• Dobré ráno, dámy a páni, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať

    piatym dňom 12. schôdze Národnej rady.

  • Krátka pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady. O ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec, čiže dnes nás bude 150.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 238, spoločná správa výborov má tlač 238a. Poprosím ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby vládny návrh zákona uviedol a poprosím spravodajcu pána poslanca Goliana, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom predkladaného návrhu zákona je po prvé transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/101, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica z roku 2003 č. 87 s cieľom začleniť činnosť leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci spoločenstva Európskej únie. Po druhé je to transpozícia Smernice 2009/29, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica tiež č. 87 a ruší sa schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre určité prevádzky.

    Návrh zákona zosúlaďuje požitie kvót z druhého obchodovateľného obdobia v treťom obchodovateľnom období s požiadavkami Smernice 2003/87 a do návrhu zákona sa premietajú niektoré požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona o praxi. Ďalej zákon spresňuje niektoré ustanovenia týkajúce sa podávania správ o emisiách skleníkových plynov a informovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Do predloženého návrhu sa premietlo nadobudnutie platnosti Kjótskeho protokolu k rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jánovi Golianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 289 z 3. februára 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade bez pripomienok schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 62 zo 4. februára 2011. V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku písomnú. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vítam ministra vnútra Daniela Lipšica. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 191, návrh na pridelenie a prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 186.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte, prosím, tento zákon. Poprosím spravodajcu pána poslanca Hladkého. Nachádza sa tu pán poslanec Pavol Hladký? On by mal byť zo SaS-ky, hej? Tak, pán minister, poprosím vás o chvíľočku strpenia.

  • Tak zatiaľ môžem úvodné slovo prečítať.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Vyhlasujem prestávku na niekoľko minút, dokým nájdeme spravodajcu.

  • Krátka prestávka.

  • Budeme pokračovať v schôdzi. Spoločného spravodajcu pôvodne plánovaného poslanca Hladkého nahradí poslanec Milan Laurenčík. Pán minister, nech sa páči, prosím, uveďte zákon.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu novely zákona je transpozícia niekoľkých právnych aktov Európskej únie, predovšetkým dokončenie transpozície smernice o vodičských preukazoch. Najskôr by som povedal jednu pomerne zásadnú vec. Túto novelu schvaľujeme na základe aproximačnej smernice, čiže parlament, žiaľ, veľkú možnosť rozhodovania sa dnes nemá, čo je spôsobené tým, že, podľa mojej mienky, aj v minulosti sme pristupovali veľmi pasívne k rokovaniam na úrovni Európskej únie o schvaľovaní právnych predpisov európskych spoločenstiev, pretože dnes už musíme tieto smernice aproximovať.

    Najzásadnejšou zmenou tohto zákona je zavedenie obmedzenej platnosti vodičských preukazov od januára 2013. Pri vodičských preukazoch na skupiny A a B smernica umožňuje členským štátom určiť časovú platnosť na desať až pätnásť rokov, čo využívame na maximum, na pätnásť rokov, pri skupinách C a D určuje striktne platnosť na päť rokov. Smernica o vodičských preukazoch nariaďuje povinnú výmenu všetkých súčasných vodičských preukazov s neobmedzenou platnosťou, pričom povinná výmena musí prebehnúť do roku 2033. Na základe toho sa vodičské preukazy vydané pred vstupom do Európskej únie budú musieť vymeniť do konca roku 2023 a vodičské preukazy vydané od vstupu do Európskej únie do roku 2013 sa budú musieť vymeniť do konca roka 2032. Teda vlastne rok pred tou maximálnou lehotou. Pre určité skupiny vodičov sa už aj dnes vyžadujú prísnejšie podmienky na zdravotnú a psychickú spôsobilosť, čo sa preukazuje dokladmi o zdravotnej a psychickej spôsobilosti, ktoré sú povinní mať pri vedení vozidla pri sebe.

    Teraz, aby nevznikli nedorozumenia. Tuná k žiadnej zmene neprichádza. Ani u dôchodcov, ani u osôb, ktoré vedú nákladné vozidlá alebo autobusy. Jediná zmena je administratívna. To znamená, že vodiči starší ako 65 rokov nebudú už musieť mať pri sebe maximálne dvojročné potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ale bude priamo súčasťou vodičského preukazu, ktorý sa bezplatne bude obnovovať každé dva roky. Čiže práve naopak, ideme zjednodušovať administratívnu náročnosť pre dôchodcov. Popri zavedení obmedzenej platnosti vodičských preukazov sa v zákone o cestnej premávke zosúlaďuje evidovanie dopravných nehôd a odhlasovanie vozidiel do cudziny s adekvátnymi predpismi Európskej únie. Taktiež sa navrhuje možnosť... (nezrozumiteľne vyslovené -pozn. red.) ďalšej tabuľky s evidenčným číslom, ktorú bude možné použiť na nosič bicykla, namontovaný na spájacie zariadenie vozidla. V takýchto prípadoch totiž nosič bicykla znemožňuje riadnu čitateľnosť evidenčného čísla.

    V novele zákona o správnych poplatkoch sa navrhuje výška poplatku za výmenu vodičského preukazu 3 eurá. Čiže ideme čisto náklady spojené s vydaním vodičského preukazu. Dnes je správny poplatok 6,5 eura približne. Chceme, aby tie opakované vodičáky boli naozaj za čo najnižšiu sumu. Teda, aby len pokryli náklady štátu. Oslobodenie od poplatkov sa bude týkať vydávania dokladov pri zmenách nezavinených občanom a už spomenuté oslobodenie osôb starších ako 65 rokov pri výmene vodičského preukazu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, keďže máme povinnosť schváliť tento návrh zákona v súvislosti s aproximáciou smernice Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorý nahrádza pôvodného spravodajcu, pánovi Milanovi Laurenčíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tlač 191. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 6 a § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010 č. 186 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Pán predseda, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. A slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovolil by som si v krátkosti povedať svoj názor k tomuto návrhu zákona. Je to vládny návrh zákona, ktorým sme sa zaviazali, že budeme sa snažiť zlepšiť situáciu na cestách, ktorá je dnes veľmi zlá, ba katastrofálna. A to nehovorím len o kvalite tých našich ciest a asfaltov, lebo to je otázka peňazí. Bavme sa skôr o správaní sa našich vodičov a ďalších účastníkov cestnej premávky, kde dochádza k takým situáciám, ktoré v iných štátoch Európskej únie nevidíme. Neviem prečo to je, že keď náš vodič, účastník cestnej premávky, prekročí hranice, povedzme Rakúska, už sa správa troška inak, už sa správa disciplinovanejšie, už nie je z neho taký cestný pirát ako to je, povedzme, na Slovensku.

    Čakal som troška viac od tohto návrhu, od tejto novely. A ja dúfam, že budem mať možnosť aj s touto novelou niečo vylepšiť, túto situáciu na cestách a nielen, dá sa povedať, administratívne urobiť zadosť niektorým požiadavkám Európskej únie. Na poslednom alebo predposlednom zasadnutí brannobezpečnostného výboru sme boli oboznámení s tým, že ako bude reorganizovaná polícia, že budú niektorí vedúci pracovníci polície zodpovední za zníženie trestnej činnosti aj za dopravnú nehodovosť. No, ale konkrétnosti sme sa nedozvedeli. Na moju otázku pán policajný prezident povedal, že aby sme to nechali na nich.

    No, nemyslím si, že môžme všetko nechať len na políciu. My sme tu od toho, aby sme zmenili, alebo pripravovali zákony k lepšiemu, a keď môžme, keď je otvorený zákon o cestnej premávke, tak ja si myslím, že tie zmeny, ktoré by boli užitočné na zlepšenie situácie na cestách, by sme mali spraviť, mali by sme si k tomu sadnúť, lebo vidíme, aká bolo úmrtnosť na našich cestách v minulom roku. A to ešte nerátame do toho to, že to počasie nebolo vždy najhoršie. Takže ja očakávam, že v druhom čítaní sa objavia ešte nejaké návrhy, ktoré konkrétne budú vylepšovať situáciu na našich cestách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Slovo má pani poslankyňa Vitteková.

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, pán minister, predložili ste dnes vládny návrh zákona, o ktorom ste v mesiaci novembri 2010 do médií tvrdili, že citované obmedzenie platnosti vodičských preukazov je šikanovanie ľudí, ale bohužiaľ, vyžaduje si to implementácia smernice Európskej únie. Dá sa súhlasiť aj s vaším ďalším tvrdením, a to, že obmedzenie platnosti akéhokoľvek dokladu je v poriadku, pretože podoba človeka sa mení, takisto sa menia aj jeho osobné údaje a pritom pätnásť rokov je skutočne primeraná doba platnosti preukazu. Avšak nedá sa už súhlasiť s tým, že obmedzenie platnosti vodičského preukazu pre osoby nad 65 rokov na dva roky je skutočne šikanózne. Pán minister povedal navyše, že s tým nesúhlasí, ale je to nevyhnuté, lebo musíme implementovať smernicu Európskej únie a naviac k tomu povedal, že servilne práve toto ustanovenie odsúhlasil predchádzajúci minister vnútra. Človek by si skutočne zanadával na Brusel, ale celkom to tak nie je, ako sa nám to snaží pán minister povedať.

    Podľa dôvodovej správy, opäť citujem: "V novele zákona o cestnej premávke je potrebné obmedziť platnosť vodičských preukazov kvôli smernici 2006/126-Európskeho spoločenstva." Je pravdou, že táto smernica ukladá členským štátom obmedziť platnosť vodičských preukazov na desať, resp. pätnásť rokov. Avšak vo vzťahu k starším osobám sa v nej uvádza len toľko, že členské štáty, zdôrazňujem, môžu skrátiť dobu platnosti držiteľom vodičských preukazov, ktorí dosiahli vek 50 rokov s cieľom uplatňovať častejšie lekárske prehliadky alebo iné osobitné opatrenia, ako príklad doškoľovacie kurzy. To znamená, že môže, ale nemusia. A už vôbec sa v smernici nehovorí o skrátení platnosti vodičských preukazov na dva roky.

    Keby pán minister Lipišic argumentoval vecnými dôvodmi, pre ktoré je potrebné každé dva roky preverovať spôsobilosť dôchodcov viesť motorové vozidlá, možno by sa to dalo, áno, akceptovať. Áno, viem, aj keď lekárska prehliadka je skutočne niečo iné než výmena vodičského preukazu, pre ktorú si musí vystáť rad na polícii a o potrebe lekárskych prehliadok v dvojročných cykloch, ja osobne, nie som presvedčená.

    Pán minister Lipšic však zvaľuje túto šikanu na Európsku úniu a ešte pritom kritizuje svojho predchodcu bez reálnych argumentov za jeho servilitu. Takže ja by som doporučovala, pán minister, aby v ďalšom období ste sa venovali aj dôchodcom. Iba keby váš cieľ bol taký, že vzhľadom na to, že dôchodky, ktoré majú, k zvyšovaným cenám skutočne budú stačiť iba na základné životné potreby, tak snáď by tí dôchodcovia nemuseli jazdiť a tobôž nepotrebovali vodičské preukazy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som chcel v maximálnej miere podporiť tú časť vášho vystúpenia, kde analyzujete odkiaľ-pokiaľ odporúča smernica Európskej únie a čo z toho preberá a používa a ponúka v tejto novele zákona pán minister vnútra. Každopádne si myslím, že je tam veľký kus použijem výraz nadpráce, pretože to, čo ponúkame do nášho zákona, zďaleka nie je o obsahu smernice Európskej únie. Tento parlament má svoju minulosť a má aj svoju pamäť. Ja si veľmi dobre pamätám, aká prebiehala diskusia, keď sme prerokovávali v tom minulom období nazvem to Kaliňákov cestný zákon. Boli to vtedy práve, aj vy, pán minister, ale aj vaši kolegovia z opozície, ktorí vo viacerých prípadoch, by som povedal, protestovali proti psychotestom, ktoré tam boli navrhované. Vy tie psychotesty, hlavne pre dôchodcov, tu opätovne zavádzate a ja mám taký trošku dojem, že pre vás sú psychotesty nejaký všeliek, pretože vždy, keď sa vyskytne nejaký problém niekde v niečom v zbraniach a v ďalších veciach, akési zázračné pravidlo by malo byť zabsolvovať tie psychotesty a tie by mali všetko vyriešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo požiadal pán minister vnútra. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja vítam diskusiu, len tá predpokladá, že vôbec niekto ten návrh novely čítal. Po prvé návrh novely žiadne psychotesty, pán poslanec Richter, nezavádza pre dôchodcov, ani pre nikoho iného. Nehovoríte pravdu. Buď ste to nečítali, alebo ste si to proste teraz vymysleli priamo. Vy ste zaviedli, ešte raz, vy ste zaviedli dvojročnú zdravotnú spôsobilosť pre osoby nad 65 rokov. V poriadku. A my teraz to administratívne zľahčujeme, aby to bolo súčasťou vodičského preukazu vydaného bezplatne, aby nemusel dôchodca nosiť ešte tri papiere so sebou vo vodičskom preukaze. Nič viac, nič menej. Tak nabudúce kľudne kritizujte vecne, ale najskôr si prečítajte, čo vlastne kritizujete.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a slovo má pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, možno to až tak priamo nesúvisí s návrhom, ktorý prerokúvame, ale chcem to využiť, že ste tu a trošku to súvisí, o čom budem hovoriť, s dopravou a premávkou. Ja som si všimol, že policajti sú vyzbrojení samopalmi a stále, keď ráno prechádzam cez frekventované križovatky vidím, že aj dopravní policajti, ktorí riadia dopravu, sú vyzbrojení ako keby na Slovensku zúrila občianska vojna.

    Chcem vás naozaj požiadať, pretože ja chápem, že sú krajiny, kde ulice sú plné vojakov a policajtov vyzbrojenými ťažkými kalibrami, ale predpokladám, že Slovensko takou krajinou nie je. Nie som skutočne odborník na túto problematiku a chápem, že situácia, alebo tá udalosť z Devínskej bola naozaj veľmi nepríjemná, že ste hľadali nejaké riešenia. To je všetko v poriadku, ale chcem vás požiadať, aby ste naozaj aspoň tam, kde to podľa mňa vôbec nie je nevyhnutné, zaviedli nejaké nariadenia, alebo s policajtami dohodli, aby tí policajti naši nechodili vyzbrojení. Je to veľmi nepríjemné. My vieme asi o čo išlo, ale keď príde nejaký návštevník do Bratislavy alebo cudzinec a vidí, že po všetkých mestách behajú policajti so "sapíkmi" na chrbte, určite to nepôsobí dobre. Som presvedčený, že policajt, ktorý riadi dopravu na križovatke na Dolných Honoch, určite nepotrebuje mať samopal na chrbte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Stručne k obidvom pánom poslancom, k pánovi poslancovi Gálovi, k pánovi poslancovi Paškovi. Začnem pánom poslancom Paškom. Pán poslanec, pred týždňom ste možno zaregistrovali, bolo to aj v médiách, bol prípad v Rimavskej Sobote v jednom lese, kde chytili, teda našli jedného pytliaka, ktorý tam behal s guľovnicou a strieľal po, myslím, príslušníkovi lesnej stráže. Privolali policajnú hliadku, klasickú z obvodného oddelenia, po ktorej tento poľovník začal s guľovnicou strieľať. Policajt z tejto hliadky mal pri sebe samopal 58, zamieril a dvomi ranami ho zneškodnil ranou do nohy. Keby nemal pri sebe tento samopal, bola by ohrozená bezpečnosť aj tejto policajnej hliadky a potenciálne aj ďalších nevinných ľudí. S pištoľou, starou 82, by nikdy nemohol tohto pytliaka zneškodniť a bola to klasická hliadka z obvodného oddelenia. Čiže aj tento prípad z Rimavskej Soboty spred týždňa, som rád, že ste spomenuli túto vec, aby som to mohol v parlamente spomenúť, veľmi oceňujem zásah úplne klasickej obyčajnej hliadky obvodného oddelenia, ktorá bez toho, aby bola vyzbrojená samopalom 58 by nikdy nemala možnosť zneškodniť tohto páchateľa, ktorý strieľal z dlhej zbrane po nevinných ľuďoch. Čiže myslím si, že to opatrenie, ktoré bolo prijaté, je správne a práve minulý týždeň sa to potvrdilo.

    K pánovi poslanci Gálovi. My pripravujeme na májovú schôdzu, máj - jún, novelizáciu zákona o cestnej premávke, kde chceme výraznejšie reagovať, alebo snažiť sa viacerými opatreniami znížiť počet nehôd, aj keď musím povedať, že zatiaľ vývoj v tomto roku je veľmi dobrý, sme na rekordne nízkych číslach, ale samozrejme, že vždy je čo zlepšovať. Zvolali sme poradu s odborníkmi na dopravu minulý týždeň a chceme, aby v priebehu pár týždňov bol návrh novely zákona pripravený, aby išiel do klasického pripomienkového konania a aby mohol byť na májovej - júnovej schôdzi v parlamente schválený.

    Poviem aspoň sčasti, že čoho by sa to malo týkať. Samozrejme, čo už bolo avizované, alkohol za volantom trestným činom. Ten návrh tu už v parlamente bol a v tom čase neprešiel. Takisto chceme, aby boli výraznejšie sankcionované priestupky v zónach, kde sa nachádzajú chodci, najmä v zónach, kde sú prechody pre chodcov. Chceme takisto závažnejšie sankcionovať agresívnu jazdu a rovnako chceme zaviesť opatrenia, alebo zvážiť opatrenia ako minimalizovať dopravné nehody pri mladých vodičoch, pretože veľkú časť nehôd spôsobujú vodiči do piatich rokov, odkedy majú vodičský preukaz.

    Čiže tento návrh novely by som bol rád, keby do parlamentu prišiel na májovú schôdzu, prešiel klasickým pripomienkovým konaním, tam rozdiel nebude veľký, pretože táto novela je od 1. mája, myslím, účinná, ak sa nemýlim, tu by sme chceli od 1. júla, ale myslím si, že tak závažné zmeny v zákone o cestnej premávke by sme nemali prijímať v druhom čítaní, ale v návrhu zákona, ktorý je v princípe aproximačný, ale skôr mať ambíciu a snažiť sa pripraviť v krátkom čase a už tu pripravujeme tú novelu, osobitný návrh novely.

  • Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len koštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci, ani jeden z nich nemal žiaden návrh, preto odporúčam, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní s tým, aby ho prerokovali výbory tak, ako som to povedal v úvodnom slove. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Vládny návrh zákona je pod tlačou 152 a spoločnú správu výborov má ako tlač 152a. Poprosím ministra Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol a poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Radošovského, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152.

  • Ďakujem vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, východiskom spracovania tohto materiálu návrhu novelizácie zákona boli prioritné projekty operačného programu informatizácia spoločnosti a jeho cieľom bolo pripraviť legislatívne prostredie pre riešenie e-governmentu. Materiál vymenúva spolu 18 projektov s plánovaným termínom ukončenia v roku 2011 a 2012. Jedným zo zákonov uvedených v zozname je zákon o archívoch a registratúrach. Registratúra je súhrn všetkých spisov. Správu registratúry tak vykonáva každý subjekt, ktorý je tvorcom spisov, predovšetkým však orgány verejnej správy. Zákon o archívoch a registratúrach upravuje základné povinnosti v súvislosti s touto činnosťou. V rámci úlohy viesť určené agendy elektronickou formou, ktorá sa bude realizovať novelami príslušných zákonov, predstavuje tento zákon základný právny rámec, z ktorého budú jednotlivé novely vychádzať. Novela zákona o archívoch a registratúrach rieši vykonávanie správy registratúry elektronickou formou, to jest zakotvuje základné pojmy a povinnosti s tým súvisiace. Vo vzťahu k zavádzaniu elektronických systémov, prostredníctvom ktorých sa bude viesť správa registratúry, je potrebné zdôrazniť, že to nebude znamenať zánik registratúry v listinnej podobe.

    Elektronický systém na správu registratúry dokáže spracúvať tak elektronické, ako i listinné záznamy. Návrh novely zákona obsahuje len nevyhnutné definície a povinnosti. Podrobnosti o elektronických systémoch slúžiacich na správu elektronickej registratúry, bude upravovať výnos ministerstva vnútra. Novela súčasne splnomocňuje na vydanie ďalšieho vykonávacieho predpisu, ktorý by mal upraviť podrobne správu registratúry orgánov verejnej správy.

    Návrh novely zákona bol prerokovaný vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávnom výbore, ktoré k nemu neuplatnili pripomienky alebo iné návrhy.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu navrhovanej novely zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Poprosím spoločného spravodajcu pána Radošovského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 249 z 15. decembra 2010 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce stanovisko zaujať navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať... Nachádza sa tu pán poslanec Tomčo? Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre.

    Vládny návrh zákona má tlač 153. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 153a. Poprosím pána ministra Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre vychádza zo Smernice Európskej rady o identifikácii a o označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Na území členských štátov Európskej únie sa nachádza určitý počet stavieb, objektov a zariadení, napr. plynovody, vodné diela, letiská, ktorých narušenie alebo zničenie by malo rozsiahle závažné negatívne dôsledky, a to niekedy aj mimo štátnych hraníc. Táto infraštruktúra má strategický význam z hľadiska zachovania ekonomickej a sociálnej funkcie spoločnosti a štátu a tým aj kvality života obyvateľov. Preto vyžaduje zabezpečenie zvýšenej ochrany, najmä pred silnejúcou hrozbou terorizmu, ako aj pred hrozbou možných ničivých účinkov prírodných katastrof, technologickej havárie, či inej mimoriadnej udalosti.

    So zreteľom na uvedený právny akt Európskej únie účelom návrhu zákona je predovšetkým ustanoviť sektor kritickej infraštruktúry, upraviť postup príslušných orgánov štátnej správy pri identifikácii jednotlivých prvkov národnej a európskej kritickej infraštruktúry, ktoré sa budú zaraďovať do týchto sektorov a nadväzne vymedziť úlohy vlastníkom a iným prevádzakovateľom pri ochrane tejto relevantnej infraštruktúry. Návrh zákona v súlade so spomenutou smernicou sa nevzťahuje na problematiku jadrovej energie, vrátane jadrových zariadení, ktoré sú predmetom ochrany podľa iných právnych predpisov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tomčovi, aby Národnú radu informoval o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 250 z 15. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre, ktorú máme v tlači 153, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ako aj Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu tohto zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho taktiež schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Do pozornosti dávam bod 4 tejto spoločnej správy, ktorý je bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 a 5. Hlasovať spoločne o bodoch 2, 3 a 6 a hlasovať o bode 4 bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 62 z 1. februára 2011.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril, po prvé, predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu ihneď po skončení rozpravy. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť sa do rozpravy prihlásiť a slovo má pán poslanec Želiezka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s doplňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Želiezku a Igora Federiča k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre. Doplňujúci návrh znie takto:

    "1.V § 4 ods. "Vláda na úseku kritickej infraštruktúry" sa dopĺňa písm. e), ktoré znie: "vykonáva kontrolu plnenia opatrení podľa tohto zákona"."

    Odôvodnenie: Z navrhovanej pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, uvedenej v § 4 vyplýva, že na úseku kritickej infraštruktúry, bude mať vláda Slovenskej republiky z hľadiska systémového pôsobenia riadiacu, resp. rozhodovaciu právomoc.

    V § 6 písm. j) navrhovaného znenia zákona vyplýva ústrednému orgánu štátnej správy povinnosť kontrolovať, vykonávať kontrolu plne a povinnosti prevádzkovateľa a podľa § 5 písm. k) z tohto návrhu zákona Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky kontroluje v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy plnenie povinností prevádzkovateľa európskej kritickej infraštruktúry. Plnenie tých povinností, týchto orgánov štátnej správy podlieha v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole štátnej správy v znení neskorších predpisov Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Kompetencia Úradu vlády Slovenskej republiky podľa predpokladaného vládneho návrhu, týmto končí na príslušných ministerstvách, t. j. v prípade potreby nebude môcť byť vláda Slovenskej republiky svojím vlastným kontrolným orgánom informovaná o reálnom stave zabezpečenia plnenia úloh podľa navrhovaného zákona. Väzba ministerstvo, resp. prevádzkovateľ a opačne, pretože kompetencie vládnej kontroly končia na ministerstvách a nepostihnú plnenie úloh prevádzkovateľa, a to ani prevádzkovateľa európskeho významu. Pritom podľa bodu č. 6 preambuly Smernice Rady 2008/114 z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorej obsah sa má práve vládnym návrhom zákona implementovať do nášho právneho poriadku. Primárnu a konečnú zodpovednosť za ochranu európskej kritickej infraštruktúry nesú členské štáty a vlastníci, resp. prevádzkovatelia tejto infraštruktúry. To je vláda a nie ministerstvo. Z uvedených dôvodov navrhujeme alternatívu, umožniť v prípade potreby vláde Slovenskej republiky uložiť svojím uznesením aj vykonanie kontroly stavu, nezávisle na činnosti ministerstiev. Týmto bude aj zo systémového hľadiska objektívne postihnutá prípadná finančná väzba medzi ústredným orgánom štátnej správy a určeným prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry vo väzbe na odôvodnenú vecnú stránku jej potreby.

    Právny rámec na rozšírenie kontrolnej pôsobnosti vlády Slovenskej republiky na úseku kritickej infraštruktúry návrhu zákona vychádza podľa nášho názoru z právnej úpravy, konkrétne z čl. 119 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ide o splnomocňovacie ustanovenie, vláda Slovenskej republiky rozhoduje v zbore o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, kde rozšírenie kompetencií vlády Slovenskej republiky ako vrcholového orgánu výkonnej moci, čl. 108 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vychádza z osobitného zákona, konkrétne z vládneho návrhu zákona o kritickej infraštruktúre.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Slovo má pán poslanec Kalist. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, ktorý prejednávame pod tlačou 153. Pozmeňujúci návrh sa týka:

    1. V § 9 ods. 1 písm. b) znie: "b) zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora, ak sa vo výnimočnom odôvodnenom prípade nedohodne s príslušným ústredným orgánom na predĺžení tejto lehoty; lehotu je možné predĺžiť iba jedenkrát, maximálne o tri mesiace. Odôvodnením je, že návrh nám upresňuje pravidlá, za ktorých je možné predĺžiť lehotu na vypracovanie bezpečnostného plánu, pretože v súčasnom znení existuje možnosť cyklického predlžovania lehoty, čo by mohlo znamenať v tom extrémnom prípade až nefunkčnosť zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Pán predseda, len stručne k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol predložený, aj keď ho zatiaľ nemám, pána poslanca Želiezku a Federiča. Dovolím si neodporučiť jeho schválenie a poviem prečo.

    Po prvé. Navrhované znenie je nezrozumiteľné, nie je zrejmé o aké opatrenia ide a kto ich ukladá. Navrhovatelia majú zrejme na mysli kontrolu plnenia povinností prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, vymedzených v § 9 návrhu zákona, čo však nevyjadrili.

    Po druhé. Predložený návrh je prakticky nevykonateľný, keďže kontrolná právomoc sa má zveriť priamo vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci. Z odôvodnenia návrhu však vyplýva, že ho bude vykonávať iný orgán štátnej správy, úrad vlády. Zámena subjektov verejnej moci pri výkone ich pôsobnosti je však neprípustná.

    Po tretie. Prijatím navrhovaného riešenia by mohlo dôjsť k zvýšeniu administratívnej záťaže prevádzkovateľov podnikateľov, a tým k zhoršeniu podnikateľského prostredia z dôvodu duplicity kontrolnej činnosti, keďže rovnaký predmet kontroly by kontrolovala vláda a príslušné ministerstvá.

    Po štvrté. Kontrola povinností prevádzkovateľa je v návrhu zákona dostatočne zabezpečená ministerstvom, do ktorého pôsobnosti patrí sektor kritickej infraštruktúry a v ktorom bude identifikovaný prvok kritickej infraštruktúry. Pôsobnosť príslušných ministerstiev totiž logicky súvisí s povinnosťami prevádzkovateľa, čomu zodpovedá aj určenie subjektov kontroly, preto ich rozšírenie o vládu je nadbytočné, nepraktické a nesprávne. S pozmeňovacím návrhom, druhým v poradí, si myslím, že je možné súhlasiť. Skôr spresňuje to, čo navrhuje pán poslanec Kalist, predložený návrh zákona. Ďakujem pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Chce zaujať slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 179 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 179a. Dávam slovo opäť ministrovi vnútra, pánovi Lipšicovi. Poprosím spoločného spravodajcu, pána poslanca Ďurkovského, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom návrhu zákona je predovšetkým dosiahnuť zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby. Doteraz strohá úprava predmetnej problematiky v platnom zákone sa rozširuje v nadväznosti na zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, o podrobnejšie vymedzenie podmienok poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, ako aj jeho spôsob preukázania týchto podmienok žiadateľom.

    Ďalej sa navrhuje, aby finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby bolo možné poskytnúť nielen obciam a mestám, ale aj občianskym združeniam, ktoré vyvíjajú činnosť na úseku vojnových hrobov, ak splnia podmienky ustanovené zákonom. Navrhovaná zákonná úprava tiež vytvára predpoklady na urýchlené odstránenie škodlivých následkov na vojnovom hrobe, ktoré boli spôsobené živelnou pohromou, inou mimoriadnou udalosťou alebo protiprávnym konaním. Návrh zákona obsahuje niektoré ďalšie právne inštitúty na jej zdokonalenie. Dovolím si vysloviť súhlas s legislatívno-technickou pripomienkou, uvedenou v spoločnej správe výborov a dovolím si vás požiadať o podporu navrhovanej právnej úpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi Ďurkovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 251 z 15. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov, tlač 179, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, tieto výbory s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili Národnej rade tento návrh zákona schváliť s pripomienkou.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe, a preto ho nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu hlasovať s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona sa mení a dopĺňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov, bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 61 z 1. februára 2011.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu a po druhé navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie, vyhlasujem rozpravu na skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ, spravodajca? Tiež nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Vládny návrh zákona je pod tlačou 116 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 116a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi vnútra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Prerušujem schôdzu na päť minút, budeme pokračovať o 10.05 hodine. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme v schôdzi. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme v tomto bode pokračovali zajtra v rozprave.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 184 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 184a.

    Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Poprosím spoločnú spravodajkyňu Natáliu Blahovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Poprosím o trochu kľudu. Kolegyne a kolegovia, poprosím, keby ste mohli venovať pozornosť navrhovateľovi. Ešte poprosím, počkajte chvíľočku, dokým sa naši poslanci... Ďakujem pekne. Nech sa páči. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pán predseda, prajem príjemný dobrý deň všetkým prítomným. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, poprosím pánov poslancov Pada a Kaliňáka, keby ste mohli ísť von diskutovať, tak isto aj pána Matoviča, aj ostatných, ktorých počujem až sem. Prosím vás pekne, venujte pozornosť navrhovateľovi, aj pána Kaníka poprosím. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte pár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie zaslaného Slovenskej republike.

    V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti vo vzťahu k transpozícii Smernice Rady 76/2007/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

    Európska komisia vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto odôvodnenému stanovisku.

    Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v čl. 1 Zákonníka práce zosúladiť zásadu rovnakého zaobchádzania a prípustné rozdielne zaobchádzanie s právom Európskej únie a s antidiskriminačným zákonom. Ďalej sa navrhuje doplniť ďalšie oprávnenia, ktoré prináležia žene po návrate z materskej dovolenky a mužovi po návrate z rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, predovšetkým aby zamestnanec a zamestnankyňa boli zamestnávateľom zaradení späť do práce za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku. Ďalej, aby mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku.

    Ďalej sa navrhuje stanoviť, aby sa osobitná ochrana žien vzťahovala len na ženy v období bezprostredne po narodení dieťaťa vzhľadom na to, že ochrana tehotnej ženy alebo matky vo vzťahu k inej žene, ktorá nie je matkou, je považovaná za žiadúcu len vtedy, ak ide o ochranu z dôvodu ochrany biologického stavu ženy v čase tehotenstva a po pôrode.

    Návrhom zákona sa ďalej navrhuje upraviť zriadenie, zloženie a činnosť Európskych zamestnaneckých rád v súlade s novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES a upraviť návrat zamestnankyne a zamestnanca po rodičovskej dovolenke a oznamovaciu povinnosť ženy a muža v prípade, ak chcú nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku v súlade so smernicou Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke.

    Ďakujem za pozornosť a za podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, slovo má spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedla spoločnú správu výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 257 z 15. decembra 2010 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím kolegu Abrhana, keby mohol netelefonovať. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetného návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 118 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 47 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 z 27. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 33 z 20. januára 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokoval dňa 20. januára, ale neprijal uznesenie, lebo jeho návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tento návrh.

    V čl. I. v 21. bode sa v úvodnej vete slová "§ 252d" nahrádzajú slovami "§ 252e" a slová "252e" sa nahrádzajú slovami "§ 252f". Doterajší § 252 sa označuje ako § 252f.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 41 z 27. januára 2011.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Tak, kto teda? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Zákonník práce je jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré ovplyvňujú trh práce, ktorý ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Zákonník práce je ten zákon, ktorý podľa toho, čo je v ňom napísané, buď pomáha znižovať nezamestnanosť a pomáha vytvárať nové pracovné miesta, alebo naopak, pomáha zvyšovať nezamestnanosť a bráni tvorbe nových pracovných miest.

    Ten Zákonník práce, ktorý je dnes v platnosti, na neho platia tie druhé charakteristiky. Je brzdou tvorby nových pracovných miest, jeho zmenami počas predchádzajúceho obdobia došlo k zvýšeniu nákladov na tvorby nových pracovných miest. A to je vec, ktorá ma nemôže nechať kľudným. Jednou z našich priorít je predsa zníženie nezamestnanosti, je vytvorenie množstva nových pracovných miest. To od nás očakáva verejnosť, to od nás očakávajú voliči nielen naši, ale všetci voliči, a to od nás očakávajú predovšetkým tí ľudia, ktorí vplyvom krízy a všetkých vplyvov stratili zamestnanie.

    My potrebujeme urobiť všetko pre to, aby sme túto situáciu zmenili, aby sme zlepšili podmienky pre zamestnávanie, odbúrali bariéry a aby sme vytvorili také podmienky, ktoré naozaj pomôžu tvorbe nových pracovných miest. Toto je priorita č. 1. Nad touto prioritou nemôže stáť žiadne rozhodnutie alebo žiaden názor, že máme čas, že toto budeme riešiť o pár mesiacov, pretože to by sme zároveň povedali, že nevadí, že tí ľudia nemajú prácu, však ešte polroka počkajú. A ja si myslím, že neboli sme tu zvolení na to, aby sme čakali, ale na to, aby sme urobili všetko, čo sa dá preto, aby si ľudia prácu našli. A to, čo môžme urobiť, je zmeniť zákony. Zmeniť zákony a odstrániť z nich to, čo bráni práve tvorbe nových pracovných miest. Preto nemôžem akceptovať názor, ktorý priniesli do diskusie o novele Zákonníka práce úradníci, a to je, že táto novela, ktorú tu máme na stole, je tzv. aproximačná novela, v ktorej reagujeme na výhrady Európskej komisie voči zneniu Zákonníka práce, a že k tejto novele nie je možné z toho dôvodu dávať žiadne pozmeňujúce návrhy. Sme predsa zákonodarný orgán. Keď vieme presne čo je problémom, keď vieme, kde nás tlačí topánka, je našou psou povinnosťou, aby sme konali.

