• Dobré ráno, dámy a páni, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať siedmym dňom 12. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 12. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 116).

    Poprosím ministra vnútra Daniela Lipšica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Martina Pada, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Marián Kvasnička, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Po ňom je prihlásený ešte pán poslanec Šuca písomne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. K tej prvej časti sa nebudem vracať, bola skôr taká literárna. Bol to taký exkurz do témy zabíjania v literatúre a umení. Chcel by som teraz dať praktický pozmeňujúci a doplňujúci návrh alebo teda návrhy k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    V článku I dávam návrh vypustiť body 2, 9, 10, 11, 12 a 18 s odôvodnením, že sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samočinnú zbraň na zberateľské účely na základe výnimky, teda tak, ako je tomu doteraz. Takisto sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samonabíjaciu palnú zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane na športové a zberateľské účely. Navrhuje sa však, aby sa držitelia týchto zbraní podrobovali každých päť rokov psychologickému vyšetreniu.

    Po ďalšie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 6 nahradiť bodom 6, ktorý bude znieť: „V § 23 sa na konci pripája táto veta: „Platnosť zbrojného preukazu držiteľa, ktorý si podal v lehote podľa § 24 ods. 1 žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu a o ktorej nebolo rozhodnuté do uplynutia doby platnosti predchádzajúceho zbrojného preukazu, sa predlžuje až do právoplatného rozhodnutia o vydanie nového zbrojného preukazu.“.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Navrhovanou zmenou sa ponecháva platnosť zbrojného preukazu na desať rokov.

    Po tretie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 7 nahradiť bodom 7, ktorý bude znieť: „V § 24 ods. 2 sa za slovo „spôsobilosť“ vkladajú slová a „psychická spôsobilosť“ a na konci sa pripája táto veta: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) na preukázanie psychickej spôsobilosti predkladá psychologický posudok nie starší ako päť rokov.“.“

    Odôvodnenie. Keďže sa navrhuje, aby držitelia samočinných zbraní a zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, sa podrobovali psychologickému vyšetreniu každých päť rokov, aj platnosť takéhoto psychologického vyšetrenia na účely vydanie nového zbrojného preukazu sa navrhuje na päť rokov.

    Po štvrté. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 16 nahradiť bodom 16, ktorý znie: „§ 28 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Držiteľ zbrane kategória A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný každých päť rokov podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“

    Odôvodnenie. Ustanovuje sa povinnosť pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých päť rokov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť pre športových strelcov mať zbraň kategórie B uvedenú v § 3 ods. 1 písm. f) v úschove.

    Po piate. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 21 nahradiť bodom 21, ktorý znie: „Za § 72c sa vkladá § 72d, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) a kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný prvýkrát podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3 do 31. decembra 2011. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane každých päť rokov, ustanovuje sa lehota, kedy si majú túto povinnosť splniť prvýkrát.

    V súvislosti s vypustením článku II dávam návrh upraviť názov zákona a prečíslovať článok III na článok II.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na ponechanie platnosti zbrojného preukazu na desať rokov je navrhovaný článok II nadbytočný.

    Po siedme. V navrhovanom článku III dávam návrh slová „1. januára 2011“ nahradiť slovami „1. marca 2011“.

    A ešte chcem dať jeden návrh, na to, aby sa o týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne.

    Ešte skôr ako skončím, predsa len neodpustím si malý záver, kde chcem uviesť niekoľko dôvodov, prečo budem hlasovať v prospech tohto zákona predkladaného ministrom Lipšicom, po prvé, v programovom vyhlásení vlády je formulovaný záväzok zábezpeky väčšej bezpečnosti všetkých, podčiarkujem, všetkých občanov Slovenskej republiky, po druhé, ide o vládny návrh zákona, ktorý bol riadne prediskutovaný aj obhájený vládnou exekutívou, pokiaľ teda máme rešpekt k vlastnej vláde a nehráme len silácke divadlo pre rôzne záujmové skupiny. Po tretie, ide o zákon, ktorý nechce a ani nemôže zastaviť zdanlivú iracionalitu ľudského srdca, mysle, afektov, agresivity a vytesnených agresívnych prianí, nič menej, a to som povedal aj včera, umenšuje priestor zla a komplikuje preň prístup tým, že zavádza niektoré inštitúty represívnej a decíznej povahy. Po štvrté, v jestvujúcej kultúrnej vojne s podprahovou toleranciou na vzrastajúcu agresivitu a násilie chráni tento zákon občiansku majoritu proti záujmovým, stavovským i profesionálnym minoritám, ktoré v mnohých prípadoch podozrievam z partikulárneho sebectva na úkor obecného blaha. Po piate, zavádza istú frekvenciu inštitútu psychotestov, ale nie ako byrokratickú šikanu, ale ako jeden z mála nástrojov, ktorými môžeme skúmať aj odhadovať správanie človeka, aj napriek iracionálnym zvratom a ruptúram, ktoré sa nikdy, ako hovoril včera Ivan Chaban, nedajú predvídať. Kompetenčný konflikt medzi psychológmi a psychiatrami, ktorý sa tu tiež otvoril, neviem vyriešiť. Možno by bolo účelné pracovať s predstavou klinicky vzdelaných psychoterapeutov, u ktorých sa spája pohľad na somatické, psychické, duševné a duchovné aspekty osobnosti človeka. Ale predsa len jednu poznámku k tomu poviem, ak je jednooký prorokom medzi slepými, potom aj psychotesty v takej podobe, v akej sú naformulované, sú celkom určite viac, ako keby sme nerobili nič. Po šieste, myslím, že pri predkladaní tohto zákona v žiadnom prípade nejde o silový marketing nášho aj môjho ministra silového rezortu, ale ak to môžem trošku s básnickou licenciou povedať, ide o marketing dôstojnosti, úcty a rešpektu voči každému ľudskému originálu a jeho zvýšenej bezpečnosti. Po siedme, je to zákon zásadne apolitický, ktorý nedelí, ale spája všetkých, ktorí sa cítia ohrození vo svete narastajúceho násilia. Hlasovať proti tejto vízii a norme znamená priznať sa k nesolidárnosti so základnými prianiami a požiadavkami občianskej väčšiny Slovenskej republiky. Po ôsme, myslím si, ba som presvedčený, že nás sem ľudia neposlali ako poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov ani ako psychológov, psychiatrov, lekárov prvého kontaktu, lobistov, kumpánov adrenalínových koníčkov ani ako samcov, ktorí dobývanie a dobíjanie a lov a zápas majú takpovediac v genetickej výbave. Po deviate, mám rád ženy, deti, vnúčence a už len toto je silný dôvod, aby som bez ostychu a hanby podporil legislatívnu iniciatívu pre ich bezpečnosť. No a po desiate, staré orientálne príslovie hovorí, že ak sa na nejakom mieste nahromadí väčšie množstvo zbraní, začnú samy strieľať. Som rád všetkým iniciatívam, ktoré túto možnosť samostreľby, ako to hovorí to príslovie, vylučujú, preto budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sú prihlásení traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Stanko.

  • Dámy a páni, včerajší esejistický exkurz kolegu Mariána Kvasničku bez sporu možno oceniť ako formou bravúrny a v daný večer pozitívne kulminujúci dovtedy nie veľmi uvoľnenú atmosféru. Snažil sa, aj keď s naznačeným podtónom pacifizmu, vyabstrahovať samotnú podstatu túžby jednotlivca po ozbrojovaní, a to v kontexte uspokojovania predovšetkým loveckého pudu. Tento profundistický pod povrch siahajúci pohľad je nasledovaniahodný. A ja sa teším pri nejakej inej téme na jeho pokračovanie. Avšak daná metaforicko-komparatívna analýza filozofa a umelca dáva za pravdu jeho trom predrečníkom lekárom, a to v tom, že jedine exaktne medicínsky vzdelaní odborníci, alebo ich tím, môžu mať ambíciu posúdiť schopnosť potencionálneho pacienta držať, resp. nosiť zbraň. Pohľad filozoficky vzdelaných psychológov môže implikovať len naznačenú impresiu psychického stavu osobnosti a ani to nie formou jediného uniformného, formálneho testu. A ak je naviac objekt hodnotenia vopred považovaný za potencionálneho zločinca, o objektivite a opodstatnenosti takéhoto testovania je irelevantné sa baviť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Kvasnička, nejdem sa vracať k vášmu včerajšiemu vystúpeniu. K tomu dnešnému som si prečítal a vypočul váš pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne vypúšťa všetko okrem psychotestov a, vrátim sa ešte k včerajšiemu vysoko odbornému, a fakt vysoko hodnotím to vystúpenie pána doktora Chabana, a k tomu pridám jednohlasné hlasovanie vo výbore zdravotníckom proti psychotestom, tak v podstate už fakt niet o čom rokovať ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvasnička, no poviem úprimne, keď rozdelím vaše vystúpenie, tak ako bolo rozdelené, na dve časti, tak tá včerajšia časť bola lepšia. Ale, viete, zavedenie frekvencie psychotestov na skúmanie iracionality jednej skupiny obyvateľov znamená diskrimináciu práve tejto skupiny obyvateľov. Zavedenie psychotestov na tejto skupine obyvateľov znamená, že z nich urobíte pokusných králikov na základe nejakých pseudoargumentov a pseudofaktov, ktoré naozaj s tým, čo sa snažia, kvázi riešiť, nemajú nič spoločné. Netreba vždycky takýmto spôsobom odsudzovať ľudí, ktorí majú možno iné záľuby ako iná skupina obyvateľov. A netreba stavať proti sebe v spoločnosti dve skupiny ľudí, jedných, ktorí tejto záľube neholdujú, a druhých, ktorí tejto záľube holdujú. Potom by sme mohli takto stavať proti sebe aj záhradkárov, ktorí používajú pesticídy, a nás, druhých, ktorí pesticídy nepoužívame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce reagovať rečník?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Pán poslanec Šuca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, pred skončením včerajšieho rokovacieho dňa tu zaznievala vskutku veľmi prínosná a odborná diskusia k predmetnému návrhu zákona.

    Pán poslanec Pado, vy ste začali s tým, že celá verejnosť, tá, ktorej sa dotýka tento zákon, je v princípe rozdelená na dve skupiny, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty áno, tú, ktorá rozpráva, že psychotesty nie. Tak ja hneď v úvode svojho vystúpenia chcem povedať, že teda ja budem patriť k tej skupine, ktorá rozpráva, že psychotesty nie.

    Plne súhlasím s odbornými názormi a stanoviskami pána poslanca Chabana, pána poslanca Kalista aj pána poslanca Novotného, ktorí veľmi pragmaticky vysvetlili problematiku zavedenia psychotestov.

    Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bol doručený návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ja som presvedčený, že každá novela zákona, legislatívna úprava by mala vylepšiť status quo, zlepšovať život a legislatívne prostredie ľuďom, ktorých sa to týka. Z môjho pohľadu je navrhovaný vládny zákon, ktorým sa dopĺňa už fungujúci zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, a teraz sa vopred ospravedlním pánovi poslancovi Matejovi, ktorý nás žiadal, aby sme sa nevracali k tej udalosti z roku 2010, nepremyslenou, emotívnou a chaotickou reakciou na devínsku tragédiu z 30. augusta 2010. Navrhované opatrenia komplikujú a strpčujú život ľuďom, ktorí zákon dodržiavajú a ctia si ho. A už vôbec zásadným spôsobom nechránia tých, ktorí sú bezbranní, povedzme, obete možných, náhodných, nešťastných udalostí, tragédií.

    Navrhované psychologické testy neriešia absolútne nič. Už raz sa neosvedčili. Podmienkou pre zistenie skutočného psychického stavu jedinca je vykonanie psychologického vyšetrenia jedinca a nielen test.

    Cieľ, odhalenie jedincov s psychickou poruchou, alkoholikov, drogovo závislých, ktorí by mohli hypoteticky v budúcnosti použiť zbraň na iný účel, za akým chcú získať zbrojný preukaz a vlastniť zbraň. Ale práve na to legislatíva myslela, a je plne v kompetencii všeobecných lekárov, ktorí ju spoľahlivo vykonávajú od roku 1995.

    Širší zámer, eliminovanie zlyhania v krízovej situácii. Zjavne problém z augusta 2010 vyžaduje komplexné psychologické vyšetrenie. Bežné psychologické vyšetrenie je sofistikovaný proces posudzujúci jedinca v normálnych, nezáťažových podmienkach. Akékoľvek dôkladnejšie diagnostikovanie je nerealizovateľné ambulantne. V prípade zavedenia psychotestov ako podmienky získania a predĺženia zbrojného preukazu je nevyhnutné zaviesť právnu zodpovednosť psychológov, ktorí takéto potvrdenia budú vydávať za ich posudky, archivovanie posudkov, možnosť odvolania sa pre posudzovaného, aby sa vylúčili zlyhania zo strany vybratých posudzovaných metód.

    Ak teda démonizujeme psychotesty, ktoré v žiadnom prípade nechcem dehonestovať, tak teraz to najpodstatnejšie, trestnoprávna zodpovednosť pre posudzovateľa, ak by úspešný žiadateľ prešiel tým psychotestom, dostal potvrdenie a spácha násilný trestný čin, a to v prípade, ak psychotesty dávame do roviny, že sú všeliek. Veľmi dobre viete, že to tak nefunguje, ani nemôže fungovať. Človek môže skratovo zareagovať zo sekundy na sekundu.

    Skrátenie doby platnosti trvania zbrojného preukazu z 10 na 5 rokov, každých 5 rokov psychotesty. Pochopiteľne, toto má jediný cieľ, aby ten človek po piatich rokoch prišiel a tie psychotesty musel robiť. Navyše je štatisticky dokázané, že kriminálni majitelia zbraní v legálnej držbe sa dopúšťajú nepatrným percentom trestnej činnosti. Ja viem, pán minister, ja som tu včera sedel, že ste nám to vyvrátili s pánom poslancom Padom. Vy ste tam mali štatistiky naše, my sme asi použili štatistiky české. V susedných Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinnosti psychotestov. Ja súhlasím s tou štatistikou vašou, pán minister, aj cez to všetko, koľko bolo spáchanej trestnej činnosti. Som presvedčený, že iba blázon by dokázal spáchať trestnú činnosť s legitímne, legálne držanou zbraňou.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Čiže v Čechách po pripomienkach zainteresovaných upustili od povinných psychotestov.

    Bod 14 vami navrhovaného zákona. Citujem: „Ustanovuje sa za účelom zefektívnenia kontroly zbrane uložiť povinnosť držiteľovi zbrojného preukazu umožniť vstup do obydlia.“ Už neplatí, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné? Nenarážame tu tak náhodou na rozpor s ústavou? Necítite z toho návrhu hrozbu zneužitia takéhoto inštitútu? Ja áno.

    Svojím rozhodnutím v bode 2 de iure a de facto likvidujeme kategóriu ľudí, ktorí sa volajú zberatelia zbraní. Navrhujete, aby pre samočinnú zbraň nebolo možné udeliť výnimku ministerstva vnútra ani pre zberateľské účely. Nakoniec, teraz ten súčasný pozmeňujúci návrh rieši tento problém, o ktorom teraz rozprávam.

    Bod 16, držiteľ zbrojného preukazu typu E, osobitné uskladnenie zbrane. To chceme koncentrovať väčšie množstvo samopalov na jednom mieste? Čo to budú za sklady? Kto a hlavne za akých podmienok môže takýto sklad vlastniť, prevádzkovať? Bude aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydávať licencie na vznik, na prevádzku takýchto skladov? Kto bude financovať takéto sklady? A už vôbec si teda neviem predstaviť v praxi režim fungovania takýchto skladov. Poväčšine to ovplyvní činnosť športových strelcov.

    Na záver. Skúsme pouvažovať, čo je pravou príčinou nespokojnosti, vyhrotenia situácií až do krajnosti s tragickým koncom. Analyzujte dôsledne a poučte sa z chýb, prečo a v akom prostredí a v akej atmosfére dochádza k zúfalému činu jednotlivca, v čom zlyhal, čo je toho skutočnou príčinou. Má na tom podiel viny aj spoločenská situácia? Ja si myslím, že áno. Tá píše návod. Som presvedčený, že nie potrebné tvrdé nekompromisné opatrenia, ale široká diskusia s dotknutými profesijnými a občianskymi organizáciami, ktorých sa tento návrh zákona priamo týka, je cesta k cieľu. Cieľ je jasný každému z nás, no prostriedky na dosiahnutie cieľa sú rôzne. Nemôžeme vychádzať z premisy, že každý majiteľ zbrane je potencionálny vrah a kriminálny živel. Obmedziť a znechutiť chcete tých, ktorí majú vypestovaný návyk zaobchádzania so svojou zbraňou, striktne dodržiavajú predpisy, rešpektujú a ctia si zákon. Slovenský zákon o zbraniach a strelive patrí medzi najmodernejšie a najkomplexnejšie v Európe, nech tak aj naďalej zostane. Preto ja osobne nebudem hlasovať za tento zákon.

    Na záver hádam poviem iba toľko, že nie som poľovník, som majiteľ zbrojného preukazu, ale dokážem pochopiť tých, ktorí majú kritický pohľad na tento navrhovaný zákon, pretože ich sa to priamo týka. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Saloň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel vyjadriť podporu môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Šucovi. A dovolil by som si ho doplniť o jeden taký príklad. Chcem sa zároveň ospravedlniť pánovi poslancovi Matejovi, že budem zase konkrétny, ale vzhľadom na to, že aj dôvodová správa k tomuto zákonu je postavená na konkrétnom príklade, tak si dovolím zase byť ja konkrétnejší. Vlastne porovnám dva také rozdielne prípady. Jeden sa stal 30. 8. v Devínskej Novej Vsi pred 10.00 hodinou ráno. Ten druhý sa stal 21. februára 2009 približne o 9.05 hodine medzi Polomkou a Heľpou. Skúsim vám povedať tri rozdiely medzi týmito dvoma rozdielnymi prípadmi. V Devínskej Novej Vsi bolo 7 mŕtvych a 13 zranených, zatiaľ čo v Polomke bolo 12 mŕtvych a 20 zranených. Druhý taký rozdiel je, že v Devínskej Novej Vsi držal človek v ruke samopal vzor 58, zatiaľ čo v Polomke držal človek v ruke volant autobusu. A tretí taký rozdiel je, že človek v Devínskej údajne psychotesty nemal, zatiaľ čo človek v Polomke tie psychotesty mal. A teraz nechcem to nejako nadľahčovať, ale ak by sa, nedajbože, takáto tragédia stala v tomto období, tak berieme do úvahy, že tí vodiči autobusov tie psychotesty majú, o čom by sme dnes hlasovali alebo aký zákon by sme prijímali, o odobratí autobusov vodičom? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Chcem podporiť názor môjho predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Šucu. Sám poľujem takmer 30 rokov a mal som možnosť v minulosti sa zúčastniť týchto psychotestov. Pri všetkej úcte k rôznym psychologickým metódam, tieto psychotesty vôbec nemodelovali žiadne stresové situácie. My si musíme uvedomiť jednu vec skutočne ako osobnosti, charakter. A každý ináč reaguje na tieto stresové situácie. Keby to bolo možné, určite by aj tieto psychotesty modelovali podobné situácie, do ktorých sa človek môže v živote a za rôznych okolností dostať. Preto budem proti tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože, nieže sa mi zdá, ale som opäť presvedčený, ako tomu bolo pred časom v minulosti, že ide len o vyberanie poplatkov zo strany poľovníkov a o stresovanie niektorých ľudí zo strany poľovníkov. Výstupom týchto psychotestov bolo určenie IQ. Čo sú to teda za psychotesty, keď nemodelujú stresové situácie? Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Šuca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem iba krátko poďakovať mojim predrečníkom kolegom za faktické poznámky. A som presvedčený, že dospejeme k spoločnému zdravému názoru na to, aby sme svojimi rozhodnutiami v Národnej rade Slovenskej republiky negatívnym spôsobom neovplyvňovali život tých, ktorých sa tie zákony týkajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Toto boli písomne prihlásení rečníci. Teraz sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Piati rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na začiatku svojho vystúpenia chcem povedať, že v zmysle ústavného zákona č. 350/2004 Z. z. v článku VI, musím oznámiť svoj osobný záujem. Som držiteľom zbrojného preukazu, ktorý ma oprávňuje vlastniť krátku guľovú zbraň a ju nosiť, ako aj vlastniť zbraň na poľovnícke účely. Ale napriek tejto skutočnosti nemám problém hlasovať za návrhy, ktoré sprísnia vlastnenie a držanie zbrane a streliva alebo predpíšu držiteľom zbrojného preukazu určité povinnosti, čo potvrdzujú aj potom moje návrhy, ktoré zaznejú v tomto mojom príspevku, ale, podotýkam, len také obmedzenia, také sprísnenia, také povinnosti, ktoré majú zmysel, sledujú legitímny cieľ a nielen populisticky nakŕmia určitú časť verejnosti bez efektívneho výsledku.

    Predkladaná novela zákona o zbraniach a strelive je dobrá novela, dobrá reakcia na smutné udalosti, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, ale je to len reakcia pôsobivá pre verejnosť, ale riešením to nie je. To nie je riešenie pre danú problematiku. Je mizivá šanca, že keď prijmeme túto novelu, že na druhý deň po účinnosti tohto zákona, po aplikácii tohto zákona nemôže dôjsť k ďalšej takejto podobnej smutnej udalosti. Preto keď aj prijmeme tento zákon v takom stave, ako je predložený, bude len krásnou fajkou v kolónke, že sme niečo urobili, ale pritom budeme mať jasno v tom, že problém sme nevyriešili, lebo toto nie je vyriešenie problému, s ktorým sme sa stretli, s ktorým musíme rátať.

    Ak by sme sa chceli vyhnúť tragédiám, vychádzajúc z tejto koncepcie, z takej myšlienky, by sme asi 170 000 držiteľov zbrojných preukazov potrebovali mať každý deň pod drobnohľadom psychológov. To sa, samozrejme, nedá. Tak čo ideme riešiť? Ba dokonca ideme opačným smerom, lebo zákon predpisuje, že ak psychológ zistí zmenu psychologického stavu držiteľa zbrojného preukazu, je povinný to oznámiť policajnému útvaru do 5 dní, a nie okamžite. Čiže viem o zmenenom psychologickom stave držiteľa zbrojného preukazu a mám 5 dní na to, aby som to oznámil. Čo keď ešte niečo vyparatí za ten čas? Tak zákon mi dáva absolútne alibi, lebo keď dodržím tých 5 dní, žiadna sankcia mi nehrozí. Ale v dnešnom platnom právnom predpise § 20 pritom je, že lekár ak zistí zmenu zdravotného stavu, aj psychologického stavu, tak to musí okamžite oznámiť, čo považujem za adekvátne. A taktiež táto novela dáva možnosť, keď policajný orgán zistí, že človek už nie je zdravotne, čiže aj duševne, spôsobilý držať zbraň a strelivo, tak dostane primeranú lehotu, ako píše zákon, na to, aby doniesol nový posudok od lekára alebo od psychológa, ale inak zasiahnuť nevieme. Čiže keď, prepáčte, laickým slovom, človeku preskočilo, sa o tom dozviem, tak táto novela nerieši to, okamžite aby sme mu zadržali zbraň, aby ňou nemohol disponovať, ale dáme mu primeranú lehotu na to, aby doniesol lekársky posudok. Samozrejme, to tiež nemáme doriešené, že keď nepochodí u jedného psychológa, že nemôže ísť k ďalšiemu a ďalšiemu, kým nenájde sa nejaký dobrodruh, ktorý mu to potvrdenie dá, možno ho ešte ani neuvidí.

    Ďalej, čo sa týka tohto, tých psychologických posudkov. Viete, ten psychologický posudok trvá minimálne 5 hodín, ako mi bolo povedané. Koľko je klinických psychológov, ktorí to budú vedieť robiť na Slovensku? Držiteľov zbrojných preukazov je asi nejakých 170 000. Máme nejakých 240 pracovných dní v roku, x klinických psychológov, ktorí ešte budú musieť zo zákona vyšetrovať aj vodičov nákladných motorových vozidiel, a ešte zo zákona ďalších a ďalšiu skupinu ľudí. Však to ani matematicky nevychádza, aby to stihli za 5 rokov alebo za 10. No budú robiť každý deň, nebudú mať ani péenky, ani dovolenky. A oni majú ešte aj inú prácu, okrem toho aby robili psychologické posudky v zmysle zákonov. A keď budeme rátať s tým, že zvládnu dvoch za deň, tak to už fakt na čo to budú robiť, lebo hovorím, že 5 až 6 hodín minimálne to trvá? Ale hovorím, že nechápem tú filozofiu, že dnešný právny stav je taký, že okamžite treba upovedomiť policajný útvar o tom, že niekto je zdravotne nespôsobilý držať a vlastniť zbraň a strelivo a narábať s ňou a tuto sú päťdňové lehoty, tu sú primerané lehoty, absolútna vágnosť, lebo ja si myslím, že keď, prepáčte za výraz, niekomu preskočí, tak v momente má zasiahnuť polícia, v momente máme dať právomoc polícii, aby vedeli zaistiť zbrane a strelivo u tohto takého držiteľa. Až potom, keď on preukáže a donesie lekársky posudok alebo posudok psychológa, že je spôsobilý na držanie zbrane a streliva, to zaistenie môžeme kľudne zrušiť, nie skôr. Toto by nám malo vychádzať z tej tragédie, že keď sa o niečom dozvieme podozrivom, aby sme okamžite vedeli zasiahnuť, a žiadne päťdňové lehoty? Čo všetko možné je vystrájať za 5 dní? Čiže nechápem túto logiku.

    Preto si myslím, že táto novela nie je dobrá, je nekoncepčná a, by som povedal, v niektorých veciach ideme naspäť, lebo ja fakt si na rozdiel od vás, pán minister, myslím, že treba zaviesť okamžitú možnosť zaistenia zbrane, lebo inak by sme len fakt šikanovali tých, ktorí celý život dodržiavajú zákony, v ničom sa neprevinili a budú musieť sa podrobiť vyšetreniu, ktoré nám aj tak nepomôže v tejto veci, lebo jeden deň idete na vyšetrenie, budete absolútne najschopnejší človek, čo sa týka vášho psychologického stavu na držanie zbrane a streliva, a na druhý deň môže u vás nastať skrat, aby ste vysvetľovali. Stratíte prácu, žena vás podvedie, je úmrtie v rodine, hocičo, také vonkajšie vplyvy, ktoré neviete emocionálne spracovať. To u vás vyvolá skrat, a sa správate absolútne inak a môžete vyviesť aj to, čo by ste ešte deň predtým nevyviedli, ktorý u vás ten psychológ nenašiel. A, samozrejme, psychológ ani nemá nejakú zodpovednosť za to, že keď dá človeku ten svoj posudok pozitívny, že niečo nevyvedie, že ty si nekonal odborne a že uvalím na teba nejakú sankciu. Jednak v zákone to nie je, ale každý odborník povie, že to ani nie je možné, aby sme ho brali na zodpovednosť, lebo on zodpovedá za to, že v ten deň prišiel a v ten deň bol v takom psychologickom rozpoložení, že mu dal pozitívny posudok, že môže vlastniť a držať zbraň a strelivo.

    A bol tu aj pán poslanec Chaban a ďalší poslanci, ale aj celý zdravotnícky výbor, ktorý je, ja si myslím, odborne fundovaný v rámci zákonodarného zboru, aby posúdil takéto zákony, takéto paragrafy, takéto normy. A ja som včera počúval rozpravu, čo sa tu rozprávalo, že to neexistuje, aby nám to pomohlo v tej veci, čo fakt chceme riešiť, aby nám nejakí blázni nechodili so zbraňami, aby ľudia, ktorí duševne nie sú spôsobilí, nemohli vlastniť zbraň ani strelivo. lebo jeden deň ste, druhý deň nie ste. My máme obmedziť niečo iné.

