• Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, 12. schôdza začne o päť minút.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás sa usadiť. Poprosím aj pána poslanca Kaníka, keby sa mohol usadiť, a ešte aj pána poslanca Kaníka, keby sa mohol usadiť. Ďakujem. (Reakcia z pléne: "Goliana.") Áno.

    Dobrý deň prajem. Otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady. Chcem vás požiadať, aby ste sa pred začatím rokovania prezentovali a aby sme zistili, či sme schopní sa uznášať. Prosím, prezentujte sa teraz.

    Poprosím, keby ste mohli všetci vytiahnuť svoje kartičky a opätovne ich zasunúť. Pán Brocka? Nie. Prosím, páni poslanci, prezentujte sa teraz.

    Dobre, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, pokiaľ sa naši poslanci uráčia, aby sme mohli otvoriť schôdzu, ešte nám chýba niekoľko ľudí.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Do tretice všetko dobré. Takže prestávku teraz ukončujem a poprosím opätovne, aby sa poslanci prezentovali a aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 113 poslancov.

    Národná rada je uznášaniaschopná.

    Ďakujem pekne našej ctenej opozícii a poprosím zástupcov médií, keby nás nechali pokračovať v schôdzi. Čo máte ešte? Päť minút máte?

    Na 12. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Zoltán Horváth a Ľubica Rošková, náhradníkmi budú poslanci Peter Muránsky a Andrej Kolesík.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Ladislav Lazár a zároveň informujem, že poslanec Robert Kaliňák sa nachádza na zahraničnej pracovnej ceste z poverenia predsedu Národnej rady.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Chcem informovať, že poslanec Národnej rady Alexander Slafkovský mi včera 31. januára doručil písomné oznámenie o tom, že sa vzdáva svojho mandátu. Týmto dňom jeho mandát zaniká. Uvedenú skutočnosť som vzal na vedomie. Do programu schôdze bol preto ako prvý bod programu, bola zaradená informácia o nastúpení náhradníka pána Ivana Harmana na neuplatňovaný mandát, sľub poslanca a jeho voľba za člena výborov.

    Teraz pristúpime k

    schvaľovaniu návrhu programu 12. schôdze.

    Oznamujem, že dostal som žiadosť o vyradenie bodu 40 a jeho presunutie na marcovú schôdzu. Pýtam sa, či má ešte niekto iný návrh na zmenu alebo doplnenie programu. Nie, nemá. Ďakujem.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, predkladám návrh, aby bod č. 19 označený v návrhu programu, parlamentná tlač č. 167, bol zaradený na program schôdze vo vyhradenom čase vo štvrtok 3. 2. o 9.00 hodine. Tento návrh predkladám po dohode s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a po dohode v našom gesčnom výbore.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcem požiadať o rozšírenie programu schôdze o návrh uznesenia Národnej rady, ktorým zaviažeme vás predsedu Národnej rady, aby v súlade s § 123 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ste určili pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky termín na podávanie návrhov na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky tak, aby voľba kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora sa mohla uskutočniť na prebiehajúcej tejto schôdzi.

    Tento návrh odôvodňujem tým, že dnes končí funkčné obdobie, sedemročné funkčné obdobie generálneho prokurátora, napriek tomu, že je vašou povinnosťou tieto voľby vypísať tak, aby Národná rada mohla predložiť pánovi prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh, aby mohol vymenovať nového generálneho prokurátora...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Stačí? Chcete dokončiť? Poprosím ešte zapnúť mikrofón pánovi Paškovi.

  • V prípade, že by tento môj návrh prešiel, chcem oznámiť, že, samozrejme, stiahneme návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorú sme dohodnutí na zajtra 9.00 hodinu.

  • Dobre, ďakujem pekne. Ideme teraz hlasovať o troch návrhoch.

    Prvý návrh je o tom, že bod 40 bude presunutý na marcovú schôdzu. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 121 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

    Teraz hlasujeme o návrhu č. 2 pána poslanca Čaploviča, presunúť bod programu č. 19, teda určiť pevný čas pre bod programu č. 19, a to 3. 2. o 9.00 hodine ráno. Tento návrh vznikol po dohode s ministrom školstva. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 141 za.

    Tento návrh bol schválený.

    Hlasujeme teraz o treťom návrhu, a to je návrh pána poslanca Pašku, aby bol program rozšírený o bod, v ktorom bude predseda Národnej rady zaviazaný stanoviť termín na podanie návrhov na generálneho prokurátora tak, aby mohla voľba byť vykonaná ešte na tejto schôdzi. Dobre som to povedal, hej? Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 67 za, 64 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

    Dávam teraz hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenými zmenami. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 78 za, 0 proti, 66 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili program 12. schôdze Národnej rady.

    O prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o 11,30 a o 17.00 hodine okrem prvého bodu programu, kde budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní, t. j. informácia mandátového a imunitného výboru a po druhé, zajtra je akcia o 17.00 hodine Spravodliví medzi národmi, kde viem, že sa zúčastnia viacerí poslanci koalície aj opozície. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby zajtrajšie hlasovanie o 17.00 hodine nebolo.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k

    informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Gála, aby uvedenú informáciu podal.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alexander Slafkovský 31. januára 2011 doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského, ktorý nastúpil 9. júla 2010 ako náhradník strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu, zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 31. januára 2011. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje z kandidátov, ktorý získal aspoň 3 % prednostných hlasov ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík zobral uvedenú skutočnosť na vedomie svojím rozhodnutím z 31. januára 2011 a súčasným rozhodnutím z 1. fabruára 2011 vyhlásil podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1994 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana, nastupuje podľa poradia uvedenej v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, konaných 12. júna 2010 za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana dňom 1. februára 2011 náhradník Ivan Harman, narodený 23. 6. 1967, bytom Žilina. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík rozhodnutím z 1. februára 2011 požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmal dodržanie podmienok k nastúpeniu náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podal Národnej rade Slovenskej republiky informáciu k nastúpeniu náhradníka na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom. Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z citovaných právnych predpisov a rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 12. júna 2010 vrátane jej príloh.

    Podľa výsledkov prednostného hlasovania uvedeného v prílohe č. 1 tejto zápisnice, nastupuje za poslanca, ktorého mandát sa neuplatňuje, kandidát na náhradníka za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uvedený v citovaných rozhodnutiach predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. februára 2011 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie po prvé, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Alexander Slafkovský sa 31. januára 2011 písomne vzdal mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky listom doručeným predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a preto jeho mandát zanikol 31. januára 2011.

    Po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 240 z 1. februára 2011 vyhlásil, že na neuplatnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Ježovicu nastupuje 1. februára 2011 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 12. júna 2010 za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - demokratická strana Ivan Harman.

    Po tretie, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neúplný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto uznesení hlasovať.

  • Ďakujem za túto vyčerpávajúcu informáciu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, hlasovalo 122 za, 0 proti, 0 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského.

    Teraz prosím pána Ivana Harmana, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pristúpime k

    sľubu poslanca.

    Chcem pripomenúť, že poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Poprosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského, aby prečítal text, prepáčte, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Horta, aby prečítal text sľubu. Zároveň, prosím, prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci, aby technici mohli zabezpečiť všetky potrebné náležitosti, aby pán poslanec mohol pôsobiť ako plnoprávny poslanec Národnej rady.

  • Krátka prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste sa mohli usadiť a budeme pokračovať v našom programe, ktorý sme si pred chvíľou schválili. Poprosím, páni poslanci, keby ste sa mohli usadiť. Pán poslanec Přidal, ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že po sľube poslanca boli vykonané zmeny v databáze hlasovacieho zariadenia vás poprosím, aby ste si vybrali hlasovaciu kartu a opätovne zasunuli. Ďakujem vám. V rokovaní pokračujeme

    návrhom na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výborov Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 239. Poprosím, ako bolo povedané, hlasovanie bude o 17.00 hodine dnes. Dobre. Vrátim sa k návrhu na voľbu poslanca za člena výborov a overovateľa. Návrh má parlamentnú tlač 239 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov klubu, poslancov za SDKÚ - DS, ktorí navrhujú, aby poslanec Ivan Harman bol zvolený za člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS. Po druhé za overovateľa Národnej rady. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    zákone z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je uvedený ako tlač 202. Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Dubovcovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Týmto oboznamujem poslaneckú snemovňu so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. decembra 2010 č. 198 pridelil zákon na prerokovanie, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 202 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.

    25. januára 2011 na 20. schôdzi výbor prerokoval: po prvé, návrh prezidenta republiky uvedený v časti III, v časti Rozhodnutia z 23. decembra 2010, neprijať zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky ako celok.

    Po druhé. Prerokoval pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k čl. I, k čl. VII, k čl. X, uvedené v rozhodnutí z 23. 12. č. 3 297/2010 značka BA. Výbor svojím uznesením z 25. januára 2011 č. 120 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    po a) neschváliť návrh prezidenta, neprijať zákon ako celok,

    po b) schváliť pripomienky prezidenta republiky k čl. I, písm. a), b), c), d), e) a f),

    po c) neschváliť pripomienku prezidenta k čl. I, písm. g) v 47. bode § 151u a k pripomienkam prezidenta republiky k čl. VII, písm. h), i), j) a k) výbor neprijal uznesenie. Nezaujal stanovisko.

    Výbor odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta nasledovne: k čl. I o pripomienkach uvedenými pod písmenami a), b), c), d), e) a f) hlasovať spoločne a tieto schváliť. K pripomienke v čl. I, uvedenej pod písmenom g) hlasovať osobitne a túto neschváliť. K čl. VII a k čl. X, pripomienkam uvedenými pod písmenami h), i), j) a k) hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor nemá odporúčacie stanovisko.

    Uznesením č. 120 z 25. januára 2011 gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky schváliť v znení schválených pripomienok prezidenta republiky. Týmto uznesením zároveň poveril poslankyňu Janu Dubovcovú, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovala o výsledku rokovania gestorského výboru, odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub SMER - sociálna demokracia pána poslanca Madeja a písomnú prihlášku pánov poslancov Poliačika a Kolesíka. Pred pánom poslancom Madejom chce vystúpiť pani ministerka a potom vás, teda, poprosím. Nech sa páči, pani Žitňanská, a predtým ešte prišiel nás navštíviť pán Harabin, ktorý v zmysle § 28, prepáčte, v zmysle § 28, áno, ods. 2 žiada o vystúpenie. Pýtam sa, či je takýto súhlas.

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Keď nie, poprosím, budeme hlasovať. Prosím, hlasujte teraz, či súhlasíte s tým, aby pán poslanec Harabin mal možnosť vystúpiť v Národnej rade, pán predseda Najvyššieho súdu Harabin mal možnosť vystúpiť v Národnej rade. Hlavne hlasujte.

    Poprosím zistiť, či sú technické problémy so zariadením. Prosím vás, vytiahnite karty a zopakujeme hlasovanie. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Hlasovalo 58 poslancov. Národná rada nie je uznášaniaschopná. Pán predseda Najvyššieho súdu Harabin nemá možnosť vystúpiť pred Národnou radou. Pani ministerka Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako už niekoľkokrát som tu v parlamente pred vami vystúpila počas tohto volebného obdobia a naposledy v decembri, keď sa tento parlament vyslovil za zmeny, ktoré majú pomôcť navrátiť súdnictvu a sudcom dôveru ľudí. Uchádzam sa opätovne o vašu podporu. Verím, že všetci vnímate potrebu zaoberať sa stavom súdnictva, ale nie v prvom rade preto, že to hovorím ja alebo že to hovorí vláda, Súdna rada alebo sudcovia, ale predovšetkým preto, že táto vláda si stanovila cieľ zlepšiť vymožiteľnosť práva, ako aj obnoviť dôveru ľudí v justíciu preto, že to vníma ako vážnu potrebu ľudí, ktorí túto potrebu vyslovili vo voľbách. Myslím si, že táto vláda začala sa stavom justície zaoberať vážne a v prvom rade začala hovoriť pravdu. A tá pravda je, že nie je len jeden problém v súdnictve, a to prieťahy v súdnom konaní, ale existuje tu aj problém dôveryhodnosti, a pokiaľ sa nebudeme zaoberať aj touto otázkou, tak nedosiahneme stav, aby ľudia mohli sa s dôverou obrátiť na súd, veriac, že o ich prípade rozhodne súd nielen včas, ale aj nestranne.

    Mňa naozaj veľmi mrzí vnímanie súdnictva ľuďmi. Veľmi ma mrzia výsledky napríklad posledného barometra, z ktorého vyšiel veľmi nelichotivý obraz justície v očiach našich ľudí, a síce, že Slováci sú spolu s Bulharmi jedinými v Európe, ktorí považujú súdy za skorumpovanejšie než politické strany. Skutočne toto prvenstvo je niečo, čo je pre mňa veľmi vážnym signálom, veľmi vážnym signálom od ľudí, a preto je dôležité povedať si pravdu a zaoberať sa vážne nielen rýchlosťou konania, ale aj dôveryhodnosťou justície. Vláda Ivety Radičovej zobrala túto vôľu ľudí vážne a pustili sme sa do dôležitých zmien. Naším cieľom je zmeniť pomery v justícii nielen formálne, ale chceme priniesť na súdy aj potrebnú otvorenosť, diskusiu, dynamiku, ktorá podporí, aby všetky zmeny boli dlhodobé a trvácne. Zvolili sme si možno pre tie prvé kroky neštandardnú cestu. Možno práve pre právnické prostredie neštandardnú cestu, ale o to dôležitejšiu podľa mojej mienky. Zvolili sme cestu, že chceme dať moc v súdnictve naozaj tomu, komu patrí, to znamená pri rozhodovaní sudcovi, ale pri kontrole predovšetkým ľuďom, verejnosti, komukoľvek, kto chce a bude sa pozerať cez prsty nielen politikom, ale aj na to, čo sa deje v justícii.

    Preto sme prišli doteraz s najväčším otvorením v justícii verejnej kontrole, preto sa hlásime k boju s rodinkárstvom v súdnictve, preto otvorene hovoríme o boji s vnútornou korupciou a o posilňovaní nezávislosti sudcov pri ich rozhodovaní v jednotlivých prípadoch. O tom je zákon, o ktorom budete dnes opakovane hlasovať.

    Ja verím, že toto opakované hlasovanie v Národnej rade dá opäť ľuďom šancu veriť v zmeny v justícii a o toto vás chcem týmto požiadať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    V rozprave pokračuje pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebude určite prekvapením, keď budeme prezentovať a keď budem prezentovať negatívny postoj k tomuto návrhu zákona, dovoľujem, teda k tomuto schválenému zákonu, dovolím si, ale len jednu poznámku k vystúpeniu pani ministerky.

    Pani ministerka uviedla, že treba dať moc do rúk tým, pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole, pri kontrole, samozrejme, výkonnej moci. Ja ale poviem, že nielen kontrolou výkonnej moci sa vykoná moc, kontrolou výkonnou mocou sa bude súdnictvo zaoberať, ale výkonná moc, žiaľ, bude negatívne zasahovať do súdnej moci, a to v dôsledku tohto schváleného zákona.

    Treba odkryť tie pekné slová ohľadne transparentnosti spravodlivosti, pretože za nimi sa nachádza veľmi negatívna a škaredá realizácia práva, pokrútenie paragrafov možno ešte viac, ako naznačuje toto písmeno, ale tento znak, pretože z hľadiska, hľadiska toho, akým spôsobom vládna koalícia cestou zákonodarného zboru, cestou Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložením takéhoto zákona chce zasiahnuť do nezávislej súdnej moci, je spôsob absolútne neprijateľný.

    Teda vzhľadom na postoj súčasnej koalície ja predpokladám, že akékoľvek odborné argumenty zrejme nezavážia a že vládna koalícia pravdepodobne prelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky, ale táto skutočnosť nám ale nijako nemôže zabrániť, aby sme predkladali odborné argumenty, dámy a páni, aj apelovali na váš zdravý rozum.

    Na úvod si dovolím pripomenúť hlavne predstaviteľom výkonnej moci, v ktorej sedia tu v pléne, pretože mám taký pocit, že sa na to neustále zabúda, že súdnictvo a súdna moc nie je o získaní absolútnej kontroly súčasnej vládnej koalície v štáte. Súdnictvo nie je o vašich politických a personálnych výmenách, ktoré ste robili a máte záujem robiť, a za tým účelom predkladáte zákony. Súdnictvo nie je ani o účelových zákonoch šitých horúcou ihlou a dokonca nie je ani o osobnej pomste voči niektorým predstaviteľom súdnej moci, prezentovaných napríklad averziou k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Aj to, čo tu vidíme, dámy a páni, je porušenie podľa môjho názoru aj zákona o rokovacom poriadku. Predsa jeden z ústavných činiteľov predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý požiada o vystúpenie v rozprave má aspoň to najzákladnejšie právo, aby sa o jeho žiadosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, rozhodlo. To, čo ste urobili na decembrovej schôdzi Národnej rady a to čo robíte teraz, tým, že je plénum Národnej rady nie je uznášaniaschopné pri rozhodovaní o tom, či má právo predseda Najvyššieho súdu vystúpiť, je obchádzanie zákona o rokovacom poriadku a ja osobne si myslím, že aj jeho porušenie. Mám za to, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky by nemal ukončiť rozpravu, až kým Národná rada Slovenskej republiky nerozhodne o tom, či predseda Najvyššieho súdu má právo, alebo nemá právo vystúpiť. Či sa vám niekto páči alebo nie, je potrebné rešpektovať predsedu Súdnej rady ako Súdnej rady, ktorá je ústavným orgánom zodpovedajúcim za súdnictvo a súdnu moc.

    Súdnictvo a súdna moc má v štáte nenahraditeľnú úlohu, dámy a páni, je základným garantom právneho štátu, ochraňuje svojimi rozhodnutiami základné ľudské práva a slobody občanov a rozhoduje spory, čím realizuje a chráni ďalšie práva a právom chránené záujmy občanov a iných osôb. To je skutočný dôvod, prečo sa z našej strany opakuje potreba zabezpečiť nezávislosť súdnictva a sudcovskú nezávislosť. Moc môže byť zneužiteľná a súdnictvo, ktoré ochraňuje práva občanov, musí rozhodovať nezávisle, nezaujate a spravodlivo bez toho, aby ju iné moci v štáte ovplyvňovali. Nevyhnutnou podmienkou v právnom štáte je teda súdna moc oddelená od ostatných mocí tak, aby vykonávala základnú funkciu ochrany práv občanov bez akýchkoľvek vonkajších a vnútorných negatívnych zásahov. Súčasná vládna koalícia akoby zabudla na trojdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a na ich vzájomnú nezávislosť. Schválený zákon by sme skôr mohli nazvať ako príbeh o podriadení sudcovskej nezávislosti za každú cenu pod rezort spravodlivosti. Schválený zákon koncentruje najväčšie právomoci do rúk výkonnej moci od novembra 1989 pre výkonnú moc na úkor moci súdnej. Zákon tiež ruší všetky zásadné prestupové reformy v justícii a to aj tie, dámy a páni, ktoré ste možno vy, niektorí, ktorí tu sedíte, schvaľovali a hlasovali v minulých volebných obdobiach. Súdna moc je upravená v siedmej hlave Ústavy Slovenskej republiky samostatne v čl. 124 až 148 ústavy, kde sú jasne definované základné princípy štruktúry, organizácia rozsahu kompetencií súdnej moci a je v nich súčasne aj garantovaná nezávislosť súdnej moci ako základného piliera právneho štátu.

    Rovnako si, dámy a páni, dovolím pripomenúť, že medzi základné ľudské práva garantované celým radom medzinárodných dohôd a zmlúv, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ako aj najzákladnejšieho zákona Slovenskej republiky nášho štátu je právo na súdnu ochranu podľa, garantované článkami ústavy pod číslom 46 až 50. Predkladatelia schváleného zákona, pravdepodobne, zabudli na základy teórie štátu a práva, ako aj na základné zásady vyplývajúce z princípov právneho štátu, akými sú zákaz retroaktivity a zákaz odňatia legálne nadobudnutých práv.

    V minulosti už samotný Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že nezávislosť súdov a sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk, ako to vyplýva z čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predstavuje súčasne určujúci rys súdnej moci, ktorým sa podmieňuje riadny výkon jej funkcií. Predpokladá však existenciu ústavných a iných, teda aj zákonných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním iných zložiek štátnej moci, zo strany iných zložiek štátnej moci, ale aj pred ovplyvňovaním z vnútra samotnej súdnej sústavy.

    Príkazy ústavných noriem, obsiahnutých v jednotlivých článkoch Ústavy Slovenskej republiky, to znamená aj všeobecný princíp právneho štátu a princíp deľby moci je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Bohužiaľ, sme toho názoru, že pri tomto schválenom zákone k tomuto rešpektovaniu týchto základných princípov právneho štátu Národnou radou nedošlo. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom názore v minulosti vyslovil, že právne garancie sudcovskej a súdnej nezávislosti v zásade možno rozdeliť na tieto garancie. Po prvé, zabezpečujúce inštitucionálnu nezávislosť súdnictva ako celku jednotlivých súdov, ale aj sudcov v smere ich nepodriadenosti žiadnej inej zložke štátnej moci. Po ďalšie, ide o tzv. procesné záruky nezávislosti sudcov, vyplývajúcich priamo z procesných predpisov, akými sú zásady verejnosti súdneho konania, ústnosti priamosti voľného hodnotenia dôkazov. A ako posledné napokon ide o tzv. osobné záruky sudcovskej nezávislosti nezosaditeľnosť, nepreložiteľnosť počas funkčného obdobia, spôsob ustanovovania sudcov do funkcií a o tom bude hovorené neskôr, nezlučiteľnosť funkcie sudcu s inými funkciami, dĺžka funkčného obdobia, odmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov, ktoré ste, samozrejme, ničili, resp. likvidovali na minulej schôdzi, a ktoré je už predmetom dvoch podaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky. K ohrozeniu či narušeniu nezávislosti súdov môže preto dôjsť aj nerešpektovaním buď ústavných alebo zákonných záruk sudcovskej nezávislosti, takže priamym dôsledkom ich porušenia je porušenie nezávislosti samotného súdu.

    V schválenom zákone vrátenom prezidentom je možno z tohto dôvodu aj z hľadiska princípov, ktoré som uviedol na úvod, vidieť najproblematickejšie ustanovenia týkajúce sa týchto zmien. Zmeny týkajúce sa postavenia a zrušenia postavenia justičných čakateľov, najmä s ohľadom na porušenie princípu právnej istoty, nové zavedenie spôsobu, nový spôsob zavedený, spôsob výberového konania na sudcu a kariérny postup sudcov vzhľadom na nerešpektovanie legitimity súdnej moci a na odstránenie ústavou koncipovanej kompetencie sudcovskej samosprávy. V tomto prípade samosprávy, ktorá sa dostala len do polohy poradného orgánu vládnej moci a výberové konania na predsedov súdov s ohľadom na odstránenie kompetencie sudcovskej samosprávy v oblasti riadenia a správy súdov.

    Čo sa týka justičných čakateľov, len veľmi krátko. Schváleným zákonom dochádza k inštitútu, dochádza k likvidácii inštitútu justičných čakateľov. Plne je potrebné sa stotožniť aj s názorom pána prezidenta vyjadreného v rozhodnutí, v ktorom vrátil predmetný schválený zákon do Národnej rady. Prezident konštatoval, a možno sa s ním zhodnúť, porušenie princípu právnej istoty v zmysle doterajších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva podstata, že nikomu nemožno odňať práva, ktoré boli riadne nadobudnuté na základe, avšak odňať na základe neskoršieho právneho predpisu. Zhodné bolo v minulosti dokonca aj stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky, predložené v rámci pripomienkového konania. Národná rada Slovenskej republiky tieto stanoviská, názory odbornej verejnosti počas legislatívneho procesu nijako nerešpektovala. Novela zákona porušuje zákonné právo justičných čakateľov stať sa sudcom po splnení všetkých zákonných podmienok bez výberového konania na súde, v ktorom čakateľ vykonával svoju čakateľskú prax. Nahradenie práva uložením povinnosti, a to zúčastniť sa ešte ďalšieho výberového konania na výkon funkcie sudcu je preto protiústavné odňatie vyššie uvedeného práva, ktoré justičný čakateľ nadobudol riadnym spôsobom v súlade so zákonom, teda legálne. Súdnymi čakateľmi sa, predpokladám, vo svojom vystúpení budú zaoberať ešte ďalej kolegovia.

    Čo sa týka výberových konaní na sudcu, už pred prijatím predmetného návrhu zákona sme sa niekoľkokrát, dámy a páni, vyjadrili, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane sudcom. Ide o najhrubší zásah do nezávislosti súdnej moci, ktorá vyplýva z čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, že ide o najvážnejší zásah do súdnej moci v histórii Slovenskej republiky. V histórii existencie Slovenskej republiky. Nový spôsobom personálneho zloženia výberovej komisie na výber kandidáta na funkciu sudcu totižto porušuje princíp deľby moci a je protiústavným zásahom do vzniku legitimity súdnej moci, najmä vylúčením prevahy zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberovom konaní. Doterajší dvaja členovia výberovej komisie nominovaní samosprávnymi orgánmi, boli totižto nahradení len jedným členom.

    Zo zákonných ustanovení schváleného zákona, ktorý je vrátený prezidentom Slovenskej republiky vyplýva, že v zložení novej päťčlennej komisie, výberovej komisie má mať zastúpenie výkonná moc dvoma členmi, a to nominovanými ministrom spravodlivosti a jeden člen bude nominovaný zákonodarnou mocou, teda Národnou radou Slovenskej republiky. Dvaja zostávajúci členovia výberovej komisie budú nominovaní predstaviteľmi súdnej moci. Jeden člen Súdnou radou a jeden člen orgánom sudcovskej samosprávy, to znamená sudcovskou radou. Celkovo teda, dámy a páni, sú vo výberových komisiách politicky nominovaní traja zástupcovia, teda väčšina vo výberovej komisii, dvaja ministerstvom a jeden Národnou radou. Keď si zoberieme do úvahy a položíme si otázku ohľadne politickej reality, v akomkoľvek štáte, či ho jedni nazývajú právnym alebo iní neprávnym štátom, tak je zrejmé, že politickí nominanti budú nominovaní do týchto komisií aktuálnou vládnou mocou, pretože vládnu moc predstavuje tak väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je oprávnená si zvoliť svojho zástupcu, ako aj je reprezentovaná ministrom, resp. v súčasnosti ministerkou spravodlivosti, ktorá rozhodne o ustanovení dvoch zástupcov. To znamená, že výberové komisie na sudcov budú obsahovať, alebo zahŕňať dvoch politických nominantov z ministerstva a jedného z Národnej rady. Väčšina členov výberových komisií budú politicky nominovaní členovia. V päťčlennej komisii sú, teda, traja členovia mimo zástupcov súdnej moci. Rozhodovať sa má v týchto výberových komisiách hlasovaním tak, že pre prijatie rozhodnutia výberovej komisie je postačujúca trojpätinová väčšina, to znamená rozhodnutie práve týchto troch členov výberovej komisie.

