátora. Bystrík Palovič, syn prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. Svetlana Môčková, hovorkyňa generálneho prokurátora. Matej Podmajerský, otec je prokurátor Hlavnej vojenskej prokuratúry. Možno vás teraz prekvapím, lebo ja nepoviem, že to je dôkaz rodinkárstva, hoci musím povedať, že ako človek z ekonomickým akademickým vzdelaním si dovolím povedať, že počet pravdepodobností by musel vykazovať veľmi zvláštne vlastnosti, aby toto bolo v súlade, by som povedal, čo i len s tradíciou určitého rodinného dedenia pozícií alebo v otvorenom a súťažnom prostredí.

    Nie. Môže to pokojne tak byť, že jeden viacej, teoreticky možno aj všetci, aj keď je to podľa mňa nepravdepodobné z týchto mien, sú mladí talentovaní ľudia, ktorí by vyhrali aj v otvorenom a férovom výberovom konaní. Problém je v tom, že oni v otvorenom výberovom konaní neboli, pretože to konanie si robí generálny prokurátor po svojom a robí si ho spôsobom, aký on uzná za vhodné. To znamená, dnešný systém nie je v prospech týchto ľudí, resp. je v ich prospech tým, že im dodá zaujímavé miesto, ale je v ich neprospech v tom, že toto ich miesto zároveň navždy opečiatkuje biľagom rodinkárstva, niekde zaslúženým, ale verím, že v mnohých prípadoch nezaslúženým. A to je to, čo súčasný návrh zákona zmení. Ak títo mladí ľudia vyhrajú výberové konania v novom právnom režime, málokto si dovolí spochybniť to, že je za tým naozaj rodinná tradícia, osobná schopnosť a nie to, s kým sa poznajú. V angličtine je taká krásna slovná hračka, kde sa hovorí, že namiesto know-how niekedy stačí know-who, teda koho poznáte. A my potrebujeme systém, kde naozaj bude dôležitý know-how, nie know-who.

    Dovoľte mi, takisto sa tam hovorí o zložení komisie, kde ako už bolo povedané, nebude môcť rozhodovať exekutívou a parlamentom dosadená väčšina, bude sa musieť opäť zhodnúť aj so zástupcami prokuratúry, to znamená, dovolím si tvrdiť, že tento návrh je veľmi, veľmi umiernený a vyvážený a práve pre mňa predstavuje v tomto, by som povedal, príjemné prekvapenie, pretože politici naozaj, keď sa raz dostanú k moci, často zabúdajú, by som povedal, na to, že pred chvíľou neboli a možno zase nebudú a robia systémy len na dnešný deň. To je naozaj vada, ktorá sa môže stať každej vládnej strane a každému ministrovi, ale tento návrh je taký, že pokiaľ by pretrval, tak by som povedal bol dobrý bez ohľadu na to, kto bude znovu minister spravodlivosti. Chcel som povedať, že bude dobrý bez ohľadu na to, keby bol ministrom spravodlivosti opäť aj pán Štefan Harabin, ale ako ukázal pán Štefan Harabin, jeho kreatívnosti sa nedokáže postaviť v ceste takmer nič, nieto ešte obyčajný zákon, takže toto by som si tvrdiť nedovolil.

    A posledná vec, ktorú tu poviem je, že ten zákon naozaj zavádza stransparentnenie. Ja to spomínam naposledy, lebo stransparentnenie je, samozrejme, dôležitá vec, ale transparentnosť nám všetko nevyrieši. Takže preto som si ju nechal nakoniec. Mne sa zdajú dôležitejšie tie ostatné body.

    A teraz mi dovoľte na záver povedať dve veci. Jedna vec je, že ja naozaj úprimne chápem, že je to zákon úprimne nepochopiteľný pre tých, ktorí všetko, vrátane spravodlivosti, chápu len cez mocenský aspekt a neveria v právny štát, ako sa k tomu opakovane priznal aj pán poslanec Fico. Ak veríte len v to, že politika je my verzus oni, kto z koho a pravdu má ten kto má moc a pravidlá sú len na to, aby sa ohýbali a porušovali v záujme momentálnej väčšiny, tak potom chápem, že takýto zákon sa musí zdať divný. Prečo sa tam Žitňanská, teda vláda, už teraz zaoberá tým, že kto bude vo výberovej komisii a aké tam budú testy a teraz kto sa bude môcť odvolať a kde to bude vyvesené. Však vám je to naozaj jasné, lebo keď to vy držíte v ruke, tak tie postupy sú naozaj veľmi transparentné a jednoznačne smerované a verím, že úprimne nie ste ochotní, alebo aj schopní pochopiť, že to môže byť inak.

    Takže dovoľte mi skončiť tým, že je toto zákon reformný, je toto zákon učiaci sa, učiaci sa z našej vlastnej skúsenosti, z prokurátora a s inými aspektami verejnej moci a zároveň je to zákon jakobínsky. Je to zákon, ktorý je v súlade aj filozofiou tejto vlády v iných oblastiach, takže ťažko je ho obviňovať z nejakej účelovosti. Osobne si dovolím na záver tohto vystúpenia vyzvať všetkých kolegov, alebo nie vyzvať, poprosiť všetkých kolegov k tomu, že ak sú tam a je to možné, nejaké veci, kde tieto princípy nie sú zohľadnené, ktoré naozaj môžu ísť proti tomu, ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa ešte na pôde tejto snemovne vyčistili, pretože, samozrejme, pri takejto komplexnej zmene sa to môže stať nevedome aj vedome. Takže ja osobne by som si nedovolil tvrdiť, že tam nie je žiadne písmenko, ktoré treba zmeniť a vylepšiť. Dúfam, že si to nemyslí ani predkladateľ. Ale ako filozofiou a ako celok si myslím, že tento návrh naozaj smeruje k takej zmene v prokuratúre, ktorú sme naozaj čakali pomerne dlho a ktorá, ak sa nepresadí teraz, tak sa obávam, že vzhľadom na konšteláciu politických pomerov, a to teraz nemyslím stranícky, teraz myslím práve na postavenie prokuratúry a na to, ako sa nakoniec práve pre dnešnú absolútnu moc generálneho prokurátora stane vždy objektom politických a mocenských a spravodajských hier. Keď sa to nepodarí presadiť teraz, tak sa to dlho presadiť nepodarí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Beblavého piati páni poslanci. Pán poslanec Jasaň, hlásite sa s faktickou poznámkou? Áno, či nie? Áno. Tak za chvíľočku. Posledný pán poslanec Kaliňák.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja len také tri krátke poznámky. Pôvodne sú tu iní odborníci, ktorí sa k tej téme už vyjadrovali. Na adresu pána Beblavého. Pán Beblavý, vy keď hovoríte o transparentnosti, tak si len tak spomeniem, na vašu tzv. nezávislú minulosť. Všade tam, kde ste pôsobili, tak je to minimálne smiešne. To je prvá poznámka. Druhá. Prestaňte už, prosím vás, urážať podpredsedu Národnej rady. Vám to naozaj neprísluší, pretože ste príliš mladý človek na to, aby ste mali akékoľvek morálne právo takto hovoriť. A tretia. Vy ako mladý človek, v noci robte niečo iné a nerozmýšľajte o tom ako vládnuť. Na to ste ešte nevyrástli. Ďakujem.

  • Majme úctu jeden k druhému, páni poslanci. Pán poslanec Glváč.

  • Ja som chcel niečo povedať, ale pán kolega, ktorý vyčítal podpredsedovi Ficovi, že nepočúva, tak asi odišiel. A asi zbiera ďalšie údaje do svojej databázy kádrových, on ako šéf kádrového oddelenia SDKÚ.

  • Zbabelo. Hlas z pléna.

  • Tak môžem povedať zbabelo. A myslím si, že podľa jeho všetkých teórií, tak on je rodina s polovicou parlamentu a napr. teraz s pánom Kaníkom, lebo jeho babka a jeho sú dve babky. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem. Mňa napadlo, teda z histórie, keď už spomenul, že tento zákon je priam jakobínsky. Pani ministerka, Napoleon to chcel riešiť úžasne, perfektne. Každých päť rokov vystrieľať všetkých sudcov. Možno, že vy by ste chceli vystrieľať všetkých prokurátorov, to by bolo potom clear.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som nereagoval na pani ministerku spravodlivosti a reagujem na pána poslanca Galbavého, dal by som mu niekoľko otázok. Pán poslanec...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Beblavého. Pán poslanec Galbavý je odborník na kultúru.

  • Pardon, ospravedlňujem sa. Beblavý, Beblavý, pardon. Pán poslanec, skúste sa spýtať pani ministerky ako prebiehali transparentné konania na funkcionárov súdov. Vieme, že asi dvesto sudcov podpísalo vtedy petíciu proti ministrovi Harabinovi. Koľko z týchto dvesto sudcov ešte nemá funkciu? To by som sa chcel spýtať pána poslanca, nech sa spýta pani ministerky. A po druhé. Tie transparentné výberové konania, ktoré sú podrobené očiam verejnosti. Mám informácie, že pani ministerka na funkcie dávala ľudí, aj ktorí skončili na druhom a treťom, druhom a treťom mieste vo výberových konaniach. Takže, pán poslanec, spýtajte sa pani ministerky, ako to je s tými transparentnými konaniami, ktoré ona robila a bude pravdepodobne ešte robiť aj na prokuratúre. Ďakujem.

  • Neviem, či je vôbec nutné reagovať na pána poslanca Beblavého, ktorý prečítal to, čo mal napísané, zbabelo ušiel, zrejme cíti, že by nedokázal odpovedať na niektoré otázky, ktoré z pléna budú vyslovené na jeho vystúpenie. My sme si už zvykli, že predstavitelia koalície neustále omieľajú, opakujú a deklarujú, že vo všetkých oblastiach budú férovo obsadzovať, otvorene vyberať, transparentne konať atď., atď., ale skutočnosť je úplne iná. Každá jedna oblasť spoločenského života, ktorú postupne obsadzujete svojimi nominantmi, o takomto konaní nesvedčí, takže máme ozaj obavu, že či to transparentné, férové a výberové konanie vôbec aj v tejto oblasti bude.

    A mimochodom, nielen pán poslanec Beblavý, ale aj pani ministerka, myslím si, že je slušné, keby ste oslovovali dotyčného funkcionára tohto zhromaždenia alebo Národnej rady Slovenskej republiky aj jeho funkciou. Je tu pán podpredseda parlamentu, pán Fico. My si nedovoľujeme nejakým spôsobom dehonestovať vašich nominantov, ktorí sú vo funkciách, či už podpredsedu, podpredsedov alebo predsedu. My vás tiež nenazývame, pani ministerka, členkou vlády, ale vám stále hovoríme, že pani ministerka spravodlivosti.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, naozaj neviem, či úplne dobre vediete túto schôdzu, lebo, pozrite sa na klub Slobody a Solidarity, ani ste im nedali prestávku na hygienické potreby, aj tak tu nikto nie je. Ale tak sa mení vlastne celý prístup k tejto, k tejto..., ale kľud, nebuďte nervózny, pán poslanec, no, však aj k vám sa dostanem. Proste toto je presne o tom, čo som hovoril, že ako sa mení vlastne pohľad na politiku, ako sa mení pohľad na transparentnosť. Ten, čo tu dnes najviac kričí na mňa, hneď po mne, tak v podstate, tiež mal plné ústa transparentnosti a hneď nato dal svojho tatka do vysokej funkcie.