    Neviem súhlasiť ani s tým, že držiteľ zbrojného preukazu bude povinný umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, lebo nie sú tam žiadne podmienky, nieže spravili ste nejaký priestupok alebo nejaký prehrešok, porušíte nejakú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Proste vám zazvonia, vy ich musíte okamžite vpustiť dovnútra a ukázať vaše zbrane. A môžu vám to robiť každý deň, každú hodinu, lebo žiadne obmedzenie tam nie je. A toto už považujem za neprimerané.

    A tiež mám vážne pochybnosti o ústavnosti bodu 16, ktorý podľa mňa obmedzuje výkon vlastníckeho práva. Ústava v čl. 20 ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Nevyhnutná miera tu je, verejný záujem tiež, na základe zákona, áno, ale primeraná náhrada chýba. Aj keby štát priznal nejakú primeranú náhradu tomu, komu obmedzíme vlastniť, proste výkon vlastníckeho práva nič nevyrieši, lebo človek bude mať v úschove svoj samopal niekde na strelnici. Ale ide na strelnicu. Povie, že si ide zastrieľať, vyberie si svoju zbraň, už má voľnú dispozíciu. A kto a ako mu zabráni, aby neopustil areál strelnice a išiel, kam sa mu zachce? Tu sú tiež také riešenia, že na papieri to dobre vyzerá, ale keď ja chcem spáchať s legálne držanou zbraňou, so samopalom, ktorý musím mať povinne v úschove, na strelnici, trestný čin, tak zákon, papier, mi v tom, bohužiaľ, nezabráni. Riešme to, aby to nebolo možné, a nie to, že dáme to do zákona. A fakticky hovorím, že v reálnom živote to neobstojí. Preto si myslím, že je to taký populizmus, že, O. K., odfajknem to. Samozrejme, pán minister, ja vám verím, že máte dobrý úmysel niečo s tým spraviť. Ale verte mi, ja ho mám tiež. Ale ja si myslím a som o tom presvedčený, že toto riešením nie je, lebo uviedol som vám tých 5 dní. Dobre, dajme im do úschovy zbraň, ale tá zbraň nebude pripútaná nejakou reťazou k tej strelnici. Chytí ju človek, odíde. A, bohužiaľ, dochádza ku skratom aj medzi príslušníkmi ozbrojených zložiek. A oni sú predsa len pod drobnejším dohľadom lekárov. A tam sa stáva to, proste čomu nevieme zabrániť. Však prednedávnom bol ten prípad toho policajta, ktorý strieľal na ulici. No také veci sa stávajú, bohužiaľ. Ale riešením toto nie je. Hľadajme riešenie, ktoré by mohlo byť. Nechcem rozprávať o tom, že keď človek chce spáchať trestný čin a plánuje to, tak, samozrejme, plánuje to, a keď to plánuje so zbraňou, tak plánuje to s nelegálnou zbraňou, a nie s legálnou. Keď chce spáchať trestný čin s legálnou zbraňou, tak v stopercentných prípadoch je to nejaký skrat, ktorý sa nedá predvídať.

    A čo mi ešte vadí na tejto novele. Proste nezabráni tým prípadom, ktoré, vieme povedať, sú zneužitím zákona. Zo športových klubov máme tu niektorých. A som sa rozprával s viacerými členmi športových streleckých klubov, nie som členom žiadneho športového streleckého klubu. A oni tiež si vedie predstaviť, aby došlo k sprísneniu zákona v tomto smere. Neviem to ani odhadnúť, nemám nijaké štatistiky, to sa ani nedá zistiť, to by sme museli fakt ľudí preveriť, koľko je ľudí, ktorí vlastnia zbrane na základe toho, že sú členmi nejakého športovo-streleckého klubu, tam len pro forma. Aj Harman bol taký. Proste zapíšu sa, dajú im nejaké potvrdenie a už môžu si vybaviť nákupné povolenie a kúpiť si aj samopal vzor 58, síce upravený na jednotlivé strely. Ten človek nemá ani nijaký vzťah, nemá elementárnu zodpovednosť, nemá úctu, že to je zbraň, ktorá môže ublížiť, lebo na strelnicu nechodí, len tam je proste zapísaný. Toto upravme. Ale koľko je tých ľudí, ktorí absolútne nemajú žiaden vzťah k zbrani, sú len napísaní, že sú v nejakom streleckom klube? Ja chcem obmedziť toto, aby sme toto nepovolili, aby ako u poľovníkov, ktorí sa podrobujú povinným streleckým previerkam, boli aj u nich takéto povinnosti a jednak aby nebolo možné vydávať pro forma povolenia na nákup človeku, lebo je členom nejakého streleckého klubu, možno ani nevie, kde ním je a aký názov má ten klub.

    A taktiež považujem tento náš dnes platný zákon o zbraniach a strelive za veľmi liberálny. Je to veľmi liberálny zákon, a hlavne liberálny v tom, ako ľahko je možné vybaviť povolenie na nosenie zbrane. Ja tiež mám povolenie nosiť zbraň. Viete, čo to znamená? Môžem nosiť pri sebe stále zbraň natiahnutú, náboj v komore, ktorá mi umožní okamžite strieľať. Ale koľko takýchto povolení je vydaných, na základe čoho? Toto obmedzme, lebo kým ja mám právo držať zbraň na poľovnícke účely alebo držať zbraň pre ochranu majetku alebo života, tak tú zbraň musím držať tam, kde ju mám zapísanú, v zbrojnom preukaze. Alebo keď idem na poľovačku, tak vtedy ju môžem vytiahnuť, a nemôžem ju stále nosiť pri sebe, nenabitú, a v momente, keď ma pristihnú s tým, že mám pri sebe zbraň vtedy, keď nemám ju mať, už som postihnuteľný. Čiže upravme, sprísnime možnosť nadobudnúť povolenie nosiť zbraň.

    Tiež som za to, keď človek prvýkrát požiada o zbrojný preukaz, aby išiel, aby to bolo povinné, na psychologické prešetrenie. Ale je to aj teraz tak, že je to na vašom obvodnom lekárovi. Vy musíte doniesť lekárske potvrdenie, že ste spôsobilý. A to je váš lekár, má tam vašu zdravotnú kartu. Však vás pozná. Keď vie, že niečo také tam vo vašom zdravotnom stave je, tak vás tam pošle. Alebo zoberie na seba tú zodpovednosť? To už je, bohužiaľ, na ňom. Ale tu by som dal, že povinne nech tam idú tí ľudia. A ja by som bol za to, kto z nich ho neabsolvoval, aby naň išiel. Dajme také prechodné ustanovenie, kto ho ešte neabsolvoval a už je držiteľom zbrojného preukazu, tak nech ten je povinný absolvovať ho raz, pán poslanec povedal, že nejaké percento to bolo, čo neprešlo vtedy, keď bol platný takýto zákon, nech vyfiltrujeme takýchto ľudí. Ja som za to, lebo vieme vyfiltrovať takých, ktorých zdravotný stav už je od narodenia alebo od nadobudnutia plnoletosti taký, na základe ktorého by sme proste nemali umožniť, aby držal niekto zbraň a strelivo.

    Na záver, pán minister, poprosím vás, aby ste nerozprávali v tom smere, na koho strane sme, že zastávam nejakú lobistickú skupinu, lebo potom môžem povedať, že, viete, je to ako s tým vaším zákonom, pri ktorom každý vám hovorí okrem vás a ešte vašich straníckych kolegov z KDH, že nič nerieši, len akurát dohadzuje veľmi dobrý kšeft klinickým psychológom, koho záujmy zastupujeme, či sme na strane potenciálnych obetí. Ja ako držiteľ zbrane tiež som potenciálna obeť. Proste viem aj ja použiť takéto expresívne výrazy a podobné urážky, vydierania. Toto nepovažujem za dobré, lebo to odďaľuje možnosť nájsť riešenia problémov, ktoré chceme vyriešiť.

    V médiách ste, to je môj záver už, položili takú otázku, či zavážia záujmy poľovníkov alebo športových strelcov, alebo verejnosti. Áno, samozrejme, zavážia záujmy verejnosti, lebo ja som na strane riešení problematiky, a nie ľahkého populizmu. A tento zákon riešením nie je. Ja som za správne riešenia. Keď prídete s takýmto návrhom, ja ho veľmi vrelo podporím. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať takými štyrmi poznámkami na svojho predrečníka.

    Tou prvou poznámkou zdieľam jeho názor, že naozaj, a ja súhlasím s tým, treba pritvrdiť pri vydávaní povolenia na držanie či nosenie zbrane, na nákup zbrane a na možnosť okamžitého odobratia zbrane. Samozrejme, treba nájsť na to relevantné zákonné podmienky, tak aby to bolo jasné každému a aby sa zbrane nedostali do rúk tým, ktorí to potenciálne môžu zneužiť.

    Druhá poznámka. Páči sa mi premena súčasných koaličných, bývalých opozičných, poslancov v pohľade na psychologické testy. V rokoch 2004 a 2008 sa hovorilo o zákone o SBS-kách, kde som vystúpil proti psychologickým testom. A vtedy ma všetci upodozrievali, že si chránim nejaké svoje záujmy. A budem opakovať len to, čo som vtedy opakoval, že tu ide naozaj o dobrý biznis. Vtedy som povedal, že v roku 2004 alebo v roku 2005 keď prišiel do platnosti ten zákon o SBS-kách, kde museli ísť pracovníci na psychologické testy, tak som bol za jedným psychológom klinickým, ktorý mi povedal, že jeden psychologický test stojí 2 000 korún. A 2 000 korún krát 80 000 držiteľov oprávnení je slušný balík peňazí. Teraz by sa k tomu pridali ešte ďalší a ďalší. Súhlasím s predrečníkom, že možno aj z časových dôvodov to nie je veľmi možné.

    Tiež súhlasím s predrečníkom v tom, že ani mne sa nepáči, že policajt môže prísť do môjho bytu, pretože vlastním zbrane, a príde sa pozrieť, ako ich mám uskladnené, hocikedy, možno aj päťkrát denne, ak by ma chcel nejakým spôsobom, netvrdím, šikanovať, ale že by...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Gál bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Pán poslanec Jasaň, u mňa premena nenastala, lebo ja si myslím, že keď človek je zamestnaný v súkromnej bezpečnostnej službe, to je výkon určitého zamestnania, povolania, ja si myslím, že keď má zastávať takúto pozíciu, povedzme, v banke, bude strážiť so zbraňou, to už on má pri sebe 24 hodín denne zbraň, to už považujem troška za adekvátne, aby sa podrobil nejakému vyšetreniu, ale tu skôr máme na mysli ľudí, ktorí raz za rok vytiahnu svoju zbraň. Však pozrite sa, skoro 40 % poľovníkov alebo členov poľovníckeho zväzu má viac ako 50 rokov veku. Vlastnia zbrane 20, 30 a niektorí až 40 rokov. V živote nič nevyviedli tou zbraňou, neboli nikdy riešení a teraz, dobre, majú ísť na psychologické testy. Bral by som to. Nech idú na tie psychologické testy, kebyže to má význam, kebyže vieme zabrániť nejakým tragédiám. Ale ono to nie je, bohužiaľ, tak. Bol by som veľmi rád, kebyže vieme nájsť také vyšetrenie, také metódy, ktorými vieme identifikovať, že u toho človeka môže nastať skrat, ktorý proste ho zmení tak, že bude páchať ohavný trestný čin. Ale toto nevieme, to je len taká dobrá pozlátka, že je psychologický test. Nerieši to, bohužiaľ.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Stanko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, poľovníctvu a ochrane prírody sa venujem od svojho najútlejšieho veku. A môj poľovnícky život spočíva v tom, že vlastnoručne som vysadil asi 1 000 stromov a sem-tam aj vystrelím zo zbrane. Ja tu nechcem opakovať to, čo už bolo povedané. Chcem povedať, že bolo tu už vlastne povedané všetko o tom, že psychotesty nie sú relevantným prostriedkom a nezabezpečujú ten zámer, ktorý tu bol, a teda nemajú opodstatnenie. Chcem sa však dotknúť niečoho iného. Nechcem to opakovať. Chcem naznačiť skôr také trendy, ktoré presahujú toto volebné obdobie a časovo presahujú aj vlastne mandát nášho ministra pána JUDr. Lipšica. Za posledných 20 rokov môžeme si určité súvislosti vyhodnotiť, príp. naznačiť takú víziu, ako by sa niektoré veci mohli uberať ďalej.

    Po novembri 1989 veľmi často v televízii boli opakované zábery z obuškového 17. novembra. Boli tam prezentovaní tí policajti v bielych prilbách a s priesvitnými štítmi. No a na základe toho bol taký rok až dva roky možno od policajtov, chvalabohu, pokoj. Jednoducho sa báli alebo hanbili vyjsť na ulicu na základe prezentácie týchto záberov v masmédiách. Postupom času však tak ako ožívali komunisti, tak ožívali aj iné skupiny a medzi nimi, samozrejme, aj lídri policajného priestoru. Títo, samozrejme, začali si svoj ten administratívno-byrokratický vnútorný aparát nejakým spôsobom poisťovať, zabezpečovať, rozširovať vplyvy a agendy, za tým účelom, aby boli rezistentní v budúcnosti voči možno niektorým plánovaným úsporným opatreniam. Títo lídri policajného priestoru vlastne sa snažili nejakými nástrojmi, či to už boli rôzni jastrabi, sokoli a ja neviem zvyšovanie pokút ap., počas tých 20 rokov zabezpečovať si to, aby ozaj ten vplyv polície v štáte a na občanov sa upevňoval, fixoval a, hovorím, bol odolný proti, dajme tomu, tým úsporným opatreniam. No a, samozrejme, sa to snažili robiť cestou ľahšieho odporu. Veď jednoduchšie je perzekvovať slušného občana, jednoduchšie je vynachádzať rôzne nové agendy, nové vodičské preukazy, občianske preukazy, odtlačky prstov, formuláre, poplatky, psychotesty a rôzne ďalšie nástroje, pretože slušný občan neprotestuje. On skloní hlavu a na 99,9 % si splní svoju občiansku povinnosť, aby mal svätý pokoj, aby nemusel s touto komunitou prichádzať do styku, nedajbože, do konfliktu. Takže pre tých lídrov toho policajného priestoru ozaj asi toto je jednoduchšia cesta, ako vlastne skôr by sa zaoberali cestou ťažšou, cestou ťažšieho odporu, aj na základe verejnej objednávky. Veď koľko rokov alebo desaťročí už sa hovorí napr. o takej stavebnej polícii?

    Ako huby po daždi rastú cigánske osady, či už na hranici dendromasy, chráneného Národného parku Slovenský raj. Samozrejme, nebolo by príjemné pre komunitu policajtov prichádzať do konfliktu s týmito našimi spoluobčanmi. Alebo zase na druhej strane máme tu aj posledný taký výkričník, heliport na hoteli na majstrovstvá sveta. Čiže to sú agendy, ktoré by boli pre políciu nepríjemné. A počas 20 rokov akosi nebadáme, že by sa uplatňovali. A uplatňuje sa skôr ten vplyv na slušného a poctivého občana. Keď máme taký futbalový zápas, tak dobrý je vtedy, keď dominujú hráči. Keď, nedajbože, dominuje rozhodca, tak to už nie je futbal, to je už poľutovaniahodná záležitosť. A nie je to dobré.

    Takisto všeobecne silové zložky v štáte nemôžu dominovať. Silové zložky musia byť v pozadí. Musia jednoducho strážiť priestor, aby slušní občania sa tu mohli realizovať, aby mali pokoj, aby mali podmienky, a, samozrejme, na druhej strane rôzne živly potierať. Teda ak je ten najlepší zámer, tak musí byť realizovaný takou formou, aby nijakým spôsobom slušný občan nemohol byť obmedzovaný vo svojich občianskych právach, aby mu neboli prikazované rôzne administratívno-byrokratické úkony, a to zvlášť vtedy, keď tieto nie sú opodstatnené. A stretávali sme sa za tých 20 rokov, aj predtým, samozrejme, ešte viac, s takýmito úkonmi, keď vlastne tie zámery skôr boli len takým ospravedlnením a dominoval vlastne ten zámer upevňovania si moci nad občanom tohto štátu. A teraz v poslednom čase sa ešte zastrešujeme aj takým zaklínadlom Európskej únie.

    Čiže, milé dámy, vážení páni, slobodu si treba strážiť v každom momente, v každej bodke, v každej čiarke, pretože táto je veľmi krehká. A jednoducho, hovorím, sú to prvky, ktoré absolútne nesúvisia s terajším volebným obdobím a nie sú ohraničené len týmito rokmi, ale sú to trendy, ktoré sú badateľné za posledné roky. A hovorím to preto, aby sme sa do budúcnosti tých vecí vyvarovali a mali na pamäti to, že na prvom mieste je občan. A občana nemôžeme v žiadnom prípade obmedzovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec, slovo má pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že k predloženému návrhu zákona bolo tu povedané už veľmi veľa. A čo sa týka tej odbornej stránky, tak pán doktor Chaban aj s ďalšími kolegami z koalície podporený, pánom doktorom Kalistom alebo aj pánom poslancom Novotným, taktiež lekárom, jasne povedali, že psychologické testy neriešia problém, ktorým má vlastne táto novela zákona napomôcť znižovaniu násilných trestných činov spôsobených strelnou zbraňou. Čiže nechcem hovoriť o detailoch tohto zákona. Myslím si, že všetci predrečníci sa dosť detailne venovali aj jednotlivým paragrafovým zneniam, kde tento zákon, ktorý, tak ako je predložený, skutočne nevyrieši ten cieľ a, myslím si, legitímny cieľ pána ministra, ktorý zobral, že treba znížiť riziko podobných tragédií, aby sa nestali podobné tragédie, aké sa udiali v Devínskej Novej Vsi.

    Ale skôr by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na to, keď toto je vlastne tým spúšťacím mechanizmom tejto novely zákona, či neboli zle vyhodnotené závery z tejto ľudskej tragédie, keďže vieme dobre, že páchateľ tohto trestného činu sa domáhal od štátu ochrany pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života. A chcem to dokladovať na svojom vlastnom príklade, čo je to, ak človek je vystavený spolužitiu alebo bývaniu v okolí sociálne neprispôsobivých občanov, nechcem povedať, Cigánov, lebo nie všetci Cigáni sú sociálne neprispôsobiví a nie všetci bieli sú občania slušní, takže budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivých občanoch.

    Dovoľte mi povedať skutočný príbeh, lebo myslím si, že človek, ktorý to prežije, vie zhodnotiť, čo to je peklo na zemi, keď sa do takej situácie dostane a keď nevidí východisko, ako odtiaľ von. V minulom roku jeden občan predal dom presne oproti môjmu rodinnému domu Cigánom. Predal ho, dovolím si povedať, úžerníkom, ktorí nasťahovali doň rodinu, ktorá mala v správe alebo v opatere 9 detí, kde cez deň nebolo vidieť nikoho, ale pravidelne každý večer po desiatej hodine nastala diskotéka veľkosti 200 decibelov, kde nielen celé okolie v tejto pokojnej ulici, ale takmer celá dedina si mohla vypočuť celú noc diskotéku, kde sa zišlo ďalších 10 áut a prišlo ďalších 100 ľudí, kde boli bitky pouličné do skorého rána, kde jednoducho nebolo možné spať a kde ľudia, ktorí tam žili, zažívali peklo. Ja som ho zažíval dva mesiace. A bol som pred neriešiteľným problémom, čo sa dá vlastne s tým urobiť. A všetci ľudia, ktorí v tomto okolí žili, prežívali toto peklo. A ja verím, že na Slovensku je strašne veľa rodín, ktoré toto zažívajú, a tých rodín pribúda. A myslím si, že štát svojím spôsobom zlyháva pri ochrane súkromného života a rodinného života a práva na pokoj.

    A keď je legitímny cieľ pána ministra, aby minimalizoval možnosť opakovania takej tragédie, ako sa stala v Devínskej Novej Vsi, tak myslím si, že poučenie z tejto tragédie by malo viesť k tomu, aby sa našlo riešenie, ako vlastne ochrániť občanov. A hovorí to aj čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Riešenie vlastne nastáva v mojom prípade len dvakrát, buď sa odsťahujem z tejto ulice a nájdem si iné bývanie a presťahujem sa s rodinou niekam inam, alebo tento dom neobývateľný a zničený odkúpim. Pán minister, musel som ho kúpiť. Musel som ho kúpiť, aby som zachoval dôstojný život a pokoj pre nielen moju rodinu, ale aj okolie. A, bohužiaľ, som musel investovať peniaze do niečoho, čo nepotrebujem, ale investoval som ich preto, aby rodina mohla žiť v pokoji. No a našťastie títo ľudia porušili zmluvu a bolo možné preplatiť túto zmluvu a kúpiť tento dom, ktorý skutočne mi je nanič. Ale bolo to urobené len a len v záujme toho, že dva mesiace sme prežívali peklo na zemi. A môžem vám povedať, že za tie dva mesiace som niekoľkokrát volal políciu, keďže sa tam nedalo skutočne žiť. A ja si myslím, že ráno treba ísť pracovať a väčšina poctivých ľudí chodí ráno pracovať do práce. Po nevyspaných nociach asi ťažko si viete predstaviť vykonávať prácu. Polícia prišla. A musím povedať, že tu je priestor na to, aby ste zamedzili takýmto možným skratom ľudí, ktorí konajú skutočne niekedy v zúfalej situácii, že treba vyzbrojiť policajtov vyššími právomocami, lebo oni, bohužiaľ, nemôžu vstúpiť ani pri rušení a vážnom rušení nočného kľudu do tohto obydlia. Musia chudáci vykrikovať a vystávať pri bráne, či si niekto všimne v tomto hurhaji, že ktosi ich prišiel napomenúť, že rušia nočný kľud. Potom pol hodinu je pokoj, doťahovanie sa s políciou. Možno poriadkovú pokutu im dajú. Samozrejme, ju nezaplatia, lebo nemajú z čoho, všetci sú nezamestnaní v drvivej väčšine prípadov. Keď odídu, zábava pokračuje ďalej. A toto sa opakuje donekonečna. Čiže ak chceme zabrániť takým tragédiám, ako sa stali aj v Devínskej Novej Vsi, tak si myslím, že štát musí začať reagovať na to, aby zabránil takémuto konaniu a aby naplnil článok 19 ústavy a každému občanovi umožnil právo na pokojný život. Čiže ak chceme minimalizovať riziko aj násilných trestných činov konaných skutočne vo vypätých situáciách, tak nemyslím si, že vedie cesta cez šikanovanie tisícok poctivých držiteľov strelných zbraní. Ale hľadajme riešenia a vyhodnoťme prípad.

    Ak robíme túto novelu na základe kauzy z Devínskej Novej Vsi, tak vyhodnoťme ju aj z tohto hľadiska, či toto nebol spúšťací mechanizmus tohto problému, ktorý sa tam stal. A aj keď nijako nedá sa ospravedlniť tá vražda, ktorá sa v Devínskej Novej Vsi stala, tak viem sa plne vžiť do situácie človeka, ktorý možno aj niekoľko rokov trpel takýmto správaním. A vôbec si neviem predstaviť život v bytovke, že máte za suseda takúto rodinu v byte alebo v činžiaku, kde rovno vás delí od nej iba stena. Ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, ale ak to bolo tak, ako som to mal možnosť sám zažiť na vlastnej koži, tak si dovolím predstaviť, že po piatich rokoch ten človek musel byť psychicky na dne a že siahol po ten najkrajnejší a najnemožnejší spôsob riešenia, ak štát zlyhal v prípade jeho ochrany.

    Čiže ja by som bol rád, keby sme to nevyhodnotili tak, že teraz postavíme 170 000 držiteľov zbrojných preukazov do šikany. Ale najmä mi je ľúto poľovníkov, aj sám som poľovník, ktorí poľovali desiatky rokov, a hlavne starších poľovníkov, ktorí sú v dôchodkovom veku a pre ktorých je česť a hrdosť prísť medzi kolegov raz za rok so zbraňou na nejakú spoločnú vianočnú poľovačku. A týchto ľudí chceme dohnať pred psychológov. A pritom vaši kolegovia z koalície jasne povedali, že psychologické testy nič nevyriešia. Keby to bolo riešením, tak by to povedal pán poslanec Gál. Keby psychologické testy len o percento znížili možnosť vzniku alebo páchania takých trestných činov, tak som za návrh. Ale ja som presvedčený o tom, že o ani jedno percento neznížime takéto riziko. Čiže naženieme veľký kšeft pre psychológov, počuli ste čísla, každoročne koľko tých posudkov by museli vykonať, keďže ich je málo na Slovensku. A treba vykonať desaťtisíce psychologických posudkov. Pri dnešných cenách je to 3,3 mil. eur. Dovolím si povedať, že keď bude dopyt na trhu po psychologických posudkoch, tak tá cena sa môže zdvojnásobiť. To znamená vynikajúci kšeft, riešenie pre zníženie rizika násilných trestných činov páchaných so zbraňou žiadne, šikanu pre poctivých a slušných občanov, ktorí dodržiavajú zákony. To je dosah tejto novely zákona. Ale pritom som vnútorne presvedčený, že váš cieľ je úprimný a legitímny, že máte snahu znížiť riziko páchaných trestných činov. Bol by som rád, keby sa to znovu prehodnotilo a skôr sme riešili ochranu slušných občanov a ich nešikanovali. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať na môjho predchodcu pána poslanca Záhumenského, a síce v oblasti násilia. Chcem to rozobrať, ale z opačnej strany. Každý z nás vie, že, bohužiaľ, domáce násilie v súčasnej spoločnosti má neobvyklé kontúry, stáva sa takmer na dennom poriadku v našej spoločnosti. Nikto nepochybuje o tom, že poľovná zbraň je zbraň smrtiaca. Z poľovníckeho hľadiska nôž je definovaný takisto ako zbraň a zaradený do skupiny tzv. chladných zbraní. Takže môžeme smelo povedať, že takmer každý občan v našej v republike aj každý z nás už aspoň raz, keď to pritiahnem za vlasy, prišiel do styku so zbraňou, ktorou je takisto kuchynský nôž. Čiže takmer každý občan v našej republike by potreboval psychotesty na to, ako a za akých situácií môže zneužiť obyčajný kuchynský nôž. A preto z tohto pohľadu považujem psychotesty v takej skupine ľudí, akými sú poľovníci, z ktorých majú skutočne mnohí vrelý vzťah k prírode, iba za obyčajné šikanovanie. A účelom je aj vyberanie poplatkov. Takto skutočne túto problematiku vidím ja. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    O vystúpenie požiadal pán minister vnútra. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vyjadrím sa k Devínskej Novej Vsi predsa len, pretože stále sa to vracia naspäť. Ale vyjadrím sa potom aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Záhumenský. K porovnávaniu noža a samopalu sa vyjadrovať nebudem, lebo k zvlášť absurdným vyjadreniam asi netreba nejaké stanovisko zaujímať.

    Ale, pán poslanec, problém sociálne neprispôsobivých skupín je vážny problém na Slovensku. Preto sme o. i. pred pár mesiacmi tu v parlamente predložili zákon, aby sme integrovali Železničnú políciu do štruktúr Policajného zboru, aby sme vedeli niekoľko stoviek poriadkových policajtov práve dať do oblasti východného Slovenska, ale aj stredného Slovenska, kde sa nachádzajú komunity, ktoré páchajú veľmi častú a nepríjemnú trestnú činnosť. Práve to nám umožnilo, aby sme výrazne posilnili v týchto regiónoch pohotovostné motorizované jednotky, ale aj špeciálne jednotky, policajné pohotovostné útvary, ktorých cieľom bude práve riešiť situáciu o. i. aj v blízkosti rómskych osád.

