• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako bolo oznámené, pokračujeme o 10.00 hodine druhým rokovacím dňom 12. schôdze Národnej rady. Poprosím, aby ste sa, tí, ktorí máte záujem, dostavili do miestnosti, do rokovacej sály a budeme pokračovať v rozprave.

    Otváram teda druhý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady.

    Na zahraničnej pracovnej ceste sa nachádza pán poslanec Kaliňák.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    zákone zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 206).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Martina Poliačika, aby zaujal miesto. Nech sa páči.

    Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Pán poslanec Čaplovič sa tu nenachádza. Do rozpravy už nie je prihlásený nikto iný a v tomto momente by som rozpravu vyhlásil za skončenú. Poprosím kolegov zo SMER-u, aby mu zavolali, či je pán Čaplovič schopný sa do minúty, do dvoch minút dostaviť.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce k rozprave vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh má tlač 237.

    Prosím ministra životného prostredia Józsefa Nagya, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister Nagy nachádza sa v miestnosti? Dobre, pán minister Nagy zrejme vráti to poradie.

    Pýtam sa, či sa tu nachádza pán podpredseda vlády Rudolf Chmel.

  • Odpovede z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • To sme už spravili, no a vidíte výsledok. Mali by sme im zvýšiť platy.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak skrížil plány najmä pán poslanec Čaplovič. Všetci rátali, že bude teraz taký hodinkový prejav, a vidíte, no.

    Poprosím o 3 minúty prestávky, ideme obvolať našich týchto kolegov a o chvíľočku pokračujeme.

  • Ruch v sále.

  • Neviem, nie som si istý, či je dovolené s čajom chodiť do miestnosti, pán poslanec Galbavý, či za to nebude nejaká...

  • Reakcia poslanca.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán József Nagy sa vrátil do hry a poprosím ho, aby odôvodnil vládny návrh.

    Poprosím pána poslanca Goliana, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa. Takže predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.

    Na základe smernice Európskeho parlamentu z roku 2009 č. 29 sa mení pôvodná smernica z roku 2003 č. 87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve Európskej únie.

    Táto novela určuje, že členské štáty do 30. 9. 2011 musia zverejniť a zaslať Komisii zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území. Tieto kvóty sa vypočítavajú podľa pravidiel tejto novej smernice. Na to, aby mohli členské štáty tento zoznam a pridelenie kvót zaslať Komisii, musia povinní účastníci schémy obchodovania predložiť riadne predložené údaje potrebné k výpočtu bezodplatného pridelenia emisných kvót a výpočet svojej bezodplatnej alokácie.

    Na základe uvedeného je potrebné čo najskôr prijať navrhovaný zákon, aby povinným účastníkom schémy obchodovania boli vypočítané a schválené bezodplatne pridelené emisné kvóty, ktoré činia v odhadovanej ročnej výške 35 mil. AAU kreditov, čo znamená vyše 500 mil. eur ročne pre spoločnosti. Ak Slovenská republika tento proces nezvládne, hrozí to, že spoločnosti si kvóty budú musieť kupovať na burze, čo bude pre väčšinu z nich likvidačné. To znamená obrovské hospodárske škody nielen vo forme príjmov firiem, ale takisto výpadok daní a tým pádom príjmov štátneho rozpočtu. Ide o všetky významné spoločnosti, v ktorých prebiehajú energeticky náročné výrobné procesy, ako sú papierne, celulózky, železiarne, oceliarne, tehelne, sklárne, energetické podniky, magnezitky, teplárne, letecká doprava a iné, aj výrobcovia automobilov.

    Chcel by som ešte zdôvodniť, prečo ten zhon. Pôvodný zákon bol predkladaný ešte v roku 2010, začiatkom roka, potom bol stiahnutý bývalým vedením ministerstva, potom došlo k voľbám, k zrušeniu ministerstva, ktoré znova sa etablovalo asi od 1. novembra. Vtedy sa práce spomalili na príprave zákona. A od novembra sa nám podarilo túto novelu pripraviť. A nakoľko koncom septembra Slovenská republika musí odovzdať tento zoznam, administratívne je to veľmi náročný proces, takže musíme to zvládnuť čo najskôr, aby prišla do života táto novela. A preto vás žiadam, vážení páni poslanci, poslankyne, aby ste predložený návrh na skrátené legislatívne konanie schválili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Golianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania spomínaného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 235 z 28. januára 2011 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 14. schôdzi dňa 1. februára 2011. Výbor uznesením č. 60 z 1. februára 2011 súhlasil s návrhom vlády na skrátené konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237). Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona pod tlačou 238. To je práve ten, ku ktorému je tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Čiže o tomto bode budeme rokovať po tom, ako o 17.00 hodine schválime, v prípade, že schválime, skrátené legislatívne konanie.

    Pri nasledujúcich dvoch bodoch programu je navrhovateľ podpredseda vlády Rudolf Chmel, ktorý sa tu nenachádza. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, že tieto dva body preskočíme a budeme pokračovať bodmi, kde je navrhovateľ minister hospodárstva pán Miškov.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Vládny návrh zákona má tlač 210, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 211.

    Poprosím ministra spravodajstva Juraja Miškova, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže už som okrem ministra hospodárstva aj ministrom spravodajstva. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, vypracovalo ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie, a tak ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd. Cieľom zákona č. 140/2010 Z. z. bola snaha dosiahnuť vyváženie obchodných vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, a tak odstrániť diskriminačný prístup a neprimerané obchodné praktiky v týchto vzťahoch. Očakávané ciele však predmetný zákon nenaplnil z dôvodu širokej dispozitívnosti v normatívnej úprave obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku a právnych úkonov v obchodnom záväzkovom práve vôbec.

    Na základe faktu, že jedným z nosných princípov normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je aj princíp zmluvnej slobody, ktorý sa opiera o všeobecnú zásadu, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení, sa predmetný zákon javí ako neefektívny. I keď pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je sloboda v určení obsahu zmluvy daná, platia isté zákonné obmedzenia, ktoré neumožňujú, aby dohodnutý obsah zmluvy bol v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nedovolený, najmä ak by obsahom záväzku malo byť zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.

    Na základe uvedených faktov ministerstvo hospodárstva predkladá návrh na zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Tak, po prvé, pán Miškov je minister hospodárstva, a nie spravodajstva. Ospravedlňujem sa. Po druhé, ako som sa dozvedel, spoločný spravodajca nie je poslanec Jozef Mikuš, ale Ľudovít Kaník, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva ani na informatizáciu spoločnosti a tiež nebude mať dopad na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011č. 212 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 211, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 213.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte, prosím vás, tento zákon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo hospodárstva zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122 Európskeho spoločenstva o ochrane spotrebiteľov do právneho poriadku Slovenskej republiky, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene. Zároveň rieši požiadavky praxe v oblasti cestovného ruchu a vytvára spoločný právny rámec na jednotnom trhu Európskej únie. Zároveň ruší doteraz existujúcu právnu úpravu v § 55 až § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúcu len zmluvu o striedavom užívaní nehnuteľností, tzv. zmluvu o timeshare, ktorá nedokázala reagovať na všetky novovzniknuté situácie v rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti cestovného ruchu. A zároveň ustanovuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy v Občianskom zákonníku mohol vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timeshare postupovať iba súd.

    Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Európskej únie, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istote spotrebiteľov a predávajúcich najmä v oblasti cestovného ruchu.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorsky výbor, Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, a nepredpokladajú sa ani ďalšie vplyvy na podnikateľské subjekty, hospodárenie obyvateľstva, informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.

    V osobitnej časti je obsiahnuté odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám, odporúčam aby sa Národná rada...

  • Prepáčte mi, pán poslanec. Pán poslanec Záhumenský, by som vás poprosil.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, prepáčte mi, aj som si meno poplietol, sorry. Nech sa páči.

  • ... Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára a podľa § 71 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 212, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 214.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností, predkladám do prvého čítania s cieľom upraviť postup pri podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach tak, že po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. bude možné pri podávaní cenových návrhov postupovať bez podmienky schváliť návrh valným zhromaždením spoločnosti. Doposiaľ platný zákon č. 429/2008 Z. z. totiž podanie cenového návrhu uskutočnením valného zhromaždenia podmieňuje.

    Nový postup pri podávaní cenových návrhov po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. umožní obchodným spoločnostiam pri podávaní cenových návrhov postupovať v súlade s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti, čim dôjde k odstráneniu zvýšenej administratívnej záťaže pre tieto podnikateľské subjekty. A tiež dôjde k zníženiu nákladov obchodných spoločností v prípade, že disponujú väčším množstvom minoritných akcionárov. A v konečnom dôsledku dôjde k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie ani na zamestnanie, ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a dopad na životné prostredie, materiál bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Přidala o slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak, ako to máte pred sebou v tlači 212. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem tiež, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva ani na informatizáciu spoločnosti a tiež nebude mať dopad na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Chcem povedať, že v súlade so všeobecnou časťou dôvodovej správy sa navrhuje prijať legislatívnu úpravu, ktorá zabezpečuje, aby podávanie cenových návrhov obchodných spoločností na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach nebolo podmienené schválením valného zhromaždenia spoločnosti, tak ako už pán minister hovoril. A jednoducho týmto sa predkladaný návrh zákona zrušuje, zákon č. 429/2008 Z. z. dáva možnosť postupovať pri podávaní cenových návrhov v súlade s rozhodnutím predstavenstva obchodnej spoločnosti a v konečnom dôsledku sa odstraňuje administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty, znižujú sa náklady obchodných spoločností, ak disponujú väčším počtom minoritných akcionárov, a zlepšuje sa tak v konečnom dôsledku podnikateľské prostredie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011 č. 214 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak teraz. Takže do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Lazár a Faič. Ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Lazár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na tento predložený návrh zákona.

    Ja by som v prvom rade chcel najsamprv zhrnúť, o čo tu vlastne ide, lebo je to takto strašne všeobecne povedané. Ja som strašne rád, že najviac je tu teraz poslancov z koaličného tábora za stranu SaS, pretože títo, myslím si, konkrétne sa nepodieľali na tom, keď sa tu pokútnym spôsobom vypredával štátny majetok. A preto sa čudujem tomu, že s takýmto návrhom zákona prišli.

    O čo vlastne ide v tomto zákone. Išlo o to, ak energetické spoločnosti, t. j., samozrejme, elektrárne, resp. vodárne, resp. teplárne, podávajú nejaký cenový návrh na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, potrebujú na to súhlas valného zhromaždenia. Povedzme si rovno, nie je to úplne štandardný krok. S tým plne súhlasím aj ja. Ale prečo tento krok nastal? No nenastal preto, aby sme robili niekomu administratívnu záťaž. A už vôbec si nemyslím, že zdôvodňovaním, že znížime administratívnu záťaž, ale následne, samozrejme, zvýšime ceny, je to zdôvodnenie adekvátne vyvážené.

    Prečo tento zákon bol prijatý? Nebol prijatý preto, aby sme komplikovali život malým, minoritným akcionárom alebo energetickým spoločnostiam, ktoré majú veľa minoritných akcionárov. Tento zákon bol navrhnutý a prijatý preto, aby sme aspoň čiastočne mohli kontrolovať, čo sa deje vo veľkých energetických spoločnostiach, ktoré spravidla majú jedného maximálne dvoch majiteľov. A teraz budem úplne konkrétny. V SPP, ktorého sme 51-percentným majiteľom, rozhoduje predstavenstvo, kde má väčšinu zahraničný investor. Nechcem špekulovať nad tým, či je to dobré alebo zlé alebo či je ten investor správny alebo nie je správny. Ale sme asi jediná krajina, dovolím si povedať, v Európe, aby som bol presný, kde takéto niečo je možné, že niekto, kto má väčšinu, nevie v spoločnosti rozhodovať. No preto sa čudujem, že sa na tom účastníte aj vy, pretože neboli ste pri tom, keď takéto niečo sa tu udialo podľa mňa neštandardné. A nechcem hovoriť o demokracii, či je to demokratické alebo nie. Poďme na ďalšiu spoločnosť, energetické spoločnosti, rozvodné závody. Takisto má štát 51 %. A predstavte si, takisto tam štát nevie o ničom rozhodnúť. Viete prečo? No lebo takýmto pokútnym spôsobom bol tento majetok predaný. A ja sa znovu čudujem, že vy, strana SaS, sa na takéto niečo prizeráte a na takomto niečom sa chcete podieľať. To ma na tom udivuje najviac. Tento zákon bol prijatý preto, aby štát mal aspoň akú-takú možnosť, pretože väčšinu v predstavenstve štát napriek tomu, že má 51 %, nevie získať. Ja to nepovažujem za štandardný prvok v trhovej ekonomike vôbec v celej Európe. Takže týmto zákonom, resp. touto novelou dosiahneme znovu to, že o týchto cenových návrhoch bude rozhodovať len predstavenstvo, kde, pochopiteľne, tú väčšinu majú už len zahraniční investori a, znovu opakujem, napriek tomu, že majú len 49 %. Ja by som chcel vidieť každého z vás, ako tu sedíte, ak by ste vo vlastnom dome vlastnili 51 % a riadila by vás svokra, ktorá tam má 49 %, komu z vás by sa to páčilo. No asi nikomu z vás. Ale v tomto prípade sme strašne spokojní s takýmto rabovaním štátneho majetku alebo pokútnym predávaním štátneho majetku. Chcem vás preto poprosiť, aby sme tento zákon neprerokúvali ďalej, aby bol stiahnutý, pretože to je jedna jediná možnosť, kde štát môže aspoň ako takým spôsobom vynútiť si alebo dosiahnuť presadzovanie aj štátnych záujmov, podotýkam, tu ide o veľké energetické spoločnosti. Tento zákon absolútne nebol namierený voči malým spoločnostiam.

    Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. To, že tento zákon predložili poslanci za stranu SDKÚ – DS, to ma neprekvapuje, to asi ani vás neprekvapuje, pretože pripravili si to pred ôsmimi rokmi a teraz to chcú dať do pôvodného stavu, lebo tento stav im, pochopiteľne, nevyhovuje. To už ma prekvapuje, že to robia poslanci za stranu KDH, ktorí sami boli proti privatizácii, kvôli tomu odišli, pokiaľ ja si dobre pamätám, z vlády, kvôli tomu boli predčasné voľby. Ale podľa všetkého sú tiež za to, aby sme tento stav vrátili do pôvodného stavu, pretože tento stav vlastne legalizuje situáciu, že 51-percentný vlastník nemá absolútne žiadne slovo v spoločnosti. Nepovažujem to za štandardné a považujem to za choré.

  • Reakcia poslanca.

  • Vy konkrétne, pán Přidal nie, vy ste tam neboli.

    Ale čo ma na tom najviac udivuje, je to, že vy ako nová strana sa necháte do takéhoto niečoho zatiahnuť. Ja vám poviem, aké budú z toho dôsledky. A už teraz to aj vidíme. SPP požiadal o nový cenový návrh. Nikto nespochybňuje legitímny nárok energetických spoločností si žiadať vyššie, nižšie ceny. To je, pochopiteľne, ich legitímny nárok. Je to zohľadnenie situácie na trhu. Ale prečo štát si uberá aj tú poslednú možnosť, ktorú má, aby aspoň zasiahol alebo aby mal možnosť lobovať aj za svoje vlastné záujmy, pretože sú to veľké energetické spoločnosti, ktoré boli sprivatizované neštandardným spôsobom?

    Preto ešte raz vás chcem veľmi pekne poprosiť v záujme obyvateľov Slovenska, stiahnime tento zákon a neprerokúvajme ho ďalej, pretože týmto len posilňujeme znovu postavenie zahraničných partnerov, ktorí majú 49 % v spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tá svokra ma celkom pobavila, no ona má niekedy ten rozhodujúci hlas, keď nevlastní ani jedno percento. O to by ani tak nešlo. Ide skôr o to, že najväčší problém v tejto oblasti je práve preto, že sme cez rôzne valné zhromaždenia veľmi kostrbato a veľmi kostlivým spôsobom, keď to tak môžem povedať, organizovali ceny médií. Dostalo sa to do takého stavu, že vďaka tomu sa neuskutočnila žiadna liberalizácia. A práve to je dôvod, pre ktorý sú tie ceny také vysoké. Dneska máme zásadné pripomienky od možných podnikateľov alebo investorov, ktorí už nám avizujú to, že sú schopní oveľa lacnejšie niektoré veci dodávať, resp. vyrábať. To je jeden moment.

    Druhý moment je ten, že áno, nemusí sa nám páčiť to, že menšinový vlastník má rozhodovacie právomoci v predstavenstve. Ale to bol v tom momente jediný spôsob, ako oni boli ochotní do toho v princípe ísť. Treba si uvedomiť, že my sme si nechali väčší majetok, z ktorého máme, samozrejme, aj primerané výnosy. Je logické, že sa nám to nemusí páčiť. Ja tiež by som možno do takého nešiel, ale v tom momente boli tie podniky naozaj nie celkom v dobrom stave. A dostali sme za to podstatne, ale podstatne viac peňazí, ako bola celá hodnota za tú polovičku necelú. Čiže to by som asi tak povedal.

    No a ako fungujú ešte štátne teplárne, sme videli v nedávnych vyjadreniach novín, resp. článkoch. No a, samozrejme, keď sa pozrieme hlbšie do ekonomiky, tak bez pomoci štátu by veľká väčšina týchto teplární bola dneska hlboko v strate, nebudem to rozvádzať. Môžeme si to povedať niekde v zákulisí. Ale veď všetci dobre vieme, o čo ide. A nemyslím si, že KDH odišlo z vlády kvôli tomu, že sa im nepáčila privatizácia, ak nemyslíte teda vatikánsku privatizáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Jahnátek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lazár, ja by som vás chcel takisto podporiť vo vašom vystúpení vzhľadom na to, že problematikou regulácie cien som sa zaoberal posledné štyri roky vo vláde. Bohužiaľ, aj v tomto parlamente odznievajú reči, ktoré chvália privatizáciu SPP. A aj teraz sme počuli, že nakoniec to bolo dobré, že sme za tak lacný peniaz predali SPP, ktorý bol skutočne zlatou sliepkou v slovenskej ekonomike a v slovenskej energetike.

    Ja by som chcel upozorniť pána ministra, že štát berie zodpovednosť za energetickú politiku a energetickú koncepciu a cenová politika je jeden z nástrojov rozvíjania sa. Ak tu hovoríme o regulácii cien, vždy je za to zodpovedný regulačný úrad, ale ministerstvo hospodárstva je stále súčasťou cenového konania. Čiže ako účastník cenového konania sa musí vyjadrovať k cenovým návrhom. A jediná forma, do ktorej nás pustili energetické monopoly, nielen SPP, ale aj ďalšie podniky, je cez valnú hromadu. A my sme si toto právo uplatnili cez schvaľovanie cenových návrhov. Čiže je absolútnou demagógiou, keď tvrdíme, že štát sťahuje ruky nad cenovou politikou. A je absolútnou demagógiou, keď ešte dokonca sa nájdu v dnešnej dobe poslanci po skúsenostiach s cenami energií, ktorí chvália systém privatizácie energetických blokov a úplne demagogicky dokážu obhajovať túto nezmyselnú vec a túto krivdu, ktorá sa v minulosti za druhej Dzurindovej vlády uskutočnila. Ani jeden štát si nepustí cenovú koncepciu a cenovú politiku z vlastných rúk. Dokonca veľké monopoly sú stále štátnymi podnikmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pekne.

    Pán poslanec Lazár, bude reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Viete, znovu je tu taká reakcia, ako sme tu zvyknutí stále. Ja som nechcel do toho vnášať zbytočné emócie a politiku. Ja som len povedal fakty. A vaša reakcia...

  • Reakcia poslanca.

  • Počkám, pán Janiš? Môžem ďalej?

  • Ďakujem. Zbytočne ma ruší pán Janiš a pritom sa v tejto téme vyzná, tak by som bol rád, keby to počúval.

    A na pragmatickú poznámku, pripomienku k zákonu, lebo je vaše legitímne právo schváliť, samozrejme, čo chcete, máte väčšinu, reagujete znovu osobnými útokmi, zľahčovaním. No ja si nemyslím, že to je dôvod na zľahčovanie. Štát sa úplne zbytočne a nezmyselne oberá o svoje jedno z mála práv, ktoré má v týchto, hovorím ešte raz, pokútnym spôsobom sprivatizovaných štátnych spoločnostiach.

    Pán Jurčík, poznáme sa. Pracovali ste v energetike, nechcel som byť osobný, ale keď ste spomenuli štátne teplárne, no pokiaľ viem, tak práve strana SaS si osvojila manažérov, neboli to manažéri strany SMER. A asi keď ste si ich osvojili, tak ste ich považovali za dobrých manažérov. A až médiá vás museli upozorniť na aktuálnu situáciu. Ale nechcem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ak uvediem napr. aj Teko, tak pokiaľ mám informáciu, tak tiež riadite Teko. Sú to vaši nominanti. A máte tam, už po mne je tam piaty, predsedu predstavenstva. Pri všetkej úcte, toľko predsedov sa nevystriedalo za 40 rokov v teplárni, čo za vás za 6 mesiacov. To je rekord.

    Ale vrátim sa k podstate veci. Nechcem to zľahčovať, nechcem tu byť osobný, tu nejde o osobné vzťahy. Ja ešte raz chcem vyzvať, nevzdávajme sa posledného práva, ktoré máme, veď my ho nemusíme využívať. Ale prečo sa ho sami svojvoľne vzdávame? Ja v tomto nevidím absolútne žiadny dôvod. A chcem vás požiadať, aby sme si toto právo zachovali. Je to právo ministerstva hospodárstva, resp. Fondu národného majetku zasiahnuť. A tento zákon sa dotýka len veľkých spoločností, v malých spoločnostiach, viete dobre, tento problém nie je, je to šité pre veľké firmy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Faič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode chcem predložiť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Chcem tu zvýrazniť a vlastne doplniť mojich kolegov alebo môjho kolegu Lazára, ktorý vystúpil v rozprave. Chcem sa dotknúť dvoch vecí.

    Tá prvá vec je, že majoritné postavenie štátu v niektorých strategických podnikoch, ktoré boli privatizované, je relativizované dodatkami zmlúv privatizačných, ktoré vlastne dovolili alebo prinútili štát cez tieto zmluvy vzdať sa manažérskych rozhodovacích práv v týchto firmách. To je fakt. Je to, samozrejme, v záujme investorov zahraničných, ktorým aj keď sme členmi jedného veľmi vážneho a silného zoskupenia, Európskej únie, a, samozrejme, aj eurozóny, je napĺňanie ekonomických záujmov firiem, ktoré fungujú v štátoch, ktoré sa podieľali na privatizácii týchto energetických podnikov. Či si to chceme uvedomiť alebo zobrať do úvahy alebo nie, len ekonomické záujmy sú tie, ktoré sú najsilnejšie vo vzťahu k pozíciám jednotlivých štátov. A pokiaľ sa týka energetiky, to bude stále viacej. V čase, keď sa, a tak to vidíme, že je to vo svete a je to v Európe, oveľa viacej zvyšuje regulačná úloha štátu, my, Slovenská republika, ideme cez túto novelu zákona dobrovoľne sa vzdať možno jediného inštitútu, ktorým sme mohli eliminovať toto postavenie. Vy to nazývate, pán minister, znížením administratívnej náročnosti. Áno, pod znížením administratívnej náročnosti je vlastne zamedzenie toho prebitia tým naším tromfom postavenia zahraničných investorov v týchto firmách.

    Ďalej, tí, ktorí sledujete alebo sledovali ste celý vývoj aj ten čas pred zavedením eura v Slovenskej republike, musíte priznať, že aj ceny energií, ktoré boli takýmto mechanizmami a nástrojmi udržané na istej úrovni, zamedzili zvyšovať ceny a, samozrejme, aj infláciu potrebnú, ktorá bola sledovaná pri zavedení eura.

    Ak teda mám zhrnúť ten môj návrh, chcem vás všetkých poprosiť, nezbavujme sa dobrovoľne možno posledného inštitútu regulačnej úlohy štátu v súvislosti s cenami energií. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Přidal.

  • Ja by som chcel povedať pánovi kolegovi Lazárovi, že sa nepamätám, že by KDH odišlo z koalície pre privatizáciu.

    Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, páni. Viem, ako vypadali Slovenské elektrárne pred privatizáciou a ako vypadajú teraz, ale to najpodstatnejšie, prosím vás, prečítajte si vlastne, o čo v tomto zákone ide. Ide tu o podávanie cenových návrhov obchodných spoločností. To neznamená, že keď je návrh cenový podaný, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ho schváli taký, aký je podaný. Veď tu vôbec neobmedzujeme to právo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby to schválil v súlade s platnou legislatívou alebo platnými postupmi, tu ide len o podávanie návrhu.

  • Slovo má pán poslanec Jurčík.

  • Trošku doplním kolegu Přidala v tom, že má pravdu, pokiaľ ide o to, že sa to týka len skutočného podávania návrhov. Ale princíp je v tom, to by sme si mali skutočne uvedomiť, že my nemôžeme suplovať alebo resp. štát nemôže suplovať názory na to, ako sa to má robiť. Predsa štát tu vôbec nie je na to, my máme na to predsa nezávislý orgán, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To, že fungoval, ako fungoval, je druhá vec. Ale neberme mu tú právomoc sa rozhodnúť. Veď ako s koľkými nezmyslami prišli často tieto monopolné podniky a úrad ich musel nejakým spôsobom dávať do poriadku, tak to bude aj v budúcnosti. Len ide o to, aby sa nemuselo k tomu podaniu zísť tisícpäťsto ľudí, o nič iné tu nejde, ide len o túto jednu jedinú vec. A keď bude nová regulácia alebo ak sa teda podarí tá novela urobiť, tak bude existovať aj možnosť odvolať sa proti tomuto návrhu. Tak prečo sa toho bojíme? Chceme to liberalizovať preto, aby ľudia mali práveže lacnejšie energie, a takýmto spôsobom to obmedzujeme. Predsa nikto nepríde do takto regulovaného prostredia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jahnátek.

  • Ja by som rád doplnil ešte vystúpenie pána kolegu Faiča, aby sme si zas, páni z koalície, uvedomili vlastne, ako sa tie ceny robia. Keď hovoríme konkrétne o SPP, tak od príchodu novej vlády, vlády Ivety Radičovej, SPP podal, páni, celkovo osem cenových návrhov. Keby tie cenové návrhy mali nejakú stabilnú hodnotu, bral by som to, že je to skutočne reálne vypočítaná cena a je nejaká objektívna z hľadiska ich videnia. Keby to malo stúpajúcu tendenciu, že čím je neskôr podaný cenový návrh, tým je vyššia navrhovaná cena, aby sa doplnil nejaký výpadok zisku, by som to bral ako logický postup, že asi ozaj z ich videnia, z ich kalkulácie vychádza nejaká strata. Lenže, páni, tieto cenové návrhy, celkom ich bolo osem, sa líšili v horizonte od 7 % do 33 %. A začínali s 28,5 %. Čiže aká to bola logika pri navrhovaní cien? Jednoducho SPP sa hrá a skúša, že čo im prejde a čo im neprejde. Vy im teraz, samozrejme, nahrávate, lebo aj to 14-percentné odvolanie, čo momentálne urobili, a ministerstvo hospodárstvo dalo na to súhlas, je takisto nelogické, lebo v prvom kroku ministerstvo hospodárstva cenový návrh zamietlo, ale už odvolanie podporilo. Čiže znovu je tu určitá schizofrénia z hľadiska postupu ministerstva pri cenových návrhoch. A tá úloha ministerstva je v tom, aby štát, keď je 51-percentný akcionár v tejto spoločnosti, nebol zosmiešňovaný tak, ako sú zosmiešňovaní vlastne na verejnosti títo zahraniční investori vzhľadom na to, že nevedia dať ani stabilnú ponuku na zvýšenie ceny alebo na úpravu ceny.

  • Ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, my hovoríme o úlohe štátu v celom procese regulácie cien, pretože hovoríme o regulácii v sieťových odvetviach. Štát nemôže robiť nič iné, len to, čo mu zákon dovoľuje. A my sa tu bavíme o právnej norme, bavíme sa tu o zákone. Ak zo zákona vypustíme všetky relevantné možnosti, ktoré štát má v sprivatizovaných podnikoch, kde stratil manažérske právomoci, hoci má majoritu, hoci má väčšinu, tak nie som si istý, či robíme v záujme štátu.

