• Dobré ráno. Ctené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, dostaviť sa do rokovacej sály. Budeme pokračovať tretím dňom 12. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 12. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci: Peter Zajac a naďalej sa na zahraničnej pracovnej ceste nachádza poslanec Robert Kaliňák.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorým sa dopĺňa zákon č. 185 o stimuloch pre výskum a vývoj. Vládny návrh zákon je pod tlačou 167, spoločnú správu výborov nájdete ako tlač 167a.

    Prosím, ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, aby vládny návrh zákona odôvodnil a poprosím spoločného spravodajcu, poslanca Petra Osuského, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 167.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh zákona bol prerokovaný v rámci prvého čítania na deviatej schôdzi Národnej rady dňa 14. 12. 2010. Na základe uznesenia Národnej rady č. 229 zo 14. decembra 2010 bol návrh zákona prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu mládež a šport, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. Všetky tri výbory Národnej rady súhlasia s vládnym návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Návrh zákona sa predkladá na záverečné prerokovanie v gestorskom Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 31. januára 2011. Návrh zákona legislatívne upravuje proces poskytovania dotácií na vedeckotechnické služby ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu aj ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Táto potreba vznikla z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorej je od 1. januára 2011 možné poskytovať dotácie iba na základe osobitného zákona a nie vykonávajúcich predpisov ako doteraz. Jednotná úprava poskytovania dotácií všetkými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy proces sprehľadní a zvýši jeho transparentnosť. Návrh zákona tiež legislatívne ustanovuje možnosť podávania žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj až po zverejnení oznámenia o možnosti uchádzať sa o stimuly na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Cieľom je regulovať proces prijímania žiadosti o stimuly v súlade s možnosťami rozpočtových limitov rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

    Na základe predloženého návrhu sa zvýši transparentnosť procesu poskytovania stimulov, prostredníctvom zverejňovania zoznamov úspešných, ako i neúspešných žiadateľov o stimuly a uzatvorených zmlúv poskytnutých stimulov na centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu súhlasí s vecnými a legislatívno-technickými pripomienkami legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Osuskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Jedná sa o tlač 167.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. decembra 2010 pod číslom 229 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 116 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu v prijatom uznesením č. 84 z 20. januára 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení č. 46 z 19. januára 2011 a uznesením č. 55 z 1. februára 2011. V nich zhodne odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 12, 14 až 29, 31 až 33 spoločne a tieto schváliť. O návrhoch uvedených v bodoch 13 a 30 spoločne a tieto neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom 1. februára 2011 č. 56 uznesenie. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som a môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Do rozpravy sa hlásite? Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomuto vládnemu návrhu zákona, jej novely. Aby som mohol na jednej strane vysloviť podporné stanovisko, ktoré som povedal aj na výbore Národnej rady, nielen čo sa týka vytvárania transparentnosti a efektivity prideľovania finančných zdrojov na podporu výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ale aj ďalších aktivít, ktoré sa týkajú v oblasti priority aj tejto vlády, štátnej podpory výskumu a vývoja.

    Samozrejme, my sme pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli na našom výbore podporili do spoločnej správy, lebo sme ich považovali za zmysluplné. Tam bolo takmer jednomyseľné prijatie týchto návrhov, pretože si uvedomujem, že v tejto oblasti je čo ďalej skvalitňovať a najmä ide nám o to, aby zdroje, verejné zdroje, ktoré idú do podpory v oblasti výskumu a vývoja boli využívané efektívne, a aby boli využívané zmysluplne. Problém nám nastal jedine taký, ale o tom samozrejme, chcem tiež toto vážené plénum informovať, že chceme v budúcnosti vytvoriť všetky podmienky preto, aby aj ďalšie inštitúcie mohli výraznejšie, podobne ako vysoké školy, najmä verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, otvoriť sa privátnemu sektoru a výraznejšie vytvárať spoločné programy a financie pre mnohé projekty, ktoré vychádzajú zo základného, potom aplikovaného výskumu a v nadväznosti až po realizačnú zložku inovácií v spolupráci predovšetkým s privátnym sektorom, ktorá nie nedostatočná doteraz, a to si treba povedať. To je dlhodobý faktor, financuje tak, ako v iných európskych štátoch, a to už nehovorím o Japonsku, Spojených štátoch amerických, Kanade, nedostatočne financuje vedu a výskum v Slovenskej republike a nedostatočne vstupuje do procesu najmä inovácií, ktoré sú jednou z priorít našej spoločnosti, ale samozrejme aj známej stratégie Európa 2020.

    A preto sme hovorili o tom, aby sme tie organizácie, ktoré sú príspevkové a ktoré majú možnosti ako sú Slovenská akadémia vied, a ktoré robia najmä v oblasti technických a prírodných vied a majú veľmi dobré výsledky, nielen z hľadiska základného, ale aj z hľadiska aplikovaného výskumu, aby sme v budúcnosti mohli vytvárať research groups, spoločné vedecké projekty, ktoré by boli spájané medzi pracoviskami akadémie, vysokých škôl, univerzít, privátneho sektoru, ale aj rezortného výskumu, ktorý sa nachádza v Slovenskej republiky. Aby v podstate táto finančná poddimenzovanosť, ktorá nás trápi dlhodobo a ktorú sme ani my v minulosti nedokázali zásadnejšie a výraznejšie riešiť, v podstate sme to nechávali v tom stave v akom to bolo, len sme to udržiavali, ale výraznejšie sme samozrejme využívali aj európske fondy, ktoré sme dostali v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Tam sme samozrejme aj podporili tie operačné programy, ktoré sú pre konkurencieschopnosť a hospodársky rast veľmi dôležité, či je to operačný program na ministerstve hospodárstva, alebo operačné programy pre vzdelávanie, operačný program pre výskum a vývoj pri ministerstve školstva, ako aj operačný program informatizácie spoločnosti.

    Práve tieto programy boli popreviazané v rámci dôležitého monitorovacieho výboru. Dúfam, že ešte funguje tento monitorovací výbor, ktorý sa nazýval pre vedomostnú ekonomiku, kde boli všetky tri alebo štyri operačné programy vzájomne previazané. Naviac, a čo je veľmi dôležité, veľká časť finančných prostriedkov sa podarila zazmluvniť a teraz postupne, ako aj informoval, pán minister školstva, aj v druhom polroku minulého roku začína postupne narastať čerpanie týchto prostriedkov prostredníctvom analýz, ktoré dostávame z ministerstva financií, ktoré túto oblasť veľmi, veľmi sleduje.

    A preto, vážený pán minister, využívam túto príležitosť, musím vysloviť isté znepokojenie, ktoré trápi ma v oblasti toho, že stále v podstate máme dlhodobo nedostatočné financovanie v oblasti verejných zdrojov, práve vedy, výskumu a vzdelávania, ale aj vaše rozhodnutie včera vo vláde presunúť z operačných programov výskum a vývoj 119 mil. EUR, z operačného programu vzdelávanie 61 mil. EUR, z operačného programu informatizácia spoločnosti 157 mil. EUR a z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast 30 mil. EUR okrem operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde išlo o 23 mil. EUR, do operačného programu, ten návrh realokácie prostriedku, do operačného programu doprava. Myslím si, že keď zoberiem celý ten projekt, ktorý je, vyjmem odtiaľ operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia, i keď aj ten sa dotýka ľudských zdrojov, tak ide takmer viac ako o 467 mil. EUR, to je takmer 11 mld. slovenských korún do tohto operačného programu doprava, a tým sa výrazne ochudobňuje práve vedecko-výskumná a vzdelanostná oblasť Slovenskej republiky. Považujem to samozrejme za zlé rozhodnutie a trápi ma aj to, pán minister, že ste s tým súhlasili v tejto oblasti, a že ste nevyvinuli väčšiu aktivitu ako vyvinuli iné rezorty, či životné prostredie, či pôdohospodárstvo, či ďalšie rezorty, ktoré si obhájili financie, ktoré sa nachádzajú v operačných programoch Národného strategického referenčného rámca.

    Naviac, je veľmi dôležité vedieť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že dnes večer odchádza pani predsedníčka vlády na zasadnutie Európskej rady a jeden z hlavných bodov, okrem klimatických zmien, jeden z hlavných bodov, a to je podstatný bod, ktorý konečne by sa mal aj v Európskej únie viacej rozdýchať, nielen v tej oblasti prázdnych gest a výziev a pod., je vytváranie nových a nových inovácií v Európskej únii a jednotlivých štátov a ďalších možnostiach rozvoja európskeho inovačného potenciálu a rámca pre vytvorenie európskeho výskumného priestoru.

    Pán minister, a práve v tejto oblasti aj ja, ako predseda výboru musím položiť tie otázky, že ste sa nejako vzdali tých zdrojov, ktoré mohli výrazne zabezpečiť kvalitu a vybavenosť našich vedeckých laboratórií, ktoré, či už na vysokých školách, či už v akadémii, či na iných ústavoch zízajú a vyzerajú niekedy často ako technické múzeá, a že práve tieto zdroje sme mali investovať výraznejšie do toho v rámci ďalších výziev na tomto ministerstve v tejto oblasti. Aby naši odborníci, samozrejme majú možnosť vycestovať do zahraničia, čo je dobré, lebo veda nemá svoje hranice a ani nemôže mať, ale na druhej strane, aby mohli svoje poznatky uplatňovať a realizovať na domácich laboratóriách, na domácich vedecko-výskumných pracoviskách a prirodzene, aby ich vedeli čo najrýchlejšie takýmto spôsobom potom v spolupráci s privátnym sektorom využiť v prospech realizácie nových a nových inovácií, ktoré Slovensko potrebuje. A, ak máme okrem pitnej vody, vzduchu, lesov a pôdy niečo, čo je dôležité, tak máme predovšetkým v rámci konkurencieschopnosti pre budúcnosť ľudské zdroje. Je veľmi dôležité investovať do ľudských zdrojov, teda do mladých vedeckých pracovníkov, do projektov mladých vedeckých pracovníkov, do interdisciplinárnych, trans disciplinárnych projektov, čo žiaľ týmto spôsobom, že sme sa takto výrazne ochudobnili, resp. uvidíme, ako rozhodne Európska komisia, pretože Európska komisia má veľmi zásadné stanovisko, aby zdroje predovšetkým prioritne išli do vedy, výskumu a vývoja. Tak ako som v minulosti rokoval, či už s pani Hübnerovou alebo s pánom Johannesom Hahnom, ktorý bol inak minister, bývalý minister pre vysoké školy a vedu Rakúskej republiky, ľudovec, ktorý je teraz komisárom pre regionálny rozvoj. Myslím si, že to bude ťažké rozhodovanie aj pre samotnú Európsku úniu a Európsku komisiu a dokazuje to, že Slovensko v tejto oblasti zlyháva.

    Preto vás poprosím, pán minister, ak máte možnosť vysvetliť toto vaše stanovisko, aj v rámci tejto rozpravy, k tomuto bodu programu. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Osuský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaplovič, tie čísla o realokácii, ktoré včera prijala vláda ste prečítali korektne. Rovnako korektne sa, aj keď to nesúviselo celkom s témou na európskom výbore v tejto otázke obrátil na pani premiérku kolega Ondruš. Pani premiérka poskytla reálne vysvetlenie, ktoré ja ako predstaviteľ akademických, dá sa povedať univerzitných kruhoch, prijímam. Tie realokácie nastali z položiek, ktoré sa nečerpajú a ktoré by sme reálne nevyčerpali. A ak ste hovorili správne o potrebe premeniť naše výskumné laboratóriá na univerzitách, či v akadémii z technických múzeí na európsku, či svetovú úroveň, zhodou okolností sa nejednalo o prostriedky, ktoré by boli využiteľné práve na obnovenie infraštruktúry, to znamená vybavenia. A preto je napriek tomu, že na prvý pohľad sa vaša argumentácia zdá absolútne plauzibilná, zdôvodnenie, ktoré poskytla premiérka korektné a pravdivé. Obidvaja sa iste budeme snažiť, aby sa posunula starostlivosť o vedu, výskum a vzdelávanie z deklarácií do reálnej roviny, ale tieto peniaze to neboli.

    A pokiaľ ide o problematiku akadémie vied samozrejme, že je dobré, ak do všetkých smerov vedy a výskumu pôjdu i súkromné zdroje, ale samozrejme, akadémia vied, ktorá má výsadné postavenie, vlastnú rozpočtovú kapitolu a svoje pravidlá hry sa môže napríklad na úroveň univerzít dostať vtedy, keď i v ostatných parametroch bude vlastne na ich úrovni. A je teda nemožné vybrať si z niečoho len hrozienka a v tom ostatnom mať svoje isté. Ja akadémii, samozrejme, želám všetko najlepšie v mene Slovenska, ale bude sa ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem, chce reagovať rečník? Nech sa páči, pán Čaplovič, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Osuský, pán spravodajca, no nie je to úplne pravda, pretože veľká časť prostriedkov, ja tie správy mám aj z ministerstva financií, je zazmluvnená, najmä v oblasti výskumu a vedy, výskumu a vývoja operačného programu. Ja viem, že sa ťažšie čerpajú prostriedky malých programov ako jeden veľký program v rámci dopravy. Tam môžeme tak riskovať, že buď to vyčerpáme alebo nevyčerpáme, to je ďalší veľký problém. Ale myslím si, že je to rezignácia, pretože ministerstvo školstva v rámci tých operačných programov malo v druhom polroku urýchlene vypísať ďalšie výzvy, ktoré môžeme, pretože, my môžeme čerpať tieto prostriedky nielen v rámci N+3 do roku 2012 podľa jednotlivých rokov, ale aj do roku 2013 až 2015. Takže, tá šanca tam zostáva a bolo by dobré, keby to išlo do vedy a výskumu.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko. Jednak nie je pravda, že sme nevyvinuli žiadne úsilie. My sme ho vyvíjali niekoľko mesiacov, predkladali sme písomne naše predstavy na využitie prostriedkov oboch operačných programov, ale pravda je to, že reálne čerpanie nie je zazmluvnené, reálne čerpanie bolo veľmi nízke a hoci sme ho zdvojnásobili, tak bolo nižšie ako 10 % a tie riziká prepadnutia prostriedkov reálne existovali. Toto bola vážna vec.

    Zaujímavá informácia, relevantná je podľa mňa aj to, že z mnohých iných programov nebolo možné čerpať prostriedky, pretože jednoducho zazmluvnenosť bola vyššia než 100 %, tak tam už sa jednoducho nedalo. U nás tá zazmluvnenosť nebola vysoká. No a treba tiež povedať, že veď diaľnice sú dlhodobo prioritou Slovenska, aj veda aj vzdelávanie, ale diaľnice sa dostali jednoducho o niečo vyššie. A potom treba povedať aj to, že veda má s financovaním dlhodobo problémy, a to podľa môjho názoru preto, lebo nedokázali sme dlhodobo popularizovať výsledky vedy. Takže spoločnosť lepšie rozumie postavenej diaľnici než výsledkom vo vede.

    My sa veľmi snažme popularizovať vedu, lebo tam je to jadro problému pre ktorý veda, nie teraz, ale dlhodobo dostáva menej peňazí. Napríklad teraz sme na základe našej aktivity spopularizovali projekt X-fel, zaznelo to v médiách celkom pekne, takže týmto smerom sa snažíme ísť. A vypísanie výziev nie je problém, ani nebol problém. To dokážeme veľmi rýchlo, ale to financovanie cez tú byrokraciu eurofondovú, to je vo vede veľký problém.

    Ja držím palce ministrovi dopravy, aby mu to išlo ľahšie. Myslím si, že o niečo ľahšie, by to malo ísť a opakujem, spoločnosť je nastavená tak, že dokáže lepšie odkontrolovať kilometer diaľnice než sto karentovaných časopisov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 226, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 227.

    Pani poslankyňa, máte slovo. Poprosím ešte pána poslanca Viliama Novotného, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Už niekoľko rokov sa zdravotné poistenie vyberá systémom platenia preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú. Na základe zúčtovania tomu, kto mal veľké výkyvy vo výške príjmov vznikne preplatok alebo nedoplatok. Systém je spravodlivejší ako bol ten, ktorý platil pred prijatím zdravotnej reformy. Nebudem popisovať detailne výhody ročného zúčtovania, ale chcem povedať, že sa jednoznačne hlásim k preddavkovému spôsobu platenia zdravotného poistenia, vrátane ročného zúčtovania.

    Vyššia spravodlivosť si však vyžaduje, aby bol systém zložitejší. O zložitosti tohto systému sa vedelo, a preto sa v snahe o zlepšenie prístupu k informáciám k tlačivám a informáciám ako ich vyplniť každoročne objavovali v tlači, na internete, ale aj priamo v zdravotných poisťovniach rôzne brožúry, ktoré mali uľahčiť vykonanie ročného zúčtovania. A niektoré poisťovne pomáhali poistencom s vyplňovaním tlačív priamo na pobočkách. Napriek tomu bolo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre mnohých ľudí neprehľadné, zložité a nezrozumiteľné.

    A keď som sa o tejto téme rozprávala s ľuďmi, počula som viacero reakcií, ktoré končili s otázkou, prečo to vlastne nerobia za nás zdravotné poisťovne. A niet sa tomu ani čo čudovať. Veď určite, aj vy poznáte z praxe príklady, keď zdravotná poisťovňa oznámila zamestnávateľovi, že musí opraviť ročné zúčtovanie, lebo mu zrejme jeho zamestnanec zabudol nahlásiť, že mal ešte nejaký iný príjem. Alebo možno viete o takom prípade, keď niekto poslal zlé vyplnené tlačivo a pracovníčka zdravotnej poisťovne za tohto človeka vyplnila tlačivo správne a poslala mu opravené ročné zúčtovanie. Poslala, hoci nemusela.

    Keď som si to na prvé počutie vyhodnotila, tak som nevidela žiadnu chybu, ale znova nasledovala otázka, prečo to nerobia vlastne zdravotné poisťovne za nás. Ak sa budete touto problematikou dôslednejšie zaoberať, skôr či neskôr dospejete k záveru, že zdravotné poisťovne vedia urobiť ročné zúčtovanie lepšie a niekedy majú dokonca viac informácií na správny výpočet poistného ako napríklad zamestnávatelia.

    Vychádzame totižto z predpokladu, že profesionál zdravotnej poisťovni vie urobiť zdravotné poistenie lepšie ako občan. To zrejme nik nepoprie. To, čo je pre prenos vykonania ročného zúčtovania na zdravotné poisťovne rozhodujúce, je dostupnosť údajov a informácií, z ktorých sa ročné zúčtovanie vypočítava. Tieto údaje majú zamestnávatelia, ktorí ich mesačne zasielajú zdravotným poisťovniam. Druhú časť údajov majú daňové úrady, samozrejme údaje, ktoré bude zdravotná poisťovňa pre zúčtovanie poistného potrebovať, môže si ich priamo vyžiadať od osôb, ktoré údaje majú.

    Nie je zámerom zmeniť spôsob výpočtu zdravotného poistenia. Zámerom je vytvoriť predpoklady na to, aby sa ročné zúčtovanie dalo vykonať z údajov, ktoré má zdravotná poisťovňa k dispozícii, resp. zabezpečí, aby zdravotná poisťovňa všetky potrebné údaje mala.

    Reakcia zdravotných poisťovní po prvom predložení môjho návrhu zákona spred dvoch rokoch mi dáva za pravdu. Dokonca sa v tlači objavilo vyjadrenie, že sú na to poisťovne pripravené a nevidia zásadné prekážky, ktoré by bránili procesu ročného zúčtovania, prenosu ročného zúčtovania zdravotného poistenia na poisťovne. Druhé predloženie návrhu zákona kolidovalo s veľkou novelou zákona o zdravotnom poistení, aby sa predišlo k nedostatkom a komplikáciám v schvaľovacom procese, stiahla som po dohode s ministerstvom zdravotníctva materiál z rokovania.

    Teraz ho predkladám a verím, že po jeho prijatí budú mať zdravotné poisťovne dostatok času na zavedenie potrebných opatrení. Predkladaný návrh zákona má zabezpečiť vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistného príslušnou zdravotnou poisťovňou. V súčasnosti vykonávajú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnancov zamestnávatelia. Ak sa zamestnanec rozhodne, môže vykonať ročné zúčtovanie sám. Samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. podnikatelia, robia ročné zúčtovanie taktiež sami. Súčasný systém je pre zamestnávateľov zaťažujúci, lebo zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie, ktoré sú rozhodné pre výpočet zdravotného poistného.

    Často sú údaje, ktoré podávajú zamestnanci, neúplné, najmä z dôvodu, že niektorí zamestnanci sa nedostatočne orientujú v systéme zdravotného poistenia. Odborná terminológia, ktorá je uvádzaná v tlačivách na vykonanie ročného zúčtovania, je pre občanov nezrozumiteľná a dochádza k neúmyselným chybám, ktoré sú pri už pri samotnom výpočte poistného. Podnikatelia a hlavne zamestnávatelia dlhodobo označujú systém zdravotného poistenia za zložitý a predstavuje pre nich neúnosnú administratívnu záťaž. Spôsob vykonávania zúčtovania bol nastavený ešte v roku 2004 a za posledné roky bol dostatočne odskúšaný a prax ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preniesť i na zdravotné poisťovne.

    Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne získať všetky informácie o príjmoch, a teda i o vymeriavacích základoch zamestnancov. Aby sa mohli občania a zamestnávatelia vyjadriť k údajom, z ktorých im bolo vypočítané poistné za príslušný rok, zavádzam inštitút námietky, v ktorej poistenec uvedie, ktoré údaje nie sú správne a požiada o opravenie ročného zúčtovania. Opravu urobí zdravotná poisťovňa bezodkladne. Ak zdravotná poisťovňa neuzná námietky občana, spor rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný spôsob výpočtu poistného sa oproti súčasnému stavu nemení.

    V novele navrhujem, aby zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného do piatich mesiacov od termínu na podanie daňového priznania. Ak budú poisťovne na ročné zúčtovanie dobre pripravené, lehota na vykonanie ročného zúčtovania sa v budúcnosti môže skrátiť. Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia navrhujem vykonať najneskôr do konca roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.

    Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale i ostatných občanov, ktorí boli povinní urobiť ročné zúčtovanie. Odbúra sa časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Zverením vykonania ročného zúčtovania odborným útvarom zdravotných poisťovní sa predíde k chybným výpočtom poistného, ktoré v súčasnosti zdravotné poisťovne i tak kontrolovali a nie raz i odstraňovali, napriek tomu, že im to zákon neukladal.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, každá vláda mala vo svojom programovom vyhlásení zjednodušenie odvodového systému, znižovanie administratívnej záťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia. Počas predchádzajúcej vlády sa týmto návrhom vládna koalícia vôbec nezaoberala, ale verím, že v tomto volebnom období prijmeme zákon, ktorý bude smerovať k zníženiu byrokracie v zdravotníctve a k zrušeniu zbytočných administratívnych úkonov pre občana. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 226.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 zo 17. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto, tak isto ústne nie, okrem pána poslanca Novotného. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa poďakoval mojej kolegyni, pani poslankyne Cibulkovej, že podala túto novelu zákona o zdravotných poisťovniach do Národnej rady.

    Rád by som vyzdvihol skutočnosť, že túto novelu podala do Národnej rady pôvodne a prvýkrát ešte ako opozičná poslankyňa, samozrejme vtedy nemala veľkú šancu na úspech. Po parlamentných voľbách ju do Národnej rady podáva tentokrát už druhý raz. Na novembrovej schôdzi novelu stiahla po dohovore s ministrom zdravotníctva, vzhľadom na to, že sa prerokovávala v tom čase vládna novela zákona o zdravotných poisťovniach. Dnes ju teda už do Národnej rady podala a dnes ju prerokujeme po dohode s ministrom zdravotníctva.

    Hovorím o tom preto, lebo chcem vyzdvihnúť určitú názorovú kontinuitu vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, pretože zákon, ktorý bol podávaný v opozícií, sa podáva aj v koalícií, takže nie je to o tom, že keď sme boli v opozícii, tak o niečom hovoríme a potom v koalícii si to už nepamätáme a robíme niečo iné, ale dá sa povedať, že úplne totožné znenie tohto zákona bolo predkladané aj v opozícii, až na nejaké legislatívne úpravy, ktoré vyžaduje meniaca sa legislatíva v tom čase.

    Rád by som tiež upozornil na veľmi elegantné riešenie problému, ktorý ponúka táto novela, problému, ktorý trápi verejnosť od roku 2004. Spôsob vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia bol nastavený v reformných zákonoch v roku 2004. Napriek tomu, že ho odvtedy kritizovala ako verejnosť, tak aj politici, v praxi sa ukázala ako veľmi efektívny nástroj na spravodlivý výber poistného a na zachovanie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení.

    Po parlamentných voľbách v 2006 síce predchádzajúca vláda sľubovala zrušenie alebo zjednodušenie celého systému ročného zúčtovania zdravotného poistenia a treba priznať, že sme sa tým opakovane zaoberali, ako na výbore, tak aj v pléne Národnej rady pri rôznych novelách zákonov, ale treba povedať, že k žiadnej výraznej pre občana viditeľnej úprave okrem nejakých kozmetických nedošlo. Faktom však je, že spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a som o tom presvedčený, že sa táto povinnosť vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia dá preniesť z pliec poistencov na zdravotné poisťovne, tak ako ho navrhuje táto poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach.

    V snahe znížiť administratívnu náročnosť podnikateľov a zamestnávateľov, preto novela navrhuje, aby ročné zúčtovanie zdravotného poistenia robili zdravotné poisťovne. Na základe platného zákona majú zdravotné poisťovne naozaj všetky informácie o príjmoch, a teda aj o vymeriavacích základoch zamestnancov. Navrhovaný poslanecký zákon zároveň ukladá povinnosť daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach.

    Súhlasím s pani predkladateľkou, že navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, aj ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a mnohokrát mali veľký problém vypísať tie tlačivá a odpovedať na množstvo otázok. Odbúra sa tak časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná. Nepočul som nikoho, aby sa sťažoval na to, že je komplikované podávať daňové priznanie, aj keď mnohokrát skôr nadávajú na to, koľko treba zaplatiť daní, ale s podávaním priznania pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sú len problémy v praxi a sťažnosti sa len kopia. Naozaj je to element, ktorý je veľmi potrebný z hľadiska spravodlivého výberu poistného a zachovania solidarity, aby špekulanti, ktorí nechcú zaplatiť potrebné odvody do zdravotného poistenia boli týmto ročným zúčtovaním zdravotného poistenia demaskovaní, ale na druhej strane treba hľadať naozaj model, ako ho zjednodušiť, aby zbytočne nezaťažoval verejnosť.

    Preto vás chcem, vážené dámy a vážení páni, poprosiť, aby ste schválili posunutie tohto zákona do druhého čítania, v ktorom je priestor, samozrejme diskutovať aj o konkrétnych ďalších návrhoch, pozmeňovacích návrhoch, nápadoch, vylepšeniach, aby Národná rada Slovenskej republiky túto poslaneckú novelu zákona schválila. Myslím si, že je veľmi potrebná a myslím si, že občania nám za to poďakujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 227, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 228.

    Dávam slovo, pánovi poslancovi Jurčíkovi a poprosím, pána poslanca Matoviča, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči. Pán Jurčík, nech sa páči, môžete začať.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si uviesť zákon, ktorý bez ohľadu na to, kde žijeme, čo robíme, ako fungujeme, koľko zarábame, má rovnaký vplyv alebo teda jeho dopad môže mať rovnaký vplyv na všetkých obyvateľov tohto štátu, či sú to právnické, fyzické osoby, je to jedno.

    Vychádza sa z požiadaviek tretieho balíčka, energetického balíčka Európskej únie a Smernice 72, 73 z roku 2009, ktorú je potrebné vzhľadom na to, že jej transpozícia končí 3. marca tohto roku uviesť do praxe, zohľadniť tie požiadavky smernice, týchto smerníc. Samozrejme, sú tam ešte, je tam aj smernica, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh č. 70, pardon 55 a z toho vyplýva, že jednoducho všetky krajiny, ktoré sú na tomto spoločnom trhu, majú mať v princípe rovnakú filozofiu pri regulovaní energetických nosičov v rámci celej Európy.

    Súčasná legislatíva, ktorá platí na Slovensku nezodpovedá týmto, tejto právnej úprave, resp. týmto požiadavkám, no a z toho vyplýva, že budeme musieť skutočne niečo urobiť, aby sme odstránili existenciu dvoch regulačných orgánov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu boli v podstate dva orgány, ktoré viac-menej regulovali cenu elektrickej energie, pričom dlhodobo a v rozpore so zákonom nebol menovaný predseda úradu, ale zastupoval ho predseda Rady pre reguláciu, ktorý bol viac-menej taký dvojjediný. Na jednej strane jedno a na druhej strane robil druhé, čo teda odporuje, samozrejme tej možno aj základnej logike, ale vzhľadom na to, že to bolo dočasné, tak to štyri roky alebo štvrtý rok sa zdá byť na dočasnosť skutočne dosť. Máme určite v neblahej pamäti, čo to znamená dočasné v iných prípadoch a neradi by sme sa dostali do situácie, keby to pokračovalo naďalej a boli by sme za to časom perzekvovaní alebo resp. minimálne dopytovaní z Európskej únie.

    Samozrejme, že existuje, v prípade, že to neurobíme riziko rôznych súdnych konaní, na ktoré, tí veľkí hráči na Európskom trhu čakajú. Situácia, ktorá, ak by sme teda neuplatnili tú transpozíciu a situácia, ktorá v tejto oblasti je zjednodušene povedané, nie je dobrá. Princípom je to, že musíme úplne zmeniť pohľad na reguláciu sieťových odvetví, kde predovšetkým primeraná miera liberalizácie alebo resp. atraktívna miera liberalizácie, umožní minimálne dodržať existujúce ceny energetických nosičov, ak neuvažujeme o tom, že sa môžu znížiť. Samozrejme návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je dokonalý, je tu dostatočný priestor ešte na to, aby sme sa v rámci aj výborov, aj možno rôznych iných záujemcov dohodli neurčitých zmenách a samozrejme, že tie zmeny určite k tomu pomôžu. A prirodzene, dá sa očakávať, že budú mať potom priamy dosah na kvalitu tohto návrhu. Som prirodzene tomu otvorený.

    Tá urýchlená inštitucionálna reforma tej regulácie je potrebná predovšetkým v súvislosti s prípravou regulačnej politiky na rok 2011. Nechcem tu spomínať tú minulosť, akým spôsobom sa pripravovala regulačná politika, asi to nemá ani zmysel, lebo to už bolo, ale zjednodušene povedané, bolo to vždy jednoročné obdobie, ktoré sa upravovalo o konštanty, ktoré nikto nevedel, prečo sú. No a dôsledkom takejto regulačnej politiky je trebárs aj to, že dnes sme do ceny elektrickej energie zahrnuli napríklad aj zdroje, ktoré ešte ani neexistujú. Je to bohužiaľ tak, a ktoré majú byť postavené, no dobre, tak môžem sa opýtať, že prečo to robíme, prečo tá cena nie je urobená až potom, keď tie zdroje budú postavené, ale to predpokladám, že nie je to v danom momente rozhodujúce.

    Princípom je to, že Rada pre reguláciu sa bude volať, navrhujem, aby sa volala tak, ako sa volala pred tým, Regulačná rada a nikto, kto je momentálne v Rade pre reguláciu nebude odvolaný. Rada bude rozšírená zo šesť na dvanásť členov a samozrejme, bude tam v rámci požiadaviek Európskej únie ako trinástym členom ombudsman. Ten, ktorý bude môcť rozhodovať samozrejme spolu s Regulačnou radou o prípadných konaniach v odvolaniach, prípadných námietkach tých, ktorí sa zúčastňujú aktivít alebo majú aktivity na trhu s elektrickou alebo akoukoľvek energiou, či vodnou, či plynovou, či tepelnou a tak ďalej. Miesto neobsadených dvoch pozícií predsedu a podpredsedu úradu, je navrhovaná trojčlenná komisia, aby nevznikol problém, že tá komisia podľa návrhu alebo podľa názoru niektorých kolegov nebude dostatočne nezávislá, tak existuje, bude tam existovať rotácia, jednak na poste predsedu, a jednak, tá nezávislosť bude zaistená alebo zabezpečená tým, že každé dva roky príde do tej komisie nový človek. Nový človek, ktorého podľa môjho návrhu bude menovať vláda, ale prirodzene, ako som už naznačil, môžeme sa baviť o týchto podmienkach alebo o týchto návrhoch. Doteraz to bolo tak, traja išli z vlády, troch menoval parlament, ale týkalo sa to len Regulačnej rady, teda Rada pre reguláciu.

    Regulačná rada bude teraz kompletne volená parlamentom, čiže nebude do toho vstupovať vláda, ale bude to len vec parlamentu, čiže to je taká zmena. Prirodzene, že po dvoch rokoch pôjde prvý, po ďalších dvoch rokoch druhý, čiže, keď to zoberieme, tá nezávislosť bude daná tým, že aj v ďalšom volebnom období budú vystriedaní až dvaja členovia regulačnej komisie, čiže nikto nemôže povedať, že tu si vláda niekoho dala alebo parlament niekoho dal, ak by to bol parlament, a že jednoducho je to politicky poplatné.