    No neviem, ako ste vy za ten zákon hlasovali, pán poslanec Záhumenský, ale treba vždy hlasovať podľa toho, čo hovoríte, a obávam sa, že ste hlasovali inak, ako hovoríte teraz.

    Problém Devínskej Novej Vsi. A nechcem sa k tomu vracať. Už to tu pán spravodajca včera spomenul. A mňa mrzí, že keď môžeme mať polemiku o rôznych veciach, tak budeme aj skutkové nepravdivé veci rozprávať. Faktom je, že páchateľ trestného činu v Devínskej Novej Vsi sa nikdy nikde nesťažoval. Neviem, prečo to znovu opakujete, aj keď viete, že to nie je pravda. A teraz ja nebudem riešiť v tomto okamihu presne jeho motívy, lebo nikto z nás ich už presne nepozná, ten páchateľ je mŕtvy.

    Ale poviem vám jednu vec, pán poslanec. Viete, v čom bol najväčší problém? Potom ako si vyriešil svoj možno osobný konflikt, išiel na ulicu a strieľal po všetkých nevinných ľuďoch. Tam mohol byť ktokoľvek z nás, akékoľvek dieťa, s ktorým nemal žiaden konflikt, absolútne žiaden konflikt. A pokiaľ by nebola na mieste vo veľmi krátkom čase špeciálna policajná jednotka, tak počet obetí je výrazne vyšší, ide do desiatok nevinných ľudí, nie sociálne prispôsobivých, pán poslanec, ale úplne slušných nevinných ľudí . To je ten najzákladnejší problém.

    Už tu viacerí poslanci spomenuli, že by sme mali nájsť nejaký mechanizmus, aby ľudia duševne labilní nemohli držať hromadne účinné zbrane. Toto je jeden návrh, zatiaľ nikto iný nespomenul iný návrh. Ja sa potom vrátim k tomu v záverečnom vystúpení. Ale dávajme veci na pravú mieru.

    A plus. Ak chceme riešiť, a my chceme riešiť problém zvýšenej kriminality v lokalitách najmä východného Slovenska, tak bolo by fajn, aby návrhy na riešenie, najmä posilnením, čoho ste vy sa sám domáhali, policajnej sily v týchto lokalitách, boli podporované v parlamente. Ony boli podporené, obávam sa však, že to nebolo z vašej strany. Takže bolo by fajn, keby ste slová, pán poslanec, s ktorými ja absolútne súhlasím, premietli aj do vašich skutkov. A skutky poslanci prejavujú hlasovaním.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja nemám problém podporiť všetky dobré návrhy, ktoré riešia problém občanov. Skutočne nebudem mať problém to podporiť, aj keď ich budete predkladať vy. A myslím si, že nie je tento problém len na východnom Slovensku, je presiaknutý celým Slovenskom.

    A keď hovorím o zvýšení právomocí policajtov. Pri jasnom porušovaní nočného pokoja a jasnom porušovaní práv iných občanov, pri takomto konaní, polícia jednoducho nevstúpi do obydlia, nemôže vstúpiť do obydlia, je takmer bezzubá, môže dať poriadkovú pokutu. Tá nič nerieši, lebo títo občania jednoducho pokutu neplatia, keďže nemajú žiaden príjem. A po odchode polície zábava pokračuje ďalej do rána. To znamená, že treba zásadne riešiť problém, ak sa takéto čosi deje, či ich zadržia alebo čokoľvek urobia, alebo proste nejakým spôsobom siahnu im na rodinné prídavky, lebo súčasťou týchto zábav sú malé deti, ktoré takisto do noci sa zabávajú. A potom pijú a potom sa znovu zabávajú s dospelými ľuďmi a rušia nočný kľud.

    Takže nezľahčoval by som túto pozíciu, aj keď kroky, ktoré ste urobili vo vzťahu k východnému Slovensku, osobne vítam.

    A ja nepoznám detaily v Devínskej Novej Vsi, vychádzam z medializovaných informácií, ktoré sú, aj ľudí, ktorí žijú v tom činžiaku a ktorí mi hovorili, že tento problém s touto rodinou tam bol. A vážny problém tam bol. A celá Devínska Nová Ves si potichu o tom hovorí, že tento problém skutočne tam vážny bol. Takže to, či on sa sťažoval alebo nesťažoval, ja som nevidel, ani spis. A ani ho nechcem riešiť. Ale hovorím o tom, že možno aj toto bolo spúšťacím mechanizmom. A nechcel by som, aby sa to len zhodilo na držiteľov strelných zbraní, aby sme týchto potrestali, týchto šikanovali, lebo že takýmto spôsobom znížime takúto kriminalitu. Neznížime ju tak. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister vnútra pán Lipšic, chcem zareagovať na to, keď ste povedali, že sú to absurdnosti a rozdiely medzi chladnou zbraňou, teda nožom, a strelnou zbraňou. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že absolútne nie ste v obraze. Zoberte si štatistiku, ktorá hovorí o tom, že za posledných desať rokov násilných trestných činov koľko, bohužiaľ, bolo spáchaných nožom a končiacich smrťou a koľko bolo spáchaných zbraňou. Potom si utvoríte obraz, čo a za akých okolnosti je nebezpečnejšie. O tom, samozrejme, môžeme filozofovať. A preto opätovne tvrdím, že psychotesty pre poľovníkov sú obyčajné šikanovanie týchto poctivých a poriadnych ľudí v mnohých prípadoch a vyberanie poplatkov, aby vám išli do štátnej kasy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Gabániová.

  • Pán minister, ja som bývala na Pavla Horova 18. Táto rodina, teda bez ohľadu na národnosť, pretože tam nešlo o národnosť, boli to asociáli, spôsobila verejné pohoršenie, verte mi, aspoň 20 rokov dozadu. Nikto s tým nič nerobil. V roku 2005 dokonca bola o tom televízna relácia, kde sa riešila táto záležitosť, pretože sa vyskytovali tie osoby na verejných priestranstvách, na uliciach, vulgarizmy, ktoré tam proste používali, keď sa hádali a robili čo ja viem čo. Vzbudzovali verejné pohoršenie, nikto nič nepodnikol. Ten človek, ktorému povolili nervy, ktorý došiel až do takého raptusu, že začal to, čo sa udialo potom, čo teraz zostalo po ňom, že sa k tomu dostal, či ako by som to povedala, to bol mimoriadne psychicky vyrovnaný a odolný človek, verte mi. Verte mi to, lenže mal smolu, že bol ich sused.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší, predposledný rečník...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aha, pán navrhovateľ bude reagovať. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, nebudem psychologický profil robiť páchateľa, šokuje ma, čo hovoríte. S tým domom to bolo trošku inak, lebo oni boli deložovaní.

  • Reakcia poslankyne.

  • Pani poslankyňa, teraz reagujem ja, poprosím vás o psychický tiež kľud. V princípe oni boli deložovaní. A nechcem to zľahčovať. A potom boli presťahovaní niekde inde. Ale povedať, že išlo skrat, keď si niekto nabalí plnú „brašnu“ zásobníkov, dve zbrane, na výmenu zbraní úderníky a chce sa vlastne dlhé hodiny brániť a strieľať po nevinných ľuďoch na ulici, to ja zas za nejaký skrat okamžite nepovažujem. Ale v poriadku, váš názor, samozrejme, neberiem.

    K pánovi poslancovi Martinákovi.

    Po prvé, poplatky u psychológov nejdú do štátneho rozpočtu. To len ako na margo.

    A po druhé, k štatistike, nechcem porovnávať naozaj nebezpečnosť samopalu a nejakého kuchynského noža, ale k štatistike. Pán poslanec, skutočnosť, že najviac ľudí štatisticky zomrie na posteli v spálni, nerobí z postele spální najnebezpečnejšie miesto pre život. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tak teraz predposledný rečník, pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa zapojiť do tejto diskusie, ktorá už prebieha dosť dlhú dobu v Národnej rade Slovenskej republiky ohľadom zákona o strelných zbraniach a strelive. Ja mám tiež jeden pozmeňujúci návrh, ale predtým, než poviem tento pozmeňujúci návrh, by som sa vyjadril vlastne k celému procesu prijímania tohto zákona, toho, čo sa všetko udialo a čo bolo aj tým spúšťacím mechanizmom zmeny tejto legislatívy.

    Nikoho z nás, čo sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, neteší, čo sa stalo minulý rok v Devínskej Novej Vsi. A dôvodová správa vlastne vychádza z toho, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi. A to bolo vlastne spúšťacím mechanizmom novely tohto zákona o strelných zbraniach a strelive. Možno keď sa niečo takéto stane, určite aj v budúcnosti budú takéto podobné prípady, by sa malo reagovať na takéto prípady možnože s chladnejšou hlavou a tieto veci si vopred najskôr prediskutovať, predebatovať a potom ísť s nejakým návrhom zákona alebo s takými opatreniami, ktoré by v budúcnosti takýmto veciam, ktoré sa stali v Devínskej Novej Vsi, zabraňovali. Určite my, politici, a aj ministri, vládny kabinet je pod tlakom médií. A možno aj vtedy pod týmto tlakom sa rodia aj niektoré urýchlené rozhodnutia, ktoré s odstupom času sa prehodnocujú. Ja si myslím, že je to aj v tomto prípade, pretože o tomto svedčia aj tri skutočnosti. Tá prvá skutočnosť je to, že táto novela zákona sa niekoľkokrát posúvala v parlamente, aby sa našli nejaké dohody na túto novelu. Čiže táto vládna novela nebola dobre pripravená od začiatku. Ten druhý dôvod je to, že aj vo výbore sme mali veľmi veľa pripomienok, myslím si, v gestorskom výbore a aj poslanci opozície a koalície hlasovali za niektoré zmeny v tomto vládnom návrhu. Tým tretím dôvodom je aj to, že pán minister a vaši kolegovia z politickej strany pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý tuším len pred malou chvíľkou predniesol pán poslanec Kvasnička. Som si pozeral všetky tieto pozmeňujúce návrhy a tak nakoniec ostáva tá debata už len pri tých psychologických vyšetreniach.

    Som veľmi rád, že vystúpil včera pán poslanec Chaban, ktorý je nezaujatý, nepoľuje, nemá zbraň a nemá ďalšie takéto spojenia, ktoré by nejakým spôsobom ovplyvňovali jeho vystúpenie vo včerajšej rozprave. A ja nie som odborník týchto psychologických vyšetrení a dám za pravdu človeku, ktorý roky robí v tejto branži. A je zaujímavé to, čo povedal, že naozaj tieto psychologické vyšetrenia hovoria o tom okamžitom stave, okamžitom rozpoložení toho-ktorého človeka, ktorý tieto psychologické vyšetrenia absolvuje.

    Chcem pripomenúť, že aj profesionálni vojaci robia tieto psychologické testy, psychotesty, keď nastupujú, majú záujem o vstup do štátnej služby profesionálnych vojakov. Ale robia ich aj vtedy, keď idú na zahraničnú misiu. A to je prirodzené, pretože to prostredie, v ktorom majú určité obdobie stráviť, väčšinou to býva tých šesť mesiacov, keď sú v zahraničí, tak tam je to odôvodnené, že tieto psychotesty, psychologické testy, robia. A dokonca týmto vojakom spätne, keď prídu po tých šiestich mesiacoch z misie zo zahraničia domov naspäť, tak tiež sú robené určité vyšetrenia lekárske a tak ďalej, pretože za tých šesť mesiacov naozaj sa tá doba a to prostredie, v ktorom boli, veľmi zmenili. Nemyslím si však, že by to malo byť u ľudí, u poľovníkov alebo u ďalších držiteľov strelných zbraní.

    Ja som tiež niekoľkokrát v živote absolvoval psychotesty, viem, čo to znamená. Ale nemyslím si, že nejaký poľovník 60-ročný, ktorý má zbrojný preukaz niekoľko rokov, ide si dvakrát do roka vystreliť, chodí do kostola pravidelne, stará sa o rodinu a tak ďalej, by dokázal tieto psychologické testy urobiť. Tuto skôr, myslím si, uškodíme týmto ľuďom, ako pomôžeme chrániť iných ľudí tým, že zavedieme psychologické vyšetrenia.

    Ja by som ešte reagoval aj na niektorých predrečníkov, ktorí vystúpili v rozprave.

    Včera vystúpil pán poslanec Přidal z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý reagoval na držbu nelegálnych zbraní. Hovoril, že za našej vlády bolo veľa nelegálnych zbraní. A pevne verí, že za súčasného pána ministra vnútra nebude toľko nelegálnych zbraní. No to nezáleží na tom, kto je ministrom vnútra, koľko bude nelegálnych zbraní. A si myslím, aj za našej vlády, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák, tak jediným účinným riešením na zníženie počtu nelegálnych zbraní bola zbraňová amnestia. A si dobre pamätám, táto zbraňová amnestia bola v zákone niekoľkokrát prejednávaná.

    Ak dovolíte, ja by som teraz prešiel k tým pozmeňujúcim návrhom. Tie pozmeňujúce návrhy sú také, že viac-menej vypúšťajú tie znenia alebo tie paragrafy, ktoré sú vo vládnom návrhu okrem toho posledného, ktorý, si myslím, by mohol byť jedným z dobrých krokov k obmedzeniu toho, čo sa stalo aj v Devínskej Novej Vsi alebo podobných prípadov, ktoré sa môžu stať v budúcnosti.

    Ten prvý bod. V článku I sa vypúšťa bod 2.

    Zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Naďalej chceme zachovať možnosť udeliť výnimku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nadobúdať samočinnú zbraň na zberateľské účely.

    Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 6.

    Aspoň si myslím, že majú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy aj kolegovia z KDH, pretože chceme ponechať pôvodnú dobu platnosti zbrojných preukazov na desať rokov. Myslím si, že tento bod, ktorý je v tomto vládnom návrhu tejto novely o strelných zbraniach a strelive, nevyrieši nič. Ak by sa skrátili tieto zbrojné preukazy na obdobie piatich rokov, bolo by to len ďalšie administratívne a ekonomické zaťaženie občanov tejto republiky.

    Tretí bod. V článku I sa vypúšťajú body 9, 10, 11 a 12.

    Tieto body navrhujeme vypustiť z toho dôvodu, pretože ustanovujú nepodložený plošný zákaz nadobúdania najrozšírenejšej kategórie dlhých samonabíjacích palných zbraní. Inak by došlo k likvidácii športovej streľby na území Slovenskej republiky, do účinnosti novely, keď si to zoberieme v časovej osi tohto zákona, resp. tejto novely, nadobudnuté strelné zbrane by boli využiteľné na športové účely len do ich opotrebovania, bolo by nemožné nadobudnutie nového športového náčinia alebo náhradných dielov potrebných na opravu. Predmetné ustanovenia tiež zamedzujú predaj dotknutých strelných zbraní medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom. Bolo tu už spomenuté v rozprave, tuším pán poslanec Gál to spomínal, nie je to jasne zadefinované v rámci Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tých podmienkach núteného obmedzenia vlastníckeho práva, čo je možné len vo verejnom záujme za primeranú náhradu.

    Podobne ďalší novelizačný bod v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu sa týka článku I, kde sa vypúšťa pôvodný bod 16.

    Požiadavka na uloženie predmetných strelných zbraní u držiteľov skupiny D alebo E zbrojnej licencie obmedzuje právo vlastniť majetok, a to bez odôvodnenej podstaty. A tých športových strelcov, ktorí majú toto športové náčinie, tieto zbrane, nútiť, aby mali uschované tieto zbrane v licencovaných subjektoch, si myslím, nevyrieši ten problém, ktorý sa stal v Devínskej Novej Vsi. Spomínal to tu aj poslanec Gábor Gál zo strany Most – Híd. Hovoril o príklade, ak by tá zbraň bola aj uložená tým licencovaným subjektom, to nezabráni tomu majiteľovi tejto zbrane vykonať touto zbraňou trestný čin. Spomeniem ešte pána poslanca Kvasničku z KDH, ktorý hovoril, že tam, kde sa hromadia zbrane, tak aj samy strieľajú. A práve týmto by to bolo vlastne aj potvrdené, mohlo by dôjsť k hromadnému odcudzeniu a zneužitiu na trestnú činnosť.

    Ďalší, piaty bod. Týka sa tiež článku I. Vypúšťajú sa pôvodné body 18, 19 a 21.

    Aj v súčasnom platnom znení zákona o strelných zbraniach a strelive môžu orgány dozoru kedykoľvek vykonávať kontrolu aj bez podnetu. Čiže neprikazujme zákonom týmto orgánom, aby v presne stanovených intervaloch mohli vykonávať túto kontrolu.

    No a ten posledný bod, týka sa tiež článku I. Po prečíslovaní sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: „V § 38 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo za účelom overenia technického stavu zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f)“.“

    Tento novelizačný bod má za cieľ ustanoviť možnosť nariadiť overenie technického stavu zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f), čiže tej dlhej samonabíjacej zbrane. Je to taká STK-čka pre tieto zbrane. A kedykoľvek tieto orgány dozoru a kontroly vyzvú majiteľa týchto zbraní, aby predložili vlastne na také overenie technického stavu tieto zbrane, či boli zmanipulované, na automatické prerobené a tak ďalej. Kedykoľvek môže Policajný zbor vyzvať držiteľa takejto zbrane, aby predložil, či nejakým spôsobom zasahoval do technického stavu takejto zbrane.

    Ešte jedna vec na záver. Aby sa predchádzalo v budúcnosti takýmto veciam, z toho praktického hľadiska možno by bolo lepšie robiť častejšie kontroly zo strany Policajného zboru. A tu chcem povedať, pán minister, poslanci, že poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia hlasoval vtedy vlastne o tom zákone o Železničnej polícii. Bola to vlastne aj nejaká taká naša vízia, ktorú sme mali v minulosti, keď sme boli vo vláde. A vlastne za vás sa to teraz dokončilo. Viete, aj keď ste boli na výbore, nemali sme proti tomu nič. Takže aj tú vašu novelu o včlenení Železničnej polície do Policajného zboru sme podporili. Možno to fakt aj týmito ľuďmi potom zorganizovať tak v Policajnom zbore, že by títo policajti možno častejšie kontrolovali ja neviem možno pred tými poľovačkami ľudí alebo volali tých ľudí, ktorí vlastnia tieto zbrane, už aj na to overenie technického stavu zbrane alebo toho, v akom stave vlastne majú títo držitelia jednotlivých zbraní tieto zbrane.

    Toľko z mojej strany. Na záver ešte naozaj to zhodnotím. Skúsme možno v budúcnosti dvakrát merať a raz strihať a možno sa nedať vyprovokovať médiami. A radšej si to pripravme poriadne. A potom s takýmito návrhmi vyjdime. Svedčí o tom naozaj aj to, koľko tých pozmeňujúcich návrhov je a ako dlho vlastne táto diskusia v parlamente prebieha a koľkokrát sa vlastne diskusia o tomto bode, o tomto vládnom návrhu, vlastne posunula v parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, hovorili ste vo svojom vystúpení, že vo výbore poslanci aj z koalície diskutovali a hlasovali aj za pozmeňujúce návrhy. No ja beriem toto vaše vystúpenie ako ocenenie práce, tak ako by v tom výbore mala byť, pretože ja si pamätám z minulého volebného obdobia, keď sa prejednával v inom výbore zákon o výchove a vzdelávaní, 180 pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišli z vlády, sa vybavili dvoma hlasovaniami. Ja si myslím, že diskutovať vo výbore treba naozaj slobodne a že je v poriadku, keď máme taký názor, že hlasujeme podľa presvedčenia v tom výbore, to beriem z vašej strany skôr ako ocenenie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Pán kolega chcem povedať, že mne sa základné odôvodnenie novely udalosťami v Devínskej Novej Vsi tiež nepáči, pretože na účely Trestného zákona je zbraňou každá vec, ktorá robí útok na telo dôraznejším. Takže Trestný zákon počíta s tým, že každý z nás je potencionálnym útočníkom. Ak manželka ubije manžela valčekom na cesto, je to vražda rovnako, ako keby ho zastrelila. Ak by Harman sadol do svojho či ukradnutého auta a napálil to do zástavky, kde by stála skupina ľudí, výsledok by bol možno ešte horší, aj keby teda nešťastná obeť z kuchyne ešte žila.

    Ale čo mňa najviac na tomto zákone vyrušuje a prečo zvažujem svoje hlasovanie, to nie sú psychotesty ani toto odôvodnenie, ale bianko šek pre policajtov vstupovať do našich obydlí pod pláštikom kontroly zbraní.

  • Hovorím to zodpovedne ako matka a ako žena. Upozorňujem opätovne na článok 21 ústavy a pýtam sa, či je skutočne v našej spoločnosti nutné alebo pre výkon úloh verejnej správy nevyhnutné, aby policajti bez ustanovenia akýchkoľvek konkrétnych pravidiel vstupovali do našich domovov. Mám svoje veľmi zlé skúsenosti s niektorými policajtmi. A určite nie som na Slovensku s tým sama, pretože niektorí si myslia, že sú viac ako ostatní občania. Chcem viac záruk na ochranu ústavou garantovaných práv občanov, inak takto príliš všeobecne znejúce ustanovenie nemôžem podporiť.

  • Ďakujem pekne.

    Rečník nebude reagovať, pán poslanec Kaliňák, posledný prihlásený ústne v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán spravodajca, vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, dlho som uvažoval nad tým, čím vlastne do tejto diskusie ešte prispieť. Naozaj bolo povedané veľa. V mnohých prípadoch bolo povedané veľa vecí, ktoré sú reálnym základom. Vystupovali odborníci ako pán poslanec Chaban, vystupovali poľovníci, vystupovali športoví strelci, vystupovali všetci tí, ktorých sa táto vec dotýka. Na mnohé odborné argumenty sme ale nepočuli odborné protiargumenty. A preto začínam mať z tohto zákona jeden jediný pocit. Štandardne hovoríme, že zákony sú dobré a zákony sú zlé, zákony sú kvalitné a nekvalitné a potom nepopulárne a populistické.

  • Reakcia poslanca.

  • Ale, bohužiaľ, za tie nemôžete zahlasovať, pán poslanec. Naozaj som povedal pri prvom čítaní, že nápad hovoriť o tomto zákone považujem za dobrý a správny, aj na základe udalostí, ktoré sa odohrali v Devínskej Novej Vsi. A pán poslanec Matej hovoril, aby sme Devínsku Novú Ves nespomínali. No my by sme to radi urobili, ale je priamo uvedená v dôvodovej správe. A keď sa zákon predkladá na základe tejto udalosti, tak o nej musíme hovoriť. Tento zákon však svojím prevedením sa, bohužiaľ, zaradí do kategórií, kedy hovoríme o zlom zákone, o zákone nekvalitnom a o zákone populistickom, predovšetkým preto, že nechceli počuť názory verejnosti, ako reálne znížiť riziko. Áno, naozaj riziko sa odstrániť nedá. Ale nikto nechcel začať hovoriť o zbraniach a STK-čkach na tieto zbrane, o pravidelných kontrolách tých zbraní, ktoré by mohli toto proste riziko znižovať, akým spôsobom ich vykonať, akým spôsobom neuskladňovať zbrane, lebo nedokážeme, aby sme počas prepravy tieto zbrane nemohli zneužiť a podobne.

    Veľmi veľa otáznikov vzniklo pri tomto zákone už pri prvom čítaní. A hovorili sme, ak bude ochota zo strany ministerstva vnútra diskutovať s odbornou verejnosťou na túto tému, dá sa z toho zákona urobiť zákon kvalitný. Čo sa však ukázalo, je to, čo ma na tom celom najviac zaráža. Jediný, kto má pravdu, je ministerstvo vnútra a v podaní tejto snemovne minister vnútra. Všetci ostatní, ktorí si dovolia povedať akýkoľvek názor, ktorý je iný, sú zlí, klamári, nerozumejú tomu a nechcú bojovať s kriminalitou. A tak presne v prípade, že tento zákon neprejde, bude vyzerať aj tlačová konferencia. Tlačová konferencia bude vyzerať tak, že všetci tí, ktorí nepodporili tento „skvelý“ zákon, nechcú väčšiu bezpečnosť v uliciach, nechcú väčšiu bezpečnosť pred...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Nechcú väčšiu bezpečnosť v spoločnosti, nechcú väčšiu bezpečnosť pred zbraňami. A ja mám taký pocit, že za poslednú hodinu som tak zistil, že minister vnútra asi aj chce, aby ten zákon neprešiel, pretože neochota základná ustúpiť od tých vecí, ktoré naozaj nie sú správne, mi dáva jediný výsledok, že ministerstvo vnútra chce, aby zákon neprešiel a aby ministerstvo vnútra ostalo ako osamotený bojovník proti masovým vrahom, proti tým zlým poslancom, ktorí si dovolili vytknúť niečo skvelému nápadu, čo sa v tomto zákone našlo. A to je pre túto snemovňu nebývalé.

  • Naozaj je veľmi nebývalé, aby sa za žiadnych okolností nepripustila zmena a nenachádzal sa kompromis práve v zákone, ktorý nie je politický. A ja musím povedať, že vytýkali ste, pán minister, jednotlivým poslancom z koalície, aj opozície, že buď sú populisti, alebo že sa tomu nerozumejú alebo rôzne iné tvrdé slová. Boli to tvrdé vyjadrenia, také, aké vy povedať proste viete. Ale vaše protiargumenty boli rovnako nezmyselné v mnohých prípadoch. Naposledy to hovoril vo faktickej poznámke aj pán poslanec Saloň. Hovorili ste o tom, že keď môžu mať psychotesty autobusári, prečo ich nemajú mať tí, čo majú zbrane. Ale veď tých nehôd, ktoré autobusári po psychotestoch spôsobili práve preto, že si mysleli, že sú majstri sveta na ceste, a bolo tam veľa mŕtvych, len potvrdzujú to, že nie sú tým jediným všeliekom na to, aby sa také niečo nestalo.

