• Dobré ráno, dámy a páni. Otváram šiesty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal poslanec Ján Slota.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky a zákon č. 145 o správnych poplatkoch.

    Poprosím poslanca Gábora Gála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Štefana Tomča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení za klub strany MOST - HÍD poslanec László Solymos a ďalej poslanci Péter Vörös a Marek Maďarič.

    Dávam slovo poslancovi Solymosovi a poprosím pána poslanca Vörösa, aby sa pripravil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 149.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dohoda o zmenách zákonov, ktoré upravujú režim dvojitého občianstva pre občanov Slovenskej republiky sa nezrodila ľahko ani rýchlo. Od začiatku sme sa držali jednej kľúčovej premisy zabrániť situácii, aby občania tejto republiky prichádzali o svoje občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú aj občianstvo štátu iného. Táto kľúčová úloha, ktorú si koaličné strany predsavzali splniť od samého začiatku, viedla všetky naše kroky. Má zmysel sa vracať na začiatok, teda do obdobia, kedy sa to všetko začalo? Podľa mňa nie. Stačí iba kratučký exkurz do nedávnej histórie.

    Maďarský zákon, ktorý umožňuje zahraničným Maďarom získavať občianstvo Maďarskej republiky, vyvolal na Slovensku tradične hysterickú reakciu. Jej výsledkom je dnešný stav, ktorý nie je dobrý, ani želateľný. Jednak reaguje na maďarskú legislatívu, čo nemôže byť dostatočnou motiváciou k tvorbe akéhokoľvek zákona a dokonca reaguje na ňu presne naopak, akoby mal. Potencionálne totiž trestá svojich vlastných občanov, a to je choré. To musíme odstrániť, pretože to nie je hodné tohto parlamentu. Niektorí z vás teraz možno odo mňa alebo od iných predstaviteľov strany MOST - HÍD očakávajú nejaký plamenný prejav. Sklamem vás. My sa k tejto otázke staviame pragmaticky, pretože to nie je len menšinová záležitosť.

    Držiac sa koaličných zmlúv sme od začiatku trvali iba na tom, že musíme odstrániť hrozbu vyháňania našich vlastných občanov a nielen Maďarov, samozrejme. V tomto snažení sme našli podporu v radoch koaličných partnerov a dosiahli sme rozumnú dohodu. Je tu síce stále veľa vecí, ktoré by sme vedeli napísať a schváliť lepšie, ale to nie je dôležité. Myslím si, som si dokonca istý, že držiteľ aj iného ako slovenského pasu nemusí predstavovať bezpečnostné riziko. Dvadsať rokov to nikomu nevadilo, ale dohoda, ktorú sme na pôde koalície pre návrh z KDH urobili je pre nás akceptovateľná. A výmenou za to, že naši občania nebudú prichádzať o slovenské občianstvo dokonca priamo vítaná. A v MOST - HÍD sme radi, že ju máme.

    Kolegyne a kolegovia, dohoda síce je, ale aj nie je. Kolega Matovič, aj kolegovia z opozície si o nej myslia, že je detinská a nedostatočne sebavedomá. Pán Matovič položil niekoľko podmienok, asi by povedal, že národne uvedomelých, ktorých schválením podmieňuje svoj súhlas s dohodnutými zákonmi.

    Ak aj odhliadnem od toho, že návrhy sa dávajú počas a nie po rokovaní, a to platí nielen v politike, ale aj v biznise a nakoniec aj v živote obyčajných ľudí, je jasné, že tieto podmienky oslabujú zásadný princíp, na ktorom naše zmeny stoja. A ten je, nedopustiť situáciu, aby naši občania prichádzali o občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú občianstvo iného štátu. Na toto totiž, kolega Matovič, pozabudol. Pozabudol na to, že môže existovať aj taký príklad a mne osobne stačí, ak bude jeden jediný, že niekto sa môže rozhodnúť získať občianstvo iného štátu aj z iných dôvodov ako rodinných, obchodných, pracovných alebo študijných. Dokonca existujú aj prípady, kedy sa niekto môže stať občanom iného štátu preto, že je mu to ponúknuté ako česť a tak ďalej a tak ďalej. Takýchto ľudí však podmienky pána Matoviča a kolegov z opozície ženú z tejto krajiny preč. Je to absurdné, a len trochu menej absurdné ako dnešný aktuálny stav.

    Pre nás, predstaviteľov strany MOST - HÍD, dodržanie každej dohody znamená posilnenie stability tejto vládnej koalície. Verím, že dohoda, ktorá sa nie jednoducho vo vládnej koalície rodila, dostane aj vašu podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a poprosím pána poslanca Vörösa.

  • Vážený pán predseda, ctená Národná rada, možno bude pre vás prekvapivé, čo teraz poviem. Tu i v tejto sále sedí 150 osôb s dvojakým štátnym občianstvom. Možno to znie čudne, ale je to pravda. Tým, že Slovenská republika sa v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády stala členom Európskej únie, každý jeden jej občan sa stal zároveň aj občanom väčšieho celku, teda európskeho spoločenstva. Volíme svojich poslancov, zástupcov do Európskeho parlamentu, náš právny systém sme harmonizovali s európskym. Európski úradníci sa dostanú k rôznym údajom, ktoré sa týkajú nášho národného hospodárstva, spoločenského života, právneho systému. Zároveň sa naša krajina stala aj súčasťou euroatlantického obranného systému. To znamená, že údaje o obranyschopnosti krajiny, o našej pripravenosti, vybavenosti, pohotovosti z hľadiska Severoatlantickej aliancie aj pre osoby, ktoré nemajú slovenské štátne občianstvo a nemajú žiadny vzťah k našej republike.

    Je zaujímavé, že vtedy, keď sme sa zaradili do týchto euroatlantických štruktúr, žiadna z dnešných relevantných parlamentných strán proti tomu neprotestovala. Áno, bolo to prirodzené, veď štáty, ktoré sú spolu s nami členmi týchto štruktúr, vrátane Maďarskej republiky sú našimi spojencami a nemáme pred nimi čo tajiť. A to je jeden z dôležitých faktorov, na čo by sme nemali zabudnúť, keď rozhodujeme o otázke slovenského štátneho občianstva.

    Nepochybne zákon, ktorý je momentálne ešte v platnosti a ktorý chceme zmeniť, platí nielen pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku, ale nedá sa nespomenúť aj to, že predchádzajúca úprava vznikla ako reakcia na zákon Maďarskej republiky, ktorým bol umožnený Maďarom žijúcim v susedných krajinách individuálne, zdôrazňujem individuálne, nie automaticky a nie masovo, získať maďarské štátne občianstvo, pokiaľ sa tak rozhodnú. Je ironické, že tento tzv. proti zákon nesplnil ani ten základný cieľ, na ktorý bol vytvorený.

    Práve v posledných dňoch bola zverejnená informácia, že v dôsledku tejto právnej úpravy stratilo svoje slovenské štátne občianstvo 25 ľudí, z nich iba jeden v dôsledku toho, že sa uchádzal o maďarské štátne občianstvo. Tí, ktorí si tento zákon vymysleli, potrestali takých občanov, ktorí s týmto celým problémom medzi Slovenskou a Maďarskou republikou nemajú nič spoločné. Tento proti zákon splnil len jeden jediný cieľ, a to je zastrašovanie.

    Pre nás tento predložený pozmeňovací návrh znamená, aby naše zákonodarstvo už nepozeralo na Maďarov žijúcich na Slovensku ako na potenciálnych zradcov, aby sme neboli považovaní za nepriateľov vlastnej krajiny. Pán prezident Gašparovič pri stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmidtom v súvislosti s touto otázkou spomenul, že citujem: "Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré."

    Neviem, na aké krízové situácie myslel, pán prezident. Ja osobne, ako aj strana MOST - HÍD sme presvedčení, že Slovenská republika a Maďarská republika vďaka svojej geopolitickej polohe a situácii sú vzájomne na seba nesmierne odkázané. My sa máme pripraviť nie na krízové situácie, nie na spory, ale na neustálu spoluprácu a hľadanie spoločných bodov.

    Pán prezident očakáva od predstaviteľov menšín lojalitu. Pánovi prezidentovi môžem odpovedať len slovami predsedu najsilnejšej opozičnej strany pána Roberta Fica, podľa ktorého slovenská politická elita podcenila lojalitu Maďarov na Slovensku. V tomto s pánom Ficom môžem len súhlasiť. Podľa môjho názoru niet väčšej lojality ako žiť, pracovať, platiť dane, dodržiavať zákony a vytvárať materiálne a duševné hodnoty, s ktorými obohacujeme krajinu tu na Slovensku. Domnievam sa, že lojalitu nie je možné vynútiť, lojalitu je možné len si zaslúžiť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, netreba zabudnúť na to, že nielen občan má pestovať určitý pozitívny vzťah k štátu, ktorého je občanom, ale aj štát musí budovať kladný vzťah voči svojim občanom. Vytvárať také podmienky, aby každý občan tejto republiky považoval Slovensko za svoju domovinu, za svoju krajinu. Ak sa politická garnitúra na Slovensku bude dívať na občanov inej ako slovenskej národnosti ako na škodnú, nemôže očakávať od príslušníkov týchto národností bezpodmienečný pozitívny vzťah. Strana MOST - HÍD bola založená práve preto, aby sme napomohli budovaniu pozitívneho vzťahu medzi Slovákmi, Maďarmi a ďalšími tu žijúcimi národnosťami.

    Vážená Národná rada, pri rozhodovaní o zákone o štátnom občianstve nezabúdajme, že boli časy, keď sa odoberalo štátne občianstvo ľuďom maďarskej národnosti proti ich vôli na základe kolektívnej viny. Maďari ani vtedy nechceli opustiť túto krajinu, lebo napriek všetkým problémom a nezhodám, je to naša domovina. Tu sme sa narodili, tu chceme žiť a tu chceme aj zomrieť. Ale sme Maďari a máme tak isto silný vzťah k maďarskému národu prostredníctvom jazyka, kultúry a histórie. Je to prirodzené, ale táto seba definícia, táto identita nikdy nesmerovala proti slovenskému národu. A to je to najdôležitejšie.

    Prosím vás preto, aby ste podporili tento návrh zákona a netrestali vlastných občanov. Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predseda, ešte mám pozmeňujúci návrh.

  • Tak nech sa páči, prečítajte ho, prosím vás.

  • Vzhľadom na termín prerokúvania návrhu zákona je potrebné upraviť navrhovanú účinnosť tak, aby nedošlo k retroaktivite zákona. Súčasne sa navrhujú s tým súvisiace legislatívne úpravy v čl. I a v čl. II návrhu zákona.

    V čl. I v 2. bode v § 7 ods. 7 a v čl. II sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "28. februára 2011". A v čl. III sa slová "1. januára 2011" nahrádzajú slovami "1. marca 2011." Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť a slovo má, pán poslanec Štefanov.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len krátko rád reagoval na to, čo hovoril pán kolega Vörös.

    Chcel by som povedať, že aj my tu žijeme Slováci, nielen teda spoluobčania maďarskej národnosti, takže na to by som nezabudol. A nehnevajte sa na mňa, ale vyprosil by som si jednu vec, keď hovoríte, že sa niekto pozerá na spoluobčanov maďarskej národnosti ako na škodnú. Neviem, čo tým sledujete, ale ja som nikdy nepočul zo strany, akejkoľvek strany, že by naši maďarskí spoluobčania boli škodná, to by som si vyprosil.

    Som rád, že pán kolega Vörös, použil formuláciu zo štruktúry Európskej únie a z NATO, pretože to je skutočne pravda, sme všetci súčasťou jedného veľkého celku, a preto sa pýtam, či je seriózne od suseda a priateľa, aby vytváral podmienky a akékoľvek podmienky a zneužíval dokonca aj občanov cudzej krajiny na to, aby mohol odtrhnúť kus územia a vytvoriť niečo veľké, čo si predstavuje, že mu patrí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán poslanec, úvod vášho príspevku bol o tom, že sme občania, ktorí už majú dvojaké občianstvo dnes. Hovoríte, že sme členmi Európskej únie, to sú všetko známe veci a ja vám chcem len pripomenúť, že ak sme sa stali aj občanmi Európskej únie, tak to bolo na základe pravidiel, s ktorými súhlasili všetci členovia. A rozdiel medzi tým, čo v súčasnosti teraz tu preberáme, a prečo tento zákon vznikol je práve v tom, že toto bolo jednostranné rozhodnutie maďarskej vlády, ktorá mimochodom nerešpektuje žiadne medzinárodné dohody, ktoré sa týkajú udeľovania štátneho občianstva. Čiže, mali ste skôr na túto meritórnu vec sa zamerať a možno mi chýbalo v tom vašom príspevku, práve rozhodnutie alebo postoj k tomu, prečo Maďarská republika využíva exteritoriálny princíp na udeľovanie maďarského občianstva len na základe etnickom.

    Ja rovnako si myslím, že to, čo ste hovorili o zastrašovaní a potencionálnych zradcov príslušníkov maďarskej menšiny je naozaj niečo, čo môžem pokladať ako za nenáležité vôbec tu povedať, pretože nikto nikdy takéto niečo tu v Národnej rade nepovedal. A je to len dôkazom toho, že vy predstavitelia maďarskej strany MOST - HÍD zneužívate maďarskú národnosť žijúcu na Slovensku pre svoje politické ciele. Vy ste to presne tu v priamom prenose teraz povedali, pretože toto, čo ste povedali, ja sa s tým absolútne nestotožňujem. Žiadni zradcovia, žiadni tí, ktorých by sme brali ako potencionálnych zradcov, ktorých zastrašujeme. Práve naopak. Sú to naši občania Slovenskej republiky, ktorých treba chrániť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán kolega, musím sa vám priznať, že ja mám pocit, že som asi zle počul, to čo ste povedali. A priznám sa, že som si hneď urobil poznámku, ale asi trikrát som si ju ešte prečítal, kým som sa prihlásil k tejto faktickej poznámke, lebo vy ste povedali, že novela zákona z minulého roka nesplnila svoj účel, lebo iba 25 ľudí prišlo o občianstvo a z toho iba jeden človek prišiel o slovenské občianstvo v dôsledku prijatia maďarského občianstva.

    No, ale nehnevajte sa na mňa, toto je absolútne nekorektné znásilnenie podstaty zákona, ktorý my sme prijali. Veď preboha, my sme nepresadzovali zákon, ktorého podľa vašich slov bolo účelom, aby slovenskí občania prichádzali o štátne občianstvo. Toto je presne to, čo vy robíte so zákonom, ako ho interpretujete, to presne bol problém jazykového zákona a tak ďalej. Vy prekrúcate podstatu toho, čo my sme urobili.

    My sme presadili zákon, ktorého podstatou je ochrana slovenských občanov a ochrana Slovenskej republiky. My sme strašne radi, že iba jeden občan v dôsledku tohto zákona prišiel o slovenské štátne občianstvo a boli by sme najradšej, keby nikto v dôsledku tohto zákona o slovenské občianstvo neprišiel. Takže, nehnevajte sa, ja si skutočne vyprosím, aby ste vy interpretovali tú zákonnú úpravu tak, že jej cieľom bolo pripraviť slovenských občanov o ich občianstvo. Naopak, cieľom tohto zákona bolo chrániť slovenských občanov, bolo chrániť Slovenskú republiku a jej záujmy.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi, chce reagovať rečník? Nie. Teraz vystúpi posledný rečník písomne prihlásený, pán poslanec Maďarič. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, súčasné znenie nášho zákona o štátnom občianstve, ktoré bolo schválené 25. mája 2010 bolo dôsledkom a slovenskou odpoveďou na novelu zákona o štátnom občianstve prijatú Národným zhromaždením Maďarskej republiky. V tom čase Národná rada Slovenskej republiky prijala aj uznesenie k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, v ktorom vyjadrila hlboké znepokojenie nad iniciatívou maďarského parlamentu a označila ju za jednostranný a neakceptovateľný krok. Za toto uznesenie hlasovali všetky vtedajšie parlamentné strany s výnimkou SMK.

    To znamená, dá sa povedať, že takmer celá slovenská politická scéna sa zhodne na tom, že maďarský zákon o dvojakom občianstve, o štátnom občianstve je zlý, nerešpektuje medzinárodné právo, najmä Európsky dohovor o štátnom občianstve, ktorý považuje za samozrejmosť pri udelení druhého občianstva, priamu rodinnú väzbu k občanovi daného štátu alebo dlhodobý trvalý pobyt na území daného štátu. Tieto podmienky a aj iné zmluvné záväzky maďarský zákon nie, že nespĺňa, on ich bezprecedentne obchádza a porušuje.

    Veľmi dôležité bolo a aj je pri rozhodovaní o našej legislatívnej reakcii, odpovedať si správne na otázku, prečo tak Maďarsko urobilo. Čo je zámerom takto koncipovaného zákona? Nájsť túto odpoveď nie je také ťažké, aj napriek tomu, že maďarská strana sa tvári ako neviniatko a hovorí len o akomsi symbolickom spojení s materským štátom.

    Nezabúdajme, že živou súčasťou maďarskej politiky dnes, aj dlhodobo je historický revizionizmus. Viktor Orbán už pred rokmi hovoril o potrebe zjednotenia Maďarov v Karpatskej kotline. Ak vnímame tento maďarský zákon v kontexte takejto revizionistickej ambície našich susedov, a ako zodpovední politici to musíme robiť, a ak k tomu pridáme avizovaný a najvyššími predstaviteľmi Maďarskej republiky potvrdzovaný zámer, udeliť maďarským občanom v susednom štáte, ktorí nadobudli občianstvo neštandardne, aj volebné právo, môžeme s čistým svedomím a s veľkým znepokojením tvrdiť, že maďarský zákon narúša štátnu suverenitu Slovenskej republiky. Jeho cieľom je vyvážať štátnu moc Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky. A jeho spojenie s volebným právom, by znamenalo nerešpektovanie hraníc Slovenskej republiky. A toto posledné napokon povedal, toto smerujem k predstaviteľom SDKÚ a KDH, a aj predseda frakcie ľudovcov v Európskom parlamente Joseph Daul.

    Riziká a negatívne dôsledky tohto maďarského zákona a zámeru sú však oveľa širšie a mnohé možno dnes ešte ani nedokážeme domyslieť, čo napríklad vyplynie z toho, že maďarskí politici si budú celkom prirodzene robiť kampaň medzi svojimi voličmi na Slovensku, že si tu budú možno zakladať pobočky svojich strán, vrátane extrémistických maďarských gárd, združenia 64 žúp alebo Jobbiku. Okrem iného po svojom zvolení sa budú cítiť oprávnení obhajovať na území Slovenska záujmy svojich voličov, pričom bude diskutabilné, či pôjde v tom prípade o členov národnostnej menšiny alebo maďarského národa. Alebo si predstavme možnosť, že Budapešť sa môže rozhodnúť v budúcnosti v nejakej situácii, sa môže rozhodnúť vybaviť svojich občanov na Slovensku, na slovenskom juhu aj brannou povinnosťou. Čo potom? Zdá sa vám to nepredstaviteľné? Skúste vnímať politiku aj v širšom horizonte časovom, aj priestorovom, pán poslanec Gál.

    Uvedomte si, že Slovenská republika je mladý štát. A stále nesamozrejmý. Tak, ako tu nebola Slovenská republika pred 19 rokmi, tak tu pri našej neopatrnosti a nedôslednosti nemusí o 20 rokov byť. Alebo pre oživenie našich predstáv. Spomeňme si na ruskú inváziu do Abcházska zdôvodnenú ochranou ľudí, ktorým Ruská federácia predtým udelila ruské pasy. Takže, kým väčšina z nás zhodne tvrdí, že maďarský zákon je zlý, líšime sa už v tom, ako vyhodnocujeme jeho ciele a riziká, a či sme ochotní ich otvorene pomenovať alebo pokrytecky mlčíme, ako slovenská diplomacia a vydávame to za vrchol diplomacie. A z toho, samozrejme, vyplývajú aj rozdielne názory, ako má na tento zákon Slovenská republika reagovať. Aj preto ich máme zásadne rozdielne, niektorí.

    Vo všeobecnosti má Slovenská republika dve možnosti reakcie, buď akceptovať ciele politiky maďarskej, zjednocovať maďarský národ ponad hranice a spájať to, čo podľa Orbána sekera Trianonu rozťala, alebo tento zákon neakceptovať a účinne ho eliminovať. Zdá sa, že súčasné znenie tohto zákona túto schopnosť eliminácie má. Aj preto, zatiaľ len jeden občan. Vláda Roberta Fica sa rozhodla s plnou zodpovednosťou pre druhú možnosť, to znamená pre razantnú odpoveď na maďarskú provokáciu a na nie priateľské gesto, ako maďarský zákon označil vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín. Pripomínam, bolo to po dlhom čakaní Slovenskej republiky. Maďarsko odmietlo rokovať so slovenskou stranou o tejto otázke. Bolo to po arogantnej reakcii maďarskej vlády, že ide o vnútornú vec Maďarskej republiky, hoci sa dotýka našich občanov a ďalších občanov susedných štátov Maďarska. Bolo to pod časovým tlakom, kedy Národná rada Slovenskej republiky bola už fakticky rozpustená, bolo to koncom mája roku 2010.

    Pripomínam aj to, je to veľmi dôležité v tej diskusii, ktorá tu zaznieva, že medzinárodné právo umožňuje, aby štát odňal štátne občianstvo takej osobe, ktorá dobrovoľne prijala štátne občianstvo iného štátu. V tomto zmysle sú zavádzajúce tvrdenia, že súčasne platná úprava nášho zákona o štátnom občianstve niekoho trestá tým, že občan stratí slovenské občianstvo prijatím iného občianstva, pretože je rozdiel, rozdiel odňať niekomu občianstvo, čo môže byť považované za trest a stratiť občianstvo na základe vlastného, slobodného rozhodnutia. V súčasnosti bez rozhodnutia nášho občana mu nikto nemôže slovenské občianstvo odňať. Môže ho stratiť len v dôsledku svojho slobodného rozhodnutia. A uvedomme si, že nehovoríme tu o nejakom členstve v nejakom spolku, v nejakom združení, v nejakom golfovom klube, hovoríme o občianstve.

    Ale my v strane SMER - sociálna demokracia si želáme, aby pre občanov Slovenskej republiky zostala možnosť nadobúdať aj druhé občianstvo, pokiaľ ho nadobudnú štandardným spôsobom cez dlhodobý trvalý pobyt alebo priamy príbuzenský vzťah. O tom, mimochodom, je aj naša novelizácia, ktorú sme na túto schôdzu predložili. V súčasnom zákone však musia zostať ustanovenia, ktoré zabránia vzniku druhého občianstva v rozpore so všeobecne uznávanými zvyklosťami, resp., že človek s takto neštandardne nadobudnutým druhým občianstvom stratí občianstvo slovenské, a bude to len a len jeho slobodná voľba. Žiadny trest.

    Povedzme si teraz aj to, aká je alternatíva, ktorú už pred voľbami ponúkala SDKÚ - DS ako údajne dokonalé riešenie a v tejto chvíli o nej rokujeme v parlamente prostredníctvom poslaneckého návrhu. Je to alternatíva ilúzia, že my nebudeme uznávať účinky maďarského zákona na našom území. Ide tu o postoj vecne nerealistický a amatérsky. Amatérsky, pán Dzurinda, politicky škodlivý a smiešny. Ak chcete, pštrosí, v tom zmysle, že strčíme hlavu do piesku a budeme predstierať, že problém tým pádom prestal existovať.

    Faktom totiž je, že akonáhle vznikne na základe maďarského zákona štátoobčiansky zväzok medzi Maďarskou republikou a naším občanom, do obsahu tohto zväzku už nebudeme môcť nič hovoriť. Bude irelevantné, či ho Slovenská republika uznáva alebo neuznáva, pretože obsahom ho budú napĺňať politické, ekonomické a mocenské kroky Budapešti.

    Takže, ak sa na základe tohto zákona Budapešť rozhodne vybaviť svojich nových štátnych občanov žijúcich v susednom Slovensku volebným právom, slovenské neuznávanie tomu nijako nezabráni, pretože už pôjde o občanov Maďarskej republiky.

    Ako sa môže takýto občan Maďarska žijúci na území Slovenskej republiky chovať, naznačí aj obsah prísahy, ktorú musí zložiť každý nový občan Maďarskej republiky. Odcitujem vám ju: "Ja, príslušné meno, prisahám, že považujem Maďarsko za svoju vlasť. Budem verným občanom Maďarskej republiky, jej ústavu a zákony si budem ctiť a dodržiavať. Primerane svojim silám ochránim svoju vlasť, primerane svojim schopnostiam jej budem slúžiť. Tak mi, Pán Boh, pomáhaj."

    Jednoznačne sa dá povedať, že koaličný návrh, o ktorom rokujeme, nerieši podstatu problému, ktorý spôsobuje maďarský zákon porušujúci suverenitu Slovenskej republiky. Naopak, súčasná vládna koalícia týmto návrhom maďarský zákon akceptuje a určite povzbudí maďarskú stranu k ďalším podobným krokom. Dnes je zrejmé, že iluzórnosť a pštrosí charakter tohto návrhu, ktorého duchovným otcom je Mikuláš Dzurinda, si uvedomujú aj niektorí poslanci koalície a pomenovali to pomerne výstižne. A uvedomila si to zrejme, aj už premiérka Radičová, ktorá navrhla maďarskej strane rokovanie o dvojstrannej zmluve. Iste by to neurobila v prípade, ak by bola presvedčená o dokonalosti riešenia, ktoré ponúka jej strana, jej minister zahraničných vecí a koaliční poslanci. Samozrejme, ale to len tak na okraj, som skeptický v tom, ako dopadnú takéto rokovania Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o dvojstrannej dohode, ktoré podľa Viktora Orbána, to pripomínam, maďarská strana zváži.

    A nezabúdajme tu aj na existenciu zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva z roku 1961, v ktorej sa obe strany zaviazali, že bez predchádzajúceho prepustenia z doterajšieho štátneho občianstva nepriznajú svoje štátne občianstvo občanovi druhej zmluvnej strany. Je to veľmi dôležitá zmluva a na túto zmluvu sa napokon odvoláva aj uznesenie Národnej rady z mája 2010, ktoré som tu spomínal, za ktoré hlasovalo aj SDKÚ a ktoré upozorňuje na nesúlad maďarského zákona o štátnom občianstve aj s touto zmluvou z roku 1961.

    Ale aj, dajme tomu v chabej nádeji, že Maďarská republika by bola ochotná dohodnúť sa so Slovenskou republikou na nejakom rozumnom riešení, je nevyhnutné, aby na Slovensku do toho okamihu ostal v platnosti zákon prijatý v bývalom období a tiež pripomínam, hlasmi vtedy opozičného Kresťansko-demokratického hnutia. SDKÚ, ako už je jej zvykom v národnoštátnych otázkach, uprednostnila dnes, aj v minulosti, aj dnes svoje úzke politické ciele, vtedy opozičné, pred ochranou národnoštátnych záujmov a suverenity Slovenskej republiky a vtedy zákon nepodporila.

    Kým SDKÚ sa aj dnes snaží obhájiť svoje predvolebné amatérske rozhodnutie v rovine odbornej a ústupčivé v rovine politickej, KDH avizuje zmenu svojho štátnického postoja pred voľbami v záujme koaličnej dohody. Naozaj, som úprimne zvedavý, či teraz pri hlasovaní o tomto poslaneckom návrhu KDH zaprie samé seba. Bolo by to nielen biblické, ale pre KDH, žiaľ, aj príznačné. Ak by sa chceli vyhovoriť na novelu zákona o štátnej službe, ktorou KDH mieni upraviť podmienky výkonu niektorých povolaní, ktorých výkon je spojený so špecifickými potrebami zachovávať lojalitu voči Slovenskej republike, ten má jeden zásadný nedostatok. Akceptuje totiž maďarský koncept dvojakého občianstva a venuje sa už len niektorým prípadným následkom, ktoré maďarský zákon môže spôsobiť. Nie, že by išlo o návrh úplne zbytočný. Nezbavuje však KDH záväzku obhájiť súčasné znenie zákona o štátnom občianstve, za ktoré poslanci KDH hlasovali. Ak to KDH neurobí a poprie svoje hlasovanie spred volieb, bude sa tým súčasne prizerať, ako mu národný vlastenecký rozmer v koalícii bez zaváhania ukradnú Obyčajní ľudia, podobne, ako si už KDH nechalo ukradnúť euro kritický postoj od Richarda Sulíka a Ivana Mikloša, a ako mu na zmluvu o výhrade vo svedomí siaha kradmou rukou minister zahraničných vecí Dzurinda. Možno by tú výhradu vo svedomí mohli využiť aspoň teraz niektorí poslanci KDH vo vzťahu ku koaličnej dohode a k tomuto zákonu, keďže tu ide o Slovensko.

    Na záver. Súčasne platný zákon o štátnom občianstve je v súlade s medzinárodným právom. Nikoho netrestá, pretože nikomu občianstvo svojvoľne neodníma. A čo je dôležité, tento zákon preukázal, že je zatiaľ veľmi účinnou hrádzou proti zámeru maďarských politikov privlastňovať si masovo neštandardným spôsobom občanov Slovenska. Sme otvorení jeho vylepšeniu tak, aby nadobudnutie druhého občianstva štandardnou cestou bolo možné bez straty občianstva slovenského. Ak by sa to nepodarilo, aj tak je pre Slovensko, pre obranu jeho suverenity a pre jeho národnoštátne záujmy lepšie, ak zostane v platnosti súčasné znenie zákona o štátnom občianstve.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci, šiesti. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Maďarič, je to iba také slovičkárenie, to, čo tu predvádzate s tým odňatím a stratou občianstva. Tí občania Slovenskej republiky, ktorí už prišli o slovenské občianstvo, neprišli oňho na základe vlastného slobodného rozhodnutia, prišli oňho proti svojej vôli. Môžete si hovoriť, čo chcete. Tým, že prejavili vôľu stať aj občanmi iného štátu, oni sami vnútorne neprejavili vôľu stratiť občianstvo Slovenskej republiky. Stratili ho v dôsledku vášho zákona.

    A zaujímavé je v tejto súvislosti argumentovať znením maďarskej prísahy alebo prísahy, ktorú skladajú noví maďarskí občania. Keď aj vy sami navrhujete teraz novelizovať zákon o občianstve a tým pádom by nestrácali občianstvo tí, čo ho získajú štandardnou formou, povedzme, keď žijú v Maďarsku, ale tí budú takisto skladať takúto prísahu a tam už vám to nevadí?

  • Pán poslanec Maďarič, chcem vám poďakovať za naozaj hlbokú zahranično-politickú analýzu, ale analýzu ochrany národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky tak, ako ste povedali, naozaj mladej Slovenskej republiky. Spomínali ste predovšetkým bezprecedentné obchádzanie medzinárodných dohôd a pravidiel pri udeľovaní maďarského štátneho občianstva zo strany Maďarskej republiky a zároveň ste hovorili o tom, ako vtedajší poslanci za SDKÚ a KDH hlasovali o uznesení, ktoré vyzývalo, aby maďarská vláda prehodnotila svoj pripravovaný úmysel.

    Tu naozaj musím aj ja konštatovať, že ministerstvo zahraničných vecí na čele s pánom ministrom Dzurindom dnes nekoná a možno aj popiera to, čo vlastne sám, pán minister tu v tejto snemovni prejavil. Jeho prístup je naozaj amatérsky a chcel by som aj touto cestou vyzvať našu diplomaciu, ministra zahraničných vecí, aby začal aktívne konať a poukazoval predovšetkým na tieto medzinárodné pravidlá, ktoré sú hrubo, podčiarkujem, hrubo porušované.

    A ešte na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chráňme si naozaj našu Slovenskú republiku, je mladá. Hovorme o nej, že je naozaj naša, naozaj. Na okraj chcem pripomenúť tým poslancom, ktorí stále používajú, že tejto krajiny, táto krajina, pre mňa je to naša krajina a naša krajina, ktorú by sme mali ochraňovať a rovnako aj záujmy všetkých jej občanov. Ďakujem.

  • Áno, ja oceňujem, že opäť v sále zaznieva to podstatné, a to je meritum, či vôbec Slovenská republika môže alebo nemôže, či má alebo nemá nástroje na neuznanie tohto cezhraničného legislatívneho aktu. Podľa mňa nemá, pretože to neumožňuje Rámcový dohovor o občianstve a vyplýva to aj z toho, že Slovensko na rozdiel od Maďarska pravdepodobne bude naďalej rešpektovať medzinárodné normy a podľa toho sa aj správať. Ale, aby sme pochopili, o čo tu ide, mám taký príklad. Maďari hodili udicu do slovenského rybníka, my vyhlásime, že lovenie na iredentistický blyskáčik neuznávame, ale nezabránime tomu, aby po prvé, tie ryby na ten blyskáčik reagovali. Nie sme schopní zabrániť ani týmto pytliakom, aby tieto ryby lovili, no a po tretie, nie sme schopní ani zabrániť im, aby ich vylovili.

  • Ďakujem. Po prvé, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Maďariča, ktorý to perfektne analyzoval, pretože ja som stále presvedčený, že naše rozhodnutie v minulom roku bolo štátnické a reagovalo na zlý zákon Maďarskej republiky, o čom svedčí aj skutočnosť, že európske štruktúry reagovali na maďarský zákon a nereagovali na náš proti zákon. V podstate aj v diplomacii sa veci vysvetlili a pokiaľ bude platiť tento maďarský zákon, aj platnosť nášho zákona je adekvátna.

    Po druhé, sa dokázalo to, že Maďarská republika porušuje všetky medzinárodné normy a aj samotné Bolzánske odporúčania OBSE, ktoré nepodpísala spolu s Ruskou federáciou a v samotnom vystúpení pána Maďariča sa to prezentovalo. Čo robí Ruská federácia vo vzťahu k svojim "občanom", ktorým dala pasy, a ako by postupovala Maďarská republika po schválení volebného práva pre týchto občanov.

    A po tretie, z hľadiska historického, aj my máme na Slovensku Chamberlaina v sukni. Podobne ako Chamberlain, keď sa vrátil z Mníchova hovoril, že priniesol mier, tak iste aj naša premiérka, keď sa vrátila z Budapešti tvrdila, že je všetko v poriadku. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, považujem za veľmi trúfalé z vašich úst hovoriť o tom, že ste presvedčený, že zákon, ktorý ste 25. 5. 2010 prijali na základe čísiel, ktoré ste spomínali, že z 25 občanov, ktorí požiadali o dvojaké občianstvo alebo o iné občianstvo bol len jeden, ktorý požiadal o maďarské občianstvo. Ja sa vás chcem len, chcem vám len pripomenúť, že v tom vašom zákone sa v jednom z paragrafov píše: že ten, kto požiada o iné občianstvo iného štátu, stratí naše občianstvo a potom, keď už ho stratí, mu prikazujete, že vám to má oznámiť. Tak ja sa vás pýtam, ako toho občana iného štátu, pretože už stratil naše občianstvo, mu môžete vy prikázať, aby vám to oznámil.

    Takže predpokladám, že tieto čísla, o ktorých hovoríme, vôbec a určite nemáte žiadnu štatistiku, ktoré dokážu toto, že len ten jeden občan, naozaj, v Slovensku maďarskej národnosti požiadal o toto občianstvo. A bol by som veľmi rád, aby ste mi povedali ako to viete overiť.

    Pán poslanec, hovorili ste rôzne ďalšie politické poučky. No, ja osobne si myslím, že práve vaším návrhom ste pánovi Orbánovi umožnili splniť jeho sen o zjednocovaní Maďarov, pretože vaším zákonom vytvárate maďarských občanov na území suverénnej Slovenskej republiky. Som presvedčený, že pán Orbán po schválení tohto vášho zákona si v Budapešti otvoril šampanské a vôbec nedúfal, že Slovensko bude ústretové, až takto k jeho návrhom.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Maďarič, som veľmi rád, že vaše vystúpenie sa absolútne odlíšilo od filozofie, s ktorou pristúpili naši ctení páni kolegovia pri predložení vlastnej novely zákona v tlači 149, ktorá vlastne navrhuje úplne zrušiť pôsobenie poslednej novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá a bola reakciou na zlý maďarský zákon. Ja som veľmi rád, pán poslanec, že ste sa zároveň priklonili vo svojich vyjadreniach k filozofii našej novely, ktorá bola prerokovaná v prvom čítaní v minulom týždni, ktorá rieši isté sporné veci, ktoré boli v novele.

    V súvislosti s tým, ako ste odmietli tú formu deklarácie, ktorá vlastne táto novela zavádza, mi prichádza na um pri včerajšom predkladaní tejto novely, keď pán poslanec Gál, čo ste vy, samozrejme odmietli, tu hovoril o príklade, akým spôsobom by sa mal správať občan, dal tu príklad, že, ak u susedov ide veľmi silno hudba, že či mám ubiť svojho syna za to, že to počúva alebo či mám riešiť niečo iné. Pán poslanec Gál, samozrejme, vlastne dokázal to, že pri prijatí deklarácie, ktorá je tu navrhnutá, vlastne hovorí o tom, že prijmem deklaráciu, že túto hudbu nepočujem. A to je, myslím si, zásadný rozdiel. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec Dostál, k vašej poznámke, či je možné stratu občianstva hodnotiť ako trest, a že ja slovíčkarim. V súlade s medzinárodným právom napríklad s Európskym dohovorom o štátnom občianstve, pán poslanec, v žiadnom prípade nemôžeme za trest považovať slobodné alebo následky slobodného rozhodnutia občana vo veci štátneho občianstva, čo je zakázané aj z hľadiska medzinárodného práva, nechať občana alebo človeka bez štátneho občianstva, čo nie je náš prípad.

    A čo sa týka pána Kuboviča, prečo si ja dovolím tvrdiť, že naša právna úprava je účinnou elimináciou proti maďarskému zákonu. Pán poslanec, to nehovorím len ja, to povedal, ak ste si nevšimli, aj maďarský prezident. To povedali a sťažovali si v tomto zmysle na náš zákon maďarskí predstavitelia. To je ten najlepší dôkaz, pán Kubovič. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To boli faktické poznámky a reakcia na ne, na posledného rečníka, ktorý bol písomne prihlásený. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Jeden rečník, traja, štyria, piati, šiesti, uzatváram možnosť, siedmi. Prosím?

  • Hlasy z pléna.

  • Sú prihlásení všetci, ktorí sa prihlásiť chceli? Pán Číž, chce určite. Prosím vás pekne, rečník číslo deväť, je kto?

  • Hlasy z pléna.

  • Procházka. Dobre. No, a máme. Uzatváram možnosť. Máme dvanásť rečníkov a prvý v poradí je pán poslanec Ondruš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som reagoval na diskusiu, ktorá sa tu už rozbehla k tomuto zákonu. Rád by som sa vyjadril najmä k problematike účelu novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá 25. mája v minulom roku.

    Pán poslanec Dostál pri diskusii k poslaneckej novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER okrem iného povedal, že vládna novela zákona o štátnom občianstve v minulom roku bola účelová. Vážené kolegyne, kolegovia, to je, samozrejme, pravda.

    Vážený pán poslanec Dostál, to je, samozrejme, pravda. Išlo o účelovú novelu zákona, pretože zákon by mal byť vždy svojím spôsobom účelový. Mal by napĺňať nejaký jasne stanovený definovaný cieľ, a teda účel. Prijímať zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel a ktorý nemajú žiadny cieľ a účel, by parlament nikdy nemal. Z tohto hľadiska súhlasím, že aj tá novela, ktorá bola prijatá v minulom roku bola účelová a jej účelom bolo brániť Slovensko a slovenských občanov pred negatívnymi dôsledkami maďarského zákona o občianstve. Tie negatívne dôsledky vyplývajú predovšetkým z podmienok, za akých Budapešť svoj zákon o občianstve novelizovala. Parlamentná rozprava v maďarskom parlamente k nemu jasne ukázala, čo je účelom tej maďarskej novely. Jeden z predkladateľov zákona, pán Németh, vtedy napríklad vyhlásil, že: "prostredníctvom dvojakého štátneho občianstva môže vzniknúť takto celo maďarský inštitút, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového maďarstva", koniec citátu.

    Poslanec vládnej strany v súvislosti s pamätným dňom Trianonu zasa vyhlásil, že je potrebná nová národná politika, ktorá umožní, aby používanie slovného spojenia Maďari za hranicami a Maďari na tejto strane bolo bezpredmetné. Za potlesku poslancov Fidesu, ktorí sa hlásia k Európskej ľudovej strane, ktorej členmi sú aj naše pravicové politické strany odzneli aj tieto slová predstaviteľov extrémistického Jobbiku. Tento návrh zákona, teda k Trianonu, citujem: "symbolicky v podstate spojí opäť odtrhnuté časti národa. Stávajú sa súčasťou národa z verejnoprávneho hľadiska, to spečatí novela zákona o štátnom občianstve", koniec citátu.

    Každému antifašistovi a antinacistovi v celej Európe však už musel behať mráz po chrbte pri vystúpenie poslanca za Jobbik Tamás Gaudi-Nagy, ktorý krátko po 65. výročí ukončenia II. svetovej vojny verejne chválil tzv. Mníchovskú dohodu a následnú Viedenskú arbitráž týmito slovami: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a vôbec nie hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať, veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia Viedenskej arbitráže boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území". Šokujúce, podľa môjho názoru, je že tieto slová ocenili potleskom nielen poslanci za stranu Jobbik, ale aj poslanci Fidesu.

    Poslanec Gaudi-Nagy pri debate o dvojakom občianstve žiadal, aby krajania na odtrhnutých územiach mali právo na sebaurčenie na najvyššej úrovni. Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia, vyhlásil Gaudi-Nagy, ktorého politické ciele opäť ocenili potleskom aj poslanci vládnej strany.

    Týmto sa otvorene hlásia k zámeru zmeniť súčasné slovensko-maďarské hranice, a to, ak nie na mape, tak iným spôsobom. Gaudi-Nagy ostro kritizoval ustanovenia základnej zmluvy so susedmi, čiže aj so Slovenskom, ktoré garantujú nedotknuteľnosť a nemennosť existujúcich štátnych hraníc. A chcem povedať, že nejde o plané reči.

    Pán poslanec maďarského parlamentu Gaudi-Nagy už má aj premyslené, aké mierové prostriedky, by chcel na zmenu hraníc použiť. Citujem jeho slová: "ľudové hlasovanie, spoločnú vôľu tam žijúcich ľudí" a pokračujem v citáte: "a v tomto zmysle je toto príležitosť na začatie úplne novej národnej spolupráce" a od rečníckeho pultu opäť odchádzal za veľkého aplauzu väčšiny kolegov, vrátane zástupcov Fidesu.

    Táto úplne nová národná spolupráca znamená úsilie o radikálnu zmenu hraníc Maďarska tak, ako ju presadzoval admirál Horthy, a ako ju garantovala Mníchovská dohoda a následná Viedenská arbitráž. V budapeštianskom parlamente navyše zjavne panuje dohoda, že Trianonská mierová zmluva bola nespravodlivá. Jeden z pravicových poslancov ocenil, že už aj maďarskí socialisti hovoria o diktáte a nie o dohode, ktorú nemaďarské národy Uhorska, po trpkých, historických skúsenostiach vyjadrili sa a za rokovacím stolom v Paríži dosiahli svoju vlastnú vôľu. Maďarskí poslanci sa ako jeden zhodli aj na tom, že je čas, aby sa o Trianone učili deti v školách ako o akte nespravodlivom, násilnom odtrhnutí maďarských území s maďarskými občanmi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko nie je žiadna maličkosť. Kľúčovým momentom pre nadobudnutie maďarského štátneho občianstva je totiž podpis sľubu, ktorý tu citoval predo mnou pán poslanec Maďarič, a ako ste počuli, v ktorom sa maďarský občan, v ktorom vyhlasuje Maďarsko za svoju vlasť, a čo je najdôležitejšie, zaväzuje sa brániť maďarské a obhajovať maďarské záujmy, teda záujmy Maďarskej republiky.