    Ak si niekto myslí, že dá sa úplne, ale úplne absolútne na 100 % zaručiť nezávislosť, no tá nie je nikde, v reálnom živote nie je nikde. Vždy niekto má nijaký pocit z nejakých aktivít, ale predpokladáme, že vzhľadom na to, že by sme urobili takúto rotáciu, vieme zabezpečiť tú nezávislosť v maximálnej možnej miere, ktorá vyplýva z demokraticky pluralitného režimu. Iná možnosť asi neexistuje.

    To štvorročné provizórium, ktoré nás alebo, ktoré momentálne ešte stále zažívame a ktoré viac-menej spôsobilo to, že predseda Rady pre reguláciu je zároveň zastupujúcim dočasným členom, ako som už spomínal, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho zástupca v tom úrade vymenovaný takisto nie je, je niečo, čo jednoducho si nemôžeme dovoliť aj pri odhliadnutí od požiadaviek energetického balíčka tretieho. Je celkom jasné, že model dvoch od seba oddelených nezávislých regulačných orgánov, je vzhľadom na tento stav absolútne nefunkčný. Dokonca, ak to spomenieme, tak môžeme si povedať, že je priamo v rozpore so zákonom, aby bol predseda Rady pre reguláciu aj poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale to je stav, ktorý momentálne fungoval alebo funguje a tento by sme mali, samozrejme, nejakým spôsobom alebo zmenou tohto zákona odstrániť.

    Ja verím, že to pochopíte tak, že to nie je niečo, čo je nejakým výsledkom, by som povedal snáh o ovládnutie úradu, aj keď, prirodzene, môžu byť rôzne názory na to. Ide o to, že my musíme v maximálnej možnej miere stransparentniť existenciu tej politiky alebo ako funguje tá politika regulačná, lebo dnes je to aj trošku zahmlené. Dnes je to problémom sa dozvedieť, že kto vlastne, za čo koľko dostáva a niektoré čísla sú veľmi zaujímavé. Spomeniem trebárs len taký detail, že do ceny pre elektrickú energiu na tento rok sú zahrnuté zdroje, ktoré ešte neexistujú. Ale to by sme možno sa mohli spýtať predsedu Rady pre reguláciu, resp. tých pracovníkov, ktorí sú týmto poverení, prečo sa takto robilo.

    Čiže cieľom je zásadným spôsobom stransparentniť celé fungovanie a celý spôsob nominácií, celý spôsob zostavovania, resp. výpočtu ceny elektrickej energie, kde sa budú môcť oveľa viac zapájať všetci relevantní alebo všetky relevantné organizácie, odborníci, je jedno, či z takého alebo z takého politické spektra, lebo, ja si myslím, že to by nemalo hrať žiadnu úlohu, lebo je to čisto odborná debata, kde akonáhle sa zavedie politikum, tak doplácajú na to všetci, či sú to občania v poslednej dedinke alebo v prvom meste, je to ale skutočne jedno, úplne, ale úplne jedno. A samozrejme, že pri nejakom zostavovaní úradu sa mohli v minulosti urobiť trošku aj nedostatky alebo, pardon, chyby, z toho vyplývajúce nedostatky, ale predpokladám, že po zrekonštruovaní tohto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a celého systému regulačnej politiky, by sme sa mohli dostať do stavu, kedy to bude pre občana čitateľné, priaznivé, a keď nebude doplácať na biznis, alebo resp. aktivity vybraných investorov.

    Budem veľmi rád, keď zvážite všetci tento návrh, a keď by som povedal, pochopíte, alebo resp. si osvojíte to, čo som týmto myslel. Budem rád, keď ho podporíte v prvom čítaní a do druhého čítania je dostatok času na to, aby sme jednotlivé body, či z pravého alebo ľavého, ľavej strany politického spektra spolu prešli, lebo naozaj, myslím si, že občania nám budú za toto vďační, lebo tým, že ozdravíme, že umožníme liberalizáciu, ako som už v úvode povedal, predpokladám, že my vieme minimálne udržať cenu za energické nosiče, a to by malo byť tým hlavným cieľom nás všetkých. Týmto dokážeme občanom, že sme tu kvôli nim a nie pre osobné alebo čiastkové politické záujmy niektorých strán, ktoré v tomto parlamente sedia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Jahnátkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za alternátora spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Za tretie, konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého navrhovaného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 228 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Pán predseda, otvorte, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednu, pána poslanca Přidala. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teda vystúpiť k predmetnému návrhu zákona alebo novely. Pán predkladateľ návrhu Jurčík v dôvodovej správe na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako dôvod zmeny, vidí požiadavky vyplývajúce z tzv. tretieho energetického balíčka.

    Ja chcem hneď v úvode povedať, aj keď to tu bolo spomínané, že tá transpozičná lehota na preberanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES a 73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a plynom je 3. marca 2011 a do tohto termínu je nereálne uvažovať s prijatím novely, naviac v takej podobe, ktorá je teda pre mňa neprijateľná.

    Chcem tiež poznamenať, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 174/2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie a aplikáciu smerníc EP bol stanovený ako hraničný termín na predloženie návrhov právnych predpisov pre splnenie transpozičnej lehoty 30. november 2010. Preto si myslím, že s týmto návrhom malo prísť ministerstvo. Je to tak závažná zmena a je potrebná tá zmena, ktorá musí prejsť podľa mňa, alebo mala by prejsť teda medzirezortným pripomienkovaním.

    Cieľom toho tretieho energetického balíčka, ktorý má podporiť ďalšie otváranie trhu s elektrinou a zemným plynom, je zlepšiť práva spotrebiteľov, posilniť, posilniť právomoc národných regulačných úradov, opakujem, posilniť právomoc národných regulačných úradov, zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v zásobovaní energiou.

    Vzhľadom k tomu, že na príprave tohto balíčka sa podieľalo i ministerstvo hospodárstva a ÚRSO, neočakávam nejaké podstatné zmeny v súčasne platnej legislatíve, a aj keď sa dá akceptovať názor predkladateľa, že súčasná slovenská právna úprava nezodpovedá požiadavkám balíčka, chcem konštatovať to, že dikcia zákona č. 276/2001 Z. z. a až do doby prijatia novely č. 107/2007 Z. z., 7. 2. 2007 bola dobrá. Neumožňovala žiadne zásahy zo strany vládnych orgánov, ani lobistických skupín do činnosti ÚRSO.

    Tretí energetický balíček navrhuje opatrenia na posilnenie a zabezpečenie nezávislosti regulačných orgánov v členských štátoch EÚ. Národní regulátori budú oprávnení prijímať záväzné rozhodnutia vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Počíta sa aj s existenciou nezávislého mechanizmu na efektívne riešenie sťažností a mimosúdne urovnávanie sporov. Ten ombudsman a vytvorenie ombudsmana pre odvetvie energetiky sa skôr v smernici uvádza ako príklad, ale prosím, je možné aj také riešenie. Ale ešte raz konštatujem, že najlepším základom pre úpravu zákona č. 276/2001 Z. z. je dikcia pred úpravou z roku 2007, ktorá spĺňala všetky podmienky nezávislosti a právnej čistoty a pri jeho aplikácii sa nevyskytovali problémy.

    A teraz konkrétne pripomienky k tomu návrhu. Ten návrh, ako pán predkladateľ hovoril, zavádza inštitút regulačnej komisie, ktorá koná ako štatutárny orgán a nesie zodpovednosť ako kolektívny orgán, čo je podľa mňa neobvyklé. Keďže členov menuje a odvoláva vláda, ide podľa môjho názoru o priamy konflikt záujmov a porušenie ustanovení európskych smerníc, ktoré vyžadujú absolútnu nezávislosť úradu. Štát je podnikateľským subjektom v energetike. Vieme, kto je držiteľom akcií, kto vykonáva práva akcionára v niektorých aj regulovaných, teda subjektoch a prostredníctvom komisie by takto teda rozhodoval o rozsahu a spôsobe cenovej regulácie a má možnosť zasahovať do procesu regulácie. To potrebujeme vyriešiť.

    Druhá vec, podľa návrhu člen komisie nemusí byť občan Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že má prístup k utajovaným informáciám, čo si neviem predstaviť. Ja som proeurópsky, ale odtiaľ potiaľ.

    Ďalej, regulácia v energetike je zložitá a národná činnosť, ktorá vyžaduje znalosti o celom procese a funkciách a pritom má byť riadená členmi komisie, ktorí sú za nich zodpovední a nevyžaduje sa od nich žiadna prax v riadiacej funkcii, ani žiadne skúsenosti. Je tam predpísané vzdelanie technického, ekonomického a právneho smeru bez praxe. Mňa to trošku aj uráža, lebo si myslím, že aj mnohí schopní absolventi napr. Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorí pracovali v energetike majú nejakú riadiacu prax, by mohli byť členovia tejto komisie, ale to bolo aj chyba predchádzajúceho zákona. Kompetencie regulačnej komisie a predsedu úradu nie sú podľa mňa jednoznačne vymedzené a nie sú tam kritériá na odvolanie predsedu. Čo by mal robiť prvý a druhý podpredseda, tam nie je ani zmienka.

    No, a to najdôležitejšie, schvaľovanie návrhov v rozsahu cenovej regulácie a spôsob vykonávaní a regulácie ministerstvom hospodárstva je v rozpore s európskymi smernicami, posudzovanie cenových návrhov ministerstvom hospodárstva a životného prostredia je v rozpore s požiadavkou na nezávislosť úradu. Ak pán predkladateľ myslel posilnenie nezávislosti úradu vážne, tak podľa mňa to ponechanie povinnosti úradu predkladať cenové návrhy ministerstvám, ktorá je tam zakotvená teraz a sa tam nechala tá povinnosť, tak tomu nerozumiem.

    Takisto nerozumiem tomu, prečo má mať regulačná rada trinásť členov, keď smernica EÚ hovorí o počte päť a šesť a doterajšia prax potvrdila, že tých päť a šesť, teda tých šesť vyhovuje. Funkcia ombudsmana, dobre, ale podľa mňa tiež nekorešponduje plne s funkciou člena regulačnej rady. A nie je jasné, prečo by mal byť predsedom. Odmeny pre predsedu a členov regulačnej komisie sú neprimerane vysoké, predseda 7,5-násobok priemerného mesačného platu v hospodárstve a podľa mňa zaťažia štátny rozpočet a nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády o šetrení. Šetriť musíme všetci, vláda, poslanci, aj takíto ľudia v takýchto funkciách.

    Rozdelenie kompetencií medzi regulačnú komisiu, radu a predsedu tiež podľa mňa potrebuje dopracovanie a je diskutabilné. Ak cieľom predkladateľa bolo posilnenie nezávislosti regulačného úradu, tak podľa mňa dosiahli sme opak. A prínosom návrhu by bolo, keby obsahoval opatrenia, ktoré znižujú náklady na činnosť. V tejto súvislosti možno by bolo dobré aj spomenúť detašované pracovisko v Martine, ale o tom teda až potom. Tento návrh má vplyv na štátny rozpočet, aj 2 mil. na budúci rok korún a 2,5 mil. ďalšie roky podľa mňa zbytočne navyšovať štátny rozpočet a zaťažovať štátny rozpočet.

    Národný regulátor je zodpovedný za cenovú reguláciu, ale aj optimálny rozvoj regulačnej a plynárenskej sústavy a dlhodobú bezpečnosť dodávky energie a z tohto pohľadu podľa mňa je treba nadviazať na pôvodne iný návrh zákona a vypustiť zo súčasnej platnej novely zákona tú novelu, ktorú som spomínal a ktorými sa cenová regulácia podriadila de facto ministerstvu hospodárstva a životného prostredia.

    Ja si myslím, že treba komunikovať o tomto, treba komunikovať aj s opozíciou, ale hlavne v rámci koalície. Ja v tomto okamihu a v tomto momente jednoducho nemôžem podporiť tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca a skutočne musím povedať, že mal veľmi vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona. A takisto pripájam sa k jeho výhrade, že takýto návrh zákona mal ísť ako vládny návrh zákona, pretože skutočne jedná sa o citlivú oblasť, jedná sa o vážnu oblasť a možno aj tieto výhrady, ktoré tu boli uvedené, čo sa týka obsadzovania regulačnej rady a ďalšie a ďalšie veci, ktoré pán poslanec vo svojom vystúpení spomenul, by nemuseli v tomto zákone byť, keby bolo riadne pripomienkové konanie.

    Takže, pripájam sa k tomu návrhu, aj keď má poslanec právo predkladať návrhy zákonov, ale naozaj, jedná sa o veľmi vážny zákon a bolo by bývalo veľmi dobré, aby vláda bola v rámci pripomienkového konania, aby možno mnohé nedostatky boli odstránené. Asi nebol dôvod sa tak rýchlo ponáhľať, alebo keď bol dôvod, asi kto vie, čo je za tým. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za, prepáčte, tak pýtam sa teraz, kto sa chce prihlásiť ústne? Traja. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má, pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že trošku ma po vystúpení kolegu Přidala potešilo, lebo od zasadnutia tohto nového parlamentu vlastne členovia parlamentu sa nevedia ujednotiť skoro na žiadnej téme, ale zdá sa, že energetika začína naberať znovu ten trend, že tam sme boli viac-menej jednotní a skutočne tej energetike, pokiaľ budú všetci ťahať za jeden koniec, tak tá energetika sa môže aj z tej letargie prebudiť.

    S mnohými vecami, čo pán Přidal tu hovoril vo svojom vystúpení, absolútne súhlasím a nemám k tomu žiadne pripomienky. Možno, pán poslanec, pár vysvetlení. Máte absolútnu pravdu, že vláda už dávno mala prísť s návrhom zákona o implementácii tretieho energetického balíčka vzhľadom na to, že posledná lehota, vzhľadom na smernicu Európskej komisie je 3. marec 2011, 3. marec 2011. Som zvedavý, či urobíme mimoriadnu členskú schôdzu, mimoriadnu schôdzu parlamentu alebo jednoducho si zaslúžime impingement zo strany Európskej komisie len kvôli tomu, že zatiaľ tento zákon alebo tá implementácia tretieho balíka nebola predložená do parlamentu.

    Neobstojí výhovorka, že tretí balík nie je pripravený. Počas mojej éry bol tretí balík pripravený kompletne do podoby zákona v dvoch verziách. Prvá verzia bola kompletný nový energetický zákon vzhľadom na to, že 656 je už toľkokrát novelizovaná, že už si zaslúžila vypracovať úplne nový samostatný zákon o energetike a vlastne tretí energetický balík bola ideálna príležitosť na tvorbu nového energetického zákona na Slovensku, lebo skutočne ten tretí balík absolútne preoráva niektoré veci, ktoré doteraz v právnom systéme Slovenska fungujú. Mnohé veci, napríklad, to cenové vstupovanie, ktoré som ja zaviedol do regulačného zákona, už tam nemôže byť. Ja som si toho vedomý. Čiže, to je absolútna pravda, ministerstvo hospodárstva nebude môcť vstupovať do cenových konaní. Sú tam veci, ktoré sa mi absolútne nepáčili, ale musel som ich akceptovať a museli byť v rámci prípravy tohto nového zákona tam implantované.

    Potom bola druhá varianta, ktorá bola menej bolestná, že sa urobila ďalšia novela, čiže sa urobila len modifikácia existujúcich niektorých ustanovení a paragrafov jestvujúceho zákona 656, čo je obyčajne taká prijateľnejšia forma pre parlament, lebo keď sa ide úplne s novým zákonom, tak tá verejná diskusia je tam podstatne dlhšia. Prečo sme ho nedali? Prišiel termín volieb, lebo tá smernica vyšla niekedy na jar 2010, myslím si, že v apríli, takže blížili sa voľby, sme povedali, že ideme do komunikácie s návrhom týchto zákonov po voľbách. Jednoducho je to pripravené, pustí sa to na verejnú diskusiu a stihneme absolútne termíny, ktoré by mali byť. Bohužiaľ, neudialo sa, nová vláda neprišla s týmto zákonom, hovorím, tieto verzie sú pripravené, kľudne si tam mohli urobiť svoje zmeny, ktoré pokladajú za potrebné. Viem, že na to majú najatú nejakú českú firmu, ktorá im to na základe zmluvných podmienok a samozrejme za slušnú úplatu im to vypracováva. Zatiaľ im to nedodala. My sme to robili na ministerskej úrovni, takže ten čas tu bol a mohlo sa kľudne dnes rokovať o úplne inom zákone, zákone o energetike v rámci implementácie tretieho balíka. Ale poďme naspäť k tomu, čo vlastne dnes prerokovávame, a je to novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Pán kolega Jurčík, ja keď som si prečítal tento váš návrh zákona, verte mi, dal som si otázku, že prečo ste vôbec ochotný sa podpísať pod hocijaký nezmysel. A nechcem teraz ironizovať, ani vás urážať, ale boli sme svedkami na hospodárskom výbore, nedávno bol schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch. Ten zákon mal osem odsekov, ale dvadsať pozmeňujúcich návrhov. Čiže ten váš zákon, ten prvý, sa absolútne na hospodárskom výbore preoral, lebo keby bol odišiel v tej podobe, akú ste vy dali, bolo by to hanbou aj tohto parlamentu, nielen teda autora toho zákona. Ten zákon bol jednoducho nestráviteľný. Dvadsať pozmeňujúcich návrhov muselo pozmeniť ten váš návrh.

    Dnes ste predložili niečo, čo absolútne nekorešponduje s tretím balíkom. Pán kolega, v prvej vete dôvodovej správy sa odvolávate na tretí energetický balík. Vo vašom vystúpení ste znovu zdôraznili, že v nadväznosti na tretí energetický balík, ale vy ste pripravili zákon absolútne proti tretiemu energetickému balíku. V treťom energetickom balíku nie je nič z toho, čo ste vy sem dali, žiadna komisia. Viete, čo je najhoršie? Vy ste porušili absolútne nezávislosť regulačného úradu cez rôzne tie odseky a paragrafy, ktoré ste nadefinovali a na spôsob jednania v týchto rôznych inštitútoch v rámci regulácie.

    Za prvé, vylúčili ste absolútne prezidenta republiky. Prezident republiky, vy ste síce povedali, že parlament aj doteraz volil a vláda volila. Áno, len ste zabudli povedať to podstatné. Doteraz schvaľoval a menoval do týchto funkcií prezident republiky. Prezident republiky je najvyššia ústavnoprávna autorita tohto štátu, ktorá je volená všeobecnými voľbami naprieč celému politickému spektru. Čiže, ak hovoríme o určitých ústavnoprávnych činiteľoch, tá nezávislosť je práve u prezidenta republiky najvýraznejšia. Vláda je politicko-výkonný orgán, parlament je politicko-ústavný orgán, ale sú to politické inštitúcie.

    Vy ste jednoducho prezidenta republiky vynechali a vynechali ste ho úmyselne, lebo prezident môže robiť problémy voči návrhom, ktoré si už autori, ktorí vám toto pripravili, už si budujú tie svoje štruktúry budúce, už majú presnú predstavu, kto tam bude a jednoducho by narazili na prezidenta republiky, ktorý by sa mohol začať aj pýtať niečo, čo by mohlo byť nepríjemné. A viete, doteraz parlament volil, ale dvojnásobný počet. Čiže, keď mal byť zvolený jeden člen regulačnej rady alebo vymenovaný jeden člen regulačnej rady, musel dostať prezident minimálne dva návrhy. Minimálne dva návrhy a bolo na voľbe prezidenta republiky, ktorého z týchto návrhov si osvojí. Čiže to nebola priama voľba, samozrejme, vy ešte idete zaviesť verejnú voľbu, čiže ešte sa bude aj verejne hlasovať, čiže toto je taký politický zásah ako hrom.

    Takisto je zásah do regulačnej komisie, ktorú menuje vláda. Menuje vláda. Čiže znovu: čo je vláda? Je to výkonná moc politickej koalície? No, je politickej koalície. Čiže je to politický orgán.

    Teraz k jednotlivým častiam tohto zákona. Zaviedli ste nový pojem regulačná komisia. Skutočne, tretí energetický balík takýto pojem nepozná. Pán poslanec Přidal veľmi dobre vystihol, že prenášate zodpovednosť, lebo regulačná komisia je zároveň aj štatutárnym orgánom, čiže prenášate zodpovednosť osobnú na zodpovednosť kolektívnu, ktorá v zmysle Trestného zákona je nepostihnuteľná. Je nepostihnuteľná, čiže čokoľvek sa udeje v rámci regulačnej komisie nie je koho súdiť, lebo je to kolektívne rozhodnutie. Čiže miesto toho, čo tvrdíte v programovom vyhlásení a čo sme svedkami v médiách, že hovoríte, že pôjdete po osobnej zodpovednosti, tak vy idete úplne proti vetru, proti snahám vašich popredných politikov a vy zavádzate pojem kolektívna zodpovednosť. To je za prvé.

    Regulačná komisia schvaľuje regulačnú politiku, schvaľuje rozsah cenovej regulácie a tak ďalej. Načo je tam potom regulačná rada? Čiže, keď nepôjdem paragraf po paragrafe. Predseda komisia, lebo predseda a podpredsedovia regulačného úradu sú vlastne zároveň aj členovia komisie, čiže majú tam dvojjediné funkcie, ten je zodpovedný, predseda úradu je zodpovedný za vypracovanie, či regulačnej politiky alebo cenovej regulácie, zároveň ju predloží do komisie, čiže svojim námestníkom, ktorí mu to predtým musia vypracovať, čiže on im to znovu predloží na posúdenie, potom to dáte, s prepáčením za výraz, impotentnej regulačnej rade a dostanem sa, prečo som povedal impotentnej a potom to regulačná komisia naspäť odsúhlasí.

    Prosím vás, pre koho toto divadlo idete hrať? Akú to má logiku? V čom to má logiku, že idete takto zakomplikovať celý systém? Budete si to takto posúvať, ale v konečnom dôsledku o tom rozhodnú aj tak len tí traja ľudia a vypracujú to tí zamestnanci regulačného úradu. Veď tento kolobeh dokladov nemá absolútne žiadny význam. Keby schvaľovala regulačná komisia regulačnú politiku a cenovú politiku, nemám výhrady. Vtedy to má logiku, len to samozrejme, by nebolo v súlade so záujmami tých lobistov, ktorí vám toto pripravili, lebo tí potrebujú ceny. Tí potrebujú mať nastavené ceny tak, ako ich budú mať, veď idete privatizovať teplárne, už sa na ne tešíte, už ste si to dali do vlády, čiže idete to ovplyvňovať, nechcete už zasahovať do cien plynu pre SPP, čiže je tam evidentný záujem, prečo tieto základné dokumenty regulačného úradu, ako je regulačná politika a cenová politika budú schvaľovať v konečnom dôsledku traja nominanti vlády. Traja nominanti vlády, ešte raz opakujem.

    Čo sa týka vôbec obsadenia, tak tu ešte našťastie pre členov regulačnej komisie ste povedali, že musí mať vzdelanie v energetike, v práve alebo v ekonomike, ale žiadna prax. Presne to, čo povedal pán poslanec Přidal. Absolvent vysokej školy môže ísť rovno do regulačnej komisie a bude mať plnú zodpovednosť a absolútnu nezávislosť, aké ceny sa vyprodukujú na území Slovenskej republiky.

    Pán Přidal, pardon, pán kolega, neviem, či ste videli výpočtové vzorce na výpočet konečnej ceny, či pre elektrinu, či pre plyn. Sú to veľmi komplikované vzorce, veľmi komplikované vzorce, ktoré musíte nakŕmiť x-údajmi a robíte v rámci toho výpočtu aj s určitým odhadom. To len na margo tej poznámky, že aj na tento rok sa regulačný úrad pomýlil, lebo tam dal príliš veľa zelenej energie, ale tú zelenú energiu dal na základe podkladov z distribučiek. Čiže, sú tam na rôzne aspekty aj odhady a niekedy tá chyba sa práve stáva v tých odhadoch, lebo exaktné čísla jednoducho neklamú. Keď exaktné číslo tri, tak exaktné číslo tri, čiže pravicová alebo ľavicová vláda, to je jedno. Ale práve v tých odhadoch sa to dá celé nejakým spôsobom, možno nie presne trafiť, ale títo mladí ľudia, ktorí vyjdú zo školy, môžu byť seba lepší, šikovnejší, nemajú absolútne žiadne skúsenosti a neviem si jednoducho predstaviť, ako by tá cenotvorba vyzerala, resp. by si ich manažovali úradníci na regulačnom úrade a celý ten efekt nejakej objektivizácie ceny by absolútne padol.

    Na strane 3 v ods. 7 hovoríte, čo všetko nesmie ten kandidát na regulačnú komisiu, ale nedali ste tam jednu základnú vec, ktorú znovu ja musím nazvať, ako úmyselnú a zaváňajúcu lobizmom. Nedefinovali ste, aká musí byť minimálne doba, že daný člen komisie nepracoval v energetike alebo v regulovanom subjekte, alebo v štátnej správe, alebo verejnej správe, tak ako vám to presne predpisuje európska smernica. Veď európska smernica vám to presne hovorí, tá dáva konkrétne číslo, koľko nesmie tam byť, ale vy to tu jednoducho vynecháte. Je to aj v starej smernici, ale vy ste to úmyselne znovu sem nedali, lebo jednoducho už nazbierate, viete, keď si predstavím, že členom môže byť občan Európskej únie, no fajn. Ja som takisto, ako pán Přidal povedal, ja som takisto proeurópsky orientovaný, ale nehnevajte sa, aby mi odchádzajúci riaditeľ z SPP Francúz, prišiel robiť predsedu regulačného úradu, resp. momentálne horúci kandidát šéf stratégie v SPP na predsedu regulačného úradu, no tak to je aj na mňa trošku prisilné, lebo ja si myslím, že o slovenských cenách, by mali rozhodovať predovšetkým slovenskí občania. A jednoducho takéto detailíky ste odtiaľ povyhadzovali, len to môže spôsobiť absolútne rakovinu v cenotvorbe na území Slovenskej republiky.

    V ods. 11 ste štedrí, hovoríte o platoch takýchto členov komisie dávate päťnásobok, plus 50 % na to. Ja sa vôbec nečudujem, veď vy ste veľmi štedrá strana. Vy svojich nominantov platíte neuveriteľným spôsobom. Včerajšie informácie z Teka, klobúk dole, za 21 dní zarobiť 90 tis. EUR plus na to 16 tis. ešte plat EUR, čiže zarobiť 3 mil. v starých slovenských korún za 21 dní, to dokážu asi len nominanti SaS, skutočne.

  • Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ste bili do nás, že treba na každom kroku šetriť. Zvýšili ste spotrebné dane na plyn a uhlie, ktoré idú do spaľovní, lebo pán Mikloš nám tu tvrdil, že treba šetriť. Páni, vy dokážete 60 mil. premárniť za štyri mesiace len na odstupnom, lebo ste štyrikrát vymenili manažment v Teku. Stálo to 60 mil.

  • pre občanov Košíc a vôbec sa za to nehanbíte, nikto sa zo SaS ešte neospravedlnil a všetko je normálne a všetko je v kľude, čiže keď aj tu navrhujte takéto štedré odmeny 7,5-násobok vlastne priemerného platu, no je to blízke vašej politike odmeňovania vašich stúpencov.

    Veľmi zaujímavý je aj ods. 15 na str. 4, kde hovoríte, že keď niekto z komisie si dovolí niečo odsúhlasiť, čo nakoniec súd uzná za zlé, tak ho vláda môže odvolať. Je to základná neznalosť právneho poriadku. Prečo? Lebo ste zaviedli inštitút regulačnej rady, ktorá je vlastne odvolacím orgánom v druhom stupni a plus ste tam ešte zaviedli aj funkciu ombudsmana, ktorú európska smernica myslela úplne vážne, to mala byť funkcia nezávislá od regulátora, od regulovaných subjektov, čiže žiadny mačko-pes, predseda regulačnej komisie plus ombudsman, ale ten ombudsman mal byť úplne nezávislý. Vy ste urobili taký paškvil z toho, čiže, ale keď dôjde k súdnemu rozhodnutiu, tak vy odvoláte len prvý stupeň, ktorý to navrhol, nie tých, ktorí to mali ešte preverovať, lebo potom by ste mali ombudsmana odvolať a potom by ste mali zároveň odvolať aj celú regulačnú radu, lebo veď predtým, než sa to má dostať na súd, to musí prejsť týmto postupom. Prečo trestáte len prvý stupeň, to nechápem.

    Čo sa týka predsedu úradu a podpredsedu, to je úplne taká zábavná skupinka. Nanominujete troch vo vláde a títo sa budú dvanásť rokov točiť. Dvanásť rokov sú neohroziteľní. Na dvanásť rokov ste trom ľuďom, ktorí nemusia mať ani patričné vzdelanie, nemusia mať absolútne žiadnu prax, na dvanásť rokov ste im zabezpečili príjem minimálne 7,5-násobku priemerného zárobku v Slovenskej republike. To je niečo neuveriteľné, skutočne niečo neuveriteľné, čo ste dokázali v rámci tohto vášho návrhu dať. Ale ovládnutie ÚRSO-a ministerstvom hospodárstva a stranou SaS je evidentný v tom pod bode 4 na vrchu strany 5, kde sa hovorí, že ak nie je funkcia predsedu úradu obsadená dlhšie ako 2 týždne, menuje dočasne poveruje vedením minister hospodárstva. Politická funkcia ako vyšitá, minister hospodárstva. Prosím vás pekne, rovno dnes povedzte, koho má minister hospodárstva nachystaného vzhľadom na to, že do 2 týždňov od účinnosti tohto zákona vám tie inštitúcie, ktoré ste vymenoval, kto vôbec môže menovať členov regulačnej rady a regulačnej komisie vám nedôjdu, resp. vám ansámbel na ministerstve hospodárstva ani nespracuje tie kandidatúry na tieto posty.

    Čiže, vy posadíte funkciu už po 2 týždňoch, fajn a potom už záleží len na ministrovi hospodárstva, kedy navrhne novú zmenu, lebo on bude dávať vláde, a keď on vláde nepredloží, no vláda nemá čo prerokovávať. Toto je základné pravidlo fungovania, resp. rokovacieho poriadku vlády. Čiže, neviem pán kolega Jurčík, či si vôbec uvedomujete, čo ste sem dal a aké to môže mať následky vôbec z hľadiska funkčnosti celého regulačného úradu.

    Čo sa týka rady, už som povedal, rada jediné, čo tam má normálne je, že dáva stanovisko k regulačnej a cenovej politike. Dáva stanovisko. Čiže, či kladné alebo záporné, to je jedno, lebo tí, čo si to vypracovali, si to aj schvália, a to by som ľúbil vidieť, keď predseda regulačného úradu niečo predloží, že to jeho námestníci neschvália. No, to by som ľúbil vidieť. Nikto druhý do toho nemôže vstupovať a regulačnú radu ste úplne vynechal.

    Regulačná rada má byť obsadená len ľuďmi, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bodka. Druhého stupňa, bodka. To znamená, žiadne technické vzdelanie, žiadne ekonomické vzdelanie, žiadne právne vzdelanie, môže to byť umelec, gynekológ, maliar, hocikto a títo ľudia budú rozhodovať o cenách na Slovensku.

  • A ešte ten gynekológ môže dôjsť aj z Islandu, nemusí to byť ani Slovák, podľa toho, čo tu máte vy napísané.

    Pán Jurčík, veď sa preboha predtým, než sa pod niečo podpíšete, si to aspoň prečítajte alebo sa zamyslite, čo je tam napísané. Toto sú jednoducho konzekvencie, ktoré vyplývajú z tohto paškvilu, ktorý ste predložili parlamentu na dnešné rokovanie.

    Čo sa týka tej časti, ktorá hovorí o počte členov regulačnej rady, pán kolega Přidal, nevedel prečo trinásť. No jednoducho, veď to má logiku, šesť ich je, lebo tých šiestich nevedia odvolať, lebo sú menovaní prezidentom republiky a ich odvolanie politickým orgánom, či parlamentom alebo vládou by bolo nezákonné. Tých môže odvolať len prezident. Tak zato navyšujete a robíte z toho ešte veľké gesto, že vy starých necháte, ale zároveň tam nanominujete ďalších sedem, čiže už získavate väčšinu a túto väčšinu volí parlament. Parlament volí tých sedem ľudí. Nie štrnásť, ako by bolo podľa starého zákona a potom by prezident vyberal tých siedmich, ale vy dávate len sedem. Navolíte si a máte ustlano, lebo tým pádom ste si vyriešili druhý odvolací stupeň, bude naplnená regulačná rada, budú to nejakí Islanďania, Holanďania, neviem kto, čerství absolventi z vysokej školy, čiže bude to perfektný orgán, ktorý bude úplne adekvátny na komplikované energetické pomery na Slovensku. Gratulujem vám k takejto filozofii.

