• Dobré ráno, dámy a páni, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, čoskoro začneme so štvrtým dňom 12. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Ján Slota, Igor Štefanov a naďalej sa na zahraničnej pracovnej ceste nachádza pán poslanec Robert Kaliňák.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku (tlač 228).

    Prosím pána poslanca Pavla Abrhana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

  • Reakcia z pléna.

  • Namiesto? Dobre. Takže namiesto pána Abrhana je, máme tu pána Solymosa a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru Editu Pfundtner.

    Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi v poradí z písomne prihlásených rečníkov poslancovi Branislavovi Ondrušovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na programe rokovania máme svojím spôsobom bezprecedentný návrh. Návrh, ktorý je vrcholom partokracie, víťazstvom dlhodobého úsilia pravicových strán o potláčanie slobodného myslenia a konania a výsledkom neschopnosti vládnuť modernými demokratickými metódami.

    Dlhý čas nikto nespochybňoval tajné voľby v Národnej rade v prípade viacerých verejných funkcionárov, nikto takúto zmenu nepožadoval v predošlom volebnom období, ba dokonca nikto o tom nehovoril ani vo vlaňajšej predvolebnej kampani.

    Toto je dôležitý moment, lebo odhaľuje odpoveď na klasickú otázku: Komu to prospieva? Až táto odpoveď ukazuje, o čo v tomto prípade naozaj ide.

    Vládni poslanci sa nás usilujú presvedčiť, že tu ide o prehĺbenie demokracie, lebo táto zmena umožní lepšiu verejnú kontrolu zo strany voličov. Nuž ak by naozaj išlo o prehĺbenie verejnej kontroly, tak by toto opatrenie bolo súčasťou programov všetkých dnes vládnucich strán. Pravicové strany sa totiž dlhodobo usilujú vytvárať dojem, že práve ony kladú väčší dôraz na tzv. demokratické hodnoty a slobody. Ak by naozaj išlo o záujem voličov, netreba mať žiadne pochybnosti o tom, že pravicové strany by sa pred voľbami predbiehali, ktorá navrhne viac verejných volieb a super Sulík by na bilbordoch strkal spermiám do papuliek volebné lístky s vlastnoručným podpisom. Ale nič také sa neudialo, lebo v skutočnosti takáto verejná požiadavka neexistovala a neexistuje ani dnes.

    Navrhovaná zmena teda nie je odpoveďou na požiadavku verejnosti, pravda je úplne iná. Je to odpoveď na krízu, v ktorej sa vlastne od začiatku nachádza vládna koalícia. Je to kríza vzájomnej dôvery. O potrebe zmeniť spôsob voľby totiž začali hovoriť vládni poslanci nie skôr, ale ani nie neskôr, ako medzi nimi prepukol spor, kto porušil vnútrokoaličnú dohodu a v tajnej voľbe generálneho prokurátora nehlasoval za Jozefa Čentéša.

    Vyše týždňa politickí predstavitelia vládnych strán hovorili otvorene o potrebe zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora, neskôr po odhalení účelovosti takéhoto kroku začali svoj skutočný zámer ťarbavo kamuflovať rozšírením verejnej voľby aj na niektorých ďalších verejných funkcionárov.

    Zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov teda nemá prehĺbiť verejnú kontrolu, ale v skutočnosti je nástrojom na zotrvanie pravicovej vládnej koalície pôsobiacej v atmosfére vzájomnej absolútnej nedôvery.

    Poslanec OKS pán kolega Ondrej Dostál 12. decembra v diskusnej televíznej relácii vyhlásil, že, budem ho citovať: "Ak sa našlo šesť poslancov, ktorí sa nechali kúpiť, vydierať alebo hrali nejaké veľmi zvláštne politické hry, tak s týmto vedomím už budeme musieť fungovať ďalej." Koniec citátu.

    Áno, a keďže chcete fungovať ďalej, a to dokonca za každú cenu, tak s týmto vedomím prijímate opatrenia, ktoré vám umožnia fungovať aj bez vzájomnej dôvery, a to aj v prípade, že ide o opatrenia, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými demokratickými hodnotami.

    Po neúspešnej tajnej voľbe generálneho prokurátora pán poslanec Zoltán Horváth zverejnil podozrenie, že v rozpore s dohodou v rámci koalície hlasovali poslanci z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Béla Bugár na to vyhlásil, citujem: "Nerozumieme tomu, ako môže najsilnejšia vládna strana takýmto spôsobom nechať cez svojho poslanca rozbíjať koalíciu." Koniec citátu.

    Takže zmena spôsobu voľby verejných funkcionárov v Národnej rade opäť nie je cestou k prehlbovaniu verejnej kontroly zo strany občanov, ale je spôsobom, ako zabrániť rozbíjaniu vládnej koalície zo strany samotných vládnych poslancov. A ak tomu aj nedokáže zabrániť, mala by aspoň minimalizovať príležitosti na vnútorné spory v rámci vládnej koalície.

    Váš návrh je priamym útokom na ústavu, ktorá poslancom zaručuje slobodný mandát, slobodný výkon mandátu, zohľadňujúc iba vlastné svedomie. Tajnosť voľby je totiž jedinou zárukou slobody, pri nej žiadna iná neexistuje. Preto sú parlamentné voľby tajné. Naopak, verejná voľba obmedzuje slobodu rozhodovania a zvyšuje jeho kontrolu. V tomto prípade ide o to, aby vládni lídri získali väčšiu kontrolu nad vlastnými poslancami, keďže dôvera medzi nimi neexistuje.

    Váš návrh, vážení kolegovia z vládnych poslaneckých lavíc, je tragédiou dokonca aj v prípade, že by sme pripustili, že chcete, aby naozaj voliči vedeli o vašej voľbe. Vy si totiž už nedôverujete ani len s vlastnými voličmi. Samozrejme, keď vidia, ako ich denne klamete a podvádzate, keď vidia, ako neplníte svoje predvolebné sľuby, tak vám jednoducho nestačí verejne prezentovať, ktorého kandidáta podporíte. Ubezpečujem vás, že naši voliči o našej voľbe veľmi dobre vedia. Jednoducho im to povieme a vieme, že medzi našimi voličmi a nami panuje absolútna dôvera.

    Som presvedčený, že tento návrh je nielen nedemokratický, ale je tiež v rozpore s duchom ústavy. Aj tá, rovnako ako celá legislatíva, prísne rozlišuje medzi hlasovaním a voľbou. Návrh pravicových straníckych lídrov nad ústavný rámec obmedzuje výkon poslaneckého mandátu, pri ktorom poslanci, citujem čl. 73 ods. 2 ústavy, "mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi", koniec citátu. Vládna koalícia chce nad tento princíp postaviť princíp straníckej kontroly.

    Nesmieme mať žiadne pochybnosti o tom, že tento návrh obracia našu spoločnosť na cestu pred november 1989. Pán poslanec Galbavý predvčerom povedal, že považuje, citujem, "za veľký nezmysel, že tajná voľba je výdobytkom demokracie, veď tajnú voľbu mali aj komunisti", koniec citátu. No tak to, že tajná voľba je výdobytkom nežnej revolúcie, sme nezdôrazňovali len my, ale pred časom to verejne vyhlásil aj pán poslanec Osuský. Takže nech sa páči, pán poslanec Galbavý mu môže vysvetliť, aký komunistický nástroj to vlastne vychvaľoval a spájal s nežnou revolúciou. Ale možno ani netreba, keďže pán Osuský sa ukazuje ako veľmi flexibilný konzervatívec a už je pripravený svoje slová o tajnej voľbe v praxi poprieť. A prečo? Z jediného dôvodu: hodnoty nežnej revolúcie musia ísť bokom, aby sa podarilo udržať rozpadajúcu sa vládnu koalíciu. Na cene nezáleží, a to ani v prípade, že ide o hodnoty nežnej revolúcie.

    Avšak nech už to popierate akokoľvek, komunisti tajnú voľbu nemali. Tajné boli spravidla iba voľby do národných výborov a parlamentov, ale bolo známe, že kto si dovolil ísť za plentu volebnej komisie, si ho mali poznačiť a ihneď sa stal takýto človek podozrivým. V tzv. spoločenských organizáciách alebo politických orgánoch sa volilo hromadne a verejne. A dôvod mali komunisti úplne rovnaký ako vy teraz: museli fungovať s vedomím, že moc si udržujú v atmosfére všeobecnej nedôvery. Dôveru nahrádzali čo najprísnejšou kontrolou a obmedzovaním samostatnosti a slobody. Všetci museli byť v Národnom fronte, všetci museli byť na jednotnej kandidátke, všetci museli hlasovať za stranícky vybraných a politicky preverených kandidátov.

    Tento návrh ukazuje, že z principiálneho hľadiska nie sú slovenskí pravičiari demokrati, ale v skutočnosti sú učebnicoví boľševici.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, niet pochýb, že toto znásilnenie demokracie má za účel stranícky kontrolovať prokuratúru. Je to pokračovanie doterajších krokov na stranícke ovládnutie súdnictva. Keď si uvedomím, kto je na čele rezortu vnútra, ako včera brutálne zasiahla polícia proti zákonne štrajkujúcemu odborárovi, ktorého musela odviezť záchranka do nemocnice, jasne sa vytvára obraz pokusu o autoritárske ovládnutie mocenských nástrojov v štáte.

    Ak vám tak veľmi ide o to, aby ste mali svojho straníckeho šéfa prokuratúry, ak sa tak veľmi usilujete odstrániť zo Súdnej rady ľudí, ktorí vás neposlúchajú, tak iba s hrôzou očakávam, do akej miery pripravujete politické zneužívanie mocenského aparátu štátu proti svojim názorovým, politickým či spoločenským oponentom. Áno, umlčanie opozície, umlčanie nezávislých názorov a likvidácia slobody vo vnútri koalície i v spoločnosti, to všetko má byť cena, ktorú majú ľudia, občania platiť za naplnenie vašej túžby zostať pri moci a udržať inak neudržateľnú vládnu koalíciu pokope.

    Vážené dámy a páni, pripájam sa ku kolegom, ktorí odmietajú podieľať sa na demontáži demokratických princípov v slovenskom parlamente, a preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku predkladám dva procedurálne návrhy.

    Prvý, aby podľa písmena b) Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona, a ak toto uznesenie nebude schválené, tak navrhujem, aby Národná rada podľa písmena a) vrátila návrh navrhovateľom na dopracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými... Tak čo teraz, pán poslanec Jasaň?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Tak poprosím zaradiť aj pán poslanca Jasaňa. Traja poslanci sa prihlásili. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Podmanický a predtým ešte poprosím... Tak. Dobre. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec mal pravdu, samozrejme, že zavádzaním verejnej voľby nejde o prehlbovanie verejnej kontroly. Ide len a len o kŕčovité udržanie vládnej koalície. O nič iné nejde, len o to, aby nepadla vláda Ivety Radičovej. A pred voličmi sa hrá divadlo, že ide o nejaké prehlbovanie verejnej kontroly.

    Ak vám to, páni z vládnej koalície, vaši voliči zjedia, tak v poriadku. Svedčí to o ich úrovni. Naši voliči vám však toto divadlo nezjedia. A ja verím, že počet tých, ktorí sú znechutení vaším divadlom, vašou vládou chaosu a zdražovania, zo dňa na deň narastá.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec veľmi presne pomenoval dôvody, ktoré vedú predkladateľov k novele zákona o rokovacom poriadku, naozaj veľmi presne, on ale aj včera, pokiaľ v rozprave vystupovali páni poslanci.

    Je veľkou hanbou, že k zmenám zákonov dochádza nie z dôvodu celospoločenskej potreby, ale vyslovenie z účelových dôvodov. Z účelových dôvodov preto, že vládna koalícia sa nevedela dohodnúť, nevedela zvoliť generálneho prokurátora, a preto robí túto zmenu rokovacieho poriadku, aby donútila asi poslancov verejne prezentovať svoju voľbu. A naozaj toto nie je prípustné v demokracii. A je hanbou, páni poslanci, že ste sa podpísali pod takýto návrh zákona a zrejme asi na tom niečo pravdy je, pretože žiaden poslanec koalície ešte nevystúpil, a zdá sa, že sa všetci za toto hanbíte, pretože vás tu je aj v laviciach veľmi málo. Nie sú tu ani poslanci KHD, veľmi málo je tu poslancov SDKÚ a o MOST-e - HÍD-e ani nehovorím.

    Takže naozaj asi zvážte, páni poslanci, do čoho ste sa pustili a je čas to ešte zastaviť.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosil by som o kľud v miestnosti, páni. Slovo má pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán predseda. Ďakujem, Braňo, za tvoje vystúpenie, možno len upresnenie, že kam asi je možné, že sa návrhom tohto zákona koaličníci dostanú. No dostanú sa pred rok ´89, keď o rôznych funkciách v štátnej správe rozhodovali stranícke orgány a hovorili si, že ten a ten je v nomenklatúre toho a toho straníckeho orgánu. A vy to presne teraz robíte.

    Prokurátor na hociktorej úrovni nepôjde tam, pretože je dobrý a že ho tam niekto zvolil, alebo nejakým spôsobom, svojím kariérnym postupom sa tam dostal, ale jednoducho vy si určíte, že tento a tento bude tam a tam.

    Ďakujem pekne za takúto demokraciu. A verím, že tí tribúni ľudu, ktorí 17. novembra hovorili ľuďom, že bude tu ináč, bude lepšie, bude tu demokratickejšie, vy im naozaj ukazujete krásnu demokratickú cestu. Len tak ďalej.

    A posledná poznámka, ktorú možno chcel Braňo povedať, ale možno, možno to pozabudol alebo si to rozmyslel na poslednú chvíľu, tak ja len zopakujem to, čo som povedal včera: Už len predložte ústavný zákon a zmeňte bývalú vedúcu úlohu strany za vedúcu úlohu koalície súčasnej a robte si v tomto štáte, čo chcete. Naozaj sa môžte za to len a len hanbiť.

    Ale verím, že voliči si pamätajú na tieto vaše návrhy a určite sa budú podľa toho aj správať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno to není až taký jednoduchý zákon, ako sa zdá, nakoľko vidíte, koľko kolegov a kolegýň je prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Tento návrh zákona podľa môjho názoru je jeden z tých zákonov, ktorými táto vládna koalícia preukazuje najväčší suterén vo vývoji demokracie na Slovensku za posledných desať rokov.

    Paradoxom tohto zákona, dámy a páni, je to, že sa prijíma napriek tomu, že mnohí poslanci z vás, kolegovia z vládnej koalície, a iní predstavitelia vládnej koalície sa v minulosti vyjadrili, že tajná voľba - že tajná voľba - je základom demokracie v spoločnosti. Škoda, že tu nie je pán poslanec Osuský, ktorý sa presne týmito slovami vyjadril. Škoda, že tu nie je pani premiérka, ktorá povedala, že je za dôstojnú tajnú voľbu. Tá dôstojná tajná voľba, dámy a páni, v minulosti v decembri pri voľbe generálneho prokurátora vyzerala tak, že ste si vy, kolegovia z vládnej koalície, fotili hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi, pretože ste sa báli alebo ste potrebovali preukázať svojim straníckym šéfom, ako ste hlasovali, už tak si neveríte.

    Podľa čl. 150 ústavy na čele Generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 123 zákona o rokovacom poriadku, to znamená zákona, ktorý by mal byť pre nás posvätný a nemali by sme ho takto meniť ako trhací kalendárik, návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci Národnej rady predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomne a odôvodnené v termíne s tým, v termíne, v ktorom určí predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z týchto zákonných ustanovení a ustanovení ústavy vyplýva kompetencia Národnej rady Slovenskej republiky podávať návrhy na generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky, ale na druhej strane kompetencia predsedu Národnej rady určiť, či už termín voľby, ale aj termín na predkladanie návrhov.

    Predseda Národnej rady si však túto kompetenciu plniť nechce. Pokiaľ je niečo niekomu, ústavnému činiteľovi alebo štátnemu orgánu daná kompetencia alebo právomoc, je to nielen jeho právom, ale aj povinnosťou naplniť zákonné ustanovenia, v tomto prípade zákona o rokovacom poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky, a umožniť voľbu generálneho prokurátora v prípade, keď kandidát ešte zvolený Národnou radou nie je.

    Ja si dovolím citovať predsedu ústavnoprávneho výboru pána docenta Procházku, že "v prípade, že zákon neukladá žiadnu lehotu, podľa môjho názoru to znamená, že sa ten úkon má vykonať bezodkladne".

    Vládna koalícia cestou predsedu Národnej rady nie je ochotná však plniť si ani tie bazálne zákonné povinnosti, ktoré jej zo zákona o rokovacom poriadku v súčasnosti vyplývajú.

    Prečo je to tak? Bojíte sa voľby? Bojíte sa samých seba? Neviete sa skontrolovať v tajomných voľbách, pretože už raz ste sa blamovali v decembri, keď ste si museli, dámy a páni, fotiť hlasovacie lístky so svojimi poslaneckými preukazmi?

    To sú súvislosti, dámy a páni, v akých predkladatelia predkladajú tento návrh zákona.

    Zo zákona je zrejmý jeho účel - zmeniť voľbu generálneho prokurátora z voľby tajnej na voľbu verejnú. Voľba iných funkcionárov, a to zmena jej spôsobu z voľby tajnej na voľbu verejnú je len jej nepriamym dôsledkom, keďže je každému jasné, že vládnej koalícii v súčasnosti ide o voľbu generálneho prokurátora.

    Dôvody pre zmenu sú však podľa môjho názoru oveľa vážnejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dôvodom nie je to, že Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná zvoliť generálneho prokurátora a už dôkazom toho je to, dámy a páni, že pri poslednej voľbe generálneho prokurátora chýbal kandidátovi jediný hlas.

    Skutočným dôvodom, dámy a páni, je to, že sa bojíte, že nebude zvolený váš kandidát, ktorého ste si zaumienili, ktorého ste si povedali, že chcete, aby bol zvolený.

    Dôvodom je to, že sa bojíte, či poslanci poslúchnu, alebo neposlúchnu stranícke príkazy vašich straníckych centrál, čo je ale v hrubom rozpore s princípmi demokracie.

    Ďalším dôvodom je hrubý nátlak pani premiérky, ktorá verejne vyhlásila, že sa vzdá, keď bude zvolený niekto konkrétny. Dôkazom opaku, predpokladám, je, že sa vzdá aj vtedy, keď nebude zvolený ten váš kandidát, ktorého ste si zaumienili.

    Tvrdíte a hovoríte, dámy a páni, že ste za verejnosť, transparentnosť, a potom hovoríte o tom, že máte záujem, aby bol zvolený kandidát, na ktorom sa dohodla koalícia.

    Ja sa, dámy a páni, pýtam, vy máte konkrétne meno vo vládnom programe? Vy máte konkrétne meno v programovom vyhlásení vlády? Máte konkrétne meno v programoch politických strán, ktoré išli do tejto, do týchto volieb, ktoré tvoria vládnu koalíciu? Určite tomu nie je tak.

    Po istom čase predpokladám, že táto vládna koalícia a poslanci zistili, aká lákavá je moc, ako ľahko sa dá ovplyvňovať veci v súdnictve, akým spôsobom dokážete robiť zmeny personálne, legislatívne, ako si viete zo strany výkonnej a zákonodarnej moci podriadiť moc súdnu a ako viete všetky zložky v štáte takýmto spôsobom zneužívať.

    Čo sa týka zmeny z tajnej voľby na verejnú voľbu, pýtam sa, čo sa fakticky zmení, dámy a páni? Vy tvrdíte, že ide o kontrolu voličov. Možno voliča nie až tak zaujíma konkrétne meno, za ktorého poslanec bude hlasovať, ale voliča zaujíma výsledok, aký vládna koalícia, opozícia a jednotlivé politické strany dosiahnu pri presadzovaní svojich vládnych programov. Pretože osoby, osoby sú len sprostredkovateľom na realizáciu programov jednotlivých politických strán.

    Spôsobí sa, dámy a páni, ale fakticky to, že sa zvýši tlak na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Není to tlak verejnosti, není to tlak verejnej kontroly, ale je to tlak straníckych centrál. Už teraz sa hovorí o následkoch v prípade verejnej voľby, keď sa poslanci Národnej rady rozhodnú hlasovať inak, ako sú predstavy straníckych šéfov koaličných politických strán. Možno jednoznačne hovoriť o nátlaku za okolností, ktoré sme, ktorých sme sami svedkami.

    Dámy a páni, viete veľmi dobre, z celej spoločnosti sa niektorí údajní koaliční kolegovia nazývajú zradcami, a to len zato, že sa možno rozhodli podľa svojho svedomia a vedomia a možno vzhľadom na tú situáciu, aká je v spoločnosti, nechcú ten názor prejaviť verejne, nakoľko by boli perzekvovaní svojimi straníckymi kolegami, svojimi šéfmi a prípadne možno aj médiami. A to celé vzniklo na základe tlaku, ktorý vyvolala pani premiérka, pretože sa každý z vládnej koalície začína báť, že by náhodou odstúpila.

    Podľa čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky "poslanci mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi". Dámy a páni, ja sa chcem opýtať: Akým spôsobom môžeme hodnotiť vás, koaličných kolegov, ktorí si s radosťou fotíte hlasovacie lístky - s radosťou hovorím v úvodzovkách -, ktorí tieto hlasovacie lístky si odfotíte so svojimi poslaneckými preukazmi, keď ani to nestačí z hľadiska plnenia príkazov svojich strán, a predsa sa niektoré ovečky zblúdilé nájdu a zahlasujú za iného kandidáta, ktorého si praje pani premiérka, ktorá vydiera poslancov tým, že odstúpi zo svojej funkcie predsedkyne vlády, tak v takom prípade nestačí ani to a ideme znásilňovať všetky základné demokratické princípy v štáte a rušiť tajnú voľbu a zaviesť verejnú voľbu generálneho prokurátora.

    V situácii, keď sú takíto koaliční poslanci - a mňa to trošku aj mrzí, že hovorím možno za tých, ktorí sa rozhodli inak -, ale keď sú takíto koaliční poslanci štvaní ako niečo zlé v tomto štáte, ktorí sa rozhodli samostatne a nenechali sa ovplyvňovať pri tajnej voľbe nátlakom svojich kolegov, tak v takomto prípade je na nich vyvíjaný politický mediálny tlak a hlavne tlak zo strany svojich najvyšších straníckych šéfov a tlak zo strany pani premiérky.

    Pri týchto okolnostiach a pri posúdení týchto okolností, dámy a páni, nemožno verejnú voľbu generálneho prokurátora hodnotiť inak, ako vyslovene snahu o vytvorenie nátlaku na poslancov aj cez túto legislatívnu zmenu, aby bol zvolený, a to ste sa už, dámy a páni, niekoľkokrát vyjadrili, aby bol zvolený váš kandidát, ktorý bol vybratý Koaličnou radou a vládnou koalíciou. A božechráň, aby niektorý z koaličných poslancov takýto výber vašich straníckych šéfov nerešpektoval.

    V prípade tohto schválenia zákona nebudú môcť poslanci Národnej rady podľa môjho názoru vykonávať slobodne svoj mandát, čo za okolností, pri akých je táto právna úprava, dámy a páni, v Národnej rade prijímaná, sa dostáva za hranicu ústavnosti.

    Pán predkladateľ, možno sa smejete, ale keby tomu nebolo tak, tak tu nesedíte. Vy máte problém vládnuť. Vy viete vládnuť, len keď verejne hlasujete, máte problém s tajnými voľbami, pretože sa ich bojíte. Bojíte sa vlastných poslancov, že či náhodou sa nerozhodnú podľa svojho svedomia. Nie je to smiešne. Je to na zaplakanie, pán poslanec, pretože takýmto spôsobom, akým znásilňujete demokratické princípy v štáte, to tu už skutočne dávno nebolo.

    Ja by som rád vyzval touto cestou kolegov poslancov, aby ste spôsob verejného hlasovania pri tomto návrhu zákona dostali alebo dali až do dôsledkov, a to tým, že pokiaľ máte teda záujem takto likvidovať základné demokratické princípy v štáte, ukážte to, každý jednotlivo prejavte svoju vôľu a hlasujte, dámy a páni, podľa mien.

    Aj na základe toho si dovolím navrhnúť podľa ustanovenia § 39 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, hlasovalo podľa mien.

    Keď ste už takí demokrati, údajní, a keď tak máte radi verejnú voľbu, dámy a páni, prejavte likvidáciu týchto základných demokratických princípov každý samostatne a nie hlasovaním podľa tlačítok.

    Návrh, ktorý podľa zákona o rokovacom poriadku podpísalo viac ako 30 poslancov v zmysle zákona, odovzdávam pani spravodajkyni.

    Dámy a páni, ja pevne verím, že tento návrh zákona schválený a postúpený do druhého čítania nebude, že kolegovia, hlavne z vládnej koalície, zažijú možno zdravý rozum a nebudú likvidovať vymoženosti základných princípov demokracie, ktoré sme získali po roku 1989.

    Paradoxom je, že vy, ktorí ste sa tým najčastejšie oháňali a pre ktorých údajne boli tieto princípy sväté, neváhate ich kvôli svojim straníckym centrálam a účelovosti zakopať tak hlboko do zeme, ako sa len dá.

    Prosím, aby Národná rada tento návrh zákona nepostúpila do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som povedať, že pán poslanec Madej má vo všetkom, čo povedal, veľkú, veľkú pravdu. A chcem upozorniť, že pri zmene hlasovania v parlamente nejde o systémové riešenie, ale o účelové riešenie. Tu nejde o to, aby sa zaručil demokratický spôsob vládnutia, ale o mocenský spôsob.

    Dámy a páni z vládnej koalície, tu nejde o to, aby ľudia videli, ako hlasujete, ale o to, aby vaše vedenie videlo a vedelo, ako hlasujete a ako ste hlasovali. Prerástli ste im totiž cez hlavu. A tak vás musia nejakým spôsobom umlčať. No čo už, aj malým deťom, keď neposlúchajú, tak im dáme na zadok, i keď pedagógovia hovoria, že to nie je správne. A momentálne teraz ste aj vy v takej situácii.

    Ani účelová zmena zákona nie je správna a časom sa to môže obrátiť a obráti sa to aj proti vám. Ale čo už, vy si odhlasujete, máte väčšinu, čo chcete a ako chcete.

    Treba len dúfať, milí kolegovia, že sa spamätáte a prestanete znásilňovať demokraciu a prestanete znásilňovať zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Jurinová.

  • Ďakujem. Ešte, som tu už teda polroka a akosi si stále neviem zvyknúť na slová z úst terajšej opozície o demokracii. No fakt nechápem, kde stále berú tú odvahu o tom rozprávať a ešte aj krásne kvetnato, niekedy dokonca zaujímavo.

    Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Madej, vyjadroval sa o tom, že teda si demokraticky nevieme zvoliť generálneho prokurátora. Ja len na margo toho rozlúčkového prejavu pána doterajšieho generálneho prokurátora, že som veľmi rada, že sa naozaj nezvolil, lebo ten rozlúčkový prejav, myslím, že bol horší, ako by podal nejaký nahnevaný tínedžer. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem podporiť návrh pána poslanca, ktorý dal aj s podpismi o tom, aby sa o návrhu zákona hlasovalo menovite podľa jednotlivých poslancov, pretože naše zariadenie občas zlyháva a myslím si, že takýto prejav, keď sa každý poslanec postaví a povie, že či je "za", či je "proti", či sa "zdrží", bude naozaj prejavom jeho vôle. Ja pevne verím, že takýto návrh, keďže sa o ňom bude hlasovať, že takýto návrh všetci podporíme, aby sme prvýkrát ukázali, že naozaj hlasujeme podľa svojho svedomia a vedomia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Senko.

  • Pán poslanec, určite ste si všimli tie prázdne kreslá v parlamentných laviciach na strane koalície. Je tomu asi preto, že poslanci sa tohto rokovania o tomto bode nezúčastňujú kvôli svojmu vlastného svedomiu. Boja sa, boja sa, že by mali vnútorné problémy. Určite vedia, že asi navrhovatelia nepostupujú celkom správne a že znásilňujú demokraciu.

    Znásilňujú aj to, čo je podľa pána Osuského zmyslom alebo bolo zmyslom nežnej revolúcie. Tajná voľba. Tajná voľba tak, ako to on povedal, je jeden z najväčších výdobytkov nežnej revolúcie. Zrejme aj on práve preto tu nesedí, pretože nevie, ako by obhajoval tento súčasný postup. Postup návrhu o zmene rokovacieho poriadku, zákona o rokovacom poriadku vyplynul zo skutočnosti, že vládna koalícia zistila, že na personálne otázky majú niektorí jej poslanci iný názor a v rámci tajnej voľby si ho chcú uplatniť v zmysle svojho vlastného svedomia. A vy im ho týmto spôsobom jednoducho chcete zabrániť, aby si ho mohli uplatniť. Vedia, že v prípade verejnej voľby, a v prípade, že by postupovali podľa vlastného svedomia, budete vo vzťahu k nim príliš krutí.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za predrečníkov, za faktické poznámky, ktoré boli k môjmu prejavu.

    Pán poslanec Senko, ja absolútne súhlasím. Pán poslanec Procházka, ktorý sa vyjadril, že voľba generálneho prokurátora by mala byť nariadená bezodkladne, tu nie je. Ani pán poslanec Osuský, ktorý sa vyjadril, že tajná voľba je základným princípom demokracie, ani ten pán poslanec tu nie je. Ja to chápem tak, že koaliční poslanci jednoducho ohli svoj chrbát, podriadili sa straníckym centrálam a príkazom svojich kolegov.

    Nie je tu veľa koaličných poslancov, pán poslanec Matovič, vitajte v práci, polhodinu meškáte, chýba mi vaša faktická poznámka, možno na budúce.

    Chcel by som sa vyjadriť ešte k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Jurinová. Pani poslankyňa, vám ide o meno, nám ide o voľbu. Nám je jedno, kto bude, kto bude zvolený. My chceme, aby bola zachovaná voľba, aby bola uskutočnená voľba a aby voľba generálneho prokurátora bola uskutočnená tajne. Vy, pani poslankyňa, účelovo meníte zákony, pretože chcete meno. Chcete konkrétneho kandidáta, lebo inak by vaša pani premiérka odstúpila a toho sa bojíte, pretože by sa vaša vládna koalícia rozpadla. Pani poslankyňa, vy ste uviedli...

  • ... vy ste uviedli, že slová o demokracii, ktoré my spomíname, že na to si neviete zvyknúť. A ja vám poviem prečo. Pretože jednoducho to vo vás nie je. Vy o demokracii pri týchto zákonoch, ktoré navrhujete a schvaľujete, vo vás demokracia a základné demokratické princípy byť zakorenené nemôžu. Je mi to ľúto, ale je to tak.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím kolegu Galbavého, nevy...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Galbavý, prosím vás, nevykrikujte tu cez sálu. Prihláste sa vo faktickej poznámke a...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • No, páni, poprosím o kľud v miestnosti.

    Slovo má teraz, v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň, pardon, dobré ráno. Vážený pán predseda parlamentu, dámy a páni, vážení predkladatelia, určite sa budem opakovať, lebo mnohé z toho, čo chcem povedať a čo som si pripravil bez toho, aby sme sa boli dohovorili, povedali moje predrečníci a moji kolegovia. Ale myslím, že treba vám to stále opakovať, opakovať a opakovať a hlavne, keď príde to rátanie, ktoré určite príde. Budeme veľmi radi, keď budeme môcť povedať: Aj toto sme vám hovorili, a niekoľkokrát, a vy nič.

    Takže ešte raz. Dámy a páni, keď som v programe tejto schôdze slovenského parlamentu našiel návrh na úpravy rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj som sa celkom potešil. Nazdával som sa, že kolegovia Abrhan, Hort, Kollár a tak ďalej, všetci tí, ktorí sa podpísali pod tento návrh, sa odhodlali riešiť niektoré z problémov, ktoré sa v súvislosti s právnou normou, ktorá upravuje naše zasadania, v posledných mesiacoch vynorili.

    Celkom konkrétne som napríklad mal na mysli, že nebýva medzi slušnými a vychovanými ľuďmi zvykom, aby predseda parlamentu koncentroval vo svojich rukách jednak právo uznať alebo neuznať dôvody, pre ktoré sa niekto z poslancov nezúčastňuje rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale súčasne i ako odvolací orgán riešil prípadné námietky.