    V tejto súvislosti chcem zdôrazniť a upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že občianstvo je vzťah k štátu, nie ku krajine. Občianstvo Maďarskej republiky je vzťahom k Maďarskej republike, nie k Maďarsku ako krajine a záujmy štátu v každej demokratickej krajine diktuje aktuálna vláda. Brániť záujmy Maďarskej republiky ako štátu, ak má byť povinnosťou občana maďarského štátu, bude znamenať alebo môže znamenať aj ten vývoj, ktorý tu načrtol pán poslanec Maďarič.

    Možno to aj v prípade nejakej inej krajiny, by nebol taký zásadný problém, ale nemožno si zatvárať oči pred faktami, ktoré som uviedol a možným vývojom, ktorý tu načrtol aj pán poslanec Maďarič. V takom prípade, okrem iného je neakceptovateľné, aby pedagóg na Slovensku učil deti o trianonskom diktáte, aby Mníchov a Viedenskú arbitráž vykladal ako právoplatné rozhodnutia podľa medzinárodného práva vďaka, ktorým sa zhruba polovica odtrhnutých území podarilo vrátiť späť, a že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcich na tomto území. Je neakceptovateľné, aby vojaci a policajti konali na princípe vernosti a oddanosti inému štátu, a je neakceptovateľné, aby poslanci Národnej rady alebo diplomati Slovenskej republiky zastávali záujmy inej republiky. Ako budú konať, ak tieto záujmy pôjdu proti záujmom Slovenskej republiky?

    Predkladateľov novely musím upozorniť, že zákon, ktorý platí v súčasnosti, myslím zákon o štátnom občianstve, nemá a nemôže mať exteritoriálne účinky. Veta: Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, je právny nezmysel a nemá žiadnu reálnu účinnosť. Ak Maďarská republika niekomu udelí občianstvo podľa jej platného a účinného zákona, tak to občianstvo platí a je účinné, nech si o tom myslíme čokoľvek.

    Nadväzujúc na faktickú poznámku pána poslanca Faiča, musím, pán poslanec Gál, povedať, že vy chcete prijať zákon, ktorým síce nebudete trestať svoje deti za hlasnú hudbu od suseda, ale budete ho presviedčať, že tú hudbu vlastne niet počuť, napriek tomu, že si pri nej budete musieť zapchávať uši, aby vám nepraskli ušné bubienky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste by som chcel vyhlásiť, že nemám žiadne pochybnosti o lojalite Maďarov žijúcich na Slovensku, teda o lojalite slovenských občanov maďarskej národnosti, aspoň v prípade drvivej väčšine z nich. A myslím, že jedným z dôkazov je aj fakt, že nedochádza k masovej strate slovenského štátneho občianstva v dôsledku prijatia maďarského štátneho občianstva. Zákon, ktorý bol prijatý v máji minulého roku, má chrániť záujmy všetkých slovenských občanov, to znamená, aj občanov maďarskej národnosti a som presvedčený o tom, že Maďari na Slovensku v drvivej väčšine tento zákon takto aj chápu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, základná otázka je: O čo prichádzajú Maďari na Slovensku, ak budú mať len slovenské občianstvo? Pán kolega Dostál, hovorím o Maďaroch na Slovensku. To znamená Maďaroch, ktorí žijú tu u nás na Slovensku, pracujú, študujú, pôsobia tu, vychovávajú tu svoje deti. Ak budú mať len slovenské a nie aj maďarské občianstvo, neprichádzajú o nič. O nič zo svojich sociálnych, ekonomických, ba dokonca ani politických práv. Práve naopak. Občania maďarskej národnosti, občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, majú garantované rozsiahle práva, a to aj národnostné práva na kolektívnom princípe, ktoré aj aktívne využívajú. Využívajú aj svoje politické práva a vďaka tomu majú aj zastúpenie maďarskej politickej strany alebo politickej strany zastupujúcej maďarské záujmy v slovenskom parlamente. Ale tieto práva majú ako slovenskí občania, lebo Slovenská republika ochraňuje záujmy a práva svojich občanov bez ohľadu na ich národnosť, ba dokonca v prípade, že sa hlásia k národnostnej menšine, priznáva im také práva, ktoré im umožňujú slobodne žiť v Slovenskej republike ako príslušníci národnostnej menšiny. Tento zákon nikoho nevyháňa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, čoho dôkazom je opäť to, že slovenskí Maďari hromadne neprichádzajú o svoje slovenské štátne občianstvo a nemajú dôvody, aby strácali slovenské občianstvo.

    Ja som reagoval na otázku lojality pri vystúpení pána poslanca Matoviča, ktorý diskutoval k novele zákona o štátnom občianstve, ktorú predkladajú poslanci za stranu SMER, a už vtedy som odmietol tvrdenie, že stačí predĺžiť, alebo že iba predĺžením televízneho spravodajstva v maďarskom jazyku sa buduje lojalita Maďarov na Slovensku. Ak niečo vyháňa a mohlo by vyháňať Maďarov na Slovensku, tak to je napr. politika súčasnej vlády, lebo práve na juhu Slovenska, práve v oblastiach, ktoré sú obývané veľkými skupinami občanov žijúcich maďarskej národnosti, sa v súčasnosti rozbehla napr. petičná akcia, v ktorej práve slovenskí občania maďarskej národnosti protestujú proti rušeniu železničných spojov v ich oblasti.

    A ešte by som rád zareagoval na opäť poznámku pána Dostála, ktorý neustále hovorí, že my zavádzame, keď hovoríme o vedomej strate alebo o slobodnom rozhodnutí pri strate slovenského občianstva podľa dnes platného zákona. Pán poslanec Dostál, v jednom svojom vystúpení povedal, že alebo dal na roveň situáciu, ktorú upravuje dnešný zákon so situáciou, keď niekto emigroval zo socialistického Československa, čím prišiel o svoje štátne občianstvo.

    Chcem povedať, že toto je úplne neporovnateľná situácia, pretože, ak niekto emigroval zo socialistického Československa, tak to nebolo jeho slobodné rozhodnutie, pretože emigráciou získal politické a občianske práva, ktoré mu v socialistickom Československu nikto negarantoval. A dnes táto situácia nie je. Navyše, ako tu už odznelo, v takom prípade zostal tento občan bez akéhokoľvek občianstva, a to sa v tomto prípade nestane.

    Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, chcem aj ja podčiarknuť, že ide o štandardný európsky zákon, zákon ktorý v žiadnom prípade nie je namierený proti žiadnemu slovenskému občanovi bez ohľadu na jeho národnosť. Naopak, naším cieľom je chrániť všetky práva, a to napr. aj kolektívne národnostné práva, ktoré občania Slovenskej republiky majú a chrániť výkon a uplatňovanie týchto práv práve tým, že títo občania zostanú občanmi Slovenskej republiky. A chcem upozorniť, že za štandardný európsky, tento zákon označil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver vás chcem požiadať, aby ste nepodporili v druhom a v prípadnom aj treťom čítaní tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Dostál, máte slovo. Hneď to bude, pán Dostál.

  • Pán poslanec Ondruš, keďže som bol oslovený, tak zareagujem. Ten príklad s emigráciou, no neviem, čo ste chceli vyvrátiť, ale teda môj príklad ste rozhodne nevyvrátili, lebo tvrdenie, že emigrácia nebolo slobodné rozhodnutie človeka, ktorý emigroval, myslím, že vyvracia samé seba. Emigrácia samozrejme je slobodné rozhodnutie človeka, pokiaľ človek odíde z neslobodnej krajiny do slobodnej aj za cenu, že tým riskuje, tak je to jeho slobodné rozhodnutie.

    Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste hovorili o tom, keď ste priznali, že tá reakcia bola účelová. Ja si dovolím upozorniť na to, že podľa Slovníka slovenského jazyka, má slovo "účelový" dva významy. Jeden je vymedzený, viazaný istým účelom, napr. účelové zariadenie, účelová publikácia, účelová veta. Druhý význam slova "účelový" je taký, ktorý sleduje osobný, či skupinový prospech skresľovaním skutočností, zavádzajúci, falošný, napr. účelový výklad dejín, účelové správanie, účelové konanie.

    Ja som presvedčený, že vaša novela bola účelová v tom druhom slova zmysle, nebola to žiadna účelová publikácia, bolo to účelové konanie.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na niekoľko takých faktických skutočností, ktoré s predkladanou novelou zákona vychádzajú.

    Vždy, keď sa predkladá nejaký zákon alebo novela zákona, tak sa musí vychádzať z podstaty veci, a to je prečo, aký je dôvod na predloženie takejto novely. A tam by som sa chcel trošičku zamyslieť nad celým tým postupom, že kde vlastne Slovensko bolo odsunuté alebo do akej pozície sa dostalo, a aké sú teraz reakcie, ktoré z toho vyplývajú.

    Maďarský parlament schválil zákon, ktorý z hľadiska svojich dôsledkov sa dá alebo je tak tvrdý, že sa dá len veľmi ťažko domyslieť, čo všetko z toho ešte ďalej pre históriu a budúcnosť vyplývať bude. Ale fakt je aj ten, že ak si zoberieme, akým spôsobom bol tento návrh zákona schválený, keď sa s nikým nediskutovalo, keď to bolo v podstate svojvoľné rozhodnutie, keď boli možno porušené aj medzinárodné dohody, ktoré platia, tak aj tá rýchlosť, ktorou bol tento návrh zákona schválený, no tak z toho len vyplýva, že niečo asi za tým je, a teraz ide o to, či pochopíme, čo vlastne za týmto návrhom tohto maďarského zákona o občianstve je, aké sú jeho ciele a poviem otvorene, že či to je už koniec alebo, kde to vlastne skončí, čo bude ďalej. Viete mi povedať, aký bude ďalší postup? Už sa začína hovoriť o tom, že samozrejme okrem tej filozofie, kde sa hovorí o pätnásť miliónovom národe a traume z Trianonu atď., ale už sa začína hovoriť o volebnom práve. A ja sa pýtam, je už to koniec alebo ešte to pôjde niekde ďalej a okrem volebného práva, za chvíľočku budú tu ďalšie, a čo tak právo byť volený? Ten, kto má volebné právo, nemôže mať aj právo byť volený? A skúsme si toto domyslieť, že čo sa teda stane, keď páni poslanci, ktorí sedia tu, tak možno za chvíľku budú sedieť aj v maďarskom parlamente, kľudne sa to môže stať. Jeden taký inštitút nakoniec už je, ktorý tam, ktorý toto umožňuje a ktorý dodnes nebol zrušený.

    Keď takéto,

  • Reakcia z pléna.

  • no, ale ste členom, nie vy osobne, ale SMK. Pokiaľ by sme mali hodnotiť reakciu, ktorá si samozrejme niečo takéto vyžaduje, tak tá reakcia, musí byť tvrdá a musí byť adekvátna. A som presvedčený, že návrh zákona, ktorý prijala minulá vláda, takým bol a odvtedy si, dovolím povedať, že Slovensko sa dostalo do ako takej rovnocennej pozície voči Maďarsku v tejto otázke.

    To, čo sa teraz navrhuje, si myslím, že je obrovský ústupok, ktorý, a to sa čudujem, že nereagovala vláda, ale reagujú len páni poslanci, pretože na to by mala reagovať vláda. Reagujú páni poslanci, ktorí predložili podľa môjho názoru mimoriadne vágny, vágny text, ktorý hovorí o tom, že by sa malo, najmä v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších faktických väzbách. Čo je to silnejších? Obvyklý pobyt jednotlivca, tak isto, kto si dovolí povedať, čo to vlastne je, že prečo takéto vágne, nejasné, hmlisté vyjadrenia v zákone sú. A treba povedať, že táto novela nie je, nie je jednoducho rovnocennou reakciou na to, čo sa schválilo v maďarskom parlamente.

    Existuje aj Európsky dohovor o štátnom občianstve z roku 1997, ktorý jasne, predsa jasne hovorí o tom, že štátne občianstvo sa môže udeliť iba, ak sú rodinné putá a dlhodobý trvalý pobyt. Nič iné. Nič iné a toto v tej novele nemáte, máte tu, ako som povedal, niektoré vágne, vágne vyjadrenia, ktoré podľa môjho názoru absolútne nepomôžu a nie sú nejako odozvou na to, čo sa prijalo. Je to skôr taký alibistický prístup, ktorý si myslím je typický, a preto nemôžeme v žiadnom prípade, aspoň ja osobne podporiť návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už som viackrát v tomto parlamente povedala, že ak si, možno moje také osobné postoje sú, myslím si, že veľmi liberálne v tom, pretože môj pradedko bol Maďar, mama je Rusínka, takže a ja som Slovenka, takže vôbec nevnímam veci nejako národne, ale skutočne ich vnímam ako Slovenka, pretože častokrát tu povedali, čo je to lojálnosť. No lojálnosť nie je iba platenie daní, prispievanie a práca v tomto štáte, ale lojálnosť je aj to, ako sa človek cíti a ako cíti s inými alebo s národnosťou, ale hlavne ako sa cíti k svojej domovine, v ktorej býva a v ktorej žije.

    Veľmi by som chcela oceniť kolegu zo Slovenskej národnej strany pána Mikolaja v tom, že povedal takú jednoduchú, ale zrozumiteľnú vec, že chceli sme sa stať rovnocennými tým, že na strane Slovenska vznikol zákon, ktorý bol odpoveďou na zákon zo strany Maďarska.

    Ja si myslím, že už tento zákon, keď si pamätám v škole, sme sa učili, chce poprieť základné fyzické a chemické procesy, pretože tie sa poprieť nedajú, tie sú už dlhoročné, lebo učili sme sa v chemickej reakcii, že ak sa zvýši tlak, akcia vyvoláva reakciu k zníženiu tlaku. To znamená, že môj názor je, ten zákon slovenský bol prijatý veľmi správne, aby sa znížil tlak, aby bola rovnocennosť v spoločnosti.

    A ja sa ešte ďalšiu vec spýtam, čo je to za ústupok v tej širokorozchodnej koľaji, ktorá má urobiť opäť akúsi cestu Maďarskej republike, ktorá túto cestu a prácu môžeme mať pre slovenských občanov. Čiže možno začína to s maďarským jazykom, začína to zásahom o dvojitom občianstve a končí to pri širokorozchodnej, vážení?

    Takže sa nad tým zamyslite, lebo všetky veci majú ...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Ďakujem pekne. Slovo má ďalší rečník, ústne prihlásený, pán poslanec Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa v tomto veľmi krátkom a v stručnom vystúpení pokúsim svojim kolegyniam a kolegom vysvetliť dôvody, pre ktoré, napriek k svoje príslušnosti k vládnej koalícii budem hlasovať za pozmeňovací návrh pána poslanca Matoviča a v prípade, ak tento pozmeňovací návrh neprejde, budem hlasovať proti poslaneckému návrhu novely zákona o štátnom občianstve z dielne kolegov Somogyiho, Gála a Kuboviča.

    Na Slovensku je niekedy treba hovoriť aj úplné samozrejmosti a ja začnem tými samozrejmosťami, dvoma. Prvá, hranie maďarskou kartou je podľa mňa jedna z najohavnejších techník politického boja a je to technika, ktorá Slovensku skôr škodí, ako pomáha.

    Po druhé, myslím si, že kvalita verejného života na Slovensku priamo, úplne priamo závisí, aj závisieť bude od toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Maďari cítia a budú cítiť. Ale poslanecký návrh novely zákona o štátnom občianstve je podľa môjho názoru právne nekvalifikovaný alebo politicky nepoctivý.

    Čo sa týka toho právneho hľadiska, ustanovenie § 1a, ktoré sa dopĺňa, absolútne ignoruje fakt, že jurisdikcia Slovenskej republiky na jej území je založená priamo ústavou a táto jurisdikcia má územnú povahu. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by zákonodarný zbor Slovenskej republiky mal tento nesporný fakt, ktorý je základom suverenity štátov v post - vestfálskom usporiadaní, pre ktorý by tento neskorý fakt mal slovenský zákonodarca zdôrazňovať alebo akýmkoľvek spôsobom upravovať v jednotlivých zákonoch.

    Naopak, existuje viacero dôvodov, pre ktoré by to robiť nemal. Po prvé, to vyvoláva dojem, na základe toho právneho argumentu a contrario, čiže dôkaz opakom, že neuznávame účinky verejnomocenských aktov cudzích štátov len v tých prípadoch, v ktorých to výslovne ustanovíme a všetky ostatné, teda účinky všetkých ostatných verejnomocenských aktov cudzích štátov na svojom území uznávame.

    Druhá, ak predmetné ustanovenie má potenciál problémy skôr vyvolať ako riešiť, mne za celý čas diskusie o tomto návrhu zákona nebol nikto z predkladateľov schopný zrozumiteľne vysvetliť ako konkrétne v praxi by neuznávanie účinkov nadobudnutia štátneho občianstva malo vyzerať a ani to nejde. Štátno-občiansky vzťah je vzťahom medzi štátom a občanom, do ktorého iný štát nemá ako a ani nesmie zasiahnuť. Dva sú podľa mňa aj dôvody politickej nepoctivosti toho riešenia.

    Po prvé, vláda to má vo vládnom programe. Vo vládnom programe sa vláda zaviazala, že bude reagovať na problémy, ktoré vznikli s aplikáciou tej predchádzajúcej reakcie na Orbánov zákon o dvojitom občianstve, a keď má tento rok vláda, myslím v legislatívnom pláne úloh pár sto návrhov zákonov, tak tento sa jej tam zmestiť mohol a mal.

    Druhý dôvod je dôležitejší, možno, vecnou podstatou právnych účinkov toho poslaneckého návrhu novely zákona je zrušenie akejkoľvek slovenskej reakcie na Orbánov zákon o dvojitom občianstve, a je to nahradenie reakcie jej predstieraním. Ja som jediný, ak vyjmem pred zátvorku, pána poslanca Matoviča, ktorému za jeho úsilie v tejto veci vyslovujem osobné poďakovanie. Tak jediný politicky poctivý postoj, ktorý ja som k tejto otázke zaregistroval z radov koalície bol postoj Ondreja Dostála, ktorý na rokovanie ústavnoprávneho výboru otvorene povedal, že považuje reakciu, slovenskú reakciu na Orbánov zákon za zlú, chce ju zrušiť, a ak má byť ono deklaratórne ustanovenie doplňujúceho § 1 a cenou za to, že sa táto reakcia zruší, tak je ochotný ju akceptovať.

    Predvolebná alebo tá predchádzajúca reakcia na Orbánov zákon potrebuje úpravu, ale nepotrebuje nahradenie maškarádou, ktorá nemá iný účel než predstierať, že Slovenská republika na Orbánovo úsilie zjednotiť cudzích štátnych príslušníkov maďarskej národnosti a urobiť z nich plnohodnotných členov maďarského politického spoločenstva a maďarského politického národa, že Slovenská republika na to nijakým spôsobom reagovať nemusí a nemá.

    V záverečnej skratke, vrátim sa k tomu, čo som hovoril na úvod, najpodstatnejšie vo vzťahu k reakcii Slovenskej republiky, a hovoril to aj pán poslanec Ondruš, vo vzťahu k reakcii Slovenskej republiky na ten Orbánov zákon je to, aby sa tu slovenskí Maďari cítili rovnako dobre a rovnako doma ako slovenskí Slováci. Ale strkať hlavu do piesku pre tým, že Viktor Orbán sa snaží z cudzích štátnych príslušníkov urobiť plnohodnotných členov politického národa iného štátu je absolútne nemiestna reakcia.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja mám, normálne sa dnes teším, pán kolega Procházka, že mimoriadne môžem s vami súhlasiť, aj keď sme možno z opozičnej strany, pretože skutočne si tento problém veľmi dobre pomenoval, ide tu už o územnú povahu zákona. Ale chcem ešte k tomu dodať a pýtam sa, či sa nebojí pán Orbán, či sa nebojí pani premiérka, a či sa neboja iní, že tak, ako v Európskom parlamente, kde vlastne na pána Orbána boli už až také, ja už by som doslova povedala, negatívne reakcie, že poslanci povedali, že si s ním nesadnú ani za jeden stôl a nebudú s ním obedovať, ani jesť.

    Ja verím tomu, že k takej situácii nechceme, aby došlo na Slovensku a nikto z nás nechce, aby sa to vyústilo do takejto nejakej osobnej nevraživosti a dokonca, pretože každá akcia, ako som povedala, vyvolá reakciu a niekedy až osobnú a potom tá osobná je neprekonateľná, pretože mňa trápi nielen povaha tohto zákona, ale mňa trápia aj iné veci, pretože sú to ďalšie ústupky podľa mňa maďarskej strane, keď som pred chvíľu povedala, ktoré môžu škodiť Slovensku, a je to širokorozchodná trať, kde je viac ako jasné, že opäť krok po kroku ustupujeme Maďarskej republike a je to opäť, týka sa to územnej povahy a ekonomickej povahy, a to je to, že ideme si vlastne, niekomu ponúkame ekonomickú výhodu. A opäť, komu ju ponúkame spojenia so svetom? Ponúkame ju opäť Maďarskej republike. A tak sa pýtam: Aké výhody alebo nevýhody majú skutočne Orbánove návštevy na Slovensku? A pýtam sa, aby sme sa všetci zamysleli nad tým, že ak takýto zákon prijmeme, je to zase otvorenie cesty a kroku k iným veciam. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať, pán kolega, za vecný a právny výklad navrhovanej novely. Potvrdilo sa a potvrdzuje sa len to, čo stále opakujeme, že návrh novely, ktorú predkladá skupina poslancov nie je dobrá a v praxi by len vyvolala zhoršenie medzištátnych vzťahov a medziľudských vzťahov a vytvorila by množstvo problémov a komplikácií na území Slovenska.

    Ďakujem vám za tento vecný a pragmatický výklad.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je, pán poslanec Viskupič. Nenachádza sa v miestnosti, stráca poradie, teda ide na koniec poradia. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sme o tomto hovorili viackrát, preto budem stručný. Rozhodovaním o tomto návrhu zákona rozhodujeme o tom, či chceme, aby slovenskí občania strácali slovenské občianstvo proti svojej vôli alebo nie. Budeme o tom rozhodovať nielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, ale budeme o tom rozhodovať aj pri schvaľovaní pozmeňujúceho návrhu, s ktorým príde alebo prišiel pán poslanec Matovič.

    Naozaj všetko, všetky tie reči považujem za slovičkárenie, pretože ide v súčasnej právnej úprave o strácanie štátneho občianstva proti vôli občanov, aj keď je to upravené zákonom, ktorý je riadne schválený, ktorý neodporuje medzinárodným dohovorom, ale otázka, pred ktorou stojíme je, či sa naozaj, či si želáme, aby slovenská právna úprava bola taká, že bude umožňovať zbavovať slovenského občianstva našich vlastných občanov proti ich vlastnej vôli.

    A musíme si jednoducho povedať, čo je pre nás dôležitejšie. Či je pre nás dôležitejšie bojovať s Orbánom a s účinkami maďarského zákona o občianstve alebo správať sa korektne k svojim vlastným občanom. Ja hovorím za seba, že pre mňa je oveľa, oveľa dôležitejšie správať sa korektne k vlastným slovenským občanom a nezbavovať ich občianstva, pokiaľ si to oni sami neželajú.

    Nezbavujeme občianstva ľudí, keď spáchajú vlastizradu, čo je zločin, za čo idú do väzenia. Zbavujeme ich za to, ak získajú občianstvo iného štátu. Ak by prešli tie zmeny, s ktorými prichádza pán poslanec Matovič alebo tá novela, s ktorou prišiel SMER, tak budeme zbavovať iba niektorých, tých, ktorí získali občianstvo neštandardnou formou. Ale pýtam sa: Je získanie občianstva iného štátu neštandardnou formou vážnejším prehreškom voči lojalite k Slovenskej republike ako vlastizrada? Určite nie.

    Posledná vec, pán poslanec Matovič, keď uvádzal, avizoval svoj návrh, tak hovoril taký prímer o bubovi. Či bubo existuje alebo neexistuje, že malé dieťa si zakryje oči a hovorí, že bubo neexistuje a potom sa tvári, že bubo neexistuje a prestane sa báť. No áno, myslím, že toto je veľmi výstižný prípad, pretože pán poslanec Matovič, možno vás to prekvapí, ale bubo naozaj neexistuje. Deti sa boja strašidiel, ale tie strašidlá neexistujú. Oni si síce zakryjú oči, lebo si myslia, že existujú, ale problém je, že strašidlá neexistujú.

    Dôležité je nie to, aby sme postihovali niekoho, kto pociťuje potrebu získať iné štátne občianstvo, ale aby sme tu príslušníkom všetkých národnostných menšín a všetkým občanom Slovenskej republiky vytvárali dobré prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť, vtedy budú dobré vzťahy na Slovensku a vtedy sa nebudeme musieť obávať o lojalitu slovenských občanov ani v najmenšom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán poslanec Dostál, musím vám povedať, že v tomto prípade bubo existuje. Existuje strašidlo, a tým strašidlom ste vy a ďalší politici, ktorí sa usilujú vystrašiť občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, že je tu zákon, ktorý im nejakým spôsobom škodí, alebo ktorý ich nejakým spôsobom negatívne postihuje. Takže, bohužiaľ, my sa usilujeme práve poukázať neustále na to, že vy ste strašidlo, vy ste to bubo, ktoré sa usiluje vyvolať falošné dojmy ohrozenia v občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostným menšinám, napríklad v tomto prípade k maďarskej.

    Naopak, my sa usilujeme neustále zdôrazňovať, že ten zákon, ktorý dnes platí, je tu na ochranu práve ich, na ochranu slovenských občanov bez ohľadu na ich národnosť, ale dokonca ešte väčšiu ochranu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostným menšinám. Práve chceme, aby zostali v štátnom zväzku so Slovenskou republikou, aby zostali občanmi slovenskej národnosti, pretože iba vďaka tomu im Slovenská republika môže poskytovať plné občianske, politické, sociálne a ekonomické práva a môže im poskytovať ochranu, napríklad aj ochranu zachovania si vlastného jazyka, vlastnej kultúry a všetkého ostatného, k čomu sa ako príslušníci národnostných menšín hlásia.

    A musím povedať, že z tohto hľadiska, že práve ich zotrvanie v štátnom zväzku so Slovenskou republikou im poskytuje výraznejšiu ochranu, keďže žijú na území Slovenskej republiky, než keby prijali občianstvo inej krajiny. A práve preto opakujem, že tento zákon je zákon na ochranu všetkých občanov Slovenskej republiky a nie tak, ako vy sa ich usilujete vystrašiť, nie je to zákon, ktorý je namierený proti nim.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, keď ste išli k rečníckemu pultu, ste si možno všimli, že všetky kamery sa na vás sústredili. Očakávali samozrejme, že ak budete hovoriť za státisíce svojich voličov, že to je najpodstatnejšie, čo tu zaznie v tejto sále.

    Ale teraz vážne. Ak som vás dobre pochopil, tak ste povedali, že je treba zrušiť tie ustanovenia, resp. účinnosť celej novely, ktorá bola prijatá na zlý maďarský zákon, Orbánov. Ak som dobre pochopil, tak ste proti tomu, aby sa Orbánov zákon nazýval zlým, pretože ho považujete za adekvátny aj z hľadiska jurisdikcie Maďarskej republiky, aj z hľadiska medzinárodného práva, aj z hľadiska medzištátnej zmluvy z roku 1961, ak sa nemýlim. Ak som vás dobre pochopil, tak uznávate deklaráciu, ktorá vlastne bude výsledkom tejto novely za čosi, čo by malo byť adekvátnou odpoveďou Slovenskej republiky voči tomuto maďarskému zákonu.

    A teda sa pridávate, a znovu to zopakujem, k tej konštrukcie a príkladu pána poslanca Gála, že stačí prijať deklaráciu, že niečo nepočujem a tým pádom to neexistuje. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Stále nerozumiem, ako vlastne, o čom už tak dlho tento parlament rokuje, pretože si myslím, že nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii existuje štandardná legislatívna všeobecná právna úprava na získanie štátneho občianstva, a je to nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. A nechápem, prečo by ráno mal vstať pán Orbán, prezident Maďarska a dal špecifickú úpravu o prijatí práve maďarského jazyka a celá Európska únia a hlavne Slovensko, kde teritoriálne tento návrh zákona zasahuje a my jednoducho sme prijali to protiopatrenie, pretože Slovenská republika uznáva všeobecnú právnu úpravu získania štátneho občianstva takú, akú máme a zároveň uznáva legislatívu, pretože tak isto je to podložené aj v legislatíve Európskej únii. Ale ešte raz opakujem, ráno sa pán Orbán zobudí, vymyslí zákon, ktorý sa čiste týka maďarského jazyka a my ako Slovensko si nemôžeme dovoliť prijať ani protiopatrenie. A ak ho prijmeme, pán Orbán príde na Slovensko, stretne sa s pani premiérkou a my opätovne sa tu zaoberáme už niekoľko hodín a niekoľko dní, doslova by som povedala, zákonom, ako ho nazval aj môj predrečník, pána Orbána, ktorý sa ráno zobudil a povedal, že prijatie maďarského občianstva bude asi tak.

    Takže, ja si myslím, že skutočne sa zamyslime nad tým, či sme členmi Európskej únie, zamyslime sa nad tým, či sme suverénny slovenský štát a zamyslime sa nad tým, či jeden občan iného štátu, aj keď je to prezident, bude do budúcna takéto normy určovať nášmu štátu. A myslím si, že tieto kroky nie sú ojedinelé a tieto kroky budú pokračovať. My jednoznačne dodržiavame zákony ...

  • Vystúpenia prerušené časomerom.

  • Na faktické poznámky reaguje, pán poslanec Dostál.

  • Pôjdem opačným smerom. Pani poslankyňa Vaľová, opäť sa tu dostávame do tej diskusie, že prečo ideme novelizovať nejaký zákon, ktorý platí na území Slovenskej republiky. Hovorili sme o tom, povedzme v zákone o štátnom jazyku. No, nejdeme to robiť preto, že si to želá niekto, niekde inde v nejakej inej krajine, nech už je to Orbán alebo ktokoľvek. Ideme to robiť preto, lebo chceme vytvoriť dobré podmienky pre našich slovenských občanov. Je za tým vnútorná potreba.

    Pán poslanec Faič, hovorili ste, že ak ste ma dobre pochopili, tak som proti tomu, aby sa Orbánov zákon nazýval zlým. Chcem vám povedať, že ste ma zle pochopili, chcem vám povedať, že ste ma nepočúvali, keď som tu vystupoval, k tej vašej novele, kde som povedal a trvám na tom a naozaj si to myslím, že ten Orbánov zákon je zlý. Nič to nemení, ale na tom, že za zlú považujem aj slovenskú minuloročnú reakciu.

    No, a k pánu poslancovi Ondrušovi a k tej polemike, či bubo existuje alebo neexistuje. No, mohli by sme sa spýtať príslušníkov menšín, či ich viac straší a desí moje strašenie alebo vaša reálna politika a politika vášho donedávna koaličného partnera SNS, ale to asi to nemôžeme urobiť, sa ich takto spýtať. Ale práve v tom pohľade na to, či bubo existuje alebo bubo neexistuje, sa líši pohľad na primeranosť takej alebo onakej reakcie. Ak si myslíte, že bubo existuje, tak samozrejme vaša reakcia je ustráchaná, lebo sa bojíte. Pokiaľ viete, že strašidlá neexistujú, môžete sa správať sebavedome. A sebavedomá je aj tá reakcia, s ktorou prichádza skupina koaličných poslancov v podobe novely, o ktorej teraz rokujeme. Ďakujem.

  • Ďalší rečník vo vystúpení je, pán poslanec Matovič, ktorý sa tu nenachádza. Stráca poradie. Pán poslanec Kubovič, ktorý sa tu tak isto nenachádza, stráca poradie, pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

  • Pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti, naozaj bude to veľmi krátke, možno zľahka načrtla moje motívy, ktoré nebudú nejako presne možno definovať nejaké priame cesty, ako sme sa k tomuto dostali, ale možno len taká úvaha, čo sa vo mne dialo, keďže sme sa rozhodli postaviť k danému problému tak, ako sme sa rozhodli.

    Každopádne štátne občianstvo je téma, ktorá zamestnáva časť našich obyvateľov v súčasnosti a zároveň rozdeľuje spoločnosť. Deje sa to vždy v určitých vlnách, v periódach. Vnímame nejaké politické tlaky, ktoré jednak vyplývajú z priameho zainteresovania na probléme, ale i z nepriameho zainteresovania na probléme. A do tejto skupiny sa zaraďujem i ja.

    Prečo sa vlastne teraz staviame na zadné, keďže došlo k nejakej koaličnej dohode. Možno, že by ste povedali, že nás sa to priamo netýka alebo nemá týkať, nie sme ani maďarskej národnosti, nepožiadali sme o druhé občianstvo. Dôvodov by sa určite mohlo nájsť veľa, ale nebyť maďarského zákona, ktorý na mňa naozaj pôsobí, akoby chceli posilniť svoju krajinu Maďari tým, že sa pokúsia o veľké Uhorsko. Myslím to obrazne, pretože verím, že súdnosť stále majú, tak problém maďarských Slovákov, keďže som zo severu, vnímam ako boj dvoch národnostne založených strán. A nebyť odpovede našej slovenskej strany na maďarský zákon, zrejme by sme sedeli v kľude v ľaviciach.

    Príde mi to, ako správanie sa podľa príslovia: Aké požič, také vráť. Je pre mňa stále paradoxné, až nepochopiteľné, že Slovenská národná strana má najviac hlasov a je najhustejšia práve v oblastiach, ktoré spolužitie s Maďarmi ani nemusia riešiť. Je to preto, že Slovenská národná strana sa chce správať národnejšie ako celý národ alebo chce byť patrónom nášho národa. Len ten spôsob je často čudný, až neprijateľný.

    Na druhej strane chápem postoj maďarských strán, ktoré cítia potrebu zastať si svojich, hlavne hlasy svojich voličov. Som rada, že dochádza k zmene, aj keď zmenu, ktorú predkladá koalícia, nie je pre mňa tým najsprávnejším kompromisom v tejto chvíli. Chcela by som, aby sa náš zákon upravil tak, aby sa stratila svojvoľnosť pri udeľovaní alebo žiadaní o občianstvo, ale aby zároveň každý mal možnosť požiadať o občianstvo, ak má spomínanú väzbu na daný štát.

    No, čo je to väzba. To je naozaj na polemiku, asi na dlhú polemiku, ako to najsprávnejšie zadefinovať. Je tak isto ťažko povedať, ale dôležitejšie ako toto, ako tá špecifikácia je vytvoriť podmienky pre našich spoluobčanov tak, aby nemali vôbec dôvod žiadať o iné občianstvo. Ale to je zrejme dnes iba utópia.

    Preto by som vás rada poprosiť o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednesie neskôr Igor Matovič a potom možno sa snažiť hľadať cestu, ako tú potrebu alebo to chcenie ľudí získať iné občianstvo, naozaj na to nemali dôvod.

    Takže v súčasnosti súhlasím, že nesmieme trestať ľudí, ktorým nevieme zabezpečiť tie vhodné podmienky, no na druhej strane nedovoľme úplne bezdôvodne žiadať o niečo, na čo nie je v iných krajinách žiaden nárok.

    Verím, že príde čas a maďarská vláda sa pod tlakom Európy rozhodne svoj zákon, ktorý sa týka občianstva, rovnako ako sa rozhodla teraz, s tlačovým zákonom, upraviť ho tak, aby jednoducho náš zákon stratil opodstatnenie a nebude ho treba vtedy pripravovať, upravovať pardon. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Na rade je ďalší rečník, pán poslanec Podmanický. Neprítomný, stráca poradie. Pani poslankyňa Dubovcová, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ja som sa prihlásila do rozpravy k tomuto zákonu z toho dôvodu, že považujem túto tému za veľmi dôležitú pre nás všetkých, a to bez ohľadu na to, do ktorého politického spektra patríme.

    Aj dnešná rozprava, aj rozprava, ktorú som sledovala ešte v minulosti v predchádzajúcom parlamente, vtedy, keď sa prijímal zákon, teda novela zákona o štátnom občianstve ma ubezpečila o tom, že v podstate skutočne z našej strany ide iba o reakciu na maďarský zákon. A chápem, aj aké obavy slovenský parlament viedli k prijatiu novely nášho zákona o štátnom občianstve vtedy, a aké rezonujú aj počas dnešnej rozpravy.

    Napriek tomu si myslím, ako právne vzdelaný človek a aj ako občianka Slovenskej republiky, že viac sa zaoberáme počas rozpravy, minulej aj terajšej, maďarským zákonom a maďarskou právnou úpravou, než obsahom našej reakcie na kroky Maďarskej republiky. Ja si myslím, že našu právnu úpravu je potrebné zhodnotiť a my by sme si ju v prvom rade mali zhodnotiť tým starým latinským "qui prodest", komu prospeje.

    Podľa môjho názoru súčasná právna úprava sa míňa tomu cieľu, ktorý bol deklarovaný ako cieľ, pre ktorý bola prijatá. Na rozdiel od predrečníkov si myslím, že momentálny právny stav je proti záujmom Slovenskej republiky. Teoreticky umožňuje napríklad, že naši spoluobčania maďarskej národnosti, keby sa prihlásili podľa svojich pocitov preto, že majú väzby na svoje pôvodné korene, k maďarskému občianstvu, potom zo zákona automaticky stratia naše slovenské občianstvo a v podstate vytvoria na území Slovenskej republiky jeden územný kompaktný celok, ktorý bude obývaný občanmi, ktorí nebudú občanmi Slovenskej republiky, budú občanmi iného štátu, Maďarskej republiky a zároveň budú občanmi Európskej únie.

    Z hľadiska medzinárodného práva nič nebráni takýmto občanom, aby požiadali napríklad aj o teritoriálne vyčlenenie územia Slovenskej republiky a budú mať na to legitímne právo. Najmä my im vytvoríme takéto podmienky pre to, lebo budú na tomto území žiť s pocitom vylúčenia, lebo my sme im automaticky zo zákona za nejaký prejav vôle alebo citu, alebo nostalgie, alebo pocitu k svojim koreňom, ktorý prejavili, zobrali a odňali naše štátne občianstvo.

    Ja si myslím, že táto reakcia naozaj nie je správna. A nielen z právneho hľadiska, ale hlavne preto, že ak máme záujem mať Slovenskú republiku takú, aby sa v nej ľudia cítili dobre, tak potom by sme sa naozaj mali k nim správať tak, že chceme a máme záujem o to, aby u nás žili. A aby s nami žili. A mali by sme im prejavovať, že tu nie sú nejaké dve kategórie alebo viac kategórií občanov na tomto území.

    Aj z našej rozpravy vyplýva jednoznačne, že hovoríme o občanoch maďarskej národnosti. Hoci právna úprava, ktorú sme prijali, je všeobecná právna úprava, a tam sme si nedovolili to takto naformulovať, lebo veľmi dobre vieme, že to by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Tak sme urobili právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetkých občanov Slovenskej republiky, ale v skutočnosti sa rozprávame len o občanoch, ktorí možno majú národnosť maďarskú alebo sa k nej hlásia, alebo sa tak cítia.

    Ja si preto myslím, že pre Slovenskú republiku je oveľa bezpečnejšie nielen z právneho hľadiska, ale aj z takého vnútorného naplnenia toho štátu, aby sme prijali navrhovanú novelu, ktorou by sme odstránili ten nedostatok, že keď občan Slovenskej republiky prejaví záujem o iné štátne občianstvo, automaticky stratí väzbu na Slovenskú republiku a slovenské občianstvo.

    Myslím si, že toto nie je dobrá právna úprava. A navyše, sme štát, ktorý má päť miliónov obyvateľov, maličký, v centre Európy, ktorý má zlú demografickú krivku. Ak občania maďarskej národnosti,ktorí cítia nejakú väzbu na svoje korene a neprihlásia sa k nej iba pod hrozbou zákona, teda neprihlásia sa k nej iba zo strachu, bude to v konečnom dôsledku znamenať oslabenie Slovenskej republiky a nie jej posilnenie, pretože strach nie je dobré puto.

    Bolo načase, keby sa vzťahy vyriešili a vyčistili takým spôsobom, aby každý mohol slobodne prejaviť svoju vôľu, a aby sa aj po prejave vôle mohol cítiť plnoprávnym občanom Slovenskej republiky, a aby my sme sa k nemu takto aj správali, a aby sme si vážili jeho presvedčenie a tú skutočnosť, že sa cíti byť občanom Slovenskej republiky a chce ním byť.

    Z tohto dôvodu zahlasujem za predkladanú novelu. Myslím si, že má hlboký nielen právny, ale aj štátoprávny význam, a že má aj hlboký ľudský obsah. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh poslanca Matoviča a spol., pardon, že nevymenujem všetkých, nie som si ešte celkom istá, či môžem podať procedurálny návrh v rámci rozpravy, ale ak by to bolo možné, tak by som navrhla, aby sa hlasovalo z jeho pozmeňujúceho návrhu osobitne o bode 1 čl. I bod 1, v ktorom navrhuje, aby sa čl. 1 a bod 1 vypustil a osobitne, aby sa hlasovalo o bode 2, aby, ak sa to nedá, tak je mi to ľúto, potom na tom netrvám. Ale, keby si niekto osvojil tento návrh, že by sme hlasovali o týchto bodoch osobitne, tak by som to privítala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predseda. A najmä ďakujem pani poslankyni za tento fundovaný prístup. Zrejme ako prvýkrát sme počuli teraz ako v pléne to, že sa niekto pokúšal o oddelenie týchto dvoch problémov, že adresátom našich úvah alebo našich rečí tu v pléne je zvyčajne Maďarská republika, alebo maďarský parlament a málo sa zaoberáme s občanmi, ktorí sú zase ako prostriedkom na to, aby sme naše reakcie alebo reakcie Slovenskej republiky nejakým spôsobom vyjadrili alebo komunikovali.

    A ďakujem vám aj za pomenovanie Matovič a spol. Ja si myslím, že ako toto je dobrý výraz, keď si prečítame, kto všetko sa nachádza pod predkladateľmi alebo medzi tými kolegami, ktorí s týmto návrhom súhlasili. Ďakujem vám.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som rád, že tak ako pri prerokovávaní našej novely zákona o štátnom občianstve minulý týždeň, aj teraz, je tu kultivovaná rozprava. Je to dobrý znak pre parlament.

    Dovolím si položiť jednu otázku na pani poslankyňu Dubovcovú. Zdieľam s vami ten postoj, že sa občania vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky, k ich právu slobodne sa rozhodovať o mnohých veciach, tých najpodstatnejších a samozrejme aj iné otázky. Ale chcem sa spýtať, pani poslankyňa, zaregistrovali ste predtým ako prijímal maďarský parlament zákon o štátnom občianstve, že by tento zákon vychádzal aj z požiadaviek a potrieb občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti? Zaregistrovali ste, čo len jeden počin, ktorý by k tomu smeroval? Zaregistrovali ste, čo len jeden počin o volebnom práve, ktoré sa má pri prijímaní ústavy v Maďarskej republike zavádzať? A takto to povedal na návšteve Slovenskej republiky maďarský prezident. Veľmi jasne a veľmi oficiálne a otvorene. Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledný, aha prepáčte. Reaguje pani Dubovcová, nech sa páči.

  • Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za otázku, ktorú ste mi položili. Áno, ja sa týmito otázkami zaoberám dlhý čas. A musím konštatovať, že sa zaoberám najmä naším zákonodarstvom, našimi zákonmi a našimi postojmi k určitým veciam. Myslím si, že je na mieste, aby Slovenská republika zareagovala na kroky Maďarskej republiky, ale nemyslím si, že vhodnou reakciou je práve zmena nášho zákona o štátnom občianstve.

    Som presvedčená o tom, že diplomatickou cestou sa aj reaguje na tieto veci, a že budeme na tej diplomatickej ceste úspešní. A tiež som presvedčená o tom, že nejaké podrobnosti o uznávaní štátnych občianstiev je dobré dohodnúť v medzištátnej dohode, ktorá potom má platnosť nad zákonmi platiacimi v obidvoch republikách.

    Pokiaľ ide o našu predchádzajúcu právnu úpravu, považujem ju za veľmi dobrú, a to z toho dôvodu, že na základe pôvodného zákona o štátnom občianstve tu podľa mojich vedomostí nevznikli žiadne problémy. Takže, ja by som privítala, keby sme sa pokúsili vrátiť do toho predchádzajúceho obdobia a riešili problémy, ktoré vznikli medzi nami a Maďarskou republikou iným spôsobom.

  • Ďakujem. Posledný rečník, pôvodne prihlásený ústne, je pán poslanec Číž. Je tu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dostávame sa ku koncu diskusie o návrhu zákona, ktorý má podľa môjho názoru nesmiernu dôležitosť. Zasahuje do nesmierne dôležitej sféry a tvorí jednu z podstatných náležitostí súčasnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenska.

    Je pre mňa nepochopiteľné, že táto téma v kontextoch, o ktorých sa pokúsim hovoriť, je prakticky nie žiadnym predmetom pozornosti nášho ministerstva zahraničných vecí. Neviem si predstaviť štát, v ktorom tak zásadnú vec riešime, kde je aj stanovisko vlády, akože podporné, teda aj následne bez zodpovednosti vlády za výsledok, pretože je to vec poslaneckého zboru a nie vlády. A táto vláda, pán minister Dzurinda, ale dramatickým spôsobom ignoruje túto diskusiu a nezaregistroval som v poslednom období ani jeden jeho verejný prejav, ktorým by slovenskej verejnosti povedal, že akým spôsobom chce vzniknutej situácii zaujať úlohu ministerstvo zahraničných vecí, teda následne aj vláda. Hlavne, aké nástroje chce použiť pri riešení tejto situácie. Ako ju vôbec vníma túto situáciu. Do akej miery tie ohrozenia, riziká, porušenia medzinárodných zmlúv jednak multilaterálnych, ale aj bilaterálnej, to znamená hrubé porušenie zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom pri dôslednom mierovom spolunažívaní, a teda predovšetkým dobrom susedstve, aby som citoval aj z názvu tejto zmluvy.

    Totálna absencia a vlastne to vyzerá tak, že pár poslancov sa amatérsky alebo odborne podľa, samozrejme, dispozícii jednotlivých poslancov, zaoberajú otázkou, ktorá má podľa môjho názoru zásadný vzťah k tomu, ako má vyzerať zahraničná politika Slovenskej republiky, ale hlavne životným záujmom Slovenskej republiky. Denunciácia akejkoľvek úvahy na túto tému sú spravidla vydávané časťou liberálnej opozície a samozrejme aj politickou reprezentáciou maďarskej menšiny, sú vydávané za akési prejavy nacionalizmu, častokrát rasizmu, dokonca, pričom používanie týchto slov spravidla je kontrolované iba veľmi, veľmi málo.

    O čo ide. Vážené kolegyne, kolegovia, v Maďarsku bol prijatý, teda naozaj zákon o dvojitom občianstve, ale diskutovať o tomto zákone bez širších súvislostí, bez základných nuans vnútropolitického vývoja v Maďarsku, ktoré sú inak ako zásadnými otázkami bezpečnostnej politiky Slovenska, prakticky nie je možné. Veď, kto je Viktor Orbán? Aká je politická cesta Viktora Orbána od roku ´90? Aké sily reprezentuje? S kým spolupracuje? Aký je ideový obsah, ideový obsah aktivít, ktoré dnes už realizuje v pozícii predsedu vlády a s poslaneckým zborom, kde má možno šesťdesiat alebo možno viac percent poslancov, a kde jednoducho disponuje ústavnou väčšinou? Aké kroky môže urobiť Maďarsko pri realizácii týchto záujmov? Sú tieto záujmy štandardné, samozrejmé, patria do arzenálu európskeho politického uvažovania? Do akej miery predstavujú zásadné bezpečnostné riziká pre Slovensko, ako také?

    Tieto otázky, už úplne a ďalší problém, ktorý tu ešte je. Mediálny priestor ako sprostredkovávame tento konflikt verejnosti, čo sa dozvedia občania? Ako to vyzerá s verejným priestorom? Je dostatočne pluralistický? Naozaj dochádza, aby dával priestor všetkým zásadným názorom, ktoré reprezentujú veľké skupiny poslancov tu, teda veľké skupiny voličov, vedieme polemiku o hodnotách, o ktorých sa hovorí alebo sú, alebo nie sú podávané skutočnosti iba jednostranne? Dokonca sú pravdivé otázky časti slovenskej verejnosti, ktoré hovoria o tom, že jednoducho verejný priestor Slovenska je kontaminovaný aj záujmami iných krajín, a že jednoducho v praktickej činnosti novinárskej na Slovensku, jednoducho tento moment cítiť. Je to pravdivé? Nie je to pravdivé?

    Vážené kolegyne, kolegovia, politická zodpovednosť nás všetkých nás núti bez toho, aby sme roznecovali akékoľvek vášne, nás núti zaujať k tomu stanovisko, pretože, chcem ako základný motív svojho uvažovania povedať vec, ktorú cítim, aj v strane, ktorú reprezentujem. Zásadným predpokladom medzinárodných vzťahov je dobré spolunažívanie. Dobré spolunažívanie medzi štátmi je, má významnú pridanú hodnotu, upokojuje pomery, vytvárajú sa priateľské prostredia, výrazne sa vytvára lepší priestor pre hospodársku komunikáciu, pre rozvoj vzájomného turizmu, pre vedeckú výmenu, pre komunikáciu medzi občanmi, pre výber, pre výmenu kultúrnych a iných hodnôt a výdobytkov, zvlášť v krajinách, ktoré kedysi fungovali v jednom politickom spoločenstve. Táto hodnota je nezastupiteľná a nemá alternatívu.

    Slovensko, pokiaľ viem, nevznáša voči nikomu žiadny územný nárok, má politiku dobrej susedskej spolupráce zapísanú vo svojom vienku ako základnú a primárnu politiku. Nemá žiadne výhrady voči nikomu, rešpektuje susedné krajiny, nemá, ale absolútne žiadnu požiadavku voči žiadnej krajine. Toto Slovensko už 20 rokov pertraktované v európskom prostredí ako krajina pomaly rasistická, ako krajina, ktorá je vnútorne zásadným spôsobom rozdelená, ako krajina, kde je veľká časť politickej reprezentácie, ale menšinovej časti občanov, pomaly už 20 rokov alebo minimálne 15 rokov, permanentne atakuje Brusel rôznymi, akože negatívnymi javmi, ktoré sa na Slovensku dejú a toto malé Slovensko, ktoré má veľmi malý geopolitický potenciál, ktoré si môže veľmi ťažko chrániť svoje záujmy, sa stáva pomaličky pre časť Európy agresorom.

    Niečo tu, vážené kolegyne, kolegovia, logicky, ale nehrá. Na druhej strane sa objavujú názory a sú myslím, že tieto názory sú relevantné, že na juh od Slovenska existuje štát, ktorý ako jediný v Európe a už ako jediný vôbec, ako člen Európskeho spoločenstva, má veľmi výrazné prejavy politické, vnútropolitické v tom smere, že neuznáva výsledky druhej svetovej vojny, neuznáva hranice povojnového usporiadania.

    Vážené kolegyne, treba citovať z prejavov, čo všetko sa povedalo v maďarskom parlamente, kde povedzme, že až 300 poslancov freneticky tlieskalo pri rôznych vyjadreniach. Mám vám ich prečítať? Budem naozaj veľmi, veľmi opatrný pri týchto vyjadreniach, lebo naozaj, už ak si niečo, ale absolútne neželám je to, aby sa zhoršovali vzťahy medzi našimi krajinami. Ale vyjadrenia, ktoré odzneli v maďarskom parlamente typu, a dokonca nie je vylúčené ani to, keď medzinárodný vietor bude priaznivo viať, tak v zmysle Helsinského záverečného aktu mierovým spôsobom môže sa uskutočniť zmena hraníc ľudovým hlasovaním, spoločnou vôľou tam žijúcich ľudí, ale takýchto vyjadrení je samozrejme, čítam len to najmiernejšie, takýchto vyjadrení je o potrebe budovať armádu, vážené kolegyne, kolegovia, preto aby, možné riešiť zásadnú traumu, ktorá sa v maďarskej spoločnosti diskutuje minimálne 20 rokov, to je to, tzv. trianonská trauma. Čo znamená trianonská trauma? Vyjadrenia parlamentu? Roztrhali maďarský národ. Je potrebné zjednotiť cezhraničie, aj cez hranice, aj politicky.

    Mechanizmus, ktorý tu funguje, nebudem popisovať vlastnými slovami, aby som nebol obviňovaný z toho, že som subjektivistický a nebodaj, teda nacionalistický. Český komentátor, historik Ivan Šebestík napísal prednedávnom jeden článok.

    Dovoľte mi, keďže veľmi výrazne charakterizuje isté momenty, nad ktorými sa minimálne treba zamyslieť, ako nad rizikami, tak tieto by bolo dobré možno odcitovať. Dovoľte mi využiť ten čas rokovania o tomto bode programu a niečo z tohto článku prečítať. Maďarský parlament sa chystá novelizovať zákon, podľa ktorého by Maďarom žijúcim v zahraničí bolo umožnené dvojité občianstvo. Zákon vyzerá nevinne a pokiaľ by ho niekto kritizoval, dá sa mu oponovať tým, že podobné zákony už existujú v iných krajinách, že nejde o nič špatné. Isteže, záleží ovšem na tom, ako sa to vezme. Prečo by napríklad Maďar žijúci na Slovensku nemohol mať vedľa slovenského, tiež maďarský pas. Keď sa na to pojme takto izolovane, tak vlastne každá námietka voči tomu vyzerá zlovoľne. Hovorí, ale tento autor zároveň, že tieto veci sa práve takto izolovať nesmú. Predstavujú podľa neho v skutočnosti iba začiatok procesu, ktorý býva spravidla nevyhnutný a nezadržateľný. Vôbec nejde o navýšenie práv národnostných menšín žijúcich mimo území niektorého štátu, ale skutočne, ale skutočne vždy a za všetkých okolností o starostlivo premyslený postup voči krajine, v ktorej menšina existuje. Vtedy sa častokrát nedeje nič zlého, často, práve naopak, napriek tomu sa problémy spolunažívaním odniekiaľ vynoria, napobtnajú a žijú vlastným nezadržateľným spôsobom. Pripomína to, hovorí skôr živelnú katastrofu, ako dielo ľudského myslenia.

    Čo je potrebné, tvrdí autor, k tomu, aby takýto problém vznikol. Predovšetkým musí na území niektorého štátu žiť národnostná menšina, ktorá na rozsiahlejšom teritóriu niekoľko regiónov získa majoritnú pozíciu, dokonca aj voči národu, ktorý je v krajine v štátotvornom postavení a má všade inde v iných regiónoch početnú prevahu. Na danom území o ňu však z rôznych dôvodov postupne často po dlhom vývoji príde. Ďalšou dobrou, aj keď nevyhnutnou podmienkou pre vznik problému je, aby región, v ktorom má menšinová majorita, ležal v tesnej blízkosti štátu, ktorý utláčanie tých svojich ľudí starostlivo sleduje a nepraje si nič iného, než sa ochrániť pred zlobou jej utlačovateľov. Heslá, pod ktorými sa zdanlivá starostlivosť o príslušníkov národnostných menšín odohráva, sú stále rovnaké. Nedostatok vyšších odborných škôl, absencia nápisov v materskej reči, nutnosť používať v úradnom jazyku majoritný jazyk, málo novín, málo časopisov, málo kníh, málo štátnych dotácií, málo regionálnych dotácií, údajné potlačovanie kultúrnych aktivít a ešte pár ďalších.

    Väčšinou je to pravda iba z časti alebo vôbec. Privilégia, ktorými si majoritné nároky väčšiny predchádza, sa spravidla nezmieňujú. Pokrok v tejto oblasti je prehliadaný a dosiahnuté úspechy nestoja za nič. Myslím, že len veľmi ťažko nevidieť analógiu medzi takýmto postojom vnímania slovenskej politickej reality u nás.

    Dôležité je, že s týmto procesom sa nedá ani veľmi čo robiť, lebo sa vždy bezpečne, tvrdí autor, utrhne z reťaze. Jeho pravidlá sú jednoduché a iba v 20. storočí sa zopakovali na niektorých miestach Európy spôsobom, ktorý pripomína, buď to opisovanie v škole alebo ukazuje spoločného projektanta. Národ, ktorý je týmto procesom vo svojom vlastnom štáte dotknutý reaguje podľa svojej vlastnej úrovne. Ak je aspoň trošku ľahko nacionalistický, tak konflikt k masívnej spokojnosti provokatérov akceleruje veľmi rýchlo.

    Príkladom je napríklad Kosovo. To sa v období Juhoslovanskej federácie, ovšem ešte pred príchodom Miloševiča, ktorý sa rozhodol zachrániť Kosovo brutálnou silou, tešilo takej miere autonómie, že k úplnej samostatnosti chýbal, obrazne povedané, iba jeden milimeter, tvrdí autor. Napriek tomu boli kosovskí Albánci v krajine nespokojní. Dôvod je prostý. Ono totiž vôbec nejde o skutočné práva menšín. To sú, to sú skoro vždy v týchto prípadoch iba zámienky smerujúce k vyprovokovaniu štátotvorného národa k represiám, ktoré potom prejdú k zdanlivo legálnym ..... voči utlačovateľom. Presne tento scenár uplatňoval Konrad Henlein v 30-tych rokoch minulého storočia v Československu a veľmi podobne postupovali aj Albánci v Kosove, ktorých jediným programom bolo Veľké Albánsko a Juhoslávia nielen že nemohla ich nároky nikdy uspokojiť, ale ani nemohla.

    Pre nacionalistov nemôže byť horší výsledok len ako ten, keď sú zvrchované, keď sú ich požiadavky vrchovatou mierou naplnené. Musia si okamžite vymyslieť nové požiadavky, až vyhodí, až vyložia na stôl tak vrcholnú nehoráznosť, že i ten najtrpezlivejší národ nakoniec urobí to, čo potrebujú. Teda sa nechá vyprovokovať k neuváženému a represívnemu konaniu a nakoniec vlastne príslušníci menšín vypadajú ako obete a ako bojovníci za nezávislosť.

    Toto sú ale extrémne prípady, ktoré sa snáď už nikdy, tvrdí autor, v Európe nebudú opakovať, aj keď ich tieto praktiky úspech Kosova v podstate legalizoval a historicky rehabilitoval. Väčšinový národ, ale nemusí byť vždy iba tzv. nacionalistický, môže sa dokonca jednať o veľmi rozumný, tolerantný, vstriecny a vysoko demokratický národ. Napriek tomu mu to v jednaní s majoritnou väčšinou aj s ich ochrancami v zahraničí, nie je vôbec nič platné. Takáto rozumná a zmierlivá centrálna vláda znáša modré z neba, ale vďaky sa nedočká. Politicky zástupcovia minority vždy iba ohrnú nos a zabručia: No tak dobre, toto ste splnili, ale nemyslite si, že to stačí. Samozrejme, že nestačí, nikdy nebude stačiť. O práva menšín totiž vôbec nejde. Nebudem ďalej pokračovať v čítaní tohto článku. Je to nezávislý, nezávislý moravský historik, ak dovolíte, len jeho postrehy v danom prípade sú veľmi zaujímavé, a ak chceme korektne a objektívne posudzovať bezpečnostné riziká, ktoré Slovensko má, pravdepodobne nad tým porozmýšľať trošku musíme.

    Ako vyzerá národnostná politika u nás, ako vyzerá, ako vyzerajú medzinárodné dohody a dokumenty, ktoré túto politiku upravujú? Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si tvrdiť, že mnohí z vás nečítali tak zásadné, tak zásadné medzinárodné dokumenty, ako je Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ale aj niektoré ďalšie, ďalšie dokumenty, ktoré sú ako prioritne a základné a ktoré naznačujú, akým spôsobom Európa organizuje svoju národnostnú politiku.

    Skúsme si pozrieť do tzv. úvodných ustanovení Rámcového dohovoru na ochranu menšín o tom, čo hovorí o menšinovej politike, ako má vyzerať. Majúc na zreteli, že vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu je nevyhnutné na to, aby kultúrna rozmanitosť mohla byť zdrojom a činiteľom jej rozdeľovania, ale obohacovania každej spoločnosti. Máme pocit, že mechanizmus uplatňovania menšinových práv u nás na Slovensku spĺňajú toto kritérium menšinovej politiky, a teda nepriamo potom nástroja, ktorý má donútiť väčšinovú spoločnosť, aby realizovala menšinové práva? Nie je jej základným predpokladom to, čomu trošku hovoríme aj lojalita, čo, pán predseda klubu KDH Hrušovský povedal, že slovo, ktoré celkom nemám rád. Nie je náhodou obsiahnuté aj v tejto vete?

    Ďalšie ustanovenie, ktoré tu je. Majúc na zreteli, že vytvorenie tolerantnej a prosperujúcej Európy závisí nielen od spolupráce medzi štátmi, ale vyžaduje si aj cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi bez ujmy na ústave a územnej celistvosti každého štátu. Sú to zásady, ktoré starostlivo sledujeme pri diskusiách na túto tému na Slovensku? Ak sa stanovujú zásady, ktoré sa majú rešpektovať a z nich vyplývajúce záväzky s cieľom zabezpečiť v členských štátoch ochranu národnostných menšín, tak zásadnou podmienkou je rešpektovanie štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú základné výkladové ustanovenia pre Rámcový dohovor o ochrane menšín. Dovoľte mi, aby som ešte raz zdôraznil, že toto je jedna zo zásadných vecí, v akej atmosfére uplatňujeme národnostnú politiku, aké nástroje, metódy používame, a či naozaj metóda tolerancie, spolupráce, kultúrnej rozmanitosti a povznesenia duchovnej Európy je súčasťou týchto, týchto dokumentov. Do akej miery vnímajú, vnímame národnostnú politiku u nás vo väzbe na toľko žiadaný občiansky princíp, ktoré Európska únia vlastne urobila ako základný moment zjednocovania Európy pri rešpektovaní kultúrnej rozmanitosti, nezávislosti, jazykov, kultúry a všetkého ostatného. Je úlohou Európy pri rešpektovaní národnostných menšín ohrozovať stabilitu regiónov? Je úlohou Európy vytvoriť podmienky pri ochrane národnostných menšín, aby sa spochybňovalo povojnové usporiadanie Európy?

    Vážené kolegyne, u nás je vždy veľký problém v tom, že do akej miery sú tieto riziká, kde hovorím aj o krokoch, ktoré sa odohrávajú na juhu našej hranice, do akej miery sú reálnym nebezpečenstvom pre Slovensko. Je to iba nezodpovedné vajatanie jedincov, patrí to k štandardom sociologických štatistík krajín, kde vždy tých 10 až 15 % obyvateľov má tendenciu viac inklinovať k ochrane národnostných práv a častokrát pritom používa málo akceptované prostriedky a nie je v súlade s hodnotovým systémom Európy? Alebo ide o nejaký iný moment. Aká je intenzita ohrozenia Slovenska v tomto zmysle? Čo vlastne možno očakávať, a kam asi bude smerovať konečný cieľ takýchto aktivít pokiaľ existujú?

    Vážené kolegyne, kolegovia, kto sa chce korektne zaoberať bezpečnostnou otázkou Slovenska a zabezpečovať dve základné funkcie štátu, ochranu hraníc, územnej nezávislosti a suverenity svojho vlastného štátu, musí sledovať všetky aktivity v okolí, ktoré sú adresované vo vzťahu k jeho územiu, ktoré vyslovujú nároky na toto územie alebo na iné aktivity, ktoré sú v tomto území, ktoré napr. rozširujú právo upravovať pomery svojim občanom na susedné krajiny na princípe krvi.

    Vážené kolegyne, ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som, kolegov hore, keby mohli ísť diskutovať von, počuť vás až sem, páni Paška, Krnáč, venujte, prosím vás, pozornosť rečníkovi. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Číž.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim nadviazať na to, čo som hovoril. Veľmi dôležitou otázkou, s ktorou sa musíme zaoberať je predovšetkým to, čo vlastne znamená inštitút dvojakého občianstva pre našu krajinu. V diskusii, ktorá tu prebieha, ja cítim buď zámernú alebo neuveriteľnú neinformovanosť o skutočných procesoch, ktoré sú v Európe. Už 100 alebo 150 rokov sa učí na právnických fakultách a na politologických fakultách to, že ľudstvo prebieha vo svojom vývoji rôznymi štádiami. Kedysi sme fungovali v rodovej spoločnosti, potom sme existovali v kmeňovej spoločnosti, a vtedy sme hovorili, že obyvateľstvo bolo organizované na základe skutočnej alebo domnelej rodovej, alebo pokrvnej príslušnosti k niekomu. Ale potom jedného dňa prišiel moment, keď vznikol štát. A viete, aký je základný znak štátu? Organizácia obyvateľstva podľa územia. To znamená, že na danom území už nežijú ľudia, ktorých základným znakom je, že pokrvne, či skutočne alebo domnele patria, ale to, že jednoducho predmetom jurisdikcie daného štátu sú všetci obyvatelia, ktorí sa nachádzajú na danom území. To je základný znak. Návrat k organizácii štátov podľa krvi a podľa rodovej príslušnosti je princíp, ktorý sa už v Európe nenosí minimálne 60 rokov.

    Vážené kolegyne, odtiaľ preto, lebo spôsobil niekoľko svetových vojen a v európskej histórii, modernej sa preliali, ale nesmierne desiatky alebo stovky ton krvi na báze takéhoto princípu, takže evidentne tu ide o návrat späť. Ale skúsme sa pozrieť na Európsky dohovor o štátnom občianstve. Ako je možné, že v našom mediálnom prostredí sa jednoducho nedostal do verejnosti ani jeden hlas odborníka na medzinárodné právo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, možno to bude pre vás nové, pre Európu je zásadným spôsobom problém odstraňovať bipolitizmus. Ako dvojité občianstvo, pre kristove rany, veď zákon, Európsky dohovor o občianstve bol vytvorený na to, aby sa odstraňoval bipolitizmus, aby sa nerozširoval, aby sa stanovili hranice pre tento bipolitizmus, predovšetkým vo väzbe na humanitárne dôvody, žiadne iné tento zákon neuvádza a s tým, že treba doriešiť vždy dôsledky, ktoré vyplývajú z dvojitého občianstva.

    My tu už pomaly žartujeme na tú tému, že ako to vyzerá, že keď jednoducho občan bude prisahať na dve rozdielne ústavy, a čo sa bude diať, keď sa tie štáty dostanú do konfliktov. Aké záujmy pri ochrane územnej integrity pri ochrane suverenity štátu, pokiaľ je suverenita jedného štátu atakovaná druhým, a ten dotyčný má občianstvo obidvoch štátov. Jeden, dvaja, piati, desiati, stovky neznamenajú nič a nie sú rizikom, ale potenciálne riziko, že to bude 200 tisíc občanov, to už rizikom je. A to nie je predsa možné, aby štát nezačal toto riziko vnímať. On ho predsa nemusí vnímať žiadnymi nepriateľskými aktmi, musí ho vyhodnocovať, objektivizovať, musí stanovovať mieru a kvantitu ohrozenia, musí zvažovať, aké možné prostriedky, politické a iné má k dispozícii, samozrejme, musí sa obrátiť pravdepodobne a musí hľadať základné prostriedky v medzinárodnom prostredí a bude zvažovať vlastné sily a bude aj samozrejme v korektnej a serióznej diskusii hľadať a do akej miery je intenzita ochrany záujmov tej národnej integrity a územia pre Európu 21. storočia akceptovateľná.

    Takže obrovskú nezodpovednosť k tomu, čo sa deje v štáte ani nie tak vo väzbe, aké praktické kroky, ale ako vnímame túto skutočnosť, ako ju vyhodnocujeme, či to je alebo nie ohrozenie, aký je priestor mediálny, ako naša spoločnosť sa môže vyrovnávať a diskutovať o istých mierach tohto ohrozenia a potom korektne a objektívne získavať voličskú podporu pre riešenia, ktoré bude verejnosti navrhovať. Ak to tak nie je, má to niečo spoločné s demokraciou? Je nejaká väčšina, je nejaká skupina ľudí, ktorá má právo vnucovať spoločnosti väčšinové názory bez toho, aby s tou verejnosťou korektne diskutovala? Tie štandardné nástroje politika vzťahu k spoločnosti dnes nebudem rozoberať. Nepochybne je to vzťah relatívne širší a nedá sa ho zviazať kazajkou nejako dopredu určených ustanovení. Ale absolútne v tomto smere rezignovať na akúkoľvek demokratickosť riešenia problému pod vedením, pod zástavou, že ja som predsa ten, ktorý som nositeľom tých najlepších riešení, to jednoducho do modernej spoločnosti nepatrí a je to principiálne nedemokratické, toto by som tu chcel, ak dovolíte, zvýrazniť.

    Aby som sa vrátil. Európsky dohovor o občianstve, dovoľte mi, aby som aj k nemu zaujal niekoľko slov. Vážené kolegyne, aby ste mi rozumeli, že prečo Európsky dohovor o občianstve pokladám za dohovor, ktorého hlavnou úlohou je obmedziť bipolitizmus, vytvoriť priestor, samozrejme v rámci zjednotenej Európy pre čo najširšie, tzv. budúce európske občianstvo a pracovať na znakoch tohto občianstva, v čo najvyššej možnej miere, aby naozaj voľný pohyb osôb, tovaru, rozširovanie práv občanov jednotlivých členských štátov na území iných štátov, to sú predsa všetky štandardy, ktoré výrazne uvoľnili prostredie, kde už problém národného občianstva tak, ako sa to stavia v Maďarsku, nemá, ale absolútne žiadne oprávnenie.

    Pokiaľ môže maďarský občan prísť, má trvalé bydlisko na území Slovenska, môže sa ako u všetkých európskych štátov zúčastňovať volieb do európskeho zastupiteľstva. Tento občan môže nadobúdať pozemky, môže sa zamestnať, môže pracovať, môže mať trvalý pobyt, čokoľvek. Toto rovnako platí pre všetkých občanov našej republiky vo vzťahu k Maďarsku a pre všetkých občanov Maďarska pre nás. Aký iný štandard môže mať rozširovanie občianstva, kde ani technické princípy vlastne neplatia, kde elementárne veci európskeho dohovoru, ako je úplne samozrejme predpokladaný princíp trvalého pobytu, lebo to je jeden z dôvodov, prečo uplatňujeme dvojité občianstvo, lebo jeden občan žije v inom štáte. Tento dohovor hovorí, že môže štát stanoviť až 10 rokov trvalého pobytu preto, aby mohol povoliť občianstvo a akceptuje to európsky dohovor, ako samozrejmý a štandardný pre všetky krajiny Európskej únie. Ani z logiky jednotlivých ustanovení tohto dohovoru predpokladá, že tvorcovia ani nepredpokladali, že môže niekoho vôbec napadnúť ešte v 21. storočí, aby sa udelilo občianstvo osobám, ktoré nemajú trvalý pobyt na území štátu, a aby sme išli úplne do toho najväčšieho "absurdistanu", ktorý tu existuje, dokonca ani nie, že sa udelí aktom vykonaním sľubu na území štátu, ktorého občan dostáva občianstvo, ale na zastupiteľskom úrade.

    Budúci občan Maďarskej republiky nemusel byť, hovorím teoreticky, nikdy v živote v Maďarsku, má vzťah mentálny, lebo sa cíti, že je Maďar, nemusel byť nikdy v Maďarsku a ani do Maďarska nevkročiť a bude maďarským občanom. Je toto logické? A samozrejme, vyvstáva tu otázka: Kto a prečo toto robí? Aby sme sa, páni kolegovia, náhodou si nemyslíme, že sa nejako mýlime v prejavoch v maďarskom parlamente pri frenetickom potlesku sa o týchto veciach hovorí, áno, ide len o prvý krok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, aký je ďalší krok po pridelení občianstva. Vieme, že masívne ďalšie vytváranie legislatívneho prostredia pre ďalšiu, úplné občianstvo maďarské, neustále pokračuje. Sú známe už dnes vyhlásenia poslancov, teda vedúcich predstaviteľov politických strán Fides-u aj Kresťanskodemokratickej strany o tom, že neexistujú dva typy občianstva. Bude iba jedno, jedno komplexné občianstvo, čiže každý bude reálnym a skutočným občanom, kto bude dvojité občianstvo Maďarska. Ako to bude s jeho občianstvom iným, to už maďarský zákon o tom nepredpokladá, a o tom absolútne nič nehovorí. Vytvárajú sa podmienky pre volebné právo, intenzita príprav je taká veľká, že všetci avizujú, že v septembri, októbri je tu k dispozícii zákon o voľbách, ktoré môže aj, v ktorých sa môžu zúčastniť aj osoby s dvojitým občianstvom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sa zdržím z dôvodov priateľských vzťahov a nevyhnutnosti vytvárania atmosféry spolupráce tomu, aby som citoval všetky vyjadrenia v tomto smere, ktoré musia každého seriózneho štátnika znepokojiť, pokiaľ v jeho susednom štáte sa objaví taká veľká intenzita nárokov na jeho územie a na jeho občanov. Každého seriózneho politika na Slovensku musí minimálne znepokojiť situácia, keď sú tu pokusy urobiť zo slovenských občanov jednostranným aktom, principiálne porušujúc dohodu o dobrej spolupráci medzi Maďarskom a Slovenskom, vyrobiť ďalšie desiatky a možno 100 tisíc občanov tohto štátu. O tom, že ide o politické zjednotenie maďarského národa cez hranice, o tom tam, ale absolútne nikto nepochybuje, hovorí sa o tom na pôde parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, vrátane toho, že tuším pán Semjén hovorí v tejto súvislosti, že v danom prípade ani nemá význam sa obracať a brať ohľady na európske ohlasy, ktoré sa tu ukazujú, pretože my sme jeden národ a otázky maďarstva a národnosti presahujú všetky iné hodnoty, na ktoré treba v maďarskom parlamente prihliadať. Je to môj voľný citát, nezapamätal som si tento výrok celý naspamäť. Dúfam, že som ho prezentoval dobre.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte by som sa chcel tomu venovať, teda vzhľadom na to, že v politickom dialógu, ktorý vedieme je jeden zásadný problém, ktorý cítim. Na jednej strane snaha nás, ktorí máme názor zhruba taký, ktorý ja tu prezentujem, to znamená, že vnímame isté riziká, že potrebujeme tieto riziká vyhodnocovať, že na tieto jednostranné akty a na hrubé porušenie medzinárodnej zmluvy, medzinárodných zmlúv ako takých, ale zároveň aj medzištátnej zmluvy je potrebné primeraným spôsobom reagovať, že treba reagovať v pozitívnom duchu v snahe vyriešiť tento problém, ale na druhej strane, tvrdo a jednoznačne naznačiť, že takýto postup v civilizovanej Európe je neprípustný.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, iba jednu hypotetickú otázku. Vieme si, teda, pokiaľ by sme chceli maďarský postup akceptovať ako samozrejmý a normálny, kde jednoducho náš štát nemá žiadny dôvod, aby naň reagoval, tak sa len trošku opýtam, teda, ak je táto hodnota univerzálna, čo je samozrejmým jej predpokladom, potom sa pýtam, ako to asi bude vyzerať so stabilitou Európy, ak sa teda rozhodnú napr. Nemecko, že tiež má pocit, že je roztrhaný národ po celej Európe, že urobia fórum poslancov Nemeckej kotliny, že budú volať a na zasadnutí orgánov, ktoré budú orgánmi nemeckého parlamentu, budú sedieť politickí reprezentanti iných štátov, budú diskutovať o tom, akým spôsobom zmenia politické pomery v danom štáte napr. tým, že budú nabádať a cielene žiadať autonómiu pre všetkých Nemcov žijúcich v zahraničí a podobne. Čo sa stane, keď týmto spôsobom a tento princíp uzná Rusko, pretože má 40-percentnú menšinu v Estónsku, Lotyšsku, ak dovolíte, ešte aj v Litve. Ako to bude v Ukrajine, kde má 40-percentnú menšinu, teda asi ako vyzerá základná politika pre udržanie bezpečnosti a mieru a stability v regiónoch. Je to tento spôsob? Dobre, ak by sme na chvíľočku uznali, či už aj, vážení kolegovia, vrátane pána Dostála, že áno, ten maďarský zákon nie je celkom dobrý, takže potom, ale ak pripustíme a zostaneme u časti opozície aspoň v tejto pozícii, potom je tu ďalšia pozícia, ako má asi vyzerať Slovenská republika, ako majú vyzerať jej reakcie, ako bude vnímať intenzitu, aké budú nástroje, ktoré bude Slovenská republika používať na to, aby zabezpečila svoju ohrozenú a narušenú suverenitu, pretože jednoducho do integrity jej legislatívy na vlastnom území zasiahla legislatíva iného štátu, hrubo porušiac ustanovenia Európskeho dohovoru o občianstve.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú otázky, o ktorých musíme diskutovať a obávam sa, že veľká väčšina diskutujúcich sa k týmto otázkam nevyjadrila, neprípustným spôsobom situáciu zľahčovala, a ak dovolíte, u niektorých mi tento jednostranný a subjektívny komentár, prejavili hrubú a viditeľnú neznalosť daného problému. Myslím si jednu vec, že vyjadrovať sa k takýmto zásadným veciam by predsa znamenalo u každého pána poslanca aspoň trošku ambíciu poznať skutočný charakter existujúcich stavov. Keby ste si pozreli, vážené kolegyne, kolegovia, nie nejaké jednostranné nacionalistické táraniny, pozrite sa, ako vyzerajú depeše z ministerstva zahraničných vecí, ako vnímajú oficiálni zástupcovia Slovenskej republiky v Maďarsku tamojšiu situáciu? Čo sa v tých depešiach píše. Nebudem ich tu citovať, pretože naozaj majú dôverný charakter, ale skúste sa na to pozrieť, ak chceme o tomto rozprávať. To je totiž nevyhnutný predpoklad, aby ste mali k tomu niečo povedať a na druhej strane, aby ste svojimi správaniami a tvrdeniami nevytvárali situáciu, ktorá je charakterom nezodpovednosti, neznalosti stavov s možnými dôsledkami.

    Možných vývojov je samozrejme veľa. Ešte nikdy v takejto intenzite nezazneli snahy, nikdy v maďarskej spoločnosti nebol tak významne akceptovateľný a do praktickej politiky premietnutý princíp trianonskej traumy. Existujú vážne politické inštitúty, ktorých úlohou je politická integrácia maďarského národa v územiach iných krajín.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte malý, drobný nezanedbateľný fakt. Existujú naozaj v Európe krajiny, ktoré udelili dvojité občianstva jednostranným aktom občanom susedného štátu. Preto je toľká nepochopiteľná pre mnohých zdržanlivosť Rumunska vo vzťahu k tomuto štátu. No preto, lebo udelili dvojité občianstva Moldavcom, jednostranným aktom. Ale čo tým chceli povedať? Jednostranne tým demonštrovali územné nároky na Moldavsko, že Moldavsko patrí do Rumunska. Jednostranne dvojité občianstvo tohto typu sa vyskytujú v európskej a svetovej praxi len tam, kde sú u tých štátov územné nároky v masovom rozsahu.

    Našiel som takéto ustanovenie napríklad v Španielsku vo vzťahu k Iberijským krajinám, kde samozrejme, ale ústava hovorí o tom, že musia tam byť dvojstranné zmluvy, ale je tam v tej ústave malý priestor, že v istých situáciách si môže Španielsko urobiť aj jednostranné zmluvy v tomto smere, ale zase vo vzťahu k veľmi silným menšinám, ktoré žijú v týchto krajinách s tým, že samozrejme, to okaté nebezpečenstvo územných nárokov, tam neprichádza do úvahy. Tam je viditeľná politicky identifikovateľná snaha chrániť za istých okolností svojich občanov, ktorí sa hlásia k Španielsku. A tiež to nie je princíp, ktorý by bol v Európe nejakým dramatickým spôsobom preferovaný, je reziduálny a vznikol dávno, ešte v minulom storočí, v jeho prvej polovici.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho vystúpenia, mi len dovoľte povedať, že súčasná situácia nie je jednoduchá. V Maďarskej republike akcelerujú každým dňom rôzne typy implementácie post trianonskej traumy do praktickej štátnej politiky. Pozrite si, prosím vás pekne, vážené kolegyne, pani Dubovcová a ďalší navrhovatelia, hovorím to korektne, pozrite si, ako vyzerá zákon o národnej súdržnosti v Maďarsku. Aké stanovuje ciele, nebudem z neho zatiaľ citovať, lebo naozaj nechcem roznecovať vášne, ale je to niečo, čo nemá obdobu v porevolučnom európskom vývoji od roku 1945.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja som presvedčený, že náprava týchto vecí, navrátenie sa do štandardnej európskej politiky, rešpektovať to, že záujmov a pocit krivdy Európy je hrozne veľa, ale že jediným riešením týchto spôsobov je integrácia, je permanentné humanistické uvoľňovanie prostredia, povyšovanie úloh individuálnych ľudských práv, vytváranie atmosféry spolupráce a korektného spolunažívania. Akékoľvek jednostranné hrozenie silou, používanie sily jednostranných právnych aktov nacionalistickým rátaním, tam cesta Európy nie je a pred týmito snaženiami treba chrániť aj samotných občanov Maďarskej republiky. Tobôž už nie obyvateľov Slovenskej republiky maďarskej národnosti.

    Preto vyzývam aj politickú reprezentáciu maďarských občanov, teda slovenských občanov maďarskej národnosti, aby zvažovali svoju zodpovednosť za stav, ktorý tu je. Žiadame ich, aby si pozreli ten citovaný článok toho autora, o ktorom som uvádzal, o tom plazivom nacionalistickom vajataní, ktoré ale, ak ho nazvem aj vajataním, ktoré za prvej v 20. storočí spôsobil dve krvavé vojny, obrovské tragédie a až milióny ľudských životov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je čas našej politickej reprezentácie, politológovia naznačujú, že geopoliticky sme si nevytvorili ešte politickú reprezentáciu, ktorá je schopná kultivovane vnímať a realizovať štandardy svojich bezpečnostných východísk. Pevne verím, že možno táto diskusia prispeje k tomu, že sa takáto skupina politikov alebo, ak chcete, teda ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Číž, prosím vás pekne, máme ...

  • ... geopolitickej reality, a že Slovensko v tomto smere zostane štandardným štátom, ktoré je korektné, priateľské, preferujúce dobré susedské vzťahy, ale zároveň schopné zabezpečiť aspoň základné atribúty svojej suverenity a územnej celistvosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja za tento prejav pána poslanca Číža. S faktickými poznámkami sú prihlásení traja poslanci. Keď kolegovia ukončia aplauz, tak dávam slovo pánovi poslancovi Rafajovi. Predtým ešte by som poprosil o kľud v miestnosti, po týchto troch faktických poznámkach a prípadnej reakcii pána poslanca Číža, budeme ihneď pokračovať hlasovaním. Máme tri body na programe. Nech sa páči, pán Rafaj, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo a musím hneď na úvod vyjadriť súhlas s tým, čo hovoril pán poslanec, a to v skratke, že Slovensko je v práve. Opäť poslanec Národnej rady trafil klinec po hlavičke, ktorým je permanentný revizionistický atak Maďarska, ktoré demonštratívne neuznáva podmienky mierového usporiadania po prvej a druhej svetovej vojne, ale na rozdiel od deväťdesiatych rokov počnúc rokom 2001, keď prijalo prvú exteritoriálnu normu v podobe zákona o preukaze zahraničného Maďara, útočí a spochybňuje aj priamo suverenitu Slovenskej republiky a súčasne aj princípy medzinárodného práva, čoho dôsledkom je zákon o dvojakom občianstve, a čoho následným dôsledkom je naša reakcia a naše diskusie.

    Možno by nás mal priviesť k nejakej pravde Istvan Simicko, ktorý sa pri cieľoch zákona v Maďarskom parlamente priamo odvolával na údajnú nespravodlivosť Trianonskej mierovej zmluvy. Teda to, čo ste hovorili, pán poslanec, nie je len deklaratívne, ale je aj politický postoj významných politikov Maďarskej republiky.

    A aké je z toho poučenie a záver? Mám pocit, že stále plačeme na nesprávnom hrobe, pretože nie my, ale Maďari musia meniť zákon. Maďarsko nepočúva naše plamenné diskusie. Verím, že teraz sa Fides rehoce, ako my sa tu vlastne hádame o podstate, pretože jeho podstata zostane stále v platnosti a nemáme účinný nástroj zabrániť tomu podstatnému, ktorým je vlastne žiadanie a vydávanie pasov aj štatútu občana v zahraničí. A poprosil by som kolegov, aj pána Hrušovského, keby boli teraz tí slušní politici. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž, veľmi pozorne som si vypočul a s mnohým z vášho turboprejavu súhlasím. Teda z toho, čo som stihol zachytiť v tej rýchlosti. Na tom, že Orbánov zákon je pre Slovensko a Slovákov všeobecne škodlivý sa asi všetci zhodneme. Aj môj názor je, že môže byť začiatkom niečoho, čo v konečnom dôsledku uškodí všetkým občanom Slovenska, a to bez rozdielu či sú slovenskej národnosti, maďarskej alebo inej. Môže byť začiatkom rôznych nepokojov a zdrojom napätí na zmiešaných územiach, a to je veľmi zle.

    Ja by som bol najradšej, keby samotní občania maďarskej národnosti, teda občania Slovenska žijúci na Slovensku jasne odmietli samy Orbánov zákon a verejne to deklarovali, aby mu dali najavo, že chcú žiť na Slovensku ako slovenskí občania a neželajú si, aby ich premiér cudzej republiky, pán Orbán, aby z nich robil pešiakov na svojej politickej šachovnici. Možno by mohli ísť príkladom aj politici a poslanci z MOST-u, ale aj politici SMK.

    A na záver, ak teda musíme prijať zákon ako reakciu na provokačný zákon pána Orbána, mali by sme sa zhodnúť na širšej zhode v rámci celého parlamentu. A mrzí ma, že takýto dôležitý zákon sa politizuje, a je buď koaličný alebo opozičný. A na záver, ešte pán Číž ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Páni poslanci, poprosím, keby ste mohli venovať pozornosť faktickým poznámkam, a keď už musíte diskutovať, tak diskutovať po tichšie. S poslednou faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Dubovcová. Nech sa páči. Páni kolegovia, prosím vás.