    Preto chcem predložiť pozmeňujúci návrh. A zdôrazňujem, nie je to nepriama novela, že v nejakom zákone chcem pridať pozmeňujúci návrh mimo obvyklých pravidiel legislatívneho procesu a rýchlo niečo zmeniť. Je to novela k Zákonníku práce, pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce, ktorý reaguje na Zákonník práce, ktorý bol v riadnom legislatívnom procese otvorený a je naším plným právom uplatňovať k nemu doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    Jedným z tých problémov, a teraz už popisujem to čo vlastne chcem predložiť vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je súbeh odstupného a výpovednej lehoty. V našom vládnom vyhlásení je explicitne a jednoznačne napísané zrušíme súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Je to v schválenom vládnom vyhlásení, vládnom programe, ktorým sa všetci máme povinnosť riadiť. A preto sa pýtam, čo nám bráni, keď toto máme jednoznačne napísané vo vládnom programe, aby sme tak neurobili, keď takú možnosť máme, keď vieme, ako sa to dá spraviť, keď sa vlastne prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu len vrátime do situácie a do legislatívneho stavu, ktorý tu päť rokov platil, fungoval a pomáhal naozaj v tvorbe nových pracovných miest. A navyše, keď je to ten istý stav, ktorý bol dohodnutý na tripartite svojho času, keď sme viedli dlhé a zdĺhavé a ťažké rokovania so zástupcami odborov, a pod ktorý sa aj zástupcovia odborov podpísali a súhlasili s ním. To znamená, vraciame veci len do stavu, ktorý tu platil, ktorý bol odsúhlasený odbormi a ktorý bol odsúhlasený celou vtedajšou tripartitou.

    Ďalší bod, ktorý by som chcel osobitne zvýrazniť je, že často sa nám stáva aj v minulosti, aj v súčasnosti a bude sa nám to stávať stále, a preto treba dávať veľký pozor, že nám tu prichádza legislatíva, ktorá je vyvolaná európskymi smernicami. A pod zdôvodnením, pod pláštikom aproximačnej novely alebo nevyhnutnosti prispôsobiť našu legislatívu európskej legislatíve, naši úradníci v snahe byť mnohokrát pápežskejší od pápeža idú ďalej. Idú ďalej ako hovorí smernica a tým pádom de facto vytvoríme situáciu, že tu zhoršíme podmienky pre zamestnávanie, pokiaľ by sa to týkalo iných zákonov, zhoršíme a skomplikujeme podmienky pre niečo iné a nevšimneme si to, pretože sme, domnievame sa, že to musíme urobiť, pretože takto nám káže európska legislatíva.

    Ja viem, že je to ťažké odsledovať si to, pozrieť si každú smernicu a porovnať si to s navrhovaným textom, ale moja skúsenosť, žiaľbohu je taká, že máme tu množstvo zákonov, ktoré komplikujú občanom život a nemuseli takými byť, keby sme dávali väčší pozor. Preto som sa rozhodol ten pozor dávať, aj ako predseda komisie pre podnikateľské prostredie, aby sme toto už nerobili. A tak isto aj v tejto novele, ktorá tu je, je časť vety, ktorá pokiaľ by bola takto aplikovaná, tak viac skomplikuje a viac zviaže možnosti zamestnávateľa ako ukladá smernica. A preto navrhujem toto súvetie alebo túto časť vety vypustiť.

    Z týchto dôvodov, ktoré som hovoril a ktoré podľa mňa, keď to zhrniem a podčiarknem, by som to nazval, je to odmietnutie byrokratizácie politiky, pretože nič iné ako byrokratizácia politiky je, keď my budeme bez analýzy počúvať, čo si želajú úradníci na ministerstvách a budeme akceptovať ten proces, ktorý oni nám navrhnú, že je správny. My tu nie sme na to, aby sme takto konali. My sme na to, aby sme kriticky zvažovali každú vetu, každé slovo v zákone a snažili sa prijímať také zákony, ktoré budú tejto krajine na prospech a ktoré jej budú pomáhať. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení vládny návrh zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a mení sa takto.

    Bod 1. V čl. I. sa za novelizačný bod 4 vkladajú novelizačné body 5 a 6, ktoré znejú:

    "5. V § 62 ods. 3 sa za slovo "mesiac" vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová "ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná".

    Bod 6. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" sa čiarka nahrádza slovom "alebo" a slovo "zvýšiť" sa nahrádza slovom "zabezpečiť".".

    Ďalšie novelizované body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. V návrhu § 62 ide o zjednodušenie významu tohto paragrafu v zmysle vypustenia podmienky písomnej formy dohody o peňažnej náhrade a podmienky uvedenia tejto dohody v písomnej forme v pracovnej zmluve, rovnako ako tieto podmienky nie sú súčasťou právnej úpravy odstupného a odchodného, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi. Tieto požiadavky sú nadbytočné a nevyvážené z hľadiska súboru práv a povinností zamestnávateľa a zamestnanca.

    V návrhu zmeny v § 63 ide o legislatívno-technickú úpravu a upresnenie podmienok pri výpovedi danej zamestnávateľom. Súčasné znenie nie je jednoznačné, čím umožňuje nejednoznačný výklad.

    Bod 2. V čl. I. sa za novelizačný bod 5 vkladá nový novelizačný bod 6, ktorý znie:

    "6.V § 76 ods. 1 a 2 znejú:

    "(1) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

    (2) Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej desať rokov patrí odstupné v sume najmenej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.".".

    Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. V návrhu zmien § 76 ide o znovuzavedenie oddelenia výpovednej doby a odstupného v právnej úprave spred 1. septembra 2007. Súčasná právna úprava hovorí, že ak vás zamestnávateľ prepustí, dostanete okrem dvoch platov počas výpovednej lehoty ešte dvojmesačné odstupné. Trojmesačné vtedy, ak pracujete viac ako päť rokov. Po novom by prepustený zamestnanec mohol dostať buď jedno alebo druhé. To je buď odstupné alebo výpovednú lehotu počas výpovednej lehoty. Súčasný právny stav neopodstatnene zvyšuje náklady na uvoľnenie zamestnancov v prípade, ak sa podnik ocitne v problémoch a de facto tak ohrozuje existenciu väčšieho počtu pracovných miest, až existenciu samotného podniku, pretože znemožňuje pružne reagovať na reálnu situáciu na trhu. Výsledkom tejto zmeny by malo byť zníženie bariéry pre tvorbu pracovných miest, viac pracovných miest a pružnejší trh práce.

    3. V novelizačnom bode 6 v § 157 ods. 1 až 3 sa vypúšťajú slová "z dôvodu, že táto práca sa nevykonáva, alebo pracovisko je zrušené".

    Navrhovaná zmena vychádza zo smerníc 2006/54/ES a 2010/18/EÚ (96/34/ES), kde sa nešpecifikuje, ktoré sú objektívne dôvody, kedy nemôže zamestnávateľ zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko.

    U zamestnávateľa môžu nastať aj iné objektívne dôvody, pre ktoré nemôže zamestnankyňu alebo zamestnanca zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko. A preto prijatím pôvodne navrhovaného textu by sme podstatne zúžili pružnosť pracovného trhu a skomplikovali zabezpečovanie chodu podniku pre zamestnávateľa.

    V súvislosti s navrhovaným doplnením je potrebné v čl. VIII prečíslovať novelizačné body.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, viete, je mi sympatické na vás, že vy skutočne neprekračujete svoju povesť a neprekračujete svoje meno, pretože idete s takými návrhmi, ktoré ste kedysi navrhol a rozprávate ešte o tom, ako pomôžete Zákonníku práce a ako sa vrátime k pôvodnému Zákonníku práce, ktorý bol za vašich čias predkladaný, kedy vy ste úplne jednoducho zrušil sociálny dialóg, kedy ste absolútne zamietol tripartitu, zriadil ste poradný orgán. A dnes nám tu tvrdíte, ako ste to vy prerokoval v tripartite.

    Viete, myslím si, že poniektorí máme veľmi dobrú pamäť, tak vieme ako tento Zákonník práce prebiehal a vieme, aké tam boli dohody s odborármi.

    Aj to čo ste teraz predviedli, je snaha sa vyhnúť vyjednávaniu práve s tripartitou. Ak chcete niečo urobiť flexibilné, ak budete čerpať eurofondy, ak budete robiť aktívnu politiku na trhu práce, tak skutočne môžme nájsť nové pracovné miesta, pretože vám odíde štyritisíc ľudí zo železníc a váš práve pozmeňovací návrh tomu veľmi ľahko napomôže, len im nenájdeme prácu.

    Ja si myslím, že môžem povedať za našu politickú stranu, že väčšina poslancov povedala, že tento Zákonník práce, tú euronovelu by sme boli schopní podporiť, ale ak tam bude taký pozmeňovací návrh, ako ste ho dal vy, pretože tá euronovela je skutočne iba transponovať smernicu Európskej únie, tak je tam určitá totožnosť, ale toto si myslím, že je vážne nad rámec a vážne poškodí zamestnancov bez toho, aby ste sa vyhli tripartite, aby ste sa vyhli dialógu a aby ste uzatvorili dohodu. Takže zamyslite sa nad tým, čo je aktívna politika práce.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Dostál.

  • Chcel by som podporiť vystúpenie, aj pozmeňujúce návrhy kolegu Kaníka. A to tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska. Z formálneho hľadiska musím plne súhlasiť s tým, že skutočnosť, že ide o aproximačnú novelu, v žiadnom prípade nie je dôvodom, pre ktorý by nemohla zasahovať aj do iných záležitosti ako je navrhované. To nepovažujem za dostatočný argument. Je to novela zákona ako každá iná. Ak máme potrebu upraviť v nej aj iné veci, môžme to urobiť.

    Rovnako súhlasím s tým, že pri aplikovaní, aproximovaní smerníc Európskej únie, aby sme nemali nadrámec toho čo je nevyhnutné najmä v prípade, ak sa nám nariaďujú veci obmedzujúce napr. pružnosť trhu práce ako je to aj v tomto prípade.

    Z vecného hľadiska si myslím, že nemali by sme mať problém podporiť veci, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré sú v súlade so smerovaním tejto vlády, ktoré zvyšujú flexibilitu trhu práce. A odkladať to, keď sme jasne sa vyjadrili, že chceme ísť týmto smerom, cestou k ďalším pracovným príležitostiam, nie čerpanie eurofondov, ale pružný pracovný trh, môžme teraz pre to niečo urobiť, preto chcem vyzvať kolegov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Matovič. Treba sa prihlásiť. Takže, pán poslanec Kaník reaguje.

  • Pani poslankyňa Vaľová, no neviem či s tou pamäťou je to naozaj úplne v poriadku, pretože či sa vám to páči alebo nie, ale novela Zákonníka práce, ktorú som predkladal v minulom období, prešla tripartitou. Bolo to ťažké, dlhé, mnohohodinové rokovanie a opakovanie, ale v konečnom dôsledku došlo k zhode. Aj zástupcovia odborov podporili ten text a keď neveríte, sú o tom písomné doklady.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani Tomanová, prosím vás pekne, keby ste mohli nevykrikovať odtiaľ. Ďakujem vám pekne.

  • Sú o tom písomné záznamy, veď to je všetko zachytené, zaznamenané. Bola to riadna tripartita. Takže to, o čom hovorím, je presne tak, ako hovorím. A naozaj oceňujem, že vravíte, že naozaj nelavírujem. Áno, svoj názor, ktorý mám, a to je, že potrebujeme flexibilnejší trh práce, si budem tvrdo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.

  • Iba minúta času? Takže, poprosím, ešte minútu pridať.

  • To čo potrebujeme, je viac práce pre ľudí. A to nedosiahneme ani eurofondami, ani ničím, ale tým, že spružníme trh práce. Po prijatí novely, ktorú som už spomínal, postupne poklesla nezamestnanosť až na sedem percent. Dnes ju máme vysokú práve potom ako bol deformovaný Zákonník práce, na čo som upozorňoval okamžite a hneď, už pri príprave tejto deformácie, ktorú ste urobili vy. A vy máte na svedomí rast nezamestnanosti, ku ktorému kríza iste prispela, ale vy ste nijakým spôsobom na to pozitívne nereagovali. Naopak ste prejavy krízy ešte prehĺbili svojou nesprávnou a zlou politikou, ktorá v konečnom dôsledku oberala a dodnes oberá ľudí o prácu, a preto by sme nemali váhať ani chvíľu a napraviť tieto deformácie.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vám predstaviť pozmeňovací návrh, ktorý štyria poslanci za hnutie Obyčajní ľudia z klubu SaS predkladáme. Je to pozmeňovací návrh, ktorý rieši taký, možno pre niekoho banalitu, ale podľa nás dosť podstatný problém, ktorý možno zbytočne zaťažuje zamestnancov, takisto zamestnávateľov. A sú to konkrétne stravovacie poukážky alebo stravné lístky, ako tomu budem ďalej hovoriť, keďže takýto názov je zaužívaný.

    Predkladám pozmeňovací návrh, ktorý má umožniť zamestnancovi sa slobodne dohodnúť so zamestnávateľom, ak uzná za vhodné to, aby miesto stravného lístku mal priplatený príspevok na stravovanie, ktorý bude mať rovnako nezdaniteľný, ktorý rovnako nebude podliehať odvodom tak isto ako dostal v podstate v súčasnosti príspevok cez stravovaciu poukážku alebo teda cez stravný lístok.

    Je to dosť háklivá téma. V poslednej dobe sa o tom dosť hovorilo a v čase, kedy vlastne toho boli plné médiá, že či zrušiť stravovacie poukážky alebo nie, a teda či umožniť ľuďom, aby si miesto toho mohli vybrať hotovosť alebo vyššiu mzdu na účte, tak my sme sa snažili presvedčiť aj ľudí na ministerstve, aby s takouto zmenou súhlasili, čo priznávam, sa nám nejako aj podarilo, aj nepodarilo.

    S touto zmenou podľa mojich informácií vraj vyslovili súhlas aj odborári, konkrétne pán Machyna sa teda k tomu vyjadril, že nemá s touto úpravou nijaký problém. A teda ministerstvo skorej presadzuje tendenciu, aby táto zmena bola zakomponovaná až do veľkej zmeny Zákonníka práce. Možno v kontexte s tým, čo tu predrečník hovoril, myslím si, že správne veci by sme nemali odkladať. Jednoducho keď je, keď raz tie stravné lístky alebo so stravnými poukážkami ľudia majú problém a zbytočne im možno popri platobnej karte figurujú v peňaženkách nejaké lístočky, ktoré sa tvárime, že sú menou, tak načo komplikujeme život tým zamestnancom, načo komplikujeme život zamestnávateľom.

    Viem, že najčastejší argument v tejto veci je tých odporcov a hlavne stravovacích spoločností, že potom sa ľudia sa nebudú stravovať. Myslím si, že je to taký trošku smiešny argument. Už v súčasnosti ľudia so stravnými poukážkami narábajú úplne slobodne. Niektorí za ne idú do reštaurácie, niektorí si za ne v potravinách kúpia potraviny, niektorí si za ne úplne bez problémov kúpia alkohol, hoci jednoducho by to tak nemalo byť. Je to tak. Nikto to nemá šancu kontrolovať či predavač v tom pohostinstve zoberie tie stravovacie poukážky, alebo nezoberie. A takýmto spôsobom sa možno teda alkoholik nedostane k alkoholu cez naše stravovacie poukážky.

    Jednoducho svojho času to bol dobrý nástroj na to, aby sme možno zamestnávateľov, trochu poviem, dotlačili do toho, alebo sa postarali o stravovanie pre zamestnancov. Ale myslím si, že postupne sa nám to trošku vymklo z rúk, keď sme dovolili nakupovať za stravovacie poukážky čokoľvek iné. Tým pádom nemáme šancu jednoducho ustrážiť možno milión ľudí, ktorí tie stravovacie poukážky dennodenne používajú na to, na aký účel ho použijú.

    Hovorím, v tomto pozmeňovacom návrhu sa nesnažíme rušiť žiadne výhody zamestnancom. Naďalej, ak by prišlo k tomu, že by miesto stravovacej poukážky mal zamestnanec vyplatenú hotovosť alebo zvýšenú mzdu, tak muselo by to byť na základe písomnej dohody so zamestnávateľom. Nijak inak. Alebo teda, tak je to vlastne aj robené, že v prípade, ak v danom podniku existuje kolektívna zmluva, tak vlastne na základe tej kolektívnej zmluvy. Keď sa odborári dohodnú so zamestnávateľom, že sa stravovacie poukážky nebudú používať a bude sa vyplácať finančný príspevok, tak platí kolektívna zmluva. V prípade, ak nie je ko kolektívna zmluva, v tom prípade prichádza na radu zamestnanec a iba vtedy, keď on prejaví záujem a on písomne bude súhlasiť, tak iba vtedy vlastne môže dostať finančnú náhradu, ktorú bude mať rovnako nezdaniteľnú.

    Tento návrh je naozaj taký možno iba symbolický, možno niekto si povie z vás, že to je zbytočnosť. Podľa mňa, veľmi veľa ľuďom ušetríme zbytočné starosti. Hlavne zamestnancom, aby možno nemuseli používať niečo čo ich obťažuje v tej peňaženke. Takisto ľudí, ktorí čakajú v obchode a čakajú na to, kedy predavačka tam si oráta stravné, stravovacie poukážky, kedy popíše nejaký kód z druhej strany, opečiatkuje si ich. Jednoducho v tých dlhých radách v obchodoch to zbytočne, jednoducho tento úkon zdržuje. Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme naďalej ľudí a firmy zaťažovali zbytočnou byrokraciou a nenechali na slobodnej voľbe zamestnanca či sa so zamestnávateľom na takejto zmene dohodne.

    Nechcel som v čase, kedy sa v médiách táto téma prepierala, kedy aj teda prebiehali ankety o tom teda, že či ľudia by takéto riešenie uvítali. A teda, keď v tej súvislosti poviem, v tej ankete vyšlo tuším 92 % pri, myslím, pätnásťtisíc ľuďoch, ktorí hlasovali, že 92 % ľudí s touto zmenou súhlasí. Čiže nenavrhujeme niečo, čo by, čo by ľudia nechceli. Čo jednoducho, myslím si, že každý súdny človek si uvedomí, že tie stravné lístky naozaj sa zneužívali a je to naozaj iba zbytočný byrokratický šimeľ, ktorý si naďalej tak trošku pestujeme na hrudi.

    V tom čase, ale nechcel som sa na túto tému ozývať v záujme toho, aby takýto návrh mal šancu prejsť, lebo si uvedomujem a aj mám informácie o tom, že v momente ako tento nejaký návrh začali rozoberať médiá, hneď začali stravovacie spoločnosti vo veľkom operovať aj medzi poslancami a začali lobovať v prospech toho, aby stravovacie poukážky neboli zrušené. Keďže nikomu inému v podstate nemôže záležať na tom, aby stravovacie poukážky neboli zrušené, ako stravovacím spoločnostiam, myslím si, že ľudia, ktorí by hlasovali proti takejto zmene, v podstate zastávajú záujem iba týchto veľkých stravovacích spoločností, ktoré na existencii stravovacích poukážok si robia obrat približne okolo miliardy korún ročne. Čiže musíme si sami pred sebou dať otázku, či budeme zastávať práva zamestnanca, aby sa slobodne rozhodol, lebo naozaj to je o slobodnom rozhodnutí, o písomnom súhlase alebo o písomnej žiadosti alebo o písomnej dohode so zamestnávateľom, alebo budeme hájiť záujem možno piatich veľkých stravovacích spoločností, ktoré sa priživujú na reštauráciách, ktoré sa priživujú na podnikateľoch, ktorí musia možno nejaké poplatky alebo nie možno, ale určite platia poplatky za vystavenie týchto stravovacích poukážok a zbytočne znepríjemňujú život samotným zamestnancom. Preto som teda túto tému neotváral, lebo som to chcel urobiť práve touto formou. Uznávam a ospravedlňujem sa všetkým poslancom, či koaličným, či opozičným, že takýto návrh dávam touto formou, ale chcel som naozaj urobiť posledné v poslednej chvíli v druhom čítaní, aby sme nedali priestor stravovacím spoločnostiam lobovať a kupovať si hlasovanie poslancov v neprospech zrušenia stravných lístkov. Tento priestor som chcel minimalizovať. Dnes tú šancu máme, v podstate možno za hodinku môžme umožniť ľuďom slobodne rozhodnúť, sa dohodnúť alebo teda, každý už je na jeho svedomí, alebo bude zastávať záujmy tých stravovacích spoločností. Myslím, že som povedal dosť.

    Prečítam teraz to úplné znenie pozmeňovacieho návrhu. Ospravedlňujem sa, sú tam niektoré nudné pasáže.

    Pozmeňovací návrh Igora Matoviča a Eriky Jurínovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 184. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za novelizačný bod 5 vkladajú nové novelizačné body 6 a 7, ktoré znejú:

    "6. V § 130 ods. 5 prvá veta znie: "Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.".

    7. V §152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v ods. 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa ods. 3.".".

    Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.

    2. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:

    "Čl. V

    Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona 534/2005 Z. z., zákona 660/2005 Z. z., zákona 688/2006 Z. z., zákona 76/2007 Z. z., zákona 519/2007 Z. z., zákona 530/2007 Z. z., zákona 561/2007 Z. z., zákona 621/2007 Z. z., zákona 653/2007 Z. z, zákona 168/2008 Z. z., zákona 465/2008 Z. z., zákona 514/2008 Z. z., zákona 563/2008 Z. z., zákona 567/2008 Z. z., zákona 60/2009 Z. z., zákona 184/2009 Z. z., zákona 185/2009 Z. z., zákona 504/2009 Z. z., zákona 563/2009 Z. z., zákona 374/2010 Z. z. a zákona 548/2010 Z. z. sa mení takto:

    V § 5 ods. 7 písm. b) znie:

    "b) hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, pozn. 17a)".

    Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.

    V súvislosti s navrhovaným doplnením je potrebné v čl. VIII prečíslovať novelizačné body.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi, v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak takýto postup bude mať dohodnutý v kolektívnej zmluve.

    Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo ak v kolektívnej zmluve nebude dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie a to v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.

    Navrhovanou úpravou v § 130 ods. 1 Zákonníka práce sa súčasne ukladá povinnosť zamestnávateľa uvádzať na výplatnom doklade aj sumy jednotlivých plnení poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, teda aj sumu finančného príspevku na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce, ako aj ďalšie príspevky poskytované v súvislosti so zamestnaním, napr. plnenie zo sociálneho fondu, vreckové poskytnuté pri zahraničnej pracovnej ceste, vyššie alebo iné cestovné náhrady a podobne. Sumu finančného príspevku na stravovanie zamestnávateľ na výplatnom doklade uvedie samostatne ako príspevok na stravovanie.

    Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane tak isto, ako je oslobodený od dane príjem poskytovania ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie, poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.

    Ešte raz všetkých vás poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu. Viem, že koaličná rada včera prijala stanovisko, ktoré sa v tejto veci možno nejako nevyjadruje, alebo necháva možno takú nejakú zelenú kartu pre poslancov ako budú hlasovať. Trošku ma toto stanovisko koaličnej rady mrzí, keďže odôvodnenie bolo také, že vlastne má to v pohode čas, nech sa to príjme až potom, pri veľkej novele Zákonníka práce. Ešte raz vyslovujem presvedčenie, že dobré veci, ak môžme prijať teraz, mali by sme ich prijať teraz a neodkladať do budúcna. Poprosím v tejto veci aj vás, kolegovia v opozícii, ak uznáte za vhodné, že toto nie je zmena, ktorá ide v neprospech zamestnancov, ale že zamestnanec získa vlastne možnosť sa dohodnúť so zamestnávateľom, získa možnosť, nikto ho do ničoho nebude nútiť, aby ste tento pozmeňovací návrh podporili.

    Ešte raz sa ospravedlňujem za to, akou formou to predkladám, že to predkladám na poslednú chvíľu a snažil som sa vysvetliť, že robím to preto, lebo som sa chcel vyhnúť lobingu stravovacích spoločností na vás poslancov, aby vás nemotivovali k tomu, aby ste tento pozmeňovací návrh nepodporili. Viete sami, že je to populárna zmena a ak by mi neišlo o princíp v tejto veci a o to, že aby sme uľahčili život zamestnancom a zamestnávateľom, tak by som to dávno predal médiám a dávno by som o tom robil tlačovky. Zakúsol som si do jazyka, neurobil som to, lebo chcel som túto zmenu presadiť v tichosti, v Národnej rade a oznámiť to médiám už vtedy, keď sa tento, tento možno čin podarí a pevne verím, že sa nám podarí spoločne, že za neho nebudú hlasovať iba poslanci koalície, ale aj opozície. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Matoviča sa prihlásili páni poslanci Radošovský, Dostál, Ondruš, Droba, Somogyi, Jurinová, Gibalová, Suja, Aštaryová, Vaľová, Tomanová, Hladký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Celkom dvanásť poslancov. Slovo má pán poslanec Radošovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dopredu musím predznačiť, že za mnou žiadna stravovacia spoločnosť nebola lobovať a napriek tomu teda si dovolím vysloviť svoj súhlas alebo nesúhlas s navrhovaným riešením. Pán kolega, trvalo dosť dlhú dobu, než si uvedomili aj zamestnávatelia, ale v prvom rade zamestnanci, ktorých slobodnú vôľu v tejto chvíli obhajujete, že treba, aby počas pracovnej doby jedli normálne. To znamená, dostali normálnu stravu. Nie suchú stravu, nie nejakú náhradnú stravu alebo dokonca žiadnu stravu. A to trvalo strašne dlho. Tento pozmeňovák, ak by mal prechádzať štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, tak isto by sa k nemu vyjadrilo negatívne ministerstvo zdravotníctva a zrejme aj ministerstvo pôdohospodárstva, pretože toto je proti, trošku proti zdraviu. Jednoducho tí ľudia, ak majú slobodnú vôľu v niektorých veciach, tak ju následne využívajú tým nesprávnym spôsobom. Ja viem, že, ja ich nazvem operátori, pýtajú priveľa za svoju službu. Možno tu treba riešenie hľadať a tu treba jednoducho čosi pristrihnúť v krídelkách rozletu, ale lístok ako taký zadáva nielen právo, ale aj povinnosť ísť na pravidelnú teplú stravu. To je dôležité. Vtedy, keď boli stravné lístky vydané, vtedy nebolo toľko poskytovateľov stravovacích možností, cateringových spoločností. Dnes táto možnosť je, a preto ju nelikvidujeme. Zhorší sa zdravotný stav pracujúcich. Celkom isto. A čudujem sa aj odborárom, že ak sa vyjadrili, že s tým súhlasia, tak sa veľmi čudujem. Ďakujem pekne.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Chcel by som podporiť návrh kolegu Matoviča a myslím si, že ten návrh je prospešný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Zamestnancom, ak sa tak rozhodnú, tak dáva väčšiu voľnosť, zamestnávateľom obmedzuje zbytočnú byrokraciu. Samozrejme, že firmy, ktoré majú biznis so stravnými lístkami toto nebudú vítať, pretože ich to pripraví o nejaké zisky, ale ide o zmenu, ktorá je založená na dobrovoľnom rozhodnutí a dobrovoľnom súhlase zamestnancov a zamestnávateľa. Myslím si, že nikoho neohrozuje a tie argumenty typu, že ľudia sa prestanú stravovať kvôli tomu, že nebudú mať stravné lístky, považujem za dosť absurdné. Ani to, že má niekto stravný lístok ho predsa nenúti, aby išiel v predpísanom čase na jedlo predpísanej kvality. So stravnými lístkami môžu robiť ľudia takmer čokoľvek, môžu za ne nakupovať potraviny kedykoľvek chcú, akejkoľvek zdravotnej kvality. Môžu ich konzumovať, kedy chcú. Stravné lístky v tejto podobe nič nezaručujú. Myslím si, že spoľahnime sa na slobodné konanie ľudí aj v tomto prípade, preto ja tento návrh plne podporujem.

  • Pán poslanec Ondruš s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Matovič, základný problém vášho návrhu nevidím v tom, že by bol a priori ako celok neprijateľný, ale v tom, že ste nám nedali žiadny priestor na to, aby sme o ňom diskutovali. Moja babka hovorievala: "súdim teba podľa seba". A ak teda máte obavy, že by sme mohli byť pod vplyvom nejakých netransparentných lobistických skupín, tak chápem, že to hovoríte ako človek, ktorý má s tým vlastné skúsenosti, keď ho vraj chceli podplatiť a dať mu nejaké milióny eur za to, aby nehlasoval za programové vyhlásenie vlády. Ale to, že vy ste človek, ktorý komunikuje s nejakými lobistickými skupinami a dostáva sa pod ich tlak alebo niečo podobné, neznamená, že v takej situácii sa nachádzame aj my ostatní a ja teda skutočne nemám problém hovoriť o svojich pozmeňujúcich návrhoch a o svojich legislatívnych návrhoch otvorene a s dostatočným časovým predstihom, nebojím sa žiadneho lobistického tlaku, pretože takému nepodlieham a som pripravený verejne diskutovať o svojich legislatívnych návrhoch a potom sa dajú aj vylepšiť a potom sa s nimi dá aj pracovať. S tým vaším sa nedá, lebo nám ste nedali žiadnu príležitosť, a to som si pozrel, že podpísaní sú tam poslanci, ktorí sedia v našom výbore, dokonca spolupredkladateľkou je pani Jurinová.

    To platí aj o tých druhých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme tu doteraz počuli a, kolegovia z vládnej koalície, ja skutočne už nenachádzam normálnych slov na to, čo vy teraz stvárate, zásadné zmeny Zákonníka práce predkladáte takým spôsobom, aby sa k nim nikto, nielen lobistické skupiny, ale nikto nemohol vyjadriť a aby k nim nebola žiadna diskusia. A to navyše v čase, kedy vláda vlastne zverejnila vlastnú predstavu o veľkej novele Zákonníka práce, dokonca už existuje aj nejaké paragrafované znenie. Takže tento spôsob, nehnevajte sa na mňa, mali sme to na výbore, vaši poslanci deklarovali, že podporujú vládnu novelu bez zmien.

  • Ďalej pán poslanec Juraj Droba s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ja podporujem pozmeňovací návrh kolegu Igora Matoviča. Z hľadiska liberalizmu sa mi zdá byť rozumný. Je to jeden z tých návrhov, ktoré idú naprieč politickým spektrom, nemyslím si, že je koaličný ani opozičný, je to jednoducho jeden z tých rozumných návrhov, ktoré by mohli kolegovia poslanci z oboch táborov zvážiť.

    Čo sa týka lobizmu okolo stravovacích poukážok, pravdou je, že trh je ovládaný niekoľkými veľkými hráčmi a myslím si, že by bolo omnoho férovejšie aj voči zamestnávateľom aj voči zamestnancom, ak by aj jedni aj druhí mali na výber. Samozrejme, že som zato, aby zamestnanec, ktorý bude trvať na tom, že chce stravné poukážky aj naďalej, jednoducho ich od svojho zamestnávateľa dostal. Čo sa týka zdravia, ja si nemyslím, že v súčasnosti je systém nastavený tak, aby garantoval a ochraňoval teplé jedlo počas obeda pre zamestnanca, ktorý sa rozhodol využívať stravné poukážky.

    Ako všetci vieme, tak prax je taká, že za stravné poukážky sa dajú kúpiť kľudne cigarety alebo alkohol alebo čokoľvek ďalšie. Takže tie poukážky samé o sebe negarantujú, že zamestnanec jednoducho pôjde na ten teplý obed a bude dbať na svoje zdravie. Myslím si, že poukážky môžu znepríjemňovať život niektorým zamestnancom, ktorí by radi radšej dostávali hotovosť a kúpili si na obed čo chcú a ako chcú a takisto znepríjemňuje život zamestnávateľom, ktorých tlačí do toho, aby tie poukážky kupoval, aj keď zamestnanci o ne nemusia mať záujem.

    Takže ešte raz, považujem to za rozumný návrh, dávame možnosť voľby, nech sa ľudia slobodne rozhodnú, či už zamestnanci alebo zamestnávatelia. Ďakujem.

  • Szilárd Somogyi je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pred zhruba tromi mesiacmi som si dovolil spochybniť, či strane SMER prislúcha aj skratka SD, skratka sociálnej demokracie. Tie pochybnosti naďalej mám, musím však poukázať na nový element sociálnej demokracie na Slovensku, a to v pôsobení Obyčajných ľudí. Nepoznám momentálne iné zoskupenie v parlamente Slovenska, ktorý by obsahovo takto sa stotožnil s ľavičiarskymi princípmi. Veď si spomeňme, kritika zo strany hovorcu Obyčajných ľudí na adresu strany SMER sa vždy týkala prostriedkov a metód strany SMER a nie princípu sociálnej demokracie. Podotýkam, že pod ľavičiarstvom Obyčajných ľudí ani prinajmenšom nechápem komunizmus, veď vieme, že komunizmus a ľavičiarstvo nie sú totožné, ba sú v dnešom ponímaní veľmi vzdialené a som rád, že máme v radoch nášho poslaneckého klubu aj spontánneho ľavičiara, spontánnych ľavičiarov. Ďakujem.