    Nazdával som sa, že navrhnete, aby napríklad v prvom stupni o ospravedlnenie neúčasti rozhodoval poslanecký klub, resp. jeho predseda, ktorý na rozdiel od nášho pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky má čas s jednotlivými členmi svojho klubu aj rozprávať, a teda, mal by o dôvodoch neprítomnosti aj ich opodstatnenosti či hodnovernosti vedieť podstatne viac, ako sa dozvie pán predseda z monitoringu dennej tlače. Tomu by však mohla zostať kompetencia riešiť prípadné odvolania...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Jarjabek, mohli by ste poslednú vetu zopakovať, keďže hovoríte o mne, mne to uniklo, unikol mi začiatok vety. By som vás pekne poprosil, keby ste mohli ešte raz.

  • Ruch v sále.

  • Môžte? Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že o vás budem hovoriť ešte aj ďalej, čo by som pre vás neurobil.

  • Veľmi pekne ďakujem. Ja zase sľubujem, že už budem počúvať.

  • A odkiaľ by ste si priali presne?

  • Smiech v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Posledné dve vety.

    Čiže ja to zopakujem v tom kontexte. Hovoril som, pán predseda, celkom vážne o vašom odvolávacom procese v zmysle našich platov. Ako raz rozhodnete a potom ako odvolávací orgán rozhodnete inak. Proste táto Národná rada by skutočne mohla mať jedného poslanca a v tom prípade by som navrhoval, aby ste to boli určite vy, lebo by ste mohli všetko zvoliť jednohlasne a bol by pokoj.

    Teda tie posledné dve vety. Nazdával som sa, že navrhnete - pre vašu informáciu, hovorím o kolegoch, ktorí predkladajú tento návrh -, aby napríklad v prvom stupni o ospravedlnenie neúčasti rozhodoval poslanecký klub, resp. jeho predseda, ktorý na rozdiel od nášho pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky - myslel som vás, pán predseda - má čas s jednotlivými členmi svojho klubu aj rozprávať, a teda mal by o dôvodoch neprítomnosti a ich opodstatnenosti či hodnovernosti vedieť podstatne viac, ako sa dozvie pán predseda - myslím vás, vážený pán predseda - z monitoringu dennej tlače. Tomu by však mohla zostať - myslím opäť vás, pán predseda - kompetencia riešiť prípadné odvolania sa poslanca proti prvostupňovému rozhodnutiu, myslím rozhodnutie predsedu klubu.

  • No, ďakujem, že ste mi to zopakovali. Teraz už viem, že som to predsa len počul, ale rovnako netuším, táto znôška rôznych slov, čo to chcelo byť...

  • Reakcie z pléna a veľký ruch.

  • Ale kľudne pokračujte ďalej. Nech sa páči.

  • Práve ste, práve ste porušili niekoľkokrát rokovací poriadok, pán predseda.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Vy tam nevykrikujte, pán Richter.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Richter, nevykrikujte tu, dobre?

    Nech sa páči, pokračujte, pán Jarjabek.

  • Ďakujem pekne.

    Moje očakávania návrh novelizácie zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku však nenaplnil. Namiesto návrhu riešenia praktických problémov som v úžase čítal text, ktorý do demokratického právneho poriadku slobodného štátu vnáša ducha čias, ktorým sme pred vyše dvomi desaťročiami odzvonili na námestiach. Aj o tom sme tu už hovorili.

    Zástupcovia štyroch koaličných politických subjektov zahrňujúcich šesť politických strán v mene uspokojenia, resp. ukojenia momentálneho koristníckeho apetítu neváhajú odťať základné atribúty slobody z našej legislatívy.

    Pripomeňme si, ktoré politické subjekty neváhajú kastrovať základné pravidlá demokracie: Slovenská demokratická a kresťanská únia, Sloboda a solidarita, hnutie Obyčajní ľudia, MOST - HÍD, Občianska konzervatívna strana a Kresťanskodemokratické hnutie. Týchto šesť subjektov sa zoradilo pod bojovou zástavou likvidácie parlamentnej demokracie a pokúša sa silovo dosiahnuť politické zmeny, pre ktoré nedokážu získať podporu normálnym parlamentným spôsobom, teda diskusiou a argumentáciou.

    Dámy a páni, teraz naozaj nejde o fazuľky. Od aténskych čias slobodní občania využívajú právo na voľby, aby prejavili svoj slobodný názor. Len v diktatúrach, kde panuje nedôvera, strach a teror, sa od občanov požaduje, aby svoje názory manifestovali v kolektívnom ošiali vedno s ostatnými neslobodnými občanmi. Len v diktatúrach bábkové zastupiteľské orgány na povel nadriadeného aklamáciou prejavujú nadšenie či, naopak, volajú po šibeniciach.

    Kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, MOST-u, Slobody a solidarity, ale my, vy, Obyčajní ľudia a členovia Občianskej konzervatívnej strany, vám sa skutočne nehnusí, že budete v dejinách vnímaní ako tí, ktorí sa v hľadaní spôsobu a foriem ovládnutia spoločnosti inšpirovali totalitnými spôsobmi?! Veď toto naozaj strašne smrdí stalinistickými metódami, o ktorých tak radi rozprávate. Stalinistickými metódami tých najhrubších režimov (potlesk), o ktorých tak radi rozprávate.

    Čím budete pokračovať, ak sa vám tento úder demokracii podarí? Zrušíte všeobecné volebné právo a vymenujete nejakých dvesto podľa vás hodnotných nadľudí, ktorí rozhodujú, kto tu bude vládnuť?

    Tvárite sa, ctení kolegovia, že vás vedie záujem umožniť občanovi, aby vedel, ako hlasuje jeho zástupca. No je to veľmi zlý argument. Veľmi hlúpy argument, že na neho médiá celkom aj naleteli. Ak ste si to náhodou nevšimli, v tomto štáte podľa súčasného volebného zákona je jediný volebný obvod, a teda volič nemá svojho poslanca. Sme tu práve v takej zostave, v akej sme, pretože politické subjekty, za ktoré sme kandidovali, získali istý volebný výsledok.

    Občan teda môže sledovať, aké stanovisko zaujal ten-ktorý poslanecký klub a pýtať sa seba samého, či dal dôveru ľuďom, ktorí si ju vážia a bránia jeho zástupy, resp., pardon, bránia jeho záujmy. Alebo či vypustili z klietky dravcov, ktorých pramálo zaujíma, aké sú záujmy občana, pretože majú svoje mocenské ambície.

    Sledujete ďalšie obludné farizejstvo, ktoré je v tomto návrhu. Dámy a páni, vy negumujete z nášho právneho poriadku princíp tajnej voľby v personálnych otázkach preto, aby ste informovali občanov o postojoch konkrétnych politikov. Vy ho rušíte, pretože nie ste politicky schopní získať pre vaše vlastné návrhy svojich vlastných kolegov. To, čo nám vnucuje Koaličná rada, teda vaše partajnícke verchušky, nemá podporu ani len medzi vami. Vy ako slobodní občania, vy ste zrejme často našli v tých návrhoch priveľa subjektivizmu, nekompetentnosti či rovno zla, aby ste im s pokojom v duši dali svoje hlasy.

    Preto vás, vážení kolegovia zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Slobody a solidarity, MOST-u, Občianskej konzervatívnej strany i Obyčajných ľudí, potrebujú vaši stranícki aparátnici kontrolovať. O nás z opozície im vôbec nejde, ale boja sa, aby ste vy nehlasovali podľa svojho presvedčenia a cti, teda slobodne.

    Vy tento návrh zákona potrebujete, dámy a páni, preto, lebo je to hádam jediná koalícia a jediná koaličná väčšina, ktorá má koaličnú väčšinu len vo verejných voľbách. Určite si spomínate na rôzne Brigády socialistickej práce, ktoré chodili kolektívne voliť a výber z kandidátov za plentou považovali za urážku vyspelého socialistického budovateľa. Prevzali si kandidátku...

  • Prevzali si kandidátku Národného frontu a s okázalým gestom dôvery v štátostranu ju obratom hodili do volebnej urny. No k nádhernému ideálu smerujete, kolegovia podpísaní pod predloženým návrhom novelizácie. Teraz sa začnete navzájom kontrolovať pri hlasovaní. Zajtra vaši pouliční dôverníci možno začnú kádrovať občanov, či sa neprehrešujú náhodou proti zásadám modrosocialistickej morálky, a potom už ostáva len spustiť modropolitické procesy. Masy, ktoré budú volať po šibenici pre politických nepriateľov, vám stranícki sekretári dodajú tak, ako ich dodávali vrahom doktorky Horákovej či Vlada Clementisa. Preháňam? Nie, dámy a páni. Takto to všetko začalo. Takto to všetko začalo v tých obludných režimoch.

    Dámy a páni, som si vedomý toho, že hospodárska kríza vždy prebúdzala v ľuďoch driemajúcu šelmu. V tridsiatych rokoch práve kríza a hospodársky kolaps odštartovali hrôzovládu fašizmu. Dnes sa v dôsledku krízy radikalizujú nielen iné kontinenty, ale totalitné maniere sa prebúdzajú aj okolo nás v Európe.

    Aká je povinnosť každého občana postaviť sa na odpor už pri prvých náznakoch, že vláda vecí verejných sa dostáva na scestie? Vy, vážení koaliční kolegovia, robíte viac ako prvé kroky. Vy znásilňujete demokraciu prakticky od okamihu, keď volebná komisia potvrdila výsledky volieb.

    Veď čo iné ako znásilnenie demokracie je likvidácia právnej subjektivity verejnoprávnych médií len preto, aby ste ich dostali pod kontrolu svojich nominantov? Veď čo iné je likvidácia demokratického tajného hlasovania v personálnych otázkach? Áno, vážení kolegovia a kolegyne, dali ste sa na veľmi hazardnú cestu, ktorá neomylne vedie k totalitným metódam vládnutia. Ale skúste si vy v pamäti nalistovať, ako totalitné diktatúry vždy skončili.

    Včera sme vám v citáciách pripomenuli niektoré vaše výroky na tému slobodných volieb. Budem veľmi pozorne sledovať, ako sa k návrhu štvorice koaličných zástupcov postavia citovaní politici. A ubezpečujem vás, že nebudem sám. Ak silou politickej päste pretlačíte toto obmedzenie práva slobodne voliť do rokovacieho poriadku, zaradíte sa k odporcom demokracie a riskujete nie nejaký demarš či vážne varovanie medzinárodných autorít, vy môžete skončiť v rovnakej izolácii ako tí totalitní politici, o ktorých tak často rozprávate. Pretože európska spoločnosť je na takéto vulgárne uplatňovanie sily a nedemokratických metód v politike citlivá. A my našťastie máme možnosť informovať o vašich totalitných legislatívnych krokoch Európsky parlament cez svojich kolegov. Neberte to na ľahkú váhu.

    Viete a teraz na koniec celkom ma napadla taká malá metafora na záver, ale nemôžem sa jej ubrániť, pokladal by som totiž aj za svoju osobnú prehru, keby sa do konca vášho volebného obdobia, keby to všetko dospelo tak ďaleko, že napríklad pán predseda v podkolienkach a dobre padnúcej elegantnej uniforme s lajblíkom, s koketne nasadenou čapičkou s brmbolcom zavelí a bude sa čakať, že sa zmeníme na súbor nôtiacich za vírenia bubnov a fanfár trubačov optimistickú pieseň o jednote a šťastí pre milióny. A kto by náhodou spievať nechcel, na toho by čakala útulná cela alebo rovno pracovný tábor, kde by také živly už spievať niekto naučil. A keby ani toto nepomohlo, tak aspoň by nám zobral päťdesiat percent nášho platu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán Podmanický, vy máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, ja vás dôrazne žiadam, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Vy nesmiete vstupovať rečníkovi svojvoľne do jeho prejavu. Nesmiete zneužívať to, že máte stále zapnutý mikrofón a hocikedy zasiahnuť rečníkovi do jeho prejavu.

    Pán predseda, ak nie ste disponovaný, lebo pôsobíte dnes dosť nekoordinovane a dezorientovane, ak nie ste disponovaný viesť schôdzu zákonodarného orgánu, choďte sa, pán predseda, vyspať a odovzdajte vedenie schôdze niektorému z podpredsedov.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci, piati. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja pomaly začínam rozumieť, prečo je pre túto vládnu koalíciu životne dôležité presadiť verejnú voľbu v personálnych otázkach. Včera sme mali asi poslednú tajnú voľbu, keď sme volili sudcov disciplinárneho senátu a Radu pre vysielanie a retransmisiu. Výsledky tajnej voľby poznáme. Nezvolili sme žiadneho sudcu disciplinárneho senátu a zvolili sa dvaja členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Žiaľ, nezvolili sa kandidáti, ktorých navrhla táto koalícia.

    Ja čakám, kedy sa znova začne obviňovanie, kto bol ten zradca, kto nedodržal dohody. Takže preto je životne dôležitá pre túto koalíciu zmena rokovacieho poriadku a v personálnych otázkach verejná voľba, pretože si poslanci vládnej koalície nedôverujú, nedodržujú dohody a z toho dôvodu je treba, aby sme znásilnili právny poriadok a účelovo zmenili rokovací poriadok.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Jarjabek, ja som sa nestačil čudovať, keď ste nám tu povedali, ako to bolo za diktatúry, ako to bolo za stalinizmu, aké pomery boli v takej totalitnej strane. A chcel by som sa spýtať, že či to máte len z literatúry, z médií, z televízie alebo či to máte aj zo spomienok súčasných svojich kolegov v strane SMER, z ich pôsobenia v predchádzajúcej strane, v Komunistickej strane, ktorej boli členmi. A chcel by som sa spýtať, kto má najbližšie k tej strane, ktorá dala zavraždiť Horákovú a Clementisa a kto je hrdý pokračovateľ myšlienok tejto strany? Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, hovorili ste, ako to všetko začalo v obludných režimoch, spomínali ste rôzne režimy, ale zabudli ste povedať, ako to ďalej pokračovalo. Vy ste zabudli povedať, ako to pokračovalo na Slovensku v rokoch 1994 až 1998. Rada vám to pripomeniem.

    Vy ste vtedy boli členom a poslancom HZDS, vládnej strany, a za vlády tohto hnutia sa udiali veci, na ktoré nezabúdame. Pán Jarjabek, nepamätáte si "noc dlhých nožov", kedy ste zašliapali demokraciu do prachu? Nepamätáte si, pán Jarjabek, na pani Keltošovú, ktorá posielala poslanca za poslancom do výboru pre životné prostredie? Pán Jarjabek, nespomínate si na Róberta Remiáša? Nepamätáte si na hodiny na prezidentskom paláci? Nepamätáte si Gauliedera? Nepamätáte si zmarené referendum? Kedy ste protestovali proti vládnej moci, ktorej ste prisluhovali?

    Moralizovanie z vašich úst, pán Jarjabek, zneje ako bzučanie múch.

  • Súčasná vládna koalícia nevie ďalej postupovať pri voľbe generálneho prokurátora podľa súčasne platného rokovacieho poriadku. Práve preto vládna koalícia tajnú voľbu diskreditovala, diskredituje, ale nezdiskredizuje jej celkový zmysel. Postup koalície je veľmi zlý signál pre verejnosť. Vládna koalícia kvôli svojmu vládnutiu si upravuje súčasné pravidlá hry podľa vlastných potrieb. Vysvetľuje zmysel slova demokracia, ako jej to vyhovuje.

    My naozaj nemôžeme za to, že vo svojom vnútri koalícia nehľadá rozumný kompromis, nehľadala spoločného kandidáta na generálneho prokurátora, za ktorého by hlasovalo jej 76 poslancov. A kvôli vlastnej neschopnosti znásilňuje v súčasnej dobe platný právny systém. Nie je to veľmi dobrý signál pre verejnosť, opakujem. Verejnosť si určite urobí správny obraz o stranách vládnej koalície a ich demokratických praktikách, ich mlátenie prázdnej slamy a prázdnych predvolebných sľuboch o zlepšovaní kvality demokracie na Slovensku. Gratulujem vám!

  • Slovo má pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem. Viete, to je úplne zarážajúce, že vy si pomýlite divadlo s plénom Národnej rady, ale to by možno ani nebol problém. Problém je skôr to, že toľko slov, koľko ste vytiahli zo starého režimu, som hádam ešte v tejto sále nepočul. Rozmýšľam, že prečo to tak je. No bude to asi preto, že zrejme vám prekáža to, čo sa tu deje. Ja napríklad vôbec nemám s tým, aby som otvorene povedal, čo si myslím. A poviem to aj verejne, aj keď sa postavím, aj keď si ľahnem a neviem čo, alebo keď si sadnem. Mne to je úplne jedno. Nemám s tým vôbec zásadný problém.

    Keď vidím, ako ste sa všetci tu zlietli ako supy a vyskakujete kvôli tomu, že niekto chce verejne voliť, tak asi vám to prekáža. Treba sa opýtať, že prečo vám to prekáža. A môžem vám...

  • Reakcia z pléna.

  • Nevyskakujte, prosím.

    A môžem vám povedať ešte jednu vec, že tento váš prejav, taký, samozrejme, poznačený vašimi schopnosťami rétora, si určite zoberiem ako za vzor, dokonca si ho niekde založím a možnom vám ho raz, raz prečítam.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, začnem odzadu, ak dovolíte.

    Vážený pán Jurčík, pri vašich včerajších 25 minútach, ďakujem vám za uznanie, len pri vašich 25 minútach som včera nevydržal ani 30 sekúnd, čiže ja vám toto uznanie nemôžem vráti. A keď ja si niečo pletiem, tak vy si zase mýlite svoju odbornosť, čo ste nám včera úplne jasne dokázali, keď ste vystúpili a povedali vám to niekoľkí poslanci. Takže ako bez urážky a konštatačne úplne. Týmto pádom by som považoval aj odpoveď na to, čo ste povedali, za ako dokončenú.

    Pán Přidal, ja len jedno by som chcel vedieť úprimne. Koľkokrát pred tým ´89. rokom ste vy boli za nejakými veľkými potentátmi komunistickými a žiadali ste od nich, aby vám čosi vybavili pre vás, pre vaše deti, pre vašu rodinu, pre vašich príbuzných. Koľkokrát ste boli za nimi? Priznáte sa? Alebo ani raz? Vy ste tu nežili, hej? Jedna vec.

    No a, pani Tkáčová, tak to si skutočne zgustnem. Tárate a klamete. Hrubo klamete! A tárate a klamete preto, lebo v tom období, o ktorom ste vy hovorili, a je to naozaj hanebné, pani poslankyňa, ja som vôbec nebol v politike, ja som bol riaditeľom divadla. Takže hanbite sa! Je to od vás - poviem to najslušnejšie, ako viem - absolútne politické hnusné. Hanbite sa!

  • Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Maďarič. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím vás.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vám pekne, pani Tkáčová, nehovorte bez mikrofónu, dobre? Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorým sa mení tajné hlasovanie na verejné, chýba skutočné zdôvodnenie tejto zmeny. Obsahuje v podstate iba konštatovanie, že účelom návrhu je upraviť spôsob hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Oceňujem, tak trochu, že dôvodová správa neobsahuje rozprávky o transparentnosti a o tom, že volič má právo vedieť, ako hlasoval jeho poslanec. Skutočný dôvod tejto zmeny, samozrejme, priznaný koalíciou byť nemôže. Ale my si ho povedzme.

    Dôvodom je to, aby táto vládna koalícia mala istotu, že na dôležité posty v tomto štáte, ktoré majú byť politicky nezávislé a nestranné, si zvolí svojich politických nominantov. Ešte raz, verejná voľba je pre túto koalíciu prostriedkom na politické obsadenie a ovládnutie Generálnej prokuratúry, Rozhlasu a televízie Slovenska a v budúcnosti ďalších dôležitých inštitúcií a funkcií. Skrývať sa za potrebu transparentnosti, potrebu preukazovať sa svojim voličom by sa azda mohli vtedy, keby voľbu generálneho prokurátora nezačali práve tajnou voľbou. Až zistenie, že tajná voľba je pre nich riziková a z hľadiska dosiahnutia mocenských záujmov, až to urobilo z našich takzvaných demokratov zo dňa na deň vášnivých bojovníkov za verejnú voľbu. Aj Šavel zmenený na Pavla by im mohol závidieť, ten totiž ani po svojej zázračnej premene na kresťana nezabudol, že kedysi kresťanov prenasledoval.

    My by sme však asi mali uveriť, že pani Radičová, pán Sulík, pán Figeľ, pán Bugár a im podriadení poslanci sa s myšlienkou na verejnú voľbu už narodili. Škoda, že si to dlhé roky nechávali pre seba. Škoda, že podaktorí kedysi dokonca obhajovali užitočnosť a dôležitosť tajnej voľby. Škoda, že niektorí sa v minulosti pohoršovali napríklad nad tým, že v niektorých stranách sa volí predseda strany verejne, čo malo byť podľa nich znakom nedemokratičnosti takýchto strán.

    Dovoľte mi aj malú historicko-teoretickú odbočku. Otázka hlasovania v zmysle verejnosti alebo tajnosti je veľmi stará, siaha prinajmenšom do starého Grécka. A treba povedať otvorene, že nie je možné tvrdiť, že jeden spôsob je dobrý a druhý zlý, že jeden a priori znamená demokraciu a druhý nedemokraciu. Dôležité sú vždy okolnosti, za ktorých sa volí, prostredie, v ktorom sa volí, a, samozrejme, aj to, čo je predmetom voľby.

    Aj klasik liberálnej demokracie John Stuart Mill, ktorý viac preferoval verejnú voľbu, píše, že tajnosť hlasovania je v mnohých prípadoch príkazom a že sú prípady, keď je tajné hlasovanie lepšie ako verejné. Najsilnejší dôvod pre tajné hlasovanie, ako uvádza, je tam, kde sa vzmáha zhubná nadvláda malého počtu nad väčšinou. Neviem sa ubrániť v tejto chvíli, nejako mi rezonuje vo mne pojem Koaličná rada.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Maďarič. Pán poslanec Galbavý, môžte, prosím vás, prísť ku mne? Hneď teraz, prosím vás pekne, môžte prísť ku mne? Sem? Môžem vás poprosiť, aby ste prišli ku mne?

  • Reakcie z pléna a ruch v sále.

  • Nie, to nebolo vám, to bolo pánu Galbavému, ktorý povedal, že ide von, tak počkáme, až odíde von.

    Pán Maďarič, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Takže John Stuart Mill vidí dôvod na tajnú voľbu aj tam, kde môže byť hlasujúci zastrašený nátlakom alebo tým, ak je niekto dostatočne nadradený druhému a môže si privlastňovať právo predpisovať mu, ako má hlasovať. Toto, samozrejme, tiež niečo pripomína.

    Ako inak totiž nazvať vyhlásenie, lepšie povedané, vyhrážku pani premiérky Radičovej, že ak bude zvolený konkrétny kandidát za generálneho prokurátora, ona podá demisiu? Čo to je, ak nie nátlak na koaličných poslancov? Môže hlasovať po takomto vyhlásení koaličný poslanec slobodne, verejne práve za tohto kandidáta, ak mu hrozí, že bude označený za príčinu pádu vlády a rozpadu koalície? Verejne nemôže, akokoľvek by si myslel podľa svojho vedomia a svedomia, že ide o dobrého kandidáta.

    Trúfne si vôbec poslanec, ktorého politická budúcnosť závisí od rozhodnutia politickej strany, či ho dá, alebo nedá na zvoliteľné miesto na kandidátku, hlasovať inak, ako si to želá vedenie strany? Nie. Ak je voľba verejná, podriadi sa rozhodnutiu toho, kto mu je nadradený.

    Samozrejme, ten v civilizovanom svete nevídaný nátlak premiérky a ďalších členov Koaličnej rady na poslancov "judášov" nie je jediným dôvodom na zachovanie tajnej voľby. Tajná voľba nie je len ochranou pred nátlakom. V prípade určitých funkcií je aj základným predpokladom požadovanej politickej nezávislosti a nestranného výkonu funkcie zvoleného. Verejná personálna voľba totiž logicky vytvára jasne čitateľný vzťah medzi poslancom a zvolenou osobou. Títo ma volili, títo boli proti. To je, samozrejme, vzťah, ktorý môže zvoleného pri výkone funkcie ovplyvňovať.

    Konkrétne teda, ak sa chceme vyhnúť riziku politizácie prokuratúry, generálny prokurátor by nemal vedieť, ktorým poslancom je zaviazaný za svoje zvolenie a, naopak, ktorí ho nevolili. Samozrejme, ak si chce koaličná väčšina poistiť zvolenie konkrétneho kandidáta, na ktorom sa dohodla Koaličná rada a ktorý uspokojí predstavy politických strán aj menovaním dohodnutých ľudí na pozície námestníkov, efektívnym spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa je verejná voľba a súčasne nátlak na poslancov, že nezvolenie koaličného kandidáta ohrozuje samotnú koalíciu.

    Voliči, ktorými sa často argumentuje, že to práve kvôli ich právu vedieť, ako hlasovali poslanci, že kvôli tomu je voľba verejná, sa pritom ani tak nedozvedia, koho koaličný poslanec slobodne volil, slobodná voľba je tu totiž ilúziou, ako som to pred chvíľou argumentoval, ale predovšetkým sa dozvedia, či poslúchol príkaz Koaličnej rady. Pripúšťam, že niektorým poslancom, resp. voličom koalície možno stačí aj to.

    Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že tajná voľba sa má zmeniť na verejnú, čisto účelovú kvôli tomu, že vládna koalícia nebola schopná zvoliť si pri prvých pokusoch svojho prokurátora v tajnej voľbe. Aj to je však ďalší silný argument proti zmene spôsobu voľby, keďže táto sa má udiať zmenou pravidiel uprostred hry.

    Ako napísal istý provládny politológ: "Ak sme raz voľby nového generálneho prokurátora začali ako tajné, musíme ich aj ako tajné ukončiť." Napokon aj premiérka sa svojho času vyjadrila, že pravidlá hry by sa nemali meniť v jej priebehu. Tú však ťažko brať za slovo, vyjadrila sa aj proti privatizácii ziskových štátnych podnikov a Koaličná rada bude napriek tomu rokovať o privatizácii teplární. A to nie je - jemne povedané - jediný rozpor medzi jej slovami a skutkami.

    V každom demokratickom a právnom štáte je dôležité, aby personálna voľba v parlamente, najmä pri nepolitických funkciách, mala takú formu, aby politická moc nemohla zastrašiť poslanca a diktovať mu nátlakom, či už faktickým, alebo mediálnym, koho má voliť. Ešte dôležitejšie je to v takom štáte, kde sa koaličná väčšina svojimi skutkami začína stavať nad zákony.

    Napríklad keď chcela zbaviť právomocí opozičného predsedu výboru pre kultúru a médiá alebo keď navrhla plénu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska ľudí, ktorí poslali svoju prihlášku po termíne. Alebo, čo je ešte horšie, nespĺňajú kritériá požadované zákonom. Alebo keď koaličná väčšina toleruje protiprávne konanie predsedu parlamentu, ktorý nevyhlasuje voľbu generálneho prokurátora napriek tomu, že Slovensko generálneho prokurátora nemá, no zákon na jeho zvolenie má a, samozrejme, aj povinnosť voliť.

    Žiaľ, hovorím o súčasnej Slovenskej republike, o štáte, v ktorom vládna koalícia považuje aj nezávislosť súdnictva za prekážku svojho vládnutia. Predpokladám, že koalícia si bez ohľadu na všetko schváli verejnú voľbu generálneho prokurátora a aj si ju uskutoční s dopredu jasným výsledkom a zvolený pán Dr. Čentéš vymenuje do pozícií námestníkov už viackrát menovaných nominantov koaličných strán a médiá budú tlieskať, pretože v ich čiernobielom videní sveta bude porazená zlá opozícia a, samozrejme, bude porazený démon Trnka a sily dobra zvíťazia. A nadšení budú aj niektorí voliči koaličných strán, lebo uvidia čierne na bielom, že ich koaliční poslanci hlasovali tak, ako sa to na Koaličnej rade dohodlo.

    Výsledkom bude však ešte aj niečo iné. Bude založená a potvrdená tradícia, že pravidlá sa môžu meniť uprostred hry, že politicky obsadiť Generálnu prokuratúru je legitímne, že koaličná väčšina je viac než zákon a právny štát, jednoducho, že účel svätí prostriedky.

    Avšak, vážená koalícia, uvedomte si, na tie spôsoby, ktoré zavádzate, na tie spôsoby, ktoré vám dnes vyhovujú, na tie spôsoby nebudete mať právo zajtra sa sťažovať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Maďarič, ja by som chcel oddeliť jednu vec. Spomínali ste tu pri téme verejnej voľby volenie generálneho riaditeľa Rady RTV Slovenska a spomínali ste zároveň, že meníme pravidlá hry počas, v tomto prípade to nie je tak, keďže sme to avizovali dopredu a zákon sme hovorili, že tá verejná voľba bude takto.

    A druhú poznámku mám na to, že neviem, prečo je tak strašne ťažké pochopiť z vašej strany jedno základné pravidlo, že chceme, aby náš volič vedel, ako sa správa jeho zastupiteľ v zastupiteľskom zbore? A myslím si, že je to absolútne legitímne pravidlo a toto sme prišli sem reprezentovať.

    A mám aj poslednú poznámku. Hovoríte tu o tom, ako keby sme mali byť zodpovední nejakej Koaličnej rade alebo straníckej centrále. Ja som není členom žiadnej strany, zatiaľ, a myslím si, že kľudne obhájim svoj postoj pri volení generálneho riaditeľa, ako aj generálneho prokurátora pred predsedom klubu, svojimi voličmi a myslím si, že nemám čo skrývať.

    Je to presne o tom, čo hovoríme celý čas, že aj keď niekto chce hlasovať inak, ako je nejaká dohoda, tak nech to iba verejne povie a nech sa postaví pred svojho voliča a povie mu, že ja v tomto prípade som sa rozhodol hlasovať tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Maďarič, ja sa nechcem zapojiť do, čo tu bolo pred chvíľou, nemyslím teraz vo vašom vystúpení, vy ste hovorili vecne, ale k tým politickým bonmotom a floskulám, ale predsa mi nedá reagovať na vás.

    Povedali ste, že veď to politické obsadenie prokuratúry sa stane legitímnym alebo je legitímne. No ja sa vás chcem opýtať, že či politické obsadenie Ústavného súdu bolo legitímne. Ak sa pozriete na schôdzu 110. v minulom volebnom období zo 17. 10. 2006 a pozriete si, kto bol navrhnutý za ústavných sudcov a koho ste odmietli, významných ústavných právnikov a vybrali ste tam komerčných, neskúsených právnikov. Tak sa chcem rovnako opýtať, či naozaj poslanci klubu SMER konali podľa svojho presvedčenia a svedomia, alebo volili v súlade s rozhodnutím straníckej centrály. Skúste mi na toto úprimne odpovedať.

    Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela zvýrazniť a upriamiť pozornosť ctených pánov poslancov koalície na tú časť vystúpenia pána poslanca, v ktorom hovorí, že v prípade verejnej voľby generálneho prokurátora bude zrejmé a menovite, ktorý poslanec hlasoval za kandidáta a ktorý nehlasoval za uvedeného kandidáta.

    Domnievam sa, že možno takýmto hlasovaním asi koalícia zabije dve rany jednou muchou, pretože jednak bude verejná voľba, to znamená, že musí byť zvolený ten kandidát, ktorého si vybrala koalícia, a po druhé každý poslanec, ktorý bude hlasovať za generálneho prokurátora, môže možno od neho žiadať aj určité protislužby.

    Verte, že v personálnych otázkach podľa mojej mienky nie je možná verejná voľba a zvlášť u takejto profesie, ako je funkcia generálneho prokurátora, ktorý má postavenie ústavného činiteľa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fronc, určite viete, že pri voľbe členov Ústavného súdu sme nemenili pravidlá, to znamená, volili sa tak, ako to bolo aj v predchádzajúcom období. A o ich závislosti alebo nezávislosti snáď možno svedčia aj posledné rozhodnutia Ústavného súdu. Takže vašu poznámku považujem za úplne bezpredmetnú z hľadiska politizácie Ústavného súdu.