    Včera tu, som zaregistroval, hovorila jedna pani poslankyňa z vládnej koalície, že sú tu dve filozofie, ktoré na seba narážajú. Áno, je tu úplne iná filozofia, o ktorej hovoríme my a ktorú predstavujeme my. A nie som si istý, nechcem sa nikoho dotknúť, chcem vo vecnej rovine zostať, či takéto návrhy, ktoré sa teraz predkladajú, a zvlášť aj tento, sú v záujme štátu, sú v záujme občanov Slovenskej republiky, zvlášť v čase, keď sa v iných štátoch, kde sa hovorilo o tom, že trh všetko vyrieši, prijímajú nové regulačné mechanizmy, pretože sa úloha štátu v tejto situácii úplne inak chápe. Nazdávam sa, že by sme tak mali robiť aj my. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aspoň v krátkosti zareagovať na niektoré z tých argumentov, ktoré tu odzneli v rozprave.

    Pán poslanec Lazár zdôraznil, že účelom tohto zákona bolo kontrolovať predstavenstvo. Ja sa chcem spýtať: Kontrolovať predstavenstvo, za akým účelom, za účelom toho, že si nevie robiť svoju robotu poriadne, za to ho musí kontrolovať valná hromada? Predstavenstvo je predsa výkonný orgán spoločnosti a jeho úlohou je riadiť spoločnosť a robiť rozhodnutia v mene akcionárov. Tento zákon, ktorý navrhujeme zrušiť, je účelový a je zlý z viacerých dôvodov.

    Chcel by som možno ešte v krátkosti reagovať aj na pána poslanca Jahnátka, ktorý hovoril o tom, že ani jeden štát si nepustí cenovú politiku z rúk. Nuž, pán Jahnátek, možno len vy, Robert Fico a nejakí ďalší uverili tomu, že štát rozhoduje o cenách energií, že štát rozhoduje o cenách tovarov a služieb a možno aj o cenách mrazených kurčiat v Tescu. Vo vyspelých ekonomikách o cenách statkov rozhoduje trh, a nie politici, chvála pánubohu. Ďakujem.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Číž, prosím vás pekne, nevykrikujte tu. Dobre? Pekne vás o to poprosím. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca pán Přidal.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Výkriky v sále.

  • Pán Číž, nevykrikujte tu, prosím vás.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 213, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 215.

    Poprosím ministra hospodárstva, aby tento vládny návrh uviedol.

    Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Solomyosa, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý ministerstvo hospodárstva vypracovalo v súvislosti s požiadavkou Európskej komisie a Európskeho združenia boja proti nelegálnym príjmom terorizmu a za dodržiavanie európskych práv.

    Návrh zákona upravuje vykonávanie medzinárodnej sankcie zabezpečujúcej medzinárodný mier a bezpečnosť vrátane povinností fyzických osôb a právnických osôb pri jej vykonávaní, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ukladaní sankcií za účelom ochrany základných ľudských práv a boja proti terorizmu, a to v oblasti obchodu a nefinančných služieb, finančných služieb, dopravy, pôšt a elektronických komunikácií, ďalej, v oblasti technickej infraštruktúry a vedeckých, technických, kultúrnych a športových stykov.

    Predložené znenie zákona je v súlade s článkom 30 zmluvy o Európskej únii a jeho schválením bude zrušený doposiaľ platný zákon upravujúci vykonávanie medzinárodných sankcií zákonom č. 460/2002 Z. z. v znení zákona č. 127/2005 Z. z., ktorého znenie už požiadavkám Európskej únie nevyhovuje.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií (tlač 213). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011 č. 215 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán Solymos, poprosím kolegov, keby mohli venovať pozornosť spravodajcovi, aby mohol dokončiť svoj prejav. Ďakujem pekne, pán Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2011 č. 215 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 214, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 216.

    Prosím pána ministra, aby tento návrh uviedol.

    A poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Janiša, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorého predložením ministerstvo hospodárstva zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28 Európskeho spoločenstva o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a prebratie článkov 7a až 7e smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/30 Európskeho spoločenstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica č. 98/70 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja, zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisii skleníkových plynov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Návrh zákona tiež rozširuje podporu produkcie biometánu ktorý vzhľadom na vysoký potenciál úspory emisií skleníkových plynov ponúka značné environmentálne výhody, a to v oblasti výroby tepla a elektriny, ako aj pri jeho využívaní ako biopaliva. Zariadenia na výrobu biometánu totiž môžu vzhľadom na ich decentralizovaný charakter významne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju vo vidieckych oblastiach a ponúknuť poľnohospodárom nové možnosti príjmov.

    V súlade s požiadavkou uvedenej smernice ministerstvo hospodárstva návrhom zákona zavádza mechanizmus pre dodržiavanie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, ako aj inštitút vydávania osvedčení pre inštalatérov kotlov a pecí na biomasu, fotovoltických a slnečných tepelných systémov, plytkých geotermálnych systémov a tepelných čerpadiel.

    Osvedčenia budú vydávané ministerstvom hospodárstva, ich vydávanie bude podmienené preukázaním požadovaného vzdelania, odbornej praxe a úspešného vykonania skúšky.

    Návrhom zákona sa tiež stanovujú nové kompetencie Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyplývajúce pre tieto rezorty z kritérií trvalej udržateľnosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má teraz spoločný spravodajca. Počkáme, až príde k pultu. Nech sa páči, pán Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (tlač 214).

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v ustanovenej 15-dňovej lehote pred konaním schôdze Národnej rady.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona obsahuje taktiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej navrhujem, aby Národná rada za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nechce.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 141 a spoločnú správu výborov nájdete pod tlačou 141a.

    Prosím ministra hospodárstva, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorý ministerstvo hospodárstva vypracovalo v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009, ktoré prinieslo zmeny v oblasti obchodovania s položkami s dvojakým použitím.

    Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola kontrola obchodu s tovarom dvojakého použitia uskutočňovaná v plnom súlade s nariadením Rady ES č. 1334/2000. Činnosti, ktoré nariadenie Rady ponecháva na právomoc členských štátov alebo členské štáty splnomocňuje na ich vykonanie, sú obsiahnuté v súčasnosti platnom zákone č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nadobudnutím účinnosti nového nariadenia Rady č. 428/2009 v auguste 2009 bol stanovený nový režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, ktorý bolo potrebné premietnuť do platnej legislatívy na úseku obchodovania s položkami s dvojakým použitím v Slovenskej republike. V dôsledku tejto skutočnosti ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu novej právnej normy, návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorým komplexne upravuje postup udeľovania povolení v oblasti obchodu s položkami s dvojakým použitím, vymedzuje kompetencie príslušných orgánov štátnej správy v tejto oblasti, stanovuje povinnosti vývozcov, vlastníkov a iných užívateľov pri nakladaní s položkami s dvojakým použitím, upravuje podmienky sprostredkovateľskej služby, vydania dovozného certifikátu, poskytovania technickej pomoci, ako aj podmienky prepravy položiek v rámci členských štátov Európskej únie.

    Návrh zákona tiež upravuje výkon kontroly dodržiavania tohto zákona a vymedzuje sankcie za zistené porušenia odstupňované podľa závažnosti.

    Návrh zákona súčasne reaguje na poznatky aplikačnej praxe, čím sa odstraňujú nedostatky v doteraz platnej legislatíve.

    Predloženým návrhom sa ruší doteraz platný zákon č. 21/2007 Z. z. a Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/2007, ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí aj o individuálne vývozné povolenie, globálne vývozné povolenie, povolenie na sprostredkovateľskú činnosť a medzinárodný dovozný certifikát pre tovar dvojakého použitia vzhľadom na to, že vzory týchto žiadostí s výnimkou medzinárodného dovozného certifikátu sú súčasťou nového nariadenia Rady ES č. 428/2009.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň je kompatibilný s činnosťou medzinárodných kontrolných režimov, ktorých ciele a princípy Slovenská republika uznáva, ako aj s právnou úpravou platnou v Európskej únii.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorý máme v tlači 141, v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Platné uznesenie neprijali výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce návrhy, ktoré máme všetci uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne, o bodoch 1 až 40 a bode 42 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 41 osobitne s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu v druhom čítaní bola schválená 27. januára, týmto uznesením ma súčasne výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 a nasledovných rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Počkáme, kým dodiskutuje pán navrhovateľ s pánom poslancom, a potom by nám mohol odpovedať, či chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci na ďalšie body nám chýbajú navrhovatelia, vyhlasujem teraz prestávku do 11.30 hodiny. O 11.30 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch a potom budeme pokračovať o 14.00 hodine bodmi, ktoré sme dnes preskočili, takto: najprv bodom, kde budeme hlasovať, teraz o tom skrátenom legislatívnom konaní, to je bod č. 10, a potom bodmi, kde je navrhovateľ pán podpredseda vlády Rudolf Chmel, 11 a 12, a potom ďalej podľa poradia. Zatiaľ vám ďakujem. O 11.30 hodine budeme hlasovať. Keďže teraz je dlhšia prestávka, prosím vás, buďte potom na 11.30 hodinu presní. Ďakujem vám.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, o tri minúty začíname s hlasovaním. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o zákonoch vrátených prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Pripomínam, že na prijatie týchto zákonov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čiže minimálne 76 poslancov.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 204).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienok prezidenta.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, v súlade s odporúčaním gestorského výboru dajte hlasovať o pripomienke č. 1 pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, za nikto, proti 75, nezdržal sa nikto, nehlasovali 2.

    Tento bod nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať spoločne o pripomienkach pána prezidenta 2, 3, 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Zo 138 prítomných poslancov hlasovalo 135 za, nikto nebol proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach pána prezidenta, mám splnomocnenie gestorského výboru o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Takže hlasujeme o treťom čítaní. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 poslancov hlasovalo 77 za, 62 proti, 4 sa zdržali.

    Tretie čítanie sme schválili,

    pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Teraz budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 poslancov hlasovalo 78 za, 65 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 205).

    Prosím spoločného spravodajcu poslanca Viliama Novotného, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pána prezidenta 1 až 4 a 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, hlasujte o týchto pripomienkach.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 144 za.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta pod č. 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 67 za, 71 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta pod č. 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 85 za, 43 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach pána prezidenta,

    sme v treťom čítaní,

    prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto prihlásil do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ukončujem rozpravu.

    Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 79 za, 64 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    zákone zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Spoločným spravodajcom je poslanec Martin Poliačik. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Pán predseda, najprv budeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, ktorých presné znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 12. A gestorský výbor pre Národnú radu odporúča hlasovať o nich spoločne. A nezaujal k nim stanovisko sú bez odporúčania gestorského výboru. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto pripomienkach pána prezidenta spoločne.

  • Prosím, hlasujte teraz o pripomienkach 1 až 12.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 65 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Pripomienky pána prezidenta sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o 13. a 14. pripomienke pána prezidenta, ktorých znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy. A súvisia so zmenou účinnosti zákona. Gestorský výbor zaujal k nim stanovisko, odporúča hlasovať o nich spoločne a ich schváliť. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o pripomienkach 13 a 14.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 143 za.

    Tieto dve pripomienky pána prezidenta sme schválili.

  • Tým sme v druhom čítaní rozhodli o pripomienkach pána prezidenta. Pán predsedajúci,

    sme v treťom čítaní,

    prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a ukončujem rozpravu.

    Hlasujeme o vrátenom zákone ako o celku.

  • Budeme teda hlasovať o vrátenom zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 79 za, 57 proti, 8 sa zdržalo.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorá bola vrátená prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

    Nasleduje hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237).

    Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi pánovi Golianovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu (tlač 237), kde Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 237), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, dajte, prosím, o návrhu tohto uznesenia hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 za, 68 proti.

    Národná rada schválila návrh vlády a vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ako som už pred hlasovaním vravel, o 14.00 hodine prerokujeme tento bod. Je to bod č. 10 z programu.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny(tlač 210).

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Kaníka, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 proti.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 poslancov hlasovalo 78 za, 3 proti, zdržalo sa 64.

    Tento návrh sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím opäť poslanca pána Kaníka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211).

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 5 boli proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie.

  • Dajte preto, prosím, hlasovať, že sa v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby Národná rada za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 3 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslanca Alojza Přidala, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309/2009 Z. z. a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

  • Prosím, hlasujte o tomto návrhu teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 67 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada neschválila tento návrh, nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 77 za, 58 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme teraz hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení lehôt. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pridelení návrhu výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a ďalej o tom, aby za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory majú povinnosť prerokovať návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

  • Ďakujem. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 83 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií (tlač 213).

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Solymosa, aby hlasovanie uviedol.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 6 proti, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a lehôt. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

  • Ďakujem.

    Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 80 za, 0 proti, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pán spoločný spravodajca poslanec Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 7 proti, 58 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru, a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní výbory do 16. marca tohto roku a gestorský výbor do 18. marca tohto roku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 79 za, 0 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím opäť spoločného spravodajcu pána poslanca Janiša, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní, a to o

    vládnom návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím (tlač 141).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto.

    Pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 40, o bode 42 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Prosím, hlasujte teraz o bodoch 1 až 40 a o bode 42.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 77 za, 2 proti, 63 sa zdržalo.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 41 spoločnej správy s odporúčaním výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, hlasovalo 64 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, odporúčam hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných poslancov, hlasovalo 77 za, 4 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme tento návrh.

    A pristupujeme k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 5 bolo proti, 60 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o položkách s dvojakým použitím.

    Ďakujem vám pekne.

    Schôdza pokračuje o 14.00 hodine.

    Prepáčte, poprosím ešte o minútku strpenia, procedurálny návrh má poslanec Osuský.

  • Pán predseda, nie je to procedurálny návrh, je to rubrika straty a nálezy. Prosím vás, včera som našiel v kinosále USB kľúč, chrómový, ja som ho, samozrejme, neštudoval. Tak sa pýtam, či ho niekto nestratil.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Skúsme, či sa pánovi Procházkovi podarí dať procedurálny návrh. Poprosím mikrofón.

  • Začína zasadnutie ústavnoprávneho výboru o 2 minúty. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona prerokovávame na žiadosť vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Prosím teraz pána ministra životného prostredia, aby z poverenia vlády odôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorým sa novelizuje tento zákon.

    Hlavnými dôvodmi predkladaného návrhu zákona sú transpozícia smernice Európskeho parlamentu z roku 2008 č. 101, ktorou sa mení a dopĺňa smernica z roku 2003 č. 87 s cieľom začleniť činnosť leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva. Ďalej je to transpozícia niektorých ustanovení smernice 2009/29, ktorou sa mení a dopĺňa smernica takisto z roku 2003 č. 87 a ruší sa schéma obchodovania s kvótami skleníkových plynov pre určité prevádzky. Návrh zákona zosúlaďuje aj použitie kvót z druhého obchodovateľného obdobia v treťom obchodovateľnom období s požiadavkami smernice 87. A do návrhu zákona sa premietajú niektoré požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi.

    Ďalej návrh zákona spresňuje niektoré ustanovenia týkajúce sa podávania správ o emisiách skleníkových plynov a informovania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Do predloženého návrhu sa premietlo nadobudnutie platnosti Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána poslanca Goliana, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 60 z 1. februára 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2011.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2011 č. 236 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, ďalej, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Chcem sa preto opýtať, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Golianovi.

    A poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády predložil Národnej rade Slovenskej republiky dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu

    vládneho návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu,

    ktorý prerokovávame ako tlač 220.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 12. januára tohto roku.

    Protidrogový fond bol zriadený zákonom č. 381/1996 Z. z. ako finančný nástroj realizácie protidrogovej politiky. Od jeho vzniku bola činnosť fondu 95 % dotovaná štátom, a to aj napriek tomu, že dotácia zo štátneho rozpočtu mala byť len jedným zo zdrojov fondu.

    Od roku 1997 do roku 2008 bolo zo štátneho rozpočtu fondu každoročne vyčlenených približne 50 mil. Sk určených na plnenie účelu fondu a zabezpečenie prevádzky aparátu fondu. Ostatné zdroje fond nevyužíval. V rokoch 2009 a 2010 nebola fondu poskytnutá štátna dotácia. Fond z dôvodu nedostatku financií prestal plniť účel, na ktorý bol zriadený.

    Súčasný stav vo fonde len potvrdzuje skutočnosť, že bez dotácie zo štátneho rozpočtu nie je funkčný. Dlh fondu je na platoch zamestnancom, odvodoch a daniach. Tento stav je neúnosný a na zabránenie ďalších škôd spôsobených existenciou fondu sa navrhuje jeho zrušenie. Naviac, je neefektívne, aby štát podporoval neštátny subjekt na to, aby prerozdeľoval finančné prostriedky štátneho rozpočtu. Takáto činnosť Protidrogového fondu je duplicitná, pretože dotačná politika v protidrogovej oblasti je zabezpečovaná Úradom vlády Slovenskej republiky, odborom koordinácie protidrogovej stratégie. Peniaze, ktoré boli fondu prideľované, fond mohol využívať a aj využíval na prevádzkové náklady, platy, úhradu nájomného či telefónov, na služobné auto a tak ďalej.

    Dovoľujem si vás, pani poslankyne, páni poslanci, ubezpečiť, že zrušením Protidrogového fondu, ktorý fungoval na základe podpory zo štátneho rozpočtu, nebude ohrozené plnenie úloh v oblasti protidrogovej politiky. Vláda Slovenskej republiky má skutočný záujem na vytvorení efektívnej politiky boja proti drogám a drogovej závislosti, práve preto posilnila na Úrade vlády odbor, ktorý bude riadne, zodpovedne a najmä transparentne prerozdeľovať dotácie na protidrogové projekty.

    Ďakujem vám, vážené pani poslankyne a páni poslanci, za pozornosť a podporu, ktorú tomuto zákonu budete venovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A ja poprosím pána poslanca Chabana, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení Protidrogového fondu (tlač 220). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a právom Európskej únie.

    Zrušenie Protidrogového fondu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a vplyv na životné prostredie. Historicky je naplnený účel existencie Protidrogového fondu ako fondu neštátneho narábajúceho so štátnymi zdrojmi.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 223 zo 17. januára 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Poprosím, pán predsedajúci, aby ste k uvedenému návrhu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať pánov poslancov v rokovacej sále, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o návrhu zákona.

    Ďakujem pánovi poslancovi Chabanovi ako spoločnému spravodajcovi.

    A prosím pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby z poverenia vlády Národnej rade uviedol dôvody, ktoré viedli vládu k podaniu

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie,

    ktorý prerokovávame ako tlač 200.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Medzinárodná protikorupčná akadémia je medzinárodná medzivládna organizácia, ktorej cieľom je odstrániť existujúce nedostatky v poznatkoch a v praxi v protikorupčnej oblasti. Ide o prvú verejnoprávnu inštitúciu tohto druhu na medzinárodnej úrovni.

    Dňa 15. decembra 2010 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 890 k návrhu na uzavretie Dohody o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie a vyjadrila súhlas s uzavretím predmetnej dohody.

    Na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2010 dohodu podpísal stály predstaviteľ vlády Slovenskej republiky pri medzinárodných organizáciách vo Viedni veľvyslanec Marcel Peško. Slovenská republika sa tak stala jedným zo zakladajúcich členov prvej medzinárodnej vzdelávacej a výskumnej inštitúcie tohto druhu.

    Dňa 25. januára 2011 bola dohoda prerokovaná v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktoré odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.

    Slovenskej republike ako členskému štátu umožní dohoda vzájomne prospešnú expertnú spoluprácu na vysokej teoretickej a praktickej úrovni, ako aj výmenu najlepších osvedčených postupov v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý predstavuje právny rámec v boji proti korupcii.

    Cieľovými skupinami budú zástupcovia štátnych orgánov zameraných na boj proti korupcii, orgánov činných v trestnom konaní, sudcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, policajti, ale aj zástupcovia súkromného sektora. Okrem vzdelávania je dôležité zameranie Medzinárodnej protikorupčnej akadémie aj na podporu výskumu v boji s touto trestnou činnosťou a na prehlbovanie spolupráce medzi stranami dohody.

    Boj proti korupcii je jednou z priorít vlády Slovenskej republiky a v tomto kontexte treba vnímať aj vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.

    A poprosím pána poslanca Saloňa, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu (parlamentná tlač 200a) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie (tlač 200).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie (tlač 200) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 207 z 5. januára 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie.

    Prílohou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie (tlač 200), kde Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie. Ďakujem pekne.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Ústne, páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť? Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona.

    Poprosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade a uviedol dôvody, ktoré viedli vládu predložiť Národnej rade

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    ktorý prerokovávame ako tlač 215.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na štvrtý štvrťrok 2010.

    Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernice 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky.

    Z dôvodu zvyšujúceho sa počtu prepojení medzi jednotlivými systémami, ktoré donedávna fungovali výhradne na vnútroštátnom a nezávislom základe, bolo potrebné objasniť koncepciu prepojeného (interoperabilného) systému a vymedziť práva a zodpovednosti prevádzkovateľov. Návrh zákona zavádza definíciu prepojeného systému a ustanovuje pravidlá prepojeného systému s dôrazom na potrebu koordinácie pravidiel okamihu prijatia príkazu jednotlivými systémami tvoriacimi prepojený systém v súvislosti s neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu. Uvedené je dôležité z hľadiska ochrany práv účastníkov jednotlivých systémov pri vykonávaní príkazov. Návrh zákona tiež vymedzuje pravidlá vykonávania príkazov medzi jednotlivými systémami, podmienky na prijatie, spracovanie a vykonanie príkazov. Súčasťou prepojeného systému môžu byť platobné systémy i systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi.

    Návrh zákona sa zaoberá aj ochranou platobných systémov a systémov vyrovnania pred rizikami, ktoré pre ne vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka systému, a to aj vtedy, ak sú tieto systémy súčasťou prepojeného systému.

    Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 2 z 12. januára 2011 a na rokovanie Národnej rady bol predložený bez rozporov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a ďalšom odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky s predloženým návrhom vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet (tlač 215).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený vládny návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 12. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložkou vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 221 zo 14. januára 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor tak urobil do 18. marca 2011.

    Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Ústne sa do rozpravy nechce prihlásiť nik z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch.

    A poprosím pána podpredsedu vlády, aby predložil Národnej rade

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    ktorý prerokovávame ako tlač 182.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Predložený návrh zákona vypracovalo ministerstvo financií v spolupráci s Národnou bankou v súlade s Plánom legislatívnych úloh, návrh zákona, ktorým sa navrhujú zmeny a ustanovenia na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú ďalšie smernice, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie. A ďalej sa predkladá tento návrh aj na základe vlastnej iniciatívy v súvislosti s vykonaním dohľadu nad bankami a overovaním funkcie modelov merania rizík v bankách.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie povinnosti pre Národnú banku Slovenska zohľadňovať možný vplyv jej rozhodnutí na stabilitu finančného systému v členských štátoch, najmä v kritických situáciách, ďalej, posilniť právo na informácie Národnej banky, najmä pri kríze pobočiek zahraničných úverových inštitúcií. Nedostatočná výmena informácií medzi orgánom dohľadu v inom členskom štáte a NBS sa môže prejaviť ako škodlivá pre finančnú stabilitu v iných členských štátoch.

    Ďalej je cieľom zabezpečiť právomoc orgánu dohľadu vymáhať dostatočné krytie rizík banky, t. j. uložiť banke povinnosť alokovať svoje vlastné zdroje na všetky identifikované riziká, a to systémom hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu.

    Ďalej je cieľom umožniť Národnej banke Slovenska posúdiť, či metodika hodnotenia ratingovej agentúry v rámci procesu uznávania ratingu spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti.

    A ďalej ide o cieľ upraviť nový režim majetkovej angažovanosti. Súčasný režim pochádza z roku 1992. Preto bolo potrebné prehodnotiť existujúce požiadavky. Podľa návrhu zákona banka a obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečovať, aby majetková angažovanosť neprekročila jednu z vyšších hodnôt, a to buď 25 % vlastných zdrojov, alebo 150 mil. eur.

    Ďalej cieľom je umožniť Národnej banke, ak je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe, aby zriadila kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorých zabezpečuje výmenu informácií, dosiahnutie prípadnej dohody o dobrovoľnom zverení úloh a dobrovoľnom delegovaní povinností, určenie programov previerok vykonávaných orgánmi dohľadu a zvýšenie efektívnosti dohľadu.

    Ministerstvo financií zároveň do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá aj legislatívne riešenie ďalšej podpory pre mladých formou úpravy hypotekárnych úverov so štátnym príspevkom pre mladých. Cieľom tejto právnej úpravy je uzákoniť, aby mala mladá rodina možnosť odkladu splátok istiny hypotekárneho úveru alebo možnosť zníženia celej anuitnej splátky hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky, a to na dobu 24 mesiacov po narodení každého dieťaťa. Zároveň sa navrhovanou úpravou zruší podmienka, podľa ktorej musí mať každý z manželov príjem nižší ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. A namiesto toho sa ustanoví, že je postačujúce, aby ich spoločný príjem nepresahoval 2,6-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zároveň sa upravuje aj podmienka dosiahnutia príjmu, ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru viacerí spoludlžníci, tak, že ich priemerný mesačný príjem spolu nesmie presahovať súčin počtu dlžníkov a 1,3-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy. To znamená, že bude môcť ísť o rôzne kombinácie príjmov tak, aby v súhrne nepresahovali stanovený limit.

    Návrh zákona na svojom rokovaní prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 12. januára 2010. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A poprosím pána poslanca Kollára, predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesením č. 126 z 27. januára a uznesením č. 131 z 1. februára tohto roku, a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 117 z 25. januára tohto roku.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 16 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená ako tlač 182a uznesením gestorského výboru č. 132 z 1. februára tohto roku.

    Výbor určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu výborov. Poveril ma súčasne predniesť túto správu na rokovanie Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú príp. z rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Beblavý a Kažimír. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Beblavému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ide o taký, poviem otvorene, menší technický návrh, ktorý ale, si myslím, by mohol čiastočne napomôcť riešiť jeden z problémov, ktorým sú dnes pomerne vysoké náklady hypotekárnych úverov pre slovenských občanov v porovnaní, povedzme, s inými krajinami eurozóny. Tieto dva návrhy, ktoré prednesiem, boli konzultované s ministerstvom financií tak, aby veci pomohli, a nie poškodili. Dovoľte mi ich teda predniesť a odôvodniť.

    K článku I:

    Bod 1. V článku I sa za pôvodný bod 37 vkladá nový bod 38, ktorý znie: „V § 68 písm. d) sa vypúšťajú slová „poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze“.“ Ostatné body sa prečíslujú.

    Tento bod umožní, aby vlastne bolo možné splácať hypotekárne úvery hypotekárnymi úvermi. Dnes to zákon neumožňuje, čo vedie paradoxne k tomu, že práve keď niekto chce splatiť hypotekárny úver, povedzme preto, aby prešiel do inej banky za výhodnejších podmienok, tak vlastne si už nemôže zobrať hypotekárny úver, ale sa buď prechádza na iné formy, povedzme, úvery na bývanie alebo iné typy úverov. A potom sa to niekedy ešte prácne musí aj klasifikovať späť na hypotéku neskôr.

    Bod 2. V článku I sa za pôvodný bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie: „V § 75 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru dôjde pri uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín a) uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, b) vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny.“.“

    Zmyslom tohto bodu je vlastne posilniť, umožniť, resp. zaručiť reálny konkurenčný boj medzi bankami o klienta v období refixácie sadzby úveru, kedy vlastne sa týmto jednak snaží zabezpečiť to, aby klient mal primeranú dobu, kedy môže si reálne ten úver, zjednodušene povedané, preniesť alebo teda pripraviť jeho refinancovanie, a jednak zabezpečuje to, aby ho poplatkami vlastne v banke nemohli, by som povedal, zamknúť u seba napriek tomu, že už tá banka neponúka tie najvýhodnejšie podmienky. Treba tu len povedať, že tá veta sa týka naozaj len obdobia teda refixácie, teda obdobia, keď sa mení tá úroková sadzba, to znamená, že nepoškodí to banky z hľadiska ich manažmentu, aktív a pasív.

    Bod 3. V článku I sa v pôvodnom bode 49 § 122m ods. 2 slová „ods. 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsek 6 až 8“.