  • Erika Jurinová je ďalšia prihlásená s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Keď som si zbierala informácie od ľudí, ktorí s týmito stravnými lístkami prichádzajú do styku, čo sa týka zamestnancov, zo začiatku mali niektorí probém, že znova nás budú zamestnávatelia okrádať, nedostaneme to, čo máme v stravných lístkoch a pod., navyše niektorí ani nevedeli, že si doplácajú vlastne za tie stravné lístky aj sami určitú dohodnutú časť, ale po vysvetlení, myslím, že ani jeden z týchto ľudí, nemala som aspoň ten pocit, že tí ľudia boli proti tomu, aby mali možnosť rozhodnúť sa, či tie stravné lístky chcú, alebo nechcú. Čo sa týka reštaurácií, tak isto, oslovila som teda štyri, je to malá vzorka, ale predsa, ani v jednej reštaurácii mi nepovedali, že by s tým mali problém. Zväčša išlo o to, že peniaze prichádzajú neskôr, je s tým kopa roboty, dlho to trvá pri vydávaní a podobné argumenty. Čo sa týka zamestnávateľov, len v jednom prípade, aj to v podstate potom sme prišli k tomu, že je tam istý konflikt záujmov, len v jednom prípade z desiatich boli proste všetci tí, alebo všetci deviati boli zato, aby tie stravenky úplne zmizli. Teraz v predkladanom návrhu je možnosť, kedy si zamestnanec bude môcť sám vybrať, či tie stravenky bude chcieť naozaj ako stravenku, alebo či mu budú stačiť peniaze. A vôbec si nemyslím, že to obmedzí nejako stravovanie ľudí, že ľudia prestanú chodiť na obedy. Roky už tie stravenky fungujú a je pravda, že týmto sa možno vytvoril priestor na to, že ľudia si zvykli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej pani poslankyňa Monika Gibalová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niekoľko poznámok som si k tomu napísala. Musím povedať, že som v jednom vecnom rozhovore s pánom ministrom Mihálom už raz, mimochodom, komunikovala o tejto veci a myslím, že nepoviem nič, čo nemôžem povedať, že vyjadril sa teda v zmysle skôr zrušiť tie stravné lístky. Ja tento návrh pána poslanca Matoviča považujem len ako prechodný model, a teda len za takýchto podmienok sa z mojej strany dá akceptovať. Som za koncepčné riešenie. Ja mám teraz jednu konkrétnu skúsenosť, s ktorou sa chcem podeliť, že stravovací biznis je veľmi kreatívny. Viem o tom, že napr. firmy, ktoré distribuujú stravovacie lístky, ponúkajú napr. darčekové kupóny v hodnote 40 eur, ktoré zamestnávateľ prenáša do svojho sociálneho fondu a môj sedliacky zdravý rozum hovorí, že je to super biznis na to, ako sa zlikvidujú skladové zásoby, napríklad. Toto moje stanovisko, dúfam, že pán poslanec Matovič nebude považovať za lobing. Nerobme zo stravných lístkov "bumažky", rešpektujme slobodnú vôľu každého človeka ako si zariadi svoj stravovací program. Prihováram sa do budúcnosti, aby napr. toto bola špeciálna položka v rámci mzdy. Nech ju dostane zamestnanec v rámci mzdy, našou úlohou nech je zabezpečiť zamestnanie a riadnu mzdu a ostatné nechajme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jaroslav Suja s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Tak isto podporujem predkladaný pozmeňovací návrh a som rád, že jeho prijatím dáme do rúk zamestnancom slobodnú voľbu výberu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zuzana Aštaryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som svojou faktickou chcela podporiť tento pozmeňujúci návrh a verím, že ho poslanci podporia tiež, nakoľko občania ním nič nestratia a naopak zamestnávatelia ušetria čas pri účtovaní a objednávaní straveniek, hlavne náklady, ktoré ušetria, ktoré musia teraz platiť tým stravovacím spoločnostiam. Takže som za to, aby prešiel tento návrh. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. No pán Matovič opäť neprekvapil, predviedol svoje psychologické divadielko. Ak s tým nieko nesúhlasí, tak je kupovaný, ale ja si myslím, že v tomto parlamente okrem pána Matoviča nikto nebol kupovaný, nikomu nikto neponúkal peniaze a priznal to sám, že jemu tie peniaze ponúkali. Ja tu sedím päť rokov a nikto ma nikdy nekupoval. Druhú vec čo chcem povedať, ak počúvame rozpravu, tak pravica hovorí o biznise, o biznise s jedlom alebo s potravinami a ľavica hovorí o jednom teplom jedle pre občana. Nesúhlasím s týmto návrhom, pretože ak zamestnanec dostane stravný lístok, je tam dvojnásobná kontrola. Jedna kontrola je tá, že fungujú tieto faktúry v ekonomike podnikateľa a druhá kontrola je tá, že zamestnanec podpíše, že tieto lístky skutočne prevzal. Ja sa pýtam, ak dostane zamestnanec príspevok na stravu vo forme finančnej čiastky, ak podnikateľ povie, že nemá z čoho vyplácať mzdu, tak ako sa to mnohokrát teraz deje, že povie, že dá iba minimálnu mzdu, chcem sa spýtať, ako sa budú brániť ľudia v nezamestnaných regiónoch.

    A ešte jednu vec by som chcela povedať. Ak zavádzate pre rómske osady, aby si nekupovali alkohol, stravenky a lístky, tu opačne zavádzate peniaze, a že vraj si ľudia kupujú cigarety, alkohol. Je to zakázané si kúpiť za tieto lístky. A pán Matovič, pre vašu názornú ukážku toto je stravenka a toto je desaťeurovka. Vôbec v peňaženke neobťažuje, sú to dve rovnaké, by som povedala aj hmotnostne, poukážky, ktoré v peňaženke vôbec neobťažujú, ale myslím si, že u vás je to veľmi ťažko, aby ste si to predstavil. A jednoducho ešte raz hovorím, ak zamestnanec dostáva stravné lístky, je tam kontrola, že dostane toľko na stravu, koľko mu ukladá zákon, podpíše tieto lístky a tieto lístky figurujú aj v ekonomike a nie je možné, aby mu toto nebolo vyplatené.

  • Pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, plne podporujem a súhlasím so stanoviskami napr. pána poslanca Ondruša, ale aj pána Radačovského, ale naviac pridávam. Pokiaľ ide o stravovanie, jednoznačne Zákonník práce hovorí, na prvom mieste musí zamestnávateľ zabezpečiť zamestnancovi stravovanie. Poukážky sú iba totálne náhradné riešenie, keď nevie toto zabezpečiť iným spôsobom. Pán Matovič, presne tak ako pán Kaník, idete cestou znižovania a odoberania práv, sociálnych práv občanom. Kladiete a prenášate vlastne bremeno znovu na zamestnanca a znižujete zaťaženosť zamestnávateľa. Ja v tejto chvíli poviem, že pán Kaník sa dokonca neobťažoval aj klamať v tom, nech si prečíta prepis z rokovania tripartity k jeho návrhu Zákonníka práce, kde odborári vyjadrili nesúhlas.

    Pokiaľ ide o Zákonník práce a negatívny jeho dopad našej novely v roku 2007, musím povedať, že Inštitút pre finančnú politiku, kde sedia vaši tzv. nezávislí odborníci, konštatoval, že nemal negatívny prínos pre oblasť zamestnanosti. Pán Kaník, pripomínam, že v roku 2008 sme mali najnižšiu, v auguste a v septembri najnižšiu mieru nezamestnanosti 7,36 %. Vy ste nám ju odovzdávali viac ako 14-percentnú. A 8-percentnú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani kolegyňa, ale vy máte reagovať na pána Matoviča, ak dobre rozumiem.

  • Ja som reagovala na pána Matoviča...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • No tak nereagujte na pána Kaníka, lebo teraz vystupoval v rozprave pán poslanec Matovič, lebo vám zoberiem slovo.

  • A ja len pripomínam, že najnižšia miera nezamestnanosti bola práve po účinnosti našej novely zákonníka, po roku účinnosti v roku 2008. Dokonca rok 2009 sme ukončili s nižšou mierou nezamestnanosti ako ste nám vy nechali v roku 2006. Ďakujem.

  • Nedá sa vás naučiť dodržiavať rokovací poriadok. Na to som si už zvykol. Pán poslanec Hladký, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel v mojom príspevku podporiť návrh pána poslanca Matoviča. Myslím si, že tak z pohľadu zamestnávateľov ako aj zamestnancov ubudne byrokracie, ubudne zbytočných krokov, zbytočných nákladov a nemyslím si, že by sa stravnými lístkami zabezpečila vyššia kvalita zdravia našej populácie. Ten, kto si chce objednať teplé jedlo, ten si ho objedná, kto si ho nechce objednať, kto požiada o stravné lístky, ten sčasti môže ísť niekde do reštaurácie na nejaké jedlo, alebo si za tie lístky kúpi normálny tovar. A toto si myslím, že je úplne postavené na hlavu, zavádzať ďalší druh platidla. Asi toľko z mojej strany.

  • Pán poslanec, musíte sa prihlásiť, ak chcete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem za všetky reakcie. Pán poslanec Radošovský, povedali ste niečo v tom duchu, že v prípade, že by sa tento návrh prijal, v prípade, že by slobodne sa zamestnanec rozhodol miesto stravných lístkov mať finančný príspevok, že sa zhorší zdravotný stav samotného zamestnanca. Myslím si, že to je taký trošičku byrokratický pohľad na vec človeka, ktorý asi nemá prehľad o tom, ako tie stravné lístky v súčasnosti sa využívajú. Jednoducho ten, kto sa stravovať chce, sa stravuje v reštaurácii, ten kto si chce kúpiť potraviny, kúpi si potraviny a ten, kto si chce kúpiť alkohol, dohodne sa so známym predavačom a kúpi si alkohol. Pán poslanec Ondruš, pani poslankyňa Vaľová, Tomanová, trochu ma mrzí váš prístup k veci, že ste to zobrali čisto politicky. Nejde vám o to, že či je to dobrá zmena, alebo nie, ale to, že akou formou to predkladám, že som sa o tom s vami nebavil. A to, že pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Vaľová tvrdíte, že v parlamente sa nevyvíja tlak...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, ja vám dám ešte nejakú sekundu navyše. Poprosím všetkých, keby sa utíšili a prerokovali si tie svoje ostatné veci inde. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, pani poslankyňa Vaľová, to že tvrdíte, že firmy v parlamente nevyvíjajú nátlak a nelobujú v prospech čohokoľvek, tak je doslova lož. Vy dobre viete, že to takto funguje a mrzí ma, že takto vyslovene klamete. Pani poslankyňa Tomanová, vo vašom prípade ma mrzí to, že zase ste použili také nejaké tie formulky čarovné, ktoré používate vždy v súvislosti so Zákonníkom práce, že kladieme bremeno na zamestnancov. Čím? Tým, že on sa slobodne rozhodne požiadať zamestnávateľa, aby mu zamestnávateľ vyplácal stravovaciu poukážku v hotovosti alebo na účet. Je to slobodné rozhodnutie na základe jeho podpisu, na základe jeho slobodnej vôle.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády a pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi pár poznámok k rozprave, ktorá zaznela k vládnemu návrhu zákona. Pokiaľ ide o spoločnú správu výborov a pokiaľ ide o odporučenie prijať určité technické zmeny v návrhu zákona, tak dovolím si vysloviť súhlas s návrhom, ktorý vyplynul zo spoločnej správy výborov a odporučiť poslancom, aby tento návrh schválili. Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Kaník, teda zaregistroval som tri body v jeho poslaneckom návrhu. V prvom rade chcem povedať, že nespochybňujem právo poslancov na to, aby...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, preruším vás. Páni poslanci Matovič a Ondruš, skúste si to vybaviť mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nespochybňujem právo poslanca na to, aby k akémukoľvek zákonu v tejto snemovni predniesol svoj pozmeňovací návrh a takisto má toto právo samozrejme aj pán poslanec Kaník a má toto právo aj pokiaľ ide o vládny návrh zákona, ktorého cieľom je transpozícia práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. To je v poriadku.

    Druhá vec je taký istý cit pre to, čo poslanec navrhuje svojím pozmeňovacím návrhom. Z pohľadu toho istého cítenia by som trošku rozdelil návrhy pána poslanca Kaníka do troch skupín presne tak, ako ich aj on vlastne predniesol. Prvý návrh znamená technické zlepšenie dvoch ustanovení, prvý bod teda znamená technické zlepšenie dvoch ustanovení Zákonníka práce. Je to síce nad rámec transpozície smerníc, ale z hľadiska tej technicity v Zákonníku práce by som v celku súhlasil. Nejde o nejakú dramatickú zmenu, kde by sme mali špekulovať, či mala byť, nemala byť prejednaná povedzme v pripomienkovom konaní v tripartite a pod. Tam ide o pozitívny krok pred.

    Pokiaľ ide ale o druhý bod, druhý poslanecký návrh pána poslanca Kaníka a to je zrušenie súbehu odstupného a odchodného, tak tu ide, nazval by som to, o dramatickú zmenu, kde myslím, nie je vhodné, aby takáto zmena bola prijatá takýmto spôsobom. Je síce pravda, že v programovom vyhlásení vlády sa navrhuje zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného, ale je teda niekoľko možností ako to urobiť, to po prvé. A po druhé ide o natoľko závažnú zmenu, že táto zmena by sa mala prejednať v rámci regulárnych rokovaní v rámci tripartity, v rámci pripomienkového konania a podobne. A preto odporúčam poslaneckej snemovni nesúhlasiť s týmto poslaneckým návrhom.

    Pokiaľ ide o tretí bod alebo tretí návrh pána poslanca Kaníka, tam už skutočne ide o návrh, ktorý je v súlade s cieľom predkladateľa, to znamená s cieľom transpozície smerníc Európskej únie a je vylepšením toho, čo bolo predložené do poslaneckej snemovne, preto s týmto tretím návrhom odporúčam poslancom vysloviť súhlas. Samozrejme, to vlastne znamená, že odporúčam, ak si to môžem, prosím, dovoliť, hlasovať o týchto troch bodoch pána poslanca Kaníka osobitne.

    Teraz by som prešiel k návrhu pána poslanca Matoviča. Čiže to je taký ten súboj stravné lístky versus hotovosť a tak ďalej. Pokiaľ ide o vecnú podstatu návrhu, ja osobne nemám problém s tým, aby, ak na to príde, bolo možné čerpanie hotovosti namiesto poskytnutia stravného lístku, teda v tých nevyhnutých prípadoch a v prípade, že sa zamestnanec so zamestnávateľom na takomto riešení dohodne. Takéto riešenie dnes vlastne už v Zákonníku práce máme, ale je úzko ohraničené na prípady, kedy zamestnanec nemôže čerpať teplú stravu a tak ďalej z rôznych zdravotných dôvodov a pod. Táto možnosť, mimochodom, je dôkazom toho, ako sa dá veľmi voľne vykladať Zákonník práce v niektorých bodoch, napr. práve tu, pretože čo sú tie zdravotné dôvody a pod., no o tom sa dá niekedy úspešne pochybovať a svojím spôsobom sa dá toto súčasné obmedzenie v Zákonníku práce obchádzať.

    Ale znovu, podobne ako to bolo pri poslaneckom návrhu pána poslanca Kaníka číslo dva, je to natoľko závažná zmena, ktorú neodporúčam poslancom prijať takýmto spôsobom. Odporúčam teda nesúhlasiť s poslaneckým návrhom pána poslanca Matoviča, a to z dôvodu, že ide o dôležitý návrh, ktorý by mal byť prerokovaný v rámci tripartity, pracovných skupín, ktoré máme zriadené na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pri príprave tzv. veľkej novely Zákonníka práce. Malo by to byť v pripomienkovom konaní samozrejme vyriešené, resp. vykomunikované a hlavne chcem ešte zdôrazniť aj to, že poslaneckým návrhom pána poslanca Matoviča sa otvára aj zákon o dani z príjmov. Nielen Zákonník práce, ale otvára sa aj zákon o dani z príjmov. Ide o pomerne dôležitú zmenu, kde ja cítim po tom istom zhodnotení v tom krátkom čase možnosti nesúhlasu ministra financií, resp. ministerstva financií ako takého, pretože to tam trošku zaváňa istými možnosťami daňových únikov. Tým chcem vlastne znova zdôrazniť, že ide o natoľko dôležitý a zásadný návrh, ktorý by sa nemal prejednávať takýmto spôsobom, že teraz tu zaznie a o pol dňa sa to, nebodaj, schváli. Treba si to riadne prediskutovať v riadnom legislatívnom procese. Ďakujem.

    Verím, že návrh zákona poslanci podporia s tými výhradami, ktoré som uviedol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, spravodajkyňa nechce sa vyjadriť k rozprave. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na skutočnosť, že by mal nasledovať zákon, ktorého navrhovateľom je predseda parlamentu pán Richard Sulík a preto, že jeho vystúpenie, ktoré nasleduje, pretože tá rozprava bola prerušená, je dlhšie ako desať minút, vyhlasujem teraz prestávku do 11.30 hodiny. O 11.30 hod. budeme pokračovať hlasovaním. Prosím všetkých na 11.30 hod. o dochvíľnosť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť. Budeme pokračovať hlasovaním.

    Pre informáciu najprv budeme hlasovať o novele rokovacieho poriadku, potom budeme hlasovať o obchodovaní s emisiami v skrátenom legislatívnom konaní. Potom nasledujú raz, dva, tri, štyri návrhy, ktorých predkladateľom je pán minister vnútra Lipšic. Potom budeme, zopakujeme si tajnú voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu. Poobede budeme hlasovať o bode č. 31, tak ako bolo dohodnuté minulý týždeň, to je novela k ÚRSU a tak isto budeme poobede hlasovať o Zákonníku práce, a to z toho dôvodu, že neboli včas rozdané pozmeňujúce návrhy.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu. Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászla Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 228.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor poslankyni Edite Pfundtner, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 228.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ako spravodajca uvádzam, že v rozprave vystúpilo sedemnásť poslancov, traja, a to páni poslanci pán Ondruš a pán Madej, pani poslankyňa Gabániová predniesli procedurálne návrhy. Poslanci pán Ondruš a pani Gabániová podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady zhodne navrhli, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Prosím, hlasujte o procedurálnom návrhu nepokračovať v tomto zákone.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 71 za, 78 proti.

    Tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondruš podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Prosím, hlasujte teraz či vrátime návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 71 za, 79 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, ktorý podľa § 39 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhol, aby sa o tom, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní hlasovalo podľa mien. Ja vám, vážení kolegovia, dávam len do pozornosti informáciu, že Národná rada uznesením v roku 1997 schválila pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady a čl. 8 týchto pravidiel v bode 1 hovorí o tom, že hlasovanie podľa mien sa použije najmä pri slávnostných príležitostiach alebo dôležitých hlasovaniach. Ďakujem. Z mojej strany toľko informácie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, hlasovalo 69 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm.c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných poslancov, hlasovalo 79 za, 71 proti.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných poslancov, hlasovalo 82 za, 27 proti, 41 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Budeme ďalej hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisiami, o ktorom rokujeme v skrátenom konaní.

    Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Goliana, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238.

  • Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil nik a ani spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky a sme v režime skráteného legislatívneho konania, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže toto hlasovanie ruším. Prepáčte mi. Prosím zrušiť to hlasovanie.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie, nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 150 poslancov hlasovalo 78 za, 71 proti, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 572/2004 Z. z. v obchodovaní s emisnými kvótami.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Poprosím spravodajcu, pána poslanca Hladkého, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 191.

  • Ďakujem. V rozprave k predkladanému návrhu vystúpili traja poslanci, pričom nepodali žiaden pozmeňovací návrh. Podľa rokovacieho poriadku by som poprosil, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo 78 za, 3 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili a bude prerokovaný v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 16. marca 2011 a gestorskému výboru do 18. marca 2011. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov, hlasovalo 80 za, zdržalo sa 69.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Mariána Radošovského, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. archívoch a registratúrach.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave k zákonu č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach nevystúpil v rozprave žiaden poslanec. Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a taktiež nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, sme v treťom čítaní a prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tretiemu čítaniu a pýtam sa, či sa niekto prihlásil do rozpravy. Nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Zo 149 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 61 proti, 10 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona novely č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, tlač 153.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Štefan Tomčo.

    Prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a to pán poslanec Želiezka, ktorý podal pozmeňujúci návrh a pán poslanec Kalist, ktorý tak isto podal pozmeňujúci návrh.

    Najprv, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovali 2 za, 134 proti, 13 sa zdržalo.

    Tento návrh nebol schválený. Tieto body 1 a 5 neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o bodoch 2, 3 a 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, bolo 79 za, 71 sa zdržalo.

    Body 2, 3 a 6 spoločnej správy boli schválené.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bode 4, ktorý je bez odporúčania gestorského výboru.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 79 za, 4 proti, 67 sa zdržalo.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Poprosím kolegu Fica, keby mohol telefonovať mimo tejto miestnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý podal pán poslanec Želiezka.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Želiezku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 71 za, 64 proti, 14 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý podal pán poslanec Peter Kalist.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 75 za, 1 proti, 73 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovanie o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 78 za, 3 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Andreja Ďurkovského, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov, tlač 179.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy budeme hlasovať o jednom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 149 za.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 145 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 145 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 130 o vojnových hroboch.

    Ďakujem. No ideme opäť raz voliť kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu. Pristúpime k opakovanej voľbe, materiál má tlač 233 a máme dvoch kandidátov - Petra Groma, Jaroslava Palkoviča. Platný hlasovací lístok je ten, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta a pri druhom kandidátovi musí byť označené niečo iné. To znamená, buď "zdržal sa" alebo "proti".

    Pristúpime k výkonu tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, poprosím ešte minútku strpenia, tri procedurálne návrhy. Slovo má pán poslanec Novotný.

    (Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu (tlač 233) – nová voľba.)

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo po skončení tajnej voľby niekedy o 12.10 hodine na rokovanie výboru do našej zasadacej miestnosti.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokovanie výboru po hlasovaní, čiže asi tiež o 12.10 hodine k dvom petíciám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To isté. Výbor na kontrolu činnosti NBÚ po hlasovaní alebo o 12.15 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Prosím vás, aj minule sme mali trinásť neplatných lístkov, hlasujte u každého kandidáta tak, aby ste u každého kandidáta vyznačili niečo, po prvé. A po druhé "za" môže byť u jedného kandidáta. Ďakujem vám.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme, moment. Takže, dámy a páni, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní.

    Poprosím povereného overovateľa pána poslanca Harmana, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo dnes, to znamená 8. februára 2011.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Teda zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 43 neplatných a 102 platných hlasovacích lístkov.

    Podľa platných hlasovacích lístkov bolo zistené, že

    - za Petra Groma hlasovalo za 12 poslancov, proti 73 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,

    - za pána Jaroslava Palkoviča hlasovalo za 80 poslancov, proti 18 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, a teda môžem konštatovať, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe bol za kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu zvolený pán Jaroslav Palkovič.

    Ďakujem pekne.

  • Takže zvolili sme pána Jaroslava Palkoviča.

    A v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Richarda Sulíka, čiže mňa, a preto poprosím Milana Horta, aby viedol schôdzu.

  • Takže aj ja prajem príjemné popoludnie. Takže návrh, v ktorom budeme pokračovať v prerušenej rozprave, má tlač 229. Prosím ešte aj spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby sa pripravil a zaujal určené miesto pre spravodajcov. A slovo teraz dávam Richardovi Sulíkovi, ktorý...

  • Reakcia predsedu NR SR.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku s tým, že poprosím organizačný výbor, aby zohnal spravodajcu pána Pavla Abrhana.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • 4a.

    No, ďakujem pekne. Prosím aj ctených poslancov z opozície, aby si spomenuli na staré dobré časy. Nie je toto úplne originál, že sa robia prestávky, niečo, s čím sme neboli v minulosti kontaktovaní, takže teraz už budeme naozaj pokračovať.

    Slovo má pán poslanec Sulík. Pripraví sa ako ďalší do rozpravy pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, pokračujem v rozprave o návrhu novely zákona, ktorý stanovuje povinnosť vydavateľom periodickej tlače zasielať výtlačky aj do Parlamentnej knižnice. Najprv by som rád prečítal, kam všade sa povinné výtlačky zasielajú. Dva kusy idú do Univerzitnej knižnice, dva kusy do Slovenskej národnej knižnice, jeden kus do Štátnej vedeckej knižnice, jeden kus do Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, osem kusov do krajských knižníc, v Prešove je to navyše Krajská vedecká knižnica, takisto ešte Národné centrum mediálnej komunikácie a registrujúci orgán. Spolu, no a, samozrejme, Parlamentná knižnica, spolu šestnásť výtlačkov musia vydavatelia periodickej tlače posielať vždy, keď teda niečo vydajú, na tieto miesta, ktoré som prečítal.

    Som presvedčený, že keby sme teraz z tohto zoznamu šestnástich vyňali Parlamentnú knižnicu Národnej rady a znížili to na pätnásť, že kultúrne dedičstvo neutrpí, že naďalej budeme všetci mať k dispozícii to, čo potrebujeme, a naďalej budú archivované výtlačky tak, ako by mali byť.

    Čo sa týka Parlamentnej knižnice, je to pracovná knižnica. Tá knižnica tu v prvom rade slúži na to, aby mohla, aby slúžila ako zdroj informácií pre poslancov a pre ich asistentov, aby Parlamentný inštitút vedel zo zdrojov Parlamentnej knižnice vypracúvať rôzne analýzy a podobne. Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti a myslím si, že by ani nemala byť prístupná verejnosti, je to pracovná knižnica pre tento parlament. Verejnosť má k dispozícii dosť veľa iných knižníc. A takisto, samozrejme, internet.

    Môj návrh sa netýka neperiodickej tlače. Naďalej všetky knižky, ktoré na Slovensku budú vydané, budú naďalej chodiť do Parlamentnej knižnice, tam sa budú archivovať. Môj návrh sa týka iba periodickej tlače. Bavíme sa o 700 rôznych povinných výtlačkoch titulov, ktoré vychádzajú, ako som už aj minule vravel, máme medzi nimi Playboy, Voloviny bez ofiny, Floristika, Moderný šach a tak ďalej. Ja nehovorím, že to nemá žiadnu hodnotu, ale je to nepoužiteľné pre Parlamentnú knižnicu. Nech sa to kľudne odkladá v iných knižniciach, opakujem, v žiadnom prípade nenavrhujem zrušiť vôbec zasielanie periodickej tlače.

    Samozrejme, Parlamentná knižnica bude potrebovať nejaké tituly a tie tituly, ja vám teraz prečítam zoznam, ktoré Parlamentná knižnica by následne objednala, to sú tie, s ktorými sa reálne pracuje. Je to Justičná revue, Bulletin slovenskej advokácie, Ars Notaria, Policajná teória a prax, Výber z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Verejná správa, Zo súdnej praxe a Zbierka stanovísk NS. Toto sú najviac využívané. Plus by sme objednali periodickú tlač, ktorá je často využívaná. To je Filozofia, Kultúra, Literárny týždenník, Historická revue, Parlamentný kuriér, samozrejme, Poradca, Trend, Profit, Týždeň. Toto, okrem týchto dvadsiatich, približne, titulov, ktoré som teraz prečítal, ďalších vyše osemdesiat už chodí dnes, hlavne zahraničných, chodí dnes do Parlamentnej knižnice a tam sa archivuje.

    Padol tu návrh, v piatok ešte, neviem, či od pána poslanca Čaploviča alebo od niekoho iného, že veď aj na Hrade máme veľké priestory. No to by som si vypočul, keby sme tam začali archivovať Playboy alebo Nový Čas. Samozrejme hradné priestory sú veľké, bude tam múzeum a budú tam reprezentačné priestory Národnej rady. Tu by som teda chcel spomenúť, že veľmi oceňujem rekonštrukciu Hradu. Napriek mojim výhradám, čo sa týka ekonomickej stránky, tak si myslím, je to mimoriadne pekne spravené kultúrne dedičstvo.

    Súhlasím s tým, čo vravel pán poslanec Maďarič, že áno, vnímam to viac technokraticky. Keď mne niekto povie, že som technokrat, nevnímam to ako nadávku, myslím si, že niekedy aj takto treba k tomu pristupovať. A keď raz niektoré veci nepotrebujeme, tak nehrabme sa silou-mocou to mať ako nejakí starinári.

    Bolo tu povedané, že pán Čaplovič aj s pánom Mikloškom ešteže teda zvádzali dlhý boj, aby toto tak bolo. Ale to predsa neznamená, že teraz na veky vekúce len preto, lebo v minulosti bol zvedený nejaký boj, my tu musíme archivovať časopisy, ktoré skrátka nikto nikdy potrebovať nebude.

    Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že veď prečo nie, veď to nič nestojí. Po prvé zamestnávame tým našich ľudí, ako to archivovať 700 titulov nie je maličkosť. Možnože sú to dve pracovné sily, ktoré by mohli robiť užitočnejšie veci a zbytočne ich tam zaťažujeme robotou, o ktorej vopred vieme, že jednoducho je zbytočná. To je jedna vec.

    A druhá vec je, že predsa tí vydavatelia, ktorí to musia poslať, oni predsa musia zaplatiť tlač, zaplatiť poštovné, niekto to musí zabaliť. Pristúpiť k tomuto tak, že veď to nič nestojí, to jednoducho nie je pravdivé. Stojí to tých vydavateľov a keď máme možnosť im tento náklad aspoň trošku znížiť, aspoň znížiť zo 16 výtlačkov na 15, tak si myslím, že by sme to mali spraviť najmä v tej súvislosti, že nám to tu robí problém. Ten problém, ktorý nám to robí, je tá povinnosť archivovať. Keby ešte bola možnosť, že to, čo sem príde, rovno niečo pošleme do zberu, tak v poriadku, tak alebo teda nejakému detskému domovu, alebo ste navrhli, tak v poriadku, dá sa ešte nejak s tým fungovať, i keď tiež neviem, kam by sme teda ten Playboy posielali, aby zase z toho nevznikalo pohoršenie. Ale to nejde, my sme zo zákona povinní to archivovať a to, samozrejme, sa deje. A to je to, čo stojí aj pracovnú silu a stojí to, samozrejme, aj priestor a potom to nemáme na iné veci.

    Padlo tu, teda že ďalšia poznámka bola ku Kongresovej knižnici. Ja neviem presne, ako to je v Amerike, čo tá Kongresová knižnica naozaj archivuje, škoda, že tu nie je môj kolega Szilárd Somogyi, on teda tvrdil, že tam sú len parlamentné veci. Každopádne môžem vás uistiť, že všetko, čo sa v tomto parlamente povie, všetky písomnosti sú poctivo archivované a to sa nijak netýka týchto periodických výtlačkov, aby teda nevzniklo nejaké nedorozumenie. Tak môžem vás teda uistiť, ja som si to bol aj pozrieť, je to poctivo archivované, to, čo parlament vyprodukuje, a to nejakých asi 150 rokov dozadu. Sú tam staré veci a to ani náhodou by som na to nepomyslel, že s týmto poďme niečo robiť.

    Toľko možno z mojej strany ako reakcia na pána Čaploviča, ktorý teda vystúpil doteraz ako jediný, jediný rečník.

    Ešte raz by som záverom zhrnul. Týka sa to iba periodickej tlače a tie výtlačky, ktoré budú chýbať, budú dokúpené, ako som vravel, celkové náklady sú 800 eur. Národná rada šetrí približne do 2 mil. eur ročne na prevádzke, to je tiež cifra, nad ktorou sa treba zamyslieť. No tak keď 800 eur dá na toto s vedomím, že vydavateľom ušetrila možnože desaťnásobok tejto sumy, tak si myslím, je to úplne v poriadku.

    K tým titulom. Odbočím teraz trošku od témy, keď som sem došiel, keď som nastúpil, tak tu boli krížom-krážom poobjednávané noviny, aj také výtlačky, ktoré sú bez problémov na internete. A to sme teraz nejak trochu zosekali a chcel by som týmto oznámiť, že naozaj, keď niekto má záujem o nejaký špeciálny titul, že ho pravidelne číta, tak bez problémov ho Parlamentná knižnica objedná. Čiže dávam tu verejnú ponuku v zmysle, že dávam ponuku všetkým poslancom, povedzte to, prosím vás, aj vašim kolegom, ktorí tu nie sú, že na toto sú aj prostriedky, aj kapacita, aby sme objednali tie tituly, ktoré naozaj čítate. Tak poprosím nahlásiť to a v knižnici sa to bude nachádzať.

    Ja napríklad som pravidelne, pravidelný čitateľ týždenníka Der Spiegel už asi 25 rokov, tak toto je taký jeden príklad. Takže, pán Čaplovič, aj pre vás je to ponuka, keď si myslíte, že ten zoznam, ktorý som tu čítal, že niečo tam chýba, tak kľudne to doobjednajme, je to stále oveľa-oveľa lepšie, ako mať tu jak po starinárovi nejakých 700 titulov.

    Veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že tento návrh podporíte, nie je to predsa nič politické, nie je to ani teraz ľavica, pravica. Je to čiste konštruktívny návrh k tomu, aby tento parlament mohol fungovať lepšie.

    Padla tu ešte aj taká poznámka, že mať moje starosti. No tak pozrite, patrí aj toto k mojej práci, ja teraz nehovorím, že sa venujem periodickým výtlačkom od rána do večera, ale tak je to jeden z bodov, ktorý považujem za celkom dobré, keby že to vyriešime, no tak prečo to nespraviť. Ako som vravel, nie je iná možnosť, ako to spraviť cez parlament.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz dúfam, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca. Prosím vás, zapnite ho. Sa hlási iba ručne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som sa len chcel opýtať, lebo bola rôzna diskusia o tom, či Parlamentná knižnica je verejnou knižnicou, či je prístupná, lebo to nebolo jednoznačné, či je prístupná len poslancom Národnej rady, alebo či je prístupná aj verejnosti, ak by ste mohli, lebo to je pre mňa dosť podstatná a zaujímavá informácia. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktickú poznámku teraz bude pán navrhovateľ, pán predseda parlamentu. Nech sa páči.

  • Ako som vravel, nie je verejnosti prístupná Parlamentná knižnica. Je to pracovná knižnica, to znamená, prístup majú všetci poslanci, ich asistenti, zamestnanci Parlamentného inštitútu a samozrejme, keď sa nejaký historik alebo niekto nahlási, tak ten vstup dostane, ale nie je to že voľný vstup, ako to býva bežne v knižniciach, že ktokoľvek príde. Môj názor je taký, že presne takto by to malo ostať.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som niektoré veci povedal v rámci prvej časti rozpravy k tomuto návrhu, k návrhu tejto novely od pána poslanca Richarda Sulíka v piatok, ale chcel by som ešte niekoľko vecí doplniť a využívam túto príležitosť, ako že je možné v rámci rokovacieho poriadku sa prihlásiť aj druhýkrát v rámci ústneho prihlásenia do rozpravy. Reagujem teraz hneď na začiatku na tú vašu myšlienku, ktorú ste povedali, že neviete, kam by ste mali poslať časopis Playboy. No ja navrhujem, aby ste ho poslali na ples do Banskej Štiavnice.

    Ale poďme, poďme konkrétne, poďme konkrétne k veci. Samozrejme, kým sa vyjadrím k niektorým opodstatneným či neopodstatneným návrhom a resp. k zmenám, i keď sa to týka v podstate jednej časti prílohy. Musím si dovoliť povedať na úvod ešte jednu poznámku, pán poslanec, pán predseda Národnej rady. Veľmi často počúvam niekedy netaktné tóny od vás ako predkladateľa, predsedu parlamentu, a vlastne je to neustále aj v podvedomí vašej predloženej novely. Cítim ako a znovu môžme diskutovať, môžme diskutovať či ste vy pragmatik, či ste človek, ktorý chce riešiť tie veci, by som povedal, konkrétne zo dňa na deň, alebo vo vzťahu k istému horizontu rozvoja spoločnosti a nazvem to aj kultivovane a kultúrne, lebo nebyť kultúrny a úctivý k hodnotám našej kultúry, a teraz hovorím všeobecne, pretože som, znovu to zopakujem, vy ste nerobili v múzeu, ja som začal robiť v múzeu a v múzeu bola zásada prijatá, že zbierky sa brali všetky z jedného obdobia. A potom sa urobilo, po čase sa urobila selekcia týchto zbierok, pretože pre dokumentáciu je dôležitá táto a táto zbierka a tá sa, ostatné sa potom použili, alebo dali sa do školských múzeí, alebo ponúkli sa verejnosti v inej oblasti a vrátane toho, to sa týka aj tohoto, pretože ja si myslím, že nie je žiaden problém, teda nebavme sa len o Playboyi, sú tam aj iné časopisy, aj tie detské časopisy, že by sa našiel spôsob ako po čase tieto veci vyradiť a po dohode ich presunúť do detských, sociálnych domovov a tak ďalej a tak ďalej, čo je celkom možné ako dar Národnej rady Slovenskej republiky.