  • Ja by som sa chcela spýtať pána poslanca Číža, ale aj ostatných poslancov nášho parlamentu, či si položili otázku, a či si aj na ňu dali odpoveď, a to otázku, ktorému štátu Slovenskej republike alebo Maďarskej republike viac prospeje naša teraz platná právna úprava, podľa ktorej občania Slovenskej republiky zo zákona stratia svoje štátne občianstvo Slovenskej republiky, stanú sa občanmi Maďarskej republiky a budú bývať na území Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Pán Číž, chce reagovať na faktické poznámky? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Na návrh troch poslaneckých klubov sa pýtam, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme postupovali nasledovne. O 14.00 hodine dokončíme tento rozrokovaný bod programu, je to bod č. 47, po ňom by sme prerokovali bod č. 48, keďže s týmto bodom súvisí, po bode č. 48 by sme rokovali o voľbe riaditeľa RTS a po tomto bode by sme dokončili otvorený bod o zbraniach a strelive, ktorý sme nedorokovali včera. A Radu RTS a potom ten bod o tom strelive.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas na takéto niečo?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pekne vám ďakujem.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu. Poprosím jednu minútu prestávku a hneď budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, ctené kolegyne a kolegovia, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, tlač 158.

    Prosím, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. Poprosím kolegov, pána Kuboviča, Hrušovského, aby mohli venovať pozornosť, aby venovali pozornosť hlasovaniu ešte minútku. Aj pána Bugára poprosím. Béla, poď ku mne. Ideš ku mne? Nejdeš ku mne. Dobre.

    Nech sa páči, pani Tkáčová, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 158.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec s pozmeňujúcim alebo doplňujúcim návrhom. V rozprave som navrhla vyňať na osobitné hlasovanie body 1 a 4. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 a 4 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 a 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 78 za, 68 sa zdržalo, jeden nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 1, o bodoch 2 a 3 hlasovať je bezpredmetné. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Prosím, hlasujte o tom, či tento zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 4 proti, 64 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy? Nie. Uzatváram rozpravu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 79 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada schválila návrh novely zákona 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve.

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 o lesnom reprodukčnom materiáli, tlač 178.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli, tlač 178.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte prosím hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 a 4 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 148 za.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Zo 148 prítomných poslancov hlasovalo 80 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme, že tento návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 79 za, 70 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 138/2010 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na odvolanie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového člena Dozornej rady tohto úradu, tlač 216.

    Prosím, poslanca Viliama Novotného, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, najprv na základe odporúčania gestorského výboru, dajte, prosím hlasovať o tom, že v zmysle § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku Národná rada vykoná hlasovanie o návrhu na odvolanie člena Dozornej rady verejne a vykoná hlasovanie o návrhu na voľbu nového člena Dozornej rady verejne.

  • Hlasovanie.

  • Zo 149 prítomných poslancov hlasovalo 144 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

  • Pán predseda, v zmysle predloženého návrhu uznesenia, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky odvoláva Gabrielu Kaliskú z funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

  • Prosím, hlasujte teraz o odvolaní Gabriely Kaliskej.

  • Hlasovanie.

  • Zo 149 prítomných poslancov hlasovalo 147 za, 2 sa zdržali.

    Schválili sme odvolanie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky volí Moniku Pažinkovú do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

  • Hlasovanie.

  • Zo 148 prítomných poslancov hlasovalo 147 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Moniku Pažinkovú do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Ctené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za účasť, pokračujeme o 14.00 hodine, tak ako som to predtým prezentoval. To znamená, dokončíme bod o dvojitom občianstve. Ešte by som chcel oznámiť, že najbližšie hlasovanie bude o 17.00 hodine, to znamená, pri žiadnom bode nebudeme hlasovať ihneď, ale prerokované body odložíme na 17.00 hodinu na hlasovanie, už jedno aké budú. Ďakujem. Prepáčte mi, pán poslanec Novotný, má procedurálny návrh.

  • Pozývam členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na rokovanie výboru Národnej rady, ktorý zvolávam na 13.30 hodinu vzhľadom k tomu, že v tomto čase by sme už mohli mať v Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o omamných a psychotropných látkach. Takže dnes krátke rokovanie 13.30 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní rozpravou o návrhu poslancov na vydanie zákona o štátnom občianstve. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, pán navrhovateľ rovnako zaujmite miesto, pán spravodajca. Môžete vystúpiť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k debate okolo navrhovaného zákona. Mám len niekoľko poznámok k tomu, aké veľké politikum sa deje okolo veci, kedy na jednej strane sa snažíme opraviť zlú normu a na druhej strane sa netváriť tak, aby sme sa museli hanbiť pred predstaviteľmi iných štátov.

    Zdá sa mi, že nechceme trestať našich občanov a ja som aj z tohto miesta navrhoval alebo bol som podpísaný pri predkladaní úpravy zákona o štátnych symboloch, kde som tvrdil, že vlastenectvo sa prikázať nedá. Tak isto som k novele o jazykovom zákone predkladal päť vlastných pozmeňujúcich návrhov s odôvodnením takým, že neexistuje akceptovateľná miera šikanovania našich maďarských spoluobčanov. Vtedy a v tom čase som bol kolegami tuná v parlamente označovaný za "Maďaróna". Momentálne zase sa nám otočila situácia, pretože sa snažíme predložiť, bolo to niekoľkokrát avizované a máte to aj rozdané v poslaneckých ľaviciach, taký pozmeňovací návrh, aby sme si mohli vytýčiť zlatú strednú cestu v debate, ktorá sa mi zdá, že už aj na tomto krátkom časovom úseku, o ktorom sa bavíme, traumatizuje spoločnosť.

    Počuli sme tu príklady z rôznych štátov, rôzne úpravy od Čiech cez napriek celou Európou. Nechcem sa dopodrobna venovať všetkým, aj keď som to mal pripravené, ale som v tejto rozprave vystupujúci, niekoľký v poradí, takže celkom slušne sa to tu už predo mnou rozobralo. Chcem povedať iba jednu vec, že nechceme trestať našich občanov a vidíme na druhej strane potrebu nejakým spôsobom sa vyjadriť k novele, k zákonu, ktorý platí v Maďarskej republike, ľudovo je volaný Orbánov zákon alebo orbánovým snahám budovania možno do budúcna nejaké svoje vlastné voličské základne. Neviem, prečo by sme tomuto mali podľahnúť. Nevadí nám však, že mladí ľudia využívajú možnosť cestovania, zamestnávania sa, pobytu podnikania v iných krajinách, a preto si myslím, že úprava zlej novely a náš návrh ide zlatou strednou cestou, ide po linke tej, aby sme dokázali urobiť zadosť a vyvrátili nejaké pochybnosti o tom, že niekto sa tu priživuje na nejakej tematike vlastenectva a na obhajoby národnoštátnych záujmov a z druhej strany dať zdravý rozum do toho, aby ľudia, ktorí v momentálnom stave môžu, počul som nejaké číslo 25, prichádzať o štátne občianstvo z dôvodu platnej úpravy, aby sme sa tomu vyhli.

    Z vlastnej skúsenosti viem, aký význam má pocit príslušnosti k svojej krajine v zahraničí, ako slovenská komunita v zahraničí funguje, ako nás vníma zvonku. Často sa stáva, že práve tam, ako to bolo aj v mojom prípade, si uvedomuje človek možno aj z predchádzajúceho pohľadu, pohľadu takého, že stále na nejakej pozície kozmopolitnom alebo podobne, čo to pre neho znamená domovina, čo je to Slovák a na druhej strane, aj čo je to Maďar.

    Žil som vonku, nedelili sme sa na národnosti a mohol som sa potýkať aj s otázkou, či nepožiadať o nejaké iné štátne občianstvo. V tom čase som však nemusel riešiť dilemu, aká platí na základe tejto platnej normy a chcem urobiť to, že ak by náhodou k tomu prišlo hoci komu z nás, tak aby sme neboli na jednej strane tyranizovaní zákonmi Slovenskej republiky a na druhej strane, aby bolo Slovensko chránené proti tomu, že bude niekto túto agendu občianstva zneužívať.

    Neviem, neviem, či naberieme teda odvahu, lebo počúvam, že je to z rôznych strán sa interpretuje táto otázka rôzne od interpretácií dohôd a koaličných dohôd a kto, komu a aké, aké, aké skryté zámery by za tým mohli byť. My sme túto otázku komunikovali, jednak ju máme teda vo volebnom programe, sľúbili ju našim voličom, komunikovali sme ju tesne po voľbách, nechceli sme a nestavali sme ani pri prvom čítaní "koalíciu" do pozoru. Hovorili sme, že máme problém, nejakým spôsobom sme však nedospeli k tomu, aby boli naše výhrady zobrané v dotaz a myslím si, že dospeli sme do štádia takého, že na stole je alebo bude, predpokladám, že už sa len veľmi málo v tomto stane, pozmeňovací návrh, ktorý v zmysle toho, čo sme prišli aj do politiky reprezentovať, že nejde nám o nejaké politické tričká, nejde nám o to, aby sme hlasovali podľa toho, ako nám prikáže predseda, ale podľa toho, ako je v ústave napísané, podľa svedomia a vedomia a my sme toto našim voličom sľúbili. Je to tam napísané možno, myslím si, že toto práve by nám nemalo byť vyčítané a hrať tu teraz ako počúvam, že sa blížime k akejsi kríze, je pre mňa troška prekvapivé, pretože si myslím, že mohli sme sa na širokej pôde sedem mesiacov na niečom dohodnúť.

    Ďalej si myslím alebo dúfam, pretože k hlasovaniu koniec-koncov príde až po prerušení tohto bodu, možno sa stane nejaký zázrak a zahlasujeme všetci za rozumné riešenie a ja osobne si myslím, že to rozumné riešenie je vyjadrené v pozmeňovacom návrhu, ktorý predloží môj kolega Igor Matovič a myslím si, že toto riešenie ja podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Somogyi. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, som trocha prekvapený, že ste prekvapený, že ste prekvapený z toho, ako ste to vy nazvali, že sa približujeme k nejakej kríze. Vy ste avizovali pozmeňujúci návrh, ktorý už aj máme pred sebou a mohli by ste mi povedať, že čo bol ten moment, ktorý zmenil váš postoj k pôvodne navrhnutému, navrhnutej verzii, len nakoľko v prvom čítaní ste za hlasovali alebo podporili ste túto variantu. Čo bol ten moment, ktorý zmenil váš postoj? Tá druhá otázka je tá, čo teraz dnes ako každý rečník si spomeniem, že je to akási odveta alebo reakcia za zákon Maďarskej republiky alebo maďarského parlamentu, že či vás nenapadlo, alebo prečo vás nenapadlo, že to podrobné skrotenie, alebo kritiku tohto zákona, by ste mali iniciovať možnože aj inými spôsobmi, či už nejakými hospodárskymi sankciami, ale nie s tým, že zaťahujeme do toho občanov našej republiky. Ďakujem vám.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. Zapnite pána poslanca Viskupiča. Nechajte hlasovacie zariadenie v kľude. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, neviem, či to bolo v množnom čísle alebo si teda vykáme, k prvej. K tej druhej otázke som celkom neporozumel, teda, že či, či mám byť nejakým spôsobom tu reagovať na Orbána. Ja a my sa snažíme teda ohľadom druhej alebo zasahovania druhej republiky do zvrchovanosti Slovenska urobiť ústupok, čiže tam smeruje tá novela. Čiže moja kritika súčasného právneho stavu bola jasná.

    A k prvej otázke, ty predsa vieš Szilárd ako pracuje legislatívny proces, vieš, že s týmto sme my vystupovali po dohode aj s predsedom strany SaS a myslím si, že existujú a rozprávali sme to na klube a k prvému čítaniu sme hovorili už tam sme avizovali, že bude čosi a predložíme to pri druhom čítaní. Takže neviem teraz, kam smerovala táto otázka. Myslím si, že ak treba, tak sa môžme teda pobaviť otvorene, čo na klube ohľadom občianstva prebiehala a ako sme sa bavili v postupnosti v tej rešpektujúc stranu Sloboda a solidarita. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Milé dámy, milí páni, keď nie ste milí, tak vážení, bolo to už samozrejme toho veľa povedaného na túto tému, ja by som si dovolil teda trošičku zase to tak zopakovať.

    Ten súčasný právny stav je v podstate taký, že v Maďarsku platí chorý Orbánov zákon. Na Slovensku platí, nehnevajte sa kolegovia zo SMER-u, taký trochu chorý Ficov zákon. Túto situáciu mi ale pripadá, že koalícia chce opraviť chorým Dzurindovým zákonom. Možno Dzurindovým, možno Bugárovým, to je jedno. Jednoducho prechádzame na extrém, sme reagovali extrémom a ten extrém chceme opraviť ďalším extrémom. Preto sme zhruba pred dva a pol týždňami k tejto téme vystúpili s tým, že navrhujeme kompromis. Navrhujeme riešenie, ktoré bude európske, ktoré opraví možno chyby v tom súčasnom znení zákona, ktorý bol možno šitý takou trochu horúcou ihlou a zároveň a tým pádom zabezpečí, aby ľudia, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na druhý štát, aby o toto, aby beztrestne to druhé občianstvo mohli na území Slovenskej republiky mať, aby nestrácali žiadne práva občanov Slovenskej republiky, čo vlastne na základe súčasného právneho vzťahu sa stáva, ale na druhej strane jednoznačne pomenuje, že toto je územie Slovenskej republiky, tu si politiku robíme my a politiku Maďarskej republiky nech si Orbán robí na území Maďarskej republiky. Jednoducho, navrhli sme kompromis, ktorý si myslíme, že je dobrý, ku ktorému bohužiaľ sa nám nepodarilo získať podporu koalície. To ma mrzí a myslím si, že viacej do toho vstupuje politiky ako zdravého sedliackeho rozumu.

    Keď sa ale pozrieme na to, čo vlastne koalícia navrhuje, tak na prvý pohľad vidíme, že v podstate sú to také, sú to dva zákony, ktoré so sebou súvisia. Jeden zákon o štátnom občianstve a druhý zákon o štátnej službe. Nemyslím si, že predkladatelia jedného, to znamená Gál a spol. a predkladatelia druhého, poslanci KDH, že by mali nejaký zlý úmysel, ale jeden aj druhý si asi tak tvrdošijne na tých koaličných vyjednávačkách stáli za svojím a silou mocou chceli presadiť ten svoj zákon, bez toho, aby si uvedomovali, že na konci, keď obidvaja sa dohodnú a obidva tieto zákony zároveň budú platiť, že nastane veľmi taká schizofrenická situácia, že s jedným zákonom o štátnom občianstve budeme hovoriť, máš dva pasy, jeden z toho maďarský, tento neexistuje, čiže máš vlastne iba jeden, jednoducho na území Slovenskej republiky nebudeme uznávať maďarský.

    Druhým zákonom budeme hovoriť pri zákone o štátnej službe, ten kto má dva pasy, ten nemôže robiť tam, tam, tam na polícii, nemôže robiť s utajovanými skutočnosťami, ale v podstate jediný, kto by mohol robiť všade, by boli občania, ktorí by mali slovensko-maďarské občianstvo, teda slovenské i maďarské. Lebo vlastne jedine v ich prípade, by ten jeden pas na Slovensku neexistoval a všetci ostatní, ktorí by mali inú kombináciu občianstva, napríklad slovenské-rakúske, slovenské-nemecké, slovenské-austrálske, akékoľvek iné, tak títo by boli potrestaní. Čiže nastala by vlastne taká dosť schizofrenická zvláštna situácia, že jediný, koho by sme zvýhodnili na území Slovenskej republiky, by boli občania s dvojitým občianstvom slovensko-maďarským, lebo jedine títo by mohli vykonávať akúkoľvek pozíciu zastávať v štátnej službe.

    Som veľmi rád, že toto konštatovanie, vlastne s týmto konštatovaním prišiel podľa mňa uznávaný ústavný právnik a šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka. Som veľmi rád, že sa v podstate priklonil k tomu nášmu pozmeňovaciemu zákonu a k tomu riešeniu, ktoré ponúkame a aj toto považujem za dôkaz toho, že takýto človek, ktorý si myslím, že je v týchto veciach nad vecou, sa priklonil na riešenie, ktoré je správne, ale nie, ktoré je možno správne politicky, ale ktoré je správne vecne. A myslím si, že keď nám každému ide o vecnú správnosť vecí, tak by sme v tomto prípade sa nemali rozhodovať v takto závažnej veci politicky, ale vecne. A to vecné riešenie situácie si myslím, najviac odzrkadľuje práve prijatie pozmeňovacieho návrhu, ktorý predkladáme, ktorý opraví ten súčasný právny stav a nebude sa zbytočne poklonkovať Orbánovi. Naozaj si nemyslím, že skutočný vlastenec, ktorý naozaj snívam, aby každý z vás, ktorý v tejto sále je, aby bol vlastencom, vlastencom Slovenskej republiky.

    Aj vy, teda páni poslanci, ktorí ste tu momentálne moc nie prítomní maďarskej národnosti, aby aj vy ste boli vlastenci, to znamená, aby vám všetkým záležalo na tom, aby akýkoľvek občan Slovenskej republiky bez ohľadu na jeho národnosť sa na Slovensku cítil doma, aby tu chcel žiť, aby tu chcel vychovávať svoje deti, a aby tu vytváral tým všetkým občanom bez ohľadu na národnosť, také podmienky na život, aby sa tu cítili doma. Podľa mňa toto je vlastenectvo a všetci by sme mali takéto vlastenectvo presadzovať.

    Nemyslím si, že je správne vlastenectvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti silou mocou vybavovať občianstvo v Maďarskej republike. Jednoducho to je, to je zastieranie problémov. Tí ľudia na Slovensku maďarskej národnosti nemajú problém, aby získali alebo netúžia po maďarskom občianstve. Oni túžia po tom, aby tu mali prácu, aby tu sa mohli vzdelávať vo svojom jazyku, aby si mohli pozrieť možno na slovenskej televízii správy vo svojom jazyku, nie nejaký päťminútový Hírek, a aby jednoducho tu sa cítili ako plnohodnotní občania. De facto, aby tu platili dane a tým pádom prospievali na prospech celej Slovenskej republiky.

    A myslím si, že skutočný politik aj maďarskej národnosti v tomto parlamente, taký ktorému záleží naozaj v prvom rade na prospechu Slovenskej republiky a prospechu všetkých občanov Slovenskej republiky, tak nemôže dať na prvé miesto záujem, aby vybavil občanom Slovenskej republiky maďarský pas. V prvom rade na prvé miesto si musí dať, aby im vybavil prácu, aby im vybavil vzdelanie, aby im vybavil kultúru a všetko vyžitie v ich rodnom jazyku, v ich materinskom jazyku, ale nie nad všetko toto postaviť záujem vybaviť im maďarský pas. To je politikárčenie, ale skutočne, ak ste politici aj vy, teda poslanci parlamentu maďarskej národnosti za stranu MOST - HÍD, aj ty Szilárd Somodyi, ak ste skutoční politici, a ak ste skutoční vlastenci, musí vám záležať na tom, aby tí ľudia tu sa cítili ako doma a nie, aby sa utiekali s maďarským pasom k Maďarsku a spoliehali sa na to, že Maďarsko ich zachráni, že Maďarsko je pre nich vykúpenie. Jednoducho nie je.

    Takže, poprosím vás všetkých, aby ste na prvé miesto si dali záujem týchto ľudí, ten skutočný záujem, a to je v prvom rade tá spomenutá práca a všetko ostatné.

    Nehnevajte sa, ale trošičku mi ten navrhovaný postup koalície pripadá tak, ako keď sa hovorí, že niekto si pustí žilou. Jednoducho v minulosti, keď niekto bol chorý, tak ten lekár to zvyčajne riešil tým, že mu trošičku pustil, vypustil krvi zo žíl a vtedy sa dostavil taký pocit blaha, uvoľnenia a si myslel, že jednoducho je to problém, ale mne to doslova pripadá, že nie, že pustiť si žilou, ale podrezať si žily. Ako samozrejme, mám problém, mám horúčku, podrežem si žily, chvíľočku je to dobré, je to také opojenie, to trvá, trvá, trvá až postupne zistím, že si necítim končatiny, necítim si pravú ruku, ľavú ruku, nohu, hlavu a nemôžem mrkať s očami, až na konci zistím, že v podstate už sa nemám pod kontrolou. A takto isto mi pripadá, obrazne povedané to, čo chce prijať koalícia, že budeme sa síce zo začiatku tváriť, že vlastne tento problém my nemáme, jednoducho nás sa netýka, až odrazu sa nám to začne vymykať z rúk a na konci za pár rokov zistíme, že na území Slovenskej republiky na južných územiach máme možno 200-tisíc občanov Maďarskej republiky, kde si Orbán bude úplne v pohode robiť volebnú kampaň, kde sa bude prechádzať, kde vylepí všetky možné bilbordové plochy, bude si platiť reklamu v súkromných slovenských televíziách a jednoducho bude nás nasierať s tým, že on si tu bude robiť volebnú kampaň.

    Jednoducho k tomuto si myslím, že všetci čo sme tu, sme povinní zabrániť. Načo by sme mali dávať nejaké zámienky tomu, aby tu vzbudzovali sa nejaké národnostné vášne. Tým, čo koalícia chce prijať, bohužiaľ národnostné vášne do budúcna by iba eskalovali. Je zodpovednosťou každého z nás, aby sme tomuto zabránili, aby územie Slovenskej republiky bolo vždy územie zvrchované Slovenskej republiky a územie maďarské, nech jen územím Maďarskej republiky.

    Jednoducho nie je v žiadnom záujme žiadneho z nás, aspoň dúfam, že nie je v tom záujme, aby tu na území Slovenskej republiky platilo aj v podstate nejaké územie, nejakej druhej republiky a niekto si tu privlastňoval ľudí, ktorí sú tu naši, ktorí sa tu narodili, tu bývajú, bývajú tu možno ich rodičia, ich generácie, stovky, tisícky rokov, stovky a títo ľudia sú jednoducho naši a nie sú Orbánovi. Urobme všetko preto, aby títo ľudia sa tu cítili doma. Ja som to aj minule navrhoval, prečo im nedáme pol hodinové správy na STV 2, nič sa nám nestane. Buďme trošku veľkodušní, veľkorysí. Ako tí ľudia, v momente ako to budú vidieť, že my sa zaujímame o nich, že chceme vedieť, aby alebo chceme dosiahnuť, aby oni mali prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje, tá lojalita ich voči Slovenskej republike dramaticky vzrastie. Pevne verím, že aj teda, vy poslanci opoziční, že nemáte s takýmto návrhom nejaký problém.

    Samozrejme nie je to predmetom dnešného dňa, ale chcel by som, aby sme spoločne našli konsenzus, všetci, či koalícia alebo opozícia, aby sme takýto krok dokázali spraviť, aby sme tým ľuďom ukázali, že nám na nich záleží, a že nie je v našom záujme im vybavovať pas v Maďarsku, ale naším záujmom je to, aby oni tu sa cítili doma, aby tu mali naozaj tú prácu, aby tu chceli rodiť deti, aby sa tu cítili šťastne, aby sa cítili rovnocenní nám ostatným.

    Sú, mrzia ma také reči, ktoré teda sa ma pred chvíľkou pýtali vlastne novinári vonku, že začínajú sa objavovať hlasy, že Béla Bugár alebo strana MOST hovorí, že v prípade že štyria Obyčajní ľudia zahlasujú proti vlastne koaličnému návrhu, tak v tom prípade oni sa nebudú cítiť viazaní koaličnou zmluvou a bude to porušenie koaličnej zmluvy a podobne, že to nebude naplnenie programového vyhlásenia vlády.

    Odporúčam, naozaj si v tomto prípade prečítať koaličnú zmluvu, prečítať si programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, že koalícia zabezpečí alebo spraví všetko preto, aby eliminovala negatívne vplyvy zákona o štátnom občianstve na občanov Slovenskej republiky v súvislosti zo zákonom o štátnom občianstve. Podľa nášho názoru eliminovanie tých negatívnych vplyvov je práve to, aby sme prestali trestať ľudí, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na druhú krajinu a na základe toho získali občianstvo. Ak prijmeme náš pozmeňovací návrh, tak nebudeme trestať ľudí, ktorí v tej danej krajine aspoň dvanásť mesiacov bývajú. Tí, ktorí dvanásť mesiacov tam študujú, sú zamestnaní, podnikajú, ktorí odtiaľ majú mamku, tatka, babku, dedka. Jednoducho tam je veľmi veľa možností, aby ten, kto naozaj reálne nejakú možnosť má, aby to občianstvo beztrestne mohol mať, aby neprichádzal o to naše.

    A toto si myslím, že je v plnej miere naplnenie programového vyhlásenia vlády. Nemyslím si, že naplnenie programového vyhlásenia vlády je práve to riešenie, ktoré navrhuje koalícia. Hovorí sa o odstránení negatívnych vplyvov na občanov Slovenskej republiky, ale podľa mňa človek, ktorý nemá žiadnu väzbu na druhú krajinu, tak on sa necíti byť občanom Slovenskej republiky, a tým pádom si nemyslím, že strata jeho občianstva, dobrovoľná strata jeho občianstva na základe súčasného právneho stavu je nejaký negatívny vplyv, ktorý súčasný právny stav na neho vyvolala.

    Tak isto, keď v koaličnej dohode je napísané, že v zásadných veciach koalícia nebude hlasovať alebo časť koalície, alebo nikto z koalície nebude hlasovať s opozíciou, tak že vlastne sa to považuje za závažné porušenie nejakej koaličnej zmluvy. Myslím si, že všetci poznáme clara pacta - boni amici, čiže jasné zmluvy robia dobrých priateľov. Ak raz je v koaličnej zmluve napísané, že v zásadných veciach sa nemôže hlasovať s opozíciou, myslím si, že jednoznačne tam chýba aspoň teda nejaký odkaz alebo nejaká príloha, ktorá by hovorila o tom, čo sú zásadné veci. Nemyslím si, že teraz ktokoľvek z koalície, ktokoľvek môže hovoriť a odrazu spätne definovať, že čo je zásadné a čo nie je zásadné. Jednoducho, bohužiaľ, toto je chyba koaličnej zmluvy, ktorá nehovorí a nedefinuje, čo je zásadné a čo nie je zásadné.

    Preto si nemyslím, že je správne, ak niekto sa teraz ide vyhrážať tým, že vystúpi z koalície alebo bude hlasovať nejako, nebude podporovať koaličné návrhy, lebo bola porušená koaličná dohoda, lebo ak by mala byť porušená, museli byť jednoznačne zadefinované podmienky tej koaličnej dohody a tam toto zadefinované nie je. Jednoducho nie je povedané, čo je zásadné a čo nie je zásadné.

    Samozrejme, uznávam, štátne občianstvo je dôležitá vec, ale ja si myslím, že návrh, ktorý predkladá koalícia, to nie je zásadné, lebo jednoducho to je zbabelé. Ako povedať, že zákon, Orbánov zákon na Slovensku neplatí a tváriť sa naozaj, že my s tým nič nemáme, jednoducho nás sa to netýka, tak to nie je nejaký zásadný krok, to je detinský krok a ja ho osobne nepovažujem za zásadný. A preto pevne verím, že vyhrá v tejto veci zdravý rozum, či na strane opozície, či na strane koalície a naozaj snívam o tom, aby sme v tejto veci našli konsenzus, aby o tak dôležitom zákone hlasovali sme čo najviac, v čo najväčšom konsenze, a aby sme to prijali ako rozhodnutie Národnej rady ako celku, nie ako opozície alebo ako koalície, ktoré pri následnej zmene politickej garnitúry by sa následne možno zmenilo presne opačne ako je v súčasnosti, alebo ako by sa prijalo. Jednoducho v takýchto zákonoch by sme sa mali zhodnúť a mali by sme pozerať nie na svoje politikárčenie a na to, aby som si teraz silou mocou sa bil do hrude, kto je väčší Slovák alebo Maďar, ale na to, aby sme prijali správne riešenie, ktoré vyrieši vzniknutý stav a postaví sa zoči-voči zlu, ktoré bohužiaľ produkuje Orbánov zlý zákon.

    Trochu ma mrzí, musím povedať do strany SNS, že tu dnes nie je Ján Slota, neodpustil som si túto poznámku. Myslím si, že táto otázka je veľmi, veľmi dôležitá na to, aby tu predseda Slovenskej národnej strany bol. Hovorím, mrzí ma to, keď môžte, tak mu skúste zavolať, nemyslím si, že by toto bol práve zákon, na ktorom by predseda národnej strany mal chýbať.

    Obávam sa, že ak by na základe tohto chýbajúceho jedného kľúčového poslanca prešiel koaličný návrh, že by to veľmi ťažko do budúcna svojim voličom vysvetľoval. Preto, ak môžte, nemám na to právo, ale prosím, aby pri hlasovaní o tomto zákone nás tu bolo 150.

    Dovoľte mi, prosím, aby som v podstate prečítal pozmeňovací návrh, ktorý chceme vlastne k zákonu, ktorý predkladá pán poslanec Gál a spol. predložiť.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 149.

    Bod 1. V čl. I sa bod 1 vypúšťa.

    Odôvodnenie. Pôvodne navrhované ustanovenie nerieši problém v súvislosti s rozdávaním občianstva Maďarskej republiky občanom Slovenskej republiky.

    Bod 2. V čl. I bod 2 znie: "2. Paragraf 7 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: Bez splnenia podmienok podľa ods. 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva od 17. júla 2010 do 28. februára 2011, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom

    a) mal povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    b) bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    c) študoval po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    d) podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    e) sa narodil niektorý z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu."

    Odôvodnenie. Navrhované znenie uľahčuje opätovné získanie štátneho občianstva ľuďom, ktorí ho stratili v dôsledku neprimeranej tvrdosti zákona v minulosti.

    Bod 3. V čl. 1 sa bod 3, 4, 5, 6 vypúšťa.

    Odôvodnenie. Tieto body sa v súvislosti s inými tu navrhovanými zmenami javia ako nadbytočné.

    Bod 4. Čl. 1 sa dopĺňa novým bodom, ktorý znie: "V § 9 sa za ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie: K strate štátneho občianstva podľa ods. 16 nedôjde ani vtedy, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom

    a) mal povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúci nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    b) bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    c) študoval po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    d) podniká vo vlastnom mene po dobu najmenej dvanásť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo

    e) sa narodil niektorý z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodili, patrí aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu.

    Doterajšie ods. 19 až 22 sa označujú ako ods. 20 až 23.

    Odôvodnenie. Navrhované znenie rozširuje možnosti prijatia cudzieho štátneho občianstva bez následkov straty slovenského štátneho občianstva.

    Bod 5. Čl. I sa dopĺňa novým bodom, ktorý znie: "V § 9b ods. 1 písm. d) sa slová "ods. 19" nahrádzajú slovami "ods. 20".

    Odôvodnenie. Legislatívna zmena v súvislosti s doplnením § 9 o nový ods. 19.

    Bod 6. V čl. II v bode 1 a 2 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "28. februára 2011".

    Odôvodnenie. Mení sa dátum v súlade s predpokladaným časom prijatia zákona.

    Bod 7. Čl. 3 znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2011".

    Odôvodnenie. Mení sa účinnosť zákona v súlade s predpokladaným časom prijatia zákona.

    Ešte raz by som poprosil, vážené dámy, vážení páni, aby sme v tejto veci sa skúsili na problém pozerať nie v záujme svojom vlastnom, ale v záujem tejto krajiny, v záujme Slovenskej republiky. Záujem Slovenskej republiky je, aby aj do budúcna Slovenská republika bola Slovenská republika.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Matoviča desať, štrnásť, pätnásť pánov poslancov. Poprosím vás, pán poslanec Viskupič posledný. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, v úvode ste hovorili o zdravom sedliackom rozume. Ja sa vás chcem opýtať, aká je podľa vás definícia zdravého sedliackeho rozumu a kto ho má. Aké sú vaše kritériá na to, aby ste mohli povedať, že absentuje zdravý sedliacky rozum.

    A k tej druhej časti, v ktorej ste hovorili o úvahách alebo ste nahlas vyslovovali vaše úvahy o vlastenectve a tak ďalej. Pán poslanec, byť v Národnej rade Slovenskej republiky ešte neznamená byť politikom. Ja mám taký pocit, že váš, podľa vášho doterajšieho vystupovania najväčší nepriateľ alebo človek, ktorého ste najviac kritizovali, vás v tejto problematike dostal práve tam, kde vás dostať chcel. A že vlastne namiesto toho, aby ste naozaj chránili to, o čom tak ste tak pekne a plamenne rozprávali, plníte úlohu a prianie niekoho úplne iného. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, v programovom vyhlásení vlády je naozaj napísané, že vláda zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády nie je nikde napísané, že iba na niektorých občanov Slovenskej republiky. To, čo chcete vaším pozmeňujúcim návrhom dosiahnuť je, že negatívne nežiaduce účinky na niektorých občanov eliminované budú, na iných občanov eliminované nebudú. Čiže podľa môjho názoru je váš pozmeňujúci návrh v rozpore s programovým vyhlásením vlády.

    Či je alebo nie je to zásadná vec, samozrejme, že to nie je napísané v programovom vyhlásení, ale keďže to za zásadnú vec považuje významná časť koalície, tak to zrejme zásadná vec bude. A keď sa budeme tváriť, že za to, že to nie je presne na papieri napísané, že toto je zásadná vec a toto nie je zásadná vec, tak to je trochu alibistický prístup.

    Hovorili ste o tom, že môže nastať rozpor medzi riešením, ktoré je obsiahnuté v návrhu zákona o občianstve alebo novely zákona o občianstve a v návrhu novely zákona o štátnej službe. Ja si tiež myslím, že tam je istý rozpor, ale ten rozpor je možné riešiť, povedzme pozmeňujúcim návrhom k návrhu novely zákona o štátnej službe tak, aby sa tá úprava vzťahovala aj na tých občanov, ktorí nadobudnú štátne občianstvo neštandardným spôsobom.

    Áno, ja si tiež myslím, že treba prijímať riešenia, ktoré sú vecne správne, ale treba brať ohľad aj na politický aspekt veci a tváriť sa, že tuto ide iba o vecné riešenia je tiež trochu pokrytecké, pretože tuto ide o politiku úplne od začiatku, od prvého momentu ako bola minulý rok schválená tá novela.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, no pozorne sme ten váš návrh preštudovali. Je potešiteľné, že po siedmich mesiacoch sme zistili, že predsa len ten zákon z Budapešti nie že zlý, dobrý, ale sme sa dostali, že a to medzištátne agresie porušením medzinárodných zmlúv a razantným porušením bilaterálnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom, aj keď nie možno takto explicitne.

    K otázke trestania občanov, čo používajú naši priatelia z maďarskej koalície alebo teda maďarské národnosti, že trestáme občanov. Tak, ak je ten zákon zlý, je aktom agresie, tak kto ho realizuje, ten zákon, tak pravdepodobne koná proti republike, ktorej je občanom čiastočne aspoň. Ak proti tejto republike koná tým, že príjme podľa tohto zákona občianstvo, zostáva stále otázka, na čo je komu teraz v týchto kontextoch maďarské občianstvo. Čiže, akt obrany voči tomuto aktu agresie, ktorý sa nedá nepersonalizovať, lebo sa nedá nejako inak, ale úplne samozrejme nie je namierený proti našim občanom, ale pokiaľ tí občania nerešpektujú naše právo a rešpektujú právo iného štátu a hlásia sa k nemu aktívne, no tak musia počítať so sankciou. Aké trestanie? Má to celkom iný význam.

    Pán kolega, mnohé tie vaše ustanovenia sú v rozpore, v priamom a príkrom rozpore s medzinárodnou zmluvou, no ale napriek tomu v týchto kontextoch predstavuje prínos. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte pred tým, čo by som reagoval aj na ostatnú časť vystúpenia pána Matoviča, len akosi znova by som citoval tú vetu, že: "Zavolajte pánovi Slotovi, lebo možno, že bez jeho hlasu neprejde koaličný návrh." Tak, len aby sme nezabudli na túto vetu.

    Ako, ako si čítam mená tých kolegov, ktorí podpísali sa pod tento pozmeňujúci návrh a vidím tuná na jednom papieri meno pána Matoviča a pána Kaliňáka, tak viem len ako pokračovať ten myšlienkový sled o tých, o krvi, že asi z cudzieho krv netečie, v tomto prípade, takže aj tieto dve mená sa vedeli stretnúť na tomto spoločnom návrhu.

    Prekvapuje ma, že pán Matovič si vyhradzuje to právo, aby si spochybnil prípadný ako vzťah alebo statočnosť, alebo občianske cítenie len na základe toho, že niekto je inej národnosti. Keď spomínal tie atribúty, ktoré by mali charakterizovať tento postoj, veľmi správne poznamenal to, že koniec-koncov sa jedná o to, že kto, kde platí dane a či vôbec tie dane platí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, v tejto rozprave sme už všeličo počuli, ale čo ste vy tu rozprávali, to bola čerešnička na torte, hlavne keď vás poznáme z vašich vystúpení, vaše postoje. Žiadať Jána Slotu, aby prišiel hlasovať, v opačnom prípade prejde koaličný návrh, koaličný, koalície, ktorej ste sám členom, tak toto považujem už za choré.

    Hovorili ste, že veríte, že vyhrá zdravý rozum. A už vyhral. Rozum, neviem, či je to rozum, ale podarilo sa vás spojiť s ľuďmi, ktorých doteraz ste len kritizovali a použijem taký pejoratívny, pejoratívne slovo, kydali ste na nich. Teraz sú vašimi hlavnými spojencami. Ďalej ste využili rétoriku, ktorú som už dlhší čas nepočul, lebo to bolo skôr, išlo z úst politikov HZDS, SMER-u a SNS, že skutočný politik, ktorý zastupuje práva maďarskej menšiny má robiť toto, toto, toto, že vy nám idete rozprávať, koho ako máme zastupovať. Vy zastupujte svojich voličov, my ideme svojich zastupovať. A nie, nebudete dávať rozum vy na to, že ako ich máme zastupovať. Prečítajte si dnes komentár pána Kusého. Tam to máte pekne rozpísané.

    Začiatok vášho vystúpenia už navodil atmosféru a navodil celú situáciu. Hovorili ste o chorom Orbánovom zákone. Povedali ste potom v tretej vete o chorom Dzurindovom zákone a povedali ste, ešte ste sa aj ospravedlnili SMER-u, že: "No, tak troška chorom Ficovom návrhu." Čo robíte? Tak sa správajte riadne ako chlap a nepodliezajte sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. No, Igor, pri všetkej úcte, nemáš pravdu. Pokiaľ som dobre čítal tvoj pozmeňujúci návrh jeho obsahom je zachovanie nespravodlivosti alebo, ak ťa budem parafrázovať, choroby Ficov ho zákona, ktorá sa týka odnímania pasov časti slovenských občanov. V odôvodnení sa píše, že, citujem: "Uľahčuje opätovné získanie štátneho občianstva ľuďom, ktorí ho stratili v dôsledku neprimeranej tvrdosti zákona v minulosti." No, nič neuľahčuje. Oproti predkladanému návrhu naopak sťažuje, oproti predkladanému návrhu sťažuje, určuje podmienky, používa štátnu moc ako strašiak, dalo by sa to označiť všemožne. Inak povedané, chceš v zákone určiť, že niektorí občania Slovenskej republiky na základe tebou daných alebo Národnou radou daných kritérií, občianstvo stratia. Stanú sa tak naozaj legitímne občanmi Maďarskej republiky a tiež tvojimi slovami Orbánovými voličmi.

    A veľmi ma prekvapuje, že práve ľudia, ktorých si ty osobne vo svojich článkoch roky kriminalizoval, útočil, staval si kampaň na odpore voči nim, sú zo dňa na deň tvojimi najbližšími spojencami. Ani by som nepovedal, že ma to prekvapuje, skôr ma to robí smutným a sklamaným.

    A viackrát si uvádzal, že si konzervatívnym kresťanom, teda spomeň si na to kresťanské, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Preto, ak nám susedný štát prejaví agresiu, to je jedno, akú, nie je správne odpovedať agresiou, ale trpezlivými argumentmi a snažiť sa to dosiahnuť na medzinárodnom fóre. A máš pravdu, nebude to chorý Ficov zákon, ani Dzurindov, ani chorý Gálov, Somogyiho zákon, ale keď toto prejde, tak to môžeme nazvať chorý Matovičov zákon.

  • Pán poslanec Matovič, akokoľvek nás budete provokovať, chcem vás ubezpečiť, že my sa cítime tu doma. A nám je to jedno, či si vy o tom myslíte.

  • Hlasy v sále.

  • No, pán poslanec vyvolal rôzne búrlivé reakcie, ale tá jedna z nich zo strany maďarských kolegov, hovorí za všetko, a to je aj odpoveď im, že SNS sa nebojí robiť kompromisy, ak ide o slovenské záujmy. Niekoľkokrát sme to zdôraznili, že v tejto sále to prísne delenie na ľavú, pravú alebo neviem ešte akú časť je pre Slovensko v dôležitých zákonoch zbytočné delenie a možnože tu by sme si mohli brať príklad z tzv. cezhraničného spájania slovenskej koalície aj opozície, pretože v schengenskom priestore bez hraníc, kde v podstate hranice neexistujú a kde južné územie Slovenska priamo susedia s Maďarskou republikou, navyše za existencie neformálneho aj druhého európskeho občianstva, vyznieva naozaj bizarne orbánovský návrh zákona o dvojakom občianstve. Ale zas na druhej strane, povedzme si úprimne, že istej skupine alebo podmnožine ľudí z maďarského spoločenstva, aj keby sa uplatnila celá škála tej Maslowovej pyramídy, ktorú poznajú sociológovia a ktorá vlastne odráža jednotlivé tie uspokojovacie priečky, chýbať im bude vždy tá šiesta, tá maďarská, iredentistická, ako je napríklad pán Berényi, ako je pán Cséfalvay, ktorí už požiadali o dvojaké občianstvo.

    Takže môžeme rozprávať o tom, že aké hmotné benefity poskytneme všetkým občanom Slovenskej republiky, aby sa cítili doma komfortne, ale zároveň si povedzme pravdu, že keby sme aj zlatom vydláždili niektoré hlavy, tak nevydláždime z nich von ich iredentistickú ...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán poslanec Matovič, od čias založenia Prvej československej republiky sme nikdy nepotrebovali maďarské štátne občianstvo k tomu, aby sme ostali Maďarmi. Nepotrebovali sme to na podporu svojej identity. Cítime sa ako Maďari, ktorí žijú v Slovenskej republike. Ale, pán poslanec, opravte ma, ak sa mýlim, ale myslím si, že teraz rokujeme o návrhu zákona o slovenskom štátnom občianstve. Nie sme v maďarskom parlamente, ale na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Od čoho sa bojíte, pán Matovič? Ja si myslím, že práve preto je potrebné zmeniť zákon o slovenskom štátnom občianstve, lebo reaguje na zákon inej krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som to tak zobral z takého, možno historickejšieho pohľadu. Táto diskusia nejakým spôsobom navodzuje atmosféru alebo u mňa pocit, že my sa tu v niektorých otázkach nevieme dostať z 19. storočia ďalej. My skrátka sme zostali v tom, v tej polohe toho štúrovského boja za sebaurčenie a mám taký pocit, že národ zaujímajú úplne iné otázky, ako otázky štátneho jazyka, nejakého občianstva a tak ďalej. Ľudia potrebujú dostať slušnú prácu, ľudia potrebujú dostať slušne zaplatené a my sme došli sem preto, aby sme vytvorili podmienky, aby sa to dialo.

    Igor, žiadnych dvestotisíc ľudí za dva roky nebude mať občianstvo a Orbán si tu môže robiť čo chce, či si dá sem nejaký plagát, tomu nezabránime, aj keď tu nebude nikto, aj keď ich tu bude milión. Za dva roky budú mať Maďari úplne iné starosti, ako majú dnes, budú mať problémy s tým, aby normálne prežili, keď to takto pôjde, ako to tam ide.