    Prechodné ustanovenie v § 122m k úpravám účinným od účinnosti navrhnutého zákona sa upravujú vzhľadom na navrhnuté doplnenie ustanovenia § 75 ods. 6, ktoré sa začne uplatňovať na zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené od 1. apríla 2011. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, máme pred sebou novelu zákona o bankách. My nemáme v zásade problémy s obsahom návrhu tejto novely, hlavne v tej časti, ktorá sa týka transpozície európskych smerníc, resp. toho, čo vyplynulo z debát s centrálnou bankou z hľadiska posilnenia ich regulačných funkcií v oblasti dohľadu. Dokonca to, čo som si teraz vypočul od pána poslanca Beblavého, sú tiež nápady, o ktorých budeme môcť hovoriť, že by sme ich podporili.

    Ja sa chcem pozastaviť ale pri jednej veci. Je tam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na našom rozpočtovom výbore. Je to taký nenápadný pozmeňujúci návrh pána poslanca Štefanca, na základe ktorého sa ruší zavedenie takzvaného základného bankového produktu. No a to už je téma, ku ktorej si dovolím sa s radosťou vyjadriť. Bola okolo toho aj celkom vzrušujúca debata aj na našom samotnom výbore. Pán minister, ja nepochybujem o tom, že vy v zásade máte problémy s väčšou časťou legislatívy, ktorá bola prijatá v minulom období. A nechápem však úplne, prečo ministerstvo financií nenaberie dosť odvahy na to, aby takýto paragraf v zákone zrušilo samo, ale musí to podhodiť svojmu poslancovi, poslancovi Štefancovi, aby to relatívne pokútnym spôsobom presadil na výbore a potom následne sa toto ticho schválilo v pléne. Padlo na tom rokovaní výboru veľa vzrušujúcich slov. Padli tam slová o tom, že základný bankový produkt je hlúposť, že sa tým proste nebudete zaoberať, že o ten produkt, ktorý v podstate do praxe sa zaviedol niekedy na jeseň, prejavilo záujem iba päť ľudí. To znamená, rušíte ho bez náhrady.

    Ja vám chcem pripomenúť, čo bolo dôvodom zavedenia tohto produktu. Toto, čo vám ukazujem, dámy a páni, je sadzobník jednej z komerčných bánk, takýchto sto strán husto popísaných, ktoré vlastne banky menia každý mesiac. A priznajme si, každý z nás je klientom bánk. A neviem, koľkí z nás niekedy čítali sadzobník bánk. Všetci vieme, že bojujeme celé roky s tým, že banky zvyšujú poplatky, že poplatky v bankách sú jedným zo základných príjmov týchto spoločností. A všetci vieme aj o tom, že je tu zásadná informačná asymetria medzi bankou a jej klientom. Vieme veľmi dobre, aká je finančná gramotnosť v našej spoločnosti. Vieme, že banky sú v zásade v presile v tejto téme. O tom niet žiadnych pochýb. Naším zámerom bolo zaviesť transparentnosť, dať možnosť klientovi tú snahu, aby si mohol veľmi jednoducho porovnať ceny jednotlivých balíkov, lebo balíky, to je relatívna novinka posledných rokov. Banky od jednotlivých produktov prešli k balíkom produktov. To máte to isté ako u telekomunikačných operátorov. Tiež sa v tom nikto nevyzná, všetci len platíme za tieto služby. Bola tu snaha takúto vec zaviesť. Nedoniesli sme túto iniciatívu z Ukrajiny, ale preniesli sme ju z belgickej legislatívy. A tu snáď uznáte, že je to krajina, ktorá ma dosť kultivovanú legislatívu aj v tejto oblasti aj históriu bankovníctva ako takého. Problém pri zavedení tejto iniciatívy bol ten, že banky s tým hlasne a zásadne nesúhlasili, pretože poplatkovú politiku považujú za tabu. Akýkoľvek regulačný zásah do tej oblasti považujú za narušenie trhových princípov, lebo podľa nich trhová konkurencia na bankovom trhu je dostatočná. Nebudem s tým súhlasiť, pretože konkurencia nie je o počte subjektov, ale o rozdelení trhu. A my vieme veľmi dobre, že tu máme dva-tri mamuty bankové, ktoré majú rozdelené tento trh a diktujú politiku v tejto oblasti. Pán spravodajca z vlastnej skúsenosti určite bude vedieť o tom veľa a veľmi veľa hovoriť. Banky odmietli spolupracovať napriek našej výzve, pretože sme boli rozhodnutí, že ten produkt zavedieme. Ale, samozrejme, na technike, na tom, ako by ten balík mal vyzerať, aké typy produktov by mal obsahovať, sme sa chceli dohodnúť s komerčnými bankami. Ale veľmi, veľmi hrdo odmietli túto spoluprácu. Tak je pravdou, že následne ju pripravili úradníci na ministerstve financií, ktorí tam, mimochodom, sedia aj dnes.

    Keď ste nastúpili, pán minister, do kresla ministra, k tomuto produktu ste sa vyjadrili, že ho necháte žiť s tým, ako sa osvedčí. No v mojom preklade to bol signál na to, aby banky urobili všetko pre to, aby sa neosvedčil. Výsledok bol taký, že základný bankový produkt nacenený komerčnými bankami mal rozptyl od 2,50 do 8 eur. Čiže ten istý produkt si naše komerčné banky ohodnotili v cene 2,50 až 8 eur. Paradoxom je, že najvyššiu cenu si stanovili najväčšie banky, z hľadiska nejakej logiky tam, kde máte najviac klientov, máte najnižšie jednotkové náklady, tam by to malo byť najlacnejšie, nie, tam boli tie ceny najvyššie. Tým pádom, samozrejme, odplašili touto cenovou politikou od tohto produktu ľudí. A ľudia si tento produkt nevybrali. Ja si dovolím povedať veľmi sebavedomé vyhlásenie. Pán minister, keby sme boli dneska vo vláde, banky by si toto nedovolili, nedovolili by si to, pretože vedeli by, čo by nasledovalo. Nasledovala by ďalšia úprava vyhlášky ministerstva financií, pokus o dohodu s bankovým sektorom, aby tam boli, povedzme, iné služby. Ak ani to by nepomohlo, tak by nasledovalo možno nacenenie tohto balíka. Do toho padli zaujímavé informácie zo včerajška. Čistý zisk bankového sektora už nie je 49 % oproti roku 2009, tak ako to bolo ešte v septembri minulého roku. Ale posledné informácie hovoria o tom, že čistý zisk bankového sektora sa zdvojnásobil, na 514 mil. eur oproti 250 mil. v roku 2009. Čiže nárast je o vyše 100 %. Na tom sa podľa údajov z jesene takisto podieľal nárast výnosov, nárast výnosov z poplatkov o vyše 10 %, nárast úrokových výnosov, ktoré riešil aj pán poslanec Beblavý, o vyše 6 %. Čiže z tohto pohľadu je to naozaj sektor, zase sa vraciam k tej kacírskej aj bankovej dani, ktorú vy zásadne odmietate, ktorý z nášho presvedčenia nepotrebuje, aby ste sa k nemu správali tak láskavo, ako sa k nemu správate, lebo toto je ďalší a ďalší ústupok.

    Ďalšia informácia. Slovenská sporiteľňa upravuje ceny smerom nahor. To znamená, naša najväčšia banka zdvíha ceny svojich poplatkov o 15 %. Podľa vyjadrenia dôvodom je eliminácia dôsledkov krízy a znížených príjmov v dôsledku zavedenia eura, dnes, keď vychádzajú najavo informácie, že zisk bankového sektora je na úrovni roku 2008, čo bol akože báječný rok. Čiže bankový sektor je z pohľadu tvorby zisku vonku z krízy a on z dôvodov teda eliminovania následkov krízy zvyšuje ďalšie poplatky. Do toho je ďalšia informácia. Ďalšia komerčná banka, ČSOB, zdvíha ceny svojich balíkov („pohoda“ z 2,19 na 4 eurá, „extra pohoda“ zo 6,61 na 8 eur). Je to informácia zo včerajška, naozaj báječná pohoda, opis situácie, ktorá je momentálne na trhu.

    Pán minister, ja vám vyčítavam jednu vec. Je tu nástroj, o ktorom môžete pochybovať, môžete hovoriť o tom, že sa neujal, ale neurobili ste žiadny pokus, aby ste napr. zmenili tú vyhlášku ministerstva financií a zmenili štruktúru toho balíka. Nestálo by to banky nič. Majú na to nastavené informačné systémy, vynaložili nejaké náklady. Tak by sa zmenila tá štruktúra, bol by tu pokus o to, aby banky medzi sebou trhovo súperili práve v cene tohto balíka, ktorý by bol všetkým klientom, tým základným bežným klientom, jasný. Odmietli ste túto cestu. Aj na to máte právo, ale dnes ak chcete tento nástroj zrušiť, tak prečo neprichádzate s inou iniciatívou? Prečo sa od júla roku 2010 ministerstvo financií nepokúsilo o žiadny krok v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu? Prečo v programovom vyhlásení vašej vlády nie je ani zmienka, ani slovo o ochrane spotrebiteľov na finančnom trhu? Na toto by som rád dostal odpovede. Na výbore som dostal odpoveď, že niečo tento rok bude a mal to byť koncept, ktorým vlastne presuniete celú agendu na centrálnu banku. Uvidíme, s čím prídete. A k tomuto konceptu sa určite tiež budeme baviť. Ja sa dokonca domnievam, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého, ktorý je v prospech presne týchto tém, bol možno vyvolaný práve kritickou debatou na výbore, ale nechcem špekulovať. Ale mohlo by to mať aj také dôvody. A v tomto prípade je to veľmi flexibilný prístup.

    Chcem vám rozpovedať ešte jeden príbeh, príbeh z júna minulého roku. Bolo to asi týždeň pred voľbami, keď v denníku v SME tri dni vychádzali otváracie príspevky na prvej strane s témou toho, že banky neodporúčajú nakupovať štátne dlhopisy Slovenska. Je to veľmi vážna téma. Pán minister vie, že je to veľmi vážna téma aj dnes. Aj vtedy takou bola vzhľadom na situáciu na finančných trhoch. Banky nemali odporúčať nakupovať dlhopisy preto, lebo Slovensko je ekonomicky na kolenách, má rozvrátené financie, je proste v koncoch, tento článok napísal Ľuboš Jančík zo SME. Tri dni ho písal, tri dni s ním otváral tieto noviny, bolo asi 6 dní do volieb. Na našu otázku riaditeľom bánk, ktorí sa mali s týmto stotožniť, riaditelia bánk povedali, že je to nezmysel. Chceli to dementovať. Aj to dementovali, len tá oprava vyšla až po voľbách. Inak to asi rýchlejšie nešlo. Tie články boli písané na základe analýzy, ktorú napísal šéfanalytik UniCredit Bank pán Ján Tóth, aj keď jeho generálny riaditeľ sa dištancoval od tejto analýzy. Komentár k tomuto článku napísal Rado Baťo. A teraz sa pozrime, kde sú títo aktéri tohto príbehu. Rado Baťo je hlavný trubač pani premiérky, Ľuboš Jančík je na ministerstve dopravy a rieši zrejme reštrukturalizáciu železníc. A Ján Tóth je šéf Inštitútu finančnej politiky. To je taká zhoda náhod. Namiesto Jána Tótha do UniCredit Bank prišiel pán Zlacký. Pán Zlacký bol šéfom Inštitútu finančnej politiky vymenovaný na prelome rokov 2005 a 2006. Keď sme prišli na ministerstvo, tak to bol vlastne váš šéf inštitútu, ktorého sme naozaj po niekoľkých mesiacoch odvolali, ale nie z politických dôvodov, väčšinou sme nikoho z politických dôvodov nikdy neodvolali, aj ste si ich tam všetkých našli. Odvolali sme ho preto, lebo pod jeho vedením sa rozpadal tento inštitút. A vy nemáte problém si sadnúť teraz vedľa tohto pána na HNClub a nechať si od neho radiť napr. o tom, že by sme mali predať aj zvyšný podiel akcií SPP alebo zvyšný podiel elektrární.

    Pán Dereník, ďalší analytik UniCredit Bank, podriadený pána Zlackého, má tiež zaujímavé postoje. Keď hotovostný deficit minulého roku, roku 2010, skončil o 100 mil. lepšie, ako bol upravený rozpočet na rok 2010, ktorý bol, mimochodom, schválený začiatkom decembra, čiže po 20 dňoch, ako ste si ho tu schválili, dopadol o 100 mil. lepšie, čiže to bol úspech tejto vlády, tak, samozrejme, pán Dereník napísal, lebo stále to komentoval ako výrazné vylepšenie, ja vám zacitujem: „K lepšiemu hospodáreniu štátu v minulom roku neprispel vývoj ekonomiky, ale najmä nižšie výdavky.“ To je lož. „V porovnaní s upravenými očakávaniami vláda minula dokonca o 1 mld. eur menej, nižšie daňové príjmy však z tejto úspory usekli 90 %.“ To je asi z 2. januára tohto roku z Hospodárskych novín. To je opäť lož. Pán Dereník zabudol na to, že v tej jednej miliarde boli napr. nevyčerpané eurofondy. To je lož na lož. Vrstvil lži, lazane lží. Prečo? No hovorím tým o tom, že robíte ústupky sektoru a že máte z toho benefity, lebo ste schopní proste týchto ľudí presvedčiť, aby hlásali propagandu, vládnu propagandu prezlečenú, samozrejme, za nezávislú analytiku. V UniCredit Bank minulý týždeň vypracovali zrejme z vlastnej iniciatívy analýzu, Slovensko bude lídrom v šetrení, ide o takú analýzu, stĺpčeky, porovnanie, vlastne ide o rozdiel v nominálnych deficitoch v rokoch 2010 a 2011, Slovensko je na tom najlepšie, lebo znižuje deficit o 2,9 %, čiže Slovensko je lídrom v šetrení, i keď vieme, že tá konsolidácia je urobená hlavne a hlavne formou zvyšovania príjmov a tých daní a poplatkov. To sú témy, kvôli ktorým sme sa tu šticovali celú jeseň. Nie je problém napísať v UniCredite, že, pán minister, Slovensko bude lídrom v šetrení. Pritom viete veľmi dobre, že sme hlasno hovorili o tom, že úplne uvedomele presúvate isté príjmy z minulého roku do roku, aby ste si uľahčili situáciu, a že presúvate výdavky z tohto roku do minulého roku, aby ste to spláchli a dali to na nás, čo sa aj realizovalo. A tak sa to proste stalo.

    Prečo o tomto všetkom hovorím? Hovorím o tom aj preto, lebo vaše sľuby voličom o nezvyšovaní daní a poplatkov a o tom všetkom, ako to bude, aké tu bude nebo na zemi, skončili v koši, ale sľuby, ktoré ste dali, možno potichu, bankám, obchodným reťazcom, tak tie plníte do bodky a s neskrývaným nadšením. A tu máte aj na tejto schôdzi opäť obchodné reťazce.

    Pán Konštiak pokiaľ nepoľuje v Namíbii, sa vyjadruje k cenám a bojuje za nízke ceny potravín. Pán Konštiak podľa včerajšieho zase vyjadrenia nedovolí pekárom, aby zvýšili ceny pečiva a chleba. To je absurdné divadlo, Ionesco by závidel tomuto ako absurdnému divadlu. Lenže pán Konštiak a jeho kamaráti tu majú zákon o obchodných reťazcoch. A minulú schôdzu tu mali zákon o tom, že im posuniete platnosť registračných pokladníc. Takže toto sú typy obchodov, ktorými tu niekedy z tribúny a niekedy veľmi potichu si plníte svoje sľuby.

    A, pán minister, vám sa dostalo naozaj veľkej cti. The Economist v takom článku z minulého tiež týždňa v komentári uvádza, že za tými euroskeptickými postojmi, ktoré veľmi často produkuje pani premiérka v Bruseli, vlastne ste vy, pretože ste trhovo orientovaný minister. Tak ja hovorím, áno, ste trhovo orientovaný minister a my všetci ostatní klienti bánk si môžeme trhnúť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Číž a pán poslanec Štefanec. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, ďakujem vám nielen za veľmi zaujímavú analýzu existujúceho stavu v sfére bankovníctva, ale aj istú veľmi vážnu obžalobu politiky ľudí, ktorí tu teraz sedia a predkladajú tento návrh. Sledoval som, samozrejme, aj pobavený úsmev pána predsedu výboru, kde tie okolnosti, o ktorých iste vie, že také sú, tak vyrábajú dobrú náladu. Problém je iba ten, že existuje tu sektor, ktorý ale dosť dravým a nekompromisným spôsobom okráda slovenskú verejnosť.

    O výške poplatkov bankových už hovorila aj Európska únia. Dokonca boli snahy istým spôsobom aspoň trošku ich zjednocovať. A o neprimeranej výške poplatkov u nás na Slovensku vie každý. A bola predmetom už niekoľkých analýz. No a problém je iba ten, že títo istí ľudia povedali, že potrebujeme teda dôsledne sprivatizovať bankový sektor, dôsledne do zahraničia, aby náhodou nejaká spätosť s domácimi obyvateľmi a plnením úloh, ktoré inakšie bankový sektor plní, neexistovala. Tu máme kulifajov tohto systému. A podľa tých pobavených úsmevov zrejme to ožobračovanie slovenských ľudí bude pokračovať ďalej. Je naozaj hrozivé, akým spôsobom táto vláda pristúpila k tomu, že likviduje všetky pokusy aspoň trošku chrániť slovenskú verejnosť pred jednoznačným koristením, a hovorím toto slovo s plným vedomím, bez elementárnej snahy aspoň trošku vyvážiť mieru primeraného zisku. Jediný, kto koristí na situácii, dneska sú banky, ktoré spôsobili obrovskú celosvetovú krízu. Pýtam sa na to, aké boli náklady našej spoločnosti na riešenie týchto problémov, ktoré spôsobili banky, aký je výsledok, hospodársky výsledok na úrovni roku 2008, koľko štát ručil za bankové vklady. Pánboh zaplať, že v danom prípade jednoducho túto úlohu použiť nemusel. Ľudia, ktorí tu sú, pokračujú ďalej v tom, aby majetková nesúmernosť, ktorá začína vznikať v spoločnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, stále ma udivuje vaša odvaha obhajovať neobhájiteľné a v tomto prípade tzv. základný bankový produkt. Za všetky skutočnosti mi dovoľte uviesť len známy fakt, že počas existencie základného bankového produktu túto možnosť využilo 5 zákazníkov, len 5 občanov využilo nástroj, ktorý ste vy navrhovali. To je najlepší dôkaz toho, že nezmysly, ktoré ste presadzovali, nefungujú. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kažimír nechce reagovať na faktické poznámky, a preto, že bol posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra a podpredsedu vlády, či chce reagovať.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kažimír, naozaj s úprimným údivom som počúval vaše vystúpenie, pretože na vašom mieste by som, a každý súdny človek by to robil, tíško sedel a šúchal nohami. Vy ste boli hlavný autor paškvilu, ktorý mal len propagandistický a politicko-marketingový účel, žiaden iný, vy ste boli hlavným autorom a presadzovateľom paškvilu, ktorý využilo 5 ľudí, a vy máte tú trúfalosť postaviť sa sem a tvrdiť, ako vám išlo o skutočne efektívne riešenie ochrany ľudí, ochrany spotrebiteľov a riešenie informačnej asymetrie. Tak potom musím povedať, že ak vám naozaj išlo o toto, vládli ste 4 roky, boli ste 4 roky štátnym tajomníkom ministerstva financií, a ak výsledok vašej práce v tejto oblasti je, že vy ste vytvorili paškvil, do ktorého sa prihlásilo 5 ľudí, ak ste naozaj chceli riešiť vecný problém, tak potom ste absolútne neschopný, ale absolútne neschopný. Tie výsledky hovoria úplne, ale úplne jasne. Ak hovoríte, že ste prevzali vlastne to, čo je v Belgicku, tak ja vám musím povedať, že to nie je pravda, nie je to pravda, pán štátny tajomník.

    Takže o čo vám vlastne ide? Určite vám nejde o ochranu spotrebiteľov. Ak áno, tak za 4 roky ste mohli urobiť niečo, čo by prinieslo reálny výsledok, nie niečo, nie paškvil, ktorý má len propagandistickú hodnotu, žiadnu inú, do ktorého sa prihlásilo 5 ľudí.

    Hovoríte, že vám išlo o zvýšenie miery informovanosti, o zvýšenie transparentnosti. Išlo vám tak o to, že ste napr. vytvorili informačný server na ministerstve financií, ktorý bol 13-násobne predražený, server, ktorý nikto nevyužíval, nikto naň nechodil. A stálo to 40 000 eur. Pritom všetci experti, ktorí sa k tomu vyjadrovali, povedali, že takéto niečo každá súkromná firma spraví za 3 000 eur maximálne. Vy idete hovoriť o konaní vo verejnom záujme? Vy idete hovoriť o záujme zvýšiť transparentnosť a znížiť informačnú asymetriu? Je to absurdné, nezmyselné, nepravdivé. Tak ako ste 4 roky vládli, nezodpovedne, kde ste dotiahli túto krajinu skoro na hunt, tak sa správate aj teraz. Je to demagógia, lži, zavádzanie.

    Najlepšie to vidno z toho, akým spôsobom ste vy schopný argumentovať. U vás to, že ste nestrávili výsledok volieb, je evidentné. Z toho vášho vystúpenia to ako slama z topánok trčalo. Obviňovať novinárov, noviny, médiá, banky, obchodné reťazce zo spiknutia, no to ani nebudem asi komentovať, pretože je to trápne.

    Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že budeme konať vo verejnom záujme, budeme konať tak, aby sme ochraňovali aj spotrebiteľov na finančnom trhu, ale skutočnými riešeniami, nie politickými, marketingovými paškvilmi, ktoré znamenajú náklady, ale neznamenajú žiaden reálny efekt. Preto zrušenie tohto vášho produktu je vecou, ktorú plne podporujem. A na tom, že to neprišlo vo vládnom návrhu, ale prichádza to formou poslaneckého návrhu, to absolútne, ale absolútne nič nemení. Áno, my sme nechali istý čas, aby ten produkt fungoval, aby sa ukázalo, aký je efektívny, aký je reálny. Pán poslanec, Slovensko má 5,4 mil. obyvateľov, 5 ľudí sa vám doň prihlásilo. Je to hanba. Čudujem sa naozaj, že tam tíško nesedíte, ale že prídete sem a máte trúfalosť alebo nesúdnosť tieto veci ešte vyťahovať na svetlo Božie.

    Čo sa týka vašich vyhlásení o tom, ako bolo vraj nekorektné, keď médiá písali, keď analytici písali o tom, kam ste doviedli rozpočtovo túto krajinu. No to tiež žasnem. Ja žasnem, Slovenská republika mala v krízovom roku 2009 jednoznačne najvyšší nárast verejných výdavkov zo všetkých krajín Európskej únie, 15,1-percentný rast verejných výdavkov v krízovom roku. Druhý najvyšší rast bol v Luxembursku, menej ako 10 %, vo väčšine krajín to bolo tesne nad nulou alebo dokonca menej. Vy idete hovoriť o tom, vy idete spochybňovať, že verejné financie boli vo vážnej situácii? Pán kolega, tak buď neviete, o čom hovoríte, alebo to viete veľmi dobre a zámerne zavádzate, zámerne pokračujete v propagande, v ktorej, musím povedať, rastiete. Stávate sa teda naozaj demagógom a populistom ficovského rozmeru.

    No a čo sa týka toho, čo povedal pán poslanec Číž, že vraj bankový sektor okráda, ožobračuje občanov a my tomu napomáhame. Tak ak sa máme baviť o okrádaní, ožobračovaní občanov, tak by som mohol veľmi dlho hovoriť veľmi smutné príbehy, akú mieru dosiahla korupcia počas vášho vládnutia, o koľko ste pripravili občanov Slovenskej republiky, o koľko ste pripravili verejný sektor v prospech rôznych vašich mecenášov. Na čo na ministerstve financií siahneme, pán poslanec Kažimír, na čo siahneme, všade je zlodejina, predraženie, plytvanie, od lyžičiek po TIPOS.

    A ak chcete posledný príklad toho, kto okráda občanov Slovenskej republiky. Tak váš pán predseda Robert Fico už doteraz len na protiústavnom zrušení zisku zdravotných poisťovní okradol Slovenskú republiku o 16 mil. eur. Len doteraz náklady na arbitráž, ktoré z verejných zdrojov sú platené, dosiahli 16 mil. eur. A, žiaľbohu, účet zďaleka nie je konečný.

    Takže ak chcete hovoriť o tom, kto koná vo verejnom záujme a kto koná proti verejnému záujmu, a dokonca demonštratívne, dokonca upozorňovaný všetkými právnikmi, všetkými odborníkmi, že to je protiústavné, že to bude mať dôsledky, tak ten zoznam tých, ktorí konali proti verejnému záujmu, ktorí ožobračovali Slovenskú republiku a jej občanov, ten zoznam na čele s Robertom Ficom a na poprednom mieste aj s vami vám môžem predložiť a veľmi rád predložím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa teraz spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, pôvodne som vôbec neplánoval vystúpiť k tomuto prerokovávanému bodu, pretože som predpokladal, že by mohol mať v tejto snemovni celkom hladký priebeh, aj rozprava k vládnemu návrhu zákona, no ale pár slov vzhľadom na to, čo sme si tu vypočuli pred chvíľočkou z úst poslanca Kažimíra a neskôr aj vo faktickej poznámke pána poslanca Číža.

    Tak ja sa vám nedivím, pán poslanec Kažimír, vy ste ani neprehovorili ako bývalý štátny tajomník ministerstva financií, ale už bolo cítiť vo vašej terminológii, ktorú ste používali, vašu predprípravu na budúceho ministra, teraz iba, našťastie, tieňového ministra, keď sa nemýlim, práce a sociálnych vecí. Tak preto ste mali plné ústa rečí, demagogických rečí, ako ste chceli tým základným bankovým produktom chrániť spotrebiteľa.

    No a nakoniec, keď sa nad tým človek snažil preniesť naozaj úsmevom, lebo z toho, čo ste tu povedali, sa nedá vyviesť alebo teda urobiť žiaden odborný uzáver, tak som sa snažil len pousmiať, čo prekážalo vášmu straníckemu kolegovi poslancovi Čížovi, že sa usmievam z toho, ako vy napádate vládu, a dokonca, myslím, pán Číž povedal, autorov konceptu privatizácie slovenských bánk, ktoré sme všetky predali do zahraničia a vďaka tomu sú dnes vysoké poplatky na Slovensku a podobné veci.

    Tak len opäť na kratulinké pripomenutie, pretože, povedal by som, sa výrazne znížil priemerný vek poslancov Národnej rady a určite nie všetci si už budú pamätať na také názvy bánk, ako bola Banka Slovakia, ako bola DEVÍN BANKA, ako bola Slovenská kreditná banka, ako bola Dopravná banka v Košiciach. Dámy a páni, toto boli všetko banky, za ktorými stála kapitálotvorná stredná vrstva, ktorú budoval váš koaličný partner pán Mečiar. A domnieval sa, že keď tieto banky dá do rúk práve domácich kapitálotvorných vrstiev, tak vtedy Slovensko čaká Švajčiarsko. Alebo teda, myslím, vtedy boli aj volebné billboardy Hnutia za demokratické Slovensko Krajina našich budúcich zázrakov. A na pozadí, ak sa nemýlim, Fedor Flašík omylom alebo schválne, to už neviem, urobil snímku Švajčiarska. No takže takto dopadli tieto 4 banky, ktoré už dnes nie sú na mape bankového sveta. A myslím, že veľmi podobne by boli bývali dopadli aj Všeobecná úverová banka a vtedajšia Slovenská štátna sporiteľňa, ak by nebolo došlo k privatizácii a predprivatizáciou predchádzajúcej konsolidácii obidvoch hlavných alebo najväčších bankových domov na Slovensku. Takže takýto osud, ale nie Švajčiarska, ale možno horší ako niekde v Tunisku, by čakal slovenský bankový sektor, ak by pokračovali tie koncepcie, ktoré tu začal v druhej polovici deväťdesiatych rokov rozvíjať vtedajší premiér Mečiar, a nie tak dávno, ešte pred pol rokom váš koaličný partner.

    Takže preto odkazujem do bufetu vzadu pod balkónom, poslancovi Čížovi, preto som sa usmieval. Slovensko naozaj stálo v roku 1998 pred vážnou ekonomickou katastrofou, dokonca snáď pred úplným zrútením ekonomickým, vďaka kapitálotvornej vrstve, ktorú budoval váš bývalý koaličný partner. A vy ste neboli v ničom iný, pán poslanec Kažimír, ani váš stranícky šéf pán poslanec Fico, vy ste boli v princípe ešte horší, obludnejší a robili ste to v ďaleko väčších rozmeroch. Takže, chvalabohu, sa vám toto dielo nepodarilo dokonať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády aj pánovi spravodajcovi.