    A čo je najpodstatnejšie. Myslím si, že v tomto prípade som si presne vypočul pán poslanca Chabana. Áno, nie som lekár a jeho vystúpenie ma naozaj zaujalo v tom, aby sme sa radšej išli baviť o tom, že lekári sú tí, ktorí by mali mať omnoho viacej a väčší prehľad o tom, akým spôsobom sme alebo nie sme schopní držať zbraň, a podozrenie lekára by malo práve poslať toho žiadateľa k odborníkom lekárskeho charakteru, teda k psychiatrom, aby to zhodnotili. Dneska ten stav približne asi v zákone zavedený je. Alebo možno nech nám povedia títo odborníci, kde presne má skončiť žiadateľ o zbraň. Akým spôsobom chceme, ako často chceme kontrolovať zbrane, ktoré sú nebezpečné, alebo čo je to, čo presne od psychológa a klinického psychológa chceme počuť, či ten žiadateľ je samostatný alebo má sklony k agresivite, alebo čo je presne to, čo nám bráni v tom, aby niekto zbraň dostal? Alebo ich zakážme úplne, veď to je najjednoduchšie. Nakoniec, je to riešenie. Je to riešenie, ktorým naozaj tento problém vyriešime, civilné osoby nebudú môcť vlastniť zbraň, je po všetkom, nájde sa nejaká náhrada pre tých, čo sú zberatelia, alebo ich musia urobiť neúčinnými. Aj toto všetko je možné urobiť. Ale nikto to nechcel urobiť s tými, ktorí v tejto snemovni sedia a majú pocit, že sa v tom trochu vyznajú, lebo zhoda okolností to nie je loby. Ak je držiteľov zbrojného preukazu tak veľa, znamená to, že v každej rodine sa niekto taký nachádza. A každý nejakým spôsobom sa stretol s držiteľom zbrane. A každý vie, aký je to človek, a možno má s tým aj odbornú skúsenosť. A chcú o tom diskutovať. Tento rok osobne oslávim dvadsiate výročie udelenia zbrojného preukazu mne. Som aj v skupine tých, ktorí v roku 1995 alebo roku 1996 robili psychotesty na držanie zbrojného preukazu. Čiže neviem, aká veľká skupina to bola, či to bolo 900 či koľko ste hovorili, pán minister. Ale naozaj neviem, prečo tie psychotesty boli vtedy zrušené, či sa osvedčili alebo sa neosvedčili. Nakoniec, sú krajiny, kde sú psychotesty a majú rovnako tak hromadné streľby na školách alebo v uliciach. Aj také sú krajiny. Čiže neexistuje žiadny dôkaz o tom, medzi tým, čo ste vymysleli, a výsledkom, ktorý žiadate, je možné akýmkoľvek spôsobom spojiť príčinnú súvislosť, že to dokážeme tým znížiť. Áno, sú opatrenia, ktoré nie sú všemocné. Ale sú opatrenia, ktoré sú bezmocné. A ja si myslím, že práve toto opatrenie medzi ne patrí, lebo nijakým spôsobom nemáme dokázané zníženie toho. A hovoríte o tých krajinách, štatistiku som nevidel, ja som práve, naopak, registroval, že aj v týchto krajinách sa odohrali udalosti, ktoré sa podobajú našej udalosti v Devínskej Novej Vsi. Ale nikto z nás a, myslím si, nikto z vystupujúcich tak z koalície, ako z opozície nepovedal, že je proti tomu, aby sme našli riešenie, ktoré by dokázalo sprísniť situáciu a vylúčiť tých, ktorí sú rizikom väčším, ako je to únosné. Ale v diskusii som nepočul, že by sa nejaký návrh stretol s odozvou. A to je pre mňa naozaj smutné. Otázka stojí: Zisťovala polícia cestou svojich odborníkov na psyché, či by Harman získal zbrojný preukaz, či by prešiel psychotestmi, myslím aj dozadu k jeho profilu, ktorý vo svojom okolí mal, alebo vieme to vylúčiť? To isté platí o príklade, ktorý som tu počul. Áno, veď boli strieľajúci policajti (Dlhé diely, Humenné). Nakoniec, jeden z nich je aj zástupcom krajského riaditeľa v Trnave. Aj tí prešli psychotestmi, aj tí strieľali na verejnosti. Toto je presne ten problém, že nasilu tlačíme niečo, lebo sme presvedčení, že my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. A, samozrejme, tých, ktorí si dovolia mať iný názor, označíme, že proste sú z poľovníckej loby, z loby športových strelcov a z neviem ešte akej všetkej loby. Nie, tento zákon proste zasahuje pomerne veľa ľudí. A preto sa k tomu aj veľa ľudí dokáže vyjadriť.

    Pán minister, ja by som ocenil úprimnú snahu zmeniť situáciu k lepšiemu. Ale tým, že sa tvrdošijne odmieta prijať akýkoľvek návrh či už z koalície alebo z opozície, nemusíte prijímať názory opozície, ale aspoň svojich koaličných kolegov, mi naznačuje to, že nie je úprimný záujem prijať zákon, ktorý situáciu vylepšuje. Je úprimný záujem mať mediálny výstup, mať tlačovú konferenciu, že jediným bojovníkom za zlepšenie bezpečnosti na Slovensku je ministerstvo vnútra a jeho minister. A to je veľmi smutné. Keď kritizoval pán poslanec, ktorý tu teraz nie je, že za bývalej vlády sa neprijímali opozičné návrhy, podľa mňa sa mýlil. Ja si pamätám len jeden z mojej proveniencie zákon, o cestnej premávke, kde sme akceptovali 27 opozičných návrhov pozmeňujúcich. A dokonca dnes všetci viete, že to svietenie je už upravené ako povinné, že to je návrh tuná prítomného pána poslanca Pada. Aj ten zákon s tým proste išiel. Čiže ja si myslím, že aj vtedy bolo možné prijať vylepšujúce návrhy, ktoré nakoniec priniesli úspech. A dnes opäť hovoríme, ale to už je iný zákon, k nemu sa budeme vyjadrovať, až bude v parlamente. Viete, aj tí psychológovia naozaj nie sú neomylní. Aj moja manželka študovala filozofiu a psychológiu a tiež urobila chybu, možno v tom, že si ma zobrala, ale to hovorím len na odľahčenie. Faktom však zostáva merať veci, ktoré sú naozaj empirické a ktoré naozaj spôsobia akúsi zmenu. A celá táto snemovňa bez rozdielu straníckej príslušnosti, pán minister, je ochotná sa znova podieľať spolu s odbornými skupinami na tom, aby sa zákon vylepšil. Ja vás naozaj veľmi pekne prosím, skúste ten zákon stiahnuť, skúsme na ňom popracovať, vráťme ho ešte raz do pléna kvalitnejší a lepší a schváľme ho naprieč celým politickým spektrom. Tým by ste dokázali úprimnú snahu, aby bol lepší, že chcete, aby zákon mal širokú podporu, a že nemá slúžiť len na to, aby bol prezentovaný mediálne tak, že tí, ktorí sú proti nemu, sú zlí, zločinci, podporujúci mafiu a neviem koho všetkého a sú potom len niektorí tí dobrí, ktorí sú zaň. Ja neodmietam a priori psychotesty. Neodmietam ani to, aby ich robili, tak ako povedal pán poslanec Pado, tí, ktorí zbrane nosia, lebo iné je držať, iné je nosiť zbraň. Ale ja si naozaj neviem predstaviť, že poľovník, ja nie som poľovník, ktorý 40 rokov poctivo uskladňoval zbraň, poctivo oddeľoval náboje a strelivo, poctivo chodil do hory a popri streľbe na zver sa predovšetkým staral o les, bude teraz vystavený štvorhodinovému až sedemhodinovému vyšetreniu, ktoré je mimoriadne psychicky náročné. A ako iste viete, proste keďže sa s ním nikdy v živote nestretol a pochádza z malej dedinky, tak má veľkú šancu na to, aby pod tým stresom, pod ktorým je, že po štyridsiatich rokoch môže stratiť svoju najväčšiu lásku popri svojej žene, tak ten test proste neurobil. A neurobí ho nespravodlivo. Ja chcem, aby sme mali spravodlivú schému, ktorá naozaj nájde tých, ktorí problém môžu spôsobiť. A preto naozaj bez toho, že by niekto vyhral, že by niekto prehral, že by bol niekto lepší a niekto horší, ja som presvedčený, že toho ste schopný, pán minister, urobte ešte raz sedenie nad tým a skúste si vypočuť naozaj hlasy, ktoré to myslia naozaj dobre, inak potom tu bude zase len hádka o tom, kto má lepší argument, kto si nájde štatistiku, ktorú si prispôsobí. Ja som tu včera počul čísla, o trestných činoch so zbraňou 315, tuším ste to hovorili vy, pán minister, 99 s legálnou, 77 s nelegálnou. A teraz zvyšok bolo čo?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Môže. Čiže polovička bola neznámych, no dobre. Ťažko predikovať, čoho bolo viacej pri tých neznámych.

    Ale teda ešte raz sa vrátim k tomu. Poďme sa ešte raz k tomu vrátiť. Keďže od prípadu v Devínskej Novej Vsi uplynulo už pol roka, ja si myslím, že počkať jeden mesiac navyše nám nijako neublíži. Môžeme stanoviť skupiny, ktoré sú rizikové, ktoré môžu práve byť častejšie pod dozorom psychológa, skupiny, ktoré nie sú rizikové a ktoré môžu naozaj naďalej svoju najväčšiu životnú záľubu vykonávať bez toho, aby boli mimoriadne obmedzované. Návrh o policajnej kontrole v obydlí naozaj je podľa môjho názoru veľmi nesprávny, a mnoho ďalších. Skúsme urobiť lepší zákon a skúsme prejaviť to, čo sme tu na začiatku sľubovali o lepšej politickej kultúre, to, čo ste vy sám hovorili, pán minister, o lepšej politickej kultúre. My sme všetci pripravení s vami sedieť a baviť sa o reálnych veciach, ale raz si nepamätám, že by sme boli k takémuto niečomu zavolaní, okrem toho, že sme priamo konfrontovaní s tým, že všetci sme lobisti a že všetci to myslíme proste s bezpečnosťou na Slovensku zle. To nie je naozaj cesta. A ja si myslím, že sme na začiatku volebného obdobia a toto je zlým signálom pre prerokovanie zákonov práve z dielne ministerstva vnútra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Kovačócy.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len podporiť myšlienku pána poslanca Kaliňáka o stiahnutí zákona a jeho prehodnotení.

    A chcel by som uviesť ešte jednu malú opravu z jeho prejavu. Nebol to zástupca, čo strieľal, ale bol to samotný riaditeľ krajský. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len chcel poďakovať pánovi poslancovi Kaliňákovi, ako presne vystihol, o čom je predloženie tohto zákona, kde fakt ministerstvo, resp. pán minister bude ten najlepší a poslanci budú tí najhorší, ktorí nezahlasujú za návrh, lebo aj po dnešnom predložení tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec za KDH, kde fakt okrem tých psychotestov je vypustené všetko, doslova všetko, a keď, ešte raz opakujem, zoberiem k tomu to jednohlasné odporúčanie zdravotníckeho výboru, kde zahlasovali za to, aby tie psychotesty boli vypustené, tak fakt už nie je o čom hlasovať ani rokovať ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaliňák, ty si v podstate v rozprave povedal to, čo v tomto pléne rezonuje už pomerne dlhé obdobie, lebo prerokovávanie tohto návrhu zákona je už pomaly ako sága rodu Forsytovcov. A to je otázka, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď.

    Pán minister, nerozumiem vášmu postupu. A v podstate to deklarujú aj kolegovia bez ohľadu na politickú príslušnosť. Prečo potom, čo odborne, čiastočne aj právne, celkom iste aj politicky bola jednoznačne spochybnená novela v takom zmysle, v akom ju ponúkate, stále zotrvávate na tom svojom názore? To, že to nemá nijakú politickú rovinu, je celkom prirodzené, pretože ten obsah je vecný. A skutočne je tu priestor hľadať aj vecné odpovede na otázky, ktoré zaznievajú v tejto rozprave.

    Tiež sa prikláňam k pánovi poslancovi Kaliňákovi, a čiastočne to potvrdili v tých rozhovoroch aj viacerí vaši kolegovia z vládnej koalície, že tu je len istý osobný záujem, možno zámer, vaša ambícia populisticky, ľúbivo a možno čiastočne aj s nejakým citovým vydieraním prezentovať seba ako spasiteľa, ktorý ponúka riešenie pre ľudí, a nejaká skupina poslancov, ja neviem stopäťdesiat alebo koľko, ktorí nechcú ten váš záujem, tú vašu ponuku prijať. Ale skutočnosť je úplne iná.

    V konečnej miere som presvedčený, že ak neprijmete tú ponuku, ktorá tu aj z opozície zaznieva, na podieľaní sa pripravenej inej, novej, vecne lepšie vyváženej novely tohto zákona, tak sa to vráti proti vám. A preto by som bol tiež veľmi rád, aby ste prijali túto ponuku, stiahli tento...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde pán poslanec Kaliňák hovoril o prijatí kvalitného zákona, ktorý by možno vysvetlil aj, prečo sú policajti vyzbrojení samopalmi vzoru 58, ktorých dostrel je 2 800 metrov. A smrtiaci účinok tejto zbrane a tejto strely je po celej dráhe strely, účinná streľba je na pozemný cieľ 600 metrov, jednotlivými ranami na skupinový cieľ 500 a dávkami na cieľ 400. Prečo to hovorím? Po Bratislave chodia, a nielen po Bratislave, policajti, ktorí majú samopal vzoru 58 na chrbte. Viete si, pán minister, predstaviť, keď by policajt bol nútený zákonom a zákonne použil túto zbraň, čo by sa stalo na takom sídlisku, keby to jednoducho urobil? Nemyslíte si, že vyzbrojiť policajtov týmito zbraňami nie je vhodné? Nie je to životu nebezpečné občanom, ktorí sú niekde v izbe, takisto, ako sa to stalo v Devínskej Novej Vsi? Policajt to zákonne použije, niekto ho chce napadnúť alebo ja neviem, čo urobí, a tá strela jednoducho prejde z jednej obývačky do druhej, odrazí sa a môže zabiť ľudí, ktorí sú v tom nevinne. Možnože aj to by v takomto zákone malo byť použité. A možno ten policajt bude mať aj psychologické testy, aj použije nutnú obranu, sebaobranu, ja neviem čo všetko, všetky zákonné prostriedky, ale účinok takejto zbrane je naozaj strašný a nepatrí tam, kde sú husto osídlené sídliská, alebo tam, kde je veľa občanov zhromaždených. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne, páni poslanci, veď, nakoniec, ste to povedali, to netreba komentovať, ja len záverom ešte raz poviem, že naozaj by som privítal, úmyselne som preto nedal ani procedurálny návrh v súvislosti so stiahnutím tohto zákona, chcel by som, aby pán minister prejavil základnú mieru empatie k tejto snemovni a výzvy väčšiny poslancov, aby ešte raz sa vrátil do rokovania s nami či už vo výbore, kde môžu prísť aj všetci tí, ktorých táto agenda zaujíma, aj páni poslanci zo zdravotníckeho výboru. A prejdime si to ešte raz. A skúsme naozaj prijať novelu, ktorá bude mať naozaj hlavu a pätu, bude prijatá naprieč politickým spektrom, kde nakoniec víťazom nebude ani snemovňa, ani minister, ale občan Slovenskej republiky, ktorý sa bude môcť cítiť bezpečnejšie. Ja si myslím, že toto je cesta, kde sa dá prejaviť naozaj seriózny chlapský postoj, ktorý určite všetci, ktorí tu sedíme, oceníme, a budeme schopní k tejto téme diskutovať. Nie je to ani súboj, ktorý potrebujeme zviesť hlasovaním o procedurálnom návrhu, nie je to ani súboj, ktorý potrebujeme zviesť v rámci diskusie v tejto snemovni a na to, aby sme sa hádali, kto je lepší, kto je horší. Poďme o tom ešte raz diskutovať. Je toľko rozličných názorov, možno všetky sú správne na oboch stranách a možno je to naopak. Ale poďme to raz proste prediskutovať kľudne vo výbore bez toho, že by sme mali nejaké procedúry. A možno z toho naozaj vyjde novela, z ktorej sa budú môcť tešiť predovšetkým občania. A raz sa prejavíme v nepolitickom zákone, ktorý nie je o hodnotách ľavice, pravice, liberálov, ale iba o tej jednej veci, ktorá je nepolitická, a to je bezpečnosť občanov, lebo takto, ako je postavený, si nemyslím, že zaručuje to, čo si dáva ten zákon za cieľ. Ďakujem.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, budem hovoriť dlhšie, pretože budem hovoriť o viacerých veciach a psychotestoch, o prehliadkach v obydlí, nelegálnych, legálnych zbraniach, potenciálne možných kompromisoch.

    Ale zareagujem najskôr na to, čo povedal pán poslanec Jasaň na záver. Pán poslanec, viete, akou zbraňou bol nakoniec Harman zneškodnený? Samopalom 58. Ak by zasahujúce jednotky poriadkovej polície mali túto zbraň k dispozícii už vtedy, tak potenciálne by ho mohli zneškodniť oveľa skôr. Hovoril som aj pánovi poslancovi Paškovi, minulý týždeň ste možno zaregistrovali v Rimavskej Sobote, čo sa udialo, kedy klasická hliadka obvodného oddelenia bola privolaná do lesného porastu, kde pytliak strieľal z guľovnice, klasická hliadka obvodného oddelenia. Strieľal na lesníka a potom následne na policajtov. Keby nebola tá hliadka vyzbrojená samopalom 58, nemala by šancu ho zneškodniť a v riziku straty života by boli nielen oni, ale potenciálne aj ten lesník. Čiže to bolo správne rozhodnutie podľa mojej mienky. A v tomto roku chceme prezbrojiť Policajný zbor, je to vec, ktorá je známa, aj krátkymi, aj dlhými zbraňami.

    Ale teraz mi dovoľte zaujať stanovisko k rozprave. Aj keď mi je ľúto, že tu niektorí poslanci, ktorí vystúpili, nie sú, ale o. k.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, z koalície.

    K lobingu. Pán poslanec Pado v úvode hovoril, že hlasuje o zákonoch, ktoré sa týkajú aj potravín, aj spotrebiteľa, aj proste vodiča. Problém tu je trošku iný. Nechcem ísť do teórie záujmových skupín, pán poslanec, ale difúzne rozptýlené skupiny, ako sú spotrebitelia alebo vodiči motorových vozidiel, teda ktoré predstavujú vlastne takmer všetkých občanov, v princípe to nie sú naozaj lobistické skupiny, lobistické skupiny, ktoré v parlamente niečo presadzujú, sú väčšinou oveľa užšie, majú koncentrovaný záujem. A tým sú efektívnejšie. A môžu byť dokonca oveľa menšie ako u poľovníkov. Môžu to byť notári, ktorých je pár stoviek, ktorí v predchádzajúcej snemovni pred pár rokmi zablokovali zákon, aby bola otvorená Notárska komora. Veď tu skoro vtedy kempovali niekoľko dní, pretože išlo o ich bytostný záujem, išlo o niekoľko stoviek ľudí. Čiže to sú najúčinnejšie lobistické, ale však v dobrom slova zmysle, skupiny, určite nie difúzne rozptýlení spotrebitelia alebo vodiči. To asi by bolo naozaj dobré, teóriu záujmových skupín vôbec nejakým spôsobom poznať.

    Spomínali tu viacerí poslanci zároveň to, že vlastne takmer v každej rodine je poľovník alebo teda nositeľ zbrojného preukazu, máme 150 000 nositeľov zbrojného preukazu, čo sú 3 % občanov Slovenska, to by museli byť hodne veľké rodiny. Ale faktom je, že proporcia tu v parlamente je o niečo vyššia ako tie 3 %. To je tiež fakt.

    Teraz, nelegálne, legálne zbrane. Po prvé, tuná bolo spomínané, že veď psychotest nie je všeliek, a preto... Áno, súhlasím s tým, psychotest nie je všeliek. To každý hovorí, ja to hovorím od začiatku. Je to len jeden z nástrojov, jedna z možností, ako znížiť riziko, že budú duševne labilné osoby vlastniť účinné zbrane, bodka. Musím povedať, pretože robíme mnohé oparenia aj preto, aby sme znížili riziko trestnej činnosti s nelegálnymi zbraňami, práve koncom minulého roku sme odhalili medzinárodnú sieť obchodníkov so zbraňami v spolupráci s českou políciou. Takže zameriavame sa s rovnakou intenzitou, s oveľa väčšou intenzitou na nelegálne zbrane ako na limitovanie držby legálnych zbraní. Ale keď hovoríme o legálnych zbraniach, lebo spomínaná je pomerne často Devínska Nová Ves, aj keď často nie celkom korektne, ale tak to už býva, tak poviem, že tých prípadov strelcov s legálnymi zbraňami, ktorí strieľajú po našich mestách a sídliskách, je pomerne veľa, každý mesiac ak nie dva prípady, tak jeden prípad. To je, žiaľ, fakt. A to, že zatiaľ sme nemali nejaké výraznejšie obete, je fajn, ale to neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. A to neznamená ani to, že keď budú psychotesty, tak nebude nikto strieľať. To len znižuje to riziko. Ešte raz, to znižuje to riziko. Povedať, že bezpečnostné pásy v aute by sme nemali mať, lebo aj tak ľudia zomierajú, tak radšej nech tie pásy nie sú, lebo však zomierajú aj teraz, argument pána poslanca Saloňa z Polomky, že však autobusári, áno, majú psychotest, ale aj tak sú nehody, tak nerobme vlastne nič

  • Koľko by bolo možno tých nehôd, keby tie psychotesty neboli?

  • , čiže povedať, že, teraz sa znovu posuniem k tým bezpečnostným pásom, zomierajú ľudia pri nehodách, aj keď sú bezpečnostné pásy, tak ich zrušme, čo to je za logický argument? Veď to je absurdný argument podľa mojej mienky, pretože, áno, ide o to, aby sme našli prvky, a viaceré, ktoré budú to riziko tragickej smrti znižovať. Opakujem ešte raz, eliminovať ho nebudú. Také nič nenájdeme a nikto to ani netvrdí a nikto to ani nechce. Takže môžem teraz čítať správy, ktoré boli aj v našich médiách, kto kedy strieľal opitý medzi panelákmi, na sídliskách v novembri, decembri alebo aj v januári tohto roku. Môžem hovoriť o úmyselných vraždách spáchaných poľovníckymi zbraňami, brutálnych vraždách spáchaných legálne držanými zbraňami, viacnásobných vraždách.

    Ale dovoľte mi vyjadriť sa k psychotestom.

    Pán poslanec Chaban hovoril, že zodpovednosť riešia lekári. A viacerí poslanci hovorili: „No dobre, keď ten psychológ vydá kladný posudok a napriek tomu nositeľ zbrojného preukazu spácha trestný čin, čo potom, bude niesť zodpovednosť?“ Ja som z lekárskej rodiny. A lekár nesie tiež zodpovednosť? Lekárka, ktorá trikrát potvrdenie, nebudem jej meno, samozrejme, hovoriť, vydala Harmanovi, nesie zodpovednosť? Nenesie žiadnu zodpovednosť. Poslala ho k psychológovi? Nie. Má zodpovednosť? Nemá zodpovednosť. Toľko k tomu. Ja nechcem riešiť spory psychiatrov a psychológov, od toho by som bol ďaleko, ani rivalitu medzi nimi, nechcem to riešiť. Pamätám si, keď v Trestnom poriadku novom bol návrh, ktorý vyšiel z praxe, s ktorým súhlasila celá prax, neviem, či je tu pani poslankyňa Laššáková, nie je tu, aby vyšetrenie duševného stavu, znalecké posudky mohol robiť jeden znalec psychiater, pretože, žiaľ, väčšinou ten druhý to len spolupodpisuje, to všetci vedia, všetci vyšetrovatelia, všetci prokurátori, všetci sudcovia. Parlament to zmenil na návrh pani poslankyne Laššákovej. V poriadku, bol to kompromis. No ale o lobingu by som naozaj až tak veľa nehovoril.

    Psychológovia dlhé roky na Slovensku robia znalecké posudky, keď súdy rozhodujú v najzávažnejších trestných veciach o tom, koho poslať na doživotné väzenie. Psychológovia robia prognózu, ktorá súdu slúži na to, aby rozhodol, či osoba obvineného napraviteľná je alebo nie je. To robia psychológovia. Ich znalecký posudok je kľúčový faktor pre rozhodnutie, či niekto na najťažší trest na Slovensku a doživotné väzenie pôjde alebo nie. Podľa zákona o psychologickej činnosti je psychologická činnosť vymedzená ako skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka. To je v zákone o psychologickej činnosti.

    Dovolím si, keďže tu boli argumenty od psychiatrov, prečítať argumenty psychológov, psychologickej komory ohľadne psychologických testov: „Psychologické testy vedia s veľkou pravdepodobnosťou odhaliť priamu alebo skrytú agresivitu osobnosti. Psychologické testy zachytávajú aj problémy s alkoholom, sklony k jeho zvýšenej konzumácii. Psychologickým vyšetrením sa odhaľuje rozpor medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou vlastniť zbraň. Psychologické testy sú tiež zamerané na organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré by mohlo spustiť rizikové správanie. Rozbiehajúce sa organické poškodenie je problém diagnostikovať len na základe zmien v správaní.“ Píšu, že optimálna miera periodicity psychologických testov by mala byť päť rokov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, viete odhadnúť, ako dlho ešte budete mať reč?

  • Potom by som si dovolil vás prerušiť a budeme poobede pokračovať. A keďže nás čakajú náročné hlasovania, tak do 11.30...

  • Možno by som ale predseda len ešte jednu vec...

  • ... do prestávky povedal, budem ešte pokračovať psychotestmi.

    Ale vrátim sa k tomu, čo spomínal pán poslanec Kaliňák. Pán poslanec, v tejto snemovni mne vždy išlo o to, aby som riešenia presadil, aby ich parlament schválil. Vždy, či išlo o trestné kódexy, či išlo o nový zákon o rodine, či išlo o zmeny v justícii, bol môj záujem nie zbytočne niečo predložiť a nie pred médiami povedať niečo, že poslanci sú zlí, ale aby to prešlo tu. A preto tu aj prešli mnohé veci. Čiže dobré je hodnotiť ľudí podľa skutkov. A ja som tu v parlamente už bol dlho. Takže vy tú skúsenosť máte napriek tomu, že hovoríte celkom niečo iné. No čiže to je moja poznámka prvá.

    Moja druhá poznámka k tomu je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, ja teraz vyhlásim prestávku a poprosím vás...

  • Ale ja ešte poviem len poznámku k tomuto, aby sme cez prestávku mohli o tom diskutovať, lebo tu boli viaceré návrhy. Zatiaľ nebol ani jeden konkrétny alternatívny návrh predložený, musím povedať, ani jeden konkrétny alternatívny návrh, ale v poriadku. Chcete diskutovať, v poriadku, ja som ochotný diskutovať tak, aby zákon prešiel, ale musí tam niečo minimálne byť, aby to naozaj malo proste nejaký efekt, nielen nejaké kozmetické zmeny. No čiže, v poriadku, preložme rokovanie, pre mňa za mňa, aj na budúcu schôdzu. Ja som ochotný, som to hovoril viackrát, kedykoľvek na ktorýkoľvek poslanecký klub prísť, diskutovať tak, aby zákon bol priechodný, ale aby bol aj efektívny, aby bol aj efektívny Už kompromis, ktorý tu bol predložený pánom poslancom Kvasničkom, je veľký kompromis. To nie je náš návrh zákona, ktorý bol predložený, ale fajn. Opakujem ešte raz, nie je problém, len ten priestor tu bol. Ja som každému predsedovi klubu povedal, že kedykoľvek prídem, v deň, v noci, kedykoľvek, tá ponuka stále platí. A ja kľudne som ochotný mesiac počkať, ak bude reálna vôľa prijať novelizáciu, prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré budú priechodné naprieč politickým spektrom. Je to vecný návrh, ale v tomto naozaj by som bol rád, keby sme hľadali ponad záujmy aj lobistických skupín, ktoré dnes sú silné. Od psychológov ste e-maily nedostávali, od poľovníkov, asi áno, aby sme hľadali riešenie v prospech ľudí. Budem pokračovať poobede, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem teraz prestávku. O 11.30 hodine budeme mať hlasovanie, o 14.00 hodine bude hodina otázok a interpelácie a potom dokončí svoj prejav pán minister vnútra Lipšic a po ňom spravodajca pán poslanec Pado. Budeme pokračovať o 11.30 hodine hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás zaujať miesto, ideme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v mene štyroch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, SaS, KDH a Mostu – Híd, podávam návrh na zaradenie nových bodov do programu tejto schôdze. Ide o tri body v skrátenom legislatívnom konaní, po prvé, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich, po druhé, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o omamných látkach, to sú tie crazy-shopy, a, po tretie, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o štátnej pomoci. Navrhujem, aby sme o týchto návrhoch vlády rokovali dnes po hodine otázok a interpeláciách a po dokončení bodu o strelných zbraniach. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Keď nie je, poprosím, keby ste mohli vytiahnuť kartičky, vložiť kartičky. A dávam hlasovať o tom, či je súhlas so skráteným legislatívnym konaním k týmto trom návrhom a k tomu, aby sme potom bezprostredne pristúpili k prvým čítaniam. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo 81 za, 55 proti, 7 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili, to znamená do programu sme zaradili tri skrátené legislatívne konania a čítania začnú dnes po hodine otázok, interpeláciách a otvorenom bode o zbraniach a strelive.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, len aby sme si rozumeli, pretože ste formulovali trošku zvláštne to zaradenie skrátených legislatívnych konaní. Dúfam, že nechcete preskočiť rokovanie o vyslovení súhlasu, lebo ste povedali, že prikročíme k prvému čítaniu. Štandardným postupom musí byť najprv rokovanie o vyslovení súhlasu s rozpravou. Áno, rozumieme sa dobre? Ďakujem.