    Trápi ma však, pán predseda Národnej rady a pán predkladateľ, že mal som možnosť čítať jeden z vašich rozhovorov, tých je množstvo, ale najmä na internete, kde ste sa vyjadrili, že podpredsedovia parlamentu sú vaši podriadení a mrzí ma to, že práve podpredsedovia parlamentu so sklonenou hlavou na to nezareagovali. Aj to svedčí o tom, ako by sa malo, alebo nemalo v Národnej rade komunikovať. Aj v súvislosti s týmto návrhom novely zákona a ako v podstate často vnímate tento parlament, ako podpredsedovia Národnej rady sú ako keby boli vaši podriadení a my, poslanci Národnej rady, ako keby sme boli vaši zamestnanci.

    Vážený pán predkladateľ, vážený pán poslanec, ešte poviem do tretice v triáde, vážený pán predseda Národnej rady, ja si myslím, že dôležité aj v súvislosti s touto novelou, resp. s vaším prístupom niektorým, povedzme tradičným, historickým, zvykovým veciam, ktoré sa v minulosti v parlamente vytvorili a dostali sa na svetlo sveta aj vo vzťahu k tejto novele, o ktorej som vám hovoril, že to naozaj bolo veľmi ťažké presadiť vo vzťahu k vtedajšiemu ministrovi kultúry pánovi Chmelovi a museli sme naozaj napnúť všetky sily aj s pánom Mikloškom, aby sme aj Parlamentnú knižnicu, nielen aj ďalšie knižnice, krajské, vedecké knižnice zaradili do povinných výtlačkov. Vydavatelia spočiatku trošku zamrnčali, zaplakali, ale nikomu sa nič neskrivilo. Neskrivil sa mu vlas na hlave a dnes to berú ako samozrejmosť, že tieto výtlačky periodickej a neperiodickej tlače prichádzajú nielen do Bratislavy alebo povedzme konkrétne do Parlamentnej knižnice, ale aj do našich regiónov, kde máme vysoké školy, univerzity a mladú generáciu, ktorí to môžu využívať.

    Mňa v podstate mrzí, že sa nechcete držať poučenia, a to je, že ste stále len "primus inter pares", teda "prvý medzi rovnými". Národná rada nie je vaším podnikom a znovu to musím zopakovať aj tento prístup, ktorý volíte, aj často ten konzultatívny, že ako keby sme my mali byť sklopenými hlavami a počúvať vaše návrhy a za tieto vaše návrhy zahlasovať.

    Už zakladateľ pápežskej kúrie Gregor Veľký vždy pripomínal, že je "sluha sluhov božích", čo sa často v tej pápežskej hierarchii menilo, ale on v podstate bol tým, ktorý dokázal, že slúži všetkým, i keď bol ako najvyšší, ale pritom slúžil tým ľuďom ostatným nielen v samotnej pápežskej kúrii, ale veriacim na celom svete.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, prepáčte na chvíľočku, poprosím všetkých, ktorí majú potrebu si niečo povedať, čo sa netýka tohto zákona, nech tak urobia mimo rokovaciu sálu.

  • A ešte mám teraz jednu, ďakujem vám veľmi pekne, a ešte mám jednu takú historickú paralelu alebo také poučenie alebo metaforu z histórie. A to je z karolínskeho obdobia, kde významní vzdelanci ako bol Alkuin, benediktínsky mních, ktorý prišiel z Yorku z Británie a samotný autor Einhard, ktorý napísal Vita Caroli, teda Život Karola Veľkého, tak často spomína, že sa pýtali cisára Karola Veľkého, a to ako pre poučenie nielen pre vás, ale všeobecne to platí pre ľudí, sa ho pýtali cisára ako žijú ľudia v jeho krajine, v jeho cisárstve. A on im odpovedal: "V mojej krajine sú všetci slobodní ľudia rovní, ale o tom, kto bude slobodný, o tom rozhodujem ja." Asi tak je to teraz aj o našej poslaneckej slobode a rovnosti v tomto parlamente.

    A teraz ešte niekoľko zásadných poznámok k samotnej predkladanej novele. Váš návrh dokazuje, že ten kto v našej spoločnosti vyznáva rozum, často musí trpieť. Platí pre vás odkaz známeho a skvelého Lavatera, francúzskeho mysliteľa, "ak chceš byť rozumný, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť". Váš návrh je proti zachovaniu kultúrneho dedičstva a budem o tom tvrdiť, pretože je to nebývalé, aby sa poslanecká snemovňa alebo Národná rada v tomto prípade Slovenskej republiky vzdala istej výsady, ktorá tu bola vytvorená v rokoch 2004 - 2005 v parlamente, a aby sme tieto publikácie, teraz hovoríme o neperiodických, periodických, pardon, aby sme ich dostávali, aby sme ich nemuseli kupovať. Vy ste povedali, že naopak, že vy budete robiť ten výber. Výber ste tuná predniesli a že budeme ich zakupovať za zdroje finančné Národnej rady. Tam ste uvádzali cifru okolo 700, 800, 900 eur, no ale budeme pýtať v podstate tu je viacero časopisov, napr. Politické vedy, Politológia a ďalšie, ktoré ste nespomenul a je ich veľké množstvo, ktoré chodia do tejto Parlamentnej knižnice, napr. len zo Slovenskej akadémie vied alebo z niektorých univerzít. A sme radi, že tieto publikácie prichádzajú. Je to veľké množstvo, ktoré bude slúžiť nielen nám, ale bude slúžiť aj budúcnosti, pretože to, čo je napísané, to zostáva a musím znovu zopakovať, že Parlamentná knižnica si to zaslúži nielen vo vzťahu k súčasnému parlamentnému zboru, jeho asistentov a ľuďom, ktorí majú o to záujem, ale aj vo vzťahu k budúcnosti. A nebudem teraz opakovať, že tie parlamentné knižnice, teraz nebudem hovoriť o kongresovej, znovu opakujem, Kongresová knižnica má, to je to nezrovnateľné a ťažko sa k tomu dopracujeme, Kongresová knižnica má všetky publikácie z celého sveta. Sú zasielané do Kongresovej knižnice, časť dostávajú zdarma ako grátis, časť získavajú za finančné zdroje a naozaj Kongresová knižnica pokiaľ sa napr. obrátite na Univerzitnú knižnicu v Bratislave alebo na ktorúkoľvek, tak mnohé publikácie, ktoré nevieme nikde nájsť vo svete, tak ich získame práve v Kongresovej knižnici, vrátane periodických a neperiodických publikácií.

    A nebudem sa teraz zmieňovať ani o tých parlamentoch, ktoré som mal možnosť navštíviť a vždy predseda parlamentu alebo spíker, podľa toho, aké bolo postavenie predsedu parlamentu, ma sprevádzal a s radosťou mi ukázal parlamentnú knižnicu či to bolo v Ottawe, či to bolo v Dubline, či to bolo v Londýne alebo aj v samotnom Paríži, Berlíne, v Prahe a vo Viedni. Všade to takýmto spôsobom nejako funguje a ich to vôbec netrápi, že vydavatelia v podstate musia posielať, alebo Národná rada alebo resp. parlamenty to zakupujú, nájdu na to veľkú časť zdrojov, lebo si uvedomujú, že to vytvorí pre budúcnosť istý benefit pre kultúru nášho štátu a dokážeme, že aj Národná rada sa chovala kultúrne a vytvárala v podstate isté zachovanie, zachovávala hodnoty našej kultúry, nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.

    Samozrejme, musím tiež zopakovať, že za predchádzajúcich predsedov Národnej rady či už to bol pán Pavol Hrušovský alebo Pavol Paška tento problém ich v žiadnom prípade netrápil a naopak, pokiaľ bolo možné, tak vytvárali všetky podmienky pre to, aby sa práca Parlamentnej knižnice zefektívnila, skvalitnila a možnože pre budúcnosť raz, keď budeme mať, myslím si, trošku viacej empatie aj v tejto oblasti, túto knižnicu budeme môcť považovať, schváliť ako verejnú knižnicu k dispozícii všetkým občanom Slovenskej republiky alebo návštevníkom zo zahraničia. Tá cesta tu je pred nami a zrejme nie v súčasnosti, prirodzene, je to obmedzené finančnými zdrojmi v parlamente, ale táto cesta tu je a netreba jej nestavať mosty, alebo búrať tieto mosty, ale vytvárať tie mosty, aby v budúcnosti váš nástupca predseda Národnej rady alebo ďalší mohol takýmto spôsobom túto inštitúciu ďalej kultivovať a pretransformovať aj vo verejnú inštitúciu.

    A na záver, dovoľte mi, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, pán poslanec, povedať jedno múdre konfuciánske poučenie pre nás, teda aj pre vás, teda pre všetkých, aj pre mňa: "Múdrosť možno dosiahnuť po prvé skúsenosťou, aj to je cesta najťažšia, napodobňovaním, to je cesta najľahšia a premýšľaním, to je cesta najušľachtilejšia."

    Vážený pán poslanec, za vaším predloženým návrhom, napriek tomu ja sa neubránim tomu, vidím lobizmus v prospech vydavateľov a skrytý účel v tom, že ak sa zrušia tieto povinné výtlačky periodickej tlače, a vy ste hovorili zo 16 na 15, že vlastne trošku si vydavatelia v Slovenskej republike vydýchnu a v podstate im je úplne jedno, či budú 15 ich mať, či 17, v podstate to je v tej oblasti, keď to beriem z hľadiska finančného, to nie je zaťažujúce. Čím viacej vydajú publikácií, čím je väčší náklad, resp. čím je viacej prezentačných výtlačkov, recenzných výtlačkov, ktoré zabezpečujú, tam tým lepšie sa, by som povedal, prezentuje. A teraz nehovoríme, stále vyberiete len Včielku a vyberiete povedzme nejaké také časopisy, ktorých tam je možnože desať, vrátane Playboya, ale sú tam noviny a časopisy, ktoré si zaslúžia to, aby tu boli, a ak v budúcnosti sa rozhodne, tak ich môžeme niektoré venovať inštitúciám, ktorým budú v budúcnosti viacej slúžiť, keď vy hovoríte, že v parlamente nie sú využívané. Ony nie sú využívané možnože mnohé takéto časopisy ani v Univerzitnej knižnici, ani v Národnej knižnici, ale sú archivované, ale tam majú ten systém knižničný, ktorý dovoľuje po čase niektoré periodiká, neperiodiká perspektívne vyradiť, najmä pokiaľ ide o neperiodickú tlač a dať ju k dispozícii iným inštitúciám, takým spôsobom prevodu, bezodplatného prevodu a ako dar. Tam ten problém by žiaden nebol.

    Čiže ja stále cítim, ako keby to bola taká cesta, ono to aj tak vždy ide postupne, kaskádovito, že najprv zrušíme periodickú tlač, výtlačky periodickej tlače, a potom po čase pristúpime s podobnou argumentáciou, priestorové problémy, nemáme na to "lidi", ako to Česi často hovoria, "dejte mi na to lidi", zrušíme aj povinné výtlačky pre publikácie. Myslím si, že treba sa, ja osobne, aj tuto na tomto váženom pléne, musím povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom a stále tvrdím, že váš návrh nie je v prospech náš všetkých, aj pre budúce generácie a budúcich poslancov, ktorí budú pôsobiť v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj predovšetkým v prospech vydavateľov, ktorých záujmy v tomto prípade zrejme zastávate a možno že, keby ste mohli, tak zrušíte aj ďalšie povinné výtlačky do Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v Banskej Bystrici a do rôznych krajských knižníc, kde si plnia svoj účel.

    Pán navrhovateľ, v piatok ste vraveli, a to si položím otázku, možnože iste mi zodpoviete, že zberáte knihy a že máte k nim vzťah, že zberáte knihy. Ale zbierať knihy a čítať, to nie je to isté, takže sa chcem vás opýtať, či ich aj čítate a či máte čas ich čítať, lebo vy hovoríte, že všetko čítate len cez internet, cez elektronické médium. A po druhé povedali ste, že ak by povinné výtlačky, a to presne citujem, neupravoval zákon, tak by ste ho ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky už zrušili. Teda zrušili odber povinných výtlačkov. Som rád, že je to v zákone.

    Už v Starom Ríme sa hovorilo, že zákony sú dané preto, aby mocnejší nemohol všetko a v tomto prípade, aby ste vy nemohol všetko. Preto na záver z dôvodov, ktoré som už uviedol, môžete súhlasiť, alebo nemôžete súhlasiť, ale na to právo legitímne mám, ako vy máte svoje návrhy, ktoré ste predniesli v rozprave, preto na záver z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady. A ak sa Národná rada rozhodne, že prerokuje zákon v druhom čítaní, žiadam ho prideliť v druhom čítaní aj na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Ondrej Dostál, Ľudovít Jurčík, Miroslav Beblavý, László Nagy, Jana Kiššová, Jozef Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Po faktických poznámkach ešte potom požiadal v rozprave o slovo pán navrhovateľ. Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, bavíme sa síce o veci, ktorá zdanlivo nie je nejako mimoriadne dôležitá, ale aj vďaka vášmu vystúpeniu sa na nej pekne ukazuje rozdiel medzi pravicovým a ľavicovým videním sveta. Podľa pravicového pohľadu, ak má štát niekomu zo súkromnej sféry niečo ukladať, musí mať na to nejaký mimoriadne vážny dôvod, či už, že je to nevyhnutné, alebo že tie argumenty sú naozaj veľmi presvedčivé. Ak niekomu mám ukladať povinnosť, aby niekde niečo zasielal, alebo niečo robil, tak musím to mať zdôvodnené. Ak chcem niekomu ukladať povinnosť, aby zasielal nejaké periodiká do knižnice Národnej rady a knižnica Národnej rady ich potom bude niekomu darovávať, vyberieme si škôlku alebo nejaký iný subjekt, tak určite to nie je nič nevyhnutné. Čiže ja nerozumiem, teda rozumiem, rozumiem vašej argumentácii. Je to typický ľavicový pohľad na svet, ale nezdieľam ju a ten návrh podporím.

  • Pán poslanec Ľudovít Jurčík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Čaplovič, ja v princípe súhlasím so spústou vecí, ktoré hovoríte z hľadiska toho verbálneho prejavu, ale poviem vám k tým filozofom asi toľko. Ja poznám aj takého, na ktorého platia vaše prejavy a ten povedal: "Kto nič neočakáva, nemôže byť sklamaný." Ďakujem.

  • Pán poslanec Miroslav Beblavý s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, vzhľadom na náš nejak, myslím, priateľský vzťah, dúfam, že to vezmete v dobrom túto kritiku, ktorú prednesiem. A to je moje také prekvapenie, že z tejto strany ste zaútočili na novelu pána predsedu Sulíka, lebo ja by som očakával od človeka vašej kultúrnosti útok úplne z opačnej strany, pretože dnešný zákon pre periodické, neperiodické alebo o neperiodických knihách je v podstate daň vo výške päťdesiat až sto eur z každej vydanej knihy. To vám ako vydavateľ bývalý, nekomerčných kníh, môžem teda povedať.

    A keby niekto tu predniesol zákon, ktorým by povedal, že uvaľme daň sto eur na každú domácu vydanú knihu na Slovensku, tak predpokladám, že by ste ho s hrôzou vyniesli z tejto snemovne a ja s vami, ale táto daň vám nevadí hoci je úplne rovnako reálna, pretože rovnako tých pätnásť výtlačkov stojí tieto peniaze, tých vydavateľov. To znamená a tento návrh pána Sulíka, ja by som naopak kritizoval z toho pohľadu, že teda on ušetrí peniaze vydavateľom Plus sedem dní, ktorým to naozaj možno až tak nechýba, a len zatiaľ nemieni ušetriť peniaze všetkým tým vydavateľom nekomerčnej literatúry, ktorým to naozaj chýba, a ktorí nemôžu vydávať dobrú slovenskú literatúru práve preto, že im chýbajú peniaze.

    V slušnejších krajinách štát zaplatí to, že kúpi do svojich knižníc domácu literatúru, ale to žiadna vláda na Slovensku zatiaľ nezaviedla. A ja verím už pevne, že táto sa týmto smerom pohne, ale to, že na nich uvalí daň za to, že majú tú drzosť vydávať domácu nekomerčnú literatúru a prinúti ich teda touto daňou to zasielať štátnym knižniciam, toho sa obávam, že nie je ani tak ľavicové ako skôr drzé.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, keď som sa dopočul, resp. som videl, že budeme rokovať o tejto novele zákona, som si spomenul na rok 1978, keď bývalý predseda Národnej rady Viliam Šalgovič zrušil knižnicu Slovenskej národnej rady ako nepotrebnú záležitosť. A zrušil nielen publikácie, knihy, periodické a neperiodické, ale ako ustanovizeň, ako nepotrebnú vec pre vtedajšiu Slovenskú národnú radu.

    Vôbec si nemyslím, že terajší predseda Národnej rady chce zrušiť knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky, ale si myslím, že k tejto otázke je možné, alebo novele, sa priblížiť aj z pozície, aby sme sa pozerali na knižnicu Národnej rady ako na kultúrnu ustanovizeň.

    V roku 1990 bola obnovená v Národnej rade knižnica a dnes patrí medzi renovované knižnice nielen vďaka publikáciám periodickým a neperiodickým, a vďaka tomu, že pred pár rokmi sa nám podarilo zabezpečiť, aby dostávala knižnica Národnej rady aj povinné výtlačky, ale je to jednoducho, patrí ku kultúre národa, ku kultúre parlamentu, aby mala najlepšiu knižnicu v krajine. A či je to už kongresová knižnica alebo pražská alebo budapeštianska parlamentná knižnica.

    Moje odporúčanie pre nás všetkých je, ak má byť prijatý tento zákon, novela tohto zákona, aby bolo prejednané aj tá príloha...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec chcel navrhnúť, že aby to bolo prejednané vo výbore pre médiá, ak som tomu dobre porozumel. Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja musím povedať, že som tiež veľmi sklamaná rozpravou pána kolegu, pretože si ho veľmi vážim ako odborníka. Očakávala som niečo naozaj k tejto, k tomuto návrhu. Na druhej strane sme si tu vypočuli o tom kto je predseda Národnej rady, či je pragmatik, alebo nie je pragmatik, či je niekomu nadriadený, alebo sa cíti niekomu nadriadený alebo podriadený a veci s týmto súvisiace, ale ja som skôr očakávala, že by som sa tu dozvedela, aký má naozaj faktický a reálny dôvod tento návrh nepodporiť. Ja som očakávala, že sa dozviem napríklad informáciu, koľkokrát kto na svoju prácu niektoré z tých periodík, ktoré sú navrhované na vylúčenie z toho zoznamu, kto ich kedy koľkokrát potreboval a za akým účelom.

    Hovoríme tu o tom, že knižnica nie je prístupná verejnosti. Je prístupná primárne, prvoplánovo je určená pre prácu poslancov a pracovníkov Národnej rady. A pokiaľ títo naozaj nevyužívajú tieto periodiká a nepoužívajú ich, tak prvoplánovo archivovať nejaké periodiká len preto, aby sa potom niekam posunuli a darovali niekomu, si naozaj nemyslím, že je dôvodné.

    To som len chcela povedať, že som sklamaná. Možno, pokiaľ bude pán kolega chcieť reagovať na tieto faktické poznámky, tak mňa by naozaj zaujímalo toto, že kedy kto na čo tieto konkrétne periodiká potrebuje. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Mne pri počúvaní vášho prejavu napadli tri veci. Prvá, prvú v logike, ktorú hovoril pán kolega Dostál, presne rozdiel medzi rozmýšľaním z vášho pohľadu pravicového, ja si myslím, že ekonomicky rozmýšľajúceho človeka, kde štát by mal pôsobiť v oblasti tej, kde archivuje veci. A ak chce ich archivovať, tak si má vytvoriť fond na to, aby ich zaplatil.

    Druhá vec, ktorú hovoril aj pán poslanec Beblavý, mi takisto napadla, že my by sme mohli podporovať a rozvinúť širšiu debatu o úplne inej téme a nie téme, kde prechádzam teraz, a to je to čo hovoril pán predseda parlamentu. Myslím si, že z jeho strany tá motivácia bola efektivizovať a dospieť k tomu, aby sme tu nemali niečo, čo sa málo využíva, alebo je spochybniteľné využitie. A hovorím to aj z toho pohľadu, že pracoval som dosť dlhý čas vo vydavateľstve, resp. som ho zakladal a myslím si, že posielať a vyžadovať od vydavateľov výtlačky, ktoré majú byť archivované v Národnej rade, je spochybniteľné.

    A úplne na záver, by som chcel povedať, že výstava vášho argumentu ohľadom spochybňovania úlohy predsedu jednej z koaličných strán a predsedu parlamentu a pripomínať mu, že je primus inter pares, nie je tu vhodné, lebo posunul celú debatu o tomto sem do pléna a myslím si, že robí správne a mohli sme sa všetci vyjadriť. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil teraz pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem reagovať postupne, ale všeobecne poviem, lebo tak to zaznievalo, že z tých vašich faktických poznámok, že je to akosi prístup ľavicového a prístup pravicového politika.

    V podstate, je to veľký omyl, pretože je to o kultúre a prístupe ku kultúre, pretože spoločnosti v súčasnom svete delí nielen tento rozmer, ale predovšetkým často o kultúrnom a nekultúrnom prístupe, o barbarstve a nebarbarskom prístupe. Barbarstvom sa všetko ničí a nebarbarským prístupom sa niečo buduje a vytvára.

    A predovšetkým chcem pripomenúť aj pánu Dostálovi, aj ďalším poslancom, väčšina Národnej rady hlasovala v tom období, či to bola pravica, či lavica, okrem poslaneckého klubu ANO za tento návrh, ktorý bol predložený, veľmi ťažko vydiskutovaný, ale myslím si argumentačne dotiahnutý a vrátane pána Mikloška, o ktorom viem, že sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, teda k pravicovým hodnotám, napriek tomu bol na čele tohoto zápasu spolu so mnou, aby sme takýto zákon, resp. takúto novelu zákona prijali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • O slovo sa prihlásil v rozprave pán navrhovateľ. Ja len chcem pána Nagya informovať, že pán poslanec Nagy v pôvodnom rozhodnutí pána predsedu parlamentu pod č. 230 je tento návrh zákona pridelený aj výboru pre kultúru a médiá, ktorý je tam dokonca gestorským výborom.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Najprv by som začal tým, čo pán poslanec Čaplovič povedal, že no v tých sedemsto tituloch možno že desať je takých, čo tu stále spomínam, tá Dorka, Evka a Nový čas, tak ja vám dovolím teraz, mám tu samozrejme celý zoznam, môžme si ho pozrieť. Pod písmenom A sa nachádza sedemnásť titulov. Sedemnásť! A z týchto sedemnástich sú zbytočné nasledovné: AT a P žurnál, to je k priemyselnej automatizácii a informatike. Potom Architektúra, bývanie, dizajn, životný štýl. Časopis moderného motoristu, to je Automagazín. Auto, motor, šport, to je ďalší. Autožurnál, to je tretí. Potom Avízo, najväčší inzertný denník na Slovensku. Potom Absolut look, potom Actuel, to je odborný kozmetický mesačník. Adamko, časopis pre deti, ktoré chcú vedieť viac. Agromagazín, mesačník o bioenergetike a ekonomike. Amatérske rádio.

    Tak to som koľko menoval? Štrnásť alebo pätnásť? Verte mi, pán Čaplovič, drvivá väčšina tých titulov je nepoužitá pre parlamentnú knižnicu. Nesúhlasím v tomto s pánom Nagyom, že práve parlament by mal mať najväčšiu knižnicu v republike. Na to je tu predsa Slovenská národná knižnica, resp. krajské knižnice alebo vedecká knižnica. Neviem, či parlament by mal mať túto ambíciu. Každopádne, dnes ju nemá. Toto je pracovná knižnica. Teraz sa pýtam, chceme tam pustiť verejnosť? Lebo to ani len tie priestory nie sú tomu prispôsobené. Neviem, či by to vôbec celá tá technológia a tie procesy výpožičné a tak ďalej. Nie sme na to prispôsobení. Prispôsobiť sa na to by stálo iks peňazí, ale zásadná otázka, chceme to? Lebo keď sa bavíme o tom, že chceme uchovať nejaké kultúrne dedičstvo v tej parlamentnej oblasti, tak by sme to chcieť nemali. A to teda ja som určite zástanca toho, že pustíme verejnosť všade, kde to je možné. Tu si myslím, že by to nebolo vhodné, lebo je to pracovná knižnica pre poslancov.

    No a teraz nadviažem na to čo vravel pán Nagy, že má záujem o renomovanú knižnicu. Ja takisto. Tiež si myslím, že už máme teda renomovaný Parlamentný inštitút, ktorý minimálne v tom stredoeurópskom meradle sa nemá za čo hanbiť a mal by mať samozrejme po ruke aj renomovanú knižnicu. Ale my to renomé nedosiahneme tým, že budeme odkladať Adamka a Playboya. My to renomé dosiahneme tým, že pôjdeme cielene po tých publikáciách, po tých periodikách, ktoré naozaj zvyšujú hodnotu. Lebo keď povieme, že chceme všetko ako po starinárovi, tak to opäť len celé zvláčnime a zvlažníme a jednoducho sa to tam rozmení na drobné a budeme mať zo všetkého niečo, ale to je nie, to nezakladá renomé predsa. Renomé zakladá, že budeme mať cielene vyhľadané tituly.

    Ďalšiu vec by som rád povedal k tej ekonomike trochu. Pán Čaplovič, myslím si, že aj vy ako veľký obhajca kultúrneho dedičstva, by ste sa nemali tváriť, že peniaze neexistujú. Keď sa prestane tých sedemsto titulov archivovať, keby sa zrušilo toto povinné zasielanie tých výtlačkov, niekto to musí, predstavte si to, fyzicky ako to je. Niekto to musí vybaliť, musí dať tomu nejaké katalógové číslo. Musí to zaevidovať. Založiť. A keby toto nebolo, tak sa ušetrí minimálne jedna pracovná sila, ktorá stojí 12 000 eur ročne.

    Ja sa tu bavím o výtlačkoch za osemsto. Keď to späťnásobíme, že tam objednáme všetko, čo si vy myslíte, že by sme mali mať, lebo to súhlasím s vami, a že je možné, že v tom zozname, ktorý som čítal, v tých dvadsiatich tituloch, nemusí byť všetko. Rád objednám ďalších dvadsať, ktoré si myslíte, že by tam mali byť. A nielen vy, ale aj pán Nagy. Ako, ja som otvorený tejto diskusii. Poďme na to. Spravme renomovanú knižnicu z Parlamentnej knižnice, ktorá bude mať maximálnu odbornosť, ale netvárme sa, že odbornosť získame Playboyom a Novým časom alebo ďalšími päťsto titulmi, ktoré vám môžem vymenovať.

    Dajme dohromady zoznam tých titulov, ktoré naozaj majú hodnotu, ktoré budú prínosom pre Parlamentnú knižnicu. Bude to stále oveľa lacnejšie, ako to stojí dnes. A pán Čaplovič ma obvinil v tejto súvislosti z lobingu v prospech vydavateľov. No tak, je to do určitej miery lobing, lebo im znížim náklady zo šestnásť na pätnásť, ale oveľa viac mi ide to, aby sme mali funkčnú a aj renomovanú parlamentnú knižnicu.

    Tiež by som potom rád povedal, že do Parlamentnej knižnice nechodia len tituly, ktoré sem povinne musia chodiť. Napríklad Der Spiegel sem chodí, chodil do konca roka zadarmo. Veľa ďalších titulov, skrátka tým vydavateľstvám stojí za to, že to sem pošlú. Hlavne tie čo sú odborné. A len tam je to krásne na tom, že nie je tam tá povinnosť archivovať, že skrátka odborníci, ktorých v Parlamentnej knižnici máme, aj v Parlamentom inštitúte, dokážu zvážiť, toto je dobré, to nemá hodnotu, toto neodkladajme. Čiže už je možné, aby sme aj my robili nejakú selekciu. To pri tých povinných výtlačkoch robiť nemôžme, ale už dnes chodí niekoľko desiatok titulov zdarma. A to nemyslite, že tie vyhadzujeme. A samozrejme, tie by aj chodiť neprestali, keby sa toto zrušilo.

    Súhlasím s tým, že to povedal niekto vo faktickej poznámke, že tá téma nie je teraz nejak hyper dôležitá. Nerúti sa na tom svet, ale veľmi je zaujímavý ten pohľad, tá ideológia je, ktorá tu vychádza najavo. Tiež to vnímam ako vravel pán Dostál, rozdiel medzi ľavicou, pravicou vidieť aj v tomto.

    No toľko asi, nebudem reagovať na tie vaše úvahy o kráľovi Veľkom, ste zašli hodne ďaleko do histórie, ostanem pri tejto tematike. Samozrejme do tých výborov to zaradené bude ako to bolo navrhnuté, dúfam, že to naozaj, dúfam, že to podporíme. Ešte raz, nejde mi o to tú knižnicu zdecimovať. Čestné pionierske. Ide mi o to, aby bola funkčnejšia. Keby náhodou toto nemalo prejsť, tak dúfam, že sa aspoň dokážeme zhodnúť na tom, že zrušíme povinnosť archivovať všetko. Aj to by už bol napr. nejaký krok, nech tam naozaj nemusíme tie tituly archivovať, už keď donútime vydavateľov to zasielať i keď si myslím, že je to zbytočné. Tak z tohto podľadu možnože by mohli aj kolegovia zo SMER-u súhlasiť s posunutím do druhého čítania a potom sa bavme o pozmeňovacích návrhoch.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán navrhovateľ už povedal všetko, čo chcel povedať. Pán spravodajca sa nehlási do rozpravy. Pardon, so záverečným slovom.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Jozefa Viskupiča a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 230. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 231.

    Dávam teraz slovo poslancovi Tomášovi Galbavému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Poprosím aj pani poslankyňu Kiššovú, ktorá bude plniť funkciu spravodajcu, aby zaujala miesto. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona o RTVS, ktorý predkladám spolu s mojimi kolegami pánom poslancom Viskupičom a s pánom poslancom Nagyom. Je to krátka novela a poviem čo je jej cieľom, čo je jej podstatou. Zámerom tejto novely je upraviť mesačný plat budúceho generálneho riaditeľa RTVS a to tak: zo 4-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.

    Ako všetci dobre vieme, do 31. 12. fungovali na mediálnom trhu, verejnoprávnom trhu dve médiá, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia. Generálni riaditelia v týchto médiách mali výšku platu upravenú v pomere 6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ctené kolegyne, kolegovia, plne si uvedomujem, že je to otázka citlivá, že tento návrh je veľmi nepopulárny. Rovnako si uvedomujem, že ho predkladám v čase, keď v iných oblastiach hľadáme finančné zdroje, aby sme v rámci krízy ušetrili eurá. A neskrývam pochopenie a výhrady tých, ktorým sa tento návrh môže zdať nespravodlivý voči všetkým, ktorí zarábajú menej, voči všetkým, ktorým sme platy skrátili. Aj voči redaktorom v Slovenskej televízii, ktorí majú o 20 % nižšie príjmy, ako mali doteraz.

    Ale napriek tomu, za týmto návrhom stojím, myslím si, že v konečnom dôsledku budúci generálny manažér, minimálne 6-násobok priemernej mesačnej mzdy, alebo upraviť ho tak, ako ho mal doteraz, stojí za to. Nestratíme, ale skôr získame všetci, získajú verejnoprávne médiá a vôbec to nechcem podmieňovať tak, ako sa zvykne hovoriť, že keď bude mať nižší príjem, tak bude kradnúť. Je to o morálke toho, koho vyberieme. Môžeme sa baviť o tom, či mediálna oblasť a či tento post si zaslúži mať plat taký, ako mali dvaja generálni riaditelia doteraz. Budem krátky, pretože viem, čokoľvek poviem iného a naviac k tomuto zákonu, k tejto problematike, bude použité proti mne.

    Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a slovo dávam pani poslankyni Jane Kiššovej, ktorá nás oboznámi s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Jozefa Viskupiča a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. januára 2011 č. 231 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011. Ďakujem pekne, skončila som.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnou formou prihlášku pána poslanca Alojza Přidala ako jediného. Po jeho vystúpení, potom, v prípadných faktických poznámkach je možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Alojz Přidal. Nech sa páči.

  • Dobrý deň, vážené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia. Musím na začiatku povedať, že sa mi nevystupuje ľahko, pretože je to poslanecký návrh koaličných poslancov a moje vystúpenie nebude podporné k tomuto návrhu.

    Chcel by som povedať, že keď som zistil, že je na internete ako novela zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, tak som si myslel, že sme v tom skrátenom legislatívnom konaní niečo zabudli, niečo sme opomenuli, čo by mohlo byť nejaký neprekonateľný problém, ale keď som si to otvoril a zistil som, že o čo ide, že ide o mzdu, tak som nevedel, či sa mám smiať, alebo či sa mám nejakým spôsobom, či mám plakať.

    Ja by som chcel pripomenúť nejaké fakty. Teda 5. 11. 2010 bolo prvé čítanie, 30. 11. 2010 sme schválili v parlamente tento zákon, pán prezident ho vrátil a 15. 12., 17.24 hod., osemdesiatimi hlasmi koaličných poslancov, nás bolo sedemdesiatosem, pán poslanec Zajac tu nebol a tento zákon bol schválený aj hlasmi dvoch poslancov opozičných, pána Rafaja a Lukáča. Chcem povedať, že tri minúty predtým sme hlasovali o bode 5 z pripomienok pána prezidenta, kde teda bola schválená tá pripomienka pána prezidenta, ktorá sa týkala veľkosti mzdy generálneho riaditeľa a zo 140 prítomných poslancov bolo 116 za túto pripomienku pána prezidenta a zahlasoval aj pán poslanec Galbavý.

    Ja som si už prečítal, a iste aj vy, reakciu na niektorých internetových portáloch a chcem povedať pánovi poslancovi Galbavému, že sa čudujem, že on sa čuduje, že niektorí jeho kolegovia sa tejto predloženej novele ako čudujú.

  • Ja neviem, čo sa za dva mesiace stalo také výnimočné, čo je tu nové, aby sme museli meniť ten text, ktorý sme schválili, ako som hovoril, 15. 12. osemdesiatimi hlasmi.