    Uvedenou zmenou došlo k výraznej zmene v zložení výberovej komisie, keďže predchádzajúca právna úprava zabezpečovala účasť vo výberových komisiách v nasledovnom zložení. Jeden člen menovaný ministrom spravodlivosti ako predstaviteľ výkonnej moci, dvoch členov volených orgánom samosprávy a z toho jeden bol volený sudcovskou radou a jeden volený kolégiom predsedov sudcovských rád, ďalší člen bol menovaný na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky a piatym bol predseda súdu alebo poverený sudca. Predseda súdu, na ktorého, na ktorý je určené voľné miesto sudcu alebo predsedom súdu uvedeným týmto sudcom. Uvedená zmena teda spôsobuje a jednoznačne zasahuje do nezávislosti súdnictva nakoľko v súčasnosti a doposiaľ o výberových konaniach na miesta sudcov rozhodovala väčšinou sudcovská samospráva z hľadiska, z hľadiska plurality názorov, čo z hľadiska nezávislosti súdnej moci je základnou garanciou nezávislosti súdnej moci ako základnej záruky právneho štátu. Táto právna úprava, najmä čo sa týka výberových komisií, nerešpektuje ani doteraz doterajšie judikované rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa problematiky vzniku funkcie sudcu a kariérneho postupu. Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní napr. ústavnosti § 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch v znení pred schválením tejto novely v minulosti konštatoval, že spôsob, citujem: "Spôsob kreovania výberovej komisie na vznik funkcie sudcu nevyvoláva pochybnosti o neústavnosti z dôvodu neprimeranej ingerencie výkonnej moci do rozhodovania výberovej komisie, keďže zastúpenie exekutívy vo výberovej komisii je pätinové a hlasovacie kvórum pre uchádzača je trojpätinové." To znamená, Ústavný súd posudzoval predchádzajúcu právnu úpravu, kde exekutíva mala jedného člena z piatich a vyslovil sa, že nejde o zásah do nezávislosti súdnej moci, keďže ide len o pätinové zastúpenie, zastúpenie výkonnej moci v takejto výberovej komisii. Argumentom a contrario si môžme povedať, že pokiaľ sa, samozrejme, zastúpenie politických síl vo výberových komisiách na sudcov zvýši, to znamená exekutívy, ako aj zákonodárnej moci v týchto komisiách môže dôjsť k rozporu s ústavou a princípmi nezávislosti súdnictva a sudcovskej nezávislosti.

    Je teda zrejmé, že nový spôsob kreovania výberovej komisie spočívajúci v tom, že zastúpenie exekutívy a zákonodarnej moci spoločne vo výberovom konaní na prístup k ústavnej funkcii sudcu je trojpätinové, pričom hlasovacie kvórum postačujúce pre výber uchádzača je taktiež trojpätinové, čím v otázke legitimity súdnej moci dochádza jednoznačne k neprípustnému prepájaniu výberovej komisie na výkonnú moc a zákonodarnú moc. Pokiaľ väčšina výberovej komisie je kreovaná výkonnou mocou a zákonodarnou mocou samotné rozhodovanie o tom, kto bude a kto nebude sudcom, neprináleží súdnej moci, ale ostatným dvom mociam v štáte. Takto zákonodarná moc a súdna výkonná moc priamo zasahujú spolurozhodovaním týchto dvoch oddelených zložiek štátnej moci do vzniku funkcie predstaviteľa súdnej moci, ktorá je ústavne daná len orgánom súdnej moci a prezidentovi Slovenskej republiky.

    Uvedené riešenie nie je, dámy a páni, žiadnou kontrolou súdnej moci, je absolútnym pohltením súdnej moci a na miesto kontroly súdnej moci ústavne predpokladanou súčinnosťou v tomto základnom stupni procesu kreovania funkcie sudcu reálne zabezpečuje rozhodovanie výkonnej a zákonodarnej moci v otázke už legitimity súdnej moci, pretože rozhoduje o moci inej, ktorá, ktorá týmto dvom mociam ústavne nijako neprislúcha. Nerešpektuje sa, teda, ani názor Ústavného súdu uvedeného v rozhodnutí pod spisovou značkou pléna Ústavného súdu 87/2001, keďže nezávislosť, citujem: "Keďže nezávislosť súdnej moci je jedným s fundamentálnych komponentov akéhokoľvek demokratického poriadku založeného na panstve práva, je potrebné úzkostlivo strážiť reálnosť garancií, nezávislosti súdnej moci, jednak pred bezprostrednými zásahmi, jednak pred zásahmi neprimeranými z hľadiska zákonodarcu tak, ako schválil predmetný schválený zákon vrátený prezidentom, ide jednoznačne o neprimerané zásahy do súdnej moci.

    Navrhnuté zloženie výberovej komisie, tak opätovne zabezpečuje postavenie súdnej samosprávy ako orgánu vzhľadom na zníženie počtu členov vo výberovej komisii na sudcu ako orgánu, ktorý má len poradnú funkciu a nemôže sa stať skutočným reprezentantom súdnej moci a jej záujmov a rozhodovanie zástupcov samosprávy súdov a ich rozhodovanie o výbere kandidátov na funkciu sudcu a pridelenie sudcov, žiaľ, nebudú z hľadiska samotných výsledkov rozhodnutí nijako záväzné. Prosím zvážiť Národnú radu Slovenskej republiky vzhľadom, najmä vzhľadom na tvorbu členov výberových komisií, pretože v tomto je zrejmá a podľa nášho názoru zrejmá proti ústavnosť týchto ustavení zákona, pretože v takomto prípade jednoznačne možno očakávať podanie na Ústavný súd a konanie na Ústavnom súde v súlade o súlade tohto právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Ja určite budem veľmi rád ešte odpovedať aj na pripomienky kolegov, rešpektujem to, že oproti ústavnosti môže rozhodnúť Ústavný, len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak to nám neberie právo povedať svoj právny názor.

    Vo veci kariérneho postupu sudcov možno konštatovať, že zrušenie možnosti dočasného pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa jednoznačne vylučuje možnosť zodpovedného a objektívneho posúdenia existencie predpokladov potrebných u sudcu na jeho kariérny postup. Žiaľ, nerešpektujú sa teda ani odporúčania medzinárodných štandardov, ktoré jednoznačne upravujú otázku kariérneho postupu sudcov napríklad v Európskej charte štatútu sudcov, kde sa vychádza zo zásady, že výber a postup sudcov má možnosť, má umožniť uplatniť sa schopným sudcom, rozhodnutia o kariérnom postupe sa zakladá výlučne na kvalitách a pracovných výsledkoch dosiahnutých sudcom pri výkone jemu zverených úloh a zistených pomocou objektívnych hodnotení vykonaných jedným alebo niekoľkými sudcami a prediskutovanými s dotknutým sudcom. Žiaľ, takáto možnosť z hľadiska umožnenia kariérneho rastu a overenia si kvalít sudcu sa týmto zákonom odníma. Uvedeným spôsobom sa obmedzuje kvalita personálneho výberu sudcovského zboru, ktorá má rozhodujúci vplyv na spravodlivý nestranný a nezávislý výkon súdnictva. Vo svojom dôsledku obmedzuje teda aj ústavné kompetencie Súdnej rady schválený zákon pri rozhodovaní o preložení a prideľovaní sudcov tak, ako to vyplýva z článku 141a ods. 4 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože výrazne znižuje objektivitu predkladaných podkladov potrebných náležitému posúdeniu osoby sudcu pri rozhodovaní o jeho kariérnom postupe. Zároveň sudca ako predstaviteľ Súdnej moci prichádza, respektíve stráca možnosť bezprostrednou a rovnocennou účasťou pri výkone súdnictva na súde vyššieho stupňa preukázať aj účastníkom súdneho konania, že spĺňa kritériá potrebné na výkon vyššej sudcovskej funkcie, čo je možné považovať za neodôvodnený zásah do nezávislosti jednotlivých súdov.

    Za smutné je možno z hľadiska kariérneho postupu možno navyše považovať aj skutočnosť, že podľa § 14 ods. 2 schváleného zákona na krajský alebo Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú, nie sudcovskú, nie funkčnú, ale len právnickú prax 10 rokov a na najvyšší súd Slovenskej republiky, možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax 10, pardon, 15 rokov. Z uvedeného vyplýva, že schválený zákon nielenže zrušuje vekový cenzus, ktorý doteraz bol funkčným nástrojom na to, aby sa dosiahli, alebo zabezpečili kvality sudcu na súdoch vyššieho stupňa, čo je však ešte horšie, dámy a páni, že z týchto ustanovení vyplýva, že na súd vyššieho stupňa možno preložiť sudcu bez akejkoľvek sudcovskej, teda bez funkčnej praxe. Myslím si, že nie je vôbec správne, aby na krajskom špecializovanom alebo na Najvyššom súde súdil sudca, ktorý neprešiel funkčnou praxou na súde nižšieho stupňa. Čo sa týka výberových konaní na predsedov súdov, tu platia obdobné argumenty, dámy a páni, ako sú argumenty týkajúce sa o tom, že vládna koalícia chce rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude v tomto štáte sudcom. V zmysle článku 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa na riadení a správe súdov má zásadným spôsobom podieľať aj sudcovská samospráva.

    Predsedom príslušného súdu môže byť len sudca, t. j. predstaviteľ súdnej moci. Pri zachovaní nezávislosti súdnej moci je žiaduce, aby predseda súdu nebol v absolútnej závislosti od ministra alebo ministerky spravodlivosti. Doterajšia zákonná koncepcia výberového konania na predsedu súdu vylučuje ústavou predpokladaný rozhodujúci vplyv orgánu sudcovskej samosprávy, ako aj Súdnej rady na správe a samospráve súdnictva. Schváleným zákonom sa, žiaľ, ruší pôvodný zámer ústavodarcu, že v rámci zákona o organizácii, správe a samospráve súdov sa majú zákonnými zmenami vytvoriť predpoklady na to, aby sa na riadení a správe súdnictva okrem Súdnej rady výraznou mierou podieľali aj orgány sudcovskej samosprávy. Zníženie počtu zástupcov sudcovskej samosprávy vo výberových konaniach na predsedov súdov na jedného člena výberovej komisie opätovne sudcovskú radu stavia do pozície poradného orgánu, ktorý nemôže splniť svojou ústavou požadovanú kompetenciu výraznou mierou sa podieľať na riešení všetkých dôležitých otázok riadenia a správy súdnictva.

    Schválený zákon opätovne zavádza ústavne neprípustnú, takmer úplnú závislosť predsedu súdu na výkonnej moci predstavovanej ministrom, respektíve ministerkou spravodlivosti. Pre ilustráciu uvediem, že Ústava Slovenskej republiky upravuje v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva nezlučiteľnosť, t. j. zákaz výkonu ústavnej funkcie sudcu, teda predstaviteľa súdnej moci s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí podľa článku 145a Ústavy Slovenskej republiky. Má sa týmto dôsledne zabezpečiť nevyhnutná apolitickosť súdnictva. Ostatným zložkám štátnej moci, teda aj Národnej rade Slovenskej republiky, aj vláde Slovenskej republiky, sa teda ukladá povinnosť rešpektovať neprípustnosť politizácie justície akýmkoľvek spôsobom. Pri menovaní predsedov súdov ministrom spravodlivosti, ktorý politicky zodpovedá za uvedený rezort ako najvyšší orgán správy súdov, nemôže sa nerešpektovať zámer ústavodarcu vylúčiť neobmedzené nadriadené postavenie predstaviteľa výkonnej moci pri riadení a správe súdov. Pri mechanizme rozhodovania o výbere osôb kandidujúcich na predsedu súdu spočívajúceho v tom, že je postačujúca trojpätinová väčšina zástupcov nominovaných ministrom spravodlivosti a aktuálnou politickou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky sa vytvára priestor na reálnu politizáciu súdnictva presadzovaním straníckych záujmov a kandidátov pri rozhodovaní o osobe predsedu súdu.

    Toľko asi, vážené dámy a páni, najviac k odborným argumentom, ktoré sa týkajú, týkajú schváleného zákona. Je možné sa jednoznačne stotožniť s argumentáciou prezidenta Slovenskej republiky a vzhľadom na množstvo výhrad, ktoré aj, ďalších výhrad, sú k predmetnému zákonu prezentované, je dôvod na to, aby Národná rada skutočne predmetný návrh zákona neschválila a aby ministerstvo spravodlivosti vypracovalo skutočne jeden nový koncepčný materiál, ktorý ale bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude zasahovať do nezávislosti súdnictva.

    Ja by som chcel predstaviteľov hlavne výkonnej moci a možno aj niektorých členov tohto zákonodarného orgánu požiadať, aby v budúcnosti, dámy a páni, ste nekonali možno zaslepení pomstou a silou a mocou aktuálnej vládnej väčšiny. Tento návrh zákona je skôr hodný ako uterák do ringu, aby sa hodil späť, aby sa nepodporil a aby sa pripravil návrh zákona nový po prepracovaní a oprave chýb, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Ja pevne dúfam, že návrh zákona schválený Národnou radou Slovenskej republiky nebude, že vládna koalícia napriek možno počtom, ktoré v súčasnosti má, zažije ten rozum, aký zažila pri schvaľovaní zákona o Súdnej rade, kde vyhovela pripomienkam prezidenta a namietané, údajne protiústavné ustanovenia Národná rada zo zákona o Súdnej rade vypustila. Vzhľadom na množstvo ustanovení, ktoré, podľa nášho názoru, sú na hrane ústavnosti, prípadne hranu ústavnosti prekračujú a sú protiústavné, podľa nášho názoru, si myslím, že je vhodné tento návrh zákona neschváliť a po zákonom o rokovacom poriadku stanovenej lehote pripraviť nový, novú novelu zákona o sudcoch, ktorá by priniesla viac, viac pozitívnejších vecí.

    Na záver mi dovoľte dodať a vyzvať pani ministerku, vážená pani ministerka, očakávam skôr ako šarvátky so súdnou mocou, že výkonná moc bude pripravovať po technickej stránke priestor na to, aby súdy mohli súdiť, aby sa zmenili procesné predpisy tak, aby účastníci konania rešpektovali súdy, aby sa dostavovali na súd, nevytvárali prekážky v rozhodovaní vo veci, aby sudcovia mali technické, finančné a personálne podmienky na to, aby mohli rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. Žiaľ, v súčasnosti nevidíme zo strany ministerstva spravodlivosti žiadny takýto návrh zákona, ktorý by spĺňal tieto atribúty. Zo strany ministerstva spravodlivosti vidno len návrhy zákonov za posledných šesť mesiacov, ktorými chce zasiahnuť a podriadiť si súdnu moc v štáte pod výkonnú moc a aktuálnu moc vládnej väčšiny a, bohužiaľ, vidieť z týchto zákonov, a návrhov zákonov predkladaných ministerstvom aj personálne animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi súdnej, výkonnej moci, ktoré sa riešia či už trestnoprávnou cestou, či už cestou sankcií podľa správneho práva, alebo dokonca cestou návrhov zákonov v tomto najvyššom zákonodarnom a ústavodarnom orgáne.

    Vyzývam preto pani ministerku, aby začala konať v prospech súdnictva, aby súdnictvo mohlo konať nezávisle, rýchlo a spravodlivo, aby sa zvýšila týmto dôvera občanov v súdnictvo. Vyhláseniami, ktoré politici hlavne v súčasnosti voči súdom prezentujú, sú nespravodlivé voči tým sudcom, ktorí chcú pracovať, ktorí chcú mať vytvorené dostatočné personálne, materiálne a technické podmienky na to, aby mohli rozhodovať pre ľudí spravodlivo a nestranne. Týmito vecami by sa malo ministerstvo spravodlivosti radšej zaoberať namiesto politických šarvátok a snahy podriadiť si súdnu moc pod svoj vplyv. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prihlásili sa traja poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť a slovo má pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Madej, najprv dovoľte, aby som vám zagratuloval k čestnej funkcii tieňového ministra spravodlivosti SMER-u, a keďže vlastne máte takúto funkciu, tak je tam jedno také slovíčko, že spravodlivosť, a keď je niekto spravodlivý a dupľom teda mal by byť budúci minister spravodlivosti, tak mal by byť spravodlivý. A ja sa pýtam, kde je vaša spravodlivosť, keď nám, koaličným poslancom tu nadávate a vyčítate, že sme nedovolili vystúpiť vášmu miláčikovi Harabinovi a na druhej strane zo šesťdesiat dva poslancov bolo v práci dvadsať deväť, dvadsať deväť poslancov SMER-u zahlasovalo za vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu Harabina, a ak by iba vy ste prišli do práce, vaši poslanci SMER-u, dokopy by tu bolo 90 prítomných, 63 by hlasovalo za, čiže Harabin by tu už dávno vystupoval. Čiže, nechápem, kde beriete nejaké to morálne právo nás kritizovať, keď iba kvôli tomu, že vy ste neprišli do práce, Harabin nevystúpil.

  • Slovo má pán poslanec Štefanec. Zrejme tu, aha, nech sa páči potom. Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Madej, zaujalo ma vaše vyjadrenie, že súčasný navrhovaný zákon doslova, podľa vás, ruší reformy v justícii. Mňa by celkom zaujímalo, aké reformy máte na mysli, pretože ja osobne som si reformy v justícii doteraz žiadne nevšimol a zrejme si ich nevšimla ani verejnosť, pretože ako je všeobecne známe, aj verejnosť hodnotí najkritickejšie práve stav justície zo všetkých spoločenských otázok na Slovensku. Vidíme to z mnohých, mnohých porovnávaní, z mnohých rebríčkov. Keď vy hovoríte o akomsi zásahu do nezávislosti súdnej moci, no tak chcem vás upozorniť, práveže je to naopak a táto právna úprava práve si kladie za jeden z cieľov zamedziť prelínanie súdnej a výkonnej moci. Na základe práve tohto cieľa sa napríklad navrhuje zamedziť obsadzovanie funkcií vo vláde a štátnej správe sudcami s možnosťou bezprostredného návratu sudcu do výkonu funkcie orgánu riadenia a správy súdov. Čiže ono je to v skutočnosti úplne naopak, než ste deklarovali, a keď ste na záver vášho vystúpenia vyzvali ministerku spravodlivosti práve, aby robila zmeny v prospech justície, no, tak ja som presvedčený, že navrhovaná právna úprava práve takouto zmenou je, a preto ju budem opätovne podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, ja mám na vás zopár otázok a potom zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Moja prvá otázka sa týka toho, že či som ja len nepočúval, alebo ste vy posledné štyri roky nevystupovali k tomu, keď bola v porevolučnej histórii bezprecedentným spôsobom politizovaná justícia a boli perzekvovaní sudcovia, ktorí si dovolili vyjadriť akýkoľvek svoj vlastný názor, že vtedy som nejaké takéto vaše vystúpenia upozorňujúce na politizáciu justície nijako nezachytil, že či by ste mi mohli nejaké pripomenúť, keď ste kritizovali postupy napríklad pána ministra Harabina a neskôr, teda, už ním ovládnutej súdnej, Súdnej rady ako neprípustne zasahujúce a politizujúce justíciu.

    Druhá moja otázka potom smeruje k tomu, že vy ste tu predstavili z môjho pohľadu veľmi zaujímavý ústavný koncept samo reprodukcie sudcovskej moci, keď ste, teda, hovorili, že je neprípustné, aby zákonadarná alebo výkonná moc zasahovali, alebo nejako väčšinovo ovplyvňovali zloženie sudcovského stavu. No, keďže sú len tri moci, zákonodarná, výkonná a sudcovská, tak ak tie dve, podľa vás, nemôžu do toho zasahovať nejako majoritne, tak to znamená, že sa môže len samo reprodukovať sudcovská moc, čím teda jednak dochádza k naozaj zaujímavej koncepcii, ktorú možno aj poslanci by si mali osvojiť, že sa budú sami seba znovu voliť a menovať a bolo by to to, čo by ste si predstavovali, len to naráža na taký malý problém v čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A na to by, dokonca, ani zástancovia tejto samo reprodukčnej koncepcie ústavnosti a súdnej moci nemali zabúdať.

    K tomu, čo ste povedali, konkrétne k tým sudcom, že prečo by, že nesúhlasíte s tým, aby sa nemohol stať sudcom niekto, kto nemal predtým x rokov praxe na súde, tak dovoľte mi len pripomenúť, že jednak v mnohých štátoch, dokonca na Najvyššom súde to môžu byť dokonca neprávnici v zákone, ak sa to nedeje a dovoľte mi povedať, že keby napríklad pán Procházka, ktorý tu nesedí, mal chuť stať sa sudcom akéhokoľvek súdom na Slovensku, myslím si, že by...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, hostia, ak v tomto štáte by mal byť na niekoho braný prvoradý ohľad, ak sa bavíme o justícii, tak musíme brať ohľad na občanov. Na občanov v tom zmysle, že ich základné mentálne procesy v momente, keď majú čokoľvek dočinenia so súdom, by nemali byť také, že či poznám zapisovateľku, ktorá by niekde posunula niekde nejaký papier, aby sa vôbec moja vec dostala na stôl, či mám nejakého známeho na súde, ktorý by sa mohol u daného sudcu prihovoriť, či náhodou môj strýko nie je kamarát s tým predsedom súdu, ktorý by mohol nejakú vec posunúť tomu správnemu sudcovi, aby sa to vôbec dostalo na súd. Toto by nemali byť základné otázky občanov, ktorí sa dostanú do sporov, nemali by to byť základné občanov, ktorí čakajú od súdnej moci vyriešenie svojich problémov. Ich základné otázky by mali byť: Ochráni ma štát, ak som v práve? Domôžem sa svojich nárokov, ak som v práve? A ak nie som v práve, dozviem sa to dostatočne skoro, aby som vedel svoje chyby napraviť? Ale tieto veci, bohužiaľ, v súčasnosti justícia na Slovensku nerieši. Je uzavretá v kolobehu problémov seba samej.

    Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí žalujú tento štát a pýtajú od neho peniaze, pre ktoré nepohli prstom. Máme tu nadpolovičnú väčšinu sudcov, ktorí si nárokujú na vyplatenie peňazí, ktoré nemajú odpracované, a ktoré si nezaslúžili. A potom sa nemôžme diviť, že občania tohto štátu považujú justíciu za skorumpovanú, že ju považujú za nefunkčnú, a že ju považujú za chorú. Títo občania, ak chcú niečo zmeniť v tomto štáte, tak to urobia tak, že zvolia svojich nových volených zástupcov. A títo noví volení zástupcovia dostávajú mandát od občanov a vymenili všetko v tomto štáte, všetky tri zložky jeho moci, samozrejme, legálnymi a legitímnymi postupmi. Táto vláda je prvá, ktorá otvorene ukazuje na prehnitosť systému. Je prvá, ktorá sa odvážila použiť možno radikálne prostriedky, ale konečne ich použiť na to, aby sme aj v systéme, kde máme doživotne menovaných sudcov, z ktorých niektorí súdili ešte v politických procesoch pred rokom 1989, tak v tomto systéme, aby sme urobili poriadok. A ja jej za to tlieskam, že nabrala túto odvahu.

    Rád by som sa vrátil k problému justičných čakateľov, keďže to bola jedna z výhrad pána prezidenta, prečo vrátil tento zákon naspäť do poslaneckej snemovne. Keď sa vrátime trošku naspäť do histórie, tak ešte, keď bol ministrom pán Lipšic, tak vtedy prišla úprava, ktorá dávala možnosť so súhlasom ministra vyšším súdnym úradníkom uchádzať sa o pozíciu sudcov a na základe tejto úpravy vtedajší novozavedený vyšší súdni úradníci, ktorí objektívne zlepšili prácu súdov, mali možnosť stať sa neskôr sudcami. Bol to práve pozmeňovací návrh pána tieňového ministra Madeja v tej dobe, ktorý zabezpečil, že nielen so súhlasom ministra, ale všetci vyšší štátni úradníci v tej dobe mali možnosť sa uchádzať o pozíciu sudcov, a tým pádom sa zaradili do procesu toho, že ak budem naozaj dobre a svedomito vykonávať svoju prácu jedného dňa sa môžem stať sudcom. Vtedy pán tieňový nestál za týmto pultíkom a nerozprával o tom, že v momente, keď bol zavedený systém justičných čakateľov, tak im boli odobraté ich ústavné práva. Vtedy nad tým veľmi veľkodušne privrel svoje milé očká a prešlo to s jeho blahosklonným mlčaním. Zrazu, keď 700 ľudí si nárokuje naspäť tú pozíciu, kvôli ktorej možno niektorí do tejto práce išli, tak je to problém.

    Nerozprávame predsa vôbec o tom, že justiční čakatelia budú vyháňaní zo súdov. Justiční čakatelia akurát dostanú tú istú pozíciu, akú majú súčasní vyšší súdni úradníci a tým pádom, ak preukážu svoju kvalifikáciu, môžu rovnako ako doteraz sa naďalej pripravovať na pozíciu sudcov. Samozrejme, sa nemôžme diviť, že 700 vyšších súdnych úradníkov dnes nepočujeme, lebo nevedia, ako táto celá vec dopadne a v momente, keď by dopadla v ich neprospech, tak môžu prísť o prácu, ale sú tu ich volení zástupcovia a je tu exekutíva na to, aby hovorila v ich mene. Inak, ja, vôbec nechápem, že prečo pán tieňový minister sa tak bojí tých výberových konaní, lebo, ak si spomeniete akým spôsobom sa dostal do parlamentu on, tak to bolo tiež de facto výberové konanie. Mali sme tu esejistickú súťaž, ktorú podľa všetkého kvalitnou prácou vyhral a stal sa tak jedným z najmladších poslancov tejto snemovne a aj keď niekedy názorovo nesúhlasíme, musím uznať, že tu odovzdá celkom dobré a svedomité pracovné výkony. Takže, v tomto prípade to výberko zjavne malo svoje opodstatnenie. Dostal sa sem ako tak kvalitný človek a od tej doby tu sedí a rastie.

    Nerozumiem prečo dnes sa bavíme o tom, že sa ide zasahovať do toho, akým spôsobom budú vyberaní sudcovia a akým spôsobom sa budú posudzovať. Keď si pozrieme programové vyhlásenie ešte Ficovej vlády, tak v ňom nájdeme, že záruky nezávislosti sudcov, zárukou nezávislosti sudcov bude zvyšovanie nárokov aj na občiansku bezúhonnosť a etické správanie sa sudcov aj mimo pracoviska. Tak ja sa pýtam, ak toto bolo v programovom vyhlásení vlády, tak čo sa stalo počas tých štyroch rokov, že sa Štefan Harabin stal šéfom Najvyššieho súdu? Prečo bol porušený tento záväzok, ktorý si tá vláda napísala do programového vyhlásenia vlády? Ďalej sa tam píše v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica v predchádzajúcom období bolo: vláda vytvorí podmienky na zvyšovanie objektívnosti informovanosti o súdnych konaniach a rozhodnutiach, kontrolu výkonu súdnictva verejnosťou vytváraním podmienok na postupné uverejňovanie rozsudkov súdov všetkých stupňov, ako aj zverejňovanie zoznamov súdnych pojednávaní a vyhlasovanie rozsudkov na internete. Presne to, čo robí súčasná vláda mala v programovom vyhlásení tá minulá. Ale zostalo na papieri, kolegyne a kolegovia. To, čo sme si do programového vyhlásenia dali my a odhlasovala táto poslanecká snemovňa a podľa čoho sa riadi táto vláda, sa už za prvý polrok začalo dostávať do existencie a reality.

    Oháňať sa nezávislosťou sudcov a súdov je možné v momente, keď títo plnia svoju funkciu a na ich práci nenachádzame žiadne chyby. Avšak nezávislosť sudcov, ani súdov nie je žiadnou zlatou klietkou a nie je ani žiadnym ochranným silovým poľom, ktoré by malo týchto ľudí ochraňovať pred akoukoľvek kritikou a pred zmenou podmienok ich práce. Je svätou povinnosťou vlády tejto krajiny urobiť všetko preto, aby to, s čím občania nie sú spokojní, sa zmenilo. A ak to treba meniť aj napriek alebo aj tým, že sa čiastočne poruší nezávislosť súdnictva, ak zmena podmienok práce všetkých sudcov bude viesť k dobrému výsledku, tak tvrdím, že vláda má právo s takýmito riešeniami prísť.