  • Smiech v sále.

  • Čiže, to je presne to, my sa neobávame, pán poslanec Galbavý...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem vás poprosiť ...

  • ...pán poslanec Galbavý, toho, že by ste snáď neboli transparentní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie Galbavý, pán poslanec Beblavý.

  • ...transparentní pri výberových konaniach. Beblavý, pardon, Beblavý, ale faktom zostáva, niekto je nervózny, pán poslanec, ale pravda je taká, no, niečo ste sľúbili a iné robíte. A to platí aj tu, pri tomto zákone. Faktom zostáva, že, povedzte mi aspoň jedného jediného, koho ste poverili riadením funkcie a nevyhral vo výberovom konaní. To je náhodička, že? Všetkých, ktorých ste zo svojich straníckych centrál poverili, tak všetci zrazu vyhrali výberové konania. To už nikomu nevadí? To bolo rečí, že nebudú stranícke nominácie, to bolo rečí, že ich zverejníte, tie stranícke nominácie a stále ste sa k ničomu nedopracovali. A viete prečo? Lebo ste takí úplne tí malí potkani, ktorí sa pred pravdou hrozne schovávajú a keď už si nevedia pomôcť, tak jednoducho pripravia zákon, ktorý absolútne likviduje samostatnosť a nezávislosť prokuratúry, ktorej sa asi zjavne vy obávate. To znamená, my jej budeme radi čeliť tieto štyri roky, veľmi radi.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Beblavý bol posledným poslancom prihláseným do rozpravy písomne. Chcem sa opýtať ešte predtým, ako udelím slovo pánovi prvému námestníkovi generálneho prokurátora, či sa chce niekto z prítomných poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Číž ako siedmy a posledný poslanec prihlásený do rozpravy ústne k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o prokuratúre.

    Nech sa páči, pán námestník, udeľujem vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám pekne, že ste mi umožnili hovoriť k tejto téme pred vami. Či už ste koaliční poslanci alebo opoziční, pretože to, o čom chcem hovoriť, sa bude vás týkať práve bez príslušnosti vašej farby.

    Prepáčte mi, ale začnem odtiaľ, že nie som generálny prokurátor. Žiaľbohu, za to nemôžem, ale dostal som sa do nemilej situácie, že v podstate súboj o toto miesto a o tento zákon začal bez prítomnosti generálneho prokurátora. A to je práve asi na tom najhoršie.

  • Lebo tento zákon sa mal schvaľovať za prítomnosti nového generálneho prokurátora. On mal povedať, čo si myslí o tom. On mal vysvetliť svoju pozíciu a čo očakáva od prokuratúry. Chcem začať tým, že, a nechcem sa opakovať tým, čo povedali tu moji predrečníci, pretože oslovil som vás všetkých listom. Vysvetľujem pomerne podrobne, o čo tu vlastne ide podľa nášho názoru, spôsobom právnym. Nechcem zasahovať do vašich politických roztržiek, ani mi to vôbec neprináleží. Považujem to za diskusiu o inom, ale nie o právnych problémoch. Tento právny problém je veľmi vážny.

    Súdy a prokuratúra v každom štáte sú veľmi vážna záležitosť. A ja si myslím, že ani v tomto štáte to nie je inak a nie je možné, aby zásadná zmena na súdoch a prokuratúre bola možná bez súhlasu opozície, koalície. Aspoň sčasti. Pretože každá zmena iným spôsobom, to znamená jednoduchou väčšinou, je dopredu odsúdená na neúspech.

  • Počuli sme tu slová o tom, že čo sa stane s prokuratúrou. Môj názor je na to jednoduchý. Ak bude schválený tento zákon takto, takýmto spôsobom, dôjde bez zmeny ústavy pokútnym spôsobom na zmenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. To je jednoduché. Pretože, keď si pozriete tie oprávnenia, ktoré tu vychádzajú, ktoré bude mať minister spravodlivosti do jednotlivých komisií, to znamená personálne riešenie, disciplinárne riešenie, pokyny, smernice a tak ďalej, vám okamžite musia otvoriť oči, že tu sa zrazu bude nachádzať orgán, ktorý bude oprávnený do tohto zasahovať.

    Vypočuli sme si tu ústavu, a teda pani ministerka povedala ústavný nález 12/98. Ja odpoviem z toho istého nálezu a z ústavy čl. 2 ods. 2: "Štátne orgány môžu konať len na základe ústavy a v jej medziach." Tak by som chcel vedieť, ak som sa nedočítal v ústave, kde sa vlastne nachádza, že ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva alebo niektoré iné ministerstvo je oprávnené zasahovať do činnosti prokuratúry? Kde to tam je napísané? Ja to stále neviem nájsť.

    To znamená, že ak takýmto spôsobom sa dostane ministerstvo do tejto situácie, bude mimo ústavy. Tie zásahy do činnosti prokuratúry budú mimoústavné. Neviem to inak nazvať. Ak k tomu dôjde, nemám inú možnosť v tejto pozícii, pokiaľ nebudem generálny prokurátor, tak nemám inú možnosť, iba to napadnúť na Ústavnom súde. Ja v tejto situácii zodpovedám za ten rezort a zodpovedám teda aj za to, že či ten predpis sa bude dotýkať ústavných práv a postavenia prokuratúry, alebo nebude. Nemám tam inú možnosť. Ja by som sa ale rád tomuto vyhol a od začiatku som sa chcel tomuto vyhnúť, pretože som chcel komunikovať o tom zákone. Avšak boli sme v podstate postavení pred hotovú vec.

    Keď vám dám ako príklad Ústav pamäti národa, ktorý tiež prechádza teraz novelou, a tam sa, prosím pekne, robí komisia z poslancov a z pracovníkov ústavu pamäti, nuž tak hádam sme si zaslúžili aj my takú komisiu, aby urobila analýzu, že čo teda treba alebo čo teda netreba zmeniť na prokuratúre. Ničoho takého som sa nedožil.

    Nebol som pozvaný ani na vládu, ale naše stanoviská sú jasné. Niektorí vedia a ktorí si prečítali na našej stránke komparatistiku prokuratúr v podstate v celej Európe, tam je úplne jasne uvedené, že prečo, načo, začo. My túto otázku veľmi dlho a dávno sledujeme. Ale čoho sme sa dožili namiesto odpovedí? To, že nás označili za leninskú prokuratúru? Prosím vás pekne - a kedy sa dostala táto prokuratúra do ústavy? A z ktorého parlamentu? A kedy bol schvaľovaný zákon o prokuratúre? Takéto reči a takéto myšlienky jednoducho začali rozbíjať činnosť prokuratúry a nedotýkajú sa len činnosti generálneho prokurátora alebo jednotlivých káuz, na ktoré dúfam, že sa ma tu nebudete pýtať, prosím vás pekne, lebo vám nebudem na ne odpovedať. Čo s Hedvigou Malinovou? Čo s financovaním strán? Ja vám tu na ne neodpoviem.

    Teraz hovoríme o tomto zákone. Ale to sú jediné kauzy, ktoré mohol niekto niekedy vyčítať, že teda prokuratúra to urobila tak alebo hentak. Lenže tam sú vždy možné dve riešenia. Nikdy nemôžeme vyhovieť obidvom stranám. To sa nedá. To nikdy žiadna prokuratúra neurobí. Urobí to štátne zastupiteľstvo.

    Pozrite sa na Čechy. Máte tam dobrý príklad. Urobilo to aj štátne zastupiteľstvo v Poľsku. Už druhý rok je zase samostatnou prokuratúrou. Keď som sa bavil o tom s ministrom spravodlivosti Poľskej republiky, že prečo sa to tak stalo, sa zasmial a povedal mi v poľštine, lebo ja trošku rozumiem poľsky, že pán námestník, ale vám je to asi jasné, u vás sa to tiež musí diať. Tie tlaky z jednej strany a z druhej strany sa ukazovali potom na tom štátnom zastupiteľstve a neboli sme schopní sa dostať o krok ďalej.

    Toto, dúfam, nikto z vás nechce. Prokuratúra odolávala vplyvom poniektorým politickým, že stíhajte toho, stíhajte tamtoho. Ak nechcete, aby to tak bolo, nech sa páči, máte pred sebou zákon. Lebo niektorí z vás sú teraz na strane koalície, ale, boh vie, kde budú za štyri roky, to ja neviem. Kde ja budem za pol roka, tiež neviem. Takže riešme problém tak, aby zostal po nás čistý stôl a aby nebol žiadny problém.

  • Dovolím si pristaviť sa pri niektorých veciach mimo môjho listu, ktorým som vás oslovil. A to zaoberanie sa jednotlivými problémami. To, že chýbala analýza, vidíte hlavne aj v takých veciach, ako sú priznanie zákonného oprávnenia ministrovi spravodlivosti vydávať stanoviská a ďalej vydávať tzv. negatívne pokyny. V tom liste uvádzame jednoznačne, že koľko ich teda vlastne bolo. Tých negatívnych pokynov bolo až tri za niekoľko rokov a aj to si dovoľujeme povedať, lebo my tie pokyny nerozlišujeme takýmto spôsobom, ale na zákonné a nezákonné. Pokyn na prokuratúre je vážna záležitosť. Pokyn sa dáva takmer zásadne písomne. Neexistuje inak. A prokurátor, ktorého sa to týka, môže namietať, že on má iný právny názor. A tým som skončil. Ja nemôžem ďalej urobiť nič s tým. Musím to dať niektorému inému prokurátorovi, ktorý teda bude s tým súhlasiť, alebo si to môžem urobiť aj sám. Nemyslite si, že sa mi to v mojej praxi nestalo. Jednoducho sa mi vzbúrilo celé oddelenie, že oni majú iný názor. Ale ja som ich nemohol znásilňovať. A to ani nikdy neurobím.

    Všímajte si u nás ten systém, ktorý je uzavretý a u ktorého, jednoducho to nejde inak. My sme orgán činný v trestnom konaní a orgán činný v trestnom konaní sa nemôže chovať ako nejaká ukecaná baba. Ja nemôžem všetko prezradiť. Ja musím rozlišovať medzi tou a tou informáciou. A to je tiež ďalší omyl.

  • Keby sa urobila dostatočná analýza, tak by sa zistilo, že koľko bolo tých pokynov a čo sme vlastne tým chceli docieliť.