    Celý ten názor alebo ten návrh, že občianstvo na základe štúdia a tak ďalej, podľa mňa je to úplný nezmysel. Nepovažujem to za nič iné, ako že si sadol na lep ľuďom, ktorých šéfa si ešte nedávno nazýval vagabundom a na to treba myslieť, že si sa namotal, a že ťa používajú na to, aby presadili to, čo v podstate chcú, aby presadili to, že budú pomaličky rozleptávať koalíciu nie na podstatných veciach, ale na hlúpostiach. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega, viackrát ste sa zamýšľali nad tým, čo je zásadná vec a čo nie je. Podľa môjho názoru štátne občianstvo je tak zásadná vec, že sa ním zaoberá Ústava Slovenskej republiky. V čl. 5 ods. 2 sa v ústave píše: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Rozhodnutie Ficovej vlády odnímať štátne občianstvo je podľa môjho názoru v rozpore s týmto článkom ústavy. My zákonom odnímame nášmu občanovi štátne občianstvo proti jeho vôli a trestáme ho tak v mene pochybného nacionalizmu, lebo nie české občianstvo alebo nie austrálske občianstvo, ale práve maďarské občianstvo je pre vás a pre vašich spolupútnikov problém. Čistým riešením a prejavením vôle občana by bolo, keby sme sa dohodli na zmene ústavy tak, aby občan Slovenskej republiky mohol mať iba jedno občianstvo, ako je to napríklad v Poľsku, alebo ako je to napríklad v Nemeckej republike a v podstate vtedy by sa prejavila vôľa občana, kedy by sa rozhodol pre to jedno občianstvo, ktoré chce mať. Toto by bolo čisté ústavné riešenie, nie podmieňovať vôľu občanov nejakými taxatívne vymenovanými podmienkami.

    Myslím si, že záujmom ľudí, našich občanov, našich obyčajných ľudí je, aby sa im politici čo najmenej miešali do života. A ako to už povedal váš kolega z poslaneckého klubu, vy chcete rozhodovať kto naším štátnym občanom môže byť a kto nie. A toto nie je v záujme našich občanov.

  • Ďakujem. Vypočul som si v predloženej podobe ten návrh. Chcem povedať jednu vec. Igor, myslím si, že celý čas, keď sme sa snažili a nakoniec sme uspeli a dostali sa do Národnej rady, si hovoril jedno, že sa chceš pozrieť politikom zoči-voči. Dnes sa to deje. Šijú do teba ľudia zo SMER-u, z SNS, z SDKÚ, aj z nášho vlastného klubu.

    Ja chcem k tomu povedať iba jednu vec, že bol jeden človek, ktorý hovoril anglickými slovami: "I have a dream", čiže "mám sen", dnes ten sen bol asi o tom, že tento, toto, čo predkladáme, by sa mohlo prijať so 150 hlasmi. Hneď ráno nám to prekazil pán predseda strany SNS, pretože sa ospravedlnil zo schôdze, takže už 150 hlasmi by to nebolo. A ako tu počúvam, tak možno zostaneme aj štyria. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, chcel by som uveriť úprimnosť vašich návrhov. Viete, prečo to hovorím? Do hlasovania je niečo vyše dve hodiny a môže sa stať ešte aj to, že vám zavolá pani premiérka, a aby to nedopadlo tak, ako to bolo v prípade pánov poslancov z OKS, ktorí z večera do rána zmenili svoj názor, a to hlavne pán Dostál, ktorý tak vehementne obhajuje tento poslanecký návrh. Asi páni z OKS vedia, prečo to robia.

    Viete, čo ma teraz zaráža a dnes zaráža? Že od samého rána v tejto ctenej snemovni nesedia tí páni poslanci, ktorých sa to najviac týka. Asi vedia, prečo. Asi vedia, prečo, že ich zastúpia, zastúpia koaliční poslanci, áno a budú presadzovať tento poslanecký návrh. Čiže, chcem vyjadriť presvedčenie, pán poslanec Matovič, že za tie dve hodiny, ktoré sú do hlasovania o tomto poslaneckom návrhu, že nezmeníte svoj názor. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pado, pýtali ste sa, že teda, kto má tu v tejto snemovni zdravý sedliacky rozum. Myslím si, že vy v prípade toho, ako ste obhajovali koaličný návrh, tento koaličný návrh, v tejto chvíli ho určite nemáte.

    Pán poslanec Gál a Somogyi, aby som teda nehovoril niečo, čo neviem vysloviť, hovoríte, že tí, na ktorých som kydal doteraz, tak teraz sú moji najväčší spojenci. Jednoducho, ja sa za to nehanbím a nemám problém to urobiť aj na budúce. Ja nemám problém dnes povedať Ficovi, že je vagabund a zajtra sa s ním dohodnúť na dobrom zákone v prospech Slovenskej republiky. Pevne verím, že takisto ani Robert Fico takýto problém nemá.

    Jednoducho, ja ľuďom hovorím to, čo si myslím. Hovorím im to do očí a myslím si, že keď na tej druhej strane je človek, ktorý sa dokáže povzniesť a dokáže uznať argumenty, tak pochopia, že lepšie sa so mnou dohodne ako s nejakou falošnou líškou. Ak tu ideme hovoriť o tom, že ma obviňujete z toho, že ja s niekým z opozície robím teda vlastne nejaký kvázi niečo nekalé, lebo sa s nimi dohadujem, ja si myslím, že práve o vás v médiách sme sa dozvedeli, že nemáte problém s ľuďmi zo SMER-u, SNS robiť si svoje biznisy, svoje poľovačky a u vás je to práve, že čudné. Vy ste poslanec MOST-HÍD a robíte si potichučky, poza bučky s ľuďmi z opozície biznisy. Ja to robím verejne. Ja im aj vynadám, ale som schopný sa s nimi bez problémov dohodnúť na čomkoľvek konštruktívnom.

    Takže, tak, aby ste ma, prosím vás, pochopili a ešte neviem, kto sa to tu pýtal, či náhodou ma niečo neovplyvní. Mňa určite nič neovplyvní. Jednoducho nedopustím, aby si tu Orbán robil politiku.

  • Pán poslanec Kubovič ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som podpísaný pod tým návrhom aj s pánom poslancom Gálom, ale môžem vás ubezpečiť, že žiadne obchody so mnou nerobil. Ako podpísal som s ním ten zákon alebo ten návrh novely preto, lebo som presvedčený, že je to správny krok.

    Ak dovolíte, už naozaj v diskusii vystúpilo myslím dvanásť ústne alebo jedenásť poslancov, piati boli prihlásení písomne. Bolo tu už veľa pohovorené, ale dovoľte, aby som pár poznámok a stanovísk aj k tomu, čo tu bolo povedané.

    Som presvedčený, že sú veci, v ktorých sa celkom určite zhodneme. Zhodneme sa, či so SMER-om, či SNS a podobne, a sú to veci, ktoré sa týkajú toho, že hovoríme o tom, že zákon o štátnom občianstve, ktorý schválila Maďarská republika alebo teda maďarský parlament je v rozpore s rôznymi dokumentmi, ktoré či Slovensko, či Maďarsko na fórach, na ktorých spoločne aj dnes pôsobia, jednoducho ratifikovali. Celkom určite takým dohovorom je Európsky dohovor o občianstve. Veľmi dobre predrečníci tu poukazovali, kde práve tie miesta porušenia tohto dohovoru, čo sa týkajú maďarského zákona, ktorý tam bol schválený, jednoducho sú v rozpore s týmito dohovormi.

    Ďalej celkom určite je tento zákon v rozpore s maďarsko-slovenskou zmluvou o dobrej spolupráci, o tom, kde v prípade problémov majú spolupôsobiť zmiešané komisie. Ja si len kladiem v tejto súvislosti len otázku, že a v podstate otázku pre nás všetkých legitímnu, či sme všetci už urobili dosť preto, aby sme toto v rámci všetkých tých inštitúcií, kde sme spolu členmi dali jasne najavo, aby sme dokázali ten spoločný hlas pozdvihnúť tak, aby sme dosiahli ten cieľ podľa mňa, o ktorý nám všetkým ide, aby Maďarská republika, jednoducho maďarskí poslanci upravili tento nezmyselný a nie v súlade so zákonom európskych dohovorov zákon.

    Na mieste je v tejto chvíli otázka napríklad, pre pána poslanca Rafaja, ja som aj v reakcii naňho ju spomenul, ja by som sa ho veľmi rád opýtal, na ktorom, z takých fór medzinárodných on osobne ako poslanec Národnej rady sa pokúsil v tomto smere niečo dať jasne najavo a poukázať na tento problém. Ja vždy, keď počúvam tieto pripomienky a nemôžem sa preto zbaviť dojmu, že ten pojem, ktorý sa tak zaviedol, že keď sa nám to hodí, tak niektorí začínajú hrať maďarskou kartou, že naozaj je pravdivý, pretože bude to rozprávať tu, bude to rozprávať na Slovensku, ale tam, kde treba poukázať na to, že ten maďarský zákon nie je v poriadku a nie je dobrý, je v rozpore s európskou legislatívou, ak to môžem takto povedať, jednoducho tam som to od zástupcov napríklad SNS nikde nepočul. Nikde. Nemám o tom vedomosť. Dokonca, keď si to zoberiem na posledné udalosti, tak aj tam, kde to mohli vyjadriť ako bolo posledné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, tak sa ani jeden z tých dvoch, ktorí sú v delegácii, sa na takom rokovaní nezúčastnil.

    Takže, páni, keď chceme na niečo poukazovať a vieme, že to je európskeho rozmeru, tak to robme tam, kde to patrí a nemusíme sa tu navzájom presviedčať tri hodiny, štyri hodiny o tom, že maďarský zákon je zlý. Ja s vami súhlasím a som presvedčený, že drvivá väčšina sme si toho vedomí.

    Druhá vec je tá, že a tam, kde tá rozdielnosť je, rozdielnosť naša v pohľade na to, ako tento problém proste riešiť. Ja som osobne presvedčený, že keď my budeme mať čistý stôl, tak aj ten náš hlas v tých jednotlivých orgánoch spoločných, kde spolu pôsobíme, bude mať ďaleko väčšiu silu a budeme braní ďaleko vážnejšie.

    A celkom určite za taký krok som nepovažoval a nepovažujem návrh z dielne bývalej koalície, ktorý vlastne dnes chceme novelizovať, ktorý trestal do slova a do písmena, trestal občanov Slovenskej republiky a odoberal im jednoducho občianstvo. Preto sme prišli s týmto návrhom a možno tak v podtóne pre pána Matoviča a jeho kolegov, tento návrh je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády. Tak ako pôvodným Ficovým zákonom sme vytvárali a mohla sa vytvárať akási kategória občanov na území Slovenska, ktorí majú maďarské štátne občianstvo, nemajú naše, ale dlhodobo žijú na území Slovenskej republiky, tak vlastne návrhom, ktorý tu dnes máme k dispozícii ako pozmeňujúci návrh, vytvárame opäť nejakú ďalšiu podmnožinu ďalšej kategórie, ktorá za akýchsi výnimiek by aj si mohla to naše občianstvo ponechať. Ale celkom určite to nenapĺňa kroky programového vyhlásenia vlády tak, ako to programové vyhlásenia vlády jednoducho žiada, ako by sme to mali urobiť.

    Celkom určite s kolegami dnešnej opozície, z bývalej teda koalície, sa nie celkom zhodneme v tom, čo budeme považovať, ktorý z týchto krokov buď považujeme za to, čím prejavíme viac svoju zvrchovanosť, viac svoju dôležitosť a podobne. Bolo to tu aj spomínané, neviem presne, ktorým poslancom, ktorí hovorili o tom, že niekto chce reagovať tým, že keď niekto niekde niečo spôsobí, tak ja musím urobiť ešte väčší rez, a o čo viac kričím, alebo o čo viac udriem, o toto je to lepšie.

    No, ja si osobne myslím a tiež to tu bolo spomenuté, že toto nie je riešenie, lebo to kolečko sa môže nezastaviť a bude pokračovať a bude sa to opakovať a stupňovať. Ja nie som zástancom takýchto riešení, a preto si myslím, že riešenie, ktoré dnes tu spoločne predkladáme traja poslanci a ktoré sa nehanbím povedať, bolo spravené v spolupráci so spomínaným ministerstvom zahraničných vecí a myslím aj s ministerstvom vnútra. Jednoducho to predkladáme ako poslaneckú iniciatívu a predkladáme ju preto, že chceme, aby sa čím skôr tento stav jednoducho napravil. Ale určite odmietam také slová, ktoré tu padli v rámci diskusie, ktoré hovorili o spochybňovaní Slovenskej republiky, o oslabení nášho práva, kolaborácii.

    Páni, veď to sú nezmysly. To sú úplné nezmysly a na to môžem odpovedať len to, čo som aj doobeda v jednej reakcii povedal. Veď tým, čo sme toho dvadsiateho alebo lepšie povedané tým, čo ste páni poslanci 25. 5. 2010 schválili, ste pánovi Orbánovi myslím urobili veľkú radosť a určite si to šampanské v Budapešti otvoril. Pretože naozaj, ste mu umožnili to, aby ste vytvorili istú skupinu občanov na našom území, ktorá bude mať len občianstvo Maďarskej republiky a nie naše.

    Čo ma mrzí viac? Mrzí ma viac to, že vlastne dnes, keď tu v tejto diskusii hovoríme o tom, tak náš kolega z našej koalície povie, že nebudeme poklonkovať Orbánovi, a preto je vhodné, aby sme podporili jeho návrh, lebo len ten je jediným správnym riešením. No, keď to mám parafrázovať a naviazať na to, čo som povedal doobeda, tak si myslím, že pán Fico a pán Matovič, ak váš návrh prejde, celkom určite dostanete pozvanie do Budapešti na to šampanské, pretože presne to, čo si pán Orbán želá, tak urobíme opäť.

    Takže, ak dovolíte v závere, aby som tú diskusiu už nenaťahoval, aby to bolo korektné, tak pán Matovič ako predkladateľ v prípade, že váš návrh prejde na pozmeňujúci, ktorý ste predložili, budem žiadať mojich kolegov, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom, aby sme tento návrh stiahli.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Kolesík Andrej, Jarjabek Dušan, Miroslav Číž, Juraj Blanár, Dušan Bublavý, celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubovič, možno naozaj nerobíte žiaden biznis s pánom poslancom Gálom, ale neprekáža vám fotiť sa s mafiánmi. Ak si položíme otázku, čo je horšie, či sa fotiť s mafiánmi alebo hlasovať s opozíciou, pokiaľ ide o dobrý návrh, vybral by som si ja osobne to hlasovanie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja nemám rád všeobecný výraz maďarská karta. Je to taký dehonestujúci výraz, ako keby sa týmto výrazom zakrýval pravý dôvod pomenovania problému, ktorý sa skrýva za dehonestujúci výraz maďarská karta. Máte problém, že v Maďarsku sa hrá slovenskou kartou? Sú tu proste problémy, ktoré jednoducho z istých súvislosti vychádzajú, ktoré treba riešiť a mám taký pocit, že v Maďarsku sa hrá iba maďarskou kartou, a preto by som chcel, aby sa na Slovensku hralo iba slovenskou kartou. A keď niekto tento problém chce riešiť, dehonestovať, a to je jedno, či ste to vy alebo pán poslanec Matovič, alebo pán poslanec ktorýkoľvek, ktorý takýto návrh predloží, dehonestovať to spôsobom, že hráte maďarskou kartou, zvyčajne to hovorí pán poslanec Dostál, to je jeho taký obľúbený výraz, hráte maďarskou kartou, a preto je to čosi negatívne a je to čosi zavrhnutia hodné. No, ja by som bol veľmi rád, keby sa na Slovensku hralo iba slovenskou kartou a tieto problémy, ktoré dnes riešime, súvisia iba so slovenskou kartou. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miroslav Číž, ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Čakal som, pán poslanec, že trošku zareagujete vo svojom vystúpení ako jeden z navrhovateľov na argumenty a fakty, ktoré tu odzneli nielen v súvislosti s hodnotením zákona o Maďarsku, ale dokonca aj to, čo ste povedali, že zákon je zlý a dramatický v rozpore s medzinárodnými zmluvami a tak ďalej. No, nepočuli sme tie otázky, kúzlo nechceného malo vaše konštatovanie, že tak zvláštnym spôsobom ste sa obrátili na Rafaja, že čo urobil Rafaj. Pre kristove rany, a čo urobila vláda, pán poslanec? Čo urobil váš geniálny minister zahraničných vecí, jeden z najslabších v histórii Slovenska, ktorý v tejto zložitej situácii sa neunúval ani prísť pozrieť do parlamentu, hoci teraz sme sa dozvedeli, že zákon je z dielne vlády, resp. jednotlivých ministrov. Ako si predstavujete realizáciu? Veď tam má kvalifikovaných diplomatov, päťsto, možno viac zamestnancov, má k dispozícii diplomatickú službu, má k dispozícii celý priestor rokovaní v Európskom parlamente, bilaterálnych rokovaní s krajinami pätnástky a tak ďalej a tak ďalej alebo so všetkými krajinami. Čo urobil ten? Čo urobil viac ako pán poslanec Rafaj? Ak dovolíte, za výkon politiky na Slovensku nezodpovedá poslanec, a to opozičný Národnej rady, ale predovšetkým vláda Slovenskej republiky a my ju máme kontrolovať. Máme dávať podnety. Nezaregistroval som ani jeden váš podnet, pán poslanec, pre vládu okrem tohto nezmyselného a hlúpeho zákona, ktorý tu máme k dispozícii, odpustite mi tieto slová, ak je to trošku len možné.

    Pokiaľ ide o tých trestaných občanov, nekonajú náhodou v rozpore s našimi národnoštátnymi záujmami, keď realizujú zákon, o ktorom sami hovoríte, že je zlý? Nie je možné, aby štát si urobil iba obranný krok pre prípad, že sa takéto niečo stane. Mimochodom, pán poslanec, rokovanie, ktoré teraz vaša vláda vraj chystá, neznamená nič iné, iba legitimizuje tento stav a vlastne ukazujete, že je tu iba rozporný pohľad a treba ho riešiť. Keď ja k vám prídem do obývačky, tak ma ....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Kubovič, očakával som rovnako ako môj kolega Číž, že pri tom, keď hovoríte o tom, že treba odstraňovať príčinu tohto problému, ktorým je predovšetkým zlý zákon, ktorý prijala maďarská vláda, zasahujúci bezprecedentne do teritoriálnych pôsobností okolitých susedných štátov, že pán minister zahraničných vecí, ktorý je nominantom vašej strany bude tu, že bude obhajovať tento návrh, o ktorom hovoríte. Pretože, keď ste vy hovorili, že poďme my vystupovať na jednotlivých fórach a využime naše postavenie, tak ja vám pripomeniem naše stretnutie s výborom Maďarskej republiky pre zahraničné vzťahy, ktorý sa uskutočnil nedávno, ako partnerský pre náš výbor zahraničných vzťahov, kde som od vás vôbec nepočul také zásadné vyjadrenie, že toto je prapríčina celého problému, ktorý tu je spôsobný práve zákonom Maďarskej republiky. Prečo ste to nevyužili, pán poslanec Kubovič?

    Pre mňa je neprijateľné, keď minister zahraničných vecí od vás, vašej strany, nie je tu prítomný, nedáva jasné stanoviská k tomuto zákonu a hlavne, ako ide tú príčinu, o ktorej vy hovoríte, odstraňovať. Ja zatiaľ vidím, pchanie hlavy do piesku a takej nepresvedčivej, vidím takú nepresvedčivú zahraničnú politiku, možno ja neviem, zákulisnú, namiesto toho otvorene, keďže právo je absolútne na našej strane. Tuto Maďarská republika prijala niečo, čo je v rozpore so všetkými medzinárodnými pravidlami pre udeľovanie štátneho občianstva. No, čo môže byť lepšie pre diplomata, obhajovať takéto niečo a snažiť sa, aby tá druhá strana, to znamená v tomto prípade, tak citlivá maďarská strana to odstránila.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Bublavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubovič, vyzývali ste, aby sme spoločne všetky strany našli tak v dôležitom zákone ako je zákon o štátnom občianstve, aby sme našli zhodu. Tak sa teda, pán poslanec, kolektív, ktorý navrhuje tento zákon a celá koalícia, dohodnime a podporte zákon, ktorý novelizuje naša strana SMER - sociálna demokracia, ktorý je precízne a veľmi dobre pripravený. Veď ho podporte a bude to najlepšie pre Slovensko, čo môže byť, lebo inak je lepšie pre štát podporiť pozmeňujúci návrh pána Matoviča. Ten je lepší ako je koaličný. Ďakujem za pozornosť.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pá Kolesík, keď vám dochádzajú argumenty, tak viete jedine urážať, to je všetko, na čo sa zmôžete. Ja nebudem skúmať vašu minulosť a vaše postoje, lebo mi to za to nestojí v tejto chvíli.

    Pán Jarjabek, ja s vami súhlasím. Veď hrajme slovenskou kartou a urobme všetko pre to, aby napr. aj to, čo je samozrejme úplne prirodzené, že v každom zákone každej republiky o štátnom získaní, nadobudnutí štátneho občianstva, sú trvalé väzby k národu ako je zamestnanie, ako je proste podnikanie a pod., ktoré tu napr. aj v tom návrhu pána Matoviča sú, aby sa objavili v maďarskom zákone. Treba urobiť pre to maximum.

    Ja s vami súhlasím, to by mala byť naša slovenská karta, s ktorou by sme mali hrať, o tom som presvedčený. A na to konto, naviažem na to, čo hovoril pán poslanec Číž. Veď pán poslanec, vy ste boli vo vláde, teraz sa už chcete hrať, že ste v opozícii, ale ja to nechcem deliť takto. Ja naozaj som presvedčený o tom, a to zase teraz naviažem na to, čo spomínal pán Blanár, keď to nevieme dosiahnuť v bilaterálnych rokovaniach s maďarskou delegáciou, keď to nevieme dosiahnuť a vždy, keď túto tému otvoríme, tak oni jednoducho sa správajú, akože nechcú počuť, tak urobme niečo preto, aby to dopadlo tak, ako Maďarsko dnes musí meniť zákon, ktorý je, mediálny zákon, kde jednoducho argumentmi jasne bolo poukázané na nesprávnu legislatívu, ktorú prijali a sú donútení európskymi inštitúciami tieto zákony zmeniť. Veď poďme touto cestou, ja nič iné vám nenavrhujem a poďme touto cestou spoločne. To je pre nás spoločné riešenie.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil ako posledný pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že tá doterajšia diskusia a jej priebeh o predloženom návrhu zákona v zásade ukázal, že je spoločná zhoda a dobrý úmysel na tom riešiť alebo zabrániť účinky toho pôvodného agresívneho zákona Maďarskej republiky, ktorý bol prijatý v roku 2010.

    Aj keď si myslím, že v našom parlamente je spoločná zhoda, možno s výnimkou strany MOST - HÍD, tak existujú dva základné prístupy ako tento problém riešiť. S prvým prístupom prišla vláda Roberta Fica v máji 2010, a tento návrh získal podporu v parlamente aj napr. Kresťanskodemokratického hnutia a dokonca tá deklarácia, ktorá tu bola schválená, získala podporu všetkých strán s výnimkou SMK.

    Dnes kritizujeme niektoré nedostatky tohto zákona, áno, ktoré aplikačná prax ukázala a kritizujeme napr. rýchlosť jeho prijatia. Ja sa naopak domnievam, že práve to, že sme ten zákon prijali rýchlo, zvýšilo jeho účinnosť a myslím si, že tie výsledky, a to fiasko obrovské, ktoré utrpel Viktor Orbán, pretože slovenskí občania maďarskej národnosti skoro vôbec neprejavili záujem o maďarské štátne občianstvo, dokázal, že ten zákon bol dobrý a bol účinný.

    Áno, poškodili sme určité skupiny našich občanov, predovšetkým v iných krajinách, ktorí mali záujem získať štátne občianstvo týchto krajín, ale dnes prichádzame s návrhom riešenia, či už je to návrh strany SMER alebo je to pozmeňujúci návrh poslancov okolo pána Viskupiča. Myslím si, že toto sú konštruktívne návrhy, ktoré môžeme úplne kľudne podporiť a schváliť. A ja očakávam, že práve poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie aj v súvislosti s vynikajúcim výkladom, ktorý poskytol predseda ústavnoprávneho výboru pán doc. Procházka, by mohli za jeden z týchto návrhov zahlasovať.

    Druhý návrh, s druhým návrhom prišiel Mikuláš Dzurinda už v máji 2010 a dnes jeho návrh oprášili a predložili niektorí koaliční poslanci. Ja tento návrh nazývam pštrosí návrh, pretože tento návrh zákona je absolútne neúčinný.

    Ak dovolíte, ja prečítam niektoré ustanovenia práve prerokovávaného návrhu zákona. Hneď v § 1a sú dokonca celkom nelogické alebo v rozpore s gramatikou uvedené ustanovenia, prečítam. "Slovenská republika považuje štátne občianstvo za trvalý zväzok na základe, ktorého vytvára podmienky pre život každého svojho občana rovnako" a teraz počúvajte, "bez rozdielu na rasu, národnosť, či náboženstvo." Rozumiete vete, bez rozdielu na rasu? Ak chceli autori kopírovať podobné ustanovenie v ústave, tak mohli použiť slová, bez ohľadu na rasu, národnosť, či náboženstvo. Takže, ak je pravda, že tento návrh zákona pripravovali experti z ministerstva zahraničných vecí, tak je to smutné, že v tomto krátkom návrhu zákona nedohliadli ani na takéto základné gramatické požiadavky, iba že by sa pripravoval v Budapešti, potom tá slovenčina je celom dobrá a odpustiteľná, ale to s humorom.

    No, a samozrejme sú tu potom, je tu odvolávka na uplatňovanie niektorých ľudských, politických, kultúrnych a hospodárskych práv. Opäť sme teda mohli ísť do ústavy a spomenúť základné ľudské práva a slobody a vymenovať tie práva, ktoré naša ústava pozná, ale to sú v podstate deklaratórne ustanovenia, ktoré až taký význam nemajú. V podstate nosné ustanovenie je ustanovenie § 1 ods. 2, podľa ktorého Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu a definujú sa tam podmienky.

    Prosím vás pekne, ja som teda pozorne počúval celú diskusiu a nikto, ani predkladateľ, ani pán poslanec Kubovič, nevysvetlili a zdôraznil to aj predseda ústavnoprávneho výboru, ako si konkrétne predstavujete neuznávanie účinkov. To znamená, že na území Slovenskej republiky sú ustanovenia maďarského zákona neúčinné, to znamená občan Slovenskej republiky, ktorý prejde hranicu, príde do Budapešti, získa maďarské štátne občianstvo, sa vráti na Slovensko a tu už zrazu maďarský štátny občan nie je? Tak je ten občan alebo nie je? Potom, ak neuznávame účinky, tak v takom prípade je pre nás len občanom Slovenskej republiky a potom vzniká rozpor s tým ďalším navrhovaným zákonom, ktorý budeme prerokovať v ďalšom bode, ktorý predkladá Kresťanskodemokratické hnutie, kde sa občanom, ktorí získajú cudzie štátne občianstvo, zakazuje pôsobiť v niektorých zložkách, v Slovenskej informačnej službe, v Policajnom zbore a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, ak tento váš návrh zákona prejde, tak na občanov Slovenskej republiky, ktorí získajú napr. maďarské štátne občianstvo, my budeme na Slovensku pozerať, že takéto štátne občianstvo cudzie nezískali, a teda môžu pokojne pôsobiť v Slovenskej informačnej službe, v Policajnom zbore a v ďalších ozbrojených zložkách, čo je podľa môjho názoru neriešenie situácie a potom naozaj nemusíme vôbec o tom rokovať a jednoducho vôbec neriešime tú situáciu.

    Takže, aj z tohto dôvodu sa obraciam na poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, aby nepodporili predložený návrh zákona, lebo výslovne vylučuje pôsobenie ich zákona, ktorý má ísť v ďalšom bode.

    Takže, ja si naozaj nedokážem predstaviť, ako si vy predstavujete to, že Slovenská republika neuznáva účinky nejakého iného zákona. Jednoducho oni reálne existujú, a tí občania Slovenskej republiky, ktorí získajú maďarské štátne občianstvo, budú využívať výhody maďarského štátneho občianstva. Budú plnoprávni občania Maďarskej republiky, takže nijakým spôsobom sme im nezabránili, aby mali dve občianstva, hoci my sa budeme tváriť, že majú len jedno občianstvo.

    Neporozumel som ani celkom tej poznámke pána poslanca Kuboviča, ktorý tu viackrát spomenul, že po prijatí nášho návrhu zákona, si Viktor Orbán otváral šampanské a tešil sa. Alebo, keď prejde tento pánovi Matovičovi, povedal, že keď prejde jeho návrh, tak si Viktor Orbán otvorí šampanské. Prosím vás, vysvetlite mi to logicky, ako si on môže otvárať šampanské alebo, prečo by si otváral šampanské, keď v podstate jeho bombastický návrh zákona, s ktorým v máji prišiel, skončil fiaskom. Jednoducho občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti nezareagovali pozitívne na túto jeho provokáciu. Prečo by si on otváral nejaké šampanské? Práve naopak, preňho to bola veľká prehra.

    Zazneli tu aj niektoré pripomienky niektorých poslancov, že občanov zbavujeme štátneho občianstva Slovenskej republiky proti ich vôli. Prosím vás pekne, keď občan Slovenskej republiky pozná podmienky a pozná následky určitých úkonov, ktoré keď urobí a stratí občianstvo Slovenskej republiky, tak to nie je zbavovanie občianstva proti jeho vôli, ale v súlade s jeho vôľou. Jednoducho on sa rozhodol prijať občianstvo iného štátu s vedomím, že stratí občianstvo Slovenskej republiky. Tak, aké je to nejaké zbavovanie jeho slobodnej vôle? To sa môžeme zastaviť na podobnom príklade, teraz ste zrušili súbeh predčasného dôchodku a práce, to znamená, ak sa nejaký dôchodca, predčasný, rozhodne zobrať predčasný dôchodok, tak si je vedomý toho, že musí skončiť v práci, alebo bude pokračovať v práci a stratí predčasný dôchodok. Jednoducho on dopredu vie podmienky a ide s plným vedomím do rozhodnutia, či už takého alebo onakého. Takže tu nikoho nezbavujeme nejakej slobody rozhodnúť sa. Ale áno, stanovujú sa podmienky, ale tie podmienky sa stanovujú preto, lebo je to pre Slovenskú republiku dôležité, lebo je dôležité, aby sme tu nemali dvesto tisíc súvisle osídlenie, napríklad dvesto tisíc občanov Maďarskej republiky. My tu máme normálnu národnostnú menšinu maďarskú, s ktorou chceme mať dobré vzťahy, ale nechceme, aby Viktor Orbán tu vytváral nejaké súvislé územie, ktoré vieme v dejinách k čomu viedlo. Vieme ako Hitler zdôvodňoval obsadenie Sudet, vieme ako Ruská federácia zdôvodňovala obsadenie Abcházska a tak ďalej. Takže, ja si naozaj myslím, že tu sa netreba tváriť, že sa niečo nedeje. Tu sú naozaj vážne výzvy zo strany Maďarskej republiky a my musíme na to primerane reagovať.

    Bola tu ešte pripomienka jedného poslanca, že ako zistíme podľa toho zákona z mája 2010, že niektorý občan prijal maďarské štátne občianstvo a bolo spomenuté aj ustanovenie zákona, podľa ktorého má povinnosť oznámiť prijatie iného občianstva. Tvárime sa, ako keby to bolo niečo nové v našom právnom poriadku, ale veď máme x-prípadov, kedy je stanovená nejaká právna povinnosť. A právna povinnosť sa netýka len občanov, týka sa obyvateľov, ktorí na našom území žijú. Je to právna povinnosť rovnaká, aká platí aj pre občanov, teda aj ne občania majú určité právne povinnosti, a je to potom otázka dokazovania, samozrejme, že sa dokáže, že nejakú právnu povinnosť porušil. Ale to už je otázka druhoradá, keď vieme, že máme trest za krádež, tak tiež musíme nejako tú krádež dokázať. Ale v zásade pôsobia tieto ustanovenia preventívne, že väčšina ľudí chce zákon dodržiavať, preto, buď sa naozaj prihlási alebo nebude si to maďarské občianstvo získavať. Čiže netvárme sa, že tu je nejaký iný inštitút, ktorý nevieme ako bude fungovať. Veď s takýmito inštitútmi máme skúsenosti a fungujú normálne.

    Takže, ja som chcel aspoň takto krátko na záver zareagovať a ja verím, vážení kolegovia, hlavne teda kolegovia z KDH, že nepodporíte predložený návrh zákona z dielne niektorých koaličných poslancov, lebo jednak by ste popreli svoje rozhodnutie, svoje správne rozhodnutie z mája 2010, ktoré podľa môjho názoru ocenili aj mnohí občania a ktoré sa aj ukázalo z hľadiska aplikačnej praxe, že bolo správne a jednak znefunkčníte ten ďalší zákon, ktorý predkladáte v ďalšom bode.

    Verím, že parlament bude v tomto rozhodovať vecne a rozumne a všetkým poslancom, ktorí si uvedomujú vážnosť chvíle, za to dopredu ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Ondrej Dostál, Jozef Valocký, Ľubomír Želiezka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má, pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Podmanický, prirovnali ste tu dobrovoľnosť straty občianstva s dobrovoľným nadobudnutím iného štátneho občianstva k dobrovoľnosti rozhodnutia o tom, či občan bude poberať predčasný starobný dôchodok alebo bude mať príjem zo zamestnania. No, toto porovnanie kríva na obe nohy. V čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané: Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Mohli by ste mi, prosím povedať, v ktorom ustanovení Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať nijakú sociálnu dávku proti jeho vôli?

  • Pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, chcel by som podporiť argumenty pána predrečníka, poslanca Podmanického, ktorý veľmi pekne vysvetlil a chcem zdôrazniť jednu vec, nikto nikomu neodoberá nič nasilu. Ten občan sa rozhodol sám. A keď sa rozhodol a pozná zákony, ktoré momentálne fungujú alebo budú fungovať trošku inak, tak musí sa podľa týchto zákonov aj správať a musí sa rozhodnúť v zmysle toho, že vie, aký dôsledok ho čaká.

    Keďže musím reagovať na pána poslanca Podmanického, ale moja otázka smeruje do všeobecnosti, pán poslanec, v prípade Podmanický, keby sa teoreticky 200-tisíc Maďarov stalo štátnymi občanmi Maďarska, boli by to štátni občania Maďarska alebo by to boli občania Slovenskej republiky ako národnostná menšina a požívali by dvojakú výhodu, čiže aj výhodu štátneho občianstva, aj isté výhody, ktoré sú menšinové zakotvené v našich zákonoch? Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ľubomír Želiezka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený kolega, to čo ste povedal, sa nedá nič iné povedať ako len súhlasiť. Na pána poslanca z OKS len toľko, tam už nemá zmysel vôbec reagovať ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ani nemôžte v súlade s rokovacím poriadkom.

  • No tak, ale bolo by dôstojné, keby sme dodržiavali rokovací poriadok.

  • Ani nereagujem. Lebo len slepý, hluchý a až chcete počuť aj nemý, jednoducho nemôže pochopiť, že čo vlastne, o čo vlastne predkladateľom tohto zákona ide.

    Ja chcem len vyjadriť presvedčenie, že ešte je hodina a pol do hlasovania, že tí páni poslanci, ktorí tak vehementne obhajujú tento návrh zákona, že sa im vyčistí zrak, že budú dobre počuť, a že zmenia svoje názor. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Podmanický chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, nikto neodníma štátne občianstvo Slovenskej republiky niektorému nášmu pôvodnému občanovi, pretože on ho stráca svojím úkonom, pretože vie, že ak urobí určitý úkon, tak nasledujú určité následky. Ak ste vy spomínali čl. 5 ods. 2, tak ja vám prečítam čl. 5 ods.1 ústavy, ktorý hovorí: že nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. My o tom zákone práve rokujeme, takže nadobúdanie a stratu. Vy ste hovorili o odňatí, ale tu nikto neodníma. To ustanovenie, ktoré je novelizované je o strate štátneho občianstva.

  • Pán poslanec Podmanický bol posledný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána poslanca Gála, či chce využiť možnosť zhodnotiť rozpravu v záverečnom slove. Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak rozprava bola podľa očakávania bujará, miestami som mal pocit, prepáčte za ten výraz alebo za to, čo poviem, ale miestami som mal fakt pocit, že sedím v Maďarskom parlamente. Musel som sa pozrieť, či to je dvojkríž, lebo vystúpenia, obsah tých vystúpení smerovalo akoby poslancom alebo zákonodarnému zboru Maďarskej republiky. Povedali to aj niektorí poslanci, ktorí reagovali vo faktických poznámkach. My tu sme zákonodarný zbor Slovenskej republiky, my vieme zmeniť zákony, ktoré prijíma táto Národná rada a nevieme zmeniť maďarský zákon.

    Často tu padla otázka, že neuznávaní účinkov, čo to je. Tak v prvom rade ja vám poviem, že ja nerozumiem tomu dnes platnému zákonu vo viacerých fázach. Jedna taká pikoška, tam je predpis, že kto nadobudne štátne občianstvo cudzieho štátu, musí to ohlásiť. Keď to neohlási, tak v správnom konaní my mu vyrúbime pokutu. Ale však to on už je potom cudzí štátny občan, lebo stratil slovenské štátne občianstvo. Čo to je za schizofréniu?

    Ale vrátim sa k tomu neuznaniu účinku, aké sú to účinky, aké účinky vyvolá nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Vieme. Ja som to podrobne vysvetlil na ústavnoprávnom výbore, nejdem to zopakovať, vtedy ani pán poslanec Procházka, predseda ústavnoprávneho výboru nemal protiargumenty. Asi sa odvtedy jeho názor alebo ľady sa pohli, alebo jeho názor sa zmenil, ale som schopný to zopakovať a vysvetliť, keď ma o to požiadate. Ale čo je veľmi dôležité, že viackrát tu odznelo, aj teraz pán poslanec Podmanický povedal, že ten Orbánov zákon skončil fiaskom. Koľko ľudí maďarskej národnosti, občanov Slovenskej republiky požiadalo o maďarské štátne občianstvo? No neviem, ale bude to nejaké minimum, ale robíte službu s týmto, aj s tým proti zákonom, ale aj dnešným vaším postojom Orbánovi takú službu, ktorú vám asi nebude môcť zaplatiť ani do konca života. Lebo ten zákon, o ten zákon nikto neprejavil záujem. Ale robíte mu tu reklamu, skôr či neskôr sa potom môže na tú reklamu niekto chytiť.

    Nik z občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti neprosil o takúto možnosť Maďarskú republiku. Robí sa z toho cirkus, ako sa robil cirkus okolo statusového zákona. Aký bol výsledok? Ten tiež skončil fiaskom, koľko ľudí o to požiadalo? Aké boli negatívne dopady na Slovensku, pre Slovensko vyplývajúc z toho krajanského zákona? Nič, len sa robil zbytočný cirkus a sa zastrašovali ľudia.

    Nuž, koľkože, koľko ľudí požiadalo? Akú hrozbu, o akej hrozbe rozprávame? Však nie je o to záujem. Ja tiež osobne o to nebudem žiadať, ani som nežiadal o status zahraničného Maďara, ale nik, ani neviem, že by žiadal z môjho okolia niekto o maďarské štátne občianstvo, ale ak niekto predsa len bude chcieť, prečo ho za to budeme trestať. To ja neviem pochopiť, keď žijeme v 21. storočí.

    Ak, aj prejde ten zákon, novela alebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča, tak budeme trestať ďalej. Preto ja súhlasím s pánom poslancom Kubovičom, že keď prejde ten pozmeňujúci návrh pána Matoviča, tak lepšie je ten zákon stiahnuť, ako by sme pokračovali v tej schizofrénii, že máme tu dve skupiny občanov. Jedna skupina, ktorá mohla nadobudnúť a aj má cudzie štátne občianstvo, to je pred tou Ficovou novelou a druhá skupina obyvateľstva našej republiky, ktorá už nemôže nadobudnúť, ale ani nemôže mať druhé štátne občianstvo, lebo keď o to požiada, získa, tak bude za to potrestaný s tým, že proti svojej vôli stratí slovenské štátne občianstvo.

    Neviem, koľkí ste obhajovali tú poslednú novelu z dielne Ficovej vlády, zákon o štátnom občianstve. Predsa len tu je nejaká schizofrénia, však pozrite sa, čo je v prvom čítaní, z rúk ktorých poslancov. Z rúk poslancov SMER-u. Chcú zmeniť vlastný zákon. Tak potom je ten zákon dobrý alebo nie je dobrý? No, je to dobrý alebo nie je? Tak asi nie je dobrý, keď to treba vylepšiť. No, no, ale keď vylepšujem niečo, tak vylepšujem kvôli tomu, lebo asi nie je dobrý. No, tak si to priznajte už.

    Čo sa týka pána poslanca Matoviča a jeho bonmotov, nie je tu, ale určite mu to veľmi radi poviete. Čo sa týka biznisu a poľovačiek, ukázal, že je to jedna, jedna. Žiadna jedna, nejedna nie je. Ja podnikám a ako advokát moji partneri, moji klienti sú spokojní, lebo som korektný, sú spokojní s mojimi službami. Neviem, či to vedia povedať aj klienti alebo zamestnanci pána poslanca Matoviča. Treba sa ich spýtať.

    Tiež poľujem, áno to je tiež pravda. Poľujem s rôznymi ľuďmi, ale nehľadím na to, že akej sú národnosti, akú majú farbu pleti, vierovyznanie, akú majú politickú príslušnosť. Ľudsky s nimi dobre vychádzam, tak s nimi poľujem. Poľujem po celom svete. Ale viete, deň predtým ako s nimi idem poľovať, im nepľujem do očí a nekydám na nich. Mám s nimi korektný vzťah od začiatku po koniec. A nejdem sa nimi bratríčkovať, keď mi to vyhovie, keď mi to nevyhovie. Jeden deň útok ide od pána Matoviča na túto stranu, druhý deň na túto a vy ho obhajujete. Dobre. Viete len, ja mám tiež rád jasno vo veciach.

    Takže, zhrniem to. Ja si myslím, že keď chceme urobiť za dosť, čomu sme sa zaviazali v koaličnej zmluve v programovom vyhlásení vlády, tak máme spraviť zmenu. Máme odstrániť, eliminovať negatívne účinky tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve. A vieme to urobiť len tak, ako je ten predložený návrh zákona z rúk troch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce v záverečnom slove vystúpiť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady pána Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Návrh tohto zákona máte pod tlačou 159 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 159a. Dávam teraz slovo poslancovi a podpredsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému, aby návrh zákona odôvodnil.

    Pán podpredseda, nech sa páči. Chcem len informovať, že spravodajcom k tomu návrhu je pán poslanec Martin Fronc, tak ho žiadam, aby sa pripravil.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 159.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda a predsedajúci, dovoľte, aby som z poverenia skupiny poslancov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh novely zákonov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ako aj návrh zákona Národnej rady o správnych poplatkoch.

    Budem, kolegyne, kolegovia, stručný, preto lebo tá diskusia, ktorá tu prebieha od rána, ako by bola diskusiou aj o probléme, ktorým sa snažíme, vedomí si, ale aj toho, že tento problém nie je riešiteľný, absolútne dokonale ponúknuť legislatívne možnosti, ktoré Ústava Slovenskej republiky dáva na hľadanie istého kompromisu zmiernenia náročnej politiky, ktorá častokrát vyvoláva viacej emócie, ktorú používame skôr ako rozum, aby sme si uvedomili aj historickú zodpovednosť, ktorá z takýchto rozhodnutí, ktoré sú našimi rozhodnutiami, tvorí isté dejiny slovensko-maďarských vzťahov, ale nielen v tom medzinárodnom, ale aj v tom vnútroštátnom rozmere.