    Na záver chcem povedať len toľko. Často sa dá problém utopiť v maličkostiach a v tridsaťminútovom prejave povedať veľmi mnoho detailov a ako keby tým zakryť ten základný princíp. Ja som skôr fanúšikom toho, aby sa v krátkom prejave povedala základná vec. My sme tu na to, aby sme slúžili občanom tejto krajiny. Vláda je tu na to, aby slúžila občanom tejto krajiny. A ak to máme robiť dobre, musíme sa pozrieť na to, čo tých občanov trápi. A ak ich trápi justícia, jej prehnitosť, jej recyklácia seba samej, tak musíme urobiť všetko preto a je to našou svätou povinnosťou, aby sa tieto podmienky zmenili. Preto vás prosím, podporte pôvodný návrh tohto zákona.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Čaplovič. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, vy ste boh Zeus na Olympe, že tu dávate staršiemu kolegovi čo má robiť a čo nemá robiť? Vy to hodnotíte? Vy ste právnik v tejto oblasti? Zabudnite, že stojíte pred katedrou na základnej škole Slovenskej republiky. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po prečítaní si pripomienok pána prezidenta k novele zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorý vrátil predmetnú novelu Národnej rade, ma napadlo niekoľko otázok, prečo je potrebné tak zásadným spôsobom zasiahnuť do fungovania súdnictva. Hoci patrím k tým mladším poslancom, dobre si pamätám, že najväčšiu reformu bolo potrebné a nielen v justícii, urobiť v rámci prístupových rokovaní pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na týchto zmenách, ktoré viedli k zosúladeniu nášho súdneho systému a práva so štandardami únie sa podieľali odborníci tak z dnešnej opozície i koalície. Prečo dnes, ak je treba urobiť nejaké zmeny, rušia sa základné kontrolné mechanizmy a transparentné princípy v súdnictve? Žijeme v demokracii a systém, ako aj zákony nie je možné prispôsobovať výlučne k potrebám vládnucej garnitúry. Toto je zneužívanie demokracie a autoritárstvo. Hlava štátu dala možnosť pani ministerke spravodlivosti Žitňanskej otvoriť dialóg v odborných kruhoch na tému justícia a vymožiteľnosť práva. Pretože v pripomienkovom konaní sa ignorovali akékoľvek odborné pripomienky z radov Súdnej rady a stavovských sudcovských organizácií. Čo ma mrzí najviac, že namiesto akejsi novej politickej kultúry sme svedkami valcovania bez toho, aby si vláda uvedomila následky. Osobne ma ako mladého človeka zaujal problém justičných čakateľov, kde vidím veľké protiústavné riziko a nielen morálne škody. Dovolím si preto prezentovať základné problémové časti tejto novely, týkajúcich sa práve úpravy justičných čakateľov.

    Inštitút justičného čakateľa má nielen na území Slovenka, ale aj v iných krajinách Európy napr. v Čechách dlhodobú tradíciu a jeho opodstatnenosť je historicky overená. Zo strany ministerstva spravodlivosti nebol predložený jediný rozumný dôvod prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú v rámci prípravnej praxe svojich nástupcov. Prokuratúra vychováva prokurátorov formou právnych čakateľov prokuratúry. Advokáti, exekútori a notári majú svojich koncipientov. Musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, čo možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí a ekonomickom prostredí. Justičný čakateľ na rozdiel od všetkých ostatných uchádzačov o sudcovské povolanie je vyslovene školený a pripravovaný na výkon tohto mimoriadne náročného povolania.

    Podobný projekt podporujú napríklad americké inštitúcie v Macedónsku, kde budúcich sudcov školí Justičná akadémia. V danej súvislosti je potrebné ešte poukázať na fakt, že zámer vlády Slovenskej republiky obsadzovať voľné miesta sudcov aj odborníkmi, ktorí pôsobili v prostredí mimo justície môže mať neželaný dopad na kvalitu výkonu sudcovského povolania. Bude mať sudcov na objednávku, pani ministerka? Pani ministerka Žitňanská, koľko úradníkov vášho ministerstva odišlo pred parlamentnými voľbami v roku 2006 do talára? Ako zabránime, že vplyvné advokátske kancelárie alebo lobistické skupiny nebudú mať vlastných sudcov? Veľa ľudí sa čuduje, ako je možné, že sudca, ktorý odsúdil na osem rokov Černáka za vydieranie ho teraz obhajuje? Nuž, umožňuje to zákon a vaša právna úprava bude znamenať, že advokát obhajujúci aj ľudí z podsvetia sa bude môcť stať sudcom. A ak bude prednášať na niektorej z právnických fakúlt, môže ísť dokonca rovno na Najvyšší súd. Prepáčte, ale ja toto považujem už za hazard s bezpečnosťou štátu. Slovensko je počtom obyvateľov veľmi malá krajina a myslím si, že sudca by nemal vykonávať pred nástupom do taláru inú právnickú profesiu s výnimkou prokurátora. Pretože práca sudcu, ako aj celý chod súdu a charakter súdnej agendy je natoľko špecifický, že je potrebné, aby ho sudca ovládal ešte predtým ako sa stane sudcom, a nie aby si ho osvojoval, takpovediac za pochodu, súčasne s výkonom sudcovskej funkcie.

    Ešte krátka poznámka k toľko spochybňovaným výberovým konaniam na miesta justičných čakateľov. Do výberových konaní na funkciu justičného čakateľa sa mohol prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňal zákonom určené kritériá. Zúčastnili sa ich stovky uchádzačov, všetci justiční čakatelia prešli riadnym verejným a otvoreným výberovým konaním, ktoré síce niektoré médiá účelovo spochybňujú, napriek tomu neboli žiadnym z neúspešných uchádzačov napadnuté. Len na pripomenutie uvediem, že samotné výberové konanie na funkciu justičného čakateľa prebiehalo v troch etapách. Po absolvovaní písomných testov a preklade z cudzieho jazyka, nasledujú niekoľko hodinové psychologické testy a konanie sa uzatvára ústnou časťou, pričom výberové konanie prebieha spravidla tri dni. Treba tiež uviesť, že takéto výberové konanie je totožné s výnimkou vypracovania súdneho rozhodnutia s výberovými konaniami na funkciu sudcu. Vypracovanie súdnych rozhodnutí je však súčasťou justičnej skúšky, ktorú je justičný čakateľ povinný absolvovať po uplytnutí trojročnej prípravnej praxe. Absolvovanie ďalšieho výberového konania justičnými čakateľmi na funkciu sudcu v zmysle navrhovanej právnej úpravy je v danom kontexte bez akéhokoľvek opodstatnenia účelovo duplicitné a popierajúce zmysel a význam už absolvovaného verejného a riadneho výberového konania. Tým, že navrhovaná novela mení príslušné ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich upravujúce postavenie, práva a povinnosti justičných čakateľov, tento fungujúci ištitút správneho poriadku Slovenskej republiky odstraňuje. Existujúcich justičných čakateľov de facto vydiera, keď ich núti buď odísť z justície, alebo stať sa vyššími súdnymi úradníkmi. Na túto pozíciu sa pritom existujúci čakatelia nehlásili. Novela zavedie aj dve odlišné skupiny vyšších súdnych úradníkov. Nakoľko jedna skupina bude tá, ktorá bola prijatá na funkciu vyššieho súdneho úradníka výberovým konaním určeným na funkciu vyššieho súdneho úradníka a druhá skupina budú vyšší súdni úradníci, ktorí boli prijatí na základe výberového konania totožného s výberovým konaním na sudcu, teda teraz existujúci justiční čakatelia. Navrhovaná právna úprava, tak ako vo svojich pripomienkach naznačil aj prezident, pôsobí spätne, nakoľko zasahuje do práv nadobudnutých v súlade so zákonom do minulosti, a to výrazne negatívnym spôsobom. Takýto postup Ústava Slovenskej republiky nielen nepripúšťa, ale priamo vylučuje.

    Z viacerých nálezov ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa princíp oprávnenej dôvery v právo, legitímnych očakávaní, predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, ochrany nadobudnuteľných práv a rad ďalších. Môžeme si pozrieť nálezy Ústavného súdu.

    Vychádzajúc z uvedených záverov a právnych názorov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky možno konštatovať, že navrhovaná právna úprava je retroaktívna, nakoľko zakladá účinky do minulosti. Otázka retroaktivity, kde chceme niekomu vziať už nadobudnuté práva právnou úpravou, aby platila spätne do minulosti, je jasná otázka pre druhákov právnických fakúlt, preto ma udivuje postoj docentky práva. To v právnom štáte nie je prípustné.

    Protiústavnosť pripravovanej zmeny spočíva najmä v tom, že nerieši stret platnej a navrhovanej právnej úpravy. V navrhovanej novele chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali právne postavenie už existujúcich justičných čakateľov prijatých za účinnosti stále aktuálne platného zákona. Totožná situácia už vznikla v roku 2003, kedy práve súčasná vládna koalícia stret a rozpor jednotlivých právnych úprav riešila prostredníctvom prechodných ustanovení zákona, podľa ktorých sa ustanovenia o povinnosti zúčastniť sa výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu nepoužili pre justičných čakateľov, ktorí sa justičnými čakateľmi stali pred nadobudnutím účinnosti vtedajšej novely zákona. Na mieste teda vyvstáva otázka, prečo nepredísť konfliktu s ústavou takýmto spôsobom aj v súčasnosti, tak ako to navrhol aj prezident Slovenskej republiky vo svojich odborných pripomienkach po vrátení zákona do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, alebo snáď možno hľadať za navrhovanou novelou iný zmysel?

    Na záver si dovolím jednu poznámku. Stále počúvame reči, aké budú výberové konania transparetné a nezávislé. Nuž, asi to musí byť veľká náhoda, že všetky významné riaditeľské posty, napríklad legislatíva, civilná sekcia i trestný odbor obsadili bývalí absolventi právnickej fakulty z Košíc z jedného ročníka. Navyše, viacerí pracovali predtým na ministerstve alebo v rezorte. Takže, sú tu vážne podozrenia, že táto právna úprava slúži na to, aby ste si dosadili vlastných sudcov, dokonca ako docentka práva sa teoreticky aj vy môžete stať bez praxe na súde sudkyňou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Podmanický, uzatváram možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Kolesíkovi za vystúpenie. Ak dovolíte, chcel by som ešte doplniť niektoré jeho slová predovšetkým v súvislosti s tým, čo sa dnes v Národnej rade udialo a to opätovné zabránenie vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu.

    Dámy a páni, nemusíme súhlasiť všetci s predsedom Najvyššieho súdu, môžeme mať na neho rozličné názory, ale ak sme demokratická republika a demokratický parlament, tak demokracia predpokladá pluralitu názorov. Minimálne takí slušní by sme mali byť, že by sme mali s kľudom vypočuť názor predsedu Najvyššieho súdu, ktorý bol do svojej funkcie zvolený legitímne, je to legitímny predseda Najvyššieho súdu, s ktorým, opakujem, nemusíme súhlasiť. Ja vás preto vyzývam, dámy a páni z koalície, ktorí ctíte demokraciu, prosím, neopakujme na budúce takýto hanebný postoj, že parlament Slovenskej republiky nevypočuje významného predstaviteľa súdnej moci na Slovensku v súvislosti so zákonom, ktorý sa týka súdnictva. Je to minimálne slušné a potom môžeme normálne demokraticky väčšinou rozhodnúť. Takže, ja vás prosím, aby sme od tohto upustili, ja pripomínam, že keď sme boli my vo vláde, takisto sme nemali problém umožniť vystúpiť vtedajšiemu eurokomisárovi pánovi Figeľovi, ktorý bol vtedy už významný predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia, ale bola to normálna vec, aj keď sme nemuseli súhlasiť s jeho názormi, ale k demokracii patrí pluralitná diskusia. Ja vás preto prosím, aby sme na budúce takto nedehonestovali slovenský parlament. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Tak čo teraz, pán Jarjabek? Vy sa chcete prihlásiť do rozpravy, áno? Poprosím pána Jarjabka dať na tretie miesto do rozpravy za pána Štefanca.

  • Hlasy z pléna.

  • Aj vy sa chcete prihlásiť do rozpravy? Tak ešte aj pán Zajac. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy, páni poslanci? Dobre, ďakujem pekne a o vystúpenie požiadala pani ministerka Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je namieste sa vyjadriť k niektorým tvrdeniam, ktoré tu odzneli, a na úvod chcem ubezpečiť pána poslanca Kolesíka, že nemám záujem stať sa sudkyňou a poviem vám prečo. Ja si totiž uvedomujem jednu vec, že už som príliš dlho v politike a príliš vnímaná ako politická osoba a keby som aj podľa práva vstúpila do súdnej siene, tak účastníci konania by ma vnímali predovšetkým ako političku. Preto sa nikdy nebudem uchádzať o pozíciu sudkyne.

    Pretože toto je dôležité, to je etický, kultúrny rozmer nezávislosti justície. Ja ho vnímam. Mne je veľmi ľúto, že strana SMER ho štyri roky nebola schopná vnímať. Nebola schopná vnímať a dokázala prikryť aj to, keď sa politicky činná osoba z pozície ministra spravodlivosti zo dňa na deň stala predsedom Najvyššieho súdu, a to ešte veľmi rýchlo o 8.00 hodine ráno. Veľmi iné pohľady máme na túto otázku, niečo môže zaregulovať právo, ale niečo je o etike a o kultúre. A možno aj toto je téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať.

    Justiční čakatelia. Téma, ktorá dominuje tejto debate, preto dovoľte, aby som sa k tejto téme vyjadrila. Najskôr možno k otázke prečo. Prečo, keď justiční čakatelia existujú v iných systémoch.

    Áno, sú systémy, súdne systémy, kde si súdne systémy vychovávajú svojich nástupcov v podobe justičných čakateľov, a sú súdne systémy, kde, naopak, sudcami sa môžu stať len ľudia, ktorí si svoje odkrútili v právnej praxi mimo súdny systém. Obidva tieto systémy majú svoje výhody a môžme sa o nich rozprávať, pochopiteľne.

    Ja tvrdím, že keď máme vážne kritické výhrady voči fungovaniu justície, keď je svojím spôsobom pravda to, čo povedal pán prezident, že možno to nie je v zákonoch, ale možno treba zmeniť myslenie sudcov, tak som presvedčená, že v tejto situácii, práve v tejto situácii, keď potrebujeme zmeniť predovšetkým myslenie ľudí v justícii, tak potrebujeme dostať do justície nových ľudí a nie vychovávať v tomto zakonzervovanom stave nástupcov sudcov samotnými sudcami na svoj vlastný obraz. Áno, dnes klonujeme zlú justíciu práve vďaka tomuto systému, a keď ju chceme zmeniť, tak musíme predovšetkým umožniť vstup nových myšlienok, nového vnímania sveta a možno aj pohľad zvonka v justícii. Preto si myslím, že nie je nevyhnutnosťou ani u nás, aby sudcom vyššieho stupňa súdu sa stal sudca z okresného súdu. Nie, nie je to nevyhnutnosťou a nemusíme ísť doďaleka a do iných krajín, ako hovoril pán poslanec Beblavý.

    Ja som presvedčená a je to akceptovaný fakt v právnickej verejnosti, najlepší všeobecne akceptovaný a uznávaný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol pán profesor Plank, ktorý v živote nebol sudcom, bol dlhé roky pedagógom, bol advokátom, nikdy nebol sudcom. Bola to rešpektovaná osobnosť naprieč právnickým spektrom od sudcov cez advokátov, cez pedagogickú obec. Bol vynikajúcim predsedom Najvyššieho súdu, nikým nespochybňovaný. A ja si myslím, že toto potrebuje naša justícia. Aby tých zopár naozaj všeobecne uznávaných ľudí, ktorých máme v rámci právnických profesií, aby sme im vytvorili priestor a aby prišli. Áno, aby prišli aj na Najvyšší súd. Je to dôležité pre fungovanie tohto systému vecne.

    A teraz ústavnoprávne, pretože dostala som tu školenie z ústavného práva od poslancov SMER-u, dostala som tu školenie o tom, čo je imanentnou súčasťou právneho štátu na Slovensku. Tak ja chcem poslancom SMER-u povedať, že rovnakou imanentnou súčasťou nášho ústavného poriadku je článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že Slovenská republika chráni vlastnícke právo každého jedného občana rovnako ako vlastnícke právo právnických osôb a ako vlastnícke právo štátu a že na vlastnícke právo každého jedného občana možno siahnuť len na základe zákona riadnym postupom, ktorý predvída zákon, za primeranú náhradu a v neobmedzenom rozsahu, ktorý sa vyžaduje na naplnenie verejného záujmu. Ja si naozaj nemyslím, že dnes sme v situácii, kedy vy, páni poslanci za SMER, máte právo kohokoľvek školiť z ústavy. Naozaj nie.

  • Dopočula som sa, že justiční čakatelia majú zákonné právo stať sa sudcom. Jak poznám nálezy Ústavného súdu, viem niečo o princípoch právneho štátu, právnej istote, aj o teórii legitímne nadobudnutých práv. Ale tu musím povedať, povedzme si, kto sú justiční čakatelia. Justiční čakatelia sú štátni zamestnanci. Sú to zamestnanci v štátnej službe. Tak jak ix iných zamestnancov v štátnej službe, tak jak sú zamestnanci v štátnej službe aj vyšší súdni úradníci. Nemajú žiadnu inú pozíciu. Nemajú pozíciu garantovanú ústavou. Nemajú pozíciu špeciálne garantovanú osobitným predpisom, sú to štátni zamestnanci v štátnej službe, ktorým zákon nepriznal žiadne špecifické právo. Umožnil im pripravovať sa na pozíciu sudcu, keď splnia kritériá, môžu ísť na justičnú skúšku a, a to je niečo, čo podľa mňa nie je dobré riešenie, umožnil im stať sa sudcom bez akejkoľvek konkurencie, bez toho, aby o túto pozíciu museli súťažiť s inými kandidátmi, ktorí rovnako spĺňajú kritériá na to stať sa sudcami, zákonné kritériá.

    Už to tu bolo spomínané v rozprave, ale treba povedať, že taká istá kategória štátnych zamestnancov, zamestnancov v štátnej službe, vyšší súdni úradníci tiež mali právo ísť na justičnú skúšku a mali právo prihlásiť sa na výberové konanie na pozíciu sudcu. Bez akejkoľvek náhrady, bez akejkoľvek diskusie vyšším súdnym úradníkom túto možnosť ste zobrali a vyvoleným stodvadsiatim justičným čakateľom túto možnosť ste dali. Ja naschvál hovorím o možnosti, pretože ja tam nevidím zákonné právo stať sa sudcom. Ospravedlňujem toto, naozaj v tom to nevidím. Ja ľudsky chápem, absolútne chápem justičných čakateľov, ktorí bojujú. Ja ich naozaj ľudsky chápem, pretože sa stali justičnými čakateľmi spôsobom a v čase, kedy ľudsky očakávali, no, keď už som tu, zvládnem justičné skúšky a budem sudcom. Ale, prosím vás pekne, nezamieňajme si ľudské očakávania s legitímnymi očakávaniami v zmysle ústavnoprávnej teórie. To naozaj nie.

    Tie ľudské očakávania sú veľmi silné, musím povedať. Aj ten tlak je veľmi silný a musím povedať, že aj ja som sa musela vysporiadať s niektorými priateľmi a spolužiakmi vo veľmi ostrých telefonátoch, keď začali u mňa hľadať cesty a lobovať, ako to urobiť predsa len inak, alebo koho ešte mám pustiť na justičnú skúšku, aby to stihol predtým, ako začne byť účinná nová právna úprava a pod. Odkazujem všetkým: nie! Pravidlá musia platiť a práve v justícii majú platiť, pretože kde inde, ak by nemali platiť v justícii. Preto to jednoznačné tvrdenie o legitímnych očakávaniach justičného čakateľa stať sa sudcom, toto jednoznačné tvrdenie ja rozporujem.

    Padli tu potom ešte ďalšie slová v rozprave, ktoré sa pravidelne opakujú. Pán poslanec Madej hovoril o politizácii. Mňa to veľmi mrzí, ale musím to zopakovať. Kto zaviedol politizáciu do justície v meradle, akým sme naozaj nikdy predtým neboli svedkom? Je mi ľúto, bola to strana SMER, bol to Robert Fico, ktorý umožnil, aby Mečiar obsadil ministerstvo spravodlivosti. Dámy a páni zo SMER-u, ste zodpovední za súčasný stav justície, pretože ste to umožnili, a dnes tento stav všetkými silami, ktoré máte, prikrývate. Ste za to zodpovední. Musím sa spýtať, kde ste boli všetci obhájcovia nezávislosti justície, keď sa vytvárala sieť, ktorá dnes ovláda justíciu, sieť pochybných ľudí, ktorí majú moc nad justíciou a ktorých pravdepodobne dnes potrebujete, keďže ich prikrývate.

    Musím sa aj spýtať, v čom vidí pán poslanec Madej podriadenosť ministerstvu spravodlivosti? V čom vidí podriadenosť ministerstvu spravodlivosti pri výberových konaniach? Výberové konania sú nastavené tak, aby každý, aj pán poslanec Madej, aj pán poslanec Kolesík, ktokoľvek, mohli prísť a mohli sa pozrieť na celý proces výberového konania. Od jeho prvopočiatku až po finálne výberové konanie, zápisnicu z výberového konania. Každý sa bude môcť pozrieť na priebeh výberového konania na sudcu, priebeh výberového konania na predsedu súdu a dokonca vzniesť v rámci tohto procesu námietky, s ktorými sa bude musieť výberová komisia vysporiadať. Toto je transparentnosť a toto je otvorenie týchto procesov verejnej kontrole a nie podriadeniu ministerstva spravodlivosti. Ja viem, že dnes je to jednoduchšie, pretože dnes cez právne známosti tento proces sa dá potichu ovplyvniť bez toho, aby to bolo vidno. Nie, dámy a páni, nebude to vidno a o to ide, aby nebolo možné potichu ovplyňovať výberové konania cez známosti, priateľov, spolužiakov, ale bude celý proces prebiehať transparentne.

    Takže v čom je tá podriadenosť? V tom, že sa budú zverejňovať súdne rozhodnutia? Myslím si, že je potrebné, aby ste si, páni poslanci, pozreli bližšie tento zákon.

    A na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku na margo pána poslanca Madeja, ktorý ma vyzval, aby som sa venovala technickým podmienkam súdov na vytvorenie podmienok na súdoch, aby bolo zabezpečené súdnictvo. Ja viem, čo mám robiť, musím povedať pánovi poslancovi Madejovi, ale musím sa vrátiť k programovému vyhláseniu vlády Roberta Fica, v ktorom sa uvádza, že vláda Roberta Fica "bude venovať zvýšenú pozornosť otázkam zefektívnenia výkonu správy súdov vrátane ustanovenia do riadiacich funkcií s koncentrovaním" a tak ďalej a vláda vytvorí podmienky, aby na súdoch vznikli technické, aby, "vyhodnotí možnosti vylepšovania vybavenia ďalších pojednávacích miestností technickým zariadením umožňujúcim nahrávanie súdnych pojednávaní a postupné dobudovanie moderne vybavených pracovísk súdov". To ste mali vy zapísané vo vašom programovom vyhlásení vlády.

    Musím vám povedať, že podarilo sa vám vystavať v Prešove palác v podobe Krajského súdu v Prešove, ktorý stál 11 mil. eur, a podarilo sa vám nedokončiť dostavbu Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorú chýbajú peniaze, pretože rozpočet bol prekročený o 25 %. Podarilo sa vám zároveň nechať rezort spravodlivosti s dlhom 16 mil. eur. Moderné pracoviská, žiaľ, ste nevybudovali. Preto hovorím, ja viem, čo mám robiť tak, aby na súdoch sa mohli nahrávať súdne pojednávania a aby súdne budovy predstavovali moderné pracoviská. Ale v čase, keď táto republika mala peniaze, vy ste, žiaľ, do justície neinvestovali. Žiaľ, v čase krízy, toto musíme riešiť. A ja to budem riešiť.

    A mne je ľúto, ale ja si spomínam aj na rokovania ústavnoprávneho výboru, keď sme rokovali pravidelne o rozpočte justície a hovorili sme o tom, že nejde dosť peňazí na zabezpečenie fungovania justície, a zhodli sme sa vtedy na tom všetci poslanci jak koalície a opozície. A ja si pamätám aj na obhajobu tohto štátneho rozpočtu pre rezort justície, ktorú tam predniesol vtedy pán štátny tajomník Kažimír, teraz poslanec Národnej rady. A ja si pamätám aj na tú vetu, keď povedal, že my si to uvedomujeme, ale za tohto vedenia ministerstva spravodlivosti dávať peniaze do justície by bolo hádzať peniaze do prázdnej studne. Ja si to pamätám. Vy sami ste vedeli, aké máte vedenie ministerstva spravodlivosti, a dovolili ste to. Takže poprosím pánov poslancov SMER-u, nekážte justícii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a slovo má pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, ak tu kladiete sugestívne otázky o nejakej sieti v justícii a o našom práve hovoriť o ústave a ústavnosti, musíte mať čisté svedomie. Čo sa týka tej sieti v justícii, pokiaľ viem, ak nejaká teda existuje, tak sa vytvárala na základe pravidiel a zákonov o sudcovskej samospráve, ktorú ste schválili a prijali práve vy, nijakým iným spôsobom. Ak hovoríte a pýtate sa, dokonca upierate nám právo hovoriť o ústavnosti a odkazujete, alebo naznačujete na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu, musíte si pripomenúť aj to, že v tomto štáte žijú nejakí baníci invalidi, ktorým vaša vláda vzala ich dôchodky a Ústavný súd rozhodol, že to bolo protiústavné. Takže, pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, z tohto uhla pohľadu, máme minimálne také isté práva ako vy sa vyjadrovať k ústave a k ústavnosti, ale vy nemáte žiadne právo morálne, nám toto právo upierať.

  • Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja mám iba jednu vetu. Pani ministerka za SDKÚ, menej nenávisti a nenávistnosti by vám asi viac svedčalo. Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pána poslanca Kolesíka.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani ministerka za SDKÚ, spomínali ste omladenie súdnictva a skvalitnenie práce súdov. Mám tomu rozumieť tak, že všetci tí terajší justiční čakatelia sú starí, hlúpi a nekvalitní? Áno, ak tomu takto mám rozumieť, tak potom chápem vašu snahu vymeniť ich za vašich vlastných, ktorí, obávam sa, budú ešte hlúpejší. Ďakujem.

  • Pani ministerka, pozorne som si vás vypočul. Nuž, na čo toľko žlče, toľko nenávisti a spochybňovania a musím povedať aj namyslenosti a zahľadenosti len do seba? Škoda, že neviete sa profesionálne odosobniť. Škoda pre rezort, pre našu odbornú obec, pre kvalitný rozvoj nášho súdnictva. S Pánom Bohom.

  • Ďakujem a vystúpi ďalší rečník, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa snažiť byť stručný. Podporil som tento návrh zákona, keď sme o ňom hlasovali minule a podporím ho aj teraz. Mnoho z diskusie, ktorá sa tu vedie, sa vedie okolo justičných čakateľov, čo je na jednej strane pochopiteľné, pretože konkrétne pripomienky pána prezidenta sa týkajú práve otázky justičných čakateľov a okrem toho už iba termínov účinnosti a súvisiacich termínov.

    Na druhej strane netreba zabúdať, že pán prezident odporúča Národnej rade, aby neschválila tento zákon ako celok. Čiže, má výhrady k celému zákonu tak, ako sme ho schválili a v tej prvej časti svojho rozhodnutia o vrátení ich aj formuluje pomerne ostro.Čiže, nebudeme rozhodovať o nejakej čiastkovej veci o úprave zákona, ktorý sme schválili, ale o zákone ako celku.

    Napriek tomu si myslím, že tá otázka justičných čakateľov je symbolická a príznačná. Symbolizuje totiž to, akú máme predstavu o justícií. Či má byť justícia uzavretý systém, ktorý, ako to tu zaznelo, sám seba reprodukuje, sám seba klonuje, bráni sa vonkajším vplyvom, alebo má byť systémom otvoreným, transparentným, podrobeným verejnej kontrole, a teda tým pádom aj dôveryhodnejším a lepšie fungujúcim.