    Budeme teraz pokračovať v schválenom programe.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Návrh tohto zákona je uverejnený ako tlač 194 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 190.

    Dávam slovo teraz poslancovi Ivanovi Štefancovi, predsedovi tohto výboru, aby návrh ústavného zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh tohto ústavného zákona, ktorý v princípe sa zameriava na uplatnenie Lisabonskej zmluvy v praxi.

    Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť ešte 1. decembra 2009 a ktorej znenie je výsledkom niekoľko rokov trvajúcich diskusií na rôznych úrovniach politického a spoločenského života, prináša o. i. návod na elimináciu tzv. demokratického deficitu Európskej únie. Nástrojmi tohto procesu majú byť aj národné parlamenty, pre ktoré zavádza nové kompetencie v podobe možnosti zasiahnuť do tvorby legislatívy Európskej únie priamo, prostredníctvom vyslovenia stanoviska k súladu legislatívnych návrhov Európskej únie so zásadou subsidiarity. Národné parlamenty majú právo žalovať orgány Únie z dôvodu porušenia tejto zásady pred Súdnym dvorom Európskej únie. Avšak nebudú mať právo podať žalobu priamo vo svojom mene, ale podľa článku 8 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tak môžu urobiť členské štáty v súlade s právnym poriadkom v mene svojho národného parlamentu alebo komory národného parlamentu.

    Z hľadiska postavenia Národnej rady ako národného parlamentu sú predmetom úpravy v rovine ústavného vzťahu spolupráce Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie tieto oblasti: 1. výkon politickej kontroly dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnych aktoch Únie, 2. možnosť podania žaloby v prípade porušenia tohto princípu legislatívnym aktom Únie, 3. možnosť prijatia stanoviska vo forme záväzného mandátu pre predsedu vlády pri návrhu na použitie prechodovej klauzuly.

    Úpravou uvedených okruhov v ústavnom zákone získa Národná rada ako národný parlament postavenie, ktoré jej patrí na základe spomínanej Lisabonskej zmluvy.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    A dovoľte mi vás informovať, že výbor pre európske záležitosti podporil zmenu tohto návrhu jednomyseľne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského, ústavnoprávneho, výboru pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi, aby nás ako spravodajca oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 25. januára 2011 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v tomto prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti ustanovené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti ustanovené v legislatívnych pravidlách. Účel navrhovanej úpravy je zrejmý zo znenia návrhu ústavného zákona.

    Dôvodová správa uvádza, že tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladateľ uvádza, že navrhovaný zákon si nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty, nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ani na životné prostredie, zamestnanosť a na podnikateľské prostredie, prípadné náklady spojené so zastupovaním pred Súdnym dvorom Európskej únie budú hradené z rozpočtu Kancelárie Národnej rady.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. A vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Podľa môjho názoru by prijatie tejto úpravy pri súhre priaznivých okolností malo tomuto snemu vytvoriť priestor pre uplatnenie pôsobnosti priznanej národným parlamentom, teda parlamentom členských štátov Lisabonskou zmluvou. Tá sa dnes vo vzťahu k národným parlamentom javí byť skôr nominálnym a ornamentálnym než reálnym posilnením ich právomocí. Ale prijatie tejto úpravy môže vytvoriť priestor. A bude na poslancoch tohto zákonodarného zboru, ako ten priestor využijú.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. decembra 2010 č. 190 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej repliky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre európske záležitosti. Za gestorsky výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda. A prosím vás, aby ste k tomuto otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť formou ústnou. Neevidujem ani ústnu formu prihlášky do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o ňom zajtra, tak ako bolo dohodnuté na grémiu, ale aj tu v pléne Národnej rady.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 195 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 191.

    Pán poslanec Štefanec a predseda tohto výboru, prosím, aby ste aj návrh tohto zákona uviedli. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, návrh tohto zákona pod. ako predchádzajúceho súvisí s aproximáciou Lisabonskej zmluvy v praxi.

    Tento predložený návrh novely zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov reaguje na zmeny, ktoré sa navrhujú v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Na základe navrhovanej zmeny obsiahnutej v tomto ústavnom zákone sa v rámci predloženej novely rokovacieho poriadku upravujú bližšie pravidlá pre konanie výboru pre európske záležitosti vo veciach 1. politickej kontroly dodržiavania princípu subsidiarity v návrhoch právnych aktov Európskej únie, 2. iniciovania žaloby vo veci porušenia princípu subsidiarity právnym aktom Európskej únie za podmienok stanovených v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, 3. posudzovania návrhu na použitie prechodovej klauzuly podľa čl. 48 ods. 7 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, tak ako predchádzajúci návrh zákona, tak aj tento výbor pre európske záležitosti schválil jednomyseľne.

    A dovoľujem si požiadať o vašu podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A opäť dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi, aby nás ako spravodajca informoval v úvodnom vystúpení. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením z 25. januára 2011 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že tento návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti ustanovené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj legislatívnymi pravidlami. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a inými zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladateľ uvádza, že navrhovaný zákon si nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty, nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie, prípadné náklady spojené so zastupovaním pred Súdnym dvorom Európskej únie budú hradené z rozpočtu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy pritom obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktorý organicky nadväzuje na navrhovanú zmenu ústavného zákona a vlastne transponuje tie navrhované zmeny do základného procesného kódexu rokovania Národnej rady.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. decembra 2010 č. 191 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorsky výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 16. marca 2011 a gestorsky výbor do 18. marca 2011.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal ani v tomto zákone žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných poslankýň alebo poslancov prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďakujem, páni poslanci.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte pod tlačou 209 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 210.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi, aby za navrhovateľov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, rečnícky pult je pre vás.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dôvodom predloženia návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti zo 4. decembra 2003, je skutočnosť, že Slovenská republika má pomerne veľké problémy so zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú často bez akejkoľvek kvalifikácie alebo akýchkoľvek pracovných zručností. Máme najvyššiu mieru nezamestnanosti ľudí so základným vzdelaním v celej Európskej únii. Novela zákona má za cieľ udržanie a získanie pracovných návykov tejto cieľovej skupiny, ako aj rozšírenie možností aplikácie a využívania jednotlivých nástrojov na trhu práce. Poviem to veľmi zjednodušene. Už dlhú dobu u nás fungujú tzv. aktivačné práce, kde môžu ľudia dlhodobo nezamestnaní, väčšinou sú to ľudia bez akéhokoľvek vzdelania, pracovať v prospech svojej obce, za čo majú aktivačný príspevok, čím si môžu vylepšiť situáciu. Dnes ale je už taká situácia, že máme obce, kde pomer týchto nezamestnaných ľudí je tak obrovský, že je nemožné, aby mohli pracovať pre samotné obce. Ak máme obec, ktorá má päťtisíc obyvateľov a má dvetisíc takýchto nezamestnaných ľudí v produktívnom veku, je logické, že dvetisíc ľudí nám nemôže zametať tie dve ulice, čo v tej obci sú, každý deň. Preto máme snahu týchto ľudí zamestnať. A východiskom je, aby mohli pracovať nielen pre obec, ale aj pre vyšší územný celok alebo štát, a to konkrétne, ako uvádzame v zákone, pri údržbe ciest, parkovísk, pri údržbe odpočívadiel, potokov, riek, čiže pre správcov ciest včítane štátu a VÚC a pre správcov vodných tokov. Už dnes sa tieto veci môžu robiť v prípade povodní. Ale chceme to rozšíriť aj na určitú preventívnu činnosť, aby mohli pracovať aj normálne počas roka, hlavne tí, ktorých nie je možné pre ich obrovský počet zamestnať v obci, v ktorej priamo sa nachádzajú. Som presvedčený, že je to veľmi potrebný krok na to, aby sme mohli do budúcna oddeliť ľudí, ktorí chcú pracovať, od tých, ktorí nechcú pracovať, a to tým, že každému, kto prejaví záujem si zlepšiť svoje pomery prácou, určitou aktivitou, vieme ju ponúknuť aj skutočne v tých najmenších obciach s veľkým množstvom nezamestnaných. Preto chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor, pre sociálne veci, jeho predsedovi, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou v prvom čítaní. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Pán predseda Národnej rady ho navrhol prideliť výborom, navrhol aj gestorsky výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich legislatívnych pravidiel, aby sme o ňom mohli rokovať.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    A ako spravodajca výboru odporúčam, aby po rozprave Národná rada rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam ho prideliť nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre financie a rozpočet. A ako gestorsky výbor, samozrejme, odporúčam výbor pre sociálne veci. Zároveň navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, v termíne do 16. marca 2011 a gestorsky výbor do 18. marca 2011.

    Pán podpredseda, ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu poslaneckého zákona prihlásiť ústne? Pán poslanec Dušan Bublavý ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má teraz v rozprave pán poslanec Bublavý. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb je pre obec jeden z naviac využívaných paragrafov z oblasti opatrení aktívnej politiky trhu práce. Tento § 52 nie je bez chýb, ale je v praxi využiteľný a zjavne pomáha pri údržbe poriadku v obciach a v mestách. Návrh zmeny tohto paragrafu je však podľa môjho názoru zmätočný.

    V bode 1 uvádzate, navrhovatelia, že organizátorom menších obecných alebo verejnoprospešných služieb je obec alebo samosprávny kraj. Zaujímalo by ma, ako si predstavujete praktickú realizáciu organizovania aktivačných prác samosprávnym krajom. V súčasnosti platí, že úrad práce posiela informáciu obciam o občanoch, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú dlhodobo nezamestnaní. Rozširujete túto povinnosť posielať túto informáciu aj na samosprávny kraj, nehovoriac o Slovenskej správe ciest, Slovenskom vodohospodárskom podniku. To je predsa úplne scestné. Ako si to predstavujete s informáciou pre príspevkové organizácie? To, že je niekto poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je nič príjemné. A nie je ani dôvod, aby túto informáciu dostalo pol okresu. Na základe zoznamu, ktorý obec obdrží, vyberie si obec ľudí na aktivačné práce a požiada úrad práce a sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie finančného príspevku na aktivačnú činnosť a následne úrad práce uzatvorí s obcou zmluvu a dohodu. Ako sa však bude postupovať, ak o toho istého človeka bude mať záujem aj obec, aj samosprávny kraj, alebo tie niektoré organizácie, ktoré som tu spomínal? Ten istý problém vzniká aj v písmenách b), c), e), f).

    Verím, že úmysel navrhovateľa nebol zlý, ale treba si uvedomiť, že keď navrhujete zmenu zákona, tak treba to konzultovať s ľuďmi, ktorí túto činnosť organizujú a majú s ňou skúsenosti. Ak si myslíte, že treba zmeniť § 52, tak sa treba zamyslieť nad obmedzením, že aktivačnú činnosť môže vykonávať uchádzač o zamestnanie maximálne ďalších 6 mesiacov. Vy navrhujete to predĺženie na 12 mesiacov, čo je dobré, musím pochváliť, ale ja sa pýtam, či je vôbec toto časové obmedzenie namieste. Treba sa nad tým zamyslieť.

    Treba si ale uvedomiť aj negatíva tohto zákona ako napr. to, že nedôsledne sa kontroluje, či aktivačná činnosť je vôbec vykonávaná v reáli alebo sa vykazuje len formálne na papieri. Treba si uvedomiť, že 85 % je preplácaných z eurofondov a 15 % je zo štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu nie je pravdou, že ak by prešiel návrh zákona v tomto znení, nemal by dopad na štátny rozpočet. Určite by ho mal a má ho.

    Ďalším negatívom je aj to, že pracovníci zaradení na aktivačné práce podľa § 52 si často vôbec nehľadajú prácu. Oni to berú tak, že pracujú. Je to hlavne skupina občanov, ktorí sú už spomínaní, so základným vzdelaním. A pritom, ako vieme, tieto odpracované hodiny sa im do odpracovaných rokov vôbec nepočítajú a ani sa počítať nemôžu.

    Chápem váš zámer, ale spôsob, akým to chcete riešiť, nie je správny. Skôr by som sa prikláňal riešiť to v § 52a. Som starostom obce a s aktivačnými prácami mám bohaté skúsenosti a naozaj pomáhame v obci ľuďom, ktorí chcú pracovať a pracujú. A oni zase pomáhajú obci. Netreba však robiť úpravu zákona za každú cenu. Treba to dobre zvážiť.

    Vážení predkladatelia tohto zákona, kolegyne, kolegovia, z tohto miesta vás chcem požiadať o to, aby ste sa zamysleli nad pripomienkami, ktoré som poukázal vo svojom príspevku.

    Ešte chcem dodať, aby to všetko fungovalo, na tieto aktivačné práce treba strašne veľa a veľa úsilia. A to záleží na samotnej obci alebo meste, ako k týmto aktivačným prácam pristupujú. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Neevidujem ďalších prihlásených, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Samozrejme, vždycky podpora nezamestnaných, ako povedal pán starosta, aj verejnoprospešné práce sú dobrým nástrojom politiky práce, ale aj napriek tomu ma trošku prekvapuje jedna záležitosť, že ideme vlastne takzvane, by som povedala, pretože pán starosta vyzdvihol možno aj také tie úskalia tohto zákona verejnoprospešných prác, naspäť do verejnoprospešných prác, ktoré presne, ako povedal pán kolega, nám nič neriešia, pretože ten nezamestnaný nám stále zostáva v evidencii nezamestnaných. Jednoducho nepodceňme ani tú nezamestnanosť. Nemá nijakú istotu. A, samozrejme, je pravdou, že si privyrobí určité malé množstvo peňazí.

    Mňa by skôr zaujímalo možno to, že ak predkladáme zákon o verejnoprospešných prácach, prečo sa nedotkneme aj § 50i, ktorý predtým slúžil. A slúžil oveľa lepším spôsobom ako práve tieto verejnoprospešné práce, kde podľa § 50i bol človek zamestnaný na pracovný pomer na obdobie jedného roka. Čiže to bol taký preklenovací čas, kedy mohol dostať trvalé pracovné miesto, kedy 90 % prvé tri mesiace, 80 % ďalšie tri mesiace a 70 % ďalšie tri mesiace hradil štát prostredníctvom úradu práce. Myslím si, že sme tým riešili oveľa, oveľa viac, jednak tým, že nám odišiel nezamestnaný alebo resp. uchádzač o prácu z evidencie, mal trvalý pracovný pomer, jednak tým, že sme tam mali variabilnú finančnú zložku, čiže to bolo 500 eur, s ktorými sme mohli ísť vyššie alebo nižšie, podľa toho, akú prácu vykonával. A ďalšia vec je, že ten človek skutočne nabral zručnosť a ten zamestnávateľ, ak bol zamestnanec zamestnaný normálne 8 hodín, tak si viac overil jeho zručnosť, jeho prácu. A zistili sme, že práve na základe tohto paragrafu bolo viacej ľudí umiestnených na trh práce, určite omnoho viac ako prostredníctvom týchto aktivačných činností. Čiže bolo by možné možno sa zamyslieť nad tým, že tie aktivačné činnosti, áno, ale koľko a vlastne, či tento nástroj je ešte moderným nástrojom a dobrým nástrojom. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec nechce reagovať zrejme, lebo to bolo podporné stanovisko, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. S niektorými vecami, áno, súhlasím. Samozrejme, tých 12 mesiacov sme dali pre to, čo ste aj vy hovorili, je otázka možnosti predĺženia, hovorím.

    Druhá vec, na ktorú ste poukázali, je kontrola. Tam s vami plne súhlasím. Je to problém. A práve to pre to tiež hovorím. Ak máte obec, ktorá má 4 500 ľudí, z toho je tam 2 000 ľudí nezamestnaných, 2 000 zo 4 500, majú dve ulice a dve obrovské osady, tak chcem vidieť toho hrdinu starostu, čo tam bude mať tvrdú kontrolu. To je prvá vec. A druhá vec je, chcem vidieť, ako tí ľudia budú čo ja viem zametať tú ulicu, 2 000 ľudí, keď my chceme povedať každému, kto chce pracovať, aby mohol pracovať. A keď sa pozriete 500 metrov za tou obcou a máte cestu I. triedy, medzinárodnú cestu, kde je taký svinčík ako na Balkáne a skutočne nie sú kapacity aj tých správcov ciest ap., veď vieme, aké majú problémy aj dneska s výtlkmi, kadečím a ešte aj s čistením rigolov, parkovísk a tu máme množstvo ľudí, ktorí nemajú prácu, tak nevidím logiku, aby sme týchto ľudí na toto nemohli použiť, čo dnes nemôžeme urobiť, hej, za tabličkou obce. Ja si uvedomujem veľký rozdiel medzi regiónmi. Máme regióny, kde tých nezamestnaných je pár. A skutočne tá obec je rada, keď ich využije a tak ďalej. A mohli by si nájsť aj inú prácu. Máme regióny, to je východné Slovensko, kde nemajme falošné ilúzie o tom, že by tí ľudia nám mohli robiť v najbližšej dobe, alebo veľké percento tých ľudí, v riadnom pracovnom pomere.

    Ja súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. Pozná situáciu. Áno, som za to, aby sa aj tá forma, ktorú spomínala, robila. Ale ukazuje sa, že budeme potrebovať veľa foriem. Bude mnoho ľudí, ktorí skutočne sú len schopní robiť tieto aktivačné práce. Túto pravdu si my musíme povedať. A tí schopnejší môžu robiť normálne formou zamestnania. A budem to veľmi podporovať, keď to bude.

    A k tým ďalším schopnejším. Časom pôjdeme ďalej. Ale nám každých 15 až 20 rokov sa zdvojnásobuje počet ľudí v produktívnom veku bez akejkoľvek kvalifikácie, ktorí absolútne nič nerobia a ktorým už väčšina tých obcí ani nevie ponúknuť prácu na ich území, lebo je to už tak obrovský nepomer. A to je možno ten rozdiel, ktorý vyzerá ináč na väčšine Slovenska ako na východe.

    Samozrejme, som vďačný za pripomienky a ideme do druhého čítania, aspoň dúfam, a mnohé veci môžeme upraviť. Ale skutočne s týmto problémom musíme pohnúť. A ja som absolútne presvedčený, že i malý krok je lepší ako žiaden krok. A pridávajme ďalšie malé kroky. Robme to, čo navrhuje pani poslankyňa Vaľová, čo vy navrhujete, ale urobme celý komplexný systém, aby sme tých ľudí konečne zdvihli a začali pracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka, chce zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o ňom zajtra.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh má parlamentnú tlač 217 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 211.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh tejto novely zákona o štátnom občianstve a zdôvodniť tento návrh, čo vlastne sleduje.

    Návrh sleduje dva základné ciele, a to, po prvé, umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o občianstvo ktorého žiadajú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej 6 mesiacov, po druhé, umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.

    V článku II sa novelizuje zákon o správnych poplatkoch, v ktorom sa umožňuje odpustiť správny poplatok žiadateľovi o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktorý ho stratil na základe predchádzajúcej novely zákona o štátnom občianstve.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vždy sme hovorili, a ja osobne taktiež som sa k tomu vyjadroval, že pokiaľ sa prijme nejaký zákon, resp. novela, a prax ukáže jeho niektoré problémy, tak treba pristúpiť a nebáť sa pristúpiť k jeho novelizácii tak, aby tento návrh zákona o štátnom občianstve bol efektívny. A predovšetkým by bol jednoznačne, by som povedal, stanoviskom k tomu, čo sa deje na juh od našich štátnych hraníc Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    A súčasne tento návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi pánovi poslancovi Stanislavovi Kubánkovi z výboru pre verejnú správu, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 217). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72...

  • Poprosím všetkých, prepáčte, pán kolega, ktorí telefonujú v rokovacej sále, aby ukončili túto činnosť a nevyrušovali. Ďakujem pekne.

  • ... ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2011 č. 211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch v termíne do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Evidujem, pán poslanec Ondrej Dostál, Rafael Rafaj, Vladimír Faič, Igor Matovič, celkom štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto návrhom zákona sa strana SMER pokúša opraviť to, čo sama pokazila minulý rok. Minulý rok parlament ešte za predchádzajúceho volebného obdobia schválil novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou spôsobil, že viacerí občania Slovenskej republiky proti svojej vôli prišli o občianstvo Slovenskej republiky tým, že nadobudli občianstvo iného štátu.

    Ten zákon, ktorý Národná rada schválila minulý rok, bol, pochopiteľne, reakciou. Bol reakciou na zlý podnet v podobe novely zákona o občianstve, ktorý schválil maďarský parlament. Ja ten zákon Maďarskej republiky nechcem obhajovať, považujem ho za zlý a nemyslím si, že je to v poriadku. Nemyslím si, že je obvyklé a správne, ak štát umožňuje získať občianstvo ľuďom, s ktorými nemá reálne väzby. A spôsob, akým bol ten zákon prijatý, neprospieva dobrým susedským vzťahom Maďarska a jeho susedných krajín vrátane Slovenska. Ak chcelo Maďarsko niečo takéto urobiť, rozhodne o tom malo rokovať so svojimi susedmi. Na druhej strane na zlý podnet prišla zlá reakcia, zlá reakcia zo slovenskej strany v podobe zákona, ktorý má za následok to, že slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo v určitých prípadoch. Je úplne legitímne, ak niektoré krajiny neumožňujú dvojaké občianstvo, sú také krajiny a sú to demokratické krajiny, to je úplne v poriadku, Slovenská republika však s dvojakým občianstvom nemala problém až do minulého roku, umožňovala získať občianstvo iného štátu. A až po tom, čo Maďarská republika schválila spomínaný zákon, tak došlo k účelovej úprave slovenského zákona o občianstve a k tomu, že zrazu bolo dvojaké občianstvo problémom. Len stalo sa aj to, že tak ste boli rozhorčení tým maďarským zákonom, že ste prestrelili, že ste tým zákonom zasiahli aj niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. A následkom toho zákona nestrácajú alebo nestrácali občianstvo iba príp. obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti žijúci na území Slovenskej republiky. Ale vďaka nemu stratili občianstvo aj Slováci, ktorí žijú v Kanade, Írsku, Veľkej Británii a podobne. Proste mierili ste na líšku a trafili ste Marišku. A teraz ste si to uvedomili. Teraz ste si uvedomili, že ste prestrelili, že ste zasiahli niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. Tak teraz to idete napraviť.

    A nie je pravda, pán Čaplovič, ako ste povedali na začiatku, že je v poriadku, že ak život ukáže, že sú nejaké problémy, že tak ideme to napraviť. Toto neukázal život, toto bolo jasné ako facka úplne na začiatku. Tá náprava, s ktorou teraz prichádzate, je podľa môjho názoru úplne nedostatočná. Som presvedčený, že žiadny občan Slovenskej republiky by nemal stratiť občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli. Myslím si, že takto sa dobrá vlasť nespráva k svojim občanom. Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli. Samozrejme, je možná aj interpretácia, že strata a odňatie občianstva sú dve rôzne veci. Samozrejme, Európsky dohovor o občianstve umožňuje členským štátom, aby si stanovili, že zákonom zaniká občianstvo dobrovoľným nadobudnutím občianstva iného štátu. To je všetko pravda, ale som presvedčený, že tá interpretácia Ústavy Slovenskej republiky, tohto jeho ustanovenia, ktorú sme mali až do minulého roku, bola korektnejšia, že bolo korektnejšie, keď keď nikto z občanov Slovenskej republiky nemohol stratiť jej občianstvo proti svojej vôli, lebo, nech už akokoľvek to budeme právnicky krútiť, je fakt, že tí občania, tých pár desiatok občanov, ktorí na základe účinnosti vášho zákona stratili slovenské občianstvo, aj všetci, ktorí ho v prípade budúcnosti stratia, ho stratili proti svoje vôli.

    Myslím si, že treba sa vrátiť k tomu stavu, ktorý tu bol pred rokom 2010, a že tak bude rešpektovaná nielen litera ústavy, ale aj duch ústavy, to, čo chcel ústavodarca povedať tým, ak dal takéto ustanovenie do Ústavy Slovenskej republiky. Preto podporujem iný návrh novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prišla skupina koaličných poslancov a ktorý budeme mať na tejto schôdzi už v druhom čítaní, a budem hlasovať proti návrhu novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prichádza skupina poslancov strany SMER. A dúfam, že rovnaký postoj zaujmú aj ostatní moji kolegovia z vládnej koalície.

    Pre prípad, že by tento návrh zákona postúpil do druhého čítania, tak navrhujem, aby bol návrh prerokovaný aj vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, pretože otázka občianstva sa témy ľudských práv, samozrejme, týka. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Rafael Rafaj, pani poslankyňa Jana Vaľová, a pán poslanec Ondruš, trošku skôr nabudúce poprosím sa prihlásiť, aj pán poslanec Ondruš. Neevidujem ďalšieho prihláseného poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj, pripraví sa pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mňa zarazilo v predstavách pána poslanca, že bez vôle občana údajne Slovenská republika niekomu niečo urobila. Pán poslanec, podľa mňa prejav vôle tu bol zrejmý pri dotknutých osobách alebo občanoch v tom, že prejavili záujem o adopciu občianstva cudzieho štátu okrem slovenského tým, že prejavili vôľu aj v právnom slova zmysle požiadaním o občianstvo cudzieho štátu.

    Vy ste tiež povedali, keď ste citovali európsky dohovor, že nie je to všetko pravda. Ja si myslím, že ste mali povedať správnejšie, to je ale celá pravda. O tom hovorí jednoznačne článok 7.

    Možnože ste si robili už reklamu na váš politický postoj, tak ako ste naznačili, že ktorý návrh alebo koncept budete podporovať, ale poprosil by som vás, aby ste súčasne neuvádzali pri vlastnej obhajobe argumenty alebo východiská, ktoré sú dnes prerokovávané. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja si myslím, že lepšie je dať varovný výstrel, ako zostať zajatcom vlastnej nemohúcnosti. Ak by sme nevytvorili určitý protiklad tohto zákona, ktorý Maďarská republika nastolila k dvojakému občianstvu, tak si dovolím povedať, že po dnešných návštevách premiéra Orbána, ktorý je tu pravidelne s pani premiérkou, by absolútne nedošlo k žiadnej náprave. A myslím, si že tak ako sa to uvádza v Európskom dohovore o občianstve – uvádzajúc rôzny prístup štátov k otázke viacnásobného občianstva a uznávajúc, že každý štát sa slobodne rozhoduje, aké dôsledky vo svojej vnútornej právnej norme pripisuje skutočnosti, že občan nadobúda alebo má ďalšie občianstvo –, sme sa v tom momente rozhodli správne. Samozrejme, čas to ukáže. A ja si myslím, že práve touto normou, ktorú Maďarská republika nastolila, sa budeme viackrát zaoberať, pretože sme videli, že keď pán premiér Orbán vstúpil na pôdu Európskej únie so zákonom novým, aké stanovisko zaujala Európska únia. Ja sa pýtam: Ak sa tento zákon týkal Slovenskej republiky, aké stanovisko mala zaujať Slovenská republika? Nijaké? Ja si myslím, že Slovenská republika zaujala veľmi dobré stanovisko, pretože by inak ukázala svoju nemohúcnosť.