    Pán poslanec Viskupič, absolútne vám neupieram právo povedať svojim voličom, koho ste volili. Ale som presvedčený o tom, že pre demokraciu v prípade voľby generálneho prokurátora je dôležitejšie, aby generálny prokurátor nevedel, kto ho volil, ako to, že by voliči vedeli presne, ako volili poslanci. To považujem pre výkon nepolitickej a nestrannej Generálnej prokuratúry za podstatné. Preto som ja vo svojom príspevku hovoril o určitých funkciách, ktoré majú byť z podstaty veci politicky nestranné, preto som vo svojom príspevku a priori nevylúčil verejnú voľbu. Veľmi jasne som to povedal.

    A čo sa týka zmeny pravidiel hry uprostred, ja som hovoril o generálnom prokurátorovi. Iná vec je, že bude verejná voľba pri iných funkciách takisto zneužitá na to, aby ste si zvolili svojich nominantov. A po včerajšku ešte viac, pretože sa ukázalo pri voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, že napríklad jednej politickej strane, MOST - HÍD, neprešiel kandidát do tejto licenčnej rady, o to viac bude mať, samozrejme, záujem trvať, aby všetci, na tom, aby už povedzme pri voľbe členov Rady Rozhlasu a televízie to bola voľba verejná, aby ste sa pekne odkontrolovali a aby bolo jasné, že tí deviati budú vaši.

  • Ďakujem. Teraz sa - pani poslankyňa Gabániová, ešte vás poprosím o chvíľku strpenia - do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ, ktorý teda má prednosť.

    Takže, pán Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovolil by som si niekoľko poznámok. Chcel by som vystúpiť teraz v rozprave, aby som dal možnosť kolegom reagovať na mňa svojimi faktickými poznámkami a nie po ukončení rozpravy.

    Tá prvá. Ja chápem, vážení kolegovia, že ste mali pripravené vystúpenia k mimoriadnej schôdzi a teraz nechcete ich založiť do šuflíka, tak vystupujete s týmito vašimi pripravenými vystúpeniami, ale dnes rokujeme o pozmeňovacom návrhu k rokovaciemu poriadku. Náš návrh rozširuje možnosť a spôsob voľby. Nehovorí, v bode 1 hovorí: "Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesenie Národná rada."

    Ja by som chápal túto vašu diskusiu, samozrejme, budeme, v najbližšom čase budeme okrem iných verejne voliť aj generálneho prokurátora, to bude návrh, a chápem, ak prednesiete, pätnásť podpisov dáte, veď pätnásti niekedy tu sedíte, niekedy nie, tak dáte dokopy pätnásť podpisov a bude sa o tomto vašom návrhu hlasovať. Ak takýto váš návrh neprejde, úplne logicky chápem, že môže byť takáto diskusia, lebo sa bude týkať generálneho prokurátora, lebo sa bude týkať vášho návrhu.

    Ale týmto návrhom zatiaľ len rozširujeme a upresňujeme spôsob voľby. Už na tejto, v tomto pléne Národnej rady máme navrhnuté dva body, to je voľba generálneho riaditeľa RTVS a voľba členov Rady RTVS, a na výbore prešiel návrh, aby sme tieto voľby uskutočnili verejným hlasovaní, a preto sme museli uspôsobene hľadať riešenie, keďže rokovací poriadok nerieši túto možnosť, aby sme mohli hlasovať verejne elektronickým zariadením, tak sme museli hľadať, priznám sa, komplikované riešenie, ako uskutočniť verejnú voľbu pri viacerých kandidátoch formou lístku a aby sme zabezpečili verejné hlasovanie. Preto je predložený tento návrh, ktorým budeme môcť v zjednodušenej forme využívať verejné hlasovanie aj pri iných hlasovaniach. Čiže toľko k tomu návrhu, o ktorom som hovoril.

    Ja chápem váš atak a vaše porušovanie demokracie, vaša boľševizácia parlamentu Slovenskej republiky, to, čo vy prezentujete. No jasné, veď kto porušuje demokraciu viac, ten, kto navrhuje a rozširuje možnosti spôsobu voľby, alebo ten, kto koná a predkladá návrhy zákonov, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Potrebujete prekryť rozhodnutie Ústavného súdu, a preto je tento váš atak. Môžte kývať hlavou, ako chcete, ale podľa môjho názoru je to tak.

    Čo sa týka spôsobu voľbu. Ja som si zašiel do Parlamentného inštitútu, možnože by to stálo za to, keby ste si aj vy tam zašli a pozreli sa na možnosť a spôsoby voľby v iných parlamentoch Európskej únie. Tu sa hovorilo, že sa budete sťažovať na Európsku úniu, že akým spôsobom sa tu porušuje demokracia. Nuž a tam som si naštudoval alebo tam som si pozrel, v tom materiáli sa píše napríklad, že "podľa jedného z tradičných teoretikov politiky pána Milla verejné hlasovanie smeruje k zodpovednejšiemu správaniu hlasujúceho, nakoľko tajné hlasovanie môže byť ovplyvnené vydieraním alebo korupciou".

    Na druhej stane, aby som bol korektný, iní teoretici, samozrejme, polemizujú s tým, že verejné hlasovanie, naopak, nepriamo môže zasahovať do slobody rozhodnutia jednotlivca. Faktom však ostáva, že spôsob hlasovania si zákonodarné orgány upravujú samy. Ako už bolo uvedené, procedurálne otázky volieb spadajú výlučne do suverenity každého štátu, rovnako tak parlamentu.

    Ďalej v tých materiáloch, ktoré tam boli zverejnené, je zrejmé, že sú parlamenty v Európskej únii, ktoré hlasujú v zásade len verejne. A nikto nehovorí o tom, že by to bolo pošliapavanie demokracie. V dánskom parlamente, v Írsku sa hlasuje len verejne. Kde je vaša spravodlivosť? Prečo ste už dávno prostredníctvom vašich poslancov v europarlamente neupozorňovali na pošliapavanie demokracie v Dánsku a v Írsku?! Mlčíte. Ďalej...

  • Reakcia z pléna, smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem.

    Mlčíte v Európskom parlamente...

  • Smiech v sále.

  • Nechajte ma dopovedať. Mlčíte v Európskom parlamente a ozývate sa len tu, lebo potrebujete prekryť rozhodnutie Ústavného súdu nad vašimi porušovaniami ústavy.

    Ďalej. V zásade všetky hlasovania oboch komôr Kongresu Spojených štátov amerických prebiehajú verejne. Rokovacie poriadky ani jednej komory Kongresu Spojených štátov neobsahujú explicitné ustanovenia týkajúce sa tajného hlasovania.

    Čiže preto by som poprosil, ak chceme diskutovať, tak diskutujme k novele, ktorú máme predloženú. Ak budeme hlasovať o spôsobe voľby pri generálnom prokurátorovi, prosím, môžme diskutovať o tom, či je to správne, či naše rozhodnutie čím bolo motivované. Ja sa tej diskusie nebránim. Len by som vás pekne poprosil, keby sme sa vrátili k tomu návrhu, ktorý tu je predložený, lebo to je novela rokovacieho poriadku, ktorá rozširuje možnosť a upravuje možnosť spôsobu hlasovania aj verejne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci, posledný je pán poslanec Richter. Dobre hovorím? A slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Takže poprosím rukou prihláste sa, pán poslanec Senko sa hlási s faktickou, pán poslanec Droba, pán poslanec Jasaň. Tri faktické, to máme spolu jedenásť. Dobre. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Pán poslanec, vy sa čudujete, prečo v rozprave o zmene rokovacieho poriadku často hovoríme o generálnom prokurátorovi. Ale veď nehrajme sa na slepú babu. Veď ten rokovací poriadok meníte kvôli voľbe generálneho prokurátora. Takže to je prvá vec.

    Druhá vec. Keby ste s tou druhou časťou nevystúpili hneď po mojom príspevku, tak by som to nekomentoval, ale veď ja som presne o tom hovoril, že áno, sú legitímne, je legitímna aj voľba verejná, je legitímna aj voľba tajná, ale vždy je dôležité, kedy sa volí, v akom prostredí sa volí, kto sa volí. A určite to nie je prípustné, aby sa uprostred hry zrazu tajná voľba, lebo veď vy ste začali voliť tohto prokurátora, nového, tajnou voľbou, menili tie pravidlá hry. To znamená, že my si uvedomujeme, že je to všetko možné, ale myslíme si, že pri, a tvrdíme to a doteraz ste s tým aj vy súhlasili, lebo si nepamätám, žeby ste v minulosti to chceli meniť, že keď sa volia minimálne takí funkcionári a také inštitúcie, ktoré majú byť politicky nestranné a nezávislé, tak by v parlamente poslanci mali voliť tajne.

    O tomto je debata a okrem iného ešte o tom, že meníte pravidlá uprostred hry a jednoducho, že nie ste schopní sa dohodnúť, navzájom sa vydierate, podozrievate, a preto idete nám teraz vnútiť predstavu, že ste sa vy už priam narodili naozaj s tou túžbou zaviesť na Slovensku len čisto verejnú voľbu, pričom mnohí vaši predstavitelia ešte včera obhajovali voľby tajné.

    Takže v takom zvláštnom rozpore ste vy a nepredvádzajte nám takéto divadielko teraz, že my sme tí, ktorí ako nechápu tú situáciu, no. Zvolíte si svojho generálneho prokurátora, budete ho mať a zakladáte veľmi, veľmi zlý precedens. Každá ďalšia garnitúra môže postupovať tak, ako postupujete vy, a bude to pre ďalší vývoj slovenskej demokracie, ktorá sa, samozrejme, vyvíja, bude to veľmi zlé.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Saloň.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Abrhan, je veľká škoda, že si z vás veľkých demokratických politikov neberú príklad aj vaši niektorí regionálni kolegovia, lebo ja osobne som zažil situáciu, kedy aby mohli slobodne vyjadriť svoj názor, tak tí vaši regionálni politici potrebovali zmeniť verejnú voľbu členov mestskej rady na tajnú a zdôvodnili ju tým, aby každý mohol vyjadriť slobodne svoj názor. Jasné, zaujímavé je to, že pri tak dôležitom orgáne, ako je poradný orgán primátora mesta, kam sa hrabe taký generálny prokurátor. A ešte zaujímavejšie je na tom to, že tú tajnú voľbu navrhol okresný predseda KDH. Ale pri vás sme si už vlastne zvykli na to, že vy za regionálnych politikov zodpovednosť nenesiete. Takže ďakujem.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Pán poslanec, nedá mi, aby som predsa len pri tom vašom vystúpení neokomentoval tú snahu, ako odviesť pozornosť od toho základného, o čo tu vlastne ide.

    Hovorili ste o tom, že chceme prekrývať nález Ústavného súdu. Vôbec nie. Počuli ste z úst niektorého poslanca strany SMER, že nerešpektuje nález Ústavného súdu? Ba naopak, ja by som vám pripomenul, že práve ten Ústavný súd je tu na to, aby to strážil.

    A aby som aj pripomenul, bol tu jeden nález Ústavného súdu, ktorý spôsobil niektorý z vašich koaličných poslancov, ktorí sedia tu v tej lavici, a pani predsedníčka vlády, ktorý hovoril o tom, že boli poškodení invalidi. To trebalo tiež spomenúť pre korektnosť, pán poslanec, aby ste takto obkľukou neišli k tomu, čo ste chceli povedať.

    Kolega Maďarič vysvetlil to, o čom ste hovorili, Dánsko, Írsko. Ja len dodám, že sú tam aj určité historické udalosti, ktoré treba chápať v týchto parlamentoch, prečo povedzme majú takúto voľbu, ale my pripúšťame rovnako, aby verejná voľba bola pri niektorých funkciách.

    No a hovoríte o tom, že sa bránime diskusie, a vyzvali ste nás, že mlčíme. No pretože dodržiavame, ešte raz opakujem, rokovací poriadok. A treba to pripomenúť, lebo aj pán predseda Národnej rady má s tým problém.

    Ale všetko sa to predsa len robí v polovičke hry, ktorá sa tu rozohrala pri voľbe generálneho prokurátora.

    A ja sa čudujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečo sa neozývajú vo faktických poznámkach a vo vystúpeniach takí poslanci ako pán Osuský, ktorý dal svoje vyjadrenia. Ja by som ho rád vyzval. A ďalší, ktorí hovorili o tom, keď sa začala voľba, že chcú, aby to tak a takto pokračovalo. Dnes sú ticho a vy ste prišli so záhadným zistením, že je potrebné zmeniť voľbu na verejnú, pretože je to demokratické, v polovičke hry.

  • Slovo má pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja som veľmi rád, že máme v parlamente poslancov, ako ste vy, ktorý dokáže, takisto jak som to zažil párkrát na výbore, presne v situácii, kedy začína byť z toho politika až nadmieru, vytiahnuť podstatu a vrátiť pri zdravom rozume a miere nadhľadu tému tam, kde má byť. Bavíme sa o zmene rokovacieho poriadku, príklady Dánska, Írska a Ameriky sme preberali aj osobne. Myslím si, že sú tu namieste. A takisto s miernou dávkou vtipu hovoriť o tom, že niekto má pripravené prejavy na mimoriadnu schôdzu a prezentuje ich teraz tu, sa mi zdalo veľmi trefné a namieste. Ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ak by si dovolil, ja by som sa vrátil k tomu meritu veci, o ktorom si hovoril, a to je verejná voľba prokurátora.

    Ja si naozaj myslím veľmi úprimne, že v našich podmienkach, podmienkach nedôvery politickej, ktorá tuná prekvitá veľmi jasne, je verejná voľba prokurátora, ten problém je v tom, že ona toho prokurátora zaväzuje. Takisto ako zaväzuje tých poslancov zase opačne. V tom je najväčší problém verejnej voľby. To sa jednoducho nedá vylúčiť. A keďže sa to nedá vylúčiť, proste je to zlé.

    Potom ty si hovoril o tomto návrhu. Tento návrh nie je o opozícii. Tento návrh je naozaj o koalícii. A o dôvere alebo nedôvere, ktorá v tej koalícii je v prípade tajnej a verejnej voľby. To ako, to je skutočne zavádzanie, keď sa hovorí v tejto súvislosti o iných veciach.

    No a ako tu už niekto povedal predo mnou, nehovorme o iných štátoch. V každom tom štáte je iná tradícia, iná historická skúsenosť. Hovorme o našej tradičnej politickej nedôvere, ktorá existuje v tomto parlamente od roku 1993, a tá tradičná politická nedôvera si práve žiada tajnú voľbu, aby nedochádzalo k istým podozreniam dohovoru.

    No a záver, ani v Írsku, ani v Dánsku nemajú Koaličnú radu, ktorá je takýmto spôsobom zlepená zo šiestich strán.

  • Slovo má pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán navrhovateľ, pán poslanec Abrhan, operujete tu stále rozširovaním možnosti voľby, tým operujete ohľadom verejnej voľby. Sám tomu neveríte. Veď je jasné, že ide o kamufláž už počas rozohranej hry.

    Spomínali ste tu ostatné štáty, Dánsko, Írsko, Spojené štáty americké, ale aj ďalšie, kde tá verejná voľba je. Dali ste otázku, že asi prečo tam je. Ja si myslím, že asi preto, že v týchto krajinách nemajú takú premiérku, akú máme my. Ktorá si skutočne hrubým spôsobom a svojím vyhlásením dáva nôž na krk, vám koaličným poslancom. Ohrozuje jednoznačne slobodný výkon mandátu. Nemajú takú premiérku jednodňových vyhlásení, kde vy jej to opätujete, a to tým, že ňou posúvate po politickej šachovnici podľa toho, ktorej strane vášho zlepenca to vyhovuje.

    To, čo ste rozprávali o rozšírení možnosti voľby, v skutočnosti neveríte ani vy, a ja som o tom plne presvedčený.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Abrhan, musím skutočne oceniť tvoj výkon. Bol skutočne dobrý, keď si s plnou vážnosťou nás presviedčal o dobrých úmysloch, a priznám sa, že keby som nepoznal súvislosti a okolnosti, aj by si ma možno presvedčil.

    Má to jeden háčik. Keby si bol povedal - a ja by som ti možno aj uveril -, že sa od roku 2009 zaoberáš zmenou rokovacieho poriadku a už pred voľbami si hovoril o tom, akým spôsobom ho bude treba zmeniť a že ti v júli minulého roku, teda v roku 2010, do toho ešte prišla aj potreba zmeniť tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, tak by si ma asi presvedčil. Ale keďže si s tým prišiel v januári 2011, aj keď skutočne - ešte raz zopakujem - si veľmi statočne, ten tvoj pokus bol veľmi statočný, nepresvedčil si ma.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne, lebo moji predrečníci myslím si, že celú podstatu, ku ktorej som chcel hovoriť aj ja, veľmi dobre vystihli.

    Pán poslanec, ja oceňujem tú tvoju odvahu, že si mal záujem ísť do rozpravy a umožnil si nám na teba reagovať, to jednoznačne treba oceniť. Ale vychádzajúc z toho, že ťa tiež veľmi dobre poznám, prikláňam sa k mojim predrečníkom, ani sám tomu neveríš, čo si momentálne povedal. Je veľmi ťažké obhajovať niečo, o čom nie ste osobne presvedčení, a tak trošku ťa aj ľutujem, pretože trpíš na tom mieste toho predkladateľa pri predkladaní novely tohto zákona.

    Povedal si nejaké príklady z európskych krajín. Prosím ťa, povedz mi jednu zabehnutú parlamentnú demokraciu z Európskej únie, kde menili pravidlá hry počas procesu. Opakujem, počas rozbehnutého procesu. Ani v Bielorusku to asi nerobia už dneska.

    Toto je podstata a toto je to, čo tu my nespochybňujeme verejnú voľbu, ona má význam v celom tom procese súťaže pluralitných strán a vôbec aj rokováku Národnej rady ako takej. Ale jednoducho vy meníte v procese pravidlá hry a v tom je tá podstata, ktorú my spochybňujeme. A meníte ju napriek tomu, že máte parlamentnú matematiku. Máte 79 koaličných poslancov, ale problém je v tom, že nie sú schopní alebo ochotní na základe svojho slobodného rozhodnutia hlasovať za kandidáta, ktorého odporučí nadorgán, ktorý sa volá Koaličná rada. V tom je ten problém. A preto utekáte od toho a preto chcete zaviesť iné pravidlá hry. To znamená, že je to protirečenie v súvislosti s tým, čo si povedal ty.

    A poprosím ťa, skús mi povedať jeden príklad z tých európskych krajín, kde by sa menili v zabehnutej parlamentnej demokracii pravidlá hry počas procesu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, vzhľadom k tomu, že si ťa naozaj vážim, tak budem len vecný.

    Dobrý pokus, to tvoje vystúpenie, ale neúprimné. Prečo neúprimné a prečo by som ti veril tvoj, resp. tvoju úprimnosť by som veril vtedy, keby si s takýmto návrhom bol vyšiel v minulom volebnom období, keď vtedajší predseda Národnej rady chcel, resp. vytvoril priestor na rokovanie o zmene rokovacieho poriadku. To ste neurobili.

    Po druhé. Vôbec by ma to ani neprekvapilo a veril by som ti, keby si v tom bol vyšiel na druhej, možno na tretej schôdzi Národnej rady, že po skúsenostiach a ja neviem, čo všetko navrhujete, tak veril by som ti.

    A po tretie. Veril by som v tvoju úprimnosť tohto návrhu, keby ste to boli urobili možno neskôr, po voľbe generálneho prokurátora. Ale vaša všetka snaha spočíva len v tom, aby ste zdôvodnili nezdôvodniteľné. Jednoducho to, čo robíte, sa zdôvodniť nedá ani takým spôsobom, ako si sa pokúsil.

    A posledná poznámka. Mne už je smiešne, keď sa tu hovorí, že verejnú voľbu chcete preto, aby vaši voliči vedeli, ako hlasujete. Verejnú voľbu chcete preto, aby Koaličná rada vedela, ako koaliční poslanci hlasujú. Pre nič iného to nerobíte, len preto.

    Ďakujem pekne.

  • Ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Abrhanovi, ktorý po šiestich vysoko emotívnych príspevkoch, v ktorých sa hádzalo aj blato, prišiel s faktami na stôl. Uviedol príklady z iných krajín. Ak by niekto sedel nestranne v tejto miestnosti a vypočul si predchádzajúcich šesť príspevkov do rozpravy, tak by mohol nadobudnúť dojem, že poslanci SMER-u sú strážcami demokracie a to, čo tu chystáme, je jedna veľká katastrofa a zajtra príde potopa. Nie je to tak. Pán kolega Abrhan nám uviedol mnoho príkladov z mnohých krajín, kde je verejná voľba úplne bežnou záležitosťou.

    Samozrejme, že existujú argumenty aj pre, aj proti verejnej a proti tajnej voľbe. Ja chcem uviesť ten, že pred našimi voličmi sa naozaj nemáme za čo hanbiť. Zároveň nás to potom zaväzuje. Preto myslím si, že budeme motivovaní vybrať toho najlepšieho kandidáta, voliť ho verejne. V prípade, ak bude podávať dobrý výkon, tak to bude aj pre nás dobré, a ak nebude pracovať, tak akoby generálny prokurátor pracovať mal, tak je to potom taktiež náš záväzok.

    Z tohto dôvodu verejnú voľbu podporím, nemáme sa za čo hanbiť, chceme našim voličom ukázať, koho sme si vybrali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, súvislosti a dôvody sú iné a vy to v koalícii dobre viete, prečo je tu návrh na zmenu rokovacieho poriadku. Týmto návrhom len maskujete, aj vaším vystúpením len maskujete vašu vlastnú neschopnosť. Nič iné. Ste neschopní v otázke voľby generálneho prokurátora, ste neschopní sa dohodnúť, ste neschopní voliť tak, ako chce Koaličná rada, a preto je tu na stole táto zmena návrhu rokovacieho poriadku, ktorá je tolerovaná médiami a médiá čušia. Médiá neupozorňujú, že spoločnosť je v stave, kedy pán predseda parlamentu nedodržiava platný zákon. Koná protiprávne. Dokonca hovorí, že pol roka nebude dodržiavať platný zákon o voľbe generálneho prokurátora - a vy to tolerujete. Médiá to tolerujú. Nikto na tieto veci neupozorňuje. Hanbite sa, jednoducho! To je čo? Čo je toto za demokracia? Verejne deklarujete, že nebudete dodržiavať právny poriadok tejto republiky pol roka. Alebo dlhšie. Dokedy?

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať cteným kolegom za všetky faktické poznámky. Boli veľmi zaujímavé. Na niektoré sa pokúsim odpovedať.

    Prečo som v minulom volebnom období s takýmto neprišiel? Nuž jednoducho preto, že v minulom volebnom období som bol opozičným poslancom a ako to bolo zvykom, ani jeden návrh opozičného poslanca neprešiel, čiže by to bolo úplne zbytočné. Lebo tak ste si zaviedli, tak ste sa rozhodli, že žiadny opozičný návrh nemôže prejsť.

    A pán poslanec Richter sa pýtal, že meníme v procese pravidlá hry. Ja si myslím, že nemáte pravdu. Dnešnou novelou rokovacieho poriadku nemeníme v procese pravidlá hry. Môžte mať pravdu vtedy, ak budeme rokovať o spôsobe voľby generálneho prokurátora, potom môžte vzniesť tento návrh, ale dneska rokujeme, nehnevajte sa, dneska rokujeme o novele rokovacieho poriadku. Ja vám to vždy budem pripomínať. Nerokujeme o spôsobe voľby generálneho prokurátora, či sa vám to páči, alebo nie.

    Ak predložíte v súlade s touto novelou pätnásť podpisov na tajnú voľbu a táto tajná voľba bude zamietnutá, vtedy budete mať právo a pravdu tak vystupovať, ako vystupujete dnes. Ale dnes vaše vystúpenia sú podľa môjho názoru mimo rámec predmetu rokovania, o ktorom rokujeme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ctená snemovňa, ja mám pre vás dva odstrašujúce príklady. Vážené dámy, vážení páni, tajná voľba je jeden zo základných prejavov slobodného výkonu mandátu občanmi voličmi zvoleného poslanca. Sloboda konania je tou skutočnou slobodou. Na to, aby človek slobodne konal, potrebuje odvahu a zodpovednosť. Obyvatelia Slovenska, ako nám to ponúkli v posledných dňoch médiá, sa pýšia najvyšším percentom ocenení spravodlivý medzi národmi. Môžeme povedať, že v našom národe je skutočne veľa slobodných, teda odvážnych a zodpovedných ľudí. Dokazuje to história aj súčasnosť. Ale to je na krásnu diskusiu.

    Dámy a páni, myslím, že každý náš občan si zaslúži zodpovedných politikov. Kroky, ktoré chce urobiť koalícia so začiatkom novej totality. Dovoľte, aby som vám citovala dve vízie porúch vývoja. Boli to vízie, kam smeruje spoločnosť v Spojených štátoch amerických, a zamyslite sa, koľko z toho sa uskutočnilo, či je ohrozená aj naša spoločnosť v našom mladom štáte. Budem citovať Chrisa Heghesa, jeho článok "Prekrásna nová porucha vývoja", ktorým reaguje na súčasnú situáciu v Spojených štátoch amerických.

    Citujem: "Dvoma najvýznamnejšími víziami možných budúcich porúch vývoja boli Orwellov román 1984 a Huxleyov Prekrásny nový svet. V diskusii tých, ktorí sledovali našu degradáciu na totalitarizmus korporácií, išlo o to, kto mal pravdu. Či budeme, ako napísal Orwell, ovládaní pod represívnym dohľadom a v policajnom štáte, ktorý bude používať hrubé a násilné formy kontroly, alebo, ako povedal Huxley, podľahneme spoločenskej zábave a predstaveniam, necháme sa zvádzať modernými technológiami a márnotratnou spotrebou, čím ochotne, možno s radosťou, prispejeme k útlaku nás samých. Ukazuje sa, že pravdu mali obaja vizionári. Huxley predpovedal prvý stupeň nášho zotročenia, Orwell druhý.

    Štát ovládaný korporáciami nás postupne zbavoval vplyvu, a ako Huxley predvídal, zavádzal nás a manipuloval prostredníctvom zmyslových pôžitkov, lacných sériovo vyrábaných tovarov, neobmedzených pôžičiek, divadla politikov a zábavou. Kým sme sa zabávali, nariadenia, ktoré kedysi udržiavali dravé sily korporácií pod kontrolou, stratili platnosť. Zákony, ktoré nás kedysi chránili, dostali iné znenie a z nás sa stali žobráci. Teraz, keď pôžička vyschla, dobrá práca pre pracujúcu triedu je navždy preč, najmä v Ázii, a sériovo vyrábané tovary sú sériovo nedostupné, zisťujeme, že prechádzame od Prekrásneho nového sveta do sveta románu 1984. Štát ochromený obrovskými deficitmi, nekonečnou vojnou a korporačnými deformáciami skĺzava do bankrotu. Od spoločnosti, v ktorej sme šikovne manipulovaní lžami a ilúziami, postupujeme do takej, v ktorej sme ovládaní priamo.

    Orwell vystríhal pred svetom, v ktorom by boli zakázané knihy, Huxley vystríhal pred svetom, v ktorom by nikto nechcel čítať knihy. Orwell vystríhal pred štátom zmietajúcim sa v nepretržitej vojne a strachu, Huxley vystríhal pred kultúrou odvádzajúcou pozornosť bezmyšlienkovitou zábavou. Orwell vystríhal pred štátom, v ktorom by každý rozhovor a myšlienka boli monitorované a opozícia brutálne trestaná, Huxley vystríhal pred štátom, ktorého obyvatelia zahltení bezvýznamnosťami a klebetami by sa už viac nezaujímali o pravdu a o vedomosti. Huxley to chápal ako proces, v ktorom sme sa podieľali na našom vlastnom zotročení. Orwell hovorí priamo o otroctve. Teraz, keď je po korporačnom puči a zmietajú sa v kríze, my občania ostávame stáť nahí a bezmocní. Začíname prichádzať na podstatu toho, čo vedel už Karol Marx, že nespútaný a neregulovaný kapitalizmus je zverská a revolučná sila, ktorá zneužíva ľudí a prírodu sveta, kým sa nevyčerpá alebo neskolabuje." Vážení, koniec citátu. To bol citát.

    Smeruje vaše konanie, páni a dámy koalície, k týmto víziám? Kam chcete deformovať našu spoločnosť? Veď k tomu svedčia aj iné kroky okrem tohoto, vaše kroky, ktoré sa budú týkať informatizácie spoločnosti, financovania vedy a výskumu, myslím, že tieto vízie by mali byť mementom.

    Preto ak dovolíte, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Predtým ako dám slovo poslancovi Martinovi Poliačikovi, chcel by som oznámiť, že z časových dôvodov hlasovanie dnes o 11.30 nebude, budeme pokračovať v rozprave do 14.00 hodiny.

    Pán Poliačik, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, oceňujem, že ste konečne rozprávali na mikrofón a už sa neuchyľujete k tomu, že vykrikujete po všetkých ostatných v momente, keď nemáte slovo, to je super, že ste sa posunuli do tejto pózy. Ale čo sa týka vášho prejavu, ja mám dojem, že ten v šuflíku neležal, že od tejto schôdze, ale ten tam bol posledných 30 rokov. Lebo akože ten Marx, to je, ja keď som sa narodil, tak vtedy takéto sa rozprávali v parlamente štátu, v ktorom som sa narodil.

    A keď hovoríme o tej totalite, keď hovoríte o korporáciách, tak to myslíte mecenášov SMER-u, finančné skupiny, ktoré založili vašu stranu? To sú tí ľudia, ktorí vás pritlačili k schváleniu, protiústavnému, protiústavného zákona a pritlačili vás k tomu, aby ste mohli stavať na pozemkoch občanov tohto štátu? To sú tie korporácie?

    Hovoríte o takej totalite, kde minister vnútra na tlačovej besede odsúdi niekoho bez toho, aby to polícia vyšetrila a aby prebehol súd, tak ako to urobil Hedvige Malinovej? Lebo štyri roky, keď ste vy vládli, vtedy sa mne ozýval Orwell v hlave, lebo som videl snahy o plíživé a zákulisné ovládnutie všetkého vrátane myslenia ľudí. A to hovorím hlavne o tlačových besedách vášho pána predsedu, ktorý si, ktorý používal lož ako pracovnú metódu a nikdy v živote nepovedal, o čo mu ide. Takže, prosím vás, keď rozprávate o totalite v tejto miestnosti, skúste si spomenúť na štyri roky, keď ju tu prezentoval pán Fico a jemu podobní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani kolegyňa, predviedli ste konkrétny príklad toho, ako sa osvoja, alebo začnú literárne diela mať vlastný život bez ohľadu na to, čo s tým spisovateľ povedať chcel. Spomenúť Aldousa Huxleyho či Georga Orwella v týchto, v tomto kontexte, ako ste to nazvali vy ako zástupkyňa strany, ktorá presadzuje etatistické riešenia oproti slobode jedinca, tak by som vám pripomenul z ďalšieho románu Georga Orwella "Zvieracia farma" tú príznačnú vetu, že "sú rovní a sú ešte rovnejší". Ďakujem.

  • Áno, pán predsedajúci, pán predseda, prepáčte, ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa aj ja vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Gabániovej.

  • Smiech v sále.

  • Isteže na úvod musím poďakovať za politologické vystúpenie, za výroky, citácie Orwella a Huxleyho, boli výstižné. Neviem, či výstižné pre túto citáciu, ale chcem povedať niečo iné. Nie, v súvislosti nielen s vašim vystúpením, pani poslankyňa, ale aj s vystúpeniami vašich kolegov ma napadol známy výrok Hašekovho Švejka: "Ľudia, preboha, nestrieľajte, veď sú tady ľudia!"

    Aby ste si plne uvedomili, napriek tomu, že sme koaliční poslanci, aj my sme len ľudia a veľmi ťažko sa nám to počúva. Nie preto, že by ste mali náhodou pravdu, ale preto, že nesmierne, nesmierne naozaj zosmiešňujete tento parlament. Nazývať nás totalitárnymi poslancami, vyčítate nám, že nedokážeme a že nie sme schopní zvoliť generálneho prokurátora, a zároveň nám vyčítate, že sa o to pokúšame. Hovoríte, že tajná voľba je výdobytkom demokracie, no. A ja si stojím za tým svojím výrokom, to je na margo pána poslanca Ondruša, že tajná voľba ako procedúra bola súčasťou aj bývalého režimu, čiže socializmu, ako vidíte, nebola slobodná. Bola tajná, ale nebola slobodná. Tajné voľby neznamenajú automaticky, že sú aj slobodné. A v každom prípade by sme si mali uvedomiť, že, ja teraz nevylučujem, že odtajnením voľby možno umožníme, aby niektorí naši kolegovia boli slobodní. Skúste sa nad tým zamyslieť.