    Chcem sa dotknúť argumentu, ktorý je uvádzaný v dôvodovej správe, a to taký, že riaditeľ Slovenskej televízie mal podľa predchádzajúcej úpravy nárok na mzdu vo výške dvojnásobku platu poslanca Národnej rady, čo je 6-násobok priemernej mesačnej mzdy a teda, že nie je dôvod na to, aby generálny riaditeľ tej zlúčenej inštitúcie mal plat menší. Nebudem hodnotiť prácu riaditeľky Slovenského rozhlasu, ale dovoľte mi, zdá sa mi táto logika, teda hľadania nejakého vzťažného bodu, taká trošku čudná a zvrátená.

    Páni predkladatelia, ja by som na vašom mieste bývalého riaditeľa STV, ktorý dokatoval Slovenskú televíziu tak ako ju dokatoval, ani len nespomínal. Tento politický nominant SMER-u dokázal spraviť z TV niečo strašné. Stav STV je naozaj výsledok kultúrnej politiky predchádzajúcej koalície. Nebudem hovoriť o stave hospodárenia v tejto inštitúcii, ani nebudem hovoriť o externých zmluvách, ani nebudem hovoriť o úrovni spravodajstva, ale keď som tak rozmýšľal, že čo by som ja povedal, ako by som charakterizoval to programové vysielanie Slovenskej televízie, ku všetkej úcte aj tým, ktorým sa páči aj taký program ako tá televízia má, tak ja by som to charakterizoval asi tak, že ráno Repete, poobede Vtipnejší vyhráva a večer nejaký senzi program. Dobre, beriem to raz, ale toto bolo stále a je to stále dookola. Za posledné pomerne krátke obdobie som videl dvakrát 35-ročný taký, taký program Vtipnejší vyhráva. Bolo to v jednej odevnej organizácii a tam vrchol vtipu bolo to, že konferenciér, ktorý nemal košeľu, mal kravatu a keď sa odovzdávali na konci hrebíčky tým, ktorí rozprávali ako vtipy, tak mu tam riaditeľ povedal, že pre vás máme košeľu v podnikovej predajni, čo bol teda vrchol humoru a dvakrát to zopakovali, túto 35-ročnú reláciu.

    Úplná pýcha Slovenskej televízie bolo vysielanie STV 3. Ja by som chcel povedať, že to, čo je najčastejšie vysielané na STV 3 je, teda na tomto športovom kanáli, vysielaný monoskop. Mrzí ma, že je tu aj pán kolega Galis, ktorý bol reprezentačný tréner slovenského futbalového mužstva a že ste nezaintervenovali aspoň tak u pána riaditeľa, vášho nominanta, aby slovenskí muži jednoducho mohli pozerať na STV 3, na tomto športovom kanáli aspoň futbal zo Slovenskej ligy.

    Páni kolegovia, návrh mzdy pre nového manažéra je návrh pána prezidenta, ktorý sme už raz schvaľovali. Ja nepochybujem o tom, že pán prezident je známy svojím sociálnym cítením a zohľadnil vo svojom návrhu svoje sociálne väzby, ale aj stav hospodárstva na Slovensku, ten stav hospodárstva, ktorý tu zanechala predchádzajúca vládna koalícia, teda prázdnu špajzu. Iste si pán prezident dobre uvedomuje, že treba šetriť na každom mieste. Ja si myslím, že my všetci by sme mali byť rovnako zodpovední.

    Iste viete ako u nás žijú bežní zamestnanci i manažéri, aké majú mzdy a chcel by som vám povedať, aby ste naozaj rozlišovali manažérov, ktorí pôsobia vo verejnom sektore a súkromnom sektore. Chcem vám zacitovať § 16, 7 platného zákona, ktorý okrem mzdy hovorí, aké sú podmienky výkonu práce generálneho riaditeľa. A tam je napísané: Generálnemu riaditeľovi možno priznať primeranú odmenu, ktorej výšku určí rada, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa jeho ročnej mzde. Odmena nemôže byť generálnemu riaditeľovi priznaná, ak priebežne nedodržiava záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný kalendárny rok.

    V súlade so zákonom jednoducho riaditeľ, generálny, spoločne so svojím tímom si navrhuje rozpočet, nikde nie je napísané, že ten rozpočet musí byť hneď taký, že je v čiernych číslach, ale mne bolo sympatické, pozeral som cez internet jednotlivých záujemcov o tento post a mnohí hovorili, že jednoducho si nevedia predstaviť deficitný rozpočet, súčasná riaditeľka hovorila, že v roku 2012 by chcela byť v čiernych číslach. No, takže si myslím, že jednoducho podľa týchto ukazovateľov, keď nový riaditeľ bude robiť tak ako má robiť, má istých 90-tisíc korún po starom mesačne a resp., keď bude dodržiavať ten rozpočet, tak s veľkou pravdepodobnosťou mesačne zarobí 180-tisíc korún. Vy mu navrhujete 160-tisíc, resp. 320-tisíc korún mesačne. Vieme, že za platných podmienok výkonu funkcie generálneho riaditeľa je o tento post veľký záujem. Máme dvadsať uchádzačov, o ktorých predpokladám, že podmienky výkonu generálneho riaditeľa si prečítali. Ja si myslím, že kto chce primárne ísť na túto funkciu, aby zarábal, tak nech tam nejde. Nech ide do nejakej súkromnej televízie, súkromného média a keď bude taký vynikajúci, tak ho tam zoberú.

    Pán Viskupič, ja sa čudujem aj vám ako predstaviteľovi strany SaS a Obyčajných ľudí, ktorý dobre viete, že treba šetriť. Až tak, že orgány verejnej moci by mali nakupovať vozidlá za cenu maximálne 40-tisíc eur, až tak, že by stačilo možno sto poslancov namiesto stopäťdesiat, až tak, že vaši kolegovia navrhujú, že plat primátora mesta nad 100-tisíc korún, teda aj hlavného mesta, by mal byť 3,58-násobku priemerného platu. Jednoducho, páni poslanci, strana SMER nám zanechala prázdnu špajzu. Na svojich platoch šetrí pani premiérka, poslanci, jednoducho všetci musíme šetriť, ja si myslím, že nemôžme zostať stáť tuná pri volených zástupcoch regionálnych a komunálnych orgánov, ale musíme byť konzistentní, v opačnom prípade by to bol čistý populizmus.

    Staré slovenské príslovie hovorí, že babka k babce, budú kapce, a preto ja nepodporím túto vašu novelu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami. Pán Brocka, je nejaký problém? Poprosím teraz chvíľu nevyrušovať, lebo neskutočný počet poslancov sa prihlásilo na faktické poznámky. Pán poslanec Fronc, Brocka, Galis, Viskupič, Podmanický, Somogyi, Senko, Kiššová, Blanár, Jasaň, Kováč. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Celkom jedenásť poslancov. Ospravedlňujem sa, že nečítam aj vaše krstné mená, ale chcem to trošku urýchliť, dúfam, že sa na mňa nehneváte. Slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som bol prihlásený ako druhý, ak som sa dobre díval a tu sa stalo zvykom, že sa tu hrá na "preskáčku", to myslím, že by sme si mali odvyknúť. Celkom krátko, aby som zareagoval na kolegu Přidala. Viete, bol návrh 9-násobok, 4-násobok, taký mantinelizmus a stávajú sa tu preteky a stáva sa z toho taký podivný zápas. Ako som práve dostal jednu informáciu, jeden z kandidátov na riaditeľa navrhol, aby ten plat bol rovný minimálnemu platu a potom bral ako percentá zo zisku, keď bude mať. Takže aj takéto návrhy sú, ale celkom vecne by som rád povedal, že bolo by rozumné naozaj, aby sme prestali tento politicky smiešny zápas a skúsili sa rozumne porozprávať o nájdenie vhodného variantu na takýto plat s tým, že naozaj je pravdou, že krajina je v situácii, keď všetci šetríme, no tak ako treba, aby to bolo cítiť všade, pretože ľudia potom takýto návrh platu skôr vnímajú ako istý druh provokácie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán poslanec Přidal, súhlasím s vami, len mi vo vašom vystúpení predsa len niečo chýbalo. Vy ste vôbec neocenili vo svojom vystúpení tak ohľaduplný prístup predkladateľa pána poslanca Galbavého, keď uvádzal tento poslanecký návrh zákona, proste s takou empatiou voči verejnej mienke, že to je tak citlivá téma, že ho to vôbec neteší, priam ho to mrzí, že taký návrh musí predkladať.

    Ale teraz vážne, pán poslanec, súhlasím s vami, že sa nepatrí, aby sme iba z takéhoto dôvodu teraz menili dva mesiace starý zákon. No a menej vážne, ja si myslím, že za týchto podmienok ísť za generálneho riaditeľa do Slovenskej televízie, to je veľká výzva. Ak to ten generál dokáže a dá Slovenskú televíziu do takého poriadku ako to očakávame, tak tento človek to je budúci nielen minister kultúry, možno predseda slovenskej vlády.

  • Pán poslanec Dušan Galis je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Přidal, čo sa týka tých zápasov, čo ste hovorili, že by mali byť vysielané v STV 3, tak problém bol v tom, že STV 3 nekúpila televízne práva. A potom, keď chcela kúpiť televízne práva, už boli predané. Čiže to nebolo o ochote vysielať, alebo nevysielať, ale bolo to o predaji televíznych práv a na tom to skončilo.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže som tu bol oslovený priamo počas rozpravy, tak budem reagovať na pána Přidala, pána poslanca Přidala nasledovne. Ja tiež teraz neviem či mám plakať, alebo ako ste to spomínali, lebo sa mi zdá, že pritom ako sme schvaľovali prelamovanie prezidentského veta, bola predsa jasná dohoda. Bola jasná dohoda, že je to nerozumný návrh, nič iné nám nezostáva, tak sa to podporí a novela následne príde. Tá novela prišla a už pri predkladaní začal byť problém a urobilo sa to, čo kritizoval pán Fronc, ja som to urobil prvýkrát, pretože my sme sa bavili v trojici aj s pánom poslancom Brockom a vy ste spomínali presne nejaký úplne iný dôvod prečo toto nepodporíte a bolo to spomínané tým, že sme si dovolili hovoriť o platoch poslancov a tým, že platy poslancov boli schválené, bolo schválené ich zníženie, tak ste dali predsa, dúfam, že si na ten rozhovor spomínate, do súvislosti to, že tento návrh nám nepodporíte. Tak toto teraz sa mne zdá ako úplne podpásové, a preto neviem, či mám naozaj teraz plakať, ako ste sa spýtali vy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ján Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja si myslím, že aj vystúpenie pána poslanca je ďalším dôkazom toho, že celá reforma televízie a rozhlasu je šitá horúcou ihlou a je to ďalší dôkaz chaosu, ktorý vládol pri tejto dôležitej reforme. Nie je predsa normálne, že len mesiac po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ho znova otvárame a znova riešime otázku, ktorú sme riešili v priebehu posledných dvoch mesiacov už štyrikrát. Jednoducho je to dôkaz toho, že tá reforma televízie a rozhlasu prinesie viac problémov a už prináša viac problémov ako riešení. Nechápem, prečo majú predkladatelia problém so schváleným platom generálneho riaditeľa RTVS, keďže rada môže tento jeho plat až zdvojnásobiť, ak bude spokojná s výkonom jeho funkcie. Čiže naozaj to nechápem a zdá sa mi to absolútne nevhodné, že v dnešnej dobe, keď všade sa šetrí, všade sa platy znižujú vo verejnej správe, tak tu ideme dávať kráľovský plat v podstate politickému nominantovi, ktorého už teraz zrejme koaličná rada vybrala. Ja si myslím, že celá reforma televízie a rozhlasu je len dôkazom toho, že celý proces je motivovaný politicky, ide tu o politické ovládnutie verejnoprávnych médií a ak si koaličná rada vybrala nejakého vhodného kandidáta, ktorý ich politickú objednávku bude plniť, no tak mu chcú dať aj kráľovský plat, ale, podľa môjho názoru, je to absolútne nevhodné, pán poslanec Galbavý.

  • Pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, my sme upozorňovali na problém s týmto zákonom pri prerokovávaní v druhom čítaní, keď pani poslankyňa Kiššová prišla s malou novelou novely zákona a medzi nimi bol aj návrh na plat generálneho riaditeľa. Osobne som ju vyzval, aby dala na osobitné hlasovanie práve výšku platu generálneho riaditeľa, ako aj niektoré iné ustanovenia v navrhovanom zákone. Samozrejme nebolo to prijaté a postupovalo sa tak, ako bola politická direktíva. Ja vám poviem, čo sa stalo, keď ste sa nad tým zamysleli. Stalo sa to, tak ako to povedala jedna poslankyňa zo SaS, že nezoženiete takého riaditeľa za taký plat. Vo výberovom konaní sa včera prezentovalo devätnásť vypočutí, devätnásť kandidátov. Tí všetci vedeli, že za aký plat by zrejme túto funkciu mohli vykonávať. Ale zrejme ten jeden kandidát, dopredu vybratý, ktorý zrejme je už jasný a koalícia o ňom zrejme vie, kto to bude, nechce vykonávať funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska za tento plat. A práve preto pán poslanec Galbavý so svojimi súkmeňovcami z iných politických strán súčasnej koalície predkladá tento návrh platu pre generálneho riaditeľa, ktorý je šitý na mieru pre politického nominanta koalície, ktorý sa včera preukázal, ale nevieme, ktorý je to, o tom vie len koalícia. Je to politický nominant.

  • Pani poslankyňa Jana Kiššová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vo svojej rozprave ste spomínali, že ste prekvapený z tohto návrhu, keďže za pripomienku pána prezidenta hlasovalo stošestnásť poslancov. Úprimne, toto prekvapilo veľmi aj mňa a ja za seba môžem povedať, ja som za túto pripomienku pána prezidenta nehlasovala, takže nepripadá mi čudné, keď tento návrh podporím. Faktom je, že môžeme túto situáciu vnímať z pohľadu šetrenia a je to úplne legitímne, ja s tým absolútne súhlasím. Na druhej strane je to aj iný uhol pohľadu. Vznikla tu nová inštitúcia RTVS, ktorá je pred veľkou reformou. Nový generálny riaditeľ bude mať obrovskú zodpovednosť. Bude mať dostať túto inštitúciu a hlavne jej časť Slovenskú televíziu z tak obrovských problémov, do akej ju dostal predchádzajúci generálny riaditeľ, ktorý mal vyšší plat, ako by mal mať ten človek, ktorý ju teraz z problémov bude ťahať, čo sa mi nezdá vôbec v poriadku. Na druhej strane, neviem či sa na túto otázku niekto niekedy z vás, kolegovia, pozrel aj očami praktického nastavenia odmeňovacieho systému v tejto inštitúcii. Táto inštitúcia vznikla zlúčením dvoch inštitúcií, kde generálni riaditelia, aj jednej z nich, aj druhej z nich, mali vyšší plat ako má mať dnes riaditeľ zlúčenej RTVS. Od platov predchádzajúcich generálnych riaditeľov bola nastavená štruktúra odmeňovacieho systému, čiže platov manažérov nižších stupňov a pod. Vieme si my vôbec predstaviť, že teraz bude mať generálny riaditeľ tejto inštitúcie takto podhodnotený plat? Vôbec nepovažujem 4-násobok, resp. 7-násobok, ktorý je navrhovaný, za kráľovský plat. Je to plat, ktorý kopíruje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Přidal, mňa naozaj potešilo, keď pán prezident vrátil zákon, ktorý bol šitý horúcou ihlou a hovorilo sa pri jeho návrhu a zdôvodňovaní, že predovšetkým ide o ušetrenie finančných prostriedkov. Keď pán prezident navrhol, aby bol znížený plat generálnemu riaditeľovi a vtedy som si tak v duchu povedal, keď som za to hlasoval, že prispejem aspoň teda ja svojou troškou, že ušetríme hneď na plate generálneho riaditeľa, aspoň trošku pomôžeme teda tomu, čo ste vy pripravili tak nesystémovo. Takže ušetrilo sa na plate generálneho riaditeľa a zrazu zistíme, že to tak nie je. A dokonca vaše vystúpenie, by som povedal, tak plasticky poukázalo na chaos, ktorý v rámci koalície v súčasnosti vládne, pretože ste prišli s populistickými úpravami platov, ktoré sú absolútne nesystémové. Postaví sa poslanec, nechcem menovať, rýchle príde, lebo je nejaký návrh v pléne a navrhne, aby bol znížený plat niekomu, pritom neberie sa do úvahy zodpovednosť a všetky veci k tomu dané. Dnes, dokonca som prekvapený, že ten populizmus robíte aj v rámci vládnej koalície, pretože doteraz to bolo len voči opozícii, teraz je to aj v rámci vašej koalície. Výsledkom toho je aj napr. schválená zmena zákona o sociálnom poistení, kde ste tým, ktorí poberajú predčasné dôchodky, zvoleným poslancom mestských a krajských parlamentov vlastne dostali do pozície, že buď sa vzdajú mandátu, alebo jednoducho budú musieť prísť o predčasný dôchodok. Čo je podľa mňa protiústavné a budete to musieť opäť zmeniť a bude to tu a neviem ktorý z vašich poslancov to príde predložiť a bude si sypať popol na hlavu.

  • Pán poslanec Jasaň. Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Přidal, možno že ste chceli povedať aj to, alebo upozorniť na to, že koalícia chce šetriť všade, kde sa dá, že chce znižovať platy starostom, poslancom a vo verejnej správe a tu ešte človeku, ktorý vlastne ešte ani nie je vo funkcii, ešte nič nedokázal, nič neurobil, len sa zúčastnil konkurzu, už mu navrhujete vysoký plat. Ak ten nový generálny riaditeľ dokáže transformovať obidve inštitúcie v niečo čo bude naozaj fungovať podľa predstáv väčšiny tohto národa, tak mu dajte potom odmenu. S tým ja nemám problém. Ale teraz, keď ešte nič neurobil, už mu navrhujete vysoký plat? A ak by ten plat bol prekážkou toho, že by ste nemohli nájsť manažéra na túto funkciu, tak by sa určite nebolo prihlásilo devätnásť ľudí. Zrejme tam nejde len o plat. Ale, možnože pán Galbavý "and" kolektív už vie, kto bude novým generálnym riaditeľom. Aj takýmto spôsobom sa mu už dopredu chcú odvďačiť. Ak to tak je, tak ľudsky ho chápem. Ale politicky určite nie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Glváč je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade som si povedal, že neviem prečo máme vystupovať, keď tuná koalícia nie je dohodnutá, ale nedá mi, aby som nezareagoval. Absolútne podporujem pána Přidala, čo povedal, aj keď teda nebudem s ním súhlasiť v jednej veci, keď ešte aj tu nájde, že v podstate Fico mu nechal prázdnu špajzu. Ja si myslím, že to bolo pokračovanie a možno tam bol vypálený rybník a pustá záhrada ešte z predchádzajúcich období vedenia SDKÚ a KDH, ale pani Kiššová, naozaj musím povedať, klobúk dole, vy ste hlasovali pred dvoma mesiacmi tak ako...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste reagovať na predrečníka.

  • Niektorí hlasovali, lebo päťdesiatjeden ľudí mám pred sebou, neviem prečo by sme mali dnes sa baviť znova o niečom, keď tuná niektorí navrhovatelia sami asi trpia schizofréniou. Môžme si z Wikipédie pozrieť čo to je. Ale pred dvomi mesiaci hlasovali za pripomienku prezidenta, dnes majú iný názor. A chcem vás upozorniť, že keď jeden bude úspešný, jeden z kandidátov, tak zvyšným osemnástim ponúknem právne rady na to, aby túto voľbu napadli, pretože ostatní ľudia boli diskriminovaní, pretože v čase, keď bola vypísaná a uzavretá súťaž, dnes ideme meniť podmienky, za ktorých ju budú vykonávať. To znamená, možno by sa nám prihlásil niekto z Rakúska, z Česka nejaký manažér, z Nemecka, alebo iný zo Slovenska. Alebo ste to mali naozaj pripravené tak, že pre jedného konkrétneho a ste boli dokonca dohodnutí a vedeli ste, že prezident vráti to kvôli platu. A dneska, len chcete tomu svojmu vybranému pridať niečo naviac. Ďakujem.

  • Reagovať bude pán poslanec Přidal. Nech sa páči.

  • Ja by som začal teda od konca. V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Blanárovi, že je taký šetrný a naozaj by som chcel povedať, že aj tento môj postoj vychádza z toho, že treba napraviť vaše šafárenie. A ja si myslím, že naozaj nielen jeden mandát stačí, no keď to nepresadíme, bolo by dobre, že jeden plat stačí a možnože by sme mohli pokračovať teraz so županmi.

  • To za prvé. Ďalej by som chcel pánovi poslancovi Galisovi ako naozaj povedať, že to čo povedal je pravda, ale to, že nebola tá zmluva so Slovenským futbalovým zväzom, svedčí o šikovnosti vášho nominanta v Slovenskej televízii.

    Pán Viskupič, vy ste hovorili, že tu bola nejaká dohoda, keď pán prezident vráti, že ako budeme hlasovať, a že ju podporíme, nuž, ale protirečíte si, lebo v tom hlasovaní ste sa vy zdržali. A o tom, aký je môj postoj k zníženiu poslaneckých platov, to si môžte pozrieť na výpise z hlasovania, kde som svojím hlasovaním prejavil svoje sociálne cítenie. Ale hovorím, v žiadnom prípade tam nemôžme prestať.

    Pani Kiššová, áno, súhlasím s tým, že vy ste hlasovali proti, v tomto ste teda konzistentná, ale hlasovali ste za návrh vlastne deväť plus deväť platov, to je osemnásť jednoducho platov. A tak generálny riaditeľ by za jeden mesiac zarobil toľko, čo priemerný človek v hospodárstve za rok a pol. A s tým naozaj ja nemôžem súhlasiť. Ďakujem všetkým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami a myslím teda, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Dušan Jarjabek ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Začnem dvomi vecami. Pani Kiššová, to, čo ste povedali o riaditeľovi televízie, povedzte profesorom, primárom v nemocniciach, riaditeľom nemocníc, povedzte to všetkým tým odborníkom, ktorí sa starajú o môj život, váš život, ľudský život, ktorí sú na záchrankách, povedzte to učiteľom. Tie argumenty, ktoré ste hovorili o riaditeľovi televízie, veď to snáď nemyslíte vážne, to, čo ste povedali. A ja to teraz myslím vážne.

    Ďalšia vec, dámy a páni, ktorí neviete, ktorí ste v tejto snemovni, kandidát koalície je už známy. Minister kultúry predsa povedal, že jeho favoritom je pani generálna riaditeľka v súčasnosti, pani Zemková. Asi pred hodinou, pred hodinou a pol? Čiže koalícia má svojho nominanta a v tejto chvíli mi je naozaj na jednej strane ľúto pani Zemkovej preto, lebo okamžite dostala stranícku nálepku. A môže byť akákoľvek dobrá riaditeľka, už sa jej nezbaví, to je jedna vec. Potom mi je ľúto tých ostatných nominantov, ku ktorým je to minimálne nefér niečo takéhoto povedať preto, lebo ako keby sa dostali do toho druhého radu. Myslím si, že toto vyjadrenie pána ministra kultúry bolo veľmi nevhodné. A dokonca si myslím, že je tu minimálne podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, lebo diskvalifikoval ostatných kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa ešte predtým, ako vôbec môže byť takáto voľba v parlamente prevedená.

    A teraz k tomu nešťastnému platu. Dámy a páni, uplynulo veľmi málo času od našej ostatnej debaty o plate riaditeľa rádiotelevízie, že nemôžeme ani len predstierať, že sa už presne nepamätáme, kto a aké argumenty v tejto sále na túto tému použil. A s akou zanietenosťou, ba skoro presvedčivosťou ich prednášal. O kvalite legislatívnej normy veľmi veľa vypovie aj to, aká je životnosť. Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska platí zhruba šesť týždňov a už ho treba novelizovať. Moji kolegovia usúdili, že to najpodstatnejšie, čo v ministrovom zákone treba opraviť, je plat riaditeľa. Je to možné?

    Ja by som rád ešte niečo dodal aj navyše. V návrhu samotnej novelizácie kolegovia Galbavý, Abrhan a Nagy v zdôvodnení svojho návrhu novelizácie uvádzajú, že, citujem: "Mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je táto osoba zodpovedná, primeraná." Túto formuláciu by som považoval za pádny argument, ak by mzdu generálneho riaditeľa určoval zákon vydaný povedzme v roku 2000 alebo ešte skôr. Pretože vývoj prináša vždy aj novú optiku nazerania na náročnosť práce a niet pochýb, že v prípade zákona starého zo dve desaťročia by bolo legitímne považovať úpravu povedzme aj v prípade konštrukcie mzdy generálneho riaditeľa RTVS.

    Problémom však je, že zákon, ktorý dnes ideme novelizovať, ešte neplatí ani dva mesiace. Teda nejdeme ho novelizovať preto, lebo sa zmenili podmienky naokolo. Ideme ho novelizovať, lebo ste to spackali. Respektíve budúcemu riaditeľovi ste sľúbili iný plat. Dôkazov je na to niekoľko. Opäť by som musel citovať pani poslankyňu Kiššovú.

    30. novembra 2010 spoza tohto mikrofónu pani kolegyňa Kiššová v mene svojom, ale aj kolegov a spolunavrhovateľov Tomáša Galbavého, Magdalény Vášáryovej argumentovala, opäť citujem, "zložitosťou a rozsahom agendy generálneho riaditeľa RTVS", keď nás presviedčala, aby sme upravili návrh zákona v čl. 1 § 16 ods. 5, takto. Citujem: "Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa deväťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 1 písm. a) patrí generálnemu riaditeľovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odstupné mu nepatrí, ak je do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolený." Koniec citátu.

    Kolega Maďarič sa vtedy pýtal pani poslankyne, ktorá mimochodom v druhom čítaní predložila koaličnú novelizáciu v podstate takmer všetkých paragrafov a odsekov ešte neschváleného vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska z legislatívnej dielne pána ministra kultúry. Citujem: "Či ste to už predebatovali s nejakým horúcim kandidátom, že práve ten deväťnásobok mu vyhovuje, že za to je ochotný túto funkciu vziať." Koniec citátu.

    Keď pán prezident vrátil zákon na opätovné prerokovanie, koaličná väčšina zrazu nemala problém prijať návrh, aby v § 16 ods. 6 v prvej vete slová "rovnajúca sa deväťnásobku" - rovnajúca sa deväťnásobku - nahradila slovami "rovnajúca sa štvornásobku". Možno pri vianočných a silvestrovských kapustniciach alebo pri rokovaniach koaličnej štvorky, ktorá pod vedením pána ministra preberala vhodnosť či nepriechodnosť potenciálnych kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa, sa však vec zrejme ukázala v inom svetle, pretože teraz kolegovia Galbavý, Abrhan a Nagy tvrdia, že, citujem, "nie je žiaden dôvod na to, aby generálny riaditeľ, ktorý riadi a je zodpovedný za činnosť verejnoprávnej inštitúcie, ktorá vznikla zlúčením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, mala podľa zákona nárok na mzdu o jednu tretinu nižšiu ako generálni riaditelia zlúčených inštitúcií". Nejde mi teraz o ten kúzelný preklep v rode, ktorý opäť len potvrdzuje opodstatnenosť toho, čo tvrdíme od samého začiatku, že totiž treba zákon o RTVS popravde nazývať lex Nižňanský, pretože iba o jeho odvolanie išlo a iba v mene tohoto cieľa sa celá tá maškaráda s rádiotelevíziou uskutočňuje a že držme tón predkladateľov.

    Kandidát koaličných strán "bola" jasný prv, než bolo vôbec vypísané formálne výberové pokračovanie. Nie som človek závistlivý a myslím si, že výkonného, pracovitého - a presnejšie "výkonnej a pracovitej" - človeka treba primerane oceniť. A keby konečne niekto viedol vaše verejnoprávne, naše verejnoprávne médiá tak, aby verejnosť, opakujem, nie politické sekretariáty, ale verejnosť s ich činnosťou by mohla byť spokojná, nebudem protestovať ani proti jeho, "jej" nadštandardnej odmene. Prekáža mi ten avanturizmus, doslova avanturizmus v hádzaní hausnumier namiesto serióznej úvahy o plate riaditeľa rádiotelevízie. Spôsob výpočtu mzdy riaditeľa STV a SRo nie je utajený. Bol známy podstatne skôr, ako vznikla idea lex Nižňanský, a teda aj potreba nejako zadefinovať plat riaditeľa rádiotelevízie.

    Ako je teda možné, že koaliční poslanci sú v jednom okamihu ministrom Krajcerom presviedčaní o tom, že primeranou odmenou za výkon novovytvorenej funkcie bude sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy? Vzápätí im kolegyňa Kiššová vysvetľuje, že by to mal byť deväťnásobok. Výbor, ktorého členkou je aj pani Kiššová, ale signatári výzvy na deväťnásobok schváli koaličnou väčšinou štvornásobok. A teraz traja výborníci navrhujú novelizovať na posmech sveta mesiac starý zákon kvôli tomu, aby sa vrátil k sedemnásobku. To je výkon, ktorý už dokáže prekonať asi len pán minister Mikloš, ktorý do údajne zdedeného Ficovho deficitu tiež pchá čísla podľa toho, na čo si práve spomenie, a spolieha sa na to, že pre obyčajných občanov je všetko nad milión aj tak abstraktná suma.

    Dámy a páni, buďte, prosím, takí láskaví a dohodnite sa na Koaličnej rade, či sa chcete predviesť ako veľkí a obetaví sporivci, pre ktorých aj drobný peniaz je vzácnym príspevkom do rozpočtu na verejné blaho, tak ste to predsa veľmi presvedčivo spolu s pani premiérkou hrali, keď ste s podporou médií primäli túto snemovňu, aby o 10 % degradovala cenu svojej vlastnej práce a v takom prípade štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve musí šéfovi rádiotelevízie stačiť, alebo či sa budete tváriť ako vyznávači trhového pravidla ceny ako výsledného priemetu dopytu a ponuky, ale i náročnosti, kvality a cvengu mena. A v tom prípade je namieste ten deväťnásobok, ak nie aj vyššia hodnota, pretože potom by referenčnými údajmi museli byť platové pomery na mediálnom trhu a obávam sa, že to by aj všetci tí externí poradcovia našich vládnych aktivistov od závisti strácali fazónu.

    Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, je ale jeden dôvod, pre ktorý treba aktivitu kolegov Galbavého, Abrhana, Nagya privítať a podporiť otvorene zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. To, čo sa dialo v uplynulých dvoch týždňoch, totiž legitimizuje naše úsilie o novú dikciu tých paragrafov zákona, ktoré povrchne a problematicky riešia spôsob výberu štatutárneho predstaviteľa RTVS. Je to príležitosť pokúsiť sa o korekciu aspoň tých najväčších, ako to slušne povedať, legislatívnych nedomysleností, ktoré pán minister do zákona pretlačil. A do takejto diskusie sa veľmi rád pridám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Štyria poslanci sú prihlásení s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Droba.

  • Budem reagovať na pána kolegu poslanca Jarjabka. Myslím si, že to, že nie sme úplne jednotní v názore, je v poriadku. Zažívali sme tu časy, keby bola až vzácna jednota vo veciach, ktoré v konečnom dôsledku Slovensku škodili a neprospievali mu. To, že sa prihlásilo osemnásť alebo devätnásť záujemcov o túto funkciu a že by boli ochotní robiť dajme tomu aj za predtým navrhovaný štvornásobok, je síce fajn, treba sa však pozrieť na zoznam tých devätnástich ľudí, že kto to vlastne sú, čo robili v minulosti, čo dosiahli a prípadne za koľko peňazí pracovali. Ja som presvedčený o tom, že tých 4 až 5 najsilnejších mien z tohto zoznamu si jednoducho zaslúži normálny poriadny plat na to, aby poctivo robili túto prácu a aby nemuseli mať žiadne ďalšie postranné záujmy alebo aktivity, ktoré by jednoducho im neumožnili naplno vykonávať funkciu čističa v organizácii, ktorá už dosť dlho hnije a ktorá potrebuje radikálnu a zásadnú zmenu.

    Takže rád som z vašich úst počul, že nemáte problém podporiť aj dobré odmeňovanie. To, že koľkonásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve to nakoniec bude, si myslím, že nakoniec bude dohodnuté a dohodneme sa.

    A ešte na záver úplne. Nebol to pán minister Krajcer, ktorý nás silou mocou presviedčal, že sedemnásobok musí byť, bola to nejaká prvá dohoda, ktorú sme si medzi sebou povedali, takže nebola to jeho osoba, ktorá by to nasilu presadzovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Kiššová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Jarjabek ma vyzval, aby som svoj pohľad na plat generálneho riaditeľa predniesla lekárom, učiteľom atď. Rovnako by som ja mohla pána kolegu vyzvať, aby povedal tým istým lekárom a učiteľom, aký má plat poslanec. Potom by sme mohli diskutovať o tom a pokračovať v tejto diskusii, či disproporcia medzi platom napr. poslanca a lekára, či je v poriadku a či zachraňovanie ľudských životov je menej ako práca poslanca. Takýchto príkladov by sme našli mnoho a vždy pri porovnávaní nájdeme také príklady, kedy sa nám tento plat bude zdať vysoký, a nájdeme aj také príklady, kedy sa nám bude zdať, naopak, nízky. Napríklad ceny na trhu práce. Tie si myslím, že sú zistiteľné. Nebudem preto v tejto diskusii pokračovať, lebo, ako som povedala, tých príkladov by bolo veľmi veľa s rôznym výsledkom.

    Ale pán kolega Jarjabek spomenul, že má dôkazy o tom, že sme alebo ja, teraz som to celkom nezachytila, niekomu konkrétnemu ponúkli nejaký konkrétny plat a že má na to dôkazy. Ja by som veľmi rada tieto dôkazy videla, počula alebo nejakým spôsobom k nim mala prístup, pretože, a toto tu vyhlasujem verejne, že ja som nikomu, ani neviem, že by niekto niekomu konkrétnemu alebo nekonkrétnemu nejaký konkrétny plat sľuboval. Takže toto považujem za obrovské klamstvo, obrovské zavádzanie. A pokiaľ takýto dôkaz, ako hovoríte, existuje, tak, prosím vás, ukážte ho, prineste ho, doneste ho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, v úvode si sa dotkol odmeňovania v zdravotníctve. Chcem povedať,vo vzťahu k zdravotníctvu je táto predložená novela nespravodlivá a nikdy ju nemôžem podporiť, nie preto, by som niekomu závidel nejaký plat, ale keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo, povedalo sa, nie sú peniaze a dá sa len taká čiastka, ktorá sa vyčleniť dá. Páni a dámy, nielenže nie je na zvyšovanie platov pre lekárov alebo zdravotné sestry, chýbajú peniaze na nákup prístrojovej techniky, chýbajú peniaze na lieky, chýbajú peniaze na špeciálny zdravotný materiál. Ale keď sa jedná o post generálneho riaditeľa, tu ste veľkorysí.