    A ja si myslím, že tento zákon ešte bude v tomto parlamente viackrát pretriasaný, pretože ešte stále nemáme vyriešené, čo bude so sociálnym zabezpečením, čo bude so zdravotným zabezpečením, čo bude s podporou nezamestnanosti, pretože tento zákon je jeden zlý podnet, ktorý prišiel z maďarskej strany k nám. A ja si myslím, že ešte dlhé, dlhé rozhovory budú viesť k tomu, aby sme tieto otázky vyriešili. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som rád zareagoval len k jednému bodu vášho vystúpenia, lebo na tejto schôdzi sa bude o tejto problematike ešte hovoriť. A som pripravený potom aj na obšírnejšie vystúpenie. Vy ste vo svojom vystúpení spomenuli, že došlo k účelovej úprave. A ja musím povedať, že svojím spôsobom máte pravdu, pretože každý zákon spĺňa nejaký účel, každý zákon je reakciou na nejakú skutočnosť alebo na nejaký problém. A z tohto hľadiska naozaj došlo k účelovej novele zákona. Jej účelom bolo reagovať na nejaký nový problém, na nejakú novú skutočnosť, tak ako sa to deje často v mnohých iných prípadoch, napr. keď sa sprísňujú tresty za porušovanie dopravných predpisov, lebo sa reaguje na napr. prílišné porušovanie týchto predpisov, ktoré vedie k ohrozeniu života alebo k ohrozeniu zdravia ľudí. No ja by som vás chcel upozorniť, že aj my sme, samozrejme, a my sme to opakovane zdôrazňovali v čase, keď sme boli vo vláde, prijali túto novelu zákona ako účelovú, ako reakciu na skutočnosť, do ktorej sme sa dostali. A ja v tejto súvislosti si dovolím odcitovať iba jednu vetu z vystúpenia pána Németha v maďarskom parlamente, keď predkladal zákon o dvojakom maďarskom občianstve, keď povedal: „Prostredníctvom dvojakého štátneho občianstva môže vzniknúť takto celomaďarský inštitút, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.“ To znamená, my sme prijímali zákonnú normu, ktorá má zabrániť tomu, aby inštitútom dvojakého občianstva maďarského vznikla situácia, že maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.

  • Ďakujem.

    Reagovať bude teraz pán poslanec Ondrej Dostál.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rafaj, ja neviem, či vy ste oprávnený hovoriť o tom, aká bola vôľa občanov Slovenskej republiky, ktorí prišli o svoje občianstvo v dôsledku vášho zákona. Nepochybujem o tom, že nikto z nich neprejavil vôľu stratiť slovenské občianstvo tým, že si požiadal o občianstvo iného štátu. Vy ste im tú vôľu pripísali. Rovnakým spôsobom za komunizmu ak strácali občianstvo ľudia, ktorí nelegálne opustili krajinu, no tak tiež sme mohli tvrdiť, že prišli o občianstvo, lebo prejavili vôľu stratiť občianstvo tým, že opustili krajinu nelegálne, že aké je to strašné. No nie je to prejav vôle. S tým s vami nesúhlasím.

    Pani poslankyňa Vaľová, áno, ja som to povedal, európsky dohovor umožňuje takúto právnu úpravu. Ale ja som argumentoval slovenskou ústavou. To, že niečo umožňuje európsky dohovor, neznamená, že to je automaticky v súlade so slovenskou ústavou. Slovenská ústava môže byť v niektorých otázkach prísnejšia a stanovovať striktnejšie podmienky, napr. pre uplatňovanie ľudských práv, ako medzinárodné dohovory. To neplatí automaticky, že ak je niečo v súlade s medzinárodným dohovorom, tak to musí byť aj v súlade s ústavou. Tak to jednoducho nie je.

    A povedali ste, že Slovenská republika prijala veľmi dobré stanovisko ako reakciu na ten zlý maďarský podnet. No prijala až také veľmi dobré stanovisko, že teraz po necelom roku to musíme opravovať, veľmi dobré stanovisko, naozaj.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a kolegovia, máme opäť na stole návrh, ktorý sa dotýka problematiky, ktorú Slovenská republika nevyvolala. A je len reakciou na konkrétnu akciu nášho južného suseda, pretože, ako bolo povedané už pri iných diskusiách, Slovenská republika nemala až do prijatia zákona o dvojakom občianstve zadefinované takzvané výlučné občianstvo tak ako napr. mnohé iné vyspelé štáty sveta.

    Bohužiaľ, v médiách, a mám pocit, že aj pri prerokúvaní nielen tohto konkrétneho návrhu poslancov strany SMER, ale aj toho „vládneho“ návrhu, ktorý si osvojili poslanci, meritum problematiky sa posúva niekde úplne inam. Slovensko sa stalo atakom cezhraničného zasahovania cudzej štátnej normy. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Naším legitímnym právom bolo urobiť protiopatrenie, aby nedošlo k takémuto legislatívnemu ukradnutiu občanov. Preto sme zvolili cestu výlučného občianstva, pod. ako to má Česká republika. Problém, okolo ktorého sa točíme a ktorý vlastne rieši sčasti aj návrh poslancov za stranu SMER, je, čo s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorí podľa tohto návrhu v definovanom období od 17. júla do apríla 2011 mohli alebo môžu, keďže hovoríme ešte o preklenovacom období asi troch mesiacov, stratiť slovenské štátne občianstvo v dôsledku účinnosti normy, ktorá je stále ešte platná a ktorá nadobudla účinnosť práve 17. júla. Štatisticky zatiaľ z relevantne dostupných informácií ide o 25 občanov Slovenskej republiky. Pokiaľ som tu počul, štáty, ako je Kanada, Írsko alebo Austrália, v tejto štatistike sa nenachádzajú, ide o tých občanov, ktorí požiadali o občianstvo v štátoch ako Taliansko, Holandsko, Maďarsko, Veľká Británia, tam to je po jednom, a desiati sú v Rakúsku. A jedenásti sú v Nemeckej spolkovej republike. Tu sa pozastavím, pretože títo jedenásti občania Slovenskej republiky museli byť pozbavení občianstva, a to z vlastnej vôle, pán Dostál, to hovorím, aj keď tu nie ste, pretože tento akt museli vykonať na základe zákonov Nemeckej spolkovej republiky, ktorá takéto dvojaké občianstvo nepripúšťa. A vyžaduje od žiadateľa, aby sa vzdal svojho pôvodného. Takže v podstate môžeme hovoriť o štrnástich osobách, ktoré patrili do štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktoré momentálne toto občianstvo podľa platnej normy by nemali.

    Čo je však zaujímavé, je, že nepozeráme sa na tú možnosť masívneho udeľovania občianstva iného štátu našim vlastným občanom, kde to môže ísť nie v desiatkach, ako je to teraz, to môžu byť desaťtisíce až možno státisíce ľudí, aj keď ja som osobne presvedčený, že ak by, povedzme, vláda urobila z verejných zdrojov serióznu kampaň adresovanú občanom maďarskej národnosti, že je dobré byť občanom Slovenska, žiť na Slovensku, tu sa vzdelávať, poberať dôchodok, mať majetok a všetky benefity aj sociálneho charakteru a sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkového systému, to je podstatne podľa mňa lepšie, než je to v súčasnosti v Maďarsku, kde došlo k zoštátneniu 2. piliera, že je naozaj prospešnejšie, aby napriek tej kampani, ktorú tu robil aj prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt, nepožiadali o toto občianstvo, toto by som považoval zo strany vlády za legitímne a dokonca aj nutné a opodstatnené, pretože aj takýmto spôsobom sa dnes bojuje o občanov, najmä ak sa vyvíja na nich, povedzme, tlak zvýhodňovania alebo aj marketingový v médiách, kde na južnom Slovensku v podstate, aj podľa sledovanosti to vychádza, sú predovšetkým sledované maďarské elektronické médiá.

    Meritum problému teda je v tom, že náš sused, s ktorým máme podpísanú dvojstrannú medzištátnu zmluvu o dobrom susedstve a vzťahoch, nerešpektoval vôľu a predstavu svojho suseda, keďže už dopredu bol upozornený ešte pred prijatím tejto normy, že Slovenská republika prijme adekvátne protiopatrenia, ktoré sa môžu dotknúť tých osôb, o ktoré záujem má práve maďarský štát a vďaka ktorým prijal aj túto normu. To je tá vecná stránka. Táto vecná stránka má ale aj politický podtext. Je tu súvislá línia snáh zasahovať cezhranične, o čom sa vyjadrila už napr. aj Benátska komisia. V roku 2001 bol prijímaný, myslím, zákon o preukaze zahraničného Maďara, kde bol zvýhodňovaný jednorazovou čiastkou päťtisíc forintov vtedy (plus deti do škôl a tak ďalej), kde boli zberané osobné údaje. A bolo presunutých, nevedno kam, ale do centrály úradu, ktorý funguje pri vláde Maďarskej republiky, v počte asi 120 000 osobných údajov občanov Slovenskej republiky. Paradoxne došlo k tomuto ataku voči Slovenskej republike napriek výsledku referenda v Maďarsku v decembri 2004, kde väčšina občanov odmietla udeliť dvojaké občianstvo takzvaným zahraničným Maďarom. Vtedy sa predstavitelia FIDESZ-u vyjadrili, že to vraj bol úder duchovného Trianonu. Ale veď predsa buď rešpektujú vôľu občanov svojho štátu, alebo teda nie. Čiže vidíme, že ani vôľa občanov o akomsi symbolickom, faktickom alebo inom aj občianskom prepájaní cez hranice nehrá pre nich nijakú úlohu. Tam je jasne zadefinovaný cieľ, jednoducho ísť tvrdou cestou vyňatia najskôr občanov, na to prišla legitímna obrana legislatívy Slovenskej republiky, a potom nechcem ani uvažovať, čo by sa mohlo ešte ďalej stať, pretože ak by došlo, povedzme, k nejakému konfliktu, a už boli signály, že maďarskí europoslanci žiadali dozorovací režim na území Slovenska bezprostredne po prípade, kauze Malinovej, opäť k vyvolaniu nejakého takéhoto účelového konfliktu, tak už by nešlo o občanov cudzieho štátu, ale o občanov ich štátu s tým, že majú plnú legitimitu aj podľa ústavy brániť všetkými možnými prostriedkami ich práva a tak ďalej a tak ďalej. Takže pokiaľ by nedošlo k legitímnej protireakcii, mohlo by dôjsť aj k oveľa vážnejším nedorozumeniam a trecím plochám. A preto aj Slovenská národná strana zahlasovala v minulom volebnom období za túto preventívnu normu, aby sme sa vyhli ešte potenciálne oveľa väčším problémom. A preto aj študujeme a sme si preštudovali návrh, ktorý dáva ako jeden z predkladateľov pán Čaplovič, aj keď si myslíme, že naša pôvodná norma je z vecného, právneho hľadiska a z hľadiska dodržiavania medzinárodných štandardov plne kvalifikovateľná, pretože dodržiava napr. hlavný princíp medzinárodného práva v tejto oblasti, tzv. genuine link, čiže väzbu buď priamo na rodinného príslušníka, alebo dlhodobý trvalý pobyt. To sú jediné dve legitímne príčiny, ktoré umožňujú udeľovať dvojaké občianstvo. Ani v jednom prípade neobsahuje návrh maďarského zákona o dvojakom občianstve túto medzinárodne akceptovateľnú príčinu alebo normu. Navyše európsky dohovor stanovuje pri tej podmienke dlhodobého trvalého pobytu hranicu 10 rokov. Preto mám trošku výhrady voči súčasnému návrhu na úpravu, kde počítajú navrhovatelia len so šiestimi mesiacmi toho pobytu alebo iného pobytu, pričom nie je presne definované, či ide o aj trvalý pobyt. Čiže, opäť, Slovenská republika významne ustupuje od medzinárodných štandardov. V podstate zneisťujeme medzinárodné spoločenstvo, ak priznáme, že stačí šesťmesačný, možno aj iný druh pobytu, než je len trvalý pobyt. Jednoducho sme súčasťou medzinárodného spoločenstva. A pokiaľ sa budeme v budúcnosti uchádzať o podporu v prípade sporov, my musíme sami najskôr dokázať, že my dodržiavame medzinárodné normy. A preto pri tomto návrhu, ktorý sa snaží tých doteraz štrnástich občanov nejakým spôsobom opäť vrátiť do štátneho zväzku Slovenskej republiky, je mi to sympatické z princípu filozofie, ale na druhej strane pokiaľ sa na to pozerám čisto z nadhľadu a principiálnosti aj medzinárodného práva a striktnosti daných podmienok, tak je to opäť ten ústupok, ktorý robí aj vládna koalícia v tom, že dokonca sa chystá v budúcnosti uzatvoriť zmluvu o fungovaní. Prosím vás, dostaneme sa na internacionalizáciu problému. Akú zmluvu by sme mali s niekým uzatvárať, že náš zákon, aj ich zákon bude za istých okolností v podstate akceptovateľný? Navyše, v júli 2005 sa konala v Budapešti medzinárodná konferencia o štátnom občianstve. Tá prvá časť bola otvorená, tam bol len príhovor splnomocnenca vlády pre štátne občianstvo pána Avarkesziho, ale potom to bola uzatvorená spoločnosť. Ale dotyčný pán následne zverejnil otázky, ktorými sa Maďarská republika ešte pred šiestimi rokmi, než sa rozhodla vôbec na tento rizikový krok, prijať dvojaké občianstvo, opýtala medzinárodných expertov, čo si o tom myslia, v štyroch otázkach, napr. v prvej, či môže v rámci maďarského európskeho práva existovať občianstvo s odlišným obsahom, teda viac typov občianstva, napr. zahraničné štátne občianstvo.

  • V maďarčine to, bohužiaľ, neviem prečítať, ale je to jedno.

  • Odpoveď je nie. To boli rôzne varianty, ktorými Maďari skúšali, aké typy občianstva by asi tak mohli udeľovať v zahraničí. Ale nehovorím len o Slovensku. Táto oblasť sa týka Ukrajiny, Chorvátska, Rumunska, čiže všetkých okolitých štátov, ktoré susedia s Maďarskou republikou.

  • Reakcia z pléna.

  • A, samozrejme, aj Rakúska sa to týka, áno. Ale tých akosi vynechávajú. Takže vidíme, že náš južný sused sa dlhodobo chystal na takýto akt vyňatia časti občanov spod jurisdikcie a možno aj Ústavy Slovenskej republiky, pretože už tu máme ohlásenú zmenu Ústavy Maďarskej republiky a možnosť udeliť aj volebné právo čiže plnohodnotné občianstvo. Dovtedy sa uvažovalo len o akomsi symbolickom akte. To je tá salámová metóda, ktorá sa uplatňuje. Zo symbolického aktu sa stal už akt legitímneho plnoprávneho občianstva bez splnenia podmienky trvalého pobytu alebo rodinnej väzby. A následne už počujeme, že to bude naozaj plne komfortný občiansky zväzok aj s právom voliť. Nevieme ešte, či to bude aj s právom byť volený.

    Takže toto sú vážne momenty, ktoré obchádzajú líniu vôbec tejto problematiky aj v kontexte toho, keď Zsolt Semjén, významná osobnosť maďarskej politiky, myslím, že to je predseda kresťanských demokratov, ktorí sú súčasťou FIDESZ-u, a podpredseda vlády povedal: „Zabojujeme za každého Maďara.“ Navyše, v tých budúcich aktoch, voči ktorým budeme musieť čeliť, je okrem tých, ktorých som menoval, aj register všetkých Maďarov. Čiže pred desiatimi rokmi 120 000 osobných údajov občanov Slovenskej republiky sa dostalo do centrály Budapešti na spracovanie. O chvíľu podľa plánov legislatívy, vraj niekedy v polroku 2011 má sa zriadiť register všetkých Maďarov. Pýtam sa, čo všetko bude obsahovať. Je prirodzené, že teraz hovoria len o Maďaroch, ale prioritne sa bude týkať, samozrejme, aj občanov. Čiže ak my budeme akceptovať, že je možné udeliť dvojaké občianstvo na základe maďarského zákona, automaticky súhlasíme aj s vytváraním registra všetkých Maďarov a so zozbieravaním osobných údajov, ktoré budú v centrále Budapešti pri takzvanom Úrade pre zahraničných Maďarov, ktorého šéf podlieha priamo predsedovi vlády Maďarskej republiky.

    Myslím, že, dámy a páni, pri prvom čítaní, kedy by sme si mali predovšetkým povedať aj všetky tie kontexty a kontúry, o čom je vlastne predmetný návrh, to stačilo.

    Za klub Slovenskej národnej strany chcem povedať, že pre nás je principiálnosť na prvom mieste, a preto je pre nás najideálnejší stav taký, aký je. Ale keďže Maďari bojujú o každého Maďara, tak my skúsime zabojovať o každého Slováka. A podporíme posunutie tohto návrhu do druhého čítania, napriek tomu, čo som uviedol, že významne tým spochybňujeme striktnú platnosť tých medzinárodných kritérií, ktoré sú dané, čiže kritérium desaťročného trvalého pobytu. Alebo je to priama rodinná väzba. Takže som zvedavý, aký bude vývoj, ktorý tu naznačovali kolegovia z klubu SaS, ktorý predkladajú koaliční poslanci. Možno by bolo dobré, keby sme rozmýšľali konečne tak, ako rozmýšľajú Maďari, ktorí každého Maďara považujú za svojho. My, bohužiaľ, sme buď najskôr ľavičiari, pravičiari, modrí, červení a neviem ešte akí, aby sme sa možno zhodli, keďže tu máme minimálne tri rôzne návrhy riešení, na tom, čo bude pre Slovenskú republiku aj slovenských občanov to najdôležitejšie, ale, opäť zdôrazňujem, pri uvedomení si všetkých možných ďalších následkov a atakov, ktorým, či chceme alebo nechceme, budeme vystavení. A uvidíte, keď sa tu takto o pol roka stretneme, možno na septembrovej schôdzi už budeme riešiť ďalšiu normu, ktorá bude cezhranične zasahovať do zvrchovanosti a výhradných kompetencií Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci.

    Slovo má pán poslanec Maďarič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, náš návrh nikam neposúva podstatu našej odpovede na maďarský zákon o dvojakom občianstve. A v tomto zmysle teda vôbec nie je možné hovoriť o nejakom ústupku. My sme prijali na konci minulého obdobia silnú a účinnú odpoveď na maďarský zákon. Chcem pripomenúť, že sme ju prijali aj s podporou Kresťanskodemokratického hnutia,

  • Reakcia poslanca: „Za to im ďakujeme.“

  • , za čo im ďakujeme. A pripomenieme to, keď budú možno o pár dní popierať samých seba.

    Na kritiku, že občianstvo môžu stratiť aj tí občania, ktorí to druhé občianstvo nadobudli štandardným spôsobom, sme už vtedy hovorili, že si vieme predstaviť úpravu. Ale už ju nebolo možné urobiť, pretože skončila s činnosťou vtedajšia Národná rada. Teraz sme prišli s takýmto návrhom, s takouto úpravou. A myslím si, že vôbec nie je chybou priznať si nedostatok a pokúsiť sa ho napraviť, pretože podstatné je, aby zostala v našej legislatíve účinná odpoveď na maďarský zákon, nie tá ilúzia, ktorú tu forsíruje pán Dzurinda a poslanci, prostredníctvom ktorých to sem predložil. A uvidíme teda, či dnes, zajtra, pozajtra sa k tejto iniciatíve strany SMER pridajú aj tí niektorí poslanci vládnej koalície, ktorí, mám pocit, zastávajú v tejto otázke veľmi podobný, ba, povedal by som, rovnaký názor. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Rafaj, vo svojom príspevku ste spomenuli Nemecko ako príklad krajiny, ktorá neumožňuje dvojaké občianstvo. Myslím, že toto je veľmi dobrý príklad, keď slovenský občan chce získať nemecké občianstvo, musí sa vzdať slovenského občianstva. To je v poriadku, to je naozaj prejav vôle. Ak som ochotný vzdať sa svojho pôvodného občianstva, aby som získal nejaké iné občianstvo, je to prejav vôle. Keď bez toho, aby som chcel stratiť slovenské občianstvo, sa pokúsim získať občianstvo iného štátu a v dôsledku toho stratím slovenské občianstvo, to nie je prejav vôle, to je strata občianstva proti vlastnej vôli. To je podstatný rozdiel.

    A chcem sa ešte pozastaviť nad vašou pochybnosťou o tom, že by sa táto problematika mohla upraviť v medzištátnej dvojstrannej zmluve. Ja si, naopak, myslím, že to by bolo úplne najlepšie riešenie, keby Slovensko a Maďarsko, ich predstavitelia si dokázali sadnúť za rokovací stôl a vzájomnou zmluvou upraviť sporné body, ktoré sa týkajú otázok štátneho občianstva, pretože sporné body tu existujú a najlepšie, čo sa v tejto veci dá urobiť, je rokovať a dohodnúť sa, nie prijímať zákony a truc zákony a robiť si naprieky.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Rafaj, trošku mi pripadáte smiešny, keď na jednej strane hovoríte a uznávate, že je vlastne medzinárodnou zvyklosťou udeliť druhé občianstvo človeku, ktorý má dlhodobý pobyt, ktorý má nejaké silné rodinné väzby s tou danou krajinou, a na druhej strane úplne bez problémov odhlasujete naozaj chybný, a ja to nazývam slovom buranský, zákon, ktorý ste prijali, ktorý odoberá občianstvo práve takýmto ľuďom. Čiže trošičku na budúce skúste si to sám nejako so sebou najprv vysporiadať a potom prijať taký zákon, ktorý bude v súlade s tým, čo prezentujete.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Rafaj.

  • Pôjdem odzadu.

    Pán Matovič, za smieška tejto rokovacej sály ste tu zatiaľ vy, ak dovolíte. Navyše ste preukázali, že neviete ani počítať, od 10. júla 2010 až, povedzme, do 2. februára 2011, no nech sa snažím akokoľvek, ale tých desať rokov tam neviem napasovať. Možnože vy to dokážete, že vy máte možno nejakú obyčajnú matematiku, ale tá podmienka je desať rokov. Takže možnože by ste si mohli naštudovať, čo je to doba účinnosti zákona, kedy je možné uplatniť ho, a potom porovnávať inú dobu účinnosti v rámci dlhodobého trvalého pobytu. Ja viem, že z tejto témy sa snažíte urobiť si nejaké také vlastné, osobné P. R., ale vidíte, že ani matematicky vám to nevychádza, a to už nehovorím o filozofii.

    Pán Dostál, nielen Slovensko, ale napr. aj český zákon v § 13 má legitímne ustanovené, citujem po česky, pozbývání státního občanství. Takže sú prípady, o ktorých hovorí aj § 7 Európskeho dohovoru o občianstve, ktorý umožňuje štátom, aby si samostatne upravili možnosti. A je potom na občanoch alebo potom na žiadateľoch o to občianstvo, aby ho jednoducho akceptovali.

    A k pánovi Maďaričovi. Ja teda chápem, čo mienia predkladatelia. Aj som povedal, že vieme si predstaviť takýto ústupok. Len som upozornil, aby sme náhodou v budúcnosti potom neboli my ťahaní za vlasy, že sme akceptovali polročný trvalý pobyt, keď európsky dohovor hovorí o desiatich rokoch takejto podmienky. To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    V rozprave vystúpi ďalší rečník pán poslanec Faič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vývoj na vnútropolitickej scéne v stredoeurópskom priestore, ale aj v celej Európskej únii je veľmi dynamický a od prijatia poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve zaznamenal viaceré určujúce súvislosti aj v otázke, ktorá problematizuje slovensko-maďarské vzťahy.

    Po prvé. Po uvoľnení predvolebného napätia väčšina predstaviteľov politických strán zastúpených v tomto parlamente označila zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve za zlý. Počuli sme to aj od pána poslanca Dostála, počuli sme to aj od mnohých ďalších, tak ako som sa vyjadril. Zároveň som ja sám počul a bol svedkom toho, že je tu niekoľko poslancov, možno niekoľko desiatok poslancov, neviem to presne, ktorí nepovažujú maďarský zákon o dvojakom občianstve za zlý. To si treba uvedomiť celkom jasne.

    Po druhé. U nášho južného suseda veci nadobudli rýchly spád. A až donedávna, možno až do návštevy najvyšších predstaviteľov Maďarskej republiky neexistovali žiadne náznaky rozvážnejšieho narábania s udeľovaním štátneho občianstva osobám mimo vlastného územia. Rovnako treba vidieť situáciu v kontexte širších súvislostí, ktoré v poslednej dobe museli riešiť aj orgány Európskej únie, teda Európska komisia a Európsky parlament. Maďarský prezident, dámy a páni, pri nedávnej návšteve Slovenska priamo z prezidentského paláca na Hodžovom námestí nabádal k rozsiahlejšiemu podávaniu žiadostí o ich štátne občianstvo. Podľa jeho vyjadrenia priznaním volebného práva osobám s trvalým pobytom na územiach iných štátov sa bude zaoberať nová ústava, ktorá by sa mala prijímať do konca apríla. Viktor Orbán po všeobecnom narazení na odpor v inštitúciách Únie a partnerov z členských štátov pri minulotýždňovej návšteve Slovenska zároveň preukázal, že je politikom paradoxov. A klobúk dolu pred jeho šikovnosťou. Svojim slovenským kolegom z výkonnej moci, z exekutívy ponúkol presne to, po čom bažili, naivnú predstavu o náhlom zvrate vo vzájomných vzťahoch. Prečo by nesúhlasil s rokovaním o návrhu dvojstrannej zmluvy o dvojakom občianstve? Veď ho to nič nestojí, ale získava čas. A, nakoniec, veď je predčasné očakávať, či k uzavretiu zmluvy aj vôbec dôjde. Veď maďarské delegácie v minulosti často roky simulovali urputnú snahu o dohodu a súčasne bránili vlastnú pozíciu zabetónovanú na „neprekonateľných prekážkach“. Akosi teda nedáva logiku skúšať, čo všetko vydrží Európska únia a jej členské štáty pri obnovovaní ideí veľkomaďarstva v Európe, a zároveň prekypovať konsenzom práve so súčasnou slovenskou exekutívou. Naozaj to nedáva logiku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán poslanec, za prerušenie. Poprosím kolegu oproti v zadnej lavici, keby bol taký láskavý a netelefonoval. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Nepočuje, lebo telefonuje, hej. Nech sa páči, pán Faič.

  • Ďakujem. Po tretie. Uplynulý časový priestor umožnil analyzovať pôsobenie poslednej novelizácie zákona o štátnom občianstve, ale aj zamýšľaných, ale aj vedľajších právnych účinkov, tak ako to tu už bolo povedané aj vlastne predkladateľom. Skutočnosť, že splnila svoj účel, v konečnom dôsledku potvrdil aj prezident Maďarskej republiky, nakoľko v dôsledku platného znenia nášho zákona sa proces podávania žiadostí o maďarské štátne občianstvo takmer ani nezačal. Preto je aj tá výzva.

    Po štvrté. Do Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené dva poslanecké návrhy na novelizáciu zákona o štátnom občianstve. Kolegovia poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia predložili návrh novely zákonov upravujúcich štátnu službu viacerých profesijných skupín. Práve Viktor Orbán rozhodol o ovzduší, v ktorom sa budú na súčasnej plenárnej schôdzi Národnej rady prerokovávať poslanecké návrhy zákonov. A sme už toho svedkami. Pán poslanec Dostál predsa hovoril o absolútne pozitívnej atmosfére, ktorá nám absolútne nespôsobuje žiadne problémy. A nemusíme sa zaoberať ničím, pretože nám stačí prijať deklaratórne ustanovenia, ktoré budú prerokovávané v ďalšom koaličnom návrhu pod tlačou 149, ktorý navrhuje úplne zrušiť pôsobenie poslednej novely zákona o štátnom občianstve a nahradiť ju deklarovaním neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Právna norma však nemá mať účinky deklaratórne, ale normatívne. Má regulovať právne vzťahy či už tak alebo naopak, čo sa v danom prípade neuskutočňuje.

    A ako sa bude vyvíjať realita v prípade prijatia návrhu uvedeného zákona. Občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky si podá žiadosť o ďalšie občianstvo. Vycestuje, zloží sľub vernosti, bude plniť povinnosti a uplatňovať práva cudzieho štátu. Ak priznajú volebné právo, vycestuje a odvolí, jeho hlas bude platný, v prípade voľby prostredníctvom internetu sa nemusí ani unúvať do cudzieho štátu a zúčastní sa volebného aktu priamo z vlastného bytu. V individuálnej rovine bude opísaný stav napĺňať znaky dvojakého občianstva. Zákon Slovenskej republiky zadeklaruje, že všetku uvedenú objektívnu realitu neuznáva, teda ak sa uplatní novela podľa návrhu, podľa tlače 149. Aký bude účinok tejto deklarácie? Zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. Opakujem, zadeklaruje, že to, čo je, v skutočnosti nie je. To si treba uvedomiť.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím cteného kolegu podpredsedu, keby nerušil rečníka. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, skúsme sa zamyslieť nad politickou logikou zvoleného prístupu. Návrh totiž nezohľadňuje dve dôležité súvislosti, po prvé, Maďarská republika nebola až donedávna ochotná v predmetnej veci ponúknuť konsenzuálne riešenie, na čo poukázali aj viacerí analytici, po druhé, aký zmysel má predpokladané nadobudnutie účinnosti takto problematicky koncipovanej novely tesne pred prijatím novej maďarskej ústavy s avizovaným volebným právom pre osoby v zahraničí, opakujem, aký zmysel bude mať.