  • Čo sa týka ombudsmana, pán kolega, vy ste úplne zničili pojem ombudsman. Doteraz, keď boli ombudsmani, sú rôzne typy, bankový ombudsman, ombudsman pre právo, a to sú všetko nezávislé osoby, ktoré nie sú platení tými, o ktorých majú rozhodovať, čiže sú to vysokí odborníci v tejto oblasti, uznávané osobnosti a tieto uznávané osobnosti vkladajú do procesu nejakého dohodovacieho svoju schopnosť a odbornosť, aby nejaký ten spor vyriešili tak, aby sa nemusel dostať až na súd. Vy, ste vo svojom návrhu povedali, stačí aby to bol, teda kto môže byť ombudsman, len člen regulačnej rady, čiže nejaký absolvent umenia, ale bez urážky, nechcem sa teraz dotýkať týchto profesií, lebo ja si ich vážim, ale nemajú nič spoločné s energetikou. Čiže môže to byť nejaký umelec z Rakúska, ktorý nám tu bude robiť ombudsmana pre energetiku. Ale čo je najhoršie, vy ste tomu ombudsmanovi prikázali len funkciu z hľadiska ombudsmana, lebo z hľadiska predsedu regulačnej rady je tam akurát na to, aby bral plat a dostal kanceláriu, ale z hľadiska ombudsmana, ste mu prisúdili len funkciu, že môže vstupovať do konaní v rámci reklamácií, v rámci reklamácií.

    Prosím vás pekne, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu v parlamente, pritom predpokladám, že ste ľudia, ktorí ste významní z hľadiska svojho okolia, lebo si vás voliči zvolili a odvolili, čiže ste nad tou bežnou úrovňou schopností toho bežného občana, ale mi povedzte, ako ste schopní, ste vôbec schopní prečítať tú zložitú mozaiku údajov, ktorú máte na výpise za plyn alebo elektrinu. Kto tomu z vás rozumie? A ako tomu má rozumieť ten bežný občan, tento o energetiku nemá ani šajnu a on má reklamovať niečo, že údaj 0,04 mu nesedí a on si myslí, že má to byť 0,041. Ako to má ten občan vôbec získať takúto informáciu.

    Preto bolo veľmi dôležité, že doteraz bolo ministerstvo účastníkom cenového konania, a to dávalo svoje názory na internet a v prípade nesúhlasu vedelo odborne zdôvodniť, a vtedy sa mohol občan chytiť týchto údajov a predložiť nejakú sťažnosť, žalobu na súd a súd mohol na základe niečoho, nejakých verifikovaných údajov, rozhodnúť. Lebo rozhodnúť vždy spor mohol len súd. Čiže vy, týmto vaším zložením regulačnej rady a postavenia ombudsmana nútite bežného občana, aby každý občan Slovenskej republiky perfektne zvládol regulačnú politiku, a aby ovládal všetky vzorce a mal každý doma zložitý komputer na to, aby si vedel vyrátať, či jeho konečná cena pre energiu, plyn alebo pre iné regulované médium je správne alebo nesprávne. Veď je to choré, je to absolútny nezmysel a ja skutočne som sa s takýmto niečím ešte ani nestretol.

    Mám tu ešte ďalšie poznámky, ale ja si myslím, že musím si niečo nechať aj na hospodársky výbor, hoci poviem vám pravdu, keď váš zákon o obnoviteľných zdrojoch z osem odstavcového znenia mal dvadsať pozmeňujúcich návrhov, tak tu odhadujem, že na tomto bude tak tisíc päťsto pozmeňovákov. Až to vôbec, vôbec teda celé má postúpiť ďalej. Ale vzhľadom na to, že som už aj druhý rečník v poradí a ideme nezávisle a dokonca nie sme ani z blízkeho politického spektra a obaja kritizujeme absolútnu nezmyselnosť tohto predloženého návrhu, podávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní k tomuto zákonu ďalej nepokračovalo. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pán kolega Jahnátek, vy ste ma citovali asi päť alebo sedemkrát, ja neviem, či to politicky prežijem, ako.

  • Smiech v sále.

  • Prosím vás, už to nerobte, ale chcel som povedať, jednu vec, že som rád, že ste priznali, že kto spolitizoval úrad, boli ste vy. Vy ste dali konečné slovo ministerstvu hospodárstva a vy ste dali konečné slovo v roku 2007, ste to boli vy a jednoducho mňa mrzí to, že my sme to touto novelou neodstránili. To je všetko, čo som chcel povedať.

  • Ďalej, pán predseda Národnej rady, pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tiež vás chcem, pán Jahnátek, poprosiť necitujte, prosím vás, koaličných kolegov, zbytočne nám problémy robíte. To bol vtip. Čo by som chcel povedať úplne vážne, to je k tomu Teku, že dnes ráno som čítal v novinách, že odchádzajúci predseda predstavenstva dostane 90 000 tis. EUR. Ja som teda skoro spadol zo stoličky a je to čistá nehoráznosť. No, a len dúfam, že budeme mať možnosti ako tomu zabrániť, lebo odtiaľ potiaľ, ja sa hanbím, ja sa hanbím za to, že to je nominant SaS, tuná to verejne vyhlasujem a bol som to ja osobne, kto vplýval na to, aby tento pán, o ktorom som nadobudol pocit, že to nebude robiť s patričnou čestnosťou, aby odtiaľ odišiel.

    Včera tu spomenul pán Lazar, že za šesť mesiacov päťkrát vedenie, tak toto by som chcel poopraviť. Zarátal tam prvýkrát, po prvé zarátal seba, s čím teda my nič nemáme. Druhé bol nominant SDKÚ, s čím tiež nič nemáme, no a potom došli veľmi krátkodobo dvaja.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • No, ja si myslím, že hrá rolu, že či teda, keď teda, lebo viete, vy sa postavíte pred mikrofón a poviete nominanti SaS a piati, a to jednoducho nie je pravda. Je tam tretí, ale viete, to je aj skrátka snaha o to, že konáme. Ja nehovorím, že všetko čo urobíme, urobíme vždy hneď s definitívnou správnosťou. Niekedy skrátka zistíme, že sme zvolili zle, že sme rozhodli zle, ale my sa to snažíme napraviť.

    A my si aj tú chybu priznáme, 90 000 tis. EUR za tri mesiace roboty je nehoráznosť a určite v tomto budeme konať a dúfam, že sa nám to podarí zabrániť. Tak len toľko to.

  • A ešte vidím, že mám 24 sekúnd, tak chcem povedať takú vec. Vraveli ste 60 mil., predpokladám mali ste na mysli, koruny, to je 2 mil. EUR, ja pochybujem, že to je táto suma. Keď to je táto suma, je to aj vrátane pána Lazara, ale bude sa to dať presne zistiť, ale myslím si, že ste to tak veľkoryso zaokrúhlili dohora. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No tak, pán Jahnátek, bývalý minister, tiež by som vás chcel upozorniť, že ako to tu vyplýva z diskusie, že predsa SaS s SDKÚ nemá absolútne nič spoločné. Jak to môžeme zmiešavať. No, ale aby som aj ja vážne hovoril. Spomenuli ste jeden veľmi nebezpečný moment, ktorý si všímame. Súčasní členovia vládnej koalície si rozdelili rezorty a ďalej spolupráca prestáva a nastúpi jav, ktorý je podľa môjho názoru nebezpečný a ani zďaleka v takom rozsahu tu nebol. V zápätí konkrétne v SaS, páni poslanci zo SaS v rezortoch, ktorí boli zvolení, ich strany sa rozbehli pravdepodobne do právnických končín a zavalili nás celým radom pozmeňujúcich návrhov. Čo na tom, že tieto návrhy neprešli legislatívnym konaním, že teda v konečnom dôsledku nerešpektujú minimálne ducha legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, že sú predmetom častokrát veľmi zvláštnej amatérskej tvorby, kde predkladatelia nezadefinovali ani jednu autoritu, ktorá môže ukázať, že pozná dokonale právne prostredie pri regulácii týchto otázok. Pozná vývoj za posledných päť rokov, a že má dostatočné znalosti na to, aby mohli vstúpiť do regulačného prostredia.

    Pán poslanec, vy máte zodpovednosť za to, čo predkladáte do parlamentu. Z nedokonalých rozhodnutí, ktoré neprejdú pripomienkovým konaním, môže vznikať obrovské množstvo sporov, súdnych sporov. Môže dochádzať k iným závažných hospodárskym škodám, pokiaľ budete tie zákony, ktoré prijmeme, na základe vašich návrhov a budú súčasťou Právneho poriadku. To, čo sa stáva, nemalo doteraz obdobu. Na tejto schôdzi prerokúvame, napríklad vláda predložila dva zákony o cenných papieroch ako osobitné body a prerokovávame ich postupne. To je už úplná likvidácia elementárnej etiky a nevyhnutnej techniky, ktorá je nevyhnutná pri legislatívnom procese. Predsa nie je možné, aby takéto návrhy, ktoré ale absolútne nezohľadňujú skutočne zložité veci a ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia regulačné prostredie tak závažného ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem povedať, teda, že súhlasím s pánom poslancom Jahnátkom, a to hlavne v tom bode, že je tu obrovský precedens, že poslanci predkladajú, tak významné zákony, a tak zložité zákony, ktoré súvisia s energetickou politikou Slovenska. Ja teda nie som odborník na túto tému a pán Jurčík sám priznal, že nie je odborníkom celkom na tieto témy. Ja nerozumiem tomu, aby jednoducho predkladal, tak vážny zákon, tak vážny zákon, ktorý bude ovplyvňovať budúcnosť Slovenska. Prečo to nepredkladá minister hospodárstva, prečo robia predskokanov takíto poslanci, ktorého výsledkom je asi aj tá odbornosť, ktorá bohužiaľ, tá odbornosť sa prejavila aj v Košiciach. Tak si myslím, že ak takouto odbornosťou pôjdeme ako v Košiciach, myslím, že aj ten zákon skončí niekde na Ústavnom súde a budú s ním len problémy.

    Takže, ja by som bol veľmi rád, aby takéto zákony a takéto zložité veci predkladal práve minister a ministerstvo a neobchádzal sa legislatívny proces, čo začína byť ako bežnou praktikou v tomto parlamente. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondruš, ako posledný s faktickou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Jahnátek, chcem vám poďakovať za dôkladnú, obšírnu a veľmi zrozumiteľnú analýzu tohto právneho paškvilu, o ktorom teraz rokujeme a ja nie som odborník na energetiku, ale ako člen výboru pre európske záležitosti, by som chcel, ktorý sa teda orientuje v európskych pravidlách, reguláciách a legislatíve, by som chcel ešte raz podčiarknuť, čo ste myslím, v úvode svojho vystúpenia povedali a mierne to rozšíriť.

    Máte pravdu, že táto legislatíva v podstate nemá nič spoločné s posledným energetickým balíčkom, ale nielen to. Musím povedať, že táto legislatíva, teda nielenže ju nemožno nazvať akosi aproximačnú, alebo nejako takto podobne, ale dokonca ona je ešte aj v rozpore s inými nariadeniami a s inými legislatívnymi aktmi Európskej únie. A za dôležité považujem to, že v rozpore so zaužívanými pravidlami v Európskej únii zasahuje do nezávislosti regulačného úradu. A v tomto smere ide teda priamo, ide teda priamo proti zaužívaným pravidlám aj priamo proti legislatíve, ďalšej legislatíve, ktorá v Európskej únii platí, resp. v jednotlivých členských štátoch. Takže musím povedať, že táto novela je naozaj právnym paškvilom aj z tohto hľadiska, z hľadiska nadväznosti na európsku legislatívu alebo európske pravidlá a skutočne, čo chcem povedať na záver, táto legislatíva a vaše vystúpenie to jednoznačne dokazuje. Táto legislatíva je práve naopak, ako to povedal, pán poslanec Jurčík vo svojom úvodnom vystúpení, táto legislatíva ide priamo proti záujmom radových občanov. Ide priamo proti záujmom ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Spôsobí im obrovské problémy a prinesie im len ďalšie náklady a žiadne zjednodušenie života.

  • Ďalej v rozprave vystúpi, pán poslanec Janiš, pripraví sa pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, taká vznetlivá debata k tejto novele. Ja si dovolím, aj z pozície predsedu výboru, začať tým, že aký je stav dnes a ako sme sa do neho dostali.

    Novelou zákona o regulátorovi 276/2007 v marci 2007 bolo celé pôvodné ÚRSO do marca 2007 vymetené a nastúpila úplne nová vládna garnitúra vedenia ÚRSO. Táto novela z dielne bývalého ministra, dnes spravodajcu pána kolegu Jahnátka, porušila to principiálne, čo zákon o regulácii dovtedy vravel, a to, že porušila jeho nezávislosť tým, že rotácia členov regulačnej rady nastavená v roku 2001 bola zmetená zo stola a po tejto novele v podstate Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to značí predseda a regulačná rada začínali akoby, nie že akoby, úplne odznova. Všetci členovia regulačnej rady, ktorých sa dotýkal kolobeh dva, štyri, šesť, jednoducho boli vymetení zo zákona a nastúpili do regulačnej rady šesť nominantov vládnej koalície. Teda ten princíp, ktorý bol zvolený v roku 2001, že budú tí ľudia prechádzať, keď sa budú vlády každé štyri roky meniť, tak dva, štyri, šesť sa to bude meniť. Toto bolo v marci 2007 porušené, zlikvidované a nastavili ste si ÚRSO a členov regulačnej rady podľa seba.

    Dnes je situácia taká, že od roku 2007 máme len predsedu regulačnej rady a na základe prechodných ustanovení v zákone vykonáva predseda regulačnej rady aj predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Áno, vykonáva to v zmysle zákona. Ale, dovolím si tvrdiť, že nie je v zmysle duchu zákona. Lebo ak ste rozdelili regulačný orgán v marci 2007 na regulačný úrad a regulačnú radu sólo s tým, že šéf úradu nemôže byť aj v regulačnej rade, a to bol princíp vášho zákona z roku 2007, tak ste mali vymenovať šéfa regulačného úradu. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Všetci vieme, že dnešný stav treba zmeniť. Otázka znie: Ako a akým spôsobom.

    Smernice Európskej únie, či 72 a 73, tzv. tretí energetický balíček pri aproximácii do nášho právneho stavu musí prísť k novelám zákona o energetike a k novele zákona o úrade, teda 276. Sú to vážne novely, ťažké novely, ktoré musia, musia prejsť pripomienkovacím konaním.

    Nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví spočíva aj vo vzájomnej previazanosti voľby a nominácií, tak do regulačnej rady, ako aj na post šéfa úradu. Zákon z roku 2001 prvá Dzurindova vláda tento systém kreovania nastavila tak, že sa na ňom podieľa prezident Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. A tento systém zavedený v roku 2001 musíme dodržať aj v každej jednej novele pri aproximácii do tretieho balíčka. Nemôžeme urobiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví čiste vládnym úradom. Neprichádza do úvahy, nemôžeme vypustiť z tohto ani Národnú radu a nemôžeme vypustiť z tohto ani prezidenta.

    Druhé, čo musíme v zákone zmeniť je konflikt záujmov štátu a regulátora. To, čo ste vy, priniesli v novele 2007. Nemôže štát a vláda, teda výkonný orgán na jednej strane byť akcionárom v energetických spoločnostiach, to značí podnikať v energetike, ako akcionár mať záujem na čo najväčšom zisku a čo najväčších dividendách do štátneho rozpočtu a na druhej strane byť súčasne aj účastníkom cenového konania. Štát nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Lebo, ak regulujem ceny, tak sa snažím, aby boli čo najnižšie pre ľudí a pre podnikateľské subjekty, a ak si sadnem na stoličku akcionára, tak chcem čo najväčší zisk, a čo najväčšie dividendy. Jedna aj druhá stolička je úplne prirodzená, ale nemôžem sedieť na obidvoch. Toto musí zo zákona o úrade o ÚRSO jednoducho vypadnúť.

    Čo sa týka vzdelanostných predpokladov, či na post šéfa regulačného úradu alebo na členov regulačnej rady, či vzdelanostných alebo profesionálnych, tu nemôžeme zľavovať ani o milimeter, ani o milimeter. Ak ich nemáme sprísniť, aby tam boli ľudia vzdelanostne a profesionálne zdatní, tak nemôže ísť späť a dať do predpokladu na výkon takto dôležitých funkcií len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a spôsobilosť na právne úkony. To si nemôžeme v tak dôležitom sektore pre fungovanie štátu a podnikateľského prostredia jednoducho dovoliť.

    Preto najlepšie riešenie pre novelu, či o ÚRSO alebo novelu o energetike bude, že podľa legislatívnych úloh vlády vo februári má byť na vláde materiál aproximácia jednej aj druhej smernice, to značí, že bude musieť byť novelizovaný aj zákon o energetike, aj zákon o úrade a zapracovať do týchto noviel všetky potrebné veci, na ktoré sme počas tohto obdobia prišli a na ktorých sa zhodneme, že je ich treba urobiť a stále mať na mysli tie dve smernice Európskej únie a nezávislosť regulačného úradu ako takého. Lebo, povedzme si to úplne otvorene, že smernica 72 a 73/2009, tie základné pravidlá sú také, že štáty uvedú do účinnosti zákony a iné právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 3. marca 2011 a tieto opatrenia sa uplatňujú od 3. marca 2011. A je úplne jedno, či podám návrh v marci alebo vo februári a bude účinný od mája alebo podám návrh v marci a bude účinný od júna.

    Totiž to ten princíp je taký, že všetko čo prijmeme po 3. marci, po účinnosti tejto smernice, musí byť v súlade so smernicou a všetko, čo máme pred 3. marcom 2011 v rozpore so smernicou, musíme upraviť po 3. marci a dať do súladu so smernicou.

    Preto podľa môjho názoru je najlepšie v tomto stave, aby sa vláda popasovala s týmto energetickým balíčkom, aby to všetko prešlo pripomienkovacím konaním, lebo mám obavu aj napriek tomu, že hospodársky výbor je dostatočne zdatný, aj kompetentne vybavený na to, aby tie zákony mohol v tom druhom čítaní opraviť, ale nepovažujem to ani za správne, ani za vhodné, lebo potom to celé pripomienkovacie konanie, ktoré má prebehnúť v legislatíve, prebieha na hospodárskom výbore a všetci, ktorí sú účastníkmi pripomienkovacieho konania v podstate zavaľujú hospodársky výbor svojimi pripomienkami, lebo nebolo im umožnené sa k tomu, k tým zákonom vyjadriť, keď to ide normálne legislatívnym procesom.

    Aj zákon o energetike o ÚRSO je príliš dôležitý, kľúčový a náročný, aby sme ho robili, poviem tak otvorene, na kolene. Ďakujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca Janiša s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Janiš, ja vám ďakujem za návrh, ktorý ste dali, ako čo sa týka osudu vlastne tohto zákona aj toho postupu, ktorý by sme mali podľa môjho názoru, teda ten váš návrh akceptovať, jednoducho nech to spracuje ministerstvo, my budeme všetci komunikovať, participovať. Nech to je, je to naozaj také vážne, aby to išlo v súlade s legislatívnym procesom.

    A chcem vám tiež poďakovať za to, že ste povedali, že táto novela pána Jurčíka bola naozaj reakciou aj na to, že v roku 2007, kto spolitizoval úrad bol SMER, ktorý nebol ochotný akceptovať nominanta regulačnej rady a jednoducho SMER prvý zaviedol, že o regulácii v konečnom dôsledku rozhodovalo ministerstvo hospodárstva. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Janiš, je dojemná vaša snaha obhajovať celý tento proces, že chcete, aby bol robený štandardným spôsobom, čo ma naozaj potešilo a vidieť, že naozaj vo vládnej koalícii to nie je celkom v poriadku, keďže ste si to nedokázali prediskutovať ešte pred tým, ako to bolo predložené do Národnej rady Slovenskej republiky, ale zároveň ste povedali to, čo do budúcnosti chcete urobiť.

    Vy ste hovorili o tom, že štát nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Ale prepáčte, kde štát, na ktorej stoličke sedí? My vlastníme v strategických podnikoch 51 %, ale na žiadnej rozhodujúcej stoličke štát nesedí. Napriek tomu, že máme majoritu v strategických podnikoch, ktoré sú predmetom práve tohto zákona. To sú predovšetkým podniky, ktoré distribuujú plyn alebo sú to energetické podniky. To znamená, to vôbec nie je pravda, to čo hovoríte, pretože vy ste už dávno za vlády Mikuláša Dzurindu, o ktorom ste hovorili vo svojom príhovore, urobili taký krok, že na stoličke štát nesedí, aby mohol ovplyvňovať veci a zdá sa mi podľa toho, čo ste povedali, lebo budem vás citovať: "preto musíme všetko upraviť, na čo sme prišli". No musíte upraviť asi všetko to, čo potrebujete dokončiť, a to mám taký pocit je dokončenie privatizácie a posunutie ešte ďalších dvoch percent privátnym subjektom, ktoré vlastnia dnes strategické podniky, kde ešte raz podotýkam, štát vôbec nesedí na rozhodujúcej stoličke a toho príčinou alebo aj toho dôsledkom ste vy, pán kolega Janiš, lebo vy ste to vždy obhajovali a obhajujete to aj teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, samozrejme, že my sa politicky nedohodneme, lebo ja som po vás reparoval to, čo ste vy zanechali po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v oblasti regulácie. Vy tvrdíte, že my sme to spolitizovali, ja hovorím, vy ste to zlobovali a spolitizovali, čiže máte tam ďalšiu pridanú hodnotu. To, že som sa ja nemal extra v láske s predsedom regulačného úradu svedčí aj fakt, že ako účastníci cenového konania sme mohli vstupovať do cenových rozhodnutí regulačného úradu a je minimálne 42 takýchto nálezov, ktoré sme spochybnili. Úrad ich nemusel akceptovať, ani ich nikdy neakceptoval, ale ich musel zverejniť na svojej webovej stránke, a to sa dalo použiť ako potom podklad pre prípadné súdne konanie pre konečného spotrebiteľa.

    To, že na dvoch stoličkách sedí ten istý človek, je výsledkom toho, že regulačná rada, keby bola pod našou kontrolou, tak by nám nepredložila návrh na predsedu regulačného úradu pána Dvořáka. Čiže vášho človeka, ktorý spôsobil štvornásobné zvýšenie cien plynu, trojnásobné zvýšenie cien elektriny, vodné, stočné o 400 %, čiže mne to skôr pripadalo ako kapric, ktorý nám urobila regulačná rada, a preto sa vláda nemohla stotožniť s týmto návrhom. Čakalo sa, čo bude ďalej a potom prezident republiky poveril pána Holienčíka, aby dočasne viedol regulačný úrad. Čiže prezident republiky mu dal poverovací dekrét a nie vláda Slovenskej republiky.

    A čo sa týka tých opatrení, áno, je pravda, napríklad v novom treťom balíku už nebudú môcť byť účastníci cenového konania. To je to, čo hovorím, že mne tam jednoducho niektoré veci osobne vadia, ale musím sa im prispôsobiť, a preto pokladám za nezmysel, že sme včera zrušili účasť štátu ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Janiš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, vidno, že tomu nerozumiete, tak vám to zopakujem ešte raz. Konflikt záujmov štátu a regulačného úradu spočíva v tom, že štát, ako akcionár v podnikoch je súčasťou aj účastníkom cenového konania. Do cenového konania ste ministerstvo hospodárstva a životného prostredia zatiahli vy. Toto je konflikt pre ozrejmenie.

    A čo sa týka, pán kolega Jahnátek, energetika nie je o láske, že ste si v roku 2007 sprivatizovali ÚRSO je jasné. Veď, že ste ho politicky ovládali, je tiež úplne jasné. Veď predseda vlády oznamoval ceny skôr, ako ich ÚRSO zverejnilo, tak čo mi tu idete rozprávať.

  • O slovo sa hlási predseda Národnej rady. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel v krátkosti vrátiť ešte k tomu odstupnému. Tak som nejako sa snažil zistiť, že prečo, ako môže niekto dostať 90 tis. odstupné za tri mesiace roboty a ten pred ním tiež.

    No, tak pán Jahnátek, vyplýva to z kolektívnej zmluvy, ktorú podpísal pán Lazar za vedenia minulého, to znamená nominant SMER-u podpísal takúto nehoráznosť. Škoda, že tu pán Lazar nie je, mohol by nám k tomu niečo povedať vo faktickej poznámke. Ale je to nehorázne, na tom sa zhodneme. No, tak ale, čo poviete na to, že váš nominant podpísal takúto nehoráznosť. Áno je otázka, prečo to dávno nie je zmenené. Táto vec určite zmenená bude, no tak len skrátka sa to už nedalo zrejme tak rýchlo. Aj tí odborári nie sú príliš k tomu náchylní.

    No, a už keď sa tu bavíme o tých teplárňach, a o tom odstupnom, ja som si teda chybu priznal, že naša prvá nominácia nebola dobrá a jednoducho predtým, ako tam tohto človeka budeme stoj čo stoj obhajovať, tak tam dáme vhodnejšieho. No, ale veď, skúsme si spomenúť, čo teraz pláva na povrch, tie všetky obchody z emisie, tam niekde to predávajú za 1 cent, niekde za tretinovú cenu a tak ďalej. To všetko bolo za minulej vlády, aby teda teraz to len nerobilo dojem, že už len dnes sa páchajú nejaké veci. To, čo sa dnes pácha, je myslím si oveľa menej horšie ako to, čo sa páchalo minule. Bavím sa teraz len o tých teplárňach. Do problematiky, ktorá tu je, nevstupujem. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu s faktickou poznámkou, pán poslanec Žiga. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Jahnátek, pustím aj vás, dobre. Takže, pán poslanec Žiga, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Sulík, ja by som vám chcel vysvetliť, lebo ja som Košičan a trošku situáciu v Košickej teplárni ovládam a aj vám vysvetlím, ako vznikli 90-tisícové odmeny. Vy, politicky ovládate Košickú tepláreň a vy ste nominovali zástupcov po pánovi Lazarovi ako predstaviteľov tejto spoločnosti.

    Prvé, čo urobili títo ľudia, si dvojnásobne zvýšili platy a z toho súvisiace náležitosti. To znamená, keď má niekto 2 000 tis. EUR plat, dostáva podľa toho aj odmeny. Keď si niekto týchto 2 000 EUR zvýši na 5 000, od toho vznikajú odmeny aj nárok na odstupné.

    V energetike je to tak, že v tomto stave pracuje nejaký okruh ľudí, ktorý na základe kolektívnej zmluvy majú aj nejaké náležitosti pri odchode z tejto práce. Kolektívna zmluva sa týka ľudí, ktorí pracujú v teplárenstve, v energetike a týka sa to samozrejme aj manažmentu. Závisí od korektnosti manažmentu, či si uplatní nárok na odstupné, čo si napríklad pán Lazar neuplatnil, ale všetci vaši nominanti si ho uplatnili. A tak vzniklo pánovi Podhorskému, pánovi Zichovi nárok za 20 dní alebo za 80 dní nárok na 90-tisícové odstupné, čo je nehorázne.

  • Pán poslanec Jahnátek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Sulík, po druhýkrát sa stalo, že som s niečím vystúpil, kde som zaútočil na SaS a vy ste veľmi korektne vystúpil a ste mi odpovedal. Teraz nie ironicky, vážim si to, lebo okamžite ste zareagoval, že ako to je.

    Len jedno upresnenie v tom vašom vyjadrení. Všetko, čo ste povedali, je pravda, až na jedno, že vždy ako sa štyrikrát menili tie štatutárne orgány, to predstavenstvo, tak vždy sa zdvojnásobovala mzda tých nových nominantov. Čiže, za Lazara by tá suma odstupného bola nepomerne nižšia, keby boli zostali tie základné platy. Túto informáciu mám, prosím, od pána Lazára, čiže nie je tu, nevie sa obhajovať, čiže on mi tvrdil, že aj pri poslednej výmene sa zdvojnásobil plat a z neho sa odvíja potom výška odstupného. To je len na upresnenie. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán predseda Národnej rady, môžete odpovedať na faktické.

  • Ďakujem. Pán Jahnátek, myslím si, že je to skôr tak, ako vravel práve pán Žiga, že tá mzda bola zdvojnásobená jedenkrát prvým nominantom, ktorý nie je za SaS. Pre mňa je to dosť dôležité, samozrejme, že obhajujem primerane mojich kolegov a našich nominantov. Tam došlo k zdvojnásobeniu. Ďakujem za vysvetlenie, že s tým sa logicky musela aj odmena zdvojnásobiť, ale už ďalšiemu dvojnásobne nedošlo, pán Jahnátek. Čiže, skúsme to nepreháňať.

    Ale áno, jasné. Prečo vlastne muselo dôjsť k zdvojnásobeniu, prvá otázka. A druhá otázka, pán Žiga, žiaľ, musím s vami súhlasiť, záleží to aj od nejakej korektnosti a možnože morálneho vybavenia toho človeka, či si tú odmenu nechá vyplatiť alebo nenechá. A tento si nechal. No, tak ale, veď to len potvrdzuje naše správne rozhodnutie, tam toho človeka nenechať, lebo by to mohlo skončiť s oveľa väčšími škodami, ako je takáto odmena.

    Každopádne som rád, že aj tu na pôde parlamentu sa takýto pomerne detailný problém slovenského hospodárstva rieši, a že sa to teda takto tematizuje. Aspoň sa to teraz už vyrieši poriadne. A uvítam, pán Žiga aj s pánom Lazarom, keď si budeme môcť v kľude sadnúť a toto prejsť a predpokladám, budete lepšie poznať z minulého obdobia tie zákulisné triky, ktoré teda teraz by sme chceli nejako eliminovať. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi, pán poslanec Faič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, priznám sa, že som očakával od pána predsedu Sulíka, že tu hodí uterák a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale išlo sa k inej problematike, takže, keďže regulačná politika a všetky subjekty, ktoré v rámci nej pôsobia a majú priamy dosah na občana spotrebiteľa, dovoľte aj mne sa v týchto súvislostiach vyjadriť a postaviť tu niektoré argumenty, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona, čím sa aj pripájam k návrhu mojich predrečníkov nepokračovať teda, procedurálne v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Nepokračovať v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Predložený návrh novely predstavuje veľmi nešťastný zásah do existujúceho regulačného rámca, ktorý sa v Slovenskej republiky tvoril postupne. Opakujem, postupne. Nešťastný z hľadiska procesného, vecného aj časového. Z procesného dôvodu, že pán kolega predložil návrh, ktorý mu pravdepodobne podsunuli, čo podľa môjho názoru prezradzujú aj štyri skutočnosti.

    Po prvé, nie je to prvý návrh z oblasti energetiky posunutý zložkou exekutívy do parlamentu prostredníctvom nášho pána kolegu. Po druhé, pri obhajobe novely v jednej z televíznych diskusií, pán kolega vonkoncom nepôsobil ako autor tejto novely, ale ako obhajca názoru iných. Po tretie, vnútorná logika návrhu je totožná s doterajšími pokusmi vedenia ministerstva hospodárstva personálne ovládnuť regulačný úrad. Po štvrté, a to tu hovorili už predrečníci, ktorí sa zrejme energetike rozumejú lepšie ako ja, tvoriť energetickú legislatívu neovláda na Slovensku až tak veľa ľudí a doslovne platí, že každý každého pozná, vrátane objednávateľov legislatívnych prác. A keď spomenuté spojíme s mediálnymi prestrelkami na predmetnú tému, nie je problémom vydedukovať odkiaľ takéto návrhy sú posunuté.

    V čom spočíva podľa môjho názoru nešťastnosť vecného hľadiska. Predstava, že trh vyrieši všetko zastihla Slovensko nepripravené na zvládnutie úlohy štátu energetiky v zmysle legislatívy Európskej únie. Podotýkam, legislatívy Európskej únie. Proces výkonu regulačnej úlohy štátu, preto zaostával za reálnymi úlohami regulácie sieťových odvetví.

    Ako príklad reálneho stavu národného regulátora uvediem protizákonné zdraženie zemného plynu v roku 2005. Faktami dokážem, že naozaj protizákonného. Vtedy Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod tlakom energetických monopolov a vládnych špičiek rozhodol o zvýšení cien v dobe, kedy neexistoval platný a účinný právny predpis umožňujúci takéto zdraženie. Neskôr Generálna prokuratúra podala protest proti nezákonnému rozhodnutiu o zmene cien a 14. novembra 2007 žalobu na súde. V žalobe tvrdila, že napadnuté rozhodnutie úradu je v rozpore so zákonom, nakoľko absentuje akákoľvek skutočnosť, ktorá by preukazovala splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zmenu cenového rozhodnutia. Inak povedané, neexistovali dôvody na zdraženie plynu.

    Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala podľa Generálnej prokuratúry nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z jesene roku 2005, bola aplikácia zrušeného výnosu. Krajský súd v Bratislave právoplatným rozsudkom pod spisovou značkou 2S293/0795 z konca roku 2009 zrušil napadnuté rozhodnutie ÚRSO-a a vec vrátil na ďalšie konanie. Citátom z odôvodnenia rozsudku by som chcel dokumentovať, a tu by som chcel naozaj sústrediť aj vašu pozornosť, akú vratkú pôdu predstavujú neodborné zásahy do regulačných činností. Citujem: "Súd konštatoval, že žalovaný v konaní o zmenu cenového rozhodnutia na základe návrhu SPP posudzoval, či a v akom rozsahu došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodných taríf za odber zemného plynu pre domácnosti. Už z povahy tohto druhu cenového konania a rozhodnutia vyplýva, že jeho účinky sa dotknú veľkého počtu odberateľov plynu, ktorí na zmenu ceny tejto komodity nemajú žiaden dosah. Práve na uplatnenie vplyvu na činnosť subjektov pôsobiacich v sieťových odvetviach, vrátane kontroly a regulácie cien štát zriadil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého úlohou je okrem iného aj chrániť práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácností a zabezpečiť nediskriminačný a transparentný výkon podnikateľských a iných aktivít sieťových odvetví.

    Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nevyhnutné v každom konaní, týkajúcom sa zmeny cien za odber plynu, osobitne pre domácnosti, postupovať transparentne, aby mohla aspoň odborná verejnosť uplatniť verejnú kontrolu vo vzťahu k realizácii právomoci žalovaného a k vydávaniu cenových rozhodnutí v sieťových odvetviach. Bez toho, aby žalovaný odôvodnil, v čom a odkedy došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej ceny, však takáto verejná kontrola nie je možná. Prakticky nemožné je potom aj súdne preskúmanie cenového rozhodnutia, nakoľko len z jeho odôvodnenia môže súd zistiť, ako správny orgán vyhodnotil predložené dôkazy, a ako použil správnu úvahu pri aplikácii relevantných právnych predpisov. V danom prípade súd ani po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia obsiahnutými v administratívnom spise nevedel posúdiť oprávnenosť návrhu SPP na zmenu taríf za dodávku plynu pre domácnosť", toľko citát z rozhodnutia krajského súdu.

    Ponúknem ďalšie argumenty, tentoraz z médií. Napríklad agentúra SITA uviedla na margo spomínanej problematiky, citujem: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neoprávnene schválil Slovenskému plynárenskému priemyslu zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti v období od októbra do decembra 2005. Regulačný úrad schválil v auguste 2005 na spomínané obdobie zvýšenie cien plynu o viac ako 20 %", koniec citátu. V rokoch 2006 až 2010 bolo preto potrebné predovšetkým vybudovať nezávislosť regulátora od energetických monopolov a zaviesť adekvátnu ochranu, tzv. zraniteľných odberateľov. Znamenalo to, zmeny v legislatíve, niekoľkokrát konzultované v orgánoch Európskej komisie. Zmeny organizačné, personálne a čiastočne aj materiálne.

    Pre ilustráciu spomeniem len štyri dôležité výsledky. Po prvé, až v priebehu rokov 2007 až 2010 sa v Slovenskej republike stala skutočnosťou ochrana spotrebiteľov energií a reálne dostupných práv na spravodlivé ceny. Po druhé, ak by Národný energetický regulátor pracoval tak, ako v predchádzajúcom období, menu euro by sme nemali do dnešného dňa z dôvodu nesplnenia inflačného kritéria, keď zoberieme tie zmeny cien, ktoré sa uskutočnili v roku 2005, a ak by to tak pokračovalo ďalej. Po tretie, Národný energetický regulátor sa stal autoritou na medzinárodnom poli. Slovenskej republike skutočne len o vlások uniklo umiestnenie sídla novozriadenej agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Až v poslednom kole, myslím, pán kolega Jahnátek. Po štvrté, predstavitelia úradu a nemecká konzultačná spoločnosť v tvrdej konkurencii vyhrali a zrealizovali tender Európskej komisie na zavádzanie novej regulačnej legislatívy v Azerbajdžane. To sú skutočnosti.

    Krátko po parlamentných voľbách v roku 2010 sa však stretli tri negatívne tendencie. Prvá, snaha najväčších energetických podnikov využiť zmenu vládnej garnitúry na presadenie vlastných ekonomických záujmov. Je to čitateľné. Po druhé, medializované aktivity ľudí z ekonomického pozadia jednej z vládnych strán v oblasti energetiky a ich snaha o prehĺbenie vplyvu v sektore energetiky prostredníctvom ovládnutia regulátora. O tom svedčí aj novela zákona, ktorú dnes prerokovávame. Po tretie, vecné aj časové podcenenie preberania novej energetickej legislatívy Európskej únie, tzv. tretieho energetického balíčka zo strany ministerstva hospodárstva. O tom tu už bolo všetkými predrečníkmi hovorené.

    V kontexte uvedeného, doslovne komicky zaznieva cieľ z vládneho programu tejto vlády vo vzťahu k energetike. Citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili tlaky na posilnenie politického vplyvu, neodôvodneného vplyvu verejnej správy a zvyšovanie administratívneho zaťaženia v sektore energetiky. Preto vláda Slovenskej republiky vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu". O tom, aké boli prvé kroky v zabezpečení odbornej profesionality úradu, veľa povedali a napísali médiá. Uvediem len krátky citát z jedného článku. Mohol by som poprosiť o ticho. Nepočuť. Nepočujem sám seba ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Takže po dohode s pánom poslancom Faičom, on teraz svoj prejav preruší, bude pokračovať v ňom nie o 14.00 hodine, lebo bude hodina otázok, ale po. Zatiaľ teda ďakujem.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku. A o 11.30 hodine budeme pokračovať v hlasovaní doteraz prerokovaných bodov.

    Pán Paška, nech sa páči. Poprosím mikrofón. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem vás požiadať a napriek tomu, že ste už vyhlásili prestávku, aby v zmysle § 35 ods. 4 v mene dvoch poslaneckých klubov SMER-u - sociálnej demokracie a Slovenskej národnej strany, o krátku prestávku na poradu klubov pred hlasovaním.

  • Akú krátku prestávku, pán Paška?

  • Tak budeme pokračovať o 11.35 hodine. Poprosím, dostaviť sa do rokovacej miestnosti, o 11.35 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť, budeme pokračovať hlasovaním o doteraz prerokovaných bodoch. Máme tri procedurálne návrhy. Poprosím, pán poslanec Brocka, máte návrh?

  • Už nič. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ja chcem využiť príležitosť a chcem upozorniť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes je zasadnutie výboru a autobus spred schodov bude pripravený o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, žiadam o vystúpenie v zmysle § 35 ods. 5.

  • Tridsaťpäť ods. 5, vravíte, tak, nech sa páči. Pán Paška, nemôžete žiadať, keď nemôžete, no. Poďte.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, slovo má, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte aby som vás informoval o výsledku rokovania klubu SMER - sociálna demokracia pred hlasovaním. Chcem vás informovať, že klub nebude hlasovať za návrh výboru pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona.

    Dámy a páni, sedem mesiacov tejto vlády neuveriteľným spôsobom poškodilo obraz Slovenska v Európskej únii a vaša miera

  • Ruch v rokovacej sále.

  • , a vaša miera euroskepticizmu, ktorých prejavy vidíme, či sa týka pomoci Grécku, solidarity eurovalu dosiahla neuveriteľnú mieru. Tým druhým dôvodom, prečo nie sme ochotní vás podporiť je aj to, že napriek tomu, že vás sedem mesiacov upozorňujeme, že nemáte ústavnú väčšinu, a že, ak chcete prijímať ústavné zákony, potrebujete korektný dialóg s opozíciou, čo sa neudialo už niekoľkokrát, nebudeme za tento návrh hlasovať. Nebudete nás tu dehonestovať, urážať a myslieť si, že budeme ako pajáci zdvíhať

  • hlasy a dávať vám hlasy na vaše ústavné zákony. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší procedurálny návrh má, pán poslanec Přidal.

  • Pán predseda, ja dávam návrh, aby sme nehlasovali o tlači 223, o návrhu poslancov Národnej rady Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa, lebo teda podľa môjho názoru nie je to možné, lebo oni novelizujú zákon, ktorý nie je účinný. Ten zákon, ktorý chcú novelizovať nadobudol účinnosť 5. novembra 2009 a stratil účinnosť 31. 12. 2010, takže podľa mňa nemôžeme o tomto hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, procedurálny návrh pána poslanca Matoviča.

  • Pán predseda, chcel by som podať procedurálny návrh, aby sme presunuli hlasovanie o bode č. 25 až po hlasovaní o bodoch č. 47 a 48. Robím to vzhľadom na to, že bod č. 25 rieši v prvom čítaní v podstate ten istý problém, ktorý rieši teda bod č. 47. V prípade, ak by bod č. 47 daný ...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, máte ešte vy, procedurálny návrh? Nemáte.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak vidíte, zle čítam. Pán poslanec Pavlis, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam námietku proti stanovisku pána Přidala, pretože zákon č. 493, ktorý novelizujeme je platný. Len čl. 1, ktorý stratil účinnosť 31. 12. 2010 je neplatný, a len tento článok novelizujeme. Takže zákon celý je platný.

  • Dobre. Ideme teraz k jednotlivým procedurálnym návrhom. Ako prvé sa pýtam, či je všeobecný súhlas s návrhom pána Matoviča, preložiť hlasovanie.

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Budeme hlasovať. Poprosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 77 za, 31 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Procedurálny návrh poslanca Matoviča sme schválili.

    To znamená, o bode programu 25 sa bude hlasovať až po hlasovaní o bodoch 47 a 48.

    Ideme teraz hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Přidal, a to nehlasovať o bode 27. Pán Přidal, nehlasovať vôbec alebo hlasovať neskôr?

  • Reakcia z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Dobre. Páni poslanci, pani poslankyne, čiže, keďže nie je možné hlasovať o tom, či sa bude alebo nebude hlasovať, tak tento procedurálny návrh nebude predmetom hlasovania. Ostatné návrhy neboli na hlasovanie. Informáciu od pána Pašku sme zobrali na vedomie.

    Ďalší procedurálny návrh mám ja, a to, dnes po hlasovaní o 17.00 hodine by sme prerokovali dva body programu, a to návrh na voľbu kandidáta na sudcu Disciplinárneho súdu, tlač 233 a návrh na voľbu dvoch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 207. Gestorské výbory odporúčajú, aby sme hlasovali tajne, keďže ani rokovací poriadok nie je zmenený. Toto hlasovanie bude tajné.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali o týchto dvoch bodoch, prerokovali a hlasovali dnes po hlasovaní o 17.00 hodine.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz pristúpime k samotnému hlasovaniu. Pokračujeme v prerušenom hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je to tlač 238.

    Dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Golianovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, aby sme prerokovali predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Vyriešime kartičku, ešte počkáme. Prosím, hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 62 proti, 5 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určenie gestorského výboru a lehôt na prerokovanie. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 85 za, 0 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zrušení protidrogového fondu (tlač 220).

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslanca Ivana Chabana, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 poslancov hlasovalo 78 za, 48 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 82 za, 2 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie.

    Poprosím, spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Mariána Saloňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu o vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o zriadení medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácii.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie, tlač 200.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení tak, ako bolo prednesené v rozprave.

  • Prosím, hlasujte, teraz. Pripomínam, že pre toto hlasovanie je potrebných 76 hlasov.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov sa vyjadrilo 139 za, 0 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač 215. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet, poslanec Ondrej Matej, prosím, uveďte hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 215.)

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 78 za, 5 proti, 63 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 81 za, 0 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2011 o cenných papieroch a investičných službách, tlač 182.

    Dávam slovo, spoločnému spravodajcovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, (tlač 182.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, k návrhu zákona o bankách, tlač 182, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci, doplňujúci návrh. Procedurálny návrh nebol podaný žiaden.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 16 s návrhom gestorského výboru schváliť. Poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujete, prosím, teraz o bodoch 1 až 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Zo 136 prítomných poslancov hlasovalo 80 za, 60 proti, 6 sa zdržali.

    Schválili sme body 1 až 16 zo spoločnej správy.

  • Ďakujem. Konštatujem, že bol podaný jeden pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Beblavý, ktorý obsahuje tri body.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o všetkých uvedených troch bodoch spoločne.

  • Prosím, hlasujte, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • Zo 146 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 6 proti, 62 sa zdržalo.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu prerokovať tento zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 59 proti, 8 sa zdržali.

    Schválili sme návrh, aby sa hlasovalo v treťom čítaní ihneď. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o predloženom vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 64 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 483/2001 o bankách a zákona o cenných papieroch.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 194.

    Prosím predsedu, vidím, že je 12.00 hodín, prerušujem teraz hlasovanie. Budeme pokračovať týmto hlasovaním o 17.00 hodine a o 14.00 hodine, hodinou otázok.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. Keďže je štvrtok, začiatok rokovania popoludní je vyhradený pre

    hodinu otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 24 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 31 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Na úvod upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predsedníčka vlády pani Iveta Radičová sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnila, z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty v Bruseli. Svojím zastupovaním poverila podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady na hodine otázok, rovnako aj ostatných členov vlády a prosím ho, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedníčky vlády Slovenskej republiky a podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok týchto neprítomných členov vlády: podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ je na zahraničnej pracovnej ceste v Izraeli, zastúpi ho minister hospodárstva Juraj Miškov, pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je na pracovnej ceste mimo Bratislavy, zastúpi ju minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca je na dlho plánovanom neodkladnom rokovaní, zastúpim ho ja, pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel je na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú naňho otázky, pán minister vnútra Daniel Lipšic je na pracovnej ceste mimo Bratislavy, nie sú naňho otázky a taktiež minister obrany Ľubomír Galko, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, nemá otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. A teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedníčke vlády podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslankyne Kataríny Cibulkovej, ktorá je v sále a otázka znie: "Pani premiérka, ako hodnotíte prebiehajúce rokovania o zmenách v Zákonníku práce?" Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil stanovisko a odpoveď pani premiérky.

    Vážená pani poslankyňa, v prvom rade si musíme povedať, čo sa udialo. Vládna koalícia sa rozhodla, že zlepší zákonné podmienky podnikania a zamestnávania v súvislosti so Zákonníkom práce. Minister práce oznámil v rámci rokovaní Tripartity, že je pripravený otázky zamestnávania riešiť v spolupráci so sociálnymi partnermi. Cieľavedome im vytvoril priestor, aby mohli ovplyvniť tvorbu novely Zákonníka práce už od úplného začiatku. Zamestnávatelia sa ihneď chopili aktivity a priniesli veľké množstvo návrhov. V niektorých zložkách prišli aj návrhy od odborárov. Namiesto diskusie k týmto návrhom a k ďalším témam, ktoré malo pripravené ministerstvo práce, však odborári vyhlásili, že požadujú od ministra návrh Zákonníka práce v paragrafovom znení. Takto si Konfederácia odborových zväzov pridelila právo riadiť ministra práce.

    Keďže ministerstvo práce má svoj vládou určený termín predloženia Zákonníka práce až v apríli 2011, teda paragrafového znenia novely zákona v apríli 2011, je logické, že žiadosť odborárov neakceptoval a znovu ich žiadal o prípravné stretnutia k tézam Zákonníka práce. Odborári však na začiatku druhého takéhoto stretnutia jednostranne opustili rokovací stôl a vyhlásili, že minister nesplnil ich požiadavku. Minister následne prisľúbil, že tézy k novele Zákonníka práce predloží na konci januára, aby ešte pred vznikom paragrafového znenia dal priestor sociálnym partnerom ovplyvniť aj základné koncepty tejto novely.

    Reakciou odborárov na takéto ústretové kroky bolo protestné zhromaždenie a následne oznámený polhodinový ostrý štrajk. Takže moje hodnotenie, hodnotenie pani premiérky je nasledujúce: odborári z nepochopiteľných dôvodov nechcú rokovať o základnom zákone, ktorý chráni zamestnancov, teda tých, v ktorých mene odborári vystupujú. V programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky za jednu z najdôležitejších oblastí považuje zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, odstránenie bariér rastu zamestnanosti, pružné formy pracovných úväzkov medzi trh práce. Z týchto dôvodov sa vláda Slovenskej republiky zaviazala presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore zosúlaďovania pracovných a rodičovských povinností.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky samozrejme vytýčilo len rámce, ktoré je potrebné napĺňať a prvý krok takéhoto napĺňania, tohto cieľa, sme si vytýčili na rok 2011. Vláda Slovenskej republiky reprezentujúc výkonnú moc tohto štátu je iba jedným z účastníkov Tripartity, a teda si nikdy neosobovala právo postupovať pri príprave zmien v oblasti pracovného práva bez intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi. A nebude tak konať, nebude konať bez spolupráce ani v štvorročnom období 2010 - 2014. Vláda Slovenskej republiky vyzvala sociálnych partnerov na konštruktívny dialóg ohľadom pripravovaných zmien. Je pochopiteľné, že veľmi aktívne k tejto ponuke pristúpili zástupcovia zamestnávateľov, ale naším cieľom nebolo z diskusie žiadnym spôsobom vylúčiť ani zástupcov zamestnancov. Práve naopak, očakávali sme, že zástupcovia zamestnancov budú prezentovať návrhy, ktoré umožnia zlepšiť Zákonník práce a zvážia, ktoré kroky by napomohli zníženiu miery nezamestnanosti v Slovenskej republike.

    V súvislosti s prípravou novely Zákonníka práce bola zriadená trojstranná pracovná skupina pre prípravu rozsiahlejšej novely Zákonníka práce. Členmi odbornej komisie sú dvaja zástupcovia za ministerstvo práce, jeden zástupca a jeden poradca za Asociáciu zamestnávateľských zväzov, jeden zástupca a jeden poradca za RÚZ, jeden zástupca a jeden poradca za ZMOS a traja zástupcovia plus traja poradcovia za Konfederáciu odborových zväzov. K práci komisie boli prizvaní aj zástupcovia ministerstva hospodárstva a ministerstva financií.

    Cieľom pracovnej skupiny bolo nájsť dohodu medzi sociálnymi partnermi ohľadom zmien, ktoré majú podporiť zvýšenie pružnosti pracovnoprávnych vzťahov a prispieť k zníženiu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Cieľom pracovnej skupiny bolo z odborného hľadiska posúdiť aspekty možnej novelizácie Zákonníka práce, pričom úlohou zástupcov na vyššej politickej úrovni je dať politický rámec a záväznosť výsledkom zosúladiť stanoviská a dosiahnuť kompromisný návrh úpravy konkrétnej otázky.

    Sociálni partneri boli vyzvaní, aby predložili svoje návrhy na riešenie konkrétnych otázok a konkrétnych problémov v Zákonníku práce. Túto možnosť aktívne využili predovšetkým zamestnávatelia a predložili veľký počet návrhov na zmeny v Zákonníku práce.

    Naopak, od odborov sme dostali len limitovaný počet návrhov, a to napriek tomu, že tvrdili, že by ich mohli predložiť nespočetné množstvo. Z tohto hľadiska možno prebiehajúce rokovania hodnotiť aj kladne, ale žiaľ, aj záporne. Negatívom prebiehajúcich rokovaní je absencia participácie všetkých sociálnych partnerov na tomto dialógu.

    V rámci pracovnej skupiny na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa uskutočnili dve rokovania, pričom na druhom rokovaní zástupcovia odborov prečítali vyhlásenie o tom, že odchádzajú z rokovania pracovnej skupiny, čím pracovná skupina de facto stratila svoje opodstatnenie. Odbory tak nevyužili priestor a možnosť podieľať sa na niektorých zmenách v Zákonníku práce, pričom cieľom novely Zákonníka práce je zlepšovanie podmienok zamestnávania v Slovenskej republike a vytváranie podmienok na rast zamestnanosti. Odborom bol daný priestor, aby prezentovali svoje pripomienky, návrhy, podnety, ktoré majú z praxe, a ktoré by určite prispeli k zlepšeniu pracovno-právnej regulácie v Slovenskej republike. Nepochybujem, že prax prináša viacero aplikačných problémov týkajúcich sa Zákonníka práce aj na strane zamestnancov. Z tohto hľadiska odbory predstavujú určitého komunikátora týchto problémov, ktorý však doteraz odmietal s vládou komunikovať.

    Zástupcovia odborov namiesto dialógu zvolili antagonistický postoj v podobe zbierania podpisov pre referendum ohľadom zavedenia 35-hodinového pracovného času, zníženia rozsahu práce nadčas, obmedzeniu práv zamestnancov. Rešpektujem legitímne právo odborov využívať svoje ústavné právo na štrajk, organizovať akcie s cieľom presadenia svojich požiadaviek. Kladiem si však otázku: Proti akým zmenám Zákonníka práce odborári protestovali, vzhľadom na to, že až do pondelka neboli zverejnené žiadne tézy Zákonníka práce a ani čiarka z paragrafového znenia, o ktorom by sa dalo kriticky vyjadrovať? Nesprávny predpoklad, že táto vláda chce zamestnancom škodiť je zhubný pre spoločnosť a akúkoľvek konštruktívnu diskusiu.

    Domnievam sa, že tento postoj odborov nevedie k zlepšeniu nastavenia pracovno-právnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale k istej forme politickej hry, v ktorej sa zamestnanec stáva rukojemníkom. Domnievam sa, že právomoc, ktorú zamestnanci svojim zástupcom zverili, ich zaviazala k presadzovaniu ich legitímnych záujmov, ktoré však odbory momentálne nepresadzujú. Práve naopak, škodia im. Nie je pravdou, že Zákonník práce nepotrebuje zmeny. Komparatívne analýzy z iných členských štátov ukazujú, že pracovné právo obdobne ako celé súkromné právo, ešte len čaká transformácia správneho jazyka rokov 1948-49. Tieto analýzy usvedčujú odbory z toho, že všade inde diskusia o optimálnom nastavení právnych predpisov regulujúcich pracovné právo prebehla a prebieha. Ako je možné, že vo Švédsku, ktoré každý považuje za štát výrazne akcentujúci ochranné a sociálne prvky je najkratšia výpovedná doba zamestnanca jeden mesiac a následne je odstupňovaná podľa trvania pracovného pomeru. Prečo tieto dohody nie sú možné v Slovenskej republike?

    Odborom bol ponúknutý priestor, aby sa podieľali na procese postupnej premeny Zákonníka práce, pričom odbory túto podanú ruku odmietli. V pondelok 31. januára bol na Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky predložený vecný zámer novely Zákonníka práce, teda tézy Zákonníka práce, kde boli prvýkrát prezentované základné princípy, na základe ktorých by mal byť Zákonník práce menený. Ukázalo sa, že Zákonník práce v podobe, ako ho vykresľujú predstavitelia odborov, neexistuje. Práve naopak, návrh sleduje spravodlivé záujmy oboch strán. V záujme rokovania na tripartitnej úrovni bola Konfederácia odborových zväzov v pondelok opätovne vyzvaná na rokovanie, pričom obnovené zasadnutie pracovnej skupiny by sa malo uskutočniť na ministerstve práce 8. februára. Malo by sa tam diskutovať o vecnom zámere Zákonníka práce. Účasť na tomto stretnutí prisľúbili aj zástupcovia odborov.

    Domnievam sa, že napriek tomu, že Konfederácia odborových zväzov, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení deklarovali viaceré neprekonateľné rozdiely, tieto tzv. neprekonateľné rozdiely sú v mnohých prípadoch len politického charakteru. Domnievam sa, že dohoda medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov môže byť dosiahnutá v širšom, než len v doteraz prezentovanom rozsahu. Zároveň sa domnievam, že kvalita právnej úpravy nie je založená len na makro nastaveniach, ale aj na mikro nastaveniach jednotlivých nuáns paragrafov Zákonníka práce. K týmto mikro nastaveniam, ktoré by zlepšili každodennú aplikáciu Zákonníka práce je vhodné poznať aj názory aktérov, ktorí aplikujú Zákonník práce na každodennej báze. Patria medzi nich aj odbory. Tieto názory sú však skryté, ak sa nekomunikujú.

    Za pozitívnu môžem označiť skutočnosť, že relevantný vecný zámer zohľadňujúci rozmanité potreby bol predložený v pondelok a pripravuje sa aj paragrafové znenie. Otvára sa tak priestor na serióznu diskusiu o tom, aký by mal byť Zákonník práce, čo by mal, v akom rozsahu, akým spôsobom upravovať tak, aby sa zohľadnili oprávnené záujmy obidvoch strán v spravodlivom pomere.

    Zároveň mi dovoľte, využiť túto príležitosť a predstaviť tento prvý návrh programových téz, ktoré budú východiskom pre vládnu novelu Zákonníka práce. Najskôr je, ale potrebné zdôrazniť, prečo sú navrhované zmeny nevyhnutné. Existuje päť významných dôvodov na novelizáciu Zákonníka práce.

    Po prvé, súčasný zákon je nespravodlivý, pretože nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov z hľadiska výšky mzdy, či ich pozície vo firme. Robotníka je potrebné chrániť viac ako vysokého manažéra s rozhodovacími kompetenciami. Zákonník práce zároveň nezohľadňuje rozdielne postavenie malých, stredných a veľkých podnikov.

    Po druhé, Zákonník práce v dnešnom znení nezohľadňuje rôzne životné situácie spojené so zamestnávaním študentov alebo rodičov s malými deťmi.

    Po tretie, niektoré časti Zákonníka práce zaťažujú zamestnancov a zamestnávateľov zbytočnou byrokraciou.

    Po štvrté, Zákonník práce je nedostatočne pružný pri zmene zamestnania, či možnostiach vyšších zárobkov pre zamestnancov.

    Po piate, Zákonník práce dáva privilégia verejným činiteľom a šéfom odborov na úkor sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a reprezentatívneho zastúpenia všetkých zamestnancov.

    Toto sú skutočné dôvody, prečo chce vláda Zákonník práce zmeniť. A to sú niektoré základné tézy. Zákonník práce by mal byť ústretovejší ako je teraz k rodine. Zamestnávateľ so zamestnancom by si mali môcť nastaviť plný pružný pracovný čas podľa vlastných potrieb. Ďalej Zákonník práce by mal otvárať možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj pri práci doma. Ďalej by mala byť možnosť vzniku zdieľaného pracovného miesta, teda možnosť rozdeliť pracovnú náplň jedného pracovného miesta medzi viac ľudí. Mala by byť možnosť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacoch po výkone práce nadčas a mala by byť tiež možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do piateho roku veku dieťaťa.

    Spravodlivejší Zákonník práce by mal chrániť tých, ktorí to potrebujú. Vláda navrhuje zaviesť vzťah medzi výškou mzdy a skúšobnou lehotou. Čím nižšia mzda, tým nižšia skúšobná lehota a naopak. A vláda tiež navrhuje zaviesť vzťah medzi dĺžkou výpovednej lehoty a dĺžkou odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa. Firma sa zároveň bude môcť dohodnúť so zamestnancom na pružnom rozdelení výpovednej lehoty a odstupného.

    Ďalej by Zákonník práce mal byť menej byrokratický. Zamestnanec v určitom veku by mal získať právo na vyššiu výmeru dovolenky, čím by sa odbúralo zložité byrokratické dokazovanie, či má zákonný nárok na dlhšiu dovolenku. Na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca by sa malo umožniť doručenie výplatnej pásky len elektronickou formou. Ďalej by mal byť Zákonník práce omnoho pružnejší, mal by umožniť dohodnúť zamestnávateľovi a zamestnancovi pružnejšie parametre pracovného pomeru. Mal by byť zároveň bez privilegovaných. Vláda navrhne zrušenie povinnosti zamestnávateľa dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie a zavedie porovnateľné postavenie zamestnaneckej rady a odborovej organizácie.

    Sme presvedčení, že toto sú zmeny, ktoré sú v prospech zamestnancov, v prospech zamestnávateľov, ktoré zlepšujú podmienky na zamestnávanie a vytvárajú predpoklady na to, aby slovenská ekonomika mohla dosahovať vyšší rast, aby bol vyšší prílev investícií, aby rástla zamestnanosť a rástla životná úroveň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Čas určený na hodinu otázok pre premiéra, teraz zastupujúceho, pán podpredseda vyčerpal, preto pani poslankyňa už nemôže dať ani doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne, pán podpredseda za vyčerpávajúcu odpoveď.

    A teraz pristúpime k otázkam, ktoré jednotliví poslanci adresovali členom vlády. Tiež podľa vylosovaného poradia. Prvý, kto bol vylosovaný, je pán poslanec Dušan Jarjabek. Vidím ho v sále, takže budeme odpovedať na jeho otázku. Jeho otázka je smerovaná na ministra kultúry, pána Daniela Krajcera a znie: "Pán minister, tento štát má obrovský vnútorný dlh, pokiaľ ide o historické pamiatky. Pri svojom nástupe ste avizovali projekt zameraný na ich veľkorysú obnovu so zapojením mimorozpočtových zdrojov. V akom štádiu je tento zámer dnes?"

    Pán minister, nech sa páči, je tu priestor na našu odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň. Áno, pán poslanec Jarjabek, sme si vedomí, v akom stave je značná časť kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tento stav je dôsledkom starostlivosti, či lepšie povedané nestarostlivosti, po dobu dlhých desaťročí a má svoje korene v spoločenskom zriadení, ktoré tu fungovalo po roku 1948, kedy sa stratili vlastnícke väzby na spravovaný majetok a štát, ktorému pripadlo sa o ne starať, to nezvládol a v mnohých prípadoch to nezvláda ani doteraz.

    Snahou súčasnej vlády je sústrediť všetky existujúce zdroje, verejné Európskej únie, ale aj súkromné a upriamiť ich na odstránenie tých najväčších nedostatkov v tejto oblasti. Čiže, áno, otvorene sa hlásim k tejto oblasti a otvorene hovorím, že je to jedna z troch najvážnejších priorít rezortu kultúry, ktoré som jednoducho stanovil na obdobie, kým budem mať možnosť tento rezort viesť.

    Ministerstvo kultúry spolupracuje pri príprave projektov najvýznamnejších kultúrnych pamiatok na čerpanie zo štrukturálnych zdrojov. Žiadatelia, čiže vlastníci pamiatok v roku 2011 žiadajú z dotačnej schémy ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, to je samozrejme vec, ktorá už funguje dlhší čas. Sú to prostriedky na prípravné práce, ako sú zamerania pamiatok, pamiatkové výskumy, vrátane archeologických a spracovanie projektovej dokumentácie. V niektorých prípadoch sú nevyhnutné rokovania s Úradom geodézie, kartografie a katastra v záujme vysporiadania pozemkov. To sa špeciálne týka napríklad hradných ruín.

    S pripravenými podkladmi sa budú môcť oprávnení žiadatelia uchádzať o zdroje zo štrukturálnych fondov. Štrukturálne fondy, z ktorých je možné čerpať prostriedky na obnovu pamiatok, či kultúrneho dedičstva, samozrejme do značnej miery podliehajú alebo do istej miery procesu realokácie, viete z akých dôvodov. Čiže, nepôjdem v tejto chvíli do detailov, ale samozrejme, že pozornosť ministerstva kultúry sa veľmi výrazne sústreďuje do tejto oblasti, pretože vieme, že tu sú dosť veľké možnosti, a to predovšetkým v regionálnom operačnom programe. Určite je to aj v operačnom programe konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorú oblasť spravuje Slovenská agentúra cestovného ruchu, kde dokonca došlo aj k istým mojim dohodám s ministrom dopravy. Boli alokované peniaze aj v rámci nórskeho finančného mechanizmu, špeciálne pre náš rezort a mám ambíciu, aby prevažne boli smerované do tejto oblasti.

    Obnova kultúrnych pamiatok je súčasťou aj veľkého projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, kde špeciálne, aj teda špeciálne ministerstvo kultúry navrhlo niektoré aktivity, ktoré súvisia s obnovou kultúrneho dedičstva, či už je to budova Malej scény, divadelnej, secesnej stavby na Hlavnej ulici, ale je to aj archeologický prieskum a následne čiastočné sprístupnenie, tzv. Košického hradu lokality Hradová.

    Ďalšie možnosti sa samozrejme v tejto oblasti naskytajú aj v operačnom programe Informatizácia spoločnosti prioritná os dva, kde ako ste zaregistrovali, pán poslanec, ministerstvo kultúry pod mojím vedením zmenilo doterajšie nastavenie alebo nastavenie, ktoré sme jednoducho zdedili a opätovne sme ho nasmerovali k tomu, aby finančné zdroje smerovali najmä k dobudovaniu národnej infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií.

    To znamená, že ten proces tak, ako bol nastavený cez ausorsing sa zmenil k tomu, aby sa práve vybudovala Národná infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií.

    Takže, to je opäť veľmi významná oblasť. Môžem vám zároveň povedať, že osobne som už absolvoval aj niekoľko stretnutí s občianskymi združeniami, ktoré sú aktívne v oblasti obnovy hradov a hradných ruín. Chceme v najbližšom možnom čase pripraviť aj niektoré legislatívne zmeny, pretože v prípade týchto aktivistov nie sú problémom len peniaze, ale aj vysporiadanie pozemkov. To znamená, že budeme aktívne komunikovať s ministerstvom pôdohospodárstva, konkrétne s pozemkovým fondom a štátnymi lesmi, pretože predovšetkým tieto inštitúcie majú vo svojej správe majetky, teda pozemky a chceme pripraviť legislatívu, ktorá umožní prevod týchto pozemkov predovšetkým na obce.