    Pani poslankyňa Tkáčová vo svojej faktickej poznámke veľmi presne vyjadrila ústavný problém, ktorý každé riešenie a hľadanie tohto riešenia dnes stojí. A prach citlivosti tohto problému je tak nízky, že stačí málo a možno si ani neuvedomujeme, čo našimi vyjadreniami alebo našimi rozhodnutiami môžeme spôsobiť. Preto by som si želal, aby sme aj s takýmto pochopením, častokrát možno s väčším politickým ako právnym porozumením hľadali a ponúkali predsa len návrhy a názory a prijímali rozhodnutia, ktoré nebudú vyvolávať konflikty, ale budú tie konflikty obrusovať a budú nám pomáhať predsa len kultivovať tie vzťahy aj tu medzi nami, aj medzi jednotlivými politickými stranami k lepšiemu.

    Ja by som si vyprosil, aby mňa niekto obviňoval z toho, že som zradil národnoštátne záujmy, alebo že som zmenou postoja môjho znížil dôležitosť hájiť a ochraňovať občanov Slovenskej republiky, územnú celistvosť a národnoštátny záujem. Nie. Túto historickú politickú zodpovednosť myslím, že prežívam už dlho a v hľadaní slovensko-maďarských vzťahov som sa snažil takto postupovať aj v čase, kedy som bol vo funkcii predsedu Národnej rady a kedy sa dá, ale stojí to veľa námahy aj dokázať, prijímať rozhodnutia, ktoré sú na obidvoch stranách Dunaja prijímané nie s nadšením, ale s porozumením. A k tomuto smeruje, kolegyne, kolegovia, aj náš návrh, ktorým, áno, chceme možno siahnuť na niektoré z ľudských práv a obmedziť občanov istou možnosťou vykonávať niektoré funkcie v štáte a v prvom rade funkcie v ozbrojených zložkách, kde každý, kto sa chce stať príslušníkom ozbrojenej zložky skladá vernosť a prísahu Slovenskej republike.

    A preto vidím aj dôvod na to, aby takíto občania nemohli niektoré kategórie povolaní v Slovenskej republike vykonávať, lebo cítime všetci, že tam je istá vnútorná rozpoltenosť u každého takého, ktorý požíva štatút dvojitého štátneho občianstva. Preto by som sa chcel na vás obrátiť s istým pochopením a porozumením a požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o štátnej službe a o návrhoch zákonov o Policajnom zbore, informačnej služby, väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

    Páni poslanci, v tejto politike je ťažko možno prijať najlepšie riešenie. Tu vieme prijať len horšie alebo zlé riešenie. A preto tá výzva, preto ten apel na nás na všetkých. Prepáčte, že som bol možno trošku nekonkrétny k obsahu návrhu zákona, ale to, čo som spomenul na začiatok, cítim a prežívam vždy, keď riešime akýkoľvek slovensko-maďarský alebo menšinový problém v slovenskej politike silnejšiu emóciu ako vecné hľadanie konkrétnych a pragmatických riešení.

    Ďakujem za možnosť uviesť tento návrh za skupinu poslancov. To rokovanie vo výboroch oceňujem ako konštruktívne hľadanie aj iných lepších návrhov ako sa navrhovateľom podarilo v tom základnom návrhu, ktorý sme predložili do Národnej rady predstaviť. A sme ochotní akceptovať všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré budú obsah tohto návrhu zákona vylepšovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo, nie Martinovi Froncovi, ale tu došlo k zmene spravodajcu, je ním pán poslanec Július Stanko z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Milé dámy, vážení páni, výbor pre obranu a bezpečnosť podáva túto spoločnú správu. Národná rada pridelila zákon týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Tieto prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade schváliť s piatimi pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča o týchto pripomienkach o bodoch 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Prosím, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, a to je pán poslanec Elemér Jakab, ktorému teraz dávam priestor v rozprave. Po jeho vystúpení, prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som dať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 1. V čl. I. v bode 1 v § 14 ods. 1 písm. j) vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "j) Nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 1a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky."

    Bod 2. V čl. I. v bode 3 slová "nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu" nahradiť slovami "nadobudol cudzie štátne občianstvo alebo požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."

    Bod 3. V čl. I v bode 4 navrhovaný § 277f) ods. 1 upraviť takto:

    "1. Policajt, ktorý nenadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Policajt, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak policajt nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, prepustí sa zo služobného pomeru."

    Bod 4. V čl. I v bode 4 v navrhovanom § 277f) ods. 2 v čl. 2, v bode 4 v navrhovanom § 268l) ods.2 v čl. 4, v bode 3 navrhovanom § 215j) ods. 2, v čl. 5 v bode 4 navrhovanom § 140a), ods. 2 na konci bodku nahradiť čiarkou a pripojiť tieto slová "má k 1. marcu 2011 okrem štátneho občianstva Slovenskej republiky aj štátne občianstvo Českej republiky a nemá iné cudzie štátne občianstvo."

    Bod 5. V čl. II v bode 1 § 14 ods. 1 písm. j) vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "j) Nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktoré účinky Slovenská republika neuznáva."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 5a) znie: "5a) § 1a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky."

    Bod 6. V čl. II v bode 3 slová "nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu" nahradiť slovami "nadobudol cudzie štátne občianstvo alebo požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."

    Bod 7. V čl. II v bode 4 v navrhovanom § 268l ods. 1 upraviť takto:

    "1. Colník, ktorý nenadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Colník, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak colník nesplní povinnosti podľa prvej vety alebo druhej vety, minister alebo príslušné nariadenie prepustí colníka zo služobného pomeru."

    Bod 8. Z predloženého návrhu vypustiť čl. III, doterajšie čl. IV až VI označiť ako čl. III až V.

    Bod 9. V čl. IV v bode 1 v § 13 ods. 1 písm. g), vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "g) Má štátne občianstvo Slovenskej republiky a nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 9b znie: "9b § 1a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky."

    Bod 10. V čl. IV bod 2 upraviť takto: "2. V § 15 ods. 5 písm. e) 1. bod znie: "1. Má štátne občianstvo Slovenskej republiky a nemá cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."."

    Bod 11. V čl. IV v bode 3 v navrhovanom § 215 je ods. 1 upraviť takto: "Profesionálny vojak, ktorý nadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Profesionálny vojak, ktorý pred 1. marcom 2011 požiada o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak profesionálny vojak nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, prepustí sa zo služobného pomeru."

    Bod 14. V čl. V bod 1 vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: V § 3 ods. 2 znie: "V štátnej službe na štátnom zamestnaneckom mieste, kde sa vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa "tajné" alebo "prísne tajné", môže vykonávať len občan Slovenskej republiky, ktorý nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie: 5a § 1 zákona Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

    Bod 13. V čl. V upraviť takto: "V § 3 sa vypúšťa ods. 3. Bod 4 v čl. V bod 3 upraviť takto: "V § 52 ods. 1 písm. h) znie: "h) Straty občianstva § 3 ods. 1 nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva alebo požiadanie o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."."

    Paragraf 3 ods. 2 bod 15 v čl. V bude 4 v navrhovanom § 140a ods. 1 upraviť takto: "Štátny zamestnanec podľa § 3 ods. 2, ktorý nadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Štátny zamestnanec podľa § 3 ods. 2, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak štátny zamestnanec nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, skončí sa jeho štátnozamestnanecký pomer k 1. septembru 2011."

    Bod 16. Čl. V doplniť novým bodom 5, ktorý znie: "Za § 142 sa vkladá nový § 142a, ktorý znie: Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 411/2009 Z. z., s ktorým sa štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie. Bodom 1, 2, 3 až 15 v nadväznosti na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplniť zákaz vykonávania povolania vo vymedzených druhoch štátnej služby aj pre osoby, ktoré požiadali na základe uvedeného zákona o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva.

    Dôvodom takéhoto doplnenia je vyhnúť sa možným rozdielnym výkladom pri aplikácii zákona v praxi, pretože v prípade, že neuznávame účinky cudzieho štátneho občianstva, by sa mohlo tvrdiť, že takéto občianstvo nášho právneho poriadku de jure nie je cudzím štátnym občianstvom.

    K bodu 4 navrhované doplnenie jednoznačne ustanovuje, že zákaz pri výkone povolaní osobami dvojakého štátneho občianstva sa nevzťahuje iba na osoby, ktoré majú štátne občianstvo Českej republiky a zároveň nemajú iné štátne občianstvo a pred rokom 1993 boli štátnym občanom ČSFR.

    Bod 8. Navrhuje sa vypustiť spod zákazu vykonávania povolanie cudzím štátnym občanom, prokurátorom a právnych čakateľov prokuratúry.

    K bodu 12, 13 a 16 v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe sa zákonom ustanoví, ktoré štátnozamestnanecké miesta možno obsadzovať osobami s výlučne štátnym občianstvom Slovenskej republiky. Ide o štátnozamestnanecké miesta, kde je potreba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa "tajné" alebo "prísne tajné".

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Jakab bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Nie je to tak. Vyhlasujem, končím rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán podpredseda, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Len krátko. Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď sa zdá, že ten pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab zásadným spôsobom mení pôvodnú filozofiu zákona, nie je tomu tak. Chcem povedať, že z návrhu, návrh pozmeňovací, ktorý predniesol, vypúšťa prokurátorov Slovenskej republiky a nebude sa vzťahovať na všetky štátnozamestnanecké pomery, iba na tie, ktorých činnosť je podmienená nemožnosťou stretávať sa alebo pracovať s prísne tajnými a utajovanými skutočnosťami. Takže len na vysvetlenie toho pozmeňovacieho návrhu.

    Naozaj, v tejto chvíli sa mi žiada ešte na záver povedať, že by som rád, keby sme sa dokázali inšpirovať svätoštefanskou tradíciou, kolegyne, kolegovia. Naozaj, tie uhorské dejiny sú v mnohom aj poučením pre nás. Nebude nikdy dobré, keď v Budapešti a na Budapešť budeme pozerať len ako na našich úhlavných nepriateľov. Slovensko-maďarské vzťahy budú vtedy dobré, keď budeme spojencami. A Slovensko aj v tejto politike, som o tom presvedčený, potrebuje viacej spojencov ako nepriateľov. A preto hľadajme také riešenie, ktoré bude dobré pre nás pre všetkých. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca nemá záujem. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Návrh má parlamentnú tlač 246. Prosím teraz poverenú členku výboru pre kultúru a médiá, poslankyňu Janu Kiššovú, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prečítať správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnil dňa 10. januára 2011 výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 24 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe výzvy dostal výbor do stanoveného termínu dvadsať prihlášok kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa. Následne výbor overil, či kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v súlade s § 24 ods. 3 zákona. Na verejnom vypočutí, ktoré sa uskutočnilo 7. februára 2011 sa zúčastnilo sedemnásť kandidátov.

    Teraz prečítam zoznam prihlásených kandidátov. Pod poradovým č. 1 Peter Abrahám, pod poradovým č. 2 Vladimír Burianek, 3. Dušan Davidov, 4. Ján Derdiak, 5. Robert Filip, poradové č. 6 Fedor Flašík, poradové č. 7 Ján Füle, poradové č. 8 Martin Gajdoš, poradové č. 9 Pavel Jac, poradové č. 10 Marian Ostatník, 11. Peter Puškár, 12. Margita Repková, 13. Jaroslav Rezník, 14. Vladimír Seman, 15. Marián Šimkovič, 16. Tibor Takáč, 17. Václav Vetrecin, 18. Miloslava Zemková, 19. Jozef Zima. Pod čiarou č. 20 Štefan Papeš. Verejného vypočutia sa nezúčastnili dvaja kandidáti uvedení pod poradovými č. 4 a 19. Kandidát uvedený pod poradovým č. 20, teda pod čiarou nebol pozvaný na verejné vypočutie, nakoľko nesplnil podmienky podľa § 16 ods. 2 zákona.

    Gestorský výbor po verejnom vypočutí konštatoval, že všetci zúčastnení kandidáti s výnimkou toho kandidáta, ktorý je uvedený pod čiarou, spĺňajú všetky náležitosti a kritériá podľa § 24 zákona, okrem podmienok v zmysle čl. V ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môže zvolený kandidát usporiadať do tridsať dní od zvolenia. Z uvedeného dôvodu sú všetci kandidáti uvedení pod poradovými č. 1 až 19 spôsobilí zúčastniť sa voľby na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 68 z 8. februára 2011 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, zvolila generálneho riaditeľa na funkčné obdobie päť rokov. Po druhé, voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na hlasovacom lístku. A po tretie, uskutočnila opakovanú voľbu generálneho riaditeľa v prípade, že v prvom kole nezíska žiaden z navrhovaných kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Toľko bola správa.

    Chcem dať ctenému plénu do pozornosti informáciu, ktorú som sa dozvedela dnes o 14.00 hodine, že kandidát pod č. 16 pán Takáč sa vzdal kandidatúry na pozíciu generálneho riaditeľa. Učinil tak listom, ktorý prišiel dnes na podateľňu. To znamená, že hlasovacie lístky, ktoré obdržíte pri hlasovaní nebudú obsahovať meno tohto kandidáta. Na hlasovacích lístkoch bude teda len osemnásť kandidátov.

    Dovoľte mi, teraz prečítať návrh uznesenia k spôsobu vykonania voľby prvého generálneho riaditeľa RTVS, o ktorom budeme hlasovať pred vykonaním samotnej voľby.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 2 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

    po a) uzniesla sa na tom, že voľbu prvého generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska vykoná verejným hlasovaním na hlasovacom lístku, teda iným spôsobom ako je použitie technického zariadenia, prípadne zdvihnutie ruky,

    po b) schvaľuje tento postup vykonania verejného hlasovania.

    Po prvé, verejné hlasovanie sa vykoná na hlasovacom lístku. Na hlasovacom lístku sú kandidáti uvedení v abecednom poradí. Poslanec vyjadrí svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označí tú alternatívu, za ktorú hlasuje, čiže "za", "proti" alebo "zdržiavam sa".

    Po štvrté, platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva "za" označená len u jedného kandidáta. Potom zvolený je kandidát, ktorý vo voľbe získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. To je podľa § 17 ods. 7 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Potom na každom hlasovacom lístku je uvedené meno a priezvisko poslanca. Poslanec je pri prevzatí hlasovacieho lístka povinný skontrolovať, či mu bol odovzdaný hlasovací lístok s jeho menom a priezviskom. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku navrhnutého kandidáta nevyjadrí svoju voľbu alebo voľbu "za" označí pri väčšom počte kandidátov, alebo hlasovací lístok menil, alebo doplnil. Verejnosť bude o výsledku hlasovania informovaná tak, že na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky sa uverejní naskenovaný hlasovací lístok každého poslanca, ako aj zápisnica o výsledku hlasovania.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu a konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu? Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ako prvý, pán poslanec Dostál, potom pán poslanec Maďarič. Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som len informovať, že jeden z kandidátov stiahol svoju kandidatúru a chcem to teda pripomenúť preto, pretože o post riaditeľa sa pokúsil uchádzať môj kolega Tibor Takáč z Občianskej konzervatívnej strany a kandidoval s projektom zrušenia verejnoprávnych médií. Je mi jasné, že takáto myšlienka nenájde v tejto Národnej rade v tejto chvíli podporu, ale považujem za dobré, že táto idea sa objavila, že zaznel aj tento názor a je to, je to možno taký podnet smerom do budúcnosti, aby sme uvažovali o tom, či ak, či vôbec teda chceme mať verejnoprávne vysielanie, či súkromné médiá nie sú schopné pokryť všetky potreby občanov Slovenskej republiky v oblasti médií. A ak nie, ak si myslíme, že tu niečo ako verejnoprávne vysielanie má existovať, či existencia verejnoprávnych inštitúcii alebo verejnoprávnej inštitúcie, už teraz po novom, je jedinou možnosťou ako zabezpečiť existenciu verejnoprávneho vysielania, či nie sú aj iné cesty napríklad formou zakúpenia výroby alebo vysielania toho, čo považujeme za verejnoprávne médiá v súkromných subjektov. Tak ako sa dnes už nikto nečuduje, že neexistujú štátne noviny alebo verejnoprávne noviny, tak verím tomu aj ja, o pár rokov sa nebudeme čudovať ani tomu, že nebudú existovať ani verejnoprávne elektronické médiá. Dnes tá doba zrejme ešte nie je, ale opakujem, som rád, že tá idea sa objavila a myslíme na to, až raz znova budeme vyhodnocovať, prečo to vo verejnoprávnych médiách nejde. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou, pán poslanec Galbavý ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, áno bol som rovnako ako aj vy na vypočutí kandidátov. Kandidát za OKS, pán inžinier Takáč naozaj mal v rámci svojej koncepcie myšlienku zrušiť verejnoprávne média. Ja som aj na neho reagoval a tiež som sa pohrával s touto myšlienkou a poviem aj prečo. Po 18-tich rokoch cyklických problémov, že sme sa dozvedali ex post, na konci volebného obdobia toho, či oného riaditeľa to isté, že verejnoprávne médium je v dlžobách a v šuplíku sa nachádzajú nevýhodné, nevýhodné zmluvy, ktoré samotní títo riaditelia podpísali. Tiež toto bol taký vážny dôvod pre mňa, prečo verejnoprávne médiá stratili svoje opodstatnenie, ale stále v kútiku duše verím, že sa nám podarí po 18-tich rokoch nastaviť celú reformu verejnoprávnych médií tak, že nebudeme banovať a získajú svoje opodstatnenie nielen na politickej pôde, ale predovšetkým vo verejnosti.

    Veľmi si to želám, dúfam, takže urobme niečo. Vnímam aj toto ako posledný pokus. A na to, aby sa zrušili verejnoprávne médiá naozaj potrebujeme podporu v pléne. Nie je potrebné, aby pán inžinier Takáč kandidoval na generálneho riaditeľa. Určite je to v našom, v našej kompetencii a v našej dobrej vôli. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte reagovať na faktickú.

  • No, tak snáď ten, tento posledný pokus už vyjde, pretože ja najmä vo vzťahu k Slovenskej televízii, Slovenský rozhlas je možno o niečom inom, vo vzťahu k Slovenskej televízii som už niekoľkokrát mal pocit, že teraz je to už posledný pokus a naozaj, keď to teraz nevyjde, tak potom to už treba zabaliť. A napriek tomu tých posledných pokusov je viac a stále sa opakujú. Tak uvidíme.

  • Nech sa páči, ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Maďarič. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán Galbavý, pán Dostál, ak teda ste za zrušenie verejnoprávnych médií, sme členským štátom Európskej únie, možno vám je známe alebo nie, ale Európska únia a my ako jej člen sme sa v rôznych dokumentoch zaviazali podporovať a rozvíjať verejnoprávne médiá. Môžem to teda chápať tak, pán Galbavý, že vo svojom kritickom vzťahu SDKÚ k Európskej únii a môžeme od vás očakávať aj to, že nás vymaníte z tohto spoločenstva, ale to len tak naozaj na okraj, lebo uvedomujem si, že vy si naozaj neuvedomujete súvislosti a postavenie verejnoprávnych médií v Európe, v Európskej únii. Už o ich obsahovej dôležitosti ani nehovorím.

    Cestu k dnešnej verejnej, akože slobodnej voľbe generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska otvoril zákon o zlúčení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorý sa tuná nám predložil z dôvodu, akože riešenia ekonomických problémov Slovenskej televízie. Zaujímavé je, že jedno z prvých rozhodnutí bolo odvolanie šéfredaktora spravodajstva Slovenskej televízie. Zrejme za ekonomickými problémami Slovenskej televízie väzí spravodajstvo Slovenskej televízie s jeho bývalým šéfredaktorom. Tým chcem povedať, že bolo nám od začiatku jasné, že predovšetkým to zlúčenie sleduje cieľ obsadiť, privlastniť si verejnoprávne média, resp. dnes už len jedno verejnoprávne médium, a to aj za cenu takéhoto riskantného kroku, ktorý sa tu stále snažíte prezentovať ako nejakú reformu, ale je to len mechanické zlúčenie a veľmi dobre vedia tí, ktorí sa v tom vyznajú, že je to obrovské, obrovské riziko. A vedia to aj mnohí z tých kandidátov, ktorí sa prezentovali svojimi projektmi, mnohí to nakoniec aj zmienili vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu a tak ďalej.

    Za cenu tohto cieľa ste neváhali ani zmeniť pravidlá. Pravidlá obsadzovania orgánov verejnoprávnych médií, ktoré tu prežili prakticky dve volebné obdobia. Pravidlá, ktoré ste vytvorili vy, dominantná časť súčasnej koalície a ktoré sme my rešpektovali. No, ale vy v tej nedočkavosti zmocniť sa verejnoprávnych médií, nedokážete ctiť ani vlastné pravidlá. Takže prišla táto zmena, a teda dnes si zvolíme generálnu riaditeľku alebo zvolíte, tento parlament, generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Slovenska. Že je to tak, a že je tá voľba politická a výsledok je predom jasný, to potvrdil aj tu za mnou sediaci predseda tohto parlamentu a predseda jednej z koaličných strán, keď pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky ešte koncom minulého roka, veľmi jasne vo svojej prostorekosti a bohorovnosti povedal, že vznikne nejaká pracovná skupina pri koalícii, ktorá koaličnej rade povie, ktorý ten kandidát by mal byť koaličným kandidátom a koaličná rada rozhodne. To samozrejme by nestačilo, veď nakoniec, tá jednota koalície je naozaj len pri verejnom hlasovaní, takže aby sa ten cieľ naplnil, bolo potrebné túto voľbu, ako aj voľbu rady urobiť verejne. To ten výsledok zaručí a nič na tom nezmení. Pre mňa je tak trochu aj komické, ako som to pozoroval, zahmlievanie a predhadzovanie rôznych takých scenárov, špecialista na to je pán Galbavý, ako tu vzniká nejaký, nejaká možná spolupráca koalície a opozície a tak ďalej. No proste výsledok je jasný.

    Tento cieľ sa nakoniec preukázal aj pri tom, ako sa choval gestorský výbor pre kultúru a média v tejto otázke. Už som viackrát zmienil a zopakujem to znovu, pretože sa mi zdá, že sa málo doceňuje precedens, o ktorý sa pokúsil práve pán poslanec Galbavý, ale bola za tým celá koalícia v našom výbore v súvislosti s tými rokovaniami, ktoré sa týkajú voľby generálneho riaditeľa a rady, tam bol návrh odobrať kompetencie opozičnému predsedovi výboru pre kultúru a média. Také niečo som tu ešte nezažil, ani som o tom nepočul, že by sa niekto pokúsil, že by sa koalícia pokúsila v tajnej voľbe zvolenému predsedovi výboru odobrať kompetencie. Zľakli sa toho, keď prišiel pán z legislatívneho odboru Národnej rady a prečítal im to, čo sme im my hovorili na výbore, že to je naozaj porušenie zákona, porušenie tej elementárnej parlamentnej demokratickej kultúry. Ale ten pokus tu bol. No, naozaj by som rád videl, či by bolo také mlčanie médií v minulom období, keby sme sa my pokúsili siahnuť na kompetencie nejakému vtedajšiemu opozičnému predsedovi výboru. Boli by sme riešení, nie v Bruseli, ale vo Washingtone a neviem, kde všade, že ako takí nedemokrati.

    No, ale v tom výbore sa diali aj ďalšie čudné veci, ktoré majú priamy dopad na dnešnú voľbu. S ľútosťou musím plénu oznámiť, že gestorský výbor opäť koaličnou väčšinou, niekedy pôsobiacou chaoticky, ale nakoniec aj spoľahlivo, keď si zopakujú aj v noci výbory, aby teda nakoniec sa dohodli, že čo je teda ten správny názor, tak sem do pléna posunuli v zozname tých kandidátov na generálneho riaditeľa, ale aj na členov rady aj takých ľudí, ktorí podali svoje prihlášky po termíne alebo v prípade tých, čo kandidujú do rady, ktorí nespĺňajú ani zákonom predpokladané kritéria na 5-ročnú odbornú prax alebo 3-ročnú riadiacu prax v príslušnej oblasti, na ktorú kandidujú v Rade rozhlasu a televízie Slovenska. Preto plénum upozorňujem na to, a nie je to zase len môj názor, je k tomu aj stavisko legislatívneho odboru Národnej rady.

    Táto voľba dnes bude spochybniteľná a bude aj spochybňovaná. A koalícia dobre vie, že už prišiel na mediálny výbor, už prišla takáto sťažnosť, no ale väčšina v tomto prípade nedokázala prejaviť svoju jednotu a demokratičnosť, čiže nedokázala si ani len schváliť taký návrh, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor alebo nejaký iný orgán. Čiže tá voľba bude spochybniteľná a spochybňovaná.

    Výsledkom tej voľby bude teda fakticky to, že na čele Rozhlasu a televízie Slovenska bude kandidát a bude človek politický, zvolený koalíciou, zvolený tak, aby to bol práve on a my, žiaľ, sa na neho takýmto spôsobom aj budeme musieť pozerať. A naozaj korunu tomuto faktu nasadil člen vlády Slovenskej republiky, minister kultúry Slovenskej republiky, ktorý, ja naozaj nechápem prečo, či teda až tam musí zájsť tá drzosť, a to nerešpektovanie pravidiel, povedal z pohľadu exekutívy, kto by mal byť tým riaditeľom verejnoprávneho média. Nemohol sa opanovať, naozaj musel ešte on pani Zemkovej tú pečiatku koaličnú buchnúť na čelo? Nemáme na výber, musíme sa a budeme sa na ňu pozerať cez prizmu vášho rozhodnutia, vašich výrokov. A takisto, samozrejme aj na tú 9-člennú radu, ktorú ste si takisto pekne podelili, veď predsa, neurobíte už takú chybu ako pri dovolovaní dvoch členov do Rady pre vysielanie a retransmisiu, keďže tam ste ešte nestihli alebo ste sa nedohodli, tú voľbu ste nezmenili na verejnú, tak tam jednoznačný kandidát MOST - HÍD neprešiel, no tak samozrejme, také niečo sa už nemôže opakovať, takže budeme tu mať deväť politických, jasných nominantov koalície.

    Takže na záver, dámy a páni, aj pri tejto voľbe sa ukazuje, že táto vládna koalícia je charakteristická aj tým, že nad zákon, nad zákon, nad pravidlá stavia svoju koaličnú väčšinu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Paška, vy ste, faktická? Takže, pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, domnievam sa, že tých dôkazov o valcovaní demokracie, a o tom, ako táto vládna koalícia si predstavuje ovládnutie politického priestoru, nájdeme aj pri voľbe riaditeľa rady aj viac. A nedá mi nedať do súvislosti situáciu okolo volieb generálneho prokurátora a voľby riaditeľa a členov rady. Tak ako sa láme nasilu len v záujme moci voľba generálneho prokurátora, takisto sa láme aj voľba riaditeľa a nielen tým, že minister si dovolí verejne v médiách povedať, kto bude tým riaditeľom a naďalej sa hrá to divadlo demokratickosti a príde sem sedemnásť alebo pätnásť kandidátov a všetci sa budú tváriť ako v slobodnej súťaži uspeli alebo neuspeli. Ale chcem sa pozastaviť nad samotnou voľbou a spôsobom.

    Napriek tomu, že zákon o rokovacom poriadku veľmi jasne hovorí, aké typy volieb je možné v Národnej rade použiť a hovorí buď o verejnej alebo tajnej voľbe, pričom veľmi jasne definuje spôsob takejto voľby. A u verejnej voľby, nič proti nej, hovorí o použití buď technického zariadenia alebo jednoducho vyjadrenie vôle zdvihnutím ruky, alebo tretia možnosť, aklamačného hlasovania. Vy to kľudne zmietnete zo stola a prídete s nezmyslom, tzv. verejno-tajnej voľby, kde sa poslanec musí podpísať na hlasovací lístok a označiť svoju mienku, ale keď náhodou, dobre, fajn, tak ste si vyložili zákon o rokovacom poriadku.

    Včera kolega Madej navrhol, aby, keď sme hlasovali o postúpení vášho lámania zákona o voľbe alebo rokovacom poriadku generálneho prokurátora a žiadal, aby sa hlasovalo menovite, tak ste to zmietli zo stola, že takýto spôsob nie je možný. Predsa zákon o rokovacom poriadku pozná len tri možnosti verejného ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Práve som si všimol jeden trik. Keď sa chcete pred všetkých predbehnúť, treba sa prihlásiť s procedurálnym návrhom a potom dostanete tri minúty.

    K pánovi Maďaričovi, hovoríte o veciach z výboru, ktoré sme tam preberali. Myslím si, že tým, že sme dokázali urobiť a po prvýkrát boli pozvaní kandidáti na post generálneho riaditeľa na verejné vypočutie, celé verejné vypočutie bolo prenášané internetom. Tým, že do posledného momentu a zúčastnil som sa niekoľkých tých stretnutí ohľadom hľadania spôsobu a nájdenie skutočne dobrého manažéra, ktorý by dokázal zachrániť médiá verejnej služby na Slovensku a tým, že aj na výbore som niekoľkokrát, možno pred 4 - 5 mesiacmi hovoril, že je tu jeden schopný človek, ktorý verejnoprávne médium dokázal v potrebnej miere verejnoprávnosti udržať a dokonca udržať v normálnych číslach, si myslím, že teraz je trošička už nevhodné hovoriť o tom, že je niekto zmanipulovaný a politicky. Ja sa necítim a na dnešnom príklade to môžete vidieť, že niekto na mňa tlačí a skutočne si myslím a budem tak hlasovať verejne alebo tajne, že pani Zemková je skutočne dobrý kandidát a ja mám len jednu smolu, vy ste totižto doteraz nepovedali, že kto by bol lepší. Ja by som to chcel aj počuť, kto by bol lepší, aby sme sa mohli o tom pobaviť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, jednoznačne treba povedať, výbor rezignoval na svoju funkciu chovať sa podľa zákona, koaličná väčšina hrubou koaličnou silou sa alibisticky zbavila akéhokoľvek názoru na kandidátov na riaditeľa a na kandidátov do rady. Dokonca váš kandidát na predsedu rady nespĺňa základné kritériá zo zákona, ktorý ste si vy schválili, jedna vec.

    Výbor podľa predsedu ústavnoprávneho výboru a teraz dovoľte, aby som citoval z denníka Pravda: "Rozhodnutie kolegov z mediálneho výboru spochybňuje predseda ústavnoprávneho výboru parlamentného Radoslav Procházka z KDH. Je presvedčený, že oneskorencov posunuli do ďalšieho kola v rozpore so zákonom". Dovoľte mi, ďalšie dve citácie, sú to citácie zo stanoviska k dodržaniu lehoty na doručenie prihlášok z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky z odboru legislatívy: "Prvý ods. - dodržanie lehoty nie je v tomto prípade viazané na podanie návrhu, resp. prihlášky na pošte, ale na jej doručenie príslušnému výboru". A záver tohto stanoviska je pre mňa v tejto chvíli, skutočne sa bojím, čo bude ďalej, preto, lebo citujem: "Lehota na doručenie prihlášok podľa nášho názoru, uplynula dňa 25. januára 2011. V prípade nedodržania pravidiel stanovených v zákone o RTVS upozorňujeme na možnosť spochybnenia voľby generálneho riaditeľa RTVS".

    Dámy a páni, my sme porušili zákon ako výbor, porušili sme zákon, kde ste hrubou koaličnou silou, páni poslanci z koalície, vo výbore presadili veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, ktorý ste si sami schválili. Dokonca ste posunuli do pléna aj tých ľudí, ktorí sa absolútne nezúčastnili ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána poslanca Maďariča. Odišiel preč, čo ma veľmi mrzí, ale nevadí, napriek tomu poviem pár slov.

    Pán poslanec Maďarič elegantným, takým demagogickým spôsobom sa snaží z celého tohto procesu reformy verejnoprávnych médií, urobiť proces politický. Ja som dlho rozmýšľal, prečo a potom som si položil základnú otázku: No však z jednoduchého dôvodu. Strane SMER prekáža, že zo Slovenskej televízie a zo Slovenského rozhlasu sa konečne môžu stať verejnoprávne médiá, ktoré budú slobodné a nezávislé. Konečne sa môže stať, že verejnoprávne médiá nebudú zdrojom podivných a zvláštnych príjmov, nebudú peňazovodom pre externé prostredie.

    No, pán poslanec Maďarič neustále hovorí o nejakom uznesení, ktoré sme prijali na výbore. Uznesenie bolo legitímne, nakoniec sme ho stiahli, bolo len reakciou na opozíciu, ktorá povedala, že sa nebude zúčastňovať tohto celého procesu i napriek tomu, že zákon nám ukladá nejaké povinnosti. Tak sme chceli, aby svoje kompetencie vo forme odporúčania preniesol na niektorého z nás. Ak tu chcel niekto obrať o kompetencie niekoho, tak to bola politická strana SMER predsedu parlamentu pri voľbe generálneho prokurátora. To vnímam ako pokus o odobratie kompetencií, ktoré výsostne patria predsedovi parlamentu.

    A ešte k tomu celému procesu verejnoprávnych médií. Pán poslanec, skúste sa zamyslieť nad tým, či to, čo tu bolo doteraz pod vedením Nižňanského, Hrehu a ďalších naozaj zodpovedalo a malo zmysel, pre ktorý by sme mohli chrániť myšlienku existencie verejnoprávnych médií. Ja si osobne nemyslím, a preto sme sa postavili k tomu veľmi rázne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa teda vrátila v reakcii na pána bývalého ministra kultúry, pána Marka Maďariča, ktorý utiekol. Chcela som mu len pripomenúť, že to bol on, kto presadzoval projekt mediálneho centra, to znamená spojenia televízie a rozhlasu. Ja sa teraz naozaj veľmi čudujem, že po ďalších rokoch sa čuduje on, že niekto môže tento proces aj naštartovať, ktorý on sa snažil cez svoj projekt presadiť.

    Chcela by som sa ho spýtať, že kto bol na vypočúvaní pána Hrehu alebo pána Nižňanského, bývalého komunistického moderátora socialistickej televízie, a že či preberá zodpovednosť. Ľudia, ktorí ho vybrali, toho pána Nižňanského, za 47 mil. eurový dlh. Štyri roky sa pán Maďarič snažil vystrnadiť z miesta generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu pani Zemkovú a cez to všetko pani Zemková s ním vyjednala oveľa lepšiu zmluvu so štátom než on bez opozície vyjednal pre Slovenskú televíziu a táto zmluva bude musieť sa zmeniť.

    Ja chápem, že pán Maďarič musí protestovať, pretože teraz, po tejto voľbe bude jasné, kto ponesie zodpovednosť, keď nebude voľba dobrá. Kto sa bude zodpovedať pred verejnosťou. Tu sa pýtam, kto preberá zodpovednosť za bohapusté šafárenie v Slovenskej televízii za časov pána Hrehu a pána Nižňanského? Že by pán Maďarič? To by som sa teda veľmi čudovala.

  • Ďakujem pekne. Tri poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maďariča. Škoda, že tu nie je, lebo ťažko sa hovorí k neprítomným.

    Prvá sa týka verejnej voľby, o ktorej hovoril. Návrh výboru je opretý o § 39 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí: Verejne sa hlasuje spravidla s použitím technického zabezpečenia, prípadne zdvihnutím ruky, ak sa Národná rada neuznesie na inom spôsobe verejného hlasovania. Výbor Národnej rady predložil ako návrh iný spôsob verejného hlasovania, čiže to je úplne v súlade s rokovacím poriadkom, § 39 ods. 2.

    Druhé, pán poslanec Maďarič tu spomínal, že niektorí kandidáti budú posunutí do voľby v rozpore so zákonom, lebo nedodali včas prihlášku. Ale som prekvapený, ak je o tom presvedčený, prečo týchto kandidátov nepomenoval, prečo nenavrhol v rozprave, aby boli vylúčení z kandidátky a boli by sme o nich hlasovali. Mohol to urobiť, ale neurobil to, podľa mňa z toho dôvodu, lebo nie je presvedčený o správnosti tohto návrhu.

    A tretie, nuž chápem, že pán poslanec Maďarič bude a musí spochybňovať voľbu nového generálneho riaditeľa, ako ináč by mohol spomínať na časy, ktoré v Slovenskej televízii boli za pánov Hrehu a pána Nižňanského. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že mi pripadá komické alebo možno až nehorázne, akým spôsobom súčasná opozícia neguje celú túto reformu verejnoprávnych médií, a to na každom jednom kroku tejto reformy, keď práve ona, súčasná opozícia je zodpovedná za stav, hlavne za stav v Slovenskej televízii, ktorá sa topí v dlhoch. Keby predchádzajúca garnitúra túto inštitúciu nevyplienila a nedostala ju tam, kde dnes je, nemuselo možno k žiadnej reforme dnes dochádzať. Teraz prišiel niekto, konkrétne minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý chce túto situáciu riešiť a súčasnej opozícii to veľmi prekáža. Považujem toto za veľmi nekorektné a veľmi neseriózne.

    Chcela som ešte reagovať na to, čo povedal pán predrečník, že kandidáti, ktorí nesplnili podmienky, sú posunutí na hlasovanie do pléna, ale opakovala by som len to, čo povedal pán Abrhan, mal ich vymenovať, mal ich vyňať na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu na voľbu členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska,

    parlamentná tlač 236. Prosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá, poslanca Viskupiča, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, uviesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov má Rada rozhlasu a televízie Slovenska deväť členov, ktorú tvoria: traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, dvaja odborníci v oblasti ekonómie a jeden odborník v oblasti práva.

    Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 10. januára 2011 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízií, médiá, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 3 zákona návrhy kandidátov na členov Rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov. Oblasť rozhlasového vysielania, uvediem meno a priezvisko: Michal Dzurjanin, Igor Galo, Elena Hendlér, Eva Jašová, Peter Kováč, Radoslav Kutaš, Viera Lehotská, Milan Materák, Ildikó Nagy, Vladimír Slovák, Vladimír Talian, Ernest Weidler.

    Pre oblasť televízneho vysielania uvediem meno a priezvisko: Milan Antol, Jaroslav Bartl, Rastislav Blaško, Bohumír Bobotský, Miroslav Čevela, Martin Gajdoš, Dora Ušhédiová, Tomáš Kuča, Naďa Lazarová, Peter Malec, Andrej Miklánek, Oľga Pohánková.

    Pre oblasť ekonómie: Tibor Buček, Hilda Gajdošová, Martin Kabát, Miroslav Kollár, Juraj Krucár, Jozef Metke, Pavol Morávek, Jozef Tkáčik, Jana Golembická, kandidátka pod číslom deväť nespĺňa podmienku vzdelania na základe zákona.

    Oblasť práva: Danica Birošová, Ivan Ikreni, Branislav Jablonka, Michal Jesenko, Jozef Švec, Vladimír Šléger.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady a konštatoval, že v súlade s § 25 ods. 3 zákona o rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú spôsobilí, aby boli volení do Rady rozhlasu a televízie Slovenska s výnimkou jednej kandidátky, ktorú som spomenul. Podmienky podľa čl. V ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov boli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do tridsať dní od ich zvolenia.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že je potrebné zvoliť deväť členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 9 predmetného zákona o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby boli v Rade zastúpení traja odborníci v oblasti rozhlasového, traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, dvaja odborníci v oblasti ekonómie a jeden odborník v oblasti práva.

    2. zvolila troch členov za konkrétne oblasti.

    3. Voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na štyroch hlasovacích lístkoch označených veľkými písmenami podľa odbornosti a to,

    a) traja odborníci z oblasti rozhlasového,

    b) traja odborníci z oblasti televízneho vysielania,

    c) dvaja odborníci z oblasti ekonómie,

    d) jeden odborník z oblasti práva.

    4. Uskutočnila prípadnú opakovanú voľbu členov rady v prípade, že nebude zvolený potrebný počet členov rady podľa jednotlivých profesných oblastí z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť.

    Na záver, si dovolím, prečítať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe prvých členov Rady rozhlasu a televízie, tlač 236.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 2 až 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa uzniesla

    a) na tom, že voľbu prvých členov Rady rozhlasu a televízie Slovenska vykoná verejných hlasovaním na hlasovacích lístkoch, teda iným spôsobom ako je použitie technického zariadenia, prípadne zdvihnutie ruky,

    b) schvaľuje tento postup vykonania verejného hlasovania,

    1.Verejné hlasovanie sa vykoná na štyroch hlasovacích lístkoch označených v pravom hornom rohu veľkými písmenami podľa oblasti a odbornosti, a to

    a) z rozhlasovaného vysielania,

    b) z televízneho vysielania,

    c) z oblasti ekonómie,

    d) z oblasti práva.

    2. Na každom hlasovacom lístku sú kandidáti uvedení v abecednom poradí,

    c) poslanec vyjadrí svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označí tú alternatívu, za ktorú hlasuje "za", "proti", "zdržiavam sa". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva "za" označená maximálne u potrebného počtu kandidátov.

    5. Na zvolenie členov Rady rozhlasu a televízie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    6. Na každom hlasovacom lístku je uvedené meno a priezvisko poslanca, poslanec je pri prevzatí hlasovacieho lístku povinný skontrolovať, či mu bol odovzdaný hlasovací lístok s jeho menom a priezviskom.

    7. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku navrhnutého kandidáta voľbu nevyjadrí. Voľbu "za" označí pri väčšom počte kandidátov, hlasovací lístok menil alebo ho doplnil.

    8. Verejnosť bude o výsledku hlasovania informovaná tak, že na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky sa uverejní naskenovaný hlasovací lístok každého poslanca, ako aj zápisnica o výsledku hlasovania.

    po c) uskutočnila opakovanú voľbu členov rady v prípade, že nebude zvolený potrebný počet členov rady, traja z oblasti rozhlasového, traja z oblasti televízneho vysielania, dvaja z oblasti ekonómie, jeden z oblasti práva z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci, ktorí majú rovnaký najvyšší počet. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec Viskupič, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu niekto z prítomných poslancov, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, tlač 116.

    Pán minister vnútra, nech sa páči, máte slovo a môžete odôvodniť tento vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 116.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto návrhu zákona je znížiť riziko páchania trestnej činnosti so strelnými zbraňami. Na tento účel návrh zákona najmä zavádza povinné vyšetrenie psychológom pri získavaní zbrojného preukazu a pri jeho obnovovaní. Keďže už prebehla pomerne dlhá rozprava v prvom čítaní, prebehne asi aj v druhom čítaní, na ktorú ja budem reagovať, tak nechcem predbiehať diskusiu.

    Chcem len povedať v princípe mieru dohody relevantnej časti snemovne, a to je dohoda o tom, že sa zúži novela len na to najpodstatnejšie, a teda psychologické vyšetrenia, keďže úlohou psychológov podľa zákona schváleného touto snemovňou je aj prognózovať správanie sa jednotlivcov. Psychotesty, dnes sú im podrobení vodiči nákladných áut pravidelným psychotestom. Myslím si, že ak majú povinnosť prejsť psychotestmi vodiči nákladných áut a autobusov, teda vodičských preukazov C a D, mali by takúto povinnosť mať aj vlastníci mimoriadne účinných strelných zbraní.