    Ja sa pýtam, koľko stojí záchrana ľudského života? Myslíte si, že by si tie zdravotnícke zariadenia na seba nezarobili, keby tá práca bola adekvátne ohodnotená? Nemyslím si, že sme tu od toho poslanci, aby sme robili v tejto spoločnosti alebo aby sme nejako vyčleňovali ľudí v tejto spoločnosti na vyvolených a vyvolenejších. A ak teda zdravotníctvo pre túto koalíciu nebolo prioritou, ale je prioritou Slovenská televízia alebo spojené rozhlas a televízia, je mi to veľmi ľúto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja mám dve poznámky. Predkladáme novelu, ktorá má za posledné tri mesiace svoj vývoj. Pôvodný návrh v zákone bol sedemnásobok, pozmeňovákom sme sa snažili zdvihnúť, pretože sme potrebovali, manažér potreboval, ako keby lepší plat bol deväťnásobok, neprešlo, sme pri štvornásobku a hovoríme, nech zafunguje zdravý rozum a máme sedemnásobok. Myslím si, že ale je podstatnejšie povedať absolútne čísla. Človek, ktorý dokázal urobiť v Slovenskej televízii dlh 43 mil. eur (1,3 mld. korún), mal plat 4 020 eur plus dostal za ako trest iba 25 % odmenu, čo mu vlastne robí 5 000 eur plat. My teraz navrhujeme zhruba 5 000-eurový plat a čakáme od tohto človeka, že zachráni verejnoprávne médiá ako také, a myslím si, že je toto úplne akceptovateľné.

    Druhú poznámku mám. Včera som pozeral výstup z tlačovej konferencie a premiérka Radičová povedala jednu rozumnú, veľmi rozumnú vec. Spomenula slovo plat. Keď sa v tejto snemovni objaví slovo plat, ako keby sme naozaj všetci nejakým spôsobom spozorneli a robili z toho velikánske politikum, na ktorom sa chcú zviesť, teraz mám dojem, že aj páni z nášho koaličného tábora, a myslím si, že pán predseda výboru médií a kultúry teraz pri tomto prejave rovnako.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na faktické poznámky reaguje rečník pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Kgyne, kolegovia, aby sme si rozumeli, my sa v tejto chvíli bavíme o čomsi abstraktnom a nevieme, ako to všetko s televíziou a rozhlasom dopadne. Bolo by ďaleko korektnejšie z vašej strany, si myslím, keď sa budeme baviť o plate, a verte mi, že tu nejde v tejto chvíli o to, či to bude taký alebo onaký plat, ale bavíme sa o zvýšení platu. Prečo sa nebavíme v tom zmysle, že tento plat je dnes takýto. Sú takéto a takéto očakávania od riaditeľa rozhlasu a televízie. Keď tie očakávania naplní, keď sa televízia a rozhlas stabilizujú personálne, ekonomicky, programovo, v tej chvíli prídete s návrhom takéhoto platu a budete to mať zdôvodnené čierne na bielom. Prečo vy niekomu dávate do ruky bianko šek? A tu znova sú tie otázky: Lebo ste sa s niekým dohodli?

    Pani poslankyňa Kiššová, to bola taká srandovná prešmyčka v tom návrhu, viete, "bol" a "bola" zhodou okolností. Aj v súvislosti s dnešným vyjadrením pána ministra kultúry Krajcera. No "bola", takže už je to "bola" a nie "bol". Hej. To som chcel povedať.

    No, hovoríme, pán poslanec Droba, hovoríme o istej filozofii, hovoríte teraz o istej filozofii inej, aká znela týmto parlamentom pred dvomi mesiacmi. A platové náležitosti otvorila pani premiérka. Inak by sme o tom vôbec nehovorili, ale to boli vaše zdôvodnenia, prečo ich otvorila. A dnes hovoríte úplne opačne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Áno, budem veľmi krátky a na záver poviem len to, čo cítim, ako vnímam túto rozpravu. Je celkom legitímna. Nehnevám sa na nikoho, ani na Lojza Přidala, ktorý vystúpil z koaličného poslaneckého klubu a vyslovil výhrady proti tomuto návrhu. Je to aj určitým potvrdením našich opozičných kolegov, ktorí hovoria, že sa bojíme a hlasujeme tak, ako nám to prikáže koaličná rada. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Čo sa také stalo, milí kolegovia, kolegyne? Doteraz dva platy vo verejnoprávnych médiách boli vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy. Nikto z vás sa neozýval. Neozýval sa ani pán poslanec Jajrabek, pán poslanec Maďarič. Nikto to nekritizoval, no veď ten plat nebol ani doteraz malý. V Slovenskej televízii sa robili prehmaty. Slovenská televízia vyrobila miliardový dlh. V konečnom dôsledku všetci obyvatelia tejto krajiny sa na neho budú musieť vyskladať. Čo ste robili vy? Boli ste ticho. Ticho ako voš pod chrastou. Prepáčte mi za tento expresívny výraz, ale to nie je slušné zneužívať túto našu aktivitu na vybíjanie politického kapitálu a prirovnávať to s platmi v spoločnosti s obyčajnými ľuďmi alebo s lekármi, ktorí zachraňujú život. Jedná sa o jeden plat, o jeden plat a dovolím si tvrdiť, že je to aj výška tohto platu a úprava je segmentom cattenaccia, reťaze, obrannej reťaze. Voči tým musí byť generálny riaditeľ vybavený aj týmto faktorom, aby dokázal odolávať vonkajším tlakom.

    Ja viem, že to spočíva a je to postavené na morálke, a nechcem ani povedať, na jednej strane, že nízky plat automaticky sa stáva premisou, že riaditeľ bude kradnúť. Nie. Je to jeden z faktorov, ktorý je dôležitý na to, aby sme predpokladali, že tento riaditeľ bude zabetónovaný a schopný odolávať vonkajším záujmovým tlakom. To, čo robili vaši nominanti, pán Nižňanský, pán Reha, prepáčte mi, ale toto je neslušné, farizejské, keď dnes porovnávame výšku jedného platu generálneho riaditeľa, ktorý z vás morálne poukázal na našich kolegov poslancov, ktorí tu dnes sedia v parlamente. Ja im nezávidím plat a poberajú dva platy. Máme tu županov, ktorí summa summarum zarobia 200-tisíc korún. To vám neprekáža? A to sú podstatne vyššie náklady na štátny rozpočet, ako je ten jeden náklad generálneho riaditeľa.

    Som o tom presvedčený, že toto vnímam ako investíciu a zábezpeku, že dostaneme tam kvalitného manažéra, ktorý dokáže spravovať verejné zdroje, naše spoločné peniaze tak, aby sme nemali obavy, aby sme neboli svedkami toho, čo sme tu za uplynulé desaťročia boli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To bol, to bolo stanovisko navrhovateľa. Spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím pánov poslancov, keby sa mohli utíšiť.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    Pán kolega Hrušovský, poprosím sa hádať vonku.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 151 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 151a.

    Poprosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Vidím, že spravodajca pán poslanec Fecko zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa vykonáva rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika do dňa 27. novembra 2007. Cieľom návrhu zákona je v rámci výkonu uvedeného rozsudku zmeniť spôsob určovania výšky ročného nájomného za užívanie pozemkov a spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky zriadené v záhradkárskej osade.

    Vážené dámy a páni, aj dnes sme mali možnosť vo výbore pre pôdohospodárstvo sa zaoberať petíciou o záhradkárskych osadách, ktoré majú za cieľ zmeniť prístup k záhradkárskym osadám. Musím vám úprimne povedať, že nech by sme hľadali akokoľvek dlho, asi rovnocenné alebo úplne spravodlivé riešenie, ktoré by dnes vyriešil problém prístupu zo strany záhradkárov, ale aj zo strany vlastníkov, na ktorých tieto záhradkárske osady sú, neexistuje. Toto je také šalamúnske riešenie, ktorým Slovenská republika je viazaná a musíme vykonať rozsudok Európskeho súdneho dvoru. Je trošku smutné, že od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia od 27. novembra 2007 len teraz sa dostáva na pôdu Národnej rady toto legislatívne riešenie.

    Hneď po mojom nástupe som identifikoval, že toto je problém, s ktorým sa moji predchodcovia nevysporiadali, teda predchádzajúca vláda nechcela sa s tým vysporiadať, lebo je to veľmi, veľmi citlivé a senzorické na vnímanie, ale vzhľadom k tomu, že sme už minulý rok mali prieskum zo strany Európskeho súdneho dvoru, že ako Slovenská republika vykonáva, tak sme boli, tak som urýchlil túto prácu a tento materiál sa dostal do lavíc Národnej rady. Som presvedčený, že návrh, tak ako je predložený, a tie pozmeňujúce návrhy, za ktoré aj ďakujem, ktoré boli predložené v rámci legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním, určite vylepšia celý tento zákon a posunú ďalej. Ale som presvedčený, že teda jednoznačné riešenie, ktoré by pomohlo vyriešiť pohľad záhradkárov a pritom aj pohľad samotných vlastníkov, neexistuje. To znamená, že je treba úprimne povedať, že tento zákon v roku 1997 bol zle nastavený a dnes sa musíme vysporiadať do tej miery, v akej miere nám to čas umožňuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Poprosím spoločného spravodajcu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 235 zo 14. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (tlač 151), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13, 15 a 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy č. 14 a 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (tlač 151), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 59 z 1. februára 2011. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Hotovo? Ďakujem pekne.

    Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pani poslankyne Gibalovej, ale najprv spravodajca. Takže teraz, pán spravodajca, máte slovo ako rečník v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán minister, 24. jún 1991, viete, aký je to dátum? Viete čo to znamená? Okrem toho, že 24. júna bolo a je Jána, v roku 1991 týmto dňom po dlhých štyridsiatich troch rokoch sa konečne k vlastníckemu právu k pôde na Slovensku dostalo vážnosti a stalo sa nadriadeným k užívaciemu právu tak ako to bolo a je bežné v štandardných demokratických krajinách Európskej únie, vynímajúc postkomunistické štáty. Týmto dňom sa stal účinný zákon č. 229/1991 Zb. o pôde, úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol prijatý ešte Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v tomto zákone v § 2 je stanovené: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s Pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelené fyzickej osobe do bezplatného nájomného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou." Zdá sa mi, že tento dátum, po mojich skúsenostiach doterajších, budeme musieť tomuto parlamentu veľmi často pripomínať, lebo v niektorých prípadoch vyzerá, že si to nevieme uvedomiť dodnes.

    Státisíce vlastníkov pôdy na Slovensku sa tomu potešilo a mnohí tomu nechceli veriť. Dedičstvo ich predkov sa mohlo zrazu znovu vrátiť rodine a podľa neslúžil len štátu, ale hlavne vlastníkovi. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva bola následne zakomponovaná aj do ústavy novovzniknutej Slovenskej republiky v roku 1993. Po tomto roku sa prijímali v oblasti pozemkového práva na Slovenku logicky ďalšie zákony, ktoré udomácňovali toto vlastnícke právo do legislatívy našej. Zákon 180/1995, 162/1995 o katastri, 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Hovorím si, super, konečne aj u nás sa to normalizuje na demokratických princípoch.

    No ako mrazivý dych socializmu na mňa zavanul, keď bol prijatý zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Mnohí, aj štátni zamestnanci, si kládli otázku: A to má byť čo? Znovu začíname privilegovať nejakú skupinu vo vzťahu k vlastníckemu právu naviac oproti pôvodnému vlastníctvu? Prečo práve záhradkári? Čo tak poľovníci, rybári, včelári, ochranári? Tí sú mimo, tam, kde sú trošku ináč? Oni sú ináč? No, čo sa dalo čakať asi, keď podľa mojich informácií z vtedajšieho poslaneckého zboru Národnej rady zo 150 poslancov 105 boli záhradkári. Takže máme tu zákon o záhradkárskych osadách. Zákon nadobudol účinnosť 26. 3. 1997 a, samozrejme, tak ako pri iných zákonoch z oblasti pozemkového práva nebola následne prijatá žiadna vykonávacia vyhláška. Prvostupňové, druhostupňové orgány štátnej správy mali ďalšiu traumu. Týmito orgánmi boli pozemkové úrady. Museli pri nejasnosti si znovu vychádzať iba z judikatúr súdov, keď nejaké tie súdy prebehli, pokiaľ neprebehli, mali smolu, bolo to na ich uvážení a na metodických postupoch z ministerstva, ktoré na súdoch, viete ako obstanú, keď poviete, že ste konali podľa metodického pokynu.

    Hlavným problémom podľa môjho názoru bola skutočnosť, že v tomto zákone sa nestanovila normálna cena, ale stanovila sa minimálna hodnota, ktorá bola v tom čase 3 koruny za meter štvorcový a platí prakticky dodnes. Strop určený nebol, skoro všetci užívatelia sa, samozrejme, držali tejto spodnej hranice a tvrdím, pokiaľ by táto hodnota bola 10, 20 korún za meter štvorcový, hovorím v starých cifrách ešte, tak minimálne polovici konaní by nebola podaná vôbec, lebo by sa vysporiadali automaticky a teraz v roku 2011 by sme možnože konštatovali, že záhradkové osady už máme vysporiadané.

    Aký je vlastne stav záhradkových osád na Slovensku? Ja mám rád fakty, ja nemám rád tláchanie prázdnej slamy, takže poďme na to. Pôvodná členská základňa ZO SZZ 220-tisíc členov záhradkárov, ktorí boli združení v 1 691 základných organizáciách Slovenského zväzu záhradkárov. Návrhy na začatie konania, ktoré bolo možné podať do 31. 12. 2008, inak právo zaniklo, boli samozrejme podávané ma pozemkových úradoch a z tohto počtu bolo podaných 1 069 ZO SZZ. Na nových pozemkových úradoch ďalej bolo zastavené konanie v 111 prípadoch a konalo sa v 913 prípadoch. Z týchto bolo ukončených podľa zákona 64, budem hovoriť bez jeho plného znenia záhradkárskeho zákona, ukončených 438 záhradkárskych osád a konanie prebieha v 486 záhradkárskych osadách. Z celkového počtu je to približne jedna štvrtina, pričom táto štvrtina predstavuje 29 321 záhradkárov, 18 294 vlastníkov a týka sa to pôdy na výmere 1 390 hektárov.

    Podľa jednotlivých krajov to vyzerá nasledovne: Bratislava - podanie bolo podané v 186, neukončené 93, Trnava - podané v 53 základných organizáciách SZZ, neukončené 22 záhradkárskych osád, Trenčín - 108 podaných, neukončených 60, Nitra - 99 podaných, neukončených 73, Žilina - 75 podaných, neukončených 28, Banská Bystrica - 106 podaných, neukončených 49, Prešov - 155 podaných, 74 neukončených, Košice - 142 podaných, 87 neukončených.

    Vyporiadaných bolo 22 364 užívateľov na výmere 989 hektárov. Tu v tomto si dovolím reagovať aj na televízny apel záhradkára z Košíc, ktorý zastupoval košických záhradkárov v relácii Fokus, ktorý tvrdil, že tí, ktorí novelu schvaľujú a ktorí o nej rozhodujú, vôbec nevedia o čom to je. Takže tvrdím, že, dovolím si povedať, že medzi nami sa nájdu tí, ktorí vedia a sú trošku zbehlí v tejto oblasti, viem, čo je register pôvodného stavu, viem čo je obvod zriadený záhradkárskej osady, viem čo je zriadený obvod náhradných pozemkov, viem čo je zmluva o dočasnom užívaní. To znamená, aj my sme tu tí, ktorí sa sem tam rozumejú aj veci aj v tejto záhradkárskej oblasti.

    Viem, že záhradkári vložili čas, prácu aj peniaze do zveľaďovania svojich pozemkov v jednotlivých záhradkových osadách. Zároveň však viem aj to, že dlho v dočasnom užívaní pozemkov, ktoré boli podpísané od 1962 a vyššie boli spisované hlavne s poľnohospodárskymi organizáciami na dobu určitú a samozrejme bez súhlasu vlastníka, pretože vtedajšia legislatíva to takto nevyžadovala. Po väčšine tam mali byť postavené len dočasné stavby, nakoľko po uplynutí dohodnutej lehoty mal byť pozemok vrátený späť na poľnohospodárske využitie, pokiaľ nedošlo k inej dohode. Aký je stav, čo sa týka stavieb, jasne vidíme. Niekde hovorím, že to je celoročná vilová štvrť, niekde hovorím, že to je proste komplexná "kabevečka alebo ibevečka", ktorá prakticky momentálne funguje tak, ako funguje. Mnohé z nich sú, samozrejme, že chatky, ktoré mali mať 4 na 4, resp. potom na 24 metrov štvorcových, sú pevne spojené so základom. A musím povedať, že kopu je takých, čo vôbec nemajú stavebné povolenie, sú na čierno a hlavne, keď sme robili geometrické plány a predkladali, tak vtedy sme zisťovali vlastne, ktoré stavby sú tým červeným zákresom zakreslené a sú nové, ktoré doteraz nikto nelegalizoval a neboli vlastne na povrchu zemskom evidované. Samozrejme, sú aj iné prípady, opačné, tie sú samozrejme v menšine podľa mojich prieskumov.

    Celá filozofia sa niesla v duchu zákona asi tak, že týmto zákonom sa budú vysporiadavať iba tam, kde sa záhradkárske osady s vlastníkom nedohodnú. To znamená nie automaticky všetky záhradkárske osady. Musím povedať, že vlastne filozofia hovorí o tom, že pokiaľ konanie bude pokračovať v intenciách tohto zákona, záhradkár sa stane vlastníkom po ukončení nejakých siedmich etáp a vlastník dostane náhradu od štátu, buď to formou pozemku alebo financií.

    Neviem, čo viedlo, aké boli pohnútky, keď v iných ostatných krajinách susediacich s nami užívanie sa rieši formou nájmu a pokračuje ďalej v ostatných krajinách a my sme siahli priamo na vlastnícke právo. To by som teda chcel vedieť, prečo až tak sme išli tvrdo do toho, či bol to nejaký ten volebný boj, že máme tam 220-tisíc voličov potenciálnych, ktorých treba, aby nám dali hlasy v ďalších voľbách, ale to už nechávam na poslancov, ktorí schválili tento zákon.

    Musím povedať, že aj pred rokom 1997 bolo záhradkárske užívanie a záhradkárske osady riešené a to v zákone 229, o tom zákone o pôde, ktorý som spomínal, ktorý má účinnosť od 24. 6. 1991, kde prakticky § 22 ods. 3 uvažoval s užívacím právom až do konania pozemkových úprav, resp. s možnosťou predĺženia o 10 rokov ďalej, pokiaľ im to vyprší tá lehota. Lehoty vypršiavali obyčajne na prelomoch deväťdesiatych rokov až v roku 2000, resp. videl som aj jednu zmluvu na 99 rokov. No kto má zmluvu na 99 rokov, tak ďakujem pekne. Tak to je taká zmluva, ktorá je vlastne betón na tri generácie, či na štyri. Tak takéto zmluvy. Super.

    Musím ešte upozorniť občanov Slovenska, pretože veľmi často sa interpretuje veľmi zle, že záhradkári sú preto handicapovaní, že prišiel reštitučný zákon. Tak aby bolo jasné. Reštitučný zákon, aj svoje ustanovenia v § 11 mal ustanovenia, kde hovoril, pokiaľ by sa malo vrátiť vlastnícke právo a vydať pozemok pod záhradkárskou osadou, tak je to neprípustné podľa zákona 229 o pôde. To znamená, aj tento zákon definoval záhradkárske osady ako zákonnú prekážku na vydanie tohto pozemku a tým pádom, keď tam napr. alebo Slovenský pozemkový fond, ktorý je, bol majiteľom a bola tam reštitúcia na tieto nejaké fyzické alebo právnické osoby, tak prakticky Slovenský pozemkový fond mu nemohol vrátiť, ostáva stále Slovenský pozemkový fond vlastníkom a tento reštituent dostáva náhradu inde. To znamená, nevstupuje vôbec do vzťahu so záhradkárskou osadou. Aby to bolo jasné, pretože v mnohých médiách sa to interpretuje tak, že mám z toho niekedy bolenie hlavy.

    Prakticky máme už štrnásty rok za sebou a stále nie a nie dohrať to do konca, tak ako v iných, a vlastne štvrtina nám ešte ostáva. Samozrejme, záhradkári hromžia, nadávajú, že sú prieťahy v konaniach, vlastníci zase hromžia na smiešne ceny, ktoré sú im priznávané zákonom. Čo sa týka záhradkárov, musím povedať, že majú sčasti iba pravdu, pretože mnohé prieťahy sú aj na ich strane, samozrejme, okrem toho sa nevedeli dohodnúť a museli dať na konanie a chcem tu ešte upovedomiť, že vysporiadanie v konaní nie je zakázané týmto zákonom. Pokiaľ sa záhradkár dojedná s vlastníkom aj počas konania na pozemkovom úrade, kľudne si môže urobiť kúpnu zmluvu, akonáhle je v konaní, prakticky on už nevstupuje s tým vlastníkom cez konanie do nejakého styku. Už tam debatuje potom pozemkový úrad. To si musíme uvedomiť. To znamená, že sčasti majú iba pravdu, že tie prieťahy boli iba na strane nejakých tých štátnych úradníkov, pretože mnoho podkladov, ktoré mali dať záhradkári, lebo iba záhradkári mohli dať návrh na začatie konania, neboli úplné, nevedeli čo znamená geometrický plán zriadenej osady, nevedeli čo znamená splnomocnenie, keď niekto zastupoval, nevedeli čo znamená nejaká zmluva, ktorú mali dať pri konaní vlastníkovi a z toho vznikli také anomálie, že keby som začal listovať, tak tu môžme sedieť hodiny a hodiny debatovať čo všetko je možné pri normálnom podaní, ktoré vyžaduje zákon a nebolo to dodržané, a preto sú tieto prieťahy.

    Samozrejme, vlastníci reagovali tak, že využívali všetky procesné práva, ktoré im vyplývali so zákona o správnom poriadku a začali podávať odvolania. Odvolania na obvod, teda na krajský pozemkový úrad a následne na súdy. Skončilo to až v Štrasburgu, ako to bolo povedané pánom ministrom, to znamená, že vlastníci sa po určitej dobe a musím povedať, že po dosť dlhej dobe, teda zorientovali v priestore a čase a samozrejme vyplýva to aj z toho, že vlastníci niektorí ani o sebe nevedia. To je pravda. Máme kopu neznámych vlastníkov, ktorí sú viacmenej už dedičia a nevedia, že v tej záhradkárskej osade majú po svojich predkoch nejaké pozemky.

    Samozrejme, pokiaľ hovorím o nejakom časovom súslednosti alebo konaní, tak musím povedať, že samostatná kapitola sú harmonogramy časové na súdoch, kde som mal prípad, že po piatich rokoch konečne sa dostal na prejednanie aj záhradkárska nejaká žaloba, ktorá tam bola a dovtedy samozrejme sa stalo, polemizovalo so všetkým možným.

    Vlastne gro, ako som už povedal, sú tie financie a žaloba Trenčianskych Biskupíc, ktorá bola podaná do Štrasburgu a kde bol rozsudok vydaný 27. 11. 2007 priznal, že v tomto ťaháme za kratší koniec a náhrada je neadekvátna. Žiaľ, tento súd prehratý stál našu republiku 219-tisíc eur, v starej mene 6,5 mil. slovenských korún a myslím si, že ak máme dostávať takéto lekcie od Európy, tak myslím si, že nie sme potom nejak súdno demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože učiť sa na chybách druhých, viete ako sa hovorí, ten je múdry, ten čo sa učí na vlastných, viete aký je.

    Chceme sa zase hrať pred našimi občanmi, obyčajnými ľuďmi, ktorí nemajú majland, nesprivatizovali nič, proste majú 5 árov, 10 árov, 15 árov, chceme sa hrať na slepú babu. Snažíme sa ich dobehnúť, podviesť. Sme až takí slabí, že nás to musí učiť Európsky súd? Pre mňa je to veľmi drahá lekcia, ja viem, že tu sa operuje s miliardami, miliónmi, ale pre obyčajných ľudí to je veľká suma. Nech si hovorí každý čo chce, a preto sa pýtam, koľko ešte takých žalôb bude? Koľko ešte prehráme? Čo tak skákať do výšky, na ktorú máme? A nerobiť si, neviem aké, že neviem, kde my sme. Buďme tam, kde sme a poďme normálne riešiť našich ľudí.

    Pýtam sa, čo od roku 2008 s týmto rozsudkom sa tu dialo? Áno, zákon bol prijatý za vlády pána Mečiara. Aj tento rozsudok bol prijatý, keď bol pri vláde pán Mečiar. Samozrejme, chybu priznať v tejto politickej enkláve sa nenosí. Radšej tento horúci zemiak posunieme ďalej a nepopulárny krok sme zdedili my, ktorí máme teraz rozhodnúť na základe rozsudku v Štrasburgu. Takže máme ďalší zdedený prešľap. A to by sme mali byť radi, že neprišlo penále, že sme nekonali.

    Pán minister ako predkladateľ tejto novely sa postavil čelom k problému a to hneď na začiatku svojho nového volebného obdobia, za čo mu patrí z mojej strany uznanie. Preto som sa zapojil aj do legislatívneho procesu v našom výbore a podal som pozmeňujúci návrh, ktorý náš gestorský výbor prijal a stotožnil sa a je to uvedené aj v spoločnej správe ako spoločný výstup z nášho gestorského výboru.

    Ako už bolo spomenuté pánom ministrom, úplná spravodlivosť sa dosiahnuť nedá, vlastne upravujeme tvrdo zákon,, a to ktorý tu bol, o ktorom tvrdím, že vôbec nemal byť na svete, ale je tu, musíme sa s tým vysporiadať a cena pozemkov sa v konaní podľa tohto zákona zreálni a bude predstavovať všeobecnú hodnotu majetku podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 254/2010 Z. z. z 18. 5. 2010, ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2010. Pri tom pod všeobecnou hodnotou sa rozumie objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej cene ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Takto bude teraz definovaná náhrada pre vlastníkov v týchto konaniach. Túto hodnotu vypočíta príslušný súdny znalec pre každú záhradkársku osadu. Nebude to, že v okrese máme jednu cenu, ktorá je 12,50 alebo 17,50 Sk za meter štvorcový, ale to bude vypočítaná súdnym znalcom, ktorú bude objednávať obvodný pozemkový úrad a na trovy Slovenského pozemkového fondu.

    Týmto počinom sa aspoň čiastočne odstráni krivda spáchaná v demokratickom zriadení na vlastníkoch pozemkov. Žiaľ, že si to neuvedomujeme sami, ale musí nás to učiť Európsky súd. Dúfam, že nechceme vyjsť ďalej na smiech, a preto vás chcem požiadať, aby ste túto novelu schválili. Záverom mi dovoľte ako spravodajcovi vyňať a navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 11 spoločnej správy, o ktorom vyňatie zdôvodňujem tým, že dostali sa mi nejaké šumy, že niektorí majú s tým veľký problém, a preto by som, súhlasím s týmto vyňatím, navrhujem ho a zdôvodňujem ho asi nasledovne, čo je v tomto bode. Pokiaľ ste ho čítali, tak áno, pokiaľ nie, dovoľujem si vám ho odcitovať, nie je dlhý a myslím, že každému rozumnému človeku povie o čom vlastne je. Takže jedná sa o bod 11 spoločnej správy § 17a. Ak pozemky v záhradkovej osade, kde prebieha konanie o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách, sú určené v záväznej časti schváleného územného plánu obce, územného plánu zóny alebo územným rozhodnutím na iné ako záhradkárske alebo rekreačné využitie, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví.

    Čo to znamená v praxi? Zákon 64 hovorí o riešení v záhradkárskych osadách. Nehovorí o riešení stavebných pozemkov pre KBV, IBV, pre priemyselné parky. To znamená, pokiaľ v tom územnom pláne mesta, obce, je v záväznej časti určené už iné funkčné využitie ako na záhradkárske účely, predsa nie je možné, aby štát prostredníctvom obvodných pozemkových úradov zastrešil konanie, ktoré prebehne do konca a povie, že už dostal to záhradkár do vlastníctva, vlastník dostáva náhradu a prakticky má záhradkár okamžite stavebný pozemok, kde môže robiť čo chce, alebo priemyselný park, kde môže robiť tak isto čo chce. Hej? To znamená, to je to, že v takýchto prípadoch obvodný pozemkový úrad zo zákona musí zastaviť konanie, pretože pokiaľ by takto mal konať, tak tvrdím, že to je taký tunel na vlastníkoch pozemkov zo smerom od štátu, že to je nepredstaviteľné v demokratickom systéme. Tak preto by som apeloval, aby aj tento bod 11 spoločnej správy bol schválený, pretože záhradkársky zákon je pre riešenie záhradkárskych osád, nie pre riešenie IBV a KBV a stavebných pozemkov v prospech užívateľov.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť a chcel by som vás požiadať o schválenie ako tohto bodu, tak aj schválenie celého zákona ako celku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, uzatváram možnosť a slovo má pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dnes sme sa tomuto problému venovali na výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, myslím si, že dosť dlhú dobu. Ale nemôžem súhlasiť s tým, čo tu teraz deklarujete. Tvrdiť, že v záhradkových osadách vznikajú vily, sa mi zdá prinajmenšom odvážne. Povedzte mi, určite si pamätáte, máte na to dosť rokov, viete, kedy záhradkárske osady vznikali, aj viete, akú výmeru dostali záhradkári do užívania, štyri áre. Povedzte mi, či na štyroch ároch je možné postaviť vilu. No ja si to, pravdu povediac, neviem dosť dobre predstaviť. Vieme, aké stavby sú na tých záhradkárskych osadách. Niekedy si pripadám, že ideme okolo, no, nebudem komentovať. A vy dobre viete, kde mohli vznikať záhradkárske osady. Mohli vznikať len na takých pozemkoch, ktoré spĺňali kritériá nevhodnosti, čiže na svahovitých, na kamenistých, na podmáčaných, na nedostupných pre mechanizáciu a tam museli tí záhradkári tú pôdu upraviť, v mnohých prípadoch naviesť ornicu, aby si to upravili, aby mohli vôbec niečo pestovať. A vy tu teraz rozprávate o tom, že sa tam idú stavať priemyselné parky. Určite tento zákon sleduje veľa záhradkárov, pretože záhradkári sú dosť silná skupina ľudí. Ja sa ich nechcem zastávať, ja hovorím to, že v tomto nebude ani víťaza, ani porazeného a závisí od uhla pohľadu, kto sa ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. A slovo má pán poslanec Golian.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som vysloviť uznanie kolegovi Feckovi za to jeho vystúpenie, pretože veľmi kompetentne vysvetlil tým poslancom, ktorých problematika zaujímala, celú genézu tohto problému a myslím si, že mnohí si mohli urobiť obraz o tom, čo sa vlastne stalo v tom roku 1997. Veľmi správne pripomenul, kto bol vtedy pri moci a kto tento zákon vyvlastňovací vlastne prijal a aké mal tento vyvlastňovací zákon dopady.

    Ja by som chcel upozorniť na jednu vec. Našu spoločnosť bude tento rozsudok, ktorý bol prijatý v Štrasburgu, stáť, ako už bolo spomínané, okolo 67 mil. eur. Je to úžasná suma, ktorú musíme zaplatiť za zlý zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997. Povinnosťou zaplatiť túto sumu je splnomocnený alebo poverený Slovenský pozemkový fond, ktorý musí tieto finančné prostriedky uhradiť, samozrejme v závislosti na tom, koľkí vlastníci sa prihlásia do termínu, ktorý je stanovený v tomto vládnom návrhu zákona. Na Slovenský pozemkový fond je toho kladené v poslednom čase dosť veľa, lebo aj novelou zákona č. 229 bol Slovenský pozemkový fond zaviazaný pri reštitučných nárokoch vyplácať tých reštituentov, ktorí majú nároky, myslím, že do 400 metrov štvorcových. Tá suma bola kvantifikovaná na okolo 20 mil. eur. Treba si uvedomiť, že tento dopad toho zákona bude taký, že pozemkové úpravy nebude veľmi z čoho v budúcnosti možné financovať, pretože Slovenský pozemkový fond s takou veľkou sumou v súčasnosti nedisponuje, aby to mohol splniť.

  • Ďakujem pekne. Pán Fecko chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, som rád, že ste vystúpili tiež na moje vystúpenie, vás zaujalo. Áno, som si vedomý, že čo som povedal, keď som povedal vily, tak vily. Bol som v takejto osade u nás v Prešove a viete, koľko mali, akú mali výmeru tieto záhradkárske osady? Neboli to 20 árové, hektárové. Mám osadu, ktorá má 17 hektárov. Viete si predstaviť, cena z hektárov, čo sa na ne dá postaviť? Štyri áre, áno, štyri áre boli, pokiaľ sa nedohodli a zrazu z toho bolo 16 árov alebo 8, 12 árov a videl som aj takéto prípady, kde momentálne a v súčasnosti, keď sme vysporiadavali, tak sa robilo to, že celá ZO si urobila na seba, ja hovorím protiprávne, vlastnícke právo nie na tých záhradkárov a bol problém. Áno, boli to opustené pozemky, máte pravdu. V mnohých prípadoch to boli devastované, ale videl som aj takýto prípad, kde už, keď prišli po určitú hranicu a zvyšok, družstvo povedalo: "Tak už si vezmite všetko." Tak nakoniec sme zistili, že väčšia výmera je na tom všetkom, ako na tom, čo mali pôvodne brať, hej? Samozrejme, výmera sa potom upravila a boli to ťažké hektáre. No, ako to už bolo ďalej, nebudem sa nejako rozširovať.

    A čo sa týka tých priemyselných parkov, áno, kvôli tomu, v týchto územiach si momentálne tí developeri tieto veci vyhliadli, zdá sa by mohli byť krásne ako stavebné pozemky, tak aj priemyselné parky a v mnohých územiach miest zisťujeme, že územný plán sa celkom mení. Aj tam, kde sú záhradkárske osady bez ohľadu či tam boli, neboli, chcú byť, nechcú byť, sú tam a územný plán s tým vôbec nepočíta. Takže takto na vysvetlenie. Samozrejme, že si to môžeme ešte vydiskutovať, nie je problém.

  • Ďakujem pekne. Slovo má ďalší rečník, posledný v poradí, pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, malo Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto zákonu a k jeho obsahu veľmi vážne výhrady. Pani poslankyňa Sabolová vtedy podrobila kritike najmä neprimerané zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov, na ktorých boli zriadené záhradkové osady, pričom upozornila na to, že niektoré ustanovenia zákona sú protiústavné. Poslanci za KDH vtedy argumentovali tým, že krivdy minulosti nie je možné riešiť za cenu nových krívd a že zákon, ktorý svojho času vytvoril a presadzoval ľavičiar Baco, prinesie množstvo problémov.