    Stanoviská, prosím pekne, to je ich od troch do päť ročne. Čiže ak chce s nami ministerstvo robiť stanoviská, prosím, ja som sa nikdy nebránil. Ani žiadny generálny prokurátor predtým. Nikdy sa minister spravodlivosti neobrátil s podnetom na Generálnu prokuratúru, prosím vás, vydajte v tejto a v tejto veci takéto stanovisko. Lebo je to takýto právny problém. Jedine minulý rok, keď sa začali ukazovať spotrebiteľské zmluvy, tak na mňa útočilo ministerstvo spravodlivosti, že je taký problém, riešte to. Riešili sme ho. Aj keď nie vydaním záväzného stanoviska. Ale riešili sme ho prakticky, že sme zmenili prístup jednotlivých prokuratúr a prokurátorov. Na školení sme im vysvetlili, o čo ide. Čiže tieto veci sa dali pekne vyhovoriť, sa dali vyriešiť. Lebo my sme dávno presvedčení o tom, že niektoré veci treba u nás zmeniť. My sme mali pripravené kompletne skoro celé nové predpisy, lebo vieme veľmi dobre, kde sú chyby.

    Momentálne je v móde transparentnosť, ale ja nemôžem chodiť s prokuratúrou ako na 1. mája s transparentom. To sa nedá, pretože ja niektoré veci nemôžem jednoducho predviesť na verejnosť. Zverejňovanie rozhodnutí, tzv. transparentnosť, tam prvé to mieri. Prosím vás pekne, ak budete mať vnuka alebo nebodaj dcéru, alebo malú vnučku, ktorú budú pohlavne zneužívať, no budete obrovsky nadšení, keď ona bude zverejnená v nejakom rozhodnutí, niekde v dôvodoch P. Š., ale každý bude vedieť, čo je to P. Š., lebo je to malé mesto, je to Stará Ľubovňa, je to Veľký Krtíš alebo čo.

    Ja nemôžem jednoducho zverejňovať niektoré veci, ktoré sa dotýkajú osobnej cti niektorých ľudí. To je podľa môjho názoru odsúdeniahodné potom. Veď ak to má byť pre novinárov, tak to urobme ako v Nemecku. Máme predsa tlačového hovorcu, nech informuje. Takúto povinnosť máme. Ale to, aby sa zverejňovalo každé rozhodnutie, takéto niečo v celej Európe nikde na prokuratúrach nenájdete. Rozhodnutia Najvyšších súdov sa zverejňujú, to je pravda, ale za účelom, by som povedal, právne podstatným, to znamená, nachádza cestu, ak sú nejaké rozdiely v konaní. O toto práve ide, judikatúra, ale prokuratúra netvorí judikatúru, prokuratúra koná a obracia sa na súd, zásadne. Pri zastavovacích uzneseniach je možné aj v inej veci riešenie. Ja som dokonca uvažoval o tom, že napr. taká, som si pozeral štatistiky, taká sťažnosť proti vzneseniu obvinenia. Na 95 % ju zamietame.

    Ja som už dávno u nás navrhol, dajme to súdom. Tam vyzeráme neobjektívne, pretože ak je to takéto vysoké zamietnutie a pozeral som si, podľa čoho to robia, no to nie je možné. Alebo zmeníme celý systém, buď to bude robiť iná prokuratúra, nadriadená, a nie ten istý prokurátor, ktorý dozoruje, alebo to budú musieť robiť súdy. Čiže my sme dávno uvažovali o takýchto veciach. My vieme v niektorých veciach, v ktorých sú slabiny, a práve preto som povedal, že tam mal byť nový generálny prokurátor, aby si povedal.

    Naviac dovolil som si jednu vec, celú novelu som poslal tým, ktorí boli kandidáti na generálneho prokurátora. Ani jeden mi nenapísal, že tá novela je v poriadku, ale na moje prekvapenie pán Dr. Hrivnák mi napísal, že s ňou nesúhlasí v niektorých bodoch. Tak ja som bol prekvapený. Ale dobre, náhodou sa ukázal ako chlap a bol som spokojný, že povedal na rovinu, že toto nie, že tamto by nešiel už. Čiže preto to bolo o nás bez nás, lebo akosi pochopiť ten systém a zmysel, o čo tu ide, nazvať transparentnosťou? Aby som mohol do neho vniknúť? Veď to je vylamovanie zatvorených dverí.

    Výberové konania, transparentnosť v bode 2. Stalo sa mi teraz pred mesiacom, keď som sa dostal do tejto nechcenej funkcie, že skončilo výberové konanie a ja som bol presvedčený, že na tú a tú funkciu je vhodnejší iný človek. Vzhľadom na to, že skončil ten človek vo výberovej komisii ako prvý, ja som musel podpísať, či som chcel, alebo nechcel, jeho prijatie na prokuratúru. Takto to skončilo. Takže to je odpoveď pre pána poslanca Beblavého na to, že čo je generálny prokurátor. Ak si niekto myslí, že generálny prokurátor je ako Boh, ktorý o všetkom môže rozhodnúť, je na omyle. A to je práve dôkaz. Tí okresní a krajskí prokurátori, ktorých chcú odvolávať za pár rokov. Tu sa zmenili traja generálni prokurátori, niektorí okresní prokurátori sú stále. Prečo asi? Keby mal niekto proti nim niečo, tak sa už odvolávajú.

    Spomeňte si, ako to bolo, keď sa menili ministri spravodlivosti, ktorí okamžite odvolávali potom predsedov krajských súdov. Toto sa u nás nikdy nedeje. My hodnotíme ľudí podľa ich práce. Podľa výsledkov. Ja nemôžem mať hlupáka na prokuratúre. Okresného prokurátora alebo krajského prokurátora. Tým som skončil, pretože tá práca, ja to nemôžem zvládnuť. Generálny prokurátor je zodpovedný za činnosť prokuratúry nielen odborne, ale aj personálne, a ak mu zoberiete možnosť, aby zasahoval do personálnych vecí, prípadne aby mu zasahoval niekto iný, vlastne nabúravate jeho ústavné postavenie, jeho zodpovednosť za ten rezort. A čo povedal pán Beblavý ďalej, že minister to nepozná. To je omyl. Ministerstvá sú práve hierarchicky usporiadané orgány, teda monokratické, pretože minister zodpovedá aj právne, aj politicky za svoje ministerstvo. To mu nikto nemôže zobrať. A takisto v tejto pozícii je aj generálny prokurátor. Tak prečo mi zrazu, keď sa ministerstvám nezasiahlo do ich práv a povinností, by niekto zrazu mal zasiahnuť generálnemu prokurátorovi?

    Zverejňovanie informácií. Okrem prokuratúry je množstvo orgánov činných v trestnom konaní. Ani jeden z tých orgánov nebude zverejňovať tie rozhodnutia, iba my. To je, prosím vás, čo za vyváženosť? Skúste mi to vysvetliť. Kde sa to nabralo, že zrazu vyšetrovateľ Policajného zboru, keď zastaví trestné stíhanie, nebude povinnosť zverejňovať a naša áno. Tak ako to je? Ale § 6 Trestného poriadku hovoril pre všetkých jasne a poriadne, toto a toto musíte zverejniť, ale nesmie to ohroziť ďalší priebeh trestného konania. A to je alfa a omega trestného konania.

    Nebudem vás ďalej zdržovať svojimi vyhláseniami, ale chcem povedať jednu vec...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, páni poslanci, poprosím vás.

  • Boli tu reči, ktoré sa ma mimoriadne dotkli, že na prokuratúre bola atmosféra strachu. No, prosím vás pekne, ja vyzerám pred vami ako nejaký bubák, že budem strašiť svojich podriadených? Však kto ma pozná, môžete sa spýtať, ako ktorých som postrašil alebo nepostrašil. To vôbec nie je pravda! O tejto novele zrazu sa rozbehla nevídaná diskusia. Tých ľudí nebolo treba ani vyvolávať, ani organizovať zhromaždenia prokurátorov...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán námestník, prepáčte, že vás prerušujem, ale chcem sa vás opýtať, ako dlho ešte...

  • Dobre, lebo len preto, o piatej máme dohodnuté, o 17.00 hlasovanie, aby som vedel.

    Nech sa páči.

  • Nikoho nebolo treba vyzývať, urobte zhromaždenie, urobte rady. Dokonca predsedu rady, veľkej Rady prokurátorov sme nevolali na vedenie alebo na porady, ktoré boli o tomto, pretože aby sme ho neovplyvňovali. Všetci sa rozhodli sami, žiadna atmosféra strachu, pretože radoví prokurátori vedia, o čo ide.

    A už úplne posledná vec. Za najväčšiu chybu, a to považujem aj na súdoch, aj na prokuratúre, je zrušenie justičných čakateľov, pretože to je útok na budúcnosť. Súdy a prokuratúry, ak majú ísť len o krok ďalej a byť odborne lepšími, musia byť odborne lepšie pripravené na tom začiatku. Ja som ochotný sa vzdať prípravy čakateľov u nás, čo sme aj urobili a robí to Justičná akadémia, dokonca aj výberu. Nech to robí výberová komisia pri Justičnej akadémii, kde bude hoci jeden prokurátor, ale ja chcem, ako je zhruba v Nemecku systém, ktorý si môžete prečítať ako vyzerá, že tí najlepší z tých škôl idú tam, majú 1,5 priemer, dajme tomu, a tých najlepších, čo skončia najlepšie v tých skúškach, tí môžu byť sudcovia a prokurátori, ale z ulice nikdy nevyberiete odborníka. Ja nenaučím prokurátora robiť len tak.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu schôdze. Prerušujem teraz rokovanie o vládnom návrhu zákona o prokuratúre.

    Poprosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr o prvom bode programu 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je

    návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálej delegácie, ktorý návrh máte predložený v tlači 300.

    Chcem len informovať, že voľbu uskutočníme v súvislosti s ujatím sa funkcie mandátu poslanca Národnej rady, bývalého štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Martina Chrena a o jeho zaradení do výboru stálej delegácie Národná rada musí rozhodnúť hlasovaním.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým volíme poslanca Martina Chrena za člena výborov a stálej delegácie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za návrh, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uviedla hlasovanie o vrátenom návrhu zákona prezidentom Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame ako tlač 266.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Hlasovanie o zákone z 9. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 266.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budeme hlasovať o pripomienke prezidenta a o zákone ako o celku. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta uvedenej v bode č. 4 spoločnej správy, ktorá sa týka účinnosti zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 144 za návrh.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Sú ďalšie návrhy, pani poslankyňa?

  • Áno, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ešte predtým ako dám hlasovať, pani poslankyňa, musím prerokovať zákon, musíme prerokovať zákon v treťom čítaní, ku ktorému otváram rozpravu, do ktorej sa nehlási nik z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za návrh, 12 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k zákonu z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame ako tlač 267.

    Pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o zákone z 11. februára 2011, ktorým sa mení zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 267.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta k §151u, je to bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pána prezidenta.

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • Čo? Proti. Pardon. Sledujem, či ste ostražití.

  • Páni poslanci, sústreďme sa na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 69 za návrh, 48 proti, 29 sa zdržalo.

    Pripomienku k §151u Národná rada pánovi prezidentovi neodsúhlasila.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky, ktoré pán prezident predložil k prerokovanému a schválenému vládnemu zákonu.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa z prítomných pánov poslancov neprihlásil nik, preto ju vyhlasujem za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 65 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní návrh zákona o sudcoch a prísediacich, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na návrh štyroch poslaneckých klubov odporúčam odložiť hlasovanie zajtra na 11.30 hod. o ďalšom vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky, ktorý sme prerokovali pod titulom exekučný poriadok pod tlačou 268. Pýtam sa, či je s týmto návrhom všeobecný súhlas.

  • Súhlasná i nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie, preto dávam hlasovať o návrhu o vrátenom zákone pánom prezidentom zajtra o 11.30.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 66 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Mamojku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, ktorý prerokovávame ako tlač 243.

    Pán profesor, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 243.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 2 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, dajte ďalej, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej aby gestorský výbor bol hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu, v ktorej majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložila Národnej rade návrhy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 277.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 277.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 3 proti, 65 sa zdržalo.

    Národná rada návrh schválila.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a ďalej za gestorský výbor, aby určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 za, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Vittekovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložila Národnej rade návrhy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii, ktorý prerokovávame ako tlač 278.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 278.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak ako ho predložila pani poslankyňa, ktorá odporúča prerokovať zákon v druhom čítaní. Pán poslanec Zelník, čo hľadáte?

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 4 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. mája 2011 a gestorský výbor do 13. mája 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu, v ktorom majú výbory zákon prerokovať. Pán poslanec Glváč!

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 za návrh, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, po desaťminútovej prestávke budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o prokuratúre. Vyhlasujem prestávku do 17.30 hod.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím prítomných pánov poslancov, aby zaujali miesto určené pre nich v rokovacej sále, aby sme sa všetci pozorne sústredili na prebiehajúcu rozpravu k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre, do ktorej sa ešte prihlásilo celkom sedem pánov poslancov, päť pánov poslancov a dve panie poslankyne.

    Udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Madejovi. Poprosím pani navrhovateľku a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby sa dostavila do rokovacej sály a vypočula si názor pána poslanca Madeja na predkladaný vládny návrh zákona. Poprosím vás pán poslanec o chvíľku strpenia, iste nás pani ministerka počuje a príde tak, ako to urobila pani spoločná spravodajkyňa, ktorú tiež prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

  • Krátka prestávka, čakalo sa na príchod ministerky spravodlivosti.

  • V tejto chvíli sú splnené všetky zákonné podmienky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 279.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni, aby som dal zadosť zákonu o rokovacom poriadku dovoľte mi, aby som v prvom rade navrhol procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie a procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dámy a páni, postavenie prokuratúry je nezávislé od vlády Slovenskej republiky, od zákonodarnej moci, teda Národnej rady Slovenskej republiky a nezávislé postavenie prokuratúry vyplýva z článkov 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je to prvý návrh, ktorý pani ministerka, pravdepodobne, v súčinnosti s pánom ministrom vnútra predkladá za účelom podriadiť justíciu a všetky ostatné zložky v štáte, ktoré sa podieľajú na trestnom konaní, podriadiť si politickej moci. Sú to veľmi nebezpečné tendencie, dámy a páni, ktoré treba jednoznačne odsúdiť a treba ich v akomkoľvek možnom rozsahu popierať. Návrh zákona, bolo už o ňom veľa povedané, dovolím si v sumári povedať najzákladnejšie veci, o ktorých práve v prvom čítaní rokujeme a prečo s týmto zákonom nemôžeme súhlasiť.

    Pani ministerka, hoci jej to ani z ústavy neprislúcha, v rámci rezortu spravodlivosti bude chcieť mať rozhodujúci vplyv, za ministerstvo spravodlivosti ovplyvňovať trestnú politiku štátu. Chce sa podieľať na vydávaní záväzných stanovísk, ktoré budú záväzné pre prokurátorov v ich činnosti. Záväzné stanoviská bude musieť každý prokurátor dodržiavať, inými slovami povedané, podľa záväzného stanoviska vo všeobecnosti sa rozhoduje v každom jednotlivom prípade, či predmetnú osobu v tej trestnej veci stíhať, alebo nestíhať, či trestné konanie zastaviť, začať, alebo ukončiť. Týmto spôsobom ministerstvo spravodlivosti, hoci mu to z Ústavy Slovenskej republiky neprislúcha, chce záväznými stanoviskami rozhodovať, kto bude na Slovensku trestne stíhaný a kto nie.

    Ministerstvo v tomto zákone predložilo cez vládu aj riešenie politických výberových komisií. Ministerstvo a táto vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom a kto prokurátorom nebude. Rozmeňme si to, dámy a páni, na drobné. Zavádzané výberové komisie majú byť päťčlenné. Jeden člen bude nominovaný Národnou radou Slovenskej republiky, pardon, volený, dvaja členovia budú nominovaní Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a jeden člen komisie bude menovaný generálnym prokurátorom. Spomeňme si, pani ministerka, akým spôsobom, až smiešnym a potláčajúcim základné princípy právneho štátu, chcete zvoliť generálneho prokurátora. Štyri funkcie, štyria členovia vo výberových komisiách budú takýmto spôsobom politicky menovaní cestou vašich politických reprezentantov. Cestou vášho generálneho prokurátora, ktorý má byť do budúcnosti zvolený verejnou voľbou, lebo sa neviete dohodnúť na voľbe tajnej a neviete si skontrolovať vlastných poslancov a bojíte sa ako by znova hlasovali, a preto presadzujete voľbu verejnú. Štyria členovia z piatich vo výberových komisiách budú takto politicky menovaní a samospráva, to znamená prokurátorská rada bude dopĺňať člena piateho.

    Podľa návrhu zákona ani jeden z týchto členov nemusí byť prokurátorom. Títo ľudia vôbec nemusia vedieť nič o činnosti prokuratúry, napriek tomu prokurátorov vyberať budú. Ako tomu možno inak povedať? Ako tak, že ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky a vládna koalícia chce na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom.

    Rovnako je to aj vo veci disciplinárnych konaní. Po novom disciplinárne konanie proti prokurátorovi bude môcť iniciovať aj minister. Generálnemu prokurátorovi prináleží najvyššie postavenie v prokuratúre. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor. Tak ustanovuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu, že z tohto vyplýva riadenie v personálnych, technických, ekonomických veciach, ale aj v rozhodovacej činnosti prokuratúry, vy tieto kompetencie generálneho prokurátora upierate v mnohých ďalších ustanoveniach. Okrem toho, že disciplinárne konanie bude teda môcť začať minister, to znamená politický predstaviteľ, hoci za kvalitu rozhodovacej činnosti je zodpovedný generálny prokurátor, povedzme si, ako pani ministerka idete kreovať disciplinárne komisie. Opäť v disciplinárnych komisiách bude prevaha politických zástupcov. To znamená, bude tam jednoznačný vplyv politickej moci. Disciplinárna komisia bude mať troch členov. Jedného člena bude menovať minister spravodlivosti, druhého člena bude voliť parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky a len tretieho člena v disciplinárnej komisii bude menovať samospráva, to znamená Rada prokurátorov. Dvaja z troch členov, to znamená rozhodujúca väčšina, budú nominanti politického zastúpenia a zastúpenia v súčasnosti nie iného, povedzme si realitu, ako vašej vládnej koalície.

    Ako bude vyzerať odvolacia komisia v disciplinárnych konaniach. Odvolacia komisia bude mať piatich členov. Dvoch členov odvolacej komisie menuje minister spravodlivosti. Dvoch členov bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a len jedného člena z piatich samospráva v prokuratúre, Rada prokurátorov. To znamená, štyria členovia, dámy a páni, z piatich členov odvolacej disciplinárnej komisie budú menovaní a volení politicky a zase vašou vládnou koalíciou. To je určite predstava pani ministerky spravodlivosti.

    Zoberme si to, dámy a páni, v celom kontexte. Pani ministerka bude vydávať záväzné stanoviská. To znamená, bude chcieť rozhodovať o tom, koho stíhať a koho nestíhať, keď niektorý z prokurátorov nebude rešpektovať rozhodnutie na základe vydaných záväzných stanovísk. Pani ministerka, teraz je to pani ministerka Žitňanská, kedykoľvek v budúcnosti ktokoľvek iný. V tom spočíva možnosť zneužitia politickej moci kýmkoľvek iným. Bude môcť iniciovať disciplinárne konanie voči prokurátorovi, ktorý nevyhovie politickým rozhodnutiam.

    A na záver, pani ministerka sama za súčinnosti svojej vládnej koalície v Národnej rade bude menovať a voliť väčšinu členov disciplinárnej komisie, ktorí budú rozhodovať o tom, či sa prokurátor dopustil, alebo nedopustil disciplinárneho previnenia. V tom spočíva, dámy a páni, nátlak, ktorý chcete týmto zákonom vyvolať na prokuratúru. Prokurátori budú pod tlakom, aby rozhodovali tak, ako si praje súčasná politická moc, aby rešpektovali rozhodnutia politické, ktoré bude prezentovať minister spravodlivosti a ovplyvňovať aj cestou záväzných stanovísk, iniciovania disciplinárnych konaní, ako aj nominácií v rámci disciplinárnych komisií. Je to úžasné, že ten, kto navrhuje disciplinárne konanie, súčasne cestou svojich zástupcov bude rozhodovať o tom, či sa osoba obvinená z disciplinárneho deliktu dopustila, alebo nedopustila tohto disciplinárneho deliktu. To už naozaj v jednom môžme mať prokurátora, pardon, vyšetrovateľa, prokurátora aj sudcu a môžme zabudnúť na celý právny štát.