    Budeme hlasovať o tom, nielen o justičných čakateľoch a nielen o tomto zákone, ale budeme hlasovať o tom, či si myslíme, že justícia je dnes v dobrom stave a vyžaduje si iba akési kozmetické úpravy, alebo vnímame, že súdnictvo je v kríze a vyžaduje si zásadné a ďalekosiahle zmeny.

    Ja som presvedčený o tom, že súdnictvo je v kríze, a že súdnictvo vyžaduje ďalekosiahle zmeny. Preto budem hlasovať za prelomenie prezidentovho veta.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, ctení hostia, ja som presvedčený, že zákon, o ktorom tu momentálne rokujeme, nehovorí len o spravodlivosti, ale hovorí aj, aj keď nepriamo, tak isto o vytváraní pracovných miest.

    Podnikatelia už dlhodobo na Slovensku pociťujú stav justície ako jeden zo závažných problémov pre tvorbu nových pracovných miest a pre nové investície. Vidieť to napríklad z indexu podnikateľského prostredia, ktoré štvrťročne uverejňuje Podnikateľská aliancia Slovenska, kde najmä za posledné štyri roky toto bol kľúčový moment prepadu tohto indexu, ktorý sa dostal, bohužiaľ, až pod úroveň roku 2001.

    Toto je len jeden z ukazovateľov, ale som hlboko presvedčený, že práve to, či budú vytvorené nové pracovné miesta, tak súvisí tak isto aj s úrovňou spravodlivosti a so stavom justície na Slovensku.

    No a jediná cesta ako tomu napomôcť je len a len v otvorenosti, je len a len v tom, že tento stav sa začne riešiť a považujem návrh tohto zákona za jeden z návrhov ako riešiť tento neradostný stav. Riešiť to len otvorenosťou k verejnosti a k občanom, zlepšením transparentnosti procesov, ale tak isto aj zlepšením kvality na úrovni personálnej.

    Za kľúčové preto považujem práve to, že hovoríme o verejných výberových konaniach. Výberové konanie, doslova sa uvádza, bude jediný spôsob, akým možno obsadiť voľné miesto sudcu a výberové konanie bude vždy verejné. Teda, každý kto bude hlasovať proti tomuto zákonu nebude hlasovať za prvok otvorenosti a prvok, ktorý je veľmi kľúčový pre zmenu stavu justície.

    Tak isto, čo sa týka výberových konaní, verejne budú dostupné aj všetky žiadosti uchádzačov o voľné miesta sudcu, a tak isto ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi a funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude podložená výberovej komisii.

    Chcem zdôrazniť tak isto, že čo sa týka prvku verejnosti, ten sa navrhuje aj nielen vo výberových konaniach, ale aj v justičných skúškach.

    Hovorilo sa tu o nezávislosti súdnictva. Nuž, dovoľte mi pripomenúť, že práve nástrojmi vytvárania nezávislého súdnictva, ktoré vidím práve v tomto návrhu zákona, je transparentnosť výberu sudcov, ako aj predsedov súdov prostredníctvom možnosti spomínanej verejnej kontroly, sú zverejňovania súdnych rozhodnutí a sú vytvárania prekážok pre obchádzanie náhodného pridelenia zákonného sudcu. Toto sú ďalšie prvky, ktoré považujem za kľúčové v otázkach otvorenosti transparentnosti.

    Čo sa týka zverejňovania súdnych rozhodnutí, verím, že práve tieto zverejňovania prioritne prispejú k stransparentneniu rozhodovania súdov, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom spravodlivosti a kontrola zo strany verejnosti.

    Dámy a páni, verím že práve tieto prvky obsiahnuté v tomto zákone nebudú mať neutrálny vplyv na podnikateľské prostredie ako väčšina zákonov v tejto oblasti, ale že práve naopak, budú pozitívnym stimulom pre to, aby nielen spravodlivosti bolo učinené za dosť, ale práve aby prispeli aj, aj keď nepriamo, k tvorbe nových pracovných miest v našej krajine.

    Preto budem hlasovať za tento zákon a verím, že aj v tejto snemovni je takýchto pohľadov na predloženú novelu bude viac. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť a v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, myslím si, že malo byť umožnené vystúpiť v tejto snemovni predsedovi Najvyššieho súdu pánovi doktorovi Harabinovi. Je to jeden z najvyšších ústavných činiteľov, ako taký má právo vystúpiť, dokonca je, myslím si, povinnosťou poslancov poznať jeho názor.

    Pán predseda parlamentu, pán predseda Najvyššieho súdu Harabin sem neprišiel na návštevu. V tom prípade, keď tu on bol na návšteve, ste tu na návšteve aj vy a ja by som sa tiež mohol spýtať, kedy z tejto návštevy odídete už konečne tam, odkiaľ ste prišli.

  • Ale, všimnite si, som slušne vychovaný a vôbec sa to nepýtam. Beriem to ako istú samozrejmosť, že pán predseda Národnej rady z hľadiska dohovoru koalície je na tom mieste, kde je.

    A teraz dovoľte, aby som odcitoval prejav, ktorým chcel vystúpiť v tomto pléne predseda Najvyššieho súdu doktor Harabin:

    "Hneď na úvod chcem uviesť, že ma mrzí premárnená šanca na odborný dialóg v súdnictve, ktorú ponúkol pán prezident Ivan Gašparovič svojimi odbornými pripomienkami. Pretože ide po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, kedy sa nemali šancu pri tvorbe tak zásadných zmien vyjadriť v legislatívnom procese tí, ktorých sa norma dotýka.

    Hovorím teraz za sudcov, pre nás je to ako Mníchovská zrada, o nás bez nás. Pretože toto je legislatívna diktatúra, aká tu nikdy nebola a v novodobej histórii to nemá obdobu. Ani jeden minister spravodlivosti neignoroval sudcovské organizácie, či už stavovské Združenie sudcov Slovenska, Slovenskú úniu nezávislého súdnictva alebo ústavne Súdnu radu.

    Pre súdnictvo je jeden z kľúčových zákonov a jeho podoba určuje vývoj právneho štátu na Slovensku. Opakujem, predmetný návrh zákona nebol prerokovaný so Súdnou radou Slovenskej republiky. Pripomienky Súdnej rady podané v pripomienkovom konaní vo viacerých zásadných otázkach neboli zohľadnené. Predkladateľ nedal Súdnej rade príležitosť ich prerokovať v rozporovom konaní. Rovnako v koši skončilo 43 odborných pripomienok Najvyššieho súdu. Opakujem to, to sa tu za posledných dvadsať rokov nestalo.

    Vláda prerokovala návrh zákona bez záujmu o odstránenie rozporov so Súdnou radou, hoci predsedníčka vlády bola upozornená, že rozporové konanie sa neuskutočnilo. Viaceré navrhované zmeny neboli dané na pripomienky a Súdna rada o nich získala vedomosť až z návrhu predloženého do Národnej rady. Musím to opakovať neustále, prečo je potrebná táto zmena. Iba na základe nejakého pochybného prieskumu verejnej mienky. Nuž, žiaden prieskum nie je presný, štatistická odchýlka v týchto prípadoch nevypočítateľná. Jediné presné prieskumy si nechali urobiť ministri Lipšic a Palko tesne pred voľbami 2006, ale tie nepomohli nikomu.

    Podľa štatistiky sa situácia za ostatné štyri roky v súdnictve zlepšila najmä v počte prípadov, ktoré ležali na súdoch viac ako päť rokov. Máme po dvadsiatich rokoch súdy, ktoré nemajú takýto prípad v civilnej oblasti, čo je úspech. Rovnako trestné konanie sa zrýchlilo. Napríklad za posledný rok na Najvyššom súde sa konanie zrýchlilo o 100 %, pričom iba ojedinele máme prípad starší ako rok v prípade, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je odkázaný na súčinnosť iných orgánov.

    Vážené dámy, vážení páni, ak by bol predložený jeden jediný odborný dôvod a argument zo strany ministerstva spravodlivosti, určite by ho verejná odbornosť podporila, odborná verejnosť podporila. Ale čo trápi dnes občanov tohto štátu? Byrokracia, korupcia, nezamestnanosť, slabá vymožiteľnosť práva. Rieši tieto problémy návrh pani ministerky spravodlivosti? Odpoviem. Nie, v ničom. Ide iba o mediálne opakované frázy, kde pani ministerka je bojovníčka a Harabin je ten zlý.

    Osobný spor dvoch ústavných činiteľov a vaša pomsta však nič nerieši. Ani jeden návrh nehovorí o tom, ako sa zrýchli konanie na súdoch, kde ročne pripadne na súd viac ako 200-tisíc prípadov, skoro 1500 sudcov vybaví a vydá viac ako milión rôznych rozhodnutí.

    Tieto vaše rozhodnutia budú na internete v poriadku, ale nikto negarantuje ochranu súkromia obetí trestných činov, maloletých, rozhodnutia o výživnom, rozvody manželstiev. Akým právom má obeť znásilnenia ešte raz trpieť, že na jej rozsudku pre páchateľov sa bude ukájať verejnosť. Akým právom má každý vedieť, čo bolo príčinou rozpadu manželstva.

    Na začiatku by mali byť jasné pravidlá, čo sa bude zverejňovať. Počúvame o otvorenosti a rezort spravodlivosti mal donedávna najmenej zverejnených zmlúv, objednávok. Výberové konanie na sudcov, nuž ako zabránite, že vyslúžilí právnici pred dôchodkom sa nestanú sudcami len preto, aby im bol priznaný sudcovský dôchodok.

    Príjem priemerného advokáta, exekútora, notára sa nedá porovnať s platom sudcu. Ako zabránite, aby si vplyvné finančné skupiny nevylobovali svojich sudcov? Nechcem opakovať štyridsať tri pripomienok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdnej rady Slovenskej republiky, sú na internete. Ale zhrniem to, novela zákona umožní nasledovné, politickí nominanti z ministerstva spravodlivosti sa budú môcť stať sudcami, sudcom sa bude môcť stať právnik poskytujúci služby rôzneho charakteru pre veľké finančné skupiny, pričom plat sudcu je slabý odvar s jeho súčasným príjmom.

    Takže, novela je dobrá pre lobistov a silné finančné skupiny.

    Mimovládne organizácie, ktoré sú pionierskym táborom pre budúcich politikov. Obete z trestných činov budú zažívať opätovne traumu, rovnako rozvedení manželia, ich deti.

    Sústredí sa obrovská moc do rúk ministra spravodlivosti, aká tu od novembra 1989 ešte nebola. Novela nerieši vymožiteľnosť práva, zrýchlenie konania na súdoch, sudcovskú samosprávu, očistu. Naposledy máme prípad sudcu, ktorý vyrobil škandál v Čechách, keď šoféroval opitý. Ministerka sa od novembra minulého roku tvári, že sa nič nestalo. Má až neuveriteľný prah tolerancie voči opilcom za volantom, kto vie asi prečo. Takže, namiesto skutkov sú tu iba mediálne bubliny a disciplinárne návrhy, trestné oznámenia, čo bežnému občanovi a podnikateľovi nepomôže.

    A ešte jedna poznámka na záver, pani ministerka. Pani ministerka, ja som na svoje deti hrdý. Ak útočíte na čakateľov, že Harabinove detičky, tak je to úbohé a primitívne. Máme veľmi veľa povolaní, kedy sa deti rozhodnú ísť v šľapajach svojich rodičov a častokrát prekonajú svojich rodičov. Napríklad herci. Mám rád všetkých Hrušínských, Labudovcov, Krónerovcov, rovnako lekári, remeselníci. Nuž, keď ste sa vyzúrili na mojej manželke, tak teraz útočíte na syna. Preskúšajte ho, či na to odborne má a potom rozprávajte o rodinkárstve."

    Toľko citácia predsedu Najvyššieho súdu, doktora Harabina. Ďakujem za pozornosť, že ste si ho vypočuli.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Dostál. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jarjabkovi za prednesenie prejavu pána predsedu Najvyššieho súdu. Už sa z toho stáva akási tradícia, že čelní predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia v Národnej rade vystupujú s príspevkami predsedu Najvyššieho súdu. A ani to neznie divne, pretože tie vystúpenia nie sú vecné, ale sú politické. Mne osobne sa teda viac páčil ten prednes pána Čaploviča, čo bol minule. Oceňujem, že aj tento bol v porovnaní s tým, ako by to asi bolo, keby to zaznelo v origináli, oveľa miernejší, pokojnejší a kultivovanejší, takže ešte raz ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán Dostál. Ja nie som čelný predstaviteľ SMER-u, ja som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - sociálna demokracia, ale ďakujem. Toto, čo ste povedali, to je isté východisko z núdze, preto lebo ja som to aj preto prečítal, preto lebo si myslím, že takýto názor človeka, či si o ňom myslíte čokoľvek, proste je to predseda Najvyššieho súdu, proste je to názor jedného z najvyšších ústavných činiteľov a ten by mal zaznieť v snemovni, už keď kvôli nikomu inému, tak kvôli pani ministerke spravodlivosti, aby mala s kým polemizovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz požiadala o vystúpenie pani, spravodajca, teraz alebo po... Takže, pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sa tak troška tvárime, ako keby o nič nešlo a hovoríme tomu kultivovanosť, ale reálny fakt je taký, že slovenské súdnictvo je v takom rozvale, v akom po roku 1989 nikdy nebolo. Je v tomto rozvale preto, že vláda Roberta Fica rozrušila do slova a do písmena základy právneho štátu. O to je obtiažnejšie začať akúkoľvek nápravu v slovenskom súdnictve, pretože každá tá náprava je strašne obtiažna a trvá veľmi dlho.

    Ja by som si dovolil povedať tri príklady, ktoré o tom svedčia a svedčia o tom jednoznačne. Pri prvom príklade, by som sa oprel o komentár povolaného človeka a tým je Günter Woratsch, expert pre posúdenie stavu súdnictva na Slovensku a Slovinsku. Neviem, či tam to Slovinsko tam zostalo pre to e a i, ale minimálne teda je to človek, ktorý je poverený skúmaním stavu súdnictva na Slovensku. Hovorí asi toto, citujem z jeho rozhovoru.

    Po prvé hovorí, že: "Konania voči sudcom Najvyššieho súdu sú vo svete len veľmi zriedkavé a vzácne. A už vôbec je nepochopiteľné, že sú stíhaní sudcovia Najvyššieho súdu pre svoje kritické názory, ako to bolo v prípade sudkyne Jany Dubovcovej alebo Dariny Kuchtovej."

    Po druhé hovorí: "Vo všeobecnosti sú kontakty sudcu so zločincami a mafiánmi neprípustné." Hovorí to na margo predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.

    Po tretie hovorí: "V demokracii by nemalo byť možné, aby sa stal sudca ministrom spravodlivosti a po skončení funkcie plynulo prešiel späť do talára a ešte k tomu priamo do funkcie predsedu Najvyššieho súdu."

    Po štvrté hovorí: "Všetky finančné kontroly súdu zo strany ministerstva, hovoríme o ministerstve financií, pán Harabin nemôže odmietať." Toto nehovorím ja, ani to nehovorí poslanec Národnej rady, hovorí to na slovo vzatý odborník, jeden z popredných dlhoročných činiteľov v rakúskom súdnictve a v medzinárodných súdnych organizáciách.

    A napokon hovorí to, čo je podstatné: "Viacero vecí v slovenskej justícii funguje ako v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu." A to hovorí o podstate problému, že súdnictvo na Slovensku sa dostalo na úroveň, ktorá je príznačná pre bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, to znamená krajiny s autokratickými režimami, aby sme to povedali jasne a jednoducho.

    Dovoľte, aby som spomenul druhý príklad. Sudcovia dnes žalujú štát kvôli rozdielnym platom so svojimi kolegami na Špecializovanom súde. Okrem toho masívne protestujú proti tomu, aby sa spolu s ostatnými skupinami sociálnymi podieľali na uťahovaní svojich vlastných opaskov, platových. Je to zvláštne, lebo to nerešpektuje minimálne niekoľko vecí. Jednak elementárny fakt, že je jednoducho rozdiel v riziku, ktorý musí predsa každý sudca uznať, je rozdiel v riziku medzi sudcom Špecializovaného súdu a sudcom vo všeobecnom súdnictve. To je proste fakt. Je to nekolegiálne voči vlastným kolegom zo Špecializovaného súdu.

    Po druhé. Je to nespravodlivé voči všetkým tým v spoločnosti, voči všetkým ľuďom, ktorí sa vedia uskromniť, pretože to hovorí o neskromnosti, o akejsi vôli po výsadnom postavení sudcov v našej spoločnosti, čo nie je možné.

    A po tretie. Je to nemorálne voči všetkým občanom, ktorí to majú zaplatiť, pretože sudcovia chcú, aby sme to zaplatili my všetci, aby sme zaplatili ich vôľušku, my všetci.

    Po tretie. Tretím prípadom je stanovisko Roberta Fica k rozhodnutiu Ústavného súdu v dvoch veciach, ktoré sú všeobecne známe, že vyvlastňovanie pozemkov je protiústavné a naopak, zisk zdravotných poisťovní protiústavný nie je. Rozhodnutie bolo jasné, trvalo dlho, ale bolo jasné. Je neuveriteľné, že po tom všetkom Robert Fico zaujal také zvláštne postavenie. Po prvé, vôbec neišiel obhajovať svoju vlastnú vec na Ústavný súd, to znamená, že jednoducho od začiatku tomu neveril, od začiatku vedel a vedome to vedel, že to, s čím ide na Ústavný súd je protiústavné a keď to mal zastupovať, tak jednoducho sa zdekoval, zbalil sa.

    A po druhé, čo je ešte poburujúcejšie, dnes hovorí, že konal správne, ešte dnes hovorí, že konal správne, že by tak konal znova. To znamená, že aj dnes by išiel vedome do protiústavnej veci. To je naprosto neobvyklé. V normálnom právnom štáte sa takéto niečo nekoná. To nie je otázka toho, že či ide niekto na hranice zákonnosti, alebo ide za hranice zákonnosti. To je otázka jednoduchej elementárnej morálky, či idem ako poslanec alebo ako predseda vlády, či idem na Ústavný súd s vecami, ktoré sú evidentne, evidentne a od začiatku, a viem to, a Robert Fico to vedel, sú evidentne protiústavné.

    V podstate sa nedá povedať nič iné, len, že vedome a v podstate len kvôli svojej vlastnej politickej kampani, lebo o nič iné nešlo, len o jeho vlastnú politickú kampaň, že v rámci tejto svojej politickej kampani pripravil návrh, ktorý bol zmietnutý Ústavným súdom zo stola, a ktorý bude nás všetkých ako občanov Slovenskej republiky s najväčšou pravdepodobnosťou stáť miliardy korún. Viete, to sa nestalo, to sa v dejinách Slovenska po roku 1989 sa nestalo, že by niekto takýmto správaním, a vedomým správaním, sa pokojne kvôli vlastnej politickej kampani rozhodol, že mu nebude prekážať, ak túto jeho politickú kampaň, miliardovú politickú kampaň, zaplatia občania zo svojho.

    Hovorím to rovno, že preto sa OKS stotožňuje s názorom Richarda Sulíka na odvolanie Roberta Fica z funkcie podpredsedu Národnej rady a dúfame, že tento názor si osvojí aj celá vládna koalícia. Je ťažko predstaviteľné, že človek, ktorý takýmto spôsobom poškodzuje svoj vlastný stav, poškodzuje parlament, má byť podpredsedom Národnej rady.

    Vláda Roberta Fica znamenala doslova rozval právneho štátu. Na takýto spôsob je ťažko nájsť vždy len štandardné prostriedky. Áno, niektoré prostriedky sú aj neštandardné, ale hovorím to rovno, že OKS podporí všetky návrhy zákonov, ktoré budú zlepšovať situáciu v súdnictve, zvýšia jeho transparentnosť a otvorenosť. A za takýto návrh zákona pokladáme aj zákon o súdoch a prísediacich. Budeme zaň hlasovať aj po vrátení prezidentom, lebo si myslíme, že je spravodlivý a že pomáha pomaličky naprávať to, čo tu jedna nehodná vláda za štyri roky zničila. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa spravodajkyne či chce sa vyjadriť. Áno, tak nech sa páči.

  • Áno, rada by som sa pri tejto príležitosti vyjadrila k tomu, čo odznelo na dnešnom rokovaní ohľadne zákona vráteného prezidentom. Ja chcem povedať, že podľa môjho názoru aj na dnešnom rokovaní sa prejavilo, že vo vzťahu k justícii a k súdnictvu v Slovenskej republike existujú dva názorové svety. Vidím to tak, že sú tu dve úplne rozdielne filozofie, ktoré na seba narážajú a nevidím priestor na to, aby našli nejakú spoločnú reč.

    Okrem toho, že existujú tieto dva rôzne názorové svety vo vzťahu k justícii, tak musím konštatovať, že ony sa striedali aj postupne pri moci v Slovenskej republike a výsledok ich pôsobenia je vlastne výsledok stavu súdnictva, ktorý teraz zažívame na plno. Chcem poukázať na to, že do roku 1998, keď predtým boli pri moci politické sily pod vplyvom HZDS, sa v justícii veľa nezmenilo oproti obdobiu spred roka 1989. Je pravda, že sudcovia v tom čase sa snažili o zmeny, z toho dôvodu založili aj Združenie sudcov Slovenska. A je pravda, že pán Günter Woratsch, ktorý tu už dnes bol raz spomenutý vo vystúpení pána poslanca Zajaca, bol poverený v roku 1998 ako expertná misia pred pristúpením Slovenskej republiky do Európskej únie, aby Európskou komisiou, aby podal správu o stave súdnictva v Slovenskej republike a ja zacitujem z roku 1998, čiže konštatujem, že od roku 1989 do roku 1998 bolo súdnictvo v takomto stave: "Hlavný problém slovenského súdnictva, to citujem z tej správy, je založený takmer na totálnom nedostatku samosprávy. Nejestvuje nezávislý orgán, ktorý by bol oprávnený účinne sa zúčastňovať na všetkých dôležitých otázkach. Práve naopak, závislosť na mienke výkonnej moci predstavovanej ministrom spravodlivosti je úplná. Možno konštatovať, že jestvuje zrejmý nedostatok politickej vôle zmeniť a zlepšiť opísanú situáciu."

    To bol prínos alebo vstup alebo pôsobenie ministrov spravodlivosti v čase, keď pri moci bola vláda HZDS, prípadne minister spravodlivosti bol zo ZRS, čiže justícia bola vtedy v takomto stave. Prvá a druhá Dzurindova vláda doniesli, dá sa povedať, až revolučné zmeny do systému súdnictva, a to vzhľadom na to, že tento zásadný nedostatok ako bola justícia vybudovaná, bolo potrebné odstraňovať až v ústave a jedine vtedy po roku 1998 sa našla akási politická vôľa na to, aby sa aspoň konštrukcia týchto v ústave menila. To znamená, vtedy sa spolupracovalo aj so Združením sudcov Slovenska a toto niekto nazval napríklad politikárčením, pričom sa ale odstraňoval základný nedostatok slovenskej ústavy, pretože keď sa hovorilo o trojdelení štátnej moci, tak Národná rada zastupovala zákonodarnú moc, vláda výkonnú moc a justíciu nikto. Bol to minister spravodlivosti v tom čase.

    Vtedy združenie sudcov Slovenska v roku 1999 na základe toho, že ho oslovil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský s výzvou na spoluprácu, predložilo návrh druhého oddielu Ústavy Slovenskej republiky so zapracovanými pripomienkami a navrhlo čl. 141a, ktorým sa mala zriadiť ústavnou cestou do ústavy sa mala dostať Súdna rada Slovenskej republiky.

    Združenie vtedy navrhlo čl. 141a 1, že najvyšším predstaviteľom súdnictva je Súdna rada Slovenskej republiky. Takto sa to do ústavy nikdy nedostalo a my vlastne Súdnu radu dodnes nemáme charakterizovanú, aký to je orgán. Robí sa to výkladom Ústavného súdu.

    Chcem povedať, že potom, keď došlo k zmene ústavy, tak sa v Slovenskej republike realizovali veľké zmeny. A tie sa realizovali na základe koncepcie o stabilizácii súdnictva, ktorú prijala táto Národná rada Slovenskej republiky. Na základe koncepcie sa riešili také veci ako napríklad zákon o sudcoch č. 385/2001 Z. z., ku ktorému sme sa dnes vrátili, v ktorom sa po prvýkrát vlastne vytvorili lepšie podmienky pre fungovanie sudcov a pre ich nezávislosť. V roku 2003 sa robila optimalizácia súdnej sústavy. Prenášali sa vecné kompetencie od Najvyššieho súdu postupne po celej sústave nadol na okresné súdy, na krajské súdy a na okresné súdy preto, aby bolo možné znížiť počet súdov v Slovenskej republike, pretože všetci experti hovoria, a hovoria to dodnes, že malé súdy s počtom štyroch, piatich sudcov sú zničujúce a nedokážu poskytovať primerane spravodlivosť.

    Čiže bola to koncepcia schválená týmto štátom, finančne zabezpečená z rozpočtu Slovenskej republiky, na základe ktorej mal vzniknúť nižší počet dobre vybavených väčších súdov v Slovenskej republike. Tieto súdy vlastne druhýkrát prešli zmenou, pretože v roku 1996 HZDS naopak rozširovalo počet súdov a vytvorilo tieto malé štvor-, päť-osobové súdy, lebo malo koncepciu, že tým sa zlepší prístup k právu pre občanov.

    Opačná koncepcia bola nižší počet súdov lepšie vybavených personálne a aj materiálovo. Takže, keď sme v roku 2005 tieto súdy rušili, netušili sme, že už v roku 2006 a 2007 príde iná filozofia k moci. Tá, naopak, zase všetko čo sa predtým spravilo, rušila, zakladala napríklad nové súdy, tzv. malé. Čiže na tomto vidíme ako cikcakato sa vyvíja súdnictvo a vôbec vzťah k súdnej moci v tomto štáte podľa toho, že ktorá strana politického spektra získava prevahu v Národnej rade.

    No a takisto vyšší súdni úradníci. Boli zriadení v rámci reformy, ktorou sa mali dopĺňať súdy a vytvoriť sa im mali materiálne aj personálne podmienky pre lepšie fungovanie pre odstraňovanie prieťahov v konaní, čo sa aj stalo, postupne. A bolo prijatých, myslím, šesťsto alebo až osemsto postupne vyšších súdnych úradníkov, z ktorých sa mali mať možnosť stať najkvalitnejší sudcami.

    Iba v decembri 2008 bolo toto zrušené a bol obnovený inštitút justičných čakateľov, ktorý bol v roku 2003 úspešne zrušený. Čiže chcem tým poukázať, že takýmto spôsobom sa vyvíja súdnictvo a súdna moc funguje v takýchto podmienkach. A myslím si, že teda ide o pretláčanie sa dvoch rozdielnych filozofií. Ja a tí, ktorí teraz máme riešiť problémy justície, si myslím, že všetci sme za otvorenú justíciu, za justíciu, ktorá ma byť pod verejnou kontrolou občanov, pretože súdy a súdna moc nie sú tu pre sudcov ani pre štát, ale sú tu pre občanov.

    Čiže táto koncepcia, myslím si, že je v tomto zákone 385 tak, ako bol predložený, aj uplatnená. A myslím si, že narazila na bariéru v tom smere, že napríklad možno aj pán prezident nezdieľa túto koncepciu. Má úplne iný názor a prejavil to aj vo svojich pripomienkach, ktoré, podľa môjho názoru, nemajú nejaký zásadný charakter. Skôr pán prezident tam vyjadruje svoj názor na to, z tých pripomienok je zrejmé, že jemu sa táto koncepcia nepáči.