    Tento návrh nie je len reakcia na Devínsku Novú Ves, budem reagovať v rozprave. Takmer každý mesiac máme prípad strelca, ktorý s legálnou zbraňou ohrozuje svoje bezprostredné okolie. Myslím si, že malo by byť naším cieľom znížiť riziko, eliminovať ho nevieme, ale znížiť riziko, aby držiteľmi zbrojných preukazov neboli osoby, ktoré sú psychicky labilné a ktorých prognóza je potenciálne nepriaznivá. Nenájdeme nepriestrelné riešenie. Nenájdeme riešenie, ktoré vylúči trestnú činnosť, ale vieme nájsť komplex riešení, ktoré prispejú k jej zníženiu. Budem zrejme citovať v rámci rozpravy stanovisko Komory psychológov, lebo nechcem riešiť spory psychológov a psychiatrov. Na to sa necítim byť ani kompetentný, ale pokiaľ parlament priznal psychológom určitú kvalifikáciu, tak si myslím, že by sme mali vnímať aj ich názory, potenciálne názory psychológov z iných krajín, ktorí nie sú v konflikte záujmov, lebo v konflikte záujmov tu potenciálne mnohé skupiny sú.

    Chcel by som v rámci spoločnej správy, keďže som spomínal určitú kompromisnú dohodu spomenúť, s ktorými bodmi spoločnej správy odporúčam schváliť, ktoré naopak, odporúčam neschváliť.

    Pozmeňujúce návrhy uvedené v bodoch 1 a 2 spoločnej správy odporúčam neschváliť. A naopak, pozmeňujúci návrh pod bodom 3 schváliť. O ostatných pozmeňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať tak, ako to odporúča gestorský výbor, teda návrh v bode 4 neschváliť a návrhy v bodoch 5 a 6 schváliť tak, ako bola predbežná dohoda. V súvislosti s uvedeným odporúčam body 1 a 2 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Martinovi Padovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 116 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor v návrhu zákona podáva spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 15. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny o uvedenom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami. Tých pripomienok schválených je šesť a gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhov, na rozdiel od toho, čo bolo povedané pred chvíľou, hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 5, 6 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode 3 samostatne a tento neschváliť, o bode 4 samostatne a tento neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal prihlášku pánov poslancov. Ako prvý bude vystupovať pán spravodajca Pado, potom pán Fronc, Štefanov, Chaban, Kvasnička a pán poslanec Šuca. A teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme mať prestávku do 17.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aby sme dlho nezdržiavali, chcel by som vás poprosiť o porozumenie v ďalšom pokračovaní rokovania 12. schôdze, aby sme netradične odložili hlasovania, ktoré sme vždy zvykli urobiť o jednotlivých prerokovaných bodoch o 17.00 hodine na zajtra na 11.30 hodinu. Pokúšal som sa prijať

  • Ruch v sále.

  • , kľud páni poslanci. Pán poslanec Kaliňák, do rokovacej sály je zakázané nosiť nápoje.

    Poprosím vás, páni poslanci, ak nie je všeobecný súhlas, musíme o tomto ďalšom postupe rozhodnúť hlasovaním. Pán poslanec Fico a ešte ma poprosila pani poslankyňa, predsedníčka výboru Malíková. Pán poslanec a podpredseda,

  • Smiech v sále.

  • Hlboko sa ospravedlňujem, ale naozaj teraz, nemal som žiadny, pani kolegyňa Belousovová, zlý úmysel, mrzí ma to, ale ospravedlňujem sa. Pán podpredseda Fico.

  • Pán podpredseda, domnievam sa, že vaša neschopnosť dohodnúť sa nie je žiadnym dôvodom na to, aby sme odkladali hlasovanie, ktoré vždy bolo presne stanovené, či ide o pol dvanástu alebo o piatu hodinu večer. Nie je žiadna okolnosť. Všetky návrhy zákonov sú prerokované, všetko prešlo riadnym legislatívnym procesom a vy nemôžete nadraďovať svoje vlastné problémy vo vládnej koalícii nad pravidlá, ktoré sú v tomto parlamente ustanovené. Preto aj samotné hlasovanie o tomto návrhu budeme považovať za porušenie pravidiel správania sa slovenského parlamentu. Hlasujte teraz, hlasujte teraz, hlasujte teraz o piatej hodine.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, chcem povedať, že sa nehnevám za to, že ste ma neoslovili menom, pretože určite situácia v koalícii nie je jednoduchá a vaša myseľ je teraz zaneprázdnená tými dohodami, nedohodami.

  • Všetci sme len ľudia, takže vám to na prvý raz odpúšťam.

  • A chcem poprosiť, kolegov z výboru pre ľudské práva a národnosti, aby sme sa po skončení tohto, čo tu sledujeme, stretli hneď, teda na č. dv. 33. Potrebujeme dohodnúť niektoré organizačné veci. Ďakujem. Bude to len tak desať, pätnásť minút. Ďakujem.

  • Ďakujem za odpustenie a neuloženie pokuty, pani kolegyňa. Panie poslankyne, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu odložiť hlasovanie o jednotlivých prerokovaných bodoch na zajtra na 11.30 hodinu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za návrh, 68 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Tým sme vyhoveli aj pánovi poslancovi Matovičovi, aby mohli zohnať pána predsedu Slovenskej národnej strany Slotu, aby sa mohol dostaviť na hlasovanie.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zbraniach a strelive, ktorý prerokovávame ako tlač 116 rozpravou. Dávam slovo teraz pánovi spoločnému spravodajcovi Padovi a chcem informovať, že písomne sa prihlásili do rozpravy k predloženému vládnemu návrhu zákona piati páni poslanci: Fronc, Štefanov, Chaban, Kvasnička a pán poslanec Šuca. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

    (Prestávka)

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní rozpravou, do ktorej sa ako prvý prihlásil pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, poslankyne, ešte predtým ako pán poslanec Pado vystúpite, s procedurálnymi návrhmi pán poslanec Kollár.

  • Zvolávam teraz výbor pre financie a rozpočet do miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor je zvolaný na zajtra o 8.30 hodine. Ďakujem.

  • A teraz, pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, prerokovávame v druhom čítaní návrh novely zákona 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, kľud páni poslanci.

  • Tento návrh zákona vyvolal v odbornej verejnosti vcelku veľkú diskusiu a rozdelil názory tejto verejnosti na dve časti. Prvá časť túto novelu zákona odmieta a v tejto skupine nie sú len športoví strelci, podnikatelia, poľovníci, ale aj odborníci, lekári psychiatri. Na druhej strane stojí iná skupina ľudí, predstavitelia ministerstva vnútra a zástupcov odborníkov psychológov, ktorá túto novelu plne podporuje a presadzuje. Diskusia má rôznu úroveň a aj rôzny priebeh. Niekedy je to viac emócií, ako by bolo treba, ale nedajú sa uprieť ani racionálne pripomienky podporené odbornými argumentmi.

    Budem sa snažiť hovoriť viac argumenty a fakty ako nejaké emocionálne výlevy. Vopred poznamenávam, pretože raz to bolo povedané, že som poľovník, že pochádzam z rodiny, ktorá pestuje poľovníctvo takmer sto rokov. Môj starý otec bol jedným z prvých poľovníkov v regióne a určite prvý v obci a môj otec bol druhý poľovník v obci. Ja podľa papierov poľujem šesť rokov, ale od svojich troch, štyroch rokov som bol pravidelne týždeň, čo týždeň s mojím nebohým otcom v revíri. A nie iste preto, aby som len strieľal. Ako poľovník vlastním aj lovecké zbrane, ale to mám uvedené v majetkovom priznaní a myslím si, že to nijako neovplyvňuje môj vzťah k tomuto zákonu.

    Neovplyvňuje, pretože okrem toho, že som poľovník, som aj človek z mäsa a kostí, ktorý je a pije nápoje a jedlá, ktorý má motorové vozidlo a ročne najazdí okolo 80 tisíc kilometrov a schvaľuje zákony o dani z uhľovodíkov, o zvýšenej DPH. Takže, ak je konflikt záujmov na jednej strane, tak potom sme v konflikte záujmov všetci. Takže si myslím, že slová o nejakom lobingu sú nepatričné a nenáležité.

    Predostriem vám aj iný pohľad na celú problematiku zbraní a streliva, pretože či chceme alebo nechceme, aj toto má podnikateľské aktivity, aj toto ovplyvňuje určitú časť podnikania a ekonomiky. Iste nie je možné nadraďovať ekonomiku nad bezpečnosť, ale nie je možné ani bezdôvodne, bez dokladov, bez argumentov spôsobovať problémy ľuďom, ktorí v tejto sfére podnikajú. Odcitujem vám z listu, na ktorého vzniku sa podieľalo podľa pisateľov viacero ľudí a podľa všetkého tento list vznikal niekoľko týždňov a je reakciou na udalosti z Devínskej Novej Vsi, ani nie tak na udalosti, ako na to, čo nasledovalo po 30. 8. 2010.

    Vážený pán poslanec, na Slovensku je cca 150 až 200 tisíc držiteľov zbrojných preukazov, z ktorých nezanedbateľná časť je organizovaná v kluboch športovej streľby. Táto početná skupina sa podieľa 90 až 95 percentami na obchodnom obrate spoločnosti podnikajúcich v danom segmente. Športoví strelci sú skupinou vysoko profesionálnych spoločensky neškodných nadšencov, ktorí vďaka svojej záľube zrýchleným tempom opotrebovávajú zbrane a tak ďalej. Len pre porovnanie, priemerný športový strelec vystrelí týždenne zo svojej zbrane 100 až 1000 ks streliva, kým priemerný policajt 100 nábojov ročne. Väčšina poľovníkov potrebuje do 50 nábojov na dva až tri roky. Zbrane a doplnky a strelivo zabezpečujú spoločnosti obchodujúce so zbraňami a strelivom. Už z povahy tohto obchodu a prísnej evidencie má štát zaručený stály príjem, nakoľko nie je možné odpredávať tieto komodity tzv. na čierno, bez bločka a pod., čo inde je možné pozorovať často.

    Nebudem hovoriť o tom, aký prínos, koľko daní, koľko ľudí zamestnávajú tieto spoločnosti. Chcem hovoriť o spoločnosti len kratučko, ktorá drží v sklade šesť strelných zbraní, dlhých guľových zbraní v hodnote cca 10 až 12 tis. eur. Tá istá spoločnosť má na sklade niekoľko stoviek položiek v hodnote 70 tis. eur, ktoré sú práve potrebné pre týchto športových strelcov. Dámy a páni, chcem povedať, že tento návrh novely zákona aj túto spoločnosť, túto podnikateľskú spoločnosť veľmi jasným spôsobom diskriminuje a určitým spôsobom aj zneisťuje a tomu sa hovorí, nevymožiteľnosť práva alebo nízka vymožiteľnosť práva, keď nie je možné predpokladať, čo bude v budúcnosti.

    Nechcem citovať z listov, ktoré prišli, pretože by sme tu boli do zajtra večera. Chcem povedať, že spôsob komunikácie a spôsob poukazovania na to, že je tu jedna veľká skupina lobistov, ktorí lobujú za záujmy poľovníkov a športových strelcov, ale je tu ďaleko väčšia skupina obyvateľov, ktorí sú ohrozovaní, slušných obyvateľov, ktorých je treba brániť, navodzuje pohľad kriminalizovania určitej skupiny obyvateľov. Ako keby sme delili ľudí medzi zlých, teda tých, čo majú strelné zbrane, potenciálnych páchateľov a medzi nevinných a dobrých, tých, čo nemajú strelné zbrane, o ktorých sa treba starať. Hovoríme tu o páchaní trestných činov z legálne i nelegálne držanými zbraňami, hovoríme o psychotestoch, o tom kto má alebo nemá väčšiu predispozíciu, možno na páchanie trestného činu. Tak sa pýtam, či každý vlastník, legálny vlastník zbrane je potenciálny páchateľ trestného činu, a či každý nevlastník legálnej zbrane je potenciálna obeť a slušný človek, ktorý potrebuje chrániť.

    Ak povieme, že áno, potom znamená, že každý vlastník legálnej zbrane sa má chrániť sám. Budeme takto deliť spoločnosť na tých, ktorí majú zbrane, ktorí boli kontrolovaní prokurátorom, ktorí prešli komisiou, ktorí museli predložiť odpis registra trestov, nie výpis, či im dáme nálepku potenciálnych páchateľov trestných činov a všetkých ostatných označíme za potenciálne obete. Kam zaradíme tých, ktorí sú vlastníkmi nelegálnej zbrane?

    Vo všeobecnosti platí predpoklad, že nelegálnych zbraní je v tej-ktorej krajine od dva do trojnásobku viac ako legálne držaných zbraní. Preto som vždy kritizoval akúsi zbraňovú amnestiu, ktorá priniesla nejakých 1 500 alebo 2 500 zbraní. Totálne nepodstatné číslo. Akým spôsobom sa tento zákon dotýka nelegálnych vlastníkov zbraní. Tá istá otázka platí, či psychotesty, ktoré majú byť spásou, budú vykonávať ľudia, ktorí nemajú zbrojný preukaz, ale vlastnia nelegálne zbrane. Budú? Kto pácha, kto pácha viac trestnej činnosti, s akými zbraňami?

    Takže, ja viem, pán minister, že budete na toto reagovať a možno vám dávam dobré náboje, ale vrátim sa k tomu, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi. Vy v dôvodovej správe hovoríte, aby som citoval presne, nemám to, nebudem to hovoriť spamäti, ale vy v tejto dôvodovej správe, pán minister, píšete.

    Novela zákona má za cieľ jednak sprísniť podmienky na získanie zbrojného preukazu, a jednak obmedziť držanie a používanie samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinných zbraní. To je jedna veta a na to nasleduje ďalšia. Udalosť z 30. augusta 2010, pri ktorej prišlo bezprostredne o život osem ľudí a viacero bolo zranených ukázala, že držanie samočinných zbraní, resp. zbraní, ktoré boli prerobené z týchto zbraní v prípade ich použitia na páchanie trestnej činnosti, môže mať tragické následky. Tak isto sa ukázalo, že spoliehanie sa na posúdenie zdravotnej spôsobilosti bez obligatórneho vyšetrenia psychológom je pri získavaní zbrojného preukazu, resp. jeho obnovovaní je nedostatočné. Z toho vyplýva, že vlastne motívom pre novelu tohto zákona v prvom rade bol masaker v Devínskej Novej Vsi.

    Pán minister, návrh zákona nerieši problém, kvôli ktorému je tento zákon prijímaný a nemá nijakú príčinnú súvislosť s vraždou v Devínskej Novej Vsi. Keď sme v prvom čítaní prerokovali návrh novely zákona, neviem, ktorý pán poslanec, ale sú tu dvaja, ktorí vtedy vystupovali, hovoril s vami o kauzálnej súvislosti medzi návrhom novely a tým, čo sa stalo. Vy ste vraveli, že je kauzálna súvislosť, potvrdili ste, že pri všetkých takýchto činoch je kauzálna súvislosť. Dovolím si tvrdiť, pán minister, že tu kauzálna súvislosť nie je.

    Novela zákona vôbec nie je predložená z dôvodov, ktoré uvádzate v dôvodovej správe. Nijakým spôsobom nedošlo k preukázaniu v zmysle záverov z vyšetrovania trestného činu, že táto vražda sa stala kvôli tomu, čo vy teraz upravujete, že nie sú zavedené povinné psychotesty, a že nie je obmedzované vlastníctvo zbraní, a že nie je povolený vstup policajtom na kontrolu uloženia zbraní v obydliach.

    Pán minister, vražda, ktorá sa stala v Devínskej Novej Vsi, v prvom rade sa stala preto, že dlhodobo nebol riešený problém, na ktorý neskorší páchateľ trestného činu poukazoval nie raz. O probléme, ktorý tam bol sa vedelo minimálne päť rokov. Minimálne päť rokov pred tým tento problém bol prezentovaný v novinách, teda nie v novinách, v Markíze.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím, páchateľ naňho poukazoval, pán minister. Keď bol prvýkrát zverejnený tento problém v Markíze, až potom si páchateľ trestného činu Harman kúpil strelnú zbraň.

    Pán minister, páchateľ trestného činu bol prvý na rane v byte, kde dochádzalo podľa vyjadrení policajného prezidenta k častejším spoločenským kontaktom. Chcem sa opýtať, dámy a páni, na jednu vec, či by, ak by páchateľ vraždy v Devínskej Novej vsi nemal svoju poloautomatickú pušku, zabránilo by mu to v spáchaní tohto činu? Nepýtam sa, či by mu to zabránilo v spáchaní tohto činu so zbraňou, ktorú by nemal. Logické, že s touto zbraňou by to nespáchal. Ale netreba zabúdať, že páchateľ mal aj dve krátke guľové zbrane.

    Pýtam sa, či samotný fakt, že by nemal túto dlhú guľovú zbraň, by zabránil činu, ktorý spáchal. Neviem, ale isto viem, že keby bol vyriešený problém, dlhotrvajúci problém, o ktorom vedeli zainteresovaní verejní činitelia, tak k tomuto činu by nedošlo. Tak sa pýtam, naozaj toto je príčina toho, čo bolo, čo sa stalo v Devínskej Novej Vsi?

    Hovoríte, pán minister o tom, že ľudia chcú alebo zrejme, že je spoločenská objednávka na takúto novelu zákona o zbraniach a strelive. Ja som to nikde nepočul. Ja viem, že ľudia nechcú, aby to, čo sa v Devínskej Novej Vsi stalo, aby sa opakovalo alebo chcú, aby sa to neopakovalo. Ale samotná zmena zákona o zbraniach a strelive tomu nezabráni. Zabráni tomu zodpovedný postup všetkých verejných činiteľov, všetkých ľudí, ktorí sú na to, aby riešili problémy, ktoré bohužiaľ môžu vyústiť do takýchto tragických koncov.

    Takže, to čo rieši novela zákona o zbraniach a strelive nie je to, čo je prvotným dôvodom trestného činu, ktorý sa stal v Devínskej Novej Vsi. Okrem toho trestný čin v Devínskej Novej Vsi bol spáchaný nelegálne držanou zbraňou. A nelegálne držaná zbraň je záležitosťou iného zákona ako zákona o zbraniach a strelive. Je to trestný čin nedovoleného ozbrojovania sa a toto nerieši zákon o zbraniach a strelive, ale rieši to iný zákon.

    Pán minister, zdôrazňujete pri tejto novele zákona ochranu zdravia a života občanov. V Anglicku je problém dostať sa k zbrani, napriek tomu v nedávnom čase došlo k šialenej vražde jedenástich ľudí, ktoré spôsobil taxikár a zbraň nemal legálnu. To znamená, že akýkoľvek reštriktívny postup, zákaz zbraní akéhokoľvek charakteru nebude znamenať automaticky zníženie trestnej činnosti so zbraňou. Bude mať za následok zníženie trestnej činnosti s legálne držanou zbraňou, to s vami súhlasím, ale bude mať za následok zvýšenie počtu nelegálne držaných zbraní. Kto chce zbraň mať, ten si ju zabezpečí. V priestore, v Schengenskom priestore, kde žijeme to bude ďaleko jednoduchšie. A je to ďaleko jednoduchšie.

    Pán minister, koncom deväťdesiatych rokov rovnaký problém riešili v Rakúsku. Pod tlakom populistických politikov sa pristúpilo k reštrikciám na poli samonabíjacích zbraní. K dnešnému dňu drvivá väčšina reštrikčných opatrení neplatí a v Rakúsku je občanom opäť umožnené držať pre športovú streľbu dlhé samonabíjacie zbrane. A nie sú tam povinné ani psychotesty, pán minister, nie sú, vaše tvrdenie v tomto smere sa nezakladá na dobrých informáciách.

    Často, pán minister, ste hovorili aj na výbore o tom, že je škoda, že si výbor neprizval nezávislých odborníkov zo zahraničia. Niekedy stačí pozrieť sa na internete a získať stanoviská nezávislých odborníkov. Ja by som vám odporúčal, aby ste si pozreli výskumnú správu pána inžiniera Blažka, kandidáta vied, odborníka na poli kriminalistiky, alebo aby ste si pozreli Reidersovu správu, univerzitných profesorov Spojených štátoch, ktorí sa týmto problémom zaoberali a po jeho dôslednom preskúmaní prišli presne k opačným záverom. Mimochodom inžinier Blažek používal pramene z organizácii, ktoré určite nie sú priklonené k vyzbrojovaniu obyvateľov, sú to oficiálne štatistiky OSN a ministerstiev vnútra rôznych štátov.

    Dámy a páni, otázka nestojí tak, či má majiteľ strelnej zbrane väčšie predispozície pre spáchanie trestného činu so zbraňou ako ten, kto vlastníkom zbrane nie je. Ale nestojí ani tak, či agresívny jedinec je k spáchaniu trestného činu bližšie ako jedinec neagresívny. Otázka stojí tak, či sa jeden alebo druhý dokáže viacej ovládať. Preto je aj v zákone o zbraniach a strelive stanovená minimálna výška veku žiadateľov o vydanie zbrojeného preukazu na 21 rokov. A to, čo som povedal, žiadateľ musí mať odpis z registra trestov. Rozdiel od 15, od 18 do 21 rokov je dostatočne dlhým časovým obdobím na to, aby mladí ľudia boli v tom víre života, ktoré v tom mladom veku, ktorí majú a ktorého sa zúčastňujú dostatočne posudzovaný, či sú alebo nie sú schopní sa kontrolovať. Tie prudké reakcie sa prejavia práve v takomto, pri takomto spôsobe života. A väčšina žiadateľov o zbrojný preukaz ma ďaleko vyšší vek ako je 21 rokov.

    A mimochodom psychotesty, ktoré boli povinné v minulom období, poukazujú na to, že len 5 % žiadateľov bolo pre psychologicky sporné vlastnosti odmietnutých, pričom z tých 5 % len 1,25 % boli súkromní žiadatelia odmietnutí z dôvodu nevyhovujúcich psychologických profilov, čo je, čo hraničí so štatistickou chybou vyšetrenia. Ostatní adepti boli adepti na prácu v súkromných bezpečnostných službách. Navyše pri psychologických testoch netreba zabúdať na jeden dôležitý fakt, a to problematika rozdielneho hodnotenia rôznymi psychológmi. V praxi nie sú ničím výnimočné súdne spory, v ktorých stoja proti sebe protirečivé posudky dvoch i viacerých súdnych znalcov v obore psychológie, ktorých odbornosť a prax by mala byť tou najvyššou dosiahnutou mierou znalostí v odbore. Mohol by som poukázať z minulosti na dokázané prípady kooperácie obvodného lekára a vopred dohodnutého psychológa, ktorí spoločne opakovane posielali žiadateľa na nové a nové psychodiagnostické vyšetrenia z dôvodu určitej psychickej nezrelosti, pričom následne si delili takýto zisk.

    A stalo sa, dámy a páni, nie jeden prípad, kedy tí, ktorí najprv v psychotestoch nevyhoveli, po absolvovaní určitého školenia, po roku vyhoveli ešte aj závažnejším psychotestom. A len tak mimochodom, by som chcel povedať, že poznáme aj z minulosti v našej krajine nie jeden príklad, kedy práve tí, ktorí prešli dôkladným psychodiagnostickým vyšetrením, následne po niekoľkých rokoch lúpili, unášali a vraždili na objednávku.

    Faktom zostáva, dámy a páni, pri akomkoľvek pohľade na psychotesty, že psychologické vyšetrenie je ťažko kvantifikovateľné, merateľné len z časti a prakticky neskontrolovateľné. Je platné len pre krátky časový úsek a aj s prižmúrením očí psychológovia hovoria, že ten horizont je maximálne šesť mesiacov. Vyzerá to niekedy z pohľadu tých piatich alebo desiatich rokov ako veštenie z krištáľovej gule.

    Dámy a páni, vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá je dnes platná hovorí, že zdravotná spôsobilosť na držanie alebo nosenie zbraní a streliva sa posudzuje na návrh žiadateľov na vydanie zbrojného preukazu lekárskou prehliadkou. Lekárska prehliadka je zameraná na posúdenie zdravotnej spôsobilosti žiadateľa. Kontraindikácie uvedené v prílohe 1. Praktický lekár pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti prihliadne aj na predchádzajúce záznamy v zdravotnej dokumentácii a tak ďalej. V tejto kontraindikácii nájdeme v dvoch oblastiach, najprv sú to duševné poruchy a poruchy správania a v oblasti č. 8 psychický stav, veci, kedy je možné vyhlásiť žiadateľa za psychicky nespôsobilého.

    Dovoľte mi, aby som si pomohol slovami môjho kolegu, pána poslanca Chabana, ktorý bude vystupovať tiež, takže mu nechcem zobrať všetko, čo povedal, ale takto odôvodnil svoj pozmeňovací návrh, v ktorom navrhuje zrušiť psychotesty. Citujem: "Návrh uvádza zmätočné rovnocenné synonymá, a to duševný a psychický, pričom definuje, že telesný a duševný stav posudzuje lekár a klinický psychológ. Duševný a psychický je to isté a všeobecne v spojení s telesným znamenajú posúdenie zdravotného stavu. Posúdenie zdravotného stavu patrí výlučne do kompetencie lekára, teda absolventa lekárskej fakulty a nie filozofickej fakulty. Ďalej nebudem citovať, myslím, že kolega Chaban, ak bude chcieť, tak to povie, povie potom.

    Pán minister aj vo svojom úvodnom slove spomínal psychotesty pre vodičov nákladných áut a autobusov. Pre úplnosť treba dodať, že tieto psychotesty nie sú zamerané na hodnotenie psychického stavu adeptov, ale sú zamerané na hodnotenie možnosti reagovať na zmeny pri výkone tohto ťažkého povolania, schopnosť vodiča reagovať na zmeny v situácii, a nie na jeho psychický stav.

    Dovoľte mi, aby som poukázal ešte na jednu vec, na pripomienku generálnej prokuratúry v pripomienkovom konaní. Generálna prokuratúra poukazuje na tieto fakty. Posudzujúci psychológovia nenesú nijakú zodpovednosť. Psychologický posudok dosvedčuje len akútny stav posudzovaného a nie je možné ním predpovedať psychický stav, či jednanie v budúcnosti. A na koniec generálna prokuratúra poukázala aj na fakt, na ktorý som upozorňoval nielen ja, ale aj iní, totiž, že psychológovia majú ekonomický záujem na zavedení povinných psychotestov zo zákona. Dôvody nebudem uvádzať.

    Takže, na záver k tým psychotestom. Ja sa pýtam: Zmenia niečo povinné periodické psychotesty? Nie. Páchateľ spáchal hrozný čin po piatich rokoch vlastníctva zbrane. Aj keby boli rovno psychotesty, v čase, keď získaval zbrojný preukaz, nič odhalené by nebolo.

    Pán minister, odvolávam sa na vaše vyjadrenia, kedy ste hovorili, môžem to citovať, keď ste, pán minister, povedali vo veci tohto Harmana: "S človekom, ktorý sa stal nakoniec vrahom, nikdy neboli žiadne problémy, ktoré by musel štát riešiť. Prvé. Druhé. V minulých rokoch bol zamestnaný v štyroch súkromných firmách a zástupcovia všetkých sa zhodujú na jednom. Bol pracovitý, svedomitý a poctivý. Pri získaní zbrojného preukazu, ktorý mal už dlhé roky, prešiel psychologickými testami." Ja čítam to, čo ste povedali. Jeho život bol beztrestný a bez akýchkoľvek priestupkov. Štvrté vyjadrenie, pán minister, áno, stýkal sa s ľuďmi, áno, stýkal sa s ľuďmi v dome a veľa slov s nimi neprehodil.

    Pán minister, ja citujem vaše vyjadrenie, netvrdím, že prešiel. Ja som vás citoval. To nie je moje tvrdenie.

    Takže, myslím, že problematiku psychodiagnostických testov by sme mohli uzavrieť jednoduchým spôsobom. Psychodiagnostické vyšetrenie nijakým spôsobom nerieši problém, ktorý v Devínskej Novej Vsi, ktorý sa stal a ktorý bol motívom pre takúto novelu zákona.

    Mňa veľmi mrzí, keď ste hovorili, pán minister, o nejakej dohode alebo o nejakej miere dohody, pretože sme k tej miere dohody neboli schopní a nie preto, že som ja nechcel pristúpiť. Tých návrhov bolo viacero, bohužiaľ, nebol vypočutý ani jeden.

    Druhý problém, ktorý je, a to je problém teda vstupu do ľudského obydlia na kontrolu zbrane, musím povedať, že je to rovnako tak riešenie, ktoré nijakým spôsobom nezabráni tomu, čo sa stalo. Odmietam akýmkoľvek spôsobom umožniť nekontrolovateľný, opakovaný a často možno len z rôznych dôvodov vymyslený vstup do obydlia na kontrolu zbrane. V dnešnej dobe sa nachádzame v spoločnosti, kedy mnohí ľudia majú doma uložené nielen zbrane, ale mnohé iné veci a majú na to zabezpečovacie systémy. Myslím, že je nemálo dôvodov na to, aby sme takéto praktiky odmietli, aby sme neumožnili, aby sa informácie o tom, ako to u kohokoľvek z občanov tejto republiky doma vyzerá, mohli nekontrolovane vyniesť, pán minister, vonku.

    Pán minister, tento návrh zákona, ktorý predkladáte, ja som vám to povedal v prvom čítaní, je určite potrebné prijať o isté opatrenia, ale o tých opatreniach treba diskutovať a treba, aby tie opatrenia neboli prijímané na riešenie vždy zlyhania jednotlivca v našej krajine. A v roku, ak sa nemýlim, v roku 2006 bola veterná smršť vo Vysokých Tatrách a zomrel človek, pretože na neho spadol strom. Zakážeme vysádzať stromy popri ceste kvôli tomu, pán minister? Každý, kto je vlastníkom legálne, legálnej zbrane, pozná svoje práva a pozná svoje povinnosti. Každý vlastník legálnej zbrane je ďaleko viac pod drobnohľadom verejnosti, musí žiť ďaleko iným a ďaleko prísnejším spôsobom ako mnohí iní ľudia. Prečo chcete trestať týchto ľudí, pán minister? Kto z nich vám čo urobil? Prečo chcete stanoviť podmienku a povinnosť všetkým slušne, počestne a čestne žijúcim ľuďom, predpokladáte, že chcú spáchať trestný čin? Viete o tom? Stanoviť psychotesty na preverenie ich psychického stavu, pán minister. Myslím si, že týmto návrhom ste netrafili to, čo ste trafiť chceli, pán minister. Toto nerieši problém, kvôli ktorému zasadá parlament v otázke novely zákona o zbraniach a strelive. Problém, ktorý je, je vražda v Devínskej Novej Vsi a to, čo ju spôsobilo, ale neboli to zbrane, ani psychotesty. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pada štyria páni poslanci a prihlásil sa po vystúpení poslancov do rozpravy, pán minister Lipšic. Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado, ja skutočne chcem úprimne oceniť vaše vystúpenie a myslím si, že k celému predloženému návrhu novely zákona už viac ani nemusí byť povedané, lebo ste úplne presne zanalyzovali, že na základe kauzy, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi a predkladanej novely zákona nezabráni táto novela zákona ďalším kauzám.

    Ste prvý z vládnej koalície, koho som počul povedať, že kauza, ktorá vznikla v Devínskej Novej vsi, vznikla možno aj z toho, že štát rezignoval na ochranu slušného človeka pred sociálne neprispôsobivými občanmi a ktorý žiadal o pomoc štát niekoľkokrát, aby mu vyriešil jeho otázku kľudného práva na život. Možno, že tento človek nezvládol psychicky situáciu, a že ho dohnal aj nezáujem štátu možno o jeho problém. Možno. Nemyslím si, že je možné ospravedlniť ten brutálny zločin, ku ktorému sa tento pán uchýlil, ale ja si dovolím povedať, že táto novela zákona nezabráni ďalším takýmto kauzám a trestným činom vrážd alebo nejakých iných trestných činov, pokiaľ štát bude rezignovať na ochranu slušných ľudí pred sociálne neprispôsobivými občanmi. Že to nie je problém psychotestov, ani držiteľov zbraní a označovať držiteľov za potencionálnych páchateľov trestných činov je nielen neslušné, ale dosť odvážne, lebo ja som presvedčený o tom, že drvivá väčšina legálnych držiteľov strelných zbraní sú slušní a poctiví občania tejto krajiny, ktorí sa správajú podľa zákonov.

    Preto si myslím, že predložený návrh novely zákona nielenže tento problém nerieši, kvôli ktorej kauze je predkladaný, ale vôbec, skôr napomôže určitej finančnej situácii psychológov ako riešenie problémov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Pado, mne jednoznačne z vašej rozpravy vyplynulo, že ak by si bola polícia plnila svoje povinnosti, tak by k tragédii v Devínskej Novej Vsi nemuselo prísť. Tak sa vás, ešte raz pýtam, že či trváte, na tom, čo ste povedali v rozprave, lebo je to dosť závažné obvinenie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Padovi, ktorý skutočne veľmi výstižne vystihol celkovú podstatu novely tohto zákona. Podľa mňa novely, ktorá je taktiež spracovaná unáhlene, neodborne, neuvážene, nezmyselne s dôrazom na vyvolanie emócií, bez akceptácie pripomienok odborníkov a odbornej verejnosti.

    Poviem tak, že veľmi sa pohybujem medzi strelcami ako profesionálnymi, tak i amatérskymi a z tohto miesta môžem taktiež povedať, ktorí cítia obrovský odpor k tejto novele zákona. A nielen strelci, tak isto poľovníci a podobne. Taktiež by som chcel z tohto miesta povedať, že nikdy žiadna novela zákona ako pán Pado hovoril, nikdy žiadna novela zákona nezabráni tomu, aby nedochádzalo k tomu, čo sa má stať, k nešťastiam. Tak ako nikdy nezabránime dopravným nehodám, nezabránime ani týmto. Čiže žiadne psychotesty ja tak isto nevidím. Jeden deň môže spraviť psychotesty držiteľ zbrane, za dva dni sa môže niečo stať, dostane skrat a môže sa opakovať toto nešťastie.

    Ja v tejto novele vidím len sťaženie života, ako aj hovorí, pán poslanec Pado hovoril, sťaženie života, skomplikovať život slušným športovým strelcom, profesionálnym, amatérskym. Preto verím, že neprejde táto novela zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pado, priznám sa, nerozumiem vašej logike, moja logika je asi úplne iná, nerozumiem tej vete, čo ste chceli povedať, že argumentácia, či budú psychotesty robiť tí, čo nelegálne držia zbrane, ja naozaj neviem, čo ste s tým chceli povedať. Na šťastie ste potom povedali, že ten, kto drží nelegálne zbraň, pácha trestný čin. Zdá sa mi, že ste investigatívny ako poslanec a ten prípad máte v Devínskej už vyšetrený. Spíšte to, dajte to pánovi ministrovi a ušetríme vyšetrovateľov. Argumentovať nejakým spochybnením jednotlivým psychológov tým, že odmietnete psychológiu prakticky ako vedu, všetky princípy, to sa mi zdá, že to vždycky nájdeme takú nejakú výnimku alebo nejaké pochybenie a na všetko by sme mohli uplatniť takýto postup, sa mi to zdá hlboko účelové.

    No, ale čo ma najviac ako prekvapilo a zaskočilo, bolo to, že ste povedali, že kto chce zbraň mať, tak ten si ju zabezpečí. Možno, že to bolo tak za vášho ministrovania, možno, že máte teda také skúsenosti a tak ste ministrovali, ale ja verím, že za ministrovania pána Lipšica tomu tak nebude. A na koniec, by som sa vás chcel spýtať, bojíte sa, že by ste neprešli psychotestmi?

  • Ďakujem pekne. Poprosím, aby to boli tie dve minúty, teda. Ja som hovoril, ďakujem pekne všetkým, ktorým sa vyjadrili bez rozdielu, či to bolo pozitívne alebo negatívne.

    Ja hovorím o nekonaní verejného sektora. Verejného sektora od roku 2005. Prvýkrát bola informácia o tom, čo sa v Devínskej Novej Vsi deje alebo o tých problémoch zverejnená v Lampárni 4. 5. 2005. Pán Harman si kúpil zbraň podľa informácií z Policajného zboru 5. 5. 2005, teda druhý deň po tom. Môžem vám prečítať to, čo bolo na internete v Devínskej Novej Vsi, kde ľudia majú právo hovoriť o svojich problémoch, kde miestna časť Devínska Nová Ves písala, aby informovali o problémoch, ktoré sú. Môžem to hovoriť, kľudne. Budem mať na to ako predkladateľ dosť času. Prečítam vám to.

    Opakujem ešte raz. Keby konali tí, ktorí konať mali, možno by k tomu nebolo došlo. Ak by tá rodina, ktorá bola problémová, v danej bytovke nežila, iste by ten trestný čin sa nestal. To po prvé. Po druhé. Pán poslanec Přidal. Pomôžem si štatistikou z Českej republiky, aby som nehovoril o našich domácich.

    Trestné činy so zbraňou v ruke v určitom roku 3 758, z toho so strelnou zbraňou 855, s legálne držanou strelnou zbraňou 92. Osemsto päťdesiatpäť bez deväťdesiatdva je koľko? A keď sa bojíte, keď si myslíte, že sa bojím o psychotesty, absolvoval som nie jeden, nemám s tým problém a jeden z návrhov, ktorý som ponúkal, je ten, aby každý, kto má právo držať zbraň, alebo nosiť zbraň, krátku guľovú zbraň, absolvoval každé dva alebo každé tri roky psychotesty. Ja mám právo nosiť guľovú zbraň, nielen vlastniť. To znamená, že keby som sa bál, tak to nebudem navrhovať. A nebojte sa o moje psychické zdravie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc. A pardon, pán minister ešte. Nech sa páči, pán minister.

  • Ja len zareagujem na skutkové nepravdy, ktoré ste pán poslanec spomenuli. Ja potom bude hovoriť, samozrejme, dlhšie aj o vašich názoroch, ktoré máte legitímne, ale ste viackrát išli skutkovo do úplných neprávd. Poviem, v čom.

    Nechcem riešiť kauzu Devínska Nová Ves, ale keď riešite to vy, tá reportáž v Markíze sa týkala rodiny, ktorá bývala v inom vchode, nie tam, kde žil Harman. Harman nikdy nepoukazoval a nikdy sa nesťažoval na tú rodinu. To ste si vymysleli, predpokladám, práve teraz. Ten problém bol ten, že tá rodina, teda iná rodina bývala v tom vchode na ulici Horova, kam chodievala jedna z tých problémových žien, ktorá bývala v tom inom vchode, nebývala tam, pretože oni boli deložovaní vtedy. To znamená, z toho bytu, kde bola reportáž v Lampárni. Proste, zistite si skutkové okolnosti predtým, ako o tom budete naozaj hovoriť.

    Nie je pravda, že boli nejaké sťažnosti na Harmana, teda Harmana na túto rodinu. Nie je. Nie je, nie je to pravda, proste to ste si vymysleli tiež asi. No, a teraz, či by taký čin spáchal, keby nemal samopal. Určite následky toho činu by boli menšie. O tom som presvedčený. Určite tá nevinná osoba, ktorú trafil streľbou na ulici na veľkú vzdialenosť, ktorá bola v kuchyni, tá by dnes žila. O tom som ja presvedčený, pán poslanec. A keby nebol včasný zásah Policajného zboru, keďže tento páchateľ mal pri sebe ešte ďalšie zbrane, pomerne veľa zásobníkov, veľa munície, náhradné diely do zbraní, tak by tá tragédia mala oveľa, oveľa väčšie rozmery, ako mala v niektorých okolitých krajinách.

    Vo vzťahu k psychologickým vyšetreniam Harmana. Tak, keď chcete povedať pravdu, tak ju hovorte celú. Proste krajské riaditeľstvo, nie ja, vy ste necitovali mňa, pán poslanec, ste citovali vyjadrenie, ktoré bolo v priebehu nejakých pár hodín od skutku krajského riaditeľstva, ktoré asi o hodinu na to bolo opravené a bolo uvedené presne, že Harman nemal psychologické vyšetrenie, že mal len, u akej lekárky bol vyšetrený, presne v Devínskej Novej Vsi, na ulici Pavla Horova. To nebolo moje vyjadrenie. Tak prečo tuná vystúpite a skutkové veci hovoríte, názory, nech máte, to máte legitímne, ale skutkovo sa aspoň snažme držať nejakej pravdy.

    Hovoríte o tom, že podľa psychológov, maximálne trvanie psychologického vyšetrenia, že sami psychológovia maximálne šesť mesiacov. Toto je vyjadrenie Komory psychológov. Keď poviete svoj názor, že podľa vašej mienky šesť mesiacov, dobre, to beriem. Ale keď hovoríte, že podľa samotných psychológov, tak je to problém, lebo psychológovia vo svojom vyjadrení píšu: "Ideálna doba je päť rokov, maximálne sedem rokov." To je vyjadrenie Komory psychológov, čiže keď poviete, že ja ako poslanec si myslím, že psychologické vyšetrenia majú relevanciu šesť mesiacov, fajn, to je váš názor. Ale keď to vy dávate za názor niekoho iného, fúha, to považujem za veľmi zvláštne.

    Spomínali ste, pán poslanec, aj štatistiky z Českej republiky. Ale veď my máme slovenské štatistiky. A vy ich poznáte, lebo ja som ich aj v prvom čítaní hovoril a hovoril som ich aj v rámci výboru. To znamená, v roku 2009 bolo so strelnou zbraňou, lebo aby sme si uvedomili, že trestné činy spáchané so zbraňou, to sú aj lúpeže s nožom, hej? To je držané aj legálne. Berieme strelnú zbraň, to sa asi zhodneme. Dobre. So strelnou zbraňou, neviem, na Slovensku bolo spáchaných 313, z toho legálnou zbraňou 99, nelegálnou 77. To sú fakty zo Slovenska. Nemusíme si brať štatistiky z inej krajiny.

    A teraz, posledná poznámka, ja sa potom vyjadrím v závere alebo v rámci rozpravy ešte zajtra k názorom, ktoré ste prezentovali, teraz som sa snažil skôr k skutkovým vašim veciam, ktoré sú nepravdivé, reagovať. Ako ste povedali, tak vy by ste nemali problém s tým, aby psychologické vyšetrenia mali osoby, ktoré nosia zbraň, dokonca jedna z alternatív, o ktorej sme diskutovali, bola, že tí, čo požiadajú prvýkrát o zbrojný preukaz, že teda my, čo máme zbrojný preukaz, už nie, len tí, čo prídu po nás.

    No, potom celkom nerozumiem tomu pomerne dlhému extempore o psychologických vyšetreniach, aké sú vlastne podľa vašej mienky neúčinné, čo je váš názor, ja ho neberiem. Psychológovia tvrdia niečo iné, len potom prečo súhlasíte s tým, aby sa to viazalo potenciálne na nových žiadateľov, aby to bolo vlastne platné celé obdobie, proste neobmedzené obdobie, 30 rokov, 40 rokov, keď tvrdíte, že len šesť mesiacov sú relevantné, alebo na tých, čo nosia zbraň. Lebo tým priznávate relevanciu, potenciálnu relevanciu psychologickým vyšetreniam. Čiže, to sa mi zdá byť pomerne nelogická argumentácia, aspoň teda ja, ja jej nerozumiem, musím povedať.