    Čo sa týka ďalších nešťastných ustanovení, ktoré tu už boli popísané. Zverejňovanie rozhodnutí v trestných veciach nie je veľmi šťastné. Najmä rozhodnutí, kde išlo, alebo pôjde o zastavenie trestného konania, tam, kde sa napr. skutok nestal, nepomôže, pani ministerka, podľa môjho názoru, anonymizovanie osobných údajov, nakoľko v malých mestách sa z obsahu rozhodnutia jednoznačne dozviete, o aké osoby ide. Rovnako tak je nešťastné zverejňovať aj procesné rozhodnutia v rámci súdnej agendy, či už na ústavnom súde alebo aj na ďalších, čo sú právne úpravy, ktoré prijal tento parlament na minulej schôdzi. Je to naozaj nešťastné, keď v rozpore s prezumpciou neviny budú o ľuďoch vynášané informácie, ktoré sa nemusia ani zakladať na pravde na základe rozhodnutí, ktoré boli zverejnené napr. o zastavení trestného stíhania. Môže dôjsť do zásahu a do vážneho a neoprávneného zásahu do základných práv a slobôd, a to najmä základných práv týkajúcich sa súkromia, ochrany pred neoprávneným zverejňovaním a zhromažďovaním osobných údajov. To sú základné práva vyplývajúce z čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Čo sa týka ďalšieho, veľmi nešťastného ustanovenia v návrhu zákona, a to je zlikvidovanie právnych čakateľov prokuratúry. Presne podobný systém, ktorý ste našli, pani ministerka, pri súdoch, mali ste červené súkno pri mladých ľuďoch, ktorí sa pripravovali na funkcie sudcov, prešli výberovými konaniami a na základe zákona im vznikal nárok na obsadenie funkcie sudcu na príslušnom súde, podobný systém na zlikvidovanie mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na funkciu prokurátorov, podobný systém si nachádzate aj u nich. Chcete ich zo systému vypustiť, pretože predpokladám, že máte už stovky svojich nominantov v KDH, SDKÚ a v ďalších politických stranách, mládežníckych organizáciách a vašich hnutiach, ktorými chcete obsadiť tieto inštitúcie a omladiť na modro prokurátorskú krv.

    Je to nešťastné aj z hľadiska inštitúcie ako takej. Nemožno funkciu prokurátora obsadiť človekom, ktorý sa systematicky predtým nepripravoval na túto funkciu prokurátora. Práve právny čakateľ prokuratúry a justiční čakatelia na súdoch sú inštitúty, na základe ktorých sa ľudia pripravujú, tieto osoby pripravujú na výkon funkcie prokurátorov a pri justičných čakateľoch na výkon funkcie sudcu. Okamihom vymenovania za prokurátora a okamihom vymenovania za sudcu im už nepomôže nič. Musia sa samostatne rozhodovať a nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Ako chcete zaručiť kvalitu prokurátorského stavu, keď za prokurátora bude z ničoho nič vymenovaný človek, ktorý justičnú prax a prípravnú prax, v tomto prípade prípravnú prax prokurátora, nemá?

    V Európe neexistuje žiaden štát, kde by sa prokurátori nepripravovali v rámci prípravnej praxe na túto funkciu. To, že politicky zasahujete do prokuratúry vie každý. Ja sa čudujem médiám, že vám to tolerujú a že sú ešte vo svojom prístupe k vám zmierlivé z hľadiska mocenských zásahov do justície, prokuratúry, polície a všetkých mocenských zložiek v štáte. Ďalším dôkazom toho je, že zo zákona navrhujete, aby zanikli funkcie u tých, ktorí ich doposiaľ vykonávajú, krajských prokurátorov, okresných prokurátorov a všetkých ich námestníkov. Zo zákona teda zaniká 180 funkcionárov. Končí svoje funkcie zo zákona s tým, že od tohto dátumu by mali nastúpiť noví. Samozrejme, predpokladáte na základe nových spolitizovaných výberových komisií, že tomu tak môže byť aj skôr. 180 funkcií v štáte, o ktorých môžem povedať, že koaličná svorka sa už ide potrhať o to, ako ich obsadí.

    Dámy a páni, je mi veľmi ľúto, ale toto je ďalší dôkaz, že vládna koalícia na Slovensku zneužíva moc. Zneužíva miernu väčšinu politickej, vládnej koalície, ktorá, niektorí kolegovia ju označili, že je v polčase rozpadu, na to, aby mocenskými nástrojmi ovplyvňovali možno až politiku podľa tých informácií, ktoré máme. Pani ministerka, vy ste sa v rozprave vyjadrili, že cítite silný mandát na tieto zmeny. Tieto zmeny hraničia s ústavnosťou a, ba priam, sú v mnohých prípadoch protiústavné. K protiústavným návrhom zákonov vám nikto mandát nedal. Silný mandát cítiť nemôžete, pretože nemáte za sebou politickú stranu, ktorá by mala taký prevažujúci mandát, ktorý by vás oprávňoval niečo takéto cítiť. Ja, ale, a to vám poviem osobne a úprimne, pani ministerka, cítim nedostatok pokory. Nedostatok pokory k tomu, aby ste návrhy zákonov pripravovali za širšieho spoločenského konsenzu, aby ste legislatívne zmeny robili spôsobom, ktorý nebude dehonestovať základné princípy právneho štátu, demokracie a plurality politických síl. Základné princípy, ktoré poznajú trojdelenie moci v štáte na zákonnú, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. To sú veci, ktoré, bohužiaľ, týmto návrhom zákonov, ktoré predkladáte do Národnej rady Slovenskej republiky chýbajú a, žiaľ, touto Národnou radou budú schvaľované v ďalšom čítaní.

    Ja pevne verím, že tak ako to bolo doteraz aj v ďalšom čítaní pripomienky poslancov Národnej rady budú predložené za účelom odstránenia množstva z týchto nejasností, ktoré boli popísané, z množstva týchto výhrad, ktoré máme. Pevne verím, že aj prezident využije právo veta tak, ako pri vašich zásahoch do justície a pevne verím, že aj v tomto prípade bude podaný návrh na Ústavný súd, pretože si v týchto návrhoch zákonov mýlite to, čo je ústavné a čo nie je. Štátny orgán môže konať len na základe ústavy v medziach ako to ustanoví zákon a túto medzu ústavy a zákona jednoznačne pod právnymi normami s nižšou právnou silou ako je ústava a ústavný zákon obchádzate a porušujete. Pevne verím, že v týchto veciach Ústavný súd, pokiaľ nenájdeme rozum tu vo väčšine Národnej rady, Ústavný súd dá za pravdu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Gál je ďalší poslanec ústne prihlásený do rozpravy k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre. Nech sa páči, Gábor.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem s tým, ako skončila svoje prvé vystúpenie pani ministerka, kde povedala, že verí tomu, že Národná rada schváli potrebnú zmenu v systéme prokuratúry. Ja za seba aj za poslanecký klub MOST - HÍD môžem povedať, že áno, schválime zmenu, ktorá je potrebná, lebo prokuratúra nefunguje tak, ako chceme. A pod tým, ako chceme, si teraz nepredstavujem koaličnú väčšinu, ale všeobecne akoby chcela spoločnosť, aby prokuratúra fungovala. Dúfam, že na tom sa asi zhodneme aj tu s prítomnou opozíciou. Ale na druhej strane, niektoré navrhnuté riešenia vo mne vyvolávajú rozpaky. Keď som prvýkrát čítal ten návrh zákona ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním, tak som viac škrtal a pripomienkoval ako čítal. No, ale je to živý materiál, absolútne už nejaká iná forma došla sem do Národnej rady a dúfam, že v tom druhom čítaní nájdeme aj spoločnú reč aj na tie problémové body.

    Poprosím každého, aby nehľadal v mojom vystúpení niečo také odmietavé, že som voči nejakým zmenám, ale skôr možnosť vylepšenia tohto návrhu. A aspoň vidíte, že my, koaliční poslanci, nehlasujeme ako bábky, ale máme svoj názor a ten názor si presadzujeme v Národnej rade. Ja som nesmierne rád, jeden novinár sa ma dnes spýtal, že či nepovažujem za problém, že keď prídu vládne návrhy zákona, tak potom nie sú schválené v takej forme ako prišli, ale proste ich parlament niekedy rozoberá, že nepovažujem to za problém vôbec a teším sa tomu, že poslanci máme možnosť tvoriť, zlepšiť návrhy, ktoré idú z vlády. Ale sú to také problémy, ktoré chcem pomenovať, že za taký základný problém považujem, že chystáme riešenia, ktoré, keď sa obráti karta, tak môžu zmariť celý cieľ. Dúfam, že to nebude SMER, ale lebo boli tu aj v minulosti také zmeny, ktoré sme mysleli čo v najlepšom.

    Uvediem taký príklad, že minister spravodlivosti môže vymenovať za predsedu súdu jedného z prvých troch uchádzačov, čo sme v období za druhej Dzurindovej vlády kritizovali, keď to išlo do legislatívneho procesu. Ten návrh aj prešiel potom a vysvitlo, že nebol to dobrý krok, lebo za následného ministra spravodlivosti sa nám to vypomstilo. A podotýkam, že aj v tomto návrhu je takéto riešenie, že z prvých troch budeme môcť vybrať, no a nemusí sa nám to páčiť, keď, povedzme, bude v ministerskom kresle. Kde je pán poslanec Madej? Ja som to hovoril, že ho budem často spomínať vo svojom vystúpení, že proste môžme zmariť ten cieľ, ktorý sledujeme s touto novelou.

    Za ďalší problém považujem to a to je také systémové riešenie, že právni čakatelia prokuratúry, je vypracovaný dobrý fungujúci systém prípravy na prax. To nie je problém, asi sa zhodnem aj s pani ministerkou, že ten systém je dobrý. Problém máme s procesom výberu vymenovávania, tak zmeňme to. Mám problém, že ideme zmeniť celý status právnych čakateľov prokuratúry, pritom s tým nemáme problém. Problém máme s tým, že ako sa vyberajú títo čakatelia, že to je netransparentné, že tam je rodinkárstvo, tak zmeňme to, alebo keď zmeníme celý status právneho čakateľstva, no proste tých kandidátov na post prokurátora, tak zabezpečíme ten odborný rast s tým, že keď spravia skúšku, sú vybraní za prokurátorov, vymenovaní za prokurátorov, tak na druhý deň bude vedieť tú funkciu vykonávať, obstojí. Lebo, keď zoberieme ľudí z prostredia mimo prokuratúry, zvíťazí v konkurze a na druhý deň má pojednávať nejakú ťažkú vec, tak neviem proste, či ten človek bude mať takú dostatočnú odbornú..., ale proste tie nuansy, ktoré potrebuje pre výkon tej funkcie ešte nebude mať v malíčku. No vytvorme systém, aby sme toto zabezpečili.

    Tiež sa mi nepáčia také maličkosti, ktoré len uvediem, že uvádzať uchádzačov, určitý okruh blízkych osôb, je to tam v zákone. Mne tam chýba, povedzme, prečo by tam nemali potom uvádzať, že sú synmi politika, predsedu vlády, poslanca Národnej rady, lebo tam tiež môže sa vytvárať určité rodinkárstvo. Nepovažujem takýto výpočet, taxatívny výpočet za dobrý. Budeme sa snažiť nájsť riešenie, ktoré by nebolo taxatívnym vymedzením, ale nejakým všeobecným. Tiež sa mi nepáči, že musia tam vyvracať anonymné oznámenia. To už ideme na štýl udavačstva, že keď niekto podá na niekoho nejaké anonymné oznámenie, že proste ty si pôsobil tam a tam, alebo neviem akého rázu budú tie oznámenia, že bude musieť pred komisiou to vyvracať, alebo obhajovať.