    Ja by som chcela upozorniť na to, že v pripomienkach pána prezidenta, on tam aj niekoľkokrát píše, že ide o jeho názor, že má iný názor než je v zákone, než je zákonná úprava. Napríklad má iný názor aj na to, že na výberové konanie, kde citujem pána prezidenta, ktorý hovorí, že sudca je ústavný činiteľ, preto verejné výberové konanie je nedôstojné jeho postavenia. Poukazujem na to, že presne toto je ten rozdiel, že my povieme, že práve preto, že sudca je ústavný činiteľ, práve preto verejné výberové konanie. Práve preto máme vedieť, kto sa môže stať sudcom.

    Čiže tieto dve koncepcie na seba narážajú neustále a myslím si, že tá koncepcia čo sa týka otvorenosti súdnictva, jeho otvorenosti verejnosti a prípadne aj kontroly verejnosťou, lebo niekto musí kontrolovať ako sa vykonáva tá ktorá moc. Politici sa zodpovedajú vo voľbách, tak sudcovia vlastne verejnosti. To znamená, že táto koncepcia sa podľa môjho názoru presadí, skôr či neskôr sa zžije naša spoločnosť s touto koncepciou a privíta ju. Myslím si, že občania naozaj na toto čakajú, a že majú pravdu, pretože dvadsať rokov je dosť dlhá doba na to, aby sa systémy zmenili.

    Ďalej ja by som z tohto miesta ešte chcela povedať, lebo pán Zajac načrtol vo svojom vystúpení niečo aj ohľadne akéhosi etického alebo morálneho rozmeru možno sudcov, ktorí vykonávajú sudcovskú funkciu teraz. Ja som sa presne pred rokom vzdala sudcovskej funkcie. A ako sudkyňa som apelovala na politikov, aby zvažovali určité veci. Myslím, že som apelovala vtedy aj na ministra spravodlivosti, vtedajšieho, aby odstúpil z funkcie, keď sa prevalilo, že, povedzme, verejne klamal, alebo aké postoje zaujal v parlamente napríklad k Lipšicovi, alebo akým spôsobom sa prevalilo, že mal kontakt s mafiánom. Tak som vyzvala ho, aby ako minister odstúpil z funkcie. A taktiež som ako sudkyňa vyzývala politikov, aby zvážili svoje kroky, keď minister spravodlivosti sa nevzdal funkcie. Ako minister spravodlivosti kandidoval na funkciu Najvyššieho súdu. Bol zvolený a stále bol ministrom spravodlivosti, keď bol vybratý Súdnou radou, ktorej väčšina boli jeho podriadení.

    Politici nereagovali pozitívne na tieto veci. Dnes som politička a apelujem pre zmenu na sudcov. Vzhľadom na to, v akej situácii sme dnes, tak si myslím, že sudcovia, ktorí podali žaloby o odškodnenie, ak im ide o právny princíp, ak sa domnievajú, že právnou úpravou došlo k vytvoreniu dvoch skupín, dvoch rozdielnych skupín v jednej skupine ústavných činiteľov sudcov, tak potom by mohli urobiť takú vec, že o základe tejto žaloby, že tú by ponechali na súdoch, ale vzdali by sa tej časti, ktorou sa domáhajú finančného odškodnenia, ak teda im ide o ten právny princíp.

    Je možné proste čiastočne tú žalobu zobrať späť a domáhať sa iba toho, aby súdy rozhodli o základe toho sporu a nemuseli by rozhodovať o odškodnení vzhľadom na to, aká je situácia, aké meno si týmto sudcovia získali v spoločnosti. To isté sa týka potom platov. Privítala by som, keby sudcovia sa aj v iných etických a morálnych otázkach vyjadrovali verejne tak rýchlo a promptne, ako sa dokázali zmobilizovať, keď išlo o výšku platov, alebo keď ide o výšku ich platov, čím neschvaľujem predchádzajúce časté zásahy do sudcovských platov, ale poukazujem na to, že dnes je úplne iná situácia, pretože máme takmer 8-percentný deficit, je tu vysoká miera nezamestnanosti. Ľudia žijú z ruky do úst, proste zo dňa na deň, a preto nikdy nemôže väčšina spoločnosti pochopiť, že o čo vlastne sudcom, ktorí majú niekoľko tisícové zárobky ide, ak sa domáhajú proste náhrady, alebo ak sú pobúrení kvôli strate pár sto eur.

    Takže možno by bolo dobré, keby tentokrát zase sudcovia zvážili, že čo posilní ich dôveryhodnosť v očiach verejnosti. A či naozaj ide o právo, alebo či momentálne teda ide o morálku. A dať si toto na vážky.

    Ja budem hlasovať tak, ako bolo schválené v ústavnoprávnom výbore. Som za to, aby sme tento zákon s pripomienkami schválili, aby mohol vojsť čo najskôr do účinnosti, aby sa podľa neho mohli začať robiť na súdoch zmeny.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte jednu vetu. Nech sa páči. Ešte jednu vetu, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, chcem sa poďakovať za diskusiu, za podporné stanoviská a verím, dámy a páni poslanci, že dnes opätovne podporíte najväčšie otvorenie justície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie zákona zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon č. 245/2008 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Materiál má parlamentnú tlač 203.

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Obrimčákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

    (Rokovanie o zákone zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 203.)

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. decembra 2010 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102, ods. 1, písm. o) Ústavy Slovenskej republiky, vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010, č. 3 298 z roku 2010 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 200 z 29. decembra 2010 pridelil zákon na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010 v časti II uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami, ktoré máte uvedené v II. časti spoločnej správy. K pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi dňa 19. januára 2011 prerokoval pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k zákonu. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 122 z 25. januára 2011 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný zákon v znení pripomienok uvedených pod bodmi 2 a 3 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať samostatne o prvej pripomienke, ktorej znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy bez odporúčania gestorského výboru a hlasovať spoločne o druhej a tretej pripomienke, ktorých znenie je uvedené v II. časti spoločnej správy a tieto schváliť.

    Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 203, schváliť so zmenami uvedenými pod bodmi 2 a 3 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 50 z 31. januára 2011. Týmto uznesením ma výbor určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80, ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Do rozpravy, ďakujem pekne, ale pred vami sa ešte prihlásila písomne pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ruch v sále.

  • Takže, nech sa páči, máte slovo. Potom písomne prihlásená pani poslankyňa Vášáryová. Poprosím pekne dať to na tabuľu. Páni, hore. Dobre.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister. Tak ako som uviedla v spoločnej správe, pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie a schválenie zákon Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úvodom k tejto problematike by som rada zdôraznila, že v žiadnom prípade nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách tak, ako by mohol byť môj názor na predmetný zákon účelovo interpretovaný. Práve naopak. Ako hlavný dôvod vrátenia navrhovaného zákona je preferovanie anglického jazyka ako povinného pre všetkých žiakov regionálneho školstva bez možnosti výberu tak, ako to pôvodné ustanovenie zákona umožňovalo. Musím povedať, že mňa osobne potešilo, že pán prezident uviedol ten istý dôvod na prerokovanie a prepracovanie zákona, aký som uviedla vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Naďalej zotrvávam na názore, že tento necitlivý zásah do procesu výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve prinesie do týchto škôl veľa problémov. Či už v odborno-personálnych, organizačných, ale aj problémov v oblasti slobodného rozhodovania samotných žiakov pri výbere a osvojovaní si cudzích jazykov aj z pohľadu ich psychických, duševných a rozumových schopností. Vy ako odborníci vo svojej profesii zaiste viete, že každý žiak je individualista, individualita s rozdielnymi danosťami na osvojenie si jednotlivých jazykov, manuálnych a umeleckých zručností, ale aj telesných daností a podobne. Z toho dôvodu sme v pôvodných ustanoveniach zákona umožňovali slobodný výber cudzích jazykov. Na tomto základnom demokratickom princípe boli už v minulosti konštituované aj bilingválne školy, ktorých žiaci sa prijatím tejto legislatívnej zmeny dostanú do problémov nakoľko zákon nepozná výnimky.

    V praxi to bude vyzerať tak, že napríklad žiak španielskeho bilingválneho gymnázia bude musieť mať ešte povinný anglický jazyk, čo bude pre neho znamenať obrovskú psychickú záťaž s možným následkom zhoršenia vzdelávacích výsledkov alebo nezáujmu o toto vzdelávanie. Na možný nesúhlas s touto navrhovanou legislatívnou zmenou zo strany niektorých zastupiteľských úradov iných štátov Európskej únie v Slovenskej republike som tiež upozorňovala. Moje stanovisko potvrdzujú slová pána prezidenta, ktorý potvrdil, že s preferovaním ovládania anglického jazyka vyjadrili znepokojenie viacerí veľvyslanci akreditovaní v Slovenskej republike. K tejto problematike by som rada opäť zdôraznila, že nie som proti vyučovaniu anglického jazyka na našich školách. Práve naopak. Tam, kde sa vyučuje, treba ho podporovať, skvalitňovať jeho výučbu, a to ako po odborno-personálnej, tak aj po materiálnej a didaktickej stránke. Som však za slobodnú voľbu prvého cudzieho jazyka žiakmi v súlade s ústavným článkom č. 12, ods. 4 a s jeho podporou na každej škole tak, ako som to uviedla u jazyka anglického. Takisto predĺženie prechodného obdobia postupného zníženia počtu žiakov osemročných gymnázií zo školského roka 2011, 2012 na školský rok 2014 až 2015, považujem tiež za veľmi politicko-populistické a problematické vo vzťahu k celospoločenským záujmom.

    Ak my, volení zástupcovia ľudu, tento fakt ignorujeme z rôznych lobistických záujmov, budeme niesť v blízkej budúcnosti zodpovednosť za nedostatočné zázemie kvalifikovaných odborných profesií v našom úspešne sa rozvíjajúcom automobilovom, elektronickom a stavebnom priemysle. Vystavujeme tým celú našu spoločnosť možnému nezáujmu domácich a hlavne zahraničných podnikateľských subjektov o investovanie v našej krajine z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Všetci dobre vieme, že absolventi osemročných gymnázií nie sú pripravení na odborné práce, ale na ďalšie štúdium na vysokých školách. Ak sa na túto školu nedostanú, alebo nemajú o toto štúdium záujem a chcú sa uplatniť na trhu práce, musia prejsť ďalším vzdelávaním, čo štát, ale aj samotného uchádzača stojí ďalšie nemalé finančné prostriedky.

    Argument predkladateľky tejto legislatívnej zmeny, že sa týmto krokom odstráni protekcia a korupcia v procese prijímacieho konania, považujem za ničím nepodložený, povrchný a neprofesionálny. Som presvedčená, že každý jeden z nás pri plnení poslaneckých povinností, má v prvom rade pri navrhovaní legislatívnych zmien na zreteli celospoločenský prospech a prospech jednotlivca a nie presadzovanie nejakých úzkych lobistických záujmov. Z uvedených dôvodov nemôžem súhlasiť ani s touto navrhovanou zmenou.

    Na ďalšie dve navrhované legislatívne zmeny, ktoré sa týkali vydávania učebníc v braillovom písme a vysvedčení nebudem reagovať, nakoľko som sa už k nim dosť obšírne vyjadrila vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach. Naďalej tieto navrhované legislatívne zmeny považujem za nič neriešiace, nakoľko túto problematiku dostatočne riešia pôvodné ustanovenia zákona o výchove a vzdelávaní. Chcem však upozorniť, že zavedenie výpisov degraduje postavenie vysvedčenia ako verejnej listiny, že neprinesie zníženie administratívy pre našich učiteľov na našich školách, ale skôr naopak, že prinesie administratívne problémy riaditeľom škôl pri výkone štátnej správy v prvom stupni, najmä pri realizovaní komisionálnych skúšok, alebo pri prestupe žiaka na inú školu počas školského roka.

    Na záver svojho vystúpenia by som vás chcela požiadať, aby ste pri svojom hlasovaní za navrhované zmeny objektívne zvážili všetky argumenty, ktoré som uviedla. Chcela som prostredníctvom nich upozorniť na možný negatívny dopad navrhovaných zmien na celospoločenské potreby a požiadavky, ale aj na skutočnú realitu života na našich školách s možnými negatívnymi dôsledkami na výchovu a vzdelávanie našej mladej generácie a jej uplatnenie v praxi.

    Z uvedených dôvodov nebudem hlasovať za prijatie tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto a vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, ktorá bola písomne prihlásená v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy som vystupovala k tomuto zákonu, ešte keď sa prijímal školský zákon za pána ministra Mikolaja a považujem za potrebné aspoň veľmi v krátkosti zdôrazniť o čo v zákone, ktorý vrátil pán prezident, vlastne išlo.

    Kto číta Os ešte, tak v čísle 2 z roku 2010 pod titulom, ktorý vyšiel celý ako monotematický pod titulom Spoločenské inovácie na Slovensku je veľmi zaujímavý rozhovor dvoch spoločenských vedcov Juraja Buzalku a Jozefa Bátoru s nórskym profesorom medzinárodných vzťahov. A na otázku ako je možné, že Nórsko, teda krajina počtom obyvateľov rovnako veľká ako Slovensko, má dnes veľmi veľký vplyv vo svete cez produkty svojich vedcov pracujúcich v spoločenských vedách, pán profesor Iver Neumann odpovedá: "Do veľkej miery to súvisí s tým, že Nórsko po 2. svetovej vojne sa preorientovalo na anglicky hovoriaci svet. Tým sú v priamom kontakte s najsilnejšími akademickými veľmocami a ovládajú dobre akademický jazyk dneška. A mladí, mladí Nóri študujú na prestížnych univerzitách, a keď sa vrátia domov, sú plní nových myšlienok a entuziazmu." To je koniec citátu pána Ivera Neumanna.

    Naše zanovité zotrvávanie v starých koľajach, čo ako sa ukazuje dnes znamená neovládanie angličtiny, spomeňte si len na niektorých našich vládnych predstaviteľov aj z minulej garnitúry, nás neustále odsúva na vedľajšiu koľaj. Na vedľajšiu koľaj akademického sveta, na vedľajšiu koľaj celého internetového sveta, celého IT sveta, na vedľajšiu koľaj celého vedeckého sveta. Nedovoľuje našim talentom, aby sa presadili. Tu nejde len o umelecký talent zvládnuť angličtinu, jazyk, dobre učený jazyk zvládne každý, veď aj každý z nás sa naučí svoj materinský jazyk bez toho, aby sa veľmi usiloval. Tu ide o budúcnosť našich študentov. Je to svojím spôsobom, uznávam, civilizačná zmena. Zmena, ktorej sa mnohí bránia tak, ako sa bránia všetkým zmenám. Áno. Civilizačná zmena z nemčiny. Ja sama som germanistka, ale jednoducho áno, je to civilizačný odklon od nemčiny a nečudujem sa, že nemecký veľvyslanec protestuje.

    Je to aj civilizačná zmena, ktorú sme prekonali v polovici 19. storočia a to je, keď sme opustili ako náš oficiálny jazyk latinčinu. Jednoducho áno a robíme túto civilizačnú zmenu na Slovensku neskoro. Neskoro. Znovu pripomínam, Nóri ju urobili po 2. svetovej vojne. Okrem toho pripomeňme si, že keď už niekto má takú starosť, že či to naši študenti zvládnu, Slováci boli vždy viacjazyční a aj dnes vedieme vo všetkých prieskumoch verejných v Európskej únii, keď deklarujeme, že vieme viacero jazykov a u mnohých je to naozaj aj pravda.

    Druhou príčinou, zásadnou príčinou, prečo musíme znovu schváliť prezidentom vrátený zákon, o ktorom dnes rokujeme, sú tie likvidačné zmeny v školskom zákone, ktoré prijali naši kolegovia z vtedajšej koalície v predchádzajúcom volebnom období. Dokonca aj tí, ktorí majú školopovinné deti v Bratislave, čomu som sa veľmi čudovala. Paušálne kvóty na osemročných gymnáziách spôsobia zníženie kvality vzdelávania v Bratislave, povedal vtedy doslova dnešný župan v Bratislavskom samosprávnom kraji Pavol Frešo. Mestské časti stratia šancu ponúknuť vo svojom obvode študentom kvalitnú školu, dodal dnes po voľbách nový starosta Ružinova pán Dušan Pekár. Zaujímavé je, že záujem rodičov o to, aby poslali deti do osemročných gymnázií je naďalej enormný. Prečo to asi je? Asi preto, že vedia, že to deťom otvorí úplne iné obzory. Je určenie 5 % paušálne určenie aj pre oblasti ako je Bratislava a okolie, ktorá má najväčší počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí likvidačná zmena? Je. Samozrejme, treba s rozrastajúcim sa počtom týchto typov gymnázií robiť poriadok, ale nie takýmto spôsobom a nie takýmto tempom.

    Pán minister, ktorý sa na mňa díva teraz, odôvodňoval svoj zásah tým, že nechce oddeľovať jednotkárov na základných školách, vás citujem, pán bývalý minister, od menej šikovných detí. Tomu rozumiem, ale znamená to, že by šikovné deti sa mali postarať, aby ich spolužiaci nezaostávali? Bola by to podľa mňa veľmi zvláštna reforma. Chápem, že školy bojujú o žiakov, pretože máme normatív na žiaka, ale má to ísť na úkor našich nadaných detí? Keď som tu vystupovala pri prijímaní tohto zákona, vtedy som povedala, myslím, že aj médiá ma citovali, že ak máme niečo v našej krajine, tak to je veľké množstvo talentov a nesmieme prísť ani o jeden z nich.

    Odkladom platnosti tohto opatrenia, ktoré nastolil školský zákon, sa, pevne verím, vytvorí najmä to, čo teraz potrebujeme a čo sme nemali pri prijímaní školského zákona, to znamená pokojný otvorený priestor na vyriešenie praktických problémov nášho školského systému a najmä na širšiu a dobre pripravenú prediskutovanú dohodu o takej stratégii nášho školského systému aj vo vzťahu k osemročným gymnáziám, ktorá prispeje k zvýšeniu kvality a celkovej úrovne nášho vzdelávacieho systému tak, aby všetci nadaní študenti reprezentovali Slovensko a hlavne, aby si zo školy neodniesli stratený čas, ale užitočné informácie a celkový široký vedomostný prehľad. Ako dcéra dvoch učiteľov si to veľmi prajem.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým chce vystúpiť pán minister. Nech sa páči, pán minister, na vystúpenia pánov poslancov v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení prítomní, len krátko by som rád zareagoval na slová, ktoré tu odzneli. Nebudem veru vôbec hovoriť o tom, že by niekto, kto nechce hlasovať za povinnú angličtinu, to robil preto, lebo nemá rád angličtinu, ale iba argumenty uvediem, ktoré sa týkajú toho preferovania povinnej angličtiny. Už dnes máme systém, ktorý preferuje jazyky, my máme šesť preferovaných jazykov, angličtinu, francúzštinu, nemčinu, taliančinu, ruštinu a španielčinu, takže už dnes to robíme. Ďalej, ak odrátame v Európskej únii krajiny, v ktorých je anglický jazyk jazykom úradným, tak z toho zvyšku krajín viac než polovica má povinný jazyk anglický, čiže preferujú angličtinu a mimochodom anglický jazyk je preferovaný aj v Nemecku.

    A potom ešte poznámka k tomu, že pokiaľ ten zákon prejde, tak nárast odučených hodín anglického jazyka v dôsledku tohto zákona v najbližšom roku bude nižší než priemerný nárast počtu hodín odučenej angličtiny za ostatné roky. Teraz si nespomeniem koľko ich bolo, ale myslím, že desať. A ďalej k tomu odloženiu účinosti zavedenia limitu na osemročné gymnáziá, to určite nebola akcia motivovaná populisticky alebo v dôsledku nejakých lobistických tlakov. Jednoducho z nášho rezortu v septembri odchádzali listy na školy, ktoré im hovorili, že, ja neviem, z troch tried musíte mať jednu a tam bude deväť žiakov. Teraz tie čísla presne tak nesedia, ale zhruba takéto listy, to bolo práve, to bol necitlivý dôsledok alebo dôsledok necitlivého kroku. Takže my sme si zobrali čas, ak by sme boli populisti, tak to riešenie necháme až o štyri roky, ale dali sme si ho tak, aby to riešenie bolo ešte na nás. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na prerokovanie, ústne. Pán poslanec Mikolaj, pani poslankyňa Obrimčáková, Lišková, pardon. Pán poslanec Mikolaj, pani poslankyňa Lišková sa prihlásili do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, veľmi stručne len zhrniem argumenty, ktoré nás viedli k tomu, že sme boli proti tomu, aby angličtina sa učila ako povinný jazyk zákonom. Opakujem, zákonom. Ani jeden iný predmet nemáme v štátnom vzdelávacom programe nariadený alebo prikázaný zákonom. Toto je jediný predmet, ktorý sa prikazuje zákonom, že povinne.

    Druhá otázka je tá, že prečo to vlastne robíme tým zákonom? Tak či tak 80 % detí si vyberá anglický jazyk lebo všetky tie argumenty, ktoré ste povedali vy, pani poslankyňa, aj pán minister, my všetci chápeme. Všetci ich chápeme. A ja tak isto som bol členom niektorých svetových organizácií, kde sa tak isto úradovalo iba v angličtine, tak viem ako angličtina dôležitá je, ale to neznamená, že bude povinná zákonom a nijak inak. Takže ja v tom cítim populizmus aj zjednodušovanie si činnosti, lebo ak to dáme do zákona, tak politicky máme vyhrané. Neexistuje žiadna smernica, ani nariadenie, ani pokyn, neexistuje nič v rámci Európskej únie alebo celého sveta, ktorý by nadriaďoval anglický jazyk nad ostatné svetové jazyky. Nikde. Len my teda si to dáme do zákona, že to tak musí byť. Nie som si istý či v rámci tých študijných programov to je v zákonoch aj v tých severských štátoch, kde je to ale rokmi.

    Tretia vec je tá, že či sme pripravení na povinnú angličtinu od najbližšieho školského roka, pretože v zákone nie je napísané od ktorého školského roka, nie je napísaný ani rozsah, ten bude upresnený štátnym vzdelávacím programom, čiže to môže byť teoreticky aj jedna hodina do mesiaca. Čiže preto si myslím, že tak nejak nasilu to vložiť do zákona je skôr politický ťah ako odborný ťah. A argument bol aj taký, že áno, chýba nám možno okolo 2 000, podľa mojich odhadov, učiteľov anglického jazyka, tak budú učiť aj nekvalifikovaní. No z hľadiska odborného pedagogického názoru to nie je dobrá cesta, aby, pretože tie maličké deti, keď naučíme artikulovať a vyslovovať s chybami, tak sa ich nemusia dlhé roky vzdať. Tak prečo sa tak strašne náhlime a nasilu, prečo tomu nedáme odbornú prípravu, na čo je aj ten národný projekt pre vzdelávanie učiteľov v cudzom jazyku, ja som rád, pán minister, že pokračuje, viem, že pokračuje, ale tam učíme aj nemčinárov, aj španielčinárov, aj francúzštinárov. Čiže zdá sa mi, že je to skutočne také zjednodušovanie si situácie.

    No a pokiaľ ide o tie osemročné gymnáziá, pani poslankyňa, nerobte z Bratislavy pupok sveta. Bratislava nie je nejaké mesto, kde by bolo nadbytok schopných, vzdelaných ľudí, či už detí. Je to normálne mesto ako každé druhé. Ale sú aj iné názory ľudí, ktorí robia v pedagogickej vede, ktorí hovoria o tom a prečítajte si smernice, ktoré sú v rámci medzinárodných organizácií, dokonca aj Rada ministrov pre vzdelávanie prijala také uznesenie, že naozaj na základe vedeckých analýz je škodlivé deti odtrhovať už v desiatom roku svojho života v kolektíve alebo v prostredí, v ktorom sú a pôvodná koncepcia, myslím, že ešte v prvej Dzurindovej vláde bola tá, že zvlášť talentované a nadané deti môžu teda ísť do nejakých vybraných elitných škôl, kde budú mať teda rýchlejšie tempo a tak ďalej, ale v Bratislave nám to vyskočilo na 40 %. Na 40 %. Áno. To znamená, že chcete povedať, že v Bratislave máme 40 % extra nadaných detí, ktoré treba odlúčiť a učiť ich zvlášť? A ak poznáte tie princípy demokracie, akože každý rovnakú šancu, tak na tom je postavená práve tá argumentácia medzinárodných organizácií, ktoré tvrdia, že tie deti, ktoré zostanú v tých základných školách tiež sa môžu cítiť ukrivdené, lebo tým, že nie sú vybraní, nie sú lepší a ostávajú a zo základných škôl sa nám v Bratislave začínajú, alebo by sa nám stávali školy druhej kategórie, tie môžu mať problém a kvôli tomu nechcú, aby sa tí šikovnejší, ktorí by, a to si myslím, že je správne, nech pomáhajú, nech ťahajú, nech tá súťaživosť a motivácia je dopredu.

    Čiže boli to naše národné, medzinárodné doporučenia. Správy OECD boli mimoriadne kritické voči hodnoteniu úrovne vzdelávania na Slovensku práve kvôli osemročným gymnáziám. Osobne som bol na večeri s predsedom, ktorý mi dve hodiny vyčítal, prečo niečo s tým nerobíme, že toto je zlý, dokonca abnormálny stav na Slovensku a aj preto, nie iba preto, aj preto sme na základe odborníkov povedali, že zvolíme 3-ročné prechodné obdobie, ktoré bolo, len v Bratislave sa zignorovalo, stále si mysleli, že však sa to nakoniec vybaví. Nakoniec pán minister pridal ďalšie dva roky, za dva roky ho to čaká znova, a aby sa ten pomer nejakým spôsobom ustálil či už na 4 alebo 6 %, to je zhruba jedno, ale malo by to slúžiť tomu, čo bolo v tej pôvodnej koncepcii, povedzme extra talentované deti. Okrem talentovaných, ktoré sú zvlášť nadané, to sú ďalšie školy, ktoré nám existujú, to je už druhý stupeň talentovaných škôl, aby teda to mohlo byť funkčné, alebo potom spravme osemročné gymnáziá pre všetkých, to je už otázka potom koncepcie, ale nemali by sme mať dvojúrovňové školstvo, kde na jednom bude 40 % a na druhom 60 % detí.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikolaja.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, dve poznámky. V storočnej histórii Slovenska, keď bolo súčasťou Československa, tak za prvej Československej republiky bola povinná francúzština, potom krátke obdobie vojny, keď to bola nemčina, ale potom ďalších skoro 50 rokov ruština a teraz angličtina. Ja si myslím, že tá angličtina je z toho tá najlepšia. Ale druhá poznámka, čo si hovoril ohľadom tých osemročných gymnázií. Neviem si nič iné a horšie predstaviť, ako keď poviem, že len toľko tam môžem prijať a viacej nie, pretože to odporuje základnému princípu, ktorý chceme dať mladým ľuďom, aby mali slobodný výber svojej vzdelávacej cesty. Ty im povieš 4 % a dosť. To si zaviedol, ale ja si myslím, že tam existuje riešenie, aby tam nechodili tí, ktorí tam nemajú, a to je otázka nastavenia podmienok prijímania na príslušné osemročné gymnázium, aby sa tam dostali len takí, ktorí naozaj majú na to predpoklady. A tam vedie cesta, ktorá istým spôsobom, áno, zníži počet študentov na osemročných gymnáziách. Ale zakazovať, to pokladám naozaj za veľmi zlý prístup a obmedzuješ slobodnú cestu, vzdelávaciu cestu pre mladých. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu pána prezidenta prehodnotiť novelu školského zákona zavádzajúceho anglický jazyk ako povinný predmet pre žiakov základných a stredných škôl. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že angličtina je najčastejšie používaným jazykom v komunikácii, že je akýmsi štandardom, univerzálnym nástrojom komunikácie, bez ktorého sa v dnešnom globalizovanom svete zaobídeme len veľmi ťažko. Už letmý pohľad na európske štatistiky napokon ukazuje, že angličtinu si ako voliteľný jazyk vyberá zhruba 90 % študentov. Tvrdiť však, že znalosť angličtiny je garanciou kvalitného vzdelania, zárukou vyššej informovanosti, či dokonca predpokladom väčšieho vzájomného pochopenia, je ilúziou, a to ilúziou falošnou. Mnoho ľudí anglicky rozumie, no nekomunikuje v tomto jazyku, iný sa angličtinu odmietajú učiť a priori a študujú alternatívne jazyky - francúzštinu, nemčinu, španielčinu či taliančinu. Sú snáď títo ľudia menej vzdelaní, menej rozhľadení? Naviac žijeme v strede Európy, v regióne, v ktorom sa odjakživa hovorilo viac nemecky či maďarsky ako anglicky. Pokiaľ sa aj vyskytli poruchy v komunikácii, nebola príčinou neznalosť angličtiny. Európa je skrátka viacjazyčná. Koncentruje národy a národnosti s vlastnými jazykmi, ktorých používanie je, alebo by aspoň malo byť vecou voľby. Preferovanie toho, či onoho jazyka na úkor ostatných je niečo, čo by v demokratickej Európe, ku ktorej sa takto hrdo hlásime, tolerovať nemali. Napokon, už raz sme zažili obdobie, v ktorom sme sa museli všetci učiť rovnaký cudzí jazyk a ako to dopadlo, vieme všetci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že unáhlené zaradenie angličtiny ako povinného jazyka pre žiakov základných a stredných škôl viac uškodí ako pomôže. Argument, že znalosť angličtiny umožňujúca študentom čítať anglické texty, či sledovať anglicky hovorené filmy, zvýši šance budúcich absolventov nájsť si prácu, snáď ani netreba komentovať. Pri hľadaní a nájdení zamestnania predsa dominujú úplne iné požiadavky. Rovnako falošné je i tvrdenie, podľa ktorého očividný nedostatok kvalifikovaných domácich lektorov vyrieši angažovanie ich zahraničných kolegov. Nevyrieši, pretože žiadni neprídu, nebude ich z čoho zaplatiť. Rovnako ako nebude z čoho zaplatiť nákup chýbajúcich učebníc a učebných pomôcok.