  • Áno, teraz toto hlasovanie bolo len o tom, že tie tri body zaradíme do programu a poobede bude to rokovanie k skrátenému konaniu.

    Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve a o správnych poplatkoch (zákon č. 145/1995 Z. z.), ktorý máte ako tlač 149.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Štefan Tomčo. Poprosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo spolu 15 poslancov, páni poslanci Matovič a Vörös podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Najprv, pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo 149 za, 1 nehlasoval.

  • Ruch v sále.

  • Ja by som chcel poprosiť zástupcov médií, keby nás mohli nechať samých, máme pomerne náročné hlasovania pred nami. Myslím si, že viacerých poslancov to ruší. Ďakujem, páni.

  • Hlasy v sále.

  • Bude rušiť. Konštatujem, že neruší to poslancov SMER-u, ruší to predsedu parlamentu, páni.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať najprv o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vörösa.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vörösa. Tento návrh mení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 150 poslancov hlasovalo 74 za, 71 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Poprosil by som pozrieť, či kolega Hrušovský hlasoval. Jemu tu nefungovalo hlasovacie zariadenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, veď kľud. Je tam, hej?

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vörösa sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 60 proti, 14 sa zdržalo.

  • Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Procedurálny návrh má pán Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene svojom, ako, ako aj v mene ďalších dvoch predkladateľov, navrhovateľov tohto návrhu zákona, beriem späť tento návrh novely zákona.

  • Pán poslanec Kubovič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som chcel len potvrdiť slová pána poslanca Gála.

  • Dobre, dohlasovali sme k tomuto bodu.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Pán predseda, pri zmene programu sme rozhodli, že bude sa hlasovať o návrhu zákona skupiny poslancov o štátnom občianstve hneď po hlasovaní o návrhu, ktorý predložili poslanci, ktorí ho stiahli. Takže, žiadam aby sme hlasovali...

  • Áno, pán Paška, máte pravdu. Pán Paška, my sme sa dohodli, že hlasovanie o bode 25, to je ten, o ktorom hovoríte, sa uskutoční po odhlasovaní bodov 47 a 48. Bod 47 bol teraz stiahnutý. Ideme hlasovať o bode 48. A potom budeme hlasovať o bode 25.

  • Reakcia z pléna.

  • S procedurálnym návrhom vystúpi podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny navrhovateľov sťahujem z rokovania 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a žiadam, aby sme ďalej nepokračovali v rokovaní o návrhu, návrh, ktorý predložili poslanci Procházka, Hrušovský a Abrhan na vydanie zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, ktorý prerokovávame ako tlač 159.

  • Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 217).

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Chomu, aby hlasovanie uviedol.

    Toto je hlasovanie o bode 25.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili poslanci Ondrej Dostál, Vladimír Faič, Rafael Rafaj a Marek Maďarič. Poslanec Dostál podal návrh, aby o predloženom návrhu zákona rokoval aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, hlasovalo 64 za, 68 proti, 16 sa zdržalo.

    Tento návrh zákona sme do druhého čítania neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na spôsob voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (tlač 246). Prosím spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá poslankyňu Janu Kiššovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Z rozpravy nevzišiel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh.

    Pán predseda, skôr než pristúpime k verejnej voľbe na hlasovacom lístku, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som predniesla, týka sa postupu verejného hlasovania. Ďakujem.

  • Prosím, hlasujte teraz o spôsobe vykonania hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 103 poslancov hlasovalo 79 za, 9 proti, 1 sa zdržal, 14 nehlasovalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na spôsob voľby členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Poprosím povereného člena výboru, poslanca Jozefa Viskupiča, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenie k spôsobu voľby prvých členov rady.

  • Ďakujem, pán predseda. Skôr než pristúpime k verejnej voľbe na hlasovacom lístku, chcem informovať o tom, že do rozpravy sa neprihlásil nikto, nebol vznesený žiaden pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh.

    A chcel by som dať hlasovať o uznesení, ktoré som predtým predniesol. Týka sa postupu verejného hlasovania. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 88 poslancov hlasovalo 79 za, 6 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme tiež schválili.

    Dámy a páni, teraz pristúpime k verejnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska

    a o

    návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, na ktorých je aj meno poslanca.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, „za“, „proti“, „zdržiavam sa“. Pri voľbe generálneho riaditeľa je možné označiť alternatívu „za“ iba u jedného, inak je lístok neplatný. Takisto keď nevyplníte všetky mená, je lístok neplatný.

    Pristúpime teraz k vykonaniu verejného hlasovania.

    Pán poslanec Novotný s procedurálnym návrhom.

  • Chcem informovať všetkých členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, že plánované rokovanie, ktoré sme mali mať dnes o 12.00 hodine, prekladám na zajtra na 8.30 hodinu z dôvodu, že sme zatiaľ novelu zákona o omamných a psychotropných látkach v skrátenom legislatívnom konaní neprerokovali. Takže predbežný termín je zajtra 8.30 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem pripomenúť členom výboru pre európske záležitosti, že zasadnutie výboru bude o 12.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, poďte hlasovať.

    (Akt verejného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či už každý z vás využil možnosť voľby. Vyzerá to tak, že áno.

    Vyhlasujem verejné hlasovanie za skončené.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom rokovania.

  • Prerušenie rokovania o 12.27 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanca, skôr ako zahájime hodinu otázok, chcem požiadať pani poslankyňu Kiššovú, aby nás oboznámila s výsledkami verejného hlasovania o

    návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch verejného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 67 neplatných a 83 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidátov Petra Abraháma za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Vladimíra Burianka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Dušana Davidova za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jána Derďáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Róberta Filippa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Fedora Flašíka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 24, Jána Füleho za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 26, Martina Gajdoša za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23. Pavla Jacza za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Mariána Ostatníka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Petra Puškára za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Margity Repkovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Jaroslava Rezníka za hlasovalo 8, proti hlasovalo 50, zdržalo sa hlasovania 25, Vladimíra Semana za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58, zdržalo sa hlasovania 25. Mariána Šinkoviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Václava Vetrecina za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23, Miloslavy Zemkovej za hlasovalo 75, proti hlasovalo 7, zdržal sa hlasovania 1, Jozefa Zimu za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 60, zdržalo sa hlasovania 23.

    Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Nakoľko ani jeden z navrhovaných kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Sú to Jaroslav Rezník, Miloslava Zemková.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila vo verejnom hlasovaní generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti pán Jaroslav Rezník a Miloslava Zemková, sa uskutoční o 17.00 hodine.

    Teraz poprosím, pani overovateľka, o oznámenie výsledkov verejného hlasovania...

    Pardon, pani spravodajkyňa, ja vás predsa len poprosím vzhľadom na to, že to bude zrejme dlhšie, tak začneme hodinu otázok a odpovedí a po skončení hodiny otázok medzi hodinou otázok a interpeláciami potom vyhlásite tie zostávajúce výsledky volieb.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 32 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády taktiež 32 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, ktorú týmto vítam na rokovaní Národnej rady, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pani predsedníčka vlády.

  • Ďakujem. Príjemný dobrý deň. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod prepáčte mi, prosím, pár minút oneskorenia, ale bola som na rokovaní s radou odborov, so všetkými predstaviteľmi odborových zväzov. A nechcela som opustiť sálu v polovici vety, bolo by to také neslušné. Tak mi to, prosím, odpustite. Veľmi ma to mrzí.

    Dovoľte mi, aby som ospravedlnila neprítomných, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny pána Rudolfa Chmela, je v zahraničí, nie sú naňho otázky, pána ministra zahraničných vecí, ktorý má dohodnuté dávnejšie pracovné stretnutie, pána Mikuláša Dzurindu, nie sú naňho otázky, a ministra obrany, ktorý je v zahraničí, nie sú naňho otázky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz vás prosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Andreja Kolesíka, nebudem ju čítať, lebo vidím, že pán poslanec Kolesík nie je v sále. Na tých, ktorí nie sú v sále, sa neodpovedá.

    Druhá otázka je od pána poslanca Pavla Pavlisa. Ten v sále je, preto ju prečítam: „Vážená pani premiérka, myslíte si, že je morálne, aby vaši nominanti z Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky navrhli a odsúhlasili členom Výkonného výboru Fondu národného majetku odmeny do výšky 150 %?“

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, odmeňovanie členov Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky upravujú zásady odmeňovania jeho členov. V súčasnosti tieto zásady schvaľuje Dozorná rada Fondu národného majetku, ktorú volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedom dozornej rady fondu je nominant opozície. Tak je to aj v tomto volebnom období, keď Národná rada zvolila trojčlennú dozornú radu a predsedom dozornej rady sa stal nominant strany SMER pán Branislav Bačík. Členov výkonného výboru na základe novelizácie zákona o pôsobnosti fondu menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra hospodárstva. Takto boli menovaní po účinnosti novely zákona dňa 28. júla 2010 do funkcií, a teraz podčiarknem, piati členovia výkonného výboru, pochopíte neskôr.

    Po ustanovení do funkcií členovia výkonného výboru museli prijať zásadné rozhodnutia smerom ku kreovaniu základných a zákonných princípov fungovania fondu. Podstatným bolo prijatie základného dokumentu, štatútu fondu, ktorý predchádzajúce vedenie nepredložilo vláde, ktorá ho schvaľuje, a to aj napriek tomu, že novelizácia zákona o pôsobnosti fondu bola Národnou radou schválená ešte vo februári 2010. Predchádzajúca dozorná rada fondu vydala uznesenie, ktorým žiadala predsedu bývalého výkonného výboru o predloženie návrhu nového štatútu fondu. Úloha vyplývajúca z tohto uznesenia nebola bývalým výkonným výborom splnená. Až po schválení štatútu fondu vládou Slovenskej republiky dňa 13. októbra 2010 mohlo nové vedenie pristúpiť aj k úpravám ostatných vnútorných smerníc a noriem, ktoré vyplývali z ustanovení platného štatútu fondu. Jednou z týchto noriem boli aj zásady odmeňovania členov výkonného výboru.

    Zásady upravujú platové náležitosti členov výboru, ktoré pozostávajú zo základnej mesačnej mzdy a odmeny za výkon riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca. Členovia výkonného výboru sú zamestnancami fondu zo zákona a zároveň vykonávajú aj riadiacu funkciu ako riaditelia odborných útvarov. V decembri 2010 boli dozornou radou prerokované nové zásady odmeňovania členov výkonného výboru s tým, že nezmenenou oproti predchádzajúcim zásadám je základná mzda, aby sme boli presní, pre predsedníčku výkonného výboru vo výške 2 167 eur a pre člena výkonného výboru vo výške 1 806 eur. To znamená, že napriek tomu, že si noví piati členovia výkonného výboru museli medzi seba rozdeliť prácu a zodpovednosť predchádzajúcich 11 členov výboru, ktorí boli platení, platy si nezvýšili.

  • Z 11 členov je dnes 5.

  • V minulosti si mohli predchádzajúci členovia výkonného výboru podľa minulých zásad vyplatiť odmeny so spätnou splatnosťou aj za celý predchádzajúci rok, čo vaši členovia, pán poslanec, aj urobili, a to napriek deklaráciám a zákazom pána Fica cez médiá. Toto ustanovenie vzniklo v historickej chvíli v roku 2009, keď za pôsobenia SMER-u vo vedení orgánov fondu bolo neustále prezentované, že nedochádza k vyplateniu odmien členom výkonného výboru. Bolo verejne prezentované na fonde, že to bol práve poslanec Národnej rady pán Pavlis, ktorý svojím vplyvom vraj zastavil vyplácanie týchto odmien, čo bolo z hľadiska verejnej mienky atraktívny postoj. Po voľbách v roku 2010 sa však tento postoj, populistický postoj, radikálne zmenil k vyplácaniu odmien. A orgány fondu väčšinovo ovládané SMER-om prijali zásady odmeňovania, ktorými sa odkryla ich pravá tvár. Prezídium fondu, ktorého, opakujem, väčšinu členov tvorili zástupcovia SMER-u, odsúhlasilo členom výkonného výboru odmeny nielen spätne za celé obdobie roka 2010, počas ktorého na fonde pôsobili, ale dokonca aj za celý rok 2009, počas ktorého niekoľkokrát prezentovali predstavitelia SMER-u nevyplácanie odmien. A bol to práve pán poslanec Pavlis, ktorý mal stále vplyv na fond a nezabránil takémuto konaniu. Za dva roky spätne si vyplatili odmeny.

    Tento stav sa zmenil práve kreovaním nových orgánov fondu. V zmysle už platného štatútu dozorná rada na svojom zasadnutí prerokovala dňa 1. 12. 2010 návrh zásad, ktorý upravoval odmeny členom výkonného výboru. Dnes už nie je možné, aby sa niekto najskôr tváril, že si odmeny nevypláca, a potom, keď je isté, že úrad opúšťa, si ich vyplatí aj za roky spätne dozadu. Nové zásady odmeňovania to už neumožňujú. K tomu vyplateniu, samozrejme, prišlo po voľbách. Pravdou je, že nová dozorná rada zvolená týmto parlamentom posúdila návrh zásad a po vypočutí si odpočtu úloh a vykonanej práce zo strany výkonného výboru konštatovala, že ak predchádzajúci výkonný výbor v počte 11 členov mohol mať v zmysle zásad 100-percentnú výšku odmien, tak súčasný výkonný výbor, na ktorý je kladených viac úloh, či už zo strany vlády alebo zákonov, môže mať odmeny navýšené o jednu tretinu oproti svojim predchodcom. Takýto návrh bol dozornou radou aj schválený. A proti tomuto návrhu nehlasoval nikto z členov dozornej rady.

    Následne dozorná rada fondu prerokovala určenie a priznanie konkrétnej výšky odmeny predsedníčke výkonného výboru za tretí štvrťrok 2010 a schválila jej vyplatenie maximálnej výšky, teda 150 %. Tento návrh bol schválený všetkými členmi dozornej rady fondu vrátane predsedu dozornej rady pána Ing. Branislava Bačíka, nominanta SMER-u. Je preto potešujúce, že aj týmto postojom pán Bačík za SMER ocenil vykonanú prácu súčasného vedenia fondu. Reakciou predsedníčky výkonného výboru na uvedené rozhodnutie bola skutočnosť, že sa bezodkladne ešte v decembri minulého roka písomne vzdala svojho nároku. Ocenila postoj dozornej rady za plnenie úloh a požiadala, aby jej nebola vyplatená odmena vo výške schválenej dozornou radou, ale ak, tak, aby dostala odmenu vo výške tak, ako je stanovená radovým zamestnancom fondu, teda vo výške 50 % zo mzdy. Takáto odmena jej aj bola vyplatená, a to v zmysle pokynu vydaného sekciou správy financií a kontroly fondu. Vzdala sa tej odmeny, myslím, 150-percentnej. Ostatným členom výkonného výboru na základe rozhodnutia predsedníčky výkonného výboru fondu boli priznané odmeny za tretí štvrťrok 2010 vo výške 45 % základnej mesačnej mzdy. Týmto boli vyplatené odmeny členom výkonného výboru, ktoré nepresiahli jednu tretinu maximálnej výšky schválenej v zásadách odmeňovania.

    Podľa programového vyhlásenia vlády Fond národného majetku Slovenskej republiky v nastávajúcom období bude plniť úlohy týkajúce sa predaja svojich majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Všetky úlohy bude musieť vykonávať pri postupnom znižovaní počtu zamestnancov. A preto budú kladené veľké nároky na riadiacich pracovníkov, a teda aj členov výkonného výboru. Zmena zákona o činnosti fondu, ktorú iniciovala predchádzajúca vláda a schválila Národná rada, obsahovala iba ustanovenia o zrušení orgánov fondu, resp. znížení počtu členov výkonného výboru. Postavenie, rozsah a pôsobnosť jeho činností zostali nezmenené. Preto je opodstatnená aj požiadavka smerujúca k objektívnemu odmeňovaniu riadiacich pracovníkov. Za polrok po nástupe do funkcií bolo potrebné zo strany výkonného výboru fondu prijať rozhodnutia smerujúce k inštituovaniu úradu, keďže neboli aktualizované základné smernice a normy v zmysle novelizácie zákona o pôsobnosti fondu. Fondu sa podarilo realizovať v krátkej dobe všetky potrebné opatrenia. A vieme, že bude riešiť aj ukončenie svojej činnosti a zánik inštitúcie. Zo strany vedenia fondu boli v posledných mesiacoch roka 2010 vykonávané činnosti, ktoré viedli k zásadným úsporným opatreniam na prevádzku úradu a znižovaniu finančných nákladov, čo dokumentuje aj celkové zníženie počtu zamestnancov v priebehu roka takmer o 40 % alebo zníženie nákladov na prevádzku o 35 %, čo sa odzrkadlilo aj v schválenom rozpočte fondu na rok 2011.

    Dozorná rada fondu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2011 prerokovala návrh na priznanie odmien predsedníčke výkonného výboru za štvrtý štvrťrok 2010. A odsúhlasila odmeny, ktoré nedosahovali výšku stanovenú v zásadách a ani výšku odmien bývalých členov výkonného výboru. Odpoveďou na vašu otázku je preto konštatovanie, že aj napriek tomu, že zásady na odmeňovanie schválené, a to chcem zdôrazniť, dozornou radou fondu, ktorej predsedom je nominant SMER-u, stanovujú maximálnu možnú výšku odmien 150 % pre členov výkonného výboru, na rozdiel od minulosti neboli súčasnému vedeniu fondu v takejto výške ani zďaleka ani priznané, ani vyplácané. Áno, je morálne vyplatenie odmien, ktoré reálne odrážajú vykonanú prácu v reálnom a v hodnotenom čase. Je nemorálne, ak sa niekto celý čas schováva za populistické vyhlásenia o nevyplácaní si odmien a potom si bez zábran vyplatí odmeny, dokonca aj takým spôsobom, že tesne pred odchodom z funkcie si sám sebe schváli odmeny, ako to bolo rozhodnutím bývalého výkonného výboru fondu zo 7. júla roku 2010, kde si jeho členovia, zdôrazňujem, vo väčšine zástupcovia SMER-u, odsúhlasili jednohlasne odmeny sami pre seba za druhý štvrťrok roku 2010. Je nemorálne prijať takéto rozhodnutie. Preto by bolo správne vašu otázku, pán poslanec, smerovať k vašim zástupcom vo výkonnom výbore za predchádzajúcej vlády a spýtať sa, či bolo morálne, že si vyplatili spätne odmeny za dva roky svojho pôsobenia. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte možnosť dať doplňujúcu otázku maximálne v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.

  • Ďakujem za vašu odpoveď, pani premiérka, ale nemôžem sa stotožniť s vašou odpoveďou, pretože náš nominant pán Bačík tento návrh neodsúhlasil ani ho nenavrhol, navrhli ho vaši nominanti.

    A keď ste už spomínali tie odmeny, nespomenuli ste, že vaši nominanti vo výkonnom výbore si odsúhlasili a schválili za štvrtý kvartál odmeny už vo výške 80 %. Čakám, čo bude za prvý kvartál tohto roku. A vo vašom programovom vyhlásení vlády je, že chcete rušiť fond. Takže sa pýtam, či si zaslúžili takéto odmeny už teraz, keď fond, deklarujete, idete rušiť. A pokiaľ viem, Fond národného majetku trikrát predložil do vlády materiál o privatizácii a trikrát ste ho odsunuli. Takže neviem, či tento materiál bol taký kvalitný, že si zaslúžili odmeny vo výške 80 %. Ďakujem.

  • Pani premiérka, ešte máte asi pol minúty. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, zopakujem, čo som povedala. Napriek schváleniu odmien odmietla predsedníčka túto odmenu, lebo ju považovala za prehnanú. A vzdala sa jej napriek tomu, že tak bolo rozhodnuté. Vy mi neodpovedáte na otázku, či považujete za morálne vyplatenie odmien so spätnou platnosťou za dva celé roky vašim nominantom. Riešte si svoje problémy, pán poslanec, ja si morálnosť a výšku odmien nominantov vo Fonde národného majetku a ich prácu oceniť viem.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že 15 minút uplynulo.

    Pani premiérka, ďakujem za vašu odpoveď i za účasť na hodine otázok v rozsahu 15 minút, ktoré sú vám z rokovacieho poriadku pridelené.

    A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Vítam týmto členov vlády Slovenskej republiky a začneme prvou otázkou, ktorá je od pani poslankyne Dariny Gabániovej a je na ministra školstva vedy, výskumu a športu pána Eugena Jurzycu. A otázka znie: „Pán minister, v tlači som zaregistrovala informáciu, že rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity otvorí štúdium stomatológie. Mám rôzne obavy, že nebude mať tento odbor akreditáciu, opäť sa schváli výnimka?“

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na odpoveď, pani poslankyňa Gabániová sedí v štvrtom rade tretia zľava.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za otázku, pani poslankyňa. Vysoké školy smú podľa zákona o vysokých školách prijímať študentov len na akreditované študijné programy, teda na také, o akreditáciu ktorých predtým požiadali. Akreditačná komisia sa k ich žiadosti vyjadrí. A minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky im prizná právo udeľovať absolventom príslušný akademický titul. V prípade štátnych vysokých škôl, ako je aj Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, je na to potrebný súhlas aj ministra z príslušného rezortu, v tomto prípade ministra zdravotníctva. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave v súčasnosti nemá akreditovaný študijný program stomatológia ani zubné lekárstvo, preto nemôže na takýto študijný program prijímať uchádzačov o štúdium. Tiež akreditačná komisia neeviduje žiadosť tejto vysokej školy o akreditáciu uvedeného študijného programu, zo zákona teda nie je možné, aby sa takéto štúdium uskutočňovalo. A ubezpečujem vás, že žiadna výnimka nie je možná, a teda ani nebude schválená. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán minister zotrvajte tam, prosím, lebo pani poslankyňa má nárok na doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. A moja doplňujúca otázka je, ako môžete pomôcť zvýšiť počet absolventov svojou nejakou podporou alebo ako môžete pomôcť vysokým školám, kde tento program študijný akreditovaný majú (Košice a Bratislava). Ďakujem.

  • Ďakujem za otázku. Podľa mojich informácií, pokiaľ ide o zubných technikov, tak počet absolventov je väčší, než dokáže absorbovať trh. Pokiaľ ide o stomatológov, to, čo my môžeme robiť pri zvyšovaní počtu študentov, je do veľkej miery dané stavom verejných financií. Programové vyhlásenie vlády hovorí jednoznačne, že pokiaľ my prídeme s reformami, tak dostaneme viac peňazí, a to aj na školstvo. A my sa tie reformy snažíme pripraviť, pripravujeme ich, informujeme médiá o nich. Koncom roka bude prijatá komplexná novela vysokoškolského zákona. A verím tomu, že aj jej pomocou sa podarí zvýšiť podiel nákladov na vysoké školstvo na verejných financiách aj na hrubom domácom produkte. A to by sa malo dotknúť aj stomatológov.

  • Ďakujem.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Richarda Švihuru, je prítomný. A je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Zsoltovi Simonovi. Otázka znie: „Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc je vytypovanou lokalitou kultúrneho dedičstva na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pán minister, plánuje ministerstvo vyvíjať aktivity smerujúce k zápisu lokality do svetového dedičstva UNESCO?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď je áno.

    A dovoľte mi, aby som trošku priblížil celú tú genézu. Prvýkrát som sa s touto problematikou stretol v roku 2002. To bolo na jeseň, keď som sa stal prvýkrát ministrom pôdohospodárstva. A nechal som pripraviť materiály, aby Slovenská republika požiadala o zápis do kultúrneho dedičstva UNESCO, o ktorý je možné každý rok požiadať k 10. januáru bežného roka. A potom je vyhodnocovací proces. Vzhľadom na to, že Slovenská republika nemala vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov minister Baco ešte pred rokom 1998 dal súhlas Maďarskej republike na zápis do UNESCO. Tak pre Maďarskú republiku bol zápis v UNESCO vykonaný v roku 2002 s tým, že má zapísaných 19 obcí ako jadrová zóna a 18 obcí ako nárazníková zóna. Z hľadiska tej mapy, keď sa na to pozrieme, tak vidno, že to, čo je najbližšie k slovenskej hranici, tam tie obce sú len v nárazníkovej zóne. Explicitne z toho vyplýva, že keď Slovenská republika chce to mať zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO, tak máme na to najväčšiu šancu, len pokiaľ sa budeme uchádzať o nárazníkovú zónu. Musím ale povedať, že v roku 2002 ministerstvo zahraničných vecí, do kompetencie ktorého vybavovanie tejto agendy patrí, nakoniec žiadosť o zápis do UNESCO nepredložilo. A predložilo zápis inej požiadavky, a to v oblasti slovenských pralesov. K tomu, aby sme mohli požiadať o zápis, potrebujeme mať, opakujem, vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou. Dnes tento problém je umocnený tým, že Maďarská republika žaluje Európsku komisiu preto, že Slovenská republika má právo užívať značku Tokaj, resp. užíva značku Tokaj. Obdobný problém bol aj v roku 2002. Preto sme zo strany vlády iniciovali dohodu medzi Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vzájomnú dohodu o spoluprácu v oblasti Tokaj. V rámci tejto dohody bola dohodnutá aj harmonizácia legislatívy, aby bolo zrejmé, že obe krajiny vyrábajú tokajské víno za rovnakých podmienok, a teda aj v Slovenskej republike sa tento unikátny región nachádza a je neoddeliteľnou súčasťou regiónu, ktorý už je zapísaný v UNESCO, a teda nie je prekážka, aby bol zapísaný aspoň ako nárazníková zóna. Vykonanie tejto dohody trvalo Slovenskej republike takmer dva roky, teda v rokoch 2004, 2005, začiatkom roku 2006. Bolo jasné, že prvýkrát Slovenská republika môže požiadať o zápis do zoznamu UNESCO do 10. januára 2007. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda Roberta Fica, jeho minister pán Jureňa hneď po voľbách medzi prvými poradami vedenia na ministerstve pôdohospodárstva, konkrétne 24. augusta 2006, zrušil túto úlohu pre pracovníkov ministerstva, pripraviť takýto materiál a predložiť ho do Paríža na zápis do svetového dedičstva UNESCO. V súčasnej dobe má ministerstvo pripravené podklady na to, aby sme takto učinili. Ale potrebujeme mať vyjasnené vzťahy. A musíme najskôr ukončiť otvorené procesy dohody, ktoré medzi našimi krajinami sú, pretože Tokaj nie je možné zapísať dnes už bez súhlasu Maďarskej republiky, tak ako pre Maďarskú republiku nebolo možné ho tam zapísať bez súhlasu Slovenskej republiky. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo vtedy minister dal súhlas, aby maďarská strana jednostranne mohla sa uchádzať o zápis do svetového dedičstva UNESCO, a nepožadoval takýto istý recipročný krok zo strany Maďarskej republiky vo vzťahu k Slovenskej republike. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa vás pán poslanec, či chcete dať doplňujúcu otázku. Nech sa páči, maximálne v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Chcem sa opýtať, aký je predpoklad, kedy by mohli byť vysporiadané vzťahy s Maďarskou republikou.

  • Pán poslanec, bol by som nesmierne rád, keby som vám na túto otázku dokázal odpovedať. Robíme všetko pre to, aby sme to čím skôr doriešili. Je pravdou, že v predchádzajúcom období vláda Roberta Fica a jeho ministri pôdohospodárstva vykonali obrovský chaos v oblasti legislatívy Tokaja ako takého. A dnes musíme dlhodobo, postupnými krokmi pracovať na tom, aby sme tento bordel, ktorý tam bol vytvorený, napravili a potom vytvorili priestor na to, aby ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo kultúry, ministerstvo zahraničných vecí a Košický samosprávny kraj mohli spolu sa uchádzať o zápis tejto časti našej krajiny do svetového dedičstva UNESCO, opakujem, nie ako jadrovej zóny, ale ako nárazníkovej zóny.