    Takže, to je niekoľko oblastí, v ktorých už za tých zhruba sedem mesiacov bolo ministerstvo kultúry pod mojím vedením aktívne v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa teraz pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Začali ste zoširoka. Ja by som si dovolil vrátiť sa ku konkrétnej otázke, ktorú som položil a poprosil by som vás, či by ste mohli informovať aspoň o niektorých konkrétnych prípadoch, keď ministerstvo ako orgán štátnej správy využilo zákon a prinútilo majiteľa, aby sa o svoju budovu normálne postaral.

  • Pán poslanec, kladiete mi úplne inú otázku, ako ste ju formulovali v predloženom texte.

  • Pán kolega, ale, ak ste skončili s doplňujúcou otázkou, tak poprosím, o iný systém potom komunikácie po hodine otázok. Slovo má, pán minister. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, odpovedal som na vašu otázku tak, ako ste ju predložili. Otázku, ktorú kladiete teraz je úplne iného charakteru, ale samozrejme v budúcnosti som pripravený na ňu odpovedať, pokiaľ máte záujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou vylosovanou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Milan Gaľa. Je adresovaná ministrovi zahraničných vecí, pánovi Mikulášovi Dzurindovi a otázka znie: "Ako hodnotíte závery stretnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Bruseli vo vzťahu k udalostiam v Bielorusku po voľbách v roku 2010?"

    Pán minister zahraničných vecí, nech sa páči, máte slovo. Poprosím vás, páni, ktorí ste skončili s dialógom v súlade s rokovacím poriadkom, aby ste si to vybavili mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, tie závery sa pohybujú v dvoch rovinách. Tou prvou, sú sankcie voči režimu a tou druhou je sada pozitívnych, podporných, povzbudzujúcich opatrení voči občianskej spoločnosti.

    Myslím, že veľa toho bolo aj v masmédiách, veľa sme si povedali na výbore pre zahraničné veci, vo výbore pre európske záležitosti. Tie sankcie majú dvojaký charakter. Po prvé, existuje zoznam osôb, ktorým nie je a nebude dovolené vycestovať do krajín Európskej únie, a ktorým budú zmrazené finančné kontá do tej miery, aby samozrejme mohli tí ľudia existovať. Čo sa týka tých povzbudzujúcich opatrení, uvediem niekoľko príkladov.

    Veľmi všeobecnou zhodou je, že budeme naďalej liberalizovať vízový režim pre občanov Bieloruska, predovšetkým voči konkrétnym cieľovým skupinám, najmä voči mládeži, voči študentom, športovcom, umelcom, ľuďom z oblasti kultúry, a aj pre ľudí, ktorí budú naďalej zaťažení vízovou povinnosťou. Budeme sa snažiť vyberať od týchto ľudí menej peňazí za udelenie víz. Teda politikou Európskej únie je umožniť, aby čo najviac občanov Bieloruska mohlo navštevovať naše krajiny, mohlo predsa len zodpovednejšie a aj z vlastnej skúsenosti presadzovať hodnoty demokracie v Bielorusku.

    Tých možností, ako chceme, či už ako celok, ale aj ako jednotlivé členské štáty Európskej únie pomáhať občanom Bieloruska, je omnoho viac. Možno viete, možno nie, ale naše mimovládky operujú v Bielorusku už od roku 2003. Tak viem, že sú najaktívnejšie a najsystematickejšie, pomáhajú bieloruským obyvateľom. V tejto činnosti ich budeme mohutne povzbudzovať.

    Dnes v Bielorusku dochádza k tomu, že mimovládnym organizáciám polícia odoberá počítače, budeme im kupovať nové. Veľa ľudí je vo väzení, nemajú advokátov. Budeme im platiť týchto advokátov. Najmladšia väzenkyňa má 20 rokov - Nasťa Palažanka. Iste, raz ju z väzenia prepustia, ale málo kto z nás verí, že bude môcť v Bielorusku doštudovať. Zriadime fond, štipendijný fond, z ktorého na Slovensku chceme minimálne 5 - 6 študentov financovať, aby sa mohli vzdelať, aby mohli mať vysoké alebo univerzitné vzdelanie. Budeme pomáhať rodinám prenasledovaných disidentov, zvýšime príspevky, všetky krajiny zvýšia príspevky na podporu týchto aktivít veľmi cielene, veľmi adresne venovaných obyvateľom Bieloruskej republiky.

    Zmienim ešte jednu aktivitu, ktorú považujem za nesmierne dôležitú. Možno ste si všimli, minulého roku sme organizovali v Bratislave stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. Teraz 3. marca organizujeme podobné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave s našimi kolegami z krajín východného partnerstva. To sú, t. j. šesť krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko. Minister zahraničných vecí Bieloruska nie je na tom zozname ľudí, ktorí majú zakázaný vstup aj preto, aby sme istý komunikačný kanál mali. Teda, vyzerá to tak, že pozvem aj kolegu Martinova, ale som rozhodnutý pozvať na osobitné stretnutie na rovnaký deň do Bratislavy aj predstaviteľov Bieloruskej opozície. Disidentov. Už sme s niektorými z nich telefonicky hovorili, aj ja sám. Takže 3. marca verím, že budeme mať jedinečnú príležitosť v Bratislave na jednej strane poslať priamy odkaz režimu cez kolegu Martinova, ale si aj vypočuť najnovšie veľmi konkrétne skúsenosti demokratickej bieloruskej opozície.

    Za veľmi významný záver nášho pondelkového rokovania považujem doplnenie už dovtedy pripravených záverov na nižšej úrovni o to, že sa k Bielorusku budeme na našich stretnutiach pravidelne vracať. Je to zjavne na dlhú trať. Vo svojom vystúpení som tiež povedal, že neverím, že Lukašenkom zatrasie to, že nebude môcť pricestovať do Vysokých Tatier, že diktátori nerozumejú veľmi demokratickým pravidlám, že rozumejú iba peniazom, a že nepochybne obchodné sankcie ekonomické, by nimi zatriasli alebo ich poškodili viac. Ale rovnako som si vedomý, že ekonomické sankcie znamenajú problémy aj pre podniky a problémy pre podniky znamenajú aj problémy pre robotníkov, ktorí tam robia. Preto v tejto oblasti som cítil aj u ostatných kolegov, na jednej strane porozumenie pre tento druh sankcií, ale aj porozumenie pre to, že by sme mali dvakrát, trikrát odmerať, než k tomu siahneme.

    Hovorím o tom iba preto, aby vám bolo jasné, aby sme si rozumeli, že nepovažujeme tú sadu sankcií, na ktorých sme sa dohodli za konečnú, ale už na ďalšom februárovom stretnutí budeme hodnotiť, či došlo k prepusteniu niektorých politických väzňov, ako sa bieloruský režim správa a potom prípadne zvážime aj udelenie tvrdších opatrení voči samotnému režimu. Ale to kľúčové, čo cítim, že môže v Bielorusku posúvať veci dopredu je to, aby sme sa naďalej venovali ľuďom, aby sme pomáhali väzneným, aby sme pomáhali rodinám disidentov, aby sme pomáhali občianskej spoločnosti. A myslím si, že to sme robili, robíme, a aj vo zvýšenej miere robiť budeme.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem sa spýtať, či máte záujem položiť doplňujúcu otázku. Prosím, v rozsahu dvoch minút, maximálne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán minister, za všetko, čo ste povedali k situácii v Bielorusku a k našim krokom, ktoré smerujú voči režimu, ktorý bohužiaľ stále vládne v Bielorusku. Zároveň chcem poďakovať za veľmi promptné riešenie situácie našich ľudí v Egypte, kde každý z nás pozná, aká je situácia a za to, že ich transport z Egypta do vlasti bol zabezpečený vládnym špeciálom, takže aj za toto vám patrí vďaka.

  • Ďakujem. Ďakujem aj pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Tretia otázka v poradí medzi vylosovaným je otázka opäť od pána poslanca Dušana Jarjabka a opäť smeruje na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Daniela Krajcera. Otázka znie: "Pán minister, aké sú zámery ministerstva, pokiaľ ide o technické pamiatky? V Prahe nedávno sprístupnili veľkoryso vybudované nové výstavné centrum Národného technického múzea. Dočká sa niečoho podobného aj Slovensko?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za ďalšiu zo série otázok. Nové výstavné centrum, ako tomu je v prípade Národního technického múzea sa na Slovensku nepripravuje. Zo štrukturálnych fondov je zabezpečená obnova areálu Solivary v Prešove, ktorá je expozíciou Slovenského technického múzea a skvalitnenia expozícii Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Slovenské technické múzeum pracuje ďalej na projekte vedecko-technického centra ako projektu v rámci siedmej prioritnej osi Európskeho hlavného mesta kultúry Košíc. Opäť to bola špeciálne aktivita ministerstva kultúry a bude určená pre deti a mládež. Žiadosť o finančné zabezpečenie projektu bude predložené v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov z regionálneho operačného programu.

    Slovenské technické múzeum spravuje aj národnú kultúrnu pamiatku Vysoká pec, Karol situovanú v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla. Vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevenom uhlí. Žiadosť o finančné zabezpečenie rekonštrukcie obnovy technickej pamiatky má byť podobne alebo obdobne predložená v rámci výzvy na predkladanie projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov.

    Ďalej Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dokumentuje objekty priemyselnej architektúry a technických pamiatok. Tento projekt bol finančne podporený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako prioritný. Cieľom dokumentácie je základné mapovanie v teréne a vytvorenie elektronickej databázy. V roku 2011 sa najvýznamnejšie objekty pripravujú na zápis za národnú kultúrnu pamiatku. Priemyselné objekty, ktoré nebudú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky Pamiatkový úrad Slovenskej republiky odporučí jednotlivým mestám, obciam a samosprávnym krajom na zachovanie a využitie pre iné funkcie, napríklad ako galérie, sociálne zariadenia a podobne. V prípade, že majú objekty svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, jednotlivé samosprávy ich môžu chrániť ako pamätihodnosti.

    Tak isto, ako pri predchádzajúcej otázke, využívajú sa na túto oblasť aj prostriedky z dotačného systému konkrétne z programu Obnovme si svoj dom. Takto bola podporená alebo bol podporený aj základný výskum a dokumentácia banských pamiatok na Spiši.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, je tu priestor na vašu doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Už to funguje. Ďakuje pekne. Pán minister, teda, keď sme sa dozvedeli, že nič takého ako Národné technické múzeum v Prahe sa nechystá, by som sa chcel spýtať, keďže bezpochyby ide o ojedinelé pamiatky na Slovensku technického charakteru a určite o nich viete, ako konkrétne ministerstvo podporuje napríklad zachovanie Čiernobalockej alebo Kysuckej úvraťovej železničky alebo expozíciu leteckej techniky v Košiciach, napríklad. Sú to veľmi ojedinelé, technicky naozaj veľmi vzácne pamiatky, o ktoré som presvedčený, že ministerstvo kultúry má záujem.

  • Určite áno, pán poslanec, samozrejme vždy je dôležité, kto spravuje takéto aktivity. Viete, že ani v prípade Čiernohorskej železničky ani leteckého múzea nie je správcom alebo vlastníkom ministerstvo kultúry, ale priestor na podporu takýchto aktivít je práve z toho dotačného systému, ako som vám spomínal. Takže, pokiaľ sú predložené žiadosti, tak a je k dispozícii dostatočný objem finančných prostriedkov, ktorý samozrejme nikdy v plnom rozsahu nemôže podporiť predložené projekty, tak ministerstvo kultúry je pripravené v rámci svojich možností takéto aktivity podporiť.

  • Štvrtou v poradí vylosovanou otázkou je otázka od pána poslanca Ľubomíra Petráka, ktorého tiež vidím v sále, takže je adresovaná ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Jurajovi Miškovovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, kedy v rámci deklarovanej transparentnosti pristúpite k zverejneniu príjmu zástupcov štátu v organizáciách a obchodných spoločnostiach, kde je štát spoluvlastníkom? Prečo sa tomuto kroku vami riadené ministerstvo dlhodobo vyhýba?" Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, neviem na základe akých informácii tvrdíte, že sa tejto téme vyhýbame. Dovolím si vás, teda vyviesť z tohto omylu.

    Súčasná vláda, ktorej som členom sa pri svojom nástupe zaviazala, že bude presadzovať nárast transparentnosti vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti. Osobne som presvedčený, že transparentnosť, by sa nemala týkať iba oblasti nakladania s verejnými zdrojmi v štátnej správe a samospráve, ale mala by sa týkať napríklad aj používania finančných prostriedkov v obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Vychádzajúc z tohto presvedčenia som svojím listom v novembri 2010 požiadal predstavenstvá spoločností s majetkovou účasťou štátu, v ktorých ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku vykonáva akcionárske práva o transparentnejšie nakladanie s verejnými financiami a o podniknutie krokov smerujúcich k väčšej otvorenosti spoločnosti voči verejnosti a sprístupňovanie informácií aj nad rámec povinností vyplývajúcich z platného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    Moja požiadavka bola smerovaná na spôsob odmeňovania členov orgánov spoločností nominovaných štátom a na poskytovanie ďalších benefitov týmto osobám, ako aj na vynakladanie zdrojov spoločností na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác. Dosiahnuť tento cieľ však vôbec nie je jednoduché. Spoločnosti, v ktorých má štát svoj podiel, sa skrývajú za zákon o ochrane osobných údajov a tvrdia, že nehospodária s verejnými zdrojmi, a že ich manažéri nie sú verejní funkcionári, a preto nie sú povinní poskytovať požadované údaje.

    Ministerstvo hospodárstva oslovilo celkom sedemnásť spoločností s majetkovou účasťou štátu, z ktorých reagovalo na moju výzvu iba šesť: Slovak Telecom, akciová spoločnosť, MH Invest, s.r.o., SPP, akciová spoločnosť, Javys, akciová spoločnosť, SEPS, akciová spoločnosť a Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť. My sme teda tí, ktorí sa s myšlienkou presadzovať nárast transparentnosti vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti stotožnili, my sme tí, ktorí ju aj začali riešiť, my sme tí, ktorí hľadali riešenie a chcú toto riešenie preniesť do praxe, a preto ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu návrhu pravidiel, ktorý definuje pravidlá výberu, riadenia odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností.

    Cieľom tohto návrhu, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní je jasne definovať tieto pravidlá tak, aby bolo zo strany štátu zabezpečené efektívne vykonávanie akcionárskych práv, efektívne hospodárenie spoločností a odstránenie korupcie a klientelizmu. Snahou ministerstva je zaviesť systém a jasné pravidlá do procesu odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch jednotlivých spoločností.

    Ako som spomínal, návrh pravidiel je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a momentálne zapracovávame pripomienky, ktoré prišli z iných rezortov. Po doriešení týchto pripomienok a rozporov k zásadným pripomienkam, predložím návrh pravidiel na rokovanie vlády v čo možno najkratšom čase, pravdepodobne už na budúci týždeň. Podmienky pre výber zástupcov štátu do orgánov spoločností uvedené v materiáli kladú dôraz na transparentnosť procesu výberu týchto zástupcov a na ich odbornosť. Vymedzenie kompetencií a povinností zástupcov štátu si dáva za cieľ zabezpečiť, aby títo zástupcovia štátu s maximálnou zodpovednosťou presadzovali záujmy štátu v orgánoch spoločností, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na hospodársky výsledok spoločnosti, ako aj zásadné negatívne hospodárske, ekonomické, sociálne a politické dôsledky.

    Navrhovaný systém odmeňovania by mal konečne začať fungovať na princípe zásluhovosti. Výška odmien by mala podľa nášho návrhu závisieť aj od ekonomického významu spoločnosti pre národné hospodárstvo, pričom najväčší dôraz je kladený na ziskovosť spoločnosti. Stanovenie výšky zložky ekonomického významu je nastavené tak, že vychádza z posúdenia hlavných ukazovateľov spoločnosti, ktorými sú výška obratu, výška rentability tržieb, čiže pomerový ukazovateľ čistého zisku a tržieb a počtu zamestnancov.

    Vážený pán poslanec, my si teda svoj cieľ ako ste mohli počuť, plníme a budeme veľmi radi, pokiaľ nás v plnení tohto cieľa podporíte aj vy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Áno, tak poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne, mikrofón už je zapnutý. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister, no musím žiaľ konštatovať, že nenaplnila celkom moje očakávania, lebo sám ste povedal, že ministerstvo sa snaží a zo sedemnásť oslovených spoločností pozitívne na vašu výzvu reagovalo šesť. Ostatné sa schovávajú buď za ochranu osobných údajov alebo ochranu obchodného tajomstva, čo si ja osobne myslím, že vôbec nie je argument, ktorým by sa dalo oháňať.

    Tak isto sa domnievam, že ak ministerstvo pripravuje pravidlá, že je to nepostačujúce, v iných prípadoch ste veľmi promptne boli schopní pripraviť návrh zákona, týkalo sa to napríklad platu poslancov alebo platu vládnych činiteľov. Ja nevidím dôvod, prečo sa vláda veľmi zdráha alebo je trošku liknavá v postupe pri príprave takéhoto zákona, ktorý by umožňoval zverejňovať platy nominantov štátu v obchodných spoločnostiach a v niektorých iných organizáciách. Takže je to, je to len otázka ochoty a tu si myslím, že vláda nevyvíja dostatočnú iniciatívu.

    Ak ste spomínali, že vaším cieľom je postupovať odborne pri výbere zástupcov, ktorí sú nominantmi štátu v obchodných spoločnostiach, dovoľte mi jednu doplňujúcu otázku aj v tomto duchu. Aké kritéria boli použité pri výbere nominantov štátu v Košickej teplárenskej, keď sa za pol roka niekoľkokrát manažment menil? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja opäť len zdôrazním teda, že obviňovanie tejto vlády z nejakej liknavosti alebo predlžovania nejakého procesu naozaj nie je na mieste.

    Pán Petrák, vy ste mali k dispozícii celé štyri roky, počas ktorých ste mohli urobiť poriadok vo všetkých týchto spoločnostiach, mohli ste nastaviť pravidlá, mali ste k tomu väčšinu v parlamente. Neudialo sa tak, a teda, myslím si, že oproti predchádzajúcej vláde vytvorenie tých pravidiel pol roka po nástupe na ministerstvo a prípravu týchto pravidiel do vlády, považujem naozaj za relatívne krátky čas.

  • Ďakujem pekne, môžete sa vrátiť na svoje miesto. Otázka č. 5 je adresovaná opäť ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a je od pána poslanca Richarda Oravca. "Pripravuje ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zvýšenie počtu miest, kde je možné žiadať o poskytnutie víz pre návštevníkov z Ruska, Ukrajiny vzhľadom k veľkosti týchto krajín a počtu obyvateľstva?" Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na uvedenú otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu.

    A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme.

    Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku.

    Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu.

    No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, doplňujúca otázka nebude. Pán minister, vyčerpali ste aj pána poslanca svojou odpoveďou.

  • A je to pravda. Ďalšia otázka je od pána poslanca Oravca opäť a opäť je smerovaná na pána ministra zahraničných vecí. "Pán minister, pre rozvoj cestovného ruchu sú dôležití návštevníci z Ukrajiny, ktorí však majú vízovú povinnosť. Počet návštevníkov preto klesá. Ako sa týmto ministerstvo zahraničných vecí vysporiada, a ako sa pripravilo na zimnú a letnú sezónu?" Nech sa páči.

  • Verím, že nezaknihujem u pána poslanca Oravca zlý point, keď trošku korigujem to, čo je v otázke. Ono tie údaje totiž potvrdzujú, aj keď mierne, ale zvyšovanie počtov, chvalabohu, ľudí, ktorí žiadajú o víza aj na Ukrajine a v Rusku. Mám tabuľku konkrétnych čísiel, nebudem dlho čítať, ale uvediem, povedzme, zimy, tri zimy posledné na Ukrajine, 8 037, potom síce 6 902, čo je pravda, ale túto zimu už 8 622. Možno je to aj vďaka tomu, že niektoré opatrenia sme už prijali, niektoré prijímame. Ja by som veľmi rád konkrétne vymenoval päť-šesť, ktoré by ešte naďalej mali pomáhať danej veci, lebo rozumiem tomu, že turisti, najmä v zime sú nesmierne vítaní vo Vysokých Tatrách, v Jasnej, v ďalších zimných strediskách cestovného ruchu.

    Posilňujeme vízové úseky o pracovníkov na dohodu o vykonaní práce, v zime, alebo keď sú turistické sezónne obdobia. V Moskve aj v Kyjeve posielame ľudí z ústredia práve na tieto mesiace, konkrétne troch pracovníkov. Bolo vykonaných viacero pracovných stretnutí s cestovnými kanceláriami tak, aby sme zlaďovali objednávky alebo požiadavky na víza hromadné a ich rýchle vybavovanie. Verejnosť, aj cestovné kancelárie sú informované tlačovými besedami pred a po turistickej sezóne, ako je treba vystupovať, teda fungovať, aby ten proces bol rýchly, a aby ľudia nečakali na víza dlho. Boli vytvorené špeciálne zimné akreditácie pre cestovné kancelárie za účelom hromadného podávania žiadostí o turistické víza. Skrátili sme na polovičnú dobu čas na vyhovenie pre udelenie víza, na päť pracovných dní s možnosťou zrýchleného procesu výdaja v individuálnych prípadoch až na tri dni. Úradný príjem sme rozšírili zo štyroch na päť kalendárnych dní, pričom koniec úradných hodín nie je limitovaný. Zastupiteľský úrad v priebehu decembra 2010 aj v Moskve, aj v Kyjeve zabezpečoval výkon práce aj počas dní pracovného pokoja, aj vo sviatkoch, aj počas sobôt a nedieľ.

    No, a chcem na záver, ale povedať aj to, že vieme veľmi dobre, že je kopu ďalších dôvodov, ktoré bránia ľuďom početnejšie navštevovať Slovensko. Užhorod som už navštívil a na mieste som videl, že stoja autá, veľký počet áut a žiaden pohyb na hraniciach. Nevidel som ani colníka, ani policajta. Poviem to na rovinu, že som popísal listy a tlačím a budeme tlačiť, aby ten proces začal normálnejšie fungovať. Budeme tlačiť na rezorty na Slovensku, ale budeme tlačiť aj na zmiešaných pracovných komisiách. Mám pocit, že ekonomická už bola, ale máme aj ďalšie komisie na úrovni ministrov vnútra, ktoré majú práve sa venovať týmto problémom.

    Po ďalšie, Ukrajinci chcú, aby sme rozšírili pásmo malého pohraničného styku. Vy zrejme viete, Prešovčania a Košičania, že do 50 kilometrov sa môže, ľudovo povedané, "rajzovať" hore dole bez víz. Ukrajinci chcú, aby sme to posunuli po hranice celých krajov. Neviem, Prešovský kraj po Spišský Štvrtok alebo po Svit, po Svit a Košický kraj podobným spôsobom. Tak nedokážem, do akej miery dokážeme vyhovieť, ale máme eminentný záujem v týchto konkrétnych oblastiach vyjsť v ústrety Ukrajincom a aj Rusom.

    No a nakoniec, iste by ste mohli postaviť otázku aj tak, že prečo neliberalizujeme rýchlejšie voči Rusom a Ukrajincom. Snažíme sa o to, ale už dnes sme súčasťou medzinárodnej komunity, sme súčasťou schengenského systému. Nemôžeme robiť iba dvojstranné rozhodnutia. Keď sme otvorili teraz v pondelok otázku, v nedeľu večer otázku liberalizácie vízového styku voči Bielorusom, veľmi otvorene poviem, jeden z kolegov jednej z krajín, poviem to otvorene, Belgičan povedal, že my sme v Belgicku prehrali voľby, lebo máme veľa imigrantov. Čiže, len chcem ilustrovať, aby bolo jasné, že si nevymýšľame. Zrejme aj pre záujmy, ktoré sú obsiahnuté v tej otázke, my by sme radi išli ďalej a rýchlejšie. Ale je nás 27 a možno preto aj ten proces plnenia, teda rozvoľňovania vízovej povinnosti je pomalší.

    Na strane druhej, niečo je aj na tých hlasoch, ktoré hovoria, že aj Ukrajinci, aj Rusi musia rýchlejšie a razantnejšie plniť podmienky, ktoré sú, samozrejme, nevyhnutné na to, aby občania našich republík mali pocit, že z uvoľnenia vízového režimu nič zlého nehrozí, nárast trestnej činnosti, kriminality a podobným spôsobom.

    Snažil som sa možno o obsiahlejšiu odpoveď, aby som ukázal, že máme eminentný záujem koordinovať všetky činnosti tak, aby ľudia, ktorí chcú si prísť na Slovensko oddýchnuť, spoznávať naše pamiatky z Ukrajiny a z Ruska, aby tak mohli robiť, a aby si občania Slovenskej republiky, ktorí sa venujú cestovnému ruchu, mohli zarobiť.

  • Ďakujem pekne. Doplňujúca otázka? Netreba. Tak, teraz už máte, pán minister, naozaj voľno. Siedma otázka v poradí, vylosovaná je od pani poslankyne Anny Vittekovej, ktorú ale v sále nevidím. Bola adresovaná pánovi podpredsedovi vlády Jozefovi Mihálovi. Tým, že je neprítomná, sa na otázku neodpovedá.

    A ďalšou otázkou je, otázka, ktorú pán poslanec Richard Oravec adresoval podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a znie: "Pán minister, ako postupujú práce na zjednotení výberu daní a odvodov? Kedy predpokladáte, že by tento zámer mohol byť odštartovaný, a aké očakávate prínosy?"

    Máte necelé dve a pol minúty, pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, keďže mám tak veľmi málo času, tak to nebudem čítať, ale zhrniem to do takej nejakej hutnejšej odpovede. Áno, zjednotenie výberu daní, odvodov a poistného do jednej inštitúcie, ktorá pracovne ju zatiaľ nazývame finančný úrad, je jednou zo súčastí odvodovej reformy, aj daňovej reformy, ktorú chceme robiť, ktorou chceme dosiahnuť zjednodušenie daňového odvodového systému, ale aj zníženie nákladov aj na strane štátu, administratívnych nákladov, ale najmä zníženie náročnosti, administratívnej náročnosti pre daňovníkov, pre ľudí, zamestnancov, podnikateľské subjekty, samostatne zárobkovo činné osoby. Malo by to prebehnúť vo viacerých etapách.

    Už od 1. januára budúceho roka, teda o necelý rok, o jedenásť mesiacov by malo dôjsť k prvej fáze spojenia daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva s tým, že ešte v priebehu budúceho roka budú vlastne fungovať tie štruktúry viac-menej paralelne, ale v oblastiach, v ktorých sa bude dať už aj budú spájané na nižších úrovniach.

    Od 1. 1. budúceho roka zároveň dochádza k transformácii daňových úradov, ktorá už bola predtým schválená zákonom, kde namiesto 102 daňových úradov budeme mať vlastne 9 a potom ďalšia fáza, vlastne tohto zjednocovania výberu dane a odvodov by mala nastať od 1. 1. 2013, kedy už predpokladáme spojenie výberu daní, ciel, ale aj poistných odvodov, aj inštitucionálne spojenie do jednej inštitúcie. Samozrejme, nejde len o spájanie inštitúcií, ktoré prinesie isté úspory, ale ide o to, aby všetky tie procesy boli zjednotené, aby sa zlepšili výrazne podmienky pre ľudí tak, aby sa výrazne zjednodušil formulár, aby bol jednotný formulár pre daňové odvodové povinnosti, aby bol do značnej miery už vopred vyplnený o všetky údaje, ktoré má k dispozícii vlastne systém a verejná správa, aby zároveň boli call-centrá nepretržite k dispozícii s internetom, aby bolo nepretržite k dispozícii možné vlastne vypĺňať tieto priznania, ale aj telefónom konzultovať akékoľvek nezrovnalosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, aj keď nemôžete dať doplňujúcu otázku, ale ste boli dnes, myslím, najviac uspokojeným poslancom v tejto Národnej rade, čo sa týka odpovedí členov vlády, takže prerušujem tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku, ktorá je potrebná na prepnutie nahrávacieho systému. Pokračovať budeme o 15.10 hodine a pokračujeme bodom, ktorý sme prerušili v etape rozpravy. Ide o bod č. 31 programu a je to tlač 227, kde dokončí svoj diskusný príspevok pán poslanec Faič.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní schôdze budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike. Tento návrh máte pod tlačou 227. Ďakujem pánovi Ľudovítovi Jurčíkovi, ktorý už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, ako aj spravodajcovi pánovi poslancovi Jahnátkovi.

    A teraz dávam slovo, pánovi poslancovi Vladimír Faičovi, ktorý dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy a bol posledný ústne prihlásený. Takže po jeho vystúpení a faktických poznámkach bude potom priestor na prípadne záverečné slovo navrhovateľa a spravodajcu.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aby som sa dostal do kontextu, končil som tým, že som zacitoval ods. programového vyhlásenia vlády k energetike a k disproporcii vo vzťahu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorý dnes prerokovávame a pokračujem ďalej.

    O tom, aké boli prvé kroky v zabezpečení odbornej profesionality úradu veľa povedali a napísali médiá. Preto uvediem len krátky citát z jedného článku. Citujem teraz: "Minister hospodárstva Juraj Miškov navyše chce, aby ceny posudzoval regulačný úrad už pod novým šéfom. Stať sa ním má paradoxne doterajší vedúci regulácie na SPP Ondrej Studenec. Ten sa v SPP podieľal na príprave návrhu na zdražovanie a teraz by ho mal na úrade nezávisle posúdiť. Studenec v to nevidí problém", koniec citátu. Článok, ale ďalej pokračuje ešte, citujem: "Studenec naznačuje, že by pozíciu na úrade ustál. Za prvej Dzurindovej vlády mal na ministerstve hospodárstva na starosť sekciu energetiky. Vtedy v rezorte energetiku zároveň zastrešoval štátny tajomník a terajší vplyvný podnikateľ Ján Sabol, o ktorom sa v kuloároch hovorilo ako o sponzorovi SaS", koniec citátu z článku, ktorý som si vytiahol.

    Ďalším netrpezlivým pokusom vedenia ministerstva hospodárstva v boji o personálne ovládnutie regulátora bola tzv. rýchla novela regulačného zákona predložená do skráteného pripomienkového konania dňa 10. septembra 2010. Jej obsahom malo byť zrušenie Rady pre reguláciu ako strategického a odvolacieho orgánu a uľahčenie dosadenia vlastného človeka do vedenia regulačného úradu. Čas bežal a bolo nutné niečo robiť aj s transpozíciou, tzv. tretieho energetického balíčka. Už dnes je zrejmé a ukázala to aj rozprava, že záväzný termín transpozície 3. marca 2011 nemôže byť splnený. Novelizácia zákona o energetike je v pláne legislatívnych úloh zaradená až na február 2011, novelizácia zákona o regulácii v sieťových odvetviach nie je v pláne legislatívnych úloh vlády zaradená vôbec, napriek výraznému nárastu postavenia a úloh Národného energetického regulátora.

    Od účinnosti noviel zákonov sa však odvíjajú ďalšie rozhodovacie a organizačné opatrenia, ktoré musia byť uskutočnené v záväzných termínoch stanovených legislatívou Európskej únie. Niekoho však napadlo riešenie predstavujúce šťastie v nešťastí, keď pod rúškom záväzku prebratia novej energetickej legislatívy je možné organizačne doslovne preorať národného regulátora a tým vytvoriť cestu k personálnym zmenám a jeho ovládnutiu. No, tá v úvode spomínaná osoba, odkiaľ možno aj prišiel tento návrh, bola pravdepodobne veľmi netrpezlivá, a preto sa tu objavil tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Jurčík, návrh novelizácie regulačného zákona. Je to veľmi okaté a naviac aj z toho, čo hovorili moji predrečníci, ale aj ja to hovorím, aj lajdácky urobená. Prečo okato a lajdácky?

    Predmetný návrh z vecného hľadiska sa strmhlav pustil do organizačných zmien energetického regulátora, ktoré automaticky predpokladajú zmeny personálne. Niektoré prvky v organizačnej a procesnej štruktúre však nie sú v súlade s požiadavkami novej energetickej legislatívy Európskej únie. Spomeniem len závislosť členov jednotlivých orgánov regulátora na výkonnej moci reprezentovanou vládou. Zastretiu účelovosti novely má poslúžiť prebratie nového inštitútu, ktorým je mimosúdne riešenie sporov a úprava nezávislého a nestranného postupu úradu pri rozhodovacej činnosti. Väčšina legislatívy Európskej únie nanovo upravujúcej postavenie a povinnosti energetického regulátora, regulačné činnosti a procesné postupy nie je transponovaná. Návrh paragrafového znenia ani len vo forme odkazu nespomína dva podstatné predpisy upravujúce národné regulačné orgány. A to dávam do pozornosti. Sú nimi: Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a druhá Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.

    Kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, ak si teraz narýchlo prelistujete návrh paragrafového znenia predloženého zákona pánom Jurčíkom, skutočne v ňom nenájdete ani len odkaz na tieto dva právne predpisy únie. Už ani nehovorím o reálnom prebratí ich obsahu. Tvrdenie o úplnom súlade návrhu s právom Európskej únie sa preto nezakladá na pravde. Návrh ani len nechyruje o všeobecných cieľoch regulačného orgánu podľa čl. 40 Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Obdobne platí aj o elektrickej energii. Nechyruje o povinnostiach a právomociach regulačného orgánu podľa čl. 41, o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti podľa čl. 42, o otázkach súladu rozhodnutí regulačného orgánu s legislatívou Európskej únie podľa čl. 43 a nechyruje ani o rozsahu vedenia záznamov podľa čl. 44.

    Ako som už hovoril, Slovenská republika je povinná do 3. marca premietnuť do svojho právneho poriadku uvedené otázky. Aký má význam v dnešnej dobe prijať návrh zákona, ktorého predmetom je niečo iné? V niektorých častiach dokonca odporujúce legislatíve Európskej únie. Skutočným cieľom predmetného návrhu je uskutočnenie tzv. personálneho harakiri u energetického regulátora. Len potreba prehlasovania doterajších šiestich členov, ako to hovoril, pán poslanec Jahnátek. A predpokladá, teda ničím nepodložené a neopodstatnené, neúmerné zvýšenie počtu členov rady z doterajšieho počtu šesť na trinásť. A vzhľadom na súčasnú nutnosť znižovania výdavkov verejnej správy javí sa ako návrh uberajúci sa opačným smerom a ktorý asi pravdepodobne je aj v rozpore s vaším vlastným programovým vyhlásením.

    Vyčíslený rozdiel príjmov členov rady a komisií oproti súčasnému stavu predstavuje zvýšenie výdavkov na rozpočet v roku 2011 o 70 %, čo vo finančnom prevedení znamená zvýšenie o 180 tis. EUR ročne. Samozrejme k tomu sa ešte pridáva jedna vec, ktorú možno pán poslanec netuší a do ktorej sa pustil, a to je faktická zmena ústavných princípov v súvislosti s postavením prezidenta a jeho úlohou pri formovaní nezávislých regulačných úradov. Toto sa pravdepodobne v histórii slovenského parlamentarizmu ešte nestalo, aby poslanec v poslaneckom návrhu menil ústavný systém. Je to skutočne na počudovanie.

    Právna úprava národných regulačných orgánov v treťom energetickom balíčku však predpokladá posilnenie ich nezávislosti a autonómie, transparentnosť a nezaujatosť v konaní, určenie jasného mandátu v cezhraničných otázkach, rozšírenie monitorovacích právomocí, rozšírenie kontrolných právomocí aj z uvedených dôvodov, pretože tento návrh ani v náznaku tieto skutočnosti neobsahuje. Trvám na svojom návrhu, ktorý som dal v úvode svojho vystúpenia nepokračovať v rokovaní o tomto bode. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť v rozprave? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dobre, vypočuli sme si tu všetci alebo teda tí, ktorí tu sedíme, niektorí ste tu neboli doobeda, možno tu chýbajú, čo tu boli doobeda, spústu rôznych názorov, ktoré možno rozdeliť v princípe na dve skupiny.

    Do tej prvej skupiny by som si dovolil zaradiť určité vecné pripomienky, alebo teda, vecnosť pripomienok kolegov Janiša a Přidala, a do tej druhej skupiny by som si dovolil zaradiť tie ostatné, ktoré boli predovšetkým podfarbené predovšetkým politikou, takou politickou debatou podfarbené snahou nejakým spôsobom vysvetliť to, čo sa obrazne povedané v minulosti dialo, a aby to bolo takým spôsobom, aby sme si mysleli, že toto všetko, čo tu je napísané je absolútna hlúposť. Ale budíš. Neberiem nikomu jeho vlastný názor, ale dovoľte mi, aby som k tomu zopár pripomienok.

    Samozrejme, že tento návrh nie je dokonalý. Ani som ho nepredstavoval a nepredkladal s tým, že nebude k tomu čo povedať, že to prejde tak, ako som navrhol, že to bude bez akýchkoľvek pripomienok. Už pri uvádzaní som uviedol, že existuje zjavná snaha niektorých kolegov prispieť k vylepšeniu tohto zákona, čo by som prirodzene uvítal. Určite, že je tam niekoľko bodov, ktoré aj počas diskusie s kolegami sa mi zdali byť vhodné na úpravu, ale zastával som ten názor, že medzi prvým a druhým čítaním je dostatok času na to, aby sa tieto veci doladili. Predpokladám, že nie sú to také zásadné veci, ktoré by úplne znemožnili pokračovať v tomto, ale samozrejme, že vždy je na poslancovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia.

    Je niekoľko bodov, na ktoré by som si dovolil reagovať. Dúfam, že som si všetky zapamätal, resp. zapísal, kde teda akceptujem pripomienky a potom niekoľko bodov, kde by som si dovolil povedať, že s tým nesúhlasím a z viacerých dôvodov okrem toho, že okrem iných teda, že to hovorili ľudia, ktorí nie celkom sú v tejto problematike doma a dovolím si povedať, že sú to ľudia, ktorých ovláda samozrejme len to politické pozadie.

    Aby som bol konkrétny, trojčlenná komisia nebude menovaná na dvanásť rokov, ako tu kolega Jahnátek povedal, že na dvanásť rokov niekomu dávame 7,5-násobok platu, že mu zabezpečujeme dobrý biznis. Nuž tak, obávam sa, že asi to nebolo celkom dobre prečítané, lebo v tom návrhu to ani zďaleka tak nie je. Čiže, ak podľa toho budem posudzovať aj ostatné pripomienky s takýmto vedomím poznania celej problematiky, tak bohužiaľ, nemôžem ich brať nejako zásadne vážne, ale k tým nákladom, áno, sú tam nejaké náklady, ktoré sa uvažujú 65 tis. EUR v prvom roku, ale môžem vám celkom zodpovedne povedať, že tieto náklady v princípe nevzniknú, preto lebo ÚRSO potrebuje aj trošičku zekonomizovať svoj chod, svoje fungovanie a som presvedčený, že tých 65 tis. EUR by sa tam hravo, ale hravo našlo. Nie je to 180 tis. ako kolega Faič hovoril, lebo v rozpočte peniaze na nemenovaných alebo nevymenovaných pracovníkov, to znamená predsedu, podpredsedu ÚRSO zo zákona byť musia.

    Prečo tí ľudia do týchto funkcií neboli menovaní od marca 2007, nuž ako nebol som tu, neviem to celkom zásadne posúdiť, ale zrejme bol nejaký dôvod, prečo zrazu mohol byť predseda rady pre reguláciu aj ten, ktorý bude zastupovať regulátora. To je také, trošku schizofrénia, ale na to, aj keď som v teda v parlamente nebol, som si ako kvázi bežný občan už časom zvykol.

    Prirodzene, treba si povedať, že tá miera platov nemôže byť predovšetkým u predsedu úradu, nemôže byť na úrovni, ja neviem, zásadne nejakej nízkej, lebo keď tam chceme odborníka, tak tam musí ísť niekto, kto je ochotný sa vzdať akýchkoľvek iných aktivít a nebude pokračovať, tak musí byť primerane zaplatený, nebude to 7,5-násobok, ale 5-násobok. Ten 2,5-násobok je možný k tomu, ale nebude to alebo nie je to automatizmus. No a okrem iného, dnešný predseda alebo zastupujúci predseda, má 6-násobok, takže nie je to nejaký diametrálny rozdiel. Ja mu to samozrejme nezávidím, jednoducho nie je to môj štýl a myslím si, že ani veľa mojich kolegov zo strany nemá takýto duševný problém s touto sumou ako možno niektorí iní.

    Pokiaľ ide o pripomienku pána Přidala, že to teda môže byť občan iného štátu, no, páni a dámy alebo dámy a páni, aj teraz to môže byť, lebo v tom existujúcom a platnom zákone nie je uvedené, že to môže byť občan Európskej únie, ale je tam uvedená len podmienka, že aký to má byť odborník. Čiže inými slovami povedané, keď sa dnes prihlási niekto z Mongolska a má záujem, tak sme povinní to akceptovať. My hovoríme, že to bude občan Európskej únie. To je všetko. Čiže inými slovami povedať, nemôžeme, aj keď to znie pre niekoho možno nepochopiteľne, čo chápem, že je to pre niekoho nepochopiteľné, nemôžeme predsa obmedziť právo Európskej únie tým, že by sme niekomu zakazovali, aby sa neuchádzal o nejaký post v našom štáte. Jednoducho to možné nie je a dokonca si dovolím povedať v tejto súvislosti, že pravdepodobne je občan Európskej únie iný, ktorý by bol menovaný odborník do tohto orgánu by určite nebol mínusom, skôr by to bolo plusom a prínosom. A vôbec si nemyslím, že by bola nejaká dramatická situácia v tejto republike, keby trebárs odborník, vymyslím si, ja neviem z Nemecka alebo z Francúzska, alebo zo Švajčiarska sa snažil zaviesť, alebo resp. nejako primeraným spôsobom upraviť, alebo akceptovať požiadavky trhu a požiadavky jednotlivých dodávateľov na Slovensku na primeranosť svojich nákladov, to určite nie. Tam nie sú zvyknutí v týchto štátoch na to, aby to fungovalo tak, ako tu fungovalo u nás. No celkom jednoducho, tam nemali 40 rokov režim, ktorý sme mali my. Čiže, ten zvyk tam nie je, a ak tam je, tak určite nie je zďaleka tak rozmohnutý ako u nás. Tak u nás jednoducho takto funguje. Máme to v hlavách, hrdíme sa určitými minulými skutočnosťami a dokonca zabalíme to do toho, že to robíme pre ľudí, no však teda, pre koho druhého, lenže pre ktorých ľudí, to samozrejme sa tam nehovorí. Ešte k tomu pánovi Přidalovi asi toľko, že odvolanie samozrejme je možné, nie je tam napísané, že odvolanie nie je možné.

    Ku kolegovi Jahnátkovi asi toľko, že áno, v tom OZET boli zmeny, je to pravda a nebolo ich dvadsať, bolo ich trošku menej. Takže áno, povedali ste, že ich bolo dvadsať, ale to je jedno. Princíp je v tom, že aby som to tak približne povedal, kuloárne mi pán Jahnátek povedal, že áno, vieme, prestrelili sme to. Prestrelili sme to, a to tu hovorím otvorene, aby teda nevzniklo to, že ja niečo v zákulisí poviem a no, je to v poriadku, že to prestrelili, čiže ja hovorím, že to nie je v poriadku. Čiže inými slovami povedané, uznal to, že spravili chybu.

    Pán Jahnátek, ja som vám neskákal do reči, dovoľte. Takže ako áno, 20, 30, 50, no tak, ako čo sa povie, viete, keď dnes napíšu do novín, tak zajtra, keď to povedia, že to nie je pravda, tak si 10% ľudí bude myslieť, že áno, je na tom niečo pravdy, lebo to v novinách napísali. Takže, to asi k tomu toľko.

    Ja si osobne nemyslím, že by som nejako zásadne týmto niekomu ubližoval, skôr opačne. Prapôvodnou príčinou, ale nechcem hovoriť o OZET-och, lebo nemám dôvod ubiehať niekde inde, ako to je také štandardum u niektorých kolegov a prapôvodnou príčinou celých problémov aj celej ceny elektrickej energie zvýšenia, sú neprimerane nastavené vysoké ceny pre výkup z určitých obnoviteľných zdrojov. Ja sa môžem tuto spýtať, že prečo sa napríklad do zákona dostala podpora pre kogeneračné jednotky akurátne vo výške 125 megawattov. No celkom jednoducho, lebo napríklad 121 megawattov má Košická tepláreň. Skúsime sa spýtať, že kde by bola, keby tú podporu nedostala, že? Čiže to je asi, ale nechcel som o Košickej teplárni hovoriť, to by sme sa možno mohli baviť, áno, spravili sme tam aj my určité chyby, ale otvorene si to hovoríme, že áno, dáme to do poriadku.

    Pokiaľ ide o to, že bude existovať kolektívny orgán, ktorý bude zodpovedať, no ten kolektívny orgán bude pripravovať regulačnú politiku, zodpovedať bude predseda komisie, predseda komisie ešte raz, predseda komisie nie regulačný orgán, teda nie komisia ako kvázi nejaká trojčlenná hlava, ale predseda komisie bude ten, ktorý bude zodpovedať. Tí traja budú zodpovední za vypracovanie tejto politiky regulačnej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte na chvíľu. Poprosím všetkých, ktorí v tomto priestore riešia niečo iné ako tento zákon, nech tak urobia niekde inde. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • K tomu, prečo si myslím, že môžete chvíľu? Tomáš!

  • Pán poslanec Galbavý, poprosím, lebo vás na budúce upozorním iným spôsobom. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Chcel by som k tomu len tak mimochodom povedať, áno, momentálne je cena elektrickej energie zostavená tak alebo vychádza z toho, že zohľadňuje ešte aj nepostavené zdroje a na tom trvám, nepostavené zdroje. Čiže, inými slovami povedané, môžeme sa spýtať, že prečo platíme za niečo, čo neexistuje. My sme si zvykli, že cenu elektrickej energie môžeme stanoviť len raz za rok. Pamätáte sa možno niektorí, možno nie, čo sa stalo, keď sme menili cenu benzínu alebo cenu pohonných hmôt, kedysi to bolo raz za rok, potom prišlo raz za pol roka, potom za kvartál a dnes je normálne, že to zmeníme trikrát za týždeň a nikomu to neprekáža. Prečo by sme nemohli reagovať aj pri ostatných cenách energetických nosičov zo vzniknutej situácie, zo vzniknutých nákladov? Čo keď sa tieto náklady nenaplnia, tak budeme to potom korigovať a budeme hovoriť ako sme úžasne regulovali, ide cena ešte nižšie. Takže to asi k tomu, že koľko sa dostalo do tej ceny, tak ako to terajšie ÚRSO navrhlo.

    No, ďalšia pripomienka bola k tomu, že kto môže byť členom regulačnej, teda regulačnej komisie, samozrejme regulačnej rady. Najskôr tú radu. Áno, je tam napísané, že je tam podmienka vzdelania a tak ďalej, že tam musí byť členom, teda občan Európskej únie a plus musí mať nejaké ďalšie predpoklady, no a keď si kolegovia zo Smeru navrhnú tam gynekológa, no tak viete, to ja nemôžem zabrániť nikomu. Nemyslím si, že by komukoľvek, kto uvažuje trošku súdne a nemá záujem si z niekoho vystreliť, že by tam navrhol niekoho, kto nemá ani šajnu o tom, že o čom to celé je. Samozrejme, dá sa to použiť a zneužiť. Umelec, maliar, ja neviem možno automechanik, samozrejme, že je to nezmysel, ale ako argument alebo resp. ako príspevok do diskusie sa to celkom hodí, lebo to vyzerá tak veľmi zaujímavo a veľmi zjednodušene, a aj to trošku zosmiešňuje ten návrh. To je určite ten hlavný argument, inak by som to zásadne nespomínal.

    Ja by som sa skôr možno spýtal, do akej miery je povedzme terajší predseda rady pre reguláciu dlhoročným špičkovým odborníkom v energetike. Možno, že tomu dokonale rozumie, ja neviem, ale on tak zrazu sa tam objavil a zrazu tam tak bol a vôbec neprekážalo, že tam prišiel spôsobom, ktorý nebol celkom košer, nespôsobil to on. Takže asi toľko. Nie je tu, nemôže sa brániť, nebudem o ňom rozprávať, prirodzene nie je to môj štýl.

    Ďalšia vec, súdne môže byť odvolaný. No, tak samozrejme predpokladám, že máme tu nezávislé súdy. No, tak keď súd povie, že ten človek môže byť odvolaný za nejaký priestupok alebo za nejaký trestný čin, tak dôverujeme tomu súdu alebo nedôverujeme. No, tak prečo by som sa, prečo by sme sa o tom nejako bavil, ako mne to neprekáža. Na jednej strane nezávislosť súdov, ktoré rozhodnú o tom, že niekto spravil niečo a môže byť odvolaný, je dobrá, na druhej strane nie je dobrá, keď ide o niekoho, ktorý nejakým spôsobom je bližšie. To sa mi tiež zdá byť ako taký argument, ktorý je v danom momente vhodný, lebo sme v parlamente a keby sme sa bavili povedzme naozaj na odbornej úrovni, tak by to asi nezaznelo. Neovládame súdy. Ak ste si všimli, súdy by mali byť nezávislé, a to, či sú posudzuje verejnosť asi takým spôsobom, že patria medzi najnedôveryhodnejšiu skupinu v tomto štáte, takže asi tak by som sa k tomu vyjadril.

    Faktúra. Pokiaľ viem, tak zložitosť faktúry pre bežných ľudí je fakt pravdou. Skutočne tí ľudia sa v tom nevedia orientovať, len sa pýtam, kedy to vzniklo. Kedy vznikla požiadavka od regulátora na to, aby distribučné spoločnosti vystavovali faktúru takýmto spôsobom. No, a sme doma. Vieme si odpovedať sami, ak neviete, tak vzniklo to počas posledného vedenia úradu. Ja viem, pán Jahnátek, je to také úsmevné, ale samotné distribučné spoločnosti, ja viem, keď tak potom, keď je to európska smernica, tak potom nehovorte, že je to nezmysel. Počkajte! Nie je to tak. Vy ste si európsku smernicu vyložili po svojom a v konečnom dôsledku nebolo to len v tejto oblasti, ale aj v inej.

    Žiadna európska smernica vám nenakazuje presne tak, ako je to urobené. Dá sa to urobiť úplne inak a potvrdili mi to aj tí, ktorí sa v tej európskej smernici vyznajú ďaleko lepšie ako ja. Overoval som si to, nedovolil by som si to tvrdiť, keby by mi to neboli potvrdili.

    Bolo tu kopa rôznych ďalších názorov, návrhov, prirodzene sú tu aj faktické poznámky, na ktoré by som tiež chcel trošku reagovať, ale ozaj len krátko. Ja viem, že tento návrh nemusí byť dokonalý, ani nie je a niekomu môže prekážať, ale ja si nemyslím, že týmto návrhom ako pán kolega Číž, ste povedali, ja idem niekomu robiť nejaké nesmierne hospodárske škody niekomu. No, tak to by ste mi možno museli nejako bližšie vysvetliť, čo sú to nesmierne hospodárske škody, lebo ja sa pohybujem skôr v takej exaktnej rovine a nie v takých tých úvahách, ktoré môžete povedať kedykoľvek, komukoľvek a akokoľvek.

    Pán Burian, neviem, kde som ja priznával, že nie som odborníkom, ja som sa o svojej odbornosti s nikým nebavil, a ale ako argument ste to vytiahli. Nuž dobre, tak ako nemôžem k tomu nič povedať, ani nechcem hovoriť, lebo jednoducho nebudem strácať čas, to nemá zmysel.

    Samozrejme, súhlasím s kolegom Janišom, že spôsob akým bolo ÚRSO vymenené, bolo to doslovne vymetené, naozaj presne tak. Ľudia, ktorí tam prišli, tam prišli zrazu. To nebol nejaký systém, že by sme tuto nechali niekoho normálne dofungovať. Nie, nie nefungovalo to tak, jednoducho, tí ľudia boli vymetení. Boli doslovne odtiaľ takmer na hodinu prepustení, aj keď to možno znie tak príliš pejoratívne. Takže boli odídení.

    Ja viem, že niektoré súvislosti okolo ÚRSO nie sú jednoducho vysvetliteľné. Prirodzene, taká kombinácia niektorých ustanovení zákona s tým, čo sa dialo, to znamená, že sme trebárs niektoré náklady neuznávali, niektoré sme uznávali, spôsobila to, že áno, cena bola z ľudového pohľadu na rovnakej úrovni. My sme si pomýlili jednu zásadnú vec, že cenu energetických nosičov neurčuje Slovenská republika. No je mi ľúto, neurčuje. Darmo tu niekto rozpráva, politicky podkutý, že sa štyrikrát zdražel plyn, nuž choďte to vysvetliť svetovým burzám, že sa štyrikrát zdražel plyn. Neviem, mne sa to, ako nechcem to robiť, lebo ako nechcem, aby ma niekto považoval za človeka, ktorý si z nich robí dobrý deň. Jednoducho my nemáme vlastné plynové zdroje, my nemáme ani ropu, samozrejme tú takisto nevieme nijakým spôsobom regulovať, čiže inými slovami povedané, my nie sme tí, ktorí ovplyvňujú v Európe a už vo svete vôbec nie, ceny energických nosičov, čiže ich ceny vychádzajú z toho, ako sa to pohybuje vo svete. Takže to, že ÚRSO za predchádzajúcej vlády, alebo pardon za vlády Mikuláša Dzurindu spôsobilo nárast cien plynu, ja si tak, ako keby mi niekto teraz povedal to, že nechodíme po diaľnici 250 je preto, lebo nemáme dobrý povrch asfaltu. Je to jednoducho úplný nezmysel, ale dobre, veľmi sa to dobre počúva na verejných zhromaždeniach s určitými ľuďmi, je to veľmi vďačná téma, a keď občas čítam niektoré blogy, tak kopa ľudí na to aj naletí, ale samozrejme no.

    Ešte k poslednému vystúpeniu pána kolegu Faiča. No, viete, keď ste citovali z tých novín, ja som tiež mohol citovať z novín niektoré veci, ktoré napísali trebárs v súvislosti s vašou osobou, ale nepovažoval by som to za férové. Nechcem samozrejme žiadne invektívy, to určite nie, nie je to mojím štýlom, ale isté je to, že medzi nami je taký dosť zásadný rozdiel a nielen teda v odbornosti, ale v pohľade na svet, a aj v pohľade alebo resp. v minulosti, kde sme sa obidvaja živili zásadne iným spôsobom. Takže, ale to je len asi toľko.

    K tomu samozrejme, vy ste vyriekli myšlienku, že je nepochopiteľné, že odberateľ nemá dosah na cenu plynu. Ja neviem, asi som zle počul. No, nemá, jednoducho odberateľ je ten, ktorý si ten plyn buď kúpi alebo si ho nekúpi. Ak by mal mať odberateľ dosah na cenu plynu, tak to sa môžeme vrátiť tak zhruba niekedy o 30-40 rokov späť a môžeme to dať na nejakom všeľudovom hlasovaní sa dohodnúť na dohodu, že teda, či sa dohodneme alebo nedohodneme. No, nebude mať, nemá, ani nikdy mať nemohol, ale to je zase ten rozdiel vo videní sveta.

    Ja neviem, vytiahli ste tu nejaký súd z roku 2005, áno, keď ÚRSO neskoro uverejnilo v Zbierke zákonov, ak som to dobre zas započul alebo pochopil, niečo a tým pádom, podľa zákona neplatila tá cena plynu. Ja neviem, podľa môjho názoru, celý ten spôsob, ako je to uverejňované v tej legislatíve, nemá absolútne žiadnu logiku, je to neopodstatnené. Ale dobre, je to tak, je to zákon, mali to dodržať, ale nemyslím si, že niekomu spôsobili nejakú dramatickú ujmu, lebo v konečnom dôsledku to, že to v tom, v tej legislatíve alebo v tých dokladoch, alebo v tých dokumentoch, predpisoch nebolo zohľadnené, alebo nebolo uvedené, nemení nič na skutočnosti, že tie náklady boli. To ako určite nie je tak.

    A to, že či regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie v Azerbajdžane spolu s nemeckou poradenskou spoločnosťou, nemôžem posúdiť, lebo viete, keby ten regulátor získal úspech pri zavádzaní regulácie, povedzme vo Švajčiarsku, tak to by som povedal, že to je nejaká iná kvalita, ale v tom Azerbajdžane, neviem to posúdiť, no lebo v Azerbajdžane viem, že sú nejaké iné regulatívy alebo niečo iné tam panuje ako vo Švajčiarsku. Takže toto nebudem posudzovať, netrúfam si to. Jednoducho netrúfam a už posudzovať podľa toho kvalitu regulátora už vôbec nie.

    Bola tu taká prestávka dosť dlhá, takže možno, že niektoré veci nie sú tak priamou reakciou, ale to, čo sa teraz bolo povedané, skúsim ešte pár vetami.

    Áno, súhlasím, že sú rôzne kuloárne informácie, že sú rôzne prepojenia, rôzne úvahy a rôzne také varenie z vody, ale o tom, že pán Sabol ako bývalý štátny tajomník financuje SaS, to patrí skutočne medzi ako až slabé žarty. Ale nevadí, to je ako v poriadku, to určite budeme ešte veľakrát počuť. Veľakrát budeme počuť zaručené informácie na túto tému, ale garantujem vám, kolegovia zo strany SMER, na nás nikto ani len podozrenie vo forme nahrávky nevytiahne, to vám garantujem. A či sú tie zmeny v organizácii strmhlav, no to ja neviem. Určite sú ďaleko pomalšie a sú ďaleko demokratickejšie ako ten spôsob, ako boli dosadení ľudia do roku 2007.

    K tým 180 tis. EUR, ktoré mali teda predstavovať 70-percentné zvýšené nákladov na ÚRSO, nejaká matematika tam celkom nesedí. Keby to malo byť 70-percentné zvýšenie, tak to by znamenalo, že celé ÚRSO financujeme na úrovni nejakých 250 tis. EUR, čo uznáte, že pri 94-percentnej, 94-člennej organizácii, je veľmi mizerné odmeňovanie a celá prevádzka ÚRSO je neporovnateľne, ale neporovnateľne drahšia. Čiže ako zase, výstrel do tmy, 180 tis. EUR to nebude, samozrejme, že to nebude, ale ono sa to veľmi dobre a ľahko prezentuje a celkovo to tak, ako by som povedal, je zase taká populistická záležitosť, ktorá sa ľuďom dobre počúva, a o ktorej sa dá debatovať, možno aj s dobrým úmyslom v rôznych kuloároch. Ešte raz, zákon o ÚRSO a jeho novela je skutočne alebo tento návrh je len prvým krokom, čo všetko je potrebné v ÚRSO urobiť. Je to niečo, čo práve má sprehľadniť a po zapracovaní určitých pripomienok kolegov, vecných pripomienok, nie politicky podfarbených, by mohlo tento návrh, dovolím si použiť aj slovíčko, podstatne vylepšiť. Nebránim sa tomu. Samozrejme skôr to považujem za vítanú pomoc a prirodzene je pravdou, že toto je len prvý krok, že bude treba urobiť kopu ďalších krokov.

    My musíme na Slovensko pustiť do hry firmy, ktoré sú schopné dodávať lacnejšie ako sa dodáva teraz. Firmy, ktoré sú schopné dodávať, alebo resp. fungovať oveľa priezračnejšie, ako fungujú teraz. Pár dní nazad alebo týždňov, dva, tri, ste určite zachytili informáciu, že trebárs, že ČEZ ide ponúkať o 10 % približne nižšie ceny plynu, elektrickej energie. Ja viem, je tam trošku aj marketing, ale principiálne povedané, keď to za tie dva roky, čo tí ľudia budú jeho zákazníkmi garantuje, že to zmluvne dodrží, no tak sa pýtam, prečo to nemôže dodržať náš distribútor alebo náš dodávateľ, iný, ten, kde teda máme tých 51 %, ktoré nijakým spôsobom neovládame. To je len taká možno drobnosť a samozrejme týka sa to aj plynu, môže sa to týkať aj tepla a môže sa to týkať možno aj vody. Voda je trošku iný problém, netrúfnem si nejako zásadne o tom hovoriť, ale to teplo a ten plyn je určitá analógia ako s elektrickou energiou, kde som presvedčený, že jedine dôsledné odštátnenie, samozrejme za primeranej kontroly, pomôže zásadným spôsobom znížiť cenu, predovšetkým pre všetkých obyvateľov Slovenska, cenu za teplo a dovolím si povedať, že aj cena plynu by mohla byť minimálne na tejto úrovni, ktorá momentálne je ešte nejaký ten piatok.

    My musíme samozrejme pustiť do systému konkurenciu, lebo konkurencia nedovolí zvyšovať bezhlavo ceny, tak ako to funguje teraz a ani názory, požiadavky SPP nebudú možno v takých výškach alebo možno takýmto spôsobom predkladané ako boli. Je potrebné sa samozrejme opýtať, že prečo to tak je, že či je to tým, že bola nastavená nejakým spôsobom cena pri nákupe plynu, na nejaké fixné obdobie, dlhé roky, v dobe, keď bola, ak sa nemýlim o 9 % vyššia, ako boli priemerné ceny vtedy na trhu a dneska všetci vieme, že cena plynu výrazne klesla na svetových burzách. Klesla cena plynu, ale my ho máme rovnako drahý a mali by sme ho mať ešte drahší. Samozrejme je to dôvodom pre to, že majú vyššie vstupné náklady SPP z titulu zle uzatvorenej zmluvy. Keď som sa s pánom Holjenčíkom rozprával na tému, kratučko, prečo 100 % na dlhodobý kontrakt, povedal, že áno, mohlo to byť trebárs na úrovni 30 ku 70, to znamená 30 % na spotových trhoch a 70 % na istotu. Na moju otázku, a prečo to tak nebolo, mi neodpovedal. Jednoducho na to sa ťažko odpovedá, neviem prečo bol taký dôvod, netrúfam si ho ani odhadnúť, myslieť si môžem, čo chcem, ale hovoriť to nebudem. Takže to sú také moje názory, k tomu, čo som si tu vypočul.

    Ešte raz, za odborné, vecné pripomienky srdečná vďaka, za tie politické sa patrí tiež poďakovať a na záver by som chcel povedať asi toľko, že ďakujem za ten čas, ktorý ste tomu venovali, lebo vidím, že v porovnaní s inými možno aj závažnejšími témami, ste mu venovali dostatok času a predpokladám, že keď sa to bude aj ďalej takýmto spôsobom uberať, tak budú tie zákony veľmi kvalitne spracované. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Som sa bál, že prekonáte zo včerajška pána poslanca Čaploviča. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý sa taktiež hlási v záverečnom slove, v ktorom má právo hodnotiť diskusiu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, skutočne si myslím, že po tej diskusii, pán kolega Jurčík vystúpilo totiž sedem, šesť poslancov v rozprave a desať poslancov s faktickými poznámkami. Boli to ľudia z opozície aj z koalície, ale ani jeden vás nepodporil vo vašom zákone, ani jeden. Čiže som predpokladal, že pri vašom záverečnom vystúpení, tak ako to povedal pán Faič, hodíte uterák a stiahnete tento zákon z ďalšieho prerokovania, lebo sám by som sa hanbil, keby sa v celom parlamente nenašiel jeden človek ani z vlastnej koalície, ktorý by mi podporil môj návrh. Skutočne by som takýto zákon radšej stiahol z ďalšieho obehu a ďalej by som sa neblamoval. Ale toto zrejme nie je váš prípad.

    Nechcem naťahovať ďalej túto diskusiu lebo, dámy, páni, sme vám zobrali celý deň, kvôli tomuto jednému paškvilu a mňa to veľmi mrzí, že tá diskusia musela byť až taká obšírna a v podstate negatívna voči predloženému zákonu.

    Chcem len zareagovať na pár poznámok, ktoré ste povedali. Budú celkovo štyri, nebudem to už ďalej navrhovať. Pán kolega, ja absolútne nechápem, čo ste chcel povedať, čo má Holjenčík s nákupom plynu, resp. s uzatváraním zmluvy pre nákup plynu. To kde ste zas našiel túto konštrukciu? Veď na to je SPP a podľa privatizačnej zmluvy, nikto iný len SPP môže uzatvárať zmluvu a štát má zakázané vstupovať do týchto zmlúv. Veď my sme chceli, my sme sa ponúkali SPP, že uzatvoríme alebo pripravíme zmluvu na podpis, my vyrokujeme, vláda verzus vláda ruská a mali sme oveľa lepší vzťah, ako malo SPP. Neumožnili nám to, lebo to privatizačná zmluva nepovoľuje, čiže sme sa prispôsobili. Preto bolo 100 % plynu nakúpené cez pevné ceny a nevyužili sa spotové obchody, ale čo s tým má Holjenčík, to skutočne nechápem.

    Tak isto, čo sa týka odbornosti pána Holjenčíka, vy ste ju spochybnil a ja sa vám teda, pán kolega, skutočne čudujem, tak pokiaľ ste si neprečítali jeho curriculum vitae, ale ho nepoznáte osobne, tak pán Holjenčík má vyštudovaný druhý stupeň a robí si vedeckú ašpirantúru v oblasti elektroenergetiky, celý život robil v elektroenergetike, je dokonca súdny znalec v oblasti elektroenergetiky, čiže už, dúfam, že uznávate, že aspoň súdni znalci niečo z toho odboru vedia a je členom vedeckej rady elektrofakulty Slovenskej technickej univerzity.

    Keď už spochybňujete, že aj vedecká rada je odborný orgán, a že si do svojich kruhov volá len odborníkov, tak sa potom pýtam, prečo vedecká rada elektrofakulty pozvala do svojich radov pána Holjenčíka a nie vás.