    Predkladaný návrh ministra školstva zaviesť do školopovinného vzdelávania angličtinu ako povinný predmet je jednoducho zlý. Obavy vzbudzuje nielen nepripravenosť prostredia, v ktorom sa má uskutočniť, ale i nepresvedčivá argumentácia a konflikt s niektorými platnými európskymi normami pojednávajúcimi o rovnosti európskych jazykov, a preto odporúčam túto novelu zákona odmietnuť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Gaľa a Droba s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Liškovej. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. Európska únia venuje jazykovej výchove veľkú pozornosť, dôkazom toho je aj existencia samostatného komisariátu pre viacjazyčnosť. V oblasti jazykovej výchovy európska komisia jednoznačne razí cestu multilingvalizmu, to znamená viacjazyčnosti. Tendenciou je ovládať okrem materinského jazyka minimálne dva cudzie jazyky, lingvisti hovoria, že ideálnych je päť, že potom to už ide akosi samo, ale to samozrejme tak trošku s humorom. Myslím si, že uzákonenie agličtiny nie je tendenciou proti tejto politike, pretože práve naopak, tu zakladáme zákonnú povinnosť ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, čo samozrejme nebráni tomu, aby si v rámci dobrovoľného výberu žiak, študent vybral ďalší, minimálne jeden cudzí jazyk a naplnil tým európske rámce, európske tendencie v jazykovej výchove a naplnil tento multilingvalistický ideál. Takže myslím si, opakujem, nie je to cestou proti tejto politike, ale skôr ju plne podporuje a zakladá tendencie, aby sa naplnila. Ďakujem za slovo.

  • Súhlasím s vašou tézou o rovnosti jazykov a o tom, že v Európe máme veľa jazykov a nie je dôvod uprednostňovať jeden, ale dovolím si povedať, že anglický jazyk naozaj dnes hrá prioritu. Realita je taká, že anglický jazyk dnes dominuje svetu podnikania, biznisu, médiám, doprave, dokonca aj takým veciam ako navigácii leteckej a pod. Anglický jazyk dnes svet spája a myslím si, že je správnym rozhodnutím takýmto spôsobom vyslať signál, že chceme, aby naši mladí ľudia neboli hendikepovaní v porovnaní s ich rovesníkmi z iných okolitých aj európskych krajín, presne ako povedal aj kolega, pán poslanec Gaľa, je to o tom, že jeden by sme mali dať ako povinný a stimulovať ľudí ďalej k tomu, aby sa učili aj ďalšie jazyky. Ale ja som jednoznačne za to, aby sa agličtina stala povinným predmetom na slovenských školách. Ďakujem.

  • Pán poslanec, vy ste neboli prihlásený s faktickou poznámkou, takže nemôžem vám udeliť slovo, ale budem tolerantný, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne by som chcel reagovať na to, čo hovorila pani kolegyňa. Áno, všetci si veľmi dobre pamätáme na to, ako to bolo, keď sme sa museli učiť povinne po rusky a vieme, ako to dopadlo, akú averziu voči jazyku tento spôsob vyvolal medzi študentmi. Ja sám som študoval angličtinu aj ruštinu, nie počas vysokoškolského štúdia, ale neskôr, a samozrejme, z vlastnej vôle, pretože viem, že proste človek pokiaľ ovláda jazyky, dostane sa ďalej. Moje deti takisto študujú aj angličtinu, aj ruštinu z vlastnej vôle, nie preto, že im to niekto prikazuje. Prešiel som krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, bol som v Spojených štátoch, v Kanade aj v iných krajinách, my skutočne nemáme prečo ohýbať chrbát a používať mantinely, raz sa učiť povinne jeden jazyk, teraz je iná doba, teraz sa budeme učiť povinne iný jazyk. Veď sú tu predsa aj iné veľmoci, nemôžeme hovoriť len o krajinách, ktoré sú anglicky hovoriace, takisto ako len nie o krajinách, ktoré sú rusky hovoriace. Dnes už je tu Čína a sú tu ďalšie krajiny, takže mi príde skutočne nezmyselné nasilu tlačiť do školských osnov len angličtinu. Takže ja osobne veľmi nesúhlasím s týmto návrhom. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie a ktorý prerokovávame ako tlač 204. Prosím teraz pána poslanca Senka, ktorého poveril výbor pre kultúru a médiá, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovávania vráteného návrhu zákona v gestorskom výbore a o odporúčaní gestorského výboru o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 204.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, pán predzident Slovenskej republiky, tak ako hovoril pán podpredseda, vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predmetný zákon na opätovné prerokovanie výborom. Určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie a v súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory rokovali o štyroch pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v bode II. spoločnej správy. Opätovne prerokovaný zákon odporučili schváliť s pripomienkami pána prezidenta pod bodmi 2, 3 a 4 ústavnoprávny výbor, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach prezidenta nasledovne. Samostatne o bode 1 s návrhom neschváliť, spoločne o bodoch 2, 3, 4 s návrhom schváliť. Gestorský výbor svojím uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky s pripomienkami uvedenými pod bodmi 2, 3 a 4. Výbor ma poveril, aby som ako spoločný spravodajca výborov informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.

    Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že som dostal dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj a za poslanecký klub strany SMER pán poslanec Marek Maďariť.

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, oceňujem, že pán prezident vrátil návrh zákona o štátnom jazyku, ktorý ste schváli 9. decembra na opätovné prerokovanie, pretože aj keď jeho kompetencie v rámci pripomienok sú pomerne limitované, ale predsa len je tu možnosť na opätovné detailnejšie posúdenie možných kolízií, ktoré má okrem tých výhrad pána prezidenta, ktoré máme na stole, a ktoré si ja osobne osvojujem, aj keď principiálne nemôžem súhlasiť s tými zmenami, ktoré jeho pripomienky už neriešia, pretože došlo k deformácii postavenia. Chcem zdôrazniť prioritného postavenia štátneho jazyka v spoločnosti. Zároveň chcem v úvode upozorniť hneď, že máme za to, že je tu možný rozpor tejto normy s Ústavou Slovenskej republiky a poslanci za Slovenskú národnú stranu v prípade, že čo je viac ako pravdepodobné, že opäť schválite túto normu, tak budeme v tejto veci konať. Je predsa zrejmé, že štátny jazyk požíva osobitné postavenie, ale zákon to okrem deklaratívnosti v § 1 ods. 2 obsahovo vôbec nerešpektuje. Navyše, filozofia, ktorá sa uplatnila v zákone vedie v podstate k...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte pán poslanec, ale musím vás upozorniť na to, že v rozprave sa môžeme vyjadrovať len k pripomienkam, ktoré pán prezident uviedol ako dôvod na vrátenie návrhu zákona. Keby sme sa už nevracali do všeobecnej diskusie.

  • Pán predseda, ja som počúval veľmi pozorne aj pri prvom vrátenom zákone pána prezidenta a opätovne vystupovala aj pani ministerka, aj diskutujúci pochopili, že hovoríme aj v istom rámci. Takže ja hovorím v rámci toho celkového rámca, pretože hovoríme o, schvaľovať budeme pripomienky, pán predsedajúci, ale ja mám za to, že je tu nové prerokovávanie. Takto to znie, tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, tiež musím striktne zákon o rokovacom poriadku. Vrátený zákon prerokovávame v druhom a treťom čítaní. Všeobecná politická diskusia prebehne a prebieha v rámci prvého čítania, ale nech sa páči, máte slovo. Považoval som za dôležité vás na to upozorniť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ak máte pocit, pán predsedajúci, že upozornenie poslanca na možný rozpor s ústavou je niečo, čo je údajne v nejakej všeobecnej rovine, tak to je bohužiaľ poľutovaniahodné, aj keď samozrejme môžte to prehliadnuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

  • Ja nemám pocit, ja mám presvedčenie o tom, že porušujete rokovací poriadok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Čo sa stalo okrem tých výhrad, ktoré tu máme od pána prezidenta, ak táto norma bude opäť schválená. Dostaneme sa na dvojjazyčnú komunikačnú úroveň. Dostaneme sa do postavenia, keď štátny jazyk nemá to postavenie, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. A vážení kolegovia, pán predsedajúci, ústava stojí nad akýmkoľvek zákonom. Takže ja si ctím v prvom rade ústavu a rozhodujem sa pri svojom hlasovaní tak, aby schvaľované normy boli predovšetkým v súlade s ústavnými článkami, pretože to je zákon zákonov, alebo ako majú Nemci zadefinované, je to najvyšší zákon. Stalo sa to, že sa zrovnoprávnil v podstate štátny jazyk s používaním jazykov menšín, pretože doteraz zákon o štátnom jazyku mal odkaz len na zákon č. 191/1994 o označovaní obcí v jazykoch národnostných menšín. Takže toto je ďalšia kolízia, na ktorú pán prezident ale nemohol poukázať, pretože, ako som hovoril už, má v podstate len legislatívno-technické možnosti poukázať, kde on vidí rozpor.

    Ja chcem však poukázať, že touto deformáciou v podstate došlo k výraznému posunu medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom 184/1999, keď, alebo napríklad aj 318/2009, ktoré mali vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie lex specialis derogat general. Pán prezident sa zameral vo svojom prvom článku výhrady práve na pokuty alebo sankcie, o ktorých bola asi najväčšia, najväčšia diskusia. Skutočne, keď si pozrieme aj väčšinu iných noriem v európskych štátoch, tak zistíme, že sankcie sú prirodzenou súčasťou, a že to postavenie sankcií, ktoré je v tomto zákone, že môže dôjsť až...

  • Ruch v sále.

  • Poprosil by som pán predsedajúci, predsa, ja viem, že je pred piatou hodinou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kubovič. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Rešpektujme sa, vypnime mobilné telefóny a počúvajme pána poslanca Rafaja. Nech sa páči, pán predseda.

  • Takže, ta námietka pána prezidenta v oblasti namietnutia fakultatívnosti udeľovania pokút, ktoré sú vlastne až druhou poistkou po predchádzajúcom upozornení, ak si navyše uvedomíme, že zákonodarca stanovil priam hraničné situácie, keď je ohrozený život, bezpečnosť, zdravie občanov alebo majetok občanov, to sú všetko hraničné situácie. To je priam vojnový stav alebo katastrofa, kedy za porušenie môže byť udelená sankcia. Takže hovoríme naozaj o výnimočnej situácii, ktorú si nikto neželáme zažiť a ešte napriek tomu, ak v takejto situácii hraničnej niekto by porušil štátny jazyk, čo si neviem ani predstaviť, pretože tým je narušené ďalšie ústavné právo, predovšetkým štátotvorného národa, ktorý žije na tzv. jazykovo zmiešanom území, a to je právo na informácie, a to nehovoríme o tých dôležitých informáciách. Čiže som za to, že fakultatívnosť má byť zmenená na obligátornosť a nie je to nič výnimočné, pretože poľský jazykový zákon alebo francúzsky jazykový zákon obsahujú sankcie, dokonca francúzsky aj trestno-právne.

    Chcel by som vás upozorniť na podporné stanovisko, ktoré obsahuje list Slovákov z južného Slovenska, kde som si len pár citácií dovolil zvýrazniť, kde sa sťažujú. Citujem: "Trend diskriminácie Slovákov na juhu Slovenska, ktorý podľa adresátov tohto listu naďalej pokračujú a majú za to, že aj dokonca táto možnosť fakultatívnosti rozhodovania ministerstva kultúry ako orgánu štátnej správy povereného pri sankciách ešte ďalej posilní túto diskrimináciu." My nemôžme brať na ľahkú váhu aj postoj Slovákov, ktorí žijú na juhu Slovenska a majú záujem spolunažívať, ale tak, aby neboli ich práva na informácie, ich práva na slobodu prejavu a komunikáciu zúžené, alebo dokonca odobrané. Takže pán prezident veľmi správne vystihol, že aj fakultatívnosť pri udeľovaní pokút môže zhoršiť situáciu časti obyvateľstva a zákony by sme mali prijímať tak, aby boli adresované väčšine bez akejkoľvek diskriminácie.

    Slováci z juhu ďalej poukazujú a mohli by doplniť pána prezidenta v argumentoch, že práve alebo cez orgány verejnej správy nemôžu nájsť uplatnenie predovšetkým v správe veci verejných. Opäť to je jedno z ústavných práv, ktoré garantuje ústava. Každý má právo zúčastňovať sa na správe veci verejných. Mám za to, že tento zákon znemožňuje výkon práv časti obyvateľstva na správe vecí verejných, pretože už aj komunikácia v menšinovom jazyku je možná pri rokovaniach samosprávy, čo doteraz nebolo. Títo ľudia píšu, že majú záujem sa aktívne zúčastňovať na správe svojej obci, ale tento zákon im to neumožňuje a dokonca im to ešte viac zhorší. Toto sú naozaj vážne argumenty pokiaľ nechceme prijímať zákony len pre zákony, ale zákony pre ľudí. A najhoršie čo by sme mohli urobiť je zrejme, ak prijmeme nejakú normu tak, že chceme polepšiť, alebo vyjsť v ústrety časti obyvateľstva, ale súčasne tým poškodíme druhú časť obyvateľstva. Bohužiaľ mám za to, že zákonodarca v tej koncepcii paragrafového znenia nenašiel túto rovnováhu a je tam množstvo ďalších, nielen, nielen kolízií v oblasti ľudských práv, ale aj kolízií napríklad s aplikáciou a výkladom zákona. Tieto pripomienky obsahoval, ak si spomínate, aj pripomienky teda Legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prirodzene, že musíme posunúť aj dobu účinnosti. Mám pocit, že ako keby ste ani nepredpokladali, že prezident môže vrátiť návrh zákona a nechápem, prečo sme sa tak ponáhľali aj s takou priam natesno šitou dobou účinnosti. Bolo predsa zrejmé, že tento zákon, ktorý vzbudil toľko pozornosti a diskusie, bude opätovne prerokovaný. Ja by som chcel na záver však položiť zásadné otázky aj pánovi ministrovi, pretože tento zákon je dokonca v rozpore s inou normou, ktorú schválila vláda, kde SDKÚ a KDH bola vtedy pri moci, je to koncepcia starostlivosti o štátny jazyk, kde je dokonca v kapitole III zadefinované ministerstvo kultúry ako subjekt štátnej správy, ktorý má inštitucionálne zabezpečiť starostlivosť o štátny jazyk. Ale prosím vás, veď my nemáme nijakú starostlivosť v zákone. My sme nechali § 2 iba v názve a vypustili sme presne ten odsek, ktorý o ochrane štátneho jazyka hovoril. Máme tu ďalšiu kolíziu medzi zákonom a desaťročnou koncepciou starostlivosti o štátny jazyk. Takže buď táto vláda nech zruší koncepciu a povie, že už ďalej nemôže pokračovať v dlhodobej stratégii o ochrane štátneho jazyka, alebo nech to prispôsobí teda späť do nejakej budúcej novely.

    Prečítam: "V zastúpení štátu má dnes ministerstvo najvyššiu zodpovednosť za vypracovanie a realizáciu dlhodobej štátnej jazykovej politiky." Nijaká nie je, dámy a páni. Je tam len odvolávka na Slovenskú akadémiu vied, ktorá tak či tak sa musí starať o tzv. korpus slovenského jazyka, pretože každý jazyk je vo vývoji aj po lexikálnej stránke. Ja viem, dámy a páni, že vás mrle mrvia, pretože nepríjemne sa počúvajú tieto argumenty a už máme aj pred hlasovaním, ale bohužiaľ takáto je pravda.

    Slovensko nastúpilo schválením tohto zákona úplne, úplne nový trend. Odsunuli sme, dokonca nás predbehli také liberálne krajiny ako sú škandinávske, kde je starostlivosť o štátny jazyk zverená špeciálnym vládnym inštitúciám, tzv. jazykovým radám. My sme spravili zo štátneho jazyka, dámy a páni, prepáčte mi, mŕtvolu. Štátny jazyk v podstate existuje len v názve konkrétneho zákona, ale obsahovo je už mŕtvy. Minimálne je v kóme a v tej zrejme zostane až do ďalšej novely. Takže za Slovenskú národnú stranu môžem povedať, že nemáme inú možnosť, než hlasovať za pripomienky prezidenta, ale principiálne hlboko nesúhlasíme s takýmto útokom a deštrukciou štátneho jazyka ako hlavného komunikačného rámca občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca Rafaja pán poslanec Viskupič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Kolega Rafaj, práve sme si tu vypočuli vystúpenie, ktoré nazval aj pán predsedajúci v zmysle rokovacieho poriadku ako nevhodným. Ja by som povedal, že tým pádom bolo nezákonným. Hovorili ste o veciach, ktoré pán prezident v zákone nekritizoval a nezahrnul a myslím si, že nás tu mrle nemrlia, či ako ste to povedali, iba sme boli trpezliví pri tom, ako ste rokovací poriadok nedodržiavali a komentovali veci, ktoré ste komentovať nemuseli. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem. Pán poslanec Rafaj chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem, že ešte vôbec môžem vystúpiť ešte aj vo faktickej poznámke, lebo už mám pomaly pocit, že opozícia a poslanci za Slovenskú národnú stranu asi by najlepšie urobili v tejto sále, keby držali hubu a krok. Ale pán kolega Viskupič, ja som trošku starší poslanec ako vy a ten rokovací poriadok ovládam a ak vy neovládate, čo je to kontextová stránka aj po jazykovej alebo povedzme po logickej stránke, tak to je mi ľúto. Mal som pripravené podstatne kritickejšie pripomienky a pokiaľ viem ste priateľ blogovania alebo nejakého takého slobodného šírenia názorov a informácií, tak si dovolím teraz výnimočne teda vstúpiť aj ja na nejaký blok a aby ste možno mohli slobodne doma v kľude pochopiť, čo vlastne sme schválili, akú deštrukčnú normu. Tak potom dúfam, že pochopíte, že moje vystúpenie bolo veľmi mierumilovné a bolo dokonca aj v súlade s tými pripomienkami, ktoré pán prezident vrátil, pretože my sa nevyjadrujeme len k pripomienkam, my o nich budeme len hlasovať. Je zákon vrátený na opätovné prerokovanie. Takže bolo by dobré, keby sme sa zhodli na tom, a keď som počúval aj predchádzajúce vystúpenia, tak neviem, čo by kolegovia hodinu rozprávali k dvom alebo trom výhradám pána prezidenta. Takže poprosil by som aj o istú objektívnosť povedzme k prístupe k poslancom za Slovenskú národnú stranu. A keď budeme túto objektívnosť a férovosť dodržiavať, tak možno sa dostaneme aj k nejakému ďalšiemu pochopeniu tých výhrad vzájomných, ktoré možno máme, ale mali by sme byť asi viac tolerantní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz poprosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili. Budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhu na voľbu, páni poslanci, prosím o pokoj. Ukľudnime sa, sadnime si na svoje miesta.

    Panie poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o

    návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky,

    tak ako je uvedené v tlači 239.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme túto voľbu vykonali verejne.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte ako tlač 239.

    Hlasujeme páni poslanci. Panie poslankyne, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 120 poslancov prítomných, 106 za návrh, 2 sa zdržali, 12 nehlasovali. Je námietka voči spôsobu hlasovania. Páni poslanci, prosím, vyberte si svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia. Pristúpime k opakovanému hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý máte ako tlač 239.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 144 za návrh.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána poslanca Harmana za člena výboru pre verejnú správu a overovateľa Národnej rady.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone z 8. decembra, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 202. Poprosím teraz pani poslankyňu Dubovcovú, ktorú určil výbor ústavnoprávny ako spoločnú spravodajkyňu, aby predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k vrátenému zákonu pánom prezidentom Slovenskej republiky. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o zákone z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 202.

  • Pán predsedajúci, v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru navrhujem hlasovať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky k čl. I písm. a), b), c), d), e)...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • K čl. I písmeno a), b), c), d), e), f) spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Ešte pred hlasovaním prosím technikov, pán poslanec Matovič ma prišiel upozorniť, že mu nefunguje hlasovacie zariadenie. Prosím technikov, aby odporučili, ako ďalej pokračovať v hlasovaní. To je kreditná karta, nie?

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Páni poslanci, poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o vrátenom návrhu zákona pánom prezidentom, tak ako pani spoločná spravodajkyňa uviedla. Keďže sme prerušili hlasovanie, poprosím vás, pani spravodajkyňa, keby ste ešte raz informovali pánov poslancov o odporúčaní gestorského výboru, o spôsobe hlasovania o jednotlivých pripomienkach pána prezidenta. Nech sa páči, pani poslankyňa. Páni poslanci Abrhan, Ďurkovský, pán poslanec Přidal, vaše miesto v rokovacej sále je inde ako sedíte.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, v súlade s uznesením Ústavnoprávneho výboru navrhujem hlasovať po prvé o pripomienkach prezidenta republiky k čl. I písm. a), b), c), d), e) a f) spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienkach pána prezidenta, tak ako o nich odporučila hlasovať pani poslankyňa a spoločná spravodajkyňa Dubovcová.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 146 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh na hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pripomienke prezidenta republiky č. 2 k čl. I písm. g) osobitne a túto neschváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pripomienke pána prezidenta k § 151 u).

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za návrh, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky k čl. VII a X písm. h), i) , j) a k) spoločne. K týmto pripomienkam výbor nezaujal stanovisko.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa a spoločná spravodajkyňa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 147 za návrh, 1 nehlasoval.

    Uvedené pripomienky pána prezidenta sme schválili.

    Týmto hlasovaním sme hlasovali o všetkých pripomienkach, ktoré pán prezident uviedol ako dôvod na vrátenie zákona, preto pristúpime k rokovaniu o zákone v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu a pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku so schválenými resp. odmietnutými pripomienkami, tak ako sme o nich hlasovali v druhom čítaní. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 80 za návrh, 68 proti.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich.

    Ďakujem pani poslankyni Dubovcovej. Teraz poprosím pani poslankyňu Obrimčákovú, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu zákona zo 14. decembra o výchove a vzdelávaní, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 203. Pani poslankyňa, prosím o návrhy hlasovaní.

    (Hlasovanie o zákone zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 203.)

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s odporúčaním gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport navrhujem, aby sme najprv hlasovali o prvej pripomienke pána prezidenta, ktorej presné znenie je uvedené v druhej časti spoločnej správy a gestorský výbor pre Národnú radu Slovenskej republiky nezaujal k nej stanovisko. Je bez odporúčania gestorského výboru. Prosím, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tejto prvej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predložila na hlasovanie pani spoločná spravodajkyňa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 69 za, 74 proti, 4 sa zdržali,1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o druhej a tretej pripomienke pána prezidenta, ktorých znenie je uvedené v druhej časti spoločnej správy a gestorský výbor pre Národnú radu Slovenskej republiky zaujal k nim stanovisko. Odporúča hlasovať o nich spoločne a ich schváliť. Prosím, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tejto pripomienke.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak ako ho odporučila prijať pani poslankyňa Obrimčáková z poverenia gestorského výboru.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tým sme vlastne sa dostali do druhého čítania a rozhodli o pripomienkach pána prezidenta. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, a preto, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa z prítomných poslancov do rozpravy nehlási nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta. Panie poslankyne, prezentujme sa, a poslanci, a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za návrh, 70 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali prerokované body 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým ako udelím slovo pánovi poslancovi, ale áno, páni poslanci, buďme kľudní, pánovi poslancovi Maďaričovi, ktorý je prihlásený do rozpravy, dávam a udeľujem slovo pánovi poslancovi Federičovi.

    Pán poslanec Federič, máte slovo, hovorte.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcel by som požiadať do záznamu, že pri hlasovaní č. 16 v tlači 202 som omylom uvedený za, hoci som bol proti.

  • Smiech v sále.

  • Teda pomýlili ste sa tak, že hlasovali ste za, ale chceli ste hlasovať proti.

  • Smiech v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby sme sa mohli pripraviť na rokovanie o ďalšom návrhu zákona.

  • Prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých nás, ktorí sú prítomní v rokovacej sále, aby zaujali svoje miesta, prestali telefonovať a používať inú digitálnu techniku. Pán poslanec Solymos a pán poslanec Přidal, mobilné telefóny do schránok na to určených pred rokovacou sálou. Pán poslanec Viskupič. Moment, zapnite pána poslanca Viskupiča. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, chcel by som uviesť do záznamu, že pri poslednom hlasovaní č. 19 som chcel hlasovať za a uvedené je, uvedené je proti. Ďakujem.

  • Pomýlil sa pán poslanec. Obrimčáková, pani poslankyňa tiež.

  • Tak isto by som poprosila, aby sa uviedlo do zápisu, že v hlasovaní č. 18, tlač 203 som uvedená ako nezahlasovala som a chcem byť za. A bola som za. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesík. Nie. Pán poslanec Poliačik. Počkajte teraz, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, možno by stálo za to preveriť funkčnosť hlasovacích zariadení, lebo už máme viaceré problémy a neviem či pri dôležitejších zákonoch neskôr s tým nemôžu vzniknúť nejaké problémy. Neviem, aký je tradičný postup v takomto prípade, ale zjavne hlasovacie zariadenia dnes nefungujú tak, ako by mali.

  • Tradičný postup, ja odporúčam preveriť sústredenosť poslancov pri hlasovaní, pán poslanec. V tejto chvíli vylučujem omyl techniky, preto lebo predsa len 149 poslancov je menej pravdepodobné, že sa pomýli ako jeden pri hlasovaní, ale pripúšťam aj zlyhanie techniky.

    Pán poslanec Matovič.

  • Ja by som chcel podporiť pána poslanca Poliačika, lebo zdá sa mi aj zverejňovanie výsledkov, že je nejaké také omeškané na internete a trebárs je tam hlasovanie č. 10 a potom až hlasovanie č. 16, takže a bolo to dosť s veľkým omeškaním zverejňované, takže pravdepodobne naozaj niečo s tým je.