    Väčšina súčasnej koalície si osvojila politickú rétoriku, podľa ktorej riešenie prijaté v predvolebnom období bolo zlou odpoveďou na zlý maďarský zákon. Už som hovoril, že niektorí tak hovoria. Preto si položme otázku: Aká je dobrá odpoveď na zlý maďarský zákon? Je ním spomenutá bezzubá deklarácia umožňujúca realizovať kroky, ku ktorým vyzýval prezident susedného štátu na pôde symbolizujúcej zvrchovanosť Slovenskej republiky? Pokúsim sa formulovať odpoveď na neľahkú otázku. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je umožnenie nadobúdania dvojakého občianstva našim ľuďom či už s pobytom na Slovensku alebo v cudzine, a to zo skutočne dôležitých dôvodov, kedy je hodný zreteľa ich veľký záväzok voči dvom štátom súčasne. Už toľko kritizovaná novela, ktorá bola prijatá na sklonku volebného obdobia, výslovne definuje dve najzákladnejšie skutočnosti, uzavretie manželstva s medzinárodným prvkom a narodenie dieťaťa. Práve prerokovávaný návrh predpokladá pribudnutie ďalšej riešiacej životnej situácie ľudí v cudzine. Podľa môjho názoru je možné v priebehu legislatívneho procesu diskutovať, aké sú iné situácie, kedy niekto objektívne potrebuje občianstvo cudzieho štátu. Veľa ich určite nebude, ak vôbec, teda, myslím, takých, ktoré sa dajú zadefinovať do právnej úpravy. Vždy je to lepšie riešenie, ako prechádzať do opačného extrému. Dobrou odpoveďou na zlý maďarský zákon je tiež vylúčenie možnosti nadobudnutia dvojakého občianstva v ostatných prípadoch vrátane tých potencionálne narúšajúcich územnú súdržnosť Slovenska. A práve v spomínaných intenciách je účelom predloženého návrhu zákona optimalizovať právnu úpravu nadobúdania a straty štátneho občianstva, vyváženým spôsobom reagovať na protichodnosť negatívnych účinkov hromadného udeľovania dvojakého občianstva, na územnú súdržnosť na jednej strane, na strane druhej nežiaducu stratu štátneho občianstva štátnymi občanmi Slovenskej republiky v zahraničí, ak na vlastnú žiadosť nadobudli cudzie občianstvo štátu, na území ktorého majú pobyt.

    Ako už v odôvodnení uviedol kolega Čaplovič návrh zákona sleduje dva základné ciele, chcem ich zopakovať, umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú, povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov, čo predstavuje veľmi mierne podmienky získania dvojakého občianstva, a, ďalší cieľ, umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.

    Posledná rázna novela čelila procesom, ktorým bolo nutné čeliť. Každý, kto uvažuje objektívne, si to zrejme prizná. Odmietla jednostranné akési valcovanie a prinútila aj zamyslieť sa.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi položiť na záver otázku: Čo dopomôže optimálnejšiemu usporiadaniu vzťahov, je to optimistami očakávaná zmluva o dvojakom štátnom občianstve, ktorá bola postavená na politickom prístupe a snahou o získanie času, je to nahradenie prísnej normy bezzubou deklaráciou, ktorá bude deklarovať niečo, čo nebude absolútne nikoho zaväzovať a bude v platnosti, alebo je to návrh ponúkajúci vyváženejšiu právnu úpravu? Náš návrh novely hovorí o tejto tretej možnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria rečníci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Faič, máte dojem, či myslíte si, že Maďari na Slovensku majú dôvod na to, aby hromadne požiadali o občianstvo? Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • To bola zrejme najkratšia faktická poznámka a som zaskočený, prepáčte mi.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja podporím kolegu Faiča, ktorý povedal jednu veľmi adekvátnu a múdru vetu, že každý, kto uvažuje objektívne, si prizná, že bolo dôležité zaujať postoj. A ja hovorím o zaujatí postoja k zákonu, ktorý prekračoval hranice Maďarskej republiky, k zákonu, ktorý sa dotýkal iného štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky.

    A verím, tak ako povedal aj pán Faič, že teda vyváženosťou práve tejto úpravy sa budeme zaoberať viackrát, pretože myslím si, že ozaj v tomto zákone ešte stále nie je jasné, ako som pred chvíľou povedala, aké bude sociálne zabezpečenie, aké bude zdravotné poistenie, aká bude podpora v nezamestnanosti, ako sa to bude dotýkať jedného štátu, keďže jeho zákon sa prelína na územie iného štátu, pretože taký zákon iné štáty nemajú. A myslím si, že je to rarita zákona, o ktorom ešte budeme teda veľa, veľa počuť. A zároveň sa to bude týkať takisto aj vojenskej služby ap. a ostatných vecí.

    Takže treba si jasne povedať, že skutočne vyváženosť tejto právnej úpravy nie je v poriadku a základom bolo to, že prvý náznak toho, ak takáto právna záležitosť vznikla, bola odpoveď Slovenskej republiky. A my sa vôbec nebránime tomu, aby tento zákon bol vyvážený. Ďakujem.

  • Ďakujem vám.

    Slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že návšteva prezidenta Maďarskej republiky a jeho nábor príslušníkov Slovenskej republiky na štátne občianstvo Maďarskej republiky jasne poukázali na to, o čo ide našim južným susedom, a otvorili aj oči koaličným poslancom. V to treba dúfať. Je ozaj nezmyslom tvrdiť, že maďarský zákon o dvojakom občianstve nebude platiť na území našej republiky. Hneď po vstupe do platnosti maďarského zákona, máme konkrétne informácie o tom, že o maďarské občianstvo požiadali aj naši spoluobčania.

    Pán poslanec, myslím si, že ste veľmi jasne vysvetlili zámer vami predkladanej novely, vysvetlili ste aj dôvody, prečo bol tento zákon v minulosti prijatý, že to bol obranný akt Slovenskej republiky vo vzťahu k nezmyselnej právnej norme susednej krajiny, pretože táto krajina ozaj má veľmi vážny záujem ten svoj zákon v praxi využívať a použiť ho na svoje politické ciele na území svojej republiky a na toto zneužiť aj štátnych príslušníkov iného, dokonca...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel, vážený pán poslanec Faič, nadviazať alebo zareagovať na to, čo ste hovorili takou jednou ako doplňujúcou, ale podľa môjho názoru kľúčovou informáciou. A tou je vystúpenie pána poslanca Gaudiho-Nagya v maďarskom parlamente, to je poslanec za extrémistický Jobbik, ktorý pri rokovaní maďarského parlamentu o. i. povedal: „Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia.“ Mimochodom, toto jeho vystúpenie ocenili obrovským potleskom aj poslanci vládneho FIDESZ-u. Takže niet pochýb o tom, že zákon, ktorý pripúšťa dvojaké občianstvo, Maďarskej republiky, alebo ktorý rozširuje občianstvo Maďarskej republiky, je nástrojom na splnenie tohto politického cieľa. Zopakujem, „... aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia.“ No ale v rámci jedného štátu my nemáme žiadne problémy, ak budú žiť národní bratia pána Gaudiho-Nagya, tí, ktorí odídu zo Slovenska, a získajú trvalý pobyt v zahraničí. A tak to naozaj aj bolo, kým sme neprijali zmenu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Ale tu je úplne evidentné a jasné úsilie, aby Maďari žijúci na Slovensku žili v rámci jedného štátu s Maďarmi žijúcimi v Maďarsku, a to bez toho, aby sa presťahovali a aby zmenili svoje terajšie trvalé bydlisko.

    Ja som presvedčený o tom, že tá novela zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá minulý rok, bola dôležitým krokom na ochranu národnej bezpečnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za podporné vystúpenia mojim kolegom vo faktických poznámkach.

    Pán kolega Somogyi, na stručnú otázku stručná odpoveď. Nemyslím si, že občania maďarskej národnosti majú dôvod na to, aby žiadali o maďarské občianstvo. A preto si naozaj myslím, že maďarský zákon o dvojakom občianstve je zlý.

  • Ďakujem pekne.

    Vystúpi posledný ústne prihlásený rečník, pán poslanec Matovič.

  • Vážení páni, vážené dámy, ja začnem, nemám nič nachystané nejako písomne, tak iba tak, ako mi myšlienky plynú. Začnem od vás, čo ste teraz reagovali, keď môžem.

    Ja si osobne myslím, že majú dôvod občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti na maďarské občianstvo alebo aspoň minimálne snívať o tom maďarskom občianstve. Ten dôvod majú preto, lebo vy, politici, ktorí ste tu už dlhé roky, ste dovolili to, aby na piedestál tejto spoločnosti sa postavil človek, ktorý z nich robil druhoradých, treťoradých, štvrtoradých občanov, človek, ktorý každú jednu príležitosť hlavne v nejakých alkoholických excesoch využil na to, aby týchto ľudí definoval ako niečo podradné, niečo neželané. A tým pádom, myslím, nemáme dôvod sa čudovať, keď títo ľudia sa na Slovensku necítia úplne doma. Ale dovolili ste to vy, politici, ktorí takémuto človeku ste dovolili, ešte raz hovorím, postaviť sa na piedestál spoločnosti, ktorého ste si prizvali do vlády. A tým pádom ste jeho konanie legitimizovali.

    Takisto si myslím, že títo ľudia sa môžu cítiť dotknutí, ak vidia, že síce na jednej strane nás trápi jejich nelojalita voči Slovenskej republike, ale na druhej strane že my ako štátotvorný národ nerobíme nič pre to, aby boli lojálnejší. Čo by sa nám stalo napr., ak by sme na STV2 miesto trápnych 5 minút správ maďarských, Hírek sa to tuším volá, im dali rovnakú polhodinu, ako máme my? Čo by sa nám tak stalo? Nič, pomohlo by to ekonomike, lebo v súčasnosti reklamné agentúry nemajú šancu zasiahnuť občanov Maďarskej republiky na Slovensku, lebo jednoducho oni pozerajú Orbán TV, jednoducho preladia si na ďalší kanál a pozerajú Maďarskú televíziu. Tým pádom to priamo škodí záujmom Slovenskej republiky preto, lebo jednoducho neprídeme s úplne jednoduchou zmenou alebo s obyčajným návrhom, aby v rovnakom čase, ako majú Slováci na STV1 správy, Maďari ich mali na STV2. Nič by sa nám nestalo, nič by nás to nestálo, lebo reklamné agentúry by tento čas reklamný určite obsadili a konečne by mali možnosť aj slovenské firmy cez najlepší komunikačný kanál osloviť občanov Maďarskej republiky na Slovensku.

    A zároveň keď teda rozviniem ešte tú myšlienku. Akú majú možnosť títo ľudia prísť k informáciám, čo robí vláda, čo robí parlament, ako sa zmenili zákony? Jednoducho žiadnu možnosť pomaly nemajú alebo tú modernú možnosť nemajú, lebo jedine si môžu kúpiť Új Szó, noviny. Ale za to už musia dať nejaké peniaze. Ale tú televíziu tak môžu po maďarsky pozerať. Tak jedine je to tá maďarská. Ak my naberieme odvahu na to, aby sme im trebárs dali nejaké polhodinové správy na STV2, tak tí ľudia budú automaticky sa pozerať aj na nás ostatných, že nám na nich záleží, budú vedieť, čo slovenská vláda chystá, čo slovenský parlament chystá, nie to, čo Orbán chystá, nie to, čo maďarský parlament chystá, budú vedieť, kedy majú aké povinnosti, aké sa im zmenili, aké zákony sa prijali nové v ich prospech alebo v ich neprospech, ale budú sa cítiť súčasťou Slovenskej republiky. A ja si myslím, práve toto by mali byť veci, ktoré by nás mali zaujímať, aby sme všetkých ľudí bez ohľadu na to, akej národnosti sú, motivovali vlastne k tomu, aby boli hrdí občania Slovenskej republiky, a aby sme nevytvárali a nedávali žiadnu zámienku, aby sa tu niekto cítil ako druhotriedny alebo treťotriedny občan. Preto si myslím, že toto je správna cesta, urobiť všetko pre to, aby títo ľudia tu mali prácu, aby sa tu cítili doma, aby žiaden ožran ich nenazýval..., nezahreším, a aby jednoducho sa cítili tu doma, tu chceli platiť dane, tu chceli mať deti a ich deti za 100 rokov tu chceli mať možno nejaké svoje deti.

    Čo sa týka predloženej novely zákona, je pravda, naozaj opravuje niečo, chybu, ktorú ste spôsobili. Som rád, že si ju priznávate, lebo tá chyba bola dosť zásadná, lebo ste trestali odrazu ľudí, ktorí naozaj legitímne získali nejaké druhé občianstvo. Ja nevidím naozaj dôvod, aby človek, ktorý dlhšiu dobu žije v druhej krajine, nemohol mať alebo nemohol získať to druhé občianstvo a prečo by sme ho mali za to trestať. Podľa mňa zároveň vám tam chýbajú naozaj tie druhé možnosti. Nevidím vôbec žiadny dôvod, ak človek raz má matku, otca z nejakej druhej krajiny a tým pádom cíti tú väzbu na tú druhú krajinu, aby nemohol takisto legitímne mať aj občianstvo svojej matky alebo svojho otca, možno aj svojej babky a svojho dedka. Takisto nevidím dôvod, že ak my všetci sme neboli schopní alebo táto krajina nebola schopná zabezpečiť tomuto človeku prácu alebo kvalitné štúdium a on sa kvôli tomu rozhodne vycestovať za tou prácou, na základe toho získa nejaké občianstvo, alebo na základe toho ho získa, že teda išiel za lepším vzdelaním, tak dlhodobo študuje a získa občianstvo druhej krajiny, aby sme týmto ľuďom takisto neumožnili získať občianstvo druhej krajiny. Čiže tieto návrhy mi v tom vašom návrhu chýbajú.

    Viete to vlastne všetci, ja som to ani neskrýval v posledných dňoch, možno už pomaly týždňoch, že aj ten postoj koalície, ktorý je, nepovažujem za správny. Naozaj sa obávam toho, že ak sa budeme tváriť, že sa nás politika Viktora Orbána netýka, a budeme si vlastne chcieť vyriešiť v súčasnosti teraz problém, aby sme sa teda tu náhodou nenaťahovali, tak možno budeme mať týždeň, možno mesiac, možno pár mesiacov, možno prinajlepšom 2 roky nejaký pokoj a potom odrazu prídu voľby v Maďarskej republike a začne nám pochodovať po Slovensku Viktor Orbán a bude si tu robiť kampaň pre svoju vlastnú stranu, bude si získavať svojich voličov, aby volili jeho a aby si zase mohol udržať moc a robiť zase nejaké populistické kroky.

    Ja by som sa tejto situácii chcel vyhnúť, hlavne aj teda z toho dôvodu, lebo mojím snom je dosiahnuť, aby strana typu SNS a od dneskajška možno aj pani Belousovovej nikdy v živote už v parlamente nebola. A ak chceme takýmto provokatérom zabrániť alebo štváčom zabrániť, aby v parlamente vytvárali politiku, nesmieme im dať zámienku. Ak my teraz umožníme slovenským občanom maďarskej národnosti získať maďarské občianstvo, do budúcnosti určite tú zámienku Slotovi a spol. dáme. Jednoducho nebude potrebovať o ničom inom hovoriť, iba ukazovať na to, že však, pozrite, tam Orbán si robí u nás kampaň, u svojich voličov, v podstate to je autonómia, aj keď sa to de facto autonómia nenazýva. Jednoducho práve preto prichádzame s iným riešením. A pevne verím, že koalícia naberie tú odvahu a spoločne sa dohodneme na tomto riešení. Ja naozaj si myslím, že to riešenie, ktoré ponúkame, je rozumným kompromisom medzi tým, čo navrhuje opozícia, a tým, čo navrhuje koalícia. Nemôže byť predsa naším cieľom, aby sme po každej zmene vládnej garnitúry menili tak zásadný zákon, ako je zákon o štátnom občianstve. Preto prosím, hlavne teraz do radov koalície, skúsme sa zamyslieť nad tým, či musíme silou-mocou dávať zámienku Jánovi Slotovi, aby sa aj po ďalších voľbách dostal do parlamentu. Ja si myslím, že si ju nezaslúži. A tak mu ju nedávajme. Beriem, jasné, môže sa to brať tak, že je to nejaké násilie voči týmto občanom. Ale ja sa za to nehanbím. Ja uznávam, že teraz sme im zámienku dali, aby túžili po tom druhom občianstve, práve preto, čo som spomenul. Jednoducho dovolili sme Slotovi sa postaviť na piedestál. Nedali sme týmto ľuďom možno prácu. A preto sú možno sklamaní z nášho prístupu. Neukázali sme im to, čo som spomínal možno o tých správach na STV2. Jednoducho nemajú kde získavať informácie v svojom rodnom jazyku cez moderné médium.

    Ak my využijeme ten čas, že prijmeme alebo vylepšíme možno ten súčasný právny stav a udržíme si možno na pár rokov týchto občanov tak trošku násilím ako občanov Slovenskej republiky a za ten čas opravíme chyby, ktoré sme vo vzťahu k nim robili, a ukážeme im, že Slovensko je miesto, kde sa môžu cítiť dobre a kde sa môžu cítiť doma, tak si myslím, že potom v budúcnosti niekedy môžeme prijať aj menej striktný zákon a už nebude niekto, kto bude chcieť byť občanom Maďarskej republiky. Ale v súčasnom stave, si myslím, cesta, ktorú navrhujeme, je lepšia.

    Čo sa týka podpory tohto zákona, pevne verím, keďže ešte na tejto schôdzi sa v podstate taký istý zákon bude prejednávať v druhom čítaní, takže koalícia nám umožní podať náš pozmeňujúci návrh, príp. po nejakej ešte oprave alebo nejakej dohode, že toto bude definitívne riešenie, ktorým daný problém vyriešime. V tom riešení, ktoré navrhujeme, je zahrnutý aj váš návrh, ktorý teda ponúka beztrestné občianstvo ľuďom, ktorí majú v tej danej krajine pobyt. Preto ja osobne váš návrh podporím, ale určite nebudem prehovárať ostatných ľudí, z nás štyroch, aby ten návrh podporili. Každý z nich sa rozhodne podľa svojho svedomia. Urobím to preto, lebo chcem dať priestor naozaj koaličnej dohode v tomto danom prípade. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili deviati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Posledný je pán poslanec Ondruš.

    Pán poslanec Rafaj, máte slovo, nech sa páči.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som vyjadril svoje hlboké pobúrenie, pretože takýto nevraživý a osočujúci prejav v tejto rokovacej sále, myslím, za päť rokov ešte nebol, ako predviedol pán Matovič. A ja ho chcem vyzvať, pokiaľ ste si nevšimli, už sedíte v parlamente, už nie ste len vydavateľom toho informačného plátku, kde ste si štyri roky o Jána Slotu otierali hubu. A mňa by aj zaujímalo, či naďalej platíte ako verejný činiteľ za informačný priestor, ktorý v ňom máte, alebo či ho zneužívate.

    A teraz k meritu veci. Veľmi radi zo SNS vždy odpovieme tým, ktorí Slovákov nazvali „naši otroci“. Veľmi radi a rázne im odpovieme, ak označia Slovákov ako okupantov a Slovensko ako „dočasne okupované územie“. Veľmi radi rázne odpovieme Viktorovi Orbánovi, ktorý povedal, že nikdy nebude súhlasiť s rozdelením maďarského národa, a všetkým ďalším šovinistom a iredentistom, ktorí si myslia, že každý Maďar patrí len a len im. Pripadá mi to, že keby ste boli v ordinácii, tak lekár by vám povedal, pán kolega, že ste rozpoltená osobnosť, a keby ste boli v špionážnych službách, tak ste zrejme dvojitý agent. Ale v tejto vašej rozpoltenosti by ste si mohli urobiť podľa môjho názoru naozaj už konečne poriadok, pretože ja som naozaj nepochopil, čo vaše vystúpenie sledovalo, okrem toho, že ponúkate akúsi strednú líniu v návrhoch.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prvá poznámka. Myslím si, že sen o druhom občianstve si nevysnívali občania Slovenskej republiky, aspoň ja neviem, že by tu existoval nejaký dopyt, ale to druhé občianstvo im vysníval a ponúkol konkrétny politik v Maďarskej republike. Takže nezamieňajme to. A netvárme sa teraz, že tuná nejaká masa ľudí snívala o druhom občianstve a nebodaj ešte že Viktor Orbán ich želaniu vyhovel.

    Ale to podstatnejšie sa mi zdá zareagovať na pre mňa naozaj prekvapujúce zdôvodnenie vašich postojov, pretože veľmi pozorne som vnímal zdôvodňovania, ktoré sa dajú zhrnúť tými vetami, že netvárme sa, že tu nie je veľkomaďarská politika, to ste vy hovorili, a takisto že ten zákon vládnej koalície pána Dzurindu, že to je teda ako keď niekto sa tvári, že zavrie oči a že bubák neexistuje. Tomu som rozumel a to boli naozaj logické zdôvodnenia, prečo ste aj vy prišli s vaším zatiaľ len slovne deklarovaným návrhom, ktorý sa zrejme podobá na túto našu novelu. Ale ak vy zrazu v tejto sále prichádzate, pre mňa prekvapujúco, so zdôvodnením, že teda vlastne vaša iniciatíva je motivovaná existenciou SNS a Jána Slotu, tak jednak devalvujete naozaj sám seba a tak trošku mi naznačujete, že postupne z týchto pozícií budete ustupovať. Dnes teda už to nerobíte kvôli veľkomaďarskej politike a tomu, že vládny návrh zákona, ktorý nebude uznávať účinky maďarského zákona, je ilúzia, už to robíte kvôli tomu, aby ste zlikvidovali SNS. A zajtra nám možno poviete, že to už radšej vôbec nebudete robiť, aby teda tá koalícia mohla ďalej pokračovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len dve krátke poznámky poslancovi Matovičovi k jeho vystúpeniu. Vzťah medzi občanmi Slovenskej republiky Slovákmi a občanmi Slovenskej republiky inej národnosti určite nevyrieši viac minút vysielania v televízii či v rozhlase. To je o niečom inom. Je to tvrdenie dosť smiešne.

    Druhá poznámka, znova k tejto istej časti, kde ste hovorili o tom, že by mali občania inej národnosti počúvať v ich rodnej reči to, čo sa deje na Slovensku, aby boli viac informovaní o dianí na Slovensku. Môže ten občan Slovenskej republiky inej národnosti počúvať v úradnom jazyku a možnože aj tá maličkosť by prispela k tomu, že by mnohí oveľa lepšie ovládali spisovnú slovenčinu, aspoň tak ako mnoho poslancov zo strany Most – Híd, ktorí tu sedia a ovládajú slovenský jazyk veľmi pekne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, ja si uvedomujem, že vaše motivácie, pre ktoré prichádzate s iniciatívou ohľadom úpravy problematiky občianstva, sú iné ako motivácie predkladateľov minuloročnej novely alebo tých, čo ju dnes obhajujú. Zdieľam váš názor, že Slovenská národná strana nepatrí do parlamentu, aj vašu obavu, že v prípade ak pred ďalšími voľbami, maďarskými voľbami, tu budú maďarské politické strany viesť kampaň, tak to bude voda na mlyn práve Slovenskej národnej strane. To je nepochybne pravda. Napriek tomu si myslím, že by sme nemali podriaďovať podobu zákonov tomu, či to vyhovuje alebo nevyhovuje Slovenskej národnej strane a jej politickým záujmom, mali by sme zákony schvaľovať tak, aby boli dobré pre občanov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, čisto z taktických dôvodov, ak vládna koalícia ku vám nebude veľkorysá, ako to teda požadujete, a jej poslanci pod váš pozmeňujúci návrh vám nedajú svoje podpisy, tak potom čo urobíte? Nebolo by taktickejšie, keby tu boli naozaj tri novely v druhom čítaní, ktoré môžu vylepšiť daný právny stav? Veď predsa zdôvodňovali ste, ja som to tak pochopil, že tá novela, ktorá bola prijatá, po tom vylepšení, ktorá teda odstráni tie rozhodujúce veci, ktoré sú v nej, vlastne robí dobrý právny stav. Tak ak chcete naozaj dosiahnuť čosi, tak zrejme by ste mali aspoň z taktických dôvodov uvažovať aj o tej novele, ktorú predkladáme my. A možno by to bolo na ostatných členoch vládnej koalície, poslancov. Možno by ste mali čo hovoriť v budúcnosti o demokracii, pretože by ste prvýkrát podporili opozičný návrh aspoň do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím nehovoriť bez mikrofónu a slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy tiež na pôde parlamentu nevyužívate práve najvyberanejší slovník a urážate aj kolegov poslancov dosť často. Takže treba sa pozrieť aj na seba.

    Dotkli ste sa práv národnostných menšín, dokonca aj toho, aké majú možnosti na uplatňovanie si svojich práv aj príslušníci maďarskej menšiny. Myslím si, že ste nehovorili celkom pravdu, pretože Slovenská republika patrí medzi tie krajiny v Európe, ktoré neupierajú práva národnostným menšinám, ale ich práveže rozvíjajú, sa snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky pre národnostné menšiny. Treba sa na túto problematiku bližšie pozrieť.

    Predchádzajúca vláda z jasných dôvodov prijala zákon, ktorý napádate a ktorý má svoju vlastnú históriu. Dnešná opozícia, poslanci, prišla s návrhom novely oveľa skôr, ako vy, keď deklarujete nejaký pozmeňujúci návrh zákona alebo pozmeňujúce návrhy do zákona. Nepoznáme to znenie, nemáme o čom hovoriť, ale myslím si, že by bolo dobré, keby ste tento návrh, ktorý je tu, podporili a možno podporili aj svoje vlastné snaženie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja už som si, dámy a páni, zvykol na určité klišé tejto vlády a schopnosť zneužívať komunikačné skratky v rôznych schémach. A jedna z nich určite je vytrvalá snaha vytvoriť dojem o predchádzajúcej vláde, že to bola ona tým radikálnym prvkom, ktorý vnášal do slovensko-maďarských vzťahov neuveriteľné napätie. Nuž dovoľte len pre pamäť pripomenúť, ako aj vznikla táto právna norma a na čo bola reakciou. Do poslednej chvíle ako predseda parlamentu som zodpovedal za legislatívnu činnosť a sme hľadali štandardný, bilaterálny spôsob komunikácie. A cez všetky možné kanály od ministerstva zahraničných vecí cez diplomatickú službu, cez našich kolegov v maďarskom Národnom zhromaždení až cez moje kontakty aj s predchádzajúcou predsedníčkou pani Szili aj potom novým predsedom maďarského Národného zhromaždenia sme sa snažili vrátiť problematiku dvojakého občianstva na klasickú pôdu vzájomnej zmluvy o spolupráci. Žiaľ, odozva nikdy nebola, jednoducho aj preto, že to bol akt, ktorý niesol všetky prvky zámernej provokácie. A nie je tajomstvom, že som bol tým ústavným činiteľom, ktorý počas štyroch rokov udržiaval všetky bilaterálne vzťahy na všetkých úrovniach, s pánom prezidentom Sólyomom, s pani predsedníčkou Szili, s pánom predsedom vlády Gyurcsányom. A vždy sme sa snažili o paritu. Aj pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení o tom, že treba na to dvoch, ja som mal, bohužiaľ, vždy pocit vazala a mám pocit, že túto hru, maďarskú hru, prijala vláda pani Radičovej a pán minister zahraničných vecí. A ja to budem vždy odmietať, pretože to považujem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja sa musím ohradiť voči tomu, ako ste vy prezentovali to, čo ste nazývali nelojalita Maďarov žijúcich na Slovensku alebo teda slovenských občanov maďarskej národnosti, lebo vy ste teda povedali, citujem vás, „trápi nás jejich nelojalita“. Mňa osobne netrápi nelojalita Maďarov, ktorí žijú na Slovensku a sú slovenskými občanmi, pretože ja poznám strašne veľa slovenských Maďarov, ktorí sú absolútne lojálni k Slovenskej republike.

    A už vôbec si nemyslím, a o tom som teda hlboko presvedčený aj na základe mojich skúseností, keďže som štyri roky žil na juhu Slovenska, že lojalita slovenských Maďarov závisí od dĺžky spravodajstva v maďarčine na druhom programe Slovenskej televízie. To je skutočne dezinterpretácia vzťahu slovenských občanov maďarskej národnosti k svojej republike. A ubezpečujem vás, že nech akokoľvek predĺžime spravodajstvo v maďarčine vo vysielaní Slovenskej televízie, tak od toho lojalita nezávisí.