    Ďalším takýmto problematickým bodom je zverejňovanie všetkého. No zverejňovať transparentnosť zďaleka hlavne pri trestných veciach nie je všeliek, zďaleka nie je všeliek. Aspoň, že už vypadlo to, že musia sa zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia, lebo to by som už považoval za fakt neprijateľné z mojej strany. Hľadajme riešenie, že čo zverejniť. Áno, je tam formulácia, že by sa nemali zverejňovať veci, ktoré by mohli ohroziť samotné trestné konanie, ale predsa len, koľko vecí, kde prokurátor podá obžalobu skončí právoplatným odsúdením páchateľa. Ja som aj advokát, ja viem, že koľko. Ideme perzekvovať ľudí, lebo nestačí to, že tam zaškrtneme meno, priezvisko, dáme tam iniciály, ale z bydliska, z výkonu funkcie alebo z toho skutkového stavu je jasné, vydedukovateľné, že koho sa to týka. Čiže tu by som, nie som proti zverejňovaniu rozhodnutí prokuratúry, ale nie všeobecne. Jednak, že nikde to vo svete nie je, ale predsa len na Slovensku máme v niektorých veciach také špecifické postavenie a môže stransparentnenie a zverejňovanie niektorých rozhodnutí napomôcť k tomu, aby sme mali aj v oblasti prokuratúry poriadok.

    Zákaz negatívnych pokynov. No, chceli sme to zrušiť. Ideme to zrušiť, ale vytvorili sme z toho taký fetiš, taký všeliek. No, podľa štatistiky bolo celkovo vydaných tri, štyri takýchto negatívnych pokynov. Tri? No samozrejme, lebo to musí byť v spise, ale poznatky sú iné. Poznatky sú také, že áno, tých negatívnych pokynov bolo oveľa viac a udiali sa ústne, čo je síce nezákonné, ale udiali sa. Vieme o nich a práve toto by sme mali obmedziť, aby ani takéto ústne negatívne pokyny nemohli byť. A nie v jednom prípade ten negatívny pokyn alebo ten pokyn pre toho druhého prokurátora ide z radov nadriadených prokurátorov. Ide z radu "nadriadených prokurátorov", ktorý je taký istý prokurátor, len proste už je starší, alebo má väčší vplyv v rámci prokuratúry a pošepká svojmu kolegovi, že, počúvaj, tam by si mohol takto a takto rozhodnúť. A ten, bohužiaľ, ten prokurátor v niektorých prípadoch vyhovie. Čiže týmto možnostiam zabráňme a nie všeobecne, ako dajme tomu, že nebudú negatívne pokyny a potom bude všetko už v poriadku, lebo to nebude fungovať.

    Záver. Podporíme tento vládny návrh zákona v prvom čítaní, ale chceme, ako už tu pani ministerka naznačila, aby sa odstránili všetky sporné body, chyby, aby sme prijali takú novelu, ktorá rieši problém, ktorý máme a nie evokuje k tomu, že, no, máme nejaké riešenia, ale problém to nerieši. A hlavne chcem mať novelu, ktorá prežuje aj prípadnú parlamentnú väčšinu SMER-u.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Maďarič.

  • Rado sa stalo, pán poslanec. Pozorne som vás počúval, ja vám chcem tiež poďakovať, pretože ste podali dôkaz nielen o silnom mandáte pani ministerky, ale aj o silnej podpore, akej sa teší ten návrh, ktorý predložila. A úplne kúzelné sa mi zdalo to, ak som to dobre pochopil, že keby ste mali záruku, že budete ešte pri moci nejaké tie ďalšie obdobia, tak iste v zásade ten zákon aj nejakým spôsobom schválili, ale keby tu hrozilo, že by teda SMER mal prísť naspäť k moci, tak už to nebude až taký dobrý zákon. Tak neviem, či žartujete, ale vážte slová, lebo tým vrháte veľmi zlé svetlo na vládnu koalíciu, na vládny návrh zákona a svojím spôsobom odhaľujete tie úmysly a potvrdzujete to, čo hovoríme. A uisťujem vás, že, aj sme to dnes povedali, my vrátime tie pravidlá do toho súčasného stavu a určite nebudeme zneužívať tie pravidlá, ktoré vy si teraz nastavujete práve na to, aby ste sa politicky zmocnili ako súdnictva, tak aj prokuratúry.

    A silný mandát, pani ministerka, gratulujem vám. Vidíme, aký ho máte naozaj veľmi silný.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, pani ministerka má mandát, pani ministerka teraz potrebuje podporu na posun tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ktorý aj bude mať. Pani ministerka tiež nemá patent na rozum, nikdy to nepovedala. Čaká od nás vylepšenie tohto zákona, tomu sa nebráni, my sme k tomu podali ruku a budeme sa snažiť tie pochybnosti, ktoré máme k tomuto návrhu zákona, odstrániť, vylepšiť.

    A čo sa týka toho, že či keď sa vráti SMER, alebo nie, viete, to som myslel fakt žartom. Dúfam, že sa to nestane, ale skôr som mal na mysli to, aby sme vytvorili takú novelu alebo taký systém fungovania prokuratúry, ktorá sa nemusí stále a stále meniť zmenou vlády.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Mamojkovi, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie. Pani poslankyňa Vitteková, ďalšia poslankyňa prihlásená, ide pán poslanec Číž, prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho prokurátora, že koalícia si už jednoducho nemôže dovoliť podľahnúť v tomto zápase, nemôže si dovoliť stratiť tvár, a preto by bolo potrebné urýchliť práce na zmene zákona o prokuratúre, aby sa obavy o výsledok voľby zakryli politickým zápasom o obsah návrhu zákona. Sme presvedčení o tom, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky sú si vedomí nereálnosti zmeny ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, a preto sa pokúšajú realizovať svoj zámer - mať politický dosah na činnosť prokurátorov cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov. Svoj zámer sa ani len nepokúšajú konfrontovať komparáciou systémov prokuratúry v štátoch Európskej únie. V záujme dosiahnutia sledovaného cieľa je jednoduchšie stupňovať negatívnu mediálnu kampaň proti prokuratúre a návrh zákona pripraviť bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy komparatívnych prác a bez spolupráce s Generálnou prokuratúrou.

    A teraz prosím, vážení kolegovia, dávajte pozor. Necitovala som niektorého z opozičných politikov či vedenie prokuratúry, ale toto je vyjadrenie istého ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ako si postupom času však z oficiálnych materiálov sa stratilo. Ale čo už.

    Poukázala by som ďalej na to, že prokuratúra je skutočne dobre fungujúci systém, ktorý jednoducho má taký potenciál, ktorý by sa mohol skutočne aktívnym spôsobom zúčastniť na novele zákona. Priebeh reformy zatiaľ však nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý je tiež občanom - voličom, ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe a nie na báze reciprocity, k čomu sa vlastne posunul obraz reformy prezentovaný médiami.

    Vrátim sa trošku k materiálom, ktoré iste rezonujú na verejnosti, objavili sa v médiách odbornej verejnosti. Povedzme si jedno, vláda sa už ani netají, že nad Generálnou prokuratúrou chce mať čoraz väčší vplyv, že návrh zákona smeruje k politizácii prokuratúry, že pripravované zmeny povedú k tomu, že výberové konania budú ovplyvňované politicky. Politický vplyv na prokuratúru je účelom zmeny zákona o prokuratúre. Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva, tzv. Benátska komisia, vo svojej správe o európskych normách, ktoré sa týkajú nezávislosti celého justičného systému a týkajú sa aj časti prokuratúry a ktorá bola schválená v decembri 2010 uvádza, že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, a že v ranných spoločnostiach by rozhodne prokuratúra bola obvykle v rukách panovníkov, ktorí by vlastne ju využívali na trestanie svojich nepriateľov. História na to iste by našla viacero príkladov. Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky, generálny prokurátor je ústavným činiteľom, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť všetkých štátnych orgánov tvoriacich sústavu prokuratúry Slovenskej republiky.

    Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Do jej pôsobnosti patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb štátu. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu, teda nie je štátnym zastupiteľstvom. Ústava ju nezaraďuje ani medzi orgány výkonnej moci, jej postavenie pôsobnosť vymedzuje oddelene od výkonnej moci v samostatnej hlave nasledujúcej za hlavou upravujúcou súdnu moc. Zo systematického členenia prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky, ako aj zo znenia samotnej ústavy a jej dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. Takéto väzby vylučuje už samotná pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu uplatňovaním právnej zodpovednosti a zabezpečovaním nápravy nezákonnosti.

    Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry, funkčnú autonómiu generálneho prokurátora a vlastne neguje základné princípy usporiadania prokuratúry. Popiera aj medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť v závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, neberie do úvahy, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy a ako také podlieha tiež dozorovým oprávneniam prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky je dobre fungujúca sústava štátnych orgánov, ktorá v rozsahu vymedzenom ústavou reálne chráni práva oprávnené záujmy fyzických osôb. So zreteľom na úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti, je dôležité pre každého obyvateľa tohto štátu, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k zneužitiu na politické ciele. Pôvodný zákon, ktorý novelizujeme o prokuratúre, ako aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry. Toto sú slová, ktoré boli napísané v posudku a ktorý bol vlastne zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčanie Rady Európy. Tento posudok bol vypracovaný generálnym prokurátorom Švajčiarska na základe poverenia Rady Európy.

    Zákonodarca by teda nemal mať legitímny dôvod tento posudok ignorovať a schváliť novelu týchto zákonov bez toho, žeby nesledoval aj medzinárodné dokumenty. Čo je podstatné, ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k tvorbe tohto zákona bez účasti zástupcov prokuratúry, bez toho, že by sa otvorila celospoločenská odborná diskusia, diskusia stavovských organizácií, odborníkov z fakúlt, prípadne vedeckých pracovísk. Ministerstvo spravodlivosti zvolilo skutočne neštandardný spôsob prípravy návrhu tohto zákona v spolupráci s ministerstvom vnútra vlastne vypracovalo paragrafové znenie návrhu zákona v zmysle zásady "o nich a bez nich". Predkladateľ si zrejme dostatočne neuvedomuje, alebo ani nechce uvedomiť, že právna úprava postavenia a pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky, postavenia a práv povinnosti prokurátorov nemá byť predmetom experimentov či politických dohovorov toho, či iného vládneho zoskupenia, pretože následne nemožno vylúčiť jej zneužitie a tým ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb. Návrh zákona v takto predloženom znení nepochybne popiera autonómiu prokuratúry, generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a v podstate smeruje len k jedinému cieľu, ako som už uviedla, k spolitizovaniu prokuratúry.

    Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, ktoré sú asi tým najväčším problémom, nemožno súhlasiť s navrhovanou právnou úpravou pokiaľ ide o funkciu asistenta prokurátora. Ak sa má zriadiť inštitút asistenta, tak na inom princípe ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti a pokiaľ tomu nebudú brániť finančné možnosti štátu. Zásadne však treba odmietnuť to, aby asistenti prokurátorov nahradili doterajších právnych čakateľov. Navrhovaná právna úprava o asistentovi prokurátora nahrádza doterajšiu tretiu časť zákona o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje postavenie právnych čakateľov prokuratúry, práv a povinnosti, vznik, zánik služobného pomeru, disciplinárnu zodpovednosť.

    Skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že právni čakatelia prokuratúry sú v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora, takúto záruku navrhovaná právna úprava nám nedáva. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nebudú riadne pripravené na tento výkon. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky, nejde tu len o teoretické vedomosti, ale uchádzač by sa mal na funkciu prokurátora pripravovať na samostatný výkon. Hneď po zložení sľubu prokurátora musí byť pripravený na zvládnutie špecifických úloh, patriacich do pôsobnosti prokuratúry po odbornej i organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora, práve naopak, ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozvrhu a, samozrejme, sa venuje aj zvládnutiu špecifických úloh, ktoré ho ako prokurátora čakajú.

    Počas prípravnej praxe na výkon funkcie sa prejaví aj jeho osobnostná stránka, charakter, morálne vlastnosti, ktoré by mali dávať záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, či plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je teda prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže predsa v takejto funkcií pracovať až do dôchodku, nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne nemusí ani o funkciu prokurátora prejaviť záujem. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania.

    V Európe neexistuje snáď žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením, alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie. K problematike právnych čakateľov prokuratúry získala Generálna prokuratúra odpovede z temer šestnástich štátov Európy a myslím si, že v písomnej forme nám ich aj poskytla.

    V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že navrhovanej právnej úprave nepredchádzala žiadna analýza, komparatívne práce. Legitímne získanie moci považuje ministerstvo spravodlivosti za dostatočný dôvod na realizáciu svojich predstáv. V dôvodovej správe, ktorá sa obmedzila iba na ničím nepodložené tvrdenie, že doterajší systém obsadzovania funkčných miest prokurátorov, ktorý preferuje právnych čakateľov prokuratúry, že tento systém neobstál.

    Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, nemožno súhlasiť ani s navrhovanou právnou úpravou zákazu vydávania negatívnych pokynov. Právny poriadok pozná iba pokyny zákonné alebo nezákonné, prokurátori nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Podľa platného znenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch, každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom či svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Nadriadený prokurátor musí jeho žiadosti vyhovieť a vybavením veci poveriť iného prokurátora, či už vybaviť sám. Každý prokurátor má právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania. Taktiež je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti nestranne, nesmie sa dať ovplyvniť individuálnymi či čiastkovými záujmami, záujmami politických strán, politických hnutí, či podľahnúť verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom.

    Pokyny nadriadených prokurátorov sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť či sú zákonné, alebo nie sú zákonné. Tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe, že vydávanie tzv. negatívnych pokynov sa neosvedčilo je nepodložené, spracovateľ návrhu si nevyžiadal štatistické informácie, z ktorých by zistil, že pokyny, ktoré označuje ako negatívne pokyny sú vydávané celkom výnimočne. Ako sme už počuli za posledných sedem rokov boli vydané tri negatívne pokyny, o ktorých snáď bol aj problém zistiť, že vôbec také aj boli. Na vysvetlenie, aj tzv. negatívny pokyn vo význame nekonať, napr. pokyn zastaviť trestné stíhanie je vo svojej podstate pozitívnym pokynom v prípade, ak je trestné stíhanie neprípustné.

    Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 platného zákona pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. To znamená, že zákonnosť pokynov je ľahko kontrolovateľná. A ak má spracovateľ návrhu podozrenie, že sú vydávané nezákonné, negatívne pokyny, potom by museli byť vydávané inou ako písomnou formou, čo by bolo tiež v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov nič nerieši a len sťaží organizáciu a riadenie práce na prokuratúre. Platná právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov je plne dostačujúca na legislatívne zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti. Preto snaha o legislatívnu zmenu nie je podložená ničím iným, len všeobecným postojom policajtov vychádzajúcim z ich nedostatočnej odbornosti, nekritického prístupu k vlastnej práci, ktorý snáď aj vedie k presvedčeniu, že prokuratúra nežaluje činy, ktoré boli podľa predstáv policajtov dostatočne preukázané. Namiesto zvýšenia odbornej úrovne policajtov volí predkladateľ legislatívneho návrhu útok na prokuratúru.

    Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, ktoré je takisto nóvum, týka sa čl. 1 bodu 9 § 10 ods. 2 a týka sa stanovísk, ktoré na návrh komisie pre vydávanie stanovísk vydáva minister spravodlivosti. Opäť citujem zo správy Benátskej komisie, kde sa uvádza, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako príklad je uvedené Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko. Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, či s ňou bola spojená. V niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú.

    V Slovenskej republike prokuratúra je súčasťou ústavného zriadenia, nie je súčasťou exekutívy, nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako som už povedala, medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne väzby. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry. Nestrannosť prokuratúry musí byť funkčná, nielen formálna. Funkčnú samostatnosť prokuratúry nie je možné presadiť, ak zákonodarca prizná výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre oprávnenia personálneho a organizačného charakteru, vrátane oprávnenia riadiť či usmerňovať činnosť prokurátorov. Predložený návrh zákona ignoruje medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, abstrahuje od skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy ako takej, podlieha dozorovým oprávneniam prokuratúry netrestnej oblasti. Prokuratúra je oprávnená v rozsahu ustanovenom zákonom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, to znamená, že aj ministerstvom spravodlivosti a to preskúmavaním zákonnosti ním všeobecne vydaných záväzných právnych predpisov, normatívnych právnych aktov a rozhodnutí v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, ako aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti. Z toho teda vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého činnosť podlieha kontrolnej právomoci prokuratúry, je predkladateľom takej právnej úpravy, ktorá mu umožní dávať záväzné stanoviská prokurátorom ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy aj pri vykonávaní dozoru, či ministerstvo spravodlivosti dodržiava zákonnosť.

    Z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o prokuratúre a medzinárodných dokumentov týkajúcich sa postavenia pôsobnosti organizácie a riadenia práce na prokuratúre vyplýva, že hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jej riadne fungovanie. So zreteľom na uvedené je neprípustná taká právna úprava, ktorá by umožnila, aby minister spravodlivosti, úradníci ministerstva boli oprávnení riadiť činnosť prokurátorov prostredníctvom stanovísk, ktoré by prokurátorom, záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti, určovali ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne právne predpisy. Prokurátori musia uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy v súlade so zákonom sľubom, ktorý zložili. Za porušenie svojich povinností sú disciplinárne zodpovední. Pokiaľ ide o postavenie štátnych úradníkov, toto je založené na vzťahu vertikálnej subordinácie, nemusia mať právnické vzdelanie a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry a žiadnu zodpovednosť nebudú niesť ani za nezákonné či nesprávne výkladové stanoviská. A takúto zodpovednosť nemá ani minister spravodlivosti.

    V ďalšom ma zaujala navrhovaná právna úprava, a to zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. V danom prípade to má byť ďalším kľúčovým bodom reformy. Navrhovaná právna úprava však nielenže nechráni, ale ani neumožňuje chrániť ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, či dobrej povesti, ochranu mena, súkromného rodinného života. Anonymizácia údajov pred zverejnením rozhodnutia na webovom sídle prokuratúry nepostačuje. Často už na základe samotného skutku možno zistiť, koho sa rozhodnutie týka. Naviac z navrhovaného znenia nie je zrejmé, po akú dobu majú byť rozhodnutia uverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. A pokiaľ ide o ich množstvo, sú to ročne desiatky tisíc týchto rozhodnutí.

    Súhlasiť nemožno ani so sprístupňovaním neprávoplatných rozhodnutí verejnosti. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti. Navrhované znenie je neprijateľné, môže viesť k mareniu trestného konania, nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa môžu dostať aj osoby, ktoré potenciálne môžu byť podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali mať prístup ani z dôvodov operatívno-taktických. V Slovenskej republike platí zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru. Ak by mala byť prijatá navrhovaná právna úprava § 55m, potom nech sú na internete uverejňované aj všetky rozhodnutia ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Tým mám na mysli vyšetrovateľov všetkých ozbrojených zložiek, či už Policajného zboru, Colnej správy, Vojenskej polície. V opačnom prípade navrhovaná právna úprava nemá žiadnu logiku a neplní svoj cieľ, nemožno ju považovať za nič iné, než za snahu spochybňovať zákonnosť rozhodovacej činnosti prokurátorov pred laickou verejnosťou.

    Taktiež by som rada videla, že by sa na webovej stránke objavovali aj rozhodnutia o odmietnutí veci. Tie sa však týkajú vyšetrovateľov. Dnes sme svedkami zápasu o otvorenú justíciu, otvorenú prokuratúru a ja predpokladám, že v ďalšom období budeme svedkami zápasu o otvorenú políciu. A v tejto súvislosti sa už tiež teším na rozhodnutia policajných orgánov. A ak budú tak zmysluplné, ako napríklad toto, ktorého výrok citujem: "Doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca v pozícii dekana fakulty XY, univerzity XY, aby som zachovala anonymitu, v rokoch od - do." Čiže skutočne nebude potrebná v tomto prípade žiadna anonymizácia, lebo nikto, iba celé Slovensko bude vedieť, o ktorého dekana ide, o akú osobu, kde a čoho sa dopustil. Okrem toho navrhované znenie zákona nie je jednoznačné, pripúšťa rôzne výklady. Ak by mala byť prijatá takáto osobitná právna úprava vo vzťahu k prokuratúre, bude potrebné presne vymedziť, ktoré rozhodnutia prokurátora majú byť zverejnené.

    Problematike zodpovednosti prokuratúry pred verejnosťou sa venuje aj správa Benátskej komisie, kde sa uvádza, že: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Generálny prokurátor by v takejto správe mal poskytnúť transparentné informácie o tom, ako boli implementované všeobecné pokyny od výkonnej moci. Pri stanovovaní noriem v tejto oblasti majú dôležitú úlohu smernice vzťahujúce sa na výkon funkcie prokurátora, ako aj etické kódexy. Tieto dokumenty si môžu schváliť orgány prokuratúry samy, alebo ich môže prijať parlament alebo vláda." Koniec citátu.

    Týmto požiadavkám v plnom rozsahu vyhovuje aj právna úprava ustanovenia § 11 zákona o prokuratúre, ktorá ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti a ustanovenia ďalších zákonov, ktoré sa týkajú poskytovania informácií verejnosti.