  • Technika je v stopercentnom poriadku, páni poslanci, ak má niekto pochybnosti, nech sa páči, naše výpočtové stredisko je k dispozícií k službám poslancov a môžu si overiť svoju schopnosť sústredenia pri hlasovaní, ale už sa nechcem tomu venovať. Hlasovanie sme ukončili.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o bode programu, ktorý sme prerušili rozpravou. Poprosím teraz pána poslanca Maďariča, ktorý bol prihlásený ako druhý v poradí za poslanecký klub SMER, aby vystúpil k prerokovávanému vrátenému návrhu zákona pánom prezidentom o štátnom jazyku.

    Pán poslanec Maďarič, nech sa páči.

  • Hlas z pléna.

  • Tak už život prináša so sebou všelijaké prekvapenia, nech sa páči.

  • Rokovanie o zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 204.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, pri tejto príležitosti rokovania o zákone o štátnom jazyku si dovolím poznamenať veľmi dôležitú východiskovú vec, ktorá zdá sa stále nie je mnohým ľuďom jasná. Zarážajúce je, že nie je jasná aj niektorým poslancom a síce, že sankcie v zákone o štátnom jazyku sa netýkajú jednotlivcov a netrestá sa nimi zlé, alebo nespisovné používanie slovenského jazyka.

    Bol som veľmi prekvapený, keď na výbore pre kultúru a médiá, kde sme rokovali o rozhodnutí pána prezidenta, pani poslankyňa Vášáryová opätovne tvrdila, aké to je do neba volajúce, že sa trestá za používanie, zlé používanie slovenského jazyka. Sankcie, mimochodom, ktoré je možné udeliť až po upozornení a ak sa nerešpektuje takéto upozornenie, sa týkajú zverejnenia, resp. nezverejnenia informácie v štátnom jazyku v určitých situáciách vo verejnom styku. To je dosť podstatné, pretože o tom je aj zákon o štátnom jazyku, aby sa ním zabezpečilo právo na informácie. A pre vymožiteľnosť práva, tohto práva, samozrejme akéhokoľvek práva, ktoré sa porušuje, je potrebná v zákone sankcia a jej jasné pravidlá. Najmä tam, kde sa zákon porušuje a v prípade zákona o štátnom jazyku a neinformovania občanov aj v tomto jazyku dochádzalo a dochádza k jeho porušovaniu.

    V tomto zmysle je rozhodnutie pána prezidenta úplne správne. A tak isto aj argumenty sú veľmi logické, keď hovoria, že tá úprava po vašej novelizácii jednoznačne robí z uloženia pokuty len akúsi ľubovôľu pána ministra. To znamená, inak povedané, že aj keď sa zákon vo vážnej veci poruší, pokuta, sankcia nemusí byť udelená. S tým, samozrejme, podobne ako pán prezident zásadne nemôžeme súhlasiť. A nejde tu len o akési právne naplnenie tej zásady vymožiteľnosti práva, ale ide aj o to, aby sa fakticky zabezpečilo na celom území Slovenska, aby sa v dôležitých veciach verejného styku komunikovalo aj štátnym jazykom.

    Toto, samozrejme, zjave narúša predstavu maďarskej politiky, veľkomaďarskej politiky o občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí čím menej budú vnímať informácie v slovenskom jazyku, tým viac budú inklinovať politicky k inému štátu, ktorý im mieni priznať aj volebné právo. A, žiaľ, vláda Ivety Radičovej vychádza v ústrety tejto veľkomaďarskej politike, pretože takým spôsobom, akým ste novelizovali zákon o štátnom jazyku aj v tomto, dnes prerokúvanom bode sankcií, podporujete beztrestnú prax porušovania zákona a práv Slovákov najmä z dôvodu, že sankcie teda dávate do polohy právnej neistoty, lebo sa nemusia uložiť. Pritom prax ukázala, že aj hrozba sankcie má schopnosť, dokonca preventívne, ochrániť práva občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú mať možnosť komunikovať a nielen možnosť, právo komunikovať aj v štátnom jazyku.

    Dovoľte mi ešte poznamenať na záver tiež banálnu vec, ale musím to povedať, lebo asi to tiež nie je každému úplne jasné, že sa tu bavíme o našom zákone. O zákone, ktorý sa týka nášho štátneho jazyka, slovenského jazyka a osôb a orgánov Slovenskej republiky. Prečo to hovorím? Pretože pri návšteve Viktora Orbána na Slovensku, nedávnej, som s úžasom počúval, ako tento premiér na tlačovke spomenul náš zákon o štátnom jazyku, že sa teda k nemu nebude vyjadrovať. Počká si, ako ho náš parlament v konečnom dôsledku schváli a dával ho tým na tú istú úroveň ako zákon o dvojakom občianstve v Maďarsku, ktorý sa teda týka občanov Slovenskej republiky, aj iných občanov susedných štátov, kým náš zákon o štátnom jazyku sa týka nás. A veľmi ma mrzelo, že pani premiérka, sediaca vedľa Viktora Orbána, nebola schopná túto drzosť nejakým spôsobom glosovať, alebo uviesť na správnu mieru. Toto je náš zákon, my si ho tu prijmeme a týka sa nás. Takže rád by som pri tejto príležitosti aj na túto vec upozornil.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča piati páni poslanci, posledný pán poslanec Ondruš. Pani poslankyňa Pfundtner, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som veľmi rada, že pán Maďarič vo svojom vystúpení bol omnoho vecnejší ako predrečník pán Rafaj. Ale dovoľte mi povedať pár poznámok. Zákon o štátnom jazyku, tak ako bol prijatý v decembri minulého roka, zaviedol práve takúto fakultatívnu možnosť uloženia sankcií. V argumentácii pána prezidenta však úplne absentuje skutočnosť, že uloženiu akejkoľvek sankcie predsa predchádza tá písomná výzva zo strany ministerstva, v ktorej subjekt, ktorý ten protiprávny stav zapríčinil, bude vyzvaný na jej odstránenie, alebo k vykonaniu nápravy. Ak ani po písomnej výzve nedôjde k odstráneniu toho protiprávneho stavu alebo k náprave, tak ministerstvo môže uložiť pokutu. Úmysel zákonodarcu je v tomto smere úplne nepochybný a jednoznačný. To znamená netrestať hneď a automaticky. Sankcia je možná, avšak až následne, teda po písomnej výzve, podľa posúdenia okolností. A až následne sa ministerstvo kultúry môže rozhodnúť, či tú pokutu uloží a ak, tak v akej výške, alebo sa rozhodne prípadné porušenie toho zákona nesankcionovať.

    Pán prezident však uvádza, že s takouto možnosťou nemôže súhlasiť iba tak jednoducho. Nemôže súhlasiť. A to bez relevantného a vecného zdôvodnenia nesúhlasu. Veď takéto zdôvodnenie ani nemôže byť, nakoľko vytknuté ustanovenie neodporuje žiadnemu zákonu, žiadnym zásadám, ani praxi. A vy, pán poslanec, vo vašom vystúpení ste povedali, že argumenty pána prezidenta sú veľmi správne. Pýtam sa, aké? Okrem argumentu, že nesúhlasí s možnosťou sankcionovať, ja žiadne iné relevantné argumenty nevidím a túto argumentáciu pána prezidenta ste ani vy, pán poslanec, ničím neposilnili. Možnosť a nie povinnosť uloženia pokuty myslí práve na potrebný veľmi citlivý prístup pri posúdení charakteru, intenzity a okolností porušenia zákona o štátnom jazyku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci Pavol Hrušovský. Ja oceňujem, že rečník poukázal na spojitosť s vymožiteľnosťou práva, čo je v našom právnom poriadku a spoločnosti veľmi citlivý negatívny jav a obávam sa, že má pravdu, že táto norma, tak ako aj pán prezident poukázal na fakultatívnosť a obligatórnosť nepomôže k vynutiteľnosti alebo vymožiteľnosti práva. Lenže pýtam sa, ako to chceme dosiahnuť, keď napr. zo zákona vypadli povinné osoby? Veď predsa sa to predovšetkým rieši cez ľudí. Ak nie je človek zodpovedný a necháme to len na inštitúcii, tak vždy je tam možnosť akejsi byrokratickej výhovorky. Je veľká škoda, že sme si nezobrali príklad napr. z Poľska, kde všetky, citujem: "Orgány štátnej moci, inštitúcie, organizácie, ale aj občania zúčastňujúci sa na verejnom živote, sú povinní chrániť poľský jazyk."

    A tým pádom, že sú povinní, je tam aj väčšia miera vymožiteľnosti práva a teda naopak, ak to robím prirodzene a dodržiavam túto normu, tak by sme nemuseli ani možno uvažovať o sankciách. Čiže ako keby sme opäť vylamovali zatvorené dvere, ale nadviažem aj na tú situáciu o upozornení, no obávam sa, že pri niektorých hraničných situáciách, o čom som už hovoril, to môže byť prvý a posledný pokus. A preto sa pýtam, radšej, radšej aj pod hrozbou sankcií a živý s tou informáciou, ktorú musím dostať v zrozumiteľnej reči, ako bez sankcie a, no, možno mŕtvy...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Maďarič, diskutovali, alebo uvažovali ste vo svojom diskusnom vystúpení ohľadom dikcie zákona, či je správne použiť formuláciu "uloží", alebo "môže uložiť". Preto by som sa chcel opýtať, v predchádzajúcom období, keď ste boli ministrom kultúry, akú dikciu ste vy presadili do zákona? A druhá otázka, že koľko pokút a v akej výške ste počas vášho ministrovania na základe tohto zákona uložili vy, keď ste mali túto kompetenciu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem podporiť pána poslanca Maďariča v jeho vystúpení, pretože pomenoval presne, v čom je problém súčasných predstaviteľov koalície. Tento zákon sa netýka jazyka národnostných menšín, ale ochrany štátneho jazyka. Tento zákon, ak má byť vymožiteľný, musí mať aj sankcie. A ak môžem podotknúť, pán poslanec Maďarič, tí, čo nechcú počúvať, tak to ani nepochopia, pretože najskôr im vadilo, že vôbec sú tam nejaké sankcie a dnes argumentujú, že pán prezident to vrátil s tým, že nepovedal o tom, že by malo byť najskôr upozornenie, ale že tam môže byť okamžite sankcia. Čiže najskôr im vadila úplne sankcia, dnes už by privítali, aby tá formulácia u pána prezidenta bola úplne iná.

    Ale samozrejme, že tu ide o niečo iné a mňa naozaj zaujala tá časť, kde ste hovorili o nie sebavedomom zastupovaní našich záujmov práve predsedníčkou vlády pani Radičovou. Pretože to, čo ste povedali, je naozaj smutné, ak to tak nazvem slušne, pretože ak sa premiér Maďarskej republiky vyjadrí o zákone, ktorý sa výsostne týka nášho právneho systému, nedotýka sa žiadnym spôsobom Maďarskej republiky a dáva ho na úroveň zákona o dvojakom občianstve, kde evidentne sa týka exteritoriálne aj občanov Slovenskej republiky, tak v tomto mala pani predsedníčka vlády reagovať. A toto je pre mňa jednoducho neprijateľné a myslím si, že tento zákon, ktorý ste pripravili, vážené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, je nepotrebný a zbytočný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel v prvom rade povedať, že podľa môjho názoru je hlavne hanba, že vôbec o takýchto veciach tu musíme hovoriť a vôbec, že slovenský parlament musí takýmto, alebo v slovenskom parlamente musíme takýmto spôsobom bojovať o takú samozrejmosť ako je ochrana používania štátneho jazyka v Slovenskej republike a ochrana práva občanov Slovenskej republiky mať a dostať všetky potrebné verejné informácie v tomto štátnom jazyku.

    Ale ja by som chcel na pána poslanca Maďariča zareagovať vlastne tým, čím on začal, keď opísal tú absurdnú situáciu, že ešte stále existujú ľudia, ktorí sa akoby hnevajú na to, že zákon umožňuje dávať pokuty, alebo "terorizuje" obyvateľov hrozbou pokút za nedodržanie ustanovení tohto zákona. Viete, totiž problém je v tom, a mňa táto vec vôbec neprekvapuje, pretože toto prekrúcanie a zneužívanie pokút v tomto zákone bolo jedným z hlavných nástrojov burcovania verejnosti, a to aj medzinárodnej verejnosti proti tomuto zákonu. Chcem upozorniť, že šírenie lží o tomto zákone bolo postavené predovšetkým na šírení lží, že akýmisi pokutami tento zákon ohrozuje občanov Slovenskej republiky. A to, že po opakovaných diskusiách aj vo chvíli, keď rozhodujeme už o prezidentom vrátenom zákone, opäť tu poslankyňa Národnej rady hovorí o takýchto veciach, znamená, že skutočne tieto lži boli účelovo a intenzívne šírené a zostali, bohužiaľ, v hlavách aj slovenských zákonodarcov. Takže tento zákon je, bohužiaľ, od začiatku takýmito klamstvami sprevádzaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Pfundtner, my sme ten zákon o štátnom jazyku práve koncipovali tak, že pri dobrej vôli toho, kto sa dopustil porušenia zákona, najprv bolo v našom zákone upozornenie a až po tom, keby ten subjekt nerešpektoval toto upozornenie a nenapravil, až potom bolo, pán poslanec Abrhan, že v správnom konaní ministerstvo uloží pokutu. To znamená, nebolo to, že môže uložiť, bolo to tam jasné. A, čiže celkom som, pani poslankyňa, teraz nerozumel, ako keby ste mali pocit, že to upozornenie bolo dané až vašou novelizáciou. Bolo to tak a bolo to presne takto mienené, aby sme sa opierali o dobrú vôľu ľudí. Nemyslíme si, že dochádzalo vždy v nejakom zlom úmysle k porušovaniu toho zákona.

    A teraz k tomu, koľko bolo udelených pokút. Po prvé, a vždy som to so spokojnosťou konštatoval, už samotná príprava zákona vyvolala ten fakt, že pri mnohých porušeniach samotné subjekty odstraňovali toto. Potom boli podnety na ministerstvo a ministerstvo sa obrátilo na porušovateľov a pri tomto upozornení boli odstránené tie nedostatky, čiže ani správne konanie sa nemuselo začať. A pokiaľ si dobre pamätám, tak pokuta hrozila v jedinom prípade, ale to som už nebol na ministerstve, neviem, ako správne konanie skončilo. A to bol prípad SMK, ktorá úplne bezprecedentne robila kampaň spôsobom, že úplne sa vykašľala na to, že fungujú v Slovenskej republike a mali by svoju komunikáciu viesť aj v slovenskom jazyku, pretože aj ja som občan, ktorý chce vedieť, akým spôsobom sa uchádzajú o svojich voličov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maďarič bol posledný prihlásený do rozpravy písomne k prerokovávanému vrátenému zákonu pánom prezidentom o štátnom jazyku. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o vrátenom návrhu zákona o štátnom jazyku pánom prezidentom Slovenskej republiky. Ďakujem pánovi poslancovi Senkovi, spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k rokovaniu o bode programu č. 7, ktorým je zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána poslanca Novotného a predsedu výboru pre zdravotníctvo, aby Národnú radu informoval o výsledku a stanovisku gestorského výboru k zákonu, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Rokovanie o zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 205.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 9. decembra 2010 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 202 z 29. decembra 2010 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom SR tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 27. decembra 2010 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s týmito zmenami. Sú uvedené v časti II. tejto spoločnej správy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. dňa 25. januára 2011. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou dňa 1. februára 2011. Výbor súhlasil s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v bodoch 1, 2, 3, 4 a 7.

    Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach po opätovnom prerokovaní schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodom B uznesenia č. 28 z 1. februára 2011. V časti IV. máte uvedený výsledok gestorského výboru, ktorý rokoval dňa 1. februára 2011 a zaujal k pripomienkam prezidenta uvedené stanovisko. Odporučil teda body 1, 2, 3, 4 a 7 schváliť a body 5 a 6 neschváliť.

    Pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za stanovisko gestorského výboru.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Rašiho. Nech sa páči, pán poslanec, vystúpiť.

  • Príjemný podvečer prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, určite mi to pán minister odpustí, ale budem sa viacej venovať pánovi poslancovi Novotnému, pretože práve jeho pozmeňovací návrh bol dôvodom, jeho pozmeňovací návrh bol dôvodom, prečo pán prezident celý tento zákon vrátil. Čiže to bola vlastne jediná výtka v tom odôvodnení prezidenta, ktoré je naozaj veľmi precízne pripravené, sa odvoláva na legislatívny nesúlad medzi návrhom zákona a tým čo obsahuje, teda medzi legislatívou a medzi poslaneckým návrhom pána poslanca Novotného, ktorý bol do tohto zákona implementovaný. Ustanovenia jeho pozmeňujúceho návrhu totiž nie sú jasné a presne to novele vyčíta aj prezident Slovenskej republiky. Dovolím si teda v nasledujúcich chvíľach poukázať na niektoré odôvodnenia veta prezidenta a skúsim ich doplniť niektorými praktickými poznámkami.

    Po prvé ospravedlňujem sa ti, pán poslanec, nebudem sa ti pozerať do očí, lebo zle sa mi, viete, v mojom veku. Čiže po prvé je to neprehľadnosť vzťahov. Podľa schváleného návrhu pána poslanca držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti môže sám, alebo prostredníctvom inej osoby pomocou tzv. organizátora systému poskytovať pacientom súhrn zliav a výhod v súvislosti s výdajom lieku, dietetické potraviny alebo zdravotnícke pomôcky, tzv. predpisové položky. Z citovaného ustanovenia ale nie je zrejmé, kto je tzv. iná osoba alebo organizátor systému. V schválenom zákone chýba definícia kto a za akých podmienok môže byť organizátorom systému, čo predstavuje riziko a že ním môže byť ktorákoľvek fyzická osoba za nejasných podmienok.

    V tomto poslaneckom návrhu teda nie je napísané, ako sa dá vyrovnať s touto podstatnou výhradou. Napríklad, či môže byť tým organizátorom súhrnu zliav a výhod aj predpisujúci lekár, ktorý týmto spôsobom môže zabezpečiť rast obratu konkrétnej lekárne na úkor verejných zdrojov, alebo či môže byť organizátorom systému zdravotná poisťovňa, ktorá zľavami podmieni uzatvorenie zmluvy s lekárňou, alebo ako sa poskytnutie zľavy zosúladí so zákonom o dani z pridanej hodnoty, uplatní sa § 22 ods. 4 alebo § 25 ods. 6 a ako sa bude postupovať, keď tzv. organizátor systému nebude platcom DPH a lekáreň áno.

    Ďalej ide o odborné kompetencie. Vlastne, ako hovoria sami lekárnici, v histórii slovenského lekárenstva sa prvýkrát umožňuje zásadný vstup kohokoľvek do zákonom o liekoch definovanej nezávislej činnosti farmaceuta. Pán poslanec vo svojom návrhu pri prezentovaní tohto návrhu tvrdil, že pán prezident namieta, že spojenie súhrn zliav a výhod je nepatričné. Toto tvrdenie nie je korektné a zahmlieva podstatu veci. Prezident Slovenskej republiky cituje ustanovenia prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. etický kódex a v zmysle bodu 9: "Pri predpisovaní a odporúčaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta." Koniec citátu. Čiže môžme zodpovedne tvrdiť, že farmaceut, ktorý bude konať v mene anonymného organizátora systému sa bude, alebo nebude riadiť komerčnými hľadiskami?

    V decembri roku 2008 pán Bot, generálny štátny zástupca EÚ, vydal konečné stanovisko v konaní Európskeho súdneho dvora, kde sa konštatuje, že konanie lekárnika, ktorý vo svojej činnosti zohľadňuje záujem tretej strany, nemôže zistiť primerané zabezpečenie, nemôže zaistiť primerané zabezpečenie občanov liekmi, spotrebnou kvalitou a neutralitou. Tento názor sa stal aj súčasťou rozsudku z mája 2009. Myslím si, že je hlbokým omylom si myslieť, že legislatívnym experimentovaním dokážeme vyvrátiť názor najvyššej súdnej autority Európskej únie.

    Ďalším problémom je, že od uznesenia výboru so zaradeným pozmeňovacím návrhom po jeho schválenie ubehlo iba sedem pracovných dní. Čiže návrh bol prijatý bez odbornej oponentúry, bez dôvodovej správy, bez projekcie vplyvov. Prezidentovi bolo vyčítané, že kvôli nemu a kvôli jeho vetu ostávajú výmenné lístky, nezavedie sa ochranný limit pre pacientov, ale k rovnakej argumentácii sa uchýlil aj pán poslanec a pritom si musíme všetci uvedomiť, že nebyť jeho pozmeňovacieho návrhu zákon by bol podpísaný a už takmer mesiac by bol platný a účinný.

    Argumenty o nemožnosti cenovej súťaže lekární nie sú pravdivé. Na Slovensku nemáme systém pevných, ale maximálnych cien a súčasný legislatívny stav umožňuje poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti znížiť konečnú cenu lieku pri zachovaní ustanoveného pomeru na úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta, § 45 zákona č. 577/2004 Z. z.. Využitie tohto ustanovenia v lekárenskej praxi bolo kvôli jeho nevymožiteľnosti a kreatívnej aplikácii práva kontrolnými orgánmi spresnené od 1. 12. 2009 novelou zákona o liekoch. Táto novela však rovnako nezakázala znižovanie cien, ale obmedzila marketingové postupy v súvislosti s výdajom predpisovaného sortimentu. V pléne Národnej rady bola schválená 16. septembra 2009 so súhlasom 128 poslancov naprieč celým koaličným aj opozičným spektrom a za hlasoval aj pán poslanec Novotný. Dôvodová správa tohto návrhu zákona uvádzala: Niektorí pacienti v snahe maximalizovať výšku získanej finančnej odmeny častejšie navštevujú lekárov s požiadavkou predpísaním lieku. Ide o nežiaduci stav, ktorý má charakter nekalej hospodárskej súťaže a zároveň indukuje neodôvodnené a nehospodárne predpisovanie liekov. Čo také prevratné nastalo v slovenskom zdravotníctve, že tieto dôvody zrazu po roku neexistujú?

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Ako jediná. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, nedá mi vysloviť názor, že musím s argumentami, ktoré boli k tomuto bodu prednesené súhlasiť, a preto by som chcela aj verejne požiadať všetkých poslancov, aby sme o pripomienke pána prezidenta, ktorá je v bode č. 6 hlasovali a podporili ju a aby sme sa vernostnými programami a všetkými zľavami venovali v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní pri novele zákona o lieku, ktorá sa chystá v I. polroku tohto roku. A myslím si, že toto bude dobrý krok a zákon o lieku bude mať takú formu a takú verziu, ktorú aj celá lekárenská komora bude môcť podporiť. Prosím vás teda o podporu bodu 6. Nie tak ako je uvedené v spoločnej správe, ale bod 6 odporúčam, aby sme schválili.

  • Reagovať na faktickú poznámku bude teraz pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec Raši bol jediný prihlásený písomnou formou. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem spravodajcu pána poslanca Novotného ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Slovo má pán poslanec a spravodajca k tomuto prezidentom vrátenému zákonu pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že aj v tejto pokročilej hodine ste mnohí zotrvali v sále. Môj predrečník, pán poslanec Raši sa pýtal, čo sa za ten rok zmenilo. Za ten rok sa zmenilo to, že nám prax ukázala, že úplný striktný zákaz, ako bol vtedy schválený v zákone, za ktorý som hlasoval, v praxi nefunguje dobre, a že bolo by treba zaviesť jasné pravidlá fungovania zliav, ktoré sa aj dnes poskytujú vo verejných lekárňach. Ale poďme pekne po poriadku.

    Prezident vrátil dva dni pred Silvestrom do parlamentu novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá mala byť účinná od 1. januára 2011. Ak, páni poslanci, prehlasujeme prezidentove veto, termín účinnosti sa posunie na 1. apríla. Dôvodom pre prezidentove veto je časť zákona, ktorú som predkladal ako poslanecký návrh a chcem hneď povedať, že mi je veľmi ľúto, že pán prezident pre túto časť zákona vrátil celý zákon na opätovné prerokovanie do Národnej rady. O čo išlo v tomto pozmeňovacom návrhu? A bol by som rád, keby ste ma, ktorých vás to zaujíma, samozrejme, sledovali pozorne, pretože v poslednom období sa šíri mnoho poloprávd a lží o tom, čo môj pozmeňovací návrh vlastne prináša, čo určuje a o čom je.

    Cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je zaviesť jasné pravidlá pre vernostné systémy v lekárňach, ktoré, či sa nám to páči alebo nie, sú dnes na Slovensku realitou. Ak jestvuje vôľa poskytovať zľavy, využime túto vôľu v prospech pacientov i v prospech úspory verejných zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Preto som navrhol, a preto presadzujem pravidlá pre jasnú reguláciu vernostných systémov v lekárňach, ktoré majú jednoduchú logiku. Ak lekáreň poskytne zľavu poistencovi, musí na základe zmluvy poskytnúť zľavu aj zdravotnej poisťovni. Zostáva tak zachovaná filozofia tzv. fixného doplatku zavedená v roku 2003.

    Výhrady pána prezidenta, myslím že hovoril o nich veľmi podrobne pán poslanec Raši, sú viac-menej formálne. Vyčíta, že zákon nereguluje organizátora vernostného systému, hoci vzápätí uvádza, treba si naozaj prečítať jeho argumentáciu, že to do zákona o liekoch vlastne ani nepatrí. Namieta, že slovné spojenie "súhrn zliav a výhod" je nepatričné, lebo zdravotnícky pracovník sa nemá riadiť komerčným hľadiskom. Podľa mňa však poskytovanie zliav nie je v rozpore so zodpovedným napĺňaním lekárnickeho povolania. Naopak, poskytnutie zľavy pomáha pacientom, pretože činí pre nich liek finančne dostupnejším, keďže podľa môjho názoru na tom ušetrí i zdravotná poisťovňa, tieto peniaze bude môcť použiť pre iných pacientov. Na chvíľu sa zastavím, lebo tá prvá verzia pozmeňovacieho návrhu, ktorú sme prvýkrát diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo, bola o tom, aby sa zľava týkala len pacienta. V tom prípade by totižto bola omnoho väčšia a to je ešte zaujímavejšie.

    Cieľom tejto vládnej koalície, keď dobre rozumiem programovému vyhláseniu vlády, je, aby ľudia doplácali za lieky menej. No tak preto aj niečo urobme, nielen o tom hovorme. Tu je jedna konrétna reálna možnosť, ktorá je na stole. Uznal som ale argumenty aj Slovenskej lekárnickej komory, že môže sa to vymknúť kontrole. Niektorá lekáreň začne dampingovať trh spôsobom, že natoľko zníži cenu doplatku, výšku doplatku, že to môže okolité lekárne zlikvidovať. Dobre, tak sme zaviedli pravidlo, ktoré rešpektuje pomer medzi úhradou zdravotnej poisťovne a pacientom. Ak dá lekáreň zľavu, rozdelí sa medzi pacienta a zdravotnú poisťovňu v rovnakom pomere, aký je pomer úhrady na cene lieku. Ak liek stojí, poviem to v starej mene, aby sa dobre počítalo, 100 slovenských korún, 80 korún platí zdravotná poisťovňa a 20 korún platí pacient. Ak sa lekáreň rozhodne dať 5% zľavu, čo už je pomerne veľká zľava, táto sa rozdelí v pomere 4 koruny zľavy na strane zdravotnej poisťovne a koruna zľavy na strane pacienta. Vy sa ma opýtate, má to potom vlastne táto zľava zmysel pre pacienta? Áno má, pre tých, ktorí chodia do lekárne často, lebo im predpisujú veľa liekov, teda pre chorých, sociálne odkázaných, tých, ktorí sú naozaj núdzni a doplácajú za lieky veľa. Tým chceme pomôcť, nie tým, ktorí raz za čas si ideme kúpiť kvapky do nosa, to nie je o týchto. To je o tých, ktorí užívajú veľa liekov. Pre nich je to zaujímavé, pretože tieto zľavy sa im budú spočítavať vo vernostnom systéme.