  • Mne sa tiež veľmi páčil plamenný príhovor kolegyne poslankyne, trošku škoda, že nesúvisel s témou. Za absurdné však považujem, že predstaviteľka strany SMER si dovoľuje citovať Georga Orwella. Georga Orwella, ktorý bojoval proti totalite svojimi literárnymi dielami, ktorý poukazoval na všetky riziká režimu, režimu, ktorý 40 a viac rokov demoralizoval a rozkladal polovicu nášho starého kontinentu. Režimu, ktorý si niektorí z vás zo strany SMER ani nevšimli, že sa ani zmenil. Naozajstnými perlami boli slovné spojenia "korporačný puč" a "zverský kapitalizmus", toto si poznačím, keď budem raz písať pamäti z parlamentu, tak tieto dve frázy určite nájdu svoje miesto.

    To, že ste citovali Marxa, to už je, samozrejme, príznačnejšie pre vás a to sa vám aj hodí. Keď ste nastúpili a otvorili ste svoj príhovor, tak som si dokonca chvíľu pochyboval, či je tam napísané Národná rada Slovenskej republiky, lebo skôr sa mi zdalo, že tam je napísané XIV. zjazd KSČ. Vasiľ Biľak by bol hrdý na vás.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, mňa vcelku zaujal váš názor na vzťah medzi koalíciou a opozíciou a na to, že nie je dobré vytláčať, vytláčať opozíciu, veď ona má svoju, svoju úlohu, a súhlasím s vami. Ja som aj z toho dôvodu v tomto volebnom období, ktoré je asi šesť mesiacov, sedem mesiacov, podporil päť alebo šesť návrhov z opozície, ktoré boli. A preto by som sa vás opýtal, v tom celom minulom volebnom období, koľko takýchto opozičných návrhov zákonov ste podporili vy? Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky reaguje pani poslankyňa Gabániová. Pán Záhumenský, máte procedurálny návrh? Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

    Pán poslanec Poliačik, ak dovolíte, prepáčte teda, ale osobný útok demaskuje toho, kto ho použije, pretože sa vyslovene ako vyjadrí alebo prejaví svoj hendikep, sorry.

    Článok, ktorý som citovala, vyšiel minulý týždeň v Literárnom týždenníku, nech sa páči, dočítajte si ho celý. Ten článok obsahuje aj tie zmienky, teda všetko to, ja som povedala, že kde končím citáciu, aj o Marxovi, Karlovi Marxovi, to len ako je určené pánovi Drobovi.

    Ak na vás môj prejav pôsobil nejak veľmi exaltovane alebo ja už neviem, tak prepáčte, že som vás podráždila.

  • Smiech v sále.

  • No a každopádne som rada, že to vo vás zarezonovalo nejakým spôsobom. No lebo dráždenie vyvoláva niekedy neadekvátne reakcie.

  • Smiech v sále.

  • No a, pán poslanec Abrhan, nepamätám si, ako som hlasovala, ale nepochybne, keď boli vaše...

  • Reakcia poslanca.

  • Počkajte! Nemôžem si pamätať toľko hlasovaní, preboha, no. Tak keď boli tie poslanecké návrhy opozície zmysluplné, nepochybujte o tom, že som určite hlasovala za alebo som sa aspoň zdržala, čiže nevyjadrila som...

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • ... jednoznačné odmietnutie. A nebudeme tu hovoriť o tom, viete dobre, že práca na výboroch je tiež zmysluplná a tvorivá.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Kažimír.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem. Ja vás naozaj dlho nebudem zdržovať, lebo nie je to nejaká moja prirodzená téma, o ktorej budem teraz hovoriť, ale mám aj na ňu názor. Dovolím si mať názor.

    A ja sa stále pokladám, aj keď tu už sedím medzi vami nejaký siedmy, ôsmy mesiac, za Benjamina (pozn.: vyslovené po anglicky), za Benjamína parlamentnej politiky a po tom, čo tu zažívam a pozorujem, Bohu prisahám, že možno som tu aj naposledy...

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • ... naozaj predstaviť aj okolnosti a spoločnosť a prostredie, v ktorom by som sa cítil lepšie. Ale to už je môj problém, ktorý si ja nejako vysporiadam v najbližšom období, ale tým vás naozaj nebudem zaťažovať.

    Tajná a verejná voľba, ja som zástanca tajnej voľby a ja som bol dosť šokovaný tým, keď som prvýkrát išiel do tej miestnosti vzadu, do toho kumbálku, ako tá tajná voľba prebieha, lebo to je podľa mňa šaškáreň a mali by sa to ľudia aj dozvedieť a oni sa to koniec koncom dozvedeli, zaslúžili ste sa o tom aj vy, predstavitelia strany SaS. Pretože to je spôsob, ktorým sa naozaj dá znemožniť tento, tento inštitút.

    Dovolím si povedať, že občania v parlamentných voľbách majú určite tajnejšiu voľbu ako poslanci v parlamente. Čiže ja by som sa na našom mieste skôr zaoberal tým, aby tá tajná voľba bola naozaj skutočná, aby poslanci vstupovali do volebnej miestnosti možno po jednom, keď to inak nejde, aj keď sme všetci dospelí, ale asi to inak nejde, aby ten lístok vhadzovali možno v nezalepenej a, nedajbože, aj v zalepenej obálke, aby vám do toho skrutátori nepozerali. To je podľa mňa problém, ktorý tu je, a všetci veľmi dobre vieme, že tu je, len sa tvárime teda, že radšej ten systém zmeníme ako celý.

    Ja si naozaj myslím, že v personálnych veciach by sa malo voliť tajne, a vnímam to ako svoje právo, ako právo poslanca, ktorý svoj mandát má naozaj vykonávať slobodne.

    A ja vám poviem ale iný príbeh na tému voľby verejné, ktorý som zažil na vlastnej koži, tuším v decembri 2009, pred niečo vyše rokom, keď sa volil, volil sa guvernér Národnej banky, a ja som tu v ten deň s ním prežil ako štátny tajomník ministerstva financií. Bol som, absolvoval som s ním híring na rozpočtovom výbore. A tá situácia bola veľmi pikantná, pretože k docentovi pristupovali ľudia členovia terajšej koalície, ktorí ho niektorí poznali desiatky rokov, či už mu tykali, alebo vykali, tak sa mu vyznávali z toho, aký je to kvalitný kandidát, aký je skúsený, čo má všetko za sebou, no ale keďže sa blížia voľby a niekto z vedenia strany im zakázal podporiť koaličného kandidáta, vtedajšieho koaličného kandidáta, tak zaňho hlas nebudú môcť dať. Niektorí z tých hrdinov a farizejov občas sedávajú aj tam hore na tom hanbálku, ale s tým nech sa oni vysporiadajú, to vie aj ten človek, ktorý bol volený, aj tí, ktorí takéto vyznania produkovali. No a ten guvernér bol nakoniec zvolený iba hlasmi väčšiny, väčšiny koaličnej, dostal len tieto hlasy a v podstate ostatní ste sa teraz koaličníci zdržali.

    Aj toto je výsledok verejnej voľby, verejnej voľby pod tlakom, pod tlakom straníckych centrál s odôvodnením, napríklad jedno z odôvodnení týchto ľudí, prečo nevolili, bolo to: Viete, vieš, blížia sa voľby, budú sa zostavovať kandidátske listiny, nie je čas na hrdinstvo.

    Toto je tiež realita, dámy a páni, a toto proste hrozí, ak to zlomíte cez koleno a zlomíte to len z jedného a jedného dôvodu, ktorý tu bol stokrát spomenutý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Kažimír, to porovnanie s tajnosťou volieb občanov pri parlamentných voľbách je celkom namieste, pretože v podstate práve to, že po parlamentných voľbách bol internet plný fotografií ľudí, ktorí si svoj vlastný hlasovací lístok odfotili za plentou a svojim známym a priateľom prezentovali fotku, že áno, toto je moja voľba, som na ňu hrdý, vtedy sa nikto neozýval, že by bola tajnosť volieb nejakým spôsobom spochybnená, pretože človek za tou plentou sa sám rozhodol, že nevyužije svoje právo na tajnosť tejto voľby a zverejní svoju voľbu, lebo je na ňu hrdý.

    A takisto sme to aj my urobili, nevyužili sme právo na tajnosť voľby, ale zverejnili sme každý podľa svojho vlastného rozhodnutia svoju voľbu, lebo sme cítili potrebu zodpovedať sa svojim vlastným voličom.

    Ale čo sa týka tej šaškárne vzadu, o ktorej ste rozprávali, ja som tiež teda jeden zo skrutátorov, takže viem, čo sa vzadu v tej volebnej miestnosti deje. A popravde ja nemám problém s tým, keď niekto sám o svojom vlastnom volebnom lístku rozhodne, že či sa o svoju voľbu podelí s niekým iným, alebo nie. Ale čo mi naozaj vadí, je, keď niekto z vašich kolegov sa nakláňa cudzím ľuďom cez plecia a pozerá sa, čo robia za plentou, lebo si myslí, že ten človek za tou plentou by možno mohol chcieť sa s niekým o svoju tajnú voľbu podeliť. A tam už vidím problém.

  • Pán poslanec Kažimír, ja som vám trošičku uľahčil život, poslal som vám na mail jednu vetu, ktorú stačí už iba podpísať, je tam napísané: "Ja, poslanec parlamentu, Národnej rady, sa týmto vzdávam mandátu Národnej rady." Keďže som si vypočul, že tu vlastne trpíte a vám to pripadá ako zabíjanie času, naozaj stačí podpísať a uľahčíte si to trápenie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kažimír, chcel by som vás poprosiť, aby ste neporovnávali voľby parlamentné napríklad, voľby občanov a voľby poslancov, pretože poslanec podľa čl. 73 ústavy je zástupcom občanov. Občan vo voľbách zastupuje sám seba, nikoho iného. Takže je rozdiel, či vy ako občan volíte vo voľbách, napríklad parlamentných, alebo či ako poslanec ako zástupca občanov volíte vo voľbách v parlamente.

    A čo sa týka toho vášho hodnotenia tej spoločnosti, v ktorej ste sa ocitli, tak podľa čl. 81 ústavy "poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky". Takže šup-šup.

  • Pán poslanec Kažimír nereaguje na faktické poznámky. Vystúpi v rozprave ďalší rečník, pán poslanec Goga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni poslanci, nebudem ja rozprávať nejaké citácie literátov či filozofov, skôr by som sa vo svojom vystúpení zameral na to, čo počúvam vo verejnosti a akým spôsobom aj verejnosť vníma voľbu generálneho prokurátora a, samozrejme, aj zmenu rokovacieho poriadku z tajnej voľby na voľbu verejnú. Takže skôr to, čo vnímam medzi ľuďmi a prípadne občianskymi združeniami.

    Generálny prokurátor skončil. Samozrejme, tým sa mu skončilo aj obdobie, ktoré ho dostalo, najmä v závere, do pozornosti verejnosti oveľa viac ako dovtedy. Dokonca ani poslanci Národnej rady sa o jeho osobu veľmi nezaujímali, veď bol zvolený širokou dohodou viacerých politických strán. A spomínam si aj na to, keď pán Trnka kritizoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za to, že nečítajú jeho každoročné správy o činnosti Generálnej prokuratúry. Veď nemal ani komu dať fľašu koňaku, ktorú ponúkal na strane, myslím, 70 asi pred dvomi rokmi, ak sa na tú stranu niekto pri štúdiu správy dostane.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja viem. Takže asi s ním bola spokojnosť a takisto aj s jeho prácou.

    Dnes Slovensko nemá generálneho prokurátora, zastupuje ho jeho námestník. Nie som si istý, či je to správne, či je to dobré riešenie, ale taký je skutkový stav. Národná rada Slovenskej republiky si mala splniť svoju povinnosť a zvoliť nového prokurátora. Mala na to viac pokusov a príležitostí. Podľa Občianskeho združenia Dnes "si poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nesplnili svoju povinnosť a v stanovenom termíne nezvolili nového generálneho prokurátora. Z právneho hľadiska sa dopustili činu marenia úlohy verejným činiteľom, lebo nešlo o nedbanlivosť, ale o zámernú dohodu o nezvolení generálneho prokurátora. A tak ideme meniť rokovací poriadok."

    Ako ďalej uvádza Občianske združenie Dnes: "Nie je možné, aby sa v demokratickej spoločnosti poslanci skrývali za rokovací poriadok a možnú obštrukciu povýšili nad zákonnosť."

    Ja nebudem polemizovať nad týmto právnym názorom a tiež nie som zástancom všetkých vyjadrení občianskych združení, ale s mnohými sa dá určite súhlasiť, pretože poslanci dnešnej koalície sa skrývali za rokovací poriadok, určite využili možnosť obštrukcie a voľbu generálneho prokurátora zmarili. Pritom mali jedinečnú možnosť tak urobiť, veď mali svojho vlastného kandidáta a stačilo zaňho v tajných voľbách zahlasovať. Ak ním bol pán Čentéš, už mohol byť generálnym prokurátorom. Koalícia tak mohla zákonným spôsobom zvoliť svojho kandidáta a dnes sa politici a verejnosť mohli venovať aj iným, rovnako dôležitým veciam. A opozícii by neostalo nič iné, ako rešpektovať výsledok tajnej voľby generálneho prokurátora. Voľby tajnej, ktorá je výdobytkom nežnej revolúcie, ako o tom hovorili aj niektorí poslanci dnešnej koalície, a s tým sa dá iba súhlasiť.

    Tajná voľba je forma slobodného vyjadrenia sa a o tom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky. Poslanec má možnosť slobodne sa vyjadriť k dôležitým veciam bez politického ovplyvňovania. Aj na tajnú voľbu dostal poslanec mandát od voličov a má právo ju využiť. A koniec koncov, prečo by mal generálny prokurátor vedieť, kto za neho hlasoval a kto nehlasoval? Nech je teda volený v tajnej voľbe.

    Aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič ako najvyšší ústavný činiteľ povedal, že nesúhlasí, aby sa v priebehu tohto volebného obdobia menili zákony a Ústava Slovenska tak, aby sa z tajných volieb stali voľby verejné. Tajná voľba je vrcholom demokracie.

    Je mi jasné, že vládna koalícia sa dohodla na inom spôsobe voľby, na voľbe verejnej, hoci jej niektorí predstavitelia mali za posledné obdobie aj iný názor, až odmietavý voči takejto verejnej voľbe. Ale čo už? Názor zmenili. A to asi preto, že meno Dobroslav Trnka by sa mohlo stať aj synonymom pádu vlády Ivety Radičovej, ktorá avizovala odstúpenie z postu predsedníčky vlády, a týmto podmienila zvolenie pána Trnku do funkcie generálneho prokurátora. Trochu smutné pre slovenskú demokraciu. Pád demokraticky zvolenej vlády spôsobený demokraticky a ústavne zvoleným generálnym prokurátorom v tajných voľbách, o ktorých hovorí aj Ústava Slovenskej republiky.

    A tak budeme voliť asi verejne. Účelovo a zámerne meníme spôsob voľby a rokovací poriadok, aby sme mali vládu, nie generálneho prokurátora. Mimochodom a ku všetkej úcte voči pánovi Čentéšovi, ak by som bol ním, asi by som už nekandidoval do tejto funkcie. Veď ako jediný horúci a takmer istý kandidát som nezískal ani jeden hlas v opakovanej tajnej voľbe. Čo ak by som prepadol aj vo voľbe verejnej?

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Paška. Pán poslanec Paška sa nenachádza v miestnosti, stráca poradie.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. No, musím povedať, pán Paška mi trošku zamiešal kartami teraz, lebo včera mi bol býval spomenul, že si na mňa vo svojom príhovore spomenie, tak som sa prihlásil za ním, reku, nech môžem naňho reagovať, ale no tak hádam budem môcť vo faktickej.

    Ale chcel som hovoriť o inej veci. Všetko to, čo tu doteraz odznelo, keby sme boli v bode nula, že by neexistovala nejaká historická pamäť, tak by bola celkom zaujímavá, dobrá akademická diskusia o relevantnom probléme, mali by sme tu argumenty za a proti verejnej voľbe, za a proti tajnej voľbe a rozprávali by sme sa o tom, ako sme sa k tomu, že tajné voľby máme, vôbec dostali.

    Mne príde trochu scestné, keď sa o tajnej voľbe hovorí ako o výdobytku novembra ´89. Pretože výdobytkom novembra ´89 je napríklad to, že dnes tu máme päť strán a nie jednu. Výdobytkom novembra je to, že sa môžme otvorene rozprávať o zmene pravidiel pre riadenie štátu a že nám ich nediktuje stranícka centrála jednej jedinej strany s červenými knižkami. Výdobytkom novembra ´89 je, že keď spomenieme spôsoby, akým sú riadené Spojené štáty alebo iná, odcitujem, teda tá "kapitalistická krajina", tak sme za to není vystavení perzekvovaniu a nemôžme ísť do basy ako politickí väzni. Toto sú reálne výdobytky roku ´89. Dostali sme možnosť dať riadenie štátu do rúk ľuďom a demokraticky si zvoliť svojich zástupcov.

    A teraz sa poďme pozrieť na to, že čo je v štáte naozaj najposvätnejším zväzkom, ak hovoríme o právnom a demokratickom štáte. Je to vzťah vlády a parlamentu? Je to vzťah politických strán k ich zástupcom v parlamente? Je to vzťah troch najvyšších ústavných činiteľov alebo vzťah parlamentu a súdnej moci?

    Ja tvrdím, že ani jeden z týchto vzťahov nie je najposvätnejší v demokratickom, právnom štáte. Najposvätnejší je vzťah občana a jeho voleného zástupcu. Lebo to je tá úplne prvotná príčina toho, že tu dnes všetci sedíme.

    A ak má byť, ak uznáme, že tento vzťah je naozaj tá prvotná kategória, to prvotné kritérium, podľa ktorého máme pomeriavať to, že či demokraticky vládneme, tak potom keď sa dostaneme do situácie, že zvolení zástupcovia občanov hrajú pred občanmi, ktorí ich zvolili, nejakú hru, že ich podvádzajú a klamú, tak s touto situáciou treba niečo robiť.

    A tu sa dostávame do kontextu toho, prečo dnes vôbec sa bavíme o zmene rokovacieho poriadku. Dostali sme sa do situácie, keď očividne sa našli jednotlivci, ktorí tvrdili voličom niečo iné a konali inak.

    A teraz čo máme na stole, aké problémy? Môže sa nám stať, že nám padne vláda, môže sa nám stať, že bude vládnuť niekto iný, a toto je niečo, niečo, čo ja ako jeden z najmladších z vás kolegov by som veľmi nerád dopustil. Lebo odkedy som v tejto poslaneckej snemovni, tak venujem väčšinu svojho času tomu, aby sme menili pravidlá k lepšiemu, aby sme menili to, čo sme tu štyri roky nechceli vidieť, ako sa deje, nechceli vidieť, akým spôsobom prebieha, a menili to, že ľudia v tomto štáte sa vrátia naspäť k tomu, že sa bude dbať na to, čo si myslia, že sa nebudú porušovať ich základné ústavné práva, a menili situáciu tak, aby sme sa k tomu, čím sa tu dnes SMER celý deň oháňa, t. j právny a demokratický štát, reálne dopracovali.

    A tomu cieľu som ochotný týmto pádom podriadiť aj to hlasovanie, ktoré budeme mať teraz pred sebou. A myslite si o tom, kolegovia, čo chcete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, pri voľbe generálneho prokurátora, pretože akokoľvek chcete alebo nechcete, o tú tu ide aj dnes, nejde o vzťah občana a poslanca, ale ide o vzťah poslanca, resp. politickej strany ako voliteľa a generálneho prokurátora ako voleného. A je v záujme občanov voličov, na ktorých sa vy odvolávate, aby tento vzťah nebol poznačený politickou závislosťou, aby nebol poznačený zaviazanosťou generálneho prokurátora voči poslancom, ak bude presne vedieť, kto ho volil alebo kto ho nevolil.

    Som presvedčený, že toto si voliči uvedomujú a nenaletia na tie vaše demagogické táraniny, že vy tu hráte teraz o to, aby ľudia vedeli, ako vy volíte a hlasujete. Tí, ktorí si demokraciu ctia, tí, ktorí vedia, aká je dôležitá nezávislosť politická Generálnej prokuratúry, určite si budú ctiť aj to, aby sa generálny prokurátor volil tajne, aby ste vy neboli pod diktátom, vydieraním a vyhrážkami premiérky, ktorá nedemokraticky spája svoju funkciu, osud vládnej koalície s voľbou alebo nevoľbou konkrétneho človeka za generálneho prokurátora.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Slovútny pán kolega, tajná voľba je nepochybne výdobytkom demokracie, ale vy ste ju sprznili dokonale. To, čo som videl, ako jeden z overovateľov vo volebnej miestnosti pri viacerých kolách tajnej voľby generálneho prokurátora, to je nevídané a to už sa tu asi nikdy nestane a nikdy predtým sa to nestalo.

    Zdalo sa vám príliš, nedôverovali ste svojim kolegom natoľko, že sa vám zdalo príliš jednoduché, aby vám len ukazovali fotografiu volebného lístku. Pretože tú fotografiu, stačil, keby si ho odfotil jeden a mohol by ju poslať MMS kolegom. Tak ste to dotiahli k absolútnej obskúrnej, neviem to ani vysloviť k čomu, a prinútili ste svojich kolegov, koaličných poslancov položiť hlasovaciu kartu so svojím menom a číslom na volebný lístok a tak si ho odfotografovať.

    Miera nedôvery vo vašich kluboch, páni poslanci, je absolútna. Ďakujem.

  • Pán poslanec, o tajnej voľbe ako o jednom z najväčších výdobytkov nežnej revolúcie hovoril jeden z vašich koaličných poslancov - pán Osuský. Tento jeden z najväčších výdobytkov chce teraz svojím hlasovaním poprieť.

    My upozorňujeme, že meníte pravidlá hry počas rozohranej hry, že zmena rokovacieho poriadku je účelová a má slúžiť k tomu, aby Koaličná rada prostredníctvom svojich poslancov jednotlivých strán zabezpečila, aby výsledok bol taký, na akom sa Koaličná rada rozhodne. Je to teda ochrana toho, aby bolo zabezpečené rozhodnutie Koaličnej rady. Nie, aby bolo zabezpečené slobodné rozhodnutie poslanca bez možných dôsledkov zo strany zástupcov v Koaličnej rade.

  • Pán poslanec Poliačik, vo svojom vystúpení ste mali dosť takú zmes, by som povedal, všeličoho, od vašich hypotetických otázok podčiarknutých slovíčkom "keby" až to, že ste sa dostali do situácie, že padne vláda a chcete meniť pravidlá k lepšiemu. Tak vôbec pochybujem o tom, čo rozprávate, či si to vôbec uvedomujete. Veď práve tajná voľba znamená slobodný výkon mandátu a slobodný výkon mandátu nesie skutočnú zodpovednosť voči voličom.

    Často nielen u vás, ale hlavne u vašich kolegov sme počuli o tom, že chcete veci zlepšovať, že chcete mať zodpovednosť voči svojim voličom a práve touto verejnou voľbou chcete ukázať, kto ako volil. Tak by som sa vás, ale aj všetkých slobodomyseľných kolegov zo SaS-ky spýtal, prečo váš volebný program neobsahoval zrušiť inštitút tajnej voľby a mohol by hneď nasledovať za marihuanou?

    Ďakujem.

  • Pán kolega Maďarič, ak by platilo to, čo ste povedali, tak potom by sme zrejme v posledných dvoch alebo troch mesiacoch nepočúvali toľkokrát z úst vás a vašich kolegov: Ja som volil pána Trnku a som na to hrdý. Minimálne od pána Kaliňáka som to už počul. Takže ten vzťah medzi poslancom a prokurátorom tuto bol naštrbený tým istým spôsobom, o ktorom hovoríte, lebo zverejnil svoju vlastnú tajnú voľbu a prokurátor vie, na základe koho hlasov sa dostal do svojej vlastnej funkcie.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja verím slovu chlapa.

    Čo sa týka pána Kolesíka, ja neviem o ničom, že by niekto niekoho do niečoho nútil. Ak niekto si odfotil hlasovací lístok dajme tomu aj s tou kartou, robil to na základe svojej vlastnej vôle a vy nemáte žiadne dôkazy o tom, že by bolo potrebné niekomu sa s touto voľbou zodpovedať, alebo nie. V prípade, že ich máte, predpokladám, že rovnako ako ja ste predvolaný na políciu na výsluch ohľadom tajných volieb v parlamente. Nech sa páči. Ja tam idem na Valentína, vy tam možno pôjdete na Valentína tiež, môžte predložiť dôkazy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Posledný písomne prihlásený rečník je pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni, zdalo by sa, že návrh, poslanecký návrh na novelu zákona o rokovacom poriadku je len ďalšia súčasť nekonečného príbehu voľby generálneho prokurátora a možno aj nie nekonečného, ale konečného s jasným politickým cieľom mať na poste generálneho prokurátora človeka manipulovateľného, politicky ovládateľného, povoľného, prepáčte za tento frivolný výraz, ale najmä človeka, ktorý bude kamienkom v mozaike tendencie, ktorá sa rozvíja už sedem mesiacov od nástupu tejto vlády, a to je absolutizácia názoru koaličnej pravicovej väčšiny, likvidácia opozície a absolútne neomalená deštrukcia ústavného právneho systému Slovenskej republiky.

    Možno by sa zdalo, že sú to príliš silné slová, a budem používať argumenty, ktorými sa pokúsim vás presvedčiť, že tomu naozaj tak je. Ale začnem najprv od konca.

    Asi pred dvoma dňami, troma dňami som v poslaneckom salóne stretol predstaviteľa vládnej koalície, ktorý sa ma spýtal: Naozaj si myslíš, že je to ohrozenie demokracie? A ak by som ho nepoznal už dlhé roky, ak by som nevedel, že je tak trošku recesista, tak by som sa s ním pravdepodobne bol pustil do trošku dlhšej debaty. Ale napriek tomu, že - ako som povedal - ho poznám tak trošku ako recesistu a v jeho hlase a v jeho otázke bolo až príliš veľa rešpektu k obsahu, až príliš veľa akejsi nedôvery, nechcel som sa púšťať do tejto debaty v tomto priestore, lebo som vedel, že sa pokúsim o dialóg s vami, aj keď nepochybujem, že opäť bude sprevádzaný, tak ako to tu býva zvykom, všetkým možným, len nie vecnosťou a argumentmi, ale položil som si takú tú klasickú otázku Nietzscheho: O čej pravde to hovorí tento človek? Je to ak, ako to je?

    Aj dnešný deň - a použijem niekoľko príkladov - mi dáva za pravdu, že to, čo sa deje, dámy a páni, v rámci slovenského parlamentarizmu a demokratického systému, je niečo neuveriteľné, a preto sa vrátim na začiatok a poviem, to nie je nekonečný príbeh. Ten príbeh je konečný a ten príbeh je sofistikovaný, riadený, s jediným cieľom - vytvoriť absolútny mocenský, politický a ekonomický priestor na presadenie jediného názoru, ale v ceste stojí niekoľko prekážok a s tými sa treba vysporiadať.

    Ja použijem taký príklad, možnože sa vám to nebude páčiť, pretože - a teraz si dovolím byť trošku politický - stáročia je najväčšou dilemou demokracie a budovania politických systémov obrovská dilema, ako inštitucionálne zabezpečiť fungovanie dvoch tendencií, ktoré sú absolútne legitímne. Tá prvá tendencia je tendencia partikulárneho názoru - a zámerne sa pozerám teraz na svojich kolegov liberálov, tzv. liberálov, pretože použijem schému najvýznamnejšieho liberálneho filozofa John Rawlsa, ktorý presne hovorí o tom, čo je partikulárny záujem alebo názor, ktorý je legitímny, aj jeho formovanie. A tá druhá tendencia, a to je ten najväčší problém, je pravidlá alebo sú pravidlá, na základe ktorých systémy, politické demokratické systémy fungujú.

    A váš najväčší problém, dámy a páni z koalície, je, že vy po stáročiach skúseností a obrovského zápasu o presadenie podstaty, ktorú definujú politológovia, filozofi a využívajú z hľadiska riadenia demokratických politických systémov všetci významní európski a svetoví politici, ste zrazu vrátili dejiny na začiatok a povýšili ste partikulárny alebo komprehenzívny názor za esenciu demokracie a povedali ste: pravidlá neznamenajú nič, v záujme vyšších princípov - ja neskôr odcitujem niektoré slová aj pána kolegu Poliačika - je možné všetko.

    Možno by na tom nebolo nič zlé, ak by historická skúsenosť neprinášala dôkazy obrovského nebezpečia takýchto počinov. Viete, ja použijem len aj dnešný rokovací deň a je to len ďalšia súčasť toho nezmyslu, ktorý realizujete sedem mesiacov, a to je totálna deštrukcia parlamentarizmu, dehonestácia, osobné útoky, invektívy, urážky, absolútne nerešpektovanie akéhokoľvek iného názoru.

    A ja sa teraz spýtam a použijem možno trošku za vlasy pritiahnutý príklad, ale, dúfam, zrozumiteľný, o čom hovorím, ak hovorím o partikulárnom názore a ak hovorím o pravidlách ako záväznej inštitucionálnej bázy fungovania politického systému.

    Nuž, pán predseda parlamentu, aj dnes ste dokázali, keď ste vstupovali do rozpravy a presadzovali z miesta predsedajúceho parlamentu svoje názory, že jednoducho ste najlepší dôkaz toho, že ste nepochopili podstatu demokracie. Viete, bavili sme sa niekoľkokrát a hovoril som - a ja som tam sedel štyri roky a hryzol som si pery, pretože tiež som mal takéto nutkanie a pocit, že by som pravdepodobne mal reagovať a povedať niečo, možno aj zosmiešniť niekedy, máme to ako prirodzenú ľudskú vlastnosť, to zas sa nehrajme, ale snažil som sa tomu vyvarovať. A keď som vás prosil, pán predseda, ste predseda parlamentu, a keď riadite schôdzu a ktokoľvek, robia to aj vaši kolegovia podpredsedovia, ktorí nevstupujú takto do rokovania, tak ste mi povedali, však ja som len poslanec, veď ja mám tiež právo na názor. Nuž áno, a teraz sme pri tej podstate pravidiel.

    Viete, máme od prírody schopnosť sa reprodukovať. Možno niekto myslí, že od Boha, ja si myslím, že od prírody, a klasickým prejavom je prejav sexuálneho pudu. Nuž kňazi na základe inštitucionalizácie prijali celibát ako pravidlo a nepochybujem, že sú to takisto ľudia a že tá reprodukčná schopnosť, či ju už majú od Boha, alebo ju majú od prírody, tam je. A všetci z nás možno aj pri nákupe v supermarkete, keď vidíte peknú babu, alebo naopak, máte prirodzený prejav toho, čo máme, ale jednoducho to nerobíme. Nerobia to kňazi v celibáte a nerobíte to ani v supermarkete.

    Viete prečo? Bez ohľadu na váš partikulárny názor a možno aj vyšší skupinový názor, lebo existuje určitá suma hodnôt a správania, ktorým sa hovorí pravidlá.

    A tak je to aj v demokracii, dámy a páni. A ak naozaj dovolíme, aby pravidlá, ktoré sa veľmi krehko formovali a formulovali ako suma skúseností a poznania na ceste k dokonalosti demokratických politických systémov, nebudú nič, ale partikulárny názor alebo názor skupiny ľudí, ktorý môže byť odôvodnený akokoľvek, bude tým argumentom, ktorý nám dá právo na akúkoľvek zmenu pravidiel, je to cesta do pekla. Nikam inam. A ja vám dám minimálne päť príkladov, dámy a páni z koalície, ako za sedem mesiacov devalvujete pravidlá demokratického politického systému.