    Ale aby ste vedeli, od čoho tá lojalita závisí, a aby ste vedeli, kto vyháňa odtiaľto Maďarov zo Slovenska, tak ja vám poviem, že ja občas pozerám to maďarské spravodajstvo a pozeral som ho aj včera. A napr. som v ňom videl správu, reportáž o tom, že na juhu stredného Slovenska sa v južných okresoch rozbehla rozsiahla petičná akcia proti zrušeniu železničných spojov. A v tom príspevku sa Maďari žijúci na Slovensku, radoví, aj funkcionári samosprávy, vo veľkom rozčuľovali, že táto vláda im ide rušiť železničné spoje a ako im sťaží život a uplatnenie sa na juhu Slovenska. Takže, ak niekto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ale boli ste rozbehnutý, tak ďakujem pekne.

    Pýtam sa či chce...

  • Reakcia poslanca.

  • Priznám sa, že neviem, kto to hovoril konkrétne, ale ste ma vyzývali, aby som hlasoval za túto vašu novelu. Ja som povedal vo vystúpení, že hlasovať budem, ale nebudem určite sa ani len pýtať ostatných svojich kolegov, či hlasovať budú alebo nebudú.

    Čo sa týka lojality, hovoríte, že nikoho netrápi vlastne lojalita slovenských občanov maďarskej národnosti. Ja si myslím, že vás trápi, lebo jednoducho keď ste prijali taký zákon, aký ste ho prijali, tak ste sa práve obávali jejich nelojality. Takže trošičku si protirečíte.

    A k tomu, čo hovoríte, že teda cez Maďarskú televíziu ste sledovali, čo sa vlastne deje niekde na Slovensku. A v podstate ste popísali skresľujúce informácie. Čiže tým pádom sa iba potvrdilo to, čo som hovoril, keď necháme slovenských Maďarov pozerať Maďarskú televíziu, bude im posúvať o Slovensku skreslené informácie, aj možno o krokoch vlády a parlamentu, a preto je namieste týmto ľuďom posunúť informácie neskreslené, pravdivé a cez Slovenskú televíziu. Máme ju, platíme ju, budeme ju platiť do budúcna z rozpočtu. Títo ľudia takisto platia všetci povinne koncesionárske poplatky a za to späť dostávajú päťminútové správy, Hírek. V takom prípade neviem, ako vy by ste sa cítili, ja by som sa necítil, že toto je krajina, ktorej na mne záleží.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A teraz chce zaujať stanovisko navrhovateľ pán Čaplovič. Máte slovo.

    Dovoľte mi zatiaľ oceniť kľudný priebeh diskusie pri tak citlivej téme. Myslím si, že je to ďaleko prospešnejšie pre nás všetkých. Takže ďakujem.

    Pán Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Z ktorej strany začať či už z hľadiska genézy, ale z hľadiska nielen genézy tohto vývoja, ktorý dospel k tejto novele zákona o štátnom občianstve, ale aj genézy toho, čo sa tu prednieslo v rámci rozpravy?

    Tak začnem konkrétne u pána Matoviča. Nuž neviem, koľkokrát vy ste boli na južnom Slovensku, ale ja som tam chodil pravidelne a chodím tam pravidelne stále naďalej a viem, ako sa tam cítia občania maďarskej národnosti. Veľmi dobre viem, ako sa cítia. Majú iné problémy, ako tu často vy prezentujete, majú problémy ekonomické, problémy sociálne a problémy také, ktoré im nevtĺka jedna politická strana, ktorá tiež nie je už v parlamente, cez svoje regionálne, obecné, miestne štruktúry alebo cez špičku v minulom parlamente, keď tu pôsobila v Národnej rade.

    Tiež by som chcel vás upozorniť na to, že naozaj vysielanie v jazyku národnostných menšín vrátane jazyka maďarského nevyrieši tieto problémy. Váš kolega pán poslanec Somogyi, my sme o tom hovorili, že chýba predovšetkým aj druhá reflexia, pretože aj Slováci, nielen tí, ktorí žijú na južnom Slovensku a na Slovensku, by chceli poznať, čo sa tam deje, aby mnohé veci, ktoré tam vychádzali, nevychádzali jednojazyčne, ale dvojjazyčne, aby sme poznali život, kultúru a problémy, s ktorými títo ľudia zápasia. A tu v tejto oblasti sa najmä zo strany regionálnych štruktúr, resp. štruktúr, ktoré reprezentovali Stranu maďarskej koalície, neurobilo takmer nič. A moje kroky, ktoré boli pri tých rôznych rokovaniach s mimovládnymi organizáciami, spoločenskými organizáciami, k tomu vyslovene nabádali.

    Čo sa týka vysielania napr. v Slovenskom rozhlase, poviem jeden príbeh, ktorý je pravdivý. A budem hovoriť aj o pani bývalej generálnej riaditeľke Slovenského rozhlasu, pani Zemkovej, a takisto o jej zástupcovi pánovi Machajovi. My sme v Rade vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva, kde predovšetkým boli zastúpené národnostné menšiny, mimovládne organizácie, bol tam prizývaný aj predseda Výboru Národnej rady pre ľudské práva a menšiny, a, samozrejme, boli tam aj zástupcovia štátnej správy, vyzvali pani Zemkovú a pána Machaja, aby urobili poriadok, čo sa týka rozhlasového vysielania, tými krokmi, ktoré urobili vo vzťahu k Rádiu Patria, ktoré viac-menej zlikvidovali, odtiaľ pani riaditeľku Nagyovú vyslovene vyhodili, konkrétne aby sa veci skutočne riešili. Nikdy sme na to nedostali pádnu odpoveď. A to sa týka aj iných národností, ukrajinskej a rusínskej národnosti, čo sa týka vysielania v Prešove. Nikdy na tieto problémy nereagovali. A dneska sa tvária pani Zemková a pán Machaj ako záchrancovia, najlepší odborníci v tejto oblasti. Zlyhali. A zlyhali, aj keď boli tu odporúčania rady vlády, boli tu odporúčania výboru pre ľudské práva a menšiny, ktoré viedol najprv pán Nagy a potom pán Berényi. A v žiadnom prípade na to nezareagovali. Tak sa pýtam, kto nesie aj zodpovednosť konkrétnu. Možnože sú to tí vaši líblingovia, ktorí sú prezentovaní cez vášho pána ministra kultúry.

    Nuž vráťme sa teda ešte aj k tým najpodstatnejším veciam ktoré nás ťažia a ktoré často a historicky aj pán Dostál a mnohí tuná vysvetľujú. Viete, poznám z histórie jedného fúzatého pána z tridsiatych rokov, ktorý vyháňal ľudí z nemeckého parlamentu, že títo a títo by tam nemali čo robiť. Najprv sa hlasovalo za iných, odišli komunisti, potom odišli sociálni demokrati, potom odišli demokrati. Všetkých takto povyhadzoval a nakoniec on tam zostal sám. Áno, pán Matovič, aj vás sa to týka. Nakoniec tam zostanú. Vy by ste chceli, aby zostali len Obyčajní ľudia v tomto parlamente.

  • Druhá otázka. To je ten najzásadnejší problém, ktorý tu riešime vyslovene z nejakého pohľadu, ako vývoj už išiel, a nie na základe konkrétno-historickej situácie, pán Dostál. Vy tú situáciu ste nepoznali, konkrétna historická situácia prijala isté rozhodnutia. A ja si za nimi pevne stojím, pretože som ich mal odkonzultované na úrovni európskych špičiek, na úrovni OBSE, na úrovni Rady Európy, či budem spomínať komisára pre ľudské práva, neradi to počujete, pána Hammarberga.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pán poslanec, poprosím kolegov, keby nevykrikovali bez mikrofónu, mali ste v rozprave sa...

  • ... aby sme si skutočne uvedomili, prečo k tomu prišlo a aké konkrétne kroky predchádzajúca vláda na sklonku vládneho obdobia musela prijať. Po víťazstve FIDESZ-u vo voľbách v apríli minulého roku do mesiaca, ešte ani nebola legitimizovaná vláda FIDESZ-u, v parlamente bol prijatý tento tzv. zákon, zákon o dvojakom občianstve, reagujúc na to mysliac si, že priamo na Slovensku na to nezareagujeme, resp. že už je koniec volebného obdobia a že k tomu neprijmeme konkrétne stanovisko.

    Pán Paška vo faktickej poznámke o tom hovoril, že sme urobili všetky kroky pre to, lebo sme pociťovali a mali sme informácie, že sa takýto zákon má prijať. A spojilo sa najmä naše ministerstvo zahraničných vecí a najmä vtedajší minister pán Milan Lajčák s maďarskou stranou. A sme ich upozornili, že akonáhle takýto návrh zákona prijmú, tak bude tu protinávrh zo strany Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Museli sme tak konať.

    Ja sa pýtam, prečo maďarskí priatelia neprijali takýto návrh vo vzťahu k Burgenlandu v Rakúskej republike. No boja sa, pretože Rakúsko sa cíti silné a jednoznačne vedelo by veľmi rýchlo na to zareagovať. Ja som rokoval s pánom ministrom zahraničných vecí Rakúska.

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, neusmievajte sa, vy ani neviete, kto to je.

  • Smiech v sále.

  • Len pokyvujete hlavou. A my sme si tieto veci s pánom ministrom zahraničných vecí jasne povedali. Maďari na Burgenland v tejto oblasti nesiahli. Na ostatné susedné krajiny, susedné štáty, nie krajiny, krajiny máme v Nemecku, Hesensku a tak ďalej, my máme štát, Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovensko siahli takýmto nezmyselným skutočne neeurópskym zákonom.

    Využil som, samozrejme, situáciu. A tu musím vám tiež povedať, že na sklonku toho volebného obdobia som sa cez naše veľvyslanectvo v Haagu spojil s pánom Vysokým komisárom pre národnostné menšiny pri OBSE, ktorý má sídlo v Haagu. A vysvetlil som mu mnohé veci, ktoré sa dejú v Maďarsku, a to, aké my konkrétne veci ešte na sklonku volebného obdobia v tejto oblasti prijmeme. Samozrejme, bol o tom informovaný. Bol o tom informovaný, aj vtedy komisár pre multijazyčnosť Európskej únie, Európskej komisie, a mnohí ďalší, že Slovenská republika je suverénny zvrchovaný štát a bude sa riadiť aj Bolzanskými odporúčaniami, ktoré prijala OBSE v roku 2008. A čo bolo uvedené v týchto Bolzanských odporúčaniach? Bolo tam uvedené, že žiadna krajina, žiaden štát nemôže prijať zákon, ktorý bude mať exteritoriálne účinky vo vzťahu k inému štátu. Takýto návrh odporúčaní vo vzťahu k národnostným menšinám v roku 2008 tam bol prijatý. A na základe toho sa hlasovalo. A všetky štáty prítomné za takýto návrh zahlasovali, len dva štáty tam zaň nezahlasovali. A pýtate sa, ktoré to boli? Boli to Maďarská republika a Ruská federácia. Nuž tak naozaj si otvorme oči a hovorme o týchto veciach úprimne, otvorene, odborne, profesionálne, bez akýchkoľvek citových emócií. A najmä neznevažujme úsilie politických špičiek na našej strane v predchádzajúcom období, ktorým sme sa snažili veci vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine riešiť veľmi kultivovane a dobre. Prečo? Poviem vám to. Pri mojej návšteve v Bavorsku som sa stretol s najväčšími predstaviteľmi bavorskej vlády, krajinskej, ktorí poďakovali Slovensku, a to je v záznamoch, ktoré prišli, za to, že robíme dobrú menšinovú politiku vo vzťahu nielen k nemeckej národnostnej menšine, ale aj k ostatným menšinám. Takto to analyzovali a takýmto spôsobom sa na nás pozerali. A keď som bol kdekoľvek v iných krajinách, či som sa stretol vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Taliansku s mojimi kolegami, všade v podstate našu národnostnú politiku kvitovali.

    Prišiel sem, a znovu opakujem, prišiel sem terajší minister zahraničných vecí Talianskej republiky, vtedy komisár aj pre ľudské práva, bezpečnosť a tak ďalej, pán Frattini. My sme mali veľmi dlhý rozhovor v súvislosti aj so Schengenom v tom období. A jasne ocenil naše konkrétne kroky, ktoré ideme robiť a ktoré realizujeme vo vzťahu k národnostným menšinám a osobitne aj k maďarskej národnostnej menšine. My sme práve v tejto oblasti nezlyhávali. Musím to znovu zopakovať, lebo vy tu často nás častujete tým, že aké sme urobili zlé kroky a že to bolo chybné.

    Musím vám znovu zopakovať, že aj na pôde Kongresu Spojených štátov amerických, kde som sa stretol s kongresmanmi a konkrétne s predsedom Helsinskej komisie, sme tieto veci si jasne vysvetlili, potom prišiel aj pán minister zahraničných vecí Lajčák a tieto veci sme si vysvetlili a pochopili, že to, čo sa deje v strednej Európe, je zlé, pretože je otázka: Kto je príčina týchto všetkých dôsledkov, s ktorými sme sa v tomto období museli stretať a proti ktorým sme museli zápasiť? Nuž tak ako v tridsiatych rokoch to bola jedna krajina vo vzťahu k menšinám a vytvárala veľké Nemecko, tak v súčasnosti je to Maďarsko, ktoré chce vytvoriť veľké Maďarsko. O tomto to je. A tie princípy najmä v politike FIDESZ-u, ja si nevšímam Jobbik, sú jasne definované.

    Všimnite si vystúpenia pána Navracsicsa, podpredsedu vlády a ministra, všimnite si vystúpenie pána Semjéna, o čom hovoria. Ja som mal, ešte keď som končil, záujem sa stretnúť, keďže som navštívil Slovákov v Maďarsku, kde prišli aj zástupcovia maďarskej vlády, s týmito predstaviteľmi a mnohé veci si ujasniť. Ale oni sa stretnutiam už jasne vyhýbali. A mne išlo skutočne o dialóg, o presvedčenie kolegov v Maďarskej republike, aby takýto zákon, ktorý prijali, čo najrýchlejšie zmietli zo stola.

    A preto sa držím jednej podstatnej veci. Áno, my sme teraz prijali a navrhujeme prijať novelu. A priznali sme si, že pri tom rýchlom chvate možnože niektoré veci vypadli a treba ich zmeniť. Ale o tomto je politika. To je čestné, ak si to človek vie priznať. A aj na pôde nového parlamentu sa snažíme o tieto veci, aby boli prijaté, aby boli zmenené. Ale my sme, a to znovu zopakujem, museli takýmto spôsobom reagovať. A nehanbím sa za to, že sme takto ako vláda Slovenskej republiky a zvrchovaný parlament, Národná rada Slovenskej republiky, na sklonku volebného obdobia predchádzajúceho, takýmto spôsobom zareagovali. Keby sme vtedy nezareagovali, už to tu bolo povedané, aktivity maďarskej strany by boli ďaleko, ďaleko väčšie, pretože treba si tiež jasne uvedomiť, že občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí žijú na južnom Slovensku alebo na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku, nemajú problémy, ktorými sa tu často niekedy častujeme, a hlavne tie, o ktorých tu hovoria aj niektorí poslanci aj terajšej vládnej koalície, že aké sú tam problémy a čo tam treba v podstate riešiť.

    To, že som tú politiku a že sme tú politiku robili dobre, svedčí aj tá skutočnosť, že som dostal čestné občianstvo v jednej maďarskej obci na južnom Slovensku. A to bol dôkaz vtedy, že v podstate mi uznali, že tá politika slovensko-maďarská, maďarsko-slovenská bola správna. Na jednej strane bola principiálna, na druhej strane bola ústretová a snažili sme sa mnohé veci riešiť.

    Teraz tu bolo povedané pánom Ondrušom, to hovorím ako v tej záverečnej reči, reagujúc na to, čo bolo odvysielané v Híreku, teda relácii v maďarskom jazyku vysielané v Slovenskej televízii, okolo rušení tratí. No ale my sme prišli do Komárna, mali sme tam výjazdové zasadnutie vlády a prijali sme tam mnohé konkrétne kroky a opatrenia vrátane finančných záväzkov, vybudovania priemyselného parku a technologického parku a dnes táto vláda to zrušila. Nuž tak si postavte, čo sme chceli my urobiť v prospech občanov maďarskej národnosti a jazykovo zmiešaného územia na južnom Slovensku. Prečo vy v týchto projektoch a v týchto programoch nepokračujete, prečo ich neriešite a prečo práve sociálne a ekonomické problémy občanov, ktorí tam žijú, či sú maďarskej národnosti, slovenskej národnosti, nemeckej, rómskej národnosti, neriešite? Tuto je ten problém, lebo južné Slovensko veľmi často, a, žiaľ, to teraz cítim ešte viac, je veľmi ďaleko od centra a od Bratislavy.

    Teraz by som ešte zareagoval na najpodstatnejšiu vec, a to v súvislosti s vystúpením pána poslanca Dostála. Pán poslanec Dostál povedal, že upravili sme, čo sme pokazili. Viete, v politike byť tak konzervatívny a tak dogmatický sa neopláca, pretože to je politika, ktorá akceptuje, resp. realizuje isté skutočnosti, ktoré sa odrazia konkrétne v praxi a na ktoré treba reagovať. Každý zákon po čase dokáže v priestore a v čase to, že ho treba vylepšiť, že ho treba urobiť tak, že v tejto a v tejto oblasti sme sa možnože príliš rýchlo usilovali, ale toto je cesta, ktorú chceme realizovať a ktorú chceme zabezpečiť. Pre nás je veľmi dôležité, aby zákon, ktorý bol tu prijatý o štátnom občianstve, mal svoje opodstatnenie, aby sme sa tohto zákona nebáli a nemenili ho tak, aby sme možnože, pravdupovediac, ustupovali maďarskej nielen diplomacii, ale aj maďarskej vláde.

    Myslím si, že tie kroky, ktoré tu boli už aj spomenuté v súvislosti s Európskym dohovorom o občianstve, aj o tom konkrétnom článku 7, aj pán poslanec Rafaj veľmi dobre vysvetlil, že 11 občanov Slovenskej republiky, ktorým bolo vzaté občianstvo v Nemeckej spolkovej republike, muselo sa ho dobrovoľne vzdať, lebo taký je tam zákon. Keby pán Sulík zostal žiť v Mníchove, tak dnes nie je občanom Slovenskej republiky, ale je občanom Nemeckej spolkovej republiky, čo je celkom prirodzené. Možnože, chvalabohu, by to bolo dobré, keby tam zostal.

  • Smiech v sále.

  • A o tom to v podstate je, aby sme o tých konkrétnych veciach otvorene v demokratickom duchu, parlamentare hovorili a rozprávali aj na pôde tohto nášho parlamentu a nebáli sa pozrieť často, aj kriticky, na veci, nečastovali sa niekedy nechutnými označeniami, ktoré na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky nepatria. A myslím si, že veľmi často je to veľká chyba aj u vás, poslancov, niektorých tuná, čo sedíte oproti mne. Škoda, že tu nesedí pán poslanec Poliačik, ktorý je pedagóg. A vyjadroval sa tu nechutnými slovami. A vzadu boli študenti gymnázia a základných škôl. A čo spôsobil? No spôsobil ako pedagóg, že tí študenti sa budú takto chovať k svojim učiteľom. Ak sa takýmto spôsobom vyjadrovali poslanci Národnej rady v parlamente, keď tu boli sa pozrieť na to, tak my sa budeme tak správať aj k našim učiteľom.

  • Toto je v podstate zásadné. A viete veľmi dobre, že záznamy z tohto rokovania sa pozerajú aj do neskorých hodín, niektorí starší ľudia vydržia dlho do noci pozerať a si to pozerajú a všímajú, ako sa my chováme.

    Takže tento návrh novely zákona, ktorý sme pripravili, považujem za legitímny, za novelu, ktorá výrazne pomôže tieto veci riešiť, predovšetkým aj vo vzťahu k tým, ktorí po 17. júli, lebo je to termín platnosti tohto nášho zákona, tejto novely, stratili to občianstvo, aby sme im ho urýchlene vrátili, čo je, myslím si, priorita priorít, a, samozrejme, vytvorili aj istú hranicu, ktorá musí byť v Slovenskej republike v tom, že budeme na jednej strane nielen chrániť našich občanov, ale aj vytvárať našim občanom čo najlepšie podmienky a chrániť tento štát pred exteritoriálnymi účinkami iných zákonov, ktoré prichádzajú predovšetkým z Maďarskej republiky. Toto si priznajme, ako príčinu. Keď budem hovoriť o tom, aby ste odstránili dôsledok, tak budem vždy a vždy trvať na tom, že najprv treba odstrániť príčinu. A otvorene to by som povedal rovno tým, či to je pán predseda FIDESZ-u a predseda vlády Viktor Orbán, či je to prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt alebo ďalší. Treba im to jasne povedať: „Odstráňte príčinu toho, čo sa tu stalo, a potom sa tu môžeme aj v našej Národnej rade Slovenskej republiky baviť o zmene.“

    Trápi ma aj to, že často postupujeme, a to tu treba povedať v súvislosti s dvojakým občianstvom a s našimi aktivitami, akosi, nechcem to nazvať „priamo v predklone“, možnože kolenačky skôr vo vzťahu k nášmu južnému susedovi pri prijímaní ich predstaviteľov v Slovenskej republike, keď prichádzajú k nám. A potom sa tvária v Európe, akí sú oni veľkí demokrati. Pritom o FIDESZ-e a ich politickej strane a ich konkrétnych krokoch, ústavnej väčšine sa ako o demokracii už nedá hovoriť. Prečítajte si mnohé maďarské noviny, ktoré už dostali náhubok na ústa, kde sa hovorí o „orbánokracii“, ktorá nielen je riadená demokracia, ale ktorá smeruje k totalite v tomto štáte. A preto som prekvapený, že sa tu má prijať nejaká dvojstranná dohoda, ktorá bola ponúknutá pánovi Orbánovi počas návštevy, nedávnej, v Slovenskej republike, pričom my máme tuná jasný rámec od roku 1995. Máme tú zmluvu spoločnú, ktorá bola prijatá, bola podpísaná zhodou okolností pri Paríži. A táto zmluva naďalej platí. Ani jedna strana, ani maďarská strana, ani slovenská strana, túto zmluvu o dobrej spolupráci a ďalších veciach nezrušila. A čo je dôležité, to je to, že aj tie jednotlivé komisie, ktoré pracujú, spoločné komisie v rámci tejto zmluvy, fungovali. Fungovali aj za nás. Potom ste začali hlavne vy, keď ste prišli do parlamentu, tvrdiť, že nefungovali, čo bolo zo strany pána ministra zahraničných vecí veľké klamstvo, pretože po nástupe novej vlády v Maďarsku pán Orbán všetky komisie zrušil a čakalo sa až na novú vládu aj na Slovensku, aby v podstate sa mohli tieto komisie znovu revitalizovať, mohli pracovať.

    Viete, mňa to veľmi trápi, keď hovoríme len o dvojakom občianstve. Hovorme aj o tých ekonomických veciach. Teší ma, že noviny spomenuli, že ten plynovod, ktorý ide severojužným smerom, pripravovala už naša vláda. To bol jeden zo štrnástich bodov, ktorý bol podpísaný medzi predsedom vlády Maďarskej republiky Gyurcsányom a predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom, stavanie mostov na Ipli, to všetko bolo dohodnuté, ale často ma trápi aj druhá vec. Teraz sa v podstate dotiahla aj tá otázka tej južnej magistrály do Miškovca. Maďarská strana to dlhé roky odmietala. A pozrite sa, prijali sme veľmi závažné rozhodnutie po vzore nemecko-francúzskom, že sme vytvorili spoločnú komisiu historikov, ktorá pripravila texty na dejiny Slovákov a Maďarov v tomto regióne v strednej Európe. A viete, čo sa stalo? Ja som to už vytkol pri rokovaní u pána Chmela, kde bol prítomný pán László Szarka, ktorý je zodpovedný za maďarskú stranu. My sme texty pripravili, slovenská strana. Urobili sme dve konferencie, jedna bola v Rožňave za prítomnosti môjho kolegu ministra Kissa Pétera. A, samozrejme, uskutočnili sa ďalšie konferencie aj v Maďarsku a na hraniciach. A dnes maďarská strana absolútne nereaguje, ako keby túto tzv. historickú príručku, toto historické vademékum, nechcela realizovať.

    Čiže pýtajme sa na to najprv tej druhej strany. My sme urobili toľko konkrétnych krokov, toľko konkrétnych rokovaní, aj z mojej strany ako podpredsedu vlády v Maďarskej republike a na území Slovenskej republiky, pri eurofondoch, pri ďalších a ďalších aktivitách, pri spoločných programoch a projektoch, ktoré boli schválené a na ktoré teraz, chvalabohu, sa vo veľkej časti aj nadväzuje, najmä v rámci slovensko-maďarsko-rumunsko-ukrajinskej spolupráce. O tom by vedel hovoriť bývalý minister výstavby, ktorý tu sedí, ako sa tieto projekty pripravovali za prítomnosti pána Kissa a ďalších, ktorí sem prišli, a o ktorých veciach sme rokovali. Minister zdravotníctva mal veľmi dobré kontakty. Toto všetko sa v minulom období zrealizovalo, ale vždy niekto druhý do toho prikladal. Boli to na Slovensku, poviem to rovno, krajné sily v bývalej parlamentnej strane SMK a v Maďarsku spočiatku Jobbik, postupne do toho bola dotlačená, aj dnes víťazná parlamentná strana FIDESZ.

    Nuž o týchto veciach sa bavme a o týchto veciach hovorme, pretože ak nechceme prestreliť a chceme prijať zodpovedajúce rozhodnutie, toto rozhodnutie musí slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky. A k tomu, čo sme navrhli v tejto novele zákona, znovu zopakujem návrh, a obraciam sa na vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme zhodnotili túto zmenu a, pokiaľ možno, aj za ňu zahlasovali.

    A ešte budem hovoriť k niekoľkým takým, by som povedal, postrehom, ktoré ma napadli počas tejto, nazvem to, naozaj kultivovanej rozpravy až na to vystúpenie pána Dostála vo faktickej poznámke a pána Matoviča vo vzťahu k Slovenskej národnej strane. Vy sa nemáte právo takto vyjadrovať o ktorejkoľvek parlamentnej strane, ktorá tu sedí v parlamente, ktorú zvolili občania Slovenskej republiky v demokratických voľbách.

  • To, čo vy tu predvádzate, a znovu sa vrátim k tomu, mňa to pán Matovič veľmi trápi. A viete, my sme sa už na blogu veľmi vyhádali často. Mňa to veľmi trápi. Vy vnášate do tohto prostredia, ako to napísal jeden významný slovenský sociológ, ten rozhovor ste s ním čítali, ktorý som vám poslal, žiak pani Radičovej, nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti a to, čo v tejto našej modernej, demokratickej slovenskej spoločnosti v 21. storočí nemá čo robiť. Žiaľ, pod to sa podpisuje často aj váš predseda strany, v ktorej sa nachádzate, v tom poslaneckom klube, tým, že vnáša takéto, by som povedal, animozity, ktoré do parlamentu nepatria.

    Posledná poznámka sa týka toho, aby sme vždy hľadali spôsoby, ako sa veci dajú riešiť, a nehľadali dôvody, ako sa veci riešiť nedajú. Mňa mrzí veľmi často aj z vašej strany, a to v súvislosti aj s týmto návrhom novely zákona, že vystupujete, že je to nedobré, neúplné, nekvalitné, ale že je to legitímne, je to v Európe, v Európskej únii a v rámci celej Európy aj v rámci Rady Európy štandardné a že nič týmto návrhom nepokazíme. A, samozrejme, môžeme len veci vylepšiť a dokázať to, že Slovenská republika je suverénnym zvrchovaným štátom, že si váži svojich občanov Slovenskej republiky, robí všetko pre to, aby sa tu cítili dobre, doma, pokiaľ do toho nebudú vstupovať rôzne výkričníky niektorých politikov, ktorí majú záujem rozdúchavať národnostné vášne. A predovšetkým, znovu opakujem, veľmi aktívne ja si tie veci analyzujem. Aj v súčasnosti v tom pracuje mimoparlamentná SMK v regiónoch, čím vyvoláva v podstate také tlaky medzi občanmi. A takýmto spôsobom tlačí na nich, aby v podstate neboli tými lojálnymi občanmi v Slovenskej republike. Napriek tomu oni z veľkej časti lojálnymi občanmi zostávajú. Takže...