    Najviac ma pobavila ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, prepáčte, teraz poprosím tú stranu na pravo, dnes je to taký zvyk, že svojich vyrušujeme, takže poprosím, keby ste sa upokojili, aby pán poslanec Jahnátek mohol dokončiť svoj príhovor. Ďakujem pekne, nech sa páči.

  • Ja už len poslednú poznámku, pardon dve. Veľmi ste spochybnili, že nejakým kuloárnym spôsobom som vám dal nejakú tajnú informáciu, že sme prestrelili ceny na podporu slnečnej energie.

    Pán kolega, keby ste počúval v parlamente, čo sa tu hovorí, tak ja som vám to povedal normálne, povedal som to dokonca na hospodárskom výbore verejne, že sme jednoducho zle odhadli podporu slnečnej energie v rámci podporných služieb a zle sme to odhadli preto, lebo sme brali model nemecký a český, ktorí boli najďalej v tejto technológii a ukázalo sa, že to bolo nesprávne nastavené. Takto som sa vyjadril v printových médiách, takto som sa vyjadril v televízii a dvakrát aj v tejto vlastne, teraz tretíkrát, aj v tejto ctenej sále. Čiže nie sú to žiadne kuloárne rozhovory, je to normálna informácia, kde som si sám priznal chybu a otvorene som si ju priznal.

    Pobavil ste ma, že kde som zobral, že dvanásť rokov zabezpečíme dobrý flek pre členov regulačnej komisie. Takže, pán kolega, aby som neparafrázoval, ja si dovolím odcitovať z vášho návrhu zákona na str. 3, je to ods. 8, citujem: "Funkčné obdobie členov komisie je 6 rokov, prvá číslica 6. Tá istá osoba môže byť za člena komisie opätovne vymenovaná len jedenkrát. Opätovne, to znamená, môže byť dve funkčné obdobia.

    Pán kolega, dva krát šesť je malá násobilka v celom svete, na Slovensku, všade znamená dvanásť. Ak to v Sazke znamená desať, deväť, osem alebo menej, ja neviem, ale myslím si, že zatiaľ ste ešte nezreformovali malú násobilku, takže dvanásť rokov som zobral z toho, čo vy máte napísané v časti 8 na tretej strane a mňa veľmi mrzí a práve ste dokázal znovu, že len ste sa podpísal pod tento zákon a nemáte ho ani dobre prečítaný. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že pokračujeme v súlade so schváleným programom prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Návrh je uverejnený ako tlač č. 228 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 229.

    Dávam teraz slovo poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči. Spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona je pani Edita Pfundtner, ktorú prosím, aby sa pripravila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je upraviť spôsob hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky v prípadoch menovania a odvolávania tých funkcionárov, pri ktorých to rokovací poriadok ustanovuje. Navrhuje sa stanovenie zákonného pravidla, že Národná rada Slovenskej republiky hlasuje tajne v tých prípadoch, ktoré výslovne upravuje Ústava Slovenskej republiky, teda v prípadoch podľa čl. 89 ods.1, čl. 90 ods.1 a čl. 92 ods. 1. Okrem toho bude fakultatívna možnosť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Vo všetkých ostatných personálnych rozhodnutiach, ktoré nie sú priamo upravené na ústavnej úrovni, bude Národná rada Slovenskej republiky hlasovať verejne, ak sa neuznesie na tajnej voľbe.

    Z hľadiska rokovacieho poriadku sa to týka voľby a odvolávania predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora a rozhodovanie o návrhu na odvolanie generálneho prokurátora.

    Predložený návrh zákona obsahuje tiež návrhy na zmenu súvisiacich predpisov. V prípade zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov ide o vypustenie tajnej voľby členov Dozornej rady Fondu národného majetku a v prípade zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ide o odtajnenie spôsobu voľby a odvolávania predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodným zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne a žiadam vás o podporu.

  • Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Edity Pfundtner, aby nás oboznámila s úvodnou spravodajskou informáciou. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 25. januára 2011 k predmetnému bodu určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 228.

    Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladateľ informuje, že navrhovaný zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry, na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskej únie upravená. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 pod č. 229 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k predmetnému bodu programu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal celkom 12 písomných prihlášok. V poradí pán poslanec Číž, ďalej Mamojka, Glváč, Ondruš, Madej, Jarjabek, Maďarič, Gabániová, Kažimír, Goga, Paška, Poliačik. Celkom dvanásť. Po vystúpení a prípadne faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ešte ústne.

    Slovo má ako prvý prihlásený do rozpravy písomnou formou, pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, naozaj vás všetkých prosím, aby sme neznižovali dôstojnosť tejto ctenej snemovne, ako tu už bolo konštatované a poprosím, aby sme sa upokojili. Tí, čo nemajú záujem počúvať vystúpenie pána poslanca, aby tak robili inde. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona o rokovacom poriadku je dnes už nielen nám, ale aj verejnosti známy, pretože o podobu tohto návrhu vedieme politický zápas s tým, že tento návrh má jednu osobitnú zvláštnosť, dotýka sa dosiahnutého stavu politickej kultúry, etiky pri spravovaní štátu a predovšetkým upravuje pomery v rámci, ktorých sa realizuje politický zápas v parlamente.

    Zmena ustanovení tohto typu, ktorá sa dotýka v konečnom dôsledku, aj keď nepriamo ústavy, býva v štandardných štátoch rôznym spôsobom inštitucionálne podchytená, má štruktúru a spravidla sa vytvára aj inštitucionálny predpoklad, aby sa na tvorbe takéhoto predpisu mohlo zúčastniť celé politické spektrum, ale predovšetkým významní predstavitelia aj opozície pretože mechanizmus voľby funkcionárov, ktorí patria do štruktúry najvyšších orgánov štátu zásadným spôsobom ovplyvňuje charakter demokratického systému v štáte. Takže dobrí a zodpovední a korektní politici pravdepodobne nemôžu prehliadnuť tieto okolnosti a iste sa aj v ich konkrétnom konaní prejavia.

    Pokiaľ by bolo treba ísť do minulosti, my v predchádzajúcom volebnom období, uvedomujúc si tieto skutočnosti, pripravili sme pre akýkoľvek vstup, tak do Ústavy Slovenskej republiky, volebných zákonov alebo do rokovacieho poriadku, čo sú teda primárne pravidlá, ktoré organizujú charakter politického zápasu, sme pripravili komisiu, kde sme prizvali nielen politických predstaviteľov opozície ani nie v pomernom, ale v reálnom zastúpení. Každý klub po jednom členovi alebo po dvoch členoch a po dvoch odborníkoch, ktorých považujú za odborníkov, aby diskusia bola dostatočne kvalitná, a aby sme neboli obviňovaní z politickej účelnosti. Nebyť obviňovaní z politickej účelnosti je podľa môjho názoru jeden z charakteristických znakov korektných a serióznych politikov.

    Pokiaľ sa pozrieme na okolnosti tohto zápasu, tu nejde ani o to, že sa pokúša nejaká skupina, v danom prípade koalícia, organizovaným úsilím v predstihu pripraviť nejakú formu volieb, ktorá bude vyhovovať im konkrétnym politickým záujmom, ale siaha k takýmto krokom uprostred zápasu, uprostred voľby, kde ani sa netají, ani sa nemôže tajiť tým, že ide o absolútne účelovú normu, ktorá má vyhovovať ich konkrétnym a terajším politickým zámerom. Toto, myslím si, že nemá význam pomenovávať, čo to je a treba len dúfať, že budúcnosť neumožní takéto hrubé znásilňovanie politickej kultúry v parlamente, pokiaľ nehovorím o iných otázkach. A je vecou svedomia všetkých, ktorí sa na tomto podieľajú. V každom prípade o ďalšom pokroku v rozvoji politickej kultúry tohto štátu ani zďaleka aj v súvislosti s inými právnymi normami a konaniami, nemožno ani v náznaku hovoriť.

    Samozrejme, z tohto dôvodu aj pokiaľ sme chceli urobiť štandardné kroky, že chceme sa pozrieť ako spĺňa tento návrh legislatívne pravidlá tvorby zákonov Národnej rady a pokiaľ si napríklad zoberieme dôvodovú správu, aby sme pochopili, aké dôvody a z akých kontextov navrhovatelia vychádzajú, z akých odborných volaní, odborných verejností vychádzajú alebo aké iné známe skutočnosti, ktoré spochybňujú existujúci právny stav poznajú a ktoré ich odôvodňujú k tomu, aby predložili nový návrh.

    No, bohužiaľ, vážení kolegovia, navrhovatelia, ani slovo nie je o tom, prečo tento návrh do parlamentu je. Lakonicky konštatujete, že jednoducho podľa vás pre budúcnosť, pre celý parlament bude platiť, že personálne návrhy sa budú hlasovať istým spôsobom. Tomu samozrejme predchádzali rôzne mediálne vyhlásenia, ja osobne si dovolím komentovať jedno. Mrzí ma, že tu nie je pán poslanec Zajac, ale išiel do jednej z najznámejších relácií a ovlažoval tým celú verejnosť o tom, ako on síce bol za tajnú voľbu, jeho ďalší kolega hovoril o tom, že ide tajná voľba, že ide o výdobytok nežnej revolúcie. No tak, ale potom, že teda zmenili názor na túto tému, lebo je tajná voľba zdiskreditovaná. Samozrejme, trošku nezúčastneného človeka, alebo ktorý sa snaží byť nezávislý napadne, ak teda taká je, kto ju zdiskreditoval tú tajnú voľbu. Pokiaľ si pamätám, za dvadsať rokov tu žiadne pochybnosti o tajnej voľbe neboli. Len z ničoho nič sa začali objavovať také celkom zaujímavé momenty, ako je fotenie jednotlivých volebných lístkov a rôzne iné okolnosti, ktoré boli viac-menej smiešne a spočiatku sme to ani nechceli veľmi komentovať, až potiaľ, pokiaľ tá intenzita bola naozaj taká, že presahovala akékoľvek doteraz viditeľné, povedzme, že možné nedostatky a kde sa to dostávalo do polohy už pomaly až politickej karikatúry.

    No, potom sa ukázalo, teda, že nie je možné zvoliť tajnou voľbou aj napriek všetkým týmto opatreniam, ktoré sa tu robili a napriek tej diskreditácii tajnej voľby a ejha, máme k dispozícii presný opak. To znamená, každá bude voľba verejná. Bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek tlaku odbornej verejnosti, bez akýchkoľvek relevantných a objektívnych skutočností, ktoré by podmieňovali tento rozmer.

    Ja by som len pre pánov kolegov aj teda z našej istého klubu, ktorí sú ale členovia osobitnej strany si zacitoval, dovolím zacitovať z učebnice Ústavného práva a štátu vedy z Českej republiky, aby nebolo, že teda slovenská je účelová, kde sa o tajnom hlasovaní hovorí nasledovné. "Tajné hlasovanie je tiež závažným atribútom demokratického volebného systému. Volič pri ňom prejavuje svoju vôľu bez kontroly nátlaku a zastrašovania, či prípadných následkov za uskutočnené rozhodnutie. Osobné hlasovanie a vytváranie zvláštnych oddelených priestorov, v ktorých možno upravovať hlasovacie lístky, ktorými každý volič musí prejsť pred vlastných hodením hlasovacieho lístku do volebnej urny, sú žiaducimi zárukami slobodného prejavu vôle. Ide do značnej miery o záruky formálne a nevyhnutne nutné k prevedeniu aktu hlasovania. Za prvej republiky boli garancie zaisťujúce slobodnú voľbu voči každému ešte širšie, pretože povinnosťou volebnej komisie bolo treba zabezpečiť, aby pred vstupom voliča do oddeleného priestoru nemal žiadne každé listiny zaškrtnuté alebo označené." A už ďalší výklad v tomto smere nie je.

    Takže, vážení páni kolegovia, ona sa dá diskreditovať tajná voľba a už sú teraz aj v slovenskom parlamente aj známe spôsoby, akými sa dá tajná voľba zdiskreditovať. No, takže tieto voľby a táto diskreditácia viedla vážených kolegov, že teda jednostranne bez akejkoľvek konzultácie s politickými oponentmi menia pravidlá hry, a to nie dokonca, aby sa unúvali verejnosti predstaviť, že ide o súčasť hlbšieho intelektuálneho procesu, ktorým chcú prispieť k skvalitneniu slovenského ústavného a politického systému v Národnej rade, a teda, že jednostranným aktom sa rozhodli, že jednoducho toto bude platiť. Tí istí, ktorí rozprávali kedysi o nejakých valcoch, o väčšinovej tyranii a o niečom podobnom. Myslím si, že tieto termíny sú definitívne zdiskreditované, ale problém je ten, že jeden z najväčších problémov je, že do budúcnosti, teda ak platí, platí otázka precedensov, je takéto konanie samozrejmé a normálne.

    To znamená, každá nová politická reprezentácia, ktorá sem príde a bude mať čo i len väčšinu jedného hlasu, si urobí so všetkými procedurálnymi predpismi, ktoré upravuje rokovanie Národnej rady, čo chce a čo potrebuje, čo podľa momentálneho pomeru síl jej vyhovuje. A to je, to je svojím spôsobom vážnou hrozbou pre ďalší ústavný vývoj na Slovensku. A jedine, čo môžem povedať, vážení kolegovia, varovať vás pred týmto postupom a urobte všetko preto, aby ste sa vrátili na cestu normality, korektnosti a slušnosti. Nič viac, nič menej.

    Pokiaľ ide o vlastný text, máme síce teraz prvé čítanie, v rámci ktorého máme posudzovať všeobecné okolnosti, ktoré súvisia s prijatím tohto návrhu, práve posúdiť doterajšiu právnu úpravu, dôvody, zmeny a tak ďalej, ale napriek tomu mi nedá, že tá čaro tvorba, neviem to inak nazvať, takže mi dovoľte tento novotvar, tá čaro tvorba, ktorá sa prejavila pri tomto návrhu zákona dospela až k tomu, že napríklad v bode 3 tohto návrhu, v bode 2 pardon, v ods. 2 je napísané. "Zvolený je ten kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov prítomných poslancov." Dobre, s tým by sa samozrejme súhlasiť dalo. Ale potom nasleduje bonmot, ústavný. "Ak sa zvolia dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolení sú tí, ktorí získali najväčší počet hlasov." Moja otázka je. Koľko hlasov? Keďže sú dvaja a ktorí získali najväčší počet hlasov, to znamená, tí, ktorí sú za, čo sa stane pre prípad, že sa všetci poslanci zdržia a každý z tých dvoch dostane po dva hlasy. To znamená, že podľa tohto znenia sú títo kandidáti zvolení právoplatne za poslancov Národnej rady.

    Problém, ale malý, drobný je, možno, dá sa aj takýmto spôsobom uvažovať, gratulujem vám k tomu, problém, ale je, že v čl. 84 Ústava Slovenskej republiky hovorí: "Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak." No, a bohužiaľ, pán kolega, prečítali sme tú ústavu viackrát a nič inak neustanovuje. To znamená, ide o ako úplný nezmysel a pevne verím, že tento návrh neschválite, pretože úplne jasne bude pripravený práve na to, aby išlo okamžite podanie na Ústavný súd a o zjavnú a viditeľnú rozpornosť s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďalší problém, ktorý v tejto súvislosti, pokiaľ vážení kolegovia, chcú niečo upraviť vo väzbe na voľbu generálneho prokurátora, tak sú zaujímavé ďalšie okolnosti. Úplne náhodou, keď nie je zvolený generálny prokurátor a nevieme, kedy bude zvolený, pretože teraz sme v prvom čítaní, na ďalšej schôdzi musí byť druhé, nemožno úplne vylúčiť ani vrátenie tohto návrhu zákona pánom prezidentom a tu už uplynul, tuším v utorok termín, kedy mal byť zvolený generálny prokurátor, vzniká preukázateľne protiprávny stav Slovenskej republiky. Ústavní činitelia mali zabezpečiť alebo urobiť všetko, čo je možné preto, aby príslušný ústavný činiteľ, činiteľ uvedený v ústave, aby bol zvolený, aby zámer zákonodarcu, ktorým je zabezpečiť kontinuitu prokurátorskej moci nebol ničím narušený, to znamená, že v potrebnom predstihu bolo treba zvoliť budúceho generálneho prokurátora, aby sa mohol pripraviť na výkon funkcie aspoň pár dní, keď nie viacej, na korektné prebratie funkcie a seriózne nastúpenie do funkcie. Aký je dnes výsledok?

    Protiprávny stav. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zdá sa, minimálne päť mesiacov nebude štandardným spôsobom fungovať. Kto to urobil a prečo? Je to obyčajná nedbalosť, je to hlúposť, je to neznalosť pravidiel politického života alebo je to zámer? Pravdepodobne všetky tieto otázky treba analyticky skúmať, ale niektoré otázky sú veľmi znepokojivé. Prečo ide práve teraz novela zákona o prokuratúre do parlamentu, kde sa má zásadným spôsobom meniť postavenie prokuratúry? Ako je to možné, že to chceme urobiť v čase, keď je absolútne rozložená a nekoncentrovaná Generálna prokuratúra bez svojho šéfa a ktorá je v latentnom stave a čaká na to, aby mohla začať normálnym spôsobom plniť svoje úlohy? Kto môže si dovoliť konať takto nezodpovedne?

    Ďalší problém, ktorý v tejto súvislosti je. Objavujú sa hlasy a prím hrá, pán predseda parlamentu, ktorého rola v slovenskom politickom živote je čím ďalej, tým viacej zaujímavá, ktorý jednoducho odbil akékoľvek reči na túto tému, že či on má alebo nemá vypísať voľby, že to je jeho právomoc. Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšiu kariéru pána predsedu parlamentu, a že čo všetko sa ešte v budúcnosti dočkáme. Čo spraví napríklad, keď bude treba vypísať voľby do orgánov samosprávy obcí. Veď to je jeho právomoc, predsa. Parlament do toho nebude hovoriť. A on určí, kedy ten zákon bude, lebo sa rozhodne, že existujúci systém volieb do orgánov samosprávy nie je dobrý, a že treba teda pripraviť nejaký nový zákon a všetci počkáme, kým sa jeho zákon, teda v parlamente schváli, aspoň päť, šesť mesiacov opäť a podobne. Veľmi zaujímavý prínos do kvality slovenského ústavného života a pevne verím, že nebude dlho trvať, lebo toto sa, vážené kolegyne, kolegovia, v serióznom parlamente stávať nesmie.

    Takto hazardovať so základnými ústavnými povinnosťami, kde uznávam na jednej strane, že predseda parlamentu, len on to neuznáva, je iba primus inter pares. Jeho legitimita je taká istá ako je moja. Má taký istý hlas v parlamente ako mám ja, a keď zoberiem jeho postavenie, jeho strana získala tých hlasov tuším 10 % alebo 15, ale stranu a voličov, ktorým zodpovedáme my je dnes reálne 35 % vo voľbách, ale 40 % v prieskumoch verejnej mienky.

  • V korektnej a slušnej spoločnosti by tento výraz mal aj v praktickom živote slušný a seriózny predseda parlamentu, by skúmal aj pomer legality a legitimity svojho vlastného pôsobenia, skúmal by vnímanie politického rozloženia v priebehu volebného obdobia, vnímal by, čo si myslia ľudia aj počas volieb a nespoliehal sa na to, že na štyri roky má neobmedzenú moc na to, aby robil, čo chcel.

    Takže, vážení, dovoľte mi, aby som z tohto miesta aj vyzval predsedu parlamentu, aby okamžite začal plniť svoju zákonom stanovenú ústavnú povinnosť, pripraviť tak pomery v parlamente, aby čo najskôr sa pristúpilo k voľbám. Pokiaľ sa vo voľbách nezvolí prokurátor, potom jeho vina samozrejme prestáva existovať, ale to, že nevytvoril podmienky, že ignoroval povinnosť vypísať voľby, napríklad túto schôdzu Národnej rady, je zásadné právne pochybenie. Je to porušenie jeho ústavných povinností a vytvoril v parlamente protiprávny stav.

  • Pokiaľ chceme politicky na túto tému upozorniť a chceme korektne diskutovať, požiadame o schôdzu a chceme iba otvoriť tieto otázky, aby sme mohli vám a verejnosti oznámiť naše stanoviská. Ešte raz. Reprezentujeme 35 % hlasov vo voľbách, vážené kolegyne, kolegovia. Na to, výsmech, posmech a samozrejme znemožnenie takejto schôdze. Súčasný stav je taký, aký je. Nepochybne nemá význam iba plakať, bude treba hľadať riešenia. Budeme sa musieť o to pokúsiť aj my.

    Ešte niekoľko slov, vážené kolegyne, kolegovia, ku generálnemu prokurátorovi. Mnohé okolnosti, ktoré súvisia s voľbou sa objavili už predtým a majú vecný charakter. Ako bude pôsobiť generálny prokurátor Slovenskej republiky? Mám tú česť ako člen ústavnoprávneho výboru byť na vypočúvaní tzv. kandidátov na generálneho prokurátora. Mali rôzne predstavy mnohí z nich. Mnohé z nich smerovali k tomu, že treba obmedziť výsostné postavenie generálneho prokurátora ako osoby, ktorá zodpovedná v konečnom dôsledku za fungovanie prokuratúry a samozrejme má aj príslušné riadiace právomoci, vrátane toho, zastaviť konanie, odnímať vec niektorému prokurátorovi a podobne. Nepochybne je to vec, o ktorej diskutovať treba a tá diskusia je úplne legitímna. Ale je veľmi ťažko pochopiteľné, ako sa do nášho ani politického života, ani verejného života, ale ten politický a parlamentný život je relevantný. Ako je to možné, že pani ministerka v tejto súvislosti, pričom inak aktívna je dostatočne, sa nezmienila o správe o európskych štandardoch, ktoré sa dotýkajú nezávislého súdneho systému, v danom prípade prokuratúry.

    V súvislosti s Generálnou prokuratúrou, to sú závery Benátskej komisie, prosím, s ktorými Európska únia veľmi intenzívne žije a všetky osoby, ktoré sú aktívne v smere súdnictva a pod. sledujú tieto procesy, pretože ide o zjednocovanie európskych systémov, ide o to vytvárať relatívne rovnaké mechanizmy vzhľadom na to, že sa čoraz viacej rozširuje agenda európskych súdov a je potrebné vytvoriť kompatibilné domáce systémy, tak prokuratúry, tak súdov vo vzťahu k európskym inštitútom, aby dochádzalo, čo najmä zjednocovať procesné inštitúty, procesné lehoty a pod., aby bolo v rámci toho konania, čo najmenej problémov a čo najmenej kolízií, povedzme, že nadštátneho, teda európskeho zákonodarstva a súdnictva, teda realizácie zákonov a teda európskym a domácim. Ani náznak zlepšenia, ani slovo o tom, že napríklad táto komisia hovorí v časti vymenovania a odvolania generálneho prokurátora, ako sa má zabezpečiť nezávislosť. Je potrebné vyňať menovanie generálneho prokurátora výsostne z politického prostredia a treba nejakým spôsobom vytvárať komisie od nezávislých akceptovaných odborníkov, ktorí minimálne posúdia a stanovia kritériá a posúdia, či tí kandidáti spĺňajú tie kritériá a prinajmenšom budú mať možnosť výberu z celej právnickej obce a všetkých osôb, ktoré sú k dispozícii pre výkon takejto funkcie a bez ohľadu na to, na kontamináciu k momentálnym politickým záujmom. Pretože, ak sa ukazuje, a to je zásadná vec, ten momentálne politický záujem treba nejakým spôsobom korigovať, pretože sa ukazuje, že nie je schopný autokritiky, auto riadenia, autoregulácie, že akonáhle to voňanie moci, odpustite mi, vážení kolegovia, je zrejme tak prisilné, že je vám úplne jedno s akými dôsledkami a čo na Slovensku urobíte, aké pravidlá, či už písané alebo etické, alebo nepísané, alebo zvyklosti porušíte.

    Komisia hovorí: Navrhuje sa zvážiť vytvorenie výberovej komisie, ktorá by pozostávala z osôb, ktoré by verejnosť rešpektovala, a ktorá by mala dôveru vlády. Čiže, nepochybne ide o to, aspoň náznak, vytvárame prostredie, v ktorom sa budú spravovať zásadné procesy otázka celá, otázka trestného práva, kontroly dozoru a dohľadu v celom rozsahu generálnej prokuratúry, takže ide o, je veľmi dôležité pre legitimitu a legalitu tejto osoby, ktorá to bude vykonávať, aby mala dôveru čo najširšej časti spoločnosti, a teda následne reprezentácie politického spektra.

    Toto všetko, vážení páni kolegovia a kolegyne, pre vás z koalície, neznamená úplne nič. Máme návrh zákona, ktorý vás nectí, neviem to inak povedať, ani nechcem zbytočne hľadať nejaké prívlastky. Pevne verím, že v priebehu tohto rokovania si mnohé okolnosti, o ktorých som aj teraz hovoril uvedomíte, a že sa pokúsime, a aj sami sa pokúsite možno aj pre vlastný pokoj, ísť na cestu zákonnosti právneho štátu, parlamentných štandardov a korektnosti. V každom prípade nielen vám, ale aj celej spoločnosti by takýto postup pomohol. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža, traja páni poslanci, posledný pán poslanec Jasaň. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v súvislosti s vystúpením kolegu poslanca Číža reagovať na tú odtajnenosť voľby, nielen generálneho prokurátora, ale aj iných ústavných činiteľov, trošku s historickými paralelami. A konkrétne to, čo tvrdia najmä poslanci SaS, že chcú, aby odtajnením vedeli ich voliči, za koho volili.

    V roku 1948, po februári v Národnom zhromaždení komunisti odtajnili voľbu a zdôvodnili ju tiež rovnakým spôsobom, aby naša robotnícka trieda vedela, koho sme my volili.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, plne podporujem tvoje vystúpenie. Myslím si, že spravil si veľmi dobrú právnu analýzu, aj čo sa týka volieb, aj čo sa týka rokovacieho poriadku ako takého. Naozaj, aj to si trafil klinec po hlavičke, že táto novela nectí tých, ktorí ju do parlamentu predložili. Ale skutočnosť je taká, že koalícia sa nevie dohodnúť a fakt je taký teda, že koalícia sa nevie dohodnúť na generálnom prokurátorovi. Nevie si zabezpečiť väčšinu, a preto treba zmeniť voľbu z tajnej na verejnú. Nikoho to nezaujíma, že to je hrubé a účelové zneužitie väčšiny v Národnej rade a jednoznačné narušenie princípov právneho štátu.

    Ja verím, páni poslanci z koalície, že si všetky tieto skutočnosti uvedomíte a myslím si, že aj ďalší páni poslanci, ktorí budú vystupovať, poukážu na to nebezpečie, ktoré sa tu vlastne zavádza takouto účelovou novelou zákona o rokovacom poriadku. A pri hlasovaní budete zrejme a bola by som rada, keby ste takýto návrh buď nepodporili alebo sa vôbec nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež ďakujem pánovi kolegovi Čížovi za jeho vystúpenie. A očakávam, že ako reakciu na jeho vystúpenie a hlavne reakciu na to, že som sa konečne dožil ako vyzerá demokracia v praxi, lebo toto je vrchol demokracie v praxi a už mi chýba len to, aby ste do ústavy dali vedúcu úlohu koaličnej rady.

  • Druhá poznámka, na základe tohto vášho návrhu očakávam, že Národná rada Slovenskej republiky bude zvolávaná len dva alebo trikrát do roka s tým, že koaličná rada pripraví a koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky verejne odhlasuje všetko to, čo koaličná rada pripraví a potom sa splní aj sen SaS, aby voliči vedeli, o čom a ako hlasujú ich poslanci.

    Vážení páni, vážené dámy, vážení páni koaličníci, kam, kam chcete dosiahnuť a docieliť túto demokraciu až? Kam chcete dospieť len preto, že sa neviete medzi sebou dohodnúť a že sami medzi sebou si neveríte a nadávate jeden druhému, že sú zradcovia a judáši. Toto má byť výsledok vašej neschopnosti sa vzájomne dohodnúť. Tak ďakujem pekne za takú koalíciu.

    A ešte jednu poznámku, o ktorej možno tiež hovoril pán Číž, čítal som v týždenníku Týždeň, že alebo neviem ako sa to volá, že jedine poslanci OKS držia slovo a majú svoj názor. No každý deň ho menia podľa toho, ako to koaličnej rade vyhovuje. Ďakujem pekne.

  • Udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, tiež sa pripojiť pár vetami k tejto pertraktovanej otázke. Budem sa snažiť byť tak, ako zvyknem väčšinou konkrétny, pragmatický a vecný, a aj odborný a v závere len trošku možno politický, lebo je to aj o tom.

    Aké sú dôvody tohto, prepáčte mi za výraz, prvýkrát som bol a viackrát sa nebudem cirkusu vyvolaný koaličnými kolegami, lebo to je už cirkus. Kde tu sa objavujú také názory, že dôvod tejto zmeny na generálnej prokuratúre je aj v tom, že je to sovietsky a ruský model. Prosím vás, prestaňme už s tými hlúposťami. Napoleon dobýjal Európu a svet nielen mečom a krvou, ale aj špičkovými právnymi kódexmi, 1804 kód civil, 1807 kód de commerce - Obchodný zákonník, 1810 kód penal - Trestný zákon a 1808 kód destruction criminel, kde zakotvilo Francúzsko štruktúru dnes existujúcej prokuratúry.

    Keďže viete, že Rusi sa opičili doslova po francúzskej a západoeurópskej kultúre a Petrohrad bol pupkom vtedy ruskej kultúry, aj právnej, tak Rusi odkopírovali francúzsky model prokuratúry. Tak už prestaňme, po prvé s touto hlúposťou, že jedným z dôvodov je ruský model. Je to nezmysel.

    Po druhé, ja ako právnik s tridsaťosem ročnou praxou tiež som bol aj prokurátor, bol som podnikový právnik, prežil som toho veľa a viem aj na vlastnej koži posúdiť neraz veľmi krivý pohľad hospodárskych manažérov, pri všetkej úcte na právnikov, a nielen na právnikov. Vyhráte deväťdesiatdeväť sporov, jeden sa vám podarí prehrať, možno preto, aby sa odpísala pohľadávka, ale možno aj vašou chybou, lebo aj ten právnik je len človek a ste blbec.

    Prokuratúra za sedem rokov existencie, posledných, viete koľko prípadov riešila, kolegovia, rezort, osemstopäťdesiattisíc, dobre počujete. To sa trapné a hlúpo vytiahnu tri, štyri, päť mediálne spolitizovaných prípadov, či médiami alebo poslancami, pretože politik a poslanec u mňa sú dve veci, a naraz za to, že tam neboli vyriešené tri, štyri prípady, ktoré u mňa, isteže v médiách bude reakcia iná, ale sú skutkovo a právne takým istým prípadom, ako každý z tých osemstopäťdesiat tisíc, tak naraz prokuratúra a generálny prokurátor je neschopný. Blbosť.

    Po tretie, štátne zastupiteľstvo. Chceme iný model. Prosím vás, kto z vás vie ako funguje model štátneho zastupiteľstva v Českej republike a v Poľsku? Však Česi a Poliaci už teraz o tom veľmi kriticky diskutujú a chcú od tohto modelu odísť. Nemám teraz čas, nechcem zdržiavať tridsať minút, prečo. A majú pravdu.

    Po štvrté, k tomu sa dostanem v závere, k tej fráze, ktorú bohužiaľ často aj tu použijeme ako frázu právny štát. Kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť mená, ale moderní sociológovia a filozofovia práva, i naši aktuálni teoretici štátu a práva, dovoľte mi, byť trošku neskromný, súhlasím s nimi a oni so mnou tvrdia, že právny štát je o čom. Má veľa pilierov, ale je hlavná podmienka právneho štátu jediná, že je to vláda zákonov. Vláda zákonov, nie vláda ľudí a nie vláda politických elít. To, čo vy tu teraz przníte, to je taký krvavý direkt do nosa morálke politickej, parlamentnej kultúre a právnemu štátu, že ja si osobne väčší predstaviť neviem. K tomu sa ešte dostanem.

  • Takže dôvody zmeny na generálnej prokuratúre, ktoré som vymenoval sú absolútne nezmyselné, demagogické, neodborné a hlúpe.

    Prosím vás, pár viet k tajnému hlasovaniu. V ústave a ústava žiadneho štátu nie je zdrap papiera, je to najvyšší zákon štátu. Hovorí o každých personálnych voľbách, nielen parlamentných a o voľbách do zastupiteľstiev ako priamych, rovných, všeobecných, s tajným hlasovaním, prosím vás pekne. To, čo bolo povedané, tajné hlasovanie nie je výmysel historikov a filozofov Grécka a Ríma, ale tajné hlasovanie je základným pilierom slobodnej súťaže politických síl, páni a dámy.

  • A je tragédia, že vás nepokladám za takých diletantov, ale vy to viete. Vy to viete, a o to drzejšie a arogantnejšie a trápnejšie sa to človeku počúva, keď klamete sami seba a tvrdíte opak.