    Tá schéma, a opäť vám pripomeniem, prečo si myslím, že nie je vôbec nejakým nekonečným príbehom, ktorý vyplýva z vašej politickej neschopnosti komunikovať a formulovať, ale že je to sofistikovaný prístup, ktorý má jednoducho odstrániť všetky názorové, programové a hodnotové bariéry pri presadzovaní vašich partikulárnych názorov a tendencií. Tá schéma je, dámy a páni, sofistikovaná a má goebbelsovský charakter. Vždy je použitá rovnakým spôsobom. Nájde sa oblasť, naexponuje sa, pričom aj ja uznávam a som zástancom liberálneho názoru partikulárnej mienky, že naozaj v tých oblastiach, ale tak to bolo a vždy to bude, nie je všetko dokonalé, a tak začneme súdnictvom, potom sa vytvorí triedny nepriateľ, najlepšie v osobe, personifikácia je totižto veľmi vhodný nástroj hlavne pre médiá, ktoré zohrávajú v tejto hre nezastupiteľnú úlohu. A keď sa vytvorí personifikácia, začnú sa hľadať argumenty. A tá štruktúra argumentov a názorov je vždy identická. Najprv prídu občania, ktorí sa sťažujú, potom prídu predstavitelia občanov v podobe sektoru tretieho, takého, onakého. Potom sa zrazu objavia tzv. nezávislí analytici, ktorých vidíte od rána do večera na televíznych obrazovkách. A na to príde skupina tých spravodlivých, ktorí z hľadiska vyššieho princípu mravného povedia: Tak to už takto ďalej nejde, pretože to je hrôza a my s tým musíme niečo robiť. Čo tam po pravidlách.

  • A takto je to v súdnictve. A teraz vás poprosím, aj keď budem používať osoby, nehovorím o osobách, snažím sa hovoriť o systéme. Generálna prokuratúra, to isté. Čuduj sa svete, použil to aj bývalý predseda ústavnoprávneho výboru včera vo svojom vystúpení a ja som štyri roky pracoval s pánom generálnym prokurátorom a boli tu správy o činnosti Generálnej prokuratúry, boli tu niektoré parciálne akty, ktoré súviseli so spoluprácou ústavných inštitúcií. Ani raz nikto z vás, ktorí tu sedíte dnes a ktorí ste prijali tú hru na zmenu pravidiel, ste nepovedali ani mäkké "f". Ani raz som nezaznamenal, že by pán generálny prokurátor bol osobou neschopnou, že by Generálna prokuratúra ako súčasť ústavného systému nefungovala a že by nebodaj boli náznaky manipulácie alebo zneužívania právomoci tohto človeka. Ale keďže bolo treba začať odstraňovať bariéry na ceste k ovládnutiu systému a moci, zrazu, presne, najprv sa vymysleli veci Malinová, hento, tamto, nedotiahli ste toto. Nato sa vytvoril obraz triedneho nepriateľa, osoby generálneho prokurátora. A nato sa hneď formuluje, samozrejme, pod tlakom občianskej a verejnej mienky, tak ako to býva, nezávislých odborníkov, tlak na to, že to treba vyriešiť. Ďalší príklad. Rozhlas, televízia Slovenska, tiež to tu odznelo. To isté. Ako cez kopírak. Možno, možno, dámy a páni, kolegovia z koalície, ste aj vy len súčasťou veľkej hry. Ale tá schéma a výstupy z nej v týchto jednotlivých oblastiach sa až príliš na seba podobajú. Aby som minimálne nevyslovil takéto podozrenie, poďme ďalej. Opäť veľmi citlivá vec.

    Starostovia, primátori, isteže, nehoráznosť, zarábajú peniaze také, hentaké, nuž ale keď hovoríme o nezávislosti a o pravidlách, tak elementárnym pravidlom samosprávnosti je autonómia. Tak ako u Generálnej prokuratúry, tak ako u súdnictva. My môžme zmeniť pravidlá, máme na to legitímne právo, ale nie o nich bez nich.

    Ja teraz vôbec nechcem spochybniť to, či ten návrh napríklad na vstup do úrovne odmeňovania primátorov, starostov je legitímny, alebo nie. Áno, ekonomické prostredie, finančné nástroje, všeobecná mienka alebo tlak na šetrenie. Ale ten spôsob, dámy a páni, poslaneckým návrhom bez toho, aby ste sa spýtali ZMOS-u? Šesť rokov som sa snažil o zmenu zákona o meste Košice vyslovene z pohľadu ekonomickej efektivity, snahy znížiť počet mestských častí, znížiť náklady na samotnú správu a narazil som ale na to, že som si uvedomil, že môj alebo partikulárny názor skupiny ľudí, ktorí sme sa na tom podieľali, je síce logický, je odôvodniteľný, ale pravidlá sú iné. A pravidlom je, že nemôžte vstupovať do kompetencií samosprávy bez ich súhlasu, že nemôžete vstupovať do kompetencií súdnictva bez ich súhlasu...

  • ... že nemôžete vstupovať do kompetencií prokuratúry ako súčasti ústavného systému bez ich súhlasu. A podľa mňa by ste nemali vstupovať ani do kompetencií verejnoprávnych médií bez ich súhlasu, bez ohľadu na to,...

  • ... aké vzletné ciele použijete.

    Čo je veľmi zaujímavé ešte v tejto schéme - a teraz použijem taký príklad dejín a mohli by sme hľadať od antiky z hľadiska formovania demokracie veľmi veľa príkladov, ale ma to napadlo s tým Caligulovým koňom, možno to poznáte, keď ho zvolil za senátora. A viete čo, neuveríte, verejná mienka bola absolútne na jeho strane. Caligula pri nástupe k moci bol obľúbený ako, nechce sa mi to hľadať v citáciách, ako hovoria kronikári a archívy, bol nesmierne obľúbený. Nuž jednoducho, kôň bol senátor, to prostredie bolo žičlivé, verejná mienka bola žičlivá, všetko bolo, len sa trošku zmenili pravidlá. O následkoch nebudem hovoriť.

    Nechcem to vulgarizovať, ale je to skutočne tak. Ak sa vydáme touto cestou, bude to cesta do pekla.

    A ďalší príklad, ďalšia bariéra, s ktorou sa treba vysporiadať, nikto z nás si to neuvedomil, keď tuším predvčerom ste zaradili návrh uznesenia na vykonanie kontroly v teplárenských spoločnostiach a vo vodárňach.

    Dámy a páni, ešte raz, sedel som tu štyri roky aj s predsedom NKÚ. Predsedu NKÚ, tak ako šéfa Generálnej prokuratúry, v rámci ústavného systému volí tajnou voľbou plénum Národnej rady. A tento orgán s výnimkou rozpočtového vzťahu s Národnou radou je definované ústavne ako absolútne nezávislý. Táto vláda? Uznesenie a budeš kontrolovať. V záujme koho? Ja nehovorím, ja len narážam na to, že systém fungovania Najvyššieho kontrolného úradu je jasne definovaný a špecifikovaný príslušnými právnymi normami.

    Kto vám dáva právo? Kto vám dáva právo povedať šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu, no pôjdeš tam a tam a, s prepáčením, nájdeš to, to a to. Veď tam sú periodické plány kontroly, máme na to schvaľovaný rozpočet, ktorý schvaľujeme rok dopredu. Čo sú to za spôsoby? Kto potrebuje zneužívať tieto nástroje a v záujme čoho? Vyšších cien? Treba ukázať, lebo sa neviete dohodnúť, že či teplárenská má byť sprivatizovaná, alebo nie, lebo raz nerobí zisk, potom robí malý zisk. Jednoducho, dámy a páni, je to cesta do pekla.

    Dovoľte mi ešte, aby som sa trošku zastavil aj pri tom súdnictve, a tu sa nedá neodcitovať a reagujem aj na to, čo ste povedali, pán kolega, a teraz aby kolegyne, kolegovia vedeli, my sme sa bavili trošku aj predtým, takže neberte to, že to je, že vy ste tým terčom, ale používam to ako konfrontáciu, lebo vás považujem za človeka, ktorý sa aspoň snaží formulovať nejaké ideové alebo programové ciele vašej strany, aj keď si myslím, že vy ste všetko, len nie liberáli, a aspoň by si mali vaši kolegovia niečo o tom prečítať, čo to je liberalizmus. Lebo si to mýlite s voľnomyšlienkarstvom a z toho presne je tá cesta nabok, kedy nechápete, čo je...

  • ... čo je, lebo normálne by ste nemohli, pán Poliačik a kolegyne, kolegovia, tolerovať, že príde minister za KDH a zakáže interrupciu, aj keď zákon hovorí veľmi jasne a prijala ho Národná rada. Vy jednoducho proste vajatáte krížom-krážom.

    Ale ešte k tomu. Vy ste povedali, viete čo, a to je podľa mňa hlboké nedorozumenie, pred chvíľočkou. A zase to dokazuje, ako nie ste schopní pochopiť, aký je rozdiel medzi pravidlami, ktoré sú formulované v podobe právnych predpisov s inštitucionálnym postupom, ako sa k nim dospeje, a medzi názorom. Viete, čo ste povedali, pán Poliačik? Že primárny je vzťah občana a voleného. Ale jasné, veď to nikto nespochybňuje. Ale to je hlboké nedorozumenie, že toto je fundament alebo odôvodnenie toho, že vy môžete svoju hodnotovú orientáciu, svoju názorovú orientáciu povyšovať nad pravidlá.

    A viete, ako to funguje a prečo v demokratických systémoch existuje okrem zastupiteľskej demokracie aj priama? Pretože jedno z riešení tých dilem, o ktorých dneska hovoríme, bolo to, že fajn, všade tam, kde je zastupiteľská demokracia, ktorá so sebou presne nesie tieto riziká, že ja vám dám ako občan, v tom tzv. podľa vás primárneho vzťahu, dôveru, no ale vy sa sem posadíte a budete robiť úplne niečo iné, a aj to robíte. Veď ste oklamali tých svojich voličov, nič ste za sedem mesiacov z toho, čo ste im nasľubovali, homosexuáli, drogy, neviem čo, nič ste...

  • Ale dneska vy prídete a poviete, že najdôležitejším fundamentom nie je parlamentarizmus a vzťah práva, ale vzťah občan a volený, zástupca a volič, a ja teda mám právo na to zmeniť počas hry pravidlá a voliť nie tajne, ale verejne, ja mám právo zmeniť pravidlá takto, ja mám - no, viete čo? Ja som presvedčený, že keby sme mali tú možnosť priamej, nie zastupiteľskej demokracie, spýtať sa dnes možno vašich voličov, aj vašich konkrétne, ktorých boli desaťtisíce, nepamätám sa, ospravedlňujem sa, koľko to bolo hlasov, tak by ste boli prekvapení. A veď to čítate aj na tých blogoch, ja to tiež sem-tam čítam.

    Ja to nevyčítam, ja len hovorím ešte raz, preboha, uvedomte si, kde je tá krehkosť prechodu na povýšenie názoru, to je jedno, čím ho odôvodníte, nad pravidlá hry. A nájdeme historicky neuveriteľné množstvo paralel. Ja to nechcem devastovať ako, viete, tie debaty čo niekedy, alebo tie názory, ktoré tu prezentujete a vraciate sa stále do tej minulosti a je to vulgárne, je to smiešne, pretože dalo by sa o tom všeličo povedať.

    Ale jednoducho historicky existujú paralely, že práve spôsoby myslenia a koncipovanie a ovplyvňovanie a manipulovanie verejnej mienky spôsobom, ktorým to robíte vy dnes, viedli k totalite, k nástupu radikalizmu a k obrovským stratám na ľudských životoch.

    Ja teraz, aby som nevyzeral úplne naivne, samozrejme, to nechcem preexponovať, používam to ako argument preto, a tým skončím, že jednoducho tá krehkosť systému a nepochopenie rozdielu medzi názorom a medzi pravidlami a rešpektovaním ústavy, rešpektovaním práva je naozaj veľmi, veľmi citlivá záležitosť. A pokiaľ to nebudete rešpektovať, tak sa dostaneme na veľmi, veľmi krehký ľad.

    Pán navrhovateľ sa postavil a takisto zaútočil na kolegyne a kolegov z opozície: Už prestaňte tu tárať a vráťte sa k veci, lebo čo to tu rozprávate? Nuž, tiež to je taký typický príklad toho, kedy si niekto mýli názor a pravidlá. Pravidlá parlamentarizmu sú a ja ich ctím a budem ich stále vštepovať, aj keď prednášam deťom, že jednoducho v parlamente rozprávajme, tu veďme ten svoj hodnotový konflikt, tu hovorme o našich záujmoch bez ohľadu na to, či si myslíme, že sú legitímne alebo nelegitímne, len nechoďte na ulicu. Ale vy robíte všetko pre to, dámy a páni, aby ste ten systém dostali do podoby, kedy možno práve tou vulgárnosťou a dehonestáciou dostanete hodnotový programový konflikt na ulicu.

    A teraz chcem povedať, čo je dôvodom tohto sofistikovaného a logického prístupu k likvidácii opozície. Nuž, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie, stredopravý priestor na Slovensku nie je schopný vytvoriť legitímnu programovú a hodnotovú bázu reprezentovanú štandardným politickým subjektom, tak ako je to vo vyspelých európskych demokratických politických systémoch, lebo jednoducho je vás príliš veľa kohútov na tom smetisku. A ak náhodou neviete nájsť zhodu - a týchto sedem mesiacov to dokazuje -, utiekate sa len k tomu, aby ste nie našli toho kohúta a zadefinovali si to smetisko, ale to smetisko neustále rozširujete a zväčšujete. Čo by bol váš problém dovtedy,...

  • ... pokiaľ by ste s tým neotravovali - a teraz budem demokrat - minimálne 40 % ľudí na Slovensku. To je tiež zásadný rozdiel. Kolega sa tam pousmial, no neuveríte, je to tak v demokracii. Viete, máte vy, ale 40 % ľudí, vy ich neberiete na vedomie. Hovoríme o zastupiteľskej demokracii, pán Poliačik povie, že vzťah voliť, on to dokonca označí ako za fundament, ale keď my hovoríme o našom vzťahu medzi nami poslancami a našimi státisíc voličmi, tak vtedy sa smejete: Ale však čo tam po nich, nie? Však koho to zaujíma? Komu to treba?

  • Dámy a páni, skúste urobiť napravo - a ja budem takto tlieskať - subjekt, ktorý bude programovo, hodnotovo homogénny, ktorý bude trvalou súčasťou slovenského demokratického politického systému, ktorý bude schopný jasne formulovať svoj program a ciele, cez ktorý získa mandát od voličov a bude ho realizovať, a potom pôjde Slovensko cestou prosperity. Dnes, keď sa budete neustále hádať, keď ja už ani neviem, koľko je tu vlastne politických subjektov dnes, prepáčte, ja to použijem, tá snaha o vytváranie nových a nových politických subjektov a vymýšľanie vecí, ktoré - niekedy rozum zastáva - sú cestou zase k tomu, že jednoducho nemôže Slovensko normálne fungovať. Elementárny predpoklad stability je stabilita politického systému. A stabilita politického systému stojí a padá na stabilite politických subjektov a na hodnotovej a programovej a personálnej vybavenosti politických subjektov. To som nevymyslel ja, to sa píše v múdrych knihách a fungujú takto všetky vyspelé európske demokratické krajiny. Skúste to aspoň.

    Len nevnášajte na Slovensko chaos a nerozbíjajte systém, ktorý je neuveriteľne krehký a ktorý je neuveriteľne citlivý, a nepovyšujte partikulárne záujmy a názory nad pravidlá a nedeštruujte ústavný slovenský politický systém.

    A aby ste si nemysleli, že opäť sa snažím opierať argumentačne o nejaké svoje len názory, tak vám odcitujem niekoľko veľmi zaujímavých citátov podľa mňa zaujímavých osobností. A bez toho, aby som vás chcel uraziť, začnem Edmundom Burkeom, čo je konzervatívny filozof, aby si dakto nemyslel, a ja mám rád aj toho Marxa, niekedy porozprávam. Takým, čo by ste chceli niečo o tom vedieť. Nie aby ste tu reagovali hlúposťami, ako tu reagujete. Lebo, viete, Marxa dnes číta celý svet, ekonomické teórie aj z hľadiska vývoja globálnych kríz. Môžte sa usmievať, koľko chcete, je to tak, dámy a páni.

    Ale Edmund Burke, konzervatívny filozof, hovorí: "Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov."

  • To povedal Edmund Burke, nie ja.

    Poďme ešte aj na väčšie autority, keď Ján Pavol hovorí: "Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšiny."

    No a na záver, ak náhodou tí, ktorí vedia, o čom tento citát Jána Pavla bol: "Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu."

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať jedenásti páni poslanci s faktickou poznámkou, posledný pán poslanec Jasaň. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Paška, zaskočilo ma, že práve vy ste spomenuli vo svojom prejave Goebbelsa, a zaskočilo ma, že práve vy nám dávate školenie z teórie demagógie. Veľmi obsiahlo ste sa mu venovali, ako sa to robí. Oveľa bolestnejšie je, že celú spoločnosť a pre celú spoločnosť, že nielen teóriu ovládate, ale aj prax. Váš prejav bol plný prekrútení a poloprávd, z ktorých je naozaj demagógia zložená.

    Povedali ste napríklad, že 40 % občanov tejto krajiny, asi ste hovorili o 40 % voličov, tých nebolo ani 40 % a už vôbec nie všetkých občanov tejto krajiny, ktorým ste vlastne, ktorých ste delegovali, aby vás, za ktorých ste hovorili. Uuuf...

  • Smiech v sále.

  • Povedali ste, že nemôžete, že nemôžeme vstupovať do kompetencií jedných, druhých, oných. Ťažko sa mi to hovorí práve vám, starému mazákovi, takto pejoratívne by som povedala, ktorý musíte dobre vedieť, že všetkým, čím vstúpite do zmeny legislatívy, vstupujete do niečích kompetencií. Roky prijímate nové zákony, ktoré naozaj tým alebo oným spôsobom zasahujú do kompetencií mnohých a mnohých ľudí. V momente, ako vstupujete do zmeny legislatívy, vstupujete do kompetencií.

    Spomenuli ste, že na obhajobu našej strany, hej, poviem váš citát, že toto nie je liberálna strana. Ja by som sa opýtala tak, je vaša strana...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Paška, ja si vážim ten, teda tú priamu konfrontáciu, kľudne v nej budem pokračovať nasledujúce štyri roky. Ten váš prejav bol dobrým prejavom opozičného politika a považujem vás za jedného z najlepších opozičných politikov, dúfam, že v tejto pozícii vydržíte, čo najdlhšie. Úprimne vám to želám, lebo vám to naozaj ide.

    Čo sa týka tej jednej veci, v ktorej ste sa ale pomýlili, tak to je plnenie programu SaS v tomto volebnom období. Možno ste mali možnosť prečítať si odpočet splnených bodov nášho programu, ktorý zverejnil náš predseda, ak nie, ja vám ho rád prepošlem. A keď by ste chceli konkrétne príklady, vy vždycky veľmi radi vytiahnete z tých 120 bodov tie dva: dekriminalizáciu aj partnerstvá homosexuálov. Ale o tých bodoch predsa od začiatku viete, že cez koaličné rokovania neprešli. Ale my tam máme okrem nich ďalších 128, keďže tých bodov bolo nakoniec 130, tak máme ďalších 128, na ktorých pracujeme a plníme ich.

    - Zachránili sme napríklad centrá voľného času, ktoré boli postavené do likvidačnej pozície práve vašou vládou.

    - Zaviedli sa elektronické aukcie dreva v lesoch. Takisto jeden z našich bodov.

    - Pracuje sa na zavedení odvodového bonusu. Takisto jeden z našich bodov.

    Takže to isté, čo som povedal vášmu kolegovi Kaliňákovi, prosím vás, dajte si tú prácu, my máme naozaj na rozdiel od toho, čo ste vy publikovali pred voľbami, my máme konkrétny program a pracujeme na jeho plnení. Tak kľudne si môžte robiť kvačky a po štyroch rokoch sa porozprávame o tom, že koľko z toho prešlo a koľko nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, vy ste tu tak celkom obetavo radili pravici, ako vyriešiť problém smetiska, ako si zohnať jednoho kohúta. No, samozrejme, vy ste si vo svojej kompetencii a vo svojej strane očividne kohúta našli. Máte jedného kohúta a potom zopár kohútikov, ale skúste neriešiť to, ako si má svojich kohútov vyberať pravica.

    Pokiaľ ide o to, že ste nám oznámili, že otravujeme státisíce voličov, no ja viem celkom pozitívne a Ústredná volebná komisia k tomu má podklady, že vy ste stihli za svoje predchádzajúce štyri roky otráviť ešte o nejaké tisíce viac ako tie státisíce voličov a otrávili ste ich natoľko, že dnes si sťažujete, že my otravujeme tých vašich.

    A úplne na koniec, to niečo je vo vás, ako sa vraví v jazyku českom, "jako v koze". Vy ste i opäť a znova v stave povedať, že sme si vymysleli veci, resp. že sa vymysleli veci, a tou vecou ste nazvali Malinovú. Áno, to je ukážka čelom k masám. Krehká dievčina, študentka je vec, vec Malinová. Vecou boli aj občania, ktorým ste siahli na záhrady a pozemky protiústavne. Áno, ľudia sú veci, ak vybočujú z rámca vašej vôle, a ste opakovane schopní nazvať občianku Malinovú vecou. To je ukážka bez citácií klasických filozofov a Marxa.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Paška, aj vy, aj vaši kolegovia tu opakovane hovoríte o zmene pravidiel hry počas hry. Chcem sa spýtať, čo potom bola priama voľba alebo zavedenie priamej voľby prezidenta v roku 1998 - 1999? V roku 1998 uplynulo funkčné obdobie prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča a parlament nebol schopný zvoliť jeho nástupcu, a tak po voľbách zmenil spôsob voľby, hoci vtedajšia koalícia mala na to dostatok poslancov, aby zvolila nového prezidenta v parlamente. Bolo to nelegitímne? Ak aj odhliadneme od výsledkov, ku ktorým to viedlo, tak nelegitímne to nebolo.

    Tiež ma zaujali vaše slová o tom, ako pravostredový priestor nie je schopný vytvoriť programovo štandardný politický subjekt. Zdá sa mi dosť úsmevné, ak o štandardnom politickom subjekte hovorí práve predstaviteľ SMER-u. Čo má SMER spoločné so štandardným politickým subjektom, prosím vás?

    A tá príčina bola tiež veľmi pekne zadefinovaná, príliš veľa kohútov na jednom smetisku. No vy ste na vašej strane smetiska dokázali, aké je to vysporiadať sa s ostatnými kohútmi, pekne ste ich vykynožili. A ten posledný to zhodnotil takto: "Pred parlamentnými voľbami existovala istá dohoda, že ideme spolu so SMER-om. Keď sa mala vykonať, Fico sa s odôvodnením, že je na záchode, odmietol rozprávať. Aj preto Ficovi neverím." Ja práve, naopak, som vďačný SMER-u za to, že znížil počet kohútov na vašej strane smetiska a umožnil tak to, že voľby dopadli tak, ako dopadli.

    A citát, že "demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov", no áno, vieme, zažili sme. Žili sme v rokoch 1992 až 1998, aj v rokoch 2006 až 2010 na Slovensku. Vieme, o čom hovoríte.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Paška, ja vás teraz pozorne sledujem a vy ste vo svojom prejave niekoľkokrát upozornili na to, ako sa nepočúvame, no a vy celý čas, než tu kolegovia hovoria ku vám faktické poznámky, tu chodíte, dávate pokyny, užívate si slávu od svojho predsedu za váš plamenný prejav. No, keď máte záujem, my sme tu sedeli, sme vás počúvali pozorne, tak je to normálny spôsob práve toho a vy ste dôkazom, že neviete počúvať a nechcete počúvať.

    Ja som tu z úst vás a vašich kolegov počúval rôzne vyjadrenia: "Verejná voľba je ohrozenie demokracie." Pán Fico na minulej schôdzi: "Verejná voľba je nedemokratická." Vy ste niekoľkokrát povedali "nerešpektovanie iného názoru", prisúdili ste to nám. "Nepochopenie podstaty demokracie", no ja sa na to pozerám tak, pán poslanec Paška, že vy ste sa vlastne nezmierili s tým, že voľby boli demokratické, na základe výsledkov týchto demokratických volieb ste sa ocitli v opozícii. Vy sa neviete zmieriť s tým, že aj verejná voľba je demokratická. Vy sa neviete zmieriť s tým, že pomery v tomto parlamente dávajú právo 79 poslancom prijímať zákony, prijímať pravidlá demokratickou väčšinou na základe toho, ako je napísaná Ústava Slovenskej republiky.

    A zamrazilo ma ešte v jednej veci, keď ste vy niekoľkokrát povedali, bez súhlasu sudcov, bez súhlasu prokuratúry, bez súhlasu starostov. No načo potom sme tu ako najvyšší zákonodarný zbor? Aby sme si pýtali súhlas? Nie, súhlasím v jednej veci s vami, aby sme viedli dialóg a diskusiu, ale nie súhlas.

    A nepodporím tajnú voľbu preto, lebo z úst generálneho prokurátora zazneli také slová, že takýto človek by ani nemal ďalej chodiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Juraj Droba s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, mňa veľmi potešil váš záujem o to, aby na Slovensku fungovala aj liberálna strana. Mal som dokonca chvíľu pocit, že liberálne myšlienky sú vám aj osobne sympatické, minimálne vám nie sú cudzie.

    Čo sa týka liberalizmu strany SaS, naozaj sa nemusíte obávať. V otázke napríklad potratov sme diskutovali s ministrom zdravotníctva a samozrejme, že nie je nám ľahostajné, ako sa bude táto téma ďalej vyvíjať. Je to však náš koaličný partner a veci si s ním určite najprv vydiskutujeme. Vy ste tiež mali koalíciu, mali ste tiež dvoch partnerov. Myslím si, že bolo veľa situácií, kde ste sa vy za nich museli vyslovene hanbiť. U nás sa toto o koaličných partneroch povedať nedá. Vaša koalícia bola koalíciou, ktorú spájal vzácne jeden záujem alebo niekoľko záujmov. Myslím si, že naša koalícia je aj o hodnotách.

    Ak vám záleží na liberalizme, naozaj ma to osobne teší. Čo sa týka našej strany, tak ako povedal už kolega Poliačik, stačí si pozrieť odpočet toho, čo sa nám už z nášho programu presadiť podarilo. V oblasti ekonomiky určite budeme ďalej bojovať za to, aby sa zjednodušilo zamestnávanie, lebo tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, sú tí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty.

    Ďalej chceme urobiť spravodlivejším daňový odvodový systém a zároveň chceme pomáhať tým, ktorí si jednoducho nevedia pomôcť sami alebo sa dostali do životnej situácie, z ktorej je ťažká cesta von.

    Takisto sa nemusíte obávať o dve témy, ktoré boli veľmi medializované, ale ktoré sú naozaj len jednými zo stodvadsať v našej strane, a jednou je zrovnoprávnenie znevýhodnenej skupiny homosexuálov a druhou je takisto dekriminalizácia marihuany. Takže tieto zostávajú našou agendou a určite za ne zabojujeme.

    Ďakuje za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Marián Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len chcel doplniť nášho predsedu klubu, ktorý spomínal správy o činnosti prokuratúry, o niekoľko údajov, kde pri verejných hlasovaniach vaši voliči mohli vidieť a môžu vidieť, ako ste hlasovali. Zámerne najprv začnem obdobím, kde, kedy boli niektorí poslanci v opozícii, a to správa o činnosti za rok 2006: KDH sa zdržalo, Dzurinda, Hort, Janiš, ospravedlňujem sa, že neoslovujem, budem rýchlejšie čítať, Hort, Janiš, Mikloš, Radičová, Žitňanská - všetko za.

    Pre pána Osuského, prípad Hedvigy Malinovej bol v roku 2006, za túto správu celý klub SMK zahlasoval za.

    Správa o činnosti za rok 2007: Lipšic za, Hrušovský za, Abrhan za, Brocka za, celý klub SMK za, Dzurinda za, pán večne pripomienkujúci Galbavý za, pani Radičová nehlasovala, ale ak tu pripustíme, že hlasovala za pani Rosovú, tak tá hlasovala tiež za.

  • Smiech v sále.

  • Správa za rok 2008: pán Lipšic za, pani Žitňanská za, pán Dzurinda za, pán Janiš za, pán Hrušovský za, pán Abrhan za, pán Galbavý za, pán Hort za, pani Rosová za, ale tu už pani poslankyňa Radičová poslankyňou nebola, SMK sa zdržalo.

    A perlička na záver. Správa za rok 2009, ktorá sa týka nás všetkých: pán Osuský za, pán Šebej za, pán Dostál za, pán Zajac sa zdržal, pán Sulík za.

  • Pán Matovič za, celý klub, okrem, celý klub SaS okrem pána poslanca Kalista, všetci ste hlasovali za.

    Čo sa zmenilo?

    A ešte, pani Dubovcová, pán Beblavý, tiež ste hlasovali za.

    Čo sa zmenilo pri tých správach, keď ich všetkých predkladal ten istý generálny prokurátor? A tu vaši voliči môžu vlastne vidieť, ako ste hlasovali.

    A, pán Droba, fakt sa nemáte za čo hanbiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek s faktickou poznámkou, poprosím na vystúpenie predrečníka, ak sa dá, nech sa páči.

  • Dá sa, dá sa, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal predrečník pán poslanec Paška, ja by som skutočne chcel povedať, je mi veľmi ľúto, že Koaličná rada dnes rozhodla o tom, že novinári sa dnes nezúčastňujú vo väčšom množstvo tohto veľmi zaujímavého opozično-koaličného dialógu, že ten parlamentný balkón je prázdny. Skutočne bol by som rád, keby Koaličná rada prehodnotila toto rozhodnutie v budúcich dňoch.

    No a myslím si, že pán, teda prejav pána Pašku tak zaujal, že doporučujem skutočne všetkým koaličným pánom poslancom, aby si ho čítali dvakrát denne a možno tie faktické poznámky budú iné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Paška, ja iba k jednej téme, čo ste otvorili, že by ste boli rád, aby na tej pravej strane politického spektra vlastne vznikla nejaká taká veľká, nejaká pravicová strana, ktorá by bola opozíciou SMER-u, a že teda toto by bolo vhodné, toto by bolo správne a takto by to bolo štandardné.

    Ja si nemyslím. Jednoducho na Slovensku ten ľavicový volič evidentne je menej náročný.

  • Smiech v sále.

  • Jednoducho ak by nebol, tak neexistuje, že po tom, ako ste ukradli sedem miliárd na mýtnom tendri, SMER získa ešte viacej hlasov, jako získal v predošlých voľbách.

    Jednoducho ten pravicový volič si rád vyberá, a ak nejaká tá pravicová urobí chybu, tak mu to v tých voľbách zráta.

    A preto je dobré, aby na tom pravicovom spektre tie strany boli rozdrobené a aby si ten pravicový volič mohol vybrať a možno aj z trošičku väčšieho počtu strán jako v súčasnosti.

  • Pán poslanec Glváč je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Za menej náročného ľavicového voliča (smiech v sále) by som chcel poďakovať pánovi Paškovi, lebo naozaj také zrkadlo, aké on nastavil dnes vládnej koalícii, už tu dlho nikto nepripravil. Pretože znova ukázal, že fakty sú na strane opozície a im ide len o mená a moc.

    Pán Poliačik sám priznal, že ma naštrbené vzťahy, neviem, či s generálnym prokurátorom, alebo s prokuratúrou ako takou, tak ja takisto s ich kandidátom, lebo to bol môj spolužiak z vedľajšieho krúžku v roku ´88 a presviedčal o vstupe do Komunistickej strany a aké to bolo výborné a vôbec sa nečudujem, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste reagovať na pána Pašku.

  • No pán Paška vysvetlil, aký je pomer a čo predstavuje pravica a čo ľavica. Vrátim sa k tomu.

  • Reagujte na pána Paška, lebo už toho cirkusu bolo dosť hádam.

  • Myslím, že toho cirkusu bolo dosť a vidíte to - tak odpoviem asi jedným citátom. Citátom, ktorý som pred dvomi dňami počul na Českej televízii a hodí sa na všetkých predrečníkov, ktorí boli z koalície, a povedal to jeden komik na margo komika iného českého a to tu platí: "Nie každý šašo môže byť dobrý klaun."

    Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa tiež chcem poďakovať nášmu predsedovi poslaneckého klubu, pretože veľmi jasne vysvetlil pohnútky, ktoré koaličníkov vedú k tomuto návrhu zákona.

    Ja sa dotknem tej časti, kde hovoril o pravidlách.

    A súhlasím s názorom, že oni naozaj chcú meniť pravidlá, pretože majú pocit, že pri voľbe generálneho prokurátora boli niektorí koaliční poslanci vydieraní. Súhlasím s tým názorom. Otázka je: Ktorí boli vydieraní a kým boli vydieraní?

    Myslím si, že neboli vydieraní tí, ktorí hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia ináč, ako chcela koalícia, ale tí, ktorí boli vydieraní tým, že niekto si podmienil zotrvanie vo svojej funkcii voľbou generálneho prokurátora.

    A dokonca - a to ma najviac prekvapilo - že svoj názor zmenili aj tí, o ktorých v jednom týždenníku sa píše, že majú svoj názor a držia slovo. Aj oni zmenili svoj názor a menia aj svoje slovo a, čuduj sa svete, otázka je: Prečo ho asi tak zmenili? Možno práve preto, že boli vydieraní, alebo pre niečo iné? Ako je to, páni z OKS?

    Ďakujem pekne.

  • Pán Paška, chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť, poprosím. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja veľmi krátko, napriek tomu, že to možno tak vyznelo, že tá konfrontácia vznikla medzi, alebo teda výmena názorov medzi tým pohľadom na liberálne riešenia, na náš spôsob nazerania sveta, použil som ten príklad a o to zvlášť chcem oceniť, že - a je to, myslím, prvýkrát po mojom vystúpení v tejto Národnej rade - vecnosť tónu kolegov z klubu SaS. Ďakujem.

  • Pán Paška bol posledný, ktorý bol prihlásený do diskusie formou písomnou. A teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Beblavý, pán poslanec Matovič, pán poslanec Muňko, pani poslankyňa Dubovcová, pán poslanec Osuský, pán poslanec Dostál, pán poslanec Richter. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy... Pán poslanec Kažimír, no skúste to stláčať vtedy, keď sa dá prihlásiť, a nie keď uzatvorím rozpravu. Skúste ten rokovací poriadok dodržiavať, dobre? Lebo prestanem byť nadštandardne tolerantný. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Celkom osem poslancov.

    Slovo má pán poslanec Miroslav Beblavý.

  • Ruch v sále.

  • Ak dovolíte, počkám, kým klub HÍD uzatvorí svoju poradu.

  • Poprosím všetkých, aby rešpektovali, že pokračuje rozprava tými, ktorí sa prihlásili ústnou formou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tejto téme čisto preto, že naozaj všetko, čo už k nej sa dalo povedať, bolo povedané, ale vzhľadom na to, že naši priatelia a kolegovia z rôznych strán zvolili stratégiu, že akákoľvek nepravda bude vypovedaná veľakrát, nie stokrát, ale veľakrát, zostane zapamätaná, tak treba v záujme pravdy trošku vystúpiť aj na opačnej, opačnej strane. Takže dovoľte mi možno len pár myšlienok, ktoré zatiaľ zazneli málo alebo menej v tejto rozprave, a zároveň mi dovoľte sa vysporiadať možno s niektorými tvrdeniami, ktoré sa objavujú a jednoducho nie sú pravdivé.

    Prvá námietka, ktorá sa objavuje, je, že prechod na verejnú voľbu generálneho prokurátora je nedemokratická, bezprecedensná. Tak tu treba uviesť, že 10. decembra 2009 zvolila táto Národná rada, resp. jej predchádzajúca verzia, guvernéra Národnej banky Slovenska verejným hlasovaním, a to hlasmi poslancov SMER-u, HZDS a SNS, a všetci členovia dnešní klubu SMER-u, ktorí boli aj vtedy poslancami, hlasovali v tejto verejnej voľbe, žiadny z nich nevystúpil s kritikou tejto verejnej voľby a ani teda sa neskôr nevyjadril, že by ľutoval tento svoj nedemokratický krok. Pričom dúfam, že sa zhodneme, že guvernér centrálnej banky je svojou dôležitosťou aj svojou politickou nestrannosťou rovnako dôležitá a nepolitická funkcia ako generálny prokurátor. Rovnako aj dosiaľ v histórii Slovenskej republiky, dokonca, povedal by som, možno ešte viac ako pri generálnom prokurátorovi bola aj rešpektovaná táto jeho apolitická charakteristika.

    Takže ja by som povedal, to nedokazuje, že verejná voľba generálneho prokurátora je dobrá vec, k tomu sa ešte dostanem, či je to dobrá vec, ale len to ukazuje, že treba trošku možno vážiť slová, lebo naozaj, keď je človek dlhšie v parlamente, naakumulujú sa mu tie hlasovania a potom si ľahko môže šliapať buď po jazyku, alebo aspoň po tých svojich hlasovaniach, alebo po obojom.

    Druhý bod, čo by som chcel povedať, druhá kritika je, že opatrenie je nesystémové, lebo reaguje len na konkrétne kauzy, konkrétnu kauzu, ktorú sledujem v posledných mesiacoch. Toto tvrdenie je pravdivé, ale irelevantné. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

    V demokracii to tak chodí a chodí to tak za každej vlády, že kauzy spúšťajú systémové zmeny. Keby kauzy nespúšťali systémové zmeny, tak väčšinu reforiem alebo zmien, či už Radičovej vlády, alebo Ficovej vlády, alebo Dzurindovej vlády, v oblastiach, o ktorých sa bavíme, sa nikdy nestanú. Mohol by som menovať veľmi veľa príkladov od všetkých vlád, keby presne na základe toho, a treba povedať, že práve bývalý premiér Fico bol toho majster, že teda na základe konkrétností robiť zmenu systému. Takže toto tvrdenie je pravdivé, ale nie relevantné.

    Tretie tvrdenie je, že je nevhodné a neprípustné meniť pravidlá uprostred hry. Tak tam s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ by sme naozaj mali otvorenú voľbu a zmenili ešte bežiacu voľbu, ale ako bolo už viackrát zdôraznené, tie voľby sa menia a opakujú. A navyše máme minimálne jeden precedens, proti ktorému sa tiež nevyslovoval vtedy, myslím si, nikto zo SMER-u, teda SMER vtedy ešte neexistoval, ale pán Fico, ale aj viacerí dnešní jeho predstavitelia boli už na scéne, a to je precedens priamej voľby prezidenta.

    Ak si pamätáte, v roku ´98 Národná rada nevedela opakovane zvoliť prezidenta Slovenskej republika a po voľbách koalícia, hoci mala vtedy 90 hlasov na to, aby ho zvolila, sa rozhodla, že ho bude voliť priamo, a schválila tento, schválila zmenu voľby tiež, kým nebol zvolený prezident. Nepamätám si, že by pán Robert Fico, ktorý vtedy bol aktívnym politikom, bol v Národnej rade, protestoval a povedal, že nie, najprv treba prezidenta dovoliť obvyklým spôsobom a až budúceho prezidenta môžme voliť inak. Takisto si nepamätám, že by povedal niekto iný z predstaviteľov dnešných SMER-u, ktorý bol vtedy akýmkoľvek spôsobom verejne činný.

    Takže dovoľte mi týmto sa vyrovnať s najčastejšími námietkami. Ale ako som už spomenul, žiadny z týchto dôvodov nie je dôvod za, lebo to sú, je len vysvetlenie, prečo tie argumenty proti sú nedôveryhodné.

    Skúsme sa teraz pozrieť na to, prečo áno. Prečo napríklad ja osobne budem hlasovať za túto zmenu navrhnutú kolegami poslancami. V prvom rade chcem povedať, že je to zmena, ktorá je filozoficky v súlade s celkovým koaličným ťahom na zvýšenie transparentnosti vo verejnom sektore. To opäť neznamená, že je to automaticky správne, ale rozhodne to nie je niečo, čo je tejto koalícii cudzie. Táto koalícia zaviedla zverejňovanie rozhodnutí a postupov v obrovskom množstve sektorov. A kto ako hlasuje alebo kto je v akých komisiách, kto o čom rozhoduje, podľa čoho rozhodol, je niečo, čo vo všeobecnosti dávame systematicky verejnosti pod kontrolu.

    To znamená, z tohto pohľadu je to síce riešenie, ktoré bolo prijaté po konkrétnej kauze s pánom generálnym prokurátorom, ale je to riešenie, ktoré je v súlade s filozofiou tejto koalície.

    Napriek tomu som sa zamyslel, ako by to riešil asi pán Fico, keby bol dnes pri moci a mal by tento problém. Či by to riešil rovnako, alebo by našiel nejaké iné riešenie. A priznám sa, že to bolo otázka, ktorá ma pri príprave tohto prejavu zamestnala najdlhšie, lebo som nevedel prísť na to, ako by to pán Fico vyriešil. Pretože ak si naozaj človek prečíta ústavu, prečíta si rôzne iné ustanovenia, veľmi iná cesta z tohto nie je.

    No a potom mi to napadlo. Pán Fico by to neriešil, pretože pán Fico má iný prístup k politike. Pán Fico by sa dohodol s kýmkoľvek, ktokoľvek by bol v tej pozícii, v akej bol pán Trnka donedávna, pretože preňho vzájomná beztrestnosť, podiel na moci a, by som povedal, účinná imunita je oveľa dôležitejšia ako zlepšenie právnosti v tomto štáte. Takže on by úprimne s tým problém nemal a uznávam, že takýto problém by on nikdy riešiť nemusel.

    To, že táto koalícia tento problém riešiť musí, je výsledkom toho, že našla v sebe silu, až prekvapujúcu, vzoprieť sa a nepristúpila na hru, že pán Trnka bude aj tak zvolený a že osobu generálneho prokurátora určia zákulisné záujmy a zneužívanie moci na prokuratúre, ale sa rozhodla, že to, kto bude generálny prokurátor, určia demokraticky zvolení zástupcovia tejto krajiny naozaj a verejne.

    SMER na takýto postup nemal a nemá, vie si len osvojiť aj to najhoršie v snahe zachovať si moc. To, že nejde o výnimku, ukazuje aj pán Harabin. Keby išlo len o pána Trnku, môžeme hovoriť, že ide možno o nejakú výnimočnú situáciu, o nejaký individuálny, ale to, by som povedal, s akým nadšením si strana SMER za posledného polroka osvojila aj osobu pána Harabina, ukazuje jeho systémový prístup. A ten prístup možno charakterizovať tak, že akokoľvek je daný človek morálne opotrebovaný, odborne nie úplne spôsobilý a, by som povedal, reputačne skompromitovaný, pokiaľ je ochotný byť naším spojencom, budeme my jeho spojencom, a to do akéhokoľvek roztrhania tela.

    Len tak sa môže stať, že niekto, ospravedlňujem sa, nie je tu, ale to jeho problém, pán Čaplovič, ktorý si inak kultivuje imidž slušného, kultivovaného politika, je ochotný prednášať prejavy pána Harabina v tomto parlamente. Je to prejav, by som povedal, určitej až straty súdnosti a naozaj ochoty osvojiť si, adoptovať si, ako v starom Ríme, ľudí, ktorí sú nedôveryhodní nielen pre nás, čo sme tu, nielen pre nejaké imaginárne bratislavské elity, ale sú nedôveryhodní aj pre celé Slovensko, pretože celé Slovensko mohlo sledovať v priamom prenose ich konanie.

    Takže to sú dôvody, prečo ja osobne bez jasania, bez slávobrány, ale so 100-percentnou istotou podporím verejnú voľbu. Nie preto, že by to našu demokraciu teraz posúvalo na nejaký úžasný nový Olymp, ale preto, že je to jediné, jediné riešenie toho závozu, do ktorého sme sa v posledných rokoch ocitli. Je to jediné riešenie, iné ako to, dohodnúť sa so zlom, je poraziť ho. To, či ho nahradí dobro, to nevieme dnes zaručiť, ale dúfam, že za to budeme všetci bojovať, ale demokracia často postupuje vpred už len tým, že porazí zlo. A to je naším cieľom dneska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Senko ako jediný. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Senko.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne. Vo svojom prejave ste nejak nevyvrátili nič z toho, čo som povedal, takže budem reagovať na jednu vec.

    Ja som slobodný vo svojom rozhodovaní. Neviem, ako sa cítite vy, a to, že budem slobodne hlasovať pred verejnosťou, ma žiadnu disciplínu nevynucuje ani ma tej slobody nezbavuje. Ja som, a to môžu vám kolegovia z klubu potvrdiť, sú tu viacerí, ja som na začiatku volebného obdobia v klube povedal, keď sa hlasovalo o pánovi Sulíkovi vtedy ešte, že ja, keď budem aj v tajnej voľbe hlasovať proti dohode klubu, tak to verejne na klube najprv poviem, pretože necítim potrebu na klube sa tváriť pred kolegami, že áno, určite a potom niekde v zákulisí si zaškrtnúť niečo iné. To som povedal, to som aj dodržal. Hovorím, ak mi neveríte, je tu viacero poslancov z SDKÚ, ktorí sú moji kolegovia, práve preto, že si nemyslím, že to je to, ako by sme mali riešiť veci, a preto ani tú vašu námietku, priznám sa, nepovažujem relevantnú.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec, vy ste nemali problém na začiatku, keď predseda parlamentu vyhlásil voľbu generálneho prokurátora s tajnou voľbou. Nevideli ste žiaden problém. Keď ste zistili, že ani autorita predsedníčky vlády nevie zabezpečiť stotožnenie sa poslancov koalície s menom vášho kandidáta na generálneho prokurátora, pani premiérka dala do slučky svoj krk. Ste zistili, že je potreba zmeny zákona.

    Vynútiť si disciplínu od poslancov a podriadiť ich rozhodnutiu Koaličnej rady. Ovládnuť ich politicky, poprieť ich možnosť slobodného rozhodovania. O tom, je celý príbeh návrhu tohto prejednávaného zákona. Nie je to o demokracii a o tom, čo ste hovorili vo svojom vystúpení.

  • Vážení páni, vážené dámy, nechcel som vôbec vystupovať v tejto rozprave, ale keď to tak trošičku nezávisle sledujem, tak čím ďalej tým viac mám pocit, že vy chcete definovať slobodu zákonom, jednoducho a hádate sa o tom, že či tá sloboda sa v tom poslancovi objaví zákonom cez verejnú voľbu alebo zákonom cez tajnú voľbu. Ja si osobne myslím, že tá sloboda jednoducho nie je možná zadefinovať zákonom a musí byť v tom poslancovi hlboko nejako vrytá a je to otázka skôr svedomia a presvedčenia.

    Sám za seba môžem povedať, že ak vy z opozície by ste navrhli lepšieho kandidáta, ako je Čentéš, ja nemám vôbec problém za neho hlasovať. Len vy stále dokolečka navrhujete človeka, ktorý sa sám diskreditoval posledné dni a sám dokázal, že je nehodný zastávať túto funkciu.

    A preto vás možno aj touto cestou prosím, skúste vymyslieť niekoho iného, skúste dať do pľacu niekoho druhého, ja nemám problém hlasovať za vašeho kandidáta. Len jednoducho musí to byť človek, ktorý nebude skovávať kauzy do šuflíka a ktorý ich naozaj bude riešiť.

    Na druhej strane si myslím a neskrývam presvedčenie, že kým politici budú mať vplyv na voľbu generálneho prokurátora, nikdy generálny prokurátor nebude nezávislý. Teraz, keď si ho aj odhlasujeme, aj keď sa zmení voľba na verejnú a ohlasujeme si v podstate povedzme, že jak sme ho nazvali, koaličného generálneho prokurátora, som presvedčený o tom, že nie je to správne a nebude nezávislý. Na druhej strane zase robíme veľmi podstatný krok k tomu, aby nezávislý mohol byť. To, že určujeme, že bude môcť kandidovať iba raz na sedem rokov, a tým pádom v podstate síce na jednej strane by nám mohol byť zaviazaný, že ho zvolíme, na druhej strane si môže povedať, že kašle na nás a bude si jednoducho robiť tú svoju funkciu naozaj podľa svojho svedomia a vedomia.

    Chcel by som sa vrátiť ešte možno k tej slobode samotného poslanca. Ono, či to je vpravo alebo vľavo, keď sa pozriem aj na tých, čo tu nie sú, tak myslím si, že medzi vami je veľmi málo slobodných poslancov, naozaj skutočne slobodných. Jednoducho veľká časť, keď nie väčšina z vás, je neslobodná práve preto, lebo nabudúce chce byť na kandidátke svojej politickej strany. Nechcete sa dostať do nemilosti svojho straníckeho šéfa, nechcete stratiť ľudí, ktorých ste si dosadili na nejaké teplé miestečka do štátnych podnikov, a preto radšej veľakrát držíte hubu a krok a poslušne budete hlasovať tak, ako váš stranícky šéf vyžaduje.

    Toto si myslím, že ak by sme chceli naozaj, ak by sme nechceli riešiť slobodu zákonom, ale chceli by sme vyzdvihnúť tú slobodu poslanca, každého jedného z nás, tak by sme mohli urobiť pár kozmetických zmien, ktoré by k slobode poslanca prospeli. Napríklad to teda ten strach viacerých z vás, aby ste aj nabudúce boli na kandidátke vašej strany. Prečo by sme nemohli dať ľuďom možnosť voľby na kandidá..., alebo teda nech na kandidátke politickej strany sú všetci kandidáti zoradení trebárs abecedne a nech politická strana neurčuje poradie, nech si ľudia vyberú podľa ich skutkov, čo urobili za posledný rok, za posledné štyri roky, a nech si ľudia vyberú, koho chcú zvoliť za tú danú politickú stranu. Automaticky by vám to dalo obrovskú slobodu v rozhodovaní, lebo jednoducho by ste sa nemuseli podlízať svojmu straníckemu šéfovi.

    Ten ďalší strach, alebo teda to, čo vám odoberá slobodu pri rozhodovaní, čo som spomínal, tak sú tí dosadení ľudia, ktorých si dosádzate a využívate príležitosť a ponuku takisto z vedenia politických strán na to, aby ste si ľudí dosadili na teplé miestečká. Tak ten problém tiež sa dá vyriešiť. A ten problém sa dá riešiť tým, že sprofesionalizujeme štátnu verejnú správu a urobíme niekde hrubú čiaru a povieme si, tuto je politika a odtiaľto začína odbornosť. A ak by sme to urobili, jednoducho nebudete mať si koho kam dosadiť, lebo nebude kam. A tým pádom znova by ste boli slobodnejší.

    A neskrývam, že niektorí z vás, pevne verím, že v koalícii týchto ľudí je veľmi málo, ale netajím sa s presvedčením, že sú, máte aj taký záujem, ktorý vám tú slobodu berie, že chcete v tej politike sa nabaliť a kradnúť. Či už cez tých svojich nominantov alebo priamo chcete využívať cestičky a výhody, ktoré tá politika ponúka. Tuto si myslím, že koalícia zase robí veľmi veľa práce v tom, že sme sa rozhodli meniť zákony tak, aby ten priestor na rozkrádačky a rôzne nástenkové tendre bol minimálny.

    Tiež si myslím, že ak by sme chceli prospieť, neviem, už asi teraz pravdepodobne to nestihneme, ale do budúcna, ak by sme chceli urobiť krok k nezávislosti prokuratúry a Generálnej prokuratúry alebo generálneho prokurátora, tak nevidím dôvod, aby sme neurobili takú zmenu, aby kandidátov na generálneho prokurátora nenavrhovali politici a politické strany, ale aby ho navrhovala odborná verejnosť. Ak by ho navrhli títo ľudia, tak si myslím, že to naše rozhodovanie by bolo omnoho slobodnejšie. Prospelo by to spravodlivosti, samotnej teda prokuratúre a pocitu ľudí na Slovensku, že naozaj nám ide o vec a nie o svoj vlastný prospech.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Bublavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja s vami, pán poslanec Matovič, musím súhlasiť s tým, čo ste povedal, že by bolo dobré odpolitizovať štátnu správu. Ale, žiaľ, musím konštatovať to, že slová sú slová a skutky sú celkom iné. Veď keď sa pozrieme, v akom stave je teraz štátna správa, je to všetko o politických nominantoch. Takže kedy sa začne alebo kedy začneme to odpolitizovávanie. Kedy? Ďakujem.

  • Ďalej. Pán Matovič, nebudete reagovať, nie? Ďakujem.

    Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči.

  • Tento monitoring som čítal preto, aby sme vyšli z toho s nejakou cťou. Keďže do dnešného dňa sme sa, keď sme sa nevedeli dohodnúť tu a nevedeli ste sa vy ako koaliční poslanci dohodnúť na jednom kandidátovi, ktorí máte 79 hlasov, tak vám navrhujeme a dávam vám aj pozmeňovací návrh, aby generálny prokurátor sa volil verejne tak, jak sa volí prezident Slovenskej republiky. Čiže pripraviť do druhého čítania novelu, či už skrátené legislatívne, alebo proste, alebo akýmkoľvek spôsobom tak, aby mohli rozhodovať nie politici, nie my tu, ale aby rozhodovali o generálnom prokurátorovi ľudia.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, bolo tu už dosť povedané, pokiaľ sa týka novely rokovacieho poriadku.

    Ja začnem trošku, že je to tragikomédia vládnej koalície pri voľbe nového generálneho prokurátora. Čakal som, že prídete so zákonom, pretože či bude zvolený v máji alebo júni, je to už úplne jedno, že bude verejná voľba tak, ako je verejná voľba prezidenta. Potom by som vedel pochopiť, že tu nejde o politickú nomináciu, ale máme dosť času. Keď sme nezvolili prokurátora do konca roka v druhom čítaní, môžme navrhnúť verejnú voľbu a nemáme problém a nebudeme musieť meniť pravidlá hry počas, aj keď ich zmeníme, ale budú seriózne.

    Začnem chronologicky, lebo som si dal spraviť podrobne materiály, ktoré boli pri voľbe generálneho prokurátora.

    Jeden z koaličných lídrov oficiálne tu z tohto rečníckeho pultu vyslovil obvinenia, že v koalícii sedia podlí zradcovia, pretože niekoľkí zo sedemdesiatich deviatich poslancov zahlasovali inak, ako si to želala Koaličná rada. Ak je to tak a menovaný koaličný líder ani nikto iný neupresnil, ktorí poslanci vládnej koalície sú podlí alebo zbabelí zradcovia, objektívne sa dá povedať, že je tu sedemdesiatosem potenciálnych podlých alebo zbabelých zradcov a tento ich tieň podozrenia všetkých vládnych poslancov okrem jedného, ktorý povedal o vás ostatných, takto označil či vás zaradil do bludného alebo uzavretého kruhu.

    Poďme ale chronologicky, ako sa voľba vyvíjala, a k tomu som si dal urobiť analýzu.

    Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa 2. 2. 2011 skončilo sedemročné funkčné obdobie. Kto bude jeho nástupcom, o tom rozhodovali poslanci Národnej rady v tajnom hlasovaní. Po štyroch neúspešných kolách volieb v novembri a decembri 2010 nastala patová situácia. Koalícia sa nedokázala dohodnúť na svojom kandidátovi a opozičného odmietla podporiť. Jej členovia sa navzájom osočovali. Hovorili o nedôvere, prekračovaní ústavného práva, porušovaní volebného poriadku i koaličných dohôd, dokonca o páde vlády.

    O právnej norme sa začne rokovať na februárovej schôdzi parlamentu. Schválená mala byť v marci alebo v apríli. Ani v tejto otázke, sa zdá, že nie sú koaliční poslanci jednotní. Možno preto sa právom pýtam, či budú vôbec schopní riadiť túto krajinu a zabezpečiť jej stabilitu. Proti zmene pravidiel počas hry vystupuje najmä strana SMER. A podľa predsedu strany Roberta Fica nemožno akceptovať takúto zmenu iba preto, že koalícia nevie sa dohodnúť.

    Pozrime sa teraz na dianie okolo voľby generálneho prokurátora podrobnejšie.

    3. 11. 2010 v Národnej rade sa uskutočnilo prvé kolo tajnej voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Poslanci si mali najvyššieho šéfa výkonnej zložky našej justície zvoliť spomedzi troch kandidátov: Dobroslava Trnku, nominanta SMER-u, ktorého na tento post navrhol poslanec SDKÚ - DS Stanislav Janiš, Evu Mišíkovú, kandidátku strán SaS, KDH, MOST - HÍD, a Jánom Hrivnákom, nominantom SDKÚ - DS.

    Premiérka pani Iveta Radičová vyhlásila, že v prípade Trnkového znovuzvolenia sa zachová principiálne a pohrozila demisiou, čo by štyri mesiace po voľbách znamenalo pád vlády. Kauza voľby generálneho prokurátora sa vyhrotila a zdalo sa, že koalícia to bude riadiť pudom sebazáchovy.

    Potrebu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov napokon nezískal ani jeden z troch kandidátov. Víťazom prvého kola sa stal Trnka, ktorý získal 70 hlasov, 60 bolo proti, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania. Spolu s ním do druhého kola postúpila aj kandidátka Mišíková so 49 hlasmi, 84 bolo proti a 14 sa zdržalo. Ak tri koaličné strany a ich poslanci nechceli zo seba urobiť vlajočku vo vetre, ktorá sa točí podľa toho, kam v poslednej chvíli fúkne SDKÚ - DS, museli v prvom kole podporiť svoju kandidátku. Kandidát SDKÚ - DS Ján Hrivnák neuspel. Hlasovalo zaň len 28 zákonodarcov. Na poslednú chvíľu mu odmietli podporiť tri koaličné strany, ktoré krátko predtým tvrdili, že ak SDKÚ - DS sa zhodne na jeho mene, sú ochotní podporiť jeho nomináciu.

    "Som prekvapený, lebo pôvodný prísľub bol o niečom inom," povedal Ján Hrivnák. Predseda SDKÚ - DS Mikuláš Dzurinda vyslovil presvedčenie, že koaliční partneri SaS, MOST - HÍD a KDH ani nemali skutočnú vôľu dohodnúť sa na spoločnom koaličnom kandidátovi na generálneho prokurátora.

    Prečo od 20. októbra až do včera nikto nejavil záujem sa dohodnúť a boli takí chtiví dohody? Prečo sa nechceli dohodnúť ani na včera, a keď sme aj počet našich kandidátov znížili z dvoch na jedného, povedal pán Dzurinda: "Po prvom kole voľby generálneho prokurátora sa ukázalo, že Radoslav Procházka z KDH mal pravdu, keď povedal, že jeden z najväčších domácich géniov politického zákulisia Mikuláš Dzurinda to trochu prekombinoval." Pomer hlasov tomu totiž nasvedčoval, že to bol predseda SDKÚ, ktorý zamedzil tomu, aby práve kandidát tejto strany Ján Hrivnák bol zvolený za generálneho prokurátora už v prvom kole.

    "Áno, prekvapilo ma jeho správanie," v prvotnej fáze odvetil aj Richard Sulík, predseda SaS, na otázku, či za komplikácie pri voľbe môže predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.

    Voľba v prvom kole nebola úspešná, keďže ani Trnka, ani Mišíková bez hlasov SDKÚ prejsť nemohli. O Mišíkovej sa vravelo, že pre SDKÚ je od začiatku neprijateľná, pretože je vraj človekom KDH.

    Hrivnák zasa nemohol prejsť bez KDH, MOST a SaS. Vďaka vypadnutiu Jána Hrivnáka mali pred opakovanou voľbou poslanci Dzurindovej strany opäť voľné ruky. Voľba najvyššieho šéfa výkonnej zložky v našej justícii sa tak stala viac-menej straníckym divadielkom v réžii jednej strany, čo vypovedá aj o charaktere našej demokracie. Z Ústavy Slovenskej republiky totiž žiadna stranícka či politická podriadenosť generálneho prokurátora nevyplýva, veď aj preto sa volí na sedem rokov, čo je obdobie prekrývajúce sa so zvyčajným štvorročným vládnym cyklom.

    Avšak ešte jeden moment bol zaujímavý. Niektorí poslanci z SaS za plentou si odfotili spôsob úpravy svojich hlasovacích lístkov napriek tomu, že voľba má byť tajná. Tento fakt kritizoval SMER - sociálna demokracia, ktorého predseda Robert Fico v tejto súvislosti požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o rozhodnutie, či poslanci za SaS neporušili Ústavu Slovenskej republiky, keď si fotili hlasovacie lístky.

    V televíznom vystúpení predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík pritom na otázku, či existuje nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý by preveroval hlasovanie poslancov v tajnej voľbe, odpovedal: "Nie. Nemáme to ako. To by sme porušili významné pravidlá, ktoré v tejto oblasti existujú, ústavu by sme určite porušili. Je to veľmi elementné začať sa snažiť nejako preverovať to, kto ako hlasoval. Ja teda určite nielenže nebudem niečo také iniciovať, ale budem aj výrazne proti. Garantujem vám, že tajná voľba v parlamente je naozaj tajná voľba, na to dohliadnem."

    Predseda Národnej rady teda nielen klamal a podviedol voličov, ale opäť zlyhal, keď toleroval v rozpore so svojimi vyhláseniami porušovanie Ústavy Slovenskej republiky zo strany poslancov politického subjektu SaS.

    Napokon aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský z KDH na margo fotenia hlasovacích lístkov poslancov SaS vyhlásil: "Neviem, čo tým chceli dokázať. Nie je to dobrý príklad. Znižuje to autoritu, dôveryhodnosť celého parlamentu v očiach slovenskej verejnosti. Nemalo by sa opakovať," zdôraznil.

    4. 11. 2010 koalícia stála pred kľúčovým hlasovaním od svojho nástupu po júnových parlamentných voľbách. Esá mali v ruke poslanci SDKÚ - DS, ktorých kandidát nepostúpil do druhého kola. K nemu sa proti sebe postavil kandidát SMER-u pán Trnka a kandidátka koaličných strán SaS, MOST - HÍD a KDH Eva Mišíková.

    Ak by niektorí poslanci SDKÚ dali hlas Trnkovi alebo neprišli na hlasovanie, mohlo to znamenať koniec tejto vlády. Ako sa zachovajú, nebolo jasné do poslednej chvíle. Odhady boli rôzne.

    1. Poslanci SDKÚ - DS v tajnom hlasovaní dajú hlas doterajšiemu prokurátorovi a opozičnému kandidátovi Dobroslavovi Trnkovi, SaS, MOST - HÍD a KDH to budú považovať za porušenie koaličnej zmluvy. Iveta Radičová, pani premiérka, povedala, že ak sa stane, podá demisiu, padne vláda. Prezident tak by musel poveriť zostavením vlády niekoho iného.

    2. Poslanci SDKÚ dajú hlas Dobroslavovi Trnkovi. Dôjde k porušeniu koaličnej dohody, zmluvy. Dohody medzi koaličnými partnermi tak prestanú platiť a nebudú vedieť sa zhodnúť na základných otázkach. Pani Iveta Radičová demisiu nepodá, a preto nadchádzajúcim kongresom SDKÚ, na ktorom sa mal voliť nový predseda strany, sa ukáže, kto v najsilnejšej koaličnej strane ťahá nitky.

    3. Poslanci SDKÚ - DS, ktorej kandidát sa nedostal do druhého kola, dajú hlas kandidátke SaS, MOST-u - HÍD a KDH Eve Mišíkovej. Na poste generálneho prokurátora nahradí Dobroslava Trnku. Podporia tak koaličného kandidáta a všetky štyri strany budú vládnuť ďalej.

    4. Ani Dobroslav Trnka, ani Mišíková, Eva Mišíková nedostane nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. A voľba generálneho prokurátora sa bude opakovať o mesiac.

    Už tri mesiace po voľbách sa teda špekulovalo o páde vlády. To, že sa koalícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora, bolo ďalším krokom deštrukcie vládnej koalície.

    Spor medzi predsedom SDKÚ pánom Mikulášom Dzurindom a premiérkou pani Ivetou Radičovou naberá na obrátkach. Zároveň vyhlásil, že koalícia bude mať veľký problém dohodnúť sa na osobe nového generálneho prokurátora, lebo oni sa navzájom, lebo sa nenávidia navzájom.

    SMER - SD počítal s tým, že ani v druhom kole voľby 4. 11. sa obsadením tejto funkcie nerozhodne kvôli obštrukciám zo strany SDKÚ - DS.