  • Ruch v sále.

  • Smiech v sále.

  • Mám právo ako predkladateľ hovoriť možnože aj dve hodiny, ak sa vám to bude páčiť.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • A, samozrejme, mám záujem využiť túto príležitosť aj na to, aby sme skutočne v slovensko-maďarských vzťahoch, v maďarsko-slovenských vzťahoch, či už v medzištátnych alebo v tých, ktoré sa kreujú v našom štáte či v regiónoch, pristupovali k veciam rozvážne a posúvali ich dopredu a predovšetkým riešili tie najpodstatnejšie veci, ktoré pre maďarských spoluobčanov a všetky národnostné menšiny tuná je potrebné riešiť.

    Tak znovu by som si dovolil sumarizovať moje vystúpenie do záverov, na ktoré by som potom, samozrejme, ešte chcel ďalej reagovať, záverov takých, že naše slovensko-maďarské či maďarsko-slovenské vzťahy vnútri Slovenskej republiky sú štandardné, dobré, kvalitné.

    Často sa, samozrejme, obraciam na maďarskú národnostnú menšinu aj tým, aby som to rozvinul, že ten princíp, ktorý je rozvíjaný vo vzťahu k menšine na celoštátnej úrovni, „Slováci ako väčšinový národ a príslušníci národnostných menšín“ nie je často – a to vyvoláva tie animozity – na južnom Slovensku akceptovaný v zrkadlovom obraze v regiónoch a najmä v obciach a mestách, tam, kde sú príslušníci väčšinového národa v menšine. Ja som našiel mnohé obce a mnohé dedinky, kde sa absolútne dostávajú Slováci, ktorí tam žijú, do autu, či už sa to týka málotriedok, základného školstva a tak ďalej. Toto sú problémy, ktoré treba riešiť, ktoré vyvolávajú zbytočné animozity a vytvárajú nepriateľstvá v tomto regionálnom prostredí. To znamená, v samotných a podstatných otázkach...

  • Smejem sa na tom, že mám veľmi pred sebou milého poslanca Národnej rady, ktorý je veľmi aktívny. A je schopný, samozrejme, ma pozorne počúvať a vypočuť si ešte aj ďalšie moje slová.

  • Cítim sa trošku tak ako v britskom parlamente, kde sa takýmto spôsobom diskutuje. Tam sedí opozícia, koalícia vis-á-vis, proti sebe, face to face. My tu teraz sa nachádzame v takomto prostredí. A treba si vysvetliť veci tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Čaplovič, prepáčte, že vás prerušujem, pri všetkej úcte, k vášmu prejavu, poprosím vás hovoriť k veci.

  • No neviem či britský parlament súvisí priamo s maďarským občianstvom.

  • Budem hovoriť, no aj má to súvislosť, o maďarskom občianstve.

  • Pán poslanec Čaplovič, prosím, hovorte k veci. Nech sa páči.

  • Takže, pán predseda, neprerušujte ma. Dovolím si tiež v zmysle toho rokovacieho poriadku vás požiadať, aby ste ma neprerušovali.

    Chcem znovu zopakovať, preto tu hovorím tak dlho, lebo čakám od vás, že mi začnete prikyvovať k tomu, o čom tu hovorím. O tom je to podstatné, čo sa týka maďarského občianstva

  • , čo sa týka našich maďarsko-slovenských vzťahov, čo sa týka dvojakého občianstva, ktoré bolo prijaté nad rámec európskych štandardov, ktoré tak výrazne zasiahli do nášho ľudského, demokratického prostredia v Slovenskej republike.

    Napokon, pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, treba sa zamyslieť nad tým, či to, čo robíme a čo konáme, je naozaj v prospech suverenity Slovenskej republiky, jej zvrchovanosti na jednej strane a na druhej strane aj v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. My tento problém necítime ani nevidíme, pokiaľ tento problém nie je cez médiá a cez niektoré politické špičky do tejto oblasti vnášaný.

    Preto si myslím, že návrh, ktorý som predložil za poslancov strany SMER – sociálna demokracia, v plnej miere spĺňa to, aby účelom tohto návrhu zákona, resp. novelizácie zákona bola optimalizovaná právna úprava nadobúdania a straty štátneho občianstva vo vzťahu k dvom protichodným javom, a tie vymenujem, po prvé, negatívnym účinkom hromadného udeľovania dvojakého štátneho občianstva na územnú súdržnosť Slovenskej republiky a, po druhé, vedľajším účinkom straty štátneho občianstva štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ak na vlastnú žiadosť nadobudli cudzie občianstvo štátu, na území ktorého majú pobyt. Znovu opakujem, tento legitímny cieľ sleduje naša novela zákona. A pevne verím, že sa v tejto veci pozitívne zhodneme a že väčšina poslancov slovutnej Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh podporí a potlačí ho, obrazne povediac, do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Verím tiež, že to, čo tu odznelo vo faktických poznámkach a v diskusii, si uvedomí každý, najmä tí, ktorí použili slová nevďaky a útočných invektív, že sa stratia z tohto parlamentu a že aj naši „výtečníci“, ako je pán poslanec Dostál a pán poslanec Matovič, sa uzemnia a budú chápať, že všetky politické strany parlamentné, ktoré sa nachádzajú v tejto Národnej rade Slovenskej republiky, sú tu legitímne. Nie je možné žiadnu politickú stranu z tejto Národnej rady, pretože tu boli zvolení, vyháňať za hranice Národnej rady Slovenskej republiky. To by skutočne z hľadiska, ak by sme toto umožnili, resp. umožnili šírenie takýchto myšlienok, samozrejme, viedlo k tomu, čoho by som bol nerád sa dožil, dožil sa toho môj otec v tridsiatich rokoch, keď potom musel odísť do západného odboja, pretože tie veci, ktoré sa diali či už na Slovensku zo strany Esterházyho strany alebo v Čechách zo strany Henleinovej strany, sa často v istých iných podobenstvách, v iných formách, v iných prejavoch vracajú aj do súčasnej stredoeurópskej politiky.

    Veľmi vždy človek zvažuje, ako sa má chovať, samozrejme, k suverénnym našim partnerom v Maďarskej republike, k ich politickým reprezentantom teraz v parlamente, či tam ide o výbory a tak ďalej, s ktorými by sme mali v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke rokovať, aj v rámci predsedníctva Maďarskej republiky v rámci Európskej únie, ale považujem za dôležité, aby sme si zachovali skutočne chladnú hlavu, zdravý rozum a nebáli sa priznať, že sme hrdí občania Slovenskej republiky a že pre túto Slovenskú republiku sme schopní urobiť všetko, aby občania Slovenskej republiky sa cítili tuná ako doma, v bezpečí a mali prácu, mali sociálne zabezpečenie, zdravotné zabezpečenie, vzdelávacie aktivity vrátane kultúry, to všetko, aby sme im tieto predpoklady, ktoré oni od nás očakávajú, splnili. Verím tomu, že spoločnými silami k tomu dospejeme. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže spravodajca sa nechce k veci vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ideme k ďalšiemu bodu.

    Predtým ako príde navrhovateľka pani ministerka Žitňanská, dovoľte mi jednu informáciu pre pána Čaploviča. Vo svojom teda 37-minútovom prejave ste spomenuli, že som ja prišiel o občianstvo, ja som nikdy nemecké občianstvo nemal, ani som oň nikdy nepožiadal. Celý svoj život som so slovenským občianstvom. A ďakujem vám za spontánnu a úprimnú reakciu. Pán Čaplovič, len teda aby ste vedeli, ja sa celkom cítim ako Slovák už dosť dlho.

    Nech sa páči, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu, pokiaľ vieme, je dohoda s pánom predsedom SMER-u, že preradíme body 44 a 45, kde navrhovateľka je pani ministerka Žitňanská. Pýtam sa, aj na strane koalície, či je takýto všeobecný súhlas. Na strane opozície to predpokladám.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Tak pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na druhej strane.

    Návrh vlády má tlač 156, spoločná správa výborov má tlač 156a.

    Návrh vlády odôvodní ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vláda predkladá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej.

    Ide o historicky prvú rámcovú dohodu, ktorú EÚ uzatvorila s krajinou Združenia krajín juhovýchodnej Ázie. Plánované sú ďalšie rámcové dohody s ďalšími krajinami (Filipíny, Vietnam a Thajsko).

    Cieľom predkladanej dohody je vytvoriť základ pre spoluprácu medzi EÚ a Indonéziou v oblastiach hospodárskej a obchodnej spolupráce, životného prostredia, energetiky, dopravy, ale aj podpory ochrany ľudských práv, boja proti medzinárodnému terorizmu či spolupráce v právnych a trestných veciach. Dohoda tiež vytvára priestor pre spoločný postup EÚ a Indonézie na pôde medzinárodných organizácií.

    Dohoda sa uzatvára na obdobie piatich rokov. Po tomto období sa automaticky predlžuje na ďalší rok.

    V súlade s uvedeným je pre nadobudnutie platnosti dohody potrebná ratifikácia dohody Indonézskou republikou a následné oznámenie tejto skutočnosti depozitárovi, Indonézia tak plánuje uskutočniť do začiatku roka 2012, ratifikácia dohody 27 členskými štátmi EÚ a následné uloženie 27 ratifikačných listín u depozitára, toho času tak uskutočnilo Dánsko, Estónsko, Lotyšsko a Poľsko, do konca roku 2011 tak plánujú uskutočniť všetky členské štáty EÚ, prijatie rozhodnutia Rady EÚ a Európskej komisie o schválení dohody a následné oznámenie tejto skutočnosti depozitárovi.

    Rámcová dohoda je v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je rámcová dohoda medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákaz, preto má prednosť pred zákonmi. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a aby rozhodla, že táto dohoda je medzinárodná zmluva, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru pani poslankyňu Liškovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. decembra 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch určil do 29. januára 2011.

    Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval na svojej schôdzi 25. januára 2011, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.

    Zahraničný výbor uznesením z 26. januára 2011 č. 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 26. januára 2011 č. 43. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko spoločná správa a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne k rámcovej zmluve s Indonéziou. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľka, spravodajkyňa, chcú zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľky a spravodajkyne.

  • Nikto.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem.

    Budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011.

    Materiál vlády je uverejnený ako tlač 219.

    Poprosím ministerku spravodlivosti o uvedenie tohto materiálu.

    Poprosím zároveň pána poslanca Homoľu, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám štandardný pravidelný materiál podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, ktoré ukladá vláde Slovenskej republiky raz za pol roka podať Národnej rade informáciu o aproximačných nariadeniach vydaných v predchádzajúcom polroku a o tom, čo plánuje vláda v nasledujúcom polroku, pokiaľ ide o prijímanie aproximačných nariadení.

    V predchádzajúcom polroku, to znamená v druhom polroku roku 2010, vláda prijala 22 aproximačných nariadení, ktoré sú uvedené v prílohe parlamentnej tlače, a podľa legislatívneho plánu vláda v prvom polroku roku 2011 má v pláne prijať 18 aproximačných nariadení. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím spoločného spravodajcu, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 14. januára 2011 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch. Táto norma takisto ukladá vláde povinnosť predkladať v polročných intervaloch takéto hodnotenie.

    Za hodnotené obdobie väčšina aproximačných nariadení bola z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia, dopravy a technických predpisov.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 25. januára 2011 na svojej 20. schôdzi a uznesením č. 119 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcú navrhnúť navrhovateľka, spravodajca niečo.

  • Reakcia navrhovateľky a spravodajcu.

  • Evidentne tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa riadneho programu sme pri bode 26. Chcem informovať poslancov, že som dostal od predkladateľov tohto bodu pána Viliama Novotného, Petra Markoviča oznámenie, kde mi oznamujú, že tento návrh berú späť. Čiže návrh považujte, prosím vás, za stiahnutý.

    A ideme k návrhu č. 27. Je prítomný pán Pavlis a pán Žiga?

  • Reakcie z pléna.

  • Áno.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 223, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 224.

    Pán poslanec Pavlis, máte slovo, poprosím vás, aby ste zákon uviedli.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností v minulom volebnom období reagoval v čase prijatia na nepriaznivú hospodársku situáciu spôsobenú globálnou, finančnou a ekonomickou krízou. Dnes ale ešte nikto z nás nemôže povedať, že svetová kríza pominula a že jej dôsledky sú za nami. Sme presvedčení, že dôsledky krízy budú na nás a spoločnosť dopadať ešte dlhú dobu.

    V mnohých spoločnostiach má štát značné pohľadávky, či už z nedodržania privatizačných zmlúv, záväzkov voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Príkladom sú napr. práve Novácke chemické závody, ktoré dlhujú Fondu národného majetku viac ako 17 mil. eur. Do takejto a podobných situácií sa v budúcnosti však môže dostať ešte niekoľko spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky.

    K predloženiu našej novely zákona nás viedli skutočnosti, ktoré boli medializované v súvislosti s predajom Nováckych chemických závodov a sú jednoznačne uvedené v liste Výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorý bol adresovaný na záver minulého roku vláde premiérky Ivety Radičovej. Okrem skutočností, v ktorých Fond národného majetku informuje vládu premiérky Ivety Radičovej o tom, že fond disponuje informáciami, že priebeh konkurzu Nováckych chemických závodov môže byť riadený, ovplyvňovaný veriteľmi, sú v liste uvedené aj ďalšie zarážajúce informácie, ako je, že veritelia konajú v zhode, že existuje majetkové prepojenie medzi veriteľským výborom a úpadcom a že úpadca môže manažovať svoj vlastný konkurz, a mnoho ďalších informácií.

    Ale čo je najdôležitejšie v zmienenom liste. Citujem: „Uvedené skutočnosti a ich závažné dôsledky, ktoré môžu nastať v krátkom čase, už v blízkej budúcnosti, kladieme do vašej pozornosti. A so zreteľom na možnosť odvrátenia týchto negatívnych dôsledkov vám dávame na zváženie promptne vykonať príslušné kroky smerujúce k legislatívnej zmene, ktorá by primerane predĺžila účinnosť zákona o strategických spoločnostiach.“ Pýtam sa: Aký lepší dôkaz potrebujeme, aby sme konali? Toto nie je naše stanovisko, ale oficiálna výzva vašich nominantov vo Fonde národného majetku vláde Slovenskej republiky.

    Sme si vedomí a veríme tomu, že aj vy ste si vedomí, že v tomto prípade nekonania hrozia štátu značné hospodárske straty. Preto po zvážení všetkých uvedených skutočností, ak vám záleží na osude jedného a možno niekoľko ďalších podnikov Slovenska s podobným osudom, vás žiadame o podporu predloženej novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Žigovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú uvedené v tlači 223. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 224 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výboru navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme bodom programu č. 28, a to prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 224, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 225.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

    A poprosím spravodajcu, aby zaujal miesto. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý predkladám do Národnej rady, sleduje jediný cieľ. Ministerstvá a verejné inštitúcie budú na jeho základe musieť poskytovať informácie o zistených prehreškoch pri čerpaní eurofondov. Verejnosť tak dostane kompletné informácie. Okrem popisu zisteného problému pri čerpaní eurofondov bude zverejnený aj porušený predpis, meno inštitúcie porušujúcej pravidlá, výška neoprávnenej čerpanej sumy aj to, ako sa vzniknutý problém bude riešiť. Samozrejme, po technickej stránke bude zverejňovanie informácií upravené tak, aby sa sprístupnili len tie správy, pri ktorých nebude ohrozený princíp prezumpcie neviny prijímateľov. Motívom zákona totiž nie je škandalizácia firiem či obcí zverejňovaním nepreukázateľných prípadov porušenia pravidiel čerpania eurofondov. A preto budú zverejnené iba prípady, keď je zistená nezrovnalosť potvrdená rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu.

    Novela tohto zákona je pokračovaním snahy súčasnej vládnej koalície o zásadný prelom vo verejnej kontrole čerpania prostriedkov z verejných zdrojov. Po tom, čo sa zaviedla povinnosť zverejňovať zmluvy a faktúry verejných inštitúcií, teda de facto kontrola účelnosti čerpania peňazí zo štátneho rozpočtu, je toto ďalšia iniciatíva. Táto posúva kvalitu verejnej kontroly opäť o niečo ďalej. Bolo zlým zvykom považovať európske peniaze za také, ktoré nemajú majiteľa. Nikdy to tak nebolo. A táto predložená novela zákona dáva možnosť s takouto praxou nadobro skoncovať tým, že príjemcovia týchto peňazí budú už aj pod verejnou kontrolou.

    Dámy a páni, dovoľte mi požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi, aby nám dal informáciu o výsledku rokovania o návrhu vo výbore.

  • Vážení prítomní, ďakujem, že ste tu vydržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že nebude mať dopad na štátny rozpočet obcí a vyšších územných celkov a že nemá negatívny vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára tohto roku č. 225 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh v zmysle zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca tohto roku a v gestorskom výbore do 18. marca tohto roku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Jeden. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a pán poslanec Ondruš má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k problematike štrukturálnych fondov alebo teda toho, čo nazývame slangovo eurofondy, a v nadväznosti na legislatívny návrh pána kolegu Štefanca.

    Chcem povedať, že myslím si, že nikto nemá problém nikdy privítať akékoľvek opatrenia, ktoré zvyšujú či už transparentnosť alebo efektívnosť alebo jednoducho zvyšujú kvalitatívne nakladanie s tzv. eurofondmi a s peniazmi, ktoré Slovenská republika dostáva k dispozícii ako finančnú pomoc z Európskej únie. A niet pochýb o tom, že venovať pozornosť tejto oblasti je určite záslužná činnosť a je to správne aj bez ohľadu na to, v akej dobe k takýmto opatreniam pristupujeme.

    Ale aby tu existoval aj nejaký koncepčný a seriózny prístup k vládnej koalícii, k využívaniu štrukturálnych fondov Európskej únie a k čerpaniu prostriedkov, ktoré z týchto fondov máme, v tejto súvislosti len veľmi krátko mi dovoľte upozorniť, že spôsob, akým sa jednotlivé prostriedky zo štrukturálnych fondov čerpajú, je taký, že rámcovo celé čerpanie zastrešuje Národný strategický referenčný rámec. A z tohto rámcového dokumentu potom vychádzajú jednotlivé operačné programy. Operačné programy sú práve tými dokumentmi, ktoré, zjednodušene povedané, podľa jednotlivých rezortov potom konkretizujú predovšetkým účel čerpania financií zo štrukturálnych fondov, resp. Kohézneho fondu Európskej únie.

    V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že Národný strategický referenčný rámec, podľa ktorého sa riadi Slovenská republika v tomto programovacom období, to je programovacie obdobie, ktoré bude trvať do roku 2013, pripravovala ešte vládna garnitúra alebo teda vláda, na čele ktorej bol po druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A táto vládna garnitúra pripravovala aj členenie Národného strategického referenčného rámca do jednotlivých operačných programov.

    Musím povedať, že napriek tomu, že neskôr došlo k istým zmenám, a domnievam sa, že to boli pozitívne zmeny, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy, napr. poviem taký jeden konkrétny príklad, kedy pôvodne do volieb v roku 2006 bol pripravovaný operačný program Znalostná ekonomika a neskôr sa z tohto operačného programu stal operačný program Informatizácia spoločnosti, čo by som naozaj oceňoval ako pozitívny posun, pretože je veľmi nesprávne, aby sme sa v súvislosti s rozvojom znalostnej alebo vedomostnej spoločnosti sústreďovali len na jej ekonomickú stránku, nedošlo k zásadným zmenám. A možno povedať, že Národný strategický referenčný rámec vychádzal z akéhosi širokého spoločenského alebo politického konsenzu.

    Preto ma veľmi prekvapuje prístup súčasnej vlády k čerpaniu štrukturálnych fondov, ktorý vyústil do dnešného zasadania vlády Slovenskej republiky. Na svojom dnešnom rokovaní totiž vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie k návrhu realokácie štrukturálnych fondov. A by som teda povedal a by som objasnil presne, o čo ide. V rámci jednotlivých operačných programov existuje konkrétna alokácia konkrétnych finančných prostriedkov na tieto operačné programy. Chcem upozorniť, že táto alokácia finančných prostriedkov na jednotlivé operačné programy je nielen výsledkom vlastnej vôle členského štátu Európskej únie, ale aj výsledkom dohody medzi príslušným členským štátom Európskej únie a Európskou komisiou, pretože stále napriek tomu, že tieto prostriedky čerpáme na národnej úrovni, ide o prostriedky Európskej únie. To znamená, že tu existuje nejaká dohoda, ktorá má podobu písomného záväzku vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o tom, aké množstvo finančných prostriedkov budeme čerpať v rámci jednotlivých operačných programov. Musím zdôrazniť to, že to nie je výsledok len našej vlastnej slobodnej vôle, pretože tým, že je to výsledok dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou, je zaručené, že pri čerpaní európskych fondov každá členská krajina musí rešpektovať nielen vlastné národné potreby, nielen vlastné národné záujmy alebo štátne záujmy, ale takisto aj isté priority, najmä teda programové politické priority, na ktorých sa dohodla Európska únia ako celok. Práve preto jednotlivé operačné programy musia odzrkadľovať aj priority stanovené na celoeurópskej úrovni. A práve preto aj jednotlivé operačné programy musia viesť k tomu, aby v celoeurópskom meradle príslušná krajina sa postupne dostávala na úroveň ostatných členských krajín. To je to, čo sa stanovuje už v Národnom strategickom referenčnom rámci ako rámcový cieľ Konvergencia. Z tohto dôvodu ma mimoriadne prekvapilo rozhodnutie vlády Slovenskej republiky pristúpiť k takej realokácii, o akej dnes vláda aj rozhodla.

    Chcem povedať, že mojím cieľom nie je samoúčelne útočiť na vládu. A napokon aj predkladateľ tohto zákona pán poslanec Štefanec, ktorý je predsedom výboru pre európske záležitosti, môže dosvedčiť, že túto otázku som na rokovaní nášho európskeho výboru otváral už vlani. A výsledkom je aj platné uznesenie, ktoré prijal výbor pre európske záležitosti ohľadom otázok realokácie medzi jednotlivými operačnými programami, pretože ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečné a osobitne aj mimoriadne chybné, že vláda rozhodla o takejto realokácii. Totižto, a teraz, prosím, dobre počúvajte, k akej realokácii, k akému presúvaniu finančných prostriedkov medzi jednotlivými operačnými programami by malo dôjsť. To je veľmi dôležité, pretože toto je stanovisko vlády Slovenskej republiky, s ktorým vláda musí ísť do Bruselu. Tam budú musieť sa uskutočniť rokovania. A až výsledkom týchto rokovaní môže byť schválenie zmien alokácií alebo teda vyčlenenia finančných prostriedkov pre jednotlivé operačné programy.

    Cieľom vlády je navýšiť zdroje v operačnom programe Doprava, pričom prakticky výlučne sa majú tie navýšené finančné prostriedky použiť na výstavbu diaľnic. Nechcem spochybňovať tento cieľ. A my sme tu politicky jasne deklarovali, že budeme podporovať vládu v takých opatreniach, ktoré umožnia urýchliť výstavbu diaľnic na Slovensku, pretože, a to nepochybne je jasným faktom, diaľničná sieť na Slovensku nedosahuje úroveň diaľničných sietí v členských krajinách alebo, nazvem to, v starých členských krajinách Európskej únie. Napriek tomu ale musím upozorniť, z akých operačných programov do operačného programu majú natiecť peniaze. Dnes vláda rozhodla, že, po prvé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Informatizácia spoločnosti, po druhé, presunie finančné prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj, po tretie, presunie finančné prostriedky z operačného programu Vzdelávanie, po štvrté, presunie finančné prostriedky z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Okrem toho sa budú presúvať aj nejaké prostriedky vnútri operačného programu, pretože ten systém funguje tak, že aj v rámci jednotlivých operačných programov sú tzv. prioritné osi. A na tieto prioritné osi sú opäť záväzným spôsobom alokované nejaké finančné prostriedky. Takže vláda Ivety Radičovej sa rozhodla, že z európskych peňazí potrebuje menej na informatizáciu spoločnosti, na rozvoj výskumu a vývoja, na vzdelávanie a na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, nehovorím o maličkostiach. Dokopy ide o 350 mil. eur, ktoré majú takýmto spôsobom byť presunuté z týchto operačných programov. A moja otázka zásadná znie: Aký má význam zaoberať sa rôznymi otázkami súvisiacimi s čerpaním štrukturálnych fondov, ak sme postavení pred takúto „tristnú“ skutočnosť, že tu máme vládu, ktorá na jednej strane deklaruje podporu rozvoja modernizácie Slovenska a na druhej strane z európskych fondov sa rozhodne, že na to nepotrebuje peniaze a nepotrebuje peniaze na také kľúčové oblasti, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu Slovenska, ako je informatizácia spoločnosti, podpora výskumu a vývoja, podpora vzdelávania a napokon podpora zamestnanosti a sociálnej inklúzie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti vyslovil rozhorčenie a zásadný nesúhlas s takýmto rozhodovaním vlády, a to takisto v súvislosti s tým, že toto rozhodnutie urobila vláda bez nejakej širšej odbornej diskusie. Musím povedať, že pri tomto rozhodovaní o operačných programoch, ktoré sú v súčasnosti kľúčovým nástrojom na financovanie politík v daných oblastiach, teda v oblasti informatizácie, v oblasti výskumu a vývoja, resp. vzdelávania, aj v oblasti zamestnanosti, nebola o týchto návrhoch diskusia ani v jednotlivých príslušných výboroch Národnej rady. Ministri riadiaci tieto dotknuté rezorty, ide o tri rezorty, rezort školstva, rezort financií a rezort práce a sociálnych vecí, ani nediskutovali, ani neinformovali, aspoň formálne, príslušné výbory Národnej rady, že sa pripravuje takáto realokácia. A to ja považujem za vážnu chybu a vážny prešľap, pretože týmto spôsobom sme nedostali možnosť, aby sme sa seriózne vyjadrili k takémuto návrhu a k takémuto vážnemu kroku, ktorý, a o tom som hlboko presvedčený, vážne poškodzuje aj deklarované ciele, ktoré táto vláda deklarovala pri svojom nástupe v rámci programového vyhlásenia vlády.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dnešné rozhodnutie vlády považujem za vážnu chybu, zdôrazňujem, za vážnu chybu. A pevne verím, že vzhľadom na to, že budú o tomto rozhodnutí musieť sa ešte uskutočniť aj rokovania na úrovni Bruselu, že aspoň príslušné výbory Národnej rady sa ešte dodatočne touto otázkou budú zaoberať, že ešte dodatočným spôsobom sa k tomu vyjadríme. A pevne verím, že ešte bude možné predsa len dosiahnuť nejaké zmeny, možno aj teda v rámci rokovaní s Bruselom tak, aby sme nepoškodili to, čo nepochybne Slovensko pre svoju modernizáciu potrebuje, a to investície do informatizácie, vedy a výskumu, do vzdelávania a napokon aj do zvyšovanie zamestnanosti a zlepšovania sociálnej inklúzie v rámci našej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, ďalší rečníci tiež nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ, spravodajca, chcú sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľa a spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 225, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 226.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi.

    Poprosím spravodajkyňu, aby zaujala miesto.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je umožniť, aby sme ako Slovenská republika mohli uzatvoriť aj ďalšie dohody, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia alebo colné dohody s krajinami, s ktorými nemáme diplomatické styky. Jedná sa tak priamo o podporu zamestnanosti na Slovensku.

    Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, práve naopak, som presvedčený, že má priamy pozitívny vplyv predovšetkým na podnikateľské prostredie.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, Zuzane Aštaryovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 225), ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave preto odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A taktiež odporučím, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 16. marca a gestorský výbor do 18. marca 2011.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Očividne tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa programu teraz nasleduje bod č. 30. Ako som však hovoril s pánom Paškom, tak chcel by som predložiť návrh, že dnešnú schôdzu ukončíme a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno bodom č. 19, ktorý už bol v minulosti dohodnutý, je to bod, ktorý predkladá minister školstva, a potom bodom č. 30.

    A ešte posledná vec. Bod č. 40 bude zaradený na utorok po bodoch pána ministra vnútra. Je to bod Zákonník práce. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    A prajem vám pekný večer, kolegovia, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.