    Pre Kresťanskodemokratické hnutie je istým zadosťučinením nález Ústavného súdu, ktorý v roku 2001 rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 17 ods. 3 zákona a tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zaviazal Slovenskú republiku, aby znenie záhradkárskeho zákona upravila z hľadiska výšky nájomného a náhrady za pozemky tak, aby nepoškodzoval vlastníkov pozemkov. Keby parlament pri schvaľovaní zákona v roku 1997 rešpektoval zdravý sedliacky rozum a elementárnu slušnosť, mohli sme si 27. novembra 2007 ušetriť v Bruseli medzinárodnú blamáž pri vyhlásení rozsudku vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika. Takýto rozsudok totiž svedčí o deficite rešpektu zákonodarného orgánu k vlastníckemu právu občana v danom štáte.

    Mýli sa však ten, kto sa domnieva, že osud záhradkárov je nám ľahostajný. Štrnásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH nielen k filozofii záhradkárskeho zákona, ale aj k možnostiam jeho vykonávania. V minulom volebnom období som z krajských pozemkových úradov získala úplné podklady o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi v celoštátnom meradle. Na základe analýzy podkladov získaných takýmto individuálnym poslaneckým prieskumom som vtedy konštatovala, že priebeh vyporiadania pozemkov je žalostne pomalý. Veď čo iné je možné povedať, keď po toľkých rokoch uplatňovania zákona zostáva stále nevybavená približne polovica žiadostí záhradkárov o vyporiadanie vlastníctva.

    Kresťanskí demokrati hlasovali o návrhu záhradkárskeho zákona v roku 1997 rovnako, ako hlasovali o návrhu ústavy v roku 1992. Avšak podobne, ako v prípade Ústavy Slovenskej republiky, aj v prípade záhradkárskeho zákona od okamihu jeho zverejnenia v Zbierke zákonov trváme na jeho dôslednom dodržiavaní, pretože máme v úcte zákony. Preto sa zasadzujeme o to, aby záhradkári mali nielen teoretickú, ale aj praktickú možnosť získať parcely do svojho vlastníctva ešte počas ich života, pretože záhradkársky zákon im na ne dáva nárok. Z toho, čo som povedala doteraz, vyplýva, že vymožiteľnosť záhradkárskeho zákona je mizivá. Nikto nevyvinul v parlamente toľko úsilia v prospech záhradkárov ako poslanci za KDH v tomto zmysle, aby sa táto nevyhovujúca situácia zmenila.

    V predchádzajúcom volebnom období som interpelovala úradujúcich ministrov pôdohospodárstva tak, ako prichádzali za sebou, aby novelizáciou zákona zabezpečili urýchlenie procesu vyporiadania vlastníctva a obmedzenie možností prieťahu v konaní a svoje interpelácie som podložila výsledkami individuálneho poslaneckého prieskumu, teda vecnými argumentmi. Žiaľ, táto snaha doteraz nepriniesla očakávané ovocie. Z týchto dôvodov ma veľmi zaujímal obsah novely zákona, ktorú vláda predložila. Novela zohľadňuje záväzok vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva a iba čas ukáže, či prispeje aj k podstatnému urýchleniu neuveriteľne pomalého procesu vyporiadania vlastníctva. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že účelom záhradkárskeho zákona bolo, okrem iného, vytvoriť pracovnú náplň pre celú jednu generáciu úradníkov na pozemkových úradoch.

    Oceňujem prístup súčasnej vlády, ktorá touto novelou ide v jednom bode nad rámec návrhu pripraveného Ficovou administratívou vo februári minulého roku. V prechodných ustanoveniach v parlamentnej tlači č. 151 vláda prejavila ochotu odškodniť vlastníkov pozemkov v doteraz ukončených prípadoch tým, že im spätne priznáva nárok na finančnú kompenzáciu rozdielu medzi už vyplatenou sumou za pozemky a cenou, ktorá sa určí podľa tejto novely. To považujem za korektný prístup, ktorý do istej miery napraví to, čo Baco s Delingom spackali. Zároveň sa týmto predíde lavíne sporov, ktoré by už vlastníci pozemkov vzhľadom na jestvujúci rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva celkom iste bez problémov vyhrali aj na našich súdoch.

    Predložený návrh novely záhradkárskeho zákona je teda presvedčivým príkladom toho, aký je rozdiel medzi lacným populizmom najsociálnejšej "Ficovlády" a prístupom dnešnej výkonnej moci k problematike prevodu vlastníctva k parcelám v záhradkových osadách. Nie som však spokojná s tým, že vládny návrh novely záhradkárskeho zákona bol v gestorskom výbore zmenený na nepoznanie a predovšetkým mám vážne výhrady voči bodu 11 spoločnej správy, ktorá vylučuje z procesu vyporiadania vlastníctva značný počet záhradkárov. Iba v okrese Poprad sa vzťahuje na cca 15 až 20 % z celkového počtu žiadateľov. Podstata navrhovaného § 17a spočíva v tom, že v prípadoch, keď došlo k zmene účelu využitia v zriadených záhradkových osadách v územnom pláne obce alebo mesta na iné ako rekreačné alebo záhradkárske účely, potom záhradkári definitívne strácajú nárok získať záhradky do svojho vlastníctva. Je diskutabilná podpora poslancov za KDH v tomto bode, pretože ide o zmenu podmienok v polčase zápasu.

    Som presvedčená, že je slušné postaviť sa na stranu tých, ktorým sa, podľa nášho názoru, krivdí, v tom prípade na stranu záhradkárov. Nie je predsa možné staré krivdy na vlastníkoch kompenzovať novými krivdami na účet práve záhradkárov. Na otázku, ako je to možné, že dochádzalo ku zmene účelu využitia pozemkov v záhradkových osadách, je jednoduchá odpoveď. Dochádzalo k tomu prevažne vtedy, keď obce a mestá, ako vlastníci pozemkov, na ktorých hospodárili záhradkári, nesúhlasili s vyporiadaním vlastníctva a často aj proti vôli záhradkárov zmenili záhrady v územnom pláne, napríklad na stavebné pozemky. Dochádzalo k tomu už počas prebiehajúceho procesu vyporiadania vlastníctva na pozemkovom úrade. Tento krok sa používal preto, aby cena pozemkov takýmto špekulatívnym spôsobom podstatne vzrástla v nádeji, že časť záhradkárov zvýšením ceny odradia od záujmu odkúpiť si záhradky. Myslím, že budete so mnou súhlasiť v tom, že zmena účelu využitia obecných pozemkov, na ktorých sú v územnom pláne záhradkové osady, bola neférová v situácii, keď záhradkári ako oprávnené osoby majú zákonný nárok získať dané pozemky do vlastníctva a keď ich nárok vyplývajúci zo zákona potvrdil pozemkový úrad. Zastávam názor, že v takýchto prípadoch záhrady v územnom pláne majú zostať aj naďalej záhradami dovtedy, kým pozemkový úrad neukončí proces vyporiadania. Ak by sme teraz v polčase z dôvodu účelovej zmeny územného plánu samosprávou vylúčili záhradkárov spod zákona 64, a to definitívne, páchame na nich krivdu.

    Fyzické osoby, vlastníci pozemkov nemali možnosť dosiahnuť zmenu územného plánu vo vzťahu k ich pozemkom. Tento trik využívali predovšetkým samosprávy. Tie však majú skvelú možnosť získať za svoje pozemky náhradné pozemky od Slovenského pozemkového fondu v trhovej cene a teda obce a mestá v žiadnom prípade neutrpia ujmu. Práve naopak, keďže ceny za pozemky určené podľa príslušnej vyhlášky sú mierne nižšie ako trhové, je prijatie finančnej náhrady za pozemky menej výhodné a náhradné pozemky sa javia ako vhodnejšia alternatíva vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách.

    V prípade, ak sa § 17a dostane do zákona bude to priamy návod ako v nasledujúcich mesiacoch pripraviť aj ostatných záhradkárov o možnosť získať parcely do ich vlastníctva veľmi jednoduchým spôsobom. Dodatočnou účelovou zmenou územných plánov a obcí a problém bude vyriešený. Za takýto spôsob riešenia by som sa musela hanbiť.

    Na záver vás, prosím, pán minister Simon, aby ste vyjadrili svoj názor na znenie bodu 11 spoločnej správy. Žiadam, pán spravodajca, aby bod 11, ktorým sa vytvára nový § 17a bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Z vecného dôvodu aj preto, lebo ide nad rámec novely. A vás, vážené kolegyne a kolegovia, si vás dovolím požiadať o neprijatie tohto bodu spoločnej správy pri hlasovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tiež vaše vystúpenie v rozprave. Áno, máte aj tú pravdu, že vraj niekoľko generácií štátnych úradníkov, musím povedať, že na pozemkových úradoch chýbajú právnici. Právnik, ktorý by mal ísť robiť za 600 - 700 eur takého nenájdete a musím povedať, že do záhradkárskej problematiky sa dvakrát nikto nehrnie, ani do pozemkovej, pretože je to v mnohých prípadoch až tak komplikované, že niektoré súdy nemajú jednoznačný názor ako vyriešiť danú žalobu napr. v záhradkárskej osade. Čo ste hovorili, že meníme podmienky, tak by som povedal áno, aj doterajší zákon v § 17 ods. 2 má ustanovenie, to znamená, keď už končíme a viac-menej ide na zápis na kataster hovorí o tom, že pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom zriadené v záhradkovej osade podľa ods. 1 katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľa zachovať doterajší spôsob využitia pozemku zriadeného v záhradkárskej osade do času, kým sa nerozhodne o inom využití. To znamená, toto už nebude môcť byť vykonateľné. Pokiaľ tam už iné využitie je, nemôže dať zápis, že pôjde naspäť na záhradkársku osadu. Veď to je predsa blbosť, hej. To znamená, máme to aj v tomto už momentálne v pôvodnom zákone v § 7 ods. 2 a myslím si, že tým pádom by sme znefunkčnili viac-menej konanie a pozemkový úrad by nemohol zaviazať kataster, aby zmenil funkčné využitie, keď už je to raz zmenené v tomto. Asi tak. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať jednak kolegyni za taký exkurz do politického rozhodovania tohto parlamentu z roku 1994 - 1998, kedy bol skutočne prijatý zákon väčšinovo vtedy vládnou koalíciou HZDS, SNS a Združením robotníkov a vytvoril vlastne na štrnásť rokov jednu vážnu problémovú záležitosť a vtedy vytvoril vlastne dve kategórie ľudí, že sme tých, ktorí boli užívatelia na dočasné obdobie, sme ich postavili do zákona, ako keby oni mali mať väčší nárok ako vlastníci. Až v roku 2007 Štrasburg rozhodol o výlučnom a výsostnom práve vlastníkov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a čudujem sa teda aj bývalej vláde, že za štyri alebo tri roky celé nebola schopná sa s touto vecou vysporiadať.

    A možno ešte k tomu § 17a. Ak by, pani poslankyňa, neboli niektoré mestá zneužívali účelovosť svojho vlastníctva voči záhradkárskym osadám v priebehu tých štrnástich rokov a robili prieťahy v konaní aj mnohé záhradkárske osady mohli byť vysporiadané a dnes ani § 17a nemusel byť problémom a nenarazili by sme na nezodpovednosť, nedôslednosť a prípadne aj ujmu, ak môžme hovoriť o ujme vlastníkov alebo užívateľov záhradkárskych osád. Nie je to v rozpore zásadne tento paragraf ani z nejakými právnymi predpismi v Slovenskej republike, ale pre spravodlivosť voči občanom je asi dobré zvažovať, či ho prijmeme alebo nie.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážená pani kolegyňa, vy ste sa zaradili teraz do šíku tých, ktorí v každom vystúpení si udrie do Ficovej vlády. Kritizujete zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997 a od roku 1998 bolo KDH, ktoré ste tu tak vychvaľovali veľmi dvakrát vo vláde, v parlamente, mali ste tu prevahu, síce takú zvláštnu zakúpením niektorých poslancov, ale mali ste a nič ste s tým zákonom neurobili. Tak, prosím vás, občas sa aj počúvajte, čo hovoríte. Mali ste osem rokov na to, aby ste to mohli zmeniť a neurobili ste nič. A teraz len budete kritizovať, že Ficova vláda nič s tým neurobila. No, nehnevajte sa na mňa, ale to už je naozaj veľa aj pre takých kľudných ľudí, ako som ja.

  • Pani kolegyňa, musím sa vám priznať a kľudne v následných úsporných opatreniach môže predseda parlamentu mi za to zobrať alikvotnú časť mzdy, že od 36. sekundy som nepočúval váš prejav, nakoľko ak ďalšie informácie a skutočnosti boli tak dôveryhodné ako to, že Baco, člen Ľudovej strany HZDS, je ľavičiar, tak potom som ho nemohol ten prejav počúvať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán Glváč, za nepočúvanie zatiaľ nestrhávame.

  • Povedané so smiechom.

  • Pani poslankyňa Gibalová reaguje.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať vecne.

    Pán poslanec Fecko, vypustením bodu 11 zo spoločnej správy sa nijako neznevýhodnia vlastníci oproti iným vlastníkom riešeným touto novelou, ale sa poškodia záhradkári. Svedčí o tom aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa napočítava cena, hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky a násobkom koeficientov a obsahuje aj koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy, kde je nápočet od 0,90 do 2. Čiže to je dosť slušný násobok na to, aby sa zhodnotilo to územie, kde je zmenený územný plán na iné ako záhradkárske alebo rekreačné osady.

    Ja som, pani poslankyňa Sabolová, hovorila o účelovej zmene využitia.

    Pán Jasaň, SMER neurobil nič v tomto smere v minulom volebnom období, iba pripravil novelu zákona, ktorú ale nepredložil do parlamentu, lebo ako mal by problém s hlasmi a s voličmi, tak nechal to radšej na ďalšie obdobie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A stanovisko zaujme teraz navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne každému za vystúpenie. Na výzvu pani poslankyni Gibalovej chcem povedať, že podľa mojej mienky bod č. 11 spoločnej správy §17a je dostatočne riešené dnes v § 17 ods. 2. Skôr je to dopovedanie toho, čo majú robiť štátne úrady. A tento zákon nemá sledovať, čo má robiť štátny úrad, alebo dopovedávať rozhodnutia a kroky štátnych úradov, ale chrániť záujem vlastníka, resp. riešiť jeho vzťah vo vzťahu k užívateľovi, ktorým dnes je záhradkár.

    Ale nedá mi, aby som nepovedal a nevyjadril sa k pánovi Jasaňovi, k tomu, čo odznelo. Ja som vo svojom úvodnom prejave povedal, že reagujeme na právoplatný rozsudok Európskeho súdneho dvoru z 27. novembra 2007, a to bola vláda Roberta Fica, ktorá od účinnosti tohto rozsudku, ktorým Slovenská republika je viazaná do konania, do konca, teda do polovice roku 2010 neurobila nič, čo malo byť vykonané. Takže zodpovednosť vo vzťahu k Ficovej vláde a k reakcii riešenia tohto problému tu je. Ja nespochybňujem a nejdem naspäť do roku 1997. Tam som povedal, že tie parametre boli zle nastavené, i keď vieme a poznáme vývoj jednotlivých politických strán.

    Ďakujem.

  • Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme sedem minút do hlasovania, čiže teraz bude krátka prestávka. Poprosím, začneme presne o 17.00 hodine hlasovaním. Ďakujem vám pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím. Pán poslanec Kaliňák! Pán poslanec Kaliňák! Nie. Na miesto, nie na mikrofón...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov 12. schôdze Národnej rady.

    Poprosím teraz pána poslanca Jahnátka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu poslancov Národnej rady, poslanca, pardon, Jurčíka, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o regulácii v sieťových odvetviach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Vážny! Pán poslanec Vážny, pán poslanec Přidal, Matej!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 212.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili šiesti poslanci. Bol predložený poslancom Jahnátkom a neskôr poslancom Faičom procedurálny návrh, ktorý znie, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 73 ods. 3 písm. b) Národná rada nebude pokračovať v rokovaní k tomuto zákonu. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujme, páni poslanci, o návrhu nerokovať, o návrhu pána poslanca Jurčíka.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 69 za návrh, 22 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Vzhľadom na to, že tento procedurálny návrh nebol prijatý, vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 51 za návrh, 68 proti, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada návrh neschválila.

  • Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ktorý prerokovávame ako tlač 184. Poprosím teraz pani poslankyňu Blahovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci Národnej rade predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslynkyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 184.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážené dámy, vážení páni, konštatujem, že v rozprave vystúpili...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... dvaja poslanci: pán poslanec Kaník a pán poslanec Matovič. Keďže boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, budeme hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy v rozdaných návrhoch z rozpravy. Poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie pozmeňovacích návrhov, ktoré predložili poslanci v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 3 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej správy a návrhu z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Pardon, to už sme mali. Takže pokračujeme pozmeňujúcimi návrhmi z rozpravy.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Jaj, aha, viem. Áno. Takže zo spoločnej správy celej ako celku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, nekomentujte v priebehu hlasovania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za návrh, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Kaníka z rozpravy, ktorý má tri body. Budeme hlasovať o každom bode osobitne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom bode návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kaník.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za návrh, 9 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom bode návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Ruch v sále.

  • Kľud, páni poslanci. Pán poslanec Galbavý.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 15 za návrh, 74 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o treťom bode návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 6 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 23 za návrh, 74 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Matoviča sme neschválili.

    Pani poslankyňa, prosím ďalší návrh.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Keďže boli schválené v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy, prosím dajte hlasovať o tom, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, teraz.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 128 za návrh, 1 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku, so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 141 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu poslancov Národnej rady, pardon, poslanca Národnej rady, Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o povinných výtlačkoch a periodických publikáciách, ktorý prerokovávame ako tlač 229. Poprosím teraz pána poslanca Abrhana, ktorého poveril gestorský výbor, aby ako spoločný spravodajca predložil Národnej rade návrh hlasovania k návrhu poslanca, ktorý prerokovávame v prvom čítaní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Pán predsedajúci, prosím, v rozprave odznel procedurálny návrh pána poslanca Čaploviča nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Čaploviča nepokračovať v rokovaní o návrhu pána predsedu a poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 68 za, 63 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za, 63 proti, 15 sa zdržalo.

    Národná rada návrh neschválila.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu poslancov Tomáša Galbavého, pána poslanca Viskupiča a Nagya na vydanie zákona, ktorým sa... Páni poslanci, pán poslanec Kaliňák. Ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý prerokovávame ako tlač 230.

    Poprosím teraz, páni poslanci... Poprosím teraz pani poslankyňu Kiššovú, ktorú poveril výbor pre kultúru a médiá, aby Národnej rade predložila návrhy v hlasovaní k návrhu skupiny poslancov. Páni poslanci, pán poslanec Kaliňák, nie je maratón...

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Jozefa Viskupiča a Lászlóa Nygya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, konštatujem, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Pán poslanec Abrhan, sadnite si.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 71 za návrh, 68 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Silný potlesk.

  • Poprosím teraz pána poslanca Fecka, aby z poverenia výboru pre...

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím zaujmite svoje miesta. Páni poslanci, pán poslanec Glváč, pán poslanec Abrhan, Galbavý, Gibalová. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Sú tu procedurálne návrhy.

    Pán predseda Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja by som chcel poprosiť, pri poslednom hlasovaní som tlačil knoflík, ale ma to vykázalo, ako keby som vôbec nehlasoval.

  • Keby ste mohli zmeniť v zázname, že hlasoval som za. Hlasovanie, sa mi zdá, číslo 109, neviem, možnože sa mýlim.

  • O plate riaditeľa. Som uvedený ako nehlasoval. Tu sedím, tlačím knoflík, zrejme došlo k zlyhaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aj poprosím do zápisnice námietku pána predsedu Národnej rady.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o užívaní pozemkov. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Feckovi, ktorého výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poveril, aby bol spoločným spravodajcom, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Prosím, pán podpredseda Bugár, pán poslanec Brocka, Bugár, poď si sadnúť, Béla.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov, tlač 151.

  • Chýbaš mi. Maďari nám vždy chýbajú.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí navrhli zhodne vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 11 § 17a.

    Pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Navrhujem o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 10, 12 a 13, 15 a 16...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ešte raz a pomalšie. 1 až 10 ...

  • 1 až 10, 12 a 13, 15 a 16, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10, 12 a 13, 15 a 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 2 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy, tak ako o nich navrhol hlasovať pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • O bodoch spoločnej správy č. 17 a 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 14 a 17, gestorský výbor neodporúča schváliť.

    Pán poslanec Švantner, prosím, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 1 za, 76 proti, 70 sa zdržalo.

    Body 14 a 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 11 spoločnej správy, ktorý som vyňal, aj na základe pani Gibalovej, na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Pán minister, nech sa páči, poďte. Hlasujeme, páni poslanci. Proti?

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 54 za, 66 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkým bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 21 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o užívaní pozemkov so schválenými a pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca ...

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 80 za, 64 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované návrhy zákonov, ktoré predložili poslanci a vláda Slovenskej republiky.

    Prerušujem rokovanie na päť minút a po prerušení budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Prerušujem rokovanie na päť minút.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kubovič, veď preto som ho poslal von. Poprosím o rokovanie a kľud v rokovacej sále. Poprosím pána ministra pôdohospodárstva z poverenia vlády Slovenskej republiky, aby Národnej rade predložil a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý prerokovávame ako tlač 158.

    Pán minister, stručne, konkrétne a vecne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 158.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona je vypracovaný na základe § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Cieľom návrhu zákona je zosúladiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Golian, páni poslanci...

  • Cieľom návrhu zákona je zosúladenie právnych vzťahov pri poskytovaní podpor v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zo štátneho rozpočtu s novou právnou úpravou, podľa ktorej sa podpora poskytuje len na základe osobitného zákona v rozsahu spôsobom a za podmienok ním ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným na jeho vykonanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a posunutie do ďalšieho čítania. Tento návrh potrebujeme vzhľadom k tomu, aby sme vedeli podporovať hlavne oblasti neziskových organizácií.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie aj dôvodov, ktoré viedli vás a vládu Slovenskej republiky k predloženiu vládneho návrhu zákona. Dávam teraz slovo pani poslankyni Tkáčovej, ktorú poveril výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako poverená spravodajkyňa vám predkladám spoločnú správu výborov, ktoré boli Národnou radou Slovenskej republiky v uznesení č. 236 poverené prerokovať vládny návrh zákona, a to výbory: ústavnoprávny, pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň Národná rada určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za gestorský výbor.

    Všetky výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s predmetným návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto bodoch č. 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Zároveň na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 1. februára 2011. Zároveň ma výbor poveril predložiť vám, páni a dámy poslankyne, spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa rokovacieho poriadku, a to skrátenie lehoty na prerokovanie v druhom čítaní a na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy a o rozdaných návrhoch, o skrátení lehoty pre tretie čítaní a o hlasovaní o zákone ako o celku.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som nedostal prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Tkáčová, ktorej udeľujem slovo. Ešte predtým sa pýtam, či okrem nej sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie, preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu za skončenú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Budem veľmi stručná. Navrhujem, aby sme na osobitné hlasovanie vybrali body 1 až 4, pretože schválením bodu 1 nebudeme môcť hlasovať o bodoch 2 a 3. To je odôvodnenie tohto návrhu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil dôvody, ktoré viedli vládu k predloženiu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesnom reprodukčnom materiáli, ktorý prerokovávame ako tlač 178.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli, tlač 178.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základom trvale udržateľného hospodárenia lesov je obnova lesných porastov druhovo a geneticky vhodných reprodukčných materiálov lesných drevín. Úroveň prác vykonávaných pestovaním lesa, ktorých súčasťou je aj umelá obnova lesa, podmieňuje jej kvalitu a ekologickú stabilitu budúcich lesných porastov, čo je základným predpokladom zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov bola zákonom č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli vykonaná dôkladná revízia celého dovtedajšieho systému práce s lesným reprodukčným materiálom. Avšak po dôkladnom posúdení predmetného zákona sa preukázali niektoré nezrovnalosti, ktoré je s cieľom zabezpečenia bezproblémovej a jednoznačnej aplikácie v praxi potrebné spresniť. Taktiež zmenou niektorých právnych predpisov došlo k zmene používaných názvov a pojmov, preto sa navrhuje aj ich úprava.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu. Poprosím pána poslanca Martináka, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby Národnú radu informoval o výsledku rokovania výborov o predloženom vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 237 zo 14. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. predmetnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 51 z 1. februára 2011. V citovanom uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma poveril túto spoločnú správu predniesť na pléne dnešnej Národnej rady a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána ministra Uhliarika. Na ceste je, preto páni poslanci, prosím, ak bude všeobecný súhlas, aby sme umožnili zmeniť poradie v rokovaní o jednotlivých bodoch programu Národnej rady a pristúpili k rokovaniu. Ak je všeobecný súhlas. Gábor Gál, Kubovič a Somogyi na vydanie zákona o občianstve. Páni poslanci, chcete? Súhlasíte, alebo nesúhlasíte?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Súhlasia.

    Prerušujem rokovanie do príchodu pána ministra Uhliarika, ktorý podľa informácií pána predsedu výboru pre zdravotníctvo sa blíži do rokovacej sály Národnej rady. Preto vyhlasujem prestávku do príchodu pána ministra.

  • Krátka prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, pán poslanec Kaliňák, o

    návrhu na odvolanie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Tlač 216.

    Poprosím teraz pána ministra Uhliarika, ministra zdravotníctva, aby uviedol dôvody, ktoré viedli vládu k návrhu na odvolanie, ako aj dôvody, ktoré viedli k návrhu na zvolenie nového člena.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov. Predsedu, podpredsedu a troch ďalších členov. Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky. Z hľadiska potreby skvalitniť kontrolnú činnosť dozornej rady v súlade so zákonom predkladám Národnej rade návrh na odvolanie pani Dr. Kaliskej z funkcie člena dozornej rady a zvolenie Dr. Moniky Pažinkovej do funkcie člena dozornej rady. Navrhovaná kandidátka spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie do funkcie člena dozornej rady. Ďakujem pekne za podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pán predseda výboru pre zdravotníctvo, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 25 z 12. januára 2011 schválila návrh na odvolanie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    V zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 217 zo 14. januára 2011 pridelil návrh na odvolanie člena dozornej rady úradu pre dohľad a na zvolenie nového člena dozornej rady úradu pre dohľad Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 31. januára 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 7. schôdzi výboru.

    Návrh na odvolanie člena dozornej rady úradu pre dohľad a na zvolenie nového člena dozornej rady úradu pre dohľad odôvodnil vo výbore minister zdravotníctva Slovenskej republiky Ivan Uhliarik. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh a konštatoval, že navrhovaná kandidátka spĺňa požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e), § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.. Materiál obsahuje životopis navrhovanej kandidátky a súhlas s kandidatúrou.

    Výbor súhlasil s návrhom vlády a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou:

    a) odvolať Gabrielu Kaliskú z funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    b) zvoliť Moniku Pažinkovú do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    2. Podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vykonať hlasovanie o návrhu na odvolanie člena dozornej rady verejne, vykonať hlasovanie o návrhu na voľbu nového člena dozornej rady verejne.

    Výbor poveril poslanca Viliama Novotného, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie člena dozornej rady úradu pre dohľad a na zvolenie nového člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom potom pri hlasovaní dám hlasovať.

    Vážený pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, aj pánovi predsedovi výboru pre zdravotníctvo.

    Poprosím pána poslanca Gála, aby z poverenia skupiny poslancov predložil a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky návrh, ktorý predložili na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom občianstve, ktorý prerokovávame ako tlač 149.

    Pán poslanec, nech sa páči. Máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 149.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o štátnom občianstve v mene troch poslancov.

    Máme tu návrh novely zákona o štátnom občianstve už v druhom čítaní. Prvé čítanie prebehlo viac pred štvrťrokom. Dúfam, že ten čas sme využili veľmi prospešne, múdro, v prospech našich občanov. Aj tých, ktorých vinou tej zlej novely zákona o štátnom občianstve z minulého roka prišli o štátne občianstvo Slovenskej republiky hoci to sami nežiadali.

    Mám tu tabuľku z ministerstva vnútra, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vinou tejto poslednej novely prišlo o štátne občianstvo Slovenskej republiky dvadsaťpäť osôb, pričom jedna osoba nadobudla občianstvo Maďarskej republiky napriek tomu, že to bolo mementom celej tejto typizovanej novely.

    Je jasné, že dnes platný právny stav trestá všetkých, ktorí nadobudli štátne občianstvo tretieho štátu bez rozdielu na to, že o aký štát ide. Sme asi jediný štát, ktorý nestojí o svojich občanov. Pred prijatím zákona v maďarskom parlamente tej zmeny ich zákona však nám tento inštitút dvojakého štátneho občianstva vôbec nevadil. Tak čas ukázal, že by nám to nemalo vadiť ani teraz.

    Nechcem opakovať svoje vystúpenie z prvého čítania, preto len takto v krátkosti vás, pani poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať o podporu tejto novely, ktorá jednak vymedzí čo to je štátne občianstvo, aký je to vzťah k štátu. Na druhej strane ustanovuje, že my neuznávame štátne občianstva takých zväzkov, ktoré sa nezakladajú do nejakých faktických vzťahov s tým ďalším štátom. A po tretie, tým, ktorí stratili v dôsledku tej nešťastnej novely svoje štátne občianstvo, aby to štátne občianstvo mohli nadobudnúť naspäť. Čiže riešenie celej problematiky samozrejme je potrebné dať do súvislosti aj s tým ďalším návrhom, ktorý nasleduje po tomto návrhu zákona, a to je zákon o štátnej službe príslušníkov ozbrojených síl a štátnej službe, na ktorom sme sa kompromisne dohodli.

    Ešte na záver takú pikošku vám poviem, lebo ako predkladateľ tohto zákona, som sa zúčastňoval na viacero zasadnutí výborov, ktoré sa s týmto návrhom novely zákona zaoberali. A boli tam uvedené rôzne príklady, že k čomu to prirovnať. Tak vzišiel z toho taký zaujímavý príklad, že ak vám sused púšťa hudbu nahlas, ktorá vás vyrušuje, tak nezbijete kvôli tomu svojho syna, aj keď tá hudba sa mu možno páči, ale idete si to vydiskutovať so svojím susedom.

    Pán predsedajúci, ja som skončil.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Štefanovi Tomčovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči.

  • 178.

    Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 172 z 5. novembra 2010 a uznesením č. 178 z 30. novembra 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijal uznesenie, keďže taktiež navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A to v čl. 2 bode 1 sa slová "vnútorná správa oslobodení v položke 20" nahrádzajú slovami "vnútorná správa v položke 20 v časti oslobodenie". Ide tu o legislatívnu a gramatickú úpravu textu.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach, uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe a predneseného v rozprave odporúča schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 63 z 1. februára 2011. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku poslancov za kluby. Pán poslanec Rafaj za klub SNS, nech sa páči. Pán poslanec Rafaj, nechcete vystúpiť za klub SNS?

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ste prvý. S Maďarmi sa nehádajte.

  • Smiech v sále. Reakcia poslanca.

  • Áno, zas majú Maďari pravdu. Nech sa páči, máte slovo. Ďalej za klub MOST - HÍD pán Solymos a potom ešte mám prihlášku dvoch ďalších poslancov, pána Petra Vörösa a Mareka Maďariča.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Dobre, ospravedlňujem sa za meškanie, ale mal som za to, že som až druhý v poradí, ale nebránim tomu, aby som vystúpil aj teraz k návrhu zákona, ktorý vlastne reaguje na prijatý zákon o dvojakom občianstve a je z dielne vládnych poslancov, ale podľa môjho názoru z obsahovej stránky ide v podstate o prázdne gesto, keďže podľa mňa nedokáže naplniť ani programové tézy vlády, ktorá sa zaviazala, že prijme také legislatívne zmeny, ktoré by eliminovali nežiaduce negatívne účinky zákona o štátnom občianstve.

  • Zvuk mobilu.

  • Reakcie z pléna.

  • Práve ho vypínam.

    Nikde, ani v dôvodovej správe, sa totiž nedočítame ďalej, čo sú negatívne účinky, takže z môjho pohľadu legislatívna úprava nie je, nie je jasná. Ďalej sa pýtam, čo urobíme do budúcnosti, keď sa zmení ústava v Maďarskej republike, umožní sa týmto občanom, ktorí požiadajú o takéto občianstvo, voliť. Ako tomu zabránime? Mám za to, že navrhovaná úprava vkladaním § 1a ods. 2, že, citujem: "Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom," a tak ďalej a tak ďalej, je v podstate nevynútiteľné. Jednak z dôvodu, že ani nevieme a nemáme nástroje na občanov, ktorí by požiadali a už sú tu evidentné, aj priznané prípady požiadania o vydanie takéhoto dvojakého občianstva. Sú aj medializované. Stačí, že dotyčný to nenahlási na príslušnom krajskom úrade. A tak sa pýtam, čo je to teda neuznanie účinkov? Ja sa budem v tej strednej časti podrobne venovať aj právnej analýze. Najskôr na začiatku pokúsim sa zosumarizovať, tak "flešovo" tieto výhrady a potom ich aj náležite rozviniem.

    Pýtam sa teda predkladateľov, aký je teda akt neuznania. Ako sa vykoná, kto ho vykoná a voči komu sa má vykonať takýto akt neuznania. Najlogickejšie je, že vlastne má sa vykonať, aj paradoxne súčasne, k vlastnému štátnemu občanovi Slovenskej republiky, ktorý by o takéto dvojaké občianstvo požiadal. Takže sa ďalej pýtam. Aké budú opatrenia voči takémuto dvojakému občanovi, pretože exteritoriálnosť presahu a pôsobnosť normy na štátnych občanov Slovenskej republiky bude podľa dikcie maďarského zákona o dvojakom občianstve stále platná. Neskôr, neskôr vám dokážem, že neumožňuje nám to ani Európsky dohovor o občianstve, pretože ten priznáva konkrétnym štátom ich primárnu zvrchovanosť v udeľovaní občianstva. Takže toto riešenie, podľa môjho názoru don quijotské, pretože zbytočne bojujeme s veternými mlynmi tam, kde to nie je potrebné. My by sme sa mali sústrediť na toho, kto túto primárnu normu vyvolal, prijal. A žiadať, či už diplomatickými prostriedkami v rámci mechanizmov fungovania medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, alebo za využitia aj, povedzme, niektorých expertných inštitúcií ako je Benátska komisia alebo samotných orgánov Európskej únie, ktoré napr. dokázali vytvoriť istý tlak na južného suseda v súvislosti s kontroverzným mediálnym zákonom, konať orgánmi Slovenskej republiky, predovšetkým vlády tak, aby došlo rovnako k tejto zmene. A potom my nebudeme musieť riešiť tento stav, či už kozmetickými úpravami alebo deklaratórnymi úpravami tak, že budeme síce my spokojní, ale v podstate problém sa nevyrieši, pretože exteritoriálna platnosť zákona Maďarskej republiky o dvojakom občianstve zostane naďalej v platnosti.