  • Ďakujem, pán minister.

    Treťou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Igor Choma. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je prítomný v rokovacej sále, tak odpovedať sa nebude.

    Štvrtá v poradí otázka je od pána poslanca Dušana Švantnera a je na 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Figeľa. Otázka znie: „Pán minister, ktoré cesty I. triedy sa začali stavať miesto diaľnic, čo ste sľubovali pri vašom nástupe za ministra?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, vážený pán poslanec, tam, kde sa neplánuje výstavba diaľnice ani rýchlostné cesty a pre bezpečnosť obyvateľstva a ochranu životného prostredia je potrebný odklon tranzitnej dopravy, buduje Slovenská správa ciest obchvaty miest a obcí. Chcem vám povedať, že k novo začínaným stavbám v roku 2011 by som možno rád uviedol cestu I. triedy č. 68 v Prešove, odbočku Škultétyho a ZVL, to je preložka cesty, Galantu, obchvat, ktorý je druhou časťou už nadväzujúcou na prvú na ceste č. 75, cestu č. 68, Mníšek nad Popradom, ide o spojenie na štátnu hranicu s Poľskom a o preložku cesty a na č. 11 (I. triedy) Čadcu, obchvat. V tomto roku budú pripravované ďalšie stavby na cestách I. triedy, v Galante tretia časť obchvatu, čo je č. 75, cesta I. triedy, č. 51 v Trnave južný obchvat, č. 51 vo Vrábľoch takisto obchvat, č. 75 v Šali obchvat, č. 66 v Banskej Bystrici severný obchvat, v Brezne č. 66 obchvat, č. 64 v Prievidzi obchvat, č. 64 v Porúbke takisto obchvat, č. 68 v Plavnici preložka cesty, č. 68 v Sabinove preložka cesty, č. 18 v Nižnom Hrabovci, v Petrovciach nad Laborcom preložka, č. 15 v Stropkove preložka cesty a č. 74 v Snine (Snina – Kolonica) preložka cesty, č. 77 v Bardejove juhozápadný obchvat a č. 74 preložka cesty medzi Brekovom a Humenným.

    Chcem povedať, že pre nevyhovujúcu dopravnú situáciu alebo výkonnosť a dopravnú nehodovosť bude Slovenská správa ciest v tomto roku 2011 rekonštruovať a prestavovať križovatky medzi cestami I. triedy č. 51 a III. triedy v Senici, I. a II. triedou v Nitre, kde pôjde o stavebné úpravy križovatky, na ceste I. triedy č. 61 v Trenčianskej Teplej, č. 61 s križovatkou č. 57 ciest I. triedy v Dubnici nad Váhom. A na cestách I. triedy č. 50 medzi Zvolenom a Neresnicou pôjde o mimoúrovňovú križovatku.

    Chcem dodať, že cesty I. triedy sú v zlom alebo v ťažkom stave, hlavne tam, kde sú osobitne dnes zaťažované nadmernou nákladnou dopravou alebo aj intenzitou a váhou vozidiel, potrebujú tieto cesty rozsiahle opravy, ale aj rekonštrukcie a obnovu. Chceme tomu venovať pozornosť, ako som hovoril, v konkrétnych úsekoch, ale aj v ďalších zámeroch, o ktorých buď budeme diskutovať, alebo vás budem informovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa, či je doplňujúca otázka.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem.

    Pán minister, nech sa páči, je tu priestor pre vašu odpoveď.

  • Pán minister, mňa, samozrejme, najviac zaujíma južný obchvat mesta Brezna. Tam je tá situácia taká, že vlastne všetko je pripravené na výkup pozemkov a na prakticky už realizáciu stavby. Ja som stále toho názoru, že by táto vec nemala byť politikum. Ale mám informácie, že intervenovali nekompetentní ľudia o tom, že by sa trasovanie tohto južného obchvatu mesta Brezna malo zmeniť. Zmenou trasovania niekoľko domov by sa muselo likvidovať. A všetci vieme veľmi dobre, že kým sú to pozemky, tak je to prijateľné, akonáhle sa začínajú búrať domy, je to zlé. A preto by som sa chcel spýtať, doplňujúca otázka je taká, či môžu občania mesta Brezna dúfať, že to trasovanie pôvodné, ktoré bolo, kde nebolo žiadne politikum použité, kde sme to naozaj nechali na odborníkov, aby oni vybrali tú trasu aj spôsob, akým sa to bude stavať, že zostane to trasovanie, ktoré je prakticky pripravené tak, že sa môže stavať. Ďakujem.

  • Slovenská správa ciest pracuje na významne alebo výrazne lacnejšom variante, ktorý súvisí aj s trasovaním. A súvisí aj s tým, ako predtým bola pripravovaná trasa, keďže sa nevyužili možnosti alebo územie, ktoré patrí Železniciam. Hodnotenie všetkých súvislostí považujem za veľmi dôležité pre reálnu výstavbu, nielen pre nejaké úmysly alebo zámery, bez ohľadu na investičné náklady a reálnu výstavbu. O konkrétnostiach môžeme hovoriť viac pri stretnutí, resp. chystám aj svoju návštevu tam, zastavil som sa pri tom neformálne a neoficiálne, ale chcem sa zoznámiť aj so situáciou osobne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka adresovaná opäť na vás je od pána Igora Chomu, nie je prítomný, ďalšia je aj č. 6 od pána Igora Chomu, taktiež nebude prečítaná, ani otázka č. 7. Takže vám v tejto chvíli ďakujem za vaše odpovede.

    A ôsmou v poradí vylosovanou otázkou je otázka od pána poslanca Viliama Novotného, ktorý je v sále. A je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Uhliarikovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, programové vyhlásenie vlády hovorí o prehodnotení sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol podaný poslanecký návrh zákona, ktorý rušil pevnú a koncovú sieť nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa úplne nestotožnilo s týmto riešením. Aká je teda vaša predstava a v akom časovom horizonte ju predložíte na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prehodnotí verejnú minimálnu sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v zmysle programového vyhlásenia vlády na podmienky zdravotníctva na obdobie rokov 2010 až 2014, ako aj v zmysle Plánu hlavných úloh ministerstva zdravotníctva k termínu 30. 9. a predloží na rokovanie vlády novelu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov o verejnej minimálnej sieti.

    Ministerstvo zdravotníctva počíta so zrušením koncovej siete, kde sú explicitne uvedené jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Zároveň ministerstvo zvažuje reštrukturalizovať aj pevnú sieť ústavných zdravotníckych zariadení s tým, že sa bude prihliadať na dodržiavanie geografických dostupností poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti na základe regionálneho princípu tak, aby pevná sieť zabezpečila nepretržitú dostupnú a efektívnu 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť každému pacientovi, ktorý je do toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia dopravený a bude dopravený záchrannou zdravotnou službou v akútnom a život ohrozujúcom stave. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec predseda výboru doplňujúca otázka, nech sa páči. Prosím vás, nefunguje minister pánovi... Prepáčte, nefunguje mikrofón.

  • Smiech v sále.

  • Tak, prepáčte, pán minister.

    Skúste to, pán poslanec. Skúste ísť na vedľajší mikrofón.

  • Áno, už sa počujeme. Ďakujem pekne za odpoveď. Naozaj tá filozofia pevnej siete bola postavená na tom, aby existovali určité zariadenia, ktoré sú schopné poskytnúť komplexnú zdravotnú starostlivosť v ôsmich odboroch. A rozumiem tomu, že je dôležité naviazať túto zdravotnú starostlivosť ako na integrovaný záchranný systém, tak, povedzme, aj na lekársku službu prvej pomoci. Napriek tomu si ale myslím, že zavádzať ďalší pojem siete, ktorý tu urobila predchádzajúca vláda v roku 2008, len mätie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vytvára určité diskriminačné prvky, pretože niektorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zabezpečuje istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou na úkor iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa o túto zmluvu musia uchádzať súťažou a svojou kvalitou a cenou. Preto sa chcem spýtať, či ministerstvo uvažuje o zadefinovaní pevnej siete ako v podstate tretej siete, ktorá by bola obsiahnutá v zákone alebo či by nebolo jednoduchšie riešiť, povedzme, tieto 8-odborové nemocnice s urgentným príjmom v rámci verejnej minimálnej siete, pretože dá sa to podľa mňa vo verejnej minimálnej sieti veľmi elegantne zadefinovať, že verejnou minimálnou sieťou je aj nemocnica, ktorá má osem odborov a urgentný príjem, geografický v situácii, že dojazd sanitkou rýchlej zdravotnej pomoci je, povedzme, tridsať alebo štyridsaťpäť minút. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, v prvom rade na tú prvú otázku, čo sa týka pojmu „sieť“ a jej zavedenia akoukoľvek vládou. Bola zavedená v roku 2004 reformnými zákonmi. A viete, že pojem minimálna verejná sieť, ktorú ste použili, bola zavedená v roku 2004. Vieme, že to riziko, ktoré v súčasnosti je, a ten nezmysel, ktorý tu bol daný, bola koncová sieť. Nemá absolútne žiadny zmysel, aby zákon stanovil, že nemocnica s poliklinikou v danom meste musí mať zmluvu s poisťovňou. Na tom sa zhodneme. A to chceme zrušiť. Ale to, čo chceme, je aj, tak ako v súčasnej dobe je zadefinovaných 273 bodov v Slovenskej republike záchrannej zdravotnej služby, z ktorých z každého bodu v republike je dojazd, z tohto bodu do 15 minút, tak presne toto chceme, aby bola v Slovenskej republike zadefinovaná sieť nemocníc, ktoré komplexne vybavia pacienta v jeho život ohrozujúcom stave alebo pacienta, ktorý je v akútnom stave. V súčasnej dobe, je to v zákone, táto pevná sieť to nezabezpečuje. To znamená, toto chceme opraviť a predefinovať. Aj tá odpoveď bola v tom zmysle, že týmto zákonom chceme predefinovať sieť.

    A na tú vašu hypotetickú otázku, či sa to má volať sieť. Neviem, môžeme nájsť aj iné slovo. Hovorím, „sieť“ je plne akceptovaná. A je naozaj na nás a na poisťovni, koho v tejto sieti zazmluvní a kto v tejto sieti bude. Takže sa môžeme o tom potom porozprávať na výbore.

    Ale našou odpoveďou je, chceme práve, aby bola zabezpečená dostupnosť, aby pacient, ktorý bude kdekoľvek na území Slovenskej republiky, dovezený do tej nemocnice, ktorá má centrálny príjem, osem oddelení, nemusel byť odvezený kvôli neurologickému vyšetreniu do inej nemocnice. A práve keby sme zachovali len minimálnu sieť, toto by hrozilo, že by sa vám niečo stalo, nemocnica v nejakom meste by nemala zmluvu a vás by s úrazom mohli odviezť niekde inde, čo nechceme.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšou otázkou je otázka od pána poslanca Ivana Štefanca, ktorý je prítomný v sále. A je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi. Aj pán minister je v sále, takže môžeme prečítať otázku: „Pán minister, ako hodnotíte nové návrhy na harmonizáciu daňového základu v Európskej únii?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k návrhu na harmonizáciu základu dane zo zisku sme vyjadrovali jasný odmietavý postoj už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa takéto návrhy zo strany niektorých členských krajín Európskej únie začali objavovať. To stanovisko Slovenskej republiky ostáva nezmenené a naše negatívne stanovisko je dané najmä tým, že by to mohlo poškodiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, mohlo by to zhoršiť náš daňový systém, a sme ale zároveň presvedčení, že by to nepomohlo ani konkurencieschopnosti Európy ako takej, Európy ako celku.

    Argumenty proti harmonizácii daňového základu a následnej harmonizácii daní sú nasledovné.

    Uznávame, že harmonizácia daňového základu by mohla mať pozitívny efekt v tom, že by sa sprehľadnili systémy dane z príjmu právnických osôb, že by boli tieto porovnateľné, že by boli možno aj nižšie transakčné náklady, nižšie náklady z hľadiska účtovníctiev ap., ale zároveň sa obávame, že harmonizovaný spoločný základ dane zo zisku by nebolo reálne presadiť na dnešnej úrovni základu dane slovenskej. My sme daňovou reformou, ktorá začala platiť novým daňovým systémom, ktorý začal platiť od 1. 1. 2004, výrazne rozšírili daňový základ tým, že sme zrušili veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek a špeciálnych sadzieb. Problém je v tom, že náš daňový základ, ktorý je dobrý, že je jeden z najširších, by asi nebolo reálne presadiť ako spoločný daňový základ pre všetky krajiny Európskej únie, resp. eurozóny, ak by to malo platiť len pre eurozónu. Príkladom najužšieho daňového základu je nemecký daňový základ, v ktorom je veľké množstvo výnimiek, odpočítateľných položiek, špeciálnych režimov. Ak by teda Európa bola schopná dospieť k nejakému kompromisu, že niekde v strede ideme určiť spoločný daňový základ dane zo zisku, tak pre nás by to znamenalo, že by sme museli znovu do systému zavádzať niektoré odpočítateľné položky, výnimky a špeciálne sadzby, čo by evidentne zhoršilo náš daňový systém oproti tomu, aký ho máme dnes.

    No a druhý dôvod, prečo sme proti harmonizácii daňového základu v Európskej únii, je ten, že harmonizácia daňového základu je nevyhnutným predpokladom harmonizácie sadzieb ako takých. Harmonizáciu sadzieb považujeme za veľmi zlú, pretože jednoducho by znížila konkurenčnú schopnosť krajín, ktoré by museli zdvihnúť sadzbu dane, a nezlepšila by konkurencieschopnosť v bohatších alebo vyspelejších európskych krajinách. A v zásade platí, že bez harmonizácie daňového základu nie je možné urobiť harmonizáciu sadzieb. Z tých, ktorí dnes presadzujú harmonizáciu daňového základu, niektorí tvrdia, že im nejde o harmonizáciu sadzieb, že oni chcú harmonizovať len základ dane. Faktom ale je, že potom by riziko reálneho presadenia harmonizácie sadzieb bolo omnoho vyššie, ako je dnes, keď daňový základ harmonizovaný nie je.

    Takže toto sú argumenty, o ktorých sme komunikovali v rokoch 2004, 2005, 2006 a ktoré opakujeme aj teraz, pre ktoré si myslíme, že to nie je dobrý nápad. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý je v sále. A je adresovaná 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi. Otázka znie: „Ako je možné, že Cargo reaguje sebazničujúco, a to tým, že napriek nižším platbám za železničnú dopravnú cestu, ktoré sú zadefinované v nami prijatom zákone č. 513/2009 Z. z. o dráhach a č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, zvyšuje súčasné vedenie ceny za prepravy a tým sa stáva Cargo menej konkurencieschopným?“

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, vážený pán poslanec, okrem zníženia poplatku za železničnú dopravnú cestu na základe nového cenového výmeru s platnosťou od 1. 1. 2011, teda od nového roku, musí Cargo ako železničná spoločnosť pri cenotvorbe zohľadňovať aj vývoj ostatných nákladových faktorov. To je rast ceny elektrickej energie, zvýšenie distribučných poplatkov za elektrickú energiu a zároveň aj zavedenie poplatku, ktorý súvisí s cenou elektrickej energie za likvidáciu jadrového paliva, ďalším činiteľom je nárast cien nafty, zrušením aj tzv. červenej nafty, nárast nákladov na nákladné vozne a rušne v dôsledku realizácie predražených a ekonomicky nenávratných investícií počas uplynulého obdobia.

    Vzhľadom na štruktúrovanosť poplatku za železničnú dopravnú cestu treba podotknúť, že výsledný efekt celkového zníženia poplatku za túto cestu sa neprejaví pri prepravách na všetkých reláciách rovnako. A pritom pripomínam, že táto redukcia bola veľmi významná, na úroveň dvoch tretín za kilometer železničnej dráhy, teda o dve tretiny, na tretinovú úroveň. Dokonca pri niektorých prepravách bude tento efekt len minimálny. Okrem toho musí Cargo platiť vysoké úroky za nerozumnú pôžičku prijatú od ministerstva financií ako súčasť tzv. protikrízových opatrení. Myslím, že si na to jasne spomínate.

    Rovnako je potrebné pri cenotvorbe zohľadňovať fakt, že vybrané prepravy sa v minulých obdobiach uskutočňovali v podstate za sebazničujúce ceny, lebo neprevyšovali náklady. A straty narastali.

    Obchodná a cenová politika Carga na rok 2011 je zameraná na zvyšovanie objemu nákladnej prepravy, už konkrétnymi krokmi, na jednej strane úspornými, na druhej strane aktívnymi v obchode, resp. zmenou celkovej ceny za dráhu sa napr. v januári tohto roku 2011 podarilo prepraviť o 11 % viac tovaru ako v januári 2010. V tejto súvislosti nemožno považovať súčasnú obchodnú a cenovú politiku Carga v žiadnom prípade za nezodpovednú. Zničujúce, pán poslanec, boli nedávne roky pod vaším vedením. Sú za nami. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Vážneho.

  • Pán minister, fakty sú tie, že vláda Roberta Fica prijala zákon č. 513/2009 Z. z., ktorý umožnil zníženie ceny za dopravnú cestu, ktorá je kľúčom k lepšiemu narastaniu výkonov v Cargu, určite tomu nárastu 11 % v januári 2011 oproti januáru 2010 som rád. Ale určite to nie je zapríčinené cenovou politikou, ale nejakým utlmením tých dopadov krízy, ktorá v januári 2010 dosť naplno zúrila. A mali sme problém naplniť výkony. Moja otázka ale smeruje k tomu, že ten zákon, ktorý sme prijali my a podľa ktorého je urobený výmer od Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, umožnil napr. na 1 300-tonový vlak z Bratislavy do Žiliny účtovať ŽSR voči Cargu. To znamená, znížil náklady Carga napr. na ten 1 300-tonový vlak z 2 142 eur, čo bolo pred tým, na 714 eur po 1. 1. 2011. A tu sa mi zdá nerozumná a sebazničujúca cenová politika Carga, pretože jednoducho drží tie isté ceny, resp. niektoré ich mierne zvyšuje a musí reagovať aj na trh okolitý, lebo také isté poplatky platia aj ostatní konkurenční dopravcovia. Napr. už prvá lastovička je tá, že Cargu vypadli historicky dlhodobé prepravy, každý rok ich malo v objeme 300 000 ton tovaru alebo suroviny z Koperu do ZSNP Žiar nad Hronom. To znamená, keď takéto ďalšie budú stále rôzni dopravcovia Cargu brať, tak dospejete k tomu, že výkony Carga sa budú znižovať, pretože iní budú ponúkať podstatne lacnejšie ceny a už vôbec nebude môcť Cargo splácať ani úvery a, samozrejme, nebude mať ani na modernizáciu svojho vozového parku a na svoj prevádzkový život. Preto znela tá moja otázka, a stále znie: Prečo Cargo neupraví svoju cenovú politiku...?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať aj na doplňujúcu otázku.

  • Bolo by to na dlhšiu debatu, ale chcem len naznačiť, že tá intenzita teraz ani nie tak prepravy ako úsilia, na jednej strane úspory a na druhej strane vyššie príjmy, a teda aj vyššie zhodnocovania alebo výnosy za trate, ktoré máme, a prepravné kapacity, ktoré vlastníme, sú témou každodennou, resp. každotýždennou. Ja som išiel sem do snemovne, do parlamentu z rokovania na ministerstve o ozdravení Železníc. Všetky tri firmy včítane Carga zastúpené a samosprávy rokovali tam, teraz to pokračuje ďalej. Budem so železničiarskou delegáciou v pondelok v Kyjeve, ďalší pondelok o dva týždne v Moskve. Predtým som rokoval na iných miestach práve o tom, aby trendy, ktoré sa dohadujú nie na týždeň alebo rok, ale aj na celé dlhé obdobia, nás neobchádzali, ale naopak, so Slovenskom počítali ako so spoľahlivým, atraktívnym a aj konkurencieschopným partnerom. A k tomu smerujú všetky kroky aj cenotvorba. Uisťujem vás, že to je jedna z dôležitých súčastí, ale aj celé ozdravenie, lebo firma, ktorá je tak-tak s dychom, nemôže príliš byť veľkým alebo strategickým partnerom. A zároveň spoločne chceme hľadať partnerstvo, ktoré prinesie oveľa väčšiu intenzitu dopravy, nie aby Slovensko bolo obchádzané, ako sa stávalo, alebo trendy aby sa tu stenčovali, zužovali, ale naopak, aby bolo centrom v regióne, kde určite aj hospodárske oživenie prispieva, ale aj naša vlastná politika a zámery a vzťahy môžu priniesť oveľa vitálnejšiu situáciu nielen firmy, ale aj celej ekonomiky, to vás chcem len ubezpečiť, a tam, kde sa dá alebo máte záujem napomáhať, aj pozvať k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia otázka, č. 11, je od pána poslanca Dušana Bublavého, ktorý je v sále. A je opäť na vás, pán podpredseda vlády, a znie: „Kedy bude vybudované slušné parkovisko pre autá hostí a návštev Národnej rady Slovenskej republiky a Bratislavského hradu? Zaoberalo sa touto otázkou ministerstvo?“

    Nech sa páči.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Ale toto naozaj nie je otázka na ministerstvo dopravy. Ale, nech sa páči, môžete dať doplňujúcu otázku.

  • Ja viem, pán minister, ale musel som tú otázku položiť vám, lebo pánovi predsedovi parlamentu som nemohol položiť takúto otázku. Tak by bolo veľmi dobré, keby sa či už ministerstvo alebo celá Národná rada en bloc nejakým spôsobom postarala o to, lebo tie návštevy nie sú len pre nás, lebo sú pre všetkých. A skutočne odstaviť automobil návštevy je ozaj nedôstojné.

  • Ja môžem iba vyjadriť porozumenie pre tú konštatáciu a zároveň aj podporu pre hľadanie primeranej aj modernej odpovede. Parlament to potrebuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Dušana Švantnera, ktorého v sále nevidím. Preto sa na ňu odpovedať nebude.

    A ďalšou otázkou je otázka č. 13 od pani poslankyne Jarmily Tkáčovej. Pozerám sa, že ani ona nie je prítomná v sále.

    Pán poslanec Milan Gaľa takisto nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Darina Gabániová, v tejto chvíli nám ale chýba podpredseda vlády a minister financií, na ktorého je otázka adresovaná. Preto poprosím o chvíľu strpenia, skúsime ho zohnať. Zastavte, prosím vás, časomer, pokiaľ ide o hodinu otázok. Takže môžete už spustiť časomer. Otázka je od pani poslankyne Dariny Gabániovej, je to na podpredsedu vlády Ivana Mikloša, a znie: "Pán minister a podpredseda vlády, v záujme šetrenia verejných prostriedkov funkcie ministerstva financií by mohlo vykonávať viacero subjektov, ktorými sú Štátna pokladnica, Daňové riaditeľstvo a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Uvažovala vláda o takejto racionalizácii?“

    Nech sa páči.

  • Vážená snemovňa, vážený pán poslanec, predpokladám, že to nebolo poradené, takáto otázka, od môjho predchodcu.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie. Ten rezort je veľký alebo rozsiahly, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ale to nie je dobrá adresa pre túto otázku. A myslím, že by mala byť smerovaná k tomu, kto vlastní tieto pozemky, čo s tým robiť a či tam majú byť parkoviská alebo nejaký parkovací dom, alebo niečo iné. Nechcem o tom viac polemizovať. Skôr je to téma pre vlastníka pozemkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že som tu nebol, predpokladal som, že hodina otázok už skončila, ospravedlňujem sa.

    Vážená pani poslankyňa, neviem presne, ako mám chápať vašu otázku. Ak ju mám chápať tak, či možno zrušiť ministerstvo financií a namiesto neho teda by mohli...

  • Reakcia poslankyne.

  • Tak, áno, hovoríte o zlúčení, aha.

    Po prvé. Ministerstvo financií, v tom asi sa zhodneme, dúfam, v každej krajine existovať musí. Štátna pokladnica, ktorá bola vytvorená práve počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, je veľmi úspešný projekt, ktorý priniesol Slovenskej republike a verejným financiám obrovské úspory. Boli vynaložené na vznik Štátnej pokladnice veľké prostriedky. To bol naozaj veľký projekt aj z hľadiska informačných systémov, z hľadiska budovania novej inštitúcie. Ale o úspešnosti tohto projektu svedčí napr. to, že náklady vynaložené na budovanie Štátnej pokladnice sa vrátili za dva roky, dva roky a slovenská Štátna pokladnica slúži ako vzorový príklad úspešného projektu a úspešnej inštitúcie, o čom svedčí napr. fakt, že z Českej republiky, kde dodnes štátnu pokladnicu nespustili, sa chodia k nám učiť a berú si príklad z našej Štátnej pokladnice a nechajú sa naozaj týmto inšpirovať. Takže v tomto zmysle určite Štátna pokladnica má svoje opodstatnenie. Neuvažujeme a nebudeme uvažovať o tom, že by sme ju zlučovali. Ale sú tu niektoré ďalšie inštitúcie, ktoré spomínate. Spomínate Daňové riaditeľstvo. Nespomínate síce colnú správu a Sociálnu poisťovňu.

    Ale vláda Slovenskej republiky, vláda Ivety Radičovej spustila projekt zavádzania jednotného výberu daní a odvodov, v rámci ktorého robíme aj reorganizáciu inštitucionálnu, ktorá bude znamenať o. i. zlúčenie daňových úradov, Daňového riaditeľstva, Colného riaditeľstva a Sociálnej poisťovne, do jednej inštitúcie, do Finančného úradu. Prvá etapa by mala prebehnúť už od 1. 1. budúceho roka, kedy dôjde k spojeniu Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva na tej vrchnej úrovni, keď riaditeľstvá sa spoja, pričom ešte inštitúcie budú jeden rok fungovať, ale len relatívne paralelne, a potom od 1. 1. 2013 by malo dôjsť k spojeniu celej daňovej a colnej správy a aj k pripojeniu Sociálnej poisťovne k jedinej inštitúcii, Finančnému úradu. Takže v tomto zmysle tu vidíme priestor na to, aby sme znižovali náklady, aby sme racionalizovali procesy, aby sme nielen znižovali zároveň aj náklady pre štát, pre daňových poplatníkov, ale aj zefektívnili a racionalizovali systém tak, aby daňoví poplatníci boli zaťažovaní čo najmenej z hľadiska času, ktorý musia vynaložiť pri vypĺňaní daňových priznaní, pri plnení svojich odvodových povinností a tak ďalej a tak ďalej.

    Súčasťou tejto veľkej reformy je nielen inštitucionálna reforma, takže nielen spojenie inštitúcií, ale aj odvodová a daňová reforma, na ktorej práve v týchto dňoch a týždňoch intenzívne pracujeme, ktorá by mala najmä v odvodovom systéme výrazne zjednodušiť celý systém. Spočíva na zavedení superhrubej mzdy, na jednotnom vymeriavacom základe a aj na zjednodušení celého odvodového systému, ktorý by mal spočívať vlastne v dvoch poistných dávkach, v sociálnom poistení a v zdravotnom poistení, namiesto dnešného systému, ktorý je veľmi fragmentovaný.

    Takže ak by som to mal uzavrieť. Áno, vidíme veľký priestor v tejto oblasti aj v inštitucionálnych zmenách, ktoré chceme uskutočniť a na ktorých pracujeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budú nasledovať potom písomné odpovede členov vlády v rámci interpelácií a potom interpelácie poslancov. O päť minút budeme pokračovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktoré sú pod tlačou 196.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 196 nachádza.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Blanár ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže nejedná sa o prihlásenie sa do tohto bodu. Pán poslanec chce podať interpeláciu. Vzhľadom na to, že okrem neho sa nehlásil nikto, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Prerušujem o tomto bode programu rokovanie.