    To, že nový generálny prokurátor nebude zvolený do kongresu tejto strany 6. 11. 2010, malo za cieľ, aby boli dotiahnuté najmä personálne otázky, o ktorých sa tam rozhodovalo.

    Šéf MOST-u - HÍD Béla Bugár taktiež tvrdil, že SDKÚ - DS nechce, aby druhé kolo vyšlo. Prokurátora nechce zvoliť pred kongresom strany, hovorí sa to, že Trnkov úspech by bol, že by Dzurindovi uškodil, uviedol Bugár. Dzurindovcov kritizovali aj za to, že koaličných odhovárali od voľby Mišíkovej. "Hrajú sa tu podivné hry," vyhlásil pán podpredseda Národnej rady Béla Bugár.

    Ukázalo sa, že špekulácie o tom, že druhé kolo voľby generálneho prokurátora bude zmarené a poslancom sa ani na druhýkrát nepodarí zvoliť generálneho prokurátora, sa zakladali na pravde. "Existujú rôzne spôsoby, ako využiť napríklad legitímnu obštrukciu," povedal novinám ešte pred hlasovaním SDKÚ - DS Tomáš Galbavý. Až 27 zákondarcov si prevzalo hlasovacie lístky, ale neodovzdalo svoj hlas. Dva hlasy boli neplatné. Súčasný prokurátor Dobroslav Trnka tak získal 68 hlasov, jeho protikandidátka pani Mišíková 47. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 144 poslancov, na zvolenie bolo teda potrebných aspoň 73. Bolo rozhodnuté, že tajná voľba sa bude opakovať v decembri. Nových kandidátov by mali poslanci navrhnúť do 22. novembra. Do hry mohli vstúpiť aj úplne nové mená, ale aj kandidáti z prvého kola. Koalícia tak získala čas, aby sa konečne dohodla.

    Snaha sulíkovcov odfotiť svoje hlasovacie lístky pri tajnej voľbe poukázala aj na zaujímavý paradox. "Poslanci v rokovacej sále dennodennej porušujú zákon," Pavol Hrušovský z KDH. "Je zakázané do rokovacej sály prinášať zbrane, výbušniny, látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Ak ich už niekto z nás porušuje, porušuje rokovací poriadok."

    SaS si ale hlasovacie lístky opäť fotili, tentoraz priamo fotoaparátmi. Či je to v rozpore s princípom tajnej voľby, by mal povedať Ústavný súd.

    Koalícia vyhlásila, že do nových volieb nepôjde roztrieštená a dohodne sa na jednom mene. Dohoda sa však mohla opäť skomplikovať. Mikuláš Dzurinda z SDKÚ, ktorá bola pred novým kolotočom rokovaní znova rozdelená. Poslankyňa z klubu SDKÚ Jana Dubovcová sa totiž nemienila vzdať svojho kandidáta Jána Hrivnáka zo Špeciálnej prokuratúry. "Budem ho opäť navrhovať," povedala. Hrivnák pritom pohorel v súboji so súčasným šéfom prokuratúry Dobroslavom Trnkom a Evou Mišíkovou z Generálnej prokuratúry. Zopakujeme si: v prvom kole vypadol s dvadsiatimi ôsmimi hlasmi. Na neúspechu sa podieľala aj samotná SDKÚ. Prihlásila sa k nemu až vo chvíli, keď KDH, SaS a MOST - HÍD odskočili od ponuky, že ho podporia.

    Predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Jozef Mikuš o Dubovcovej rozhodnutí nechcel komentovať. "Chceli by sme nové meno," uviedol pán Mikuš. Premiérka pani Iveta Radičová neprezradila, či tiež požaduje úplne nového kandidáta: "Nerada predbieham dialógom."

    Predseda MOST-u - HÍD pán Béla Bugár potvrdil, že na Hrivnákovi ani Mišíkovej, ktorú navrhli MOST - HÍD, KDH a SaS, už nie je možná dohoda celej štvorkoalície. "Budeme musieť hľadať iného kandidáta," vyhlásil po druhom kole voľby.

    "Už hľadáme nového kandidáta, ktorého partnerom navrhnem," uviedol Jozef Kollár zo SaS. O kom uvažuje, odmietol komentovať.

    Nové meno, ktoré predostrie koalícii, vyberalo KDH z ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) menách, malo hlasovať na decembrovej schôdzi.

    V kuloároch sa objavila informácia, že koalícia zvažuje kandidatúru špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Dušan Kováčik. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Kováčik na otázku, či ho niekto z koalície oslovil.

    Kandidatúra Dobroslava Trnku, ktorá vyvolala rozkol v koalícii, bola tiež reálna. "Nevylučujem ani opätovné navrhnutie pána Trnku," uviedol podpredseda SMER-u Dušan Čaplovič.

    Opäť si pripomeňme, že Trnku do prvých volieb navrhol Mojmír Mamojka zo SMER-u a Stanislav Janiš z SDKÚ. "Do ďalších volieb nenavrhnem nikoho," reagoval pán Janiš. "Pani Radičová už pred prvými voľbami hrozila demisiou, ak by Trnka uspel."

    Predsedu KDH Jána Figeľa oklamala obštrukcia poslancov z SDKÚ - DS, ktorí v druhom kole nedali hlas ani jednému kandidátovi. "Obštrukcia, ktorú časť koalície uplatnila, osobitne poslanci SDKÚ - DS, nie je cestou ani k potrebnej zmene a určite nie ani k vnútornej jednote alebo dôvere. Ale ideme ďalej. Budeme rokovať o ďalšom návrhu, ktorý je pred nami, a verím, že lekcia z tejto schôdze bude dôležitým východiskom pre úspešnú decembrovú schôdzu," konštatoval pán Figeľ. Upozornil, že "ak by akékoľvek garde mal opakovať podobný postup koalície pri ďalšej voľbe, nepôjde o dobrý signál do vnútra koalície a nepredstavoval by som si ani riešenie pre Slovensko. Koalícia ide ďalej, aj keď nedotiahla jednu dôležitú tému, ale verím, že úsilie a spoločný postup bude úspešnejší v decembri," uzavrel predseda KDH pán Figeľ.

    2. 12. 2010: Poslanci Národnej rady sa tretíkrát neúspešne pokúsili zvoliť nového generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nový kandidát koaličných strán SDKÚ - DS, SaS, KDH, MOST-HÍD Jožo Čentéš získal 73 hlasov od 149 prítomných poslancov, za nominanta SMER-u Dobroslava Trnku hlasovalo 74 poslancov. K zvoleniu mu chýbal jediný hlas. Ani jeden tak nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov zákonodarcov prítomných na voľbe.

    Okamžite po zverejnení výsledkov zavládla v sále bezradnosť. Niektorí hovorili už o konci koalície. Štyria koaliční poslanci, ktorí hlasovali za Trnku, a navyše dvaja odovzdali neplatné lístky. Kým v kuloároch sa začali všetci navzájom obviňovať, šéfovia poslaneckých klubov vyhlásili, že ich poslanci to neboli. Z SaS a strany SMER, MOST - HÍD mali robiť fotografie, ktoré to dokazovali a SDKÚ a KDH tvrdilo, že tiež môžu dokázať, že všetci ich poslanci hlasovali za pána Čentéša. Zradcovia koalície sa nepriznali. Premiérka pani Iveta Radičová opätovne prehlásila, že ak poslanci zvolia súčasného generálneho prokurátora, podá demisiu. Ak by sa hlasovalo podľa dohody, Jozef Čentéš by mal dostať 79 hlasov a bol by zvolený.

    Podpredseda parlamentu pán Hrušovský z KDH: "Mňa udivuje, že vládna koalícia v tak vážnej veci po tretíkrát za sebou zlyhala. Čo to znamená? Ešte väčšie prehĺbenie nedôvery strán vládnej koalície navzájom voči sebe."

    Podpredseda parlamentu pán Béla Bugár z MOST - HÍD: "Keby som sa mal vyjadriť, tak musíte to vypípať, lebo tak som naježený. Načo sedíme, načo rokujeme, načo sa dohadujeme, keď sa nič nedodržuje?"

    Pán predseda parlamentu Richard Sulík z SaS: "Druhé kolo tejto voľby bude v utorok o 11.30. To je všetko, čo môžem k tomuto v tejto chvíli povedať."

    Pán poslanec Mikuš, predseda poslaneckého klubu z SDKÚ - DS: "28 poslancov SDKÚ - DS dalo hlas doc. Čentéšovi. Každý z tých poslancov vie dokázať, že hlasoval za pána doc. Čentéša."

    Už to, že sa nepodarilo generálneho prokurátora zvoliť prvýkrát, bol signál, že v koalícii niečo nefunguje. "Keby ste sa ma opýtali pred voľbou, povedal by som to, že na 100 % bude zvolený pán doc. Čentéš. Nie je to tak," uviedol poslanec za MOST - HÍD Peter Zajac.

    "Dnes som najmenej presvedčený o tom, že vládna koalícia vydrží štyri roky, je to veľmi vážna koaličná kríza," povedal po vyhlásení voľby poslanec SaS Igor Matovič.

    Predsedníčka vlády Iveta Radičová sa po fiasku vo voľbe generálneho prokurátora novinárom vyhýbala. Po skončení hodiny otázok a odpovedí odišla pred plánovaným začiatkom Koaličnej rady v sprievode Pavla Hrušovského do jeho kancelárie a ani potom jej novinári nemohli klásť otázky. Do traktu predsedu parlamentu Richarda Sulíka síce prišla na návrh na Koaličnú radu, zvolila však výťah, ktorý premáva v priestore nedostupnom pre médiá.

    Tajná voľba generálneho prokurátora začala zamestnávať aj policajných vyšetrovateľov. Polícia preverovala, či nedošlo k spáchaniu trestných činov korupcie. Niektorí poslanci koaličnej SaS totiž povedali, že sa ktosi neúspešne pokúšal podplatiť jedného z ich poslancov. Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár sa v STV vyjadril, že "koaliční poslanci, ktorí nehlasovali za kandidáta koalície na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, sú podplatení, vydieraní či vydierateľní alebo sa rozhodli povaliť vládu pani Ivety Radičovej".

    Predseda SMER-u Robert Fico naznačil, že premiérku Radičovú mohol chcieť odstrániť napríklad predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Ten ale nepripustil, že na pozadí problému so zvolením nového generálneho prokurátora boli úvahy o zmene na poste predsedníčky vlády. "Je to úplne na smiech, sme a budeme veľmi jednotní," povedal pán Dzurinda.

    Predseda strany MOST - HÍD, pán podpredseda parlamentu Béla Bugár zdôraznil, že "koaličná dohoda platí len pre vládnutie s pani Ivetou Radičovou z SDKÚ na poste premiérky a zvolenie súčasného generálneho prokurátora by znamenalo koniec koalície".

    Prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič bol od začiatku proti zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Ústava Slovenskej republiky podľa neho poslancom zabezpečuje hlasovanie podľa vlastného presvedčenia a svedomia.

    Nekonečný príbeh voľby generálneho prokurátora vtedy pokračoval. Situácia sa mala vyriešiť, opätovne tajná voľba 7. 12. 2010.

    7. 12. 2010 v Národnej rade sa uskutočnila štvrtá, opäť neúspešná voľba generálneho prokurátora. Ani jeden z dvojice kandidátov, Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka, nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe. Poslanci vládnych strán sa znovu uchýlili k obštrukcii. Prevzali si hlasovacie lístky, čím zdvihli kvórum, ale svoj hlas neodovzdali žiadnemu kandidátovi. Pán Trnka získal 71 hlasov, ktorými disponoval SMER - sociálna demokracia a SNS, Čentéš nezískal žiaden.

    Koalícia sa dohodla, že zmení rokovací poriadok a následne už generálneho prokurátora budeme voliť verejne, čo by malo zabezpečiť zvolenie dohodnutého kandidáta. Z toho jasne vyplynulo, že vládna štvorka má záujem o politické ovládnutie Generálnej prokuratúry.

    V kuloároch sa šírilo, že koaličný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš by mal byť nominantom SaS, prvým námestníkom Jozef Szabó ako nominant MOST - HÍD a KDH má reprezentovať Martin Lauko. Hovorilo sa tiež, že existujú aj dohody o výmene riaditeľov odborov. Na trestné konanie má mať potom vplyv minister vnútra pán Daniel Lipšic z KDH.

    Keď za týchto okolností nebol pán Čentéš dôveryhodný, terajší prokurátor Dobroslav Trnka bol zas neprijateľný pre koalíciu. Východiskom bolo, teda sa strany dohodli naprieč spektrom na inom mene. Ako zdôraznil Robert Fico: "Aj taký kandidát by sa mal stať generálnym prokurátorom v tajnej voľbe a nie vo verejnej, ktorú koalíciu(koalícia) avizovala."

    Bývalý predseda vlády zároveň naznačil, že za dvojnásobným nezvolením Čentéša môže byť aj vzbura v SDKÚ - DS, pretože ich nominant mocenskej štruktúre na Generálnej prokuratúre nefiguruje. Reči o údajnom korumpovaní koaličných politikov sú podľa neho rozprávky. Vládna koalícia podľa predsedu SMER-u - SD láme demokraciu, ak zmení tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, a pôjde podľa neho o zlomenie chrbtice slovenskej demokracie. "Ale zdá sa, že sú v mene moci schopní všetko," povedal po neúspešných voľbách generálneho prokurátora Robert Fico.

    Aj prokurátori boli znepokojení, najmä priebehom volieb generálneho prokurátora. Rada prokurátorov Slovenskej republiky vyslovila vážne znepokojenie nad spôsobom výberu, ale najmä voľbou kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý sa Rade prokurátorov Slovenskej republiky, ako i prokurátorom javil ako značne spolitizovaný, čím evokuje neúmerný zásah do nadstraníckosti funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Rada upozornila, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je prokuratúra samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

    Právo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voliť generálneho prokurátora vyplýva priamo zo zákona. Z právneho poriadku však vyplýva aj nadstranícke postavenie prokurátorov, ako i generálneho prokurátora Slovenskej republiky. "Striktná deľba navrhovaných kandidátov na koaličných, opozičných nesie so sebou nebezpečenstvo spolitizovania tejto funkcie a následne tiež prokuratúry ako celku," upozornili prokurátori. Rada prokurátorov zastáva názor, že je v rozpore so zásadami materiálneho chápania právneho štátu meniť voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky počas už prebiehajúceho procesu jeho voľby. Nemožno spochybniť právo Národnej rady Slovenskej republiky prijímať a meniť zákony, avšak zákonodarná moc Národnej rady by nemala podľa prokuratúry byť zneužívaná s cieľom riešenia konkrétneho politického sporu. Podľa prokurátorov je potrebné akceptovať slobodnú voľbu poslancov Národnej rady tak, ako to vyplýva z ústavného postavenia, a ponechať im možnosť prejavu tejto vôle, ktorá bude ovplyvňovaná iba hodnotením profesijných a morálnych vlastností navrhnutého kandidáta. Zmena tajnej voľby na verejnú však vytvára možnosť neprimeraného politického tlaku na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri voľbe generálneho prokurátora.

    V januári 2011 sa pripravovali zmeny zákonov, ktoré by mali umožniť verejnú voľbu generálneho prokurátora a ďalších štátnych funkcionárov.

    Šéf MOST - HÍD, podpredseda parlamentu Béla Bugár vyhlásil, že novelu pripraví skupina poslancov predovšetkým z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Či koalícia bude mať dosť síl na ich schválenie v parlamente, zatiaľ nie je isté. Poslanci OKS, ktorí sú v klube strany MOST - HÍD, totiž povedali, že odmietajú zrušiť tajnú voľbu. K Petrovi Zajacovi sa pridal aj Peter Osuský. "Nie som zástancom riešenia tohto princípu kvôli niekoľkým nestatočným ľuďom," uviedol s tým, že za tieto zmeny hlasovať nebude. Tajnú voľbu považuje za výdobytok nežnej revolúcie. OKS má štyroch členov a práve toľko hlasov zabezpečuje koalícii parlamentnú väčšinu. Po stretnutí s pani Ivetou Radičovou ale svoje rozhodnutie členovia OKS zmenili. "Cítime sa politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády," vyhlásil Peter Zajac. Pridali sa tak ku koaličným politikom, ktorí menili svoje názory podľa potreby. Už pri voľbe generálneho prokurátora ukázali, že dokážu svoje názory obrátiť o 180 stupňov za necelých 24 hodín.

    Pani premiérka Iveta Radičová jeden deň verejnosť ubezpečovala, že opakovaná voľba generálneho prokurátora musí prebehnúť takým spôsobom, ktorý nebude môcť spochybniť Ústavný súd. Na druhý deň vyhlásila, že parlament v súvislosti s voľbou sa dostal do patovej situácie." Je to preto prirodzené a normálne a za takých okolností nebude pokračovať vo voľbe," uviedla po Koaličnej rade.

    Podobne zmenil svoje stanovisko aj ďalší koaličný predstaviteľ. Podpredseda Béla Bugár, MOST - HÍD, a Pavol Hrušovský, KDH, hovorili o tom, že pri tejto nedôvere koalícia nemôže fungovať. Po rokovaní Koaličnej rady však označili stav koalície za normálny, keď je všetko v poriadku. Všetci predsedovia koaličných strán vyhlásili, že stoja za pani premiérkou Ivetou Radičovou. Nechýba im vraj ani vzájomná dôvera. "To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," vyhlásil podpredseda parlamentu pán Bugár. Pritom už po prvom kole volieb tvrdil, že "hrajú sa tu podivné hry".

    Rovnako to bolo aj s výrokmi o zmene tajnej voľby na verejnú. KDH po neúspešnej voľbe otvorilo otázku zmeny spôsobu voľby. Neskôr už verejnú voľbu podporilo iba SDKÚ. Ďalšie tri koaličné strany vrátane KDH, ktoré s návrhom prišlo, začalo tvrdiť, že "pravidlá by sa nemali meniť počas hry". Po koaličnej rade má už predseda SaS, pán predseda parlamentu Richard Sulík iný názor. "Ľudia, ktorí nás volili, majú nárok na to, aby vedeli, koho volia a ako hlasujú ich poslanci," vyhlásil.

    S verejnou voľbou napokon súhlasili všetci štyria koaliční lídri. Koaliční politici zabudli aj na svoje výroky o tom, že rozmýšľali spojiť voľbu generálneho prokurátora s vyslovením dôvery vláde, čo navrhoval predseda KDH pán Figeľ. "O niekoľko mesiacov sa môže ukázať, že máme pri tej istej téme medzi sedemdesiatimi deviatimi poslancami niekoľkých judášov alebo obchodníkov, alebo vydieraných ľudí," vyhlásil pán Figeľ. Týmto návrhom sa Koaličná rada vôbec nezaoberala.

    Pripomeňme si záverom teraz výroky koaličných politikov:

    "Zásadne odmietam, aby sa menili pravidlá hry počas voľby," premiérka pani Iveta Radičová v televízii Markíza o verejnej voľbe generálneho prokurátora.

    "Je prirodzené a normálne, ak za týchto okolností nebude sa pokračovať vo voľbe," premiérka pani Iveta Radičová po rokovaní Koaličnej rady o verejnej voľbe generálneho prokurátora.

    " Klesli sme veľmi hlboko, nikto neverí nikomu," podpredseda parlamentu Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po decembrovej neúspešnej voľbe generálneho prokurátora.

    "To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po rokovaní koaličnej rady.

  • Reakcia podpredsedu Bugára.

  • Pán podpredseda, ja by som poprosil, keby ste ma nechali dopovedať. Ja som to čítal preto, aby som navrhol, aby sme volili pána generálneho prokurátora v závere...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Tomčo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Muňko, neviem, či niektorým vám z poslancov zo SMER-u tie príspevky niekto píše, ale ak áno, tak potom dneska ste si vylosoval, vyžreboval veľmi ťažký a dlhý príspevok, a tak sa nečudujem, že dnes ste si ho nestihol zrejme vopred ani prečítať. Viete aj vlastnými slovami povedať v krátkosti, teda za minútku-dve, o čom ste tam čítal? Z tej spravodajskej správy či spoločnej správy SMER-u? Ak je pravda, pán Muňko, že ste rodina s pánom Ficom, poproste ho, aby nabudúce vám dali nejaké kratšie a ľahšie príspevky, lebo ja som vás nepochopil. Ďakujem.

  • Pán poslanec Muňko, ja práve, naopak, chcem sa vám poďakovať za faktografický, štatistický, informačne aj inak vyčerpávajúci príspevok, v ktorom ste teda zhrnuli všetko doterajšie dianie, ktoré sa okolo voľby generálneho prokurátora udialo, a teda splnili ste zrejme aj stranícku úlohu natiahnuť trochu čas, aby v utorok pred kamerami mohol Robert Fico vystúpiť ešte v rámci rozpravy k tomuto bodu. A teda aby som prejavil z mojej strany ústretovosť, tak budem vo svojej faktickej poznámke pokračovať v rovnakom duchu, ako ste vy mali príspevok.

    Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre:

    "Prvá časť

    Základné ustanovenia

    § 1 Predmet úpravy

    (1) Tento zákon upravuje postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry.

    (2) Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.

    § 2

    Postavenie prokuratúry

    Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

    Pôsobnosť prokuratúry

    § 3

    (1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

    (2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušením zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti"...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Maďarič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Muňko, akokoľvek budú naši koaliční kolegovia ironizovať, tvoj príspevok bol veľmi užitočný, pretože bol nasýtený faktami, ktoré osviežia našu pamäť a veľmi pekne ilustrujú, kto sa v priebehu uplynulých mesiacov ako choval a vyjadroval k problematike volieb a špeciálne aj voľbe generálneho prokurátora, a veľmi krásne dokazuje rôzne účelové zmeny postojov.

    A tu sa snaží koalícia tváriť, že dnes rokujeme o niečom, kde v podstate ide o nejakú nevinnú novelu rokovacieho poriadku. A sú veľmi nervózni z toho, že my tým, ako z rôznych uhlov pohľadov vystupujeme a reagujeme, či už sú to uvažovanie o tých veciach, alebo aj - ako v tvojom prípade - uvádzanie faktov, dávame najavo a dokazujeme, že tu nejde o nevinnú novelu rokovacieho poriadku, že tu ide o veľmi závažné zmeny, ktoré krivia demokraciu a ktoré hlavne vedú k účelovému spolitizovaniu, obsadeniu generálnej prokuratúry s ďalekosiahlymi negatívnymi dôsledkami.

    Takže ďakujem ti, pán poslanec, že si tým, ktorí tu sedia, tú pamäť osviežil a ostane to napokon aj v záznamoch a možno sa s tým niekedy niekto zoznámi a bude si môcť porovnať tie slová, ktoré boli vyslovované zo strany koalície predtým, teraz, potom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi vďačný, pán poslanec Muňko, že si povedal to, čo si povedal, lebo teraz už musí byť nad slnko jasnejšie aj tým, ktorí boli v tejto sále a ktorí sa tvária v tejto chvíli, ako keby nevedeli, o čo ide, že v prvom rade ide o veľkú mocenskú politickú hru tejto koalície v rámci seba.

    Tuná hrozilo a hrozí stále pád vlády, výmena vlády, výmena bosov vo vláde, ktorých ako vy všetci tuná zastupujete z koalície a možno ani neviete, prečo tie tlačítka tlačíte. Spýtajte sa svojich politických bosov a určite vám na to úprimne neodpovedajú.

    Tuná vôbec nejde o nejakého voliča, tu vôbec nejde o nejakú úprimnosť, ktorú tuná proklamujete smerom k voličovi. Ide tu o vašu koalíciu, o váš mocenský boj, o vaše v tejto chvíli "korytá", ktoré doteraz neviete v rámci koalície, či máte isté. Preto ten obrovský boj, preto ten boj o lídra, preto ten mocenský boj v rámci SDKÚ a v rámci ostatných strán, preto štyria poslanci, ktorí prídu k pani premiérke a dohodnú sa. Len mocenský boj, nič iného.

    Tak tu, prosím vás pekne, nezavádzajte, o tom je princíp vašej proklamovanej verejnej voľby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Muňko, nech sa páči, môžte reagovať.

  • Nebudem reagovať na, pokiaľ sa týka, tuná pána poslanca, že som rodina. Totálna blbosť. Ja mám 66 rokov a mám vlastný rozum na to, aby som povedal.

    Prekvapuje ma to, a to som apeloval, a preto som to podrobne sa vám snažil podať, aby ste si vôbec uvedomili, aký cirkus tu predvádzame pri voľbe generálneho prokurátora. Keď sa to nepodarilo prvýkrát, dvakrát, tak sme už vtedy mohli uvažovať nad tým, že budeme ho voliť verejne, tak ako volíme pána prezidenta. A neboli by sme mrvili tento parlamentarizmus a neboli by sme robili tento humbug, ktorý tu robíme, to, že naši ľudia majú toho už dosť.

    Takže sa dohodneme, nech sa navrhnú kandidáti na generálneho prokurátora a nech sa v máji verejne volí. A nech si ľudia zvolia proste apolitického generálneho prokurátora. Nič nám k tomu nebráni a vyjdeme všetci so cťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážení prítomní poslanci, ja by som sa veľmi rada zapojila do rozpravy ohľadne voľby a vlastne návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Doteraz v rozprave zaznelo, najmä z radov poslancov opozície, mnoho konštatovaní, ktoré podľa môjho názoru sa až tak netýkali priamo tejto novely, o ktorej prebieha rokovanie. Odznelo tu viac názorov na napríklad činnosť prokuratúry, odznelo tu napríklad, že naša prokuratúra nie je sovietskeho typu, lebo Rusi prebrali jej model z napoleonského Francúzska, samozrejme, že Vyšinskij sa tu nespomenul.

    Bolo tu povedané veľakrát a opakovane, že táto novela alebo jej účelom je ovládnutie prokuratúry, že ide o útok na demokraciu, že ide o likvidáciu slobody, o útok na mandát poslanca uplatniť si slobodne svoju vôľu. Ďalej tu bolo niekoľkokrát opakované, že ide o zrušenie tajnej voľby a že zavedením verejnej voľby, že to je protiústavné, že týmto sa ruší výdobytok novembra ´89. Taktiež bolo povedané, že predseda Národnej rady porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona tým, že neurčil termín na podanie návrhu kandidátov na vymenovanie generálneho prokurátora. A taktiež sa veľakrát opakovalo, že sa menia pravidlá počas hry. Tak ja sa chcem vrátiť k téme, ktorou je vlastne novela zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a vzhľadom na to, čo tu odznelo, tak by som chcela poukázať na to, že práve môj predchádzajúci účastník parlamentnej rozpravy pán poslanec Muňko presne vo svojom faktografickom prejave uviedol, že čo sa stalo v Národnej rade Slovenskej republiky, a síce, že pri otázke voľby generálneho prokurátora ostala Národná rada zablokovaná. To sa stalo v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Podľa Správy o európskych štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému a v oblasti prokuratúry, ktoré boli prijaté Benátskou komisiou na jej 85. plenárnom zasadnutí v Benátkach 17. - 18. novembra 2010, v bode 36 sa v tejto správe uvádza: "V krajinách, v ktorých generálneho prokurátora volí parlament, je možné znížiť riziko politizácie procesu jeho vymenovania tým, že by voľbu pripravil parlamentný výbor, ktorý by mal vziať do úvahy aj názor expertov." Tým chcem povedať, že v Slovenskej republike volíme prokurátora v parlamente, že voľby pripravuje ústavnoprávny výbor.

    Ďalej sa v správe uvádza: "Použitie kvalifikovanej väčšiny pre voľbu generálneho prokurátora by mohlo byť chápané ako mechanizmus dosiahnutia konsenzu pri takýchto menovaniach." My nemáme požiadavku kvalifikovanej väčšiny, ale jednoduchej.

    A ďalej sa v správe uvádza: "Je ale potrebné poskytnúť aj alternatívny mechanizmus, ak by nebolo možné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, aby sa predišlo k zablokovaniu systému." Musím skonštatovať, že napriek tomu, že my máme požiadavku a potrebu iba jednoduchej väčšiny pre voľbu, došlo v Národnej rade Slovenskej republiky k zablokovaniu tohto systému preto, lebo nikto nezískal väčšinu, ani koalícia, ani opozícia, pri voľbách. Čiže ten pokrik z opozičných radov, že koalícia nezískala väčšinu, a preto nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora, patrí presne aj na opačnú stranu, pretože ani ona nezískala väčšinu. A z tohoto dôvodu, že nikto nezískal väčšinu, nedošlo k voľbe.

    Poukazujem na to, že v zmysle platných právnych predpisov došlo dvakrát k voľbe a v každej z týchto volieb boli zrealizované dve kolá voľby. To znamená, že vo dvoch voľbách v štyroch kolách nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora. Stalo sa to približne tak, ako to popísal pred chvíľou pán poslanec Muňko.

    Čiže v Slovenskej republike ohľadne voľby generálneho prokurátora vznikla patová situácia. Teraz ide o to, aké stanovisko zaujme parlament k tejto patovej situácii. Či táto patová situácia spôsobila takú situáciu v štáte, že bolo potrebné konať mimoriadne, alebo či išlo o proces, ktorý je zvládnutý právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že v zákone č. 153/2001 Z. z. o organizácii prokuratúry je pamätané na situáciu, keď nemáme generálneho prokurátora a priamo zo zákona prechádzajú jeho kompetencie na prvého námestníka Generálnej prokuratúry, možno skonštatovať, že v Slovenskej republike tým, že nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora, nenastala žiadna katastrofická situácia, pretože zákonná úprava na takúto situáciu pamätá.

    Napokon dnes je 4. februára a čo sa stalo? Zrútila sa prokuratúra? Nie. Automaticky nastúpil zákonný proces, prvý námestník generálneho prokurátora prevzal všetky kompetencie svojej funkcie a svoju funkciu bude vykonávať tak, ako mu zákony kážu.

    To znamená, že keď podľa môjho názoru predseda parlamentu zvažoval, že či vznikla situácia na zvolanie mimoriadnej schôdze na mimoriadne postupy, na riešenie nejakej kritickej situácie, uvažoval správne, ak posúdil túto situáciu ako nie takú kritickú, aby musel zvolávať mimoriadnu schôdzu a určovať mimoriadne termíny na predkladanie návrhov kandidátov.

    Ďalej chcem povedať, že naša posledná voľba generálneho prokurátora sa uskutočnila v decembri 2010 a najbližšia riadna schôdza sa deje od 1. februára 2011. Ku zániku funkčného obdobia generálneho prokurátora došlo 2. februára 2011, čiže v priebehu tejto schôdze. Nebol preto dôvod na to, aby predseda Národnej rady zvolával mimoriadnu schôdzu. Naopak, tá patová situácia, ktorá v parlamente vznikla, vyvolala potrebu takúto situáciu riešiť, a tak - ako sa uvádza v bode 36 tej Benátskej komisie - bolo by potrebné poskytnúť a mať aj alternatívny mechanizmus, ak by nebolo možné dosiahnuť väčšinu, aby sa predišlo tomu zablokovaniu systému.

    Preto podľa môjho názoru okrem iného prišli koaliční poslanci po dohode s návrhom na zmenu rokovacieho poriadku. Neviem, či sme si všetci uvedomili, akým spôsobom je naformulované nové znenie predkladanej novely, ja ho pre istotu prečítam, aby som tak mohla vyvrátiť všetky doterajšie tvrdenia z opozičných radov, že ideme rušiť tajnú voľbu a že ideme rúcať nejaký systém.

    Naopak, "podľa § 39 ods. 8 navrhovanej novely tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou", to napríklad prípad generálneho prokurátora a jeho funkcie nie je, ďalej "alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesenie Národná rada". Myslím si, že okrem strany SNS všetky strany disponujú počtom 15 poslancov, to znamená, že nikto nebráni poslancom, aby podali na schôdzi návrh, aby Národná rada bez rozpravy sa o tomto návrhu uzniesla, či bude sa hlasovať o tej-ktorej funkcii tajne. Čiže nedošlo ku žiadnemu zrušeniu tajnej voľby v tomto prípade, naopak, otvára sa priestor, aby Národná rada ad hoc v budúcnosti predišla prípadnému zablokovaniu svojho systému a aby bolo možné riešiť na návrh skupiny poslancov to, akým spôsobom sa Národná rada uznesenie hlasovaním o spôsobe voľby, pokiaľ taký návrh bude podaný najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady. Čiže poukazujem na to, že toto znenie novely vlastne dáva všetkým priestor na slušné a demokratické riešenie krízovej, možno, situácie.