    Zastavím sa pri námietkach, ktoré k tomuto zákonu dala a ktoré komunikuje veľmi histerickým spôsobom Slovenská lekárnická komora. Prvá námietka, pozmeňovák neprešiel pripomienkovým konaním. Dámy a páni, sme tu poslanci Národnej rady, no ale v tom prípade musíme aj v ústave aj v rokovacom poriadku vypustiť možnosť, aby poslanec niečo mohol predložiť, lebo žiaden poslanecký návrh zákona, žiaden poslanecký pozmeňovací návrh neprejde riadnym pripomienkovým konaním, ja ho neviem dať do medzirezortného pripomienkového konania. Druhý argument, tento pozmeňovací návrh zvýhodňuje sieťové lekárne. Prvá moja poznámka, dámy a páni, teraz poviem veľké prekvapenie, ale sieťové lekárne zo zákona neexistujú, tak ako zo zákona neexistujú vernostné systémy. Sieťové lekárne na Slovensku sú dokonca zakázané v zákone ešte z roku 2004, ale všetci vieme, že existujú. Pravdaže vieme, a to je problém platnej legislatívy. No dobre, tak poďme sa chvíľu hrať na sieťové lekárne. Pýtal som sa opakovane odborníkov na ministerstve zdravotníctva, aké percento z celkového trhu viac než 2-tisíc lekární tvoria sieťové lekárne. Osem percent. To naozaj veríte, že 92 % lekární skrachuje a tých 8 % ich vytlačí z trhu? Naozaj tomu niekto verí? Ja nie. Ak tomu niekto verí, prosím, ale ja nie.

    Chcem ešte povedať aj to, že znovu som sa informoval na ministerstve zdravotníctva či Slovenská lekárnická komora niekomu odobrala licenciu za to, že poskytoval zľavu. Áno, Slovenská lekárnická komora aj pán prezident to u mňa na výbore priznal. Odobrala niektorým lekárnikom licenciu za to, že poskytli zľavu, ktorá je zakázaná v zákone, ani v jednom prípade to však nebol lekárnik, ktorý pracuje v sieťovej lekárni. Teda nielen sieťové lekárne chcú poskytovať zľavy, to nie je pravda. Treba povedať, že lekárnici sa pri tomto pozmeňováku rozdelili na dve skupiny. Ja teraz neviem, ktorá je väčšia, početnejšia, vplyvnejšia, ale sú rozdelení na dve skupiny. Jedna zľavy poskytovať chce a druhá zľavy poskytovať nechce. A teraz, dámy a páni, je to naozaj na nás, raz sme túto dilemu riešili v druhom, treťom čítaní, kedy pozmeňovací návrh prešiel 75 hlasmi a znovu túto dilemu zrejme budeme riešiť zajtra o 11.30 hodine, že čo uprednostníme. Či budeme chrániť zisk lekární, ktoré nechcú poskytovať zľavu, alebo uprednostníme regulovanú a za jasných podmienok poskytnutú zľavu pacientovi na doplatkoch. Toto je otázka. Jedna skupina lekárnikov hovorí o.k., my tú zľavu dáme. Druhá hovorí, nie, my zľavy dávať nebudeme. Treba si vybrať. Naozaj. Túto dilemu treba vyriešiť. Ja som ju pre seba vyriešil, ja som na strane toho, aby pacient dostal zľavu z doplatkov na lieky za jasných pravidiel.

    Ďalšia námietka, ktorú Slovenská lekárnická komora veľmi často vyťahuje, že vernostné systémy zavádzajú niečo nové, čo neexistuje. Hovoril o tom už aj pán poslanec Raši, že v roku 2008 bola zakázaná nekalá súťaž a chcem vás uistiť, že táto zostáva zakázaná aj týmto návrhom, ale zľavy sa pololegálne poskytujú aj v súčasnosti a návrh len zavádza poriadok a pravidlá. Keď sme v roku 2008, a bol to pozmeňovacíi návrh pána poslanca Zelníka, rešili problém, riešili sme problém, že na lekárni bolo zvonku napísané, že keď prídete s receptom k nám, nie vy nám, ale my vám vrátime 20 korún. Toľko sa dopláca za recept. Riešili sme problém, že kto donesie 50 receptov dostane žehličku alebo rýchlovarnú kanvicu. Toto neprichádza do úvahy ani po tomto pozmeňovacom návrhu. Len v tom čase sa zakázalo poskytovanie zliav en bloc. Napriek tomu mnohé lekárne zľavy poskytujú. Dámy a páni, toto je moja vernostná kartička. Ja poznám v Košiciach nesieťovú lekáreň, kde sa stále preukážem, keď prídem vybrať lieky na recept, ktorý predpíše pani doktorka mojim deťom, alebo v hotovosti niečo kúpiť, pani magistra mi zoberie a počíta mi body. Ako je možné, že ja som vo vernostnom systéme, keď ten neexistuje? On existuje, tak ako existujú siete. A viete, ako je regulovaný? Nijak. To čo chcem ja je, aby boli jasné pravidlá. Nič viac. Jasné pravidlá, aby ste všetci vedeli, za akých podmienok dostávam zľavu, akú zľavu, aby zdravotná poisťovňa mala prehľad o tom, že nejaká lekáreň mi dáva zľavu, pretože musí poskytnúť zľavu aj jej. Ja mám vernostnú kartičku a mnohí ostatní ju máte, ktorá ináč neexistuje, keď ste to dnes videli, tak to nie je.

    Ďalší argument, ktorý Slovenská lekárnická komora uvádza je, že vernostný systém povedie k likvidácii malých lekární. Chcem povedať, že tento argument je veľmi vykonštruovaný. Po prvé nemyslím si, že na dedine, bol som minule v Bežovciach, maličká lekáreň, široko-ďaleko žiadna iná, najbližšia v okresnom meste, že táto lekáreň zanikne. Kde by asi zo zdravotného strediska išli pacienti autobusom do Michaloviec pre zľavu? V žiadnom prípade, ale teraz sa naozaj trošku možno kriticky opýtam, že keď je na jednej hlavnej ulici v nemenovanom meste jedenásť lekární, jedenásť cukrární toľko nie je, jedenásť lekární a dve zaniknú, stane sa veľká tragédia z hľadiska dostupnosti lekárenskej starostlivosti? Keď v jednom hypermarkete sú dve až tri lekárne a ešte vždy existujú, majú problém poskytnúť zľavu z ceny lieku?

    Som o tom presvedčený, že zavedenie vernostného systému zvýši konkurenčné prostredie medzi lekárňami, ja to netajím, zvýši konkurenčné prostredie medzi lekárňami a zvýši aj tlak na zvyšovanie aj kvality lekárenskej starostlivosti. Budú sa musieť viace snažiť, budú musieť poskytnúť zľavu, alebo vymyslieť niečo iné zaujímavé, no ale keď sú jedenásti na hlavnej ulici, neviem prečo by sme mali chrániť ich zisk. Tomu nerozumiem. Nech súťažia a úspešnejší bude mať väčší.

    Moja posledná poznámka je k námietke, ktorú Slovenská lekárnická komora takisto veľmi často uvádza, že povedie to k väčšej preskripcii a spotrebe liekov. Ste určite zachytili, je tu aj nejaká nórska alebo aká štúdia, chcem povedať, že vernostný systém nijako nemôže viesť k vyššej preskripcii liekov, pretože aby boli lieky predpisované tomu, kto ich potrebuje v množstve, v akom ich potrebuje, za to je zodpovedný lekár. Keď sa zdravotnej poisťovni nepáči koľko predpisuje pán doktor, ktorý je zmluvným lekárom na endokrinológii, diabetológii alebo kardiológii, na to má revízny systém. Revízny lekár skontroluje a zistí, že tu boli tieto lieky predpísané nevhodne a nesprávne, mimo indikácie. Zbytočne veľa, ale toto neriešim vernostným systémom, naozaj, toto neviem riešiť. To, že koľko si v hotovosti kto ide kúpiť do lekárne liekov a použije pritom túto kartičku, to takisto neviem ovplyvniť, záleží to od kúpnej sily, dnes sa kupujú od Marťankov po čaje neviem čo všetko. Toto už naozaj neviem ovplyvniť, ale chcem povedať, že preskripciu to nemôže zvýšiť, keď bude normálne fungovať revízny systém, a keď budú normálne fungovať štandardné terapeutické a diagnostické postupy.

    Takže na záver chcem povedať, že nechcem likvidovať lekárne, ani zvyšovať spotrebu liekov. Išlo mi len o to, aby pacienti doplácali za lieky menej a aby zľavy mali jasné kontrolovateľné pravidlá, a preto vás chcem poprosiť o odmietnutie pripomienky č. 6 pána prezidenta, ktorú zároveň vynímam na samostatné hlasovanie.

    Dovoľte mi, aby som sa krátko prizastavil aj pri ostatných súvislostiach, ktoré vznikli pri vrátení novely zákona o zdravotných poisťovniach. Novela zákona totižto neriešila len vernostné systémy, ktoré boli naozaj len pozmeňujúcim návrhom, ale rieši celú oblasť zdravotníctva a množstvo problémov. Zaväzuje k transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, vytvára základy pre zavedenie DRG do nemocníc, stanovuje povinné zverejňovanie zmlúv, obnovuje nezávislosť úradu pre dohľad, sprísňuje kritériá platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a ruší napr. nezmyselný plošný dychový test na helikobaktera. Odklad účinnosti zákona v týchto prípadoch z 1. januára na 1. apríl nie je tragédiou, hoci to možno spomalí práce na transformácii nemocníc. Verím, že ale termín transformácie to neoddiali, a preto nesúhlasím s posunutím termínu transformácie nemocníc a chcem vás takisto poprosiť, vážené dámy, vážení páni, o odmietnutie návrhu pána prezidenta pod č. 5, ktorý takisto vynímam na samostatné hlasovanie.

    Problematickejšia je ale skutočnosť, že prezident vrátením zákona spôsobil odklad účinnosti v troch bodoch, ktoré kvôli lekárnikom taktiež zmietol zo stola. Je to jednak odklad zrušenia povinnosti výmenných lístkov od všeobecného lekára k špecialistovi. Tieto výmenné lístky nesplnili svoj účel a neviedli k lepšej komunikácii medzi zdravotníkmi, ani k zníženiu počtu indikovaných vyšetrení. Nepodpísanie zákona, ale znamená, že táto administratívna šikana pre pacientov pokračuje aj po novom roku a zruší sa až 1. apríla.

    Vrátenie zákona pánom prezidentom znamená aj odklad zavedenia limitu na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, vo výške 45 resp. 30 eur kvartálne. Nepodpísanie zákona znamená, že minimálne do 1. apríla stále nemáme nástroj ako pomôcť tým, ktorí najviac potrebujú našu solidaritu, chronicky chorým s veľmi nízkymi príjmami. Títo ľudia sú vlastne pripravení o vrátenie časti peňazí za doplatky na lieky o jeden štvrťrok.

    Vrátenie zákona pánom prezidentom znamená tiež odklad zmiernenia sankcie za nedodržanie povinnosti zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať. Ak zdravotník nezíska dostatočný počet kreditov do šesť mesiacov od hodnotenia, podľa dnes platného zákona, je zaviazaná príslušná komora k odňatiu jeho registrácie. Na základe schválenej novely, ktorú ale pán prezident vrátil, rozhodne o sankcii aj spôsobe a lehote doplnenia vedomostí komora. Čiže nepodpísanie tohto zákona znamená, že niektorým zdravotníkom reálne hrozí strata oprávnenia pracovať v zdravotníctve minimálne do 1. apríla. Pri všetkej úcte k úradu pána prezidenta, mrzí ma, že doň nedorazil aj hlas pacientskych, či stavovských organizácií, s výnimkou Slovenskej lekárnickej komory.

    Chcem vás preto, vážené dámy a vážení páni, požiadať o znovu schválenie tohto zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásili pani poslankyňa Mária Sabolová, ďalej Peter Osuský, Monika Gibalová, Peter Kalist. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, resp. neevidujem ďalších. Takže uzatváram možnosť a slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Niekoľko poznámok. Pán poslanec, dnes sme sa mali venovať, ak chceme hovoriť o zákone o zdravotných poisťovniach a nie o lekárňach, lebo zákon je o zdravotných poisťovniach. Vy ste 15 minút svojho vystúpenia venovali lekárňam a 3 minúty ostatnej problematike. Neviem, o čo vám ide, ale vaša tvrdohlavosť práve zastavila účinnosť zákona k 1. 11. 2011, pretože ak by ste neboli dali na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne inú problematiku ako zdravotné poisťovne a poistenie, tak by zákon už bol platný a boli by už aj výmenné lístky aj všetko ostatné v platnosti. Čiže len to, že vidíte, ak sa robí legislatíva takýmto spôsobom a nejde medzirezortným pripomienkovým konaním, stane sa aj to, že prezident tento návrh vráti. Lekárne majú oveľa viac problémov a riešenie lekárnickej a lekárenskej starostlivosti je oveľa väčší problém, o množstve lekární a o zmene systému, že ich máme toľko, pán poslanec, ste hlasovali aj vy, za Zajacovu reformu, kedy sme celý systém lekární zmenili, čiže ruku na srdce. Štát má v tejto dobe veľa právnych možností aj zo zákona, aby sa dala robiť kategorizácia, degresná marža, generická substitúcia. A myslím, že ich nevyužívame. Problematika vernostných zliav a reklám, si myslím, že nie je taká vážna momentálne a v liekovej politike, ako ste povedali vy, dnes vo svojom vystúpení. Nejde o žiadnu hystériu a stanovísk lekárenskej komory, ale lekárenská komora zrušila a zobrala licencie osemdesiatim lekárňam, ktorým ministerstvo vrátilo licencie, čiže nie je to celkom pravda, čo ste povedali. A ja si myslím, že sami vieme, že aj úrad pre dohľad riešil niektoré lekárne, zaplatili pokuty...

  • Prerušenie vystúpenie časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že to, čím strávil pán poslanec Novotný 15 minút, strávil to dobre. Argumenty o zvýšenej spotrebe v súvislosti so zľavami, sú skutočne nonsens. Neviem si predstaviť kardiaka, ktorý začne od radosti, že dostal zľavu, pridávať jednu tabletku, ani diabetika, ktorý by tak postupoval, ani reumatika. Jednoducho, ak konečným cieľom môže byť pomoc tým, ktorí sú na pravidelné užívanie liekov odkázaní a náklady s tým spojené, sú pre nich často istou záťažou, zdá sa mi vonkoncom nie asociálnym, ak sa to deje i týmto spôsobom. A ak sa do doterajšieho relatívne chaotického systému vnesie poriadok, tak sa mi zdá, že je to krok správnym smerom a domnievam sa, že nejaké predstavy o tom, že to niekoho dovedie ku krachu, nie sú celkom na mieste. Som hlboko presvedčený, že tí, ktorí tú zľavu poskytujú, zrejme majú z čoho tú zľavu poskytnúť.

  • Ďalej vystúpi pani Monika Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja súhlasím s vami, že nestane sa veľká tragédia, ak zanikne lekáreň, ako ste hovorili, jedna, dve z jedenástich. Ale stane sa tragédia, ak to tak môžem v úvodzovkách povedať, pre fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ju prevádzkuje. Ja som hlasovala proti vernostným programom a ja budem hlasovať za pripomienku pána prezidenta. Vtedy som ešte ani zďaleka nepoznala názor Slovenskej lekárnickej komory, ale hlasovala som v dobrej viere, že hlasujem správne, tak ako to cítim podľa svojho rozumu. Ja poznám sieťové lekárne. Súhlasím, že lekárne, sieťové lekárne zo zákona neexistujú, vernostné programy neexistujú. Ja mám tiež jednu takúto kartičku, kde je vernostný program, ja ju síce nevyužívam, ale je moja. Dostala som ju tak viac-menej na silu a to je sieťová lekáreň. Je tu osem lekární a tie ostatné, ktoré sú v blízkosti týchto lekární, nie sú nadšené týmto spôsobom. Ja verím argumentáciam Slovenskej lekárnickej komory a zároveň súhlasím aj s vami, že je treba upraviť tieto benefity, ale naozaj po širokej diskusii a s komplexnou koncepciou a nevidím problém, prečo by sme sa tým nemohli zaoberať koncepčne pri zákone o liekoch. Takže toľko som chcela povedať a vyjadriť svoj postoj aj k hlasovaniu o tejto pripomienke pána prezidenta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Peter Kalist. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len som chcel podotknúť, že vernostné programy určite existujú, presne ako nám to názorne predviedol pán poslanec Novotný a ako aj uviedla pani poslankyňa Gibalová. Zľavy sú dnes niekde v šedej ekonomike, tak prečo to nezlegalizovať, prečo neukázať, čo sa vlastne deje. Prečo by sme nemohli začať číriť tie kalné vody v zdravotníctve, o ktorých sa stále rozpráva. Ja chcem poprosiť všetkých, aby sme zbytočne nepodliehali tlakom časti a ešte raz podotknem to časti lekárnickej obce, ktorí sa snažia zabetónovať svoje zisky, možno aj na úkor vyšších doplatkov pacientov. Pacientom, ktorým niekto chce dať zľavu, pričom štát mu vlastne zľavu zakazuje dať. Máme množstvo nezamestnaných ľudí. Máme ľudí, ktorí majú existenčné problémy, sú na hranici sociálnej chudoby, keď to tak nazvem a pre týchto ľudí aj zľava niekoľko desiatok centov je veľká pomoc. Pomoc, znamená veľkú pomoc. Pomoc, za ktorú sa nám určite mnohí poďakujú a už to tu odznelo, len poviem to ešte raz. Naozaj lekárne a ľudia, ktorí dávajú ich, nikto ich nenúti tú zľavu dať, ale pokiaľ niekto zľavu dať chce, tak určite má z čoho. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Chcem sa poďakovať aj za podporné stanovisko pána poslanca Osuského a pána poslanca Kalista. Pani poslankyni Sabolovej chcem povedať len toľko, že preto som sa v rozhodujúcej časti svojho vystúpenia venoval časti týkajúcej sa zákonu o lieku, pretože práve to bol dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, tak cítil som potrebu to možno vysvetliť tu v pléne aj pre tých kolegov, ktorí mali ešte trochu nejasnosti a boli trošku zavádzaní niektorými názormi a nazvem to aj na verejnosti diskutovanými postojmi Slovenskej lekárnickej komory. Chcem ale povedať, že diskutujeme síce o zákone o zdravotných poisťovniach, ktorý sa ale volá, že o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v čl. 5 tohto vládneho návrhu zákona, pôvodom je novelizovaný zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch, o zdravotníckych pomôckach, preto som podal pozmeňujúci návrh. Znie to trošku čudne, že pozmeňujúci návrh do zákona o liekoch, v zákone o zdravotných poisťovniach, ale tento zákon sa volá aj o zmene a doplnení ostatných zákonov, napr. aj zákonu o lieku. A čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, takisto ďakujem za jej reakciu, ale naozaj, to je tá dilema, o ktorej som hovoril. Ja rozumiem tomu, že niektorí lekárnici, ktorí majú lekárne blízko inej lekárne, ktorá chce poskytovať zľavu, môžu mať obavy, ale to je tá dilema, ktorú musíme všetci vyriešiť. Či keď niekto chce dať zľavu, mu to umožníme, aby pacient doplácal menej, alebo budeme protekcionisticky chrániť tých, ktorí zľavy nechcú poskytovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, je tu ešte možnosť vyjadriť sa k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme v súlade so schváleným programom tejto schôdze pokračovať druhým čítaním o

    zákone zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Tento materiál máte pod tlačou 206 a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Poliačikovi. A teraz sa pozerám, že ho tu nemáme. Takže poprosím predsedu poslaneckého klubu strany SAS, keby sa vedel spojiť s pánom poslancom Poliačikom, aby sa dostavil do rokovacej sály. Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Pán poslanec, v súlade so schváleným programom už je naozaj tlač 206 a máte teraz slovo ako spoločný spravodajca a žiadam vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona zo 14. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení jednotlivých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Národná rada schválila dňa 14. decembra 2010 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí z 28. decembra 2010 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 203 z 30. decembra pridelil zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 28. decembra v časti II. uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III. navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákona schválila zákon so zmenami, ktoré máte uvedené v II. časti spoločnej správy, preto ich nebudem čítať.

    K pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady na schôdzi výboru dňa 25. januára prerokoval pripomienky prezidenta a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 19. januára prerokoval pripomienky prezidenta a neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

    Odporúčam hlasovať spoločne o pripomienkach prezidenta bod bodmi 1 až 12 v II. časti spoločnej správy, bez odporúčania gestorského výboru a potom spoločne o pripomienkach uvedených pod bodmi 13 a 14 v II. časti spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť zákon zo 14. decembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, teda schváliť ho so zmenami uvedenými pod bodmi 13 a 14 v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 28. decembra 2010.

    Týmto uznesením ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru, čo som práve urobil.

    Končím, pán predsedajúci, a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Chcem len konštatovať pán poslanec, že ste sa prihlásili do rozpravy písomne, čiže sa v tejto chvíli ešte ústne nehláste. Ja konštatujem, že, áno ste prihlásený písomnou formou, čiže máte slovo ako prvý. Po vašom vystúpení dám potom možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni kolegovia, som rád, že nás tu ostalo toľko. Zákon, ktorý sa nám vrátil od pána prezidenta naspäť do rúk, bol by veľmi dôležitý a jeho uplatnenie bolo zviazané s nariadením, ktoré menilo staré nariadenie č. 668, ktoré vláda prijala a začalo platiť od 1. januára.

    Bohužiaľ škody, ktoré boli napáchané tým, že pán prezident tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady už napáchané boli a bez ohľadu na to, či dnes schválime, alebo neschválime pripomienky, resp. pri najbližšom hlasovaní, či schválime, alebo neschválime pripomienky pána prezidenta, tak najväčšie škody, ktoré sa týkajú tohto zákona, boli napáchané práve tým, že nebola dodržaná súkoľajnosť nariadenia vlády a zákona 597 a 596, ktoré sa menili práve v tomto bode, ktorý práve prerokúvame.

    Aby som to vysvetlil. Nariadením vlády bol zavedený úplne nový systém financovania školských zariadení z podielových daní v samosprávach, to znamená, že spôsob, akým sa školské zariadenia, a to hovoríme o centrách voľného času, hovoríme o materských školách, hovoríme o základných umeleckých školách a iných školských zariadeniach, spôsob, akým im sú dávané peniaze z podielových daní v samosprávach, sa zmenil. Ale na to, aby táto zmena bola úplná, bolo potrebné urobiť dva kroky. Ten prvý urobila vláda tým, že zmenila nariadenie vlády č. 668 a ten druhý sme mali urobiť my v Národnej rade tým, že by od 1. januára začal platiť zákon, o ktorom sa teraz rozprávame. Ak by platil od 1. januára, tak do 15. januára tohto roku bola lehota, v ktorej sa mali zísť nové miestne, obecné a mestské zastupiteľstvá a tie už mali prerozdeľovať peniaze podľa nových pravidiel.

    Tým, že vznikla legislatívna diera tri mesiace medzi nariadením vlády a zákonom sme sa dostali do situácie, že síce samosprávy dostali viacej peňazí na financovanie školských zariadení, ale neboli prinútené zmenou zákona niektoré z týchto peňazí účelovo viazať na financovanie školských zariadení. Považujem to od pána prezidenta za účelovú zlomyseľnosť a nemyslím si dokonca, že ani dôvod, pre ktorý tento zákon vrátil naspäť do Národnej rady, bol naozaj tým najdôležitejším čo v tomto zákona našiel.

    Pán prezident namieta, že sa mu nepáči, že sme zaviedli v tomto zákone legislatívnu skratku verejné školy. Tvrdí, že nazvať doteraz štátne školy verejnými nie je na mieste, prirovnáva to k použitiu slova verejný, napr. aj vo význame verejný dom a tvrdí, že by bolo lepšie držať sa pojmológie, ktorá je aj napr. v ústave a štátne školy naďalej volať štátnymi.

    Aby som sa vrátil opäť naspäť trošku do histórie, v momente, keď bola písaná ústava a keď boli písané ešte pôvodné školské zákony, neboli prenesené originálne kompetencie na samosprávy. To znamená, že školy boli zriaďované pobočkami ministerstva, v podstate školskými úradmi a vtedy bolo na mieste, aby sme ich naďalej volali štátnymi školami. Ale tým, že prebehla decentralizácia aj fiškálna, aj prenos originálnych kompetencií na samosprávy, tak sa stalo to, že väčšinu stredných a základných škôl už nezriaďuje štát, ale zriaďujú ju buď obce alebo vyššie územné celky a tým pádom už nie je namieste, aby sme ich volali štátnymi školami. A práve na žiadosť Združenia miest a obcí Slovenka sme cez môj pozmeňovací návrh zaviedli do tohto zákona pojem verejné školy. Toto, napriek tomu že máme aj verejné vysoké školy a tie sa doteraz, proti týmto doteraz nikto nič nemal, tak zrazu pojem verejných škôl vzbudil v pánovi prezidentovi toľko nevôle, že nám zákon vrátil naspäť na prerokovanie do parlamentu. A ja sa pýtam, ak pán prezident využíva svoje kompetencie, nemal by aj on hľadieť trošku viacej na dôsledky svojich vlastných činov? Nemal by aj on sa pozrieť na to, čo zmena, ktorú navrhuje pri vrátení nejakého zákona, spôsobí? Nemal by sa zamyslieť nad tým, že keď proste nariadenie vlády ide v súvislosti s nejakým zákonom, tak či je menším zlom ponechať nejakú legislatívnu skratku, ktorá slúži len na účely jedného konkrétneho zákona a radšej zákon nevrátiť.

    Ja osobne by som uvítal, keby pán prezident pri vracaní zákonov prišiel do Národnej rady a obhájil to sám. Ak v Čechách sú zástupcovia druhej snemovne vždy prítomní na zasadaní parlamentu, keď vrátia nejaký zákona na opätovné prerokovanie a u nás túto funkciu plní pán prezident, možno by naozaj stálo za to, keby prišiel pri každom zákone, kde má nejakú námietku, prišiel medzi nás a povedal čo sa mu na danom zákone nepáči.

    Takže aby som to zhrnul, stojím za tým, že všetky zmeny, ktoré sme v tomto zákone navrhli, by mali ostať platné. Pojem verejných škôl nie je problém zaviesť aj do ostatných zákonov tak, aby bola pojmológia konzistentná naprieč celou legislatívou, ktorá sa týka základných a stredných škôl. V zásade to, či ich voláme štátne alebo verejné nijakým spôsobom nemení pravidlá, ktoré sme do tohto systému zaviedli.

    A tak ako tento pozmeňovací návrh prešiel v Národnej rade silou 110 hlasov a podporila ho aj opozícia, tak dúfam, že tento zákon prejde tou istou silou opäť Národnou radou a bude platný od 1. marca.

    Ďakujem vám za jeho podporu.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, ale vy ste aj spravodajca, poprosím, keby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. A, pán poslanec Čaplovič, rozumiem tomu tak, že faktická alebo do rozpravy... Aha, takže teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz je to v poriadku, čiže pán poslanec Čaplovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • No je 18.53 hod. Musím sa teraz ale spýtať... Tridsať minút, to je naozaj čas, ktorý do 19.00 hodiny neskončí.

    Takže prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie dnešného dňa. Zajtra máme ráno mimoriadnu schôdzu, ktorá začína o 9.00 hodine. Poprosím všetkých, aby sa na rannej, na raňajšom hlasovaní zúčastnili, pretože je to mimoriadna schôdza, ktorá nie je automaticky zvolaná spôsobom z ústavy. Budeme hlasovať o programe a po skončení mimoriadnej schôdze budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Čaploviča.

    Prajem všetkým pekný zbytok dňa a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.