    A otváram teraz bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne som do bodu Interpelácie nedostal žiadnu prihlášku, a preto sa pýtam, či sa do interpelácií ústne niekto z poslancov hlási. Pán poslanec Juraj Blanár ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou a slovo má pán poslanec Blanár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu.

    Podľa uznesenia vlády č. 653 z 24. septembra 2010 k zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania vláda uložila členom vlády a predsedom ostatných orgánov štátnej správy používať elektronickú aukciu pri zadávaní zákazky na tovary, služby aj práce s účinnosťou od 1. januára 2011. Dňa 16. decembra ste vyhlásili verejnú súťaž, pán minister, na zabezpečenie leteckej prepravy osôb pri zahraničných a tuzemských pracovných cestách pre Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a ďalšie ústredné orgány štátnej správy ako Úrad vlády Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo financií, ministerstvo kultúry, ministerstvo obrany, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, Národný inšpektorát práce, Slovenská inovačná a energetická agentúra, Štatistický úrad, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky s predpokladanou hodnotou zákazky 7,5 mil. eur až 8,5 mil. eur na obdobie troch rokov. Podľa vyhlásenia verejného obstarávania je zrejmé, že sa elektronická aukcia nepoužije.

    Vzhľadom na výrazný objem finančných prostriedkov, ktoré plánuje na tento účel vynaložiť, je zarážajúce, prečo ste neaplikovali pri zadávaní zákazky elektronickú aukciu, resp. prečo ste sa vyhli jej použitiu vyhlásením verejnej súťaže pätnásť dní pred termínom, kedy vás k tomu postupu zaväzuje uznesenie vlády.

    Napriek proklamovanému úsiliu o zvýšenie transparentnosti zo strany vlády pani Ivety Radičovej s vaším minimálne otáznym postupom súhlasili ďalší vaši kolegovia ministri, ktorí tento postup podporili tým, že sa k predmetnej verejnej súťaži na obstarávanie leteckej prepravy zabezpečovanej bez aplikácie elektronickej aukcie pripojili.

    Okrem toho podľa vyhlásenia verejného obstarávania sa predpokladá osem účastníkov rámcovej dohody. Keďže podmienky a proces objednávania služieb u jednotlivých účastníkov rámcovej dohody nie je obsahom uvedeného vyhlásenia, nie je teda zrejmá transparentnosť takéhoto postupu.

    Vážený pán minister, žiadam vás preto, aby ste tento váš postup objasnili a odôvodnili jeho transparentnosť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný prihlásený s interpeláciou na členov vlády. Pýtam sa členov vlády, či niektorí z nich chce odpovedať na túto interpeláciu. Konštatujem, že nie. Chcem potom požiadať pani ministerku, aby upozornila pána ministra zahraničných vecí, že svoju odpoveď má odovzdať písomne.

  • Reakcia premiérky.

  • Odpoveď premiérky.

  • Už som si poplietol mikrofón s ministrom, prepáčte, to bolo horšie. Prepáčte, pani premiérka. Čiže chcem vás poprosiť, aby ste upozornili ministra zahraničných vecí, aby v stanovenej lehote do tridsať dní odpovedal písomne na túto interpeláciu.

    Vyhlasujem aj tento bod programu za skončený.

    A vyhlasujem trojminútovú prestávku kvôli technickému zariadeniu. O 15.33 hodine budeme pokračovať bodom, tak ako sme si schválili. Je to zákon o strelných zbraniach (tlač 116) a zostáva nám záverečné slovo navrhovateľa.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz poprosím opätovne pani poverenú overovateľku Janu Kiššovú, tak ako sme sa dohodli, že po interpeláciách nás oboznámi ešte s voľbou členov Rady Rozhlasu a televízie.

    Voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie sme už ukončili a poprosím vás teraz, aby ste nás oboznámili s výsledkom verejného hlasovania o

    návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo dnes, 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 63 neplatných a 87 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Michala Dzurjanina za hlasoval 1, proti hlasovalo 51, zdržalo sa hlasovania 35, Igora Galla za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Eleny Händler za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Evy Jaššovej za hlasovali 3, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania

    30, Petra Kováča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 32, Radoslava Kutáša za hlasoval 1, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 32, Viery Lehoczkej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54, zdržalo sa hlasovania 33, Milana Materáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 32, Ildikó Nagyovej za hlasovalo 78, proti hlasovalo 6, zdržali sa hlasovania 3, Vladimíra Slováka za hlasovalo 83, proti nehlasoval nikto, zdržali sa hlasovania 4, Vladimíra Taliana za hlasovalo 85, proti nehlasoval nikto, zdržali sa hlasovania 2, Ernesta Weidlera za hlasoval 1, proti hlasovalo 55, zdržalo sa hlasovania 31.

    Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli zvolení títo členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania: Vladimír Talian, Vladimír Slovák, Ildikó Nagyová.

    Teraz dovoľte, aby som vás informovala o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, ktoré sa konalo dnes 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 66 neplatných a 84 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Milana Antola za hlasovalo 81, proti hlasoval 1, zdržali sa hlasovania 2, Jaroslava Bartla za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Rastislava Blaška za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Bohumíra Bobockého za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Miroslava Čevelu za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Martin Gajdoša za hlasoval 1, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Dóry Hushegyiovej za hlasovalo 75, proti hlasovalo 6, zdržali sa hlasovania 3,...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím o trošku viac pokoja v rokovacej sále, páni poslanci. Ďakujem pekne.

  • ... Tomáša Kuču za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Nade Lazarovej za hlasoval 1, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 27, Petra Maleca za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27, Andreja Miklánka za hlasovalo 82, proti hlasoval 1, zdržal sa hlasovania 1,

    Oľgy Pohankovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 27.

    Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli zvolení títo členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania: Andrej Miklánek a Milan Antol.

    Nakoľko nebol zvolený potrebný počet členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najväčší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Sú to Martin Gajdoš, Dóra Hushegyiová a Naďa Lazarová.

    Teraz dovoľte, aby som vás informovala o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo dnes, 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 63 neplatných a 87 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Tibora Bučeka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Hildy Gajdošovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Martina Kabáta za hlasovalo 84, proti hlasoval 1, zdržali sa hlasovania 2, Miroslava Kollára za hlasovalo 85, proti hlasoval 1, zdržal sa hlasovania 1, Juraja Kurucára za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Jozefa Metkeho za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Pavla Morávka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Jozefa Tkáčika za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31.

    Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli zvolení títo členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie: Miroslav Kollár a Martin Kabát.

    Ďalej mi dovoľte, aby som vás informovala o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva, ktoré sa konalo dnes, 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva, všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 150 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 63 neplatných a 87 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky, že pri voľbe kandidátov Danice Birošovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 30, Ivana Ikrényiho za hlasoval 1, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 30, Branislava Jablonku za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 31, Michala Jesenka za hlasovalo 84, proti hlasovali 2, zdržal sa hlasovania 1, Jozefa Ševeca za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 30, Vladimíra Šlégera za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 30.

    Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti práva zvolený Michal Jesenko.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že za členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska boli zvolení Vladimír Talian, Vladimír Slovák, Ildikó Nagyová, Andrej Miklánek, Milan Antol, Miroslav Kollár, Martin Kabát, Michal Jesenko.

    Opakovaná voľba sa vykoná za oblasť televízneho vysielania vzhľadom na to, že tam boli zvolení dvaja, pán Miklánek a pán Antol, a tam treba dovoliť ešte jedného. A do tejto opakovanej voľby postupujú Martin Gajdoš, Dóra Hushegyiová, Naďa Lazarová. Opakovanú voľbu vykonáme spolu s voľbou generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Ďakujem pekne pani spravodajkyni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 111.

    Prosím spoločného spravodajcu Martina Pada, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia ukončil záverečné slovo navrhovateľ pán minister vnútra a teraz odovzdávam slovo spravodajcovi, ktorý v záverečnom slove požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pôvodne som mal dnes vystupovať v záverečnom slove s úplne iným textom, ale som veľmi rád, že môžem povedať niečo úplne iné. S pánom ministrom sme sa dohodli, že treba nájsť kompromisné riešenie a treba upraviť novelu zákona tak, aby bola prospešná pre všetkých občanov, aby ministerstvo vnútra splnilo pre ľudí to, čo sa od neho očakáva. A tak si dovolím navrhnúť, aby sme hlasovanie o tomto bode presunuli na marcovú schôdzu, pán podpredseda, so súhlasom pána ministra, samozrejme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Počuli sme stanovisko prednesené pánom spravodajcom, aj v súlade s dohodou s pánom ministrom, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

    Návrh je uverejnený ako tlač 177 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 177a.

    Dávam slovo Dušanovi Jarjabkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Spravodajcom je pán poslanec Ján Senko, ktorý sa pripraví v ďalšom svojom vystúpení.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zároveň sa ospravedlňujem za hlasovú indispozíciu, dámy a páni, a preto mi dovoľte, aby som tento návrh zákona uviedol len jednou vetou.

    Táto novelizácia tohto zákona o Medaile prezidenta Slovenskej republiky hovorí len a len o tom, aby od prezidenta Slovenskej republiky si túto medailu mohli prevziať aj občania iných štátov, nielen občania Slovenskej republiky. To je celá novelizácia tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Ján Senko, ktorý nás bude informovať ako spoločný spravodajca z výboru pre kultúru a médiá o výsledku rokovania výborov a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, oboznámim vás so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Poslanecký návrh zákona odporučili schváliť bez pripomienok Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý máme pod tlačou 177, schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného poslaneckého návrhu zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 63 z 1. februára 2011.

    Skončil som, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomuto poslaneckému návrhu v druhom čítaní hlási ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh má parlamentnú tlač 181 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 181a.

    Dávam slovo teraz poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona odôvodnil.

    Ako spravodajca sa pripraví pán poslanec Beblavý.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vo svojom odôvodnení budem krátky, pretože samotný návrh zákona, presnejšie novely vysokoškolského zákona je tiež krátky.

    Táto novela vyplynula z rozhodnutia Ústavného súdu z 26. 5. 2010, keď rozhodol po dva a pol roku podania podnetu, čo podala skupina poslancov podnet na to, že novela vysokoškolského zákona z 3. 7. 2007 prerokovaná tuná a odsúhlasená v parlamente je v rozpore v istých ustanoveniach s Ústavou Slovenskej republiky, a to v tretej a štvrtej vete § 55 ods. 7, kde sa zasahuje do súkromného práva a určujú sa súkromným vysokým školám počty externých študentov, a v § 88 ods. 5, kde zase...

  • Ruch v sále.

  • Poprosil by som trošku, kolegovia,...

  • Prosím vás o pokoj. Žiadam to aj pri ostatných návrhoch zákonov, tak poprosím o to aj pri tomto návrhu. Ďakujem pekne.

  • V tomto § 88 ods. 5 sa zase určujú dve kategórie externých študentov, jedna, ktorá platí, a druhá, ktorá neplatí.

    Chcem povedať, že, a to je podstatné podľa mňa, tou novelou zákona z 3. 7. 2007 schválenou v Národnej rade, ktorú predkladal pán minister Mikolaj, bolo zavedenie platenia za externé štúdium. Ako to ďalej riešiť? Ja som vedome to nechal na to, aby sa rozhodlo ministerstvo školstva, či jednoducho zostane tento stav alebo, samozrejme, môže postupovať aj tak, že úplne zruší platenie externých študentov, len výsledok by znamenal, aby ste si uvedomili v dnešnej chvíli, že pokiaľ by došlo k úplnému zrušeniu, vysoké školy by prišli rádovo o viac ako 20 mil. eur dnes, čo je viac ako 600 mil. korún. A tie kdesi by bolo treba nahradiť. Čiže touto novelou nikto z nás teraz už nezavádza platenie alebo neplatenie, na to by som rád upozornil. Rozhodla o tom minulá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla toto platenie.

    Chcel by som povedať ešte, že tie úpravy, ktoré sú v tomto návrhu zákona a ktoré na výbore gestorskom podal pán poslanec Beblavý, sú práve tie, ktoré sú dohodnuté a odsúhlasené tak predkladateľom, ako aj ministerstvom školstva. Čiže je to v súlade aj s legislatívnymi pravidlami, že predkladateľ súhlasí aj so zmenami, ktoré sú mimo dotknutých paragrafov, pretože také sú legislatívne pravidlá. A je to spôsob riešenia, ktoré navrhuje ministerstvo školstva. Väčšina z nich sú nakoniec technické veci.

    Posledná vec, ktorú by som v tejto veci chcel ešte povedať. Ja osobne si myslím, že podstatné zmeny v oblasti financovania a aj v oblasti nakoniec toho, či sa zaviesť nejaká spoluúčasť má alebo nemá, musia byť urobené nie takpovediac odboku, ale systémovo, pretože je to otázka naozaj súvisiaca s celkovým systémom financovania vysokého školstva. Pokiaľ ja mám informáciu, ministerstvo školstva má vo svojom pláne v priebehu roka pripraviť komplexnú novelu vysokoškolského zákona. A tam, si myslím, bude priestor na to, aby sa príp. dali aj ďalšie pozmeňujúce návrhy alebo uplatnili vaše nápady, kolegovia.

    Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému ako spravodajcovi, z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda parlamentu. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený člen vlády, ostatní prítomní, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov o výsledku rokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada svojím uznesením z 15. decembra minulého roka sa uzniesla prerokovať tento návrh a pridelila ho dvom výborom, ústavnoprávnemu a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila práve výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Tieto dva výbory prerokovali návrh a prijali k nemu uznesenie.

    Gestorský výbor zároveň konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Samotné výbory k tomuto návrhu zaujali tieto stanoviská.

    Aj ústavnoprávny výbor, aj Výbor Národnej rady pre vzdelávanie zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy výborov. Sú to body 1 až 5, ktoré sú tam uvedené.

    A gestorský výbor zároveň odporúčal plénu, aby hlasovalo o týchto návrhoch spoločne s tým, že odporúčal ich schváliť.

    Gestorský výbor následne odporúča Národnej rade schváliť aj zákon ako celok v znení týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril aj mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Najskôr ale ešte chcem skonštatovať, že písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Andrej Kolesík, ktorý dostane slovo po vystúpení spravodajcu, a po vystúpení spravodajcu a pána poslanca Kolesíka bude možnosť potom ešte prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona. Ja ho najprv prečítam, potom zdôvodním.

    V článku I sa za prvý bod vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 73 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „Ministerstvo poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu a) meno a priezvisko vrátane titulov, b) rodné číslo alebo dátum narodenia u cudzincov, c) názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje, d) študijný program, e) informácie o skončení štúdia.“.“ Odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body na primerane prečíslujú.

    Vkladá sa nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení sa dopĺňa takto: „V § 170 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe údajovx) z centrálneho registra študentov vysokých škôl štatistické údaje zo svojho informačného systému.“.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 73 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2001 Z. z.“ Odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10. V súvislosti s vložením nového článku bude potrebné upraviť aj názov zákona.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa oprávnenie pre ministerstvo poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje o študentoch za účelom štatistického zisťovania úspešnosti absolventov vysokých škôl z hľadiska výšky ich príjmov. Zároveň sa ukladá povinnosť Sociálnej poisťovni tieto údaje ministerstvu poskytnúť vo forme štatistických údajov bez možnosti identifikácie jednotlivých študentov. Inými slovami, po tejto novele bude môcť ministerstvo spolu so Sociálnou poisťovňou vyhodnotiť v primeraných časových horizontoch jedného, dvoch, piatich rokov po skončení školy, ako sú absolventi jednotlivých odborov na tom z hľadiska zamestnanosti a príjmov, s tým, že, samozrejme, toto vyhodnocovanie bude prebiehať len na úrovni teda štatistickej, to znamená úroveň, kde nie je možné identifikovať individuálne údaje. Takže budú to údaje o odboroch, fakultách, školách, ale nie teda, samozrejme, o jednotlivcoch. Tento návrh je nevyhnutný z hľadiska teda ochrany osobných údajov, tak aby bol zákon upravený, nie je možné ho upraviť inak. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec, a to Peter Pelegrini. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca v rozprave. A slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátku poznámku. Ja by som bol rád, keby potom v závere sa vyjadril aj predkladateľ pán poslanec Fronc, či súhlasí s takýmto pozmeňujúcim návrhom, pretože doplnením ďalšieho článku ide zjavne o pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec predkladanej novely. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bolo vystúpenie vo faktickej.

    Reagovať pán poslanec nechce, a preto dávam teraz slovo ďalšiemu, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy, a je to pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predtým ako si vám dovolím predniesť svoj pozmeňujúci návrh, len taká krátka poznámka. Viete, pán navrhovateľ, rešpektujem stanovisko a rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý povedal to, čo povedal. Všeobecne rešpektujem rozhodnutia všetkých súdov.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Iné ani je možné, áno, máte pravdu, ale vy ste si vybrali jednu z dvoch alternatív, že spoplatníte teda všetkých, ale vždy bola ešte jedna alternatíva, nespoplatniť nikoho. To je len na margo vášho vystúpenia.

    Teraz k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Dovoľte mi, aby som vám predložil, vážené kolegyne, milí kolegovia, pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 181).

    Bod 1. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „V § 8 ods. 6 písm. c) sa za čiarku vkladajú slová „okrem prípadu uvedeného v odseku 9“.“

    Bod 2. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 2, ktorý znie: „§ 8 sa dopĺňa novým odsekom 9, ktorý znie: „Ak člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy riadne skončí štúdium bakalárskeho študijného programu (§ 65 ods. 1) do konca akademického roka (§ 61 ods. 1), v ktorom začal študovať posledný semester alebo trimester bakalárskeho študijného programu a v nasledujúcom akademickom roku od prvého semestra alebo trimestra študuje študijný program 2. stupňa na tej istej fakulte verejnej vysokej školy alebo na tej istej verejnej vysokej škole, ak sa štúdium bakalárskeho študijného programu neuskutočňuje na fakulte, tak sa mu členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy pozastavuje na čas odo dňa nasledujúceho po dni skončenia štúdia bakalárskeho študijného programu po deň, v ktorom sa zapíše na štúdium študijného programu 2. stupňa (§ 69 ods. 1). Ak sa člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy nezapíše v nasledujúcom akademickom roku v posledný možný deň na štúdium študijného programu 2. stupňa, tak mu týmto dňom zaniká členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy.“.“

    Bod 3. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: „V § 26 ods. 6 písm. c) sa za čiarku vkladajú slová „okrem prípadu uvedeného v odseku 8“.“

    Bod 4 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 4, ktorý znie: „§ 26 sa dopĺňa novým odsekom 8, ktorý znie: „Ak člen študentskej časti akademického senátu fakulty riadne skončí štúdium bakalárskeho študijného programu (§ 65 ods. 1) do konca akademického roka (§ 61 ods. 1), v ktorom začal študovať posledný semester alebo trimester bakalárskeho študijného programu a v nasledujúcom akademickom roku od prvého semestra alebo trimestra študuje študijný program 2. stupňa na tej istej fakulte, tak sa mu členstvo v akademickom senáte fakulty pozastavuje na čas odo dňa nasledujúceho po dni skončenia štúdia bakalárskeho študijného programu po deň, v ktorom sa zapíše na štúdium študijného programu 2. stupňa (§ 69 ods. 1). Ak sa člen študentskej časti akademického senátu fakulty nezapíše v nasledujúcom akademickom roku v posledný možný deň na štúdium študijného programu 2. stupňa, tak mu týmto dňom zaniká členstvo v akademickom senáte fakulty.“.“

    Bod 5. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 5, ktorý znie: „V § 27 ods. 1 písmeno b) znie: „b) schvaľuje si svoje pravidlá pre voľbu kandidáta na dekana, volí z členov akademickej obce príslušnej fakulty kandidáta na dekana, príp. navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi z akademickej obce príslušnej fakulty osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana“.“

    Bod 6. V článku poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie: „V § 40 odsek 5 znie: „Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú vždy verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do tridsiatich dní. Ak správna rada verejnej vysokej školy nemá predsedu a podpredsedu, jej zasadnutie zvoláva rektor verejnej vysokej školy.“.“

    Bod 7 môjho návrhu. Pôvodné body 1, 2 a 3 poslaneckého návrhu sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    K bodom 1, 2, 3 a 4 tohto návrhu. Tento návrh, ktorý možno znie naozaj, panie poslankyne, páni poslanci zložito, vychádza objektívne z reálnej situácie a z potrieb akademickej obce. V praxi totiž spôsobuje problém stav, že študentom bakalárskych študijných programov zaniká členstvo v akademickom senáte riadnym skončením štúdia 1. stupňa, aj keď títo študenti spravidla pokračujú v štúdiu 2. stupňa v magisterských, inžinierskych alebo doktorských študijných programoch. Pritom je všeobecne známe, že práve takíto študenti sú pre akademický život najväčším prínosom, pretože na jednej strane už dobre poznajú prostredie a problémy vysokej školy a fakulty, na druhej strane ešte tak výrazne nemyslia len na skončenie štúdia a zaradenie sa do pracovného života. Súčasný právny stav spôsobuje, že ak chcú študenti v tomto svojom najproduktívnejšom období pôsobiť v akademickej samospráve a dokončiť funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, musia sa po svojom predchádzajúcom zvolení podrobiť ešte aj doplňovacej a prakticky opakovanej voľbe, čo je zvlášť nepraktické, keď je riadny termín volieb do akademického senátu v letnom semestri.

  • Niektorým členom senátu sa tak skráti funkčné obdobie na niekoľko mesiacov.

  • Uvedený návrh tento stav koriguje a umožňuje, aby študentskí členovia akademického senátu zostali senátormi v prípade ich kontinuálneho prechodu zo štúdia 1. stupňa na štúdium 2. stupňa. V medziobdobí, keď nie sú študentmi a teda ani nie členmi akademickej obce, čo v praxi môže trvať od jedného do štyroch, maximálne piatich mesiacov, im bude, samozrejme, členstvo v akademickom senáte pozastavené. Teda nebudú môcť vykonávať práva ani povinnosti členov senátu. Ak sa takýto člen akademického senátu napokon v stanovenej lehote nestane študentom 2. stupňa, tak mu zanikne členstvo v akademickom senáte tak ako doteraz. Vo všetkých ostatných prípadoch skončenia či prerušenia štúdia pôjde i naďalej o klasické skončenie členstva v akademickom senáte.

    K bodu 5 tohto môjho poslaneckého návrhu. Navrhujem doplniť jasné ustanovenie zákona, že schvaľovanie pravidiel na voľbu dekanov je výlučne v kompetencii akademických senátov fakúlt, a nie akademických senátov vysokých škôl, nakoľko to nebolo jasne v doterajšej právnej úprave vymedzené. Zároveň upresňujem zákonnú požiadavku pre voľbu kandidáta na dekana fakulty s tým, že za kandidáta na dekana môže akademický senát fakulty voliť iba z členov akademickej obce príslušnej fakulty, čím sa zachováva samosprávny a verejnoprávny charakter fakúlt. Taktiež sa tým obmedzuje možnosť nezákonných korupčných, finančných a iných vplyvov z prostredia mimo príslušnej vysokej školy v prospech kandidátov z prostredia mimo akademickej obce príslušnej fakulty, ktorí nemajú s ňou žiadne prepojenie a akademickému životu sa predtým dokonca ani nemuseli venovať.

    K bodu 6 tohto návrhu. Doterajšia právna úprava nerieši situáciu, keď predseda a podpredseda správnej rady nebol určený.

  • Napr. bol odvolaný, zomrel, skončilo mu funkčné obdobie.

  • V takomto prípade sa de facto znefunkční činnosť správnej rady, pretože ju nemá kto zvolať. I keď členov správnej rady menuje minister školstva, pre operatívnosť zasadnutia, ktoré sa koná na pôde vysokej školy, sa právo zvolať správnu radu v takýchto prípadoch dáva rektorovi verejnej vysokej školy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave a slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, chcela by som sa vyjadriť hlavne k tým prvým štyrom bodom. Je to fakt vecný problém, čo v tomto návrhu riešite. My sme si toho problému vedomí. Vieme dokonca, aké problémy spôsobuje v praxi, že sa občas aj zneužije, aby sa dostal zo senátu nepohodlný študent. Ja vás ale chcem poprosiť o určitú trpezlivosť. Ja som už pri novelizácii vysokoškolského zákona pánom poslancom Beblavým, Osuským a pani kolegyňou Žitňanskou mala pripravený tento pozmeňujúci návrh, ale v rámci dohody sme ho konzultovali ešte s pánom ministrom a pán minister Jurzyca nás poprosil, aby sme boli trpezliví, lebo že tento návrh zapracuje do veľkej novely školského zákona. Preto chcem aj vás, pán predkladateľ kolega Fronc, poprosiť teda, aby ste zaujali stanovisko, ktoré vy teda k tomuto návrhu zastávate. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kolesík bol písomne prihlásený ako jediný, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Ján Mikolaj sa hlási ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo má pán poslanec Ján Mikolaj.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.

    Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.

    Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.

    A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.

    Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.

    Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.

    Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.

    Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.

    Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.

    Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.

    Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.

    Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.

    A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.

    Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.

    Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.

    Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.

    Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.

    Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.

    Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikolaj bol jediný prihlásený ústne.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Čaplovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vysvetliť pánu poslancovi Mikolajovi a exministrovi školstva, resp. odpovedať na tú prvú časť jeho vystúpenia, prečo to je tak, že časti návrhov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky, sa zmocní pán Beblavý a potom ich predkladá ako poslanecké pozmeňujúce návrhy. Musíte pochopiť konečne, že ministerstvo školstva neriadi Eugen Jurzyca, ale pán Miroslav Beblavý. Potom sa nemôže stať to, aby v medzirezortnom pripomienkovom konaní v Legislatívnej rade vlády schválená novela zákona o vysokých školách, schválená vo vláde, nedostala prednosť pred poslaneckým návrhom pána Miroslava Beblavého.

  • Pán poslanec Mikolaj chce reagovať na túto faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Priznávam sa, že toto mi naozaj nedošlo.

  • Reakcia poslanca.

  • Všetko.

    Pýtam sa teraz vzhľadom na to, že vyhlasujem rozpravu za skončenú, či pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko v rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno. Okrem toho, keď sa ma niekto slušne opýta, tak pokladám za potrebné aj slušne odpovedať. Takže chcem odpovedať kolegovi Pelegrinimu. Pýtal sa ma na ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Beblavý. Ja som hovoril s pánom ministrom, je to ich záujem. Nakoniec, to odôvodnenie je také, ako tu zaznelo, je to, aby sa dali niektoré veci urobiť. Čiže ja poviem, ja nie som nadšený takýmito zmenami, tým postupom, ale súhlasím s ním.

    K tomu druhému, tam, kde sa ma pýtala kolegyňa. Takže poctivo odpoviem. Takto, predvčerom pán kolega Kolesík mi o tomto svojom návrhu hovoril. Ja som mu povedal, že pokladám za lepšie, ak to budeme robiť v rámci tej veľkej novely vysokoškolského zákona, kde už je zriadená komisia a pracuje sa na tom. Ja si myslím, že ten prvý problém, ktorý ste aj vy povedali, je v poriadku, že toto riešenie asi treba navrhnúť, tak to cítim.

    Čo mám trochu problém a výhradu, to je s tými ďalšími vecami, pretože napr. musím upozorniť, že ja som nie za to, aby dekana volil niekto zvonku. Ale tie situácie občas sú, že je to potrebné, aby sa volil napr. zvonku, že sú to veci, o ktorých treba minimálne diskutovať. A bol by som uvítal, a predpokladám, že aj pán predseda výboru pre vzdelanie by uvítal, keby ste tam ten návrh boli priniesli, v prítomnosti pána ministra. A možno by sme sa boli dostali ďalej. To je k tomuto, k čomu som sa chcel vyjadriť.