    Nemáme možnosť zabrániť ani napr. hmotným prejavom tejto normy, ktorým je napríklad udelenie pasu. Nemáme nijakú právomoc v rámci Slovenska zabrániť členovi Európskej únie, aby vydal ďalší pas inému štátnemu príslušníkovi a členovi Európskej únie. Takže mám za to, že ide v podstate naozaj len o také don quijotské riešenie a skôr deklaratívne, pre akúsi našu vlastnú politickú potrebu, že pozrite sa, niečo sme akože urobili, my to tu neuznávame, ale to je ako keby ste povedali, že neuznávame rádioaktívne účinky atómovej bomby na našom území, ktorá by vybuchla niekde v blízkosti našich hraníc. Fyzikálne zákony nepopustia a nepopustia ani exteritoriálne zákony, ktoré majú takúto bohužiaľ platnosť.

    Povedzme si preto pravdu, ak sa Maďarsko rozhodlo takúto exteritoriálnu normu mimo rámca tých dôvodov, ktoré tu aj predkladatelia uvádzajú, že je to mimo medzinárodné právo alebo medzinárodné zvykové obyčaje v priznávaní dvojakého občianstva a teda odvolávajúc sa zrejme na Európsky dohovor o občianstve z roku 1997 a mimo uznávané princípy, sme v skutočnosti len štatisti, ktorí to konštatujú. Pozorujeme daný jav, ale nevieme ho účinne riešiť, ani zablokovať. Nemáme tu nijakú, nijakú vynútiteľnosť.

    Budem hovoriť aj ďalej. O ďalších problémových miestach tohto návrhu. Zameriam sa predovšetkým v tejto časti práve na novelizovaný § 1a, ods. 2. Potom sa možno dostaneme aj k druhému novelizačnému bodu, ktorý rieši § 7 a to je vlastne riešenie slovenských občanov, ktorí po 17. júli, povedzme, žijú v zahraničí. Za istých okolností možno spĺňajú aj istú podmienku, že žijú istú dobu v cudzom štáte a teoreticky, ak by splnili nejakú podmienku dlhodobého pobytu v danej krajine, môžu si požiadať o občianstvo a môžme diskutovať, teda ako to upraviť. Ale primárny problém, opakujem, ktorý aj si uvedomujú a cítia predkladatelia, je práve ods. 2 nového § 1a.

    Pozrime sa teda ďalej, čo navrhujete. Je predsa zrejmé, že poznáme len odkladný účinok, ale to aj tam, kde má štát plnú právomoc a zvrchovanosť na takýto výkon odkladného účinku. Respektíve skôr sa má za to, že sa to používa v medzinárodnom práve, kde nastane účinnosť normy a niektorý štát, zmluvný, si môže, povedzme, vyhradiť odkladnosť účinku platnosti na svojom území, pokiaľ to vie zdokumentovať a pokiaľ to je akceptovateľné. Ale myslím si, že v tomto smere opäť je to niekde mimo. Používame úplne iné nástroje legislatívy, ktoré sa môžu vzťahovať na úplne iné typy práva. Navyše, problém sa internacionalizuje. Nie je, nie je len bipolárny medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj medzi Maďarskom a Rumunskom, Maďarskom.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, nevyrušujte pána poslanca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. A ďalšími, ďalšími tzv. susednými, susednými a zároveň aj dotknutými štátmi. Neuznanie účinku je možné len konkrétnym občanom, ktorý môže požiadať o rozklad, v tomto prípade možno medzinárodné inštitúcie, ale mám za to, že nie je možné neuznanie účinku a priori samotným štátom. Opäť, znemožňuje to Európsky dohovor o štátnom občianstve. Teda Slovensko sa stalo, v podstate, objektom okamžitej uplatniteľnosti maďarskej právnej normy s exteritoriálnymi účinkami na štátnych občanov Slovenskej republiky. A teraz sa Slovensko snaží len deklaratívne znemožniť priamu uplatniteľnosť, čiže uplatniteľnosť účinkov, ale tento prístup sa uplatňuje, ako som už povedal, zväčša len v medzinárodnom práve vo vzťahu domáceho k domácemu právu v práve komunitárnom. Priamy účinok v medzinárodnom práve nevylučuje možnosť, aby niektoré ustanovenia medzinárodných dohovorov boli priamo účinné, ale toto nie je predsa súčasť nejakého medzinárodného dohovoru. Viem, že vláda ohlásila, že sa snaží o nejakú podobnú, dodatočnú formu medzinárodnej zmluvy, ale bolo by naozaj smiešne prijať najskôr na Slovensku normu, ak predkladatelia uvažujú, že by to priamo súviselo s prijatím nejakej medzištátnej zmluvy a nadobudol by účinnosť tento zákon bez toho, že by, no, veď viete si domyslieť.

    Čiže tento zákon mi pripadá, resp. táto úprava mi pripadá len ako právna laterna magica. Tvárime sa, že niečo upravujeme, vidíme len akési tiene, ale nemáme dosah na toho, kto stojí za tým plátnom a kto vlastne určuje účinnosť tejto normy aj na štátnych občanov Slovenskej republiky. Pýtam sa ďalej predkladateľov, ako chcú normou dosiahnuť právoplatnosť aktu aplikácie práva? Aká je potom samotná vykonateľnosť tohto aktu aplikácie ich právnej úpravy? Tzv. neuznanie zákona cudzieho štátu je, podľa môjho názoru, len vylamovaním otvorených dverí a oslabujeme si navyše primárnu výhodu, ktorú máme, pretože Slovenská republika je v tomto zmysle v práve.

    Tu došlo od člena Európskeho spoločenstva k nenaplneniu základnej línie Európskeho dohovoru o občianstve a k vydaniu alebo k hromadnému vydávaniu štátneho občianstva na etnickom princípe, čo je neprípustné. Navyše, ak predkladateľ, myslím tým tej primárnej normy v Maďarskej republike, sa v dôvodovej správe odvoláva aj na akési cezhraničné spájanie národa. Pýtam sa, nejde náhodou o oživovanie revizionizmu, ktorý je priamo v Maďarskej republike v kontexte napr. Parížskych mierových dohôd explicitne zakázaný? Nejde istým spôsobom o porušenie aj Trianonskej mierovej zmluvy? Takže pýtam sa, prečo neriešime primárne problém? Prečo sa snažíme riešiť sekundárne riešenia, alebo hľadáme len v podstate deklaratívne opatrenia?

    Teraz sa trošku pozrieme bližšie na právny aspekt a dopady, ciele maďarského zákona o dvojakom občianstve, ktoré v podstate je inter alia umožniť osobám s maďarským pôvodom alebo pravdepodobnosťou takéhoto pôvodu, čiže podľa etnického kľúča, štátne občianstvo Maďarskej republiky mimo tie spomínané všeobecné princípy Európskeho dohovoru o štátnom občianstve. Jednoznačne teda išlo, pri vedomosti, o nemožnosti takéhoto aktu, o provokatívny akt voči Slovenskej republike, jej zvrchovanosti a štátnej suverenite a súčasne aj ďalších štátov, okolitých, susediacich s Maďarskou republikou. Z našej strany nasledoval výstražný diplomatický signál vo forme povolania slovenského veľvyslanca Maďarskej republiky na konzultácie.

    Spomeňme si, mnohí sme tu vtedy boli a mnohí ste hlasovali, pretože Národná rada prijala počtom stotrinásť, z prítomných stotrinásť poslancov v minulom volebnom období, uznesenie k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom vtedy rokovalo maďarské Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. Takže v podstate navrhovatelia akoby súčasne spochybňovali ešte stále platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z, myslím, leta 2010. V tomto texte, ktorý bol schválený sto trinástimi poslancami, čiže aj poslancami vtedajšej opozície a súčasnej koalície, myslím, že tam boli zástupcovia aj KDH, dokonca myslím, že aj SDKÚ, určite, sme vyjadrili predsa hlboké znepokojenie, upozornili sme, aby sa takýto akt nekonal. Tam sme uviedli všetky tie dôvody, počnúc Trianonskou mierovou zmluvou, Zmluvou o dobrom susedstve medzi Maďarskom a Slovenskom a ďalšie medzinárodné alebo bilaterálne zmluvy vrátane dohovoru medzi, ešte vtedajšou Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave otázok štátneho občianstva z roku 1961. Ale napr. aj spomínali sme Bolzanské odporúčania vysokého komisára OBSE, správu Benátskej komisie o preferenčnom zaobchádzaní z roku 2001, Parížsku mierovú zmluvu z roku 1947 a množstvo ďalších relevantných zmlúv, ktorými malo byť Maďarsko viazané. Napriek tomu nášmu apelu a vážnosti uznesenia slovenského parlamentu náš južný sused a člen Európskej únie nereflektoval na tieto politické a diplomatické aktivity a naďalej pokračoval v schvaľovaní a aj schválil normu, voči ktorej sme sa my ohradili.

    Podľa nového ustanovenia § 4 ods. 3 maďarského zákona, sú tam stanovené podmienky bezúhonnosti atď., možno zvýhodnene naturalizovať osobu, ktorá nie je maďarským občanom, ale jej predok bol maďarský občan, alebo ak dokáže pravdepodobnosť svojho pôvodu z Maďarska, resp. tretiu podmienku, znalosť maďarského jazyka. To čo je kľúčové, je jedno slovíčko - zvýhodnenie. Zvýhodnenie ako právny akt nepripúšťa ani Európsky dohovor o občianstve, ani ďalšie relevantné dokumenty. Nie je možné priznávať občianstvo na rozdielnych princípoch, ktoré sú, samozrejme, všeobecné. Nie je vám zvláštne, že v Maďarskej republike platí rovnaký zákon o štátnom občianstve a podobne je tam implementovaná podmienka osem rokov trvalého pobytu na to, aby bolo udelené, v zmysle Európskeho dohovoru o občianstve? A zrazu, pre istú skupinu sa zavedie zvýhodnenie, zvýhodnená podmienka na etnickom princípe. Stačí dokázať dokonca len pravdepodobnosť pôvodu. Takže myslím, že toto sú dostatočne vážne otázky, na ktoré by sme si mali odpovedať skôr, než vlastne možno z nejakých straníckych centrál vám príde príkaz alebo odporúčanie ako máte hlasovať.

    Podľa nového ustanovenia § 9 ods. 1 zákona sa občianstvo, okrem prepusteného zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť, môže stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Toto bolo, myslím, zo strany vás, koaliční páni poslanci a poslankyne, kritizované, ale strata nastala podľa ods. 16 priamo na základe zákona ipso facto práve dňom dobrovoľného nadobudnutia cudzieho občianstva najmä na základe žiadosti, vyhlásenia alebo iného úkonu s týmto cieľom. Čiže už potom ako bolo zrejmé, že Slovenská republika prijala výlučnosť udeľovania štátneho občianstva, tak ako Česká republika, tak ako Nemecká spolková republika, ako Dánsko alebo iné štáty. Presne v tom istom duchu ako to umožňuje aj Európsky dohovor o štátnom občianstve, pretože dôjdeme k tomu, neskôr, keď poukážem na to, že medzinárodné spoločenstvo síce priznáva možnosť dvojakého občianstva, ale považuje to za výnimočný akt najmä v tých prípadoch, aby napr. nedošlo k tzv. bezdomovectvu, pretože to je jeden, povedzme si extrém, keď je občan bez občianstva, keď môže stratiť občianstvo, alebo je vylúčený a medzi tým, ak by možno nadobudol, alebo nenadobudol iné, tak sa vlastne, nie je občanom nijakého iného štátu. A druhý extrém, podľa môjho názoru, je práve toto dvojaké občianstvo a práve na tomto etnickom princípe.

    My nespochybňujeme možnosť udeľovať dvojaké občianstvo alebo dvojité občianstvo alebo aby naši občania mali aj takýto druh občianstva, veď stále je platné, že či prvá, či druhá emigračná vlna, stále zostáva pri občianstve, ktoré nadobudli títo ľudia v zahraničí, či v Spojených štátoch, či v Kanade alebo v destinácii alebo v štáte, kde našli svoj druhý domov. My tu riešime situáciu od 17. júla 2010, teda od účinnosti maďarského zákona s exteritoriálnymi účinkami na štátnych občanov Slovenskej republiky a máme zato, že táto úprava je komfortnejšia a precíznejšia, zrozumiteľnejšia. Je právne čistejšia a je v súlade s medzinárodými trendmi, dohovormi a úzusmi a nie je akýmsi donkichotským pokusom naháňať niekde na stepi neuznávanie niečoho, na čo nemáme vlastne priamy dosah.

    Štáne občianstvo býva definované ako relatívne trvalý právny vzťah jednotlivca a štátu. Pýtam sa, akým spôsobom môže byť vytvorený trvalý vzťah medzi tými, ktorí by požiadali o dvojaké občianstvo, napr. pánom Berényim alebo predsedom občianskeho združenia Harmónia, ktorý myslím včera oznámil, že už požiadal, 10 dní po účinnosti zákona, o vydanie maďarského občianstva. Pýtam sa, aký je tam vlastne trvalý právny vzťah? No nijaký tam nie je. Navyše z právneho hľadiska ide o vzájomnú väzbu vyplývajúcu z vernostného zväzku občanov a štátu.

    Vernostný zväzok, ďalší problémový okruh. Akým spôsobom môže to, čo navrhujete, pán predkladateľ, zamedziť občanovi, ktorý sa stane dvojakým občanom, aby necítil svoj subjektívny pocit vernostného zväzku k cudzieme štátu? To, že my povieme, že my to neuznávame, my mu môžeme vstúpiť aj do jeho subjektívneho pocitu? Keď on sa bude cítiť zodpovedným, lojálnym občanom aj druhého štátu? No zjavne nie. Ak toto nevieme zabezpečiť, načo to potom prijímame. Deklaratívne, že chceme, možno, vyslať nejaký signál potenciálnym žiadateľom iba? Že neprijmite, nepožiadajte, lebo my to aj tak neuznávame a nič z toho nebudete mať. To je veľmi slabé a veľmi chabé. A preto je priorizované v medzinárodnom spoločenstve štátne občianstvo jedno a nie dvojité, dvojaké. To je skôr výnimkou, akceptovateľnou výnimkou v konkrétnych prípadoch, keď, povedzme, ide o emigrantov alebo politických utečencov, azylantov a tak ďalej a tak ďalej.

    Čiže máme tu ďalší rizikový faktor. A to je riziko vzniku bipolarizmu dvoch právnych noriem na jedného občana, ktorý je ale súčasne štátnym občanom dvoch rôznych štátov. Nie je nám čudné, že práve nová maďarská úprava tento bipolarizmus kladie priamo za svoj cieľ? Čo okrem iného tento bipolarizmus prinesie? Okrem iného problémy v uplatňovaní diplomatickej ochrany takejto osoby. Stane sa situácia v zahraničí, alebo môže ísť aj o vyvolaný kvázi konflikt alebo nejakú kauzu a zrazu si na daného občana bude uplatňovať diplomatickú alebo inú právnu ochranu Slovenská republika aj Maďarská republika. Alebo čo my povieme? Veď my to vlastne neuznávame. Tak my toho občana necháme vlastne bez diplomatickej alebo inej právnej ochrany, pretože nevieme momentálne posúdiť, či on vlastne vystupuje ako štátny občan Slovenskej republiky alebo ako štátny občan Maďarskej republiky. Ďalší prípadný konflikt a nejasnosť je v prípade postavenia vojny, nekompatibilite daňových predpisov, uplatňovaných kolíznych noriem medzinárodného práva súkromného a pod. My tu otvárame Pandorinu skrinku.

    Lepšie, pochopte, lepšia, konfortnejšia a pre národné štátne záujmy aj pre občanov, konkrétnych občanov Slovenskej republiky, aj keby požiadali, alebo chceli požiadať o dvojaké občianstvo, je tá právna úprava, ktorú sme prijali a ktorá nadobudla účinnosť 17. júla 2010. Veď okrem iného na tomto východisku, ktoré tu zdôrazňujem, bola založená aj dohoda o znižovaní počtu prípadov viacnásobnej štátnej príslušnosti a vojenskej povinnosti v prípade viacnásobnej štátnej príslušnosti. Tento medzinárodný dokument bol prijatý na pôde Rady Európy 6. mája 1963. Paradoxne, ešte v ére socializmu a "bratstva" Maďarská republika ani vtedy, pred štyridsiatimi rokmi, k tejto dohode nepristúpila. Je to zvláštne, lebo už bola v platnosti dohoda medzi Československom a Maďarskom z roku 1961, kde sa vzájomne vysporiadali problematické otázky uznania alebo priznania si občanov pre jedno štátne občianstvo. Či už Maďarskej republiky alebo bývalého Československa.

    Stále je ešte platný Haagsky dohovor o niektorých otázkach vzťahujúcich sa na konflikt zákonov o občianstve z roku 1930 a tu máme priam očividný príklad konfliktu dvoch rôznych zákonov vzťahujúcich sa na občianstvo slovenského a toho maďarského s exteritoriálnymi účinkami. V preambule tohto Haagskeho dohovoru sa vyslovuje presvedčenie zúčastnených štátov, že všetci členovia medzinárodného spoločenstva, citujem: "by mali uznať, že každá osoba by mala mať štátnu príslušnosť a mala by mať príslušnosť len jednu." Koniec citátu. Uznávajúc, že cieľom ich úsilia je odstránenie všetkých prípadov bezdomovectva, ako aj dvojitého občianstva. Čiže opäť sme pri tom čo som pred chvíľou hovoril, dva extrémy, bezdomovectvo, dvojité občianstvo. A my niekde beháme tam medzi tým a tvárime sa, že ani nahý, ani oblečený a neprídu sem ani na voze, ani peši a budú, aj nebudú a uznáme, alebo neuznáme to, aj keď nám vytiahnu pas cudzieho štátu.

    Je to zvláštna situácia, pretože ide o dva štáty Európskej únie, kde medzi tretími zmluvnými štátmi je aj vzájomná diplomatická ochrana alebo podpora. Takže to sú naozaj paradoxy, na ktoré myslím si, my vôbec nevieme adekvátne odpovedať, hoci sme už odpovedali. Neviem prečo my vylamujeme tie otvorené dvere, ktoré sú. Svetlo svieti na slovenskú stranu. V tme je náš sused. A v hlbokej tme. A my mu ideme ešte pomáhať tým, že hráme sa tu na piesočku s nejakými termínmi ako je neuznanie, oddialenie účinku. No, ja jednoducho žasnem. Podľa môjho názoru, táto právna úprava hoci bola o mesiac, myslím, posunutá, resp. z jednej schôdze predchádzajúcej z novembrovej na terajšiu. Ja som myslel, že v dobrej viere ste si uvedomili, vládna koalícia, aké legislatívne diery a nedostatky má ten návrh a že v podstate prídete, možno prídete, neviem, možno máte pripravený nejaký zásadný návrh zmeny v druhom čítaní cez inštitút pätnástich poslancov, pretože, tak to je dosť málo, pán predkladateľ, zmena účinnosti, čo je logické, pretože ste nerátali, že sa posunie, ale nie, je to naozaj vážna vec. Veď, právna veda i prax, dokonca i isté historické reálie sa zhodujú v tom, že určenie kto je občanom štátu a teda i podmienky na nadobudnutie a stratu občianstva sú vecou vnútroštátnych úprav. Je mi to ľúto konštatovať, ale musím. V tomto prípade je to záležitosť Maďarskej republiky. Do tej miery, že sa rozhodla nerešpektovať medzinárodné princípy a štandardy pri udeľovaní občianstva.

    Ale my naozaj nemáme nijakú právomoc. Legitimitu máme. Môžme si tu schváliť čokoľvek. Ale, že by nejaké účinky, povedzme si úprimne, nula bodov. Dokonca si myslím, že sa nám budú smiať. Skúsme rozvíjať ďalej, čo teda by nám teoreticky medzinárodné právo mohlo ponúkať v tejto oblasti. Pretože vieme, že právna úprava musí v plnom rozsahu rešpektovať identické právo iných štátov a nemôže sa dotýkať ich občanov. Čiže, Maďarská republika, teda norma na ktorú my reagujeme, by mala rešpektovať slovenskú právnu normu a nemala by sa dotýkať našich občanov. Ale my, naopak, odvíjame to smerom dozadu, my sa tvárime, že tých občanov vlastne, už ani ako keby nemali vôľu, nemali vôľu, že budú dvojakí občania. Áno, pán kolega, ja som to povedal a poviem to ešte raz, lepšie je nie zobrať, nie zobrať, veď keď nemáte desať eur a idete si kúpiť niečo čo stojí 20 eur, tak si to nemôžte zobrať. To by ste ukradli potom. To je logické. Čiže, ak nemáte možnosť na získanie dvojitého občianstva alebo druhého občianstva, no tak vám musí stačiť to jedno, keď na to nemáte. To je predsa úplne jednoduché.

    Podmienku súladu s medzinárodným právom, dámy a páni, obsahuje aj návrh článku o diplomatickej ochrane pripravených komisiou pre medzinárodné právo v r. 2006, takže je to relatívne nová norma a o týchto dôsledkoch, aspektoch som už hovoril a navyše, priamo je tam odkaz na čl. 3 Európskeho dohovoru o štátnom občianstve z roku 2007 a to ten, že, citujem, je to ods. 2: "Túto právnu normu ostatné štáty akceptujú za podmienky, že je v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi." Spomínal som už v minulosti tie podmienky a tzv. princíp genuine link, ani jeden z týchto princípov tu nie je uplatnený. Navyše Európsky dohovor, čo je zrejme kľúčová norma v tomto prípade, takže podľa tejto normy, týkajúcej sa občianstva, nebudú obsahovať rozdiely ani zahŕňať prax, ktoré predstavujú diskrimináciu a to na základe národného alebo etického pôvodu. Článok 5 ods. 1 Dohovoru. Jasné porušenie maďarskej právnej normy. Táto norma zahŕňa prax, ktorá predstavuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu. A my tu ideme reagovať na niečo, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Pričom súčasná právna úprava Slovenska je v súlade s medzinárodným právom. Je to v súlade s výlučným občianstvom, pretože maďarský zákon v tom novelizovanom znení stanovuje zvýhodnené podmienky naturalizácie, o ktorých som už v začiatku hovoril.

    Je zvláštne, že náš sused, s ktorým máme dobrú zmluvu o priateľstve, spolupráci a tak ďalej, v podstate porušil nielen spomínaný Európsky dohovor o občianstve, nielen samotnú zmluvu, keďže prijal túto normu bez informovania a zvolania, povedzme, zmiešanej komisie, hoci išlo zjavne o prejavenie o občanov štátnych občanov Slovenskej republiky. Ale aj tú spomínanú dvojstrannú, ešte stále platnú zmluvu, nevypovedanú medzi bývalým Československom a Maďarskom z roku 1961, ktorá bola špeciálne upravená, dámy a páni, práve aj pre oblasť nejednoznačného alebo dvojakého občianstva, kde v preambule dohovoru sme si vzájomne potvrdili, že do zmluvného vzťahu vstupujú vedení prianím, citujem: "aby prípady dvojakého občianstva sa odstránili."

    Tento návrh v podstate, rozumieme si. Áno, aby sa odstránili. Čiže my, ak sme prijali v lete 2010 úpravu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, sme v podstate konali v súlade so zmluvou medzi Maďarskom a Československom z roku 1961 a odstránili sme možné účinky alebo právoplatnosť dvojakého občianstva. Samozrejme, že môžme považovať aj za ďalšie porušenie a akýsi akt nedobrého správania a je porušenie tzv. oblasti spoločného záujmu, o ktorej hovorí základná medzištátna zmluva, a toto určite je oblasť spoločného záujmu, ak pripustíme ozaj v rámci maximálnej miere tolerancie a opäť nedošlo k nejakým dohodám, resp. ani len k informovaniu v tejto veci. Vrátim sa ešte na, toto myslím, že by stačilo v rámci dokazovania, že norma, na ktorú my reagujeme či už tou existujúcou platnou úpravou, alebo touto vládnou úpravou, alebo úpravou v prvom čítaní, ktorú dali poslanci SMER-u. V podstate, tam je to úplne jasné, tam si nemusíme nič dokazovať, že právo je na našej strane.

    Ale na margo niektorých pochybení alebo otáznikov čo vo vzťahu k štátnym občanom Slovenskej republiky a napr. v čl. 5, 2 Ústavy, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, treba povedať, že prijatá právna úprava vychádza z akceptovaného záveru, o ktorom som tu tiež už hovoril, že bola prejavená vôľa osoby žiadajúcej o cudzie občianstvo za existujúceho platného stavu legislatívy a toto je v súlade s Európskym dohovorom o občianstve podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), že tento spôsob zániku občianstva aprobujeme. Takže nevidím v tom absolútne z právneho hľadiska v tom nevidím naozaj nijaký problém. Je to právne legislatívne absolútne čisté. Asi je zbytočné možno uvádzať príklad Českej republiky, ich § 7 o pozbývání občianstva, rovnako tak ďalšie príklady, ktoré umožňujú takýto akt, či už nemecká právna norma, ale napr. aj Rakúska § 26, 27 a 29. Jednoducho naozaj, správajme sa zvrchovane, Slovensko má právo prijať takú právnu normu, ktorá je za danej situácie, právneho stavu a podmienok najlepšia pre nás a to aj v kontexte ochrany národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Takže toľko, pokiaľ sa týka, povedzme dokazovania v oblasti práva.

    Možno by sme si ešte mohli povedať aj ten politický záver, že táto koalícia ide touto kvázi normou v podstate poskytnúť právnemu agresorovi, nebojím sa to povedať a nebojím sa to zopakovať, právnemu agresorovi, ktorý touto exteritoriálnou pôsobnosťou chce spod zvrchovanej pôsobnosti ústavy a zákonov Slovenskej republiky vyňať časť štátnych občanov Slovenskej republiky v prospech svojich záujmov, ktorými sa ani netají a je to otázka revizionizmu a cezhraničného spájania. Teraz už nie len na tom symbolickom alebo národnom, národnostnom vzťahu, ale už na báze občianstva. A to už je vážna vec a vážny výkričník. Napadol ma v mysli, samozrejme, Július Paulus, ktorý na margo tohto by asi povedal, kto poskytne príležitosť, pokladá sa, že sám spôsobil škodu. Prečo my ideme poskytovať príležitosť na spochybnenie a oslabenie nášho práva a právnej úpravy, keď vzhľadom na to, čo som povedal, je evidentné, že Slovenská republika je v práve.

    Ako sa môžme pozerať na občana, ktorý bude možno prisahať vernosť inému štátu a nebude to možno robiť, určite to nebude robiť za podmienky, že tam dlhodobo trvalo žije, že je tam naturalizovaný občan, že tam má prácu, že tam študuje, alebo že sa tam oženil, čo sú, povedzme samozrejme, akceptovateľné dôvody na udeľovanie dvojakého občianstva. Asi opäť rímsky klasik Cicero mal pravdu, kto raz krivo prisahal, tomu sa potom nemá veriť, aj keby prisahal pri viacerých bohoch. Ako môžme veriť niekomu, raz bude prisahať na "slovenského boha", nech mi je odpustené a raz na toho maďarského boha? Áno, to je za úplne iných, samozrejme, okolností. Čiže, dámy a páni, obávam sa, že akýkoľvek kompromis v tejto veci zo strany Slovenska, akýkoľvek ústupok a vťahovanie sa do jedného vreca s tými, ktorí na medzinárodnej scéne právne neobstoja, znamená v podstate kolaboráciu pri vytváraní precedensu, ktorý nie je v národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky. Končím svoje vystúpenie tým, že bojím sa koaličných poslancov, alias Grékov, keď prinášajú danajské dary v podobe takejto právnej normy.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Jurčík, bohužiaľ. Takže pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte pred tou poznámkou, že ako v čom vidíte danajskosť tohto daru? A či to vidíte ako za dar, že sa vrátia pôvodné občianske práva občanom, ale celkovo si myslím, že, pán Rafaj, plačete na nesprávnom hrobe. Z tých zhruba tridsaťpäť minút vášho prejavu ste venovali tých istých tridsaťpäť minút kritike maďarského parlamentu a zákona Maďarskej republiky. Mali by ste sa otočiť zhruba, keď ste boli vonku ako pri rečníckom pulte zhruba o 120 stupňov doľava smerom k rohu rokovacej sály a váš prednes povedať smerom k nášmu južnému susedovi. Nakoľko ani medzi poslaneckými radami tu, ani na balkóne som nevidel žiadneho zástupcu Maďarskej republiky. Pozmeňujúci návrh, ktorého som aj ja predkladateľom, nie je odpoveďou na zákon maďarského parlamentu, ale rieši veľmi tvrdý dopad zákona predchádzajúcej koalície. Dopad, ktorý ohrozuje občianske práva našich občanov. Občanov Slovenskej republiky. Prosím vás, prečo ste nevenovali ani vetu tomu, aký by bol dopad vášho zákona na našich občanov, resp. tomu, že či si myslíte a či vidíte dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky požiadali o pas inej republiky. Ak áno, čo by sa malo urobiť, aby tie dôvody pominuli. A ak si nemyslíte, že takéto dôvody existujú, prečo ste nám nemohli ušetriť túto pol hodinku? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Súhlasím s kolegom Rafajom a chcem zdôrazniť, že § 1a ods. 2, v ktorom sa hovorí, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia štátneho občianstva, že táto dikcia je tam asi len preto, aby to lepšie vyzeralo pred verejnosťou. Z právneho hľadiska to skutočne nemá žiaden význam. Ak Maďarská republika na základe udelenia štátneho občianstva vydá napr. cestovný pas, ten bude právoplatný a naša dikcia v zákone na tom nič nezmení. Toto je len divadlo pred občanmi Slovenska, tak ako je aj zriadenie medzištátnej komisie, ktorá sa má zaoberať problematikou dvojitého občianstva. Páni poslanci z vládnej koalície, prečo nepočkáte na závery komisie? Opakujem, je to len divadlo, vy potrebujete rýchlo schváliť zákon a komisie potom môžu zasadať iks rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, na záver ste povedali, že sa nás bojíte. Ja vás môžem ubezpečiť, že sa nás nemáte prečo v tejto chvíli báť, pretože ja dokonca poviem, že s mnohými vecami alebo s tými vecami, ktoré ste rozoberali, aký je zákon, ktorý bol schválený v Maďarskej republike o dvojakom občianstve zlý, absolútne súhlasím. Súhlasím aj so slovami, ktoré ste presne špecifikovali, v ktorých bodoch je tento zákon jednoducho zlý a možno na doplnenie poviem, že Maďarská republika ratifikovala európsky dohovor o občianstve, ktorý bol schválený Radou Európy ešte v roku 2000 a v roku 2001 ho dokonca prijala a vstúpil do platnosti v Maďarskej republike. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme nielen tuto, za týmto pultom v Národnej rade, tak ako to vy predvádzate obyčajne pri týchto témach, ale aby sme o tejto téme hovorili tam, kam táto téma aj patrí a to je napr. na zhromaždeniach Rady Európy. Ja sa vás opýtam, koľkokrát ste tento problém tam pomenovali? Koľkokrát ste tento problém tam otvorili a akým spôsobom ste napr. na tejto pôde vytvárali tlak na to, aby Maďarská republika musela tento zákon zmeniť.

    Na úvod ste sa pýtali, čo chceme eliminovať, alebo aké negatívne účinky chceme eliminovať v zmysle programového vyhlásenia vlády v tomto zákone. No negatívnym určite účinkom je to, že dochádza u slovenských občanov k strate ich občianstva na základe toho, čo tam vy uvádzate. To je jedna vec a druhá vec, že vlastne neumožňujeme tým, ktorí dlhodobo napr. v zahraničí pracujú a z objektívnych dôvodov si chcú požiadať o občianstvo toho štátu, kde pracujú. Jednoducho im to neumožňujeme tou vašou novelou. Takže to je úplne jasné, ktoré účinky. Tieto dva napr., keď mám byť konkrétny. Ale ja sa budem venovať týmto vašim niektorým otázkam aj vo vystúpení potom, takže dúfam, že budete pozorne počúvať.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, ja som vás pozorne počúval, hlavne tú právnu analýzu, tú časť vášho vystúpenia. Dúfam, že ste za to veľa nezaplatili. A čo sa týka záverov vášho vystúpenia, tak viete, najslovenskejšia strana v minulom volebnom období mala vo svojich radoch dvoch poslancov s dvojakým štátnym občianstvom. Nevadilo vám to? Mne nevadilo, sa čudujem, že vám to tiež nevadilo, lebo teraz ste rozprávali úplne o inom. Mali ste ich potom vtedy vylúčiť, lebo určite zložili predtým prísahu aj svojej druhej vlasti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžte reagovať na faktické.

  • Čudujem sa, že nechápete základné veci, ktoré už vedia deti niekde v škôlke, ktoré si povedia, včera je včera, dnes je dnes, mačka nie je pes. Predtým nebol zákon účinný a neboli sme vystavení ataku cudzieho zákona. A ja som povedal a zdôraznil a opäť to zopakujem a nebojím sa to zopakovať, že áno, uznávame dva pasy Slovákov, ktoré získali tým, že buď emigrovali alebo pred 17. júlom 2010. To je všetko akceptovateľné. S tým nemáme problém, len nastala zmena situácie. Nastala exteritoriálna účinnosť zákona Maďarskej republiky na zvrchovaných občanov Slovenskej republiky. A to je problém a ten sme my vyriešili. Lenže vy si chcete zakrývať oči.

    Čo sa týka dvojitých občianstiev. Pozrime sa napr. na Španielsko. V Španielsku môže byť občianstvo zamietnuté z dôvodov verejného alebo národného záujmu. Nikde nie je definované, čo je to verejný alebo národný záujem. Ďalšou podmienkou je zrieknutie sa pôvodnej národnosti. Na čo sa tu tvárime, že ako keby sme objavovali niečo nové. Je to úplne štandardné a legitímne určiť si podmienky, za akých štát udeľuje, alebo naopak berie štátne občianstvo v rámci, samozrejme, tých pravidiel, ktoré platia. Ja som hovoril predovšetkým k § 1a ods. 2, aj pán poslanec Kubovič, aj pán poslanec Somogyi a týmto opatrením vy riešite a reagujete predsa na situáciu platnosti maďarského zákona. Ja nemám problém s § 7 rozprávať sa, čo sa stane s tými občanmi, ktorí po 17. júli požiadali, ale primárny je § 1...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Abrhan, procedurálny návrh?

  • Áno, pán predsedajúci. Predkladám procedurálny návrh, aby sme zajtra po prerokovaní tohto návrhu zákona rokovali o bode 62 - návrh na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a následne o bode 61 - návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

  • Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas o tomto návrhu. Prosím?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie. Tak zajtra potom o pol dvanástej budeme o tomto vašom návrhu hlasovať. Ďakujem pekne. Prerušujem dnešné rokovanie a zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.