  • Zase viete, nechcem tu operovať nejakou teóriou štátu a práva, životom. Existuje tzv. limitovaná väčšina v parlamente. Limitovaná väčšina. To je o demokracii, pretože v parlamente, v každom demokratickom, rozhoduje demokratická, ale limitovaná väčšina. Viete, že démos je ľud a kracia je vláda, ale limitovaná väčšina, nie direktívna, nie absolútna väčšina. Limitovaná väčšina znamená jedno, že o základných politických otázkach, ktoré hýbu štátom, aj právnym štátom, tá limitovaná väčšina, preto limitovaná, komunikuje s opozíciou. A minimálne funkcia generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a ombudsmana má byť predebatovaná celým politickým spektrom. Inak je to diktatúra väčšiny.

  • A prosím vás, tajná voľba, veď už buďte frajeri. Všetci sme ľudia a každý máme svoje psychologické nuanse a momenty, všetci hľadáme cestu ľahšieho odporu, všetci sme občas, prepáčte mi za výraz, v hraničných situáciách. Ospravedlňujem sa, ale chcem to povedať, zámerne pregnantne, pokakaní, a preto tajná voľba, pretože je to ochrana voleného i voliča. A takisto to všetci veľmi dobre viete.

  • Tá miera nezávislosti pri verejných voľbách. Načo o tom diskutovať. Je to smiešne. Je to trapné a je to smiešne. Tajná voľba opakujem, prepáčte, že to opakujem, základný pilier slobodnej voľby a slobodnej súťaže politických síl.

    Prosím vás, dovoľte mi, ešte pár slov k takej fráze, v úvodzovkách fráze ako je právny štát. Prepánaboha, veď sme na Slovensku alebo v Kocúrkove. Je rok 2011, sme členovia Európskej únie, sme členovia Schengenu, sme členovia OECD, sme štátom, ktorý nie je vytrhnutý z kontextu zo severného Čadu, pri všetkej úcte alebo z kmeňa Masajov niekde v Keni, ale aj tí majú svoje pravidlá, ktoré dodržiavajú a my debatujeme v roku 2011 o tejto trápnosti. Už je trapné, že vôbec o nej debatujeme, že musíme na tomto strácať čas a nervy.

    Prečo? Jeden fakt, drobný, 8. septembra vlani bola v Národnej rade prerokovávaná správa o činnosti generálnej prokuratúry. Viete, koľko nás bolo tu, stoštyridsaťdva. Fajn, dobre, slušný počet. A viete koľkí boli za správu o činnosti generálnej prokuratúry, sto tridsiati ôsmi. Sto tridsiati ôsmi.

  • A dnes, za dva mesiace neostáva na generálnej prokuratúre, zámerne hovorím na generálnom prokurátorovi, lebo nie je to ani zďaleka o osobe alebo len o osobe, ani suchá nitka. Tak počúvali ste vtedy alebo ste mali hlavu niekde inde? Asi inde.

    Z hľadiska argumentov, prečo zmena, prečo generálny prokurátor. Viete, mne ako právnikovi, keď počúvam tie nezmysly, sa mi nožík otvára vo vrecku, keď hovoríme právny štát a nefunkčný a budujeme právny štát, prosím vás pekne. Veď v trestnom konaní, nehovorím to prvý, ale musím to tu zopakovať, keď tú možnosť mám. Je to reťaz, je to reťaz polície, prokuratúry, súdov, znalcov, advokátov, všetkých zástupcov profesných komôr, ktorí do trestného konania zasahujú. Či za to môže jeden Trnka? Veď nebuďme smiešni. V civilnom konaní, občianskoprávnom konaní, prokurátor do konania prakticky vôbec nezasahuje, okrem výnimiek.

    Z hľadiska tých tzv. argumentov ešte pár viet. Viete, keď počul som aj pani premiérku, že treba nový vietor, treba otvoriť okná, treba prievan, treba zmenu, ani jeden racionálny, profesionálny argument nezaznel. Súboj s organizovaným zločinom, špičkový a ja ako človek, ktorý som bol tiež 26 rokov vo vedúcich funkciách a bez pozadia viem, čo je vedúca funkcia. Iste neporovnateľná s funkciou generálneho prokurátora. Ale je to strašne ťažká zložitá funkcia. Ja som presvedčený, inak by som nebol Dr. Trnku navrhoval, že je špička. Právnická i manažérska. A keď niekomu vytýkate, opakujem z 850 tisíc prípadov tri, štyri, subjektívne, bez znalostí skutkového a právneho stavu, veď tam boli táraniny, to sa mohlo skončiť a to mohlo byť tak, nikto o tom nevie detaily, ale každý je právnik. Trápne, prosím vás. Trápne.

    Na záver možno len jednu poznámku. Viete, ten, kto bude zvolený verejnou voľbou za generálneho prokurátora a je jedno, či to bude Čentéš, Trnka alebo Dr. Mrkvička, kandidát vied, tak ja ho ľutujem dopredu. Pretože ja som sa neraz pýtal, čo tá politická garnitúra pre kristove rany chce od tohto človeka, a čo ten bude musieť všetko splácať, keď bude takto zvolený.

  • Tým svetielkom v tuneli v tomto procese jedno u mňa, že keď si pozriete históriu rôznych etáp štátov a vývoja, tak našťastie veľmi často sa vazali a sluhovia obrátili potom proti svojím pánom.

    Ja som presvedčený, že to bude takto a dopredu, úprimne vás ľutujem, pretože, ak predstavíte tento pamflet, vyslovene samozrejme účelovo, aj to, že teraz znásilňujete všetky personálne voľby na voľbu verejnú, aby to teda trošku vypadalo, veď ste smiešni. Smiešni a opakujem tragédia v tom je to, že chýba tu aj trošku ľudskej, beťárskej cti, trošku frajeriny. Veď viete o čo vám ide a už to nechcem opakovať, len o to, že sa neviete dohodnúť a znásilníte celý principiálny právny predpis a naivne si myslíte, že verejnosť a laická a dav nie je múdry. Pozor dav nie je hlúby, občan nie je hlúpy. Ak si naivne myslíte, že keď teraz urobíte zo všetkých volieb verejné, tak to bude všetko forma, super zachované, elegantné. Ešte väčší trapas. Toto je hodné toho, aby ste zabudli na slovo kultúra, kolegyne, kolegovia. V akomkoľvek spojení. Či kultúra parlamentná, či kultúra komunikačná, či kultúra právna a je mi to hrozne ľúto, že som v parlamente v tomto období. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Fořt a Kužma. Nech sa páči, pán poslanec Fořt.

  • Pán Mamojka, ja by som sa vás chcel za občanov Slovenskej republiky, ktorí nás všetkých zvolili do pozície poslancov Národnej rady, spýtať, ako ste boli za uplynulých 7 rokov spokojný s tým, ako generálna prokuratúra plnila svoju úlohu ochrancu verejného záujmu. Ja sa vás spýtam, koľko prípadov podozrení, z korupcie, sprenevery, krádeže na najvyšších úrovniach v tomto štáte dotiahla generálna prokuratúra, tak za modrej ako aj červenej vlády, aspoň do podania obžaloby. Nerobím si ilúzie do odsudzujúceho, že by niektorý z týchto prípadov skončil aj formou odsudzujúceho rozsudku. Koľko bolo z tých 850 tisíc prípadov, ktoré ste tuná odcitovali zo štatistiky generálnej prokuratúry dotiahnutých aspoň do podoby podania obžaloby alebo dohody o vine a treste. Tak poprosím o doplnenie tejto štatistiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja sa Vás chcem pán kolega spýtať, či ste náhodou neboli členom Komunistickej strany za socializmu.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Mali ste tu veľké reči o morálke. Bola tu organizácia, ktorá mučila a vraždila ľudí. Mučila a vraždila ľudí.

  • Reakcie z pléna.

  • Neviem si spomenúť, že by ste sa boli ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

  • ... že by ste voči tejto organizácii takto vystúpili a takto ju pranierovali. Možno, že ste ju každý mesiac finančne podporovali.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja viem, že dnes povedia ľudia, ja nemám nič s mafiou, ja jej len platím peniaze, ja keď potrebujem jej prospech na schôdzach vystupujem, však ja som nič.

  • Reakcie z pléna.

  • A vtedy sa vraždilo a mučilo a vešali sa nevinní ľudia a robila to prokuratúra. Kde bol? Áno. Pán prokurátor Urválek a ďalšie mená. Vedome posielali na trest smrti ľudí.

  • Reakcie z pléna.

  • Kde ste boli, keď máte také plné reči morálky?

  • Reakcie z pléna.

  • Aj v sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch sa posielali nevinní ľudia do väzenia. Kde ste boli?

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • a by som si nedovolil, nedovolil súdiť, ako si dovolíte vy. Predpokladám, že ste absolútne boli bez viny, že ste určite neboli v organizácii, o ktorej ste tu pred chvíľou hovorili, že jak komunisti dali hlasovať. Iste ste neboli jeden z nich, keď tuná pán Číž hovoril o komunistoch, čo robili.

    Čiže, poprosím tých ľudí, ktorí sa podieľali na jedných z najväčších zverstiev komunizmu tým, že podporovali túto organizáciu, či finančne, či osobne, či vystupovaním, či členstvom

  • Ruch v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o isté porozumenie.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale veď áno, veď ja viem, čo mám robiť, páni poslanci. Pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Neviem, rozmýšľal som chvíľu, či vôbec na toto treba reagovať, ale patrí sa.

    Pán kolega, na tú vašu prvú poznámku, koľko z tých 850 tisíc zhruba samozrejme prípadov bolo doriešených. No, ja vám v dobrom úmysle odpoviem rovnako. Zrejme 849 900. Treba si prečítať správu o činnosti generálnej prokuratúry a neviem, či ste bol niekedy v Leopoldove alebo v Ilave a vyšiel ste, ako hosť nejaký alebo na poslaneckom prieskume a vyšiel ste odtiaľ so zimomriavkami na chrbte, keď vidíte atmosféru väznice, a keď tam je Černák a keď tam sú iní a dostanete ich tam a nebojíte sa ich tam dostať, tak ste dosť veľký frajer. A ja som nikdy nepovedal, ani nemám tie super detailné informácie, všetko vyriešili. Vy poznáte takého, kto je bez viny? No zdvihnite kameň vy. Ale vo väzbe, na to obrovské kvantum a nápor činnosti a roboty na prokuratúre, demagogicky vytrhať štyri, päť prípadov, akýkoľvek z kontextu je smiešne. Neviem, či poznáte trošku ich činnosť, ale, no dobre.

    Pán kolega, na vás neviem, či mám reagovať. Ja som sa narodil v roku 1950. V päťdesiatych rokoch som mal 5, 6, 7, 8 rokov a môžem vám zodpovedne povedať, že sa môžem absolútne hrdo pozrieť za seba. Za to, ako som robil, ako som žil a vám sa už vonkoncom spovedať nemusím. Ale môžem sa hrdo pozrieť na svoju robotu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Glváč. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

  • Pán poslanec, Bastrnák, poprosím vás, prestaňte telefonovať.

  • Chcem sa však vrátiť k problému, ktorý tu bol jemne načrtnutý a absolútne s ním súhlasím, lebo som si dal trošku námahy a našiel som si aj judikát z roku ´96. Základnou právnou otázkou súvisiacou s voľbou generálneho prokurátora, lebo o ničom inom to tu nie je. To, že ste si tam dali iné funkcie a proste chceli ste to zahmliť, tomu nikto neverí. Je to len o tom, aby ste si dosadili svoju osobu na generálnu prokuratúru.

    Táto právna otázka súvisí s voľbou, či je Národná rada Slovenskej republiky povinná alebo iba oprávnená tohto kandidáta voliť. Druhá otázka je, či je predseda Národnej rady Slovenskej republiky povinný urobiť všetko pre to, aby bol kandidát zvolený alebo jeho konanie v tejto oblasti ponecháva ústava na ďalšie právne predpisy a vlastne ho ponecháva jeho svojvôli. Predtým ako uvediem právne argumenty, by som chcel poznamenať, že výroky typu generálneho prokurátora zvolíme o pol roka, vlastne sa nič nestane, zákon na to pamätá, sú znásilňovaním ústavy a iných právnych predpisov.

  • Nepopieram, že zákonodarca pamätal na situáciu, keď generálny prokurátor nie je zvolený. Áno, v takomto prípade preberá funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností prvý námestník. Zákonodarca však mal nepochybne na mysli prechodné, dočasné a núdzové riešenie a nie dlhotrvajúci a úmyselný jav. Zamysleli ste sa, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nad tým, čo by sa stalo, ak by nedaj bože prvému námestníkovi sa niečo stalo alebo by sa vzdal funkcie? Kto by konal v oblasti protestov, mimoriadnych dovolaní, sťažností pre porušenie zákona, kto by vykonával personálne otázky na generálnej prokuratúre, vyplácal platy, kto má podpisové právo. Vy toto chcete, tento stav dopustiť na 5 - 6 mesiacov, lebo vám to vyhovuje.

    Ďalšou otázkou je otázka legitimity tohto zástupcu generálneho prokurátora. Nehovorím o tom, že my sme boli dnes v médiách označení, že sme sa išli rozlúčiť s generálnym prokurátorom. Nie, boli sme sa spýtať, či náhodou prvý námestník bude 100-percentným nástupcom, bude vykonávať všetky práva a povinnosti tak, aby prokuratúra mohla fungovať. Zaujímalo pána predsedu najvyššieho zákonodarného orgánu to, či má prvý námestník vôbec previerku a akého stupňa, či sa môže oboznamovať s informáciami typu "prísne tajné". Či to je jedno, 5, 6 mesiacov hore-dole. Tento zástupca generálneho prokurátora je "len menovaný generálnym prokurátorom", to znamená neprešiel týmto procesom, takže aj jemu sa budú niektoré úkony vykonávať veľmi obtiažne.

    Ale, ak dovolíte, vrátim sa k základnej otázke a tou je teda, či Národná rada Slovenskej republiky a jej predseda je povinne minimálne sa pokúsiť zvoliť kandidáta na generálneho prokurátora alebo nie. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Podľa čl. 89 ods. 2 písm. f) predseda Národnej rady Slovenskej republiky vykonáva ďalšie úkony, ak tak ustanoví zákon. V XVI. hlave zákona o rokovacom poriadku, t. j. návrhy na vymenovanie a odvolávanie generálneho prokurátora nájdeme formulácie "určí", "pridelí", "vykonávajú sa" a pod. Obdobné ustanovenia obsahuje aj volebný poriadok o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a o odvolávaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Podotýkam, že ide o judikát Ústavného súdu z roku 1996 na podnet Michala Kováča, bývalého prezidenta Slovenskej republiky. A teda, sa pýtam: Sú tieto formulácie fakultatívne a dobrovoľné? Môže ich Sulík nerešpektovať? Môže pán Sulík nepodpísať schválený zákon? Môže pán Sulík nevyhlásiť voľbu do orgánov samospráv alebo iné voľby? Stojí pán Sulík nad ústavou a inými zákonmi?

  • Odpoviem si sám, tak ako všetci poslanci vládnej koalície. Nie, nie a ešte raz nie.

    A ten judikát. Ústavný súd vo svojom uznesení o výklade ústavy vyriekol:

    po a) v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky platí všeobecná povinnosť štátnych orgánov na vzájomnú spoluprácu,

    po b) práva a povinnosti upravené v Ústave Slovenskej republiky sú zásadne reálnymi právami a povinnosťami.

    Ja sa pýtam, ako ústavný orgán Národná rada, reálne uplatňuje svoje práva a povinnosti a ako spolupracuje s iným ústavným orgánom, t. j. napr. prokuratúrou Slovenskej republiky, keď má v pláne určité obdobie, neviem, tri mesiace, pol roka nezvoliť jej šéfa. Ani sa o to nepokúsiť.

    Ďalej sa pýtam, ako Národná rada spolupracuje s prezidentom Slovenskej republiky, ako mu umožňuje reálne si uplatniť svoje právomoci vymenovať generálneho prokurátora? Prezident má podľa ústavy dbať o riadny chod ústavných orgánov, teda aj prokuratúry, ako mu to umožňujeme? Odpovedám, nijako.

    Preto na vás apelujem, kolegyne a kolegovia, nenechajte sa zavádzať, zvlášť teda vy právnici, tento stav nie je v poriadku a nie je ani v poriadku naša nečinnosť. Preto tvrdím, že treba voliť dnes, už dnes je neskoro, voliť čo najskôr a dnes formou, ktorá je v zákone určená. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené dámy, vážení páni, ľahko sa mi vystúpi teraz, máme 10 minút, keďže po dvoch právnikoch, ktorí naozaj rozobrali problém dostatočne, ako keby sme si to pripravovali spolu, takže budem sa snažiť povedať to, čo som nepovedal alebo teda, čo tu nepovedali kolegovia. By som chcel poľutovať tuná kolegyňu, ktorá je právnička, advokátka, že tu musí sedieť a počúvať toto, lebo na jej mieste by som odtiaľto utekal. A páni, ktorí teraz faktickou poznámkou prispeli, tak myslím si, že dali jasne najavo to, čo už pán Kužma napríklad povedal včera a na našu adresu, keď sme ich citáty tuná vyvesili, tak nám tu nadával do boľševikov. Ale zmena volebného poriadku alebo rokovacieho poriadku je boľševizácia parlamentu s najhoršími a najhrubšími stalinistickými praktikami

  • A najlepšie na tom je, že za tým stoja poslanci a strany, ktoré si hovoria, že sú demokratické a pravicové. Pán Kužma, vám to nevadí? Vy kľudne môžete ešte tuná aj po tom včerajšku takto, takto osočovať kolegov, ktorí majú za sebou kopec právnych prípadov, kopec študentov, ktorých dostali do praxe? Že sa nehanbíte. A vy, právnici, ktorí ste na tejto ľavej strane, ale pravej strane politického spektra, že ste ochotní takto slúžiť.

    Nerobil som si, nerobil som si veľké ilúzie o poslancoch OKS, ani o strane OKS, ale ich, aká taká principiálnosť skončila pri voľbe generálneho prokurátora. Pri kandidátovi generálneho prokurátora, ktorým prvá bola pani Miššíková. Pamätáte si, čo ste tu robili predsedovi Najvyššieho súdu Harabinovi, keď ste mu vyčítali, že ešte sú nejakí sudcovia, ktorí súdili aj za socializmu, že sú to komunistickí sudcovia? A vy ste kľudne presadzovali kandidátku na post generálnej prokurátorky, ktorá bola v čase najväčšieho socializmu na generálnej prokuratúre. To vám nevadilo, lebo ste sa dohodli na koaličnej zmluve, na koaličnej rade. Navrhujem kľudne, aby všetky rokovania prebiehali na koaličnej rade, aby aj generálny prokurátor bol zvolený na koaličnej rade a ešte by som navrhol, kľudne navrhovatelia môžu zapracovať zmenu a my určite sa k nej pridáme, aby sa generálny prokurátor volil tak, ako je na 7 rokov, aby to bol rotujúci generálny prokurátor. Každý rok by mohol byť za jednu politickú stranu. Začali by sme napríklad SDKÚ, druhý rok by bol KDH, tretí rok SaS, potom by bol MOST, potom Obyčajní ľudia, OKS a nakoniec pán Ďurkovský trebárs. Keby to pánovi Ďurkovskému vyhovovalo skôr, že by mal nejaké problémy skôr, tak by si to mohli vymeniť trebárs v druhom roku.

  • Lebo toto presne robíte dnes. Je vám jedno, je vám jedno, či sa budete musieť za to hanbiť niekedy, alebo či sa vám vysmejú vaši kolegovia, lebo toto ste sľúbili, toto ste sľúbili vašej premiérke. Povyhrážala sa vám a idete ďalej.

    Nebudem čítať to, čo je v štátovede, ako je charakterizovaná tajná voľba. Mnohí ste sa vyjadrovali po novembri ´89 aj v televízii, v archíve Slovenskej televízie to nájdete, čo je tajná voľba. Je to výdobytok Nežnej revolúcie. Páni z OKS, nenájdeme tam aj vás? Dnes už si nájdete ospravedlnenie, prečo to tak nie je a prečo kľudne sa vzdáte tohto vášho výdobytku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Jasaň, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Glváča.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mám len jednu veľmi krátku poznámku k tej časti, kde pán kolega Glváč reagoval na čistotu a principiálnosť pána Kužmu.

    Pán Kužma, vy ste členom tej strany, ktorá za europoslanca na jednej strane zvolila tvrdého antikomunistu a na druhej strane bývalého komunistu. To je tá vaša principiálnosť? Robíte len to, čo vám vyhovuje a ako vám to vyhovuje. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj rokovanie Národnej rady na päť minút. Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu a poprosím pána poslanca Galbavého, aby netelefonoval v rokovacej sále a poprosím vás, páni poslanci, o dochvíľnosť na hlasovaní o 17.05 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Chcem vás ešte informovať o ďalšom dnešnom priebehu rokovania 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, po odhlasovaní jednotlivých prerokovaných zákonov pristúpime k tajnej voľbe členov licenčnej rady ako aj Disciplinárneho súdu. Po tajnej voľbe skrutátori ohlásia výsledky hlasovanie, po ktorom bude, páni poslanci, po ktorom bude dnešné rokovanie prerušené a v rokovaní 12. schôdze budeme pokračovať zajtra. Po dohode s predsedami poslaneckých klubov a pánom predsedom Národnej rady bude zajtrajšia schôdza prerušená o 14.00 hodine a budeme teda zajtra rokovať bez prestávky do 14.00 hodiny. Ráno začneme rokovať prerušenou rozpravou o zmene zákona o rokovacom poriadku a hlasovanie o 11.30 hodine, zajtra. Vy sa naučte netelefonovať v rokovacej sále, pán poslanec, a neupozorňovať predsedajúceho.

    Poprosím teraz, pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru uviedol hlasovanie k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Ešte, prepáčte, pán poslanec, pán predseda, pred tým chcem požiadať o vyslovenie všeobecného súhlasu s odložením hlasovania o prerokovávanom bode 31 na budúci týždeň na utorok. Je všeobecný súhlas páni poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Procházka.

  • Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 194.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci a poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • 82.Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za návrh 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, o ďalší návrh.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a ďalej, aby hlasovaním za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

  • Hlasujeme o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako i lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, ktorým navrhol pán spoločný spravodajca, aby ho prerokovali.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za návrh, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás teraz, pán predseda, aby ste Národnej rade predložili návrhy hlasovaní k návrhu Výboru pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 195.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti. A ďalej, aby hlasovaním za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 61 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec za uvedenie návrhov a poprosím pána predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Brocku, aby z poverenia výboru uviedol a predložil návrhy hlasovaní k predloženému vládnemu návrhu, pardon, k návrhu poslancov Národnej rady Kužmu, Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách v zamestnanosti, tlač 209. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 209.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol predložený žiaden návrh, okrem návrhov spravodajcu. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za, 58 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený ho prerokovali v termíne do 16. marca 2011 a gestorskému výboru do 18. marca 2011. Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorom majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za návrh, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím, pani poslankyňu Liškovú, ktorú poveril zahraničný výbor, aby Národnej rade predložila

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej,

    ktorú prerokovávame ako tlač 156.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia tak, ako ho predložila pani spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Lišková.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Poprosím, teraz, pána poslanca Homoľu, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnej rade predložil návrh uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2010, ktorý prerokovávame ako tlač 219.

  • Hlasovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011, tlač 219.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím hlasovať o nasledovnom uznesení.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia tak, ako ho predložil pán spoločný spravodajca z poverenia ústavnoprávneho výboru.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za návrh, 2 sa zdržali 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím, pána poslanca Žigu, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uviedol návrhy hlasovaní k návrhu poslancov Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností, ktorý prerokovávame ako tlač 223. Prosím, o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 223.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol predložený žiaden návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za návrh, 61 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme neschválili a Národná rada nebude rokovať o tomto návrhu zákona.

    Poprosím teraz, pána poslanca Jurčíka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu poslancov Štefanca, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý prerokovávame ako tlač 224. Pán poslanec, je nejaký problém? Nech sa páči, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, tlač 224.

  • Nie. Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných 78 za návrh, 4 proti, 64 sa zdržalo 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor ako aj lehotu, v ktorom výbory návrh prerokujú.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 80 za návrh, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím, teraz, pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložila Národnej rade návrh uznesení k návrhu poslanca Ivana Štefanca, ktorý navrhol zmeniť zákon o dani z príjmov, ktorý prerokovávame ako tlač 225. Pani poslankyňa, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 225.

  • Takže, pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte, hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 4 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v určených výboroch, ako aj o lehote, v ktorej výbory zákon prerokujú.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 59 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pán poslanec Osuský predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ktorý prerokovávame ako tlač 167. Pán poslanec Osuský.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 167.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Čaplovič. Nikto nepodal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému návrhu zákona a nikto nepožiadal o vyňatie návrhov zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 12, 14 až 29, 31 až 33 spoločne a tieto schváliť. Prosím, pán predsedajúci, dajte o týchto návrhoch hlasovať spoločne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy pod bodmi tak, ako odporučil o nich hlasovať pán spoločný spravodajca. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 141 za návrh, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. O návrhoch uvedených v bodoch 13 a 30 spoločnej správy nie je potrebné hlasovať, pretože tým, že sme schválili bod 12 a bod 29 spoločnej správy, sme vylúčili hlasovanie o týchto návrhoch. Konštatujem, že sme rozhodli o návrhoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť skrátenie lehoty na postup do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o tomto návrhu nemusíme hlasovať, keďže neboli podané žiadne pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Dávam hlasovať o postúpení zákona a jeho prerokovaní v treťom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných , 75 za návrh, 2 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona. Otváram rozpravu. Pýtam sa, pánov poslancov, či sa chce niekto, nie, pán poslanec Zelník sa nechce prihlásiť do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú a poprosím pána spoločného spravodajcu o predloženie návrhu uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi. Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147, 78 za návrh, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory a výskumu schválila.

    Ďakujem, pán poslanec Osuský, za spoluprácu pri prerokúvaní návrhu zákona.

  • Poprosím, pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil Národnej rade návrh uznesení k prerokovávanému návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prerokovávame ako tlač 226. Pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 226.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných 76 za návrh, 3 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, a aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 16. marca a gestorský výbor do 18. marca.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 83 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať rokovaním o tajnej voľbe kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu a o tajnej voľbe na voľbu dvoch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Poprosím, teraz, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho, pán poslanec Poliačik, Národnej rade predložil návrhy a odporúčanie ústavnoprávneho výboru k návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Galis, ešte nehlasujeme, to bude trvať tak 20 minút, lež prebehne diskusia, odôvodnenia, návrhy na voľbu. Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

    (Rokovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, tlač 233 – nová voľba a o návrhu na voľbu dvoch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 207).

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky a podľa zákona o sudcoch a prísediacich Národná rada Slovenskej republiky na 7. a 9. schôdzi volila 12 kandidátov na miesta 6 sudcov disciplinárneho súdu, keďže sa navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, ktorým v októbri skončilo 3-ročné funkčné obdobie. Vzhľadom na to, že v doterajších voľbách boli zvolení iba 11 kandidáti, je treba vykonať ďalšiu novú voľbu, v ktorej sa bude voliť zostávajúci 1 kandidát. Za kandidáta môže byť zvolený sudca alebo iná osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené podmienky v súlade s platnými predpismi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Poliačik, prosím. Páni poslanci, poprosím vás, naozaj minimálne o kľud v rokovacej sále. Nemusíte počúvať, čo pán poslanec prednáša, ale buďte ticho. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ocenil by som, potom by boli voľby úspešnejšie. V súlade s platnými právnymi predpismi a v reakcii na výzvu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne poslanci predložili dva návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 22. schôdzi 2. februára ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prerušujem na päť minút rokovanie.

  • 5-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste teraz mohli venovať dve-tri minúty času, aby mohol spravodajca prečítať podmienky voľby, ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Takže, aby som to dočítal, v súlade s platnými právnymi predpismi a v reakcii na výzvu predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v určenom termíne poslanci predložili dva návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prestaňte telefonovať a naozaj, lebo preruším rokovanie schôdze.

  • ... na 22. schôdzi 2. februára 2011 návrhy prerokoval. Uznesením č. 127 konštatoval, že navrhnutý Peter Grom a Jaroslav Palkovič spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2006 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 26. októbra 2010 č. 48a. Môžeme pristúpiť k aktu tajnej voľby.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem, teda otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec, ústne sa do rozpravy nehlási rovnako k tomuto bodu programu nik z prítomných poslancov. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Sabolovú.

  • Ďakujem za slovo. Nehlásim sa do rozpravy, pán predsedajúci, len keďže sa rozídeme, chcem oznámiť, že ráno 8.30 hodine bude výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie - zákon o obchodovaní s emisiami, aby páni poslanci nezabudli na rokovanie výboru.

  • Páni poslanci, ráno 8.30 hodine pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvoláva rokovanie výboru. Prosím, aby ste to rešpektovali, nastavili budíky a prišli na rokovanie. Nech sa páči, teraz dávam slovo pánovi predsedovi výboru. Pán poslanec Galbavý, prosím vás, nevyrušujte, sadnite si na svoje miesto, rokujeme o návrhu, ktorého predkladateľom je aj váš výbor, ktorého ste členom.

    Pán predseda výboru, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu pre voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máte to pod tlačou 207.

    Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 5129/2010 z 27. októbra 2010 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dňom 16. februára 2011 funkčné obdobie dvom členom rady: Ing. Petrovi Abrahámovi a prof. PhDr. Milošovi Mistríkovi, DrSc.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 1. decembra 2010 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na člena rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Ing. Peter Alakša, Mgr. Ján Dianiška, Attila Lovász, prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, z poslaneckého klubu SaS, poprosím vás, otočte sa tvárou k prednášajúcemu, nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Peter Vrábel. Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Kandidáta uvedeného pod čiarou, poradové č. 5 navrhovateľ stiahol. Z uvedeného dôvodu sú zaradení do voľby štyria kandidáti, poradové č. 1 až 4.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 54 z 25. januára 2011 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 207 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že

    po a) dňom 16. februára 2011 skončí funkčné obdobie Petrovi Abrahámovi a Milošovi Mistríkovi,

    po b) je potrebné zvoliť dvoch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala 9 členov podľa § 6 ods. 1 zákona.

    Po druhé, zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov dvoch členov na obdobie šesť rokov, ktoré začne plynúť dňom 17. februára 2011.

    Po tretie, voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po štvrté, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov, dvaja z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnako najvyšší počet hlasov.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj venujme pozornosť a majme istú dôstojnosť a úctu k rokovaniu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu, ktoré vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríme tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri voľbe kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u jedného kandidáta a pri voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u dvoch kandidátov. Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či všetci poslanci, ktorí chceli využiť právo hlasovať o voľbe sudcu disciplinárneho súdu a členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak urobili. Ak nie, dávam poslednú možnosť a zároveň týmto upozornením vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie do ukončenia sčítania hlasov skrutátormi, po ktorom skrutátori oznámia výsledok tajnej voľby.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a poprosím poverených skrutátorov, pána poslanca Poliačika a pána poslanca, koho ste poverili tým druhým, aby Národnú radu informovali o výsledku tajnej voľby kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu a kandidátov na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, alebo Oravec, jeden z vás dvoch. Dohodnite sa, ktorý prvý oznámi výsledky tajnej voľby.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím o zverejnenie a oznámenie výsledkov tajnej voľby na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a na voľbu člena disciplinárneho súdu. Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, a teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 140 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Petra Alakšu hlasovalo za 110 poslancov, proti 21, zdržalo sa 9,

    - za Jána Daniaška hlasovalo za 0 poslancov, proti 116, zdržalo sa 24,

    - za Attila Lovásza hlasovalo za 70 poslancov, proti 60, zdržalo sa 10,

    - za Miloša Mistríka hlasovalo za 76 poslancov, proti 47, zdržalo sa 17.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na 6-ročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 17. februára 2011 zvolený Peter Alakša a Miloš Mistrík.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, o ďalší.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 133 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Petra Gromu hlasovalo 51 poslancov, proti bolo 67 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

    - za Jaroslava Palkoviča hlasovalo za 72 poslancov, proti 50 poslancov a zdržalo sa 11 poslancov.

    Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z kandidátov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec za ohlásenie výsledkov tajnej voľby na voľbu členov disciplinárneho súdu. Zajtra predseda Národnej rady rozhodne o ďalšom postupe, minimálne v jednom prípade, kde nebol zvolený z dvoch kandidátov člen disciplinárneho súdu ako postupovať ďalej pri tejto voľbe.

    Vyhlasujem dnešné rokovanie za skončené a prerušujem rokovanie 12. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať zajtra rokovaním o prerušenom bode programu o návrhu na zmenu rokovacieho poriadku rozpravou tak, ako sa poslanci prihlásili písomne. Ako prvý zajtra vystúpi pán poslanec Ondruš.

    Páni poslanci, prajem vám príjemný večer a dobrú noc. Dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 18.35 hodiny.