    Teraz k niektorým ďalším veciam.

    Jedno mi nedá, ak mám povedať, kolega Kolesík. Ja som to na začiatku povedal. Rozhodnutím Ústavného súdu, keď sa nič iné by nespravilo, keby som ja nebol do toho vstúpil, jednoducho tým, že bol prijatý zákon vysokoškolský, novela, ktorá bola schválená 3. 7. 2007, bolo zavedené kompletné platenie za externé štúdium. Tak to je. Tak vám to povedia právnici. Jednoducho je to tak. Čo jednoducho sa tu nerobí, jedine je to, že sa ruší platenie za externé štúdium. A povedal som, ak viete nájsť dneska minimálne 600 mil. korún niekde, kde tým školám budete refundovať to, čo dneska z tohto výberu majú, tak potom sa vôbec dá o týchto veciach debatovať. Ale pri takto nastavenom rozpočte, ako v tejto chvíli je, kde všade šetríme nakoniec aj na vás, na platoch a tak ďalej, si myslím, že to dosť dobre nejde urobiť. To je k tomu, k čomu som sa chcel vyjadriť.

    Teraz ku kolegovi exministrovi Mikolajovi.

    Pán kolega, ja žasnem. Ja som ťa veľmi pozorne počúval. Ale musím povedať, že dokážeš tak veci hovoriť, že dokážeš veci tak zahmliť, že neviem dosť dobre, čo si povedal. Neviem, čo si chcel povedať, pretože dáš mnohé veci dohromady – ale vecne.

    To, že to je trošku netradičný postup, tak ja poviem ešte raz, prečo to tak je. Jednak ja som inicioval toto podanie tých viac ako 30 poslancov na Ústavný súd, takže istým spôsobom pokladám za podstatné aj tú vec doviesť dokonca, ale to podstatnejšie súvisí s niečím iným, s tou vysokoškolskou novelou mojou a ministrovou, pretože vieš dobre, že sú termíny. Termíny hovoria o tom, že vysoká škola musí stanoviť podmienky prijatia na vysokoškolské štúdium pre ďalší akademický rok do istého termínu pred konaním prijímacieho konania a súčasťou tých podmienok sú aj výšky poplatkov. Pokiaľ to neurobí, tak akademický rok 2011/2012 je celý preč, nič sa nedá robiť. Čiže toto bol dôvod, prečo ja som sa usiloval to podať, aby to išlo čím skôr. A predpokladal som, že to prebehne rýchlejšie, ale v podstate od polovice decembra až doteraz do polovice februára vlastne sme tuná nesedeli, no tak vzniklo väčšie vákuum, čo ma mrzí. Bol by som radšej, keby sme mali viacej času. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. No, vieš, ja som to nechcel vyťahovať. Ale o protiústavnosti hovoriť? No tak ty si ten zákon, o ktorom hovoríme, z roku 2007 položil tuná, som ti to hovoril, do Národnej rady ako minister bez prerokovania v reprezentácii vysokých škôl.

  • Reakcia poslanca.

  • Ale veď ja to mám v rozprave. Veď si vytiahni rozpravu. Tam som ti to povedal, si na to nereagoval. Presne tak to bolo. Ja mám dokonca list z tej doby od Rady vysokých škôl, ktorá píše, že sa to neprerokovalo u nich.

    A druhá vec. No, prepáč, ale ja odcitujem ti slová z tej rozpravy, ktoré tu zazneli, a bol si upozornený, poviem to len najpodstatnejšie: „Zavedenie poplatkov len pre externých študentov je nespravodlivé, nesystémové a vytvára dve kategórie privilegovaných študentov a tých, ktorý tento kšeft zaplatia. Dlhé týždne upozorňujem na to, že tento návrh je v tomto smere nespravodlivý, že je dokonca aj v rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky.“ Vytiahni si rozpravu z 3. 7. 2007 tu v Národnej rade. Presne ti to odtiaľto citujem. Vytiahol som si to. Takže prepáč, ale bol si celý čas na to upozorňovaný, že to bude. Musím povedať, že Ústavný súd, som rád, tak rozhodol, rozhodol o všetkom, čo sme tam dali, okrem jednej veci, čo ja pokladám za to, že zle neurobil, pretože tam bola žiadosť, o ktorej ten Ústavný súd nerozhodol, aby bolo vykonané hneď predbežné opatrenie, ktoré sme žiadali v týchto dvoch oblastiach, v týchto dvoch paragrafoch, aby sa nenapáchali škody. Žiaľbohu, Ústavný súd nemá termíny, môže rozhodovať aj 4 roky. A trvalo skoro 3 roky, pokiaľ o tomto rozhodol. Takže ja som si vedomý, že isté škody vznikli. Čiže to je moja reakcia.

    A vlastne k tomu, čo hovoril kolega Čaplovič. Ja som vlastne povedal, tá prednosť je tuná, ten čas, prečo to robíme, aj z mojej strany, aby sme stihli ten termín, ako sa dá, i keď teraz si myslím, že už je to na hrane pre akademický rok 2011/2012. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Nemôžete, pán poslanec, reagovať, to bolo záverečné slovo navrhovateľa, takže tam sa faktické poznámky nemôžu uplatniť.

    Teraz o slovo požiadal v záverečnom slove pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi teda predniesť záverečné slovo v reakcii na rozpravu, ktorá prebehla, teda najmä na pána poslanca Mikolaja, ktorý bol vlastne hlavným rečníkom, trochu aj na pána Kolesíka a pána Čaploviča.

    Pán poslanec Mikolaj, to bol naozaj rétorický výkon, nespomínať nepríjemné, zahmlievať jasné. Ale najmä Oscar Wilde kedysi povedal, že skutočnou známkou génia je byť schopný mať naraz dve úplne protichodné myšlienky. A podľa tohto vy ste tú definíciu práve splnili. A týmto oficiálne ste sa stali géniom, aspoň teda v tej wildovskej definícii, pretože naozaj ste povedali veci, ktoré sú kompletne protichodné, a to často aj v jednej vete. Veľa z toho povedal aj pán...

  • Reakcia poslanca.

  • Ak môžem poprosiť, počas vystúpenia si vykrikovanie odpustite, pán Kolesík, to si môžete robiť niekde inde.

    A pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Fronc, to nebudem opakovať, povedal väčšinu vecí, ktoré som chcel. Takže len doplním.

    Prvé, čo chcem povedať, je, že naozaj zahmlievanie až hovorenie nepravdivých vecí sa týka toho celého procesu, pretože ten proces je v skutočnosti veľmi jednoduchý a bol tu aj opakovane použitý.

    Pán poslanec Fronc predložil poslaneckú novelu zákona, ktorá v rámci rokovacieho poriadku tejto Národnej rady, ako aj interných rokovacích poriadkov vlády prešla celým procesom. A vláda ju dostala na stôl na stanovisko. Vláda k nej zaujala stanovisko ako ku každej inej novele. A v tom stanovisku požiadala poslancov, aby upravili túto novelu určitým spôsobom. Ten spôsob bol potom na výbore zapracovaný. Mal som tú česť tie pripomienky predložiť z technických dôvodov. Rád sa k tomu hlásim. Ale naozaj, ako už bolo povedané, moje autorstvo si ťažko môžem privlastňovať, nejaký poslanec si ich osvojiť musí. Ale je to niečo, čo sa deje prakticky pri každej novele, kde teda vláda chce niečo zmeniť, lebo sa jej to nezdá. Keďže však, samozrejme, pri poslaneckej novele nie je úplná istota priechodnosti, vláda predložila pre istotu aj svoju novelu, ktorú mieni stiahnuť, keď toto prejde. Ale ak naozaj tuto niekto hľadá nejaké bezprecedentné postupy tak, by som povedal, je to až za hranicou zavádzania. A ten dôvod bol naozaj ten, ktorý spomenul pán exminister Fronc, získanie času minimálne jedného až dvoch mesiacov, čo môže zásadne ovplyvniť akademický rok 2011/2012.

    Takisto nie je pravdou, že tento návrh nebol predmetom, ten doplnený, riadneho procesu, pretože tento návrh, práve preto, že je identický s tým návrhom, ktorý vláda chcela predložiť, bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a celého riadneho procesu, ako dokazuje to, že je aj ten istý, ako je návrh vlády, ktorý je v prvom čítaní. To znamená, že ťažko zároveň povedať, že máme tu identický návrh vlády, a kritizovať, že ten návrh nebol predmetom diskusie, pretože on ním bol, ak hovoríme o vecnej podstate návrhu.

    A posledná vec, k čomu by som sa ja už len vyjadril, aby som nezdržiaval, je, pán poslanec Kolesík, váš pozmeňujúci návrh. No ja osobne musím povedať, že práve na novom vysokoškolskom zákone z dielne pána ešte ministra Ftáčnika, teda s veľkou podporou ešte vtedy pána štátneho tajomníka Fronca, z roku 2002, som považoval za veľmi progresívne to, že nechával vysokým školám slobodu v tom, aby si určovali aspoň v nejakej miere svoje vnútorné procesy, správy vrátane pravidiel na to, kto je oprávnený byť dekanom a rektorom. A ak si pozriete skúsenosti iných vyspelých krajín, tak vidno, že práve tá možnosť doniesť niekoho z externého prostredia, ak sa na tom teda zhodnú tí kľúčoví stakeholderi danej fakulty alebo univerzity, je nielenže možná, ale dokonca často aj bežná, a to často práve na tých najšpičkovejších školách. Takže a priori to nejako odsudzovať považujem za absurdné. A z tohto hľadiska nemôžem ani odporúčať plénu, aby schválilo váš pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte pod tlačou 183 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 183a.

    Dávam slovo teraz poslancovi Martinovi Padovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už v prvom čítaní som uvádzal návrh novely zákona o obecnej polícii, ktorý má za cieľ umožniť na základe zmluvy medzi samosprávami, kde na jednej strane je samospráva, ktorá môže vytvoriť obecnú políciu, na druhej je tá, ktorá na to podmienky nemá, aby teda na základe zmluvy vykonávala obecná polícia činnosť aj na katastrálnom území inej obce. Myslím si, že to bolo odôvodnené dostatočne a každý, kto sa v tejto problematike čo i len trošku orientuje, môže vedieť, že tento zákon naozaj len vytvára podmienky, umožňuje, aby takáto spolupráca bola možná, nikomu to neukladá, nikomu to nezakazuje.

    Takže chcem vás požiadať, dámy a páni, aby ste tento návrh novely zákona, aj s pripomienkami, ktoré boli prednesené, aj keď je to taká krátka novela, tých pripomienok, povedzme, z legislatívnotechnického hľadiska bolo viacej, podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pýtam sa, či je prítomný pán poslanec Szilárd Somogyi?

  • Reakcie z pléna.

  • Pani tajomníčka, poprosím, skúste zohnať pána poslanca. Takže dávam slovo poslancovi Szilárdovi Somogyimu, aby ako spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, to je tlač 183, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 262 z 15. decembra 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona predelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom III, a preto ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 58 z 1. februára 2011.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal prihlášku pána poslanca Andreja Kolesíka písomnou formou, ktorému teraz dávam slovo. Po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, stíhame to do 17.00 hodiny?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 183).

    Prvý bod. V článku I poslaneckého návrhu sa dopĺňa nový bod 2, ktorý znie: „V § 8 ods. 1 sa vkladá nové písmeno g), ktoré znie: „g) kontrolovať fyzické osoby alebo sprievodcov cestovného ruchu vykonávajúcich sprievodcovské služby v obci, či majú doklad preukazujúci oprávnenie alebo osobitnú odbornú spôsobilosť na túto činnosť8a), a v prípade zistenia nedostatkov predviesť takúto osobu na útvar obecnej polície na účel podania vysvetlenia s následným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. g) tohto zákona“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „8a) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.“

    Bod 2 môjho návrhu. Pôvodné body 2 a 3 poslaneckého návrhu sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    K bodu 1. V súčasnej dobe máme v obciach a v mestách problém tzv. samozvaných sprievodcov cestovného ruchu, ktorí poskytujú sprievodcovské služby načierno, neprofesionálne, bez požadovaných znalostí, oprávnení a dokladov, pričom obec ako taká nemá nástroj, ako tomu zabrániť, a príslušné orgány kontroly nemajú možnosť ani kapacity takéto osoby pristihnúť pri páchaní správnych deliktov na tomto úseku a ani ich objasniť. Prijatím navrhovaného pozmeňujúceho návrhu sa docieli to, že obce a mestá budú mať aspoň nejaký nástroj na ich kontrolu prostredníctvom obecnej či mestskej polície a tým pádom môžu zatraktívniť a skvalitniť cestovný ruch v turisticky lákavých obciach a mestách a nepriamo zabránia neoprávnenému podnikaniu v oblasti cestovného ruchu.

    Na druhej strane príslušníci obecnej polície pomôžu objasniť tento typ správnych deliktov, a to tým, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii oznámia, resp. zašlú záznam príslušným orgánom, ktorými sú Slovenská obchodná inšpekcia a živnostenský úrad, že zistili porušenie predmetných právnych predpisov, a to teda zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní alebo zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, nakoľko vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie nepatrí do pôsobnosti obce.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, možno viete, že tento týždeň bolo prvé stretnutie K8, teda združenia, ktoré spája primátorov ôsmich krajských miest. Tento môj pozmeňujúci návrh tam bol prezentovaný a všetci členovia K8 s ním súhlasili. Rovnako som ho prekonzultoval aj s pánmi navrhovateľmi a niektorými poslancami kolegami koaličnými a dovoľujem si vás poprosiť o jeho podporu, pretože si myslím, že je to dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol získať podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže s faktickou poznámkou nevidím žiadneho pána poslanca ani pani poslankyňu a otváram možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Droba Juraj, pán poslanec Milan Gaľa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, stíhame to za päť minúť?

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia v pléne, pri skladaní svojho poslaneckého sľubu som si povedal, že v rámci koaličných možností podporím všetky rozumné návrhy zákonov a pozmeňujúcich návrhov bez ohľadu na to, z ktorého tábora pochádzajú. Pozmeňujúci návrh kolegu Kolesíka patrí práve k takýmto návrhom. Je mi veľmi blízky, lebo sa ma niekoľko rokov osobne dotýkal. Celú prvú polovicu deväťdesiatych rokov som pracoval ako sprievodca po Bratislave a už v tomto období sme v komunite sprievodcov cestovného ruchu diskutovali o osobách, ktoré nám fušovali do remesla bez právoplatnej licencie sprievodcu. Stretávali sme ich v uliciach starej Bratislavy. Pracovali zväčša pre rýchlo kvasené cestovné kancelárie, ktoré vycítili obchodnú príležitosť s pribúdajúcim počtom jednodňových zájazdov z Viedne. Paradoxne najčastejšími čiernymi sprievodcami boli cudzinci. Často to boli samotní sprievodcovia tých skupín, ktoré si prinášali do Bratislavy zo svojich cestovných kancelárií. To, čo by sa v mestách ako Praha, Budapešť alebo Viedeň nikdy nemohlo konať, bolo v Bratislave realitou. A podľa informácií, ktoré dodnes mám, sa tieto javy vyskytujú doteraz. A tá prax pretrváva. Jedná sa pritom o činnosť v rozpore so zákonom. Sprievodcovská činnosť cestovného ruchu je koncesnou živnosťou, na ktorú vykonávateľ potrebuje oprávnenie. To získa intenzívnym kurzom, ktorý za mojich čias trval štyri mesiace a z hľadiska náročnosti bol porovnateľný s náročnou vysokoškolskou skúškou dvojsemestrálneho predmetu. To, čo sa stále deje v uliciach Bratislavy a ďalších slovenských miest, je porušovanie zákona a predpisov.

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, poprosím vás, prestaňte na chvíľočku. Prosím všetkých, už máme málo času do hlasovania, tak nechajme dohovoriť aspoň pána poslanca Drobu, nech skončí svoje vystúpenie. Potom vyhlásim prestávku. Nech sa páči.

  • Ide konkrétne o zákon o celoživotnom vzdelávaní a zákon o živnostenskom podnikaní. Za hlavný problém považujem, že aj keď sa o probléme všeobecne viac ako dvadsať rokov vedelo, doposiaľ nikto nenašiel mechanizmus na to, aby boli tieto dva zákony aj vymáhané a aby boli vyrubované postihy. Pritom je to naozaj jednoduché. Stačí, ak mestská polícia predvedie počas najbližšej sezóny troch až štyroch čiernych sprievodcov, toto sa veľmi rýchlo medzi touroperátormi rozšíri. Takýto jednoduchý krok obratom výrazne zníži percento prehliadok miest sprievodcami bez platnej licencie. Obce a mestá získajú týmto do rúk nástroj na kontrolu činnosti prostredníctvom obecnej polície Tým pádom prispejú k zlepšovaniu situácie v cestovnom ruchu a zabránia neoprávnenému podnikaniu, ktoré doposiaľ de iure aj de facto nemalo byť ako postihované.

    Verím a dúfam, že dobrý a rozumný pozmeňujúci návrh kolegu Kolesíka podporíte rovnako ako ja. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Kolesík, pán poslanec Beblavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má najskôr pán poslanec Kolesík.

  • Vážený pán kolega, dovoľte mi, aby som vám úprimne poďakoval za vašu podporu. Myslím si, že je to prejav naozaj istej politickej kultúry, kedy aj koalícia, resp. koaličný poslanec vie oceniť možno dobrý, možno kvalitný návrh opozičného kolegu. Ďakujem a verím, že to nie je ojedinelý prípad, ale že sa s tým budeme stretávať možno aj častejšie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Milý Juraj, musím povedať, že tvoje názory ekonomické, myslím si, dosť zdieľam, a preto som prekvapený, že sa rozídeme, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že ja si takisto pamätám deväťdesiate roky ako ty, postoje, pozície, keď som ako slovenský študent chodil na zájazdy do zahraničia rôzne, lacné, teda treba povedať, ako študent. Ale to, že s nami napr., keď to boli zájazdy organizované vysokou školou, išiel niekto odborníkov, napr. na danú krajinu a tam nám ten odborník vysvetlil, dokonca vo väzbe na Slovensko, tú situáciu, mi bolo jednak oveľa lacnejšie a oveľa užitočnejšie, ako keby som mal niekde na mieste platiť miestneho sprievodcu. A určite by som tak nemal pozitívne spomienky na krajinu, kde by ho nejakí muži, ešte teda nie muži ani štátni, ale nejaké miestne polície zatýkali a odvádzali na miestnu stanicu. Takže ja osobne to, čo nechcem, aby robili mne, nechcel by som tu robiť iným zahraničným turistom.

    A druhá vec, čo chcem povedať, je, že tiež sa mi nepáči zavádzať do obecnej polície teraz tento typ právomoci, lebo priznám sa, že keď už chceme, aby toto robili, zdá sa mi v našom, minimálne v hlavnom meste, v ktorom žijem, oveľa viac vážnejších problémov, kde by som im takúto právomoc radšej dával ako pri riešení problému, ktorý prinajlepšom považujem za marginálny. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Droba bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ja sa na to pozerám trochu inak. A to, že slovenský sprievodca niekedy sprevádza v iných metropolách Európy, je síce tiež fakt, ale zájazdy, ktoré idú, dajme tomu, na pešie prehliadky po meste, nielen tie autobusové, tak spravidla sú nútené metropolami na to, aby si najímali miestneho sprievodcu. Stotožňujem sa s tým, že je to tak správne. To je k tej vecnej záležitosti.

    Druhá vec je právna alebo právnická. A tam jednoducho nie som spokojný so zákonom alebo s nariadením, ktoré nie je vykonateľné, resp. pri ktorom nie je možné postihovať jeho nedodržiavanie. Takže ten návrh speje len k tomu, aby konečne niekto v Bratislave mal tú moc legitimovať sprievodcu a konať v prípade, ak sprevádza po meste bez licencie. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pretože je 17.01 hodín a vyhlasujem prestávku do 17.10 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Galbavý, Abrhan

  • Reakcia podpredsedu Horta.

  • Nie je na tabuli uvedené, že je prestávka.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcel by som vás informovať, že máme prerokovaných niekoľko bodov programu.

    Po dohode s predsedami koaličných, ale aj opozičných poslaneckých klubov chcem informovať, že teraz o 17.00 hodine, resp. po 17.00 hodine by sme pristúpili len k hlasovaniu o

    návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska,

    ktorá v prvom kole skončila neúspechom a nezvolila generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, a o

    návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    A zajtra o 9.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní o tom, či a ako postupovať ďalej aj po tom, keď sme zaradili do rokovania schôdze ďalšie body programu na skrátené legislatívne konanie, pokračovať.

    Pán predseda zvoláva poslanecké grémium predsedov poslaneckých klubov. Prosí, aby sa dostavili po vyhlásení začiatku voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska do jeho pracovne. A tam sa dohodneme, ako zajtra pokračovať v rokovaní.

    Do opakovanej voľby generálneho riaditeľa postúpili na základe výsledkov prvého kola dvaja kandidáti, pán Rezník a pani Zemková.

    Poprosím teraz skrutátorov, aby skontrolovali volebnú miestnosť.

    A poslancov chcem informovať, že pri voľbe je platný považovaný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta.

    Do opakovanej voľby členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska postúpili traja kandidáti, Martin Gajdoš, pani Hushegyiová a pani Lazarová.

    Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ maximálne u jedného kandidáta.

    Túto techniku voľby pripomínam len preto, lebo v prvom kole bolo viacej neplatných hlasovacích lístkov práve z dôvodu nevhodne vyplnených lístkov.

    Teraz pristúpime k vykonaniu verejného hlasovania a prosím pánov poslancov, aby sa ho všetci zúčastnili, a pánov predsedov poslaneckých klubov, aby prišli do rokovacej miestnosti pána predsedu Národnej rady. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás len informovať, lebo nesprávne niektorí chápali moju interpretáciu ďalšieho postupu rokovania 12. schôdze, že po odhlasovaní a vyhlásení výsledkov volieb budeme pokračovať v rokovaní bodmi programu, tak ako sú uvedené...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, po vyhlásení výsledkov volieb.

    (Akt verejného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať poslancov, či využili všetci, ktorí ho využiť chceli, svoje volebné právo a boli hlasovať. Pokiaľ nie, páni poslanci, dávam poslednú možnosť hlasovať za členov Rady a generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, v priebehu dvoch minút ukončím možnosť voliť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli vyhlasujem voľbu za skončenú.

    A poprosím skrutátorov, aby zahájili sčítavanie hlasov.

    Zároveň poprosím pánov poslancov poslaneckého klubu...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, pán poslanec Radošovský...

  • Hlasy v sále.

  • Nepočúvajú ma. Prosím pánov poslancov poslaneckého klubu KDH, aby sa dostavili na rokovanie poslaneckého klubu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pokračovať v rokovaní budeme o 18.00 hodine, skrutátori ma informovali, že toľko času budú potrebovať na zrátanie a vyhotovenie zápisnice o výsledku hlasovania.

    Prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v schôdzi.

    Dávam slovo pani poslankyni Kiššovej, aby nás oboznámila s výsledkami verejného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo dnes, 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.

    Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v opakovanej voľbe generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 56 neplatných a 81 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidátov Jaroslava Rezníka za hlasoval 1, proti hlasovalo 56, zdržalo sa hlasovania 24, Miloslavy Zemkovej za hlasovalo 80, proti hlasoval 1, nezdržal sa hlasovania nikto.

    Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní v opakovanej voľbe bola za generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Slovenska zvolená Miloslava Zemková.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi informovať vás aj o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, ktoré sa konalo dnes, dňa 10. februára 2011.

    Na verejné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.

    Po vykovaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 58 neplatných, 79 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidátov Martina Gajdoša za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59, zdržalo sa hlasovania 20, Dóry Hushegyiovej za hlasovalo 79 poslancov, proti nehlasoval nikto, nezdržal sa hlasovania nikto, Nade Lazarovej za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 59 poslancov, zdržalo sa hlasovania 20.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola v opakovanej voľbe za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania zvolená Dóra Hushegyiová.

    Ďakujem pekne.

  • Takže gratulujeme kandidátke.

    Národná rada v opakovanej voľbe do funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska zvolila Miloslavu Zemkovú.

    Národná rada v opakovanej voľbe za členku Rady Rozhlasu a televízie Slovenska zvolila Dóru Hushegyiovú.

    Ďakujem za informáciu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Nachádzame sa v rozprave. Prihlásený je pán poslanec Gaľa.

    A dokým zaujme miesto rečník, by som rád informoval Národnú radu, že po tomto bode dnes ukončíme sedenie, začneme zajtra o 9.00 hodine, budeme pokračovať v 12. schôdzi a predpokladám, že príde aj k mimoriadnej schôdzi. A budeme, samozrejme, o tom hlasovať zajtra. Každopádne dnes dokončíme tento bod a potom na dnes skončíme.

    Nech sa páči, pán Gaľa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ctené auditórium, mrzí ma, že v túto neskorú hodinu otravujem, ale dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k návrhu poslancov Martina Pada a Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 183).

    K článku I bodu 1. V navrhovanom § 3 odsek 1 znie: „Obec, ktorá nezriadila obecnú políciu, môže uzavrieť zmluvu s inou obcou, ktorá zriadila obecnú políciu, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy stanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu.“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnické spresnenie textu.

    K článku I bodu 1. V navrhovanom § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „podľa toho“ vypúšťajú a slová „pristupujúcej obce“ sa nahrádzajú slovami „obce, ktorá nezriadila obecnú políciu“.

    Opätovne ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

    K článku I bodu 1. V navrhovanom § 3 ods. 4 sa slová „zmluvnou stranou zmluvy“ nahrádzajú slovami „zmluvnou stranou“.

    Opätovne ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

    K článku I bodu 3. V navrhovanom § 21 ods. 4 sa slová „zmluvnou stranou podľa § 3“ nahrádzajú slovami „nezriadila obecnú políciu“ a za slovo „požiadanie“ sa vkladá slovo „aj“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

    Článok I sa dopĺňa bodmi 4 až 6, ktoré znejú:

    Bod 4: „§ 26a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „Obec, ktorá nezriadila obecnú políciu a uzavrela s inou obcou zmluvu podľa § 2a, je povinná do 30 dní od platnosti tejto zmluvy zaslať ministerstvu jej osvedčenú kópiu. Obec, ktorá odstúpi od zmluvy pred koncom platnosti zmluvy, je povinná túto skutočnosť oznámiť ministerstvu do 30 dní od odstúpenia od zmluvy.“.“

    Bod 5: „V § 26b ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „alebo osvedčenú kópiu zmluvy podľa § 26a“.“

    Bod 6: „V § 26b ods. 3 sa za slovo „polície“ vkladá čiarka a slová „osvedčenú kópiu zmluvy“.“

    Odôvodnenie. Ide o doplnenie textu, ktorým sa precizujú povinnosti obce, ktorá nezriadila obecnú políciu voči ministerstvu vnútra v prípade, že uzatvorí zmluvu s obcou, ktorá obecnú políciu zriadila.

    Ďakujem za pozornosť. Jedná sa o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prekonzultované jednak s predkladateľmi, jednak s príslušnými odborníkmi na ministerstvách. Takže myslím si, že by nemal byť problém z vašej strany tieto pozmeňujúce návrhy pri hlasovaní podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Gaľa bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne, končím rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, žiadam vás o podporu tohto zákona, ktorý bol prekonzultovaný ako samosprávou, tak aj zástupcami mestských a obecných polícií. Vlastne to vzniklo celé na ich podnet. A aj chcem vyjadriť súhlas s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán Gaľa. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Takže, tak ako bolo dohodnuté...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, to môžeme, samozrejme.

    Takže prerušujem rokovanie dnešnej schôdze, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

    Chcem vás upozorniť, samozrejme, že môžeme krátko po 9.00 hodine poprípade pristúpiť aj k hlasovaniu.

  • Prerušenie rokovania o 18.19 hodine.