    A nikto z navrhovateľov netvrdí, že psychologické vyšetrenia sú nejaký zázračný liek. To znamená, že budeme mať psychologické vyšetrenia a žiadne trestné činy nebudú. To nie je pravda, ale pán poslanec, myslím Kovačócy, spomínal, že to je tak, že sú aj dopravné nehody, aj vraždy, vždy boli, vždy budú, no tak čo? Tak nemôžeme urobiť nič. Môžeme. Vždy boli a budú, otázka je, v akej miere. A môžeme robiť, podľa mojej mienky, opatrenia, ktoré budú riziko aj dopravných nehôd, aj vrážd redukovať, znižovať. A to je naša povinnosť to robiť, podľa mojej mienky. Čiže povedať, že vždy to aj tak bude, nikdy nenájdeme nepriestrelný liek, tak nerobme radšej nič, to sa mi nezdá, že je poctivý argument. K tým názorovým veciam potom v rámci rozpravy alebo v záverečnom slove vystúpim tiež.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána ministra v rozprave chcú reagovať pán poslanec Pavol Paška, pán poslanec Marián Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave a slovo má, pán poslanec Pavol Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, bezpochyby, ja už som to včera použil, tá udalosť, ktorá sa stala v Devínskej, bola strašná z pohľadu obetí a bezpochyby by bolo veľmi zlé, ak by minister, ktorý zodpovedá za rezort, nereagoval, ale mám pocit, že vy, ako keby ste chceli využiť tento prípad len z pohľadu svojho politického marketingu a vaša včerajšia reakcia na moju úplne normálnu ľudskú poznámku a žiadosť na to, aby dopravní policajti nenavodzovali svojím vyzbrojením pocit občianskej vojny, ste reagovali presne tak, ako reagujete na snahu tých, ktorí rozumejú strelným zbraniam. Jednoducho, vnášate do toho svoj osobný pohľad a emóciu, silové presvedčenie.

    Prosím vás pekne, tá vaša reakcia o tom zastrelení pytliaka, no to by som chcel vidieť, ako ten dopravák, ktorý riadi tú križovatku, by začal z toho sapíku strieľať krížom-krážom. Alebo ho pošlete na pytliaka do lesa potom z tej križovatky? A ja som netušil, že táto drobná poznámka, ktorá mala skutočne racionálny charakter pokúsiť sa usporiadať to všade tam, kde tá polícia to potrebuje, nech to je, ale tam, kde to nie je potrebné, nech to nie je, vyvolá obrovský záujem.

    Dnes mi ľudia volajú, píšu maily, že príde sa do reštaurácie najesť, prídu sa chlapci najesť so sapíkmi. Len prosím vás, preboha, nezakážte chodiť policajtom sa najesť. Ale tí ľudia sú zdesení. Prídu, oni sa len prídu najesť a vojdú tam so sapíkmi. Tak jednoducho, o nič vás nežiadam aj v tejto situácii, keď sa bavíte o strelných zbraniach, o používaní, len o primeranosti. Zabudnite na svoj politický marketing, na to, že chcete byť úspešný minister, čo je v poriadku, len skúste trošku diferencovať a nazerajte na túto problematiku. Lebo naozaj tu občianska vojna nie je a je to nešťastná záležitosť, ale riešme ju normálne, racionálne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Marián Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, už v prvom vystúpení, v prvom čítaní som povedal, že mali sme tento inštitút zavedený v legislatíve pred niekoľkými rokmi, a ak hovoríte, že Komora psychológov hovorí, že psychologické testy majú význam, alebo že majú potenciál znížiť percento trestných činov páchaných so zbraňou, tak škoda, že ste nepredložili analýzu napriek tomu, že prvé čítanie prebehlo pred niekoľkými mesiacmi. Koľko vlastne trestných činov bolo páchaných so strelnou zbraňou a akými osobami? Kto to bol a aký bol rozdiel v čase, keď sme mali inštitút psychotestov zavedený v legislatíve a v čase, keď tento inštitút nemáme, aký tam bol pokles trestných činov a kto sú tí páchatelia trestných činov? Sú to poľovníci, sú to zberatelia, sú to ľudia z ozbrojených zložiek, sú to kriminálne živly, ktoré páchajú trestné činy s nelegálne držanými zbraňami? Kto to vlastne je, ten, ktorý pácha tie trestné činy, aby sme plošne neodsudzovali všetkých držiteľov strelných zbraní a potenciálne ich považovali za páchateľov trestných činov a tí, ktorí tie strelné zbrane nemajú, vlastne tí sú tými obeťami, tí, ktorí tie strelné zbrane majú. To znamená, že takto len jednoducho to zobrať a povedať si, že len toto sú tí zlí, ktorí držia strelné zbrane a ohrozujú celé okolie a preto im zavedieme psychotesty, ktoré skutočne nevyriešia problém. Nevyriešia problém.

    Som sa vás pýtal v prvom čítaní, čo sa stane s psychológom, ak prejde človek cez psychotesty, na druhý deň spácha trestný čin so strelnou zbraňou, kohosi zavraždí, čo sa udeje s tým psychológom? Zoberiete mu licenciu alebo poviete, že je to štatistická odchýlka, že no, stalo sa. Prešiel psychotestmi a napriek tomu v nejakej skratovej situácii zlyhal a spáchal ohavný trestný čin vraždy a niekoho zabije. To znamená, že celé čo bude mať dosah je to, že sto miliónov korún, čiže 3,3 mil. eur zarobia psychológovia na ľuďoch, ktorí si slušne plnia svoje povinnosti a dodržiavajú zákony. Ďakujem.

  • Takže to je reakcia na faktickú, takže dve minúty, nech sa páči.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, psychotest, podľa mňa, nie je sankcia. Ja tiež mám zbrojný preukaz a za sankciu to nepovažujem. Psychotestom, ktoré boli vykonávané, boli vykonávané v roku 1993-1995, necelé dva roky a bolo vyšetrených len 5 % žiadateľov, čiže 9 250 zo 185 tisíc. To znamená, my nevieme proste nijakým spôsobom zistiť, aký to malo vplyv na pokles trestnej činnosti, lebo tých vyšetrených bolo strašne málo, bolo to strašne krátko účinné. Ale mnohé krajiny majú psychotesty a majú zrejme dobrý dôvod, aby ich zaviedli. Ja potom budem čítať aj, ktoré krajiny to sú a aj vyjadrenie našej Komory psychológov.

    Zodpovednosť. Pán poslanec, keď nejaký technik navrhne v aute bezpečnostné prvky, ktoré sú dobré a kvalitné, ale niekto sa v tom aute zabije, nesie zodpovednosť? Nenesie. On proste urobil maximum preto, aby to auto bolo bezpečné. Opakujem ešte raz, nebude nikdy stopercentne bezpečné a nepriestrelné, ale to neznamená, že nevieme urobiť také opatrenia technické v tom aute, aby sme to riziko smrti znížili. A o tom stále hovorím.

    K pánovi poslancovi, ktorý nemá ani toľko minimálnej odvahy, aby počkal na reakciu s faktickou poznámkou, sa vyjadrovať nebudem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ja nebude dlho hovoriť, najprv to podstatné, čo chcem urobiť, a to dávam návrh pre pána spravodajcu, aby zo spoločnej správy vybral bod 5 na osobitné hlasovanie. Je to bod, ktorý tu už zaznel. Týka sa umožnenia vstupu do obydlia policajtov na kontrolu uloženia zbraní. Myslím, že na tom výbore sme sa zhodli na stanovisku. Pán predkladateľ, pán minister nakoniec takisto s tým stanoviskom súhlasil, ale chcem, aby sa o ňom osobitne hlasovalo.

    A teraz predsa mi len nedá trošku nereagovať na to, čo tu zatiaľ zaznelo. Musím povedať, že keď prišiel ten zákon, tak som nečakal, že to vyvolá takú búrlivú odozvu v spoločnosti a toľko e-mailov, takpovediac, istým spôsobom zanietených, ale jednostranne lobistických som dávno na svoju e-mailovú adresu nedostal. Jednoducho, musel som si veľmi pracne čistiť e-mail, poštu, aby som vôbec dostával správy. Dobre. Aj na výbore sme veľmi vášnivo o tom debatovali, aj teraz vnímam isté emócie, ale vecne.

    Chcem povedať, viete je celkom isté, že ten zákon je aj reakciou na to, čo sa udialo v tej Devínskej Novej Vsi a je to hrozná tragédia, ktorá sa tam stala. Celkom prirodzene taká reakcia je. A teraz tu sú dve misky váh.

    Na jednu stranu hovoríme, že istú skupinu ľudí zaťažíme ďalšími povinnosťami a starosťami. Istým spôsobom im skomplikujeme život. Na druhej strane, tieto opatrenia majú viesť na to, aby sme ľudí ochránili pred takými tragédiami, aká sa udiala v Devínskej Novej Vsi. A teraz sa môžeme sporiť, že čo nám povedia štatistiky, a či budú tie testy dobré alebo nebudú. Viete, ja som roky síce prednášal aj štatistiku, ale odvolám sa na významnejšieho kolegu štatistika, ktorý povedal, že človek je veľmi zlý, najhorší štatistický materiál. A preto tá informácia nikdy nebude ako taká, že je to takto alebo onak. Aby som vám to trošku priblížil, si dovolím urobiť jeden príklad - štatistický materiál človek.

    Keď chcete zistiť, či ten nosník môžete použiť a má nosnosť, ja neviem 1 000 kilopondov, no tak vyskúšate, povedzme 100 nosníkov a z toho dva prasknú. Tak viete povedať, že na 98 % odhadujete, že ten nosník to udrží. No, ale takéto pokusy asi s človekom robiť nemôžete, pravda. To som vybral taký extrémny príklad.

    A tuná, keď sa mám rozhodovať, pretože ja si nemyslím, že o rok, o dva budeme vedieť už s istotou povedať, či tie psychotesty pomohli alebo nepomohli, ale ani jedna, ani druhá strana to takto nemôže povedať. Bude to vnímať ako svoj názor alebo niečo podobného, ale v tomto si pomôže tak trošku ako právnym známym výrokom. Trochu ho síce si prispôsobím In dubio pro reo. Ako v istej neistote, v pochybnostiach pre vec. Ak sa mám rozhodovať, tak v tejto neistote ako v tom, určite pre vec je pre mňa to, že podporím naozaj väčšiu ochranu ľudí, pretože myslím si, že to je predsa len viacej v tomto smere. Z tohto pohľadu vnímam aj podporu prijatia tohto zákona. Ďakujem pekne kolegovia.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Suja, pán poslanec Matej Ondrej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má, pán poslanec Suja.

  • Pán poslanec, spomenuli ste misku váh. Ja sa teraz pýtam, že prečo budeme deliť jednu skupinu držiteľov zbraní, ktorí musia robiť psychotesty každých päť rokov a druhú každých desať rokov. To, ktorí budú nebezpečnejší podľa tohto? Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel sa poďakovať pánovi Froncovi, že sa snažil navodiť tú atmosféru vecnosti a kľudu, ale predsa, zase spomenul tú nepríjemnú udalosť v Devínskej Novej Vsi. A chcem poprosiť všetkých vystupujúcich, aj predkladateľa, aj spravodajcu, akékoľvek pripomínanie neustále konkrétnej tragickej udalosti jatria rany a skúsme sa fakt len držať v tej vecnej rovine, či psychotesty áno, či nie a všetky náležitosti, všetky veci, ktoré máme predložené. Vážne si vás dovolím z tohto miesta všetkých nasledujúcich rečníkov o toto poprosiť. Zbytočne jatriť rany ľudí akéhokoľvek zločinu, akéhokoľvek prípadu. Ďakujem pekne za pochopenie.

  • Ďakujem. Reagovať teraz bude pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Kolegovi Matejovi, ja si myslím, že je lepšie, keď udržíme, naozaj, máte pravdu vec vo vecnej rovine a buďme o tom diskutovať spoločne takýmto spôsobom. A predchádzajúcemu kolegovi Sujovi. No, viete, ja som hovoril o nejakých iných miskách váh, ale ak chcete, tak vám to aj osobne vysvetlím. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Igor Štefanov. Pripraví sa pán poslanec Ivan Chaban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vyslyším pána kolegu Suju a nebudem spomínať tragédiu, ktorá vlastne toto všetko rozbehla. Matej, pardon, prepáčte.

    Spomeniem, ale iné tragédie. V decembri minulého roku strieľal policajt zo špeciálneho útvaru zvláštnych policajných činností v Devínskej Novej Vsi. Ďalší bývalý policajt strieľal v Humennom. Takýchto prípadov by sme našli aj viac. Títo ľudia zjavne mali psychotesty. Ja si kladiem otázku a vyslovím predpoklad, že ak by bola novela tohto zákona alebo tento zákon v platnosti v takom znení ako ho pán minister predkladá, ako by bol ten zákon zabránil týmto ľuďom strieľať tam, kde strieľali. Z boha šťastie, že nedošlo k žiadnej tragédii, ale mohlo dôjsť. Odvtedy sa stali aj ďalšie tragédie. Nejakí zločinci dopichali ľudí, dobili poriskami. Jednoducho, žiaľbohu je to realita, a aj keď chápem dobrý úmysel pána ministra, že chce bojovať proti kriminalite a znížiť tie možnosti a tie následky rôznych útokov, či už teda so strelnými zbraňami alebo chladnými zbraňami, nie je možné celkom tieto z nášho života vymazať.

    Nedá mi trošku nezareagovať aj na to, čo hovoril pán kolega Přidal. Nebuďme naivní. Tu skutočne v tejto celej Európskej únii je možné zohnať, zadovážiť si strelnú zbraň. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán kolega Pado, že keby ste možno vedeli, koľko je na Slovensku nelegálne držaných strelných zbraní, možno by ste si, ak ho ešte nemáte, možno by ste si aj sám zadovážili zbrojný preukaz a nejakú krátku guľovú zbraň. Áno, tak potom je to v poriadku.

    Chcel by som byť, ale vecný. Nemám v úmysle proste zdržiavať. Mnoho vecí bolo povedaných mojimi predrečníkmi. Dotknem sa len veľmi okrajovo § 20, ktorý hovorí o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti. Pre mňa je to len priestor na to, aby sa vytvoril biznis pre klinických psychológov. Nič iné. Pokiaľ ide o § 28 návrhu, kde sa spomína v písm. o) umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, ak je držiteľom zbrane kategórie A, B. C. No, vzhľadom na dôvody, prečo tento zákon vzniká, sa mi zdá veľmi tvrdá táto dikcia zákona, obzvlášť, keď čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

    Ja viem, pán minister môže namietať, že tento článok má aj ďalšie odseky, ale v tých odsekov je určitá gradácia. V ods. 2 sa hovorí, že domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním a v ods. 3 sa hovorí, že nedotknuteľnosť obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia, majetku, osobnú ochranu práv a slobôd. Mne sa zdá, že tuto sa snažíme bucharom rozbíjať orech. Taká sila je úplne zbytočná.

    Pokiaľ ide o písm. r) a § 28 vidím tu, samozrejme, súvis dostaviť sa na výzvu policajného útvaru na vybavenie záležitostí týkajúcich sa na úseku zbraní a streliva a v § 28 súvis je v tom, že umožňuje držiteľovi zbrane niesť zbraň za účelom znaleckého posúdenia alebo kontroly zbrane policajným útvarom. Nehnevajte sa na mňa, ale trošku mi to zaváňa takým šikanovaním a vytváraním priestoru na to, aby príslušný policajný útvar alebo policajný úradník, aj to sú ľudia z mäsa a kostí. Je tu určitý priestor na vytvorenie šikanovania strelcov, či už je to poľovník, či už je to športový strelec alebo zberateľ. Toto nie je policajný štát, domnievam sa. Určité kritériá by sme mali rešpektovať neustále.

    Pod bodom 16 sa skrýva § 28, teda novelizovaný a ten znie: Držiteľ skupiny E zbrojného preukazu musí mať uloženú zbraň kategórie B uvedenú v § 5 ods. 1 písm. f) u držiteľa skupiny D alebo E zbrojnej licencie, ktorý mu môže vydať túto zbraň iba za účelom výkonu oprávnenia podľa § 27 ods. 4 písm. b) a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem ten odsek celý čítať. Samozrejme, kto vie, o čom je tento odsek, tak ho chápe, ale vidíte sami, že je pomaly až ťažké ho prečítať, nie to na prvý pohľad pochopiť.

    Veľmi jednoducho povedané, držiteľ zbrojného preukazu E, to sú dlhé guľové zbrane na športovú streľbu, alebo teda upravené zbrane, ktoré strieľajú dávkou a sú upravené na jednotlivú streľbu na športové účely. Takúto zbraň jej držiteľ by bol v zmysle tohto zákona povinný ísť niekam, kde tú zbraň má uloženú, odtiaľ si ju zobrať, ísť na strelnicu, tam sa venovať svojej záľube, potom túto zbraň vrátiť naspäť do tohto úložiska v zmysle tohto zákona. Ale ja sa pýtam a zas vyslovím predpoklad, ak by bola už takáto novela aktuálna a platná v tom čase, keď, nebudem sa teda vracať k tej udalosti, ale vymodelujme si čokoľvek, ako nám tento zákon a táto dikcia zabráni alebo ako zabráni niekomu, kto si pôjde túto zbraň vybrať z tohto úložiska, spácha nejaký zločin a potom možno s úsmevom na perách, nechcem byť ironický, ale zanesie tú zbraň naspäť. Zdá sa mi, že jednoducho, ak sa niekto rozhodne spraviť taký hrozný čin, tak mu tento zákon a proste táto dikcia nezabráni takéto niečo urobiť. Nebudem sa vracať už k tomu, čo som hovoril predtým, keď bol tento zákon prvýkrát predložený pred stiahnutím o riziku zhromažďovania zbraní, ktoré sú veľmi účinné, veľmi výkonné na jednom mieste.

    Ďalej tu čítam, že orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu bezpečného uloženia zbrane a streliva u držiteľa zbrane kategórie A. Mám za to, že tu je treba trošku vojsť do zákona a pripomenúť si, čo je to zbraň kategórie A. Ja budem citovať priamo zo zákona, aby som sa náhodou nepomýlil: Zbraňou kategórie A je zakázaná zbraň, zakázané strelivo a zakázané doplnky zbrane. Napríklad, nebudem hovoriť všetko, ale dám aspoň pár príkladov. Zakázanou zbraňou je vojenská zbraň, odpaľovacie zariadenie na výbušné strely, samočinná zbraň, zbraň vybavená zakázaným doplnkom zbrane a tak ďalej. Veď držiteľmi, alebo teda takéto zbrane predsa nie sú v civilnom sektore. Takéto zbrane má armáda, má polícia, prípadne colná správa. Ja celkom, prosím, zberatelia na výnimku. Áno, pán minister má pravdu, ale orgán dozoru je povinný vykonať kontrolu u takýchto osôb.

    Ja nechápem jednu vec. Ten orgán dozoru bude vykonávať kontrolu aj v armáde, aj v polícii, aj v colnej správe, aj u všetkých ozbrojených zložiek, ktoré takéto zbrane vlastnia. Predsa odpaľovacie zariadenie, mám pocit, že asi ani na výnimku v Slovenskej republike asi nikto nemá. Tak mi to príde trošičku také zvláštne.

    Zas na druhej strane, zbraň s úpravami sťažujúcimi jej kriminalistickú identifikáciu, zbraň s pozmeneným alebo odstráneným výrobným číslom. No, nezaváňa vám to trošku manipuláciou a trošku podsvetím, prečo by človek, ktorý drží v legálnej alebo má v legálnej držbe zbraň, prečo by odstraňoval výrobné číslo, alebo prečo by si na ňu montoval zakázané prostriedky? Čiže znova vyslovujem ten predpoklad a znova sa pýtam, ako by novela toho zákona zabránila legálnym držiteľom, proste takýmto spôsobom. Zbraň kategórie A je v podstate len v držbe ozbrojených zložiek, prípadne ako pán minister poznamenal správne, zberateľmi, ale tých neviem, či je až také veľké množstvo. A na druhej strane potom stojí podsvetie. To je to, tá súčasť našej spoločnosti, o ktorú samozrejme, nikto z nás nestojí, ale žiaľbohu je tu.

    Ja osobne sa domnievam, že nepopieram, teda snahu pána ministra o riešenie problému, ale mám pocit, že tento výstrel, minul cieľ. A keď sa pozriem aj do doložiek vybraných vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, niektoré ďalšie veci, keď sa pozriem na dôvodovú správu, neviem sa ubrániť pocitu, že ten zákon alebo tá novela zákona, smeruje niekam inam, ako by smerovať skutočne mala. Nezohľadňuje absolútne, ako už bolo povedané, skutočné vplyvy na podnikateľské prostredie. Nezohľadňuje skutočne vplyvy na jednotlivcov, držiteľov zbraní, ktorých skutočne nie je na Slovensku málo, sú to mnohokrát skupiny stavovské, pre ktorých je česť byť v takýchto stavovských skupinách a veľmi striktne dodržiavajú určité zásady a pravidlá.

    Nebudem ďalej zdržiavať toto plénum. Znova zopakujem, podľa môjho názoru tento zákon nerieši problém, ktorý ho vyvolal a neodstráni ďalšie možné takéto činy. Otvorene hovorím, že my tento zákon a hovorím za celú Slovenskú národnú stranu, nepodporíme. Ďakujem.

  • Faktické poznámky som nezaregistroval, a preto dávam teraz priestor na vystúpenie ďalšiemu rečníkovi, a to je pán poslanec Ivan Chaban. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr sa predstavím. Nevlastním zbraň, ani ju nechcem, pretože nezaručím, že by som ju nepoužil a pokladám sa za normálneho. Mám na to aj opakované psychologické vyšetrenia, čo to potvrdzujú a taktiež nefandím poľovníkom. Som lekár a som psychiater, a tu je pes zakopaný, pretože od určitého času v našej legislatíve a nemyslím tým len tento zákon, sa vyskytuje vyšetrenie psychologické ako nejaká norma, ktorá sa rovná aj lekárskemu vyšetreniu, a to nie je pravda.

    Lekár je absolvent lekárskej fakulty a končí ako všeobecný lekár, a tým má právo hodnotiť stav všeobecne. Teraz nehovorím za psychiatrov. Nehovorím o rovnítku psychiater k psychológovi a núti ma k tomu aj to, že debaty s kolegami v kuloároch, ale aj s laickou verejnosťou nerozlišujú medzi psychiatrom a psychológom. Nechápu ten rozdiel. Neviem, kde to bolo, kedy to vzniklo v legislatíve, ale vo viacerých normách sa vyskytuje ako lekárske vyšetrenie a psychologické vyšetrenie podmienené.

    Lekár, už som spomínal, že je absolvent lekárskej fakulty. Psychológ je absolvent filozofickej fakulty, hovoríme tu o jedinom type psychológa, ktorý na filozofii spraví jedno odborové štúdium na psychológiu. Nehovoríme o tom množstve iných psychológov, ktorí sú dnes v komore a nemajú možnosť pracovať ako klinickí psychológovia. Ja obraňujem praktických všeobecných lekárov. Ten jediný má možnosť diagnostikovať stav, pretože on hodnotí tak telesné parametre fyzické, ako aj psychické. Psychologické sú prídavné. Lekár má k tomu všetky náležitosti. Má chorobopis, kde od narodenia vie popísať životnú históriu človeka, má možnosti rozboru tej osobnosti, zistiť príčinu, čo sa stalo, či bola nejako narušená alebo nenarušená a za tretie, a to je najdôležitejšie z môjho pohľadu, má aj možnosti úpravy, čo psychológ nemá. Ten zisťuje okamžitý stav a jak je tvrdené, že päť až sedem rokov odhadne, nie je to pravda.

    V psychodiagnostike filozofuje a je spolu účinný na tvorbe diagnózy, lebo je filozof. Nepreberá zodpovednosť, nepreberá zodpovednosť za záver, ani za diagnózu, ani za úpravu, už som to spomínal. Čiže on môže popísať príznaky terajšieho stavu. Nemôže to uzavrieť v zmysle diagnózy, že niekto má demenciu alebo je retardovaný, môže napísať že má 91 IQ alebo 75, ale nemal by napísať, že to je mentálna retardácia. To platí všade na svete, že toto môže len lekár, tak ako môže určiť, že je to poúrazový stav, alebo taká a taká príčina a upravuje sa podľa tohto liečebného plánu.

    My sa snažíme a bolo to tu povedané, spraviť prevenciu. V predloženom zákone to skôr vidím ako represiu normálnych ľudí, pretože pokiaľ som sa narodil normálne, pokiaľ mám chorobopis síce takýto hrubý, ale nemám žiadne zmeny správania, nemal by nikto ma šikanovať a posielať na psychologické vyšetrenie, keď to nepotrebujem. To by mal byť náš občiansky princíp. Samozrejme, že je to na dlhší rozbor a argumenty, ale epizodické zlyhanie v človeku sa môže vyskytnúť hocikedy. Tie príčiny môžu byť rôzne, z okolia, môžu byť z vnútra neho, môže dostať duševnú chorobu z večera na ráno a toto neopraví päťročné vyšetrenie alebo aj jednodňové vyšetrenie.

    Nebudem rozoberať príčiny, prečo sa to tam dostalo, do našej legislatívy, ale je to tam takto. A ja napádam to, že v našich zákonoch je konštatované, že psychológ vyšetruje psychický stav. Psychológ stanovuje psychologický profil osobnosti, a to je sto a jedno. A len ten praktický lekár pre dospelých dnes, kedysi všeobecný lekár, má k tomu všetky možnosti, aby pribral očiara, keď potrebuje, keď má niekto deväť dioptrií, či môže nosiť zbraň, aby prijal po ochrnutí neurológa, aby prijal aj psychológa, jak je to treba. Jak bol úraz mozgu, alebo ak sa niečo stalo v tej osobnosti. Ale je to jedna zo sto skladaniek, také puzzle, kedy len ten praktický lekár by mal mať toto právo a v tom zmysle, keď hovoríme, že psychológ zaručí päť rokov. Každý lekár povie, že to nie je pravda a povie to 100 % lekárov.

    Na záver v poznámke, vidíme, že debatujeme aj o tom, o čom nevieme. Ako praktický lekár, viem, že psychológov je ako šafranu. Týchto klinických psychológov. Klinický psychológ by mal absolvovať psychiatriu. Mal by absolvovať niečo, nejaký výcvik, aby rozlíšil, čo je to duševne chorý a čo nie je duševne chorý. Vo vyhláške a vo svojich kritériách majú vycitované všetky poruchy a typy osobností, ktoré sú aj normálne, ako obmedzujúce, či vydajú alebo nevydajú svoje povolenie. Je to o tom, že je to na ich dojmológii a na ich dobrovoľnosti. A toto by nemali byť 100 % zodpovední za polovičku hodnotenia stavu človeka. Je ich ako šafranu, v Žiline sú dvaja, čo absolvovali psychiatriu.

    Ja si neviem predstaviť, že 150 tisíc vyšetrení dokážeme absolvovať, keď dnes sa čaká, nie je to podstatné, samozrejme, zákon môže byť prijatý, keď sa čaká na vyšetrenie tri až päť mesiacov. Ľudia s akútnou poruchou zdravia, k do diagnostikovaniu, keď to potrebuje lekár, čakajú pri invalidných dôchodkoch, pritom ako im nasadiť lieky, pri potvrdení svojho stavu tri až päť mesiacov. To nemôže odhadnúť množstvo psychológov, ktorých potrebujeme, ročne to sú dve, tri, štyri desiatky, presne neviem, čo môžu tuná, ale pár desiatok, čo tuná vyprodukuje náš štát a nemajú klinickú prípravu. Čiže stanovisko psychologickej komory ako takej, že psychologické vyšetrenie patrí do zákona, neberiem na správnu mieru.

    Bazálne vyšetrenie lekára vždy bude, tak to existuje v každej legislatíve, ten musí zhrnúť, akí sme ľudia, a ten musí prebrať, aj preberá tú zodpovednosť. Nie v psychologických zariadeniach končia títo ľudia, ale končia v zariadeniach podľa toho, či zodpovedajú alebo nezodpovedajú za svoje správanie, ktoré štát musí pripraviť.

    Ja si myslím, že tuná nám chýba veľa roboty, a tam sa musíme zamerať a ja v tomto zmysle ponúkam tú robotu, ale 150 tisíc ľudí, ako tak vyhnať na psychologické vyšetrenie, nie je prevencia, ale je šikana. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Chabana sa prihlásili pán poslanec Kalist a pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kalist Peter.

  • Ďakujem. No, ja som tiež lekárom, takisto nevlastním zbraň, nie som ani poľovník a dokonca nie som ani psychiater, ako kolega, ale chcel by som plne podporiť kolegu Chabana v jeho obrane praktických lekárov. Lekári sú právne zodpovední za svoje závery a diagnózy a ja plne rozumiem snahe o nejakú prevenciu, predvídanie zmien, snahe o zastavenie ďalších tragédií. Nie som však presvedčený o tom, že takéto rozsiahle testovanie skutočne nejakým tragédiám zabráni. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať svojmu kolegovi, pánovi poslancovi Chabanovi za jeho odborné vystúpenie a odborný pohľad na problém, ktorý dnes prerokúvame. Naozaj, ja rozumiem tomu, že sa stal otrasný trestný čin a občas sa takéto otrasné trestné činy stávajú, a že správny postup je hľadať preventívne opatrenia, aby sa takéto trestné činy nestávali alebo stávali len v minimálnej miere. Rozumiem aj tomu, že jedným návrhom je akási ochrana pred takýmito skutkami formou povinných psychologických vyšetrení, povinných psychologických testov. Fakty ale neklamú a sú to fakty z oblasti medicíny, o ktorých hovoril veľmi dobre pán doktor Chaban, ktorý je odborník na túto problematiku, je psychiater. Môžme urobiť ktorémukoľvek človeku psychologické vyšetrenie, ktoré nám povie, že v danej chvíli tohto vyšetrenia je naprosto v poriadku, ale neznamená to, že v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov nemôže mať reakciu v afekte, počas ktorej napríklad zneužije strelnú zbraň.

    Tým pádom je takéto vyšetrenie veľmi sporné a je otázne, na čo by sme ho do tohto zákona dali, keď neslúži na prevenciu, ktorú si všetci prajeme.

    Preto sme aj na výbore pre zdravotníctvo, po zvážení všetkých týchto argumentov nakoniec schválili návrh pána poslanca Chabana vypustiť psychologické vyšetrenia, povinné psychologické vyšetrenia z novely zákona. Chcem len poznamenať, že za tento poslanecký pozmeňovací návrh hlasovali všetci poslanci výboru pre zdravotníctvo, koaliční aj opoziční.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Chaban nemieni reagovať na faktické poznámky. Takže dávam teraz slovo pánovi poslancovi Kvasničkovi, ktorý je riadne prihlásený do rozpravy, ako predposledný písomnou formou. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, milí kolegovia, som rád, že nemusím povedať, milé kolegyne, to, že tu nie sú je symptomatické k téme, ktorú preberáme a aj k tomu, v ako ja chcem možno aj trošku odľahčiť tento náročný rokovací deň, pretože môj pohľad nebude ani praktický, ani právnický, bude jednostranný, jednostrunný, bude zaujatý a bude aj nekorektný zámerne.

    Myslím, že sa v demokratických parlamentoch a ich politických schémach nestáva často, aby rokovali o zákonoch, ktoré nemajú, a ak áno, iba zanedbateľné politické konotácie.

    Mám dosť dobrých dôvodov nazdávať sa, že taký je aj zákon z proveniencie ministerstva vnútra, ktorého akcelerátorom ako všetci vieme, boli hrozné udalosti z Devínskej Novej Vsi. Ale nielen ony, rovnako aj nárast nekontrolovateľného, a tým menej vypočítateľného násilia a zdanlivo iracionálnej agresivity. Som presvedčený, že motívy tohto zákona sú teda nielen afektívnej, reaktívnej povahy, ale aj povahy primerane racionálnej a dokonca si dovoľujem tvrdiť, aj mravnej.

    Dovoľte mi, však vrátiť sa k úvodnej téze, že ide o právnu normu, ktorá je politicky takmer irelevantná. Tu totiž nejde o politiku, ale ak mi dovolíte malú filozofickú licenciu, o srdce muža, lovca, predátora, o žľazy, pudy a atavizmy, o agón, zápas, vymedzenie biologickej niky vlastného mužského terénu, ako ho popísal holandský kulturológ Hackinga. Ako učiteľ literatúry a umenia mám dosť dôvodov rozmýšľať o tom práve takto. Anatómiu mužskej emocionality, pokiaľ ide o lov a zabíjanie, pričom nehovorím, že sú to synonymá, veľmi dobre až vášnivo charakterizoval Ernest Hemingway, najmä v skvelej poviedke Krátky, šťastný život Francisa Macombera, aj keď tu sa boháčska poľovačka na leva premení na osudný výstrel lovcovej manželky, ktorá v hluku paľby napokon skolí vlastného nenávideného muža.

    U Turgeneva, aby sme použili aj romantickejší príklad v Poľovníkových zápiskoch, nad témou lovu prevláda metafora ruskej duše, pospolitosti a úcty k prírode, ako ju výtvarne zväčšili peredvížnici, najmä Levitan a Šiškin. Ochranárstvo môžeme vnímať ako veľmi silný, avšak nie jediný rozmer lovu. U Jacka Londona dominuje kult mužskej sily, večné pomeriavanie sa so živlami prírody, ale aj adrenalínová túžba po dobrodružstve a chlapskej kompánii. A ona zaznieva, či chcete alebo nie aj v týchto diskusiách.

    Najviac však tento live motív atavizmov, teda hlbinných, podvedomých pudov a ľudskej deštruktivity rozobral William Goldwing vo svojej fascinujúcej próze Lord of the Flies, Boh múch. Nevinní chlapci na lodi britského kráľovského loďstva stroskotajú na neznámom exotickom ostrove, kým sa orientujú vo vzrušujúcom teréne, ich súdržnosť nesie všetky znaky priateľstva, rešpektu a vzájomnej pomoci. Až po tejto ostrovnej iniciácii začne brachiálny vnútorný zápas o to, kto je tu väčší samec, vodca, zvodca. Chlapci sa rozdelia na lovcov a zberačov. Možno aj tam smeruje tá paralela, k tomu, čo hovoril Martin Fronc, k tým váham.

    Civilizovaná časť bráni tradície, hodnoty, symboly, zodpovednosť, spoločnú bezpečnosť. Druhá skupina chlapcov pod náterom výchovy a dobrých mravov nachádza druhovú agresivitu opretú o dedičný hriech, ktorý tak láka liberálov s otrepaným konceptom v ničom nezakotvenej slobodnej vôle. Ale veď hej, časť chlapcov sa slobodne rozhodne prekročiť krehkú líniu nevinnosti, a keď padne prvý kameň a kamaráta s rozbitou lebkou a purpurovou vlnou za jeho roztriešteným mozgom spláchne morský odliv, na vraždu je zamiesené. Darmo Ralpf oplakával stratu panenského priateľstva, to animálne, vždy v kritických chvíľach vypukne a zotrie krehký náter kultúry, výchovy, vzdelania i civilizácie.

    Prepáčte mi túto dlhšiu literárnu parabolu, aj ostatné čitateľské narážky, nazdávam sa však, že sú v mnohom symptomatické aj vo vzťahu k téme, ktorú tu diskutujeme a tou je, či sa to niekomu páči, alebo nie, agón, zápas, lov. Áno lov trofejí, medailí, represívnej prevahy, demonštrácia pýchy a moci, ktorá je neraz len chabo maskovanou protézou impotencie, nudy a frustrácie, ak dovolíte.

    Možno ste videli film American Beauty, keď ten penzionovaný vojenský veterán narve do náhodného spoluobčana všetok svoj hnev a hnus zbytočného života. Aby bolo celkom jasné, nijako nepopieram altruistické, opatrovateľské, chovné, homeostatické dôvody poľovníckej praxe. Mám však silné príbehy, ktoré mi hovoria o rizikách vyzbrojovania sa. Jedným z nich je každoročné plesové stretnutie s jedným náruživým lovcom, rodičom študentov školy, z ktorej som prišiel. Keď mi v unavenej etylovej tonalite rozpráva svoje farbisté lovecké zážitky, vždy ma vydesí, ako prudko sa mu zježia chlpy na hrubých lekárskych rukách, ktoré vyčuhujú spod zelenej rovnošaty. Pre úplnosť tohto možno netypického príkladu treba azda povedať, že v záhrade svojej vily strieľa aj na mačky, vtáctvo, hydinu i zatúlaných psov. Tak ho to vzalo, páni.

    Mohol by som ešte jednu narážku, ktorú tu nemám spomenúť, keď vládni úradníci v roku 63 avizovali, že národnému umelcovi Milošovi Alexandrovi Bazovskému v Trenčíne na Kukučínke prídu odovzdať, prídu odovzdať titul národného umelca, ktorý bol nielen honorom, ale prinášal aj istú apanáž. Bazovský, ktorý nikdy nepoklonkoval žiadnej moci, ich privítal, privítal guľovnicou. Áno, oni prišli s tým diplomom, s tým menovacím dekrétom za národného umelca a Molko Bazovský po nich strieľal. Viete, takže s tými zbraňami sa naozaj dá, možno poviete, že sú to bizarné príklady, ale aspoň vás zabavím.

    Chcete iný príklad? Chcete iný príklad? Na moju hodinu sa hodný kus po zvonení dovlečie študent, ktorý sa zakecal počas obedňajšej prestávky, to sa stáva aj iným lúmenom. Aj to, že nepozdraví, ani sa neospravedlní, beriem pomaly ako normu. Čo sa však z mojich noriem celkom vymyká, je jeho úľavné dvojité odgrgnutie po azda výdatnom obede. V tej chvíli sa aj vo mne prebúdza agón, dokonca túžba, nepoviem, že vraždiť, pedagóg by to nemal, zápas, boj o elementárnu slušnosť. Jeho počin lokalizujem pred celou triedou, kam si v blízkosti lichvy a dobytka, čím pochopiteľne nechcem urážať dobytok. Milý študent sa však urazí a začne sa vyhrážať svojím otcom, ktorý mi ukáže, ktože je tu pánom.

    A naozaj, hneď na druhý deň sa starostlivý otec dostaví do školy a s okázalo viditeľnou zbraňou za pásom ma zatiaľ neakčne umravňuje. Vraj ja jeho syna urážať nebudem, ani ho zhadzovať pred spolužiakmi. Hej, hej. V tomto príbehu s bývalým vojakom, či policajtom sa zatiaľ nestrieľalo. Hovorím zatiaľ. Nič menej, už len vyhrážka tohto typu niečo signalizuje, obzvlášť na pôde školy. Prinajmenšom signalizuje zmenu paradigiem, agresivity.

    Znovu opakujem, aby to bolo jasné. Nemám nič proti poľovníkom, vojakom, ani proti policajtom, voči zodpovedným držiteľom zbraní. Rovnako ako ani nič s pivovarníkmi, o to viac, že pivo nepijem. Divinu v primeranej miere konzumujem, čo však nechápte ako pozitívny vzťah k zabíjaniu. A nechcem byť ani pokrytec, ako mnohí tolstojovci, ktorí u svojho guru v Jasnej Poľane vegetariánčili, no na prvej železničnej zastávke sa potom ládovali klobásami a fašírkami. Akt zabíjania ma desí, rovnako ako zabíjanie zabíjajúcich. Ak môžem takto voľne skrátiť dojem z Mailerovej knihy The Executioner's song, ktorá bola do slovenčiny preložená ako Katova pieseň. Ešte aj, keď som kedysi vo filmovom klube videl film Mustangy, na základe literárnej predlohy Arthura Müllera s Marilyn Monroe a Clarkom Gablem v hlavných úlohách, mal som pocit, že niet, mám rád tú vetu, niet nad rýchle ženy a krásne kone, len sa nesmú strieľať. Nemyslím si, že je náhodné, že spomínaný papá Hemingwaya skôr ako si vložil hlaveň pušky do úst, miloval lov a rovnako aj býčie zápasy, a ich tzv. hrdinov, machov, frajerov. Chcel som si to skonfrontovať s vlastnou skúsenosťou skôr, ako Európska únia definitívne zakáže túto brutálnu šou, hovorím o koride, ale súvisí to so zabíjaním a s vášňou pre krv.

    Aj preto by som najradšej vynechal zážitky z ostatného leta v Andalúzii a najmä rituálny bitúnok koridy s býkmi pomočenými strachom a reťazami hustých slín pod krvácajúcim chrbtom a šijou. Tento krajný výron mužského hrdinstva naozaj nemusím.

    Napriek všetkým pravdám o vášni, o pasii, o zvýšenej rezistencii na bolesť a krutosť, a to som ešte neprišiel stále k tomu najpodstatnejšiemu, ak sa vraždí ľudský život. A je celkom jedno, či v prenatálnej, či pozdejšej fáze. Ak sa ľudská vôľa nevie v kritických chvíľach zastaviť ani na tejto hranici, tak potom na akej. A kritickou chvíľou sa stáva temer každý okamih stále zložitejšej existencie. Absolútne hranice našej socio-genetickej, kultúrnej a duchovnej identity vloženej do príkazu nezabiješ, sa čoraz viacej relativizujú. Aj keď tomu dávame sofistikované mená a vražednosť balíme do pojmových eufemizmov. Miesto civita del amore Pavla VI. menšinovo, no o to zlovestnejšie, dohlcuje kultúra smrti. Aj keď tento pojem Jána Pavla II. obsahuje intenzívne vnútorné protirečenie, veď to čo zabíja, nemôže byť kultúrou, iba, ak jej mediálne zaujímavou karikatúrou.

    Zákon o zbraniach a strelive je naozaj vo svojej existenciálnej podstate apolitický. A som nesmierne rád, nech mi to odpustí Svätý Hubert, aj spišský pomocný biskup Andrej Imrich, aj rýdzo kresťanský, lebo umenšuje zlo a zväčšuje šance pre zodpovednosť a úctu k originalite každého ľudského života. Viem, že iritujem vlastníkov zbrojných pasov, ale aj z ich prostredia rovnako viem, že keby to bolo v ich moci, mnohým zo svojich kumpánov by nezverili ani neškodnú striekaciu pištoľ. Možno konvenuje psychológom, psychoterapeutom, či lekárom prvého kontaktu, ktorý sa márne, a to by som oponoval aj Ivanovi Chabanovi, márne budú môcť domnievať, že majú nástroje, ktorými vidieť do ľudského srdca, duše a hlavy. Nemajú. Devínsko-novoveský skrat totiž nemá logiku. Napriek tomu považujem za logické minimalizovať terén iracionality.

    Tá apolitickosť má totiž jedno podstatné, podstatné meno. Bezpečnosť našich, vašich, mojich, tvojich, bez ohľadu na to, či volia silných lovcov, problematických otcov, zvodcov, demagógov, et cetera.

    Na záver mi dovoľte, v tejto prvej časti, lebo ešte budem mať druhú, kde je pozmeňovací návrh, na záver mi dovoľte, môj proti zbrojný, aj proti zbraňový, nie však nevyhnutne pacifistický paján odľahčiť veršami slovenského klasika Jána Smreka. Báseň vznikala vo vojnovom kontexte, ale aj dnes sme vo vojnovom kontexte, keby ste mali v rukách knihu Petra Kreefta ako vyhrať kultúrnu vojnu, naozaj sme vo vojne. Sme vo vojne o princípy, o hodnoty, sme vo vojne o emócie, sme vo vojne s atavizmami, ktoré vždy nás tak prekvapujú a vedia sa vždy vyrútiť. Takže z tejto básne Bacardi, dovoľte, aby som zacitoval, že: "ani nebude dobre na svete, kým ruky, ktoré plnia náboje, nenavrátia sa ku plneniu fliaš." Prečo má tiecť len krv? Nech tečú nápoje, nech miesto hromobitia kanónov, znie krotký cengot čiaš. Na zdravie! A pripíjam na dobré zákony.

  • Pán poslanec, rozumiem tomu tak, že ste skončili alebo chcete ešte pokračovať?

  • Smiech v sále.

  • Na ako dlho je ten pozmeňujúci návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, aj prerušujem vystúpenie pána poslanca Kvasničku, pretože do desať minút to nedočíta, to čo má pripravené.

    Takže budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine prerušeným rokovaním pána poslanca Kvasničku. Potom sa budete môcť opäť prihlásiť s faktickými poznámkami, ak si to náhodou tí, čo ste sa dnes prihlásili, nerozmyslíte.

    Prajem všetkým príjemný večer a všetko dobré do zajtra rána.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.