    Z týchto dôvodov ja, samozrejme, že budem za tento návrh novely hlasovať, myslím si, že je potrebné, aby sa dostala do druhého čítania, a myslím si, že je potrebné pre nás, aby sme tento problém vyriešili.

    Ďalej, pokiaľ ide o ostatné výhrady, napríklad, že predseda parlamentu porušil svoju zákonnú povinnosť stanoviť termín na voľbu kandidáta, musím povedať, že všetky úkony predsedu Národnej rady jednoznačne, doterajšie teda, smerovali k splneniu účelu právnej úpravy, aby došlo k zvoleniu generálneho prokurátora. Pretože v primeranom časovom predstihu pred skončením funkčného obdobia súčasného generálneho prokurátora určil termín pre poslancov na návrhy kandidátov a v súlade so schváleným volebným poriadkom, čiže nie zákonom, ale naším volebným poriadkom, ktorý sme si schválili, zaradil návrhy, ktoré mu boli predložené, vždy na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Týmto spôsobom postupoval až dovtedy, kým nedošlo k zablokovaniu tejto Národnej rady.

    Ďalej ešte by som chcela uviesť, že podľa môjho názoru je správne, že neriešime mimoriadnymi prostriedkami toto zablokovanie, ale že práca Národnej rady pokračuje ďalej, pretože si myslím, že náš štát je teraz v takej situácii, že by sme sa nemali opakovane traumatizovať každých 15 dní podávať nejaký návrh na generálneho prokurátora, ale že by sme si to mali vyriešiť riadnou legislatívnou cestou. A okrem toho prijímať zákony, ktoré potrebujeme a pracovať ďalej. Dovtedy, kým neprijmeme aj zákon, ktorým budeme riešiť aj túto patovú situáciu.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani poslankyňa, vy ste hovorili, že je potrebné vyriešiť túto patovú situáciu legislatívnou cestou. Viete, čo je potrebné vyriešiť? Je potrebné vyriešiť vašu situáciu v koalícii. Pretože je obdivuhodné, akým spôsobom vy dokážete zdôvodňovať to, že sa neviete dohodnúť na voľbe generálneho prokurátora, teraz ste prišli s novou filozofiou, že nastala patová situácia a že je potrebné tú situáciu riešiť práve takýmto spôsobom. To je tu nový prvok, ktorý ste do toho priniesli.

    A pritom by som skôr z vašej strany očakával ako bývalej sudkyne, že by ste komentovali slová odborníka profesora Mamojku, ktorý hovoril o tom, že o čom je tá tajná voľba. Je to ochrana voleného a volacieho. Ale vy ste sa zaoberali tými všelijakými vecami, možnosťami, ale aby ste prikryli to, že toto všetko vzniká len preto, lebo ste sa neboli ochotní dohodnúť na jednom kandidátovi. Veď ste mohli normálne v tomto platnom legislatívnom procese ponúknuť takých kandidátov, ktorí budú prijateľní pre všetkých, ktorí ich budú voliť. A hovoriť o tom, že dnes je zákonný postup?

    Môj kolega pán Glváč povedal už v svojom príspevku. Čo sa stane, keď v prípade prvého zástupcu napríklad ho prejde auto, ja mu to neprajem, čo sa stane potom? Príde ďalšia legislatíva, ktorou ho budete z večera na ráno riešiť?

    Ide tu o to, pani poslankyňa, nič iné, neskrývajme si oči, jednoducho ide tu o to, že sa neviete v koalícii dohodnúť a rozoberáte tu demokratické princípy. A vo vašom prípade sa čudujem, práve takéhoto silného inštitútu, kde musíme zachovať naozaj právo byť chránení aj volení, ale aj voliaci. V iných si vieme predstaviť aj verejnú voľbu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, vážená pani poslankyňa, ja som osobitne chcel vypočuť si vyše vystúpenie z toho dôvodu, že predsa len ste aktívna sudkyňa a bolo pre mňa zaujímavé, asi ako bude koalícia formulovať svoj názor očami právnikov, ktorých majú vo svojich radoch.

    Pani poslankyňa, to, ako s ľahkosťou motýľa, ktorý na jarnej lúke máva krídlami, hovoríte o tom, že predseda parlamentu si splnil povinnosti a že urobil všetko, čo mal. No to je ale len čisto politické hľadisko. To znamená, že ste zrejme teda ten talár sudcu úplne vyzliekla. O problémoch, o ktorých hovoríte, o nejakých patových situáciách, hovoril aj kolega, to je absolútne očividné, veď to sú politické problémy vaše a čisto politické, ktoré sú vo vašej koalícii.

    Je predsa absolútne neprípustné, pani poslankyňa, to vám hovorím teraz ako sudkyni, aby ste predsa rozmýšľala tak, že pokiaľ je povinnosť a uplynie funkcia prokurátora v utorok tohto týždňa a vy tu začnete hovoriť, že situácia je normálna, že na tejto schôdzi nie je vypísaná voľba, to znamená, aby sa vyvinil predseda parlamentu, môže povedať, že naozaj urobil všetko objektívne pre to, aby bol generálny prokurátor zvolený, a len politické pomery spravidla medzi koalíciou a opozíciou spôsobili, že zvolený nebol. Ale nevypísať voľby a čakať na nejakú novú právnu normu, ktorú si vymyslíte absolútne len v súvislosti s touto voľbou, je, pani kolegyňa, ale hrubé prznenie práva a nepochopiteľné, že to ako sudkyňa hovoríte.

    Poviem vám úplne úprimne a nechcem byť osobný, mrzí ma to, ale ide o veľmi dôležitú okolnosť, nechcel by som, aby ste ma vy súdili v právnej veci pri tomto prístupe. Buď ako právnici držíme nejaký elementárny štandard spravodlivosti a objektivity, alebo potom budeme konať absolútne a bezbreho účelovo. A to je práve to, pred čím zásadným spôsobom varujeme tento parlament, nedajme sa na túto cestu. Jednoducho je neprípustné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Musím dotlieskať, lebo polovicu z toho mám pripravené. No, škoda, že tu nie je, myslím, kolega Tomčo to bol, ktorý pred tým na vystúpenie Dušana Muňka povedal, že si vylosoval zlý príhovor, ale aj pani doktorke tuná asi vylosovali pred začatím schôdze iný príhovor, pretože na veľa vecí už sme odpovedali a sme si povedali. A Národnú radu považujem asi za tak zablokovanú, asi ako vy ste boli nezávislá sudkyňa v poslednom období. Keď bolo treba, tak ste bola poradkyňa nemenovaného ministra spravodlivosti, ktorý robil tú kvázireformu, ktorú sme všetci a všetci sudcovia pocítili. Potom ste boli chvíľu zase nezávislá sudkyňa, predtým na ministerstve a teraz ste v inom klube závislá poslankyňa. Tak o čom tu hovoríte? Vy ste len vybrali zlých kandidátov. A teraz zrazu hovoríte o zablokovaní.

    Veď keby vypísal predseda parlamentu v normálnom termíne ďalšiu voľbu a bavili by ste sa o tom, tak by žiadna patová situácia nedošla. A nenastala. Hovoril som to včera. Šiesty, siedmy ústavný činiteľ. My nemáme na čele šiesteho, siedmeho ústavného činiteľa. Na čele prokuratúry nestojí nikto. Stojí nevolený námestník.

    Pýtam sa, čo som sa pýtal pána predseda Národnej rady včera. Viete, akú má vôbec previerku? Ani tam nešiel, ani sa nešiel opýtať. A vy ako sudkyňa toto pripúšťate? A ešte obhajujete? A aká patová situácia? To, že nie ste schopní si nájsť nejakého kandidáta, ktorý by spĺňal vaše politické predstavy a robil vám tam šaša? To je patová situácia Národnej rady?!

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja nie som právnik, a preto sa chcem opýtať len ako občan a politik. Pani poslankyňa, hovorili ste, že koalícia nezískala väčšinu, čiže nezvolila prokurátora, a potom teda je nutné ísť na priamu voľbu.

    Prosím vás pekne a ako donútite teraz tých poslancov, ktorí z radov koalície nevolili v tajnej voľbe generálneho prokurátora? Čiže politickí predsedovia im musia dať príkaz a skontrolujú tých poslancov, ktorí nevolili, teda ak neprešiel v minulosti ten prokurátor, ktorí ho nevolili, či ho volili, a keď ho nevolili, tak prídu konzekvencie.

    Alebo ste presvedčená, ak by za danej konštelácie bola aj verejná voľba, tak tí poslanci, ktorí nevolili toho prokurátora, by ho nevolili ani teraz, čiže taká istá situácia by nastala.

    Tu stačilo urobiť jednu vec: nájsť jedného kandidáta, ktorý bude zvolený, a mohli ste ho zvoliť už veľmi dávno.

    A potom sa pýtam, pani poslankyňa, keďže ste právnička a sudkyňa, ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, myslím, že ste podpísala aj vy tých 200 sudcov, čo podpísali proti zasahovaniu politickej moci do justície a do súdnictva. Teraz vám nevadí, že vám politickí predsedovia budú dávať príkaz, ako máte voliť? A to ste právnička a sudkyňa?

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Dubovcová, nech sa páči, môžte reagovať na faktické.

  • Tak ja by som rada reagovala na to, čo považujem za faktické, čo bolo povedané v pripomienkach koaličných poslancov, nie na osobné invektívy, ktoré voči mne vedú.

    Proste ja som konštatovala vo svojom príhovore v rozprave, že došlo k patovej situácii, že došlo k zablokovaniu parlamentu, lebo sa dvakrát zopakovala voľba, jej štyri kolá nepriniesli víťaza, to znamená, nikto nezískal väčšinu. Nehovorím, že koalícia, ale ani opozícia, ani koalícia. Nikto. Neboli sme schopní v tejto Národnej rade zvoliť generálneho prokurátora.

    Preto prišiel návrh, ktorým sa nenavrhuje zrušenie tajnej voľby, ale navrhuje sa, aby sa tajne hlasovalo v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na to na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesenie Národná rada. A že vidím v tomto návrhu novely riešenie tejto patovej situácie.

    To je všetko.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, stráca poradie, pán poslanec Dostál tiež, pán poslanec Richter stráca poradie a pán poslanec Kažimír stráca poradie. Ani jedného tu nevidím. Vyhlasujem rozpravu týmto pádom za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie je to tak. Pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak v rozprave k zmene rokovacieho poriadku sme si vypočuli rôzne názory, ktoré hovoria za, ale aj proti zachovaniu tajnej voľby. Vystúpio pomerne veľký počet poslancov prevažne opozičných a odznelo aj niekoľko desiatok faktických poznámok.

    Dovoľte mi však povedať, že tajná voľba je právom, nie povinnosťou. Verejnú voľbu preto označiť generálne za nedemokratickú považujem za nesprávne. Označiť verejnú voľbu za návrat pred rok 1989 je prinajmenšom scestné, a to aj s prihliadnutím na to, že vtedajší režim nemal nič spoločné s demokraciou a vôbec nie so zastupiteľskou demokraciou.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia zo SMER-u, ja vás poprosím trošku o kľud. Ďakujem veľmi pekne.

    Vehemencia a silné slová zo strany opozičných poslancov sa mi zdali byť občas nemiestne a zbytočne prehnané. Áno, možno aj trošku naivne si myslím, že verejná voľba zníži priestor na možný nátlak a ovplyvňovanie poslancov pri personálnych voľbách. Poslanec by nemal mať problém povedať si svoj názor, nemal by sa báť za svoje rozhodnutie a postaviť sa k tomu hoci aj verejne. Ak to nevie alebo nechce urobiť, vyvoláva to rôzne otázniky. A áno, je aj pravda, že za tajnú voľbu sa dá ukryť všeličo a dovoľte mi týmto smerom ďalej nešpekulovať.

    Ďakujem. Z mojej strany všetko.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, teraz budeme pokračovať ešte návrhom pána poslanca, teda predsedu Národnej rady Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií atď., parlamentná tlač č. 229.

    Dávam teraz slovo pánovi predsedovi Národnej rady Richardovi Sulíkovi, aby daný návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 229.

  • Dobrý deň, pozdravujem. Ctení kolegovia, dovolil by som si navrhnúť jednu vec, ktorú ja považujem za pomerné drobnú, skôr technického charakteru, a predpokladám teda, že mohol by byť aj nejaký širší súhlas.

    Problém je ten, že približne 700 rôznych výtlačkov periodickej tlače chodí povinne do Parlamentnej knižnice a zo zákona je Parlamentná knižnica povinná všetky tieto výtlačky archivovať a nemáme na to tam jednoducho miesto. To, čo Parlamentná knižnica potrebuje, to je nejakých približne 20 výtlačkov z tých, ktoré, okrem tých, ktoré tak či tak má už objednané a si ich platí. Mám na mysli výtlačky ako Justičná revue alebo ARS NOTARIA, Policajná prax a teória. Tieto výtlačky budú chodiť, samozrejme, naďalej, a to tak, že Národná rada ich zakúpi. Celkove by to stálo 800 eur ročne. Národná rada ušetrila dosť veľa prostriedkov na svojich prevádzkových nákladoch, čiže táto suma, si myslím, je primeraná.

    Povinné výtlačky chodia dnes do približne 15 inštitúcií. Sú tam všetky krajské knižnice, je tam štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Univerzitná knižnica, Slovenská národná knižnica a tak ďalej. Napríklad Národné centrum mediálnej komunikácie je tam tiež a ešte registrujúci orgán. Čiže keď z týchto 15 alebo 16 výtlačkoch tento jeden by nebol, tak si myslím, že neutrpí naša spoločnosť nejakú veľkú ujmu.

    Tie výtlačky, ktoré chodia, len pre ilustráciu, tak, samozrejme, sú to Nový Čas, Dorka, Evka, Pes a mačka, Playboy, Voloviny bez ofiny, Čas na lásku, Vrabček, Wedding Day. Takéto veci tam jednoducho chodia a naozaj tí zamestnanci majú s tým problém to tam archivovať. Zaberá to veľmi veľa miesta.

    Ešte raz: tie veci, ktoré sú rozumné a potrebné, tie samozrejme, naďalej budú chodiť.

    Ešte pre informáciu, Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti, je najmä pre poslancov a ich asistentov, tí nepotrebujú väčšinu z týchto vecí ku šťastiu.

    A na záver by som rád uviedol, že máme predsa internet, kde sa v rešeršiach dá aj tak väčšina vecí alebo takmer všetko bez najmenších problémov vyhľadať. Skôr naopak, keď niekto si spomenie dnes, že no áno, pred tromi rokmi v Novom Čase bol nejaký článok a teraz ho chcem vedieť, tak určite nepôjde si to tam listovať a zabíjať s tým čas, ale si to aj tak pozrie na internete.

    Takže takýto jeden návrh mám. Chcel by som vás pekne poprosiť o súhlas s týmto, myslím si, že by ste kolegom v Parlamentnej knižnici výrazne zjednodušili život.

    Úplne na záver. Toto, samozrejme, preberal som s kolegami Parlamentnej knižnice, preberal som to aj so šéfom poslaneckého klubu SMER, pán Paška tu teraz nie je a som sa ho pýtal na názor, a preto ma aj trochu prekvapilo, že pán Čaplovič, predpokladám, vystúpi a povie nejaké svoje výhrady k tomu. No napriek tomu dúfam, že sa nám podarí sa na tomto zhodnúť.

    Ďakujem vám zatiaľ.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Pavlovi Abrhanovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín, audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. januára 2011 č. 230 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Ako jediný písomne prihlásený, nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, máte slovo. A potom otváram možnosť sa ústne prihlásiť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem to, čo som dostal inou formou od jedného nemenovaného poslanca koaličného na vaše iné návrhy, aj v tomto návrhu zopakujem to a budem to presne dupľovať a klincovať. "Mať tak vaše starosti, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky."

    Treba povedať jasne tú dlhú genézu, to náročné rokovanie a rokovania najmä v rokoch 2002 až 2006. V rokoch, keď sme museli vo vzťahu k ministerstvu kultúry, ktoré to odmietalo, vyvinúť vo výbore vtedajšom pre vzdelávanie, vedu, šport, kultúru a médiá spolu aj s vtedajšími koaličnými poslancami, najmä s pánom Františkom Mikloškom, jeden z prvých predsedov slobodnej Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme vo všetkých oblastiach dosiahli to, aby Parlamentná knižnica bola zaradená tak v periodickej, aj neperiodickej tlači medzi povinné výtlačky, ktoré bude dostávať do Národnej rady.

    Naviac sme si uvedomili, a tak sme aj argumentovali, že tak ako v iných štátoch od Kongresovej knižnice cez knižnicu v Dubline pri parlamente, či pre knižnicu v Londýne, v Ottawe, kde som bol, alebo v Prahe, alebo vo Viedni, takéto knižnice existujú a majú komplet všetko, čo vychádza v periodickej a neperiodickej tlači. Pretože tieto národy a tieto štáty a tieto parlamenty si uvedomujú, že je to súčasť kultúrneho dedičstva. A po čase robí sa istým spôsobom odborná selekcia a časť týchto časopisov, ktoré nie sú už potrebné, poskytne rôznym organizáciám, detským, mládežníckym a podobne, čo by sa dalo, samozrejme, veľmi rýchlo riešiť.

    Váš návrh, ktorý hovorí o tom, že aby sme konkrétne zaplatili, vybrali časopisy; kto ich bude vyberať, tie odborné, a budeme ich platiť z rozpočtu Národnej rady? Považujem za naozaj scestné, pretože ich dostávame zadarmo a môžeme ich, samozrejme, nielen ukladať, archivovať, ale aj využívať. A je vecou Národnej rady, aby tak, ako je Kongresová knižnica v Spojených štátoch amerických alebo ako sú iné parlamentné knižnice, aby boli prístupné širokej verejnosti a navštevovali túto knižnicu.

    Naviac argumentovať, že nemáme dostatok priestorov, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá má vo vlastníctve Hrad, ktorý sa rekonštruuje, keby to mali iné kultúrne inštitúcie vrátane Národného archívu, takúto honosnú budovu - národnú kultúrnu pamiatku, tak by v tejto budove sa našlo dostatok priestorov pre to, aby sme tieto povinné výtlačky aj periodickej tlače, aj ktoré ste spomínali, mali kde uložiť a kde by sa mali v podstate archivovať do istého obdobia a potom o nich ďalej rozhodnúť.

    Myslím si, že každý kultúrny národ a aj kultúrne parlamenty venujú a budú venovať tejto oblasti veľkú pozornosť. My sme vtedy presadzovali okrem Národnej knižnice, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Ústrednej knižnice v Bratislave aj ďalšie knižnice v regiónoch, najmä štátne vedecké knižnice, kde sú univerzity a podobne, aby boli k dispozícií, a vrátane toho aj Ústrednú knižnicu Slovenskej akadémie vied, aby v nich v podstate naša spoločnosť mala dostatok materiálov a hodnôt, ktoré by sa týmto spôsobom archivovali, a v budúcnosti sa rozhodlo, čo tu treba ponechať ako v každom knižničnom systéme otvorenom a čo je možné darovať alebo vyselektovať, ako vylúčiť, to je aj v múzejnej tvorbe, aj v galerijnej tvorbe. Toto funguje všade a venovať povedzme tie výtlačky, ktoré sa vám nepozdávajú, detským domovom, sociálnym zariadeniam a tak ďalej atď. Táto možnosť tu je, len treba v podstate legislatívne aj v spolupráci s ministerstvom kultúry tieto veci napraviť.

    Pre mňa je veľmi dôležité aj to, vy poviete, že či to poslanci alebo poslanci nenavštevujú. Nuž bol som na jednej konferencii ešte ako podpredseda Slovenskej akadémie vied v Krakove, kde sa zúčastnili zástupcovia nielen poľskej Akadémie vied, ale boli tam zástupcovia napríklad Max-Planck-Gesellschafte, inštitúcie niečo podobnej, ktorá nadviazala na Wilhemovu akadémiu cisára Wilhema v Nemecku, kde sme diskutovali, či je budúcnosť, lebo nie je budúcnosť v knižnej, písomnej, printovej forme a či v budúcnosti sa nebude to biť navzájom a že bude použitý viacej internet a bude to viacej v elektronickej forme. A tam bolo aj povedané veľmi vtipne jedným nemeckým vedcom, pán Lepenies, ekonóm, veľmi významný ekonóm a sociológ zo slobodnej Freie Universität Berlin (Slobodnej univerzity v Berlíne), že on si ten počítač ani laptop nezoberie do postele, že tá kniha je knihou, časopis je časopisom a budúcnosť majú rovnako knihy, ako aj internetizácia spoločnosti.

    Napokon aj v takej vyspelej krajine, ako je Japonsko, venujú veľkú pozornosť tomuto kultúrnemu dedičstvu a týmto tlačiam a ich uchovávajú popri tom, že sú tam maximálne využité aj elektronické formy.

    V Spojených štátoch amerických takéto knižnice, ako je Kongresová, sú aj v ďalších, nazvem to, kongresoch, nazvem to, jednotlivých republík, jednotlivých štátov, kde všade majú v každom štáte takúto knižnicu, kde sa nachádzajú všetky veci, ktoré vychádzajú nielen v regióne, ale aj v celých Spojených štátoch amerických. A je povinnosťou štátu, teda aj verejných zdrojov, vytvárať všetky podmienky, aby to bolo archivované.

    Naviac Kongresová knižnica, keď sme mnohé veci v minulosti nevedeli zohnať v samotnej moskovskej knižnici, tam sme našli veci aj z východného bloku a z východnej Európy, práve v Kongresovej knižnici. A ja som bol veľmi rád, že som mohol aj Kongresovej knižnici vždy doniesť vecné dary, rôzne vydania zo Slovenska, ktoré vyšli predovšetkým v anglickom jazyku, aby o Slovensku sa takýmto spôsobom aj senátori, kongresmani Spojených štátov amerických a ľudia, ktorí to navštevujú, mali možnosť oboznámiť.

    A znovu sa vrátim teda k meritu veci a to je to najpodstatnejšie, čo som chcel týmto povedať. O tom, že vystupujem a vy ste hovorili, že ste rokovali s predsedom poslaneckého klubu a že môj názor je celkom iný. To svedčí o slobode v našom parlamentnom klube a sme si tieto veci s pánom poslancom Paškom vysvetlili, lebo som nevedel, že s vami predtým rokoval. A škoda, že tu nie je, a dal mi za pravdu, že on s tým problém nemal v minulosti, nemal s tým ani pán predchádzajúci predseda Pavol Hrušovský a dokonca práve za jeho predsedovania v parlamente tu bolo prijaté to rozhodnutie a tento zákon, že sme výrazne posilnili knižnú a periodickú, teda neperiodickú a periodickú tvorbu zo Slovenska, ktorá sa dostala do tejto knižnice.

    Preto si myslím, že nie je dobré, nie je to dobrá cesta, a myslím si, že treba hľadať iné spôsoby, pretože ten, kto chce riešiť veci, hľadá spôsoby a ten, kto nechce tie veci riešiť, tak hľadá dôvody. A myslím si, že človek, ktorý je na čele našej Národnej rady a naším speakrom, t. j. napríklad v kanadskom parlamente je speaker, má trošku iné postavenie, by mal skutočne mať aj ten kultúrny, kultivovaný a vedomostný rozmer. A naviac si myslím, že by tento materiál mal sa dostať aj do výboru pre školstvo, pretože je to o vedomostiach, je to o vzdelanosti a je to o vzdelanostnej spoločnosti a myslím si, že máme tam veľa múdrych ľudí, či už z opozície a z koalície, ktorí by sa k tomuto návrhu pána poslanca Sulíka, predsedu Národnej rady a predkladateľa, vyjadrili. Bolo by to dobré, lebo tam by sme mohli aj v tom, keď to prejde do druhého čítania, o týchto veciach diskutovať a hľadať argumenty aj odborníkov, knihovedcov. Ja nemám nikdy problém na tento výbor pozvať vždy odborníkov z praxe, pretože zákony robíme nie pre seba, ale robíme pre ľudí, pre občanov tejto vlasti a predovšetkým špeciálne pre ľudí, ktorí si to zaslúžia a ktorí v tejto oblasti pracujú.

    Preto, pán predseda Národnej rady, samozrejme, nepovažujem to za správne rozhodnutie a dobré, rozumné rozhodnutie, skôr by som videl trošku v tom ochudobňujúce rozhodnutie pre našu Národnú radu. Naviac bude nás to stáť finančných prostriedkov, ktoré by sa dali výraznejšie využiť, aj v tej výške 900 eur, tak sa to pohybovalo taxatívne, na prácu parlamentu a na prácu tých ľudí, ktorí nám robia ten dôležitý servis v parlamente, v Národnej rade, a ktorí vytvárajú všetky podmienky pre to, aby naša práca bola zmysluplná, kvalitná, efektívna a predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Predpokladám, že bude súhlas, aby sme to ešte dokončili s faktickými.

    Takže, pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Fakt len dve krátke faktické poznámky. Asi pán predseda Čaplovič vo svojej rozprave obhajoval terajší stav s tým, že Parlamentná knižnica je asi chápaná alebo je súčasťou či už národnej, alebo skôr občianskej identity, je to skôr ako symbolická záležitosť, ako praktická či efektívna. Musím však povedať, že Parlamentná knižnica nie je verejnou ustanovizňou, takže slúži to najmä na účely parlamentných poslancov parlamentu, toto je prvá.

    A druhá, dvakrát ste spomenuli ako príklad knižnicu parlamentu vo Washingtone. Washingtonská knižnica archivuje len parlamentné tlače, len dokumenty, ktoré vznikajú pri parlamentnej práci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. S radosťou konštatujem, že tu nejde o spor politický, ale ide tu o spor kultúrny. Na jednej strane sú takí ľudia ako Dušan Čaplovič alebo František Mikloško, rozhľadení v otázkach kultúry, histórie, spoločenských vied, ktorí si svojho času mysleli, že je dobré a prospešné, aby Parlamentná knižnica odoberala a po istú dobu archivovala aj povinné výtlačky periodickej a neperiodickej tlače. Na druhej strane je názor technokrata, možno dobrého počtára, ktorý si myslí, že tým veľa získame ekonomicky, ak to tak robiť nebudeme.

    Ja sa v plnej miere staviam na stranu Dušana Čaploviča a Františka Mikloška.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ja sa len môžem pripojiť k tejto dvojici mojich predrečníkov, pán predseda, s tým, že bola by to naozaj škoda. Môžeme sa baviť o čomkoľvek, pochopiteľne, je to téma skôr výsostne odborná a možno aj výsostne pocitová. A hovorím to preto, že som bol pri tých rozhovoroch aj pána Čaploviča, aj pri tých zdôvodneniach pána Františka Mikloška. A ja do budúcnosti sa pokúsim si vytiahnuť argumentáciu, vtedajšiu argumentáciu konkrétne aj pána Mikloška a konkrétne aj členov vtedajšieho poslaneckého zboru.

    Hovorím ešte raz, končím tým, čím som začal, bola by to škoda, lebo to presviedčanie, ako si pamätám, aj v tej parlamentnej snemovni, keď to parlamentná snemovňa schválila, bolo veľmi veľa a práve u takých politicko-kultúrnych bardov, dovolím si to takto nazvať, ako bol Dušan Čaplovič a František Mikloško a im podobní. Takže budeme sa o tom určite baviť odborne a ja si nabudúce pripravím aj nejaké možno citácie z vystúpenia pána Mikloška.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teším sa na túto odbornú diskusiu. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale teda ten čas nám utiekol, tak týmto sa aj hlásim potom do ústnej rozpravy, ale teraz budem len v krátkosti reagovať.

    Pán Čaplovič, vy keď ste rozprávali, ja som mal dojem, že som predložil návrh na zrušenie Parlamentnej knižnice. To ani náhodou. Práveže aj mne ide o skvalitnenie jej práce. Jediné, čo navrhujem, je zrušiť periodickú, jej povinnosť periodickej tlače, všetkej periodickej tlače. Ani náhodou som sa a vedome som sa nedotkol neperiodickej tlače. Som za to, aby parlamentná knižnica zbierala, archivovala, dlhodobo archivovala všetky tie výtlačky, knihy, ktoré majú pre parlamentnú prácu zmysel.

    A ja sám som napriek tomu, že, a ja sa vnímam viac ako technokrat, ako - jak nazvať - kultúrnika, v dobrom to myslím, samozrejme. Ale napriek tomu ja sám zbieram knihy a určite napríklad ja žiadne knihy nevyhadzujem. Len to, čo robíme dnes, my tých pracovníkov, ktorých tam máme, my ich zahlcujeme robotou, ktorá nebude mať nikdy žiaden prínos, a to je to, že nútime ich archivovať veci, ako som už menoval tie tituly, 95 % titulov netreba pre parlamentnú prácu. Tie, ktoré treba, voči tým mám všetku úctu a naďalej ich plánujem archivovať a, samozrejme, som nikdy nespravil to, že zrazu vyhodíme Parlamentnú revue alebo takéto niečo.

    Čiže beriem vás za slovo, pán Jarjabek, dúfam, že vyhľadáte si tu to argumentárium vtedy a že si na pracovnej úrovni možno sadneme. Samozrejme, to, že to riešime tu, je to preto, lebo je to zákon, no inak, keby to bolo rozhodnutie predsedu, tak je to dávno urobené. Tak možnože si môžme ešte raz k tomu sadnúť, ide mi o skvalitnenie práce. A k tým vašim ďalším bodom poviem potom v rozprave v utorok.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, môžte reagovať.

  • Samozrejme, počkám si aj na vaše vyjadrenia v tej ústnej časti rozpravy, ale k pánovi poslancovi Somogyimu. Ja neviem, vy ste boli v Kongresovej knižnici v Spojených štátoch amerických, keď hovoríte, že len archivuje len parlamentné tlače? Ona archivuje všetko. Ona archivuje časopisy, ona vyarchivuje noviny, to tam všetko sa nachádza. A poslanci na rozdiel od našich poslancov a senátori a kongresmani majú veľmi často cez svojich bohatý tím asistentov, ktorý tam je, to nemajú jedného, ale majú piatich asistentov, im v tej práci pomáha a robia sa rešerše a podobne.

    A tá budúcnosť našej knižnice má ísť týmto smerom. Pretože po nás tu musí niečo zostať, nielen paragrafy, ale aj niektoré kultúrne dedičstvo a nejaké hodnoty, za ktoré treba vedieť zabojovať v tom komplexe. A môžme sa v budúcnosti v podstate baviť, ako budeme robiť istým spôsobom selekciu, ako sa to robí v múzeách, galériách, v archívoch po čase a potom tieto veci sa odovzdávajú rôznym inštitúciám, ktorým sa to môže zísť a majú to v podstate k dispozícii. Noviny považujem za veľmi dôležitý artikel, aby bol archivovaný v knižniciach, aby bol k dispozícii, lebo viem si predstaviť, a koľko razy ako syn rád siahne po novinách z prvej Československej republiky, z Národného zhromaždenia v Českej republike a že je to veľmi dôležitý artikel, aby sme ich mali k dispozícii a vedeli ich využívať.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy ústne niekto a pokračovať, samozrejme, potom budeme budúci týždeň. Takže pán predseda Národnej rady sa hlásil, pán poslanec Čaplovič tiež. Týmto pádom končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Chcem vás informovať, ako budeme pokračovať v utorok. Už sme sa rozhodli, že v utorok začneme rokovať alebo prerokovávať návrhy pána ministra vnútra, chcem sa ale vás opýtať, že vzhľadom k tomu, že sme dokončili v skrátenom legislatívnom konaní prvé čítanie vládneho návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a by sme to potrebovali od 1. marca, aby ten zákon vstúpil do platnosti, či je všeobecný súhlas, aby sme začali týmto zákonom a potom by sme pokračovali so zákonmi pána ministra vnútra, tak ako sme sa rozhodli.

  • Reakcia pléna.

  • Áno? Ďakujem pekne.

    Takže, tak ako sme sa dohodli, budeme pokračovať v utorok s emisiami, potom vládnymi návrhmi ministerstva vnútra a potom ešte Zákonník práce. Asi šiesti. A potom, samozrejme, chcem vás informovať, že po dokončení aj Zákonníka práce by sme pokračovali týmto bodom.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme, ak sa dá, ešte utorok poobede.

    Dovidenia budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 14.09 hodine.