    Zo správy Benátskej komisie, ani z iného medzinárodného dokumentu nevyplýva povinnosť prokuratúry zverejňovať rozhodnutia prokurátorov na internete. Pri porovnávaní právnych úprav sa zistilo, že možnosť týkajúca sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín Európskej únie.

    V ďalšom bode sa venuje uvedený návrh zákona v súvislosti so zánikom vojenských prokuratúr aj ďalším súvisiacim ustanoveniam, ktoré sa teda týkajú zrušenia. Je tu tiež nevyhnutné jednoznačne ustanoviť právnych nástupcov nielen vo vzťahu k agende vojenských prokuratúr, ale aj vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na rozpočet ministerstva obrany, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na Generálnu prokuratúru.

    Nie je taktiež žiaden rozumný dôvod na to, ako to vyplýva z uvedeného návrhu, aby hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové hodnoty využívali, ktoré celé desaťročia využívali doposiaľ vojenské prokuratúry na plnenie úloh prokuratúry, zostali v správe ministerstva obrany. Zrušením vojenských prokuratúr nedochádza k zrušeniu agendy, ich agenda v plnom rozsahu prechádza na iné prokuratúry. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, na základe ktorej dôjde k zrušeniu vojenských prokuratúr, konanie o trestných činoch uvedených v § 16 Trestného poriadku bude patriť do právomoci nevojenských prokuratúr a že tieto nevojenské prokuratúry musia byť takisto personálne, materiálne posilnené minimálne v takom rozsahu, aký bol nevyhnutný na vybavovanie týchto vecí vojenskými prokuratúrami.

    Výberové konania. Je to opäť článok, ktorý skutočne vzbudzuje pozornosť. Uchádzač o funkciu prokurátora sa má brániť pred výberovou komisiou proti výhradám uplatneným na internete neznámymi ľuďmi. Anonymne a teda beztrestne, bez akejkoľvek zodpovednosti sú schopní na internetových stránkach kritizovať, spochybňovať, osočovať a takáto právna úprava hraničí s pranierovaním uchádzačov o funkciu prokurátora. Obdobne, aký význam má písomné vyhlásenie uchádzačov o funkciu prokurátora, v ktorom bude uvedený zoznam jemu blízkych osôb na prokuratúre, súde, ministerstve spravodlivosti, vrátane rozpočtových, príspevkových organizácií?

    Výhrady treba mať aj voči právnej úprave, kde sa hovorí o výberovom konaní verejnom. Podľa navrhovaného znenia výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača, aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu či psychickej vyrovnanosti asi už je v rozpore s ústavnými právami.

    Právnu úpravu, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti právo navrhovať členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora, členov disciplinárnej komisie, či členov odvolacej disciplinárnej komisie možno považovať za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Za takýto zásah možno považovať aj navrhované oprávnenie verejného ochrancu práv a najmä oprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi so všetkými právnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú.

    Predložené znenie je v rozpore aj s viacerými medzinárodnými dokumentami, podľa ktorých by sudcovia a prokurátori sa mali podieľať na voľbe a kontrole vlastných profesijných orgánov a do ich výberu a hodnotenia by nemala zasahovať výkonná moc, ani žiadna iná. Nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude skutočne užitočný aj názor odborníkov. Toto sa však dá ideálne dosiahnuť iba v rámci existencie nezávislého orgánu ako demokraticky legitimizovanej Rady prokurátorov alebo Rady starších prokurátorov, ktorých skúsenosti umožnia navrhovanie vhodných kandidátov na vymenovanie do týchto pozícií. Takýto orgán by mohol konať na základe odporúčaní generálneho prokurátora s tým, že daný orgán má právo zamietnuť vymenovanie konkrétnej osoby, ale len s riadnym odôvodnením.

    Z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že za slová o transparentnosti výberu prokurátorov sa skôr skrýva zámer politicky ovplyvniť personálne zloženie prokuratúry prostredníctvom výberových komisií zložených prevažne z politicky nominovaných členov. Rovnaký zámer vyplýva aj z novelizácie ustanovení o disciplinárnom konaní proti prokurátorom. Navrhovaná právna úprava nie je teda ničím iným, než snahou získať oprávnenie rozhodovať o tom, kto konkrétne bude nositeľom prokurátorských oprávnení, kto bude prokurátorom. V konečnom dôsledku tak získa politická moc vplyv na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.

    Záverom možno konštatovať, že všetky navrhované prechodné ustanovenia v závere návrhu zákona porušujú ústavný zákaz retroaktivity, ústavný princíp právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a že teda takto navrhovaná právna úprava je účelová a len preto, aby sa zmena voľby generálneho prokurátora zviezla s niečím ďalším a nebila toľko do očí. Takže z týchto vyjadrení rozhodne uvedený návrh zákona nie je možné podporiť.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, téma je vážna, prihlásených do diskusie ešte veľa. Dávam slovo pánovi poslancovi Glváčovi, ale chcem sa spýtať, či jeho vystúpenie bude dlhšie ako čas, ktorý nám,

  • Hlasy v sále.

  • no, nie, ja chcem byť korektný navzájom voči jeden druhému. Využime čas ešte, ale ak, prosím?

  • Hlasy v sále.

  • Tak, nech sa páči, pán poslanec Glváč. Ak vaše vystúpenie bude presahovať čas 19.00 hodiny, tak vás preruším a zajtra ráno by ste pokračovali.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, k obsahu a k jednotlivým návrhom a zmenám, myslím, že bude dosť času v druhom čítaní, a chcel by som sa možno vo svojom vystúpení v prvom rade zamerať na niektoré medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú súčasného postavenia prokuratúry v Slovenskej republike.

    1. Niekoľkokrát tuná opakujúca sa zmieňovaná Benátska komisia vo svojej správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému uvádza, citujem: "Politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama. Moderná Západná Európa sa vari dokázala v nedávnej minulosti v širokom rozsahu vyhnúť problému zneužívania prokuratúry, ale ak je to tak, tak hlavne preto," a teraz to dôležité, "lebo boli vytvorené mechanizmy zabezpečujúce, že nie je možné vyvíjať nenáležitý politický nátlak vo veciach týkajúcich sa trestného stíhania. V totalitných štátoch alebo v súčasných diktatúrach prokuratúra bola a naďalej je využívaná ako nástroj represie a korupcie. Existencia systémov demokratickej kontroly nie je dostatočnou odpoveďou na problém politicky motivovaného stíhania."

    Teraz trošku o vás, poslanci koalície a predkladatelia, tyrania väčšiny môže siahať až k využívaniu prokuratúry ako nástroja útlaku. Väčšina sa môže stať predmetom manipulácie a demokratickí politici sa môžu dostať pod populistický nátlak, ktorému sa boja čeliť, najmä ak je to tlak podporovaný kampaňou v médiách.

    2. Zacitujem z posudku Rady Európy, ktorý bol zameraný na preskúmanie návrhov súčasných zákonov o prokuratúre a prokurátoroch z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčania Rady Európy: "Tieto zákony sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam, a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry."

    3. Magna charta sudcov prijatá v novembri 2010 uvádza: "Nezávislé postavenie prokurátorov je základnou požiadavkou pre právny štát."

    Vy, vážená pani ministerka, vo svojom návrhu popierate všetko, čo som doteraz citoval. Popierate aj ústavný princíp samostatnosti prokuratúry v systéme štátnych orgánov Slovenskej republiky. V tomto štádiu sa nechcem venovať jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona, pretože koaličná mašinéria ako predĺžená ruka Koaličnej rady ho určite posunie do druhého čítania. Najhoršie na tom je, že novelizáciou zákona o prokuratúre a ďalších nadväzujúcich zákonov nesledujete žiadny legitímny cieľ. Príčinou tohto cirkusu je len a len vaša neschopnosť zvoliť si v Národnej rade svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Akýkoľvek iný dôvod je vyfabulovaný a slúži výlučne na zakrytie pravej podstaty veci - mocenské ovládnutie a spolitizovanie prokuratúry. Novelizácia zákona o prokuratúre a následne teda aj rokovacieho poriadku v zmysle zavedenia verejnej voľby sú znásilňovaním ústavy a jej princípov ako princípov právneho štátu.

    Vážení koaliční poslanci, pani ministerka, týmto legislatívnym návrhom plne dokazujete, ako vám je úplne jedno, čo je a čo nie je v súlade s ústavou, medzinárodnými chartami a zákonmi. Dvojica bývalého ministra spravodlivosti a dnešného ministra vnútra a dnešnej ministerky spravodlivosti, teda dvojica Lipšic - Žitňanská, už nám jeden právny experiment predviedla ešte v čase ministrovania na ministerstve spravodlivosti pánom Lipšicom a vami, keď ste boli štátna tajomníčka. Urobili ste si vzorec na ovládnutie súdnictva, pre ktorý ste boli, pani ministerka, ochotná, ako tu už bolo spomínané, odísť aj ako odborníčka z KDH a za ministerské kreslo prejsť do SDKÚ. A akurát, že do tohto vzorca vám nevyšlo a prišli vám do toho voľby a po voľbách si do toho vzorca, ktorý ste si vy dvaja pripravili, vám do toho sadol Harabin a ten si za vaše XY dosadil čísla. A dnes je Harabin tou najväčšou, najhoršou personou v súdnictve, ale pritom len dosadil čísla do vášho vzorca.

    Tandem Lipšic - Žitňanská pokračuje aj ďalej a v tomto kontexte vám oprášim starú hádanku alebo možno vtip, len trošku ju obmedzím, pretože nie je to len váš návrh, ale určite veľkou mierou minister vnútra, alebo napĺňate predstavy ministra vnútra a on určite má tuná svoje predstavy prenesené. Polícia za Kaliňáka. Aký bol rozdiel medzi políciou za Kaliňáka a za Lipšica? No asi taký, ako za niekedy hovorilo, aký je rozdiel medzi políciou a Štátnou bezpečnosťou, že za Kaliňáka sme mali trestný čin a hľadali sme páchateľa, za Lipšica máme páchateľa a hľadáme trestný čin.

    A, vážení koaliční poslanci, hlavne na vás chcem apelovať, že bude to len dovtedy, kým vy sa neuvidíte v tej kolónke páchateľ a nebudete mať s týmto problém. Uvedomte si, že raz to môže byť aj inak.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na rokovanie schôdze Národnej rady vypršal, preto prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o prokuratúre. Ďakujem pani ministerke a pani spoločnej spravodajkyni za trpezlivý prístup k názorom poslancov.

    Zajtra ráno o 9.00 hod. budeme pokračovať v rokovaní vystúpením poslancov v poradí, tak ako sú prihlásení do rozpravy: pani poslankyňa Dubovcová, Číž a pán poslanec Mamojka.

    Prajem vám príjemný večer. Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.